Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.22 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Maďarsko 0 687 8190900 8189690 2026-04-01T17:18:35Z ~2026-19704-24 290629 Https://wikimedia.org 8190900 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Maďarsko | 2. pád názvu = Maďarska | Vlajka = Flag of Hungary.svg | Znak = Coat of arms of Hungary.svg | Poloha = EU-Hungary.svg | Motto = | Hymna = [[Isten, áldd meg a magyart]]<br /><br /><center>[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = Magyarország | Hlavné mesto = [[Budapešť]] | ŠírkaSt = 47 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 15 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Budapešť | Úradné jazyky = [[maďarčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = [[Maďari|Maďar, Maďarka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Tamás Sulyok]]<br />[[Viktor Orbán]] | Vznik = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) | Susedia = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 93 030 | Poradie rozloha = 108 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,74 | Odhad počtu obyvateľov = 9 693 496 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 91 | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 938 000 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 105,1 | Poradie hustota = 103 | HDP = 180,498 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 54 | HDP na hlavu = 35 941 | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,845 | Rok HDI = 2018 | Poradie (HDI) = 43 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[maďarský forint]] | Kód meny = HUF | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HUN/HU | Kód motorových vozidiel = H | Internetová doména = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 36 | Poznámky = }} [[Súbor:Budapest heroes Hunyadi Janos.jpg]] '''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&nbsp;–&nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&nbsp;–&nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m. Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]]. Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami. Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike. Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}</ref> Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees & scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}</ref> == Dejiny == === Do roku 1918 === {{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]] [[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]] Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo. Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. <!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --> V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. === Medzivojnové obdobie === Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&nbsp;–&nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]]. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}</ref> Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon. === Druhá svetová vojna === Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]]. === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]] Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]]. V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]]. == Geografia == [[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]] [[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]] [[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]] === Povrch === Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&nbsp;% sa nachádza vo výške 200&nbsp;–&nbsp;{{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Geology of Hungary | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.1.2010 | vydavateľ = waterfire.fas.is | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]]. === Geológia === Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&nbsp;–&nbsp;6</ref> [[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. === Vodstvo === Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&nbsp;–&nbsp;373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe. === Podnebie === Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&nbsp;°C do 35&nbsp;°C a v zime od 0&nbsp;°C do −15&nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ. <gallery> Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]] Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]] Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]] Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]] Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]] Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]] </gallery> == Obyvateľstvo == V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = CIA World Fact Book - Hungary | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.12.2009 | dátum prístupu = 16.1.2010 | vydavateľ = cia.gov | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html | dátum archivácie = 2009-06-10 }}</ref> Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov <nowiki>{{Bez citácie}}</nowiki>. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách. [[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Budapešť]] | obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Debrecín]] | obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Segedín]] | obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Miškovec]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Župa ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Budapešť]] | [[Peštianska župa]] | 1 752 286 |- | 2 | [[Debrecín]] | [[Hajducko-bihárska župa]] | 201 432 |- | 3 | [[Segedín]] | [[Čongrádsko-čanádska župa]] | 160 766 |- | 4 | [[Miškovec]] | [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]] | 154 521 |- | 5 | [[Päťkostolie]] | [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]] | 142 873 |- | 6 | [[Ráb]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 132 034 |- | 7 | [[Níreďháza]] | [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] | 116 799 |- | 8 | [[Kečkemét]] | [[Báčsko-malokumánska župa]] | 110 687 |- | 9 | [[Stoličný Belehrad]] | [[Stoličnobelehradská župa]] | 96 940 |- | 10 | [[Kamenec]] | [[Vašská župa]] | 78 407 |- | 11 | [[Solnok]] | [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] | 71 285 |- | 12 | [[Érd]] | [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | 66 892 |- |13 | [[Tatabánya]] | [[Komárňansko-ostrihomská župa]] | 65 845 |- | 14 | [[Šopron (mesto)|Šopron]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 62 454 |- | 15 | [[Kapošvár]] | [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]] | 61 442 |- |16 | [[Vesprém]] | [[Vesprémska župa]] | 59 738 |- | 17 | [[Békešská Čaba]] | [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]] | 58 996 |- | 18 | [[Zalaegerszeg]] | [[Zalianska župa]] | 57 403 |- | 19 | [[Jáger]] | [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]] | 52 898 |- | 20 | [[Veľká Kaniža]] | [[Zalianska župa]] | 46 866 |} == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}} Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť). <center> {| style="vertical-align:top;" |- style="vertical-align:top; text-align:center;" |''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo Maďarska == [[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]] [[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]] Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP. Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref> === Priemysel === Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}} {{Maďarsko}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Maďarsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 5fx8tw92upwq7oiwojtrfmba09tofrk 8190903 8190900 2026-04-01T17:23:14Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19704-24|~2026-19704-24]] ([[User_talk:~2026-19704-24|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peko 8189690 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Maďarsko | 2. pád názvu = Maďarska | Vlajka = Flag of Hungary.svg | Znak = Coat of arms of Hungary.svg | Poloha = EU-Hungary.svg | Motto = | Hymna = [[Isten, áldd meg a magyart]]<br /><br /><center>[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = Magyarország | Hlavné mesto = [[Budapešť]] | ŠírkaSt = 47 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 15 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Budapešť | Úradné jazyky = [[maďarčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = [[Maďari|Maďar, Maďarka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Tamás Sulyok]]<br />[[Viktor Orbán]] | Vznik = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) | Susedia = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 93 030 | Poradie rozloha = 108 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,74 | Odhad počtu obyvateľov = 9 693 496 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 91 | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 938 000 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 105,1 | Poradie hustota = 103 | HDP = 180,498 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 54 | HDP na hlavu = 35 941 | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,845 | Rok HDI = 2018 | Poradie (HDI) = 43 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[maďarský forint]] | Kód meny = HUF | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HUN/HU | Kód motorových vozidiel = H | Internetová doména = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 36 | Poznámky = }} '''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&nbsp;–&nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&nbsp;–&nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m. Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]]. Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami. Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike. Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}</ref> Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees & scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}</ref> == Dejiny == === Do roku 1918 === {{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]] [[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]] Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo. Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. <!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --> V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. === Medzivojnové obdobie === Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&nbsp;–&nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]]. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}</ref> Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon. === Druhá svetová vojna === Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]]. === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]] Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]]. V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]]. == Geografia == [[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]] [[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]] [[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]] === Povrch === Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&nbsp;% sa nachádza vo výške 200&nbsp;–&nbsp;{{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Geology of Hungary | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.1.2010 | vydavateľ = waterfire.fas.is | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]]. === Geológia === Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&nbsp;–&nbsp;6</ref> [[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. === Vodstvo === Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&nbsp;–&nbsp;373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe. === Podnebie === Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&nbsp;°C do 35&nbsp;°C a v zime od 0&nbsp;°C do −15&nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ. <gallery> Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]] Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]] Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]] Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]] Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]] Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]] </gallery> == Obyvateľstvo == V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = CIA World Fact Book - Hungary | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.12.2009 | dátum prístupu = 16.1.2010 | vydavateľ = cia.gov | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html | dátum archivácie = 2009-06-10 }}</ref> Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov <nowiki>{{Bez citácie}}</nowiki>. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách. [[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Budapešť]] | obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Debrecín]] | obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Segedín]] | obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Miškovec]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Župa ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Budapešť]] | [[Peštianska župa]] | 1 752 286 |- | 2 | [[Debrecín]] | [[Hajducko-bihárska župa]] | 201 432 |- | 3 | [[Segedín]] | [[Čongrádsko-čanádska župa]] | 160 766 |- | 4 | [[Miškovec]] | [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]] | 154 521 |- | 5 | [[Päťkostolie]] | [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]] | 142 873 |- | 6 | [[Ráb]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 132 034 |- | 7 | [[Níreďháza]] | [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] | 116 799 |- | 8 | [[Kečkemét]] | [[Báčsko-malokumánska župa]] | 110 687 |- | 9 | [[Stoličný Belehrad]] | [[Stoličnobelehradská župa]] | 96 940 |- | 10 | [[Kamenec]] | [[Vašská župa]] | 78 407 |- | 11 | [[Solnok]] | [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] | 71 285 |- | 12 | [[Érd]] | [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | 66 892 |- |13 | [[Tatabánya]] | [[Komárňansko-ostrihomská župa]] | 65 845 |- | 14 | [[Šopron (mesto)|Šopron]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 62 454 |- | 15 | [[Kapošvár]] | [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]] | 61 442 |- |16 | [[Vesprém]] | [[Vesprémska župa]] | 59 738 |- | 17 | [[Békešská Čaba]] | [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]] | 58 996 |- | 18 | [[Zalaegerszeg]] | [[Zalianska župa]] | 57 403 |- | 19 | [[Jáger]] | [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]] | 52 898 |- | 20 | [[Veľká Kaniža]] | [[Zalianska župa]] | 46 866 |} == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}} Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť). <center> {| style="vertical-align:top;" |- style="vertical-align:top; text-align:center;" |''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo Maďarska == [[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]] [[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]] Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP. Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref> === Priemysel === Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}} {{Maďarsko}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Maďarsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] gfkg631q3jmps8pclteljxyzvzatxpk Afrika 0 990 8190834 8179574 2026-04-01T14:05:50Z ~2026-20179-63 290839 pridal som do textu par viet ktore su zaklafne o afrike 8190834 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennej rímskej provincii|Africa (provincia)}} {{Infobox Kontinent | Kontinent = Afrika | Obrázok = LocationAfrica.png | Rozloha = {{km2|30570000|w}} | Obyvatelia = 1 300 000 000 | Štáty = 54 + 7 závislých území | Regióny = [[Severná Afrika]]<br>[[Západná Afrika]]<br>[[Stredná Afrika]]<br>[[Východná Afrika]]<br>[[Južná Afrika (časť)|Južná Afrika]] | Commons = Africa }} '''Afrika''' je rozlohou druhý najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší [[svetadiel]]. Má asi 30,3 miliónov [[Štvorcový kilometer|km²]], vrátane priľahlých [[Ostrov|ostrovov]], pokrýva 6% celkovej plochy planéty a 20,4% z jej celkovej rozlohy súše.<ref>Sayre, April Pulley. (1999) ''Africa'', Twenty-First Century Books. ISBN 0-7613-1367-2.</ref> 1,3 miliárd obyvateľov (v roku [[2013]]) žijúcich v Afrike predstavuje viac ako 15% svetového obyvateľstva.<ref>2013 World Population Data Sheet, http://www.prb.org/pdf13/2013-WPDS-infographic_MED.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131227011232/http://www.prb.org/pdf13/2013-WPDS-infographic_MED.pdf |date=2013-12-27 }}</ref> ziju tam nigga nigga ale to nevadi aj cierny ludia si zasluzia lasku. V Afrike sa nachádza 54 suverénnych [[Štát|štátov]], 9 závislých území a dva „de facto“ nezávislé štáty, ktoré však nie sú uznané svetovým spoločenstvom.<ref>Pozri [[List of sovereign states and dependent territories in Africa]].</ref> Obyvateľstvo Afriky je najmladšie zo všetkých [[Kontinent|kontinentov]]; 50 percent Afričanov je mladších ako 20 rokov<ref>http://www.huffingtonpost.com/njideka-u-harry/african-youth-innovation-_b_3904408.html</ref>. == Etymológia == Názov '''Afrika''' sa v západnej kultúre začal používať vďaka [[Staroveký Rím|Rimanom]], ktorí používali názov ''Africa terra'' – „zem kmeňa Afri“ – pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako [[Provincia Afrika]] s hlavným mestom [[Kartágo]] (dnešné [[Tunisko]]). ''Afri'' (mn. č., jedn. č. Afer) bol [[kmeň (etnografia)|kmeň]], pravdepodobne [[Berberi]], ktorý sídlil v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s [[Feničtina|fenickým]] ''`afar'', prach, používaným tiež vo väčšine ďalších [[Semitské jazyky|semitských jazykoch]]. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria: * [[Latinčina|latinské]] slovo ''aprica'' znamenajúce „slnečný“; * [[Grécke jazyky|grécke]] slovo ''aphrike'' znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom [[Leo Africanus|Leom Africanom]] (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu ''phrike'' (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ''ph'' na ''f'' došlo niekedy okolo [[10. storočie|10. storočia]], s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna. Staroveká Afrika ležala západne od [[Egypt]]a, kým pomenovanie Ázia označovalo [[Anatólia|Anatóliu]] a krajiny východne od nej. Egypt a [[Levanta]] mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas [[Perzská ríša|Perzskej ríše]] boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil [[geografia|geograf]] [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaios]] (85 – 165). Stala sa ňou [[Suezský prieplav|Suezská úžina]] a [[Červené more]]. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia. == Geografia v Afrike == [[Súbor:Africa-map.jpg|thumb|right|Politická mapa Afriky]] Svetadiel obklopuje [[Stredozemné more]] na severe, [[Indický oceán]] na východe až juhovýchode, [[Suezský prieplav]] na severovýchode, [[Atlantický oceán]] na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, [[Ras ben Sakka]] v [[Tunisko|Tunisku]] (37°21' s), po najjužnejší, [[Strelkový mys]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] (34°50'00" j), predstavuje približne {{km|8000|m}}.<ref>Lewin, Evans. (1924) ''Africa'', Clarendon press.</ref> a od [[Kapverdy|Kapverdských ostrovov]] na západe, 17°33'22" z, po [[Mys Hafun]] v [[Somálsko|Somálsku]] na východe, 51°27'52" v, približne {{km|7400|m}}<ref name="MW">(1998) ''Merriam-Webster's Geographical Dictionary (Index)'', Merriam-Webster. pp. 10 – 11. ISBN 0-87779-546-0.</ref> Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len {{km|26000|m}}, kým [[Európa]] s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé {{km|32000|m}}<ref name=MW />. Najväčším štátom Afriky je [[Alžírsko]] a najmenším [[Seychely]], súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je [[Gambia (štát)|Gambia]]<ref name="Hoare">Hoare, Ben. (2002) ''The Kingfisher A-Z Encyclopedia'', Kingfisher Publications. p. 11. ISBN 0-7534-5569-2.</ref>. === Podnebie, flóra a fauna === Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne [[sahel]] a [[step (krajina)|step]]. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem. Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri – [[Mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]] (ako napr. [[Lev púšťový|levy]], [[hyenovité|hyeny]] a [[gepard]]y), [[bylinožravec|bylinožravce]] (ako napr. [[Bubalus|byvoly]], vysoká zver, [[Chobotnatce|slony]] a [[Žirafovité|žirafy]]), fauna [[Dažďový prales|pralesov]] (ako napr. [[plazy]], [[primáty]], [[hmyz]]) – voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí. == Štáty a závislé územia == {{hlavný článok|Zoznam štátov Afriky}} Štáty sú v tabuľke rozdelené podľa schémy geografických regiónov používaných [[Organizácia spojených národov|OSN]]. == Ekonomika == Hoci má obrovské prírodné zdroje, Afrika zostáva najchudobnejším a najmenej rozvinutým kontinentom. Je to výsledok kombinácie viacerých faktorov, medzi inými rozšírenie smrteľných chorôb (predovšetkým malárie a HIV/AIDS), skorumpovaných vlád, ktoré sa často dopustili závažných porušení ľudských práv, zlyhania centrálneho plánovania, vysokej úrovne negramotnosti, nedostatku zahraničného kapitálu a častých kmeňových a vojenských konfliktov (od partizánskych vojen až po genocídy).<ref>Richard Sandbrook, The Politics of Africa's Economic Stagnation, Cambridge University Press, Cambridge, 1985 passim</ref> Podľa zoznamu krajín sveta na základe [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý zostavuje [[Organizácia spojených národov]]<ref>[http://hdr.undp.org/], [[United Nations]]</ref>, v roku 2013 bolo všetkých 12 najnižšie postavených krajín v tomto rebríčku (176. až 187.) z Afriky. Viaceré krajiny kontinentu ale v ostatných rokoch zaznamenali rýchly rast hospodárstva. Medzi inými napríklad Angola, Nigéria, Etiópia, Mozambik a Rwanda.<ref>[http://www.economist.com/blogs/dailychart/2011/01/daily_chart/], [[Africa's impressive growth, The Economist]]</ref> Afrika je k roku 2013 ekonomicky najrýchlejšie rastúcim kontinentom <ref>[http://www.economist.com/news/leaders/21572773-pride-africas-achievements-should-be-coupled-determination-make-even-faster/], [[The world’s fastest-growing continent, The Economist]]</ref>. Značnú časť tohto rastu možno pripísať rozšíreniu informačných technológií, predovšetkým mobilným telefónom. <ref>[http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1693963 Mobile Phones and Economic Development in Africa by Jenny Aker, Isaac Mbiti :: SSRN<!-- Bot generated title -->]</ref> == Obyvateľstvo == [[Demografia|Populácia]] Afriky sa za posledných 40 rokov rapídne zvýšila, a preto je relatívne mladá. V niektorých afrických štátoch je viac ako polovica populácie mladšia ako 25 rokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Population Prospects - Population Division - United Nations|url=https://population.un.org/wpp/|vydavateľ=population.un.org|dátum prístupu=2022-10-02}}</ref> Celkový počet ľudí v Afrike vzrástol z 229 miliónov v roku [[1950]] na 630 miliónov v roku [[1990]].<ref name=":0" /> V roku 2021 sa počet obyvateľov Afriky odhaduje na 1,4 miliardy.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africa - The World Factbook|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/africa/|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2022-10-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20221002081127/https://www.cia.gov/the-world-factbook/africa/|dátum archivácie=2022-10-02}}</ref> V južnej, strednej a juhovýchodnej Afrike je väčšina osôb hovoriacich [[Bantu|bantuskými]] jazykmi (súčasť nigero-konžskej jazykovej rodiny). Bantusky hovoriace národy zo [[Sahel|Sahelu]] sa postupne rozširovali cez väčšinu [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afriky]]. Obyvatelia [[Západná Afrika|západnej Afriky]] hovoria predovšetkým nigersko-konžskými jazykmi, hoci sa nachádzajú aj niektoré nilosaharsky a afro-ázijsky hovoriace skupiny. Najväčšie a najvplyvnejšie sú etnické skupiny Joruba, Igbo, Fulani, Akan a Wolof. Na centrálnej [[Sahara|Sahare]] sú najvýznamnejšie skupiny Mandinka alebo Mande. Čadsky hovoriace skupiny, vrátane Hausa, sa nachádzajú v severnejších častiach regiónu najbližšie k Sahare a nilo-saharské komunity, ako sú Songhai, Kanuri a Zarma, sa nachádzajú vo východných častiach západnej Afriky hraničiacej so strednou Afrikou. Národy [[Severná Afrika|severnej Afriky]] tvoria tri hlavné domorodé skupiny: [[Berberi]] na severozápade, [[Egypťania]] na severovýchode a národy hovoriace nilo-saharsky na východe. [[Arabi]], ktorí prišli v 7. storočí nášho letopočtu, zaviedli do severnej Afriky arabský jazyk a [[islam]]. Semitskí [[Feničania]] (ktorí založili [[Kartágo]]) a Hyksósovia, indoiránski Alani, indoeurópski Gréci, Rimania a Vandali sa usadili aj v severnej Afrike. V [[Maroko|Maroku]] a [[Alžírsko|Alžírsku]] zostali v 21. storočí významné berberské komunity, zatiaľ čo v menšej miere sú ľudia hovoriaci berbersky prítomní aj v niektorých regiónoch [[Tunisko|Tuniska]] a [[Líbya|Líbye]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Q&A: The Berbers|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3509799.stm|dátum=2004-03-12|dátum prístupu=2022-10-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Berbersky hovoriaci [[Tuaregovia]] a iné často kočovné národy sú hlavnými obyvateľmi saharského vnútrozemia severnej Afriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tuaregové: muslimové s křesťanskou minulostí a polyteistickými berberskými kořeny|url=https://info.dingir.cz/2020/02/tuaregove-muslimove-s-krestanskou-minulosti-a-polyteistickymi-berberskymi-koreny/|dátum prístupu=2022-10-02|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> V [[Sudán|Sudáne]], hoci prevláda arabská [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúra]], ho väčšinou obývajú skupiny, ktoré pôvodne hovorili nilosaharsky, ako sú Núbijci, Fur, Masalit a Zaghawa, ktorí sa v priebehu storočí rôzne miešali s migrantmi z [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]]. Malé komunity afroázijsky hovoriacich nomádov Beja možno nájsť aj v [[Egypt|Egypte]] a [[Sudán|Sudáne]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Linguistic Prehistory of the Sahara|url=https://www.cambridge.org/core/books/burials-migration-and-identity-in-the-ancient-sahara-and-beyond/linguistic-prehistory-of-the-sahara/76E34016357D7694FCF23CCF9A7F29D3|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2019|miesto=Cambridge|isbn=978-1-108-47408-5|strany=431–463|edícia=Trans-Saharan Archaeology|poznámka=DOI: 10.1017/9781108634311.014|meno=Roger|priezvisko=Blench}}</ref> V Africkom rohu niektoré [[Etiópia|etiópske]] a [[Eritrea|eritrejské]] skupiny (ako Amhara a Tigrajci) hovoria jazykmi semitskej vetvy afro-ázijskej jazykovej rodiny, zatiaľ čo Oromovia a Somálci hovoria jazykmi z kušitskej vetvy. Na základe štatistík tvorili [[Kresťan|kresťania]] rôznych denominácií v posledných rokoch (uvádzané štatistiky sú z rokov 2018 až 2022) približne 49 % africkej populácie. Druhé najrozšírenejšie náboženstvo v Afrike – [[islam]] (väčšina [[Sunnitský islam|sunnitov]], početná množina nekonfesných moslimov, malá menšina [[Šiitizmus|šiitov]]) –, zaznamenalo 42% africkej populácie.<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopædia Britannica|vydavateľ=Encyclopædia Britannica|miesto=London|rok=2003|strany=306}}</ref> V Afrike existuje nespočet tradičných náboženstiev ako sú [[thron]], [[jorubské náboženstvo]], [[bwiti]], [[serer]], [[zulu]], [[odinala]], [[vodun]]. V [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afrike]] je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev ([[viacpočetná náboženská identita]]), existujú aj [[Eklekticizmus (filozofia)|eklekticizmy]] a [[Synkretizmus|synkretizmy]] (konkrétne napríklad [[synkretizmus vodunu a kresťanstva]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=African Christianity|url=https://www.gordonconwell.edu/blog/african-christianity-101/|dátum vydania=2020-03-18|dátum prístupu=2022-10-02|jazyk=en|priezvisko=}}</ref> Existujú aj ďalšie kultúrno-náboženské fenomény ako je [[Nkisi Nkondi]]. == Galéria == <gallery> Súbor:The sandy Sahara desert on the border of Morocco and Algeria.jpg|Sahara, severná Afrika. Súbor:The Great Clay Mosque in Djenne, Mali.jpg|Veľká mešita v Djenné. Ukážka sudánsko-sahelskej architektúry. Mali, západná Afrika. Súbor:The village of Ganvié on Lake Nokoué.jpg|Ganvié, Benin. Súbor:Baobab, Malawi.jpg|Baobaby, Malawi, južná Afrika. Súbor:Step Pyramid of Djoser.jpg|Egypt, severná Afrika. Súbor:View of morning Cairo.jpg|Káhira, Egypt, severná Afrika. Súbor:Men with camels at the Moorish Chinguetti.jpg|Mauritánia, severná Afrika. Súbor:Ritual paintings on the face of a young Maasai after a circumcision ritual.jpg|Masaj, Tanzánia, východná Afrika. Súbor:A Himba girl in the Namibian countryside.jpg|Himba, Namíbia, južná Afrika. Súbor:A woman of the Herero ethnicity in Namibia.jpg|Herero, Namíbia, južná Afrika. Súbor:Samburu warriors at Lake Turkana.jpg|Samburu, Keňa, východná Afrika. Súbor:Tuareg with a sword in Timbuktu, Mali.jpg|Tuareg, Mali. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Afrika|wikt=Afrika|commonscat=Africa}} == Externé odkazy == {{Portál|Afrika|Africký}} * {{Filit|fva/afrika.html}} * [https://web.archive.org/web/20041023133114/http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/01.htm Oficiálny zoznam názvov štátov Afriky a ich oblastí, stav 1996] * [https://web.archive.org/web/20030910030539/http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/31.htm Oficiálny zoznam názvov hlavných miest štátov a administratívnych miest Afriky, stav 1996] '''Anglicky:''' * "Afrika". [http://www.columbiagazetteer.org/ The Columbia Gazetteer of the World Online]. 2005. New York: Columbia University Press. {{Pohyb kontinentov}} {{Regióny sveta}} {{Afrika}} [[Kategória:Afrika| ]] tt5vxn96qmyp01au5d98sbizp2a7kn1 8190848 8190834 2026-04-01T14:32:04Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20179-63|~2026-20179-63]] ([[User_talk:~2026-20179-63|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8179574 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennej rímskej provincii|Africa (provincia)}} {{Infobox Kontinent | Kontinent = Afrika | Obrázok = LocationAfrica.png | Rozloha = {{km2|30570000|w}} | Obyvatelia = 1 300 000 000 | Štáty = 54 + 7 závislých území | Regióny = [[Severná Afrika]]<br>[[Západná Afrika]]<br>[[Stredná Afrika]]<br>[[Východná Afrika]]<br>[[Južná Afrika (časť)|Južná Afrika]] | Commons = Africa }} '''Afrika''' je rozlohou druhý najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší [[svetadiel]]. Má asi 30,3 miliónov [[Štvorcový kilometer|km²]], vrátane priľahlých [[Ostrov|ostrovov]], pokrýva 6% celkovej plochy planéty a 20,4% z jej celkovej rozlohy súše.<ref>Sayre, April Pulley. (1999) ''Africa'', Twenty-First Century Books. ISBN 0-7613-1367-2.</ref> 1,3 miliárd obyvateľov (v roku [[2013]]) žijúcich v Afrike predstavuje viac ako 15% svetového obyvateľstva.<ref>2013 World Population Data Sheet, http://www.prb.org/pdf13/2013-WPDS-infographic_MED.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131227011232/http://www.prb.org/pdf13/2013-WPDS-infographic_MED.pdf |date=2013-12-27 }}</ref> V Afrike sa nachádza 54 suverénnych [[Štát|štátov]], 9 závislých území a dva „de facto“ nezávislé štáty, ktoré však nie sú uznané svetovým spoločenstvom.<ref>Pozri [[List of sovereign states and dependent territories in Africa]].</ref> Obyvateľstvo Afriky je najmladšie zo všetkých [[Kontinent|kontinentov]]; 50 percent Afričanov je mladších ako 20 rokov<ref>http://www.huffingtonpost.com/njideka-u-harry/african-youth-innovation-_b_3904408.html</ref>. == Etymológia == Názov '''Afrika''' sa v západnej kultúre začal používať vďaka [[Staroveký Rím|Rimanom]], ktorí používali názov ''Africa terra'' – „zem kmeňa Afri“ – pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako [[Provincia Afrika]] s hlavným mestom [[Kartágo]] (dnešné [[Tunisko]]). ''Afri'' (mn. č., jedn. č. Afer) bol [[kmeň (etnografia)|kmeň]], pravdepodobne [[Berberi]], ktorý sídlil v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s [[Feničtina|fenickým]] ''`afar'', prach, používaným tiež vo väčšine ďalších [[Semitské jazyky|semitských jazykoch]]. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria: * [[Latinčina|latinské]] slovo ''aprica'' znamenajúce „slnečný“; * [[Grécke jazyky|grécke]] slovo ''aphrike'' znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom [[Leo Africanus|Leom Africanom]] (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu ''phrike'' (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ''ph'' na ''f'' došlo niekedy okolo [[10. storočie|10. storočia]], s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna. Staroveká Afrika ležala západne od [[Egypt]]a, kým pomenovanie Ázia označovalo [[Anatólia|Anatóliu]] a krajiny východne od nej. Egypt a [[Levanta]] mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas [[Perzská ríša|Perzskej ríše]] boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil [[geografia|geograf]] [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaios]] (85 – 165). Stala sa ňou [[Suezský prieplav|Suezská úžina]] a [[Červené more]]. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia. == Geografia v Afrike == [[Súbor:Africa-map.jpg|thumb|right|Politická mapa Afriky]] Svetadiel obklopuje [[Stredozemné more]] na severe, [[Indický oceán]] na východe až juhovýchode, [[Suezský prieplav]] na severovýchode, [[Atlantický oceán]] na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, [[Ras ben Sakka]] v [[Tunisko|Tunisku]] (37°21' s), po najjužnejší, [[Strelkový mys]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] (34°50'00" j), predstavuje približne {{km|8000|m}}.<ref>Lewin, Evans. (1924) ''Africa'', Clarendon press.</ref> a od [[Kapverdy|Kapverdských ostrovov]] na západe, 17°33'22" z, po [[Mys Hafun]] v [[Somálsko|Somálsku]] na východe, 51°27'52" v, približne {{km|7400|m}}<ref name="MW">(1998) ''Merriam-Webster's Geographical Dictionary (Index)'', Merriam-Webster. pp. 10 – 11. ISBN 0-87779-546-0.</ref> Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len {{km|26000|m}}, kým [[Európa]] s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé {{km|32000|m}}<ref name=MW />. Najväčším štátom Afriky je [[Alžírsko]] a najmenším [[Seychely]], súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je [[Gambia (štát)|Gambia]]<ref name="Hoare">Hoare, Ben. (2002) ''The Kingfisher A-Z Encyclopedia'', Kingfisher Publications. p. 11. ISBN 0-7534-5569-2.</ref>. === Podnebie, flóra a fauna === Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne [[sahel]] a [[step (krajina)|step]]. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem. Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri – [[Mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]] (ako napr. [[Lev púšťový|levy]], [[hyenovité|hyeny]] a [[gepard]]y), [[bylinožravec|bylinožravce]] (ako napr. [[Bubalus|byvoly]], vysoká zver, [[Chobotnatce|slony]] a [[Žirafovité|žirafy]]), fauna [[Dažďový prales|pralesov]] (ako napr. [[plazy]], [[primáty]], [[hmyz]]) – voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí. == Štáty a závislé územia == {{hlavný článok|Zoznam štátov Afriky}} Štáty sú v tabuľke rozdelené podľa schémy geografických regiónov používaných [[Organizácia spojených národov|OSN]]. == Ekonomika == Hoci má obrovské prírodné zdroje, Afrika zostáva najchudobnejším a najmenej rozvinutým kontinentom. Je to výsledok kombinácie viacerých faktorov, medzi inými rozšírenie smrteľných chorôb (predovšetkým malárie a HIV/AIDS), skorumpovaných vlád, ktoré sa často dopustili závažných porušení ľudských práv, zlyhania centrálneho plánovania, vysokej úrovne negramotnosti, nedostatku zahraničného kapitálu a častých kmeňových a vojenských konfliktov (od partizánskych vojen až po genocídy).<ref>Richard Sandbrook, The Politics of Africa's Economic Stagnation, Cambridge University Press, Cambridge, 1985 passim</ref> Podľa zoznamu krajín sveta na základe [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý zostavuje [[Organizácia spojených národov]]<ref>[http://hdr.undp.org/], [[United Nations]]</ref>, v roku 2013 bolo všetkých 12 najnižšie postavených krajín v tomto rebríčku (176. až 187.) z Afriky. Viaceré krajiny kontinentu ale v ostatných rokoch zaznamenali rýchly rast hospodárstva. Medzi inými napríklad Angola, Nigéria, Etiópia, Mozambik a Rwanda.<ref>[http://www.economist.com/blogs/dailychart/2011/01/daily_chart/], [[Africa's impressive growth, The Economist]]</ref> Afrika je k roku 2013 ekonomicky najrýchlejšie rastúcim kontinentom <ref>[http://www.economist.com/news/leaders/21572773-pride-africas-achievements-should-be-coupled-determination-make-even-faster/], [[The world’s fastest-growing continent, The Economist]]</ref>. Značnú časť tohto rastu možno pripísať rozšíreniu informačných technológií, predovšetkým mobilným telefónom. <ref>[http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1693963 Mobile Phones and Economic Development in Africa by Jenny Aker, Isaac Mbiti :: SSRN<!-- Bot generated title -->]</ref> == Obyvateľstvo == [[Demografia|Populácia]] Afriky sa za posledných 40 rokov rapídne zvýšila, a preto je relatívne mladá. V niektorých afrických štátoch je viac ako polovica populácie mladšia ako 25 rokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Population Prospects - Population Division - United Nations|url=https://population.un.org/wpp/|vydavateľ=population.un.org|dátum prístupu=2022-10-02}}</ref> Celkový počet ľudí v Afrike vzrástol z 229 miliónov v roku [[1950]] na 630 miliónov v roku [[1990]].<ref name=":0" /> V roku 2021 sa počet obyvateľov Afriky odhaduje na 1,4 miliardy.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africa - The World Factbook|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/africa/|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2022-10-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20221002081127/https://www.cia.gov/the-world-factbook/africa/|dátum archivácie=2022-10-02}}</ref> V južnej, strednej a juhovýchodnej Afrike je väčšina osôb hovoriacich [[Bantu|bantuskými]] jazykmi (súčasť nigero-konžskej jazykovej rodiny). Bantusky hovoriace národy zo [[Sahel|Sahelu]] sa postupne rozširovali cez väčšinu [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afriky]]. Obyvatelia [[Západná Afrika|západnej Afriky]] hovoria predovšetkým nigersko-konžskými jazykmi, hoci sa nachádzajú aj niektoré nilosaharsky a afro-ázijsky hovoriace skupiny. Najväčšie a najvplyvnejšie sú etnické skupiny Joruba, Igbo, Fulani, Akan a Wolof. Na centrálnej [[Sahara|Sahare]] sú najvýznamnejšie skupiny Mandinka alebo Mande. Čadsky hovoriace skupiny, vrátane Hausa, sa nachádzajú v severnejších častiach regiónu najbližšie k Sahare a nilo-saharské komunity, ako sú Songhai, Kanuri a Zarma, sa nachádzajú vo východných častiach západnej Afriky hraničiacej so strednou Afrikou. Národy [[Severná Afrika|severnej Afriky]] tvoria tri hlavné domorodé skupiny: [[Berberi]] na severozápade, [[Egypťania]] na severovýchode a národy hovoriace nilo-saharsky na východe. [[Arabi]], ktorí prišli v 7. storočí nášho letopočtu, zaviedli do severnej Afriky arabský jazyk a [[islam]]. Semitskí [[Feničania]] (ktorí založili [[Kartágo]]) a Hyksósovia, indoiránski Alani, indoeurópski Gréci, Rimania a Vandali sa usadili aj v severnej Afrike. V [[Maroko|Maroku]] a [[Alžírsko|Alžírsku]] zostali v 21. storočí významné berberské komunity, zatiaľ čo v menšej miere sú ľudia hovoriaci berbersky prítomní aj v niektorých regiónoch [[Tunisko|Tuniska]] a [[Líbya|Líbye]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Q&A: The Berbers|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3509799.stm|dátum=2004-03-12|dátum prístupu=2022-10-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Berbersky hovoriaci [[Tuaregovia]] a iné často kočovné národy sú hlavnými obyvateľmi saharského vnútrozemia severnej Afriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tuaregové: muslimové s křesťanskou minulostí a polyteistickými berberskými kořeny|url=https://info.dingir.cz/2020/02/tuaregove-muslimove-s-krestanskou-minulosti-a-polyteistickymi-berberskymi-koreny/|dátum prístupu=2022-10-02|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> V [[Sudán|Sudáne]], hoci prevláda arabská [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúra]], ho väčšinou obývajú skupiny, ktoré pôvodne hovorili nilosaharsky, ako sú Núbijci, Fur, Masalit a Zaghawa, ktorí sa v priebehu storočí rôzne miešali s migrantmi z [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]]. Malé komunity afroázijsky hovoriacich nomádov Beja možno nájsť aj v [[Egypt|Egypte]] a [[Sudán|Sudáne]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Linguistic Prehistory of the Sahara|url=https://www.cambridge.org/core/books/burials-migration-and-identity-in-the-ancient-sahara-and-beyond/linguistic-prehistory-of-the-sahara/76E34016357D7694FCF23CCF9A7F29D3|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2019|miesto=Cambridge|isbn=978-1-108-47408-5|strany=431–463|edícia=Trans-Saharan Archaeology|poznámka=DOI: 10.1017/9781108634311.014|meno=Roger|priezvisko=Blench}}</ref> V Africkom rohu niektoré [[Etiópia|etiópske]] a [[Eritrea|eritrejské]] skupiny (ako Amhara a Tigrajci) hovoria jazykmi semitskej vetvy afro-ázijskej jazykovej rodiny, zatiaľ čo Oromovia a Somálci hovoria jazykmi z kušitskej vetvy. Na základe štatistík tvorili [[Kresťan|kresťania]] rôznych denominácií v posledných rokoch (uvádzané štatistiky sú z rokov 2018 až 2022) približne 49 % africkej populácie. Druhé najrozšírenejšie náboženstvo v Afrike – [[islam]] (väčšina [[Sunnitský islam|sunnitov]], početná množina nekonfesných moslimov, malá menšina [[Šiitizmus|šiitov]]) –, zaznamenalo 42% africkej populácie.<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopædia Britannica|vydavateľ=Encyclopædia Britannica|miesto=London|rok=2003|strany=306}}</ref> V Afrike existuje nespočet tradičných náboženstiev ako sú [[thron]], [[jorubské náboženstvo]], [[bwiti]], [[serer]], [[zulu]], [[odinala]], [[vodun]]. V [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afrike]] je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev ([[viacpočetná náboženská identita]]), existujú aj [[Eklekticizmus (filozofia)|eklekticizmy]] a [[Synkretizmus|synkretizmy]] (konkrétne napríklad [[synkretizmus vodunu a kresťanstva]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=African Christianity|url=https://www.gordonconwell.edu/blog/african-christianity-101/|dátum vydania=2020-03-18|dátum prístupu=2022-10-02|jazyk=en|priezvisko=}}</ref> Existujú aj ďalšie kultúrno-náboženské fenomény ako je [[Nkisi Nkondi]]. == Galéria == <gallery> Súbor:The sandy Sahara desert on the border of Morocco and Algeria.jpg|Sahara, severná Afrika. Súbor:The Great Clay Mosque in Djenne, Mali.jpg|Veľká mešita v Djenné. Ukážka sudánsko-sahelskej architektúry. Mali, západná Afrika. Súbor:The village of Ganvié on Lake Nokoué.jpg|Ganvié, Benin. Súbor:Baobab, Malawi.jpg|Baobaby, Malawi, južná Afrika. Súbor:Step Pyramid of Djoser.jpg|Egypt, severná Afrika. Súbor:View of morning Cairo.jpg|Káhira, Egypt, severná Afrika. Súbor:Men with camels at the Moorish Chinguetti.jpg|Mauritánia, severná Afrika. Súbor:Ritual paintings on the face of a young Maasai after a circumcision ritual.jpg|Masaj, Tanzánia, východná Afrika. Súbor:A Himba girl in the Namibian countryside.jpg|Himba, Namíbia, južná Afrika. Súbor:A woman of the Herero ethnicity in Namibia.jpg|Herero, Namíbia, južná Afrika. Súbor:Samburu warriors at Lake Turkana.jpg|Samburu, Keňa, východná Afrika. Súbor:Tuareg with a sword in Timbuktu, Mali.jpg|Tuareg, Mali. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Afrika|wikt=Afrika|commonscat=Africa}} == Externé odkazy == {{Portál|Afrika|Africký}} * {{Filit|fva/afrika.html}} * [https://web.archive.org/web/20041023133114/http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/01.htm Oficiálny zoznam názvov štátov Afriky a ich oblastí, stav 1996] * [https://web.archive.org/web/20030910030539/http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/31.htm Oficiálny zoznam názvov hlavných miest štátov a administratívnych miest Afriky, stav 1996] '''Anglicky:''' * "Afrika". [http://www.columbiagazetteer.org/ The Columbia Gazetteer of the World Online]. 2005. New York: Columbia University Press. {{Pohyb kontinentov}} {{Regióny sveta}} {{Afrika}} [[Kategória:Afrika| ]] 4trhnioetbfvu1upucv1bjmn3siiuq2 Budapešť 0 2927 8190899 8186466 2026-04-01T17:14:19Z ~2026-19704-24 290629 Https://wikimedia.org 8190899 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Budapešť | other_name = {{v jazyku|hun|Budapest}} | other_name1 = {{v jazyku|hrv|Budimpešta}} | category = Hlavné mesto, [[mesto so župným právom]] <!-- *** Image *** --> | image = Montage of Budapest.jpg | image_caption = Budapešť <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Budapest (2011-).svg | flag_border = 1 | symbol = Coa Hungary Town Budapest big.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Kráľovná na Dunaji, Paríž Východu | nickname_type = Prezývky <!-- *** Country etc. *** --> | country = Maďarsko | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Budapešť, hlavné mesto | histregion = | district = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Dunaj <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 47.47194 | long_d = 19.05028 | coordinates_type = region:HU_type:city | highest = Jánsky vrch ({{V jazyku|hun|János-hegye}}) | highest_elevation = 529 | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = hladina Dunaja | lowest_elevation = 96 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 525.16 <!-- *** Population *** --> | population = 1671004 | population_note = <ref>[http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/hun/hnk/Helysegnevkonyv_adattar_2011.xls Maďarsko v roku 2011] (v maďarčine)</ref> | population_date = 2023 | population_density = 3 182 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Gergely Karácsony | mayor_type = Primátor | mayor_party = Karácsony Gergely Momentum–DK–MSZP–Párbeszéd–LMP <!-- *** Codes *** --> | timezone = SEČ | timezone_DST = SELČ | postal_code = 1011 - 1239 | area_code = 0036 1 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Budínsky hradný vrch a pobrežie Dunaja, Andrášiho trieda s metrom M1, Námestie hrdinov a Mestský park | whs_year = 1987 | whs_number = 400 | whs_region = 4 | whs_criteria = ii, iv <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Hungary physical map.svg | map_caption = Poloha hlavného mesta v Maďarsku | map_locator = Maďarsko | map1 = Budapest districts.png | map1_caption = Budapeštianske obvody I-XXIII | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Budapest | statistics = | website = [http://www.budapest.hu/Engine.aspx budepest.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym''': ''Budapešťan'', ''Budapeštianka''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Budapešťan}}</ref> }} [[Súbor:Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg|náhľad|[[Széchenyi Lánchíd]]]] [[Súbor:Budapest Chain Bridge1.jpg|náhľad|Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana]] [[Súbor:80-10-08-budapest-RalfR-14.jpg]] '''Budapešť'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|hun|Budapest}}, v staršej slovenčine aj ''Pešťbudín'') je hlavné a najväčšie mesto [[Maďarsko|Maďarska]], hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Je [[mesto so župným právom|mestom so župným právom]] a tiež správnym centrom [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župy]]. [[Veľkomesto]] vzniklo v roku [[1873]] zlúčením troch dovtedy samostatných miest [[Budín]]a (maď. ''Buda'', {{v jazyku|deu|Ofen}}), [[Óbuda (mestečko)|Starého Budína]] (maď. ''Óbuda'') a [[Pešť|Pešti]] (maď. ''Pest''). Do roku [[1918]] bolo hlavným mestom [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]], v rokoch [[1919]] – [[1945]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarského kráľovstva]], po roku [[1945]] [[Maďarská republika|Maďarskej republiky]]. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky [[Dunaj]] na ploche {{km2|525}}, má približne 1,67 [[milión]]a obyvateľov ([[2023]]). == Prírodné podmienky == [[Dunaj]], ktorý preteká mestom od severu na juh v dĺžke {{km|28|m}}, vytvára niekoľko ostrovov; najvýznamnejšie z nich sú [[Margitin ostrov]] (''Margit sziget'') a [[Čepelský ostrov]] (''Csepel sziget''). Priemerný prietok dosahuje {{m3|2330}}/s. Rieka rozdeľuje mesto na dve časti s výrazne odlišným krajinným rázom. Zatiaľ čo ľavý peštianský breh je rovinatý, pravý breh je značne kopcovitý – [[Budínske vrchy]] (''Budai hegység'') dosahujú na území mesta výšku {{m|527|m}} (''János hegy''); najnižším miestom je hladina [[Dunaj]]a ({{m|98|m}}). Centrum mesta leží v nadmorskej výške {{m|105|m}}. V Budínskych vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupných [[jaskyňa|jaskýň]] (''Pálvölgy barlang'', ''Mátyás barlang''). Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú početné [[termálny prameň|termálne pramene]], vďaka ktorým je Budapešť '''najväčším kúpeľným mestom sveta'''. [[podnebie (klíma)|Podnebie]] je stredoeurópske, mierne kontinentálne. Priemerná januárová teplota je -2&nbsp;°C, v júli zase 22&nbsp;°C; ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo {{mm|620|m}}. == Územné členenie == Budapešť sa skladá z 23 obvodov (kerület) – samosprávnych mestských častí. Sú označované rímskymi číslicami a tieto sú aj vo verejnosti bežne zaužívané, keďže nie každý z obvodov má svoje vlastné meno. Obvody I – XX boli vytvorené v roku [[1950]], kedy pri vytvorení ''Veľkej Budapešti'' bolo k metropole pričlenených 7 priľahlých miest a 16 obcí. Počet obyvateľstva vzrástol z 1,05 milióna na 1,6 miliónov, čo zaradilo mesto na vtedajšiu siedmu priečku vo veľkosti európskych metropol. V roku [[1992]] sa od obvodu XX odčlenil nový obvod XXIII v juhovýchodnej časti mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SIPOS ANDRÁS: Nagy-Budapest kialakulása. 1950. január 1. |url=http://www.historia.hu/archivum/2000/000506siposa.htm |dátum prístupu=2009-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20061218004802/http://www.historia.hu/archivum/2000/000506siposa.htm |dátum archivácie=2006-12-18 }}</ref> {{Hlavný článok|Obvod (Budapešť)}} == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva (2001) === * [[Maďari]] – 1 631 043 (91,2 %) * [[Nemci]] – 18 097 (1,0 %) * [[Rómovia]] – 14 019 (0,8 %) * [[Slováci]] – 4 929 * [[Gréci]] – 3 410 * [[Rumuni]] – 2 637 * [[Chanovia|Číňania]] – 2 289 * [[Ukrajinci]] – 2 055 * [[Poliaci]] – 2 044 * [[Srbi]] – 1 851 a iní === Náboženské zloženie obyvateľstva (2001) === * [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímski katolíci]] – 808 460 (45,5 %) * bez vyznania – 347 209 (19,5 %) * [[kalvinizmus|reformovaní]] – 224 169 (12,6 %) * [[luteráni]] – 46 449 (2,6 %) * [[Maďarská gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] – 28 901 (1,6 %) * [[Judaizmus|židia]] – 9 468 (0,5 %) a iní == Dejiny mesta == [[Súbor:Aquincum-Óbuda-01.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky rímskeho mesta Aquincum]] === Rímske obdobie === Už v [[1. storočie pred Kr.|1. stor. pred Kr.]] pri prameňoch na úpätí Gellértovho vrchu sídlili [[Kelti]]. Okolo roku [[89]] založili [[Staroveký Rím|Rimania]] severne od dnešného centra osadu [[Aquincum]]. Na ochranu tunajšieho prechodu cez Dunaj zriadili aj na opačnom (peštianskom) brehu opevnenie [[Contra Aquincum]] (blízko dnešného Námestia 15. marca). V Aquincu bola umiestnená vojenská posádka a roku [[106]] sa stalo hlavným mestom provincie ''Pannonia Inferior''. Vo svojej dobe išlo o dosť veľké sídlo; počet obyvateľov sa odhaduje na 20 000. Úpadok [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] znamenali tiež vyľudnenie Aquinca. V [[Panónia|Panónii]] sa vystriedali [[Huni]], [[Ostrogóti]], [[Longobardi (kmeň)|Longobardi]], [[Avari]], [[Slovania]]/[[Starí Slováci]] (v 9. stor. súčasť [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]) a nakoniec začiatkom [[10. storočie|10. stor.]] sa tu usadili [[Starí Maďari]]. === Stredoveké mesto === [[Súbor:Buda 1493.jpg|náhľad|Budín - hlavné mesto [[Uhorsko|Uhorska]] v [[Matej Korvín|korvínovskej]] dobe]] Keď sa začiatkom 10. storočia v Panónii usadili Starí Maďari, stal sa jedným z ich oporných bodov Budín (neskôr Starý Budín, po maďarsky ''Óbuda'', po nemecky ''Alt-Ofen'') na pravom brehu Dunaja v tesnom južnom susedstve niekdajšieho Aquinca. Pôvod názvov sa vykladá rôzne – buď z mena [[Arpád]]ovho mladšieho brata Búdu alebo zo slovanského výrazu znamenajúceho budova, príbytok. V neskorších dobách bol Budín jedným zo sídiel [[Uhorsko|uhorských]] panovníkov (vedľa [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] (''Esztergom'') a [[Székesfehérvár|Stoličného Belehradu]] (''Székesfehérvár'')). Počas povstania proti [[Christianizácia|christianizácii]] a proti nemaďarskému kráľovi [[Peter Orseolo|Petrovi Orseolovi]] bol v roku [[1046]] na kopci pri Budíne zabitý čanádsky biskup [[Gerard (uhorský biskup)|Gerard]] (po maďarsky ''Gellért''). Gerardov vrch (''Gellérthegy'') nesie dodnes jeho meno. [[Súbor:Crown, Sword and Globus Cruciger of Hungary.jpg|náhľad|Korunovačné klenoty v maďarskom parlamente]] Na ľavom brehu sa Pešť po prvýkrát spomína v roku [[1148]]; samotné osídlenie však je určite už slovanského pôvodu, ako o tom svedčí meno (''„pec, peč“'') – pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Budín, z čoho pochádza jeho nemecký názov ''Ofen'' (pec). Rozvoj mesta v roku [[1242]] narušil [[mongolský vpád do Uhorska]], ktorý spustošil celú stredovýchodnú Európu. Uhorský kráľ [[Belo IV.]] následne prikázal stavať po celej krajine pevné kamenné hrady. Jedna z takýchto silných pevností vyrástla na vysokom kopci južne od (Starého) Budína, dnešnom Hradnom vrchu (''Várhegy''). Od roku [[1261]] tu až do [[16. storočie|16. storočia]] sídlili uhorskí králi. Okolo nového hradu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov Budín od staršieho sídla v severnom susedstve. === Obdobie rozkvetu === [[Súbor:2016-10-14 Hungary, Budapest DSC 0028 DxO PS.jpg|vľavo|náhľad|Socha Mateja Korvína na hradnom nádvorí]] Budín aj Pešť rozkvitali najmä za vlády [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] (zriadenie univerzity [[1395]]) a [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] (prvá kníhtlačiareň [[1473]]). Prevažne na budínskom hrade sídlili aj v rokoch [[1490]] až [[1526]] českí králi [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] a [[Ľudovít II. Jagelovský|Ľudovít]]. Za vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] malo budapeštianske trojmestie okolo 25 – 30 000 obyvateľov a patrilo spolu s [[Praha|Prahou]], [[Viedeň|Viedňou]] a [[Krakov]]om k najväčším sídlam strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom a vínom. === Turecká nadvláda === [[Súbor:Gül Baba 3.JPG|náhľad|Hrobka tureckého derviša Güla Babu]] Po víťazstve v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku [[1526]] [[Osmanská ríša|Turci]] čoskoro ovládli veľkú časť Uhorska. Budín sa od roku [[1541]] na jeden a pol storočia z metropoly uhorského štátu stal provinčným mestom – sídlom budínskeho [[pašalík]]a. Hlavným mestom Uhorska sa stala [[Bratislava]]. Mnohé kostoly boli zmenené na [[Mešita|mešity]] alebo zbúraných, veľký počet nemeckých a maďarských mešťanov odišiel. Namiesto nich sa v Budíne a okolí hojne usadzovali [[Srbi]], [[Arménci]] a [[Gréci]]. Najviac Srbov žilo v štvrti Taban, južne od hradu. Dodnes srbskú minulosť v Budapešti, [[Szentendre]] a inde v okolí pripomína mnoho [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] kostolov alebo miestne názvy začínajúce na ''Rác'' (Rác je staré maďarské označenie Srbov). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy – [[Islam|moslimským]] pútnickým miestom je dodnes mauzóleum [[derviš]]a a básnika [[Gül Baba|Güla Babu]] (''[[Gül Baba Türbe]]'') zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózsadomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpele pochádzajú ešte z časov tureckého panstva. === Pod habsburskou vládou === [[Súbor:Reprise château Buda 1686.jpg|náhľad|vľavo|Oslobodenie Budína od Turkov (1686)]] Až v roku [[1686]] Budín po ťažkom šesťtýždňovom obliehaní dobylo habsburské vojsko. Mesto sa z vojen čoskoro spamätalo a opäť začalo rásť. [[Súbor:Budapest, M1 metró, Vörösmarty utca, 38.jpg|náhľad|[[Budapeštianske metro|Metro v Budapešti]]]] Ku koncu [[18. storočia]] mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov, ale stále nezískali väčší medzinárodný význam. Až v roku 1703 sa Budín aj Pešť stali slobodnými kráľovskými mestami. Roku 1777 sem bola premiestnená [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavská univerzita]] a roku 1783/4 z Bratislavy centrálne uhorské úrady [[Uhorská miestodržiteľská rada]] a [[Uhorská komora]]. V prvej polovici 19. storočia sa mesto stalo sídlom silnejúceho maďarského národného obrodenia (vznik Maďarskej akadémie vied, Maďarského národného múzea), ale súčasne sa tu aktivizovalo aj národné hnutie Slovákov (založený [[Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej]]) a Srbov (založená [[Matica srbská]]). V roku 1848 sa Pešť a Budín stali hlavným mestom Uhorska namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budapešť stala aj centrom vydávania periodickej tlače v Uhorsku. Vychádzali tu aj významné slovenské noviny ako [[Pešťbudínske vedomosti]] (1861 – 1870), Bobulove [[Slovenské noviny]] (1868 – 1875), vládne [[Slovenské noviny]] (1886 – 1918), Hodžov [[Slovenský týždenník]] (1900 – 1915) a rôzne slovenské časopisy. [[Súbor:Budapest bridge c1850.jpg|náhľad|Budín a Pešť v roku 1850]] Na modernizácii Pešti a Budína mal veľkú zásluhu gróf [[Štefan Sečéni]], napríklad inicioval postavenie prvého (reťazového) mosta cez Dunaj, ktorý dnes nesie jeho meno. Za maďarskej revolúcie v rokoch [[1848]]/[[1849]] boli tri mestá nakrátko zjednotené, ale po potlačení povstania bolo toto nariadenie odvolané, ba čo viac, na Gellértovom vrchu vyrástla mohutná citadela, ktorej delá mali zastrašiť vzdorujúcich Maďarov. O to väčšie bolo nadšenie, s akým bola čoskoro po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] roku [[1867]] zbúraná. Teraz, keď bola uznaná existencia maďarského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pešť, Budín a Starý Budín boli zlúčené [[1. január]]a [[1873]]. === Expandujúca metropola === Najmä Pešť sa rýchlo premenila na európske veľkomesto súperiace s Viedňou. Vyrástli široké bulváre a predmestia so zelenými parkmi. Veľkorysá výstavba vyvrcholila v roku [[1896]] oslavami tisíceho výročia maďarského „zaujatia vlasti“. Počet obyvateľov Pešti počas [[19. storočia]] vzrástol dvadsaťnásobne. Okrem Maďarov tvorili značnú časť obyvateľstva [[Nemci]] a [[Židia]], veľký bol aj príliv [[Slováci|Slovákov]] a príslušníkov iných národností z celej krajiny. Na konci 19. storočia tvorili Slováci podľa oficiálnych údajov až vyše 100 000 obyvateľov, čím bola Budapešť paradoxne najväčším „slovenským“ mestom v Rakúsko-Uhorsku, vrátane Slovenska. === Medzivojnové obdobie === Porážka v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a rozpad [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] znamenali ťažký otras (v roku [[1919]] sa dokonca moci v krajine nakrátko chopili [[Komunizmus|komunisti]] – [[Maďarská republika rád]]). Rozpadom Uhorska vznikli nástupnícke štáty: Slovensko (spolu s Podkarpatskou Rusou spoluvytvárajúca časť nového Česko-Slovenska), Chorvátsko (v rámci Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov), územné časti Sedmohradsko a Vojvodina sa stali súčasťou Rumunska, resp. Kráľovstva Napriek tomu však rozvoj Budapešti pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestia bežných obytných domov; objavila sa aj hodnotná urbanistické riešenie, ako Wekerleho sídlisko (''Wekerle Telep'') z 20. rokov. V roku [[1930]] prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-680-8285A-26, Budapest, Festnahme von Juden.jpg|náhľad|vľavo|Prenasledovanie Židov počas nemeckej okupácie Maďarska 1944 – 1945]] [[Druhá svetová vojna]] v meste zanechala obrovské škody. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky diplomat [[Raoul Wallenberg]], bola väčšina tunajších [[Židia|Židov]] odvlečená do vyhladzovacích táborov. V roku [[1944]] ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a nasledujúcich 6 mesiacov sa zúrivo bránila na pravom brehu. Najmä Hradná štvrť bola delostreleckou paľbou takmer zrovnaná so zemou. Počas niekoľkých rokov po oslobodení boli najhoršie rany zahojené. [[Súbor:Bridges of Budapest, Hungary.jpg|náhľad|Po vojne znovupostavený ''Alžbetin most'' z roku 1965]] === Za [[komunizmus|komunistickej]] vlády === V roku [[1950]] bolo zavedené dodnes platné správne členenie mesta. Na jeseň [[1956]] sa práve Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo krvavo potlačené sovietskymi tankmi. Konsolidovaný režim [[János Kádár|Jánosa Kádára]] od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli ktorým si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V polovici 80. rokov dosiahla Budapešť najväčší počet obyvateľov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly znižuje. V súčasnosti tu žije takmer 1,7 milióna obyvateľov. Komunistickú éru definitívne ukončili slobodné voľby [[1990]]. == Historické pamiatky == [[Súbor:Hungarian Parliament Building at night, Budapest (96485839).jpg|vľavo|náhľad|[[Országház|Budova Parlamentu]] v noci]] === Országház (Parlament) === {{Hlavný článok|Országház}} Budova maďarského parlamentu bola postavená v rokoch [[1885]] až [[1902]] podľa plánov architekta [[Imrich Steindl|Imricha Steindla]]. Svojou veľkosťou vyjadrovali silu Uhorského kráľovstva a veľmi pripomínali budovy britského parlamentu. Návštevníka zaujmú najmä neogotické vežičky, ktoré svojou štíhlosťou a krásou pripomínajú gotické prvky britského parlamentu. O monumentálnosti stavby svedčí aj fakt, že v budovách parlamentu je 691 miestností a skoro 20 kilometrov schodísk. Na stavbe budov maďarského parlamentu sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne z [[Liptov (región)|Liptova]]. === Bazilika svätého Štefana === [[Súbor:20190502 Bazylika św. Stefana w Budapeszcie 1752 2173 DxO.jpg|náhľad|Bazilika sv. Štefana]] Szent István Bazilika – je najväčším rímskokatolíckym chrámom v Budapešti. Nachádza sa v peštianskej časti Lipótváros a jej obrovskú monumentálnu kupolu vidieť z veľkej diaľky. Je vysoká 96 metrov, čo má aj svoj historický význam. Pripomína milénium príchodu maďarských kmeňov do Podunajska v roku [[896]]. Chrám bol postavený v rokoch [[1851]] až [[1905]]. Do chrámu sa zmestí až 8500 návštevníkov. === Námestie hrdinov === [[Súbor:Hősök tere.jpeg|náhľad|vľavo|Námestie hrdinov, detail]] Je to obrovské námestie, ktoré je známe najmä Pamätníkom milénia. Tento pomník pripomína [[Tisícročie|milénium]] príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jadrom pamätníka je 36 metrov vysoký stĺp, na vrchole ktorého stojí postava archanjela Gabriela, ktorý sa podľa legendy v sne zjavil uhorskému kráľovi Štefanovi a ponúkol mu kráľovskú korunu.Vedľa piedestálu sedí na koni vojvodca [[Arpád]] a sedem kmeňových náčelníkov, ktorí priviedli staré maďarské kmene do novej vlasti. V polkruhovej kolonáde sa nachádzajú významné postavy maďarskej histórie na čele s uhorským kráľom Štefanom. Námestie sa stalo miestom, kde sa stretávajú maďarskí [[nacionalizmus|nacionalisti]]. === Múzeum výtvarného umenia === Je to neoklasicistická budova, ktorá sa nachádza na Námestí hrdinov oproti Palácu umenia. V múzeu sa nachádzajú historicky cenné zbierky od egyptského umenia až po umenie dvadsiateho storočia. Návštevník môže vidieť aj diela talianskych, španielskych, nemeckých či holandských majstrov. Za pozornosť stoja najmä majstrovské diela španielskeho barokového maliara [[El Greco|El Greca]], ale aj skvosty francúzskych impresionistov ([[Paul Cézanne|Cézan]], [[Claude Monet|Monet]], [[Pierre Auguste Renoir|Renoir]],...) === Vajdahunyad === Táto stavba sa nachádza v známom mestskom parku ([[Városliget]]), ktorý sa rozkladá na ploche 101 hektárov. Začal sa budovať v 19. storočí a sprístupnený verejnosti bol v roku [[1896]] pri oslavách milénia. Hrad [[Vajdahunyad]] (napodobnenina historickej stavby zo sedmohradského mesta [[Hunedoara]]) bol pôvodne postavený ako kulisa pri miléniových oslavách a až neskôr bol prestavaný do trvalej podoby. V budove sídli Maďarské poľnohospodárske múzeum. === Maďarské národné múzeum (Magyar Nemzeti Múzeum) === Neoklasicistická stavba s korintskými stĺpmi, ktorá sa nachádza na tzv. Malom bulvári. V budove sa nachádzajú kráľovské korunovačné klenoty a iné exponáty, ktoré sa týkajú histórie Karpatskej kotliny. Mnohé pamiatky pochádzajú z územia dnešného Slovenska. === Citadela === Postavili ju Habsburgovci po porážke uhorskej revolúcie [[1848]]/[[1849]]. Je to strategický bod nad celou Budapešťou. Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrávali tvrdé boje medzi nemeckou a sovietskou armádou. Víťazstvo sovietskej armády nad Nemcami pripomína Pamätník oslobodenia, ktorý vidieť zo všetkých strán mesta. Obyvatelia ho však vnímajú ako symbol sovietskej okupácie. === Chrám kráľa Mateja === Nachádza sa na budínskej strane Dunaja na Hradnom vrchu. Chrám sa elegantne vypína nad historickou časťou mesta a je dôležitým orientačným bodom v Budíne. Pôvodný chrám bol postavený v [[13. storočie|13. storočí]], počas tureckej okupácie bol prestavaný na mešitu a počas oslobodzovacích bojov na konci [[18. storočia]] bol vážne poškodený. Po oslobodení mesta od Turkov sa stal opäť rímskokatolíckym chrámom a bol prestavaný v barokovom štýle. V roku [[1867]] tu bol korunovaný [[František Jozef I.]] za uhorského kráľa. V rokoch [[1873]] až [[1896]] sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia do novogotickej podoby. V interiéri chrámu sa nachádza krásna [[Loretánska kaplnka]] so sochou Panny Márie z červeného mramora. Na východnej strane je vchod do krypty a múzea, kde môžeme uvidieť skvosty stredovekého sakrálneho umenia z územia Uhorska ([[relikvie]], monštrancie, obrazy, rúcha,...). Pred chrámom si môžeme všimnúť morový stĺp, ktorý je spomienkou na morovú epidémiu z 18. storočia. === Rybárska bašta (Halászbástya) === [[Súbor:Budapest Denkmal Koenig Stephans.jpg|náhľad|Pomník kráľa Štefana pred Rybárskou baštou]] Jedna z najznámejších pamätihodností Budína. Je postavená na hradných hradbách. Pomenovaná je podľa rybárov ([[maďarčina|maď.]] ''halász'' znamená ‘rybár’), ktorí v 18. storočí bašty bránili. V podstate však ide o neohistorickú stavbu z obdobia miléniových osláv ([[neogotika]], 1905). Napriek tomu patrí k najrušnejším miestam v Budíne s nádherným výhľadom na [[Dunaj]] a peštiansku časť mesta (hl. budovy Parlamentu). Neďaleko sa nachádza aj jazdecká socha zakladateľa Uhorského kráľovstva – sv. Štefana. Bašta a jej okolie dýchajú umeleckým duchom (pouliční hudobníci, maliari,...). Pri pohľade na západ môžeme zbadať zrkadlovú fasádu známeho budapeštianskeho hotela Hilton, ktorý vznikol prebudovaním staršieho sakrálneho objektu. Stavba pôsobí v oblasti rušivo a svojím moderným výzorom výrazne poškodzuje celkový dojem z oblasti. === Aquincum === Pamiatka na časy Rímskeho impéria, miesto obrovského množstva archeologických nálezov rímskeho akvaduktu, amfiteátra aj obytných domov. Ruiny rímskych stavieb zostali dlho nepovšimnuté. Až v tridsiatych rokoch 19. storočia sa začalo s ich reštaurovaním. [[Súbor:Budapest Széchenyi Baths R01.jpg|náhľad|[[Štefan Sečéni|Sečéniho]] kúpele (Széchenyi fürdő)]] === Vidám park === Jedna z najpopulárnejších atrakcií Budapešti. Ide o staromódny park, ktorý má charakter púťovej zábavy. Nájsť tu možno klasické kolotoče, čertovo koleso, elektrické autíčka, strelnice a iné klasické púťové zábavy a atrakcie. Neďaleko parku sa nachádza známa zoologická záhrada s pôvabným secesným vchodom a ešte známejšie kúpele Szechényi. == Doprava == === Do Budapešti === [[Vlak]]om sa možno dostať do Budapešti na niekoľko staníc. Najdôležitejšími sú [[Nyugati pályaudvar]] (Západná železničná stanica) a [[Budapest Keleti pályaudvar|Keleti pályaudvar]] (Východná železničná stanica), ktoré sa nachádzajú priamo v centre mesta. [[Súbor:Budapest Keleti Station.jpg|vľavo|náhľad|[[Keleti pályaudvar]] - Východná železničná stanica]] Vlaky prichádzajúce od juhu obsluhuje [[Déli pályaudvar]] (Južná železničná stanica). Ďalšou možnosťou je príchod autobusom. Hlavná autobusová stanica je pri stanici metra [[Stadionok]]. [[Auto]]m sa možno dostať do Budapešti priamo po diaľnici. Všetky diaľnice do Budapešti [[Diaľnica M1 (Maďarsko)|M1]], [[Diaľnica M2 (Maďarsko)|M2]], [[Diaľnica M3 (Maďarsko)|M3]] a [[Diaľnica M7 (Maďarsko)|M7]] podliehajú povinnosti zakúpiť si diaľničnú nálepku. Okružná diaľnica okolo celého mesta [[Diaľnica M0 (Maďarsko)|M0]] je čiastočne vybudovaná, a jej ďalšia výstavba sa plánuje, je čiastočne spoplatnená. Rýchlosť mestských úsekov diaľnic je obmedzená na {{km|60|m}}/hod. Dopravná špička v Budapešti je značným problémom. Najmä ranné špičky počas pracovného týždňa alebo piatkové poobedňajšie zápchy na výpadovkách sú časté. [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Letisko Budapešť-Ferihegy]] je jediným medzinárodným letiskom v Budapešti a hlavným leteckým uzlom pre celú krajinu. Nachádza sa v juhozápadnej časti mesta, v obvode XVIII. v mestskej časti [[Pestszentlörinc|Pestszentlőrinc]]. Nízkonákladové letecké spoločnosti okupujú prevažne starší terminál Ferihegy 1, modernými terminálmi sú Ferihegy 2A a 2B, odkiaľ sa odbavujú cestujúci tradičných spoločností na európskych i transatlantických linkách. Letisko je svojou polohou a najnovšie napojením na diaľničnú sieť atraktívne pre časť slovenských cestujúcich z južných, juhovýchodných a východných oblastí štátu.<ref>[http://www.slovakiasite.com/sk/letecka-doprava.php Letiská a Aerolínie na Slovensku]</ref> [[Súbor:FerihegyDep.jpg|náhľad|Terminál 2B [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|medzinárodného letiska Ferihegy]]]] V stredoeurópskom meradle však výrazne zaostáva v počte odbavených cestujúcich za viedenským letiskom [[Letisko Viedeň-Schwechat|Schwechat]] a aj za pražským letiskom [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyně]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bratislavské letisko v tieni susedov |url=http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy/bratislavske-letisko-v-tieni-susedov/112611.html |dátum prístupu=2009-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080531062437/http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy/bratislavske-letisko-v-tieni-susedov/112611.html |dátum archivácie=2008-05-31 }}</ref> [[Loď]]ou sa dá dostať do Budapešti z [[Viedeň|Viedne]] i [[Bratislava|Bratislavy]], prípadne z ďalších miest ležiacich na [[Dunaj]]i. === Mestská hromadná doprava === [[Súbor:Budapest, M2 metró, Keleti pályaudvar, 102.jpg|náhľad|Zrekonštruovaná stanica metra na Keleti pályaudvar, [[M2 (linka budapeštianskeho metra)|trasa M2]]]] Budapeštianska [[mestská hromadná doprava]] má hustú sieť rôznych dopravných prostriedkov s vysokým podielom elektrickej trakcie a je dobre organizovaná. Linkové vedenie sa na rozdiel od slovenského alebo českého úzu pridržiava spravidla zásady vedenia jednej frekventovanej linky na jednej trase. Cestujúci využívajú dopravu týmito dopravnými prostriedkami: * [[električka]] – v premávke od roku [[1887]] s hustými a frekventovanými linkami po celom meste * [[trolejbus]] – v premávke od [[1933]] s hustou sieťou v Pešti a dobrou obsluhou Mestského parku (ZOO, Vidám Park) * [[autobus]] – v premávke od [[1921]], doplnok ku elektrickej trakcii, okrem bežných liniek vypravované aj expresné linky * [[metro]] – najstaršie metro na európskom svetadieli, najstaršia linka [[M1 (linka budapeštianskeho metra)|M1]] v prevádzke od [[1896]], novšie linky [[M2 (linka budapeštianskeho metra)|M2]] a [[M3 (linka budapeštianskeho metra)|M3]] budované podľa sovietskeho vzoru spustené [[1970]], resp. [[1976]]. V roku [[2014]] bola otvorená nová automatizovaná linka [[M4 (linka budapeštianskeho metra)|M4]].<ref>[http://www.metro4.hu/index.php?lang_id=en&menu=1 Official website of Metro4]</ref> [[Súbor:Budapest metro hev cs.png|náhľad|Mapa liniek metra a prímestskej železnice]] {{hlavný článok|Budapeštianske metro}} * Prímestská železnica [[HÉV]] – transformovaná z prímestských parných lokálok v 50. a 60. rokoch na efektívnu modernú predmestskú železnicu na štyroch trasách do mestskej časti [[Csepel]], ďalej za hranice mesta do [[Ráckeve]], [[Szentendre]] a [[Gödöllő]]. V budúcnosti sa plánuje ich napojenie na sieť metra, pričom trať zo [[Szentendre]] sa má podzemne prepojiť s traťami na [[Csepel]] a vetvou do [[Ráckeve]]. Táto trať vytvorí novú [[M5 (linka budapeštianskeho metra)|linku metra M5]]. * [[Libegő]] – lanovka na Budínsky hradný vrch z roku [[1870]], znovuspustená [[1986]] po zničení za 2. svetovej vojny. * Zubačka – otvorená [[1873]] na budínsky vrch ''Svábhegy'' * Lesná detská železnica – postavená [[1950]] v Budínskych vrchoch pre pionierov == Partnerské mestá == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} * {{minivlajka|Nemecko|w}}, [[Berlín]], ([[1992]]) * {{minivlajka|Rumunsko|w}}, [[Bukurešť]], ([[1997]]) * {{minivlajka|Írsko|w}}, [[Dublin]], ([[2006]]) * {{minivlajka|USA|w}}, [[Fort Worth]], ([[1990]]) * {{minivlajka|Nemecko|w}}, [[Frankfurt nad Mohanom]], ([[1990]]) * {{minivlajka|Turecko|w}}, [[Istanbul]], * {{minivlajka|Slovensko|w}}, [[Košice]], ([[1995]]) * {{minivlajka|Portugalsko|w}}, [[Lisabon]], ([[1992]]) {{Stĺpce-2}} * {{minivlajka|USA|w}}, [[New York (mesto)|New York]], ([[1991]]) * {{minivlajka|Slovensko|w}}, [[Piešťany]] * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}}, [[Sarajevo]], (1995) * {{minivlajka|Izrael|w}}, [[Tel Aviv]], ([[1989]]) * {{minivlajka|Poľsko|w}}, [[Varšava]], ([[2005]]) * {{minivlajka|Rakúsko|w}}, [[Viedeň]], ([[1990]]) * {{minivlajka|Litva|w}}, [[Vilnius]] * {{minivlajka|Chorvátsko|w}}, [[Záhreb]], ([[1994]]) {{Stĺpce-koniec}} {{Široký obrázok|Budapest Panorama 2006.jpg|1280px|Pohľad z Budína na Pešť}} == Galéria == <gallery style="text-align:center"> Súbor:Museum Fine Arts01.jpg|Múzeum výtvarného umenia Súbor:Budapesti Corvinus Egyetem új épülete partially corrected.jpg|Korvínova univerzita Súbor:Szent Erzsebet-templom 01.jpg|Kostol sv.Alžbety Súbor:Synagogue-Budapest.jpg|Synagóga Súbor:Museum of Applied Arts (Budapest).jpg|Umeleckopriemyselné múzeum Súbor:The opera house.jpg|Opera </gallery> == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 24.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Budapešť}} == Externé odkazy == * [http://www.budapest.hu/Engine.aspx Oficiálne stránky mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050813024806/http://www.budapest.hu/engine.aspx |date=2005-08-13 }} * [http://metros.hu/terkep/nagyterkep.html Trate metra, prímestská železnica a prímestská električka v Budapešti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150904150505/http://metros.hu/terkep/nagyterkep.html |date=2015-09-04 }} {{Koncové šablóny|{{Budapešť}}|{{Maďarsko}}|{{Hlavné mestá Európy}}}} [[Kategória:Budapešť| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] [[Kategória:Hlavné mestá v Európe]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Maďarsku]] [[Kategória:Sídla na Dunaji]] 0uigtdm1ywfyxuq6bcuzn5v3985f7de 8190901 8190899 2026-04-01T17:19:51Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19704-24|~2026-19704-24]] ([[User_talk:~2026-19704-24|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8186466 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Budapešť | other_name = {{v jazyku|hun|Budapest}} | other_name1 = {{v jazyku|hrv|Budimpešta}} | category = Hlavné mesto, [[mesto so župným právom]] <!-- *** Image *** --> | image = Montage of Budapest.jpg | image_caption = Budapešť <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Budapest (2011-).svg | flag_border = 1 | symbol = Coa Hungary Town Budapest big.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Kráľovná na Dunaji, Paríž Východu | nickname_type = Prezývky <!-- *** Country etc. *** --> | country = Maďarsko | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Budapešť, hlavné mesto | histregion = | district = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Dunaj <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 47.47194 | long_d = 19.05028 | coordinates_type = region:HU_type:city | highest = Jánsky vrch ({{V jazyku|hun|János-hegye}}) | highest_elevation = 529 | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = hladina Dunaja | lowest_elevation = 96 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 525.16 <!-- *** Population *** --> | population = 1671004 | population_note = <ref>[http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/hun/hnk/Helysegnevkonyv_adattar_2011.xls Maďarsko v roku 2011] (v maďarčine)</ref> | population_date = 2023 | population_density = 3 182 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Gergely Karácsony | mayor_type = Primátor | mayor_party = Karácsony Gergely Momentum–DK–MSZP–Párbeszéd–LMP <!-- *** Codes *** --> | timezone = SEČ | timezone_DST = SELČ | postal_code = 1011 - 1239 | area_code = 0036 1 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Budínsky hradný vrch a pobrežie Dunaja, Andrášiho trieda s metrom M1, Námestie hrdinov a Mestský park | whs_year = 1987 | whs_number = 400 | whs_region = 4 | whs_criteria = ii, iv <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Hungary physical map.svg | map_caption = Poloha hlavného mesta v Maďarsku | map_locator = Maďarsko | map1 = Budapest districts.png | map1_caption = Budapeštianske obvody I-XXIII | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Budapest | statistics = | website = [http://www.budapest.hu/Engine.aspx budepest.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym''': ''Budapešťan'', ''Budapeštianka''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Budapešťan}}</ref> }} [[Súbor:Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg|náhľad|[[Széchenyi Lánchíd]]]] [[Súbor:Budapest Chain Bridge1.jpg|náhľad|Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana]] '''Budapešť'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|hun|Budapest}}, v staršej slovenčine aj ''Pešťbudín'') je hlavné a najväčšie mesto [[Maďarsko|Maďarska]], hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Je [[mesto so župným právom|mestom so župným právom]] a tiež správnym centrom [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župy]]. [[Veľkomesto]] vzniklo v roku [[1873]] zlúčením troch dovtedy samostatných miest [[Budín]]a (maď. ''Buda'', {{v jazyku|deu|Ofen}}), [[Óbuda (mestečko)|Starého Budína]] (maď. ''Óbuda'') a [[Pešť|Pešti]] (maď. ''Pest''). Do roku [[1918]] bolo hlavným mestom [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]], v rokoch [[1919]] – [[1945]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarského kráľovstva]], po roku [[1945]] [[Maďarská republika|Maďarskej republiky]]. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky [[Dunaj]] na ploche {{km2|525}}, má približne 1,67 [[milión]]a obyvateľov ([[2023]]). == Prírodné podmienky == [[Dunaj]], ktorý preteká mestom od severu na juh v dĺžke {{km|28|m}}, vytvára niekoľko ostrovov; najvýznamnejšie z nich sú [[Margitin ostrov]] (''Margit sziget'') a [[Čepelský ostrov]] (''Csepel sziget''). Priemerný prietok dosahuje {{m3|2330}}/s. Rieka rozdeľuje mesto na dve časti s výrazne odlišným krajinným rázom. Zatiaľ čo ľavý peštianský breh je rovinatý, pravý breh je značne kopcovitý – [[Budínske vrchy]] (''Budai hegység'') dosahujú na území mesta výšku {{m|527|m}} (''János hegy''); najnižším miestom je hladina [[Dunaj]]a ({{m|98|m}}). Centrum mesta leží v nadmorskej výške {{m|105|m}}. V Budínskych vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupných [[jaskyňa|jaskýň]] (''Pálvölgy barlang'', ''Mátyás barlang''). Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú početné [[termálny prameň|termálne pramene]], vďaka ktorým je Budapešť '''najväčším kúpeľným mestom sveta'''. [[podnebie (klíma)|Podnebie]] je stredoeurópske, mierne kontinentálne. Priemerná januárová teplota je -2&nbsp;°C, v júli zase 22&nbsp;°C; ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo {{mm|620|m}}. == Územné členenie == Budapešť sa skladá z 23 obvodov (kerület) – samosprávnych mestských častí. Sú označované rímskymi číslicami a tieto sú aj vo verejnosti bežne zaužívané, keďže nie každý z obvodov má svoje vlastné meno. Obvody I – XX boli vytvorené v roku [[1950]], kedy pri vytvorení ''Veľkej Budapešti'' bolo k metropole pričlenených 7 priľahlých miest a 16 obcí. Počet obyvateľstva vzrástol z 1,05 milióna na 1,6 miliónov, čo zaradilo mesto na vtedajšiu siedmu priečku vo veľkosti európskych metropol. V roku [[1992]] sa od obvodu XX odčlenil nový obvod XXIII v juhovýchodnej časti mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SIPOS ANDRÁS: Nagy-Budapest kialakulása. 1950. január 1. |url=http://www.historia.hu/archivum/2000/000506siposa.htm |dátum prístupu=2009-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20061218004802/http://www.historia.hu/archivum/2000/000506siposa.htm |dátum archivácie=2006-12-18 }}</ref> {{Hlavný článok|Obvod (Budapešť)}} == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva (2001) === * [[Maďari]] – 1 631 043 (91,2 %) * [[Nemci]] – 18 097 (1,0 %) * [[Rómovia]] – 14 019 (0,8 %) * [[Slováci]] – 4 929 * [[Gréci]] – 3 410 * [[Rumuni]] – 2 637 * [[Chanovia|Číňania]] – 2 289 * [[Ukrajinci]] – 2 055 * [[Poliaci]] – 2 044 * [[Srbi]] – 1 851 a iní === Náboženské zloženie obyvateľstva (2001) === * [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímski katolíci]] – 808 460 (45,5 %) * bez vyznania – 347 209 (19,5 %) * [[kalvinizmus|reformovaní]] – 224 169 (12,6 %) * [[luteráni]] – 46 449 (2,6 %) * [[Maďarská gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] – 28 901 (1,6 %) * [[Judaizmus|židia]] – 9 468 (0,5 %) a iní == Dejiny mesta == [[Súbor:Aquincum-Óbuda-01.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky rímskeho mesta Aquincum]] === Rímske obdobie === Už v [[1. storočie pred Kr.|1. stor. pred Kr.]] pri prameňoch na úpätí Gellértovho vrchu sídlili [[Kelti]]. Okolo roku [[89]] založili [[Staroveký Rím|Rimania]] severne od dnešného centra osadu [[Aquincum]]. Na ochranu tunajšieho prechodu cez Dunaj zriadili aj na opačnom (peštianskom) brehu opevnenie [[Contra Aquincum]] (blízko dnešného Námestia 15. marca). V Aquincu bola umiestnená vojenská posádka a roku [[106]] sa stalo hlavným mestom provincie ''Pannonia Inferior''. Vo svojej dobe išlo o dosť veľké sídlo; počet obyvateľov sa odhaduje na 20 000. Úpadok [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] znamenali tiež vyľudnenie Aquinca. V [[Panónia|Panónii]] sa vystriedali [[Huni]], [[Ostrogóti]], [[Longobardi (kmeň)|Longobardi]], [[Avari]], [[Slovania]]/[[Starí Slováci]] (v 9. stor. súčasť [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]) a nakoniec začiatkom [[10. storočie|10. stor.]] sa tu usadili [[Starí Maďari]]. === Stredoveké mesto === [[Súbor:Buda 1493.jpg|náhľad|Budín - hlavné mesto [[Uhorsko|Uhorska]] v [[Matej Korvín|korvínovskej]] dobe]] Keď sa začiatkom 10. storočia v Panónii usadili Starí Maďari, stal sa jedným z ich oporných bodov Budín (neskôr Starý Budín, po maďarsky ''Óbuda'', po nemecky ''Alt-Ofen'') na pravom brehu Dunaja v tesnom južnom susedstve niekdajšieho Aquinca. Pôvod názvov sa vykladá rôzne – buď z mena [[Arpád]]ovho mladšieho brata Búdu alebo zo slovanského výrazu znamenajúceho budova, príbytok. V neskorších dobách bol Budín jedným zo sídiel [[Uhorsko|uhorských]] panovníkov (vedľa [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] (''Esztergom'') a [[Székesfehérvár|Stoličného Belehradu]] (''Székesfehérvár'')). Počas povstania proti [[Christianizácia|christianizácii]] a proti nemaďarskému kráľovi [[Peter Orseolo|Petrovi Orseolovi]] bol v roku [[1046]] na kopci pri Budíne zabitý čanádsky biskup [[Gerard (uhorský biskup)|Gerard]] (po maďarsky ''Gellért''). Gerardov vrch (''Gellérthegy'') nesie dodnes jeho meno. [[Súbor:Crown, Sword and Globus Cruciger of Hungary.jpg|náhľad|Korunovačné klenoty v maďarskom parlamente]] Na ľavom brehu sa Pešť po prvýkrát spomína v roku [[1148]]; samotné osídlenie však je určite už slovanského pôvodu, ako o tom svedčí meno (''„pec, peč“'') – pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Budín, z čoho pochádza jeho nemecký názov ''Ofen'' (pec). Rozvoj mesta v roku [[1242]] narušil [[mongolský vpád do Uhorska]], ktorý spustošil celú stredovýchodnú Európu. Uhorský kráľ [[Belo IV.]] následne prikázal stavať po celej krajine pevné kamenné hrady. Jedna z takýchto silných pevností vyrástla na vysokom kopci južne od (Starého) Budína, dnešnom Hradnom vrchu (''Várhegy''). Od roku [[1261]] tu až do [[16. storočie|16. storočia]] sídlili uhorskí králi. Okolo nového hradu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov Budín od staršieho sídla v severnom susedstve. === Obdobie rozkvetu === [[Súbor:2016-10-14 Hungary, Budapest DSC 0028 DxO PS.jpg|vľavo|náhľad|Socha Mateja Korvína na hradnom nádvorí]] Budín aj Pešť rozkvitali najmä za vlády [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] (zriadenie univerzity [[1395]]) a [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] (prvá kníhtlačiareň [[1473]]). Prevažne na budínskom hrade sídlili aj v rokoch [[1490]] až [[1526]] českí králi [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] a [[Ľudovít II. Jagelovský|Ľudovít]]. Za vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] malo budapeštianske trojmestie okolo 25 – 30 000 obyvateľov a patrilo spolu s [[Praha|Prahou]], [[Viedeň|Viedňou]] a [[Krakov]]om k najväčším sídlam strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom a vínom. === Turecká nadvláda === [[Súbor:Gül Baba 3.JPG|náhľad|Hrobka tureckého derviša Güla Babu]] Po víťazstve v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku [[1526]] [[Osmanská ríša|Turci]] čoskoro ovládli veľkú časť Uhorska. Budín sa od roku [[1541]] na jeden a pol storočia z metropoly uhorského štátu stal provinčným mestom – sídlom budínskeho [[pašalík]]a. Hlavným mestom Uhorska sa stala [[Bratislava]]. Mnohé kostoly boli zmenené na [[Mešita|mešity]] alebo zbúraných, veľký počet nemeckých a maďarských mešťanov odišiel. Namiesto nich sa v Budíne a okolí hojne usadzovali [[Srbi]], [[Arménci]] a [[Gréci]]. Najviac Srbov žilo v štvrti Taban, južne od hradu. Dodnes srbskú minulosť v Budapešti, [[Szentendre]] a inde v okolí pripomína mnoho [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] kostolov alebo miestne názvy začínajúce na ''Rác'' (Rác je staré maďarské označenie Srbov). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy – [[Islam|moslimským]] pútnickým miestom je dodnes mauzóleum [[derviš]]a a básnika [[Gül Baba|Güla Babu]] (''[[Gül Baba Türbe]]'') zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózsadomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpele pochádzajú ešte z časov tureckého panstva. === Pod habsburskou vládou === [[Súbor:Reprise château Buda 1686.jpg|náhľad|vľavo|Oslobodenie Budína od Turkov (1686)]] Až v roku [[1686]] Budín po ťažkom šesťtýždňovom obliehaní dobylo habsburské vojsko. Mesto sa z vojen čoskoro spamätalo a opäť začalo rásť. [[Súbor:Budapest, M1 metró, Vörösmarty utca, 38.jpg|náhľad|[[Budapeštianske metro|Metro v Budapešti]]]] Ku koncu [[18. storočia]] mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov, ale stále nezískali väčší medzinárodný význam. Až v roku 1703 sa Budín aj Pešť stali slobodnými kráľovskými mestami. Roku 1777 sem bola premiestnená [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavská univerzita]] a roku 1783/4 z Bratislavy centrálne uhorské úrady [[Uhorská miestodržiteľská rada]] a [[Uhorská komora]]. V prvej polovici 19. storočia sa mesto stalo sídlom silnejúceho maďarského národného obrodenia (vznik Maďarskej akadémie vied, Maďarského národného múzea), ale súčasne sa tu aktivizovalo aj národné hnutie Slovákov (založený [[Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej]]) a Srbov (založená [[Matica srbská]]). V roku 1848 sa Pešť a Budín stali hlavným mestom Uhorska namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budapešť stala aj centrom vydávania periodickej tlače v Uhorsku. Vychádzali tu aj významné slovenské noviny ako [[Pešťbudínske vedomosti]] (1861 – 1870), Bobulove [[Slovenské noviny]] (1868 – 1875), vládne [[Slovenské noviny]] (1886 – 1918), Hodžov [[Slovenský týždenník]] (1900 – 1915) a rôzne slovenské časopisy. [[Súbor:Budapest bridge c1850.jpg|náhľad|Budín a Pešť v roku 1850]] Na modernizácii Pešti a Budína mal veľkú zásluhu gróf [[Štefan Sečéni]], napríklad inicioval postavenie prvého (reťazového) mosta cez Dunaj, ktorý dnes nesie jeho meno. Za maďarskej revolúcie v rokoch [[1848]]/[[1849]] boli tri mestá nakrátko zjednotené, ale po potlačení povstania bolo toto nariadenie odvolané, ba čo viac, na Gellértovom vrchu vyrástla mohutná citadela, ktorej delá mali zastrašiť vzdorujúcich Maďarov. O to väčšie bolo nadšenie, s akým bola čoskoro po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] roku [[1867]] zbúraná. Teraz, keď bola uznaná existencia maďarského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pešť, Budín a Starý Budín boli zlúčené [[1. január]]a [[1873]]. === Expandujúca metropola === Najmä Pešť sa rýchlo premenila na európske veľkomesto súperiace s Viedňou. Vyrástli široké bulváre a predmestia so zelenými parkmi. Veľkorysá výstavba vyvrcholila v roku [[1896]] oslavami tisíceho výročia maďarského „zaujatia vlasti“. Počet obyvateľov Pešti počas [[19. storočia]] vzrástol dvadsaťnásobne. Okrem Maďarov tvorili značnú časť obyvateľstva [[Nemci]] a [[Židia]], veľký bol aj príliv [[Slováci|Slovákov]] a príslušníkov iných národností z celej krajiny. Na konci 19. storočia tvorili Slováci podľa oficiálnych údajov až vyše 100 000 obyvateľov, čím bola Budapešť paradoxne najväčším „slovenským“ mestom v Rakúsko-Uhorsku, vrátane Slovenska. === Medzivojnové obdobie === Porážka v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a rozpad [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] znamenali ťažký otras (v roku [[1919]] sa dokonca moci v krajine nakrátko chopili [[Komunizmus|komunisti]] – [[Maďarská republika rád]]). Rozpadom Uhorska vznikli nástupnícke štáty: Slovensko (spolu s Podkarpatskou Rusou spoluvytvárajúca časť nového Česko-Slovenska), Chorvátsko (v rámci Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov), územné časti Sedmohradsko a Vojvodina sa stali súčasťou Rumunska, resp. Kráľovstva Napriek tomu však rozvoj Budapešti pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestia bežných obytných domov; objavila sa aj hodnotná urbanistické riešenie, ako Wekerleho sídlisko (''Wekerle Telep'') z 20. rokov. V roku [[1930]] prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-680-8285A-26, Budapest, Festnahme von Juden.jpg|náhľad|vľavo|Prenasledovanie Židov počas nemeckej okupácie Maďarska 1944 – 1945]] [[Druhá svetová vojna]] v meste zanechala obrovské škody. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky diplomat [[Raoul Wallenberg]], bola väčšina tunajších [[Židia|Židov]] odvlečená do vyhladzovacích táborov. V roku [[1944]] ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a nasledujúcich 6 mesiacov sa zúrivo bránila na pravom brehu. Najmä Hradná štvrť bola delostreleckou paľbou takmer zrovnaná so zemou. Počas niekoľkých rokov po oslobodení boli najhoršie rany zahojené. [[Súbor:Bridges of Budapest, Hungary.jpg|náhľad|Po vojne znovupostavený ''Alžbetin most'' z roku 1965]] === Za [[komunizmus|komunistickej]] vlády === V roku [[1950]] bolo zavedené dodnes platné správne členenie mesta. Na jeseň [[1956]] sa práve Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo krvavo potlačené sovietskymi tankmi. Konsolidovaný režim [[János Kádár|Jánosa Kádára]] od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli ktorým si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V polovici 80. rokov dosiahla Budapešť najväčší počet obyvateľov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly znižuje. V súčasnosti tu žije takmer 1,7 milióna obyvateľov. Komunistickú éru definitívne ukončili slobodné voľby [[1990]]. == Historické pamiatky == [[Súbor:Hungarian Parliament Building at night, Budapest (96485839).jpg|vľavo|náhľad|[[Országház|Budova Parlamentu]] v noci]] === Országház (Parlament) === {{Hlavný článok|Országház}} Budova maďarského parlamentu bola postavená v rokoch [[1885]] až [[1902]] podľa plánov architekta [[Imrich Steindl|Imricha Steindla]]. Svojou veľkosťou vyjadrovali silu Uhorského kráľovstva a veľmi pripomínali budovy britského parlamentu. Návštevníka zaujmú najmä neogotické vežičky, ktoré svojou štíhlosťou a krásou pripomínajú gotické prvky britského parlamentu. O monumentálnosti stavby svedčí aj fakt, že v budovách parlamentu je 691 miestností a skoro 20 kilometrov schodísk. Na stavbe budov maďarského parlamentu sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne z [[Liptov (región)|Liptova]]. === Bazilika svätého Štefana === [[Súbor:20190502 Bazylika św. Stefana w Budapeszcie 1752 2173 DxO.jpg|náhľad|Bazilika sv. Štefana]] Szent István Bazilika – je najväčším rímskokatolíckym chrámom v Budapešti. Nachádza sa v peštianskej časti Lipótváros a jej obrovskú monumentálnu kupolu vidieť z veľkej diaľky. Je vysoká 96 metrov, čo má aj svoj historický význam. Pripomína milénium príchodu maďarských kmeňov do Podunajska v roku [[896]]. Chrám bol postavený v rokoch [[1851]] až [[1905]]. Do chrámu sa zmestí až 8500 návštevníkov. === Námestie hrdinov === [[Súbor:Hősök tere.jpeg|náhľad|vľavo|Námestie hrdinov, detail]] Je to obrovské námestie, ktoré je známe najmä Pamätníkom milénia. Tento pomník pripomína [[Tisícročie|milénium]] príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jadrom pamätníka je 36 metrov vysoký stĺp, na vrchole ktorého stojí postava archanjela Gabriela, ktorý sa podľa legendy v sne zjavil uhorskému kráľovi Štefanovi a ponúkol mu kráľovskú korunu.Vedľa piedestálu sedí na koni vojvodca [[Arpád]] a sedem kmeňových náčelníkov, ktorí priviedli staré maďarské kmene do novej vlasti. V polkruhovej kolonáde sa nachádzajú významné postavy maďarskej histórie na čele s uhorským kráľom Štefanom. Námestie sa stalo miestom, kde sa stretávajú maďarskí [[nacionalizmus|nacionalisti]]. === Múzeum výtvarného umenia === Je to neoklasicistická budova, ktorá sa nachádza na Námestí hrdinov oproti Palácu umenia. V múzeu sa nachádzajú historicky cenné zbierky od egyptského umenia až po umenie dvadsiateho storočia. Návštevník môže vidieť aj diela talianskych, španielskych, nemeckých či holandských majstrov. Za pozornosť stoja najmä majstrovské diela španielskeho barokového maliara [[El Greco|El Greca]], ale aj skvosty francúzskych impresionistov ([[Paul Cézanne|Cézan]], [[Claude Monet|Monet]], [[Pierre Auguste Renoir|Renoir]],...) === Vajdahunyad === Táto stavba sa nachádza v známom mestskom parku ([[Városliget]]), ktorý sa rozkladá na ploche 101 hektárov. Začal sa budovať v 19. storočí a sprístupnený verejnosti bol v roku [[1896]] pri oslavách milénia. Hrad [[Vajdahunyad]] (napodobnenina historickej stavby zo sedmohradského mesta [[Hunedoara]]) bol pôvodne postavený ako kulisa pri miléniových oslavách a až neskôr bol prestavaný do trvalej podoby. V budove sídli Maďarské poľnohospodárske múzeum. === Maďarské národné múzeum (Magyar Nemzeti Múzeum) === Neoklasicistická stavba s korintskými stĺpmi, ktorá sa nachádza na tzv. Malom bulvári. V budove sa nachádzajú kráľovské korunovačné klenoty a iné exponáty, ktoré sa týkajú histórie Karpatskej kotliny. Mnohé pamiatky pochádzajú z územia dnešného Slovenska. === Citadela === Postavili ju Habsburgovci po porážke uhorskej revolúcie [[1848]]/[[1849]]. Je to strategický bod nad celou Budapešťou. Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrávali tvrdé boje medzi nemeckou a sovietskou armádou. Víťazstvo sovietskej armády nad Nemcami pripomína Pamätník oslobodenia, ktorý vidieť zo všetkých strán mesta. Obyvatelia ho však vnímajú ako symbol sovietskej okupácie. === Chrám kráľa Mateja === Nachádza sa na budínskej strane Dunaja na Hradnom vrchu. Chrám sa elegantne vypína nad historickou časťou mesta a je dôležitým orientačným bodom v Budíne. Pôvodný chrám bol postavený v [[13. storočie|13. storočí]], počas tureckej okupácie bol prestavaný na mešitu a počas oslobodzovacích bojov na konci [[18. storočia]] bol vážne poškodený. Po oslobodení mesta od Turkov sa stal opäť rímskokatolíckym chrámom a bol prestavaný v barokovom štýle. V roku [[1867]] tu bol korunovaný [[František Jozef I.]] za uhorského kráľa. V rokoch [[1873]] až [[1896]] sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia do novogotickej podoby. V interiéri chrámu sa nachádza krásna [[Loretánska kaplnka]] so sochou Panny Márie z červeného mramora. Na východnej strane je vchod do krypty a múzea, kde môžeme uvidieť skvosty stredovekého sakrálneho umenia z územia Uhorska ([[relikvie]], monštrancie, obrazy, rúcha,...). Pred chrámom si môžeme všimnúť morový stĺp, ktorý je spomienkou na morovú epidémiu z 18. storočia. === Rybárska bašta (Halászbástya) === [[Súbor:Budapest Denkmal Koenig Stephans.jpg|náhľad|Pomník kráľa Štefana pred Rybárskou baštou]] Jedna z najznámejších pamätihodností Budína. Je postavená na hradných hradbách. Pomenovaná je podľa rybárov ([[maďarčina|maď.]] ''halász'' znamená ‘rybár’), ktorí v 18. storočí bašty bránili. V podstate však ide o neohistorickú stavbu z obdobia miléniových osláv ([[neogotika]], 1905). Napriek tomu patrí k najrušnejším miestam v Budíne s nádherným výhľadom na [[Dunaj]] a peštiansku časť mesta (hl. budovy Parlamentu). Neďaleko sa nachádza aj jazdecká socha zakladateľa Uhorského kráľovstva – sv. Štefana. Bašta a jej okolie dýchajú umeleckým duchom (pouliční hudobníci, maliari,...). Pri pohľade na západ môžeme zbadať zrkadlovú fasádu známeho budapeštianskeho hotela Hilton, ktorý vznikol prebudovaním staršieho sakrálneho objektu. Stavba pôsobí v oblasti rušivo a svojím moderným výzorom výrazne poškodzuje celkový dojem z oblasti. === Aquincum === Pamiatka na časy Rímskeho impéria, miesto obrovského množstva archeologických nálezov rímskeho akvaduktu, amfiteátra aj obytných domov. Ruiny rímskych stavieb zostali dlho nepovšimnuté. Až v tridsiatych rokoch 19. storočia sa začalo s ich reštaurovaním. [[Súbor:Budapest Széchenyi Baths R01.jpg|náhľad|[[Štefan Sečéni|Sečéniho]] kúpele (Széchenyi fürdő)]] === Vidám park === Jedna z najpopulárnejších atrakcií Budapešti. Ide o staromódny park, ktorý má charakter púťovej zábavy. Nájsť tu možno klasické kolotoče, čertovo koleso, elektrické autíčka, strelnice a iné klasické púťové zábavy a atrakcie. Neďaleko parku sa nachádza známa zoologická záhrada s pôvabným secesným vchodom a ešte známejšie kúpele Szechényi. == Doprava == === Do Budapešti === [[Vlak]]om sa možno dostať do Budapešti na niekoľko staníc. Najdôležitejšími sú [[Nyugati pályaudvar]] (Západná železničná stanica) a [[Budapest Keleti pályaudvar|Keleti pályaudvar]] (Východná železničná stanica), ktoré sa nachádzajú priamo v centre mesta. [[Súbor:Budapest Keleti Station.jpg|vľavo|náhľad|[[Keleti pályaudvar]] - Východná železničná stanica]] Vlaky prichádzajúce od juhu obsluhuje [[Déli pályaudvar]] (Južná železničná stanica). Ďalšou možnosťou je príchod autobusom. Hlavná autobusová stanica je pri stanici metra [[Stadionok]]. [[Auto]]m sa možno dostať do Budapešti priamo po diaľnici. Všetky diaľnice do Budapešti [[Diaľnica M1 (Maďarsko)|M1]], [[Diaľnica M2 (Maďarsko)|M2]], [[Diaľnica M3 (Maďarsko)|M3]] a [[Diaľnica M7 (Maďarsko)|M7]] podliehajú povinnosti zakúpiť si diaľničnú nálepku. Okružná diaľnica okolo celého mesta [[Diaľnica M0 (Maďarsko)|M0]] je čiastočne vybudovaná, a jej ďalšia výstavba sa plánuje, je čiastočne spoplatnená. Rýchlosť mestských úsekov diaľnic je obmedzená na {{km|60|m}}/hod. Dopravná špička v Budapešti je značným problémom. Najmä ranné špičky počas pracovného týždňa alebo piatkové poobedňajšie zápchy na výpadovkách sú časté. [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Letisko Budapešť-Ferihegy]] je jediným medzinárodným letiskom v Budapešti a hlavným leteckým uzlom pre celú krajinu. Nachádza sa v juhozápadnej časti mesta, v obvode XVIII. v mestskej časti [[Pestszentlörinc|Pestszentlőrinc]]. Nízkonákladové letecké spoločnosti okupujú prevažne starší terminál Ferihegy 1, modernými terminálmi sú Ferihegy 2A a 2B, odkiaľ sa odbavujú cestujúci tradičných spoločností na európskych i transatlantických linkách. Letisko je svojou polohou a najnovšie napojením na diaľničnú sieť atraktívne pre časť slovenských cestujúcich z južných, juhovýchodných a východných oblastí štátu.<ref>[http://www.slovakiasite.com/sk/letecka-doprava.php Letiská a Aerolínie na Slovensku]</ref> [[Súbor:FerihegyDep.jpg|náhľad|Terminál 2B [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|medzinárodného letiska Ferihegy]]]] V stredoeurópskom meradle však výrazne zaostáva v počte odbavených cestujúcich za viedenským letiskom [[Letisko Viedeň-Schwechat|Schwechat]] a aj za pražským letiskom [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyně]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bratislavské letisko v tieni susedov |url=http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy/bratislavske-letisko-v-tieni-susedov/112611.html |dátum prístupu=2009-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080531062437/http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy/bratislavske-letisko-v-tieni-susedov/112611.html |dátum archivácie=2008-05-31 }}</ref> [[Loď]]ou sa dá dostať do Budapešti z [[Viedeň|Viedne]] i [[Bratislava|Bratislavy]], prípadne z ďalších miest ležiacich na [[Dunaj]]i. === Mestská hromadná doprava === [[Súbor:Budapest, M2 metró, Keleti pályaudvar, 102.jpg|náhľad|Zrekonštruovaná stanica metra na Keleti pályaudvar, [[M2 (linka budapeštianskeho metra)|trasa M2]]]] Budapeštianska [[mestská hromadná doprava]] má hustú sieť rôznych dopravných prostriedkov s vysokým podielom elektrickej trakcie a je dobre organizovaná. Linkové vedenie sa na rozdiel od slovenského alebo českého úzu pridržiava spravidla zásady vedenia jednej frekventovanej linky na jednej trase. Cestujúci využívajú dopravu týmito dopravnými prostriedkami: * [[električka]] – v premávke od roku [[1887]] s hustými a frekventovanými linkami po celom meste * [[trolejbus]] – v premávke od [[1933]] s hustou sieťou v Pešti a dobrou obsluhou Mestského parku (ZOO, Vidám Park) * [[autobus]] – v premávke od [[1921]], doplnok ku elektrickej trakcii, okrem bežných liniek vypravované aj expresné linky * [[metro]] – najstaršie metro na európskom svetadieli, najstaršia linka [[M1 (linka budapeštianskeho metra)|M1]] v prevádzke od [[1896]], novšie linky [[M2 (linka budapeštianskeho metra)|M2]] a [[M3 (linka budapeštianskeho metra)|M3]] budované podľa sovietskeho vzoru spustené [[1970]], resp. [[1976]]. V roku [[2014]] bola otvorená nová automatizovaná linka [[M4 (linka budapeštianskeho metra)|M4]].<ref>[http://www.metro4.hu/index.php?lang_id=en&menu=1 Official website of Metro4]</ref> [[Súbor:Budapest metro hev cs.png|náhľad|Mapa liniek metra a prímestskej železnice]] {{hlavný článok|Budapeštianske metro}} * Prímestská železnica [[HÉV]] – transformovaná z prímestských parných lokálok v 50. a 60. rokoch na efektívnu modernú predmestskú železnicu na štyroch trasách do mestskej časti [[Csepel]], ďalej za hranice mesta do [[Ráckeve]], [[Szentendre]] a [[Gödöllő]]. V budúcnosti sa plánuje ich napojenie na sieť metra, pričom trať zo [[Szentendre]] sa má podzemne prepojiť s traťami na [[Csepel]] a vetvou do [[Ráckeve]]. Táto trať vytvorí novú [[M5 (linka budapeštianskeho metra)|linku metra M5]]. * [[Libegő]] – lanovka na Budínsky hradný vrch z roku [[1870]], znovuspustená [[1986]] po zničení za 2. svetovej vojny. * Zubačka – otvorená [[1873]] na budínsky vrch ''Svábhegy'' * Lesná detská železnica – postavená [[1950]] v Budínskych vrchoch pre pionierov == Partnerské mestá == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} * {{minivlajka|Nemecko|w}}, [[Berlín]], ([[1992]]) * {{minivlajka|Rumunsko|w}}, [[Bukurešť]], ([[1997]]) * {{minivlajka|Írsko|w}}, [[Dublin]], ([[2006]]) * {{minivlajka|USA|w}}, [[Fort Worth]], ([[1990]]) * {{minivlajka|Nemecko|w}}, [[Frankfurt nad Mohanom]], ([[1990]]) * {{minivlajka|Turecko|w}}, [[Istanbul]], * {{minivlajka|Slovensko|w}}, [[Košice]], ([[1995]]) * {{minivlajka|Portugalsko|w}}, [[Lisabon]], ([[1992]]) {{Stĺpce-2}} * {{minivlajka|USA|w}}, [[New York (mesto)|New York]], ([[1991]]) * {{minivlajka|Slovensko|w}}, [[Piešťany]] * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}}, [[Sarajevo]], (1995) * {{minivlajka|Izrael|w}}, [[Tel Aviv]], ([[1989]]) * {{minivlajka|Poľsko|w}}, [[Varšava]], ([[2005]]) * {{minivlajka|Rakúsko|w}}, [[Viedeň]], ([[1990]]) * {{minivlajka|Litva|w}}, [[Vilnius]] * {{minivlajka|Chorvátsko|w}}, [[Záhreb]], ([[1994]]) {{Stĺpce-koniec}} {{Široký obrázok|Budapest Panorama 2006.jpg|1280px|Pohľad z Budína na Pešť}} == Galéria == <gallery style="text-align:center"> Súbor:Museum Fine Arts01.jpg|Múzeum výtvarného umenia Súbor:Budapesti Corvinus Egyetem új épülete partially corrected.jpg|Korvínova univerzita Súbor:Szent Erzsebet-templom 01.jpg|Kostol sv.Alžbety Súbor:Synagogue-Budapest.jpg|Synagóga Súbor:Museum of Applied Arts (Budapest).jpg|Umeleckopriemyselné múzeum Súbor:The opera house.jpg|Opera </gallery> == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 24.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Budapešť}} == Externé odkazy == * [http://www.budapest.hu/Engine.aspx Oficiálne stránky mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050813024806/http://www.budapest.hu/engine.aspx |date=2005-08-13 }} * [http://metros.hu/terkep/nagyterkep.html Trate metra, prímestská železnica a prímestská električka v Budapešti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150904150505/http://metros.hu/terkep/nagyterkep.html |date=2015-09-04 }} {{Koncové šablóny|{{Budapešť}}|{{Maďarsko}}|{{Hlavné mestá Európy}}}} [[Kategória:Budapešť| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] [[Kategória:Hlavné mestá v Európe]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Maďarsku]] [[Kategória:Sídla na Dunaji]] snvu49ytopp32sghiny2fgcvlxt3zsp Albánsko 0 3944 8191159 8151999 2026-04-02T07:46:16Z ~2026-19704-24 290629 Https://commons.wikimedia.org 8191159 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Albánska republika | 2. pád názvu = Albánska | Vlajka = Flag of Albania.svg | Znak = Coat of arms of Albania.svg | Poloha = Europe-Albania.svg | Motto = „Ti, Shqipëri, më jep nder, më jep emrin Shqiptar“<br />(Ty Albánsko mi dávaš česť, ty mi dávaš meno Albánec.) | Hymna = [[Himni i Flamurit]] (Óda na vlajku)<br /><center>[[Súbor:Hymni i Flamurit instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = Republika e Shqipërisë | Krátky miestny názov = Shqipëria | Hlavné mesto = [[Tirana]] | ŠírkaSt = 41 | ŠírkaMin = 20 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 49 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Tirana]] | Úradné jazyky = [[albánčina]] | Regionálne jazyky = [[novogréčtina|gréčtina]], [[arumunčina]] | Demonym = Albánec, Albánka<ref>[http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Albánsko&s=exact&c=lb1b&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# Slovenské slovníky]</ref> | Štátne zriadenie = unitárna [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]<br />predseda parlamentu | Politickí predstavitelia = [[Bajram Begaj]]<br />[[Edi Rama]]<br />[[Lindita Nikolla]] | Vznik = [[1190]]: Arbešské kniežatstvo<br />[[február]] [[1272]]: Albánske kráľovstvo<br />[[1368]]: Albánske kniežatstvo<br />[[2. marec]] [[1444]]: Lehzská liga<br />[[1757]]/[[1787]]: pašalík<br />[[28. november]] [[1912]]: vyhlásenie nezávislosti od Osmanskej ríše<br />[[29. júl]] [[1913]]: Albánske kniežatstvo<br />[[31. január]] [[1925]]: prvá albánska republika<br />[[1. september]] [[1928]]: Albánske kráľovstvo<br />[[10. január]] [[1946]]: 2. albánska republika<br />[[28. december]] [[1976]]: 3. albánska republika<br />[[29. apríl]] [[1991]]: 4. albánska republika<br />[[28. november]] [[1998]]: súčasná ústava | Susedia = [[Srbsko]], [[Čierna Hora]], [[Severné Macedónsko]], [[Grécko]] | Rozloha = 28 748 | Poradie rozloha = 140 | Rozloha vody = 1 350 | Percento vody = 4,7 | Odhad počtu obyvateľov =2 793 592 | Rok odhad počtu obyvateľov =2022 | Poradie odhad počtu obyvateľov = | Sčítanie počtu obyvateľov = 2 821 977 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 97 | Poradie hustota = | HDP = 25,297 miliárd | Rok HDP = 2024 | Poradie HDP = 125 | HDP na hlavu = 8 877 | Poradie HDP na hlavu = 84 | HDI =0,789 | Rok HDI =2022 | Poradie (HDI) =74 | Kategória HDI =vysoký | Mena = [[lek]] = 100 qindarka | Kód meny =ALL | Časové pásmo = | UTC posun = +2 | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = ALB / AL | Kód motorových vozidiel = AL | Internetová doména = [[.al]] | Smerové telefónne číslo = 355 | Poznámky = }} [[Súbor:Tirana from South.jpg]] [[Súbor:Tirana-2003.png]] '''Albánsko''' ({{v jazyku|sqi|''Shqipëria''}}), dlhý tvar '''Albánska republika''' (albán. ''Republika e Shqipërisë'') je [[štát]] v [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] ležiaci v západnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] a na pobreží [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Iónske more|Iónskeho mora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Albania | priezvisko = Biberaj | meno = Elez | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prifti | meno2 = Peter R. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Albania | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> Na severozápade susedí s [[Čierna Hora|Čiernou Horou]], na severovýchode so [[Srbsko]]m, na východe so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]], na juhu a juhovýchode s [[Grécko]]m a taktiež má námornú hranicu s [[Taliansko]]m na západe (v [[Otrantský prieliv|Otrantskom prielive]]). Hranice prechádzajú cez vysoké pohoria a cez veľké jazerá – [[Skadarské jazero]] na severe a [[Ochridské jazero|Ochridské]] a [[Prespanské jazero]] na východe. Pohoria zaberajú väčšinu územia, nížiny necelú tretinu. V Albánsku dnes žijú približne 3 milióny obyvateľov (odhad z roku 2018). Hlavným a najväčším mestom je [[Tirana]], úradným jazykom je [[albánčina]]. Etnicky a kultúrne ide o pomerne homogénnu krajinu, ktorú z 83 % tvoria [[Albánci]] a z 59 % [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] (údaj podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011). Najpočetnejšou etnickou menšinou sú Gréci (0,9 % v roku 2011), ktorí obývajú najmä oblasť južného Albánska, tradične nazývanú [[Severný Epirus]] (''Epiri i Veriut''). Albánsko je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]] (OSN), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácie Severoatlantickej zmluvy]] (NATO), [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE), [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO), [[Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode|Stredoeurópskej zóny voľného obchodu]] (CEFTA), Organizácie islamskej spolupráce (OIC) a jedným zo zakladajúcich členov [[Únia pre Stredomorie|Únie pre Stredomorie]]. Od januára 2003 je potenciálnym kandidátom na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] a 28. apríla 2009 albánska vláda o členstvo v Európskej únii formálne požiadala.<ref>{{Citácia periodika|titul=Albania applies for EU membership|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/8023127.stm|dátum=2009-04-28|dátum prístupu=2019-09-16|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=Albania|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Albánsko je [[Parlamentná republika|parlamentnou republikou]] so [[Zmiešaná ekonomika|zmiešanou ekonomikou]]. Reformy a transformácie trhu otvorili krajinu zahraničným investíciám, najmä čo sa týka rozvoja energetického priemyslu, dopravnej infraštruktúry, služieb a cestovného ruchu. Krajina sa neustále pokúša naštartovať ekonomický rast, ktorý by pomohol znížiť úroveň chudoby. V roku 2019 krajina dosiahla 66,5 v indexe ekonomickej slobody, s vysokým hodnotením v slobode obchodu (87,8) a nízkej miere daňového zaťaženia (86,3), ale s negatívnym hodnotením efektivity justície (30,6) a úrovne korupcie exekutívy (40,4).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.heritage.org/index/heatmap |dátum prístupu=2019-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191126122307/https://www.heritage.org/index/heatmap |dátum archivácie=2019-11-26 }}</ref> == Názov a etymológia == Názov krajiny má [[Starovek|antický]] pôvod, podľa ktorého Albánsko znamená „biela krajina“  (z latinčiny ''albus'' – biely), v kontraste k susednej [[Čierna Hora|Čiernej Hore]]. Meno známe z väčšiny európskych jazykov sa pôvodne vzťahovalo na južnú časť krajiny nazývanú ''Albánia'' (z ilýrčiny ''olba'' – sídlisko, osada). Aj tento názov však z albánskeho slovníka zmizol a už v stredoveku Albánci označovali svoju krajinu ako ''Arbëria'' (vyslov „Arberia“). Súčasné vlastné pomenovanie albánskej krajiny ''Shqipëria'' (vyslov „Štiperia“) vzniklo až v neskorších storočiach. Pôvod nových termínov nie je pritom jednoznačne objasnený. Staršia filologická legenda ich pôvod spája so slovom ''shqipe'' (čítaj „štipe“ = orol). Podľa oficiálnej verzie tak domáci názov Albánska znamená „krajina skál“ alebo „krajina [[Orol|orlov]]“. Existuje ale téza, podľa ktorej ide o nový autonym vytvorený v Osmanskej ríši asi v 18. až [[19. storočie|19. storočí]] na základe názvu jazyka. Správnejší sa teda zdá byť výklad, ktorý ukazuje na spojitosť týchto názvov so slovesom ''shqiptoj'' (čítaj „štiptoj“ = vyslovovať jasne, zrozumiteľne hovoriť).<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hradečný|meno=|titul=Dějiny Albánie|vydanie=1|vydavateľ=Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2008|isbn=|strany=}}</ref> == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Albánska}} Dejiny Albánska začínajú už tisíce rokov pred naším letopočtom. Najstaršie stopy existencie človeka na území dnešného Albánska siahajú až do [[pravek]]u. Prvé doklady o osídlení regiónu sa datujú do strednému [[paleolit]]u (stredná fáza staršej doby kamennej), ktorý zahŕňal časové obdobie zhruba medzi 100 000 – 30 000 rokmi pred našim letopočtom. Dokumentujú to aj bohaté archeologické nálezy, napr. Xarra pri [[Sarandë (mesto)|Sarande]]. Prudký civilizačný vzostup však zažila prehistorická spoločnosť až v [[neolit]]e, t. j. v mladšej dobe kamennej (zhruba medzi 6000 – 2100 rokmi pred Kr.). Rozvoj tzv. „[[Neolitická revolúcia|neolitickej revolúcie]]“ sa prejavil prechodom k produktívnemu poľnohospodárstvu. V [[Doba bronzová|dobe bronzovej]], ktorá trvala približne tisíc rokov – od roku 2100 do roku 1100 pred Kr. – bolo územie dnešného Albánska pomerne husto osídlené. Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Pre označenie rôznorodého neindoeurópskeho obyvateľstva, pobývajúceho počas bronzovej éry v južných častiach Balkánu, sa používal názov [[Pelasgovia]]. Podľa romantického výkladu, majúceho podobu historického mýtu, predstavovali priamych predkov starovekých [[Ilýri|Ilýrov]] a tým i prapredkov dnešných Albáncov.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Albania {{!}} History, Geography, Customs, & Traditions|url=https://www.britannica.com/place/Albania|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-09-16|jazyk=en}}</ref> === Starovek === [[Súbor:Xartis final.jpg|thumb|left|Rozšírenie starovekých [[Gréci|Grékov]], ktorí obývali časť dnešného Albánska]] [[Súbor:Parku Arkeologjik i Apollonisë 04.jpg|vľavo|náhľad|Staroveké mesto [[Apollónia (Albánsko)|Apollónia]] je dnes dôležitým [[Archeológia|archeologickým]] náleziskom]] [[Súbor:Butrint - Ancient amphitheatre (by Pudelek).JPG|náhľad|Zvyšky rímskeho [[Amfiteáter|amfiteátra]] v antickom meste [[Butrint]], zapísané na zoznam [[UNESCO]] v roku [[1992]]]] Prvými historicky doloženými obyvateľmi dnešného územia Albánska boli koncom druhého tisícročia pred našim letopočtom [[Ilýri|ilýrske]] kmene indoeurópskeho pôvodu. Patria k najstarším európskym národom vôbec. Ilýri osídlili celý západný Balkán ako nositelia kultúry doby železnej, ktorá nastúpila začiatkom [[11. storočie pred Kr.|11. storočia pred Kr.]] Pravdepodobne sa sformovali z prisťahovalcov a predchádzajúcich tamojších kultúr doby bronzovej. Starobylé ilýrske etnikum po sebe nezanechalo žiadne písomné svedectvo, takže ich najstaršie dejiny navždy zostanú neobjasneným tajomstvom. Prvé písomné správy o Ilýroch pochádzajú až zo [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] od antických autorov. Dnešní Albánci teda môžu mať pôvod v starovekých [[Ilýri|Ilýroch]], hoci toto tvrdenie je nepodložené. Albánci sú pravdepodobne národ, ktorý vznikol miešaním starovekých balkánskych etník. [[Ilýri]] žili v malých skupinách, ktoré sa neskôr začali združovať pod jednotnú správu pod [[Grécko|gréckym]] vplyvom. Na juhu Albánska sa [[Gréci|grécke kmene]], tzv. [[Epiróti]], začali usadzovať niekedy v [[7. storočie pred Kr.|7.]] až [[8. storočie pred Kr.|8. storočí pred Kr.]] Veľká časť južného Albánska patrila do [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], lebo bola súčasťou kraja [[Epirus]]. Časť stredného Albánska neskôr kolonizovali [[Dóri|dórske]] grécke mestské štáty. V [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] existovalo na území Albánska už niekoľko ilýrskych ''kráľovstiev''. V tej dobe sa prudko rozvíjalo [[Staroveký Rím|Rímske impérium]]. Albánske územie sa javilo ako vhodné predpolie pre ďalšiu expanziu na východ a tak roku [[229 pred Kr.]] vyslal [[Rím]] prvé expedičné zbory. Dlhodobé boje medzi Ilýrmi a Rimanmi sa tak skončili porážkou Ilýrov a zánikom kráľovstva. Celá oblasť bola roku 168 pred Kr. podmanená [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]].<ref name=":2" /> Rimanom sa do krajiny podarilo priniesť mier a prosperitu. Postavila sa slávna diaľková cesta zvaná [[Via Egnatia]], ktorá spájala prístavy v [[Jadranské more|Jadranskom mori]] s [[Konštantínopol]]om a merala {{km|1120|m}}. V roku [[167|167 po Kr.]] bola zriadená rozľahlá rímska prefektúra ''Illyricum'', do ktorej patrilo aj súčasné územie Albánska až do [[4. storočie|4. storočia]]. Príslušnosť k Rímskej ríši nesporne podporila rozvoj hospodárskeho a kultúrneho života, zároveň však mala negatívne dôsledky pre samostatný etnický vývoj Ilýrov, ktorí boli vystavení pozvoľnej [[Asimilácia|asimilácii]]. [[Romanizácia (dejiny)|Romanizácii]] a [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizácii]] sa vyhli iba ilýrske kmene, žijúce v neprístupných oblastiach, ktoré si naďalej uchovávali svojbytnosť i faktickú nezávislosť. Jedným z nich bol kmeň ''Albanoi'' (budúci Albánci), sídliaci v horách centrálnej časti krajiny, ktorého existenciu zaznamenal v [[2. storočie|2. storočí]] alexandrijský učenec [[Klaudios Ptolemaios]]. Od tohto pomenovania kmeňa bol zrejme odvodený ako názov „''Albánsko''“.<ref name=":3" /> === Stredovek === [[Súbor:Iconostasis (Altar Screen) - Church of the Dormition of St. Mary (Onufri Museum) - Citadel - Berat - Albania (42499147661).jpg|alt=|náhľad|Stredoveké [[Ikona|ikony]] maliara [[Onufri]]ho v múzeu na hrade [[Berat (mesto)|Berat]]]] Roku [[395]] sa [[Rímska ríša]] rozpadla na dve polovice – ríšu [[Západorímska ríša|Západorímsku]] a [[Východorímska ríša|Východorímsku]] ([[Byzantská ríša|Byzantskú]]), ktorej súčasťou sa stalo aj dnešné Albánsko. Vďaka sťahovaniu národov bola celá oblasť [[Ilýria|Ilýrie]] od [[5. storočia]] vyplienená [[Vizigóti|Vizigótmi]], [[Huni|Hunmi]] a [[Ostrogóti|Ostrogótmi]], v [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. storočí]] sa tu usadilo veľké množstvo [[Slovania|Slovanov]], ktorí z veľkej časti pôvodné ilýrske obyvateľstvo asimilovali (oblasť dnešného [[Slovinsko|Slovinska]], [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Srbsko|Srbska]], [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]). Naopak tomu bolo v Albánsku, kde sa Slovania asimilovali s Ilýrmi a svoj jazyk prestali používať. Od [[8. storočia]] je tento región známy ako Albánsko. V [[9. storočie|9.]] až [[11. storočie|11. storočí]] bolo Albánsko čiastočne ovládnuté [[Bulharská ríša|Bulharskou ríšou]]. Bulharom sa podarilo obsadiť značné územie, vládu tam zaisťovali dosadení bulharskí feudáli, tzv. ''bojari''. Čo sa týka etnického vývoja, z [[11. storočie|11. storočia]] pochádzajú najstaršie správy o Albáncoch ako národe. Nachádzame ich v byzantských kronikách, ktoré hovoria, že albánski horali sa neustále rozširovali zo svojich sídel smerom na juh, k nížinatým krajom. Roku [[1081]] albánske územie napadli a obsadili [[Normani]], ktorých koncom [[12. storočie|12. storočia]] vytlačili talianski osídlenci. Obchodné kontakty talianskymi mestami znovu oživili ekonomiku. Vďaka prosperite sa sformovali aj rane stredoveké štáty. Prvý samostatný albánsky štát, [[Arberešské kniežatstvo]], bol založený v roku [[1183]]. Arberešské kniežatstvo si však tiež udržalo svoju samostatnosť iba krátku dobu a v roku [[1261]] bola [[Byzantská ríša]] opäť rekultivovaná. Mocenské pomery v priestore dnešného Albánska často zmenili. Nesváry medzi jednotlivými kniežatstvami umožnili ovládnutie albánskeho územia susednými štátmi. Nedlho po znovuzískaní väčšiny územia Albánska vzišiel pred Byzanciou na západe nový nepriateľ – [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. z Anjou]]. Roku [[1271]] vzniklo pod jeho vládou [[Albánske kráľovstvo]] (''Regnum Albaniae''). Anjouvský režim si však nezískal medzi obyvateľstvom očakávanú priazeň a lojalitu, čo napomohlo byzantskému cisárstvu v boji proti neapolským posádkam. V 13. a [[14. storočie|14. storočí]] nastáva veľká expanzia Albáncov, ktorí sa usadili v dnešnom severogréckom kraji [[Epirus]]. Iné, lúpežné skupiny Albáncov vyplienili [[Stredné Grécko]] a [[Tesália|Tesáliu]], kde aj na istý čas vládli. Albánci sa však v týchto krajoch nemohli usadiť a museli sa vrátiť späť do dnešného Albánska. V rovnakom období grécki vládcovia pozvali albánskych usadlíkov, aby osídlili málo zaľudnené oblasti Grécka.<ref name=":2" /> K definitívnej likvidácii byzantskej nadvlády nad Albánskom došlo v rokoch 1343 – 1347, kedy bolo územie dnešného Albánska začlenené do Srbskej ríše. Navyše, srbská expanzia vyvolala migračnú vlnu Albáncov na juh do Grécka. Albánci, [[Arvaniti]] osídlili grécke kraje [[Atika|Atiku]], južnú [[Boiótia|Boiotiu]], južnú [[Eubója|Eubóju]], malé územia na [[Peloponéz]]e a dostali sa až na ostrovy [[Ydra]], [[Poros]] a [[Salamína]]. Títo Albánci sa kultúrne pogréčtili, no uchovali si svoj jazyk. V priebehu 2. polovice [[14. storočie|14. storočia]] sa albánske územie rozdrobilo na niekoľko menších [[Feudalizmus|feudálnych]] celkov. Z dlhodobého hľadiska však boje nepriniesli vojna úžitok rodom ani drobným domácim feudálom, ale vonkajším mocnostiam: obchodným republikám [[Benátky (mesto)|Benátkam]] a [[Dubrovník]]u, ale najmä osmanským [[Turci|Turkom]]. ==== Turecká vláda ==== [[Súbor:Gjergj Kastrioti.jpg|náhľad|Národný hrdina [[Skanderbeg]]]] [[Súbor:Kruja Castle.JPG|náhľad|Hrad v [[Krujë (mesto)|Kruji]]]] Na konci stredoveku od polovice [[15. storočia]] bolo Albánsko formálne v područí [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Turecké prenikanie a útlak roznietili všeobecný odpor. Albánsky ľud sa neustále sa usiloval vymaniť spod tureckej kontroly. Symbolom protitureckého odboja sa stal národný hrdina Gjergj Kastrioti, známe pod menom [[Skanderbeg]], ktorý zabránil tureckým výbojom v rokoch 1443 – 1468. Jeho centrum bol hrad v [[Krujë (mesto)|Kruji]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=HRADEČNÝ|meno=P.|titul=Albánská socialistická lidová republika|vydanie=|vydavateľ=Svoboda|miesto=Praha|rok=1977|isbn=|strany=}}</ref> Po jeho porážke sa Albánsko stalo opäť súčasťou Osmanskej ríše na viac než 400 rokov. V priebehu [[16. storočie|16.]] až [[17. storočie|17. storočia]] Albánci hromadne prestupovali na islam, od 17. storočia sa stali spolu s bosnianskymi moslimami hlavnou oporou tureckej moci na Balkáne, neplatili dane. Do konca [[17. storočia]] sa stal [[islam]] náboženstvom takmer 70% obyvateľstva (hlavne pre vysoké dane uvalené na [[kresťania|kresťanov]]). Na islam prestúpili aj takmer všetci Albánci z [[Epirus|Epiru]]. Na prelome 18. a 19. storočia vznikali v tureckom Albánsku poloautonómne kniežatstvá miestnych vládcov. Sever krajiny sa nachádzal pod vládou šľachtica Mustafa pašu z [[Dynastia|dynastie]] Bušatliov (paša skadarský, 1756 – 1831). Do južného Albánska a priľahlých regiónov rozšíril svoju moc [[Ali paša Tepelenský|Ali paša z Tepeleny]] (paša janinský, 1790 – 1822).<ref name=":9">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=3|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=46}}</ref> Počas 20. a 30. rokov 19. storočia sa sultánskemu režimu podarilo zlikvidovať oba pašalíky. Moc [[Osmanská ríša|osmanského impéria]] však začala postupne slabnúť až ku koncu [[19. storočia]]. === Moderné dejiny === :''Pozri aj: [[Zoznam vládcov Albánska]]'' Prvé prejavy moderného nacionalizmu sa datujú do roku [[1878]], kedy vzniklo hnutie tzv. ''Prizrenská liga''. V tomto období došlo k národnému obrodeniu albánskej reči a kultúry. Miestni vlastenci žiadali vnútornú autonómiu Albánska, čím chceli zabrániť jeho rozdeleniu medzi susedné štáty. Túžba po nezávislosti sa prejavila nielen u Albáncov, čo viedlo k [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]], kedy sa proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] postavili armády [[Srbi|Srbov]], [[Gréci|Grékov]] a [[Bulhari|Bulharov]]. S úpadkom osmanského panstva bola 28. novembra [[1912]] vyhlásená nezávislosť Albánska. Počas [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] bolo územie Albánska striedavo okupované vojskami [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Grécko|Grécka]]. [[Gréci]] striedavo ovládali južné Albánsko, tzv. [[Severný Epirus]], pretože tu grécke obyvateľstvo tvorilo až 90%. Po vojne bola snaha víťazných mocností ([[Spojené kráľovstvo|Británie]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Taliansko|Talianska]]) rozdeliť albánske územie medzi jeho susedov ([[Chorvátsko]] a [[Grécko]]). Tento návrh bol však americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Wilsonom]] vetovaný, a tak bolo roku [[1920]] Albánsko prijaté do [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]]. Na počiatku 20. rokov 20. storočia nastúpil k moci autokratický politik [[Zog I.|Ahmed Zogu]], ktorý sa dal vymenovať za monarchu. V roku 1939 bolo Albánsko bez odporu napadnuté a okupované [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistickým Talianskom]]. Kráľ Viktor Emanuel bol vymenovaný za albánskeho kráľa.<ref name=":3" /> Po začiatku [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] po tom, čo [[nacistické Nemecko]] spolu s Talianskom okupovali [[Juhoslávia|Juhosláviu]] a [[Grécko]], boli regióny [[Kosovo|Kosova]] a Kamerie pripojené k Albánsku. Albánci, ktorí podporovali Mussoliniho Taliansko, boli na úkor susedov spojení v bábkovom kráľovstve Viktora Emanuela. Po kapitulácii Talianska sa hromadne pripojili na stranu komunistov v čele s [[Enver Hoxha|Enverom Hodžom]]. Tento stav trval až do konca roku [[1944]], kedy sa [[Nemci]] z oblasti stiahli a hranice sa vrátili do pôvodného stavu. ==== Komunistický režim ==== [[Súbor:HODŽA druhá míza.jpg|vľavo|náhľad|Komunistický diktátor [[Enver Hoxha|Enver Hodža]] bol jedným z najdlhšie vládnucich vodcov svojej doby]] [[Súbor:Flag_of_Albania_(1946–1992).svg|náhľad|220x220bod|Vlajka Albánskej ľudovej republiky, neskôr Albánskej ľudovej socialistickej republiky. ]] [[Súbor:State_Emblem_of_the_People's_Republic_of_Albania.svg|náhľad|260x260bod|Znak Albánskej ľudovej republiky, neskôr Albánskej ľudovej socialistickej republiky. ]] Po druhej svetovej vojne sa k moci (za výdatnej pomoci z [[Juhoslávia|Juhoslávie]]) dostali [[Komunizmus|komunisti]]. Albánsko nastúpilo na cestu budovania socializmu. Vedúcu pozíciu získala [[Albánska strana práce]] a komunistický diktátor [[Enver Hodža]], ktorému sa podarilo vybudovať kult osobnosti. Došlo k znárodneniu priemyslu, [[Industrializácia|industrializácii]] a [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácii poľnohospodárstva]]. Hospodársky systém zakazoval súkromné vlastníctvo a zaviedol štátny monopol. Ľudový štát pristúpil k centrálnemu riadeniu a plánovaniu národného hospodárstva. Rozvinul sa tiež zápas o odstránenie negramotnosti a zvýšenie kultúrnej i civilizačnej úrovne obyvateľstva. Ekonomická pomoc zahraničia napomáhala odstrániť vojenské škody v albánskom štáte. Albánska [[politika]] a [[ekonomika]] sa stala závislou na pomoci [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Hodžovi však politický vývoj [[Európa|európskych]] socialistických krajín nevyhovoval a po určitých politických roztržkách so [[ZSSR]] boli pretrhnuté všetky putá s touto krajinou a politická orientácia bola roku [[1961]] prevedená na komunistickú [[Čína|Čínu]]. Tento stav trval až do roku [[1978]], kedy [[Čína]] zastavila všetku spoluprácu s Albánskom. V roku [[1967]] albánska vláda zakázala praktizovanie náboženstva a prehlásila ateizmus ako štátnu doktrínu. Albánsko sa oficiálne stalo prvým ateistickým štátom na svete.<ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=CABADA|meno=L. – KOLARČÍKOVÁ, M.|titul=Balkánské komunismy|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> Do roku 1990 bolo Albánsko politicky aj ekonomicky najizolovanejšou krajinou [[Európa|Európy]], ktorá sa pri budovaní socializmu opierala o vlastné sily. Komunistický predák Hodža opustil medzinárodnú politickú scénu, smeroval k politike [[Izolacionizmus|izolacionizmu]] a rozhodol o stavbe viac ako 700 tisíc betónových [[Bunker|bunkrov]] pozdĺž štátnych hraníc. Vízia albánskej jednoty sa zakladala na [[Xenofóbia|nenávisti voči cudzincom]]. Tento [[Totalitarizmus|totalitný štát]] bol plný represií a teroru, keďže veľmi často dochádzalo k porušovaniu základných [[Ľudské práva|ľudských práv]]. Hlavným pilierom režimu bola tajná štátna [[polícia]] ''Sigurimi'', ktorá kontrolovala všetok politický a spoločenský život v krajine. Charakter štátnej bezpečnosti mal pritom obrovský dosah na každodenný život Albáncov (prenasledovanie duchovenstva, zákaz vycestovania, odstránenie tradícií). Albánsky ľud bol podrobený striktne vynucovanej [[Ideológia|ideológii]], s ktorou sa spájali brutálne dôsledky v prípade ich nedodržania. Zhoršila sa aj hospodárska situácia. Bez podpory zahraničných peňazí sa albánska [[ekonomika]] vyznačovala totálnou chudobou a zaostalosťou.<ref name=":8" />[[Súbor:Albania bunkers.jpg|náhľad|Betónové [[Bunker|bunkre]] z čias socialistického Albánska|alt=]] Enver Hodža sa udržal vo funkcii až do svojej smrti 11. apríla [[1985]]. Nahradil ho jeho dlhoročný spolupracovník [[Ramiz Alia]] (1924 – 2011), ktorý do vlády štátu nastúpil ako 1. tajomník [[Albánska strana práce|Albánskej strany práce]]. Pomery sa uvoľnili, zmiernil sa vnútrostranícky teror. Na rozdiel od svojho predchodcu si Ramiz Alia uvedomoval žalostnú hospodársku situáciu krajiny, ktorej mohlo pomôcť jedine rozširovanie kontaktov s vonkajším svetom. Roku [[1986]] preto začal [[Liberalizácia|liberalizačný]] program a umožnil albánske styky so zahraničím, zrušil všetky zákazy a vyhlásil amnestiu. Na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] dochádzalo v Albánsku k opakovaným protivládnym vystúpeniam. ==== Politické zmeny ==== Pád [[socializmus|socialistického]] zriadenia v ostatných [[Európa|európskych]] krajinách na začiatku 90. rokov [[20. storočia]] viedol k pádu totalitného zriadenia aj v Albánsku ([[1991]]). Na konci marca 1991 sa konali prvé slobodné voľby po takmer 70 rokoch. Dňa 15. apríla 1991 sa Albánsko stalo parlamentnou republikou pod názvom Albánska republika. Ramiz Alia podal demisiu, novým prezidentom bol zvolený [[Sali Beriša]]. Presadzované politické reformy položili základ demokratickému systému. Albánsko sa zameralo na spoluprácu so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]]. V decembri [[1992]] požiadalo o prijatie do [[NATO]]. Zmena v politickom systéme nastali v polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]], od kedy znova dochádza k používaniu nedemokratických praktík na presadzovanie moci. Rozmáhala sa korupcia štátnych úradníkov a rastúci [[organizovaný zločin]], pričom politici boli sami súčasťou siete zločineckých gangov. Zároveň miestna vláda umožnila rozmach [[Pyramídový fond|pyramídových fondov]] a tým prispela k zhoršovaniu sociálnej a ekonomickej situácie krajiny. [[Súbor:Breaking Rocks, Vlore, Albania, 1997.jpg|náhľad|Sociálne nepokoje po zrútení [[Pyramídový fond|pyramídových fondov]] v roku [[1997]], obyvatelia mesta [[Vlorë (mesto)|Vlora]] rozoberajú chodníky v prí­prave na útok na [[Polícia|policajné jednotky]]]] V roku [[1997]] vypukli v krajine závažné sociálne nepokoje, ktoré spôsobili faktický rozpad albánskeho štátu. Príčinou protestov bolo zlyhanie neslávne známych pyramídových fondov. Krajina sa ocitla na prahu občianskej vojny. Faktické zrútenie ekonomiky a anarchiu vláda nebola schopná zastaviť ani vyhlásením výnimočného stavu. Zločinecké gangy terorizovali obyvateľstvo, veľká časť zbraní a munície z vojenských skladov skončila v rukách civilistov. Vo voľbách, ktoré prebehli po čiastočnej stabilizácii situácie v istom roku, porazila do tej doby vládnucu Demokratickú stranu Albánska [[Sali Beriša|Saliho Berišu]] ([[PDSh]]) Socialistická strana [[Fatos Nano|Fatosa Nana]] ([[PSSh]]). Ten nedokázal splniť predvolebné sľuby, a preto sa 28. septembra [[1998]] rozhodol rezignovať. Na jeho miesto bol dosadený nový predseda albánskej vlády [[Pandeli Majko]] (1967) a následne [[Ilir Meta]] (1969), ktorí hlavnú pozornosť venovali zostrujúcej sa situácii v Kosove.<ref name=":0" /> Kríza v [[Kosovo|Kosove]] v roku [[1999]] posilnila zahranične politickú pozíciu Albánskej republiky. Ochota k riešeniu dosahu krízy v susednom Kosove sa prejavila predovšetkým v krátkodobom prijatí cca 500 000 kosovských utečencov a poskytnutím albánskeho územia pre činnosť jednotiek [[NATO]]. Odmenou bola výrazná finančná pomoc [[Spojené štáty|USA]] a krajín [[EU]] v nasledujúcich rokoch, čo však na vnútropolitickej scéne prispelo len ku krátkodobému utlmeniu rozporov medzi vládnucou stranou (PSSh) a opozíciou (PDSh) aj vnútri oboch týchto blokov. V júni až auguste [[2001]] prebehli parlamentné voľby, v ktorých znovu zvíťazila PSSh. Priebeh a výsledok volieb polarizáciu albánskej politickej scény vyostril. Kvôli rôznym nedostatkom prebehli celkovo v piatich kolách. Poslanci opozičnej PDSh ich konečné výsledky spochybnili a až do januára [[2002]] bojkotovali zasadanie parlamentu. Dominancia dvoch politických strán v krajine pokračovala aj naďalej. Po voľbách v roku [[2005]] a [[2009]] vládla pravicová PDSh. Parlamentné voľby v rokoch [[2013]] aj [[2017]] vyhrala socialistická strana PSSh pod vedením [[Edi Rama|Ediho Ramu]], ktorá vždy porazila demokratickú politickú stranu PDSh. === Súčasnosť === [[Súbor:2011 Gjirokastra, Twierdza 06.JPG|náhľad|Albánsko sa usiluje o členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]]|vľavo]] Na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] sa Albánsko začalo otvárať svetu a zaujímať o euroatlantickú integráciu. Krajina začala v roku 2008 rokovania o vstupe do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a 1. apríla [[2009]] sa stala riadnym členom Severoatlantickej aliancie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=NATO’s relations with Albania|url=http://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_48891.htm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=04.10.2016|vydavateľ=[[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]|miesto=|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20161005145459/http://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_48891.htm|dátum archivácie=2016-10-05}}</ref> Taktiež Albánsko v roku 2009 podalo prihlášku do [[EÚ]], a v roku [[2014]] získalo štatút kandidátskej krajiny, EÚ už dvakrát plnohodnotné členstvo štátu zamietla.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Albania country profile|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-17679574|dátum vydania=1.3.2018|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-01-16|vydavateľ=BBC|miesto=|jazyk=en}}</ref> Vstup Albánska do EÚ sa v dohľadnej dobe neočakáva, pretože krajina ešte nesplnila všetky prístupové kritériá a neprijala všetky potrebné reformy. Životná úroveň obyvateľov je na európske pomery stále veľmi nízka. Albánsko sa však usiluje vstúpiť do Európskej únie a vytvoriť tak predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú jeho obyvatelia.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. – LIKAVSKÝ, P.|titul=Geografia pre 8. ročník základných škôl a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2011|isbn=|strany=105}}</ref> Dokladom aktívnej politiky je program boja proti korupcii, vysokej [[Nezamestnanosť|nezamestnanosti]] a boj proti [[Droga (omamná látka)|drogovým]] kartelom. Ekonomika krajiny sa stabilizovala, v posledných rokoch sa rozvíja najmä poddimenzovaná infraštruktúra a [[cestovný ruch]]. Aj napriek tomu však Albánsko trpí značným trendom v oblasti [[Vysťahovalectvo|vysťahovalectva]]; mladí ľudia vo svojej rodnej krajine nenachádzajú uplatnenie. Územie Albánska tak za posledných 25 rokov opustila štvrtina populácie. Hlavné migračné vlny smerujú najmä do [[Taliansko|Talianska]], [[Grécko|Grécka]] alebo [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Albánska diaspóra je podobne ako je tomu v prípade všetkých ostatných krajín Balkánu značným príjmom financií pre štvormiliónovú republiku. Ekonomiku krajiny preto do istej miery postihla dlhová kríza v Grécku, lebo v tamojšom poľnohospodárstve pracuje nemalý počet [[Albánci|Albáncov]]. == Politika == [[Súbor:Selia Kuvendit.jpg|vľavo|náhľad|Budova parlamentu v [[Tirana|Tirane]]]] Albánsko je dnes [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a [[Parlamentná republika|parlamentnou republikou]] s prechodom k [[Demokracia|demokracii]]. Základným zákonom Albánskej republiky je [[ústava]]. Súčasné znenie ústavy Albánska bolo prijaté parlamentom 28. novembra [[1998]]. Ústavný text zakotvuje základné princípy štátneho zriadenia, suverenitu ľudí, zaručuje základné práva a slobody. Hlavou štátu je [[prezident]], ktorý má v miestnej politike osobitné postavenie. Prezident  je volený nepriamo parlamentom v tajných voľbách na päťročné funkčné obdobie. Vymenovanie prezidenta si vyžaduje trojpätinovú väčšinu všetkých hlasov v parlamente.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=GRANČAY|meno=M. a KOL.|titul=Integrácia západného Balkánu a Turecka do EÚ: individuálny aspekt.|vydanie=1|vydavateľ=Ekonóm|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=160}}</ref> V súčasnosti zastáva funkciu albánskeho prezidenta [[Ilir Meta]], ktorý sa ujal úradu 24. júla [[2017]]. [[Súbor:Albanian president.jpg|náhľad|[[Prezidentský palác]]]] Orgánom výkonnej moci je [[vláda]] (''qeveria'') – rada ministrov na čele s predsedom, ktorých nominuje prezident a schvaľuje parlament.<ref name=":0" /> Vláda Albánskej republiky vzniká ako výsledok všeobecných parlamentných volieb. Členovia vlády majú pridelené kompetencie (ministerstvá), za ktoré sa zodpovedajú. Zaujímavosťou je, že v Albánsku existuje ministerstvo pre európsku integráciu. [[Rada ministrov]] (''Këshilli i Ministrave'') sa skladá z predsedu, podpredsedu a ministrov. Najdôležitejšou funkciou vo vláde je funkcia premiéra, teda predsedu. V prípade neprítomnosti premiéra môže jeho funkcie prevziať podpredseda vlády Albánska. Súčasná vláda bola schválená parlamentom 13. septembra [[2017]]. V jej čele stojí od 15. septembra [[2013]] premiér [[Edi Rama]]. Orgánom zákonodarnej moci je jednokomorové zhromaždenie Albánskej republiky – [[parlament]]. V súčasnosti sa parlament skladá zo 140 miest. Členovia parlamentu sa volia priamym hlasovaním v tajných voľbách, sto z nich väčšinovo reprezentuje voličov a štyridsať proporčne zastupuje parlamentné strany. Poslanecký mandát trvá štyri roky. [[Súdna moc|Súdny systém]] Albánska sa štruktúrou podobá súdnictvu väčšine ostatných európskych krajín. V Albánsku súdnu moc tvorí Ústavný súd a sústava súdov: Najvyšší odvolací súd (Kasačný súd), odvolacie a okresné súdy. Systém je pod dohľadom 15-člennej Najvyššej justičnej rady na čele s prezidentom.<ref name=":0" /> Ozbrojené sily Albánskej republiky sa skladajú z ľudovej armády, vojsk ministerstva vnútra a dobrovoľných príslušníkov ľudovej domobrany. Výdaje na obranu sú 5,1% HNP. === Štátne symboly === Štátne symboly sú zakotvené v ústave. Albánska [[Vlajka|štátna vlajka]] (''Flamuri i Shqipërisë'') pozostáva z červeného pozadia, na ktorom je uprostred vyobrazený čierny dvojhlavý orol. Vlajka Albánska bola oficiálne prijatá 7. apríla [[1992]], ale s miernymi úpravami bola používaná už od vyhlásenia nezávislosti na [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Červená farba symbolizuje krv padlých bojovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=🇦🇱 Albánie|url=https://www.statnivlajky.cz/albanie|vydavateľ=www.statnivlajky.cz|dátum prístupu=2019-09-18|jazyk=cs|meno=David|priezvisko=Krmela}}</ref> [[Znak|Štátnym znakom]] je čierny dvojhlavý orol – emblém, pod ktorým bojoval proti osmanským Turkom v [[15. storočie|15. storočí]] albánsky národný hrdina [[Skanderbeg]]. Dvojhlavý [[orol]] symbolizuje náboženské rozdelenie Albáncov, keď boli Albánci rozdelení na katolíkov a pravoslávnych. Jeho "otvorené" krídla poukazujú na odmietanie Albáncov podrobiť sa zahraničnému dobytiu. Národná hymna Albánska je „''Hymni i Flamurit''“ (Hymna o vlajke) a pochádza z roku [[1912]].<ref name=":9" /> Autorom textu k melódii rumunského skladateľa [[Ciprian Porumbesco|Cipriana Porumbesca]] (1853 – 1883) je albánsky vlastenecký básnik [[Asdreni]] (vlastným menom ''Aleksandër Stavre Drenova'', 1872 – 1947). Jadrom obsahu je prísaha bojovať pod spoločným práporom na obranu vlasti. === Štátne sviatky === Štátne sviatky, ktoré sú v Albánsku dňom pracovného pokoja, sú: 1. január ([[Nový rok]]), 1. máj ([[Sviatok práce]]) a 28. november (Národný sviatok, vyhlásenie albánskej samostatnosti). Okrem toho má Albánsko aj niekoľko pamätných dní. Existujú i náboženské sviatky, a to ako kresťanské ([[Vianoce]], [[Veľká noc]]), tak moslimské (Veľký a Malý [[Ramadán]]).<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=HOUŠKOVÁ|meno=E.|titul=Albánie neznámá|vydanie=1|vydavateľ=Kudrna|miesto=Brno|rok=1996|isbn=|strany=}}</ref> Celkom sa v krajine slávi 16 rôznych sviatkov či významných dní. == Geografia == [[Súbor:Albania map-en.svg|alt=|náhľad|Topografická mapa Albánska]] Albánsko leží v juhozápadnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. Jeho západné prímorské teritórium v priestore [[polostrov]]a [[Karaburun (polostrov, Albánsko)|Karaburun]] a [[ostrov]]ov [[Sazan]] a [[Ksamil]] vlastne oddeľuje [[Iónske more]] od [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Albánsko je svojou územnou rozlohou {{km|28748|m}}<sup>2</sup> (z toho súš {{km|27400|m}}<sup>2</sup>) takmer ako polovica [[Slovensko|Slovenska]]. Štát sa rozprestiera zo severu na juh. Má výhodnú a strategicky dôležitú polohu. Maximálna dĺžka albánskeho územia od severu k juhu meria 300 až {{km|340|m}}. Šírka krajiny od západu k východu je tiež kolísavá, dosahuje od 90 do {{km|148|m}}. Celá balkánska oblasť (vrátane Albánska) je seizmicky aktívna oblasť, ktorá sa nachádza na hranici arabskej a euroázijskej litosferickej dosky. Tektonické pohyby nie sú dosiaľ úplne ukončené a prejavujú sa i dnes častými zemetraseniami na albánskom území. Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú vysočiny a hory. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Dinárske Alpy]], na juhu sa dvíha pohorie Pindos. V [[Geológia|geologickej]] stavbe zaujímajú predné miesto [[Vápenec|vápence]], [[Dolomit (hornina)|dolomity]] a [[Bridlica (sediment)|bridlice]]. Niektoré pásma pohorí sú zložené z [[Pieskovec|pieskovca]] a [[Flyš|flyšových hornín]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Gajdoš|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=|strany=}}</ref> === Georeliéf === Albánsko s priemernou nadmorskou výškou {{m|700|m}} sa považuje za jednu z najvyššie položených európskych krajín. Územie Albánska pozostáva zo 4 oblastí: na sever od najväčšej rieky [[Drin]] (dĺžka {{km|281|m}}) sú [[Albánske Alpy]] s masívom [[Prokletije]] ([[Maja Jezercë]] {{mnm|2694}}). Zvlnený georeliéf má i stredná vnútrozemská oblasť s najvyšším albánskym vrchom [[Korab (vrch)|Korab]] ({{mnm|2751}}), ktorý sa týči na hraniciach so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]]. Na juh od početných horských masívov sa rozprestiera panva dvoch krasových jazier – Ohridského a Prespanského. Tretiu juhovýchodnú časť krajiny tvorí [[kras]]ové územie povodia rieky [[Vjosë|Vjosy]] po grécku hranicu. Poslednou oblasťou je pobrežná nížina tiahnuca sa od juhu až k Skadarskému jazeru na hranici s Čiernou Horou. Menšie nížiny sa rozprestierajú iba pri pobreží a sú tvorené množstvom plytkých [[záliv]]ov, [[Lagúna (voda)|lagún]] a naplavenín. === Podnebie === Albánsko má [[Subtropické pásmo|subtropické]] podnebie stredomorského typu, ktoré je smerom do vnútrozemia modifikované kontinentálnymi vplyvmi. Meteorologické podmienky sa rýchlo menia od juhozápadu na severovýchod, teploty v tomto smere klesajú. Teplejšia stredomorská klíma sa uplatňuje najmä v južných častiach krajiny chránenej vysokými pohoriami s miernou a daždivou [[Zima|zimou]] (Sarandë 8 – 10 °C) a suchým teplým [[leto]]m (25 °C pri 180 bezoblačných dňoch na Albánskej riviére). Albánsko patrí k najdaždivejším krajinám Európy. Zrážky prináša západné prúdenie. Na prímorskej strane spadne 1 500 až vyše {{mm|2000|m}} zrážok ročne. V [[Kotlina (chránený areál)|kotlinách]] na odvrátenej strane menej ako {{mm|700|m}}. Zrážky sa vyskytujú najmä v zimnom období.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SZAFLARSKI|meno=J. a KOL.|titul=Malá encyklopédia zemepisu sveta|vydanie=1|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1971|isbn=|strany=21}}</ref> === Vodstvo === [[Súbor:View of Pogradec and Lake Ohrid form top of Galicica.jpg|náhľad|Pobrežie [[Ochridské jazero|Ochridského jazera]] pri rekreačnom stredisku [[Pogradec (mesto)|Pogradec]]]] Riečna sieť Albánska je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú krátke vodné toky bystrinného charakteru. Všetky rieky odvádzajú svoje vody z hôr smerom k pobrežiu (Jadranského a Iónskeho mora), pričom väčšina územia Albánska patrí do [[Úmorie|úmoria]] Jadranského mora. Medzi významné rieky Albánska patrí: [[Drin]], [[Mat]], [[Shkumbin]], [[Vjosë|Vjosa]] a iné menšie rieky. V Albánsku sa nachádza viac ako 170 väčších či menších jazier rôzneho pôvodu – krasové, tektonické, glaciálne, lagúnové a riečne. Medzi najväčšie jazerá v Albánsku patrí: * '''[[Skadarské jazero|Skadarské (Liqeni i Shkodrës)]]''' rozloha 356{{--}}{{km2|388}} (premenlivá plocha), z toho {{km2|148}} v Albánsku, patrí medzi krasové jazerá a je najväčšie na Balkáne * '''[[Ochridské jazero|Ochridské (Liqeni i Ohrit)]]''' rozloha {{km2|367}}, z toho {{km2|119}} v Albánsku, hlboké až {{m|286|m}}, vzniklo ako tektonické jazero – prepadom horstva a zatopením krasových polí, je najväčším jazerom tohto druhu na svete, vyznačuje sa bohatstvom endemických živočíšnych a rastlinných druhov, nachádza sa tu aj dôležité rekreačné stredisko [[Pogradec (mesto)|Pogradec]] * '''[[Prespanské jazero|Prespanské (Liqeni i Prespës)]]''' komplex tektonicko-krasových jazier Veľkej a Malej Prespy o celkovej rozlohe {{km2|285}}, z toho {{km2|49.5}} v Albánsku, vo výške {{mnm|853}}, hĺbka {{m|54|m}} * '''Lurské jazerá (Liqenet e Lurës)''' sústava malých horských glaciálnych jazierok v národnom parku rovnakého mena, často sú vyhľadávané turistami * '''Butrintské (Liqeni i Butrintit)''' rozloha {{km2|16}}, je príkladom lagúnového jazera oddeleného úzkym prielivom od Iónskeho mora na juhu krajiny. == Príroda == [[Súbor:Korab (detail).jpg|vľavo|náhľad|Horský masív [[Korab (vrch)|Korab]] pri hranici so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]]]] Albánsko má krásnu prírodu s mnohými špecifickým rastlinnými a živočíšnymi druhmi. V posledných rokoch však dochádza k znečisťovaniu životného prostredia, čo má negatívny vplyv na miestne [[biotop]]y a prírodné spoločenstvá. Albánci síce začínajú venovať pozornosť čistote a ochrane prírody, ale zatiaľ medzi priority stále patria napr. opravy ciest a budovanie dopravnej infraštruktúry. === Rastlinstvo === [[Súbor:Coquelicots.jpg|alt=|vľavo|náhľad|[[Vlčí mak]] (''Papaver rhoeas'')]] Flóra Albánska je jednou z najbohatších zo všetkých balkánskych štátov. Rastie tu cez 3250 druhov rastlín a niekoľko desiatok endemitov, teda druhov, ktoré sa vyskytujú len tu a nikde inde na svete. Charakteristická je výšková pásmovitosť, ktorá albánsku flóru vertikálne rozčleňuje do vegetačných pásem. Stredomorské vždyzelené rastlinstvo s tvrdolistou tŕnitou vegetáciou (tzv. ''macchie'') pri pobreží prechádza s nadmorskou výškou do [[dub]]ových a [[Buk lesný|bukových]], neskôr do [[Borovica|borovicových]] lesov až alpínskych lúk. [[Les]]y pokrývajú 38 % rozlohy krajiny, v minulosti bola veľká časť územia odlesnená a premenená na krovité porasty.<ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=HORA|meno=J.|titul=Albánie: pruvodce na cesty|vydanie=1|vydavateľ=Freytag&berndt|miesto=Praha|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> Národným kvetom je vlčí mak (''Papaver rhoeas''), ktorý hojne rastie po celej krajine. === Živočíšstvo === [[Súbor:Steinadler Aquila chrysaetos closeup2 Richard Bartz.jpg|náhľad|[[Orol skalný]] (''Aquila chrysaetos''), národný symbol Albáncov]] Fauna je pomerne bohatá, ale jednotlivé druhy sú nerovnomerne zastúpené. V biotopoch sú veľmi rozdielne pomery. Žije tu celkom okolo 1500 druhov stavovcov, vtákov a rýb. Najrozšírenejšie sú druhy charakteristické pre pôvodné listnaté lesy vrátane horskej fauny. Lesy sú pomerne chudobné na vysokú zver, veľmi početný je však výskyt [[Zajac poľný|zajacov]] a [[Diviak lesný|diviakov]], zo šeliem treba spomenúť [[Vlk dravý|vlka dravého]] (''Canis lupus''), [[Líška hrdzavá|líšku hrdzavú]] (''Vulpes vulpes''), [[Rys ostrovid|rysa ostrovida]] (''Lynx lynx''), [[Šakal zlatý|šakala zlatého]] (''Canis aureus''), [[Kuna lesná|kunu lesnú]] (''Martes martes'') a [[Mačka divá|divú mačku]] (''Felis sylvestris''). Albánsko má prívlastok krajina orlov, štátnym znakom a národným symbolom Albáncov je [[orol skalný]] (''Aquila chrysaetos'') hniezdiaci v miestnych horách. Nachádza sa tu 350 druhov vtákov, niektoré tu žijú trvalo, iné len časť roku. Vplyvom ázijskej i africkej fauny v Albánsku nájdeme tiež druhovú pestrosť [[Plazy|plazov]] a [[Obojživelníky|obojživelníkov]]. Vo vodách Albánska našlo úkryt okolo 110 druhov [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]] – sladkovodných aj morských. Okrem bežnej stredomorskej fauny stojí za povšimnutie najmä endemický [[pstruh]] koran (''Salmo letnica'') v Ochridskom jazere a hniezdiská ohrozeného [[Pelikán kučeravý|pelikána kučeravého]] (''Pelecanus crispus'') a [[Kormorán malý|kormorána malého]] (''Phalacrocorax pygmeus'') v [[Lagúna (voda)|lagúne]] Karavasta, západne od mesta [[Lushnjë (mesto)|Lushnjë]]. === Ekológia === [[Súbor:Theth Radohima MajaArapit.jpg|náhľad|[[Národný park]] Theth v Severoalbánskych Alpách]] [[Súbor:Ohridforellen.jpg|náhľad|Pstruh ''koran'' z [[Ochridské jazero|Ochridského jazera]]|alt=]] Na albánskom území došlo počas stáročí k devastácii lesnej pokrývky. Neracionálna ťažba a nedostatočná ochrana lesov spôsobovali vážne problémy. V nižších polohách to viedlo k nadmernej pôdnej [[Erózia|erózii]] a kolísaniu vodného stavu riek. Väčšie lesné oblasti sa uchovali len na severe krajiny. V súčasnosti je snaha o zalesňovacie programy pomocou zahraničných investícií. Ale ani zákonnými nariadeniami sa nedarí úplne zabrániť ilegálnemu výrubu lesného bohatstva. Ďalším naliehavým problémom Albánska sú lesné [[požiar]]e. So živelným rozvojom priemyslu a motorizmu v Albánsku hrozí veľmi vážne nebezpečenstvo [[Znečistenie životného prostredia|znečistenia]] unikátnych ekosystémov. Predovšetkým v okolí ropných polí pri meste Fier boli počas komunizmu rozsiahle územia zasiahnuté ekologickým vandalizmom. Miestna flóra a fauna tiež utrpela neregulovaným lovom a rybolov.<ref name=":5" /> === Ochrana prírody === Ochrana prírody a krajiny má v Albánsku vyše šesťdesiatročnú tradíciu. Nachádza sa tu 15 [[Národný park|národných parkov]]. Okrem národných parkov je predmetom ochrany ešte 24 prírodných rezervácií a približne 2 000 prírodných pamiatok. Medzi najvýznamnejšie národné parky v Albánsku patrí: * [[Bredhi Drenovës]] rozprestiera sa na svahoch pohoria Moravë juhovýchodne od mesta Korçë * [[Dajti]] zalesnená vrcholová časť rovnomenného masívu s pôvodným listnatým lesom na vápenci vo výške {{mnm|1600}}, východne od Tirany * [[Divjakës]] situovaný v lagúne Karavastasë; rozľahlé porasty zamokreného lesa s [[Borovica|borovicou]] píniovou (''Pinus pinea'') a hniezdisko vzácneho [[Pelikán kučeravý|pelikána kučeravého]] (''Pelecanus crispus'') * [[Llogaras]] v krajinársky estetickej oblasti s cestnými serpentínami do horského sedla vo výške {{m|1027|m}}, je predmetom ochrany vo väčšej miere pôvodný borovicový porast vo výške {{m|1400|m}} * [[Lurës]] oblasť centrálnej pahorkatiny západne od Peshkopi so zaujímavými krasovými a glaciálnymi javmi – napr. sústava jazier ľadovcového pôvodu * [[Thetit|Thet]] vysokohorský národný park s krasovými javmi vápencov a dolomitov s bohatým zastúpením alpínskych druhov rastlín a lúkami podhorského pásma pri hranici s Čiernou Horou * [[Tomori]] vysokohorský národný park v nadmorskej výške 800{{--}}{{mnm|2400}} východne od mesta [[Berat (mesto)|Berat]]. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Albania minorities.png|náhľad|Etnografická mapa Albánska, červená – [[Albánci]], modrá – [[Gréci]], žltá – [[Arumuni]], zelená – [[Macedónci]]|vľavo]] [[Súbor:Albania demography.svg|náhľad|[[Demografia|Demografický]] vývoj Albánska za posledných 60 rokov]] [[Súbor:Bevölkerungspyramide Albanien 2016.png|náhľad|Veková pyramída z roku [[2016]]]] V Albánsku dnes žije menej ako 2,8 milióna obyvateľov, čo je o polovicu menej ako na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.instat.gov.al/en/themes/demography-and-social-indicators/population/publication/2023/population-of-albania-on-1st-january-2023/ | vydavateľ = instat.gov.al | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-28 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230920124542/https://www.instat.gov.al/en/themes/demography-and-social-indicators/population/publication/2023/population-of-albania-on-1st-january-2023/ | dátum archivácie = 2023-09-20 }}</ref> Hustota zaľudnenia dosahuje 98 obyvateľov na km<sup>2</sup>. Medzi európskymi štátmi vyniká [[pôrodnosť]]ou a najvyššími prirodzenými prírastkami. Populácia je národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je až 95 % etnických Albáncov. [[Albánci]] patria medzi najchudobnejších obyvateľov Európy, a preto mnohí mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Miestne obyvateľstvo býva tradične rozdeľované do dvoch hlavných etnických skupín – [[Gegovia]] (sever Albánska a Kosovo) a [[Toskovia]] (juh Albánska). === Etnické zloženie === Národnostná skladba Albánska nie je celkom ujasnená, keďže miestna politika často nepriznáva pravdivé čísla, ktoré prikrášľuje v prospech Albáncov.<ref name=":5" /> Najsilnejšia menšina sú [[Gréci]], ktorí tvoria asi 2 % obyvateľstva, nasledujú [[Arumuni]] (1 %) a zvyšok tvoria [[Srbi]], [[Rómovia]], [[Turci (Anatólia)|Turci]], [[Čiernohorci]], slovanskí [[Macedónci (Slovania)|Macedónci]] a tzv. [[Egypťania]] (albanizovaní Arabi). Z hľadiska náboženského vyznania, približne 75% tvoria [[moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] (Albánci), zvyšok tvoria [[Kresťanstvo|kresťania]], z ktorých sa viac ako polovica hlási ku katolíkom (Albánci), zvyšok sú grécki pravoslávni kresťania (Gréci, Arumuni, Albánci).<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Albania – The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/al.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20181224211117/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/al.html|dátum archivácie=2018-12-24}}</ref> Gréci už od staroveku žijú v južnej časti Albánska, sústreďujú sa v kultúrnom stredisku [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastër]] ({{v jazyku|ell|Αργυρόκαστρο||''Arjyrokastro''}}), [[Himarë]] ({{v jazyku|ell|Χειμάρρα||''Chimara''}}), ďalej v mestách [[Sarandë (mesto)|Sarandë]] ({{v jazyku|ell|Άγιοι Σαράντα||''Ajii Saranda''}}), [[Vlorë (mesto)|Vlorë]] ({{v jazyku|ell|Αυλώνα||''Αvlona''}}), [[Delvinë (mesto)|Delvinë]] ({{v jazyku|ell|Δελβινο||''Delvino''}}). Gréci obývajú aj albánsky ostrov [[Ksamil]] ({{v jazyku|ell|Εξαμίλια||''Examilia''}}), ktorý sa nachádza pri gréckom ostrove [[Korfu]]. [[Arumuni]] obývajú južné a stredné Albánsko a obývajú aj ostrov [[Sazan]] ({{v jazyku|ell|Σάσων||''Sason''}}). Najväčším strediskom Arumunov je však mesto [[Korçë (mesto)|Korçë]] ({{v jazyku|ell|Κορυτσά||''Koritsa''}}, {{v jazyku|rup|Corceao}}), ktoré bolo známe svojimi podnikateľskými aktivitami už v osmanskej dobe. Známym arumunským centrom je aj mesto [[Voskopojë]] ({{v jazyku|ell|Μοσχόπολη||''Moschopoli''}}, {{v jazyku|rup|Moscopole}}). V Moscopoli žili aj grécki podnikatelia. V strede krajiny žijú Arumuni v meste [[Divjakë]]. [[Slovania|Slovanské]] obyvateľstvo žije hlavne na hranici so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]], pri jazere [[Prespa]]. Mnoho etnických Grékov sa po páde komunizmu vysťahovalo do Grécka a emigrácia pokračuje aj dnes. Okrem Grékov z Albánska emigrujú do Grécka aj mnohí etnickí Albánci. === Náboženské zloženie === [[Súbor:Xhamia Ebubeker - Shkodër F.jpg|náhľad|V Albánsku sa najviac ľudí hlási k [[islam]]u, na obrázku je [[mešita]] v meste [[Skadar]] na severe krajiny]] [[Súbor:Mother Teresa2.JPG|náhľad|Katolícka rehoľníčka [[Matka Tereza]] bola albánskeho pôvodu]] Územie Albánska sa nachádza na mieste, kde sa stretávajú tri veľké náboženstvá – [[sunnitský islam]], [[Latinská cirkev|rímsky katolicizmus]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. Rímsky katolicizmus je rozšírený hlavne v severných oblastiach štátu, ktoré boli dlho pod kontrolou Benátskej republiky. V týchto oblastiach odolali katolíci aj násilnej islamizácii od 15. storočia a v 20. storočí aj násilnej ateizácii. Pravoslávie je rozšírené hlavne na juhu krajiny, ktorý bol dlho súčasťou Byzantskej ríše a aj v súčasnosti tu žije silná grécka komunita. Albánsko je typicky moslimskou krajinou. [[Islam]] sa rozšíril hlavne v strednej časti štátu, ale vyznávajú ho aj Albánci v Kosove a v Macedónsku. V rokoch [[1967]] až [[1990]] bolo Albánsko vyhlásené za ateistický štát a všetky kostoly a mešity boli zatvorené, zničené alebo zmenené na múzeá, športové haly alebo poľnohospodárske budovy. Kňazi a iní náboženskí predstavitelia boli buď popravení alebo zatvorení na dlhé roky do väzenia. Náboženský život sa začal pomaly obnovovať až po páde komunistického režimu v roku [[1990]]. Dnes je akákoľvek viera opäť povolená. Podľa údajov z roku [[2011]] žije v Albánsku: * 56,70 % sunnitských moslimov * 10,03 % rímskych katolíkov * 6,75 % pravoslávnych * 2,09 % [[Bektašija|šiitskych bektašov]] (moslimská sekta) * 0,14 % ostatných kresťanov (hlavne protestantov) * 2,50 % ateistov bez vierovyznania * 13,79 % nedeklarovalo svoje vyznanie == Tradičná kultúra == Albánci sú pohostinný balkánsky národ, hrdý na svoju [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]]. Majú pestré ľudové zvyky, vrátane [[Hudba|hudby]] a [[Tanec|tanca]]. Piesne často hovoria o ťažkom živote, ktorému ale nechýba úsmev. Sociálne pomery medzi bohatými a chudobnými bývajú veľmi kontrastné. Ale životná úroveň je stále veľmi nízka. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že na horalskom vidieku sa dodnes zachovala neslávne známa obyčaj – [[krvná pomsta]]. Ľudové umenie v Albánsku i medzi albánskym obyvateľstvom mimo územia Albánska je stále živé a veľmi rozmanité. Má radu spoločných prvkov s ľudovým umením ostatných balkánskych národov, súčasne je však originálne, osobité a bohaté. K tradičnému albánskemu mužskému [[kroj]]u patrí suknica [[fustanella]], ktorú nosia aj pevninskí [[Gréci]] a južní Albánci. Na vidieku, najmä v horských oblastiach, je dodnes veľmi časté pestré ľudové odievanie. Tradičný albánsky kroj sa líši v závislosti od regiónu. [[Súbor:A traditional male folk group from Skrapar.JPG|náhľad|Tradičný mužský [[kroj]] z oblasti južného Albánska|vľavo]] === Hudba a tanec === [[Súbor:Bazaar in Krujë IMG 0624 C.JPG|náhľad|Starý orientálny [[Bazár (Orient)|bazár]] v [[Krujë (mesto)|Kruji]] s remeselnými výrobkami]] Tradičná ľudová hudba ({{v jazyku|sqi|këngë}}) sa dá rozdeliť medzi severoalbánskym a južnoalbánskym štýlom. [[Hudba]] na severe Albánska je v typickom balkánskom štýle, podobá sa srbskej národnej hudbe. Ľudová hudba z južného Albánska sa viac podobá [[Grécka hudba|gréckej ľudovej hudbe]], hlavne tej z kraja [[Epirus]]. Hlavným nástrojom je [[klarinet]] a [[husle]]. Spievajú sa polyfonické melódie, ktoré majú pôvod v starovekom Grécku. V albánskej hudbe je badateľný aj taliansky vplyv, hlavne v tej zo severu krajiny. Ľudová spevec spieval monotónnu [[Melódia (hudba)|melódiu]] a sprevádzal sa pritom na jednoduchý jednostrunný alebo dvojstrunný hudobný nástroj, podobný [[Lutna|lutne]] (''lahuta'') alebo [[Mandolína|mandolíne]]. Používa sa celé rada ľudových nástrojov strunových (''sazja, çiftelia''), dychových – rôzne druhy píšťal, [[gajdy]] a rôzne druhy [[Bubon (hudba)|bubnov]]. Na juhu Albánska sú piesne živšieho rytmu, v strednej časti krajiny sú piesne väčšinou pomalšie. Miestny folklór si dosiaľ uchoval svoju životnosť. Rozšírené sú ľudové [[Tanec|tance]] jednak sólové, ale aj skupinové v kruhu. Typický je albánsky chorovod, horalský tanec logu zo severu Albánska a ''presja me tagan'' – súbojový šabľový tanec. Pravidelne sa v krajine koná rada festivalov ľudových piesní a tancov, ktoré majú vysokú úroveň. Najväčší z ich sa koná v [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastre]]. Menší význam má divadelníctvo a filmová tvorba. === Mytológia a ľudová slovesnosť === Albánsko sa môže popýšiť bohatou [[Mytológia|mytológiou]], ktorá má ešte pohanské, predkresťanské korene a vykazuje istú podobnosť s [[Grécka mytológia|gréckou mytológiou]]. Kultúrne rozdiely existujú medzi severnými a južnými Albáncami. Severní Albánci majú kultúru podobnú ostatnému [[Balkán]]u, zatiaľ čo tí južní boli vystavení silnému gréckemu kultúrnemu vplyvu, čo vidieť aj na tradičnej kultúre. Obidve časti však odrážajú aj silný osmanský kultúrny odkaz. Najznámejšie albánske [[Legenda|legendy]] sú ''Gjergj Elez Alia'' či ''Rozafa''. Ústna ľudová slovesnosť Albáncov má korene hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú [[Literatúra|literatúru]]. S každodenným životom sa spájali spevy k rôznym príležitostiam, zvykom a obradom, ako boli svadby, narodenie dieťaťa, pohreby a oslavy sviatkov. Albánska ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to [[Rozprávka|rozprávky]], [[Uspávanka|uspávanky]], [[Elégia|elégie]], hrdinské spevy a [[Balada|balady]]. Známe sú i rôzne turecké motívy či reminiscencie, tematicky blízke s balkánskou oblasťou. Charakteristickým rysom albánskej ľudovej epiky je dôraz kladený na hrdinstvo v boji, preukazované už od ranej mladosti, na osobnú česť a vzťah k matke, ako strážkyni rodinného krbu. Veď až donedávna rodili ženy mnoho detí a [[rodina]] bola dôležitou súčasťou miestneho spôsobu života.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TOMKOVÁ|meno=H.|titul=Krása země: albánské pohádky a pověsti|vydanie=1|vydavateľ=Argo|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=240}}</ref> == Jazyk == [[Súbor:Albanian dialects.svg|vľavo|náhľad|Mapa rozšírenia [[dialekt]]ov [[Albánčina|albánskeho jazyka]] v priestore [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európy]]]] Úradným a edukačným jazykom je [[albánčina]]. Albánsky jazyk ({{v jazyku|sqi|Gjuha shqipe}}) je pravdepodobne moderným potomkom starovekej tráko-ilýrčiny a tvorí samostatnú európsku vetvu. Albánčina sa rozdeľuje podľa pôvodu na dve nárečia: severoalbánsky a juhoalbánsky dialekt (''gheg'' a ''tosk'') a patrí medzi gramaticky najzložitejší balkánsky jazyk. Počas svojho vývinu od tráko-ilýrčiny sa do tohto jazyka dostalo mnoho slov z [[Gréčtina|gréčtiny]] a [[Latinčina|latinčiny]]. Silný latinský charakter nadobudla stará tráko-ilýrčina z územia Albánska počas rímskej doby, množstvo gréckych slov sa do albánskeho jazyka dostalo už v staroveku, ale aj počas byzantskej a tureckej nadvlády. Najviac gréckeho vplyvu v jazyku nachádzame v južnoalbánskom dialekte. Slová gréckeho pôvodu sú napr. ''kopilje'' (dievča, po [[Gréčtina|grécky]] ''kopela''), ''kopšt'' (záhrada, grécky ''kipos''), ''gjitone'' (sused, grécky ''jitonas'') a ''klišë'' (kostol, grécky ''ekklisia''). Slová latinského pôvodu sú napr. ''mik'' (kamarát, [[Latinčina|latinsky]] ''amicus''), ''libër'' (kniha, latinsky ''libra''), ''qytet'' (mesto, latinsky ''civitas''), ''kafšë'' (vec, latinsky ''causa''), ''rjetë'' (sieť, latinsky ''rete''), ''šërbej'' (slúžiť, latinsky ''servire''), ''šekulli'' (storočie, latinsky ''secullum''), ''ëšte'' (je, latinsky ''est''). Albánčina obsahuje aj niekoľko slovanských a tureckých slov. V krajine sa oficiálne používa tzv. „spisovný jazyk“, ktorého pravidlá vznikli syntézou oboch nárečí. K zjednoteniu albánskeho pravopisu a kodifikácii súčasného spisovného jazyka došlo v novembri [[1972]]. Albánci nemali po dlhú dobu ani jednotnú abecedu. V závislosti na rozdielnych kultúrnych vplyvoch používali dlho paralelne latinské, grécke aj arabské písmo. Až v roku [[1908]] bola na kongrese v Bitole definitívne zavedená [[Latinské písmo|latinka]], ktorá má 36 písmen, z toho sedem samohlások a 29 spoluhlások.<ref name=":3" /> Medzi hlavné cudzie jazyky na území Albánska patrí [[gréčtina]] (''ellinika/ellēniká'', na juhu), [[rómčina]] (olašská, ''romani šib''), [[macedónčina]] a [[srbochorvátčina]]. Albánske úrady uznávajú [[Arumunčina|arumunčinu]] (armina) ako minoritný jazyk. Rozšírená je i znalosť [[Angličtina|angličtiny]], [[Ruština|ruštiny]], [[Francúzština|francúzštiny]] a [[Taliančina|taliančiny]] v jednotlivých regiónoch Albánska. === Literatúra === [[Súbor:Ismail Kadare v0.jpg|náhľad|Albánsky spisovateľ [[Ismail Kadare]] sa presadil vo svete]] Albánska literatúra písaná v albánskom jazyku bola vďaka nadvláde [[Turci|Turkov]] vzácna a až do [[19. storočie|19. storočia]] sa vyskytovala veľmi sporadicky. Albánsky písané knihy tak veľmi často vznikali alebo boli vydávané mimo územia Albánska. Najstaršie dielo písané v albánčine pochádza z roku [[1210]] (''Gjon Buzuku''). Až do [[1. polovica 19. storočia|1. polovice 19. storočia]] mala prevažne náboženský ráz.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografický místopisní slovník světa|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1999|isbn=|strany=25}}</ref> Zmena nastala až pri národnom obrodení v 18. a [[19. storočie|19. storočí]], kedy začali vznikať kvalitné diela – tomuto obdobia sa hovorí „''albánska renesancia''“. Duch tejto doby sa prejavil predovšetkým v diele básnika [[Naim Frashëri|Naima Frashëri]] (1846 až 1900). Zmienku si zaslúži aspoň jeden z najvýznamnejších albánskych autorov, rukopis ''Národné spevy albánske''. Známy je i [[Pashko Vasa]] (1825 – 1892), [[Thimi Mitko]] (1820 – 1890), [[Gjergj Fishta]] (1871 – 1940), [[Çajupi]] (Andon Zako, 1866 – 1930) alebo [[Asdreni]] (A. S. Drenova, 1872 – 1947), ktorého báseň sa neskoršie stala národnou hymnou. Títo obrodeneckí spisovatelia a básnici položili základy modernej albánskej literatúry a poézie. Próza vznikla až v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]]: [[Ernest Koliqi]] (1903 až 1975), [[Strej Spasse]] (1914 – 1989). Významnými básnikmi medzi dvoma svetovými vojnami boli občiansky lyrik [[Fan Noli]] (1882 – 1965) a symbolista [[Lasgush Pogradeci]] (1899 – 1987). Ideovou predchodkyňou dnešnej albánskej literatúry bola revolučná a spoločenská kritická generácia 1935, z ktorej najvýraznejší bol [[Migjeni]] (Millosh G. Nikolla, 1911 – 1938). Za vojny prevládala vlastenecká partizánska poézia; téma odboja a vojnového hrdinstva bola hlavnou tematikou i povojnovej literatúry, rozvíjanou hlavne v románe. Na tradíciu buditeľov nadviazala povojnová generácia, ktorá sa hlásila k socialistickému realizmu. Od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] nadobúda na význame literatúra venovaná súčasnému životu. Medzi najúspešnejších [[spisovateľ]]ov sa zaradili [[Dritëro Agolli]] (1931 – 2017), [[Fatos Arapi]] (1930 – 2018), [[Naum Prifti]] (1932) a najmä Kadare. Prví dvaja boli známi predovšetkým ako básnici, zatiaľ čo Priftiho povesť sa zakladá hlavne na jeho knihe poviedok z ktorých najpopulárnejšia je ''Çezma e floririt'' (1960, Zlatá fontána). Vynikajúca postava v modernej albánskej literatúre je [[Ismail Kadare]] (1936), ktorého priekopnícky román ''Gjenerali i ushtrisë së vdekur'' (Generál mŕtvej armády) ho preslávil i vo svete. Román bol preložený i do slovenčiny.<ref name=":7" /> == Mestá a sídla == [[Súbor:Tirana from South.jpg|náhľad|Najväčším a hlavným mestom krajiny je [[Tirana]]]] [[Súbor:Tirana panorama 2016.jpg|náhľad|[[Skanderbeg]]ovo námestie v centre hlavného mesta]] [[Súbor:Durres harbor from the sea.jpg|alt=|náhľad|Námorný prístav [[Drač (mesto)|Drač]]]] Sídelná štruktúra krajiny je ovplyvnená historickým vývojom tradičnej albánskej spoločnosti. V súčasnej dobe žije väčšina obyvateľov v mestách, urbanizácia dosahuje úroveň 60,3 % (v roku [[2018]]).<ref name=":4" /> Všetky mestá populačne rastú, najmä v strednej časti pobrežnej nížiny. Počet vidieckych obyvateľov ďalej klesá, v horských dedinách dnes zostávajú bývať hlavne starší ľudia a malé deti. Hlavným a najväčším mestom Albánska je [[Tirana]] (''Tiranë''). Albánska metropola s celkovým počtom obyvateľov cez 850 tisíc je aj najhustejšie osídlenou časťou krajiny. Medzi ďalšie väčšie sídla patria prístavy [[Drač (mesto)|Drač]] (''Durrës'') a [[Vlorë (mesto)|Vlora]] (''Vlorë),'' priemyselné stredisko [[Elbasan (mesto)|Elbasan]] či mestečko [[Skadar]] (''Shkodër''). {| class="sortable wikitable" border="1" ! align="center" bgcolor="#e3dac9" rowspan="1" |Poradie ! align="center" bgcolor="#e3dac9" rowspan="1" |Mesto ! align="center" bgcolor="#e3dac9" rowspan="1" |Počet obyvateľov (2011) |- |1 |[[Tirana]] | 858 262 |- |2 |[[Durrës]] | 201 519 |- |3 |[[Vlorë]] | 141 513 |- | 4 |[[Elbasan]] | 126 703 |- |5 |[[Shkodër]] | 102 075 |- | 6 |[[Fier]] | 85 845 |- | 7 |[[Kamëz]] | 66 841 |- | 8 |[[Korçë]] | 51 152 |- | 9 |[[Berat]] | 32 606 |- | 10 |[[Lushnjë]] | 31 105 |} == Administratívne rozdelenie == Územie Albánska sa administratívne rozdeľuje na 12 krajov (''qarke''): Berat, Dibër/ Peshkopi, Drač, Elbasan, Fier, Gjirokastër, Korča, Kukës, Lezhë, Skadar, Tirana, Vlora. Kraje sa ďalej členia na 36 okresov (''rrethe''): Berat, Bulqizë, Delvinë, Bilisht, Peshkopi, Drač, Elbasan, Fier, Gjirokastër, Gramsh, Krumë, Kavajë, Ersekë, Korča, Kruja, Kuçovë, Kukës, Laç, Lezhë, Lizbrazhd, Lushnjë, Koplik, Ballsh, Burrel, Rrëshen, Peqin, Përmet, Pogradec, Pukë, Sarandë, Skadar, Corovodë, Tepelenë, Bajram Curri, Vlora, z toho jeden mestský okres (''bashki'') Tirana. Každý okres sa delí na mestá, zlúčené dediny a jednotlivé obce. Väčšie mestá sú rozdelené do mestských obvodov a štvrtí. === Kraje === {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" |- valign=top | colspan=9 | (''qarqe''; jednotné číslo: ''qark''; polooficiálne aj ''prefekturë/prefektura'') | rowspan=15 |      || rowspan=15 align=center | kraje<br />[[Súbor:AlbaniaNumberedPrefectures.png|115px|kraje Albánska]] |- valign=top | '''č.''' || rowspan=14 |    || '''kraj''' || rowspan=14 |    || width=30% | '''okresy''' || rowspan=14 |    || '''hl. mesto''' || rowspan=14 |    || align=right | '''obyvateľov''' |- | colspan=9 | <hr> |- valign=top | 1 || [[Berat (kraj)|Berat]] || [[Berat (okres)|Berat]], [[Kuçovë (okres)|Kuçovë]], [[Skrapar (okres)|Çorovodë]] || [[Berat (mesto)|Berat]] || align=right | 193 020 |- valign=top | 2 || [[Dibër (kraj)|Dibër]] || [[Bulqizë (okres)|Bulqizë]], [[Dibër (okres)|Dibër]], [[Mat (okres)|Mat]] || [[Peshkopi]] || align=right | 189 854 |- valign=top | 3 || [[Drač (kraj)|Drač]] || [[Drač (okres)|Drač]], [[Krujë (okres)|Krujë]] || [[Drač (mesto)|Drač]] || align=right | 245 179 |- valign=top | 4 || [[Elbasan (kraj)|Elbasan]] || [[Elbasan (okres)|Elbasan]], [[Gramsh (okres)|Gramsh]], [[Librazhd (okres)|Librazhd]], [[Peqin (okres)|Peqin]] || [[Elbasan (mesto)|Elbasan]] || align=right | 362 736 |- valign=top | 5 || [[Fier (kraj)|Fier]] || [[Fier (okres)|Fier]], [[Lushnjë (okres)|Lushnjë]], [[Mallakastër (okres)|Mallakastër]] || [[Fier (mesto)|Fier]] || align=right | 382 544 |- valign=top | 6 || [[Gjirokastër (kraj)|Gjirokastër]] || [[Gjirokastër (okres)|Gjirokastër]], [[Përmet (okres)|Përmet]], [[Tepelenë (okres)|Tepelenë]] || [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastër]] || align=right | 112 831 |- valign=top | 7 || [[Korçë (kraj)|Korçë]] || [[Devoll (okres)|Devoll]], [[Kolonjë]], [[Korçë (okres)|Korçë]], [[Pogradec (okres)|Pogradec]] || [[Korçë (mesto)|Korçë]] || align=right | 265 182 |- valign=top | 8 || [[Kukës (kraj)|Kukës]] || [[Has (okres)|Has]], [[Kukës (okres)|Kukës]], [[Tropojë (okres)|Tropojë]] || [[Kukës (mesto)|Kukës]] || align=right | 111 393 |- valign=top | 9 || [[Lezhë (kraj)|Lezhë]] || [[Kurbin (okres)|Kurbin]], [[Lezhë (okres)|Lezhë]], [[Mirditë (okres)|Mirditë]] || [[Lezhë (mesto)|Lezhë]] || align=right | 159 182 |- valign=top | 10 || [[Shkodër (kraj)|Shkodër]] || [[Malësi e Madhe (okres)|Malësi e Madhe]], [[Pukë (okres)|Pukë]], [[Shkodër (okres)|Shkodër]] || [[Shkodër (mesto)|Shkodër]] || align=right | 256 473 |- valign=top | 11 || [[Tirana (kraj)|Tirana]] || [[Kavajë (okres)|Kavajë]], [[Tirana]] || [[Tirana]] || align=right | 597 899 |- valign=top | 12 || [[Vlorë (kraj)|Vlorë]] || [[Delvinë (okres)|Delvinë]], [[Sarandë (okres)|Sarandë]], [[Vlorë (okres)|Vlorë]] || [[Vlorë (mesto)|Vlorë]] || align=right | 192 982 |} === Okresy === {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" |- valign=top | colspan=3 | (''rrethe'') | rowspan=2 align=center | okresy<br />[[Súbor:Al-rr.png|115px|okresy Albánska]] |- valign=top | width=25% | <small>1 </small>  [[Berat (okres)|Berat]]<br /><small>2 </small>  [[Bulqizë (okres)|Bulqizë]]<br /><small>3 </small>  [[Delvinë (okres)|Delvinë]]<br /><small>4 </small>  [[Devoll (okres)|Devoll]]<br /><small>5 </small>  [[Dibër (okres)|Dibër]]<br /><small>6 </small>  [[Drač (okres)|Drač]]<br /><small>7 </small>  [[Elbasan (okres)|Elbasan]]<br /><small>8 </small>  [[Fier (okres)|Fier]]<br /><small>9 </small>  [[Gjirokastër (okres)|Gjirokastër]]<br /><small>10</small>  [[Gramsh (okres)|Gramsh]]<br /><small>11</small>  [[Has (okres)|Has]]<br /><small>12</small>  [[Kavajë (okres)|Kavajë]] | width=25% | <small>13</small>  [[Kolonjë]]<br /><small>14</small>  [[Korçë (okres)|Korçë]]<br /><small>15</small>  [[Krujë (okres)|Krujë]]<br /><small>16</small>  [[Kuçovë (okres)|Kuçovë]]<br /><small>17</small>  [[Kukës (okres)|Kukës]]<br /><small>18</small>  [[Kurbin (okres)|Kurbin]]<br /><small>19</small>  [[Lezhë (okres)|Lezhë]]<br /><small>20</small>  [[Librazhd (okres)|Librazhd]]<br /><small>21</small>  [[Lushnjë (okres)|Lushnjë]]<br /><small>22</small>  [[Malësi e Madhe (okres)|Malësi e Madhe]]<br /><small>23</small>  [[Mallakastër (okres)|Mallakastër]]<br /><small>24</small>  [[Mat (okres)|Mat]] | width=25% | <small>25</small>  [[Mirditë (okres)|Mirditë]]<br /><small>26</small>  [[Peqin (okres)|Peqin]]<br /><small>27</small>  [[Përmet (okres)|Përmet]]<br /><small>28</small>  [[Pogradec (okres)|Pogradec]]<br /><small>29</small>  [[Pukë (okres)|Pukë]]<br /><small>30</small>  [[Sarandë (okres)|Sarandë]]<br /><small>31</small>  [[Shkodër (okres)|Shkodër]]<br /><small>32</small>  [[Skrapar (okres)|Skrapar]]<br /><small>33</small>  [[Tepelenë (okres)|Tepelenë]]<br /><small>34</small>  [[Tirana (okres)|Tirana]]<br /><small>35</small>  [[Tropojë (okres)|Tropojë]]<br /><small>36</small>  [[Vlorë (okres)|Vlorë]] |} == Hospodárstvo == [[Súbor:National Bank of Albania in Tirana, Albania, 20070720 img 1467.jpg|náhľad|Národná [[Banka (inštitúcia)|banka]] Albánska so sídlom v metropole [[Tirana|Tirany]]]] Albánsko, ktorého ročný [[hrubý domáci produkt]] na obyvateľa činí ledva 12 500 $, je chudobný a ekonomicky [[Rozvojová krajina|zaostalý štát]]. Po prekonanej kríze sa snaží rozvíjať svoje hospodárstvo. Otvorenosť trhu umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Čo sa týka obchodu, väčšina tovaru a potravín sa musí dovážať. Na štruktúre HDP sa najviac podieľa nevýrobný sektor, najviac ekonomicky aktívnych pracuje v službách. Problémom je [[korupcia]] a organizovaný zločin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teritoriální informace – země {{!}} BusinessInfo.cz|url=https://www.businessinfo.cz/cs/zahranicni-obchod-eu/teritorialni-informace-zeme.html|vydavateľ=www.businessinfo.cz|dátum prístupu=2019-09-16}}</ref> Albánska menová jednotka sa nazýva [[Albánsky lek|lek]]. Nezamestnanosť dosahuje 13,8 % (k roku [[2017]]).<ref name=":4" /> [[Poľnohospodárstvo]] síce netvorí vysoký podiel na štruktúre HDP, ale zamestnáva až necelú polovicu pracovnej sily. Rastlinná produkcia sa zamerala na pestovanie [[Obilie|obilia]] (najmä pšenice a kukurice), [[Ryža siata|ryže]], [[Tabak (produkt)|tabaku]], [[Bavlna|bavlny]] a skorej zeleniny. Pestujú sa aj rôzne druhy subtropického ovocia, ako napríklad citrusy a [[Figovník obyčajný|figy]]. Okrem toho tu nájdeme množstvo [[Olivovník|olivových]] sadov či slnkom zaliatych [[Vinič|viníc]]. Živočíšnu výrobu predstavuje pastiersky chov oviec, kôz a hovädzieho dobytka. Pri väčších mestách sa chovajú aj [[Kura domáca|sliepky]], [[Morka domáca|morky]] a iná [[Hydina (vtáctvo)|hydina]]. Rozšírený je aj [[rybolov]].<ref name=":1" /> Keďže chov zvierat má menší význam, vedúcu úlohu v hospodárstve má najmä potravinársky a ľahký priemysel. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mari|meno=Ladislav|titul=Krajiny sveta|vydanie=|vydavateľ=TKK-KFT|miesto=|rok=|isbn=978-963-596-465-9|strany=12}}</ref> [[Súbor:Albanien2.jpg|náhľad|Albánsky lek]] [[Priemysel]] sa rozvinul predovšetkým na baníckej ťažbe a spracované miestnych surovín. Albánsko disponuje veľkým bohatstvom nerastných surovín. Ťažia sa tu [[Fosílne palivo|fosílne palivá]] ([[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]]), farebné kovy ([[chróm]], [[nikel]], [[meď]], [[železo]]) či [[Asfalt|prírodný asfalt]]. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] krajina dokonca vyprodukovala najviac chrómu na svete. Z ďalších odvetví prosperuje okrem hutníctva aj strojársky, drevársky, textilný a potravinársky priemysel. Podobne ako na celom Balkánskom polostrove má dlhú tradíciu [[Remeslo|remeselná výroba]] (tkanie kobercov, hrnčiarstvo a i.). Rozvíja sa [[energetika]], ktorá využíva hydroelektrárne na riekach Drin, Mat, Seman a Bistricë. ===Doprava=== Preprava z miesta na miesto bola v Albánsku vždy ťažká. Hornatý terén sťažuje dopravné možnosti a spôsobuje, že výstavba ciest je pomalá a drahá. Len nedávno sa vybudoval systém ciest spájajúci rôzne časti krajiny. Cestovanie po Albánsku je veľké dobrodružstvo, keďže diaľnica smeruje jedine z hlavného mesta k pobrežiu. * železničná – 720 kilometrov, hlavný ťah z čiernohorskej [[Podgorica (mesto v Čiernej Hore)|Podgorice]] do [[Vlora|Vlory]]. * cestná – 18 450 kilometrov, asfaltové sú len hlavné cesty aj to nevyhovujúcej kvality (výnimkou je {{km|22|m}} úsek štvorprúdovej diaľnice s osvetlením z letiska Rinas do [[Tirana|Tirany]]). Vozový park je zastaraný, najviac mercedesov v Európe k počtu obyvateľov. Nepravidelné autobusové spoje starými čínskymi autobusmi, alebo Karosami. Najvýhodnejšia [[doprava]] je minibusovými taxíkmi pre 6 až 8 osôb. Po celej krajine je zlá orientácia – chýbajú smerové ukazovatele a označenia obcí. [[Benzín]] 91 – 98 oct. stojí 0,82 až 1 USD; čerpacích staníc je dostatok. * letecká – jediné medzinárodné letisko Rinas prijíma [[lietadlo|lietadlá]] spoločností ''Malév'', ''Air France'', ''Swissair'', rumunský ''Tarom'' a ''Olympic Airlines'' z Grécka. * vodná – námorný prístav [[Drač (mesto)|Drač]] a [[Vlorë (mesto)|Vlorë]], trajektové spojenia Drač – [[Bari (Apúlia)|Bari (I)]]; Drač – [[Brindisi|Brindisi (I)]]; Drač – [[Koper|Koper (SLO)]] a [[Sarandë (mesto)|Sarandë]] – [[Kérkira]] ([[Korfu]]). == Turistika a cestovný ruch == [[Súbor:Coastline in Albania.jpg|náhľad|Albánska riviéra]] [[Súbor:Berat (by Pudelek).jpg|vľavo|náhľad|Starobylé mesto [[Berat (mesto)|Berat]] známe zachovanou architektúrou]] [[Súbor:Tamara 01.JPG|náhľad|Turisticky vyhľadávané sú aj albánske [[Pohorie|hory]] s nedotknutou [[Príroda|prírodou]]|vľavo]] [[Cestovný ruch]] patrí medzi veľmi perspektívne odvetvia miestnej ekonomiky. Každoročne do krajiny zavíta približne 3,5 milióna návštevníkov, čo prináša vysoké zisky do štátnej pokladnice. Do roku [[1991]] prakticky neexistoval, až na málopočetné skupinky organizovaných návštevníkov zo západných krajín. Domáci trávili svoju dovolenku v skromných ubytovniach pobrežných oblastí. Pre mládež boli vytvorené pionierske tábory a študentské základne. Albánsko sa však postupne otvorilo svetu a privítalo turistov z celého sveta. Turisti postupne objavujú dosiaľ skryté krásy a zaujímavosti tohto štátu: historické pamiatky starých kultúr [[Gréci|Grékov]], [[Staroveký Rím|Rimanov]], [[Byzantská ríša|Byzantíncov]], ale najmä jedného z najstarších európskych národov indoeurópskeho pôvodu – [[Ilýri|Ilýrov]]. Za návštevu stoja aj [[moslim]]ské [[mešita|mešity]] zo [[stredovek]]u i grécke [[Gréckokatolícka cirkev|ortodoxné]] [[kostol]]íky so vzácnymi maľbami a [[ikona]]mi. Zo stavieb [[Komunizmus|komunizmu]] vynikajú betónové bunkre postavené počas éry komunistického režimu. Lemujú predovšetkým hranice Albánskej republiky, ale v menšom množstve ich nájdeme roztrúsené po celej krajiny. Vynikajúce sú podmienky pre horolezectvo a vysokohorskú turistiku v panenských Albánskych Alpách, najmä v oblastiach národných parkov Theth a Valbonë. Esteticky pôsobí územie od oblasti veľkých jazier na juh až po kaňony, kaskády a meandre údolia riečky Vjosy. Ďalším lákadlom Albánska je Albánska riviéra pri Iónskom mori so štrkovo-piesočnými plážami, ktorá sa začína v prímorskom letovisku [[Saranda]] (''Sarandë''). Veľmi navštevované sú tiež miesta s kultúrnymi pamiatkami z dôb antiky ([[Butrint]], [[Apollónia (Albánsko)|Apollónia]] a i.), starobylé albánske mestá ([[Gjirokastra]], [[Berat (mesto)|Berat,]] [[Krujë (mesto)|Kruja]], [[Skadar]], [[Korçë (mesto)|Korča]] atď.) a významné mestské centrá dnešného Albánska – najmä hlavné mesto [[Tirana]]. Nevýhodou je minimálna infraštruktúra, ktorá sa ale postupne rozrastá. Organizácia turistického ruchu však nie je postačujúca. Cesty sú nekvalitné, chýbajú turistické chodníky, informačné tabule, vhodné značenia a mapy. Zvyšujúci sa počet zahraničných turistov v Albánsku zintenzívnilo stavbu nových ciest, rozširovanie železničnej siete a sprístupnenie nových turistických oblastí. V centrách turistického ruchu začali pracovať [[Cestovná agentúra|cestovné agentúry]], napreduje výstavba luxusných [[hotel]]ov i turistických ubytovní a kempov. Ubytovacie podmienky v Albánsku sa rýchlo menia, podľa toho ako sa otvárajú nové súkromné hotely s moderným vybavením. Kvalita reštaurácií a stravovacích reťazcov v hlavnom meste, rovnako ako na vidieku a v iných mestách, dokáže uspokojiť bežné nároky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HAMARNEHOVÁ|meno=I.|titul=Geografie cestovního ruchu: Evropa|vydanie=1|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=|strany=192}}</ref> Hoci podmienky na rozvoj cestovného ruchu sú vynikajúce, väčší rozvoj je podmienený vstupom zahraničného kapitálu a rozvojom [[Doprava|dopravy]]. == Gastronómia == [[Súbor:Olive-oil-1412361 1920.jpg|náhľad|Albánska kuchyňa prispieva k správnej [[Výživa|výžive]] obyvateľov krajiny]] Albánsku kuchyňu ovplyvnili najmä turecká, grécka a talianska kuchyňa. Je pre ňu charakteristické používanie stredomorských bylín, [[Maslo|masla]] a [[Olivový olej|olivového oleja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The olive and olive oil value chain in Albania (PDF).|url=http://www.eastagri.org/files/Oil-Albania.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=18.09.2019|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170809072737/http://www.eastagri.org/files/Oil-Albania.pdf|dátum archivácie=2017-08-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The medicinal and aromatic plants value chain in Albania (PDF)|url=https://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PA00JN4F.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=18.09.2019|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20201126034934/https://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PA00JN4F.pdf|dátum archivácie=2020-11-26}}</ref> Mäso sa konzumuje v prevažnej časti krajiny, ryby zvyčajne v pobrežných oblastiach. Dôležitú úlohu tu hrá aj zelenina. Hlavným jedlom dňa je [[Obec|obed]]. Na stole nesmie nikdy chýbať ''bukom'' – teda pšeničný alebo kukuričný chlieb. Typickými nápojmi sú [[rakija]], turecká [[káva]], biele i červené [[víno]] a koňak ''Skanderbeg''.<ref name=":10" /> Tradičné kulinárske špeciality sú väčšinou veľmi jednoduché. V jedálnych lístkoch nájdeme mnoho pokrmov z mäsa. Prevláda mleté, často [[hovädzie mäso]] v rôznych podobách (''kebab, byrek, čufty'' ako albánske národné jedlo). Okrem toho sa pripravuje [[Baranie mäso|baranie]], prípadne [[Teľacie mäso|teľacie]], [[Jahňacie mäso|jahňacie]], [[bravčové mäso]] a ďalšie. Obľúbeným spôsobom prípravy pokrmov je grilovanie. Prakticky pri žiadnom hlavnom jedle nechýba porcia zeleninového či iného miešaného [[Šalát (jedlo)|šalátu]]. Tie zeleninové sa robia najčastejšie z domácej [[Zelenina|zeleniny]], v ktorej majú pevné miesto [[Paradajka|paradajky]], [[Oliva (plod)|olivy]], [[uhorka siata|uhorky]] alebo [[Paprika (rod)|papriky]]. V Albánsku sa taktiež vyrába mnoho [[syr]]ov a [[jogurt]]ov, ktoré dotvárajú chuť miestnych jedál a pokrmov. Samotnou kapitolou sú potom albánske dezerty a sladkosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Albania Mania |url=http://agroweb.org/archive/?id=10&l=248&ln=en |vydavateľ=agroweb.org |dátum prístupu=2019-09-18 |jazyk=en |url archívu=https://web.archive.org/web/20200611115933/http://agroweb.org/archive/?id=10&l=248&ln=en |dátum archivácie=2020-06-11 }}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Hladký | meno = Ladislav | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hradečný | meno2 = Pavel | odkaz na autora2 = | titul = Dějiny Albánie | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny| miesto = Praha | rok = 2008 | vydanie = 1 | počet strán = 720 | isbn = 978-80-7106-939-3 }} *HRADEČNÝ, Pavel. ''Albánská socialistická lidová republika''. 1.vyd. Praha: Svoboda, 1977. 292 s. *GAJDOŠ, Alfonz a KOL. ''Regionálna geografia Európy''. 1.vyd. Bratislava: Veda – vydavateľstvo SAV, 2013. 592 s. ISBN 978-80-224-1304-6. *HOUŠKOVÁ, Eva. ''Albánie neznámá?''. 1.vyd. Brno: Kudrna, 1996. 48 s. *HORA, Josef (2016). ''Albánie: průvodce na cesty''. 1.vyd. Praha: Freytag&Berndt, 2016. 215 s. ISBN 978-80-7445-200-0. *GLOYEROVÁ, Gillian (2012). ''Albánie: turistický průvodce''. 4.vyd. Brno: Jota, 2012. 233 s. ISBN 978-80-7462-153-6. *KOŠŤÁK, Vítězslav a KOL. (1979). ''Albánská lidová socialistická republika''. 1.vyd. Praha: Pressfoto, 1979. 128 s. *NÁPLAVA, Miroslav – HORKÝ, Petr (2012). ''Albánie: kráska se špatnou pověstí''. 1.vyd. Brno: Jota, 2012. 228 s. ISBN 978-80-7462-118-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Albania|wikt=Albánsko}} {{Kraje v Albánsku}} {{Okresy v Albánsku}} {{CEFTA}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} {{NATO}} [[Kategória:Albánsko| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] [[Kategória:Štáty v Európe]] oah53uucpqmcfuqnhnsqet2oelm0ijh 8191178 8191159 2026-04-02T08:28:09Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19704-24|~2026-19704-24]] ([[User_talk:~2026-19704-24|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Branislavjuhaas 8151999 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Albánska republika | 2. pád názvu = Albánska | Vlajka = Flag of Albania.svg | Znak = Coat of arms of Albania.svg | Poloha = Europe-Albania.svg | Motto = „Ti, Shqipëri, më jep nder, më jep emrin Shqiptar“<br />(Ty Albánsko mi dávaš česť, ty mi dávaš meno Albánec.) | Hymna = [[Himni i Flamurit]] (Óda na vlajku)<br /><center>[[Súbor:Hymni i Flamurit instrumental.ogg]]</center> | Dlhý miestny názov = Republika e Shqipërisë | Krátky miestny názov = Shqipëria | Hlavné mesto = [[Tirana]] | ŠírkaSt = 41 | ŠírkaMin = 20 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 49 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Tirana]] | Úradné jazyky = [[albánčina]] | Regionálne jazyky = [[novogréčtina|gréčtina]], [[arumunčina]] | Demonym = Albánec, Albánka<ref>[http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Albánsko&s=exact&c=lb1b&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# Slovenské slovníky]</ref> | Štátne zriadenie = unitárna [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]<br />predseda parlamentu | Politickí predstavitelia = [[Bajram Begaj]]<br />[[Edi Rama]]<br />[[Lindita Nikolla]] | Vznik = [[1190]]: Arbešské kniežatstvo<br />[[február]] [[1272]]: Albánske kráľovstvo<br />[[1368]]: Albánske kniežatstvo<br />[[2. marec]] [[1444]]: Lehzská liga<br />[[1757]]/[[1787]]: pašalík<br />[[28. november]] [[1912]]: vyhlásenie nezávislosti od Osmanskej ríše<br />[[29. júl]] [[1913]]: Albánske kniežatstvo<br />[[31. január]] [[1925]]: prvá albánska republika<br />[[1. september]] [[1928]]: Albánske kráľovstvo<br />[[10. január]] [[1946]]: 2. albánska republika<br />[[28. december]] [[1976]]: 3. albánska republika<br />[[29. apríl]] [[1991]]: 4. albánska republika<br />[[28. november]] [[1998]]: súčasná ústava | Susedia = [[Srbsko]], [[Čierna Hora]], [[Severné Macedónsko]], [[Grécko]] | Rozloha = 28 748 | Poradie rozloha = 140 | Rozloha vody = 1 350 | Percento vody = 4,7 | Odhad počtu obyvateľov =2 793 592 | Rok odhad počtu obyvateľov =2022 | Poradie odhad počtu obyvateľov = | Sčítanie počtu obyvateľov = 2 821 977 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 97 | Poradie hustota = | HDP = 25,297 miliárd | Rok HDP = 2024 | Poradie HDP = 125 | HDP na hlavu = 8 877 | Poradie HDP na hlavu = 84 | HDI =0,789 | Rok HDI =2022 | Poradie (HDI) =74 | Kategória HDI =vysoký | Mena = [[lek]] = 100 qindarka | Kód meny =ALL | Časové pásmo = | UTC posun = +2 | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = ALB / AL | Kód motorových vozidiel = AL | Internetová doména = [[.al]] | Smerové telefónne číslo = 355 | Poznámky = }} '''Albánsko''' ({{v jazyku|sqi|''Shqipëria''}}), dlhý tvar '''Albánska republika''' (albán. ''Republika e Shqipërisë'') je [[štát]] v [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] ležiaci v západnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] a na pobreží [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Iónske more|Iónskeho mora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Albania | priezvisko = Biberaj | meno = Elez | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prifti | meno2 = Peter R. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Albania | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> Na severozápade susedí s [[Čierna Hora|Čiernou Horou]], na severovýchode so [[Srbsko]]m, na východe so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]], na juhu a juhovýchode s [[Grécko]]m a taktiež má námornú hranicu s [[Taliansko]]m na západe (v [[Otrantský prieliv|Otrantskom prielive]]). Hranice prechádzajú cez vysoké pohoria a cez veľké jazerá – [[Skadarské jazero]] na severe a [[Ochridské jazero|Ochridské]] a [[Prespanské jazero]] na východe. Pohoria zaberajú väčšinu územia, nížiny necelú tretinu. V Albánsku dnes žijú približne 3 milióny obyvateľov (odhad z roku 2018). Hlavným a najväčším mestom je [[Tirana]], úradným jazykom je [[albánčina]]. Etnicky a kultúrne ide o pomerne homogénnu krajinu, ktorú z 83 % tvoria [[Albánci]] a z 59 % [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] (údaj podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011). Najpočetnejšou etnickou menšinou sú Gréci (0,9 % v roku 2011), ktorí obývajú najmä oblasť južného Albánska, tradične nazývanú [[Severný Epirus]] (''Epiri i Veriut''). Albánsko je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]] (OSN), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácie Severoatlantickej zmluvy]] (NATO), [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE), [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO), [[Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode|Stredoeurópskej zóny voľného obchodu]] (CEFTA), Organizácie islamskej spolupráce (OIC) a jedným zo zakladajúcich členov [[Únia pre Stredomorie|Únie pre Stredomorie]]. Od januára 2003 je potenciálnym kandidátom na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] a 28. apríla 2009 albánska vláda o členstvo v Európskej únii formálne požiadala.<ref>{{Citácia periodika|titul=Albania applies for EU membership|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/8023127.stm|dátum=2009-04-28|dátum prístupu=2019-09-16|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=Albania|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Albánsko je [[Parlamentná republika|parlamentnou republikou]] so [[Zmiešaná ekonomika|zmiešanou ekonomikou]]. Reformy a transformácie trhu otvorili krajinu zahraničným investíciám, najmä čo sa týka rozvoja energetického priemyslu, dopravnej infraštruktúry, služieb a cestovného ruchu. Krajina sa neustále pokúša naštartovať ekonomický rast, ktorý by pomohol znížiť úroveň chudoby. V roku 2019 krajina dosiahla 66,5 v indexe ekonomickej slobody, s vysokým hodnotením v slobode obchodu (87,8) a nízkej miere daňového zaťaženia (86,3), ale s negatívnym hodnotením efektivity justície (30,6) a úrovne korupcie exekutívy (40,4).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.heritage.org/index/heatmap |dátum prístupu=2019-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191126122307/https://www.heritage.org/index/heatmap |dátum archivácie=2019-11-26 }}</ref> == Názov a etymológia == Názov krajiny má [[Starovek|antický]] pôvod, podľa ktorého Albánsko znamená „biela krajina“  (z latinčiny ''albus'' – biely), v kontraste k susednej [[Čierna Hora|Čiernej Hore]]. Meno známe z väčšiny európskych jazykov sa pôvodne vzťahovalo na južnú časť krajiny nazývanú ''Albánia'' (z ilýrčiny ''olba'' – sídlisko, osada). Aj tento názov však z albánskeho slovníka zmizol a už v stredoveku Albánci označovali svoju krajinu ako ''Arbëria'' (vyslov „Arberia“). Súčasné vlastné pomenovanie albánskej krajiny ''Shqipëria'' (vyslov „Štiperia“) vzniklo až v neskorších storočiach. Pôvod nových termínov nie je pritom jednoznačne objasnený. Staršia filologická legenda ich pôvod spája so slovom ''shqipe'' (čítaj „štipe“ = orol). Podľa oficiálnej verzie tak domáci názov Albánska znamená „krajina skál“ alebo „krajina [[Orol|orlov]]“. Existuje ale téza, podľa ktorej ide o nový autonym vytvorený v Osmanskej ríši asi v 18. až [[19. storočie|19. storočí]] na základe názvu jazyka. Správnejší sa teda zdá byť výklad, ktorý ukazuje na spojitosť týchto názvov so slovesom ''shqiptoj'' (čítaj „štiptoj“ = vyslovovať jasne, zrozumiteľne hovoriť).<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hradečný|meno=|titul=Dějiny Albánie|vydanie=1|vydavateľ=Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2008|isbn=|strany=}}</ref> == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Albánska}} Dejiny Albánska začínajú už tisíce rokov pred naším letopočtom. Najstaršie stopy existencie človeka na území dnešného Albánska siahajú až do [[pravek]]u. Prvé doklady o osídlení regiónu sa datujú do strednému [[paleolit]]u (stredná fáza staršej doby kamennej), ktorý zahŕňal časové obdobie zhruba medzi 100 000 – 30 000 rokmi pred našim letopočtom. Dokumentujú to aj bohaté archeologické nálezy, napr. Xarra pri [[Sarandë (mesto)|Sarande]]. Prudký civilizačný vzostup však zažila prehistorická spoločnosť až v [[neolit]]e, t. j. v mladšej dobe kamennej (zhruba medzi 6000 – 2100 rokmi pred Kr.). Rozvoj tzv. „[[Neolitická revolúcia|neolitickej revolúcie]]“ sa prejavil prechodom k produktívnemu poľnohospodárstvu. V [[Doba bronzová|dobe bronzovej]], ktorá trvala približne tisíc rokov – od roku 2100 do roku 1100 pred Kr. – bolo územie dnešného Albánska pomerne husto osídlené. Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Pre označenie rôznorodého neindoeurópskeho obyvateľstva, pobývajúceho počas bronzovej éry v južných častiach Balkánu, sa používal názov [[Pelasgovia]]. Podľa romantického výkladu, majúceho podobu historického mýtu, predstavovali priamych predkov starovekých [[Ilýri|Ilýrov]] a tým i prapredkov dnešných Albáncov.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Albania {{!}} History, Geography, Customs, & Traditions|url=https://www.britannica.com/place/Albania|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-09-16|jazyk=en}}</ref> === Starovek === [[Súbor:Xartis final.jpg|thumb|left|Rozšírenie starovekých [[Gréci|Grékov]], ktorí obývali časť dnešného Albánska]] [[Súbor:Parku Arkeologjik i Apollonisë 04.jpg|vľavo|náhľad|Staroveké mesto [[Apollónia (Albánsko)|Apollónia]] je dnes dôležitým [[Archeológia|archeologickým]] náleziskom]] [[Súbor:Butrint - Ancient amphitheatre (by Pudelek).JPG|náhľad|Zvyšky rímskeho [[Amfiteáter|amfiteátra]] v antickom meste [[Butrint]], zapísané na zoznam [[UNESCO]] v roku [[1992]]]] Prvými historicky doloženými obyvateľmi dnešného územia Albánska boli koncom druhého tisícročia pred našim letopočtom [[Ilýri|ilýrske]] kmene indoeurópskeho pôvodu. Patria k najstarším európskym národom vôbec. Ilýri osídlili celý západný Balkán ako nositelia kultúry doby železnej, ktorá nastúpila začiatkom [[11. storočie pred Kr.|11. storočia pred Kr.]] Pravdepodobne sa sformovali z prisťahovalcov a predchádzajúcich tamojších kultúr doby bronzovej. Starobylé ilýrske etnikum po sebe nezanechalo žiadne písomné svedectvo, takže ich najstaršie dejiny navždy zostanú neobjasneným tajomstvom. Prvé písomné správy o Ilýroch pochádzajú až zo [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] od antických autorov. Dnešní Albánci teda môžu mať pôvod v starovekých [[Ilýri|Ilýroch]], hoci toto tvrdenie je nepodložené. Albánci sú pravdepodobne národ, ktorý vznikol miešaním starovekých balkánskych etník. [[Ilýri]] žili v malých skupinách, ktoré sa neskôr začali združovať pod jednotnú správu pod [[Grécko|gréckym]] vplyvom. Na juhu Albánska sa [[Gréci|grécke kmene]], tzv. [[Epiróti]], začali usadzovať niekedy v [[7. storočie pred Kr.|7.]] až [[8. storočie pred Kr.|8. storočí pred Kr.]] Veľká časť južného Albánska patrila do [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], lebo bola súčasťou kraja [[Epirus]]. Časť stredného Albánska neskôr kolonizovali [[Dóri|dórske]] grécke mestské štáty. V [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] existovalo na území Albánska už niekoľko ilýrskych ''kráľovstiev''. V tej dobe sa prudko rozvíjalo [[Staroveký Rím|Rímske impérium]]. Albánske územie sa javilo ako vhodné predpolie pre ďalšiu expanziu na východ a tak roku [[229 pred Kr.]] vyslal [[Rím]] prvé expedičné zbory. Dlhodobé boje medzi Ilýrmi a Rimanmi sa tak skončili porážkou Ilýrov a zánikom kráľovstva. Celá oblasť bola roku 168 pred Kr. podmanená [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]].<ref name=":2" /> Rimanom sa do krajiny podarilo priniesť mier a prosperitu. Postavila sa slávna diaľková cesta zvaná [[Via Egnatia]], ktorá spájala prístavy v [[Jadranské more|Jadranskom mori]] s [[Konštantínopol]]om a merala {{km|1120|m}}. V roku [[167|167 po Kr.]] bola zriadená rozľahlá rímska prefektúra ''Illyricum'', do ktorej patrilo aj súčasné územie Albánska až do [[4. storočie|4. storočia]]. Príslušnosť k Rímskej ríši nesporne podporila rozvoj hospodárskeho a kultúrneho života, zároveň však mala negatívne dôsledky pre samostatný etnický vývoj Ilýrov, ktorí boli vystavení pozvoľnej [[Asimilácia|asimilácii]]. [[Romanizácia (dejiny)|Romanizácii]] a [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizácii]] sa vyhli iba ilýrske kmene, žijúce v neprístupných oblastiach, ktoré si naďalej uchovávali svojbytnosť i faktickú nezávislosť. Jedným z nich bol kmeň ''Albanoi'' (budúci Albánci), sídliaci v horách centrálnej časti krajiny, ktorého existenciu zaznamenal v [[2. storočie|2. storočí]] alexandrijský učenec [[Klaudios Ptolemaios]]. Od tohto pomenovania kmeňa bol zrejme odvodený ako názov „''Albánsko''“.<ref name=":3" /> === Stredovek === [[Súbor:Iconostasis (Altar Screen) - Church of the Dormition of St. Mary (Onufri Museum) - Citadel - Berat - Albania (42499147661).jpg|alt=|náhľad|Stredoveké [[Ikona|ikony]] maliara [[Onufri]]ho v múzeu na hrade [[Berat (mesto)|Berat]]]] Roku [[395]] sa [[Rímska ríša]] rozpadla na dve polovice – ríšu [[Západorímska ríša|Západorímsku]] a [[Východorímska ríša|Východorímsku]] ([[Byzantská ríša|Byzantskú]]), ktorej súčasťou sa stalo aj dnešné Albánsko. Vďaka sťahovaniu národov bola celá oblasť [[Ilýria|Ilýrie]] od [[5. storočia]] vyplienená [[Vizigóti|Vizigótmi]], [[Huni|Hunmi]] a [[Ostrogóti|Ostrogótmi]], v [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. storočí]] sa tu usadilo veľké množstvo [[Slovania|Slovanov]], ktorí z veľkej časti pôvodné ilýrske obyvateľstvo asimilovali (oblasť dnešného [[Slovinsko|Slovinska]], [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Srbsko|Srbska]], [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]). Naopak tomu bolo v Albánsku, kde sa Slovania asimilovali s Ilýrmi a svoj jazyk prestali používať. Od [[8. storočia]] je tento región známy ako Albánsko. V [[9. storočie|9.]] až [[11. storočie|11. storočí]] bolo Albánsko čiastočne ovládnuté [[Bulharská ríša|Bulharskou ríšou]]. Bulharom sa podarilo obsadiť značné územie, vládu tam zaisťovali dosadení bulharskí feudáli, tzv. ''bojari''. Čo sa týka etnického vývoja, z [[11. storočie|11. storočia]] pochádzajú najstaršie správy o Albáncoch ako národe. Nachádzame ich v byzantských kronikách, ktoré hovoria, že albánski horali sa neustále rozširovali zo svojich sídel smerom na juh, k nížinatým krajom. Roku [[1081]] albánske územie napadli a obsadili [[Normani]], ktorých koncom [[12. storočie|12. storočia]] vytlačili talianski osídlenci. Obchodné kontakty talianskymi mestami znovu oživili ekonomiku. Vďaka prosperite sa sformovali aj rane stredoveké štáty. Prvý samostatný albánsky štát, [[Arberešské kniežatstvo]], bol založený v roku [[1183]]. Arberešské kniežatstvo si však tiež udržalo svoju samostatnosť iba krátku dobu a v roku [[1261]] bola [[Byzantská ríša]] opäť rekultivovaná. Mocenské pomery v priestore dnešného Albánska často zmenili. Nesváry medzi jednotlivými kniežatstvami umožnili ovládnutie albánskeho územia susednými štátmi. Nedlho po znovuzískaní väčšiny územia Albánska vzišiel pred Byzanciou na západe nový nepriateľ – [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. z Anjou]]. Roku [[1271]] vzniklo pod jeho vládou [[Albánske kráľovstvo]] (''Regnum Albaniae''). Anjouvský režim si však nezískal medzi obyvateľstvom očakávanú priazeň a lojalitu, čo napomohlo byzantskému cisárstvu v boji proti neapolským posádkam. V 13. a [[14. storočie|14. storočí]] nastáva veľká expanzia Albáncov, ktorí sa usadili v dnešnom severogréckom kraji [[Epirus]]. Iné, lúpežné skupiny Albáncov vyplienili [[Stredné Grécko]] a [[Tesália|Tesáliu]], kde aj na istý čas vládli. Albánci sa však v týchto krajoch nemohli usadiť a museli sa vrátiť späť do dnešného Albánska. V rovnakom období grécki vládcovia pozvali albánskych usadlíkov, aby osídlili málo zaľudnené oblasti Grécka.<ref name=":2" /> K definitívnej likvidácii byzantskej nadvlády nad Albánskom došlo v rokoch 1343 – 1347, kedy bolo územie dnešného Albánska začlenené do Srbskej ríše. Navyše, srbská expanzia vyvolala migračnú vlnu Albáncov na juh do Grécka. Albánci, [[Arvaniti]] osídlili grécke kraje [[Atika|Atiku]], južnú [[Boiótia|Boiotiu]], južnú [[Eubója|Eubóju]], malé územia na [[Peloponéz]]e a dostali sa až na ostrovy [[Ydra]], [[Poros]] a [[Salamína]]. Títo Albánci sa kultúrne pogréčtili, no uchovali si svoj jazyk. V priebehu 2. polovice [[14. storočie|14. storočia]] sa albánske územie rozdrobilo na niekoľko menších [[Feudalizmus|feudálnych]] celkov. Z dlhodobého hľadiska však boje nepriniesli vojna úžitok rodom ani drobným domácim feudálom, ale vonkajším mocnostiam: obchodným republikám [[Benátky (mesto)|Benátkam]] a [[Dubrovník]]u, ale najmä osmanským [[Turci|Turkom]]. ==== Turecká vláda ==== [[Súbor:Gjergj Kastrioti.jpg|náhľad|Národný hrdina [[Skanderbeg]]]] [[Súbor:Kruja Castle.JPG|náhľad|Hrad v [[Krujë (mesto)|Kruji]]]] Na konci stredoveku od polovice [[15. storočia]] bolo Albánsko formálne v područí [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Turecké prenikanie a útlak roznietili všeobecný odpor. Albánsky ľud sa neustále sa usiloval vymaniť spod tureckej kontroly. Symbolom protitureckého odboja sa stal národný hrdina Gjergj Kastrioti, známe pod menom [[Skanderbeg]], ktorý zabránil tureckým výbojom v rokoch 1443 – 1468. Jeho centrum bol hrad v [[Krujë (mesto)|Kruji]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=HRADEČNÝ|meno=P.|titul=Albánská socialistická lidová republika|vydanie=|vydavateľ=Svoboda|miesto=Praha|rok=1977|isbn=|strany=}}</ref> Po jeho porážke sa Albánsko stalo opäť súčasťou Osmanskej ríše na viac než 400 rokov. V priebehu [[16. storočie|16.]] až [[17. storočie|17. storočia]] Albánci hromadne prestupovali na islam, od 17. storočia sa stali spolu s bosnianskymi moslimami hlavnou oporou tureckej moci na Balkáne, neplatili dane. Do konca [[17. storočia]] sa stal [[islam]] náboženstvom takmer 70% obyvateľstva (hlavne pre vysoké dane uvalené na [[kresťania|kresťanov]]). Na islam prestúpili aj takmer všetci Albánci z [[Epirus|Epiru]]. Na prelome 18. a 19. storočia vznikali v tureckom Albánsku poloautonómne kniežatstvá miestnych vládcov. Sever krajiny sa nachádzal pod vládou šľachtica Mustafa pašu z [[Dynastia|dynastie]] Bušatliov (paša skadarský, 1756 – 1831). Do južného Albánska a priľahlých regiónov rozšíril svoju moc [[Ali paša Tepelenský|Ali paša z Tepeleny]] (paša janinský, 1790 – 1822).<ref name=":9">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=3|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=46}}</ref> Počas 20. a 30. rokov 19. storočia sa sultánskemu režimu podarilo zlikvidovať oba pašalíky. Moc [[Osmanská ríša|osmanského impéria]] však začala postupne slabnúť až ku koncu [[19. storočia]]. === Moderné dejiny === :''Pozri aj: [[Zoznam vládcov Albánska]]'' Prvé prejavy moderného nacionalizmu sa datujú do roku [[1878]], kedy vzniklo hnutie tzv. ''Prizrenská liga''. V tomto období došlo k národnému obrodeniu albánskej reči a kultúry. Miestni vlastenci žiadali vnútornú autonómiu Albánska, čím chceli zabrániť jeho rozdeleniu medzi susedné štáty. Túžba po nezávislosti sa prejavila nielen u Albáncov, čo viedlo k [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]], kedy sa proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] postavili armády [[Srbi|Srbov]], [[Gréci|Grékov]] a [[Bulhari|Bulharov]]. S úpadkom osmanského panstva bola 28. novembra [[1912]] vyhlásená nezávislosť Albánska. Počas [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] bolo územie Albánska striedavo okupované vojskami [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Grécko|Grécka]]. [[Gréci]] striedavo ovládali južné Albánsko, tzv. [[Severný Epirus]], pretože tu grécke obyvateľstvo tvorilo až 90%. Po vojne bola snaha víťazných mocností ([[Spojené kráľovstvo|Británie]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Taliansko|Talianska]]) rozdeliť albánske územie medzi jeho susedov ([[Chorvátsko]] a [[Grécko]]). Tento návrh bol však americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Wilsonom]] vetovaný, a tak bolo roku [[1920]] Albánsko prijaté do [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]]. Na počiatku 20. rokov 20. storočia nastúpil k moci autokratický politik [[Zog I.|Ahmed Zogu]], ktorý sa dal vymenovať za monarchu. V roku 1939 bolo Albánsko bez odporu napadnuté a okupované [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistickým Talianskom]]. Kráľ Viktor Emanuel bol vymenovaný za albánskeho kráľa.<ref name=":3" /> Po začiatku [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] po tom, čo [[nacistické Nemecko]] spolu s Talianskom okupovali [[Juhoslávia|Juhosláviu]] a [[Grécko]], boli regióny [[Kosovo|Kosova]] a Kamerie pripojené k Albánsku. Albánci, ktorí podporovali Mussoliniho Taliansko, boli na úkor susedov spojení v bábkovom kráľovstve Viktora Emanuela. Po kapitulácii Talianska sa hromadne pripojili na stranu komunistov v čele s [[Enver Hoxha|Enverom Hodžom]]. Tento stav trval až do konca roku [[1944]], kedy sa [[Nemci]] z oblasti stiahli a hranice sa vrátili do pôvodného stavu. ==== Komunistický režim ==== [[Súbor:HODŽA druhá míza.jpg|vľavo|náhľad|Komunistický diktátor [[Enver Hoxha|Enver Hodža]] bol jedným z najdlhšie vládnucich vodcov svojej doby]] [[Súbor:Flag_of_Albania_(1946–1992).svg|náhľad|220x220bod|Vlajka Albánskej ľudovej republiky, neskôr Albánskej ľudovej socialistickej republiky. ]] [[Súbor:State_Emblem_of_the_People's_Republic_of_Albania.svg|náhľad|260x260bod|Znak Albánskej ľudovej republiky, neskôr Albánskej ľudovej socialistickej republiky. ]] Po druhej svetovej vojne sa k moci (za výdatnej pomoci z [[Juhoslávia|Juhoslávie]]) dostali [[Komunizmus|komunisti]]. Albánsko nastúpilo na cestu budovania socializmu. Vedúcu pozíciu získala [[Albánska strana práce]] a komunistický diktátor [[Enver Hodža]], ktorému sa podarilo vybudovať kult osobnosti. Došlo k znárodneniu priemyslu, [[Industrializácia|industrializácii]] a [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácii poľnohospodárstva]]. Hospodársky systém zakazoval súkromné vlastníctvo a zaviedol štátny monopol. Ľudový štát pristúpil k centrálnemu riadeniu a plánovaniu národného hospodárstva. Rozvinul sa tiež zápas o odstránenie negramotnosti a zvýšenie kultúrnej i civilizačnej úrovne obyvateľstva. Ekonomická pomoc zahraničia napomáhala odstrániť vojenské škody v albánskom štáte. Albánska [[politika]] a [[ekonomika]] sa stala závislou na pomoci [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Hodžovi však politický vývoj [[Európa|európskych]] socialistických krajín nevyhovoval a po určitých politických roztržkách so [[ZSSR]] boli pretrhnuté všetky putá s touto krajinou a politická orientácia bola roku [[1961]] prevedená na komunistickú [[Čína|Čínu]]. Tento stav trval až do roku [[1978]], kedy [[Čína]] zastavila všetku spoluprácu s Albánskom. V roku [[1967]] albánska vláda zakázala praktizovanie náboženstva a prehlásila ateizmus ako štátnu doktrínu. Albánsko sa oficiálne stalo prvým ateistickým štátom na svete.<ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=CABADA|meno=L. – KOLARČÍKOVÁ, M.|titul=Balkánské komunismy|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> Do roku 1990 bolo Albánsko politicky aj ekonomicky najizolovanejšou krajinou [[Európa|Európy]], ktorá sa pri budovaní socializmu opierala o vlastné sily. Komunistický predák Hodža opustil medzinárodnú politickú scénu, smeroval k politike [[Izolacionizmus|izolacionizmu]] a rozhodol o stavbe viac ako 700 tisíc betónových [[Bunker|bunkrov]] pozdĺž štátnych hraníc. Vízia albánskej jednoty sa zakladala na [[Xenofóbia|nenávisti voči cudzincom]]. Tento [[Totalitarizmus|totalitný štát]] bol plný represií a teroru, keďže veľmi často dochádzalo k porušovaniu základných [[Ľudské práva|ľudských práv]]. Hlavným pilierom režimu bola tajná štátna [[polícia]] ''Sigurimi'', ktorá kontrolovala všetok politický a spoločenský život v krajine. Charakter štátnej bezpečnosti mal pritom obrovský dosah na každodenný život Albáncov (prenasledovanie duchovenstva, zákaz vycestovania, odstránenie tradícií). Albánsky ľud bol podrobený striktne vynucovanej [[Ideológia|ideológii]], s ktorou sa spájali brutálne dôsledky v prípade ich nedodržania. Zhoršila sa aj hospodárska situácia. Bez podpory zahraničných peňazí sa albánska [[ekonomika]] vyznačovala totálnou chudobou a zaostalosťou.<ref name=":8" />[[Súbor:Albania bunkers.jpg|náhľad|Betónové [[Bunker|bunkre]] z čias socialistického Albánska|alt=]] Enver Hodža sa udržal vo funkcii až do svojej smrti 11. apríla [[1985]]. Nahradil ho jeho dlhoročný spolupracovník [[Ramiz Alia]] (1924 – 2011), ktorý do vlády štátu nastúpil ako 1. tajomník [[Albánska strana práce|Albánskej strany práce]]. Pomery sa uvoľnili, zmiernil sa vnútrostranícky teror. Na rozdiel od svojho predchodcu si Ramiz Alia uvedomoval žalostnú hospodársku situáciu krajiny, ktorej mohlo pomôcť jedine rozširovanie kontaktov s vonkajším svetom. Roku [[1986]] preto začal [[Liberalizácia|liberalizačný]] program a umožnil albánske styky so zahraničím, zrušil všetky zákazy a vyhlásil amnestiu. Na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] dochádzalo v Albánsku k opakovaným protivládnym vystúpeniam. ==== Politické zmeny ==== Pád [[socializmus|socialistického]] zriadenia v ostatných [[Európa|európskych]] krajinách na začiatku 90. rokov [[20. storočia]] viedol k pádu totalitného zriadenia aj v Albánsku ([[1991]]). Na konci marca 1991 sa konali prvé slobodné voľby po takmer 70 rokoch. Dňa 15. apríla 1991 sa Albánsko stalo parlamentnou republikou pod názvom Albánska republika. Ramiz Alia podal demisiu, novým prezidentom bol zvolený [[Sali Beriša]]. Presadzované politické reformy položili základ demokratickému systému. Albánsko sa zameralo na spoluprácu so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]]. V decembri [[1992]] požiadalo o prijatie do [[NATO]]. Zmena v politickom systéme nastali v polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]], od kedy znova dochádza k používaniu nedemokratických praktík na presadzovanie moci. Rozmáhala sa korupcia štátnych úradníkov a rastúci [[organizovaný zločin]], pričom politici boli sami súčasťou siete zločineckých gangov. Zároveň miestna vláda umožnila rozmach [[Pyramídový fond|pyramídových fondov]] a tým prispela k zhoršovaniu sociálnej a ekonomickej situácie krajiny. [[Súbor:Breaking Rocks, Vlore, Albania, 1997.jpg|náhľad|Sociálne nepokoje po zrútení [[Pyramídový fond|pyramídových fondov]] v roku [[1997]], obyvatelia mesta [[Vlorë (mesto)|Vlora]] rozoberajú chodníky v prí­prave na útok na [[Polícia|policajné jednotky]]]] V roku [[1997]] vypukli v krajine závažné sociálne nepokoje, ktoré spôsobili faktický rozpad albánskeho štátu. Príčinou protestov bolo zlyhanie neslávne známych pyramídových fondov. Krajina sa ocitla na prahu občianskej vojny. Faktické zrútenie ekonomiky a anarchiu vláda nebola schopná zastaviť ani vyhlásením výnimočného stavu. Zločinecké gangy terorizovali obyvateľstvo, veľká časť zbraní a munície z vojenských skladov skončila v rukách civilistov. Vo voľbách, ktoré prebehli po čiastočnej stabilizácii situácie v istom roku, porazila do tej doby vládnucu Demokratickú stranu Albánska [[Sali Beriša|Saliho Berišu]] ([[PDSh]]) Socialistická strana [[Fatos Nano|Fatosa Nana]] ([[PSSh]]). Ten nedokázal splniť predvolebné sľuby, a preto sa 28. septembra [[1998]] rozhodol rezignovať. Na jeho miesto bol dosadený nový predseda albánskej vlády [[Pandeli Majko]] (1967) a následne [[Ilir Meta]] (1969), ktorí hlavnú pozornosť venovali zostrujúcej sa situácii v Kosove.<ref name=":0" /> Kríza v [[Kosovo|Kosove]] v roku [[1999]] posilnila zahranične politickú pozíciu Albánskej republiky. Ochota k riešeniu dosahu krízy v susednom Kosove sa prejavila predovšetkým v krátkodobom prijatí cca 500 000 kosovských utečencov a poskytnutím albánskeho územia pre činnosť jednotiek [[NATO]]. Odmenou bola výrazná finančná pomoc [[Spojené štáty|USA]] a krajín [[EU]] v nasledujúcich rokoch, čo však na vnútropolitickej scéne prispelo len ku krátkodobému utlmeniu rozporov medzi vládnucou stranou (PSSh) a opozíciou (PDSh) aj vnútri oboch týchto blokov. V júni až auguste [[2001]] prebehli parlamentné voľby, v ktorých znovu zvíťazila PSSh. Priebeh a výsledok volieb polarizáciu albánskej politickej scény vyostril. Kvôli rôznym nedostatkom prebehli celkovo v piatich kolách. Poslanci opozičnej PDSh ich konečné výsledky spochybnili a až do januára [[2002]] bojkotovali zasadanie parlamentu. Dominancia dvoch politických strán v krajine pokračovala aj naďalej. Po voľbách v roku [[2005]] a [[2009]] vládla pravicová PDSh. Parlamentné voľby v rokoch [[2013]] aj [[2017]] vyhrala socialistická strana PSSh pod vedením [[Edi Rama|Ediho Ramu]], ktorá vždy porazila demokratickú politickú stranu PDSh. === Súčasnosť === [[Súbor:2011 Gjirokastra, Twierdza 06.JPG|náhľad|Albánsko sa usiluje o členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]]|vľavo]] Na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] sa Albánsko začalo otvárať svetu a zaujímať o euroatlantickú integráciu. Krajina začala v roku 2008 rokovania o vstupe do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a 1. apríla [[2009]] sa stala riadnym členom Severoatlantickej aliancie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=NATO’s relations with Albania|url=http://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_48891.htm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=04.10.2016|vydavateľ=[[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]|miesto=|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20161005145459/http://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_48891.htm|dátum archivácie=2016-10-05}}</ref> Taktiež Albánsko v roku 2009 podalo prihlášku do [[EÚ]], a v roku [[2014]] získalo štatút kandidátskej krajiny, EÚ už dvakrát plnohodnotné členstvo štátu zamietla.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Albania country profile|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-17679574|dátum vydania=1.3.2018|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-01-16|vydavateľ=BBC|miesto=|jazyk=en}}</ref> Vstup Albánska do EÚ sa v dohľadnej dobe neočakáva, pretože krajina ešte nesplnila všetky prístupové kritériá a neprijala všetky potrebné reformy. Životná úroveň obyvateľov je na európske pomery stále veľmi nízka. Albánsko sa však usiluje vstúpiť do Európskej únie a vytvoriť tak predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú jeho obyvatelia.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. – LIKAVSKÝ, P.|titul=Geografia pre 8. ročník základných škôl a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2011|isbn=|strany=105}}</ref> Dokladom aktívnej politiky je program boja proti korupcii, vysokej [[Nezamestnanosť|nezamestnanosti]] a boj proti [[Droga (omamná látka)|drogovým]] kartelom. Ekonomika krajiny sa stabilizovala, v posledných rokoch sa rozvíja najmä poddimenzovaná infraštruktúra a [[cestovný ruch]]. Aj napriek tomu však Albánsko trpí značným trendom v oblasti [[Vysťahovalectvo|vysťahovalectva]]; mladí ľudia vo svojej rodnej krajine nenachádzajú uplatnenie. Územie Albánska tak za posledných 25 rokov opustila štvrtina populácie. Hlavné migračné vlny smerujú najmä do [[Taliansko|Talianska]], [[Grécko|Grécka]] alebo [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Albánska diaspóra je podobne ako je tomu v prípade všetkých ostatných krajín Balkánu značným príjmom financií pre štvormiliónovú republiku. Ekonomiku krajiny preto do istej miery postihla dlhová kríza v Grécku, lebo v tamojšom poľnohospodárstve pracuje nemalý počet [[Albánci|Albáncov]]. == Politika == [[Súbor:Selia Kuvendit.jpg|vľavo|náhľad|Budova parlamentu v [[Tirana|Tirane]]]] Albánsko je dnes [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a [[Parlamentná republika|parlamentnou republikou]] s prechodom k [[Demokracia|demokracii]]. Základným zákonom Albánskej republiky je [[ústava]]. Súčasné znenie ústavy Albánska bolo prijaté parlamentom 28. novembra [[1998]]. Ústavný text zakotvuje základné princípy štátneho zriadenia, suverenitu ľudí, zaručuje základné práva a slobody. Hlavou štátu je [[prezident]], ktorý má v miestnej politike osobitné postavenie. Prezident  je volený nepriamo parlamentom v tajných voľbách na päťročné funkčné obdobie. Vymenovanie prezidenta si vyžaduje trojpätinovú väčšinu všetkých hlasov v parlamente.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=GRANČAY|meno=M. a KOL.|titul=Integrácia západného Balkánu a Turecka do EÚ: individuálny aspekt.|vydanie=1|vydavateľ=Ekonóm|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=160}}</ref> V súčasnosti zastáva funkciu albánskeho prezidenta [[Ilir Meta]], ktorý sa ujal úradu 24. júla [[2017]]. [[Súbor:Albanian president.jpg|náhľad|[[Prezidentský palác]]]] Orgánom výkonnej moci je [[vláda]] (''qeveria'') – rada ministrov na čele s predsedom, ktorých nominuje prezident a schvaľuje parlament.<ref name=":0" /> Vláda Albánskej republiky vzniká ako výsledok všeobecných parlamentných volieb. Členovia vlády majú pridelené kompetencie (ministerstvá), za ktoré sa zodpovedajú. Zaujímavosťou je, že v Albánsku existuje ministerstvo pre európsku integráciu. [[Rada ministrov]] (''Këshilli i Ministrave'') sa skladá z predsedu, podpredsedu a ministrov. Najdôležitejšou funkciou vo vláde je funkcia premiéra, teda predsedu. V prípade neprítomnosti premiéra môže jeho funkcie prevziať podpredseda vlády Albánska. Súčasná vláda bola schválená parlamentom 13. septembra [[2017]]. V jej čele stojí od 15. septembra [[2013]] premiér [[Edi Rama]]. Orgánom zákonodarnej moci je jednokomorové zhromaždenie Albánskej republiky – [[parlament]]. V súčasnosti sa parlament skladá zo 140 miest. Členovia parlamentu sa volia priamym hlasovaním v tajných voľbách, sto z nich väčšinovo reprezentuje voličov a štyridsať proporčne zastupuje parlamentné strany. Poslanecký mandát trvá štyri roky. [[Súdna moc|Súdny systém]] Albánska sa štruktúrou podobá súdnictvu väčšine ostatných európskych krajín. V Albánsku súdnu moc tvorí Ústavný súd a sústava súdov: Najvyšší odvolací súd (Kasačný súd), odvolacie a okresné súdy. Systém je pod dohľadom 15-člennej Najvyššej justičnej rady na čele s prezidentom.<ref name=":0" /> Ozbrojené sily Albánskej republiky sa skladajú z ľudovej armády, vojsk ministerstva vnútra a dobrovoľných príslušníkov ľudovej domobrany. Výdaje na obranu sú 5,1% HNP. === Štátne symboly === Štátne symboly sú zakotvené v ústave. Albánska [[Vlajka|štátna vlajka]] (''Flamuri i Shqipërisë'') pozostáva z červeného pozadia, na ktorom je uprostred vyobrazený čierny dvojhlavý orol. Vlajka Albánska bola oficiálne prijatá 7. apríla [[1992]], ale s miernymi úpravami bola používaná už od vyhlásenia nezávislosti na [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Červená farba symbolizuje krv padlých bojovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=🇦🇱 Albánie|url=https://www.statnivlajky.cz/albanie|vydavateľ=www.statnivlajky.cz|dátum prístupu=2019-09-18|jazyk=cs|meno=David|priezvisko=Krmela}}</ref> [[Znak|Štátnym znakom]] je čierny dvojhlavý orol – emblém, pod ktorým bojoval proti osmanským Turkom v [[15. storočie|15. storočí]] albánsky národný hrdina [[Skanderbeg]]. Dvojhlavý [[orol]] symbolizuje náboženské rozdelenie Albáncov, keď boli Albánci rozdelení na katolíkov a pravoslávnych. Jeho "otvorené" krídla poukazujú na odmietanie Albáncov podrobiť sa zahraničnému dobytiu. Národná hymna Albánska je „''Hymni i Flamurit''“ (Hymna o vlajke) a pochádza z roku [[1912]].<ref name=":9" /> Autorom textu k melódii rumunského skladateľa [[Ciprian Porumbesco|Cipriana Porumbesca]] (1853 – 1883) je albánsky vlastenecký básnik [[Asdreni]] (vlastným menom ''Aleksandër Stavre Drenova'', 1872 – 1947). Jadrom obsahu je prísaha bojovať pod spoločným práporom na obranu vlasti. === Štátne sviatky === Štátne sviatky, ktoré sú v Albánsku dňom pracovného pokoja, sú: 1. január ([[Nový rok]]), 1. máj ([[Sviatok práce]]) a 28. november (Národný sviatok, vyhlásenie albánskej samostatnosti). Okrem toho má Albánsko aj niekoľko pamätných dní. Existujú i náboženské sviatky, a to ako kresťanské ([[Vianoce]], [[Veľká noc]]), tak moslimské (Veľký a Malý [[Ramadán]]).<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=HOUŠKOVÁ|meno=E.|titul=Albánie neznámá|vydanie=1|vydavateľ=Kudrna|miesto=Brno|rok=1996|isbn=|strany=}}</ref> Celkom sa v krajine slávi 16 rôznych sviatkov či významných dní. == Geografia == [[Súbor:Albania map-en.svg|alt=|náhľad|Topografická mapa Albánska]] Albánsko leží v juhozápadnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. Jeho západné prímorské teritórium v priestore [[polostrov]]a [[Karaburun (polostrov, Albánsko)|Karaburun]] a [[ostrov]]ov [[Sazan]] a [[Ksamil]] vlastne oddeľuje [[Iónske more]] od [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Albánsko je svojou územnou rozlohou {{km|28748|m}}<sup>2</sup> (z toho súš {{km|27400|m}}<sup>2</sup>) takmer ako polovica [[Slovensko|Slovenska]]. Štát sa rozprestiera zo severu na juh. Má výhodnú a strategicky dôležitú polohu. Maximálna dĺžka albánskeho územia od severu k juhu meria 300 až {{km|340|m}}. Šírka krajiny od západu k východu je tiež kolísavá, dosahuje od 90 do {{km|148|m}}. Celá balkánska oblasť (vrátane Albánska) je seizmicky aktívna oblasť, ktorá sa nachádza na hranici arabskej a euroázijskej litosferickej dosky. Tektonické pohyby nie sú dosiaľ úplne ukončené a prejavujú sa i dnes častými zemetraseniami na albánskom území. Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú vysočiny a hory. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Dinárske Alpy]], na juhu sa dvíha pohorie Pindos. V [[Geológia|geologickej]] stavbe zaujímajú predné miesto [[Vápenec|vápence]], [[Dolomit (hornina)|dolomity]] a [[Bridlica (sediment)|bridlice]]. Niektoré pásma pohorí sú zložené z [[Pieskovec|pieskovca]] a [[Flyš|flyšových hornín]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Gajdoš|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=|strany=}}</ref> === Georeliéf === Albánsko s priemernou nadmorskou výškou {{m|700|m}} sa považuje za jednu z najvyššie položených európskych krajín. Územie Albánska pozostáva zo 4 oblastí: na sever od najväčšej rieky [[Drin]] (dĺžka {{km|281|m}}) sú [[Albánske Alpy]] s masívom [[Prokletije]] ([[Maja Jezercë]] {{mnm|2694}}). Zvlnený georeliéf má i stredná vnútrozemská oblasť s najvyšším albánskym vrchom [[Korab (vrch)|Korab]] ({{mnm|2751}}), ktorý sa týči na hraniciach so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]]. Na juh od početných horských masívov sa rozprestiera panva dvoch krasových jazier – Ohridského a Prespanského. Tretiu juhovýchodnú časť krajiny tvorí [[kras]]ové územie povodia rieky [[Vjosë|Vjosy]] po grécku hranicu. Poslednou oblasťou je pobrežná nížina tiahnuca sa od juhu až k Skadarskému jazeru na hranici s Čiernou Horou. Menšie nížiny sa rozprestierajú iba pri pobreží a sú tvorené množstvom plytkých [[záliv]]ov, [[Lagúna (voda)|lagún]] a naplavenín. === Podnebie === Albánsko má [[Subtropické pásmo|subtropické]] podnebie stredomorského typu, ktoré je smerom do vnútrozemia modifikované kontinentálnymi vplyvmi. Meteorologické podmienky sa rýchlo menia od juhozápadu na severovýchod, teploty v tomto smere klesajú. Teplejšia stredomorská klíma sa uplatňuje najmä v južných častiach krajiny chránenej vysokými pohoriami s miernou a daždivou [[Zima|zimou]] (Sarandë 8 – 10 °C) a suchým teplým [[leto]]m (25 °C pri 180 bezoblačných dňoch na Albánskej riviére). Albánsko patrí k najdaždivejším krajinám Európy. Zrážky prináša západné prúdenie. Na prímorskej strane spadne 1 500 až vyše {{mm|2000|m}} zrážok ročne. V [[Kotlina (chránený areál)|kotlinách]] na odvrátenej strane menej ako {{mm|700|m}}. Zrážky sa vyskytujú najmä v zimnom období.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SZAFLARSKI|meno=J. a KOL.|titul=Malá encyklopédia zemepisu sveta|vydanie=1|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1971|isbn=|strany=21}}</ref> === Vodstvo === [[Súbor:View of Pogradec and Lake Ohrid form top of Galicica.jpg|náhľad|Pobrežie [[Ochridské jazero|Ochridského jazera]] pri rekreačnom stredisku [[Pogradec (mesto)|Pogradec]]]] Riečna sieť Albánska je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú krátke vodné toky bystrinného charakteru. Všetky rieky odvádzajú svoje vody z hôr smerom k pobrežiu (Jadranského a Iónskeho mora), pričom väčšina územia Albánska patrí do [[Úmorie|úmoria]] Jadranského mora. Medzi významné rieky Albánska patrí: [[Drin]], [[Mat]], [[Shkumbin]], [[Vjosë|Vjosa]] a iné menšie rieky. V Albánsku sa nachádza viac ako 170 väčších či menších jazier rôzneho pôvodu – krasové, tektonické, glaciálne, lagúnové a riečne. Medzi najväčšie jazerá v Albánsku patrí: * '''[[Skadarské jazero|Skadarské (Liqeni i Shkodrës)]]''' rozloha 356{{--}}{{km2|388}} (premenlivá plocha), z toho {{km2|148}} v Albánsku, patrí medzi krasové jazerá a je najväčšie na Balkáne * '''[[Ochridské jazero|Ochridské (Liqeni i Ohrit)]]''' rozloha {{km2|367}}, z toho {{km2|119}} v Albánsku, hlboké až {{m|286|m}}, vzniklo ako tektonické jazero – prepadom horstva a zatopením krasových polí, je najväčším jazerom tohto druhu na svete, vyznačuje sa bohatstvom endemických živočíšnych a rastlinných druhov, nachádza sa tu aj dôležité rekreačné stredisko [[Pogradec (mesto)|Pogradec]] * '''[[Prespanské jazero|Prespanské (Liqeni i Prespës)]]''' komplex tektonicko-krasových jazier Veľkej a Malej Prespy o celkovej rozlohe {{km2|285}}, z toho {{km2|49.5}} v Albánsku, vo výške {{mnm|853}}, hĺbka {{m|54|m}} * '''Lurské jazerá (Liqenet e Lurës)''' sústava malých horských glaciálnych jazierok v národnom parku rovnakého mena, často sú vyhľadávané turistami * '''Butrintské (Liqeni i Butrintit)''' rozloha {{km2|16}}, je príkladom lagúnového jazera oddeleného úzkym prielivom od Iónskeho mora na juhu krajiny. == Príroda == [[Súbor:Korab (detail).jpg|vľavo|náhľad|Horský masív [[Korab (vrch)|Korab]] pri hranici so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]]]] Albánsko má krásnu prírodu s mnohými špecifickým rastlinnými a živočíšnymi druhmi. V posledných rokoch však dochádza k znečisťovaniu životného prostredia, čo má negatívny vplyv na miestne [[biotop]]y a prírodné spoločenstvá. Albánci síce začínajú venovať pozornosť čistote a ochrane prírody, ale zatiaľ medzi priority stále patria napr. opravy ciest a budovanie dopravnej infraštruktúry. === Rastlinstvo === [[Súbor:Coquelicots.jpg|alt=|vľavo|náhľad|[[Vlčí mak]] (''Papaver rhoeas'')]] Flóra Albánska je jednou z najbohatších zo všetkých balkánskych štátov. Rastie tu cez 3250 druhov rastlín a niekoľko desiatok endemitov, teda druhov, ktoré sa vyskytujú len tu a nikde inde na svete. Charakteristická je výšková pásmovitosť, ktorá albánsku flóru vertikálne rozčleňuje do vegetačných pásem. Stredomorské vždyzelené rastlinstvo s tvrdolistou tŕnitou vegetáciou (tzv. ''macchie'') pri pobreží prechádza s nadmorskou výškou do [[dub]]ových a [[Buk lesný|bukových]], neskôr do [[Borovica|borovicových]] lesov až alpínskych lúk. [[Les]]y pokrývajú 38 % rozlohy krajiny, v minulosti bola veľká časť územia odlesnená a premenená na krovité porasty.<ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=HORA|meno=J.|titul=Albánie: pruvodce na cesty|vydanie=1|vydavateľ=Freytag&berndt|miesto=Praha|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> Národným kvetom je vlčí mak (''Papaver rhoeas''), ktorý hojne rastie po celej krajine. === Živočíšstvo === [[Súbor:Steinadler Aquila chrysaetos closeup2 Richard Bartz.jpg|náhľad|[[Orol skalný]] (''Aquila chrysaetos''), národný symbol Albáncov]] Fauna je pomerne bohatá, ale jednotlivé druhy sú nerovnomerne zastúpené. V biotopoch sú veľmi rozdielne pomery. Žije tu celkom okolo 1500 druhov stavovcov, vtákov a rýb. Najrozšírenejšie sú druhy charakteristické pre pôvodné listnaté lesy vrátane horskej fauny. Lesy sú pomerne chudobné na vysokú zver, veľmi početný je však výskyt [[Zajac poľný|zajacov]] a [[Diviak lesný|diviakov]], zo šeliem treba spomenúť [[Vlk dravý|vlka dravého]] (''Canis lupus''), [[Líška hrdzavá|líšku hrdzavú]] (''Vulpes vulpes''), [[Rys ostrovid|rysa ostrovida]] (''Lynx lynx''), [[Šakal zlatý|šakala zlatého]] (''Canis aureus''), [[Kuna lesná|kunu lesnú]] (''Martes martes'') a [[Mačka divá|divú mačku]] (''Felis sylvestris''). Albánsko má prívlastok krajina orlov, štátnym znakom a národným symbolom Albáncov je [[orol skalný]] (''Aquila chrysaetos'') hniezdiaci v miestnych horách. Nachádza sa tu 350 druhov vtákov, niektoré tu žijú trvalo, iné len časť roku. Vplyvom ázijskej i africkej fauny v Albánsku nájdeme tiež druhovú pestrosť [[Plazy|plazov]] a [[Obojživelníky|obojživelníkov]]. Vo vodách Albánska našlo úkryt okolo 110 druhov [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]] – sladkovodných aj morských. Okrem bežnej stredomorskej fauny stojí za povšimnutie najmä endemický [[pstruh]] koran (''Salmo letnica'') v Ochridskom jazere a hniezdiská ohrozeného [[Pelikán kučeravý|pelikána kučeravého]] (''Pelecanus crispus'') a [[Kormorán malý|kormorána malého]] (''Phalacrocorax pygmeus'') v [[Lagúna (voda)|lagúne]] Karavasta, západne od mesta [[Lushnjë (mesto)|Lushnjë]]. === Ekológia === [[Súbor:Theth Radohima MajaArapit.jpg|náhľad|[[Národný park]] Theth v Severoalbánskych Alpách]] [[Súbor:Ohridforellen.jpg|náhľad|Pstruh ''koran'' z [[Ochridské jazero|Ochridského jazera]]|alt=]] Na albánskom území došlo počas stáročí k devastácii lesnej pokrývky. Neracionálna ťažba a nedostatočná ochrana lesov spôsobovali vážne problémy. V nižších polohách to viedlo k nadmernej pôdnej [[Erózia|erózii]] a kolísaniu vodného stavu riek. Väčšie lesné oblasti sa uchovali len na severe krajiny. V súčasnosti je snaha o zalesňovacie programy pomocou zahraničných investícií. Ale ani zákonnými nariadeniami sa nedarí úplne zabrániť ilegálnemu výrubu lesného bohatstva. Ďalším naliehavým problémom Albánska sú lesné [[požiar]]e. So živelným rozvojom priemyslu a motorizmu v Albánsku hrozí veľmi vážne nebezpečenstvo [[Znečistenie životného prostredia|znečistenia]] unikátnych ekosystémov. Predovšetkým v okolí ropných polí pri meste Fier boli počas komunizmu rozsiahle územia zasiahnuté ekologickým vandalizmom. Miestna flóra a fauna tiež utrpela neregulovaným lovom a rybolov.<ref name=":5" /> === Ochrana prírody === Ochrana prírody a krajiny má v Albánsku vyše šesťdesiatročnú tradíciu. Nachádza sa tu 15 [[Národný park|národných parkov]]. Okrem národných parkov je predmetom ochrany ešte 24 prírodných rezervácií a približne 2 000 prírodných pamiatok. Medzi najvýznamnejšie národné parky v Albánsku patrí: * [[Bredhi Drenovës]] rozprestiera sa na svahoch pohoria Moravë juhovýchodne od mesta Korçë * [[Dajti]] zalesnená vrcholová časť rovnomenného masívu s pôvodným listnatým lesom na vápenci vo výške {{mnm|1600}}, východne od Tirany * [[Divjakës]] situovaný v lagúne Karavastasë; rozľahlé porasty zamokreného lesa s [[Borovica|borovicou]] píniovou (''Pinus pinea'') a hniezdisko vzácneho [[Pelikán kučeravý|pelikána kučeravého]] (''Pelecanus crispus'') * [[Llogaras]] v krajinársky estetickej oblasti s cestnými serpentínami do horského sedla vo výške {{m|1027|m}}, je predmetom ochrany vo väčšej miere pôvodný borovicový porast vo výške {{m|1400|m}} * [[Lurës]] oblasť centrálnej pahorkatiny západne od Peshkopi so zaujímavými krasovými a glaciálnymi javmi – napr. sústava jazier ľadovcového pôvodu * [[Thetit|Thet]] vysokohorský národný park s krasovými javmi vápencov a dolomitov s bohatým zastúpením alpínskych druhov rastlín a lúkami podhorského pásma pri hranici s Čiernou Horou * [[Tomori]] vysokohorský národný park v nadmorskej výške 800{{--}}{{mnm|2400}} východne od mesta [[Berat (mesto)|Berat]]. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Albania minorities.png|náhľad|Etnografická mapa Albánska, červená – [[Albánci]], modrá – [[Gréci]], žltá – [[Arumuni]], zelená – [[Macedónci]]|vľavo]] [[Súbor:Albania demography.svg|náhľad|[[Demografia|Demografický]] vývoj Albánska za posledných 60 rokov]] [[Súbor:Bevölkerungspyramide Albanien 2016.png|náhľad|Veková pyramída z roku [[2016]]]] V Albánsku dnes žije menej ako 2,8 milióna obyvateľov, čo je o polovicu menej ako na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.instat.gov.al/en/themes/demography-and-social-indicators/population/publication/2023/population-of-albania-on-1st-january-2023/ | vydavateľ = instat.gov.al | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-28 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230920124542/https://www.instat.gov.al/en/themes/demography-and-social-indicators/population/publication/2023/population-of-albania-on-1st-january-2023/ | dátum archivácie = 2023-09-20 }}</ref> Hustota zaľudnenia dosahuje 98 obyvateľov na km<sup>2</sup>. Medzi európskymi štátmi vyniká [[pôrodnosť]]ou a najvyššími prirodzenými prírastkami. Populácia je národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je až 95 % etnických Albáncov. [[Albánci]] patria medzi najchudobnejších obyvateľov Európy, a preto mnohí mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Miestne obyvateľstvo býva tradične rozdeľované do dvoch hlavných etnických skupín – [[Gegovia]] (sever Albánska a Kosovo) a [[Toskovia]] (juh Albánska). === Etnické zloženie === Národnostná skladba Albánska nie je celkom ujasnená, keďže miestna politika často nepriznáva pravdivé čísla, ktoré prikrášľuje v prospech Albáncov.<ref name=":5" /> Najsilnejšia menšina sú [[Gréci]], ktorí tvoria asi 2 % obyvateľstva, nasledujú [[Arumuni]] (1 %) a zvyšok tvoria [[Srbi]], [[Rómovia]], [[Turci (Anatólia)|Turci]], [[Čiernohorci]], slovanskí [[Macedónci (Slovania)|Macedónci]] a tzv. [[Egypťania]] (albanizovaní Arabi). Z hľadiska náboženského vyznania, približne 75% tvoria [[moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] (Albánci), zvyšok tvoria [[Kresťanstvo|kresťania]], z ktorých sa viac ako polovica hlási ku katolíkom (Albánci), zvyšok sú grécki pravoslávni kresťania (Gréci, Arumuni, Albánci).<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Albania – The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/al.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20181224211117/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/al.html|dátum archivácie=2018-12-24}}</ref> Gréci už od staroveku žijú v južnej časti Albánska, sústreďujú sa v kultúrnom stredisku [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastër]] ({{v jazyku|ell|Αργυρόκαστρο||''Arjyrokastro''}}), [[Himarë]] ({{v jazyku|ell|Χειμάρρα||''Chimara''}}), ďalej v mestách [[Sarandë (mesto)|Sarandë]] ({{v jazyku|ell|Άγιοι Σαράντα||''Ajii Saranda''}}), [[Vlorë (mesto)|Vlorë]] ({{v jazyku|ell|Αυλώνα||''Αvlona''}}), [[Delvinë (mesto)|Delvinë]] ({{v jazyku|ell|Δελβινο||''Delvino''}}). Gréci obývajú aj albánsky ostrov [[Ksamil]] ({{v jazyku|ell|Εξαμίλια||''Examilia''}}), ktorý sa nachádza pri gréckom ostrove [[Korfu]]. [[Arumuni]] obývajú južné a stredné Albánsko a obývajú aj ostrov [[Sazan]] ({{v jazyku|ell|Σάσων||''Sason''}}). Najväčším strediskom Arumunov je však mesto [[Korçë (mesto)|Korçë]] ({{v jazyku|ell|Κορυτσά||''Koritsa''}}, {{v jazyku|rup|Corceao}}), ktoré bolo známe svojimi podnikateľskými aktivitami už v osmanskej dobe. Známym arumunským centrom je aj mesto [[Voskopojë]] ({{v jazyku|ell|Μοσχόπολη||''Moschopoli''}}, {{v jazyku|rup|Moscopole}}). V Moscopoli žili aj grécki podnikatelia. V strede krajiny žijú Arumuni v meste [[Divjakë]]. [[Slovania|Slovanské]] obyvateľstvo žije hlavne na hranici so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]], pri jazere [[Prespa]]. Mnoho etnických Grékov sa po páde komunizmu vysťahovalo do Grécka a emigrácia pokračuje aj dnes. Okrem Grékov z Albánska emigrujú do Grécka aj mnohí etnickí Albánci. === Náboženské zloženie === [[Súbor:Xhamia Ebubeker - Shkodër F.jpg|náhľad|V Albánsku sa najviac ľudí hlási k [[islam]]u, na obrázku je [[mešita]] v meste [[Skadar]] na severe krajiny]] [[Súbor:Mother Teresa2.JPG|náhľad|Katolícka rehoľníčka [[Matka Tereza]] bola albánskeho pôvodu]] Územie Albánska sa nachádza na mieste, kde sa stretávajú tri veľké náboženstvá – [[sunnitský islam]], [[Latinská cirkev|rímsky katolicizmus]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. Rímsky katolicizmus je rozšírený hlavne v severných oblastiach štátu, ktoré boli dlho pod kontrolou Benátskej republiky. V týchto oblastiach odolali katolíci aj násilnej islamizácii od 15. storočia a v 20. storočí aj násilnej ateizácii. Pravoslávie je rozšírené hlavne na juhu krajiny, ktorý bol dlho súčasťou Byzantskej ríše a aj v súčasnosti tu žije silná grécka komunita. Albánsko je typicky moslimskou krajinou. [[Islam]] sa rozšíril hlavne v strednej časti štátu, ale vyznávajú ho aj Albánci v Kosove a v Macedónsku. V rokoch [[1967]] až [[1990]] bolo Albánsko vyhlásené za ateistický štát a všetky kostoly a mešity boli zatvorené, zničené alebo zmenené na múzeá, športové haly alebo poľnohospodárske budovy. Kňazi a iní náboženskí predstavitelia boli buď popravení alebo zatvorení na dlhé roky do väzenia. Náboženský život sa začal pomaly obnovovať až po páde komunistického režimu v roku [[1990]]. Dnes je akákoľvek viera opäť povolená. Podľa údajov z roku [[2011]] žije v Albánsku: * 56,70 % sunnitských moslimov * 10,03 % rímskych katolíkov * 6,75 % pravoslávnych * 2,09 % [[Bektašija|šiitskych bektašov]] (moslimská sekta) * 0,14 % ostatných kresťanov (hlavne protestantov) * 2,50 % ateistov bez vierovyznania * 13,79 % nedeklarovalo svoje vyznanie == Tradičná kultúra == Albánci sú pohostinný balkánsky národ, hrdý na svoju [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]]. Majú pestré ľudové zvyky, vrátane [[Hudba|hudby]] a [[Tanec|tanca]]. Piesne často hovoria o ťažkom živote, ktorému ale nechýba úsmev. Sociálne pomery medzi bohatými a chudobnými bývajú veľmi kontrastné. Ale životná úroveň je stále veľmi nízka. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že na horalskom vidieku sa dodnes zachovala neslávne známa obyčaj – [[krvná pomsta]]. Ľudové umenie v Albánsku i medzi albánskym obyvateľstvom mimo územia Albánska je stále živé a veľmi rozmanité. Má radu spoločných prvkov s ľudovým umením ostatných balkánskych národov, súčasne je však originálne, osobité a bohaté. K tradičnému albánskemu mužskému [[kroj]]u patrí suknica [[fustanella]], ktorú nosia aj pevninskí [[Gréci]] a južní Albánci. Na vidieku, najmä v horských oblastiach, je dodnes veľmi časté pestré ľudové odievanie. Tradičný albánsky kroj sa líši v závislosti od regiónu. [[Súbor:A traditional male folk group from Skrapar.JPG|náhľad|Tradičný mužský [[kroj]] z oblasti južného Albánska|vľavo]] === Hudba a tanec === [[Súbor:Bazaar in Krujë IMG 0624 C.JPG|náhľad|Starý orientálny [[Bazár (Orient)|bazár]] v [[Krujë (mesto)|Kruji]] s remeselnými výrobkami]] Tradičná ľudová hudba ({{v jazyku|sqi|këngë}}) sa dá rozdeliť medzi severoalbánskym a južnoalbánskym štýlom. [[Hudba]] na severe Albánska je v typickom balkánskom štýle, podobá sa srbskej národnej hudbe. Ľudová hudba z južného Albánska sa viac podobá [[Grécka hudba|gréckej ľudovej hudbe]], hlavne tej z kraja [[Epirus]]. Hlavným nástrojom je [[klarinet]] a [[husle]]. Spievajú sa polyfonické melódie, ktoré majú pôvod v starovekom Grécku. V albánskej hudbe je badateľný aj taliansky vplyv, hlavne v tej zo severu krajiny. Ľudová spevec spieval monotónnu [[Melódia (hudba)|melódiu]] a sprevádzal sa pritom na jednoduchý jednostrunný alebo dvojstrunný hudobný nástroj, podobný [[Lutna|lutne]] (''lahuta'') alebo [[Mandolína|mandolíne]]. Používa sa celé rada ľudových nástrojov strunových (''sazja, çiftelia''), dychových – rôzne druhy píšťal, [[gajdy]] a rôzne druhy [[Bubon (hudba)|bubnov]]. Na juhu Albánska sú piesne živšieho rytmu, v strednej časti krajiny sú piesne väčšinou pomalšie. Miestny folklór si dosiaľ uchoval svoju životnosť. Rozšírené sú ľudové [[Tanec|tance]] jednak sólové, ale aj skupinové v kruhu. Typický je albánsky chorovod, horalský tanec logu zo severu Albánska a ''presja me tagan'' – súbojový šabľový tanec. Pravidelne sa v krajine koná rada festivalov ľudových piesní a tancov, ktoré majú vysokú úroveň. Najväčší z ich sa koná v [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastre]]. Menší význam má divadelníctvo a filmová tvorba. === Mytológia a ľudová slovesnosť === Albánsko sa môže popýšiť bohatou [[Mytológia|mytológiou]], ktorá má ešte pohanské, predkresťanské korene a vykazuje istú podobnosť s [[Grécka mytológia|gréckou mytológiou]]. Kultúrne rozdiely existujú medzi severnými a južnými Albáncami. Severní Albánci majú kultúru podobnú ostatnému [[Balkán]]u, zatiaľ čo tí južní boli vystavení silnému gréckemu kultúrnemu vplyvu, čo vidieť aj na tradičnej kultúre. Obidve časti však odrážajú aj silný osmanský kultúrny odkaz. Najznámejšie albánske [[Legenda|legendy]] sú ''Gjergj Elez Alia'' či ''Rozafa''. Ústna ľudová slovesnosť Albáncov má korene hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú [[Literatúra|literatúru]]. S každodenným životom sa spájali spevy k rôznym príležitostiam, zvykom a obradom, ako boli svadby, narodenie dieťaťa, pohreby a oslavy sviatkov. Albánska ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to [[Rozprávka|rozprávky]], [[Uspávanka|uspávanky]], [[Elégia|elégie]], hrdinské spevy a [[Balada|balady]]. Známe sú i rôzne turecké motívy či reminiscencie, tematicky blízke s balkánskou oblasťou. Charakteristickým rysom albánskej ľudovej epiky je dôraz kladený na hrdinstvo v boji, preukazované už od ranej mladosti, na osobnú česť a vzťah k matke, ako strážkyni rodinného krbu. Veď až donedávna rodili ženy mnoho detí a [[rodina]] bola dôležitou súčasťou miestneho spôsobu života.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TOMKOVÁ|meno=H.|titul=Krása země: albánské pohádky a pověsti|vydanie=1|vydavateľ=Argo|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=240}}</ref> == Jazyk == [[Súbor:Albanian dialects.svg|vľavo|náhľad|Mapa rozšírenia [[dialekt]]ov [[Albánčina|albánskeho jazyka]] v priestore [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európy]]]] Úradným a edukačným jazykom je [[albánčina]]. Albánsky jazyk ({{v jazyku|sqi|Gjuha shqipe}}) je pravdepodobne moderným potomkom starovekej tráko-ilýrčiny a tvorí samostatnú európsku vetvu. Albánčina sa rozdeľuje podľa pôvodu na dve nárečia: severoalbánsky a juhoalbánsky dialekt (''gheg'' a ''tosk'') a patrí medzi gramaticky najzložitejší balkánsky jazyk. Počas svojho vývinu od tráko-ilýrčiny sa do tohto jazyka dostalo mnoho slov z [[Gréčtina|gréčtiny]] a [[Latinčina|latinčiny]]. Silný latinský charakter nadobudla stará tráko-ilýrčina z územia Albánska počas rímskej doby, množstvo gréckych slov sa do albánskeho jazyka dostalo už v staroveku, ale aj počas byzantskej a tureckej nadvlády. Najviac gréckeho vplyvu v jazyku nachádzame v južnoalbánskom dialekte. Slová gréckeho pôvodu sú napr. ''kopilje'' (dievča, po [[Gréčtina|grécky]] ''kopela''), ''kopšt'' (záhrada, grécky ''kipos''), ''gjitone'' (sused, grécky ''jitonas'') a ''klišë'' (kostol, grécky ''ekklisia''). Slová latinského pôvodu sú napr. ''mik'' (kamarát, [[Latinčina|latinsky]] ''amicus''), ''libër'' (kniha, latinsky ''libra''), ''qytet'' (mesto, latinsky ''civitas''), ''kafšë'' (vec, latinsky ''causa''), ''rjetë'' (sieť, latinsky ''rete''), ''šërbej'' (slúžiť, latinsky ''servire''), ''šekulli'' (storočie, latinsky ''secullum''), ''ëšte'' (je, latinsky ''est''). Albánčina obsahuje aj niekoľko slovanských a tureckých slov. V krajine sa oficiálne používa tzv. „spisovný jazyk“, ktorého pravidlá vznikli syntézou oboch nárečí. K zjednoteniu albánskeho pravopisu a kodifikácii súčasného spisovného jazyka došlo v novembri [[1972]]. Albánci nemali po dlhú dobu ani jednotnú abecedu. V závislosti na rozdielnych kultúrnych vplyvoch používali dlho paralelne latinské, grécke aj arabské písmo. Až v roku [[1908]] bola na kongrese v Bitole definitívne zavedená [[Latinské písmo|latinka]], ktorá má 36 písmen, z toho sedem samohlások a 29 spoluhlások.<ref name=":3" /> Medzi hlavné cudzie jazyky na území Albánska patrí [[gréčtina]] (''ellinika/ellēniká'', na juhu), [[rómčina]] (olašská, ''romani šib''), [[macedónčina]] a [[srbochorvátčina]]. Albánske úrady uznávajú [[Arumunčina|arumunčinu]] (armina) ako minoritný jazyk. Rozšírená je i znalosť [[Angličtina|angličtiny]], [[Ruština|ruštiny]], [[Francúzština|francúzštiny]] a [[Taliančina|taliančiny]] v jednotlivých regiónoch Albánska. === Literatúra === [[Súbor:Ismail Kadare v0.jpg|náhľad|Albánsky spisovateľ [[Ismail Kadare]] sa presadil vo svete]] Albánska literatúra písaná v albánskom jazyku bola vďaka nadvláde [[Turci|Turkov]] vzácna a až do [[19. storočie|19. storočia]] sa vyskytovala veľmi sporadicky. Albánsky písané knihy tak veľmi často vznikali alebo boli vydávané mimo územia Albánska. Najstaršie dielo písané v albánčine pochádza z roku [[1210]] (''Gjon Buzuku''). Až do [[1. polovica 19. storočia|1. polovice 19. storočia]] mala prevažne náboženský ráz.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografický místopisní slovník světa|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1999|isbn=|strany=25}}</ref> Zmena nastala až pri národnom obrodení v 18. a [[19. storočie|19. storočí]], kedy začali vznikať kvalitné diela – tomuto obdobia sa hovorí „''albánska renesancia''“. Duch tejto doby sa prejavil predovšetkým v diele básnika [[Naim Frashëri|Naima Frashëri]] (1846 až 1900). Zmienku si zaslúži aspoň jeden z najvýznamnejších albánskych autorov, rukopis ''Národné spevy albánske''. Známy je i [[Pashko Vasa]] (1825 – 1892), [[Thimi Mitko]] (1820 – 1890), [[Gjergj Fishta]] (1871 – 1940), [[Çajupi]] (Andon Zako, 1866 – 1930) alebo [[Asdreni]] (A. S. Drenova, 1872 – 1947), ktorého báseň sa neskoršie stala národnou hymnou. Títo obrodeneckí spisovatelia a básnici položili základy modernej albánskej literatúry a poézie. Próza vznikla až v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]]: [[Ernest Koliqi]] (1903 až 1975), [[Strej Spasse]] (1914 – 1989). Významnými básnikmi medzi dvoma svetovými vojnami boli občiansky lyrik [[Fan Noli]] (1882 – 1965) a symbolista [[Lasgush Pogradeci]] (1899 – 1987). Ideovou predchodkyňou dnešnej albánskej literatúry bola revolučná a spoločenská kritická generácia 1935, z ktorej najvýraznejší bol [[Migjeni]] (Millosh G. Nikolla, 1911 – 1938). Za vojny prevládala vlastenecká partizánska poézia; téma odboja a vojnového hrdinstva bola hlavnou tematikou i povojnovej literatúry, rozvíjanou hlavne v románe. Na tradíciu buditeľov nadviazala povojnová generácia, ktorá sa hlásila k socialistickému realizmu. Od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] nadobúda na význame literatúra venovaná súčasnému životu. Medzi najúspešnejších [[spisovateľ]]ov sa zaradili [[Dritëro Agolli]] (1931 – 2017), [[Fatos Arapi]] (1930 – 2018), [[Naum Prifti]] (1932) a najmä Kadare. Prví dvaja boli známi predovšetkým ako básnici, zatiaľ čo Priftiho povesť sa zakladá hlavne na jeho knihe poviedok z ktorých najpopulárnejšia je ''Çezma e floririt'' (1960, Zlatá fontána). Vynikajúca postava v modernej albánskej literatúre je [[Ismail Kadare]] (1936), ktorého priekopnícky román ''Gjenerali i ushtrisë së vdekur'' (Generál mŕtvej armády) ho preslávil i vo svete. Román bol preložený i do slovenčiny.<ref name=":7" /> == Mestá a sídla == [[Súbor:Tirana from South.jpg|náhľad|Najväčším a hlavným mestom krajiny je [[Tirana]]]] [[Súbor:Tirana panorama 2016.jpg|náhľad|[[Skanderbeg]]ovo námestie v centre hlavného mesta]] [[Súbor:Durres harbor from the sea.jpg|alt=|náhľad|Námorný prístav [[Drač (mesto)|Drač]]]] Sídelná štruktúra krajiny je ovplyvnená historickým vývojom tradičnej albánskej spoločnosti. V súčasnej dobe žije väčšina obyvateľov v mestách, urbanizácia dosahuje úroveň 60,3 % (v roku [[2018]]).<ref name=":4" /> Všetky mestá populačne rastú, najmä v strednej časti pobrežnej nížiny. Počet vidieckych obyvateľov ďalej klesá, v horských dedinách dnes zostávajú bývať hlavne starší ľudia a malé deti. Hlavným a najväčším mestom Albánska je [[Tirana]] (''Tiranë''). Albánska metropola s celkovým počtom obyvateľov cez 850 tisíc je aj najhustejšie osídlenou časťou krajiny. Medzi ďalšie väčšie sídla patria prístavy [[Drač (mesto)|Drač]] (''Durrës'') a [[Vlorë (mesto)|Vlora]] (''Vlorë),'' priemyselné stredisko [[Elbasan (mesto)|Elbasan]] či mestečko [[Skadar]] (''Shkodër''). {| class="sortable wikitable" border="1" ! align="center" bgcolor="#e3dac9" rowspan="1" |Poradie ! align="center" bgcolor="#e3dac9" rowspan="1" |Mesto ! align="center" bgcolor="#e3dac9" rowspan="1" |Počet obyvateľov (2011) |- |1 |[[Tirana]] | 858 262 |- |2 |[[Durrës]] | 201 519 |- |3 |[[Vlorë]] | 141 513 |- | 4 |[[Elbasan]] | 126 703 |- |5 |[[Shkodër]] | 102 075 |- | 6 |[[Fier]] | 85 845 |- | 7 |[[Kamëz]] | 66 841 |- | 8 |[[Korçë]] | 51 152 |- | 9 |[[Berat]] | 32 606 |- | 10 |[[Lushnjë]] | 31 105 |} == Administratívne rozdelenie == Územie Albánska sa administratívne rozdeľuje na 12 krajov (''qarke''): Berat, Dibër/ Peshkopi, Drač, Elbasan, Fier, Gjirokastër, Korča, Kukës, Lezhë, Skadar, Tirana, Vlora. Kraje sa ďalej členia na 36 okresov (''rrethe''): Berat, Bulqizë, Delvinë, Bilisht, Peshkopi, Drač, Elbasan, Fier, Gjirokastër, Gramsh, Krumë, Kavajë, Ersekë, Korča, Kruja, Kuçovë, Kukës, Laç, Lezhë, Lizbrazhd, Lushnjë, Koplik, Ballsh, Burrel, Rrëshen, Peqin, Përmet, Pogradec, Pukë, Sarandë, Skadar, Corovodë, Tepelenë, Bajram Curri, Vlora, z toho jeden mestský okres (''bashki'') Tirana. Každý okres sa delí na mestá, zlúčené dediny a jednotlivé obce. Väčšie mestá sú rozdelené do mestských obvodov a štvrtí. === Kraje === {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" |- valign=top | colspan=9 | (''qarqe''; jednotné číslo: ''qark''; polooficiálne aj ''prefekturë/prefektura'') | rowspan=15 |      || rowspan=15 align=center | kraje<br />[[Súbor:AlbaniaNumberedPrefectures.png|115px|kraje Albánska]] |- valign=top | '''č.''' || rowspan=14 |    || '''kraj''' || rowspan=14 |    || width=30% | '''okresy''' || rowspan=14 |    || '''hl. mesto''' || rowspan=14 |    || align=right | '''obyvateľov''' |- | colspan=9 | <hr> |- valign=top | 1 || [[Berat (kraj)|Berat]] || [[Berat (okres)|Berat]], [[Kuçovë (okres)|Kuçovë]], [[Skrapar (okres)|Çorovodë]] || [[Berat (mesto)|Berat]] || align=right | 193 020 |- valign=top | 2 || [[Dibër (kraj)|Dibër]] || [[Bulqizë (okres)|Bulqizë]], [[Dibër (okres)|Dibër]], [[Mat (okres)|Mat]] || [[Peshkopi]] || align=right | 189 854 |- valign=top | 3 || [[Drač (kraj)|Drač]] || [[Drač (okres)|Drač]], [[Krujë (okres)|Krujë]] || [[Drač (mesto)|Drač]] || align=right | 245 179 |- valign=top | 4 || [[Elbasan (kraj)|Elbasan]] || [[Elbasan (okres)|Elbasan]], [[Gramsh (okres)|Gramsh]], [[Librazhd (okres)|Librazhd]], [[Peqin (okres)|Peqin]] || [[Elbasan (mesto)|Elbasan]] || align=right | 362 736 |- valign=top | 5 || [[Fier (kraj)|Fier]] || [[Fier (okres)|Fier]], [[Lushnjë (okres)|Lushnjë]], [[Mallakastër (okres)|Mallakastër]] || [[Fier (mesto)|Fier]] || align=right | 382 544 |- valign=top | 6 || [[Gjirokastër (kraj)|Gjirokastër]] || [[Gjirokastër (okres)|Gjirokastër]], [[Përmet (okres)|Përmet]], [[Tepelenë (okres)|Tepelenë]] || [[Gjirokastër (mesto)|Gjirokastër]] || align=right | 112 831 |- valign=top | 7 || [[Korçë (kraj)|Korçë]] || [[Devoll (okres)|Devoll]], [[Kolonjë]], [[Korçë (okres)|Korçë]], [[Pogradec (okres)|Pogradec]] || [[Korçë (mesto)|Korçë]] || align=right | 265 182 |- valign=top | 8 || [[Kukës (kraj)|Kukës]] || [[Has (okres)|Has]], [[Kukës (okres)|Kukës]], [[Tropojë (okres)|Tropojë]] || [[Kukës (mesto)|Kukës]] || align=right | 111 393 |- valign=top | 9 || [[Lezhë (kraj)|Lezhë]] || [[Kurbin (okres)|Kurbin]], [[Lezhë (okres)|Lezhë]], [[Mirditë (okres)|Mirditë]] || [[Lezhë (mesto)|Lezhë]] || align=right | 159 182 |- valign=top | 10 || [[Shkodër (kraj)|Shkodër]] || [[Malësi e Madhe (okres)|Malësi e Madhe]], [[Pukë (okres)|Pukë]], [[Shkodër (okres)|Shkodër]] || [[Shkodër (mesto)|Shkodër]] || align=right | 256 473 |- valign=top | 11 || [[Tirana (kraj)|Tirana]] || [[Kavajë (okres)|Kavajë]], [[Tirana]] || [[Tirana]] || align=right | 597 899 |- valign=top | 12 || [[Vlorë (kraj)|Vlorë]] || [[Delvinë (okres)|Delvinë]], [[Sarandë (okres)|Sarandë]], [[Vlorë (okres)|Vlorë]] || [[Vlorë (mesto)|Vlorë]] || align=right | 192 982 |} === Okresy === {| border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" |- valign=top | colspan=3 | (''rrethe'') | rowspan=2 align=center | okresy<br />[[Súbor:Al-rr.png|115px|okresy Albánska]] |- valign=top | width=25% | <small>1 </small>  [[Berat (okres)|Berat]]<br /><small>2 </small>  [[Bulqizë (okres)|Bulqizë]]<br /><small>3 </small>  [[Delvinë (okres)|Delvinë]]<br /><small>4 </small>  [[Devoll (okres)|Devoll]]<br /><small>5 </small>  [[Dibër (okres)|Dibër]]<br /><small>6 </small>  [[Drač (okres)|Drač]]<br /><small>7 </small>  [[Elbasan (okres)|Elbasan]]<br /><small>8 </small>  [[Fier (okres)|Fier]]<br /><small>9 </small>  [[Gjirokastër (okres)|Gjirokastër]]<br /><small>10</small>  [[Gramsh (okres)|Gramsh]]<br /><small>11</small>  [[Has (okres)|Has]]<br /><small>12</small>  [[Kavajë (okres)|Kavajë]] | width=25% | <small>13</small>  [[Kolonjë]]<br /><small>14</small>  [[Korçë (okres)|Korçë]]<br /><small>15</small>  [[Krujë (okres)|Krujë]]<br /><small>16</small>  [[Kuçovë (okres)|Kuçovë]]<br /><small>17</small>  [[Kukës (okres)|Kukës]]<br /><small>18</small>  [[Kurbin (okres)|Kurbin]]<br /><small>19</small>  [[Lezhë (okres)|Lezhë]]<br /><small>20</small>  [[Librazhd (okres)|Librazhd]]<br /><small>21</small>  [[Lushnjë (okres)|Lushnjë]]<br /><small>22</small>  [[Malësi e Madhe (okres)|Malësi e Madhe]]<br /><small>23</small>  [[Mallakastër (okres)|Mallakastër]]<br /><small>24</small>  [[Mat (okres)|Mat]] | width=25% | <small>25</small>  [[Mirditë (okres)|Mirditë]]<br /><small>26</small>  [[Peqin (okres)|Peqin]]<br /><small>27</small>  [[Përmet (okres)|Përmet]]<br /><small>28</small>  [[Pogradec (okres)|Pogradec]]<br /><small>29</small>  [[Pukë (okres)|Pukë]]<br /><small>30</small>  [[Sarandë (okres)|Sarandë]]<br /><small>31</small>  [[Shkodër (okres)|Shkodër]]<br /><small>32</small>  [[Skrapar (okres)|Skrapar]]<br /><small>33</small>  [[Tepelenë (okres)|Tepelenë]]<br /><small>34</small>  [[Tirana (okres)|Tirana]]<br /><small>35</small>  [[Tropojë (okres)|Tropojë]]<br /><small>36</small>  [[Vlorë (okres)|Vlorë]] |} == Hospodárstvo == [[Súbor:National Bank of Albania in Tirana, Albania, 20070720 img 1467.jpg|náhľad|Národná [[Banka (inštitúcia)|banka]] Albánska so sídlom v metropole [[Tirana|Tirany]]]] Albánsko, ktorého ročný [[hrubý domáci produkt]] na obyvateľa činí ledva 12 500 $, je chudobný a ekonomicky [[Rozvojová krajina|zaostalý štát]]. Po prekonanej kríze sa snaží rozvíjať svoje hospodárstvo. Otvorenosť trhu umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Čo sa týka obchodu, väčšina tovaru a potravín sa musí dovážať. Na štruktúre HDP sa najviac podieľa nevýrobný sektor, najviac ekonomicky aktívnych pracuje v službách. Problémom je [[korupcia]] a organizovaný zločin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teritoriální informace – země {{!}} BusinessInfo.cz|url=https://www.businessinfo.cz/cs/zahranicni-obchod-eu/teritorialni-informace-zeme.html|vydavateľ=www.businessinfo.cz|dátum prístupu=2019-09-16}}</ref> Albánska menová jednotka sa nazýva [[Albánsky lek|lek]]. Nezamestnanosť dosahuje 13,8 % (k roku [[2017]]).<ref name=":4" /> [[Poľnohospodárstvo]] síce netvorí vysoký podiel na štruktúre HDP, ale zamestnáva až necelú polovicu pracovnej sily. Rastlinná produkcia sa zamerala na pestovanie [[Obilie|obilia]] (najmä pšenice a kukurice), [[Ryža siata|ryže]], [[Tabak (produkt)|tabaku]], [[Bavlna|bavlny]] a skorej zeleniny. Pestujú sa aj rôzne druhy subtropického ovocia, ako napríklad citrusy a [[Figovník obyčajný|figy]]. Okrem toho tu nájdeme množstvo [[Olivovník|olivových]] sadov či slnkom zaliatych [[Vinič|viníc]]. Živočíšnu výrobu predstavuje pastiersky chov oviec, kôz a hovädzieho dobytka. Pri väčších mestách sa chovajú aj [[Kura domáca|sliepky]], [[Morka domáca|morky]] a iná [[Hydina (vtáctvo)|hydina]]. Rozšírený je aj [[rybolov]].<ref name=":1" /> Keďže chov zvierat má menší význam, vedúcu úlohu v hospodárstve má najmä potravinársky a ľahký priemysel. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mari|meno=Ladislav|titul=Krajiny sveta|vydanie=|vydavateľ=TKK-KFT|miesto=|rok=|isbn=978-963-596-465-9|strany=12}}</ref> [[Súbor:Albanien2.jpg|náhľad|Albánsky lek]] [[Priemysel]] sa rozvinul predovšetkým na baníckej ťažbe a spracované miestnych surovín. Albánsko disponuje veľkým bohatstvom nerastných surovín. Ťažia sa tu [[Fosílne palivo|fosílne palivá]] ([[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]]), farebné kovy ([[chróm]], [[nikel]], [[meď]], [[železo]]) či [[Asfalt|prírodný asfalt]]. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] krajina dokonca vyprodukovala najviac chrómu na svete. Z ďalších odvetví prosperuje okrem hutníctva aj strojársky, drevársky, textilný a potravinársky priemysel. Podobne ako na celom Balkánskom polostrove má dlhú tradíciu [[Remeslo|remeselná výroba]] (tkanie kobercov, hrnčiarstvo a i.). Rozvíja sa [[energetika]], ktorá využíva hydroelektrárne na riekach Drin, Mat, Seman a Bistricë. ===Doprava=== Preprava z miesta na miesto bola v Albánsku vždy ťažká. Hornatý terén sťažuje dopravné možnosti a spôsobuje, že výstavba ciest je pomalá a drahá. Len nedávno sa vybudoval systém ciest spájajúci rôzne časti krajiny. Cestovanie po Albánsku je veľké dobrodružstvo, keďže diaľnica smeruje jedine z hlavného mesta k pobrežiu. * železničná – 720 kilometrov, hlavný ťah z čiernohorskej [[Podgorica (mesto v Čiernej Hore)|Podgorice]] do [[Vlora|Vlory]]. * cestná – 18 450 kilometrov, asfaltové sú len hlavné cesty aj to nevyhovujúcej kvality (výnimkou je {{km|22|m}} úsek štvorprúdovej diaľnice s osvetlením z letiska Rinas do [[Tirana|Tirany]]). Vozový park je zastaraný, najviac mercedesov v Európe k počtu obyvateľov. Nepravidelné autobusové spoje starými čínskymi autobusmi, alebo Karosami. Najvýhodnejšia [[doprava]] je minibusovými taxíkmi pre 6 až 8 osôb. Po celej krajine je zlá orientácia – chýbajú smerové ukazovatele a označenia obcí. [[Benzín]] 91 – 98 oct. stojí 0,82 až 1 USD; čerpacích staníc je dostatok. * letecká – jediné medzinárodné letisko Rinas prijíma [[lietadlo|lietadlá]] spoločností ''Malév'', ''Air France'', ''Swissair'', rumunský ''Tarom'' a ''Olympic Airlines'' z Grécka. * vodná – námorný prístav [[Drač (mesto)|Drač]] a [[Vlorë (mesto)|Vlorë]], trajektové spojenia Drač – [[Bari (Apúlia)|Bari (I)]]; Drač – [[Brindisi|Brindisi (I)]]; Drač – [[Koper|Koper (SLO)]] a [[Sarandë (mesto)|Sarandë]] – [[Kérkira]] ([[Korfu]]). == Turistika a cestovný ruch == [[Súbor:Coastline in Albania.jpg|náhľad|Albánska riviéra]] [[Súbor:Berat (by Pudelek).jpg|vľavo|náhľad|Starobylé mesto [[Berat (mesto)|Berat]] známe zachovanou architektúrou]] [[Súbor:Tamara 01.JPG|náhľad|Turisticky vyhľadávané sú aj albánske [[Pohorie|hory]] s nedotknutou [[Príroda|prírodou]]|vľavo]] [[Cestovný ruch]] patrí medzi veľmi perspektívne odvetvia miestnej ekonomiky. Každoročne do krajiny zavíta približne 3,5 milióna návštevníkov, čo prináša vysoké zisky do štátnej pokladnice. Do roku [[1991]] prakticky neexistoval, až na málopočetné skupinky organizovaných návštevníkov zo západných krajín. Domáci trávili svoju dovolenku v skromných ubytovniach pobrežných oblastí. Pre mládež boli vytvorené pionierske tábory a študentské základne. Albánsko sa však postupne otvorilo svetu a privítalo turistov z celého sveta. Turisti postupne objavujú dosiaľ skryté krásy a zaujímavosti tohto štátu: historické pamiatky starých kultúr [[Gréci|Grékov]], [[Staroveký Rím|Rimanov]], [[Byzantská ríša|Byzantíncov]], ale najmä jedného z najstarších európskych národov indoeurópskeho pôvodu – [[Ilýri|Ilýrov]]. Za návštevu stoja aj [[moslim]]ské [[mešita|mešity]] zo [[stredovek]]u i grécke [[Gréckokatolícka cirkev|ortodoxné]] [[kostol]]íky so vzácnymi maľbami a [[ikona]]mi. Zo stavieb [[Komunizmus|komunizmu]] vynikajú betónové bunkre postavené počas éry komunistického režimu. Lemujú predovšetkým hranice Albánskej republiky, ale v menšom množstve ich nájdeme roztrúsené po celej krajiny. Vynikajúce sú podmienky pre horolezectvo a vysokohorskú turistiku v panenských Albánskych Alpách, najmä v oblastiach národných parkov Theth a Valbonë. Esteticky pôsobí územie od oblasti veľkých jazier na juh až po kaňony, kaskády a meandre údolia riečky Vjosy. Ďalším lákadlom Albánska je Albánska riviéra pri Iónskom mori so štrkovo-piesočnými plážami, ktorá sa začína v prímorskom letovisku [[Saranda]] (''Sarandë''). Veľmi navštevované sú tiež miesta s kultúrnymi pamiatkami z dôb antiky ([[Butrint]], [[Apollónia (Albánsko)|Apollónia]] a i.), starobylé albánske mestá ([[Gjirokastra]], [[Berat (mesto)|Berat,]] [[Krujë (mesto)|Kruja]], [[Skadar]], [[Korçë (mesto)|Korča]] atď.) a významné mestské centrá dnešného Albánska – najmä hlavné mesto [[Tirana]]. Nevýhodou je minimálna infraštruktúra, ktorá sa ale postupne rozrastá. Organizácia turistického ruchu však nie je postačujúca. Cesty sú nekvalitné, chýbajú turistické chodníky, informačné tabule, vhodné značenia a mapy. Zvyšujúci sa počet zahraničných turistov v Albánsku zintenzívnilo stavbu nových ciest, rozširovanie železničnej siete a sprístupnenie nových turistických oblastí. V centrách turistického ruchu začali pracovať [[Cestovná agentúra|cestovné agentúry]], napreduje výstavba luxusných [[hotel]]ov i turistických ubytovní a kempov. Ubytovacie podmienky v Albánsku sa rýchlo menia, podľa toho ako sa otvárajú nové súkromné hotely s moderným vybavením. Kvalita reštaurácií a stravovacích reťazcov v hlavnom meste, rovnako ako na vidieku a v iných mestách, dokáže uspokojiť bežné nároky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HAMARNEHOVÁ|meno=I.|titul=Geografie cestovního ruchu: Evropa|vydanie=1|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=|strany=192}}</ref> Hoci podmienky na rozvoj cestovného ruchu sú vynikajúce, väčší rozvoj je podmienený vstupom zahraničného kapitálu a rozvojom [[Doprava|dopravy]]. == Gastronómia == [[Súbor:Olive-oil-1412361 1920.jpg|náhľad|Albánska kuchyňa prispieva k správnej [[Výživa|výžive]] obyvateľov krajiny]] Albánsku kuchyňu ovplyvnili najmä turecká, grécka a talianska kuchyňa. Je pre ňu charakteristické používanie stredomorských bylín, [[Maslo|masla]] a [[Olivový olej|olivového oleja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The olive and olive oil value chain in Albania (PDF).|url=http://www.eastagri.org/files/Oil-Albania.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=18.09.2019|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170809072737/http://www.eastagri.org/files/Oil-Albania.pdf|dátum archivácie=2017-08-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The medicinal and aromatic plants value chain in Albania (PDF)|url=https://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PA00JN4F.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=18.09.2019|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20201126034934/https://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PA00JN4F.pdf|dátum archivácie=2020-11-26}}</ref> Mäso sa konzumuje v prevažnej časti krajiny, ryby zvyčajne v pobrežných oblastiach. Dôležitú úlohu tu hrá aj zelenina. Hlavným jedlom dňa je [[Obec|obed]]. Na stole nesmie nikdy chýbať ''bukom'' – teda pšeničný alebo kukuričný chlieb. Typickými nápojmi sú [[rakija]], turecká [[káva]], biele i červené [[víno]] a koňak ''Skanderbeg''.<ref name=":10" /> Tradičné kulinárske špeciality sú väčšinou veľmi jednoduché. V jedálnych lístkoch nájdeme mnoho pokrmov z mäsa. Prevláda mleté, často [[hovädzie mäso]] v rôznych podobách (''kebab, byrek, čufty'' ako albánske národné jedlo). Okrem toho sa pripravuje [[Baranie mäso|baranie]], prípadne [[Teľacie mäso|teľacie]], [[Jahňacie mäso|jahňacie]], [[bravčové mäso]] a ďalšie. Obľúbeným spôsobom prípravy pokrmov je grilovanie. Prakticky pri žiadnom hlavnom jedle nechýba porcia zeleninového či iného miešaného [[Šalát (jedlo)|šalátu]]. Tie zeleninové sa robia najčastejšie z domácej [[Zelenina|zeleniny]], v ktorej majú pevné miesto [[Paradajka|paradajky]], [[Oliva (plod)|olivy]], [[uhorka siata|uhorky]] alebo [[Paprika (rod)|papriky]]. V Albánsku sa taktiež vyrába mnoho [[syr]]ov a [[jogurt]]ov, ktoré dotvárajú chuť miestnych jedál a pokrmov. Samotnou kapitolou sú potom albánske dezerty a sladkosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Albania Mania |url=http://agroweb.org/archive/?id=10&l=248&ln=en |vydavateľ=agroweb.org |dátum prístupu=2019-09-18 |jazyk=en |url archívu=https://web.archive.org/web/20200611115933/http://agroweb.org/archive/?id=10&l=248&ln=en |dátum archivácie=2020-06-11 }}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Hladký | meno = Ladislav | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hradečný | meno2 = Pavel | odkaz na autora2 = | titul = Dějiny Albánie | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny| miesto = Praha | rok = 2008 | vydanie = 1 | počet strán = 720 | isbn = 978-80-7106-939-3 }} *HRADEČNÝ, Pavel. ''Albánská socialistická lidová republika''. 1.vyd. Praha: Svoboda, 1977. 292 s. *GAJDOŠ, Alfonz a KOL. ''Regionálna geografia Európy''. 1.vyd. Bratislava: Veda – vydavateľstvo SAV, 2013. 592 s. ISBN 978-80-224-1304-6. *HOUŠKOVÁ, Eva. ''Albánie neznámá?''. 1.vyd. Brno: Kudrna, 1996. 48 s. *HORA, Josef (2016). ''Albánie: průvodce na cesty''. 1.vyd. Praha: Freytag&Berndt, 2016. 215 s. ISBN 978-80-7445-200-0. *GLOYEROVÁ, Gillian (2012). ''Albánie: turistický průvodce''. 4.vyd. Brno: Jota, 2012. 233 s. ISBN 978-80-7462-153-6. *KOŠŤÁK, Vítězslav a KOL. (1979). ''Albánská lidová socialistická republika''. 1.vyd. Praha: Pressfoto, 1979. 128 s. *NÁPLAVA, Miroslav – HORKÝ, Petr (2012). ''Albánie: kráska se špatnou pověstí''. 1.vyd. Brno: Jota, 2012. 228 s. ISBN 978-80-7462-118-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Albania|wikt=Albánsko}} {{Kraje v Albánsku}} {{Okresy v Albánsku}} {{CEFTA}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} {{NATO}} [[Kategória:Albánsko| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] [[Kategória:Štáty v Európe]] p01l8jbmxqjjjzwh5jbuglndbr65rft Hričov (hrad) 0 4861 8190945 8098175 2026-04-01T19:16:42Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Súľovské vrchy]] pomocou použitia HotCat 8190945 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hričov | native_name = | other_name = Hričovský hrad | category = zrúcanina <!-- *** Image *** --> | image = Hričov.jpg | image_caption = Hričovský hrad <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | histregion = [[Trenčín (župa)|Trenčianska stolica]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality_type = | municipality = Hričovské Podhradie <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Súľovské vrchy | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 507 | elevation_round = | lat_d =49 | lat_m =12 | lat_s =42 | lat_NS = S | long_d =18 | long_m =37 | long_s =11 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec [[Hričovské Podhradie]] <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Hričovského hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Žilina Region - outline map.svg | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_caption = Poloha Hričovského hradu v Žilinskom kraji | map1_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Hričovský hrad | statistics = | website = https://www.hradhricov.sk <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |Portal1=Slovensko}} [[Súbor:Hrad Hričov nádherne farebný.jpg|náhľad|Hrad na jeseň]] [[Súbor:Hrad Hričov.jpg|náhľad|Hrad Hričov prvýkrát nasvietený]] [[Súbor:Hričovský hrad2.jpg|náhľad|Vnútorné priestory rozrumeného hradu Hričov]] '''Hričov''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-01}}</ref> alebo '''Hričovský hrad''' je [[hrad]]ná zrúcanina na kopci nad [[Hričovské Podhradie|Hričovským Podhradím]].<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> == Dejiny == Najstarší údaj o Hričove je z roku [[1208]], keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ [[Belo IV.]] daroval v roku [[1254]] Hričovský hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša. Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako „castrum Hrichou“ i s príslušenstvom dostal roku [[1265]] Mikuláš, vnuk [[prepošt]]a zo župy Fejér, pochádzajúci z rodiny Beychovcov. V tom čase k hradu patrili osady [[Dolný Hričov|Dolný]] a [[Horný Hričov]], [[Peklina]] a [[Ovčiarsko]]. Hrad sa v rokoch [[1270]] až [[1280]] usilovali získať aj Balašovci, no v roku [[1272]] sa to Dominikovi, otcovi župan Donča, ešte nepodarilo. Župan Byter, člen tohto rodu, sa v roku [[1278]] stal za 75 mariek striebra vlastníkom hnuteľností - zbraní, zariadenia a naturálií, ako aj služobníctva. O štyri roky, keď uväznil hradnú paniu, sa mu podarilo kúpiť hrad aj so štyrmi k nemu patriacimi obcami za miernu cenu, 100 mariek striebra. Od Balašovcov Hričov, ale aj [[Starhrad|Starý hrad]], [[Lietavský hrad|Lietavu]] a [[Budatínsky zámok|Budatín]], násilne dobyl a obsadil ich úhlavný nepriateľ [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]]. Vtedy bol hrad prvý raz dobývaný a aj dobytý. Matúš Čák vydal v roku [[1320]] škultétsku listinu pre [[Dlhé Pole]], v ktorej je uvedené, že obec patrí k Hričovskému hradu. Balašovci hrad získali naspäť až po Matúšovej smrti v roku [[1321]]. Od polovice [[14. storočie|14. storočia]] bol hrad opäť v kráľovských rukách. Ako záložný majetok ho v roku [[1392]] získala rodina Kapolaiovcov a od roku [[1397]] Sudivoj z Ostrorogu. Cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] ho dal v roku [[1424]] svojej manželke [[Barbora Celjská|Barbore]]. V tých časoch hrad z poverenia kráľovnej spravoval jej služobník Ladislav Necpalský, ktorý sa v roku [[1436]] stal hlavným županom [[Trenčín (župa)|Trenčianskej stolice]]. [[Súbor:Hradik.jpg|náhľad|Palác]] Hradu sa v [[40. roky 15. storočia|40. rokoch 15. stor.]] zmocnili [[husiti]], konkrétne husitský veliteľ Svidrigal. Jeho syn Mikuláš v roku [[1439]] ozbrojeným zásahom znemožnil štatúciu Ladislava Necpalského kráľovským splnomocnencom Tomášom Kotešovským a Michalom, zástupcom turčianskeho konventu, ako vlastníka hričovského majetku. Asi v roku [[1460]] sa hrad ako záložný majetok dostal do rúk Matejovho prívrženca Františka Hágiho, ktorý sa stal hlavným županom Trenčianskej stolice. Hričovský hrad pre neho dobyl [[Blažej Maďar]], veliteľ čierneho pluku. [[Blažej Podmanický]], ktorý na strane [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] bol až od roku [[1466]], dostal v roku [[1468]] na Hričov donáciu a v nasledujúcom roku ho aj štatuovali ako majiteľa hradu i panstva. K hradu vtedy patrili [[Dolný Hričov|Dolný]] a [[Horný Hričov]], [[Hričovské Podhradie]], [[Peklina]], [[Dolné Hlboké|Dolné]] a [[Horné Hlboké]], [[Lietavská Závadka|Závadka]], [[Žilinská Lehota|Lehota]], [[Ovčiarsko]], [[Kotešová]] a [[Dlhé Pole]]. Po Blažejovi Podmanickom, ktorý zomrel v roku [[1480]], hrad v roku [[1481]] získal Viliam Tettauer, druhý manžel vdovy po Františkovi Hágim, žoldniersky kapitán Mateja Korvína, proti čomu protestoval Blažejov syn Václav. Palatín Štefan Zápoľský po smrti Viliama Tettauera nariadil jeho potomkom, aby Hričov spolu s [[Bytčiansky hrad|Bytčou]] vrátili Václavovi Podmanickému. To sa však nikdy neuskutočnilo, pretože sa nitrianskemu biskupovi podarilo presadiť opätovné získanie Hričova a Bytče. Panovník Vladislav II. však [[1. máj]]a [[1500]] daroval hrady Hričov a Bytču aj s príslušnými panstvami Michalovi Imrefymu za hrad Čičov v stolici Solnok - Doboka v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Nitrianske biskupstvo ako náhradu dostalo majetky prepošstva sv. Margity v Dömoši, medzi [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomom]] a [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehradom]]. Bratia Imfreyovci, Juraj, Imrich a Peter, v roku [[1518]] dali do zálohu Suňogovcom Dlhé Pole, patriace Hričovu. Suňogovci vlastnili mestečko [[Bytča|Bytču]] a [[Kolárovice]] ešte aj v roku [[1525]]. Hrad Hričov v bojoch, ktoré vzplanuli medzi dvoma panovníkmi, [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] a [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom I.]], sa v roku [[1527]] dostal do nemeckých rúk. Dobyl ho generál Ján Katzianer, ktorý v roku [[1528]] dosadil na hrad za veliteľa Gašpara Dominitha. Bratia Ján a Rafael Podmanickovci Hričovský hrad v roku [[1536]] dobyli od Nemcov späť. Tento ich skutok kráľ Ján Zápoľský ocenil tak, že im [[6. októbra]] [[1536]] hrad aj s panstvom daroval. Ich štatúciu vykonal v roku [[1539]] zástupca budínskej kapituly. Jeden z Imfreyovcov, Ján, podal na Rafaela Podmanického žalobu, odvolávajúc sa na uznesenia snemov z rokov [[1542]], [[1543]] a [[1545]], ktoré boli zamerané proti Rafaelovi Podmanickému. Ferdinand I. [[1. septembra]] [[1549]] odsúdil Rafaela Podmanického na stratu hlavy a majetkov a súčasne nariadil, aby ostrihomská kapitula uviedla Jána Imrefyho ako majiteľa Hričova a aby sa pričinila o vykonanie rozsudku. Ostrihomský [[kanonik]] Ján Barši [[13. novembra]] [[1549]] skutočne aj prišiel k hradu Hričov, no jeden z početných členov hradného personálu v mene Rafaela Podmanického proti inštalácii Jána Imrefyho protestoval. Medzitým Krištof Kubíni, právny zástupca Rafaela Podmanického, podnikol kroky v prospech svojho pána a na základe listiny z roku [[1468]] dokázal, že Hričov patrí Podmanickovcom. Nato Ferdinand II. zrušil svoj rozsudok a priznal Rafaelovi Podmanickému právo voľne disponovať Hričovským hradom. Napriek tomuto pre Rafaela Podmanického priaznivému vývoju Imrefyovci, ktorý sa pokladali za plnoprávnych držiteľov hradu, podnikali rozličné kroky, aby majetok znovu nadobudli. Ján Imrefy sa ešte v roku [[1547]] dohodol s Gašparom Horváthom z Wingartu, že ak ten získa Podmanickovcami okupované majetky, dostane z nich polovicu. Imrefyovci protestovali u svätobeňadického konventu aj proti Ferdinandovmu výroku [[26. decembra]] [[1546]], no neúspešne. Imrefy začal zháňať mocných protektorov, akým bol napríklad chorvátsky bán František Baťáni, ten aj intervenoval u Podmanického, s ktorým udržiaval priateľské vzťahy. Napokon sa spor medzi Imrefym a Podmanickým skončil dohodou. Hoci mal Rafael Podmanický na Hričov aspoň také právo ako Imrefy, zachoval sa voči nemu čestne a veľkoryso. Dňa [[28. január]]a [[1556]] sa obaja dohodli, že Podmanický zaplatí 4 500 zlatých Imrefymu, za čo ten nebude na Hričov uplatňovať nijaké nároky. Tým sa spor skončil. Po smrti Rafaela Podmanického v roku [[1558]] sa Hričov dostal do rúk kráľovskej komory, ktorá Hričovský hrad spolu s panstvom a s Bytčou prepustila Anne Likarke, vdove po Gašparovi Horváthovi z Wingartu. V jej službách ako správca panstva pôsobil Ján Kilian, pochádzajúci z Milána. Kilian pozvaný z Talianska Františkom Turzom, bol aj staviteľom a v rokoch, keď bol v službách Likarky, staral sa aj o údržbu Hričovského hradu, kde býval. Anna Likarka patrila k posledným držiteľom hradu, ktorý sa ešte o tento objekt starali. Ešte [[29. jún]]a [[1563]] vydala slovensky písanú listinu o darovaní pozemku Martinovi Mečiarovi zo [[Stupné]]ho, ktorý bol za to povinný vykonávať zámočnícku a kováčsku prácu na Hričovskom hrade. Anna Likarka sa zdržiavala na vtedy ešte neprestavanom Bytčianskom zámku. Hričov a Bytču mala v držbe do roku [[1563]], keď sa týchto majetkov ujal predseda kráľovskej komory František Turzo, ktorý ich kúpil za 17 000 zlatých do tretej generácie. [[František I. Turzo]] a jeho manželka Katarína Zrínska sa do roku [[1574]] zdržiavali na Lietavskom hrade. V tomto roku, keď sa skončila generálna prestavba Bytčianskeho zámku vedená Jánom Kilianom, František Turzo zomrel. Jeho vdova sa s rodinou presťahovala do novej bytčianskej rezidencie. Ján Kilian dostal od Kataríny Zrínskej za svoju staviteľskú činnosť majetky neďaleko Hričovského hradu. Po smrti Františka Turzu Hričov spravovala jeho vdova Katarína Zrínska. Správu všetkých thurzovských majetkov prevzal v roku [[1586]] najstarší syn Juraj. Na listine pre Adama Némethiho z [[15. august]]a [[1587]] je uvedený ako pán Oravy, Lietavy a Bytče. Hričov sa už neuvádza, lebo obce hričovského panstva pripojili k bytčianskemu panstvu. Za Juraja Turzu v roku 1605 bočkayovskí hajdúsi spustošili obce niekdajšieho hričovského panstva, ako aj v tom čase už nedostatočne strážený hrad. V rokoch [[1617]] - [[1621]] turzovské majetky spravoval Jurajov syn Imrich, po jeho smrti od roku [[1621]] až do roku [[1626]] palatínova vdova Alžbeta Coborová. Turzovci, bývajúci stále vo svojej pohodlne prístupnej bytčianskej rezidencii, v časoch ohrozenia sa uchýlili do Lietavského hradu, dobre opevnenej a nedobytnej pevnosti. Hričovu nevenovali takmer nijakú pozornosť, takže opustený hrad začal čoraz väčšmi chátrať už v priebehu 17. storočia. Medirytina holandského umelca J. Nypoorta z roku [[1686]] prezrádza, že hrad stojaci na stále nezalesnenom vŕšku, bol ešte v pomerne zachovalom stave. Na kresbe, ktorá zachytáva hrad z juhovýchodnej strany, vidieť 32 okien. Najviac boli zachované dve dvojposchodové hradné veže, z nich jedna mala okrúhly pôdorys. Mali mierne poškodenú iba strešnú časť. Oveľa viac bol poškodený poschodový palác, na ktorom už chýbala strecha a vrchná časť múrov niesla stopy devastácie. Pretože sa ani v nasledujúcich desaťročiach už neobnovoval, postupne sa premenil na zrúcaninu aj Hričovský hrad, jeden z najstarších na Považí. == Prístup == Na hrad je prístup z obce Hričovské Podhradie po {{turistická značka|červená}} značke smerom na [[Roháč (vrch v Súľovských vrchoch, 803 m)|Roháč]] alebo [[Brada (vrch v Súľovských vrchoch)|Bradu]] asi 45 minút. Z Hričovského hradu je možné pokračovať ďalej po {{turistická značka|červená}} značke smerom na Súľov vrátane [[Súľov (hrad)|hradu Súľov]]. Na hrad bol v lete [[2013]] vybudovaný z podnetu obce a Združenia priateľov Hričovského hradu náučný chodník, ktorý pozostáva z 20. drevených vyrezávaných tabúľ a dvojice altánkov. Náučný chodník začína v centre [[Hričovské Podhradie|Hričovského Podhradia]]<ref>[http://zilina.sme.sk/c/6933311/na-hricovsky-hrad-vedie-naucny-chodnik.html Článok na sme.sk]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.hradhricov.sk Oficiálna stránka] * [https://www.youtube.com/watch?v=xnC5kDa0MQA&feature=youtu.be Videoprehliadka hradu] == Zdroj == * {{zámky|hrady-a-zamky/hricov-hrad}} {{Súľovské vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Hričovské Podhradie]] [[Kategória:Stavby v okrese Žilina]] [[Kategória:Súľovské vrchy]] bkm1w79gf3fc0q8hwa51s2v7w8co7jc Poprad 0 5710 8190795 8190766 2026-04-01T12:47:50Z DurMar12 181423 spam 8190795 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poprad | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Collage Poprad.jpg | Popis obrázku = Poprad. Zhora - Námestie sv. Egídia, v strede zľava - Kostol sv. Juraja so zvonicou v Spišskej Sobote, Kostol sv. Egídia so zvonicou na Námestí sv. Egídia v Starom meste, meštianske domy na spišskosobotskom námestí, dolu zľava - Kvetnica, prímestská rekreačná oblasť, námestie s Kostolom sv. Jána Evanjelistu v mestskej časti Veľká | Znak = Coat of Arms of Poprad.svg | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Poprad | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický potok]] | Zemepisná šírka = 49.056667 | Zemepisná dĺžka = 20.297500 | Nadmorská výška = 672 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1256 | Starosta = [[Anton Danko]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 058 01 | Kód = 523381 | EČV = PP | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Nábrežie Jána Pavla II. 2082/3<br/>058 01 Poprad | E-mail = podatelna@msupoprad.sk | Telefón = 052 / 71 67 111 | Fax = 052 / 772 12 18 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poprad.sk | Commons = Poprad | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Popradčan'' }} [[Súbor:Kostol.jpg|náhľad|vpravo|Rímskokatolícky [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol sv. Juraja]], renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí]] [[Súbor:Poprad.Fußgängerzone.jpg|náhľad|vpravo|Pešia zóna]] [[Súbor:View from Poprad.jpg|náhľad|vpravo|Panoráma Vysokých Tatier z Popradu]] '''Poprad''' ({{vjz|hun|Poprád}}, {{vjz|deu|Deutschendorf}}) je [[Okres (Slovensko)|okresné mesto]] na severo-východe [[Slovensko|Slovenska]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Počtom obyvateľov je najväčším mestom [[Spiš (región)|Spiša]], tretím najväčším mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Vďaka svojej polohe sa mu dostal prívlastok ''vstupná brána'' do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. == Polohopis == Poprad leží v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]], ktorá je súčasťou [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotliny]], medzi [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými]] a [[Belianske Tatry|Belianskymi Tatrami]] (na severe), [[Levočské vrchy|Levočskými vrchmi]] (na východe), [[Kozie chrbty|Kozími chrbtami]] (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku [[1950]] mal Poprad 11 000 obyvateľov, v roku [[2004]] ich mal už 54 589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III). Poprad je sučasťou regionu Spiš. == Vodné toky == Rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]] vzniká sútokom [[Hincov potok|Hincovho potoka]] (vyteká z [[Veľké Hincovo pleso|Veľkého Hincovho plesa]]) a potoka [[Krupá (zdrojnica Popradu)|Krupá]] (vyteká z [[Popradské pleso|Popradského plesa]]) v Mengusovskej doline vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Na území mesta priberá sprava [[Potôčky (prítok Popradu)|Potôčky]] a [[Hozelský potok]], zľava [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický]] a [[Slavkovský potok (prítok Popradu)|Slavkovský potok]]. == Časti mesta == Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady (štatút mesta aj ÚGKK SR ich označuje ako "časti mesta"): * [[Poprad (mestská časť)|Staré Mesto]] * [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] * [[Spišská Sobota]] * [[Stráže pod Tatrami]] * [[Veľká]] * [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] == História mesta == Okolie mesta bolo osídlené už v [[pravek]]u. Svedčí o tom aj nález travertínového odliatku lebečnej dutiny [[Človek neandertálsky|neandertálskeho človeka]] v neďalekých [[Gánovce|Gánovciach]] v roku 1926. Na tunajšom území tu žil človek potom nepretržite – potvrdzujú to nálezy z [[Kamenná doba|kamennej]] i [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Nálezy z roku 2006 potvrdili prítomnosť germánskych [[Vandali|Vandalov]] na tomto území. Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach. V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu, však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia [[Spiš (región)|Spiša]], v ktorej kráľ [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] dal istému [[prepošt]]ovi [[Adolf (spišský prepošt)|Adolfovi]] a jeho sestre rozsiahle územia na Spiši ležiace nad Popradom. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult [[Egídius (opát)|svätého Egídia]], ktorému tu bola zasvätená kaplnka. V roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré neskôr splynuli. Poprad spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest sa vyvíjal v tieni okolitých obcí, najmä [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. V čoraz väčšej miere sa tu usídľovali nemeckí kolonisti, o čom svedčí i názov najstaršieho mestečka ''Popradzaza'' (''Saský Poprad''); v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie ''Deutschendorf'', ktoré sa používalo až do 17. storočia. V polovici 14. storočia sa Poprad spolu s ďalšími spišskými obcami stal súčasťou [[Provincia 24 spišských miest|provincie 24 spišských miest]], s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. [[Spišské starostovstvo|poľského zálohu]]. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do [[Provincia 16 spišských miest|provincie 16 spišských miest]], kde zostal až do roku 1876. Ešte v 18. storočí mu bolo udelené trhové právo. Už v 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Pôvodne poľnohospodársky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika. Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho [[Kežmarok|Kežmarku]]. S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier mesto začalo ťažiť z cestovného ruchu (prispelo k tomu i otvorenie [[Tatranské elektrické železnice|elektrickej železnice]] v rokoch 1908 – 1912). 1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sídlom novozriadeného okresu. V období [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Smutne vyznieva skutočnosť, že počas tzv. [[Prvá slovenská republika|slovenského štátu]] bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní [[Židia]] určení na vysťahovanie a už 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do [[Osvienčim]]u. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945. Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obci a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami – [[Spišská Sobota]] a [[Veľká]] boli pripojené v roku 1945, [[Stráže pod Tatrami]] v r. 1960 a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] v roku 1974. Rozbehla sa mohutná priemyselná výroba (vagóny, elektrické spotrebiče), napredoval aj potravinársky priemysel. V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidátskym mestom na usporiadanie [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hier]]. == Demografia == {| class=wikitable ! Rok ! Mestá spolu ! Poprad ! Spišská Sobota ! Veľká ! Matejovce ! Stráže ! Kvetnica |- align ="center" | 1869 | 4 614 | 1 065 | 803 | 1 218 | 931 | 597 | - |- align ="center" | 1880 | 4 576 | 1 038 | 823 | 1 173 | 941 | 823 | - |- align ="center" | 1890 | 4 480 | 1 160 | 764 | 1 193 | 867 | 496 | - |- align ="center" | 1900 | 5 063 | 1 530 | 853 | 1 120 | 980 | 580 | - |- align ="center" | 1910 | 6 826 | 2 283 | 977 | 1 358 | 1 609 | 599 | - |- align ="center" | 1921 | 7 430 | 2 281 | 632 | 1 808 | 1 662 | 632 | - |- align ="center" | 1930 | 10 987 | 4 029 | 2 074 | 2 530 | 1 593 | 761 | - |- align ="center" | 1940 | 12 262 | 3 966 | 2 506 | 3 536 | 1 476 | 778 | - |- align ="center" | 1950 | 12 590 | 5 492 | 1 549 | 2 726 | 1 613 | 718 | 492 |- align ="center" | 1961 | 16 180 | 8 447 | 1 507 | 3 102 | 2 148 | 783 | 193 |- align ="center" | 1970 | 23 447 | 15 722 | 1 415 | 2 924 | 2 260 | 815 | 311 |- align ="center" | 1980 | 38 077 | 29 375 | 1 832 | 3 937 | 1 992 | 600 | 341 |- align ="center" | 1991 | 52 914 | 42 599 | 2 646 | 4 123 | 2 802 | 531 | 213 |- align ="center" | 2005 | 54 419 | 43 150 | 2 842 | 4 656 | 2 881 | 653 | 237 |- align ="center" | 2019 | 50 051 | 36 627 | 3 052 | 4 610 | 2 856 | 609 | 188 |} === 1772 – 1832 === V roku [[1772]] (po návrate miest z [[Spišské mestá v poľskom zálohu|poľského zálohu]]) tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky [[1773]], [[1801]], [[1832]]): * Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585 * Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300 * Poprad: 28/768, 240/877, 357/750 * Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963 * Stráže: 19/464, 63/451, 141/505 Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici. === Sčítanie ľudu v Uhorsku v rokoch 1880 a 1910 === Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský resp. najpoužívanejší jazyk. Prevažná väčšina občanov židovskej národnosti sa na sklonku Uhorska hlásila k maďarskej národnosti, v menšej miere k nemeckej a zriedkavo k slovenskej. ==== [[1880]]<ref>http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 279 (28 %) | 218 (27 %) | 220 (19 %) | 116 (13 %) | 158 (27 %) |- align ="center" | Nemci | 659 (67 %) | 538 (67 %) | 887 (78 %) | 763 (84 %) | 404 (70 %) |- align ="center" | Maďari | 40 (4 %) | 45 (6 %) | 23 (2 %) | 25 (3 %) | 15 (3 %) |- align ="center" | Iní | 2 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 1 (0 %) | 0 (0 %) |} ==== [[1910]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm |dátum prístupu=2012-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190512103223/http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm |dátum archivácie=2019-05-12 }}</ref> ==== {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 758 (33 %) | 422 (43 %) | 710 (52 %) | 220 (14 %) | 378 (63 %) |- align ="center" | Nemci | 818 (36 %) | 319 (33 %) | 524 (39 %) | 1028 (64 %) | 205 (34 %) |- align ="center" | Maďari | 689 (30 %) | 228 (23 %) | 117 (9 %) | 327 (20 %) | 10 (2 %) |- align ="center" | Iní | 18 (1 %) | 7 (1 %) | 7 (1 %) | 34 (2 %) | 6 (1 %) |} === 1919 – 1940 === V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku [[1930]] tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer: {| class=wikitable ! width="80" | Národnosti ! width="80" | Poprad ! width="80" | Spišská Sobota ! width="80" | Veľká ! width="80" | Matejovce ! width="80" | Stráže |- align ="center" | Slováci | 59,7 % | 65,4 % | 76,3 % | 24,0 % | 70,7 % |- align ="center" | Nemci | 28,6 % | 29,7 % | 21,0 % | 74,5 % | 27,5 % |- align ="center" | Iní | 11,7 % | 4,9 % | 2,7 % | 1,5 % | 1,8 % |} Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7 % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6 %. Ešte v roku [[1921]] však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7 %) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1 % resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41,% Nemcov. V roku [[1921]] tvorili Nemci v okrese Poprad 24 %, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5 %. Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku [[1940]] (33 %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0 %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku [[1940]] pozvoľna klesal (od 13 % vo Veľkej, cez 14 % v Spišskej Sobote a 15,4 % v Poprade, po 25 % v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili. Tomu zodpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímskokatolíci tvorili 60,5 % a evanjelici a. v. 26,8 %. === 1945 – súčasnosť === Počet obyvateľov po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] prudko rástol (z 12000 v roku [[1949]] po 55000 v roku [[1991]]). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou. === Súčasnosť === Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[1991]] sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2 % obyvateľov, v roku [[2001]] 79,26 %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa prihlásilo k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi 65,90 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej a. v.]] 7,31 %, [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] 3,73 % a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] 0,80 % obyvateľov mesta. Bez vierovyznania je 16,82 % a svoje vierovyznanie neuviedlo 3,92 %. V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 94,14 % Popradčanov, k [[Rómovia|rómskej]] 2,09 %, [[Česko|českej]] 1,00 %, [[Maďarsko|maďarskej]] 0,23 % a nemeckej 0,21 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440706&lstObec=523381 |dátum prístupu=2011-11-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131029222820/http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440706&lstObec=523381 |dátum archivácie=2013-10-29 }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Divadlá === '''Divadlo Poprad''' je súkromné divadlo pôsobiace v meste Poprad, v mestskej časti Veľká, ktoré vzniklo v roku 2025 a svoju prvú sezónu začalo v rokoch 2025/2026. Prevádzku zabezpečuje spoločnosť Divadlo Poprad s.r.o., pričom divadlo funguje ako profesionálna scéna s vlastným súborom hercov a spolupracuje s domácimi aj zahraničnými tvorcami; jeho repertoár zahŕňa inscenácie pre rôzne cieľové skupiny aj sprievodné kultúrne podujatia. Sídlom divadla je prenajatá budova s Veľkou sálou (180 miest), komorným Štúdiom (90 miest) a Letnou scénou (100 miest), doplnená o terasu s výhľadom na Tatry, pričom súčasťou objektu je aj kaviareň a zázemie pre divákov. === Kiná === V centre mesta na Námestí Sv. Egídia bolo vo februári 2016 po niekoľkoročnej prestávke znovu otvorené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas [[Festival horských filmov|Festivalu horských filmov]], ktorý sa koná v meste každý rok. === Múzeá === V centre mesta (a v mestskej časti Spišská Sobota) sa nachádza [[Podtatranské múzeum v Poprade|Podtatranské múzeum]], v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých [[Gánovce|Gánoviec]] (odliatok lebky neandertálskeho človeka). === Galérie === [[Súbor:Tatranská galéria.jpg|náhľad|Budova [[Tatranská galéria|Tatranskej galérie]] v bývalej elektrárni pred rekonštrukciou]] Výstavné priestory má aj [[Tatranská galéria]] v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri [[Železničná stanica Poprad-Tatry|železničnej stanici]] a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade desať rokov (od r. 1996) pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však v r. 2006 presťahoval do Liptovského Mikuláša. === Knižnice === Prvá písomná zmienka o knižnici v Poprade je z roku [[1925]]. [[Podtatranská knižnica v Poprade]] poskytuje výpožičné (absenčné aj prezenčné), konzultačné, bibliograficko-informačné, reprografické a rešeršné služby. V oddeleniach náučnej literatúry, všeobecnej literatúry, regionálnej literatúry, beletrie a oddelení pre deti a mládež (na ul. Podtatranská), umenia (Sobotské námestie) a v pobočkách (na ul. Dostojevského a Rastislavova) sa nachádza takmer 130 000 titulov. === Vydavateľstvá === V Poprade pôsobí niekoľko vydavateľstiev, medzi ktoré patria: ''Tlačiareň a vydavateľstvo SLZA'', ''[[Region Poprad]]'', ''Popradská tlačiareň - vydavateľstvo'' a ''Juvenia Education''. === Pravidelné podujatia === Medzi pravidelné podujatia už od roku [[1993]] v Poprade patrí [[Medzinárodný festival horských filmov]], ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu a v Kine Iskra v [[Kežmarok|Kežmarku]] a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. [[1994]]) bol aj Sir [[Edmund Hillary]] z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], prvý pokoriteľ [[Mount Everest]]u. Námestie Sv. Egídia v posledných rokoch hostí čoraz viac populárne festivaly Viva Italia a Made in Slovakia, organizované občianskym združením Pre mesto. V meste sa každoročne koná Popradská kultúrna zima, Popradská kultúrna jeseň, Popradská kultúrna jar a Popradské kultúrne leto, v rámci ktorých sa uskutočňuje mnoho kultúrnych akcií všetkých žánrov, často so známymi osobnosťami zo Slovenska alebo sveta. Medzi ďalšie pravidelné podujatie patrí Príchod Mikuláša a tiež aj Vianočný jarmok, ktorý sa pravidelne uskutočňuje pred Vianocami. === Folklórne súbory === Od roku [[1972]] pôsobí v meste Poprad Folklórny súbor Vagonár, ktorý v súčasnosti združuje vo forme občianskeho združenia Klub priateľov folklóru nadšencov ľudového tanca, spevu a hudby. Vagonár sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na uchovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií a kultúry regiónov stredného, severného a východného Slovenska – Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín a Horehronie. Hudobné CD s názvom "Budú hrac, budú hrac…", ktoré súbor vydal v roku [[2008]], zachytáva aktuálny repertoár súboru v podobe ľudových piesní a hudobných úprav. V Poprade pôsobia aj tri detské folklórne súbory, a to Detský folklórny súbor Letnička, Detský folklórny súbor Venček a najmladší Detský folklórny súbor Popradčan. Tieto súbory prezentujú folklór najmä z oblasti Spiša a Liptova. Tí najšikovnejší tanečníci z detských súborov majú možnosť pokračovať v prezentácií ľudového umenia vo Folklórnom súbore Vagonár. V meste Poprad pôsobí aj ľudová kapela s výstižným názvom - ''Cimbalová ľudová hudba Popradčan'', ktorej primášom a zakladateľom je popradčan Lukáš Copuš. V roku 2015 vydala kapela profilové CD s názvom ''Ľudovo a predsa inak'', v roku [[2017]] svoje druhé CD s názvom ''Ide Ďuro po ulici'' a v spolupráci s Chrámovým speváckym zborom pri Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade v roku [[2021]] vydala cimbalovka aj vianočné CD s názvom ''Na tu svatu viliju''. == Pamiatky == [[Súbor:Sobotanámestie.jpg|náhľad|vpravo|Námestie v Spišskej Sobote]] Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti [[Spišská Sobota]]. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja]] s piatimi neskorogotickými krídlovými [[oltár]]mi a hlavným oltárom od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]. Vznikol na rozhraní neskorej [[Gotika|gotiky]] a [[Renesancia|renesancie]]. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za [[Pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]]. V historickom centre Popradu najvýznamnejšou pamiatkou je ranogotický [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Kostol svätého Egídia]] s bohatou freskovou výzdobou. Pozostatkom neskorobarokovej výzdoby kostola je už len krstiteľnica. Vedľa kostola stojí [[Zvonica v Poprade|renesančná zvonica]] zo 16. storočia. === Pomníky === * Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku [[1848]] a na pamiatku padlých v [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]]. * V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku [[Červená armáda|Červenej armády]], ktorá mesto oslobodila v januári [[1945]]. * Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených. * Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch. * Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP. * Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta. * Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta. * Pred NsP bolo až do [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] námestie s názvom Leninovo, v ktorého strede stála obrovská bronzová socha [[Vladimir Iľjič Lenin|V. I. Lenina]]. Zaujímavosťou je, že predtým ako mohla byť socha predaná do šrotu ju v roku 1993 kúpil americký podnikateľ Lew Carpenter a monument dodnes stojí v umeleckej štvrti amerického mesta [[Seattle]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Obrovský Lenin putuje ako skladačka |url=http://vacilando.org/sk/article/obrovsky-lenin-putuje-ako-skladacka |dátum prístupu=2014-05-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140525215232/http://www.vacilando.org/sk/article/obrovsky-lenin-putuje-ako-skladacka |dátum archivácie=2014-05-25 }}</ref> == Cirkvi, náboženské spoločenstvá == V Poprade pôsobia: * [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]] * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] * [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratská jednota baptistov]] * [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] * [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] * [[Jehovovi svedkovia|Svedkovia Jehovovi]] * [[Kresťanské spoločenstvo Milosť]] * === Kostoly, chrámy, kaplnky a bohoslužobné miesta v meste === === Poprad === [[Súbor:Square of Poprad 4.jpg|náhľad|Kostol svätého Egídia]] [[Súbor:Square of Poprad 5.jpg|náhľad|Kostol svätej Trojice]] * [[Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie|Rímskokatolícka konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie]] * [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätého Egídia]] * [[Evanjelický kostol Svätej Trojice (Poprad)|Evanjelický kostol Svätej Trojice]] * [[Chrám Vyvýšenia svätého Kríža v Poprade|Pravoslávny chrám Vyvýšenia svätého Kríža]] * [[Židovská synagóga v Poprade|Židovská synagóga]] (nevyužívaná) * [[Kostol svätých Cyrila a Metoda (Poprad)|Rímskokatolícky kostol svätých Cyrila a Metoda]] * [[Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla (Poprad)|Gréckokatolícky chrám svätých apoštolov Petra a Pavla]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://grkatpoprad.sk/about/ |dátum prístupu=2013-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130924233027/http://grkatpoprad.sk/about/ |dátum archivácie=2013-09-24 }}</ref> * Rímskokatolícka kaplnka Panny Márie Pomocnice kresťanov ([[Saleziáni Don Bosca|SDB]], súčasť saleziánskeho oratória)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Duchovné ponuky - Saleziani Poprad | url = https://salezianipoprad.sk/duchovne-ponuky/ | dátum vydania = 2020-10-17 | dátum prístupu = 2024-01-25 | jazyk = sk-SK}}</ref> * Rímskokatolícka kaplnka Božieho Milosrdenstva (nemocnica)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemocnica | url = https://www.rkcpoprad.sk/nemocnica/ | dátum prístupu = 2024-01-25 | jazyk = sk-SK}}</ref> *Zbor cirkvi [[Kresťanské spoločenstvo Milosť|Kresťanské spoločenstvo]] Poprad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|url=https://poprad.milost.sk/|vydavateľ=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk}}</ref> (KS Milosť) === Spišská Sobota === * [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Rímskokatolícky kostol svätého Juraja]] * [[Evanjelický kostol (Spišská Sobota)|Evanjelický kostol]] === Stráže === * [[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Stráže pod Tatrami)|Rímskokatolícky kostol svätého Jána Krstiteľa]] * [[Evanjelický kostol (Stráže pod Tatrami)|Evanjelický kostol]] === Matejovce === *[[Kostol svätého Štefana Uhorského (Poprad-Matejovce)|Rímskokatolícky kostol svätého Štefana Uhorského]] * [[Evanjelický kostol (Matejovce)|Evanjelický kostol]] === Veľká === * [[Kostol svätého Jána Evanjelistu (Veľká)|Rímskokatolícky kostol svätého Jána Evanjelistu]] ([[Saleziáni Don Bosca|SDB]]) * [[Evanjelický kostol Svätej Trojice (Veľká)|Evanjelický kostol]] * Kostol Bratskej jednoty baptistov *Modlitebňa Cirkvi adventistov siedmeho dňa === Kvetnica === * [[Kostol svätej Heleny (Poprad - Kvetnica)|Rímskokatolícky kostol svätej Heleny]] * [[Kaplnka vzkriesenia (Kvetnica)|Kaplnka vzkriesenia]] (súčasť krížovej cesty nad [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnicou]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kaplnka vzkriesenia pod Krížovou {{!}} NAJmiesta.sk | url = https://www.najmiesta.sk/presovsky-kraj/kaplnka-vzkriesenia-pod-krizovou | vydavateľ = www.najmiesta.sk | dátum prístupu = 2024-01-25}}</ref> == Šport a oddych == === Futbal === Každá z mestských častí má vlastný [[Futbal|futbalový]] štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. V súčasnosti sa plánuje rozsiahla rekonštrukcia hlavného futbalového štadióna, ktorý sa nachádza pri aquaparku AquaCity. Futbalový klub [[FK Poprad]] je účastníkom 3.ligy východ , ktorá predstavuje tretiu najvyššiu futbalovú ligu na Slovensku. Záujem o mladežnícky futbal stále rastie. === Hokej === [[Hokej]] sa v Poprade hrá od sezóny 1930/31. Prvé dva "cvičné" zápasy odohral Poprad proti ŠKVT 22. a 29. januára 1931 s výsledkami 0:14 a 0:6. V dobovej tlači sa uvádza, že popradskí hokejisti hrali pod hlavičkou Popradského atletického clubu (PAC). Prvý "oficiálny" domáci zápas, už pre verejnosť, odohral Poprad pod hlavičkou spolku Karpathenverein proti LTC Plzeň 1. februára 1931. Pod hlavičkou Karpathenvereinu odohral Poprad aj zvyšok prvej sezóny. Už v nasledujúcej sezóne (1931/32) popradskí hokejisti definitívne zakotvili v PAC, ako jeden z odborov tohto športového klubu, pod názvom Hockey Club (HC) Poprad. Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku [[1931]]. V sezóne 1931/32 však Poprad neprešiel vo finále majstrovstiev Východoslovenskej župy Československého svazu kanadského hockeya cez Sláviu Prešov. V sezónach [[1932]]/[[1933|33]] – [[1934]]/[[1935|35]] získal 3 tituly „Majster Slovenska“. V roku [[1935]] spojením popradského a [[Tatry|tatranského]] hokeja vznikol HC Tatry (predseda Viliam Šimko), ktorý bol v roku [[1948]] premenovaný na Sokol Tatry Poprad a v roku [[1950]] na TJ Tatran Tatranské píly Poprad. Umelá [[ľad]]ová plocha bola vybudovaná až 22. februára [[1958]] (dovtedy sa [[ľad]] často topil a tak miestom prípravy hokejistov bolo [[Päť Spišských plies]] v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]). Hokejisti Lokomotíva-Vagónka-Stavbár (LVS) Poprad (predseda Ladislav Gromovský) mohli hrávať v krytej hale od roku [[1973]]. Od roku [[1976]] Popradčania vystupovali pod názvom Lokomotíva Stavbár (predseda František Babinec) a od roku [[1978]] boli súčasťou Telovýchovnej jednoty (TJ) Pozemné stavby (PS) Poprad (predseda Michal Niňaj). V roku [[1989]] sa PS Poprad zlúčili s ČH Poprad. V roku [[1990]] vznikol HC Športový klub polície Pozemné stavby (ŠKP PS) Poprad (predseda Jozef Parížek). V súčasnosti hokejový oddiel [[HK Poprad]] hrá zápasy [[slovenská hokejová extraliga|slovenskej hokejovej extraligy]] v zrekonštruovanej Poprad Aréne. V máji 2022 mesto Poprad otvorilo aj novú tréningovú halu, ktorá sa nachádza hneď vedľa zimného štadióna.<ref>{{Citácia periodika|titul=Poprad sa dočkal tréningovej haly|periodikum=[[Aktuality.sk]]|odkaz na periodikum=|dátum=2022-04-29|url=https://sport.aktuality.sk/c/bfcZAUt/foto-v-poprade-otvorili-najmodernejsiu-treningovu-hokejovu-halu-na-slovensku/}}</ref> [[Súbor:AquaCityPoprad.JPG|náhľad|vpravo|AquaCity]] === Hokejbal === Tím [[HK Ims-East Popradskí Piráti Poprad]] je od sezóny 2021/2022 účastníkom [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov|Slovenskej hokejbalovej extraligy mužov]]. === Plávanie === Blízko zimného štadióna, na hranici širšieho centra mesta a Spišskej Soboty sa nachádzala moderná plaváreň. Tá sa v roku [[2003]] začala komplexne prebudovávať na plaváreň AquaCity. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. === Basketbal === Poprad vždy patril medzi špičku ženského [[basketbal]]u na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvé basketbalové krúžky v Poprade vznikli v roku [[1946]] na Obchodnej akadémii. V roku [[1965]] dorastenky postúpili do slovenskej dorasteneckej ligy a postupne získali mnoho titulov majsteriek [[Slovensko|Slovenska]] i [[ČSSR]]. V roku [[1964]], ako víťaz krajskej súťaže, postúpili basketbalistky do SNL. Do I. ligy sa hráčky dostali v roku [[1981]]. Dievčatá pri svojom postupe do extraligy v sezóne [[2002]]/[[2003]] obsadili štvrté miesto. Sezónu [[2003]]/[[2004]] ukončili 3. miestom, ktoré obhájili aj v nasledujúcej sezóne. V súčasnosti klub [[BAM Poprad|Basketbalová akadémia mládeže Poprad]] odohráva svoje domáce zápasy vo viacúčelovej hale (Aréna Poprad), ktorá bola otvorená v roku [[2006]] na sídlisku Juh III. === Cyklistika === Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke vyše {{km|6|m}}, ktorý začína za Popradom (pri strelnici), vedie popri sídlisku JUH III v Poprade až do mesta [[Svit (mesto)|Svit]], kde pokračuje až do [[Lopušná dolina (Kozie chrbty)|Lopušnej doliny]] a poľnou cestou až do [[Šuňava|Šuňavy]]. Na [[Staré Mesto (Poprad)|Námestí sv. Egídia]] je vytvorená cyklotrasa. Plánované je dobudovanie cyklotrasy, ktorá sa napojí na už existujúcu cyklotrasu na námestí, a bude pokračovať širším centrom mesta, t. j. cez mestské časti a sídliská. V roku [[1999]] bolo mesto Poprad usporiadateľom jubilejných [[Majstrovstvá sveta v cyklokrose 1999|50. majstrovstiev sveta v cyklokrose]], ktoré sa uskutočnili na okruhu v neďalekej [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]]. === Inline korčuľovanie === Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom. V súčasnosti ho využívajú najmä korčuliari, práve vzhľadom na jeho veľmi dobrý povrch a rovinatý charakter len s veľmi malým výškovým prevýšením. Práve z tohto dôvodu cyklisti využívajú najmä veľké množstvo cyklistických trás v okolí mesta prírodného charakteru, ktoré sú vhodné aj pre náročných cyklistov a vynikajú pestrosťou povrchov a okolitej prírodnej scenérie. === Lyžovanie === V okolí Popradu je množstvo [[Lyžovanie|lyžiarskych]] stredísk vo Vysokých Tatrách (Tatranská Lomnica ({{km|9.15|m}} zjazdoviek), Starý Smokovec ({{km|4.42|m}} zjazdoviek), Štrbské Pleso ({{km|5.32|m}} zjazdoviek)), vo Svite (Lopušná dolina ({{km|1.8|m}} zjazdoviek), Skitatry Lopušná dolina ({{km|1.25|m}} zjazdoviek)), Spišskom Bystrom ({{km|1.1|m}} zjazdoviek) či Liptovskej Tepličke ({{km|3.3|m}} zjazdoviek). === Hotely a ubytovanie === V Poprade je mnoho hotelov – AquaCity Moutain View, AquaCity Seasons, Satel, Poprad, Tatra, Café Razy, Gerlach, Európa. Ďalšie možnosti ubytovania ponúkajú aj desiatky menších penziónov, najkvalitnejšie z nich sa nachádzajú v časti Spišská Sobota a Veľká (Penzión Pod Bránou, Vila Pod Bránou, Penzión Fortuna, Penzión Aqualand, Penzión Sabato). == Hospodárstvo a infraštruktúra == Poprad je dynamické a moderné mesto s dobrou infraštruktúrou. === Mestská hromadná doprava === V Poprade nie je vedená elektrická trakcia pre električky ani trolejbusy, [[MHD]] je zabezpečovaná autobusmi. Spoločnosť [[SAD Poprad]] prevádzkuje osem liniek (linky {{MHD|tatry|1}}, {{MHD|tatry|2}}, {{MHD|tatry|3}}, {{MHD|tatry|4}}, {{MHD|tatry|5}}, {{MHD|tatry|6}}, {{MHD|tatry|7}} a {{MHD|tatry|8}}). Autobusy väčšinou premávajú v pol- až hodinových intervaloch (aj menej). Nedostatkom, ktorý okrem iného chod [[MHD]] spomaľuje, je aj kupovanie lístkov výhradne u vodiča. Od [[január]]a [[2018]] v Poprade jazdí prvý na [[Slovensko|Slovensku]] vyrobený [[elektrobus]]. Dojazd má 150 kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = 7 dobrých správ: Pod Tatrami jazdí prvý slovenský elektrobus | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1010433/7-dobrych-sprav-pod-tatrami-jazdi-prvy-slovensky-elektrobus/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-27 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> === Cestná sieť === Poprad leží pri hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – [[Európska cesta 50|ceste E 50]], vedenej v trase [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], ktorú križuje [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] a [[Cesta II. triedy 534 (Slovensko)|II/534]]. Z Popradu je do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] {{Km|54|m|w}}, do [[Kežmarok|Kežmarku]] {{Km|15|m|w}}, do [[Prešov]]a {{Km|76|m|w}} a do [[Rožňava|Rožňavy]] {{Km|72|m|w}}. [[Starý Smokovec]] vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]] je vzdialený {{Km|13|m|w}}. === Železničná sieť === [[Súbor:Poprad, railway station, 3. 9. 2006.jpg|náhľad|Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, [[3. september]] [[2006]]]] [[Súbor:Železničná stanica Poprad-Tatry 8.JPG|náhľad|[[Železničná stanica Poprad-Tatry]]]] [[Železničná stanica Poprad-Tatry|Poprad]] je taktiež dôležitým železničným uzlom, leží na trase [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] č. 5. Zo železničného smeru [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]] sa odtiaľto dá cestovať do [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]], kam vedie trať č. 183 [[Tatranské elektrické železnice|Tatranských elektrických železníc]] a do [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Starej Ľubovne (trať č. 185)]]. Trať medzi Popradom a [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]] je druhou<ref>[http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h481.htm Železničná trať Ľubochňa - Močidlo] na Rail.sk</ref> elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená [[17. december|17. 12.]] [[1908]]). Železničná stanica prešla rekonštrukciou a modernizáciou (ukončenie v r. [[2008]]). Vybudované boli ostrovné nástupištia, podchod, výťahy a zabezpečil sa lepší pohyb pre telesne postihnutých na vozíku. === Letecká doprava === [[Letisko Poprad-Tatry]] bolo otvorené v roku [[1938]], ale pravidelná civilná doprava začala až v roku [[1943]]. V období bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine. Je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej [[Európa|Európe]] ({{mnm|718}}), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou [[hmla|hmly]]), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do [[Košice|Košíc]], [[Sliač]]a, [[Žilina|Žiliny]] či dokonca [[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislavy]]. Letisko je využívané tak na pravidelné linky ako i vyhliadkové lety, charterové lety najmä z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Estónsko|Estónska]] a [[Nemecko|Nemecka]] v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Aktuálne lieta z popradského letiska jediná pravidelná linka, ktorú zabezpečuje letecká spoločnosť [[Wizz Air|Wizzair UK]] dva až trikrát týždenne na letisko [[Letisko Londýn-Luton|Londýn - Luton]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Pravidelné lety z letiska Poprad-Tatry|periodikum=FlightConnections|url=https://www.flightconnections.com/flights-from-poprad-tatry-tat|dátum prístupu=2022-06-16}}</ref> === Dôležité firmy === Najväčšími podnikmi v meste sú Tatravagónka, Baliarne obchodu POPRAD – BOP, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, Tatramat–ohrievače vody, Schüle Slovakia, Whirlpool, Pilsberg, Perkins, Tatrakon, Air Transport Europe (prevádzkovateľ LZZS – letecká záchranná zdravotnícka služba) a iné. === Verejné ustanovizne === Štátna správa: * Daňový úrad Poprad, Štefánikova 3651/13 * Mestský úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 * Obvodný úrad v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 16 * Okresná prokuratúra v Poprade, Štefánikova 11 * Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Alžbetina 714 * Okresný súd Poprad, Štefánikova 100 * Pobočka colného úradu Poprad, Karpatská 13 * Správa katastra Poprad, Currie 3 * Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16 * Špecializovaná štátna správa: ** Obvodný lesný úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Poprad, Partizánska 690/87 ** Obvodný úrad životného prostredia Poprad, Partizánska 690/87 ** Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad, Zdravotnícka 3 === Školstvo === ==== Vysoké školstvo ==== Detašované pracoviská: * Ekonomická fakulta [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], Francisciho 910/8 2802/3 (študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku) * Fakulta architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], Mnoheľova 828/23 * Pedagogická fakulta [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]], Nábrežie Jána Pavla II 438/15 ==== Stredné školstvo ==== * Gymnázium, Dominika Tatarku 4666/7 * Gymnázium, Kukučínova, 4239/1 * [[Gymnázium sv. Jána Pavla II.]], Dlhé hony 3522/2 * Súkromné gymnázium, Letná 3453/34 * Obchodná akadémia, Murgašova 94 * Stredná priemyselná škola, Mnoheľova 828 * Stredná zdravotnícka škola, Levočská 5 * Stredná odborná škola remesiel a služieb, Okružná 761/25 * Stredná odborná škola elektrotechnická, [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]], Hlavná 1400/1 * Stredná odborná škola technická, Kukučínova 483/12 * Súkromná stredná odborná škola, SNP 1253 * Súkromná stredná odborná škola, 29. augusta 4812 * Praktická škola, Partizánska 2 ==== Základné školstvo ==== * ZŠ s MŠ, Dostojevského 2616/25 * ZŠ s MŠ, Fraňa Kráľa 2086/2 * ZŠ s MŠ, Francisciho 832/21 * ZŠ s MŠ, Jarná 3168/13 * ZŠ s MŠ, Komenského 587/15 * ZŠ s MŠ, Kopernikova 1707/21 * ZŠ s MŠ, Letná 3453/34 * ZŠ, Mládeže 2350/7 * ZŠ s MŠ, Tajovského 2764/17 * ZŠ s MŠ, Vagonárska 1600/4 * [[Spojená škola sv. Jána Pavla II.|ZŠ sv. Jána Pavla II.]] – cirkevná, Dlhé hony 3522/2 * Špeciálna ZŠ, Partizánska 2 ==== Materské školy ==== * MŠ pri ZŠ, Dostojevského 2267/27 * MŠ pri ZŠ, Jarná 3293/16 * MŠ pri ZŠ, Letná 3453/34 * MŠ pri ZŠ, Okružná 765/49 * MŠ pri ZŠ, Podtatranská 136/4 * MŠ pri ZŠ, Tajovského 3015/20 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2349/5 * MŠ pri ZŠ, Mládeže 2614/11 * MŠ pri ZŠ, Záborského 3248/13 * MŠ pri ZŠ, Lidická 1669/2 * MŠ pri ZŠ, Vagonárska 1600/4 * MŠ pri ZŠ, J. Tranovského 3497 * Súkromná MŠ, J. Tranovského 1283/9 * Súkromná MŠ, Tajovského 3015/20 * Súkromná MŠ, Jarná 3168/13 * Špeciálna MŠ, Partizánska 2 ==== Ostatné školy, strediská a poradne ==== * Jazyková škola, Stredná odborná škola, Mnoheľova * Základná umelecká škola, Štefánikova 99/72 * [[Spojená škola sv. Jána Pavla II.|Základná umelecká škola sv. Jána Pavla II.]], Dlhé hony 3522/2 * Súkromná základná umelecká škola, Letná 3453/34 * Centrum voľného času, Mládeže 2688/13 * Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti, Letná 3453/34 * Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Partizánska 2 * Jazykové centrum SpeakUp Poprad * Jazyková škola Target, Karpatská 3256/15 == Významné osobnosti == === Rodáci === {{stĺpce|3|šírka=20em| * [[Karol Edmund Alexy]] – sochár a výtvarný pedagóg, priekopník drobnej plastiky * [[Lukáš Borzík]] – skladateľ súčasnej vážnej hudby * [[Ján Brokoff]] – barokový sochár a rezbár * [[Lukáš Fabinus Popradský]] – lektor školy v Prešove, autor prvej knihy vytlačenej na Slovensku (''Exempla declinationum et conjugationum'', [[1573]]) * [[Mária Gallíková]] – maliarka * [[Ján Gallovič]] – herec * [[Milan Hamada]] – literárny teoretik a kritik * [[Daniela Hantuchová]] – profesionálna tenistka * [[Peter Hámor]] – horolezec (pokoriteľ 12 osemtisícoviek) * [[Pavol Hurajt]] – biatlonista * [[János Husz]] – evanjelický kňaz a entomológ – lepidopterológ * [[Vojtech Husz]] – botanik * [[Miroslav Ihnačák]] – bývalý hokejový útočník * [[Matej Jurčo]] – profesionálny cyklista * [[Milan Karabín]] – bývalý predseda Najvyššieho súdu SR * [[Andrej Kiska]] – bývalý prezident SR, filantrop * [[Peter Klouda]] – hokejový útočník * [[Anna Kolesárová (matematička)|Anna Kolesárová]] – matematička * [[Konex]] – hip-hopový producent, DJ a raper * [[Tibor Kovalík]] – akademický maliar, organizátor kultúrneho života Slovákov v Kanade * [[Arne Kroták]] – hokejový útočník * [[Miroslav Lajčák]] – minister zahraničných vecí SR * [[Gedeon Majunke]] – predstaviteľ architektúry * [[Michal Malák]] – bežec na lyžiach * [[Samo Marec]] – publicista, prekladateľ a spisovateľ * [[Walter Marx (1978)|Walter Marx]] – sánkar * [[Ľubomír Mick]] – sánkar * [[Martin Otčenáš]] – bežec na lyžiach * [[Martin Novák]] – spisovateľ * [[Hugo Payer]] – učiteľ, publicista, spoluzakladateľ a podpredseda Karpatského spolku * [[Ľubomír Pichoňský]] – bývalý hokejový útočník * [[Igor Rataj]] – hokejový útočník * [[Aurel Viliam Scherfel]] – lekárnik, botanik, chemik * [[Dávid Skokan]] – hokejista * [[Jaroslav Slávik (sánkar)|Jaroslav Slávik]] – sánkar * [[Ján Smolko]] – bývalý hokejový obranca * [[Patrik Ščibran]] – hokejový obranca * [[Július Šupler]] – hokejový tréner * [[Gabriela Teplická]] – dokumentárna fotografka * [[Roman Tomas]] – hokejový útočník * [[Miloslav Turzák]] – maliar * [[Michal Vašečka]] – sociológ a vysokoškolský pedagóg * [[Habart Wittlinger]] – bývalý hokejový útočník }} === V Poprade študovali === * [[Ľudovít Kubáni]] – básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik * [[Elena Šoltésová|Elena Maróthy-Šoltésová]] – prozaička, redaktorka a publicistka * [[Peter Bondra]] – hokejový útočník * [[Rudolf Chmel]] – politik * [[Zora Kolínska]] – speváčka a herečka * [[Michal Sýkora (politik)|Michal Sýkora]] – predseda [[Združenie miest a obcí Slovenska|Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)]] * [[Alexandra Pavelková]] – spisovateľka sci-fi literatúry, recenzentka a prekladateľka * [[Teofil Klas]] – básnik a prekladateľ, tajomník Spolku slovenských spisovateľov * [[Rastislav Puchala]] – spisovateľ === V Poprade pôsobili === * [[Štefan Mnoheľ]] – kňaz, politik a publicista * [[Štefan Strážay]] – básnik * [[Ľubomír Goč]] – maliar * [[Jozef Majkut]] – akademický maliar == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Zakopane]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Holandsko}} [[Zwijndrecht]], [[Belgicko]] * {{Flagicon|Chorvátsko}} [[Omiš]], [[Chorvátsko]] * {{Flagicon|Čína}} [[Tai'an]], [[Čína]] == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * M. Štěpánek, J. Čížek, ''Poprad - mesto pod Tatrami'', Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981 * kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 1980 * kol. autorov, ''[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)|Slovensko - Dejiny]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1978 * kol. autorov, ''Slovensko - Kultúra'', Obzor, Bratislava, 1974 * kol. autorov, ''Slovensko - Ľud'', Obzor, Bratislava, 1974 == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Poprade]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poprade]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Poprad}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://egov.poprad.sk/ Informačný systém Mesta Poprad] * [http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/287327-unikatne-nalezy-z-hrobky-velmoza-spristupnili-v-poprade/ Unikátne nálezy z hrobky veľmoža sprístupnili v Poprade] * [http://www.archeologiask.sk/rim-a-stahovanie-narodov/clanok/article/kto-bol-velmoz-pochovany-pod-tatrami-1.html Kto bol veľmož pochovaný v hrobke pod Tatrami?] * [http://www.apsida.sk/c/10386/poprad www.apsida.sk - profil Kostola sv. Egídia] {{Poprad}} {{Mestské časti Popradu}} {{Obce okresu Poprad}} [[Kategória:Poprad| ]] [[Kategória:Okres Poprad]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 77e46hk1871j6z6z3f54xawtglcb5f8 Győr 0 7190 8191193 7900667 2026-04-02T09:33:45Z ~2026-17169-48 289591 8191193 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Győr | typ = mesto | rozloha = 174.61 | obyvateľov = 132 034 (1 január 2019) | obrázok = Megyeszékhely - Győr-Moson-Sopron megye - Győr.jpg| erb = HUN Győr Címer.svg | vlajka = Flag of Győr.svg | župa = [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronská]] | obvod = [[Győrsky obvod|Győrsky]] | PSČ = 9000–9030| kód = | KSH = 25584| lat_deg = 47| lat_min = 41| lat_sec = 2| lon_deg = 17| lon_min = 38| lon_sec = 6| }} '''Győr''' ({{v jazyku|slk|''Ráb''}}, {{v jazyku|deu|''Raab''}}, {{lat|''Arrabona''}}, {{tur|''Yanıkkale''}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v severozápadnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Nachádza sa 110&nbsp;km západne od [[Budapešť|Budapešti]], 65&nbsp;km juhovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] a 10&nbsp;km od slovenských hraníc. Je správnym mestom župy [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa|Rábsko-mošonsko-šopronskej župy]]. Mesto malo zhruba do polovice 19. storočia prevažne nemeckých obyvateľov, dnes má rozlohu 17 461 ha a žije tu 132 034 obyvateľov (1. januára 2019), čím je šiestym najväčším maďarským mestom. Od roku 1009 je sídlom Rábskej [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Rábom preteká rieka [[Ráb (rieka)|Ráb]] a južne od mesta vedie [[Európska cesta 60|európska cesta E60]]. == História == [[Súbor:Gyor_transport_boats_c1845.jpg|vľavo|náhľad|Győr v roku 1845]] === Doba pred príchodom Maďarov === Okolie dnešného mesta bolo osídlené už od [[pravek]]u. Archeologické nálezy vrátane pevnosti sú početné aj pre obdobie [[Staroveký Rím|ríše rímskej]]. Prvými zdokumentovanými obyvateľmi tu boli [[Kelti]], ktorí mesto pomenovali ''Arrabona'', z čoho sa vyvinul časom aj slovenský názov Ráb. V [[6. storočie|6. storočí]] územie osídlili [[Slovania]], ktorí tu v 8. storočí koexistovali s [[Longobardi (kmeň)|Longobardmi]] a s [[Franská ríša|Frankami]], prichádzajúcimi z juhu. Ich komunity napadli [[Avari (Stredná Ázia)|Avari]]. Slovanský živel stále prevládal, aj medzi rokmi [[880]] a [[894]], kedy bolo územie súčasťou [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríše]]. Kočovní [[Maďari]] sem vtrhli na prelome [[9. storočie|9.]] a [[10. storočie|10. storočia]], osídlili a opravili opustenú rímsku pevnosť, najprv tu stavali stany, neskôr aj domy. V [[13. storočie|13. storočí]] Győr ťažko zničili vpády [[Mongoli (mongolské jazyky)|Mongolov]] a útok českých vojsk v roku [[1271]]. === Stredovek === O ďalších 300 rokov neskôr, keď na vtedajšie [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]] zaútočili [[Osmanská ríša|Turci]] a postupovali úspešne krajinou na sever, rozhodol sa miestny vojenský veliteľ [[Kristóf Lambert]] mesto pred [[Osmanská ríša|Osmanmi]] zničiť, aby im nepadlo do rúk. Od tejto doby je turecký názov pre Győr ''Janik Kala''&nbsp;- spálené mesto. Po oslobodení krajiny od tureckej nadvlády bolo znovu vybudované, a to za pomoci [[Taliansko|severotalianskych]] [[Architekt|architektov]] v [[Renesancia|renesančnom]] a [[Baroková architektúra|barokovom]] štýle; zo starého mesta sa zachovalo len rozloženie ulíc. === Novovek === Vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest medzi dvoma centrami [[Rakúsko|Rakúska]], [[Viedeň|Viedňou]] a [[Budapešť|Budapešťou]] (vtedy [[Budín]]om), a zásluhou rozvoja náboženstva, remesiel a kultúry mesto prosperovalo. Roku 1627 prišli [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]], ktorí okrem kostola a kláštora založili školu a nastolili [[Protireformácia|rekatolizáciu]] mesta. V roku [[1743]] Győr získal od cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] štatút slobodného kráľovského mesta. Sľubný rast spomalili [[Sliezske vojny|tereziánske vojny]] o sliezske dedičstvo a zastavili ho [[napoleonské vojny]]. Rozhodujúci bol rozvoj [[Strojárstvo|strojárskeho priemyslu]]. V meste sídlil výrobca [[Rušeň|lokomotív]] a inej techniky, firma [[Rába (podnik)|Rába]]. Výstavba [[Železnica|železnice]] presunula dopravu medzi Viedňou a Budapešťou ďalej od mesta, a tak Győr nakoniec stratil na význame. === 20. storočia === Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď [[Nacizmus|nacisti]] obsadili Maďarsko, začali sa organizovať deportácie [[Židia|Židov]]. Tí, podľa sčítania ľudu z roku 1910, do tej doby predstavovali 12,6&nbsp;% miestnej populácie. [[13. máj|13. mája]] [[1944]] tu nacisti zriadili [[geto]]. 11. a 14. júna potom boli vypravené dva vlaky, ktoré odviezli Židov z mesta i okolitých obcí do [[Koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Auschwitz|Auschwitz - Birkenau]] v Poľsku, čo bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor. Počas týchto dvoch dní bolo deportovaných celkovo 5635 osôb a takmer všetci z nich zahynuli vo vyhladzovacom tábore, alebo ešte cestou v uzavretých nákladných vagónoch vlaku. Niektorým Židom bolo umožnené zostať, tí však boli zmasakrovaní 26. marca 1945, len niekoľko hodín pred oslobodením spojeneckou armádou. V marci 1945 bol Győr tri dni bombardovaný spojeneckými lietadlami, čím zo 6000 budov v meste zostalo iba cca 200 budov, akoby zázrakom práve v historickom centre mesta. Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] sa začala obnova mesta aj výstavbou nových, panelových [[Sídlisko (komplex budov)|sídlisk]], no historické centrum pozvoľna chátralo. V meste sa vyrábali železničné vagóny, (rovnaké alebo podobné vagóny sa vyrábali aj pred vojnou a tie prevážali maďarských Židov (cca 490 tis.) do Auschwitz - Birkenau), ďalej nákladné automobily a autobusy značky [[Ikarus]]. Od 90. rokov minulého storočia, sa postupne začalo s opravami historického stredu mesta. Győr je privádzačom [[Rýchlostná cesta M19 (Maďarsko)|M 19]] napojený na [[Diaľnica M1 (Maďarsko)|diaľnicu M1]] spájajúcu [[Viedeň]] s [[Budapešť|Budapešťou]], [[Európska cesta 575|E575]] vedúca po štátnej ceste 14 mesto spája so [[Slovensko]]m. == Pamätihodnosti == [[Súbor:Győr_náměstí.JPG|náhľad|Széchenyi tér (Széchenyiho námestie) s mariánskym stĺpom, Győr]] [[Súbor:Győr_náměstí_(2).JPG|náhľad|Széchenyiho námestie s kostolom sv. Ignáca, Győr]] [[Súbor:Győr_karmelitánský_kostel.JPG|náhľad|Karmelitánsky kostol]] [[Súbor:Győr_biskupství_vstup.JPG|náhľad|Biskupský hrad]] * '''Radnica''', trojosá stavba z konca 19. storočia s vežou vysokou 59 metrov * Vrch '''Káptalan''' - starý stred mesta, leží na sútoku riek [[Mošonský Dunaj]] a rieky Ráby, kde stojí zďaleka viditeľný "Biskupský palác". V blízkosti je bazilika i teologická fakulta. * '''Bazilika Nanebovzatia Panny Márie - katedrála''', na gotických základoch, z ktorých sa dochoval chór a južnej kaplnky; bola dostavaná tereziánska bazilika s klasicistickom priečelím z doby okolo roku 1800. Najvzácnejšia je gotická '''kaplnka sv. Ladislava''', vybudovaná pri príležitosti [[Kanonizácia (cirkev)|sanktifikácie]] arpádovského kráľa [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava]]. V nej je uložené vrcholné dielo uhorského stredovekého zlatníckeho umenia a to '''pozlátená strieborná Herma sv. Ladislava'''. * Barokové centrum mesta - urbanistický celok meštianskych domov zo 17. - 19. storočia so starou uličnou sieťou * '''Kostol sv. Ignáca''' a jezuitský kláštor na [[Štefan Sečéni|Széchenyiho]] námestí. [[Spoločnosť Ježišova|Jezuiti]] sa v meste usadili v roku [[1627]] a podľa vzoru rímskeho kostola jezuitov ''Il Gesu'' si postavili jednoloďovú baziliku. * '''Jezuitské gymnázium''' patrilo k významným strediskám vzdelanosti. Školou prešli napríklad [[Josef Dobrovský]] alebo [[Ľudovít Štúr]]. * '''Mariánsky stĺp''' na Széchenyiho námestí; sochu Panny Márie Immaculaty, patrónky víťazstva Rakúskej monarchie nad Turkami dal vztýčiť roku 1678 cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] * '''Karmelitánsky kostol''' (Kármelhegyi Boldogasszony templom) - neskorobaroková stavba na námestí Bécsikapu, ktorému dominuje aj socha '''Kisfaludy Károlyho''', významného maďarského spisovateľa, básnika, dramatika a maliara. * '''Veľká synagóga''' je novorománska stavba s osemuholníkovým pôdorysom z 2. polovice 19. storočia. * '''Starý evanjelický kostol''' na Petőfiho námestí je rokokovo-klasicistická modlitebňa z rokov 1783{{--}}1785. * '''Kráľova ulica''' - Kiraly utca, na ktorej sa nachádza tzv. ''Napoleonov dom'', v ktorom Napoleon strávil jednu noc po víťazstve nad uhorskou šľachtou v r. 1809. * Koncertná sieň [[Richterterem]] == Ekonomika mesta == V Győri sídli pobočka [[Audi|Audi AG]] ([[Audi Hungaria Motor Kft.]]), ktorá tu prevádzkuje rozľahlú [[Volkswagen Group|továreň]], otvorenú v roku 1994. Vyrábajú sa tu športové vozidlá [[Audi TT]], [[Audi A3|A3 Cabriolet]], [[Audi A3|A3 Limousine]] a takisto množstvo typov [[Benzínový motor|benzínových motorov]]. == Národnostné zloženie == {| class="wikitable" |- ! Národnosť !! Počet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population Census 2001 - Population by national/ethnic groups | url = https://www.nepszamlalas2001.hu/eng/volumes/06/08/tabeng/4/load01_11_0.html | vydavateľ = Hungarian Central Statistical Office | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-16 | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20240616082348/https://www.nepszamlalas2001.hu/eng/volumes/06/08/tabeng/4/load01_11_0.html | dátum archivácie = 2024-06-16 }}</ref> (2001) !! % (2001) |- | Maďari || 123 241 || 95,23 |- | ostatní a nezistení || 3 621 || 2,80 |- | Nemci || 995 || 0,77 |- | Rómovia || 731 || 0,56 |- | Chorváti || 313 || 0,24 |- | Rumuni || 82 || 0,06 |- | Slováci || 82 || 0,06 |- | Poliaci || 73 || 0,06 |- | Ukrajinci || 67 || 0,05 |- | Gréci || 66 || 0,05 |- | Srbi || 31 || 0,02 |- | Slovinci || 23 || 0,02 |- | Číňania || 20 || 0,02 |- | Arabi || 18 || 0,01 |- | Rusíni || 17 || 0,01 |- | Bulhari || 11 || 0,01 |- | Arméni || 10 || 0,01 |- | Židia || 8 || 0,01 |- | Afričania || 3 || 0,00 |- | '''Spolu''' || '''129 412''' || '''100,00''' |} == Šport == Hlavným športovým klubom v Győri je [[Győri ETO Sport Club]], ktorý má mnoho športových odvetví. Obľúbená je najmä [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]]. V Győri je aj ženský hádzanársky klub, no tunajší šport sa preslávil hlavne svojím futbalovým klubom [[Győri ETO FC]]. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[János Bán]] (* [[1955]]), maďarský herec * [[Krisztián Németh (1989)|Krisztián Németh]] (* [[1989]]), maďarský futbalista * [[Frigyes Riesz]] (* [[1880]] – † [[1956]]), maďarský matematik * [[Kristián Andrej Zipser]] (* [[1783]] – † [[1864]]), nemecko-uhorský pedagóg, mineralóg, geológ, organizátor vedeckého života a entomológ === Pôsobili tu === * [[Johann Georg Albrechtsberger]] (* [[1736]]{{--}}† [[1809]]), rakúsky hudobný skladateľ * [[Vilmos Apor]] (* [[1892]] – † [[1945]]), biskup rábský a mučeník * [[Josef Dobrovský]] (* [[1753]]{{--}}† [[1829]]), český filológ a historik * [[Izidor Guzmics]] (* [[1786]]{{--}}† [[1839]]), maďarský teológ * [[Štefan Anián Jedlík]] (* [[1800]] – † [[1895]]), uhorský fyzik * [[Michal Lipsicz]] (* [[1703]] – † [[1766]]), uhorský filozof a matematik * [[Ján Šajnovič|János Sajnovics]] (* [[1733]] – † [[1785]]), maďarský astronóm a jazykovedec * [[Ľudovít Štúr]] (* [[1815]] – † [[1856]]), slovenský politik a jazykovedec == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Brašov (mesto)|Brašov]], [[Rumunsko]],[[1993]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Colmar]], [[Francúzsko]], [[1993]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Erfurt]], [[Nemecko]], [[1971]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Ingolstadt]], [[Bavorsko]], [[Nemecko]], [[2008]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Kuopio]], [[Fínsko]], [[1978]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Nazaret Illit]], [[Izrael]], [[1993]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Poznaň]], [[Poľsko]], [[2008]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Sindelfingen]], [[Nemecko]], [[1989]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Stuhr]], [[Dolné Sasko]], Nemecko * {{minivlajka|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]], [[1994]] * Turzovka,Slovensko == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt}} == Externé odkazy == * [http://www.gyor.hu/ Oficiálna stránka] {{Hun icon}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Győr|14521950}} {{Győrsky obvod}} {{Maďarsko}} [[Kategória:Győr| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] ortu7nsduh25nk8obp15dwvroviqg60 Turzovka 0 7716 8190850 8180537 2026-04-01T14:33:19Z ~2026-17169-48 289591 8190850 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Turzovka | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Turzovka, centrum mesta.jpg | Popis obrázku = Centrum mesta | Znak = Coat of Arms of Turzovka.svg | Vlajka = Turzovka-cadca-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Čadca | Región = Kysuce | Časti =6 Stred, Hlinené, Predmier, Vyšný Koniec, Turkov, Závodie | Rieka = [[Kysuca]] | Rieka 1 = [[Predmieranka]] | Zemepisná šírka = 49.405000 | Zemepisná dĺžka = 18.625278 | Nadmorská výška = 522 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1580]] | Starosta = Ľubomír Golis<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 023 54 | Kód = 509507 | EČV = CA | Predvoľba = +421-41 | Adresa = Mestský úrad Turzovka<br/>Jašíkova 178<br/> 023 54 Turzovka | E-mail = primator@turzovka.sk | Telefón = 041/42 093 14 | Fax = 041/42 093 16 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.turzovka.sk | Commons = Turzovka | Pôvod názvu =Podľa Juraja Turza,zakladateľa vtedajšej obce Turzovka | Poznámky = |Súčet Obyvateľov=Ku dňu 1.1.2025 v meste býva 9 842 obyvateľov}} '''Turzovka''' je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v [[Čadca (okres)|okrese Čadca]]. == Poloha == Rozprestiera sa v reliéfe horskej doliny rieky [[Kysuca]]. Väčšina územia leží v [[Turzovská vrchovina|Turzovskej vrchovine]] (podcelky [[Hornokysucké podolie]], [[Zadné vrchy]] a okrajovo [[Kornická brázda]]), iba časť Turkov patrí do celku [[Javorníky]] (časť [[Rakovská hornatina]]). Pahorkatinná a vrchovinná časť pohorí sa nachádza v maximálnej výške 700{{--}}{{mnm|800|w}} a celá oblasť je charakteristická [[Kopanica|kopaničiarskym osídlením]]. Mesto je centrom a zakladajúcim členom ''[[Mikroregión (útvar obcí)|Mikroregiónu]] Horné Kysuce''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikroregión Horné Kysuce|url=http://www.turzovka.sk/mesto/o-meste/mikroregion-horne-kysuce/|dátum prístupu=2019-08-22|vydavateľ=Mesto Turzovka|jazyk=sk}}</ref> == Dejiny == Podobne ako pri iných horských oblastiach, aj osídľovanie [[Kysuce|Kysúc]] je spojené s [[Valašská kolonizácia|valašskou kolonizáciou]]. Prvá zachovaná písomná zmienka o území „locum Predmér“ je z roku [[1580]]. V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia mesta uvádza rok [[1598]], kedy územie patrilo [[Turzovci|Turzovcom]]. Šoltýsom osady bol Adam Bonec a 40 osadníkov z neďalekého [[Dlhé Pole|Dlhého Poľa]], ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Panovník povolil osadníkom vybudovať mlyn a pílu, nariadil vybudovať kostol a faru. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]], pričom prvé storočie sa používal názov ''Turzovka, aliter Predmir dicti'' (Turzovka, inak nazývaná Predmier). V [[18. storočie|18. storočí]] sa udomácňuje súčasný názov, často aj vo forme Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka.<ref name=historiamesta>[http://www.turzovka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=690&Itemid=669 História mesta]</ref> Evanjelický kostol bol dostavaný už v roku 1614, katolícka farnosť bola zriadená pred rokom [[1674]]. Po smrti Juraja Turzu a jeho syna [[Imrich Turzo|Imricha]] pripadlo [[Bytčiansky zámok|Bytčianske panstvo]] [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikulášovi Esterházimu]]. Esterháziovci rozdelili svoje panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Dvorský správca Turzovky sídlil priamo v [[Bytča|Bytči]], no priamo v meste sídlil ''obilník'' pre kysucký obvod i hospodár pálenice – ''kľúčiar''. Podľa [[Tereziánsky urbár|tereziánskeho urbáru]] žilo v roku [[1784]] v Turzovke 4832 obyvateľov v 864 domoch, v roku 1801 to bolo už 5740 obyvateľov.<ref name=historiamesta/> Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Cestou z Bytče zasa vozili jačmeň a slad do pivovaru. Z remesiel boli zastúpení mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči a iní. Miestni obyvatelia podporovali slovenských dobrovoľníkov, zapojených do [[Slovenské povstanie|povstania v rokoch 1848 – 1849]]. V tomto období mala Turzovke už 7780 obyvateľov, z toho 150 židov, ktorí si tu v roku 1898 postavili synagógu. Esterháziovci predali Bytčianske panstvo v roku [[1868]] Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Štatút mesta bol Turzovke priznaný [[22. november|22. novembra]] [[1873]]. V tom čase tu už fungoval poštový úrad (zriadený v 1870) a v roku 1904 bola daná do prevádzky aj telegrafná stanica. Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1890 a [[9. júl]]a [[1914]] bola sprevádzkovaná [[Železničná trať Čadca – Makov|železničná trať do Makova]].<ref name=historiamesta/> Veľmi tragické pre mesto bolo obdobie [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]], v ktorej padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si následne vyžiadala ďalších 450 obetí. Pred [[Druhá svetová vojna|II. svetovou vojnou]] mala Turzovka už 11 030 ľudí v 1634 domoch, v roku [[1954]] to bolo už 14 000 obyvateľov. V tomto roku sa osamostatnila [[Korňa]], [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]] a [[Dlhá nad Kysucou]], čím výrazne poklesol počet jej obyvateľov. V roku [[1950]] tu bolo zriadené JRD a v roku 1964 Štátny majetok. Mestské práva boli Turzovke obnovené [[10. december|10. decembra]] [[1967]] a štatút mesta jej bol priznaný od [[1. január]]a [[1968]]. Dovtedy patrila s Petržalkou medzi najväčšie dediny v Československu.<ref name=historiamesta/> == Časti mesta Turzovka == * Stred * sídlisko Šárky * Hlinené * Predmier * Vyšný Koniec * Turkov * Bukovina - pomenovaná po uhorskej [[Bukovina (krajina)|Bukovine]] * Závodie *Kempa == Kultúra a šport == [[Súbor:Vnitřek kaple (Turzovka).JPG|náhľad|Interiér Kaplnky Panny Márie ]] V roku 2015 vzniklo [[Mestské múzeum Karola Točíka v Turzovke|Mestské múzeum Karola Točíka]]. V Turzovke pôsobia aj štyri občianske združenia: ''Spolok priateľov Turzovky, FS Bukovinka Turzovka, ŽFS Turzovanka a'' ''Terra Kisucensis'' <gallery> Turzovka ľudový dom.jpg|náhľad|Ľudový dom v Turzovke - Hlinenom, [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|NKP]] z roku 1936<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatkový objekt - podrobnosti|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7371|dátum prístupu=2017-12-29|vydavateľ=www.pamiatky.sk|jazyk=sk}}</ref> Mestské múzeum Karola Točíka v Turzovke.gif|Logo Mestského múzea Karola Točíka </gallery> '''Kultúrne podujatia v meste počas kalendárneho roka:''' * '''Január''': korčuľovanie pre verejnosť; lyžiarska sezóna vleky Chata Bukovina * '''Február''': Reprezentačný ples mesta Turzovka; Kresťanský ples; Rybársky ples * '''Marec''': Fašiangový sprievod v maskách a kostýmoch * '''Apríl''': výstavy a besedy v Kultúrnom dome; stavanie Mája * '''Máj''': prvomájová prehliadka mažoretiek; Turzovský Vrabčiak - vystúpenie amatérskych skupín; uctenie svätého Floriána patróna hasičov; rybárske preteky - rybníky Turzovka; Cyklokráľ Drotárie; váľanie Mája * '''Jún''': Deň detí na pešej zóne; Turzovka na kolesách; Kysucký maratón, Jánske dni * '''Júl''': Drotária - hudobný festival; Súťaž o najlepší guľáš; Vatra Zvrchovanosti; Kysucký Trabant zraz; O pohár Československej vzájomnosti - futbalový turnaj; Beskyd Rallye - prehliadka auto-veteránov * '''August''': Rock Beskyd Fest - festival rockovej hudby; Beskydský pohár vzájomnosti - medzinárodná súťaž hasičských družstiev; Disco Hody; Turzovka mesto rekordov - pokus o zápis do Guinnessovej knihy svetových rekordov; Beskyd Dance - prehliadky tanečných skupín mažoretiek; Veselica na Kamenci; Turzovská Cifrovačka - medzinárodné stretnutie heligonkárov; jarmok; Práce starých majstrov - prehliadka remesiel; Sprievod mestom * '''September''': preteky v love pstruha dúhového; Šarkaniáda * '''Október''': jesenná púť na horu Živčák * '''December''': Mikuláš v Turzovke; Vianočné trhy a turzovský Kermaš; adventný a vianočný koncert == Doprava == Mestom prechádza [[9. júl]]a [[1914]] sprevádzkovaná lokálna [[Železničná trať Čadca – Makov|železničná trať z Čadce do Makova]]. Z Čadce vedie na [[Makov (okres Čadca)|Makov]] aj [[Cesta II. triedy 487 (Slovensko)|cesta II. triedy číslo 487]], na ktorú sa v centre mesta pripája [[Cesta II. triedy 484 (Slovensko)|cesta na Moravu]]. == Turizmus == Okolie mesta láka svojim zachovaným kopaničiarskym osídlením s mnohými tradičnými obydliami. Horné Kysuce sú obľúbeným hubárskym regiónom, na svoje si tu prídu turisti ([[Kysucká magistrála]]) a cykloturisti ([[Kysucká cyklomagistrála]]), pre ktorých je k dispozícii viacero trás. === Turistické chodníky === * po {{Turistická značka|červená}} značke [[Kysucká magistrála|Kysuckou magistrálou]] cez Riečky * po {{Turistická značka|modrá}} značke z centra severným smerom na rázc. Hlinené (Kys. magistrála), resp. juhovýchodným smerom na Jakubovský vrch * po {{Turistická značka|žltá}} značke z lokality Predmier ku [[Korniansky ropný prameň|Kornianskemu ropnému prameňu]], resp. z centra do osady Hlinené == Významní rodáci == * [[Tomáš Uhorčík]] († 1713), vodca jánošikovej družiny * [[Marko Gažík]] (* [[1887]] – † [[1947]]), politik * [[Ján Haranta]] (* [[1909]] – † [[1983]]), básnik a prekladateľ * [[Rudolf Jašík]] (* [[1919]] – † [[1960]]), prozaik, básnik a publicista * [[Ondrej Zimka]] (* [[1937]]), maliar, grafik, ilustrátor a karikaturista, bývalý manžel herečky Milky Zimkovej * [[Štefan Šimák]] (* [[1948]]), novinár, zakladateľ 7 PLUS * [[František Dlhopolček]] (* 1953), diplomat, veľvyslanec SR v Keni * [[Ľubomír Bulík]] (* [[1957]]), generál * [[Jozef Marec]] (* [[1958]]), detský lekár, spisovateľ a etnograf, venujúci sa regiónu Kysúc == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Frýdlant nad Ostravicí]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Kęty]], [[Poľsko]] * Porabka,Poľsko * Györ,Maďarsko == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Turzovke]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Turzovka}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{obce okresu Čadca}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Turzovka| ]] [[Kategória:Okres Čadca]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Pútnické miesta na Slovensku]] ji04of1i13p2xcc3ftp2zha1v0i04x9 8190882 8190850 2026-04-01T16:28:45Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-17169-48|~2026-17169-48]] ([[User_talk:~2026-17169-48|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-16054-26 8180537 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Turzovka | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Turzovka, centrum mesta.jpg | Popis obrázku = Centrum mesta | Znak = Coat of Arms of Turzovka.svg | Vlajka = Turzovka-cadca-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Čadca | Región = Kysuce | Časti =6 Stred, Hlinené, Predmier, Vyšný Koniec, Turkov, Závodie | Rieka = [[Kysuca]] | Rieka 1 = [[Predmieranka]] | Zemepisná šírka = 49.405000 | Zemepisná dĺžka = 18.625278 | Nadmorská výška = 522 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1580]] | Starosta = Ľubomír Golis<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 023 54 | Kód = 509507 | EČV = CA | Predvoľba = +421-41 | Adresa = Mestský úrad Turzovka<br/>Jašíkova 178<br/> 023 54 Turzovka | E-mail = primator@turzovka.sk | Telefón = 041/42 093 14 | Fax = 041/42 093 16 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.turzovka.sk | Commons = Turzovka | Pôvod názvu =Podľa Juraja Turza,zakladateľa vtedajšej obce Turzovka | Poznámky = |Súčet Obyvateľov=Ku dňu 1.1.2025 v meste býva 9 842 obyvateľov}} '''Turzovka''' je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v [[Čadca (okres)|okrese Čadca]]. == Poloha == Rozprestiera sa v reliéfe horskej doliny rieky [[Kysuca]]. Väčšina územia leží v [[Turzovská vrchovina|Turzovskej vrchovine]] (podcelky [[Hornokysucké podolie]], [[Zadné vrchy]] a okrajovo [[Kornická brázda]]), iba časť Turkov patrí do celku [[Javorníky]] (časť [[Rakovská hornatina]]). Pahorkatinná a vrchovinná časť pohorí sa nachádza v maximálnej výške 700{{--}}{{mnm|800|w}} a celá oblasť je charakteristická [[Kopanica|kopaničiarskym osídlením]]. Mesto je centrom a zakladajúcim členom ''[[Mikroregión (útvar obcí)|Mikroregiónu]] Horné Kysuce''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikroregión Horné Kysuce|url=http://www.turzovka.sk/mesto/o-meste/mikroregion-horne-kysuce/|dátum prístupu=2019-08-22|vydavateľ=Mesto Turzovka|jazyk=sk}}</ref> == Dejiny == Podobne ako pri iných horských oblastiach, aj osídľovanie [[Kysuce|Kysúc]] je spojené s [[Valašská kolonizácia|valašskou kolonizáciou]]. Prvá zachovaná písomná zmienka o území „locum Predmér“ je z roku [[1580]]. V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia mesta uvádza rok [[1598]], kedy územie patrilo [[Turzovci|Turzovcom]]. Šoltýsom osady bol Adam Bonec a 40 osadníkov z neďalekého [[Dlhé Pole|Dlhého Poľa]], ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Panovník povolil osadníkom vybudovať mlyn a pílu, nariadil vybudovať kostol a faru. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]], pričom prvé storočie sa používal názov ''Turzovka, aliter Predmir dicti'' (Turzovka, inak nazývaná Predmier). V [[18. storočie|18. storočí]] sa udomácňuje súčasný názov, často aj vo forme Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka.<ref name=historiamesta>[http://www.turzovka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=690&Itemid=669 História mesta]</ref> Evanjelický kostol bol dostavaný už v roku 1614, katolícka farnosť bola zriadená pred rokom [[1674]]. Po smrti Juraja Turzu a jeho syna [[Imrich Turzo|Imricha]] pripadlo [[Bytčiansky zámok|Bytčianske panstvo]] [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikulášovi Esterházimu]]. Esterháziovci rozdelili svoje panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Dvorský správca Turzovky sídlil priamo v [[Bytča|Bytči]], no priamo v meste sídlil ''obilník'' pre kysucký obvod i hospodár pálenice – ''kľúčiar''. Podľa [[Tereziánsky urbár|tereziánskeho urbáru]] žilo v roku [[1784]] v Turzovke 4832 obyvateľov v 864 domoch, v roku 1801 to bolo už 5740 obyvateľov.<ref name=historiamesta/> Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Cestou z Bytče zasa vozili jačmeň a slad do pivovaru. Z remesiel boli zastúpení mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči a iní. Miestni obyvatelia podporovali slovenských dobrovoľníkov, zapojených do [[Slovenské povstanie|povstania v rokoch 1848 – 1849]]. V tomto období mala Turzovke už 7780 obyvateľov, z toho 150 židov, ktorí si tu v roku 1898 postavili synagógu. Esterháziovci predali Bytčianske panstvo v roku [[1868]] Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Štatút mesta bol Turzovke priznaný [[22. november|22. novembra]] [[1873]]. V tom čase tu už fungoval poštový úrad (zriadený v 1870) a v roku 1904 bola daná do prevádzky aj telegrafná stanica. Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1890 a [[9. júl]]a [[1914]] bola sprevádzkovaná [[Železničná trať Čadca – Makov|železničná trať do Makova]].<ref name=historiamesta/> Veľmi tragické pre mesto bolo obdobie [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]], v ktorej padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si následne vyžiadala ďalších 450 obetí. Pred [[Druhá svetová vojna|II. svetovou vojnou]] mala Turzovka už 11 030 ľudí v 1634 domoch, v roku [[1954]] to bolo už 14 000 obyvateľov. V tomto roku sa osamostatnila [[Korňa]], [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]] a [[Dlhá nad Kysucou]], čím výrazne poklesol počet jej obyvateľov. V roku [[1950]] tu bolo zriadené JRD a v roku 1964 Štátny majetok. Mestské práva boli Turzovke obnovené [[10. december|10. decembra]] [[1967]] a štatút mesta jej bol priznaný od [[1. január]]a [[1968]]. Dovtedy patrila s Petržalkou medzi najväčšie dediny v Československu.<ref name=historiamesta/> == Časti mesta Turzovka == * Stred * sídlisko Šárky * Hlinené * Predmier * Vyšný Koniec * Turkov * Bukovina - pomenovaná po uhorskej [[Bukovina (krajina)|Bukovine]] * Závodie *Kempa == Kultúra a šport == [[Súbor:Vnitřek kaple (Turzovka).JPG|náhľad|Interiér Kaplnky Panny Márie ]] V roku 2015 vzniklo [[Mestské múzeum Karola Točíka v Turzovke|Mestské múzeum Karola Točíka]]. V Turzovke pôsobia aj štyri občianske združenia: ''Spolok priateľov Turzovky, FS Bukovinka Turzovka, ŽFS Turzovanka a'' ''Terra Kisucensis'' <gallery> Turzovka ľudový dom.jpg|náhľad|Ľudový dom v Turzovke - Hlinenom, [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|NKP]] z roku 1936<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatkový objekt - podrobnosti|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7371|dátum prístupu=2017-12-29|vydavateľ=www.pamiatky.sk|jazyk=sk}}</ref> Mestské múzeum Karola Točíka v Turzovke.gif|Logo Mestského múzea Karola Točíka </gallery> '''Kultúrne podujatia v meste počas kalendárneho roka:''' * '''Január''': korčuľovanie pre verejnosť; lyžiarska sezóna vleky Chata Bukovina * '''Február''': Reprezentačný ples mesta Turzovka; Kresťanský ples; Rybársky ples * '''Marec''': Fašiangový sprievod v maskách a kostýmoch * '''Apríl''': výstavy a besedy v Kultúrnom dome; stavanie Mája * '''Máj''': prvomájová prehliadka mažoretiek; Turzovský Vrabčiak - vystúpenie amatérskych skupín; uctenie svätého Floriána patróna hasičov; rybárske preteky - rybníky Turzovka; Cyklokráľ Drotárie; váľanie Mája * '''Jún''': Deň detí na pešej zóne; Turzovka na kolesách; Kysucký maratón, Jánske dni * '''Júl''': Drotária - hudobný festival; Súťaž o najlepší guľáš; Vatra Zvrchovanosti; Kysucký Trabant zraz; O pohár Československej vzájomnosti - futbalový turnaj; Beskyd Rallye - prehliadka auto-veteránov * '''August''': Rock Beskyd Fest - festival rockovej hudby; Beskydský pohár vzájomnosti - medzinárodná súťaž hasičských družstiev; Disco Hody; Turzovka mesto rekordov - pokus o zápis do Guinnessovej knihy svetových rekordov; Beskyd Dance - prehliadky tanečných skupín mažoretiek; Veselica na Kamenci; Turzovská Cifrovačka - medzinárodné stretnutie heligonkárov; jarmok; Práce starých majstrov - prehliadka remesiel; Sprievod mestom * '''September''': preteky v love pstruha dúhového; Šarkaniáda * '''Október''': jesenná púť na horu Živčák * '''December''': Mikuláš v Turzovke; Vianočné trhy a turzovský Kermaš; adventný a vianočný koncert == Doprava == Mestom prechádza [[9. júl]]a [[1914]] sprevádzkovaná lokálna [[Železničná trať Čadca – Makov|železničná trať z Čadce do Makova]]. Z Čadce vedie na [[Makov (okres Čadca)|Makov]] aj [[Cesta II. triedy 487 (Slovensko)|cesta II. triedy číslo 487]], na ktorú sa v centre mesta pripája [[Cesta II. triedy 484 (Slovensko)|cesta na Moravu]]. == Turizmus == Okolie mesta láka svojim zachovaným kopaničiarskym osídlením s mnohými tradičnými obydliami. Horné Kysuce sú obľúbeným hubárskym regiónom, na svoje si tu prídu turisti ([[Kysucká magistrála]]) a cykloturisti ([[Kysucká cyklomagistrála]]), pre ktorých je k dispozícii viacero trás. === Turistické chodníky === * po {{Turistická značka|červená}} značke [[Kysucká magistrála|Kysuckou magistrálou]] cez Riečky * po {{Turistická značka|modrá}} značke z centra severným smerom na rázc. Hlinené (Kys. magistrála), resp. juhovýchodným smerom na Jakubovský vrch * po {{Turistická značka|žltá}} značke z lokality Predmier ku [[Korniansky ropný prameň|Kornianskemu ropnému prameňu]], resp. z centra do osady Hlinené == Významní rodáci == * [[Tomáš Uhorčík]] († 1713), vodca jánošikovej družiny * [[Marko Gažík]] (* [[1887]] – † [[1947]]), politik * [[Ján Haranta]] (* [[1909]] – † [[1983]]), básnik a prekladateľ * [[Rudolf Jašík]] (* [[1919]] – † [[1960]]), prozaik, básnik a publicista * [[Ondrej Zimka]] (* [[1937]]), maliar, grafik, ilustrátor a karikaturista, bývalý manžel herečky Milky Zimkovej * [[Štefan Šimák]] (* [[1948]]), novinár, zakladateľ 7 PLUS * [[František Dlhopolček]] (* 1953), diplomat, veľvyslanec SR v Keni * [[Ľubomír Bulík]] (* [[1957]]), generál * [[Jozef Marec]] (* [[1958]]), detský lekár, spisovateľ a etnograf, venujúci sa regiónu Kysúc == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Frýdlant nad Ostravicí]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Kęty]], [[Poľsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Turzovke]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Turzovka}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{obce okresu Čadca}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Turzovka| ]] [[Kategória:Okres Čadca]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Pútnické miesta na Slovensku]] gbrjffy3g2pgivdkw1xid2feao84se5 Galanta 0 7727 8190940 8172076 2026-04-01T19:10:56Z ~2026-20241-10 290872 /* Polohopis */ 8190940 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Galanta (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Galanta | Iné názvy =(nem. Gallandau, maď. Galánta) | Prezývka = | Obrázok = Galanta_by_night.jpg | Popis obrázku = Hlavná ulica | Znak = Coat of arms of Galanta.png | Vlajka = Galanta-galanta-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Galanta | Región = Dolné Považie | Časti = [[Nebojsa (Galanta)|Nebojsa]], [[Javorinka (Galanta)|Javorinka]], [[Hody (Galanta)|Hody]] | Rieka = [[Váh]] | Rieka 1 = Šárd | Zemepisná šírka = 48.188889 | Zemepisná dĺžka = 17.726389 | Nadmorská výška = 118 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1237 | Starosta = Peter Kolek<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 924 01 | Kód = 503665 | EČV = GA | Predvoľba = +421-31 | Adresa = Mestský úrad Galanta<br/>Mierové námestie 940/1<br/>924 18 Galanta | E-mail = info@galanta.sk | Telefón = +421 (0) 31 788 43 01 | Fax = +421 (0) 31 780 35 92 | Mapa = | Popis mapy = | Web = [http://www.galanta.sk Galanta.sk] | Commons = Galanta | Pôvod názvu = slovenský | Poznámky = '''Demonym''': ''Galanťan''<ref>[http://slovniky.korpus.sk/?w=Galan%C5%A5an Korpus.sk: Galanta]</ref> }} '''Galanta''' ({{v jazyku|deu|''Gallandau''}}, {{V jazyku|hun|''Galánta''}}) je [[okresné mesto]] ležiace na západe [[Slovensko|Slovenska]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce [[Nebojsa (Galanta)|Nebojsa]], [[Hody (Galanta)|Hody]] a [[Javorinka (Galanta)|Javorinka]]. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec [[Matúškovo]]. == Polohopis == Galanta leží v strednej časti juhozápadného Slovenska v strede [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Východne od mesta preteká rieka [[Váh]] a [[Derňa]], západne [[Vahram Chuguryan|Dudváh]]. V danej oblasti sú veľmi dobré klimatické podmienky, charakteristické vysokou priemernou teplotou vzduchu. Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí [[Železničná trať Galanta – Leopoldov|Galanta – Leopoldov]] a [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|Bratislava – Štúrovo]]. Južným okrajom vedie [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cesta I/75]], od [[Sereď|Serede]] vedie cesta [[Cesta I. triedy 35 (Slovensko)|I/35]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]] a cesta [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]] pokračuje do [[Veľký Meder|Veľkého Medera]]. Galanta leží {{Km|12|m|w}} južne od [[Sereď|Serede]], 6 km východne od [[Sládkovičovo|Sládkovičova]], {{Km|29|m|w}} severne od [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]] a {{Km|13|m|w}} západne od [[Šaľa|Šale]]. === Vodné plochy === Po okrajoch mesta pretekajú potoky [[Šárd]] a [[Derňa]]. Rieka [[Váh]] je vzdialená {{km|7 |m}} od Galanty. Najbližšou vodnou plochou je [[Vincovo jazero]] vzdialené asi {{km|7|m}} od mesta Galanta a asi {{km|1|m}} od mesta [[Sládkovičovo]]. Jeho zvláštnosťou je, že takmer nezamŕza, keďže je vyhrievané geotermálnym vrtom, z ktorého je zásobované aj blízko stojace kúpalisko. Ďalšia vodná plocha, [[Vodné dielo Kráľová]], ktoré je známe aj pod menom Kaskády, sa nachádza na rieke [[Váh]]. Je lákadlom pre milovníkov vodných športov a rybolovu. == Dejiny == Osídlenie lokality súčasného mesta je doložené archeologickými nálezmi už od [[neolit]]u. Najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z listiny kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1237]] a obsahuje súpis majetku opátstva na [[Pannonhalma (mesto)|Panónskom vrchu]]. V roku [[1421]] prešlo mesto do majetku šľachtického rodu [[Esterháziovci|Esterháziovcov]], ktorí vlastnili časť Galanty nasledujúce stáročia a postavili tu viaceré významné stavby. Rozvoj šľachtického mestečka, ktoré ležalo priamo na trase z [[Budín]]a do [[Bratislava|Bratislavy]], zastavili [[Osmanská ríša|turecké]] nájazdy. Od roku [[1635]] malo mesto výsady od kráľa [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]], ktoré povoľovali konanie štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov. V [[18. storočí]] nastal rozvoj remesiel a cechov, čo ešte viac urýchlilo zrušenie poddanstva a voľný pohyb obyvateľstva. Rozvoj obchodu do Galanty priniesol v roku [[1864]] zmenáreň a v roku [[1873]] aj sporiteľňu. Význam mesta stúpol po vybudovaní [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železnice Bratislava – Budapešť]] a napojení na [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskú železnicu]] cez [[Železničná stanica Leopoldov|Leopoldov]]. V [[19. storočí]] bolo mesto sídlom slúžnovského úradu, okresného súdu a daňového úradu. Galanta bola sídlom okresu a výraznejšia zmena nastala až výstavbou nových domov v centre mesta v medzivojnovom období. Historické budovy sa v meste zachovali len v menšom rozsahu a súčasná podoba pochádza z 2. polovice [[20. storočia]]. Mestská časť '''Hody''' sa spomína v roku [[1291]] a nachádza sa tu klasicistický kaštieľ s kaplnkou z roku [[1780]]. Časť '''Nebojsa''' sa spomína v roku [[1405]], no nálezy potvrdili sídlisko z doby [[Laténska doba|laténskej]]. V minulosti bola výlučne šľachtickou obcou a aj tu sa zachoval kaštieľ, ktorý je však dnes ruinou. Najmladšia '''Javorinka''' vznikla až v roku [[1921]] ako kolónia osadníkov na základe zákona, ktorý prideľoval pôdu roľníkom. Pôvodný „Štefánikov“ bol v roku [[1960]] pričlenený pod názvom Javorinka ku Galante. == Obyvateľstvo == '''Národnostné zloženie obyvateľstva (2021):''' *Slováci: 63,1&nbsp;% *Maďari: 27,7&nbsp;% * Rómovia: 0,2&nbsp;% * Česi: 0,5% '''Národnostné zloženie obyvateľstva (2011):''' * Slováci: 65,3&nbsp;% * Maďari: 33,7&nbsp;% * Rómovia: 0,2&nbsp;% * Česi: 0,5&nbsp;% '''Konfesionálne zloženie obyvateľstva (2001):''' * rímskokatolíci: 67,1&nbsp;% * ateisti: 20,1&nbsp;% * evanjelici: 6,3&nbsp;% * nezistené vierovyznanie: 3,5&nbsp;% [[Súbor:Galanta, Bratislavská Street.jpg|náhľad|Bratislavská ulica]] [[Súbor:Galanta, nádraží II.JPG|náhľad|Hlavná stanica]] [[Súbor:Karol Duchoň Galanta 2016.jpg|náhľad|Pamätník Karola Duchoňa]] == Miestne časti a sídliská == S rozmachom výstavby v socialistickej ére sa začali budovať aj sídliská v meste. Najväčším a najhustejšie obývaným sídliskom Galanty je Sever pri železničnej trati smer Trnava/Leopoldov. Sídlisko Sever má typickú architektúru panelových domov so 7 poschodiami. Ďalšími sú sídliská v centre mesta – SNP, Revolučná štvrť, Zornička, Nová doba a Clementisove sady. Odľahlejšie mestské časti [[Hody]], [[Nebojsa (Galanta)|Nebojsa]], [[Javorinka (Galanta)|Javorinka]], Kolónia a Mládežnícka štvrť sú k mestu pripojené linkami MHD, ktoré pre mesto zabezpečuje SAD Dunajská streda. V meste premávajú 3 linky MHD. Linky MHD Galanta: # '''HODY''': zo železničnej stanice – MsÚ, Sódovkáreň, Nemocnica, cez MČ Hody, Železničiarska, Sociálna poisťovňa, Kaštieľ, Lidl, Šafárikova, MsÚ – k železničnej stanici # '''JAVORINKA''': zo železničnej stanice – Lekáreň, SAD, [[Javorinka (Galanta)|Javorinka]], Námestie, MsÚ, Nemocnica, Šafárikova, Kaufland, Lidl, ZŠ M. R. Štefánika, Kaštieľ, Sociálna poisťovňa, ŽST # '''KOLÓNIA''': zo železničnej stanice – Sociálna poisťovňa, Kaštieľ, Areál zdravia, Štadión, Kolónia II, Kolónia, Garažd a späť == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ]] v časti Nebojsa, torzo monumentálnej fortifikovanej [[renesancia|renesančnej]] stavby z obdobia okolo roku [[1600]]. Stál na mieste staršej [[stredovek]]ej stavby. Pôvodne išlo o štvorkrídlovú dvojpodlažnú stavbu s nárožnými vežami. Od 80. rokov chátral, z veľkej časti do súčasnosti zanikol, bol rozobratý na stavebný materiál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nebojsa (Galanta) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/nebojsa-galanta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> * Renesančný esterháziovský [[kaštieľ]], dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, zo [[17. storočia]]. Pôvodne bol fortifikovaný. V druhej polovici [[18. storočia]] prešiel [[barok]]ovými úpravami, keď vzniklo súčasné riešenie fasády. Úpravami prešiel v polovici [[20. storočia]], obnovený bol v roku [[1992]]. V súčasnosti sa tu nachádza Mestské kultúrne stredisko. V interiéri sa nachádzajú [[klenba|klenby]] so štukatúrami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Galanta – renesančný kaštieľ | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/galanta-renesancny-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Parter je členený pásovou [[rustika|rustikou]], poschodie je členené [[pilaster|pilastrami]] a oknami s osteniami a segmentovými nadokennými rímsami. Pod oknami sú negatívne štukové zrkadlá. Vstup je situovaný v podveží centrálne umiestnenej veže s manzardovou strechou. Stavba má taktiež manzardovú strechu. <gallery> Súbor:Nebojský opevnený kaštieľ (rt-004).JPG|Kaštieľ Nebojsa pred zánikom Súbor:Galanta renesancny kastiel.jpg|Renesančný kaštieľ Súbor:Manor in Galanta (Galánta).jpg Súbor:Galánta ren kastély 1a.JPG Súbor:Galanta, renesančný kaštieľ (01).jpg </gallery> * Kaštieľ v časti Hody, dvojpodlažná dvojtraktová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse písmena L, z rokov [[1780]] – [[1790]]. Súčasťou kaštieľa je [[kaplnka]] s klasicistickým hlavným [[oltár]]om a barokovým bočným oltárom s obrazom Piety. Nachádzajú sa tu valené, [[luneta|lunetové]] a korýtkové klenby. Fasády kaštieľa sú členené oknami s profilovanými šambránami. Priečeliu dominuje trojosový [[portikus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hody (Galanta) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/hody-galanta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]], jednoloďová neskorobarokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov [[1797]] – [[1805]]. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s lunetami. Nachádza sa tu hodnotný barokový hlavný oltár, pochádzajúci zo staršieho kostola z roku [[1741]]. Bočný oltár nesie klasicistický obraz Klaňanie troch kráľov z konca 18. storočia. Druhý bočný oltár [[František z Assisi|sv. Františka]] nesie obraz svätca od [[Viedeň|viedenského]] maliara J. Ch. Mayra z roku [[1870]]. [[Kazateľnica]] je klasicistická z konca 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Galanta – Kostol sv. Štefana kráľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/galanta-kostol-sv-stefana-krala | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Ďalej sa tu nachádza renesančná tumba Ladislava Kubíniho z konca [[16. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa | url = https://www.galanta.sk/zivot-v-meste/turista/pamiatky/rimskokatolicky-kostol-sv-stefana-krala-249sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Galanta | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené lizénami a oknami so zaoblenými okrajmi s profilovanými šambránami s klenákmi. Barokovo prehnuté priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami a zvonovitými helmicami. * Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L, z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v 90. rokoch 18. storočia a v roku [[1986]]. Stojí vedľa farského kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické budovy v okrese Galanta | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/historicke-budovy-v-okrese-galanta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221125142020/https://krizom-krazom.eu/regiony/historicke-budovy-v-okrese-galanta | dátum archivácie = 2022-11-25 }}</ref> Fasády fary sú členené kordónovou rímsou, nárožnou [[bosáž]]ou a oknami so šambránami. <gallery> Súbor:Galánta templom.jpg|Kostol sv. Štefana kráľa Súbor:Galanta kostol 01.jpg|Priečelie kostola Súbor:Galanta kostol 02.jpg Súbor:Galanta kostol 03.jpg Súbor:Galanta kostol 04.jpg|Detail portálu </gallery> * [[Neogotika|Neogotický]] esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U, z roku [[1860]]. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby, z ktorej bola časť hmoty inkorporovaná do súčasného kaštieľa. Po druhej svetovej vojne tu sídlilo vlastivedné múzeum. Kaštieľ postupne prechádza pamiatkovou obnovou. Po bokoch sa k poschodovej hmote pripájajú dve prízemné hospodárske krídla vytvárajúce nádvorie. Na nárožiach sú situované monumentálne veže. V interiéri je umiestnené reprezentatívne schodisko, niektoré priestory majú štukové neogotické a neorenesančné klenby. Na fasáde je umiestnená nápisová tabuľa Pavla Esterháziho z roku [[1633]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Galanta – neogotický kaštieľ | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/galanta-neogoticky-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády s [[rizalit]]mi sú riešené v štýle anglickej [[Tudorovci|tudorovskej]] gotiky. Sú členené pilastrami, pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Korunná rímsa má dekoratívny neogotický vlys a bohato zdobené [[atika|atiky]] s kružbami a nárožnými vežicami. Do kaštieľa sa vstupuje dvorným portikom ukončeným atikou. Nárožné veže sú lemované výraznými vežicami s cimburím. Pri kaštieli sa nachádza rozľahlý krajinársky park. <gallery> Súbor:Galantský opevnený kaštieľ II (rt-008).JPG|Neogotický kaštieľ pred obnovou Súbor:Neogótikus kastély, Galánta.jpg|Renesančný kaštieľ Súbor:Neogothic chateu Galanta main wing.jpg Súbor:Neogothic chateau Galanta, the tower.jpg Súbor:Neogothic chateau Galanta, side wing.jpg|Jedno z bočných krídiel </gallery> * Pohrebná kaplnka Esterháziovcov, neogotická centrálne orientovaná stavba z roku [[1871]]. Je tu pochovaná rodina Jozefa Esterháziho. Obnovou prešla v roku [[1998]]. V interiéri sa nachádza obraz [[ukrižovanie|Ukrižovania]] z doby vzniku stavby a dve barokové sochy [[Svätý Peter|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]] z roku 1741. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a opornými piliermi. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom, nad [[portál]]om je aliančný [[erb]] a rozetové okno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohrebná kaplnka Esterházyovcov | url = https://www.galanta.sk/zivot-v-meste/turista/pamiatky/pohrebna-kaplnka-esterhazyovcov-248sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Galanta | miesto = | jazyk = }} </ref> * Vlastivedné múzeum, budova bývalej banky, dvojpodlažná [[eklekticizmus|eklektická]] budova na pôdoryse písmena U, zo začiatku 20. storočia. Od roku [[1990]] tu sídli múzeum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vlastivedné múzeum | url = https://www.galanta.sk/zivot-v-meste/turista/pamiatky/vlastivedne-muzeum-247sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Galanta | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený segmentovým štítom s tympanónom. Horizontálne je členená pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Okná majú profilované šambrány s klenákmi s maskarónmi. * Morové stĺpy, súbor pôvodne štyroch ochranných stĺpov vztýčených v štyroch smeroch okolo mesta po veľkej epidémii [[cholera|cholery]] v roku [[1873]]. Dodnes sa dochovali tri zo štyroch, obnovou prešli postupne v rokoch [[2003]] – [[2008]]. Ide o murované stavby na pôdoryse štvorca so skosenými rohmi, členené nárožnými pilastrami a [[nika]]mi, ukončené sú nízkou strieškou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Morové stĺpy | url = https://www.galanta.sk/zivot-v-meste/turista/pamiatky/morove-stlpy-250sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Galanta | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Židia na Slovensku|Židovský]] cintorín <gallery> Súbor:COA Esterhazy Jozsef Barthodeiszky Rozalia.jpg|Erby na esterháziovskom mauzóleu Súbor:Budova Vlastivedného múzea v Galante 22. jun.jpg |Budova Vlastivedného múzea Súbor:Galánta szakr kisemlék 2.jpg|Morové stĺpy Súbor:Galánta szakr kisemlék 1.jpg Súbor: Galánta emlékmű.JPG </gallery> === Sochy === * Kalvária * Trojica morových stĺpov * Socha Panny Márie * Kamenný kríž s Kristom * Súsošie Panny Márie a svätcov v časti Hody * Socha svätého Jána Nepomuckého v časti Hody === Pamätníky === * Pamätník založenia obce * Pamätník občanov padlých v SNP * Pamätník obetí rasového prenasledovania * Pamätník návratu krajanov do vlasti * Pamätník novej synagógy * Pamätník Milana Rastislava Štefánika * Pamätník Zoltána Kodálya * Pamätník Karola Duchoňa * Pamätník Vladimira Iľjiča Lenina – dnes v areáli reštaurácie Taverna * Pamätná tabuľa Zoltána Kodálya * Pamätná tabuľa Gejzu Dusíka * Pamätná tabuľa Michela Bourela de la Ronciera === Turizmus === V meste sa nachádza termálne kúpalisko [[Galandia]] s vodnými atrakciami a občerstvením. Nachádza sa na okraji mesta smerom na Kaskády. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[János Pirk]] (* [[1903]] – † [[1989]]), maliar * [[František Valábek]] (* [[1907]]{{--}}† [[1980]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], [[disident]]<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. s. 284 - 285.</ref> * [[Ernő Rózsa]] (* [[1930]] – † [[2021]]), poslanec NR SR * [[Mátyás Dráfi]] (* [[1942]]), herec * [[Pavel Pochylý]] (* [[1945]]), horolezec * [[Július Jakab]] (* [[1948]]), antropológ * [[Július Humaj]] (* [[1949]]), veliteľ Armády SR * [[Ondrej Pochylý]] (* [[1949]]), horolezec * [[Karol Duchoň]] (*[[1950]] - † [[1985]]) , spevák * [[František Gaulieder]] (* [[1951]] – † [[2017]]), poslanec NR SR * [[Ladislav Sabo]] (* [[1954]]), sochár * [[Ivan Pavle]] (* [[1955]]), maliar * [[Tomáš Kovács]] (* [[1977]]), boxer * [[Tomáš Juhás]] (* [[1978]]), operný spevák * [[Ladislav Tomaček]] (* [[1982]]), futbalista * [[Daniel Vanek]] (* [[1983]]), atlét * [[Marián Benkovič]] (* [[1984]]), raper * [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] (* [[1987]]), herec * [[Ivana Popluharová]] (* [[1989]]), spisovateľka * [[Norbert Gombos]] (* [[1990]]), tenista * [[Eduard Csepiga]], trubkár * [[Peter Fahn]], spevák * [[Emil Hasala]], huslista * [[Dagmar Rostandt]], speváčka * [[Richard Gaulieder]], golfista * [[Ladislav Fekete]], cestovateľ * [[Miroslav Klobučník]], historik === Pôsobili tu === * [[Zoltán Kodály]] (* [[1882]] – † [[1967]]), skladateľ * [[Vladislav Pavlovič]] (* [[1924]] – † [[1973]]), režisér * [[Ivan Knotek]] (* [[1936]]), predseda vlády SSR * [[Michal Dočolomanský]] (* [[1942]] – † [[2008]]), herec * [[Eva Máziková]] (* [[1949]]), speváčka * [[Ján Drgonec]] (* [[1952]]), sudca Ústavného súdu SR * [[Gyula Szarka]] (* [[1962]]), hudobník * [[Tamás Szarka]] (* [[1964]]), hudobník * [[Zoltán Horváth]] (* [[1968]]), poslanec NR SR * [[Eduard Chmelár]] (* [[1971]]), politológ * [[Martina Godályová]] (* [[1975]]), basketbalistka * [[Petra Jurinová]] (* [[1986]]), speváčka == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]] <small>(od roku 2006)</small> * {{minivlajka|Česko}} [[Mikulov]], [[Česko]] <small>(od roku 2003)</small> * {{minivlajka|Srbsko}} [[Bečej]], [[Srbsko]] <small>(od roku 2001)</small> * {{minivlajka|Taliansko}} [[Albignasego]], [[Taliansko]] <small>(od roku 2007)</small> * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Slovenský Komlóš]], [[Maďarsko]] <small>(od roku 1996)</small> * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Kečkemét]], [[Maďarsko]] <small>(od roku 1998)</small> * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Paks]], [[Maďarsko]] <small>(od roku 1998)</small> '''Neformálne partnerské mestá:''' * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Stockerau]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Győr|Ráb]], [[Maďarsko]] '''Bývalé partnerské mestá:''' * {{minivlajka|Česko}} [[Pardubice]], [[Česko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Jihlava (mesto)|Jihlava]], [[Česko]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Petrovsk]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Lutherstadt Wittenberg]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Stoličný Belehrad]], [[Maďarsko]] == Zdroje == * ''Galanta''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1981. 30 s., 1 pr. * ''Galanta''. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. 176 s. * ''Galanta a Eszterházyovci''. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1995. 67 s. * ''Galanta''. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1997. 26 s. * ''Galanta 1899 – 1999''. 1. vyd. Dunajská Streda: Lilium Aurum 1999. 180 s. * ''Galanta 1237 – 2007''. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 270 s. * ''Mesto Galanta: Minulosť a súčasnosť slovom i obrazom''. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 136 s. * ''200 rokov Kostola svätého Štefana kráľa v Galante''. 1. vyd. Galanta: Pro renovatione 2005. 22 s. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Galante]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Galante]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Galanta}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Galanta| ]] [[Kategória:Okres Galanta]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] slue4sa5xuwntnt6ej5t6lsje6onngk 8190942 8190940 2026-04-01T19:14:13Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20241-10|~2026-20241-10]] ([[User_talk:~2026-20241-10|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8172076 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Galanta (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Galanta | Iné názvy =(nem. Gallandau, maď. Galánta) | Prezývka = | Obrázok = Galanta_by_night.jpg | Popis obrázku = Hlavná ulica | Znak = Coat of arms of Galanta.png | Vlajka = Galanta-galanta-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Galanta | Región = Dolné Považie | Časti = [[Nebojsa (Galanta)|Nebojsa]], [[Javorinka (Galanta)|Javorinka]], [[Hody (Galanta)|Hody]] | Rieka = [[Váh]] | Rieka 1 = Šárd | Zemepisná šírka = 48.188889 | Zemepisná dĺžka = 17.726389 | Nadmorská výška = 118 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1237 | Starosta = Peter Kolek<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 924 01 | Kód = 503665 | EČV = GA | Predvoľba = +421-31 | Adresa = Mestský úrad Galanta<br/>Mierové námestie 940/1<br/>924 18 Galanta | E-mail = info@galanta.sk | Telefón = +421 (0) 31 788 43 01 | Fax = +421 (0) 31 780 35 92 | Mapa = | Popis mapy = | Web = [http://www.galanta.sk Galanta.sk] | Commons = Galanta | Pôvod názvu = slovenský | Poznámky = '''Demonym''': ''Galanťan''<ref>[http://slovniky.korpus.sk/?w=Galan%C5%A5an Korpus.sk: Galanta]</ref> }} '''Galanta''' ({{v jazyku|deu|''Gallandau''}}, {{V jazyku|hun|''Galánta''}}) je [[okresné mesto]] ležiace na západe [[Slovensko|Slovenska]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce [[Nebojsa (Galanta)|Nebojsa]], [[Hody (Galanta)|Hody]] a [[Javorinka (Galanta)|Javorinka]]. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec [[Matúškovo]]. == Polohopis == Galanta leží v strednej časti juhozápadného Slovenska v strede [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Východne od mesta preteká rieka [[Váh]] a [[Derňa]], západne [[Dudváh]]. V danej oblasti sú veľmi dobré klimatické podmienky, charakteristické vysokou priemernou teplotou vzduchu. Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí [[Železničná trať Galanta – Leopoldov|Galanta – Leopoldov]] a [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|Bratislava – Štúrovo]]. Južným okrajom vedie [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cesta I/75]], od [[Sereď|Serede]] vedie cesta [[Cesta I. triedy 35 (Slovensko)|I/35]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]] a cesta [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]] pokračuje do [[Veľký Meder|Veľkého Medera]]. Galanta leží {{Km|12|m|w}} južne od [[Sereď|Serede]], 6 km východne od [[Sládkovičovo|Sládkovičova]], {{Km|29|m|w}} severne od [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]] a {{Km|13|m|w}} západne od [[Šaľa|Šale]]. === Vodné plochy === Po okrajoch mesta pretekajú potoky [[Šárd]] a [[Derňa]]. Rieka [[Váh]] je vzdialená {{km|7 |m}} od Galanty. Najbližšou vodnou plochou je [[Vincovo jazero]] vzdialené asi {{km|7|m}} od mesta Galanta a asi {{km|1|m}} od mesta [[Sládkovičovo]]. Jeho zvláštnosťou je, že takmer nezamŕza, keďže je vyhrievané geotermálnym vrtom, z ktorého je zásobované aj blízko stojace kúpalisko. Ďalšia vodná plocha, [[Vodné dielo Kráľová]], ktoré je známe aj pod menom Kaskády, sa nachádza na rieke [[Váh]]. Je lákadlom pre milovníkov vodných športov a rybolovu. == Dejiny == Osídlenie lokality súčasného mesta je doložené archeologickými nálezmi už od [[neolit]]u. Najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z listiny kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1237]] a obsahuje súpis majetku opátstva na [[Pannonhalma (mesto)|Panónskom vrchu]]. V roku [[1421]] prešlo mesto do majetku šľachtického rodu [[Esterháziovci|Esterháziovcov]], ktorí vlastnili časť Galanty nasledujúce stáročia a postavili tu viaceré významné stavby. Rozvoj šľachtického mestečka, ktoré ležalo priamo na trase z [[Budín]]a do [[Bratislava|Bratislavy]], zastavili [[Osmanská ríša|turecké]] nájazdy. Od roku [[1635]] malo mesto výsady od kráľa [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]], ktoré povoľovali konanie štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov. V [[18. storočí]] nastal rozvoj remesiel a cechov, čo ešte viac urýchlilo zrušenie poddanstva a voľný pohyb obyvateľstva. Rozvoj obchodu do Galanty priniesol v roku [[1864]] zmenáreň a v roku [[1873]] aj sporiteľňu. Význam mesta stúpol po vybudovaní [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železnice Bratislava – Budapešť]] a napojení na [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskú železnicu]] cez [[Železničná stanica Leopoldov|Leopoldov]]. V [[19. storočí]] bolo mesto sídlom slúžnovského úradu, okresného súdu a daňového úradu. Galanta bola sídlom okresu a výraznejšia zmena nastala až výstavbou nových domov v centre mesta v medzivojnovom období. Historické budovy sa v meste zachovali len v menšom rozsahu a súčasná podoba pochádza z 2. polovice [[20. storočia]]. Mestská časť '''Hody''' sa spomína v roku [[1291]] a nachádza sa tu klasicistický kaštieľ s kaplnkou z roku [[1780]]. Časť '''Nebojsa''' sa spomína v roku [[1405]], no nálezy potvrdili sídlisko z doby [[Laténska doba|laténskej]]. V minulosti bola výlučne šľachtickou obcou a aj tu sa zachoval kaštieľ, ktorý je však dnes ruinou. Najmladšia '''Javorinka''' vznikla až v roku [[1921]] ako kolónia osadníkov na základe zákona, ktorý prideľoval pôdu roľníkom. Pôvodný „Štefánikov“ bol v roku [[1960]] pričlenený pod názvom Javorinka ku Galante. == Obyvateľstvo == '''Národnostné zloženie obyvateľstva (2021):''' *Slováci: 63,1&nbsp;% *Maďari: 27,7&nbsp;% * Rómovia: 0,2&nbsp;% * Česi: 0,5% '''Národnostné zloženie obyvateľstva (2011):''' * Slováci: 65,3&nbsp;% * Maďari: 33,7&nbsp;% * Rómovia: 0,2&nbsp;% * Česi: 0,5&nbsp;% '''Konfesionálne zloženie obyvateľstva (2001):''' * rímskokatolíci: 67,1&nbsp;% * ateisti: 20,1&nbsp;% * evanjelici: 6,3&nbsp;% * nezistené vierovyznanie: 3,5&nbsp;% [[Súbor:Galanta, Bratislavská Street.jpg|náhľad|Bratislavská ulica]] [[Súbor:Galanta, nádraží II.JPG|náhľad|Hlavná stanica]] [[Súbor:Karol Duchoň Galanta 2016.jpg|náhľad|Pamätník Karola Duchoňa]] == Miestne časti a sídliská == S rozmachom výstavby v socialistickej ére sa začali budovať aj sídliská v meste. Najväčším a najhustejšie obývaným sídliskom Galanty je Sever pri železničnej trati smer Trnava/Leopoldov. Sídlisko Sever má typickú architektúru panelových domov so 7 poschodiami. Ďalšími sú sídliská v centre mesta – SNP, Revolučná štvrť, Zornička, Nová doba a Clementisove sady. Odľahlejšie mestské časti [[Hody]], [[Nebojsa (Galanta)|Nebojsa]], [[Javorinka (Galanta)|Javorinka]], Kolónia a Mládežnícka štvrť sú k mestu pripojené linkami MHD, ktoré pre mesto zabezpečuje SAD Dunajská streda. V meste premávajú 3 linky MHD. Linky MHD Galanta: # '''HODY''': zo železničnej stanice – MsÚ, Sódovkáreň, Nemocnica, cez MČ Hody, Železničiarska, Sociálna poisťovňa, Kaštieľ, Lidl, Šafárikova, MsÚ – k železničnej stanici # '''JAVORINKA''': zo železničnej stanice – Lekáreň, SAD, [[Javorinka (Galanta)|Javorinka]], Námestie, MsÚ, Nemocnica, Šafárikova, Kaufland, Lidl, ZŠ M. R. Štefánika, Kaštieľ, Sociálna poisťovňa, ŽST # '''KOLÓNIA''': zo železničnej stanice – Sociálna poisťovňa, Kaštieľ, Areál zdravia, Štadión, Kolónia II, Kolónia, Garažd a späť == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ]] v časti Nebojsa, torzo monumentálnej fortifikovanej [[renesancia|renesančnej]] stavby z obdobia okolo roku [[1600]]. Stál na mieste staršej [[stredovek]]ej stavby. Pôvodne išlo o štvorkrídlovú dvojpodlažnú stavbu s nárožnými vežami. Od 80. rokov chátral, z veľkej časti do súčasnosti zanikol, bol rozobratý na stavebný materiál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nebojsa (Galanta) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/nebojsa-galanta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> * Renesančný esterháziovský [[kaštieľ]], dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, zo [[17. storočia]]. Pôvodne bol fortifikovaný. V druhej polovici [[18. storočia]] prešiel [[barok]]ovými úpravami, keď vzniklo súčasné riešenie fasády. Úpravami prešiel v polovici [[20. storočia]], obnovený bol v roku [[1992]]. V súčasnosti sa tu nachádza Mestské kultúrne stredisko. V interiéri sa nachádzajú [[klenba|klenby]] so štukatúrami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Galanta – renesančný kaštieľ | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/galanta-renesancny-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Parter je členený pásovou [[rustika|rustikou]], poschodie je členené [[pilaster|pilastrami]] a oknami s osteniami a segmentovými nadokennými rímsami. Pod oknami sú negatívne štukové zrkadlá. Vstup je situovaný v podveží centrálne umiestnenej veže s manzardovou strechou. Stavba má taktiež manzardovú strechu. <gallery> Súbor:Nebojský opevnený kaštieľ (rt-004).JPG|Kaštieľ Nebojsa pred zánikom Súbor:Galanta renesancny kastiel.jpg|Renesančný kaštieľ Súbor:Manor in Galanta (Galánta).jpg Súbor:Galánta ren kastély 1a.JPG Súbor:Galanta, renesančný kaštieľ (01).jpg </gallery> * Kaštieľ v časti Hody, dvojpodlažná dvojtraktová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse písmena L, z rokov [[1780]] – [[1790]]. Súčasťou kaštieľa je [[kaplnka]] s klasicistickým hlavným [[oltár]]om a barokovým bočným oltárom s obrazom Piety. Nachádzajú sa tu valené, [[luneta|lunetové]] a korýtkové klenby. Fasády kaštieľa sú členené oknami s profilovanými šambránami. Priečeliu dominuje trojosový [[portikus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hody (Galanta) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/hody-galanta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]], jednoloďová neskorobarokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov [[1797]] – [[1805]]. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s lunetami. Nachádza sa tu hodnotný barokový hlavný oltár, pochádzajúci zo staršieho kostola z roku [[1741]]. Bočný oltár nesie klasicistický obraz Klaňanie troch kráľov z konca 18. storočia. Druhý bočný oltár [[František z Assisi|sv. Františka]] nesie obraz svätca od [[Viedeň|viedenského]] maliara J. Ch. Mayra z roku [[1870]]. [[Kazateľnica]] je klasicistická z konca 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Galanta – Kostol sv. Štefana kráľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/galanta-kostol-sv-stefana-krala | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Ďalej sa tu nachádza renesančná tumba Ladislava Kubíniho z konca [[16. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa | url = https://www.galanta.sk/zivot-v-meste/turista/pamiatky/rimskokatolicky-kostol-sv-stefana-krala-249sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Galanta | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené lizénami a oknami so zaoblenými okrajmi s profilovanými šambránami s klenákmi. Barokovo prehnuté priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami a zvonovitými helmicami. * Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L, z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v 90. rokoch 18. storočia a v roku [[1986]]. Stojí vedľa farského kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické budovy v okrese Galanta | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/historicke-budovy-v-okrese-galanta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221125142020/https://krizom-krazom.eu/regiony/historicke-budovy-v-okrese-galanta | dátum archivácie = 2022-11-25 }}</ref> Fasády fary sú členené kordónovou rímsou, nárožnou [[bosáž]]ou a oknami so šambránami. <gallery> Súbor:Galánta templom.jpg|Kostol sv. Štefana kráľa Súbor:Galanta kostol 01.jpg|Priečelie kostola Súbor:Galanta kostol 02.jpg Súbor:Galanta kostol 03.jpg Súbor:Galanta kostol 04.jpg|Detail portálu </gallery> * [[Neogotika|Neogotický]] esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U, z roku [[1860]]. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby, z ktorej bola časť hmoty inkorporovaná do súčasného kaštieľa. Po druhej svetovej vojne tu sídlilo vlastivedné múzeum. Kaštieľ postupne prechádza pamiatkovou obnovou. Po bokoch sa k poschodovej hmote pripájajú dve prízemné hospodárske krídla vytvárajúce nádvorie. Na nárožiach sú situované monumentálne veže. V interiéri je umiestnené reprezentatívne schodisko, niektoré priestory majú štukové neogotické a neorenesančné klenby. Na fasáde je umiestnená nápisová tabuľa Pavla Esterháziho z roku [[1633]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Galanta – neogotický kaštieľ | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/galanta-neogoticky-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády s [[rizalit]]mi sú riešené v štýle anglickej [[Tudorovci|tudorovskej]] gotiky. Sú členené pilastrami, pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Korunná rímsa má dekoratívny neogotický vlys a bohato zdobené [[atika|atiky]] s kružbami a nárožnými vežicami. Do kaštieľa sa vstupuje dvorným portikom ukončeným atikou. Nárožné veže sú lemované výraznými vežicami s cimburím. Pri kaštieli sa nachádza rozľahlý krajinársky park. <gallery> Súbor:Galantský opevnený kaštieľ II (rt-008).JPG|Neogotický kaštieľ pred obnovou Súbor:Neogótikus kastély, Galánta.jpg|Renesančný kaštieľ Súbor:Neogothic chateu Galanta main wing.jpg Súbor:Neogothic chateau Galanta, the tower.jpg Súbor:Neogothic chateau Galanta, side wing.jpg|Jedno z bočných krídiel </gallery> * Pohrebná kaplnka Esterháziovcov, neogotická centrálne orientovaná stavba z roku [[1871]]. Je tu pochovaná rodina Jozefa Esterháziho. Obnovou prešla v roku [[1998]]. V interiéri sa nachádza obraz [[ukrižovanie|Ukrižovania]] z doby vzniku stavby a dve barokové sochy [[Svätý Peter|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]] z roku 1741. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a opornými piliermi. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom, nad [[portál]]om je aliančný [[erb]] a rozetové okno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohrebná kaplnka Esterházyovcov | url = https://www.galanta.sk/zivot-v-meste/turista/pamiatky/pohrebna-kaplnka-esterhazyovcov-248sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Galanta | miesto = | jazyk = }} </ref> * Vlastivedné múzeum, budova bývalej banky, dvojpodlažná [[eklekticizmus|eklektická]] budova na pôdoryse písmena U, zo začiatku 20. storočia. Od roku [[1990]] tu sídli múzeum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vlastivedné múzeum | url = https://www.galanta.sk/zivot-v-meste/turista/pamiatky/vlastivedne-muzeum-247sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Galanta | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený segmentovým štítom s tympanónom. Horizontálne je členená pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Okná majú profilované šambrány s klenákmi s maskarónmi. * Morové stĺpy, súbor pôvodne štyroch ochranných stĺpov vztýčených v štyroch smeroch okolo mesta po veľkej epidémii [[cholera|cholery]] v roku [[1873]]. Dodnes sa dochovali tri zo štyroch, obnovou prešli postupne v rokoch [[2003]] – [[2008]]. Ide o murované stavby na pôdoryse štvorca so skosenými rohmi, členené nárožnými pilastrami a [[nika]]mi, ukončené sú nízkou strieškou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Morové stĺpy | url = https://www.galanta.sk/zivot-v-meste/turista/pamiatky/morove-stlpy-250sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Galanta | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Židia na Slovensku|Židovský]] cintorín <gallery> Súbor:COA Esterhazy Jozsef Barthodeiszky Rozalia.jpg|Erby na esterháziovskom mauzóleu Súbor:Budova Vlastivedného múzea v Galante 22. jun.jpg |Budova Vlastivedného múzea Súbor:Galánta szakr kisemlék 2.jpg|Morové stĺpy Súbor:Galánta szakr kisemlék 1.jpg Súbor: Galánta emlékmű.JPG </gallery> === Sochy === * Kalvária * Trojica morových stĺpov * Socha Panny Márie * Kamenný kríž s Kristom * Súsošie Panny Márie a svätcov v časti Hody * Socha svätého Jána Nepomuckého v časti Hody === Pamätníky === * Pamätník založenia obce * Pamätník občanov padlých v SNP * Pamätník obetí rasového prenasledovania * Pamätník návratu krajanov do vlasti * Pamätník novej synagógy * Pamätník Milana Rastislava Štefánika * Pamätník Zoltána Kodálya * Pamätník Karola Duchoňa * Pamätník Vladimira Iľjiča Lenina – dnes v areáli reštaurácie Taverna * Pamätná tabuľa Zoltána Kodálya * Pamätná tabuľa Gejzu Dusíka * Pamätná tabuľa Michela Bourela de la Ronciera === Turizmus === V meste sa nachádza termálne kúpalisko [[Galandia]] s vodnými atrakciami a občerstvením. Nachádza sa na okraji mesta smerom na Kaskády. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[János Pirk]] (* [[1903]] – † [[1989]]), maliar * [[František Valábek]] (* [[1907]]{{--}}† [[1980]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], [[disident]]<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. s. 284 - 285.</ref> * [[Ernő Rózsa]] (* [[1930]] – † [[2021]]), poslanec NR SR * [[Mátyás Dráfi]] (* [[1942]]), herec * [[Pavel Pochylý]] (* [[1945]]), horolezec * [[Július Jakab]] (* [[1948]]), antropológ * [[Július Humaj]] (* [[1949]]), veliteľ Armády SR * [[Ondrej Pochylý]] (* [[1949]]), horolezec * [[Karol Duchoň]] (*[[1950]] - † [[1985]]) , spevák * [[František Gaulieder]] (* [[1951]] – † [[2017]]), poslanec NR SR * [[Ladislav Sabo]] (* [[1954]]), sochár * [[Ivan Pavle]] (* [[1955]]), maliar * [[Tomáš Kovács]] (* [[1977]]), boxer * [[Tomáš Juhás]] (* [[1978]]), operný spevák * [[Ladislav Tomaček]] (* [[1982]]), futbalista * [[Daniel Vanek]] (* [[1983]]), atlét * [[Marián Benkovič]] (* [[1984]]), raper * [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] (* [[1987]]), herec * [[Ivana Popluharová]] (* [[1989]]), spisovateľka * [[Norbert Gombos]] (* [[1990]]), tenista * [[Eduard Csepiga]], trubkár * [[Peter Fahn]], spevák * [[Emil Hasala]], huslista * [[Dagmar Rostandt]], speváčka * [[Richard Gaulieder]], golfista * [[Ladislav Fekete]], cestovateľ * [[Miroslav Klobučník]], historik === Pôsobili tu === * [[Zoltán Kodály]] (* [[1882]] – † [[1967]]), skladateľ * [[Vladislav Pavlovič]] (* [[1924]] – † [[1973]]), režisér * [[Ivan Knotek]] (* [[1936]]), predseda vlády SSR * [[Michal Dočolomanský]] (* [[1942]] – † [[2008]]), herec * [[Eva Máziková]] (* [[1949]]), speváčka * [[Ján Drgonec]] (* [[1952]]), sudca Ústavného súdu SR * [[Gyula Szarka]] (* [[1962]]), hudobník * [[Tamás Szarka]] (* [[1964]]), hudobník * [[Zoltán Horváth]] (* [[1968]]), poslanec NR SR * [[Eduard Chmelár]] (* [[1971]]), politológ * [[Martina Godályová]] (* [[1975]]), basketbalistka * [[Petra Jurinová]] (* [[1986]]), speváčka == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]] <small>(od roku 2006)</small> * {{minivlajka|Česko}} [[Mikulov]], [[Česko]] <small>(od roku 2003)</small> * {{minivlajka|Srbsko}} [[Bečej]], [[Srbsko]] <small>(od roku 2001)</small> * {{minivlajka|Taliansko}} [[Albignasego]], [[Taliansko]] <small>(od roku 2007)</small> * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Slovenský Komlóš]], [[Maďarsko]] <small>(od roku 1996)</small> * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Kečkemét]], [[Maďarsko]] <small>(od roku 1998)</small> * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Paks]], [[Maďarsko]] <small>(od roku 1998)</small> '''Neformálne partnerské mestá:''' * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Stockerau]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Győr|Ráb]], [[Maďarsko]] '''Bývalé partnerské mestá:''' * {{minivlajka|Česko}} [[Pardubice]], [[Česko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Jihlava (mesto)|Jihlava]], [[Česko]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Petrovsk]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Lutherstadt Wittenberg]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Stoličný Belehrad]], [[Maďarsko]] == Zdroje == * ''Galanta''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1981. 30 s., 1 pr. * ''Galanta''. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. 176 s. * ''Galanta a Eszterházyovci''. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1995. 67 s. * ''Galanta''. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1997. 26 s. * ''Galanta 1899 – 1999''. 1. vyd. Dunajská Streda: Lilium Aurum 1999. 180 s. * ''Galanta 1237 – 2007''. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 270 s. * ''Mesto Galanta: Minulosť a súčasnosť slovom i obrazom''. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 136 s. * ''200 rokov Kostola svätého Štefana kráľa v Galante''. 1. vyd. Galanta: Pro renovatione 2005. 22 s. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Galante]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Galante]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Galanta}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Galanta| ]] [[Kategória:Okres Galanta]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] ekvqan7jyvukihaw5vghuzssjfyr84b Žilinská univerzita v Žiline 0 8572 8190923 8144892 2026-04-01T18:23:22Z Asceno 278339 /* Akademická obec */ update budúci rektor 8190923 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Žilinská univerzita v Žiline |Obrázok = Žilinská univerzita - Rektorát - Veľký Diel.jpg |Popis = Hlavná budova univerzity (Február 2020) |Logo = |Popis loga = |Motto = Univerzita s tradíciou |Pôvodný názov = Vysoká škola železničná, Vysoká škola dopravná, Vysoká škola dopravy a spojov |Latinský názov = Universitas Solnensis |Poloha = [[Žilina]], [[Slovensko]] |Skratka = UNIZA |Typ = verejná univerzita |Zameranie = technické, ekonomické, humanitné, umelecké |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = [[1. október]] [[1953]] |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = prof. Ing. Ján Čelko, CSc. |Prorektor = prof. Ing. Anna Križanová, PhD.<br>prof. Ing. Pavol Rafajdus, PhD.<br>prof. Ing. Jozef Ristvej, PhD., MBA<br>prof. Ing. Andrej Czán, PhD.<br>doc. Ing. Michal Koháni, PhD. |Kvestor = Ing. Jana Gjašiková |Predseda = prof. Ing. Branislav Hadzima, PhD |Počet fakúlt = 6 |Počet zamestnancov = 1 370 (za rok 2024) |Počet študentov = 7 126 študentov (za rok 2024) (celkom 6,2 % v SR celkovom počte študentov verejných vysokých škôl) |Pregraduálny študenti = |Postgraduálny študenti = |Doktorandi = 488 |Rozpočet = 40,3 mil. [[euro|€]] |Kampus = [[Univerzitný kampus Veľký Diel]] |Školské farby = |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Žilina]], [[Slovensko]] |Adresa = Univerzitná 8215/1<br>010 26 Žilina |Telefón = +421 41 513 5001 |Web = http://www.uniza.sk |Mail = }} '''Žilinská univerzita v Žiline''' ({{vjz|eng|''University of Žilina''}}, {{vjz|lat|''Universitas Solnensis''}}, skr. UNIZA) je [[Slovensko|slovenská]] [[Verejná vysoká škola|verejná]] [[vysoká škola]] [[univerzita|univerzitného typu]] so sídlom v [[Žilina|Žiline]]. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, inžinierskych/magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku [[1953]] a v súčasnosti má sedem fakúlt. Na Žilinskej univerzite ukončilo <!--kedy-->štúdium doteraz takmer 90 000 absolventov, z toho 1 500 zahraničných. Spolu <!--kedy-->má univerzita vyše 1 500 zamestnancov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 8 000 študentov v 169-tich akreditovaných študijných programoch. == História == Dňa [[1. september|1. septembra]] [[1953]] vyčlenením z [[České vysoké učení technické v Praze|Českého vysokého učenia technického v Prahe]] vznikla '''Vysoká škola železničná'''. Mala 5 fakúlt, a to dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku [[1959]] vznikla v Prahe '''Vysoká škola dopravná''' (VŠD), ktorá bola [[6. september|6. septembra]] [[1960]] premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala vtedajšia Vysoká škola dopravná tri fakulty - Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu. Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov si vynútil aj rozvoj Vysokej školy dopravnej v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy ako napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov a tunelov, železničná doprava (je vlastne najstarší a pôvodný odbor) a mnoho ďalších na fakulte PED a SET. Od roku [[1961]] VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku [[1977]] a VŠD bola premenovaná na '''Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline''' (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku [[1989]] ďalšie nové fakulty z už existujúcich [[pedagogický inštitút|inštitúcií]], [[katedra (vysoká škola)|katedier]] a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali: * Fakulta riadenia (od roku [[1996]] Fakulta riadenia a informatiky) * Stavebná fakulta * Strojnícka fakulta * Elektrotechnická fakulta (od roku [[2019]] Fakulta elektrotechniky a informačných technológií) V roku [[1996]] vzniká '''Žilinská univerzita v Žiline''' ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od [[18. august]]a [[1998]]). Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku [[1996]] názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch [[1996]] - [[1997]] vznikli na UNIZA dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií v Púchove a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja v Ružomberku, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity. Od [[20. december|20. decembra]] [[2010]] bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. Vojenská fakulta bola v roku [[2001]] premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva. V roku [[2014]] bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva. V súčasnosti má teda univerzita sedem fakúlt. Ako člen [[Európska asociácia univerzít|Európskej asociácie univerzít (EUA)]] od roku [[2000]] sa Žilinská univerzita v roku [[2002]] podrobila komplexnej evalvácii. V akademickom roku [[2005]]/[[2006]] prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru. == Akademická obec == Súčasným [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] je od 3. júla [[2018|2022]] prof. Ing. [[Ján Čelko]], CSc., ktorého by mal 3. júla 2026 nahradiť prof. Ing. [[Branislav Hadzima]], PhD. *Prvou prorektorkou a prorektorkou pre vzdelávanie je prof. Ing. [[Anna Križanová]], PhD. *Prorektorom pre vedu a výskum je prof. Ing. [[Pavol Rafajdus]], PhD. *Prorektorom pre medzinárodné vzťahy a marketing je prof. Ing. [[Jozef Ristvej]], PhD., MBA *Prorektorom pre rozvoj je prof. Ing. [[Andrej Czán]], PhD *Prorektorom pre informačné systémy je prof. Ing. [[Karol Matiaško]], PhD. *Predsedom Akademického senátu je prof. Ing. [[Róbert Hudec]], PhD. *Kvestorkou univerzity je Ing. Jana Gjašiková. Na univerzite k 31.12.2015 pôsobilo 100 profesorov a 166 docentov. Celkový počet vyučujúcich bol 654 a v oblasti výskumu pracovalo 223 zamestnancov. == Vzdelávanie == Na univerzite sa poskytuje vzdelanie celkovo v 175 študijných programoch. Všetky akreditované študijné odbory a programy poskytované univerzitou sú uvedené v samostatnom [[Zoznam akreditovaných študijných odborov a programov poskytovaných Žilinskou univerzitou v Žiline|zozname tu]]. == Kampus == Univerzita sídli na [[Univerzitný kampus Veľký Diel|Univerzitnom kampuse Veľký Diel]], ktorý je postupne budovaný od [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v [[Dolný Hričov|Dolnom Hričove]] je pracovisko Katedry leteckej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov a v [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] od roku [[1999]] Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v [[Ružomberok|Ružomberku]] a univerzitné rekreačné stredisko v [[Zuberec|Zuberci]]. === Služby pre študentov === Univerzita poskytuje ubytovanie študentom v študentských domovoch (internátoch) [[Ubytovacie zariadenie Veľký Diel|Veľký Diel]] a [[Ubytovacie zariadenie Hliny V|Hliny V]], s kapacitou spolu cca 4 400 lôžok. Študenti sa majú možnosť stravovať v 7 univerzitných výdajniach a bufetoch, prakticky na každom mieste výučby. == Fakulty == V súčasnosti má univerzita sedem fakúlt: * [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov]] (FPEDaS) * [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] (SjF) * [[Fakulta elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta elektrotechniky a informačných technológií]] (FEIT) * [[Stavebná fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Stavebná fakulta]] (SvF) * [[Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta bezpečnostného inžinierstva]] (FBI) * [[Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta riadenia a informatiky]] (FRI) * [[Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta humanitných vied]] (FHV) - do 1 septembra 2025 ** Ústav mediamatiky a kultúrneho dedičstva (UMKD) - od 1 septembra 2025 == Ďalšie pracoviská == Ďalej pri univerzite pôsobia aj tieto pracoviská a ústavy: * Rektorát * [[Výskumný ústav vysokohorskej biológie]] * Ústav telesnej výchovy * Ústav celoživotného vzdelávania * Centrum informačných a komunikačných technológií * Ústav znaleckého výskumu a vzdelávania * [[Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline|Univerzitná knižnica]] * Univerzitné pastoračné centrum pri UNIZA (tzv. Paľova búda) * Vydavateľstvo [[EDIS]] * [[Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum|Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum UNIZA]] * Národné výcvikové centrum bezpečnosti v civilnom letectve * Ústav konkurencieschopnosti a inovácií * Výskumné centrum UNIZA * Univerzitný vedecký park UNIZA == Spolupráca == Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch [[Program Erasmus|Erasmus]], [[Program Leonardo da Vinci|Leonardo da Vinci]], [[CEEPUS]], [[TEMPUS]], [[COPERNICUS]], [[COST]], v 5., 6. a 7. rámcovom programe, programe H2020 a i. == Galéria == <gallery> Súbor:Former university building.jpg|Jedna z pôvodných budov Žilinskej univerzity v Žiline, tzv. "Áčko", vybudovaná v rokoch [[1911]]{{--}}[[1912|12]] v ktorej prebiehala výučba v rokoch [[1960]]{{--}}[[2009]] Súbor:Velky Diel - budova BF.JPG|Budova [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov]] Súbor:Žilinská univerzita.JPG|Budovy rektorátu Žilinskej univerzity v Žiline Súbor:Veľký_diel_P5262093.jpg|Univerzitné pastoračné centrum Paľova búda, kde v minulosti sídlila aj Vojenská katedra Súbor:Žilina - Neologická synagóga.JPG|Budova žilinskej synagógy, kde bola v rokoch [[1961]] až [[1990]] zriadená hlavná aula univerzity </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Žilinská univerzita}} == Externé odkazy == *[http://www.uniza.sk Žilinská univerzita] *[https://zazi.uniza.sk/ zazi.uniza.sk] {{Portál|Žilina|Žilinský}} {{Žilinská univerzita v Žiline}} {{Vysoké školy na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} {{Súradnice|49.202285|18.754874|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Žilinská univerzita v Žiline| ]] [[Kategória:Univerzity na Slovensku]] [[Kategória:Verejné vysoké školy na Slovensku]] [[Kategória:Školy v Žiline]] ixcq8vjingiahus3hsf8mpkrlnwi311 Alexander Graham Bell 0 8822 8191127 8106051 2026-04-02T02:46:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191127 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexander Graham Bell | Rodné meno = Alexander Bell | Popis osoby = kanadsko-americký vynálezca, vedec a inžinier pochádzajúci zo Škótska | Portrét = Alexander Graham Bell.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Bell okolo roku 1917 | Dátum narodenia = [[3. marec]] [[1847]] | Miesto narodenia = [[Edinburgh]], [[Škótsko]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1922|8|2|1847|3|3}} | Miesto úmrtia = [[Baddeck (Nové Škótsko)|Baddeck]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]], [[Kanada]] | Štátna príslušnosť = [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] (1847{{--}}1922)<br />[[Kanada]] (1870{{--}}1882)<br />[[Spojené štáty|USA]] (1882{{--}}1922) | Známy vďaka = vynájdeniu [[telefón]]u<br />spoluzaloženiu [[Bell Telephone Company]], [[Bell Canada]] a [[AT&T Corporation|AT&T]] | Alma mater = [[University of Edinburgh]]<br />[[University College London]] | Profesia = [[vynález]]ca, [[vedec]], [[inžinierstvo|inžinier]], [[profesor (pracovné označenie)|profesor]], [[učiteľ]] [[nepočujúci]]ch | Rodičia = [[Alexander Melville Bell]] (otec)<br />Eliza Grace Symonds (matka) | Manželka = [[Mabel Gardiner Hubbard]] (od 1877) | Deti = 4 | Podpis = Alexander Graham Bell (signature).svg | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alexander Graham Bell''' (* [[3. marec]] [[1847]], [[Edinburgh]], [[Škótsko]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]]{{--}}† [[2. august]] [[1922]], [[Baddeck (Nové Škótsko)|Baddeck]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]], [[Kanada]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bell Homestead | url = https://www.brantford.ca/en/things-to-do/bell-homestead.aspx/history/Pages/TheBellFamily.aspx | vydavateľ = brantford.ca | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-18 | jazyk = }}</ref> bol [[Kanada|kanadsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[vynález]]ca, [[vedec]] a [[inžinierstvo|inžinier]] pochádzajúci zo [[Škótsko|Škótska]], ktorému sa pripisuje [[patent (právo vynálezcu)|patentovanie]] prvého praktického [[telefón]]u. V roku [[1870]] emigroval do Kanady a roku [[1872]] sa stal profesorom pre hlasovú fyziológiu v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]].<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/11375/ |title = Alexander Graham Bell Laboratory Notebook, 1875-1876 |website = [[World Digital Library]] |date = 1875-1876 |accessdate = 2013-07-24 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20150203003124/http://www.wdl.org/en/item/11375/ |archivedate = 2015-02-03 }}</ref> Zaoberal sa najmä premenou zvukového kmitania na výkyvy [[Elektrický prúd (veličina)|elektrického prúdu]] alebo [[elektrické napätie|napätia]], ktoré bolo možné prenášať pomocou elektrického vedenia a potom spätne premeniť na zvukové kmitanie. Takto si dal roku [[1876]] [[patent (právo vynálezcu)|patentovať]] prvý použiteľný [[telefón]].<ref name="WDL"/> Patent bol neoprávnený, pretože prístroj si dal patentovať už roku [[1871]] [[Antonio Santi Giuseppe Meucci]] ([[Thomas Edison|Edison]] ho len vylepšil pomocou uhlíkového [[mikrofón]]u, čím sa považuje aj za vynálezcu mikrofónu), ktorý však od roku [[1874]] nemal peniaze na poplatok za patent. Ani diaľkový prenos [[zvuk]]u ako taký nie je Bellov vynález. V roku [[1883]] vynašiel [[grafofón]], čo bola vylepšená verzia Edisonovho fonografu a predchodca [[gramofón]]u. [[Gramofón]] vynašiel [[Emile Berliner]] a dal si ho patentovať roku [[1887]]. V roku [[1877]] založil spoločnosť ''Bell Telephone Company'', z ktorej roku [[1885]] vznikla známa americká telekomunikačná spoločnosť [[AT&T|American Telephone and Telegraph Company]] ([[AT&T]]).<ref name="WDL"/> Na jeho počesť je pomenovaná v technike veľmi často používaná jednotka [[decibel]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Alexander Graham Bell|commonscat=Alexander Graham Bell}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bell, Alexander Graham}} [[Kategória:Škótski fyzici]] [[Kategória:Kanadskí fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na španielskych poštových známkach]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Edinburghu]] fw4tfdrk7c0tf5eg1xxj2fm1qo4ijzp 22. december 0 10346 8191164 8141673 2026-04-02T07:52:22Z Cesty a hviezdy 1 264153 8191164 wikitext text/x-wiki {{December}} {{Deň v roku|356|[[Adela (prvé meno)|Adela]]}} == Udalosti == * {{0}}{{0}}[[69]] – po smrti Vitellia bol [[Vespasianus]] uznaný za cisára v celej ríši * [[1636]] – korunovácia [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III. Habsburského]] za rímskeho kráľa * [[1790]] – ruské vojská dobyli osmanskú pevnosť [[Dobytie Izmajilu|Izmajil]] * [[1882]] – Edward H. Johnson, [[Thomas Alva Edison|Edisonov]] obchodný partner, vystavil vo svojom dome v [[New York (mesto)|New Yorku]] prvý elektricky osvietený [[vianočný stromček]] * [[1886]] – [[Christian Peters]] objavil planétku [[264 Libussa]] * [[1891]] – nemecký astronóm [[Max Wolf]] objavil planétku [[323 Brucia]], prvý [[planétka|asteroid]] objavený pomocou fotografie * [[1894]] – francúzsky vojenský súd nespravodlivo odsúdil dôstojníka [[Alfred Dreyfus|Alfreda Dreyfusa]] zo špionáže, čo viedlo k prepuknutiu [[Dreyfusova aféra|politického škandálu]], ktorý poukázal na [[antisemitizmus]] vo francúzskej spoločnosti * [[1917]] – bola uznaná nezávislosť [[Fínsko|Fínska]] * [[1943]] – V [[Bratislava|Bratislave]] v byte [[Matej Josko|Mateja Joska]] na [[Gajova ulica|Gajovej ulici]] podpísali zástupcova odboja [[Vianočná dohoda|Vianočnú dohodu]]. * [[1944]] – na odpor proti [[Japonsko|japonskej]] okupácii [[Vietnam]]u bola sformovaná Vietnamská ľudová armáda * [[1989]] – po týždni krvavo potlačených demonštrácií padla vláda rumunského komunistického diktátora [[Nicolae Ceauşescu]]a * [[1990]] – [[Lech Wałęsa]], vodca nezávislých odborov [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]], sa stal [[Zoznam prezidentov a predsedov Štátnej rady Poľska|prezidentom]] [[Poľsko|Poľska]] * [[2007]] – [[Danilo Türk]] sa stal prezidentom [[Slovinsko|Slovinska]] * [[2025]] – na [[diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]] bol na úseku [[Lietavská Lúčka]] – [[Dubná Skala]] po 27 rokoch výstavby otvorený [[tunel Višňové]] s dĺžkou 7 445 m, ktorý ešte v podvečer začal slúžiť verejnosti == Narodenia == [[Súbor:Vanessa Paradis Cannes 2016 2.jpg|thumb|upright|[[Vanessa Paradis]] (* 1972)]] [[Súbor:Basshunter, 20 april 2008 in Halmstad.jpg|thumb|upright|[[Basshunter]] (* 1984)]] * [[1639]] – [[Jean Racine]], francúzsky dramatik († [[1699]]) * [[1702]] – [[Jean-Étienne Liotard]], švajčiarsky barokový maliar († [[1789]]) * [[1804]] – [[Louis Clément Breguet]], francúzsky hodinár, fyzik a vynálezca († [[1883]]) * [[1815]] – [[Johann Jacob Bachofen]], švajčiarsky právnik († [[1887]]) * [[1822]] – [[Štefan Marko Daxner]], slovenský politik a národný buditeľ († [[1892]]) * [[1858]] – [[Giacomo Puccini]], taliansky skladateľ († [[1924]]) * [[1867]] – [[František Xaver Šalda]], český literárny kritik († [[1937]]) * [[1874]] – [[Franz Schmidt]], rakúsky violončelista, klavirista, hudobný skladateľ a pedagóg († [[1939]]) * [[1876]] – [[Filippo Tommaso Marinetti]], taliansky básnik a dramatik († [[1944]]) * [[1897]] – [[Vojtěch Jarník]], český matematik († [[1970]]) * [[1901]] – [[Gejza Vámoš]], slovenský prozaik a lekár († [[1956]]) * [[1903]] – [[Haldan Keffer Hartline]], americký fyziológ a neurobiológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] († [[1983]]) * [[1905]] – [[Kenneth Rexroth]], americký básnik († [[1982]]) * [[1910]] – [[Silvio Accame]], taliansky historik († [[1997]]) * [[1912]] – [[Peter Rajtar]], slovenský rímskokatolícky kňaz a salezián († [[1990]]) * [[1918]] – [[Viktor Tegelhoff]], slovenský futbalista, reprezentant Slovenska a Česko-Slovenska, neskôr tréner († [[1991]]) * [[1926]] – [[Michal Greguš (matematik)|Michal Greguš]], slovenský matematik a profesor na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave († [[2002]]) * [[1943]] – [[Štefan Jánoš]], slovenský fyzik * 1943 – [[Štefan Moravčík]], slovenský spisovateľ a redaktor * [[1946]] – [[Jorma Valtonen]], fínsky hokejista a tréner * [[1947]] – [[Zora Palová]], slovenská textilná a sklárska výtvarníčka († [[2025]]) * [[1949]] – [[Maurice Gibb]], britský spevák, skladateľ, producent, člen skupiny [[Bee Gees]] († [[2003]]) * 1949 – [[Robin Gibb]], britský spevák, skladateľ, producent, člen skupiny ''Bee Gees'' († [[2012]]) * 1949 – [[Vladimír Martinec]], český hokejista * [[1950]] – [[Tomáš Galis]], žilinský diecézny biskup * [[1951]] – [[Věra Špinarová]], česká speváčka († [[2017]]) * [[1960]] – [[Jean-Michel Basquiat]], americký maliar († [[1988]]) * [[1961]] – [[Jurij Ivanovič Malenčenko]], ukrajinský kozmonaut * [[1962]] – [[Ralph Fiennes]], anglický herec * [[1963]] – [[Giuseppe Bergomi]], taliansky futbalista * [[1971]] – [[Pavlína Wolfová]], česká redaktorka a moderátorka * [[1972]] – [[Kirk Maltby]], kanadský reprezentant v ľadovom hokeji * 1972 – [[Vanessa Paradisová]], francúzska speváčka * [[1977]] – [[Henric Höglund]], švédsky hokejový útočník * [[1979]] – [[Petra Majdičová]], slovinská bežkyňa na lyžiach * [[1984]] – [[Basshunter]], švédsky spevák a DJ * [[1989]] – [[Jordin Sparks]], americká speváčka, víťazka American Idol == Úmrtia == [[Súbor:Samuel Beckett, Pic, 1 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Samuel Beckett]] († 1989)]] [[Súbor:JoeCocker03.jpg|thumb|upright|[[Joe Cocker]] († 2022)]] * [[1700]] – [[Michal Ascanius]], slovenský lekár, filozof a humanistický spisovateľ * [[1828]] – [[William Hyde Wollaston]], anglický chemik, fyzik a astronóm (* [[1766]]) * [[1931]] – [[Lidija Petrovna Ceraská]], ruská astronómka (* [[1855]]) * [[1941]] – [[Karel Hašler]], český herec, textár, skladateľ, spisovateľ, dramatik a režisér (* [[1879]]) * [[1943]] – [[Beatrix Potterová]], anglická spisovateľka a ilustrátorka (* [[1866]]) * [[1948]] – [[Karol Kmeťko]], slovenský rímskokatolícky arcibiskup (* [[1875]]) * [[1967]] – [[Alexander Kotlán]], maďarský parazitológ svetového významu (* [[1887]]) * [[1989]] – [[Samuel Beckett]], írsky románopisec, dramatik a esejista (* [[1906]]) * [[1995]] – [[James Meade]], britský ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1907]]) * [[1996]] – [[Mária Bartuszová]], slovenská sochárka (* [[1936]]) * [[2002]] – [[Blahoslav Hečko]], slovenský prekladateľ a redaktor (* [[1915]]) * 2002 – [[Joe Strummer]], britský muzikant ([[The Clash]]) (* [[1952]]) * [[2007]] – [[Eva Mária Uhríková]], slovenská speváčka (* [[1955]]) * [[2008]] – [[Lansana Conté]], prezident Guiney (* [[1934]]) * [[2009]] – [[Milena Dvorská]], česká herečka (* [[1938]]) * [[2012]] – [[Dionýz Kuráň]], slovenský horolezec (* [[1971]]) * [[2014]] – [[Joe Cocker]], anglický rockový a bluesový spevák (* [[1944]]) * [[2018]] – [[Jean Bourgain]], belgický matematik (* [[1954]]) * [[2020]] – [[Roman Berger]], slovenský hudobný skladateľ, teoretik a publicista poľského pôvodu (* [[1930]]) * 2020 – [[Edmund Clarke]], americký informatik (* [[1945]]) * 2020 – [[Kazo Kanala]], slovenský karikaturista, ilustrátor, kresliar a prezident Slovenskej únie karikaturistov (* [[1946]]) * [[2022]] – [[Anton Tkáč]], slovenský cyklista (* [[1951]]) * [[2025]] – [[Chris Rea]], britský gitarista, spevák a autor piesní (* [[1951]]) {{mesiace}} [[Kategória:22. december| ]] [[Kategória:December| 22]] [[Kategória:Dni|~1222]] qz63id4up4azyegrvzhb7owfsu4atrg Poľština 0 10925 8190779 8052001 2026-04-01T12:14:59Z ~2026-19704-24 290629 Https://wikimedia.org 8190779 wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk | Názov = Poľština | Natívny názov = język polski, polszczyzna | štáty = [[Poľsko]], [[Spojené štáty|USA]], [[Česko]], [[Slovensko]] | región = [[Stredná Európa]] | počet hovoriacich = 50 miliónov | poradie = 22. | klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]] * [[Slovanské jazyky]] ** [[Západoslovanské jazyky]] *** [[Lechické jazyky]] **** '''Poľština''' | písmo = [[latinské písmo|Latinka]] ([[poľská abeceda]]) | úradný = {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]<br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]] | regulátor = [http://www.rjp.pl/ Rada Języka Polskiego] | iso1 = pl | iso2 = pol | iso3 = pol | sil = POL<ref>v 15 a 16 verzia</ref>, PQL<ref>do 14 vydania</ref> | kód Wikipédie = pl | Meno wikipédie = Wikipedia, Wolna encyklopedia }} {{Infobox Ukážka jazyka | Názov = Poľština | áno = Tak | nie = Nie | možno = Może | ahoj = Cześć | dovidenia = Do widzenia | ďakujem = Dziękuję | prepáčte = Przepraszam | NázovHovoríš = poľsky | hovoríš = Czy mówisz po polsku? | ľúbim = Kocham Cię | deklarácia = Wszyscy ludzie rodzą się wolni i równi pod względem swej godności i swych praw. Są oni obdarzeni rozumem i sumieniem i powinni postępować wobec innych w duchu braterstwa. }}{{Slovanské jazyky|Polština=Slovanský jazyk}} '''Poľština''' patrí medzi [[západoslovanské jazyky]] rovnako ako [[čeština]], [[slovenčina]], [[kašubčina]] a [[lužická srbčina]]. Patrí teda takisto medzi [[slovanské jazyky]], do rodiny [[indoeurópske jazyky|indoeurópskych jazykov]]. V 10. storočí boli západoslovanské jazyky do veľkej miery stále jeden jazyk, potom sa začali od seba rozchádzať, ale ešte aj dnes si Poliaci čiastočne rozumejú so Slovákmi i Čechmi. Veľa cirkevných slov je podobných češtine aj z toho dôvodu, že Poliaci prijali [[kresťanstvo]] od Čechov. V priebehu storočí poľština prijala veľa slov cudzieho pôvodu (z [[latinčina|latinčiny]], [[francúzština|francúzštiny]], [[nemčina|nemčiny]], [[čeština|češtiny]]), neprebehla tu žiadna veľká jazyková čistka. Po poľsky sa hovorí nielen v [[Poľsko|Poľsku]], ale aj na územiach iných štátov s poľskou menšinou - v [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]], [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Litva|Litve]]. V dôsledku mnohých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 200 rokoch sa možno stretnúť s poľštinou prakticky všade. [[File:WIKITONGUES- Marta speaking Polish.webm|thumb|right|250px|Poľština]] == Dialekty a nárečia == *'''Veľkopoľsko-krajinský dialekt'''<ref name=MV>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 41-42| jazyk = }}</ref> **veľkopoľské nárečie ***strednoveľkopoľské podnárečie ***západné podnárečie ***južné podnárečie ***pałucké podnárečie **krajinsko-tucholské nárečie ***krajinské podnárečie ***tucholské podnárečie *'''Kujawský dialekt'''<ref name=MV/> **kujawské podnárečie **chełmsko-dobrzyńské podnárečie **kociewské podnárečie **małborsko-lubanské podnárečie **ostródsko-warmińské podnárečie *'''Sliezsky dialekt'''<ref name=MV/> **čadčianske nárečie ***východočadčianske podnárečie **tešínske nárečie ***juhozápadotešínske podnárečie ***juhovýchodotešínske podnárečie **pohraničné nárečie ***jablunkovské podnárečie ***západotešínske podnárečie ***racibórzske podnárečie ***głubčické podnárečie **stredosliezske nárečie ***pravobrežné podnárečie ***ľavobrežné podnárečie **severosliezske nárečie ***namysłówske podnárečie ***sycówske podnárečie ***chazakówske podnárečie *'''[[Malopoľský dialekt]]'''<ref name=MV/> **juhozápadné (podkarpatsko-krakovské) nárečie ***goralské podnárečie **severozápadné (sieradzské) nárečie **stredoseverné (kielecko-sandomierzske) nárečie **staršie východné nárečie **mladšie východné nárečie *'''Mazovský dialekt'''<ref name=MV/> **blízkomazovské nárečie **ďalekomazovské nárečie **podlasko-suwałské nárečie **warmińsko-ostródsko-lubawské nárečie == Abeceda == Poľská [[abeceda (jazykoveda)|abeceda]] obsahuje základnú latinskú abecedu a nasledujúce zvláštne písmenka: ''ą'', ''ę'', ''ó'', ''ł'', ''ć'', ''ś'', ''ź'', ''ż'', ''ń''. V poľštine neexistujú dlhé samohlásky, každá hláska má rovnakú dĺžku. Prízvuk je, na rozdiel od slovenčiny, takmer vždy na predposlednej slabike. === Nosové samohlásky === ;[[Súbor:Slovanské jazyky.png|alt=Poľština je jeden zo slovanských jazykov, je to druhý najsevernejší slovansky jazyk po Ruskom jazyku.|náhľad]]ą - Nosové o * napr. ''mąka'' /múka/ (ako ''on'' v slovenskom slove stonka), * napr. ''z mamą'' /s mamou/ (ako v slovenskom slove kombajn) ;ę - Nosové e * napr. ''piętro'' /poschodie/ (ako v slov. slove renta) * ak sa nachádza na konci slova, tak sa nevyslovuje * napr. ''widzę kobietę'' /vidím ženu/ (čítaj „vidze kobiete“) === Samohlásky === Samohlásky i/y sa na rozdiel od slovenčiny veľmi líšia. Poľské mäkké ''i'' je rovnaké ako slovenské, ale ''y'' je omnoho tvrdšie, ale nemožno si ho mýliť s ruským „jery“ (mnohokrát, hlavne na konci slova, je počuteľné takmer ako ''e'', v žiadnom prípade ho však ako „e“ nemožno vyslovovať. napr. kiedy - wtedy). Taktiež treba pamätať na to, že keď ''i'' sa nachádza po spoluhláskach ''z, s, c, dz, n'' zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku (napr. ''zima'' /zima/ čítaj ako „žima“, ''nić'' /niť/ čítaj ako „ňić“ a keď nasleduje po ''i'' samohláska, tak sa už nevyslovuje (napr. ''siadać'' /sadať/ čítaj ako „śadać“, ''nie'' /nie/ čítaj ako „ńe“, v žiadnom prípade to nie je slovenské „nie“). Samohláska '''ó''' sa vyslovuje ako krátke „u“, v žiadnom prípade nejde o slovenské '''ó''' (napr. ''mówię'' /hovorím/ čítaj „muvie“) === Spoluhlásky === Poľská spoluhláska '''ł''' sa vyslovuje ako neslabičné „u“ (napr. ''był'' /bol/, ''łza'' /slza/ ) ako ''w'' po Anglicky Dvojité '''w''' (v poľskej abecede ako „vu“, a slovenské jednoduché '''v''' ako nemecké „fau“ nie „vé“) je vyslovované ako slovenské „v“. Poľština používa '''v''' len v cudzích slovách. (napr. ''telewizja'' /televízia/, ale skratka ''TV''!) Poľské '''ń''' je vyslovované ako slovenské „ň“. Poľština nepozná rozdiel medzi spoluhláskami '''h/ch''', preto aj pre Slovákov je niekedy ťažké si domyslieť, ktorú spoluhlásku z nich napísať. Väčšinou tieto spoluhlásky bývajú vyslovované neznelo, len v niektorých výrazoch sú znelé (napr. ''huśtawka'' /hojdačka/ ako „chuśtafka“, ''chomik'' /škrečok/ ako „chomik“, ale napr.: ''tychże'' /týchto/ skôr ako „tyhže“). Hlásky '''r''' a '''l''' nie sú v poľštine slabikotvorné, napr. slovenské slovo ''vietor'' sa delí ako vie-tor a preto sa číta ako dvojslabičné, ale poľské slovo ''wiatr'' je vyslovované ako jedna slabika. Poľština rozlišuje tri rady sykaviek: # '''c, s, z''' vyslovujú sa ako slovenské „c, s, z“. (napr. ''centrum, sad, ząb'' /centrum, sad, zub/) # '''cz, sz, ż''' (sem taktiež patrí '''rz''') sa vyslovujú ako slovenské „č, š, ž“. (S tým môžu mať problém Česi, lebo ich "č, š, ž sú mäkšie ako slovenské a poľské). Napr. '''szczotka, żona, morze''' /kefa, žena, more/. # '''ć, ś, ź''' sa vyslovujú veľmi mäkko, omnoho mäkšie ako české „č, š, ž“. Správnu výslovnosť dosiahneme tým, že zadnú časť jazyka trochu oprieme o podnebie a snažíme sa vysloviť normálne „č, š, ž“ (napr. ''ściana'' čítaj „śćana“, ''źle'' čítaj ''źle'' /stena, zle/). Pozor! Často sa stáva, že spoluhláska '''rz''' býva vyslovovaná ako české '''ř''', ale poľština '''ř''' nepozná (napr. poľské slovo ''morze (more)'' nie je v žiadnom prípade ''moře'', ale „može“). == Hlavné zmeny medzi poľštinou a slovenčinou == === Porovnanie samohláskových skupín === Zmena '''ą/ę~u/ú''' (d'''ą'''b, pr'''ę'''dko, śpiewaj'''ą''', goł'''ę'''bie ~ d'''u'''b, pr'''u'''dko, spievaj'''ú,''' hol'''u'''by) jestvujú i výnimky: cz'''ę'''sto (pozor! Je aj slovo "ciasto"a znamená to "cesto"), pi'''ę'''kny ~č'''a'''sto, p'''e'''kný Zmena '''ó/o~ô/o''' (k'''o'''ń, m'''ó'''j, b'''ó'''j ~ k'''ô'''ň, m'''ô'''j, b'''o'''j) Zmena dvojhlások '''ia/ie~e/ie''' (p'''ia'''na, zm'''ia'''na, b'''ia'''ły, p'''ie'''s, kw'''ia'''t ~ p'''e'''na, zm'''e'''na, b'''ie'''ly, p'''e'''s, kv'''e'''t) Zmena '''-wę~-ú''' ('''wę'''dzony, '''wę'''gielny, '''Wę'''gry ~ '''ú'''dený, '''u'''hoľný, '''U'''hry) === Porovnanie spoluhláskových skupín === Zmena '''g/k~h/ch''' (bie'''g''', '''g'''wiazda, '''g'''ęsty ~ be'''h''', '''h'''viezda, '''h'''ustý) Zmena '''rz~r''' ('''rz'''eka, u'''rz'''ąd, '''rz'''emiosło ~ '''r'''ieka, ú'''r'''ad, '''r'''emeslo) Zmena skupiny '''-ło -ro~-la -ra''' (g'''ło'''s, g'''ło'''wa, b'''ro'''da, d'''ro'''ga ~ h'''la'''s, h'''la'''va, b'''ra'''da, d'''rá'''ha) Zmena '''ć/ci~ť/t''' (śpiewa'''ć''', '''ci'''otka, '''ci'''erpią ~ spieva'''ť''', '''t'''eta, '''t'''rpia) Zmena '''o~e''' v skupinách -rot -łot (cz'''o'''rt, ci'''o'''tka, cz'''oł'''o ~ č'''e'''rt, t'''e'''tka, č'''e'''lo) Zmena skupiny '''-ksi~-kň/kni''' ('''ksi'''ęga, '''ksi'''ądz, '''ksi'''ążę ~ '''kni'''ha, '''kň'''az, '''kni'''eža) Zmena '''dz/dź/dzi~z''' ('''dz'''won, '''dź'''więk ~ '''z'''von, '''z'''vuk) === Ďalšie menšie zmeny === === Zmeny pri skloňovaní === === Porovnanie slovnej zásoby === == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|wikt=poľština|commonscat=Polish language}} {{Jazyky EÚ}} {{Slovanské jazyky}} [[Kategória:Poľština| ]] [[Kategória:Západoslovanské jazyky]] [[Kategória:Jazyky v Poľsku]] [[Kategória:Jazyky na Ukrajine]] [[Kategória:Jazyky v Česku]] [[Kategória:Jazyky na Slovensku]] ruobxdpks64msvt9quvmcaiqieqvg4h 8190793 8190779 2026-04-01T12:45:09Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19704-24|~2026-19704-24]] ([[User_talk:~2026-19704-24|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Amherst99 8052001 wikitext text/x-wiki {{Infobox jazyk | Názov = Poľština | Natívny názov = język polski, polszczyzna | štáty = [[Poľsko]], [[Spojené štáty|USA]], [[Česko]], [[Slovensko]] | región = [[Stredná Európa]] | počet hovoriacich = 50 miliónov | poradie = 22. | klasifikácia = [[Indoeurópske jazyky]] * [[Slovanské jazyky]] ** [[Západoslovanské jazyky]] *** [[Lechické jazyky]] **** '''Poľština''' | písmo = [[latinské písmo|Latinka]] ([[poľská abeceda]]) | úradný = {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]<br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]] | regulátor = [http://www.rjp.pl/ Rada Języka Polskiego] | iso1 = pl | iso2 = pol | iso3 = pol | sil = POL<ref>v 15 a 16 verzia</ref>, PQL<ref>do 14 vydania</ref> | kód Wikipédie = pl | Meno wikipédie = Wikipedia, Wolna encyklopedia }} {{Infobox Ukážka jazyka | Názov = Poľština | áno = Tak | nie = Nie | možno = Może | ahoj = Cześć | dovidenia = Do widzenia | ďakujem = Dziękuję | prepáčte = Przepraszam | NázovHovoríš = poľsky | hovoríš = Czy mówisz po polsku? | ľúbim = Kocham Cię | deklarácia = Wszyscy ludzie rodzą się wolni i równi pod względem swej godności i swych praw. Są oni obdarzeni rozumem i sumieniem i powinni postępować wobec innych w duchu braterstwa. }} '''Poľština''' patrí medzi [[západoslovanské jazyky]] rovnako ako [[čeština]], [[slovenčina]], [[kašubčina]] a [[lužická srbčina]]. Patrí teda takisto medzi [[slovanské jazyky]], do rodiny [[indoeurópske jazyky|indoeurópskych jazykov]]. V 10. storočí boli západoslovanské jazyky do veľkej miery stále jeden jazyk, potom sa začali od seba rozchádzať, ale ešte aj dnes si Poliaci čiastočne rozumejú so Slovákmi i Čechmi. Veľa cirkevných slov je podobných češtine aj z toho dôvodu, že Poliaci prijali [[kresťanstvo]] od Čechov. V priebehu storočí poľština prijala veľa slov cudzieho pôvodu (z [[latinčina|latinčiny]], [[francúzština|francúzštiny]], [[nemčina|nemčiny]], [[čeština|češtiny]]), neprebehla tu žiadna veľká jazyková čistka. Po poľsky sa hovorí nielen v [[Poľsko|Poľsku]], ale aj na územiach iných štátov s poľskou menšinou - v [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]], [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Litva|Litve]]. V dôsledku mnohých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 200 rokoch sa možno stretnúť s poľštinou prakticky všade. [[File:WIKITONGUES- Marta speaking Polish.webm|thumb|right|250px|Poľština]] == Dialekty a nárečia == *'''Veľkopoľsko-krajinský dialekt'''<ref name=MV>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 41-42| jazyk = }}</ref> **veľkopoľské nárečie ***strednoveľkopoľské podnárečie ***západné podnárečie ***južné podnárečie ***pałucké podnárečie **krajinsko-tucholské nárečie ***krajinské podnárečie ***tucholské podnárečie *'''Kujawský dialekt'''<ref name=MV/> **kujawské podnárečie **chełmsko-dobrzyńské podnárečie **kociewské podnárečie **małborsko-lubanské podnárečie **ostródsko-warmińské podnárečie *'''Sliezsky dialekt'''<ref name=MV/> **čadčianske nárečie ***východočadčianske podnárečie **tešínske nárečie ***juhozápadotešínske podnárečie ***juhovýchodotešínske podnárečie **pohraničné nárečie ***jablunkovské podnárečie ***západotešínske podnárečie ***racibórzske podnárečie ***głubčické podnárečie **stredosliezske nárečie ***pravobrežné podnárečie ***ľavobrežné podnárečie **severosliezske nárečie ***namysłówske podnárečie ***sycówske podnárečie ***chazakówske podnárečie *'''[[Malopoľský dialekt]]'''<ref name=MV/> **juhozápadné (podkarpatsko-krakovské) nárečie ***goralské podnárečie **severozápadné (sieradzské) nárečie **stredoseverné (kielecko-sandomierzske) nárečie **staršie východné nárečie **mladšie východné nárečie *'''Mazovský dialekt'''<ref name=MV/> **blízkomazovské nárečie **ďalekomazovské nárečie **podlasko-suwałské nárečie **warmińsko-ostródsko-lubawské nárečie == Abeceda == Poľská [[abeceda (jazykoveda)|abeceda]] obsahuje základnú latinskú abecedu a nasledujúce zvláštne písmenka: ''ą'', ''ę'', ''ó'', ''ł'', ''ć'', ''ś'', ''ź'', ''ż'', ''ń''. V poľštine neexistujú dlhé samohlásky, každá hláska má rovnakú dĺžku. Prízvuk je, na rozdiel od slovenčiny, takmer vždy na predposlednej slabike. === Nosové samohlásky === ;[[Súbor:Slovanské jazyky.png|alt=Poľština je jeden zo slovanských jazykov, je to druhý najsevernejší slovansky jazyk po Ruskom jazyku.|náhľad]]ą - Nosové o * napr. ''mąka'' /múka/ (ako ''on'' v slovenskom slove stonka), * napr. ''z mamą'' /s mamou/ (ako v slovenskom slove kombajn) ;ę - Nosové e * napr. ''piętro'' /poschodie/ (ako v slov. slove renta) * ak sa nachádza na konci slova, tak sa nevyslovuje * napr. ''widzę kobietę'' /vidím ženu/ (čítaj „vidze kobiete“) === Samohlásky === Samohlásky i/y sa na rozdiel od slovenčiny veľmi líšia. Poľské mäkké ''i'' je rovnaké ako slovenské, ale ''y'' je omnoho tvrdšie, ale nemožno si ho mýliť s ruským „jery“ (mnohokrát, hlavne na konci slova, je počuteľné takmer ako ''e'', v žiadnom prípade ho však ako „e“ nemožno vyslovovať. napr. kiedy - wtedy). Taktiež treba pamätať na to, že keď ''i'' sa nachádza po spoluhláskach ''z, s, c, dz, n'' zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku (napr. ''zima'' /zima/ čítaj ako „žima“, ''nić'' /niť/ čítaj ako „ňić“ a keď nasleduje po ''i'' samohláska, tak sa už nevyslovuje (napr. ''siadać'' /sadať/ čítaj ako „śadać“, ''nie'' /nie/ čítaj ako „ńe“, v žiadnom prípade to nie je slovenské „nie“). Samohláska '''ó''' sa vyslovuje ako krátke „u“, v žiadnom prípade nejde o slovenské '''ó''' (napr. ''mówię'' /hovorím/ čítaj „muvie“) === Spoluhlásky === Poľská spoluhláska '''ł''' sa vyslovuje ako neslabičné „u“ (napr. ''był'' /bol/, ''łza'' /slza/ ) ako ''w'' po Anglicky Dvojité '''w''' (v poľskej abecede ako „vu“, a slovenské jednoduché '''v''' ako nemecké „fau“ nie „vé“) je vyslovované ako slovenské „v“. Poľština používa '''v''' len v cudzích slovách. (napr. ''telewizja'' /televízia/, ale skratka ''TV''!) Poľské '''ń''' je vyslovované ako slovenské „ň“. Poľština nepozná rozdiel medzi spoluhláskami '''h/ch''', preto aj pre Slovákov je niekedy ťažké si domyslieť, ktorú spoluhlásku z nich napísať. Väčšinou tieto spoluhlásky bývajú vyslovované neznelo, len v niektorých výrazoch sú znelé (napr. ''huśtawka'' /hojdačka/ ako „chuśtafka“, ''chomik'' /škrečok/ ako „chomik“, ale napr.: ''tychże'' /týchto/ skôr ako „tyhže“). Hlásky '''r''' a '''l''' nie sú v poľštine slabikotvorné, napr. slovenské slovo ''vietor'' sa delí ako vie-tor a preto sa číta ako dvojslabičné, ale poľské slovo ''wiatr'' je vyslovované ako jedna slabika. Poľština rozlišuje tri rady sykaviek: # '''c, s, z''' vyslovujú sa ako slovenské „c, s, z“. (napr. ''centrum, sad, ząb'' /centrum, sad, zub/) # '''cz, sz, ż''' (sem taktiež patrí '''rz''') sa vyslovujú ako slovenské „č, š, ž“. (S tým môžu mať problém Česi, lebo ich "č, š, ž sú mäkšie ako slovenské a poľské). Napr. '''szczotka, żona, morze''' /kefa, žena, more/. # '''ć, ś, ź''' sa vyslovujú veľmi mäkko, omnoho mäkšie ako české „č, š, ž“. Správnu výslovnosť dosiahneme tým, že zadnú časť jazyka trochu oprieme o podnebie a snažíme sa vysloviť normálne „č, š, ž“ (napr. ''ściana'' čítaj „śćana“, ''źle'' čítaj ''źle'' /stena, zle/). Pozor! Často sa stáva, že spoluhláska '''rz''' býva vyslovovaná ako české '''ř''', ale poľština '''ř''' nepozná (napr. poľské slovo ''morze (more)'' nie je v žiadnom prípade ''moře'', ale „može“). == Hlavné zmeny medzi poľštinou a slovenčinou == === Porovnanie samohláskových skupín === Zmena '''ą/ę~u/ú''' (d'''ą'''b, pr'''ę'''dko, śpiewaj'''ą''', goł'''ę'''bie ~ d'''u'''b, pr'''u'''dko, spievaj'''ú,''' hol'''u'''by) jestvujú i výnimky: cz'''ę'''sto (pozor! Je aj slovo "ciasto"a znamená to "cesto"), pi'''ę'''kny ~č'''a'''sto, p'''e'''kný Zmena '''ó/o~ô/o''' (k'''o'''ń, m'''ó'''j, b'''ó'''j ~ k'''ô'''ň, m'''ô'''j, b'''o'''j) Zmena dvojhlások '''ia/ie~e/ie''' (p'''ia'''na, zm'''ia'''na, b'''ia'''ły, p'''ie'''s, kw'''ia'''t ~ p'''e'''na, zm'''e'''na, b'''ie'''ly, p'''e'''s, kv'''e'''t) Zmena '''-wę~-ú''' ('''wę'''dzony, '''wę'''gielny, '''Wę'''gry ~ '''ú'''dený, '''u'''hoľný, '''U'''hry) === Porovnanie spoluhláskových skupín === Zmena '''g/k~h/ch''' (bie'''g''', '''g'''wiazda, '''g'''ęsty ~ be'''h''', '''h'''viezda, '''h'''ustý) Zmena '''rz~r''' ('''rz'''eka, u'''rz'''ąd, '''rz'''emiosło ~ '''r'''ieka, ú'''r'''ad, '''r'''emeslo) Zmena skupiny '''-ło -ro~-la -ra''' (g'''ło'''s, g'''ło'''wa, b'''ro'''da, d'''ro'''ga ~ h'''la'''s, h'''la'''va, b'''ra'''da, d'''rá'''ha) Zmena '''ć/ci~ť/t''' (śpiewa'''ć''', '''ci'''otka, '''ci'''erpią ~ spieva'''ť''', '''t'''eta, '''t'''rpia) Zmena '''o~e''' v skupinách -rot -łot (cz'''o'''rt, ci'''o'''tka, cz'''oł'''o ~ č'''e'''rt, t'''e'''tka, č'''e'''lo) Zmena skupiny '''-ksi~-kň/kni''' ('''ksi'''ęga, '''ksi'''ądz, '''ksi'''ążę ~ '''kni'''ha, '''kň'''az, '''kni'''eža) Zmena '''dz/dź/dzi~z''' ('''dz'''won, '''dź'''więk ~ '''z'''von, '''z'''vuk) === Ďalšie menšie zmeny === === Zmeny pri skloňovaní === === Porovnanie slovnej zásoby === == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{Projekt|wikt=poľština|commonscat=Polish language}} {{Jazyky EÚ}} {{Slovanské jazyky}} [[Kategória:Poľština| ]] [[Kategória:Západoslovanské jazyky]] [[Kategória:Jazyky v Poľsku]] [[Kategória:Jazyky na Ukrajine]] [[Kategória:Jazyky v Česku]] [[Kategória:Jazyky na Slovensku]] 1jiu6x6qjdxc6kjgr4k5xq50r33l3ks 1. apríl 0 10962 8191183 8158434 2026-04-02T09:01:24Z Andrej-airliner 43530 + Artemis II 8191183 wikitext text/x-wiki {{Apríl}} {{Deň v roku|91|[[Hugo]]}} * Medzinárodný deň vtákov * Deň bláznov == Udalosti == * {{0}}[[286]] – cisár [[Dioklecián]] vyhlásil svojho generála [[Maximián]]a za [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|augusta]] (spolucisára) a prenechal mu vládu nad západnou časťou [[Staroveký Rím#Cisárstvo|Rímskeho cisárstva]] s panovníckym dvorom v meste [[Mediolanum]] (dnešné [[Miláno]]). Rozdelenie vlády nad ríšou medzi dvoch augustov (cisárov) malo len praktický rozmer – ríša bola naďalej pokladaná za nedeliteľnú (''a patrimonium indivisum''). Keďže Dioklecián nebol na Maximiánovej korunovácii osobne prítomný, niektorí bádatelia ([[Otto Seeck]]) predpokladali, že si Maximián titul uzurpoval a Dioklecián ho za augusta uznal až dodatočne, aby sa vyhol občianskej vojne. Táto hypotéza si však nezískala podporu a bola vyvrátená (napr. [[William Lewis Leadbetter|Williamom Lewisom Leadbetterom]]). * {{0}}[[457]] – magister militum (vojenský vojvodca) [[Majorianus]] bol svojimi vojakmi aklamáciou zvolený za cisára po tom, čo v bitke pri meste Bilitio (dnes [[Bellinzona]] na juhu Švajčiarska) porazil vojsko približne 900 [[Alamani|Alamanov]], ktorí podnikli výpad na územie Rímskej ríše. * {{0}}[[527]] – byzantský cisár [[Justín I.]] vymenoval svojho synovca [[Justinián I.|Justiniána]] za spoluvládcu a následníka trónu (ale tento údaj nie je úplne spoľahlivo doložený). Justinián sa vlády ujal po Justinovej smrti 1. augusta 527. * {{0}}[[988]] – [[Róbert II. (Francúzsko)|Róbert II. zvaný Pobožný]] sa zosobášil s Rozáliou, dcérou italského kráľa Berengara II. Sobáš dohodol jeho otec [[Hugo Kapet]]. * [[1293]] – [[Robert Winchelsey]] vycestoval z [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] do Ríma, aby od pápeža získal vysvätenie za canterburského arcibiskupa, ktorým bol zvolený 13. februára 1293. Pre [[interregnum]] na pápežskom stolci bol vysvätený až 12. septembra 1299 pápežom [[Celestín V.|Celestínom V.]], ktorý sa pontifikátu ujal 5. júla 1294. * [[1810]] – [[Napoleon Bonaparte]] sa v [[Louvre|Louvri]] oženil s [[Mária Lujza Habsbursko-lotrinská|Máriou Lujzou Habsbursko-lotrinskou]] * [[1918]] – spojením Kráľovského leteckého zboru a Kráľovskej námornej leteckej služby vzniklo [[Royal Air Force|Britské kráľovské letectvo]], prvé samostatné [[vojenské letectvo]] na svete * [[1933]] – bojkot [[Židia|židovských]] právnikov, lekárov a obchodov v Nemecku * [[1939]] – generál [[Francisco Franco]] ohlásil koniec [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]] potom, čo sa vzdali zvyšky republikánskej armády * [[1945]] – [[druhá svetová vojna]]: začala sa [[bitka o Okinavu]], keď [[United States Army|americká armáda]] zaútočila na [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|japonské]] sily na ostrove * [[1945]] – druhá svetová vojna: [[Sovietsky zväz|sovietske]] a [[Rumunské kráľovstvo|rumunské]] jednotky oslobodili [[Topoľčany]] * [[1948]] – obec [[Kochanovce (Sečovce)|Kochanovce]] sa stala mestskou časťou [[Sečovce|Sečoviec]] * [[1949]] – [[Newfoundland a Labrador|Newfoundland]] sa stal desiatou provinciou [[Kanada|Kanady]] * [[1960]] – odštartovala prvá úspešná [[meteorologická družica]] [[TIROS-1]] a odvysielala prvý [[televízia (prenos)|televízny]] obraz [[Zem]]e z vesmíru * [[1963]] – bol založený [[Slovenský filmový ústav]] * [[1976]] – [[Steve Jobs]] a [[Steve Wozniak]] založili spoločnosť [[Apple|Apple Computer]] * [[1979]] – [[Irán]] sa stal [[Islamská republika|islamskou republikou]] * [[1993]] – bola založená Asociácia slovenských filmových klubov * [[2001]] – bývalý prezident [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslávie]] [[Slobodan Milošević]] sa vzdal špeciálnym policajným jednotkám, aby bol súdený za [[vojnový zločin|vojnové zločiny]] * [[2002]] – [[Holandsko]] – ako prvá krajina na svete – legalizovalo [[eutanázia|eutanáziu]] * 2002 – pristávací modul čínskej kozmickej lode [[Šen-čou 3]] hladko pristál v mongolskej púšti * [[2016]] – začala sa [[bitka o Náhorný Karabach (2016)|bitka o Náhorný Karabach]] * [[2026]] – [[program Artemis]]: odštartoval let [[Artemis II]] s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u, prvá pilotovaná misia za hranice [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhy]] [[Zem]]e od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]] == Narodenia == [[Súbor:Milan Kundera redux.jpg|thumb|upright|[[Milan Kundera]] (* 1929)]] [[Súbor:Matej Mináč (Prague, 2017).jpg|thumb|upright|[[Matej Mináč]] (* 1961)]] [[Súbor:Andreas Thorkildsen 2008 cr.jpg|thumb|upright|[[Andreas Thorkildsen]] (* 1982)]] [[Súbor:Róbert Vittek1.jpg|thumb|upright|[[Róbert Vittek]] (* 1982)]] * [[1578]] – [[William Harvey]], anglický anatóm († [[1657]]) * [[1694]] – [[Samuel Hruškovic]], slovenský spisovateľ († [[1748]]) * [[1697]] – [[Abbé Prévost]], francúzsky jezuitský spisovateľ († [[1763]]) * [[1764]] – [[Barbara Krafftová]], rakúska maliarka († [[1825]]) * [[1776]] – [[Sophie Germainová]], francúzska matematička, fyzička a filozofka († [[1831]]) * [[1809]] – [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], ruský spisovateľ a básnik († [[1852]]) * [[1815]] – [[Otto von Bismarck]], nemecký politik († [[1898]]) * [[1865]] – [[Richard Adolf Zsigmondy]], rakúsky chemik, priekopník vo výskume [[Koloid (chémia)|koloidov]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1929]]) * [[1868]] – [[Edmond Rostand]], francúzsky dramatik († [[1918]]) * [[1873]] – [[Sergej Vasilievič Rachmaninov]], ruský hudobný skladateľ, klavirista a dirigent († [[1943]]) * [[1875]] – [[Edgar Wallace]], britský spisovateľ a novinár († [[1932]]) * [[1885]] – [[Wallace Beery]], americký herec († [[1949]]) * [[1907]] – [[Gejza Dusík]], slovenský hudobný skladateľ († [[1988]]) * [[1908]] – [[Abraham Harold Maslow]], americký psychológ, psychiater a filozof († [[1970]]) * [[1915]] – [[Hans Liebherr]], nemecký priemyselník a vynálezca († [[1993]]) * [[1916]] – [[Ondrej Pavlík]], slovenský školský pracovník a pedagóg († [[1996]]) * [[1918]] – [[Ján Kadár]], slovenský filmový režisér († [[1979]]) * [[1920]] – [[Toširó Mifune]], japonský herec († [[1997]]) * [[1922]] – [[Alan Perlis]], americký informatik († [[1990]]) * 1922 – [[Ján Tomko]], slovenský právnik a pedagóg († [[1991]]) * [[1926]] – [[Anne McCaffrey]], americká spisovateľka († [[2011]]) * [[1929]] – [[Milan Kundera]], český spisovateľ († [[2023]]) * [[1931]] – [[Ladislav Kačáni]], slovenský futbalista, tréner a metodik († [[2018]]) * [[1932]] – [[Debbie Reynoldsová]], americká herečka, speváčka a tanečníčka († [[2016]]) * [[1933]] – [[Claude Cohen-Tannoudji]], francúzsky fyzik * 1933 – [[Dan Flavin]], americký minimalistický sochár a inštalačný umelec († [[1996]]) * [[1940]] – [[Wangari Maathaiová]], kenská ekologička, feministka, občianska a environmentálna aktivistka († [[2011]]) * [[1946]] – [[William Frederick Fisher]], americký astronaut * [[1947]] – [[Alain Connes]], francúzsky matematik * 1947 – [[Václav Riedlbauch]], český hudobný skladateľ, pedagóg a manažér († [[2017]]) * [[1949]] – [[Sheck Exley]], americký jaskynný potápač († [[1994]]) * [[1952]] – [[László Tőkés]], rumunský politik maďarského etnika a kňaz * [[1953]] – [[Pavol Biroš (futbalista)|Pavol Biroš]], slovenský futbalista * [[1959]] – [[Helmuth Duckadam]], rumunský futbalový brankár († [[2024]]) * [[1961]] – [[Matej Mináč]], slovenský režisér * [[1969]] – [[Arnaud Boetsch]], francúzsky tenista * [[1971]] – [[Daniel Vacek]], český tenista * [[1974]] – [[Ladislav Ďurkovič]], slovenský novinár a občiansky aktivista * [[1975]] – [[George Bastl]], švajčiarsky tenista * [[1975]] – [[Michael Poulsen]], dánsky hudobník, hlavný spevák, gitarista a textár skupiny [[Volbeat]] * [[1976]] – [[Clarence Seedorf]], holandský futbalista so surinamskými koreňmi * [[1978]] – [[Alexandr Riadinskij]], bieloruský hokejista * 1978 – [[Miroslava Vavrincová]], švajčiarska tenistka slovenského pôvodu * [[1979]] – [[Ivano Balić]], chorvátsky hádzanár * [[1980]] – [[Bijou Phillips]], americká herečka * [[1982]] – [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], slovenská herečka a zabávačka * 1982 – [[Andreas Thorkildsen]], nórsky atlét * 1982 – [[Róbert Vittek]], slovenský futbalista * [[1984]] – [[Pavol Baláž]], slovenský futbalista * [[1985]] – [[Monika Zázrivcová]], slovenská rádiová a televízna moderátorka a mama == Úmrtia == [[Súbor:Karl I., Kaiser von Österreich (1887-1922).jpg|thumb|upright|[[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] († 1922)]] [[Súbor:Landau.jpg|thumb|upright|[[Lev Davidovič Landau]] († 1968)]] * [[1548]] – [[Žigmund I. Starý]], poľský kráľ (* [[1467]]) * [[1686]] – [[Eliáš Ladiver]], slovenský profesor a filozof (* [[1633]]) * [[1863]] – [[Jakob Steiner]], švajčiarsky matematik (* [[1796]]) * [[1890]] – [[Alexandr Fjodorovič Možajskij]], ruský vynálezca a priekopník letectva (* [[1825]]) * [[1901]] – [[François-Marie Raoult]], francúzsky chemik (* [[1830]]) * [[1917]] – [[Scott Joplin]], americký hudobník, predstaviteľ ragtime (* [[1867]]) * [[1918]] – [[Paul von Rennenkampf]], ruský generál (* [[1854]]) * [[1922]] – [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]], uhorský a český kráľ, posledný rakúsky cisár (* [[1887]]) * [[1930]] – [[Cosima Wagnerová]], dcéra skladateľa [[Franz Liszt|Franza Liszta]] a manželka skladateľa [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]] (* [[1837]]) * [[1958]] – [[Břetislav Bakala]], český dirigent a skladateľ (* [[1897]]) * [[1968]] – [[Lev Davidovič Landau]], sovietsky fyzik židovského pôvodu, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] za objav [[supratekutá látka|supratekutosti]] (* [[1908]]) * [[1975]] – [[Alexander Matuška]], slovenský literárny vedec a komunistický politik (* [[1910]]) * [[1976]] – [[Dimitrij Andrusov]], slovenský geológ (* [[1897]]) * 1976 – [[Max Ernst]], nemecký maliar (* [[1891]]) * [[1984]] – [[Marvin Gaye]], americký spevák (* [[1939]]) * [[1987]] – [[Henri Cochet]], francúzsky tenista (* [[1901]]) * [[1993]] – [[Ján Bourbonský]], španielsky infant, otec [[Juan Carlos I.|Juana Carlosa I.]] (* [[1913]]) * [[1994]] – [[Léon Degrelle]], belgický politik (* [[1906]]) * 1994 – [[Robert Doisneau]], francúzsky fotograf (* [[1912]]) * [[2002]] – [[Simo Häyhä]], fínsky vojenský ostreľovač (* [[1905]]) * [[2005]] – [[Ján Milan Dubovský]], slovenský archivár a historik (* [[1933]]) * [[2013]] – [[Bohumil Švarc (1926)|Bohumil Švarc]], český herec a dabér (* [[1926]]) * [[2014]] – [[Jacques Le Goff]], francúzsky historik (* [[1924]]) * [[2017]] – [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko]], ruský a sovietsky básnik, prozaik, filmár a publicista (* [[1932]]) * [[2025]] – [[Val Kilmer]], americký herec (* [[1959]]) {{mesiace}} [[Kategória:1. apríl| ]] [[Kategória:Apríl| 01]] [[Kategória:Dni|~0401]] pl4ffhik1pierncjuj4cqbyqcftpvc5 Hominini 0 13722 8190858 8190762 2026-04-01T15:22:57Z ~2026-18083-46 289939 8190858 wikitext text/x-wiki ::''Hominini môže byť aj latinský názov jedného z tribusov podčeľade Homininae, ktorého slovenský názov je homininy, pozri [[homininy]]'' '''Hominini''' (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Homininae) je [[podčeľaď]] čeľade [[hominidi]] (Hominidae) patriacej do [[hominoidovce|hominoidovcov]]. Obsah tejto podčeľade sa mení v závislosti od zvoleného systému hominoidovcov, ale vždy obsahuje minimálne rod [[človek]] (''Homo''), podľa ktorého je aj pomenovaná. V súčasných textoch táto podčeľaď najčastejšie pozostáva z [[človek (Homo)|človeka]] (''Homo''), [[australopitekorodé|australopitekov v širšom ponímaní]] (Australopithecina/Australopithecinae), [[šimpanz]]a (''Pan'') a [[gorila|gorily]] (''Gorilla''). == Názvy == Základný slovenský názov taxónu Homininae je '''hominini'''<ref name=Thu/><ref name=Bel/> či '''hominíni'''<ref>hominín. in: ŠALING,S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Veľký Šariš: SAMO. 2000. S. 484</ref>. Ojedinele sa vyskytuje aj tvar '''homininy'''<ref>SABÓ, A., ŠPAJDELOVÁ, J. Učebné texty z biológie. Bratislava: Herba, 2006, S. 171</ref>, ale týmto slovenským názvom sa správnejšie označuje tribus Hominini <ref>Tribusy (primátov) majú v slovenčine podľa Thurzu 1998 koncovku -iny [https://web.archive.org/web/20071121163240/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php#3.1]</ref> (slovo Hominini tu je latinský, nie slovenský názov) - pozri [[homininy]]. Jeden zo starších názvov taxónu Homininae je '''človekobližné'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 204 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 33, 190| jazyk = }}</ref>, pričom -bližné je staršia (i keď občas dodnes používaná) slovenská koncovka názvov podčeľadí. Technicky by súčasný tvar tohto názvu mal znieť ''človekorodé'', keďže novšia slovenská koncovka názvov podčeľadí znie -rodé (porov. napr. v článku [[podčeľaď]]). Tvar človekorodé sa však, zdá sa, na označenie podčeľade Homininae v literatúre reálne vôbec nepoužíva. Staršie (teda v čase, keď sa koncovka -rodé ešte nepoužívala na označenie podčeľadí) sa názvom človekorodé označovali [[vyššie primáty]] (Anthropoidea)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 204 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref>. Pozor na zámenu s angličtinou, kde sa anglickým názvom ''hominins'' neoznačuje podčeľaď Homininae, ale tribus Hominini (po slovensky [[homininy]]).<ref name=HT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hominoid taxonomies | url = http://cogweb.ucla.edu/ep/Hominoids.html | vydavateľ = cogweb.ucla.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref><ref name=Lequin/> == Systém == V závislosti od zvoleného systému hominoidovcov môže podčeľaď Homininae pozostávať z týchto taxónov (jednotlivé možnosti sú tu zoradené od najširšej po najužšiu, <u>v súčasnosti sa najčastejšie vyskytuje tretia možnosť</u>): * [[človek (Homo)|človek]] (''Homo''), [[australopitekorodé|australopitekovia]] (Australopithecina/Australopithecinae), [[šimpanz]] (''Pan''), [[gorila]] (''Gorilla''), [[orangutan]] (''Pongo''), [[gibon]] (''Hylobates'') (a prípadné vyhynuté rody príbuzné s gorilou, ako aj vyhynuté rody príbuzné s orangutanom a gibonom a [[dryopit]]y<ref>Porovnaj systémy uvedené v článkoch [[hominidi v širšom zmysle]] a [[gibonovité]].</ref>)<ref>GOODMAN, M. An objective time-based phylogenetic classification of primates that places chimpanzees and humans in the genus Homo. Ludus Vitalis, vol. IX, num. 15, 2001, pp. 47-62. [https://www.centrolombardo.edu.mx/wp-content/uploads/formidable/126/611-1244-1-SM.pdf]</ref><ref name=Lequin>LEQUIN, M. De l’ordre des Bimanes à la sous-tribu des hominines : les enjeux philosophiques d’une querelle taxinomique. 2019 [https://www.academia.edu/38523229/De_lordre_des_Bimanes_%C3%A0_la_sous_tribu_des_hominines_les_enjeux_philosophiques_dune_querelle_taxinomique]</ref> [''Toto sa v niektorých iných systémoch zvykne označovať ako nadčeľaď [[hominoidovce]] (Hominoidea).'']; * [[človek (Homo)|človek]], [[australopitekorodé|australopitekovia]], [[šimpanz]], [[gorila]], [[orangutan]] (a prípadné vyhynuté rody príbuzné s gorilou, ako aj vyhynuté rody príbuzné s orangutanom a dryopity)<ref name=Lewin>{{Citácia knihy | priezvisko = Lewin | meno = Roger | autor = | odkaz na autora = | titul = Human Evolution (An Illustrated Introduction) | vydanie = | vydavateľ = John Wiley & Sons | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 288 | url =https://www.google.sk/books/edition/Human_Evolution/xryuw8sqNsoC?hl=sk&gbpv=1&dq=goodman+Homininae&pg=PA101&printsec=frontcover | isbn = 978-1-4051-5614-1 | kapitola = | strany = 101| jazyk = }}</ref><ref>VANČATA, V. Paleoantropologie a evoluční antropologie. 2012. S. 24 (poznámka pod čiarou) [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2018/Bi4290/um/Vaclav_Vancata_Paleoantropologie_a_evolucni_antropologie_bez_poslednich_korektur_Red8rijen02.pdf]</ref> [''Toto sa v niektorých iných systémoch zvykne označovať ako čeľaď [[hominidi v širšom zmysle|hominidi (Hominidae) v širšom zmysle]].'']; * [[človek (Homo)|človek]], [[australopitekorodé|australopitekovia]], [[šimpanz]], [[gorila]] (a prípadné vyhynuté rody príbuzné s gorilou a niekedy aj dryopity)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fleagle | meno = John G. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Baden | meno2 = Andrea L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Gilbert | meno3 = Christopher C. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Primate Adaptation and Evolution | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 2024 | počet strán = 466 | url = https://books.google.sk/books?id=iA9vEAAAQBAJ&newbks=0&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q=Homininae&f=false| isbn = 978-0-12-815810-4 | kapitola = | strany = 458| jazyk = }}</ref><ref name=Svoboda>{{Citácia knihy | priezvisko = Svoboda | meno = Jiří A. | autor = | odkaz na autora = | titul = Předkové : evoluce člověka | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 479 | url = | isbn = 978-80-200-2324-7 | kapitola = | strany = 116| jazyk = }}</ref><ref name=Lewin/><ref name=HT/><ref>VANČATA, V. Paleoantropologie a evoluční antropologie. 2012. S. 24 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2018/Bi4290/um/Vaclav_Vancata_Paleoantropologie_a_evolucni_antropologie_bez_poslednich_korektur_Red8rijen02.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cameron | meno = David W. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Groves | meno2 = Colin P. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Bones, Stones and Molecules ("Out of Africa" and Human Origins) | vydanie = | vydavateľ = Elsevier | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 400 | url =https://www.google.sk/books/edition/Bones_Stones_and_Molecules/s5JVPqyEseEC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22Ardipithecus+anamensis%22&pg=PA119&printsec=frontcover | isbn = 978-0-08-048841-7 | kapitola = | strany = 126| jazyk = }}</ref><ref name=Lequin/> [''Vnútorné členenie, čiže tribusy a podtribusy, takto definovanej podčeľade Homininae pozri napríklad v článkoch [[hominidi v širšom zmysle]] a [[hominoidovce]].'']; * [[človek (Homo)|človek]], [[australopitekorodé|australopitekovia]], [[šimpanz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref><ref name=Svoboda/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stefoff | meno = Rebecca | autor = | odkaz na autora = | titul = Origins | vydanie = | vydavateľ = Cavendish Square Publishing, LLC | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 112 | url = https://www.google.sk/books/edition/Origins/YhhfEAAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=Panini+Hominini&pg=PA32&printsec=frontcover| isbn = 978-0-7614-4628-6 | kapitola = | strany = 32| jazyk = }}</ref><ref name=Lequin/> [''Toto sa v niektorých iných systémoch zvykne označovať ako tribus [[homininy]] (Hominini) v širšom zmysle.'']; * [[človek (Homo)|človek]], [[australopitekorodé|australopitekovia]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cameron | meno = David W. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Groves | meno2 = Colin P. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Bones, Stones and Molecules ("Out of Africa" and Human Origins) | vydanie = | vydavateľ = Elsevier | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 400 | url =https://www.google.sk/books/edition/Bones_Stones_and_Molecules/s5JVPqyEseEC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22Ardipithecus+anamensis%22&pg=PA119&printsec=frontcover | isbn = 978-0-08-048841-7 | kapitola = | strany = 127| jazyk = }}</ref><ref>THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. Bratislava : Obzor, 1985. S. 189, 190</ref> [''Toto sa v niektorých iných systémoch zvykne označovať ako podtribus [[Hominina]] v širšom zmysle alebo ako tribus [[homininy]] (Hominini) v užšom zmysle alebo ako čeľaď [[hominidi v užšom zmysle|hominidi (Hominidae) v užšom zmysle]].'']; * len [[človek (Homo)|človek]] <ref name=Bel>{{Beliana|6|Hominidae|134}}</ref><ref name=Thu>{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Evolúcia človeka | vydanie = | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 108 | url = https://infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php | isbn = 80-223-1341-6 | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20071219120936/https://infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php | dátum archivácie = 2007-12-19 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ušáková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kvíčelová | meno2 = Marta | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Krajčovič | meno3 = Juraj | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Pospíšil | meno4 = Milan | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Thurzo | meno5 = Milan | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Biológia pre gymnáziá | vydanie = 3 | vydavateľ = Expol pedagogika | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 104 | url = | isbn = 978-80-8091-217-8 | kapitola = | strany = 95| jazyk = }}</ref><ref>FLEAGLE, J. G. Primate Adaptation and Evolution. Second Edition. Academic Press. 1998. S. 579</ref> [''Toto sa v niektorých iných systémoch zvykne označovať ako podtribus [[Hominina]] v užšom zmysle]. Prehľad systémov pozri v článku [[hominoidovce]]. ==Zdroje== {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Homininae|commonscat=Homininae}} {{Homininae}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hominidi]] d1l8r6hygdb5gz6jlanscc3r4phr80p 787 0 18357 8190829 5887949 2026-04-01T13:54:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8190829 wikitext text/x-wiki {{Rok2|787}} == Udalosti == * [[cirkev]]ný koncil v [[Nikaii]] nariadil obnovenie používania [[ikona|ikon]] v [[kostol]]och. ==Narodenia== *[[Abú Ma’šar]], arabský astronóm a astrológ († [[886]])<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/2998/ |title = Introduction to Astronomy, Containing the Eight Divided Books of Abu Ma'shar Abalachus |website = [[World Digital Library]] |date = 1506 |accessdate = 2013-07-16 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20191012043331/https://www.wdl.org/en/item/2998/ |archivedate = 2019-10-12 }}</ref> <!-- ==Úmrtia== --> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:787| ]] [[Kategória:Roky| 0787]] aqpy9m0mjgmsifvq5acy4srm1qz3s96 886 0 18453 8190831 5888045 2026-04-01T13:56:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8190831 wikitext text/x-wiki {{Rok2|886}} <!-- ==Udalosti== --> <!-- ==Narodenia== --> == Úmrtia == * [[29. august]] – [[Basileios I.]], byzantský cisár *[[Abú Ma’šar]], arabský astronóm a astrológ (* [[787]])<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/2998/ |title = Introduction to Astronomy, Containing the Eight Divided Books of Abu Ma'shar Abalachus |website = [[World Digital Library]] |date = 1506 |accessdate = 2013-07-16 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20191012043331/https://www.wdl.org/en/item/2998/ |archivedate = 2019-10-12 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:886| ]] [[Kategória:Roky| 0886]] cxa911q9i6uqqa6ogwukferk8pj5sjo Samuel Mikovíni 0 21817 8191191 8117040 2026-04-02T09:30:04Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Slovenskí rytci]] pomocou použitia HotCat 8191191 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Samuel Mikovíni | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský kartograf, inžinier-zememerač a polyhistor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = 200px | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1686]] | Miesto narodenia = [[Cinobaňa|Cinobaňa-Turíčky]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1750|03|23|1686}} | Miesto úmrtia = neďaleko [[Trenčín]]a, [[Habsburská monarchia]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Matematika | Portál2 = Astronómia | Portál3 = Geografia }} [[Súbor:Mikovini Samuel Svaty Jur 1735.png|náhľad|[[Svätý Jur]] (1735)]] [[Súbor:Samuel Mikovíni statue (1).jpg|thumb|Mikovíniho skulptúra v Bratislave]] '''Samuel Mikovíni'''<ref>MIKOVÍNI, Samuel. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska VI M{{--}}N | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2017 | isbn = 978-80-8149-079-8 | počet strán = 796 | strany = 447-448 }}</ref> alebo (staršie) '''Samuel Mikovíny''' (* [[1686]], [[Cinobaňa|Cinobaňa-Turíčky]] – † [[23. marec]] [[1750]], neďaleko [[Trenčín]]a) bol [[Slováci|slovenský]] [[kartografia|kartograf]], inžinier-[[geodézia|zememerač]] a [[polyhistória|polyhistor]] [[zeman|zemianskeho]] pôvodu. == Rodina == * otec: Samuel Mikovíni – evanjelický pastor * matka: Helena Mikovíniová * manželka: Anna Regína rod. Gilligová == Život == Narodil sa v roku [[1686]] v Cinobani-Turíčkach (dnes okres [[Poltár (okres)|Poltár]]) v schudobnelej zemianskej rodine. Študoval na strednej škole v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V roku [[1719]] sa priúčal medirytectvu v [[Norimberg]]u, neskôr študoval na nemeckých univerzitách v Altdorfe a v Jene ([[1721]]{{--}}[[1723]]), napokon kartografiu na vojenskej akadémii vo [[Viedeň|Viedni]]. Krátko pôsobil ako dvorný matematik saského kniežaťa, v r. [[1725]]{{--}}[[1735]] bol stoličným [[matematik]]om-inžinierom [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej stolice]], venoval sa najmä melioračným prácam. V tomto období (1727) si v [[Svätý Jur|Svätom Jure]] zobral za manželku tunajšiu rodáčku. V roku [[1735]] ho menovali profesorom banskej školy v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a inžinierom stredoslovenských [[Slobodné kráľovské mesto#Slobodné kráľovská mestá na území Slovenska|banských miest]]. Na čele tejto inštitúcie, predchodkyne štiavnickej akadémie, stál do r. [[1748]], neskôr sa venoval už len inžinierskej činnosti. Počas terénnych prác na výstavbe protipovodňovej hrádze v Trenčíne ochorel a krátko na to pri návrate domov do Štiavnice zomrel na neznámom mieste. Mal mimoriadne rozmanitú a rozsiahlu činnosť, ktorej ťažisko je v kartografických a rôznych staviteľských prácach v oblasti vodných, banských, sčasti aj [[opevnenie|fortifikačných]] a iných stavieb. Bol jedným z hlavných spolupracovníkov [[Matej Bel|Mateja Bela]] pri spracovaní jeho rozsiahlych vlastivedných projektov, v rámci ktorých vyhotovil mapy všetkých slovenských a veľkú časť ostatných [[stolica (územie)|uhorských stolíc]]. Jeho rozsiahla kartografická tvorba znamenala kvalitatívny skok v dejinách [[Kartografia|kartografie]] na Slovensku i v [[Uhorsko|Uhorsku]], najmä exaktnosťou meracích metód ale aj spôsobom spracovania. V svojej kartografickej činnosti okrem [[Triangulácia|triangulácie]] využíval aj [[Astronómia|astronomické]] pozorovania, v [[Bratislava|Bratislave]] zriadil [[observatórium]] ([[1733]]), pravdepodobne prvé na Slovensku. Výuku banských odborníkov v Banskej Štiavnici položil tiež na exaktné matematické základy, sám pritom prednášal okrem technických predmetov aj matematiku, najmä [[Geometria|geometriu]]. V súvislosti s vedeckým sporom svojho bývalého učiteľa, dvorného matematika J. J. Marinoniho, sa venoval aj problému [[kvadratúra kruhu|kvadratúry kruhu]] a pomocou Lagnyho radu vypočítal hodnotu [[Ludolfovo číslo|π]]; na 25 desatinných miest. Zomrel [[23. marec|23. marca]] [[1750]] v blízkosti Trenčína. == Spolupráca s Matejom Belom == Samuel Mikovíny spolupracoval s [[Matej Bel|Matejom Belom]]. Mikovíni podal presný rozbor historicko-geografického obrazu starého Uhorska, Bel vytvoril moderné geografické mapy jednotlivých stolíc. Dielo oboch týchto osvietencov sa stalo ''veľkou ozdobou Uhorska'' ''(magnum decus Hungariae)''. Matej Bel potreboval pre svoje dielo moderného geografa a kartografa, od ktorého by mohol dostať tak dokonalé mapy, aké si ich žiadali osvietenci. A jediným takým bol Samuel Mikovíny, lebo u neho sa spájal umelecký talent s osvieteneckým pohľadom na geografiu, kartografiu a astronómiu. Mikovíny vyryl pre Mateja Bela už roku [[1719]] Buchholtzovú mapu ''Antra Deminfavesia''. Táto mapa vyšla s inými Mikovíniho ilustráciami v Belovom diele ''Hungariae antiquae et novae prodomus''. Neskôr mu Matej Bel zveril geografickú ilustráciu jeho životného diela ''Notitia Hungariae novae historico-geographica''. == Technológia spracovania == Pri tvorbe svojich máp získaval podkladový materiál vlastným meraním, princípy ktorého podrobnejšie popisuje vo svojom ''Liste o spôsobe zostavenia miestopisných máp Uhorska''. Tu uvádza, že na vyhotovenie máp položil štyri základy: astronomický, geometrický, magnetický a hydrografický. * Astronomický základ pozostával z pozorovaní vykonaných podľa [[Astronómia|astronómie]], pre určenie [[Zemepisná šírka|zemepisných šírok]] a [[Zemepisná dĺžka|dĺžok]] miest. Aby zvýšil vierohodnosť týchto pozorovaní, porovnával ich s geometrickými prácami. Geometrickým meraním určil vzdialenosť [[Viedeň|Viedne]] a [[Bratislava|Prešporku]], ktorá činila 37 000 [[Parížska siaha|parížskych siah]]. Rádius vedený z Prešporka do Viedne severnou časťou čiary meridiánu ([[Poludník|poludníka]]) uzaviera smerom k západu uhol 87°30´. Z toho [[Trigonometria|trigonometricky]] vypočítal, že Viedeň leží o 5&nbsp;470 [[Siaha|siah]] severnejšie ako Prešporok (Bratislava). * Geometrický základ pozostával z geometricko-trigonometrických prác, ktoré sa vykonávali na rozličných staniciach, nie veľmi vzdialených od seba a súvisle postavených po celom kráľovstve. Zvolené boli končiare vrchov, veže hradov, mestá a osady. [[Goniometria|Goniometrickým]] prístrojom pozoroval uhly medzi čiarou stanice a všetkými ostatnými miestami spadajúcimi do pohľadu. * Magnetický základ, ktorý sa líšil od geometrického tým, že sa vykonával pozorovaním uhlov vytvorených magnetickou ihlou. Tento základ vyhovoval v miestach ťažko prístupných a pre geometrické operácie nevhodným. * Hydrografický základ je založený na magnetickom základe, ale je lepší pri popise tokov a zákrut riek. == Ocenenie == * od roku [[1735]] člen Pruskej akadémie vied * pri príležitosti 250. výročia úmrtia [[Národná banka Slovenska]] vydala pamätnú mincu v nominálnej hodnote 500 Sk.<ref>[http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/slovenska-mena/pamatne-mince/pamatna-strieborna-minca-500sk-k-umrtiu-samuela-mikoviniho Pamätná strieborná minca v hodnote 500 Sk k 250. výročiu úmrtia Samuela Mikovíniho]</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Mikoviny Samuel.jpg|Portrét ''Sámuela Mikovíniho'' od ''Sebestyéna Zellera'' s mapou Uhorska v ruke a Bratislavským hradom v pozadí. Popis: ''"O Cara Patria quae me genuisti, dulcis Panonia"'' – "Ó, moja sladká rodná zem, ktorá ma porodila, Panónia" Súbor:Smolenice rytina.jpg|Rytina [[Smolenický zámok|Smolenického zámku]] od Samuela Mikovíniho Súbor:Banska stiavnica-prva banska skola.jpg|Budova prvej banskej školy v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Samuel Mikovíni v škole prednášal v rokoch 1742-1746 čo pripomína pamätná tabuľa na budove Súbor:Samuel Mikoviny breast sculpture.jpg|Busta v meste Tata </gallery> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Bratislavský poludník]] == Dielo v elektronickej podobe == * [[Matej Bel|BEL, Matej]], MIKOVÍNI, Samuel. [http://digitalna.kniznica.info/s/HKyagpyykW ''Notitia Hvngariae Novae Historico-Geographica : Divisa In Partes Qvatvor, Qvarvm Prima, Hvngariam Cis-Danvbianam; Altera, Trans-Danubianam; Tertia, Cis-Tibiscanam; Qvarta, Trans-Tibiscanam: Vniuersim XLVIII. Comitatibus Designatam, Expromit.... Tomvs Qvartvs.''] Viennae Austriae : Ioannis Petrus van Ghelen, 1742. 817 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [[Matej Bel|BEL, Matej]], MIKOVÍNI, Samuel. [http://digitalna.kniznica.info/s/r6ppOTsTxn ''Notitia Hvngariae Novae Historico-Geographica : Divisa In Partes Qvatvor, Qvarvm Prima, Hvngariam Cis-Danvbianam; Altera, Trans-Danubianam; Tertia, Cis-Tibiscanam; Qvarta, Trans-Tibiscanam: Vniuersim XLVIII. Comitatibus Designatam, Expromit.... Tomus Primus.''] Viennae Austriae : Ioannis Petrus van Ghelen, 1735. 746 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Literatúra == * MIKOVÍNI, Samuel. In: {{Citácia knihy | titul = Slovenský biografický slovník IV M{{--}}Q | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 562 | strany = 176{{--}}177 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Prikryl | meno = Ľubomír Viliam | odkaz na autora = | titul = Vývoj mapového zobrazovania Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 481 | strany = 10, 127-147, 149, 158, 160-170, 177-178, 188, 195, 204, 230, 255-256, 259, 272, 274, 403-405 }} == Externé odkazy == * {{MUSAV|144}} * [http://www.geodat.szm.sk/zaujimavosti/stranky/samuel_mikovini.htm Článok na www.geodat.szm.sk] * [http://mek.oszk.hu/06400/06422/html/ Samuel Mikovíni, 1698-1750. Virtuálna výstava] * {{OsudBB}} {{Portál|Vedy o Zemi}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mikovíni, Samuel}} [[Kategória:Narodenia v 1686]] [[Kategória:Úmrtia v 1750]] [[Kategória:Slovenskí polyhistori]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí astronómovia]] [[Kategória:Slovenskí geografi]] [[Kategória:Slovenskí kartografi]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí banskí inžinieri]] [[Kategória:Uhorskí polyhistori]] [[Kategória:Uhorskí matematici]] [[Kategória:Uhorskí astronómovia]] [[Kategória:Uhorskí geografi]] [[Kategória:Uhorskí kartografi]] [[Kategória:Uhorskí pedagógovia]] [[Kategória:Uhorskí banskí inžinieri]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Cinobane]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici]] [[Kategória:Slovenskí rytci]] mgfwm396op7kef89q4e2fulqg5h268p Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice 0 21999 8190891 8080876 2026-04-01T16:56:41Z ~2026-20198-33 290860 8190891 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť | Časť čoho = [[Bratislava|Bratislavy]] | Názov = Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice | Iné názvy = | Obrázok = Podunajske Biskupice 3.jpg | Popis obrázku = Miestny úrad na Trojičnom námestí 11 | Znak = Coat of Arms of Podunajské Biskupice.svg | Vlajka = | Kraj = Bratislavský | Okres = Bratislava II | Región = Bratislava | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.125076 | Zemepisná dĺžka = 17.211483 | Nadmorská výška = 133 | Prvá zmienka = 1254 | Starosta = Roman Lamoš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Team Bratislava]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | PSČ = 82106 | Kód = 529311 | EČV = BA, BL, BT | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Miestny úrad Bratislava-Podunajské Biskupice, Trojičné námestie 11, 825 61 Bratislava 214 | E-mail = sekretariat@mupb.sk | Telefón = +421-2-4524 8088 | Fax = +421-2-4524 8264 | Mapa = Bratislava boroughs map Podunajské Biskupice.svg | Popis mapy = Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy | Web = www.biskupice.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = | Portál1 = Bratislava }} [[Súbor:Podunajské Biskupice.svg|náhľad|Miestne časti]] '''Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice'''<ref name="z258">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/258/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 1996-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> (iné názvy: '''Bratislava-Podunajské Biskupice''', '''Mestská časť Podunajské Biskupice''', '''Podunajské Biskupice'''; (historicky ''Biskupice'', ''Biskupice pri Dunaji'';<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské slovníky | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=bratislava&s=exact&c=8ac6&cs=&d=obce&d=ma# | vydavateľ = slovnik.juls.savba.sk | dátum prístupu = 2025-08-27}}</ref> {{vjz|hun|''Pozsonypüspöki''}}; {{vjz|deu|''Bischofsdorf''}})) sú [[mestská časť]] [[Bratislava|Bratislavy]] v okrese [[Bratislava II]]. Nachádzajú sa vo východnej časti mesta, južne od mestských častí [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]] a [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] a má rozlohu {{km2|42,5}} (čo ich robí najväčšou mestskou časťou Bratislavy). Nachádza sa tu [[Ústav TBC a respiračných chorôb]]. Nachádza sa tu [[múzeum]] obchodu v starej vidieckej [[Kúria (sídlo šľachty)|kúrií]]. V časti [[Lieskovec (Bratislava)|Lieskovec]] sa nachádza malý [[Kaštieľ Lieskovec|letohrádok]] [[Jozef Baťán|Jozefa Batthyányiho]]. Jeho výzdoba je avšak zničená. == Pamiatky a kostoly == {{Pozri aj|Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava II}} V Podunajských Biskupiciach údajne sídlili aj [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], bol tu nájdený rímsky mílnik cisára [[Alexander Severus|Alexandra Severa]] z roku [[230]] a latinský nápis na skale, ktorá pôvodne stála v blízkosti farského kostola s pečiatkou rímskeho tábora. Cez Podunajské Biskupice viedla tzv. Jantárová cesta, ktorá viedla z [[Rím]]a na pobrežie [[Baltské more|Baltského mora]]. V Podunajských Biskupiciach je rímskokatolícky [[Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)|Kostol svätého Mikuláša]] z roku [[1221]]. V [[mestská časť|mestskej časti]] sa tiež nachádza [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]] [[Juraj Albert|Juraja Alberta]] z [[18. storočie|18. storočia]] a [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|morový stĺp Panny Márie a Svätej Trojice]] z roku [[1730]]. Nachádza sa tu [[kláštor]] [[Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža|Milosrdných sestier Svätého kríža]]. V kláštornom [[Kostol svätého Kríža (Podunajské Biskupice)|kostole sv. Kríža]] sa uchovávajú relikvie bl. [[Zdenka Cecília Schelingová|Zdenky Schelingovej]], ktorá bola do roku [[2003]] pochovaná na miestnom cintoríne Nachádza sa tu múzeum obchodu v starej vidieckej kúrií. == Starostovia == * [[1994]]{{--}}[[1998]]: Viliam Nagy * [[1998]]{{--}}[[2002]]: Viliam Nagy * [[2002]]{{--}}[[2006]]: [[Oto Nevický]] * [[2006]]{{--}}[[2010]]: Alžbeta Ožvaldová * [[2010]]{{--}}[[2014]]: Alžbeta Ožvaldová * [[2014]]{{--}}[[2018]]: Alžbeta Ožvaldová * [[2018]]{{--}}[[2022]]: Zoltán Pék * [[2022]]{{--}}súčasnosť: Roman Lamoš == Názov Podunajských Biskupíc == Maďarský názov je ''Pozsonypüspöki'' a nemecký ''Bischdorf''. Úradný slovenský názov od roku [[1920]] bol ''Biskupice'', od roku [[1927]] ''Biskupice pri Dunaji'' a od roku [[1944]] ''Podunajské Biskupice''.<ref Name="Majtán"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majtán | meno = Milan | odkaz na autora = | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | url = http://slovniky.korpus.sk/?w=Podunajsk%C3%A9+Biskupice&s=exact&c=0cea&d=peciar&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8 | dátum vydania = 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-26 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Názov Biskupice poukazuje na to, že obec bola vo vlastníctve biskupa. Nejasnosť do pomenovania vnáša fakt, že Podunajské Biskupice boli majetkom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomského arcibiskupstva]]. Niektorí autori na základe tohoto pomenovania vyvodzujú existenciu [[Avari|avarského]] biskupstva v oblasti dnešných Biskupíc.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Püspöki Nagy | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Podunajské Biskupice : Monografia starších dejín | vydavateľ = Dom Osvety Bratislava-vidiek v Bratislave pre Miestny národný výbor v Podunajských Biskupiciach | miesto = Bratislava | rok = 1969 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podunajské Biskupice | url = http://www.biskupice.sk/files/documents/historia/biskupice.pdf | dátum vydania = 2001-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-26 | vydavateľ = Mestská časť Bratislava-Podunajské Biskupice | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304142121/http://www.biskupice.sk/files/documents/historia/biskupice.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> == Začlenenie == V roku [[1944]] bola k Podunajským Biskupiciam pričlenená obec [[Komárov (Bratislava)|Komárov]].<ref name="Majtán" /> [[1. január]]a [[1972]] sa Podunajské Biskupice stali súčasťou Bratislavy. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === {| class="wikitable" |+ v % <small>(údaje: ''Prehľad etnicity obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880{{--}}2021'')</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prehľad etnicity obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880-2011|url=http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog_abs.php?id=sasd_2011003|dátum vydania=|dátum prístupu=01.10.2019|vydavateľ=Slovenský archív sociálnych dát}}</ref> !národnosť (1921{{--}}2011){{break}}jazyk (1880{{--}}1910) !1880 !1890 !1900 !1910 !1921 !1930 !1950 !1970 !1991 !2001 !2011 !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}</ref> |- |Slováci |3,2 |1,6 |2,0 |1,2 |3,0 |10,3 |51,9 |52,0 |81,0 |82,1 |84,2 |79,86 |- |Maďari |86,0 |90,4 |89,2 |95,8 |92,4 |80,7 |46,0 |46,3 |15,6 |14,0 |10,8 |8,21 |- |Nemci |5,9 |5,0 |4,4 |2,7 |2,5 |3,4 |0,6 |0,3 |0,3 |0,2 |0,1 |0,08 |- |Rusíni | | | | | |0,1 |0,1 |0,1 | |0,1 |0,2 |0,1 |- |Rómovia | | | | | | | | |0,1 |0,2 |0,2 |0,11 |- |ostatní |5,0 |3,1 |4,4 |0,3 |2,1 |5,5 |1,3 |1,2 |2,4 |1,7 |2,0 |2,13 |- |nezistení | | | | | | |0,1 | |0,5 |1,7 |2,6 |9,51 |- |'''Spolu obyvateľov''' |'''2 200''' |'''2 256''' |'''2 473''' |'''2 680''' |'''3 054''' |'''3 827''' |'''5 403''' |'''7 721''' |'''21 087''' |'''19 749''' |'''20 611''' |23464 |} [[Súbor:Podunajské Biskupice kostol 01.jpg|náhľad|Gotický kostol [[Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)|sv. Mikuláša]].]] === Náboženské zloženie === {| class="wikitable" |+v % <small>(údaje: ''Prehľad konfesionality obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880-2011'')</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prehľad konfesionality obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1869-2011|url=http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog_abs.php?id=sasd_2011002|dátum vydania=|dátum prístupu=02.10.2019|vydavateľ=}}</ref> !vierovyznanie !1869 !1880 !1890 !1900 !1910 !1921 !1930 !1950 !1991 !2001 !2011 !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}</ref> |- |rímskokatolícke |97,9 |98,1 |98,6 |97,7 |97,9 |97,9 |97,8 |94,0 |52,1 |65,3 |58,0 |42,46 |- |gréckokatolícke | | | | | | | |0,6 |0,5 |0,6 |0,9 |1,12 |- |evanjelické |1,9 |1,3 |0,8 |1,3 |1,0 |0,9 |0,8 |3,5 |3,0 |4,0 |3,7 |3,18 |- |reformované |0,2 |0,2 |0,2 |0,3 |0,1 |0,1 |0,3 |0,4 |0,2 |0,5 |0,5 |0,44 |- |židovské | |0,4 |0,4 |0,7 |0,9 |0,7 |0,5 |0,1 | | |0,1 |0,01 |- |pravoslávne | | | | | | | |0,3 |0,2 |0,4 |0,4 |0,56 |- |iné | | | | | |0,4 |0,5 |0,9 |0,7 |1,8 |2,9 |3,16 |- |bez vyznania | | | | | | | |0,2 |14,8 |23,1 |26,7 |39,18 |- |nezistené | | | | | | | |0,1 |28,5 |4,3 |6,8 |9,89 |- |'''Spolu obyvateľov''' |'''2 108''' |'''2 200''' |'''2 256''' |'''2 473''' |'''2 680''' |'''3 054''' |'''3 827''' |'''5 403''' |'''21 087''' |'''19 749''' |'''20 611''' |23464 |} == Partnerské obce == * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Orth an der Donau]] ([[Rakúsko]]) – od roku [[2006]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Podunajské Biskupice}} == Externé odkazy == * [http://www.biskupice.sk oficiálna stránka mestskej časti] {{Slovenský výhonok}} {{Podunajské Biskupice}} {{Časti Bratislavy}} {{Obce začlenené do Bratislavy}} [[Kategória:Mestské časti Bratislavy|Podunajské Biskupice]] [[Kategória:Okres Bratislava II|Podunajské Biskupice]] [[Kategória:Obce začlenené do Bratislavy|Podunajské Biskupice]] [[Kategória:Podunajské Biskupice| ]] [[Kategória:Pomenovania podľa Dunaja]] 618rcs29eni9n0emhuugncibxkanki7 8190893 8190891 2026-04-01T17:00:11Z ~2026-20198-33 290860 8190893 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť | Časť čoho = [[Bratislava|Bratislavy]] | Názov = Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice | Iné názvy = | Obrázok = Podunajske Biskupice 3.jpg | Popis obrázku = Miestny úrad na Trojičnom námestí 11 | Znak = Coat of Arms of Podunajské Biskupice.svg | Vlajka = | Kraj = Bratislavský | Okres = Bratislava II | Región = Bratislava | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.125076 | Zemepisná dĺžka = 17.211483 | Nadmorská výška = 133 | Prvá zmienka = 1254 | Starosta = Roman Lamoš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Team Bratislava]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | PSČ = 82106 | Kód = 529311 | EČV = BA, BL, BT | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Miestny úrad Bratislava-Podunajské Biskupice, Trojičné námestie 11, 825 61 Bratislava 214 | E-mail = sekretariat@mupb.sk | Telefón = +421-2-4524 8088 | Fax = +421-2-4524 8264 | Mapa = Bratislava boroughs map Podunajské Biskupice.svg | Popis mapy = Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy | Web = www.biskupice.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = | Portál1 = Bratislava }} [[Súbor:Podunajské Biskupice.svg|náhľad|Miestne časti]] '''Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice'''<ref name="z258">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/258/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 1996-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> (iné názvy: '''Bratislava-Podunajské Biskupice''', '''Mestská časť Podunajské Biskupice''', '''Podunajské Biskupice'''; (historicky ''Biskupice'', ''Biskupice pri Dunaji'';<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské slovníky | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=bratislava&s=exact&c=8ac6&cs=&d=obce&d=ma# | vydavateľ = slovnik.juls.savba.sk | dátum prístupu = 2025-08-27}}</ref> {{vjz|hun|''Pozsonypüspöki''}}; {{vjz|deu|''Bischofsdorf''}})) sú [[mestská časť]] [[Bratislava|Bratislavy]] v okrese [[Bratislava II]]. Nachádzajú sa vo východnej časti mesta, južne od mestských častí [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]] a [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] a má rozlohu {{km2|42,5}} (čo ich robí najväčšou mestskou časťou Bratislavy). Nachádza sa tu [[Ústav TBC a respiračných chorôb]]. Nachádza sa tu [[múzeum]] obchodu v starej vidieckej [[Kúria (sídlo šľachty)|kúrií]]. V časti [[Lieskovec (Bratislava)|Lieskovec]] sa nachádza malý [[Kaštieľ Lieskovec|letohrádok]] [[Jozef Baťán|Jozefa Batthyányiho]]. Jeho výzdoba je avšak zničená. == Pamiatky a kostoly == {{Pozri aj|Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava II}} V Podunajských Biskupiciach údajne sídlili aj [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], bol tu nájdený rímsky mílnik cisára [[Alexander Severus|Alexandra Severa]] z roku [[230]] a latinský nápis na skale, ktorá pôvodne stála v blízkosti farského kostola s pečiatkou rímskeho tábora. Cez Podunajské Biskupice viedla tzv. Jantárová cesta, ktorá viedla z [[Rím]]a na pobrežie [[Baltské more|Baltského mora]]. V Podunajských Biskupiciach je rímskokatolícky [[Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)|Kostol svätého Mikuláša]] z roku [[1221]]. V [[mestská časť|mestskej časti]] sa tiež nachádza [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]] [[Juraj Albert|Juraja Alberta]] z [[18. storočie|18. storočia]] a [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|morový stĺp Panny Márie a Svätej Trojice]] z roku [[1730]]. Nachádza sa tu [[kláštor]] [[Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža|Milosrdných sestier Svätého kríža]]. V kláštornom [[Kostol svätého Kríža (Podunajské Biskupice)|kostole sv. Kríža]] sa uchovávajú relikvie bl. [[Zdenka Cecília Schelingová|Zdenky Schelingovej]], ktorá bola do roku [[2003]] pochovaná na miestnom cintoríne Nachádza sa tu múzeum obchodu v starej vidieckej kúrií. == Starostovia == * [[1994]]{{--}}[[1998]]: Viliam Nagy * [[1998]]{{--}}[[2002]]: Viliam Nagy * [[2002]]{{--}}[[2006]]: [[Oto Nevický]] * [[2006]]{{--}}[[2010]]: Alžbeta Ožvaldová * [[2010]]{{--}}[[2014]]: Alžbeta Ožvaldová * [[2014]]{{--}}[[2018]]: Alžbeta Ožvaldová * [[2018]]{{--}}[[2022]]: Zoltán Pék * [[2022]]{{--}}súčasnosť: Roman Lamoš == Názov Podunajských Biskupíc == Maďarský názov je ''Pozsonypüspöki'' a nemecký ''Bischofsdorf''. Úradný slovenský názov od roku [[1920]] bol ''Biskupice'', od roku [[1927]] ''Biskupice pri Dunaji'' a od roku [[1944]] ''Podunajské Biskupice''.<ref Name="Majtán"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majtán | meno = Milan | odkaz na autora = | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | url = http://slovniky.korpus.sk/?w=Podunajsk%C3%A9+Biskupice&s=exact&c=0cea&d=peciar&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8 | dátum vydania = 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-26 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Názov Biskupice poukazuje na to, že obec bola vo vlastníctve biskupa. Nejasnosť do pomenovania vnáša fakt, že Podunajské Biskupice boli majetkom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomského arcibiskupstva]]. Niektorí autori na základe tohoto pomenovania vyvodzujú existenciu [[Avari|avarského]] biskupstva v oblasti dnešných Biskupíc.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Püspöki Nagy | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Podunajské Biskupice : Monografia starších dejín | vydavateľ = Dom Osvety Bratislava-vidiek v Bratislave pre Miestny národný výbor v Podunajských Biskupiciach | miesto = Bratislava | rok = 1969 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podunajské Biskupice | url = http://www.biskupice.sk/files/documents/historia/biskupice.pdf | dátum vydania = 2001-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-26 | vydavateľ = Mestská časť Bratislava-Podunajské Biskupice | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304142121/http://www.biskupice.sk/files/documents/historia/biskupice.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> == Začlenenie == V roku [[1944]] bola k Podunajským Biskupiciam pričlenená obec [[Komárov (Bratislava)|Komárov]].<ref name="Majtán" /> [[1. január]]a [[1972]] sa Podunajské Biskupice stali súčasťou Bratislavy. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === {| class="wikitable" |+ v % <small>(údaje: ''Prehľad etnicity obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880{{--}}2021'')</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prehľad etnicity obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880-2011|url=http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog_abs.php?id=sasd_2011003|dátum vydania=|dátum prístupu=01.10.2019|vydavateľ=Slovenský archív sociálnych dát}}</ref> !národnosť (1921{{--}}2011){{break}}jazyk (1880{{--}}1910) !1880 !1890 !1900 !1910 !1921 !1930 !1950 !1970 !1991 !2001 !2011 !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}</ref> |- |Slováci |3,2 |1,6 |2,0 |1,2 |3,0 |10,3 |51,9 |52,0 |81,0 |82,1 |84,2 |79,86 |- |Maďari |86,0 |90,4 |89,2 |95,8 |92,4 |80,7 |46,0 |46,3 |15,6 |14,0 |10,8 |8,21 |- |Nemci |5,9 |5,0 |4,4 |2,7 |2,5 |3,4 |0,6 |0,3 |0,3 |0,2 |0,1 |0,08 |- |Rusíni | | | | | |0,1 |0,1 |0,1 | |0,1 |0,2 |0,1 |- |Rómovia | | | | | | | | |0,1 |0,2 |0,2 |0,11 |- |ostatní |5,0 |3,1 |4,4 |0,3 |2,1 |5,5 |1,3 |1,2 |2,4 |1,7 |2,0 |2,13 |- |nezistení | | | | | | |0,1 | |0,5 |1,7 |2,6 |9,51 |- |'''Spolu obyvateľov''' |'''2 200''' |'''2 256''' |'''2 473''' |'''2 680''' |'''3 054''' |'''3 827''' |'''5 403''' |'''7 721''' |'''21 087''' |'''19 749''' |'''20 611''' |23464 |} [[Súbor:Podunajské Biskupice kostol 01.jpg|náhľad|Gotický kostol [[Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)|sv. Mikuláša]].]] === Náboženské zloženie === {| class="wikitable" |+v % <small>(údaje: ''Prehľad konfesionality obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880-2011'')</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prehľad konfesionality obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1869-2011|url=http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog_abs.php?id=sasd_2011002|dátum vydania=|dátum prístupu=02.10.2019|vydavateľ=}}</ref> !vierovyznanie !1869 !1880 !1890 !1900 !1910 !1921 !1930 !1950 !1991 !2001 !2011 !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}</ref> |- |rímskokatolícke |97,9 |98,1 |98,6 |97,7 |97,9 |97,9 |97,8 |94,0 |52,1 |65,3 |58,0 |42,46 |- |gréckokatolícke | | | | | | | |0,6 |0,5 |0,6 |0,9 |1,12 |- |evanjelické |1,9 |1,3 |0,8 |1,3 |1,0 |0,9 |0,8 |3,5 |3,0 |4,0 |3,7 |3,18 |- |reformované |0,2 |0,2 |0,2 |0,3 |0,1 |0,1 |0,3 |0,4 |0,2 |0,5 |0,5 |0,44 |- |židovské | |0,4 |0,4 |0,7 |0,9 |0,7 |0,5 |0,1 | | |0,1 |0,01 |- |pravoslávne | | | | | | | |0,3 |0,2 |0,4 |0,4 |0,56 |- |iné | | | | | |0,4 |0,5 |0,9 |0,7 |1,8 |2,9 |3,16 |- |bez vyznania | | | | | | | |0,2 |14,8 |23,1 |26,7 |39,18 |- |nezistené | | | | | | | |0,1 |28,5 |4,3 |6,8 |9,89 |- |'''Spolu obyvateľov''' |'''2 108''' |'''2 200''' |'''2 256''' |'''2 473''' |'''2 680''' |'''3 054''' |'''3 827''' |'''5 403''' |'''21 087''' |'''19 749''' |'''20 611''' |23464 |} == Partnerské obce == * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Orth an der Donau]] ([[Rakúsko]]) – od roku [[2006]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Podunajské Biskupice}} == Externé odkazy == * [http://www.biskupice.sk oficiálna stránka mestskej časti] {{Slovenský výhonok}} {{Podunajské Biskupice}} {{Časti Bratislavy}} {{Obce začlenené do Bratislavy}} [[Kategória:Mestské časti Bratislavy|Podunajské Biskupice]] [[Kategória:Okres Bratislava II|Podunajské Biskupice]] [[Kategória:Obce začlenené do Bratislavy|Podunajské Biskupice]] [[Kategória:Podunajské Biskupice| ]] [[Kategória:Pomenovania podľa Dunaja]] 8cnmqt0ezgqfzmauy79k29xgluk9ert Pečeňady 0 22412 8191174 7952364 2026-04-02T08:22:11Z Pe3kZA 39673 wl. 8191174 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pečeňady | Iné názvy = | Obrázok = Pečeňady kostol 01.jpg | Popis obrázku = Kostol Božského srdca Ježišovho | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trnavský | Okres = Piešťany | Región = Dolné Považie | Časti = Peťová | Rieka = [[Horný Dudváh]] | Rieka 1 = [[Pečeňadský kanál]] | Zemepisná šírka = 48.482778 | Zemepisná dĺžka = 17.719167 | Nadmorská výška = 166 | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = Ladislav Boháčik<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 922 07 (pošta [[Veľké Kostoľany]]) | Kód = 507431 | EČV = PN | Predvoľba = +421-33 | Adresa = Pečeňady č. 93 | E-mail = info@pecenady.sk | Telefón = 033/7781 115, 033/7719 005 | Fax = 033/7719 004 | Mapa = | Popis mapy = | Web = pecenady.sk | Commons = Pečeňady | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Pečeňadčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Pečeňadčan}}</ref> }} '''Pečeňady''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] asi 18 km južne od mesta [[Piešťany]]. == Polohopis == Obec sa nachádza na [[Dolné Považie|Dolnom Považí]], v severnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Východne od obce preteká [[Horný Dudváh]], východný okraj obce lemuje [[Pečeňadský kanál]]. Chotár obce má tvar čepele v západo-východnom smere a siaha od areálu [[Atómové elektrárne Bohunice|atómovej elektrárne]] po [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]]. Susedí na severe s chotárom [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostolian]], na východe s chotárom obce [[Červeník]], na juhu a juhozápade s územím [[Ratkovce|Ratkoviec]] a na západnom okraji sa na krátkom úseku dotýka chotára [[Jaslovské Bohunice|Jaslovských Bohuníc]].<ref>[http://www.pecenady.sk/zakladne-informacie.html Poloha obce]</ref> Nadmorská výška v rovinatom chotári dosahuje 144 – {{Mnm|171}} a nachádzajú sa tu len menšie porasty lužného lesa so zastúpením duba, hraba, buka, jaseňa, klena a agáta. == Dejiny == Najstaršie nálezy dokladajú pobyt človeka v okolí obce už v [[Neolit|mladšej]] a [[Eneolit|neskorej dobe kamennej]], zdokladované sú tiež nálezy z [[Bronzová doba|doby bronzovej]] a [[stredovek]]u. Najstarší písomný záznam o osade ''villa Bissenorum'' (Byssenorum, v preklade dedina Pečenehov) pochádza z roku [[1208]], ďalšie sa dochovali z rokov [[1209]], [[1216]] a názov ''villa Beseneu'' z roku [[1254]]. V minulosti sa obyvatelia zaoberali najmä poľnohospodárstvom, dnes dochádzajú za prácou do okolitých miest. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Klasicizmus|Klasicistický]] [[kaštieľ]] v časti Peťová, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku [[1820]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=2764 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Autorom stavby je uhorský architekt Michal Pollack. Úpravami prešiel v roku [[1947]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pečeňady | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/pecenady | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti tu sídli detský domov. Priečeliu kaštieľa dominuje trojosový [[portikus]] s [[Iónsky sloh|iónskymi stĺpmi]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Nachádza sa uprostred [[Anglický park|anglického krajinárskeho parku]]. Fasády sú členené v parteri pásovou rustikou a oknami s negatívnymi polkruhovými suprafenestrami a na poschodí s jednoduchými negatívnymi šambránami. <gallery> Súbor:Pečeňady kaštieľ 01.jpg|Klasicistický kaštieľ Súbor:Pečeňady kaštieľ 03.jpg Súbor:Pečeňady kaštieľ 02.jpg Súbor:Pečeňady kaštieľ 04.jpg Súbor:Pečeňady kaštieľ 05.jpg|Anglický park </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] [[Kostol]] Božského srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]], jednoloďová [[historizmus|historizujúca]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1896]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pečeňady – Kostol Božského Srdca Ježišovho | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/pecenady | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Interiér je zaklenutý zrkadlovou [[klenba|klenbou]]. Zariadeniu z doby vzniku stavby dominuje [[neogotika|neogotický]] [[oltár]]. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie s nikami so sochami svätcov je ukončené stupňovitým štítom. Veža s trojuholníkovými štítmi je ukončená ihlancovou helmicou. * Socha [[Anna (svätica)|sv. Anny]] s [[Mária (matka Ježiša)|Pannou Máriou]], [[barok]]ové dielo z roku [[1760]]. Obnovou prešla v roku [[1982]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=2769 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Pečeňady kostol 03.jpg|Kostol Božského srdca Ježišovho Súbor:Pečeňady kostol 04.jpg Súbor:Pečeňady sv Anna 01.jpg|Socha sv. Anny s Pannou Máriou Súbor:Pečeňady sv Anna 02.jpg </gallery> * Socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], barokové dielo z roku [[1768]]. * Socha [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], polychrómovaná ľudová práca z roku [[1778]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=2767 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Pečeňady sv Ján Nepomucký 01.jpg|Socha sv. Jána Nepomuckého Súbor:Pečeňady sv Ján Nepomucký 02.jpg Súbor:Pečeňady sv Ján Nepomucký 03.jpg Súbor:Pečeňady sv Ján Krstiteľ 01.jpg|Socha sv. Jána Krstiteľa Súbor:Pečeňady sv Ján Krstiteľ 02.jpg </gallery> == Doprava == Priamo obcou prechádza [[Cesta II. triedy 504 (Slovensko)|cesta II/504]] z [[Trnava|Trnavy]] na [[Nové Mesto nad Váhom]]. Na [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]] sa dá napojiť križovatkou [[Červeník]] alebo [[Piešťany]] a na [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnú trať Bratislava – Žilina]] v blízkych [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostoľanoch]]. [[Letisko Piešťany]] leží {{Km|25|m|w}} severne. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Anton Kolarovič]] (* [[1894]]{{--}}† [[1977]]), [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], trpiteľ za vieru, [[disident]] odsúdený na päť rokov väzenia.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 250.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Pečeňady]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == * [http://www.pecenady.sk Internetová stránka obce] {{Obce okresu Piešťany}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pečeňady| ]] [[Kategória:Obce okresu Piešťany]] amswlqn01bs238pr7ztgmo40a5aelq4 Ladislav Ballek (spisovateľ) 0 23509 8191126 8090112 2026-04-02T02:41:30Z ~2026-20244-15 290886 8191126 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Ballek | Portrét = | Popis osoby = slovenský prozaik a politik | Dátum narodenia = [[2. apríl]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Terany (okres Krupina)|Terany]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2014|4|15|1941|4|2}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] }} [[Súbor:Banská Bystrica - Ladislav Ballek.jpg|náhľad|Hrob Ladislava Balleka a jeho manželky v banskobystrickom evanjelickom cintoríne]] Mgr. '''Ladislav Ballek''' (* [[2. apríl]] [[1941]], [[Terany (okres Krupina)|Terany]] – † [[15. apríl]] [[2014]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rehák | meno = Oliver | odkaz na autora = | vydavateľ = sme.sk | titul = Zomrel spisovateľ a diplomat Ladislav Ballek | url = http://kultura.sme.sk/c/7172303/zomrel-spisovatel-a-diplomat-ladislav-ballek.html | dátum vydania = 15. apríl 2014 | dátum prístupu = 2014-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[politik]] a [[diplomat]]. == Život == Detstvo prežil v [[Dudince|Dudinciach]] a [[Šahy|Šahách]]. V rokoch [[1959]] – [[1963]] študoval na pedagogickej fakulte v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] slovenský jazyk, dejepis a výtvarnú výchovu. Po absolvovaní základnej vojenskej služby rok učil na základnej škole v [[Habovka|Habovke]]. V roku [[1966]] sa stal redaktorom Čs. rozhlasu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (stál napr. pri zrode relácie Rádiovíkend) a v rokoch [[1968]] – [[1972]] bol redaktorom kultúrnej rubriky krajského denníka [[Smer (denník)|Smer]]. Od roku [[1972]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]]. Najprv v redakcii pôvodnej tvorby vo vydavateľstve [[Slovenský spisovateľ]] a od roku [[1977]] ako vedúci literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SSR. Od roku [[1980]] bol námestníkom riaditeľa [[Slovenský literárny fond|Slovenského literárneho fondu]] a v rokoch [[1984]] – [[1989]] vedúcim tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. V rokoch [[1992]] – [[1994]] bol poslancom Národnej rady SR za [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]]. Vyučoval na Pedagogickej fakulte v [[Nitra|Nitre]] a Pedagogickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1998]] neúspešne kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky. Od roku [[2001]] do roku [[2008]] bol veľvyslancom [[Slovensko|Slovenska]] v [[Česko|Česku]].<ref>{{cite web |url=http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1158069 |title=Najdlhšie slúžiaci veľvyslanec sa lúči s Prahou |publisher= aktualne.sk |accessdate=14.5.2008}}</ref> Typický predstaviteľ slovenskej románovej tvorby /nielen, ale najmä/ 70. rokov. V roku [[1980]] dostal národnú cenu SSR a v roku [[1982]] dostal titul zaslúžilý umelec. == Tvorba == Jeho prvé literárne pokusy sa viažu k jeho vysokoškolskému štúdiu. Prvá próza mu vyšla v zborníku ''Silueta'' v roku [[1964]], o tri roky neskôr mu vyšla debutová knižka. == Dielo == * [[1967]] – ''Útek na zelenú lúku'', novela * [[1969]] – ''Púť červená ako ľalia'', novela * [[1970]] – ''Biely vrabec'', román * [[1974]] – ''Južná pošta'', autobiografické novely * [[1977]] – ''Pomocník. Kniha o Palánku'', román * [[1981]] – ''Agáty. Kniha druhá o Palánku'', román * [[1987]] – ''Lesné divadlo'', román * [[1990]] – ''Čudný spáč zo Slovenského raja'', román * [[1995]] – ''Trinásty mesiac'' * [[2013]] – ''Trojou a vŕškom pamäti : Pisárov dlhý zápis, 2000 - 2008'' [denníkové záznamy; slovo "Troja" v názve odkazuje na pražskú mestskú časť Troja, kde sa nachádzala rezidencia slovenského veľvyslanca] == Ocenenia == * [[2003]]: [[Pribinov kríž]] II. triedy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pribinov kríž, II. trieda | url = https://archiv.prezident.sk/schuster/indexa02f.html?379 | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-28 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200712055546/https://archiv.prezident.sk/schuster/indexa02f.html?379 | dátum archivácie = 2020-07-12 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Veľvyslanci Slovenska v Česku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ballek, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Terian]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Politici SDĽ (1990)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1992 – 1994)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Česku]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (1998)]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Pracovníci Československého rozhlasu]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Laureáti Ceny Ivana Kraska]] d8pwu3eju2xditnvz3cbgemzxiehcyh Ratkovce 0 25505 8191176 8174350 2026-04-02T08:26:27Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8191176 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ratkovce | Iné názvy = | Obrázok = Ratkovce kostol 02.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Ratkovce-hlohovec-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Hlohovec | Región = Dolné Považie | Časti = | Rieka = [[Pečeňadský kanál]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.467222 | Zemepisná dĺžka = 17.719722 | Nadmorská výška = 157 | Prvá zmienka = 1388 | Starosta = Martin Červenka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | PSČ = 920 42 (pošta [[Červeník]]) | Kód = 518620 | EČV = HC | Predvoľba = +421-33 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.ratkovce.sk | Commons = Ratkovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Ratkovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Hlohovec (okres)|okrese Hlohovec]]. V obci je [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] Narodenia Panny Márie z roku [[1843]]. == Poloha == Obec Ratkovce sa nachádza v okrese Hlohovec a spadá do Trnavského kraja. V blízkosti obce sú mestá [[Hlohovec]] (cca. 10 km), [[Trnava]] (cca. 15 km) a [[Piešťany]] (cca. 18 km). Zo susedných dedín sú to [[Žlkovce]], smerom na západ [[Pečeňady]], [[Veľké Kostoľany]], [[Jaslovské Bohunice]] a z južnej strany sú to [[Červeník]] a [[Trakovice]]. Východnú časť zaberá úrodná nížina – sprašová Trnavská tabuľa. Cez stred územia preteká od severu k juhu rieka [[Váh]], ktorá je dôležitou ťahavou cestou vtáctva. Na území okresu sa nachádza najväčší platanový sad v strednej Európe.{{bez citácie}} Obec leží na pravom brehu [[Dudváh]]u, na aluviálnej nive dolného Považia a na východnom okraji Trnavskej sprašovej tabule v nadmorskej výške 157 m v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]]. K nej sa od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] rozprestiera diluviálny útvar, zložený väčšinou z hliny. Za obcou vo vzdialenosti asi 1,5 km smerom na západ sa tiahla v minulosti významná stará obchodná cesta. Na východ je obec otvorená svojou polohou do Považskej doliny. Obec Ratkovce tvorí jedna ulica smerom od Pečeňad, v dolnom konci je ukončená kratšou ulicou tiahnúcou sa smerom od „Gardy“ k Červeníku, ostrou zákrutou je lomená smerom k Žlkovciam. == Katastrálne územie == Ratkovský chotár má chotárne časti s ľudovým pomenovaním: smerom od dediny na západ Humná, Briežky, Konopnice, Kliny, Nádovky, Predné pole, Prostredné pole, Zadné pole a Hoštácke, smerom od dediny na východ Záhrady, Pažite, Nemecké, Hoperské, Horné lúky, Hájske, Zábisterčie, Hájiček, Pri mlyne, Háj – pole a Háj – stromový porast. Polovica chotára leží na západ a má hromadný názov „Pole“, časť na východ má názov „Lúky“. Cez dolnú časť chotára tečie potok Dudváh. Od doliny Manivier, sa tiahne k Dudváhu odvodňovací kanál. Neďaleko od chotárnej medze Žlkovce – Ratkovce sa zachoval na pravom brehu Dudváhu mlyn na spodnú vodu. == Dejiny == Územie dnešných Ratkoviec je bývalé [[neolit]]ické sídlisko s volútovou kultúrou a moravsko-slovenskou maľovanou kultúrou, [[eneolit]]ické s kanelovanou keramikou, [[stará bronzová doba|starobronzové]] s maďarovskou kultúrou ako aj neskoro laténske. Neskôr je to rímsko-barbarské pohrebisko a slovanské pohrebisko z čias Veľkej Moravy. Potvrdzujú to dôkazy nájdené v Ratkovciach v chotárnej časti Nádovky – pod cintorínom, ako aj na cintoríne a v Hliníku. V uvedených lokalitách bol vzkonaný archeologický výskum v rokoch 1947 a 1948. Archeologické pamiatky sú uložené v Slovenskom múzeu v [[Bratislava|Bratislave]] a v Okresnom múzeu v Hlohovci. Prvý raz sa obec Ratkovce spomína v písomných listinách z roku 1388 ako Ratkolch, kde sa uvádza ako príslušenstvo Čachtického hradu. Najprv patrí pod majetok hradu, neskoršie sa obec stala cirkevným majetkom trnavskej fary, potom kapituly. Na vysvetlenie ľudový ústny záznam - ten spomína: „Istý poddaný menom Ratko zachránil svojmu pánovi život s nasadením vlastného života. Za odmenu dostal územie dnešných Ratkoviec, postavil si dom a založil si rodinu. K tomu všetkému mal vraj Ratko rád ovce, z čoho ľudový odkaz predpokladá dnešné pomenovanie – Ratkovce.“ V čase tureckých vpádov sa okolie obce Ratkovce nachádzalo v strede trojuholníka Leopoldov - Veľké Kostoľany – [[Malženice]] o ktorom je známe, že sa tu zdržiavali turecké vojská. O prítomnosti Turkov svedčia náhodne vykopané pozostatky – kostry ľudí a koňov, ktoré sa našli pri „Božej muke“ v Ratkovciach. Popri vpádoch nepriateľských hôrd narúšali pokojný život obyvateľov obce epidémie, povodne a požiare. V rokoch 1581 a 1585 spustošili obec mor a onemocnenia, v rokoch 1678 zúril týfus a v roku 1710 zasa mor. Hladomor zničil obec v roku 1514 a 1610. Cholera postihla obec v roku 1831 a 1866. Z požiarov ten najväčší, trikrát v roku sa opakujúci, zaznamenali v obci v roku 1860, po ktorom neostalo takmer jediného obytného domu. Cholera vyčínala v Ratkovciach aj v roku 1862, kedy zaznamenali najväčšie obete na životoch. Povodeň na Váhu v roku 1813 zaplavila celé okolie, siahala až po Ratkovce, kde hlavne v dolnej časti chotárov narobila veľké škody. Z novšej histórie najväčšou pohromou bol požiar dňa 15. augusta 1904. Popolom ľahlo 19 domov a 3 veľké stodoly. === 20. storočie === Na bojiskách prvej svetovej vojny padlo 20 Ratkovčanov. Počas 1. svetovej vojny bol zaznamenaný nedostatok mužských pracovných síl, nedostatočné obrábanie polí, neúroda a časté rekvirácie, čo spôsobilo všeobecný nedostatok potravín a v dôsledku toho aj veľkú drahotu. V predmníchovskej republike v dôsledku svetovej hospodárskej krízy sa prejavovala veľká nezamestnanosť. Nedostatok pracovných príležitostí, kto dostal prácu pracoval obyčajne iba u miestnych roľníkov ako poľnohospodársky robotník za bežnú mzdu 7 – 8 korún denne. Štátnych a verejných zamestnancov bolo málo. Pribúdalo síce tých, čo navštevujú meštiansku školu v Leopoldove, no po jej ukončení sa dostanli iba tí najšťastnejší do učňovského pomeru k výučbe remesla. Na pokračovanie v štúdiu v ďalších školách nemali dostatok finančných prostriedkov. Po roku 1939 ojedinelé pracovné príležitosti znemožňovala dochádzka do vzdialenejšieho zamestnania pre nevhodné komunikačné spojenie“. Žlkovce a Ratkovce boli vo veľkonočnom týždni roku 1945 svedkom presunu nemeckých vojsk smerom na západ. Krátky boj o obec trval 2. apríla do večerných hodín. V neskorých večerných hodinách dňa 2. apríla 1945 vojaci maršala Malinovského oslobodili obce. V roku 1948 boli zlúčené školy a v roku 1960 športové jednoty obcí Ratkovce a Žlkovce. 1. januára 1974 došlo k zlúčeniu obce Ratkovce a Žlkovce v jednu politickú obec pod názvom Žlkovce. Neskôr v roku 1991 sa obce opäť rozdelili, a tak je obec Ratkovce samostatnou obcou. === Vývoj školstva === V období nepovinnej školskej dochádzky chodili deti z tunajších obcí do školy v Malženiciach, kde sa učilo iba čítať a písať. Prvé vyučovanie v Ratkovciach začalo v súkromnom dome obyvateľky obce, ktorá učila deti iba čítať. Prvým učiteľom bol Fiala, ktorý učil už čítať, písať, čiastočne počty v slovenskom jazyku. Druhá trieda bola zriadená v školskom roku 1933/34. V šk.r. 1948/49 boli školy v Žlkovciach a Ratkovicach zlúčené, a tak vznikla trojtriedna [[ľudová škola]]. Neskôr chodili deti z obcí do školy do Leopoldova, ktorú navštevovali od piateho do deviateho ročníka až do roku 1965, kedy sa začala povinná školská dochádzka do Maduníc. == Hospodárstvo == Hlavným zamestnaním prevažnej väčšiny obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Pôda chotárov patrila i patrí medzi najlepšie na Trnavskej rovine. Podnebie je mierne a priemerné ročné teploty sú napr.: od roku 1938 do roku 1967 sa pohybovali od 7,3 °C do 10,2 °C. Vodné zrážky v tom istom období sa pohybovali od 394 mm do 816 mm za rok. Výhodné klimatické podmienky umožňujú pestovať všetky druhy obilnín, cukrovú repu, zemiaky, kukuricu, ako i viacročné krmoviny. JRD (dnešné Poľnohospodárske družstvo) v Ratkovciach bolo vytvorené dňa 3. septembra 1957. Z hospodárskych zvierat sa choval predovšetkým hovädzí dobytok, ošípané a kone. Okrem uvedených zvierat bolo sústredené osivo a krmivo v predpísanom množstve. Na JRD v Ratkovciach sa sústreďovali na 1 hektár tieto množstvá: 150 kg ďateliny, 1700 kg silážnych plodín, 70 kg jadrových krmív a 500 kg slamy. Obrábanie väčších plôch si žiadalo aj modernizáciu práce, a tak sa prvý obilný kombajn na poliach „udomácňuje“ na JRD v Ratkovciach v roku 1961. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Hlohovec}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ratkovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Hlohovec]] 330skwwssmmuraonjkfnk4bl0h7vkwz Kostol Zvestovania Pána (Bratislava) 0 26800 8190937 7777289 2026-04-01T18:55:01Z ~2026-20236-03 290871 8190937 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = kostol s kláštorom | Celé meno = | Iné meno1 = Františkánsky kostol | Iné meno2 = | Obrázok = Bratislava 049.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = Zvestovanie Pána<br />''(Zvestovanie Panny Márie)'' | Patrocínium poznámka = <br/>25. marec | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Bratislavský kraj | Okres typ = | Okres = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | Mesto typ = | Mesto = Bratislava | Mestská časť typ = | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánske námestie]] | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = Bratislava | Dekanát typ = | Dekanát = Bratislava - Stred | Farnosť typ = rehoľná spoločnosť | Farnosť = [[Rád menších bratov|františkáni (OFM)]] | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = gotika | Sloh1 = barok | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = 24.3.1297 | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 23.10.1963 | číslo uzpf = 24 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=&OkresText=&ObecText=&KatastralneUzemieText=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=24&SearchButton=Hľadať | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = 23.9.2015 }} '''Kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov''' (ľudovo '''Františkánsky kostol''') je pôvodne [[Gotika|gotický]], neskôr slohovo upravovaný súbor sakrálnych stavieb v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]]. Kostol je historicky najstaršou, dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v hlavnom meste [[Slovensko|Slovenska]]. Okrem svojej architektúry si pozornosť zasluhuje aj ako miesto, ku ktorému sa viaže niekoľko významných historických udalostí. == Stavebné dejiny kostola == Stavebné dejiny kostola s priľahlým kláštorom začali v hlbokom stredoveku. Prvou zo stavieb v dnešnom komplexe bola budova kláštora. V roku 1209 pápež [[Inocent III.]] schválil regule nového cirkevného rádu – [[Františkáni|františkánov]]. Nasledovníci [[František z Assisi|svätého Františka]] veľmi rýchlo rozširovali svoju pôsobnosť v mnohých krajinch vtedajšej Európy, [[Uhorsko]] nevynímajúc. Už onedlho po založení rehole sa jej príslušníci usadili v [[Trnava|Trnave]], [[Nitra|Nitre]], [[Košice|Košicich]] ako aj v [[Bratislava|Prešporku]]. Na severnom okraji vtedajšieho mesta okolo roku 1220 začali s výstavbou kláštornej budovy. Stavba sa pretiahla až do konca 13. storočia. Až v druhej polovici 13. storočia sa pristúpilo k výstavbe samotného kostola. Za jeho zakladateľa je považovaný [[Uhorsko|uhorský]] kráľ [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislav IV. Kumánsky]], ktorý ho prikázal postaviť na pamiatku víťazstva nad [[Česko|českým]] kráľom [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] v [[Bitka na Moravskom poli|bitke na Moravskom poli]] v roku 1278. Kostol začali stavať v [[Románske umenie|románsko]]-[[Gotika|gotickom]] slohu a posvätili ho s veľkou slávou 24. marca 1297 v prítomnosti Ladislavovho nástupcu [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]], ostrihomského arcibiskupa a širokého zástupu prešporských obyvateľov. O vznku kostola sa dozvedáme z historických záznamov, z ktorých jedným je spis ''Pozsony régészeti műemlékei'' uhorského kňaza a pedagóga [[František Florián Rómer|Flórisa Rómera]], prešporského rodáka, z roku 1865, pojednávajúci o niektorých historických pamiatkach vtedajšej Bratislavy: {{citát|Do 14. storočia boli vo vnútornom meste iba tri kostoly. Tretím bol kostol františkánov, Ecclesia B. Mariae Virginis fratrum minorum, preslávený počas korunovácií pasovaním rytierov zlatej ostrohy. Za svoj pôvod vďačí víťazstvu kráľa Ladislava IV. nad Otakarom a bol teda votívnym kostolom. Hovorí sa, že kráľ ho začal stavať už v roku 1290, ale až v roku 1297 ho posvätil ostrihomský arcibiskup Lodomer prostredníctvom svojho zástupcu Jakuba, na deň Nanebovzatia Blahoslavenej Panny, keď sa slávi titul kostola.}} V nasledujúcich storočiach objekty prešli viacerými slohovými úpravami, z ktorých najvýraznejšie boli [[barok]]ová a [[Klasicizmus|klasicistická]]. V rokoch 1580 a 1586 zasiahli mesto zemetrasenia, ktoré okrem iných budov poškodili aj františkánsky kláštor a kostol. V lodi kostola sa dokonca zrútila klenba. Trvalo vyše tridsať rokov, kým kostol zastrešili novou, už renesančnou klenbou. V takejto podobe vydržala nasledujúce storočie, kedy ju nahradila súčasná, baroková. Z pôvodne gotického kostola zostalo dnes iba presbytérium a časť obvodových múrov hlavnej lode. == Architektúra stavieb == [[Obrázok:Frantiskansky kostol12.jpg|vľavo|náhľad|Hlavný oltár kostola s oltárnym obrazom-sklomaľbou s motívom Zvestovania Panny Márie]]Kostol Zvestovania Pána je trojloďová stavba s predstavaným polygonálnym presbytériom a vstavanou polygonálnou vežou zakončenou ihlancovitou strechou. Z hmoty kostola vystupujú dve bočné kaplnky, pristavané k severnému múru kostola. Pôdorysne zachováva typickú stredovekú západo-východnú orientáciu sakrálnych stavieb. K južnému múru sa k stavbe kostola primkýna komplex dvojposchodových budov františkánskeho kláštora, obkolesujúcich vnútorný dvor štvorcového pôdorysu. Priečelie kostola, členené horizontálne i vertikálne, zaujme svojím umeleckým stvárnením a prísnou symetrickosťou. Nápadné je najmä horizontálne členenie rímsami na dve poschodia. Druhé poschodie ukončuje mohutný, navrchu zaoblený štít. Vertikálnemu členeniu dominuje [[rizalit]], zakončený na spodnej úrovní štítu [[tympanón]]om, a pilastre s [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami. Priečelie upravil v [[Barok|barokovom]] slohu v rokoch 1745–1746 staviteľ Lucca de Schramm. Od prešporského sochára [[Jozef Sartory|Jozefa Sartoryho]] pochádza kamenná skulptúra [[Panna Mária Immaculata|Panny Márie Immaculaty]], s dvojicou anjelov, umiestnená na rímse nad portálom. K soche Panny Márie sa viaže aj nápis v kamennej kartuši nad vchodom: VIRGINI DEI PARAE SACRUM (''Panenská svätá Božia rodička''). Pred priečelím stojí kovaný, bohato ornamentálne zdobený železný kríž bez korpusu na mohutnom kamennom podstavci. Na čelnej ploche podstavca pod zvlneným segmentovým štítom je zahĺbená plocha využitá ako nápisová tabuľa. Nápis je horizontálne rozdelený na dva odstavce. Toto umelecko-remeselné dielo kováča [[Ľudovít Marton|Ľudovíta Martona]] je prenesené pravdepodobne z [[Ondrejský cintorín|Ondrejského cintorína]]; vzhľadom na symboliku múz na ňom môže ísť o bývalý náhrobok umelca. Dvojposchodová stavba kláštora v súčasnom [[Klasicizmus|klasicistickom]] slohu je výsledkom prestavby z roku 1860. Svojím priečelím sa doširoka otvára do južnej časti Františkánskeho námestia. Pôvodný kláštor z 13. storočia postupne rozširovali prístavbami. V roku 1439 začali stavať nový gotický kláštor s krížovou chodbou okolo štvorhranného dvora. Pri kláštornej budove pribudla aj nemocnica. Súčasťou kláštora bola záhrada obdĺžnikového tvaru, ktorá vo svojej najväčšej výmere zaberala plochu 1870 m². V roku 1708 bola obohatená fontánou, ktorú zásoboval novovybudovaný vodovod. Historik a kartograf [[Ján Matej Korabinský]] sa vo svojom diele ''Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn'' z roku 1786 o záhrade zmieňuje keď uvádza, že ''„... františkánska záhrada má prekrásnu úpravu a je v nej fontána s výbornou horskou vodou.“'' Jej existencia neušla ani [[Matej Bel|Matejovi Belovi]], ktorý vo svojich ''Notitiách'' v roku 1735 poznamenáva, že záhrada františkánskeho kláštora má ''„... nevyčerpateľnú studňu a fontány so stále tečúcou vodou, pravdepodobne najlepšou v meste, privádzanou podzemným vodovodom.“'' Existenciu studne potvrdil aj archeologický prieskum. Pôvodne obdĺžnikový tvar záhrady s výmerou 1870 m2 bol zmenšený takmer o šestinu, lebo mnísi v záujme rozšírenia prístupovej cesty uvoľnili mestu 96 štvorcových siah svojej záhrady. V roku 1708 zaviedli vodovod nielen do kláštorných objektov, ale aj do veľkej záhrady, kde bola fontána, a tiež do vnútornej záhrady – rajského dvora. J. M. Korabinský vo svojom diele uvádza, že Rajskému dvoru františkánskeho kláštora dominuje asi 180 rokov stará lipa. Na východnom krídle kláštora sú slnečné hodny s Dávidom hrajúcim na harfe. Existenciu studne v tomto priestore potvrdil aj archeologický prieskum. Matej Bel v roku 1735 medzi výhody františkánskeho kláštora počíta nevyčerpateľnú studňu, a to pre zdravú vodu, pravdepodobne najlepšiu v celom meste. V roku 1892 bol v spolupráci s Okrášľovacím spolkom zbúraný záhradný múr a nahradil ho ozdobný železný plot. Záhrada dostala novú parkovú úpravu a slúžila všetkým obyvateľoom mesta. V druhej polovici 20. storočia bolo v záhrade detské ihrisko. Šesťboká gotická veža bola ku južnej strane lode pristavaná v rokoch 1410 až 1420. Až do roku 1897 stála v pôvodnej podobe. V uvedenom roku bola však zistená jej statická narušenosť čo malo za následok demontáž jej vrchnej časti, ktorá odvtedy plní okrasnú funkciu ojedinelého záhradného altánku v [[Petržalka|petržalskom]] [[Sad Janka Kráľa|Sade Janka Kráľa]]. Dnes kostolnú vežu miesto chýbajúcej časti nahrádza jej verná neogotická kópia. === Interiér kostola === [[Obrázok:Frantiskansky kostol17.jpg|náhľad|[[Svätý Reparát]] (lat. ''Reparatus''), diakon a mučeník. Relikvia svätca žijúceho v 4. storočí]]Interiérové vybavenie kostola je pomerne bohaté; slohovo je najviac zastúpený barok, ktorý v prvej polovici 18. storočia nahradil vybavenie v starších slohových štýloch. Dominantou svätyne, výškovo oddelenej od hlavnej lode, je hlavný oltár – murovaná stĺpová architektúra z rokov 1720–1730. Oltárny obraz tvorí maľba na skle s motívom Zvestovania Panny Márie z konca 19. storočia. Oltár dopĺňajú sochy prvého uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]] a jeho syna [[Imrich (svätec)|svätého Imricha]]. Interiérové vybavenie kostola predstavuje šesť bočných oltárov, [[Rokoko|rokoková]] [[kazateľnica]] a relikviár s pozostatkami [[Svätý Reparát|svätého Reparáta]]. Ľavá (severná) chrámová loď obsahuje bočné oltáre Narodenia Pána a Piety (Sedembolestnej Panny Márie). Ikonografický program oboch oltárov sa viaže na udalosti vymedzujúce život [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] – narodenie a ukrižovanie. Oltár Piety miesto oltárneho obrazu obsahuje pieskovcovú plastiku [[Pieta (umenie)|Piety]] z roku 1400. Patrí k najkrajším zachovaným skulptúram tohto typu z obdobia tzv. krásneho slohu. Oltár dopĺňajú sošky smútiacich anjelov. Po stranách triumfálneho oblúka stoja dva bočné oltáre zasvätené františkánskym svätým – vľavo svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], vpravo svätého [[Anton Padovský|Antona Padovského]]. Oltáre s rovnakými stĺpovými architektúrami pochádzajú z prvej tretiny 18. storočia. Oltáre v pravej (južnej) lodi z polovice 18. storočia sú zasvätené svätej [[Anna (svätica)|Anne]] a svätej [[Svätá Barbora|Barbore]]. Cenným historickým artefaktom je rokoková kazateľnica z roku 1756. Rečnisko je ozdobené reliéfmi s motívmi stigmatizácie svätého Františka, kázne svätého Františka vtákom a Mojžišovej kázne Židom. V závere pravej lode je vo výklenku umiestnený umelecky vypracovaný relikviár obsahujúci telo diakona a mučeníka zo 4. storočia [[Svätý Reparát|svätého Reparáta]]. Do Prešporku sa relikvia dostala v roku 1769 na žiadosť františkánskeho provinciála Eugena Kósu. === Kaplnky === [[Obrázok:Frantiskansky kostol35.jpg|náhľad|Soška Čiernej Madony s Ježiškom v rovnomennej kaplnke]]Neveľká kaplnka Panny Márie Loretánskej (tiež kaplnka Čiernej Madony) z roku 1708 je baroková architektúra pristavaná k severnej lodi kostola, ktorá v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsku kaplnku (tzv. Svätú chyžu) [[Renesancia|renesančného]] architekta [[Donato Bramante|Bramanteho]] z roku 1509 v [[Taliansko|talianskom]] meste [[Loreto (Marky)|Loreto]]. Jej zakladateľom bol uhorský palatín, knieža [[Pavol Esterházy]] na popud vtedajšieho rádového gvardiána Jána Sebachera. Základný kameň kaplnky položili 20. mája 1708 a čiastočne dokončená bola už na sviatok patróna rehole 4. októbra 1708, keď ju posvätil ostrihomský arcibiskup [[Christian August Saský]]. Stavebné práce však pokračovali aj ďalej. Dostavaná bola pravdepodobne koncom roku 1709, pretože ostrihomský arcibiskup 25. januára 1710 v kaplnke celebroval slávnostnú omšu za prítomnosti Pavla Esterházyho a mnohých šľachticov, účastníkov snemovného zasadnutia. Palatín Esterházy sa pravdepodobne podieľal aj na ikonografickom programe výzdoby kaplnky. Súčasťou skromného interiérového vybavenia je predovšetkým skulptúra Čiernej Madony s Ježiškom umiestnená za ozdobnou mrežou v nike na čelnej stene, pokrytej maľbou vytvárajúcou ilúziu stĺpovej architektúry. Kaplnku presvetľujú dve farebné vitrážové okná – vľavo s motívom [[Panna Mária Immaculata|Panny Márie Immaculaty]], vpravo s motívom svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] a s vročením 1890. Zadná stena obsahuje fragmenty nástenných malieb s kristologickou a mariánskou tematikou. Donátora kaplnky pripomína kolorovaný rodový erb umiestnený na vonkajšej západnej fasáde. Súčasťou kaplnky bola aj krypta určená na pochovávanie donátorov. [[Obrázok:Frantiskansky kostol25.jpg|vľavo|náhľad|Záver kaplnky svätého Jána Evanjelistu]]Historicky i architektonicky najvýznamnejšou z kaplniek Kostola Zvestovania Pána je kaplnka svätého Jána Evanjelistu. Kaplnku v [[Gotika|gotickom]] slohu pristavali k severnej stene kostola medzi rokmi 1360–1380 na mieste pôvodnej stavby z konca 13. storočia. Ide o dvojpodlažnú, pôvodne pohrebnú kaplnku, ktorá svojim architektonickým stvárnením patrí k najkrajším sakrálnym stavbám v celoslovenskom meradle. Motív rebrovej klenby, dekoratívnych panelov a vysunutých svorníkov, ktoré použili pri stavbe, predstavujú veľmi rané uplatnenie konštrukčných a výtvarných detailov, patriacich k vrcholom gotickej sakrálnej architektúry na Slovensku. Predpokladá sa, že jej inšpiračným zdrojom bola kráľovská pohrebná kaplnka [[Saint-Chapelle]] v [[Paríž]]i, ktorej typ bol svojho času veľmi obľúbeným a rozšíreným po celej západnej Európe. Za jej zakladateľa sa považuje Jakub II., vnuk richtára Jakuba I. [[Súbor:Saint John the Evangelist Chapel (Franciscan Church, Bratislava, 2023).jpg|náhľad|Kaplnka Sv. Jána Evanjelistu]] Interiér kaplnky obnovovali v roku 1501, potom v roku 1831 a po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Počas poslednej rekonštrukcie sem umiestnili kamenný oltárny stôl s reliéfmi štyroch evanjelistov v strede s reliéfom [[Panna Mária|Panny Márie]]. Výzdobu kaplnky dotvárajú sochy svätcov uctievaných vo františkánskej reholi, umiestnené na kamenných konzolách pod baldachýnmi medzi oknami: [[František z Assisi|svätého Františka]], [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|svätého Ľudovíta]], [[Anton Padovský|svätého Antona Padovského]], [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]] a [[Klára z Assisi|svätej Kláry]]. V kaplnke je na severnej stene umiestnený pôvodný kamenný erb palatína Pavla Esterházyho. Poslednou z chrámových kaplniek je kaplnka svätej Rozálie (pôvodne svätého Šebestiána) v južnej časti kostola. Stĺpový hlavný oltár s motívom [[Svätá Rozália|svätej Rozálie]], dielo známeho sochára [[Johann A. Messerschmidt|Johanna A. Messerschmidta]], je po bokoch doplnený skulptúrami [[Svätý Šebestián|svätého Šebestiána]] a [[Svätý Rochus|svätého Rochusa]]. V nikách vedľa oltára sú umiestnené sochy uhorských kráľov – [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]] a [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]]. Interiérové vybavenie dopĺňa dvojica bočných oltárov – vľavo oltár svätého [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]] a vpravo oltár Vir Dolorum (Muž Bolesti) z roku 1670. Oltár dal postaviť barón Imrich Czobor. Významnou umelecko-historickou pamiatkou je mramorová votívna doska nitrianskeho biskupa Štefan III. Fejerkövyho v roku 1589 osadená do múru pred vchodom do kaplnky. == Historické udalosti spojené s kostolom == Kostol Zvestovania Pána je významný i z historického pohľadu. Jeho existencia sa spája s viacerými dôležitými udalosťami; jednou z nich bola dokonca voľba nového [[Uhorsko|uhorského]] panovníka. Priestory kláštora sa využívali aj na dôležité rokovania. V roku 1530 tu volili prešporského richtára a mestskú radu. 17. decembra 1526 tu uhorské stavy zvolili za nového panovníka [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]]. V roku 1578 sa tu zišli mešťania – vzbúrenci proti neprávostiam magistrátu, v roku 1601 zasadal v kláštore dokonca uhorský snem. Kostol plnil významnú funkciu aj počas aktu [[Bratislavské korunovácie|korunovácie]] nového uhorského kráľa. Po všetkých korunováciách prichádzal z [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómu svätého Martina]] novokorunovaný kráľ ku kostolu, aby tu pasoval za rytierov Zlatej ostrohy vybraných uhorských šľachticov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * K. Beňová – K. Chmelinová, ''Pamiatky františkánskeho rádu v 19. storočí na Slovensku a Konrád Švestka.'' Bratislava – Martin : Slovenská národná galéria – Matica slovenská, 2013. * I. Janota, ''Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave.'' Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2008. ISBN 978-80-89218-65-3 * I. Janota, ''Oprášené historky zo starej Bratislavy.'' Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2006. ISBN 80-89218-27-X * Št. Holčík, ''Korunovačné slávnosti Bratislava 1563–1830.'' Bratislava : Tatran, 1986. * T. Reháčková, ''Historické záhrady a parky Bratislavy.'' Bratislava : TRIO Publishing, 2012. ISBN 978-80-89552-27-6 * M. Győrik, ''Bratislavský okrášľovací spolok 1868–1918.'' Bratislava : Albert Marenčin v Vydavateľstvo PT, 2012. ISBN 978-80-8114-138-6 * N. Kirinovičová, Františkáni-observanti a ich stavby na území Slovenska v 15. storočí. In: ''Monument revue'', r. 1, 2012, č. 2, s. 2 {{--}} 7. Dostupné [http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-2-2012.pdf online] == Externé odkazy == {{portál|Bratislava|Bratislavský|Architektúra|Architektonický|Umenie|Umelecký}} * [http://www.frantiskani.sk/klastory_ba_kostol.php Kostol Zvestovania Pána a františkánsky kláštor v Bratislave] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120320131622/http://www.frantiskani.sk/klastory_ba_kostol.php |date=2012-03-20 }} * [http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/pamatnici-historie/zelezny-kriz-je-dnes-kulturnou-ruinou.html?page_id=260705 Železný kríž je dnes kultúrnou ruinou] {{Sakrálne stavby v Bratislave}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} {{Františkánske kostoly na Slovensku}} [[Kategória:Kostoly v Bratislave|Zvestovania Pána]] [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Panny Márie na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Gotické kostoly na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Františkánske kostoly na Slovensku|Bratislava]] gbqencmtjheylof5ef77utf08m5llyu Božena 0 28538 8190873 7930967 2026-04-01T16:00:07Z ~2026-20242-61 290853 pripisane osoby. 8190873 wikitext text/x-wiki '''Božena''' je ženské krstné meno. Je to slovanský variant mien ''Benedikta'' a ''Teodora'', t. j. „blahoslavená“, „bohom obdarená“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[27. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Známe Boženy == * [[Božena Němcová]] – česká spisovateľka národného obrodenia * [[Božena Slabejová]] – slovenská herečka * [[Božena Slančíková-Timrava]] – slovenská spisovateľka a autorka kritického realizmu * Božena Slatárovičová - fyzikárka na Kolte == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená slovanského pôvodu]] q2f3olqjdiqwb5yv2k0nwxxwb6o68sk 8190878 8190873 2026-04-01T16:20:44Z ~2026-19334-49 290463 Revízia [[Special:Diff/8190873|8190873]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-20242-61|~2026-20242-61]] ([[User talk:~2026-20242-61|diskusia]]) bola vrátená 8190878 wikitext text/x-wiki '''Božena''' je ženské krstné meno. Je to slovanský variant mien ''Benedikta'' a ''Teodora'', t. j. „blahoslavená“, „bohom obdarená“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[27. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Známe Boženy == * [[Božena Němcová]] – česká spisovateľka národného obrodenia * [[Božena Slabejová]] – slovenská herečka * [[Božena Slančíková-Timrava]] – slovenská spisovateľka a autorka kritického realizmu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená slovanského pôvodu]] 7cev4zahae99qbxpwgbzlscirkjgtnm 8190947 8190878 2026-04-01T19:19:29Z ~2026-20242-61 290853 8190947 wikitext text/x-wiki '''Božena''' je ženské krstné meno. Je to slovanský variant mien ''Benedikta'' a ''Teodora'', t. j. „blahoslavená“, „bohom obdarená“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[27. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Známe Boženy == * [[Božena Němcová]] – česká spisovateľka národného obrodenia * [[Božena Slabejová]] – slovenská herečka * [[Božena Slančíková-Timrava]] – slovenská spisovateľka a autorka kritického realizmu * Božena Slatárovičová - významná osoba == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená slovanského pôvodu]] 57k604vaebi67jq1x4hzu1facv5w70h 8190948 8190947 2026-04-01T19:22:09Z ~2026-19334-49 290463 Revízia [[Special:Diff/8190947|8190947]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-20242-61|~2026-20242-61]] ([[User talk:~2026-20242-61|diskusia]]) bola vrátená 8190948 wikitext text/x-wiki '''Božena''' je ženské krstné meno. Je to slovanský variant mien ''Benedikta'' a ''Teodora'', t. j. „blahoslavená“, „bohom obdarená“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[27. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Známe Boženy == * [[Božena Němcová]] – česká spisovateľka národného obrodenia * [[Božena Slabejová]] – slovenská herečka * [[Božena Slančíková-Timrava]] – slovenská spisovateľka a autorka kritického realizmu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená slovanského pôvodu]] 7cev4zahae99qbxpwgbzlscirkjgtnm 8190952 8190948 2026-04-01T19:28:23Z ~2026-20242-61 290853 8190952 wikitext text/x-wiki '''Božena''' je ženské krstné meno. Preslávila ho najmä Božena Slatárovičová. Je to slovanský variant mien ''Benedikta'' a ''Teodora'', t. j. „blahoslavená“, „bohom obdarená“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[27. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Známe Boženy == * [[Božena Němcová]] – česká spisovateľka národného obrodenia * [[Božena Slabejová]] – slovenská herečka * [[Božena Slančíková-Timrava]] – slovenská spisovateľka a autorka kritického realizmu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená slovanského pôvodu]] g0lzvs5cpmjdtwsdhnftz9wx33pgdqg 8191014 8190952 2026-04-01T21:35:56Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20242-61|~2026-20242-61]] ([[User_talk:~2026-20242-61|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-19334-49 8190948 wikitext text/x-wiki '''Božena''' je ženské krstné meno. Je to slovanský variant mien ''Benedikta'' a ''Teodora'', t. j. „blahoslavená“, „bohom obdarená“. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[27. júl]]a.<ref>{{Kalendárium}}</ref> == Známe Boženy == * [[Božena Němcová]] – česká spisovateľka národného obrodenia * [[Božena Slabejová]] – slovenská herečka * [[Božena Slančíková-Timrava]] – slovenská spisovateľka a autorka kritického realizmu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Ženské mená]] [[Kategória:Ženské mená slovanského pôvodu]] 7cev4zahae99qbxpwgbzlscirkjgtnm Alamak 0 31396 8191121 7686561 2026-04-02T01:46:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191121 wikitext text/x-wiki {{Infobox hviezda začiatok | meno=Alamak }} {{Infobox hviezda obrázok | obrázok = [[Súbor:Position Gamma And.png|250px]]|titulok = Poloha}} {{Infobox hviezda pozorovacie dáta | epocha=J2000 | rektascenzia={{RA|02|03|54}} | deklinácia={{DEC|42|19|47}} | zdanlivá magnitúda=2,10/5,1/6,3 | súhvezdie=Androméda }} {{Infobox hviezda charakteristika | trieda=K3 IIb/B8 V/A0 V | b-v=1,37/0,03 | u-b=1,58/-0,12 | premenná=? }} {{Infobox hviezda astrometria | radiálna rýchlosť=-12 | pohyb ra=43,08 | pohyb dec=-50,85 | paralaxa=9.19 | p_chyba=0.73 | absolútna magnitúda=-3,09/-0,1/1,1 }} {{Infobox hviezda detail| hmotnosť=? | polomer=73,5 | svietivosť=2&nbsp;000 | teplota=4&nbsp;500/10&nbsp;000/10&nbsp;000 | metalicita=? | rotácia=<14/70 km/s | vek=? }} {{Infobox hviezda katalóg | označenia=Gamma Andromedae 1/2Aab/2B, Almach, Alamach, Almaach, Almak, Almaak, Alamac, 57 And, [[Harvard Revised catalogue|HR]] 603/604, [[Bonner Durchmusterung|BD]] +41°395, [[Henry Draper catalogue|HD]] 12533/12534, [[Smithsonian Astrophysical Observatory|SAO]] 37734/37735, FK5 73, GC 2477/2479, ADS 1630, CCDM 02039+4220, [[Hipparcos catalogue|HIP]] 9640 }} {{Infobox hviezda referencie | Simbad=HD+12533 }} {{Infobox hviezda koniec}} '''Alamak''' (Alamach, Almaak, [[arabčina|arab]]. ''`anáq al-'ard'' – púštny rys) alebo '''Gamma Andromedae''' (γ<sup>1,2</sup> And / γ<sup>1,2</sup> Andromedae) je [[hviezdna sústava]] v [[Súhvezdie Androméda|súhvezdí Androméda]]. Je to trojhviezda [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej jasnosti]] 2,13<sup>m</sup>, pri pozorovaní malým [[ďalekohľad]]om sa javí ako [[dvojhviezda]]. Jasnejšia hviezda γ<sup>1</sup> And má zdanlivú jasnosť 2,10<sup>m</sup> a povrchovú teplotu 4&nbsp;500 [[kelvin|K]]. Patrí do [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] K3 a triedy svietivosti II. Druhá zložka, v skutočnosti dvojhviezda γ<sup>2</sup> And, vzdialená na oblohe od nej 10", má zdanlivú jasnosť 5,08<sup>m</sup>. Tvoria ju hviezdy zdanlivej jasnosti 5,1<sup>m</sup> a 6,3<sup>m</sup>, vzájomne vzdialené 60 [[AU]]. == Referencie == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alamak | url = http://www.alcyone.de/cgi-bin/search.pl?object=HR0603 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.10.2011 | vydavateľ = alcyone software | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20081008020447/http://www.alcyone.de/cgi-bin/search.pl?object=HR0603 | dátum archivácie = 2008-10-08 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Almaak (Gamma Andromedae) | url = http://www.daviddarling.info/encyclopedia/A/Almaak.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.10.2011 | vydavateľ = The Encyclopaedia of science | miesto = | jazyk = anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Name Almach |url = http://aladin.u-strasbg.fr/AladinPreview?02%2003%2053.95%20%2B42%2019%2047.0&ident=NAME%20ALMACH |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 17.10.2011 |vydavateľ = CDS |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20190814185320/http://aladin.u-strasbg.fr/AladinPreview?02%2003%2053.95%20%2B42%2019%2047.0&ident=NAME%20ALMACH |dátum archivácie = 2019-08-14 }} *{{Citácia knihy | priezvisko = Hajduk | meno = Anton | priezvisko2 = Štohl | meno2 = Ján a kol. | odkaz na autora = | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | vydavateľ = Osveta | miesto = Bratislava | rok = 1987 | id = 65-045-87 EAS | kapitola = | strany = | jazyk = slovensky }} {{výhonok hviezda}} [[Kategória:Súhvezdie Androméda]] [[Kategória:Bayerove objekty]] [[Kategória:Trojhviezdy]] [[Kategória:Modrobiele trpaslíky]] [[Kategória:Oranžové jasné nadobry]] [[Kategória:HR objekty|0603]] qcq93glhgrh5wll31tpr1lmp65vz5pp Buzz Aldrin 0 33968 8191138 8133414 2026-04-02T05:04:40Z ~2026-20338-64 290887 Otaznik na konci uvodu 8191138 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Buzz Aldrin |Portrét = Buzz Aldrin.jpg |Popis = Aldrin v roku 1969 |Podpis = Buzz Aldrin Autograph.svg |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Stav = neaktívny |Dátum narodenia = {{dnv|1930|1|20}} |Miesto narodenia = [[Glen Ridge (New Jersey)|Glen Ridge]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Zamestnanie = stíhací [[pilot]] |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = |Kozmonaut od = 17. októbra 1963 |Kozmonaut do = 1. júla 1971 |Hodnosť = [[plukovník (Spojené štáty)|plukovník]], [[United States Air Force|USAF]] |Čas vo vesmíre = 12 dní, 1 hodina, 53 minút |Čas výstupov EVA = 7 hodín, 52 minút |Misie = [[Gemini 12]], [[Apollo 11]] |znaky = [[Súbor:Gemini 12 insignia.png|40px]] [[Súbor:Apollo 11 insignia.png|40px]] }} '''Buzz Aldrin''' (pôvodným menom '''Edwin Eugene Aldrin, Jr.'''; * [[20. január]] [[1930]], [[Glen Ridge (New Jersey)|Glen Ridge]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) je bývalý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[inžinierstvo|inžinier]] a stíhací [[pilot]]. V roku [[1966]] uskutočnil ako pilot misie [[Gemini 12]] tri [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy do otvoreného vesmíru]] a v roku [[1969]] bol pilotom lunárneho modulu ''Eagle'' na misii [[Apollo 11]]. Po veliteľovi [[Neil Armstrong|Neilovi Armstrongovi]] bol [[zoznam lunárnych astronautov|druhým človekom]], ktorý vstúpil na povrch [[Mesiac]]a? Aldrin sa narodil v [[Glen Ridge (New Jersey)|Glen Ridge]] v štáte [[New Jersey]] a v roku [[1951]] absolvoval ako tretí v ročníku [[United States Military Academy]] vo [[West Point (New York)|West Pointe]] s titulom [[strojárstvo|strojného inžiniera]]. Vstúpil do [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]] a počas [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] slúžil ako pilot [[prúdový motor|prúdovej]] [[stíhacie lietadlo|stíhačky]]. Absolvoval 66 bojových letov a zostrelil dve lietadlá [[Mikojan-Gurevič MiG-15|MiG-15]]. Po získaní titulu [[doktor vied|doktora vied]] v odbore [[kozmonautika|astronautika]] na [[Massachusetts Institute of Technology]] (MIT) bol Aldrin vybraný za člena [[NASA Astronaut Group 3|3. skupiny astronautov]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], čím sa stal prvým astronautom s doktorandským titulom. Jeho doktorandská práca s názvom ''Line-of-Sight Guidance Techniques for Manned Orbital Rendezvous'' (Navádzacie techniky pre pilotované orbitálne zblíženie v režime priamej viditeľnosti) mu od kolegov astronautov vyslúžila prezývku „Dr. Rendezvous“. Jeho prvý [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] sa uskutočnil v roku 1966 na palube Gemini 12, počas ktorého strávil viac ako päť hodín v otvorenom vesmíre. O tri roky neskôr, [[21. júl]]a 1969 o 03:15:16 [[koordinovaný svetový čas|UTC]], 19 minút potom, ako sa Armstrong prvýkrát dotkol povrchu, Aldrin vstúpil na Mesiac, zatiaľ čo pilot veliteľského modulu [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] zostal na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe Mesiaca]]. Ako [[presbyteriánska cirkev (USA)|presbyteriánsky starší]] sa Aldrin stal prvým človekom, ktorý uskutočnil na Mesiaci náboženský obrad, keď súkromne prijal [[eucharistia|eucharistiu]], ktorá bola prvým jedlom a tekutinou, ktoré sa tam konzumovali. Po odchode z NASA v roku [[1971]] sa Aldrin stal veliteľom [[U.S. Air Force Test Pilot School]]. Do výslužby odišiel v roku [[1972]] po 21 rokoch služby v letectve. V autobiografiách ''Return to Earth'' (1973) a ''Magnificent Desolation'' (2009) opisuje svoj boj s [[depresia (psychológia)|klinickou depresiou]] a [[alkoholizmus|alkoholizmom]] v rokoch po odchode z NASA. Aldrin sa naďalej zasadzuje za výskum vesmíru, najmä za let ľudí na [[Mars]]. Vyvinul tiež [[Marsovský cyklér|Aldrinov cyklér]], špeciálnu [[trajektória (krivka)|trajektóriu]] [[kozmická loď|kozmickej lode]], ktorá umožňuje letieť na Mars efektívnejšie z hľadiska času a pohonných látok. Bol ocenený mnohými vyznamenaniami vrátane [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskej medaily slobody]] v roku 1969. == Životopis == === Kariéra v armáde === Vyštudoval na Montclair High School a potom navštevoval vojenskú akadémiu [[United States Military Academy]] vo [[West Point (New York)|West Point]], ktorú v roku [[1951]] absolvoval ako tretí najlepší v triede. V [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]] lietal na strojoch [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]] a pripísal si dva zostrely lietadiel [[Mikojan-Gurevič MiG-15|MiG-15]]. Potom, čo opustil Kóreu, pôsobil ako inštruktor na [[Nellis Air Force Base|Nellisovej leteckej základni]] v [[Nevada (štát USA)|Nevade]]. Pôsobil tiež na U.S. Air Force Academy a následne sa presunul do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecka]], kde na základni [[Letisko Bitburg|Bitburg]] lietal na strojoch [[North American F-100 Super Sabre|F-100 Super Sabre]]. Aldrin armádu opustil, aby mohol študovať na [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] (Massachusetts Institute of Technology), kde v roku [[1963]] získal doktorát z astronautiky. Po ukončení štúdií sa opäť vrátil k armáde a opustil ju v roku [[1972]] po 21 rokoch služby. === Pôsobenie v NASA === [[Súbor:S66-63536.jpg|thumb|left|Edwin „Buzz“ Aldrin stojí nohami v kabíne [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Gemini 12]] počas prvého [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]], 1966]] V októbri 1963 bol Aldrin vybraný do tretej skupiny astronautov. Jeho seriózny a intelektuálny prístup bol pri plánovaní misií [[Program Gemini|Gemini]] neoceniteľný, ale Aldrin nebol vybraný do žiadnej z posádok. Až po tragickej smrti hlavnej posádky [[Gemini 9A|Gemini 9]] sa zo záložnej posádky stala hlavná a do novej záložnej posádky bol vybraný Aldrin. Do vesmíru sa po prvýkrát dostal ako člen posádky [[Gemini 12]], poslednej misie projektu Gemini. V roku [[1969]] sa zúčastnil ako pilot lunárneho modulu misie [[Apollo 11]] a vstúpil, po [[Neil Armstrong|Neilovi Armstrongovi]], ako druhý človek na povrch Mesiaca. === Lety do vesmíru === [[Súbor:A Man on the Moon, AS11-40-5903 (cropped).jpg|thumb|Aldrin na povrchu [[Mesiac]]a počas misie [[Apollo 11]], 1969]] V kozmickej lodi Gemini 12 bol druhým pilotom. Odštartoval spolu s veliteľom lode [[Jim Lovell|Jamesom Lovellom]] z [[Florida|floridského]] kozmodrómu na [[Cape Canaveral]] v [[november|novembri]] [[1966]]. Počas svojej misie sa spojili s raketovým stupňom [[Agena]]. Aldrin absolvoval tri [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy do vesmíru]] (EVA) s celkovou dĺžkou trvania 5,5 hodiny. Pristáli s kabínou lode na vlnách [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] po lete trvajúcom 3 dni, 22 hodín, 34 minút a 31 sekúnd. O tri roky neskôr štartovala trojčlenná posádka misie [[Apollo 11]] opäť z Floridy. Tridsaťdeväťročný Aldrin mal funkciu pilota lunárneho modulu, partnermi mu boli [[Neil Armstrong]] a [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]. Spoločne s Amstrongom pristál a vystúpil dňa [[20. júl]]a [[1969]] na povrch [[Mesiac]]a. Po 21 hodinách pobytu na Mesiaci obaja odleteli späť k lodi obiehajúcej okolo Mesiaca a odleteli k Zemi. Pristáli s kabínou lode v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] po lete trvajúcom 8 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd. * [[Gemini 12]] ([[11. november]] [[1966]] – [[15. november]] [[1966]]) * [[Apollo 11]] ([[16. júl]] [[1969]] – [[24. júl]] [[1969]]) === Odchod do civilu === Potom sa už nezúčastnil žiadnej ďalšej vesmírnej misie a vrátil sa späť k letectvu, kde pôsobil na manažérskom poste. Jeho kariére však škodili jeho osobné problémy. Vo svojej autobiografii ''Return to Earth'' priznáva, že po odchode z [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] trpel depresiami a alkoholizmom. Armádu opustil v roku 1972 a začal pôsobiť v súkromnom sektore, napríklad robil reklamy automobilke [[Volkswagen]]. V roku [[2002]] ho prezident [[George W. Bush]] vymenoval do Prezidentskej komisie pre budúcnosť letecko-kozmického priemyslu Spojených štátov (Presidential Commission on the Future of the United States Aerospace Industry). V súčasnosti pôsobí v Národnej vesmírnej spoločnosti (National Space Society)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.nss.org/about/ |dátum prístupu=2016-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081218154838/http://www.nss.org/about/ |dátum archivácie=2008-12-18 }}</ref>. Je majiteľom spoločnosti Starcraft Enterprises. == Rodinné pomery == [[Súbor:Buzz Aldrin and wife the late Lois Driggs 2 (48426304911).jpg|thumb|Aldrin so svojou treťou manželkou Lois, 2001]] Začiatkom 80. rokov 20. storočia si oficiálne zmenil krstné meno na „Buzz“, ktoré bolo pôvodne jeho prezývkou z detských čias a ktoré vzniklo skrátením z nesprávnej výslovnosti „buzzer“ (foneticky „baze“) slova „brother“ (t. j. „brat“, výslovnosť „braze“), ako ho vyslovovala jeho sestra. Od februára 1988 bol po tretíkrát ženatý a to s Lois Driggs rod. Cannonovou. Ich spoločná rodina mala šesť dospelých detí a jedného vnuka. Manželstvo vydržalo 23 rokov a skončilo rozvodom ako aj predchádzajúce manželstvá s Joan rod. Archerovou a Beverly rod. Van Zileovou. == Zaujímavosti == Aj keď sa Buzz Aldrin stal až „druhým človekom“, ktorý otlačil svoju nohu do povrchu Mesiaca, má na svojom konte iné prvenstvo. Stal sa historicky prvým človekom, ktorý kedy [[močenie|močil]] na inom telese vo vesmíre<ref>http://news.nationalgeographic.com/news/2009/07/090716-moon-landing-buzz-aldrin-pee.html</ref>. Na Aldrinovu počesť bol v roku [[1970]] jeden z kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 (selenografické súradnice 1,4° s. š., 22,1° v. d., priemer {{km|3|m}}) pomenovaný jeho menom. Jeho priezvisko nesie tiež [[planétka]] [[6470 Aldrin]], ktorú objavil v roku [[1982]] na observatóriu na [[Kleť|Kleti]] [[Antonín Mrkos]]. V roku [[2000]] bol zapísaný v Ohiu do [[National Aviation Hall of Fame]] (Národná letecká sieň slávy). Jeho herecká kariéra je pomerne bohatá<ref>http://www.csfd.cz/tvurce/51110-buzz-aldrin/</ref>. Má hviezdu na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]]. Nadaboval sám seba pre epizódu seriálu [[Simpsonovci]] „Deep Space Homer“, kde spolu s [[Homer Simpson|Homerom Simpsonom]] a fiktívnym astronautom Racom Banyonom letí do vesmíru. V roku 2011 si zahral vo filme ''[[Transformers 3]]'' sám seba. V roku 2012 hral taktiež sám seba v seriáli [[Teória veľkého tresku (seriál)|Teória veľkého tresku]] (piata epizóda šiestej série 6 „The Holographic Excitation“). Ďalej hral sám seba v 20. epizóde 4. sezóny seriálu ''[[30 Rock]]''. {{citát|Žiaden sen nie je príliš vysoko pre tých, ktorí majú oči na oblohe!|Buzz Aldrin}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.buzzaldrin.com/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-edwin-buzz-aldrin/ Buzz Aldrin na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/aldrin_buzz.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/aldrin_buzz.htm Buzz Aldrin na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00029.htm Buzz Aldrin v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/aldrin-jr-edwin-eugene.html Buzz Aldrin na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Aldrin, Edwin Eugene}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Program Gemini]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Lunárni kozmonauti]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Absolventi MIT]] [[Kategória:Osobnosti z New Jersey]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Absolventi United States Military Academy]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA švédskeho pôvodu]] [[Kategória:Slobodomurári USA]] rtrqj6jri4rz22xp80t53p8m6zjq5ii 8191141 8191138 2026-04-02T05:08:28Z ~2026-20338-64 290887 Bodka na konci uvodu 8191141 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Buzz Aldrin |Portrét = Buzz Aldrin.jpg |Popis = Aldrin v roku 1969 |Podpis = Buzz Aldrin Autograph.svg |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Stav = neaktívny |Dátum narodenia = {{dnv|1930|1|20}} |Miesto narodenia = [[Glen Ridge (New Jersey)|Glen Ridge]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Zamestnanie = stíhací [[pilot]] |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = |Kozmonaut od = 17. októbra 1963 |Kozmonaut do = 1. júla 1971 |Hodnosť = [[plukovník (Spojené štáty)|plukovník]], [[United States Air Force|USAF]] |Čas vo vesmíre = 12 dní, 1 hodina, 53 minút |Čas výstupov EVA = 7 hodín, 52 minút |Misie = [[Gemini 12]], [[Apollo 11]] |znaky = [[Súbor:Gemini 12 insignia.png|40px]] [[Súbor:Apollo 11 insignia.png|40px]] }} '''Buzz Aldrin''' (pôvodným menom '''Edwin Eugene Aldrin, Jr.'''; * [[20. január]] [[1930]], [[Glen Ridge (New Jersey)|Glen Ridge]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) je bývalý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[inžinierstvo|inžinier]] a stíhací [[pilot]]. V roku [[1966]] uskutočnil ako pilot misie [[Gemini 12]] tri [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy do otvoreného vesmíru]] a v roku [[1969]] bol pilotom lunárneho modulu ''Eagle'' na misii [[Apollo 11]]. Po veliteľovi [[Neil Armstrong|Neilovi Armstrongovi]] bol [[zoznam lunárnych astronautov|druhým človekom]], ktorý vstúpil na povrch [[Mesiac]]a. Aldrin sa narodil v [[Glen Ridge (New Jersey)|Glen Ridge]] v štáte [[New Jersey]] a v roku [[1951]] absolvoval ako tretí v ročníku [[United States Military Academy]] vo [[West Point (New York)|West Pointe]] s titulom [[strojárstvo|strojného inžiniera]]. Vstúpil do [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]] a počas [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] slúžil ako pilot [[prúdový motor|prúdovej]] [[stíhacie lietadlo|stíhačky]]. Absolvoval 66 bojových letov a zostrelil dve lietadlá [[Mikojan-Gurevič MiG-15|MiG-15]]. Po získaní titulu [[doktor vied|doktora vied]] v odbore [[kozmonautika|astronautika]] na [[Massachusetts Institute of Technology]] (MIT) bol Aldrin vybraný za člena [[NASA Astronaut Group 3|3. skupiny astronautov]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], čím sa stal prvým astronautom s doktorandským titulom. Jeho doktorandská práca s názvom ''Line-of-Sight Guidance Techniques for Manned Orbital Rendezvous'' (Navádzacie techniky pre pilotované orbitálne zblíženie v režime priamej viditeľnosti) mu od kolegov astronautov vyslúžila prezývku „Dr. Rendezvous“. Jeho prvý [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] sa uskutočnil v roku 1966 na palube Gemini 12, počas ktorého strávil viac ako päť hodín v otvorenom vesmíre. O tri roky neskôr, [[21. júl]]a 1969 o 03:15:16 [[koordinovaný svetový čas|UTC]], 19 minút potom, ako sa Armstrong prvýkrát dotkol povrchu, Aldrin vstúpil na Mesiac, zatiaľ čo pilot veliteľského modulu [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] zostal na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe Mesiaca]]. Ako [[presbyteriánska cirkev (USA)|presbyteriánsky starší]] sa Aldrin stal prvým človekom, ktorý uskutočnil na Mesiaci náboženský obrad, keď súkromne prijal [[eucharistia|eucharistiu]], ktorá bola prvým jedlom a tekutinou, ktoré sa tam konzumovali. Po odchode z NASA v roku [[1971]] sa Aldrin stal veliteľom [[U.S. Air Force Test Pilot School]]. Do výslužby odišiel v roku [[1972]] po 21 rokoch služby v letectve. V autobiografiách ''Return to Earth'' (1973) a ''Magnificent Desolation'' (2009) opisuje svoj boj s [[depresia (psychológia)|klinickou depresiou]] a [[alkoholizmus|alkoholizmom]] v rokoch po odchode z NASA. Aldrin sa naďalej zasadzuje za výskum vesmíru, najmä za let ľudí na [[Mars]]. Vyvinul tiež [[Marsovský cyklér|Aldrinov cyklér]], špeciálnu [[trajektória (krivka)|trajektóriu]] [[kozmická loď|kozmickej lode]], ktorá umožňuje letieť na Mars efektívnejšie z hľadiska času a pohonných látok. Bol ocenený mnohými vyznamenaniami vrátane [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskej medaily slobody]] v roku 1969. == Životopis == === Kariéra v armáde === Vyštudoval na Montclair High School a potom navštevoval vojenskú akadémiu [[United States Military Academy]] vo [[West Point (New York)|West Point]], ktorú v roku [[1951]] absolvoval ako tretí najlepší v triede. V [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]] lietal na strojoch [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]] a pripísal si dva zostrely lietadiel [[Mikojan-Gurevič MiG-15|MiG-15]]. Potom, čo opustil Kóreu, pôsobil ako inštruktor na [[Nellis Air Force Base|Nellisovej leteckej základni]] v [[Nevada (štát USA)|Nevade]]. Pôsobil tiež na U.S. Air Force Academy a následne sa presunul do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecka]], kde na základni [[Letisko Bitburg|Bitburg]] lietal na strojoch [[North American F-100 Super Sabre|F-100 Super Sabre]]. Aldrin armádu opustil, aby mohol študovať na [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] (Massachusetts Institute of Technology), kde v roku [[1963]] získal doktorát z astronautiky. Po ukončení štúdií sa opäť vrátil k armáde a opustil ju v roku [[1972]] po 21 rokoch služby. === Pôsobenie v NASA === [[Súbor:S66-63536.jpg|thumb|left|Edwin „Buzz“ Aldrin stojí nohami v kabíne [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Gemini 12]] počas prvého [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]], 1966]] V októbri 1963 bol Aldrin vybraný do tretej skupiny astronautov. Jeho seriózny a intelektuálny prístup bol pri plánovaní misií [[Program Gemini|Gemini]] neoceniteľný, ale Aldrin nebol vybraný do žiadnej z posádok. Až po tragickej smrti hlavnej posádky [[Gemini 9A|Gemini 9]] sa zo záložnej posádky stala hlavná a do novej záložnej posádky bol vybraný Aldrin. Do vesmíru sa po prvýkrát dostal ako člen posádky [[Gemini 12]], poslednej misie projektu Gemini. V roku [[1969]] sa zúčastnil ako pilot lunárneho modulu misie [[Apollo 11]] a vstúpil, po [[Neil Armstrong|Neilovi Armstrongovi]], ako druhý človek na povrch Mesiaca. === Lety do vesmíru === [[Súbor:A Man on the Moon, AS11-40-5903 (cropped).jpg|thumb|Aldrin na povrchu [[Mesiac]]a počas misie [[Apollo 11]], 1969]] V kozmickej lodi Gemini 12 bol druhým pilotom. Odštartoval spolu s veliteľom lode [[Jim Lovell|Jamesom Lovellom]] z [[Florida|floridského]] kozmodrómu na [[Cape Canaveral]] v [[november|novembri]] [[1966]]. Počas svojej misie sa spojili s raketovým stupňom [[Agena]]. Aldrin absolvoval tri [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy do vesmíru]] (EVA) s celkovou dĺžkou trvania 5,5 hodiny. Pristáli s kabínou lode na vlnách [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] po lete trvajúcom 3 dni, 22 hodín, 34 minút a 31 sekúnd. O tri roky neskôr štartovala trojčlenná posádka misie [[Apollo 11]] opäť z Floridy. Tridsaťdeväťročný Aldrin mal funkciu pilota lunárneho modulu, partnermi mu boli [[Neil Armstrong]] a [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]. Spoločne s Amstrongom pristál a vystúpil dňa [[20. júl]]a [[1969]] na povrch [[Mesiac]]a. Po 21 hodinách pobytu na Mesiaci obaja odleteli späť k lodi obiehajúcej okolo Mesiaca a odleteli k Zemi. Pristáli s kabínou lode v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] po lete trvajúcom 8 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd. * [[Gemini 12]] ([[11. november]] [[1966]] – [[15. november]] [[1966]]) * [[Apollo 11]] ([[16. júl]] [[1969]] – [[24. júl]] [[1969]]) === Odchod do civilu === Potom sa už nezúčastnil žiadnej ďalšej vesmírnej misie a vrátil sa späť k letectvu, kde pôsobil na manažérskom poste. Jeho kariére však škodili jeho osobné problémy. Vo svojej autobiografii ''Return to Earth'' priznáva, že po odchode z [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] trpel depresiami a alkoholizmom. Armádu opustil v roku 1972 a začal pôsobiť v súkromnom sektore, napríklad robil reklamy automobilke [[Volkswagen]]. V roku [[2002]] ho prezident [[George W. Bush]] vymenoval do Prezidentskej komisie pre budúcnosť letecko-kozmického priemyslu Spojených štátov (Presidential Commission on the Future of the United States Aerospace Industry). V súčasnosti pôsobí v Národnej vesmírnej spoločnosti (National Space Society)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.nss.org/about/ |dátum prístupu=2016-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081218154838/http://www.nss.org/about/ |dátum archivácie=2008-12-18 }}</ref>. Je majiteľom spoločnosti Starcraft Enterprises. == Rodinné pomery == [[Súbor:Buzz Aldrin and wife the late Lois Driggs 2 (48426304911).jpg|thumb|Aldrin so svojou treťou manželkou Lois, 2001]] Začiatkom 80. rokov 20. storočia si oficiálne zmenil krstné meno na „Buzz“, ktoré bolo pôvodne jeho prezývkou z detských čias a ktoré vzniklo skrátením z nesprávnej výslovnosti „buzzer“ (foneticky „baze“) slova „brother“ (t. j. „brat“, výslovnosť „braze“), ako ho vyslovovala jeho sestra. Od februára 1988 bol po tretíkrát ženatý a to s Lois Driggs rod. Cannonovou. Ich spoločná rodina mala šesť dospelých detí a jedného vnuka. Manželstvo vydržalo 23 rokov a skončilo rozvodom ako aj predchádzajúce manželstvá s Joan rod. Archerovou a Beverly rod. Van Zileovou. == Zaujímavosti == Aj keď sa Buzz Aldrin stal až „druhým človekom“, ktorý otlačil svoju nohu do povrchu Mesiaca, má na svojom konte iné prvenstvo. Stal sa historicky prvým človekom, ktorý kedy [[močenie|močil]] na inom telese vo vesmíre<ref>http://news.nationalgeographic.com/news/2009/07/090716-moon-landing-buzz-aldrin-pee.html</ref>. Na Aldrinovu počesť bol v roku [[1970]] jeden z kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 (selenografické súradnice 1,4° s. š., 22,1° v. d., priemer {{km|3|m}}) pomenovaný jeho menom. Jeho priezvisko nesie tiež [[planétka]] [[6470 Aldrin]], ktorú objavil v roku [[1982]] na observatóriu na [[Kleť|Kleti]] [[Antonín Mrkos]]. V roku [[2000]] bol zapísaný v Ohiu do [[National Aviation Hall of Fame]] (Národná letecká sieň slávy). Jeho herecká kariéra je pomerne bohatá<ref>http://www.csfd.cz/tvurce/51110-buzz-aldrin/</ref>. Má hviezdu na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]]. Nadaboval sám seba pre epizódu seriálu [[Simpsonovci]] „Deep Space Homer“, kde spolu s [[Homer Simpson|Homerom Simpsonom]] a fiktívnym astronautom Racom Banyonom letí do vesmíru. V roku 2011 si zahral vo filme ''[[Transformers 3]]'' sám seba. V roku 2012 hral taktiež sám seba v seriáli [[Teória veľkého tresku (seriál)|Teória veľkého tresku]] (piata epizóda šiestej série 6 „The Holographic Excitation“). Ďalej hral sám seba v 20. epizóde 4. sezóny seriálu ''[[30 Rock]]''. {{citát|Žiaden sen nie je príliš vysoko pre tých, ktorí majú oči na oblohe!|Buzz Aldrin}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.buzzaldrin.com/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-edwin-buzz-aldrin/ Buzz Aldrin na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/aldrin_buzz.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/aldrin_buzz.htm Buzz Aldrin na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00029.htm Buzz Aldrin v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/aldrin-jr-edwin-eugene.html Buzz Aldrin na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Aldrin, Edwin Eugene}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Program Gemini]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Lunárni kozmonauti]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Absolventi MIT]] [[Kategória:Osobnosti z New Jersey]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Absolventi United States Military Academy]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA švédskeho pôvodu]] [[Kategória:Slobodomurári USA]] n6bukbrbmd90odn85mdyyqn62d974qn Anna Fedorová 0 38856 8191149 7806281 2026-04-02T07:07:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191149 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská politička a pedagogička | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|10|19}} | Miesto narodenia = [[Spišská Nová Ves]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = | Deti = | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Mgr. '''Anna Fedorová''' (* [[19. október]] [[1947]], [[Spišská Nová Ves]])v je slovenská komunálna politička a pedagogička. Bola [[primátor (Slovensko)|primátor]]kou mesta [[Spišská Nová Ves]] v rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]]<ref>https://domov.sme.sk/c/752090/spisska-nova-ves-si-v-komunalnych-volnach-zvolila-primatorku.html</ref>, [[poslanec|poslankyňou]] zastupiteľstva [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] a predsedníčkou OKC [[KDH]] v Spišskej Novej Vsi. Ako členka [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] bola zvolená za koalíciu [[KDH]], [[OKS]] vo voľbách v roku [[2005]] za poslankyňu Košického samosprávneho kraja v [[okres Spišská Nová Ves|okrese Spišská Nová Ves]]. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/2vo/mgr-anna-fedorova.html Poslankyňa Mgr. Anna Fedorová na stránke KSK]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Fedorová, Anna}} [[Kategória:Primátori Spišskej Novej Vsi]] [[Kategória:Poslanci Košického samosprávneho kraja]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi]] mig3nhs75vtt6vjoooctkhpg3ictm4x Portál:Astronómia/Vedeli ste 100 39320 8190777 8141391 2026-04-01T12:12:39Z Eryn Blaireová 2374 - staré, + nové 8190777 wikitext text/x-wiki [[File:Artist’s impression of merging neutron stars.jpg|right|90px|Umelecká predstava splynutia dvoch neutrónových hviezd]] *...počet všetkých objavených '''[[Mesiac (družica)|mesiacov]]''' v slnečnej sústave prekročil číslo 1000? *...planéta '''[[HD 204313e]]''' obieha materskú hviezdu v protismere jej rotácie? *...vďaka '''[[Gravitačná vlna|gravitačným vlnám]]''' vedci dokázali zaznamenať vzájomné splynutia už 218 párov [[Neutrónová hviezda|neutrónových hviezd]] alebo [[Čierna diera|čiernych dier]]? *...medzihviezdna kométa '''[[3I/ATLAS]]''' je najrýchlejší známy objekt s priemerom nad 1 km, aký sa kedy pohyboval [[Slnečná sústava|slnečnou sústavou]]? *...prvé [[Galaxia|galaxie]], ktoré sa v ranom vesmíre vytvorili, boli pravdepodobne '''[[Eliptická galaxia|eliptické]]'''? *...ak by '''[[Venuša]]''' vôbec nemala [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]], jej priemerná teplota by bola +46°C? <noinclude>[[Kategória:Portál:Astronómia]]</noinclude> ix7ubz4z288fsqh8nugf882tutqlf88 Anthony de Mello 0 39965 8191155 7976877 2026-04-02T07:30:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191155 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Anthony de Mello |Portrét = |Popis osoby = [[India|indický]] kňaz, psychoterapeut a spisovateľ |Dátum narodenia = [[4. september]] [[1931]] |Miesto narodenia = [[Goa]], [[India]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1987|6|2|1931|9|4}} |Miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] }} '''Anthony de Mello''' (* [[4. september]] [[1931]], [[Goa]], [[India]] – † [[2. jún]] [[1987]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) bol indický [[kňaz]], [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]], [[psychoterapia|psychoterapeut]] a [[spisovateľ]]. Bol známy tým, že písal knihy formou krátkych príbehov. Mnohé z nich boli humorne ladené, mali meditačný charakter, ktorý smeroval stále k zmyslu ľudského života. Za kňaza bol vysvätený 24. marca 1961. Veľa cestoval, navštívil [[Španielsko]], USA, kde študoval a neskôr aj učil. Vo svojich knihách veľmi obratne spájal myšlienky [[kresťanstvo|kresťanstva]] s východnou [[spiritualita|spiritualitou]] a s poznatkami z [[psychológia|psychológie]]. Zomrel náhle na infarkt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://users.tpg.com.au/adsligol/tony/tony1.html |dátum prístupu=2012-04-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120324014959/http://users.tpg.com.au/adsligol/tony/tony1.html |dátum archivácie=2012-03-24 }}</ref> V roku [[1998]] boli niektoré jeho názory odsúdené [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregáciou pre náuku viery]]. Kardinál [[Joseph Ratzinger]], ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI.,v stanovisku z 24. júna 1998<ref>[http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_19980624_demello_sk.html Vatican.va]</ref> napísal: :''„Už v niektorých pasážach jeho raných diel a ešte výraznejšie v jeho neskorších publikáciách možno pozorovať postupné vzďaľovanie sa od esenciálnych obsahov kresťanskej viery. Zjavenie, ktoré prichádza v osobe Ježiša Krista, nahrádza intuíciou Boha bez tvaru a obrazu, a to tej miery, že hovorí o Bohu ako o čistej prázdnote… Tento radikálny [[negatívna teológia|apofatizmus]] vedie dokonca k odmietnutiu skutočnosti, že Biblia obsahuje pravdivé tvrdenia o Bohu… Náboženstvá, vrátane kresťanstva, sú [podľa autora] jednou z najväčších prekážok na ceste k pravde. Túto pravdu však autor nikdy presnejšie nedefinuje… Už uvedené stanoviská sú nezlučiteľné s katolíckou vierou a môžu spôsobiť ťažkú ujmu."''<ref>http://www.ewtn.com/library/CURIA/CDFDEMEL.HTM</ref> == Najznámejšie knihy == * ''Bdelosť'' * ''Modlitba žaby'' – krátke príbehy * ''Minútové nezmysly'' – myšlienky * ''Sadhana: Cesta k Bohu'' –  meditácie * ''Spev vtáka'' – krátke príbehy * ''Cesta k láske'' * ''Pri prameňoch'' – krátke zamyslenia == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Anthony de Mello}} == Externé odkazy == * [http://www.spiritwalk.org/demello.htm stručný prehľad] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050831123356/http://www.spiritwalk.org/demello.htm |date=2005-08-31 }} * [http://www.novinky.cz/kultura/285340-jezuita-ktery-nasel-stesti-u-buddhy-tak-to-by-neslo.html Jezuita, který našel štěstí u Buddhy?] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mello, Anthony de}} [[Kategória:Indickí jezuiti]] [[Kategória:Indickí rímskokatolícki kňazi]] hjvn7q90eah6h00ayj90fhtf1swufdu Opatovice (okres Přerov) 0 42329 8191092 5589892 2026-04-02T00:03:29Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191092 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Opatovice | typ = obec | znak = Opatovice PR CZ CoA.jpg | vlajka = Opatovice PR CZ flag.gif | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = [[Hranice (okres Přerov)|Hranice]] | pov.ob = [[Hranice (okres Přerov)|Hranice]] | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 291 | zemepisná šírka = 49,4991667 | zemepisná dĺžka = 17,7375 | rozloha = 7,97 | prvá zmienka = | starosta = Jaroslav Kuchař | PSČ = 753 56 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0714 516201 | adresa = Hlavní 170<br />Opatovice<br />753 56 Opatovice u Hranic | email = obec@opatovice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.opatovice.cz | commons = Opatovice (Přerov District) }} '''Opatovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] ležiaca v [[Okres Přerov|okrese Přerov]]. Jej [[katastrálne územie]] má rozlohu {{km2|7.97|m}} a žije tu {{OBP|CZ|071516201}} obyvateľov (''{{OBD|CZ|071516201}}''). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Opatovice (Přerov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.opatovice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Přerov}} [[Kategória:Obce okresu Přerov]] 0jqwu752opzgpd4q18y14wwsf9wr2bf Rokytnice (okres Přerov) 0 42394 8191081 5759649 2026-04-01T23:58:18Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191081 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Rokytnice | typ = obec | znak = Rokytnice_znak.png | vlajka = | obrázok = Rokytnice (PR), škola.jpg | popis = <!-- Základní škola a kostel sv. Jakuba Většího --> | ob.roz.pôs = Přerov | pov.ob = Přerov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 210 | zemepisná šírka = 49,4658333 | zemepisná dĺžka = 17,3858333 | rozloha = 8,06 | prvá zmienka = 1348 | starosta = Josef Oščádal | PSČ = 751 04 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0714 517607 | adresa = Rokytnice 143<br />75104 Rokytnice u Přerova | email = rokytnice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecrokytnice.cz | commons = Rokytnice (Přerov District) }} '''Rokytnice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] ležiaca v [[Okres Přerov|okrese Přerov]]. Má 1 461 obyvateľov a jej [[katastrálne územie]] má rozlohu 806 ha. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Rokytnice (Přerov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecrokytnice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Přerov}} [[Kategória:Obce okresu Přerov]] 7r76c5wn9d3pre6pi89lqckqwygbecs Olympskí bohovia 0 51086 8190978 8009030 2026-04-01T20:03:58Z ~2026-20250-73 290875 8190978 wikitext text/x-wiki '''Olympskí bohovia''' boli v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] hlavnými bohmi gréckeho [[panteón (spoločenstvo bohov)|panteónu]], sídliacimi na vrchu [[Olymp]]. V rôznych obdobiach, bolo až 17 bohov považovaných za olympských, ale nikdy nie viac ako dvanásť naraz. Preto boli nazývaní aj „dodekatheon“ (gr: δωδεκα, dodeka, "dvanásť" + θεον, theon, „bohov“). [[Zeus]], [[Héra (bohyňa)|Héra]], [[Poseidón (boh)|Poseidón]], [[Áres]], [[Hermes (boh)|Hermes]], [[Hefaistos]], [[Afrodita]], [[Aténa (mytológia)|Aténa]], [[Apolón]] a [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] boli vždy považovaní za olympských bohov. [[Héba]], [[Hélios]], [[Hestia]], [[Demeter (bohyňa)|Demeter]], [[Dionýzos]], [[Hádes (boh)|Hádes]] a [[Persefona]] sa postupne menili a dopĺňali dvanástku. <!--Hestia gave up her position as an Olympian to Dionysus in order to live among mankind (eventually she was assigned the role of tending the fire on Mount Olympus); while he sometimes would not accept the offer of being an Olympian god. Persephone spent six months of the year in the underworld (causing winter), and was allowed to return to Mount Olympus for the other six months in order to be with her mother, Demeter; who, during this time, would be in woe and not be with the Olympians. And, although Hades was always one of the principal Greek gods, his home in the underworld of the dead made his connection to the Olympians more tenuous. In some accounts, Helios gave up his seat for Apollo. In even rarer, but definate accounts, Hebe, the gods' cupbearer was an Olympian herself, and gave it up to marry Heracles. The Olympians gained their supremacy in the world of gods after Zeus led his siblings to victory in war with the Titans; Zeus, Hera, Poseidon, Demeter, Hestia, and Hades were siblings; all other Olympians are usually considered the children of Zeus by various mothers, except for Athena, who in some versions of the myth was born of Zeus alone. Additionally, some versions of the myth state that Hephaestus was born of Hera alone as Hera's revenge for Zeus' solo birth of Athena. --> * [[Zeus]] je najmocnejší spomedzi všetkých bohov, vládca Olympu, boh počasia (boh hromu a blesku). * Božena Slatarovičová je najväčsí boh sveta * [[Poseidón (boh)|Poseidón]], spolu s Hádesom dvaja najvyššie postavení bohovia po Diovi, boh oceánov a morí. * [[Hádes (boh)|Hádes]], spolu s Poseidónom dvaja najvyššie postavení bohovia po Diovi, boh podsvetia. * [[Aténa (mytológia)|Aténa]] je bohyňa múdrosti, umení, vnútornej krásy, vzdelania a stratégie. * [[Ares (boh)|Ares]] je boh vojny. * [[Eros (mytológia)|Eros]] je boh lásky. * [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] je bohyňa lovu, zvierat, plodnosti a cudnosti. * [[Hefaistos]] je bohom ohňa, zručnosti, remeselníkov. * [[Apolón]] je bohom svetla a slnka, tanca, hudby, medicíny, lukostreľby, básníctva a proroctiev. * [[Hermes (boh)|Hermes]] je bohom cestovateľov, pastierov, zlodejov a tiež je poslom bohov. * [[Afrodita]] je bohyňa lásky, vonkajšej krásy a príťažlivosti. * [[Héra (bohyňa)|Héra]] je manželkou Dia, bohyňa manželstva a vernosti. * [[Demeter (bohyňa)|Demeter]] je bohyňou zeme a roľníctva. * [[Dionýzos]] je najmladší z bohov olympu a je bohom divadla, vína, opitosti a hýrenia. * [[Hélios]] je titanským zosobnením slnka. * [[Persefona]] je bohyňou podsvetia, flóry a poľnohospodárstva. (dcéra Demeter, manželka Háda) * [[Héba]] je bohyňou mladosti. * [[Íris (bohyňa)|Íris]] je bohyňa dúhy a tiež označovaná ako posol bohov. * [[Thaumas]] je bohom všetkých prírodných morských a nebeských úkazov vychádzajúcich z mora. * [[Nike (bohyňa)|Nike]] je bohyňou víťazstva. * [[Hekaté]] je bohyňa kúziel, križovatiek a ciest. *[[Hestia]] je bohyňa a ochrankyňa domáceho/rodinného krbu, obcí i štátov. == Pozri aj == *[[Grécka mytológia]] == Externé odkazy == * [http://marek-harman.webnode.cz/rodostrom-antickych-bohov-a-hrdinov Rodostrom antických bohov a hrdinov] {{Grécka mytológia}} [[Kategória:Grécki bohovia]] [[Kategória:Grécka mytológia]] [[Kategória:Kultúra v Grécku]] c5v2sy90q98jdvmli4u1t04gznf32og 8190979 8190978 2026-04-01T20:05:09Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20250-73|~2026-20250-73]] ([[User_talk:~2026-20250-73|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 7984369 wikitext text/x-wiki '''Olympskí bohovia''' boli v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] hlavnými bohmi gréckeho [[panteón (spoločenstvo bohov)|panteónu]], sídliacimi na vrchu [[Olymp]]. V rôznych obdobiach, bolo až 17 bohov považovaných za olympských, ale nikdy nie viac ako dvanásť naraz. Preto boli nazývaní aj „dodekatheon“ (gr: δωδεκα, dodeka, "dvanásť" + θεον, theon, „bohov“). [[Zeus]], [[Héra (bohyňa)|Héra]], [[Poseidón (boh)|Poseidón]], [[Áres]], [[Hermes (boh)|Hermes]], [[Hefaistos]], [[Afrodita]], [[Aténa (mytológia)|Aténa]], [[Apolón]] a [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] boli vždy považovaní za olympských bohov. [[Héba]], [[Hélios]], [[Hestia]], [[Demeter (bohyňa)|Demeter]], [[Dionýzos]], [[Hádes (boh)|Hádes]] a [[Persefona]] sa postupne menili a dopĺňali dvanástku. <!--Hestia gave up her position as an Olympian to Dionysus in order to live among mankind (eventually she was assigned the role of tending the fire on Mount Olympus); while he sometimes would not accept the offer of being an Olympian god. Persephone spent six months of the year in the underworld (causing winter), and was allowed to return to Mount Olympus for the other six months in order to be with her mother, Demeter; who, during this time, would be in woe and not be with the Olympians. And, although Hades was always one of the principal Greek gods, his home in the underworld of the dead made his connection to the Olympians more tenuous. In some accounts, Helios gave up his seat for Apollo. In even rarer, but definate accounts, Hebe, the gods' cupbearer was an Olympian herself, and gave it up to marry Heracles. The Olympians gained their supremacy in the world of gods after Zeus led his siblings to victory in war with the Titans; Zeus, Hera, Poseidon, Demeter, Hestia, and Hades were siblings; all other Olympians are usually considered the children of Zeus by various mothers, except for Athena, who in some versions of the myth was born of Zeus alone. Additionally, some versions of the myth state that Hephaestus was born of Hera alone as Hera's revenge for Zeus' solo birth of Athena. --> * [[Zeus]] je najmocnejší spomedzi všetkých bohov, vládca Olympu, boh počasia (boh hromu a blesku). * [[Poseidón (boh)|Poseidón]], spolu s Hádesom dvaja najvyššie postavení bohovia po Diovi, boh oceánov a morí. * [[Hádes (boh)|Hádes]], spolu s Poseidónom dvaja najvyššie postavení bohovia po Diovi, boh podsvetia. * [[Aténa (mytológia)|Aténa]] je bohyňa múdrosti, umení, vnútornej krásy, vzdelania a stratégie. * [[Ares (boh)|Ares]] je boh vojny. * [[Eros (mytológia)|Eros]] je boh lásky. * [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] je bohyňa lovu, zvierat, plodnosti a cudnosti. * [[Hefaistos]] je bohom ohňa, zručnosti, remeselníkov. * [[Apolón]] je bohom svetla a slnka, tanca, hudby, medicíny, lukostreľby, básníctva a proroctiev. * [[Hermes (boh)|Hermes]] je bohom cestovateľov, pastierov, zlodejov a tiež je poslom bohov. * [[Afrodita]] je bohyňa lásky, vonkajšej krásy a príťažlivosti. * [[Héra (bohyňa)|Héra]] je manželkou Dia, bohyňa manželstva a vernosti. * [[Demeter (bohyňa)|Demeter]] je bohyňou zeme a roľníctva. * [[Dionýzos]] je najmladší z bohov olympu a je bohom divadla, vína, opitosti a hýrenia. * [[Hélios]] je titanským zosobnením slnka. * [[Persefona]] je bohyňou podsvetia, flóry a poľnohospodárstva. (dcéra Demeter, manželka Háda) * [[Héba]] je bohyňou mladosti. * [[Íris (bohyňa)|Íris]] je bohyňa dúhy a tiež označovaná ako posol bohov. * [[Thaumas]] je bohom všetkých prírodných morských a nebeských úkazov vychádzajúcich z mora. * [[Nike (bohyňa)|Nike]] je bohyňou víťazstva. * [[Hekaté]] je bohyňa kúziel, križovatiek a ciest. *[[Hestia]] je bohyňa a ochrankyňa domáceho/rodinného krbu, obcí i štátov. == Pozri aj == *[[Grécka mytológia]] == Externé odkazy == * [http://marek-harman.webnode.cz/rodostrom-antickych-bohov-a-hrdinov Rodostrom antických bohov a hrdinov] {{Grécka mytológia}} [[Kategória:Grécki bohovia]] [[Kategória:Grécka mytológia]] [[Kategória:Kultúra v Grécku]] gm64z0566r3xtm13n0ttspazrgvalgy Suchá (prítok Ipľa) 0 51625 8191209 7605772 2026-04-02T11:42:22Z Akul59 168826 autoritné údaje 8191209 wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Typ = rieka | Obrázok = Most - Suchá (prítok Ipľa).jpg | Popis obrázka = Cestný most nad riečkou Suchá pri obci [[Šávoľ]] | Názov = Suchá | Dĺžka toku = 33 | Plocha povodia = 340.4 | Rád toku = III. | Povodie = [[Povodie Ipľa|Ipľa]] | Prameň = Jánošíková skala, [[Revúcka vrchovina]] | Ústie = [[Ipeľ]], [[Holiša]] | Hydrologické poradie = 4-24-01-1399 | Číslo recipienta = }} '''Suchá''' je [[rieka]] na juhu stredného Slovenska, preteká územím okresov [[Poltár]] a [[Lučenec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Ipeľ|Ipľa]], má dĺžku {{km|33|m}} a povodie s plochou {{km2|340.4}}. Je tokom III. rádu a priemerná lesnatosť povodia je 30%. == Prameň == Pramení v [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchovine]] na severozápadnom svahu Jánošíkovej skaly ({{mnm|609.3|w}}) v nadmorskej výške približne {{mnm|570}} == Opis toku == Tečie na juh katastrálnym územím obce [[České Brezovo]], potom cez osadu [[Vaľkovo]], ktorá patrí už do regiónu [[Malohont]] kde priberá [[Vaľkovský potok]] zľava, stáča sa na juhovýchod a vstupuje do [[Lučenská kotlina|Lučenskej kotliny]]. Tu najprv preteká cez obec [[Hrnčiarska Ves]], na krátkom úseku tečie južným smerom, zľava priberá [[Selčiansky potok (prítok Suchej)|Selčiansky potok]] a prudko sa stáča na juhovýchod. Ďalej tečie cez [[Hrnčiarske Zalužany]] a pri [[Sušany|Sušanoch]] mení smer toku opäť na juh. Pri [[Ožďany|Ožďanoch]] priberá dva kratšie prítoky a stáča sa na juhozápad. Na území [[Pokoradzké terasy|Pokoradzkých terás]] priberá najprv sprava [[Maštinský potok]], opúšťa [[Malohont]] a dostáva sa späť do Novohradu, priberá pravostrannú [[Šťavica (prítok Suchej)|Šťavicu]] a následne zľava [[Sokolí potok (prítok Suchej)|Sokolí potok]]. Preteká okrajom obce [[Veľké Dravce]], z pravej strany priberá [[Vatín]] a zľava [[Čírinec]]. Obteká [[Bučenská vrchovina|Bučenskú vrchovinu]] na ľavom brehu a osadu [[Nový Sad (Šávoľ)|Nový Sad]] na pravom brehu, na krátkom úseku tečie na juh a pri obci [[Šávoľ]] priberá ľavostranný [[Šávoľský potok]]. Veľkým oblúkom sa stáča na západ, priberá svoj najvýznamnejší prítok, ľavostrannú [[Belina (prítok Suchej)|Belinu]], a tečie okrajom obcí [[Prša]] a [[Fiľakovské Kováče]]. Južne od obce [[Holiša]] sa vlieva v nadmorskej výške cca {{mnm|177}} do [[Ipeľ|Ipľa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.74573&y=48.2998&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Povodie Suchej podľa prítokov (v smere toku) == Suchá (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok) *[[Vaľkovský potok]] Ľ *[[Stojná]] Ľ *[[Selčiansky potok (prítok Suchej)|Selčiansky potok]] Ľ **[[Ploský potok]] P **[[Dubový potok (prítok Selčianskeho potoka)|Dubový potok]] Ľ *[[Zalužiansky potok]] Ľ *[[Maštinský potok]] P *[[Šťavica (prítok Suchej)|Šťavica]] P **[[Bolín]] P *[[Sokolí potok (prítok Suchej)|Sokolí potok]] Ľ *[[Vatín]] P *[[Čírinec]] Ľ *[[Šávoľský potok]] Ľ *[[Belina (prítok Suchej)|Belina]] Ľ **[[Šiatorský potok]] P **[[Bukovinský potok]] P **[[Monický potok]] P ***[[Sladký potok]] Ľ **[[Biskupický potok]] Ľ **[[Čamovský potok]] P ***[[Vidovský potok]] Ľ ***[[Dolina (prítok Čamovského potoka)|Dolina]] Ľ == Pozri aj == *[[Zoznam vodných tokov v povodí Suchej]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Súradnice|48.299931|19.74683|type:river|format=dms|display=title}} {{Vodné toky v povodí Suchej}} {{Vodné toky v povodí Ipľa (1. časť)}} {{Rieky Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rieky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v Revúckej vrchovine]] [[Kategória:Vodné toky v Lučenskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Lučenec]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Poltár]] cpowb42zx5dtver0vnae53t99d8gfsj Ida (rieka) 0 51965 8190785 7540956 2026-04-01T12:28:32Z LoverofBattle12 246706 8190785 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Ida | other_name = | category = Rieka <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | region_type = Okres | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Volovské vrchy | source_type = Prameň | source_location = | source_region = | source_elevation = 940 | source_lat_d = | source_long_d = | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = Bodva | mouth_location = [[Peder]] | mouth_elevation = 176 | mouth_lat_d = 48.57159 | mouth_long_d = 20.939555 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 56.6 | width = | depth = | watershed = 376 | discharge = 1.82 | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Košice Region - physical map.png | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Košický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Ida''' je [[rieka]] na juhu východného Slovenska, v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Bodva|Bodvy]] a má dĺžku {{km|56.6|m}}, povodie {{km2|376}} a priemerný prietok v ústí {{m3|1.82}}/s. Pramení vo [[Volovské vrchy|Volovských vrchoch]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-24 | miesto = Bratislava }}</ref>, pod [[Biely kameň (Volovské vrchy)|Bielym kameňom]] ({{Mnm|1134.5}}) v hlavnom hrebeni pohoria, v nadmorskej výške cca {{Mnm|940}}. Tečie na juhovýchod a priberá niekoľko kratších prítokov zľava spod [[Kojšovská hoľa (vrch)|Kojšovskej hole]] ({{Mnm|1245.7}}), preteká okrajom obce [[Zlatá Idka]], pri osade [[Rieka (Zlatá Idka)|Rieka]] priberá ľavostrannú [[Rieka (prítok Idy)|Rieku]] ({{Mnm|543.3}}) a koryto rieky sa viac rozširuje. Následne sa tok rieky stáča na východ, priberá zľava [[Hlboký potok (prítok Idy)|Hlboký potok]], následne aj ľavostranný [[Horský potok]] a vteká do vodnej nádrže [[Bukovec (vodná nádrž)|Bukovec]]. Ďalej tečie na rozhraní [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]] (podcelok [[Holička (podcelok)|Holička]]) na pravom brehu a [[Košická kotlina|Košickej kotliny]] na ľavom brehu.<ref name="GCS"/> Na krátkom úseku tečie opäť na juhovýchod, preteká okrajom obce [[Bukovec (okres Košice-okolie)|Bukovec]] a napája [[Vodná nádrž pod Bukovcom|vodnú nádrž Pod Bukovcom]]. Pod priehradným múrom tečie južným smerom, zľava priberá menší prítok ({{Mnm|303.3}}) a tečie cez obec [[Malá Ida]]. Potom už tečie v [[Košická kotlina|Košickej kotline]], preteká cez [[Košice – mestská časť Šaca|Šacu]] a [[Veľká Ida|Veľkú Idu]] a mení smer toku na juhozápad. Preteká rovinatým územím [[Košická rovina|Košickej roviny]], kde koryto rieky križujú viaceré vodné kanály, popri obci [[Komárovce (obec)|Komárovce]], sprava priberá Ortovský potok ({{Mnm|193.2}}) a neďaleko [[Buzica|Buzice]] ľavostranný Ružový potok. Následne tečie západným až severozápadným smerom vyrovnaným korytom. Sprava potom priberá vody Cestického potoka, neskôr tiež pravostranný [[Čečejovský potok]], veľkým oblúkom sa postupne stáča viac na severozápad. Pri obci [[Janík]] priberá ľavostrannú [[Konotopa|Konotopu]] a v katastrálnom území obce [[Peder]] sa vlieva do [[Bodva|Bodvy]] ({{Mnm|180.9}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.93973&y=48.57178&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Idy}} {{Vodné toky v povodí Bodvy na Slovensku}} {{Rieky Slovenska}} [[Kategória:Rieky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Bodvy]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Košice-okolie]] p44wgp9kj8wv8f3c755vjz1yd2req7j Európska komisia 0 61179 8190912 8125069 2026-04-01T17:37:11Z BertaBabravá 290737 /* Komisie */ aktualizácia informácií 8190912 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Článok potrebuje základné informácie o minulej a súčasnej Barrosovej komisii|19.2.2010}} {{Infobox |stylTela = |nadpis = |stylNadpisu = |zahlavie = Európska Komisia |stylZahlavia = background:#E8E8E8; color:black; |zahlaviePopis = |stylZahlaviaPopis = |zahlavie2 = |stylZahlavia2 = |obrazok = [[File:Logo of the European Commission (sk).svg|200px]] |stylObrazka = |popisObrazka = <br/>Logo Európskej komisie, inšpiráciou bola budova jej sídla v [[Brusel|Bruseli]], Berlaymont |stylPopisObrazka = |stylHlavicky = |stylPopisu = |stylDat = |stylHlavicky1 = background:#E8E8E8; color:black; |hlavicka1= Prehľad |popis1 = Založená |data1 = [[1958]] |popis2 = Členstvo |data2 = [[Členovia Európskej únie|27 štátov]] |popis3 = Líder |data3 = [[Predseda Európskej komisie|Predseda]] |popis4 = Politická správa |data4 = Tím 27 komisárov |popis5 = Sídlo |data5 = [[Brusel]], [[Belgicko]] <br/> [[Luxemburg]], [[Luxembursko]] |popis6 = Web stránka |data6 = {{url|https://ec.europa.eu/info/index_sk|ec.europa.eu}} }} [[Súbor:Belgique - Bruxelles - Schuman - Berlaymont - 01.jpg|thumb|Európska komisia, Berlaymont]] '''Európska komisia''' (EK) je najvyšší výkonný orgán [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), ktorý má v mnohých otázkach rozhodovaciu právomoc. Navrhuje [[legislatíva|legislatívu]] EÚ, kontroluje dodržiavanie tejto legislatívy v členských krajinách EÚ a zastupuje EÚ voči členským štátom aj navonok. Z prevažnej časti spravuje [[Rozpočet Európskej únie|rozpočet EÚ]]. Komisia v praxi funguje ako vládny kabinet s 27 členmi Komisie, neformálne nazývanými "komisári". Každý štát má v EK zastúpeného jedného člena, avšak tí sú prísahou zaviazaní reprezentovať všeobecné záujmy EÚ ako celku, nie vlastného štátu. V súčasnosti je predsedníčkou EK už na druhé volebné obdobie [[Ursula von der Leyenová|Ursula von der Leyen]], ktorou sa stala v decembri 2019. == Zloženie Európskej komisie == V čele Európskej komisie stojí predseda navrhnutý [[Európska rada|Európskou radou]] a potvrdený [[Európsky parlament|Európskym parlamentom]]. Ostatní členovia (komisári) sú spoločne menovaní Radou európskej únie, prezidentom Európskej komisie a potvrdení Európskym parlamentom. Počet komisárov sa počas roku [[2004]] niekoľkokrát zmenil. Pred vstupom desiatich nových členských štátov mala Európska komisia 20 komisárov. Päť štátov - [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Nemecko]], [[Španielsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] - mali v EK dvoch komisárov, zvyšných 10 členských štátov po jednom. Po vstupe nových členských štátov [[1. máj]]a [[2004]] sa zvýšil počet komisárov na 30 (pribudlo po jednom komisárovi z každej novej členskej krajiny). [[18. november|18. novembra]] [[2004]], kedy sa ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 - každá členská krajina má už len jedného komisára. Taký stav nastal aj po pristúpení Rumunska a Bulharska v roku [[2007]], resp. Chorvátska v roku 2013. EK má v roku [[2020]] 27 komisárov a Predsedu komisie. Napriek tomu, že členov Komisie nominujú členské štáty, nesmú komisári po svojom schválení požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani iného orgánu. == Organizačná štruktúra == Aparát Európskej komisie sa rozdeľuje do takzvaných [[Generálne riaditeľstvo|generálnych riaditeľstiev]] (''Directorate-General'', DG), ktoré sú analogické ministerstvám. Každé generálne riaditeľstvo sa zaoberá konkrétnou problematikou, na jeho čele je generálny riaditeľ, ktorý podlieha priamo konkrétnemu komisárovi. V portfóliu jedného komisára môže byť viacero generálnych riaditeľstiev. Podľa údajov EK pracovalo na generálnych riaditeľstvách k aprílu [[2007]] spolu 23&nbsp;043 zamestnancov v trvalom alebo dočasnom pracovnom pomere. EK mala v roku 2018 asi 32 000 zamestnancov.<ref>https://ec.europa.eu/info/about-european-commission/organisational-structure_en</ref> V každom členskom štáte EÚ má Európska komisia aj svoje [[Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku|zastúpenie]], na Slovensku je to v [[Bratislava|Bratislave]]. == Pracovný program a rozhodnutia == Predseda komisie nastavuje politický kurz, na základe ktorého komisári rozhodujú aké sú strategické ciele a vypracovávajú ročný pracovný program, ktorý predstavuje plán činnosti na nasledujúcich 12 mesiacov a v ktorom je vysvetlená realizácia politických priorít v praxi.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Európska komisia|url=https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-commission_sk|dátum vydania=|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=Oficiálne webové stránky Európskej únie}}</ref> Rozhodnutia Európskej komisie sa prijímajú na základe kolektívnej zodpovednosti a všetci komisári majú pri rozhodovaní rovnaký hlas. Výnimku majú prípady, ktoré ich oprávňujú na určité situácie.<ref name=":0" /> == Komisie == *[[Von der Leyenovej komisia]] - súčasná a predošlá komisia, s dvoma volebnými obdobiami: ** [[Von der Leyenovej komisia|Prvá von der Leyenovej komisia]] (1. decembra 2019 - 30. novembra 2024) ** [[Druha von der Leyenovej komisia]] (1. decembra 2024 - 30. októbra 2029) *[[Junckerova komisia]] - predošlá komisia, (1.november 2014 - 30.november 2019) * [[Barrosova komisia]] - predošlá komisia, s dvoma volebnými obdobiami: ** 1. Barrosova komisia (22. november 2004 - 8. február 2010) ** 2. Barrosova komisia (9. február 2010 - 31. október 2014) == Externé odkazy == *[http://ec.europa.eu/index_sk.htm Európska komisia] *[http://www.europa.sk/ Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku] == Referencie == <references /> {{Inštitúcie EÚ}} [[Kategória:Európska komisia| ]] [[Kategória:Inštitúcie Európskej únie]] 9rpe7grzdpea4zgkdontugg0w1pvccb Afrohmyzožravce 0 70039 8190786 8047291 2026-04-01T12:28:33Z Vasiľ 2806 Vasiľ premiestnil stránku [[Afrosoricida]] na [[Afrohmyzožravce]] 8047291 wikitext text/x-wiki {{presunúť|afrohmyzožravce}} {{Infobox živočíchy| Názov=Afrosoricida| Obrázok=Tanrek.jpg| Titulok=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= afrohmyzožravce|rad po latinsky=Afrosoricida| Binomické meno=| Klasifikátor1=McDowell| Dátum1=1958| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Afrohmyzožravce'''<ref>ORSZÁGHOVÁ, Z. et al. Zoológia chordátov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2012, str. 278</ref> (lat. Afrosoricida) je rad [[cicavce|cicavcov]] patriaci do taxónu [[Afrotheria]]. Afrohmyzožravce zahŕňajú 3 (alebo 2) recentné čeľade: [[tenrekovité]], [[vydríkovité]] (tradične zaraďované ako súčasť tenrekovitých) a [[zlatokrtovité]]. Do prelomu 20. a 21. storočia boli tieto čeľade považované za súčasť radu [[hmyzožravce]] (Lipotyphla alebo Insectivora [nie Eulipotyphla]). ==Systematika== rad afrohmyzožravce (Afrosoricida; =Tenrecoidea v širšom zmysle): *incertae sedis: rod †[[Nanogale]] *čeľaď †[[Todralestidae]] (jediný rod †[[Todralestes]]) - niekedy zaraďované do čeľade [[Adapisoriculidae]], staršie zaraďované do čeľade [[Pantolestidae]] *rod †[[Garatherium]] - niekedy zaraďované do čeľade Adapisoriculidae *rod †[[Afrodon]] - niekedy zaraďované do čeľade Adapisoriculidae *''nepomenovaný taxón'' - niekedy zaraďované do čeľade Tenrecidae v širšom zmysle **rod †[[Dilambdogale]] **rod †[[Widanelfarasia]] **rod †[[Jawharia]] *''nepomenovaný taxón'' (staršie: podčeľaď Protenrecinae v rámci Tenrecidae v širšom zmysle) - niekedy zaraďované do čeľade Tenrecidae v širšom zmysle **rod †[[Protenrec]] **rod †[[Erythrozootes]] *[[Tenrecoidea]] v užšom zmysle (po slovensky asi "tenreky"): **rod †[[Plesiorycteropus]] **rod †[[Qatranilestes]] **čeľaď [[tenrekovité]] (Tenrecidae) v širšom zmysle (staršie: Centetidae): ***čeľaď [[tenrekovité]] (Tenrecidae) v užšom zmysle ***čeľaď [[vydríkovité]] (Potamogalidae) *[[Chrysochloroidea]] (=[[Chrysochloridea]]) (po slovensky asi "zlatokrty"): **rod †[[Eochrysochloris]] - niekedy zaraďované do čeľade Chrysochloridae **čeľaď [[zlatokrtovité]] (Chrysochloridae) [[Tenrecomorpha]] môže v závislosti od autora znamenať jednu z týchto možností: a) Tenrecoidea v užšom zmysle, b) Afrosoricida okrem Todralestidae, c) Afrosoricida okrem Todralestidae a okrem Chrysochloridea, d) Afrosoricida. Zdroje systematiky: <ref>Kathryn M. Everson, Voahangy Soarimalala, Steven M. Goodman, Link E. Olson, Multiple Loci and Complete Taxonomic Sampling Resolve the Phylogeny and Biogeographic History of Tenrecs (Mammalia: Tenrecidae) and Reveal Higher Speciation Rates in Madagascar's Humid Forests, Systematic Biology, Volume 65, Issue 5, September 2016, Pages 890–909, https://doi.org/10.1093/sysbio/syw034</ref><ref>Averianov, Alexander & Lopatin, Alexey. (2016). Fossils and monophyly of Afrotheria: a review of the current data. Archives of Zoological Museum of Lomonosov Moscow State University. 54. 146-160. [https://www.researchgate.net/publication/322289031_Fossils_and_monophyly_of_Afrotheria_a_review_of_the_current_data] </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Werdelin | meno = Lars | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sanders | meno2 = William Joseph | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Cenozoic Mammals of Africa | vydanie = | vydavateľ = Univ of California Press | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 986 | url = https://books.google.sk/books?id=6c8lDQAAQBAJ&pg=PA253&lpg=PA253&dq=taxonomy+%22jawharia%22&source=bl&ots=Lnymm6xdUK&sig=ACfU3U1Y85Zd4XxNSmGhsgxKkdQfAvAcXg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiV5vi8-IvrAhUDzqQKHV5FCvIQ6AEwD3oECAkQAQ#v=onepage&q=taxonomy%20%22jawharia%22&f=false| isbn = 978-0-520-25721-4 | kapitola = | strany =253-259 a 99-105| jazyk = }}</ref><ref>SEIFERT, E. R. The oldest and youngest records of afrosoricid placentalsfrom the Fayum Depression of northern Egypt. 2010 [http://www.app.pan.pl/archive/published/app55/app20100023.pdf]</ref><ref>PICKFORD, M. Tiny Tenrecomorpha (Mammalia) from the Eocene of Black Crow, Namibia. 2019 [http://www.mme.gov.na/files/publications/121_GSN%20Comms%2021_2_Pickford%20Nanogale.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=január 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/insectivora/tenrecoidea.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PBDB | url = https://paleobiodb.org/classic | vydavateľ = paleobiodb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World - Browse: AFROSORICIDA | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=11100001 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Afrosoricida|commons=Category:Afrosoricida}} ==Zdroje== {{referencie}} {{Cicavce}} {{Zoologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Afrosoricida| ]] 4w3ob4cngtl73cbvs08to2e5bu2syz2 8190788 8190786 2026-04-01T12:28:50Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8190788 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=Afrosoricida| Obrázok=Tanrek.jpg| Titulok=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= afrohmyzožravce|rad po latinsky=Afrosoricida| Binomické meno=| Klasifikátor1=McDowell| Dátum1=1958| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Afrohmyzožravce'''<ref>ORSZÁGHOVÁ, Z. et al. Zoológia chordátov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2012, str. 278</ref> (lat. Afrosoricida) je rad [[cicavce|cicavcov]] patriaci do taxónu [[Afrotheria]]. Afrohmyzožravce zahŕňajú 3 (alebo 2) recentné čeľade: [[tenrekovité]], [[vydríkovité]] (tradične zaraďované ako súčasť tenrekovitých) a [[zlatokrtovité]]. Do prelomu 20. a 21. storočia boli tieto čeľade považované za súčasť radu [[hmyzožravce]] (Lipotyphla alebo Insectivora [nie Eulipotyphla]). ==Systematika== rad afrohmyzožravce (Afrosoricida; =Tenrecoidea v širšom zmysle): *incertae sedis: rod †[[Nanogale]] *čeľaď †[[Todralestidae]] (jediný rod †[[Todralestes]]) - niekedy zaraďované do čeľade [[Adapisoriculidae]], staršie zaraďované do čeľade [[Pantolestidae]] *rod †[[Garatherium]] - niekedy zaraďované do čeľade Adapisoriculidae *rod †[[Afrodon]] - niekedy zaraďované do čeľade Adapisoriculidae *''nepomenovaný taxón'' - niekedy zaraďované do čeľade Tenrecidae v širšom zmysle **rod †[[Dilambdogale]] **rod †[[Widanelfarasia]] **rod †[[Jawharia]] *''nepomenovaný taxón'' (staršie: podčeľaď Protenrecinae v rámci Tenrecidae v širšom zmysle) - niekedy zaraďované do čeľade Tenrecidae v širšom zmysle **rod †[[Protenrec]] **rod †[[Erythrozootes]] *[[Tenrecoidea]] v užšom zmysle (po slovensky asi "tenreky"): **rod †[[Plesiorycteropus]] **rod †[[Qatranilestes]] **čeľaď [[tenrekovité]] (Tenrecidae) v širšom zmysle (staršie: Centetidae): ***čeľaď [[tenrekovité]] (Tenrecidae) v užšom zmysle ***čeľaď [[vydríkovité]] (Potamogalidae) *[[Chrysochloroidea]] (=[[Chrysochloridea]]) (po slovensky asi "zlatokrty"): **rod †[[Eochrysochloris]] - niekedy zaraďované do čeľade Chrysochloridae **čeľaď [[zlatokrtovité]] (Chrysochloridae) [[Tenrecomorpha]] môže v závislosti od autora znamenať jednu z týchto možností: a) Tenrecoidea v užšom zmysle, b) Afrosoricida okrem Todralestidae, c) Afrosoricida okrem Todralestidae a okrem Chrysochloridea, d) Afrosoricida. Zdroje systematiky: <ref>Kathryn M. Everson, Voahangy Soarimalala, Steven M. Goodman, Link E. Olson, Multiple Loci and Complete Taxonomic Sampling Resolve the Phylogeny and Biogeographic History of Tenrecs (Mammalia: Tenrecidae) and Reveal Higher Speciation Rates in Madagascar's Humid Forests, Systematic Biology, Volume 65, Issue 5, September 2016, Pages 890–909, https://doi.org/10.1093/sysbio/syw034</ref><ref>Averianov, Alexander & Lopatin, Alexey. (2016). Fossils and monophyly of Afrotheria: a review of the current data. Archives of Zoological Museum of Lomonosov Moscow State University. 54. 146-160. [https://www.researchgate.net/publication/322289031_Fossils_and_monophyly_of_Afrotheria_a_review_of_the_current_data] </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Werdelin | meno = Lars | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sanders | meno2 = William Joseph | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Cenozoic Mammals of Africa | vydanie = | vydavateľ = Univ of California Press | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 986 | url = https://books.google.sk/books?id=6c8lDQAAQBAJ&pg=PA253&lpg=PA253&dq=taxonomy+%22jawharia%22&source=bl&ots=Lnymm6xdUK&sig=ACfU3U1Y85Zd4XxNSmGhsgxKkdQfAvAcXg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiV5vi8-IvrAhUDzqQKHV5FCvIQ6AEwD3oECAkQAQ#v=onepage&q=taxonomy%20%22jawharia%22&f=false| isbn = 978-0-520-25721-4 | kapitola = | strany =253-259 a 99-105| jazyk = }}</ref><ref>SEIFERT, E. R. The oldest and youngest records of afrosoricid placentalsfrom the Fayum Depression of northern Egypt. 2010 [http://www.app.pan.pl/archive/published/app55/app20100023.pdf]</ref><ref>PICKFORD, M. Tiny Tenrecomorpha (Mammalia) from the Eocene of Black Crow, Namibia. 2019 [http://www.mme.gov.na/files/publications/121_GSN%20Comms%2021_2_Pickford%20Nanogale.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=január 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/insectivora/tenrecoidea.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PBDB | url = https://paleobiodb.org/classic | vydavateľ = paleobiodb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World - Browse: AFROSORICIDA | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=11100001 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Afrosoricida|commons=Category:Afrosoricida}} ==Zdroje== {{referencie}} {{Cicavce}} {{Zoologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Afrosoricida| ]] spv41zz7t5l45vahaz0x7qcl9i44oqr 8190808 8190788 2026-04-01T13:17:18Z ~2026-19334-49 290463 8190808 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=Afrosoricida| Obrázok=Tanrek.jpg| Titulok=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= afrohmyzožravce|rad po latinsky=Afrosoricida| Binomické meno=| Klasifikátor1=McDowell| Dátum1=1958| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Afrohmyzožravce'''<ref>ORSZÁGHOVÁ, Z. et al. Zoológia chordátov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2012, str. 278</ref> (lat. Afrosoricida) je rad [[cicavce|cicavcov]] patriaci do taxónu [[Afrotheria]]. Afrohmyzožravce zahŕňajú 3 (alebo 2) recentné čeľade: [[tenrekovité]], [[vydríkovité]] (tradične zaraďované ako súčasť tenrekovitých) a [[zlatokrtovité]]. Do prelomu 20. a 21. storočia boli tieto čeľade považované za súčasť radu [[hmyzožravce]] (Lipotyphla alebo Insectivora [nie Eulipotyphla]). ==Systematika== rad afrohmyzožravce (Afrosoricida; =Tenrecoidea v širšom zmysle): *incertae sedis: rod †[[Nanogale]] *čeľaď †[[Todralestidae]] (jediný rod †[[Todralestes]]) - niekedy zaraďované do čeľade [[Adapisoriculidae]], staršie zaraďované do čeľade [[Pantolestidae]] *rod †[[Garatherium]] - niekedy zaraďované do čeľade Adapisoriculidae *rod †[[Afrodon]] - niekedy zaraďované do čeľade Adapisoriculidae *''nepomenovaný taxón'' - niekedy zaraďované do čeľade Tenrecidae v širšom zmysle **rod †[[Dilambdogale]] **rod †[[Widanelfarasia]] **rod †[[Jawharia]] *''nepomenovaný taxón'' (staršie: podčeľaď Protenrecinae v rámci Tenrecidae v širšom zmysle) - niekedy zaraďované do čeľade Tenrecidae v širšom zmysle **rod †[[Protenrec]] **rod †[[Erythrozootes]] *[[Tenrecoidea]] v užšom zmysle (po slovensky asi "tenreky"): **rod †[[Plesiorycteropus]] **rod †[[Qatranilestes]] **čeľaď [[tenrekovité]] (Tenrecidae) v širšom zmysle (staršie: Centetidae): ***čeľaď [[tenrekovité]] (Tenrecidae) v užšom zmysle ***čeľaď [[vydríkovité]] (Potamogalidae) *[[Chrysochloroidea]] (=[[Chrysochloridea]]) (po slovensky asi "zlatokrty"): **rod †[[Eochrysochloris]] - niekedy zaraďované do čeľade Chrysochloridae **čeľaď [[zlatokrtovité]] (Chrysochloridae) [[Tenrecomorpha]] môže v závislosti od autora znamenať jednu z týchto možností: a) Tenrecoidea v užšom zmysle, b) Afrosoricida okrem Todralestidae, c) Afrosoricida okrem Todralestidae a okrem Chrysochloridea, d) Afrosoricida. Zdroje systematiky: <ref>Kathryn M. Everson, Voahangy Soarimalala, Steven M. Goodman, Link E. Olson, Multiple Loci and Complete Taxonomic Sampling Resolve the Phylogeny and Biogeographic History of Tenrecs (Mammalia: Tenrecidae) and Reveal Higher Speciation Rates in Madagascar's Humid Forests, Systematic Biology, Volume 65, Issue 5, September 2016, Pages 890–909, https://doi.org/10.1093/sysbio/syw034</ref><ref>Averianov, Alexander & Lopatin, Alexey. (2016). Fossils and monophyly of Afrotheria: a review of the current data. Archives of Zoological Museum of Lomonosov Moscow State University. 54. 146-160. [https://www.researchgate.net/publication/322289031_Fossils_and_monophyly_of_Afrotheria_a_review_of_the_current_data] </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Werdelin | meno = Lars | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sanders | meno2 = William Joseph | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Cenozoic Mammals of Africa | vydanie = | vydavateľ = Univ of California Press | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 986 | url = https://books.google.sk/books?id=6c8lDQAAQBAJ&pg=PA253&lpg=PA253&dq=taxonomy+%22jawharia%22&source=bl&ots=Lnymm6xdUK&sig=ACfU3U1Y85Zd4XxNSmGhsgxKkdQfAvAcXg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiV5vi8-IvrAhUDzqQKHV5FCvIQ6AEwD3oECAkQAQ#v=onepage&q=taxonomy%20%22jawharia%22&f=false| isbn = 978-0-520-25721-4 | kapitola = | strany =253-259 a 99-105| jazyk = }}</ref><ref>SEIFERT, E. R. The oldest and youngest records of afrosoricid placentalsfrom the Fayum Depression of northern Egypt. 2010 [http://www.app.pan.pl/archive/published/app55/app20100023.pdf]</ref><ref>PICKFORD, M. Tiny Tenrecomorpha (Mammalia) from the Eocene of Black Crow, Namibia. 2019 [http://www.mme.gov.na/files/publications/121_GSN%20Comms%2021_2_Pickford%20Nanogale.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=január 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/insectivora/tenrecoidea.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PBDB | url = https://paleobiodb.org/classic | vydavateľ = paleobiodb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World - Browse: AFROSORICIDA | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=11100001 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Afrosoricida|commons=Category:Afrosoricida}} {{Zoologický výhonok}} {{Cicavce}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Afrosoricida| ]] 4r04ehdpvmpt0fkz7pbhwfy8f7flrjj Šablóna:Play-off8+nasadenie+3miesto 10 72360 8190859 7894143 2026-04-01T15:23:07Z 321fire 115544 Šablóna:Play-off8 už obsahuje aj nasadenie aj 3. miesto 8190859 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Šablóna:Play-off8]] 2hzfvtsst7i8nnjc05nt7quvznn9bqo Bertha von Suttner 0 75360 8191171 8190684 2026-04-02T08:13:02Z Bakjb 236375 fix 8191171 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = rakúska pacifistka a spisovateľka | Portrét = Bertha-von-Suttner-1906.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[9. jún]] [[1843]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[České kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1914|6|21|1843|6|9}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Bertha Sophia Felicita Freifrau von Suttner''' rodená grófka ''Kinská'' (* [[9. jún]] [[1843]], [[Praha]], [[České kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]] – † [[21. jún]] [[1914]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]) bola rakúska [[Pacifizmus|pacifistka]] a [[spisovateľ]]ka (Pseudonym: ''B. Oulot'', ''Jemand''). V roku [[1882]] iniciovala spolu s A. H. Hried vznik periodika „''Die Waffen Nieder''“, ktorý bol neskôr nahradený periodikom „''Friedenswarte''“. Ako prvej žene jej bola [[1. december|1. decembra]] [[1905]] udelená [[Nobelova cena za mier]]. == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = Bertha von Suttner |2 = František Jozef Kinský |3 = Sofia Vilhelmína Körnerová |4 = [[František Ferdinand II. Kinský]] |5 = Mária Kristína z Lichtenštajna |6 = Jozef von Körner |7 = |8 = Ján Ferdinand Leopold Kinský |9 = Mária Terézia Capece |10 = [[Emanuel z Lichtenštajna]] |11 = Mária Anna Antónia z Ditrichštejna |12 = |13 = |14 = |15 = |16 = [[František Ferdinand Kinský]] |17 = Mária Terézia z Fünfkirchenu |18 = Girolamo Capece |19 = Mária Terézia z Koloniče |20 = [[Filip Erazmus z Lichtenštajnska]] |21 = [[Kristína Terézia z Löwenstein-Wertheimu-Rochefortu]] |22 = [[Karol Ľudovít z Ditrichštejna]] |23 = Mária Terézia Anna z Trauttmansdorffu |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = |29 = |30 = |31 = }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Suttner, Bertha von}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Rakúski spisovatelia]] [[Kategória:Rakúski novinári]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Rakúski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Českí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Rakúske osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Rakúsko-uhorskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] [[Kategória:Kinskí]] sg2j8jqe6ax5105zonr1j5yqlx89gwm Aachenský kongres (1818) 0 77652 8191023 6961347 2026-04-01T23:01:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191023 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kongressdenkmal im Farwickpark - panoramio.jpg|thumb|Pamätník kongresu v Aachene]] '''Aachenský kongres''' bol stretnutím panovníkov a ministrov [[Francúzsko|Francúzska]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Rusko|Ruska]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]],<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Paulička|meno=Ivan (a kol.)|titul=Všeobecný encyklopedický slovník A-F|vydanie=|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=|rok=2005|isbn=80-7181-618-3|strany=}}</ref> ktorý sa konal v dňoch [[29. september|29. septembra]] – [[21. november|21. novembra]] [[1818]]<ref name="buch-5_9Dqp_BOPAC-134">Elisabeth Fehrenbach: ''Vom Ancien Régime zum Wiener Kongress.'' Oldenbourg Verlag, 2001, ISBN 9783486497540, S.&nbsp;134.</ref> v meste [[Aachen]]. Kongres rozhodol o predčasnom odvolaní okupačných vojsk z Francúzska (ktoré tam zostali po prehre [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]]) a o jeho vstupe do tzv. [[svätá aliancia|Svätej aliancie]].<ref name=":0" /> Prijal sa tu ''Aachenský protokol,''<ref>Ein Abdruck der Kongressakte findet sich bei Carlos Calvo: ''Le droit international théoretique et pratique précédé d'un exposé historique des progrès de la science du droit des gens''. 5. Auflage, Rousseau, Paris 1896, Bd. 3, S. 183f.</ref> v ktorom účastníci vyjadrili oficiálne svoju túžbu po „udržaní pokoja vo svete“.<ref name=":0" /> Kongres riešil tiež otázky práv [[židia|židovského]] obyvateľstva a obchodu s [[otrok]]mi. == Referencie == <references /> == Literatúra == * Stella Ghervas, ''Réinventer la tradition. Alexandre Stourdza et l'Europe de la Sainte-Alliance'', Paris, Honoré Champion, 2008. (ISBN 978-2-74531-669-1) * {{cite book|last=Jarrett|first=Mark|title=The Congress of Vienna and its Legacy: War and Great Power Diplomacy after Napoleon|publisher=I. B. Tauris & Company, Ltd.|year=2013|location=London|isbn=978-1780761169}} == Externé odkazy == * [http://www.packbierpeter.de/joomla/images/pdf/kongress.pdf Karl Franz Meyer, Aachen, Der Monarchen-Kongreß im Jahr 1818] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180128074737/http://www.packbierpeter.de/joomla/images/pdf/kongress.pdf |date=2018-01-28 }} == Zdroj == {{Preklad|de|Aachener Kongress|15945830}} {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Konferencie]] [[Kategória:Dejiny Francúzska]] [[Kategória:Dejiny Pruska]] [[Kategória:Aachen]] [[Kategória:1818]] jj9sp6z7q6iq9oh6odojqikumznovwn Slovenská sporiteľňa 0 77909 8190856 8130451 2026-04-01T15:03:31Z Rondel 56742 aktualizácie údajov 8190856 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.167611|17.150455|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Slovenská sporiteľňa, a.s. | Logo spoločnosti = Slovenska-sporitelna-logo.png | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = [[bankovníctvo]] | Založená = 1825 | Sídlo = Tomášikova 48, [[Bratislava]] 832 37 | Štát sídla = Slovensko | Pôvod ={{minivlajka|Slovensko}} Slovensko | Vedenie = [[Michaela Bauer]], predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka, Pavel Cetkovský, člen predstavenstva, Juraj Barta, člen predstavenstva, Milan Hain, člen predstavenstva, Marek Sásik, člen predstavenstva. | Územný rozsah = Slovensko | Vlastník = Erste Group Bank AG | Člen skupiny = Erste Group Bank AG | Prevádzkový zisk = 534,9 mil. eur | Čistý zisk = 285,5 mil. eur | Kapitálová primeranosť = 20,74 % | Počet zamestnancov = 3 642<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Slovenská sporiteľňa| odkaz na autora = | titul = Slovenská sporiteľňa dosiahla za rok 2022 zisk po zdanení 242,8 milióna eur | url = https://www.slsp.sk/sk/aktuality/2026/2/26/slovenska-sporitelna-uzavrela-rok-2025-s-vyraznym-rastom-zisku-a-uverov vydavateľ = slsp.sk| dátum vydania = 2026-02-26| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-02-26| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> | Slogan spoločnosti = Budúcnosť je vaša. | Domáca stránka = https://www.slsp.sk | Poznámka = |Kód banky=0900|IČO=00 151 653|DIČ=2020411536|IČ DPH=SK7020000262|SWIFT (BIC) kód=GIBASKBX|Clearing: SLSP SC|REUTERS: SVBR, SVBS, SVBT,SVBU|Kód banky: 0900 SWIFT (BIC) kód: GIBASKBX |Skratka=SLSP}} [[File:Slovenská sporiteľňa ústredie.jpg|thumb|Slovenská sporiteľňa ústredie]] [[Súbor:Tomášikova 48 01.jpg|náhľad|Sídlo na Tomášikovej 48 v Bratislave]] [[File:Historická budova Mestskej sporiteľne.jpg|thumb|Historická budova Mestskej sporiteľne]] '''Slovenská sporiteľňa''' bola založená v roku 1825 ako vôbec prvá sporiteľničná inštitúcia na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Vznikla postupnou zmenou z filiálok ''Die Erste oesterreichische Spar-Casse'' v Bratislave. V súčasnosti je s viac ako 1,8 milióna klientov najväčšou [[Banka (inštitúcia)|bankou]] na Slovensku. Dlhodobo si udržuje vedúce postavenie v oblasti celkových aktív, úverov obyvateľstvu, vkladov klientov, vydaných bankových, počte obchodných miest a bankomatov. Komplexné služby ponúka v takmer 140 pobočkách a 4 firemných centrách (k 31. 12. 2024). Klienti majú k dispozícii viac ako 750 bankomatov po celom Slovensku. Od roku 2001 je Slovenská sporiteľňa členom Erste Group, ktorá bola v roku 1819 založená ako prvá rakúska sporiteľňa. Od roku 1997 sa Erste Group stala jednou z najväčších stredoeurópskych bankových skupín so 47 000 zamestnancami. Obsluhujú približne 15,9 miliónov klientov v takmer 2 700 pobočkách v šiestich krajinách východnej časti Európskej únie (Rakúsko, Česko, Slovensko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) a v Srbsku. == Dejiny == Slovenská sporiteľňa je najstaršia banka na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil banky | url = https://www.slsp.sk/sk/informacie-o-banke/o-banke/profil-banky | vydavateľ = slsp.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1819 – vzniká ''Erste oesterreichische Spar-Casse'' *1825 – filiálka (komandita) ''Erste oesterreichische Spar-Casse'' v Prešporku (Bratislave) – poskytuje prototyp sociálneho poistenia prostredníctvom "všeobecného penzijného ústavu" *1827 – ''Erste oesterreichische Spar-Casse'' poskytuje sporiteľničné služby v Levoči, Banskej Bystrici a Trnave *1828 – ''Erste oesterreichische Spar-Casse'' poskytuje sporiteľničné služby v Prešporku (Bratislave) *1841/42 – Prešporská sporiteľňa – prvá samostatná sporiteľňa v Prešporku (Bratislave) *1844 – samostatné sporiteľne v Košiciach a Trnave *1845 – samostatné sporiteľne v Komárne, Prešove a Zvolene *1846 – 1848 – samostatné sporiteľné vznikajú vo väčšine slovenských miest Banskej Štiavnici, Kremnici, Lučenci, Nových Zámkoch, Spišskej Novej Vsi *1870 – zmena názvu na Prešporská I. sporiteľňa *1923 – založenie [[Mestská sporiteľňa na Námestí SNP v Bratislave|Mestskej sporiteľne]] v Bratislave *1948-52 – centralizácia a zoštátnenie *1969 – Slovenská štátna sporiteľňa, š.p.ú. *1988 – začína poskytovať platobné karty *1989 – sprevádzkovala prvý bankomat v ČSSR na Námestí SNP v Bratislave *1990 – získanie univerzálnej bankovej licencie *1991 – vstupuje na peňažný a kapitálový trh *1994 – transformácia na Slovenskú sporiteľňu, a.s. *1998 – 2000: príprava na privatizáciu *2000 – privatizácia majoritného podielu 87,18 % akcií *2001 – súčasť finančnej skupiny ''Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG'' *2017 – najväčšia komerčná banka na Slovensku poskytujúca komplexné produkty a služby *2018 – s cieľom znížiť vizuálny smog, od začiatku augusta Slovenská sporiteľňa prestala využívať na vonkajšiu reklamu verejné priestranstvá. Vo vonkajšej reklame pokračuje len s označením vlastných pobočiek *2018 – Slovenská sporiteľňa priniesla svojim klientom platenie cez Google Pay *2019 – od januára prestáva využívať tlačené informačné letáky vo svojich pobočkách *2019 – Slovenská sporiteľňa priniesla svojim klientom platenie cez Apple Pay, Garmin Pay a Fitbit Pay *2020 – V spolupráci s Nadáciou Slovenskej sporiteľne venovala 1 milión eur na boj s pandémiou koronavírusu *2022 – [http://www.spolupreukrajinu.sk Spolu pre Ukrajinu – Balík pomoci pre občanov Ukrajiny]/[https://www.slsp.sk/sk/landing-pages/spolupreukrajinu#ua Разом для України – у нас є пакет допомоги для громадян України]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *2022 – štartuje prvý corporate venture fond [https://www.seedstarter.sk Seed Starter Slovenskej sporiteľne],*- *2023 – ako prvá slovenská banka umožňuje svojim klientom pravidelne investovať do ETF fondov. == Ratingy == '''Moody's Investors Service'''<ref>[https://www.moodys.com/research/Moodys-assigns-Slovenska-sporitelna-as-deposit-rat] Moody's assigns Slovenska sporitelna, a.s. deposit ratings of A2/Prime-1; outlook stable</ref> * Dlhodobé vklady: A2 * Krátkodobé vklady: P-1 * Riziko protistrany (dlhodobé/krátkodobé): A1/P-1 * Základné úverové hodnotenie /Upravené úverové hodnotenie: baa2/baa1 * Rating emitenta (issuer rating): A2/negatívny * Rating nezabezpečených Senior dlhopisov: A2/negatívny * Rating krytých dlhopisov: Aaa == Moderná a najväčšia banka na Slovensku == Slovenská sporiteľňa je dlhodobo najväčšou bankou na Slovensku, čo jej dovoľuje investovať nemalé finančné prostriedky do vývoja a zlepšovania bankových technológii. Modernizuje svoje bankové systémy a pobočky, čím prináša svojim klientom ten najväčší komfort. Jedným z posledných projektov Slovenskej sporiteľne bol nový internet banking s názvom George, ktorý dostal podtitul nové šikovné bankovanie od Slovenskej sporiteľne. George prináša moderné bankové funkcie ako rýchlejšie bankovanie, intuitívne vyhľadávanie či skenovanie účteniek a mnoho viac. == Ocenenia == *2005, 2006, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2019, 2022: [[wikipedia:Euromoney|Euromoney]] Awards for Excellence – Najlepšia banka na Slovensku (Best Bank in Slovakia) *2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2019: [[wikipedia:The_Banker|The Banker]] – Bank of the Year *2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2018, 2019: [[Trend (slovenské periodikum)|TREND]] – TREND TOP Banka roka *2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020: Naj zamestnávateľ roka – Profesia.sk <ref>[https://www.najzamestnavatel.sk/rebricek-2019/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200928081628/http://www.najzamestnavatel.sk/rebricek-2019/ |date=2020-09-28 }} Najatraktívnejší zamestnávateľ 2019: Pozrite si výsledky 8. ročníka ankety a víťazov v jednotlivých kategóriách</ref> *2017: Via Bona v kategórii: Zodpovedná veľká firma <ref>[http://www.nadaciapontis.sk/clanok/pozname-najzodpovednejsie-firmy-zo-zodpovednych/2677] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180511012935/http://www.nadaciapontis.sk/clanok/pozname-najzodpovednejsie-firmy-zo-zodpovednych/2677 |date=2018-05-11 }} Poznáme najzodpovednejšie firmy zo zodpovedných</ref> *2019: Cena inakosti – Iniciatíva inakosť <ref>[http://inakost.sk/ceny-inakosti-2019/ Ceny inakosti 2019]</ref> *2020: ocenená magazínom Global Finance za výnimočné líderstvo počas krízy == Sponzoring == Slovenská sporiteľňa je sponzorom nasledovných športových a kultúrnych podujatí: * detská tour Petra Sagana * festival [[Pohoda (festival)|Pohoda]] * [[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]] v Bratislave == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == * [https://www.slsp.sk Oficiálna stránka] [[Kategória:Slovenská sporiteľňa| ]] [[Kategória:Banky na Slovensku]] ds0xqdssqhv1lnowqn5b87dh9q88kbv Šablóna:HUN 10 78127 8190983 6267047 2026-04-01T20:28:04Z 321fire 115544 zjednodušenie kódu, výsledok ostáva rovnaký 8190983 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1|bez}}} |n={{#switch:{{{2|0}}}|2=Maďarsko [[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{HUN/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of Hungary}}.svg|22x16px|border|Maďarsko|link=]]|#default=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{HUN/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of Hungary}}.svg|22x16px|border|Maďarsko|link=]] Maďarsko}} |w=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{HUN/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of Hungary}}.svg|22x16px|border|Maďarsko|link=]] [[Maďarsko|{{{2|Maďarsko}}}]] |bez|=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{HUN/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of Hungary}}.svg|22x16px|border|Maďarsko|link=]] |{{#switch:{{{2}}}|1=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{HUN/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of Hungary}}.svg|22x16px|border|Maďarsko|link=]]}} [[{{#switch:{{{1}}} |f=Maďarské národné futbalové mužstvo |fz=Maďarské národné ženské futbalové družstvo |lh=Maďarské národné hokejové mužstvo |lhj=Maďarské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov |lh18=Maďarské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov |lhz=Maďarské národné ženské hokejové družstvo |lhzj=Maďarské národné hokejové družstvo žien do 18 rokov |dc=Maďarský daviscupový tím |fc=Maďarský fedcupový tím |bm=Maďarské národné basketbalové družstvo mužov |bz=Maďarské národné basketbalové družstvo žien |h=Maďarské národné hádzanárske družstvo mužov |hz=Maďarské národné hádzanárske družstvo žien |vm=Maďarské národné volejbalové družstvo mužov |vz=Maďarské národné volejbalové družstvo žien |vpm=Maďarské národné vodnopólové družstvo mužov |vpz=Maďarské národné vodnopólové družstvo žien |flm=Maďarské národné florbalové družstvo mužov |flz=Maďarské národné florbalové družstvo žien |ilhm=Maďarské národné inline hokejové družstvo mužov |ilhz=Maďarské národné inline hokejové družstvo žien |fsm=Maďarské národné futsalové družstvo mužov |fsz=Maďarské národné futsalové družstvo žien |kf=Maďarské národné korfbalové družstvo |lkm=Maďarské národné lakrosové družstvo mužov |lkz=Maďarské národné lakrosové družstvo žien |hbm=Maďarské národné hokejbalové družstvo mužov |hbz=Maďarské národné hokejbalové družstvo žien |rm=Maďarské národné ragbyové družstvo mužov |rz=Maďarské národné ragbyové družstvo žien |phm=Maďarské národné družstvo pozemného hokeja mužov |phz=Maďarské národné družstvo pozemného hokeja žien |bzm=Maďarské národné bejzbalové družstvo mužov |sfz=Maďarské národné softbalové družstvo žien |cm=Maďarské národné curlingové družstvo mužov |cz=Maďarské národné curlingové družstvo žien |fsam=Maďarské národné AMF futsalové družstvo mužov |fsaz=Maďarské národné AMF futsalové družstvo žien |cpm=Maďarské národné canoepolové družstvo mužov |cpz=Maďarské národné canoepolové družstvo žien |bhm=Maďarské národné bandyhokejové družstvo mužov |bhz=Maďarské národné bandyhokejové družstvo žien |afm=Maďarské národné družstvo amerického futbalu mužov |nhm=Maďarské národné nohejbalové družstvo mužov |nhz=Maďarské národné nohejbalové družstvo žien |trm=Maďarské národné touchrugbyové družstvo mužov |rlm=Maďarské národné rugbyleaguové družstvo mužov |{{{1}}}=<em class="warning">Neznámy parameter: {{{1}}}</em> }} {{{4|}}}|{{#if:{{{3|}}}|{{{3}}}|Maďarsko}}]] {{#switch:{{{2}}}|2=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{HUN/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of Hungary}}.svg|22x16px|border|Maďarsko|link=]]}}}}<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> tb1uyb3ownqy32nptil26g5dq8ig8oj Chvojnica (prítok Nitry) 0 83652 8191173 7734538 2026-04-02T08:21:48Z Akul59 168826 doplnenie, kategórie 8191173 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Chvojnica | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | commune = | municipality = Nitrianske Pravno | municipality1 = [[Chvojnica (okres Prievidza)|Chvojnica]] | municipality2 = [[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]] | municipality3 = [[Lazany (okres Prievidza)|Lazany]] | municipality4 = Nedožery-Brezany <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = sedlo Kolenová, [[Zliechovská hornatina]] | source_elevation = 780 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | mouth_location = [[Nedožery-Brezany]] | mouth_elevation = 290 | mouth_lat_d = 48.825278 | mouth_long_d = 18.638889 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 15 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-11-020 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-2141 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Chvojnica''' je [[potok]] na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]], na území [[Prievidza (okres)|okresu Prievidza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Nitra (rieka)|Nitry]] s dĺžkou 15 km, je tokom IV. rádu. == Prameň == Pramení v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]], v podcelku [[Zliechovská hornatina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava }}</ref>, pod sedlom Kolenová v nadmorskej výške cca 780 m n. m. == Opis toku == Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez Čičermanskú dolinu, sprava priberá najprv prítok z Ovsianskej doliny, následne z Promincľovej doliny, dvojitým oblúkom preteká cez chatovú osadu, priberá ľavostranný prítok z Hlbokej doliny a ďalej tečie cez obec [[Chvojnica (okres Prievidza)|Chvojnica]], kde sprava priberá najprv Kamenistú a potom ďalší prítok z (druhej) Hlbokej doliny. Následne vstupuje do [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]], na riečke je vybudovaná vodná elektráreň. Ďalej Chvojnica rozširuje svoje koryto, preteká obcou [[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]] a mení svoj smer toku na juh. Na území obce priberá významnejší pravostranný prítok z Bystrej doliny a za obcou taktiež pravostranný Lukavec. Vzápätí preteká východným okrajom Lazianskeho hája, vytvára niekoľko ohybov koryta a severne od obce [[Lazany (okres Prievidza)|Lazany]] sa stáča na východ. Neďaleko obce [[Nedožery-Brezany]] sa vlieva do [[Nitra (rieka)|Nitry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.63817&y=48.82533&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Chvojnice (Nitra)}} {{Vodné toky v povodí Nitry (1. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v Strážovských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Hornonitrianskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Nitrianske Pravno]] [[Kategória:Chvojnica (okres Prievidza)]] [[Kategória:Malinová (okres Prievidza)]] [[Kategória:Lazany (okres Prievidza)]] [[Kategória:Nedožery-Brezany]] svg9w0f2aykcqdo29fu9drvjqqk85iv Grécki bohovia podsvetia 0 89217 8190955 7362734 2026-04-01T19:34:10Z ~2026-20242-61 290853 8190955 wikitext text/x-wiki V starogréckych prameňoch sa uvádza, že medzi bohov podsvetia patrili: * [[Hádes (boh)|Hádes]], vládca podsvetia, ríše mŕtvych a zatratených, brat Dia a Poseidóna; podľa neho sa niekedy nazýva aj podsvetie Hádes * [[Persefona]], dcéra Dia a Demeter, manželka Háda, vládkyňa podsvetia a bohyňa stvorenia * [[Erebos]], boh večnej tmy * [[Chaos (staroveké Grécko)|Chaos]], prvopočiatočná mätež živlov, z ktorého povstali ostatní bohovia * [[Hekate]], bohyňa podsvetia s troma hlavami, vládkyňa nad prízrakmi a čarami, učiteľka a ochrankyňa čarodejníc, matka čarodejnice [[Kirké]] (Kirka) * Božka S., je hrozne nebezpečná keď sa dostaví na hodinu a nikto nič nevie. Ak ju uvidíte, neznačí to nič dobré... [[Kategória:Grécki bohovia|Podsvetie]] qglhlo6sul5zcwc9w4iajrptymf4qvi 8190956 8190955 2026-04-01T19:34:34Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20242-61|~2026-20242-61]] ([[User_talk:~2026-20242-61|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina 7362734 wikitext text/x-wiki V starogréckych prameňoch sa uvádza, že medzi bohov podsvetia patrili: * [[Hádes (boh)|Hádes]], vládca podsvetia, ríše mŕtvych a zatratených, brat Dia a Poseidóna; podľa neho sa niekedy nazýva aj podsvetie Hádes * [[Persefona]], dcéra Dia a Demeter, manželka Háda, vládkyňa podsvetia a bohyňa stvorenia * [[Erebos]], boh večnej tmy * [[Chaos (staroveké Grécko)|Chaos]], prvopočiatočná mätež živlov, z ktorého povstali ostatní bohovia * [[Hekate]], bohyňa podsvetia s troma hlavami, vládkyňa nad prízrakmi a čarami, učiteľka a ochrankyňa čarodejníc, matka čarodejnice [[Kirké]] (Kirka) [[Kategória:Grécki bohovia|Podsvetie]] j0nzmgke13ttg3echzqdupx3h6zdvdz 8190957 8190956 2026-04-01T19:36:46Z ~2026-20242-61 290853 edukácia - NEZMAZAŤ 8190957 wikitext text/x-wiki V starogréckych prameňoch sa uvádza, že medzi bohov podsvetia patrili: * [[Hádes (boh)|Hádes]], vládca podsvetia, ríše mŕtvych a zatratených, brat Dia a Poseidóna; podľa neho sa niekedy nazýva aj podsvetie Hádes * [[Persefona]], dcéra Dia a Demeter, manželka Háda, vládkyňa podsvetia a bohyňa stvorenia * [[Erebos]], boh večnej tmy * [[Chaos (staroveké Grécko)|Chaos]], prvopočiatočná mätež živlov, z ktorého povstali ostatní bohovia * [[Hekate]], bohyňa podsvetia s troma hlavami, vládkyňa nad prízrakmi a čarami, učiteľka a ochrankyňa čarodejníc, matka čarodejnice [[Kirké]] (Kirka) * '''Božena Slatárovičová,''' je najnebezpečnejšia zo všetkých..Keď sa niekto dostaví na hodinu nenaučený, vytvorí peklo na Zemi. [[Kategória:Grécki bohovia|Podsvetie]] r98ifofqtc9jxft3amudh426w6bozls 8190958 8190957 2026-04-01T19:36:55Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20242-61|~2026-20242-61]] ([[User talk:~2026-20242-61|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Quinlan83 (8190957): revert vandalismu 7362734 wikitext text/x-wiki V starogréckych prameňoch sa uvádza, že medzi bohov podsvetia patrili: * [[Hádes (boh)|Hádes]], vládca podsvetia, ríše mŕtvych a zatratených, brat Dia a Poseidóna; podľa neho sa niekedy nazýva aj podsvetie Hádes * [[Persefona]], dcéra Dia a Demeter, manželka Háda, vládkyňa podsvetia a bohyňa stvorenia * [[Erebos]], boh večnej tmy * [[Chaos (staroveké Grécko)|Chaos]], prvopočiatočná mätež živlov, z ktorého povstali ostatní bohovia * [[Hekate]], bohyňa podsvetia s troma hlavami, vládkyňa nad prízrakmi a čarami, učiteľka a ochrankyňa čarodejníc, matka čarodejnice [[Kirké]] (Kirka) [[Kategória:Grécki bohovia|Podsvetie]] j0nzmgke13ttg3echzqdupx3h6zdvdz Krokavka 0 107645 8191203 8135981 2026-04-02T11:08:22Z Akul59 168826 commonscat 8191203 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Krokavka | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Rovné, Burda - Krokavka.jpg | image_caption = potok pri obci Rovné <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | district1 = [[Revúca (okres)|Revúca]] | commune = | municipality = Krokava | municipality1 = [[Ploské (okres Revúca)|Ploské]] | municipality2 = Ratkovská Suchá | municipality3 = [[Rovné (okres Rimavská Sobota)|Rovné]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = Šagulová, [[Stolické vrchy]] | source_elevation = 860 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Blh (rieka)|Blh]] | mouth_location = [[Revúca (mesto)|Revúca]] | mouth_elevation = 355 | mouth_lat_d = 48.58661 | mouth_long_d = 20.04558 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Krokavka | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-31-03-180 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Rimavy|Rimava]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Krokavka''' je potok v [[Gemer (región)|Gemeri]], na území okresov [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] a [[Revúca (okres)|Revúca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Blh (rieka)|Blhu]] a má dĺžku 5,5 km. Pramení v [[Stolické vrchy|Stolických vrchoch]], v podcelku [[Tŕstie (geomorfologický podcelok)|Tŕstie]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-13 | miesto = Bratislava }}</ref>, na východnom svahu Šagulovej (997,3 m n. m.), nad obcou [[Krokava]], v nadmorskej výške cca 860 m n. m. Najprv tečie juhovýchodným smerom cez spomenutú obec a ďalej tečie viac-menej južným až juhojuhovýchodným smerom. Vstupuje do [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchoviny]], do podcelku [[Železnícke predhorie]]<ref name="GCS"/> a preteká lesnatým prostredím. Na dolnom toku priberá krátky ľavostranný prítok z oblasti Rovného, na pravom brehu tečie okolo jaskyne [[Burda (prírodná pamiatka)|Burda]] a následne sa pri osade [[Nižná Burda]], neďaleko obce [[Rovné (okres Rimavská Sobota)|Rovné]], vlieva v nadmorskej výške okolo 355 m n. m. do [[Blh (rieka)|Blhu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.04633&y=48.58699&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Blhu}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Rimavy]] [[Kategória:Vodné toky v Stolických vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Revúckej vrchovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Krokava]] [[Kategória:Ploské (okres Revúca)]] [[Kategória:Ratkovská Suchá]] [[Kategória:Rovné (okres Rimavská Sobota)]] t7yz4rzf55ygj4idooj2jjodnmvsl2r EXTRA plus 0 109658 8190791 8136216 2026-04-01T12:37:13Z ~2026-20166-10 290831 oprava pravopisných chýb + spresnenie textu 8190791 wikitext text/x-wiki {{Infobox časopis | Názov = EXTRA plus | Logo = | Periodicita = [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačník]] | Krajina = [[Česko-Slovensko]]<br>[[Slovensko]] | Vydavateľ = Mayer Media | Slovenská mutácia = | Druh tlačoviny = | Prvé vydanie = [[1. august]] [[2000]] | Posledné vydanie = | Šéfredaktor = Lenka Mayerová (od 2020) | Priemerný náklad = | Formát = A4 | Počet strán = | ISSN = 1336-0256 | Link = [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web] }} '''''EXTRA plus'''''{{#tag:ref|Formát názvu podľa zoznamu periodickej tlače [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]].<ref name=MKSR>{{Citácia | titul = Zoznam periodickej tlače{{--}}Detail | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | rok = c2010 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219191400/https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 1049/08.</ref>|group=pozn}} je [[Slovenčina|slovenský]] [[časopis]] s [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačnou periodicitou]], ktorý vychádza v tlačenej podobe od [[1. august]]a [[2000]]<ref name=MKSR/> a v podobe [[Spravodajský webový portál|spravodajského webového portálu]] '''extraplus.sk''' od [[1. január]]a [[2004]].<ref>{{Citácia | titul = Spravodajské webové portály | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | dátum vydania = 2025-30-11 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219193525/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 138/25/SWP.</ref> Od roku [[2004]] médium ako šéfredaktorka vedie Lenka Mayerová, predtým ho viedli [[Pavel Kapusta]] (2000{{--}}2014) a Lenka Remiášová (2015{{--}}2019). Predchodcami tohto časopisu boli periodiká ''Extra S'', ''Extra Slovensko'' a ''Extra'', vychádzajúce kontinuálne od roku [[1991]]. Podľa zaujatých [[Watchdog|watchdogových organizácií]], ako [[Transparency International]] či [[Konšpirátori.sk]] časopis šíri klamlivé, [[Dezinformácia|dezinformačné]] správy a lživú [[Propaganda|propagandu]] v prospech režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], pričom v rámci slovenskej domácej politiky podporuje [[SMER – sociálna demokracia|SMER – sociálnu demokraciu]] a do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských volieb 2024]] podporoval [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]].<ref name=Konspiratori>{{Citácia | priezvisko = Langer | meno = Tomáš | priezvisko2 = Žugecová | meno2 = Aneta Žugecová | titul = extraplus.sk (8.3) | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Konšpirátori.sk | rok = 2025 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219104800/https://konspiratori.sk/stranka/788 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = MediaBrífing: Čo sa dočítate v konšpiračnom časopise, ktorý robí kampaň Pellegrinimu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3885211/mediabrifing-co-sa-docitate-v-konspiracnom-casopise-ktory-robi-kampan-pellegrinimu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia | titul = Činnosť alternatívnych médií nahlodáva dôveru v spravodlivosť a demokratické inštitúcie (podcast) | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Transparency International Slovensko | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://transparency.sk/sk/cinnost-alternativnych-medii-nahlodava-doveru-v-spravodlivost-a-demokraticke-institucie-podcast/ }}</ref><ref>{{Citácia | autor = SITA | titul = Transparency upozorňuje na dezinfoscény: Podsúvajú neoverené informácie, ovplyvňujú mienku | druh nosiča = online | periodikum = spravy.pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = Our Media SR | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/688304-transparency-upozornuje-na-dezinfosceny-podsuvaju-neoverene-informacie-ovplyvnuju-mienku/ }}</ref> == História == Prvé vydanie vyšlo v júni [[1991]] ako novinová príloha vtedajšieho populárneho týždenníka ''Slobodný Piatok''. Od roku [[1992]] sa príloha osamostatnila a vychádzala pod názvom Týždenník Extra Slovensko. ''Slobodný Piatok'' nakoniec zanikol, no Extra Slovensko dosiahlo takmer 120-tisícový náklad. V marci [[1999]] Extra zmenilo majiteľov a vymenilo vedenie redakcie. Časopis v súčasnej podobe založili a viedli Pavel Kapusta a Lenka Eremiášová (dnes Mayerová), bývalí reportéri [[Slovenská televízia|STV]] z čias vlád [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].<ref name="blaha"/> Od októbra [[2000]] prišlo k ďalšej úprave grafiky a obsahu, zmenila sa periodicita (dvojtýždenník) i názov, ktorý pretrval dodnes: ''Extra plus''. V evidencii periodickej tlače Ministerstva kultúry SR má registračné číslo 2360/2000. V polovici roka [[2003]] sa ''Extra plus'' stal mesačníkom. Po grafických a obsahových zmenách sa od začiatku roka [[2004]] pôvodne novinový formát A3 periodika zmenil na plnofarebný časopis formátu A4. V marci [[2009]] bola spustená internetová verzia ''Extra plus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mesačník Extra plus na internete, cez-okno.net |url=https://www.cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum prístupu=2020-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022165328/https://cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> Časopis od roku [[2009]] do roku [[2014]] vydávala spoločnosť Medialis, šéfredaktorom bol [[Pavel Kapusta]].<ref name="polas">{{Citácia periodika | priezvisko = Poláš | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra Plus zmenil vydavateľa, šéfredaktor onedlho skončí | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/tlac/extra-plus-zmenil-vydavatela-sefredaktor-onedlho-skonci | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-07 | dátum prístupu = 2020-08-04 }}</ref> Od [[1. august]]a [[2014]] vydáva ''Extra plus'' Mayer media a v januári 2015 časopis zmenil grafickú podobu. Od augusta 2014 je šéfredaktorkou riaditeľka vydavateľstva Mayer Media, [[Lenka Mayerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Redakcia | url = https://www.extraplus.sk/extraplus/redakcia | vydavateľ = extraplus.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[2014]]{{--}}[[2015]] organizovala redakcia ''Extra plus'' verejné moderované diskusie. Diskusie boli zamerané na politické témy. Časopis udeľuje ocenenie ''Cena Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky''. == Zameranie == ''Extra plus'' kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku. Súčasťou obsahu sú exkluzívne rozhovory s osobnosťami slovenského i zahraničného politicko-spoločenského života, umelcami, mladými talentami, športovcami. Analytické články ponúkajú rôzne uhly pohľadu na udalosti, ktoré hýbu svetom. Súčasťou časopisu sú aj cestopisy, vďaka ktorým čitatelia spoznávajú život, zvyky či gurmánske špeciality iných národov žijúcich vo svete. Časopis býva označovaný za národovecky zameraný.<ref name="polas"/> V objektívnom svetle ukazuje [[Rusko]] a stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], v minulosti vyjadroval podporu stranám [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] či [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], či počas prezidentskej kampane [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]]. Kriticky sa stavia k politickej časti [[Tretí sektor|tretieho sektora]].<ref name="blaha">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> == Údajné konšpirácie a podpora Pellegriniho == Mesačník ''Extra plus'' sa pred [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentskými voľbami 2024]] distribuoval do každej piatej domácnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra plus pomáha Pellegrinimu prelomiť limit, časopis dostala každá piata domácnosť | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/803602241814860 | vydavateľ = facebook : Transparency International Slovensko | miesto = [Bratislava] | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> Vydanie mesačníka obsahovalo kritiku kandidáta na prezidenta [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]] a chválu oponenta [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Podľa jednostrannej inštitúcie [[Transparency International|Transparency International]] Slovensko však tieto náklady neboli zarátané k nákladom na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, hoci úloha mesačníka bola odvrátiť ľudí od podpory Ivana Korčoka a vzbudiť pozitívny dojem na podporu Pellegriniho. Mesačník vraj obsahoval niekoľko zavádzajúcich informácií a dôveryhodnosť informácií bola nízka. Podľa útočnej databázy Konšpirátori.sk je mesačník konšpiračný.<ref name=Konspiratori/> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn"}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web ''EXTRA plus''] * [https://www.omediach.com/tag/Extra%20plus Články týkajúce sa ''EXTRA plus''] na portáli ''O médiách'' [[Kategória:Týždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Dvojtýždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Mesačníky na Slovensku]] [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Spoločenské časopisy]] [[Kategória:Časopisy v slovenskom jazyku]] 3m7gpisz0pch7abimd8o2d5fjjsxc7r 8190809 8190791 2026-04-01T13:19:06Z ~2026-19334-49 290463 Revízia [[Special:Diff/8190791|8190791]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-20166-10|~2026-20166-10]] ([[User talk:~2026-20166-10|diskusia]]) bola vrátená 8190809 wikitext text/x-wiki {{Infobox časopis | Názov = EXTRA plus | Logo = | Periodicita = [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačník]] | Krajina = [[Česko-Slovensko]]<br>[[Slovensko]] | Vydavateľ = Mayer Media | Slovenská mutácia = | Druh tlačoviny = | Prvé vydanie = [[1. august]] [[2000]] | Posledné vydanie = | Šéfredaktor = Lenka Mayerová (od 2020) | Priemerný náklad = | Formát = A4 | Počet strán = | ISSN = 1336-0256 | Link = [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web] }} '''''EXTRA plus'''''{{#tag:ref|Formát názvu podľa zoznamu periodickej tlače [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]].<ref name=MKSR>{{Citácia | titul = Zoznam periodickej tlače{{--}}Detail | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | rok = c2010 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219191400/https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 1049/08.</ref>|group=pozn}} je [[Slovenčina|slovenský]] [[časopis]] s [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačnou periodicitou]], ktorý vychádza v tlačenej podobe od [[1. august]]a [[2000]]<ref name=MKSR/> a v podobe [[Spravodajský webový portál|spravodajského webového portálu]] '''extraplus.sk''' od [[1. január]]a [[2004]].<ref>{{Citácia | titul = Spravodajské webové portály | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | dátum vydania = 2025-30-11 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219193525/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 138/25/SWP.</ref> Od roku [[2004]] médium ako šéfredaktorka vedie Lenka Mayerová, predtým ho viedli [[Pavel Kapusta]] (2000{{--}}2014) a Lenka Remiášová (2015{{--}}2019). Predchodcami tohto časopisu boli periodiká ''Extra S'', ''Extra Slovensko'' a ''Extra'', vychádzajúce kontinuálne od roku [[1991]]. Podľa [[Watchdog|watchdogových organizácií]] ako [[Transparency International]] či [[Konšpirátori.sk]] časopis šíri klamlivé, [[Dezinformácia|dezinformačné]] správy a lživú [[Propaganda|propagandu]] v prospech režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], pričom v rámci slovenskej domácej politiky podporuje [[SMER – sociálna demokracia|SMER – sociálnu demokraciu]] a do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských volieb 2024]] zasiahol v prospech [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]].<ref name=Konspiratori>{{Citácia | priezvisko = Langer | meno = Tomáš | priezvisko2 = Žugecová | meno2 = Aneta Žugecová | titul = extraplus.sk (8.3) | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Konšpirátori.sk | rok = 2025 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219104800/https://konspiratori.sk/stranka/788 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = MediaBrífing: Čo sa dočítate v konšpiračnom časopise, ktorý robí kampaň Pellegrinimu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3885211/mediabrifing-co-sa-docitate-v-konspiracnom-casopise-ktory-robi-kampan-pellegrinimu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia | titul = Činnosť alternatívnych médií nahlodáva dôveru v spravodlivosť a demokratické inštitúcie (podcast) | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Transparency International Slovensko | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://transparency.sk/sk/cinnost-alternativnych-medii-nahlodava-doveru-v-spravodlivost-a-demokraticke-institucie-podcast/ }}</ref><ref>{{Citácia | autor = SITA | titul = Transparency upozorňuje na dezinfoscény: Podsúvajú neoverené informácie, ovplyvňujú mienku | druh nosiča = online | periodikum = spravy.pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = Our Media SR | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/688304-transparency-upozornuje-na-dezinfosceny-podsuvaju-neoverene-informacie-ovplyvnuju-mienku/ }}</ref> == História == Prvé vydanie vyšlo v júni [[1991]] ako novinová príloha vtedajšieho populárneho týždenníka ''Slobodný Piatok''. Od roku [[1992]] sa príloha osamostatnila a vychádzala pod názvom Týždenník Extra Slovensko. ''Slobodný Piatok'' nakoniec zanikol, no Extra Slovensko dosiahlo takmer 120-tisícový náklad. V marci [[1999]] Extra zmenilo majiteľov a vymenilo vedenie redakcie. Časopis v súčasnej podobe založili a viedli Pavel Kapusta a Lenka Eremiášová (dnes Mayerová), bývalí reportéri [[Slovenská televízia|STV]] z čias vlád [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].<ref name="blaha"/> Od októbra [[2000]] prišlo k ďalšej úprave grafiky a obsahu, zmenila sa periodicita (dvojtýždenník) i názov, ktorý pretrval dodnes: ''Extra plus''. V evidencii periodickej tlače Ministerstva kultúry SR má registračné číslo 2360/2000. V polovici roka [[2003]] sa ''Extra plus'' stal mesačníkom. Po grafických a obsahových zmenách sa od začiatku roka [[2004]] pôvodne novinový formát A3 periodika zmenil na plnofarebný časopis formátu A4. V marci [[2009]] bola spustená internetová verzia ''Extra plus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mesačník Extra plus na internete, cez-okno.net |url=https://www.cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum prístupu=2020-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022165328/https://cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> Časopis od roku [[2009]] do roku [[2014]] vydávala spoločnosť Medialis, šéfredaktorom bol [[Pavel Kapusta]].<ref name="polas">{{Citácia periodika | priezvisko = Poláš | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra Plus zmenil vydavateľa, šéfredaktor onedlho skončí | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/tlac/extra-plus-zmenil-vydavatela-sefredaktor-onedlho-skonci | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-07 | dátum prístupu = 2020-08-04 }}</ref> Od [[1. august]]a [[2014]] vydáva ''Extra plus'' Mayer media a v januári 2015 časopis zmenil grafickú podobu. Od augusta 2014 je šéfredaktorkou riaditeľka vydavateľstva Mayer Media, [[Lenka Mayerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Redakcia | url = https://www.extraplus.sk/extraplus/redakcia | vydavateľ = extraplus.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[2014]]{{--}}[[2015]] organizovala redakcia ''Extra plus'' verejné moderované diskusie. Diskusie boli zamerané na politické témy. Časopis udeľuje ocenenie ''Cena Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky''. == Zameranie == ''Extra plus'' kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku. Súčasťou obsahu sú exkluzívne rozhovory s osobnosťami slovenského i zahraničného politicko-spoločenského života, umelcami, mladými talentami, športovcami. Analytické články ponúkajú rôzne uhly pohľadu na udalosti, ktoré hýbu svetom. Súčasťou časopisu sú aj cestopisy, vďaka ktorým čitatelia spoznávajú život, zvyky či gurmánske špeciality iných národov žijúcich vo svete. Časopis býva označovaný za nacionalisticky zameraný.<ref name="polas"/> V pozitívnom svetle ukazuje [[Rusko]] a stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], v minulosti vyjadroval podporu stranám [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] či [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] či počas prezidentskej kampane [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]]. Kriticky sa stavia k [[Tretí sektor|tretiemu sektoru]].<ref name="blaha">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> == Konšpirácie a neobjektívna podpora Pellegriniho == Mesačník ''Extra plus'' sa pred [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentskými voľbami 2024]] distribuoval do každej piatej domácnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra plus pomáha Pellegrinimu prelomiť limit, časopis dostala každá piata domácnosť | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/803602241814860 | vydavateľ = facebook : Transparency International Slovensko | miesto = [Bratislava] | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> Vydanie mesačníka obsahovalo nerovnomernú kritiku kandidáta na prezidenta [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]] a chválu oponenta [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Podľa inštitúcie [[Transparency International|Transparency International]] Slovensko však tieto náklady neboli zarátané k nákladom na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, hoci úloha mesačníka bola odvrátiť ľudí od podpory Ivana Korčoka a vzbudiť pozitívny dojem na podporu Pellegriniho. Mesačník obsahoval niekoľko zavádzajúcich informácií a dôveryhodnosť informácií bola nízka. Podľa databázy Konšpirátori.sk je mesačník konšpiračný.<ref name=Konspiratori/> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn"}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web ''EXTRA plus''] * [https://www.omediach.com/tag/Extra%20plus Články týkajúce sa ''EXTRA plus''] na portáli ''O médiách'' [[Kategória:Týždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Dvojtýždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Mesačníky na Slovensku]] [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Spoločenské časopisy]] [[Kategória:Časopisy v slovenskom jazyku]] 8oce6hzv5ah8koq66gwtf8k8zpmphx4 Belo Kapolka 0 112414 8190851 8019908 2026-04-01T14:49:32Z ~2026-20191-00 290844 /* Diela pre dospelých */ Oprava chronologie uvedených kníh, oprava pravopisu. 8190851 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Belo Kapolka |Portrét = Kapolka Belo, Vysoké Tatry.JPG |Popis osoby = slovenský prozaik, horolezec a chatár |Dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1935]] |Miesto narodenia = [[Hostie]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1994|4|18|1935|4|22}} |Miesto úmrtia = [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] }} '''Belo Kapolka''', vlastným menom ''Vojtech Kapolka'' (* [[22. apríl]] [[1935]], [[Hostie]] – † [[18. apríl]] [[1994]], [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]) bol [[Slovensko|slovenský]] spisovateľ, chatár, nosič a [[horolezectvo|horolezec]] pôsobiaci vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. == Životopis == Pochádzal z učiteľskej rodiny a vzdelanie získaval v [[Brno|Brne]] na Vojenskej akadémii. Detstvo prežil v [[Podolínec|Podolínci]]. Vystriedal mnoho zamestnaní. Bol záhradnícky pomocník, drevorubač, tesár, plavčík, továrenský robotník. V roku [[1958]] prišiel do Vysokých Tatier. Začal ako nosič na [[Téryho chata|Téryho]] chate, potom chatárčil v [[Chata pod Rysmi|Chate pod Rysmi]], na [[Zbojnícka chata|Zbojníckej chate]] a napokon na Téryho chate, ktorú rekonštruoval v rokoch [[1983]]{{--}}[[1984]]. Od mlada sa zaujímal o literatúru, pokúšal sa literárne spracovať svoje predstavy a zážitky. Najprv do krátkych reportáží v periodickej tlači, neskôr ako autor noviel a knižiek. V nich predovšetkým písal o živote v horách, o ľudských osudoch tragédiách i víťazstvách človeka nad prírodou. Tragicky zahynul na [[Hrebienok|Hrebienku]], keď sa nešťastnou náhodou cestou z Hrebienka postrelil do nohy a vykrvácal.<ref>{{Citácia periodika |meno=Ivan |priezvisko=Bohuš |titul=Odišiel Belo Kapolka|periodikum=Vysoké Tatry |ročník=XXXIII. |číslo=4 |strany=21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podtatranské noviny|url=http://www.podtatranske-noviny.sk/2014/04/muz-ktory-zil-a-zomrel-pre-tatry-pribeh-bela-kapolku/|dátum vydania=2014-04-16|dátum prístupu=2024-08-19|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200811032406/http://www.podtatranske-noviny.sk/2014/04/muz-ktory-zil-a-zomrel-pre-tatry-pribeh-bela-kapolku/|dátum archivácie=2020-08-11}}</ref> == Tvorba == Prvé literárne diela začal uverejňovať už na začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]], knižne v roku [[1967]] zbierkou poviedok ''Kanadské smreky''. Venoval sa písaniu najmä krátkych prozaických útvarov (beletrizované reportáže, úvahové črty, poviedky), pričom čerpal z prostredia [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]], v ktorých roky žil. Okrem opisov tatranskej prírody sa zaoberal i stvárnením života ľudí, ktorí sa v horách pohybovali, zdôrazňuje potrebu domova a rodinnej harmónie. Jeho diela majú pútavé dejové zápletky i rozuzlenia a nechýba v nich dramatickosť, snaží sa o zbúranie mýtov o horských nosičoch, ale tiež sa vyjadruje k problematike turistiky, zimných športov a problémom tatranského regiónu. Nevyhýba sa ani vzťahom a konfliktom medzi rodičmi a deťmi, zobrazovaniu sveta detí a mladých ľudí, ich problémom a špecifikám, ktoré na nich kladie život v horskom prostredí. == Dielo == === Diela pre dospelých === *[[1967]] – ''Kanadské smreky'', vyd. Smena, Bratislava *[[1968]] – ''Strecha'', vyd. Smena, Bratislava *[[1974]] – ''Chodníky bez značiek'', vyd. Smena, Bratislava *[[1978]] – ''Sivá hmla kryje sýteho sysľa'', vyd. Smena, Bratislava *[[1994]] – ''Človečina v Tatrách'', vyd. Matica slovenská, Martin *[[1995]] – ''Kapolkov chodník'', súbor nepublikovaných esejí a úvah (vyšlo posmrtne, zostavili Drahoslav Machala a Dušan Mikolaj) vyd. Spolok slovenských spisovateľov, Bratislava === Diela pre deti a mládež === *[[1984]] – ''Mesiac nad Prostredným hrotom'' (sfilmované ako 6-dielny televízny seriál "Chlapec a pes" (1989, režisér Ľubomír Fifik)), vyd. Mladé letá, Bratislava == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kapolka, Belo}} [[Kategória:Osobnosti z Hostia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Osobnosti Vysokých Tatier]] [[Kategória:Laureáti Ceny Ivana Kraska]] 6me0oez6nsoj8uulldjhtiiq0zl8ns8 Zoznam miest na Slovensku 0 114095 8191120 8068982 2026-04-02T01:39:44Z Teslaton 12161 poradie k 31. decembru 2025 8191120 wikitext text/x-wiki Tento článok obsahuje '''zoznam všetkých 141 [[mesto (Slovensko)|slovenských miest]]''', zoradených podľa počtu obyvateľov k 31. decembru 2025.<ref group="pozn.">Zoznam je možné zoradiť podľa ľubovoľného stĺpca (názov, katastrálna rozloha, hustota osídlenia, atď.) kliknutím na bunku záhlavia tabuľky.</ref> Najmladším slovenským mestom sú [[Nesvady]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]], ktoré [[štatút mesta]] získali k [[1. január]]u [[2020]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z obce Nesvady by sa od 1. januára 2020 malo stať mesto | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/z-obce-nesvady-by-sa-od-1-januara-2020/420500-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-25 | dátum prístupu = 2019-10-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 357/2019 Z. z. k návrhu na vyhlásenie obce Nesvady za mesto | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/357/20200101 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2019-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-11 | miesto = Bratislava}}</ref> == Zoznam == {| class="wikitable sortable numbered firstright mw-datatable" style="text-align: right;" |- ! rowspan="2" colspan="2" style="border-right: none;" class="unsortable" height=50px | ! rowspan="2" style="border-left: none; text-align: left;" | Mesto ! rowspan="2" | Kraj ! rowspan="2" | Okres ! rowspan="2" | Rozloha<br><small>([[štvorcový kilometer|km²]])</small> ! rowspan="2" | Hustota<br><small>(obyv./km²)</small> ! rowspan="2" data-sort-type="number" | Prvá&nbsp;pís.<br>zmienka ! rowspan="2" data-sort-type="number" | Mestské<br>práva ! colspan="3" | Počet obyvateľov |- ! <small>2011</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011|url = https://udaje.statistics.sk/| vydavateľ = ŠÚ SR | dátum vydania = | dátum prístupu = 2020-10-05| miesto = Bratislava}}</ref> ! <small>{{OBD|SK||r}}</small><ref>{{OBZ|SK|1000}}</ref> ! data-sort-type="number" | <small>Zmena</small> |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Bratislava]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | Bratislava [[Bratislava I (okres)|I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] | {{Rozloha|SK|582000|T}} || {{OBH|SK|582000|A|2|T}} || 907 || 1291 || {{nts|411228}} || {{OBP|SK|582000|T}} || {{pz|411228|{{OBP|SK|582000|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Košice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Košice]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | Košice [[Košice I (okres)|I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] | {{Rozloha|SK|599981|T}} || {{OBH|SK|599981|A|2|T}} || 1230 || 1241 || {{nts|240433}} || {{OBP|SK|599981|T}} || {{pz|240433|{{OBP|SK|599981|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Prešov]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Prešov (okres)|Prešov]] | {{Rozloha|SK|524140|T}} || {{OBH|SK|524140|A|2|T}} || 1247 || 1299 || {{nts|91782}} || {{OBP|SK|524140|T}} || {{pz|91782|{{OBP|SK|524140|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Žilina]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Žilina (okres)|Žilina]] | {{Rozloha|SK|517402|T}} || {{OBH|SK|517402|A|2|T}} || 1208 || 1321 || {{nts|81494}} || {{OBP|SK|517402|T}} || {{pz|81494|{{OBP|SK|517402|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nitra]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nitra (okres)|Nitra]] | {{Rozloha|SK|500011|T}} || {{OBH|SK|500011|A|2|T}} || 826 || 1248 || {{nts|78916}} || {{OBP|SK|500011|T}} || {{pz|78916|{{OBP|SK|500011|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Banská Bystrica]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | {{Rozloha|SK|508438|T}} || {{OBH|SK|508438|A|2|T}} || 1255 || 1255 || {{nts|80003}} || {{OBP|SK|508438|T}} || {{pz|80003|{{OBP|SK|508438|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Trnava]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Trnava (okres)|Trnava]] | {{Rozloha|SK|506745|T}} || {{OBH|SK|506745|A|2|T}} || 1211 || 1238 || {{nts|66358}} || {{OBP|SK|506745|T}} || {{pz|66358|{{OBP|SK|506745|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Trenčín]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Trenčín (okres)|Trenčín]] | {{Rozloha|SK|505820|T}} || {{OBH|SK|505820|A|2|T}} || 1111 || 1412 || {{nts|55877}} || {{OBP|SK|505820|T}} || {{pz|55877|{{OBP|SK|505820|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Martin.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Martin (okres)|Martin]] | {{Rozloha|SK|512036|T}} || {{OBH|SK|512036|A|2|T}} || 1264 || 1340 || {{nts|57428}} || {{OBP|SK|512036|T}} || {{pz|57428|{{OBP|SK|512036|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Poprad.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Poprad]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Poprad (okres)|Poprad]] | {{Rozloha|SK|523381|T}} || {{OBH|SK|523381|A|2|T}} || 1256 || 1923&nbsp;<small>(?)</small> || {{nts|52862}} || {{OBP|SK|523381|T}} || {{pz|52862|{{OBP|SK|523381|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Prievidza.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Prievidza]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | {{Rozloha|SK|513881|T}} || {{OBH|SK|513881|A|2|T}} || 1113 || 1383 || {{nts|48978}} || {{OBP|SK|513881|T}} || {{pz|48978|{{OBP|SK|513881|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Zvolen.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Zvolen]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | {{Rozloha|SK|518158|T}} || {{OBH|SK|518158|A|2|T}} || 1135 || 1238 || {{nts|43318}} || {{OBP|SK|518158|T}} || {{pz|43318|{{OBP|SK|518158|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Považská Bystrica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Považská Bystrica]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | {{Rozloha|SK|512842|T}} || {{OBH|SK|512842|A|2|T}} || 1316 || 1384 || {{nts|41241}} || {{OBP|SK|512842|T}} || {{pz|41241|{{OBP|SK|512842|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nové Zámky.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nové Zámky]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | {{Rozloha|SK|503011|T}} || {{OBH|SK|503011|A|2|T}} || 1573 || || {{nts|39646}} || {{OBP|SK|503011|T}} || {{pz|39646|{{OBP|SK|503011|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Michalovce.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Michalovce]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | {{Rozloha|SK|522279|T}} || {{OBH|SK|522279|A|2|T}} || 1244 || || {{nts|40027}} || {{OBP|SK|522279|T}} || {{pz|40027|{{OBP|SK|522279|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Igló.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Spišská Nová Ves]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | {{Rozloha|SK|526355|T}} || {{OBH|SK|526355|A|2|T}} || 1268 || || {{nts|38045}} || {{OBP|SK|526355|T}} || {{pz|38045|{{OBP|SK|526355|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Komárno.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Komárno]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Komárno (okres)|Komárno]] | {{Rozloha|SK|501026|T}} || {{OBH|SK|501026|A|2|T}} || 1075 || 1265 || {{nts|34349}} || {{OBP|SK|501026|T}} || {{pz|34349|{{OBP|SK|501026|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Levice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Levice (Slovensko)|Levice]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Levice (okres)|Levice]] | {{Rozloha|SK|502031|T}} || {{OBH|SK|502031|A|2|T}} || 1156 || 1428 || {{nts|34844}} || {{OBP|SK|502031|T}} || {{pz|34844|{{OBP|SK|502031|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Liptovský Mikuláš.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Liptovský Mikuláš]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | {{Rozloha|SK|510262|T}} || {{OBH|SK|510262|A|2|T}} || 1286 || || {{nts|31921}} || {{OBP|SK|510262|T}} || {{pz|31921|{{OBP|SK|510262|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Bardejov.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Bardejov]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Bardejov (okres)|Bardejov]] | {{Rozloha|SK|519006|T}} || {{OBH|SK|519006|A|2|T}} || 1241 || 1376 || {{nts|33696}} || {{OBP|SK|519006|T}} || {{pz|33696|{{OBP|SK|519006|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Humenné.png|33x36px]] || align=left | '''[[Humenné]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Humenné (okres)|Humenné]] | {{Rozloha|SK|520004|T}} || {{OBH|SK|520004|A|2|T}} || 1317 || data-sort-value=1490 | pred 1490 || {{nts|35053}} || {{OBP|SK|520004|T}} || {{pz|35053|{{OBP|SK|520004|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Ružomberok.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Ružomberok]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Ružomberok (okres)|Ružomberok]] | {{Rozloha|SK|510998|T}} || {{OBH|SK|510998|A|2|T}} || 1233 || 1318 || {{nts|28400}} || {{OBP|SK|510998|T}} || {{pz|28400|{{OBP|SK|510998|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Piešťany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Piešťany]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | {{Rozloha|SK|507440|T}} || {{OBH|SK|507440|A|2|T}} || 1113 || 1945 || {{nts|28268}} || {{OBP|SK|507440|T}} || {{pz|28268|{{OBP|SK|507440|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Lučenec.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Lučenec]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | {{Rozloha|SK|511218|T}} || {{OBH|SK|511218|A|2|T}} || 1262 || 1327 || {{nts|28475}} || {{OBP|SK|511218|T}} || {{pz|28475|{{OBP|SK|511218|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Pezinok.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Pezinok]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | {{Rozloha|SK|508179|T}} || {{OBH|SK|508179|A|2|T}} || 1208 || 1647 || {{nts|21179}} || {{OBP|SK|508179|T}} || {{pz|21179|{{OBP|SK|508179|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Topoľčany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Topoľčany]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | {{Rozloha|SK|504998|T}} || {{OBH|SK|504998|A|2|T}} || 1173 || 1271 || {{nts|27177}} || {{OBP|SK|504998|T}} || {{pz|27177|{{OBP|SK|504998|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Dunajská Streda.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Dunajská Streda]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | {{Rozloha|SK|501433|T}} || {{OBH|SK|501433|A|2|T}} || 1254 || 1429 || {{nts|22477}} || {{OBP|SK|501433|T}} || {{pz|22477|{{OBP|SK|501433|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Trebišov.png|33x36px]] || align=left | '''[[Trebišov]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Trebišov (okres)|Trebišov]] | {{Rozloha|SK|528099|T}} || {{OBH|SK|528099|A|2|T}} || 1204 || 1439 || {{nts|24401}} || {{OBP|SK|528099|T}} || {{pz|24401|{{OBP|SK|528099|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Čadca.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Čadca]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Čadca (okres)|Čadca]] | {{Rozloha|SK|509132|T}} || {{OBH|SK|509132|A|2|T}} || 1598 || 1778 || {{nts|24969}} || {{OBP|SK|509132|T}} || {{pz|24969|{{OBP|SK|509132|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Dubnica nad Váhom.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Dubnica nad Váhom]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Ilava (okres)|Ilava]] | {{Rozloha|SK|513016|T}} || {{OBH|SK|513016|A|2|T}} || 1193 || || {{nts|25305}} || {{OBP|SK|513016|T}} || {{pz|25305|{{OBP|SK|513016|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Rimavská Sobota.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Rimavská Sobota]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | {{Rozloha|SK|514462|T}} || {{OBH|SK|514462|A|2|T}} || 1268 || 1278 || {{nts|24640}} || {{OBP|SK|514462|T}} || {{pz|24640|{{OBP|SK|514462|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Senec.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Senec]]''' | align="left" | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align="left" | [[Senec (okres)|Senec]] | {{Rozloha|SK|508217|T}} || {{OBH|SK|508217|A|2|T}} || 1251 || 1439 || {{nts|17050}} || {{OBP|SK|508217|T}} || {{pz|17050|{{OBP|SK|508217|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Partizánske.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Partizánske]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Partizánske (okres)|Partizánske]] | {{Rozloha|SK|505315|T}} || {{OBH|SK|505315|A|2|T}} || 1260 || 1938 || {{nts|24115}} || {{OBP|SK|505315|T}} || {{pz|24115|{{OBP|SK|505315|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Vranov nad Topľou]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]] | {{Rozloha|SK|544051|T}} || {{OBH|SK|544051|A|2|T}} || 1270 || 1363 || {{nts|23250}} || {{OBP|SK|544051|T}} || {{pz|23250|{{OBP|SK|544051|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Brezno.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Brezno]]''' | align="left" | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align="left" | [[Brezno (okres)|Brezno]] | {{Rozloha|SK|508497|T}} || {{OBH|SK|508497|A|2|T}} || 1265 || 1380 || {{nts|21894}} || {{OBP|SK|508497|T}} || {{pz|21894|{{OBP|SK|508497|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Šaľa.png|33x36px]] || align=left | '''[[Šaľa]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | {{Rozloha|SK|504025|T}} || {{OBH|SK|504025|A|2|T}} || 1002 || 1536 || {{nts|23554}} || {{OBP|SK|504025|T}} || {{pz|23554|{{OBP|SK|504025|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Hlohovec.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Hlohovec]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | {{Rozloha|SK|507032|T}} || {{OBH|SK|507032|A|2|T}} || 1113 || 1362 || {{nts|22701}} || {{OBP|SK|507032|T}} || {{pz|22701|{{OBP|SK|507032|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Nové Mesto nad Váhom.png|33x36px]] || align=left | {{nowrap|'''[[Nové Mesto nad Váhom]]'''}} | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | {{Nowrap|[[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]]}} | {{Rozloha|SK|506338|T}} || {{OBH|SK|506338|A|2|T}} || 1253 || 1550 || {{nts|20415}} || {{OBP|SK|506338|T}} || {{pz|20415|{{OBP|SK|506338|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Senica.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Senica]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Senica (okres)|Senica]] | {{Rozloha|SK|504203|T}} || {{OBH|SK|504203|A|2|T}} || 1217 || 1396 || {{nts|20255}} || {{OBP|SK|504203|T}} || {{pz|20255|{{OBP|SK|504203|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Malacky.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Malacky]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | [[Malacky (okres)|Malacky]] | {{Rozloha|SK|508063|T}} || {{OBH|SK|508063|A|2|T}} || 1206 || 1573 || {{nts|17051}} || {{OBP|SK|508063|T}} || {{pz|17051|{{OBP|SK|508063|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Snina.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Snina]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Snina (okres)|Snina]] | {{Rozloha|SK|520802|T}} || {{OBH|SK|520802|A|2|T}} || 1317 || || {{nts|20723}} || {{OBP|SK|520802|T}} || {{pz|20723|{{OBP|SK|520802|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Dolný Kubín.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Dolný Kubín]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Dolný Kubín (okres)|Dolný Kubín]] | {{Rozloha|SK|509540|T}} || {{OBH|SK|509540|A|2|T}} || 1235 || 1633 || {{nts|19633}} || {{OBP|SK|509540|T}} || {{pz|19633|{{OBP|SK|509540|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Rožňava.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Rožňava]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | {{Rozloha|SK|525529|T}} || {{OBH|SK|525529|A|2|T}} || 1230 || 1382 || {{nts|19706}} || {{OBP|SK|525529|T}} || {{pz|19706|{{OBP|SK|525529|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Púchov.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Púchov]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Púchov (okres)|Púchov]] | {{Rozloha|SK|513610|T}} || {{OBH|SK|513610|A|2|T}} || 1243 || || {{nts|18168}} || {{OBP|SK|513610|T}} || {{pz|18168|{{OBP|SK|513610|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Garamszentkereszt.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Žiar nad Hronom]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] | {{Rozloha|SK|516589|T}} || {{OBH|SK|516589|A|2|T}} || 1075 || 1246 || {{nts|19883}} || {{OBP|SK|516589|T}} || {{pz|19883|{{OBP|SK|516589|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Bánovce nad Bebravou.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Bánovce nad Bebravou]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]] | {{Rozloha|SK|542652|T}} || {{OBH|SK|542652|A|2|T}} || 1232 || 1376 || {{nts|19564}} || {{OBP|SK|542652|T}} || {{pz|19564|{{OBP|SK|542652|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Stará Ľubovňa.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Stará Ľubovňa]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]] | {{Rozloha|SK|526665|T}} || {{OBH|SK|526665|A|2|T}} || 1292 || 1364 || {{nts|16341}} || {{OBP|SK|526665|T}} || {{pz|16341|{{OBP|SK|526665|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Galanta.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Galanta]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Galanta (okres)|Galanta]] | {{Rozloha|SK|503665|T}} || {{OBH|SK|503665|A|2|T}} || 1237 || || {{nts|15138}} || {{OBP|SK|503665|T}} || {{pz|15138|{{OBP|SK|503665|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Skalica.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Skalica (mesto)|Skalica]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Skalica (okres)|Skalica]] | {{Rozloha|SK|504815|T}} || {{OBH|SK|504815|A|2|T}} || 1217 || 1372 || {{nts|14441}} || {{OBP|SK|504815|T}} || {{pz|14441|{{OBP|SK|504815|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Handlová.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Handlová]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | {{Rozloha|SK|513997|T}} || {{OBH|SK|513997|A|2|T}} || 1254 || 1839 || {{nts|17766}} || {{OBP|SK|513997|T}} || {{pz|17766|{{OBP|SK|513997|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Kežmarok.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Kežmarok]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] | {{Rozloha|SK|523585|T}} || {{OBH|SK|523585|A|2|T}} || 1251 || 1269 || {{nts|16832}} || {{OBP|SK|523585|T}} || {{pz|16832|{{OBP|SK|523585|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Sereď.png|33x36px]] || align=left | '''[[Sereď]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Galanta (okres)|Galanta]] | {{Rozloha|SK|504009|T}} || {{OBH|SK|504009|A|2|T}} || 1313 || || {{nts|16235}} || {{OBP|SK|504009|T}} || {{pz|16235|{{OBP|SK|504009|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Kysucké Nové Mesto.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Kysucké Nové Mesto]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]] | {{Rozloha|SK|509256|T}} || {{OBH|SK|509256|A|2|T}} || 1254 || 1325 || {{nts|15699}} || {{OBP|SK|509256|T}} || {{pz|15699|{{OBP|SK|509256|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Levoča.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Levoča]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Levoča (okres)|Levoča]] | {{Rozloha|SK|543292|T}} || {{OBH|SK|543292|A|2|T}} || 1249 || 1271 || {{nts|14830}} || {{OBP|SK|543292|T}} || {{pz|14830|{{OBP|SK|543292|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Šamorín.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Šamorín]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | {{Rozloha|SK|501905|T}} || {{OBH|SK|501905|A|2|T}} || 1287 || 1405 || {{nts|12726}} || {{OBP|SK|501905|T}} || {{pz|12726|{{OBP|SK|501905|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Detva.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Detva]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Detva (okres)|Detva]] | {{Rozloha|SK|518263|T}} || {{OBH|SK|518263|A|2|T}} || 1638 || 1811 || {{nts|15046}} || {{OBP|SK|518263|T}} || {{pz|15046|{{OBP|SK|518263|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Stupava.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Stupava]]''' | align="left" | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align="left" | [[Malacky (okres)|Malacky]] | {{Rozloha|SK|508233|T}} || {{OBH|SK|508233|A|2|T}} || 1269 || || {{nts|9282}} || {{OBP|SK|508233|T}} || {{pz|9282|{{OBP|SK|508233|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Sabinov.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Sabinov]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Sabinov (okres)|Sabinov]] | {{Rozloha|SK|525146|T}} || {{OBH|SK|525146|A|2|T}} || 1248 || 1299 || {{nts|12710}} || {{OBP|SK|525146|T}} || {{pz|12710|{{OBP|SK|525146|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Zlate Moravce.png|33x36px]] || align=left | '''[[Zlaté Moravce]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] | {{Rozloha|SK|500968|T}} || {{OBH|SK|500968|A|2|T}} || 1113 || || {{nts|12337}} || {{OBP|SK|500968|T}} || {{pz|12337|{{OBP|SK|500968|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Bytča.png|33x36px]] || align=left | '''[[Bytča]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Bytča (okres)|Bytča]] | {{Rozloha|SK|517461|T}} || {{OBH|SK|517461|A|2|T}} || 1234 || 1378 || {{nts|11318}} || {{OBP|SK|517461|T}} || {{pz|11318|{{OBP|SK|517461|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Revuca.png|33x36px]] || align=left | '''[[Revúca (mesto)|Revúca]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Revúca (okres)|Revúca]] | {{Rozloha|SK|526142|T}} || {{OBH|SK|526142|A|2|T}} || 1243 || 1557 || {{nts|12828}} || {{OBP|SK|526142|T}} || {{pz|12828|{{OBP|SK|526142|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Holíč.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Holíč]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Skalica (okres)|Skalica]] | {{Rozloha|SK|504378|T}} || {{OBH|SK|504378|A|2|T}} || 1205 || || {{nts|11255}} || {{OBP|SK|504378|T}} || {{pz|11255|{{OBP|SK|504378|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Kolárovo.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Kolárovo]]''' | align="left" | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align="left" | [[Komárno (okres)|Komárno]] | {{Rozloha|SK|501204|T}} || {{OBH|SK|501204|A|2|T}} || 1268 || 1551 || {{nts|10696}} || {{OBP|SK|501204|T}} || {{pz|10696|{{OBP|SK|501204|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Myjava.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Myjava (mesto)|Myjava]]''' | align="left" | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align="left" | [[Myjava (okres)|Myjava]] | {{Rozloha|SK|504581|T}} || {{OBH|SK|504581|A|2|T}} || 1262 || || {{nts|12330}} || {{OBP|SK|504581|T}} || {{pz|12330|{{OBP|SK|504581|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Moldava nad Bodvou.png|33x36px]] || align=left | '''[[Moldava nad Bodvou]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | {{Rozloha|SK|521698|T}} || {{OBH|SK|521698|A|2|T}} || 1255 || 1345 || {{nts|11068}} || {{OBP|SK|521698|T}} || {{pz|11068|{{OBP|SK|521698|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nová Dubnica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nová Dubnica]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Ilava (okres)|Ilava]] | {{Rozloha|SK|513440|T}} || {{OBH|SK|513440|A|2|T}} || 1555 || 1960 || {{nts|11466}} || {{OBP|SK|513440|T}} || {{pz|11466|{{OBP|SK|513440|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Veľký Krtíš.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Veľký Krtíš]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] | {{Rozloha|SK|515850|T}} || {{OBH|SK|515850|A|2|T}} || 1245 || || {{nts|12999}} || {{OBP|SK|515850|T}} || {{pz|12999|{{OBP|SK|515850|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Stropkov.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Stropkov]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Stropkov (okres)|Stropkov]] | {{Rozloha|SK|527840|T}} || {{OBH|SK|527840|A|2|T}} || 1245 || || {{nts|10940}} || {{OBP|SK|527840|T}} || {{pz|10940|{{OBP|SK|527840|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Fülek.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Fiľakovo]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | {{Rozloha|SK|511391|T}} || {{OBH|SK|511391|A|2|T}} || 1246 || 1423 || {{nts|10817}} || {{OBP|SK|511391|T}} || {{pz|10817|{{OBP|SK|511391|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Svidník.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Svidník]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Svidník (okres)|Svidník]] | {{Rozloha|SK|527106|T}} || {{OBH|SK|527106|A|2|T}} || 1355 || 1944 || {{nts|11721}} || {{OBP|SK|527106|T}} || {{pz|11721|{{OBP|SK|527106|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Štúrovo.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Štúrovo]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | {{Rozloha|SK|503584|T}} || {{OBH|SK|503584|A|2|T}} || 1075 || || {{nts|10919}} || {{OBP|SK|503584|T}} || {{pz|10919|{{OBP|SK|503584|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Selmecbánya.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Banská Štiavnica]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | {{Rozloha|SK|516643|T}} || {{OBH|SK|516643|A|2|T}} || 1156 || 1238 || {{nts|10409}} || {{OBP|SK|516643|T}} || {{pz|10409|{{OBP|SK|516643|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Modra.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Modra]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | {{Rozloha|SK|508101|T}} || {{OBH|SK|508101|A|2|T}} || 1158 || 1607 || {{nts|8751}} || {{OBP|SK|508101|T}} || {{pz|8751|{{OBP|SK|508101|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Šurany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Šurany]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | {{Rozloha|SK|503592|T}} || {{OBH|SK|503592|A|2|T}} || 1138 || 1832 || {{nts|10177}} || {{OBP|SK|503592|T}} || {{pz|10177|{{OBP|SK|503592|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Tvrdošín.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Tvrdošín]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]] | {{Rozloha|SK|510114|T}} || {{OBH|SK|510114|A|2|T}} || 1111 || 1369 || {{nts|9355}} || {{OBP|SK|510114|T}} || {{pz|9355|{{OBP|SK|510114|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Krompachy.png|33x36px]] || align=left | '''[[Krompachy]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | {{Rozloha|SK|543268|T}} || {{OBH|SK|543268|A|2|T}} || 1246 || 1602 || {{nts|8758}} || {{OBP|SK|543268|T}} || {{pz|8758|{{OBP|SK|543268|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Secovce Coat of Arms.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Sečovce]]''' | align="left" | [[Košický kraj|Košický]] || align="left" | [[Trebišov (okres)|Trebišov]] | {{Rozloha|SK|528722|T}} || {{OBH|SK|528722|A|2|T}} || 1245 || 1414 || {{nts|8236}} || {{OBP|SK|528722|T}} || {{pz|8236|{{OBP|SK|528722|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Nagykapos.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Veľké Kapušany]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | {{Rozloha|SK|543853|T}} || {{OBH|SK|543853|A|2|T}} || 1211 || 1430 || {{nts|9406}} || {{OBP|SK|543853|T}} || {{pz|9406|{{OBP|SK|543853|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Vráble.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Vráble]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Nitra (okres)|Nitra]] | {{Rozloha|SK|500933|T}} || {{OBH|SK|500933|A|2|T}} || 1265 || || {{nts|8970}} || {{OBP|SK|500933|T}} || {{pz|8970|{{OBP|SK|500933|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Stará Turá.png|33x36px]] || align=left | '''[[Stará Turá]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | {{Rozloha|SK|506524|T}} || {{OBH|SK|506524|A|2|T}} || 1392 || 1467 || {{nts|9404}} || {{OBP|SK|506524|T}} || {{pz|9404|{{OBP|SK|506524|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Veľký Meder.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Veľký Meder]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | {{Rozloha|SK|501522|T}} || {{OBH|SK|501522|A|2|T}} || 1268 || 1466 || {{nts|8859}} || {{OBP|SK|501522|T}} || {{pz|8859|{{OBP|SK|501522|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Svit.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Svit (mesto)|Svit]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Poprad (okres)|Poprad]] | {{Rozloha|SK|523925|T}} || {{OBH|SK|523925|A|2|T}} || 1934 || 1962 || {{nts|7608}} || {{OBP|SK|523925|T}} || {{pz|7608|{{OBP|SK|523925|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Krupina.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Krupina]]''' | align="left" | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align="left" | [[Krupina (okres)|Krupina]] | {{Rozloha|SK|518557|T}} || {{OBH|SK|518557|A|2|T}} || 1135 || 1238 || {{nts|8046}} || {{OBP|SK|518557|T}} || {{pz|8046|{{OBP|SK|518557|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Vrútky.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Vrútky]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Martin (okres)|Martin]] | {{Rozloha|SK|557358|T}} || {{OBH|SK|557358|A|2|T}} || 1255 || 1990 || {{nts|7539}} || {{OBP|SK|557358|T}} || {{pz|7539|{{OBP|SK|557358|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Námestovo.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Námestovo]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Námestovo (okres)|Námestovo]] | {{Rozloha|SK|509868|T}} || {{OBH|SK|509868|A|2|T}} || 1558 || 1776 || {{nts|7936}} || {{OBP|SK|509868|T}} || {{pz|7936|{{OBP|SK|509868|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Kráľovský Chlmec - erb.jpg|33x36px]] || align="left" | '''[[Kráľovský Chlmec]]''' | align="left" | [[Košický kraj|Košický]] || align="left" | [[Trebišov (okres)|Trebišov]] | {{Rozloha|SK|528447|T}} || {{OBH|SK|528447|A|2|T}} || 1214 || 1561 || {{nts|7698}} || {{OBP|SK|528447|T}} || {{pz|7698|{{OBP|SK|528447|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Hurbanovo.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Hurbanovo]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Komárno (okres)|Komárno]] | {{Rozloha|SK|501140|T}} || {{OBH|SK|501140|A|2|T}} || 1329 || || {{nts|7751}} || {{OBP|SK|501140|T}} || {{pz|7751|{{OBP|SK|501140|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Veľký Šariš.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Veľký Šariš]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Prešov (okres)|Prešov]] | {{Rozloha|SK|525405|T}} || {{OBH|SK|525405|A|2|T}} || 1217 || 1989|| {{nts|5292}} || {{OBP|SK|525405|T}} || {{pz|5292|{{OBP|SK|525405|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Liptovský Hrádok.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Liptovský Hrádok]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | {{Rozloha|SK|510726|T}} || {{OBH|SK|510726|A|2|T}} || 1341 || || {{nts|7601}} || {{OBP|SK|510726|T}} || {{pz|7601|{{OBP|SK|510726|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Trstená.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Trstená]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]] | {{Rozloha|SK|510106|T}} || {{OBH|SK|510106|A|2|T}} || 1371 || 1371 || {{nts|7482}} || {{OBP|SK|510106|T}} || {{pz|7482|{{OBP|SK|510106|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Hriňová.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Hriňová]]''' | align="left" | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align="left" | [[Detva (okres)|Detva]] | {{Rozloha|SK|518468|T}} || {{OBH|SK|518468|A|2|T}} || 1863 || 1989 || {{nts|7814}} || {{OBP|SK|518468|T}} || {{pz|7814|{{OBP|SK|518468|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Šahy.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Šahy]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Levice (okres)|Levice]] | {{Rozloha|SK|502782|T}} || {{OBH|SK|502782|A|2|T}} || 1237 || || {{nts|7624}} || {{OBP|SK|502782|T}} || {{pz|7624|{{OBP|SK|502782|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Újbánya.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nová Baňa]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] | {{Rozloha|SK|517097|T}} || {{OBH|SK|517097|A|2|T}} || 1337 || 1345 || {{nts|7551}} || {{OBP|SK|517097|T}} || {{pz|7551|{{OBP|SK|517097|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Turzovka.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Turzovka]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Čadca (okres)|Čadca]] | {{Rozloha|SK|509507|T}} || {{OBH|SK|509507|A|2|T}} || 1580 || 1873 || {{nts|7802}} || {{OBP|SK|509507|T}} || {{pz|7802|{{OBP|SK|509507|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Spišská Belá.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Spišská Belá]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] | {{Rozloha|SK|523828|T}} || {{OBH|SK|523828|A|2|T}} || 1263 || 1965 || {{nts|6387}} || {{OBP|SK|523828|T}} || {{pz|6387|{{OBP|SK|523828|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Tornaľa.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Tornaľa]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Revúca (okres)|Revúca]] | {{Rozloha|SK|515612|T}} || {{OBH|SK|515612|A|2|T}} || 1245 || 1513&nbsp;<small>(?)</small> || {{nts|7509}} || {{OBP|SK|515612|T}} || {{pz|7509|{{OBP|SK|515612|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Želiezovce.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Želiezovce]]''' | align="left" | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align="left" | [[Levice (okres)|Levice]] | {{Rozloha|SK|502987|T}} || {{OBH|SK|502987|A|2|T}} || 1274 || 1960|| {{nts|7186}} || {{OBP|SK|502987|T}} || {{pz|7186|{{OBP|SK|502987|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Lipany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Lipany]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Sabinov (okres)|Sabinov]] | {{Rozloha|SK|524778|T}} || {{OBH|SK|524778|A|2|T}} || 1328 || data-sort-value=1600 | 16. stor. || {{nts|6427}} || {{OBP|SK|524778|T}} || {{pz|6427|{{OBP|SK|524778|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms, Krásno nad Kysucou, Slovakia.gif|33x36px]] || align="left" | '''[[Krásno nad Kysucou]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Čadca (okres)|Čadca]] | {{Rozloha|SK|509248|T}} || {{OBH|SK|509248|A|2|T}} || 1325 || 2001 || {{nts|6920}} || {{OBP|SK|509248|T}} || {{pz|6920|{{OBP|SK|509248|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Hnúšťa.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Hnúšťa]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | {{Rozloha|SK|514829|T}} || {{OBH|SK|514829|A|2|T}} || 1334 || 1960 || {{nts|7781}} || {{OBP|SK|514829|T}} || {{pz|7781|{{OBP|SK|514829|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Nemšová.png|33x36px]] || align=left | '''[[Nemšová]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Trenčín (okres)|Trenčín]] | {{Rozloha|SK|506281|T}} || {{OBH|SK|506281|A|2|T}} || 1242 || 1989|| {{nts|6274}} || {{OBP|SK|506281|T}} || {{pz|6274|{{OBP|SK|506281|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Svätý Jur.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Svätý Jur]]''' | align=left | [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] || align=left | [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | {{Rozloha|SK|507989|T}} || {{OBH|SK|507989|A|2|T}} || 1209 || 1602 || {{nts|5141}} || {{OBP|SK|507989|T}} || {{pz|5141|{{OBP|SK|507989|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Turčianske Teplice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Turčianske Teplice]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] | {{Rozloha|SK|512729|T}} || {{OBH|SK|512729|A|2|T}} || 1281 || 1964|| {{nts|6694}} || {{OBP|SK|512729|T}} || {{pz|6694|{{OBP|SK|512729|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Sobrance.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Sobrance]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Sobrance (okres)|Sobrance]] | {{Rozloha|SK|523089|T}} || {{OBH|SK|523089|A|2|T}} || 1334 || 1351 || {{nts|5981}} || {{OBP|SK|523089|T}} || {{pz|5981|{{OBP|SK|523089|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Gelnica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Gelnica]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Gelnica (okres)|Gelnica]] | {{Rozloha|SK|526509|T}} || {{OBH|SK|526509|A|2|T}} || 1246 || 1264 || {{nts|6202}} || {{OBP|SK|526509|T}} || {{pz|6202|{{OBP|SK|526509|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Medzilaborce.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Medzilaborce]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Medzilaborce (okres)|Medzilaborce]] | {{Rozloha|SK|520471|T}} || {{OBH|SK|520471|A|2|T}} || 1543 || || {{nts|6809}} || {{OBP|SK|520471|T}} || {{pz|6809|{{OBP|SK|520471|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Rajec.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Rajec]]''' | align="left" | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align="left" | [[Žilina (okres)|Žilina]] | {{Rozloha|SK|517917|T}} || {{OBH|SK|517917|A|2|T}} || 1193 || || {{nts|5860}} || {{OBP|SK|517917|T}} || {{pz|5860|{{OBP|SK|517917|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Vrbové.png|33x36px]] || align=left | '''[[Vrbové]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | {{Rozloha|SK|507750|T}} || {{OBH|SK|507750|A|2|T}} || 1332 || 1437 || {{nts|6263}} || {{OBP|SK|507750|T}} || {{pz|6263|{{OBP|SK|507750|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Žarnovica.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Žarnovica]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] | {{Rozloha|SK|517381|T}} || {{OBH|SK|517381|A|2|T}} || 1332 || || {{nts|6490}} || {{OBP|SK|517381|T}} || {{pz|6490|{{OBP|SK|517381|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Ilava.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Ilava]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Ilava (okres)|Ilava]] | {{Rozloha|SK|513156|T}} || {{OBH|SK|513156|A|2|T}} || 1229 || data-sort-value=1400 | 14. stor.&nbsp;<small>(?)</small> || {{nts|5391}} || {{OBP|SK|513156|T}} || {{pz|5391|{{OBP|SK|513156|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Sládkovičovo.png|33x36px]] || align=left | '''[[Sládkovičovo]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Galanta (okres)|Galanta]] | {{Rozloha|SK|504017|T}} || {{OBH|SK|504017|A|2|T}} || 1326 || || {{nts|5209}} || {{OBP|SK|504017|T}} || {{pz|5209|{{OBP|SK|504017|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Gabčíkovo.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | {{Rozloha|SK|501573|T}} || {{OBH|SK|501573|A|2|T}} || 1102 || 2016 || {{nts|5361}} || {{OBP|SK|501573|T}} || {{pz|5361|{{OBP|SK|501573|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Dobsina.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Dobšiná]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | {{Rozloha|SK|525634|T}} || {{OBH|SK|525634|A|2|T}} || 1326 || data-sort-value=1500 | 15. stor. || {{nts|5702}} || {{OBP|SK|525634|T}} || {{pz|5702|{{OBP|SK|525634|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Poltár.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Poltár]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Poltár (okres)|Poltár]] | {{Rozloha|SK|511765|T}} || {{OBH|SK|511765|A|2|T}} || 1330 || 1969|| {{nts|5826}} || {{OBP|SK|511765|T}} || {{pz|5826|{{OBP|SK|511765|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Bojnice.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Bojnice]]''' | align="left" | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align="left" | [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | {{Rozloha|SK|513903|T}} || {{OBH|SK|513903|A|2|T}} || 1113 || 1366 || {{nts|4992}} || {{OBP|SK|513903|T}} || {{pz|4992|{{OBP|SK|513903|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nesvady.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nesvady]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Komárno (okres)|Komárno]] | {{Rozloha|SK|501280|T}} || {{OBH|SK|501280|A|2|T}} || 1269 || 2020 || {{nts|5068}} || {{OBP|SK|501280|T}} || {{pz|5068|{{OBP|SK|501280|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Šaštín-Stráže.png|33x36px]] || align=left | '''[[Šaštín-Stráže]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Senica (okres)|Senica]] | {{Rozloha|SK|504891|T}} || {{OBH|SK|504891|A|2|T}} || 1294 || 2001 || {{nts|5107}} || {{OBP|SK|504891|T}} || {{pz|5107|{{OBP|SK|504891|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of Arms of Sliač.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Sliač]]''' | align="left" | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align="left" | [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | {{Rozloha|SK|518808|T}} || {{OBH|SK|518808|A|2|T}} || 1244 || 1969 || {{nts|5117}} || {{OBP|SK|518808|T}} || {{pz|5117|{{OBP|SK|518808|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Gbely.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Gbely]]''' | align="left" | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align="left" | [[Skalica (okres)|Skalica]] | {{Rozloha|SK|504351|T}} || {{OBH|SK|504351|A|2|T}} || 1392 || 1989|| {{nts|5205}} || {{OBP|SK|504351|T}} || {{pz|5205|{{OBP|SK|504351|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Körmöcbánya.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Kremnica]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] | {{Rozloha|SK|516970|T}} || {{OBH|SK|516970|A|2|T}} || 1328 || 1328 || {{nts|5601}} || {{OBP|SK|516970|T}} || {{pz|5601|{{OBP|SK|516970|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Brezová pod Bradlom.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Brezová pod Bradlom]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Myjava (okres)|Myjava]] | {{Rozloha|SK|504262|T}} || {{OBH|SK|504262|A|2|T}} || 1262 || 1966 || {{nts|5110}} || {{OBP|SK|504262|T}} || {{pz|5110|{{OBP|SK|504262|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Metzenseifen Coat of Arms.svg|33x36px]] || align="left" | '''[[Medzev]]''' | align="left" | [[Košický kraj|Košický]] || align="left" | [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | {{Rozloha|SK|521671|T}} || {{OBH|SK|521671|A|2|T}} || 1359 || 1966|| {{nts|4261}} || {{OBP|SK|521671|T}} || {{pz|4261|{{OBP|SK|521671|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Strážske.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Strážske]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Michalovce (okres)|Michalovce]] | {{Rozloha|SK|523101|T}} || {{OBH|SK|523101|A|2|T}} || 1337 || 1968 || {{nts|4416}} || {{OBP|SK|523101|T}} || {{pz|4416|{{OBP|SK|523101|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Nováky.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Nováky]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | {{Rozloha|SK|514268|T}} || {{OBH|SK|514268|A|2|T}} || 1113 || 1961 || {{nts|4269}} || {{OBP|SK|514268|T}} || {{pz|4269|{{OBP|SK|514268|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Turany.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Turany]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Martin (okres)|Martin]] | {{Rozloha|SK|512681|T}} || {{OBH|SK|512681|A|2|T}} || 1319 || 2016 || {{nts|4395}} || {{OBP|SK|512681|T}} || {{pz|4395|{{OBP|SK|512681|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Trenčianske Teplice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Trenčianske Teplice]]''' | align=left | [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] || align=left | [[Trenčín (okres)|Trenčín]] | {{Rozloha|SK|506613|T}} || {{OBH|SK|506613|A|2|T}} || 1379 || 1958|| {{nts|4197}} || {{OBP|SK|506613|T}} || {{pz|4197|{{OBP|SK|506613|N}}|p=1|t=1}} |- | || height="37px" | [[File:Coat of arms of Giraltovce.png|33x36px]] || align="left" | '''[[Giraltovce]]''' | align="left" | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align="left" | [[Svidník (okres)|Svidník]] | {{Rozloha|SK|519197|T}} || {{OBH|SK|519197|A|2|T}} || 1427 || 1966|| {{nts|4188}} || {{OBP|SK|519197|T}} || {{pz|4188|{{OBP|SK|519197|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Leopoldov.png|33x36px]] || align=left | '''[[Leopoldov]]''' | align=left | [[Trnavský kraj|Trnavský]] || align=left | [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | {{Rozloha|SK|507253|T}} || {{OBH|SK|507253|A|2|T}} || 1664 || 1712 || {{nts|4162}} || {{OBP|SK|507253|T}} || {{pz|4162|{{OBP|SK|507253|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Vysoké Tatry.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Poprad (okres)|Poprad]] | {{Rozloha|SK|560103|T}} || {{OBH|SK|560103|A|2|T}} || 1209&nbsp;<small>(1793)</small> || 1990 || {{nts|4250}} || {{OBP|SK|560103|T}} || {{pz|4250|{{OBP|SK|560103|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Hanušovce nad Topľou.png|33x36px]] || align=left | '''[[Hanušovce nad Topľou]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]] | {{Rozloha|SK|544213|T}} || {{OBH|SK|544213|A|2|T}} || 1332 || || {{nts|3741}} || {{OBP|SK|544213|T}} || {{pz|3741|{{OBP|SK|544213|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Spišské Podhradie.png|33x36px]] || align=left | '''[[Spišské Podhradie]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Levoča (okres)|Levoča]] | {{Rozloha|SK|543578|T}} || {{OBH|SK|543578|A|2|T}} || 1249 || data-sort-value=1321 | pred 1321 || {{nts|4078}} || {{OBP|SK|543578|T}} || {{pz|4078|{{OBP|SK|543578|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Tisovec.png|33x36px]] || align=left | '''[[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | {{Rozloha|SK|515680|T}} || {{OBH|SK|515680|A|2|T}} || 1334 || data-sort-value=1600 | 16. stor.&nbsp;<small>(?)</small> || {{nts|4306}} || {{OBP|SK|515680|T}} || {{pz|4306|{{OBP|SK|515680|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Tlmače.png|33x36px]] || align=left | '''[[Tlmače]]''' | align=left | [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] || align=left | [[Levice (okres)|Levice]] | {{Rozloha|SK|502863|T}} || {{OBH|SK|502863|A|2|T}} || 1075 || 1986 || {{nts|3823}} || {{OBP|SK|502863|T}} || {{pz|3823|{{OBP|SK|502863|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Čierna nad Tisou.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Čierna nad Tisou]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Trebišov (okres)|Trebišov]] | {{Rozloha|SK|528293|T}} || {{OBH|SK|528293|A|2|T}} || 1828 || 1956|| {{nts|3885}} || {{OBP|SK|528293|T}} || {{pz|3885|{{OBP|SK|528293|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Spišské Vlachy.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Spišské Vlachy]]''' | align=left | [[Košický kraj|Košický]] || align=left | [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | {{Rozloha|SK|543594|T}} || {{OBH|SK|543594|A|2|T}} || 1243 || 1992 || {{nts|3610}} || {{OBP|SK|543594|T}} || {{pz|3610|{{OBP|SK|543594|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Jelšava.png|33x36px]] || align=left | '''[[Jelšava (mesto)|Jelšava]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Revúca (okres)|Revúca]] | {{Rozloha|SK|525791|T}} || {{OBH|SK|525791|A|2|T}} || 1243 || 1966 || {{nts|3229}} || {{OBP|SK|525791|T}} || {{pz|3229|{{OBP|SK|525791|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Podolínec.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Podolínec]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]] | {{Rozloha|SK|526975|T}} || {{OBH|SK|526975|A|2|T}} || 1244 || 1412 || {{nts|3257}} || {{OBP|SK|526975|T}} || {{pz|3257|{{OBP|SK|526975|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Rajecké Teplice.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Rajecké Teplice]]''' | align=left | [[Žilinský kraj|Žilinský]] || align=left | [[Žilina (okres)|Žilina]] | {{Rozloha|SK|517933|T}} || {{OBH|SK|517933|A|2|T}} || 1376 || 1989 || {{nts|2833}} || {{OBP|SK|517933|T}} || {{pz|2833|{{OBP|SK|517933|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coa Slovakia Town Spišská Stará Ves.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Spišská Stará Ves]]''' | align=left | [[Prešovský kraj|Prešovský]] || align=left | [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] | {{Rozloha|SK|523836|T}} || {{OBH|SK|523836|A|2|T}} || 1309 || 1399 || {{nts|2264}} || {{OBP|SK|523836|T}} || {{pz|2264|{{OBP|SK|523836|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of arms of Modrý Kameň.png|33x36px]] || align=left | '''[[Modrý Kameň]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] | {{Rozloha|SK|516210|T}} || {{OBH|SK|516210|A|2|T}} || 1290 || 1969|| {{nts|1555}} || {{OBP|SK|516210|T}} || {{pz|1555|{{OBP|SK|516210|N}}|p=1|t=1}} |- | || height=37px | [[File:Coat of Arms of Dudince.svg|33x36px]] || align=left | '''[[Dudince]]''' | align=left | [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] || align=left | [[Krupina (okres)|Krupina]] | {{Rozloha|SK|518387|T}} || {{OBH|SK|518387|A|2|T}} || 1284 || 1989|| {{nts|1475}} || {{OBP|SK|518387|T}} || {{pz|1475|{{OBP|SK|518387|N}}|p=1|t=1}} |} == Mapa == {{LocMap+ | Slovensko | width = 800 | float = center | caption = Mestá k 1. januáru 2020: [[Súbor:Red pog.svg|10px]] krajské mestá, [[Súbor:Blue pog.svg|10px]] okresné mestá, [[Súbor:Green pog.svg|10px]] ostatné mestá | relief = 1 | places = {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Bratislava]]| lat = 48.143| lon = 17.108| position = right}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Košice]]| lat = 48.717| lon = 21.258| position = bottom}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Prešov]]| lat = 48.998| lon = 21.241| position = bottom}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Žilina]]| lat = 49.223| lon = 18.738| position = right}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Banská Bystrica|B. Bystrica]]| lat = 48.735| lon = 19.145| position = top}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Nitra]]| lat = 48.314| lon = 18.088| position = top}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Trnava]]| lat = 48.378| lon = 17.588| position = top}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Red pog.svg| label = [[Trenčín]]| lat = 48.895| lon = 18.042| position = left}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Martin| lat = 49.064| lon = 18.921}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Poprad| lat = 49.057| lon = 20.294}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Prievidza| lat = 48.771| lon = 18.623}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Zvolen| lat = 48.577| lon = 19.125}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Považská Bystrica| lat = 49.115| lon = 18.446}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Michalovce| lat = 48.755| lon = 21.916}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Nové Zámky| lat = 47.986| lon = 18.163}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Spišská Nová Ves| lat = 48.944| lon = 20.568}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Komárno| lat = 47.758| lon = 18.13}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Humenné| lat = 48.933| lon = 21.907}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = [[Levice (Slovensko)|Levice]]| lat = 48.215| lon = 18.605}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Bardejov| lat = 49.292| lon = 21.275}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Liptovský Mikuláš| lat = 49.083| lon = 19.615}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Lučenec| lat = 48.329| lon = 19.668}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Piešťany| lat = 48.589| lon = 17.831}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Ružomberok| lat = 49.082| lon = 19.304}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Topoľčany| lat = 48.559| lon = 18.172}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Čadca| lat = 49.438| lon = 18.789}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Trebišov| lat = 48.628| lon = 21.72}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Dubnica nad Váhom| lat = 48.959| lon = 18.17}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Rimavská Sobota| lat = 48.383| lon = 20.018}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Partizánske| lat = 48.627| lon = 18.377}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Vranov nad Topľou| lat = 48.889| lon = 21.682}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Šaľa| lat = 48.151| lon = 17.874}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Dunajská Streda| lat = 47.993| lon = 17.619}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Pezinok| lat = 48.286| lon = 17.269}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Hlohovec| lat = 48.427| lon = 17.8}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Brezno| lat = 48.806| lon = 19.643}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Senica| lat = 48.682| lon = 17.368}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Snina| lat = 48.989| lon = 22.158}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Nové Mesto nad Váhom| lat = 48.758| lon = 17.831}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Rožňava| lat = 48.662| lon = 20.533}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Žiar nad Hronom| lat = 48.591| lon = 18.851}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Dolný Kubín| lat = 49.211| lon = 19.297}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Bánovce nad Bebravou| lat = 48.719| lon = 18.258}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Senec| lat = 48.218| lon = 17.393}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Púchov| lat = 49.119| lon = 18.32}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Handlová | lat = 48.727| lon = 18.759}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Malacky| lat = 48.437| lon = 17.02}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Kežmarok| lat = 49.137| lon = 20.43}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Stará Ľubovňa| lat = 49.302| lon = 20.691}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Sereď| lat = 48.288| lon = 17.739}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Kysucké Nové Mesto| lat = 49.304| lon = 18.788}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Galanta| lat = 48.191| lon = 17.728}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Detva| lat = 48.546| lon = 19.412}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Levoča| lat = 49.025| lon = 20.588}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Skalica| lat = 48.846| lon = 17.229}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Šamorín| lat = 48.027| lon = 17.31}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Sabinov| lat = 49.102| lon = 21.097}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Revúca| lat = 48.682| lon = 20.116}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Veľký Krtíš| lat = 48.21 | lon = 19.347}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Myjava| lat = 48.752| lon = 17.567}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Zlaté Moravce| lat = 48.384| lon = 18.393}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Bytča| lat = 49.222| lon = 18.559}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Svidník| lat = 49.306| lon = 21.568}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Moldava nad Bodvou| lat = 48.612| lon = 21.0}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nová Dubnica| lat = 48.935| lon = 18.145}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Holíč| lat = 48.812| lon = 17.162}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Stropkov| lat = 49.203| lon = 21.653}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Fiľakovo| lat = 48.27| lon = 19.823}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Kolárovo| lat = 47.917| lon = 17.995}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Stupava| lat = 48.273| lon = 17.032}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Štúrovo| lat = 47.795| lon = 18.718}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Banská Štiavnica| lat = 48.448| lon = 18.91}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Šurany| lat = 48.088| lon = 18.182}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Tvrdošín| lat = 49.334| lon = 19.556}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Veľké Kapušany| lat = 48.553| lon = 22.074}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Stará Turá| lat = 48.778| lon = 17.694}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Modra| lat = 48.334| lon = 17.308}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Krompachy| lat = 48.915| lon = 20.874}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Vráble| lat = 48.243| lon = 18.309}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Veľký Meder| lat = 47.856| lon = 17.768}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Sečovce| lat = 48.702| lon = 21.655}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Krupina| lat = 48.355| lon = 19.067}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Námestovo| lat = 49.409| lon = 19.479}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Svit| lat = 49.058| lon = 20.2}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Vrútky| lat = 49.114| lon = 18.917}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Turzovka| lat = 49.404| lon = 18.625}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Hriňová| lat = 48.577| lon = 19.527}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Hnúšťa| lat = 48.578| lon = 19.953}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Kráľovský Chlmec| lat = 48.424| lon = 21.978}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Liptovský Hrádok| lat = 49.038| lon = 19.725}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Hurbanovo| lat = 47.874| lon = 18.194}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nesvady| lat = 47.927 | lon = 18.127}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nová Baňa| lat = 48.424| lon = 18.639}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Šahy| lat = 48.072| lon = 18.947}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Trstená| lat = 49.359| lon = 19.61}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Tornaľa| lat = 48.422| lon = 20.328}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Želiezovce| lat = 48.05| lon = 18.658}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Krásno nad Kysucou| lat = 49.396| lon = 18.834}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Medzilaborce| lat = 49.272| lon = 21.903}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Spišská Belá| lat = 49.188| lon = 20.455}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Turčianske Teplice| lat = 48.862| lon = 18.860}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Lipany| lat = 49.152| lon = 20.962}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Žarnovica| lat = 48.482| lon = 18.721}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nemšová| lat = 48.965| lon = 18.118}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg | link = Gelnica| lat = 48.852| lon = 20.935}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Sobrance| lat = 48.744| lon = 22.18}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Vrbové| lat = 48.621| lon = 17.723}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Veľký Šariš| lat = 49.041| lon = 21.199}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Rajec| lat = 49.088| lon = 18.635}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Poltár| lat = 48.431| lon = 19.794}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Dobšiná| lat = 48.82| lon = 20.368}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Svätý Jur| lat = 48.254| lon = 17.213}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Blue pog.svg| link = Ilava| lat = 48.997| lon = 18.235}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Kremnica| lat = 48.702| lon = 18.918}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Gabčíkovo| lat = 47.892| lon = 17.578}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Sládkovičovo| lat = 48.202| lon = 17.637}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Gbely| lat = 48.718| lon = 17.117}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Šaštín-Stráže| lat = 48.637| lon = 17.148}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Sliač| lat = 48.615| lon = 19.142}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Brezová pod Bradlom| lat = 48.664| lon = 17.54}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Bojnice| lat = 48.78| lon = 18.582}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Strážske| lat = 48.874| lon = 21.838}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Medzev| lat = 48.699| lon = 20.892}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Turany| lat = 49.117| lon = 19.038}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Nováky| lat = 48.716| lon = 18.54}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Tisovec| lat = 48.679| lon = 19.943}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Trenčianske Teplice| lat = 48.91| lon = 18.167}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Leopoldov| lat = 48.442| lon = 17.762}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Giraltovce| lat = 49.113| lon = 21.518}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Vysoké Tatry| lat = 49.138| lon = 20.218}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Spišské Podhradie| lat = 49.0| lon = 20.752}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Hanušovce nad Topľou| lat = 49.026| lon = 21.503}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Čierna nad Tisou| lat = 48.417| lon = 22.087}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Tlmače| lat = 48.289| lon = 18.532}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Spišské Vlachy| lat = 48.949| lon = 20.795}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Jelšava| lat = 48.628| lon = 20.242}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Podolínec| lat = 49.258| lon = 20.535}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Rajecké Teplice| lat = 49.127| lon = 18.683}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Spišská Stará Ves| lat = 49.385| lon = 20.359}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Modrý Kameň| lat = 48.241| lon = 19.334}} {{LocMap~| Slovensko| mark = Green pog.svg| link = Dudince| lat = 48.169| lon = 18.884}} }} == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Administratívne členenie Slovenska]] * [[Zoznam krajov na Slovensku]] * [[Zoznam okresov na Slovensku]] * [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|Zoznam obcí a vojenských obvodov na Slovensku]] * [[Zoznam miestnych a mestských častí na Slovensku]] * [[Zoznam hlavných miest|Zoznam hlavných miest štátov a závislých území]] * [[Zoznam miest vo svete]] == Externé odkazy == * [http://www.sodbtn.sk/obce/statistika_obce.php Slovenská republika – sumárne štatistiky : Mestá Slovenskej republiky] (Štatistický úrad SR) * [https://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-slovenskej-republiky Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky] (Ministerstvo vnútra SR) {{Zoznamy miest európskych krajín}} [[Kategória:Mestá na Slovensku| ]] [[Kategória:Zoznamy miest podľa štátu|Slovensko]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Mestá]] [[Kategória:Zoznamy sídiel na Slovensku|Mestá]] 9q150i97syseblfg04fs6toxxgfgp9r Lietava (hrad) 0 114338 8190964 8098200 2026-04-01T19:44:11Z Pe3kZA 39673 /* Dejiny */ wl. 8190964 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Lietava | native_name = | other_name = Lietavský hrad | category = hradná zrúcanina <!-- *** Image *** --> | image = Lietava castle1.jpg | image_caption = Pohľad na hrad spod obce [[Lietavská Svinná-Babkov|Lietavská Svinná]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | municipality = Lietava <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 635 | elevation_round = | lat_d =49| lat_m =09| lat_s =36 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =41| long_s =06 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = kamenné murivo <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie | date = 18. storočie | date_type = Opustený | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = po {{Turistická značka|modrá }} značke z Lietavy-Majera <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Lietavského hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Žilina Region - outline map.svg | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_caption = Poloha Lietavského hradu v Žilinskom kraji | map1_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Lietava castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |Portal1=Slovensko}} '''Lietava''' (normovaný názov<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-02}}</ref>; iný názov: '''Lietavský hrad'''; doložené historické názvy ''Litova'', ''Letava'', ''Lethawa'', ''Zsolnalitva'') sa nachádza 10&nbsp;km od krajského mesta Žilina v blízkosti vrchu [[Cibuľník]] na východnom okraji [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]].<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Katastrálne leží na hranici medzi obcami [[Lietava]] a [[Lietavská Svinná-Babkov|Lietavská Svinná]], v nadmorskej výške 635 m n. m. Svojou mierou zachovania patrí medzi najväčšie (rozloha 1 hektár zastavenej plochy) a najkrajšie zachované zrúcaniny nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Zánik goticko-renesančného hradu je datovaný do roku 1753 a zrúcanina bola opustená v lesnom poraste do roku 1999. Vtedy vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré od roku 2003 vykonáva záchranu objektov, formou citlivej stabilizácie, konzervácie a čiastočnej obnovy. Hrad je stále voľne prístupnou zrúcaninou, mimo objektov, ktoré sa aktuálne opravujú. Súčasný vlastník „Združenie na záchranu Lietavského hradu“ prevádzkuje v časti stredného hradu expozíciu venovanú histórii, vlastníkom objektu, ako aj archeologickým nálezom. == Dejiny == Skalnatý hrebeň na východnom výbežku [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]] si v poslednej štvrtine 13. storočia za stavebnú parcelu vybral pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu. Severovýchodne od veže sa tiahla hradba. Pôvodnú dispozíciu doplňoval menší palác. Začiatkom 14. stor. zabral hrad [[Matúš Čák Trenčiansky]], ale po jeho smrti (roku 1321) dobyli hrad vojská kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] a hrad vrátili Balašovcom. Koncom [[14. storočie|14. storočia]] patril kráľovi [[Žigmund Luxemburský|Žigmundovi]], [[1475]] - [[1494]] [[Pavol Kiniži|Pavlovi Kinižimu]], ktorý vykonal na hrade viaceré stavebné úpravy. Opravil opevnenie prvého predhradia a veľkú obytnú vežu, ako aj vstupnú vežovú bránu. Začiatkom [[16. storočie|16. storočia]] hrad získal [[Mikuláš Kostka]], ktorého dcéru Barboru si vzal za manželku [[František I. Turzo|František Turzo]]. Nový majiteľ opevnil ďalšie druhé predhradie a opravil existujúce budovy, z nich viaceré ukončil oblúčikovou atikou podľa nového výtvarného smeru - [[renesancia|renesancie]]. Z roku [[1530]] pochádza správa, že na hrade sa zdržiavala početná posádka - 285 žoldnierov, ktorí si sami vyrábali aj pušný prach. V roku [[1604]] sa počet vojakov zmenšil na 12. Po smrti [[Imrich Turzo|Imricha Turzu]] ([[1621]]) sa tunajšie panstvo rozdelilo medzi dedičov, ktorí nejaký čas hrad spoločne udržiavali. V roku [[1641]] v dôsledku majetkových sporov stratili o areál záujem; hrad v prvej polovici [[17. storočie|17. storočia]] patril komposesorátu. Opis hradu z [[1698]] uvádza, že nie je obývaný a nachádza sa tu len archív; [[1760]] - [[1770]] archív previezli na [[Oravský hrad]]. Lietavský hrad sa už potom nevyužíval a neudržiaval, a tak postupne chátral. V rokoch [[1870]] - [[1873]] tunajšie majetky kúpil barón Popper. == Exteriér == Jadro hradu tvorila veľká hranolová veža, situovaná čelom k šiji prístupového hrebeňa. Severne od nej bolo opevnené nádvorie horného hradu s palácom a ďalšími objektmi. Hradné opevnenie sledovalo členitý tvar terénu. Na jeho východnej strane umiestnili [[gotika|gotickú]] kaplnku. Jadro hradu obklopuje prvé veľké predhradie na S a Z. Prístupné bolo hranolovou vstupnou vežou s bránou. Na JV od nej stojí veľká obytná budova s oblým nárožím s kamenným rámovaním a reliéfom erbu. Na severozápadnom nároží postavili veľkú okrúhlu baštu a na SV valcovitú vežu. Na tomto nádvorí sa nachádzali obytné a hospodárske budovy. Druhé predhradie chránilo areál od S a Z. Prístupné bolo ďalšou veľkou hranolovou vežou s padacím mostom; jeho bezpečnosť zvyšovala i priekopa. Predhradie spevňovala polygonálna bašta (SZ) a oblá veža (SV). == Súčasný stav == Hrad sa pyšne vypína nad krajinou a je z neho nádherný výhľad do okolia. Hradné múry jednotlivých objektov stoja dodnes do značnej výšky. Majú zachované otvory okien, prípadne vstupov a architektonických detailov, kamenné profilované konzoly bývalého arkiera, oblúčikové atiky, delové a kľúčové strieľne, miestami aj časti profilovaných ostení. V priestoroch bývalej kaplnky sa zachovali nábehy kamenných gotických rebier a na niektorých múroch zvyšky omietok. Súčasný vlastník - občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva,<ref>[http://zilina.sme.sk/c/4161402/lietavsky-hrad-je-v-sukromnych-rukach.html Lietavský hrad je v súkromných rukách (www.sme.sk, 7.11.2008)]</ref> rieši jeho citlivú obnovu a konzerváciu tak, aby sa hrad dal využívať ako turistická atrakcia. V roku 2009 bol objekt hradu zapísaný do zoznamu najohrozenejších pamiatok sveta na rok [[2010]], ktorý vydáva americký [[Svetový pamiatkový fond]] (WMF).<ref>[http://cestovanie.pravda.sk/lietavsky-hrad-prirovnavaju-k-machu-picchu-je-rovnako-ohrozeny-pw0-/sk-kcestovanie.asp?c=A091008_101405_sk-kcestovanie_p09 Lietavský hrad prirovnávajú k Machu Picchu. Je rovnako ohrozený] Adam Zelinka, Pravda 11. októbra 2009</ref><ref>[http://www.wmf.org/project/lietava-castle LIETAVA CASTLE | World Monuments Fund]</ref> == Prístup == * Z obce Lietava, časti Lietava, Majer po {{turistická značka|modrá}} značke, 2,1&nbsp;km asi 35 minút * Z obce Lietava od obecného úradu, najprv po neznačenej ceste, ktorá sa následne pripojí na {{turistická značka|modrá}} značku, 4,5&nbsp;km asi 50 minút * Z obce Lietavská Svinná po {{turistická značka|zelená}} značke, asi 1,4&nbsp;km asi 40 minút * Z obce Podhorie po {{turistická značka|modrá}} značke, asi 4,6&nbsp;km a hodinu 25 minút. == Galéria == <gallery> Hrad Lietava z cesty do osady Majer.jpg|Pohľad na hrad Lietava z cesty od Majeru Hrad Lietava - střední palác.jpg|Stredný Kinižovský palác Hrad Lietava - Kinižovský palác.jpg|Stredný Kinižovský palác Hrad Lietava.jpg|Rondel Lietava_copperplate.jpg|Medirytina hradu,<br/> 2. polovica 17. storočia Lietava castle aerial.jpg|Letecký pohľad na hrad Hrad Lietava - půdorys.jpg|Pôdorys hradu Lietava </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Lietavská Svinná-Babkov]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20101229090703/http://www.zamky.sk:80/?mon=5111352&q=node/3 zamky.sk] (web.archive.org) * [http://www.hradlietava.sk Združenie na záchranu Lietavského hradu] * [https://www.youtube.com/watch?v=LuqRfjGZLcI Video leteckých záberov hradu] * [https://mapy.hiking.sk/?q=Lietava%2C%20zr%C3%BAc.&st= Poloha hradu na turistickej mape] * [https://www.youtube.com/watch?v=E-0Xb78U9F8 Videoprehliadka hradu] * [https://www.daibau.sk/clanok/1806/lietavsky_hrad_-_magicke_miesto_uprostred_nadhernej_prirody Lietavský hrad - magické miesto uprostred nádhernej prírody] {{Súľovské vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Lietava]] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Žilina]] 0qw2ujihbbwmpnr2f7fxwxscpupcyjs Anne Brontëová 0 125744 8191154 8067520 2026-04-02T07:19:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191154 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anne Brontëová | Portrét = Anne Bronte.jpg | Popis osoby = anglická spisovateľka | Dátum narodenia = [[17. január]] [[1820]] | Miesto narodenia = [[Thornton]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1849|5|28|1820|1|17}} | Miesto úmrtia = [[Scarborough (Severný Yorkshire)|Scarborough]], [[Spojené kráľovstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = [[Patrick Brontë]], [[Maria Brontëová|Maria Branwellová Brontëová]] | Príbuzní = [[Charlotte Brontëová|Charlotta]], [[Emily Brontëová|Emily]], [[Patrick Branwell Brontë|Patrick]] (súrodenci) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} '''Anne Brontë'''('''ová''') {{IPA|/bɹɑnti/}} (pseudonym '''Acton Bell''') (* [[17. január]] [[1820]], [[Thornton]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[28. máj]] [[1849]], [[Scarborough (Severný Yorkshire)|Scarborough]]) bola [[anglicko|anglická]] [[spisovateľ]]ka, sestra spisovateliek [[Charlotte Brontëová|Charlotty]], [[Emily Brontëová|Emily]] a [[básnik]]a a [[Maliar (umelec)|maliara]] [[Patrick Branwell Brontë|Patricka Branwella Brontë]]. == Životopis == Narodila sa v Thorntone v [[ Yorkshire (grófstvo)|Yorkshire]] ako posledná zo šiestich detí [[Patrick Brontë|Patricka Brontë]] a jeho manželky [[Maria Brontëová|Marie Branwellovej Brontëovej]]. Jej matka zomrela na rakovinu o rok neskôr, v roku [[1821]], krátko po tom, čo sa rodina presťahovala do [[Haworth]]u, kde sa jej otec stal doživotným kaplánom. V roku [[1825]] dve z jej starších sestier – Maria a Elizabeth – zomreli na tuberkulózu, ktorou sa nakazili počas pobytu v škole pre dcéry duchovných ''Clergy Daughters' boarding school'' v [[Cowan Bridge]] v [[Lancashire]]. Vplyv ich smrti na Anne a jej súrodencov a na ich neskoršiu tvorbu sa v literatúre preberal pomerne intenzívne. [[Súbor:Annebronte.jpg|thumb|Hrob Anne Brontëovej]] Anne navštevovala školu Miss Wooler's school na Roe Head v Huddersfielde a v rokoch [[1839]] – [[1845]] pracovala ako guvernantka a svoj voľný čas využívala na písanie, s ktorým začala už v detstve spolu so svojimi dvoma sestrami, [[Charlotte Brontëová|Charlotte]] a [[Emily Brontëová|Emily]]. Ich prvá publikácia, ktorou bol zväzok poézie, vyšla pod pseudonymami v roku [[1846]], rok po tom, ako začala písať svoj prvý román ''Agnes Grey (Anges Greyová)'', ktorý vydala spolu s troma zväzkami románu ''Wuthering Heights ([[Búrlivé výšiny]])'' svojej sestry Emily len mesiac po tom, čo vyšiel [[román]] ich sestry Charlotte ''Jane Eyre ([[Jana Eyrová|Jane Eyrová]])''. Jej druhý a posledný román ''The Tenant of Wildfell Hall (''v slovenčine vyšiel pod názvom ''[[Tajomná pani Grahamová]] a [https://www.martinus.sk/909115-najomnicka-vo-wildfell-hall/kniha Nájomníčka vo Wildfell Hall])'' sa objavil v roku [[1848]], krátko pred smrťou jej brata [[Patrick Branwell Brontë|Branwella]] a sestry Emily Brontëovej. Branwell zomrel v septembri a Emily v decembri roku [[1848]]. Zomrela v Scarborough, kam sa odišla liečiť z tuberkulózy. Tu je aj pochovaná na cintoríne pri kostole sv. Márie. V roku [[2011]] ''Brontë Society'' nainštalovala na jej hrobe novú pamätnú tabuľu.<ref name="grave-0">{{cite news |work=The Scarborough News |url=http://www.thescarboroughnews.co.uk/news/new-memorial-for-bronte-grave-1-4032457 |title=New memorial for Bronte grave|date=5 December 2011 |accessdate=16 December 2015}}</ref> == Dielo == * [[1846]] - ''Poems by Currer, Ellis and Acton Bell'', zbierka básní sestier Brontëových * [[1847]] - ''Agnes Grey (Agnes Greyová. Prel. Beáta Mihalkovičová. Slovart, 2015)'' * [[1848]] - ''The Tenant of Wildfell Hall - v slovenčine pod názvami Tajomná pani Grahamová (Prel. František Beluš. Smena, 1971) a Nájomníčka vo Wildfell Hall (Prel. Beáta Mihalkovičová. Slovart, 2017).'' == Literatúra o autorke == * Christine Alexanderová & Margaret Smithová: ''The Oxford Companion to the Brontës'', [[Oxford]] University Press, 2006, ISBN 0-19-861432-2 * Juliet Barkerová: ''The Brontës'', St. Martin's Pr., ISBN 0-312-14555-1 * Edward Chitham: ''A Life of Anne Brontë'', Oxford: Blackwell Publishers, 1991, ISBN 0-631-18944-0 * Rebeca Fraserová: ''The Brontës: Charlotte Brontë and her family'', Crown Publishers,1988, ISBN 0-517-56438-6 * Winifred Gérinová: ''Anne Brontë'', Allen Lane, 1976, ISBN 0-713-90977-3 * Ellis Chadwicková: ''In the Footsteps of the Brontës'' * Lucasta Millerová: ''The Brontë Myth'' * Edward Chitham: ''A Brontë Family Chronology'' * Miriam Allottová: ''The Brontës: The Critical Heritage'', 1984 * Terry Eagleton: ''Myths of Power'', 1975 * Elizabeth Langlandová: ''Anne Brontë: The Other One'', 1989 * P. J. M. Scott: ''Anne Brontë: A New Critical Assessment'', 1983 * T. J. Wise, J. A. Symington (eds.): ''The Brontës: Their Lives, Friendships and Correspondences'', 1932 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{gutenberg autor|id=Anne_Brontë|meno=Anne Brontëová}} * [http://www.bronte.info/ Website of the Brontë Parsonage Museum in Haworth] * [https://web.archive.org/web/20010816104052/http://www.shef.ac.uk/misc/personal/cs1ma/anne/bronte.html Anne Brontë – The Scarborough Connection] * [https://web.archive.org/web/20120310192742/http://annebronte.com/ Anne Bronte eText Archive] * [https://web.archive.org/web/20090101041427/http://www.scarborough.co.uk/annebronte/index.htm Anne Brontë – Local to Scarborough] * [http://www.reelyredd.com/0307anne_bronte.htm Music On Christmas Morning] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120314042959/http://www.reelyredd.com/0307anne_bronte.htm |date=2012-03-14 }} – Audio Poem {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brontëová, Anne}} [[Kategória:Anne Brontëová| ]] [[Kategória:Anglickí básnici]] [[Kategória:Anglickí spisovatelia]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Ženy v poézii]] [[Kategória:Súrodenci v literatúre]] [[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]] [[Kategória:Osobnosti z Yorkshire]] czwed6n0oztkfn9ypwrccedcebt9k18 Svätá Barbora 0 146004 8191170 7986394 2026-04-02T08:08:30Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Kresťanskí mučeníci]] pomocou použitia HotCat 8191170 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec | Titul = Svätá <!-- svätý|blahoslavený|ctihodný|Služobník Boží|... --> | Meno = Barbora | Popis osoby = veľkomučenica | Obrázok = St. Barbara Märtyerin.jpg | Popis obrázka = | Dátum narodenia = [[3. storočie]] | Miesto narodenia = [[Izmid|Nikomédia]] (dnes Izmid) | Dátum úmrtia = ~([[303]]{{--}}[[313]]) <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = [[Izmid|Nikomédia]] (dnes Izmid) | Začatie beatifikačného procesu = | Začal beatifikačný proces = | Beatifikačný proces diecéza = | Dátum vyhlásenia za ctihodného = | Vyhlásil za ctihodného = | Dátum blahorečenia = | Miesto blahorečenia = | Blahorečil = | Dátum svätorečenia = | Miesto svätorečenia = | Svätorečil = | Atribúty = veža, meč, kalich s hostiou, mučenícka palma | Patronát = baníkov, delostrelcov, architektov, staviteľov, tesárov, hasičov, kamenárov, ochrankyňa dievčat, pomocníčka proti horúčke, moru, ohňu | Cirkev = [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna]] | Sviatok = [[4. december]] <small>(<abbr title="v gréckokatolíckej cirkvi">gkc.</abbr>)</small> | Stupeň liturgického slávenia = šestiričný sviatok bez veľkého chváloslovia (<abbr title="v gréckokatolíckej cirkvi">gkc.</abbr>) <!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --> }} [[Svätec|Svätá]] '''Barbora''' (v origináli [[Grécke jazyky|gr.]] Βαρβάρα; {{vjz|eng|''Barbara''}}, {{vjz|fra|''Barbe''}}, {{vjz|rus|''Varvara''}}) (* [[3. storočie]], [[Izmid|Nikomédia]], dnes Izmid – † okolo [[303]] – [[313]], [[Izmid|Nikomédia]]) bola šľachtičná z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], neskôr mučenica a svätica. Vzhľadom na to, že o živote svätej Barbory niet historických záznamov, sú údaje o jej živote založené iba na legendách. Podľa nich sa narodila bohatému pohanskému šľachticovi Dioskorovi. Ten, aby ju ochránil pred kresťanskými vplyvmi ako aj nápadníkmi, dal pre ňu postaviť vežu, do ktorej ju uväznil. Barbora sa aj napriek tomu stala kresťankou, keď ju v otcovej neprítomnosti tajne pokrstil kňaz prestrojený za lekára. Aby dokázala svoju vieru v [[Ježiš Kristus|Krista]], dala vo veži murárom vysekať k dvom existujúcim oknám ešte jedno, tak aby jej navždy symbolizovali najsvätejšiu Trojicu. Otec sa po príchode veľmi rozhneval a chcel ju zabiť. Barbore sa podarilo ujsť do lesa, kde sa pred ňou zázračne otvorila skala, ktorá sa stala jej úkrytom. Vďaka zrade istého pastiera ju však otec chytil a vydal úradom. Dostala sa pred sudcu Marciana, ktorý po márnom prehováraní, aby sa svojej viery zriekla, dal Barboru mučiť. Podstúpila rôzne muky; pri bičovaní bola prítomná dievčina menom [[Svätá Juliana|Juliana]], ktorá sa zo solidárnosti tiež prihlásila ku kresťanstvu. Barborino martýrium ukončila až poprava sťatím. Podľa legendy bol jej katom vlastný otec, ktorý zahynul okamžite po vykonaní rozsudku (údajne ho zabil blesk). Tesne pred popravou prosila Barbora Krista, aby všetci, ktorí si pripomínajú jej utrpenie, boli ušetrení od smrteľných múk. Jej prosba bola vyslyšaná. Podľa jednej tradície sa Barborine ostatky okolo roku 1000 dostali do [[Benátky (mesto)|Benátok]], kde boli uložené v [[Bazilika svätého Marka|Bazilike svätého Marka]]; neskôr boli prenesené do kláštora svätého Jána Evanjelistu na ostrov [[Torcello]] v [[Benátska lagúna|Benátskej lagúne]]. Podľa inej tradície sa jej ostatky dostali najprv do [[Konštantínopol]]a a odtiaľ sa neskôr dostali do [[Kyjev]]a, kam ich so sebou doviezla Barbora, dcéra byzantského cisára Alexia Komnena, ktorá sa vydala za kyjevské veľkoknieža Michala Svjatopolka. Tam boli uložené najprv v chráme sv. Michala, dnes sa nachádzajú vo [[Chrám svätého Vladimíra v Kyjeve|Vladimírskom katedrálnom chráme]] (sobore). O tom, že ide o mimoriadne populárnu a obľúbenú sväticu svedčí viacero jej zasvätených kostolov (na [[Slovensko|Slovensku]] napr. v [[Kostol svätej Barbory (Žilina)|Žiline]], v [[Bytča|Bytči]], v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]; v [[Česko|Česku]] je veľmi známou sakrálnou stavbou [[Chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]]). Je rovnako častým námetom výtvarných diel (medzi najznámejšie patrí [[Raffael]]ov obraz ''[[Sixtínska Madona]]''; jej podobizeň stvárnili tiež [[Lucas Cranach starší]], [[Hans Holbein starší]], [[Tintoretto]] a ďalší). Podľa ikonografických zvyklostí ju zobrazovali v dlhom prepásanom šate s plášťom alebo v dobovom odeve so všeobecnými atribútmi knihou, krížom, martýrskou palmou a mečom. Jej najcharakteristickejšími atribútmi sú veža a kalich s hostiou. Svätá Barbora patrí do skupiny [[Štrnásť svätých pomocníkov|štrnástich pomocníkov]] v núdzi a spolu so [[Katarína Alexandrijská|svätou Katarínou Alexandrijskou]], [[Svätá Dorota|svätou Dorotou]] a [[Margaréta z Antiochie|svätou Margitou]] tvorí skupinu štyroch veľkých panien. V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] je uctievaná ako veľkomučenica, jej sviatok (4. decembra) má stupeň šestiričného (malého) sviatku s malým slávoslovím. Na [[Ikona|ikonách]] býva zobrazovaná spravidla s krížom v ruke. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saint Barbara}} == Zdroje == * "Dňa 4. decembra: Sv. mučenica Barbora." In: Andrej Josafát Gregor Truch: ''Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka.'' Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 586. ISBN 80-7165-381-0 * Sl. Ravik, ''O světcích a patronech'', Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X * I. Rusina, M. Zervan, ''Životy svätých - ikonografia'', Pallas, Bratislava 1994, ISBN 80-7095-019-6 * [http://furca.sk/hagiografia/december/barbora.doc 4. december - Svätá veľkomučenica Barbora] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151208132738/http://furca.sk/hagiografia/december/barbora.doc |date=2015-12-08 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Barbora}} [[Kategória:Narodenia v 3. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 4. storočí]] [[Kategória:Pravoslávni svätci]] [[Kategória:Katolícki svätci]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Popravení sťatím]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 4. decembra]] [[Kategória:Kresťanskí mučeníci]] e2x1nfj27jnc1jiqrjw98aq8mfbw9c0 Krajské mesto (Česko) 0 147036 8191148 7061267 2026-04-02T06:54:01Z ~2026-17169-48 289591 8191148 wikitext text/x-wiki '''Krajské mesto''' je v Česku [[mesto (Česko)|mesto]], ktoré je administratívnym centrom niektorého kraja Česka. == Zoznam krajských miest Česka == * [[Praha]] * [[České Budějovice]] * [[Brno]] * [[Karlovy Vary]] * [[Hradec Králové]] * [[Liberec]] * [[Ostrava]] * [[Olomouc]] * [[Pardubice]] * [[Plzeň]] * [[Ústí nad Labem]] * [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] * [[Zlín]] == Zoznam krajských miest Česko-Slovenska (1960-1990) == Česko: * [[Praha]] * [[České Budějovice]] * [[Brno]] * [[Hradec Králové]] * [[Ostrava]] * [[Plzeň]] * [[Ústí nad Labem]] Slovensko: * [[Bratislava]] * [[Banská Bystrica]] * [[Košice]] * Trnava * Nitra [[Kategória:Mestá]] ekesouqnv04xc5ad4jje4tm8h6n8yp8 8191153 8191148 2026-04-02T07:14:12Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-17169-48|~2026-17169-48]] ([[User_talk:~2026-17169-48|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina 7061267 wikitext text/x-wiki '''Krajské mesto''' je v Česku [[mesto (Česko)|mesto]], ktoré je administratívnym centrom niektorého kraja Česka. == Zoznam krajských miest Česka == * [[Praha]] * [[České Budějovice]] * [[Brno]] * [[Karlovy Vary]] * [[Hradec Králové]] * [[Liberec]] * [[Ostrava]] * [[Olomouc]] * [[Pardubice]] * [[Plzeň]] * [[Ústí nad Labem]] * [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] * [[Zlín]] == Zoznam krajských miest Česko-Slovenska (1960-1990) == Česko: * [[Praha]] * [[České Budějovice]] * [[Brno]] * [[Hradec Králové]] * [[Ostrava]] * [[Plzeň]] * [[Ústí nad Labem]] Slovensko: * [[Bratislava]] * [[Banská Bystrica]] * [[Košice]] [[Kategória:Mestá]] jv9wyimq7sbicn96djqa3vce9jxnyf0 Šablóna:Štvrťfinále 10 147429 8190866 6156993 2026-04-01T15:47:39Z 321fire 115544 Presmerovanie na [[Šablóna:Play-off8]] 8190866 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Šablóna:Play-off8]] 2hzfvtsst7i8nnjc05nt7quvznn9bqo Grenoble 0 149067 8191019 8151920 2026-04-01T22:27:12Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8191019 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom obvode|Grenoble (obvod)}} {{Infobox Francúzska obec | názov = Grenoble | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason ville fr Grenoble (Isere).svg | vlajka = Flag of Grenoble.svg | obrázok = Pano Grenoble.JPG | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = Auvergne-Rhône-Alpes | departement = [[Isère (departement)|Isère]] | obvod = [[Grenoble (obvod)|Grenoble]] | kantón = | rieka = | starosta = | lat_deg = 45 | lat_min = 11 | lat_sec = 13 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 43 | lon_sec = 35 | lon_VZ = V | rozloha = 18.13 | najvyšší bod = 600 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 204 | najnižší bod názov= | PSČ = 38000 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 38185 | commons = Grenoble | web = http://www.grenoble.fr/ }} '''Grenoble''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] na juhovýchode [[Francúzsko|Francúzska]]. Nachádza sa v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Isère (departement)|Isère]] v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Auvergne-Rhône-Alpes]]. Počet obyvateľov je okolo 158 000, celá metropolitná zóna má (podľa sčítania ľudu z roku 2004) 514 559 obyvateľov. V roku [[1968]] sa tu konali [[Zimné olympijské hry 1968|X. zimné olympijské hry]]. Je to tiež známe univerzitné mesto. == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|18.13}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|600}} a najnižší bod {{mnm|204 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-10-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|38185}} ({{OBD|FR|38185}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=38185 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v meste. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 38185}} == Vzdelanie == * [[Université Grenoble-Alpes]] * [[Grenoble École de Management]] == Známe osobnosti == * [[Hugo biskup]] (* [[1053]] – † [[1132]]), [[Svätec|svätý]] * [[Claudine Alexandrine Guérin de Tencin]] (* [[1681]] – † [[1749]]), spisovateľka * [[Jacques de Vaucanson]] (* [[1709]] – † [[1782]]), vynalézca * [[Gabriel Bonnot de Mably]] (* [[1709]] – † [[1785]]), historik a politický mysliteľ * [[Etienne Bonnot de Condillac]] (* [[1715]] – † [[1780]]), osvietenský filozof * [[Stendhal]] (* [[1783]] – † [[1842]]), spisovateľ * [[Henri Fantin-Latour]] (* [[1836]] – † [[1904]]), maliar * [[Emmanuel Mounier]] (* [[1905]] – † [[1950]]), katolícky publicista a filozof, zakladateľ personalistického hnutia * [[Lionel Terray]] (* [[1921]]), horolezec * [[Perrine Pelenová]] (* [[1960]]), zjazdová lyžiarka, majsterka sveta * [[Cristobal Huet]] (* [[1975]]), hokejista == Partnerské mestá == {| border="0" cellpadding="3" cellspacing="0" |----- valign="top" | * {{flagicon|Izrael}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Izrael]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Catania]], [[Taliansko]], [[1961]] * {{minivlajka|Alžírsko}} [[Constantine (mesto)|Constantine]], [[Alžírsko]], [[1999]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Corato]], [[Taliansko]], [[2002]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Essen (Nemecko)|Essen]], [[Nemecko]], [[1976]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Halle (Saale)|Halle]], [[Nemecko]], [[1976]] * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Innsbruck]], [[Rakúsko]], [[1963]] * {{minivlajka|Litva}} [[Kaunas]], [[Litva]], [[1997]] | * {{minivlajka|Moldavsko}} [[Kišiňov]], [[Moldavsko]], [[1977]] * {{flagicon|Burkina Faso}} [[Ouagadougou]], [[Burkina Faso]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oxford]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1977]] * {{minivlajka|USA}} [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Spojené štáty|USA]], [[1990]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Pécs]], [[Maďarsko]], [[1992]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Rehovot]], [[Izrael]], [[1977]] * {{minivlajka|Tunisko}} [[Sfax]], [[Tunisko]], [[1998]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Stendal]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Čína}} [[Suzhou]], [[Čína]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Grenoble}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Inovallée]] *[[Zoznam obcí departementu Isère]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Grenoble| ]] [[Kategória:Mestá v regióne Auvergne-Rhône-Alpes]] [[Kategória:Obce v departemente Isère]] in77geqifrmqeocbk8pc8t33u1b9wyj 8191020 8191019 2026-04-01T22:30:15Z Rajmund Noga 285053 Úprava 8191020 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom obvode|Grenoble (obvod)}} {{Infobox Francúzska obec | názov = Grenoble | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Blason ville fr Grenoble (Isere).svg | vlajka = Flag of Grenoble.svg | obrázok = Pano Grenoble.JPG | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = Auvergne-Rhône-Alpes | departement = [[Isère (departement)|Isère]] | obvod = [[Grenoble (obvod)|Grenoble]] | kantón = | rieka = | starosta = | lat_deg = 45 | lat_min = 11 | lat_sec = 13 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 43 | lon_sec = 35 | lon_VZ = V | rozloha = 18.13 | najvyšší bod = 600 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 204 | najnižší bod názov= | PSČ = 38000 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 38185 | commons = Grenoble | web = http://www.grenoble.fr/ }} '''Grenoble''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] na juhovýchode [[Francúzsko|Francúzska]]. Nachádza sa v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Isère (departement)|Isère]] v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Auvergne-Rhône-Alpes]]. Počet obyvateľov je okolo 158 000, celá metropolitná zóna má (podľa sčítania ľudu z roku 2004) 514 559 obyvateľov. V roku [[1968]] sa tu konali [[Zimné olympijské hry 1968|X. zimné olympijské hry]]. Je to tiež známe univerzitné mesto. == Poloha == Mesto má rozlohu {{km2|18.13}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|600}} a najnižší bod {{mnm|204 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-10-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov je {{OBP|FR|38185}} ({{OBD|FR|38185}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=38185 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v meste. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 38185}} == Vzdelanie == * [[Université Grenoble-Alpes]] * [[Grenoble École de Management]] == Známe osobnosti == * [[Hugo z Grenoble]] (* [[1053]] – † [[1132]]), biskup, [[Svätec|svätý]] * [[Claudine Alexandrine Guérin de Tencin]] (* [[1681]] – † [[1749]]), spisovateľka * [[Jacques de Vaucanson]] (* [[1709]] – † [[1782]]), vynalézca * [[Gabriel Bonnot de Mably]] (* [[1709]] – † [[1785]]), historik a politický mysliteľ * [[Etienne Bonnot de Condillac]] (* [[1715]] – † [[1780]]), osvietenský filozof * [[Stendhal]] (* [[1783]] – † [[1842]]), spisovateľ * [[Henri Fantin-Latour]] (* [[1836]] – † [[1904]]), maliar * [[Emmanuel Mounier]] (* [[1905]] – † [[1950]]), katolícky publicista a filozof, zakladateľ personalistického hnutia * [[Lionel Terray]] (* [[1921]]), horolezec * [[Perrine Pelenová]] (* [[1960]]), zjazdová lyžiarka, majsterka sveta * [[Cristobal Huet]] (* [[1975]]), hokejista == Partnerské mestá == {| border="0" cellpadding="3" cellspacing="0" |----- valign="top" | * {{flagicon|Izrael}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Izrael]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Catania]], [[Taliansko]], [[1961]] * {{minivlajka|Alžírsko}} [[Constantine (mesto)|Constantine]], [[Alžírsko]], [[1999]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Corato]], [[Taliansko]], [[2002]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Essen (Nemecko)|Essen]], [[Nemecko]], [[1976]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Halle (Saale)|Halle]], [[Nemecko]], [[1976]] * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Innsbruck]], [[Rakúsko]], [[1963]] * {{minivlajka|Litva}} [[Kaunas]], [[Litva]], [[1997]] | * {{minivlajka|Moldavsko}} [[Kišiňov]], [[Moldavsko]], [[1977]] * {{flagicon|Burkina Faso}} [[Ouagadougou]], [[Burkina Faso]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oxford]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1977]] * {{minivlajka|USA}} [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Spojené štáty|USA]], [[1990]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Pécs]], [[Maďarsko]], [[1992]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Rehovot]], [[Izrael]], [[1977]] * {{minivlajka|Tunisko}} [[Sfax]], [[Tunisko]], [[1998]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Stendal]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Čína}} [[Suzhou]], [[Čína]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Grenoble}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Inovallée]] *[[Zoznam obcí departementu Isère]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Grenoble| ]] [[Kategória:Mestá v regióne Auvergne-Rhône-Alpes]] [[Kategória:Obce v departemente Isère]] 80cg883qpaxi2u0jmd0i2vzwf9vrkp6 Šablóna:Kozmonautika/Novinky 10 158157 8191025 8190111 2026-04-01T23:03:58Z Eryn Blaireová 2374 aktualizácia 8191025 wikitext text/x-wiki '''[[2. apríl]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu [[Artemis II]], ktorej cieľom je po 53-ročnej pauze v pilotovaných misiách k [[Mesiac]]u znova obletieť Mesiac. Štart bol odložený o 9 minút po pôvodne plánovanom čase. Kozmická loď Orion po vzlete úspešne rozvinula svoje solárne panely.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref> '''[[30. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Bolo zahájené odpočítavanie pred štartom misie [[Artemis II]], návratu ľudí do blízkosti Mesiaca. K štartu by malo dôjsť [[2. apríl]]a 2026 o 00:24 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Artemis II odpočet | url = https://sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app/ | vydavateľ = sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}</ref> '''[[24. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Administrátor NASA [[Jared Isaacman]] oznámil, že agentúra pozastavuje projekt [[Lunar Gateway|Gateway]], kozmickej stanice na obežnej dráhe okolo [[Mesiac]]a. Zdroje sa majú presunúť na budovanie infraštruktúry pre dlhodobý pobyt človeka na [[Povrch Mesiaca|povrchu Mesiaca]]. Takmer dokončený základný modul stanice, PPE, by sa mohol stať súčasťou sondy [[Space Reactor-1 Freedom]] s jadrovým elektrickým pohonom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Gateway (březen 2026) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/26/gateway-brezen-2026/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-27 }}</ref> [[File:Artemis II Rollout (KSC-20260320-PH-KLS01 0086).jpg|vpravo|80px|Začiatok druhého vývozu štartovacej zostavy pre misiu Artemis 2 z haly VAB]] '''[[21. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] sa vrátila na rampu [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|39-B]] v rámci príprav na štart [[Artemis II]]. Najbližší možný termín štartu je 1. apríl 2026 (na Slovensku v tom čase už 2. apríl, čas 00:24).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Závod o návrat na Měsíc (březen 2026) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/18/zavod-o-navrat-na-mesic-brezen-2026/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref> '''[[7. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} NASA sa v náväznosti na zmeny v [[Program Artemis|programe Artemis]] definitívne rozhodla prestať v rakete [[Space Launch System|SLS]] používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur V]], pričom táto zmena sa prejaví od misie [[Artemis IV]]. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket | url = https://spaceflightnow.com/2026/03/07/nasa-contract-confirms-selection-of-ulas-centaur-5-as-new-upper-stage-for-the-sls-rocket/ | vydavateľ = spaceflightnow.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = anglicky }}</ref> '''[[3. marec]] 2026''' :{{RUS}} Agentúra [[Roskosmos]] oznámila, že rampa 31/6 kozmodrómu [[Bajkonur]], jediná rampa, z ktorej bolo možné vypúšťať pilotované lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]], je opravená. Rampa sa stala nepoužiteľne poškodenou pri poslednom štarte z nej 27. novembra 2025. Najbližší štart z novoopravenej rampy sa plánuje na 22. marca a pôjde o zásobovaciu misiu lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]] k [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Roskosmos hlásí – momentálně jediná ruská rampa pro posádky je opravená | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/05/roskosmos-hlasi-momentalne-jedina-ruska-rampa-pro-posadky-je-opravena/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-09 }}</ref> '''[[27. február]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} NASA oznámila zmeny v [[Program Artemis|programe Artemis]]. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na [[Mesiac]]i sa z misie [[Artemis III]] odložilo na [[Artemis IV]]. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Velké změny v plánech programu Artemis | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/28/velke-zmeny-v-planech-programu-artemis/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-28 | dátum prístupu = 2026-03-02 }}</ref> '''[[21. február]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Navzdory prvotným informáciám, že opravný test skúšobného odpočítavania pre misiu [[Artemis II]] dopadol dobre, administrátor NASA [[Jared Isaacman]] zverejnil správu, že na hornom raketovom stupni (ICPS) došlo k prerušeniu toku hélia. Tento problém je natoľko vážny, že celá zostava sa bude musieť vrátiť na opravu do haly [[Vehicle Assembly Building|VAB]]. Dátum štartu, ktorý bol avizovaný na 6. marec, sa tak odsúva na neurčito. Úniky vodíka počas testu zostali pod stanovenými limitmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-21 }}</ref> '''[[13. február]] 2026''' :{{USA}} Raketa [[Falcon 9]] nesúca kozmickú loď [[Dragon 2|Crew Dragon]] odštartovala na misiu [[SpaceX Crew-12]] so štvorčlennou posádkou. Priniesla na stanicu členov dlhodobej [[Expedícia 74|Expedície 74]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SpaceX Crew-11 (USCV-11) | titul = MEK : Malá encyklopedie kosmonautiky | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/dragon/cd-c12/index.htm | vydavateľ = Aleš Holub | miesto = Most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-16 }}</ref> '''[[12. február]] 2026''' :{{EU}} Z kozmodrómu [[Guyanské stredisko pre vesmír|Kourou]] vo [[Francúzska Guyana|Francúzskej Guyane]] odštartovala na svoj inauguračný let európska nosná raketa [[Ariane 6]] vo variante so štyrmi [[raketový motor na tuhé pohonné látky|blokmi na tuhé palivá]] (A64). Na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] vyniesla 32 satelitov internetovej konštelácie [[Amazon Leo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europe's most powerful rocket launches for 1st time, carrying 32 Amazon internet satellites to orbit (video) | periodikum = Space.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.space.com/space-exploration/launches-spacecraft/ariane-64-rocket-debut-launch-amazon-leo-internet-satellites | issn = | vydavateľ = Future US | miesto = New York | dátum = 2026-02-12 | dátum prístupu = 2026-02-13}}</ref> '''[[3. február]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Skúšobné odpočítavanie spojené s tankovaním rakety pred misiou [[Artemis II]] neprebehlo do plánovaného konca. Hlavným problémom, ktorý sa vyskytol, bol únik vodíka používaného ako palivo tejto rakety. Administrátor NASA [[Jared Isaacman]] sa vyjadril, že pokus o štart sa tak odkladá na marec 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> '''[[2. február]] 2026''' :{{USA}} Z [[Vandenberg Space Force Base|Vandenbergovej základne]] odštartovala raketa [[Falcon 9]] na misiu Starlink 17-32, pri ktorej vyniesla ďalších 25 odľahčených družíc typu [[Starlink]]. Na rozdiel od predošlých podobných misií sa však horný stupeň nevrátil na Zem. Dokázal však vykonať tzv. pasiváciu, čiže opatrenia, aby bol ako [[kozmický odpad]] do budúcna čo najmenej nebezpečný pre iné objekty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Horní stupeň Falconu 9 potkala anomálie | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/03/horni-stupen-falconu-9-potkala-anomalie/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-03 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> '''[[30. január]] 2026''' :{{USA}} Americká spoločnosť [[Blue Origin]] podnikateľa [[Jeff Bezos|Jeffa Bezosa]] oznámila, že dočasne pozastaví lety svojej rakety [[New Shepard]] využívanej na vesmírnu turistiku na obdobie aspoň dvoch rokov, aby sa mohla sústrediť na let na [[Mesiac]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Blue Origin pozastavuje vesmírnu turistiku, chce sa zamerať na Mesiac | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/189134/blue-origin-pozastavuje-vesmirnu-turistiku-chce-sa-zamerat-na-mesiac | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-31 | dátum prístupu = 2026-01-31 }}</ref> <small>[[Portál:Kozmonautika/Novinky ({{CURRENTYEAR}})|Staršie správy]]</small> <small>'''Zdroje''' <references/></small> <noinclude>[[Kategória:Portál:Kozmonautika]]</noinclude> l1tsbjioyk4s334uoq05fs0m2xvhjqr Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920 0 160977 8190798 7857504 2026-04-01T12:55:50Z 321fire 115544 pavúky, pravopis 8190798 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Ľadový hokej na Letných olympijských hrách | rok = 1920 | iný názov = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1920 | logo = Antwerp Arena 1920.jpg | veľkosť loga = 280px | popis loga = Hala Palais de Glas v Antverpách | usporiadateľ = Belgicko | dátum = [[24. apríl|24.]] – [[30. apríl]] [[1920]] | počet tímov = 7 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = Ľadový palác ''([[Valónčina|valón.]]: Palais de Glace)'' v [[Antverpy|Antverpách]] | víťaz iný = {{CAN|lh|1|rok=1907}} | druhý iný = {{USA|lh|1|rok=1912}} | tretí = TCH | počet titulov = 1 | zápasy = 10 | góly = 99 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | predchádzajúce podujatie = nie | nasledujúce podujatie = Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924/1924 | aktualizácia = [[20. január]] [[2012]] }} '''Turnaj v ľadovom hokeji na olympijských hrách''' sa prvýkrát uskutočnil v roku [[1920]] v [[Belgicko|belgických]] [[Antverpy|Antverpách]]. [[Ľadový hokej]] sa tak po prvý raz a zároveň naposledy predstavil na [[Letné olympijské hry|letnej olympiáde]]. Od roku [[1924]] sa hokejový turnaj hrá na [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]]. V roku [[1982]] bol tento turnaj dodatočne vyhlásený za prvé [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstvá sveta]]. == Zápasy == Turnaj sa hral tzv. [[Bergvallov systém|Bergvallovým systémom]]. V prvej fáze sa hralo klasickým k.o. systémom o celkového víťaza. Porazený finalista (Švédsko) však nezískaval automaticky striebornú medailu, ale musel o ňu bojovať v druhej fáze so súpermi, ktorí v prvej fáze turnaja vypadli s Kanadou ako s celkovým víťazom turnaja, teda s tímami USA a s ČSR. Švédsku sa to nepodarilo, striebro získali USA. Porazený finalista z finále o striebro (teda z druhej fázy) ČSR bojoval v tretej fáze o bronz so Švajčiarskom a Švédskom, teda s tímami, ktoré vypadli v prvej a v druhej fáze so strieborným medailistom USA. === O zlatú medailu === {{Play-off8 | RD1-info=[[23. apríl|23.]] a [[24. apríl]] | RD2-info=[[25. apríl]] | RD3-info=[[26. apríl]] | RD1-tím1='''{{CAN|lh|1|rok=1907}}''' | RD1-skóre1='''15''' | RD1-tím2={{TCH|lh|1}} | RD1-skóre2=0 | RD1-tím3='''{{USA|lh|1|rok=1912}}''' | RD1-skóre3='''29''' | RD1-tím4={{CHE|lh|1}} | RD1-skóre4=0 | RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}''' | RD1-skóre5='''8''' | RD1-tím6={{BEL|lh|1}} | RD1-skóre6=0 | RD1-tím7='''{{FRA|lh|1}}''' | RD1-skóre7= | RD1-tím8=''bez boja'' | RD1-skóre8= | RD2-tím1='''{{CAN|lh|1|rok=1907}}''' | RD2-skóre1='''2''' | RD2-tím2={{USA|lh|1|rok=1912}} | RD2-skóre2=0 | RD2-tím3='''{{SWE|lh|1}}''' | RD2-skóre3='''4''' | RD2-tím4={{FRA|lh|1}} | RD2-skóre4=0 | RD3-tím1='''{{CAN|lh|1|rok=1907}}''' | RD3-skóre1='''12''' | RD3-tím2={{SWE|lh|1}} | RD3-skóre2=1 }} === O striebornú medailu === {{Play-off4 | RD1=Semifinále – [[27. apríl]] | RD2=Finále – [[28. apríl]] | RD1-team1='''{{USA|lh|1|rok=1912}}''' | RD1-score1='''7''' | RD1-team2={{SWE|lh|1}} | RD1-score2=0 | RD1-team3={{TCH|lh|1}} | RD1-score3= | RD1-team4=''bez boja'' | RD1-score4= | RD2-team1='''{{USA|lh|1|rok=1912}}''' | RD2-score1='''16''' | RD2-team2={{TCH|lh|1}} | RD2-score2=0 }} === O bronzovú medailu === {{Play-off4 | RD1=Semifinále – [[28. apríl]] | RD2=Finále – [[30. apríl]] | RD1-team1={{CHE|lh|1}} | RD1-score1=0 | RD1-team2='''{{SWE|lh|1}}''' | RD1-score2='''4''' | RD1-team3={{TCH|lh|1}} | RD1-score3= | RD1-team4=''bez boja'' | RD1-score4= | RD2-team1={{SWE|lh|1}} | RD2-score1=0 | RD2-team2='''{{TCH|lh|1}}''' | RD2-score2='''1''' }} '''Štvrťfinále:''' 23.04.1920 '''Švédsko – Belgicko  8:0  (5:0, 3:0)''' Góly: Burman 3, Johansson-Brandius 2, Lindqvist 2, Molander. '''USA – Švajčiarsko  29:0  (15:0, 14:0)''' Góly: Conroy 8, J.McCormick 7, Goheen 6, Drury 6, Fitzgerald, Tuck. '''Kanada – ČSR  15:0  (5:0, 10:0)''' Góly: Haldorsson 7, Fredrickson 4, Goodman 2, Woodman, Johannesson. '''Kanada:''' Byron – Johannesson, Benson – Woodman – Goodman, Fredrickson, Haldorsson. '''ČSR:''' Peka – Palouš, Vindyš – Hartman – V.Loos, Šroubek, Pešek-Káďa. Francúzsko malo voľný žreb '''Semifinále:''' 25.04.1920 '''Švédsko – Francúzsko  4:0  (2:0, 2:0)''' Góly: Burman, Svensson, Molander, Lindqvist. '''Kanada – USA  2:0  (0:0, 2:0)''' Góly: Fredrickson, Johannesson. '''Finále:''' 26.04.1920 '''Kanada – Švédsko  12:1  (5:1, 7:0)''' Góly: Fredrickson 7, Haldorsson 2, Fridfinnson, Goodman, Benson – Svensson. '''Kanada:''' Byron – Johannesson, Benson – Fridfinnson – Goodman, Fredricksson, Haldorsson. '''Švédsko:''' Howander – Lindqvist, Arwe – Svensson – Burman, Mattsson, Johansson-Brandius. '''O 2. miesto''' (hrali tímy, ktoré prehrali s víťazom finále, t.j. s Kanadou) 27.04.1920 '''USA – Švédsko  7:0  (5:0, 2:0)''' Góly; Drury 4, Geran 3. 28.04.1920 '''USA – ČSR  16:0  (7:0, 9:0)''' Góly: L.McCormick 7, Drury 4, Conroy 2, J.McCormick, Synott, Goheen. '''USA:''' Weidenborner – Fitzgerald, Goheen – Synott – J.McCormick, L.McCormick, Conroy - Drury. '''ČSR:''' Peka – Palouš, Vindyš – Hartman – V.Loos, Šroubek, Pešek-Káďa. '''O 3. miesto''' (hrali tímy, ktoré prehrali s víťazom zápasu o 2. miesto, t.j. s USA) 28.04.1920 '''Švédsko – Švajčiarsko  4:0  (0:0, 4:0)''' Góly: Arwe 2, Säfwenberg, Johansson-Brandius. 29.04.1920 '''ČSR – Švédsko  1:0  (1:0, 0:0)''' Gól: Šroubek. '''ČSR:''' Wälzer – Palouš, Vindyš – Hartman – V.Loos, Šroubek, Pešek-Káďa. '''Švédsko:''' Howander – Lindqvist, Lundell – Molander Johansson-Brandius Súpisky: '''Kanada (Winnipeg Falcons):''' Walter Byron – Konrad Johannesson, Robert Benson – Allan Woodman – Frank Fredrickson, Chris Fridfinnsson, Haldor Haldorsson, Magnus Goodman. Trenér: Fred Maxwell. '''Spojené štáty americké:''' Ray Bonney, Cyril Weidenborner – Edward Fitzgerald, Leon Tuck – Francis Goheen – George Geran, Herbert Drury, Anthony Conroy, Francis Synott, Joseph McCormick, Lawrence McCormick. Trenér: Cornelius Fellowes. '''Československo:''' Jan Peka (2/0), Karel Wälzer (1/0) – Jan Palouš (3/0), Otakar Vindyš (3/0) – Karel Hartmann (3/0) – Josef  Šroubek (3/1), Karel Pešek-Káďa (3/0), Vilém Loos (3/0), Josef Loos (0/0), Karel Kotrba (0/0). '''Švédsko:''' Seth Howander, Albin Jansson – Einar Lundell, Einar Svensson, Einar Lindqvist – Nils Molander – Wilhelm Arwe, Erik Burman, Georg Johansson-Brandius, Hansjacob Mattsson, David Säfwenberg. Trenéři: Raoul LeMat, Ernest Wiberg. '''Švajčiarsko:''' René Savoie – Marius Jaccard, Paul Lob – Louis Dufour – Rudolphe Cuendet, Max Holzbauer, Bruno Leuzinger, Max Sillig, Walter von Siebenthal. Trenér: Max Sillig. '''Belgicko:''' Francois Vergult – Philippe van Volckxsom, Gaston van Volxem – Paul Goeminne – Maurice Deprez, Jean-Maurice Goosens, Paul Loicq (tréner). '''Francúzsko:''' Jacques Gaittet – Henri Couttet, Jean Chaland – Pierre Charpentier – Georges Dary, Léonhard Quaglia, Alfred de Rauch, Puiforcat. Trenér: Quigley Baxter. == Konečné poradie == [[Súbor:Winnipegfalcons.jpg|thumb|Kanadu reprezentoval tím [[Winnipeg Falcons]]]] {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=40|Por. !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=140|Tím |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" style="height:23px"| [[Súbor:Med_1.png]] ||{{CAN|rok=1907}} {{CAN|lh|rok=1907}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" style="height:23px"| [[Súbor:Med_2.png]] ||{{USA|lh|1|rok=1912}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" style="height:23px"| [[Súbor:Med_3.png]] ||{{TCH|lh|1}} |- |align="center"| 4. || {{SWE|lh|1}} |- |align="center"| 5. || {{CHE|lh|1}} |- |align="center"| 6. || {{FRA|lh|1}} |- |align="center"| 7. || {{BEL|lh|1}} |} Turnaj prebiehal na umelom klzisku s rozmermi 56x18m.<br /> Kanadu reprezentoval víťaz [[Allan cup]]u v sezóne [[1919]] – [[1920|20]] [[Winnipeg Falcons]]. == Súpisky medailistov == {| class="wikitable" |- ! {{CAN|lh|1|rok=1907}} [[Súbor:Med_1.png]] !! &nbsp; {{USA|lh|1|rok=1912}} [[Súbor:Med_2.png]] &nbsp; !! &nbsp; {{TCH|lh|1}} [[Súbor:Med_3.png]] &nbsp; |- | [[Robert Benson (ľadový hokej)|Robert Benson]]<br> [[Walter Byron]]<br> [[Frank Fredrickson]]<br> [[Chris Fridfinnson]]<br> [[Magnus Goodman]]<br> [[Haldor Halderson]]<br> [[Konrad Johannesson]]<br> [[Allan Woodman]]<br /><br /><br /><br /> || [[Raymond Bonney]]<br> [[Anthony Conroy]]<br> [[Herb Drury|Herbert Drury]]<br> [[Edward Fitzgerald (ľadový hokej)|Edward Fitzgerald]]<br> [[George Geran]]<br> [[Moose Goheen|Frank Goheen]]<br> [[Joseph McCormick (ľadový hokej)|Joseph McCormick]]<br> [[Lawrence McCormick]]<br> [[Frank Synott]]<br> [[Leon Tuck]]<br> [[Cyril Weidenborner]] || [[Karel Hartmann]]<br> [[Vilém Loos]]<br> [[Jan Palouš]]<br> [[Jan Peka]]<br> [[Karel Pešek-Káďa]]<br> [[Josef Šroubek]]<br> [[Otakar Vindyš]]<br> [[Karel Wälzer]]<br /><br /><br /><br /> |} Karel Pešek-Káďa sa ako hráč zúčastnil aj [[Futbal na Letných olympijských hrách|futbalového turnaja]] na [[Letné olympijské hry 1920|týchto Olympijských hrách]]. {{Hokejový výhonok}} {{Športy na Letných olympijských hrách 1920}} {{Hokej na Olympijských hrách}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Letné olympijské hry 1920]] [[Kategória:Ľadový hokej na Olympijských hrách|1920]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|1920]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1920]] dzwsvtqouiogo2njlrrvmiean0ksphs MFK Stará Ľubovňa 0 165132 8191180 8072532 2026-04-02T08:34:52Z Polandball 143 289450 Opravený preklep 8191180 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Stará Ľubovňa | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa | prezývka = | založený = [[2. marec]] [[1923]]| štadión = Továrenská 1, <br/>[[Stará Ľubovňa]], [[Slovensko]] | kapacita = 2 500, z toho 800 na sedenie | prezident = Ján Fröhlich | tréner = Jozef Kostelnik| liga = <nowiki>[[2. liga</nowiki> | sezóna = 2023/2024 | pozícia = 14. miesto| vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=| ľavéplece1=3399FF|telo1=3399FF|pravéplece1=3399FF|trenírky1=000666|ponožky1=000666| vzor_lp2=|vzor_t2=|vzor_pp2=| ľavéplece2=FF3333|telo2=FF3333||pravéplece2=FF3333||trenírky2=000000|ponožky2=000000| }} '''Red Fox Stará Ľubovňa''' je slovenský [[futbal]]ový klub mesta [[Stará Ľubovňa]], ktorý momentálne účinkuje v 2.lige (2024/2025 == História klubu == ===Vznik klubu a prvé roky (1923 – 1945)=== Športový klub v Starej Ľubovni bol založený 2. marca 1923. Jeho vznik je spojitý s agitáciou advokáta Dr. Emila Schicka, ktorý sa stal aj prvým predsedom klubu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 277 }}</ref> Spočiatku klub nemal ihrisko, preto sa hralo na jarmočisku za vodou. Táto plocha mala dĺžku 120 m a šírku 55 m. Futbalový klub zo začiatku nehral v žiadnej súťaži, ale zúčastňoval sa na rôznych priateľských zápasoch. ===Povojnové obdobie (1946 – 1992)=== Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] hrávalo mužstvo v domácom prostredí v lokalite Vrbinky. V sezóne 1946/1947 sa ŠK Stará Ľubovňa podarilo obsadiť 1. miesto na majstrovstvách II. triedy. Následne, po dvoch kvalifikačných zápasoch s Harichovcami postúpili do I. triedy majstrovstiev. V roku 1948 sa vystaval športový štadión. Práve povojnové obdobie prialo rozvoju futbalu. ŠK v Starej Ľubovni sa v sezóne 1949/1950 prebojoval do krajskej súťaže, v ktorej hralo 6 klubov z Prešovského kraja a 6 z Košického kraja.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 444 }}</ref> Futbalový oddiel už v roku 1953 dosiahol majstrovský titul v krajskej súťaži západnej skupiny a postúpil do majstrovstiev kraja. V roku 1954 došlo ku kríze vo futbalovom oddiele a vypadol z vyššej súťaže. Z klubu odišlo viacero skúsených hráčov a sezónu na jar dohrávali iba mladí hráči. Po vypadnutí zo súťaže bolo mužstvo zaradené do krajskej súťaže skupiny Šariš západ. Východiskom z tejto krízy bolo spojenie Slavoja a Slovana do jedného oddielu. V roku 1958 futbalový oddiel Slovan hral v 1.B triede Prešovského kraja v skupine Šariš.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 445 }}</ref> Pre rozvoj futbalu v meste bolo potrebné vytvoriť lepšie podmienky. V roku 1962 sa postavil nový štadión. V neskoršom období prevzal patronát nad futbalom v meste ekonomický silný domáci podnik - Skrutkáreň Stará Ľubovňa. Vďaka dobrému zázemiu sa klubu darilo úspešne rozvíjať. Postupne sa prepracoval z 1.B triedy do I.A triedy a v roku 1970 postúpilo až do oblastného majstrovstva. Ďalšie úspechy klubu prišli v 70. rokoch 20. storočia. V ročníku 1973/1974, hrajúci pod názvom TJ Skrutkáreň, postúpil do divízie (tretia najvyššia súťaž v Československu). Po roku 1980 bol klub už menej úspešný. Hrával len v krajskom majstrovstve a dokonca klesol aj do medziokresnej súťaže. K veľkej zmene vo fungovaní futbalu v meste došlo v roku 1989, keď sa mužstvo osamostatnilo od podniku Skrutkáreň a začalo jeho samofinancovanie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 447 }}</ref> ===Novodobá história (1993 – súčasnosť)=== Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky došlo v mužstve ku striedaniu generácií, čo pomohlo k postupu do 4. ligy Východoslovenského kraja. V roku 1997 došlo k zvoleniu nového výboru, klub sa zastabilizoval a o sezónu neskôr postúpil do 3. ligy Východ. V sezóne 2005/2006 sa mužstvu FK Stará Ľubovňa podarilo postúpiť do 2. ligy, keď si historický postup vybojovali už v 29. kole po výhre nad rezervou [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Účinkovanie mužstva v 2. lige bolo veľmi vydarené a najväčší úspech v novodobej histórii klubu prišiel na konci sezóny, keď si mužstvo po výhre nad [[MFK Vranov nad Topľou|Vranovom nad Topľou ]] vybojovalo postup do 1. ligy (vtedajšia 2. najvyššia súťaž na Slovensku). <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 447 }}</ref> Od sezóny 2007/2008 klub získal nového hlavného sponzora firmu Gas Família a jeho názov sa zmenil na MFK Goral. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 448 }}</ref> V prvej lige klub vydržal iba jednu sezónu. Neskôr však strata hlavného sponzora zapríčinila finančné problémy a mužstvo sa začalo postupne prepadávať a v sezóne 2013/2014 sa ocitlo až v 5. lige Východ. V nasledujúcich sezónach mužstvo pôsobilo vo 4. a 5. lige. V sezóne 2021/2022 síce MFK ADV Stará Ľubovňa vyhralo 4. ligu Východ, ale kvôli reorganizácii súťaže nepostúpilo do vyššej súťaže. A teraz hrá monacobetligu Klub MFK ADV Stará Ľubovňa momentálne pôsobí vo II. lige == Názvy klubu == * 1923 – '''ŠK Stará Ľubovňa''' (''Športový klub Stará Ľubovňa'') * '''DŠO Slavoj Stará Ľubovňa''' (''Dobrovoľná športová organizácia Slavoj Stará Ľubovňa'') * '''TJ Skrutkáreň Stará Ľubovňa''' (''Telovýchovná jednota Skrutkáreň Stará Ľubovňa'') * 1999 - '''FK Rekostav Stará Ľubovňa''' (''Futbalový klub Rekostav Stará Ľubovňa'') * '''FK Stará Ľubovňa''' (''Futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2006 – '''MFK Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2007 – '''MFK Goral Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Goral Stará Ľubovňa'') * 2012 – '''MFK Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2020 – '''MFK ADV Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub ADV Stará Ľubovňa'') * 2023 – '''Ľubovňa Redfox FC''' (''Stará Ľubovňa Redfox Football Club'') == Úspechy == === Domáce === * [[3. liga|3.liga - Východ]] ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''1. miesto (1):'' 2006/07, == Referencie == {{Referencie}} {{futbalový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Stará Ľubovňa, MFK Goral}} [[Kategória:Kluby 1. ligy]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]] bx6op2oc9jn0f8go0bw1m0onhlsvywg 8191186 8191180 2026-04-02T09:22:47Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026 8191186 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Stará Ľubovňa | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa | prezývka = | založený = [[2. marec]] [[1923]] | štadión = Továrenská 1, <br/>[[Stará Ľubovňa]], [[Slovensko]] | kapacita = 2 500, z toho 800 na sedenie | prezident = Ján Fröhlich | tréner = Jozef Kostelnik | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = 13. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = | vzor_pp1 = | ľavéplece1=3399FF | telo1=3399FF | pravéplece1=3399FF | trenírky1=000666 | ponožky1=000666 | vzor_lp2= | vzor_t2= | vzor_pp2= | ľavéplece2=FF3333 | telo2=FF3333 | pravéplece2=FF3333 | trenírky2=000000 | ponožky2=000000 }} '''Red Fox Stará Ľubovňa''' je slovenský [[futbal]]ový klub mesta [[Stará Ľubovňa]], ktorý od sezóny [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/2025]] účinkuje v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. == História klubu == ===Vznik klubu a prvé roky (1923 – 1945)=== Športový klub v Starej Ľubovni bol založený 2. marca 1923. Jeho vznik je spojený s agitáciou advokáta Dr. Emila Schicka, ktorý sa stal aj prvým predsedom klubu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 277 }}</ref> Spočiatku klub nemal ihrisko, preto sa hralo na jarmočisku za vodou. Táto plocha mala dĺžku 120 m a šírku 55 m. Futbalový klub zo začiatku nehral v žiadnej súťaži, ale zúčastňoval sa na rôznych priateľských zápasoch. ===Povojnové obdobie (1946 – 1992)=== Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] hrávalo mužstvo v domácom prostredí v lokalite Vrbinky. V sezóne 1946/1947 sa ŠK Stará Ľubovňa podarilo obsadiť 1. miesto na majstrovstvách II. triedy. Následne, po dvoch kvalifikačných zápasoch s Harichovcami postúpili do I. triedy majstrovstiev. V roku 1948 sa vystaval športový štadión. Práve povojnové obdobie prialo rozvoju futbalu. ŠK v Starej Ľubovni sa v sezóne 1949/1950 prebojoval do krajskej súťaže, v ktorej hralo 6 klubov z Prešovského kraja a 6 z Košického kraja.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 444 }}</ref> Futbalový oddiel už v roku 1953 dosiahol majstrovský titul v krajskej súťaži západnej skupiny a postúpil do majstrovstiev kraja. V roku 1954 došlo ku kríze vo futbalovom oddiele a vypadol z vyššej súťaže. Z klubu odišlo viacero skúsených hráčov a sezónu na jar dohrávali iba mladí hráči. Po vypadnutí zo súťaže bolo mužstvo zaradené do krajskej súťaže skupiny Šariš západ. Východiskom z tejto krízy bolo spojenie Slavoja a Slovana do jedného oddielu. V roku 1958 futbalový oddiel Slovan hral v 1.B triede Prešovského kraja v skupine Šariš.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 445 }}</ref> Pre rozvoj futbalu v meste bolo potrebné vytvoriť lepšie podmienky. V roku 1962 sa postavil nový štadión. V neskoršom období prevzal patronát nad futbalom v meste ekonomický silný domáci podnik - Skrutkáreň Stará Ľubovňa. Vďaka dobrému zázemiu sa klubu darilo úspešne rozvíjať. Postupne sa prepracoval z 1.B triedy do I.A triedy a v roku 1970 postúpilo až do oblastného majstrovstva. Ďalšie úspechy klubu prišli v 70. rokoch 20. storočia. V ročníku 1973/1974, hrajúci pod názvom TJ Skrutkáreň, postúpil do divízie (tretia najvyššia súťaž v Československu). Po roku 1980 bol klub už menej úspešný. Hrával len v krajskom majstrovstve a dokonca klesol aj do medziokresnej súťaže. K veľkej zmene vo fungovaní futbalu v meste došlo v roku 1989, keď sa mužstvo osamostatnilo od podniku Skrutkáreň a začalo jeho samofinancovanie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 447 }}</ref> ===Novodobá história (1993 – súčasnosť)=== Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky došlo v mužstve ku striedaniu generácií, čo pomohlo k postupu do 4. ligy Východoslovenského kraja. V roku 1997 došlo k zvoleniu nového výboru, klub sa zastabilizoval a o sezónu neskôr postúpil do 3. ligy Východ. V sezóne 2005/2006 sa mužstvu FK Stará Ľubovňa podarilo postúpiť do 2. ligy, keď si historický postup vybojovali už v 29. kole po výhre nad rezervou [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Účinkovanie mužstva v 2. lige bolo veľmi vydarené a najväčší úspech v novodobej histórii klubu prišiel na konci sezóny, keď si mužstvo po výhre nad [[MFK Vranov nad Topľou|Vranovom nad Topľou]] vybojovalo postup do 1. ligy (vtedajšia 2. najvyššia súťaž na Slovensku). <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 447 }}</ref> Od sezóny 2007/2008 klub získal nového hlavného sponzora firmu Gas Família a jeho názov sa zmenil na MFK Goral.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 448 }}</ref> V prvej lige klub vydržal iba jednu sezónu. Neskôr však strata hlavného sponzora zapríčinila finančné problémy a mužstvo sa začalo postupne prepadávať a v sezóne 2013/2014 sa ocitlo až v 5. lige Východ. V nasledujúcich sezónach mužstvo pôsobilo vo 4. a 5. lige. V sezóne 2021/2022 síce MFK ADV Stará Ľubovňa vyhralo 4. ligu Východ, ale kvôli reorganizácii súťaže nepostúpilo do vyššej súťaže. V nasledujúcej sezóne klub opäť vyhral 4. ligu Východ a postúpil do [[3. liga|3. ligy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ - Archív | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/majstrovstvo-regionu-iv-liga-vychod/archiv/#/2022-2023/tabulky/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-06-16 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref> V tretej najvyššej futbalovej súťaži klub pôsobil iba [[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|jednu sezónu]], keď po konečnom 2. mieste postúpil v júni 2024 do [[2. slovenská futbalová liga|2. ligy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Narodil sa tam Hossa, zviditeľnil ich Jendrišek. Klub z východu nechce len zápis do histórie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/tri-postupy-v-rade-na-co-si-trufa-stara-lubovna-novacik-ii-ligy-rozhovor-2024071812564794177 | dátum = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref> == Názvy klubu == * 1923 – '''ŠK Stará Ľubovňa''' (''Športový klub Stará Ľubovňa'') * '''DŠO Slavoj Stará Ľubovňa''' (''Dobrovoľná športová organizácia Slavoj Stará Ľubovňa'') * '''TJ Skrutkáreň Stará Ľubovňa''' (''Telovýchovná jednota Skrutkáreň Stará Ľubovňa'') * 1999 - '''FK Rekostav Stará Ľubovňa''' (''Futbalový klub Rekostav Stará Ľubovňa'') * '''FK Stará Ľubovňa''' (''Futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2006 – '''MFK Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2007 – '''MFK Goral Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Goral Stará Ľubovňa'') * 2012 – '''MFK Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2020 – '''MFK ADV Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub ADV Stará Ľubovňa'') * 2023 – '''Ľubovňa Redfox FC''' (''Stará Ľubovňa Redfox Football Club'') == Úspechy == === Domáce === * [[3. liga|3.liga - Východ]] ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''1. miesto (1):'' 2006/07, == Referencie == {{Referencie}} {{futbalový výhonok}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Stará Ľubovňa, MFK Goral}} [[Kategória:Kluby 1. ligy]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]] 3skeai6gj920wmhmuoumx2j8st8njlh Skřipel 0 170039 8191143 7672090 2026-04-02T05:49:47Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wikilinka 8191143 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Skřipel | typ = obec | znak = | vlajka = Skřipel Flag.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Hořovice | pov.ob = Hořovice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 350 | zemepisná šírka = 49,841389 | zemepisná dĺžka = 14,070278 | rozloha = 3,05 | prvá zmienka = 1232 | starosta = Tomáš Pavlovič | PSČ = 267 24 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0202 533963 | adresa = Skřipel 30<br />26724 Hostomice pod Brdy | email = ou.skripel@cbox.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.skripel.cz | commons = Skřipel }} '''Skřipel''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Beroun|okrese Beroun]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 113 obyvateľov, z toho 50 mužov a 63 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,9 roka (muži 46,9 roka, ženy 39,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Skřipel}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Beroun}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Beroun]] afkrdqdtdbs9jqsm66otxtrjcwy7rx8 Němčice (okres Kolín) 0 170218 8191097 5333402 2026-04-02T00:06:34Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191097 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice | typ = obec | znak = Nemcice znak.gif | vlajka = Nemcice prapor.gif | obrázok = Němčice, Old House.jpg | popis = <!-- Památný domek v Němčicích --> | ob.roz.pôs = Kolín | pov.ob = Kolín | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 230 | zemepisná šírka = 50,079444 | zemepisná dĺžka = 15,301389 | rozloha = 7,16 | prvá zmienka = | starosta = Milan Vacek | PSČ = 280 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0204 571636 | adresa = Němčice 21<br />280 02 Kolín 2 | email = nemcice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = ou-nemcice.cz | commons = Němčice (Kolín District) }} '''Němčice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Kolín|Kolín]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 314 obyvateľov, z toho 158 mužov a 156 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,5 roka (muži 38,3 roka, ženy 42,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Němčice (Kolín District)}} == Externé odkazy == * [http://ou-nemcice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Kolín}} [[Kategória:Obce okresu Kolín]] 8zbcseji59pu9ferc5bf5dwu5gjpxcd Opatovice I 0 170582 8191094 7657282 2026-04-02T00:04:27Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191094 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Opatovice I | typ = obec | znak = Opatovice I znak.jpg | vlajka = Opatovice I vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Kutná Hora | pov.ob = Kutná Hora | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 405 | zemepisná šírka = 49,846667 | zemepisná dĺžka = 15,245278 | rozloha = 6,33 | prvá zmienka = 1344 | starosta = Radek Tvrdík | PSČ = 286 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0205 530956 | adresa = Opatovice I 35<br />286 01 Čáslav | email = opatovice@c-mail.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.opatovice.kh.cz | commons = Opatovice I }} '''Opatovice I''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Kutná Hora|Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 123 obyvateľov, z toho 65 mužov a 58 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,4 roka (muži 38,1 roka, ženy 40,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Opatovice I}} == Externé odkazy == * [http://www.opatovice.kh.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130618090137/http://www.opatovice.kh.cz/ |date=2013-06-18 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] bc52spq57wt9d1dq4w3h8av2pf17l40 Němčice (okres Mladá Boleslav) 0 170993 8191099 8077142 2026-04-02T00:07:45Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191099 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Němčice, common pond.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Mladá Boleslav | pov.ob = Mladá Boleslav | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 214 | zemepisná šírka = 50,3469639 | zemepisná dĺžka = 14,9260858 | rozloha = 2,92 | prvá zmienka = | starosta = Marie Hložková | PSČ = 294 42 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0207 536334 | adresa = Němčice 8<br />294 42 Luštěnice | email = | mapa = | popis mapy = | web = www.nemcice-mb.cz | commons = }} '''Němčice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 176 obyvateľov, z toho 85 mužov a 91 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 40,1 roka, ženy 41,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.nemcice-mb.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928095358/http://www.nemcice-mb.cz/ |date=2007-09-28 }} {{projekt|commons=Category:Němčice (Mladá Boleslav District)}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Mladá Boleslav}} [[Kategória:Obce okresu Mladá Boleslav]] nyniod5i4g1jbqn4pqdb3iig1fgzx2w Kostelní Lhota 0 171028 8191047 5894589 2026-04-01T23:42:45Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191047 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kostelní Lhota | typ = obec | znak = Kostelní Lhota CoA CZ.svg | vlajka = Kostelní Lhota flag.gif | obrázok = Kostelní Lhota, bus stop.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Nymburk | pov.ob = Sadská | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 187 | zemepisná šírka = 50,128333 | zemepisná dĺžka = 15,026667 | rozloha = 8,66 | prvá zmienka = 1354 | starosta = Tomáš Drobný | PSČ = 289 12 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0208 537314 | adresa = Kostelní Lhota 82<br />289 12 Sadská | email = ou@kostelni-lhota.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kostelni-lhota.cz | commons = Kostelní Lhota }} '''Kostelní Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Nymburk|Nymburk]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 826 obyvateľov, z toho 426 mužov a 400 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,4 roka (muži 38,8 roka, ženy 44,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kostelní Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.kostelni-lhota.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Nymburk}} [[Kategória:Obce okresu Nymburk]] t1zf58jyalxjbtzko7ndxcydd4evo9j Písková Lhota (okres Nymburk) 0 171107 8191051 5894879 2026-04-01T23:43:41Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191051 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Písková Lhota | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Písková Lhota, side street 3.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Poděbrady | pov.ob = Poděbrady | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 188 | zemepisná šírka = 50,131944 | zemepisná dĺžka = 15,063333 | rozloha = 6,43 | prvá zmienka = 1553 | starosta = Radovan Staněk | PSČ = 290 01 až 540 57 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0208 537659 | adresa = Poděbradská 17<br />Písková Lhota<br />290 01 Poděbrady | email = obec@piskova-lhota.eu | mapa = | popis mapy = | web = www.piskova-lhota.cz | commons = }} '''Písková Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Nymburk|Nymburk]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 438 obyvateľov, z toho 214 mužov a 224 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,1 roka (muži 41,3 roka, ženy 42,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Písková Lhota (Nymburk District)}} == Externé odkazy == * [http://www.piskova-lhota.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Nymburk}} [[Kategória:Obce okresu Nymburk]] b6sgp75yjaperkapl5nd3pqio66g611 Smržov (okres Jindřichův Hradec) 0 172176 8191078 7672575 2026-04-01T23:56:31Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191078 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Smržov | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Třeboň | pov.ob = Třeboň | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 434 | zemepisná šírka = 49,075833 | zemepisná dĺžka = 14,666111 | rozloha = 10,9 | prvá zmienka = 1367 | starosta = Stanislav Žižka | PSČ = 378 16 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0313 561045 | adresa = Smržov 12<br />37816 Lomnice nad Lužnicí | email = obec@smrzovnluz.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.smrzovnluz.cz | commons = }} '''Smržov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 108 obyvateľov, z toho 49 mužov a 59 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,6 roka (muži 42,0 roka, ženy 41,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.smrzovnluz.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170516055527/http://smrzovnluz.cz/ |date=2017-05-16 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Jindřichův Hradec}} [[Kategória:Obce okresu Jindřichův Hradec]] n4gufkv1ekwrj9qbhbo2onlcwyzfnge Králova Lhota (okres Písek) 0 172245 8191042 8075264 2026-04-01T23:40:02Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191042 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Králova Lhota | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Králova Lhota (okres Písek) (1.).jpg | popis = <!-- Návesní kaple --> | ob.roz.pôs = [[Písek]] | pov.ob = Mirovice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 444 | zemepisná šírka = 49,495556 | zemepisná dĺžka = 14,110278 | rozloha = 10,80 | prvá zmienka = 1361 | starosta = Jiří Soukup | PSČ = 398 07 | početč = 2 | početzsj = | početk = 2 | NUTS5 = CZ0314 549525 | adresa = Králova Lhota č.56, 398 07 Orlík nad Vltavou | email = ou.kralovalhota@c-mail.cz | mapa = | popis mapy = | web = kralovalhota.eu | commons = Králova Lhota (Písek District) }} '''Králova Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Písek|Písek]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 213 obyvateľov, z toho 103 mužov a 110 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,0 roka (muži 39,6 roka, ženy 42,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Králova Lhota (Písek District)}} == Externé odkazy == * [http://kralovalhota.eu Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130618163420/http://kralovalhota.eu/ |date=2013-06-18 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Písek}} [[Kategória:Obce okresu Písek]] ln9ci1qrzwl0yormzgwj2kqkpxnevxd Okrouhlá (okres Písek) 0 172258 8191064 8054315 2026-04-01T23:49:36Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191064 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Okrouhlá | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Okrouhlá.jpg | popis = <!-- Část obce --> | ob.roz.pôs = Milevsko | pov.ob = Milevsko | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 499 | zemepisná šírka = 49,413611 | zemepisná dĺžka = 14,364167 | rozloha = 4,37 | prvá zmienka = 1488 | starosta = Pavel Tupý | PSČ = 398 43 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0314 529877 | adresa = Okrouhlá, 398 43 Okrouhlá | email = obec.okrouhla@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.mestaobce.cz/vyhledat.asp?id_org=932 | commons = Okrouhlá (Písek District) }} '''Okrouhlá''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Písek|Písek]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 69 obyvateľov, z toho 29 mužov a 40 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,5 roka (muži 41,8 roka, ženy 41,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Okrouhlá (Písek District)}} == Externé odkazy == * [http://www.mestaobce.cz/vyhledat.asp?id_org=932 Oficiálna stránka obce]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Písek}} [[Kategória:Obce okresu Písek]] qiv6x0jg6hmlykkar6ex9ebz503u57y Němčice (okres Prachatice) 0 172439 8191101 8100285 2026-04-02T00:08:18Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú! 8191101 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Němčice (PT), kostel 02.jpg | popis = <!-- Kostel svatého Mikuláše --> | ob.roz.pôs = Prachatice | pov.ob = Netolice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 431 | zemepisná šírka = 49,033056 | zemepisná dĺžka = 14,272500 | rozloha = 4,14 | prvá zmienka = 1220 | starosta = Ing. Radek Rypota | PSČ = 384 11 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0315 550396 | adresa = Němčice 53<br />38411 Netolice | email = nemcice.pt@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.nemcice-pt.cz | commons = Němčice (Prachatice District) }} '''Němčice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Prachatice|okrese Prachatice]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 194 obyvateľov, z toho 97 mužov a 97 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,1 roka (muži 38,0 roka, ženy 38,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Němčice (Prachatice District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Prachatice}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Prachatice]] p9p98r77s4q90o8bnhn2zrlsptvjkzk Němčice (okres Strakonice) 0 172587 8191103 7656157 2026-04-02T00:09:43Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191103 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Němčice-rybník.jpg | popis = <!-- Rybník uprostřed vsi --> | ob.roz.pôs = Strakonice | pov.ob = Volyně | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 541 | zemepisná šírka = 49,196667 | zemepisná dĺžka = 13,797222 | rozloha = 2,75 | prvá zmienka = 1227 | starosta = Jan Vastl | PSČ = 387 19 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0316 536474 | adresa = Němčice 35<br />38719 Čestice | email = ounemcice@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = pootavi.cz/nemcice/ | commons = Němčice (Strakonice District) }} '''Němčice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Strakonice|Strakonice]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 114 obyvateľov, z toho 58 mužov a 56 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,9 roka (muži 39,9 roka, ženy 41,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Němčice (Strakonice District)}} == Externé odkazy == * [http://pootavi.cz/nemcice/ Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060716042646/http://pootavi.cz/nemcice/ |date=2006-07-16 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Strakonice}} [[Kategória:Obce okresu Strakonice]] qcllfuu7oi56mcc6ftmmvvh0kba0z2h Balkova Lhota 0 172599 8191040 8083120 2026-04-01T23:39:22Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191040 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Balkova Lhota | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = [[Tábor (Česko)|Tábor]] | pov.ob = [[Tábor (Česko)|Tábor]] | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 493 | zemepisná šírka = 49,453056 | zemepisná dĺžka = 14,607778 | rozloha = 3,53 | prvá zmienka = | starosta = Stanislav Šika | PSČ = 391 31 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0317 563251 | adresa = Obecní úřad Balkova Lhota č. p. 1<br />391 31 Dražice | email = | mapa = | popis mapy = | web = mesta.obce.cz/zsu/vyhledat-13792.htm | commons = }} '''Balkova Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Tábor|Tábor]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 120 obyvateľov, z toho 57 mužov a 63 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,8 roka (muži 37,9 roka, ženy 39,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://mesta.obce.cz/zsu/vyhledat-13792.htm Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101016212127/http://mesta.obce.cz/zsu/vyhledat-13792.htm |date=2010-10-16 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Tábor}} [[Kategória:Obce okresu Tábor]] mrzsx6590yx8k8cvhwyvn5edgxgk018 Haškovcova Lhota 0 172619 8191039 5302614 2026-04-01T23:39:09Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191039 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Haškovcova Lhota | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = [[Tábor (Česko)|Tábor]] | pov.ob = Bechyně | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 417 | zemepisná šírka = 49,329722 | zemepisná dĺžka = 14,465833 | rozloha = 3,03 | prvá zmienka = 1511 | starosta = Zdeněk Kočí | PSČ = 391 65 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0317 563625 | adresa = Haškovcova Lhota 5<br />39165 Bechyně | email = haskovcovalhota@haskovcovalhota.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.haskovcovalhota.cz/aktuality/ | commons = }} '''Haškovcova Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Tábor|Tábor]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 70 obyvateľov, z toho 39 mužov a 31 žien, pričom priemerný vek v obci bol 45,3 roka (muži 47,1 roka, ženy 42,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.haskovcovalhota.cz/aktuality/ Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Tábor}} [[Kategória:Obce okresu Tábor]] dq70b5nnqv40omiaz9ddftie2edkoh1 Chodská Lhota 0 172827 8191048 6578736 2026-04-01T23:42:57Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191048 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Chodská Lhota | typ = obec | znak = Chodska Lhota zank.JPG | vlajka = Chodská Lhota vlajka.jpg | obrázok = Chodská_Lhota_od_Výrova.JPG | popis = Chodská Lhota pohľad od Výrova | ob.roz.pôs = Domažlice | pov.ob = Kdyně | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 500 | zemepisná šírka = 49,348333 | zemepisná dĺžka = 13,080278 | rozloha = 10,27 | prvá zmienka = | starosta = František Jílek | PSČ = 345 10 | početč = 1 | početzsj = 3 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0321 553743 | adresa = Chodská Lhota 83<br />34506 Kdyně | email = chodska.lhota@c-box.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.chodskalhota.cz | commons = Chodská Lhota }} '''Chodská Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Domažlice|Domažlice]] v [[Plzenský kraj|Plzenskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 421 obyvateľov, z toho 207 mužov a 214 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,5 roka (muži 37,9 roka, ženy 41,0 roka). == Galéria == <gallery> Chodská Lhota, kostel sv. Václava III.jpg|Kostol sv. Václava Chodská Lhota, hospoda.jpg|Krčma Chodská Lhota, domy.jpg|Rodinné domy </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Chodská Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.chodskalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Domažlice}} [[Kategória:Obce okresu Domažlice]] 8k8bdnf2hrrpxyr6p8semgrih8p5kph Němčice (okres Domažlice) 0 172901 8191096 5604369 2026-04-02T00:06:16Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191096 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Domažlice | pov.ob = Kdyně | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 513 | zemepisná šírka = 49,416944 | zemepisná dĺžka = 13,069167 | rozloha = 8,92 | prvá zmienka = | starosta = Jan Hvizd | PSČ = 345 06 až 345 21 | početč = 2 | početzsj = 3 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0321 599166 | adresa = Němčice 17<br />34506 Kdyně | email = obec@nemciceukdyne.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.nemciceukdyne.cz | commons = }} '''Němčice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Domažlice|Domažlice]] v [[Plzenský kraj|Plzenskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 129 obyvateľov, z toho 71 mužov a 58 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,8 roka (muži 40,8 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.nemciceukdyne.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Domažlice}} [[Kategória:Obce okresu Domažlice]] lbysfmkn6hoahjnmz7juts8ul6txl26 Hamry (okres Klatovy) 0 172937 8191088 6580521 2026-04-02T00:00:30Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hamry | typ = obec | znak = Hamry (okres Klatovy) znak.jpg | vlajka = Hamry (okres Klatovy) vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Klatovy | pov.ob = Nýrsko | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 452 | zemepisná šírka = 49,233889 | zemepisná dĺžka = 13,115833 | rozloha = 36,87 | prvá zmienka = 1654 | starosta = Kroupa Miroslav | PSČ = 340 22 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0322 578240 | adresa = Hamry 30<br />34022 Nýrsko | email = obechamry@nextra.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.sumavanet.cz/hamry | commons = Hamry (Klatovy District) }} '''Hamry''' sú [[obec]] v [[Obec (správna jednotka)|obec]] v okrese [[Okres Klatovy|Klatovy]] v [[Plzenský kraj|Plzenskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 110 obyvateľov, z toho 63 mužov a 47 žien, pričom priemerný vek v obci bol 44,7 roka (muži 42,5 roka, ženy 47,7 roka). == Galéria == <gallery> Súbor:Hamry (27).jpg| Súbor:Hamry (055).jpg| Súbor:Hamry (01).jpg| </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hamry (Klatovy District)}} == Externé odkazy == * [http://www.sumavanet.cz/hamry Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Klatovy}} [[Kategória:Obce okresu Klatovy]] 1umtg6jsqbjfpkv8kxjgeuefdkuuz51 Alizée 0 173232 8191132 7619652 2026-04-02T03:49:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191132 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alizée Jacotey |Popis osoby = francúzska popová speváčka |Portrét = French singer Alizée at Les Enfoires 2013 - DSC5744.jpg |Popis portrétu = Alizée v roku 2013 |Dátum narodenia = {{dnv|1984|8|21}} |Miesto narodenia = [[Ajaccio]], [[Korzika]], [[Francúzsko]] |Aktuálny pobyt = Pariž, Francúzsko |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Portál1 = Hudba |Portál2 = Francúzsko }} '''Alizée Jacotey''' (* [[21. august]] [[1984]], [[Ajaccio]], [[Korzika]], [[Francúzsko]]) je francúzska popová speváčka. Jej otec je výpočtový technik a jej matka je obchodníčka. Meno, pod ktorým vystupuje, ''Alizée'', je ženská forma '' L'Alizé'' (po slovensky [[pasát]]). == Životopis == Alizée sa od detstva aktívne venovala tancu a vo veku pätnástich rokov (rok [[1999]]) vystúpila v televíznej show pre talenty (''Graines de Star'') na francúzskej TV stanici, kde pôvodne chcela ukázať tanečné vystúpenie. No kategória tanec bola v tejto show vyhradená iba pre skupiny, a preto sa Alizée zúčastnila na hudobnej súťaži, na ktorej nakoniec dokázala získať ocenenie pre najnádejnejšiu mladú hudobnú hviezdu. Jej víťazné vystúpenie si všimla speváčka [[Mylène Farmer]] spolu s Laurentom Boutonnatom, ktorí hľadali mladú a neopozeranú speváčku na zúčastnenie sa v ich novom projekte. Títo dvaja s Alizée začali spolupracovať a ich práca vyústila do vydania albumu ''Gourmandises'' ([[28. novembra]] [[2000]]), ktorý vo [[Francúzsko|Francúzsku]] zbieral veľké úspechy. [[18. marca]] [[2003]] Alizée vydala svoj druhý album, ''Mes Courants Électriques'', ktorý bol síce úspešný, ale nie tak ako prvý album. ''Mes Courants Électriques'' bol nasledovaný DVD albumom, na ktorom Alizée vystupovala na koncertoch po Francúzsku. [[3. decembra]] [[2007]] vydala 3. album ''Psychédélices''. Po vydaní nového albumu dňa 21. januára 2008 vyšiel singel Mademoiselle Juliette, ktorý bude nasledovaný singlom Fifty Sixty. V marci 2008 Alizée navštívila Mexiko, aby propagovala svoj nový album ''Psychédélices''. O pár mesiacov na to uskutočnila svoje druhé turné "Psychédélices World Tour" ktoré sa začalo v Rusku, pokračovalo v Mexiku a malo skončiť v Paríži. Po problémoch so svojim manažérom Alizée však najskôr koncert v Paríži presunula a nakoniec zrušila. 29. marca 2010 oficiálne vyšiel jej nový album ''Une Enfant du Siècle.'' Keďže aj vďaka médiám, pre ktoré bol album veľmi "špeciálny", nedosiahol úspech, sa Alizée podľa zatiaľ nepotvrdených informácií vracia k pôvodnému štýlu hudby (ako jej prvé dva albumy). Nový album by mal byť hotový v roku 2012. == Osobný život == Alizée žila 9 rokov s francúzskym spevákom Jérémym Châtelainom (* [[19. októbra]] [[1984]]) a má s ním jedno dieťa – dcéru Annily (*[[29. apríla]] [[2005]]). Jérémy a Alizée sa rozviedli začiatkom roku 2012. Počas nakrúcania ''[[Danse avec les stars]]'' na jeseň 2013 sa Alizée stretla s Grégoire Lyonnetom, ktorého si vzala 18. júna 2016 a má s ním druhú dcéru - Maggy (*[[24. novembra]] [[2019]]). == Albumy == {| class="wikitable" |- !'''Rok vydania''' !'''Názov albumu''' !'''Piesne''' |- |[[2000]] |''Gourmandises'' |„Moi… Lolita“<br />„Lui Ou Toi“<br />„L'Alizé“<br />„J.B.G.“<br />„Mon Maquis“<br />„Parler Tout Bas“<br />„Veni, Vedi, Vici“<br />„Abracadabra“<br />„Gourmandises“<br />„À Quoi Rêve Une Jeune Fille“ |- |[[2003]] |''Mes Courants Électriques'' |„J'en ai marre!“<br />„A contre-courant“<br />„Toc de mac“<br />„Amélie m'a dit“<br />„C'est trop tard“<br />„Tempête“<br />„J'ai pas vingt ans!“<br />„Hey ! Amigo !“<br />„L'e-mail a des ailes“<br />„Youpidou“<br />„Cœur déjà pris“ |- |[[2004]] |''Alizée En Concert'' |„Intralizée“<br />„L'Alizé“<br />„Hey ! Amigo !“<br />„Toc de mac“<br />„J'en ai marre !“<br />„Lui ou toi“<br />„Gourmandises“<br />„Mon maquis“<br />„J.B.G.“<br />„Moi… Lolita“<br />„Amélie m'a dit“<br />„Parler tout bas“<br />„C'est trop tard“<br />„Youpidou“<br />„Tempête“<br />„A contre-courant“ „J'ai pas vingt ans!“ |- |[[2007]] |''Psychédélices'' |„Mademoiselle Juliette“<br />„Fifty sixty“<br />„Mon taxi driver“<br />„Jamais plus“<br />„Psychédélices“<br />„Décollage“<br />„Par les paupières“<br />„Lilly town“<br />„Lonely list“<br />„Idéaliser“<br />„L’effet“ |- |[[2010]] |''Une Enfant du Siècle'' |„Eden, Eden“<br />„Grand Central“<br />„Limelight“<br />„La Candida“<br />„Les Collines (Never Leave You)“<br />„14 Décembre“<br />„A cœur fendre“<br />„Factory Girl“<br />„Une Fille difficile“<br />„Mes Fantômes“ |- |[[2013]] |''5'' |„À cause de l'automne“<br />„10 ans“<br />„Je veux bien“<br />„Mon chevalier“4<br />„Le dernier souffle“<br />„Boxing club“<br />„Jeune fille“<br />„La guerre en dentelle“<br />„Si tu es un homme“<br />„Happy end“<br />„Dans mon sac“ |- |2014 |''Blonde'' |„Blonde“ „K. O.“ „Alcaline“ „Seulement pour te plaire“ „L'amour renfort“ „Bi“ „Mon planeur“ „Ce qui tue l'amour“ „Tweet“ „Charles est stone“ „[[Mylène Farmer]]“ „Plus de bye-bye“ |} == Psychédélices World Tour == Psychédélices World Tour je v poradí druhým turné francúzskej popovej speváčky Alizée. Turné poslúžilo na podporu jej tretieho albumu ''Psychédélices''. Turné sa začalo 18. mája 2008 ([[Rusko]], [[Moskva]] – Operetta Theatre). Turné ďalej pokračovalo v [[Mexiko|Mexiku]] 17. a 18. júna v [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]] – Auditorio Nacional a postupne v ďalších mestách Mexika: Guadalajara – Auditorio Telmex, Puebla – Auditorio Siglo XXI, Monterrey – Arena Monterrey. Turné malo skončiť v [[Paríž]]i; jej koncert bol naplánovaný na október 2008, ktorý bol ale preložený. Jej očakávaný koncert v [[Paríž|Paríži]] presunutý z októbra 2008 na 28. marca 2009 bol ale kvôli problémom s manažérom Alizée zrušený (dôvody zrušenia Alizée vysvetlila v krátkom liste umiestnenom na jej oficiálnej MySpace stránke). == Psychédélices World Tour Track list == *Rusko Track List # ''Psychédélices'' Intro # „Lilly Town“ # „Fifty-Sixty“ # „Mon Taxi Driver“ # „Idéaliser“ # „Par Les Paupières“ # „Moi... Lolita“ # „Hey! Amigo!“ # „Jamais Plus“ # „J'en ai marre!“ # „The Sound of Silence“ # „L'Effet“ # „Amélie M'a Dit“ # „Lonely List“ # „L'Alizé“ # „99 Red Balloons“ # „J'ai pas vingt ans!“ # „Décollage“ # „Mademoiselle Juliette“ # „Psychédélices“ # „Fifty-Sixty“ <small>(opakovanie)</small> *Mexiko Track List # ''Psychédélices'' Intro # „Lilly Town“ # „Mademoiselle Juliette“ # „Mon Taxi Driver“ # „J'en ai marre!“ # „Jamais Plus“ # „Moi... Lolita“ # „Par Les Paupières“ # „Fifty-Sixty“ # „Lonely List“ # „J'ai pas vingt ans!“ # „The Sound of Silence“ # „L'Effet“ # „La Isla Bonita“ # „Hey! Amigo!“ # „Décollage“ # „Psychédélices“ # „J'en ai marre!“ <small>(opakovanie)</small> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[https://alizee-officiel.com/ alizee-officiel.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240926201001/https://alizee-officiel.com/ |date=2024-09-26 }} *[https://www.youtube.com/channel/UCHIv0QHRLwTqWTPYoh_5ppQ Alizée - YouTube] *[https://www.facebook.com/alizeelyonnetofficiel/ Alizée - Facebook] *[https://www.instagram.com/alizeeofficiel/ Alizée - Instagram] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzske popové speváčky]] [[Kategória:Osobnosti z Ajaccia]] k1ivxt4fi1naj7tip24kn1g01qbk2qg Okrouhlá (okres Cheb) 0 174165 8191066 7657013 2026-04-01T23:50:04Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191066 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Okrouhlá | typ = obec | znak = Okrouhla CH CZ CoA.jpg | vlajka = Flag Okrouhla Cheb.gif | obrázok = Okrouhlá, Nový Dvůr 2.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Cheb | pov.ob = Cheb | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 445 | zemepisná šírka = 50,056389 | zemepisná dĺžka = 12,486667 | rozloha = 10,43 | prvá zmienka = 1299 | starosta = Anna Zetochová | PSČ = 350 02 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0411 538922 | adresa = Okrouhlá 47<br />350 02 Cheb 2 | email = obec.okrouhla@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kr-karlovarsky.cz/obce/Okrouhla/ | commons = Okrouhlá (Cheb District) }} '''Okrouhlá''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Cheb|Cheb]] v [[Karlovarský kraj|Karlovarskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 251 obyvateľov, z toho 129 mužov a 122 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,6 roka (muži 37,0 roka, ženy 40,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Okrouhlá (Cheb District)}} == Externé odkazy == * [http://www.kr-karlovarsky.cz/obce/Okrouhla/ Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170107012254/http://www.kr-karlovarsky.cz/obce/Okrouhla |date=2017-01-07 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Cheb}} [[Kategória:Obce okresu Cheb]] e7xz7lff6yok2jyto8d2fn8dq27145b Okrouhlá (okres Česká Lípa) 0 175060 8191065 7657014 2026-04-01T23:49:51Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191065 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Okrouhlá (okres Česká Lípa) | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = OK 071.JPG | popis = <!-- Domky v spodní části obce --> | ob.roz.pôs = Nový Bor | pov.ob = Nový Bor | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 385 | zemepisná šírka = 50,766667 | zemepisná dĺžka = 14,525278 | rozloha = 4,24 | prvá zmienka = | starosta = Jiří Vosecký | PSČ = 473 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0511 561894 | adresa = Obecní úřad Okrouhlá, <br />Okrouhlá 36, <br />473 01 Okrouhlá | email = ou_okrouhla@raz-dva.cz | mapa = | popis mapy = | web = urad.okrouhla.info | commons = Okrouhlá (Česká Lípa District) }} '''Okrouhlá''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Česká Lípa|Česká Lípa]] v [[Liberecký kraj|Libereckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 544 obyvateľov, z toho 276 mužov a 268 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,0 roka (muži 39,6 roka, ženy 42,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Okrouhlá (Česká Lípa District)}} == Externé odkazy == * [http://urad.okrouhla.info Oficiálna stránka obce]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Česká Lípa}} [[Kategória:Obce okresu Česká Lípa]] mu0kv7xgpzddrzov656wg7wnjw6uiqi Lhota pod Libčany 0 175440 8191043 7409450 2026-04-01T23:41:45Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191043 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lhota pod Libčany | typ = obec | znak = Lhota pod Libcany CZ CoA.jpg | vlajka = Flag of Lhota pod Libčany.svg | obrázok = Lhota-pod-Libcany.kostel.jpg | popis = <!-- Kaple Nejsvětější Trojice na návsi --> | ob.roz.pôs = Hradec Králové | pov.ob = Hradec Králové | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 239 | zemepisná šírka = 50,172222 | zemepisná dĺžka = 15,696111 | rozloha = 8,37 | prvá zmienka = 1436 | starosta = Václav Vyleťal | PSČ = 503 27 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0521 570231 | adresa = Lhota pod Libčany 50 | email = oulhota@iol.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.lhotapodlibcany.cz | commons = Lhota pod Libčany }} '''Lhota pod Libčany''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Hradec Králové|Hradec Králové]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 926 obyvateľov, z toho 471 mužov a 455 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,0 roka (muži 37,2 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lhota pod Libčany}} == Externé odkazy == * [http://www.lhotapodlibcany.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Hradec Králové}} [[Kategória:Obce okresu Hradec Králové]] rf83i8rdm0w63neh5minznha430jomc Skalice (okres Hradec Králové) 0 175516 8191072 6482415 2026-04-01T23:53:32Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191072 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Skalice | typ = obec | znak = | vlajka = Vlajka obce Skalice u Hradce Králové.gif | obrázok = Skalice.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Hradec Králové | pov.ob = Smiřice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 242 | zemepisná šírka = 50,276667 | zemepisná dĺžka = 15,869444 | rozloha = 8,29 | prvá zmienka = 1143 | starosta = Milan Karpíšek | PSČ = 500 03 až 503 43 | početč = 3 | početzsj = 4 | početk = 3 | NUTS5 = CZ0521 570800 | adresa = Skalice 32<br />50303 Smiřice | email = obec.skalice@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.skalice.info | commons = Skalice (Hradec Králové District) }} '''Skalice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Hradec Králové|Hradec Králové]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 568 obyvateľov, z toho 293 mužov a 275 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,8 roka (muži 38,0 roka, ženy 41,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Skalice (Hradec Králové District)}} == Externé odkazy == * [http://www.skalice.info Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Hradec Králové}} [[Kategória:Obce okresu Hradec Králové]] bpigo8lva0xff508g8r3firo10weqzx Králova Lhota (okres Rychnov nad Kněžnou) 0 175835 8191041 6243322 2026-04-01T23:39:36Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191041 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Králova Lhota | typ = obec | znak = Králova Lhota (Rychnov nad Kněžnou) CoA CZ.jpg | vlajka = Králova Lhota CZ flag.jpg | obrázok = Králova Lhota from-air K2 -2.jpg | popis = letecký snímek | ob.roz.pôs = Dobruška | pov.ob = [[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]] | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 265 | zemepisná šírka = 50,290833 | zemepisná dĺžka = 15,992500 | rozloha = 5,24 | prvá zmienka = 1356 | starosta = Jiří Novák | PSČ = 517 71 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0524 576409 | adresa = Králova Lhota 30<br />51771 České Meziříčí | email = ou.kralovalhota@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kralovalhota.cz | commons = Králova Lhota (Rychnov nad Kněžnou District) }} '''Králova Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Rychnov nad Kněžnou|Rychnov nad Kněžnou]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 227 obyvateľov, z toho 111 mužov a 116 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,1 roka (muži 39,2 roka, ženy 35,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Králova Lhota (Rychnov nad Kněžnou District)}} == Externé odkazy == * [http://www.kralovalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Rychnov nad Kněžnou}} [[Kategória:Obce okresu Rychnov nad Kněžnou]] q4uxgn77eouju43wofz76zvt37jwhyt Klášterská Lhota 0 175871 8191050 8167628 2026-04-01T23:43:23Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191050 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Klášterská Lhota | typ = obec | znak = Klášterská Lhota CoA CZ.jpg | vlajka = Flag of Klasterska Lhota.svg | obrázok = Interer kaple v Klasterske lhote.JPG | popis = <!-- Vnitřek místní hrázděné kaple --> | ob.roz.pôs = Vrchlabí | pov.ob = Hostinné | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 373 | zemepisná šírka = 50,557500 | zemepisná dĺžka = 15,661944 | rozloha = 3 | prvá zmienka = 1270 | starosta = Ing. Lukáš Plesl | PSČ = 543 71 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0525 579386 | adresa = Klášterská Lhota 86<br />543 71 Hostinné | email = klasterska.lhota@worldonline.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.klasterskalhota.cz | commons = Klášterská Lhota }} '''Klášterská Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Trutnov|Trutnov]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 196 obyvateľov, z toho 94 mužov a 102 žien, pričom priemerný vek v obci bol 45,0 roka (muži 43,1 roka, ženy 46,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Klášterská Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.klasterskalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130914091344/http://www.klasterskalhota.cz/ |date=2013-09-14 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Trutnov}} [[Kategória:Obce okresu Trutnov]] 4v8fmwhy4xo10vknx7l16h4mexh6vx8 Rabštejnská Lhota 0 175994 8191038 6466000 2026-04-01T23:38:56Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191038 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Rabštejnská Lhota | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Rabštejnská Lhota.jpg | popis = <!-- Pohled na Rabštejnskou Lhotu od Rabštejna --> | ob.roz.pôs = Chrudim | pov.ob = Chrudim | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = | zemepisná šírka = 49,913056 | zemepisná dĺžka = 15,765278 | rozloha = 7,1 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Pecina Vladimír | PSČ = 537 01 až 538 21 | početč = 3 | početzsj = 3 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0531 556882 | adresa = Rabštejnská Lhota 130<br />53701 Chrudim 1 | email = r.lhota@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.antee.cz/rabstejnskalhota/index.php?nid=968&lid=CZ&pic=MAIN | commons = Rabštejnská Lhota }} '''Rabštejnská Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Chrudim|Chrudim]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 718 obyvateľov, z toho 338 mužov a 380 žien, pričom priemerný vek v obci bol 36,7 roka (muži 36,4 roka, ženy 36,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Rabštejnská Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.antee.cz/rabstejnskalhota/index.php?nid=968&lid=CZ&pic=MAIN Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Chrudim}} [[Kategória:Rabštejnská Lhota| ]] [[Kategória:Obce okresu Chrudim]] 5qplc4cxonkhaddp9hxdor6c7twj2iu Hamry (okres Chrudim) 0 176043 8191086 6591106 2026-04-02T00:00:07Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191086 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hamry | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Hlinsko | pov.ob = Hlinsko | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 585 | zemepisná šírka = 49,737778 | zemepisná dĺžka = 15,925278 | rozloha = 3,82 | prvá zmienka = 1353 | starosta = Stejskal Petr | PSČ = 539 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0531 571377 | adresa = Hamry 23<br />53901 Hlinsko v Čechách 1 | email = ou.hamry@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hamry.cz | commons = }} '''Hamry''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]]v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Chrudim|Chrudim]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 266 obyvateľov, z toho 131 mužov a 135 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,8 roka (muži 42,3 roka, ženy 43,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.hamry.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Chrudim}} [[Kategória:Obce okresu Chrudim]] 6jio9a2ciwxmzwcm8lyaohbxqj08ph3 8191087 8191086 2026-04-02T00:00:16Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ o 8191087 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hamry | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Hlinsko | pov.ob = Hlinsko | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 585 | zemepisná šírka = 49,737778 | zemepisná dĺžka = 15,925278 | rozloha = 3,82 | prvá zmienka = 1353 | starosta = Stejskal Petr | PSČ = 539 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0531 571377 | adresa = Hamry 23<br />53901 Hlinsko v Čechách 1 | email = ou.hamry@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hamry.cz | commons = }} '''Hamry''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Chrudim|Chrudim]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 266 obyvateľov, z toho 131 mužov a 135 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,8 roka (muži 42,3 roka, ženy 43,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.hamry.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Chrudim}} [[Kategória:Obce okresu Chrudim]] 974qszm6p02o9gqj814gnfovk0saiye Opatovice nad Labem 0 176114 8191093 7657283 2026-04-02T00:04:11Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191093 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Opatovice nad Labem | typ = obec | znak = Znak obce Opatovice u Pardubic.gif | vlajka = Vlajka obce Opatovice u Pardubic.gif | obrázok = Opatovice nad Labem from air K2 -1.jpg | popis = Letecká snímka | ob.roz.pôs = Pardubice | pov.ob = Pardubice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 225 | zemepisná šírka = 50,147778 | zemepisná dĺžka = 15,789167 | rozloha = 12,01 | prvá zmienka = 1073 | starosta = Ing. Pavel Kohout | PSČ = 533 45 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0532 575429 | adresa = Pardubická 160<br />53345 Opatovice nad Labem | email = opatovice@iol.cz | mapa = Location of Czech village Opatovice nad Labem.png | popis mapy = | web = www.opatovice-nad-labem.cz | commons = Opatovice nad Labem }} '''Opatovice nad Labem''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Pardubice|Pardubice]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1073]]. Asi {{km|1.5|m}} južne od obce sa nachádza uhoľná elektráreň Opatovice nad Labem. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 2 465 obyvateľov, z toho 1 244 mužov a 1 221 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,7 roka (muži 37,1 roka, ženy 40,4 roka). == Časti obce == * Opatovice nad Labem * Pohřebačka == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Opatovice nad Labem}} == Externé odkazy == [http://www.ipplc.cz/ostatni/exkurze.php Elektráreň Opatovice nad Labem] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070518203251/http://www.ipplc.cz/ostatni/exkurze.php |date=2007-05-18 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Pardubice}} [[Kategória:Obce okresu Pardubice]] 5fs0chqt49gwchvu8hmcqwmvg6fwoi7 Úhřetická Lhota 0 176156 8191036 6162600 2026-04-01T23:38:30Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191036 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Úhřetická Lhota | typ = obec | znak = Úhřetická Lhota CoA.jpg | vlajka = Úhřetická_Lhota_Vlajka.jpg | obrázok = Úhřetická Lhota 02.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Pardubice | pov.ob = Pardubice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 240 | zemepisná šírka = 49,995278 | zemepisná dĺžka = 15,875833 | rozloha = 3,2 | prvá zmienka = 1340 | starosta = Kučera Jiří | PSČ = 530 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0532 575887 | adresa = Úhřetická Lhota 9<br />53002 Pardubice 2 | email = obec.uhrlhota@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.uhretickalhota.cz | commons = Úhřetická Lhota }} '''Úhřetická Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Pardubice|Pardubice]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 245 obyvateľov, z toho 123 mužov a 122 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,5 roka (muži 38,1 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Úhřetická Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.uhretickalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Pardubice}} [[Kategória:Obce okresu Pardubice]] 3zksgiey97a2m7hjdkl71uib19dd4fu Němčice (okres Pardubice) 0 176185 8191100 5304820 2026-04-02T00:08:04Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191100 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Němčice from air K2 -1.jpg | popis = Letecký pohľad | ob.roz.pôs = Pardubice | pov.ob = Pardubice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 225 | zemepisná šírka = 50,090833 | zemepisná dĺžka = 15,804722 | rozloha = 2,54 | prvá zmienka = 1436 | starosta = Jaroslav Štěpánek | PSČ = 533 52 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0532 572870 | adresa = Němčice 10<br />53352 Staré Hradiště u Pardubic | email = nemcice@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecnemcice.cz | commons = Němčice (Pardubice District) }} '''Němčice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Pardubice|Pardubice]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 526 obyvateľov, z toho 275 mužov a 251 žien, pričom priemerný vek v obci bol 32,4 roka (muži 30,8 roka, ženy 34,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Němčice (Pardubice District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecnemcice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Pardubice}} [[Kategória:Obce okresu Pardubice]] isvp87zl72dokq2kqqppu281sr1ektj Sebranice (okres Svitavy) 0 176410 8191106 6108575 2026-04-02T00:11:03Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191106 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Sebranice | typ = obec | znak = Sebranice_CoA_CZ.svg | vlajka = Sebranice_flag_CZ.svg | obrázok = Sebranice, church 2.jpg | popis = Kostol | ob.roz.pôs = Litomyšl | pov.ob = Litomyšl | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 482 | zemepisná šírka = 49,770556 | zemepisná dĺžka = 16,261389 | rozloha = 11,68 | prvá zmienka = 1043 | starosta = Lenka Karalová | PSČ = 569 62 až 572 01 | početč = 2 | početzsj = 4 | početk = 3 | NUTS5 = CZ0533 578738 | adresa = Sebranice 30<br />569 62 Sebranice u Litomyšle | email = obec.sebranice@lit.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.sebranice.cz | commons = Sebranice (Svitavy District) }} '''Sebranice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Svitavy|Svitavy]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 965 obyvateľov, z toho 492 mužov a 473 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,1 roka (muži 36,2 roka, ženy 38,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sebranice (Svitavy District)}} == Externé odkazy == * [http://www.sebranice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Svitavy}} [[Kategória:Obce okresu Svitavy]] kp8te1rctm7m7moa5owr1b3z9zhrf3g Lhota-Vlasenice 0 177277 8191044 7719737 2026-04-01T23:42:06Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lhota-Vlasenice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Lhota-Vlasenice, Vlasenice, house No 6.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Pelhřimov | pov.ob = Kamenice nad Lipou | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 597 | zemepisná šírka = 49,299167 | zemepisná dĺžka = 15,128333 | rozloha = 7,05 | prvá zmienka = 1549 | starosta = Milan Houška | PSČ = 394 70 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0633 561282 | adresa = Vlasenice 18<br />Lhota-Vlasenice<br />39470 Kamenice nad Lipou | email = houska@detail-cz.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.lhota-vlasenice.cz/pages/ | commons = }} '''Lhota-Vlasenice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Pelhřimov|Pelhřimov]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 81 obyvateľov, z toho 43 mužov a 38 žien, pričom priemerný vek v obci bol 49,7 roka (muži 49,3 roka, ženy 50,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.lhota-vlasenice.cz/pages/ Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130614001328/http://www.lhota-vlasenice.cz/pages/ |date=2013-06-14 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lhota-Vlasenice}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Pelhřimov}} [[Kategória:Obce okresu Pelhřimov]] fzajvzk8nlh2k3h32rwys5q8a79r00t Salačova Lhota 0 177302 8191045 8079379 2026-04-01T23:42:18Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191045 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Salačova Lhota | typ = obec | znak = Coat of arms of Salačova Lhota.svg | vlajka = Flag of Salacova Lhota.svg | obrázok = Salačova Lhota, kaple (01).jpg | popis = <!-- Salačova Lhota, kaple --> | ob.roz.pôs = Pacov | pov.ob = Pacov | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 573 | zemepisná šírka = 49,522500 | zemepisná dĺžka = 14,979444 | rozloha = 5,96 | prvá zmienka = 1407 | starosta = Martin Malina | PSČ = 395 01 | početč = 3 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0633 548731 | adresa = Salačova Lhota 32<br />39501 Pacov | email = salacovalhota@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.salacovalhota.cz | commons = Salačova Lhota }} '''Salačova Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Pelhřimov|Pelhřimov]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 132 obyvateľov, z toho 68 mužov a 64 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 40,4 roka, ženy 40,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Salačova Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.salacovalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130614042032/http://salacovalhota.cz/ |date=2013-06-14 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Pelhřimov}} [[Kategória:Obce okresu Pelhřimov]] gwky4pedjv8b8okr5ne6u0z9zvy86v8 Červená Lhota (okres Třebíč) 0 177393 8191034 8082038 2026-04-01T23:38:03Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191034 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Červená Lhota | typ = obec | znak = Červená Lhota TR CoA.jpg | vlajka = Červená Lhota TR flag.svg | obrázok = Center with church of Saint Lawrence in Červená Lhota, Stařeč, Třebíč District.jpg | popis = <!-- Červená Lhota s kostelem sv. Vavřince --> | ob.roz.pôs = Třebíč | pov.ob = Třebíč | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 498 | zemepisná šírka = 49,285000 | zemepisná dĺžka = 15,805833 | rozloha = 7,40 | prvá zmienka = 1436 | starosta = Eva Onderková | PSČ = 675 07 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0634 590461 | adresa = Obecní úřad Červená Lhota<br />Červená Lhota č. p. 30<br />675 07 Čechtín | email = cervenalhota@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = mesta.obce.cz/vyhledat.asp?id_org=2070 | commons = Červená Lhota (Třebíč District) }} '''Červená Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Třebíč|Třebíč]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 182 obyvateľov, z toho 95 mužov a 87 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,0 roka (muži 40,7 roka, ženy 45,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Červená Lhota (Třebíč District)}} == Externé odkazy == * [http://mesta.obce.cz/vyhledat.asp?id_org=2070 Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051116114105/http://mesta.obce.cz/vyhledat.asp?id_org=2070 |date=2005-11-16 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Třebíč}} [[Kategória:Obce okresu Třebíč]] fzqs959lgkh4fxhi3bsve3smzlacqul Rokytnice nad Rokytnou 0 177492 8191080 5305777 2026-04-01T23:57:46Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191080 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Rokytnice nad Rokytnou | typ = mestečko | znak = | vlajka = Rokytnice nad Rokytnou TR flag.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Třebíč | pov.ob = Třebíč | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 535 | zemepisná šírka = 49,181667 | zemepisná dĺžka = 15,772500 | rozloha = 8,07 | prvá zmienka = | starosta = Josef Herbrych | PSČ = 675 22 až 675 25 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0634 591611 | adresa = Rokytnice nad Rokytnou 67<br />675 25 Rokytnice nad Rokytnou | email = ou.rokytnice@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.rokytnicenadrokytnou.cz | commons = Rokytnice nad Rokytnou }} '''Rokytnice nad Rokytnou''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Třebíč|Třebíč]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 889 obyvateľov, z toho 445 mužov a 444 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,5 roka (muži 40,3 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rokytnice nad Rokytnou}} == Externé odkazy == * [http://www.rokytnicenadrokytnou.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Třebíč}} [[Kategória:Obce okresu Třebíč]] ahatgaq32m152ynklca534hzahs2ci5 Blízkov 0 177577 8191083 5305788 2026-04-01T23:59:02Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191083 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Blízkov | typ = obec | znak = Blizkov znak.jpg | vlajka = Flag of Blizkov.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Velké Meziříčí | pov.ob = Velké Meziříčí | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 494 | zemepisná šírka = 49,400278 | zemepisná dĺžka = 15,908333 | rozloha = 13,43 | prvá zmienka = 1298 | starosta = Stanislav Bradáč | PSČ = 594 42 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0635 595250 | adresa = Blízkov 19<br />59442 Měřín | email = blizkov@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.blizkov.cz | commons = Blízkov }} '''Blízkov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Žďár nad Sázavou|Žďár nad Sázavou]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 324 obyvateľov, z toho 161 mužov a 163 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 41,5 roka, ženy 39,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Blízkov}} == Externé odkazy == * [http://www.blizkov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Žďár nad Sázavou}} [[Kategória:Obce okresu Žďár nad Sázavou]] aj5ekq83i7x8bvdtp6k87qek47l9zwo Březejc 0 177582 8191084 5305798 2026-04-01T23:59:14Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191084 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Březejc | typ = obec | znak = Březejc CoA.svg | vlajka = Březejc Flag.svg | obrázok = Březejc - střed obce.JPG | popis = | ob.roz.pôs = Velké Meziříčí | pov.ob = Velké Meziříčí | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 599 | zemepisná šírka = 49,346944 | zemepisná dĺžka = 16,099167 | rozloha = 4,5 | prvá zmienka = 1371 | starosta = Eva Rosová | PSČ = 594 52 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0635 595349 | adresa = Březejc 6<br />59401 Velké Meziříčí | email = obec.brezejc@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.brezejc.cz | commons = Březejc (Žďár nad Sázavou District) }} '''Březejc''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Žďár nad Sázavou|Žďár nad Sázavou]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 141 obyvateľov, z toho 74 mužov a 67 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,6 roka (muži 35,1 roka, ženy 40,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Březejc (Žďár nad Sázavou District)}} == Externé odkazy == * [http://www.brezejc.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Žďár nad Sázavou}} [[Kategória:Obce okresu Žďár nad Sázavou]] pnsqcjp7dsmln048u25ua70ixkz7sms Hamry nad Sázavou 0 177601 8191085 5305829 2026-04-01T23:59:27Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191085 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hamry nad Sázavou | typ = obec | znak = Hamry nad Sázavou znak.gif | vlajka = Hamry nad Sázavou vlajka.gif | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Žďár nad Sázavou | pov.ob = Žďár nad Sázavou | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 554 | zemepisná šírka = 49,563889 | zemepisná dĺžka = 15,904444 | rozloha = 7,11 | prvá zmienka = 1470 | starosta = Hubert Křesťan | PSČ = 591 01 | početč = 3 | početzsj = 3 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0635 595586 | adresa = Hamry nad Sázavou 64<br />59101 Žďár nad Sázavou 1 | email = ouhamryns@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hamrynadsazavou.cz | commons = Hamry nad Sázavou }} '''Hamry nad Sázavou''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Žďár nad Sázavou|Žďár nad Sázavou]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 458 obyvateľov, z toho 692 mužov a 766 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,8 roka (muži 38,3 roka, ženy 39,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hamry nad Sázavou}} == Externé odkazy == * [http://www.hamrynadsazavou.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Žďár nad Sázavou}} [[Kategória:Obce okresu Žďár nad Sázavou]] 2p2b8goyuw9yzaag1ayjp49h0js3g1e Osová Bítýška 0 177654 8191089 5305885 2026-04-02T00:00:42Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191089 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Osová Bítýška | typ = obec | znak = OsovaBityska-znak.png | vlajka = Osová Bítýška - vlajka.gif | obrázok = Osová Bítýška, náves.jpg | popis = <!-- Náves v Osové Bítýšce --> | ob.roz.pôs = Velké Meziříčí | pov.ob = Velká Bíteš | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 524 | zemepisná šírka = 49,325000 | zemepisná dĺžka = 16,170000 | rozloha = 10,3 | prvá zmienka = 1264 | starosta = Josef Mach | PSČ = 594 53 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0635 596345 | adresa = Osová Bítýška 3<br />59453 Osová Bítýška | email = info@osovabityska.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.osovabityska.cz | commons = Osová Bítýška }} '''Osová Bítýška''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Žďár nad Sázavou|Žďár nad Sázavou]] v [[Morava (región)|moravskej]] časti kraja [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 864 obyvateľov, z toho 415 mužov a 449 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,2 roka (muži 39,3 roka, ženy 39,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Osová Bítýška}} == Externé odkazy == * [http://www.osovabityska.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Žďár nad Sázavou}} [[Kategória:Obce okresu Žďár nad Sázavou]] 6hwa5wp3numobnxy36utlewuttsjpj4 Yorkovci 0 177780 8191114 5305997 2026-04-02T00:38:51Z Lalina 22926 /* Porážka Yorkovcov */ + 8191114 wikitext text/x-wiki [[Image:Yorkshire rose.png|thumb|Biela ruža Yorkovcov]] Dynastia '''Yorkovcov''' bola vetvou [[Anglicko|anglickej]] kráľovskej dynastie [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], traja príslušníci boli v 15. storočí anglickými kráľmi. Symbolom Yorkovcov bola biela ruža. == Pôvod == Meno dynastie pochádzalo od [[Edmund z Langley|Edmunda z Langley]], 4. syna kráľa [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]], ktorý sa stal 1. vojvodom z [[York]]u. Edmund z Langley mal dvoch synov, [[Eduard z Norwichu|Eduarda z Norwichu]] a [[Richard z Conisburghu|Richarda z Conisburghu]]. Eduard sa stal vojvodom v roku [[1402]], bol však zabitý počas [[bitka pri Agincourte|bitky pri Agincourte]] v októbri roku [[1415]]. Jeho mladší brat Richard, ktorý sa oženil s [[Anna de Mortimer|Annou de Mortimer]] a bol ešte v auguste roku 1415 popravený pre obvinenie zo zapojenia do snahy o zosadenie kráľa [[Henrich V. (Anglicko)|Henricha V.]], zanechal po sebe syna [[Richard Plantagenet, 3. vojvoda z Yorku|Richarda Plantageneta]]. Keď v roku [[1455]] vypukla tzv. [[vojna ruží]], Richard sa pôvodne snažil iba odstrániť svojich lancasterovských oponentov z pozície, v ktorej mali vplyv na kráľa [[Henrich VI. (Anglicko)|Henricha VI.]] Až v októbri roku [[1460]] si začal nárokovať právo na trón pre Yorkovcov. Yorkovci zajali kráľa počas [[bitka pri Northamptone|bitky pri Northamptone]], ale víťazstvo bolo len krátkodobé. Richard a jeho druhý žijúci syn [[Edmund, gróf z Rutlandu]] boli zabití v [[bitka pri Wakefielde|bitke pri Wakefielde]] 30. decembra. Richardov nárok na trón zdedil jeho syn [[Eduard IV. (Anglicko)|Eduard]]. Tomu sa vďaka podpore zo strany najsilnejších veľmožov podarilo poraziť [[Lancasterovci|Lancasterovcov]] v rade bitiek. Kým si kráľ Henrich VI. získaval podporu na severe krajiny, Eduard sa zmocnil hlavného mesta a v roku [[1461]] bol vyhlásený za kráľa ako Eduard IV. Svoju pozíciu si posilnil ešte v tom istom roku, keď v [[bitka pri Towtone|bitke pri Towtone]] rozprášil vojsko Lancasterovcov. == Vláda Yorkovcov == Vláda Eduarda IV. bola poznamenaná sprisahaniami a povstaniami, čo viedlo v rokoch 1470{{--}}1471 k dočasnej obnove vlády Henricha VI. Ale Eduard IV. znovu získal trón a Henrich VI. bol v roku 1471 zavraždený. Rod Lancasterovcov vymrel po meči. Po Eduardovej smrti v roku [[1483]] získal korunu jeho dvanásťročný syn [[Eduard V. (Anglicko)|Eduard]]. Mladší brat zosnulého Eduarda IV. [[Richard III. (Anglicko)|Richard, vojvoda z Gloucesteru]], bol menovaný protektorom. Následne prikázal odviesť mladého kráľa a jeho brata, princa [[Richard zo Shrewsbury|Richarda]], do londýnskeho [[Tower of London|Tower]]u. Odvtedy princov nikto nevidel. Parlament ich v dokumente ''Titulus Regius'' vyhlásil za nelegitímnych, pretože manželstvo Eduarda IV. označili za neplatné. Richardovi teda nestál nik v ceste na trón a v júli 1483 bol korunovaný ako Richard III. == Porážka Yorkovcov == Richard III. mal mnoho nepriateľov, prevažne prívržencov dedičov Lancasterovcov. Na ich čele stál [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich Tudor]], ktorý bol blízkym príbuzným Lancasterovcov. Pokus o prevrat ešte v roku 1483 sa nevydaril, ale už o dva roky sa Richard III. stretol s Henrichom v bitke na Bosworthskom poli. Počas bitky niekoľkí Richardovi stúpenci prešli na stranu Henricha. Richard sám bol zabitý ako posledný plantagenetovský kráľ a ako posledný kráľ Anglicka zahynul v bitke. Henrich Tudor si vzal za manželku [[Alžbeta z Yorku|Alžbetu z Yorku]], najstaršie dieťa Eduarda IV., čím spojil znepriatelené rody Lancasterovcov a Yorkovcov. Sám nastúpil na trón ako Henrich VII. Stal sa zakladateľom [[Tudorovci|tudorovskej dynastie]], ktorá vládla do roku [[1603]]. == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Králi Anglicka]] [[Kategória:Dynastie]] 19pv3uhlapm70iq3bxjrje2fhn45307 8191115 8191114 2026-04-02T00:39:22Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op 8191115 wikitext text/x-wiki [[Image:Yorkshire rose.png|thumb|Biela ruža Yorkovcov]] Dynastia '''Yorkovcov''' bola vetva [[Anglicko|anglickej]] kráľovskej dynastie [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], traja príslušníci boli v 15. storočí anglickými kráľmi. Symbolom Yorkovcov bola biela [[ruža]]. == Pôvod == Meno dynastie pochádzalo od [[Edmund z Langley|Edmunda z Langley]], 4. syna kráľa [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]], ktorý sa stal 1. vojvodom z [[York]]u. Edmund z Langley mal dvoch synov, [[Eduard z Norwichu|Eduarda z Norwichu]] a [[Richard z Conisburghu|Richarda z Conisburghu]]. Eduard sa stal vojvodom v roku [[1402]], bol však zabitý počas [[bitka pri Agincourte|bitky pri Agincourte]] v októbri roku [[1415]]. Jeho mladší brat Richard, ktorý sa oženil s [[Anna de Mortimer|Annou de Mortimer]] a bol ešte v auguste roku 1415 popravený pre obvinenie zo zapojenia do snahy o zosadenie kráľa [[Henrich V. (Anglicko)|Henricha V.]], zanechal po sebe syna [[Richard Plantagenet, 3. vojvoda z Yorku|Richarda Plantageneta]]. Keď v roku [[1455]] vypukla tzv. [[vojna ruží]], Richard sa pôvodne snažil iba odstrániť svojich lancasterovských oponentov z pozície, v ktorej mali vplyv na kráľa [[Henrich VI. (Anglicko)|Henricha VI.]] Až v októbri roku [[1460]] si začal nárokovať právo na trón pre Yorkovcov. Yorkovci zajali kráľa počas [[bitka pri Northamptone|bitky pri Northamptone]], ale víťazstvo bolo len krátkodobé. Richard a jeho druhý žijúci syn [[Edmund, gróf z Rutlandu]] boli zabití v [[bitka pri Wakefielde|bitke pri Wakefielde]] 30. decembra. Richardov nárok na trón zdedil jeho syn [[Eduard IV. (Anglicko)|Eduard]]. Tomu sa vďaka podpore zo strany najsilnejších veľmožov podarilo poraziť [[Lancasterovci|Lancasterovcov]] v rade bitiek. Kým si kráľ Henrich VI. získaval podporu na severe krajiny, Eduard sa zmocnil hlavného mesta a v roku [[1461]] bol vyhlásený za kráľa ako Eduard IV. Svoju pozíciu si posilnil ešte v tom istom roku, keď v [[bitka pri Towtone|bitke pri Towtone]] rozprášil vojsko Lancasterovcov. == Vláda Yorkovcov == Vláda Eduarda IV. bola poznamenaná sprisahaniami a povstaniami, čo viedlo v rokoch 1470{{--}}1471 k dočasnej obnove vlády Henricha VI. Ale Eduard IV. znovu získal trón a Henrich VI. bol v roku 1471 zavraždený. Rod Lancasterovcov vymrel po meči. Po Eduardovej smrti v roku [[1483]] získal korunu jeho dvanásťročný syn [[Eduard V. (Anglicko)|Eduard]]. Mladší brat zosnulého Eduarda IV. [[Richard III. (Anglicko)|Richard, vojvoda z Gloucesteru]], bol menovaný protektorom. Následne prikázal odviesť mladého kráľa a jeho brata, princa [[Richard zo Shrewsbury|Richarda]], do londýnskeho [[Tower of London|Tower]]u. Odvtedy princov nikto nevidel. Parlament ich v dokumente ''Titulus Regius'' vyhlásil za nelegitímnych, pretože manželstvo Eduarda IV. označili za neplatné. Richardovi teda nestál nik v ceste na trón a v júli 1483 bol korunovaný ako Richard III. == Porážka Yorkovcov == Richard III. mal mnoho nepriateľov, prevažne prívržencov dedičov Lancasterovcov. Na ich čele stál [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich Tudor]], ktorý bol blízkym príbuzným Lancasterovcov. Pokus o prevrat ešte v roku 1483 sa nevydaril, ale už o dva roky sa Richard III. stretol s Henrichom v bitke na Bosworthskom poli. Počas bitky niekoľkí Richardovi stúpenci prešli na stranu Henricha. Richard sám bol zabitý ako posledný plantagenetovský kráľ a ako posledný kráľ Anglicka zahynul v bitke. Henrich Tudor si vzal za manželku [[Alžbeta z Yorku|Alžbetu z Yorku]], najstaršie dieťa Eduarda IV., čím spojil znepriatelené rody Lancasterovcov a Yorkovcov. Sám nastúpil na trón ako Henrich VII. Stal sa zakladateľom [[Tudorovci|tudorovskej dynastie]], ktorá vládla do roku [[1603]]. == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Králi Anglicka]] [[Kategória:Dynastie]] 391osolhf5buxypase0mpgit2rzd1rb Core (album) 0 177793 8191113 5305998 2026-04-02T00:37:46Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ wl 8191113 wikitext text/x-wiki '''Core''' je prvý [[štúdiový album]] od americkej rockovej skupiny [[Stone Temple Pilots]]. Vydaný 29. septembra [[1992]] vydavateľstvom [[Atlantic Records]]. Najväčšie hity z albumu sú napríklad skladby „Creep“ a „Plush“. == Zoznam skladieb == # „Dead & Bloated“ <small>(Weiland, R. DeLeo)</small> – 5:10 # „Sex Type Thing“ <small>(Weiland, D. DeLeo, Kretz)</small> – 3:36 # „Wicked Garden“ <small>(Weiland, R. DeLeo, D. DeLeo)</small> – 4:05 # „No Memory“ <small>(D. DeLeo)</small> – 1:20 # „Sin“ <small>(Weiland, R. DeLeo)</small> – 6:05 # „Naked Sunday“ <small>(Weiland, R. DeLeo, D. DeLeo, Kretz)</small> – 3:50 # „Creep“ <small>(Weiland, R. DeLeo)</small> – 5:33 # „Piece of Pie“ <small>(Weiland, R. DeLeo)</small> – 5:24 # „Plush“ <small>(Weiland, R. DeLeo, Kretz)</small> – 5:13 # „Wet My Bed“ <small>(Weiland, R. DeLeo)</small> – 1:36 # „Crackerman“ <small>(Weiland, R. DeLeo, Kretz)</small> – 3:13 # „Where the River Goes“ <small>(Weiland, D. DeLeo, Kretz)</small> – 8:26 == Pozície v rebríčkoch == Single: {|class="wikitable" ! Rok ! Skladba ! Rebríček ! Pozícia |- | 1993 | „Sex Type Thing“ | Mainstream Rock Tracks | 23 |- | 1993 | „Plush“ | Mainstream Rock Tracks | 1 |- | 1993 | „Plush“ | Modern Rock Tracks | 9 |- | 1993 | „Plush | Top 40 Mainstream | 18 |- | 1993 | „Plush“ | UK Singles Chart | 23 |- | 1993 | „Wicked Garden“ | Mainstream Rock Tracks | 11 |- | 1993 | „Wicked Garden“ | Modern Rock Tracks | 21 |- | 1993 | „Creep“ | Mainstream Rock Tracks | 2 |- | 1993 | „Creep“ | Modern Rock Tracks | 12 |- |} [[Kategória:Hudobné albumy z 1992]] [[Kategória:Albumy Stone Temple Pilots]] [[Kategória:Debutové albumy]] ndwwur3lf0lr9pk5o33yw0ub28tkjz0 Purple 0 177795 8191111 5305999 2026-04-02T00:37:19Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191111 wikitext text/x-wiki '''Purple''' je druhý [[štúdiový album]] americkej [[grunge]]ovej skupiny [[Stone Temple Pilots]]. Vydalo ho vydavateľstvo Atlantic Records 7. júna [[1994]]. Najúspešnejšími skladbamy sa stali skladby „Vasoline“, „Interstate Love Song“, a „Big Empty“. == Zoznam skladieb == # „Meat Plow“ <small>(Robert DeLeo, Dean DeLeo, Scott Weiland)</small> – 3:37 # „Vasoline“ <small>(R. DeLeo, D. DeLeo, Weiland, Eric Kretz)</small> – 2:56 # „Lounge Fly“ <small>(R. DeLeo, Weiland)</small> – 5:18 # „Interstate Love Song“ <small>(R. DeLeo, Weiland)</small> – 3:14 # „Still Remains“ <small>(R. DeLeo, D. DeLeo, Weiland)</small> – 3:33 # „Pretty Penny“ <small>(D. DeLeo, Weiland)</small> – 3:42 # „Silver Gun Superman“ <small>(R. DeLeo, D. DeLeo, Weiland)</small> – 5:16 # „Big Empty“ <small>(D. DeLeo, Weiland)</small> – 4:54 # „Unglued“ <small>(R. DeLeo, Weiland)</small> – 2:35 # „Army Ants“ <small>(D. DeLeo, Weiland)</small> – 3:46 # „Kitchen Ware & Candy Bars“ <small>(R. DeLeo, Weiland)</small> == Pozície v rebríčkoch == Single: {|class="wikitable" ! Rok ! Singel ! Rebríček ! Pozícia |- | 1994 | „Big Empty“ | Mainstream Rock Tracks | 3 |- | 1994 | „Big Empty“ | Modern Rock Tracks | 7 |- | 1994 | „Big Empty“ | Top 40 Mainstream | 40 |- | 1994 | „Interstate Love Song“ | Mainstream Rock Tracks | 1 |- | 1994 | „Interstate Love Song“ | Modern Rock Tracks | 2 |- | 1994 | „Interstate Love Song“ | Top 40 Mainstream | 22 |- | 1994 | „Vasoline“ | Mainstream Rock Tracks | 1 |- | 1994 | „Vasoline“ | Modern Rock Tracks | 2 |- | 1994 | „Unglued“ | Mainstream Rock Tracks | 8 |- | 1994 | „Unglued“ | Modern Rock Tracks | 16 |- | 1995 | „Pretty Penny“ | Mainstream Rock Tracks | 12 |- |} [[Kategória:Hudobné albumy z 1994]] [[Kategória:Albumy Stone Temple Pilots]] k1br0a9plto38snk87hf07xfze9xu5b Tiny Music… Songs from the Vatican Gift Shop 0 177809 8191110 5306001 2026-04-02T00:36:41Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op 8191110 wikitext text/x-wiki '''Tiny music - Songs From The Vatican Gift Shop''' je tretí [[štúdiový album]] americkej [[rock]]ovej skupiny [[Stone Temple Pilots]]. Vyšiel [[26. marca]] [[1996]]. Vydalo ho vydavateľstvo ''[[Atlantic]]''. == Zoznam skladieb == # „Press Play“ <small>(Stone Temple Pilots)</small> – 1:21 # „Pop's Love Suicide“ <small>(D. DeLeo, S. Weiland)</small> – 3:40 # „Tumble in the Rough“ <small>(S. Weiland)</small> – 3:18 # „Big Bang Baby“ <small>(R. DeLeo, S. Weiland)</small> – 3:21 # „Lady Picture Show“ <small>(R. DeLeo, S. Weiland)</small> – 4:06 # „And So I Know“ <small>(R. DeLeo, S. Weiland)</small> – 3:56 # „Trippin' on a Hole in a Paper Heart“ <small>(E. Kretz, S. Weiland)</small> – 2:54 # „Art School Girl“ <small>(R. DeLeo, S. Weiland)</small> – 3:32 # „Adhesive“ <small>(R. DeLeo, S. Weiland)</small> – 5:31 # „Ride the Cliché“ <small>(D. DeLeo, S. Weiland)</small> – 3:15 # „Daisy“ <small>(R. DeLeo)</small> – 2:13 # „Seven Caged Tigers“ <small>(D. DeLeo, S. Weiland)</small> – 4:17 [[Kategória:Albumy Stone Temple Pilots]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1996]] 3prilw1y5ynq85pdk96hmnmabutdj85 Rešep 0 177828 8191109 5306007 2026-04-02T00:36:18Z Lalina 22926 op 8191109 wikitext text/x-wiki {{hiero|Rešep (''ršp'')|<hiero>r:S-p-w-A40</hiero>|align=right}} '''Rešep''' alebo '''Rašaf''' alebo '''Rasap''' alebo '''Rešef''' alebo '''Rešp''' ({{egy|''ršp''}}, {{hbo|רשף}}), bol semitský boh moru a vojny s hlavou gazely, ktorý zastával dôležité miesto v [[Ugarit|ugaritskom]] panteóne, hoci sa neobjavuje v ugaritských mytologických textoch. Tento boh, ako sa zdá, má súvis s mnohými ďalšími božstvami v oblasti [[Úrodný polmesiac|Úrodného polmesiaca]]. Gazelí boh bol stotožňovaný, či už mylne alebo právom, s babylonským '''[[Nergal (božstvo)|Nergalom]]''', tiež bohom moru a vojny. Ako sa domnievajú niektorí odborníci, mohol byť, tak ako Nergal, spájaný s planétou [[Mars]]. Vo fenických textoch je označovaný ako ''Rešep zo záhrady'' a ''Pán šípu''. Fenicko-Chetitské texty ho zasa označujú ako ''gazelieho boha'' a ''jelenieho boha''. Počas 18. dynastie sa Rešep spolu s iným semitským božstvom, [[Keteš]], bohyňou sexuálnych aktivít, udomácnil v Egypte. V zemi faraónov bol považovaný za otca boha plodnosti [[Min]]a. Rešepovo meno sa objavuje v biblickej [[hebrejčina|hebrejčine]] s dvoma významami – ''plameň'' a ''mor''. Podľa niektorých hypotéz má Rešep súvis s gréckym [[Apolón]]om a védskym bohom [[Rudra|Rudrom]]. {{Egyptologický výhonok}} {{Egyptská mytológia}} [[Kategória:Egyptskí bohovia]] [[Kategória:Sumerskí bohovia]] r14qj1nkrpbmc8xew0irmm3u2wd5d7n Čierna kniha komunizmu 0 177862 8191108 5306018 2026-04-02T00:34:55Z Lalina 22926 + 8191108 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Le Livre noir du communisme.jpg|náhľad|Le Livre noir du communisme.]] '''Čierna kniha komunizmu: Zločiny, teror, represie''' je kniha opisujúca zločiny, ktoré jej autori považujú za zločiny [[Komunizmus|komunizmu]] a komunistických štátov. Kniha vyšla v origináli pod názvom ''Le Livre noir du communisme: Crimes, terreur, répression'' v roku [[1997]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Popudom k jej napísaniu bolo čiastočné otvorenie archívov bývalých komunistických štátov.<ref>{{Citácia periodika | titul = Černá kniha komunismu se podobá obžalovacímu spisu | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/cerna-kniha-komunismu-se-podoba-obzalovacimu-spisu.A_990308_195834_literatura_ond | dátum vydania = 1999-03-09 | dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> == Autori == Autormi knihy sú viacerí európski akademici. Vydavateľom knihy je [[Stéphane Courtois]]. * Stéphane Courtois * Nicolas Werth * Jean-Lous Panné * Andrzej Paczkowski * Karel Bartošek * Jean-Lous Margolin * Sylvain Boulougue * Pascal Fontaine * Rémi Kauffer * Pierre Rigoulet * Yves Santamaria == Odhady smrti == V knihe sa nachádzajú odhady počtov obetí socialistických štátov, ktoré v úvode knihy spísal vydavateľ Stéphane Courtois. {| class="wikitable" ! bgcolor=lightgrey | Štát || bgcolor=lightgrey | Počet obetí |- |[[Sovietsky zväz]] || 20 miliónov |- |[[Čínska ľudová republika]] || 65 miliónov |- |[[Vietnamská socialistická republika]] || 1 milión |- |[[Kórejská ľudovodemokratická republika]] || 2 milióny |- |[[Kambodža]] || 2 milióny |- |Štáty [[Východná Európa|Východnej Európy]] || 1 milión |- |[[Latinská Amerika]] || 150 000 |- |[[Afrika]] || 1,7 milióna |- |[[Afganistan]] || 1,5 milióna |} Okolo 10 000 usmrtení kniha pripisuje medzinárodným komunistickým hnutiam a komunistickýkm stranám, ktoré neboli pri moci. == Kritika == Kniha získala veľa pozitívnych recenzií od radu publicistov, ale aj rozsiahlu kritiku.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Aronson | jmeno = Ronald | titul = Communism's Posthumous Trial | periodikum = History and Theory | dátum vydania = 2003 | ročník = 42 | číslo = 2 | strany = 222–245 | issn = 1468-2303 | doi = 10.1111/1468-2303.00240 | jazyk = en | url = https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/1468-2303.00240 | dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> Prvou kapitolou knihy je „Úvod“, ktorého autorom je Stéphane Courtois. Traja zo spoluautorov knihy (Jean-Louis Margolin, Nicolas Werth a Karel Bartošek) sa neskôr od Courtoisovho úvodu a obecne jeho editorskej práce dištancovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hoffmann | meno = Stanley | titul = Review of Le Livre noir du communisme: Crimes, terreur, répression (The Black Book of Communism: Crimes, Terror, and Repression) | periodikum = Foreign Policy | dátum vydania = 1998 | číslo = 110 | strany = 166–169 | issn = 0015-7228 | doi = 10.2307/1149284 | url = https://www.jstor.org/stable/1149284 | dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = Chemin | meno = Ariane | titul = Les divisions d'une équipe d'historiens du communisme | periodikum = Le Monde | dátum vydania = 1997-10-31 | jazyk = fr | url = https://www.lemonde.fr/archives/article/1997/10/31/les-divisions-d-une-equipe-d-historiens-du-communisme_3811179_1819218.html | dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> Margolin a Werth uviedli, že Courtois bol „posadnutý“, aby sa dostal k číslu 100 miliónov mŕtvych, čo podľa ich názoru vyústilo v „odbytý a zavádzajúci výskum“,<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ghodsee | meno = Kristen | titul = Red Hangover: Legacies of Twentieth-Century Communism | url = https://www.dukeupress.edu/red-hangover | vydanie = 1 | vydavateľ = Duke University Press | miesto = Durham, USA | rok vydania = 2017 | počet strán = 140 | strany = | isbn = 978-0822369493}}</ref> ktorý skôr pripomíná „militantný politický aktiviymus“.<ref name=":0" /> Sám Margolin, autor kapitoly o [[Vietnam]]e, podľa vlastných slov „nikdy nedošiel k číslu miliónu mŕtvych “.<ref name=":1" /> Súčasne kritizovali, že Courtois zámerne zveličoval počty obetí v špecifických krajinách<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ghodsee | meno = Kristen | titul = A Tale of “Two Totalitarianisms”: The Crisis of Capitalism and the Historical Memory of Communism | periodikum = History of the Present | dátum vydania = 2014-10-01 | ročník = 4 | číslo = 2 | strany = 115–142 | issn = 2159-9785 | doi = 10.5406/historypresent.4.2.0115 | jazyk = en | url = https://read.dukeupress.edu/history-of-the-present/article-abstract/4/2/115/154857/A-Tale-of-Two-Totalitarianisms-The-Crisis-of | dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> a odmietli úvodné prirovnanie komunizmu k [[Nacizmus|nacizmu]].<ref name=":0" /> Predmetom diskusií bola i otázka, čo možno a čo nie zaradiť ako „zločin komunizmu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Harff | meno = Barbara | titul = Review of Death by Government | periodikum = The Journal of Interdisciplinary History | dátum vydania = 1996 | ročník = 27 | číslo = 1 | strany = 117–119 | issn = 0022-1953 | doi = 10.2307/206491 | url = https://www.jstor.org/stable/206491 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Paczkowski | meno = Andrzej | titul = The Strom over the Black Book | periodikum = The Wilson Quarterly (1976-) | dátum vydania = 2001 | ročník = 25 | číslo = 2 | strany = 28–34 | issn = 0363-3276 | doi = 10.2307/40260182 | url = https://www.jstor.org/stable/40260182 | dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == [[Komunizmus]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hup.harvard.edu/catalog.php?recid=26699&content=reviews "The Black Book of Communism"]. Harvard University. * Bourrinet, Philippe (18 March 2002) [http://www.left-dis.nl/f/werth.htm "Du bon usage des livres noirs"] [Good use of black books]. {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080311114100/http://www.left-dis.nl/f/werth.htm|date=11 March 2008}}. * Joffrin, Laurent (17 December 1997). [http://www.faits-et-documents.com/bilan_communisme/sauver_lenine.htm "Sauver Lénine?"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20021208064441/http://www.faits-et-documents.com/bilan_communisme/sauver_lenine.htm|date=8 December 2002}}. * Maddock, Shane J. (December 2001). [http://www.historycooperative.org/journals/jah/88.3/br_128.html "Review"]. {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220085121/http://www.historycooperative.org/journals/jah/88.3/br_128.html|date=20 February 2008}}. [[Kategória:Komunizmus]] ipy6vg328z75en7cy7qcb8l35mt7ac7 Horní Smržov 0 177982 8191077 5306052 2026-04-01T23:56:10Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191077 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Horní Smržov | typ = obec | znak = Horní Smržov znak.jpg | vlajka = Vlajka obce Horní Smržov.gif | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Letovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 455 | zemepisná šírka = 49,614722 | zemepisná dĺžka = 16,579167 | rozloha = 3,9 | prvá zmienka = 1317 | starosta = Ing. Petr Poláček | PSČ = 679 61 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 513695 | adresa = Horní Smržov 139<br />67961 Letovice | email = obec.horni.smrzov@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hornismrzov.cz | commons = Horní Smržov | }} '''Horní Smržov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 136 obyvateľov, z toho 63 mužov a 73 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,1 roka (muži 36,1 roka, ženy 37,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Horní Smržov}} == Externé odkazy == * [http://www.hornismrzov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] npm97ttcx7zblk9498u196sv9qc45te Chrudichromy 0 177983 8191076 5306054 2026-04-01T23:55:58Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191076 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Chrudichromy | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Obecní úřad Chrudichromy.JPG | popis = Obecný úrad | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 330 | zemepisná šírka = 49,508611 | zemepisná dĺžka = 16,635833 | rozloha = 2,66 | prvá zmienka = 1386 | starosta = Jarmila Tajovská | PSČ = 680 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 581534 | adresa = Chrudichromy 48<br />68001 Boskovice | email = chrudichromy@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = chrudichromy.svazeksvitava.cz | commons = Chrudichromy }} '''Chrudichromy''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 186 obyvateľov, z toho 100 mužov a 86 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,3 roka (muži 39,8 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Chrudichromy}} == Externé odkazy == * [http://chrudichromy.svazeksvitava.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] nylk178vmpmz9r48pzf51mwu5q0hnc1 Kotvrdovice 0 177989 8191091 5306064 2026-04-02T00:03:08Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191091 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kotvrdovice | typ = obec | znak = Kotvrdovice-znak.svg | vlajka = Kotvrdovice-vlajka.svg | obrázok = Kotvrdovice.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Blansko | pov.ob = Blansko | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 535 | zemepisná šírka = 49,356667 | zemepisná dĺžka = 16,782778 | rozloha = 5,59 | prvá zmienka = 1349 | starosta = Ing. Alois Kunc | PSČ = 679 07 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 581763 | adresa = Kotvrdovice 198<br />679 07 Kotvrdovice | email = kotvrdovice@centrum.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kotvrdovice.cz | commons = Kotvrdovice }} '''Kotvrdovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 880 obyvateľov, z toho 431 mužov a 449 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,4 roka (muži 40,0 roka, ženy 42,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kotvrdovice}} == Externé odkazy == * [http://www.kotvrdovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] agpqw2wfqlhte7g4z65ig4361roaixd Kunštát 0 177998 8191070 5306083 2026-04-01T23:52:37Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191070 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kunštát | typ = mesto | znak = Znak města Kunštát.gif | vlajka = Vlajka města Kunštát.gif | obrázok = Kunštát - náměstí.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 445 | zemepisná šírka = 49,506389 | zemepisná dĺžka = 16,517222 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 24,23 | prvá zmienka = | starosta = MVDr. Zdeněk Wetter | PSČ = 679 72 | početč = 6 | početzsj = 6 | početk = 6 | NUTS5 = CZ0641 581879 | adresa = Městský úřad Kunštát<br />Náměstí krále Jiřího 106<br />679 72 Kunštát | email = mu@kunstat-mesto.cz | mapa = Location of Czech city Kunstat.png | popis mapy = | web = www.kunstat-mesto.cz | commons = Kunštát }} '''Kunštát''' ({{v jazyku|deu|''Kunstadt''}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 2 739 obyvateľov, z toho 1 341 mužov a 1 398 žien, pričom priemerný vek v meste bol 38,6 roka (muži 37,1 roka, ženy 40,1 roka). == Dejiny mesta == Prvá písomná zmienka o vzniku mesta pochádza z roku [[1279]]. Zakladateľmi mesta boli [[páni z Kunštátu a Poděbrad|páni z Kunštátu]]. == Osobnosti mesta == * [[František Halas]] (* [[1901]] – † [[1949]]), básnik * [[Ludvík Kundera]] (* [[1920]] – † [[2010]]) - básnik, dramatik a prekladateľ == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zámok Kunštát]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kunštát}} == Externé odkazy == * [http://www.kunstat-mesto.cz Oficiálna stránka mesta] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Blansko]] t49p6pfgb5ohpudq85frcg9ogcisyul Lhota Rapotina 0 178001 8191069 5306089 2026-04-01T23:52:15Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191069 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lhota Rapotina | typ = obec | znak = Lhota_Rapotina_CZ_CoA.jpg | vlajka = Lhota_Rapotina_CZ_flag.gif | obrázok = Lhota Rapotina.JPG | popis = <!-- Fontána u obecního úřadu --> | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 308 | zemepisná šírka = 49,466944 | zemepisná dĺžka = 16,632500 | rozloha = 6,17 | prvá zmienka = 1382 | starosta = Michal Sedlák | PSČ = 679 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 581925 | adresa = Lhota Rapotina 15<br />67901 Skalice nad Svitavou | email = lhota.rapotina@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.lhotarapotina.eu | commons = Lhota Rapotina }} '''Lhota Rapotina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 402 obyvateľov, z toho 208 mužov a 194 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,1 roka (muži 39,4 roka, ženy 42,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lhota Rapotina}} == Externé odkazy == * [http://www.lhotarapotina.eu Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] f21e3dfk1yyqagn9n0l0lf2f9fvloz8 Lhota u Lysic 0 178002 8191031 8075428 2026-04-01T23:37:18Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191031 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lhota u Lysic | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 530 | zemepisná šírka = 49,466944 | zemepisná dĺžka = 16,488889 | rozloha = 3,98 | prvá zmienka = 1351 | starosta = Štěrbáček Marek | PSČ = 679 71 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 581933 | adresa = Lhota u Lysic 40<br />67971 Lysice | email = lhotaulysic@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.lhotaulysic.cz | commons = }} '''Lhota u Lysic''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 138 obyvateľov, z toho 75 mužov a 63 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,7 roka (muži 41,8 roka, ženy 41,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.lhotaulysic.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130428191706/http://lhotaulysic.cz/ |date=2013-04-28 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] dalg8r2jfpcu5jj41q2sh9pmzs0m4mj Lhota u Olešnice 0 178003 8191028 5306094 2026-04-01T23:34:54Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191028 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lhota u Olešnice | typ = obec | znak = Lhota u Olešnice znak.jpg | vlajka = Lhota u Olešnice vlajka.jpg | obrázok = Lhota u Olešnice.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 485 | zemepisná šírka = 49,547500 | zemepisná dĺžka = 16,385833 | rozloha = 2,25 | prvá zmienka = 1349 | starosta = Aura Kučerová | PSČ = 679 74 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 581941 | adresa = Lhota u Olešnice 36<br />67974 Olešnice na Moravě | email = aurak@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.lhotauolesnice.cz | commons = Lhota u Olešnice }} '''Lhota u Olešnice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 36 obyvateľov, z toho 19 mužov a 17 žien, pričom priemerný vek v obci bol 45,3 roka (muži 42,1 roka, ženy 48,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lhota u Olešnice}} == Externé odkazy == * [http://www.lhotauolesnice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] ldd3l880vtpo5tvraclvgn8shewxxpy Louka (okres Blansko) 0 178005 8191052 5306098 2026-04-01T23:43:59Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191052 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Louka | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 578 | zemepisná šírka = 49,518333 | zemepisná dĺžka = 16,431944 | rozloha = 8,6 | prvá zmienka = 1360 | starosta = Boček Josef | PSČ = 679 74 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 553875 | adresa = Louka 33<br />67974 Olešnice na Moravě | email = novotny.ucetni@worldonline.cz | mapa = | popis mapy = | web = | commons = }} '''Louka''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 71 obyvateľov, z toho 34 mužov a 37 žien, pričom priemerný vek v obci bol 47,5 roka (muži 42,1 roka, ženy 52,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] cc1xwse8ns07otgnao9p391l6s3wmyc Malá Roudka 0 178010 8191079 5306047 2026-04-01T23:56:51Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191079 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Malá Roudka | typ = obec | znak = Malá Roudka znak.jpg | vlajka = Malá Roudka vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Velké Opatovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 422 | zemepisná šírka = 49,603056 | zemepisná dĺžka = 16,634444 | rozloha = 3,86 | prvá zmienka = 1373 | starosta = Lizna František | PSČ = 679 63 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0641 582042 | adresa = Malá Roudka 27<br />67963 Velké Opatovice | email = mroudka@wo.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.malaroudka.cz | commons = }} '''Malá Roudka''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 183 obyvateľov, z toho 93 mužov a 90 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,5 roka (muži 40,3 roka, ženy 44,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.malaroudka.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] djv6ge7u078cdktxy8gpqj8fuxptze4 Rájec-Jestřebí 0 178021 8191074 5306066 2026-04-01T23:54:38Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191074 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Rájec-Jestřebí | typ = mesto | znak =Rajec_CoA_SK_(old).jpg | vlajka = Rájec-Jestřebí vlajka.jpg | obrázok = De- Schloss Rajec nad Svitavou, Gesamt.jpg | popis = Zámok | ob.roz.pôs = Blansko | pov.ob = Blansko | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 295 | zemepisná šírka = 49,410556 | zemepisná dĺžka = 16,638889 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 15,66 | prvá zmienka = | starosta = Pavel Perout | PSČ = 679 02 | početč = 4 | početzsj = 4 | početk = 4 | NUTS5 = CZ0641 582239 | adresa = Městský úřad Rájec-Jestřebí<br />Blanenská 84<br />679 02 Rájec-Jestřebí | email = podatelna@rajecjestrebi.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.rajecjestrebi.cz | commons = Rájec-Jestřebí }} '''Rájec-Jestřebí''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 3 645 obyvateľov, z toho 1 816 mužov a 1 829 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,3 roka (muži 39,7 roka, ženy 42,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rájec-Jestřebí}} == Externé odkazy == * [http://www.rajecjestrebi.cz Oficiálna stránka mesta] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Blansko]] hlt28cs8d1cv75j25j80tnf176d0azf Rozseč nad Kunštátem 0 178025 8191073 5306074 2026-04-01T23:53:52Z Lalina 22926 op 8191073 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Rozseč nad Kunštátem | typ = obec | znak = Rozseč nad Kunštátem znak.jpg | vlajka = Rozseč nad Kunštátem vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 628 | zemepisná šírka = 49,517500 | zemepisná dĺžka = 16,461111 | rozloha = 6,12 | prvá zmienka = 1350 | starosta = Miroslav Šikula | PSČ = 679 73 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 582271 | adresa = Rozseč nad Kunštátem 106<br />67973 Rozseč nad Kunštátem | email = obec@rozsec.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.rozsec.cz | commons = }} '''Rozseč nad Kunštátem''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 505 obyvateľov, z toho 258 mužov a 247 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,2 roka (muži 38,2 roka, ženy 38,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.rozsec.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] 8mhstwmyee5tyojxnhaaoj5kut6ftxf Skalice nad Svitavou 0 178029 8191071 5306082 2026-04-01T23:53:13Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191071 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Skalice nad Svitavou | typ = obec | znak = Skalice_nad_Svitavou_CZ_CoA.jpg | vlajka = Skalice_nad_Svitavou_CZ_flag.gif | obrázok = Obecní úřad ve Skalici nad Svitavou.JPG | popis = Obecný úrad v Skalici nad Svitavou | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 330 | zemepisná šírka = 49,482778 | zemepisná dĺžka = 16,605278 | rozloha = 2,99 | prvá zmienka = 1229 | starosta = Richard Černý | PSČ = 679 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 582336 | adresa = Skalice nad Svitavou 48<br />67901 Skalice nad Svitavou | email = skalice@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = skalice.svazeksvitava.cz | commons = Skalice nad Svitavou }} '''Skalice nad Svitavou''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 605 obyvateľov, z toho 297 mužov a 308 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,8 roka (muži 38,3 roka, ženy 41,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Skalice nad Svitavou}} == Externé odkazy == * [http://skalice.svazeksvitava.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] k57wkvziyxb96cov9ystdme61yelihv Synalov 0 178041 8191054 5306106 2026-04-01T23:44:29Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191054 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Synalov | typ = obec | znak = Synalov znak.jpg | vlajka = Synalov vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Tišnov | pov.ob = Tišnov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 520 | zemepisná šírka = 49,4402778 | zemepisná dĺžka = 16,4069444 | rozloha = 6,93 | prvá zmienka = 1360 | starosta = Jiří Pospíšil | PSČ = 679 23 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0643 582450 | adresa = Synalov 54<br />67923 Lomnice u Tišnova | email = obec@synalov | mapa = | popis mapy = | web = www.synalov.cz | commons = Synalov }} '''Synalov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 119 obyvateľov, z toho 62 mužov a 57 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,2 roka (muži 41,1 roka, ženy 45,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Synalov}} == Externé odkazy == * [http://www.synalov.cz Oficiálna stránka obce] {{Moravský výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] awrgjsgj3tsqyn0dg1hr6o8n46nsryl 8191055 8191054 2026-04-01T23:45:23Z Lalina 22926 Lalina premiestnil stránku [[Synalov (okres Brno-venkov)]] na [[Synalov]] prostredníctvom presmerovania: spr 8191054 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Synalov | typ = obec | znak = Synalov znak.jpg | vlajka = Synalov vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Tišnov | pov.ob = Tišnov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 520 | zemepisná šírka = 49,4402778 | zemepisná dĺžka = 16,4069444 | rozloha = 6,93 | prvá zmienka = 1360 | starosta = Jiří Pospíšil | PSČ = 679 23 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0643 582450 | adresa = Synalov 54<br />67923 Lomnice u Tišnova | email = obec@synalov | mapa = | popis mapy = | web = www.synalov.cz | commons = Synalov }} '''Synalov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 119 obyvateľov, z toho 62 mužov a 57 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,2 roka (muži 41,1 roka, ženy 45,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Synalov}} == Externé odkazy == * [http://www.synalov.cz Oficiálna stránka obce] {{Moravský výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] awrgjsgj3tsqyn0dg1hr6o8n46nsryl Šebrov-Kateřina 0 178043 8191057 5306108 2026-04-01T23:45:50Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191057 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Šebrov-Kateřina | typ = obec | znak = Sebrov-Katerina_CZ_CoA.jpg | vlajka = Sebrov-Katerina_CZ_flag.jpg | obrázok = Svatá Kateřina (Šebrov-Kateřina) 2.jpg | popis = Časť obce Svatá Kateřina | ob.roz.pôs = Blansko | pov.ob = Blansko | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 438 | zemepisná šírka = 49,333333 | zemepisná dĺžka = 16,609167 | rozloha = 10,29 | prvá zmienka = | starosta = Nechvíle Jiří | PSČ = 678 01 až 679 22 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0641 582476 | adresa = Svatá Kateřina 64<br />Šebrov-Kateřina<br />67801 Blansko 1 | email = ousebrov@mtw.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.sebrov-katerina.cz | commons = Šebrov-Kateřina }} '''Šebrov-Kateřina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 789 obyvateľov, z toho 367 mužov a 422 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,5 roka (muži 37,9 roka, ženy 39,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Šebrov-Kateřina}} == Externé odkazy == * [http://www.sebrov-katerina.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] rudlh4dlzuhl6x8quaq5a9mdimqzo1l Velké Opatovice 0 178058 8191058 5306120 2026-04-01T23:46:10Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191058 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Velké Opatovice | typ = mesto | znak = Velké Opatovice znak.png | vlajka = Velké Opatovice vlajka.jpg | obrázok = Kostel sv. Jiri (Velke Opatovice) 2.JPG | popis = Kostol Sv. Jiri | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Velké Opatovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 376 | zemepisná šírka = 49,612500 | zemepisná dĺžka = 16,679444 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 25,93 | prvá zmienka = 1308 | starosta = [[Mgr.]] Jiří Bělehrádek | PSČ = 679 63 | početč = 6 | početzsj = 15 | početk = 6 | NUTS5 = CZ0641 582646 | adresa = Městský úřad Velké Opatovice<br />Zámek 14 <br />679 63 Velké Opatovice | email = tajemnik@velkeopatovice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.velkeopatovice.cz | commons = Velké Opatovice }} '''Velké Opatovice''' sú [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 3 956 obyvateľov, z toho 2 024 mužov a 1 932 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,0 roka (muži 40,0 roka, ženy 42,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Velké Opatovice}} == Externé odkazy == * [http://www.velkeopatovice.cz Oficiálna stránka mesta] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Blansko]] lnlbwn7mmrn26w2hninxssvhc86f6rp Závist (okres Blansko) 0 178061 8191062 5306122 2026-04-01T23:48:11Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191062 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Závist | typ = obec | znak = Závist znak.jpg | vlajka = Závist vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Blansko | pov.ob = Blansko | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 370 | zemepisná šírka = 49,377778 | zemepisná dĺžka = 16,572222 | rozloha = 0,42 | prvá zmienka = 1776 | starosta = Jana Minaříková | PSČ = 679 22 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 586005 | adresa = Závist 2<br /> 679 22 Lipůvka | email = zavist@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-zavist.cz | commons = }} '''Závist''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 135 obyvateľov, z toho 68 mužov a 67 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,3 roka (muži 41,1 roka, ženy 41,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.obec-zavist.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] kdvl118wezdsk37u3vta18g46r88fk7 Němčice (okres Blansko) 0 178094 8191095 5306147 2026-04-02T00:05:16Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191095 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice | typ = obec | znak = Němčice znak.jpg | vlajka = Němčice vlajka.jpg | obrázok = Němčice.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 613 | zemepisná šírka = 49,446944 | zemepisná dĺžka = 16,706111 | rozloha = 7,44 | prvá zmienka = 1378 | starosta = Ing.Pavel Sadecký | PSČ = 679 51 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 582085 | adresa = Němčice 151<br />67951 Němčice u Boskovic | email = ounemcice@cmail.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.nemcice.eu | commons = Němčice (Blansko District) }} '''Němčice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 433 obyvateľov, z toho 221 mužov a 212 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,3 roka (muži 40,2 roka, ženy 42,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Němčice (Blansko District)}} == Externé odkazy == * [http://www.nemcice.eu Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] f27kqvsrb1a0mqe3f3l8q0snts412ti Okrouhlá (okres Blansko) 0 178096 8191063 5306149 2026-04-01T23:49:15Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191063 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Okrouhlá (okr | typ = obec | znak = Okrouhla znak.gif | vlajka = Flag of Okrouhlá (okres Blansko).svg | obrázok = Okrouhla (Blansko District).jpg | popis = Panorama | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 597 | zemepisná šírka = 49,508056 | zemepisná dĺžka = 16,732500 | rozloha = 6,69 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Bronislav Šamšula | PSČ = 680 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 582131 | adresa = Okrouhlá 123<br />68001 Boskovice | email = okrouhla@okrouhla.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.okrouhla.cz | commons = Okrouhlá (Blansko District) }} '''Okrouhlá''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 559 obyvateľov, z toho 284 mužov a 275 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,1 roka (muži 37,6 roka, ženy 40,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Okrouhlá (Blansko District)}} == Externé odkazy == * [http://www.okrouhla.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] ay88v1demxuha0411ip8mh7pylsm1gb Petrov (okres Blansko) 0 178098 8191067 5306151 2026-04-01T23:50:17Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191067 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Petrov (okres Blansko) | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 515 | zemepisná šírka = 49,534167 | zemepisná dĺžka = 16,483056 | rozloha = 3,15 | prvá zmienka = 1374 | starosta = Josef Jílek | PSČ = 679 62 | početč = 1 | početzsj = | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 582204 | adresa = Petrov 45<br />67962 Křetín | email = obec.petrov@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = | commons = }} '''Petrov (okres Blansko)''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 144 obyvateľov, z toho 77 mužov a 67 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,3 roka (muži 39,5 roka, ženy 43,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] du6ucshlllh0arnotnh6yup3laoh5e7 Sebranice (okres Blansko) 0 178100 8191105 5306153 2026-04-02T00:10:42Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191105 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Sebranice | typ = obec | znak = Sebranice okr Blansko znak.jpg | vlajka = Sebranice okr Blansko vlajka.jpg | obrázok = Sebranice 1.JPG | popis = Sebranice | ob.roz.pôs = Boskovice | pov.ob = Boskovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 344 | zemepisná šírka = 49,497500 | zemepisná dĺžka = 16,572222 | rozloha = 8,03 | prvá zmienka = | starosta = Roman Mikula | PSČ = 679 31 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0641 582310 | adresa = Sebranice 149<br />67931 Sebranice u Boskovic | email = ousebranice@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.sebranice.ic.cz | commons = Sebranice }} '''Sebranice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Blansko|Blansko]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 610 obyvateľov, z toho 312 mužov a 298 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,6 roka (muži 39,0 roka, ženy 40,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sebranice}} == Externé odkazy == * [http://www.sebranice.ic.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Blansko}} [[Kategória:Obce okresu Blansko]] 31a990ap0ekr0thxv985n3cflalzac8 Opatovice (okres Brno-venkov) 0 178302 8191060 8077228 2026-04-01T23:46:55Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191060 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Opatovice | typ = obec | znak = Opatovice BO znak.svg | vlajka = Opatovice BO vlajka.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Židlochovice | pov.ob = Židlochovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 185 | zemepisná šírka = 49,075278 | zemepisná dĺžka = 16,644167 | rozloha = 6,15 | prvá zmienka = 1048 | starosta = Vlastimil Paleček | PSČ = 664 61 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0643 583553 | adresa = Velké dráhy 152<br />Opatovice<br />66461 Rajhrad | email = opatovice@telecom.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.opatovice.eu | commons = Opatovice (Brno-Country District) }} '''Opatovice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 999 obyvateľov, z toho 499 mužov a 500 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,1 roka (muži 38,3 roka, ženy 43,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Opatovice (Brno-Country District)}} == Externé odkazy == * [http://www.opatovice.eu Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130411122129/http://opatovice.eu/ |date=2013-04-11 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] n3nyxso6ysi9gv0wsvv1y6lmb73sxw3 8191061 8191060 2026-04-01T23:47:35Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú! 8191061 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Opatovice | typ = obec | znak = Opatovice BO znak.svg | vlajka = Opatovice BO vlajka.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Židlochovice | pov.ob = Židlochovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 185 | zemepisná šírka = 49,075278 | zemepisná dĺžka = 16,644167 | rozloha = 6,15 | prvá zmienka = 1048 | starosta = Vlastimil Paleček | PSČ = 664 61 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0643 583553 | adresa = Velké dráhy 152<br />Opatovice<br />66461 Rajhrad | email = opatovice@telecom.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.opatovice.eu | commons = Opatovice (Brno-Country District) }} '''Opatovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 999 obyvateľov, z toho 499 mužov a 500 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,1 roka (muži 38,3 roka, ženy 43,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Opatovice (Brno-Country District)}} == Externé odkazy == * [http://www.opatovice.eu Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130411122129/http://opatovice.eu/ |date=2013-04-11 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] powq80h6lwjvpylnz0bl42raep0flwu Veverská Bítýška 0 178359 8191090 7410083 2026-04-02T00:01:20Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191090 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Veverská Bítýška | typ = mesto | znak = Veverska_Bityska_znak.png | vlajka = Veverská Bítýška vlajka.jpg | obrázok = Veverská Bítýška kostel sv. Jakuba.JPG | popis = Kostol Sv. Jakuba | ob.roz.pôs = Kuřim | pov.ob = Kuřim | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 235 | zemepisná šírka = 49,274722 | zemepisná dĺžka = 16,436389 | rozloha = 13,65 | prvá zmienka = | starosta = Josef Mifek | PSČ = 664 71 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0643 584100 | adresa = Obecní úřad Veverská Bítýška<br />Na Městečku 72<br /> 664 71 Veverská Bítýška | email = ouvb@tisnow.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecveverskabityska.cz | commons = Veverská Bítýška | }} '''Veverská Bítýška''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 3 084 obyvateľov, z toho 1 506 mužov a 1 578 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 39,4 roka, ženy 41,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Veverská Bítýška}} {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] kwtd0xybwlagj0l7r1ghtymsc485o4s Velké Němčice 0 178589 8191102 5306431 2026-04-02T00:09:23Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!!!!!!!!! 8191102 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Velké Němčice | typ = mestečko | znak = Coat of arms of Velke Nemcice.jpg | vlajka = Velké Němčice vlajka.jpg | obrázok = Velke Nemcice.jpg | popis = <!-- Brněnská ulice ve Velkých Němčicích --> | ob.roz.pôs = Hustopeče | pov.ob = Hustopeče | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 180 | zemepisná šírka = 48,991667 | zemepisná dĺžka = 16,670556 | rozloha = 21,99 | prvá zmienka = | starosta = František Smetana | PSČ = 691 63 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0644 585009 | adresa = Městečko 85<br />69163 Velké Němčice | email = ou@velkenemcice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.velkenemcice.cz | commons = Velké Němčice }} '''Velké Němčice''' ({{v jazyku|deu|''Groß Niemtschitz''}}) sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Břeclav|Břeclav]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 756 obyvateľov, z toho 880 mužov a 876 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,7 roka (muži 38,4 roka, ženy 41,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Velké Němčice}} == Externé odkazy == * [http://www.velkenemcice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Břeclav}} [[Kategória:Obce okresu Břeclav]] miwyhq3m1z8ult020x8vxmagl90lym0 Louka (okres Hodonín) 0 178622 8191053 5306468 2026-04-01T23:44:16Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191053 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Louka | typ = obec | znak = Louka_HO_CZ_CoA.jpg | vlajka = Louka_HO_CZ_flag.gif | obrázok = Louka HO hlavní ulice.JPG | popis = | ob.roz.pôs = Veselí nad Moravou | pov.ob = Velká nad Veličkou | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 247 | zemepisná šírka = 48,915278 | zemepisná dĺžka = 17,488611 | rozloha = 9,54 | prvá zmienka = 1046 | starosta = Anna Vašicová | PSČ = 696 76 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0645 586331 | adresa = Louka 19<br />69676 Louka nad Veličkou | email = novotny.ucetni@worldonline.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obeclouka.cz | commons = Louka (Hodonín District) | }} '''Louka''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Hodonín|Hodonín]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 993 obyvateľov, z toho 502 mužov a 491 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,3 roka (muži 40,3 roka, ženy 44,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Louka (Hodonín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obeclouka.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Hodonín}} [[Kategória:Obce okresu Hodonín]] 26soo8jxzq07kb54n2qual85e47rp7b Petrov (okres Hodonín) 0 178635 8191068 5306501 2026-04-01T23:50:58Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191068 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Petrov | typ = obec | znak = Znak obce Petrov.gif | vlajka = Flag of Petrov (Hodonín).png | obrázok = Vinné_sklípky_Plže.JPG | popis = <!-- Vinné sklípky Plže --> | ob.roz.pôs = Hodonín | pov.ob = Hodonín | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 171 | zemepisná šírka = 48,881667 | zemepisná dĺžka = 17,277222 | rozloha = 11,77 | prvá zmienka = | starosta = Eva Mlýnková | PSČ = 696 65 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0645 586480 | adresa = Obecní úřad Petrov<br />Petrov č. p. 113<br />696 65 Petrov | email = info@obec-petrov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-petrov.cz | commons = Petrov (Hodonín District) | }} '''Petrov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Hodonín|Hodonín]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 326 obyvateľov, z toho 654 mužov a 672 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,4 roka (muži 40,1 roka, ženy 42,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Petrov (Hodonín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obec-petrov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Hodonín}} [[Kategória:Obce okresu Hodonín]] jhc9eypuauovcz0k9ipzqtnttykog2r Opatovice 0 178965 8191059 5306703 2026-04-01T23:46:42Z Lalina 22926 op 8191059 wikitext text/x-wiki '''Opatovice''' môžu byť obce v Čechách: * [[Opatovice (okres Brno-venkov)]] * [[Opatovice (okres Přerov)]] Názov Opatovice sa vyskytuje tiež ako časť názvu následujúcich obcí: * [[Opatovice nad Labem]] – obec v okrese Pardubice * [[Opatovice I]] – obec v okrese Kutná Hora * [[Velké Opatovice]] – mesto v okrese Blansko {{Rozlišovacia stránka}} imlbzqslugf3sg4bxg2fiy8z4drrgx2 Němčice nad Hanou 0 179338 8191104 8065387 2026-04-02T00:10:10Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191104 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice nad Hanou | typ = mesto | znak = Nemcice nad Hanou PV CZ CoA.jpg | vlajka = Němčice nad Hanou PV CZ flag.jpg | obrázok = Němčice nad Hanou, náměstí.jpg | popis = Centrum | ob.roz.pôs = Prostějov | pov.ob = Němčice nad Hanou | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 204 | zemepisná šírka = 49,345556 | zemepisná dĺžka = 17,203056 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 12,02 | prvá zmienka = 1141 | starosta = Ing. Jan Vrána | PSČ = 798 27 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0713 589756 | adresa = Palackého nám. 3<br />798 27 Němčice nad Hanou | email = dvorakova@nemcicenh.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.nemcicenh.cz | commons = Němčice nad Hanou }} '''Němčice nad Hanou''' sú [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Prostějov|Prostějov]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 2 026 obyvateľov, z toho 989 mužov a 1 037 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,1 roka (muži 39,4 roka, ženy 42,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Němčice nad Hanou}} == Externé odkazy == * [http://www.nemcicenh.cz Oficiálna stránka mesta] {{český výhonok}} {{Obce okresu Prostějov}} [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Prostějov]] ndwpurnjyzkrklpxaae6uap29sktbd8 Rájec (okres Šumperk) 0 179450 8191075 5307132 2026-04-01T23:55:17Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191075 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Rájec | typ = obec | znak = Znak-rajec1.jpg | vlajka = Flag of Rájec (okres Šumperk).svg | obrázok = Rajec.jpg | popis = <!-- Náves v Rájci, vpravo v popředí smírčí kříž ze 16. století --> | ob.roz.pôs = Zábřeh | pov.ob = Zábřeh | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 274 | zemepisná šírka = 49,857222 | zemepisná dĺžka = 16,900556 | rozloha = 4,91 | prvá zmienka = | starosta = Vladimír Hroch | PSČ = 789 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0715 540854 | adresa = Rájec 98<br />78901 Zábřeh | email = ou_rajec@cmail.cz | mapa = | popis mapy = | web = rajec.zabrezsko.cz | commons = Rájec (Šumperk District) }} '''Rájec''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Šumperk|Šumperk]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 493 obyvateľov, z toho 252 mužov a 241 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,7 roka (muži 41,7 roka, ženy 41,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rájec (Šumperk District)}} == Externé odkazy == * [http://rajec.zabrezsko.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Šumperk}} [[Kategória:Obce okresu Šumperk]] apeje3a38pdjamjufkzjspvs0zs145k Němčice (okres Kroměříž) 0 179541 8191098 5307160 2026-04-02T00:07:04Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8191098 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Němčice | typ = obec | znak = Němčice (okres Kroměříž) znak.jpg | vlajka = Němčice (okres Kroměříž) vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Holešov | pov.ob = Holešov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 228 | zemepisná šírka = 49,359167 | zemepisná dĺžka = 17,488889 | rozloha = 2,91 | prvá zmienka = 1261 | starosta = Michal Štěpánek | PSČ = 768 43 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0721 588784 | adresa = Němčice 68<br />76843 Kostelec u Holešova | email = obecnemcice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-nemcice.cz | commons = }} '''Němčice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Kroměříž|Kroměříž]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 368 obyvateľov, z toho 191 mužov a 177 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,9 roka (muži 39,8 roka, ženy 44,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.obec-nemcice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Kroměříž}} [[Kategória:Obce okresu Kroměříž]] m71071icis4y5nxv1m0hpsds5canekw Podhradní Lhota 0 179549 8191046 5307197 2026-04-01T23:42:33Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Podhradní Lhota | typ = obec | znak = Obecni-znak-podhradni-lhota2.svg | vlajka = Flag of Podhradní Lhota.svg | obrázok = | popis = <!-- Pohled na obec ze severovýchodu --> | ob.roz.pôs = Bystřice pod Hostýnem | pov.ob = Bystřice pod Hostýnem | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 386 | zemepisná šírka = 49,421667 | zemepisná dĺžka = 17,794167 | rozloha = 3,78 | prvá zmienka = | starosta = Petr Horáček | PSČ = 768 71 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0721 588873 | adresa = Podhradní Lhota 150<br />76871 Rajnochovice | email = starosta@podhradnilhota.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.podhradnilhota.cz | commons = Coats of arms of Podhradní Lhota }} '''Podhradní Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Kroměříž|Kroměříž]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 508 obyvateľov, z toho 264 mužov a 244 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,6 roka (muži 40,4 roka, ženy 42,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Coats of arms of Podhradní Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.podhradnilhota.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Kroměříž}} [[Kategória:Obce okresu Kroměříž]] 8qdko4mu2gcvh1ygrc8u51vkejmqm4x Ostrožská Lhota 0 179633 8191049 7254888 2026-04-01T23:43:11Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191049 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Ostrožská Lhota | typ = obec | znak = Ostrožská Lhota, znak.jpg | vlajka = Flag of Ostrožská Lhota.svg | obrázok = Ostrozska Lhota.jpg | popis = <!-- Ostrožská Lhota – pohled od severu --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherský Ostroh | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 207 | zemepisná šírka = 48,976111 | zemepisná dĺžka = 17,471667 | rozloha = 6,35 | prvá zmienka = | starosta = Roman Tuháček | PSČ = 687 23 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592455 | adresa = Ostrožská Lhota 148<br />68723 Ostrožská Lhota | email = ostrlhota@uh.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.ostrozskalhota.cz | commons = Ostrožská Lhota }} '''Ostrožská Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 548 obyvateľov, z toho 761 mužov a 787 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,9 roka (muži 38,9 roka, ženy 42,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ostrožská Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.ostrozskalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] n5xthsfdnp60qzvpdbzkedejnp1acl2 Francova Lhota 0 179683 8191032 8134110 2026-04-01T23:37:35Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191032 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Francova Lhota | typ = obec | znak = CZ Francova Lhota COA.svg | vlajka = Flag of Francova Lhota.png | obrázok = FrancovaLhota vyhled.jpg | popis = Pohľad z rozhľadne | ob.roz.pôs = Vsetín | pov.ob = Horní Lideč | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 490 | zemepisná šírka = 49,196944 | zemepisná dĺžka = 18,1 | rozloha = 22,84 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Kateřina Trochtová | PSČ = 756 12 až 756 14 | početč = 2 | početzsj = 4 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0723 542644 | adresa = Francova Lhota 325<br />75614 Francova Lhota | email = francova_lhota@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.francovalhota.cz | commons = Francova Lhota }} '''Francova Lhota''' ({{v jazyku|deu|''Franzenschlag''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Vsetín|Vsetín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 596 obyvateľov, z toho 825 mužov a 771 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,5 roka (muži 38,0 roka, ženy 41,2 roka). == Slávne osobnósti == * [[Štěpán Trochta|Štěpán kardinál Trochta]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Francova Lhota}} == Externé odkazy == * [http://www.francovalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Vsetín}} [[Kategória:Obce okresu Vsetín]] [[Kategória:Francova Lhota| ]] 8nhscf59vz4x086ipk8cynnapkehtv9 Lhota u Vsetína 0 179707 8191030 8075429 2026-04-01T23:36:58Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191030 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lhota u Vsetína | typ = obec | znak = Coat of Arms Lhota u Vsetína.svg | vlajka = Flag of Lhota u Vsetína.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Vsetín | pov.ob = Vsetín | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = | zemepisná šírka = 49,307222 | zemepisná dĺžka = 17,958056 | rozloha = 11,27 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Lenka Kocourková | PSČ = 755 01 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0723 556866 | adresa = Lhota u Vsetína 211<br />75501 Vsetín 1 | email = obeclhota@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.lhotauvsetina.cz | commons = Lhota u Vsetína }} '''Lhota u Vsetína''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Vsetín|Vsetín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 778 obyvateľov, z toho 381 mužov a 397 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,5 roka (muži 39,6 roka, ženy 43,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lhota u Vsetína}} == Externé odkazy == * [http://www.lhotauvsetina.cz Oficiálna stránka obce]{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Vsetín}} [[Kategória:Obce okresu Vsetín]] ki6tzvmda2i1qiz3squ7265wsbh0fe5 Velká Lhota 0 179735 8191033 5758985 2026-04-01T23:37:51Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191033 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Velká Lhota | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Vel Lh kostel01.JPG | popis = <!-- Toleranční kostel ve Velké Lhotě --> | ob.roz.pôs = Valašské Meziříčí | pov.ob = Valašské Meziříčí | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 540 | zemepisná šírka = 49,438611 | zemepisná dĺžka = 18,036111 | rozloha = 9,32 | prvá zmienka = | starosta = Mgr. Jarmila Melichaříková | PSČ = 757 01 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0723 545147 | adresa = Obecní úřad Velká Lhota<br />Velká Lhota 88<br />757 01 Valašské Meziříčí | email = obec@velkalhota.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.velkalhota.cz | commons = Velká Lhota (Vsetín District) }} '''Velká Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Vsetín|Vsetín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 492 obyvateľov, z toho 240 mužov a 252 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,3 roka (muži 40,0 roka, ženy 38,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Velká Lhota (Vsetín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.velkalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Vsetín}} [[Kategória:Obce okresu Vsetín]] l922ya6763qe51nga7g5t67nufxqolo Dolní Lhota (okres Zlín) 0 179752 8191037 5307278 2026-04-01T23:38:43Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191037 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Dolní Lhota | typ = obec | znak = Dolní Lhota ZL CoA CZ.jpg | vlajka = Dolní Lhota, vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Luhačovice | pov.ob = Luhačovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 299 | zemepisná šírka = 49,132500 | zemepisná dĺžka = 17,813056 | rozloha = 5 | prvá zmienka = | starosta = Jaroslav Masař | PSČ = 763 23 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585173 | adresa = Dolní Lhota 129<br />76323 Dolní Lhota u Luhačovic | email = obecdolnilhota@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.dolni-lhota.cz | commons = Dolní Lhota (Zlín District) }} '''Dolní Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 606 obyvateľov, z toho 295 mužov a 311 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,3 roka (muži 37,5 roka, ženy 39,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dolní Lhota (Zlín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.dolni-lhota.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] 4m2gbjiotausyb0c489845a8khl9sz6 Horní Lhota (okres Zlín) 0 179759 8191035 8074249 2026-04-01T23:38:18Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191035 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Horní Lhota | typ = obec | znak = Horní Lhota ZL CoA CZ.JPG | vlajka = Horní Lhota, vlajka.jpg | obrázok = Kostel Divise.JPG | popis = <!-- Kostel svatého Diviše --> | ob.roz.pôs = Luhačovice | pov.ob = Luhačovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 340 | zemepisná šírka = 49,155556 | zemepisná dĺžka = 17,802500 | rozloha = 12,65 | prvá zmienka = | starosta = Ladislav Jakubčák | PSČ = 763 23 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585246 | adresa = Horní Lhota 27<br />76323 Dolní Lhota u Luhačovic | email = obechornilhota@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.horni-lhota.cz | commons = Horní Lhota (Zlín District) }} '''Horní Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 559 obyvateľov, z toho 280 mužov a 279 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,8 roka (muži 37,2 roka, ženy 40,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Horní Lhota (Zlín District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] 2ikslh8y7cljcmp7knga33mjvtjczth Rokytnice (okres Zlín) 0 179803 8191082 5307459 2026-04-01T23:58:48Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8191082 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Rokytnice | typ = obec | znak = Rokytnice znak.jpg | vlajka = Prapor Rokytnice.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Valašské Klobouky | pov.ob = Brumov-Bylnice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 358 | zemepisná šírka = 49,058611 | zemepisná dĺžka = 17,918889 | rozloha = 9,95 | prvá zmienka = 1503 | starosta = Antonín Goňa | PSČ = 763 21 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0724 556980 | adresa = Rokytnice 58<br />76321 Slavičín | email = ou-rokytnice@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.rokytnice.org | commons = Rokytnice (Zlín District) }} '''Rokytnice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 579 obyvateľov, z toho 288 mužov a 291 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,5 roka (muži 42,6 roka, ženy 44,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rokytnice (Zlín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.rokytnice.org Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] jphiopr6itzciem9nc5etbik4suanij Bojovnica pestrá 0 182177 8190896 7926080 2026-04-01T17:10:33Z ~2026-20202-23 290864 20 8190896 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bojovnica pestrá| Obrázok=Betta cambodian.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/VU}}| Skry12=nie| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=| Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=| Trieda po slovensky=|Trieda po latinsky=Actinopterygii| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =| Nadrad po slovensky=|Nadrad po latinsky=| Rad po slovensky= [[ostriežotvaré]]|Rad po latinsky=Perciformes| Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=[[Anabantoidei]]| Čeľaď po slovensky=|Čeľaď po latinsky=Osphronemidae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Macropodinae| Rod po slovensky= [[bojovnica]]|Rod po latinsky=Betta| Druh po slovensky=bojovnica pestrá|Druh po latinsky=B. splendens| Poddruh po slovensky=|Poddruh po latinsky= | Binomické meno=Betta splendens| Klasifikátor1=[[Charles Tate Regan|Regan]]| Dátum1=[[1910]]| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Bojovnica pestrá''' ''(Betta splendens)'' je druh [[ryba|ryby]] z čeľade [[labyrintkovité]] a obľúbená [[akvaristika|akváriová]] ryba. V prírode žije v stojatých vodách južnej a juhovýchodnej [[Ázia|Ázie]] (v povodí rieky [[Mekong]]), ktoré sú veľmi často chudobné na [[kyslík]]. Preto sa im vyvinul pomocný dýchací orgán tzv. [[labyrint]], ktorý rybám umožňuje prijímať [[kyslík]] priamo zo [[vzduch]]u. Ich miestny názov, pochádzajúci z [[Taiwan]]u, je ''pla-kad''. Bojovnice obvykle dorastajú do veľkosti 6 až {{cm|9|m}} a dožívajú 2-3 roky, vo veľmi dobrých podmienkach aj 4 roky. V ich domovine bola bojovnica po dlhý čas hlavným účastníkom obdoby známych kohútích zápasov. Tieto ryby boli dlho a ešte stále sú [[šľachtenie|šľachtené]], preto sa akváriová forma od divokej formy značne líši. Samce aj samice sa vyskytujú v mnohých farbách, ako je modrá, fialová, zelená, červená, biela a v ich rôznych kombináciách. [[Plutva|Plutvy]] samčekov bývajú v prípade správneho chovu veľmi dlhé a rozličných tvarov. Najčastejšou farbou týchto rybičiek je tmavomodrá a červená, prípadne fialová. Najvzácnejšie sú žlté a oranžové varianty. == Agresivita == Samce sú voči sebe (a po [[neres]]e aj voči samičkám) veľmi [[agresivita|agresívni]], a preto sa odporúča chovať vždy iba jedného samca v [[akvárium|akváriu]]. V prípade chovu viacerých samcov súčasne je nevyhnutné ich chovať v dostatočne veľkom akváriu s množstvom prirodzených skrýš. V prírode samce síce nebojujú až do usmrtenia protivníka, ale v nevhodne riešenom akváriu nemá porazený kam uniknúť, takže boj môže skončiť jeho smrťou. Chovatelia, ktorí sa zameriavajú na výcvik výstavných samcov, používajú obvykle prepojené menšie akvária. V každom z nich je jeden samec, ktorý súperí s ostatnými cez [[sklo]] a vďaka tomu rastú jeho plutvy. Niekedy môžu byť navzájom neznášanlivé aj samice, akokoľvek ich agresivita je obvykle vedená k vytváraniu pomerne prísnej, no viac-menej pokojnej [[hierarchia|hierarchie]] – za predpokladu, že je v nádrži tri a viac samíc. Súžitie dvoch samíc, pokiaľ je jedna z nich dominantná, obvykle končí smrťou tej slabšej. Samice môžu napadnúť aj slabšieho samca, na čo treba brať ohľad predovšetkým pri odchove. V každom prípade platia pre chov rovnaké pravidlá, ako pre samce, teda priestranné a členité akváriá. == Rozmnožovanie == Hoci je vlastný chov bojovníc čo sa týka prípravy pomerne zložitý, odchov je vďaka silne vyvinutému [[rozmnožovanie|rozmnožovaciemu]] pudu tohto druhu pomerne jednoduchý a zaujímavý. Samček pomocou sekrétu z tlamy postaví penové hniezdo z bublín, do ktorého ukladá oplodnené [[ikra|ikry]]. Samička je hneď po [[trenie (ryby)|trení]] od hniezda odohnaná a musí sa z akvária vyloviť. Samček neustále hniezdo upravuje a opätovne do neho zabudováva popadané [[potomstvo]]. Po zhruba troch dňoch, keď [[plôdik]] vstrebe svoj [[žĺtkový vak]] a rozpláva sa, musí byť odlovený aj samček. Plôdik je veľmi drobný a odchováva sa prachovou [[potrava|potravou]] a [[planktón]]om. Rozmnožovací pud možno posilniť zvýšením teploty a znížením hladiny vody v akváriu. Bojovnica sa rozmnožuje tak, že postaví hniezdo a keď sa mu samička poddá, tak z nej vytlačí v nežnom objatí vajíčka a starostlivo ich poukladá do hniezda, o ktoré sa pozorne stará a odháňa všetkých nevítaných návštevníkov. == Chov v akváriu == Bojovnice sa dobre hodia do spoločenských nádrží, ale iba ku pokojným a neagresívnym [[Druh (taxonómia)|druhom]], ktoré bojovniciam nebudú obhrýzať ich dlhé plutvy a súčasne nemôžu byť pre bojovnice vizuálnym rivalom, ako napríklad niektoré [[cichlidovité|cichlidy]]. Ani malé rybky nie sú vhodní spoločníci, pretože by ich bojovnice mohli považovať za potravu. Ideálnym prostredím pre bojovnice je akvárium klasického formátu 20 litrov, v ktorom nechýbajú vysoké a voľne plávajúce rastliny. Vhodná teplota pre tieto rybky je medzi 24 – 30 °C a [[kyslosť|pH]] vody by malo byť v rozpätí 6,5 – 7,0, pričom je nevyhnutné prostredie udržiavať v uvedených mantineloch. Bojovnice sú veľmi citlivé na nepriaznivé podmienky, môžu trpieť alergiami na niektoré vybavenie akvária, prípadne na premnoženie [[baktéria|baktérii]] a [[sinice|siníc]]. Môžu mať aj [[krupička|krupičku]], ktorá sa prejavuje tak, že sa na bojovnici začnú objavovať biele šupinky. == Galéria == <gallery> Image:Betta splendens.jpg Image:Betta splendens colore.JPG Image:Betta splendens female.jpg Image:Betta splendens pale.jpg </gallery> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Betta splendens|commons=Category:Betta splendens}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Labyrintkovité]] [[Kategória:Osphronemidae]] [[Kategória:Bojovnice]] [[Kategória:Akváriové ryby]] [[Kategória:Zraniteľné druhy]] fxktnqto5vlqyxuaw4ypaqhwjthnwyr Portál:Astronómia/Zaujímavosti 100 188042 8190778 8141394 2026-04-01T12:13:07Z Eryn Blaireová 2374 + archív 8190778 wikitext text/x-wiki Toto je archív zaujímavosti, ktoré už boli zverejnené na [[Portál:Astronómia|astronomickom portáli]]. Nové zaujímavosti sa pridávajú na stránku [[Portál:Astronómia/Vedeli ste]]. [[File:Jupiter.Aurora.HST.UV.jpg|right|80px|Severná polárna žiara na Jupiteri v ultrafialovom spektre]] *...[[vtáky]], [[Tuleň|tulene]], [[obojživelníky]], [[Skarabeusovité|skarabeovia]] a nočné [[motýle]] sa pri nočnej migrácii orientujú podľa hviezd? *...planéte '''[[COCONUTS-2b]]''' trvá jeden obeh jej materskej hviezdy až 1 100 000 pozemských rokov? *...[[Polárna žiara|polárne žiare]] na '''[[Jupiter]]i''' sa na rozdiel od pozemských vyskytujú nepretržite? *...supernovu '''[[SN 1604]]''' (alebo Keplerovu supernovu) neobjavil [[Johannes Kepler]]? *...astronómovia počas celej histórie pozorovali iba sedem '''[[Prechod Venuše|prechodov Venuše]]'''? *...poznáme '''[[Hnedý trpaslík|hnedé trpaslíky]]''', ktorých perióda rotácie len o málo presahuje jednu hodinu? [[File:Ursa major icon.svg|right|80px|Veľký voz]] *...častice do polárnych žiar '''[[Jupiter]]a''' nedodáva len [[Slnko]], ale aj jeho mesiac [[Io (mesiac)|Io]]? *...pri '''[[Proxima Centauri|Proxime Centauri]]''' sú objavené už tri [[Extrasolárna planéta|planéty]]? *...podľa ľudových [[Pranostika|pranostík]] sa ľudia pokúšali predpovedať počasie podľa otočenia '''[[Veľký voz|Veľkého voza]]''' na oblohe? *...našou najbližšou [[čierna diera|čiernou dierou]] je podľa informácií z družice [[Gaia (satelit)|Gaia]] objekt '''[[Gaia BH1]]''' v [[Hadonos (súhvezdie)|súhvezdí Hadonos]], ktorý leží 1560 ly ďaleko? *...'''[[Saturn]]''' je jediná vonkajšia planéta, na ktorej obežnej dráhe nie sú známi žiadni [[Trójan (planétka)|Trójania]]? *...v ďalekej budúcnosti už nebude najjasnejšou hviezdou oblohy [[Sírius]], ale [[Canopus]]? [[File:ESO-Tarantula Nebula-phot-14a-02-hires.jpg|right|90px|Hmlovina Tarantula]] *...planéta hviezdy '''[[AB Aurigae]]''' b má na povrchu teploty dosahujúce až 2 500 [[Kelvin|K]], hoci je od materskej hviezdy výrazne ďalej než [[Neptún]] od [[Slnko|Slnka]]? *...'''[[Hubblova premenná hmlovina]]''' z neznámych príčin mení svoju jasnosť nezávisle od hviezdy, ktorá ju osvetľuje? *...'''[[Tarantula (hmlovina)|Hmlovina Tarantula]]''' je taká rozsiahla, že keby sa nachádzala tak ďaleko ako známa [[hmlovina Orión]], tak by pokrývala na [[nebeská sféra|nebeskej sfére]] plochu približne veľkosť 60 mesačných [[spln]]ov? *...pri pozorovaní z [[extrasolárna planéta|planéty]] obiehajúcej '''[[červený trpaslík|červeného trpaslíka]]''' by nám jeho [[Viditeľné svetlo|svetlo]] pripadalo žlté a nie červené? *... na '''[[Mesiac]]i''' bola v dávnej minulosti hustejšia [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]], než je v súčasnosti na [[Mars]]e? *...na základe údajov sondy [[Voyager 2]] vedci považovali všetky '''[[mesiace Urána]]''' za [[Geologická aktivita|geologicky]] mŕtve, čo sa však po novom výskume týchto údajov spochybnilo? [[File:Herschel Caroline 1829.jpg|right|80px|Karolína Lukrécia Herschelová]] *... najkratší [[rok]] má planéta '''[[PSR J1719-1438 b]]''', ktorej obeh okolo materskej hviezdy trvá iba 131 minút? *... [[katastrálny úrad]] priznal mužovi menom [[Dennis Hope]] vlastníctvo všetkých pozemkov na '''[[Mesiac]]i''', ktoré potom začal predávať? *... astronómka '''[[Caroline Herschelová|Karolína Lukrécia Herschelová]]''' merala necelých 145 cm a dožila sa 97 rokov? *...'''[[magnetar]]''' dokáže usmrtiť všetko živé vo svojej blízkosti iba [[magnetické pole|magnetickým poľom]]? *...v galaxii '''[[Vírová galaxia|M 51]]''' sa nachádza prvý kandidát na [[Extrasolárna planéta|exoplanétu]] objavený mimo našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]], no overiť si to bude možné až za 70 rokov? [[File:The E-ELT.jpg|right|80px|Vizualizácia Extrémne veľkého ďalekohľadu]] *...Tycho de Brahe sa v skutočnosti volal iba '''[[Tycho Brahe]]'''? *...ak by sme hviezdu '''[[Deneb]]''' presunuli do vzdialenosti našej najjasnejšej nočnej hviezdy [[Sírius]], dosiahol by jasnosť Mesiaca v [[spln]]e? *...'''[[Kepler-90]]''' je jediná známa [[planetárna sústava]], ktorá má rovnaký počet planét ako [[slnečná sústava]]? *...momentálne budovaný '''[[Extrémne veľký ďalekohľad]]''' v [[Čile]] bude mať po dokončení priemer zrkadla až 39,3 metra? *...dokonca aj jedna hviezda v [[Mečiar (súhvezdie)|súhvezdí Mečiar]] vznikla v '''[[Plejády (hviezdokopa)|Plejádach]]'''? *...najviac [[Supernova|supernov]] v histórii, viac než 376, ich objavil americký astronóm '''[[Tim Puckett]]'''? *...podľa simulácii sa '''[[Mesiac]]''' dostal do [[viazaná rotácia|viazanej rotácie]] skôr, než sa vôbec kompletne sformoval? [[File:Gaia observes the Milky Way ESA24305955.jpeg|right|80px|Družica Gaia a naša Galaxia pozorovaná zo Zeme]] *...nemecký astronóm '''[[Julius Schiller]]''' chcel v 17. storočí premenovať súhvezdie [[Malý medveď]] na ''Sv. Michal Archanjel''? *...exoplanéta '''[[Kepler-1625]]''' b-i má pri sebe obrovský [[exomesiac]] s hmotnosťou 180 [[Hmotnosť Zeme|hmotností Zeme]]? *...podľa údajov z družice [[Gaia (satelit)|Gaia]] sa '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|naša Galaxia]]''' zväčšuje tempom asi 500 metrov za sekundu? *...[[Galileo Galilei]] bol rozhodným odporcom hypotézy, že '''[[Oceánske slapy|príliv a odliv]]''' spôsobuje [[Mesiac]]? *...'''[[Planetárium (budova)|planetáriá]]''' existujú už sto rokov? *...tretím [[Zoznam najbližších hviezd|najbližším hviezdnym systémom]] k Slnku nie je [[Sírius]], ako sa dlho predpokladalo, ale červený trpaslík '''[[Wolf 359]]''' v [[Lev (súhvezdie)|súhvezdí Lev]]? [[File:Xrt image crop.jpg|right|50px|Dosvit GRB 221009A zaznamenaný observatóriom Swift]] *...tzv. '''[[Wow signál]]''', najvážnejší kandidát na signál vyslaný [[mimozemská civilizácia|mimozemskou civilizáciou]], v skutočnosti pravdepodobne vytvorila [[Koma (astronómia)|koma]] [[Kométa|kométy]]? *...v [[Reliktové žiarenie|reliktnom kozmickom žiarení]] sa v smere '''[[Eridanus (súhvezdie)|súhvezdia Eridanus]]''' nachádza veľká, chladná, záhadná škvrna? *....najenergetickejší výbuch zaznamenaný z ľudskej histórii je vzplanutie gama žiarenia '''[[GRB 221009A]]''' zaregistrované 9. októbra 2022? *...nedávno sa našla časť '''[[Hipparchos z Nikaie|Hipparchovho]]''' katalógu, najstaršieho [[Katalóg hviezd|hviezdneho katalógu]] na svete? *...vedľajšia zložka dvojhviezdy '''[[théta Tucanae]]''' má [[spektrálny typ]] G0, ale hmotnosť iba 0,2 [[Hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]]? *...zhruba každému štvrtému človeku sa aspoň raz za život stane, že s nejakou časticou jeho tela reaguje '''[[neutríno]]'''? [[File:Antares and Rho Ophiuchi by Adam Block.jpg|right|50px|Hmlovinový komplex Ró Ophiuchi]] *...[[Richard Kowalski]] je jediným človekom, ktorý vlastní kúsok kozmického telesa, ktoré sám objavil (planétka [[2008 TC3]])? *...najmladšia známa [[hviezda]] sa nachádza v hmlovine [[Ró Ophiuchi]] a má vek 10 000 rokov? *...najvzdialenejšia známa [[galaxia]], ktorá obieha našu [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxiu]], je [[Lev I (trpasličia galaxia)|Leo I]] premietajúca sa do veľmi tesnej uhlovej blízkosti hviezdy [[Regulus (hviezda)|Regulus]]? *...najviac sporadických '''[[meteor]]ov''' vídame na jeseň ráno? *...nemecký astronóm [[Johann Heinrich Mädler]] veril, že hviezda '''[[Alcyone (hviezda)|Alcyone]]''' z hviezdokopy [[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]] je centrálnou hviezdou [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]? *...priemerná vzdialenosť medzi [[hviezda]]mi v pozorovateľnom vesmíre je až 4 150 [[svetelný rok|svetelných rokov]]? [[File:Titan Visible.jpg|right|50px|Titan]] *...1. januára 2022 bolo [[Ťažisko (fyzika)|ťažisko]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] vzdialené od stredu [[Slnko|Slnka]] najviac od roku 1999? *...mesiac '''[[Titan (mesiac)|Titan]]''' sa od [[Saturn]]a vzďaľuje, a dokonca výrazne rýchlejšie, než sa predpokladalo? *...nemecký astronóm [[Julius Schiller]] chcel v 17. storočí premenovať súhvezdie '''[[Lýra (súhvezdie)|Lýra]]''' na ''Jasličky Krista Spasiteľa''? *...hoci je '''[[CU Virginis]]''' hviezdou [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]], vysiela na Zem rádiové pulzy podobne ako [[pulzar]]y? *...bezprostredne po svojom vzniku '''[[Mesiac]]''' pravdepodobne obiehal len vo vzdialenosti zhruba 25 000 km od Zeme, v porovnaní s dnešnou hodnotou 384 000 km? *...južná polárka, hviezda '''[[Sigma Octantis]]''', je až 25-krát slabšia ako severná [[Polárka]]? [[File:Deneb Sun comparison.svg|right|60px|Porovnanie priemerov Denebu (vľavo) a Slnka (vpravo)]] *...najväčším potvrdeným [[Impaktný kráter|impaktným kráterom]] v slnečnej sústave je po novom '''[[Utopia planitia]]''' na [[Mars]]e? *...[[Slnko]] je v porovnaní s hviezdou '''[[Deneb]]''' ešte menšie, než je [[Zem]] v porovnaní so Slnkom? *...'''[[John Herschel]]''' bol jediný astronóm, ktorý preskúmal ďalekohľadom „ručne“ celú oblohu od severného po južný pól? *...v strede '''[[Guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]]''' je vzdialenosť medzi jednotlivými hviezdami menšia ako medzi [[Zem]]ou a [[Saturn]]om? *...mnoho '''[[Objekt hlbokého vesmíru|deep-sky]]''' objektov bolo objavených až po vynáleze [[ďalekohľad]]u aj napriek tomu, že sú viditeľné voľným okom? *...mesiac '''[[Io (mesiac)|Io]]''' obieha v podobnej vzdialenosti od [[Jupiter]]a ako [[Mesiac]] od Zeme, a má aj veľmi podobnú veľkosť ako Mesiac? [[File:Phase-180.jpg|right|60px|Mesiac]] *...podiel platiny a zlata v jednej zo zložiek hviezdy '''[[Dabih]]''' je oproti atómom vodíka stotisíc krát vyšší, než je podiel týchto prvkov na [[Slnko|Slnku]]? *...'''[[Messier 67]]''' je najstaršia známa [[otvorená hviezdokopa]] s vekom približne 4 miliardy rokov? *...[[Leonardo da Vinci]] veril, že škvrny na '''[[Mesiac]]i''' menia svoj tvar? *...meno [[Bellatrix]] pôvodne niesla hviezda dnes známa ako '''[[Capella]]'''? *...sonde [[Hipparcos]] sa zo zatiaľ neznámych dôvodov nepodarilo správne zmerať vzdialenosť '''[[Plejády (hviezdokopa)|Plejád]]'''? * ...existujú '''[[Extrasolárna planéta|exoplanéty]]''' veľkosťou porovnateľné s [[Jupiter]]om, ktoré však majú len jednu stotinu jeho hmotnosti? [[File:M31(Kennett).jpg|right|70px|Veľká hmlovina v Andromede]] *... [[Christiaan Huygens]] považoval '''[[Veľká hmlovina v Andromede|Veľkú hmlovinu v Andromede]]''' za otvor do oblohy? *...zložky [[Tesná dvojhviezda|tesnej dvojhviezdy]] '''[[V1309 Scorpii]]''' v priebehu pozorovaní splynuli do jednej hviezdy? *...'''[[súhvezdie Eridanus]]''' bolo kedysi kratšie, ale ako moreplavci objavovali južnú oblohu, postupne ho predlžovali čoraz viac na juh? *...najhustejšia oblasť v '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]]''' okrem jej stredu je jadro guľovej hviezdokopy '''[[M 15]]'''? *...viac ako tri štvrtiny [[Hviezda|hviezd]] vo vesmíre sú '''[[Červený trpaslík|červené trpaslíky]]'''? *...'''[[Johannes Hevelius]]''' veril, že [[Mesiac]] je obývaný bytosťami, ktoré nazval Seleniti? [[File:Tarantula Nebula - Hubble.jpg|right|70px|Centrálna časť hmloviny Tarantula]] *...v '''[[Hmlovina Tarantula|hmlovine Tarantula]]''' sa nachádza hviezda až s 265-násobkom [[Hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]], čo je asi dvakrát viac než najvyššia hmotnosť, akú podľa teórie vôbec môže [[hviezda]] mať? *...väčšinu objektov '''[[Messierov katalóg|Messierovho katalógu]]''' neobjavil sám [[Charles Messier|Messier]]? *...najväčším jednoaparátovým [[rádioteleskop]]om sveta je od roku 2016 500-metrový čínsky rádioteleskop '''[[FAST]]'''? *...pri '''[[Proxima Centauri|Proxime Centauri]]''' sú známe už dve [[Extrasolárna planéta|planéty]]? *...hmlovina zahaľujúca '''[[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]]''' možno nie je jej zárodočná hmlovina, ale [[Zvyšok supernovy|mračno z výbuchu supernovy]] v súhvezdí Líšky? *...slovenské názvy súhvezdí nie sú doslovnými prekladmi latinských názvov? Dorado ([[Mečiar (súhvezdie)|Mečiar]]) napríklad znamená zlatá ryba, Mensa ([[Stolový vrch (súhvezdie)|Stolový vrch]]) zase stôl a Ursa Minor ([[Malý medveď]]) Malá medvedica? [[File:Cutout HST 7886 22 NIC NIC2 total sci NGC 1600.jpg|right|50px|NGC 1600]] *...najhmotnejšia známa [[supermasívna čierna diera]] má 17 miliárd [[Hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]] a nachádza sa v galaxii '''[[NGC 1600]]''' v súhvezdí [[Eridanus (súhvezdie)|Eridanus]]? *...[[Mikuláš Kopernik]] nazýval '''[[Polárka|Polárku]]''' „Psí chvost“ (Kynosura)? *...boli nájdené už aj dvakrát ťažšie [[Hviezda|hviezdy]], než je horný limit teoretickej hmotnosti hviezd? *...'''[[Veľký Magellanov mrak]]''' dosahuje skoro tretinu rozmeru [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]? *...najmenej sporadických '''[[meteor]]ov''' vídame na jar večer? *...[[Galileo Galilei]] chybne vypočítal, že jasnejšie hviezdy sú od Slnka vzdialené iba stovky [[Astronomická jednotka|au]]? [[File:NGC 6872.png|right|60px|NGC 6872]] *... '''[[NGC 6872]]''' je najväčšia známa [[špirálová galaxia]]? *...Vo februári 2020, v očakávanom minime [[Pulzujúca premenná hviezda|zmien svojej jasnosti]], zoslabla hviezda '''[[Betelgeuze]]''' viac než je bežné? *...'''[[planéma|planémy]]''' sú [[Exoplanéta|exoplanéty]], ktoré neobiehajú okolo hviezd? *...najväčšie '''[[Planetárium (budova)|planetárium]]''' sveta v [[Liberty Science Center]] má priemer 27 metrov? *...najhustejšia známa [[galaxia]] je '''[[M60-UCD1]]''', ktorá je pravdepodobne iba jadrom bývalej väčšej galaxie? *... trpasličia planéta '''[[1 Ceres]]''' obsahuje päťkrát viac vody ako Zem? [[File:PSM V78 D326 Ptolemy.png|right|70px|Klaudios Ptolemaios]] *...'''[[epsilon Indi]]''' je najmenej svietivá [[hviezda]], akú možno vidieť voľným okom? *...sféra hviezd v [[Geocentrizmus|geocentrickej]] predstave vesmíru '''[[Klaudios Ptolemaios|Klaudia Ptolemaia]]''' sa nachádzala iba necelých 128 miliónov kilometrov od Zeme? *...v 17. storočí v dnešnom '''[[Líška (súhvezdie)|súhvezdí Líšky]]''' ľudia pravdepodobne pozorovali následok extrémne vzácnej zrážky dvoch hviezd? *...za [[Planetárna hmlovina|planetárne hmloviny]] sa kedysi označovali hmlisté objekty tvarom pripomínajúce planéty, pričom za ich ukážkový príklad sa považovala galaxia '''[[NGC 5247]]'''? *...niektoré kultúry najmä na južnej pologuli si zaviedli aj '''[[temné súhvezdie|temné súhvezdia]]''', ktorými boli tmavé hmloviny v [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej ceste]]? *...dnešné symboly pre [[Planéta|planéty]] (♀, ♂...) sa zaviedli až v 15. storočí, a populárne boli najmä v alchymistickej literatúre? [[File:Black hole - Messier 87 crop max res.jpg|right|50px|Prvá snímka čiernej diery]] *...prvá fotografia '''[[Čierna diera|čiernej diery]]''', ktorá v apríli 2019 obletela svet, v skutočnosti zachytáva oblasť s priemerom asi 2,6-krát väčším, než sú skutočné rozmery ([[horizont udalostí]]) tejto čiernej diery? *...nevieme vysvetliť, prečo sa '''[[Súhvezdie Panna|súhvezdiu Panna]]''' začali prikresľovať krídla? *...'''[[Johannes Kepler]]''' považoval najprv tmavé miesta na mesačnom povrchu za pevniny a svetlé za [[Mesačné more|moria]]? *...súhvezdie '''[[Malý lev]]''' nemá žiadnu hviezdu s [[Bayerovo označenie|označením alfa]]? *...najvzdialenejší objekt, aký kto kedy voľným okom videl, bola '''[[Bodeho galaxia]]''' (M 81)? *...hviezdy '''[[Súhvezdie Žirafa|súhvezdia Žirafa]]''' sú také slabé preto, že ich svetlo na ceste k nám značne stlmil [[Medzihviezdna hmota|medzihviezdny prach]]? [[File:Ngc2024 2mass.jpg|right|90px|Alnitak, najjasnejšia hviezda typu O na oblohe, s blízkou hmlovinou]] *...do prvého zo základných '''[[spektrálna klasifikácia|spektrálnych typov]]''', O, patrí len 0,00007 % všetkých [[hviezda|hviezd]] vo vesmíre? *...astronómovia už objavujú [[exoplanéta|exoplanéty]] aj v iných [[galaxia|galaxiách]], a to dokonca miliardy [[svetelný rok|svetelných rokov]] vzdialených? *...nemecký astronóm '''[[Julius Schiller]]''' chcel v 17. storočí premenovať [[Veľryba (súhvezdie)|súhvezdie Veľryba]] na ''Svätí Joachim a Anna – rodičia Bohorodičky''? *...v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]] by sa podľa najsmelších teoretických modelov mohla nachádzať až miliarda '''[[čierna diera|čiernych dier]]'''? *...hviezda '''[[iota Orionis]]''' pravdepodobne spôsobila rozpad dvojhviezdy [[mí Columbae]] – [[AE Aurigae]]? *...'''[[Mikuláš Kopernik]]''' sa okrem astronómie zaoberal aj ekonomickými problémami a napísal traktáty o razení mincí a nákladoch na pečenie chleba? [[File:M42 trapez.jpg|right|70px|Trapéz]] *...podľa autorov T. Pirana a R Jimena sa prvý '''[[Mimozemský život|život vo vesmíre]]''' mohol objaviť iba približne 1,3 miliardy rokov pred [[Evolučná abiogenéza|vznikom pozemského života]]? *...astronóm '''[[William Herschel]]''' bol pôvodným povolaním hudobník? *...najhorúcejšou voľným okom viditeľnou hviezdou je jedna zo zložiek '''[[Trapéz Orióna|Trapézu]]''' vo [[Veľká hmlovina v Orióne|Veľkej hmlovine v Orióne]]? *...[[guľová hviezdokopa]] '''[[M54]]''', jedna z najväčších a najjasnejších kôp našej [[galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]], nevznikla v našej Galaxii? *...mesiac '''[[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]]''' je väčší ako planéta [[Merkúr]], ale má iba polovicu Merkúrovej hmotnosti? *...uhlový priemer [[čierna diera|čiernej diery]] v galaxii '''[[M87]]''' je na oblohe zhodou okolností rovnaký ako uhlový priemer čiernej diery v [[jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]? [[File:Tycho Brahe.JPG|right|60px|Tycho Brahe]] *...nemecký astronóm '''[[Julius Schiller]]''' chcel v [[17. storočie|17. storočí]] premenovať [[Hadonos (súhvezdie)|súhvezdie Hadonos]] na "Svätý Benedikt v tŕní"? *...každú sekundu zasiahne ľudské telo 10 biliárd [[fotón]]ov pochádzajúcich z '''[[Veľký tresk|Veľkého tresku]]'''? *...sféra hviezd sa v [[heliogeocentrizmus|heliogeocentrickej]] predstave vesmíru '''[[Tycho Brahe|Tycha Braheho]]''' nachádzala iba necelých 90 miliónov kilometrov od [[Zem]]e? *...najväčší ďalekohľad sveta je na hore '''[[Mauna Kea]]''' na Havaji ? *...hoci sú hviezdy [[Betelgeuze]] a [[Rigel]] v rozličných štádiách [[vývoj hviezdy|vývoja]], sú rovnako staré a možno majú aj spoločný pôvod? *...najstaršia fungujúca '''[[hvezdáreň]]''' je v Južnej Kórei od roku 72 n.l.? [[File:Toutatis.jpg|right|60px|Blízkozemská planéta Toutatis]] *...priemerne raz za dve miliardy rokov sa [[Zem]] zrazí s '''[[planétka|planétkou]]''' väčšou než dva kilometre? *...hviezda '''[[Zavijava]]''' má rovnakú [[zdanlivá magnitúda|zdanlivú magnitúdu]] ako [[absolútna magnitúda|absolútnu]]? *...Mesiac v [[perigeum|perigeu]] je v '''[[spln]]e''' o 30 % jasnejší ako Mesiac v tej istej fáze v [[apogeum|apogeu]]? *...najpočetnejšia známa [[viacnásobná hviezda]] s [[exoplanéta|exoplanétou]] je štvorhviezda? *...prechod [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]] špirálovými ramenami '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]''' pravdepodobne spôsobuje na Zemi veľké [[vymieranie|vymierania]] druhov? *...najmenšie súhvezdie [[Zvieratník]]a je '''[[Kozorožec (súhvezdie)|Kozorožec]]'''? [[File:Treasures3.jpg|right|70px|Rigel]] *...hviezda [[Saiph]] rovnako vzdialená ako [[Rigel]] je na pohľad slabšia ako Rigel, ale v skutočnosti má rovnakú [[svietivosť]] ako on? *...hviezda '''[[6 Aquilae]]''' je v súhvezdí [[Štít (súhvezdie)|Štít]] a nie [[Orol (súhvezdie)|Orol]]? *...'''[[Alhena]]''' (gama Geminorum) je najjasnejšia hviezda na oblohe, akú počas histórie ľudských pozorovaní zakryl [[planétka|asteroid]]? *...hviezda '''[[HD 140283]]''' prezývaná ''Matuzalem'' je formálne staršia než celý vesmír? *... '''[[ní Oct]]''' má sprievodnú hviezdu a planétu, pričom títo jej dvaja sprievodcovia sú vo vzájomnej [[dráhová rezonancia|dráhovej rezonancii]] 5:2? *...'''[[Messier 19]]''' v [[súhvezdie Hadonos|súhvezdí Hadonosa]] je najmenej guľatá zo všetkých [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]]? *...najjasnejšia [[hviezda]] na oblohe okrem Slnka, u ktorej je známa [[planéta]], je obor '''[[Pollux]]''' v [[Blíženci (súhvezdie)|Blížencoch]]? *...bez schémy zvanej '''[[analema]]''' vám [[slnečné hodiny]] ukážu presný [[zimný čas]] iba štyri dni v roku? [[File:Global LORRI mosaic of Pluto in true colour.jpg|right|70px|Pluto]] *...[[Clyde Tombaugh]] po objave '''[[Pluto|Pluta]]''' nebol presvedčený o tom, že našiel očakávanú [[deviata planéta|deviatu planétu]], a preto ďalej pokračoval v hľadaní planéty za Neptúnom? *...v obrazci '''[[Orión (súhvezdie)|súhvezdia Orión]]''' sa ukrýva najjasnejšia modrá ([[Alnitak]]) a zároveň aj najjasnejšia červená ([[Betelgeuze]]) hviezda oblohy? *...družica '''[[Hipparcos]]''' poslala na Zem najväčší objem spracovaných dát v histórii astronómie aj napriek faktu, že sa nedostala na očakávanú obežnú dráhu? *...podľa hypotézy [[V. Makarov]]a '''[[Mesiac]]''' po svojom vzniku pôvodne rotoval [[retrográdna rotácia|retrográdne]]? *...'''[[dosková tektonika|doskovú tektoniku]]''' môžu mať len [[planéta|planéty]], ktoré majú hmotnosť nižšiu ako desaťnásobok Zeme? *...následkom pádu '''[[meteorit]]u''' [[Čeľabinsk]] sa zranilo asi 1 600 osôb? [[File:Mars Hubble.jpg|right|70px|Mars]] *...[[Mars]] stratil z povrchu tekutú '''[[voda na Marse|vodu]]''' pravdepodobne kvôli tomu, že prišiel o svoje globálne [[magnetické pole]]? *...vesmírny ďalekohľad [[WISE]] objavil pár '''[[hnedý trpaslík|hnedých trpaslíkov]]''' vzdialený iba 6,5 [[svetelný rok|svetelného roka]] od Slnka? *...astrofyzici [[19. storočie|19. storočia]] objavili v [[spektrum|spektrách]] vesmírnych objektov dva v skutočnosti neexistujúce [[chemický prvok|prvky]] nazvané [[korónium]] a [[nebúlium]]? *...najväčší podiel žien medzi profesionálnymi [[astronóm]]ami je podľa štatistík v [[Argentína|Argentíne]], najmenší v [[Japonsko|Japonsku]]? *...existuje [[hviezdny atlas|atlas hviezdnej oblohy]], v ktorom sú namiesto mytologických postáv vyobrazení kresťanskí svätci? *...najjasnejšou guľovou hviezdokopou severnej oblohy nie je [[Messier 13|M 13]], ako sa traduje, ale '''[[Messier 5|M 5]]'''? [[File:Halebopp031197.jpg|right|80px|Hale-Boppova kométa]] *...starogrécky filozof [[Aristoteles]] nepovažoval [[kométa|kométy]] za vesmírne telesá? *...hoci sú '''[[Veľká medvedica]]''' a '''[[Malý medveď]]''' na oblohe blízko seba, nezdieľajú žiadnu spoločnú hranicu? *...iba jediná hviezda označená ako α - '''[[α Mensae]]''' - má menší žiarivý výkon než [[Slnko]]? *...v novembri [[2005]] archeológovia našli lebku, ktorá podľa analýzy [[DNA]] z roku [[2008]] patrí '''[[Mikuláš Kopernik|Mikulášovi Kopernikovi]]'''? * ...[[Polárka]] nie je najsevernejšie pozorovateľná [[hviezda]]? [[Lambda Ursae Minoris]] 6. magnitúdy má [[deklinácia|deklináciu]] ešte o niečo väčšiu ako Polárka. *...každý bod [[rovník]]a obieha okolo stredu našej planéty rýchlosťou 465 m/s? [[File:Artist’s impression of debris around a white dwarf star.jpg|right|80px|Biely trpaslík s okolitým diskom hmoty]] *...čím je '''[[biely trpaslík]]''' hmotnejší, tým je menší? *...kým rotačné [[Pól (vesmírne teleso)|póly]] [[planéta|planét]] sú väčšinou chladnejšie ako ich [[rovník]]y, u [[hviezda|hviezd]] je to naopak? *...hviezda '''[[Éta Carinae]]''' je pravdepodobne prírodný laser? *...najkruhovejšiu dráhu zo všetkých [[Mesiac (družica)|mesiacov]] má retrográdne obiehajúci '''[[Triton (mesiac)|Triton]]'''? *...astronómovia v devätnástom storočí si mysleli, že [[dvojhviezda|dvojhviezdy]] bývajú farebnejšie než osamelé hviezdy? *...vo vzdialenosti 70 [[ly]] by sme už [[Slnko]] nevideli voľným okom? [[File:R136a1 star.jpg|right|60px|Hviezdokopa, v ktorej centre sa nachádza najťažšia známa hviezda R136a1]] *...guľová hviezdokopa [[NGC 2419]] patrí do [[Galaxia (Mliečna cesta)|našej Galaxie]], ale obieha ju v ešte väčšej vzdialenosti než [[Veľký Magellanov mrak]]? *...v súhvezdí '''[[Veľryba (súhvezdie)|Veľryba]]''' sú dve hviezdy s rovnakým menom [[Deneb Kaitos]]? *...najhmotnejšou známou '''[[hviezda|hviezdou]]''' je [[R136a1]] s hmotnosťou 265 [[hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]]? *...keby namiesto [[Jupiter]]a obiehal po jeho dráhe okolo Slnka len [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], videli by sme ho voľným okom a považovali by sme ho za [[planéta|planétu]]? *...Priemerná vzdialenosť medzi [[hviezda]]mi vo vesmíre je 100-krát väčšia ako vzdialenosť od Slnka k [[Alfa Centauri|Alfe Centauri]]? *...hviezda katalogizovaná ako 34 Tauri je v skutočnosti '''[[Urán (planéta)|Urán]]'''? *...južná '''[[Polárne čiapočky Marsu|polárna čiapočka Marsu]]''' sa javí štyrikrát menšia než severná, ale v skutočnosti je väčšia a prekrývajú ju vrstvy prachu? *... slávnostné osvetlenie na výstave „Storočie pokroku“ v americkom Chicagu bolo zapnuté svetlom hviezdy '''[[Arktúr]]'''? *...v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]] poznáme 160 '''[[Guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]]'''? [[Súbor:STS-103 Hubble EVA.jpg|right|70px|Astronauti vymieňajú gyroskopy na Hubbleovom vesmírnom ďalekohľade]] *...'''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]''' vykonal vyše milióna vedeckých pozorovaní? *...štyri najjasnejšie hviezdy '''[[Kasiopeja (súhvezdie)|súhvezdia Kasiopeja]]''' sú [[premenná hviezda|premenné]]? *...hviezda '''[[Éta Carinae]]''' v priebehu šiestich sekúnd vyžiari rovnaké množstvo energie, ako naše [[Slnko]] za celý rok? *...najjasnejšia [[cefeida]] na oblohe nie je prototyp [[Delta Cephei]] ale '''[[Polárka]]'''? *...približne každý desiaty článok na [[slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] je astronomický? *...koniec úplného [[zemský tieň|zemského tieňa]] sa nachádza v blízkosti bodu [[Lagrangeov bod|L2]]? [[Súbor:Venus globe.jpg|right|65px|Povrch Venuše bez oblačnej vrstvy]] *...'''[[povrch Venuše|na Venuši]]''' nie sú [[impaktný kráter|impaktné krátery]] s priemerom menším než 7 km? *...hviezda '''[[Betelgeuze]]''' sa z neznámych príčin zmršťuje? *...za pomoci [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad|Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu]] bolo objavených najmenej sto [[biely trpaslík|bielych trpaslíkov]], okolo ktorých údajne obiehajú [[planétka|asteroidy]]? *...pri súčasných znalostiach polôh [[Mars]]u môžeme vylúčiť existenciu '''[[Nemesis (hviezda)|telesa]]''' minimálne s hmotnosťou [[Jupiter]]a do vzdialenosti 1200 AU od Slnka? *...z našich 50 '''[[Zoznam najbližších hviezd|najbližších hviezd]]''' len 8 (vrátane Slnka) môžeme pozorovať bez [[ďalekohľad]]u? *...magnetické pole '''[[magnetar]]u''' silné cca 10 GT (Giga Tesla) dokáže na vzdialenosť 1000 km zapríčiniť smrť akéhokoľvek živého organizmu? [[Súbor:Uranus.jpg|right|50px|Urán]] *...'''[[súhvezdie Severná mucha]]''' bolo kedysi známe ako súhvezdie Ľalia? *...'''[[Urán (planéta)|Urán]]''' má väčší priemer, ale zároveň menšiu hmotnosť ako [[Neptún]]? *...každý rok dopadne zo Slnka na Zem 10 000-krát viac energie, ako je jej ročná spotreba ľudstvom? *...najtesnejší zaznamenaný prelet prírodného telesa okolo Zeme bol prelet asteroidu [[2011 CQ1]] vo výške 5 500 km? *...v okamihoch [[slnovrat]]ov sa [[Slnko]] premieta do [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej cesty]]? *...bez [[skleníkový efekt|skleníkového efektu]] by priemerná teplota na [[Zem]]i bola -21°? *...väčšina [[hviezda|hviezd]] je pri pozorovaní voľným okom príliš matná a Slnko zase príliš jasné na to, aby sme rozoznali ich [[spektrálna klasifikácia|skutočné farby]]? *...'''[[Zimný šesťuholník]]''' je tvorený siedmimi hviezdami? *...sú známe tri [[galaxie]], ktorých vnútorné časti rotujú opačným smerom ako vonkajšie? *...počas '''[[polárna noc|polárnej noci]]''' väčšinou nie je úplná tma? [[Súbor:Hubble Space Telescope (27946391011).jpg|right|60px|Hubblov vesmírny ďalekohľad]] *...okrem nepresne vybrúseného hlavného zrkadla mal '''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]''' po vypustení na obežnú dráhu problém aj s nadmernými vibráciami? *...maximálny počet '''[[hviezda|hviezd]]''', ktoré za jasnej noci môžeme na oblohe vidieť voľným okom, je asi 3 000? *...keby neplatil Heisenbergov [[princíp neurčitosti]], na zapálenie [[termojadrová reakcia|termojadrových reakcií]] by v '''[[jadro Slnka|jadre Slnka]]''' musela byť asi tisíckrát vyššia [[teplota]], než je tam v skutočnosti? *...'''[[Q-hviezda|sivá diera]]''' je hypotetický typ [[neutrónová hviezda|neutrónovej hviezdy]]? *...magentické polia [[Urán (planéta)|Uránu]] aj [[Neptún]]u sú nezvyčajne orientované? *...súhvezdia [[súhvezdie Malý lev|Malý lev]], [[súhvezdie Korma|Korma]] a [[súhvezdie Plachty|Plachty]] neobsahujú hviezdu s označením alfa? *...'''[[Mesiac]]''' v [[spln]]e dosahuje svoju najnižšiu výšku nad [[obzor]]om v lete a najväčšiu v zime? *...podľa prvých predstáv o '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|našej Galaxii]]''' sa mala [[slnečná sústava]] nachádzať v jej [[jadro Galaxie|strede]]? *...'''[[slnečná konštanta]]''' nie je konštantná? [[Súbor:Ganymede g1 true.jpg|right|50px|Ganymedes]] *...prírodovedec [[John Hill]] sa v roku [[1754]] pokúsil na oblohu zaviesť napríklad '''[[súhvezdie|súhvezdia]]''' Slimák, Platesa či Pijavica? *...najjasnejší [[mesiac (družica)|mesiac]] na pozemskej oblohe hneď po Mesiaci je '''[[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]]''' s magnitúdou 4,6? *...ak [[hviezda]] kvôli '''[[vlastný pohyb|vlastnému pohybu]]''' opustí súhvezdie, v ktorom jej bolo pridelené označenie, stále jej zostáva označenie podľa jej pôvodného súhvezdia? * …meno '''[[Algenib]]''' nesú až dve jasné hviezdy? * …'''[[SN 1006]]''' bola najjasnejšia zaznamenaná [[supernova]] v histórii? * …'''[[Sírius]]''' a [[Prokyón]] sú od seba v priestore vzdialené len 5,24 [[svetelný rok|svetelného roka]]? * …keby [[Slnko]] nesvietilo, objekty zo vzdialeného [[vesmír]]u by dokázali ohriať našu [[Zem]] na 4[[Kelvin|°K]]? * …hviezda s najväčším zdanlivým uhlovým priemerom je '''[[Mira]]'''? * …keby sme zlúčili svetlo všetkých hviezd [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]] do jedného bodu, žiaril by ako 294 hviezd nultej [[magnitúda|magnitúdy]] naraz? [[Súbor:Saturn (planet) large.jpg|right|60px|Saturn]] * …je možné, že [[joviálna planéta|joviálne planéty]] v súčasnosti obiehajú [[Slnko]] ďaleko od miest, v ktorých '''[[vznik a vývoj slnečnej sústavy|vznikli]]'''? * ...za 1,36 milióna rokov sa k Slnku priblíži malá hviezda [[Gliese 710]] na vzdialenosť zhruba jeden [[svetelný rok]]? * ...podobne ako [[Zem]], aj '''[[Slnko]]''' má vlastnú [[súradnicová sieť|súradnicovú sieť]]? * ...[[hviezda|hviezdy]] cez [[deň]] nevidíme preto, lebo každý kúsok [[obloha|oblohy]] s rozmermi jednakrát jedna [[uhlová minúta]] žiari asi stokrát viac ako najjasnejšie hviezdy oblohy, napríklad [[Vega]]? * ...existujú '''[[hviezda|hviezdy]]''' menšie ako [[planéta|planéty]]? * ...názor, že '''[[pohyby Zeme|Zem obieha]]''' okolo Slnka a nie naopak sa objavil už v [[starovek]]u? * ...prvá '''[[extrasolárna planéta]]''', ktorá bola objavená, obieha okolo [[pulzar]]u? * ...bod, do ktorého smeruje '''[[slnečná sústava]]''' pri svojom pohybe vesmírom, sa nachádza v [[súhvezdie Herkules|súhvezdí Herkules]]? * ...rok [[2009]] je '''[[Medzinárodný rok astronómie|Medzinárodným rokom astronómie]]'''? [[Súbor:Boomerang nebula.jpg|70px|right|Hmlovina Boomerang]] * ...najchladnejšie známe miesto vo vesmíre je '''[[hmlovina Boomerang]]''' s teplotou -272&nbsp;°C (1 [[Kelvin|K]])? * ...pri pohľade zo [[Zemepisný pól|zemského pólu]] [[Mesiac]] striedavo dva týždne nezapadne a ďalšie dva týždne strávi pod [[horizont]]om? * ...'''[[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]]''' pátra po vesmírnych [[diamant]]och? * ...väčší zdanlivý priemer nebeských telies pri horizonte je len [[optický klam]]? * ...v staroveku sa zaviedlo delenie [[hviezda|hviezd]] podľa veľkosti do [[Magnitúda|šiestich kategórií]]? * ...plošný výmer oblohy v krajine bez kopcov je 21000 [[štvorcový stupeň|štvorcových stupňov]]? * ...stred '''[[vesmír]]u''' je všade vo vesmíre? * ...všetky [[hviezda|hviezdy]], ktoré voľným okom vidíme, patria do našej '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]'''? * ...v minulosti boli [[súhvezdie|súhvezdia]] Kompas, Plachty, Lodný Kýl a Korma spojené do jedného veľkého súhvezdia '''[[Súhvezdie Loď Argo|Loď Argo]]'''? [[Súbor:Subaru and Keck telescopes at sunset.jpg|right|80px|Keckove teleskopy]] * ...'''[[Herbig-Harov objekt|Herbig-Harove objekty]]''' sú malé útržky [[hmlovina|hmloviny]] v blízkosti novovzniknutých [[hviezda|hviezd]]? * ...Okolo našej '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]''' obieha niekoľko menších, tzv. [[satelitná galaxia|satelitných galaxií]]? * ...rozlíšenie infračervenej kamery v '''[[Keckove teleskopy|teleskopoch Keck]]''' je také veľké, že by dokázalo zachytiť plameň sviečky na povrchu Mesiaca? * ...najvzdialenejší voľným okom viditeľný objekt je '''[[Galaxia Androméda]]'''? * ...'''[[neutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]]''' majú v priemere len niekoľko km? * ...'''[[Súhvezdie Had]]''' je jediné súhvezdie rozdelené na viac častí? * ...v hviezdokope '''[[Plejády]]''' je počet [[hnedý trpaslík|hnedých trpaslíkov]] porovnateľný s počtom hviezd? * ...v '''[[astrológia|astrológii]]''' sa termínom „planéty“ označujú aj [[Slnko]] a [[Mesiac]]? [[Súbor:Súhvezdie Orión.png|right|80px|Mapa súhvezdia Orión|]] * ...hranica každého '''[[súhvezdie|súhvezdia]]''' vedie len severojužným, alebo východo-západným smerom? * ...v '''[[Hmlovina Orión|hmlovine Orión]]''' bolo nájdených až 2&nbsp;300 [[protohviezda|práve vznikajúcich hviezd]]? * ...meno najjasnejšej hviezdy oblohy '''[[Sírius]]''' pochádza z [[gréčtina|gréckeho]] ''seirios'', „žiarivý“? * ...prvá '''[[extrasolárna planéta|planéta]]''' obiehajúca inú [[plazmová hviezda|plazmovú hviezdu]] ako [[Slnko]] bola objavená až v roku [[1995]]? * ...známa [[dvojhviezda]] '''[[Mizar]]''' je v skutočnosti minimálne [[viacnásobná hviezda|šesťnásobná hviezda]]? * ...[[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečna cesta]] je druhá najväčšia spomedzi asi tridsiatich galaxií tvoriacich [[Miestna skupina galaxií|Miestnu skupinu galaxií]]? [[Súbor:M13LRGB RC10.jpg|right|60px|Hviezdokopa Herkules]] * ...najbližšiu hviezdu k nášmu Slnku '''[[Proxima Centauri|Proximu Centauri]]''' poznáme len od roku [[1915]]? * ...v roku [[1974]] bola pri otvorení [[rádioteleskop]]u [[Arecibo]] v Portoriku odoslaná rádiová správa smerom k '''[[hviezdokopa Herkules|hviezdokope Herkules]]''' pre prípadné [[mimozemské civilizácie]]? * ...'''[[Plejády]]''' boli v minulosti samostatné [[súhvezdie]]? * ...'''[[Cygnus X-1]]''' je pravdepodobne naša najbližšia [[čierna diera]]? * ...v roku [[2006]] skoro 500 miliónov ľudí uverilo '''[[World Jump Day|absurdnému tvrdeniu]]''', že keď všetci naraz poskočia, zmenia tým [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e? * ...zvieratníkové súhvezdia '''[[súhvezdie Strelec|Strelec]]''' a '''[[súhvezdie Škorpión|Škorpión]]''' vychádzajú na Slovensku nad [[obzor]] iba čiastočne? * ...naša najbližšia [[galaxia]] je '''[[trpasličia galaxia Veľký pes]]'''? * ...'''[[Hyády]]''' sú najjasnejšou [[hviezdokopa|hviezdokopou]] na oblohe? [[Súbor:RedDwarfNASA.jpg|right|60px|červený trpaslík]] * Amerického astronóma '''[[Clyde William Tombaugh|Clydea Tombaugha]]''' preslávil len objav [[Pluto|Pluta]], hoci objavil okrem iného až 4000 [[planétka|asteroidov]] a 29 548 [[galaxia|galaxií]]? * Na južnej pologuli bolo prvé verejné '''[[observatórium]]''' postavené až v roku '''[[1829]]'''? * Z 20 [[zoznam najbližších hviezd|najbližších hviezd]] k Zemi (vrátane Slnka) sa až 13 zaraďuje k '''[[červený trpaslík|červeným trpaslíkom]]'''? * '''[[Tmavá hmota|Tmavej hmoty]]''' je vo vesmíre takmer šesťkrát viac ako [[Hmota (fyzika)|žiarivej hmoty]]? * [[Slnečná sústava]] leží vo vnútri horúcej bubliny so zníženou hustotou [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], ktorú vytvorila '''[[Geminga|supernova asi pred 340 000 rokmi]]'''? * Pri pohľade od našej [[zoznam najbližších hviezd|najbližšej]] hviezdy '''[[Alfa Centauri]]''' by sa nám [[Slnko]] premietalo do [[súhvezdie Kasiopeja|súhvezdia Kasiopeja]]? * Do roku [[2002]] sa predalo 9 miliónov výtlačkov populárno-vedeckej knihy o kozmológii '''[[Stručné dejiny času]]''' napísanej [[Stephen Hawking|Stephenom Hawkingom]]? * Nielen [[otvorená hviezdokopa|otvorené]], ale aj '''[[guľová hviezdokopa|guľové hviezdokopy]]''' sa časom pomaly rozpadajú? * Najstaršie pravdepodobné zobrazenie [[noc|nočnej]] oblohy ([[fázy Mesiaca]] a hviezdokopa '''[[Plejády]]''') je na disku starom vyše 3600 rokov? * [[Augustin Royer]] v roku [[1679]] zaviedol na oblohu [[súhvezdie]] s názvom '''[[Súhvezdie Žezlo a Ruka Spravodlivosti|Žezlo a Ruka Spravodlivosti]]'''? * Mená hviezd '''[[Sualocin]]''' a '''[[Rotanev]]''' v [[súhvezdie Delfín|súhvezdí Delfín]] sú v skutočnosti odzadu písaným menom astronóma [[Nicolaus Venator|Nicolausa Venatora]]? * [[Gradient]] gravitačného poľa '''[[čierna diera|čiernej diery]]''' v blízkosti [[singularita|singularity]] je dostatočne veľký na roztrhanie [[atóm]]ov? * '''[[Krabí pulzar]]''' sa okolo svojej osi otočí až 30-krát za [[sekunda|sekundu]]? * '''[[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|Teória vzniku slnečnej sústavy]]''' z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]] nedokáže uspokojivo vysvetliť vznik [[Urán (planéta)|Uránu]] a [[Neptún]]a? * [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] schválila poslednú '''[[STS-125|servisnú misiu]]''' k [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovmu vesmírnemu ďalekohľadu]], vďaka ktorej sa jeho životnosť predĺži až do roku [[2013]]? * [[Premenná hviezda]] '''[[Mira Ceti]]''' je voľným okom viditeľná iba niekoľko týždňov v roku? * Aby '''[[meteorit]]''' dopadol na zem, musí byť priemer [[meteoroid]]u minimálne jeden meter a jeho hmotnosť minimálne jedna tona? [[Súbor:Moon.jpg|right|50px]] * '''[[súhvezdie Hydra|Hydra]]''' je najväčšie [[súhvezdie]] oblohy? * Mračná [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] ležiacej medzi slnečnou sústavou a '''[[jadro Galaxie|jadrom Galaxie]]''' spôsobujú, že sa k nám dostane len jedna bilióntina [[svetlo|svetla]] vyžarovaného jadrom? * Náš '''[[Mesiac]]''' je pravdepodobne jediným [[mesiac (družica)|mesiacom]] v slnečnej sústave, ktorý vznikol ako následok obrovskej kolízie? * [[Galaxia (Mliečna cesta)|Naša Galaxia]] sa za niekoľko miliárd rokov zrazí s '''[[Galaxia Androméda|Veľkou galaxiou v Androméde]]'''? * V atmosfére Zeme sa neustále vznáša asi 1 milión ton [[meteorický prach|meteorického prachu]] pochádzajúceho z [[mikrometeoroid]]ov a zvyškov [[meteoroid]]ov? * Povrchová teplota na '''[[Venuša|Venuši]]''' je vyššia, ako teplota tavenia [[olovo|olova]]? * Hustota [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] v priemernej '''[[hmlovina|hmlovine]]''' dosahuje len 10<sup>-20</sup> až 10<sup>-23</sup> g/cm<sup>3</sup>? * Jedna z najžiarivejších hviezd našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]], '''[[Pištoľová hviezda]]''', je minimálne 1,7 miliónovkrát jasnejšia a približne 100-krát hmotnejšia ako [[Slnko]]? * Je známych už viac než 136 563 katalogizovaných '''[[planétka|planétok]]''' s presne určenou dráhou a ďalších vyše 166 232 s predbežným označením? * Keby sa [[Slnko]] nachádzalo v takej vzdialenosti od Zeme, ako hviezda '''[[Polárka]]''', nevideli by sme ho ani [[triéder|triédrom]]? [[Súbor:Jupiter.jpg|right|50px]] * '''[[Jupiter]]''' sa vďaka [[gravitačná kontrakcia|gravitačnej kontrakcii]] zmršťuje asi o {{cm|2|m}} ročne? * navigačná chyba spôsobená zámenou metrických a anglických jednotiek spôsobila, že sonda '''[[Mars Climate Orbiter]]''' zhorela v [[Mars|marťanskej]] atmosfére? * meteorit Kaidun spadol 12. marca 1980 na Sovietsku vojenskú základňu v [[Jemen]]e a možno pochádzal z mesiaca '''[[Fobos (mesiac)|Fobos]]'''? * [[rádioteleskop]] Mark II postavený v roku 1964 bol prvý teleskop riadený počítačom ? * '''[[Slnko]]''' vyžiari každú sekundu toľko [[energia|energie]], že by to stačilo pokryť potreby celého sveta na viac než 1000 rokov? * astronómovia poznajú už viac ako 1 600 [[extrasolárna planéta|planét obiehajúcich iné hviezdy]]? * '''[[súhvezdie Veľký voz|Veľký voz]]''' nie je [[súhvezdie]]? * Stĺpy prachu ("Stĺpy stvorenia") v '''[[Orlia hmlovina|Orlej hmlovine]]''' už v skutočnosti neexistujú? * V noci z [[3. marca]] na [[4. marca]] [[2007]] bolo úplné zatmenie Mesiaca? * [[22. septembra]] 2006 bolo prstencové '''[[zatmenie Slnka]]''' viditeľné v južnom [[Atlantický oceán|Atlantiku]]? * [[7. septembra]] [[2006]] bolo čiastočné '''[[zatmenie Mesiaca]]'''? * hviezda '''[[Ró Aquilae]]''' je v skutočnosti v [[Súhvezdie Delfín|súhvezdí Delfín]]? * 29. marca 2006 bolo úplné '''[[zatmenie Slnka]]'''? * aj [[Slovensko]] má svoju planétku s názvom '''[[1807 Slovakia]]'''? * v [[Spojené štáty|USA]] je v mladej generácii astronómov viac žien ako mužov? * '''[[Zoznam najväčších hviezd|Najväčšia známa hviezda]]''' je 1900-krát väčšia ako [[Slnko]]? * '''[[Arktúr]]''' je najjasnejšia hviezda severnej pologule a tretia najjasnejšia hviezda na oblohe? * '''[[Bratislava]]''' je jediné hlavné mesto v Európe, ktoré nemá [[hvezdáreň]] ani [[Planetárium (budova)|planetárium]]? * '''[[Kométa]]''' má spravidla dva chvosty? * '''[[Pluto (planéta)|Pluto]]''' má až 5 prirodzených satelitov? * '''[[2003 UB313|2003 UB<sub>313</sub>]]''' je možno desiatou planétou Slnečnej sústavy? [[Kategória:Wikipédia:Archív]] r2988p4mzspm5avtb0x260jzs861fd7 Kategória:Revúcka vrchovina 14 203109 8191199 7378541 2026-04-02T10:42:21Z Akul59 168826 catmore 8191199 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Pohoria na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské rudohorie]] 2x2mw0j5gviurkyt7lwtokm226s0som Platónske teleso 0 205517 8191151 7970591 2026-04-02T07:14:05Z ~2026-20474-18 290893 8191151 wikitext text/x-wiki '''Platónske teleso''' je pravidelný konvexný mnohosten v priestore. Z každého vrcholu vychádza rovnaký počet hrán a zároveň je obmedzený pravidelnými zhodnými [[Mnohouholník|mnohouholníkmi]]. Existuje nasledujúcich 5 platónskych telies v priestore. {| border="1" cellpadding="9" style="margin:0 auto; text-align:center; border-collapse: collapse;" |- !názov !obrázok !počet stien !počet hrán !počet vrcholov !typ steny !počet hrán pri vrchole !povrch ('''a'''- dĺžka hrany) !objem ('''a'''- dĺžka hrany) |- |pravidelný [[štvorsten]] (tetraéder) | [[image:tetrahedron.jpg|50px|Tetrahedron]]<br /> <small>([[:image:tetrahedron.gif|animácia]])</small> |4||6||4||trojuholník||3||<math>\sqrt{3}a^2</math>||<math>\frac{\sqrt{2}}{12}a^3</math> |- |[[kocka]] (pravidelný šeststen, hexaéder) |[[image:hexahedron.jpg|50px|Hexahedron (cube)]]<br /> <small>([[:image:hexahedron.gif|animácia]])</small> |6||12||8||štvoruholník||3||<math>6a^2</math>||<math>a^3</math> |- |pravidelný [[osemsten]] (oktaéder) |[[image:octahedron.jpg|50px|Octahedron]]<br /><small>([[:image:octahedron.gif|animácia]])</small> |8||12||6||trojuholník||4||<math>2\sqrt{3}a^2</math>||<math>\frac{\sqrt{2}}{3}a^3</math> |- |pravidelný [[dvanásťsten]] (dodekaéder) | [[image:Dodecahedron.svg|50px|Dodecahedron]]<br /> <small>([[:image:dodecahedron.gif|animácia]])</small> |12||30||20||päťuholník||3||<math>3\sqrt{25+10\sqrt{5}}a^2</math>||<math>\frac{1}{4}(15+7\sqrt{5})a^3</math> |- |pravidelný [[dvadsaťsten]] (ikosaéder) | [[image:icosahedron.jpg|50px|Icosahedron]]<br /> <small>([[:image:icosahedron.gif|animácia]])</small> |20||30||12||trojuholník||5||<math>5\sqrt{3}a^2</math>||<math>\frac{5}{12}(3+\sqrt{5})a^3</math> |} ==Pozri aj== * [[Deltaéder]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Platonic solids}} == Externé odkazy == * [http://origami.webz.cz/matematika/pdf/telesa.pdf Platónská tělesa (pravidelné mnohostěny)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131093811/http://origami.webz.cz/matematika/pdf/telesa.pdf |date=2021-01-31 }} [[Kategória:Geometria]] [[Kategória:Priestorové útvary]] [[Kategória:Platónske telesá| ]] [[Kategória:Eponymické termíny v matematike]] o69p77z6imfoq66wfe1qvu3ah4kftoq Shercock 0 205836 8190936 7671685 2026-04-01T18:53:56Z Polandball 143 289450 Opravený preklep 8190936 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Shercock, Co. Cavan - geograph.org.uk - 933102.jpg|thumb|Shercock]] '''Shercock''' ([[írčina|ír.]] ''Searcóg'')<ref>[http://www.logainm.ie/39220.aspx Placenames Database of Ireland]</ref> je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v severovýchodnej časti [[Írsko|Írska]], v [[grófstvo Cavan|grófstve Cavan]].<br/> V roku [[2016]] tu žilo 588 obyvateľov<ref>.{{cite web | url = http://census.cso.ie/sapmap2016/Results.aspx?Geog_Type=ST2016&Geog_Code=37323E98-E60E-4CF6-997B-052AD5014DA9 | publisher = Central Statistics Office | title = Census 2016 Sapmap Area: Settlement Shercock | work = Census 2016 | accessdate = 17 September 2017 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20170917080233/http://census.cso.ie/sapmap2016/Results.aspx?Geog_Type=ST2016&Geog_Code=37323E98-E60E-4CF6-997B-052AD5014DA9 | archivedate = 2017-09-17 }}</ref> Leží vo východnej časti grófstva, medzi jazerami [[Lough Sillan]], [[Lough Steepletons]] a [[Muddy Lough]], východne od mesta prechádza hranica susedného [[grófstvo Monaghan|grófstva Monaghan]]. Je lokalizované na križovatke ciest R162 a R178, {{km|11|m}} SSV od [[Bailieborough]], {{km|12|m}} SSZ od [[Kingscourt]], {{km|13|m}} západne od [[Carrickmacross]] a {{km|16|m}} juhovýchodne od [[Cootehill]]. Centrum grófstva - [[Cavan (mesto v Írsku)|Cavan]] - je vzdialené {{km|42|m}} na západ. Mesto bolo založené na začiatku [[17. storočia]] a zaľudnené prevažne britskými presbyteriánskymi osadníkmi. V polovici [[19. storočia]] žilo v meste a bezprostrednom okolí až okolo 5 000 obyvateľov. V období [[1841]]-[[1891|91]] klesol počet obyvateľov v dôsledku veľkého hladomoru a emigrácie o 50% a pozvoľna klesal aj neskôr. Hlavným zdrojom obživy miestneho obyvateľstva bolo takmer 300 rokov pestovanie a spracovanie [[ľan]]u. V súčasnosti je mesto centrom ľahkého priemyslu a cestovného ruchu. == Referencie == <references /> {{Írsky výhonok}} [[Kategória:Mestá v grófstve Cavan]] hvj7els2sg87v1q9619rte1xxovb3ja Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012 0 206928 8190916 8076123 2026-04-01T17:50:09Z Feriontly17x17x7 228747 stĺpce posun 8190916 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2012 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Fínsko | 2 usporiadateľ = Švédsko | dátum = [[4. máj]] – [[20. máj]] [[2012]] | počet tímov = 16 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | víťaz = RUS | druhý = SVK | tretí = CZE | počet titulov = 4 | zápasy = 64 | góly = 376 | návštevnosť = 451054 | najproduktívnejší hráč = {{RUS}} [[Jevgenij Malkin]] <small>(19 b.)</small> | najužitočnejší hráč = {{RUS}} [[Jevgenij Malkin]] | dejiská = [[Helsinki]] ([[Hartwall Arena]])<br />[[Štokholm]] ([[Ericsson Globe]]) }} [[Súbor:Hockey VM maskot.jpg|náhľad|Hockey Bird, maskot MS v hokeji 2012]] [[Súbor:Map of 2012 Men's World Ice Hockey Championships.svg|náhľad|Účastníci MS 2012]] '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012''' boli najvyššia hokejová súťaž [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnej hokejovej federácie]], ktoré sa konali vo [[Fínsko|Fínsku]] a [[Švédsko|Švédsku]] od [[4. máj|4.]] do [[20. máj]]a 2012.<ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/272/ Štatistiky MS 2012]</ref> Pôvodne sa mal turnaj hrať len vo [[Fínsko|Fínsku]], ale napokon sa obe krajiny dohodli na spolupráci, ktorú v [[máj]]i [[2009]] odsúhlasila aj [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]]. Spolupráca spočívala v tom, že oba štáty usporiadali turnaj spoločne v rokoch 2012 a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]]. Malo to priniesť zvýšený divácky záujem. == Formát majstrovstiev == Na týchto majstrovstvách sa po prvýkrát hralo podľa nového formátu, ktorý bol schválený na polročnom kongrese [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]] v [[Slovinsko|slovinskom]] [[Portorož]]i [[17. september|17. septembra]] [[2010]]. Šestnásť účastníkov bolo rozdelených do dvoch základných osemčlenných skupín na rozdiel od doterajších štyroch štvorčlenných. V nich sa stretli každý s každým, čo znamenalo pre každý tím sedem zápasov. Prví štyria z oboch skupín postúpili do štvrťfinále, pre ostatné tímy sa MS končili s tým, že poslední z oboch skupín zostúpili do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012 – I. divízia|I. A divízie]]. Nový formát zároveň odstránil doterajšiu skupinu o udržanie, v ktorej hrali poslední zo základných štvorčlenných skupín, ako aj osemfinálové skupiny, ktorých hlavnou nevýhodou bol fakt, že do posledného dňa pred ich prvými zápasmi neboli jasné termíny a miesta zápasov jednotlivých tímov, čo sťažovalo predaj vstupeniek na tieto zápasy. == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- | {{FIN}} '''[[Helsinki]]''' |rowspan="4"|{{LocMap+|Škandinávia|float=none |width=200|caption=|places= {{LocMap~|Škandinávia|lat=60.205739|long=24.928897|label='''Helsinki'''|position=top}} {{LocMap~|Škandinávia|lat=59.293611|long=18.082778|label='''Štokholm'''|position=bottom}} }} | {{SWE}} '''[[Štokholm]]''' |- | [[Hartwall Arena]]<br />Kapacita: 13&nbsp;506 | [[Ericsson Globe]]<br />Kapacita: 13&nbsp;850 |- | [[Súbor:Hartwall arena.jpg|250px|Hartwall Arena]] | [[Súbor:Stockholm Globe Arena.jpg|250px|Ericsson Globe]] |- | {{Súradnice|60.205739|24.928897|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Hartwall Arena}} | {{Súradnice|59.293611|18.082778|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Ericsson Globe}} |} == Rozhodcovia == [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]] vybrala 16 hlavných a 16 čiarových rozhodcov, ktorí dohliadali na Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012. Medzi nimi boli aj dvaja Slováci.<ref>https://www.webnoviny.sk/sport/na-svetovom-sampionate-budu-piskat/495153-clanok.html</ref> {| border=0 celspacing=0 cellpadding=0 align=center |- valign=top | width="25%" | '''Hlavní rozhodcovia'''<hr> {{minivlajka|Slovensko}} Vladimír Baluška<br />{{minivlajka|Fínsko}} Antti Boman<br />{{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann<br />{{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov<br />{{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo<br />{{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov<br />{{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek<br />{{minivlajka|Švédsko}} Morgan Johansson | width=10 | | width="25%" | <br /><hr> {{minivlajka|USA}} Keith Kaval<br />{{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann<br />{{minivlajka|Švédsko}} Christer Lärking<br />{{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen<br />{{minivlajka|Kanada}} David Lewis<br />{{minivlajka|Rusko}} Konstantin Olenin<br />{{minivlajka|USA}} Steve Patafie<br />{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] | width=10 | | width="25%" | '''Čiaroví rozhodcovia'''<hr> {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm<br />{{minivlajka|Česko}} Petr Blümel<br />{{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen<br />{{minivlajka|Bielorusko}} Ivan Deďuľa<br />{{minivlajka|Francúzsko}} Pierre Dehaen<br />{{minivlajka|Kanada}} François Dussureault<br />{{minivlajka|Nórsko}} Jon Killian<br />{{minivlajka|USA}} Jonathan Morisson | width=10 | | width="25%" | <br /><hr> {{minivlajka|Fínsko}} Masi Puolakka<br />{{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader<br />{{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz<br />{{minivlajka|Estónsko}} Anton Semionov<br />{{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin<br />{{minivlajka|Fínsko}} Sakari Suominen<br />{{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach<br />{{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |} == Skupina H == === Tabuľka === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !Por. !width=165|Mužstvo !width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}} !width=40|{{Tooltip| V | Výhry (3b)}} !width=40|{{Tooltip| VP | Výhry po predĺžení alebo po nájazdoch (2b)}} !width=40|{{Tooltip| PP | Prehry po predĺžení alebo po nájazdoch (1b)}} !width=40|{{Tooltip| P | Prehry (0b)}} !width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}} !width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}} !width=40|{{Tooltip| +/- | Rozdiel strelených a inkasovaných gólov}} !width=40|{{Tooltip| B | Body}} |- style="background:#ccffcc;" |1. | style="text-align:left;"| {{CAN|lh|1}} | 7 || 6 || 0 || 1 || 0 || 35 || 15 || +20 || '''19''' |- style="background:#ccffcc;" |2. | style="text-align:left;" | {{USA|lh|1}} | 7 || 4 || 2 || 0 || 1 || 32 || 17 || +15 ||'''16''' |- style="background:#ccffcc;" |3. | style="text-align:left;" | {{FIN|lh|1}} | 7 || 5 || 0 || 0 || 2 || 21 || 14 || +7 || '''15''' |- style="background:#ccffcc;" |4. | style="text-align:left;" | {{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}} | 7 || 5 || 0 || 0 || 2 || 21 || 13 || +8 || '''15''' |- |5. | style="text-align:left;" | {{FRA|lh|1}} | 7 || 3 || 0 || 0 || 4 || 21 || 32 || −11 || '''9''' |- |6. | style="text-align:left;" | {{CHE|lh|1}} | 7 || 2 || 0 || 0 || 5 || 16 || 21 || −5 || '''6''' |- |7. | style="text-align:left;" | {{BLR|lh|1}} | 7 || 1 || 0 || 0 || 6 || 11 || 23 || −12 || '''3''' |- style="background:#ffcccc;" |8. | style="text-align:left;" | {{KAZ|lh|1}} | 7 || 0 || 0 || 1 || 6 || 11 || 33 || −22 || '''1''' |} === Zápasy === {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[4. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = 7 : 2 |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 11:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:1, 3:1, 3:0) |divákov = 8 402 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H01_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Jimmy Howard]] (91,3%) <br /> (00:00 - 60:00) |brankár2 = [[Cristobal Huet]] (80,0%) <br /> (00:00 - 60:00) |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |čiarový = {{minivlajka|Česko}} Petr Blümel |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader |góly1 = <br />[[Kyle Okposo]] 16:52 <br /> [[Jack Johnson]] 23:56 <br /> [[Bobby Ryan]] 29:15 <br /><br /> [[Max Pacioretty]] 39:38 <br /> [[Jim Slater]] 45:38 <br />[[Kyle Okposo]] 51:00 <br /> [[Jeff Petry]] 57:41 |stav = 0:1 <br /> 1:1 <br /> 2:1 <br /> 3:1 <br /> 3:2 <br /> 4:2 <br /> 5:2 <br /> 6:2 <br /> 7:2 |góly2 = 12:17 [[Nicolas Besch]]<br /><br /><br /><br />33:17 [[Pierre-Edouard Bellemare]] |tresty1 = 3 |tresty2 = 6 |strely1 = 35 |strely2 = 23 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[4. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 2:1, 0:1) |divákov = 6 400 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H03_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Cam Ward]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 59:00) - [[Peter Hamerlík]] <br /> (59:00 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov |čiarový = {{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen |čiarový2 = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |góly1 = [[Jamie Benn]] 14:21 <br /><br /> [[Jordan Eberle]] 32:30 <br /> [[Andrew Ladd]] 35:21 |stav = 1:0 <br /> 1:1 <br /> 2:1 <br /> 3:1 <br /> 3:2 |góly2 = <br /> 21:58 [[Tomáš Tatar]] <br /><br /><br /> 42:59 [[Milan Bartovič]] |tresty1 = 2 |tresty2 = 4 |strely1 = 30 |strely2 = 22 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[4. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{BLR|lh|2}} |skóre = 0 : 1 |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 0:0, 0:0) |divákov = 12 354 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H05_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Vitali Koval]] - (00:00 - 59:30)<br />''bez brankára'' - (59:30 - 59:36)<br />[[Vitali Koval]] - (59:36 - 59:52)<br />''bez brankára'' - (59:52 - 59:58)<br />[[Vitali Koval]] - (59:58 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Kari Lehtonen]] |rozhodca = {{minivlajka|Švédsko}} Morgan Johansson |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Christer Larking |čiarový = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = |stav = 0:1 |góly2 = 19:18 [[Janne Niskala]] |tresty1 = 14 |tresty2 = 8 |strely1 = 21 |strely2 = 38 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[5. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CHE|lh|2}}''' |skóre = 5 : 1 |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 14:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:0, 3:1, 0:0) |divákov = 7 221 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H07_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Reto Berra]] (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 40:00) - [[Vitalij Kolesnik]]<br />(40:00 - 60:00) - [[Alexej Ivanov]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Morgan Johansson |čiarový = {{minivlajka|Nórsko}} Jon Kilian |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader |góly1 = [[Ivo Rüthemann]] 09:48 <br /> [[Mark Streit]] 11:04 <br /><br /> [[Mark Streit]] 24:04 <br /> [[Ivo Rüthemann]] 32:08 <br /> [[Félicien Du Bois]] 36:53 |stav = 1:0<br />2:0<br />2:1<br />3:1<br />4:1<br />5:1 |góly2 = <br /><br />21:36 [[Roman Savčenko]] |tresty1 = 8 |tresty2 = 14 |strely1 = 48 |strely2 = 20 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[5. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |skóre = 4 : 5 p |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:1, 1:1, 2:2 – 0:1) |divákov = 6 842 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H09_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Cam Ward]] – (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) – [[Jimmy Howard]] |rozhodca = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Konstantin Olenin |čiarový = {{minivlajka|Česko}} Petr Blümel |čiarový2 = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |góly1 = <br /> [[John Tavares]] 06:38 <br /> [[Jeff Skinner]] 27:34 <br /><br /><br /> [[Evander Kane]] 49:51 <br /><br /> [[Duncan Keith]] 58:21 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />2:3<br />3:3<br />3:4<br />4:4<br />4:5 |góly2 = 01:10 [[Jim Slater]]<br /><br /><br />33:54 [[Jack Johnson]]<br />46:43 [[Patrick Dwyer]]<br /><br />56:19 [[Nate Thompson]]<br /><br />61:47 [[Jack Johnson]] |tresty1 = 8 |tresty2 = 6 |strely1 = 34 |strely2 = 46 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[6. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}''' |skóre = 6 : 3 |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 11:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (3:1, 1:1, 2:1) |divákov = 8 673 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H11_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Cristobal Huet]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 14:53) - [[Alexej Ivanov]] <br /> (14:53 - 60:00) - [[Vitalij Jeremejev]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Christer Lärking |čiarový = {{minivlajka|Nórsko}} Jon Killian |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |góly1 = [[Kévin Hecquefeuille]] 08:59<br />[[Nicolas Besch]] 11:27<br />[[Sacha Treille]] 14:53<br /><br />[[Julien Desroisiers]] 27:49<br /><br /><br />[[Pierre-Edouard Bellemare]] 51:02<br />[[Kévin Hecquefeuille]] 56:14 |stav = 1:0<br />2:0<br />3:0<br />3:1<br />4:1<br />4:2<br />4:3<br />5:3<br />6:3 |góly2 = <br /><br /><br />17:13 [[Vadim Krasnoslabodcev]]<br /><br />33:16 [[Fiodor Poliščuk]]<br />40:42 [[Talgat Žajlavov]] |tresty1 = 39 |tresty2 = 24 |strely1 = 41 |strely2 = 23 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[6. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |skóre = 1 : 0 |mužstvo2 = {{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 0:0, 0:0) |divákov = 12 855 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H13_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Petri Vehanen]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 59:27) - [[Ján Laco]] <br /> (59:27 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Konstantin Olenin |čiarový = {{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = [[Janne Pesonen]] 07:32 |stav = 1:0 |góly2 = |tresty1 = 4 |tresty2 = 10 |strely1 = 22 |strely2 = 26 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[6. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CHE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:1, 0:1, 1:0) |divákov = 5 249 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H15_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Tobias Stephan]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 59:02) - [[Vitalij Kovaľ]] <br /> (59:02 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov |rozhodca2 = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |čiarový = {{minivlajka|Fínsko}} Masi Puolakka |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader |góly1 = [[Simon Moser]] 06:55<br /><br />[[Simon Moser]] 11:57<br /><br />[[Kevin Romy]] 47:48 |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />3:2 |góly2 = <br />10:26 [[Alexej Ugarov]]<br /><br />21:34 [[Konstantin Koľcov]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 6 |strely1 = 35 |strely2 = 21 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} |skóre = 2 : 7 |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:4, 1:1, 0:2) |divákov = 3 415 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H17_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Fabrice Lhenry]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Devan Dubnyk]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov |čiarový = {{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen |čiarový2 = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |góly1 = <br /><br /><br /><br />19:22 [[Brian Henderson]]<br /><br />33:49 [[Alexandre Rouleau]] |góly2 = [[Ryan Nugent-Hopkins]] 01:59<br />[[Patrick Sharp]] 09:56<br />[[Jamie Benn]] 13:54<br />[[Jamie Benn]] 17:21<br /><br />[[Jordan Eberle]] 33:19<br /><br />[[Ryan Nugent-Hopkins]] 49:56<br />[[Corey Perry]] 52:19 |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />1:4<br />1:5<br />2:5<br />2:6<br />2:7 |tresty1 = 6 |tresty2 = 4 |strely1 = 21 |strely2 = 37 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[7. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{USA|lh|2}} |skóre = 2 : 4 |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:3, 1:0, 0:1) |divákov = 3 948 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H19_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Jimmy Howard]] - (00:00 - 58:55)<br />''bez brankára'' - (58:55 - 59:23)<br />[[Jimmy Howard]] - (59:23 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Ján Laco]] |rozhodca = {{minivlajka|Švédsko}} Morgan Johansson |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Christer Larking |čiarový = {{minivlajka|Fínsko}} Masi Puolakka |čiarový2 = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |góly1 = <br /><br />[[Justin Faulk]] 15:41<br /><br />[[Paul Stastny]] 38:47 |stav = 0:1<br />0:2<br />1:2<br />1:3<br />2:3<br />2:4 |góly2 = 00:47 [[Dominik Graňák]]<br />15:04 [[Branko Radivojevič]]<br /><br />19:54 [[Andrej Sekera]]<br /><br />59:23 [[Miroslav Šatan]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 6 |strely1 = 20 |strely2 = 32 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[8. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{BLR|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 3:1, 0:0) |divákov = 3 221 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H21_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Andrej Mezin]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 58:48) - [[Vitalij Jeremejev]]<br />(58:48 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |čiarový = {{minivlajka|Nórsko}} Jon Killian |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = <br /><br />[[Konstantin Koľcov]] 28:48<br />[[Michail Grabovskij]] 33:37<br />[[Jevgenij Kovyršin]] 33:52 |stav = 0:1<br />0:2<br />1:2<br />2:2<br />3:2 |góly2 = 02:32 [[Vadim Krasnoslabodcev]]<br />27:42 [[Vadim Krasnoslabodcev]] |tresty1 = 12 |tresty2 = 6 |strely1 = 32 |strely2 = 30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[8. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |skóre = 5 : 2 |mužstvo2 = {{CHE|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 2:2, 2:0) |divákov = 12 448 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H23_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Kari Lehtonen]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Reto Berra]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 = {{minivlajka|Kanada}} David Lewis |čiarový = {{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |góly1 = [[Jarkko Immonen]] 06:30<br /><br />[[Leo Komarov]] 26:05<br />[[Jarkko Immonen]] 36:45<br /><br />[[Valtteri Filppula]] 49:46<br />[[Valtteri Filppula]] 51:56 |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />3:2<br />4:2<br />5:2 |góly2 = <br />25:44 [[Andres Ambühl]] <br /><br /><br />37:44 [[Roman Wick]] |tresty1 = 18 |tresty2 = 10 |strely1 = 26 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2|4=_na_MS_2012}}''' |skóre = 4 : 2 |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:1, 1:0, 2:1) |divákov = 3 706 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H25_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Ján Laco]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Vitalij Jeremejev]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov |rozhodca2 = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |čiarový = {{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen |čiarový2 = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |góly1 = [[Dominik Graňák]] 01:08<br /><br />[[Libor Hudáček]] 37:49<br /><br />[[Tomáš Kopecký]] 48:18<br />[[Tomáš Kopecký]] 59:47 |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />3:2<br />4:2 |góly2 = <br />11:18 [[Jevgenij Rymarev]]<br /><br />43:15 [[Konstantin Puškariov]] |tresty1 = 4 |tresty2 = 8 |strely1 = 33 |strely2 = 22 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[9. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{CHE|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 1:0, 2:1) |divákov = 4 829 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H27_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Cam Ward]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 59:14) - [[Tobias Stephan]]<br />(59:14 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |čiarový = {{minivlajka|Česko}} Petr Blümel |čiarový2 = {{minivlajka|Fínsko}} Masi Puolakka |góly1 = <br />[[John Tavares]] 20:35<br />[[Jordan Eberle]] 40:41<br /><br />[[Ryan Getzlaf]] 48:02 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />3:2 |góly2 = 01:40 [[Damien Brunner]]<br /><br /><br />43:49 [[Goran Bezina]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 8 |strely1 = 30 |strely2 = 30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = 5 : 3 |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:1, 1:1, 2:1) |divákov = 7 441 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H29_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Jimmy Howard]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 09:50) - [[Andrej Mezin]] <br />(09:50 - 59:19) - [[Vitalij Kovaľ]]<br />(59:19 - 59:50) - ''bez brankára''<br />(59:50 - 60:00) - [[Vitalij Kovaľ]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov |rozhodca2 = {{minivlajka|Kanada}} David Lewis |čiarový = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = [[Justin Abdelkader]] 01:39 <br /> [[Cam Atkinson]] 06:31 <br /><br /><br /> [[Nate Thompson]] 38:21 <br /> [[Bobby Ryan]] 52:10 <br /> [[Paul Stastny]] 55:34 |stav = 1:0<br />2:0<br />2:1<br />2:2<br />3:2<br />4:2<br />5:2<br />5:3 |góly2 = <br /><br />16:15 [[Alexej Kaľužnyj]]<br />22:50 [[Alexej Ugarov]]<br /><br /><br /><br />59:50 [[Jevgenij Kovyršin]] |tresty1 = 22 |tresty2 = 16 |strely1 = 36 |strely2 = 26 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[10. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} |skóre = 1 : 7 |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 0:4, 1:2) |divákov = 12 957 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H31_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Fabrice Lhenry]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Petri Vehanen]] |rozhodca = {{minivlajka|USA}} Steve Patafie |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Nórsko}} Jon Killian |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader |góly1 = <br /><br /><br /><br /><br />[[Anthony Guttig]] 43:34 |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />0:5<br />1:5<br />1:6<br />1:7 |góly2 = 10:12 [[Jarkko Immonen]]<br />30:00 [[Mikko Koivu]]<br />33:49 [[Jussi Jokinen]]<br />37:12 [[Janne Niskala]]<br />38:08 [[Niko Kapanen]]<br /><br />44:01 [[Jussi Jokinen]]<br />50:00 [[Juuso Hietanen]] |tresty1 = 14 |tresty2 = 12 |strely1 = 18 |strely2 = 37 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[11. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}} |skóre = 2 : 3 p |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 1:1, 1:1 – 0:1) |divákov = 9 856 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H33_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Vitalij Kolesnik]] - (00:00 - 64:38) |brankár2 = (00:00 - 64:38) - [[Richard Bachman]] |rozhodca = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |rozhodca2 = {{minivlajka|Kanada}} David Lewis |čiarový = {{minivlajka|Česko}} Petr Blümel |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader |góly1 = <br />[[Konstantin Puškariov]] 38:17 <br /><br /> [[Talgat Žajlavov]] 55:54 |stav = 0:1<br />1:1<br />1:2<br />2:2<br />2:3 |góly2 = 34:12 [[J. T. Brown]]<br /><br />44:58 [[Justin Faulk]]<br /><br />64:38 [[Justin Faulk]] |tresty1 = 2 |tresty2 = 4 |strely1 = 19 |strely2 = 50 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[11. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |skóre = 3 : 5 |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:0, 1:3, 0:2) |divákov = 13 059 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H35_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Kari Lehtonen]] - (00:00 - 59:09)<br />''bez brankára'' - (59:09 - 59:36)<br />[[Kari Lehtonen]] - (59:36 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Cam Ward]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Christer Lärking |čiarový = {{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen |čiarový2 = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |góly1 = [[Antti Pihlström]] 05:53<br /> [[Mikko Koivu]] 10:31<br /><br />[[Jussi Jokinen]] 27:36 |stav = 1:0<br />2:0<br />2:1<br />3:1<br />3:2<br />3:3<br />3:4<br />3:5 |góly2 = <br /><br />25:34 [[Alexandre Burrows]]<br /><br />34:31 [[John Tavares]]<br />38:18 [[Jeff Skinner]]<br />46:04 [[Evander Kane]]<br />59:36 [[Jordan Eberle]] |tresty1 = 4 |tresty2 = 12 |strely1 = 38 |strely2 = 26 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2|4=_na_MS_2012}}''' |skóre = 5 : 1 |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 11:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 4:1, 0:0) |divákov = 9 032 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H37_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Ján Laco]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Vitalij Kovaľ]] |rozhodca = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Nórsko}} Jon Killian |čiarový2 = {{minivlajka|Fínsko}} Masi Puolakka |góly1 = [[Andrej Sekera]] 06:45<br />[[Branko Radivojevič]] 23:16<br />[[Michel Miklík]] 24:58<br />[[Tomáš Kopecký]] 25:48<br />[[Juraj Mikúš]] 26:56 |stav = 1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0<br />5:0<br />5:1 |góly2 = <br /><br /><br /><br /><br />34:56 [[Alexej Kaľužnyj]] |tresty1 = 18 |tresty2 = 8 |strely1 = 40 |strely2 = 31 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[12. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{CHE|lh|2}} |skóre = 2 : 4 |mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 2:1, 0:2) |divákov = 9 155 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H39_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Tobias Stephan]] - (00:00 - 57:29)<br />''bez brankára'' - (57:29 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Cristobal Huet]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Christer Lärking |čiarový = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = <br /><br />[[Damien Brunner]] 33:14<br />[[Damien Brunner]] 35:04 |stav = 0:1<br />0:2<br />1:2<br />2:2<br />2:3<br />2:4 |góly2 = 17:11 [[Yohann Auvitu]]<br />32:44 [[Teddy Da Costa]]<br /><br /><br />46:21 [[Laurent Meunier]]<br />47:05 [[Stéphane Da Costa]] |tresty1 = 31 |tresty2 = 10 |strely1 = 43 |strely2 = 27 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}} |skóre = 0 : 8 |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 0:2, 0:5) |divákov = 4 151 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H41_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Vitalij Kolesnik]] - (00:00 - 43:47)<br />[[Vitalij Jeremejev]] - (43:47 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Devan Dubnyk]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 = {{minivlajka|USA}} Steve Patafie |čiarový = {{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |góly1 = |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />0:5<br />0:6<br />0:7<br />0:8 |góly2 = 15:45 [[Dion Phaneuf]]<br />32:05 [[Corey Perry]]<br />37:03 [[Alexandre Burrows]]<br />42:57 [[Evander Kane]]<br />43:39 [[John Tavares]]<br />43:47 [[Teddy Purcell]]<br />45:53 [[Dion Phaneuf]]<br />56:13 [[Ryan Nugent-Hopkins]] |tresty1 = 8 |tresty2 = 10 |strely1 = 24 |strely2 = 58 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[13. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |skóre = 0 : 5 |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 0:2, 0:2) |divákov = 12 652 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H43_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Kari Lehtonen]] - (00:00 - 52:24)<br />[[Petri Vehanen]] - (52:24 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Jimmy Howard]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Česko}} Petr Blümel |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />0:5 |góly2 = 16:19 [[Max Pacioretty]]<br />35:33 [[Kyle Palmieri]]<br />37:56 [[Justin Faulk]]<br />42:12 [[Chris Butler]]<br />44:08 [[Bobby Ryan]] |tresty1 = 39 |tresty2 = 6 |strely1 = 18 |strely2 = 31 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[13. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{CHE|lh|2}} |skóre = 0 : 1 |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 0:0, 0:0) |divákov = 4 257 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H45_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Reto Berra]] - (00:00 - 59:29)<br />''bez brankára'' - (59:29 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Ján Laco]] |rozhodca = {{minivlajka|Kanada}} David Lewis |rozhodca2 = {{minivlajka|USA}} Steve Patafie |čiarový = {{minivlajka|Fínsko}} Masi Puolakka |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader |góly1 = |stav = 0:1 |góly2 = 18:13 [[Tomáš Tatar]] |tresty1 = 4 |tresty2 = 2 |strely1 = 21 |strely2 = 30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[14. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{BLR|lh|2}} |skóre = 1 : 2 |mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 0:1, 0:1) |divákov = 5 583 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H47_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Vitalij Kovaľ]] - (00:00 - 37:57)<br />[[Dmitrij Miľčakov]] - (37:57 - 59:08)<br />''bez brankára'' - (59:08 - 59:54)<br />[[Dmitrij Milchakov]] - (59:54 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Cristobal Huet]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |čiarový = {{minivlajka|Nórsko}} Jon Killian |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |góly1 = [[Alexej Kaľužnyj]] 08:15 |stav = 1:0<br />1:1<br />1:2 |góly2 = <br />37:57 [[Kevin Hecquefeuille]]<br />58:43 [[Yohann Auvitu]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 10 |strely1 = 22 |strely2 = 32 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[14. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}} |skóre = 1 : 4 |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0 , 0:3, 1:1) |divákov = 12 443 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H49_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Vitalij Kolesnik]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Petri Vehanen]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Christer Lärking |čiarový = {{minivlajka|Česko}} Petr Blümel |čiarový2 = {{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen |góly1 = <br /><br /><br /><br />[[Konstantin Puškariov]] 49:03 |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />1:4 |góly2 = 24:02 [[Jussi Jokinen]]<br />31:38 [[Mikko Mäenpää]]<br />37:43 [[Valtteri Filppula]]<br />41:15 [[Valtteri Filppula]] |tresty1 = 18 |tresty2 = 10 |strely1 = 18 |strely2 = 48 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[15. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |skóre = 5 : 1 |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 11:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:1, 3:0, 1:0) |divákov = 9 140 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H51_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Cam Ward]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Dmitrij Miľčakov]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Georg Jablukov |rozhodca2 = {{minivlajka|USA}} Steve Patafie |čiarový = {{minivlajka|Fínsko}} Masi Puolakka |čiarový2 = {{minivlajka|Nemecko}} Andre Schrader |góly1 = [[Ryan O’Reilly]] 02:16<br /><br />[[Corey Perry]] 29:10<br />[[Ryan Getzlaf]] 32:46<br />[[Ryan Nugent-Hopkins]] 34:11<br />[[Ryan O’Reilly]] 48:16 |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />4:1<br />5:1 |góly2 = <br />14:25 [[Sergej Kosticynov]] |tresty1 = 58 |tresty2 = 45 |strely1 = 28 |strely2 = 18 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2|4=_na_MS_2012}}''' |skóre = 5 : 4 |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:2, 1:1, 2:1) |divákov = 7 481 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H53_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Ján Laco]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 58:41) - [[Cristobal Huet]]<br />(58:41 - 58:55) - ''bez brankára''<br />(58:55 - 59:24) - [[Cristobal Huet]]<br />(59:24 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = [[Milan Bartovič]] 02:36<br />[[Tomáš Kopecký]] 06:50<br /><br /><br />[[Michal Handzuš]] 35:26<br /><br />[[Branko Radivojevič]] 40:39<br /><br />[[Branko Radivojevič]] 50:27 |stav = 1:0<br />2:0<br />2:1<br />2:2<br />3:2<br />3:3<br />4:3<br />4:4<br />5:4 |góly2 = <br /><br />07:11 [[Yorick Treille]]<br />15:00 [[Teddy Da Costa]]<br /><br />39:21 [[Damien Fleury]]<br /><br />45:17 [[Antoine Roussel]] |tresty1 = 4 |tresty2 = 20 |strely1 = 29 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[15. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = 5 : 2 |mužstvo2 = {{CHE|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 2:1, 3:1) |divákov = 9 212 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272H55_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Jimmy Howard]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Reto Berra]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Christer Lärking |čiarový = {{minivlajka|Nórsko}} Jon Killian |čiarový2 = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |góly1 = <br />[[Bobby Ryan]] 22:39<br />[[Cam Fowler]] 36:52<br />[[Paul Stastny]] 45:22<br />[[Alex Goligoski]] 46:04<br /><br />[[Jeff Petry]] 54:59 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />4:1<br />4:2<br />5:2 |góly2 = 20:21 [[Ivo Rüthemann]]<br /><br /><br /><br /><br />54:43 [[Morris Trachsler]] |tresty1 = 10 |tresty2 = 8 |strely1 = 24 |strely2 = 27 }} == Skupina S == === Tabuľka === [[Súbor:Sverige - Norge 2012 bild 17.JPG|náhľad|Zápas Švédska s Nórskom]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !Por. !width=165|Mužstvo !width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}} !width=40|{{Tooltip| V | Výhry (3b)}} !width=40|{{Tooltip| VP | Výhry v predĺžení alebo po nájazdoch (2b)}} !width=40|{{Tooltip| PP | Prehry v predĺžení alebo po nájazdoch (1b)}} !width=40|{{Tooltip| P | Prehry (0b)}} !width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}} !width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}} !width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}} !width=40|{{Tooltip| B | Body}} |- style="background:#ccffcc;" |1. | style="text-align:left;"| {{RUS|lh|1}} | 7 || 7 || 0 || 0 || 0 || 27 || 8 || +19 || '''21''' |- style="background:#ccffcc;" |2. | style="text-align:left;"| {{SWE|lh|1}} | 7 || 6 || 0 || 0 || 1 || 29 || 15 || +14 || '''18''' |- style="background:#ccffcc;" |3. | style="text-align:left;" | {{CZE|lh|1}} | 7 || 4 || 1 || 0 || 2 || 24 || 11 || +13 || '''14''' |- style="background:#ccffcc;" |4. | style="text-align:left;" | {{NOR|lh|1}} | 7 || 4 || 0 || 1 || 2 || 33 || 19 || +14 || '''13''' |- |5. | style="text-align:left;" | {{LVA|lh|1}} | 7 || 2 || 0 || 0 || 5 || 11 || 19 || –8 || '''6''' |- |6. | style="text-align:left;" | {{DEU|lh|1}} | 7 || 2 || 0 || 0 || 5 || 14 || 31 || –17 || '''6''' |- |7. | style="text-align:left;" | {{DEN|lh|1}} | 7 || 1 || 0 || 1 || 5 || 13 || 23 || –10 || '''4''' |- style="background:#ffcccc;" |8. | style="text-align:left;" | {{ITA|lh|1}} | 7 || 0 || 1 || 0 || 6 || 6 || 31 || –25 || '''2''' |- |} === Zápasy === {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[4. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{DEU|lh|2}}''' |skóre = 3 : 0 |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 12:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 1:0, 1:0) |divákov = 1 033 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S02_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Dennis Endras]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Daniel Bellissimo]] |rozhodca = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |rozhodca2 = {{minivlajka|USA}} Steve Patafie |čiarový = {{minivlajka|Francúzsko}} Pierre Dehaen |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} François Dussureault |góly1 = [[Christoph Schubert]] 16:16 <br /> [[Patrick Reimer]] 22:42 <br /> [[Christopher Fischer]] 45:11 |stav = 1:0 <br /> 2:0 <br /> 3:0 |góly2 = |tresty1 = 6 |tresty2 = 10 |strely1 = 46 |strely2 = 22 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[4. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = 2 : 0 |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 1:0, 1:0) |divákov = 1 610 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S04_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Jakub Kovář]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Frederik Andersen]] |rozhodca = {{minivlajka|USA}} Keith Kaval |rozhodca2 = {{minivlajka|Kanada}} David Lewis |čiarový = {{minivlajka|USA}} Jonathan Morrison |čiarový2 = {{minivlajka|Fínsko}} Sakari Suominen |góly1 = [[Aleš Hemský]] 39:55 <br /> [[Petr Tenkrát]] 57:21 |stav = 1:0 <br /> 2:0 |góly2 = |tresty1 = 8 |tresty2 = 8 |strely1 = 24 |strely2 = 26 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[4. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 1 |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 1:1, 1:0) |divákov = 7 770 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S06_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Jhonas Enroth]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 59:35) - [[Lars Haugen]]<br />(59:35 - 59:42) - ''bez brankára''<br />(59:42 - 60:00) - [[Lars Haugen]] |rozhodca = {{minivlajka|Slovensko}} Vladimír Baluška |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Brent Reiber |čiarový = {{minivlajka|Estónsko}} Anton Seminov |čiarový2 = {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach |góly1 = [[Jakob Silfverberg]] 16:48 <br /><br /> [[Marcus Krüger]] 22:29 <br /> [[Loui Eriksson]] 44:18 |stav = 1:0 <br /> 1:1 <br /> 2:1 <br /> 3:1 |góly2 = <br />21:46 [[Mads Hansen]] |tresty1 = 18 |tresty2 = 16 |strely1 = 44 |strely2 = 20 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[5. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{LVA|lh|2}} |skóre = 2 : 5 |mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 0:2, 1:3) |divákov = 5 219 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S08_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Edgars Masaļskis]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Semion Varlamov]] |rozhodca = {{minivlajka|USA}} Keith Kaval |rozhodca2 = {{minivlajka|Kanada}} David Lewis |čiarový = {{minivlajka|Kanada}} François Dussureault |čiarový2 = {{minivlajka|Fínsko}} Sakari Suominen |góly1 = [[Miks Indrasis]] 11:32<br /><br /><br /><br /><br />[[Kaspars Daugavinš]] 55:21 |stav = 1:0<br /> 1:1 <br /> 1:2 <br /> 1:3<br /> 1:4<br /> 2:4<br /> 2:5 |góly2 = <br />33:45 [[Ilia Nikulin]]<br />36:29 [[Jevgenij Malkin]]<br />45:03 [[Jevgenij Malkin]]<br />50:53 [[Alexander Popov]]<br /><br />56:53 [[Jevgenij Kuznecov]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 8 |strely1 = 26 |strely2 = 40 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[5. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 4 : 1 |mužstvo2 = {{CZE|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 1:0, 2:1) |divákov = 10 076 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S10_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Viktor Fasth]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Jakub Štěpánek]] |rozhodca = {{minivlajka|Fínsko}} Antti Boman |rozhodca2 = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|Bielorusko}} Ivan Deďuľa |góly1 = [[Johan Franzén]] 02:42 <br /> [[Niklas Kronwall]] 20:50 <br /><br /> [[Niklas Persson]] 50:24 <br /> [[Niklas Persson]] 58:04 |stav = 1:0 <br /> 2:0 <br /> 2:1 <br /> 3:1 <br /> 4:1 |góly2 = <br /><br />43:44 [[Jakub Petružálek]] |tresty1 = 8 |tresty2 = 6 |strely1 = 20 |strely2 = 17 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[6. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{DEN|lh|2}} |skóre = 3 : 4 p |mužstvo2 = '''{{ITA|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 12:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:2, 3:1, 0:0 – 0:1) |divákov = 2 878 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S12_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Frederik Andersen]] - (00:00 - 60:52) |brankár2 = (00:00 - 60:52) - [[Daniel Bellissimo]] |rozhodca = {{minivlajka|Slovensko}} Vladimír Baluška |rozhodca2 = {{minivlajka|Fínsko}} Antti Boman |čiarový = {{minivlajka|Bielorusko}} Ivan Deďuľa |čiarový2 = {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach |góly1 = <br /><br />[[Lars Eller]] 20:14<br /> [[Jesper Jensen]] 24:42 <br /> [[Jesper Jensen]] 31:53 |stav = 0:1 <br /> 0:2 <br /> 1:2 <br /> 2:2<br /> 3:2<br /> 3:3<br /> 3:4 |góly2 = 14:12 [[Luca Ansoldi]]<br />14:30 [[Matthew de Marchi]]<br /><br /><br /><br />33:56 [[Matthew de Marchi]]<br />60:52 [[Giulio Scandella]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 8 |strely1 = 35 |strely2 = 24 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[6. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 4 : 2 |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 3:2, 1:0) |divákov = 4 438 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S14_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Semion Varlamov]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Lars Volden]] |rozhodca = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |rozhodca2 = {{minivlajka|USA}} Steve Patafie |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|USA}} Jonathan Morisson |góly1 = [[Pavel Dacjuk]] 21:21<br />[[Denis Denisov]] 27:01<br /><br />[[Nikolaj Kuľomin]] 32:46<br /><br />[[Alexander Perežogin]] 40:40 |stav = 1:0<br /> 2:0 <br /> 2:1 <br /> 3:1<br />3:2<br /> 4:2 |góly2 = <br /><br />30:34 [[Morten Ask]]<br /><br />35:52 [[Marius Holtet]] |tresty1 = 8 |tresty2 = 10 |strely1 = 46 |strely2 = 21 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[6. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{DEU|lh|2}} |skóre = 2 : 3 |mužstvo2 = '''{{LVA|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 2:1, 0:1) |divákov = 4 162 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S16_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Dennis Endras]] - (00:00 - 59:05)<br />''bez brankára'' - (59:05 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Edgars Masaļskis]] |rozhodca = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Francúzsko}} Pierre Dehaen |čiarový2 = {{minivlajka|Estónsko}} Anton Semionov |góly1 = <br /><br />[[John Tripp]] 24:58<br /> [[Kai Hospelt]] 32:03 |stav = 0:1 <br /> 0:2 <br /> 1:2 <br /> 2:2<br /> 2:3 |góly2 = 11:09 [[Miks Indrasis]]<br />23:10 [[Mikelis Redlihs]]<br /><br /><br />52:15 [[Alexejs Širokovs]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 0 |strely1 = 37 |strely2 = 27 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = 4 : 3 sn |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:1, 1:1, 1:1 – 0:0, 1:0) |divákov = 3 383 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S18_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Jakub Kovář]] - (00:00 - 65:00) |brankár2 = (00:00 - 65:00) - [[Lars Haugen]] |rozhodca = {{minivlajka|Kanada}} David Lewis |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Francúzsko}} Pierre Dehaen |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} François Dussureault |góly1 = <br />[[Aleš Hemský]] 16:41 <br /><br /> [[David Krejčí]] 37:04<br /> [[Michael Frolík]] 47:56 |stav = 0:1 <br /> 1:1 <br /> 1:2 <br /> 2:2<br /> 3:2<br /> 3:3 |góly2 = 11:16 [[Ken André Olimb]]<br /><br />21:39 [[Lars Erik Spets]]<br /><br /><br />50:51 [[Jonas Holøs]] |tresty1 = 8 |tresty2 = 4 |strely1 = 31 |strely2 = 31 |nájazdy1 = [[Aleš Hemský]] {{sn-gól}}<br />[[Petr Nedvěd]] {{sn-nep}}<br />[[David Krejčí]] {{sn-nep}} |nájazdy2 = {{sn-nep}} [[Per-Åge Skrøder]]<br />{{sn-nep}} [[Patrick Thoresen]]<br />{{sn-nep}} [[Morten Ask]] }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[7. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{DEN|lh|2}} |skóre = 4 : 6 |mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:4, 1:2, 2:0) |divákov = 8 119 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S20_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Frederik Andersen]] - (00:00 - 59:30)<br />''bez brankára'' - (59:30 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Jhonas Enroth]] |rozhodca = {{minivlajka|USA}} Keith Kaval |rozhodca2 = {{minivlajka|USA}} Steve Patafie |čiarový = {{minivlajka|Fínsko}} Sakari Suominen |čiarový2 = {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach |góly1 = <br /><br /><br /><br />[[Nichlas Hardt]] 18:27<br /><br /><br />[[Nichlas Hardt]] 38:47<br />[[Lars Eller]] 40:21<br />[[Morten Green]] 51:27 |stav = 0:1 <br /> 0:2 <br /> 0:3 <br /> 0:4<br /> 1:4<br /> 1:5<br /> 1:6<br /> 2:6<br /> 3:6<br /> 4:6 |góly2 = 02:06 [[Viktor Stalberg]]<br />06:06 [[Loui Eriksson]] <br />11:05 [[Loui Eriksson]] <br />11:43 [[Viktor Stalberg]]<br /><br />20:43 [[Daniel Alfredsson]]<br />29:16 [[Jonas Brodin]] |tresty1 = 10 |tresty2 = 12 |strely1 = 18 |strely2 = 42 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[8. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{LVA|lh|2}}''' |skóre = 5 : 0 |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 2:0, 2:0) |divákov = 2 785 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S22_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Edgars Masaļskis]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 40:43) - [[Daniel Bellissimo]]<br />(40:43 - 60:00) - [[Thomas Tragust]] |rozhodca = {{USA}} Keith Kaval |rozhodca2 = {{RUS}} Konstantin Olenin |čiarový = {{USA}} Jonathan Morisson |čiarový2 = {{FIN}} Sakari Suominen |góly1 = [[Ronalds Keninš]] 18:24<br />[[Gints Meija]] 24:16<br />[[Oskars Bartulis]] 37:54<br />[[Miks Indrasis]] 40:43<br />[[Mikelis Redlihs]] 42:31 |stav = 1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0<br />5:0 |góly2 = |tresty1 = 4 |tresty2 = 14 |strely1 = 35 |strely2 = 23 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[8. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 2 : 0 |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 0:0, 1:0) |divákov = 2 897 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S24_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Semion Varlamov]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Dimitrij Kotschnew]] |rozhodca = {{minivlajka|Slovensko}} Vladimír Baluška |rozhodca2 = {{minivlajka|Fínsko}} Antti Boman |čiarový = {{minivlajka|Bielorusko}} Ivan Deďuľa |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} François Dussureault |góly1 = [[Nikolaj Žerdev]] 19:51 <br /> [[Alexej Tereščenko]] 50:35 |stav = 1:0 <br /> 2:0 |góly2 = |tresty1 = 10 |tresty2 = 10 |strely1 = 26 |strely2 = 30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |skóre = 6 : 2 |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:1, 2:1, 2:0) |divákov = 1 357 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S26_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Haugen Lars]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Bellissimo Daniel]] |rozhodca = {{minivlajka|Slovensko}} Vladimír Baluška |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|Estónsko}} Anton Semionov |góly1 = [[Mats Trygg]] 03:06 <br /> <br /> [[Patrick Thoresen]] 16:51 <br /> [[Marius Holtet]] 24:27 <br /> [[Anders Bastiansen]] 30:35 <br /> <br /> [[Mats Trygg]] 48:11 <br /> [[Per-Åge Skrøder]] 54:49 |stav = 1:0 <br /> 1:1 <br /> 2:1 <br /> 3:1 <br /> 4:1 <br /> 4:2 <br /> 5:2 <br /> 6:2 |góly2 = <br /> 05:11 [[Luca Ansoldi]] <br /> <br /> <br /> <br /> 32:35 [[Alexander Egger]] |tresty1 = 24 |tresty2 = 14 |strely1 = 39 |strely2 = 18 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[9. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 5 : 2 |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:1, 2:1, 2:0) |divákov = 11 500 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S28_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Viktor Fasth]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Dennis Endras]] |rozhodca = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Konstantin Olenin |čiarový = {{minivlajka|Francúzsko}} Pierre Dehaen |čiarový2 = {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach |góly1 = [[Marcus Krüger]] 01:17<br /><br />[[Viktor Stalberg]] 26:38<br />[[Erik Karlsson]] 28:14<br /><br />[[Niklas Persson]] 42:30<br />[[Johan Franzén]] 48:32 |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />3:2<br />4:2<br />5:2 |góly2 = <br /> 19:59 [[Philip Gogulla]]<br /><br /><br />36:58 [[Patrick Reimer]] |tresty1 = 2 |tresty2 = 6 |strely1 = 45 |strely2 = 17 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{DEN|lh|2}} |skóre = 1 : 3 |mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:2, 0:1, 0:0) |divákov = 2 117 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S30_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Simon Nielsen]] - (00:00 - 59:15)<br />''bez brankára'' - (59:15 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Konstantin Barulin]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Morgan Johansson |čiarový = {{minivlajka|Francúzsko}} Pierre Dehaen |čiarový2 = {{minivlajka|Fínsko}} Sakari Suominen |góly1 = <br />[[Lars Eller]] 04:11 |stav = 0:1<br />1:1<br />1:2<br />1:3 |góly2 = 02:08 [[Jevgenij Medvedev]]<br /><br />13:35 [[Jevgenij Malkin]]<br />26:32 [[Dmitrij Kalinin]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 2 |strely1 = 36 |strely2 = 52 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[10. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 1 |mužstvo2 = {{LVA|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 1:1, 2:0) |divákov = 2 570 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S32_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Jakub Kovář]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Edgars Masaļskis]] |rozhodca = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |čiarový = {{minivlajka|Bielorusko}} Ivan Deďuľa |čiarový2 = {{minivlajka|USA}} Jonathan Morisson |góly1 = <br />[[Milan Michálek]] 28:58<br />[[Petr Nedvěd]] 50:50<br />[[Tomáš Plekanec]] 53:22 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />3:1 |góly2 = 23:55 [[Armands Berzinš]] |tresty1 = 12 |tresty2 = 10 |strely1 = 34 |strely2 = 26 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[11. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |skóre = 0 : 6 |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:2, 0:3, 0:1) |divákov = 2 753 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S34_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Thomas Tragust]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Jakub Štěpánek]] |rozhodca = {{minivlajka|Švédsko}} Morgan Johansson |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Konstantin Olenin |čiarový = {{minivlajka|Estónsko}} Anton Semionov |čiarový2 = {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach |góly1 = |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />0:5<br />0:6 |góly2 = 05:56 [[Petr Nedvěd]] <br />12:45 [[Jiří Novotný (hokejista)|Jiří Novotný]]<br />27:15 [[Petr Čáslava]]<br />31:45 [[Aleš Hemský]]<br />32:45 [[Petr Čáslava]]<br />54:29 [[Martin Erat]] |tresty1 = 12 |tresty2 = 8 |strely1 = 20 |strely2 = 41 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[11. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 7 : 3 |mužstvo2 = {{SWE|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:2, 2:1, 4:0) |divákov = 11 500 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S36_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Semion Varlamov]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Viktor Fasth]] |rozhodca = {{minivlajka|Fínsko}} Antti Boman |rozhodca2 = {{minivlajka|USA}} Keith Kaval |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} François Dussureault |góly1 = <br />[[Alexander Popov]] 10:27<br /><br /><br />[[Jevgenij Malkin]] 36:00<br />[[Alexej Jemelin]] 38:27<br />[[Alexander Perežogin]] 40:15<br />[[Jevgenij Malkin]] 42:40<br />[[Jevgenij Malkin]] 51:08<br />[[Denis Denisov]] 59:06 |stav = 0:1<br />1:1<br />1:2<br />1:3<br />2:3<br />3:3<br />4:3<br />5:3<br />6:3<br />7:3 |góly2 = 05:57 [[Erik Karlsson]]<br /><br />14:33 [[Henrik Zetterberg]]<br />29:36 [[Johan Franzén]] |tresty1 = 37 |tresty2 = 10 |strely1 = 36 |strely2 = 46 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |skóre = 3 : 0 |mužstvo2 = {{LVA|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 12:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 2:0, 0:0) |divákov = 5 332 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S38_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Lars Haugen]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Edgars Masaļskis]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Konstantin Olenin |čiarový = {{minivlajka|Fínsko}} Sakari Suominen |čiarový2 = {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach |góly1 = [[Jonas Holøs]] 12:43<br />[[Andreas Martinsen]] 25:54<br />[[Patrick Thoresen]] 38:43 |stav = 1:0 <br /> 2:0 <br /> 3:0 |góly2 = |tresty1 = 8 |tresty2 = 22 |strely1 = 30 |strely2 = 25 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[12. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{DEU|lh|2}}''' |skóre = 2 : 1 |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 1:1, 1:0) |divákov = 5 107 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S40_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Dennis Endras]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 59:05) - [[Frederik Andersen]]<br />(59:05 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Slovensko}} Vladimír Baluška |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|Bielorusko}} Ivan Deďuľa |góly1 = <br />[[Thomas Greilinger]] 37:10<br />[[Philip Gogulla]] 48:24 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1 |góly2 = 21:35 [[Morten Green]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 2 |strely1 = 27 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |skóre = 0 : 4 |mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:2, 0:1, 0:1) |divákov = 8 979 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S42_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Daniel Bellissimo]] - (00:00 - 52:54)<br />[[Thomas Tragust]] - (52:54 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Viktor Fasth]] |rozhodca = {{minivlajka|Fínsko}} Antti Boman |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |čiarový = {{minivlajka|USA}} Jonathan Morisson |čiarový2 = {{minivlajka|Estónsko}} Anton Semionov |góly1 = |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4 |góly2 = 05:13 [[Marcus Krüger]]<br />19:12 [[Staffan Kronwall]]<br />25:45 [[Erik Karlsson]]<br />41:45 [[Gabriel Landeskog]] |tresty1 = 16 |tresty2 = 6 |strely1 = 19 |strely2 = 42 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[13. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 2 : 0 |mužstvo2 = {{CZE|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:0, 0:0, 1:0) |divákov = 5 341 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S44_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Konstantin Barulin]] - (00:00 - 52:54) |brankár2 = (00:00 - 59:50) - [[Jakub Kovář]]<br />(59:50 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |čiarový = {{minivlajka|Kanada}} François Dussureault |čiarový2 = {{minivlajka|USA}} Jonathan Morisson |góly1 = [[Alexander Perežogin]] 00:24<br />[[Jevgenij Malkin]] 40:44 |stav = 1:0<br />2:0 |góly2 = |tresty1 = 8 |tresty2 = 8 |strely1 = 23 |strely2 = 30 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[13. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{DEU|lh|2}} |skóre = 4 : 12 |mužstvo2 = '''{{NOR|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:3, 1:6, 3:3) |divákov = 2 462 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S46_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Dennis Endras]] - (00:00 - 05:35)<br />[[Dimitrij Kotschnew]] - (05:35 - 40:00)<br />[[Dennis Endras]] - (40:00 - 52:46)<br />[[Dimitrij Kotschnew]] - (52:46 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Lars Haugen]] |rozhodca = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |rozhodca2 = {{minivlajka|USA}} Keith Kaval |čiarový = {{minivlajka|Bielorusko}} Ivan Deďuľa |čiarový2 = {{minivlajka|Francúzsko}} Pierre Dehaen |góly1 = <br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br />[[Patrick Reimer]] 38:25<br /><br />[[Justin Krueger]] 41:01<br /><br />[[Marcus Kink]] 46:27<br /><br />[[Christopher Fischer]] 57:17 |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4<br />0:5<br />0:6<br />0:7<br />0:8<br />0:9<br />1:9<br />1:10<br />2:10<br />2:11<br />3:11<br />3:12<br />4:12 |góly2 = 00:20 [[Patrick Thoresen]]<br />01:28 [[Patrick Thoresen]]<br />05:07 [[Martin Røymark]]<br />23:16 [[Lars Erik Spets]]<br />24:12 [[Juha Kaunismäki]]<br />27:52 [[Jonas Holøs]]<br />32:07 [[Patrick Thoresen]]<br />33:24 [[Per-Åge Skrøder]]<br />34:07 [[Mats Trygg]]<br /><br />40:44 [[Per-Åge Skrøder]]<br /><br />43:15 [[Mads Hansen]]<br /><br />52:05 [[Mats Trygg]] |tresty1 = 26 |tresty2 = 12 |strely1 = 29 |strely2 = 32 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[14. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{LVA|lh|2}} |skóre = 0 : 2 |mužstvo2 = '''{{DEN|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 0:2, 0:0) |divákov = 2 197 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S48_74_4_0.pdf |brankár1 = [[Edgars Masaļskis]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 40:00) - [[Frederik Andersen]]<br />(40:00 - 58:08) - [[Maris Jučers]]<br />(58:08 - 59:26) - ''bez brankára''<br />(59:26 - 59:31) - [[Maris Jučers]]<br />(59:31 - 60:00) - ''bez brankára'' |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|Švédsko}} Jimmy Dahmen |góly1 = |stav = 0:1<br />0:2 |góly2 = 24:48 [[Morten Green]]<br />35:23 [[Morten Madsen]] |tresty1 = 10 |tresty2 = 22 |strely1 = 35 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[14. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |skóre = 0 : 4 |mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 0:2, 0:1) |divákov = 2 336 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S50_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Thomas Tragust]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 20:00) - [[Semion Varlamov]]<br />(00:00 - 40:00) - [[Michail Biriukov]] |rozhodca = {{minivlajka|Slovensko}} Vladimír Baluška |rozhodca2 = {{minivlajka|Švédsko}} Morgan Johansson |čiarový = {{minivlajka|Estónsko}} Anton Semionov |čiarový2 = {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach |góly1 = |stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4 |góly2 = 10:35 [[Pavel Dacjuk]]<br />24:28 [[Jevgenij Kuznecov]]<br />28:07 [[Jevgenij Biriukov]]<br />53:38 [[Alexander Popov]] |tresty1 = 4 |tresty2 = 2 |strely1 = 29 |strely2 = 40 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[15. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |skóre = 6 : 2 |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 12:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 5:0, 1:2) |divákov = 2 054 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S52_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Lars Haugen]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Frederik Andersen]] |rozhodca = {{minivlajka|Švédsko}} Morgan Johansson |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |čiarový = {{minivlajka|Bielorusko}} Ivan Deďuľa |čiarový2 = {{minivlajka|Estónsko}} Anton Semionov |góly1 = [[Lars Erik Spets]] 26:12<br />[[Morten Ask]] 27:29<br />[[Per-Åge Skrøder]] 35:35<br />[[Jonas Holøs]] 39:39<br />[[Patrick Thoresen]] 48:24<br /><br /><br />[[Mats Trygg]] 55:39 |stav = 1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0<br />5:0<br />5:1<br />5:2<br />6:2 |góly2 = <br /><br /><br /><br /><br />43:03 [[Morten Madsen]]<br />47:50 [[Morten Poulsen]] |tresty1 = 22 |tresty2 = 45 |strely1 = 27 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = 8 : 1 |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 16:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (3:1, 3:0, 2:0) |divákov = 2 114 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S54_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Jakub Štěpánek]] - (00:00 - 50:48)<br />[[Petr Mrázek (hokejista)|Petr Mrázek]] - (50:48 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Dennis Endras]] |rozhodca = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Konstantin Olenin |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|Fínsko}} Sakari Suominen |góly1 = [[Aleš Hemský]] 01:58<br /><br />[[Lukáš Krajíček]] 10:34<br />[[Martin Erat]] 16:05<br />[[Petr Koukal]] 25:01<br />[[David Krejčí]] 29:55<br />[[Jiří Novotný (hokejista)|Jiří Novotný]] 34:22<br />[[Petr Koukal]] 44:34<br />[[Miroslav Blaťák]] 46:42 |stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />4:1<br />5:1<br />6:1<br />7:1<br />8:1 |góly2 = <br />07:36 [[Thomas Greilinger]] |tresty1 = 4 |tresty2 = 14 |strely1 = 39 |strely2 = 18 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[15. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 4 : 0 |mužstvo2 = {{LVA|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:0, 1:0, 1:0) |divákov = 9 358 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272S56_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Viktor Fasth]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Māris Jučers]] |rozhodca = {{minivlajka|Slovensko}} Vladimír Baluška |rozhodca2 = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |čiarový = {{minivlajka|Francúzsko}} Pierre Dehaen |čiarový2 = {{minivlajka|USA}} Jonathan Morisson |góly1 = [[Loui Eriksson]] 04:39<br />[[Jakob Silfverberg]] 14:40<br />[[Henrik Zetterberg]] 33:45<br />[[Johan Franzén]] 52:18 |stav = 1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0 |góly2 = |tresty1 = 6 |tresty2 = 33 |strely1 = 44 |strely2 = 22 }} == Play-off == [[Súbor:Welcoming SK hockey players.jpg|náhľad|Vítanie slovenského tímu v Bratislave]] {{Play-off majstrovstvá sveta hokej | RD1-nasadený1=H1 | RD1-tím1= {{CAN|lh|1}} | RD1-skóre1= 3 | RD1-nasadený2=H4 | RD1-tím2= '''{{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}}''' | RD1-skóre2= '''4''' | RD1-nasadený3=S2 | RD1-tím3= {{SWE|lh|1}} | RD1-skóre3= 3 | RD1-nasadený4=S3 | RD1-tím4= '''{{CZE|lh|1}}''' | RD1-skóre4= '''4''' | RD1-nasadený5=S1 | RD1-tím5= '''{{RUS|lh|1}}''' | RD1-skóre5='''5''' | RD1-nasadený6=S4 | RD1-tím6= {{NOR|lh|1}} | RD1-skóre6=2 | RD1-nasadený7=H2 | RD1-tím7= {{USA|lh|1}} | RD1-skóre7= 2 | RD1-nasadený8=H3 | RD1-tím8= '''{{FIN|lh|1}}''' | RD1-skóre8= '''3''' | RD2-nasadený1=VŠF1 | RD2-tím1='''{{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}}''' | RD2-skóre1='''3''' | RD2-nasadený2=VŠF2 | RD2-tím2={{CZE|lh|1}} | RD2-skóre2= 1 | RD2-nasadený3=VŠF3 | RD2-tím3='''{{RUS|lh|1}}''' | RD2-skóre3='''6''' | RD2-nasadený4=VŠF4 | RD2-tím4={{FIN|lh|1}} | RD2-skóre4=2 | RD3-nasadený1=VSF1 | RD3-tím1={{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}} | RD3-skóre1=2 | RD3-nasadený2=VSF2 | RD3-tím2='''{{RUS|lh|1}}''' | RD3-skóre2='''6''' | RD4-nasadený1=PSF1 | RD4-tím1='''{{CZE|lh|1}}''' | RD4-skóre1='''3''' | RD4-nasadený2=PSF2 | RD4-tím2={{FIN|lh|1}} | RD4-skóre2=2 }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[17. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |skóre = 3 : 4 |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 12:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:2, 2:0, 0:2) |divákov = 11 568 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272357_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Cam Ward]] - (00:00 - 58:45) <br /> (58:45 - 60:00) - ''bez brankára'' |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Ján Laco]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Martin Fraňo |rozhodca2 = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |čiarový = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |čiarový2 = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |góly1 = <br /><br />[[Evander Kane]] 16:14<br />[[Jeff Skinner]] 26:30<br />[[Alexandre Burrows]] 37:43 |stav = 0:1<br />0:2<br />1:2<br />2:2<br />3:2<br />3:3<br />3:4 |góly2 = 05:57 [[Tomáš Kopecký]]<br />09:14 [[Miroslav Šatan]]<br /><br /><br /><br /> 53:25 [[Milan Bartovič]] <br /> 57:32 [[Michal Handzuš]] |tresty1 = 31 |tresty2 = 6 |strely1 = 36 |strely2 = 28 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[17. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 5 : 2 |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 14:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:1, 0:1, 3:0) |divákov = 7 519 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272358_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Semion Varlamov]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Lars Haugen]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|Fínsko}} Sakari Suominen |góly1 = <br />[[Alexander Ovečkin]] 11:33<br />[[Alexander Popov]] 14:09<br /><br />[[Alexej Jemelin]] 40:55<br />[[Nikolaj Žerdev]] 50:43<br />[[Iľja Nikulin]] 54:52 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />3:2<br />4:2<br />5:2 |góly2 = 07:26 [[Per-Åge Skrøder]]<br /><br /><br />20:28 [[Patrick Thoresen]] |tresty1 = 2 |tresty2 = 8 |strely1 = 45 |strely2 = 21 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[17. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{USA|lh|2}} |skóre = 2 : 3 |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:0, 1:1, 1:2) |divákov = 12 426 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272359_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Jimmy Howard]] - (00:00 - 19:58)<br />''bez brankára'' - (19:58 - 20:00)<br />[[Jimmy Howard]] - (20:00 - 59:51)<br />''bez brankára'' - (59:51 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Petri Vehanen]] |rozhodca = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |rozhodca2 = {{minivlajka|Rusko}} Konstantin Olenin |čiarový = {{minivlajka|Česko}} Petr Blümel |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = <br />[[Kyle Palmieri]] 33:48<br />[[Bobby Ryan]] 41:49 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />2:2<br />2:3 |góly2 = 33:27 [[Jesse Joensuu]]<br /><br /><br />53:02 [[Mikko Koivu]]<br /> 59:51 [[Jesse Joensuu]] |tresty1 = 2 |tresty2 = 0 |strely1 = 26 |strely2 = 31 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[17. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{SWE|lh|2}} |skóre = 3 : 4 |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |štadión = [[Globe Arena]], [[Štokholm]] |čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:2, 1:1, 1:1) |divákov = 10 397 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272360_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Viktor Fasth]] - (00:00 - 59:36)<br />''bez brankára'' - (59:36 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Jakub Kovář]] |rozhodca = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Kanada}} François Dussureault |čiarový2 = {{minivlajka|USA}} Jonathan Morisson |góly1 = [[Loui Eriksson]] 07:10<br /><br /><br /><br />[[Henrik Zetterberg]] 39:15<br />[[Jonathan Ericsson]] 40:45 |stav = 1:0<br />1:1<br />1:2<br />1:3<br />2:3<br />3:3<br />3:4 |góly2 = <br />11:50 [[Petr Nedvěd]]<br />16:56 [[Jiří Novotný (hokejista)|Jiří Novotný]]<br />30:27 [[Martin Erat]]<br /><br /><br />59:31 – [[Milan Michálek]] |tresty1 = 6 |tresty2 = 2 |strely1 = 39 |strely2 = 32 }} === Semifinále === {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[19. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 6 : 2 |mužstvo2 = {{FIN|lh|1}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 13:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (2:1, 2:0, 2:1) |divákov = 13 239 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272261_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Semion Varlamov]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Petri Vehanen]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Kanada}} François Dussureault |čiarový2 = {{minivlajka|USA}} Jonathan Morisson |góly1 = <br />[[Jevgenij Malkin]] 15:33<br />[[Jevgenij Malkin]] 19:06<br />[[Alexander Ovečkin]] 29:47<br />[[Jevgenij Malkin]] 37:46<br />[[Denis Kokarev]] 41:05<br />[[Sergej Širokov]] 48:41 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />4:1<br />5:1<br />6:1<br />6:2 |góly2 = 07:28 [[Janne Niskala]]<br /><br /><br /><br /><br /><br /><br />56:04 [[Mikael Granlund]] |tresty1 = 4 |tresty2 = 8 |strely1 = 23 |strely2 = 31 }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[19. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{CZE|lh|2}} |skóre = 1 : 3 |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 17:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (0:1, 1:0, 0:2) |divákov = 12 355 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272262_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Jakub Kovář]] - (00:00 - 46:24)<br />[[Jakub Štěpánek]] - (46:24 - 58:17)<br />''bez brankára'' - (58:17 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Ján Laco]] |rozhodca = {{minivlajka|Nemecko}} Lars Brüggemann |rozhodca2 = {{minivlajka|Fínsko}} Jari Levonen |čiarový = {{minivlajka|Nemecko}} Sirko Schulz |čiarový2 = {{minivlajka|Kanada}} Jesse Wilmot |góly1 = <br />[[Michael Frolík]] 30:45 |stav = 0:1<br />1:1<br />1:2<br />1:3 |góly2 = 15:52 [[Miroslav Šatan]]<br /><br />40:56 [[Miroslav Šatan]]<br />44:23 [[Libor Hudáček]] |tresty1 = 0 |tresty2 = 6 |strely1 = 37 |strely2 = 28 }} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 |bg = #FFDAB9 |dátum = [[20. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = {{FIN|lh|1}} |skóre = 2 : 3 |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:3, 0:0, 1:0) |divákov = 12 879 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272163_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Petri Vehanen]] - (00:00 - 58:56)<br />''bez brankára'' - (58:56 - 59:07)<br />[[Petri Vehanen]] - (59:07 - 59:14)<br />''bez brankára'' - (59:14 - 59:56)<br />[[Petri Vehanen]] - (59:56 - 20:00) |brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Jakub Štěpánek]] |rozhodca = {{minivlajka|Rusko}} Viačeslav Bulanov |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Danny Kurmann |čiarový = {{minivlajka|Rusko}} Sergej Šeľanin |čiarový2 = {{minivlajka|Slovensko}} Miroslav Valach |góly1 = <br />[[Mika Pyörälä]] 16:53<br /><br /><br />[[Jussi Jokinen]] 49:01 |stav = 0:1<br />1:1<br />1:2<br />1:3<br />2:3 |góly2 = 12:17 [[Petr Průcha]]<br /><br />17:22 [[Jiří Novotný (hokejista)|Jiří Novotný]]<br />19:07 [[David Krejčí]] |tresty1 = 8 |tresty2 = 12 |strely1 = 36 |strely2 = 28 }} === Finále === {{Hokejbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[20. máj]] [[2012]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|1}}''' |skóre = 6 : 2 |mužstvo2 = {{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}} |štadión = [[Hartwall-areena]], [[Helsinki]] |čas = 19:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |tretiny = (1:1, 3:0, 2:1) |divákov = 13 242 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/272/IHM272164_74_3_0.pdf |brankár1 = [[Semion Varlamov]] - (00:00 - 60:00) |brankár2 = (00:00 - 44:43) - [[Ján Laco]]<br />(44:43 - 60:00) - [[Peter Hamerlík]] |rozhodca = {{minivlajka|Česko}} Antonín Jeřábek |rozhodca2 = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Brent Reiber]] |čiarový = {{minivlajka|Švajčiarsko}} Roger Arm |čiarový2 = {{minivlajka|Česko}} Petr Blümel |góly1 = <br />[[Alexander Siomin]] 09:57<br />[[Alexander Perežogin]] 26:10<br />[[Alexej Tereščenko]] 33:31<br />[[Alexander Siomin]] 35:22<br />[[Pavel Dacjuk]] 43:55<br /><br />[[Jevgenij Malkin]] 58:02 |stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />4:1<br />5:1<br />5:2<br />6:2 |góly2 = 01:06 [[Zdeno Chára]]<br /><br /><br /><br /><br /><br />49:37 [[Zdeno Chára]] |tresty1 = 2 |tresty2 = 4 |strely1 = 42 |strely2 = 31 }} == Vyhodnotenie majstrovstiev == {| border=0 celspacing=0 cellpadding=0 align=center |- valign=top | width="10%" | === Konečné poradie === {| class="wikitable" width="200px" |- style="background:#ffd700;" |align=center|[[Súbor:gold medal icon.svg]]|| {{RUS|lh|1}} |- style="background:#c0c0c0;" |align=center|[[Súbor:silver medal icon.svg]]|| {{SVK|lh|1|4=_na_MS_2012}} |- style="background:#CD853F;" |align=center|[[Súbor:bronze medal icon.svg]]|| {{CZE|lh|1}} |- |align=center|4|| {{FIN|lh|1}} |- |align=center|5|| {{CAN|lh|1}} |- |align=center|6|| {{SWE|lh|1}} |- |align=center|7|| {{USA|lh|1}} |- |align=center|8|| {{NOR|lh|1}} |- |align=center|9|| {{FRA|lh|1}} |- |align=center|10|| {{LVA|lh|1}} |- |align=center|11|| {{CHE|lh|1}} |- |align=center|12|| {{DEU|lh|1}} |- |align=center|13|| {{DEN|lh|1}} |- |align=center|14|| {{BLR|lh|1}} |- style="background:#ffcccc;" |align=center|15|| {{ITA|lh|1}} |- style="background:#ffcccc;" |align=center|16|| {{KAZ|lh|1}} |- |} | width=10 | | width="50%" | <br /> === Najlepší hráči podľa direktoriátu === * Najlepší brankár: {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Laco]] * Najlepší obranca: {{minivlajka|Slovensko}} [[Zdeno Chára]] * Najlepší útočník: {{minivlajka|Rusko}} [[Jevgenij Malkin]] === All-Star Team podľa akreditovaných novinárov === * Brankár: {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Laco]] * Obrana: {{minivlajka|Slovensko}} [[Zdeno Chára]], {{minivlajka|Rusko}} [[Ilia Nikulin]] * Útok: {{minivlajka|Rusko}} [[Jevgenij Malkin]], {{minivlajka|Nórsko}} [[Patrick Thoresen]], {{minivlajka|Švédsko}} [[Henrik Zetterberg]] * Najužitočnejší hráč: {{minivlajka|Rusko}} [[Jevgenij Malkin]] |} == Vysielacie práva IIHF == Viac ako 100 krajín vysielalo zápasy, priame prenosy alebo záznamy majstrovstiev sveta 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=List of broadcasters |url=https://www.infrontsports.com/mediarights/ice-hockey/bplist00/ |dátum prístupu=2022-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220402152615/https://www.infrontsports.com/mediarights/ice-hockey/bplist00/ |dátum archivácie=2022-04-02 }}</ref> {{col-begin}} {{col-2}} {| class="wikitable" |- ! align=center | Krajina ! align=center | Televízia |- | align=left | {{minivlajka|Bielorusko|w}} || [[Belaruskaja Tele-Radio Campanija|BTRC]] |- | style="text-align:left;" rowspan="2"| {{minivlajka|Kanada|w}} || [[The Sports Network|TSN]] |- | [[Réseau des sports|RDS]] |- | {{minivlajka|Česko|w}} || [[Česká televize|ČT]] |- | {{minivlajka|Dánsko|w}} || [[TV2 Sport]] |- | style="text-align:left;" rowspan="2"| {{minivlajka|Fínsko|w}} || [[MTV3]] |- | [[C More Entertainment|Canal+]] |- | {{minivlajka|Francúzsko|w}} || [[Sport+]] |- | {{minivlajka|Nemecko|w}} || [[Sport1]] |- | {{minivlajka|Maďarsko|w}} || [[Sport 1]] |- | {{minivlajka|Taliansko|w}} || [[Sportitalia]] |- | {{minivlajka|Kazachstan|w}} || KZ Sport 1 |- | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} || [[Viasat]] |- | {{minivlajka|Nórsko|w}} || [[MAX]] |- | {{minivlajka|Poľsko|w}} || [[Telewizja Polska|TVP]] |- | style="text-align:left;" rowspan="2"| {{minivlajka|Rusko|w}} || [[Všerosijskaja gosudarstvennaja televizionnaja i radiovešchatalneja kompanija|VGTRK]] |- | [[Pervij kanal]] |- | {{minivlajka|Srbsko|w}} || Arena Sport |- | {{minivlajka|Slovensko|w}} || [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] |- | {{minivlajka|Slovinsko|w}} || [[Šport TV]] |- | {{minivlajka|Švédsko|w}} || [[TV4]] |- | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} || [[SRG SSR]] |- | {{minivlajka|Turecko|w}} || Sports TV |- | {{minivlajka|Ukrajina|w}} || Hockey TV |- | {{minivlajka|USA|w}} || [[NBC Sports Network]] |} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012 – I. divízia]] * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012 – II. divízia]] * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012 – III. divízia]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{portál|Fínsko|Fínsky|Šport|Športový}} * [https://www.iihf.com/ Oficiálna stránka IIHF] {{eng icon}} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2012]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]] [[Kategória:Ľadový hokej vo Fínsku]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Helsinkách]] [[Kategória:Šport v Štokholme]] [[Kategória:2012 vo Švédsku]] [[Kategória:2012 vo Fínsku]] bvkzfn8hrneopoqab648kvrisgywegi Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010 0 212004 8190861 7767809 2026-04-01T15:30:17Z 321fire 115544 odstraňujem zbytočnosti a pridal som = = do názvu sekcie 8190861 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji | rok = 2010 | iný názov = | logo = | dejiská = Kolín nad Rýnom<br /> Mannheim<br /> Gelsenkirchen | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Nemecko | dátum = [[7. máj]] - [[23. máj]] [[2010]] | počet tímov = 16 | počet dejísk = 3 | počet miest = 3 | víťaz = CZE | druhý = RUS | tretí = SWE | počet titulov = 6 | zápasy = 56 | góly = 277 | návštevnosť = 548788 | najproduktívnejší hráč = {{RUS}} [[Ilia Valerievič Kovaľčuk]] <small>(12&nbsp;bodov)</small> | najužitočnejší hráč = {{DEU}} [[Dennis Endras]] | aktualizácia = [[24. máj]]u [[2010]] }} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010''' boli najvyššou [[Ľadový hokej|hokejovou]] súťažou [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnej hokejovej federácie]]. Konali sa od [[7. máj|7.]] do [[23. máj]]a [[2010]] v [[Nemecko|Nemecku]] v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] na štadióne [[Lanxess Arena]] (''bývalá Kölnarena''), v [[Mannheim]]e na štadióne [[SAP Arena]] a v [[Gelsenkirchen]]e na štadióne [[Veltins-Arena]].<ref>[https://stats.iihf.com/Hydra/230/ Štatistiky MS 2010]</ref> O organizátorovi rozhodla [[Medzinárodná hokejová federácia]] 13. mája 2005 vo [[Viedeň|Viedni]]. Nemecko bolo organizátorom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1930|1930]] (spoločne s [[Francúzsko]]m a [[Rakúsko]]m), [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1936|1936]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1955|1955]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1975|1975]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|1983]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|1993]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]]. == Proces hlasovania == {| class="wikitable" |- | style="background: #ffcccc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Krajiny sa pred hlasovaním kandidatúry vzdali |} {| class="wikitable" ! Krajina ! Počet hlasov |- style="background: #ccffcc;" | {{minivlajka|Nemecko|w}} | align="center"|89 |- | {{minivlajka|Bielorusko|w}} | align="center"|11 |- style="background: #ffcccc;" | {{minivlajka|Švédsko|w}} |76 |- style="background: #ffcccc;" | {{minivlajka|Slovensko|w}} |47 |} == Štadióny == {{LocMap+|Nemecko|float=right |width=230|caption=|places= {{LocMap~|Nemecko|lat=50.938333|long=6.982778|label='''Kolín nad Rýnom'''|position=right}} {{LocMap~|Nemecko|lat=49.463611|long=8.5175|label='''Mannheim'''|position=right}} {{LocMap~|Nemecko|lat=51.554503|long=7.067589|label='''Gelsenkirchen'''|position=right}} }} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- | '''[[Kolín nad Rýnom]]''' | '''[[Mannheim]]''' | '''[[Gelsenkirchen]]''' |- | [[Lanxess Arena]]<br />Kapacita: 18 500 | [[SAP Arena]]<br />Kapacita: 13 600 | [[Veltins-Arena]]<br />Kapacita: 76 152 |- | [[Súbor:Köln deutz kölnarena.jpg|250px|Lanxess Arena]] | [[Súbor:SAParenaPanoN.jpg|250px|SAP Arena]] | [[Súbor:2010-06-03 Arena AufSchalke 01.jpg|250px|Veltins-Arena]] |- | {{Súradnice|50.938333|6.982778|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Lanxess Arena}} | {{Súradnice|49.463611|8.5175|dim:500_type:landmark|format=dms|name=SAP Arena}} | {{Súradnice|51.554503|7.067589|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Veltins-Arena}} |} == Otvárací zápas == Otvárací zápas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji [[2010]] sa konal [[7. máj]]a na futbalovom štadióne [[Veltins-Arena]] v [[Gelsenkirchen]]e<ref>{{cite web|url=https://slovaknhl.sk/3856-veltins-arena-bude-hostit-otvaraci-zapas-ms-2010.html|title=Veltins Arena bude hostiť otvárací zápas MS 2010|publisher=SlovakNHL.sk|date=15. december 2008}}</ref>, na ktorom hráva svoje domáce zápasy tím [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]] [[FC Schalke 04]]. V počte návštevníkov hokejového zápasu bol dosiahnutý nový svetový rekord – 77 803 divákov. Dovtedy tento rekord držala americká univerzitná hokejová liga v zápase medzi Michigan State a Michigan, kedy hokejový zápas sledovalo 74 554 divákov. == Základné skupiny == === Skupina A === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|VP !width=40|PP !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{RUS|lh|1}} | 3 || 3 || 0 || 0 || 0 || 10 || 3||'''9''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{SVK|lh|1|4=_na MS 2010}} | 3 || 2 || 0 || 0 || 1 || 10 || 6 ||'''6''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{BLR|lh|1}} | 3 || 1 || 0 || 0 || 1 || 8 || 9 ||'''3''' |- style="background:#ffcccc;" | style="text-align:left;"| {{KAZ|lh|1}} | 3 || 0 || 0 || 0 || 3 || 4 || 14 ||'''0''' |- style="background:#ccffcc;" |} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{BLR|lh|2}}''' |skóre = 5 : 2 |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:0, 2:2, 3:0) |divákov = 6 125 |rozhodca = {{NOR}} [[Ole Hansen]]<br />{{USA}} [[Rick Looker]] |góly1 = [[Dmitrij Meleško]] 32:09<br />[[Michail Stefanovič]] 33:39<br />[[Alexej Kaľužnyj]] 44:21<br />[[Ruslan Salej]] 50:14<br />[[Sergej Demagin]] 58:20 |góly2 = 20:17 [[Dmitrij Dudarev]]<br />30:30 [[Vladimir Antipin]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230A05_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[9. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{SVK|lh|2|4=_na MS 2010}} |skóre = 1 : 3 |mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:1, 0:1, 1:1) |divákov = 18 522 |rozhodca = {{CAN}} [[Marc Mulayert]]<br />{{SWE}} [[Patrik Sjöberg]] |góly1 = [[Ivan Majeský]] 43:51 |góly2 = 14:51 [[Maxim Afinogenov]]<br />29:23 [[Alexandr Ovečkin]]<br />59:06 [[Viktor Kozlov]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230A07_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[11. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 4 : 1 |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:0, 2:0, 1:1) |divákov = 9 274 |rozhodca = {{USA}} [[Rick Looker]]<br />{{CZE}} [[Milan Minář]] |góly1 = [[Alexandr Ovečkin]] 10:20<br />[[Ilia Kovaľčuk]] 20:42<br />[[Alexandr Siomin]] 37:55<br />[[Denis Grebeškov]] 43:22 |góly2 = 57:59 [[Dmitrij Dudarev]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230A13_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[11. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{BLR|lh|2}} |skóre = 2 : 4 |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1|4=_na MS 2010}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (2:0, 0:2, 0:2) |divákov = 8 862 |rozhodca = {{SWE}} [[Christer Larking]]<br />{{CAN}} [[Chris Savage]] |góly1 = 04:29 [[Sergej Demagin]]<br />09:03 [[Alexej Kaľužnyj]] |góly2 = [[Ivan Čiernik]] 22:42<br />[[Milan Bartovič]] 30:07<br />[[Marek Zagrapan]] 44:07<br />[[Milan Bartovič]] 59:06 |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230A13_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[13. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 3 : 1 |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:0, 2:0, 0:1) |divákov = 17 540 |rozhodca = {{NOR}} [[Ole Hansen]]<br />{{CAN}} [[Marc Muylaert]] |góly1 = [[Sergej Moziakin]] 10:45 <br /> [[Alexander Ovečkin]] 32:21 <br /> [[Arťom Anisimov]] 34:03 |góly2 = 48:30 [[Alexej Kaľužnyj]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230A21_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[13. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}} |skóre = 1 : 5 |mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1|4=_na MS 2010}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:1, 0:2, 1:2) |divákov =13 556 |rozhodca = {{CZE}} [[Vladimír Šindler]]<br />{{SWE}} [[Patrik Sjöberg]] |góly1 = [[Dmitrij Dudarev]] 44:03 |góly2 = 16:30 [[Marek Zagrapan]]<br /> 25:04 [[Ivan Čiernik]]<br /> 33:52 [[Ivan Čiernik]]<br /> 54:18 [[Tomáš Tatar]]<br /> 58:05 [[Andrej Podkonický]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230A23_74_3_0.pdf }} === Skupina B === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|VP !width=40|PP !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{CHE|lh|1}} | 3 || 3 || 0 || 0 || 0 || 10 || 2 ||'''9''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{CAN|lh|1}} | 3 || 2 || 0 || 0 || 1 || 12 || 6 ||'''6''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{LVA|lh|1}} | 3 || 1 || 0 || 0 || 2 || 7 || 11 ||'''3''' |- style="background:#ffcccc;" | style="text-align:left;" | {{ITA|lh|1}} | 3 || 0 || 0 || 0 || 3 || 3 || 13 ||'''0''' |} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[8. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |skóre = 5 : 1 |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (2:1, 2:0, 1:0) |divákov = 7 912 |rozhodca = {{SVK}} [[Vladimír Baluška]]<br />{{SVK}} [[Daniel Konc]] |góly1 = [[Corey Perry]] 02:43<br />[[Kris Russel]] 19:12<br />[[Matt Duchene]] 25:57<br />[[Steven Stamkos]] 30:37<br />[[Rene Bourque]] 57:19 |góly2 = 12:44 [[Michele Strazzabosco]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230B02_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[8. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{CHE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 1 |mužstvo2 = {{LVA|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (1:0, 1:0, 1:1) |divákov = 7 089 |rozhodca = {{FIN}} [[Tom Laaksonen]]<br />{{USA}} [[Thomas Sterns]] |góly1 = [[Andres Ambühl]] 02:26<br />[[Roman Josi]] 22:28<br />[[Martin Plüss]] 59:58 |góly2 = 42:35 [[Gints Meija]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230B04_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{CHE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 0 |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:0, 1:0, 2:0) |divákov = 5 971 |rozhodca = {{RUS}} [[Rafail Kadyrov]]<br />{{GER}} [[Daniel Piechaczek]] |góly1 = [[Thibaut Monnet]] 21:20<br />[[Damien Brunner]] 46:39<br />[[Martin Plüss]] 59:44 |góly2 = |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230B10_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[10. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{LVA|lh|2}} |skóre = 1 : 6 |mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:2, 0:4, 1:0) |divákov = 5 501 |rozhodca = {{SVK}} [[Daniel Konc]]<br />{{RUS}} [[Konstantin Olenin]] |góly1 = [[Georgijs Pujacs]] 50:25 |góly2 = 01:52 [[John Tavares]]<br />18:19 [[Steven Stamkos]]<br />25:30 [[Marc Giordano]]<br />26:58 [[John Tavares]]<br />30:07 [[Steve Downie]] <br />39:06 [[Marc Giordano]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230B12_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |skóre = 2 : 5 |mužstvo2 = '''{{LVA|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:1, 0:1, 1:3) |divákov = 4 029 |rozhodca = {{SVK}} [[Vladimír Baluška]]<br />{{FIN}} [[Jari Levonen]] |góly1 = [[Alexander Egger]] 14:45<br /> [[Giulio Scandella]] 43:28 |góly2 = 00:50 [[Kaspars Daugaviņš]] <br /> 28:26 [[Aleksandrs Ņiživijs]] <br /> 41:56 [[Arvīds Reķis]] <br /> 57:13 [[Kaspars Daugaviņš]] <br /> 59:09 [[Mārtiņš Karsums]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230B18_74_5_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[12. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |skóre = 1 : 4 |mužstvo2 = '''{{CHE|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (1:2, 0:1, 0:1) |divákov = 12 500 |rozhodca = {{FIN}} [[Tom Laaksonen]]<br />{{USA}} [[Thomas Sterns]] |góly1 = [[John Tavares]] 14:29 |góly2 = 11:47 [[Ivo Rüthemann]] <br /> 14:03 [[Martin Plüss]] <br /> 21:38 [[Andres Ambühl]] <br /> 45:29 [[Thomas Déruns]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230B20_74_3_0.pdf }} === Skupina C === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|VP !width=40|PP !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{SWE|lh|1}} | 3 || 2 || 0 || 0 || 1 || 9 || 6 ||'''6''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{CZE|lh|1}} | 3 || 2 || 0 || 0 || 1 || 10 || 6 ||'''6''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{NOR|lh|1}} | 3 || 2 || 0 || 0 || 1 || 10 || 8 ||'''6''' |- style="background:#ffcccc;" | style="text-align:left;" | {{FRA|lh|1}} | 3 || 0 || 0 || 0 || 3 || 5 || 14 ||'''0''' |} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = 6 : 2 |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (2:0, 2:0, 2:2) |divákov = 3 132 |rozhodca = {{FIN}} [[Jari Levonen]]<br />{{RUS}} [[Konstantin Olenin]] |góly1 = [[Petr Hubáček]] 00:44<br />[[Jiří Novotný (hokejista)|Jiří Novotný]] 11:43<br />[[Petr Gřegořek]] 23:43<br />[[Karel Rachůnek]] 25:07<br />[[Lukáš Kašpar]] 46:06<br />[[Miroslav Blaťák]] 59:27 |góly2 = 46:27 [[Yorick Treille]]<br />48:37 [[Laurent Meunier]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230C06_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[9. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{NOR|lh|2}} |skóre = 2 : 5 |mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:2, 1:0, 1:3) |divákov = 5 022 |rozhodca = {{RUS}} [[Rafail Kadyrov]]<br />{{GER}} [[Daniel Piechaczek]] |góly1 = [[Patrick Thoresen]] 20:20<br />[[Henrik Solberg]] 44:57 |góly2 = 06:43 [[Mattias Weinhandl]]<br />12:45 [[Erik Karlsson]]<br />47:08 [[Mattias Weinhandl]]<br />54:31 [[Magnus Pääjärvi-Svensson]]<br />57:43 [[Mattias Weinhandl]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230C08_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[11. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{CZE|lh|2}} |skóre = 2 : 3 |mužstvo2 = '''{{NOR|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:1, 1:1, 1:1) |divákov = 2 256 |rozhodca = {{FIN}} [[Tom Laaksonen]]<br />{{USA}} [[Thomas Sterns]] |góly1 = [[Jaromír Jágr]] 27:56<br />[[Jaromír Jágr]] 53:09 |góly2 = 12:09 [[Mats Zuccarello Aasen]]<br />30:13 [[Anders Fredriksen]]<br />44:23 [[Anders Bastiansen]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230C14_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[11. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{FRA|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (1:0, 2:0, 0:2) |divákov = 3 268 |rozhodca = {{SVK}} [[Vladimír Baluška]]<br />{{FIN}} [[Jari Levonen]] |góly1 = [[Carl Gunnarsson]] 17:49<br />[[Jonas Andersson]] 22:34<br />[[Johan Harju]] 27:44 |góly2 = 44:34 [[Yorick Treille]]<br />54:05 [[Luc Tardif]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230C16_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[13. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} |skóre = 1 : 5 |mužstvo2 = '''{{NOR|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:0, 0:1, 0:4) |divákov = 4 403 |rozhodca = {{SVK}} [[Daniel Konc]]<br />{{GER}} [[Daniel Piechaczek]] |góly1 = [[Stéphane Da Costa]] 12:49 |góly2 = 32:02 [[Peter Lorentzen]]<br /> 42:34 [[Mats Zuccarello Aasen]] <br /> 47:19 [[Anders Bastiansen]] <br /> 48:42 [[Patrick Thoresen]] <br /> 56:57 [[Mathis Olimb]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230C22_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[13. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{SWE|lh|2}} |skóre = 1 : 2 |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:1, 1:1, 0:0) |divákov = 12 500 |rozhodca = {{RUS}} [[Rafail Kadyrov]]<br />{{RUS}} [[Konstantin Olenin]] |góly1 = [[Magnus Pääjärvi-Svensson]] 24:03 |góly2 = 00:54 [[Tomáš Rolinek]] <br /> 29:18 [[Petr Hubáček]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230C24_74_4_0.pdf }} === Skupina D === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|VP !width=40|PP !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{FIN|lh|1}} | 3 || 2 || 0 || 0 || 1 || 5 || 6 ||'''6''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{DEU|lh|1}} | 3 || 1 || 1 || 0 || 1 || 5 || 3 ||'''5''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{DEN|lh|1}} | 3 || 1 || 1 || 0 || 1 || 7 || 5 ||'''5''' |- style="background:#ffcccc;" | style="text-align:left;"| {{USA|lh|1}} | 3 || 0 || 0 || 2 || 1 || 4 || 7 ||'''2''' |} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{USA|lh|2}} |skóre = 1 : 2 p |mužstvo2 = '''{{DEU|lh|1}}''' |štadión = [[Veltins-Arena]], [[Gelsenkirchen]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:0, 0:1, 1:0 – 0:1) |divákov = 77 803 |rozhodca = {{SWE}} [[Christer Larking]]<br />{{CAN}} [[Chris Savage]] |góly1 = [[Ryan Carter]] 48:28 |góly2 = 25:20 [[Michael Wolf]]<br />60:15 [[Felix Schutz]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230D01_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[8. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |skóre = 1 : 4 |mužstvo2 = '''{{DEN|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (1:2, 0:1, 0:1) |divákov = 11 452 |rozhodca = {{USA}} [[Rick Looker]]<br />{{CZE}} [[Milan Minář]] |góly1 = [[Peteri Kontiola]] 06:47 |góly2 = 02:20 [[Frans Nielsen]]<br />05:19 [[Peter Regin]]<br />21:19 [[Julian Jakobsen]]<br />59:13 [[Frans Nielsen]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230D03_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{USA|lh|2}} |skóre = 1 : 2 p |mužstvo2 = '''{{DEN|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:0, 1:1, 0:0 – 0:1) |divákov = 5 971 |rozhodca = {{NOR}} [[Ole Hansen]]<br />{{CZE}} [[Vladimír Šindler]] |góly1 = [[Keith Yandle]] 32:03 |góly2 = 28:52 [[Lars Eller]]<br />62:04 [[Stefan Lassen]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230D09_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[10. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{DEU|lh|2}} |skóre = 0 : 1 |mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:0, 0:1, 0:0) |divákov = 18 654 |rozhodca = {{SWE}} [[Christer Larking]]<br />{{SWE}} [[Patrik Sjöberg]] |góly1 = |góly2 = 25:18 [[Jarkko Immonen]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230D11_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{DEN|lh|2}} |skóre = 1 : 3 |mužstvo2 = '''{{DEU|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:1, 0:2, 0:0) |divákov = 18 623 |rozhodca = {{CAN}} [[Marc Muylaert]]<br />{{CAN}} [[Chris Savage]] |góly1 = [[Philip Larsen]] 03:40 |góly2 = 08:40 [[Marcel Goc]] <br /> 33:28 [[Felix Schutz]] <br /> 35:09 [[Nicolai Goc]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230D17_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[12. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{USA|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:1, 1:0, 2:1) |divákov = 17 633 |rozhodca = {{CZE}} [[Milan Minář]]<br />{{CZE}} [[Vladimír Šindler]] |góly1 = [[Leo Komarov]] 35:52 <br /> [[Jarkko Immonen]] 40:18 <br /> [[Sami Kapanen]] 57:58 |góly2 = 03:30 [[David Moss]] <br /> 59:43 [[T.J. Oshie]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230D19_74_3_0.pdf }} == Osemfinálové skupiny == Do osemfinálových skupín si tímy postupujúce zo skupín prenášajú body zo zápasov súperov, ktorí s nimi postúpili. {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujúce do play-off |} === Skupina E === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|VP !width=40|PP !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{RUS|lh|1}} | 5 || 5 || 0 || 0 || 0 || 20 || 5 || '''15''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{FIN|lh|1}} | 5 || 3 || 0 || 0 || 2 || 9 || 11 || '''9''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{DEU|lh|1}} | 5 || 2 || 0 || 1 || 2 || 8 || 8 || '''7''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{DEN|lh|1}} | 5 || 2 || 0 || 0 || 3 || 13 || 12 || '''6''' |- | style="text-align:left;" | {{BLR|lh|1}} | 5 || 1 || 1 || 0 || 3 || 7 || 11 || '''5''' |- | style="text-align:left;" | {{SVK|lh|1|4=_na MS 2010}} | 5 || 1 || 0 || 0 || 4 || 8 || 18 || '''3''' |} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[14. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{SVK|lh|2|4=_na MS 2010}} |skóre = 0 : 6 |mužstvo2 = '''{{DEN|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:6, 0:0, 0:0) |divákov = 4 442 |rozhodca = {{NOR}} [[Ole Hansen]]<br />{{SWE}} [[Christer Larking]] |góly1 = |góly2 = 01:05 [[Peter Regin]]<br />04:20 [[Philip Larsen]] <br />04:40 [[Mads Christensen]] <br />10:52 [[Morten Madsen]]<br />12:21 [[Morten Green]]<br />13:42 [[Stefan Lassen]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E25_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[14. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |skóre = 2 : 0 |mužstvo2 = {{BLR|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:0, 2:0, 0:0) |divákov = 5 273 |rozhodca = {{USA}} [[Rick Looker]]<br />{{SWE}} [[Patrik Sjöberg]] |góly1 = [[Jarkko Immonen]] 27:23<br />[[Juha-Pekka Hytönen]] 32:19 |góly2 = |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E27_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (1:0, 1:1, 1:1) |divákov = 18 343 |rozhodca = {{CZE}} [[Milan Minář]]<br />{{CZE}} [[Vladimír Šindler]] |góly1 = [[Ilia Kovaľčuk]] 14:20<br />[[Nikolaj Kuľomin]] 26:10<br />[[Alexandr Ovečkin]] 49:46 |góly2 = 39:59 [[Christian Ehrhoff]] <br /> 53:39 [[Alexander Barta]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E31_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[16. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{DEN|lh|2}} |skóre = 1 : 6 |mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:2, 1:1, 0:3) |divákov = 5 789 |rozhodca = {{NOR}} [[Ole Hansen]]<br />{{SWE}} [[Christer Larking]] |góly1 = [[Mads Christensen]] 25:02 |góly2 = 15:07 [[Pavel Daciuk]] <br />19:12 [[Alexandr Ovečkin]] <br />33:40 [[Jevgenij Malkin]] <br />47:51 [[Pavel Daciuk]] <br />50:51 [[Pavel Daciuk]] <br />52:26 [[Nikolaj Kuľomin]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E35_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{DEU|lh|2}} |skóre = 1 : 2 p |mužstvo2 = '''{{BLR|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:1, 0:0, 1:0 – 0:1) |divákov = 11 748 |rozhodca = {{CAN}} [[Marc Muylaert]]<br />{{CAN}} [[Chris Savage]] |góly1 = [[Marcel Müller]] 59:06 |góly2 = 06:43 [[Andrej Michaľov]] <br />64:45 [[Alexej Kaľužnyj]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E37_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[17. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}''' |skóre = 5 : 2 |mužstvo2 = {{SVK|lh|1|4=_na MS 2010}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:0, 3:0, 2:2) |divákov = 3 474 |rozhodca = {{CZE}} [[Milan Minář]]<br />{{CAN}} [[Chris Savage]] |góly1 = [[Petri Kontiola]] 29:20 <br /> [[Petteri Nummelin]] 30:13 <br />[[Jussi Jokinen]] 33:26 <br />[[Jussi Jokinen]] 56:34 <br />[[Juhamatti Aaltonen]] 58:54 |góly2 = 41:58 [[Tomáš Tatar]]<br />58:01 [[Vladimír Mihálik]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E39_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[17. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{BLR|lh|2}}''' |skóre = 2 : 1 |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:1, 1:0, 1:0) |divákov = 3 257 |rozhodca = {{USA}} [[Rick Looker]]<br />{{CZE}} [[Vladimír Šindler]] |góly1 = [[Andrej Stas]] 36:31<br />[[Michail Stefanovič]] 57:49 |góly2 = 00:38 [[Lars Eller]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E41_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[18. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{SVK|lh|2|4=_na MS 2010}} |skóre = 1 : 2 |mužstvo2 = '''{{DEU|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:1, 1:1, 0:0) |divákov = 15 137 |rozhodca = {{NOR}} [[Ole Hansen]]<br />{{SWE}} [[Patrik Sjöberg]] |góly1 = [[Marek Svatoš]] 39:17 |góly2 = 07:19 [[Alexander Barta]]<br /> 24:42 [[Daniel Kreutzer]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E45_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[18. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 5 : 0 |mužstvo2 = {{FIN|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (1:0, 2:0, 2:0) |divákov = 11 687 |rozhodca = {{USA}} [[Rick Looker]]<br />{{CAN}} [[Marc Muylaert]] |góly1 = [[Sergej Fiodorov]] 16:42<br />[[Jevgenij Malkin]] 33:52<br />[[Nikolaj Kuľomin]] 34:02<br />[[Alexej Jemelin]] 42:15<br />[[Maxim Afinogenov]] 42:55 |góly2 = |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230E47_74_3_0.pdf }} === Skupina F === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|VP !width=40|PP !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{SWE|lh|1}} | 5 || 4 || 0 || 0 || 1 || 18 || 7 || '''12''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{CHE|lh|1}} | 5 || 3 || 0 || 0 || 2 || 12 || 12 || '''9''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{CZE|lh|1}} | 5 || 3 || 0 || 0 || 2 || 12 || 10 || '''9''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{CAN|lh|1}} | 5 || 2 || 0 || 0 || 3 || 22 || 12 || '''6''' |- | style="text-align:left;" | {{NOR|lh|1}} | 5 || 2 || 0 || 0 || 3 || 9 || 26 || '''6''' |- | style="text-align:left;" | {{LVA|lh|1}} | 5 || 1 || 0 || 0 || 4 || 10 || 16 || '''3''' |} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[14. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}''' |skóre = 12 : 1 |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:1, 7:0, 4:0) |divákov = 2 670 |rozhodca = {{SVK}} [[Vladimír Baluška]]<br />{{FIN}} [[Jari Levonen]] |góly1 = [[Evander Kane]] 13:09<br />[[Corey Perry]] (PP) 23:51<br />[[Mike Giordano]] 33:12<br />[[John Tavares]] (PP) 36:42<br />[[Rich Peverley]] 37:27<br />[[Steve Downie]] 38:16<br />[[Ray Whitney]] 39:06<br />[[Evander Kane]] 39:48<br />[[Jordan Eberle]] (PP) 40:39<br />[[John Tavares]] 45:57<br />[[John Tavares]] 49:18<br />[[Matt Duchene]] 50:18 |góly2 = 01:35 [[Jonas Holøs]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F26_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[14. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 4 : 2 |mužstvo2 = {{LVA|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (3:1, 0:0, 1:1) |divákov = 3 078 |rozhodca = {{SVK}} [[Daniel Konc]]<br />{{DEU}} [[Daniel Piechaczek]] |góly1 = [[Magnus Pääjärvi-Svensson]] 00:31<br />[[Oliver Ekman-Larsson]] 05:08<br />[[Michael Nylander]] 14:30<br />[[Tony Mårtensson]] 58:00 |góly2 = 00:56 [[Mārtiņš Karsums]]<br />45:01 [[Mārtiņš Karsums]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F28_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{CHE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{CZE|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (2:0, 1:2, 0:0) |divákov = 7 206 |rozhodca = {{RUS}} [[Rafail Kadyrov]]<br />{{RUS}} [[Konstantin Olenin]] |góly1 = [[Martin Plüss]] 04:13 <br /> [[Andres Ambühl]] 14:07 <br />[[Andres Ambühl]] 31:47 |góly2 = 24:07 [[Jan Marek]]<br /> 34:41 [[Miroslav Blaťák]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F32_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[16. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{LVA|lh|2}}''' |skóre = 5 : 0 |mužstvo2 = {{NOR|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:0, 0:0, 5:0) |divákov = 1 925 |rozhodca = {{SVK}} [[Vladimír Baluška]]<br />{{SVK}} [[Daniel Konc]] |góly1 = [[Lauris Dārziņš]] 42:06<br /> [[Mārtiņš Cipulis]] 48:45<br /> [[Jānis Sprukts]] 57:02<br /> [[Jānis Sprukts]] 58:25<br />[[Guntis Galviņš]] 59:54 |góly2 = |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F36_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 1 |mužstvo2 = {{CAN|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (1:0, 2:0, 0:1) |divákov = 4 289 |rozhodca = {{FIN}} [[Tom Laaksonen]]<br />{{USA}} [[Thomas Sterns]] |góly1 = [[Johan Harju]] 02:35<br /> [[Jonas Andersson]] 21:47<br />[[Jonas Andersson]] 24:51 |góly2 = 46:57 [[Brooks Laich]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F38_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[17. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 |mužstvo2 = {{CHE|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (3:1, 0:0, 0:1) |divákov = 1 896 |rozhodca = {{SVK}} [[Daniel Konc]]<br />{{RUS}} [[Konstantin Olenin]] |góly1 = [[Anders Bastiansen]] 03:55<br />[[Lars Erik Spets]] 06:53<br /> [[Mats Zuccarello Aasen]] 18:39 |góly2 = 07:49 [[Thibaut Monnet]]<br /> 57:49 [[Julien Vauclair]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F40_74_4_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[17. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 1 |mužstvo2 = {{LVA|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:0, 2:0, 1:1) |divákov = 3 354 |rozhodca = {{RUS}} [[Rafail Kadyrov]]<br />{{DEU}} [[Daniel Piechaczek]] |góly1 = [[Tomáš Rolinek]] 22:21<br /> [[Tomáš Rolinek]] 37:51<br />[[Roman Červenka]] 52:51 |góly2 = 52:05 [[Sergejs Pečura]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F42_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[18. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{CAN|lh|2}} |skóre = 2 : 3 |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:1, 0:2, 1:0) |divákov = 6 466 |rozhodca = {{FIN}} [[Jari Levonen]]<br />{{USA}} [[Thomas Sterns]] |góly1 = [[Ray Whitney]] 06:59<br /> [[Matt Duchene]] 58:49 |góly2 = 18:20 [[Lukáš Kašpar]] <br />32:19 [[Jaromír Jágr]] <br />38:18 [[Jakub Klepiš]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F46_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[18. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{CHE|lh|2}} |skóre = 0 : 5 |mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:1, 0:2, 0:2) |divákov = 5 757 |rozhodca = {{SVK}} [[Vladimír Baluška]]<br />{{FIN}} [[Tom Laaksonen]] |góly1 = |góly2 = 03:02 [[Magnus Pääjärvi-Svensson]]<br /> 20:48 [[Johan Harju]]<br /> 23:40 [[Victor Hedman]]<br /> 43:53 [[Fredrik Pettersson]]<br /> 44:41 [[Tony Martensson]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230F48_74_3_0.pdf }} == Skupina o udržanie == {| class="wikitable" |- |style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Tímy postupujúce na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]] |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. divízie MS |- |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=40|Z !width=40|V !width=40|VP !width=40|PP !width=40|P !width=40|GS !width=40|GI !width=40|PB |- style="background: #ccffcc;" | style="text-align:left;" | {{USA|lh|1}} | 3 || 2 || 1 || 0 || 0 || 17 || 2 || '''8''' |- style="background:#ccffcc;" | style="text-align:left;"| {{FRA|lh|1}} | 3 || 2 || 0 || 0 || 1 || 7 || 8 || '''6''' |- style="background:#ffcccc;" | style="text-align:left;" | {{ITA|lh|1}} | 3 || 1 || 0 || 1 || 1 || 5 || 6 || '''4''' |- style="background:#ffcccc;" | style="text-align:left;"| {{KAZ|lh|1}} | 3 || 0 || 0 || 0 || 3 || 4 || 17 || '''0''' |} {{ITA|lh|1}} a {{KAZ|lh|1}} zostupujú do I. divízie pre rok 2011. {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = 10 : 0 |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (4:0, 5:0, 1:0) |divákov = 4 529 |rozhodca = {{CAN}} [[Marc Muylaert]]<br />{{CAN}} [[Chris Savage]] |góly1 = [[T.J.Oshie]] 00:55 <br />[[Kyle Okposo]] 01:13<br />[[Matt Gilroy]] 06:53<br />[[Matt Gilroy]]10:20<br />[[Nick Foligno]] 28:03<br />[[Ryan Potulny]] 36:34<br />[[Matt Gilroy]] 36:46<br />[[Brandon Dubinsky]] 38:44<br />[[Tim Kennedy]] 39:29<br />[[Chris Kreider]] 58:57 |góly2 = |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230G29_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[15. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{ITA|lh|2}} |skóre = 1 : 2 |mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (0:1, 0:0, 1:1) |divákov = 3 173 |rozhodca = {{FIN}} [[Tom Laaksonen]]<br />{{USA}} [[Thomas Sterns]] |góly1 = [[Michele Strazzabosco]] 51:04 |góly2 = 04:34 [[Baptiste Amar]]<br />43:14 [[Laurent Gras]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230G30_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{FRA|lh|2}} |skóre = 0 : 4 |mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 12:15 |tretiny = (0:0, 0:2, 0:2) |divákov = 4 325 |rozhodca = {{CZE}} [[Vladimír Šindler]]<br />{{SWE}} [[Patrik Sjöberg]] |góly1 = |góly2 = 24:49 [[Nick Foligno]]<br />33:11 [[Brandon Dubinsky]]<br />41:36 [[T.J.Oshie]]<br />53:41 [[Nick Foligno]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230G33_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[16. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{ITA|lh|2}}''' |skóre = 2 : 1 |mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 12:15 |tretiny = (0:0, 0:0, 2:1) |divákov = 1 934 |rozhodca = {{FIN}} [[Jari Levonen]]<br />{{DEU}} [[Daniel Piechaczek]] |góly1 = [[Christian Borgatello]] 46:43<br />[[Michael Souza]] 49:30 |góly2 = 44:37 [[Roman Starčenko]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230G34_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[18. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}''' |skóre = 3 : 2 sn |mužstvo2 = {{ITA|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 12:15 |tretiny = (1:0, 0:1, 1:1 – 0:0, 1:0) |divákov = 5 864 |rozhodca = {{SWE}} [[Christer Larking]]<br />{{CZE}} [[Milan Minář]] |góly1 = [[Brandon Dubinsky]] 11:45<br />[[Ryan Potulny]] 51:08<br />[[T.J. Oshie]](GWG) 65:00 |góly2 = 34:00 [[Giulio Scandella]]<br />46:49 [[Stefano Margoni]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230G43_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[18. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}} |skóre = 3 : 5 |mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 12:15 |tretiny = (2:3, 0:1, 1:1) |divákov = 7 845 |rozhodca = {{RUS}} [[Rafail Kadyrov]]<br />{{RUS}} [[Konstantin Olenin]] |góly1 = [[Dmitrij Dudarev]] 10:39 <br />[[Roman Starčenko]] 15:55<br />[[Vadim Krasnoslabodcev]] 53:18 |góly2 = 08:39 [[Sacha Treille]]<br />12:19 [[Laurent Meunier]]<br />13:43 [[Laurent Gras]]<br />29:46 [[Baptiste Amar]]<br />48:42 [[Pierre-Edouard Bellemare]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230G44_74_4_0.pdf }} == Play-off == === Pavúk === {{Play-off8 | RD1-nasadený1=E1 | RD1-tím1= '''{{RUS|lh|1}}''' | RD1-skóre1=5 | RD1-nasadený2=F4 | RD1-tím2={{CAN|lh|1}} | RD1-skóre2=2 | RD1-nasadený3=F2 | RD1-tím3= {{CHE|lh|1}} | RD1-skóre3=0 | RD1-nasadený4=E3 | RD1-tím4= '''{{DEU|lh|1}}''' | RD1-skóre4=1 | RD1-nasadený5=F1 | RD1-tím5= '''{{SWE|lh|1}}''' | RD1-skóre5=4 | RD1-nasadený6=E4 | RD1-tím6={{DEN|lh|1}} | RD1-skóre6=2 | RD1-nasadený7=E2 | RD1-tím7= {{FIN|lh|1}} | RD1-skóre7=1 | RD1-nasadený8=F3 | RD1-tím8= '''{{CZE|lh|1}}''' | RD1-skóre8=2 | RD2-nasadený1=QF1 | RD2-tím1= '''{{RUS|lh|1}}''' | RD2-skóre1=2 | RD2-nasadený2=QF2 | RD2-tím2= {{DEU|lh|1}} | RD2-skóre2=1 | RD2-nasadený3=QF3 | RD2-tím3= {{SWE|lh|1}} | RD2-skóre3= 2 | RD2-nasadený4=QF4 | RD2-tím4= '''{{CZE|lh|1}}''' | RD2-skóre4= 3 | RD3-nasadený1=SF1 | RD3-tím1= {{RUS|lh|1}} | RD3-skóre1=1 | RD3-nasadený2=SF2 | RD3-tím2= '''{{CZE|lh|1}}''' | RD3-skóre2=2 | RD3-nasadený3=SF3 | RD3-tím3= {{DEU|lh|1}} | RD3-skóre3=1 | RD3-nasadený4=SF4 | RD3-tím4= '''{{SWE|lh|1}}''' | RD3-skóre4=3 }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[20. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{FIN|lh|2}} |skóre = 1 : 2 sn |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:0, 0:0, 0:1 – 0:0, 0:1) |divákov = 9 258 |rozhodca = {{CAN}} [[Chris Savage]]<br />{{SWE}} [[Patrik Sjöberg]] |góly1 = [[Petri Kontiola]] 00:55 |góly2 = 41:12 [[Jakub Klepiš]]<br /> 70:00 [[Jan Marek]](GWG) |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230349_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[20. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 4 : 2 |mužstvo2 = {{DEN|lh|1}} |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:0, 2:1, 1:1) |divákov = 3 487 |rozhodca = {{FIN}} [[Jari Levonen]]<br />{{DEU}} [[Daniel Piechaczek]] |góly1 = [[Marcus Nilson]] 14:58<br /> [[Jonas Andersson]] 27:21<br /> [[Rickard Wallin]] 32:29<br /> [[Linus Ömark]] 53:17 |góly2 = 33:18 [[Jesper Damgaard]]<br /> 57:35 [[Morten Madsen]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230350_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[20. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 5 : 2 |mužstvo2 = {{CAN|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:15 |tretiny = (1:0, 2:0, 2:2) |divákov = 12 274 |rozhodca = {{SWE}} [[Christer Larking]]<br />{{CZE}} [[Vladimír Šindler]] |góly1 = [[Maxim Afinogenov]] 19:02 <br />[[Pavel Daciuk]] 21:45 <br />[[Jevgenij Malkin]] 37:31 <br />[[Sergej Fiodorov]] 47:31 <br />[[Jevgenij Malkin]] 56:56 |góly2 = 53:52 [[John Tavares]] <br />59:46 [[Matt Duchene]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230351_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[20. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{CHE|lh|2}} |skóre = 0 : 1 |mužstvo2 = '''{{DEU|lh|1}}''' |štadión = [[SAP Arena]], [[Mannheim]] |čas = 20:15 |tretiny = (0:0, 0:1, 0:0) |divákov = 12 500 |rozhodca = {{FIN}} [[Tom Laaksonen]]<br />{{USA}} [[Thomas Sterns]] |góly1 = |góly2 = 30:46 [[Philip Gogulla]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230352_74_3_0.pdf }} === Semifinále === {{Hokejbox2 |bg = #eeffff |dátum = [[22. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{SWE|lh|2}} |skóre = 2 : 3 sn |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 14:00 |tretiny = (1:1, 1:0, 0:1 – 0:0, 0:1) |divákov = 13 437 |rozhodca = {{USA}} [[Rick Looker]]<br />{{CAN}} [[Chris Savage]] |góly1 = [[Johan Harju]] 08:29<br /> [[Andreas Engqvist]] 31:25 |góly2 = 17:28 [[Tomáš Mojžíš]]<br /> 59:52 [[Karel Rachůnek]] <br /> 70:00 [[Jan Marek]](GWG) |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230253_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[22. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}''' |skóre = 2 : 1 |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 18:00 |tretiny = (0:1, 1:0, 1:0) |divákov = 18 734 |rozhodca = {{SVK}} [[Vladimír Baluška]]<br />{{FIN}} [[Jari Levonen]] |góly1 = [[Jevgenij Malkin]] 31:07<br /> [[Pavel Daciuk]] 58:10 |góly2 = 15:30 [[Marcel Goc]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230254_74_4_0.pdf }} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2 |bg = #FFDAB9 |dátum = [[23. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}''' |skóre = 3 : 1 |mužstvo2 = {{DEU|lh|1}} |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 16:15 |tretiny = (1:0, 0:1, 2:0) |divákov = 15 873 |rozhodca = {{CAN}} [[Chris Savage]]<br />{{CZE}} [[Vladimír Šindler]] |góly1 = [[Magnus Pääjärvi-Svensson]] 02:56<br />[[Jonas Andersson]] 43:57<br />[[Jonas Andersson]] 59:27 |góly2 = 36:03 [[Alexander Barta]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230155_74_3_0.pdf }} === Finále === {{Hokejbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[23. máj]] [[2010]] |mužstvo1 = {{RUS|lh|2}} |skóre = 1 : 2 |mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}''' |štadión = [[Lanxess Arena]], [[Kolín nad Rýnom]] |čas = 20:30 |tretiny = (0:1, 0:1, 1:0) |divákov = 19 132 |rozhodca = {{SVK}} [[Vladimír Baluška]]<br />{{FIN}} [[Jari Levonen]] |góly1 = [[Pavel Daciuk]] 59:25 |góly2 = 00:20 [[Jakub Klepiš]]<br /> 37:13 [[Tomáš Rolinek]] |správa = https://stats.iihf.com/Hydra/230/IHM230156_74_3_0.pdf }} === Konečné poradie === {| class="wikitable" width="200px" |- style="background:#ffd700;" |align=center|[[Súbor:gold medal icon.svg]]|| {{CZE|lh|1}} |- style="background:#c0c0c0;" |align=center|[[Súbor:silver medal icon.svg]]|| {{RUS|lh|1}} |- style="background:#CD853F;" |align=center|[[Súbor:bronze medal icon.svg]]|| {{SWE|lh|1}} |- |align=center|4|| {{DEU|lh|1}} |- |align=center|5|| {{CHE|lh|1}} |- |align=center|6|| {{FIN|lh|1}} |- |align=center|7|| {{CAN|lh|1}} |- |align=center|8|| {{DEN|lh|1}} |- |align=center|9|| {{NOR|lh|1}} |- |align=center|10|| {{BLR|lh|1}} |- |align=center|11|| {{LVA|lh|1}} |- |align=center|12|| {{SVK|lh|1|4=_na MS 2010}} |- |align=center|13|| {{USA|lh|1}} |- |align=center|14|| {{FRA|lh|1}} |- style="background:#ffcccc;" |align=center|15|| {{ITA|lh|1}} |- style="background:#ffcccc;" |align=center|16|| {{KAZ|lh|1}} |- |} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:2010 IIHF World Championship}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.iihf.com Oficiálna stránka IIHF] {{MS v hokeji infobox | Rok = 2010 | Miesto = {{GER}} '''[[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]] - [[Nemecko]]''' | Miesto po = {{SVK}} '''[[Bratislava]], [[Košice]] - [[Slovensko]]''' | Miesto pred = {{SUI}} '''[[Bern (mesto)|Bern]], [[Kloten]] - [[Švajčiarsko]]''' | Zlato = Česko | Striebro = Rusko | Bronz = Švédsko | Zlato pred = Rusko | Striebro pred = Kanada | Bronz pred = Švédsko | Zlato po = Fínsko | Striebro po = Švédsko | Bronz po = Česko }} {{MS v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2010]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]] [[Kategória:Športové podujatia v Kolíne nad Rýnom‎]] [[Kategória:Šport v Mannheime]] 3qy8segerk7izqarx8ztbq9f9vdnxnf Aigen im Mühlkreis 0 214982 8191118 7416568 2026-04-02T01:15:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191118 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov = Aigen im Mühlkreis |iný názov = |typ = časť obce |znak = AUT Aigen im Mühlkreis COA.jpg |vlajka = |obrázok = Aigen-Schlägl Marktplatz 01.jpg |popis = |štát = Rakúsko |región = [[Horné Rakúsko]] |región typ = Krajina |podregión = [[Rohrbach (okres)|Rohrbach]] |podregión typ = Okres |podregión1 = [[Aigen-Schlägl]] |podregión1 typ = Obec |nadmorská výška = 596 |zemepisná šírka = 48.646667 |zemepisná dĺžka = 13.9725 |rozloha = 17 |obyvateľov = 1882 |obyvateľov dátum = 2016 |obyvateľov zdroj = |starosta = |PSČ = 4160, ''Aigen'' |predvoľba = 07281 |mapa = |mapa popis = |lokátor = Rakúsko |web = |commons = |poznámky = }} '''Aigen im Mühlkreis''' je bývalá [[obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]] v okrese [[Rohrbach (okres)|Rohrbach]]. V roku 2015 bola zjednotená s obcou [[Schlägl]] a stala sa súčasťou nového mestečka [[Aigen-Schlägl]].<ref name="orf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bevölkerung für Gemeindefusion | url = http://ooe.orf.at/news/stories/2667141/ | vydavateľ = Österreichischer Rundfunk | dátum vydania = 2014-09-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Žije tu 1 917 obyvateľov (1. 1. 2010). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.aigen.ooe.gv.at/ Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Rakúsky výhonok}} {{obce okresu Rohrbach}} [[Kategória:Obce okresu Rohrbach]] [[Kategória:Bývalé obce v Rakúsku]] [[Kategória:Aigen-Schlägl]] p8vy6pzuczz7vhyysgrpjs4t4prc40r Alexander Pavlovič 0 217406 8191128 7686723 2026-04-02T02:54:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191128 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kňaz |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Alexander Pavlovič |meno originálne = |rodné meno = |aktuálny titul = rusínsky národný buditeľ a básnik |portrét = Svidnik bronzova plastika.jpg |popis portrétu = Pamätník Alexandra Pavloviča vo Svidníku. |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} |dátum narodenia = [[19. september]] [[1819]] |miesto narodenia = [[Šarišské Čierne]], [[Slovensko]] |dátum úmrtia = {{duv|1900|12|25|1819|09|19}} |miesto úmrtia = [[Svidník]], [[Slovensko]] |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] |rítus = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = [[1848]] |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = [[Jozef Gaganec]] |kňazský svätiteľ funkcia = eparcha prešovský |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''Alexander Pavlovič''' (* [[19. september]] [[1819]], [[Šarišské Čierne]]{{--}}† [[25. december]] [[1900]], [[Svidník]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] národný buditeľ, [[básnik]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]. Čestný občan mesta Svidník in memoriam.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Oficiálne webové stránky mesta Svidník|url=https://www.svidnik.sk/alexander-pavlovic.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-09-22|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20201001172802/https://www.svidnik.sk/alexander-pavlovic.html|dátum archivácie=2020-10-01}}</ref> Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] a [[Anatolij Kralickij|Anatolijom Kralickým]] patrí do trojice najvýraznejších predstaviteľov rusínskej národnobuditeľskej generácie 2. polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Vyšných Čabín do slovanského sveta|url=https://www.snm.sk/?muzeum-online&clanok=z-vysnych-cabin-do-slovanskeho-sveta|vydavateľ=www.snm.sk|dátum prístupu=2020-12-14|meno=|priezvisko=}}</ref> == Život == Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza, bol najmladší zo siedmich detí. Ako deväťročný osirel. V roku 1847 absolvoval Teologickú akadémiu v Trnave. Pôsobil na fare v [[Beloveža|Beloveži]] a na fare vo vtedajšom Vyšnom Svidníku.<ref name=":0" /> == Básne == * ''Hory, hory zeleneňky, jak vas ne vidaty'' * ''Ja syn Beskydov'' * ''Ja v Karpatskom kraju russku mamku maju'' * ''Syritka služnycja'' * ''Zamerzšaja syrota'' * ''Pesň syroty'' == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rusin.sk/index.php?ID=4121&l=sk Životopis Alexandera Pavloviča]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pavlovič, Alexander}} [[Kategória:Slovenskí gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Náboženské osobnosti rusínskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti zo Šarišského Čierneho]] h5pc1j0rjshhtnx0er273m12od7jh8e Skúsime to cez vesmír 0 247325 8190954 7315173 2026-04-01T19:31:02Z Danoslav 29188 Gramatická oprava 8190954 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Tublatanka]] | Názov = Skúsime to cez vesmír | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Hard rock]], [[Heavy metal]] | Dĺžka = 47:12 | Dátum vydania = [[1987]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | Producent = | Skladateľ = [[Martin Ďurinda|Ďurinda]]/[[Martin Sarvaš|Sarvaš]]| Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Tublatanka (album)|Tublatanka]] <br /> (1985)| Tento album = '''Skúsime to cez vesmír''' <br /> (1987) | Nasledujúci album = [[Žeravé znamenie osudu]] <br />(1988) | }} '''''Skúsime to cez vesmír''''' je druhý štúdiový album slovenskej [[rock]]ovej skupiny [[Tublatanka]], ktorý vydalo v roku [[1987]] [[hudobné vydavateľstvo]] [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]]. Hitmi albumu sa stali hlavne skladby „Skúsime to cez vesmír“ a „Dnes“. Album musel prejsť cenzúrou. V texte titulnej piesne bola veta „Vezieme múdrosť, zrušíme vojakov“ zmenená na „Vezieme múdrosť tam, kde niet vojakov“ a pieseň Judáš bola premenovaná na Tuláčik s dobrou povesťou. == Zoznam skladieb == Autorom hudby a aranžmánov je [[Martin Ďurinda]], autorom textov piesní je [[Martin Sarvaš]]. # „Vo veľkej škole dní“ - 5:32 # „Šlabikár II.“ - 3:38 # „Neváham...“ - 3:29 # „Dotyk rúžom na pohár“ - 5:36 # „Skúsime to cez vesmír“ - 5:18 # „Dnes“ - 5:00 # „Mám byť iný“ - 4:34 # „Veľké nádeje“ - 4:50 # „Už som váš“ - 3:48 # „Tuláčik s dobrou povesťou“ - 5:27 == Výroba albumu == * [[Martin Ďurinda]] - [[gitara]], [[klavír]], [[spev]] (1, 2, 4-10) * [[Juraj Černý]] - [[bicie nástroje]] * [[Pavol Horváth]] - [[basová gitara]], spev (1-3, 5, 6, 8) * [[Milan Vašica]], [[Július Kinček]] - zodpovední redaktori * Ján Lauko, E. Nižňanský - hudobná réžia * [[Jozef Hanák]], [[Ivan Jombík]] - zvuková réžia * R. Martinický, [[Michal Ivanický]] - technici * [[Alexander Klinko]], [[Vít Fila]] - fotografie * [[Vít Fila]] - [[dizajn|dizajn obalu]] * [[Braňo Černák]], [[Peter Uherčík]], [[Paľo Sevský]], [[Dušan Horecký]], [[Peter Sámel]], [[Jano Kuric]], [[Peter Penthor]], [[Robo Stanke]], [[Ľubo Bočev]], [[Tomáš Krnáč]], [[Miro Binder]], [[Peter Peteraj]], [[Bohuš Dobál]], [[Igor Skovay]], [[Karol Vilček]], [[Sergej Michalič]], [[Maroš Hnidiak]], [[Vlado Mrazko]], [[Dušan Králik]], [[Ilja Thurzo]], [[Fedor Šrobár]], [[Vít Fila]], [[Jožo Hanák]] - zbor v skladbe „Vo velkej škole dní“ {{Tublatanka}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1987]] [[Kategória:Albumy Tublatanky]] ijmw2k7e5u5h0i4pezv5ncui9ibwim5 Kategória:Vodné toky v Revúckej vrchovine 14 251241 8191201 8042296 2026-04-02T11:02:26Z Akul59 168826 commonscat 8191201 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Revúcka vrchovina]] [[Kategória:Vodné toky na Slovensku podľa geomorfologických celkov|Revúcka vrchovina]] 4moj99f4h01t6aodqpy7id30c7cp4dg Subway Restaurants 0 260203 8191011 8130727 2026-04-01T21:32:55Z Cicihwahyuni6 235450 8191011 wikitext text/x-wiki {{Infobox |stylTela = |nadpis = SUBWAY®|stylZahlavia2 = background:#ddf;|obrazok = [[File:Subway 2016 logo.svg|235px|Subway New Logo]]|stylHlavicky = background:;|stylPopisu = background:;|stylDat = |popis1 = Typ|data1 = Súkromná spoločnosť|popis2 = Odvetvie|data2 = Reštaurácia|popis3 = Vznik|data3 = Bridgeport, [[Connecticut|Connecticut, USA]] (28. august, 1965)|popis4 = Zakladatelia|data4 = Fred DeLuca, Peter Buck|popis5 = Centrála|data5 = [[Milford (Connecticut)|Milford]], [[Connecticut|Connecticut, USA]]|popis6 = Počet reštaurácií|data6 = 44 843<ref name=":0">http://www.subway.com/subwayroot/exploreourworld.aspx</ref> (január 2017)|popis7 = Kľúčoví ľudia|data7 = Suzanne Greco, prezident|popis8 = Produkty|data8 = sendviče, šaláty, cookies|popis9 = Vlastník|data9 = Subway IP, Inc.|popis10 = Slogan|data10 = Eat fresh.|popis11 = Web stránka|data11 = subway.com, subwayslovensko.sk}} '''SUBWAY®''', známy aj ako '''Subway''', je americká sieť [[franchising]]ových [[Reštaurácia|reštaurácií]] rýchleho občerstvenia, ktorá predáva hlavne tzv. ponorkové sendviče (názov je odvodený od ich tvaru ako ponorka)([[submarine sandwich]]), známe ako SUBy (SUBs), [[šalát]]y, [[wrap]]y a cookies. Vlastní ju spoločnosť Subway IP, Inc. Subway je najrýchlejšie rastúca frančízingova sieť na svete. Na svete existuje vyše 44 843 frančízingových reštaurácií v 112 krajinách<ref name=":0" /> k januáru [[2017]], vrátane [[Slovensko|Slovenska]]. V súčasnosti je Subway najväčšia svetová sieť reštaurácií podľa počtu reštaurácií<ref>http://www.washingtonpost.com/business/economy/the-rise-and-fall-of-subway-the-worlds-biggest-food-chain/2015/05/29/0ca0a84a-fa7a-11e4-a13c-193b1241d51a_story.html</ref> a počtu predaných jednotiek<ref>http://www.wsj.com/articles/SB10001424052748703386704576186432177464052</ref>. K októbru 2025 je na Slovensku 5<ref name=":0" /> reštaurácií Subway, z toho 2<ref>https://restaurants.subway.com/sk/slovensko/kosice</ref> sa nachádzajú v Bratislave. Hlavná medzinárodná centrála spoločnosti sa nachádza v meste [[Milford (Connecticut)|Milford]] v štáte [[Connecticut|Connecticut, USA]]. Vo svete má niekoľko ďalších regionálnych centier a 12 tréningových centier pre budúcich frenčízantov. V roku 2015 oslávil SUBWAY® 50. výročie od svojho založenia.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=IJKUcn7Cy5A&index=1&list=PL2szW-m6udjrHie1I9sIGyDcQhfOCrL4e</ref> == História == [[Súbor:Alternative_subway_logo.svg|thumb|Pôvodné logo SUBWAY® (1965 – 2002)]] [[Súbor:Subway Eat Fresh Logo.svg|thumb|Pôvodné logo SUBWAY® (2002 – 2016)]] [[Súbor:Fred_De_Luca_2011-03-09_001.jpg|thumb|Spoluzakladateľ Fred De Luca (1947 – 2015)]] V auguste roku 1965 si [[Fred DeLuca]] požičaľ od rodinného priateľa [[Peter Buck|Petra Bucka]] tisíc dolárov, aby si mohol založiť reštauráciu "Pete's Super Submarines" a predávať sendviče v meste [[Bridgeport (Connecticut)|Bridgeport]] a v nasledujúcom roku spolu založili spoločnosť Doctor's Associates Inc., čím položili základ budúcej frančízingovej sieti reštaurácií.<ref name="r1">http://www.subway.com/subwayroot/about_us/history.aspx</ref> Dôvodom založenia prvej reštaurácie bola snaha vtedy sedemnásťročného DeLucu získať dostatok financií na zaplatenie školného vysokoškolského štúdia psychológie. Rodinný priateľ Peter Buck, ktorého DeLuca požiadal o pôžičku, mladého Fredovi požičal tisíc dolárov s podmienkou, že na celé školné si musí sám zarobiť investovaním tejto pôžičky. Fred sa rozhodol, že tieto prostriedky získa otvorením reštaurácie predávajúcej sendviče. Prvý deň otvorenia predal 312 sendvičov.<ref>http://www.subway.com/subwayroot/About_Us/Timeline/images/years/1965.png</ref> Tým, že Peter Buck mal doktorát z fyziky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.bowdoin.edu/events/commencement/honorands.shtml |dátum prístupu=2008-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080908035958/http://www.bowdoin.edu/events/commencement/honorands.shtml |dátum archivácie=2008-09-08}}</ref> a Fred sa pripravoval na štúdium psychológie, ako názov spoločnosti zvolili názov Doctor's Associates Inc. Už o rok neskôr si spoločne otvorili ďalšiu reštauráciu a rovnako skrátili názov reštaurácií na Subway a predstavili prvé logo. Fred a Peter si čoskoro osvojili správne riadenie podniku, a uvedomovali si, ako je dôležité zákazníkovi poskytnúť skvele pripravený, kvalitný produkt a perfektný zákaznícky servis. Zároveň dokázali držať prevádzkové náklady na nízkej úrovni a vyhľadávali dobré lokality pre otvorenie ďalších reštaurácií. Inšpirovaní úspechom si stanovili cieľ otvoriť počas 10 rokov 32 nových reštaurácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.subwayslovensko.sk/SK/layouts/page_about_us.html |dátum prístupu=2016-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160226191458/http://www.subwayslovensko.sk/SK/layouts/page_about_us.html |dátum archivácie=2016-02-26}}</ref> Ich cieľ, do roku 1975 mať otvorených 32 reštaurácií sa im nedarilo napĺnať, nakoľko do roku 1974 bolo otvorených len 16 vlastných reštaurácií. Uvedomujúc si, že sa im nepodarí splniť stanovený cieľ, začali sa obzerať po nových možnostiach expanzie a zamerali na na [[Franchising|frančízing]].<ref name="r1" /> V roku 1981 už bolo otvorených 200 reštaurácií,<ref name=":1">http://www.subway.com/subwayroot/About_Us/Timeline/default.aspx</ref> o rok neskôr ich už bolo 300.<ref name=":1" /> Ďalším míľnikom bol rok 1987 kedy už bolo otvorených 1000 reštaurácií aj mimo [[USA]], v krajinách ako [[Bahrajn]], [[Portoriko]], [[Kanada]], [[Bahamy]].<ref name=":1" /> V roku 2007 SUBWAY® prekonal [[McDonald’s|McDonald's]] v počte otvorených reštaurácií vo svete.<ref>http://www.huffingtonpost.com/2007/09/13/walmart-dumps-mcdonalds-f_n_64322.html</ref> Od roku 2007 sa Subway pravidelne umiestňuje v rebríčku Top 500 Frančízingových konceptov sveta podľa magazínu [[Entrepreneur]]. V roku 2012 sa umiestnil na 2. priečke. Rovnako sa umiesnil na 2. priečke v rebríčku "Najrýchlejšie rastúcich frančízingových konceptov" a "Globálnych frančíz". V roku 2015 sa umiestnil na 4. mieste.<ref>http://www.entrepreneur.com/franchises/topglobal</ref> == Subway vo svete == [[Súbor:List_Of_Countries_With_Subway_Restaurants.png|centre|thumb|900x900px|{{legend|#005542|Krajiny s reštauráciami SUBWAY®}}]] K januáru 2017 je Subway prítomný v 112 krajinách.<ref>http://www.subway.com/subwayroot/ExploreOurWorld.aspx</ref> Okrem iného je Subway vo svete známy aj umiestňovaním reštaurácii na netradičných miestach, pričom až 20% reštaurácií funguje na netradičných lokalitách. Medzi netradičné lokality patria napríklad nemocnice, letiská, zábavné parky,<ref>http://www.sdepa.com/NonTraditional.aspx{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes}}</ref> autobusové a vlakové stanice, benzínové pumpy, kasína, hypermarkety, štadióny,<ref>http://www.thedailymeal.com/10-non-traditional-subway-restaurants</ref> školské jedálne, americké vojenské základne vo svete.<ref>http://archive.fortune.com/galleries/2011/fortune/1103/gallery.the_6_craziest_subway_locations.fortune/2.html</ref> Medzi najnetradičnejšie lokality patrí určite reštaurácia v kostole v [[Buffalo (New York)|Buffale]],<ref>http://archive.fortune.com/galleries/2011/fortune/1103/gallery.the_6_craziest_subway_locations.fortune/3.html</ref> reštaurácia na výletnej lodi MS Stolzenfels,<ref>http://archive.fortune.com/galleries/2011/fortune/1103/gallery.the_6_craziest_subway_locations.fortune/5.html</ref> Medzi rokmi 2010 až 2013 bola reštaurácia Subway umiestnená priamo na stavbe [[1 World Trade Center|One World Trade Center]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], pričom reštaurácia sa s pribúdajúci podlažiami budovy posúvala vyššie až na 105 poschodie.<ref>http://archive.fortune.com/galleries/2011/fortune/1103/gallery.the_6_craziest_subway_locations.fortune/6.html</ref> == Subway na Slovensku == [[Súbor:Reštaurácia_SUBWAY®_City_Arena.jpg|thumb|Reštaurácia SUBWAY® City Arena]] V súčasnosti sa na Slovensku nachádza 5 reštaurácií Subway. Dve reštaurácie Subway sa nachádzajú v [[Bratislava|Bratislave]]. Ďalšie reštaurácie sú v mestách [[Košice]], [[Trnava]] a [[Nitra]]. V histórii slovenských reštaurácií Subway došlo k zatvoreniu 18 reštaurácií – v Bratislave, Nitre, Žiline, Trenčíne, Senci, Košiciach a v Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Subway zatvoril ďalšie pobočky. Má ich u nás už len pár, celú firmu nedávno predali | url = https://www.aktuality.sk/clanok/r0ZCcL7/subway-zatvoril-dalsie-pobocky-ma-ich-u-nas-uz-len-par-celu-firmu-nedavno-predali/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-01-29 | dátum prístupu = 2024-11-15 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Lokality a špecifiká slovenských reštaurácií Subway: {| class="wikitable" |'''Názov reštaurácie''' |'''Adresa''' |'''Mesto''' |'''Druh''' |- |SUBWAY'''®''' Aupark Košice |[[Aupark (Košice)|OC Aupark]] |Košice |food court |- |SUBWAY'''®''' Avion |[[Avion Shopping Park (Bratislava)|OC Avion]] |Bratislava |food court |- |SUBWAY® Slnečnice |Slnečnice Market |Bratislava |store |- |SUBWAY'''®''' Centro |[[OC Centro Nitra|OC Centro]] |Nitra |food court |- |SUBWAY'''®''' City Arena |[[City Arena Trnava|OC City Arena]] |Trnava |food court |} === Frančízing a otvorenie vlastnej reštaurácie === [[Franchising|Frančízantom]] Subway môže byť každá osoba, ktorá prejde výberovým konaním, absolvuje tréning v jednom zo svetových výcvikových stredísk a má dostatočný kapitál pre otvorenie a prevádzkovanie reštaurácie. Tak ako ani u iných [[Franchising|frančíz]], predchádzajúce znalosti z [[Gastronómia|gastronómie]] nie sú potrebné, budúci [[Franchising|frančízant]] je vždy dôkladne vyškolený. [[Franchising|Frančízantovi]] je pravidelne, počas celej doby spolupráce poskytovaná podpora a poradenstvo. Potenciálni záujemcovia majú pravidelne, každé 3 mesiace, možnosť zúčastniť sa informačného seminára, kde získajú podrobnejšie informácie.<ref>http://www.subwayfranchising.sk/</ref> == Produkty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.subwayslovensko.sk/SK/layouts/page_menu_index.html |dátum prístupu=2016-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160220101850/http://www.subwayslovensko.sk/SK/layouts/page_menu_index.html |dátum archivácie=2016-02-20}}</ref> == Sieť Subway sa zameriava predovšetkým na sendviče, ktoré sú pripravované pred očami zákazníka, presne podľa želania zákazníka. Skladajú sa z čerstvo upečeného pečiva, mäsovej, či [[Vegetariánstvo|vegetariánskej]] alebo [[Vegánstvo|vegánskej]] náplne, bohatej zeleninovej oblohy, syra, omáčky, korenia a prípadne ďalších extra surovín (ako napríklad [[avokádo]]). Každá reštaurácia Subway pečie viackrát denne vlastný chlieb, ktorý je základom všetkých sendvičov. Reštaurácia je zásobovaná hlbokozmrazeným cestom v tvare tyčinky. Toto cesto sa niekoľko hodín rozmrazuje, spracúva sa, kysne a následne sa pečie. Ide teda o tradičné, neurýchľované pečenie. Každá reštaurácia ponúka niekoľko variantov chleba – syr a oregano, sezamový, tmavý, svetlý, ovsený s medom. Každý sendvič môže byť pripravený ako wrap alebo šalát, prípadne v plochom chlebe (flatbread). V cene každého sendviča je, okrem mäsa, zarátaná zelenina – šalát, paradajky, uhorka, zelená paprika, červená cibuľa, čierne olivy, jalapeňos, kyslé uhorky. Každý sendvič má svoju štandardizovanú receptúru, zákazník si však môže požiadať o väčšie množstvo zeleniny navyše bez ďalšieho príplatku. Jedinou extra prísadou zo zeleniny je avokádo. To platí rovnako pri výbere omáčky, či korenín. Ponuka sendvičov sa podľa jednotlivých krajín mierne líši a zohľadňuje najmä náboženské obmedzenia (napríklad zákaz bravčového mäsa v islamských krajinách, alebo hovädzieho mäsa v Indii), ale aj chuťové preferencie v regiónoch. Na Slovensku je v aktuálne k februáru 2016 v ponuke nasledujúcich 17 sendvičov: * Kurča Teriayki: kúsky kuracieho mäsa v teriayki omáčke * Tuniakový: najemno nadrvený tuniak vymiešaný s nízkotučnou majonézou * BBQ Rebierka: plátok bravčového mäsa s barbecue omáčkou * Roastbeef: hovädzí roastbeef * Kurací: plátky kuracieho mäsa * Steak so syrom: Filadelfský steak ([[Philly steak]]) s cibuľou, paprikou a syrom * SUBWAY Melt™: morčacia šunka, bravčová šunka a slanina * Kuracia Fajita: kúsky kuracieho mäsa s jemne pikantným mexickým korením * Morčacia Šunka * Taliansky B.M.T.®: mix salám Genoa a Pepperoni a šunky, názov je skratkou Brooklyn-Manhattan Transit (prestupná zastávka metra v New Yorku), rovnako je to skratka pre Bigger. Meatier. Tastier.(Väčší. Mäsovejši. Chutnejší.) * SUBWAY Club®: kombinácia morčacej šunky, bravčovej šunky a hovädzieho roastbeefu * Spicy Italian: mix salám Genoa a Pepperoni * Šunka * Avokádový sendvič: sendvič s avokádom a zeleninou * Veggie Delite®: čisto zeleninový sendvič * B.L.T.: sendvič so slaninou * [[Falafel]]: sendvič s obsahom vegánskeho falafelu Subway je známy aj svojou ponukou malých sendvičov s obsahom menej ako 6g tuku, medzi ktoré patria: Kurča Teriayki, Roastbeef, Kurací, Morčací, Club®, Šunkaa Veggie Delite®. Tieto sendviče majú rovnako certifikáciu [[American Heart Association]] (Americké združenie pre zdravé srdce). Subway sa pravidelne umiestňuje na prvých priečkach v hodnotení obsahu nutričných hodnôt a podielu zeleniny v produktoch všetkých významných amerických sietí rýchleho občerstvenia. Medzi základné produkty ďalej patria šaláty, wrapy a cookies, ktoré sa tiež pečú priamo reštaurácii. === Catering === [[Súbor:Sendvičový_party_platter_SUBWAY®.jpg|thumb|Sendvičový party platter SUBWAY®]] Každá reštaurácia ponúka možnosť cateringu, ktorý pozostáva z ponuky sendvičov, cookie a nápojov. Sendviče sú nakrájané na menšie porcie a podávané v špeciálnom obale, tzv. platter. Subway prostredníctvom cateringu zásobuje rôzne firemné stretnutia, teambuildingy, rodinné oslavy a podobne. Špecialitou pri cateringu je tzv. Gigantický sendvič, ktorého dĺžka sa pohybuje od {{cm|45|m}} až do {{m|2|m}}, na špeciálne objednanie však môže byť pripravený ešte dlhší, až niekoľkometrový gigantický sendvič. == Zaujímavosti == * Subway a jeho sendviče sa objavili v rôznych filmoch, ako napríklad [[Austin Powers v Zlatom úde]], [[The Coneheads]], [[Just Friends]], [[Smrtonostná zbraň]], [[Ace Ventura 2: Volanie divočiny]], [[Saving Silverman]] a ďalších. Rovnako v epizódach [[Priatelia (seriál)|Friends]], [[Mestečko South Park|South Park]], Jimmy Kimmel Live, The Ellen Degeneres Show, či viacerých epizódach [[Simpsonovci|Simpsonovcov]]. * Celosvetovo reštaurácie Subway pripravia viac ako 4400 sendvičov každú minútu. * V štandardnom Subway menu sa nachádza takmer 2 milióny rôznych kombinácií. * Ak by sme umiestnili do radu všetky sendviče, ktoré Subway pripraví za rok, obtočili by sme Zem viac ako 13-krát. * Malý sendvič, 6-inch, bol predstavený v roku 1977 a pôvodne sa volal "The Snak". * V začiatkoch [[Fred DeLuca]] chodieval nakupovať čerstvú zeleninu do [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorú nakladal do svojho chrobáka [[Volkswagen Chrobák|Volkswagen Beetle]], z ktorého demontoval všetky sedadlá okrem jedného. * Subway začal piecť chlieb priamo v reštauráciách v roku 1983 a bol prvou sieťou, ktorá začala piecť čerstvé pečivo priamo v reštauráciách. * Podľa informácií od dodávateľov je Subway najväčším spotrebiteľom mrazeného cesta na cookies na svete. * Subway je najväčším nákupcom tuniaka a paradajok na svete v reštauračnom segmente. * Slovo "subway" znamená v [[Mandarínčina|mandarínskej čínštine]] "chutí lepšie ako iné". * Prvá reštaurácia mimo [[Spojené štáty|USA]] bola otvorená v [[Bahrajn]]e. * [[Oliva (plod)|Čierne olivy]] podávané v Subway sú odrody Manzanillo a pochádzajú z [[Kalifornia|Kalifornie]] alebo [[Maroko|Maroka]]. Všetky [[Oliva (plod)|olivy]] sú zbierané ručne. * Reštaurácie Subway sa nachádzajú na 275 amerických vojenských základniach alebo objektoch v [[Spojené štáty|USA]] a vo svete. Jedna z nich sa nachádza priamo vnútri [[Pentagón (USA)|Pentagonu]]. * Herec [[Jason Biggs]], hlavná postava, Jim, vo filmoch [[Prci, prci, prcičky (séria)|Prci, prci, prcičky]], kedysi pracoval ako Sandwich Artist. == Ocenenia == [[Súbor:Najdlhší_slovenský_sendvič.jpg|thumb|Najdlhší slovenský sendvič]] * SUBWAY® Slovensko – držiteľ rekordu za najdlhší sendvič na Slovensku, dĺžka {{cm|473|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2015/221-najvacsi-slovensky-sendvic-ma-dlzku-473-cm |dátum prístupu=2016-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160303054137/http://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2015/221-najvacsi-slovensky-sendvic-ma-dlzku-473-cm |dátum archivácie=2016-03-03}}</ref> * 2016 Franchise 500 Rankings, Enterpreneur, 5. miesto * 2015 Franchise 500 Rankings, Enterpreneur, 3. miesto * 2014 Franchise 500 Rankings, Enterpreneur, 3. miesto * 2013 Franchise 500 Rankings, Enterpreneur, 2. miesto * 2012 Franchise 500 Rankings, Enterpreneur, 2. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.entrepreneur.com/franchises/subway/282839 |dátum prístupu=2016-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160301173139/http://www.entrepreneur.com/franchises/subway/282839 |dátum archivácie=2016-03-01}}</ref> * 2015 Brandz 100 Brand Ranking, Milliward Brown, 40. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.millwardbrown.com/BrandZ/2015/Global/2015_BrandZ_Top100_Chart.pdf |dátum prístupu=2016-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160708033226/http://www.millwardbrown.com/BrandZ/2015/Global/2015_BrandZ_Top100_Chart.pdf |dátum archivácie=2016-07-08}}</ref> * 2011 Fast Food Survey – Top Service, Zagat, 1. miesto * 2011 Fast Food Survey – Top Food, Zagat, 2. miesto * 2011 Fast Food Survey – Top Facilities, Zagat, 3. miesto == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons = Category:Subway restaurants}} [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] [[Kategória:Potravinárske podniky USA]] jjldy8emstnba2s05v762fwrr7i0h39 Kostol svätého Štefana (Bratislava) 0 271748 8190817 8043085 2026-04-01T13:42:09Z Bakjb 236375 wl 8190817 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 =Kostol svätého Štefana Kráľa | Iné meno2 = | Obrázok = Heliga kung stefans kyrka i Bratislava, exteriör.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefan, kráľ]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Bratislavský kraj | Okres typ = | Okres = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | Mesto typ = | Mesto = Bratislava | Mestská časť typ = | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = [[Župné námestie (Bratislava)|Župné námestie 10]] | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = Bratislava | Dekanát typ = | Dekanát = Bratislava - Stred | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = [[Ignác Feigler mladší|Ignác Feigler]] | Architekt poznámka = fasáda | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = barok | Sloh1 = neorománsky | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1711]]{{--}}[[1717]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[1735]]{{--}}[[1737]]<br/>[[1860]]{{--}}[[1861]] <small>(fasáda)</small> | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = 06.06.1717 | Svätiteľ = [[Ladislav Adam Erdődy]]<br/><small>nitriansky biskup</small> | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = [[Rád menších bratov kapucínov]] | Vlastník = [[Rád menších bratov kapucínov]] | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = Poloha v rámci Starého Mesta | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = Bratislava Staré Mesto | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 23.10.1963 | číslo uzpf = 169/2 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 229 | PUSR web dátum citovania = 1.7.2016 }} [[Obrázok:Heliga kung stefans kyrka i Bratislava, interiör 01.jpg|right|thumb|Interiér]] '''Kostol svätého Štefana s kláštorom kapucínov''', známy tiež ako '''Kostol svätého Štefana Kráľa'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamiatkový úrad - Detail NNKP | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=3ba26d0f-fc1f-4069-a1fd-e44d0ece1ddb | vydavateľ = www.pamiatky.sk | dátum prístupu = 2025-06-05}}</ref> je súbor sakrálnych stavieb nachádzajúcich sa na [[Župné námestie (Bratislava)|Župnom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]], v historickej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]]. Kapucínsky komplex v Bratislave patrí k významným stavebným pamiatkam. Zaujímavý je svojou históriou, jedinečnými architektoníckými formami a interiérovým vybavením, odrážajúcim rádové zvyklosti, ako i umeleckými dielami, ich autorskými a ikonografickými súvislosťami. == Dejiny == V júli 1676 prišli z [[Viedeň|Viedne]] do vtedajšieho hlavného mesta [[Uhorsko|Uhorska]] príslušníci rádu [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]]. Ich prvým pôsobiskom bola [[Kaplnka svätej Kataríny (Bratislava)|kaplnka]] na dnešnej [[Michalská ulica (Bratislava)|Michalskej ulici]]. Nasledujúcich tridsaťpäť rokov tu konali bohoslužby a inú duchovnú činnosť. Ako kazatelia pôsobili okrem toho u [[Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov|milosrdných bratov]], u [[Kostol Loretánskej Panny Márie|uršulíniek]] i v ďalších farnostiach; obetavú službu konali počas morových epidémií. V roku 1698 získali kúpou pozemok na východnej strane [[Bratislavský hrad|hradu]] od barónky Ghillányiovej, ktorý v nasledujúcom roku darom susediacich pozemkov od grófky Czoborovej značne zväčšili. Vďaka dobrodinstvu Eleonóry Terézie, grófky de Strattmann a Payerbach, mohla stavba kapucínskeho kostola a kláštora na dnešnom mieste začať (v chóre si možno doteraz všimnúť pamätnú tabuľu s nemeckým nápisom - v preklade: „''Modlite sa za nehodnú zakladateľku Eleonóru Teréziu. 1709''“). Základný kameň kláštora bol položený 17. decembra 1708 a už koncom septembra nasledujúceho roku bol hotový chór s malou vežou, sakristia a priľahlé oratórium. 3. októbra 1709 sa konala prvá omša, ktorú slúžil uhorský prímas-kardinál [[Christian August Saský]]. Stavba, ktorú viedol rádový páter Ján Damascén (vl. menom Johann Wers, zomr. 25.4.1744 vo Viedni) z [[Viedenské Nové Mesto|Viedenského Nového Mesta]], pokračovala až do roku 1712, kedy sa do novootvoreného kláštora sťahovali rehoľní bratia. Základný kameň kostola bol položený 20. decembra 1711. V roku 1717 bol kostol hotový a 6. júna ho konsekroval nitriansky biskup [[Ladislav Adam Erdődy]]. V roku 1727 kláštor rozšírili smerom na [[Kozia ulica (Bratislava)|Koziu ulicu]] a pálffyovské záhrady. K sakristii pristavili knižničnú sálu. Prístavby financoval prímas [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházy]], veľký priaznivec kapucínskej rehole. V roku 1735 bol kostol na spadnutie, pretože povolili základy (stál totiž na bahnitej pôde). Preto nechal arcibiskup Imrich Eszterházy, na vlastné náklady od základu zreštaurovať kostol pod podmienkou, že kapucíni prevezmú správu kaplnky sv. Jána Almužníka v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]]. Kapucíni časť kostola zrúcali a prestavbou poverili vojenského inžiniera Felicea Donata Allia, ktorý v rokoch 1736 - 1737 budovy staticky zabezpečil a kostol dostaval spolu so staviteľom - kapucínskym rehoľným bratom Bertholdom (vl. menom Ferdinand Ziegerhoffer, zomr. 12.5.1763 v [[Tata (Maďarsko)|Tate]]), ktorý v kostole postavil tiež hlavný oltár. [[Obrázok:Bratislava sv Stefana02.jpg|left|thumb|Socha patróna kostola v nike na priečelí, dielo [[Anton Brandl|Antona Brandla]]]]V roku 1737 František Portenhauser, pod dohľadom arcibiskupa Imricha Eszterházyho, dokončil stavbu kláštora, pričom nechal postaviť ešte dva trakty so sakristiou a knižnicou. Pri bráne bol postavený nový trakt s piatimi celami pre domácich a cudzích. V záhrade vznikol lazaret. V roku 1779 dostal kostol nové lavice, v rokoch 1819 - 1824 bol vybudovaný chórus, na ktorom Juraj Klökner postavil nový organ. Významnou prestavbou bola neoslohová úprava čelnej fasády v rokoch 1860 - 1861 bratislavským staviteľom [[Ignác Feigler mladší|Ignácom Feiglerom ml.]] čím nadobudla romantický vzhľad. Vtedy bola do niky na priečelí umiestnená kamenná socha patróna kostola (dielo bratislavského sochára [[Anton Norman Brandl|Antona Brandla]]), ktorá nahradila pôvodné maľby. Roku 1892 umiestnili v interiéri kostola krížovú cestu s reliéfmi od hornorakúskeho rezbára M. Gaiga (podľa kresieb prof. Kleina). V devätnástom storočí sa realizovala premaľba interiéru, ktorá však narušila jeho pôvodnú jednoduchosť. V roku 1895 prebehla reštaurácia kostola. V tom čase bolo v bratislavskom kláštore aj štúdium teológie. Ďalšia oprava kostola sa uskutočnila po požiari v roku 1913. V druhej polovici 20. storočia prišlo k niekoľkým úpravám interiéru (drevené obloženie stien, doplnenie historizujúcim mobiliárom a i.). V rokoch 1867 - 1895 bola opravená krypta, ktorá bola neskôr zasypaná; dnes nepoznáme ani jej vchod ani osud pochovaných tiel. Podľa dostupných údajov by v nej malo byť pochovaných viac ako 200 ľudí; medzi nimi napríklad maliar Anton Rosier a knieža Georg Christian Lobkowitz de Sagan. == Architektúra kostola == Kostoly kapucínov vôbec majú medzi sakrálnymi stavbami osobitý charakter. Kapucíni - reformovaná vetva františkánskej rehole, prísne dodržiavali požiadavku rehoľnej chudoby vytýčenú [[František z Assisi|svätým Františkom z Assisi]] a aplikovali ju aj na formu svojich chrámov. Ich kostoly boli bez veže: do ulice sa obracali jednoduchou štítovou, tektonicky nečlenenou fasádou. Zaklenuté boli valenou klenbou s lunetami. Vnútorné steny boli hladké, tektonicky nečlenené, natreté bielou farbou, od ktorej sa dobre odrážali skromné sĺpové tmavohnedé oltáre. Na rozdiel od polychrómovaného a bohato zdobeného vnútorného zariadenia iných kostolov boli kapucínske oltáre pokryté orechovým fládrovaním, ktoré mohla oživovať len svetlejšia intarzovaná ornamentika a pätky a hlavice stĺpov vo farbe slonovej kosti. [[Obrázok:Župné námestie BA 5.jpg|right|thumb|Celkový pohľad na Kostol svätého Štefana s [[Mariánsky stĺp na Župnom námestí|mariánskym stĺpom]] pred hlavným vstupom]]Strohý charakter a výtvarná jednoduchosť kapucínskych kostolov korešponduje s pastoračnými cieľmi tohto rádu a s ich úsilím viesť veriacich k prehĺbenému vnútornému životu podľa Evanjelia. Rozšírenie chrámového priestoru o vedľajšie priestory, o jednu bočnú kaplnku umožňujúcu individuálnu pobožnosť a o spovedné miestnosti, ktoré umožňujú vnútorné sústredenie - veriacich pripravujúcich sa na spoveď. Voči stredovekým kostolom žobravých reholí, kde chórové lavice stáli pred hlavným oltárom, v kapucínskych kostoloch ich umiestňovali za hlavný oltár do osobitného oratória spojeného s presbytériom do jedného celku. Oba priestory oddeľuje len mohutná baroková architektúra hlavného oltára umelecky stvárnená na prednej i na zadnej strane. V zmysle prísnej klauzúry opticky oddeľovala kláštorný priestor od kostola prístupného laikom, ale zároveň prepúšťala hlasy a spev bratov odbavujúcich predpísané hodinky, čo má na návštevníkov kostola pôsobiť ako strhujúci príklad. === Exteriér kostola === Stavba kostola je situovaná v smere juhovýchod-severozápad. Podlaha kostola sa nachádza hlboko pod úrovňou okolitého terénu. Jednoliata fasáda priečelia bez vertikálneho členenia je zakončená strmým štítom. Portál je riešený formou predstavanej predsiene, s výrazným rozetovým oknom, zakončenej sedlovou strieškou; nad predsieňou je nika s kamennou sochou patróna kostola (dielo bratislavského umelca [[Anton Brandl|Antona Brandla]]). === Interiér kostola === Jednoloďový Kostol svätého Štefana je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Loď je od [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] oddelená víťazným oblúkom. Zaujímavým interiérovým stavebným prvkom je oltárna architektúra oddeľujúca presbytérium od oratória bratov. Po pravej strane kostola je kaplnka a sakristia, po ľavej strane je kláštorná chodba. Do kostola sa vstupuje cez predstavanú predsieň. Nad vchodom do lode kostola sa nachádza latinský nápis vo forme chronogramu z roku 1860 (v preklade):„''Hľa! Pokojamilovným otváram bránu k týmto serafínskym celám, ktoré boli znovu vybudované z Božej priazne a z vrodenej lásky kráľa Františka Jozefa.''“ Vnútorné zariadenie kostola (lavice, oltáre, [[kazateľnica]]) je z tmavomoreného dreva, zdobeného [[intarzia]]mi (typický jav v kapucínskych kostoloch západného Slovenska). Brat Berthold, ktorý dokončil výstavbu kláštorného komplexu, postavil aj hlavný oltár v kostole. === Hlavný oltár === Hlavný oltár svätého Štefana z roku 1737 tvorí mohutná baroková architektúra, oddeľujúca svätyňu od oratória, výtvarne riešená z obidvoch strán. Monumentálny oltárny obraz (vytvorený v roku 1737) je pravdepodobne dielom rádového brata Udalricha z Welsu (vl. menom Thomas Wimberger, zomrel 19. 7. 1743 v [[Budín]]e). [[Obrázok:Slovakia Bratislava 87.jpg|right|thumb|Hlavný oltár s obrazom od rádového brata Udalricha z roku 1737]]Obraz znázorňuje prvého uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] dávajúceho [[Panna Mária|Panne Márii]] do ochrany svojho syna [[Imrich (svätec)|Imricha]] a [[Uhorsko]], symbolicky vyjadrené na poduške ležiacou kráľovskou korunou. Obraz je zaujímavý i z architektonického hľadiska: zachytáva totiž siluetu dobovej Bratislavy s jej významnými stavbami, o.&nbsp;i. s [[Bratislavský hrad|hradom]], [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|dómom]] a [[Stará radnica (Bratislava)|radnicou]]. Predpokladá sa, že zobrazenie Bratislavy nebolo náhodným popudom. Bratislava bola už od roku 1563 korunovačným mestom, čím jej chcel autor obrazu vzdať hold a súčasne zdôrazniť jej význam zachytením stavieb symbolizujúcich tri zložky vtedajšej spoločnosti - moc panovníka, cirkevnú vrchnosť a mestskú správu. Výjavy na bočných obrazoch hlavného oltára predstavujú [[Svätý Jozef|svätého Jozefa]] a [[Terézia z Ávily|svätú Teréziu Ávilskú]]. === Bočné oltáre === Bočné oltáre [[František z Assisi|svätého Františka z Assisi]] a [[Anton Padovský|svätého Antona Padovského]] (z roku 1737) stoja po stranách víťazného oblúka a majú rovnaké stĺpové architektúry. Oltárne obrazy - ''Stigmatizácia svätého Františka'' a ''Vízia svätého Antona'' - namaľoval [[Anton Karol Rosier]], žiak [[Georg Rafael Donner|G. R. Donnera]]. V oltárnych nadstavcoch sa nachádzajú obrazy ''Svätý Fidelius s knihou a anjelom'' (na oltári sv. Františka) a ''Svätý Felix s anjelom'' (na oltári sv. Antona). V lodi v nike stojí oltár svätého Kríža (z roku 1737), ktorý tvorí baroková stĺpová architektúra s ústredným obrazom a krížom s korpusom. Zhotoviť ho dal Karol Zichy. Pendantom toho oltára je oltár svätého Fidelisa zo Sigmaringenu, mučeníka a svätca rehole kapucínov. Oltár pochádza z roku 1749 a má stĺpovú architektúru. Oltárny obraz ''Smrť svätého Fidelisa'' namaľoval kapucínsky páter Norbert z Viedne (vl. menom Johann Baumgartner, zomr. 29.9.1773 vo Viedni). Od toho istého autora sú aj obrazy rehoľných svätých a dva skriňové relikviáre z 1. polovice 18. storočia. Oltár Panny Márie (z roku 1742) v pravej bočnej kaplnke má barokovú stĺpovú architektúru, ale socha Panny Márie s Ježiškom vznikla až v 20. storočí. Pod nikou je umiestnený oválny obraz svätého Jána Nepomuckého. K ďalším pamiatkam kostola patrí cyklus ôsmich veľkých obrazov v lodi, ktoré znázorňujú Kristovo utrpenie (dielo frátra Udalricha), dva skriňové a dva pyramidálne relikviáre v rokokovom ráme, neskorobaroková krstiteľnica z 18. storočia, barokové oratórium za hlavným oltárom, krížová cesta z roku 1892 (dielo hornorakúskeho rezbára M. Gaiga). V roku 1725 vztýčili na priestranstve pred kostolom [[Mariánsky stĺp na Župnom námestí|stĺp]] s barokovou sochou Immaculaty, postaveným v roku 1723 pred neďaleko stojacim [[Župný dom (Bratislava)|Župným domom]]. == Zaujímavosť == Kostol svätého Štefana v Bratislave je jediným kapucínskym kostolom zasväteným tomuto svätcovi v celom bývalom [[Uhorsko|Uhorsku]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * A. Botek, ''Kostol a kláštor kapucínov v Bratislave'' (str. 65 - 92), článok v Zborníku Mestského múzea XVII, Bratislava, 2005, ISBN 80-969270-2-7 * I. Janota, ''Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave'', Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3 * A. Bagin, ''Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy'', Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988 == Externé odkazy == {{portál|Bratislava|Bratislavský|Architektúra|Architektonický|Umenie|Umelecký}} * [http://kapucini.sk/bratislava/historia/#kapucinsky-kostol-sv-stefana Z histórie kapucínskeho kostola sv. Štefana, stránky kapucínov na Slovensku, kapucini.sk] * [https://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/134972/300-rokov-kapucinskeho-kostola 300 rokov kapucínskeho kostola, autor: Štefan Chrappa - rtvs.sk] {{Sakrálne stavby v Bratislave}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} {{Františkánske kostoly na Slovensku}} [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Kostoly v Bratislave|Štefana]] [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Štefanovi Kráľovi|Bratislava]] [[Kategória:Kapucínske kostoly na Slovensku|Bratislava]] plcd7biaejhrvby71fcrha8i5jdfotj Alla Borisovna Pugačovová 0 283837 8190775 8190771 2026-04-01T12:02:40Z ~2026-20049-16 290827 8190775 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = Алла Пугачева на фестивале Слово Ново (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[spevák|speváčka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Izrael]] (2022 – súčasnosť) | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Deti = 3, vrátane [[Kristina Orbakajte|Kristiny Orbakajteovej]] | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ www.allapugacheva.ru]<br/>[[Súbor:Alla Pugacheva signature.svg|náhľad|Podpis Ally Pugačovovej]] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Alexandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári roku 2022 odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu a toho istého roku odišla do emigrácie do Izraela. V súčasnej dobe žije v Lotyšsku.<ref name=":0" /> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 1976 - ''Золотой Орфей '76'' * 1977 - ''Зеркало души'' * 1979 - ''Арлекино и другие'' * 1980 - ''Поднимись над суетой'' * 1980 - ''То ли ещё будет'' * 1982 - ''Как тревожен этот путь'' * 1985 - ''Ах, как хочется жить'' * 1985 - ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * 1986 - ''Счастья в личной жизни'' * 1986 - ''Пришла и говорю'' * 1988 - ''Песни вместо писем'' * 1990 - ''Алла'' * 1991 - ''Рождественские встречи-91'' * 1992 - ''Рождественские встречи-92'' * 1995 - ''Не делайте мне больно, господа'' * 1998 - ''Да!'' * 2001 - ''Речной трамвайчик'' * 2002 - ''А был ли мальчик?'' * 2003 - ''Живи спокойно, страна!'' * 2008 - ''Приглашение на закат'' == Film a televízia == * 1978 - ''Женщина, которая поёт'' * 1981 - ''Любовью за любовь'' * 1984 - ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * 1985 - ''Пришла и говорю'' * 1985 - ''Сезон чудес'' * 1995 - ''Жди и помни меня'' * 2003 - ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] 8eqquovpyqb3618ztz9gksqhmjmp92y 8190790 8190775 2026-04-01T12:31:34Z ~2026-20049-16 290827 8190790 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = Алла Пугачева на фестивале Слово Ново (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[spevák|speváčka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Izrael]] (2022 – súčasnosť) | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Deti = 3, vrátane [[Kristina Orbakajte|Kristiny Orbakajteovej]] | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ www.allapugacheva.ru]<br/>[[Súbor:Alla Pugacheva signature.svg|náhľad|Podpis Ally Pugačovovej]] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Alexandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári roku 2022 odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu a toho istého roku odišla do emigrácie do Izraela. V súčasnej dobe žije v Lotyšsku.<ref name=":0" /> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1976]]: ''Золотой Орфей '76'' * [[1977]]: ''Зеркало души'' * [[1979]]: ''Арлекино и другие'' * [[1980]]: ''Поднимись над суетой'' * 1980: ''То ли ещё будет'' * [[1982]]: ''Как тревожен этот путь'' * [[1985]]: ''Ах, как хочется жить'' * [[1985]]: ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * [[1986]]: ''Счастья в личной жизни'' * 1986: ''Пришла и говорю'' * [[1988]]: ''Песни вместо писем'' * [[1990]]: ''Алла'' * [[1991]]: ''Рождественские встречи-91'' * [[1992]]: ''Рождественские встречи-92'' * [[1995]]: ''Не делайте мне больно, господа'' * [[1998]]: ''Да!'' * [[2001]]: ''Речной трамвайчик'' * [[2002]]: ''А был ли мальчик?'' * [[2003]]: ''Живи спокойно, страна!'' * [[2008]]: ''Приглашение на закат'' === Slávne piesne === * „[[Arlekino|Арлекино]]“ * „Женщина, которая поёт“ * „Всё могут короли“ * „[[Dāvāja Māriņa meitenei mūžiņu|Миллион алых роз]]“ * „До свидания, лето“ * „Сонет Шекспира“ * „Балет“ * „Этот мир“ * „А знаешь, все ещё будет“ * „Две звезды“ * „Я тебя поцеловала“ * „Бумажный змей“ * „Осенний поцелуй“ * „Песенка про себя (Также как все)“ * „На Тихорецкую состав отправится“ * „100 друзей“ * „Айсберг“ * „Паромщик“ * „Волшебник-недоучка“ * „Старинные часы“ * „Маэстро“ * „Цыганский хор“ * „Белая дверь“ * „Надо же“ * „Найти меня“ * „Алло“ * „Superman“ * „Every night and every day“ * „Moscow Rock“ * „Любовь, похожая на сон“ * „Я тебя никому не отдам“ * „Осенние листья“ * „Позови меня с собой“ * „Свеча горела на столе“ * „В воду войду“ * „Осторожно листопад“ * „Речной трамвайчик“ * „Голубка“ * „Мадам Брошкина“ * „Тысяча лет“ * „Будь или не будь“ * „Я пою“ * „Опять метель“ * „Нас бьют, мы летаем“ * „Я летала“ == Film a televízia == * [[1978]]: ''Женщина, которая поёт'' * [[1981]]: ''Любовью за любовь'' * [[1984]]: ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * [[1985]]: ''Пришла и говорю'' * 1985: ''Сезон чудес'' * [[1995]]: ''Жди и помни меня'' * [[2003]]: ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] lq43947113rsk6t4s5is3j1ytobg0o8 8190811 8190790 2026-04-01T13:25:33Z Pelex 2483 foto 8190811 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = RIAN archive 378862 Alla Pugacheva (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[spevák|speváčka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Izrael]] (2022 – súčasnosť) | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Deti = 3, vrátane [[Kristina Orbakajte|Kristiny Orbakajteovej]] | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ www.allapugacheva.ru]<br/>[[Súbor:Alla Pugacheva signature.svg|náhľad|Podpis Ally Pugačovovej]] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Alexandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári roku 2022 odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu a toho istého roku odišla do emigrácie do Izraela. V súčasnej dobe žije v Lotyšsku.<ref name=":0" /> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1976]]: ''Золотой Орфей '76'' * [[1977]]: ''Зеркало души'' * [[1979]]: ''Арлекино и другие'' * [[1980]]: ''Поднимись над суетой'' * 1980: ''То ли ещё будет'' * [[1982]]: ''Как тревожен этот путь'' * [[1985]]: ''Ах, как хочется жить'' * [[1985]]: ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * [[1986]]: ''Счастья в личной жизни'' * 1986: ''Пришла и говорю'' * [[1988]]: ''Песни вместо писем'' * [[1990]]: ''Алла'' * [[1991]]: ''Рождественские встречи-91'' * [[1992]]: ''Рождественские встречи-92'' * [[1995]]: ''Не делайте мне больно, господа'' * [[1998]]: ''Да!'' * [[2001]]: ''Речной трамвайчик'' * [[2002]]: ''А был ли мальчик?'' * [[2003]]: ''Живи спокойно, страна!'' * [[2008]]: ''Приглашение на закат'' === Slávne piesne === * „[[Arlekino|Арлекино]]“ * „Женщина, которая поёт“ * „Всё могут короли“ * „[[Dāvāja Māriņa meitenei mūžiņu|Миллион алых роз]]“ * „До свидания, лето“ * „Сонет Шекспира“ * „Балет“ * „Этот мир“ * „А знаешь, все ещё будет“ * „Две звезды“ * „Я тебя поцеловала“ * „Бумажный змей“ * „Осенний поцелуй“ * „Песенка про себя (Также как все)“ * „На Тихорецкую состав отправится“ * „100 друзей“ * „Айсберг“ * „Паромщик“ * „Волшебник-недоучка“ * „Старинные часы“ * „Маэстро“ * „Цыганский хор“ * „Белая дверь“ * „Надо же“ * „Найти меня“ * „Алло“ * „Superman“ * „Every night and every day“ * „Moscow Rock“ * „Любовь, похожая на сон“ * „Я тебя никому не отдам“ * „Осенние листья“ * „Позови меня с собой“ * „Свеча горела на столе“ * „В воду войду“ * „Осторожно листопад“ * „Речной трамвайчик“ * „Голубка“ * „Мадам Брошкина“ * „Тысяча лет“ * „Будь или не будь“ * „Я пою“ * „Опять метель“ * „Нас бьют, мы летаем“ * „Я летала“ == Film a televízia == * [[1978]]: ''Женщина, которая поёт'' * [[1981]]: ''Любовью за любовь'' * [[1984]]: ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * [[1985]]: ''Пришла и говорю'' * 1985: ''Сезон чудес'' * [[1995]]: ''Жди и помни меня'' * [[2003]]: ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] bbbvdgjtow8s3tjqm55xqjo9foipyl1 8190813 8190811 2026-04-01T13:36:51Z ~2026-20049-16 290827 8190813 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = Алла Пугачева на фестивале Слово Ново (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkárka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Caesarea]] (2022 – 2023)<br/>[[Lemesos]] (2024 – 2026)<br/>[[Vladaja]] (2026 – súčasnosť) | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Rodičia = Boris Michailovič Pugačov, Zinaida Archipovna Odegovová | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Deti = Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[1950]] – † [[2011]])<br/>[[Kristina Orbakajteová]] (* [[1971]])<br/>Jelizaveta „Liza“ Galkinová (* 2013)<br/>Garri Galkin (* 2013) | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ www.allapugacheva.ru]<br/>[[Súbor:Alla Pugacheva signature.svg|náhľad|Podpis Ally Pugačovovej]] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Aleksandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Každoročné letné dovolenky Pugačovová trávi v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] alebo [[Arménsko|Arménsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pugacheva Rents Out Villa for €15,000 a Month and Plans to Go to Bulgaria, Armenia, and Latvia | url = https://news.inbox.lv/1500d0q-pugacheva-rents-out-villa-for-eur15-000-a-month-and-plans-to-go-to-bulgaria-armenia-and-latvia?language=lt | vydavateľ = News feed at Inbox.lv | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári 2022 odsúdila [[Ruská invázia na Ukrajinu|inváziu Ruska na Ukrajinu]]. V marci 2022 [[Vysťahovalectvo|emigrovala]] do [[Izrael]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rozovsky | meno = Liza | titul = Russian Megastars Alla Pugacheva, Maxim Galkin Flee to Israel | url = https://www.haaretz.com/israel-news/russian-pop-megastar-alla-pugacheva-flees-to-israel-1.10695519 | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24}}</ref> V auguste toho roka sa vrátila späť do [[Rusko|Ruska]] v nádeji , že uprace „neporiadok v hlavách ľudí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Вернувшаяся в Россию Пугачева пообещала "наводить порядок" | url = https://ria.ru/20220827/pugacheva-1812619234.html | dátum vydania = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 | vydavateľ = RIA Novosti}}</ref> V septembri 2022, po vyhlásení jej manžela za zahraničného agenta, verejne odsúdila vojnu a zbytočné straty na životoch Rusov. Tiež požiadala, aby aj ju označili za zahraničnú agentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian pop star's war criticism stirs vigorous debate | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-putin-entertainment-music-8c2e7638c3691accac33da56c8a8e83f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> V októbri toho roka Pugačovová opäť odišla do Izraela<ref>{{Citácia periodika|titul=Russian pop star who criticised Ukraine war says she is in Israel|url=https://www.theguardian.com/world/2022/oct/10/russian-pop-star-criticised-ukraine-war-israel-alla-pugacheva|periodikum=The Guardian|dátum=2022-10-10|dátum prístupu=2026-04-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bethan|priezvisko=McKernan}}</ref> a získala [[štátne občianstvo|izraelské občianstvo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia mulls labelling queen of Soviet pop Pugacheva a ‘foreign agent’ | url = https://www.aljazeera.com/news/2024/3/29/russia-mulls-labelling-queen-of-soviet-pop-pugacheva-a-foreign-agent | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> V novembri 2023 sa pred odchodom do Lotyšska na krátky čas vrátila naspäť do Ruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алла Пугачева уехала из России. Максим Галкин опубликовал их совместное фото, сделанное в Латвии | url = https://meduza.io/news/2023/11/05/alla-pugacheva-uehala-iz-rossii-maksim-galkin-opublikoval-ih-sovmestnoe-foto-sdelannoe-v-latvii | vydavateľ = Meduza | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru}}</ref> Od roku 2024 žila v meste [[Lemesos]] na [[Cyprus|Cypre]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Soviet pop Pugacheva likely to be labelled a ‘foreign agent’ in Russia | url = https://cyprus-mail.com/2024/03/29/pugacheva-queen-of-soviet-pop-likely-to-be-labelled-a-foreign-agent-in-russia | vydavateľ = cyprus-mail.com | dátum vydania = 2024-03-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> kde kúpou nehnuteľnosti v roku 2017 cez investičný program získala cyperské občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The date of birth of Pugacheva was checked - One.uz, 08.07.2025 | url = https://one.uz/en/news/culture/7376-the-date-of-birth-of-pugachyova-was-checked.html | vydavateľ = Uzbekistan and world news and latest news | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = One.uz}}</ref> Koncom roka 2025 si s Galkinom kúpili vilu v dedine [[Vladaja]] v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alla Pugacheva purchased an elite villa in Bulgaria for tens of millions of rubles | url = https://baku.ws/en/show-business/alla-pugacheva-purchased-an-elite-villa-in-bulgaria-for-tens-of-millions-of-rubles | vydavateľ = Baku.ws | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]ová) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1976]]: ''Золотой Орфей '76'' * [[1977]]: ''Зеркало души'' * [[1979]]: ''Арлекино и другие'' * [[1980]]: ''Поднимись над суетой'' * 1980: ''То ли ещё будет'' * [[1982]]: ''Как тревожен этот путь'' * [[1985]]: ''Ах, как хочется жить'' * [[1985]]: ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * [[1986]]: ''Счастья в личной жизни'' * 1986: ''Пришла и говорю'' * [[1988]]: ''Песни вместо писем'' * [[1990]]: ''Алла'' * [[1991]]: ''Рождественские встречи-91'' * [[1992]]: ''Рождественские встречи-92'' * [[1995]]: ''Не делайте мне больно, господа'' * [[1998]]: ''Да!'' * [[2001]]: ''Речной трамвайчик'' * [[2002]]: ''А был ли мальчик?'' * [[2003]]: ''Живи спокойно, страна!'' * [[2008]]: ''Приглашение на закат'' === Slávne piesne === * „[[Arlekino|Арлекино]]“ * „Женщина, которая поёт“ * „Всё могут короли“ * „[[Dāvāja Māriņa meitenei mūžiņu|Миллион алых роз]]“ * „До свидания, лето“ * „Сонет Шекспира“ * „Балет“ * „Этот мир“ * „А знаешь, все ещё будет“ * „Две звезды“ * „Я тебя поцеловала“ * „Бумажный змей“ * „Осенний поцелуй“ * „Песенка про себя (Также как все)“ * „На Тихорецкую состав отправится“ * „100 друзей“ * „Айсберг“ * „Паромщик“ * „Волшебник-недоучка“ * „Старинные часы“ * „Маэстро“ * „Цыганский хор“ * „Белая дверь“ * „Надо же“ * „Найти меня“ * „Алло“ * „Superman“ * „Every night and every day“ * „Moscow Rock“ * „Любовь, похожая на сон“ * „Я тебя никому не отдам“ * „Осенние листья“ * „Позови меня с собой“ * „Свеча горела на столе“ * „В воду войду“ * „Осторожно листопад“ * „Речной трамвайчик“ * „Голубка“ * „Мадам Брошкина“ * „Тысяча лет“ * „Будь или не будь“ * „Я пою“ * „Опять метель“ * „Нас бьют, мы летаем“ * „Я летала“ == Film a televízia == * [[1978]]: ''Женщина, которая поёт'' * [[1981]]: ''Любовью за любовь'' * [[1984]]: ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * [[1985]]: ''Пришла и говорю'' * 1985: ''Сезон чудес'' * [[1995]]: ''Жди и помни меня'' * [[2003]]: ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] 6ha1vs2nzcy97ad3tdvsbldfmqa3pkf 8190814 8190813 2026-04-01T13:38:19Z ~2026-19334-49 290463 8190814 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = Алла Пугачева на фестивале Слово Ново (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkárka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Caesarea]] (2022 – 2023)<br/>[[Lemesos]] (2024 – 2026)<br/>[[Vladaja]] (2026 – súčasnosť) | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Rodičia = Boris Michailovič Pugačov, Zinaida Archipovna Odegovová | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Deti = Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[1950]] – † [[2011]])<br/>[[Kristina Orbakajteová]] (* [[1971]])<br/>Jelizaveta „Liza“ Galkinová (* 2013)<br/>Garri Galkin (* 2013) | Súvisiace články = | Vplyvy = | Podpis = Alla Pugacheva signature.svg | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ allapugacheva.ru] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Aleksandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Každoročné letné dovolenky Pugačovová trávi v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] alebo [[Arménsko|Arménsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pugacheva Rents Out Villa for €15,000 a Month and Plans to Go to Bulgaria, Armenia, and Latvia | url = https://news.inbox.lv/1500d0q-pugacheva-rents-out-villa-for-eur15-000-a-month-and-plans-to-go-to-bulgaria-armenia-and-latvia?language=lt | vydavateľ = News feed at Inbox.lv | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári 2022 odsúdila [[Ruská invázia na Ukrajinu|inváziu Ruska na Ukrajinu]]. V marci 2022 [[Vysťahovalectvo|emigrovala]] do [[Izrael]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rozovsky | meno = Liza | titul = Russian Megastars Alla Pugacheva, Maxim Galkin Flee to Israel | url = https://www.haaretz.com/israel-news/russian-pop-megastar-alla-pugacheva-flees-to-israel-1.10695519 | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24}}</ref> V auguste toho roka sa vrátila späť do [[Rusko|Ruska]] v nádeji , že uprace „neporiadok v hlavách ľudí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Вернувшаяся в Россию Пугачева пообещала "наводить порядок" | url = https://ria.ru/20220827/pugacheva-1812619234.html | dátum vydania = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 | vydavateľ = RIA Novosti}}</ref> V septembri 2022, po vyhlásení jej manžela za zahraničného agenta, verejne odsúdila vojnu a zbytočné straty na životoch Rusov. Tiež požiadala, aby aj ju označili za zahraničnú agentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian pop star's war criticism stirs vigorous debate | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-putin-entertainment-music-8c2e7638c3691accac33da56c8a8e83f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> V októbri toho roka Pugačovová opäť odišla do Izraela<ref>{{Citácia periodika|titul=Russian pop star who criticised Ukraine war says she is in Israel|url=https://www.theguardian.com/world/2022/oct/10/russian-pop-star-criticised-ukraine-war-israel-alla-pugacheva|periodikum=The Guardian|dátum=2022-10-10|dátum prístupu=2026-04-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bethan|priezvisko=McKernan}}</ref> a získala [[štátne občianstvo|izraelské občianstvo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia mulls labelling queen of Soviet pop Pugacheva a ‘foreign agent’ | url = https://www.aljazeera.com/news/2024/3/29/russia-mulls-labelling-queen-of-soviet-pop-pugacheva-a-foreign-agent | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> V novembri 2023 sa pred odchodom do Lotyšska na krátky čas vrátila naspäť do Ruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алла Пугачева уехала из России. Максим Галкин опубликовал их совместное фото, сделанное в Латвии | url = https://meduza.io/news/2023/11/05/alla-pugacheva-uehala-iz-rossii-maksim-galkin-opublikoval-ih-sovmestnoe-foto-sdelannoe-v-latvii | vydavateľ = Meduza | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru}}</ref> Od roku 2024 žila v meste [[Lemesos]] na [[Cyprus|Cypre]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Soviet pop Pugacheva likely to be labelled a ‘foreign agent’ in Russia | url = https://cyprus-mail.com/2024/03/29/pugacheva-queen-of-soviet-pop-likely-to-be-labelled-a-foreign-agent-in-russia | vydavateľ = cyprus-mail.com | dátum vydania = 2024-03-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> kde kúpou nehnuteľnosti v roku 2017 cez investičný program získala cyperské občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The date of birth of Pugacheva was checked - One.uz, 08.07.2025 | url = https://one.uz/en/news/culture/7376-the-date-of-birth-of-pugachyova-was-checked.html | vydavateľ = Uzbekistan and world news and latest news | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = One.uz}}</ref> Koncom roka 2025 si s Galkinom kúpili vilu v dedine [[Vladaja]] v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alla Pugacheva purchased an elite villa in Bulgaria for tens of millions of rubles | url = https://baku.ws/en/show-business/alla-pugacheva-purchased-an-elite-villa-in-bulgaria-for-tens-of-millions-of-rubles | vydavateľ = Baku.ws | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]ová) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1976]]: ''Золотой Орфей '76'' * [[1977]]: ''Зеркало души'' * [[1979]]: ''Арлекино и другие'' * [[1980]]: ''Поднимись над суетой'' * 1980: ''То ли ещё будет'' * [[1982]]: ''Как тревожен этот путь'' * [[1985]]: ''Ах, как хочется жить'' * [[1985]]: ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * [[1986]]: ''Счастья в личной жизни'' * 1986: ''Пришла и говорю'' * [[1988]]: ''Песни вместо писем'' * [[1990]]: ''Алла'' * [[1991]]: ''Рождественские встречи-91'' * [[1992]]: ''Рождественские встречи-92'' * [[1995]]: ''Не делайте мне больно, господа'' * [[1998]]: ''Да!'' * [[2001]]: ''Речной трамвайчик'' * [[2002]]: ''А был ли мальчик?'' * [[2003]]: ''Живи спокойно, страна!'' * [[2008]]: ''Приглашение на закат'' === Slávne piesne === * „[[Arlekino|Арлекино]]“ * „Женщина, которая поёт“ * „Всё могут короли“ * „[[Dāvāja Māriņa meitenei mūžiņu|Миллион алых роз]]“ * „До свидания, лето“ * „Сонет Шекспира“ * „Балет“ * „Этот мир“ * „А знаешь, все ещё будет“ * „Две звезды“ * „Я тебя поцеловала“ * „Бумажный змей“ * „Осенний поцелуй“ * „Песенка про себя (Также как все)“ * „На Тихорецкую состав отправится“ * „100 друзей“ * „Айсберг“ * „Паромщик“ * „Волшебник-недоучка“ * „Старинные часы“ * „Маэстро“ * „Цыганский хор“ * „Белая дверь“ * „Надо же“ * „Найти меня“ * „Алло“ * „Superman“ * „Every night and every day“ * „Moscow Rock“ * „Любовь, похожая на сон“ * „Я тебя никому не отдам“ * „Осенние листья“ * „Позови меня с собой“ * „Свеча горела на столе“ * „В воду войду“ * „Осторожно листопад“ * „Речной трамвайчик“ * „Голубка“ * „Мадам Брошкина“ * „Тысяча лет“ * „Будь или не будь“ * „Я пою“ * „Опять метель“ * „Нас бьют, мы летаем“ * „Я летала“ == Film a televízia == * [[1978]]: ''Женщина, которая поёт'' * [[1981]]: ''Любовью за любовь'' * [[1984]]: ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * [[1985]]: ''Пришла и говорю'' * 1985: ''Сезон чудес'' * [[1995]]: ''Жди и помни меня'' * [[2003]]: ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] 9qk79pjvd0n2qrfqz4hsvpd227s18l0 8190825 8190814 2026-04-01T13:51:22Z ~2026-20049-16 290827 /* Životopis */ 8190825 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = Алла Пугачева на фестивале Слово Ново (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkárka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Caesarea]] (2022 – 2023)<br/>[[Lemesos]] (2024 – 2026)<br/>[[Vladaja]] (2026 – súčasnosť) | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Rodičia = Boris Michailovič Pugačov, Zinaida Archipovna Odegovová | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Deti = Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[1950]] – † [[2011]])<br/>[[Kristina Orbakajteová]] (* [[1971]])<br/>Jelizaveta „Liza“ Galkinová (* 2013)<br/>Garri Galkin (* 2013) | Súvisiace články = | Vplyvy = | Podpis = Alla Pugacheva signature.svg | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ allapugacheva.ru] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Aleksandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> [[Súbor:Алла Пугачева (1983).jpg|náhľad|Alla Pugačovová v roku 1983]] Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Každoročné letné dovolenky Pugačovová trávi v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] alebo [[Arménsko|Arménsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pugacheva Rents Out Villa for €15,000 a Month and Plans to Go to Bulgaria, Armenia, and Latvia | url = https://news.inbox.lv/1500d0q-pugacheva-rents-out-villa-for-eur15-000-a-month-and-plans-to-go-to-bulgaria-armenia-and-latvia?language=lt | vydavateľ = News feed at Inbox.lv | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári 2022 odsúdila [[Ruská invázia na Ukrajinu|inváziu Ruska na Ukrajinu]]. V marci 2022 [[Vysťahovalectvo|emigrovala]] do [[Izrael]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rozovsky | meno = Liza | titul = Russian Megastars Alla Pugacheva, Maxim Galkin Flee to Israel | url = https://www.haaretz.com/israel-news/russian-pop-megastar-alla-pugacheva-flees-to-israel-1.10695519 | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24}}</ref> V auguste toho roka sa vrátila späť do [[Rusko|Ruska]] v nádeji , že uprace „neporiadok v hlavách ľudí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Вернувшаяся в Россию Пугачева пообещала "наводить порядок" | url = https://ria.ru/20220827/pugacheva-1812619234.html | dátum vydania = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 | vydavateľ = RIA Novosti}}</ref> V septembri 2022, po vyhlásení jej manžela za zahraničného agenta, verejne odsúdila vojnu a zbytočné straty na životoch Rusov. Tiež požiadala, aby aj ju označili za zahraničnú agentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian pop star's war criticism stirs vigorous debate | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-putin-entertainment-music-8c2e7638c3691accac33da56c8a8e83f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> V októbri toho roka Pugačovová opäť odišla do Izraela<ref>{{Citácia periodika|titul=Russian pop star who criticised Ukraine war says she is in Israel|url=https://www.theguardian.com/world/2022/oct/10/russian-pop-star-criticised-ukraine-war-israel-alla-pugacheva|periodikum=The Guardian|dátum=2022-10-10|dátum prístupu=2026-04-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bethan|priezvisko=McKernan}}</ref> a získala [[štátne občianstvo|izraelské občianstvo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia mulls labelling queen of Soviet pop Pugacheva a ‘foreign agent’ | url = https://www.aljazeera.com/news/2024/3/29/russia-mulls-labelling-queen-of-soviet-pop-pugacheva-a-foreign-agent | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> V novembri 2023 sa pred odchodom do Lotyšska na krátky čas vrátila naspäť do Ruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алла Пугачева уехала из России. Максим Галкин опубликовал их совместное фото, сделанное в Латвии | url = https://meduza.io/news/2023/11/05/alla-pugacheva-uehala-iz-rossii-maksim-galkin-opublikoval-ih-sovmestnoe-foto-sdelannoe-v-latvii | vydavateľ = Meduza | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru}}</ref> Od roku 2024 žila v meste [[Lemesos]] na [[Cyprus|Cypre]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Soviet pop Pugacheva likely to be labelled a ‘foreign agent’ in Russia | url = https://cyprus-mail.com/2024/03/29/pugacheva-queen-of-soviet-pop-likely-to-be-labelled-a-foreign-agent-in-russia | vydavateľ = cyprus-mail.com | dátum vydania = 2024-03-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> kde kúpou nehnuteľnosti v roku 2017 cez investičný program získala cyperské občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The date of birth of Pugacheva was checked - One.uz, 08.07.2025 | url = https://one.uz/en/news/culture/7376-the-date-of-birth-of-pugachyova-was-checked.html | vydavateľ = Uzbekistan and world news and latest news | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = One.uz}}</ref> Koncom roka 2025 si s Galkinom kúpili vilu v dedine [[Vladaja]] v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alla Pugacheva purchased an elite villa in Bulgaria for tens of millions of rubles | url = https://baku.ws/en/show-business/alla-pugacheva-purchased-an-elite-villa-in-bulgaria-for-tens-of-millions-of-rubles | vydavateľ = Baku.ws | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]ová) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1976]]: ''Золотой Орфей '76'' * [[1977]]: ''Зеркало души'' * [[1979]]: ''Арлекино и другие'' * [[1980]]: ''Поднимись над суетой'' * 1980: ''То ли ещё будет'' * [[1982]]: ''Как тревожен этот путь'' * [[1985]]: ''Ах, как хочется жить'' * [[1985]]: ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * [[1986]]: ''Счастья в личной жизни'' * 1986: ''Пришла и говорю'' * [[1988]]: ''Песни вместо писем'' * [[1990]]: ''Алла'' * [[1991]]: ''Рождественские встречи-91'' * [[1992]]: ''Рождественские встречи-92'' * [[1995]]: ''Не делайте мне больно, господа'' * [[1998]]: ''Да!'' * [[2001]]: ''Речной трамвайчик'' * [[2002]]: ''А был ли мальчик?'' * [[2003]]: ''Живи спокойно, страна!'' * [[2008]]: ''Приглашение на закат'' === Slávne piesne === * „[[Arlekino|Арлекино]]“ * „Женщина, которая поёт“ * „Всё могут короли“ * „[[Dāvāja Māriņa meitenei mūžiņu|Миллион алых роз]]“ * „До свидания, лето“ * „Сонет Шекспира“ * „Балет“ * „Этот мир“ * „А знаешь, все ещё будет“ * „Две звезды“ * „Я тебя поцеловала“ * „Бумажный змей“ * „Осенний поцелуй“ * „Песенка про себя (Также как все)“ * „На Тихорецкую состав отправится“ * „100 друзей“ * „Айсберг“ * „Паромщик“ * „Волшебник-недоучка“ * „Старинные часы“ * „Маэстро“ * „Цыганский хор“ * „Белая дверь“ * „Надо же“ * „Найти меня“ * „Алло“ * „Superman“ * „Every night and every day“ * „Moscow Rock“ * „Любовь, похожая на сон“ * „Я тебя никому не отдам“ * „Осенние листья“ * „Позови меня с собой“ * „Свеча горела на столе“ * „В воду войду“ * „Осторожно листопад“ * „Речной трамвайчик“ * „Голубка“ * „Мадам Брошкина“ * „Тысяча лет“ * „Будь или не будь“ * „Я пою“ * „Опять метель“ * „Нас бьют, мы летаем“ * „Я летала“ == Film a televízia == * [[1978]]: ''Женщина, которая поёт'' * [[1981]]: ''Любовью за любовь'' * [[1984]]: ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * [[1985]]: ''Пришла и говорю'' * 1985: ''Сезон чудес'' * [[1995]]: ''Жди и помни меня'' * [[2003]]: ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] slb22gs4r49i9s8ftl3hw2daxair3yz 8190888 8190825 2026-04-01T16:49:40Z ~2026-20240-84 290859 8190888 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = Алла Пугачева на фестивале Слово Ново (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkárka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Caesarea]] (2022 – 2023)<br/>[[Lemesos]] (2024 – 2026)<br/>[[Vladaja]] (2026 – súčasnosť) | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Rodičia = Boris Michailovič Pugačov, Zinaida Archipovna Odegovová | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Súrodenci = Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[1950]] – † [[2011]]) | Deti = [[Kristina Orbakajteová]] (* [[1971]])<br/>Jelizaveta „Liza“ Galkinová (* 2013)<br/>Garri Galkin (* 2013) | Súvisiace články = | Vplyvy = | Podpis = Alla Pugacheva signature.svg | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ allapugacheva.ru] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Aleksandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> [[Súbor:Алла Пугачева (1983).jpg|náhľad|Alla Pugačovová v roku 1983]] Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Každoročné letné dovolenky Pugačovová trávi v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] alebo [[Arménsko|Arménsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pugacheva Rents Out Villa for €15,000 a Month and Plans to Go to Bulgaria, Armenia, and Latvia | url = https://news.inbox.lv/1500d0q-pugacheva-rents-out-villa-for-eur15-000-a-month-and-plans-to-go-to-bulgaria-armenia-and-latvia?language=lt | vydavateľ = News feed at Inbox.lv | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári 2022 odsúdila [[Ruská invázia na Ukrajinu|inváziu Ruska na Ukrajinu]]. V marci 2022 [[Vysťahovalectvo|emigrovala]] do [[Izrael]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rozovsky | meno = Liza | titul = Russian Megastars Alla Pugacheva, Maxim Galkin Flee to Israel | url = https://www.haaretz.com/israel-news/russian-pop-megastar-alla-pugacheva-flees-to-israel-1.10695519 | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24}}</ref> V auguste toho roka sa vrátila späť do [[Rusko|Ruska]] v nádeji , že uprace „neporiadok v hlavách ľudí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Вернувшаяся в Россию Пугачева пообещала "наводить порядок" | url = https://ria.ru/20220827/pugacheva-1812619234.html | dátum vydania = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 | vydavateľ = RIA Novosti}}</ref> V septembri 2022, po vyhlásení jej manžela za zahraničného agenta, verejne odsúdila vojnu a zbytočné straty na životoch Rusov. Tiež požiadala, aby aj ju označili za zahraničnú agentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian pop star's war criticism stirs vigorous debate | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-putin-entertainment-music-8c2e7638c3691accac33da56c8a8e83f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> V októbri toho roka Pugačovová opäť odišla do Izraela<ref>{{Citácia periodika|titul=Russian pop star who criticised Ukraine war says she is in Israel|url=https://www.theguardian.com/world/2022/oct/10/russian-pop-star-criticised-ukraine-war-israel-alla-pugacheva|periodikum=The Guardian|dátum=2022-10-10|dátum prístupu=2026-04-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bethan|priezvisko=McKernan}}</ref> a získala [[štátne občianstvo|izraelské občianstvo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia mulls labelling queen of Soviet pop Pugacheva a ‘foreign agent’ | url = https://www.aljazeera.com/news/2024/3/29/russia-mulls-labelling-queen-of-soviet-pop-pugacheva-a-foreign-agent | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> V novembri 2023 sa pred odchodom do Lotyšska na krátky čas vrátila naspäť do Ruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алла Пугачева уехала из России. Максим Галкин опубликовал их совместное фото, сделанное в Латвии | url = https://meduza.io/news/2023/11/05/alla-pugacheva-uehala-iz-rossii-maksim-galkin-opublikoval-ih-sovmestnoe-foto-sdelannoe-v-latvii | vydavateľ = Meduza | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru}}</ref> Od roku 2024 žila v meste [[Lemesos]] na [[Cyprus|Cypre]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Soviet pop Pugacheva likely to be labelled a ‘foreign agent’ in Russia | url = https://cyprus-mail.com/2024/03/29/pugacheva-queen-of-soviet-pop-likely-to-be-labelled-a-foreign-agent-in-russia | vydavateľ = cyprus-mail.com | dátum vydania = 2024-03-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> kde kúpou nehnuteľnosti v roku 2017 cez investičný program získala cyperské občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The date of birth of Pugacheva was checked - One.uz, 08.07.2025 | url = https://one.uz/en/news/culture/7376-the-date-of-birth-of-pugachyova-was-checked.html | vydavateľ = Uzbekistan and world news and latest news | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = One.uz}}</ref> Koncom roka 2025 si s Galkinom kúpili vilu v dedine [[Vladaja]] v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alla Pugacheva purchased an elite villa in Bulgaria for tens of millions of rubles | url = https://baku.ws/en/show-business/alla-pugacheva-purchased-an-elite-villa-in-bulgaria-for-tens-of-millions-of-rubles | vydavateľ = Baku.ws | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]ová) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1976]]: ''Золотой Орфей '76'' * [[1977]]: ''Зеркало души'' * [[1979]]: ''Арлекино и другие'' * [[1980]]: ''Поднимись над суетой'' * 1980: ''То ли ещё будет'' * [[1982]]: ''Как тревожен этот путь'' * [[1985]]: ''Ах, как хочется жить'' * [[1985]]: ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * [[1986]]: ''Счастья в личной жизни'' * 1986: ''Пришла и говорю'' * [[1988]]: ''Песни вместо писем'' * [[1990]]: ''Алла'' * [[1991]]: ''Рождественские встречи-91'' * [[1992]]: ''Рождественские встречи-92'' * [[1995]]: ''Не делайте мне больно, господа'' * [[1998]]: ''Да!'' * [[2001]]: ''Речной трамвайчик'' * [[2002]]: ''А был ли мальчик?'' * [[2003]]: ''Живи спокойно, страна!'' * [[2008]]: ''Приглашение на закат'' === Slávne piesne === * „[[Arlekino|Арлекино]]“ * „Женщина, которая поёт“ * „Всё могут короли“ * „[[Dāvāja Māriņa meitenei mūžiņu|Миллион алых роз]]“ * „До свидания, лето“ * „Сонет Шекспира“ * „Балет“ * „Этот мир“ * „А знаешь, все ещё будет“ * „Две звезды“ * „Я тебя поцеловала“ * „Бумажный змей“ * „Осенний поцелуй“ * „Песенка про себя (Также как все)“ * „На Тихорецкую состав отправится“ * „100 друзей“ * „Айсберг“ * „Паромщик“ * „Волшебник-недоучка“ * „Старинные часы“ * „Маэстро“ * „Цыганский хор“ * „Белая дверь“ * „Надо же“ * „Найти меня“ * „Алло“ * „Superman“ * „Every night and every day“ * „Moscow Rock“ * „Любовь, похожая на сон“ * „Я тебя никому не отдам“ * „Осенние листья“ * „Позови меня с собой“ * „Свеча горела на столе“ * „В воду войду“ * „Осторожно листопад“ * „Речной трамвайчик“ * „Голубка“ * „Мадам Брошкина“ * „Тысяча лет“ * „Будь или не будь“ * „Я пою“ * „Опять метель“ * „Нас бьют, мы летаем“ * „Я летала“ == Film a televízia == * [[1978]]: ''Женщина, которая поёт'' * [[1981]]: ''Любовью за любовь'' * [[1984]]: ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * [[1985]]: ''Пришла и говорю'' * 1985: ''Сезон чудес'' * [[1995]]: ''Жди и помни меня'' * [[2003]]: ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] mxyu7k64epf1g8pk58x8hvowmogp6ty 8190892 8190888 2026-04-01T16:59:17Z ~2026-20144-79 290861 8190892 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = Алла Пугачева на фестивале Слово Ново (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkárka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Caesarea]] (2022 – 2023)<br/>[[Lemesos]] (2024 – 2026)<br/>[[Vladaja]] (2026 – súčasnosť) | Alma mater = [[Ruská akadémia divadelného umenia]] | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Rodičia = Boris Michailovič Pugačov, Zinaida Archipovna Odegovová | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Súrodenci = Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[1950]] – † [[2011]]) | Deti = [[Kristina Orbakajteová]] (* [[1971]])<br/>Jelizaveta „Liza“ Galkinová (* 2013)<br/>Garri Galkin (* 2013) | Súvisiace články = | Vplyvy = | Podpis = Alla Pugacheva signature.svg | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ allapugacheva.ru] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Aleksandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> [[Súbor:Алла Пугачева (1983).jpg|náhľad|Alla Pugačovová v roku 1983]] Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Každoročné letné dovolenky Pugačovová trávi v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] alebo [[Arménsko|Arménsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pugacheva Rents Out Villa for €15,000 a Month and Plans to Go to Bulgaria, Armenia, and Latvia | url = https://news.inbox.lv/1500d0q-pugacheva-rents-out-villa-for-eur15-000-a-month-and-plans-to-go-to-bulgaria-armenia-and-latvia?language=lt | vydavateľ = News feed at Inbox.lv | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári 2022 odsúdila [[Ruská invázia na Ukrajinu|inváziu Ruska na Ukrajinu]]. V marci 2022 [[Vysťahovalectvo|emigrovala]] do [[Izrael]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rozovsky | meno = Liza | titul = Russian Megastars Alla Pugacheva, Maxim Galkin Flee to Israel | url = https://www.haaretz.com/israel-news/russian-pop-megastar-alla-pugacheva-flees-to-israel-1.10695519 | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24}}</ref> V auguste toho roka sa vrátila späť do [[Rusko|Ruska]] v nádeji , že uprace „neporiadok v hlavách ľudí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Вернувшаяся в Россию Пугачева пообещала "наводить порядок" | url = https://ria.ru/20220827/pugacheva-1812619234.html | dátum vydania = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 | vydavateľ = RIA Novosti}}</ref> V septembri 2022, po vyhlásení jej manžela za zahraničného agenta, verejne odsúdila vojnu a zbytočné straty na životoch Rusov. Tiež požiadala, aby aj ju označili za zahraničnú agentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian pop star's war criticism stirs vigorous debate | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-putin-entertainment-music-8c2e7638c3691accac33da56c8a8e83f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> V októbri toho roka Pugačovová opäť odišla do Izraela<ref>{{Citácia periodika|titul=Russian pop star who criticised Ukraine war says she is in Israel|url=https://www.theguardian.com/world/2022/oct/10/russian-pop-star-criticised-ukraine-war-israel-alla-pugacheva|periodikum=The Guardian|dátum=2022-10-10|dátum prístupu=2026-04-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bethan|priezvisko=McKernan}}</ref> a získala [[štátne občianstvo|izraelské občianstvo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia mulls labelling queen of Soviet pop Pugacheva a ‘foreign agent’ | url = https://www.aljazeera.com/news/2024/3/29/russia-mulls-labelling-queen-of-soviet-pop-pugacheva-a-foreign-agent | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> V novembri 2023 sa pred odchodom do Lotyšska na krátky čas vrátila naspäť do Ruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алла Пугачева уехала из России. Максим Галкин опубликовал их совместное фото, сделанное в Латвии | url = https://meduza.io/news/2023/11/05/alla-pugacheva-uehala-iz-rossii-maksim-galkin-opublikoval-ih-sovmestnoe-foto-sdelannoe-v-latvii | vydavateľ = Meduza | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru}}</ref> Od roku 2024 žila v meste [[Lemesos]] na [[Cyprus|Cypre]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Soviet pop Pugacheva likely to be labelled a ‘foreign agent’ in Russia | url = https://cyprus-mail.com/2024/03/29/pugacheva-queen-of-soviet-pop-likely-to-be-labelled-a-foreign-agent-in-russia | vydavateľ = cyprus-mail.com | dátum vydania = 2024-03-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> kde kúpou nehnuteľnosti v roku 2017 cez investičný program získala cyperské občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The date of birth of Pugacheva was checked - One.uz, 08.07.2025 | url = https://one.uz/en/news/culture/7376-the-date-of-birth-of-pugachyova-was-checked.html | vydavateľ = Uzbekistan and world news and latest news | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = One.uz}}</ref> Koncom roka 2025 si s Galkinom kúpili vilu v dedine [[Vladaja]] v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alla Pugacheva purchased an elite villa in Bulgaria for tens of millions of rubles | url = https://baku.ws/en/show-business/alla-pugacheva-purchased-an-elite-villa-in-bulgaria-for-tens-of-millions-of-rubles | vydavateľ = Baku.ws | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]ová) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1976]]: ''Золотой Орфей '76'' * [[1977]]: ''Зеркало души'' * [[1979]]: ''Арлекино и другие'' * [[1980]]: ''Поднимись над суетой'' * 1980: ''То ли ещё будет'' * [[1982]]: ''Как тревожен этот путь'' * [[1985]]: ''Ах, как хочется жить'' * [[1985]]: ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * [[1986]]: ''Счастья в личной жизни'' * 1986: ''Пришла и говорю'' * [[1988]]: ''Песни вместо писем'' * [[1990]]: ''Алла'' * [[1991]]: ''Рождественские встречи-91'' * [[1992]]: ''Рождественские встречи-92'' * [[1995]]: ''Не делайте мне больно, господа'' * [[1998]]: ''Да!'' * [[2001]]: ''Речной трамвайчик'' * [[2002]]: ''А был ли мальчик?'' * [[2003]]: ''Живи спокойно, страна!'' * [[2008]]: ''Приглашение на закат'' === Slávne piesne === * „[[Arlekino|Арлекино]]“ * „Женщина, которая поёт“ * „Всё могут короли“ * „[[Dāvāja Māriņa meitenei mūžiņu|Миллион алых роз]]“ * „До свидания, лето“ * „Сонет Шекспира“ * „Балет“ * „Этот мир“ * „А знаешь, все ещё будет“ * „Две звезды“ * „Я тебя поцеловала“ * „Бумажный змей“ * „Осенний поцелуй“ * „Песенка про себя (Также как все)“ * „На Тихорецкую состав отправится“ * „100 друзей“ * „Айсберг“ * „Паромщик“ * „Волшебник-недоучка“ * „Старинные часы“ * „Маэстро“ * „Цыганский хор“ * „Белая дверь“ * „Надо же“ * „Найти меня“ * „Алло“ * „Superman“ * „Every night and every day“ * „Moscow Rock“ * „Любовь, похожая на сон“ * „Я тебя никому не отдам“ * „Осенние листья“ * „Позови меня с собой“ * „Свеча горела на столе“ * „В воду войду“ * „Осторожно листопад“ * „Речной трамвайчик“ * „Голубка“ * „Мадам Брошкина“ * „Тысяча лет“ * „Будь или не будь“ * „Я пою“ * „Опять метель“ * „Нас бьют, мы летаем“ * „Я летала“ == Film a televízia == * [[1978]]: ''Женщина, которая поёт'' * [[1981]]: ''Любовью за любовь'' * [[1984]]: ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * [[1985]]: ''Пришла и говорю'' * 1985: ''Сезон чудес'' * [[1995]]: ''Жди и помни меня'' * [[2003]]: ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] 9f2wijiznwbreqnxnbd286sj0slcd34 Peter Rúfus 0 287192 8191007 8184791 2026-04-01T20:41:46Z ~2026-20266-83 290867 8191007 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Peter Rúfus | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1957|10|11}} | miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec, dabingový herec | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = Božena Rúfusová | sestra = [[Dáša Rúfusová]] | priateľka = | deti = Peter Rúfus ml., Tereza Rúfusová | rodičia = [[Oľga Rúfusová]], Jozef Rúfus | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = Zlatá Slučka (2001) | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Peter Rúfus''' (* [[11. október]] [[1957]], [[Liptovský Mikuláš]]) je slovenský herec, syn herečky [[Oľga Rúfusová|Oľgy Rúfusovej]] a Jozefa Rúfusa, vnuk herca a režiséra [[Peter Rúfus starší|Petra Rúfusa]]. Jeho strýko bol známy slovenský básnik [[Milan Rúfus]]. Okrem herectva sa živí dabingom. Je staničným hlasom [[TV JOJ]], jeho hlas počuť aj v upútavkách na [[JOJ Plus]] a [[JOJ 24]]. Počuť ho vo viacerých seriáloch a reláciach TV JOJ ako uvádzača. Od leta [[2009]] nakrúcal dve série denného kriminálneho seriálu [[Prvé oddelenie]]. Peter Rúfus získal ocenenie "Zlatá Slučka 2001" v kategórií najlepší mužský dabingový výkon. ==Filmografia== * 1980: Princezná s jedným krídlom a jednou plutvou * 1980: Horacius * 1981: Po deviatich rokoch * 1981: Dozrievanie * 1981: Súdim ťa láskou * 1983: Anička Jurkovičová * 1983: Lekár umierajúceho času * 1984: Kto chce získať princeznú * 1984: Rozprávky pätnástich sestier * 1984: Neodchádzaj nocou letnou * 1985: Medulienka * 1985: Karabínka (TV hra) * 1985: Sekera (TV inscenácia) * 1986: Gottwald (TV seriál) * 1986: Smutné radosti (TV inscenácia) * 1988: Chlapci a chlapi * 1988: Piloti * 1989: Jánošíkov dar * 1989: Roky prelomu (TV seriál) * 1990: Fuente ovejuna * 1990: Sila lásky * 1990: Útrapy z rozumu * 1990: Vtáčia princezná * 1992: Najdúch * 2005: Básnik a žena * 2009: [[Prvé oddelenie]] == Dabing == Peter Rúfus účinkuje v dabingu veľmi často. Z dôvodu zníženia cien za slučku od júla 2011 nedabuje pre TV Markíza, Dajto, Doma. Herecké osobnosti, ktoré dabuje najčastejšie: * [[Robert De Niro]] * [[Michael Douglas]] * [[Harrison Ford]] * [[Richard Gere]] * [[Dustin Hoffman]] * [[Chuck Norris]] * [[James Gandolfini]] * [[Ciarán Hinds ]] === Seriálové postavy === * Andre McBride (Rob Stewart) - Neporaziteľná Jane * Cordell "Cord" Walker (Chuck Norris) - Walker Texas Ranger * Charles Ingalls (Michael Landon) - Domček v prérii * Detektív Mac Taylor (Gary Sinise) - CSI: NY * Donald "Dutch" Dixon (Stephen J. Cannell) - Odpadlík * Dr. Mark Molloy (Mark Derwin) - Život s Bonnie * Henry Spencer (Corbin Bernsen) - Psych, s.r.o. * Jack Bristow (Victor Garber) - Alias * Jonathan Kent (John Schneider) - Smallville * Kapitán Tom Matthews (Geoffrey Pierson) - Dexter * Reverend Eric Camden (Stephen Collins) - V siedmom nebi * Ron Trott (Victor Garber) - Spravodlivosť * Tony Soprano (James Gandolfini) - Sopránovci * Walter Skinner (Mitch Pileggi) - Akty X * Warren Jacobi (Tyrees Allen) - Svieža štvorka * Fernando Salinas (na STV ako Francesco Salinas - Jorge Martínez) - Manuela * učiteľ Victor Carreño (Jaime Garca) - Jednoducho Mária === Filmové postavy === * Agamemnon (Brian Cox) - Trója * Bagíra - Kniha džungle 2 * Bastianov otec (Gerald McRaney) - Nekonečný príbeh * Bill Sullivan (Robert De Niro) - Kauza CIA * Cort (Russell Crowe) - Rýchlejší ako smrť * Dan (Dennis Quaid) - V dobrej spoločnosti * Deputy Prime Minister Campbell (David Suchet) - Povodeň * Det. Mitch Preston (Robert De Niro) - Showtime * Donald Lockwood (Gene Kelly) - Spievanie v daždi * Dr. Ernest Menville (Bruce Willis) - Smrť jej pristane * Dr. Merrick (Sean Bean) - Ostrov * Dr. Nathan R. Conrad (Michael Douglas) - Nepovedz ani slovo * Edward Lewis (Richard Gere) - Pretty Woman * Eric Benerall (Sam Neill) - Bermudský trojuholník (miniséria) * George Grierson (Harris Yulin) - Mr. Bean: Najväčšia filmová katastrofa * Han Solo (Harrison Ford) - Star Wars epizóda VII:sila sa prebúdza * Jack Byrnes (Robert De Niro) - Foter je lotor * Kráľ Arthur (Sean Connery) - Prvý rytier * Optimus Prime (robot) - Transformers * Poručík Frank Drebin (Leslie Nielsen) - Bláznivá strela 2 1/2 * Poručík Mitch Kellaway (Peter Riegert) - Maska * Raymond Babbitt (Dustin Hoffman) - Rain Man * RJ - Za plotom * Sam (Robert De Niro) - Ronin * Quirinus Quirrell (Ian Hart) - Harry Potter 1 * Wolf - Karcoolka {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rúfus, Peter}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] rv17jsbbhnmg0fhyi18j2p63tp014xn Šablóna:Round8-with third 10 297147 8190932 6156992 2026-04-01T18:46:37Z 321fire 115544 Presmerovanie na [[Šablóna:Play-off8]] 8190932 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Šablóna:Play-off8]] 2hzfvtsst7i8nnjc05nt7quvznn9bqo Majstrovstvá sveta vo futbale 1954 0 297157 8190880 7915704 2026-04-01T16:23:49Z 321fire 115544 /* Pavúk */ Šablóna:Play-off8 - opravil som poradie zápasov 8190880 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale | | názov = FIFA Fußball-Weltmeisterschaft 1954 Schweiz (nemecky)<br />Championnat du Monde de Football 1954 (francúzsky)<br />Campionato mondiale di calcio 1954 (taliansky) | rok = 1954 | krajina = [[Švajčiarsko]] | logo = | popis = Oficiálne logo | mužstvá = 16 | finalisti = 16 | víťaz = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | počet = 1. titul | počet zápasov = 26 | počet gólov = 140 | gnz = 5,38 | návštevnosť = 889 500 | nnz = 34 212 | najlepší strelec = {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Sándor Kocsis]]<br />11 gólov | predchádzajúci ročník = 1950 | nasledujúci ročník = 1958 }} [[Súbor:1954 world cup.png|300px|right|thumb|Zúčastnené tímy]] '''Majstrovstvá sveta vo futbale 1954''' boli piate majstrovstvá sveta. Konali sa vo Švajčiarsku a to [[16. jún]] - [[4. júl]]a. V [[júl]]i [[1946]] bolo vybraté Švajčiarsko ako usporiadateľská krajina. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecka]] keď vo finále zdolali [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] 3-2. Najlepším strelcom sa stal Maďar [[Sándor Kocsis]] z 11 gólmi. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 1954 (kvalifikácia)}} Do kvalifikácie Majstrovstiev sveta roku 1954 vstúpilo celkom 57 tímov, ktoré bojovali celkom o 16 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsko]], ako hostiteľ majstrovstiev, a [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]], ako obhajca víťazstva z predošlého majstrovstiev sveta, sa kvalifikovali automaticky, a tak o ostatné postupové miesta bojovalo 14 tímov. == Štadióny == [[Súbor:SpielorteSoccerWM1954.png|300px|right]] Tento turnaj hostilo šesť miest: * [[Bazilej]], [[St. Jakob Stadium]] * [[Bern (mesto)|Bern]], [[Wankdorf Stadium]] * [[Ženeva]], [[Charmilles Stadium]] * [[Lausanne]], [[Stade Olympique de la Pontaise]] * [[Lugano]], [[Cornaredo Stadium]] * [[Zürich]], [[Hardturm Stadium]] == Výsledky == === Prvé kolo === ==== Skupina 1 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{BRA|f|1}} |'''3'''||2||1||1||0||6||1||+5 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |'''3'''||2||1||1||0||2||1||+1 |- |style="text-align:left;"|{{FRA|f|1}} |'''2'''||2||1||0||1||3||3||0 |- |style="text-align:left;"|{{MEX|f|1}} |'''0'''||2||0||0||2||2||8||-6 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 5 – 0 |polčas = (4-0) |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = {{gól|23}} [[Oswaldo da Silva|Baltazar]]<br />{{gól|30}} [[Valdir Pereira|Didi]] <br />{{gól|34. 43}} [[José Lázaro Robles|Pinga]]<br />{{gól|69}} [[Júlio Botelho|Julinho]] |góly2 = |štadión = [[Charmilles Stadium]], [[Ženeva]] |divákov = 13 000 |rozhodca = Raymon Wyssling {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] {{minivlajka|Juhoslávia}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|15}} [[Miloš Milutinović]] |góly2 = |štadión = [[Stade Olympique de la Pontaise]], [[Lausanne]] |divákov = 27 000 |rozhodca = Benjamin Griffiths {{minivlajka|Wales}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 1-1 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|69}} [[Valdir Pereira|Didi]] |góly2 = {{gól|15}} [[Branko Zebec]] |štadión = [[Stade Olympique de la Pontaise]], [[Lausanne]] |divákov = 40 000 |rozhodca = Charlie Faultless {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1954]] |čas = 17:10 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3–2 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = {{gól|19}} [[Jean Vincent]]<br />{{gól|49}} [[Raúl Cárdenas]] (vlastný)<br />{{gól|88}} [[Raymond Kopa]] (penalta) |góly2 = {{gól|54}} [[José Luis Lamadrid]]<br />{{gól|85}} [[Tomás Balcázar]] |štadión = [[Charmilles Stadium]], [[Ženeva]] |divákov = 19 000 |rozhodca = Manuel Asensi {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- ==== Skupina 2 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] |'''4'''||2||2||0||0||17||4||+13 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1}} |'''2'''||2||1||0||1||7||9||-2 |- |style="text-align:left;"|{{TUR|f|1}} |'''2'''||2||1||0||1||8||4||+4 |- |style="text-align:left;"|{{KOR|f|1}} |'''0'''||2||0||0||2||0||16||-16 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 4–1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = {{gól|14}} [[Hans Schäfer]]<br />{{gól|52}} [[Bernhard Klodt]]<br />{{gól|60}} [[Ottmar Walter]]<br />{{gól|84}} [[Max Morlock]] |góly2 = {{gól|2}} [[Suat Mamat]] |štadión = [[Wankdorf Stadium]], [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 39 000 |rozhodca = Jose da Costa Vieira {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} |skóre = 9–0 |polčas = (4-0) |mužstvo2 = {{KOR|f|1}} |góly1 = {{gól|12. 89}} [[Ferenc Puskás]]<br />{{gól|18}} [[Mihály Lantos]]<br />{{gól|24. 36. 50}} [[Sándor Kocsis]]<br />{{gól|59}} [[Zoltán Czibor]]<br />{{gól|75. 83}} [[Péter Palotás]] |góly2 = |štadión = [[Hardturm Stadium]], [[Zürich]] |divákov = 39 000 |rozhodca = Raymond Vincenti {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1954]] |čas = 16:50 |mužstvo1 = [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} |skóre = 8–3 |polčas = (3-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|3. 21. 67. 78}} [[Sándor Kocsis]]<br />{{gól|17}} [[Ferenc Puskás]]<br />{{gól|50. 54}} [[Nándor Hidegkuti]]<br />{{gól|73}} [[József Tóth]] |góly2 = {{gól|25}} [[Alfred Pfaff]]<br />{{gól|77}} [[Helmut Rahn]]<br />{{gól|81}} [[Richard Herrmann]] |štadión = [[St. Jakob Stadium]], [[Bazilej]] |divákov = 65 000 |rozhodca = William Ling {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 7–0 |polčas = (4-0) |mužstvo2 = {{KOR|f|1}} |góly1 = {{gól|10. 30}} [[Suat Mamat]]<br />{{gól|24}} [[Lefter Küçükandonyadis]]<br />{{gól|37. 64. 70.}} [[Burhan Sargun]]<br />{{gól|76}} [[Erol Keskin]] |góly2 = |štadión = [[Charmilles Stadium]], [[Ženeva]] |divákov = 3 000 |rozhodca = Esteban Marino {{minivlajka|Uruguaj}} }} ===== Play-off ===== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 7–2 |polčas = (3-1) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = {{gól|7}} [[Ottmar Walter]]<br />{{gól|12. 79}} [[Hans Schäfer]]<br />{{gól|30. 60. 77}} [[Max Morlock]]<br />{{gól|62}} [[Fritz Walter]] |góly2 = {{gól|21}} [[Mustafa Ertan]]<br />{{gól|82}} [[Lefter Küçükandonyadis]] |štadión = [[Wankdorf Stadium]], [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 18 000 |rozhodca = Raymond Vincenti {{minivlajka|Francúzsko}} }} ==== Skupina 3 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{URY|f|1}} |'''4'''||2||2||0||0||9||0||+9 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{AUT|f|1}} |'''4'''||2||2||0||0||6||0||+6 |- |style="text-align:left;"|[[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|22x20px|vlajka Československa]] [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |'''0'''||2||0||0||2||0||7||-7 |- |style="text-align:left;"|{{SCO|f|1}} |'''0'''||2||0||0||2||0||8||-8 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 2–0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|22x20px|vlajka Československa]] [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |góly1 = {{gól|72}} [[Oscar Míguez]]<br />{{gól|81}} [[Juan Alberto Schiaffino]] |góly2 = |štadión = [[Wankdorf Stadium]], [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 20 500 |rozhodca = Arthur Edward Ellis {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{AUT|f|2}} |skóre = 1–0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = {{gól|33}} [[Erich Probst]] |góly2 = |štadión = [[Hardturm Stadium]], [[Zürich]] |divákov = 30 000 |rozhodca = Laurent Franken {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1954]] |čas = 16:50 |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 7–0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = {{gól|17. 47. 57}} [[Carlos Borges]]<br />{{gól|30. 83}} [[Oscar Míguez]]<br />{{gól|54. 85}} [[Julio Abbadie]] |góly2 = |štadión = [[St. Jakob Stadium]], [[Bazilej]] |divákov = 43 000 |rozhodca = Vincenzo Orlandini {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{AUT|f|2}} |skóre = 5–0 |polčas = (4-0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|22x20px|vlajka Československa]] [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |góly1 = {{gól|3. 70}} [[Ernst Stojaspal]]<br />{{gól|4. 21. 24}} [[Erich Probst]] |góly2 = |štadión = [[Hardturm Stadium]], [[Zürich]] |divákov = 25 000 |rozhodca = Vasa Stefanovic {{minivlajka|Juhoslávia}} }} ==== Skupina 4 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{ENG|f|1}} |'''3'''||2||1||1||0||6||4||+2 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{CHE|f|1}} |'''2'''||2||1||0||1||2||3||-1 |- |style="text-align:left;"|{{ITA|f|1}} |'''2'''||2||1||0||1||5||3||+2 |- |style="text-align:left;"|{{BEL|f|1}} |'''1'''||2||0||1||1||5||8||-3 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{CHE|f|2}} |skóre = 2–1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|18}} [[Robert Ballaman]]<br />{{gól|78}} [[Josef Hügi]] |góly2 = {{gól|44}} [[Giampiero Boniperti]] |štadión = [[Stade Olympique de la Pontaise]], [[Lausanne]] |divákov = 43 000 |rozhodca = Mario Viana {{minivlajka|Brazília}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1954]] |čas = 18:10 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 4–4<small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|26. 63}} [[Ivor Broadis]]<br />{{gól|36. 91}} [[Nat Lofthouse]] |góly2 = {{gól|5. 71}} [[Léopold Anoul]]<br />{{gól|67}} [[Henri Coppens]]<br />{{gól|94}} [[Jimmy Dickinson]] (vlastný) |štadión = [[St. Jakob Stadium]], [[Bazilej]] |divákov = 40 000 |rozhodca = Emil Schmetzer {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 4–1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|41}} [[Egisto Pandolfini]] (penalta)<br />{{gól|48}} [[Carlo Galli]]<br />{{gól|58}} [[Amleto Frignani]]<br />{{gól|78}} [[Benito Lorenzi]] |góly2 = {{gól|81}} [[Léopold Anoul]] |štadión = [[Cornaredo Stadium]], [[Lugano]] |divákov = 26 000 |rozhodca = Carl Erich Steiner {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1954]] |čas = 17:10 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 2–0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|43}} [[Jimmy Mullen]]<br />{{gól|69}} [[Dennis Wilshaw]] |góly2 = |štadión = [[Wankdorf Stadium]], [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 50 000 |rozhodca = Ištván Zsolt {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} }} ===== Play-off ===== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{CHE|f|2}} |skóre = 4–1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|14. 85}} [[Josef Hügi]]<br />{{gól|48}} [[Robert Ballaman]]<br />{{gól|90}} [[Jacques Fatton]] |góly2 = {{gól|67}} [[Fulvio Nesti]] |štadión = [[St. Jakob Stadium]], [[Bazilej]] |divákov = 30 000 |rozhodca = Benjamin Griffiths {{minivlajka|Wales}} }} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 |RD1-infoA=27. jún – Ženeva |RD1-tím1='''{{FRG|f|1}}'''|RD1-skóre1='''2''' |RD1-tím2={{YUG|f|1}}|RD1-skóre2=0 |RD1-infoB=26. jún – Lausanne |RD1-tím3='''{{AUT|f|1}}'''|RD1-skóre3='''7''' |RD1-tím4={{SUI|f|1}}|RD1-skóre4=5 |RD1-infoC=27. jún – Bern |RD1-tím5='''{{HUN|f|1|rok=1949}}'''|RD1-skóre5='''4''' |RD1-tím6={{BRA|f|1}}|RD1-skóre6=2 |RD1-infoD=26. jún – Bazilej |RD1-tím7='''{{URU|f|1}}'''|RD1-skóre7='''4''' |RD1-tím8={{ENG|f|1}}|RD1-skóre8=2 |RD2-infoA=30. jún – Bazilej |RD2-tím1='''{{FRG|f|1}}'''|RD2-skóre1='''6''' |RD2-tím2={{AUT|f|1}}|RD2-skóre2=1 |RD2-infoB=30. jún – Lausanne |RD2-tím3='''{{HUN|f|1|rok=1949}}'''|RD2-skóre3='''4 p''' |RD2-tím4={{URU|f|1}}|RD2-skóre4=2 p |RD3-infoA=4. júl – Bern |RD3-tím1='''{{FRG|f|1}}'''|RD3-skóre1='''3''' |RD3-tím2={{HUN|f|1|rok=1949}}|RD3-skóre2=2 |RD4-infoA=3. júl – Zürich |RD4-tím1='''{{AUT|f|1}}'''|RD4-skóre1='''3''' |RD4-tím2={{URU|f|1}}|RD4-skóre2=1 }} === Zápasy === ==== Štvrťfinále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[26. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{AUT|f|2}} |skóre = 7–5 |polčas = (5-4) |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|25. 27. 53}} [[Theodor Wagner]]<br />{{gól|26. 34}} [[Alfred Körner]]<br />{{gól|32}} [[Ernst Ocwirk]]<br />{{gól|76}} [[Erich Probst]] |góly2 = {{gól|16. 39}} [[Robert Ballaman]]<br />{{gól|17. 19. 58}} [[Josef Hügi]] |štadión = [[Stade Olympique de la Pontaise]], [[Lausanne]] |divákov = 35 000 |rozhodca = Charlie Faultless {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[26. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 4–2 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|5}} [[Carlos Borges]]<br />{{gól|39}} [[Obdulio Varela]]<br />{{gól|46}} [[Juan Alberto Schiaffino]]<br />{{gól|78}} [[Javier Ambrois]] |góly2 = {{gól|16}} [[Nat Lofthouse]]<br />{{gól|67}} [[Tom Finney]] |štadión = [[St. Jakob Stadium]], [[Bazilej]] |divákov = 35 000 |rozhodca = Carl Erich Steiner {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[27. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 2–4 |polčas = (1-2) |mužstvo2 ={{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] |góly1 = {{gól|18}} [[Djalma Santos]] (penalta)<br />{{gól|65}} [[Júlio Botelho|Julinho]] |góly2 = {{gól|4}} [[Nándor Hidegkuti]]<br />{{gól|7. 88}} [[Sándor Kocsis]]<br />{{gól|60}} [[Mihály Lantos]] (penalta) |štadión = [[Wankdorf Stadium]], [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 60 000 |rozhodca = Arthur Edward Ellis {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[27. jún]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] {{minivlajka|Juhoslávia}} |skóre = 0–2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 ={{DEU|f|2}} |góly1 = |góly2 = {{gól|9}} [[Ivan Horvat]] (vlastný)<br />{{gól|85}} [[Helmut Rahn]] |štadión = [[Charmilles Stadium]], [[Ženeva]] |divákov = 20 000 |rozhodca = Ištván Zsolt {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} }} ==== Semifinále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[30. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} |skóre = 4–2 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = {{gól|13}} [[Zoltán Czibor]]<br />{{gól|46}} [[Nándor Hidegkuti]]<br />{{gól|111. 116}} [[Sándor Kocsis]] |góly2 = {{gól|75. 86}} [[Juan Hohberg]] |štadión = [[Stade Olympique de la Pontaise]], [[Lausanne]] |divákov = 37 000 |rozhodca = Benjamin Griffiths {{minivlajka|Wales}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[30. jún]] [[1954]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 6–1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{AUT|f|1}} |góly1 = {{gól|31}} [[Hans Schäfer]]<br />{{gól|47}} [[Max Morlock]]<br />{{gól|54. 64}} [[Fritz Walter]] (obidve penalty)<br />{{gól|61. 89}} [[Ottmar Walter]] |góly2 = {{gól|51}} [[Erich Probst]] |štadión = [[St. Jakob Stadium]], [[Bazilej]] |divákov = 58 000 |rozhodca = Vincenzo Orlandini {{minivlajka|Taliansko}} }} ==== Zápas o tretie miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[3. júl]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 1–3 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{AUT|f|1}} |góly1 = {{gól|22}} [[Juan Hohberg]] |góly2 = {{gól|16}} [[Ernst Stojaspal]] (penalta)<br />{{gól|59}} [[Luis Cruz]] (vlastný)<br />{{gól|89}} [[Ernst Ocwirk]] |štadión = [[Hardturm Stadium]], [[Zürich]] |divákov = 37 000 |rozhodca = Raymon Wyssling {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ==== Finále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[4. júl]] [[1954]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} |skóre = 2–3 |polčas = (2-2) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|6}} [[Ferenc Puskás]]<br />{{gól|8}} [[Zoltán Czibor]] |góly2 = {{gól|10}} [[Max Morlock]]<br />{{gól|18. 84}} [[Helmut Rahn]] |štadión = [[Wankdorf Stadium]], [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 60 000 |rozhodca = William Ling {{minivlajka|Anglicko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majster sveta vo futbale 1954 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Germany.svg|100px|Germany]]<br />'''[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} '''11 gólov''' * {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Sándor Kocsis]] '''6 gólov''' * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Erich Probst]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Max Morlock]] * {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Josef Hügi]] '''4 góly''' * {{minivlajka|Nemecko}} [[Helmut Rahn]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Hans Schäfer]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Ottmar Walter]] * {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Nándor Hidegkuti]] * {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Ferenc Puskás]] * {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Robert Ballaman]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Carlos Borges]] '''3 góly''' * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Ernst Stojaspal]] * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Theodor Wagner (footballer)|Theodor Wagner]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Léopold Anoul]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Nat Lofthouse]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Fritz Walter]] * {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Zoltán Czibor]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Burhan Sargın]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Suat Mamat]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Juan Hohberg]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Oscar Míguez]] '''2 góly''' * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Robert Körner]] * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Ernst Ocwirk]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Valdir Pereira|Didi]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Júlio Botelho|Julinho]] * {{minivlajka|Brazília}} [[José Lázaro Robles|Pinga]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Ivor Broadis]] * {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Mihály Lantos]] * {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[Péter Palotás]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Lefter Küçükandonyadis]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Julio Abbadie]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Juan Alberto Schiaffino]] {{Stĺpce-2}} '''1 gól''' * {{minivlajka|Belgicko}} [[Henri Coppens]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Baltazar (footballer)|Baltazar]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Djalma Santos]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Tom Finney]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Jimmy Mullen (footballer born 1923)|Jimmy Mullen]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Dennis Wilshaw]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Raymond Kopa]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Vincent (footballer)|Jean Vincent]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Richard Herrmann]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Bernhard Klodt]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Alfred Pfaff]] * {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} [[József Tóth (footballer born 1929)|József Tóth]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Giampiero Boniperti]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Amleto Frignani]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Carlo Galli]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Benito Lorenzi]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Fulvio Nesti]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Egisto Pandolfini]] * {{minivlajka|Mexiko (1823-1864)}} [[Tomás Balcázar]] * {{minivlajka|Mexiko (1823-1864)}} [[José Luis Lamadrid]] * {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Jacques Fatton]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Mustafa Ertan]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Erol Keskin]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Javier Ambrois]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Obdulio Varela]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miloš Milutinović]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Branko Zebec]] '''Vlastný gól''' * {{minivlajka|Anglicko}} [[Jimmy Dickinson]] * {{minivlajka|Mexiko (1823-1864)}} [[Raúl Cárdenas]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Luis Cruz (footballer)|Luis Cruz]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ivan Horvat]] {{Stĺpce-koniec}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale 1954| ]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švajčiarsku|Futbal]] dwpvjkhx09n8a4ww608660dl2oa7dhd Majstrovstvá sveta vo futbale 1966 0 297238 8190909 7788668 2026-04-01T17:33:50Z 321fire 115544 /* Pavúk */ Šablóna:Play-off8 8190909 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale | | názov = World Cup 1966 | rok = 1966 | krajina = [[Anglicko]] | logo = | popis = Oficiálne logo | mužstvá = 74 | finalisti = 16 | víťaz = {{ENG|f|1}} | počet = 1. titul | počet zápasov = 32 | počet gólov = 89 | gnz = 2,78 | návštevnosť = 1 635 000 | nnz = 51 094 | najlepší strelec = {{minivlajka|Portugalsko}} [[Eusébio]]<br />9 gólov | predchádzajúci ročník = 1962 | nasledujúci ročník = 1970 }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale 1966''' boli ôsme majstrovstvá sveta. Konali sa v Anglicku od [[11. júl]]a - do [[30. júl]]a. V [[august]]e [[1960]] bolo vybraté Anglicko ako usporiadateľská krajina. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] keď vo finále zdolali [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] 4-2. Najlepším strelcom sa stal Portugalčan [[Eusébio]] s 9 gólmi. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 1966 (kvalifikácia)}} Do kvalifikácie Majstrovstiev sveta roku 1966 vstúpilo celkom 74 tímov, ktoré bojovali celkom o 16 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], ako hostiteľ majstrovstiev, a [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]], ako obhajca víťazstva z predošlého majstrovstiev sveta, sa kvalifikovali automaticky, a tak o ostatné postupové miesta bojovalo 14 tímov. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Londýn]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Liverpool]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Sheffield]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Sunderland, Tyne and Wear|Sunderland]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium]] | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Goodison Park]] | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Hillsborough Stadium]] | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Roker Park]] |- | style="border:none;" | [[Súbor:Old Wembley Stadium (external view).jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Goodisonview1.JPG|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Hillsborough Clock.JPG|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Roker Park August 1976.jpg|150px]] |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | Londýn ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Birmingham]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Manchester]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Middlesbrough]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[White City Stadium]] | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Villa Park]] | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Old Trafford]] | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Ayresome Park]] |- | style="border:none;" | [[Súbor:White City Stadium 1908.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Villaparkfromtopofholte.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Stretford end 1992.JPG|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:East Stand, Ayresome Park.jpg|150px]] |}</center> == Výsledky == === Prvé kolo === ==== Skupina 1 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GP |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{ENG|f|1}} |'''5'''||3||2||1||0||4||0||∞ |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{URY|f|1}} |'''4'''||3||1||2||0||2||1||2.00 |- |style="text-align:left;"|{{MEX|f|1}} |'''2'''||3||0||2||1||1||3||0.33 |- |style="text-align:left;"|{{FRA|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||2||5||0.40 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 87 000 |rozhodca = István Zsolt {{minivlajka|Maďarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = {{gól|62}} [[Gérard Hausser]] |góly2 = {{gól|48}} [[Enrique Borja]] |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 69 000 |rozhodca = Menahem Ashkenazi {{minivlajka|Izrael}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|26}} [[Pedro Rocha]]<br />{{gól|31}} [[Julio César Cortés|Julio Cortés]] |góly2 = {{gól|15}} [[Hector De Bourgoing]] (penalta) |štadión = [[White City Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 40 000 |rozhodca = Karol Galba {{minivlajka|Česko-Slovensko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = {{gól|37}} [[Bobby Charlton]]<br />{{gól|75}} [[Roger Hunt]] |góly2 = |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 92 000 |rozhodca = Concetto Lo Bello {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. júl]] [[1966]] |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 61 000 |rozhodca = Bertil Lööw {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|38. 75}} [[Roger Hunt]] |góly2 = |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 98 000 |rozhodca = Arturo Yamasaki {{minivlajka|Peru}} }} ==== Skupina 2 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GP |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1}} |'''5'''||3||2||1||0||7||1||7.00 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{ARG|f|1}} |'''5'''||3||2||1||0||4||1||4.00 |- |style="text-align:left;"|[[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|22px|border]] {{ESP|f}} |'''2'''||3||1||0||2||4||5||0.80 |- |style="text-align:left;"|{{CHE|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||1||9||0.11 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 5 – 0 |polčas = (3-0) |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|16}} [[Sigfried Held]]<br />{{gól|21. 77}} [[Helmut Haller]] (druhá penalta)<br />{{gól|40. 52}} [[Franz Beckenbauer]] |góly2 = |štadión = [[Hillsborough Stadium]], [[Sheffield]] |divákov = 36 000 |rozhodca = Hugh Phillips {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ARG|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|22px|border]] {{ESP|f}} |góly1 = {{gól|65. 77}} [[Luis Artime]] |góly2 = {{gól|71}} [[Antonio Roma]] (vlastný) |štadión = [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 48 000 |rozhodca = Dimiter Rumentchev {{minivlajka|Bulharsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ESP|f}} [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|22px|border]] |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|57}} [[Manuel Sanchís Martínez]]<br />{{gól|75}} [[Amancio Amaro]] |góly2 = {{gól|31}} [[René-Pierre Quentin]] |štadión = [[Hillsborough Stadium]], [[Sheffield]] |divákov = 32 000 |rozhodca = Tofik Behramov {{minivlajka|ZSSR}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{ARG|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 48 000 |rozhodca = Konstantin Zečević {{minivlajka|Juhoslávia}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ARG|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|52}} [[Luis Artime]]<br />{{gól|79}} [[Ermindo Onega]] |góly2 = |štadión = [[Hillsborough Stadium]], [[Sheffield]] |divákov = 31 000 |rozhodca = Joaquim Campos {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|22px|border]] {{ESP|f}} |góly1 = {{gól|39}} [[Lothar Emmerich]]<br />{{gól|84}} [[Uwe Seeler]] |góly2 = {{gól|23}} [[Josep Fusté]] |štadión = [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 51 000 |rozhodca = Armando Marques {{minivlajka|Brazília}} }} ==== Skupina 3 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GP |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{PRT|f|1}} |'''6'''||3||3||0||0||9||2||4.50 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{HUN|f|1}} |'''4'''||3||2||0||1||7||5||1.40 |- |style="text-align:left;"|{{BRA|f|1}} |'''2'''||3||1||0||2||4||6||0.67 |- |style="text-align:left;"|{{BGR|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||1||8||0.13 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|15}} [[Pelé]]<br />{{gól|63}} [[Garrincha]] |góly2 = |štadión = [[Goodison Park]], [[Liverpool]] |divákov = 48 000 |rozhodca = Kurt Tschenscher {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 3 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{HUN|f|1}} |góly1 = {{gól|1. 67}} [[José Augusto de Almeida|José Augusto]]<br />{{gól|90}} [[José Augusto Torres]] |góly2 = {{gól|60}} [[Ferenc Bene]] |štadión = [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 37 000 |rozhodca = Leo Callaghan {{minivlajka|Wales}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{HUN|f|2}} |skóre = 3 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{BRA|f|1}} |góly1 = {{gól|2}} [[Ferenc Bene]]<br />{{gól|64}} [[János Farkas]]<br />{{gól|73}} [[Kálmán Mészöly]] (penalta) |góly2 = {{gól|14}} [[Tostão]] |štadión = [[Goodison Park]], [[Liverpool]] |divákov = 37 000 |rozhodca = Ken Dagnall {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|17}} [[Ivan Vutsov]] (vlastný)<br />{{gól|38}} [[Eusébio]]<br />{{gól|81}} [[José Augusto Torres]] |góly2 = |štadión = [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 26 000 |rozhodca = José María Codesal {{minivlajka|Uruguaj}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 3 – 1 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{BRA|f|1}} |góly1 = {{gól|15}} [[António Simões]]<br />{{gól|27. 85}} [[Eusébio]] |góly2 = {{gól|70}} [[Rildo da Costa Menezes|Rildo]] |štadión = [[Goodison Park]], [[Liverpool]] |divákov = 62 000 |rozhodca = George McCabe {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{HUN|f|2}} |skóre = 3 – 1 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|43}} [[Ivan Davidov]] (vlastný)<br />{{gól|45}} [[Kálmán Mészöly]]<br />{{gól|54}} [[Ferenc Bene]] |góly2 = {{gól|15}} [[Georgi Asparuhov]] |štadión = [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 22 000 |rozhodca = Robert Goicoechea {{minivlajka|Argentína}} }} ==== Skupina 4 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GP |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{URS|f|1}} |'''6'''||3||3||0||0||6||1||6.00 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{PRK|f|1}} |'''3'''||3||1||1||1||2||4||0.50 |- |style="text-align:left;"|{{ITA|f|1}} |'''2'''||3||1||0||2||2||2||1.00 |- |style="text-align:left;"|{{CHL|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||2||5||0.40 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{PRK|f|1}} |góly1 = {{gól|27. 85}} [[Eduard Malofejev]]<br />{{gól|15}} [[Anatoli Baniševski]] |góly2 = |štadión = [[Ayresome Park]], [[Middlesbrough]] |divákov = 22 000 |rozhodca = Juan Gardeazábal Garay {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{CHL|f|1}} |góly1 = {{gól|8}} [[Sandro Mazzola]]<br />{{gól|88}} [[Paolo Barison]] |góly2 = |štadión = [[Roker Park]], [[Sunderland]] |divákov = 30 000 |rozhodca = Gottfried Dienst {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{CHL|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{PRK|f|1}} |góly1 = {{gól|26}} [[Rubén Marcos]] (penalta) |góly2 = {{gól|88}} [[Pak Seung-Zin]] |štadión = [[Ayresome Park]], [[Middlesbrough]] |divákov = 16 000 |rozhodca = Ali Kandil {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|57}} [[Igor Chislenko]] |góly2 = |štadión = [[Roker Park]], [[Sunderland]] |divákov = 27 800 |rozhodca = Rudolf Kreitlein {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{PRK|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|42}} [[Pak Doo-Ik]] |góly2 = |štadión = [[Ayresome Park]], [[Middlesbrough]] |divákov = 18 000 |rozhodca = Pierre Schwinte {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{CHL|f|1}} |góly1 = {{gól|28. 85}} [[Valerij Porkujan]] |góly2 = {{gól|32}} [[Rubén Marcos]] |štadión = [[Roker Park]], [[Sunderland]] |divákov = 22 000 |rozhodca = John Adair {{minivlajka|Severné Írsko}} }} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 |RD1-infoA=23. júl - Londýn |RD1-tím1='''{{ENG|f|1}}'''|RD1-skóre1='''1''' |RD1-tím2={{ARG|f|1}}|RD1-skóre2=0 |RD1-infoB=23. júl - Liverpool |RD1-tím3='''{{POR|f|1}}'''|RD1-skóre3='''5''' |RD1-tím4={{PRK|f|1}}|RD1-skóre4=3 |RD1-infoC=23. júl – Sheffield |RD1-tím5='''{{FRG|f|1}}'''|RD1-skóre5='''4''' |RD1-tím6={{URU|f|1}}|RD1-skóre6=0 |RD1-infoD=23. júl - Sunderland |RD1-tím7='''{{URS|f|1}}'''|RD1-skóre7='''2''' |RD1-tím8={{HUN|f|1|rok=1949}}|RD1-skóre8=1 |RD2-infoA=26. júl - Londýn |RD2-tím1='''{{ENG|f|1}}'''|RD2-skóre1='''2''' |RD2-tím2={{POR|f|1}}|RD2-skóre2=1 |RD2-infoB=25. júl – Liverpool |RD2-tím3='''{{FRG|f|1|rok=1949}}'''|RD2-skóre3='''2''' |RD2-tím4={{URS|f|1}}|RD2-skóre4=1 |RD3-infoA=30. júl – Londýn |RD3-tím1='''{{ENG|f|1}}'''|RD3-skóre1='''4 p''' |RD3-tím2={{FRG|f|1}}|RD3-skóre2=2 p |RD4-infoA=28. júl - Londýn |RD4-tím1='''{{POR|f|1}}'''|RD4-skóre1='''2''' |RD4-tím2={{URS|f|1}}|RD4-skóre2=1 }} ==== Štvrťfinále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 5 – 3 |polčas = (2-3) |mužstvo2 = {{PRK|f|1}} |góly1 = {{gól|27. 43. 56. 59}} [[Eusébio]] (2. a 4. z penalty)<br />{{gól|80}} [[José Augusto de Almeida|José Augusto]] |góly2 = {{gól|1}} [[Pak Seung-Zin]]<br />{{gól|22}} [[Lee Dong-Woon]]<br />{{gól|25}} [[Yang Sung-Kook]] |štadión = [[Goodison Park]], [[Liverpool]] |divákov = 51 780 |rozhodca = Menachem Ashkenazi {{minivlajka|Izrael}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 4 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = {{gól|11. 83}} [[Helmut Haller]]<br />{{gól|70}} [[Franz Beckenbauer]]<br />{{gól|75}} [[Uwe Seeler]] |góly2 = |štadión = [[Hillsborough Stadium]], [[Sheffield]] |divákov = 34 000 |rozhodca = Jim Finney {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{HUN|f|1}} |góly1 = {{gól|5}} [[Igor Chislenko]]<br />{{gól|46}} [[Valerij Porkujan]] |góly2 = {{gól|57}} [[Ferenc Bene]] |štadión = [[Roker Park]], [[Sunderland]] |divákov = 22 100 |rozhodca = Juan Gardeazábal Garay {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ARG|f|1}} |góly1 = {{gól|78}} [[Geoff Hurst]] |góly2 = |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 90 000 |rozhodca = Rudolf Kreitlein {{minivlajka|Nemecko}} }} ==== Semifinále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[25. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{URS|f|1}} |góly1 = {{gól|42}} [[Helmut Haller]]<br />{{gól|67}} [[Franz Beckenbauer]] |góly2 = {{gól|88}} [[Igor Chislenko]] |štadión = [[Goodison Park]], [[Liverpool]] |divákov = 38 300 |rozhodca = Concetto Lo Bello {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[26. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = {{gól|30. 80}} [[Bobby Charlton]] |góly2 = {{gól|82}} [[Eusébio]] |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 95 000 |rozhodca = Pierre Schwinte {{minivlajka|Francúzsko}} }} ==== Zápas o tretie miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[28. júl]] [[1966]] |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{URS|f|1}} |góly1 = {{gól|12}} [[Eusébio]] (penalta)<br />{{gól|89}} [[José Augusto Torres]] |góly2 = {{gól|43}} [[Eduard Malofejev]] |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 88 000 |rozhodca = Ken Dagnall {{minivlajka|Anglicko}} }} ==== Finále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[30. júl]] [[1966]] |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 4 – 2 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|18. 101. 120}} [[Geoff Hurst]] <br />{{gól|78}} [[Martin Peters]] |góly2 = {{gól|12}} [[Helmut Haller]]<br />{{gól|89}} [[Wolfgang Weber]] |štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] |divákov = 98 000 |rozhodca = Gottfried Dienst {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majster sveta vo futbale 1966 |- |align=center|[[Súbor:Flag of England.svg|100px|England]]<br />'''[[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} '''9 gólov''' * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Eusébio]] '''6 gólov''' * {{minivlajka|Nemecko}} [[Helmut Haller]] '''4 góly''' * {{minivlajka|Anglicko}} [[Geoff Hurst]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Franz Beckenbauer]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Ferenc Bene]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Valerij Porkujan]] '''3 góly''' * {{minivlajka|Argentína}} [[Luis Artime]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Bobby Charlton]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Roger Hunt]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[José Augusto]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[José Augusto Torres|José Torres]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Eduard Malofejev]] '''2 góly''' * {{minivlajka|Čile}} [[Rubén Marcos]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Uwe Seeler]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Kálmán Mészöly]] * {{minivlajka|KĽDR}} [[Pak Seung-Zin]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Igor Chislenko]] {{Stĺpce-2}} '''1 gól''' * {{minivlajka|Argentína}} [[Ermindo Onega]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Garrincha]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Pelé]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Rildo da Costa Menezes|Rildo]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Tostão]] * {{minivlajka|Bulharsko}} [[Georgi Asparuhov]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Martin Peters]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Héctor De Bourgoing]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Gérard Hausser]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Lothar Emmerich]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Sigfried Held]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Wolfgang Weber]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[János Farkas]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Paolo Barison]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Sandro Mazzola]] * {{minivlajka|Mexiko}} [[Enrique Borja]] * {{minivlajka|KĽDR}} [[Lee Dong-Woon]] * {{minivlajka|KĽDR}} [[Pak Doo-Ik]] * {{minivlajka|KĽDR}} [[Yang Sung-Kook]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[António Simões]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Anatolij Banishevskij]] * {{minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[Amancio Amaro|Amancio]] * {{minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[Josep Fusté]] * {{minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[Pirri]] * {{minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[Manuel Sanchís Martínez|Manuel Sanchís]] * {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[René-Pierre Quentin]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Julio César Cortés]] * {{minivlajka|Uruguaj}} [[Pedro Rocha]] '''Vlastný gól''' * {{minivlajka|Bulharsko (1948-1967)}} [[Ivan Davidov]] * {{minivlajka|Bulharsko (1948-1967)}} [[Ivan Vutsov]] {{Stĺpce-koniec}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale 1966| ]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Anglicku|Futbal]] 0aqmi427hkj07ofhhdosrvdeu9x8uuf Imrich Turzo 0 300790 8190977 8063279 2026-04-01T20:02:34Z Pe3kZA 39673 /* Život */ preklep 8190977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Imrich Turzo z Betlanoviec | Portrét = | Popis = [[Uhorsko|uhorský]] [[Šľachta|šľachtic]] | Dátum narodenia = [[11. september]] [[1598]] | Miesto narodenia = [[Bytča]], [[Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1621|10|19|1598|9|11}} | Miesto úmrtia = [[Mikulov]] }} [[Súbor:Coa Family Thurzo.svg|náhľad|Rodový erb Turzovcov]] '''Imrich Turzo z Betlanoviec''' („''de Betlenfalva''“) (* [[11. september]] [[1598]], [[Bytča]] – † [[19. október]] [[1621]], [[Mikulov]]) bol uhorský šľachtic, oravský župan, kráľovský tabulárny sudca. Bol synom grófky [[Alžbeta Coborová|Alžbety Coborovej]] a [[Juraj VII. Turzo|Juraja Turza]], ktorý bol v rokoch [[1608]]{{--}}[[1616]] uhorským [[palatín]]om. == Vzdelanie == Vzdelanie získal najprv v [[Bytča|Bytči]] (učitelia [[Eliáš Láni]], Ján Nozicius, Ivan Turzo-Nosický, Ján Paludinus, Jeremiáš Špígel). Ako 17-ročný bol [[27. júl]]a [[1615]] zapísaný na univerzitu vo [[Wittenberg]]u; o tri mesiace neskôr, [[18. október|18. októbra]] 1615 sa stal ako študent (čestným) rektorom univerzity. Štúdia i hodnosti rektora sa však čoskoro vzdal, [[1. máj]]a [[1616]] sa vrátil do Bytče k ťažko chorému otcovi. == Život == Po otcovej smrti (1616) prevzal starostlivosť o rozsiahle [[Turzovci|turzovské]] majetky. Stal sa titulárnym dedičom hradov a panstiev [[Oravský hrad|Orava]], [[Bytčiansky zámok|Bytča]], [[Hričovský hrad|Hričov]], [[Lietavský hrad|Lietava]] a [[Tokajský hrad|Tokaj]] s tým, že o delení výnosov bude doživotne rozhodovať jeho matka Alžbeta Coborová. Zastával hodnosť hlavného oravského [[župan (funkcia)|župana]] a na [[Bratislava|bratislavskom]] krajinskom sneme ([[1620]]) ho zvolili za kráľovského tabulárneho [[sudca|sudcu]]. V roku [[1618]] sa oženil so 14-ročnou [[Kristína Ňáriová|Kristínou Ňáriovou]], dcérou [[jáger]]ského a [[vradín]]skeho kapitána Pavla Ňáriho ([[1570]]{{--}}[[1635]]) z Bodrogu. Kristína Ňáriová mu počas ich krátkeho manželstva povila dcéru [[Alžbeta Turzová|Alžbetu Turzovú]] ([[1621]]) a druhá dcéra, [[Kristína Turzová]], sa narodila [[25. apríl]]a [[1622]], po Imrichovej smrti. Imrich Turzo sa proti rodinnej tradícii i vôli otca, priklonil na stranu odbojnej [[Sedmohradsko|sedmohradskej]], zväčša [[Kalvíni|kalvínskej]], šľachty proti habsburskej [[Viedeň|Viedni]]. Stal sa jedným z hlavných Betlenových mužov. [[Gabriel Betlen]] začal v novembri [[1619]] spoločne s vojskami českých a moravských stavov svoj pochod na Viedeň, ale do chrbta mu vpadol [[Žigmund Druget]] z Humenného. [[25. marec|25. marca]] 1620 uzavrel s Gašparom Ilešházim (svojím švagrom), Jurajom Sečianskym a s [[Juraj Rákoci|Jurajom Rákocim]] tajnú dohodu na podporu odbojného Betlena. O jeho významnom postavení svedčí fakt, že [[25. apríl]]a podpísal na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] dohodu o konfederácii medzi Betlenom a [[Fridrich Falcký|Fridrichom Falckým]], namierenú proti cisárovi [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovi II.]]. V [[august]]e 1620 na sneme v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] podporil zvolenie Gabriela Betlena za [[Uhorsko|uhorského]] [[kráľ (panovník)|kráľa]]. V [[december|decembri]] 1620 sa v [[Trnava|Trnave]] stretol s viedenským splnomocnencom vyslanca francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII.]] Medzi 30. septembrom a 19. októbrom [[1621]] sa ocitol v úlohe vedúceho delegácie Gabriela Betlena na mierových rokovaniach so zástupcami Ferdinanda II. v Nikolsburgu ([[Mikulov]]e) na Morave. Členom betlenovskej delegácie boli aj básnici a diplomati [[Ján Rimai]] a [[Ján Bocatius]]. Cisársku delegáciu viedol [[Stanislav Turzo]], vzdialený príbuzný, skôr menovec, neskorší palatín, ktorého manželka [[Anna Rozália Listiusová]] z Kopčian ([[Kittsee]]) bola druhou [[Alžbeta Bátoriová|Alžbetou Bátoričkou]]: vraždila dievčatá, dojčence i stareny. V cisárskej delegácii bol aj [[Mikuláš Esterházi]], tvorca bohatstva a slávy rodu [[Esterházi]]ovcov, ktorý sa po predčasnej smrti Imricha Turza stal druhým manželom Kristíny Ňáriovej, vďaka čomu prišiel k rozsiahlym turzovským majetkom. V piatok [[19. október|19. októbra]] [[1621]] o piatej hodine ráno Imrich Turzo nečakane umrel v priebehu rokovaní v Mikulove. Ním vymrela bytčiansko-oravská vetva Turzovcov. Pochovali ho na Oravskom hrade [[16. január]]a [[1622]]. Jeho priateľ, Ján Bocatius, zomrel tiež v Mikulove, necelé dva týždne po ňom. == Dielo == ''Horae primae Exercitationum Oratorium ... Wittenbergae 1615 a Rectoratus Academicus, id est, Orationes, Quas ... Rector hactenus Academiae Wittenbergiensis ec officii causa publice habuit. Wittenbergse 1616.'' V rukopise zanechal ''Iter Wittenbergense ... a Anno 1618. Memorabilia ex Diario Com. Emerici Thurzo.'' Viedol si [[Denník (literatúra)|denník]], nadpísaný ''In silentio et spe'', ktorý je uložený v Štátnom archíve v Bytči. Jeho portrét sa nezachoval. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Turzo, Imrich}} [[Kategória:Turzovci]] [[Kategória:Uhorskí palatíni]] [[Kategória:Autori denníka]] [[Kategória:Osobnosti z Bytče]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] ityya8jjd6yo5m9vg9y8mp8l6iw4qqb Šablóna:Play-off8+nasadenie 10 301663 8190828 6197019 2026-04-01T13:54:04Z 321fire 115544 Presmerovanie na [[Šablóna:Play-off8]] 8190828 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Šablóna:Play-off8]] 2hzfvtsst7i8nnjc05nt7quvznn9bqo NHL 1967/1968 0 301664 8190800 6144680 2026-04-01T12:58:52Z 321fire 115544 /* Play-off */ pavúk 8190800 wikitext text/x-wiki '''Sezóna 1967/1968''' bola 51. sezóna [[NHL]]. Víťazom [[Stanley Cup]]u sa stal tím '''[[Montreal Canadiens]]'''. Oproti minulému ročníku došlo k rozšíreniu pôvodnej šestice ([[Original Six]]), ktorá bola nemenná od sezóny [[NHL 1942/1943|1942/43]]. Nováčikmi sa stali: [[St. Louis Blues]], [[Oakland Seals]], [[Philadelphia Flyers]], [[Minnesota North Stars]], [[Pittsburgh Penguins]], a [[Los Angeles Kings]]. Tímy boli rozdelené do dvoch divízií - východná (v tej zostali tímy originálnej šestice) a západná (tam boli zaradení nováčikovia). Rozšírenie si tiež vyžiadalo zmenu hracieho systému. Najlepšie štyri tímy z každej divízie postupovali do play-off, kde sa najskôr stretli v rámci divízií a následne sa víťazi play-off oboch divízií stretli vo finále [[Stanley Cup]]u. Všetky série boli štvorzápasové. ==Konečné tabuľky základnej časti== ===Východná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | P ! width="20" | R ! width="25" | B ! width="25" | VG ! width="25" | IG |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Montreal Canadiens]]''' ||74|| 42|| 22 ||10 || 94|| 236 ||167 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[New York Rangers]]''' ||74 ||39 ||23 ||12 || 90|| 226|| 183 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Boston Bruins]]''' ||74 ||37 ||27 ||10 || 84 ||259 ||216 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' || 74|| 32 ||26 ||16 || 80|| 212 ||222 |- | [[Toronto Maple Leafs]] ||74 ||33|| 31|| 10 || 76 ||209 ||176 |- | [[Detroit Red Wings]] || 74 ||27|| 35 ||12 || 66 ||245 ||257 |} ===Západná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | P ! width="20" | R ! width="25" | B ! width="25" | VG ! width="25" | IG |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Philadelphia Flyers]]''' || 74 ||31 ||32 ||11 || 73 ||173 ||179 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Los Angeles Kings]]''' || 74 ||31|| 33 ||10 || 72|| 200|| 224 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[St. Louis Blues]]''' || 74 ||27 ||31 ||16 || 70|| 177|| 191 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Minnesota North Stars]]''' || 74|| 27|| 32|| 15 || 69|| 191|| 226 |- | [[Pittsburgh Penguins]] || 74 ||27 ||34 ||13 || 67 ||195|| 216 |- | [[Oakland Seals]] || 74|| 15|| 42|| 17 || 47 ||153 ||219 |} ==Play-off== {{Play-off8 | RD3=Finále [[Stanley Cup]]u | skupina1=Východná divízia | skupina2=Západná divízia | RD1-nasadený1='''1''' | RD1-tím1='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD1-skóre1='''4''' | RD1-nasadený2=3 | RD1-tím2=[[Boston Bruins]] | RD1-skóre2=0 | RD1-nasadený3=2 | RD1-tím3=[[New York Rangers]] | RD1-skóre3=2 | RD1-nasadený4='''4''' | RD1-tím4='''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' | RD1-skóre4='''4''' | RD1-nasadený5=1 | RD1-tím5=[[Philadelphia Flyers]] | RD1-skóre5=3 | RD1-nasadený6='''3''' | RD1-tím6='''[[St. Louis Blues]]''' | RD1-skóre6='''4''' | RD1-nasadený7=2 | RD1-tím7=[[Los Angeles Kings]] | RD1-skóre7=3 | RD1-nasadený8='''4''' | RD1-tím8='''[[Minnesota North Stars]]''' | RD1-skóre8='''4''' | RD2-nasadený1='''1''' | RD2-tím1='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-nasadený2=4 | RD2-tím2=[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] | RD2-skóre2=1 | RD2-nasadený3='''3''' | RD2-tím3='''[[St. Louis Blues]]''' | RD2-skóre3='''4''' | RD2-nasadený4=4 | RD2-tím4=[[Minnesota North Stars]] | RD2-skóre4=3 | RD3-nasadený1='''V1''' | RD3-tím1='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-nasadený2=Z3 | RD3-tím2=[[St. Louis Blues]] | RD3-skóre2=0 }} ==Ocenenia== {| cellpadding="3" cellspacing="1" border="1" class="wikitable" |- |[[Prince of Wales Trophy]]: || [[Montreal Canadiens]] |- |[[Clarence S. Campbell Bowl]]: || [[Philadelphia Flyers]] |- |[[Art Ross Memorial Trophy]]: || [[Stan Mikita]], [[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] |- |[[Bill Masterton Memorial Trophy]]: || [[Claude Provost]], [[Montreal Canadiens]] |- |[[Calder Memorial Trophy]]: || [[Derek Sanderson]], [[Boston Bruins]] |- |[[Conn Smythe Trophy]]: || [[Glenn Hall]], [[St. Louis Blues]] |- |[[Hart Memorial Trophy]]: || [[Stan Mikita]], [[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] |- |[[James Norris Memorial Trophy]]: || [[Bobby Orr]], [[Boston Bruins]] |- |[[Lady Byng Memorial Trophy]]: || [[Stan Mikita]], [[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] |- |[[NHL Plus/Minus Award|Plus-Minus Leader]]: || [[Dallas Smith]], [[Boston Bruins]] |- |[[Vezina Trophy]]: || [[Rogatien Vachon]] & [[Gump Worsley]], [[Montreal Canadiens]] |- |[[Lester Patrick Trophy]]: || [[Thomas F. Lockhart]], [[Walter A. Brown]], Generál [[John R. Kilpatrick]] |} == Referencie == * [http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/nhl19271968.html Sezóna na hockeydb.com] {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL|1967]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1967]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1968]] neifiwfmvjzet8y19beuh563d197cfh NHL 1968/1969 0 301667 8190801 6144681 2026-04-01T13:00:35Z 321fire 115544 /* Play-off */ pavúk 8190801 wikitext text/x-wiki '''Sezóna 1968/1969''' bola 52. sezóna [[NHL]]. Víťazom [[Stanley Cup]]u sa stal tím '''[[Montreal Canadiens]]'''. ==Konečné tabuľky základnej časti== ===Východná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | P ! width="20" | R ! width="25" | B ! width="25" | VG ! width="25" | IG |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Montreal Canadiens]]''' ||76 ||46 ||19 ||11 || 103 ||271 ||202 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Boston Bruins]]''' ||76 ||42 ||18 ||16 || 100|| 303|| 221 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[New York Rangers]]''' ||76 ||41 ||26 ||9 || 91 ||231|| 196 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Toronto Maple Leafs]]''' ||76 ||35 ||26 ||15 || 85|| 234 ||217 |- | [[Detroit Red Wings]] ||76 ||33 ||31 ||12 || 78|| 239|| 221 |- | [[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] ||76 ||34|| 33 ||9 || 77|| 280|| 246 |} ===Západná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | P ! width="20" | R ! width="25" | B ! width="25" | VG ! width="25" | IG |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[St. Louis Blues]]''' || 76 ||37 ||25 ||14 || 88|| 204|| 157 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Oakland Seals]]''' ||76 ||29|| 36|| 11 || 69|| 219|| 251 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Philadelphia Flyers]]''' ||76|| 20|| 35 ||21 || 61 ||174 ||225 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Los Angeles Kings]]''' ||76 ||24|| 42|| 10 || 58 ||185 ||260 |- | [[Pittsburgh Penguins]] || 76 ||20 ||45 ||11 || 51 ||189|| 252 |- | [[Minnesota North Stars]] ||76 ||18 ||43 ||15 || 51 ||189|| 270 |} ==Play-off== {{Play-off8 | RD3=Finále [[Stanley Cup]]u | skupina1=Východná divízia | skupina2=Západná divízia | RD1-nasadený1='''1''' | RD1-tím1='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD1-skóre1='''4''' | RD1-nasadený2=3 | RD1-tím2=[[New York Rangers]] | RD1-skóre2=0 | RD1-nasadený3='''2''' | RD1-tím3='''[[Boston Bruins]]''' | RD1-skóre3='''4''' | RD1-nasadený4=4 | RD1-tím4=[[Toronto Maple Leafs]] | RD1-skóre4=0 | RD1-nasadený5='''1''' | RD1-tím5='''[[St. Louis Blues]]''' | RD1-skóre5='''4''' | RD1-nasadený6=3 | RD1-tím6=[[Philadelphia Flyers]] | RD1-skóre6=0 | RD1-nasadený7=2 | RD1-tím7=[[Oakland Seals]] | RD1-skóre7=3 | RD1-nasadený8='''4''' | RD1-tím8='''[[Los Angeles Kings]]''' | RD1-skóre8='''4''' | RD2-nasadený1='''1''' | RD2-tím1='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-nasadený2=2 | RD2-tím2=[[Boston Bruins]] | RD2-skóre2=2 | RD2-nasadený3='''1''' | RD2-tím3='''[[St. Louis Blues]]''' | RD2-skóre3='''4''' | RD2-nasadený4=4 | RD2-tím4=[[Los Angeles Kings]] | RD2-skóre4=0 | RD3-nasadený1='''V1''' | RD3-tím1='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-nasadený2=Z1 | RD3-tím2=[[St. Louis Blues]] | RD3-skóre2=0 }} ==Ocenenia== {| cellpadding="3" cellspacing="1" |[[Prince of Wales Trophy]]: || [[Montreal Canadiens]] |- |[[Clarence S. Campbell Bowl]]: || [[St. Louis Blues]] |- |[[Art Ross Memorial Trophy]]: || [[Phil Esposito]], [[Boston Bruins]] |- |[[Bill Masterton Memorial Trophy]]: || [[Ted Hampson]], [[Oakland Seals]] |- |[[Calder Memorial Trophy]]: || [[Danny Grant]], [[Minnesota North Stars]] |- |[[Conn Smythe Trophy]]: || [[Serge Savard]], Montreal Canadiens |- |[[Hart Memorial Trophy]]: || Phil Esposito, Boston Bruins |- |[[James Norris Memorial Trophy]]: || [[Bobby Orr]], Boston Bruins |- |[[Lady Byng Memorial Trophy]]: || [[Alex Delvecchio]], [[Detroit Red Wings]] |- |[[NHL Plus/Minus Award]]: || Bobby Orr, Boston Bruins |- |[[Vezina Trophy]]: || [[Glenn Hall]] & [[Jacques Plante]], St. Louis Blues |- |[[Lester Patrick Trophy]]: || [[Robert M. Hull]] |} == Referencie == * [http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/nhl19271969.html Sezóna na hockeydb.com] {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL|1968]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1968]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1969]] fxowypb3obq8228xs17ldu6scjqmonz NHL 1969/1970 0 301668 8190802 6144682 2026-04-01T13:07:01Z 321fire 115544 /* Play-off */ pavúk 8190802 wikitext text/x-wiki '''Sezóna 1969/1970''' boa 53. sezóna [[NHL]]. Víťazom [[Stanley Cup]]u sa stal tím '''[[Boston Bruins]]'''. ==Konečné tabuľky základnej časti== ===Východná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | P ! width="20" | R ! width="25" | B ! width="25" | VG ! width="25" | IG |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' ||76 ||45 ||22 ||9 || 99|| 250|| 170 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Boston Bruins]]''' ||76 ||40 ||17 ||19 || 99|| 277|| 216 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Detroit Red Wings]]''' ||76 ||40|| 21 ||15 || 95 ||246|| 199 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[New York Rangers]]''' ||76 ||38 ||22 ||16 || 92 ||246 ||189 |- | [[Montreal Canadiens]] ||76 ||38 ||22|| 16 || 92|| 244|| 201 |- | [[Toronto Maple Leafs]] ||76 ||29 ||34 ||13 || 71 ||222 ||242 |} ===Západná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | P ! width="20" | R ! width="25" | B ! width="25" | VG ! width="25" | IG |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[St. Louis Blues]]''' || 76 ||37|| 27 ||12 || 86|| 224 ||179 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Pittsburgh Penguins]]''' || 76 ||26|| 38|| 12 || 64|| 182|| 238 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Minnesota North Stars]]''' ||76 ||19|| 35 ||22 || 60|| 224 ||257 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Oakland Seals]]''' ||76 ||22|| 40 ||14 || 58 ||169|| 243 |- | [[Philadelphia Flyers]] ||76|| 17 ||35 ||24 || 58 ||197|| 225 |- | [[Los Angeles Kings]] ||76 ||14 ||52 ||10 || 38 ||168|| 290 |} ==Play-off== {{Play-off8 | RD3=Finále [[Stanley Cup]]u | skupina1=Východná divízia | skupina2=Západná divízia | RD1-nasadený1='''1''' | RD1-tím1='''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' | RD1-skóre1='''4''' | RD1-nasadený2=3 | RD1-tím2=[[Detroit Red Wings]] | RD1-skóre2=0 | RD1-nasadený3='''2''' | RD1-tím3='''[[Boston Bruins]]''' | RD1-skóre3='''4''' | RD1-nasadený4=4 | RD1-tím4=[[New York Rangers]] | RD1-skóre4=2 | RD1-nasadený5='''1''' | RD1-tím5='''[[St. Louis Blues]]''' | RD1-skóre5='''4''' | RD1-nasadený6=3 | RD1-tím6=[[Minnesota North Stars]] | RD1-skóre6=2 | RD1-nasadený7='''2''' | RD1-tím7='''[[Pittsburgh Penguins]]''' | RD1-skóre7='''4''' | RD1-nasadený8=4 | RD1-tím8=[[Oakland Seals]] | RD1-skóre8=0 | RD2-nasadený1=1 | RD2-tím1=[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] | RD2-skóre1=0 | RD2-nasadený2='''2''' | RD2-tím2='''[[Boston Bruins]]''' | RD2-skóre2='''4''' | RD2-nasadený3='''1''' | RD2-tím3='''[[St. Louis Blues]]''' | RD2-skóre3='''4''' | RD2-nasadený4=2 | RD2-tím4=[[Pittsburgh Penguins]] | RD2-skóre4=2 | RD3-nasadený1='''V2''' | RD3-tím1='''[[Boston Bruins]]''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-nasadený2=Z1 | RD3-tím2=[[St. Louis Blues]] | RD3-skóre2=0 }} ==Ocenenia== {| cellpadding="3" cellspacing="1" |[[Prince of Wales Trophy]]: || [[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] |- |[[Clarence S. Campbell Bowl]]: || [[St. Louis Blues]] |- |[[Art Ross Memorial Trophy]]: || [[Bobby Orr]] |- |[[Bill Masterton Memorial Trophy]]: || [[Pit Martin]] |- |[[Calder Memorial Trophy]]: || [[Tony Esposito]] |- |[[Conn Smythe Trophy]]: || Bobby Orr |- |[[Hart Memorial Trophy]]: || Bobby Orr |- |[[James Norris Memorial Trophy]]: || Bobby Orr |- |[[Lady Byng Memorial Trophy]]: || [[Phil Goyette]] |- |[[NHL Plus/Minus Award]]: || Bobby Orr |- |[[Vezina Trophy]]: || Tony Esposito |- |[[Lester Patrick Trophy]]: || [[Eddie Shore|Edward W. Shore]], [[James C. V. Hendy]] |} == Referencie == * [http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/nhl19271970.html Sezóna na hockeydb.com] {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL|1969]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1969]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1970]] 5a1h5f1csr0nq7tmcvq8vz8hw57qb7r NHL 1970/1971 0 301686 8190803 6144683 2026-04-01T13:08:59Z 321fire 115544 /* Play-off */ pavúk 8190803 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna | liga = NHL | sezóna = 1970/1971 | sezóna_pred = |majster |víťaz_stanley_cupu = [[Montreal Canadiens]] | víťaz_základ = [[Boston Bruins]] | zostup = | počet_mužstiev = 14 | odohraté_zápasy = | počet_gólov = | najlepší_strelec = | výhra_doma = | výhra_vonku = | najvyššie_skóre = | poznámka = }} '''Sezóna 1970/1971''' bola 54. sezóna [[NHL]]. Víťazom [[Stanley Cup]]u sa stal tím '''[[Montreal Canadiens]]'''. ==Konečné tabuľky základnej časti== ===Východná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | P ! width="20" | R ! width="25" | B ! width="25" | VG ! width="25" | IG |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Boston Bruins]]''' ||78 ||57 ||14 ||7 || 121|| 399 ||207 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[New York Rangers]]''' ||78 ||49 ||18 ||11 || 109|| 259 ||177 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Montreal Canadiens]]''' ||78|| 42|| 23 ||13 || 97|| 291|| 216 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Toronto Maple Leafs]]''' || 78|| 37|| 33 ||8 || 82|| 248|| 211 |- | [[Buffalo Sabres]] ||78|| 24 ||39 ||15 || 63 ||217 ||291 |- | [[Vancouver Canucks]] || 78|| 24|| 46 ||8 || 56 ||229 ||296 |- | [[Detroit Red Wings]] ||78 ||22|| 45 ||11 || 55 ||209 ||308 |} ===Západná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | P ! width="20" | R ! width="25" | B ! width="25" | VG ! width="25" | IG |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' ||78 ||49 ||20 ||9 || 107|| 277|| 184 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[St. Louis Blues]]''' ||78|| 34|| 25 ||19 || 87|| 223|| 208 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Philadelphia Flyers]]''' ||78 ||28 ||33 ||17 || 73|| 207|| 225 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Minnesota North Stars]]''' ||78|| 28 ||34 ||16 || 72|| 191|| 223 |- | [[Los Angeles Kings]] ||78|| 25 ||40 ||13 || 63 ||239 ||303 |- | [[Pittsburgh Penguins]] ||78|| 21|| 37 ||20 || 62|| 221 ||240 |- | [[California Golden Seals]] || 78 ||20 ||53|| 5 || 45|| 199|| 320 |} ==Play-off== Pred play-off vypukol škandál z dôvodu, že [[Minnesota North Stars]] vypustila niekoľko posledných zápasov základnej časti, aby sa v play-off vyhla celku [[Chicago Blackhawks]]. Po sezóne tak bol mierne zmenený systém play-off, už sa ďalej nepoužíval systém tím1 vs. tím3 a tím2 vs. tím4, ale tím1 vs. tím4 a tím2 vs. tím3. {{Play-off8 | RD3=Finále [[Stanley Cup]]u | RD1-nasadený1=V1 | RD1-tím1=[[Boston Bruins]] | RD1-skóre1=3 | RD1-nasadený2='''V3''' | RD1-tím2='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD1-skóre2='''4''' | RD1-nasadený3=Z2 | RD1-tím3=[[St. Louis Blues]] | RD1-skóre3=2 | RD1-nasadený4='''Z4''' | RD1-tím4='''[[Minnesota North Stars]]''' | RD1-skóre4='''4''' | RD1-nasadený5='''Z1''' | RD1-tím5='''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' | RD1-skóre5='''4''' | RD1-nasadený6=Z3 | RD1-tím6=[[Philadelphia Flyers]] | RD1-skóre6=0 | RD1-nasadený7='''V2''' | RD1-tím7='''[[New York Rangers]]''' | RD1-skóre7='''4''' | RD1-nasadený8=V4 | RD1-tím8=[[Toronto Maple Leafs]] | RD1-skóre8=2 | RD2-nasadený1='''V3''' | RD2-tím1='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-nasadený2=Z4 | RD2-tím2=[[Minnesota North Stars]] | RD2-skóre2=2 | RD2-nasadený3='''Z1''' | RD2-tím3='''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' | RD2-skóre3='''4''' | RD2-nasadený4=V2 | RD2-tím4=[[New York Rangers]] | RD2-skóre4=3 | RD3-nasadený1='''V3''' | RD3-tím1='''[[Montreal Canadiens]]''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-nasadený2=Z1 | RD3-tím2=[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] | RD3-skóre2=3 }} ==Ocenenia== {| cellpadding="3" cellspacing="1" |[[Prince of Wales Trophy]]: || [[Boston Bruins]] |- |[[Clarence S. Campbell Bowl]]: || [[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] |- |[[Art Ross Memorial Trophy]]: || [[Phil Esposito]], Boston Bruins |- |[[Bill Masterton Memorial Trophy]]: || [[Jean Ratelle]], [[New York Rangers]] |- |[[Calder Memorial Trophy]]: || [[Gilbert Perreault]], [[Buffalo Sabres]] |- |[[Conn Smythe Trophy]]: || [[Ken Dryden]], [[Montreal Canadiens]] |- |[[Hart Memorial Trophy]]: || [[Bobby Orr]], Boston Bruins |- |[[James Norris Memorial Trophy]]: || Bobby Orr, Boston Bruins |- |[[Lady Byng Memorial Trophy]]: || [[Johnny Bucyk]], Boston Bruins |- |[[Lester B. Pearson Award]]: || Phil Esposito, Boston Bruins |- |[[NHL Plus/Minus Award]]: || Bobby Orr, Boston Bruins |- |[[Vezina Trophy]]: || [[Eddie Giacomin]] & [[Gilles Villemure]], New York Rangers |- |[[Lester Patrick Trophy]]: || [[William M. Jennings]], [[John B. Sollenberger]], [[Terry Sawchuck|Terrance G. Sawchuk]] |} == Referencie == * [http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/nhl19271971.html Sezóna na hockeydb.com] {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL|1970]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1970]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1971]] bqs6d0wn05432xe3eare7dbf7mw3iey Alter Bridge 0 302630 8191136 8160695 2026-04-02T04:18:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191136 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Alter Bridge | Obrázok = Alter Bridge.JPG | Popis obrázku = Alter Bridge, 2008<br>(zľava doprava) Scott Phillips, Mark Tremonti, Myles Kennedy, Brian Marshall | Krajina pôvodu = [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Alternatívny metal]],<ref name="AMG Biography">[http://www.allmusic.com/artist/alter-bridge-p666106 Alter Bridge Biography] AMG</ref> [[Hard rock]], [[Post-grunge]]<ref name="AMG Biography" />, [[Progresívny metal]] | Roky pôsobenia = [[2004]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Wind-Up Records|Wind-Up]], [[The Universal Motown/Universal Republic Group|Universal Republic]], [[Roadrunner Records]], [[Capitol Records]] | Webstránka = [http://www.alterbridge.com/ www.alterbridge.com] | Členovia skupiny = [[Myles Kennedy]]<br>[[Mark Tremonti]]<br>[[Scott Phillips]]<br>[[Brian Marshall]] | Bývalí členovia = }} '''Alter Bridge''' je [[Spojené štáty|americká]] [[rock]]ová skupina z [[Orlando|Orlanda]] na [[Florida|Floride]]. Založili ju v roku [[2003]] gitarista formácie [[Creed]] [[Mark Tremonti]] a hráč na bicie [[Scott Phillips]]. V roku [[2004]] sa k skupine pripojili basgitarista skupiny [[Creed]] [[Brian Marshall]] a [[Myles Kennedy]], bývalý vedúci spevák a gitarista skupiny [[The Mayfield Four]]. 2 januára [[2004]] skupina začala oficiálne účinkovať. [[File:Alter Bridge - Logo.svg|thumb|Logo]] == História == === Začiatky 2004–2005: ''One Day Remains''=== Zakladateľ a hlavný gitarista Alter Bridge [[Mark Tremonti]], basgitarista [[Brian Marshall]] a bubeník [[Scott Phillips (hudobník)|Scott Phillips]] boli členmi rockovej skupiny ''[[Creed]]''. Hlavným spevákom v Creed bol [[Scott Stapp]], pričom koncom 90. rokov a začiatkom 21. storočia dosiahli významný úspech v hlavnom prúde. Po vydaní dvoch úspešných albumov, ''[[My Own Prison]]'' (1997) a ''[[Human Clay]]'' (1999), opustil Creed basgitarista Marshall (2000). Nasledovalo vydanie ich tretieho album ''[[Weathered]]'' v roku 2001. Skupina prestala byť aktívna v roku 2003 po ukončení kontroverzného turné. V tom roku začal Tremonti písať nový materiál s plánmi na vytvorenie novej kapely s Phillipsom a Marshallom. Keďže boli fanúšikmi bývalej kapely Mylesa Kennedyho, The Mayfield Four (robila kapele Creed predskokana na turné v roku 1998), pozvali ho, aby sa pridal ako ich nový hlavný spevák.<ref name="life after creed">{{cite web |url=http://www.mtv.com/bands/a/alter_bridge/news_feature_040608/ |title=Life After Creed: Alter Bridge Look To A Stapp-Free Future |date=June 8, 2004 |publisher=MTV News |author=Joe D'Angelo |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110629142551/http://www.mtv.com/bands/a/alter_bridge/news_feature_040608/ |archive-date=June 29, 2011 |df=mdy }}</ref> Novú skupinu pomenovali Alter Bridge podľa skutočného mosta neďaleko Tremontiho domova na Alter Road v [[Detroit]]e. Most je vyobrazený na debutovom albume skupiny „One Day Remains“. Most viedol do „zlej časti“ mesta a deti mali zakázané ho prekročiť - videli teda na druhej strane niečo neznáme. Podľa Tremontiho symbolizuje názov skupiny krok do neznáma, začiatok nových udalostí.<ref name="vh1">{{cite web |url=http://www.vh1.com/artists/az/alter_bridge/artist.jhtml#biographyEnd |title=Alter Bridge – Biography |publisher=[[VH1]]}}</ref> S odvolaním sa na tvorivé rozdiely a rastúce napätie medzi Stappom a ostatnými členmi kapely sa Creed v júni 2004 oficiálne rozišli.<ref>{{cite web |url=http://www.mtv.com/news/articles/1488149/creed-have-been-split-up-months.jhtml |title=Mark Tremonti blames tensions between band, singer Scott Stapp. |publisher=MTV |date=June 4, 2004 |author=Joe D'Angelo |accessdate=2022-09-29 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140321072516/http://www.mtv.com/news/articles/1488149/creed-have-been-split-up-months.jhtml |archivedate=2014-03-21 }}</ref> Alter Bridge vydali svoj debutový singel „Open Your Eyes“ 11. júna 2004. Debutový album Alter Bridge, ''[[One Day Remains]]'', bol vydaný 10. augusta 2004 vo vydavateľstve [[Wind-up Records]] a získal protichodné recenzie.<ref name="allmusic one day remains">{{cite web |url=https://allmusic.com/album/one-day-remains-r699341/review |title=One Day Remains – Alter Bridge |website=[[Allmusic]] |author=Johnny Loftus}}</ref><ref name="slant">{{cite web |url=https://www.slantmagazine.com/music/review/alter-bridge-one-day-remains/500 |title=Alter Bridge: One Day Remains |author=Scott Shelter |magazine=[[Slant Magazine]] }}</ref> Album produkoval [[Ben Grosse]] a celosvetovo sa predalo 750 000 kópií.<ref name="odr gold">{{cite web |url=https://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS&artist=Alter%20Bridge&format=ALBUM&go=Search&perPage=50 |title=RIAA Searchable database – Gold and Platinum |publisher=[[Recording Industry Association of America]] |access-date=August 29, 2010 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150924155118/http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS&artist=Alter%20Bridge&format=ALBUM&go=Search&perPage=50 |archive-date=September 24, 2015 |df=mdy-all }}</ref> Po „Open Your Eyes“ boli v roku 2005 z albumu vydané ďalšie dva single: „Find the Real“ a „[[Broken Wings (pieseň Alter Bridge)|Broken Wings]]“. Čiastočne aj kvôli skutočnosti, že album bol takmer hotový v čase, keď sa Kennedy pridal ku kapele, je to jediná nahrávka Alter Bridge, na ktorej nie je Kennedy ako gitarista, hoci hral na gitare v niekoľkých skladbách na sprievodnom turné k albumu. Hudbu kompletne zložil Tremonti, ktorý tiež napísal väčšinu textov sám, hoci Kennedy napísal, alebo sa aspoň podieľal na texte asi polovice zostávajúcich piesní.<ref>{{cite web |url=http://www.thefish.com/music/reviews/11617297/ |title=One Day Remains, Christian Music Reviews |publisher=The Fish |author=Russ Breimeier }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Niekoľko piesní z ''One Day Remains'' bolo prepojené s [[World Wrestling Entertainment|WWE]]. „Metalingus“ bola používaná zápasníkom a členom Siene slávy „The Rated R Superstar“ [[Edge (wrestler)|Edge]] ako jeho úvodná skladba od roku 2004 a stále ju používal až do marca 2022, kde mala byť pieseň nahradená neskoršou skladbou Alter Bridge „The Other Side“.<ref>{{cite web |url=https://www.wrestlinginc.com/news/2022/03/edges-new-wwe-theme-song-from-alter-bridge-revealed/ |title=Edge's New WWE Theme Song From Alter Bridge Revealed |last=Middleton |first=Marc |date=March 15, 2022 |website=WrestlingInc |publisher=Wrestling Inc |access-date=March 23, 2022}}</ref> Upravená verzia „Open Your Eyes“ bola použitá vo videohre ''[[Madden NFL 2005]]''. Alter Bridge vydali v roku 2005 inštrumentálnu skladbu s názvom „Ahavo Rabo Taco Salad“ pre časopis ''[[Total Guitar]]''. Pôvodne to bola výlučne skladba Marka Tremontiho, ale zvyšok členov Alter Bridge sa neskôr taktiež zapojil.<ref>{{cite web |url=http://www.activemusician.com/Alter-Bridge-Biography--t8i3296 |title=Alter Bridge Biography on ActiveMusician |publisher=AciveMusician |access-date=July 13, 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110717025040/http://www.activemusician.com/Alter-Bridge-Biography--t8i3296 |archive-date=July 17, 2011 |url-status=dead |df=mdy-all }}</ref> Pieseň s názvom „Save Me“ bola v roku 2005 zahrnutá do [[Elektra: The Album|soundtracku]] k filmu ''[[Elektra (film z roku 2005)|Elektra]]'' od [[Marvel Comics|Marvelu]].<ref>{{cite web |url=http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/6806322/a/Elektra%3A+The+Album.htm |title=Elektra: The Album Soundtrack CD |publisher=[[Marvel Comics]]}}</ref> [[Fantastic 4: The Album|Suntrack]] pre ďalší film od Marvelu z roku 2005, ''[[Fantastic Four (film z roku 2005)|Fantastická štvorka]]'', obsahoval aj pieseň Alter Bridge, "Shed My Skin".<ref>{{cite web |url=https://www.amazon.com/dp/B0009OPO12 |title=Fantastic Four – The Album Soundtrack |website=Amazon }}</ref> V tom istom roku skupina vydala štvorpiesňové EP s názvom ''Fan EP'' ako propagačné CD v Európe.<ref>{{cite web |title=Alter Bridge - Fan EP |url=https://www.discogs.com/Alter-Bridge-Fan-EP/release/4811598 |website=Discogs |access-date=10 December 2018}}</ref> Vzťah Alter Bridge s Wind-up Records, ktoré nezdieľalo víziu kapely, sa začal zhoršovať keď členovia kapely začuli zvesti, že vydavateľstvo rozhodlo nevydávať single alebo propagovať album napriek sľubu. Kapela žiadala o uvoľnenie z vydavateľstva krátko po vydaní ''One Day Remains'', ale ich žiadosť bola neustále zamietaná. Nejaký čas pred rokom 2006 boli Alter Bridge & Wind-up Records „konečne schopné vyjednať podmienky prijateľné pre obe strany“. Všetky zmluvy o nahrávaní, vydávaní a merchandisingu boli definitívne ukončené.<ref name="alter bridge leaves windup">{{cite news|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=51580 |title=ALTER BRIDGE Part Ways With WIND-UP RECORDS |date=April 28, 2006 |work=[[Blabbermouth.net]] |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20080622162236/http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=51580 |archive-date=June 22, 2008 }}</ref> Skutočnú povahu dohody neskôr opísal Mark Tremonti v rozhovore [https://www.youtube.com/watch?v=9h5VvBpxuQc LoudWire] ako „byť podrazený“, kde odhalil, že Alter Bridge sa musel „vykúpiť“ za nezverejnenú sumu, ktorú ešte stále splácali.<ref>{{Cite web |last=Loudwire |title=Mark Tremonti - Wikipedia: Fact or Fiction? |date=2015-04-15 |url=https://www.youtube.com/watch?v=9h5VvBpxuQc|access-date=2019-03-10}}</ref> Alter Bridge však naďalej čelil ťažkostiam, vrátane kritiky za rozpustenie skupiny Creed, tlaku na jeho reformu a početným falošným správam o znovuzjednotení Creedov, okrem toho niektorí kritici opisovali hudbu Alter Bridge ako „Creed s iným spevákom“. Napriek neskoršej reforme Creed začiatkom roku 2009, Tremonti oponoval, že „Creed už nikdy nebude existovať ako kapela.“<ref name="alter bridge leaves windup"/> ===2007–2008: ''Blackbird''=== {{Main|Blackbird (Alter Bridge album)}} [[File:Myles and Mark (Alter Bridge).jpg|thumb|left|Alter Bridge na promočnom turné v roku 2007 k albumu ''[[Blackbird (Alter Bridge album)|Blackbird]]''.]] V roku 2007 Alter Bridge podpísal nahrávaciu zmluvu s [[Universal Republic Records]]. Tremonti o novom materiáli skupiny povedal: "Myslím si, že je to najlepšia práca, akú sme kedy urobili."<ref name="universal republic">{{cite news|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=76378 |archive-url=https://archive.today/20130201084717/http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=76378 |url-status=dead |archive-date=February 1, 2013 |title=ALTER BRIDGE Signs With UNIVERSAL REPUBLIC |date=July 9, 2007 |work=[[Blabbermouth.net]] }}</ref> Druhý album Alter Bridge, ''[[Blackbird (album Alter Bridge)|Blackbird]]'', obsahujúci úspešné single „[[Rise Today]]“ a „[[Watch Over You]]“, bol vydaný 9. októbra 2007.<ref>{{cite news|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=77095 |title=ALTER BRIDGE: New Album Title, Release Date Announced |date=July 19, 2007 |work=[[Blabbermouth.net]] |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20070825091058/http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=77095 |archive-date=August 25, 2007 }}</ref> Skladba „Watch Over You“ sa objavila v relácii [[VH1]] ''[[Celebrity Rehab with Dr. Drew]]'' v roku 2008 a jej hudobné video obsahovalo klipy z tejto série.<ref>{{cite web |url=http://www.vh1.com/video/alter-bridge/286601/watch-over-you-celebrity-rehab-2.jhtml |title="Watch Over You (Celebrity Rehab 2)" by Alter Bridge |publisher=[[VH1]]}}</ref> Ďalšia verzia piesne s [[Cristina Scabbia|Cristinou Scabbia]] z [[Lacuna Coil]] vyšla v Spojenom kráľovstve.<ref>{{cite web |url=https://itunes.apple.com/gb/album/watch-over-you-duet-with-christina/id281305513 |title=Watch Over You (Duet With Christina Scabbia) – Single |date=January 2008 |publisher=[[iTunes Store]]}}</ref> ''Blackbird'' získal veľmi pozitívne recenzie od kritikov a v súčasnosti má v [[Ultimate Guitar Archive]] priemer 9,4 z 10.<ref name="ultimate guitar blackbird">{{cite web |url=http://www.ultimate-guitar.com/reviews/compact_discs/alter_bridge/blackbird/index.html |title=Blackbird Review |publisher=[[Ultimate Guitar Archive]]}}</ref> Album obsahoval aj kritikmi uznávanú [[Blackbird (pieseň Alter Bridge)|titulnú skladbu]], ktorej gitarové sólo neskôr ocenili ''[[Guitarist (magazine)|Guitarist]]'' tým, že dosiahli č.1 na ich zozname najlepších gitarových sól všetkých čias v roku 2011.<ref name="greatest guitar solo">{{cite web|url=http://www.musicradar.com/guitarist/greatest-guitar-solo-poll-winners-alter-bridge-speak-403308 |title=Greatest solo poll: Alter Bridge speak |publisher=[[MusicRadar]] |date=March 21, 2011 |work=[[Guitarist (magazine)|Guitarist]] |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120407061132/http://www.musicradar.com/guitarist/greatest-guitar-solo-poll-winners-alter-bridge-speak-403308 |archive-date=April 7, 2012 }}</ref> Skupina sa vydala na úspešné svetové turné na podporu albumu ''Blackbird'', pričom 7. decembra 2008 nahrala svoje vystúpenie v [[Heineken Music Hall]] v [[Amsterdam]] v Holandsku na živé DVD s názvom ''[[Naživo z Amsterdamu (video)|Naživo z Amsterdamu]]''.<ref name="live dvd">{{cite web |url=http://roadcrewmag.com/issue/boo-we-got-the-interviews-for-you/article/alter-bridge-to-release-first-ever-live-dvd-live-in-amsterdam |title=ALTER BRIDGE TO RELEASE FIRST-EVER LIVE DVD 'LIVE IN AMSTERDAM' |publisher=Road Crew Mag |access-date=October 22, 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120310072930/http://roadcrewmag.com/issue/boo-we-got-the-interviews-for-you/article/alter-bridge-to-release-first-ever-live-dvd-live-in-amsterdam |archive-date=March 10, 2012 |url-status=dead |df=mdy-all }}</ref> Verzia s jedným diskom sa predávala výhradne počas [[Creed (band)#Reunion and Full Circle: 2009–2010|Creed reunion tour]] v roku 2009 a na [[Amazon.com]].<ref>{{cite web |url=https://www.amazon.com/dp/B002RKD8CS |title=Alter Bridge Live From Amsterdam |publisher=[[Universal Republic Records|Universal Republic]]}}</ref> DVD, ktoré bolo vydané s mimoriadne pozitívnymi recenziami, sa predalo „tisíce a tisíce“ kópií na rozdiel od predpokladaných „stoviek“, ktorých predaj očakával Amazon, dostalo sa na prvé miesto v rebríčku „Najpredávanejšie hudobné videá a koncerty“ od Amazonu a zostalo tam niekoľko týždňov.<ref name="live dvd"/><ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2009/10/26/alter-bridge-live-in-amsterdam-1-in-concertmusic-dvds-on-amazon/ |title=Alter Bridge – Live in Amsterdam No.&nbsp;1 in Concert/Music DVD's on Amazon |date=October 26, 2010 |author=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100814015545/http://www.alterbridge.com/html/2009/10/26/alter-bridge-live-in-amsterdam-1-in-concertmusic-dvds-on-amazon |archive-date=August 14, 2010 }}</ref> Alter Bridge si dal pauzu v roku 2009 po znovuzjednotení skupiny Creed a ich reunion turné. Zatiaľ čo Tremonti, Marshall a Phillips boli na turné so [[Scott Stapp|Scottom Stappom]] ako [[Creed (skupina)|Creed]], Kennedy pracoval na svojom prvom sólovom albume a začal intenzívne spolupracovať s bývalým hlavným gitaristom [[Guns N' Roses]] a [[Velvet Revolver]] [[Slash (hudobník)|Slashom]]. V rokoch 2010 a 2011 s ním koncertoval už ako jeho hlavný spevák.<ref name="slash">{{cite web|url=http://www.musicradar.com/news/guitars/slash-picks-alter-bridges-myles-kennedy-for-solo-tour-236017 |title=Slash picks Alter Bridge's Myles Kennedy for solo tour |author=Joe Bosso |date=February 7, 2010 |publisher=[[MusicRadar]] |access-date=August 9, 2016}}</ref> ===2010–2012: ''AB III''=== Alter Bridge začali s nahrávaním svojho tretieho albumu od februára do mája 2010.<ref>{{cite web |url=http://www.alterbridge.com/html/2010/02/16/recording-of-ab-iii-starts-today-with-photos/ |title=Recording of AB III Starts Today (With Photos) |date=February 16, 2010 |author=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100731082141/http://www.alterbridge.com/html/2010/02/16/recording-of-ab-iii-starts-today-with-photos |archive-date=July 31, 2010 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.alterbridge.com/html/2010/05/11/alter-bridge-in-new-york-finalizing-mixing-of-third-album/ |title=Alter Bridge in New York – Finalizing Mixing of Third Album |date=May 11, 2010 |author=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100521171859/http://www.alterbridge.com/html/2010/05/11/alter-bridge-in-new-york-finalizing-mixing-of-third-album |archive-date=May 21, 2010 }}</ref> 17. júla 2010 ''[[Billboard (magazine)|Billboard]]'' informoval, že Alter Bridge podpísal zmluvu s [[Roadrunner Records]] a že skupina sa v roku 2011 vydá na jarné turné s [[Godsmack]].<ref>{{cite web |url=https://www.billboard.com/articles/news/957316/creed-hits-the-studio-before-launching-summer-tour |title=Creed Hits the Studio Before Launching Summer Tour |magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |author=Gary Graff |date=July 17, 2010}}</ref> Zatiaľ čo táto správa bola neskôr skupinou popretá, Alter Bridge začiatkom augusta odhalili názov svojho nového albumu ''[[AB III]]'' spolu so zoznamom skladieb na svojej oficiálnej webovej stránke.<ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2010/08/09/new-alter-bridge-albums-title-and-tracklisting/ |title=New Alter Bridge Album's Title and Tracklisting |date=August 9, 2010 |author=Alter Bridge |publisher=Official Alter Bridge website |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100825083858/http://www.alterbridge.com/html/2010/08/09/new-alter-bridge-albums-title-and-tracklisting |archive-date=August 25, 2010 }}</ref> [[Roadrunner Records]] potvrdilo, že skupina s nimi podpísala zmluvu a uviedla dátum vydania ich nového albumu na 8. októbra 2010.<ref name="roadrunner">{{cite web |url=http://www.roadrunnerrecords.co.uk/page/News?news_id=99701 |title=ROADRUNNER WELCOMES ALTER BRIDGE |date=August 31, 2010 |author=Roadrunner Records |accessdate=2022-10-19 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20180827075400/http://roadrunnerrecords.co.uk/page/News/?news_id=99701 |archivedate=2018-08-27 }}</ref> Prvý singel „[[Isolation (pieseň Alter Bridge)|Isolation]]“ bol vydaný na webovej stránke Roadrunner 6. septembra 2010.<ref>{{cite web |url=http://www.roadrunnerrecords.co.uk/page/News?news_id=100106 |title=HEAR A BRAND NEW TRACK FROM ALTER BRIDGE |date=September 6, 2010 |publisher=[[Roadrunner Records]] |accessdate=2022-10-19 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20190905200413/http://roadrunnerrecords.co.uk/page/News/?news_id=100106 |archivedate=2019-09-05 }}</ref> Stala sa najúspešnejšou piesňou skupiny a dostala sa na 1. miesto v rádiu [[active rock]] a v rebríčku [[Hot Mainstream Rock Tracks]] (prvýkrát pre Alter Bridge).<ref name="number one">{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2011/01/18/alter-bridge-press-release-isolation-goes-1-on-rock-radio/ |title=Alter Bridge Press Release – Isolation Goes No.&nbsp;1 on Rock Radio |date=December 18, 2011 |author=Alter Bridge |publisher=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110122050804/http://www.alterbridge.com/html/2011/01/18/alter-bridge-press-release-isolation-goes-1-on-rock-radio/ |archive-date=January 22, 2011 |df=mdy }}</ref> ''AB III'' bol vydaný v Austrálii a Nemecku 8. októbra 2010. V Spojenom kráľovstve 11. októbra 2010 u Roadrunner Records a v Severnej Amerike 9. novembra 2010 na vlastnej [[vanity label]], Alter Bridge Recordings cez [[EMI]].<ref name="alter bridge recordings">{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2010/10/06/ab-iii-to-hit-stores-in-usa-november-9th-featuring-hit-single-%E2%80%9Cisolation%E2%80%9D/ |title=AB III to Hit Stores in USA November 9th Featuring Hit Single "Isolation" |date=October 6, 2010 |work=Alter Bridge's blog |access-date=October 6, 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101014095646/http://www.alterbridge.com/html/2010/10/06/ab-iii-to-hit-stores-in-usa-november-9th-featuring-hit-single-%E2%80%9Cisolation%E2%80%9D/ |archive-date=October 14, 2010 |url-status=dead }}</ref> 11. januára 2011 skupina konečne vydala svoj dlho očakávaný živý album a koncertný film ''[[Live from Amsterdam (video)|Live from Amsterdam]]''.<ref name="live from amsterdam release">{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2011/01/10/alter-bridge-live-from-amsterdam-out-now-usacanada/ |title=Alter Bridge – Live From Amsterdam – OUT NOW USA/Canada |author=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110114211620/http://www.alterbridge.com/html/2011/01/10/alter-bridge-live-from-amsterdam-out-now-usacanada |archive-date=January 14, 2011 }}</ref> Skupina avizovala, že ''AB III'' bude oveľa "temnejší" a textovo sa odchyľuje od ich predchádzajúcich albumov. Neskor sa potvrdilo, že album bol vytvorený ako voľný [[Konceptuálny album|konceptuálny album]].<ref name="ab iii">{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/band.aspx |title=New Alter Bridge biography |author=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110805043915/http://www.alterbridge.com/band.aspx |archive-date=August 5, 2011 }}</ref> ''AB III'' sa po vydaní stretol s "ohromujúcim ohlasom kritikov",<ref name="alter bridge storms charts">{{cite web|url=http://www.muenmagazine.net/2010/11/alter-bridge-storm-the-charts-with-ab-iii/ |title=Alter Bridge Storm the Charts with "AB III" |date=November 10, 2010 |publisher=Muen magazine }}{{dead link|date=May 2017 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> pričom [[MusicRadar]] ho označil za "jeden z gitarových albumov roka."<ref name="musicradar ab iii">{{cite web |url=http://www.musicradar.com/guitarist/alter-bridge-ab-iii-track-by-track-review-278474 |title=Alter Bridge – AB III: Track-by-track review |author=Rob Laing |date=September 17, 2010 |work=MusicRadar |publisher=Future Publishing Limited |access-date=October 4, 2010}}</ref> [[Artistdirect]] dal ''AB III'' vynikajúce hodnotenie a nazval ho "majstrovským dielom".<ref name="artistdirect ab iii review">{{cite web|url = http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/alter-bridge-ab-iii-review-5-out-of-5-stars-review/7680895|title = Alter Bridge "AB III" Review — 5 out of 5 Stars Review|last = Florino|first = Rick|date = October 12, 2010|access-date = October 12, 2010| archive-url= https://web.archive.org/web/20101014183217/http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/alter-bridge-ab-iii-review-5-out-of-5-stars-review/7680895| archive-date= October 14, 2010 | url-status= live}}</ref> 8. marca 2011 bol sprístupnený aj tribute album pre Alter Bridge s názvom ''String Tribute to Alter Bridge'', ktorý obsahuje inštrumentálne klasické aranžmány rôznych skladieb Alter Bridge.<ref>{{cite web |url=http://www.bestbuy.com/site/String+Tribute+To+Alter+Bridge+%5B3/8%5D+-+CD/19045394.p?id=2189002&skuId=19045394 |title=String Tribute to Alter Bridge |publisher=Bestbuy.com |access-date=July 17, 2011 |accessdate=2022-10-24 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20250120102435/https://www.bestbuy.com/site/String%20Tribute%20To%20Alter%20Bridge%20%5B3/8%5D%20-%20CD/19045394.p?id=2189002&skuId=19045394 |archivedate=2025-01-20 }}</ref> 25. októbra 2011 vydal Alter Bridge špeciálnu edíciu ''AB III'' s názvom ''AB III.5'', ktorá obsahuje tri bonusové skladby a hodinový dokument s názvom ''One by One''.<ref>{{cite news|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=163612 |archive-url=https://archive.today/20120918034116/http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=163612 |url-status=dead |archive-date=September 18, 2012 |title=ALTER BRIDGE: 'AB III.5' CD/DVD Special Edition Detailed |date=September 21, 2011 |work=Blabbermouth.net }}</ref> Skupina začala turné na podporu ''AB III'' na jeseň roku 2010 v Spojenom kráľovstve s vystúpením [[Slaves to Gravity]], po ktorom nasledovalo turné po Spojených štátoch s [[Taddy Porter]] a [[Like a Storm]].<ref>{{cite web |url=http://eventful.com/performers/alter-bridge-/P0-001-000006755-4 |title=Alter Bridge Tour Dates – Alter Bridge Concert Schedule |publisher=[[Eventful.com]] |accessdate=2022-10-24 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130601132934/http://eventful.com/performers/alter-bridge-/P0-001-000006755-4 |archivedate=2013-06-01 }}</ref> Na jar 2011 Alter Bridge opäť absolvovali turné po Spojených štátoch, tentoraz s [[Black Stone Cherry]] a Like a Storm.<ref>{{cite web |url=https://twitter.com/alterbridge/status/31000225397088257 |title=Alter Bridge updates fans on Twitter |publisher=[[Twitter]] |date=January 28, 2011}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2011/01/28/alter-bridge-ab-iii-usa-spring-tour-first-dates-announced/ |title=Alter Bridge AB III USA Spring Tour – First Dates Announced |date=January 28, 2011 |author=Alter Bridge |publisher=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110131074700/http://www.alterbridge.com/html/2011/01/28/alter-bridge-ab-iii-usa-spring-tour-first-dates-announced |archive-date=January 31, 2011 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2011/02/03/new-usa-spring-tour-date-like-a-storm-added-to-bill/ |title=New USA Spring Tour Date + Like A Storm Added to Bill |author=Alter Bridge |publisher=Alter Bridge |date=February 3, 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110206082437/http://www.alterbridge.com/html/2011/02/03/new-usa-spring-tour-date-like-a-storm-added-to-bill |archive-date=February 6, 2011 |df=mdy }}</ref> Alter Bridge vystúpili v lete 2011 na niekoľkých európskych festivaloch, vrátane festivalov [[Rock am Ring]] a [[Rock im Park]], <ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2011/01/13/alter-bridge-to-rock-german-festivals-in-june/ |title=Alter Bridge to Rock German Festivals in June |date=January 13, 2011 |author=Alter Bridge |publisher=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110116020859/http://www.alterbridge.com/html/2011/01/13/alter-bridge-to-rock-german-festivals-in-june/ |archive-date=January 16, 2011 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.rock-am-ring.com/news/schon-60000-eintrittskarten-fur-ring-und-park-verkauft |title=Schon 60.000 Eintrittskarten für Ring und Park verkauft |publisher=[[Rock am Ring and Rock im Park|Rock am Ring]] |date=January 13, 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110116150318/http://www.rock-am-ring.com/news/schon-60000-eintrittskarten-fur-ring-und-park-verkauft |archive-date=January 16, 2011 }}</ref> [[Nova Rock Festival]],<ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2011/01/19/alter-bridge-to-play-nova-rock-festival-austria-in-june/ |title=Alter Bridge to Play Nova Rock Festival (Austria) in June |date=January 19, 2011 |author=Alter Bridge |publisher=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110122013539/http://www.alterbridge.com/html/2011/01/19/alter-bridge-to-play-nova-rock-festival-austria-in-june |archive-date=January 22, 2011 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.novarock.at/ |title=NOVAROCK – HOME |publisher=[[Nova Rock Festival]]}}</ref> [[Download Festival]],<ref>{{cite web |url=http://www.downloadfestival.co.uk/2011/lineup/ |title=Line Up – Download Festival |publisher=[[Download Festival]] |accessdate=2022-10-24 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120102053145/http://www.downloadfestival.co.uk/2011/lineup/ |archivedate=2012-01-02 }}</ref> [[Hellfest Summer Open Air]]<ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2011/01/27/alter-bridge-to-rock-hellfest-france-in-june/ |title=Alter Bridge to Rock Hellfest (France) in June |date=January 27, 2011 |author=Alter Bridge |publisher=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110130044153/http://www.alterbridge.com/html/2011/01/27/alter-bridge-to-rock-hellfest-france-in-june |archive-date=January 30, 2011 }}</ref> a mnohých daľších. Alter Bridge odohrali 25. apríla 2011 bezplatný koncert v ''[[Jimmy Kimmel Live!]]'' v televíznej sieti [[American Broadcasting Company|ABC]].<ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/html/2011/02/16/press-release-jimmy-kimmel-new-video-tour-news/ |title=Press Release – Jimmy Kimmel, New Video & Tour News |author=Alter Bridge |date=February 16, 2011 |publisher=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110219024156/http://www.alterbridge.com/html/2011/02/16/press-release-jimmy-kimmel-new-video-tour-news |archive-date=February 19, 2011 }}</ref> Skupina bola tiež druhým headlinerom na výročnom turné Carnival of Madness v lete 2011 s [[Theory of a Deadman]], s vedľajšími účinkujúcimi Black Stone Cherry, [[Adelitas Way]] a Emphatic.<ref>{{cite web |url=https://www.facebook.com/notes/carnival-of-madness/the-second-annual-car%20nival-of-madness-press-release/224460604247066 |title=THE SECOND ANNUAL "CARNIVAL OF MADNESS" PRESS RELEASE |date=May 23, 2011 |publisher=Facebook}}</ref> Turné bolo predĺžené do januára 2012, kedy skupina odohrala vybrané koncerty v Austrálii, vrátane [[Soundwave (austrálsky hudobný festival)|Soundwave Festival]]. <ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/news/2011-09/alter-bridge-to-rock-australia-in-early-2012.aspx |title=Alter Bridge to Rock Australia in Early 2012 |date=September 19, 2011 |publisher=Alter Bridge |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111126063326/http://www.alterbridge.com/news/2011-09/alter-bridge-to-rock-australia-in-early-2012.aspx |archive-date=November 26, 2011 }}</ref> Okrem toho bol zaznamenaný 29. novembra 2011 vo [[Wembley Arena]] druhý koncertný film s názvom ''[[Alter Bridge: Live at Wembley|Live at Wembley]]'', doteraz najväčšej show kapely.<ref>{{cite web |url=http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/alter-bridge-to-film-show-at-wembley-arena-for-dvd-release/9745612 |title=Alter Bridge to Film Show at Wembley Arena For DVD Release |author=Amy Sciarretto |publisher=[[Artistdirect]] |date=November 11, 2011 |accessdate=2022-10-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20170904012753/http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/alter-bridge-to-film-show-at-wembley-arena-for-dvd-release/9745612 |archivedate=2017-09-04 }}</ref> Celosvetovo bol vydaný 26. marca 2012 a neskôr vyšiel aj ako [[3D film]]. <ref>{{cite web |url=https://www.nme.com/news/alter-bridge/61153 |title=Alter Bridge to release live album and DVD 'Live At Wembley' next year |magazine=NME |date=December 27, 2011}}</ref> ===2013–2014: ''Fortress''=== {{Main|Fortress (Alter Bridge album)}} V roku 2012 traja členovia Alter Bridge obrátili svoju pozornosť aj na svoju pôvodnú kapelu [[Creed (band)|Creed]],<ref>{{cite web |url=http://www.musicradar.com/news/guitars/mark-tremonti-on-solo-album-alter-bridge-instructional-dvds-and-creed-444907 |title=Mark Tremonti on solo album, Alter Bridge, instructional DVDs and Creed |date=May 13, 2011 |author=Joe Bosso |publisher=MusicRadar}}</ref> a vyrazili s ňou na turné. Tremonti zdôraznil, že vždy píše hudbu pre Creed aj pre Alter Bridge.<ref>{{cite web |url=http://www.knoxville.com/news/2011/may/05/alter-bridge-had-to-cut-its-own-road-after-creed/ |title=Alter Bridge had to cut its own road after Creed |author=Wayne Bledsoe |date=May 5, 2011 |publisher=Knoxville.com |accessdate=2022-10-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110929112647/http://www.knoxville.com/news/2011/may/05/alter-bridge-had-to-cut-its-own-road-after-creed/ |archivedate=2011-09-29 }}</ref> Myles Kennedy obrátil svoju pozornosť na projekt so [[Slash (hudobník)|Slashom]], keď vydali album ''[[Apocalyptic Love]]'' (2012). Mark Tremonti vydal sólový album s názvom ''[[All I Was]]'' (2012). Phillips sa pripojil k novej kapele [[Projected]] s členmi skupiny [[Sevendust]] [[John Connolly (hudobník)|Johnom Connollym]], [[Vinnie Hornsby|Vinnie Hornsbym]] a bývalým [[Submersed]] gitaristom [[Eric Friedman|Ericom Friedmanom]], vydávajúc album s názvom ''[[Human (Projected album)|Human]]''.<ref>{{cite web|url=http://legacy.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=169138 |archive-url=https://archive.today/20120730011054/http://legacy.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=169138 |url-status=dead |archive-date=July 30, 2012 |title=SEVENDUST, ALTER BRIDGE Members Join Forces In PROJECTED |date=February 2, 2012 |work=[[Blabbermouth.net]] |publisher=[[Roadrunner Records]] |access-date=March 9, 2012 }}</ref> [[File:Alter Bridge (Hamburg, 2014-06-17).jpg|thumb|left|Skupina sa vrátila s albumom ''[[Fortress (album Alter Bridge)|Fortress]]'' v roku 2013, po ktorom nasledovalo európske turné a účasť na festivaloch.]] Členovia Alter Bridge sa stretli v decembri 2012, aby prediskutovali ďalší album a budúce turné kapely. Do štúdia vstúpili v januári 2013, aby začali nahrávať nový album, pričom prerušovane koncertovali so svojimi vedľajšími projektmi.<ref>{{cite web |url=http://www.ultimate-guitar.com/news/upcoming_releases/alter_bridge_planning_new_studio_album_world_tour.html |title=Alter Bridge Planning New Studio Album, World Tour |publisher=[[Ultimate Guitar Archive]] |date=December 13, 2012 |access-date=December 13, 2012}}</ref> Nahrávanie pokračovalo koncom apríla 2013 a trvalo do júla 2013. Ich producentom bol Michael "Elvis" Baskette.<ref>{{cite web |url=http://entertaimnet.wordpress.com/2013/02/20/mark-tremonti-workaholic-of-rock-tremonti-solo-tour-and-a-new-alter-bridge-album/ |title=tremonti – workaholic for rock |publisher=entertaim.net |date=February 25, 2013 |access-date=February 25, 2013}}</ref><ref>{{cite web|last=Bowar|first=Chad|title=Alter Bridge begin recording fourth album|url=http://loudwire.com/alter-bridge-begin-recording-fourth-album/|work=Loudwire|access-date=April 30, 2013}}</ref> Mark Tremonti povedal, že skupina sa pokúsila „vyzvať sami seba, aby z aranžmánov vyťažili čo najviac“ a že album je „vysoko energetická nahrávka“.<ref>{{cite web |url=http://www.marktremonti.it/ |title=Mark Tremonti Italia &#124; Il primo ed unico sito italiano dedicato a Mark Tremonti |publisher=Marktremonti.it |access-date=2014-07-15 |accessdate=2022-11-07 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140812195947/http://www.marktremonti.it/ |archivedate=2014-08-12 }}</ref> Skupina streamovala album v celom rozsahu na webovej stránke Metal Hammer exkluzívne pre Spojené kráľovstvo 23. septembra.<ref>[http://www.metalhammer.co.uk/news/uk-exclusive-hear-the-new-alter-bridge-album-right-here] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130926063917/http://www.metalhammer.co.uk/news/uk-exclusive-hear-the-new-alter-bridge-album-right-here|date=September 26, 2013}}</ref> ''Fortress'' bol oficiálne vydaný 30. septembra 2013 okrem USA, kde bol vydaný 8. októbra. Album získal uznanie kritiky, pričom ''[[Allmusic]]'' napísal, že "''Fortress'' je hybný album, ktorý nielenže nepôsobí unavene alebo zatuchlo, ale je to monštruózne albumu, ktoré je celkom solídnym dôkazom toho, že je doteraz jedným z najsilnejších a najdynamickejších diel Alter Bridge."<ref name="Allmusic">{{cite web|author=Gregory Heaney |url=https://www.allmusic.com/album/fortress-mw0002569317 |title=Fortress – Alter Bridge &#124; Songs, Reviews, Credits, Awards |website=AllMusic |date=2013-10-08 |access-date=2014-07-15}}</ref> Ich druhý a tretí singel „[[Cry of Achilles]]“ a „[[Waters Rising]]“ si viedli v rebríčkoch relatívne dobre a dosiahli 27. a 15. miesto na US [[Hot Mainstream Rock Tracks]]. Turné po Veľkej Británii a Európe na podporu ''Fortress'' s [[Halestorm]] a [[Shinedown]] sa začalo 16. októbra v meste [[Nottingham]].<ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/tour/2013-alter-bridge-europeanuk-tour.aspx |title=2013 Alter Bridge European/UK Tour |publisher=Alter Bridge |access-date=2014-07-15 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140721122649/http://www.alterbridge.com/tour/2013-alter-bridge-europeanuk-tour.aspx |archive-date=July 21, 2014 }}</ref> Dva týždne predtým skupina odohrala jediné vystúpenie v USA, v [[House of Blues]] v [[Orlande]]. Alter Bridge hrali na austrálskom hudobnom festivale ''[[Soundwave (austrálsky hudobný festival)|Soundwave]]'' v roku 2014 ako austrálsku časť turné a na jeseň 2014 boli aj headlinerom niekoľkých koncertov vrátane Louder Than Life Festivalu v [[Louisville, Kentucky|Louisville]]. Vybrali si americkú rockovú skupinu [[California Breed]], aby im robili predskokana v ich októbrovom turné.<ref>{{cite web|url=http://loudwire.com/alter-bridge-fall-2014-u-s-tour-dates/?trackback=tsmclip |title=Alter Bridge Reveal Fall 2014 U.S. Tour Dates |website=Loudwire.com |access-date=2016-07-09}}</ref> V januári 2014 plánovali Alter Bridge vydať krabicový set s názvom Alter Bridge X na pripomenutie si 10. výročia kapely. Kolekcia 27 diskov obsahovala všetky štyri albumy, oba koncertné filmy, exkluzívne nezostrihané rozhovory, každé hudobné video, doteraz nevydané piesne a živé zábery, plagát s podpisom a knihu o histórii kapely. Vyrobilo sa len 3000 kópií; projekt však zaznamenal značné oneskorenie a bol vydaný až v septembri 2014.<ref>{{cite web|url=http://www.bravewords.com/news/212617 |title=> News > ALTER BRIDGE Upload Orlando Webisode; 10th Anniversary Box Set Trailer |publisher=Bravewords.com |access-date=2014-07-15}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.blabbermouth.net/news/massive-10th-anniversary-alter-bridge-box-set-arrives/ |title=> News > Massive 10th-Anniversary ALTER BRIDGE Box Set Arrives |work=Blabbermouth.net |access-date=2014-09-30}}</ref> V júni 2014<ref>{{cite web|url=http://www.bravewords.com/news/219843 |title=> News > ALTER BRIDGE – Live In Milan CD, DVD, Blu-Ray Due In June |publisher=Bravewords.com |access-date=2014-07-15}}</ref> bolo vydaný CD a DVD set Live in Milan, podobný setu Live in Amsterdam a Live at Wembley, ktorý dokumentuje živú show z Milána k ich turné Fortress. Neskôr bol kvôli zvukovým problémom vyradený.<ref>{{cite web|url=https://twitter.com/TremontiMichael/status/697867308094648320|title=Michael Tremonti tweet re Milan DVD|author=Michael Tremonti|publisher=[[Twitter]]|date=11 Feb 2016|access-date=9 Oct 2017}}</ref> ===2016–2017: ''The Last Hero''=== [[File:Alter Bridge - 2017155185307 2017-06-04 Rock am Ring - Sven - 5DS R - 0348 - 5DSR0639.jpg|thumb|Alter Bridge vydali ich piaty album ''The Last Hero'' v októbri 2016] V januári 2015 skupina uviedla, že toho roku nepôjdu na koncertné turné, ale v roku 2016 vydajú nový album.<ref>{{cite web|url=http://alterbridge.nl/wordpress/new-alter-bridge-album-planned-for-2016/ |title=New Alter Bridge album planned for 2016! &#124; Alter Bridge fanclub the Netherlands & Belgium |access-date=January 17, 2015 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150311192128/http://alterbridge.nl/wordpress/new-alter-bridge-album-planned-for-2016/ |archive-date=March 11, 2015 }}</ref> Po tom, čo členovia kapely ukončili prácu na iných projektoch počas roka 2015, začali v januári 2016 Alter Bridge oficiálne nahrávať svoj piaty štúdiový album. Nahrávku opäť produkoval Michael "Elvis" Baskette. Skupina začala tiež predávať spomienkové predmety a tovar, ako sú texty, použité gitarové popruhy, pohľadnice, paličky a gitary použité na nahrávanie albumu prostredníctvom spoločnosti Fret 12, ktorá je spojená s Markom Tremontim.<ref>{{cite web|url=http://www.blabbermouth.net/news/alter-bridge-begins-work-on-new-album/ |title=Alter Bridge Begins Work On New Album |website=Blabbermouth.net |date=2016-01-07 |access-date=2016-07-09}}</ref> Kapela sa pripojila k [[Disturbed (skupina)|Disturbed]] a [[Breaking Benjamin]] na turné po USA v lete 2016.<ref>{{cite web|url=http://www.alterbridge.com/news/2016-02/alter-bridge-join-disturbed-and-breaking-benjamin-on-summer-2016-tour.aspx |title=Join Disturbed and Breaking Benjamin on Summer 2016 Tour |publisher=Alter Bridge |access-date=2016-07-09 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160715031841/http://www.alterbridge.com/news/2016-02/alter-bridge-join-disturbed-and-breaking-benjamin-on-summer-2016-tour.aspx |archive-date=July 15, 2016 }}</ref> Tremonti v máji vyhlásil, že skupina sa snaží vydať nový album v septembri 2016. Čo sa týka zvuku albumu, Tremonti povedal: "Myslím, že je to dobrá zmes medzi ''Fortress'' a ''Blackbird''; pokrýva všetky základy."<ref>{{cite web|url=http://bravewords.com/features/tremonti-people-who-think-theyre-the-best-die-just-like-the-rest |title=TREMONTI – "People Who Think They're The Best, Die Just Like The Rest" |website=Bravewords.com |access-date=2016-07-09}}</ref> V júni 2016 podpísal Alter Bridge s [[Napalm Records]] medzinárodné vydanie albumu<ref>{{cite web|url=http://loudwire.com/alter-bridge-sign-napalm-records-new-album/ |title=Alter Bridge Sign to Napalm Records Ahead of New Album |website=Loudwire.com |date=2016-06-06 |access-date=2016-07-09}}</ref> a neskôr bolo oznámené pre rok 2016 aj turné po Spojenom kráľovstve s [[Volbeat]], [[Gojira (skupina)|Gojira]] a [[Like a Storm]].<ref>{{cite web|url=http://www.rocksins.com/2016/07/alter-bridge-volbeat-gojira-like-storm-team-enormous-2016-uk-arena-tour-28094/ |title=Alter Bridge Return To Headline UK Arenas On Nov 2016 Tour |website=Rocksins.com |date=July 4, 2016 |access-date=2016-07-09}}</ref> 6. júla 2016 skupina odhalila názov nového albumu ''[[The Last Hero (album)|The Last Hero]]''; bol vydaný 7. októbra 2016.<ref>{{cite web|url=http://www.blabbermouth.net/news/alter-bridge-to-release-the-last-hero-album-in-october/ |title=Alter Bridge To Release 'The Last Hero' Album In October |website=Blabbermouth.net |date=2013-04-17 |access-date=2016-07-09}}</ref> V januári a februári 2017 sa vydali na turné po USA a Kanade. Potom skupina začiatkom apríla absolvovala turné po Austrálii a Novom Zéland. V máji sa vrátili ešte na tri daľšie koncerty. V júni sa vydali na európske turné, kde vystúpili na [[Rock am Ring]] a [[Rock im Park]], [[Download Festival]] a [[Hellfest]]. Skupina hrala v júni 2017 vôbec poprvýkrát v Írsku a v septembri [[Argentíne]].<ref>{{cite web|url=https://www.alterbridge.com/tour|title=Upcoming Dates|access-date=January 18, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20171002221511/https://www.alterbridge.com/Tour|archive-date=October 2, 2017|url-status=dead|df=mdy-all}}</ref> Alter Bridge vydali 8. septembra 2017 svoj tretí živý album ''Live at the O2 Arena + Raritities'', ktorý obsahuje [[kompilačný album|kompiláciu]] bonusových skladieb z predchádzajúcich albumov, vrátane dvoch predtým nevydaných piesní, ktoré boli nahrané v roku 2004.<ref>{{cite web|url=http://teamrock.com/review/2017-09-07/alter-bridge-live-at-the-o2-arena-rarities-album-review|title=Alter Bridge - Live At The O2 Arena + Rarities album review|author=Stephen Hill|publisher=Team Rock|date=7 Sep 2017|access-date=9 Oct 2017}}</ref> Skupina odohrala dve vystúpenia v [[Royal Albert Hall]] 2. – 3. októbra 2017 spolu s 52-členným Parallax Orchestra v rámci ďalšieho európskeho turné, pričom vystúpenia boli zaznamenané a vydané na CD/Vinyle/DVD/Blu-Ray(vyšlo 7. septembra 2018).<ref>{{cite web|url=http://teamrock.com/news/2017-06-12/alter-bridge-to-play-symphonic-shows-at-the-royal-albert-hall|title=Alter Bridge to play symphonic shows at the Royal Albert Hall|author=Scott Munro|publisher=Team Rock|date=12 July 2017|access-date=5 Oct 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2017/oct/03/alter-bridge-review-royal-albert-hall-london-parallax-orchestra|title=Alter Bridge review – a stunning, symphonic metal band reborn|author=Dom Lawson|newspaper=[[The Guardian]]|date=3 Oct 2017|access-date=5 Oct 2017}}</ref><ref>{{cite web |url=http://loudwire.com/alter-bridge-parallax-orchestra-live-at-the-royal-albert-hall|title=ALTER BRIDGE TO UNLEASH ORCHESTRAL POWER IN 'LIVE AT THE ROYAL ALBERT HALL' RELEASE|author=Chad Childers|magazine=[[Loudwire]]|date=13 July 2018|access-date=16 Feb 2019}}</ref> Počas novembra a decembra odohrali 14 koncertov v USA s podporou [[All That Remains (kapela)|All That Remains]] ako súčasť poslednej časti turné na podporu ''The Last Hero''.<ref>{{cite web |url=http://www.antimusic.com/news/17/September/ts13Alter_Bridge_And_All_That_Remains_Announce_Fall_Tour.shtml|title=Alter Bridge And All That Remains Announce Fall Tour (Week in Review)|publisher=antiMusic|access-date=9 Oct 2017}}</ref> ===2019–2021: ''Walk the Sky''=== {{Main|Walk the Sky}} V júni 2019 Alter Bridge ohlásili turné po Veľkej Británii so [[Shinedown]], [[Sevendust]] a [[The Raven Age]], ktoré sa začínalo v decembri 2019 a svoj šiesty štúdiový album ''[[Walk the Sky ]]'', vydaný 18. októbra 2019.<ref>{{cite news|last=Gilberti|first=Jamie|title=Alter Bridge to Return to for December 2019 Arena Tour With Shinedown and Sevendust|url=https://www.rocksins.com/2019/06/alter-bridge-to-return-to-uk-for-december-2019-arena-tour-with-shinedown-and-sevendust-36219/|work=RockSins|date=12 June 2019|access-date=13 June 2019}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200930162835/https://www.rocksins.com/2019/06/alter-bridge-to-return-to-uk-for-december-2019-arena-tour-with-shinedown-and-sevendust-36219/ |date=2020-09-30 }}</ref> „Je to niečo ako film [[Johna Carpentera]] – tento druh zvukovej vlny zo starej školy,“ vysvetlil Mark Tremonti v roku 2019 v rozhovore pre ''[[Kerrang!]]'', v diskusii o ''Walk the Sky ''. „Niekto by mohol počuť nahrávku a netuší, že to bolo zamýšľané, ale pri sérií skladieb som sa napojil na staré slučky, ktoré som vytvoril alebo náhodne našiel online, a pracoval som s nimi na pozadí, aby ma inšpirovali, aby som šiel iným smerom. Páčila sa mi takáto práca. Vyzývame sa, aby sme sa neopakovali a našli novú inšpiráciu, aby sme tomu čo robíme pridali inú vrstvu. Je to obzvlášť náročné, keď máte toľko nahrávok, ale keď som to ukázal Mylesovi, absolútne to miloval a bol hneď na palube."<ref>{{Cite web|url=https://www.kerrang.com/the-news/mark-tremonti-alter-bridge-new-album-we-challenge-ourselves-to-not-repeat-ourselves/|title=Mark Tremonti On Alter Bridge's New Album: "We Challenge Ourselves To Not Repeat Ourselves"|website=Kerrang!|access-date=2019-06-18}}</ref> [[Walk the Sky 2.0|''Walk The Sky 2.0'']] (''Deluxe'') vyšlo 6. novembra 2020 a obsahovalo ďalšie bonusové živé skladby a novú štúdiovú skladbu „Last Rites“. ===2022–súčasnosť: ''Pawns & Kings''=== {{Main|Pawns & Kings}} V rozhovore pre rozhlasovú stanicu 97.7 QLZ Mark Tremonti prezradil, že siedmy štúdiový album Alter Bridge sa bude volať ''Pawns & Kings'' a jeho vydanie je plánované na 14. októbra 2022.<ref>{{cite web|url=https://blabbermouth.net/news/alter-bridges-seventh-album-gets-official-title-release-date|title=Alter Bridge's Seventh Album Gets Official Title, Release Date|website=Blabbermouth.net|date=May 4, 2022|access-date=May 6, 2022}}</ref> V rozhovore s Ianom Danterom z Planet Rocks hovoril Tremonti o siedmom albume. "Sme naň veľmi hrdí," povedal, "náš producent je do nahrávky absolútne zamilovaný. Myslím, že ak ste fanúšikom Alter Bridge, vyhrabete si túto nahrávku. Sme s ňou veľmi spokojní." Tremonti na otázku, či na novom albume budú "ťažké" riffy, odpovedal: "Sú tam nejaké ťažké riffy. A je to zábavné, pretože najťažšie riffy na nahrávke sú od Mylesa Kennedyho."<ref>{{cite web|url= https://blabbermouth.net/news/mark-tremonti-on-alter-bridges-upcoming-album-pawns-kings-were-very-proud-of-it|title=Mark Tremonti on Alter Bridge's Upcoming Album 'Pawn & Kings': 'We're Very Proud Of It'|website=Blabbermouth.net|date=July 11, 2022|access-date=July 12, 2022}}</ref> 18. júla 2022 bol vydaný hlavný singel „Pawns & Kings“ s následným singlom „Silver Tongue“ vydaným 1. augusta 2022.<ref>{{cite web|url=https://www.rpmpromotion.ca/silver-tongue|title=Silver Tongue: Alter Bridge|website=rpmpromotion.ca|date=August 2, 2022|access-date=August 11, 2022|accessdate=2022-11-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220811081719/https://www.rpmpromotion.ca/silver-tongue|archivedate=2022-08-11}}</ref> ==Hudobný štýl== Hudba Alter Bridge je často charakterizovaná a popisovaná ako „tvrdá, no napriek tomu melodická“.<ref>{{cite web |url=http://www.roadrunnerrecords.co.uk/page/News?news_id=101701 |title=AN INTRODUCTION TO ALTER BRIDGE WITH MYLES KENNEDY |publisher=Roadrunner Records |date=September 30, 2010 |accessdate=2022-11-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120616111635/http://www.roadrunnerrecords.co.uk/page/News?news_id=101701 |archivedate=2012-06-16 }}</ref> Ich hudba sa uvádza pod niekoľkými žánrami vrátane [[hard rock]]u,<ref name=riff>{{cite web |first=Mike|last=DeWald |url=https://riffmagazine.com/reviews/alter-bridge-20200223/ |title=Review: Alter Bridge gets down to business at the Regency Ballroom|date=February 24, 2020 |website=Riff Magazine|access-date=October 2, 2020}}</ref><ref name="progressive metal">{{cite web |url=http://www.ultimate-guitar.com/reviews/compact_discs/alter_bridge/ab_iii/index.html |title=AB III Review |publisher=Ultimate Guitar Archive}}</ref><ref name=buffalochip>{{cite web |url=https://www.buffalochip.com/BANDS/2017-Bands-Entertainment/Alter-Bridge |title=Alter Bridge at the Sturgis Buffalo Chip® August Music Festival|access-date=October 2, 2020}}</ref><ref name=sputnikgenres>{{cite web |url=https://www.sputnikmusic.com/bands/Alter-Bridge/512/ |title=Alter Bridge |website=Sputnikmusic|access-date=October 2, 2020}}</ref> [[heavy metal]]u,<ref name=buffalochip/><ref name=sputnikgenres/> [[alternative metal|alternatívneho metalu]],<ref name=buffalochip/><ref>{{cite web|url=https://www.concertarchives.org/bands/alter-bridge|title=Alter Bridge's Concert History|website=Concert Archive|access-date=October 2, 2020}}</ref> [[post-grunge]],<ref name="progressive metal"/> [[progressive metal|progresívneho metalu]],<ref>{{cite web|url=https://www.soundscapenotes.com/single-post/2017/08/26/ALTER-BRIDGE-The-Last-Hero-2016|title=Alter Bridge The Last Hero (2016)|date=August 27, 2017 |access-date=October 2, 2020}}</ref> a [[alternative rock|alternatívneho rocku]],<ref name=punktastic>{{cite web|first=Fiachra|last=Johnston|url=http://www.punktastic.com/album-reviews/alter-bridge-walk-the-sky/|title=Alter Bridge - 'Walk the Sky'|date=October 17, 2019|website=Punktastic|access-date=October 2, 2020}}</ref> s prvkami [[progressive rock|progresívneho rocku]], [[thrash metal|trash metalu]], a [[classic rock|klasického rocku]].<ref name=riff/> Hudbu skladajú spoločne Kennedy s Tremontim a aranžmány robý zvyšok členov Alter Bridge; texty kapely píše primárne Kennedy, hoci Tremonti napísal väčšinu textov a všetku hudbu na ''[[One Day Remains]]'' albume. Texty na prvých dvoch albumoch Alter Bridge sa dotýkajú najmä nádeje a prekonávania ľútosti, smútku, osamelosti, bolesťi a závislosti.<ref name="ultimate guitar blackbird"/><ref name="ab iii"/><ref name="allmusic blackbird review">{{cite web |url=https://allmusic.com/album/blackbird-r1212538/review |title=Blackbird – Alter Bridge |author=Sharon Mawer |website=[[Allmusic]]}}</ref> Námet na ich treťom albume ''[[AB III]]'', je výrazne temnejší, s lyrickými témami väčšinou založenými na vnútornom súboji s vierou a stratou nevinnosti.<ref>{{cite web |url=http://theywillrockyou.com/2010/11/myles-kennedy-alter-bridge/ |title=New Interview with Myles Kennedy of Alter Bridge |date=November 17, 2010 |publisher=They Will Rock You |access-date=December 6, 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101213061307/http://theywillrockyou.com/2010/11/myles-kennedy-alter-bridge/ |archive-date=December 13, 2010 |url-status=dead |df=mdy-all}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/myles-kennedy-of-alter-bridge-talks-ab-iii-slash-and-john-irving/7680874 |title=Myles Kennedy of Alter Bridge Talks "Field of Dreams," Solo Record and "AB III" |publisher=Artistdirect |date=October 11, 2010}}</ref> Skupina, ktorá je uznávaná aj pre svoje živé vystúpenia, vo všeobecnosti nevystupuje na väčších miestach, ako sú arény a amfiteátre mimo Spojeného kráľovstva. Namiesto toho pravidelne hrajú na menších miestach, ako je napr. [[House of Blues]]. To bolo ich zámerom od začiatku.<ref name="life after creed"/> Myles Kennedy povedal v rozhovore pre [[Artistdirect]]: " Určite sme živá kapela. O tom to pre nás je. Robíme nahrávky, aby sme mohli ísť von a hrať pre ľudí."<ref>{{cite web |url=http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/myles-kennedy-of-alter-bridge-talks-field-of-dreams-solo-record-and-ab-iii/8189828 |title=Myles Kennedy of Alter Bridge Talks "Field of Dreams," Solo Record and "AB III" |date=November 29, 2010 |author=Rick Florino |publisher=Artistdirect |accessdate=2022-11-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101201001910/http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/myles-kennedy-of-alter-bridge-talks-field-of-dreams-solo-record-and-ab-iii/8189828 |archivedate=2010-12-01 }}</ref> Ku kapele sa na pódiu pridalo niekoľko prekvapivých hostí, vrátane [[Slash (hudobník)|Slasha]],<ref>{{cite news|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=148741 |date=November 2, 2010 |work=[[Blabbermouth.net]] |title=SLASH Joins ALTER BRIDGE On Stage In Stockholm |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20101106052143/http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=148741 |archive-date=November 6, 2010 }}</ref> [[Paul Reed Smith|Paula Reed Smitha]],<ref>{{cite web |url=http://www.shockwavemagazine.com/index.php?option=com_content&view=article&id=394:paul-reed-smith-a-alter-bridge-rams-head-live-12-16-2010&catid=41:live-shows&Itemid=86 |author=Johnnie Vrana |date=December 18, 2010 |publisher=Shockwave Magazine |title=Paul Reed Smith & Alter Bridge @ Rams Head Live 12-16-2010 |accessdate=2022-11-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130928045845/http://www.shockwavemagazine.com/index.php?option=com_content&view=article&id=394:paul-reed-smith-a-alter-bridge-rams-head-live-12-16-2010&catid=41:live-shows&Itemid=86 |archivedate=2013-09-28 }}</ref> [[Wolfgang Van Halen|Wolfganga Van Halena]],<ref>{{cite news|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=151972 |title=WOLFGANG VAN HALEN Playing Drums For ALTER BRIDGE; Video Available |date=January 7, 2011 |work=Blabbermouth.net |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110110112502/http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=151972 |archive-date=January 10, 2011 }}</ref> [[Eric Friedman|Erica Friedmana]], a niekoľkých ďalších významných hudobníkov, ako napríklad [[Eddie Van Halen]],<ref>{{cite web|url=http://www.vhnd.com/2011/01/05/eddie-wolfgang-van-halen-attend-alter-bridge-concert-in-la/ |title=Eddie & Wolfgang Van Halen attend Alter Bridge concert, Wolfgang joins in on drums |date=January 5, 2011 |publisher=Van Halen News Desk}}</ref> [[Jimmy Page]], a [[John Paul Jones]],<ref name="page and jones at AB concert">{{cite web|url=http://www.ledzeppelinnews.com/2008/11/source-page-jones-bonham-watch-alter.html|title=Source: Page, Jones, Bonham watch Alter Bridge in London; DVD filming postponed|date=November 10, 2008|publisher=LedZeppelinNews.com|author=Steve Sauer|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20160405023209/http://www.ledzeppelinnews.com/2008/11/source-page-jones-bonham-watch-alter.html|archive-date=April 5, 2016|df=mdy-all}}</ref> sa zúčastnili na koncerte Alter Bridge. Živé vystúpenia Alter Bridge majú všeobecne dobrý ohlas.<ref name="live shows 1">{{cite web|url=http://theaudioperv.com/2009/12/25/dvd-review-alter-bridge-live-from-amsterdam/|publisher=The Audio Perv|date=December 25, 2009|title=DVD Review: Alter Bridge: Live From Amsterdam|accessdate=2022-11-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171128132716/http://theaudioperv.com/2009/12/25/dvd-review-alter-bridge-live-from-amsterdam/|archivedate=2017-11-28}}</ref><ref name="live shows 2">{{cite web |url=http://www.rocksins.com/2013/10/alter-bridge-live-review-londons-wembley-arena-18473/ |publisher=Rock Sins |date=October 2013 |title=Alter Bridge Live Review From London's Wembley Arena}}</ref><ref name="live shows 3">{{cite web |url=http://louderthanwar.com/alter-bridge-halestorm-and-shinedown-wembley-arena-london-live-review/ |publisher=Louder Than War |date=October 23, 2013 |title=Alter Bridge, Halestorm and Shinedown: Wembley Arena, London – live review}}</ref><ref name="live shows 4">{{cite web |url=http://www.localbozo.com/2014/04/alter-bridge-best-buy/ |title=NO STOPPING ALTER BRIDGE AT A SOLD OUT BEST BUY THEATER |publisher=Local Bozo |date=April 24, 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=http://therockrevival.com/rock-news/alter-bridge-still-bringing-it-on-2014-u-s-fall-tour/ |title=ALTER BRIDGE STILL BRINGING IT ON 2014 U.S. FALL TOUR |date=October 8, 2014 |publisher=The Rock Revival |access-date=2016-07-09}}</ref> ==Dobročinnosť== Začiatkom roku 2010 sa Alter Bridge pripojil k [[Wheelchair Foundation]], [[DC3 Music Group]] a ďalším umelcom vrátane [[Scott Stapp|Scotta Stappa]] (bývalý spevák [[Creed]]), [[Godsmack]], [[David Archuleta]] a [[New Kids on the Block]] na pomoc pri projekte „Lietadlo na Haiti“, snahe pomôcť obetiam zemetrasenia na Haiti z roku 2010.<ref>{{cite web |url=http://www.spinner.com/2010/01/26/scott-stapp-plane-to-haiti/ |title=Scott Stapp Waiting in Port-Au-Prince for 'Plane to Haiti' Relief Effort |author=Benjy Eisen |date=January 26, 2010 |publisher=[[Spinner (website)|Spinner.com]] |accessdate=2022-11-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20190617105700/http://www.spinner.com/2010/01/26/scott-stapp-plane-to-haiti/ |archivedate=2019-06-17 }}</ref> Skupina sa tiež zapojila do boja proti rakovine v roku 2011, keď pomohla organizácii „Play for Life“ získať finančné prostriedky pre [[City of Hope Medical Center]], popredné výskumné centrum pre rakovinu.<ref>{{cite web|url=http://www.playforlife.fm/auction-alterbridge/ |title=Play For Life – AUCTION: ALTER BRIDGE |publisher=Play for Life |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110505063409/http://www.playforlife.fm/auction-alterbridge/ |archive-date=May 5, 2011 }}</ref> ==Ocenenia a vyznamenania== V októbri 2010 bola ich pieseň „Ties That Bind“ z albumu ''[[Blackbird (album Alter Bridge)|Blackbird]]'' uvedená v zozname ''[[Total Guitar]]'' ako 41. najlepšia gitarová skladba desaťročia,<ref>{{cite web|url=http://www.musicradar.com/totalguitar/the-50-greatest-riffs-of-the-decade-277092/10 |title=The 50 Greatest Riffs Of The Decade |author=Matthew Parker |date=October 8, 2010 |magazine=[[Total Guitar]] |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110714134433/http://www.musicradar.com/totalguitar/the-50-greatest-riffs-of-the-decade-277092/10 |archive-date=July 14, 2011 }}</ref> a v decembri [[Ultimate Guitar Archive]] označil ''[[AB III]]'' za siedmy najlepší album za rok 2010.<ref>{{cite web |url=http://www.ultimate-guitar.com/columns/features/ug_top_ten_albums_of_2010.html |title=UG Top Ten Albums Of 2010 |date=December 24, 2010 |author=Samuel Agini |publisher=Ultimate Guitar Archive |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110310072736/http://www.ultimate-guitar.com/columns/features/ug_top_ten_albums_of_2010.html |archive-date=March 10, 2011 }}</ref> V marci 2011 bolo duálne gitarové sólo v magazíne [[Guitarist (magazín)|Guitarist]], z kritikmi uznávanej piesne „[[Blackbird (pieseň Alter Bridge)|Blackbird]]“, označené za najlepšie gitarové sólo všetkých čias. Umiestnilo sa pred skladbami interpretov ako [[Led Zeppelin]], [[Guns N' Roses]], [[Van Halen]], [[Pink Floyd]] a ďalších.<ref name="greatest guitar solo"/> Myles Kennedy reagoval slovami, že je to "trochu nepríjemná myšlienka, že bolo zvolené za "najlepšie", ale on aj Mark Tremonti uviedli, že boli poctení.<ref>{{cite web|url=http://www.musicradar.com/guitarist/greatest-guitar-solo-poll-winners-alter-bridge-speak-403308/2 |title=Greatest solo poll: Alter Bridge speak, page 2 |publisher=MusicRadar |date=March 21, 2011 |magazine=Guitarist |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20131005005650/http://www.musicradar.com/guitarist/greatest-guitar-solo-poll-winners-alter-bridge-speak-403308/2 |archive-date=October 5, 2013 }}</ref> V máji 2011 porazili v ankete [[Fuse TV]] „Battle of the Fans“ (Súboj fanúšikov) skupiny ako [[Avenged Sevenfold]], [[Linkin Park]], [[Three Days Grace]] a ďalších. V turnaji bolo udelených celkovo 7,2 milióna hlasov. <ref>{{cite web|url=http://fuse.tv/music/polls/battle-of-the-fans-rockers/ |title=Battle of the Fans &#124; Rockers |publisher=fuse.tv |access-date=July 17, 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110510070536/http://fuse.tv/music/polls/battle-of-the-fans-rockers/ |archive-date=May 10, 2011 |url-status=dead |df=mdy }}</ref> == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[One Day Remains]]'' ([[2004]]) * ''[[Blackbird (Alter Bridge album)|Blackbird]]'' ([[2007]]) * ''[[AB III]]'' ([[2010]]) * ''[[Fortress (Alter Bridge album)|Fortress]]'' ([[2013]])<ref>[http://www.radiobeat.cz/cs/1/10197/alter-bridge-jsou-zpet/ Alter Bridge jsou zpět.]</ref> * ''[[The Last Hero (album)|The Last Hero]]'' ([[2016]]) * ''[[Walk the Sky]]'' ([[2019]]) * ''[[Pawns & Kings]]'' ([[2022]]) * ''Alter Bridge'' ([[2026]]) === Koncertné albumy === * ''[[Live from Amsterdam (Alter Bridge)|Live from Amsterdam]]'' ([[2009]]) * ''[[Live at Wembley (Alter Bridge)|Live at Wembley]]'' ([[2012]]) * ''[[Live At The Royal Albert Hall (Alter Bridge)|Live At The Royal Albert Hall]]'' ([[2018]]) === Single === ''One Day Remains'' * „Open Your Eyes“ ([[2004]]) * „Find The Real“ ([[2005]]) * „Broken Wings“ ([[2005]]) ''Blackbird'' * „Rise Today“ ([[2007]]) * „Ties That Bind“ ([[2007]]) * „Watch Over You“ ([[2008]]) * „Before Tomorrow Comes“ ([[2008]]) * „Watch Over You“ (feat. [[Cristina Scabbia]]) ([[2008]]) ''AB III'' * „Isolation“ ([[2010]]) * „I Know It Hurts“ ([[2011]]) * „Ghost Of Days Gone By“ - USA ([[2011]]) * „Wonderful Life“ ([[2011]]) ''Fortress'' * „Addicted to Pain“ ([[2013]]) * „Cry of Achilles“ ([[2014]]) ''The Last Hero'' * „Show Me a Leader“ ([[2016]]) * „My Champion“ ([[2016]]) ''Walk the Sky'' * „Wouldn't You Rather“ ([[2019]]) * „Godspeed“ ([[2019]]) * „Native Son“ ([[2020]]) ''Pawns & Kings'' * „Silver Tongue“ ([[2022]]) ==Členovia skupiny== * [[Myles Kennedy]] – spev, sprievodný spev, sprievodná gitara a sólová gitara * [[Mark Tremonti]] – sólová gitara, sprievodná gitara, spev a sprievodný spev * [[Brian Marshall]] – basová gitara * [[Scott Phillips (hudobník)|Scott Phillips]] – bicie <gallery class="center" caption="Alter Bridge na [[Rock am Ring and Rock im Park|Rock am Ring]] v 2017"> File:Alter Bridge - 2017155184247 2017-06-04 Rock am Ring - Sven - 1D X MK II - 1243 - AK8I0538.jpg | Myles Kennedy File:Alter Bridge - 2017155184229 2017-06-04 Rock am Ring - Sven - 1D X MK II - 1199 - AK8I0494.jpg | Mark Tremonti File:Alter Bridge - 2017155184325 2017-06-04 Rock am Ring - Sven - 1D X MK II - 1265 - AK8I0560.jpg | Brian Marshall File:Alter Bridge - 2017155184828 2017-06-04 Rock am Ring - Sven - 1D X II - 0822 - B70I8852.jpg | Scott Phillips </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alter Bridge}} {{Hudobný výhonok}} [[Kategória:Hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2004]] [[Kategória:Alternatívnometalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Alternatívnorockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Post-grunge hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Hardrockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Progresívnorockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Progresívnometalové hudobné skupiny USA]] 06noxthn237v8zrgu4lndq0pl0auq31 Zoznam draftových jednotiek NHL 0 306566 8190938 8181019 2026-04-01T19:04:39Z Ikpatius 231503 8190938 wikitext text/x-wiki [[Image:AlexOvechkin-Warmup.JPG|thumb|right|200px|[[Alexandr Ovečkin]], draftová jednotka roka [[NHL Entry Draft 2004|2004]]]] '''NHL draft''' je voľné, systematické vyberanie hráčov klubmi [[National Hockey League]] (NHL). Hráč, ktorý je v drafte vybratý ako prvý v poradí sa slangovo nazýva '''draftová''' '''jednotka'''. Tento [[NHL Entry Draft|draft]] sa koná každý rok po dvoch alebo troch mesiacoch od záveru sezóny. Počas draftu si kluby vyberajú amatérskych hráčov z juniorských alebo európskych hokejových líg. Od roku [[1969]] musí mať draftovaný hráč vek medzi 17 a 20 rokmi a nesmie mať v minulosti ani v súčasnosti žiadnu uzavretú zmluvu s klubom z NHL. Celkovo bolo vybratých 61 draftových jednotiek. Z tých bolo 44 [[Kanaďania|Kanaďanov]], osem [[Američania (USA)|Američanov]], traja [[Rusi]], dvaja [[Švédi]], dvaja [[Česi]], jeden [[Švajčiari|Švajčiar]] a jeden [[Slováci|Slovák]]. Dvanásť z nich získalo [[Calder Memorial Trophy]] a desať z nich je v [[Hokejová sieň slávy|hokejovej sieni slávy]]. Najviac výberov z prvého miesta mali [[Montreal Canadiens]]. Najviac draftových jednotiek (päť) prišlo z klubu [[London Knights]]. ==Draftové jednotky== <gallery mode="packed"> Súbor:GuyLafleur (cropped).png|[[Guy Lafleur]], draftovaný klubom [[Montreal Canadiens]] v roku 1971 Súbor:Mario Lemieux 2005.jpg|[[Mario Lemieux]], draftovaný klubom [[Pittsburgh Penguins]] v roku 1984 Súbor:Mats Sundin 1997.jpg|[[Mats Sundin]], draftovaný klubom [[Quebec Nordiques]] v roku 1989, prvý [[Európania|Európan]] Súbor:SidneyCrosby.jpg|[[Sidney Crosby]], draftovaný klubom [[Pittsburgh Penguins]] v roku 2005 Súbor:Steven Stamkos Lightning 2012-02-12.JPG|[[Steven Stamkos]], draftovaný klubom [[Tampa Bay Lightning]] v roku 2008 Súbor:Connor McDavid 2-FEB-2022.jpg|[[Connor McDavid]], draftovaný klubom [[Edmonton Oilers]] v roku 2015 Súbor:Juraj Slafkovský (52551461180) (1).jpg|[[Juraj Slafkovský]], draftovaný klubom [[Montreal Canadiens]] v roku 2022 </gallery> {| | colspan="2" |'''Legenda''' |- |bgcolor="#ddffdd" style="border:solid 1px #AAAAAA"| &nbsp;^&nbsp; | víťaz [[Calder Memorial Trophy]] |- |bgcolor="#FFE6BD" style="border:solid 1px #AAAAAA"| &nbsp;*&nbsp; | člen [[Hokejová sieň slávy|hokejovej siene slávy]] |- |bgcolor="#ddcef2" style="border:solid 1px #AAAAAA"| &nbsp;<sup>#</sup>&nbsp; | víťaz Calder Memorial Trophy a člen hokejovej siene slávy |- |bgcolor="#CFECEC" style="border:solid 1px #AAAAAA"| &nbsp;<sup>¤</sup>&nbsp; | nikdy nenastúpil na zápas NHL |} {| class="wikitable sortable" |- ! Rok ! width=150px | Vyberajúci klub ! width=150px | Hráč ! width=130px | Národnosť ! width=60px | Pozícia ! width=200px | Pôvodný klub ! Liga |- | align=center| [[NHL amatérsky draft (1963)|1963]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Garry Monahan]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || St. Michael's Buzzers | align=center|CJBHL |-bgcolor="#CFECEC" | align=center| [[NHL amatérsky draft (1964)|1964]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Claude Gauthier]] <sup>¤</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník|| Comité des jeunes (Rosemont) | align=center| QCM |-bgcolor="#CFECEC" | align=center| [[NHL amatérsky draft (1965)|1965]] || [[New York Rangers]] || [[André Veilleux]] <sup>¤</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Rangers Jr. B | align=center| QC Jr. B |- | align=center| [[NHL amatérsky draft (1966)|1966]] || [[Boston Bruins]] || [[Barry Gibbs]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Estevan Bruins | align=center| [[Saskatchewan Junior Hockey League|SJHL]] |-bgcolor="#CFECEC" | align=center| [[NHL amatérsky draft (1967)|1967]] || [[Los Angeles Kings]] || [[Rick Pagnutti]] <sup>¤</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Garson Native Sons | align=center| [[Northern Ontario Hockey Association|NOHA]] |- | align=center| [[NHL amatérsky draft (1968)|1968]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Michel Plasse]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Brankár || Drummondville Rangers | align=center|[[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1969)|1969]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Réjean Houle]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Junior Canadiens | align=center|[[Ontario Hockey Association|OHA]] |-bgcolor="#ddcef2" | align=center | [[NHL amatérsky draft (1970)|1970]] || [[Buffalo Sabres]] || [[Gilbert Perreault]] <sup>#</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Junior Canadiens | align=center|[[Ontario Hockey Association|OHA]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL amatérsky draft (1971)|1971]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Guy Lafleur]] * | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Quebec Remparts | align=center|[[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1972)|1972]] || [[New York Islanders]] || [[Billy Harris]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník | Peterborough Petes | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |-bgcolor="#ddcef2" | align=center | [[NHL amatérsky draft (1973)|1973]] || [[New York Islanders]] || [[Denis Potvin]] <sup>#</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca | Ottawa 67's | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1974)|1974]] || [[Washington Capitals]] || [[Greg Joly]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca | Regina Pats | align=center| [[Western Hockey League|WCHL]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1975)|1975]] || [[Philadelphia Flyers]] || [[Mel Bridgman]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Victoria Cougars | align=center| [[Western Hockey League|WCHL]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1976)|1976]] || [[Washington Capitals]] || [[Rick Green]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1977)|1977]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Dale McCourt]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník|| Hamilton Fincups | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL amatérsky draft (1978)|1978]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Bobby Smith]] ^ | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Ottawa 67's | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1979|1979]] || [[Colorado Rockies (NHL)|Colorado Rockies]] || [[Rob Ramage]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1980|1980]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Doug Wickenheiser]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Regina Pats | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |-bgcolor="#ddcef2" | align=center | [[NHL Entry Draft 1981|1981]] || [[Winnipeg Jets]] || [[Dale Hawerchuk]] <sup>#</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Cornwall Royals | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1982|1982]] || [[Boston Bruins]] || [[Gord Kluzak]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Billings Bighorns | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1983|1983]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Brian Lawton]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || Mount Saint Charles Mounties | align=center| USHS |-bgcolor="#ddcef2" | align=center | [[NHL Entry Draft 1984|1984]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Mario Lemieux]] <sup>#</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Laval Voisins | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1985|1985]] || [[Toronto Maple Leafs]] || [[Wendel Clark]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Saskatoon Blades | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1986|1986]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Joe Murphy]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Michigan State Spartans | align=center| [[Central Collegiate Hockey Association|CCHA]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1987|1987]] || [[Buffalo Sabres]] || [[Pierre Turgeon]] * | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Granby Bisons | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1988|1988]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Mike Modano]] * | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || Prince Albert Raiders | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1989|1989]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Mats Sundin]] * | {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] || Útočník || [[Nacka HK]] | align=center| [[Hockeyallsvenskan|HAS]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1990|1990]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Owen Nolan]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Cornwall Royals | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1991|1991]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Eric Lindros]] * | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Oshawa Generals | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1992|1992]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Roman Hamrlík]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] || Obranca || [[PSG Berani Zlín|AC ZPS Zlín]] | align=center| [[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1993|1993]] || [[Ottawa Senators]] || [[Alexandre Daigle]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Victoriaville Tigres | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1994|1994]] || [[Florida Panthers]] || [[Ed Jovanovski]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Windsor Spitfires | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL Entry Draft 1995|1995]] || [[Ottawa Senators]] || [[Bryan Berard]] ^ | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Obranca || Detroit Junior Red Wings | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1996|1996]] || [[Ottawa Senators]] || [[Chris Phillips]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Prince Albert Raiders | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1997|1997]] || [[Boston Bruins]] || [[Joe Thornton]] * | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Sault Ste. Marie Greyhounds | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1998|1998]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Vincent Lecavalier]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Rimouski Océanic | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1999|1999]] || [[Atlanta Thrashers]] || [[Patrik Štefan]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] || Útočník || Long Beach Ice Dogs | align=center| [[International Hockey League (1945 – 2001)|IHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2000|2000]] || [[New York Islanders]] || [[Rick DiPietro]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Brankár || Boston University Terriers | align=center| [[Hockey East|HEA]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2001|2001]] || [[Atlanta Thrashers]] || [[Ilia Valerievič Kovaľčuk|Ilia Kovaľčuk]] | {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || [[HC Spartak Moskva|Spartak Moskva]] | align=center| [[Vyššia liga|VL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2002|2002]] || [[Columbus Blue Jackets]] || [[Rick Nash]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2003|2003]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Marc-Andre Fleury]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Brankár || Cape Breton Screaming Eagles | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL Entry Draft 2004|2004]] || [[Washington Capitals]] || [[Alexandr Ovečkin]] ^ | {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || [[CHK Dinamo (Moskva)|Dinamo Moskva]] | align=center| [[Ruská hokejová superliga|RSL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2005|2005]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Sidney Crosby]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Rimouski Océanic | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2006|2006]] || [[St. Louis Blues]] || [[Erik Johnson]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Obranca || [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA NTDP]] | align=center| [[North American Hockey League|NAHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL Entry Draft 2007|2007]] || [[Chicago Blackhawks]] || [[Patrick Kane]] ^ | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2008|2008]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Steven Stamkos]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Sarnia Sting | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2009|2009]] || [[New York Islanders]] || [[John Tavares]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2010|2010]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Taylor Hall]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Windsor Spitfires | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2011|2011]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Ryan Nugent-Hopkins]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Red Deer Rebels | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2012|2012]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Naiľ Jakupov]] | {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || Sarnia Sting | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL Entry Draft 2013|2013]] |[[Colorado Avalanche]] |[[Nathan MacKinnon]] ^ |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Útočník |Halifax Mooseheads | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center| [[NHL Entry Draft 2014|2014]] |[[Florida Panthers]] |[[Aaron Ekblad]] ^ |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Obranca |Barrie Colts | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2015|2015]] |[[Edmonton Oilers]] |[[Connor McDavid]] |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Útočník |Erie Otters | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center| [[NHL Entry Draft 2016|2016]] |[[Toronto Maple Leafs]] |[[Auston Matthews]] ^ |{{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]] |Útočník |[[ZSC Zürich Lions|ZSC Lions]] | align=center|[[National Hockey League|NLA]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2017|2017]] |[[New Jersey Devils]] |[[Nico Hischier]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] |Útočník |Halifax Mooseheads | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2018|2018]] |[[Buffalo Sabres]] |[[Rasmus Dahlin]] |{{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] |Obranca |[[Frölunda HC]] | align=center| [[Svenska hockeyligan|SHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2019|2019]] |[[New Jersey Devils]] |[[Jack Hughes]] |{{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]] |Útočník |[[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA NTDP]] | align=center| [[United States Hockey League|USHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2020|2020]] |[[New York Rangers]] |[[Alexis Lafrenière]] |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Útočník |Rimouski Océanic | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2021|2021]] |[[Buffalo Sabres]] |[[Owen Power]] |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Obranca |Michigan Wolverines | align=center| [[Big Ten Conference|BTC]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2022|2022]] |[[Montreal Canadiens]] |[[Juraj Slafkovský]] |{{SVK}} [[Slovensko]] |Útočník |[[TPS Turku]] | align=center| [[Liiga|JSML]] |-bgcolor="#ddffdd" | align="center" |[[NHL Entry Draft 2023|2023]] |[[Chicago Blackhawks]] |[[Connor Bedard]] ^ |{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]] |Útočník |Regina Pats | align="center" |[[Western Hockey League|WHL]] |- | align="center" |[[NHL Entry Draft 2024|2024]] |[[San Jose Sharks]] |[[Macklin Celebrini]] |{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]] |Útočník |Boston University Terriers | align="center" |[[Hockey East|HEA]] |- | align="center" |[[NHL Entry Draft 2025|2025]] |[[New York Islanders]] |[[Matthew Schaefer]] |{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]] |Obranca |Erie Otters | align="center" |[[Ontario Hockey League|OHL]] |} {{NHL Jednotkydraftu}} [[Kategória:National Hockey League]] [[Kategória:NHL draft]] qot38s35ft38n8ds5nhy8nedpra5ttx 8190951 8190938 2026-04-01T19:25:55Z Ikpatius 231503 8190951 wikitext text/x-wiki [[Image:AlexOvechkin-Warmup.JPG|thumb|right|200px|[[Alexandr Ovečkin]], draftová jednotka roka [[NHL Entry Draft 2004|2004]]]] '''NHL draft''' je voľné, systematické vyberanie hráčov klubmi [[National Hockey League]] (NHL). Hráč, ktorý je v drafte vybratý ako prvý v poradí sa slangovo nazýva '''draftová''' '''jednotka'''. Tento [[NHL Entry Draft|draft]] sa koná každý rok po dvoch alebo troch mesiacoch od záveru sezóny. Počas draftu si kluby vyberajú amatérskych hráčov z juniorských alebo európskych hokejových líg. Od roku [[1969]] musí mať draftovaný hráč vek medzi sedemnástimi a dvadsiatimi rokmi a nesmie mať v minulosti ani v súčasnosti žiadnu uzavretú zmluvu s klubom z NHL. Draft sa každý rok rozrastá, v drafte v roku 2021 bolo v siedmych kolách vybratých celkovo 223 hráčov. Celkovo bolo vybratých 61 draftových jednotiek. Z tých bolo 44 [[Kanaďania|Kanaďanov]], osem [[Američania (USA)|Američanov]], traja [[Rusi]], dvaja [[Švédi]], dvaja [[Česi]], jeden [[Švajčiari|Švajčiar]] a jeden [[Slováci|Slovák]]. Dvanásť z nich získalo [[Calder Memorial Trophy]] a desať z nich je v [[Hokejová sieň slávy|hokejovej sieni slávy]]. Traja z nich nikdy nenastúpili na zápas NHL. Najviac výberov z prvého miesta mal klub [[Montreal Canadiens]], konkrétne šesť. Z pvého miesta nikdy nevyberali [[Anaheim Ducks]], [[Calgary Flames]], [[Carolina Hurricanes]], [[Minnesota Wild]], [[Nashville Predators]], [[Seattle Kraken]], [[Vancouver Canucks]], [[Vegas Golden Knights]] a [[Utah Mammoth]]. Najviac draftových jednotiek (päť) prišlo z klubu [[London Knights]]. ==Draftové jednotky== <gallery mode="packed" heights="110"> Súbor:GuyLafleur (cropped).png|[[Guy Lafleur]], draftovaný klubom [[Montreal Canadiens]] v roku 1971 Súbor:Mario Lemieux 2005.jpg|[[Mario Lemieux]], draftovaný klubom [[Pittsburgh Penguins]] v roku 1984 Súbor:Mats Sundin 1997.jpg|[[Mats Sundin]], draftovaný klubom [[Quebec Nordiques]] v roku 1989, prvý [[Európania|Európan]] Súbor:SidneyCrosby.jpg|[[Sidney Crosby]], draftovaný klubom [[Pittsburgh Penguins]] v roku 2005 Súbor:Steven Stamkos Lightning 2012-02-12.JPG|[[Steven Stamkos]], draftovaný klubom [[Tampa Bay Lightning]] v roku 2008 Súbor:Connor McDavid 2-FEB-2022.jpg|[[Connor McDavid]], draftovaný klubom [[Edmonton Oilers]] v roku 2015 Súbor:Juraj Slafkovský (52551461180) (1).jpg|[[Juraj Slafkovský]], draftovaný klubom [[Montreal Canadiens]] v roku 2022 </gallery> {| | colspan="2" |'''Legenda''' |- |bgcolor="#ddffdd" style="border:solid 1px #AAAAAA"| &nbsp;^&nbsp; | víťaz [[Calder Memorial Trophy]] |- |bgcolor="#FFE6BD" style="border:solid 1px #AAAAAA"| &nbsp;*&nbsp; | člen [[Hokejová sieň slávy|hokejovej siene slávy]] |- |bgcolor="#ddcef2" style="border:solid 1px #AAAAAA"| &nbsp;<sup>#</sup>&nbsp; | víťaz Calder Memorial Trophy a člen hokejovej siene slávy |- |bgcolor="#CFECEC" style="border:solid 1px #AAAAAA"| &nbsp;<sup>¤</sup>&nbsp; | nikdy nenastúpil na zápas NHL |} {| class="wikitable sortable" |- ! Rok ! width=150px | Vyberajúci klub ! width=150px | Hráč ! width=130px | Národnosť ! width=60px | Pozícia ! width=200px | Pôvodný klub ! Liga |- | align=center| [[NHL amatérsky draft (1963)|1963]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Garry Monahan]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || St. Michael's Buzzers | align=center|CJBHL |-bgcolor="#CFECEC" | align=center| [[NHL amatérsky draft (1964)|1964]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Claude Gauthier]] <sup>¤</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník|| Comité des jeunes (Rosemont) | align=center| QCM |-bgcolor="#CFECEC" | align=center| [[NHL amatérsky draft (1965)|1965]] || [[New York Rangers]] || [[André Veilleux]] <sup>¤</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Rangers Jr. B | align=center| QC Jr. B |- | align=center| [[NHL amatérsky draft (1966)|1966]] || [[Boston Bruins]] || [[Barry Gibbs]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Estevan Bruins | align=center| [[Saskatchewan Junior Hockey League|SJHL]] |-bgcolor="#CFECEC" | align=center| [[NHL amatérsky draft (1967)|1967]] || [[Los Angeles Kings]] || [[Rick Pagnutti]] <sup>¤</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Garson Native Sons | align=center| [[Northern Ontario Hockey Association|NOHA]] |- | align=center| [[NHL amatérsky draft (1968)|1968]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Michel Plasse]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Brankár || Drummondville Rangers | align=center|[[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1969)|1969]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Réjean Houle]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Junior Canadiens | align=center|[[Ontario Hockey Association|OHA]] |-bgcolor="#ddcef2" | align=center | [[NHL amatérsky draft (1970)|1970]] || [[Buffalo Sabres]] || [[Gilbert Perreault]] <sup>#</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Junior Canadiens | align=center|[[Ontario Hockey Association|OHA]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL amatérsky draft (1971)|1971]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Guy Lafleur]] * | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Quebec Remparts | align=center|[[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1972)|1972]] || [[New York Islanders]] || [[Billy Harris]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník | Peterborough Petes | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |-bgcolor="#ddcef2" | align=center | [[NHL amatérsky draft (1973)|1973]] || [[New York Islanders]] || [[Denis Potvin]] <sup>#</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca | Ottawa 67's | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1974)|1974]] || [[Washington Capitals]] || [[Greg Joly]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca | Regina Pats | align=center| [[Western Hockey League|WCHL]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1975)|1975]] || [[Philadelphia Flyers]] || [[Mel Bridgman]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Victoria Cougars | align=center| [[Western Hockey League|WCHL]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1976)|1976]] || [[Washington Capitals]] || [[Rick Green]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |- | align=center | [[NHL amatérsky draft (1977)|1977]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Dale McCourt]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník|| Hamilton Fincups | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL amatérsky draft (1978)|1978]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Bobby Smith]] ^ | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Ottawa 67's | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1979|1979]] || [[Colorado Rockies (NHL)|Colorado Rockies]] || [[Rob Ramage]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1980|1980]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Doug Wickenheiser]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Regina Pats | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |-bgcolor="#ddcef2" | align=center | [[NHL Entry Draft 1981|1981]] || [[Winnipeg Jets]] || [[Dale Hawerchuk]] <sup>#</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Cornwall Royals | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1982|1982]] || [[Boston Bruins]] || [[Gord Kluzak]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Billings Bighorns | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1983|1983]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Brian Lawton]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || Mount Saint Charles Mounties | align=center| USHS |-bgcolor="#ddcef2" | align=center | [[NHL Entry Draft 1984|1984]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Mario Lemieux]] <sup>#</sup> | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Laval Voisins | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1985|1985]] || [[Toronto Maple Leafs]] || [[Wendel Clark]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Saskatoon Blades | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1986|1986]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Joe Murphy]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Michigan State Spartans | align=center| [[Central Collegiate Hockey Association|CCHA]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1987|1987]] || [[Buffalo Sabres]] || [[Pierre Turgeon]] * | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Granby Bisons | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1988|1988]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Mike Modano]] * | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || Prince Albert Raiders | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1989|1989]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Mats Sundin]] * | {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] || Útočník || [[Nacka HK]] | align=center| [[Hockeyallsvenskan|HAS]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1990|1990]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Owen Nolan]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Cornwall Royals | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1991|1991]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Eric Lindros]] * | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Oshawa Generals | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1992|1992]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Roman Hamrlík]] | {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] || Obranca || [[PSG Berani Zlín|AC ZPS Zlín]] | align=center| [[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1993|1993]] || [[Ottawa Senators]] || [[Alexandre Daigle]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Victoriaville Tigres | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1994|1994]] || [[Florida Panthers]] || [[Ed Jovanovski]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Windsor Spitfires | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL Entry Draft 1995|1995]] || [[Ottawa Senators]] || [[Bryan Berard]] ^ | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Obranca || Detroit Junior Red Wings | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1996|1996]] || [[Ottawa Senators]] || [[Chris Phillips]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Prince Albert Raiders | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |-bgcolor="#FFE6BD" | align=center | [[NHL Entry Draft 1997|1997]] || [[Boston Bruins]] || [[Joe Thornton]] * | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Sault Ste. Marie Greyhounds | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1998|1998]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Vincent Lecavalier]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Rimouski Océanic | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 1999|1999]] || [[Atlanta Thrashers]] || [[Patrik Štefan]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] || Útočník || Long Beach Ice Dogs | align=center| [[International Hockey League (1945 – 2001)|IHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2000|2000]] || [[New York Islanders]] || [[Rick DiPietro]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Brankár || Boston University Terriers | align=center| [[Hockey East|HEA]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2001|2001]] || [[Atlanta Thrashers]] || [[Ilia Valerievič Kovaľčuk|Ilia Kovaľčuk]] | {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || [[HC Spartak Moskva|Spartak Moskva]] | align=center| [[Vyššia liga|VL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2002|2002]] || [[Columbus Blue Jackets]] || [[Rick Nash]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2003|2003]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Marc-Andre Fleury]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Brankár || Cape Breton Screaming Eagles | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL Entry Draft 2004|2004]] || [[Washington Capitals]] || [[Alexandr Ovečkin]] ^ | {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || [[CHK Dinamo (Moskva)|Dinamo Moskva]] | align=center| [[Ruská hokejová superliga|RSL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2005|2005]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Sidney Crosby]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Rimouski Océanic | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2006|2006]] || [[St. Louis Blues]] || [[Erik Johnson]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Obranca || [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA NTDP]] | align=center| [[North American Hockey League|NAHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL Entry Draft 2007|2007]] || [[Chicago Blackhawks]] || [[Patrick Kane]] ^ | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2008|2008]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Steven Stamkos]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Sarnia Sting | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2009|2009]] || [[New York Islanders]] || [[John Tavares]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || London Knights | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2010|2010]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Taylor Hall]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Windsor Spitfires | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2011|2011]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Ryan Nugent-Hopkins]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Red Deer Rebels | align=center| [[Western Hockey League|WHL]] |- | align=center | [[NHL Entry Draft 2012|2012]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Naiľ Jakupov]] | {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || Sarnia Sting | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center | [[NHL Entry Draft 2013|2013]] |[[Colorado Avalanche]] |[[Nathan MacKinnon]] ^ |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Útočník |Halifax Mooseheads | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center| [[NHL Entry Draft 2014|2014]] |[[Florida Panthers]] |[[Aaron Ekblad]] ^ |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Obranca |Barrie Colts | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2015|2015]] |[[Edmonton Oilers]] |[[Connor McDavid]] |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Útočník |Erie Otters | align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]] |-bgcolor="#ddffdd" | align=center| [[NHL Entry Draft 2016|2016]] |[[Toronto Maple Leafs]] |[[Auston Matthews]] ^ |{{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]] |Útočník |[[ZSC Zürich Lions|ZSC Lions]] | align=center|[[National Hockey League|NLA]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2017|2017]] |[[New Jersey Devils]] |[[Nico Hischier]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] |Útočník |Halifax Mooseheads | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2018|2018]] |[[Buffalo Sabres]] |[[Rasmus Dahlin]] |{{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] |Obranca |[[Frölunda HC]] | align=center| [[Svenska hockeyligan|SHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2019|2019]] |[[New Jersey Devils]] |[[Jack Hughes]] |{{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]] |Útočník |[[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA NTDP]] | align=center| [[United States Hockey League|USHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2020|2020]] |[[New York Rangers]] |[[Alexis Lafrenière]] |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Útočník |Rimouski Océanic | align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2021|2021]] |[[Buffalo Sabres]] |[[Owen Power]] |{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |Obranca |Michigan Wolverines | align=center| [[Big Ten Conference|BTC]] |- | align=center| [[NHL Entry Draft 2022|2022]] |[[Montreal Canadiens]] |[[Juraj Slafkovský]] |{{SVK}} [[Slovensko]] |Útočník |[[TPS Turku]] | align=center| [[Liiga|JSML]] |-bgcolor="#ddffdd" | align="center" |[[NHL Entry Draft 2023|2023]] |[[Chicago Blackhawks]] |[[Connor Bedard]] ^ |{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]] |Útočník |Regina Pats | align="center" |[[Western Hockey League|WHL]] |- | align="center" |[[NHL Entry Draft 2024|2024]] |[[San Jose Sharks]] |[[Macklin Celebrini]] |{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]] |Útočník |Boston University Terriers | align="center" |[[Hockey East|HEA]] |- | align="center" |[[NHL Entry Draft 2025|2025]] |[[New York Islanders]] |[[Matthew Schaefer]] |{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]] |Obranca |Erie Otters | align="center" |[[Ontario Hockey League|OHL]] |} {{NHL Jednotkydraftu}} [[Kategória:National Hockey League]] [[Kategória:NHL draft]] r1g3am8rh7o2sr2z3xg2gu6s9f3107q Majstrovstvá sveta vo futbale 1970 0 309753 8190913 7789757 2026-04-01T17:43:35Z 321fire 115544 /* Pavúk */ Šablóna:Play-off8 8190913 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale | | názov = Mexico 70 | rok = 1970 | krajina = [[Mexiko]] | logo = | popis = | mužstvá = 70 | finalisti = 16 | víťaz = {{BRA|f|1}} | počet = 3. titul | počet zápasov = 32 | počet gólov = 95 | gnz = 2,97 | návštevnosť = 1 603 975 | nnz = 50 124 | najlepší strelec = [[Gerd Müller]] (DEU)<br />10 gólov | predchádzajúci ročník = 1966 | nasledujúci ročník = 1974 }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale 1970''' boli deviate [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvá sveta]] v dejinách [[futbal]]u. Finálový turnaj sa odohral medzi [[31. máj]]om a [[21. jún]]om roku [[1970]] v [[Mexiko|Mexiku]]. Turnaja sa zúčastnilo 16 mužstiev. Víťazom turnaja sa stala {{BRA|f|0}}, ktorá vo finále zdolala {{ITA|f|0}} 4-1. Najlepším strelcom turnaja bol nemecký útočník [[Gerd Müller]]. Brazílske mužstvo, v ktorom boli hráči ako [[Pelé]] (pre ktorého to boli štvrté majstrovstvá), [[Carlos Alberto Torres|Carlos Alberto]], [[Clodoaldo]], [[Gérson]], [[Jairzinho]], [[Roberto Rivelino|Rivelino]] a [[Tostão]] býva označované za najlepšie mužstvo v histórii majstrovstiev. Na tomto turnaji bolo v zápasoch možno vidieť návrat k jednoduchej útočnej hre. Zaujímavosťou tohto turnaja je aj prvýkrát daná možnosť použiť v zápase striedania. == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]] ! [[León (Mexiko)|León]] ! [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] ! [[Puebla(mesto)|Puebla]] ! [[Toluca]] |- | [[Estadio Jalisco]] | [[Estadio Nou Camp]] | [[Estadio Azteca]] | [[Estadio Cuauhtémoc]] | [[Estadio Nemesio Díez|Estadio Luis Dosal]] |- | [[Súbor:Jalisco Stadium panoramic retouched.jpg|200px]]| | | [[Súbor:Azteca 008.gif|150px]] | [[Súbor:El Estadio Cuauhtémoc.jpg|150px]] | [[Súbor:Nemesio diez.JPG|150px]] |} == Výsledky == === Skupina 1 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{URS|f|1}} |3||2||1||0||6||1||+5||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{MEX|f|1}} |3||2||1||0||5||0||+5||'''5''' |- |align="left"|{{BEL|f|1}} |3||1||0||2||4||5||−1||'''2''' |- |align="left"|{{SLV|f|1}} |3||0||0||3||0||9||−9||'''0''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 31. máj 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 0 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1902/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URS|f|1}} |štadión = [[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] |divákov = 107 000 |rozhodca ={{DEU}} Kurt Tschenscher] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 3. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 3 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1747/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SLV|f|1}} |góly1 = [[Wilfried Van Moer|Van Moer]] {{gól|12||54}}<br />[[Raoul Lambert|Lambert]] {{gól|76|pen.}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 92 000 |rozhodca = {{ROU}} Andrei Rădulescu }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 6. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 4 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1753/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = [[Anatoliy Byshovets|Byshovets]] {{gól|14}}, {{gól|63}}<br />[[Kakhi Asatiani|Asatiani]] {{gól|57}}<br />[[Vitaly Khmelnitsky|Khmelnitsky]] {{gól|76}} |góly2 = [[Raoul Lambert|Lambert]] {{gól|86}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 59 000 |rozhodca = {{CHE}} Rudolf Scheurer }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 7. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 4 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1820/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SLV|f|1}} |góly1 = [[Javier Valdivia|Valdivia]] {{gól|45}}, {{gól|46}}<br />[[Javier Fragoso|Fragoso]] {{gól|58}}<br />[[Juan Ignacio Basaguren|Basaguren]] {{gól|83}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 103 000 |rozhodca = {{EGY}} Ali Kandil }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 10. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 2 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1823/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SLV|f|1}} |góly1 = [[Anatoliy Byshovets|Byshovets]] {{gól|51}}, {{gól|74}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 89 000 |rozhodca = {{CHL}} Rafael Hormazábal Díaz }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1752/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = [[Gustavo Peña|Peña]] {{gól|14|pen.}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 105 000 |rozhodca = {{ARG}} Angel Norberto Coerezza }} === Skupina 2 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{ITA|f|1}} |3||1||2||0||1||0||+1||'''4''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{URY|f|1}} |3||1||1||1||2||1||+1||'''3''' |- |align="left"|{{SWE|f|1}} |3||1||1||1||2||2||0||'''3''' |- |align="left"|{{ISR|f|1}} |3||0||2||1||1||3||−2||'''2''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 2. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 2 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1881/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ISR|f|1}} |góly1 = [[Ildo Maneiro|Maneiro]] {{gól|23}}<br />[[Juan Mujica|Mujica]] {{gól|50}} |štadión = [[Estadio Cuauhtémoc]], [[Puebla (mesto)|Puebla]] |divákov = 20 000 |rozhodca ={{SCO}} Bob Davidson }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 3. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1883/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = [[Angelo Domenghini|Domenghini]] {{gól|10}} |štadión = [[Estadio Nemesio Díez|Estadio Luis Dosal]], [[Toluca]] |divákov = 14 000 |rozhodca = {{ENG}} Jack Taylor }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 6. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 0 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1884/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |štadión = Estadio Cuauhtémoc, Puebla |divákov = 30 000 |rozhodca = {{minivlajka|NDR}} Rudi Glöckner }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 7. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{ISR|f|2}} |skóre = 1 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1880/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = [[Mordechai Spiegler|Spiegler]] {{gól|56}} |góly2 = [[Tom Turesson|Turesson]] {{gól|53}} |štadión = Estadio Luis Dosal, Toluca |divákov = 10 000 |rozhodca = {{ETH}} Seyoum Tarekegn }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 10. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1922/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = [[Ove Grahn|Grahn]] {{gól|90}} |štadión = Estadio Cuauhtémoc, Puebla |divákov = 18 000 |rozhodca ={{USA}} Henry Landauer }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1877/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ISR|f|1}} |štadión = Estadio Luis Dosal, Toluca |divákov = 10 000 |rozhodca = {{BRA}} Antonio De Moraes }} === Skupina 3 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{BRA|f|1}} |3||3||0||0||8||3||+5||'''6''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{ENG|f|1}} |3||2||0||1||2||1||+1||'''4''' |- |align="left"|[[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px]] {{ROU|f|0}} |3||1||0||2||4||5||−1||'''2''' |- |align="left"|{{CSK|f|1}} |3||0||0||3||2||7||−5||'''0''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 2. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1812/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px]] {{ROU|f|0}} |góly1 = [[Geoff Hurst|Hurst]] {{gól|65}} |štadión = [[Estadio Jalisco]], [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]] |divákov = 50 560 |rozhodca = {{BEL}} Vital Loraux }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 3. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 4 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1770/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |góly1 = [[Roberto Rivelino|Rivelino]] {{gól|24}}<br />[[Pelé]] {{gól|59}}<br />[[Jairzinho]] {{gól|61}}, {{gól|81}} |góly2 = [[Ladislav Petráš|Petráš]] {{gól|11}} |štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara |divákov = 52 097 |rozhodca = {{URY}} Ramon Barreto }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 6. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{ROU|f|0}} [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px]] |skóre = 2 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1919/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |góly1 = [[Alexandru Neagu|Neagu]] {{gól|52}}<br />[[Florea Dumitrache|Dumitrache]] {{gól|75|pen.}} |góly2 = [[Ladislav Petráš|Petráš]] {{gól|5}} |štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara |divákov = 56 018 |rozhodca = {{MEX}} Diego De Leo }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 7. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1764/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = [[Jairzinho]] {{gól|59}} |štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara |divákov = 66 034 |rozhodca = {{ISR}} Abraham Klein }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 10. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 3 – 2 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1769/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px]] {{ROU|f|0}} |góly1 = [[Pelé]] {{gól|19}}, {{gól|67}}<br />[[Jairzinho]] {{gól|22}} |góly2 = [[Florea Dumitrache|Dumitrache]] {{gól|34}}<br />[[Emerich Dembrovschi|Dembrovschi]] {{gól|84}} |štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara |divákov = 50 004 |rozhodca = {{AUT}} Ferdinand Marschall }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1813/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |góly1 = [[Allan Clarke|Clarke]] {{gól|50|pen.}} |štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara |divákov = 49 262 |rozhodca = {{FRA}} Roger Machin }} === Skupina 4 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |3||3||0||0||10||4||+6||'''6''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{PER|f|1}} |3||2||0||1||7||5||+2||'''4''' |- |align="left"|[[Súbor:Flag of Bulgaria (1967-1971).svg|22px]] {{BGR|f|0}} |3||0||1||2||5||9||−4||'''1''' |- |align="left"|{{MAR|f|1}} |3||0||1||2||2||6||−4||'''1''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 2. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{PER|f|2}} |skóre = 3 – 2 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1780/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1967-1971).svg|22px]] {{BGR|f|0}} |góly1 = [[Alberto Gallardo|Gallardo]] {{gól|50}}<br />[[Héctor Chumpitaz|Chumpitaz]] {{gól|55}}<br />[[Teófilo Cubillas|Cubillas]] {{gól|73}} |góly2 = [[Dinko Dermendzhiev|Dermendzhiev]] {{gól|13}}<br />[[Christo Bonev|Bonev]] {{gól|49}} |štadión = [[Estadio Nou Camp]], [[León (Mexiko)|León]] |divákov = 13 765 |rozhodca = {{ITA}} Antonio Sbardella }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 3. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1839/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{MAR|f|1}} |góly1 = [[Uwe Seeler|Seeler]] {{gól|56}}<br />[[Gerd Müller|Müller]] {{gól|78}} |góly2 = [[Mohammed Houmane|Houmane]] {{gól|21}} |štadión = Estadio Nou Camp, León |divákov = 12 942 |rozhodca = {{NLD}} Laurens van Ravens }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 6. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{PER|f|2}} |skóre = 3 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1893/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{MAR|f|1}} |góly1 = [[Teófilo Cubillas|Cubillas]] {{gól|65}}, {{gól|75}}<br />[[Roberto Challe|Challe]] {{gól|67}} |štadión = Estadio Nou Camp, León |divákov = 13 537 |rozhodca = {{URS}} Tofik Bakhramov }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 7. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 5 – 2 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1774/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1967-1971).svg|22px]] {{BGR|f|0}} |góly1 = [[Reinhard Libuda|Libuda]] {{gól|20}}<br />[[Gerd Müller|Müller]] {{gól|27}}, {{gól|52|pen.}}, {{gól|88}}<br />[[Uwe Seeler|Seeler]] {{gól|67}} |góly2 = [[Asparuh Nikodimov|Nikodimov]] {{gól|12}}<br />[[Todor Kolev|Kolev]] {{gól|89}} |štadión = Estadio Nou Camp, León |divákov = 12 710 |rozhodca = {{ESP}} Ortíz De Mendibil }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 10. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 3 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1840/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{PER|f|1}} |góly1 = [[Gerd Müller|Müller]] {{gól|19}}, {{gól|26}}, {{gól|39}} |góly2 = [[Teófilo Cubillas|Cubillas]] {{gól|44}} |štadión = Estadio Nou Camp, León |divákov = 17 075 |rozhodca = {{MEX}} Abel Aguilar Elizalde }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{MAR|f|2}} |skóre = 1 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1779/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1967-1971).svg|22px]] {{BGR|f|0}} |góly1 = [[Maouhoub Ghazouani|Ghazouani]] {{gól|61}} |góly2 = [[Dobromir Zhechev|Zhechev]] {{gól|40}} |štadión = Estadio Nou Camp, León |divákov = 12 299 |rozhodca = {{PRT}} Antonio Ribeiro Saldanha }} == Vyraďovacie boje == === Pavúk === {{Play-off8 |RD1-infoA=14. jún – Mexiko |RD1-tím1={{URS|f|1}}|RD1-skóre1=0 p |RD1-tím2='''{{URU|f|1}}'''|RD1-skóre2='''1 p''' |RD1-infoB=14. jún – Guadalajara |RD1-tím3='''{{BRA|f|1}}'''|RD1-skóre3='''4''' |RD1-tím4={{PER|f|1}}|RD1-skóre4=2 |RD1-infoC=14. jún – Toluca |RD1-tím5='''{{ITA|f|1}}'''|RD1-skóre5='''4''' |RD1-tím6={{MEX|f|1}}|RD1-skóre6=1 |RD1-infoD=14. jún – León |RD1-tím7='''{{FRG|f|1}}'''|RD1-skóre7='''3 p''' |RD1-tím8={{ENG|f|1}}|RD1-skóre8=2 p |RD2-infoA=17. jún – Guadalajara |RD2-tím1={{URU|f|1}}|RD2-skóre1=1 |RD2-tím2='''{{BRA|f|1}}'''|RD2-skóre2='''3''' |RD2-infoB=17. jún – Mexiko |RD2-tím3='''{{ITA|f|1}}'''|RD2-skóre3='''4''' |RD2-tím4={{FRG|f|1}}|RD2-skóre4=3 |RD3-infoA=21. jún – Mexiko |RD3-tím1='''{{BRA|f|1}}'''|RD3-skóre1='''4''' |RD3-tím2={{ITA|f|1}}|RD3-skóre2=1 |RD4-infoA=20. jún - Mexiko |RD4-tím1={{URU|f|1}}|RD4-skóre1=0 |RD4-tím2='''{{FRG|f|1}}'''|RD4-skóre2='''1''' }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 14. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 3 – 2<br />(pp) |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1811/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = [[Franz Beckenbauer|Beckenbauer]] {{gól|68}}<br />[[Uwe Seeler|Seeler]] {{gól|76}}<br />[[Gerd Müller|Müller]] {{gól|108}} |góly2 = [[Alan Mullery|Mullery]] {{gól|31}}<br />[[Martin Peters|Peters]] {{gól|49}} |štadión = [[Estadio Nou Camp]], [[León (Mexiko)|León]] |divákov = 23 357 |rozhodca = {{ARG}} Angel Norberto Coerezza }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 14. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 4 – 2 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1768/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{PER|f|1}} |góly1 = [[Roberto Rivelino|Rivelino]] {{gól|11}}<br />[[Tostão]] {{gól|15}}, {{gól|52}}<br />[[Jairzinho]] {{gól|75}} |góly2 = [[Alberto Gallardo|Gallardo]] {{gól|28}}<br />[[Teófilo Cubillas|Cubillas]] {{gól|70}} |štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara |divákov = 54 270 |rozhodca = {{BEL}} Vital Loraux }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 14. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 4 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1882/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = [[Gustavo Peña|Peña]] {{gól|25|o.g.}}<br />[[Luigi Riva|Riva]] {{gól|63}}, {{gól|76}}<br />[[Gianni Rivera|Rivera]] {{gól|70}} |góly2 = [[José Luis González|González]] {{gól|13}} |štadión = Estadio Luis Dosal, Toluca |divákov = 26 051 |rozhodca = {{CHE}} Rudolf Scheurer }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 14. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 1 – 0<br />(pp) |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1925/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URS|f|1}} |góly1 = [[Víctor Espárrago|Espárrago]] {{gól|116}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 24 550 |rozhodca = {{NLD}} Laurens van Ravens }} ==== Semifinále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 17. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 3 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1771/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = [[Clodoaldo]] {{gól|44}}<br />[[Jairzinho]] {{gól|76}}<br />[[Roberto Rivelino|Rivelino]] {{gól|89}} |góly2 = [[Luis Cubilla|Cubilla]] {{gól|19}} |štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara |divákov = 51 261 |rozhodca = {{ESP}} Ortíz De Mendibil }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 17. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 4 – 3<br />(pp) |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1838/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |góly1 = [[Roberto Boninsegna|Boninsegna]] {{gól|8}}<br />[[Tarcisio Burgnich|Burgnich]] {{gól|98}}<br />[[Luigi Riva|Riva]] {{gól|104}}<br />[[Gianni Rivera|Rivera]] {{gól|111}} |góly2 = [[Karl-Heinz Schnellinger|Schnellinger]] {{gól|90}}<br />[[Gerd Müller|Müller]] {{gól|94}}, {{gól|110}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 102 444 |rozhodca = {{PER}} Arturo Yamasaki }} === Zápas o tretie miesto === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 20. jún 1970 |čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 1 – 0 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1843/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = [[Wolfgang Overath|Overath]] {{gól|26}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 104 403 |rozhodca = {{ITA}} Antonio Sbardella }} === Finále === {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 1970 - Finále}} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 21. jún 1970 |čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 4 – 1 |zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/results/matches/match=1765/report.html (Zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = [[Pelé]] {{gól|18}}<br />[[Gérson]] {{gól|66}}<br />[[Jairzinho]] {{gól|71}}<br />[[Carlos Alberto Torres|Carlos Alberto]] {{gól|86}} |góly2 = [[Roberto Boninsegna|Boninsegna]] {{gól|37}} |štadión = Estadio Azteca, Mexiko |divákov = 107 412 |rozhodca = {{minivlajka|NDR}} Rudi Glöckner }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majster sveta vo futbale 1970 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Brazil (1968-1992).svg|100px|Brazília]]<br />'''[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]'''<br />'''Tretí titul''' |} == Externé odkazy == * [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=32/index.html FIFA.com] {{eng icon}} * [http://www.rsssf.com/tables/70full.html RSSSF archív] {{eng icon}} * [http://www.planetworldcup.com/CUPS/1970/wc70index.html Planet World Cup - Mexiko 1970] {{eng icon}} == Zdroj == {{preklad|en|1970 FIFA World Cup|347309364}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale 1970| ]] [[Kategória:Športové podujatia v Mexiku|Futbal]] 7843x1iuejd0x1qsruscra9yktxr14a Majstrovstvá sveta vo futbale 1962 0 310000 8190917 8155034 2026-04-01T17:51:11Z 321fire 115544 /* Pavúk */ Šablóna:Play-off8 8190917 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale | | názov = Campeonato Mundial de Fútbol - Chile 1962 | rok = 1962 | krajina = [[Čile]] | logo = | popis = | mužstvá = 55 | finalisti = 16 | víťaz = {{BRA|f|1}} | počet = 2. titul | počet zápasov = 32 | počet gólov = 89 | gnz = 2,78 | návštevnosť = 899 074 | nnz = 28 096 | najlepší strelec = [[Garrincha]] (BRA)<br />[[Vavá]] (BRA)<br />[[Leonel Sánchez]] (CHL)<br />[[Dražan Jerković]] (YUG)<br />[[Flórián Albert]] (HUN)<br />[[Valentin Ivanov]] (ZSSR)<br />(4 góly) | predchádzajúci ročník = 1958 | nasledujúci ročník = 1966 }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale 1962''' boli siedme [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvá sveta]] v dejinách [[futbal]]u. Finálový turnaj sa odohral medzi [[30. máj]]om a [[17. jún]]om roku [[1962]] v [[Čile]]. Turnaja sa zúčastnilo 16 mužstiev. Víťazom turnaja sa stala {{BRA|f|0}}, ktorá vo finále zdolala {{CSK|f|0}} 3-1. == Štadióny == Hralo sa na štyroch štadiónoch v štyroch mestách: * [[Arica (mesto)|Arica]], [[Estadio Carlos Dittborn]] - 17 786 divákov * [[Rancagua]], [[Estadio El Teniente]] (vtedy: Estadio Braden Copper Co.) - 18 000 divákov * [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]] - 66 660 divákov * [[Viña del Mar]], [[Estadio Sausalito]] - 18 037 divákov == Výsledky == === Skupina 1 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GAv|Gólový priemer}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{URS|f|1}} |3||2||1||0||8||5||1.60||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{YUG|f|1}} |3||2||0||1||8||3||2.67||'''4''' |- |align="left"|{{URY|f|1}} |3||1||0||2||4||6||0.67||'''2''' |- |align="left"|{{COL|f|1}} |3||0||1||2||5||11||0.45||'''1''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 30. máj 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1479/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{COL|f|1}} |góly1 = [[José Sasía|Sasía]] {{gól|56}}<br />[[Luis Cubilla|Cubilla]] {{gól|75}} |góly2 = [[Francisco Zuluaga|Zuluaga]] {{gól|19|pen.}} |štadión = [[Estadio Carlos Dittborn]], [[Arica (mesto)|Arica]] |divákov = 7 908 |rozhodca = {{HUN}} Andor Dorogi }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 31. máj 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 2 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1563/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{YUG|f|1}} |góly1 = [[Valentin Kozmich Ivanov|Ivanov]] {{gól|51}}<br />[[Viktor Ponedelnik|Ponedelnik]] {{gól|83}} |štadión = [[Estadio Carlos Dittborn]], [[Arica (mesto)|Arica]] |divákov = 15 000 |rozhodca = {{DEU}} Albert Dusch }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 2. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{YUG|f|2}} |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1564/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = [[Josip Skoblar|Skoblar]] {{gól|25|pen.}}<br />[[Milan Galić|Galić]] {{gól|29}}<br />[[Dražan Jerković|Jerković]] {{gól|49}} |góly2 = [[Ángel Cabrera|Cabrera]] {{gól|19}} |štadión = [[Estadio Carlos Dittborn]], [[Arica (mesto)|Arica]] |divákov = 8 029 |rozhodca = {{CSK}} [[Karol Galba]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 3. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 4 – 4 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1478/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{COL|f|1}} |góly1 = [[Valentin Kozmich Ivanov|Ivanov]] {{gól|8||11}}<br />[[Igor Chislenko|Chislenko]] {{gól|10}}<br />[[Viktor Ponedelnik|Ponedelnik]] {{gól|56}} |góly2 = [[Germán Aceros|Aceros]] {{gól|21}}<br />[[Marcos Coll|Coll]] {{gól|68}}<br />[[Antonio Rada|Rada]] {{gól|72}}<br />[[Marino Klinger|Klinger]] {{gól|86}} |štadión = [[Estadio Carlos Dittborn]], [[Arica (mesto)|Arica]] |divákov = 8 040 |rozhodca = {{BRA}} Joao Etzel Filho }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 6. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1562/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = [[Aleksei Mamykin|Mamykin]] {{gól|38}}<br />[[Valentin Kozmich Ivanov|Ivanov]] {{gól|89}} |góly2 = [[José Sasía|Sasía]] {{gól|54}} |štadión = [[Estadio Carlos Dittborn]], [[Arica (mesto)|Arica]] |divákov = 9 973 |rozhodca = {{ITA}} Casare Jonni }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 7. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{YUG|f|2}} |skóre = 5 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1480/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{COL|f|1}} |góly1 = [[Milan Galić|Galić]] {{gól|20||61}}<br />[[Dražan Jerković|Jerković]] {{gól|25||87}}<br />[[Vojislav Melić|Melić]] {{gól|82}} |štadión = [[Estadio Carlos Dittborn]], [[Arica (mesto)|Arica]] |divákov = 7 167 |rozhodca = {{CHL}} Carlos Robles }} === Skupina 2 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GAv|Gólový primer}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |3||2||1||0||4||1||4.00||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{CHL|f|1}} |3||2||0||1||5||3||1.67||'''4''' |- |align="left"|{{ITA|f|1}} |3||1||1||1||3||2||1.50||'''3''' |- |align="left"|{{CHE|f|1}} |3||0||0||3||2||8||0.25||'''0''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 30. máj 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{CHL|f|2}} |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1473/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = [[Leonel Sánchez|Sánchez]] {{gól|44}}, {{gól|55}}<br />[[Jaime Ramírez|Ramírez]] {{gól|51}} |góly2 = [[Rolf Wüthrich|Wüthrich]] {{gól|6}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 65 000 |rozhodca = {{ENG}} [[Ken Aston|Kenneth Aston]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 31. máj 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 0 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1507/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 65 440 |rozhodca = {{SCO}} Robert Holley Davidson }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 2. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{CHL|f|2}} |skóre = 2 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1472/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = [[Jaime Ramírez|Ramírez]] {{gól|73}}<br />[[Jorge Toro|Toro]] {{gól|87}} |góly2 = |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 66 057 |rozhodca = {{ENG}} [[Ken Aston|Kenneth Aston]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 3. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1510/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = [[Albert Brülls|Brülls]] {{gól|45}}<br />[[Uwe Seeler|Seeler]] {{gól|59}} |góly2 = [[Heinz Schneiter|Schneiter]] {{gól|73}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 64 922 |rozhodca = {{NLD}} [[Leo Horn]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 6. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1471/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CHL|f|1}} |góly1 = [[Horst Szymaniak|Szymaniak]] {{gól|21|pen.}}<br />[[Uwe Seeler|Seeler]] {{gól|82}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 67 224 |rozhodca = {{SCO}} Robert Holley Davidson }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 7. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 3 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1532/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = [[Bruno Mora|Mora]] {{gól|1}}<br />[[Giacomo Bulgarelli|Bulgarelli]] {{gól|65}}, {{gól|67}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 59 028 |rozhodca = {{URS}} Nikolaj Latychev }} === Skupina 3 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GAv|Gólový primer}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{BRA|f|1}} |3||2||1||0||4||1||4.00||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{CSK|f|1}} |3||1||1||1||2||3||0.67||'''3''' |- |align="left"|{{MEX|f|1}} |3||1||0||2||3||4||0.75||'''2''' |- |align="left"|[[Súbor:Flag of Spain 1945 1977.svg|22px]] {{ESP|f}} |3||1||0||2||2||3||0.67||'''2''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 30. máj 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1461/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = [[Mário Zagallo|Zagallo]] {{gól|56}}<br />[[Pelé]] {{gól|73}} |štadión = [[Estadio Sausalito]], [[Viña del Mar]] |divákov = 10 484 |rozhodca = {{CHE}} [[Gottfried Dienst]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 31. máj 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{CSK|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1498/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Spain 1945 1977.svg|22px]] {{ESP|f|0}} |góly1 = [[Jozef Štibrányi|Štibrányi]] {{gól|80}} |štadión = [[Estadio Sausalito]], [[Viña del Mar]] |divákov = 12 700 |rozhodca ={{AUT}} Carl Erich Steiner }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 2. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1462/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |štadión = [[Estadio Sausalito]], [[Viña del Mar]] |divákov = 14 903 |rozhodca = {{FRA}} Pierre Schwinte }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 3. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{ESP|f|0}} [[Súbor:Flag of Spain 1945 1977.svg|22px]] |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1497/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = [[Joaquín Peiró|Peiró]] {{gól|90}} |štadión = [[Estadio Sausalito]], [[Viña del Mar]] |divákov = 11 075 |rozhodca ={{YUG}} Branko Tesanić }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 6. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1460/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Spain 1945 1977.svg|22px]] {{ESP|f|0}} |góly1 = [[Amarildo Tavares da Silveira|Amarildo]] {{gól|72}}, {{gól|86}} |góly2 = [[Adelardo Rodríguez|Adelardo]] {{gól|35}} |štadión = [[Estadio Sausalito]], [[Viña del Mar]] |divákov = 18 715 |rozhodca = {{CHL}} Sergio Bustamante }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 7. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1544/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |góly1 = [[Isidoro Díaz|Díaz]] {{gól|12}}<br />[[Alfredo del Aguila|Del Aguila]] {{gól|29}}<br />[[Héctor Hernández|Hernández]] {{gól|90|pen.}} |góly2 = [[Václav Mašek|Mašek]] {{gól|1}} |štadión = [[Estadio Sausalito]], [[Viña del Mar]] |divákov = 10 648 |rozhodca = {{CHE}} [[Gottfried Dienst]] }} === Skupina 4 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=165|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GAv|Gólový primer}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|[[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] {{HUN|f|0}} |3||2||1||0||8||2||4.00||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{ENG|f|1}} |3||1||1||1||4||3||1.33||'''3''' |- |align="left"|[[Súbor:Flag of Argentina (civil).svg|22px]] {{ARG|f|0}} |3||1||1||1||2||3||0.67||'''3''' |- |align="left"|[[Súbor:Flag of Bulgaria (1948-1967).svg|22px]] {{BGR|f|0}} |3||0||1||2||1||7||0.14||'''1''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 30. máj 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{ARG|f|0}} [[Súbor:Flag of Argentina (civil).svg|22px]] |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1447/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1948-1967).svg|22px]] {{BGR|f|0}} |góly1 = [[Héctor Facundo|Facundo]] {{gól|4}} |štadión = [[Estadio El Teniente]], [[Rancagua]] |divákov = 7 134 |rozhodca = {{ESP}} Juan Gardeazabal }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 31. máj 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{HUN|f|0}} [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1490/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = [[Lajos Tichy|Tichy]] {{gól|17}}<br />[[Flórián Albert|Albert]] {{gól|61}} |góly2 = [[Ron Flowers|Flowers]] {{gól|60|pen.}} |štadión = [[Estadio El Teniente]], [[Rancagua]] |divákov = 7 938 |rozhodca = {{NLD}} [[Leo Horn]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 2. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1450/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Argentina (civil).svg|22px]] {{ARG|f|0}} |góly1 = [[Ron Flowers|Flowers]] {{gól|17|pen.}}<br />[[Bobby Charlton|Charlton]] {{gól|42}}<br />[[Jimmy Greaves|Greaves]] {{gól|67}} |góly2 = [[José Sanfilippo|Sanfilippo]] {{gól|81}} |štadión = [[Estadio El Teniente]], [[Rancagua]] |divákov = 9 794 |rozhodca = {{URS}} Nikolaj Latychev }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 3. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{HUN|f|0}} [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] |skóre = 6 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1470/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1948-1967).svg|22px]] {{BGR|f|0}} |góly1 = [[Flórián Albert|Albert]] {{gól|1, 6., 53.}}<br />[[Lajos Tichy|Tichy]] {{gól|8., 70}}<br />[[Ernő Solymosi|Solymosi]] {{gól|12}} |góly2 = [[Georgi Asparuhov|Asparuhov]] {{gól|64}} |štadión = [[Estadio El Teniente]], [[Rancagua]] |divákov = 7 442 |rozhodca = {{ESP}} Juan Gardeazabal }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 6. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{HUN|f|0}} [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] |skóre = 0 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1451/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Argentina (civil).svg|22px]] {{ARG|f|0}} |štadión = [[Estadio El Teniente]], [[Rancagua]] |divákov = 7 945 |rozhodca = {{PER}} Arturo Yamasaki }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 7. jún 1962 |čas = 15:00 miestneho času |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 0 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1464/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1948-1967).svg|22px]] {{BGR|f|0}} |štadión = [[Estadio El Teniente]], [[Rancagua]] |divákov = 5 700 |rozhodca = {{BEL}} Antoine Blavier }} == Vyraďovacie boje == === Pavúk === {{Play-off8 |RD1-infoA=10. jún – Arica |RD1-tím1={{URS|f|1}}|RD1-skóre1=1 |RD1-tím2='''{{CHI|f|1}}'''|RD1-skóre2='''2''' |RD1-infoB=10. jún – Viña del Mar |RD1-tím3='''{{BRA|f|1}}'''|RD1-skóre3='''3''' |RD1-tím4={{ENG|f|1}}|RD1-skóre4=1 |RD1-infoC=10. jún – Santiago |RD1-tím5={{FRG|f|1}}|RD1-skóre5=0 |RD1-tím6='''{{YUG|f|1}}'''|RD1-skóre6='''1''' |RD1-infoD=10. jún – Rancagua |RD1-tím7={{HUN|f|1|rok=1956}}|RD1-skóre7=0 |RD1-tím8='''{{TCH|f|1}}'''|RD1-skóre8='''1''' |RD2-infoA=13. jún – Santiago |RD2-tím1={{CHI|f|1}}|RD2-skóre1=2 |RD2-tím2='''{{BRA|f|1}}'''|RD2-skóre2='''4''' |RD2-infoB=13. jún – Viña del Mar |RD2-tím3={{YUG|f|1}}|RD2-skóre3=1 |RD2-tím4='''{{TCH|f|1}}'''|RD2-skóre4='''3''' |RD3-infoA=17. jún – Santiago |RD3-tím1='''{{BRA|f|1}}'''|RD3-skóre1='''3''' |RD3-tím2={{TCH|f|1}}|RD3-skóre2=1 |RD4-infoA=16. jún - Santiago |RD4-tím1='''{{CHI|f|1}}'''|RD4-skóre1='''1''' |RD4-tím2={{YUG|f|1}}|RD4-skóre2=0 }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 10. jún 1962 |čas = 14:30 miestneho času |mužstvo1 = {{CHL|f|2}} |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1474/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URS|f|1}} |góly1 = [[Leonel Sánchez|Sánchez]] {{gól|11}}<br />[[Eladio Rojas|Rojas]] {{gól|29}} |góly2 = [[Igor Chislenko|Chislenko]] {{gól|26}} |štadión = [[Estadio Carlos Dittborn]], [[Arica (mesto)|Arica]] |divákov = 17 268 |rozhodca = {{NLD}} [[Leo Horn]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 10. jún 1962 |čas = 14:30 miestneho času |mužstvo1 = {{CSK|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1525/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] {{HUN|f|0}} |góly1 = [[Adolf Scherer|Scherer]] {{gól|13}} |štadión = [[Estadio El Teniente]], [[Rancagua]] |divákov = 11 690 |rozhodca = {{URS}} Nikolaj Latychev }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 10. jún 1962 |čas = 14:30 miestneho času |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1459/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = [[Garrincha]] {{gól|31}}, {{gól|59}}<br />[[Vavá]] {{gól|53}} |góly2 = [[Gerry Hitchens|Hitchens]] {{gól|38}} |štadión = [[Estadio Sausalito]], [[Viña del Mar]] |divákov = 17 736 |rozhodca = {{FRA}} Pierre Schwinte }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 10. jún 1962 |čas = 14:30 miestneho času |mužstvo1 = {{YUG|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1511/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |góly1 = [[Petar Radaković|Radaković]] {{gól|85}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 63 324 |rozhodca = {{PER}} Arturo Yamasaki }} === Semifinále === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 13. jún 1962 |čas = 14:30 miestneho času |mužstvo1 = {{CSK|f|2}} |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1559/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{YUG|f|1}} |góly1 = [[Josef Kadraba|Kadraba]] {{gól|48}}<br />[[Adolf Scherer|Scherer]] {{gól|80}}, {{gól|84|pen.}} |góly2 = [[Dražan Jerković|Jerković]] {{gól|69}} |štadión = [[Estadio Sausalito]], [[Viña del Mar]] |divákov = 5 090 |rozhodca = {{CHE}} [[Gottfried Dienst]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 13. jún 1962 |čas = 14:30 miestneho času |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 4 – 2 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1458/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CHL|f|1}} |góly1 = [[Garrincha]] {{gól|9}}, {{gól|32}}<br />[[Vavá]] {{gól|47}}, {{gól|78}} |góly2 = [[Jorge Toro|Toro]] {{gól|42}}<br />[[Leonel Sánchez|Sánchez]] {{gól|61|pen.}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 76 500 |rozhodca = {{PER}} Arturo Yamasaki }} === Zápas o tretie miesto === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 16. jún 1962 |čas = 14:30 miestneho času |mužstvo1 = {{CHL|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1475/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{YUG|f|1}} |góly1 = [[Eladio Rojas|Rojas]] {{gól|90}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 67 000 |rozhodca = {{ESP}} Juan Gardeazabal }} === Finále === {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 1962 – Finále}} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 17. jún 1962 |čas = 14:30 miestneho času |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/results/matches/match=1463/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |góly1 = [[Amarildo Tavares da Silveira|Amarildo]] {{gól|17}}<br />[[José Ely de Miranda|Zito]] {{gól|69}}<br />[[Vavá]] {{gól|78}} |góly2 = [[Josef Masopust|Masopust]] {{gól|15}} |štadión = [[Estadio Nacional de Chile|Estadio Nacional]], [[Santiago (Čile)|Santiago]] |divákov = 68 679 |rozhodca = {{URS}} Nikolaj Latychev }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majster sveta vo futbale 1962 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Brazil (1960-1968).svg|100px|Brazília]]<br />'''[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]'''<br />'''Druhý titul''' |} == Externé odkazy == * [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=21/index.html FIFA.com] {{eng icon}} * [http://www.rsssf.com/tables/62full.html RSSSF archív] {{eng icon}} * [http://www.planetworldcup.com/CUPS/1962/wc62index.html Planet World Cup - Chile 1962] {{eng icon}} == Zdroj == {{preklad|en|1962 FIFA World Cup}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale 1962| ]] [[Kategória:Športové podujatia v Čile|Futbal]] obyvrpt81aisnf7vns2lr0scqvvnfpj Majstrovstvá sveta vo futbale 1958 0 310362 8190918 8053820 2026-04-01T17:58:35Z 321fire 115544 /* Pavúk */ Šablóna:Play-off8 8190918 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale | | názov = Världsmästerskapet i Fotboll<br />Sverige 1958 | rok = 1958 | krajina = [[Švédsko]] | logo = | popis = | mužstvá = 52 | finalisti = 16 | víťaz = {{BRA|f|1}} | počet = 1. titul | počet zápasov = 35 | počet gólov = 126 | gnz = 3,6 | návštevnosť = 919 580 | nnz = 26 274 | najlepší strelec = [[Just Fontaine]] (FRA)<br />(13 gólov) | predchádzajúci ročník = 1954 | nasledujúci ročník = 1962 }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale 1958''' boli šieste [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvá sveta]] v dejinách [[futbal]]u. Finálový turnaj sa odohral medzi [[8. jún]]om a [[29. jún]]om roku [[1958]] vo [[Švédsko|Švédsku]]. Turnaja sa zúčastnilo 16 mužstiev. Víťazom turnaja sa stala {{BRA|f|0}}, ktorá vo finále zdolala domáce {{SWE|f|0}} 5-2. V zostave majstra hral aj mladý hráč [[Pelé]], pre ktorého to bol debut na majstrovstvách sveta. == Štadióny == {| class="wikitable" |!align="center" bgcolor="#efefef" width=33%|'''Mesto''' |!align="center" bgcolor="#efefef" width=33%|'''Štadión''' |!align="center" bgcolor="#efefef" width=17%|'''Kapacita''' |!align="center" bgcolor="#efefef" width=17%|'''Postavený''' |- | [[Štokholm]] || [[Råsunda]]** || 50 000 || 1937 |- | [[Göteborg]] || [[Ullevi]]* || 50 000 ||1958 |- | [[Malmö]] || [[Štadión Malmö]]* || 30 000 || 1958 |- | [[Eskilstuna]] || [[Tunavallen]] || 20 000 || 1924 |- | [[Norrköping]] || [[Idrottsparken]]** || 20 000 || 1904 |- | [[Sandviken]] || [[Jernvallen]] || 20 000 || 1938 |- | [[Helsingborg]] || [[Olympia (štadión)|Olympia]] || 16 000 || 1898 |- | [[Borås]] || [[Ryavallen]] || 15 000 || 1941 |- | [[Halmstad]] || [[Örjans Vall]] || 15 000 || 1922 |- | [[Örebro (mesto)|Örebro]] || [[Behrn Arena|Eyravallen]] || 13 000 || 1923 |- | [[Uddevalla]] || [[Rimnersvallen]] || 12 000 || 1921 |- | [[Västerås]] || [[Arosvallen]] || 10 000 || 1932 |- |} * <nowiki>*</nowiki> Postavené pre majstrovstvá sveta ** <nowiki>**</nowiki> Rekonštruované na majstrovstvá sveta == Výsledky == === Skupina 1 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width="175"|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GAv|Gólový priemer}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |3||1||2||0||7||5||1.40||'''4''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{NIR|f|1}} |3||1||1||1||4||5||0.80||'''3''' |- |align="left"|{{CSK|f|1}} |3||1||1||1||8||4||2.00||'''3''' |- |align="left"|[[Súbor:Flag of Argentina (civil).svg|22px]] {{ARG|f|0}} |3||1||0||2||5||10||0.50||'''2''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 8. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1323/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Argentina (civil).svg|22px]] {{ARG|f|0}} |góly1 = [[Helmut Rahn|Rahn]] {{gól|32}}, {{gól|79}}<br />[[Uwe Seeler|Seeler]] {{gól|42}} |góly2 = [[Omar Oreste Corbatta|Corbatta]] {{gól|3}} |štadión = [[Štadión Malmö]], [[Malmö]] |divákov = 31 156 |rozhodca = Leafe {{ENG}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 8. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{NIR|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1421/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |góly1 = [[Wilbur Cush|Cush]] {{gól|21}} |štadión = [[Örjans Vall]], [[Halmstad]] |divákov = 10 647 |rozhodca = Seipelt {{AUT}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{ARG|f|0}} [[Súbor:Flag of Argentina (civil).svg|22px]] |skóre = 3 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1324/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{NIR|f|1}} |góly1 = [[Omar Oreste Corbatta|Corbatta]] {{gól|37|pen.}}<br />[[Norberto Menéndez|Menéndez]] {{gól|56}}<br />[[Ludovico Avio|Avio]] {{gól|60}} |góly2 = [[Peter McParland|McParland]] {{gól|4}} |štadión = [[Örjans Vall]], [[Halmstad]] |divákov = 14 174 |rozhodca = Ahlner {{SWE}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 2 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1391/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |góly1 = [[Hans Schäfer|Schäfer]] {{gól|60}}<br />[[Helmut Rahn|Rahn]] {{gól|71}} |góly2 = [[Milan Dvořák|Dvořák]] {{gól|24|pen.}}<br />[[Zdeněk Zikán|Zikán]] {{gól|42}} |štadión = [[Olympia (štadión)|Olympiastadion]], [[Helsingborg]] |divákov = 25 000 |rozhodca = Ellis {{ENG}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 15. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 2 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1389/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{NIR|f|1}} |góly1 = [[Helmut Rahn|Rahn]] {{gól|20}}<br />[[Uwe Seeler|Seeler]] {{gól|78}} |góly2 = [[Peter McParland|McParland]] {{gól|18}}, {{gól|60}} |štadión = [[Štadión Malmö]], [[Malmö]] |divákov = 21 990 |rozhodca = Campos {{PRT}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 15. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{CSK|f|2}} |skóre = 6 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1325/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Argentina (civil).svg|22px]] {{ARG|f|0}} |góly1 = [[Milan Dvořák|Dvořák]] {{gól|8}}<br />[[Zdeněk Zikán|Zikán]] {{gól|17}}, {{gól|39}}<br />[[Jiří Feureisl|Feureisl]] {{gól|68}}<br />[[Václav Hovorka|Hovorka]] {{gól|81}}, {{gól|89}} |góly2 = [[Omar Oreste Corbatta|Corbatta]] {{gól|64|pen.}} |štadión = [[Olympia (štadión)|Olympiastadion]], [[Helsingborg]] |divákov = 16 418 |rozhodca = Ellis {{ENG}} }} ==== Play-off ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 17. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{NIR|f|2}} |skóre = 2 – 1<br />(pp) |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1422/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{CSK|f|1}} |góly1 = [[Peter McParland|McParland]] {{gól|44}}, {{gól|97}} |góly2 = [[Zdeněk Zikán|Zikán]] {{gól|18}} |štadión = [[Štadión Malmö]], [[Malmö]] |divákov = 6,196 |rozhodca = Guigue {{FRA}} }} === Skupina 2 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width="175"|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GAv|Gólový primer}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{FRA|f|1}} |3||2||0||1||11||7||1.57||'''4''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{YUG|f|1}} |3||1||2||0||7||6||1.17||'''4''' |- |align="left"|{{PRY|f|1}} |3||1||1||1||9||12||0.75||'''3''' |- |align="left"|{{SCO|f|1}} |3||0||1||2||4||6||0.67||'''1''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 8. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 7 – 3 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1386/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{PRY|f|1}} |góly1 = [[Just Fontaine|Fontaine]] {{gól|24||30||67}}<br />[[Roger Piantoni|Piantoni]] {{gól|52}}<br />[[Maryan Wisnieski|Wisnieski]] {{gól|61}}<br />[[Raymond Kopa|Kopa]] {{gól|70}}<br />[[Jean Vincent|Vincent]] {{gól|83}} |góly2 = [[Florencio Amarilla|Amarilla]] {{gól|20}}, {{gól|44|pen.}}<br />[[Jorge Lino Romero|Romero]] {{gól|50}} |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 16 500 |rozhodca = Gardeazabal {{ESP}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 8. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{YUG|f|2}} |skóre = 1 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1434/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = [[AleSAUndar Petaković|Petaković]] {{gól|6}} |góly2 = [[Jimmy Murray (1933)|Murray]] {{gól|49}} |štadión = [[Arosvallen]], [[Västerås]] |divákov = 9 500 |rozhodca = Wyssling {{CHE}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{YUG|f|2}} |skóre = 3 – 2 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1388/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = [[AleSAUndar Petaković|Petaković]] {{gól|16}}<br />[[Todor Veselinović|Veselinović]] {{gól|63}}, {{gól|88}} |góly2 = [[Just Fontaine|Fontaine]] {{gól|4}}, {{gól|85}} |štadión = [[Arosvallen]], [[Västerås]] |divákov = 12 000 |rozhodca = Griffiths {{WAL}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{PRY|f|2}} |skóre = 3 – 2 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1423/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = [[Juan Agüero|Agüero]] {{gól|4}}<br />[[Cayetano Ré|Ré]] {{gól|45}}<br />[[José Parodi|Parodi]] {{gól|73}} |góly2 = [[Jackie Mudie|Mudie]] {{gól|24}}<br />[[Bobby Collins|Collins]] {{gól|74}} |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 12 000 |rozhodca = Orlandini {{ITA}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 15. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1387/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = [[Roger Piantoni|Piantoni]] {{gól|22}}<br />[[Just Fontaine|Fontaine]] {{gól|44}} |góly2 = [[Sammy Baird|Baird]] {{gól|58}} |štadión = [[Behrn Arena|Eyravallen]], [[Örebro (mesto)|Örebro]] |divákov = 13 500 |rozhodca = Brozzi {{ARG}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 15. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{PRY|f|2}} |skóre = 3 – 3 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1426/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{YUG|f|1}} |góly1 = [[José Parodi|Parodi]] {{gól|20}}<br />[[Juan Agüero|Agüero]] {{gól|52}}<br />[[Jorge Lino Romero|Romero]] {{gól|80}} |góly2 = [[Radivoje Ognjanović|Ognjanović]] {{gól|18}}<br />[[Todor Veselinović|Veselinović]] {{gól|21}}<br />[[Zdravko Rajkov|Rajkov]] {{gól|73}} |štadión = [[Tunavallen]], [[Eskilstuna]] |divákov = 12 000 |rozhodca = Macko {{CSK}} }} === Skupina 3 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width="175"|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GAv|Gólový primer}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{SWE|f|1}} |3||2||1||0||5||1||5.00||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{WAL|f|1}} |3||0||3||0||2||2||1.00||'''3''' |- |align="left"|[[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] {{HUN|f|0}} |3||1||1||1||6||3||2.00||'''3''' |- |align="left"|{{MEX|f|1}} |3||0||1||2||1||8||0.13||'''1''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 8. jún 1958 |čas = 14:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 3 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1415/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = [[Agne Simonsson|Simonsson]] {{gól|17}}, {{gól|64}}<br />[[Nils Liedholm|Liedholm]] {{gól|57|pen.}} |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 45 000 |rozhodca = Latychev {{URS}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 8. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{HUN|f|0}} [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] |skóre = 1 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1407/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{WAL|f|1}} |góly1 = [[József Bozsik|Bozsik]] {{gól|5}} |góly2 = [[John Charles|J. Charles]] {{gól|27}} |štadión = [[Jernvallen]], [[Sandviken Municipality|Sandviken]] |divákov = 20 000 |rozhodca = Codesal {{URY}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 1 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1418/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{WAL|f|1}} |góly1 = [[Jaime Belmonte|Belmonte]] {{gól|89}} |góly2 = [[Ivor Allchurch|I. Allchurch]] {{gól|32}} |štadión = [[Råsunda Stadium]], Solna |divákov = 25 000 |rozhodca = Lemesic {{YUG}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 12. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1406/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] {{HUN|f|0}} |góly1 = [[Kurt Hamrin|Hamrin]] {{gól|34}}, {{gól|55}} |góly2 = [[Lajos Tichy|Tichy]] {{gól|77}} |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 40 000 |rozhodca = Mowat {{SCO}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 15. jún 1958 |čas = 14:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 0 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1438/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{WAL|f|1}} |štadión = [[Råsunda Stadium]], Solna |divákov = 35 000 |rozhodca = Van Nuffel {{BEL}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 15. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{HUN|f|0}} [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] |skóre = 4 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1403/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = [[Lajos Tichy|Tichy]] {{gól|19}}, {{gól|46}}<br />[[Károly Sándor|Sándor]] {{gól|54}}<br />[[József Bencsics|Bencsics]] {{gól|69}} |štadión = [[Jernvallen]], [[Sandviken Municipality|Sandviken]] |divákov = 13 300 |rozhodca = Eriksson {{FIN}} }} ==== Play-off ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 17. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{WAL|f|2}} |skóre = 2 – 1 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1408/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]] {{HUN|f|0}} |góly1 = [[Ivor Allchurch|I. Allchurch]] {{gól|55}}<br />[[Terry Medwin|Medwin]] {{gól|76}} |góly2 = [[Lajos Tichy|Tichy]] {{gól|33}} |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 20 000 |rozhodca = Latychev {{URS}} }} === Skupina 4 === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width="175"|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}} !width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}} !width=20|{{tooltip|GAv|Gólový primer}} !width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}} |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{BRA|f|1}} |3||2||1||0||5||0||∞||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{URS|f|1}} |3||1||1||1||4||4||1.00||'''3''' |- |align="left"|{{ENG|f|1}} |3||0||3||0||4||4||1.00||'''3''' |- |align="left"|{{AUT|f|1}} |3||0||1||2||2||7||0.28||'''1''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 8. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 3 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1326/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{AUT|f|1}} |góly1 = [[José Altafini|Mazzola]] {{gól|37}}, {{gól|85}}<br />[[Nílton Santos]] {{gól|50}} |štadión = [[Rimnersvallen]], [[Uddevalla]] |divákov = 17 778 |rozhodca = Guigue {{FRA}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 8. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 2 – 2 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1372/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = [[Nikita Simonyan|Simonyan]] {{gól|13}}<br />[[Aleksandr Ivanov|A. Ivanov]] {{gól|56}} |góly2 = [[Derek Kevan|Kevan]] {{gól|66}}<br />[[Tom Finney|Finney]] {{gól|85|pen.}} |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 49 348 |rozhodca = Zsolt {{HUN}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1339/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 40 095 |rozhodca = Dusch {{DEU}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 11. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 2 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1332/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{AUT|f|1}} |góly1 = [[Aleksandr Ivanov|A. Ivanov]] {{gól|15}}<br />[[Valentin Kozmich Ivanov|V. Ivanov]] {{gól|62}} |štadión = [[Ryavallen]], [[Borås]] |divákov = 21 239 |rozhodca = Jorgensen {{DEN}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 15. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 2 – 2 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1327/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{AUT|f|1}} |góly1 = [[Johnny Haynes|Haynes]] {{gól|56}}<br />[[Derek Kevan|Kevan]] {{gól|74}} |góly2 = [[Karl Koller|Koller]] {{gól|15}}<br />[[Alfred Körner|Körner]] {{gól|71}} |štadión = [[Ryavallen]], [[Borås]] |divákov = 15 072 |rozhodca = Bronkhorst {{NLD}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg =loser |dátum = 15. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1344/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URS|f|1}} |góly1 = [[Vavá]] {{gól|3}}, {{gól|77}} |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 50 928 |rozhodca = Guigue {{FRA}} }} ==== Play-off ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 17. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{URS|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1373/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = [[Anatoli Ilyin|Ilyin]] {{gól|69}} |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 23 182 |rozhodca = Dusch {{DEU}} }} === Vyraďovacie boje === ==== Pavúk ==== {{Play-off8 |RD1-infoA=19. jún – Göteborg |RD1-tím1='''{{BRA|f|1}}'''|RD1-skóre1='''1''' |RD1-tím2={{WAL|f|1}}|RD1-skóre2=0 |RD1-infoB=19. jún – Norrköping |RD1-tím3='''{{FRA|f|1}}'''|RD1-skóre3='''4''' |RD1-tím4={{NIR|f|1}}|RD1-skóre4=0 |RD1-infoC=19. jún – Solna |RD1-tím5='''{{SWE|f|1}}'''|RD1-skóre5='''2''' |RD1-tím6={{URS|f|1}}|RD1-skóre6=0 |RD1-infoD=19. jún – Malmö |RD1-tím7='''{{FRG|f|1}}'''|RD1-skóre7='''1''' |RD1-tím8={{YUG|f|1}}|RD1-skóre8=0 |RD2-infoA=24. jún – Solna |RD2-tím1='''{{BRA|f|1}}'''|RD2-skóre1='''5''' |RD2-tím2={{FRA|f|1}}|RD2-skóre2=2 |RD2-infoB=24. jún – Göteborg |RD2-tím3='''{{SWE|f|1}}'''|RD2-skóre3='''3''' |RD2-tím4={{FRG|f|1}}|RD2-skóre4=1 |RD3-infoA=29. jún – Solna |RD3-tím1='''{{BRA|f|1}}'''|RD3-skóre1='''5''' |RD3-tím2={{SWE|f|1}}|RD3-skóre2=2 |RD4-infoA=28. jún - Göteborg |RD4-tím1='''{{FRA|f|1}}'''|RD4-skóre1='''6''' |RD4-tím2={{FRG|f|1}}|RD4-skóre2=3 }} ==== Štvrťfinále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 19. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 4 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1385/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{NIR|f|1}} |góly1 = [[Maryan Wisnieski|Wisnieski]] {{gól|22}}<br />[[Just Fontaine|Fontaine]] {{gól|55}}, {{gól|63}}<br />[[Roger Piantoni|Piantoni]] {{gól|68}} |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 12 000 |rozhodca = Gardeazabal {{ESP}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 19. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1437/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{URS|f|1}} |góly1 = [[Kurt Hamrin|Hamrin]] {{gól|49}}<br />[[Agne Simonsson|Simonsson]] {{gól|88}} |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 45 000 |rozhodca = Leafe {{ENG}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 19. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1345/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{WAL|f|1}} |góly1 = [[Pelé]] {{gól|66}} |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 25 000 |rozhodca = Seipelt {{AUT}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 19. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 1 – 0 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1392/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{YUG|f|1}} |góly1 = [[Helmut Rahn|Rahn]] {{gól|12}} |štadión = [[Štadión Malmö]], [[Malmö]] |divákov = 20 000 |rozhodca = Wyssling {{CHE}} }} ==== Semifinále ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 24. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 5 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1340/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{BRA|f|1}} |góly1 = [[Just Fontaine|Fontaine]] {{gól|9}}<br />[[Roger Piantoni|Piantoni]] {{gól|83}} |góly2 = [[Vavá]] {{gól|2}}<br />[[Valdir Pereira|Didi]] {{gól|39}}<br />[[Pelé]] {{gól|52}}, {{gól|64}}, {{gól|75}} |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 27 000 |rozhodca = Griffiths {{WAL}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 24. jún 1958 |čas = 19:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 1 – 3 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1390/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = [[Hans Schäfer|Schäfer]] {{gól|24}} |góly2 = [[Lennart Skoglund|Skoglund]] {{gól|32}}<br />[[Gunnar Gren|Gren]] {{gól|81}}<br />[[Kurt Hamrin|Hamrin]] {{gól|88}} |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 50 000 |rozhodca = Zsolt {{HUN}} }} ==== Zápas o tretie miesto ==== {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 28. jún 1958 |čas = 17:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 3 – 6 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1382/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = [[Hans Cieslarczyk|Cieslarczyk]] {{gól|18}}<br />[[Helmut Rahn|Rahn]] {{gól|52}}<br />[[Hans Schäfer|Schäfer]] {{gól|84}} |góly2 = [[Just Fontaine|Fontaine]] {{gól|1}}, {{gól|36}}, {{gól|78}}, {{gól|89}}<br />[[Raymond Kopa|Kopa]] {{gól|27|pen.}}<br />[[Yvon Douis|Douis]] {{gól|50}} |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 25 000 |rozhodca = Brozzi {{ARG}} }} ==== Finále ==== {{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 1958 - Finále}} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = 29. jún 1958 |čas = 15:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 5 |zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/results/matches/match=1343/report.html (zápis)] |polčas = |mužstvo2 = {{BRA|f|1}} |góly1 = [[Nils Liedholm|Liedholm]] {{gól|4}}<br />[[Agne Simonsson|Simonsson]] {{gól|80}} |góly2 = [[Vavá]] {{gól|9}}, {{gól|32}}<br />[[Pelé]] {{gól|55}}, {{gól|90}}<br />[[Mário Zagallo|Zagallo]] {{gól|68}} |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 51 000 |rozhodca = [[Maurice Guigue]] {{FRA}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majster sveta vo futbale 1958 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Brazil (1889-1960).svg|100px|Brazília]]<br />'''[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Externé odkazy == * [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=15/index.html FIFA.com] {{eng icon}} * [http://www.rsssf.com/tables/58full.html RSSSF archív] {{eng icon}} == Zdroj == {{preklad|en|1958 FIFA World Cup}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale 1958| ]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku|Futbal]] [[Kategória:1958 vo Švédsku]] 40rkd5boeolax3a6dea0zurb7z4ofa9 Rajecký hrad 0 310958 8190946 8098199 2026-04-01T19:18:23Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Súľovské vrchy]] pomocou použitia HotCat 8190946 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Rajecký hrad | native_name = | other_name = | category = hrad <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune_type = Obec | commune = [[Jasenové]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 660 | elevation_round = | lat_d =49| lat_m =06| lat_s =33 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =37| long_s =17 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = kamenné murivo <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obce Jasenové, Malá Čierna <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Žilina Region - outline map.svg | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_caption = Poloha zvyškov Rajeckého hradu v Žilinskom kraji | map1_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 --> }} '''Rajecký hrad''', resp. '''Rajec'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-09}}</ref> sú ruiny, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území obce [[Jasenové]] na ostroži severne od kopca [[Dubová (vrch v Súľovských vrchoch)|Dubová]]<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> v nadmorskej výške približne {{mnm|660|w}} Z hradu sa zachovali iba zvyšky kamenného muriva doložené archeologickým prieskumom, s náznakmi valu pomerne skromného objektu. Pred objavením kamenného muriva sa predpokladalo, že ide o predhistorické hradisko. Pôvodne sa poloha hradu Rajec predpokladala na južných svahoch kopca Dubová smerom do [[Malá Čierna|Malej Čiernej]], prípadne niekde na ostrovoch starého toku [[Rajčanka|Rajčanky]].<ref>http://www.hrady.sk/rajecky-hrad.php</ref> == Dejiny == Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1299]], no postavený bol niekedy v poslednej štvrtine 13. storočia, pretože existujú správy, že pôvodným majiteľom hrad násilne zabral v roku [[1297]] [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po jeho smrti hrad pripadol kráľovi. V rokoch 1392{{--}}1397 bol hrad záložným majetkom Kaplaniovcov.<ref>RAJEC. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Plaček | meno = Miroslav | priezvisko2 = Bóna | meno2 = Martin | prekladatelia = Daniela Marsinová | titul = Encyklopédia slovenských hradov | odkaz na titul = Encyklopédia slovenských hradov | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[SLOVART]] | rok = 2007 | isbn = 978-80-8085-287-0 | počet strán = 391 | strany = 249{{--}}250 }}</ref> Potom ho kráľ [[Žigmund Luxemburský]] dal zbúrať a opustený hrad prešiel pod správu lietavského panstva. Archeologický prieskum potvrdil existenciu kamenného objektu chráneného zemným valom s palisádou. Celkové rozmery dosahovali približne 120 x 80 metrov. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.sk/rajecky-hrad.php www.hrady.sk] * [http://jupiter.elte.hu/rajec/rajec.htm?rom=2574 Fotografie z miesta pôvodného hradu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203004210/http://jupiter.elte.hu/rajec/rajec.htm?rom=2574 |date=2014-02-03 }} {{hun icon}} {{Súľovské vrchy}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Jasenové]] [[Kategória:Stavby v okrese Žilina]] [[Kategória:Súľovské vrchy]] k3x0rw9v38fn4g5o53ztz6jvt46a5su 8190960 8190946 2026-04-01T19:37:31Z Pe3kZA 39673 /* Dejiny */ wl. 8190960 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Rajecký hrad | native_name = | other_name = | category = hrad <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune_type = Obec | commune = [[Jasenové]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 660 | elevation_round = | lat_d =49| lat_m =06| lat_s =33 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =37| long_s =17 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = kamenné murivo <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obce Jasenové, Malá Čierna <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Žilina Region - outline map.svg | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_caption = Poloha zvyškov Rajeckého hradu v Žilinskom kraji | map1_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 --> }} '''Rajecký hrad''', resp. '''Rajec'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-09}}</ref> sú ruiny, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území obce [[Jasenové]] na ostroži severne od kopca [[Dubová (vrch v Súľovských vrchoch)|Dubová]]<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> v nadmorskej výške približne {{mnm|660|w}} Z hradu sa zachovali iba zvyšky kamenného muriva doložené archeologickým prieskumom, s náznakmi valu pomerne skromného objektu. Pred objavením kamenného muriva sa predpokladalo, že ide o predhistorické hradisko. Pôvodne sa poloha hradu Rajec predpokladala na južných svahoch kopca Dubová smerom do [[Malá Čierna|Malej Čiernej]], prípadne niekde na ostrovoch starého toku [[Rajčanka|Rajčanky]].<ref>http://www.hrady.sk/rajecky-hrad.php</ref> == Dejiny == Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1299]], no postavený bol niekedy v poslednej štvrtine 13. storočia, pretože existujú správy, že pôvodným majiteľom hrad násilne zabral v roku [[1297]] [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po jeho smrti hrad pripadol kráľovi. V rokoch 1392{{--}}1397 bol hrad záložným majetkom Kaplaniovcov.<ref>RAJEC. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Plaček | meno = Miroslav | priezvisko2 = Bóna | meno2 = Martin | prekladatelia = Daniela Marsinová | titul = Encyklopédia slovenských hradov | odkaz na titul = Encyklopédia slovenských hradov | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[SLOVART]] | rok = 2007 | isbn = 978-80-8085-287-0 | počet strán = 391 | strany = 249{{--}}250 }}</ref> Potom ho kráľ [[Žigmund Luxemburský]] dal zbúrať a opustený hrad prešiel pod správu [[Lietava (hrad)|lietavského panstva]]. Archeologický prieskum potvrdil existenciu kamenného objektu chráneného zemným valom s palisádou. Celkové rozmery dosahovali približne 120 x 80 metrov. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.sk/rajecky-hrad.php www.hrady.sk] * [http://jupiter.elte.hu/rajec/rajec.htm?rom=2574 Fotografie z miesta pôvodného hradu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203004210/http://jupiter.elte.hu/rajec/rajec.htm?rom=2574 |date=2014-02-03 }} {{hun icon}} {{Súľovské vrchy}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Jasenové]] [[Kategória:Stavby v okrese Žilina]] [[Kategória:Súľovské vrchy]] drzwi9iqu2iz332ij8j53uvoq1qrurf Players Tour Championship 2010/2011 – Turnaj 1 0 321219 8190822 6143923 2026-04-01T13:49:08Z 321fire 115544 /* Finále */ zmena pavúkovej šablóny - tá pôvodná už nefunguje 8190822 wikitext text/x-wiki '''Players Tour Championship Turnaj 1''' bol prvý [[snooker|snookrový]] turnaj v rámci série [[Players Tour Championship]] v sezóne 2010/2011. Konal sa 25. - 27. júna vo [[World Snooker Academy]] v [[Sheffield]]e. Zúčastnilo sa 73 profesionálov a 77 amatérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Players Tour Championship One - Full Line-Up | url = http://www.worldsnooker.com/PTC1_news(Players_Tour_Championship_One__Full_LineUp)-2316.htm?tid=166 | dátum prístupu = 2010-06-27 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> Vo finále nakoniec vyhral [[Mark Williams]], ktorý v extrémne krátkom čase porazil [[Stephen Maguire|Stephena Maguira]] 4-0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Williams Takes First PTC Title | url = http://www.worldsnooker.com/PTC1_news(Williams_Takes_First_PTC_Title)-2338.htm?tid=166 | dátum prístupu = 2010-06-28 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Výhra == * Víťaz: £10 000 * Finalista: £5 000 * Semifinalisti: £2 500 * Štvrťfinalisti: £1 500 * Osemfinalisti: £1 000 * Posledných 32: £600 * Posledných 64: £200 <ref name=snooker/> == Body do rebríčka == Profesionálnym hráčom boli ponúknuté aj body do rebríčka Main Tour: * Víťaz: 2 000 * Finalista: 1 600 * Semifinalisti: 1 280 * Štvrťfinalisti: 1 000 * Osemfinalisti: 760 * Posledných 32: 560 * Posledných 64: 360 <ref name=snooker>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Prize Money and Ranking Points | url = http://www.worldsnooker.com/ptc1_money.htm?tid=166 | dátum prístupu = 2010-06-27 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Predkvalifikácia == * Greg Davis 4-0* David Gray * Craig Steadman 1-4 Aditya Mehta * Mitchell Travis 2-4 Sam Craigie * Chen Zhe 3-4 Stephen Ormerod * David Craggs 4-0 Jamie Walker * Charlie Walters 2-4 Stephen Craigie * Kamran Ashraf 4-2 Richard Somauroo * Mark Miller 0-4 Shahrukh Nasir * Jake Nicholson 1-4 Jordan Brown * Robert Redmond 4-0 Jack Culligan * Sam Harvey 0-4 Shaun Parkes * Nick Jennings 4-1 Stephen Groves * Damian Wilkes 1-4 Andrew Norman * Martin O'Donnell 4-2 Jeff Cundy * Alex Davies 3-4 Michal Zielinski * Ryan Clark 0-4 Hugh Abernethy * Oliver Brown 0-4 Andy Lee * Michael Wild 4-1 James Silverwood * Jordan Rimmer 0-4 Daniel Wells * Marc Davis 4-0* Ejler Hame * James Cahill 0-4 Ashik Nathwani * Jamie Brown 0-4 Stuart Carrington<ref name=vysledky>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-Snooker | titul = 2010 PTC 1 Scores and Results | url = http://www.global-snooker.com/2010-PTC-1-Scores-and-Results.asp | dátum prístupu = 2010-06-27 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> V zápasoch označených * sa súper nezúčastnil == Turnajový pavúk == === Finále === {{Play-off8 | RD1-tím1={{ENG}} Ronnie O’Sullivan | RD1-skóre1=0 | RD1-tím2={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD1-skóre2='''4''' | RD1-tím3={{ENG}} Barry Pinches | RD1-skóre3=3 | RD1-tím4={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD1-skóre4='''4''' | RD1-tím5={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD1-skóre5='''4''' | RD1-tím6={{ENG}} Joe Jogia | RD1-skóre6=2 | RD1-tím7={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD1-skóre7='''4''' | RD1-tím8={{ENG}} Tom Ford | RD1-skóre8=2 | RD2-tím1={{ENG}} Jamie Cope | RD2-skóre1=3 | RD2-tím2={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD2-skóre2='''4''' | RD2-tím3={{HKG}} Marco Fu | RD2-skóre3=1 | RD2-tím4={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD2-skóre4='''4''' | RD3-tím1={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-tím2={{SCO}} Stephen Maguire | RD3-skóre2=0 }} === Horná polovica === ==== Sekcia 1 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{WAL}} Andrew Pagett | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} David Bailey | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} David Grace | RD1-score06=2 | RD1-seed07= | RD1-team07={{WAL}} Ryan Day | RD1-score07=3 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Michael Wasley''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Chris Norbury | RD1-score10=1 | RD1-seed11= | RD1-team11={{NIR}} '''Joe Swail''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12= James Hill | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{BRA}} '''Igor Figueiredo''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14= Lee Farebrother | RD1-score14=1 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Jimmy Michie''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16= Paul Metcalf | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{WAL}} Dominic Dale | RD2-score02=0 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Michael Wasley | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{NIR}} Joe Swail | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07={{BRA}} '''Igor Figueiredo''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Jimmy Michie | RD2-score08=3 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Mark Selby | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{BRA}} Igor Figueiredo | RD3-score04=2 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{WAL}} Matthew Stevens | RD4-score02=1 }} ==== Sekcia 2 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Danny Douane | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Ben Woollaston''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Adam Duffy | RD1-score04=2 | RD1-seed05= | RD1-team05={{WAL}} '''Jamie Jones''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{SCO}} James McGouran | RD1-score06=2 | RD1-seed07= | RD1-team07={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Sam Baird | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10= Gareth Greene | RD1-score10=1 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Kyren Wilson''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{SCO}} James McBain | RD1-score12=3 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} Jamie O'Neill | RD1-score13=1 | RD1-seed14= | RD1-team14= '''Ben Harrison''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16= Sam Thistlewhite | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Peter Lines | RD2-score01=3 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Ben Woollaston''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{WAL}} '''Jamie Jones''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{NIR}} Gerard Greene | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Kyren Wilson | RD2-score06=3 | RD2-seed07= | RD2-team07= Ben Harrison | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Ben Woollaston | RD3-score01=3 | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} '''Jamie Jones''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Jimmy White | RD3-score03=1 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{WAL}} Jamie Jones | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 3 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{CHN}} Zhang Anda | RD1-score01=0 | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{MLT}} '''Tony Drago''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04= Ian Glover | RD1-score04=3 | RD1-seed05= | RD1-team05={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{PAK}} Shokat Ali | RD1-score06=2 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Peter Ebdon''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{POL}} Krzysztof Wrobel | RD1-score08=0 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Jack Lisowski | RD1-score09=3 | RD1-seed10= | RD1-team10={{CHN}} '''Liu Chuang''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Adam Wicheard | RD1-score12=3 | RD1-seed13= | RD1-team13={{SCO}} '''Alan McManus''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14= Ian Burns | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16= Marcin Nitschke | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{MLT}} Tony Drago | RD2-score02=2 | RD2-seed03= | RD2-team03={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Peter Ebdon | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{CHN}} Liu Chuang | RD2-score05=3 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{SCO}} Alan McManus | RD2-score07=2 | RD2-seed08= | RD2-team08={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Alfie Burden | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{SCO}} Anthony McGill | RD3-score04=2 | RD4-seed01= | RD4-team01={{SCO}} Marcus Campbell | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 4 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Liam Highfield''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02= Zak Surety | RD1-score02=3 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{WAL}} Jak Jones | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Paul Davison''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{DEU}} Patrick Einsle | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Robert Milkins | RD1-score07=3 | RD1-seed08= | RD1-team08={{CHN}} '''Liu Song''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Jimmy Robertson | RD1-score09=2 | RD1-seed10= | RD1-team10={{CHN}} '''Xiao Guodong''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12= Craig Barber | RD1-score12=3 | RD1-seed13= | RD1-team13={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14= Marc Harman | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}}'''Mark Joyce''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Robbie Williams | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Liam Highfield | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Paul Davison''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{CHN}} Liu Song | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{CHN}} '''Xiao Guodong''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Matthew Selt | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Mark Joyce | RD2-score08=2 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Paul Davison | RD3-score02=2 | RD3-seed03= | RD3-team03={{CHN}} Xiao Guodong | RD3-score03=2 | RD3-seed04= | RD3-team04={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Judd Trump | RD4-score01=0 | RD4-seed02= | RD4-team02={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD4-score02='''4''' }} === Dolná polovica === ==== Sekcia 5 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} Shaun Murphy | RD1-score01=3 | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} '''Mitchell Mann''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04= Nisar Ahmed Safuddin | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Lee Spick | RD1-score06=1 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Rory McLeod''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08= Olivier Vandedoheede | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{BEL}} Luca Brecel | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Andy Hicks''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Kuldesh Johal | RD1-score12=3 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} Ian McCulloch | RD1-score13=1 | RD1-seed14= | RD1-team14= '''Allan Taylor''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{SCO}} '''Graeme Dott''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{POL}} Adam Stefanow | RD1-score16=0 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Mitchell Mann | RD2-score01=3 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Rory McLeod | RD2-score04=0 | RD2-seed05= | RD2-team05={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Andy Hicks | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07= '''Allan Taylor''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{SCO}} Graeme Dott | RD2-score08=2 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Andrew Higginson | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04= Allan Taylor | RD3-score04=1 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Stephen Lee | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 6 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Nigel Bond''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02= Gavin Buller | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{SCO}} '''Jamie Burnett''' | RD1-score03=4 | RD1-seed04= | RD1-team04= Jamie Rhys Clarke | RD1-score04=2 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Greg Davis | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Mike Dunn''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{IND}} Aditya Mehta | RD1-score08=2 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Adrian Gunnell''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Sam Craigie | RD1-score10=1 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Mark King''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Stephen Ormerod | RD1-score12=2 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Joe Jogia''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} David Craggs | RD1-score14=1 | RD1-seed15= | RD1-team15={{NIR}} '''Patrick Wallace''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Stephen Craigie | RD1-score16=2 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Nigel Bond''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{SCO}} Jamie Burnett | RD2-score02=0 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Mike Dunn | RD2-score04=2 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Adrian Gunnell | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Mark King''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Joe Jogia''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{NIR}} Patrick Wallace | RD2-score08=3 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Nigel Bond''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Martin Gould | RD3-score02=1 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Mark King | RD3-score03=1 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Joe Jogia''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Nigel Bond | RD4-score01=1 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Joe Jogia''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 7 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Justin Astley''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02= Komran Ashraf | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Matthew Couch''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04= Sharrukh Nasir | RD1-score04=2 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} Anthony Hamilton | RD1-score05=1 | RD1-seed06= | RD1-team06={{NIR}} '''Jordan Brown''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{IRL}} Robert Redmond | RD1-score08=3 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Shaun Parkes | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} David Gilbert | RD1-score11=2 | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} '''Nick Jennings''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} Simon Bedford | RD1-score13=2 | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} '''Andrew Norman''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Martin O'Donnell | RD1-score16=0 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Justin Astley | RD2-score01=3 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Matthew Couch''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{NIR}} Jordan Brown | RD2-score03=1 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Nick Jennings | RD2-score06=1 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Andrew Norman | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Matthew Couch | RD3-score01=3 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Stuart Bingham | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Mark Davis | RD4-score01=3 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 8 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{NOR}} '''Kurt Maflin''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{POL}} Michal Zielinski | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04= Hugh Abernethy | RD1-score04=3 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Andy Lee | RD1-score06=3 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Dave Harold''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08= Michael Wild | RD1-score08=3 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Michael Holt | RD1-score09=2 | RD1-seed10= | RD1-team10={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12= Marc Davis | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14= Ashik Nathwani | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Stuart Carrington | RD1-score16=2 | RD2-seed01= | RD2-team01={{NOR}} Kurt Maflin | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Ricky Walden | RD2-score03=0 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Dave Harold''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{IRL}} Fergal O'Brien | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07={{BEL}} Bjorn Haneveer | RD2-score07=0 | RD2-seed08= | RD2-team08={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Dave Harold | RD3-score02=2 | RD3-seed03= | RD3-team03={{WAL}} Daniel Wells | RD3-score03=1 | RD3-seed04= | RD3-team04={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Barry Hawkins | RD4-score01=3 | RD4-seed02= | RD4-team02={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD4-score02='''4''' }}<ref name=vysledky/> == Hry nad 100 bodov == * 147 [[Kurt Maflin]] * 141, 129 [[Mark Selby]] * 138, 118 [[Tony Drago]] * 137, 129, 124, 124, 114 [[Stephen Maguire]] * 136 [[Jordan Brown]] * 136 [[Dave Harold]] * 134 [[Jamie Jones]] * 134, 130 [[Anthony McGill]] * 133 [[Joe Jogia]] * 129, 103 [[Tom Ford]] * 129, 108 [[Andrew Higginson]] * 124 [[Fergal O'Brien]] * 122 [[Ronnie O’Sullivan]] * 121 [[Andrew Norman]] * 119 [[Marco Fu]] * 117 [[Alan McManus]] * 115 [[Patrick Wallace]] * 114 [[Michal Zielinski]] * 112, 102, 100, 100 [[Jamie Cope]] * 111 [[Judd Trump]] * 110, 100 [[Hugh Abernethy]] * 109, 109 [[Stephen Lee]] * 107 [[Daniel Wells]] * 106 [[Stuart Bingham]] * 106 [[Jimmy Robertson]] * 104 [[Nick Jennings]] * 104 [[Peter Ebdon]] * 103 [[Jamie Burnett]] * 101 [[Rory McLeod]] * 101 [[Mike Dunn]] * 101 [[Alfie Burden]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-Snooker | titul = 2010 PTC Centuries | url = http://www.global-snooker.com/2010-PTC-Centuries.asp | dátum prístupu = 2010-06-27 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Referencie == <references/> [[Kategória:Players Tour Championship 2010/2011|Turnaj 1]] [[sv:Players Tour Championship 2010/2011#Players Tour Championship 1]] htkkrvg34uhn0lp1racoa1w1w0nmegs Players Tour Championship 2010/2011 – Turnaj 2 0 321538 8190824 6143924 2026-04-01T13:50:25Z 321fire 115544 /* Finále */ zmena pavúkovej šablóny - tá pôvodná už nefunguje 8190824 wikitext text/x-wiki '''Players Tour Championship Turnaj 2''' bol druhý [[snooker|snookrový]] turnaj v rámci série [[Players Tour Championship]] v sezóne 2010/2011. Konal sa 8. - 11. júla vo [[World Snooker Academy]] v [[Sheffield]]e. Zúčastnilo sa 81 profesionálov a 83 amatérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Bumper Field For PTC2 | url = http://www.worldsnooker.com/PTC2_news(Bumper_Field_For_PTC2)-2346.htm?tid=184 | dátum prístupu = 2010-06-27 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> Vyhral [[Mark Selby]], ktorý vo finále porazil [[Barry Pinches|Barryho Pinchesa]] 4-3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Selby Shines As Barry Feels The Pinch | url = http://www.worldsnooker.com/PTC2_news(Selby_Shines_As_Barry_Feels_The_Pinch)-2385.htm?tid=184 | dátum prístupu = 2010-07-12 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Výhra == * Víťaz: £10 000 * Finalista: £5 000 * Semifinalisti: £2 500 * Štvrťfinalisti: £1 500 * Osemfinalisti: £1 000 * Posledných 32: £600 * Posledných 64: £200 <ref name=snooker/> == Body do rebríčka == Profesionálnym hráčom boli ponúknuté aj body do rebríčka Main Tour: * Víťaz: 2 000 * Finalista: 1 600 * Semifinalisti: 1 280 * Štvrťfinalisti: 1 000 * Osemfinalisti: 760 * Posledných 32: 560 * Posledných 64: 360 <ref name=snooker>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Prize Money and Ranking Points | url = http://www.worldsnooker.com/ptc2_money.htm?tid=184 | dátum prístupu = 2010-06-27 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Predkvalifikácia == * 01. '''Lee Spick 4'''-1 Shaun Parkes * 02. '''Paul Metcalf 4'''-2 Raymond Fry * 03. Tony Knowles 2-'''4 Mitchell Travis''' * 04. '''Chen Zhe 4'''-2 Shahrukh Nasir * 05. Kamran Ashrat 1-'''4 David Gray''' * 06. '''James Brown 4'''-1 James Silverwood * 07. William Thomson 1-'''4 Charlie Walters''' * 08. '''Craig Steadman 4'''-0 Rogelio Esteiro * 09. Callum Downing 0-'''4 Stephen Craigie''' * 10. '''Jake Nicholson 4'''-2 Jim Buck * 11. '''Joel Walker 4'''-0 Callum Lloyd * 12. '''Robbie Williams 4'''-2 Stephen Ormerod * 13. Ejler Hame 0-'''4 Alex Davies''' * 14. '''Adam Duffy 4'''-1 James Hill * 15. '''Ali O'Baidly 4'''-0* Yu De Lu * 16. '''Jamie Burrett 4'''-2 Abdulrahman Quari * 17. Ashik Nathwani 1-'''4 Samuel Thistlewhite''' * 18. '''Lee L. Farebrother 4'''-2 Terry Challenger * 19. '''Jamie Rhys Clarke 4'''-0 Ahmad Saif * 20. Stephen Groves 3-'''4 Jamie Walker''' * 21. Andy Lee 0-'''4 Alex Taubman''' * 22. Farakh Ajaib 3-'''4 Shokat Ali''' * 23. '''Robert Valiant 4'''-2 Gavin Buller * 24. '''David Grace 4'''-3 David Portman * 25. Sam Craigie 3-'''4 Danny Douane''' * 26. '''Sam Baird 4'''-1 Mohanna O'Baidly * 27. '''Ian Glover 4'''-3 Jack Culligan * 28. Jordan Rimmer 1-'''4 James McGouran''' * 29. Oliver Brown 0-'''4 Sam Harvey''' * 30. '''Craig Barber 4'''-2 Marc Harman * 31. Jason Stockton 0-'''4 Chris Norbury''' * 32. '''Michael Wild 4'''-2 Mark J. Miller * 33. '''Ian Burns 4'''-0* Hugh Abernethy * 34. '''Damian Wilkes 4'''-3 Jett Cundy * 35. '''Stuart Carrington 4'''-0 Yahya Seedat * 36. '''Greg Davis 4'''-3 Martin O'Donnell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 Players Tour Championship Event 2 Amateur Results | url = http://www.global-snooker.com/2010-Players-Tour-Championship-Event-2-Amateur-Results.asp | dátum prístupu = 2010-07-11 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> V zápasoch označených * sa súper nezúčastnil == Turnajový pavúk == === Finále === {{Play-off8 | RD1-tím1={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD1-skóre1='''4''' | RD1-tím2={{ENG}} Jimmy Robertson | RD1-skóre2=2 | RD1-tím3={{WAL}} Andrew Pagett | RD1-skóre3=2 | RD1-tím4={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD1-skóre4='''4''' | RD1-tím5={{ENG}} Stuart Bingham | RD1-skóre5=2 | RD1-tím6={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD1-skóre6='''4''' | RD1-tím7={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD1-skóre7='''4''' | RD1-tím8={{SCO}} Anthony McGill | RD1-skóre8=3 | RD2-tím1={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-tím2={{HKG}} Marco Fu | RD2-skóre2=2 | RD2-tím3={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD2-skóre3='''4''' | RD2-tím4={{NIR}} Gerard Greene | RD2-skóre4=1 | RD3-tím1={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-tím2={{ENG}} Barry Pinches | RD3-skóre2=3 }} === Horná polovica === ==== Sekcia 1 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Michael Holt | RD1-score02=3 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{WAL}} Michael White | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Mike Dunn''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Robert Milkins | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Mark Joyce''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Anthony Hamilton | RD1-score08=2 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Rod Lawler | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} Peter Ebdon | RD1-score11=2 | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{CHN}} '''Liu Chuang''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Reanne Evans | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Ben Harrison''' | RD1-score15='''v''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Ian McCulloch | RD1-score16=- | RD2-seed01= | RD2-team01={{WAL}} Mark Williams | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Mike Dunn | RD2-score03=1 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Mark Joyce''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Shaun Murphy | RD2-score06=1 | RD2-seed07= | RD2-team07={{CHN}} '''Liu Chuang''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Ben Harrison | RD2-score08=0 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Mark Joyce | RD3-score02=1 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{CHN}} Liu Chuang | RD3-score04=0 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Mark Davis | RD4-score01=1 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 2 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} Ben Woollaston | RD1-score01=2 | RD1-seed02= | RD1-team02={{NIR}} '''Dermot McGlinchey''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{WAL}} Jack Jones | RD1-score04=2 | RD1-seed05= | RD1-team05={{MLT}} Tony Drago | RD1-score05=1 | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Andy Hicks''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Simon Bedford | RD1-score08=2 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Joe Jogia''' | RD1-score09='''v''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{IRL}} Ken Doherty | RD1-score10=- | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Liam Highfield''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Adam Wicheard | RD1-score12=3 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Divid Gilbert | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} Justin Astley | RD1-score15=0 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''Joe Perry''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{NIR}} Dermot McGlinchey | RD2-score01=1 | RD2-seed02= | RD2-team02={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Andy Hicks | RD2-score04=2 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Joe Jogia | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Liam Highfield''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Joe Perry | RD2-score08=1 | RD3-seed01= | RD3-team01={{SCO}} Marcus Campbell | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Liam Highfield''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Judd Trump | RD3-score04=2 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Liam Highfield | RD4-score02=1 }} ==== Sekcia 3 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} Nigel Bond | RD1-score01=2 | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} '''Stuart Pettman''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Jack Lisowski | RD1-score04=3 | RD1-seed05= | RD1-team05={{WAL}} '''Jamie Jones''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{WAL}} Paul Davies | RD1-score06=1 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Andrew Norman | RD1-score07=2 | RD1-seed08= | RD1-team08={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Michael Wasley''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{SCO}} James McBain | RD1-score10=3 | RD1-seed11= | RD1-team11={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{WAL}} Ryan Day | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} Barry Hawkins | RD1-score13=3 | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} '''Allister Carter''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} David Bailey | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Stuart Pettman | RD2-score01=3 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{WAL}} Jamie Jones | RD2-score03=2 | RD2-seed04= | RD2-team04={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Michael Wasley''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{BEL}} Bjorn Haneveer | RD2-score06=1 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Allister Carter | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Stephen Lee | RD3-score01=3 | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Michael Wasley | RD3-score03=1 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Peter Lines | RD4-score02=1 }} ==== Sekcia 4 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{WAL}} Dominic Dale | RD1-score01=2 | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} '''Jamie O'Neill''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{SCO}} '''Alan McManus''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{DEU}} Patrick Einsle | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{NIR}} Patrick Wallace | RD1-score05=1 | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} '''Kuldesh Johal''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{CHN}} Zhang Anda | RD1-score08=0 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Matthew Couch | RD1-score09=3 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Lee Spick''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Rory McLeod''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Paul Metcalf | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Mitchell Travis | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Nick Jennings''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{CHN}} Chen Zhe | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Jamie O'Neill | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{SCO}} '''Alan McManus''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Kuldesh Johal''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Matthew Selt | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Lee Spick | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Rory McLeod''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Nick Jennings | RD2-score08=3 | RD3-seed01= | RD3-team01={{SCO}} '''Alan McManus''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Kuldesh Johal | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Rory McLeod | RD3-score03=0 | RD3-seed04= | RD3-team04={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{SCO}} Alan McManus | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD4-score02='''4''' }} === Dolná polovica === ==== Sekcia 5 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} David Gray | RD1-score02=2 | RD1-seed03= | RD1-team03={{SCO}} '''Graeme Dott''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{AUS}} James Brown | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{NIR}} '''Joe Swail''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Charlie Walters | RD1-score06=2 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Craig Steadman | RD1-score08=2 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Jimmy White | RD1-score09=3 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Stephen Craigie''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{NOR}} '''Kurt Maflin''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Jake Nicholson | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Joel Walker | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{BRA}} '''Igor Figuierado''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Robbie Williams | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{SCO}} Graeme Dott | RD2-score02=3 | RD2-seed03= | RD2-team03={{NIR}} Joe Swail | RD2-score03=2 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Stephen Craigie''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{NOR}} Kurt Maflin | RD2-score06=0 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{BRA}} Igor Figuierado | RD2-score08=1 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Jamie Cope | RD3-score01=1 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Stephen Craigie''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Tom Ford | RD3-score04=3 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Stephen Craigie | RD4-score02=1 }} ==== Sekcia 6 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Alex Davies | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} Andrew Higginson | RD1-score03=2 | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} '''Adam Duffy''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Paul S. Davison''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{QAT}} Ali O'Baidly | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Jamie Burrett | RD1-score08=3 | RD1-seed09= | RD1-team09={{CHN}} Xiao Guo Dong | RD1-score09=- | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Samuel Thistlewhite''' | RD1-score10='''v''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Lee L. Farebrother | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{BEL}} '''Luca Brecel''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{WAL}} Jamie Rhys Clarke | RD1-score14=3 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Jamie Walker | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Adam Duffy | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Paul S. Davison''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{IRL}} Fergal O'Brien | RD2-score04=2 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Samuel Thistlewhite | RD2-score05=2 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{BEL}} Luca Brecel | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Paul S. Davison | RD3-score02=0 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Martin Gould | RD3-score04=0 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Alfie Burden | RD4-score02=1 }} ==== Sekcia 7 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Mark King''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{WAL}} Alex Taubman | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{PAK}} Shokat Ali | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Robert Valiant | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{SCO}} Jamie Burnett | RD1-score07=3 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''David Grace''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{CHN}} '''Liu Song''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Danny Douane | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Sam Baird | RD1-score12=3 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Allan Taylor''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Ian Glover | RD1-score14=3 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} Kyren Wilson | RD1-score15=2 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''James McGouran''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Mark King | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} David Grace | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{CHN}} Liu Song | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Allan Taylor | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''James McGouran''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} Matthew Stevens | RD3-score02=1 | RD3-seed03= | RD3-team03={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} James McGouran | RD3-score04=0 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Ricky Walden | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 8 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Sam Harvey | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Jimmy Michie''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Craig Barber | RD1-score04=2 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Dave Harold''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Chris Norbury | RD1-score06=2 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Adrian Gunnell | RD1-score07=1 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Michael Wild''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Ian Burns | RD1-score10=3 | RD1-seed11= | RD1-team11={{NIR}} '''Jordan Brown''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Damian Wilkes | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Mitchell Mann''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Stuart Carrington | RD1-score14=3 | RD1-seed15= | RD1-team15={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Greg Davis | RD1-score16=0 | RD2-seed01= | RD2-team01={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Jimmy Michie | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Dave Harold''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Michael Wild | RD2-score04=2 | RD2-seed05= | RD2-team05={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{NIR}} Jordan Brown | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Mitchell Mann | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Dave Harold | RD3-score02=1 | RD3-seed03= | RD3-team03={{WAL}} Daniel Wells | RD3-score03=0 | RD3-seed04= | RD3-team04={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{SCO}} Stephen Maguire | RD4-score02=0 }} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 PTC 2 Scores and Results | url = http://www.global-snooker.com/2010-Players-Tour-Championship-Event-2-Professional-Results.asp | dátum prístupu = 2010-07-11 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Hry nad 100 bodov == * 144, 138, 101 [[Judd Trump]] * 143 [[Jimmy White]] * 142, 133, 127, 125, 116, 111, 110, 102 [[Mark Selby]] * 140 [[Stephen Maguire]] * 137 [[Jamie Cope]] * 136 [[Jimmy Robertson]] * 135, 115 [[Joe Perry (snooker)|Joe Perry]] * 134 [[Tony Drago]] * 127, 110, 104, 103 [[Anthony McGill]] * 121 [[Bjorn Haneveer]] * 116, 100 [[Stuart Bingham]] * 115, 103, 102 [[Barry Pinches]] * 111 [[James McBain]] * 110 [[David Gilbert]] * 108 [[Tom Ford]] * 108, 102 [[David Gray (snooker)|David Gray]] * 106 [[Michael Wasley]] * 105 [[Paul Davison]] * 105 [[David Grace]] * 105 [[Ricky Walden]] * 104 [[Matthew Stevens]] * 102 [[Nick Jennings]] * 100 [[Lee Spick]] * 100 [[Stuart Carrington]] * 100 [[Joe Swail]] * 100 [[Gerard Greene]] * 100 [[Graeme Dott]] * 100 [[Allister Carter]] * 100 [[Patrick Wallace]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 PTC Centuries | url = http://www.global-snooker.com/2010-PTC-Centuries.asp | dátum prístupu = 2010-07-11 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Referencie == <references/> [[Kategória:Players Tour Championship 2010/2011|Turnaj 2]] [[sv:Players Tour Championship 2010/2011#Players Tour Championship 2]] qbbl4fo0hhvotic363m1ae894imhwnl Kategória:Vrchy v Súľovských vrchoch 14 322832 8190883 5983246 2026-04-01T16:28:52Z Akul59 168826 commonscat 8190883 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Súľovské vrchy]] [[Kategória:Vrchy na Slovensku|Súľovské vrchy]] ruky3n19dk60e72kow5o5iuq5ocae6s Copa América 2007 0 323744 8190926 7816470 2026-04-01T18:26:24Z 321fire 115544 /* Pavúk */ Šablóna:Play-off8 8190926 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj | názov turnaja = Copa América | rok = 2007 | iné názvy = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | usporiadateľ = Venezuela | dátum = 26. jún – 15. júl 2007 | počet tímov = 12 | počet konfederácií = 2 | počet štadiónov = 9 | počet miest = 9 | víťaz = {{BRA|f|1}} | počet víťazstiev = 8 | druhý = {{ARG|f|1}} | tretí = {{URU|f|1}} | počet zápasov = 26 | počet gólov = 86 | návštevnosť = 1050230 | najlepší strelec = {{minivlajka|Brazília}} [[Robinho]] (6 gólov) | hráč = | predchádzajúci = [[Copa América 2004|2004]] | nasledujúci = [[Copa América 2011|2011]] }} '''Copa América 2007''', slovensky tiež '''Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale 2007''', boli 42. majstrovstvá, organizované [[futbal]]ovou asociáciou [[Juhoamerická futbalová konfederácia]]. V hostiteľskej krajine [[Venezuela | Venezuele]] bolo na programe 26 zápasov v období od [[26. jún | 26. júna]] do [[15. júl | 15. júla]] roku [[2007]]. Turnaja sa zúčastnili aj tímy Mexika a USA, inak hrajúce pod hlavičkou asociácie [[CONCACAF]]. V roku 2007 získala titul Brazília a to po ôsmykrát, keď vo finále porazila Argentínu 3:0. ==Účastníci turnaja== Na turnaj automaticky postúpili reprezentácie: * {{ARG|f|1}} * {{URY|f|1}} * {{BOL|f|1}} * {{BRA|f|1}} * {{CHL|f|1}} * {{COL|f|1}} * {{ECU|f|1}} * {{MEX|f|1}} * {{PRY|f|1}} * {{PER|f|1}} * {{USA|f|1}} * {{URY|f|1}} * {{VEN|f|1}} (usporiadateľ) == Štadióny == [[Súbor:Copa América Venezuela 2007.svg|right|300px|Mesta, kde sa turnaj odohral]] {| class="wikitable" |- !Mesto !Stadion !Domací klub !Kapacita |- | [[Maturín]] | [[Estadio Monumental de Maturín]] | [[Monagas Sport Club|Monagas SC]] | 52,000 |- | [[San Cristóbal, Táchira|San Cristóbal]] | [[Estadio Polideportivo de Pueblo Nuevo]] | [[Deportivo Táchira Fútbol Club|Deportivo Táchira]] | 45,000 |- | [[Mérida, Mérida|Mérida]] | [[Estadio Metropolitano de Mérida]] | [[Estudiantes de Mérida Fútbol Club|Estudiantes de Mérida]] | 45,000 |- | [[Puerto Ordaz]] | [[Polideportivo Cachamay|Estadio Polideportivo Cachamay]] | [[Mineros de Guayana]] | 45,000 |- | [[Barquisimeto]] | [[Estadio Metropolitano de Fútbol de Lara]] | [[Union Lara]], [[Guaros de Lara]] | 40,000 |- | [[Puerto La Cruz]] | [[Estadio Olímpico Luis Ramos]] | [[Deportivo Anzoátegui]] | 40,000 |- | [[Maracaibo]] | [[Estadio José Pachencho Romero]] | [[Unión Atlético Maracaibo|UA Maracaibo]] | 40,000 |- | [[Caracas]] | [[Estadio Olímpico (Caracas)|Estadio Olímpico de la Ciudad Universitaria]] | [[Venezuela national football team|National Team]] | 40,000 |- | [[Barinas, Barinas|Barinas]] | [[Estadio Agustín Tovar]] | [[Zamora Fútbol Club|Zamora FC]] | 30,000 |- |} == Tabuľky a Výsledky == === Skupina A === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#cfc;" |style="text-align:left;"|{{VEN|f|1}} |'''5'''||3||1||2||0||4||2||+2 |- style="background:#cfc;" |style="text-align:left;"|{{PER|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||5||4||+1 |- style="background:#cfc;" |style="text-align:left;"|{{URY|f|1}} |'''4'''||3||1||0||2||1||3||-2 |- style="background:#ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{BOL|f|1}} |'''2'''||3||0||2||1||4||5||-1 |} {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:00 |dátum = [[26. jún]] [[2007]] |mužstvo1 = {{PER|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = {{gól|27}} [[Miguel Villalta]]<br />{{gól|70}} [[Juan Carlos Mariño]]<br />{{gól|88}} [[José Paolo Guerrero]] |góly2 = |štadión = [[Estadio Metropolitano de Mérida]], [[Mérida]] |divákov = 23 000 |rozhodca = [[Carlos Amarilla]] {{minivlajka|Paraguaj}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[26. jún]] [[2007]] |mužstvo1 = {{VEN|f|2}} |skóre = 2 – 2 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{BOL|f|1}} |góly1 = {{gól|20}} [[Giancarlo Maldonado]]<br />{{gól|55}} [[Ricardo David Páez]] |góly2 = {{gól|38}} [[Jaime Moreno]]<br />{{gól|84}} [[Juan Carlos Arce Justiniano]] |štadión = [[Estadio Polideportivo de Pueblo Nuevo]], [[San Cristóbal]] |divákov = 40 000 |rozhodca = [[Mauricio Reinoso]] {{minivlajka|Ekvádor}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 16:00 |dátum = [[30. jún]] [[2007]] |mužstvo1 = {{BOL|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|58}} [[Vicente Sánchez]] |štadión = [[Estadio Polideportivo de Pueblo Nuevo]], [[San Cristóbal]] |divákov = 40 000 |rozhodca = [[Baldomero Toledo]] {{minivlajka|USA}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:15 |dátum = [[30. jún]] [[2007]] |mužstvo1 = {{VEN|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PER|f|1}} |góly1 = {{gól|49}} [[Alejandro Cichero]]<br />{{gól|79}} [[Daniel Arismendi]] |góly2 = |štadión = [[Estadio Polideportivo de Pueblo Nuevo]], [[San Cristóbal]] |divákov = 40 000 |rozhodca = [[Carlos Eugênio Simon]] {{minivlajka|Brazília}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:30 |dátum = [[3. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{BOL|f|2}} |skóre = 2 – 2 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{PER|f|1}} |góly1 = {{gól|34. 85}} [[Claudio Pizarro]] |góly2 = {{gól|24}} [[Jaime Moreno]]<br />{{gól|45}} [[Jhasmani Campos]] |štadión = [[Estadio Metropolitano de Mérida]], [[Mérida]] |divákov = 40 000 |rozhodca = [[Carlos Chandía]] {{minivlajka|Čile}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[3. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{VEN|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Estadio Metropolitano de Mérida]], [[Mérida]] |divákov = 40 000 |rozhodca = [[Carlos Eugênio Simon]] {{minivlajka|Brazília}} }} ---- === Skupina B === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#cfc;" |style="text-align:left;"|{{MEX|f|1}} |'''7'''||3||2||1||0||4||1||+3 |- style="background:#cfc;" |style="text-align:left;"|{{BRA|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||4||2||+2 |- style="background:#cfc;" |style="text-align:left;"|{{CHL|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||3||5||-2 |- style="background:#ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{ECU|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||3||6||-3 |} {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:30 |dátum = [[27. jún]] [[2007]] |mužstvo1 = {{ECU|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{CHL|f|1}} |góly1 = {{gól|15}} [[Antonio Valencia]]<br />{{gól|23}} [[Cristian Benítez]] |góly2 = {{gól|20. 80}} [[Humberto Suazo]]<br />{{gól|86}} [[Carlos Villanueva]] |štadión = [[Polideportivo Cachamay]], [[Puerto Ordaz]] |divákov = 35 000 |rozhodca = [[Óscar Ruiz]] {{minivlajka|Kolumbia}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[27. jún]] [[2007]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = (0-2) |mužstvo2 = {{MEX|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|23}} [[Nery Castillo]]<br />{{gól|26}} [[Ramón Morales]] |štadión = [[Polideportivo Cachamay]], [[Puerto Ordaz]] |divákov = 40 000 |rozhodca = [[Sergio Pezzotta]] {{minivlajka|Argentína}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 16:00 |dátum = [[1. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{CHL|f|1}} |góly1 = {{gól|pen36. 84. 87}} [[Robinho]] |góly2 = |štadión = [[Estadio Monumental de Maturín]], [[Maturín]] |divákov = 52 000 |rozhodca = [[Carlos Torres]] {{minivlajka|Paraguaj}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:15 |dátum = [[1. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (s-0) |mužstvo2 = {{ECU|f|1}} |góly1 = {{gól|21}} [[Nery Castillo]]<br />{{gól|79}} [[Omar Bravo]] |góly2 = {{gól|84}} [[Édison Méndez]] |štadión = [[Estadio Monumental de Maturín]], [[Maturín]] |divákov = 52 000 |rozhodca = [[René Ortube]] {{minivlajka|Bolívia}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:30 |dátum = [[4. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CHL|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Estadio Olímpico Luis Ramos]], [[Puerto la Cruz]] |divákov = 38 000 |rozhodca = [[Carlos Amarilla]] {{minivlajka|Paraguaj}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[4. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ECU|f|1}} |góly1 = {{gól|56}} [[Robinho]] |góly2 = |štadión = [[Estadio Olímpico Luis Ramos]], [[Puerto la Cruz]] |divákov = 38 000 |rozhodca = [[Sergio Pezzotta]] {{minivlajka|Brazília}} }} ---- === Skupina C === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#cfc;" |style="text-align:left;"|{{ARG|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||9||3||+6 |- style="background:#cfc;" |style="text-align:left;"|{{PRY|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||8||2||+6 |- style="background:#ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{COL|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||3||9||-6 |- style="background:#ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{USA|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||2||8||-6 |} {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:00 |dátum = [[28. jún]] [[2007]] |mužstvo1 = {{PRY|f|2}} |skóre = 5 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{COL|f|1}} |góly1 = {{gól|30. 46. 80}} [[Roque Santa Cruz]]<br />{{gól|84. 88}} [[Salvador Cabañas]] |góly2 = |štadión = [[Estadio José Pachencho Romero]], [[Maracaibo]] |divákov = 34 500 |rozhodca = [[Jorge Larrionda]] {{minivlajka|Uruguaj}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[28. jún]] [[2007]] |mužstvo1 = {{USA|f|2}} |skóre = 4 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ARG|f|1}} |góly1 = {{gól|11. 60}} [[Hernán Crespo]]<br />{{gól|76}} [[Pablo Aimar]]<br />{{gól|84}} [[Carlos Tévez]] |góly2 = {{gól|pen 9}} [[Eddie Johnson]] |štadión = [[Estadio José Pachencho Romero]], [[Maracaibo]] |divákov = 34 500 |rozhodca = [[Carlos Chandía]] {{minivlajka|Čile}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 16:00 |dátum = [[2. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{USA|f|2}} |skóre = 1 – 3 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{PRY|f|1}} |góly1 = {{gól|35}} [[Ricardo Clark]] |góly2 = {{gól|29}} [[Édgar Barreto]]<br />{{gól|56}} [[Óscar Cardozo]]<br />{{gól|92}} [[Salvador Cabañas]] |štadión = [[Estadio Agustín Tovar]], [[Barinas]] |divákov = 28 200 |rozhodca = [[Victor Rivera]] {{minivlajka|Peru}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:15 |dátum = [[2. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{USA|f|2}} |skóre = 4 – 2 |polčas = (3-1) |mužstvo2 = {{ARG|f|1}} |góly1 = {{gól|pen 20}} [[Hernán Crespo]]<br />{{gól|34. 45}} [[Juan Román Riquelme]]<br />{{gól|91}} [[Diego Milito]] |góly2 = {{gól|pen 10}} [[Edixon Perea]]<br />{{gól|76}} [[ValenciaJaime Castrillón]] |štadión = [[Estadio José Pachencho Romero]], [[Maracaibo]] |divákov = 40 000 |rozhodca = [[Carlos Eugênio Simon]] {{minivlajka|Brazília}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 16:00 |dátum = [[5. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{USA|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{COL|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|15}} [[Jaime Castrillón]] |štadión = [[Estadio Metropolitano de Fútbol de Lara]], [[Barquisimeto]] |divákov = 37 500 |rozhodca = [[Manuel Andarcia]] {{minivlajka|Venezuela}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:15 |dátum = [[5. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{ARG|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PRY|f|1}} |góly1 = {{gól|79}} [[Javier Mascherano]] |góly2 = |štadión = [[Estadio Metropolitano de Fútbol de Lara]], [[Barquisimeto]] |divákov = 37 500 |rozhodca = [[Jorge Larrionda]] {{minivlajka|Uruguaj}} }} ---- == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 |RD1-infoA=7. júl – San Cristóbal |RD1-tím1={{VEN|f|1}}|RD1-skóre1=1 |RD1-tím2='''{{URU|f|1}}'''|RD1-skóre2='''4''' |RD1-infoB=7. júl – Puerto La Cruz |RD1-tím3={{CHI|f|1}}|RD1-skóre3=1 |RD1-tím4='''{{BRA|f|1}}'''|RD1-skóre4='''6''' |RD1-infoC=8. júl – Maturín |RD1-tím5='''{{MEX|f|1}}'''|RD1-skóre5='''6''' |RD1-tím6={{PAR|f|1}}|RD1-skóre6=0 |RD1-infoD=8. júl – Barquisimeto |RD1-tím7='''{{ARG|f|1}}'''|RD1-skóre7='''4''' |RD1-tím8={{PER|f|1}}|RD1-skóre8=0 |RD2-infoA=10. júl – Maracaibo |RD2-tím1={{URU|f|1}}|RD2-skóre1=2 <small>(4)</small> |RD2-tím2='''{{BRA|f|1}}''' <small>(pen.)</small>|RD2-skóre2='''2 <small>(5)</small>''' |RD2-infoB=11. júl – Puerto Ordaz |RD2-tím3={{MEX|f|1}}|RD2-skóre3=0 |RD2-tím4='''{{ARG|f|1}}'''|RD2-skóre4='''3''' |RD3-infoA=15. júl – Maracaibo |RD3-tím1='''{{BRA|f|1}}'''|RD3-skóre1='''3''' |RD3-tím2={{ARG|f|1}}|RD3-skóre2=0 |RD4-infoA=14. júl – Caracas |RD4-tím1={{URU|f|1}}|RD4-skóre1=1 |RD4-tím2='''{{MEX|f|1}}'''|RD4-skóre2='''3''' }} ===Štvrťfinále=== {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:00 |dátum = [[7. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{VEN|f|2}} |skóre = 1 – 4 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = {{gól|41}} [[Juan Arango]] |góly2 = {{gól|38. 90+1}} [[Diego Forlán]]<br />{{gól|64}} [[Pablo Gabriel García]]<br />{{gól|86}} [[Cristian Rodríguez]] |štadión = [[Estadio Polideportivo de Pueblo Nuevo]], [[San Cristóbal]] |divákov = 41 200 |rozhodca = [[Carlos Chandía]] {{minivlajka|Čile}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[7. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{CHL|f|2}} |skóre = 1 – 6 |polčas = (0-3) |mužstvo2 = {{BRA|f|1}} |góly1 = {{gól|76}} [[Humberto Suazo]] |góly2 = {{gól|16}} [[Juan Silveira dos Santos|Juan]]<br />{{gól|23}} [[Júlio Baptista]]<br />{{gól|27. 50}} [[Robinho]]<br />{{gól|68}} [[Josué Anunciado de Oliveira|Josué]]<br />{{gól|85}} [[Vágner Love]] |štadión = [[Estadio Olímpico Luis Ramos]], [[Puerto la Cruz]] |divákov = 38 000 |rozhodca = [[Jorge Larrionda]] {{minivlajka|Uruguaj}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 16:00 |dátum = [[8. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 6 – 0 |polčas = (3-0) |mužstvo2 = {{PRY|f|1}} |góly1 = {{gól|5 (pen.). 38}} [[Nery Castillo]]<br />{{gól|27}} [[Gerardo Torrado]]<br />{{gól|79}} [[Fernando Arce]]<br />{{gól|87 (pen.)}} [[Cuauhtémoc Blanco]]<br />{{gól|90+1}} [[Omar Bravo]] |góly2 = |štadión = [[Estadio Monumental de Maturín]], [[Maturín]] |divákov = 52 000 |rozhodca = [[Sergio Pezzotta]] {{minivlajka|Argentína}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 18:45 |dátum = [[8. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{ARG|f|2}} |skóre = 4 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PER|f|1}} |góly1 = {{gól|47. 85}} [[Juan Román Riquelme|Riquelme]]<br />{{gól|61}} [[Lionel Messi]]<br />{{gól|75}} [[Javier Mascherano]] |góly2 = |štadión = [[Estadio Metropolitano de Fútbol de Lara]], [[Barquisimeto]] |divákov = 38 800 |rozhodca = [[Carlos Eugênio Simon]] {{minivlajka|Brazília}} }} ===Semifinále=== {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[10. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 2:2<br />(4:5pk) |polčas = (1:2) |mužstvo2 = {{BRA|f|1}} |góly1 = {{gól|36}} [[Diego Forlán]]<br />{{gól|69}} [[Sebastián Abreu]] |góly2 = {{gól|13}} [[Maicon Douglas Sisenando|Maicon]]<br />{{gól|41}} [[Júlio Baptista]] |štadión = [[Estadio José Pachencho Romero]], [[Maracaibo]] |divákov = 38 100 |rozhodca = [[Óscar Ruiz]] {{minivlajka|Kolumbia}} }} {{penaltový rozstrel | bg = #FFFFFF| pk1 = [[Diego Forlán|Forlán]] [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]<br />[[Andrés Scotti|Scotti]] {{gól}}<br />[[Ignacio María González|González]] {{gól}}<br />[[Cristian Rodríguez|Rodríguez]] {{gól}}<br />[[Sebastián Abreu|Abreu]] {{gól}}<br />[[Pablo Gabriel García|García]] [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]<br />[[Diego Lugano|Lugano]] [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]| skóre = 4:5 | pk2 = {{gól}} [[Robinho]]<br />{{gól}} [[Juan Silveira dos Santos|Juan]]<br />{{gól}} [[Gilberto Silva]]<br /> [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]] [[Afonso Alves|Afonso]]<br />{{gól}} [[Diego Ribas da Cunha|Diego]]<br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]] [[Fernando Menegazzo|Fernando]]<br />{{gól}} [[Gilberto da Silva Melo|Gilberto]]}} ---- {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[11. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 0 – 3 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{ARG|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|45}} [[Gabriel Heinze]]<br />{{gól|61}} [[Lionel Messi]]<br />{{gól|65 (pen.)}} [[Juan Román Riquelme|Riquelme]] |štadión = [[Polideportivo Cachamay]], [[Puerto Ordaz]] |divákov = 41 600 |rozhodca = [[Carlos Chandía]] {{minivlajka|Čile}} }} ===Zápas o tretie miesto=== {{Futbalbox2 |bg = |čas = 20:45 |dátum = [[14. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 3 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = {{gól|36 (pen.)}} [[Cuauhtémoc Blanco]]<br />{{gól|68}} [[Omar Bravo]]<br />{{gól|76}} [[Andrés Guardado]] |góly2 = {{gól|22}} [[Sebastián Abreu]] |štadión = [[Estadio Olímpico]], [[Caracas]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Mauricio Reinoso]] {{minivlajka|Ekvádor}} }} ===Finále=== {{Futbalbox2 |bg = |čas = 17:00 |dátum = [[15. júl]] [[2007]] |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{ARG|f|1}} |góly1 = {{gól|4}} [[Júlio Baptista]]<br />{{gól|40 (vlastný)}} [[Roberto Ayala]]<br />{{gól|69}} [[Daniel Alves]] |góly2 = |štadión = [[Estadio José Pachencho Romero]], [[Maracaibo]] |divákov = 40 000 |rozhodca = [[Carlos Amarilla]] {{minivlajka|Paraguaj}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Víťaz Copa América 2007 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Brazil.svg|100px|Brazília]]<br />'''{{BRA|f}}'''<br />'''Ôsmy titul''' |} == Strelci == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-3}} ; 6 gólov * {{minivlajka | Brazília}} [[Robinho]] , 5 gólov * {{minivlajka | Argentína}} [[Juan Riquelme rímskej]] ; 4 góly * {{minivlajka | Mexiko}} [[Nery Castillo]] , 3 gólov * {{minivlajka | Argentína}} [[Hernán Crespo]] * {{minivlajka | Brazília}} [[Júlio Baptista]] * {{minivlajka | Čile}} [[Humberto Suazo]] * {{minivlajka | Mexiko}} [[Omar Bravo]] * {{minivlajka | Paraguaj}} [[Salvador Cabañas]] * {{minivlajka | Paraguaj}} [[Roque Santa Cruz]] * {{minivlajka | Uruguaj}} [[Diego Forlan]] ; 2 góly * {{minivlajka | Argentína}} [[Javier Mascherano]] * {{minivlajka | Argentína}} [[Lionel Messi]] * {{minivlajka | Bolívia}} [[Jaime Moreno]] * {{minivlajka | Kolumbia}} [[Jaime Castrillón]] * {{minivlajka | Mexiko}} [[Cuauhtémoc Blanco]] * {{minivlajka | Peru}} [[Claudio Pizarro]] * {{minivlajka | Uruguaj}} [[Sebastián Abreu]] {{stĺpce-3}} , 1 gól * {{minivlajka | Argentína}} [[Pablo Aimar]] * {{minivlajka | Argentína}} [[Gabriel Heinze]] * {{minivlajka | Argentína}} [[Diego Milito]] * {{minivlajka | Argentína}} [[Carlos Tevez]] * {{minivlajka | Bolívia}} [[Juan Carlos Arce]] * {{minivlajka | Bolívia}} [[Jhasmani Campos]] * {{minivlajka | Brazília}} [[Daniel Alves]] * {{minivlajka | Brazília}} [[Josu Anunciato de Oliveira | Josu]] * {{minivlajka | Brazília}} [[Juan Silveira dos Santos | Juan]] * {{minivlajka | Brazília}} [[Vágner Love]] * {{minivlajka | Brazília}} [[Maicon Douglas Sisenando | Maicon]] * {{minivlajka | Čile}} [[Carlos Villanueva (futbalista) | Carlos Villanueva]] * {{minivlajka | Kolumbia}} [[Edixon Perea]] * {{minivlajka | Ekvádor}} [[kresťanských Benítez]] * {{minivlajka | Ekvádor}} [[Edison Méndez]] * {{minivlajka | Ekvádor}} [[Antonio Valencia]] * {{minivlajka | Mexiko}} [[Fernando Arce]] * {{minivlajka | Mexiko}} [[Andrés Guardado]] * {{minivlajka | Mexiko}} [[Ramón Morales]] * {{minivlajka | Mexiko}} [[Gerardo Torrado]] * {{minivlajka | Paraguaj}} [[Edgar Barreto]] * {{minivlajka | Paraguaj}} [[Oscar Cardoza]] {{stĺpce-3}} , 1 gól (pokračovanie) * {{minivlajka | Peru}} [[Juana Carlosa Maríno]] * {{minivlajka | Peru}} [[José Paolo Guerrero]] * {{minivlajka | Peru}} [[Miguel Villalta]] * {{minivlajka | USA}} [[Ricardo Clark]] * {{minivlajka| USA}} [[Eddie Johnson (American futbal) | Eddie Johnson]] * {{minivlajka | Uruguaj}} [[Pablo García]] * {{minivlajka | Uruguaj}} [[Cristian Rodríguez]] * {{minivlajka | Uruguaj}} [[Vicente Sánchez]] * {{minivlajka | Venezuela}} [[Juan Arango]] * {{minivlajka | Venezuela}} [[Daniel Arismendi]] * {{minivlajka | Venezuela}} [[Alejandro Cichero]] * {{minivlajka | Venezuela}} [[Giancarlo Maldonado]] * {{minivlajka | Venezuela}} [[David Ricardo Páez]] ; Vlastný Gol * {{minivlajka | Argentína}} [[Roberto Ayala]] (v Brazílii) {{stĺpce-koniec}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Copa América 2007}} == Externé odkazy == * [http://www.copaamerica.com/?lingua=en Copa América 2007/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} {{Copa América}} [[Kategória:Copa América]] [[Kategória:Futbal v 2007]] [[Kategória:Športové podujatia vo Venezuele|Futbal]] [[Kategória:2007 vo Venezuele]] 6mrhhy5n2e4coeu37u0zg3gbafvk888 Igor Matovič 0 324062 8190860 8182894 2026-04-01T15:27:22Z ~2026-20261-72 290849 Dopísanie podstatného slova 8190860 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Politik | Meno = Igor Matovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = Igor Matovič October 2020 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Igor Matovič v roku 2020 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|19.]] | Úrad = [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]] | Začiatok obdobia = [[1. apríl]]a [[2021]] | Koniec obdobia = [[23. december|23. decembra]] [[2022]] | Predchodca = [[Eduard Heger]] | Nástupca = [[Eduard Heger]]<br><small>([[ad interim|ad interim]])</small> | Prezident = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér = [[Eduard Heger]] | Poradie2 = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|9.]] | Úrad2 = [[predseda vlády Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia2 = [[21. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia2 = [[1. apríl]] [[2021]] | Predchodca2 = [[Peter Pellegrini]] | Nástupca2 = [[Eduard Heger]] | Prezident2 = [[Zuzana Čaputová]] | Poradie3 = | Úrad3 = [[Poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[9. júl]] [[2010]] | Koniec obdobia3 = [[21. marec]] [[2020]] | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1973|05|11}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] | Alma mater = [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = Slovenská | Vierovyznanie = [[Katolicizmus|katolík]] | Rodičia = Mária Matovičová, František Matovič | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Pavlína Matovičová]] | Partnerka = | Deti = Rebeka Matovičová, Klára Matovičová | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[25. október]] [[2023]] }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]]{{#tag:ref|Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené a sám Matovič avizoval vzdanie sa titulu, aj keď tak ešte neurobil, pozri časť [[Igor Matovič#Kauza diplomovej práce|Kauza diplomovej práce]].|group=pozn}} '''Igor Matovič''' (* [[11. máj]] [[1973]], [[Trnava]])<ref name="nrsr-poslanec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Igor Matovič | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=808&CisObdobia= | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský [[politik]],plagiátor, podnikateľ, bývalý [[predseda vlády Slovenskej republiky]] (2020{{--}}2021) a bývalý podpredseda vlády a zároveň [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]] v rokoch 2021 až 2022. Od roku [[2010]] je [[poslanec|poslancom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], najskôr na kandidátnej listine [[Sloboda a Solidarita|SaS]], neskôr ako predseda ním založeného hnutia [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (predtým OĽaNO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI | odkaz na autora = | titul = Ústava Slovenskej republiky (čl. 77, ods. 2) | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701#ustavnyclanok-77.odsek-2 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.10.2020 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Štúdium == V rokoch [[1993]]{{--}}[[1998]] absolvoval [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultu managementu]] na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], odbor [[Finančný manažment]].<ref name="uk-absolvent">Igor Matovič In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200731184126/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | dátum archivácie = 2020-07-31 }}</ref> Štúdium ukončil záverečnou prácou ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty Igor Matovič ; školiteľ Jozef Komorník|url=https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-06-23|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702140636/https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum archivácie=2020-07-02}}</ref> Podľa redaktora Hospodárskych novín Tomáša Nejedlého<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tomáš Nejedlý|url=https://hnonline.sk/autori/29-tomas-nejedly|dátum vydania=|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}</ref> sa až takmer tretina diplomovej práce Igora Matoviča odvoláva na citácie a odkazy autorov [[Pavol Kárász]] st., [[Juraj Renčko]] a [[Pavol Kárász mladší|Pavol Kárász ml]]., ktorí v roku [[1997]] vydali knihu ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kárász st., Renčko, Kárász ml.|meno=Pavol, Juraj, Pavol|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru|vydanie=|vydavateľ=Inštitút liberálnych štúdií|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=80-88874-07-6|strany=67}}</ref> V roku [[2012]] Igor Matovič ako aj jeho školiteľ [[Jozef Komorník]] (1950{{--}}2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zomrel bývalý dekan Fakulty managementu UK Jozef Komorník|url=https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/zomrel-byvaly-dekan-fakulty-managementu-uk-jozef-komornik/|dátum vydania=01-07-2019|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského}}</ref> obvinenie z možného plagiátorstva odmietli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nejedlý|meno=Tomáš|titul=Diplomovka Mgr. Matoviča sa podobá na inú prácu|url=https://dennik.hnonline.sk/413841-diplomovka-mgr-matovica-sa-podoba-na-inu-pracu|dátum vydania=24-02-2012|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}</ref> === Kauza diplomovej práce === Dňa [[16. júl]]a [[2020]] Denník N zverejnil, že diplomová práca Igora Matoviča obhájená na Univerzite Komenského v roku [[1998]] obsahuje necitovaný text dvoch cudzích ekonomických publikácií. Matovič sa neskôr vyjadril, že ''„...nenapísal ani písmenko...“'' z diplomovej práce. „''Celú diplomovú prácu som dal dokopy, pospájal veci a dal som ju do počítača prepísať kamarátke''.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matovič k svojej diplomovej práci zopakoval|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/1943801/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2020-07-16}}</ref> Univerzita Komenského vydala vyhlásenie k podozrivým diplomovým prácam Matoviča aj ministra školstva [[Branislav Gröhling|Gröhlinga]], v ktorom odsúdila [[plagiát]]orstvo a aj vyhlásenia, ktoré „''dehonestujú akademickú prácu a úprimnú snahu množstva študentov a akademických pracovníkov študovať čestne.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie k medializovaným prípadom sporných kvalifikačných prác|url=https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyhlasenie-k-medializovanym-pripadom-spornych-kvalifikacnych-prac/|vydavateľ=uniba.sk|dátum prístupu=2020-07-16|jazyk=sk-SK}}</ref> [[28. júl]]a [[2020]] Univerzita Komenského potvrdila, že oponentom diplomovej práce bol Matovičov spolužiak a kamarát [[Juraj Tučný]]. Ten školu dokončil v máji 1998, formálne tak mohol byť oponentom Matovičovej práce, ktorá bola obhájená [[25. august]]a [[1998]]. Matovič bol s Tučným a jeho sestrou na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, na ktorej mal napísať aj diplomovú prácu. Akú rolu pri písaní hral Tučný nie je známe, [[Zuzana Szomolányiová]] (Tučného sestra) mala prepisovať, čo jej Matovič označil v knihách, ale „''Stopercentne mi aj niečo diktoval'',“ povedala Tučného sestra.<ref name="dennikn-oponentom-matovicovej-diplomovky">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Oponentom Matovičovej diplomovky z Chorvátska bol jeho spolužiak a kamarát | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1983652/oponentom-matovicovej-diplomovky-z-chorvatska-bol-jeho-spoluziak-a-kamarat/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2020-07-28 }}</ref> Po dvoch dňoch od odstúpenia rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo diplomovej a dizertačnej práce o manažmente v inovatívnych podnikoch,<ref name="pravda-Aschbacherova">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Rakúska ministerka Aschbacherová odstúpila pre plagiátorstvo | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/574124-rakuska-ministerka-aschbacherova-odstupila-pre-plagiatorstvo/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}</ref> ktorú odovzdala na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte]] na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave |Slovenskej technickej univerzite]],<ref name="sme-Aschbacherova">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik| meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Plagiát a zlá nemčina. Pre prácu zo Slovenska odstupuje rakúska ministerka | periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22570010/slovensko-rakusko-stu-plagiat-ascshbacherova.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}</ref> pripomenula Igorovi Matovičovi začiatkom roka [[2021]] [[Študentská rada vysokých škôl]] jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu a zároveň mu doručila aj predpripravené tlačivo na vzdanie sa titulu.<ref name="aktuality-ŠRVŠ-výzva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Študentská rada vysokých škôl vyzvala premiéra,aby sa vzdal magisterského titulu | periodikum = Aktuality | url = https://www.aktuality.sk/clanok/854667/studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> K výzve sa v ten istý deň pripojila aj [[Komunita Zastavme korupciu]]<!-- sesterská organizácia Nadácie Zastavme Korupciu -->, ktorá výzvu rozšírila o vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, medzi ktorými vyzvali okrem samotného premiéra aj [[Boris Kollár|Borisa Kollára]], [[Branislav Gröhling|Branislava Gröhlinga]], [[Petra Krištúfková|Petru Krištúfkovú]] či [[Andrej Danko|Andreja Danka]].<ref name="KZK-výzva-plagiatori">{{Citácia periodika | priezvisko = Bernátová | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | titul = Komunita Zastavme korupciu vyzýva premiéra aj ďalších politikov, aby sa vzdali titulu. Pripája sa tak k iniciatíve Študentskej rady vysokých škôl | periodikum = Nadácia zastavme korupciu | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/komunita-zastavme-korupciu-vyzyva-premiera-aj-dalsich-politikov-aby-sa-vzdali-titulu-pripaja-sa-tak-k-iniciative-studentskej-rady-vysokych-skol/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> Igor Matovič svoj sľub nesplnil, ale vyjadril sa, že titulu sa vzdá v prípade, ak sa titulu vzdá aj [[Branislav Gröhling]], ktorého práca bola taktiež označená ako plagiát.<ref name="pravda-reakcia-na-ŠRVŠ">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574227-studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> V súvislosti s diplomovou prácou predsedu parlamentu Kollára na tlačovej konferencii povedal, že chce zmeniť systém. ''„Lebo keď ho nezmeníme, budeme mať stále 20-tisíc ľudí s titulom, ktorí majú v hlave s prepáčením nasrané“'', doplnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=red, TASR|odkaz na autora=|titul=Matovič reaguje na Kollára: Môžeme dráždiť hada bosou nohou a po lete vláda skončí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://slovensko.hnonline.sk/2169260-matovic-reaguje-na-kollara-mozeme-drazdit-hada-bosou-nohou-a-po-lete-vlada-skonci|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2021-02-28}}</ref> == Podnikanie == Od roku [[1997]] mal Igor Matovič [[živnosť]] na obchodovanie, činnosti v oblasti nehnuteľností, vydavateľské činnosti a reklamu, a to pod názvom Mgr. Igor Matovič{{--}}regionPRESS (do roku [[2000]] pod názvom: Igor Matovič{{--}}TRNAVSKO); táto živnosť bola v októbri 2019 pozastavená.<ref>Mgr.Igor Matovič – regionPRESS. [https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&V=U] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230528040228/https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&V=U|date=2023-05-28}} (prístup 06.06.2020)</ref> Okrem toho v roku [[2002]] založil vydavateľstvo regionPRESS, s.r.o. (dnešný názov REGIONPRESS, s.r.o.), ktoré vydáva regionálne týždenníky na Slovensku (v roku [[2010]] ich bolo 36).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|titul=Matoviča hnevalo kupčenie pravice|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5442170/matovica-hnevalo-kupcenie-pravice.html|dátum prístupu=}}</ref> V roku [[2007]] dal prepísať podnik regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku [[Pavlína Matovičová|Pavlínu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&SID=7&P=1|vydavateľ=orsr.sk|dátum prístupu=2020-03-21}}</ref> Manželka Igora Matoviča je okrem toho od leta [[2017]] jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti [[Hotel Trnavan]], s.r.o., vlastniacej budovu bývalého ubytovacieho zariadenia.<ref>Obchodný register SR – Hotel Trnavan, s.r.o. [http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=442401&SID=7&P=1] (prístup 6.6.2020)</ref> == Volebné obdobie 2010{{--}}2012 == === Voľby 2010 === Igor Matovič kandidoval vo voľbách do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v roku [[2010]] na kandidátke strany [[Sloboda a Solidarita]] spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia ([[Erika Jurinová]], [[Jozef Viskupič]] a [[Martin Fecko]]). Strana SaS sa dostala do parlamentu so ziskom 12,14% hlasov. Vďaka preferenčným hlasom sa Igor Matovič dostal zo 150. až na 4. miesto kandidátky.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hudcovič|meno=Tomáš|titul=Skokani volieb a volebná noc|periodikum=PNky.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=HPA, s.r.o.|miesto=|dátum=2010-07-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.pnky.sk/aktuality/skokani-volieb-a-volebna-noc/|dátum prístupu=|jazyk=sk-sk}}</ref> === 20 miliónov za pád vlády === Krátko po nástupe do parlamentu Igor Matovič vyhlásil, že mu [[23. jún]]a [[2010]] ponúkli 20 miliónov eur za to, že spolu s tromi poslancami z Obyčajných ľudí pomôže odstaviť novú [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vládu Ivety Radičovej]]. ''„Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi 20 miliónov eur,“'' povedal pre denník [[SME]]. Redakcii sa ozval sám. Ponuku mu mal dať človek, s ktorým sa dobre pozná. Štvrtinu mal dostať hneď, zvyšok po vyhlásení predčasných volieb. Predseda SaS [[Richard Sulík]] to komentoval slovami ''„Viem o tom a považujem to za isté, keď to tvrdí.“''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=Matovič: Za pád vlády núkali 20 miliónov eur|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2010-06-24|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5438420/matovic-za-pad-vlady-nukali-20-milionov-eur.html|dátum prístupu=}}</ref> Tri dni po tomto vyhlásení Igor Matovič oznámil, že ho opäť navštívil ten istý kamarát, ktorý mu ponúkol „obrovský balík peňazí“ a so slzami v očiach mu povedal, že išlo o vtip a aby na políciu nič nepodával. ''„Ja si nemyslím, že bol spáchaný trestný čin. Neberiem to ako pokus o podplácanie, ale ako pokus o srandu,“'' povedal. Polícia sa podľa hovorkyne Andrey Poláčikovej začala medializovanými informáciami zaoberať. Vyšetrovanie ukázalo, že išlo iba o vtip, ako tvrdil Matovičov kamarát, a následne bolo zastavené.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Úplatok pre Matoviča? Mal to byť len žart|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-25|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://dennik.hnonline.sk/slovensko/344567-uplatok-pre-matovica-mal-to-byt-len-zart|dátum prístupu=}}</ref> === Požiadavky OĽANO === V reakcii na schválenie programového vyhlásenia vládou [[Iveta Radičová|Ivety Radičovej]] bez zahrnutia požiadaviek Obyčajných ľudí, ktoré im bolo Richardom Sulíkom údajne prisľúbené, [[28. júl]]a [[2010]] ohlásil odchod z poslaneckého klubu SaS. Následné rokovania s predsedom strany SaS viedli k dohode, kde sa [[Richard Sulík]] zaviazal k rozšíreniu programu strany SaS o tie body programu hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí a tieto body pri najbližšej aktualizácii doplniť do vládneho programu. Igor Matovič spolu so zvyšnými troma poslancami Obyčajných ľudí dal v rámci tejto dohody verejný prísľub, že zotrvajú v poslaneckom klube SaS do konca volebného obdobia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teichmanová|meno=Ladislava|titul=Obyčajní ľudia ostávajú so Sulíkom|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2010-08-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/obycajni-ludia-ostavaju-so-sulikom/193026-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koalícia si udrží väčšinu v parlamente|periodikum=eTREND.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2011-02-16|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.etrend.sk/ekonomika/koalicia-si-udrzala-vacsinu.html|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Richardom Sulíkom a odchod zo SaS === Igor Matovič pri hlasovaní podporil návrh [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]], čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu. Preto ho Richard Sulík vylúčil z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. ''„Samozrejme, že jedno nedodržanie dohody nemusí byť dôvodom na vylúčenie, no pretiekol pohár trpezlivosti. Igor nám totiž v poslednom čase stále viac a viac škodil a to len preto, aby povedal niečo, s čím sa dostane do médií... Jednoducho stačilo, aj moja ochota nechať si skákať po hlave má svoje medze.”'' napísal Richard Sulík na svojom blogu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sulík|meno=Richard|titul=Nahrávka, ktorá usvedčuje Igora Matoviča|periodikum=Slovenská politika|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2011-02-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum prístupu=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107221242/http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> ''„Sme klub slušných a čistých ľudí a zdieľame s Igorom Matovičom názor, že pán Fico je vagabund. Keď Igor Matovič nemá problém s ním hlasovať, tak je to jeho rozhodnutie. My máme problém s ním hlasovať a my máme aj problém, aby človek, ktorý nemá takýto problém, medzi nami bol,“'' ďalej zdôvodnil svoje rozhodnutie predseda strany SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=SaS vylúčila Matoviča z klubu, Most zablokoval parlament|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2011-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5760647/sas-vylucila-matovica-z-klubu-most-zablokoval-parlament.html|dátum prístupu=}}</ref> === Pád vlády Ivety Radičovej === Po roku a troch mesiacoch sa rozpadla nová pravicová vláda po hlasovaní o [[Európsky finančný stabilizačný mechanizmus|Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme]] (ESFS, známy tiež ako Euroval), s ktorým SaS nesúhlasila a ktorý nakoniec poslanci v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade]] odmietli. [[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predsedníčka vlády]] ráno [[11. október|11. októbra]] [[2011]] spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovalo iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. Za zvýšenie eurovalu a dôveru vláde nezahlasovali poslanci zo SaS, [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a traja poslanci okolo Igora Matoviča.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2011-10-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> == Volebné obdobie 2012{{--}}2016 == Do volieb do Národnej rady SR sa rozhodol Igor Matovič vstúpiť už samostatne s vlastným politickým hnutím [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti]]. === Rozpad kandidátky === Pred voľbami v roku [[2012]] zobral na kandidátku viaceré verejne známe osobnosti. Potom ako mal Matovič vyzvať svojich kolegov na kandidátke, aby spoločne s ním išli na detektor lži sa politici z [[Občianska konzervatívna strana|OKS]], [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] a niektoré nezávislé osobnosti, vrátane lídra kandidátky [[Martin Mojžiš|Martina Mojžiša]] rozhodli, že nebudú vo voľbách za hnutie Igora Matoviča kandidovať. Pridali sa k nim aj [[Eugen Korda]] či [[Štefan Bučko]]. ''„Pred týždňom som Matovičovi povedal, že ak príde s požiadavkou na detektor lži, budem to považovať za urážku ľudí, ktorých si vážim a odstúpim. Dnes dodržiavam sľub a oznamujem, že odstupujem z kandidátky,“'' povedal [[Martin Mojžiš|Mojžiš]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Predseda strany [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] [[Vladimír Palko]]: ''„Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v paneláku v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], je oplzlosť.“'' Predseda [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] [[Peter Zajac]] konštatoval, že to, čo Matovič ''„nazýva detektorom lži, sa najviac podobá previerkam za komunistov, po ktorých nasledovali čistky“''. Matovič zobral na vedomie rozhodnutie kandidátov odísť. Tvrdil, že jeho kandidátka sa nerozpadla, ale očistila a naďalej vyzýval predsedov ostatných politických strán, aby rovnako ako on išli na detektor.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koniec Matovičovej kandidátky! "Matovič zabíja svoje dieťa," tvrdí Zajac|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/201139/koniec-matovicovej-kandidatky/|dátum prístupu=}}</ref> Z kandidačnej listiny odstúpili (zoradení podľa miesta na kandidátnej listine) [[Martin Mojžiš]] (1), [[Štefan Bučko]] (2), [[Eugen Korda]] (6), [[Dagmar Babčanová]] (19) a kandidáti [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] na miestach 127 až 146. === Voľby 2012 === Hnutie OĽANO získalo vo voľbách do Národnej rady SR 218 537 hlasov, čo predstavovalo 8,55%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2020-08-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky parlamentných volieb 2012 – Voľby SME|url=https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta na kandidačnej listine. Dostal 150 242 preferenčných hlasov, vďaka čomu sa umiestnil na prvom mieste v rámci kandidačnej listiny hnutia. === Odchody poslancov z klubu OĽANO === Klub [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] počas volebného obdobia pre nezhody s Igorom Matovičom opustilo viacero poslancov. Klub mal na jeho začiatku 16 členov a postupne z neho odišla štvrtina zvolených poslancov. Bol to najväčší odchod poslancov z klubu v tomto volebnom období. Ako prvý klub opustil [[Alojz Hlina]], neskôr ho nasledovala [[Mária Ritomská]], [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]], [[Miroslav Kadúc]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Kadúc odišiel z klubu OĽANO, údajne sa chystá do #Siete|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-11-19|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/kaduc-odisiel-z-klubu-olano-udajne/166976-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> a [[Štefan Kuffa]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=OľaNO stráca konzervatívneho poslanca Štefana Kuffu. Odchádza do KDH|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303982/olano-straca-konzervativneho-poslanca-stefana-kuffu-odchadza-do-kdh/|dátum prístupu=2016-11-07}}</ref> Poslanec parlamentu [[Alojz Hlina]] z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) vystúpil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako dôvod označil skutočnosť, že zo strany Igora Matoviča bola prekročená hranica, ktorú je ochotný akceptovať. ''„Mám svoju hrdosť a dôstojnosť a ak som si dosiaľ vyprosil, aby ma niekto nazýval hanlivými výrazmi, tak ani vstupom do politiky to nie som ochotný meniť,“'' dodal. Pri odchode sa vyjadril na adresu Igora Matoviča a jeho spôsobu fungovania politickej strany nasledovne: „[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Naše Slovensko]] jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Alojz Hlina vystúpil z OĽaNO, Matovič mu nadával|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2012-10-26|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Podľa neho [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] nezvláda náročný proces približovania k demokratickým štandardom.{{Bez citácie}} === Spor s Martinom Poliačikom === V [[September|septembri]] [[2012]] v pléne Národnej rady počas fototermínu Igor Matovič vysypal poslancovi [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Martin Poliačik|Martinovi Poliačikovi]] na hlavu injekčné striekačky. Dôvodom bol podľa všetkého Poliačikov výrok v [[SME|denníku SME]] o tom, že čistý [[heroín]] je menej škodlivý ako miešaný. Matovič zároveň žiadal uvoľniť Poliačika na dlhodobo neplatené voľno, aby sa mohol venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu vyskúšať si podľa Poliačika pre ich telo neškodný heroín. ''„Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá“'', odkázal. [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda Národnej rady]] [[Pavol Paška]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]) o Matovičom návrhu hlasovať nenechal.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2012-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/6529117/matovic-vysypal-poliacikovi-na-hlavu-injekcne-striekacky.html|dátum prístupu=}}</ref> [[Martin Poliačik]] toto konanie komentoval pre televíziu [[TV JOJ|JOJ]] takto: ''„Pán Matovič by mal najprv asi vyhľadať odbornú pomoc, lebo jeho závislosť na pútaní pozornosti už prekročila akúkoľvek zdravú medzu a v prípade, že sa opäť prinavráti s dobrým duševným zdravím, tak sa môžeme o tom porozprávať“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Záznam. Matovič vysypal na Poliačika striekačky|url=https://www.noviny.sk/slovensko/107413-zaznam-matovic-vysypal-na-poliacika-striekacky|dátum vydania=2012-09-01|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=MAC TV s.r.o.}}</ref> Igor Matovič v jednej z televíznych predvolebných diskusií povedal, že sa za tento čin ospravedlnil. === Živnostenské oprávnenie{{--}}peňažný trest === Igor Matovič si v roku [[2010]] pozastavil svoje živnostenské oprávnenie, pretože [[Poslanec|poslanci]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] nesmú vyvíjať podnikateľskú činnosť. Pozastavenie živnostenského oprávnenia je však možné maximálne na obdobie 3 rokov, potom sa živnosť automaticky obnovuje. Živnostenské oprávnenie Igora Matoviča na podnikanie sa preto v roku [[2013]] obnovilo a bolo riadne zapísané v živnostenskom registri. [[Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií]] mu udelil pokutu vo výške 12-tisíc [[Euro|eur]]. Igor Matovič toto rozhodnutie napadol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]]. Líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] žiadal, aby [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] trest zrušil, lebo živnosť mal iba “na poličke”, vôbec nepodnikal, a tak vraj zákon neporušil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stupňan|meno=Igor|titul=Prvý trest pre Matoviča je na Ústavnom súde|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408547-matovic-musi-na-vybore-vysvetlit-preco-nepozastavil-zivnost/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií i pokutu vo výške šiestich mesačných platov potvrdil. Vo veci rozhodol II. senát ÚS na neverejnom zasadnutí [[2. marec|2. marca]] [[2016]] v zložení [[Ladislav Orosz]] (predseda), [[Ľudmila Gajdošíková]] a [[Lajos Mészáros]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ústavný súd rozhodol. Matovič musí zaplatiť pokutu a môže prísť o mandát|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|vydavateľ=MAFRA Slovakia a.s.|miesto=|dátum=2017-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|dátum prístupu=2017-03-06|jazyk=sk}}</ref> === Spor s Danielom Lipšicom === Vo februári [[2013]] sa Igorovi Matovičovi nepáčilo vystúpenie [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] pri prerokovávaní správy o stave vyšetrovania [[Kauza Gorila|kauzy Gorila]]. Podľa neho totiž aj Lipšic ako bývalý [[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]], resp. spravodlivosti počas [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|prvej vlády Mikuláša Dzurindu]] nesie časť viny na nedoriešení tohto prípadu. Takéto vystúpenie sa však zase nepozdávalo Lipšicovi, ktorý priamo v pléne prečítal dve SMS, ktoré mu posielal Matovič ešte v čase, keď bol podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. Z nich vyplývalo, že šéf OĽANO Daniela Lipšica povzbudzoval, aby „prebral opraty“ medzi kresťanskými demokratmi. Zároveň mu predostrel ponuku, že ak sa mu to nepodarí, má miesto v zoskupení OĽANO. Matovič tieto SMS nepoprel. Ako skonštatoval, túto ponuku mu predostrel v čase, keď mu hrozil „vyhadzov“ z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. ''„Nechcem teraz komentovať motiváciu pána Matoviča. Každý si na to môže urobiť názor sám, aby vedel, kto tu hrá divadlo“'', poznamenal [[Daniel Lipšic]] pre Aktuálne.sk.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak|meno=Ladislav|titul=Lipšic natrel Matoviča. Lanáril ho do OĽANO, dnes ho kritizuje|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2013-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220728/http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> === Spor s Radoslavom Procházkom === Novo vzniknutá strana [[Radoslav Procházka|Radoslava Procházku]] [[SIEŤ (politická strana)|Sieť]] podľa prieskumov verejnej mienky výrazne ohrozovala opozičné parlamentné strany [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[MOST – HÍD|Most-Híd]] či [[Sloboda a Solidarita|SaS]], pretože ich podpora klesla k päťpercentnej hranici zvoliteľnosti; podobne na tom bolo aj hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igora Matoviča.{{Bez citácie}} Matovič zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej Procházku obvinil, že mu núkal peniaze „na drevo“, aby mu Matovičova firma zabezpečila reklamnú kampaň pre prezidentské voľby. ''„Vyžadoval odo mňa, aby som sa priamo podieľal na nelegálnom financovaní jeho kampane“'', tvrdil Matovič. Procházka údajne mal záujem o reklamu v hodnote 17 200 [[Euro|eur]] vrátane [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]]. Matovič priznal, že svoje vyhlásenia nevie dokázať.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič obvinil Procházku za peniaze 'na drevo'. Procházka mieri na detektor|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2014-06-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1758740_matovic-obvinil-prochazku-za-peniaze-na-drevo.-prochazka-mieri-na-detektor|dátum prístupu=}}</ref> O niekoľko dní však priznal, že si celú konverzáciu tajne nahrával a daný záznam odovzdá polícii na prešetrenie. Naznačoval pred novinármi, že sa táto nahrávka môže objaviť i verejne. O niekoľko dní nato sa asi 70-minútová nahrávka skutočne objavila na internete, no Igor Matovič tvrdil, že s jej zverejnením nemá nič spoločné a chcel ju oficiálne zverejniť až po súhlase [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|generálneho prokurátora]]. Obsahom časti tohto rozhovoru bolo, že Radoslav Procházka si chcel objednať inzerciu v regionálnom periodiku Matovičovcov, pričom polovica mala byť platená bez dokladu v rámci „kamarátskej zľavy“. Na ďalších častiach nahrávky sa Procházku pýta, či nebude po prezidentskej kampani veľa dlžný. ''„Keby som mal byť akože dlžný, sa na to vys..., nemá to význam nechať zo seba spraviť niekoho bábku. Ja som musel v jednej chvíli spraviť vnútorné rozhodnutie, že fakt pôjdem do toho s vlastnými úsporami a mám v tom veľa svojich peňazí a aj sa mi ľudia vyzbierali, inak celkom slušne,“'' hovorí Procházka. Matovič odovzdal nahrávku polícii v [[December|decembri]] [[2014]]. Na tento krok bol políciou vyzvaný, s cieľom podrobiť záznam odbornej expertíze. Polícia začala v súvislosti s nahrávkou trestné stíhanie ešte v [[September|septembri]] [[2014]], neskôr vyšetrovanie zastavila. V novembri obvinil Procházku prokurátor [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnej prokuratúry SR]] pre zločin krátenia dane a poistného v štádiu prípravy, ktorý bol rovnako zamietnutý.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Nekonečný príbeh! Matovič a Procházka sú pre nahrávku opäť v sebe|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2015-05-04|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1792420_nekonecny-pribeh-matovic-a-prochazka-su-pre-nahravku-opat-v-sebe|dátum prístupu=}}</ref> === Účty Roberta Fica na Belize === Igor Matovič zverejnil v auguste 2015 na sociálnej sieti status, že predseda vlády [[Robert Fico]] s manželkou [[Svetlana Ficová|Svetlanou Ficovou]] majú od roku [[2008]] na [[Belize]] schránkovú firmu s dvoma účtami v [[Belize Bank Internacional]]. „Stav účtov k [[21. júl]]u [[2015]] je 674 546 004,42 [[dolár]]a,“ napísal Matovič. Následne priznal, že zdrojom bol anonym, ktorý dostal. Začiatkom [[September|septembra]] odovzdal orgánom činným v trestnom konaní dokumenty, ktoré majú poukazovať na manipuláciu [[Verejné obstarávanie|verejného obstarávania]]. Vykazujú podľa neho znaky hodnovernosti. Z machinácie mal byť profit osem miliónov eur a Matovič sa domnieval, že peniaze tiekli aj na belizejské účty premiéra a jeho manželky. Vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]] ukončil preverovanie informácií poskytnutých Igorom Matovičom vo veci existencie účtov predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] a jeho manželky Svetlany v banke na [[Belize]]. Finančná a spravodajská jednotka v Belize (Financial Intelligence Unit) poskytla slovenským orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že [[Robert Fico]] ani jeho manželka nemajú a ani v minulosti nemali žiadne osobné alebo podnikateľské účty alebo iné finančné produkty vedené vo finančných inštitúciách na [[Belize]]. Zo zadovážených dokumentov a výpovedí vyšetrovateľ vylúčil uvádzané skutočnosti o účtoch a nezistil žiadnu súvislosť s predloženým písomným materiálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico nemá účet na Belize. Krajina kryje zločincov, tvrdí Matovič|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303195/fico-nema-ucet-na-belize-ziskal-potvrdenie/|dátum prístupu=}}</ref> === Obvinenie Roberta Fica a skartované účtovníctvo === [[Robert Fico]] vyhlásil, že Matovičovi bola ohlásená jedna z daňových kontrol na [[15. august]]a [[2008]]. Deň pred ňou však Matovič fiktívne predal svoj podnik „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ bielemu koňovi [[Pavol Vandák|Pavlovi Vandákovi]] za 122 miliónov slovenských korún. ''„Pán Vandák pracoval pre Igora Matoviča ako živnostník, ale bol prakticky jeho zamestnancom a nikdy nemal k dispozícii takúto sumu peňazí,“'' uviedol premiér. Kúpna cena 122 miliónov [[Slovenská koruna|Sk]] bola podľa jeho slov zaplatená tak, že [[14. august]]a, v deň podpisu kúpnej zmluvy, z účtu firmy „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ si mal Matovič previesť 122 miliónov korún na svoj súkromný účet. "Súčasne v rámci fiktívneho prevodu odovzdáva bielemu koňovi, pánovi Vandákovi, celé účtovníctvo.” povedal [[Robert Fico|Fico]]. Aby bol fiktívny prevod dokonaný, [[10. október|10. októbra]] [[2008]] mal Matovič na daňovom úrade oznámiť, že od zmluvy s Vandákom odstúpil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico: Matovič priznal fiktívnu operáciu s cieľom zbaviť sa účtovníctva|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2016-02-05|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/fico-matovic-priznal-fiktivnu-operac/180378-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič obvinenia opakovane odmietol a následne ukázal aj chýbajúce účtovníctvo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Krbatová|meno=Lucia|titul=|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2016-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/20091482/matovic-ukazal-uctovnictvo-na-fica-poda-trestne-oznamenie.html|dátum prístupu=}}</ref> === Kompromitácia zo strany Róberta Fica === V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia vlády strany SMER [[František Imrecze]], Bernard Slobodník a Ľudovít Makó opísali riadenú kompromitáciu Igora Matoviča pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbami 2016]]. Podľa ich výpovede malo pod vedením Róberta Fica dochádzať k tendenčnému stíhaniu Igora Matoviča pre podozrenie z umelého nadhodnotenia nákladov vyniknutých pri používaní služobného auta v jeho firme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajná schôdzka u Kaliňáka: Bödörovo komando riadilo stíhanie Matoviča. Profitoval z toho Fico|url=https://www.aktuality.sk/clanok/905006/tajna-schodzka-u-kalinaka-boedoerovo-komando-riadilo-stihanie-matovica-profitoval-z-toho-fico/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-07-06|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> == Volebné obdobie 2016{{--}}2020 == === Voľby 2016 === ==== Spor s Bélom Bugárom ==== Igor Matovič a [[Béla Bugár]] mali dlhodobo spory, ktoré eskalovali pred voľbami 2016. Béla Bugár hovoril o nezodpovednosti Igora Matoviča: “Nesprával sa tak, keď sme hľadali riešenie rôznych vecí. Na politiku musíte byť dozretý a cítiť zodpovednosť,” povedal pre [[Denník N]] predseda [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|titul=Bugár: Ak si do niekoho vždy rypnem, je to Matovič|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2015-01-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/20259/bugar-ak-si-niekoho-vzdy-rypnem-je-matovic/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> V ďalšom článku tvrdil, že líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igor Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vláde, lebo klame a vydiera.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Bugár: Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vlády|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-01-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/bugar-matovic-mozno-bude-zabranou-v/114042-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič sa pár dní pred voľbami pokúsil oslabiť stranu [[MOST – HÍD|Most-Híd]] na čele s Bélom Bugárom. Na južnom Slovensku distribuoval 250-tisíc dvojjazyčných letákov s názvom Zoberme spravodlivosť do vlastných rúk, v ktorých voličov vyzýval, aby volili, ak už nie jeho stranu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], tak aspoň [[Sloboda a Solidarita|SaS]] alebo [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]], teda priamu Bugárovu konkurenciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|titul=Matovič odporúča voliť radšej SMK ako Most, na juh poslal 250-tisíc listov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-03-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/386687/matovic-poslal-juzne-slovensko-250-tisic-listov-odporuca-volit-smk/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== Výsledok volieb ==== Hnutia OĽANO Igora Matoviča a politickej strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] pod vedením [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] kandidovali do parlamentných volieb 2016 spoločne v koalícii. Obe strany spoločný postup vo voľbách odsúhlasili na vnútrostraníckych fórach. V júni nameral Focus dvoj-koalícii preferencie 11,1 percenta. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady SR]] získala 287 611 platných hlasov, vďaka čomu sa stala 3. najsilnejším politickým zoskupením s podielom 11,02 %.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 online – kompletné výsledky volieb|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045052-parlamentne-volby-2016-online-vysledky-volieb/|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič kandidoval zo 150. miesta kandidátky a získal najviac preferenčných hlasov, konkrétne 159 874.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 – Týchto politikov Slováci krúžkovali|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045572-parlamentne-volby-2016-tychto-politikov-slovaci-kruzkovali/|dátum prístupu=}}</ref> === Protesty Bonaparte === Predstavitelia opozície na čele s Igorom Matovičom žiadali vyvodenie politickej zodpovednosti pre [[Kauza Bašternák|kauzu Bašternák]], v ktorej je údajne zapletený [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] ([[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]]) a [[Robert Fico]] ([[Predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]]). Opozícia organizovala každý pondelok počas celého leta protesty nielen pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde mal prenajatý byt predseda vlády [[Robert Fico]], ale aj v iných mestách na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvý sa uskutočnil [[20. jún]]a [[2016]] a spolu ich bolo dvanásť. V hlavnom meste sa na nich zúčastňovalo 300 až viac ako 3 000 ľudí. [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] mal však aj ďalej dôveru predsedu vlády, keď podľa jeho slov dokázal, že nebral od [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] peniaze. [[Robert Fico]] sa v minulosti opätovne odmietol vysťahovať z bytu v [[Komplex Bonaparte|komplexe Bonaparte]]. Tvrdil, že tak urobí, ak sa preukáže Bašternákova vina v prípade podozrenia z daňových únikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=televízia TA3|url=http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum vydania=2016-09-05|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=C.E.N., s.r.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107160033/http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> ==== Konflikt s aktivistami z Inštitútu ľudských práv ==== Na protest pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]] prišli aj aktivisti z [[Inštitút ľudských práv|Inštitútu ľudských práv]] (IĽP) [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]{{--}}ľudskoprávni aktivisti, organizátori [[Protest Gorila|protestov Gorila]] a iných protikorupčných protestov. Na transparentoch mali zobrazených okrem koaličných politikov [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Béla Bugár|Bélu Bugára]] aj lídrov opozície Igora Matoviča, [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] a [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]]. Aktivisti vyjadrili nesúhlas, že protesty organizujú politické strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], a nie ľudia s tým, že podľa svojich slov nechceli, aby [[kauza Bašternák]] skončila ako [[kauza Gorila]]. Peter Weisenbacher argumentoval tým, že súčasná situácia s vládnou koalíciou aj opozíciou nahráva len [[Marian Kotleba|Marianovi Kotlebovi]] a [[Boris Kollár|Borisovi Kollárovi]]. Po verbálnych útokoch a fyzických incidentoch prišli aktivistov chrániť policajti, ktorí ich po niekoľkých minútach vyviedli pre ich vlastnú bezpečnosť z davu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Incident pred Bonaparte: Dav vypískal aktivistku Krempaskú, zasahovala polícia|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-08-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402936-incident-pred-bonaparte-dav-vypiskal-aktivistku-krempasku-zasahovala-policia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Neskôr v ten istý deň mali dve dosiaľ neznáme osoby mužského pohlavia napadnúť úderom do tváre Alenu Krempaskú, ktorá bola prevezená na ošetrenie do jednej z bratislavských nemocníc. Napadnutie komentoval aj Igor Matovič: ''„Je mi ľúto, že dobili ženu, ale som presvedčený, že to bola práca kaliňákovej mafie. Určite to nebol nikto z protestujúcich.“''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Aktivistka Krempaská po Bonaparte: Napadli ju dvaja muži {{!}} Aktuálne.sk|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2016-09-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220612/http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> === Noviny „Kali špeciál“ === Strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] si nechali vytlačiť špeciálne noviny pod názvom „Kali špeciál“. V týchto novinách je podľa opozície opísaný celý príbeh [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] a samotná „[[kauza Bašternák]]”. Slovenská pošta odmietla túto tlačovinu distribuovať do schránok; odvolala sa na stanovisko [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]], podľa ktorého tlačovina nespĺňa zákonom stanovené požiadavky pre [[Periodikum|periodickú tlač]]. Podľa právnikov môže obsah letáku „Kali špeciál“ zasahovať do práva na ochranu osobnosti konkrétnej fyzickej osoby či osôb. Tri naložené kamióny s 1,5 miliónmi výtlačkov nakoniec distribuovala súkromná spoločnosť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tlačovinu „Kali špeciál“ doručí do domácností súkromník|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/371495/tlacovinu-kali-special-doruci-do-domacnosti-sukromnik/|dátum prístupu=}}</ref> === Uniknutá komunikácia od Anonymous === V lete roku [[2016]] sa skupina [[haker]]ov pod názvom [[Anonymous (skupina)|Anonymous]] SK priznala k útokom na weby [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. Okrem napadnutia a dočasného znefunkčnenia webových stránok sa údajne dostali k e-mailovej komunikácii Igora Matoviča. Postupne uverejňovali [[e-mail]]y, v ktorých sa spomínala spolupráca OĽANO so stranou Mariana Kotlebu, platenia kapely, ktorá vystupovala na proteste Bonaparte bez daňového dokladu, či platenie zamestnancov [[regioPRESS]], aby sa zúčastnili na protestoch pre väčšiu účasť. Spoločnosť [[Websupport]], na ktorej serveroch sa nachádzajú e-maily a webstránka [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], vydala stanovisko: ''„Na základe informácií získaných z našich e-mailových logov vieme potvrdiť, že daná správa nikdy nebola doručená na naše e-mailové servery”''. Odborník na kybernetickú bezpečnosť [[Pavol Lupták]] sa však vyjadril, že: “Logy z hostingovej spoločnosti sa dajú tiež zmanipulovať. 100-percentne potvrdiť alebo vyvrátiť nejde v tomto prípade nič.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Kauza Matovič vs. údajní Anonymous pokračuje. Spomína sa aj redaktorka Denníka N|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s|miesto=|dátum=2016-09-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.zive.sk/clanok/117929/kauza-matovic-vs-udajni-anonymous-pokracuje-spomina-sa-aj-redaktorka-dennika-n|dátum prístupu=}}</ref> === Živnostenské oprávnenie{{--}}možná strata mandátu === Igor Matovič si v roku [[2013]] živnostenské oprávnenie opäť iba pozastavil. Po troch rokoch sa živnosť automaticky obnovila, pričom ju Matovič zabudol znova pozastaviť. Upozornili na to aktivisti [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]. Pri druhom previnení za to isté porušenie zákon hovorí o možnosti straty mandátu. Rozhoduje o tom [[výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií]] a toto rozhodnutie musí ústavnou väčšinou schváliť Národná rada SR.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová|meno=Mária|titul=Prípad Matoviča už má Ústavný súd, lídra OĽaNO zosmiešňujú šašovia|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/589001/pripad-matovica-uz-ma-ustavny-sud-lidra-olano-zosmiesnuju-sasovia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Richard Sulík]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) to považoval za chybu a „babráctvo“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódova|meno=Monika|titul=Sulík: Matovič urobil babráctvo, Lipšic nie je nenahraditeľný|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-09-27|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/569866/sulik-matovic-urobil-babractvo-lipsic-nie-je-nenahraditelny/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vydal dňa [[28. marec|28. marca]] [[2017]] rozhodnutie č. P/32/16/K, ktorým vyslovil stratu mandátu Igorovi Matovičovi. K hlasovaniu o pozbavení mandátu v pléne Národnej rady došlo až [[7. február]]a [[2019]], po takmer dvoch rokoch od rozhodnutia výboru. Za hlasovalo len 26 poslancov a Igor Matovič tak o mandát neprišiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hopková | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Fico bol za jeho odchod. Matovič o mandát neprišiel | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/665144/fico-bol-za-jeho-odchod-matovic-o-mandat-neprisiel/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x...A. | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-07 | dátum prístupu = 2019-02-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlasovanie č. 131, 7. 2. 2019 | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=41720 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Neúčasť v parlamente === V máji 2017 sa Igor Matovič nezúčastnil siedmych rokovacích dní parlamentu. Keďže podľa parlamentu svoju neúčasť adekvátne neospravedlnil, strhli mu plat a paušálne náhrady za nasledujúci mesiac (jún 2017). Matovič svoju neúčasť oznámil dopredu. Ako svoj dôvod uviedol „''Môj bojkot zasadnutí parlamentu je práve takýmto odporom voči diktátorským a šikanóznym praktikám predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý neváhal klesnúť až k čítaniu a cenzurovaniu listov od mojich voličov.''“<ref name="hetplat">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Matovič príde o plat pre svoje májové absencie na rokovaniach parlamentu|url=https://dennikn.sk/minuta/785884/|dátum vydania=2017-06-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-05|vydavateľ=N Press|miesto=|jazyk=}}</ref> === Spor s Miroslavom Beblavým === Igor Matovič na svojom profile na sociálnej sieti kritizoval [[Miroslav Beblavý|Miroslava Beblavého]] za pokrytectvo. Vytkol mu, že miesto v dozornej rade [[Všeobecná zdravotná poisťovňa|VšZP]] by prijal, no keď túto ponuku dostali OĽANO a SaS, okamžite ich kritizoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Matovič|meno=Igor|titul=Facebook.com|url=https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10207841557329329|dátum vydania=2016-05-31|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.facebook.com}}</ref> Na to zareagoval sám [[Miroslav Beblavý]] slovami, že ak by chcel sedieť v dozornej rade, tak si to vybaví inak. Napríklad u ministra zdravotníctva [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] výmenou za to, že nebude odhaľovať jeho kauzy. Matovič to však považoval len za vlastné zviditeľnenie sa a propagáciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak ml.|meno=Ladislav|titul=Opozičná hádka o miesta v dozorných radách. Matovič slovne zaútočil na Beblavého|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-06-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/343331/opozicna-hadka-o-miesta-v-dozornych-radach-matovic-slovne-zautocil-na-beblaveho/|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Andrejom Dankom === Igor Matovič v rozprave o zmene rokovacieho poriadku použil prirovnanie: ''„Je to to isté, ako keby si v koncentračnom tábore povedali, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia”''. [[Andrej Danko]] plánoval začať voči poslancovi disciplinárne konanie za hanobenie rasy a národa. [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských a náboženských obcí v SR]] (ÚZ ŽNO) výrok Igora Matoviča odsúdil ako “hlúpy". Predseda hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]] ním podľa predsedu zväzu [[Igor Rintel|Igora Rintela]] zľahčil holokaust.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Andrej Danko obvinil Igora Matoviča z hanobenia národa|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/385703/andrej-danko-obvinil-igora-matovica-z-hanobenia-naroda/|dátum prístupu=}}</ref> Na adresu [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NR SR]] a strany [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] Igor Matovič použil slová ''„Danko mi pripadá ako skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne”.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič v parlamente provokoval a urážal Danka: Je to skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://tv.hnonline.sk/politika/823458-matovic-v-parlamente-provokoval-a-urazal-danka-je-to-skunk-ktory-pride-zasmradi-zdrhne|dátum prístupu=}}</ref> Ďalej umiestnil pred budovu [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v čase konania sa predsedníctva [[Rada Európskej únie|Rady Európskej únie]] na [[Slovensko|Slovensku]] karavan s nápisom “[[Robert Fico|Fico]] chráni zlodejov”. Kancelár [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] na príkaz predsedu parlamentu [[Andrej Danko|Andreja Danka]] vydal rozhodnutie, že pred budovou NR SR nesmú stáť žiadne automobily.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Danko vydal zákaz. Karavan „Fico chráni zlodejov“ zmizne|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-17|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/382203/danko-vydal-zakaz-karavan-fico-chrani-zlodejov-zmizne/|dátum prístupu=}}</ref>'' [[29. január]]a [[2019]] na mítingu v Bratislave vyvolal v dave skandovanie vulgarizmov na adresu úradujúceho predsedu parlamentu Andreja Danka, pričom príhovor sám vulgárne ukončil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Správy a politika|periodikum=HN televízia|odkaz na periodikum=|miesto=|dátum=2019-01-31|ročník=|číslo=|strany=42. minúta|issn=|url=https://slovensko.hnonline.sk/1882099-sulikovci-zorganizovali-akciu-proti-dankovi-symbolicky-mu-odobrali-titul|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Petrom Pčolinským === Počas prerokovávania nového rokovacieho poriadku v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]], ktorý mal obmedziť viaceré práva poslancov došlo ku konfliktu [[Peter Pčolinský|Petra Pčolinského]] ([[SME RODINA|Sme rodina]]) s Igorom Matovičom. Pčolinský ho označil za klamára a podvodníka a všetci poslanci budú potrestaní za to, že sa „nevie zmestiť do kože“. Matovič počas jeho vystúpenia sálu opustil a pri odchode mu mal nadávať.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pavlík|meno=Radovan|titul=Matovič je podľa Pčolinského klamár a podvodník|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-10-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1112041-video-matovic-je-podla-pcolinskeho-klamar-a-podvodnik/|dátum prístupu=}}</ref> === Kandidatúra do Europarlamentu === Igor Matovič [[26. február]]a [[2019]] oznámil, že bude kandidovať vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Europarlamentu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Debnár | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurovoľby 2019: Igor Matovič kandiduje za europoslanca | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/670807/eurovolby-2019-igor-matovic-kandiduje-za-europoslanca/?AT=wgt.article_clanok-aktualnatema.c.x...B. | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-26 | dátum prístupu = 2019-02-26 }}</ref> Stal sa lídrom kandidačnej listiny, ale vyhlásil, že v prípade zvolenia si mandát nepreberie a pokiaľ nezíska aspoň 50 000 preferenčných hlasov, odíde z [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a v ďalších parlamentných voľbách bude kandidovať z posledného miesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OĽaNO povedie do eurovolieb I.Matovič, ak uspeje, mandát si nepreberie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/olano-povedie-do-eurovolieb-imatovic/380802-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-02-27 }}</ref> Pred voľbami sa kandidatúry nakoniec vzdal a vyzval na voľbu [[Peter Pollák|Petra Polláka]]. == Volebné obdobie 2020{{--}}2023 == === Voľby === Pred voľbami v roku [[2020]] vytvorilo hnutie OĽANO neoficiálnu koalíciu premenovaním sa na [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] zvíťazilo so ziskom 25,02 %. Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] následne Igora Matoviča poverila zostavením [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020|vlády]], ktorú utvoril so stranami [[SME RODINA]] (predseda [[Boris Kollár]]), [[Sloboda a Solidarita|SaS]] (predseda [[Richard Sulík]]) a [[ZA ĽUDÍ]] (predseda [[Andrej Kiska]]). Jeho opozíciou v Národnej rade SR sa stali strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] a [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotleba – ĽSNS]]. Dňa [[21. marec|21. marca]] [[2020]] bola jeho vláda vymenovaná prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Z. Čaputová vymenovala vládu I. Matoviča|url=https://www.teraz.sk/slovensko/fles-prezidentka-z-caputova-vymenov/454343-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-03-21|dátum prístupu=2020-03-23|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ==== Kauza internetovej ankety ==== Igor Matovič spustil počas februára internetovú anketu v rámci predvolebnej kampane [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], pri ktorej sa hlasujúcich pýtal na 11 otázok, pričom ich riešenie by bolo prioritou vlády podľa výsledkov ankety.<ref name='anketa_pravda'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Pravda, TASR |titul = Matovič spustil hlasovanie o programe |url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/541804-matovic-spustil-hlasovanie-o-programe/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-08 |dátum prístupu = 2020-02-08|vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}}</ref> Komunálny politik na Matovičovej kandidátke a priateľ Igora Matoviča, Ľubomír Bechný, kritizoval predsedu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], že hlasovaním podmieňuje vznik koaličnej vlády, pretože ak by politické strany neakceptovali výsledky ankety, Matovič hovoril o predčasných voľbách.<ref name='anketa_Bechny'>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Ľubomír Bechný |titul = Igor Matovič spustil internetové referendum, v čom je problém? |url = https://dennikn.sk/blog/1750308/igor-matovic-spustil-internetove-referendum-v-com-je-problem/|strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník N}}</ref> Opozičné strany označili počínanie Matoviča za vydieranie,<ref name=anketa_pravda/> pričom Matovič ich vyzval, aby pridali svoje otázky.<ref name=anketa_pravda/> Predseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] zareagoval a ako jediný politik požiadal o pridanie dvanástej otázky v nasledovnom znení: ''„Ste za to, aby Igor Matovič vyvolal predčasné voľby, ak nepresadí niektorý z bodov z jeho ankety?“''<ref name='anketa_postoj'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TASR|titul = Truban: Nech dá Matovič do ankety otázku o predčasných voľbách kvôli nemu |url = https://www.postoj.sk/51479/matovic-ukazal-viac-ako-900-rieseni-chce-vladnut-s-demokratickou-opoziciou |strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník Postoj | miesto = Bratislava}}</ref> Igor Matovič prisľúbil v televíznej relácii [[Michal Truban (politik)|Trubanovi]], že zaradí aj jeho otázku,<ref name=anketa_Bechny/> avšak nikdy ju nezaradil do hlasovania aj napriek jeho sľubu. Internetové hlasovanie Igora Matoviča čelilo viacerým obvineniam z porušovania európskej legislatívy,<ref name='anketa_tyzden'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Vančo| meno = Martin | titul = Slovenská Cambridge Analytica. Matovič protizákonne zbiera osobné údaje od desiatok tisícov ľudí |url = https://www.tyzden.sk/politika/62306/matovicova-anketa-zbiera-osobne-udaje-od-desiatok-tisicov-ludi-v-rozpore-s-gdpr/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-11 |dátum prístupu = 2020-02-11|vydavateľ = .týždeň | miesto = Bratislava}}</ref> po zverejnení týchto obvinení boli upravené podmienky spracovania osobných údajov pridaním nového účelu spracovania údajov, rozšíril sa obsah spracovaných údajov a bola doplnená informácia o spôsobe odvolania súhlasu, avšak podľa odborníkov anketa stále nebola v poriadku z hľadiska ochrany osobných údajov.<ref name='anketa_trend'>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matovičova anketa naďalej porušuje zákon. Právnička vysvetľuje prečo |url = https://www.trend.sk/spravy/matovicova-anketa-nadalej-porusuje-zakon-pravnicka-vysvetluje-preco |dátum vydania = 2020-02-20 |dátum prístupu = 2020-02-20|vydavateľ = Trend| miesto = Bratislava}}</ref> Len štyri dni po spustení internetového hlasovania sa začal podnetom zaoberať Úrad na ochranu osobných údajov,<ref name='anketa_TV_noviny'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TV Noviny|titul = Matovičovu internetovú anketu už rieši Úradu na ochranu osobných údajov |url = https://www.tvnoviny.sk/domace/1989299_matovicovu-internetovu-anketu-uz-riesi-uradu-na-ochranu-osobnych-udajov |strany = |dátum vydania = 2020-02-12 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-12|vydavateľ = TV Markíza | miesto = Bratislava}}</ref><ref name='anketa_hn'>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR |titul = O Matovičovu anketu sa zaujíma už aj štát. Úrad na ochranu osobných údajov začal konanie |url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2093117-o-matovicovu-anketu-sa-zaujima-uz-aj-stat-urad-na-ochranu-osobnych-udajov-zacal-konanie |dátum vydania = 2020-02-14 |dátum prístupu = 2020-02-14|vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = Bratislava}}</ref> pretože hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] zbieralo od hlasujúcich mená, maily, telefónne čísla aj politické preferencie.<ref name=anketa_tyzden/> === Vláda Igora Matoviča === {{hlavný článok|vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021}} ==== Pôsobenie v úrade predsedu vlády ==== Igor Matovič ako predseda vlády SR nastolil nekonvenčný spôsob oficiálnej komunikácie smerom na verejnosť. Neustanovil žiadneho hovorcu predsedu vlády alebo Úradu vlády SR, na komunikáciu si ponechal iba svoj súkromný profil na sociálnej sieti [[Facebook]], na ktorom mal v auguste 2020 viac ako 200 tisíc sledovateľov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf tlačového odboru premiéra: Hovorca Igora Matoviča by mal myslieť, cítiť aj dýchať ako on sám | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1940221/sef-tlacoveho-odboru-premiera-hovorca-igora-matovica-by-mal-mysliet-citit-aj-dychat-ako-on-sam/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-22 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref> Matovič bol kritizovaný za spôsob komunikácie nezodpovedajúci štátnikovi a využívajúci nespisovné výrazy či vulgarizmy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Odkaz svetu od premiéra Matoviča: Nasr.. som kopu ľudí. Takéto dni mám rád | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560494-premierov-odkaz-svetu-nasr-som-kopu-ludi-taketo-dni-mam-rad/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-19 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Igor Matovič žiari šťastím: Nasral som kopu ľudí... Takéto dni ja mám rááád | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/stalo-sa/doma/61276-igor-matovic-ziari-stastim-nasral-som-kopu-ludi-taketo-dni-ja-mam-raaad | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Janščová|periodikum=SME|dátum=2020-07-23|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://fici.sme.sk/c/22452740/23-viet-ktore-matovic-naozaj-povedal-pocas-tlacovky-o-diplomovke.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Čo Matovič naozaj povedal počas tlačovky o diplomovke|meno=Kristína|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Viktor|priezvisko2=Hlavatovič|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2020-08-20}}</ref> ==== Vláda počas mimoriadnej situácie súvisiacej s [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiou koronavírusu]] ==== Vláda Igora Matoviča prebrala moc v období prepuknutia pandémie ochorenia [[COVID-19]] a jeho vláda zaviedla rôzne opatrenia (povinná štátna karanténa po návrate na Slovensko z iných štátov, zatvorenie prevádzok, ktoré nie sú esenciálne a hrozí pri nich šírenie nákazy, zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska mimo pracovných a životu-potrebných dôvodov počas Veľkonočných sviatkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zhrnutie opatrení proti COVID-19 od nástupu novej vlády Igora Matoviča|url=https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum vydania=2020-04-14|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200508115620/https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum archivácie=2020-05-08}}</ref>). Zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska bez legitímneho dôvodu bol realizovaný policajnými kontrolami na hraniciach jednotlivých okresov, prvý deň platnosti toto nariadenie spôsobilo hodinové zápchy na frekventovaných úsekoch, a nariadenie bolo zmenené na námatkové kontroly. Toto opatrenie a uzavretie všetkých neesenciálnych prevádzok bolo predmetom ďalšieho sporu s koaličným partnerom [[Richard Sulík|Richardom Sulíkom]], tieto opatrenia boli silne kritizované aj opozíciou. Ďalším sporným opatrením, ktoré bolo vysoko kritizované opozíciou, bolo oddialenie splátok bankových úverov, kde ale počas oddialenia na úveroch narastali ďalej úroky. [[Vláda]] zaviedla aj pomoc podnikateľom, sľúbila vyplatiť miliardu na pomoc podnikateľom, ktorým klesol zisk v dôsledku nariadení vlády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koronavírus: Prvá pomoc vlády bude stáť miliardu eur mesačne. Má zabrániť prepúšťaniu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/777728/koronavirus-prva-pomoc-vlady-bude-stat-miliardu-eur-mesacne-ma-zabranit-prepustaniu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref>, aj toto opatrenie bolo ale kritizované cieľovými skupinami, kedže veľa z nich sa na štátnu pomoc nekvalifikovalo, bola označená ako nedostatočná a pomoc bola podmienená žiadosťami, ktoré si žiadatelia museli samostatne vyplniť a podať. Pandémia mala v prvej vlne, najmä na jar a v lete [[2020]], na [[Slovensko|Slovensku]] veľmi mierny priebeh v porovnaní s okolitými štátmi, za čo mnohí obraňovali tieto opatrenia ako zmysluplné a účinné pre zastavenia šírenia nákazy. S uvoľňovaním opatrení sa situácia v druhej vlne na jeseň a v zime 2020 výrazne zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krčméry: Koronavírus je zákernejší ako chrípka, SARS či MERS|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/564733-krcmery-koronavirus-je-zakernejsi-ako-chripka-sars-ci-mers/|dátum prístupu=2021-01-02|priezvisko=Černická|meno=Lívia|dátum vydania=2020-10-04|vydavateľ=Pravda|priezvisko2=Boškovičová|meno2=Alexandra|jazyk=sk}}</ref> ==== Anketa o očkovaní ==== Igor Matovič sa nemohol zúčastniť očkovania na [[COVID-19|koronavírus]], pretože v tom čase bol pozitívne testovaný, a preto pre podporu očkovania vytvoril na sociálnej sieti [[Facebook]] príspevok o prednostnom zaočkovaní jeho mamy a jeho manželky, ak dostane jeho status na [[Facebook|Facebook-u]] desaťtisíc likeov alebo srdiečok,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič na facebooku vyhlásil neobvyklú anketu – o prednostné zaočkovanie dvoch žien jeho života|url=https://www.omediach.com/internet/19637-matovic-na-facebooku-vyhlasil-neobvyklu-anketu-o-prednostne-zaockovanie-dvoch-zien-jeho-zivota|vydavateľ=O médiach|dátum prístupu=2020-12-27|jazyk=sk}}</ref>, avšak podľa očkovacieho plánu by na žiadne uprednostnenie nemali nárok, pretože medzi prvými mali ísť zdravotníci v prvej línii, zamestnanci domovov sociálnych služieb alebo ľudia z kritickej infraštruktúry, bez ktorých štát nemôže fungovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič predhodil davu svoju rodinu. Keď bude dosť lajkov, pošle ich na očkovanie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/573031-matovic-predhodil-davom-svoju-rodinu-ked-bude-dost-lajkov-posle-ich-na-ockovanie/|vydavateľ=Pravda|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}</ref> Matovičov nápad mnohí kritizovali a prirovnávali ku spornej predvolebnej internetovej ankete: ''„On každému dáva návod, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy. Hovorí sa tomu neustále vynucovanie si pozornosti“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Andrej|priezvisko=Bán|titul=Desaťtisíc srdiečok pre premiéra|url=https://dennikn.sk/2203418/desattisic-srdiecok-pre-premiera/|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}</ref> === Minister financií === Od apríla 2021 pôsobil ako [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|minister financií]] vo vláde [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]]. 15. decembra 2022 prebehol pokus o osobné doručenie demisie, ale na poslednú chvíľu odňal dokumenty s demisiou z rúk vedúceho kancelárie prezidentky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Hegerova vláda padla : Igor Matovič doniesol prezidentke demisiu, no v paláci si to rozmyslel | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/120514/matovic-ponuka-sulikovi-demisiu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2022-12-15}}</ref> Matovič následne sľúbil, že ak strana [[SaS]] podporí návrh rozpočtu na nasledujúci rok, z postu ministra financií odstúpi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič ponúkol SaS, že ak schváli rozpočet, odstúpi z postu ministra | periodikum = Teraz | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/matovic-ponukol-sas-ze-ak-schvali-r/682478-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-20 | dátum prístupu = 2022-12-23}}</ref> Keďže strana [[SaS]] návrh podporila, [[23. december|23.decembra]] [[2022]] Matovič odstúpil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič už nie je ministrom financií. Rezort dočasne povedie Heger | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/651515-matovic-uz-nie-je-ministrom-financii-rezort-docasne-povedie-heger/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-23 | dátum prístupu = 2022-12-23}}</ref> == Kandidatúra na prezidenta == Matovič kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských voľbách v roku 2024]] aj keď prezidentom nechcel byť. Poslanecké podpisy vyzbieral v posledný deň.<ref name="tasr-20240131-matovic-dubovsky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O prezidentský palác zabojuje aj I. Matovič, kandiduje i P. Dubovský | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/o-prezidentsky-palac-zabojuju-aj-i-m/771146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-31 | dátum prístupu = 2024-01-31}}</ref> V prvom kole volieb získal 49 201 (2,18 %) platných hlasov a skončil na 5. mieste.<ref name="teraz-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}</ref> == Osobný život == Je ženatý s [[Pavlína Matovičová|Pavlínou Matovičovou]], s ktorou má dve dcéry{{--}}Kláru a Rebeku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Školu, do ktorej chodia Matovičove dcéry, opäť zatvorili | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2014907_skolu-do-ktorej-chodia-matovicove-dcery-opat-zatvorili | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2020-12-08}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Beblavý | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = Miroslav Beblavý | titul = Nová šľachta : papalášstvo od Mečiara po Matoviča | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 292 | url = | isbn = 978-80-551-7621-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Zgurišová | meno = Dzudzka | autor = | odkaz na autora = | titul = Matelko/premiér Igor : 100 dní (na fejsbúku) | vydanie = 1 | vydavateľ = EZEN | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 94 | url = | isbn = 978-80-973488-1-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Bárdy | titul = Obyčajný Matovič. Homo vulgaris | vydanie = | vydavateľ = [[Ringier Axel Springer]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-89854-23-3 | počet strán = 250 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič : Premiér v teniskách | vydanie = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-8230-014-0 | počet strán = 320 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = Marek Vagovič | titul = Jednoducho Matovič : Premiér, ktorý nechcel vyhrať voľby | vydanie = | vydavateľ = Švabach | miesto = Bratislava | rok = 2023 | počet strán = 272 | url = | isbn = 978-80-974373-4-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=808&CisObdobia= Igor Matovič]{{--}}poslanecký profil na webe NR SR * [https://www.teraz.sk/tag/igor-matovic Články týkajúce sa Igora Matoviča] na portáli teraz.sk TASR * [https://matovic.blog.sme.sk/ Blog Igora Matoviča] na webe denníka SME (2010{{--}}2015) {{Vláda Slovenska z 1. apríla 2021}} {{Ministri financií Slovenskej republiky}} {{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Matovič, Igor}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí politickí aktivisti]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Ministri financií Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Absolventi Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] t0imakhqu2g0gbsf7zmtlgid21eb2w9 8190881 8190860 2026-04-01T16:27:51Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20261-72|~2026-20261-72]] ([[User_talk:~2026-20261-72|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8173831 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Politik | Meno = Igor Matovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = Igor Matovič October 2020 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Igor Matovič v roku 2020 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|19.]] | Úrad = [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]] | Začiatok obdobia = [[1. apríl]]a [[2021]] | Koniec obdobia = [[23. december|23. decembra]] [[2022]] | Predchodca = [[Eduard Heger]] | Nástupca = [[Eduard Heger]]<br><small>([[ad interim|ad interim]])</small> | Prezident = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér = [[Eduard Heger]] | Poradie2 = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|9.]] | Úrad2 = [[predseda vlády Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia2 = [[21. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia2 = [[1. apríl]] [[2021]] | Predchodca2 = [[Peter Pellegrini]] | Nástupca2 = [[Eduard Heger]] | Prezident2 = [[Zuzana Čaputová]] | Poradie3 = | Úrad3 = [[Poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[9. júl]] [[2010]] | Koniec obdobia3 = [[21. marec]] [[2020]] | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1973|05|11}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] | Alma mater = [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = Slovenská | Vierovyznanie = [[Katolicizmus|katolík]] | Rodičia = Mária Matovičová, František Matovič | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Pavlína Matovičová]] | Partnerka = | Deti = Rebeka Matovičová, Klára Matovičová | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[25. október]] [[2023]] }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]]{{#tag:ref|Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené a sám Matovič avizoval vzdanie sa titulu, aj keď tak ešte neurobil, pozri časť [[Igor Matovič#Kauza diplomovej práce|Kauza diplomovej práce]].|group=pozn}} '''Igor Matovič''' (* [[11. máj]] [[1973]], [[Trnava]])<ref name="nrsr-poslanec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Igor Matovič | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=808&CisObdobia= | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský [[politik]], podnikateľ, bývalý [[predseda vlády Slovenskej republiky]] (2020{{--}}2021) a bývalý podpredseda vlády a zároveň [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]] v rokoch 2021 až 2022. Od roku [[2010]] je [[poslanec|poslancom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], najskôr na kandidátnej listine [[Sloboda a Solidarita|SaS]], neskôr ako predseda ním založeného hnutia [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (predtým OĽaNO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI | odkaz na autora = | titul = Ústava Slovenskej republiky (čl. 77, ods. 2) | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701#ustavnyclanok-77.odsek-2 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.10.2020 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Štúdium == V rokoch [[1993]]{{--}}[[1998]] absolvoval [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultu managementu]] na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], odbor [[Finančný manažment]].<ref name="uk-absolvent">Igor Matovič In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200731184126/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | dátum archivácie = 2020-07-31 }}</ref> Štúdium ukončil záverečnou prácou ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty Igor Matovič ; školiteľ Jozef Komorník|url=https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-06-23|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702140636/https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum archivácie=2020-07-02}}</ref> Podľa redaktora Hospodárskych novín Tomáša Nejedlého<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tomáš Nejedlý|url=https://hnonline.sk/autori/29-tomas-nejedly|dátum vydania=|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}</ref> sa až takmer tretina diplomovej práce Igora Matoviča odvoláva na citácie a odkazy autorov [[Pavol Kárász]] st., [[Juraj Renčko]] a [[Pavol Kárász mladší|Pavol Kárász ml]]., ktorí v roku [[1997]] vydali knihu ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kárász st., Renčko, Kárász ml.|meno=Pavol, Juraj, Pavol|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru|vydanie=|vydavateľ=Inštitút liberálnych štúdií|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=80-88874-07-6|strany=67}}</ref> V roku [[2012]] Igor Matovič ako aj jeho školiteľ [[Jozef Komorník]] (1950{{--}}2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zomrel bývalý dekan Fakulty managementu UK Jozef Komorník|url=https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/zomrel-byvaly-dekan-fakulty-managementu-uk-jozef-komornik/|dátum vydania=01-07-2019|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského}}</ref> obvinenie z možného plagiátorstva odmietli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nejedlý|meno=Tomáš|titul=Diplomovka Mgr. Matoviča sa podobá na inú prácu|url=https://dennik.hnonline.sk/413841-diplomovka-mgr-matovica-sa-podoba-na-inu-pracu|dátum vydania=24-02-2012|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}</ref> === Kauza diplomovej práce === Dňa [[16. júl]]a [[2020]] Denník N zverejnil, že diplomová práca Igora Matoviča obhájená na Univerzite Komenského v roku [[1998]] obsahuje necitovaný text dvoch cudzích ekonomických publikácií. Matovič sa neskôr vyjadril, že ''„...nenapísal ani písmenko...“'' z diplomovej práce. „''Celú diplomovú prácu som dal dokopy, pospájal veci a dal som ju do počítača prepísať kamarátke''.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matovič k svojej diplomovej práci zopakoval|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/1943801/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2020-07-16}}</ref> Univerzita Komenského vydala vyhlásenie k podozrivým diplomovým prácam Matoviča aj ministra školstva [[Branislav Gröhling|Gröhlinga]], v ktorom odsúdila [[plagiát]]orstvo a aj vyhlásenia, ktoré „''dehonestujú akademickú prácu a úprimnú snahu množstva študentov a akademických pracovníkov študovať čestne.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie k medializovaným prípadom sporných kvalifikačných prác|url=https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyhlasenie-k-medializovanym-pripadom-spornych-kvalifikacnych-prac/|vydavateľ=uniba.sk|dátum prístupu=2020-07-16|jazyk=sk-SK}}</ref> [[28. júl]]a [[2020]] Univerzita Komenského potvrdila, že oponentom diplomovej práce bol Matovičov spolužiak a kamarát [[Juraj Tučný]]. Ten školu dokončil v máji 1998, formálne tak mohol byť oponentom Matovičovej práce, ktorá bola obhájená [[25. august]]a [[1998]]. Matovič bol s Tučným a jeho sestrou na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, na ktorej mal napísať aj diplomovú prácu. Akú rolu pri písaní hral Tučný nie je známe, [[Zuzana Szomolányiová]] (Tučného sestra) mala prepisovať, čo jej Matovič označil v knihách, ale „''Stopercentne mi aj niečo diktoval'',“ povedala Tučného sestra.<ref name="dennikn-oponentom-matovicovej-diplomovky">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Oponentom Matovičovej diplomovky z Chorvátska bol jeho spolužiak a kamarát | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1983652/oponentom-matovicovej-diplomovky-z-chorvatska-bol-jeho-spoluziak-a-kamarat/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2020-07-28 }}</ref> Po dvoch dňoch od odstúpenia rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo diplomovej a dizertačnej práce o manažmente v inovatívnych podnikoch,<ref name="pravda-Aschbacherova">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Rakúska ministerka Aschbacherová odstúpila pre plagiátorstvo | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/574124-rakuska-ministerka-aschbacherova-odstupila-pre-plagiatorstvo/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}</ref> ktorú odovzdala na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte]] na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave |Slovenskej technickej univerzite]],<ref name="sme-Aschbacherova">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik| meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Plagiát a zlá nemčina. Pre prácu zo Slovenska odstupuje rakúska ministerka | periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22570010/slovensko-rakusko-stu-plagiat-ascshbacherova.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}</ref> pripomenula Igorovi Matovičovi začiatkom roka [[2021]] [[Študentská rada vysokých škôl]] jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu a zároveň mu doručila aj predpripravené tlačivo na vzdanie sa titulu.<ref name="aktuality-ŠRVŠ-výzva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Študentská rada vysokých škôl vyzvala premiéra,aby sa vzdal magisterského titulu | periodikum = Aktuality | url = https://www.aktuality.sk/clanok/854667/studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> K výzve sa v ten istý deň pripojila aj [[Komunita Zastavme korupciu]]<!-- sesterská organizácia Nadácie Zastavme Korupciu -->, ktorá výzvu rozšírila o vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, medzi ktorými vyzvali okrem samotného premiéra aj [[Boris Kollár|Borisa Kollára]], [[Branislav Gröhling|Branislava Gröhlinga]], [[Petra Krištúfková|Petru Krištúfkovú]] či [[Andrej Danko|Andreja Danka]].<ref name="KZK-výzva-plagiatori">{{Citácia periodika | priezvisko = Bernátová | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | titul = Komunita Zastavme korupciu vyzýva premiéra aj ďalších politikov, aby sa vzdali titulu. Pripája sa tak k iniciatíve Študentskej rady vysokých škôl | periodikum = Nadácia zastavme korupciu | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/komunita-zastavme-korupciu-vyzyva-premiera-aj-dalsich-politikov-aby-sa-vzdali-titulu-pripaja-sa-tak-k-iniciative-studentskej-rady-vysokych-skol/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> Igor Matovič svoj sľub nesplnil, ale vyjadril sa, že titulu sa vzdá v prípade, ak sa titulu vzdá aj [[Branislav Gröhling]], ktorého práca bola taktiež označená ako plagiát.<ref name="pravda-reakcia-na-ŠRVŠ">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574227-studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}</ref> V súvislosti s diplomovou prácou predsedu parlamentu Kollára na tlačovej konferencii povedal, že chce zmeniť systém. ''„Lebo keď ho nezmeníme, budeme mať stále 20-tisíc ľudí s titulom, ktorí majú v hlave s prepáčením nasrané“'', doplnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=red, TASR|odkaz na autora=|titul=Matovič reaguje na Kollára: Môžeme dráždiť hada bosou nohou a po lete vláda skončí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://slovensko.hnonline.sk/2169260-matovic-reaguje-na-kollara-mozeme-drazdit-hada-bosou-nohou-a-po-lete-vlada-skonci|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2021-02-28}}</ref> == Podnikanie == Od roku [[1997]] mal Igor Matovič [[živnosť]] na obchodovanie, činnosti v oblasti nehnuteľností, vydavateľské činnosti a reklamu, a to pod názvom Mgr. Igor Matovič{{--}}regionPRESS (do roku [[2000]] pod názvom: Igor Matovič{{--}}TRNAVSKO); táto živnosť bola v októbri 2019 pozastavená.<ref>Mgr.Igor Matovič – regionPRESS. [https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&V=U] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230528040228/https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&V=U|date=2023-05-28}} (prístup 06.06.2020)</ref> Okrem toho v roku [[2002]] založil vydavateľstvo regionPRESS, s.r.o. (dnešný názov REGIONPRESS, s.r.o.), ktoré vydáva regionálne týždenníky na Slovensku (v roku [[2010]] ich bolo 36).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|titul=Matoviča hnevalo kupčenie pravice|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5442170/matovica-hnevalo-kupcenie-pravice.html|dátum prístupu=}}</ref> V roku [[2007]] dal prepísať podnik regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku [[Pavlína Matovičová|Pavlínu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&SID=7&P=1|vydavateľ=orsr.sk|dátum prístupu=2020-03-21}}</ref> Manželka Igora Matoviča je okrem toho od leta [[2017]] jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti [[Hotel Trnavan]], s.r.o., vlastniacej budovu bývalého ubytovacieho zariadenia.<ref>Obchodný register SR – Hotel Trnavan, s.r.o. [http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=442401&SID=7&P=1] (prístup 6.6.2020)</ref> == Volebné obdobie 2010{{--}}2012 == === Voľby 2010 === Igor Matovič kandidoval vo voľbách do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v roku [[2010]] na kandidátke strany [[Sloboda a Solidarita]] spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia ([[Erika Jurinová]], [[Jozef Viskupič]] a [[Martin Fecko]]). Strana SaS sa dostala do parlamentu so ziskom 12,14% hlasov. Vďaka preferenčným hlasom sa Igor Matovič dostal zo 150. až na 4. miesto kandidátky.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hudcovič|meno=Tomáš|titul=Skokani volieb a volebná noc|periodikum=PNky.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=HPA, s.r.o.|miesto=|dátum=2010-07-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.pnky.sk/aktuality/skokani-volieb-a-volebna-noc/|dátum prístupu=|jazyk=sk-sk}}</ref> === 20 miliónov za pád vlády === Krátko po nástupe do parlamentu Igor Matovič vyhlásil, že mu [[23. jún]]a [[2010]] ponúkli 20 miliónov eur za to, že spolu s tromi poslancami z Obyčajných ľudí pomôže odstaviť novú [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vládu Ivety Radičovej]]. ''„Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi 20 miliónov eur,“'' povedal pre denník [[SME]]. Redakcii sa ozval sám. Ponuku mu mal dať človek, s ktorým sa dobre pozná. Štvrtinu mal dostať hneď, zvyšok po vyhlásení predčasných volieb. Predseda SaS [[Richard Sulík]] to komentoval slovami ''„Viem o tom a považujem to za isté, keď to tvrdí.“''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=Matovič: Za pád vlády núkali 20 miliónov eur|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2010-06-24|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5438420/matovic-za-pad-vlady-nukali-20-milionov-eur.html|dátum prístupu=}}</ref> Tri dni po tomto vyhlásení Igor Matovič oznámil, že ho opäť navštívil ten istý kamarát, ktorý mu ponúkol „obrovský balík peňazí“ a so slzami v očiach mu povedal, že išlo o vtip a aby na políciu nič nepodával. ''„Ja si nemyslím, že bol spáchaný trestný čin. Neberiem to ako pokus o podplácanie, ale ako pokus o srandu,“'' povedal. Polícia sa podľa hovorkyne Andrey Poláčikovej začala medializovanými informáciami zaoberať. Vyšetrovanie ukázalo, že išlo iba o vtip, ako tvrdil Matovičov kamarát, a následne bolo zastavené.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Úplatok pre Matoviča? Mal to byť len žart|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-25|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://dennik.hnonline.sk/slovensko/344567-uplatok-pre-matovica-mal-to-byt-len-zart|dátum prístupu=}}</ref> === Požiadavky OĽANO === V reakcii na schválenie programového vyhlásenia vládou [[Iveta Radičová|Ivety Radičovej]] bez zahrnutia požiadaviek Obyčajných ľudí, ktoré im bolo Richardom Sulíkom údajne prisľúbené, [[28. júl]]a [[2010]] ohlásil odchod z poslaneckého klubu SaS. Následné rokovania s predsedom strany SaS viedli k dohode, kde sa [[Richard Sulík]] zaviazal k rozšíreniu programu strany SaS o tie body programu hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí a tieto body pri najbližšej aktualizácii doplniť do vládneho programu. Igor Matovič spolu so zvyšnými troma poslancami Obyčajných ľudí dal v rámci tejto dohody verejný prísľub, že zotrvajú v poslaneckom klube SaS do konca volebného obdobia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teichmanová|meno=Ladislava|titul=Obyčajní ľudia ostávajú so Sulíkom|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2010-08-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/obycajni-ludia-ostavaju-so-sulikom/193026-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koalícia si udrží väčšinu v parlamente|periodikum=eTREND.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2011-02-16|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.etrend.sk/ekonomika/koalicia-si-udrzala-vacsinu.html|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Richardom Sulíkom a odchod zo SaS === Igor Matovič pri hlasovaní podporil návrh [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]], čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu. Preto ho Richard Sulík vylúčil z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. ''„Samozrejme, že jedno nedodržanie dohody nemusí byť dôvodom na vylúčenie, no pretiekol pohár trpezlivosti. Igor nám totiž v poslednom čase stále viac a viac škodil a to len preto, aby povedal niečo, s čím sa dostane do médií... Jednoducho stačilo, aj moja ochota nechať si skákať po hlave má svoje medze.”'' napísal Richard Sulík na svojom blogu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sulík|meno=Richard|titul=Nahrávka, ktorá usvedčuje Igora Matoviča|periodikum=Slovenská politika|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2011-02-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum prístupu=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107221242/http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> ''„Sme klub slušných a čistých ľudí a zdieľame s Igorom Matovičom názor, že pán Fico je vagabund. Keď Igor Matovič nemá problém s ním hlasovať, tak je to jeho rozhodnutie. My máme problém s ním hlasovať a my máme aj problém, aby človek, ktorý nemá takýto problém, medzi nami bol,“'' ďalej zdôvodnil svoje rozhodnutie predseda strany SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=SaS vylúčila Matoviča z klubu, Most zablokoval parlament|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2011-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5760647/sas-vylucila-matovica-z-klubu-most-zablokoval-parlament.html|dátum prístupu=}}</ref> === Pád vlády Ivety Radičovej === Po roku a troch mesiacoch sa rozpadla nová pravicová vláda po hlasovaní o [[Európsky finančný stabilizačný mechanizmus|Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme]] (ESFS, známy tiež ako Euroval), s ktorým SaS nesúhlasila a ktorý nakoniec poslanci v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade]] odmietli. [[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predsedníčka vlády]] ráno [[11. október|11. októbra]] [[2011]] spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovalo iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. Za zvýšenie eurovalu a dôveru vláde nezahlasovali poslanci zo SaS, [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a traja poslanci okolo Igora Matoviča.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2011-10-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> == Volebné obdobie 2012{{--}}2016 == Do volieb do Národnej rady SR sa rozhodol Igor Matovič vstúpiť už samostatne s vlastným politickým hnutím [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti]]. === Rozpad kandidátky === Pred voľbami v roku [[2012]] zobral na kandidátku viaceré verejne známe osobnosti. Potom ako mal Matovič vyzvať svojich kolegov na kandidátke, aby spoločne s ním išli na detektor lži sa politici z [[Občianska konzervatívna strana|OKS]], [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] a niektoré nezávislé osobnosti, vrátane lídra kandidátky [[Martin Mojžiš|Martina Mojžiša]] rozhodli, že nebudú vo voľbách za hnutie Igora Matoviča kandidovať. Pridali sa k nim aj [[Eugen Korda]] či [[Štefan Bučko]]. ''„Pred týždňom som Matovičovi povedal, že ak príde s požiadavkou na detektor lži, budem to považovať za urážku ľudí, ktorých si vážim a odstúpim. Dnes dodržiavam sľub a oznamujem, že odstupujem z kandidátky,“'' povedal [[Martin Mojžiš|Mojžiš]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Predseda strany [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] [[Vladimír Palko]]: ''„Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v paneláku v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], je oplzlosť.“'' Predseda [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] [[Peter Zajac]] konštatoval, že to, čo Matovič ''„nazýva detektorom lži, sa najviac podobá previerkam za komunistov, po ktorých nasledovali čistky“''. Matovič zobral na vedomie rozhodnutie kandidátov odísť. Tvrdil, že jeho kandidátka sa nerozpadla, ale očistila a naďalej vyzýval predsedov ostatných politických strán, aby rovnako ako on išli na detektor.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koniec Matovičovej kandidátky! "Matovič zabíja svoje dieťa," tvrdí Zajac|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/201139/koniec-matovicovej-kandidatky/|dátum prístupu=}}</ref> Z kandidačnej listiny odstúpili (zoradení podľa miesta na kandidátnej listine) [[Martin Mojžiš]] (1), [[Štefan Bučko]] (2), [[Eugen Korda]] (6), [[Dagmar Babčanová]] (19) a kandidáti [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] na miestach 127 až 146. === Voľby 2012 === Hnutie OĽANO získalo vo voľbách do Národnej rady SR 218 537 hlasov, čo predstavovalo 8,55%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2020-08-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky parlamentných volieb 2012 – Voľby SME|url=https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta na kandidačnej listine. Dostal 150 242 preferenčných hlasov, vďaka čomu sa umiestnil na prvom mieste v rámci kandidačnej listiny hnutia. === Odchody poslancov z klubu OĽANO === Klub [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] počas volebného obdobia pre nezhody s Igorom Matovičom opustilo viacero poslancov. Klub mal na jeho začiatku 16 členov a postupne z neho odišla štvrtina zvolených poslancov. Bol to najväčší odchod poslancov z klubu v tomto volebnom období. Ako prvý klub opustil [[Alojz Hlina]], neskôr ho nasledovala [[Mária Ritomská]], [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]], [[Miroslav Kadúc]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Kadúc odišiel z klubu OĽANO, údajne sa chystá do #Siete|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-11-19|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/kaduc-odisiel-z-klubu-olano-udajne/166976-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> a [[Štefan Kuffa]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=OľaNO stráca konzervatívneho poslanca Štefana Kuffu. Odchádza do KDH|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303982/olano-straca-konzervativneho-poslanca-stefana-kuffu-odchadza-do-kdh/|dátum prístupu=2016-11-07}}</ref> Poslanec parlamentu [[Alojz Hlina]] z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) vystúpil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako dôvod označil skutočnosť, že zo strany Igora Matoviča bola prekročená hranica, ktorú je ochotný akceptovať. ''„Mám svoju hrdosť a dôstojnosť a ak som si dosiaľ vyprosil, aby ma niekto nazýval hanlivými výrazmi, tak ani vstupom do politiky to nie som ochotný meniť,“'' dodal. Pri odchode sa vyjadril na adresu Igora Matoviča a jeho spôsobu fungovania politickej strany nasledovne: „[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Naše Slovensko]] jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Alojz Hlina vystúpil z OĽaNO, Matovič mu nadával|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2012-10-26|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Podľa neho [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] nezvláda náročný proces približovania k demokratickým štandardom.{{Bez citácie}} === Spor s Martinom Poliačikom === V [[September|septembri]] [[2012]] v pléne Národnej rady počas fototermínu Igor Matovič vysypal poslancovi [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Martin Poliačik|Martinovi Poliačikovi]] na hlavu injekčné striekačky. Dôvodom bol podľa všetkého Poliačikov výrok v [[SME|denníku SME]] o tom, že čistý [[heroín]] je menej škodlivý ako miešaný. Matovič zároveň žiadal uvoľniť Poliačika na dlhodobo neplatené voľno, aby sa mohol venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu vyskúšať si podľa Poliačika pre ich telo neškodný heroín. ''„Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá“'', odkázal. [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda Národnej rady]] [[Pavol Paška]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]) o Matovičom návrhu hlasovať nenechal.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2012-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/6529117/matovic-vysypal-poliacikovi-na-hlavu-injekcne-striekacky.html|dátum prístupu=}}</ref> [[Martin Poliačik]] toto konanie komentoval pre televíziu [[TV JOJ|JOJ]] takto: ''„Pán Matovič by mal najprv asi vyhľadať odbornú pomoc, lebo jeho závislosť na pútaní pozornosti už prekročila akúkoľvek zdravú medzu a v prípade, že sa opäť prinavráti s dobrým duševným zdravím, tak sa môžeme o tom porozprávať“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Záznam. Matovič vysypal na Poliačika striekačky|url=https://www.noviny.sk/slovensko/107413-zaznam-matovic-vysypal-na-poliacika-striekacky|dátum vydania=2012-09-01|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=MAC TV s.r.o.}}</ref> Igor Matovič v jednej z televíznych predvolebných diskusií povedal, že sa za tento čin ospravedlnil. === Živnostenské oprávnenie{{--}}peňažný trest === Igor Matovič si v roku [[2010]] pozastavil svoje živnostenské oprávnenie, pretože [[Poslanec|poslanci]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] nesmú vyvíjať podnikateľskú činnosť. Pozastavenie živnostenského oprávnenia je však možné maximálne na obdobie 3 rokov, potom sa živnosť automaticky obnovuje. Živnostenské oprávnenie Igora Matoviča na podnikanie sa preto v roku [[2013]] obnovilo a bolo riadne zapísané v živnostenskom registri. [[Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií]] mu udelil pokutu vo výške 12-tisíc [[Euro|eur]]. Igor Matovič toto rozhodnutie napadol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]]. Líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] žiadal, aby [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] trest zrušil, lebo živnosť mal iba “na poličke”, vôbec nepodnikal, a tak vraj zákon neporušil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stupňan|meno=Igor|titul=Prvý trest pre Matoviča je na Ústavnom súde|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408547-matovic-musi-na-vybore-vysvetlit-preco-nepozastavil-zivnost/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií i pokutu vo výške šiestich mesačných platov potvrdil. Vo veci rozhodol II. senát ÚS na neverejnom zasadnutí [[2. marec|2. marca]] [[2016]] v zložení [[Ladislav Orosz]] (predseda), [[Ľudmila Gajdošíková]] a [[Lajos Mészáros]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ústavný súd rozhodol. Matovič musí zaplatiť pokutu a môže prísť o mandát|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|vydavateľ=MAFRA Slovakia a.s.|miesto=|dátum=2017-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|dátum prístupu=2017-03-06|jazyk=sk}}</ref> === Spor s Danielom Lipšicom === Vo februári [[2013]] sa Igorovi Matovičovi nepáčilo vystúpenie [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] pri prerokovávaní správy o stave vyšetrovania [[Kauza Gorila|kauzy Gorila]]. Podľa neho totiž aj Lipšic ako bývalý [[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]], resp. spravodlivosti počas [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|prvej vlády Mikuláša Dzurindu]] nesie časť viny na nedoriešení tohto prípadu. Takéto vystúpenie sa však zase nepozdávalo Lipšicovi, ktorý priamo v pléne prečítal dve SMS, ktoré mu posielal Matovič ešte v čase, keď bol podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. Z nich vyplývalo, že šéf OĽANO Daniela Lipšica povzbudzoval, aby „prebral opraty“ medzi kresťanskými demokratmi. Zároveň mu predostrel ponuku, že ak sa mu to nepodarí, má miesto v zoskupení OĽANO. Matovič tieto SMS nepoprel. Ako skonštatoval, túto ponuku mu predostrel v čase, keď mu hrozil „vyhadzov“ z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. ''„Nechcem teraz komentovať motiváciu pána Matoviča. Každý si na to môže urobiť názor sám, aby vedel, kto tu hrá divadlo“'', poznamenal [[Daniel Lipšic]] pre Aktuálne.sk.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak|meno=Ladislav|titul=Lipšic natrel Matoviča. Lanáril ho do OĽANO, dnes ho kritizuje|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2013-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220728/http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> === Spor s Radoslavom Procházkom === Novo vzniknutá strana [[Radoslav Procházka|Radoslava Procházku]] [[SIEŤ (politická strana)|Sieť]] podľa prieskumov verejnej mienky výrazne ohrozovala opozičné parlamentné strany [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[MOST – HÍD|Most-Híd]] či [[Sloboda a Solidarita|SaS]], pretože ich podpora klesla k päťpercentnej hranici zvoliteľnosti; podobne na tom bolo aj hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igora Matoviča.{{Bez citácie}} Matovič zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej Procházku obvinil, že mu núkal peniaze „na drevo“, aby mu Matovičova firma zabezpečila reklamnú kampaň pre prezidentské voľby. ''„Vyžadoval odo mňa, aby som sa priamo podieľal na nelegálnom financovaní jeho kampane“'', tvrdil Matovič. Procházka údajne mal záujem o reklamu v hodnote 17 200 [[Euro|eur]] vrátane [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]]. Matovič priznal, že svoje vyhlásenia nevie dokázať.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič obvinil Procházku za peniaze 'na drevo'. Procházka mieri na detektor|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2014-06-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1758740_matovic-obvinil-prochazku-za-peniaze-na-drevo.-prochazka-mieri-na-detektor|dátum prístupu=}}</ref> O niekoľko dní však priznal, že si celú konverzáciu tajne nahrával a daný záznam odovzdá polícii na prešetrenie. Naznačoval pred novinármi, že sa táto nahrávka môže objaviť i verejne. O niekoľko dní nato sa asi 70-minútová nahrávka skutočne objavila na internete, no Igor Matovič tvrdil, že s jej zverejnením nemá nič spoločné a chcel ju oficiálne zverejniť až po súhlase [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|generálneho prokurátora]]. Obsahom časti tohto rozhovoru bolo, že Radoslav Procházka si chcel objednať inzerciu v regionálnom periodiku Matovičovcov, pričom polovica mala byť platená bez dokladu v rámci „kamarátskej zľavy“. Na ďalších častiach nahrávky sa Procházku pýta, či nebude po prezidentskej kampani veľa dlžný. ''„Keby som mal byť akože dlžný, sa na to vys..., nemá to význam nechať zo seba spraviť niekoho bábku. Ja som musel v jednej chvíli spraviť vnútorné rozhodnutie, že fakt pôjdem do toho s vlastnými úsporami a mám v tom veľa svojich peňazí a aj sa mi ľudia vyzbierali, inak celkom slušne,“'' hovorí Procházka. Matovič odovzdal nahrávku polícii v [[December|decembri]] [[2014]]. Na tento krok bol políciou vyzvaný, s cieľom podrobiť záznam odbornej expertíze. Polícia začala v súvislosti s nahrávkou trestné stíhanie ešte v [[September|septembri]] [[2014]], neskôr vyšetrovanie zastavila. V novembri obvinil Procházku prokurátor [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnej prokuratúry SR]] pre zločin krátenia dane a poistného v štádiu prípravy, ktorý bol rovnako zamietnutý.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Nekonečný príbeh! Matovič a Procházka sú pre nahrávku opäť v sebe|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2015-05-04|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1792420_nekonecny-pribeh-matovic-a-prochazka-su-pre-nahravku-opat-v-sebe|dátum prístupu=}}</ref> === Účty Roberta Fica na Belize === Igor Matovič zverejnil v auguste 2015 na sociálnej sieti status, že predseda vlády [[Robert Fico]] s manželkou [[Svetlana Ficová|Svetlanou Ficovou]] majú od roku [[2008]] na [[Belize]] schránkovú firmu s dvoma účtami v [[Belize Bank Internacional]]. „Stav účtov k [[21. júl]]u [[2015]] je 674 546 004,42 [[dolár]]a,“ napísal Matovič. Následne priznal, že zdrojom bol anonym, ktorý dostal. Začiatkom [[September|septembra]] odovzdal orgánom činným v trestnom konaní dokumenty, ktoré majú poukazovať na manipuláciu [[Verejné obstarávanie|verejného obstarávania]]. Vykazujú podľa neho znaky hodnovernosti. Z machinácie mal byť profit osem miliónov eur a Matovič sa domnieval, že peniaze tiekli aj na belizejské účty premiéra a jeho manželky. Vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]] ukončil preverovanie informácií poskytnutých Igorom Matovičom vo veci existencie účtov predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] a jeho manželky Svetlany v banke na [[Belize]]. Finančná a spravodajská jednotka v Belize (Financial Intelligence Unit) poskytla slovenským orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že [[Robert Fico]] ani jeho manželka nemajú a ani v minulosti nemali žiadne osobné alebo podnikateľské účty alebo iné finančné produkty vedené vo finančných inštitúciách na [[Belize]]. Zo zadovážených dokumentov a výpovedí vyšetrovateľ vylúčil uvádzané skutočnosti o účtoch a nezistil žiadnu súvislosť s predloženým písomným materiálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico nemá účet na Belize. Krajina kryje zločincov, tvrdí Matovič|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303195/fico-nema-ucet-na-belize-ziskal-potvrdenie/|dátum prístupu=}}</ref> === Obvinenie Roberta Fica a skartované účtovníctvo === [[Robert Fico]] vyhlásil, že Matovičovi bola ohlásená jedna z daňových kontrol na [[15. august]]a [[2008]]. Deň pred ňou však Matovič fiktívne predal svoj podnik „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ bielemu koňovi [[Pavol Vandák|Pavlovi Vandákovi]] za 122 miliónov slovenských korún. ''„Pán Vandák pracoval pre Igora Matoviča ako živnostník, ale bol prakticky jeho zamestnancom a nikdy nemal k dispozícii takúto sumu peňazí,“'' uviedol premiér. Kúpna cena 122 miliónov [[Slovenská koruna|Sk]] bola podľa jeho slov zaplatená tak, že [[14. august]]a, v deň podpisu kúpnej zmluvy, z účtu firmy „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ si mal Matovič previesť 122 miliónov korún na svoj súkromný účet. "Súčasne v rámci fiktívneho prevodu odovzdáva bielemu koňovi, pánovi Vandákovi, celé účtovníctvo.” povedal [[Robert Fico|Fico]]. Aby bol fiktívny prevod dokonaný, [[10. október|10. októbra]] [[2008]] mal Matovič na daňovom úrade oznámiť, že od zmluvy s Vandákom odstúpil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico: Matovič priznal fiktívnu operáciu s cieľom zbaviť sa účtovníctva|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2016-02-05|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/fico-matovic-priznal-fiktivnu-operac/180378-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič obvinenia opakovane odmietol a následne ukázal aj chýbajúce účtovníctvo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Krbatová|meno=Lucia|titul=|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2016-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/20091482/matovic-ukazal-uctovnictvo-na-fica-poda-trestne-oznamenie.html|dátum prístupu=}}</ref> === Kompromitácia zo strany Róberta Fica === V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia vlády strany SMER [[František Imrecze]], Bernard Slobodník a Ľudovít Makó opísali riadenú kompromitáciu Igora Matoviča pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbami 2016]]. Podľa ich výpovede malo pod vedením Róberta Fica dochádzať k tendenčnému stíhaniu Igora Matoviča pre podozrenie z umelého nadhodnotenia nákladov vyniknutých pri používaní služobného auta v jeho firme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajná schôdzka u Kaliňáka: Bödörovo komando riadilo stíhanie Matoviča. Profitoval z toho Fico|url=https://www.aktuality.sk/clanok/905006/tajna-schodzka-u-kalinaka-boedoerovo-komando-riadilo-stihanie-matovica-profitoval-z-toho-fico/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-07-06|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> == Volebné obdobie 2016{{--}}2020 == === Voľby 2016 === ==== Spor s Bélom Bugárom ==== Igor Matovič a [[Béla Bugár]] mali dlhodobo spory, ktoré eskalovali pred voľbami 2016. Béla Bugár hovoril o nezodpovednosti Igora Matoviča: “Nesprával sa tak, keď sme hľadali riešenie rôznych vecí. Na politiku musíte byť dozretý a cítiť zodpovednosť,” povedal pre [[Denník N]] predseda [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|titul=Bugár: Ak si do niekoho vždy rypnem, je to Matovič|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2015-01-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/20259/bugar-ak-si-niekoho-vzdy-rypnem-je-matovic/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> V ďalšom článku tvrdil, že líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igor Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vláde, lebo klame a vydiera.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Bugár: Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vlády|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-01-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/bugar-matovic-mozno-bude-zabranou-v/114042-clanok.html|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič sa pár dní pred voľbami pokúsil oslabiť stranu [[MOST – HÍD|Most-Híd]] na čele s Bélom Bugárom. Na južnom Slovensku distribuoval 250-tisíc dvojjazyčných letákov s názvom Zoberme spravodlivosť do vlastných rúk, v ktorých voličov vyzýval, aby volili, ak už nie jeho stranu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], tak aspoň [[Sloboda a Solidarita|SaS]] alebo [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]], teda priamu Bugárovu konkurenciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|titul=Matovič odporúča voliť radšej SMK ako Most, na juh poslal 250-tisíc listov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-03-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/386687/matovic-poslal-juzne-slovensko-250-tisic-listov-odporuca-volit-smk/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== Výsledok volieb ==== Hnutia OĽANO Igora Matoviča a politickej strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] pod vedením [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] kandidovali do parlamentných volieb 2016 spoločne v koalícii. Obe strany spoločný postup vo voľbách odsúhlasili na vnútrostraníckych fórach. V júni nameral Focus dvoj-koalícii preferencie 11,1 percenta. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady SR]] získala 287 611 platných hlasov, vďaka čomu sa stala 3. najsilnejším politickým zoskupením s podielom 11,02 %.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 online – kompletné výsledky volieb|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045052-parlamentne-volby-2016-online-vysledky-volieb/|dátum prístupu=}}</ref> Igor Matovič kandidoval zo 150. miesta kandidátky a získal najviac preferenčných hlasov, konkrétne 159 874.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 – Týchto politikov Slováci krúžkovali|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045572-parlamentne-volby-2016-tychto-politikov-slovaci-kruzkovali/|dátum prístupu=}}</ref> === Protesty Bonaparte === Predstavitelia opozície na čele s Igorom Matovičom žiadali vyvodenie politickej zodpovednosti pre [[Kauza Bašternák|kauzu Bašternák]], v ktorej je údajne zapletený [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] ([[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]]) a [[Robert Fico]] ([[Predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]]). Opozícia organizovala každý pondelok počas celého leta protesty nielen pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde mal prenajatý byt predseda vlády [[Robert Fico]], ale aj v iných mestách na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvý sa uskutočnil [[20. jún]]a [[2016]] a spolu ich bolo dvanásť. V hlavnom meste sa na nich zúčastňovalo 300 až viac ako 3 000 ľudí. [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] mal však aj ďalej dôveru predsedu vlády, keď podľa jeho slov dokázal, že nebral od [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] peniaze. [[Robert Fico]] sa v minulosti opätovne odmietol vysťahovať z bytu v [[Komplex Bonaparte|komplexe Bonaparte]]. Tvrdil, že tak urobí, ak sa preukáže Bašternákova vina v prípade podozrenia z daňových únikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=televízia TA3|url=http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum vydania=2016-09-05|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=C.E.N., s.r.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107160033/http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> ==== Konflikt s aktivistami z Inštitútu ľudských práv ==== Na protest pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]] prišli aj aktivisti z [[Inštitút ľudských práv|Inštitútu ľudských práv]] (IĽP) [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]{{--}}ľudskoprávni aktivisti, organizátori [[Protest Gorila|protestov Gorila]] a iných protikorupčných protestov. Na transparentoch mali zobrazených okrem koaličných politikov [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Béla Bugár|Bélu Bugára]] aj lídrov opozície Igora Matoviča, [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] a [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]]. Aktivisti vyjadrili nesúhlas, že protesty organizujú politické strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], a nie ľudia s tým, že podľa svojich slov nechceli, aby [[kauza Bašternák]] skončila ako [[kauza Gorila]]. Peter Weisenbacher argumentoval tým, že súčasná situácia s vládnou koalíciou aj opozíciou nahráva len [[Marian Kotleba|Marianovi Kotlebovi]] a [[Boris Kollár|Borisovi Kollárovi]]. Po verbálnych útokoch a fyzických incidentoch prišli aktivistov chrániť policajti, ktorí ich po niekoľkých minútach vyviedli pre ich vlastnú bezpečnosť z davu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Incident pred Bonaparte: Dav vypískal aktivistku Krempaskú, zasahovala polícia|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-08-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402936-incident-pred-bonaparte-dav-vypiskal-aktivistku-krempasku-zasahovala-policia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Neskôr v ten istý deň mali dve dosiaľ neznáme osoby mužského pohlavia napadnúť úderom do tváre Alenu Krempaskú, ktorá bola prevezená na ošetrenie do jednej z bratislavských nemocníc. Napadnutie komentoval aj Igor Matovič: ''„Je mi ľúto, že dobili ženu, ale som presvedčený, že to bola práca kaliňákovej mafie. Určite to nebol nikto z protestujúcich.“''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Aktivistka Krempaská po Bonaparte: Napadli ju dvaja muži {{!}} Aktuálne.sk|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2016-09-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220612/http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum archivácie=2016-11-07}}</ref> === Noviny „Kali špeciál“ === Strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] si nechali vytlačiť špeciálne noviny pod názvom „Kali špeciál“. V týchto novinách je podľa opozície opísaný celý príbeh [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] a samotná „[[kauza Bašternák]]”. Slovenská pošta odmietla túto tlačovinu distribuovať do schránok; odvolala sa na stanovisko [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]], podľa ktorého tlačovina nespĺňa zákonom stanovené požiadavky pre [[Periodikum|periodickú tlač]]. Podľa právnikov môže obsah letáku „Kali špeciál“ zasahovať do práva na ochranu osobnosti konkrétnej fyzickej osoby či osôb. Tri naložené kamióny s 1,5 miliónmi výtlačkov nakoniec distribuovala súkromná spoločnosť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tlačovinu „Kali špeciál“ doručí do domácností súkromník|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/371495/tlacovinu-kali-special-doruci-do-domacnosti-sukromnik/|dátum prístupu=}}</ref> === Uniknutá komunikácia od Anonymous === V lete roku [[2016]] sa skupina [[haker]]ov pod názvom [[Anonymous (skupina)|Anonymous]] SK priznala k útokom na weby [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. Okrem napadnutia a dočasného znefunkčnenia webových stránok sa údajne dostali k e-mailovej komunikácii Igora Matoviča. Postupne uverejňovali [[e-mail]]y, v ktorých sa spomínala spolupráca OĽANO so stranou Mariana Kotlebu, platenia kapely, ktorá vystupovala na proteste Bonaparte bez daňového dokladu, či platenie zamestnancov [[regioPRESS]], aby sa zúčastnili na protestoch pre väčšiu účasť. Spoločnosť [[Websupport]], na ktorej serveroch sa nachádzajú e-maily a webstránka [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], vydala stanovisko: ''„Na základe informácií získaných z našich e-mailových logov vieme potvrdiť, že daná správa nikdy nebola doručená na naše e-mailové servery”''. Odborník na kybernetickú bezpečnosť [[Pavol Lupták]] sa však vyjadril, že: “Logy z hostingovej spoločnosti sa dajú tiež zmanipulovať. 100-percentne potvrdiť alebo vyvrátiť nejde v tomto prípade nič.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Kauza Matovič vs. údajní Anonymous pokračuje. Spomína sa aj redaktorka Denníka N|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s|miesto=|dátum=2016-09-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.zive.sk/clanok/117929/kauza-matovic-vs-udajni-anonymous-pokracuje-spomina-sa-aj-redaktorka-dennika-n|dátum prístupu=}}</ref> === Živnostenské oprávnenie{{--}}možná strata mandátu === Igor Matovič si v roku [[2013]] živnostenské oprávnenie opäť iba pozastavil. Po troch rokoch sa živnosť automaticky obnovila, pričom ju Matovič zabudol znova pozastaviť. Upozornili na to aktivisti [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]. Pri druhom previnení za to isté porušenie zákon hovorí o možnosti straty mandátu. Rozhoduje o tom [[výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií]] a toto rozhodnutie musí ústavnou väčšinou schváliť Národná rada SR.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová|meno=Mária|titul=Prípad Matoviča už má Ústavný súd, lídra OĽaNO zosmiešňujú šašovia|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/589001/pripad-matovica-uz-ma-ustavny-sud-lidra-olano-zosmiesnuju-sasovia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Richard Sulík]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) to považoval za chybu a „babráctvo“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódova|meno=Monika|titul=Sulík: Matovič urobil babráctvo, Lipšic nie je nenahraditeľný|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-09-27|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/569866/sulik-matovic-urobil-babractvo-lipsic-nie-je-nenahraditelny/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}</ref> Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vydal dňa [[28. marec|28. marca]] [[2017]] rozhodnutie č. P/32/16/K, ktorým vyslovil stratu mandátu Igorovi Matovičovi. K hlasovaniu o pozbavení mandátu v pléne Národnej rady došlo až [[7. február]]a [[2019]], po takmer dvoch rokoch od rozhodnutia výboru. Za hlasovalo len 26 poslancov a Igor Matovič tak o mandát neprišiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hopková | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Fico bol za jeho odchod. Matovič o mandát neprišiel | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/665144/fico-bol-za-jeho-odchod-matovic-o-mandat-neprisiel/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x...A. | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-07 | dátum prístupu = 2019-02-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlasovanie č. 131, 7. 2. 2019 | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=41720 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Neúčasť v parlamente === V máji 2017 sa Igor Matovič nezúčastnil siedmych rokovacích dní parlamentu. Keďže podľa parlamentu svoju neúčasť adekvátne neospravedlnil, strhli mu plat a paušálne náhrady za nasledujúci mesiac (jún 2017). Matovič svoju neúčasť oznámil dopredu. Ako svoj dôvod uviedol „''Môj bojkot zasadnutí parlamentu je práve takýmto odporom voči diktátorským a šikanóznym praktikám predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý neváhal klesnúť až k čítaniu a cenzurovaniu listov od mojich voličov.''“<ref name="hetplat">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Matovič príde o plat pre svoje májové absencie na rokovaniach parlamentu|url=https://dennikn.sk/minuta/785884/|dátum vydania=2017-06-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-05|vydavateľ=N Press|miesto=|jazyk=}}</ref> === Spor s Miroslavom Beblavým === Igor Matovič na svojom profile na sociálnej sieti kritizoval [[Miroslav Beblavý|Miroslava Beblavého]] za pokrytectvo. Vytkol mu, že miesto v dozornej rade [[Všeobecná zdravotná poisťovňa|VšZP]] by prijal, no keď túto ponuku dostali OĽANO a SaS, okamžite ich kritizoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Matovič|meno=Igor|titul=Facebook.com|url=https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10207841557329329|dátum vydania=2016-05-31|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.facebook.com}}</ref> Na to zareagoval sám [[Miroslav Beblavý]] slovami, že ak by chcel sedieť v dozornej rade, tak si to vybaví inak. Napríklad u ministra zdravotníctva [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] výmenou za to, že nebude odhaľovať jeho kauzy. Matovič to však považoval len za vlastné zviditeľnenie sa a propagáciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak ml.|meno=Ladislav|titul=Opozičná hádka o miesta v dozorných radách. Matovič slovne zaútočil na Beblavého|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-06-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/343331/opozicna-hadka-o-miesta-v-dozornych-radach-matovic-slovne-zautocil-na-beblaveho/|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Andrejom Dankom === Igor Matovič v rozprave o zmene rokovacieho poriadku použil prirovnanie: ''„Je to to isté, ako keby si v koncentračnom tábore povedali, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia”''. [[Andrej Danko]] plánoval začať voči poslancovi disciplinárne konanie za hanobenie rasy a národa. [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských a náboženských obcí v SR]] (ÚZ ŽNO) výrok Igora Matoviča odsúdil ako “hlúpy". Predseda hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]] ním podľa predsedu zväzu [[Igor Rintel|Igora Rintela]] zľahčil holokaust.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Andrej Danko obvinil Igora Matoviča z hanobenia národa|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/385703/andrej-danko-obvinil-igora-matovica-z-hanobenia-naroda/|dátum prístupu=}}</ref> Na adresu [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NR SR]] a strany [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] Igor Matovič použil slová ''„Danko mi pripadá ako skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne”.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič v parlamente provokoval a urážal Danka: Je to skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://tv.hnonline.sk/politika/823458-matovic-v-parlamente-provokoval-a-urazal-danka-je-to-skunk-ktory-pride-zasmradi-zdrhne|dátum prístupu=}}</ref> Ďalej umiestnil pred budovu [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v čase konania sa predsedníctva [[Rada Európskej únie|Rady Európskej únie]] na [[Slovensko|Slovensku]] karavan s nápisom “[[Robert Fico|Fico]] chráni zlodejov”. Kancelár [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] na príkaz predsedu parlamentu [[Andrej Danko|Andreja Danka]] vydal rozhodnutie, že pred budovou NR SR nesmú stáť žiadne automobily.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Danko vydal zákaz. Karavan „Fico chráni zlodejov“ zmizne|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-17|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/382203/danko-vydal-zakaz-karavan-fico-chrani-zlodejov-zmizne/|dátum prístupu=}}</ref>'' [[29. január]]a [[2019]] na mítingu v Bratislave vyvolal v dave skandovanie vulgarizmov na adresu úradujúceho predsedu parlamentu Andreja Danka, pričom príhovor sám vulgárne ukončil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Správy a politika|periodikum=HN televízia|odkaz na periodikum=|miesto=|dátum=2019-01-31|ročník=|číslo=|strany=42. minúta|issn=|url=https://slovensko.hnonline.sk/1882099-sulikovci-zorganizovali-akciu-proti-dankovi-symbolicky-mu-odobrali-titul|dátum prístupu=}}</ref> === Spor s Petrom Pčolinským === Počas prerokovávania nového rokovacieho poriadku v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]], ktorý mal obmedziť viaceré práva poslancov došlo ku konfliktu [[Peter Pčolinský|Petra Pčolinského]] ([[SME RODINA|Sme rodina]]) s Igorom Matovičom. Pčolinský ho označil za klamára a podvodníka a všetci poslanci budú potrestaní za to, že sa „nevie zmestiť do kože“. Matovič počas jeho vystúpenia sálu opustil a pri odchode mu mal nadávať.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pavlík|meno=Radovan|titul=Matovič je podľa Pčolinského klamár a podvodník|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-10-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1112041-video-matovic-je-podla-pcolinskeho-klamar-a-podvodnik/|dátum prístupu=}}</ref> === Kandidatúra do Europarlamentu === Igor Matovič [[26. február]]a [[2019]] oznámil, že bude kandidovať vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Europarlamentu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Debnár | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurovoľby 2019: Igor Matovič kandiduje za europoslanca | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/670807/eurovolby-2019-igor-matovic-kandiduje-za-europoslanca/?AT=wgt.article_clanok-aktualnatema.c.x...B. | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-26 | dátum prístupu = 2019-02-26 }}</ref> Stal sa lídrom kandidačnej listiny, ale vyhlásil, že v prípade zvolenia si mandát nepreberie a pokiaľ nezíska aspoň 50 000 preferenčných hlasov, odíde z [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a v ďalších parlamentných voľbách bude kandidovať z posledného miesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OĽaNO povedie do eurovolieb I.Matovič, ak uspeje, mandát si nepreberie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/olano-povedie-do-eurovolieb-imatovic/380802-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-02-27 }}</ref> Pred voľbami sa kandidatúry nakoniec vzdal a vyzval na voľbu [[Peter Pollák|Petra Polláka]]. == Volebné obdobie 2020{{--}}2023 == === Voľby === Pred voľbami v roku [[2020]] vytvorilo hnutie OĽANO neoficiálnu koalíciu premenovaním sa na [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] zvíťazilo so ziskom 25,02 %. Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] následne Igora Matoviča poverila zostavením [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020|vlády]], ktorú utvoril so stranami [[SME RODINA]] (predseda [[Boris Kollár]]), [[Sloboda a Solidarita|SaS]] (predseda [[Richard Sulík]]) a [[ZA ĽUDÍ]] (predseda [[Andrej Kiska]]). Jeho opozíciou v Národnej rade SR sa stali strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] a [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotleba – ĽSNS]]. Dňa [[21. marec|21. marca]] [[2020]] bola jeho vláda vymenovaná prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Z. Čaputová vymenovala vládu I. Matoviča|url=https://www.teraz.sk/slovensko/fles-prezidentka-z-caputova-vymenov/454343-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-03-21|dátum prístupu=2020-03-23|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ==== Kauza internetovej ankety ==== Igor Matovič spustil počas februára internetovú anketu v rámci predvolebnej kampane [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], pri ktorej sa hlasujúcich pýtal na 11 otázok, pričom ich riešenie by bolo prioritou vlády podľa výsledkov ankety.<ref name='anketa_pravda'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Pravda, TASR |titul = Matovič spustil hlasovanie o programe |url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/541804-matovic-spustil-hlasovanie-o-programe/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-08 |dátum prístupu = 2020-02-08|vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}}</ref> Komunálny politik na Matovičovej kandidátke a priateľ Igora Matoviča, Ľubomír Bechný, kritizoval predsedu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], že hlasovaním podmieňuje vznik koaličnej vlády, pretože ak by politické strany neakceptovali výsledky ankety, Matovič hovoril o predčasných voľbách.<ref name='anketa_Bechny'>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Ľubomír Bechný |titul = Igor Matovič spustil internetové referendum, v čom je problém? |url = https://dennikn.sk/blog/1750308/igor-matovic-spustil-internetove-referendum-v-com-je-problem/|strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník N}}</ref> Opozičné strany označili počínanie Matoviča za vydieranie,<ref name=anketa_pravda/> pričom Matovič ich vyzval, aby pridali svoje otázky.<ref name=anketa_pravda/> Predseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] zareagoval a ako jediný politik požiadal o pridanie dvanástej otázky v nasledovnom znení: ''„Ste za to, aby Igor Matovič vyvolal predčasné voľby, ak nepresadí niektorý z bodov z jeho ankety?“''<ref name='anketa_postoj'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TASR|titul = Truban: Nech dá Matovič do ankety otázku o predčasných voľbách kvôli nemu |url = https://www.postoj.sk/51479/matovic-ukazal-viac-ako-900-rieseni-chce-vladnut-s-demokratickou-opoziciou |strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník Postoj | miesto = Bratislava}}</ref> Igor Matovič prisľúbil v televíznej relácii [[Michal Truban (politik)|Trubanovi]], že zaradí aj jeho otázku,<ref name=anketa_Bechny/> avšak nikdy ju nezaradil do hlasovania aj napriek jeho sľubu. Internetové hlasovanie Igora Matoviča čelilo viacerým obvineniam z porušovania európskej legislatívy,<ref name='anketa_tyzden'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Vančo| meno = Martin | titul = Slovenská Cambridge Analytica. Matovič protizákonne zbiera osobné údaje od desiatok tisícov ľudí |url = https://www.tyzden.sk/politika/62306/matovicova-anketa-zbiera-osobne-udaje-od-desiatok-tisicov-ludi-v-rozpore-s-gdpr/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-11 |dátum prístupu = 2020-02-11|vydavateľ = .týždeň | miesto = Bratislava}}</ref> po zverejnení týchto obvinení boli upravené podmienky spracovania osobných údajov pridaním nového účelu spracovania údajov, rozšíril sa obsah spracovaných údajov a bola doplnená informácia o spôsobe odvolania súhlasu, avšak podľa odborníkov anketa stále nebola v poriadku z hľadiska ochrany osobných údajov.<ref name='anketa_trend'>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matovičova anketa naďalej porušuje zákon. Právnička vysvetľuje prečo |url = https://www.trend.sk/spravy/matovicova-anketa-nadalej-porusuje-zakon-pravnicka-vysvetluje-preco |dátum vydania = 2020-02-20 |dátum prístupu = 2020-02-20|vydavateľ = Trend| miesto = Bratislava}}</ref> Len štyri dni po spustení internetového hlasovania sa začal podnetom zaoberať Úrad na ochranu osobných údajov,<ref name='anketa_TV_noviny'>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TV Noviny|titul = Matovičovu internetovú anketu už rieši Úradu na ochranu osobných údajov |url = https://www.tvnoviny.sk/domace/1989299_matovicovu-internetovu-anketu-uz-riesi-uradu-na-ochranu-osobnych-udajov |strany = |dátum vydania = 2020-02-12 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-12|vydavateľ = TV Markíza | miesto = Bratislava}}</ref><ref name='anketa_hn'>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR |titul = O Matovičovu anketu sa zaujíma už aj štát. Úrad na ochranu osobných údajov začal konanie |url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2093117-o-matovicovu-anketu-sa-zaujima-uz-aj-stat-urad-na-ochranu-osobnych-udajov-zacal-konanie |dátum vydania = 2020-02-14 |dátum prístupu = 2020-02-14|vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = Bratislava}}</ref> pretože hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] zbieralo od hlasujúcich mená, maily, telefónne čísla aj politické preferencie.<ref name=anketa_tyzden/> === Vláda Igora Matoviča === {{hlavný článok|vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021}} ==== Pôsobenie v úrade predsedu vlády ==== Igor Matovič ako predseda vlády SR nastolil nekonvenčný spôsob oficiálnej komunikácie smerom na verejnosť. Neustanovil žiadneho hovorcu predsedu vlády alebo Úradu vlády SR, na komunikáciu si ponechal iba svoj súkromný profil na sociálnej sieti [[Facebook]], na ktorom mal v auguste 2020 viac ako 200 tisíc sledovateľov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf tlačového odboru premiéra: Hovorca Igora Matoviča by mal myslieť, cítiť aj dýchať ako on sám | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1940221/sef-tlacoveho-odboru-premiera-hovorca-igora-matovica-by-mal-mysliet-citit-aj-dychat-ako-on-sam/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-22 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref> Matovič bol kritizovaný za spôsob komunikácie nezodpovedajúci štátnikovi a využívajúci nespisovné výrazy či vulgarizmy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Odkaz svetu od premiéra Matoviča: Nasr.. som kopu ľudí. Takéto dni mám rád | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560494-premierov-odkaz-svetu-nasr-som-kopu-ludi-taketo-dni-mam-rad/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-19 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Igor Matovič žiari šťastím: Nasral som kopu ľudí... Takéto dni ja mám rááád | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/stalo-sa/doma/61276-igor-matovic-ziari-stastim-nasral-som-kopu-ludi-taketo-dni-ja-mam-raaad | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-08-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Janščová|periodikum=SME|dátum=2020-07-23|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://fici.sme.sk/c/22452740/23-viet-ktore-matovic-naozaj-povedal-pocas-tlacovky-o-diplomovke.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Čo Matovič naozaj povedal počas tlačovky o diplomovke|meno=Kristína|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Viktor|priezvisko2=Hlavatovič|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2020-08-20}}</ref> ==== Vláda počas mimoriadnej situácie súvisiacej s [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiou koronavírusu]] ==== Vláda Igora Matoviča prebrala moc v období prepuknutia pandémie ochorenia [[COVID-19]] a jeho vláda zaviedla rôzne opatrenia (povinná štátna karanténa po návrate na Slovensko z iných štátov, zatvorenie prevádzok, ktoré nie sú esenciálne a hrozí pri nich šírenie nákazy, zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska mimo pracovných a životu-potrebných dôvodov počas Veľkonočných sviatkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zhrnutie opatrení proti COVID-19 od nástupu novej vlády Igora Matoviča|url=https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum vydania=2020-04-14|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200508115620/https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum archivácie=2020-05-08}}</ref>). Zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska bez legitímneho dôvodu bol realizovaný policajnými kontrolami na hraniciach jednotlivých okresov, prvý deň platnosti toto nariadenie spôsobilo hodinové zápchy na frekventovaných úsekoch, a nariadenie bolo zmenené na námatkové kontroly. Toto opatrenie a uzavretie všetkých neesenciálnych prevádzok bolo predmetom ďalšieho sporu s koaličným partnerom [[Richard Sulík|Richardom Sulíkom]], tieto opatrenia boli silne kritizované aj opozíciou. Ďalším sporným opatrením, ktoré bolo vysoko kritizované opozíciou, bolo oddialenie splátok bankových úverov, kde ale počas oddialenia na úveroch narastali ďalej úroky. [[Vláda]] zaviedla aj pomoc podnikateľom, sľúbila vyplatiť miliardu na pomoc podnikateľom, ktorým klesol zisk v dôsledku nariadení vlády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koronavírus: Prvá pomoc vlády bude stáť miliardu eur mesačne. Má zabrániť prepúšťaniu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/777728/koronavirus-prva-pomoc-vlady-bude-stat-miliardu-eur-mesacne-ma-zabranit-prepustaniu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref>, aj toto opatrenie bolo ale kritizované cieľovými skupinami, kedže veľa z nich sa na štátnu pomoc nekvalifikovalo, bola označená ako nedostatočná a pomoc bola podmienená žiadosťami, ktoré si žiadatelia museli samostatne vyplniť a podať. Pandémia mala v prvej vlne, najmä na jar a v lete [[2020]], na [[Slovensko|Slovensku]] veľmi mierny priebeh v porovnaní s okolitými štátmi, za čo mnohí obraňovali tieto opatrenia ako zmysluplné a účinné pre zastavenia šírenia nákazy. S uvoľňovaním opatrení sa situácia v druhej vlne na jeseň a v zime 2020 výrazne zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krčméry: Koronavírus je zákernejší ako chrípka, SARS či MERS|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/564733-krcmery-koronavirus-je-zakernejsi-ako-chripka-sars-ci-mers/|dátum prístupu=2021-01-02|priezvisko=Černická|meno=Lívia|dátum vydania=2020-10-04|vydavateľ=Pravda|priezvisko2=Boškovičová|meno2=Alexandra|jazyk=sk}}</ref> ==== Anketa o očkovaní ==== Igor Matovič sa nemohol zúčastniť očkovania na [[COVID-19|koronavírus]], pretože v tom čase bol pozitívne testovaný, a preto pre podporu očkovania vytvoril na sociálnej sieti [[Facebook]] príspevok o prednostnom zaočkovaní jeho mamy a jeho manželky, ak dostane jeho status na [[Facebook|Facebook-u]] desaťtisíc likeov alebo srdiečok,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič na facebooku vyhlásil neobvyklú anketu – o prednostné zaočkovanie dvoch žien jeho života|url=https://www.omediach.com/internet/19637-matovic-na-facebooku-vyhlasil-neobvyklu-anketu-o-prednostne-zaockovanie-dvoch-zien-jeho-zivota|vydavateľ=O médiach|dátum prístupu=2020-12-27|jazyk=sk}}</ref>, avšak podľa očkovacieho plánu by na žiadne uprednostnenie nemali nárok, pretože medzi prvými mali ísť zdravotníci v prvej línii, zamestnanci domovov sociálnych služieb alebo ľudia z kritickej infraštruktúry, bez ktorých štát nemôže fungovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič predhodil davu svoju rodinu. Keď bude dosť lajkov, pošle ich na očkovanie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/573031-matovic-predhodil-davom-svoju-rodinu-ked-bude-dost-lajkov-posle-ich-na-ockovanie/|vydavateľ=Pravda|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}</ref> Matovičov nápad mnohí kritizovali a prirovnávali ku spornej predvolebnej internetovej ankete: ''„On každému dáva návod, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy. Hovorí sa tomu neustále vynucovanie si pozornosti“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Andrej|priezvisko=Bán|titul=Desaťtisíc srdiečok pre premiéra|url=https://dennikn.sk/2203418/desattisic-srdiecok-pre-premiera/|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}</ref> === Minister financií === Od apríla 2021 pôsobil ako [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|minister financií]] vo vláde [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]]. 15. decembra 2022 prebehol pokus o osobné doručenie demisie, ale na poslednú chvíľu odňal dokumenty s demisiou z rúk vedúceho kancelárie prezidentky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Hegerova vláda padla : Igor Matovič doniesol prezidentke demisiu, no v paláci si to rozmyslel | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/120514/matovic-ponuka-sulikovi-demisiu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2022-12-15}}</ref> Matovič následne sľúbil, že ak strana [[SaS]] podporí návrh rozpočtu na nasledujúci rok, z postu ministra financií odstúpi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič ponúkol SaS, že ak schváli rozpočet, odstúpi z postu ministra | periodikum = Teraz | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/matovic-ponukol-sas-ze-ak-schvali-r/682478-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-20 | dátum prístupu = 2022-12-23}}</ref> Keďže strana [[SaS]] návrh podporila, [[23. december|23.decembra]] [[2022]] Matovič odstúpil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič už nie je ministrom financií. Rezort dočasne povedie Heger | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/651515-matovic-uz-nie-je-ministrom-financii-rezort-docasne-povedie-heger/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-23 | dátum prístupu = 2022-12-23}}</ref> == Kandidatúra na prezidenta == Matovič kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských voľbách v roku 2024]] aj keď prezidentom nechcel byť. Poslanecké podpisy vyzbieral v posledný deň.<ref name="tasr-20240131-matovic-dubovsky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O prezidentský palác zabojuje aj I. Matovič, kandiduje i P. Dubovský | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/o-prezidentsky-palac-zabojuju-aj-i-m/771146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-31 | dátum prístupu = 2024-01-31}}</ref> V prvom kole volieb získal 49 201 (2,18 %) platných hlasov a skončil na 5. mieste.<ref name="teraz-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}</ref> == Osobný život == Je ženatý s [[Pavlína Matovičová|Pavlínou Matovičovou]], s ktorou má dve dcéry{{--}}Kláru a Rebeku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Školu, do ktorej chodia Matovičove dcéry, opäť zatvorili | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2014907_skolu-do-ktorej-chodia-matovicove-dcery-opat-zatvorili | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2020-12-08}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Beblavý | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = Miroslav Beblavý | titul = Nová šľachta : papalášstvo od Mečiara po Matoviča | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 292 | url = | isbn = 978-80-551-7621-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Zgurišová | meno = Dzudzka | autor = | odkaz na autora = | titul = Matelko/premiér Igor : 100 dní (na fejsbúku) | vydanie = 1 | vydavateľ = EZEN | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 94 | url = | isbn = 978-80-973488-1-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Bárdy | titul = Obyčajný Matovič. Homo vulgaris | vydanie = | vydavateľ = [[Ringier Axel Springer]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-89854-23-3 | počet strán = 250 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič : Premiér v teniskách | vydanie = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-8230-014-0 | počet strán = 320 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = Marek Vagovič | titul = Jednoducho Matovič : Premiér, ktorý nechcel vyhrať voľby | vydanie = | vydavateľ = Švabach | miesto = Bratislava | rok = 2023 | počet strán = 272 | url = | isbn = 978-80-974373-4-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=808&CisObdobia= Igor Matovič]{{--}}poslanecký profil na webe NR SR * [https://www.teraz.sk/tag/igor-matovic Články týkajúce sa Igora Matoviča] na portáli teraz.sk TASR * [https://matovic.blog.sme.sk/ Blog Igora Matoviča] na webe denníka SME (2010{{--}}2015) {{Vláda Slovenska z 1. apríla 2021}} {{Ministri financií Slovenskej republiky}} {{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Matovič, Igor}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí politickí aktivisti]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Ministri financií Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Absolventi Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] coknmjj9ep27odhqrdfg30ddzodr6s0 Players Tour Championship 2010/2011 – Turnaj 3 0 324886 8190826 6143926 2026-04-01T13:52:05Z 321fire 115544 /* Finále */ zmena pavúkovej šablóny - tá pôvodná už nefunguje 8190826 wikitext text/x-wiki '''Players Tour Championship Turnaj 3''' bol tretí [[snooker|snookrový]] turnaj v rámci série [[Players Tour Championship]] v sezóne 2010/2011. Konal sa 6. - 8. augusta vo [[World Snooker Academy]] v [[Sheffield]]e. Víťazom sa stal [[Tom Ford]], ktorý vo finále porazil [[Jack Lisowski|Jacka Lisowského]] 4-0 a získal tak svoj prvý profesionálny titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Ford Hits Top Gear At PTC | url = http://www.worldsnooker.com/PTC3_news(Ford_Hits_Top_Gear_At_PTC)-2476.htm?tid=185 | dátum prístupu = 2010-08-09 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Výhra == * Víťaz: £10 000 * Finalista: £5 000 * Semifinalisti: £2 500 * Štvrťfinalisti: £1 500 * Osemfinalisti: £1 000 * Posledných 32: £600 * Posledných 64: £200 <ref name=snooker/> == Body do rebríčka == Profesionálnym hráčom boli ponúknuté aj body do rebríčka Main Tour: * Víťaz: 2 000 * Finalista: 1 600 * Semifinalisti: 1 280 * Štvrťfinalisti: 1 000 * Osemfinalisti: 760 * Posledných 32: 560 * Posledných 64: 360 <ref name=snooker>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Prize Money and Ranking Points | url = http://www.worldsnooker.com/ptc3_points.htm?tid=185 | dátum prístupu = 2010-08-06 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Predkvalifikácia == Predkvalifikácia sa hrala 24.júla 2010. === 1.kolo === * Gareth Green 3-'''4 Robert Valiant''' * David Gray 0-'''4* Lee Page''' * '''Sam Baird 4'''-0 Jim Buck * '''Chen Zhe 4'''-1 Oliver Brown * '''Samuel Thistlewhite 4'''-0 Stephen Ormerod === 2.kolo === * Rogelio Esteiro 1-'''4 Callum Downing''' * '''David Portman 4'''-0 Terry Challenger * Shaun Parkes 1-'''4 Mitchell Travis''' * Lasse Munsterman 0-'''4 Robert Valiant''' * '''Damian Wilkes 4'''-2 James Brown * Jamie Barrett 3-'''4 Lee Spick''' * '''Michael Wild 4'''-1 Jake Nicholson * Tony Knowles 1-'''4 Chris Norbury''' * Kamran Ashraf 3-'''4 Stuart Carrington''' * Jordan Rimmer 3-'''4 Farakh Ajaib''' * Thepchaiya Un Nooh 0-'''4* Shahrukh Nasir''' * James Hill 1-'''4 Lee Farebrother''' * '''Robbie Williams 4'''-1 Shaun Wiles * '''Craig Barber 4'''-1 Callum Lloyd * Luca Brecel 2-'''4 Adam Duffy''' * Rock Hui 2-'''4 Daniel Skingle''' * '''Antony Parsons 4'''-2 Joel Walker * Lewis Mayes 0-'''4* Andrew Norman''' * Lee Shanker 0-'''4 Lee Page''' * '''Greg Davis 4'''-0* Craig Steadman * Alex Taubman 1-'''4 Steve Judd''' * Alex Davies 2-'''4 Sam Baird''' * Aditya Mehta 0-'''4* Marc Harman''' * '''Martin O’Donnell 4'''-3 Paul Metcalf * Danny Douane 0-'''4* Ian Burns''' * '''Jamie Walker 4'''-3 David Grace * Neal Jones 0-'''4* Charlie Walters''' * Raymond Fry 2-'''4 Chen Zhe''' * Nick Pearce 0-'''4* Andy Lee''' * '''Jeff Cundy 4'''-0* Suriya Suwannasingh * Lucky Vatnani 1-'''4 Sam Thistlewhite''' * '''Ian Glover 4'''-1 Hans Blanckaert<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 Players Tour Championship Event 3 Amateur Results | url = http://www.global-snooker.com/2010-Players-Tour-championship-Event-3-Amateur-Results.asp | dátum prístupu = 2010-08-06 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> V zápasoch označených * sa súper nezúčastnil == Turnajový pavúk == === Finále === {{Play-off8 | RD1-tím1={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD1-skóre1='''4''' | RD1-tím2={{ENG}} Barry Hawkins | RD1-skóre2=3 | RD1-tím3={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD1-skóre3='''4''' | RD1-tím4={{ENG}} Ian McCulloch | RD1-skóre4=1 | RD1-tím5={{ENG}} Andy Hicks | RD1-skóre5=1 | RD1-tím6={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD1-skóre6='''4''' | RD1-tím7={{ENG}} Anthony Hamilton | RD1-skóre7=1 | RD1-tím8={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD1-skóre8='''4''' | RD2-tím1={{ENG}} Mark Selby | RD2-skóre1=3 | RD2-tím2={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD2-skóre2='''4''' | RD2-tím3={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD2-skóre3='''4''' | RD2-tím4={{ENG}} Mark Davis | RD2-skóre4=2 | RD3-tím1={{ENG}} Jack Lisowski | RD3-skóre1=0 | RD3-tím2={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD3-skóre2='''4''' }} === Horná polovica === ==== Sekcia 1 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{THA}} Noppon Saengkham | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{SCO}} '''Graeme Dott''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Callum Downing | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} Justin Astley | RD1-score05=1 | RD1-seed06= | RD1-team06={{WAL}} '''Ryan Day''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} David Portman | RD1-score08=2 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Paul Davison | RD1-score09=3 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Mitchell Travis''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Michael Holt | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{BEL}} Bjorn Haneveer | RD1-score13=0 | RD1-seed14= | RD1-team14={{WAL}} '''Michael White''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{CHN}} '''Liu Chuang''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Robert Valiant | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{SCO}} Graeme Dott | RD2-score02=0 | RD2-seed03= | RD2-team03={{WAL}} '''Ryan Day''' | RD2-score03=4 | RD2-seed04= | RD2-team04={{WAL}} Daniel Wells | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Mitchell Travis | RD2-score05=2 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{WAL}} '''Michael White''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{CHN}} Liu Chuang | RD2-score08=2 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} Ryan Day | RD3-score02=1 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{WAL}} Michael White | RD3-score04=3 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Judd Trump | RD4-score02=3 }} ==== Sekcia 2 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{NOR}} '''Kurt Maflin''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Steve Davis | RD1-score02=2 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''James McGouran''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{WAL}} Paul Davies | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Damian Wilkes | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Lee Spick | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{BRA}} '''Igor Figueiredo''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{IRL}} Joe Delaney | RD1-score10=1 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Ben Harrison''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{nowrap|{{THA}} Thanawat Thirapongpaiboon}} | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Peter Ebdon''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Jamie O'Neill | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} Jimmy Robertson | RD1-score15=3 | RD1-seed16= | RD1-team16={{DEU}} '''Patrick Einsle''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{NOR}} Kurt Maflin | RD2-score01=1 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''James McGouran''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{WAL}} Matthew Stevens | RD2-score03=2 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{BRA}} '''Igor Figueiredo''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Ben Harrison | RD2-score06=3 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Peter Ebdon | RD2-score07=2 | RD2-seed08= | RD2-team08={{DEU}} '''Patrick Einsle''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} James McGouran | RD3-score01=1 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{BRA}} '''Igor Figueiredo''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{DEU}} Patrick Einsle | RD3-score04=1 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{BRA}} Igor Figueiredo | RD4-score02=3 }} ==== Sekcia 3 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Mark King''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Michael Wild | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{NIR}} Dermot McGlinchey | RD1-score03=0 | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} '''Joe Perry''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Chris Norbury | RD1-score06=1 | RD1-seed07= | RD1-team07={{THA}} '''James Wattana''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} David Gilbert | RD1-score08=2 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{IRL}} Michael Judge | RD1-score10=1 | RD1-seed11= | RD1-team11={{SCO}} Alan McManus | RD1-score11=3 | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} '''Stuart Carrington''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Ben Woollaston''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Farakh Ajaib | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} Jimmy Michie | RD1-score15=2 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Mark King | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Joe Perry''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{THA}} James Wattana | RD2-score04=2 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Martin Gould | RD2-score05=2 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Stuart Carrington''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Ben Woollaston | RD2-score07=0 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Joe Perry | RD3-score01=3 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Stuart Carrington | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Matthew Selt | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 4 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{PAK}} Sharrukh Nasir | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{MLT}} '''Tony Drago''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Lee Farebrother | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{WAL}} Jamie Jones | RD1-score05=1 | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} '''Ian McCulloch''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Ricky Walden | RD1-score07=2 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Robbie Williams''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{CHN}} Liu Song | RD1-score09=2 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Kyren Wilson''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} Mike Dunn | RD1-score11=3 | RD1-seed12= | RD1-team12={{CHN}} '''Liang Wenbo''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Craig Barber | RD1-score14=1 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Nigel Bond''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Adam Duffy | RD1-score16=2 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Jimmy White | RD2-score01=3 | RD2-seed02= | RD2-team02={{MLT}} '''Tony Drago''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Ian McCulloch''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Robbie Williams | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Kyren Wilson | RD2-score05=0 | RD2-seed06= | RD2-team06={{CHN}} '''Liang Wenbo''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{SCO}} Stephen Maguire | RD2-score07=0 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Nigel Bond''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{MLT}} Tony Drago | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Ian McCulloch''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{CHN}} '''Liang Wenbo''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Nigel Bond | RD3-score04=3 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Ian McCulloch''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{CHN}} Liang Wenbo | RD4-score02=2 }} === Dolná polovica === ==== Sekcia 5 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Daniel Skingle | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Antony Parsons | RD1-score04=3 | RD1-seed05= | RD1-team05={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Simon Bedford | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Allan Taylor | RD1-score07=0 | RD1-seed08= | RD1-team08={{AUS}} '''Neil Robertson''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Andrew Norman | RD1-score10=2 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} Kuldesh Johal | RD1-score11=2 | RD1-seed12= | RD1-team12={{SCO}} '''James McBain''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{CHN}} '''Xiao Guodong''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Lee Page | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Andy Hicks''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Greg Davis | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{IRL}} Fergal O'Brien | RD2-score02=3 | RD2-seed03= | RD2-team03={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{AUS}} Neil Robertson | RD2-score04=2 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Stuart Bingham | RD2-score05=3 | RD2-seed06= | RD2-team06={{SCO}} '''James McBain''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{CHN}} Xiao Guodong | RD2-score07=0 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Andy Hicks''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Barry Pinches | RD3-score01=3 | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{SCO}} James McBain | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Andy Hicks''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{WAL}} Dominic Dale | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Andy Hicks''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 6 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Rod Lawler | RD1-score02=2 | RD1-seed03= | RD1-team03={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{WAL}} Jak Jones | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Michael Wasley''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Steve Judd | RD1-score06=3 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Dave Harold''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Reanne Evans | RD1-score08=0 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Peter Lines | RD1-score09=2 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Sam Baird''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{NIR}} Patrick Wallace | RD1-score12=2 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Alfred Burden''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Robert Milkins | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Marc Harman | RD1-score16=0 | RD2-seed01= | RD2-team01={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{SCO}} Anthony McGill | RD2-score02=2 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Michael Wasley''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Dave Harold | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Sam Baird | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Alfred Burden | RD2-score07=1 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Michael Wasley | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Stephen Lee | RD3-score04=3 | RD4-seed01= | RD4-team01={{SCO}} Marcus Campbell | RD4-score01=3 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 7 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Joe Jogia''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{THA}} Issara Kachaiwong | RD1-score02=2 | RD1-seed03= | RD1-team03={{NIR}} Jordan Brown | RD1-score03=1 | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} Mitchell Mann | RD1-score05=2 | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} '''Adam Wicheard''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Shaun Murphy | RD1-score07=3 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Martin O'Donnell''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Ian Burns | RD1-score10=1 | RD1-seed11= | RD1-team11={{NIR}} Joe Swail | RD1-score11=2 | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} '''Stuart Pettman''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Jamie Walker | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Charlie Walters | RD1-score16=2 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Joe Jogia | RD2-score01=3 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Adam Wicheard''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Martin O'Donnell | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{NIR}} Gerard Greene | RD2-score05=3 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Stuart Pettman''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Andrew Higginson | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Adam Wicheard | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Stuart Pettman | RD3-score03=1 | RD3-seed04= | RD3-team04={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{WAL}} Andrew Pagett | RD4-score02=2 }} ==== Sekcia 8 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{IRL}} Ken Doherty | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Rory McLeod''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{CHN}} Chen Zhe | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Andy Lee | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Liam Highfield''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{IRL}} David Morris | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Mark Joyce''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Jeff Cundy | RD1-score10=2 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} Matthew Couch | RD1-score11=1 | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} '''Samuel Thistlewhite''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Adrian Gunnell''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{CHN}} Zhang Anda | RD1-score14=3 | RD1-seed15= | RD1-team15={{WAL}} Mark Williams | RD1-score15=1 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''Ian Glover''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Jamie Cope | RD2-score01=0 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Rory McLeod''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Liam Highfield | RD2-score04=2 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Mark Joyce''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Samuel Thistlewhite | RD2-score06=1 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Adrian Gunnell''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Ian Glover | RD2-score08=1 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Rory McLeod | RD3-score01=1 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Mark Joyce | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Adrian Gunnell''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Adrian Gunnell | RD4-score02=3 }} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 PTC 3 Scores and Results | url = http://www.global-snooker.com/2010-Players-Tour-championship-Event-3-Results.asp | dátum prístupu = 2010-08-06 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Hry nad 100 bodov == * 147,134, 129, 102 [[Barry Hawkins]] * 141 [[Ryan Day]] * 141, 120, 102 [[Mark Davis]] * 141 [[Jeff Cundy]] * 140 [[Shaun Murphy]] * 136 [[Neil Robertson]] * 133, 118 [[Robbie Williams (snooker)|Robbie Williams]] * 130 [[Jamie Cope]] * 125 [[Rory McLeod]] * 123 [[Ben Harrison]] * 120 [[Stuart Bingham]] * 118 [[James McBain]] * 116 [[Liam Highfield]] * 113, 101, 100 [[Stuart Pettman]] * 110 [[Anthony Hamilton]] * 110 [[Andy Hicks]] * 107 [[Stuart Carrington]] * 106 [[Dominic Dale]] * 105 [[Martin O'Donnell]] * 104, 101 [[Mark Selby]] * 103 [[Martin Gould]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 PTC Centuries | url = http://www.global-snooker.com/2010-PTC-Centuries.asp | dátum prístupu = 2010-08-06 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Referencie == <references/> [[Kategória:Players Tour Championship 2010/2011|Turnaj 3]] [[sv:Players Tour Championship 2010/2011#Players Tour Championship 3]] 0c1e3pe0e9m49okmfpleb2bntqwo4nf Players Tour Championship 2010/2011 – Turnaj 4 0 325539 8190827 6143927 2026-04-01T13:53:19Z 321fire 115544 /* Finále */ zmena pavúkovej šablóny - tá pôvodná už nefunguje 8190827 wikitext text/x-wiki '''Players Tour Championship Turnaj 4''' bol štvrtý [[snooker|snookrový]] turnaj v rámci série [[Players Tour Championship]] v sezóne 2010/2011. Konal sa 14. - 16. augusta vo [[World Snooker Academy]] v [[Sheffield]]e. Vo finále [[Barry Pinches]] porazil [[Ronnie O’Sullivan|Ronnieho O'Sullivana]] 4-3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Pinches Prince Of PTC | url = http://www.worldsnooker.com/PTC4_news(Pinches_Prince_Of_PTC)-2510.htm?tid=186 | dátum prístupu = 2010-08-17 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Výhra == * Víťaz: £10 000 * Finalista: £5 000 * Semifinalisti: £2 500 * Štvrťfinalisti: £1 500 * Osemfinalisti: £1 000 * Posledných 32: £600 * Posledných 64: £200 <ref name=snooker/> == Body do rebríčka == Profesionálnym hráčom boli ponúknuté aj body do rebríčka Main Tour: * Víťaz: 2 000 * Finalista: 1 600 * Semifinalisti: 1 280 * Štvrťfinalisti: 1 000 * Osemfinalisti: 760 * Posledných 32: 560 * Posledných 64: 360 <ref name=snooker>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Prize Money and Ranking Points | url = http://www.worldsnooker.com/ptc4_money.htm?tid=186 | dátum prístupu = 2010-08-14 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Predkvalifikácia == Predkvalifikácia sa hrala 25.júla 2010. === 1.kolo === * Lasse Münstermann 2–'''4 Jamie Clarke''' * '''Michael Wild 4'''–1 James Silverwood * '''Chen Zhe 4'''–0 Oliver Brown * Shaun Wilkes 2–'''4 Chris Norbury''' * Rogelio Esteiro 0–'''4 Robert Valiant''' * '''David Portman 4'''–1 Jamie Barrett * Paul Metcalf 3–'''4 Lee Page''' * '''Samuel Thistlewhite 4'''-0* Mike Hallett === 2.kolo === * Andy Lee 1–'''4 Jame McGouran''' * '''Alex Davies 4'''-0* Gareth Green * David Craggs 2–'''4 Farakh Ajaib''' * '''David Grace 4'''–2 Callum Downing * '''Ian Burns 4'''–0 Ashik Nathwani * '''Hans Blankaert 4'''–2 Jamie Clarke * Danny Douane 0-'''4* Lee Spick''' * '''Jamie Walker 4'''–1 Lee Farebrother * '''Antony Parsons 4'''–3 Mitchell Travis * John Whitty 1–'''4 Steve Judd''' * '''Lee Shanker 4'''-0* Dale Smith * Dane Hall 0-'''4* Michael Wild''' * '''Stephen Ormerod 4'''–3 Jamie Brown * '''Nick Jennings 4'''-0* Lewis Mayes * Tian Pengfei 0-'''4* Daniel Skingle''' * Andrew Norman 3–'''4 Chen Zhe''' * Yu Delu 0-'''4* Martin O'Donnell''' * James Hill 0–'''4 Chris Norbury''' * '''Sam Baird 4'''-0* Rupesh Thakkar * David Gray 0-'''4* Sharrukh Nasir''' * Sam Craigie 0-'''4* Rock Hui''' * '''Joel Walker 4'''–0 Anthony Robson * Mark Smith 1–'''4 Charlie Walters''' * Jordan Rimmer 0–'''4 Robert Valiant''' * '''Stuart Carrington 4'''-0* Marc Harman * Kamran Ashraf 3–'''4 David Portman''' * '''Adam Duffy 4'''–0 Craig Barber * Tony Knowles 1–'''4 Lee Page''' * '''Ian Glover 4'''–3 Jeff Cundy * '''Alex Taubman 4'''–0 Samuel Thistlewhite * Shaun Parkes 3–'''4 Lucky Vatnani''' * Jake Nicholson 1–'''4 Ben Harrison'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 Players Tour Championship Event 4 Amateur Results | url = http://www.global-snooker.com/2010-Players-Tour-Championship-Event-4-Amateur-Results.asp | dátum prístupu = 2010-08-14 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> V zápasoch označených * sa súper nezúčastnil == Turnajový pavúk == === Finále === {{Play-off8 | RD1-tím1={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD1-skóre1='''4''' | RD1-tím2={{HKG}} Marco Fu | RD1-skóre2=0 | RD1-tím3={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD1-skóre3='''4''' | RD1-tím4={{SCO}} Stephen Maguire | RD1-skóre4=0 | RD1-tím5={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD1-skóre5='''4''' | RD1-tím6={{CHN}} Liu Song | RD1-skóre6=2 | RD1-tím7={{WAL}} Matthew Stevens | RD1-skóre7=1 | RD1-tím8='''{{WAL}} Mark Williams''' | RD1-skóre8='''4''' | RD2-tím1='''{{ENG}} Ronnie O’Sullivan''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-tím2={{WAL}} Dominic Dale | RD2-skóre2=3 | RD2-tím3={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD2-skóre3='''4''' | RD2-tím4={{WAL}} Mark Williams | RD2-skóre4=1 | RD3-tím1={{ENG}} Ronnie O’Sullivan | RD3-skóre1=3 | RD3-tím2={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD3-skóre2='''4''' }} === Horná polovica === ==== Sekcia 1 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{CHN}} Zhang Anda | RD1-score02=2 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Dave Harold''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Jame McGouran | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{WAL}} Ryan Day | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Stephen Craigie | RD1-score07=2 | RD1-seed08= | RD1-team08={{IRL}} '''Ken Doherty''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Mark King | RD1-score09=- | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Alex Davies''' | RD1-score10=- | RD1-seed11= | RD1-team11={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{SCO}} Stephen Hendry | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{NIR}} '''Dermot McGlinchey''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Farakh Ajaib | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} David Grace | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Dave Harold | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{IRL}} Ken Doherty | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Alex Davies | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{NIR}} Dermot McGlinchey | RD2-score07=0 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Mark Selby | RD3-score01=0 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{SCO}} Anthony McGill | RD3-score03=0 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Ronnie O’Sullivan''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Judd Trump | RD4-score02=0 }} ==== Sekcia 2 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} David Gilbert | RD1-score02=2 | RD1-seed03= | RD1-team03={{MLT}} '''Tony Drago''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{WAL}} Alex Taubman | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} Joe Jogia | RD1-score05=3 | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} '''Ian Burns''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Rory McLeod''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{IRL}} Joe Delaney | RD1-score08=0 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Justin Astley''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{BEL}} Hans Blankaert | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{NIR}} Joe Swail | RD1-score11=3 | RD1-seed12= | RD1-team12={{THA}} '''Issara Kachaiwong''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Ian McCulloch | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Lee Spick | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Ricky Walden | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{MLT}} '''Tony Drago''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Ian Burns''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Rory McLeod | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Justin Astley''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{THA}} Issara Kachaiwong | RD2-score06=3 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Martin Gould | RD2-score07=1 | RD2-seed08= | RD2-team08={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{MLT}} '''Tony Drago''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Ian Burns | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Justin Astley | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{MLT}} Tony Drago | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 3 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Allan Taylor''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Reanne Evans | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} Nigel Bond | RD1-score03=2 | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} '''Jamie Walker''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{BRA}} '''Igor Figueiredo''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Antony Parsons | RD1-score06=3 | RD1-seed07= | RD1-team07={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Steve Judd | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Simon Bedford | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Mark Joyce''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{NIR}} Patrick Wallace | RD1-score12=2 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Liam Highfield''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Lee Shanker | RD1-score14=1 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Michael Wild | RD1-score16=0 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Allan Taylor | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Jamie Walker''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{BRA}} Igor Figueiredo | RD2-score03=3 | RD2-seed04= | RD2-team04={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Mark Joyce | RD2-score06=0 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Liam Highfield | RD2-score07=1 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Jamie Walker | RD3-score01=1 | RD3-seed02= | RD3-team02={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Alfie Burden | RD3-score04=3 | RD4-seed01= | RD4-team01={{BEL}} Bjorn Haneveer | RD4-score01=1 | RD4-seed02= | RD4-team02={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 4 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{CHN}} '''Xiao Guodong''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{WAL}} Michael White | RD1-score02=2 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} Kuldesh Johal | RD1-score03=3 | RD1-seed04= | RD1-team04={{IRL}} '''Michael Judge''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Kyren Wilson | RD1-score06=1 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Adrian Gunnell''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Stephen Ormerod | RD1-score08=2 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Michael Wasley | RD1-score09=2 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{DEU}} Patrick Einsle | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Nick Jennings | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Daniel Skingle | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{CHN}} '''Xiao Guodong''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{IRL}} Michael Judge | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Adrian Gunnell | RD2-score04=2 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Jack Lisowski | RD2-score05=0 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Jamie Cope | RD2-score08=1 | RD3-seed01= | RD3-team01={{CHN}} Xiao Guodong | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Mark Davis | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Peter Lines | RD4-score01=0 | RD4-seed02= | RD4-team02={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD4-score02='''4''' }} === Dolná polovica === ==== Sekcia 5 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{nowrap|{{THA}} Thanawat Thirapongpaiboon}} | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} Stuart Bingham | RD1-score03=3 | RD1-seed04= | RD1-team04={{CHN}} '''Chen Zhe''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} Matthew Couch | RD1-score05=1 | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Paul Davison | RD1-score07=2 | RD1-seed08= | RD1-team08={{WAL}} '''Jak Jones''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Tom Ford | RD1-score09=3 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Martin O'Donnell''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} Ben Woollaston | RD1-score11=3 | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} '''Chris Norbury''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{WAL}} Paul Davies | RD1-score14=3 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Michael Holt | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{CHN}} Chen Zhe | RD2-score02=2 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Anthony Hamilton | RD2-score03=3 | RD2-seed04= | RD2-team04={{WAL}} '''Jak Jones''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Martin O'Donnell | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Chris Norbury''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Shaun Murphy | RD2-score08=3 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} Jak Jones | RD3-score02=0 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Chris Norbury | RD3-score03=2 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Barry Pinches''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Matthew Selt | RD4-score02=1 }} ==== Sekcia 6 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{CHN}} '''Liu Song''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Sam Baird | RD1-score02=3 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Andy Hicks''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{SCO}} James McBain | RD1-score04=2 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Peter Ebdon''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{IRL}} David Morris | RD1-score06=3 | RD1-seed07= | RD1-team07={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{THA}} Noppon Saengkham | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Jimmy White | RD1-score09=- | RD1-seed10= | RD1-team10={{PAK}} '''Sharrukh Nasir''' | RD1-score10=- | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Rock Hui | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{CHN}} Liu Chuang | RD1-score13=3 | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} '''Joel Walker''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{NOR}} Kurt Maflin | RD1-score15=1 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''Robert Milkins''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{CHN}} '''Liu Song''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Andy Hicks | RD2-score02=2 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Peter Ebdon | RD2-score03=1 | RD2-seed04= | RD2-team04={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{PAK}} Sharrukh Nasir | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Joel Walker | RD2-score07=0 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Robert Milkins''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{CHN}} '''Liu Song''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{NIR}} Gerard Greene | RD3-score02=1 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Robert Milkins | RD3-score04=3 | RD4-seed01= | RD4-team01={{CHN}} '''Liu Song''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Jimmy Robertson | RD4-score02=3 }} ==== Sekcia 7 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{WAL}} Jamie Jones | RD1-score01=2 | RD1-seed02= | RD1-team02={{NIR}} '''Mark Allen''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD1-score03=- | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Charlie Walters | RD1-score04=- | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Joe Perry''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Robert Valiant | RD1-score06=3 | RD1-seed07= | RD1-team07={{WAL}} Andrew Pagett | RD1-score07=1 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Stuart Carrington''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{SCO}} '''Alan McManus''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{CHN}} Liang Wenbo | RD1-score10=3 | RD1-seed11= | RD1-team11={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} David Portman | RD1-score12=2 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Mike Dunn''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Stuart Pettman | RD1-score14=3 | RD1-seed15= | RD1-team15={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{THA}} James Wattana | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{NIR}} Mark Allen | RD2-score01=3 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Joe Perry''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Stuart Carrington | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{SCO}} '''Alan McManus''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{IRL}} Fergal O'Brien | RD2-score06=3 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Mike Dunn | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Joe Perry | RD3-score02=1 | RD3-seed03= | RD3-team03={{SCO}} Alan McManus | RD3-score03=0 | RD3-seed04= | RD3-team04={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Stephen Lee | RD4-score01=1 | RD4-seed02= | RD4-team02={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 8 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Adam Duffy | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} Jimmy Michie | RD1-score03=0 | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} '''Lee Page''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{SCO}} Graeme Dott | RD1-score05=3 | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} '''Adam Wicheard''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{SCO}} Marcus Campbell | RD1-score07=3 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Ian Glover''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{AUS}} Neil Robertson | RD1-score10=3 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{IND}} Lucky Vatnani | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Jamie O'Neill''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Rod Lawler | RD1-score14=3 | RD1-seed15= | RD1-team15={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Ben Harrison | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Lee Page | RD2-score02=2 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Adam Wicheard | RD2-score03=0 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Ian Glover''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{WAL}} Daniel Wells | RD2-score05=3 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Jamie O'Neill | RD2-score07=2 | RD2-seed08= | RD2-team08={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Ian Glover | RD3-score02=1 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Andrew Higginson | RD3-score03=2 | RD3-seed04= | RD3-team04={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Barry Hawkins | RD4-score01=1 | RD4-seed02= | RD4-team02={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD4-score02='''4''' }} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 Players Tours Event 4 results | url = http://www.global-snooker.com/2010-Players-Tours-Event-4-results.asp | dátum prístupu = 2010-08-14 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Hry nad 100 bodov == * 140 [[Rory McLeod]] * 137, 109, 104 [[Marco Fu]] * 136, 116, 113, 108 [[Ronnie O’Sullivan]] * 135 [[Joe Perry (snooker)|Joe Perry]] * 134, 105 [[Barry Pinches]] * 129, 124 [[Andy Hicks]] * 128, 125 [[Liu Song]] * 124, 107 [[Mark Davis]] * 124, 109 [[Matthew Stevens]] * 121 [[Stuart Pettman]] * 119 [[Gerard Greene]] * 116 [[Barry Hawkins]] * 113, 111 [[Tony Drago]] * 113 [[Jamie Walker]] * 110, 105 [[Alfie Burden]] * 109 [[Michael Holt]] * 108 [[Daniel Wells]] * 107 [[David Gilbert]] * 106 [[Dominic Dale]] * 104 [[Graeme Dott]] * 103 [[Chris Norbury]] * 102 [[Ian Glover]] * 102 [[Stephen Maguire]] * 102 [[Stephen Lee]] * 101 [[Xiao Guodong]] * 100 [[Matthew Selt]] * 100 [[Robert Milkins]] * 100 [[Jamie O'Neill]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 PTC Centuries | url = http://www.global-snooker.com/2010-PTC-Centuries.asp | dátum prístupu = 2010-08-14 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Referencie == <references/> [[Kategória:Players Tour Championship 2010/2011|Turnaj 4]] [[sv:Players Tour Championship 2010/2011#Players Tour Championship 4]] r6japehc6mg826xhgtim8c1x7lkhpj9 Euro Players Tour Championship 2010/2011 – Turnaj 1 0 326751 8190820 6143931 2026-04-01T13:45:54Z 321fire 115544 /* Finále */ zmena pavúkovej šablóny - tá pôvodná už nefunguje 8190820 wikitext text/x-wiki '''Euro Players Tour Championship - Turnaj 1''' sa konal od 26. do 29. augusta 2010 vo [[Fürth]]e v [[Nemecko|Nemecku]]. Tento turnaj nahradil turnaj [[Paul Hunter Classic]], ktorý sa organizoval v predchádzajúcich rokoch. Vo finále [[Judd Trump]] porazil [[Anthony Hamilton(snooker)|Anthonyho Hamiltona]] 4-3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Top Trump | url = http://www.worldsnooker.com/PTC5_news(Top_Trump)-2552.htm?tid=187 | dátum prístupu = 2010-08-30 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Výhra == * Víťaz: €10 000 * Finalista: €5 000 * Semifinalisti: €2 500 * Štvrťfinalisti: €1 400 * Osemfinalisti: €1 000 * Posledných 32: €500 * Posledných 64: €200 <ref name=snooker/> == Body do rebríčka == Profesionálnym hráčom boli ponúknuté aj body do rebríčka Main Tour: * Víťaz: 2 000 * Finalista: 1 600 * Semifinalisti: 1 280 * Štvrťfinalisti: 1 000 * Osemfinalisti: 760 * Posledných 32: 560 * Posledných 64: 360 <ref name=snooker>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Prize Money and Ranking Points | url = http://www.worldsnooker.com/eptc1_money.htm?tid=187 | dátum prístupu = 2010-08-28 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Turnajový pavúk == === Finále === {{Play-off8 | RD1-tím1={{ENG}} Steve Davis | RD1-skóre1=1 | RD1-tím2={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD1-skóre2='''4''' | RD1-tím3={{ENG}} Jack Lisowski | RD1-skóre3=0 | RD1-tím4={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD1-skóre4='''4''' | RD1-tím5={{ENG}} Jimmy White | RD1-skóre5=2 | RD1-tím6={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD1-skóre6='''4''' | RD1-tím7={{ENG}} Stuart Bingham | RD1-skóre7=3 | RD1-tím8={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD1-skóre8='''4''' | RD2-tím1={{ENG}} Shaun Murphy | RD2-skóre1=2 | RD2-tím2={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD2-skóre2='''4''' | RD2-tím3={{WAL}} Daniel Wells | RD2-skóre3=1 | RD2-tím4={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD2-skóre4='''4''' | RD3-tím1={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-tím2={{ENG}} Anthony Hamilton | RD3-skóre2=3 }} === Horná polovica === ==== Sekcia 1 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{BEL}} Tomazs Skalski | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} Matthew Couch | RD1-score03=2 | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} '''Ali Carter''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{NZL}} Chris McBreen | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{SCO}} Graeme Dott | RD1-score07=2 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Steve Davis''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{NLD}} Tonnie Kok | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{BLR}} Wladimir Ponomarenko | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{WAL}} '''Jamie Jones''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{WAL}} Jak Jones | RD1-score14=1 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} Paul Davison | RD1-score15=3 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''David Grace''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} Mark Selby | RD2-score01=3 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Ali Carter''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{IRL}} Fergal O'Brien | RD2-score03=1 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Steve Davis''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{WAL}} Matthew Stevens | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{WAL}} '''Jamie Jones''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} David Grace | RD2-score08=1 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Ali Carter | RD3-score01=1 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Steve Davis''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{WAL}} Jamie Jones | RD3-score04=2 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Steve Davis''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Mark Davis | RD4-score02=3 }} ==== Sekcia 2 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} Mark Joyce | RD1-score01=1 | RD1-seed02= | RD1-team02={{NIR}} '''Patrick Wallace''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{WAL}} '''Michael White''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{DEU}} Stefan Gerst | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{NIR}} Mark Allen | RD1-score06=2 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{NLD}} Xander van Rossum | RD1-score08=0 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{NLD}} Willem Monfils | RD1-score10=1 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} Mark King | RD1-score11=3 | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{DEU}} Soner Sari | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Joe Perry''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Jamie O'Neill | RD1-score16=2 | RD2-seed01= | RD2-team01={{NIR}} Patrick Wallace | RD2-score01=1 | RD2-seed02= | RD2-team02={{WAL}} '''Michael White''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Stephen Lee | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Barry Hawkins | RD2-score05=0 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{WAL}} Dominic Dale | RD2-score07=0 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Joe Perry''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{WAL}} Michael White | RD3-score01=0 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Joe Perry | RD3-score04=1 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Andrew Higginson | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 3 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Robbie Williams | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Adrian Gunnell''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{DEU}} Uwe Seyler | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} Nick Jennings | RD1-score05=3 | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} '''Andrew Norman''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{CHN}} Zhang Anda | RD1-score08=3 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{DEU}} Dieter Meier | RD1-score10=1 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} Kuldesh Johal | RD1-score11=0 | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} '''Michael Wild''' | RD1-score12='''4''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{CHN}} Liang Wenbo | RD1-score13=0 | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} '''Rod Lawler''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} Adam Wicheard | RD1-score15=3 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''Martin O'Donnell''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Adrian Gunnell | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Andrew Norman | RD2-score03=2 | RD2-seed04= | RD2-team04={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Michael Wild | RD2-score06=1 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Rod Lawler''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Martin O'Donnell | RD2-score08=1 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{HKG}} Marco Fu | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Rod Lawler | RD3-score04=1 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Ricky Walden | RD4-score02=0 }} ==== Sekcia 4 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{IRL}} Michael Judge | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Peter Ebdon''' | RD1-score03=- | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Jake Nicholson | RD1-score04=- | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} Ben Woollaston | RD1-score05=1 | RD1-seed06= | RD1-team06={{CHN}} '''Chen Zhe''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{WAL}} Paul Davies | RD1-score08=3 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Liam Highfield''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{NLD}} Roy Stolk | RD1-score10=3 | RD1-seed11= | RD1-team11={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{DEU}} Lasse Münstermann | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} Barry Pinches | RD1-score13=3 | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} '''Robert Milkins''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{NOR}} Kurt Maflin | RD1-score15=0 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''Kyren Wilson''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Peter Ebdon | RD2-score02=2 | RD2-seed03= | RD2-team03={{CHN}} Chen Zhe | RD2-score03=1 | RD2-seed04= | RD2-team04={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Liam Highfield | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Robert Milkins | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Kyren Wilson''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} Andrew Pagett | RD3-score02=0 | RD3-seed03= | RD3-team03={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Kyren Wilson | RD3-score04=1 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{SCO}} Anthony McGill | RD4-score02=2 }} === Dolná polovica === ==== Sekcia 5 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{DEU}} Robert Sax | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} Matthew Selt | RD1-score03=1 | RD1-seed04= | RD1-team04={{IRL}} '''David Morris''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{LKA}} Naresh Samarawickrama | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Jimmy Michie | RD1-score07=2 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Chris Norbury''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{DEU}} Michael Seidel | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Dave Harold''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Reanne Evans | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} Ian McCulloch | RD1-score13=2 | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} '''Craig Steadman''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Ian Glover | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{WAL}} Mark Williams | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{IRL}} '''David Morris''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Chris Norbury | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Dave Harold | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Craig Steadman''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Jamie Cope | RD2-score08=3 | RD3-seed01= | RD3-team01={{IRL}} David Morris | RD3-score01=3 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Craig Steadman | RD3-score04=2 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Peter Lines | RD4-score01=0 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 6 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{SCO}} James McBain | RD1-score01=2 | RD1-seed02= | RD1-team02={{BEL}} '''Luca Brecel''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Mike Dunn''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Sam Harvey | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Justin Astley | RD1-score06=3 | RD1-seed07= | RD1-team07={{BRA}} '''Igor Figueiredo''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{DEU}} Deniz Anar | RD1-score08=0 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{WAL}} Alex Taubman | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Ronnie O'Sullivan''' | RD1-score11=- | RD1-seed12= | RD1-team12={{CHN}} Yu Delu | RD1-score12=- | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Michael Wasley''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{NLD}} Gerrit bij de Leij | RD1-score14=1 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{DEU}} Patrick Fuchs | RD1-score16=0 | RD2-seed01= | RD2-team01={{BEL}} Luca Brecel | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Mike Dunn''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{BRA}} Igor Figueiredo | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD2-score05=- | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Ronnie O'Sullivan | RD2-score06=- | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Michael Wasley | RD2-score07=2 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Mike Dunn | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Jimmy Robertson | RD3-score03=1 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Alfie Burden''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Alfie Burden | RD4-score02=2 }} ==== Sekcia 7 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{WAL}} Ryan Day | RD1-score01=3 | RD1-seed02= | RD1-team02={{NIR}} '''Joe Swail''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{SCO}} '''Alan McManus''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{DEU}} Michael Betzinger | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Allan Taylor''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{NLD}} Maurice Le Duc | RD1-score06=3 | RD1-seed07= | RD1-team07={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{NLD}} Mario Wehrmann | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Andy Hicks | RD1-score09=0 | RD1-seed10= | RD1-team10={{AUS}} '''Neil Robertson''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{NLD}} Rene van Rijsberger | RD1-score12=3 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} Joe Jogia | RD1-score13=0 | RD1-seed14= | RD1-team14={{CHN}} '''Liu Song''' | RD1-score14='''4''' | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Oliver Brown | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{NIR}} '''Joe Swail''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{SCO}} Alan McManus | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Allan Taylor | RD2-score03=3 | RD2-seed04= | RD2-team04={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{AUS}} '''Neil Robertson''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Martin Gould | RD2-score06=1 | RD2-seed07= | RD2-team07={{CHN}} Liu Song | RD2-score07=3 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{NIR}} Joe Swail | RD3-score01=1 | RD3-seed02= | RD3-team02={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{AUS}} Neil Robertson | RD3-score03=0 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{NIR}} Gerard Greene | RD4-score01=1 | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 8 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{DEU}} Diana Schuler | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Mitchell Mann''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{NLD}} Rogier van der Kamp | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Nigel Bond''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{HRV}} Sanjin Kusan | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{WAL}} Gareth Allen | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{CHN}} Liu Chuang | RD1-score09=0 | RD1-seed10= | RD1-team10={{SCO}} '''Stephen Hendry''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Christopher Henry | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{DEU}} '''Patrick Einsle''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{NLD}} Florian Moederscheim | RD1-score14=1 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} Tom Ford | RD1-score15=3 | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} '''Michael Holt''' | RD1-score16='''4''' | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Mitchell Mann | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Nigel Bond | RD2-score03=1 | RD2-seed04= | RD2-team04={{SCO}} '''Marcus Campbell''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{SCO}} Stephen Hendry | RD2-score05=2 | RD2-seed06= | RD2-team06={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{DEU}} Patrick Einsle | RD2-score07=1 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Michael Holt''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{SCO}} Marcus Campbell | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Michael Holt | RD3-score04=3 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{BEL}} Bjorn Haneveer | RD4-score02=2 }} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = EPTC 1 - Paul Hunter Classic 2010 Results | url = http://www.global-snooker.com/professional-tournaments-eptc-1-paul-hunter-classic-2010-results.asp | dátum prístupu = 2010-08-28 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> ==Hry nad 100 bodov== * 143 Barry Hawkins * 136, 101 Michael White * 134 Michael Wasley * 133, 116 Shaun Murphy * 128 Neil Robertson * 128 Stuart Bingham * 127, 103 Anthony McGill * 122, 114, 101 Jack Lisowski * 120, 100 Gerard Greene * 117 Mark Davis * 117 Jamie Cope * 116, 104 Jamie Jones * 113, 104 Jimmy White * 113 Bjorn Haneveer * 113 Mark Williams * 112 David Morris * 111 Mitchell Mann * 111 Kyren Wilson * 110 Alfie Burden * 110, 101 Andrew Higginson * 109, 102 Anthony Hamilton * 109 Christopher Henry * 108 Judd Trump * 108, 105 Ricky Walden * 107 Alan McManus * 105 Dave Harold * 104 Dominic Dale * 100 Patrick Einsle <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 PTC Centuries | url = http://www.global-snooker.com/2010-PTC-Centuries.asp | dátum prístupu = 2010-08-30 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Referencie == <references/> [[Kategória:Players Tour Championship 2010/2011|Turnaj 1]] 7i4ewdik7mqfaelt3o5k8xyx6u66xge Euro Players Tour Championship 2010/2011 – Turnaj 2 0 329872 8190821 6143933 2026-04-01T13:47:24Z 321fire 115544 /* Finále */ zmena pavúkovej šablóny - tá pôvodná už nefunguje 8190821 wikitext text/x-wiki '''Euro Players Tour Championship - Turnaj 2''' bol [[snooker|snookrových]] turnaj, ktorý sa konal od [[30. september|30.septembra]] do [[3. október|3. októbra]] [[2010]] v [[Bruggy|Bruggách]] v [[Belgicko|Belgicku]]. Vo finále vyhral [[Shaun Murphy]], ktorý porazil [[Matthew Couch|Matthewa Coucha]] 4-2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Murphy Enjoys Comfortable Couch Victory | url = http://www.worldsnooker.com/PTC6_news(Murphy_Enjoys_Comfortable_Couch_Victory)-2673.htm?tid=188 | dátum prístupu = 2010-10-08 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Výhra == * Víťaz: €10 000 * Finalista: €5 000 * Semifinalisti: €2 500 * Štvrťfinalisti: €1 400 * Osemfinalisti: €1 000 * Posledných 32: €500 * Posledných 64: €200 <ref name=snooker/> == Body do rebríčka == Profesionálnym hráčom boli ponúknuté aj body do rebríčka Main Tour: * Víťaz: 2 000 * Finalista: 1 600 * Semifinalisti: 1 280 * Štvrťfinalisti: 1 000 * Osemfinalisti: 760 * Posledných 32: 560 * Posledných 64: 360 <ref name=snooker>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = WPBSA | titul = Prize Money and Ranking Points | url = http://www.worldsnooker.com/eptc_2_money.htm?tid=188 | dátum prístupu = 2010-10-01 | vydavateľ = www.worldsnooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Turnajový pavúk == === Finále === {{Play-off8 | RD1-tím1='''{{ENG}} Shaun Murphy''' | RD1-skóre1='''4''' | RD1-tím2={{BEL}} Bjorn Haneveer | RD1-skóre2=3 | RD1-tím3={{ENG}} Martin Gould | RD1-skóre3=2 | RD1-tím4={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD1-skóre4='''4''' | RD1-tím5={{CHN}} Liang Wenbo | RD1-skóre5=1 | RD1-tím6={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD1-skóre6='''4''' | RD1-tím7='''{{ENG}} Matthew Couch''' | RD1-skóre7='''4''' | RD1-tím8={{ENG}} Ricky Walden | RD1-skóre8=2 | RD2-tím1={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-tím2={{WAL}} Mark Williams | RD2-skóre2=3 | RD2-tím3={{IRL}} Fergal O'Brien | RD2-skóre3=3 | RD2-tím4={{ENG}} '''Matthew Couch''' | RD2-skóre4='''4''' | RD3-tím1={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD3-skóre1='''4''' | RD3-tím2={{ENG}} Matthew Couch | RD3-skóre2=2 }} === Horná polovica === ==== Sekcia 1 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} Barry Pinches | RD1-score01=1 | RD1-seed02= | RD1-team02={{AUS}} '''Neil Robertson''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Christopher Henry | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Mark Joyce''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} David Grace | RD1-score06=3 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Kuldesh Johal | RD1-score08=0 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Mark Davis''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{BEL}} Kurt Vanoverberge | RD1-score10=2 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Rod Lawler | RD1-score12=2 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{BEL}} Laurens De Staelen | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Matthew Selt''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{BEL}} Hans Blanckaert | RD1-score16=2 | RD2-seed01= | RD2-team01={{AUS}} Neil Robertson | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Jimmy White''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Mark Joyce | RD2-score03=1 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Mark Davis | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} '''Barry Hawkins''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Matthew Selt | RD2-score08=0 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Jimmy White | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Shaun Murphy''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Barry Hawkins | RD3-score03=0 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Jimmy Robertson''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01='''{{ENG}} Shaun Murphy''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Jimmy Robertson | RD4-score02=0 }} ==== Sekcia 2 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} Liam Highfield | RD1-score01=2 | RD1-seed02= | RD1-team02={{NIR}} '''Mark Allen''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Oliver Brown | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Anthony Hamilton''' | RD1-score05='''-''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{NOR}} Kurt Maflin | RD1-score06=- | RD1-seed07= | RD1-team07={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} Andrew Norman | RD1-score08=3 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Nick Jennings | RD1-score10=2 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Joe Jogia''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{BEL}} Tomasz Skalski | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Alfred Burden''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{THA}} Noppon Saengkham | RD1-score14=1 | RD1-seed15= | RD1-team15={{SCO}} '''Anthony McGill''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{IND}} Aditya Mehta | RD1-score16=0 | RD2-seed01= | RD2-team01={{NIR}} Mark Allen | RD2-score01=2 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Stephen Lee''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} Anthony Hamilton | RD2-score03=3 | RD2-seed04= | RD2-team04={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Andrew Higginson''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Joe Jogia | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Alfred Burden''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{SCO}} Anthony McGill | RD2-score08=0 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Stephen Lee | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{BEL}} '''Bjorn Haneveer''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Andrew Higginson | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Alfred Burden''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01='''{{BEL}} Bjorn Haneveer''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Alfred Burden | RD4-score02=3 }} ==== Sekcia 3 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{BRA}} Igor Figueiredo | RD1-score01=2 | RD1-seed02= | RD1-team02={{IND}} '''David Singh''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{WAL}} '''Andrew Pagett''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} Adam Wicheard | RD1-score04=3 | RD1-seed05= | RD1-team05={{CHN}} Xiao Guodong | RD1-score05=2 | RD1-seed06= | RD1-team06={{CHN}} '''Zhang Anda''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{SCO}} Graeme Dott | RD1-score08=1 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Ian Glover | RD1-score09=1 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Craig Steadman''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} Ronnie O'Sullivan | RD1-score11=- | RD1-seed12= | RD1-team12={{CHN}} '''Chen Zhe''' | RD1-score12='''-''' | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Jack Lisowski''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{BEL}} Luc Heirewegh | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Peter Ebdon''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Michael Holt | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{IND}} '''David Singh''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{WAL}} Andrew Pagett | RD2-score02=0 | RD2-seed03= | RD2-team03={{CHN}} Zhang Anda | RD2-score03=1 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Craig Steadman | RD2-score05=3 | RD2-seed06= | RD2-team06={{CHN}} '''Chen Zhe''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} Jack Lisowski | RD2-score07=1 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Peter Ebdon''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{IND}} David Singh | RD3-score01=2 | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} '''Martin Gould''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{CHN}} Chen Zhe | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Peter Ebdon''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01='''{{ENG}} Martin Gould''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Peter Ebdon | RD4-score02=3 }} ==== Sekcia 4 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} Paul Davison | RD1-score01=1 | RD1-seed02= | RD1-team02={{SCO}} '''Stephen Hendry''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Peter Lines''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{WAL}} Ryan Day | RD1-score04=2 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} Michael Wasley | RD1-score05=3 | RD1-seed06= | RD1-team06={{CHN}} '''Ding Junhui''' | RD1-score06='''4''' | RD1-seed07= | RD1-team07={{SCO}} '''Stephen Maguire''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{NIR}} Dermot McGlinchey | RD1-score08=2 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Andy Hicks''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} Reanne Evans | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{CHN}} '''Liu Chuang''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} James Welsh | RD1-score12=0 | RD1-seed13= | RD1-team13={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{IRL}} Joe Delaney | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Nigel Bond''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Jamie Walker | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{SCO}} '''Stephen Hendry''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Peter Lines | RD2-score02=3 | RD2-seed03= | RD2-team03={{CHN}} '''Ding Junhui''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{SCO}} Stephen Maguire | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Andy Hicks | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{CHN}} '''Liu Chuang''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Nigel Bond | RD2-score08=1 | RD3-seed01= | RD3-team01={{SCO}} Stephen Hendry | RD3-score01=1 | RD3-seed02= | RD3-team02={{CHN}} '''Ding Junhui''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{CHN}} Liu Chuang | RD3-score03=2 | RD3-seed04= | RD3-team04={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01={{CHN}} Ding Junhui | RD4-score01=3 | RD4-seed02= | RD4-team02={{WAL}} '''Mark Williams''' | RD4-score02='''4''' }} === Dolná polovica === ==== Sekcia 5 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{WAL}} Jak Jones | RD1-score02=0 | RD1-seed03= | RD1-team03={{SCO}} Marcus Campbell | RD1-score03=1 | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} '''Chris Norbury''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{CHN}} '''Liang Wenbo''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{POL}} Adam Stefanów | RD1-score06=1 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Kyren Wilson | RD1-score07=3 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}}''' Jimmy Michie''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{MLT}} Tony Drago | RD1-score09=2 | RD1-seed10= | RD1-team10={{ENG}} '''Ben Woollaston''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{WAL}} '''Dominic Dale''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{BEL}} Kevin Van Hove | RD1-score12=1 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{BEL}} Tino De Witte | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{NIR}} '''Gerard Greene''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Ian Burns | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Judd Trump''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Chris Norbury | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{CHN}} '''Liang Wenbo''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Jimmy Michie | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Ben Woollaston''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{WAL}} Dominic Dale | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{NIR}} Gerard Greene | RD2-score08=2 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} Judd Trump | RD3-score01=0 | RD3-seed02= | RD3-team02={{CHN}} '''Liang Wenbo''' | RD3-score02='''4''' | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Ben Woollaston | RD3-score03=3 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Tom Ford''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01='''{{CHN}} Liang Wenbo''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Tom Ford | RD4-score02=1 }} ==== Sekcia 6 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{SCO}} '''Alan McManus''' | RD1-score01='''-''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{ENG}} Stuart Pettman | RD1-score02=- | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{BEL}} Peter Bullen | RD1-score04=1 | RD1-seed05= | RD1-team05={{ENG}} '''Ian McCulloch''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{ENG}} Sam Harvey | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} Mike Dunn | RD1-score07=1 | RD1-seed08= | RD1-team08={{ENG}} '''Robert Milkins''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Dave Harold''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{DEN}} Rune Kampe | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{IRL}} Ken Doherty | RD1-score12=2 | RD1-seed13= | RD1-team13={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD1-score13='''-''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{ENG}} Ali Carter | RD1-score14=- | RD1-seed15= | RD1-team15={{WAL}} '''Jamie Jones''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{BEL}} Luca Brecel | RD1-score16=3 | RD2-seed01= | RD2-team01={{SCO}} Alan McManus | RD2-score01=1 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{ENG}} '''Ian McCulloch''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} Robert Milkins | RD2-score04=1 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} Dave Harold | RD2-score05=3 | RD2-seed06= | RD2-team06={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{WAL}} '''Matthew Stevens''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{WAL}} Jamie Jones | RD2-score08=0 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Stuart Bingham''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Ian McCulloch | RD3-score02=2 | RD3-seed03= | RD3-team03={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{WAL}} Matthew Stevens | RD3-score04=2 | RD4-seed01= | RD4-team01={{ENG}} Stuart Bingham | RD4-score01=2 | RD4-seed02= | RD4-team02={{IRL}} '''Fergal O'Brien''' | RD4-score02='''4''' }} ==== Sekcia 7 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{DEU}} Patrick Einsle | RD1-score01=0 | RD1-seed02= | RD1-team02={{BEL}} '''Curd Persijn''' | RD1-score02='''4''' | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} Allan Taylor | RD1-score03=2 | RD1-seed04= | RD1-team04={{ENG}} '''Matthew Couch''' | RD1-score04='''4''' | RD1-seed05= | RD1-team05={{HKG}} '''Marco Fu''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{NIR}} Patrick Wallace | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{ENG}} '''Adrian Gunnell''' | RD1-score07='''4''' | RD1-seed08= | RD1-team08={{SCO}} James McBain | RD1-score08=0 | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} Steve Davis | RD1-score09=3 | RD1-seed10= | RD1-team10={{IRL}} '''David Morris''' | RD1-score10='''4''' | RD1-seed11= | RD1-team11={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{IRL}} Michael Judge | RD1-score12=3 | RD1-seed13= | RD1-team13={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{BEL}} Yvan Van Velthoven | RD1-score14=2 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Rory McLeod''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{POL}} Marcin Nitschke | RD1-score16=2 | RD2-seed01= | RD2-team01={{BEL}} Curd Persijn | RD2-score01=1 | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} '''Matthew Couch''' | RD2-score02='''4''' | RD2-seed03= | RD2-team03={{HKG}} Marco Fu | RD2-score03=3 | RD2-seed04= | RD2-team04={{ENG}} '''Adrian Gunnell''' | RD2-score04='''4''' | RD2-seed05= | RD2-team05={{IRL}} David Morris | RD2-score05=1 | RD2-seed06= | RD2-team06={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD2-score06='''4''' | RD2-seed07= | RD2-team07={{ENG}} '''Jamie Cope''' | RD2-score07='''4''' | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} Rory McLeod | RD2-score08=3 | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Matthew Couch''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{ENG}} Adrian Gunnell | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{WAL}} '''Daniel Wells''' | RD3-score03='''4''' | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} Jamie Cope | RD3-score04=0 | RD4-seed01= | RD4-team01='''{{ENG}} Matthew Couch''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{WAL}} Daniel Wells | RD4-score02=1 }} ==== Sekcia 8 ==== {{Turnaj16 | RD1=1.kolo | RD2=2.kolo | RD3=3.kolo | RD4=Osemfinále | team-width=160 | RD1-seed01= | RD1-team01={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD1-score01='''4''' | RD1-seed02= | RD1-team02={{nowrap|{{THA}} Thanawat Thirapongpaiboon}} | RD1-score02=1 | RD1-seed03= | RD1-team03={{ENG}} '''Justin Astley''' | RD1-score03='''4''' | RD1-seed04= | RD1-team04={{BEL}} Pierre Dethier | RD1-score04=0 | RD1-seed05= | RD1-team05={{WAL}} '''Michael White''' | RD1-score05='''4''' | RD1-seed06= | RD1-team06={{NLD}} Maurice Le Duc | RD1-score06=0 | RD1-seed07= | RD1-team07={{NIR}} Joe Swail | RD1-score07=3 | RD1-seed08= | RD1-team08={{THA}} '''James Wattana''' | RD1-score08='''4''' | RD1-seed09= | RD1-team09={{ENG}} '''Mark King''' | RD1-score09='''4''' | RD1-seed10= | RD1-team10={{FRA}} Yannick Poulain | RD1-score10=0 | RD1-seed11= | RD1-team11={{ENG}} '''Joe Perry''' | RD1-score11='''4''' | RD1-seed12= | RD1-team12={{ENG}} Robbie Williams | RD1-score12=2 | RD1-seed13= | RD1-team13={{CHN}} '''Liu Song''' | RD1-score13='''4''' | RD1-seed14= | RD1-team14={{DEU}} Lasse Münstermann | RD1-score14=0 | RD1-seed15= | RD1-team15={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD1-score15='''4''' | RD1-seed16= | RD1-team16={{ENG}} Jamie O'Neill | RD1-score16=1 | RD2-seed01= | RD2-team01={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD2-score01='''4''' | RD2-seed02= | RD2-team02={{ENG}} Justin Astley | RD2-score02=1 | RD2-seed03= | RD2-team03={{WAL}} '''Michael White''' | RD2-score03='''4''' | RD2-seed04= | RD2-team04={{THA}} James Wattana | RD2-score04=3 | RD2-seed05= | RD2-team05={{ENG}} '''Mark King''' | RD2-score05='''4''' | RD2-seed06= | RD2-team06={{ENG}} Joe Perry | RD2-score06=2 | RD2-seed07= | RD2-team07={{CHN}} Liu Song | RD2-score07=1 | RD2-seed08= | RD2-team08={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD2-score08='''4''' | RD3-seed01= | RD3-team01={{ENG}} '''Ricky Walden''' | RD3-score01='''4''' | RD3-seed02= | RD3-team02={{WAL}} Michael White | RD3-score02=3 | RD3-seed03= | RD3-team03={{ENG}} Mark King | RD3-score03=1 | RD3-seed04= | RD3-team04={{ENG}} '''Mark Selby''' | RD3-score04='''4''' | RD4-seed01= | RD4-team01='''{{ENG}} Ricky Walden''' | RD4-score01='''4''' | RD4-seed02= | RD4-team02={{ENG}} Mark Selby | RD4-score02=1 }} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = EPTC 2 - Final Stages - Schedule & Results | url = http://www.global-snooker.com/professional-tournaments-players-tour-championship-europe-2-draw-and-schedule.asp | dátum prístupu = 2010-10-01 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> ==Hry nad 100 bodov== * 140 Jamie Cope * 137, 113, 106, 104 Shaun Murphy * 137, 104 Ding Junhui * 136 Gerard Greene * 136 Anthony McGill * 135 Tony Drago * 133, 118 Daniel Wells * 132, 126 Fergal O'Brien * 131 Luca Brecel * 131, 118 Martin Gould * 130 Rod Lawler * 129, 101 Jimmy Robertson * 126, 124, 102, 100 Mark Selby * 125 Andrew Norman * 122, 118 Peter Ebdon * 122 Dave Harold * 122 Craig Steadman * 120 Nick Jennings * 118 Judd Trump * 115, 100 Peter Bullen * 114, 104 Mark Williams * 112 Andy Hicks * 112 Rory McLeod * 109, 100 Mark Joyce * 108 Michael Holt * 108 Jamie Jones * 106, 102 Marco Fu * 103 Nigel Bond * 103 Liu Chuang * 102 Barry Pinches * 101, 101 Mark King * 100 Igor Figueiredo * 100 Jack Lisowski * 100 Jimmy White <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Global-snooker | titul = 2010 PTC Centuries | url = http://www.global-snooker.com/2010-PTC-Centuries.asp | dátum prístupu = 2010-10-01 | vydavateľ = www.global-snooker.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Referencie == <references/> [[Kategória:Players Tour Championship 2010/2011|Turnaj 2]] [[sv:Euro Players Tour Championship 2010/2011#Euro Players Tour Championship 2]] i26gp91v3dwu39mc998269nh7hcuewc Gréckokatolícka cirkev na Slovensku 0 342917 8191175 8187366 2026-04-02T08:24:23Z ~2026-20289-26 290899 /* Externé odkazy */ + oficiálny web 8191175 wikitext text/x-wiki {{Východné katolícke cirkvi}} [[Súbor:Prešov5.JPG|náhľad|Metropolitný katedrálny chrám v Prešove]] '''Gréckokatolícka cirkev na Slovensku''' (alebo zriedkavo ''Slovenská katolícka cirkev''<ref>Pod názvom Slovenská katolícka cirkev je oficiálne uvádzaná v Pápežskej ročenke (Annuario Pontificio) – pozri napr. [http://zoe.sk/?citaren&id=174 ThLic. Marcel Gajdoš: Kto vlastne sme?], [https://www.grkat.net/texty/uvod_1.html Gréckokatolícka cirkev na Slovensku : Základná informácia o jej usporiadaní, histórii, obrade a spiritualite].</ref>) je jedna z [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckych cirkví]], teda jedna z cirkví sui iuris (partikulárnych cirkví), ktoré tvoria [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícku cirkev]], s jednotnou spoločnou vieroukou a spoločným vedením v osobe [[rím]]skeho biskupa – [[pápež]]a. == Dejiny == === Veľká Morava === Historicky podložené počiatky kresťanstva sa na [[Slovensko|Slovensku]] datujú do obdobia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], do 9. storočia, kedy knieža [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] sa v roku [[862]] obracia so žiadosťou na byzantského cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]], aby vyslal na Veľkú Moravu [[biskup]]a, ktorý by položil základy samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy. Byzantský cisár Michal III. a patriarcha [[Fotios|Fótios]] vybrali na túto misiu učenca (filozofa) [[Konštantín Filozof|Konštantína]] a jeho brata [[Svätý Metod|Metoda]] zo [[Solún]]a – v jeho okolí časť obyvateľstva hovorila sloviensky. V roku [[863]] ich poveril šíriť [[kresťanstvo]] a vzdelanosť na Veľkej Morave. Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil na preklad bohoslužobných kníh do [[staroslovienčina|staroslovienčiny]]. Pomáhali mu pri tom brat Metod a učeníci ([[Sedmopočetníci]]) [[Kliment Ochridský|Kliment]], [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], [[Naum Ochridský|Naum]], Vavrinec a [[Svätý Angelár|Angelár]]. Prvými slovami v histórii slovienskeho písomníctva bol úvod prvej kapitoly [[Evanjelium (spisy)|evanjelia]] svätého Jána: „Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha – Iskonije bje slovo i slovo bje u Boga“. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom na Veľkej Morave liturgiu, každému zrozumiteľnú v jeho vlastnej reči. Rastislavovi neprekážalo, že išlo o liturgiu byzantského obradu. Napokon vtedy bolo kresťanstvo jednotné. Vyznávalo jeden [[krst]], jednu svätú všeobecnú apoštolskú cirkev. V roku [[867]] odchádzajú [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Svätý Metod|Metod]] na pozvanie pápeža do Ríma, aby mu objasnili svoju činnosť na Veľkej Morave a vyznali pravovernosť a oddanosť Rímskej cirkvi. [[Konštantín]] tam vstupuje do jedného z gréckych [[monastier]]ov (prijíma meno [[Cyril]]) a neskôr [[14. február]]a [[869]] zomiera.<ref>Šturák, s. 7 – 8</ref> Metod je v roku [[869]] pápežom Hadriánom II., ustanovený za prvého veľkomoravského [[arcibiskup]]a s jurisdikciou pre všetkých [[Slovania|Slovanov]]. To naráža na odpor bavorského kléru, ktorý ho na spiatočnej ceste zajme a dva a pol roka väzní. Po prepustení sa [[Svätý Metod]] ujíma svojho stolca vo veľkomoravskej ríši. Spory však neprestávajú a tak pápež [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]] si Metoda opätovne pozýva do Ríma. Po presvedčení sa o Metodovej pravovernosti a oddanosti Cirkvi, vydáva bulu „[[Industriae tuae|Indrustriae tuae]]“, v ktorej opätovne schvaľuje starosloviensku liturgiu. Po [[Svätý Metod|Metodovej]] smrti, [[6. apríl]]a [[885]], pričinením nitrianskeho biskupa [[Viching]]a, odporcu staroslovienskej liturgie, sú Metodovi žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní. Po páde Veľkomoravskej ríše sú na začiatku 10. storočia v Uhorsku dve obradové podoby cirkvi – východná (na východ od [[Dunaj]]a) a západná (Panónia a územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]]). === Situácia v stredoveku === [[Súbor:Ikonostas v Porostove.jpg|vpravo|thumb|300px|[[Ikonostas]] v gréckokatolíckom chráme delí časť pre kňaza od časti pre veriacich. V strede sú „cárske dvere“ vyhradené iba pre biskupa, kňaza, diakona a kráľa.]] Obdobie [[stredovek]]u prinieslo ďalšie významné zmeny v cirkevnej oblasti. V roku [[1054]] vyvrcholili nezhody medzi Rímom a [[Carihrad]]om schizmou (v cirkevných a aj vo všeobecných dejinách to znamená veľký cirkevný rozkol). Za carihradského patriarchu [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michala Kerularia]] a rímskeho pápeža [[Lev IX.|Leva IX.]] došlo k vzájomnej exkomunikácii<ref>[https://www.grkat.net/texty/exkomunikacna-bula-1054.html Exkomunikačná bula z r. 1054]</ref>, k rozdeleniu všeobecnej cirkvi na východnú – pravoslávnu a západnú – katolícku. Východní kresťania, žijúci na území Slovenska, praktizovali naďalej svoj východný obrad. [[Arpádovci]] vytvárali priaznivé podmienky pre vznik monastierov ([[kláštor]]ov), v ktorých účinkovali mnísi východného obradu – [[baziliáni]] (vasiliáni).<ref>porov. Šturák, s. 10</ref> Pápež [[Inocent III.]] V roku [[1204]] prejavil ochotu zriadiť v Uhorsku biskupstvo východného obradu<ref>Šturák, Šturák, s. 10</ref>, ktoré by bolo podriadené Svätej stolici. Tento zámer sa však neuskutočnil pre silný odpor západných (latinských) biskupov. Dokonca ten istý pápež bol v roku 1205 za zrušenie východného obradu. Na XII. všeobecnom [[koncil]]e (IV. lateránsky, 12. 11. [[1215]]) však bolo dohodnuté, že východní kresťania môžu zachovávať svoje obradové zvyky. Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu mala valašská kolonizácia. Najmä Ruthéni ([[Rusíni]]) boli nositeľmi tohto obradu. Okolo roku [[1230]], po príchode západných [[Rehoľa|reholí]] do [[Uhorsko|Uhorska]], postupne zanikajú baziliánske monastiere. Po vymretí Arpádovcov ([[1301]]) sa postavenie kresťanov východného rítu v Uhorsku pod tlakom politických, hospodárskych a cirkevných náporov zo strany západu zhoršovalo. Bratislavský cirkevný snem vydal v roku [[1309]] zákaz uzatvárať manželstvá východných katolíkov a zákaz pre nich vykonávať cirkevné obrady. Postupným vytláčaním východného obradu na perifériu strácali veriaci náboženskú slobodu. Východní [[kresťan]]ia, inklinujúci k Rímu, museli platiť desiatky latinským [[biskup]]om. Východná cirkev na tomto území prežila vďaka kniežaťu Teodorovi Koriatovičovi, ktorý sa v tejto oblasti (t. j. dnešné východné [[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]) usadil spolu s asi 40 tisíc Rusínmi. Založil tu asi 300 osád a monastier na Černeckej hore pri Mukačeve.<ref>porov. Šturák, s. 12</ref> Po jeho smrti sa situácia opäť zhoršila. V roku [[1491]] sa spomína ako mukačevský [[biskup]] Ján, potvrdený kráľom Vladislavom II. Uhorskí panovníci sa snažili rôznymi obmedzeniami priviesť Ruthénov (Rusínov) k únii, teda k zjednoteniu s Rímom. === Uzavretie únie === ''Hlavný článok: [[Užhorodská únia]]'' Gréckokatolícka cirkev uzavrela úniu s Katolíckou cirkvou [[24. apríla]] r. [[1646]].<ref>[https://www.grkat.net/texty/uzhorodska-unia-dokument.html Dokument potvrdzujúci uzavretie únie v Užhorode 24. apríla 1646]</ref><ref>Šturák, s. 16</ref> Oficiálnemu zjednoteniu veriacich byzantského obradu s Rímskou cirkvou veľmi napomohli poľskí a uhorskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Poľsko a Rakúsko-Uhorsko. Po neúspešnej realizácii únie v roku [[1614]] v Krásnobrodskom [[Monastier Zoslania Svätého Ducha|monastieri]] (kláštore v [[Krásny Brod|Krásnom Brode]] – dedine pri Medzilaborciach, ktorá sa dá s nadľahčením nazvať „rusínsky [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]]“) sa podarilo uzavrieť [[únia|úniu]] na zámku v [[Užhorod]]e ([[Užhorodská únia]]) [[24. apríla]] [[1646]]. Oficiálne bola [[Užhorodská únia]] potvrdená [[14. máj]]a [[1648]] uhorským prímasom – ostrihomským [[arcibiskup]]om Lippayom a v septembri celokrajinskou [[Synoda|synodou]] biskupov v Trnave. Napriek prísľubom ale neboli podmienky únie naplnené – právo voliť biskupa sa uplatnilo len raz (pri voľbe Petra Partenija Petroviča v r. 1651), zrovnoprávnenie kléru sa uskutočnilo až po r. 1692<ref>porov. Šturák, s. 18</ref>, keď cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] zrovnoprávnil gréckokatolícky a rímskokatolícky klérus. Čoskoro po uzavretí únie sa objavili aj snahy vnucovať gréckokatolíkom západné (rímskokatolícke) zvyky a formy zbožnosti, teologické vnímanie aj právne zvyklosti. === Obdobie po únii === V 18. storočí si rímskokatolícki biskupi z Jágru začali nárokovať moc nad mukačevskými biskupmi, ktorých považovali za svojich obradových vikárov. Na presadenie svojich nárokov sa neštítili použiť ani vojenskú silu. Situáciu vyriešil až zásah cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]], na jej podnet rímsky pápež [[Klement XIV.]] vydal bulu [[19. septembra]] [[1771]] ''Eximia Regalium'', ktorou definitívne vyriešil otázku postavenia [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej eparchie]] (nanovo ju erigoval).<ref>porov. Šturák, s. 22</ref> [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovské biskupstvo]] sa vyčlenilo z Mukačevskej eparchie bulou [[Pius VII.|Pia VII.]] ''Relata Semper''<ref>[https://www.grkat.net/texty/relata_semper.html RELATA SEMPER. Bula Pia VII. o zriadení Prešovskej eparchie]</ref> dňa [[22. septembra]] [[1818]]<ref>Šturák, s. 27</ref><ref>Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008, s. 29</ref> (resp. rozhodnutím cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka I.]] [[3. novembra]] [[1815]]<ref>Šturák, s. 26</ref>). Prvým biskupom sa stal [[Gregor Tarkovič]],<ref>Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008, s. 28</ref> ktorý začal s budovaním [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] (biskupstva). Tá pri svojom vzniku mala 194 farností s asi 150-tisíc veriacimi.<ref>porov. Šturák, s. 26, 27, 62</ref><ref>porov. Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008, s. 28</ref> V jeho diele pokračoval biskup [[Jozef Gaganec]]. === Od roku 1918 po rok 1948 === Pri vzniku prvej ČSR v roku [[1918]] odmietol vtedajší biskup [[Štefan Novák]] zložiť sľub vernosti novej republike a ako maďarofil emigroval do Maďarska. Prešovskú eparchiu spravoval od októbra [[1918]] do októbra [[1922]] [[protosynkel]] ([[generálny vikár]]) [[Mikuláš Russnák|Mikuláš Rusnák]] a po ňom [[Dionýz Nyáradi|Dionýz Njaradi]], križevacký biskup. V septembri [[1926]] bol za nového administrátora eparchie vymenovaný [[Pavol Peter Gojdič]],<ref>Šturák, s. 50</ref> [[baziliáni|baziliánsky]] mních rusínskej národnosti, ktorý sa svojho úradu ujal vo februári [[1927]],<ref>Šturák, s. 51</ref> od marca ako titulárny biskup. Všestranne rozvíjal a zveľaďoval eparchiu, zriadil sirotinec, reálne gymnázium, podporoval náboženský a sociálny progres svojich veriacich, u ktorých sa tešil mimoriadne veľkej obľube. Eparchiu viedol aj v ťažkých rokoch [[2. svetová vojna|II. svetovej vojny]], od júla [[1940]] ako sídelný biskup. Podľa schematizmu z roku [[1948]] mala Gréckokatolícka cirkev v ČSR 345 duchovných, 242 systematizovaných farských úradov, 11 kaplánskych miest, 241 farských chrámov, 171 filiálnych chrámov, 49 [[kaplnka|kaplniek]] a vyše 305 600 veriacich. === Likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi komunistami === Kalich horkosti bolo biskupovi Gojdičovi súdené vypiť do dna až po [[Komunizmus|komunistickom]] puči v roku [[1948]]. KSČ sa usilovala zničiť Gréckokatolícku cirkev, ktorá sa podľa želania komunistických ideológov mala „vrátiť do lona Svätej matky Pravoslávnej cirkvi“. Keďže na území Česko-Slovenska bolo iba niekoľko pravoslávnych farností, ktoré vytvorili ruskí emigranti (poväčšine bielogvardejci) utekajúci pred [[Lenin]]om v roku [[1918]], boli tu privážaní agenti [[KGB]], z ktorých sa stávali pravoslávni kňazi. Biskup Gojdič bol spolu so svojim pomocným biskupom Vasiľom Hopkom internovaný. V [[Prešov]]e sa uskutočnil [[28. apríl]]a [[1950]]<ref>Šturák, s. 100</ref> tzv. [[Akcia P|Sobor]] (t. j. snem, synoda), ktorý „pričlenil“ všetkých gréckokatolíckych veriacich k Pravoslávnej cirkvi a znamenal faktickú likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Štatistické čísla uvádzajú, že z 328 gréckokatolíckych kňazov sa 283 odmietlo stať pravoslávnymi kňazmi, 45 súhlasilo, ale nakoniec tak učinilo iba 23.<ref>porov. Šturák, s. 124</ref> Kňazi, ktorí odmietli, boli buď uväznení, alebo boli aj so svojimi rodinami vyvezení (najčastejšie do severných Čiech) a naďalej boli rôznymi formami perzekvovaní. Niektorí kňazi, ktorých sa štátnej moci nepodarilo dolapiť, tajne vysluhovali sviatosti po dedinách v rodinných domoch. Biskup [[Pavol Peter Gojdič]] bol v roku [[1951]] v procese spolu s biskupmi [[Ján Vojtaššák|Jánom Vojtaššákom]] a [[Michal Buzalka|Michalom Buzalkom]] odsúdený na doživotie.<ref>porov. Šturák, s. 115 – 117</ref> Vo väzení v deň svojich 72. narodením, [[17. júl]]a [[1960]], zomiera. [[Vasiľ Hopko]] v ťažkom žalári strávil 14 rokov. Všetok majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa stal majetkom Pravoslávnej cirkvi. === Roky 1968{{--}}1989 === Počas tzv. „[[Pražská jar|Pražskej jari]]“ bola Gréckokatolícka cirkev vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. zo dňa [[13. jún]]a [[1968]] obnovená.<ref>porov. Šturák, s. 152</ref> Pravoslávna cirkev však vrátila len niekoľko objektov, ktoré patrili do roku [[1950]] gréckokatolíkom. Z internácie sa vrátili kňazi, ktorí sa pustili do dušpastierskej práce. [[Biskup]] [[Vasiľ Hopko]] sa ujal vedenia [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]]. Keďže však dlhoročné väzenie zanechalo na jeho zdraví stopy, [[Svätá stolica]] vymenovala o. Mons. [[Ján Hirka|Jána Hirku]] za ordinára a apoštolského administrátora s právami rezidenčného biskupa. Ale tak isto ako [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] aj cirkev Gréckokatolícka pod komunistickým jarmom normalizácie len živorila. Až do Nežnej revolúcie a pádu totalitného režimu v roku [[1989]]. Od roku 1969 začala cirkev vydávať svoj oficiálny časopis [[Slovo (náboženský časopis)|Slovo]]. V roku [[1980]] sa významnou udalosťou pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade stalo zriadenie samostatnej [[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia|Torontskej eparchie svätých Cyrila a Metoda]] pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] === Slobodné pomery === Po roku [[1989]] dochádza k oživeniu cirkevného života. Prešovským biskupom sa stáva vladyka [[Ján Hirka]], ktorý bol vysvätený (konsekrovaný) na biskupa [[17. február]]a [[1990]] v [[Prešov]]e [[Jozef kardinál Tomko|Jozefom kardinálom Tomkom]]. Obnovenie činnosti sprevádzal veľký nedostatok kňazov. Väčšina cirkevných objektov bola poškodená a takmer nefunkčná. Nedostatočné bolo náboženské vzdelanie mládeže a aj duchovná starostlivosť o veriacich. Zvlášť náročné bolo majetkovoprávne vysporiadanie s Pravoslávnou cirkvou. Okrem základe masovej intervencie veriacich v [[Bratislava|Bratislave]] bolo prijaté uznesenie č. 211/1990 Zb. zo dňa 29. mája 1990, ktoré rozhodlo o prinavrátení vlastníckych práv na cirkevné objekty, ktoré boli až do roku [[1950]] majetkom Gréckokatolíckej cirkvi a boli protiprávne odovzdané Pravoslávnej cirkvi. Medzi najdôležitejšie udalosti v období nového rozvoja Gréckokatolíckej cirkvi bolo znovuotvorenie Gréckokatolíckeho kňazského seminára a zriadenie Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ (dnešnej Prešovskej univerzity) v roku [[1990]]. Duchovný a vzdelávací proces začal v [[Eparchia (biskupstvo)|eparchii]] výrazne ožívať. Začali sa otvárať základné a stredné cirkevné školy, otvorilo sa cirkevné gymnázium v [[Trebišov]]e. [[Pápež]] [[Ján Pavol II]]. vymenoval [[11. január]]a [[1992]] vladyku J.P. [[Milan Chautur|Milana Chautura]], CSsR za pomocného biskupa [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskej eparchie]]. Vysvätený (konsekrovaný) bol [[29. február]]a [[1992]]. Rímsky pápež [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] pri svojej návšteve [[Slovensko|Slovenska]] v roku [[1995]] navštívil aj [[Prešov]], kde slávil [[akatist]] k Bohorodičke. Počas homílie vyzval gréckokatolíkov, aby s láskou a dôsledne zachovávali svoj obrad. == Súčasná gréckokatolícka cirkev na Slovensku == [[Súbor:SK dieceze reckokat SK.jpg|thumb|200px|vpravo|Prehľad slovenských eparchií a ich znaky]] [[21. február]]a [[1997]] boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že rímsky biskup Ján Pavol II. erigoval nový apoštolský [[exarchát]] so sídlom v [[Košice|Košiciach]] a dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa vladyku J.P. [[Milan Chautur|Milana Chautura]], CSsR, menoval za jeho prvého apoštolského exarchu. [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košický apoštolský exarchát]] bol priamo podriadený Rímskemu apoštolskému stolcu a jeho hranice boli totožné s hranicami [[Košický kraj|Košického kraja]]. Jurisdikčne mu podlieha 7 [[protopresbyterát]]ov, 86 farností, 157 chrámov a asi 70 kňazov. Prešovské biskupstvo má v súčasnosti 12 protopresbyterátov, 173 farností a 302 chrámov. [[30. januára]] [[2008]], na sviatok Troch svätiteľov, pápež [[Benedikt XVI.]] povýšil [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskú eparchiu]] na [[Metropolia|archieparchiu]] na čele s [[Metropolita|metropolitom]], [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košický exarchát]] povýšil na eparchiu a bola vytvorená aj nová eparchia so sídlom v [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nové kánonické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku |url=http://www.grkatpo.sk/spravy/?zobrazit=text&id=931 |dátum prístupu=2011-02-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080204130809/http://www.grkatpo.sk/spravy/?zobrazit=text&id=931 |dátum archivácie=2008-02-04 }}</ref><ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080130001 Benedikt XVI. sa rozhodol reorganizovať gréckokatolícke diecézy na Slovensku]</ref> Za prvého bratislavského eparchu bol vymenovaný o. [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]]. Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206 871 veriacich, čo predstavuje 3,83% obyvateľov Slovenskej republiky.<ref>[http://portal.statistics.sk/files/tab-14.pdf Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania - sčítanie 2011, 2001, 1991] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121114093733/http://portal.statistics.sk/files/tab-14.pdf |date=2012-11-14 }} (percentá sa v tabuľke uvádzajú s presnosťou iba na 1 desatinné miesto)</ref> Prehľad eparchií Prešovskej metropolie na Slovensku: * [[Prešovská archieparchia]] – vladyka [[Jonáš Maxim]], arcibiskup a metropolita; vladyka [[Ján Babjak]] SJ, emeritný arcibiskup * [[Košická eparchia]] – vladyka [[Cyril Vasiľ]] SJ, arcibiskup ''ad personam''; vladyka [[Milan Chautur]] CSsR, emeritný biskup * [[Bratislavská eparchia]] – vladyka [[Milan Lach]] SJ, biskup; vladyka [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]], emeritný biskup V minulosti patrila do cirkvi aj [[Eparchia svätých Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Toronte]], hoci nebola súčasťou metropolie. Pápež František ju [[3. marec|3. marca]] [[2022]] podriadil [[Pittsburghská ruténska metropolia|Pittsburghskej metropolii]] a tým pádom pričlenil k [[Ruténska gréckokatolícka cirkev|Ruténskej gréckokatolíckej cirkvi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rinunce e nomine, 03.03.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/03/03/0152/00329.html | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 | vydavateľ = Bolletino sala stampa della santa sede}}</ref> Biskupi eparchií, ktoré sú súčasťou metropolie, vytvárajú Radu hierarchov, ktorá sa pravidelne schádza.<ref>[http://grkatba.sk/index.php?option=com_content&view=category&id=12%3Arada-eparchov&Itemid=59 Rada hierarchov]</ref> Rada hierarchov zabezpečuje synodálne riadenie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Ďalší súčasní gréckokatolícki biskupi pochádzajúci z územia Slovenska: * vladyka [[Marián Andrej Pacák]] CSsR, torontský emeritný eparcha, Kanada === Liturgický jazyk === Najpoužívanejším liturgickým jazykom je [[slovenčina]], vo farnostiach s prevládajúcim rusínskym obyvateľstvom sa stále využíva [[cirkevná slovančina]], aj keď v súčasnosti je už snaha nahradiť ju [[Rusínčina|rusínskym]] jazykom. Vo farnostiach s prevládajúcim obyvateľstvom maďarskej národnosti sa používa [[maďarčina|maďarský]] liturgický jazyk (napr. ''[[Poľany]], [[Dobrá (okres Trebišov)|Dobrá,]] [[Veľké Slemence]], [[Zemplín (okres Trebišov)|Zemplín]], [[Maťovské Vojkovce]], [[Pribeník]], [[Borša]], [[Čičarovce]], [[Čierna nad Tisou]], [[Kráľovský Chlmec]], [[Veľké Kapušany|Veľké Kapušany,]] [[Rad (okres Trebišov)|Rad]], [[Streda nad Bodrogom]], [[Chorváty]] a i.''). [[Gréčtina]] sa používa iba veľmi výnimočne pri niektorých spevoch. === Právo === Najvyššou právnou normou je [[Kódex kánonov východných cirkví]] promulgovaný v r. [[1990]]. Partikulárne právo zatiaľ nebolo kodifikované, zakladá sa na zvykovom práve. [[Súbor:Gkc2011.png|náhľad|Gréckokatolícka cirkev v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2011 (v %).]] [[Súbor:Gkc1930.png|náhľad|Gréckokatolícka cirkev v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 1930 (v %).]] === Štatistika === Pri sčítaní ľudu v r. 2021 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo '''218 235''' veriacich, čo predstavuje 4 % obyvateľov Slovenskej republiky.<ref>[https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021]</ref> Počet veriacich, ktorí sa na Slovensku prihlásili ku gréckokatolíckej cirkvi v posledných sčítaniach ľudu:<ref>[https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/54eb0cba-ec99-4549-8a33-5c86eead59c1/Tab_14_Obyvatelstvo_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES Tab. 14 Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania - sčítanie 2011, 2001, 1991]</ref><ref>[https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021]</ref> {| class="wikitable sortable" |+ !rok !počet veriacich !v % |- |1991 |178 733 |3,4 |- |2001 |219 831 |4,1 |- |2011 |206 871 |3,8 |- |2021 |218 235 |4 |} ==== Národnostné zloženie veriacich ==== <small>Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011</small> {| class="wikitable sortable" !národnosť !počet veriacich !v % !% z celkového počtu národnosti |- |slovenská |168572 |'''81,49''' |3,87 |- |rusínska |19193 |'''9,28''' |57,32 |- |rómska |7833 |'''3,79''' |7,41 |- |maďarská |7206 |'''3,48''' |1,57 |- |ukrajinská |1930 |'''0,93''' |25,98 |- |česká |296 |'''0,14''' |0,97 |- |ruská |55 |'''0,03''' |2,75 |- |bulharská |46 |'''0,02''' |4,38 |- |poľská |29 |'''0,01''' |0,94 |- |nemecká |24 |'''0,01''' |0,51 |- |moravská |15 |'''0,01''' |0,46 |- |srbská |7 |'''0,00''' |1,00 |- |židovská |5 |'''0,00''' |0,79 |- |chorvátska |2 |'''0,00''' |0,20 |- |iná |114 |'''0,06''' |1,16 |- |nezistená |1544 |'''0,75''' |0,40 |- |'''celkom''' |'''206871''' |'''100,00''' | |} ==== Obce s najvyšším počtom veriacich ==== <small>Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021</small> {| class="wikitable" !obec !počet !v % |- |[[Prešov]] |7346 |8,66 |- |[[Humenné]] |6486 |20,68 |- |[[Michalovce]] |6111 |16,65 |- |[[Trebišov]] |4839 |20,85 |- |[[Bardejov]] |4821 |15,63 |- |[[Vranov nad Topľou]] |3935 |18,52 |- |[[Svidník]] |3857 |37,93 |- |[[Stará Ľubovňa]] |3529 |22,14 |- |[[Snina]] |3265 |17,45 |- |[[Košice – mestská časť Západ|Košice-Západ]] |2966 |7,86 |- |[[Jakubany]] |2533 |89,16 |- |[[Stropkov]] |2531 |25,14 |- |[[Medzilaborce]] |2199 |36,87 |- |[[Sobrance]] |2008 |34,18 |- |[[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Košice-Dargovských hrdinov]] |1947 |7,72 |- |[[Poprad]] |1947 |3,91 |- |[[Sečovce]] |1820 |21,35 |- |[[Košice – mestská časť Nad jazerom|Košice-Nad jazerom]] |1703 |7,51 |- |[[Banské]] |1604 |84,16 |- |[[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Košice-Sídlisko KVP]] |1501 |6,75 |} ==== Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich ==== <small>Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021</small> {| class="wikitable" !obec !počet !v % |- |[[Roškovce]] |133 |94,33 |- |[[Kožuchovce]] |45 |93,75 |- |[[Krišľovce]] |30 |93,75 |- |[[Bystrá (okres Stropkov)|Bystrá]] (okr. Stropkov) |19 |90,48 |- |[[Sulín]] |274 |89,84 |- |[[Jakubany]] |2533 |89,16 |- |[[Nižný Komárnik]] |158 |88,76 |- |[[Snakov]] |599 |88,74 |- |[[Šarbov]] |15 |88,24 |- |[[Stakčínska Roztoka]] |266 |88,08 |- |[[Vislava]] |177 |88,06 |- |[[Piskorovce]] |103 |88,03 |- |[[Ruská Kajňa]] |95 |87,96 |- |[[Ruská Poruba]] |188 |87,85 |- |[[Tokajík]] |79 |87,78 |- |[[Závada (okres Humenné)|Závada]] (okr. Humenné) |57 |87,69 |- |[[Ruská Voľa]] |75 |87,21 |- |[[Krajná Bystrá]] |413 |87,13 |- |[[Kalinov (okres Medzilaborce)|Kalinov]] |227 |86,97 |- |[[Kobylnice (okres Svidník)|Kobylnice]] |78 |86,67 |} == Zasvätený život == [[Súbor:Villages14Slovakia592.JPG|vpravo|thumb|Baziliánsky [[monastier Zostúpenia Svätého Ducha]] v Krásnom Brode]] V Gréckokatolíckej cirkvi na [[Slovensko|Slovensku]] pôsobia dva mužské a tri ženské [[Rehoľný rád|rehoľné rády]]. Rád svätého Bazila Veľkého ([[baziliáni]] – vasiliáni) je východný [[Mních|mníšsky]] rád, ktorý je založený na pravidlách sv. [[Bazil Veľký|Bazila Veľkého]] z druhej polovice 4. storočia. Dnes na Slovensku vykonáva najmä apoštolskú a pastoračnú prácu. [[Baziliáni]] majú [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|monastier v Krásnom Brode]], na Bukovej hôrke, v [[Prešov]]e a v [[Trebišov]]e. Druhý rád – [[Kongregácia|Kongregáciu]] Najsvätejšieho Vykupiteľa ([[redemptoristi]]) založil v roku [[1723]] sv. Alfonz z Liguori. Na Slovensku bola v roku [[1921]] vytvorená jeho východná vetva. [[Redemptoristi]] konajú misie na Slovensku i na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] na Ukrajine, organizujú pravidelné duchovné cvičenia pre rodiny a mládež. Rád sestier sv. Bazila Veľkého založila vlastná sestra sv. Bazila Veľkého sv. Makrína. Baziliánky pracujú vo výchovnej sfére – spravujú Strednú zdravotnícku školu svätého Bazila Veľkého v [[Prešov]]e, pracujú v sociálnych ústavoch, organizujú letné duchovné stretnutia mládeže. Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej [[Panna Mária|Panny Márie]] bola založená v roku [[1892]]. Jej zakladateľmi sú bazilián o. Jeremiáš Lomnický, o. Cyril Selecký a Jozafáta Michaela Hordaševská. Ich charizmou je „slúžiť ľuďom tam, kde je to najviac potrebné“. Cieľom činnosti kongregácie je výchova detí a mládeže, pomoc starým, chorým a opusteným. Na Slovensku pôsobia aj redemptoristky byzantského obradu, monastier majú v [[Lomnica (Vranov nad Topľou)|Lomnici]] pri Vranove nad Topľou. Ich poslaním je hlavne život modlitby (ide o kontemplatívnu rehoľu). == Svätí a blahoslavení == K významným svätcom najstaršieho obdobia na území Slovenska patria [[Sedmopočetníci|svätí sedmopočetníci]] a [[Svätý Mojsej Uhrín|prepodobný Mojsej Uhrín (Mojžiš Uhorský)]]. Ďalší [[svätec|svätci]] pochádzajú z obdobia komunistického prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi. Pápež [[Ján Pavol II.]] vyhlásil biskupa [[Pavol Peter Gojdič|Pavla Petra Gojdiča]], rehoľníka [[Metod Dominik Trčka|Metoda Dominika Trčku]], ktorí zomreli mučeníckou smrťou v komunistickom väzení, ako aj biskupa [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] za blahoslavených. Pri príležitosti 7. výročia vzniku samostatného Slovenska bolo na návrh Vlády SR biskupovi [[Pavol Peter Gojdič|Pavlovi Petrovi Gojdičovi]] udelené štátne vyznamenanie [[Pribinov kríž]] I. triedy in memoriam. 27. januára 2008 mu bolo udelené aj najvyššie vyznamenanie štátu Izrael udeľované ľuďom nežidovského pôvodu [[Spravodlivý medzi národmi]] za záchranu Židov počas holokaustu.<ref>[http://www.grkatpo.sk/spravy/?zobrazit=text&id=914 Blahoslavený biskup Gojdič – Spravodlivý medzi národmi]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[http://www.grkatpo.sk/spravy/?zobrazit=text&id=930 Prvý biskup ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na Ukrajine bol blahorečený mukačevský biskup [[Teodor Romža]], pod ktorého správu patril aj južný (dolný) [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]]. == Pútnické miesta == Medzi najznámejšie gréckokatolícke pútnické miesta na Slovensku patria napríklad [[Ľutina]], [[Klokočov (okres Michalovce)|Klokočov]], [[Krásny Brod]], [[Bukovce (okres Stropkov)|Buková hôrka]], [[Šašová]], [[Čirč]], [[Rafajovce]], [[Litmanová]]. V roku [[2010]] boli chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v [[Žilina|Žiline]], litmanovská Hora [[Zvir]] a pútnické miesto v Ľutine putom duchovného príbuzenstva zviazané s [[Bazilika Santa Maria Maggiore|Bazilikou Santa Maria Maggiore]] v Ríme.<ref>[http://grkatba.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=445%3Arim-lina-novy-mariansky-duchovny-most&catid=1%3Ao-eparchii&Itemid=1 Rím – Žilina: nový mariánsky duchovný most]</ref><ref>[http://grkatpo.sk/?spravy&id=1200 Hora Zvir duchovne zviazaná s pápežskou bazilikou v Ríme]</ref><ref>[http://grkatpo.sk/?spravy&id=1202 Bazilika v Ľutine duchovne zviazaná s pápežskou bazilikou v Ríme]</ref> [[Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky|Chrámu Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v Ľutine a [[Chrám Svätého Ducha (Michalovce)|Chrámu Zostúpenia Svätého Ducha]] v Michalovciach bol udelený titul [[Basilica minor|bazilika minor]]. V zahraničí sú známymi pútnickými miestami napríklad [[Máriapócs]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Svätouspenská univská lavra]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], kam putuje aj veľa slovenských gréckokatolíkov. == Ďalšie aktivity == Oficiálnym časopisom cirkvi na Slovensku je gréckokatolícky časopis [[Slovo (náboženský časopis)|Slovo]], ktorý vychádza v Prešove. Okrem neho vychádzajú aj časopisy Misionár a Blahovistnik. Publikačnou činnosťou sa zaoberá napr. vydavateľstvo [[Spolok sv. Cyrila a Metoda|Spolku sv. Cyrila a Metoda]] Byzant v Košiciach a redemptoristické [[vydavateľstvo Misionár]]. V Prešove má cirkev teologickú fakultu a kňazský seminár. Gréckokatolícka cirkev má aj niekoľko cirkevných škôl.<ref>[http://grkatpo.sk/?cirkevne_skoly CIRKEVNÉ ŠKOLY A ŠKOLSKÉ ZARIADENIA v územnej pôsobnosti GRÉCKOKATOLÍCKEHO ARCIBISKUPSTVA PREŠOV]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gréckokatolícka eparchia Košice - Eparchiálny školský úrad : Školy a školské zariadenia |url=http://www.cxm.sk/skolskyurad/skoly |dátum prístupu=2013-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304113040/http://www.cxm.sk/skolskyurad/skoly |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> Cirkev na pomoc núdznym prevádzkuje charitu v Prešove<ref>[http://gkcharita-po.sk/ Gréckokatolícka charita Prešov]</ref> a Košiciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gréckokatolícka eparchiálna charita Košice |url=http://charita.sk/stranky/greckokatolicka-eparchialna-charita-kosice |dátum prístupu=2013-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130801071827/http://www.charita.sk/stranky/greckokatolicka-eparchialna-charita-kosice |dátum archivácie=2013-08-01 }}</ref>. Cirkev prevádzkuje aj gréckokatolícke mládežnícke centrum Bárka v [[Juskova Voľa|Juskovej Voli]]<ref>[http://gmcbarka.sk/ Gréckokatolícke mládežnícke centrum Bárka v Juskovej Voli]</ref> a centrum pre rodinu v [[Sigord]]e<ref>[http://www.centrumsigord.sk/ Centrum pre rodinu - Sigord]</ref>. Prácou s Rómami sa venuje pastoračné centrum Rómov v [[Čičava (obec)|Čičave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pastoračné centrum Rómov Čičava |url=http://mojakomunita.sk/web/pcr-cicava/ |dátum prístupu=2013-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121214214920/http://mojakomunita.sk/web/pcr-cicava/ |dátum archivácie=2012-12-14 }}</ref> Gréckokatolíci na Slovensku používajú najmä pozdrav ''Slava Isusu Christu!'' – ''Slava i vo viki!''. V období sviatku [[Pascha|Paschy]] sa však používa pozdrav ''Christos voskrese!'' – ''Voistinu voskrese!'' a v období sviatku [[Narodenie Pána|Narodenia Ježiša Krista]] sa zdravia ''Christos raždajetsja!'' – ''Slavite jeho!''. == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * Šturák, Peter: ''Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 - 1989.'' Prešov : Náboženské vydavateľstvo PETRA, 1999. 200 s. ISBN 80-967975-4-9 * ''Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008.'' Prešov : PETRA, n. o., 560 s. ISBN 978-80-8099-022-0 * {{Cite journal|ref=harv|last=Tóth|first=István György|title=Počiatky rekatolizácie na východnom Slovensku|journal=Historický časopis|year=2002|volume=50|issue=4|pp=587–606|url=https://books.google.com/books?id=LngMAQAAMAAJ}} == Externé odkazy == * [https://www.grkat.sk/ Gréckokatolícka metropolitná cirkev na Slovensku] * [http://www.grkatpo.sk/ Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov] * [http://www.grkatke.sk/ Gréckokatolícka eparchia Košice] * [http://www.grkatba.sk/ Gréckokatolícka eparchia Bratislava] * [http://www.zoe.sk/ Zoε – E-zine Prešovskej eparchie] * [http://baziliani.net/ Rád svätého Bazila Veľkého] * [http://www.redemptoristi.nfo.sk/ Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100307020503/http://www.redemptoristi.nfo.sk/ |date=2010-03-07 }} * [https://www.grkat.net/ Gréckokatolíci na Slovensku] * [http://www.grkatpo.sk/schematizmus/grafika/mapa_slovensko.jpg Mapa Gréckokatolíckej metropolie na Slovensku]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, [http://www.grkatpo.sk/fotoalbumy/grafika/453_17.jpg iná mapa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[https://vieralogicky.sk/hladanie-identity-kristovej-cirkvi/ Identita Kristovej cirkvi] === Vydavateľstvá === * [http://grkatpo.sk/?Petra PETRA] * [http://byzant.sk/ BYZANT] === Časopisy === * [http://slovo.grkatpo.sk/ Slovo] * [http://www.misionar.eu/?page_id=7 Misionár] * [http://baziliani.net/node/43 Blahovistnik] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100403081525/http://www.baziliani.net/node/43 |date=2010-04-03 }} {{Slovenská gréckokatolícka cirkev}} {{Cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku}} [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku| ]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]] [[Kategória:Náboženstvo na Slovensku]] 3dx02e2jt5qbuk16y5j4qb75ew3r5wb Svinianka 0 345547 8190935 7728254 2026-04-01T18:53:00Z Akul59 168826 commonscat 8190935 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Svinianka | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Lietavská Svinná - panoramio (1).jpg | image_caption = potok v Lietavskej Svinnej <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Kečka (Babkov)|Kečka]], [[Súľovské vrchy]] | source_elevation = 530 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Rajčanka]] | mouth_location = [[Porúbka (okres Žilina)|Porúbka]] | mouth_elevation = 370 | mouth_lat_d = 49.1605 | mouth_long_d = 18.7258 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 9.3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Svinianka | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-06-145 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-06-4288 | free2_type = Číslo recipienta | free2_label = Číslo recipienta }} '''Svinianka''' je [[potok]] v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava }}</ref> na [[Horné Považie|Hornom Považí]] na území [[Žilina (okres)|okresu Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Rajčanka|Rajčanky]], meria 9,3 km a je tokom IV. rádu. Preteká obcou [[Lietavská Svinná-Babkov]]. == Prameň == Pramení v Súľovských vrchoch na východnom úpätí [[Kečka (Babkov)|Kečky]] ({{mnm|822.4|w}}), severozápadne od stredu Babkova, v nadmorskej výške približne {{mnm|530}}. == Opis toku == Od prameňa tečie na východ, výrazným oblúkom mení smer toku na juh a krátkym úsekom preteká okrajom intravilánu Babkova, kde priberá [[Babkovský potok]] sprava. Pod Babkovom tečie úzkym údolím, obteká masív [[Strážna (vrch v Súľovských vrchoch)|Strážnej]] ({{mnm|685.6|w}}), oblúkom sa postupne stáča opätovne na východ, sprava priberá prítok z oblasti Pastúchov a pokračuje ku Kňazovej Lehote. V osade priberá ďalšie dva pravostranné prítoky od lokality Zázrivá a následne preteká intravilánom Lietavskej Svinnej. V Lietavskej Svinnej už tečie východným smerom, pod obcou priberá pravostranný prítok z východného svahu [[Skalky (vrch v Súľovských vrchoch)|Skaliek]] ({{mnm|778.3|w}}), výrazne esovito sa stáča a pokračuje k [[Porúbka (okres Žilina)|Porúbke]]. Napokon podteká [[Železničná trať Žilina – Rajec|železničnú trať č. 126]] i štátnu [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|cestu I/64]] a severne od Porúbky ústi do [[Rajčanka|Rajčanky]] v nadmorskej výške {{mnm|370}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.726&y=49.16051&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Rajčanky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Súľovských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] h29b7gzp13sp8n3ijujzikr8jevqfvw Kategória:Vodné toky v Súľovských vrchoch 14 349427 8190931 8042308 2026-04-01T18:46:00Z Akul59 168826 commonscat 8190931 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Súľovské vrchy]] [[Kategória:Vodné toky na Slovensku podľa geomorfologických celkov|Súľovské vrchy]] tq3rwga7a0wjzx8twsryogvd3umkr9y Šablóna:Obyvateľstvo-SK 10 356502 8191009 8023554 2026-04-01T20:45:56Z Teslaton 12161 Aktualizácia údajov k 31.12.2025, údaj pre celú SR pre konz. tiež zo šablóny 8191009 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{2|}}} <!-- *** Metadata params, common for all keys *** --> | POP_DATE = 2025-12-31 | SOURCE = {{#ifexpr: {{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} < 1000 or {{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} = 582000 or {{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} = 599981 | {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvateľov podľa pohlavia – SR-oblasť-kraj-okres, m-v (ročne) [om7102rr] | url = https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_dem/om7102rr/v_om7102rr_00_00_00_sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-01 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | poznámka = }} | {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] | url = https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-01 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | poznámka = }} }} | #default = {{#if: {{{2|}}} | <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{2}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} | <!-- *** Municipality key given: call partial template, according to last digit of code *** --> <!-- "{{#expr:{{{1|0}}} mod 1000000}}" ensures backward compatibility when called with code, prefixed with ID of Kraj --> {{Šablóna:Obyvateľstvo-SK-{{#expr:{{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} mod 10}}|{{#expr:{{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} mod 1000000}}|{{{2|}}}}} }}}}</includeonly><noinclude>Táto '''Šablóna:Obyvateľstvo-SK''' pri volaní s prázdnym prvým parametrom vracia celkový počet obyvateľov SR. Inak rozdeľuje volania podľa poslednej číslice parametra na jednotlivé dcérske šablóny s údajmi pre kraje/okresy/obce: * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-0]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-1]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-2]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-3]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-4]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-5]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-6]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-7]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-8]] * [[Šablóna:Obyvateľstvo-SK-9]] Použitie viď šablóny {{tl|OBP}}, {{tl|OBH}}, {{tl|OBD}}, {{tl|OBZ}}. [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK| ]] </noinclude> ts3kr3jyq6azy6xhwuktzor2q01aern Hostýn 0 365113 8190924 8025866 2026-04-01T18:24:23Z Pe3kZA 39673 /* Dejiny */ form. 8190924 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Hostýn | native_name = | other_name = | category = vrch <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Hostýn, východ 01.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = [[Zlínsky kraj|Zlínsky]] | region_type = Kraje | district = Kroměříž | municipality = Chvalčov <!-- *** Family *** --> | range = Hostýnské vrchy <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 734.6 | prominence = | coordinates_no_title = | lat_d =49| lat_m =22| lat_s =46| lat_NS = S | long_d =17| long_m =42| long_s =5| long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = pieskovec | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = cestou z mesta [[Bystřice pod Hostýnem]] | ascent = | ascent_date = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Czech Republic.png | map_background = Czechia - background map.png | map_caption = Poloha Hostýna | map_locator = Česko <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Hostýn <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hostýn''' je [[vrch]] v [[Hostýnské vrchy|Hostýnskych vrchoch]] na [[Morava (región)|Morave]], 3 km juhovýchodne od [[Bystřice pod Hostýnem]]. Patrí medzi významné pútnické miesta a s výškou {{mnm|734.6}} je dominantou okolia. Nižší z dvojice vrcholov dosahuje výšku {{mnm|718}}. == Dejiny == Podľa archeologických nálezov sa na Hostýne nachádzalo rozľahlé [[pravek]]é [[hradisko (archeológia)|hradisko]] opevnené valom. Lokalita v blízkosti [[Moravská brána|Moravskej brány]], ktorou viedla [[Jantárová cesta (história)|Jantárová cesta]], mala strategickú polohu. Najstaršie opevnenie vybudoval v období [[Kultúry popolnicových polí|popolnicových polí]] ľud [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] okolo roku 1200 pred Kr., ktorý vystriedal v [[Bronzová doba|dobe bronzovej]] ľud sliezskej skupiny a neskôr v období [[Halštatská doba|Halštatu]] i ľud [[Platěnická kultúra|platěnickej kultúry]]. Opevnenie následne vylepšili [[Kelti]], ktorých napokon vystriedali [[Slovania]]. Podľa povesti sa na vrchu ukrývali obyvatelia z okolia pri [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] v roku [[1241]]. Pravdepodobne už okolo roku [[1544]] bola na vrchole postavená kaplnka Panny Márie (ktorú rozšírili v [[1658]]) a už z roku [[1567]] pochádza prvá správa o púti na Hostýn. Výstavba súčasnej baziliky trvala od roku [[1721]] do [[1748]], kedy ju [[28. júl]]a vysvätil kardinál Julius Troyer. Pútnikom slúžil hostinec, no po reformách [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] boli v roku [[1784]] púte zakázané. K obnoveniu chrámu i pútí došlo až v roku [[1840]]. Na konci 19. storočia pribudla na najvyššom mieste kamenná rozhľadňa a v roku 1903 krížová cesta. Prvá správa o starých valoch sa objavili v roku [[1672]] a odborné kruhy sa o lokalitu zaujímajú od konca [[19. storočie|19. storočia]]. Novodobé výskumy boli realizované v niekoľkých etapách po roku [[1971]]. == Stavby na vrchole == Dnes je na vrchole niekoľko zaujímavých stavieb: * rozhľadňa na najvyššom mieste Hostýna (1898) * Bazilika Nanebovzatia Panny Márie z rokov [[1721]]{{--}}[[1748]] (rekonštrukcia v [[1841]]{{--}}[[1845]]) na nižšom vrchole * jezuitský kláštor z r. [[1887]] * ubytovňa pre pútnikov * krížová cesta od [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]] (1903) * veterná elektráreň * kaplnka z roku [[1700]] pri neďalekom prameni s údajne liečivými účinkami * pomník skautov == Prístup == Hostýn je najľahšie prístupný cestou z mesta [[Bystřice pod Hostýnem]]. == Fotogaléria == <gallery> Súbor:Hostýn, vrchol 03.jpg|Vrchol Hostýna Súbor:Hostýn, křížová cesta 04.jpg|Zastavenie krížovej cesty Súbor:Hostyn5.jpg|Kaplnka Súbor:Hostyn1.jpg|Pútnická bazilika na Hostýne Súbor:FM543.jpg|Rozhľadňa na vrchole </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hostýn}} == Externé odkazy == * [http://www.mubph.cz/Mesto/Turistika/hostyn.asp?pageID=11468600 Svätý Hostýn na stránkach Bystřice pod Hostýnem] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090501160642/http://www.mubph.cz/Mesto/Turistika/hostyn.asp?pageID=11468600 |date=2009-05-01 }} * [http://www.hostyn.cz/ Oficiálne stránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110826024135/http://www.hostyn.cz/ |date=2011-08-26 }} == Zdroj == * {{preklad|cs|Hostýn|7108813}} [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov v Česku]] [[Kategória:Posvätné vrchy]] [[Kategória:Chvalčov]] [[Kategória:Vrchy v okrese Kroměříž]] 3opbldvissco2xc629ddn4m7wqrccto Kanye West 0 368592 8191187 8182524 2026-04-02T09:22:54Z Izanmnai 290903 8191187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Kanye West | Obrázok = Kanye West at the 2009 Tribeca Film Festival.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Kanye West v apríli 2009 | Popis umelca = | Rodné meno = Kanye Omari West | Dátum narodenia = {{dnv|1977|6|8}} | Miesto narodenia = [[Atlanta]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Chicago]], [[Illinois]], [[USA]] | Pôsobenie = reper, spevák, hudobný skladateľ, hudobný producent, módny návrhár | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[electro-Hop]], [[pop rap]], [[R&B]], [[electronica]] | Roky pôsobenia = 1996 – súčasnosť | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[klávesové nástroje|klávesy]], [[sampler (hudobný nástroj)|sampler]], [[perkusie]], [[syntetizátor (hudba)|syntetizátor]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = Go Getters, [[Child Rebel Soldier]], [[Jay-Z]], [[The Throne]], [[Common (raper)|Common]], [[John Legend]], [[Kid Cudi]], [[Rihanna]], [[Jeff Bhasker]], [[Pusha T]], [[Mos Def]], [[Mr Hudson]], [[Talib Kweli]], [[Big Sean]], [[A-Trak]], [[Pharrell]], [[Lupe Fiasco]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[GOOD Music]], [[Def Jam Recordings|Def Jam]], [[Roc-A-Fella Records|Roc-A-Fella]], YZY |Celé meno=Ye|Manželka=[[Bianca Censori]]}} '''Ye''' (narodený ako '''Kanye Omari West''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kanye West Officially Changes His Name To “Ye,” With Judge’s Approval Today|url=https://deadline.com/2021/10/kanye-changes-name-ye-1234857751/|dátum vydania=2021-10-18|dátum prístupu=2021-11-11|jazyk=en-US|meno=Tom|priezvisko=Tapp|meno2=Tom|priezvisko2=Tapp}}</ref> * [[8. jún]] [[1977]], [[Atlanta]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[USA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu= 2008-04-26|url=http://www.channel4.com/music/features/K/kanyefacts.html|titul=Kanye facts! |vydavateľ=Channel 4 |miesto=UK|dátum vydania=17. august 2007}}</ref> je kontroverzný americký [[Rep (hudba)|reper]], [[spevák]], [[hudobný producent]]. Svoju prvú slávu si získal ako producent pre [[Roc-A-Fella Records]], kde dosiahol úspech za prácu na albume ''[[The Blueprint]]'' od repera [[Jay-Z]], rovnako ako aj hity pre interpretov ako [[Alicia Keys]], [[Ludacris]] či [[Janet Jackson]]. Jeho štýl produkcie používa umelo posadené vokálne prvky [[soul]]ových piesní spolu s vlastnými bicími a ďalšími nástrojmi. Avšak jeho nasledujúca produkcia zahŕňa vplyvy žánrov ako [[R&B]] 70-tych rokov, [[barokový pop]], [[trip-hop]], [[arena rock]], [[folk]], [[alternatívny rock]], [[electronica]], [[synthpop]] a [[klasická hudba]].<ref name=Praise>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Scaggs, Austin |titul=Kanye West: A Genius In Praise of Himself |url=http://www.rollingstone.com/news/story/16257550/kanye_west_a_genius_in_praise_of_himself/print |work=Rolling Stone |vydavateľ=RealNetworks, Inc |dátum vydania=20. september 2007 |dátum prístupu=2007-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070907195814/http://www.rollingstone.com/news/story/16257550/kanye_a_genius_in_praise_of_himself |dátum archivácie=2007-09-07 }}</ref> West vydal svoj debutový album ''The College Dropout'' v roku [[2004]], druhý album ''Late Registration'' v roku [[2005]], tretí album ''Graduation'' v roku 2007, štvrtý album ''808s & Heartbreak'' v roku [[2008]] a piaty album ''My Beautiful Dark Twisted Fantasy'' v roku [[2010]]. West tiež vydal album ''Watch the Throne'', na ktorom spolupracoval [[Jay-Z]] a ktorý bol vydaný dňa [[8. august]]a [[2011]]. Do roku 2023 získal West 24 cien [[Grammy]].<ref>{{Citácia periodika|dátum prístupu= 2008-04-24|url=http://www.cbsnews.com/stories/2005/02/14/in_depth_showbiz/main673822.shtml|titul=2005 Grammy Award Winners|periodikum=CBS News | dátum vydania=14. február 2005}}</ref><ref>{{Citácia periodika|dátum prístupu=2008-04-24|url=http://www.cnn.com/2006/SHOWBIZ/Music/02/09/grammys.list/index.html|titul= List of Grammy winners|periodikum=CNN}}</ref><ref name="2005 grammy">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu= 2008-04-24|url=http://www.grammy.com/GRAMMY_Awards/50th_show/list.aspx|archiveurl=http://web.archive.org/web/20080404005333/http://www.grammy.com/GRAMMY_Awards/50th_show/list.aspx|archivedate=April 4, 2008|titul=50th Annual Grammy Awards Winners List|vydavateľ=Grammy Awards}}</ref> West viackrát zdieľal svoje sympatie s nacizmom, v roku 2022 vyjadril na podcaste [[Alex Jones|Alexa Jonesa]] svoju lásku k [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] a na [[Twitter|Twitteri]] zdieľal svoje [[Antisemitizmus|antisemitické]] myšlienky. Po tejto kontroverzii s ním [[Adidas]] ukončil svoju spoluprácu a jeho účet na vtedajšom Twitteri bol zablokovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biden condemns antisemitism as Ye praises Hitler days after dinner with Trump, white nationalist Fuentes | url = https://www.cnbc.com/2022/12/02/biden-condemns-antisemitism-after-ye-praises-hitler-post-trump-dinner.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2022-12-02 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = en | meno = Emma | priezvisko = Kinery}}</ref> Za tieto názory sa síce ospravedlnil, ale neskôr vzal svoje ospravedlnenie späť. Vo februári [[2025]] na Twitteri označil seba samého za nacistu, čo podporil viacerými príspevkami podporujúcimi myšlienky nacizmu a deklaroval, že nad svojou manželkou má „úplnú moc“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ye Apologizes for Antisemitic Comments With Post in Hebrew|url=https://www.nytimes.com/2023/12/26/arts/music/kanye-west-apology-antisemitism.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-12-26|dátum prístupu=2025-02-07|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Christopher|priezvisko=Kuo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ye makes offensive comments against Jewish community, says he has 'dominion' over his wife in tirade on X | url = https://www.nbcnews.com/news/us-news/ye-appears-to-makes-offensive-comments-jewish-community-praises-hitler-rcna191150 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2025-02-07 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ye Takes Back Apology and Calls Himself a Nazi in Social Media Rant|url=https://www.nytimes.com/2025/02/07/arts/music/ye-takes-back-apology.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-02-07|dátum prístupu=2025-02-07|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Derrick Bryson|priezvisko=Taylor}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kanye West vyznal lásku Adolfovi Hitlerovi {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/950951-kanye-west-vyznal-lasku-adolfovi-hitlerovi-muskovi-vytkol-ze-s-nacistickym-stylom-prisiel-prvy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2025-02-07 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk}}</ref> [[Elon Musk|Elona Muska]] obvinil z kopírovania jeho „nacistického štýlu“. ==Diskografia== {{Hlavný článok|Diskografia Kanye Westa}} === Štúdiové albumy === * ''The College Dropout'' (2004) * ''Late Registration'' (2005) * ''Graduation'' (2007) * ''808s & Heartbreak'' (2008) * ''My Beautiful Dark Twisted Fantasy'' (2010) * ''Yeezus'' (2013) * ''The Life Of Pablo'' (2016) * ''Ye'' (2018) * ''Jesus Is King'' (2019) * ''Donda'' (2021) * ''Donda 2'' (2022) * ''Bully'' (2026) === Skupinové albumy === * ''Watch The Throne'' (2011) (s [[Jay-Z]]) * ''Kids See Ghost'' (2018) (s [[Kid Cudi]], ako Kids See Ghosts) * ''Vultures 1'' (2024) (s [[Ty Dolla Sign|Ty Dolla $ign]], ako ¥$) === Kompilačné albumy === * ''Cruel Summer'' (2012) <span style="font-size:85%;">(s [[GOOD Music]])</span> === Demonahrávky === * ''Donda 2'' (2022) ==Ceny a nominácie== {{Hlavný článok|Zoznam cien a nominácií Kanye Westa}} ==Referencie== {{Referencie}} ==Iné projekty== {{Projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.kanyewest.com Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120702010557/http://www.kanyewest.com/ |date=2012-07-02 }} * {{Allmusic|class=artist|id=p353484|label=Kanye West}} * [http://www.beatbuggy.com/star_producer/Kanye_West/29 Kanye West] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130513105705/http://www.beatbuggy.com/star_producer/Kanye_West/29 |date=2013-05-13 }} na Beatbuggy * {{Imdb meno|id=1577190|meno=Kanye West}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:West, Kanye}} [[Kategória:Hiphopoví hudobníci USA]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Hudobní producenti USA]] [[Kategória:Miliardári USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Osobnosti z Atlanty]] q1y4o3lp2qc7jinddus4zunoqn3aggk 8191189 8191187 2026-04-02T09:24:57Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Izanmnai|Izanmnai]] ([[User_talk:Izanmnai|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 8161427 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Kanye West | Obrázok = Kanye West at the 2009 Tribeca Film Festival.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Kanye West v apríli 2009 | Popis umelca = | Rodné meno = Kanye Omari West | Dátum narodenia = {{dnv|1977|6|8}} | Miesto narodenia = [[Atlanta]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Chicago]], [[Illinois]], [[USA]] | Pôsobenie = reper, spevák, hudobný skladateľ, hudobný producent, módny návrhár | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[electro-Hop]], [[pop rap]], [[R&B]], [[electronica]] | Roky pôsobenia = 1996 – súčasnosť | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[klávesové nástroje|klávesy]], [[sampler (hudobný nástroj)|sampler]], [[perkusie]], [[syntetizátor (hudba)|syntetizátor]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = Go Getters, [[Child Rebel Soldier]], [[Jay-Z]], [[The Throne]], [[Common (raper)|Common]], [[John Legend]], [[Kid Cudi]], [[Rihanna]], [[Jeff Bhasker]], [[Pusha T]], [[Mos Def]], [[Mr Hudson]], [[Talib Kweli]], [[Big Sean]], [[A-Trak]], [[Pharrell]], [[Lupe Fiasco]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[GOOD Music]], [[Def Jam Recordings|Def Jam]], [[Roc-A-Fella Records|Roc-A-Fella]], YZY |Celé meno=Ye|Manželka=[[Bianca Censori]]}} '''Ye''' (narodený ako '''Kanye Omari West''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kanye West Officially Changes His Name To “Ye,” With Judge’s Approval Today|url=https://deadline.com/2021/10/kanye-changes-name-ye-1234857751/|dátum vydania=2021-10-18|dátum prístupu=2021-11-11|jazyk=en-US|meno=Tom|priezvisko=Tapp|meno2=Tom|priezvisko2=Tapp}}</ref> * [[8. jún]] [[1977]], [[Atlanta]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[USA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu= 2008-04-26|url=http://www.channel4.com/music/features/K/kanyefacts.html|titul=Kanye facts! |vydavateľ=Channel 4 |miesto=UK|dátum vydania=17. august 2007}}</ref> je kontroverzný americký [[Rep (hudba)|reper]], [[spevák]], [[hudobný producent]]. Je [[Nacizmus|neonacistom]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kanye West vyznal lásku Adolfovi Hitlerovi {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/950951-kanye-west-vyznal-lasku-adolfovi-hitlerovi-muskovi-vytkol-ze-s-nacistickym-stylom-prisiel-prvy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2025-02-07 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ye Takes Back Apology and Calls Himself a Nazi in Social Media Rant|url=https://www.nytimes.com/2025/02/07/arts/music/ye-takes-back-apology.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-02-07|dátum prístupu=2025-02-07|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Derrick Bryson|priezvisko=Taylor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kanye West sympatizuje s Hitlerom. Twitter mu opäť zablokoval účet, zdieľal kontroverzný obrázok | url = https://www.ta3.com/clanok/252917/kanye-west-sympatizuje-s-hitlerom-twitter-mu-opat-zablokoval-ucet-zdieal-kontroverzny-obrazok | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2022-12-02 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk | meno = televízia | priezvisko = ta3}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ye makes offensive comments against Jewish community, says he has 'dominion' over his wife in tirade on X | url = https://www.nbcnews.com/news/us-news/ye-appears-to-makes-offensive-comments-jewish-community-praises-hitler-rcna191150 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2025-02-07 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = en}}</ref> Svoju prvú slávu si získal ako producent pre [[Roc-A-Fella Records]], kde dosiahol úspech za prácu na albume ''[[The Blueprint]]'' od repera [[Jay-Z]], rovnako ako aj hity pre interpretov ako [[Alicia Keys]], [[Ludacris]] či [[Janet Jackson]]. Jeho štýl produkcie používa umelo posadené vokálne prvky [[soul]]ových piesní spolu s vlastnými bicími a ďalšími nástrojmi. Avšak jeho nasledujúca produkcia zahŕňa vplyvy žánrov ako [[R&B]] 70-tych rokov, [[barokový pop]], [[trip-hop]], [[arena rock]], [[folk]], [[alternatívny rock]], [[electronica]], [[synthpop]] a [[klasická hudba]].<ref name=Praise>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Scaggs, Austin |titul=Kanye West: A Genius In Praise of Himself |url=http://www.rollingstone.com/news/story/16257550/kanye_west_a_genius_in_praise_of_himself/print |work=Rolling Stone |vydavateľ=RealNetworks, Inc |dátum vydania=20. september 2007 |dátum prístupu=2007-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070907195814/http://www.rollingstone.com/news/story/16257550/kanye_a_genius_in_praise_of_himself |dátum archivácie=2007-09-07 }}</ref> West vydal svoj debutový album ''The College Dropout'' v roku [[2004]], druhý album ''Late Registration'' v roku [[2005]], tretí album ''Graduation'' v roku 2007, štvrtý album ''808s & Heartbreak'' v roku [[2008]] a piaty album ''My Beautiful Dark Twisted Fantasy'' v roku [[2010]]. West tiež vydal album ''Watch the Throne'', na ktorom spolupracoval [[Jay-Z]] a ktorý bol vydaný dňa [[8. august]]a [[2011]]. Do roku 2023 získal West 24 cien [[Grammy]].<ref>{{Citácia periodika|dátum prístupu= 2008-04-24|url=http://www.cbsnews.com/stories/2005/02/14/in_depth_showbiz/main673822.shtml|titul=2005 Grammy Award Winners|periodikum=CBS News | dátum vydania=14. február 2005}}</ref><ref>{{Citácia periodika|dátum prístupu=2008-04-24|url=http://www.cnn.com/2006/SHOWBIZ/Music/02/09/grammys.list/index.html|titul= List of Grammy winners|periodikum=CNN}}</ref><ref name="2005 grammy">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu= 2008-04-24|url=http://www.grammy.com/GRAMMY_Awards/50th_show/list.aspx|archiveurl=http://web.archive.org/web/20080404005333/http://www.grammy.com/GRAMMY_Awards/50th_show/list.aspx|archivedate=April 4, 2008|titul=50th Annual Grammy Awards Winners List|vydavateľ=Grammy Awards}}</ref> West viackrát zdieľal svoje sympatie s nacizmom, v roku 2022 vyjadril na podcaste [[Alex Jones|Alexa Jonesa]] svoju lásku k [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] a na [[Twitter|Twitteri]] zdieľal svoje [[Antisemitizmus|antisemitické]] myšlienky. Po tejto kontroverzii s ním [[Adidas]] ukončil svoju spoluprácu a jeho účet na vtedajšom Twitteri bol zablokovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biden condemns antisemitism as Ye praises Hitler days after dinner with Trump, white nationalist Fuentes | url = https://www.cnbc.com/2022/12/02/biden-condemns-antisemitism-after-ye-praises-hitler-post-trump-dinner.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2022-12-02 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = en | meno = Emma | priezvisko = Kinery}}</ref> Za tieto názory sa síce ospravedlnil, ale neskôr vzal svoje ospravedlnenie späť. Vo februári [[2025]] na Twitteri označil seba samého za nacistu, čo podporil viacerými príspevkami podporujúcimi myšlienky nacizmu a deklaroval, že nad svojou manželkou má „úplnú moc“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ye Apologizes for Antisemitic Comments With Post in Hebrew|url=https://www.nytimes.com/2023/12/26/arts/music/kanye-west-apology-antisemitism.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-12-26|dátum prístupu=2025-02-07|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Christopher|priezvisko=Kuo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ye makes offensive comments against Jewish community, says he has 'dominion' over his wife in tirade on X | url = https://www.nbcnews.com/news/us-news/ye-appears-to-makes-offensive-comments-jewish-community-praises-hitler-rcna191150 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2025-02-07 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ye Takes Back Apology and Calls Himself a Nazi in Social Media Rant|url=https://www.nytimes.com/2025/02/07/arts/music/ye-takes-back-apology.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-02-07|dátum prístupu=2025-02-07|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Derrick Bryson|priezvisko=Taylor}}</ref><ref name=":0" /> [[Elon Musk|Elona Muska]] obvinil z kopírovania jeho „nacistického štýlu“. ==Diskografia== {{Hlavný článok|Diskografia Kanye Westa}} === Štúdiové albumy === * ''The College Dropout'' (2004) * ''Late Registration'' (2005) * ''Graduation'' (2007) * ''808s & Heartbreak'' (2008) * ''My Beautiful Dark Twisted Fantasy'' (2010) * ''Yeezus'' (2013) * ''The Life Of Pablo'' (2016) * ''Ye'' (2018) * ''Jesus Is King'' (2019) * ''Donda'' (2021) * ''Donda 2'' (2022) * ''Bully'' (2026) === Skupinové albumy === * ''Watch The Throne'' (2011) (s [[Jay-Z]]) * ''Kids See Ghost'' (2018) (s [[Kid Cudi]], ako Kids See Ghosts) * ''Vultures 1'' (2024) (s [[Ty Dolla Sign|Ty Dolla $ign]], ako ¥$) === Kompilačné albumy === * ''Cruel Summer'' (2012) <span style="font-size:85%;">(s [[GOOD Music]])</span> === Demonahrávky === * ''Donda 2'' (2022) ==Ceny a nominácie== {{Hlavný článok|Zoznam cien a nominácií Kanye Westa}} ==Referencie== {{Referencie}} ==Iné projekty== {{Projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.kanyewest.com Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120702010557/http://www.kanyewest.com/ |date=2012-07-02 }} * {{Allmusic|class=artist|id=p353484|label=Kanye West}} * [http://www.beatbuggy.com/star_producer/Kanye_West/29 Kanye West] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130513105705/http://www.beatbuggy.com/star_producer/Kanye_West/29 |date=2013-05-13 }} na Beatbuggy * {{Imdb meno|id=1577190|meno=Kanye West}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:West, Kanye}} [[Kategória:Hiphopoví hudobníci USA]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Hudobní producenti USA]] [[Kategória:Miliardári USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Osobnosti z Atlanty]] 2rhzblge8tv8vlr755x5n1rr2jsxs6h Šablóna:Majstrovstvá Európy vo futsale 10 369745 8190837 7015169 2026-04-01T14:11:35Z Maajo25 62013 aktualizácia 8190837 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Majstrovstvá Európy vo futsale |nadpis = [[Súbor:Futsal pictogram.svg|17px]] [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale]] [[Súbor:Futsal pictogram.svg|17px]] |obrázok = |skupina1 = Muži |zoznam1 = * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1996|Córdoba 1996]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1996|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999|Granada 1999]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2001|Moskva 2001]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2001|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2003|Aversa-Caserta 2003]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2003|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2005|Ostrava 2005]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2005|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2007|Porto 2007]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2007|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2010|Budapešť-Debrecín 2010]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2010|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012|Záhreb-Split 2012]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2014|Antverpy 2014]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2014|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016|Belehrad 2016]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2018|Ľubľana 2018]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2018|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2022|Amsterdam-Groningen 2022]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2022|K]] * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2026|Ľubľana-Kaunas-Riga 2026]] ** [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2026|K]] |skupina2 = Ženy |zoznam2 = * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2019|Gondomar 2019]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2019|K]]) * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2022|Gondomar 2022]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2022|K]]) * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2023|Debrecín 2023]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2023|K]]) * [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2027|Osijek 2027]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2027|K]]) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny majstrovstiev Európy|Futsal]] [[Kategória:Futsalové navigačné šablóny]] </noinclude> 4wivrid9mj3t61dvnr6gc3ln4asniml Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 0 369746 8190835 8032477 2026-04-01T14:07:50Z Maajo25 62013 aktualizácia 8190835 wikitext text/x-wiki [[Súbor:UEFA Futsal EURO 2016 SRB SLO.jpg|náhľad|Zápas medzi {{SRB|fsm|0|Srsbkom}} a {{SVN|fsm|0|Slovinskom}} na ME 2016]] '''Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale''' je najvyššie [[Európa|európske]] podujatie národných družstiev vo [[futsal (FIFA)|futsale]], ktoré riadi [[Únia európskych futbalových zväzov|Európska futbalová únia]] (UEFA). Jeho história siaha do roku [[1996]], kedy sa v [[Španielsko|Španielsku]] konal prvý turnaj majstrovstiev Európy. Do roku 2018 prebiehali s 2-ročnou periodicitou, od tohoto roku sa prejde na 4-ročnú periodicitu.<ref name=uefa/> Dominuje v nich družstvo [[Španielske národné futsalové družstvo mužov|Španielska]], ktoré zvíťazilo 8-krát. Dlho sa futsalové ME organizovali iba v mužskej kategórii, od roku 2019 UEFA ale vytvorila aj podujatie žien.<ref name=uefa>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA to revamp and expand futsal competitions | url = https://www.uefa.com/futsaleuro/news/newsid=2454068.html | dátum vydania = 04.04.2017 | dátum prístupu = 10.02.2018 | vydavateľ = UEFA | jazyk = po anglicky }}</ref> Majstrovstvá Európy neslúžia ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|Majstrovstvá sveta FIFA]]. Družstvá si účasť na nich musia vybojovať v európskej kvalifikácii na MS, ktoré rovnako organizuje UEFA. == Muži == === Zoznam === {| class=wikitable style=fonz-size:90% width=900 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! width=1% rowspan=14 | ! style="background:lightblue" | Organizátor ! style="background:lightblue" | Tímy ! width=1% rowspan=14 | ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1996|ME 1996]] | {{ESP}} [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]] ([[Španielsko]]) | align=center| 6 | {{ESP|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} | {{BEL|fsm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999|ME 1999]] | {{ESP}} [[Granada]] ([[Španielsko]]) | align=center| 8 | {{RUS|fsm|1}} | {{ESP|fsm|1}} | {{ITA|fsm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2001|ME 2001]] | {{RUS}} [[Moskva]] ([[Rusko]]) | align=center| 8 | {{ESP|fsm|1}} | {{UKR|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2003|ME 2003]] | {{ITA}} [[Aversa]]-[[Caserta]] ([[Taliansko]]) | align=center| 8 | {{ITA|fsm|1}} | {{UKR|fsm|1}} | {{ESP|fsm|1}}<br>{{CZE|fsm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2005|ME 2005]] | {{CZE}} [[Ostrava]] ([[Česko]]) | align=center| 8 | {{ESP|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} | {{ITA|fsm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2007|ME 2007]] | {{PRT}} [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]]) | align=center| 8 | {{ESP|fsm|1}} | {{ITA|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2010|ME 2010]] | {{HUN}} [[Budapešť]]-[[Debrecín]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 12 | {{ESP|fsm|1}} | {{PRT|fsm|1}} | {{CZE|fsm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012|ME 2012]] | {{HRV}} [[Záhreb]]-[[Split]] ([[Chorvátsko]]) | align=center| 12 | {{ESP|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} | {{ITA|fsm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2014|ME 2014]] | {{BEL}} [[Antverpy]] ([[Belgicko]]) | align=center| 12 | {{ITA|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} | {{ESP|fsm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016|ME 2016]] | {{SRB}} [[Belehrad]] ([[Srbsko]]) | align=center| 12 | {{ESP|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} | {{KAZ|fsm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2018|ME 2018]] | {{SVN}} [[Ľubľana]] ([[Slovinsko]]) | align=center| 12 | {{PRT|fsm|1}} | {{ESP|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2022|ME 2022]] | {{NED}} [[Amsterdam]]-[[Groningen (mesto v Holandsku)|Groningen]] ([[Holandsko]]) | align=center| 16 | {{PRT|fsm|1}} | {{RUS|fsm|1}} | {{ESP|fsm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2026|ME 2026]] | {{LTU|w}}/{{SVN|w}}/{{LVA|w}} | align=center| 16 | {{ESP|fsm|1}} | {{PRT|fsm|1}} | {{HRV|fsm|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === [[Súbor:Jerez-IMG 20220226 181508.jpg|náhľad|Pohár pre ME vo futsale (druhý zľava)]] {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- !style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} !style="background:lightblue" width=120| Družstvo !style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato !style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro !style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz !style="background:lightblue" | Medaily |- | align=center|1. || {{ESP|fsm|1}} ||'''8''' (1996, 2001, 2005, 2007, 2010, 2012, 2016, 2026)||'''2''' (1999, 2018)||'''3''' (2003, 2014, 2022)|| align=center|13 |- | align=center|2. || {{PRT|fsm|1}} ||'''2''' (2018, 2022)||'''2''' (2010, 2026)||0|| align=center|4 |- | align=center|3. || {{ITA|fsm|1}} ||'''2''' (2003, 2014)||'''1''' (2007)||'''3''' (1999, 2005, 2012)|| align=center|6 |- | align=center|4. || {{RUS|fsm|1}} ||'''1''' (1999)||'''6''' (1996, 2005, 2012, 2014, 2016, 2022)||'''3''' (2001, 2007, 2018)|| align=center|10 |- | align=center|5. || {{UKR|fsm|1}} ||0||'''2''' (2001, 2003)||0|| align=center|2 |- | align=center|6. || {{CZE|fsm|1}} ||0||0||'''2''' (2003, 2010)|| align=center|2 |- | align=center|7. || {{HRV|fsm|1}} ||0||0||'''1''' (2026)|| align=center|1 |- | align=center|8. || {{KAZ|fsm|1}} ||0||0||'''1''' (2016)|| align=center|1 |- | align=center|9. || {{BEL|fsm|1}} ||0||0||'''1''' (1996)|| align=center|1 |} === Účasť družstiev na ME mužov === <small>(do 2026)</small> {| class="wikitable" style="font-size:85%;text-align:center" |- ! colspan=2|[[Stredná Európa]] ! colspan=2|[[Západná Európa]] ! colspan=2|[[Východná Európa]] ! colspan=2|[[Južná Európa]] ! colspan=2|[[Juhovýchodná Európa]] ! colspan=2|[[Severná Európa]] |- bgcolor=#e6f6e6 | width=130|Družstvo || Účasti | width=130|Družstvo || Účasti | width=130|Družstvo || Účasti | width=130|Družstvo || Účasti | width=150|Družstvo || Účasti | width=130|Družstvo || Účasti |- | align=left|{{CZE|fsm|1}} ||9 || align=left|{{BEL|fsm|1}} ||6 || align=left|{{RUS|fsm|1}} ||12 | align=left|{{ESP|fsm|1}} ||13 || align=left|{{SVN|fsm|1}} ||8 || align=left|{{FIN|fsm|1}} ||1 |- | align=left|{{HUN|fsm|1}} ||4 || align=left|{{NLD|fsm|1}} ||6 || align=left|{{UKR|fsm|1}} ||12 | align=left|{{ITA|fsm|1}} ||13 || align=left|{{SRB|fsm|1}} ||8 || rowspan=8 colspan=2| |- | align=left|{{POL|fsm|1}} ||4 || align=left|{{FRA|fsm|1}} ||2 || align=left|{{AZE|fsm|1}} ||6 | align=left|{{PRT|fsm|1}} ||11 || align=left|{{HRV|fsm|1}} ||7 |- | align=left|{{SVK|fsm|1}} ||1 || colspan=2 rowspan=6| || align=left|{{KAZ|fsm|1}} ||3 | colspan=2 rowspan=6| || align=left|{{ROU|fsm|1}} ||4 |- | colspan=2 rowspan=5| || align=left|{{BLR|fsm|1}} ||2 || align=left|{{BIH|fsm|1}} ||1 |- | align=left|{{GEO|fsm|1}} ||2 || align=left|{{TUR|fsm|1}} ||1 |- | align=left|{{ARM|fsm|1}} ||1 || colspan=2 rowspan=3| |- | align=left|{{LTU|fsm|1}} ||1 |- | align=left|{{LVA|fsm|1}} ||1 |} == Ženy == === Zoznam === {| class=wikitable style=fonz-size:95% width=900 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! width=1% rowspan=4 | ! style="background:lightblue" | Organizátor ! style="background:lightblue" | Tímy ! width=1% rowspan=4 | ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#FCC | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2019|ME 2019]] | {{PRT}} [[Gondomar]] ([[Portugalsko]]) | align=center| 4 | {{ESP|fsz|1}} | {{PRT|fsz|1}} | {{RUS|fsz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2022|ME 2022]] | {{PRT}} [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]]) | align=center| 4 | {{ESP|fsz|1}} | {{PRT|fsz|1}} | {{UKR|fsz|1}} |- bgcolor=#FCC | align=center| [[Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale žien 2023|ME 2023]] | {{HUN}} [[Debrecín]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 4 | {{ESP|fsz|1}} | {{UKR|fsz|1}} | {{PRT|fsz|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- !style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} !style="background:lightblue" width=120| Družstvo !style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato !style="background:lightblue" width=100| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro !style="background:lightblue" width=100| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz !style="background:lightblue" | Medaily |- | align=center|1. || {{ESP|fsz|1}} ||'''3''' (2019, 2022, 2023)||0||0|| align=center|3 |- | align=center|2. || {{PRT|fsz|1}} ||0||'''2''' (2019, 2022)||'''1''' (2023)|| align=center|3 |- | align=center|3. || {{UKR|fsz|1}} ||0||'''1''' (2023)||'''1''' (2022)|| align=center|2 |- | align=center|4. || {{RUS|fsz|1}} ||0||0||'''1''' (2019)|| align=center|1 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale]] * [[Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=UEFA Futsal European Championship}} == Externé odkazy == * [http://www.uefa.com/ Oficiálna stránka Európskej futbalovej únie] {{eng icon}}/{{deu icon}}/{{ita icon}}/{{fra icon}}/{{spa icon}} == Zdroje == * [http://www.uefa.com/futsaleuro/history/index.html Majstrovstvá Európy vo futsale na stránke Európskej futbalovej únie] {{eng icon}} * [http://www.futsalplanet.com/story/story-international.asp Majstrovstvá Európy na stránke futsalportal.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070710213208/http://www.futsalplanet.com/story/story-international.asp |date=2007-07-10 }} {{eng icon}} * [http://www.rsssf.com/tablesf/futsal-eur.html Majstrovstvá Európy vo futsale na stránke rsssf.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/futsal-european-championships-presentation-medal-winners-sup7930.html Majstrovstvá Európy vo futsale na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160222053015/http://www.the-sports.org/futsal-european-championships-presentation-medal-winners-sup7930.html |date=2016-02-22 }} {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy vo futsale}} {{Medzinárodný futsal}} {{Majstrovstvá Európy v kolektívnych športoch}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale| ]] s0knwff1zv827d0hzpmcolv63zwjd8n Kategória:Vrchy vo Veporských vrchoch 14 376543 8190796 5983254 2026-04-01T12:55:03Z Akul59 168826 commonscat 8190796 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vrchy na Slovensku|Veporské vrchy]] [[Kategória:Veporské vrchy]] egxmuqyoimt16v9ayxzww2i4mh1yszy Hraničný potok (prítok Handlovky) 0 379579 8191165 8056662 2026-04-02T07:53:39Z Akul59 168826 +[[Kategória:Handlová]]; +[[Kategória:Ráztočno]] pomocou použitia HotCat 8191165 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hraničný potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | district1 = | commune = | municipality = [[Handlová]] | municipality1 = [[Ráztočno]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = <nowiki>Guľatý vrch</nowiki> | source_type = Prameň | source_location = [[Kremnické vrchy]] | source_elevation = cca 850 | source_lat_d = 48.7352 | source_long_d = 18.822 | mouth = [[Handlovka]] | mouth_location = [[Handlovská kotlina]] | mouth_elevation = cca 370 | mouth_lat_d = 48.7577 | mouth_long_d = 18.7627 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-1984 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hraničný potok''' je potok na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]], vo východnej časti okresu [[Okres Prievidza|Prievidza]].<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Handlovka|Handlovky]] a preteká osadou [[Remata (osada)|Remata]]. Má dĺžku 5,5 km a je tokom V. rádu. Pramení v pohorí [[Kremnické vrchy]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava }}</ref>, na severozápadných svahoch [[Vysoká (vrch v Kremnických vrchoch)|Vysokej]], v nadmorskej výške okolo {{mnm|770}}.<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-04 | jazyk = }}</ref> V pramennej oblasti priberá štyri prítoky a preteká osadou [[Remata (osada)|Remata]], za ktorou z pravej strany priberá potok od [[Remata (stredisko)|rekreačného strediska]]. Tu tvorí hranicu pohorí [[Kremnické vrchy]] a [[Žiar (pohorie)|Žiar]], pokračuje severozápadným smerom a po vstupe do [[Handlovská kotlina|Handlovskej kotliny]] sa vlieva do [[Handlovka|Handlovky]] v nadmorskej výške okolo {{mnm|360}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.76271&y=48.75772&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Handlovky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v Žiari]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Handlová]] [[Kategória:Ráztočno]] 4hnkcorgpylkjih97hhv9dckbsf1p03 8191166 8191165 2026-04-02T07:55:20Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Vodné toky v Kremnických vrchoch]] pomocou použitia HotCat 8191166 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hraničný potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | district1 = | commune = | municipality = [[Handlová]] | municipality1 = [[Ráztočno]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = <nowiki>Guľatý vrch</nowiki> | source_type = Prameň | source_location = [[Kremnické vrchy]] | source_elevation = cca 850 | source_lat_d = 48.7352 | source_long_d = 18.822 | mouth = [[Handlovka]] | mouth_location = [[Handlovská kotlina]] | mouth_elevation = cca 370 | mouth_lat_d = 48.7577 | mouth_long_d = 18.7627 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-1984 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hraničný potok''' je potok na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]], vo východnej časti okresu [[Okres Prievidza|Prievidza]].<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Handlovka|Handlovky]] a preteká osadou [[Remata (osada)|Remata]]. Má dĺžku 5,5 km a je tokom V. rádu. Pramení v pohorí [[Kremnické vrchy]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava }}</ref>, na severozápadných svahoch [[Vysoká (vrch v Kremnických vrchoch)|Vysokej]], v nadmorskej výške okolo {{mnm|770}}.<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-04 | jazyk = }}</ref> V pramennej oblasti priberá štyri prítoky a preteká osadou [[Remata (osada)|Remata]], za ktorou z pravej strany priberá potok od [[Remata (stredisko)|rekreačného strediska]]. Tu tvorí hranicu pohorí [[Kremnické vrchy]] a [[Žiar (pohorie)|Žiar]], pokračuje severozápadným smerom a po vstupe do [[Handlovská kotlina|Handlovskej kotliny]] sa vlieva do [[Handlovka|Handlovky]] v nadmorskej výške okolo {{mnm|360}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.76271&y=48.75772&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Handlovky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v Žiari]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Handlová]] [[Kategória:Ráztočno]] [[Kategória:Vodné toky v Kremnických vrchoch]] jnig8kuyce4jlymcbv1hcm0mpx9p67c Abú Ma’šar 0 432748 8191026 7454052 2026-04-01T23:23:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191026 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Abú Ma’šar |Portrét = - |Popis osoby = arabský [[astronóm]] a [[astrológ]] |Dátum narodenia = [[787]]<ref name="WDL"/> |Miesto narodenia = [[Balch]], [[Afganistan]] |Dátum úmrtia = [[886]]<ref name="WDL"/> |Miesto úmrtia = [[Vasit]], [[Irak]] }} [[Súbor:Translation of Albumasar Venice 1515 De Magnis Coniunctionibus.jpg|náhľad|Latinský preklad Abú Ma’šarovej práce ''De Magnis Coniunctionibus''. Benátky, 1515]] '''Abú Ma’šar''', celým menom '''Abú Ma’šar Dža’far ibn Muhammad (ibn Umar) al-Balchí''', po latinsky '''Albumasar''' (* [[787]], [[Balch]], [[Afganistan]] – † [[886]], [[Vasit]], [[Irak]]) bol arabský [[astronóm]] a [[astrológ]].<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/2998/ |title = Introduction to Astronomy, Containing the Eight Divided Books of Abu Ma'shar Abalachus |website = [[World Digital Library]] |date = 1506 |accessdate = 2013-07-16 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20191012043331/https://www.wdl.org/en/item/2998/ |archivedate = 2019-10-12 }}</ref> Pôsobil na dvore v [[Bagdad]]e. == Zdroj == * {{beliana|1|Abú Ma’šar|35}} == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Astronómia}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 787]] [[Kategória:Úmrtia v 886]] [[Kategória:Astronómovia arabského pôvodu]] [[Kategória:Astrológovia arabského pôvodu]] [[Kategória:Stredovekí astronómovia]] kw7vo1cixlyz9kwj1ehxi5szevel261 Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog 2 436917 8191134 8189884 2026-04-02T04:06:16Z TeslaBot 71954 /* Ptolemaios VI. */ nová sekcia 8191134 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> == [[Otužovanie detí školského veku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) * „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ptolemaios VI.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div> 0s05jbb6e4hwthltzchigqn1h57hkx9 Šablóna:Obyvateľstvo-SK-0 10 441802 8190986 8020993 2026-04-01T20:35:12Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190986 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 0 = 5409407 <!-- Slovenská republika --> | 510 = 35667 <!-- Okres Tvrdošín --> | 610 = 40235 <!-- Okres Veľký Krtíš --> | 710 = 53435 <!-- Okres Stará Ľubovňa --> | 810 = 98622 <!-- Okres Spišská Nová Ves --> | 500020 = 1876 <!-- Alekšince --> | 500160 = 586 <!-- Čifáre --> | 500470 = 1008 <!-- Lúčnica nad Žitavou --> | 500500 = 1063 <!-- Machulince --> | 500640 = 1312 <!-- Nové Sady --> | 500780 = 573 <!-- Šurianky --> | 500810 = 1780 <!-- Tesárske Mlyňany --> | 500950 = 2269 <!-- Zbehy --> | 501140 = 7111 <!-- Hurbanovo --> | 501280 = 4970 <!-- Nesvady --> | 501310 = 540 <!-- Patince --> | 501450 = 1137 <!-- Baka --> | 501590 = 2269 <!-- Horná Potôň --> | 501620 = 691 <!-- Hubice --> | 501760 = 529 <!-- Medveďov --> | 501930 = 658 <!-- Ňárad --> | 502090 = 301 <!-- Bory --> | 502120 = 697 <!-- Čaka --> | 502260 = 588 <!-- Horná Seč --> | 502430 = 837 <!-- Krškany --> | 502570 = 1038 <!-- Mýtne Ludany --> | 502600 = 510 <!-- Nýrovce --> | 502740 = 330 <!-- Slatina --> | 502880 = 228 <!-- Turá --> | 502910 = 1452 <!-- Veľké Ludince --> | 503070 = 1532 <!-- Bešeňov --> | 503100 = 598 <!-- Bruty --> | 503240 = 1434 <!-- Kamenín --> | 503380 = 2899 <!-- Veľký Kýr --> | 503550 = 1866 <!-- Strekov --> | 503690 = 1391 <!-- Čierna Voda --> | 503720 = 922 <!-- Dlhá nad Váhom --> | 503860 = 1958 <!-- Košúty --> | 504050 = 4018 <!-- Šoporňa --> | 504190 = 1859 <!-- Žihárec --> | 504220 = 1598 <!-- Borský Svätý Jur --> | 504360 = 1069 <!-- Hlboké --> | 504530 = 484 <!-- Letničie --> | 504670 = 981 <!-- Popudinské Močidľany --> | 504700 = 734 <!-- Prietrž --> | 504840 = 1492 <!-- Sobotište --> | 504980 = 2931 <!-- Závod --> | 505170 = 581 <!-- Nadlice --> | 505200 = 419 <!-- Nedašovce --> | 505340 = 289 <!-- Podhradie (okres Topoľčany) --> | 505480 = 199 <!-- Slatinka nad Bebravou --> | 505510 = 546 <!-- Súlovce --> | 505790 = 689 <!-- Zlatníky --> | 505820 = 54104 <!-- Trenčín --> | 505960 = 2165 <!-- Drietoma --> | 506010 = 3274 <!-- Horná Súča --> | 506150 = 1398 <!-- Krajné --> | 506290 = 791 <!-- Neporadza (okres Trenčín) --> | 506630 = 745 <!-- Vaďovce --> | 506800 = 1441 <!-- Bojničky --> | 506940 = 1441 <!-- Dolné Orešany --> | 507130 = 475 <!-- Jalšové --> | 507300 = 772 <!-- Ivachnová --> | 507440 = 26086 <!-- Piešťany --> | 507750 = 5523 <!-- Vrbové --> | 507890 = 3221 <!-- Gajary --> | 508080 = 2362 <!-- Marianka --> | 508110 = 4608 <!-- Most pri Bratislave --> | 508250 = 5325 <!-- Šenkvice --> | 508560 = 281 <!-- Donovaly --> | 508730 = 213 <!-- Lom nad Rimavicou --> | 508870 = 2020 <!-- Pohorelá --> | 508900 = 2870 <!-- Polomka --> | 509060 = 663 <!-- Tajov --> | 509230 = 2017 <!-- Korňa --> | 509370 = 1130 <!-- Povina --> | 509400 = 5577 <!-- Raková --> | 509540 = 17378 <!-- Dolný Kubín --> | 509680 = 3162 <!-- Hruštín --> | 509710 = 445 <!-- Jasenová --> | 509850 = 3259 <!-- Mútne --> | 509990 = 187 <!-- Pokryváč --> | 510050 = 2154 <!-- Sihelné --> | 510190 = 982 <!-- Zábiedovo --> | 510530 = 413 <!-- Kalameny --> | 510670 = 1020 <!-- Liptovská Teplá --> | 510700 = 327 <!-- Liptovské Matiašovce --> | 510840 = 112 <!-- Malé Borové --> | 511030 = 1129 <!-- Stankovany --> | 511170 = 2218 <!-- Východná --> | 511200 = 486 <!-- Žiar (okres Liptovský Mikuláš) --> | 511340 = 435 <!-- České Brezovo --> | 511480 = 193 <!-- Kalonda --> | 511510 = 537 <!-- Látky --> | 511790 = 1562 <!-- Radzovce --> | 511820 = 232 <!-- Rovňany --> | 512010 = 655 <!-- Veľké Dravce --> | 512150 = 546 <!-- Ďanová --> | 512290 = 204 <!-- Horný Kalník --> | 512320 = 371 <!-- Jazernica --> | 512460 = 1364 <!-- Mošovce --> | 512630 = 234 <!-- Socovce --> | 512940 = 1916 <!-- Dohňany --> | 513300 = 1211 <!-- Lazy pod Makytou --> | 513440 = 10130 <!-- Nová Dubnica --> | 513610 = 16622 <!-- Púchov --> | 513920 = 1283 <!-- Cigeľ --> | 514080 = 1074 <!-- Kľačno --> | 514110 = 1002 <!-- Koš --> | 514250 = 1141 <!-- Nitrica --> | 514390 = 461 <!-- Šútovce --> | 514420 = 1870 <!-- Valaská Belá --> | 514730 = 88 <!-- Gemerček --> | 514870 = 223 <!-- Hostišovce --> | 514900 = 954 <!-- Hrnčiarska Ves --> | 515060 = 342 <!-- Konrádovce --> | 515230 = 507 <!-- Nová Bašta --> | 515370 = 663 <!-- Ratková --> | 515400 = 293 <!-- Ratkovské Bystré --> | 515540 = 327 <!-- Stará Bašta --> | 515680 = 3533 <!-- Tisovec --> | 515710 = 811 <!-- Včelince --> | 515850 = 10049 <!-- Veľký Krtíš --> | 515990 = 109 <!-- Ďurkovce --> | 516040 = 804 <!-- Hrušov (okres Veľký Krtíš) --> | 516210 = 1634 <!-- Modrý Kameň --> | 516490 = 463 <!-- Veľké Zlievce --> | 516520 = 1758 <!-- Vinica --> | 516660 = 339 <!-- Bartošova Lehôtka --> | 516830 = 1055 <!-- Hronský Beňadik --> | 516970 = 4586 <!-- Kremnica --> | 517020 = 682 <!-- Lovča --> | 517160 = 87 <!-- Počúvadlo --> | 517330 = 996 <!-- Veľká Lehota --> | 517470 = 125 <!-- Čičmany --> | 517500 = 1956 <!-- Dlhé Pole --> | 517640 = 600 <!-- Jasenové --> | 517780 = 338 <!-- Malá Čierna --> | 517950 = 1874 <!-- Stráňavy --> | 518000 = 1775 <!-- Svederník --> | 518140 = 623 <!-- Nižná Hutka --> | 518280 = 294 <!-- Devičie --> | 518310 = 250 <!-- Dolný Badín --> | 518450 = 191 <!-- Horný Tisovník --> | 518590 = 4134 <!-- Ľubotice --> | 518620 = 365 <!-- Ratkovce --> | 518760 = 1408 <!-- Sielnica --> | 518930 = 338 <!-- Vígľašská Huta-Kalinka --> | 519090 = 110 <!-- Brezovka --> | 519260 = 666 <!-- Hrabské --> | 519430 = 326 <!-- Kučín (okres Bardejov) --> | 519570 = 1622 <!-- Malcov --> | 519600 = 121 <!-- Mikulášová --> | 519740 = 52 <!-- Regetovka --> | 519880 = 301 <!-- Tročany --> | 519910 = 118 <!-- Vyšná Polianka --> | 520080 = 34 <!-- Brezovec --> | 520110 = 151 <!-- Černina --> | 520250 = 283 <!-- Rokytov pri Humennom --> | 520390 = 521 <!-- Kolonica --> | 520560 = 607 <!-- Ohradzany --> | 520730 = 71 <!-- Runina --> | 520870 = 75 <!-- Šmigovec --> | 520900 = 306 <!-- Turcovce --> | 521060 = 163 <!-- Zbojné --> | 521370 = 1897 <!-- Geča --> | 521400 = 1579 <!-- Haniska (okres Košice-okolie) --> | 521540 = 96 <!-- Kecerovský Lipovec --> | 521680 = 1586 <!-- Mokrance --> | 521850 = 623 <!-- Paňovce --> | 522040 = 1004 <!-- Svinica --> | 522180 = 408 <!-- Vyšná Kamenica --> | 522210 = 496 <!-- Vyšný Klátov --> | 522350 = 224 <!-- Blatné Revištia --> | 522490 = 159 <!-- Husák --> | 522520 = 182 <!-- Inovce --> | 522660 = 436 <!-- Krčava --> | 522830 = 253 <!-- Orechová --> | 522970 = 282 <!-- Priekopa --> | 523020 = 236 <!-- Ruskovce (okres Sobrance) --> | 523160 = 204 <!-- Tašuľa --> | 523330 = 625 <!-- Záhor --> | 523470 = 934 <!-- Holumnica --> | 523500 = 102 <!-- Hradisko --> | 523780 = 3095 <!-- Podhorany (okres Kežmarok) --> | 523810 = 1859 <!-- Slovenská Ves --> | 523950 = 1692 <!-- Švábovce --> | 524000 = 5612 <!-- Veľká Lomnica --> | 524140 = 81223 <!-- Prešov --> | 524280 = 542 <!-- Červená Voda --> | 524310 = 738 <!-- Ďačov --> | 524450 = 286 <!-- Hendrichovce --> | 524590 = 467 <!-- Janovík --> | 524620 = 2152 <!-- Kapušany --> | 524760 = 967 <!-- Ličartovce --> | 524930 = 555 <!-- Okružná --> | 525090 = 1671 <!-- Ražňany --> | 525120 = 1300 <!-- Rožkovany --> | 525260 = 2450 <!-- Široké --> | 525430 = 1347 <!-- Vyšná Šebastová --> | 525570 = 59 <!-- Brdárka --> | 525600 = 461 <!-- Čoltovo --> | 525740 = 1034 <!-- Hrhov --> | 525910 = 508 <!-- Lipovník (okres Rožňava) --> | 526070 = 328 <!-- Pašková --> | 526100 = 70 <!-- Prihradzany --> | 526240 = 176 <!-- Silická Jablonica --> | 526380 = 183 <!-- Beharovce --> | 526410 = 138 <!-- Brutovce --> | 526550 = 107 <!-- Henclová --> | 526690 = 450 <!-- Forbasy --> | 526720 = 1393 <!-- Hniezdne --> | 526860 = 3839 <!-- Lomnička --> | 527050 = 374 <!-- Údol --> | 527190 = 15 <!-- Bystrá (okres Stropkov) --> | 527220 = 81 <!-- Cigla --> | 527360 = 456 <!-- Kapišová --> | 527530 = 96 <!-- Malá Poľana --> | 527670 = 333 <!-- Nižný Orlík --> | 527700 = 164 <!-- Oľšavka (okres Stropkov) --> | 527840 = 9660 <!-- Stropkov --> | 527980 = 233 <!-- Veľkrop --> | 528030 = 184 <!-- Vyšná Jedľová --> | 528170 = 1109 <!-- Borša --> | 528200 = 557 <!-- Brehov --> | 528340 = 667 <!-- Dvorianky --> | 528480 = 398 <!-- Kysta --> | 528510 = 1874 <!-- Leles --> | 528650 = 809 <!-- Svätuše --> | 528790 = 501 <!-- Komárany --> | 528820 = 449 <!-- Kvakovce --> | 528960 = 844 <!-- Pavlovce (okres Vranov nad Topľou) --> | 529010 = 37 <!-- Prituľany --> | 529150 = 779 <!-- Skrabské --> | 529290 = 808 <!-- Žalobín --> | 529320 = 84233 <!-- Bratislava-Ružinov --> | 529460 = 112118 <!-- Bratislava-Petržalka --> | 542890 = 351 <!-- Haláčovce --> | 542920 = 530 <!-- Horné Naštice --> | 543080 = 479 <!-- Krásna Ves --> | 543110 = 293 <!-- Krtovce --> | 543250 = 584 <!-- Kolinovce --> | 543390 = 146 <!-- Nižné Repaše --> | 543420 = 236 <!-- Oľšavica --> | 543560 = 933 <!-- Smolník --> | 543730 = 548 <!-- Sirník --> | 543870 = 304 <!-- Veľké Raškovce --> | 543900 = 1020 <!-- Veľký Horeš --> | 544060 = 241 <!-- Babie --> | 544230 = 1929 <!-- Hlinné --> | 545350 = 278 <!-- Hontianske Trsťany --> | 546640 = 786 <!-- Dolný Lieskov --> | 547590 = 344 <!-- Hričovské Podhradie --> | 547620 = 265 <!-- Paština Závada --> | 555720 = 961 <!-- Povoda --> | 555860 = 2126 <!-- Veľký Lapáš --> | 556050 = 1553 <!-- Úľany nad Žitavou --> | 556190 = 272 <!-- Livinské Opatovce --> | 556220 = 230 <!-- Ardanovce --> | 556360 = 139 <!-- Libichava --> | 556530 = 704 <!-- Horné Zelenice --> | 556670 = 904 <!-- Šelpice --> | 557340 = 532 <!-- Trenč --> | 557480 = 494 <!-- Slopná --> | 557510 = 631 <!-- Hatné --> | 557790 = 185 <!-- Nižný Skálnik --> | 557820 = 232 <!-- Sása (okres Revúca) --> | 557960 = 531 <!-- Porúbka (okres Žilina) --> | 558320 = 3102 <!-- Ivanka pri Nitre --> | 559610 = 155 <!-- Rokytovce --> | 559890 = 515 <!-- Štôla --> | 580520 = 936 <!-- Korytárky --> | 581020 = 2196 <!-- Hrnčiarovce nad Parnou --> | 581160 = 737 <!-- Veľké Kozmálovce --> | 581640 = 103 <!-- Korytné --> | 582000 = 480902 <!-- Bratislava (súčet okresov 101-105, Bratislava I-V) --> | 582140 = 953 <!-- Lackovce --> | 599310 = 95 <!-- Chorváty --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|0]] </noinclude> py8geenjt6s4odh92bjxjodglv8y2hu Šablóna:Obyvateľstvo-SK-1 10 441803 8190987 8020994 2026-04-01T20:35:14Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190987 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 1 = 739635 <!-- Bratislavský kraj --> | 101 = 47896 <!-- Okres Bratislava I --> | 201 = 128458 <!-- Okres Dunajská Streda --> | 301 = 34714 <!-- Okres Bánovce nad Bebravou --> | 401 = 98217 <!-- Okres Komárno --> | 501 = 31511 <!-- Okres Bytča --> | 511 = 159997 <!-- Okres Žilina --> | 601 = 106000 <!-- Okres Banská Bystrica --> | 611 = 65001 <!-- Okres Zvolen --> | 701 = 75554 <!-- Okres Bardejov --> | 711 = 19314 <!-- Okres Stropkov --> | 801 = 31884 <!-- Okres Gelnica --> | 811 = 102677 <!-- Okres Trebišov --> | 500011 = 75301 <!-- Nitra --> | 500071 = 2151 <!-- Branč --> | 500101 = 1158 <!-- Čakajovce --> | 500151 = 1135 <!-- Čierne Kľačany --> | 500241 = 1307 <!-- Hájske --> | 500321 = 472 <!-- Choča --> | 500381 = 962 <!-- Jelšovce --> | 500411 = 1542 <!-- Kolíňany --> | 500461 = 683 <!-- Lovce --> | 500551 = 584 <!-- Martin nad Žitavou --> | 500631 = 1398 <!-- Nová Ves nad Žitavou --> | 500691 = 635 <!-- Poľný Kesov --> | 500721 = 944 <!-- Skýcov --> | 500941 = 2139 <!-- Výčapy-Opatovce --> | 501191 = 422 <!-- Klížska Nemá --> | 501221 = 161 <!-- Lipové --> | 501271 = 118 <!-- Mudroňovo --> | 501301 = 1434 <!-- Okoličná na Ostrove --> | 501361 = 701 <!-- Tôň --> | 501441 = 558 <!-- Báč --> | 501531 = 1148 <!-- Čiližská Radvaň --> | 501581 = 2149 <!-- Holice --> | 501611 = 1916 <!-- Dolný Štál --> | 501671 = 476 <!-- Jurová --> | 501701 = 1137 <!-- Kráľovičove Kračany --> | 501891 = 1072 <!-- Rohovce --> | 501921 = 3102 <!-- Topoľníky --> | 501981 = 1569 <!-- Veľké Blahovo --> | 502031 = 30161 <!-- Levice --> | 502111 = 928 <!-- Čajkov --> | 502171 = 566 <!-- Dolná Seč --> | 502201 = 229 <!-- Domadice --> | 502251 = 583 <!-- Hontianska Vrbica --> | 502341 = 810 <!-- Hronské Kosihy --> | 502391 = 971 <!-- Jur nad Hronom --> | 502421 = 2063 <!-- Kozárovce --> | 502481 = 1066 <!-- Lok --> | 502511 = 500 <!-- Málaš --> | 502651 = 766 <!-- Plavé Vozokany --> | 502731 = 589 <!-- Sikenica --> | 502791 = 361 <!-- Šalov --> | 502821 = 2814 <!-- Tekovské Lužany --> | 502871 = 546 <!-- Tupá --> | 502961 = 126 <!-- Zalaba --> | 503011 = 35628 <!-- Nové Zámky --> | 503061 = 319 <!-- Belá (okres Nové Zámky) --> | 503151 = 1447 <!-- Dolný Ohaj --> | 503231 = 1217 <!-- Kamenica nad Hronom --> | 503291 = 918 <!-- Komoča --> | 503321 = 1509 <!-- Lipová (okres Nové Zámky) --> | 503371 = 684 <!-- Michal nad Žitavou --> | 503401 = 1819 <!-- Mužla --> | 503461 = 291 <!-- Bodíky --> | 503541 = 420 <!-- Sikenička --> | 503631 = 1723 <!-- Veľké Lovce --> | 503681 = 538 <!-- Boldog --> | 503711 = 2402 <!-- Diakovce --> | 503771 = 3152 <!-- Horné Saliby --> | 503801 = 1130 <!-- Hrubý Šúr --> | 503851 = 936 <!-- Kostolná pri Dunaji --> | 503991 = 2857 <!-- Selice --> | 504041 = 1709 <!-- Šintava --> | 504131 = 5094 <!-- Veľké Úľany --> | 504181 = 845 <!-- Zemianske Sady --> | 504211 = 192 <!-- Bílkove Humence --> | 504271 = 2244 <!-- Brodské --> | 504351 = 4801 <!-- Gbely --> | 504491 = 751 <!-- Kuklov --> | 504521 = 1090 <!-- Lakšárska Nová Ves --> | 504581 = 10316 <!-- Myjava --> | 504611 = 1081 <!-- Petrova Ves --> | 504661 = 397 <!-- Polianka --> | 504831 = 558 <!-- Smrdáky --> | 504891 = 4848 <!-- Šaštín-Stráže --> | 504971 = 1401 <!-- Vrbovce --> | 505021 = 311 <!-- Lipovník (okres Topoľčany) --> | 505251 = 323 <!-- Norovce --> | 505331 = 558 <!-- Pečeňany --> | 505421 = 1847 <!-- Radošina --> | 505471 = 456 <!-- Slatina nad Bebravou --> | 505561 = 729 <!-- Tesáre --> | 505641 = 1386 <!-- Urmince --> | 505731 = 840 <!-- Veľký Klíž --> | 505811 = 439 <!-- Žitná-Radiša --> | 505871 = 1299 <!-- Bošáca --> | 505901 = 3590 <!-- Čachtice --> | 505951 = 983 <!-- Dolné Srnie --> | 506001 = 1440 <!-- Horná Streda --> | 506061 = 632 <!-- Hrachovište --> | 506141 = 617 <!-- Kostolné --> | 506231 = 1230 <!-- Mníchova Lehota --> | 506281 = 6132 <!-- Nemšová --> | 506311 = 187 <!-- Nová Lehota --> | 506371 = 425 <!-- Opatovce --> | 506401 = 1129 <!-- Pobedim --> | 506541 = 481 <!-- Štvrtok --> | 506591 = 1416 <!-- Trenčianske Jastrabie --> | 506851 = 2366 <!-- Bučany --> | 506931 = 768 <!-- Dolné Dubové --> | 506991 = 2585 <!-- Drahovce --> | 507041 = 488 <!-- Horná Krupá --> | 507121 = 2523 <!-- Chtelnica --> | 507211 = 877 <!-- Košolná --> | 507351 = 398 <!-- Naháč --> | 507431 = 569 <!-- Pečeňady --> | 507491 = 1067 <!-- Ratnovce --> | 507521 = 801 <!-- Sasinkovo --> | 507571 = 2324 <!-- Suchá nad Parnou --> | 507601 = 3370 <!-- Špačince --> | 507661 = 1523 <!-- Trakovice --> | 507741 = 1787 <!-- Voderady --> | 507831 = 944 <!-- Borinka --> | 507881 = 1207 <!-- Dubová (okres Pezinok) --> | 507911 = 8047 <!-- Chorvátsky Grob --> | 508021 = 1793 <!-- Kuchyňa --> | 508071 = 4201 <!-- Malinovo --> | 508101 = 9055 <!-- Modra --> | 508161 = 894 <!-- Pernek --> | 508241 = 682 <!-- Suchohrad --> | 508331 = 417 <!-- Vlky --> | 508381 = 3846 <!-- Zohor --> | 508471 = 227 <!-- Baláže --> | 508551 = 261 <!-- Dolný Harmanec --> | 508641 = 384 <!-- Horné Pršany --> | 508691 = 33 <!-- Jarabá --> | 508721 = 713 <!-- Králiky --> | 508781 = 432 <!-- Môlča --> | 508811 = 495 <!-- Mýto pod Ďumbierom --> | 508861 = 894 <!-- Podkonice --> | 508951 = 271 <!-- Ráztoka --> | 509001 = 3259 <!-- Slovenská Ľupča --> | 509051 = 1517 <!-- Telgárt --> | 509221 = 556 <!-- Klubina --> | 509281 = 434 <!-- Lopušné Pažite --> | 509311 = 2557 <!-- Nová Bystrica --> | 509361 = 1327 <!-- Podvysoká --> | 509451 = 5211 <!-- Skalité --> | 509531 = 2138 <!-- Zborov nad Bystricou --> | 509591 = 1617 <!-- Breza --> | 509671 = 591 <!-- Horná Lehota (okres Dolný Kubín) --> | 509701 = 1275 <!-- Istebné --> | 509761 = 804 <!-- Krivá --> | 509931 = 3102 <!-- Oravské Veselé --> | 509981 = 1338 <!-- Podbiel --> | 510041 = 534 <!-- Sedliacka Dubová --> | 510181 = 863 <!-- Vyšný Kubín --> | 510211 = 2430 <!-- Zázrivá --> | 510271 = 529 <!-- Beňadiková --> | 510301 = 766 <!-- Bešeňová --> | 510351 = 111 <!-- Bukovina --> | 510441 = 1089 <!-- Hubová --> | 510521 = 449 <!-- Jamník (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510581 = 375 <!-- Lazisko --> | 510611 = 875 <!-- Liptovská Kokava --> | 510661 = 1461 <!-- Liptovská Štiavnica --> | 510751 = 670 <!-- Liptovský Ondrej --> | 510831 = 262 <!-- Malatíny --> | 510921 = 276 <!-- Pavlova Ves --> | 510971 = 245 <!-- Prosiek --> | 511111 = 688 <!-- Vavrišovo --> | 511251 = 623 <!-- Boľkovce --> | 511331 = 565 <!-- Čamovce --> | 511391 = 9530 <!-- Fiľakovo --> | 511421 = 1687 <!-- Halič --> | 511471 = 2221 <!-- Kalinovo --> | 511501 = 49 <!-- Krná --> | 511561 = 345 <!-- Ľuboreč --> | 511641 = 1117 <!-- Mýtna --> | 511731 = 558 <!-- Podkriváň --> | 511781 = 184 <!-- Prša --> | 511811 = 342 <!-- Ratka --> | 511871 = 1437 <!-- Šíd --> | 511901 = 385 <!-- Točnica --> | 512001 = 410 <!-- Veľká Ves --> | 512061 = 336 <!-- Benice --> | 512141 = 85 <!-- Čremošné --> | 512311 = 123 <!-- Jasenovo --> | 512371 = 1492 <!-- Košťany nad Turcom --> | 512451 = 84 <!-- Moškovec --> | 512541 = 422 <!-- Rakovo --> | 512591 = 179 <!-- Sklabinský Podzámok --> | 512621 = 880 <!-- Slovenské Pravno --> | 512681 = 4054 <!-- Turany --> | 512711 = 1050 <!-- Turčianske Kľačany --> | 512761 = 1803 <!-- Valča --> | 512851 = 6199 <!-- Beluša --> | 512931 = 628 <!-- Červený Kameň --> | 513091 = 1111 <!-- Horná Poruba --> | 513121 = 941 <!-- Horovce (okres Púchov) --> | 513351 = 1063 <!-- Košecké Podhradie --> | 513601 = 2109 <!-- Pružina --> | 513741 = 2237 <!-- Udiča --> | 513831 = 182 <!-- Klin nad Bodrogom --> | 513881 = 41959 <!-- Prievidza --> | 513911 = 1724 <!-- Bystričany --> | 513971 = 142 <!-- Dlžín --> | 514021 = 1413 <!-- Chrenovec-Brusno --> | 514071 = 3748 <!-- Kanianka --> | 514101 = 495 <!-- Kostolná Ves --> | 514241 = 1189 <!-- Nitrianske Sučany --> | 514331 = 1285 <!-- Pravenec --> | 514381 = 392 <!-- Seč --> | 514411 = 1218 <!-- Tužina --> | 514501 = 611 <!-- Barca --> | 514551 = 203 <!-- Bottovo --> | 514641 = 248 <!-- Dražice --> | 514691 = 521 <!-- Dubovec --> | 514721 = 877 <!-- Gemer --> | 514781 = 706 <!-- Gemerský Jablonec --> | 514811 = 1152 <!-- Hajnáčka --> | 514861 = 1058 <!-- Hostice --> | 514951 = 698 <!-- Chanava --> | 515001 = 2357 <!-- Jesenské (okres Rimavská Sobota) --> | 515051 = 188 <!-- Kociha --> | 515141 = 200 <!-- Lenka --> | 515281 = 429 <!-- Pavlovce (okres Rimavská Sobota) --> | 515311 = 107 <!-- Polina --> | 515361 = 111 <!-- Rašice --> | 515451 = 506 <!-- Rimavské Brezovo --> | 515531 = 267 <!-- Slizké --> | 515591 = 412 <!-- Sušany --> | 515621 = 509 <!-- Šimonovce --> | 515671 = 306 <!-- Teplý Vrch --> | 515701 = 853 <!-- Uzovská Panica --> | 515761 = 64 <!-- Višňové (okres Revúca) --> | 515841 = 308 <!-- Žíp --> | 515931 = 41 <!-- Červeňany --> | 515981 = 194 <!-- Dolné Strháre --> | 516031 = 257 <!-- Horné Strháre --> | 516091 = 256 <!-- Kiarov --> | 516121 = 555 <!-- Kosihovce --> | 516171 = 200 <!-- Malá Čalomija --> | 516261 = 247 <!-- Olováry --> | 516341 = 144 <!-- Seľany --> | 516431 = 179 <!-- Širákov --> | 516511 = 190 <!-- Vieska (okres Veľký Krtíš) --> | 516571 = 1143 <!-- Želovce --> | 516601 = 147 <!-- Baďan --> | 516651 = 458 <!-- Banský Studenec --> | 516741 = 884 <!-- Dolná Ždaňa --> | 516791 = 524 <!-- Horná Ždaňa --> | 516821 = 428 <!-- Hronská Dúbrava --> | 516881 = 547 <!-- Jastrabá --> | 516961 = 252 <!-- Krahule --> | 517011 = 404 <!-- Lehôtka pod Brehmi --> | 517071 = 160 <!-- Močiar --> | 517241 = 373 <!-- Sklené Teplice --> | 517291 = 1208 <!-- Tekovská Breznica --> | 517381 = 5509 <!-- Žarnovica --> | 517461 = 11729 <!-- Bytča --> | 517551 = 1586 <!-- Gbeľany --> | 517631 = 885 <!-- Jablonové (okres Bytča) --> | 517691 = 2368 <!-- Kotešová --> | 517721 = 1165 <!-- Kunerad --> | 517771 = 896 <!-- Lysica --> | 517801 = 1515 <!-- Mojš --> | 517861 = 1669 <!-- Petrovice --> | 517941 = 3366 <!-- Rosina --> | 518051 = 2174 <!-- Turie --> | 518131 = 902 <!-- Zbyňov --> | 518191 = 377 <!-- Breziny --> | 518221 = 140 <!-- Bzovská Lehôtka --> | 518271 = 695 <!-- Detvianska Huta --> | 518301 = 126 <!-- Dolné Mladonice --> | 518361 = 412 <!-- Dubové (okres Zvolen) --> | 518441 = 169 <!-- Horný Badín --> | 518531 = 153 <!-- Kráľovce-Krnišov --> | 518581 = 27 <!-- Lešť (vojenský obvod) --> | 518611 = 742 <!-- Litava --> | 518671 = 339 <!-- Ostrá Lúka --> | 518701 = 259 <!-- Rykynčice --> | 518751 = 706 <!-- Senohrad --> | 518841 = 209 <!-- Súdovce --> | 518891 = 455 <!-- Turová --> | 518921 = 1452 <!-- Vígľaš --> | 518981 = 535 <!-- Železná Breznica --> | 519081 = 324 <!-- Brezov --> | 519111 = 637 <!-- Cigeľka --> | 519171 = 538 <!-- Gaboltov --> | 519201 = 436 <!-- Hankovce (okres Bardejov) --> | 519251 = 494 <!-- Hrabovec --> | 519341 = 899 <!-- Kobyly --> | 519391 = 1272 <!-- Kračúnovce --> | 519421 = 975 <!-- Kružlov --> | 519481 = 1261 <!-- Lenartov --> | 519511 = 35 <!-- Livovská Huta --> | 519561 = 246 <!-- Lužany pri Topli --> | 519731 = 209 <!-- Porúbka (okres Bardejov) --> | 519791 = 668 <!-- Snakov --> | 519821 = 538 <!-- Stuľany --> | 519871 = 418 <!-- Tarnov --> | 519901 = 249 <!-- Varadka --> | 519961 = 3707 <!-- Zborov --> | 520021 = 389 <!-- Baškovce (okres Humenné) --> | 520071 = 145 <!-- Brestov nad Laborcom --> | 520101 = 286 <!-- Čabiny --> | 520161 = 1865 <!-- Dlhé nad Cirochou --> | 520241 = 374 <!-- Hudcovce --> | 520331 = 2309 <!-- Kamenica nad Cirochou --> | 520381 = 59 <!-- Kolbasov --> | 520411 = 439 <!-- Krásny Brod --> | 520471 = 5669 <!-- Medzilaborce --> | 520501 = 600 <!-- Myslina --> | 520551 = 231 <!-- Nová Sedlica --> | 520641 = 537 <!-- Pčoliné --> | 520691 = 508 <!-- Radvaň nad Laborcom --> | 520721 = 466 <!-- Rovné (okres Humenné) --> | 520781 = 118 <!-- Slovenské Krivé --> | 520811 = 271 <!-- Stakčínska Roztoka --> | 520861 = 77 <!-- Svetlice --> | 520951 = 39 <!-- Valentovce --> | 521001 = 188 <!-- Výrava --> | 521051 = 253 <!-- Zboj --> | 521141 = 661 <!-- Bačkovík --> | 521191 = 655 <!-- Blažice --> | 521221 = 1419 <!-- Budimír --> | 521281 = 768 <!-- Čakanovce (okres Košice-okolie) --> | 521311 = 410 <!-- Čižatice --> | 521361 = 2090 <!-- Ďurkov --> | 521591 = 1415 <!-- Košické Oľšany --> | 521671 = 4181 <!-- Medzev --> | 521701 = 61 <!-- Mudrovce --> | 521761 = 475 <!-- Nižný Lánec --> | 521841 = 195 <!-- Opiná --> | 521931 = 2671 <!-- Rozhanovce --> | 521981 = 1171 <!-- Skároš --> | 522031 = 1350 <!-- Sokoľ --> | 522091 = 371 <!-- Trsťany --> | 522121 = 935 <!-- Vajkovce --> | 522171 = 570 <!-- Vyšná Hutka --> | 522201 = 304 <!-- Vyšný Čaj --> | 522261 = 1334 <!-- Ždaňa --> | 522341 = 625 <!-- Blatné Remety --> | 522431 = 730 <!-- Hatalov --> | 522481 = 866 <!-- Horovce (okres Michalovce) --> | 522511 = 922 <!-- Iňačovce --> | 522571 = 557 <!-- Kačanov --> | 522601 = 198 <!-- Kolibabovce --> | 522651 = 612 <!-- Krásnovce --> | 522741 = 594 <!-- Lúčky (okres Michalovce) --> | 522791 = 1055 <!-- Moravany --> | 522821 = 307 <!-- Nižné Nemecké --> | 522881 = 200 <!-- Petrikovce --> | 522911 = 174 <!-- Pinkovce --> | 522961 = 1296 <!-- Pozdišovce --> | 523011 = 109 <!-- Ruská Bystrá --> | 523071 = 760 <!-- Sliepkovce --> | 523101 = 4169 <!-- Strážske --> | 523151 = 615 <!-- Šamudovce --> | 523241 = 1161 <!-- Zalužice --> | 523291 = 726 <!-- Vysoká nad Uhom --> | 523321 = 382 <!-- Vyšné Remety --> | 523381 = 48034 <!-- Poprad --> | 523411 = 296 <!-- Bušovce --> | 523461 = 41 <!-- Havka --> | 523551 = 0 <!-- Javorina (vojenský obvod) --> | 523631 = 2364 <!-- Liptovská Teplička --> | 523721 = 683 <!-- Mengusovce --> | 523771 = 274 <!-- Osturňa --> | 523801 = 332 <!-- Reľov --> | 523861 = 769 <!-- Spišské Hanušovce --> | 524051 = 494 <!-- Vlkovce --> | 524131 = 1355 <!-- Ždiar --> | 524191 = 518 <!-- Bertotovce --> | 524221 = 475 <!-- Bretejovce --> | 524271 = 394 <!-- Čelovce (okres Prešov) --> | 524301 = 1121 <!-- Červenica --> | 524361 = 922 <!-- Drienovská Nová Ves --> | 524441 = 126 <!-- Hanigovce --> | 524531 = 3327 <!-- Chminianske Jakubovany --> | 524581 = 309 <!-- Janov --> | 524611 = 1784 <!-- Kamenica --> | 524671 = 642 <!-- Krásna Lúka --> | 524701 = 292 <!-- Kvačany (okres Prešov) --> | 524751 = 452 <!-- Lesíček --> | 524841 = 1901 <!-- Malý Šariš --> | 524921 = 880 <!-- Nižný Slavkov --> | 524981 = 2570 <!-- Ostrovany --> | 525031 = 434 <!-- Podhradík --> | 525081 = 161 <!-- Ratvaj --> | 525111 = 1105 <!-- Rokycany --> | 525171 = 2767 <!-- Svinia --> | 525201 = 1025 <!-- Šarišské Bohdanovce --> | 525251 = 573 <!-- Šindliar --> | 525341 = 1321 <!-- Tulčík --> | 525391 = 322 <!-- Veľký Slivník --> | 525421 = 111 <!-- Vysoká (okres Sabinov) --> | 525511 = 2220 <!-- Župčany --> | 525561 = 678 <!-- Bôrka --> | 525651 = 1251 <!-- Gemerská Hôrka --> | 525731 = 324 <!-- Honce --> | 525791 = 3178 <!-- Jelšava --> | 525821 = 302 <!-- Kečovo --> | 525871 = 2861 <!-- Krásnohorské Podhradie --> | 525901 = 806 <!-- Licince --> | 525961 = 171 <!-- Meliata --> | 526011 = 203 <!-- Muránska Lehota --> | 526061 = 522 <!-- Pača --> | 526151 = 316 <!-- Revúcka Lehota --> | 526231 = 127 <!-- Silická Brezová --> | 526291 = 118 <!-- Stratená --> | 526321 = 278 <!-- Turčok --> | 526371 = 162 <!-- Baldovce --> | 526401 = 968 <!-- Bijacovce --> | 526461 = 941 <!-- Doľany (okres Levoča) --> | 526541 = 1330 <!-- Helcmanovce --> | 526631 = 636 <!-- Závadka (okres Gelnica) --> | 526681 = 219 <!-- Ďurková --> | 526711 = 655 <!-- Haligovce --> | 526771 = 930 <!-- Jarabina --> | 526801 = 99 <!-- Kremná --> | 526851 = 605 <!-- Litmanová --> | 526941 = 599 <!-- Orlov --> | 526991 = 79 <!-- Ruská Voľa nad Popradom --> | 527041 = 1638 <!-- Šarišské Jastrabie --> | 527131 = 187 <!-- Beňadikovce --> | 527181 = 541 <!-- Bukovce --> | 527211 = 575 <!-- Cernina --> | 527271 = 138 <!-- Fijaš --> | 527301 = 16 <!-- Havranec --> | 527351 = 76 <!-- Jurkova Voľa --> | 527441 = 33 <!-- Krajná Porúbka --> | 527491 = 371 <!-- Kurimka --> | 527521 = 142 <!-- Makovce --> | 527581 = 339 <!-- Miňovce --> | 527611 = 76 <!-- Mrázovce --> | 527661 = 263 <!-- Nižný Mirošov --> | 527751 = 416 <!-- Radoma --> | 527831 = 568 <!-- Stročín --> | 527891 = 91 <!-- Šemetkovce --> | 527921 = 90 <!-- Tokajík --> | 527971 = 132 <!-- Varechovce --> | 528021 = 117 <!-- Vyškovce --> | 528081 = 380 <!-- Vyšný Orlík --> | 528111 = 774 <!-- Bačkov --> | 528161 = 718 <!-- Boľ --> | 528251 = 745 <!-- Čerhov --> | 528331 = 1720 <!-- Drahňov --> | 528391 = 94 <!-- Ižkovce --> | 528421 = 796 <!-- Kazimír --> | 528471 = 1746 <!-- Kuzmice (okres Trebišov) --> | 528501 = 1267 <!-- Lastovce --> | 528561 = 399 <!-- Malý Kamenec --> | 528641 = 743 <!-- Plechotice --> | 528731 = 417 <!-- Holčíkovce --> | 528781 = 536 <!-- Kladzany --> | 528811 = 523 <!-- Kučín (okres Vranov nad Topľou) --> | 528871 = 581 <!-- Merník --> | 528901 = 1547 <!-- Nižný Hrabovec --> | 528951 = 431 <!-- Pakostov --> | 529001 = 1022 <!-- Poša --> | 529061 = 37 <!-- Rohožník (okres Humenné) --> | 529141 = 1554 <!-- Sedliská --> | 529231 = 208 <!-- Vlača --> | 529281 = 69 <!-- Zlatník --> | 529311 = 22998 <!-- Bratislava-Podunajské Biskupice --> | 529371 = 17128 <!-- Bratislava-Devínska Nová Ves --> | 529401 = 2165 <!-- Bratislava-Devín --> | 542661 = 378 <!-- Belince --> | 542741 = 517 <!-- Brezolupy --> | 542881 = 350 <!-- Hajná Nová Ves --> | 542971 = 1047 <!-- Hrušovany --> | 543071 = 1502 <!-- Kovarce --> | 543101 = 1374 <!-- Krnča --> | 543161 = 999 <!-- Iliašovce --> | 543241 = 676 <!-- Kojšov --> | 543331 = 4910 <!-- Markušovce --> | 543381 = 507 <!-- Nemešany --> | 543411 = 1012 <!-- Olcnava --> | 543471 = 137 <!-- Pongrácovce --> | 543501 = 3634 <!-- Richnava --> | 543551 = 470 <!-- Smolnícka Huta --> | 543641 = 566 <!-- Studenec --> | 543691 = 258 <!-- Uloža --> | 543721 = 411 <!-- Vojkovce --> | 543781 = 136 <!-- Stankovce --> | 543811 = 220 <!-- Svinice --> | 543861 = 735 <!-- Veľké Ozorovce --> | 543951 = 2273 <!-- Vojčice --> | 544001 = 939 <!-- Zemplínska Nová Ves --> | 544051 = 20007 <!-- Vranov nad Topľou --> | 544141 = 400 <!-- Ďapalovce --> | 544191 = 131 <!-- Giglovce --> | 544221 = 664 <!-- Hermanovce nad Topľou --> | 545651 = 630 <!-- Veľké Držkovce --> | 545741 = 3402 <!-- Trenčianske Stankovce --> | 545961 = 478 <!-- Turčianske Jaseno --> | 547611 = 752 <!-- Ovčiarsko --> | 555541 = 898 <!-- Dunajský Klátov --> | 555851 = 1534 <!-- Malý Lapáš --> | 555991 = 1471 <!-- Svätoplukovo --> | 556131 = 412 <!-- Rybky --> | 556211 = 316 <!-- Orešany --> | 556271 = 133 <!-- Turčianky --> | 556351 = 375 <!-- Horné Chlebany --> | 556441 = 783 <!-- Zemianske Podhradie --> | 556491 = 1349 <!-- Opoj --> | 556521 = 615 <!-- Dolné Zelenice --> | 556581 = 526 <!-- Hubina --> | 556611 = 116 <!-- Tekolďany --> | 556661 = 802 <!-- Dolné Lovčice --> | 557251 = 156 <!-- Bystrá (okres Brezno) --> | 557331 = 138 <!-- Gregorova Vieska --> | 557391 = 762 <!-- Borčice --> | 557421 = 869 <!-- Slavnica --> | 557471 = 1117 <!-- Streženice --> | 557501 = 632 <!-- Kvašov --> | 557561 = 157 <!-- Čelkova Lehota --> | 557811 = 338 <!-- Rimavské Zalužany --> | 557901 = 257 <!-- Vyšné Valice --> | 558281 = 1221 <!-- Liptovská Porúbka --> | 559831 = 246 <!-- Bočiar --> | 559881 = 154 <!-- Zádiel --> | 559971 = 599 <!-- Lipníky --> | 560031 = 575 <!-- Čučma --> | 580601 = 319 <!-- Dukovce --> | 580791 = 1537 <!-- Radoľa --> | 580911 = 454 <!-- Holiare --> | 581241 = 1311 <!-- Malý Slavkov --> | 581691 = 357 <!-- Štefanovičová --> | 582051 = 423 <!-- Zlatno (okres Poltár) --> | 582301 = 775 <!-- Bohunice (okres Ilava) --> | 582361 = 1122 <!-- Obid --> | 598151 = 18073 <!-- Košice-Sever --> | 599841 = 5679 <!-- Košice-Šaca --> | 599891 = 797 <!-- Košice-Džungľa --> | 599981 = 222286 <!-- Košice (súčet okresov 802-805, Košice I-IV) --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|1]] </noinclude> nkfavdanvb7o9fylvx3gmx6tiiygznm Šablóna:Obyvateľstvo-SK-2 10 441804 8190988 8020995 2026-04-01T20:35:16Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190988 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 2 = 565462 <!-- Trnavský kraj --> | 102 = 127409 <!-- Okres Bratislava II --> | 202 = 95106 <!-- Okres Galanta --> | 302 = 56166 <!-- Okres Ilava --> | 402 = 107319 <!-- Okres Levice --> | 502 = 86104 <!-- Okres Čadca --> | 602 = 15258 <!-- Okres Banská Štiavnica --> | 612 = 24327 <!-- Okres Žarnovica --> | 702 = 57846 <!-- Okres Humenné --> | 712 = 30855 <!-- Okres Svidník --> | 802 = 62243 <!-- Okres Košice I --> | 500062 = 1784 <!-- Beladice --> | 500232 = 2031 <!-- Golianovo --> | 500372 = 2096 <!-- Jelenec --> | 500402 = 1434 <!-- Klasov --> | 500542 = 508 <!-- Mankovce --> | 500682 = 1150 <!-- Pohranice --> | 500712 = 855 <!-- Rumanová --> | 500992 = 1322 <!-- Žirany --> | 501042 = 385 <!-- Bodza --> | 501182 = 1892 <!-- Kameničná --> | 501212 = 704 <!-- Kravany nad Dunajom --> | 501352 = 486 <!-- Šrobárová --> | 501492 = 978 <!-- Blatná na Ostrove --> | 501522 = 8163 <!-- Veľký Meder --> | 501662 = 974 <!-- Janíky --> | 501832 = 648 <!-- Oľdza --> | 501972 = 1099 <!-- Veľká Paka --> | 502022 = 3561 <!-- Zlaté Klasy --> | 502162 = 404 <!-- Devičany --> | 502332 = 1398 <!-- Hronské Kľačany --> | 502472 = 564 <!-- Keť --> | 502502 = 168 <!-- Lula --> | 502642 = 1423 <!-- Plášťovce --> | 502782 = 6857 <!-- Šahy --> | 502812 = 484 <!-- Tehla --> | 502952 = 175 <!-- Vyšné nad Hronom --> | 503002 = 158 <!-- Žemliare --> | 503282 = 4184 <!-- Komjatice --> | 503312 = 312 <!-- Leľa --> | 503452 = 4197 <!-- Palárikovo --> | 503592 = 9001 <!-- Šurany --> | 503762 = 864 <!-- Gáň --> | 503932 = 3151 <!-- Neded --> | 504092 = 2753 <!-- Trnovec nad Váhom --> | 504122 = 2554 <!-- Veľká Mača --> | 504262 = 4496 <!-- Brezová pod Bradlom --> | 504432 = 627 <!-- Kátov --> | 504572 = 2136 <!-- Moravský Svätý Ján --> | 504602 = 589 <!-- Osuské --> | 504742 = 1711 <!-- Radošovce (okres Skalica) --> | 504882 = 1077 <!-- Šajdíkove Humence --> | 504912 = 293 <!-- Trnovec --> | 505072 = 409 <!-- Malá Hradná --> | 505102 = 404 <!-- Malé Hoste --> | 505242 = 747 <!-- Nitrianska Streda --> | 505382 = 373 <!-- Pravotice --> | 505412 = 669 <!-- Prusy --> | 505552 = 496 <!-- Šišov --> | 505692 = 494 <!-- Veľké Chlievany --> | 505722 = 1954 <!-- Veľké Uherce --> | 506052 = 785 <!-- Hrádok --> | 506532 = 1601 <!-- Svinná --> | 506672 = 158 <!-- Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom) --> | 506842 = 2496 <!-- Brestovany --> | 506982 = 955 <!-- Dolný Lopašov --> | 507032 = 19214 <!-- Hlohovec --> | 507172 = 1135 <!-- Kľačany --> | 507202 = 844 <!-- Koplotovce --> | 507342 = 2503 <!-- Moravany nad Váhom --> | 507482 = 653 <!-- Rakovice --> | 507512 = 1749 <!-- Ružindol --> | 507792 = 626 <!-- Žlkovce --> | 507822 = 1788 <!-- Blatné --> | 507962 = 1867 <!-- Jakubov --> | 508012 = 2379 <!-- Kostolište --> | 508292 = 3074 <!-- Veľký Biel --> | 508322 = 1353 <!-- Vištuk --> | 508462 = 1153 <!-- Beňuš --> | 508632 = 692 <!-- Horná Mičiná --> | 508772 = 1183 <!-- Michalová --> | 508802 = 105 <!-- Motyčky --> | 508942 = 1009 <!-- Priechod --> | 509132 = 22072 <!-- Čadca --> | 509272 = 941 <!-- Lodno --> | 509302 = 3167 <!-- Nesluša --> | 509442 = 1044 <!-- Rudinská --> | 509582 = 2131 <!-- Bobrov --> | 509892 = 2005 <!-- Oravská Jasenica --> | 509922 = 1104 <!-- Oravská Poruba --> | 510092 = 858 <!-- Ťapešovo --> | 510262 = 29710 <!-- Liptovský Mikuláš --> | 510572 = 549 <!-- Kvačany (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510602 = 106 <!-- Liptovská Anna --> | 510742 = 312 <!-- Liptovský Michal --> | 510912 = 411 <!-- Pavčina Lehota --> | 511072 = 222 <!-- Trstené --> | 511102 = 785 <!-- Valaská Dubová --> | 511552 = 1905 <!-- Lovinobaňa --> | 511692 = 746 <!-- Panické Dravce --> | 511722 = 178 <!-- Pleš --> | 511862 = 262 <!-- Šiatorská Bukovinka --> | 512052 = 1246 <!-- Belá-Dulice --> | 512222 = 691 <!-- Dubové (okres Turčianske Teplice) --> | 512672 = 261 <!-- Trnovo --> | 512702 = 994 <!-- Turčianska Štiavnička --> | 512842 = 36690 <!-- Považská Bystrica --> | 513172 = 1274 <!-- Jasenica --> | 513342 = 1939 <!-- Lysá pod Makytou --> | 513792 = 340 <!-- Malá Tŕňa --> | 513822 = 229 <!-- Záskalie --> | 513962 = 1761 <!-- Diviaky nad Nitricou --> | 514012 = 609 <!-- Horné Vestenice --> | 514292 = 2417 <!-- Oslany --> | 514322 = 1342 <!-- Poruba --> | 514462 = 20964 <!-- Rimavská Sobota --> | 514632 = 174 <!-- Dolné Zahorany --> | 514942 = 560 <!-- Husiná --> | 515132 = 563 <!-- Lenartovce --> | 515272 = 137 <!-- Padarovce --> | 515302 = 74 <!-- Ploské (okres Revúca) --> | 515442 = 2234 <!-- Rimavská Seč --> | 515582 = 286 <!-- Studená --> | 515612 = 6646 <!-- Tornaľa --> | 515752 = 169 <!-- Vieska nad Blhom --> | 515892 = 1344 <!-- Bušince --> | 515922 = 415 <!-- Čelovce (okres Veľký Krtíš) --> | 516082 = 355 <!-- Kamenné Kosihy --> | 516112 = 236 <!-- Koláre --> | 516252 = 442 <!-- Obeckov --> | 516392 = 178 <!-- Slovenské Kľačany --> | 516422 = 72 <!-- Suché Brezovo --> | 516562 = 143 <!-- Zombor --> | 516732 = 236 <!-- Dolná Ves --> | 516872 = 925 <!-- Janova Lehota --> | 516902 = 165 <!-- Kľak --> | 517062 = 785 <!-- Malá Lehota --> | 517232 = 517 <!-- Rudno nad Hronom --> | 517372 = 124 <!-- Vysoká (okres Banská Štiavnica) --> | 517402 = 79873 <!-- Žilina --> | 517542 = 654 <!-- Fačkov --> | 517682 = 1686 <!-- Konská (okres Žilina) --> | 517712 = 1702 <!-- Krasňany --> | 517992 = 1006 <!-- Súľov-Hradná --> | 518042 = 3912 <!-- Terchová --> | 518212 = 1102 <!-- Bzovík --> | 518352 = 94 <!-- Drienovo --> | 518492 = 472 <!-- Klokoč --> | 518522 = 738 <!-- Haniska (okres Prešov) --> | 518662 = 2446 <!-- Očová --> | 518832 = 96 <!-- Sudince --> | 518972 = 2788 <!-- Zvolenská Slatina --> | 519022 = 354 <!-- Andrejová --> | 519162 = 726 <!-- Fričkovce --> | 519332 = 87 <!-- Kobylnice --> | 519472 = 609 <!-- Lascov --> | 519502 = 73 <!-- Livov --> | 519642 = 270 <!-- Nižná Voľa --> | 519782 = 704 <!-- Smilno --> | 519812 = 301 <!-- Stebník --> | 519952 = 120 <!-- Vyšný Tvarožec --> | 520012 = 231 <!-- Adidovce --> | 520152 = 150 <!-- Dedačov --> | 520292 = 269 <!-- Jankovce --> | 520322 = 511 <!-- Kalná Roztoka --> | 520462 = 434 <!-- Lukačovce --> | 520632 = 27 <!-- Parihuzovce --> | 520772 = 579 <!-- Slovenská Volová --> | 520802 = 17612 <!-- Snina --> | 520942 = 225 <!-- Uličské Krivé --> | 521272 = 878 <!-- Cestice --> | 521302 = 2129 <!-- Čečejovce --> | 521442 = 436 <!-- Hrašovík --> | 521582 = 1062 <!-- Košická Polianka --> | 521612 = 1167 <!-- Kráľovce --> | 521752 = 966 <!-- Nižný Klátov --> | 521892 = 2644 <!-- Poproč (okres Košice-okolie) --> | 521922 = 367 <!-- Rešica --> | 522082 = 212 <!-- Trebejov --> | 522252 = 462 <!-- Žarnov --> | 522392 = 386 <!-- Čečehov --> | 522422 = 294 <!-- Fekišovce --> | 522562 = 850 <!-- Jovsa --> | 522732 = 831 <!-- Ložín --> | 522872 = 4678 <!-- Pavlovce nad Uhom --> | 522902 = 1123 <!-- Petrovce nad Laborcom --> | 523062 = 734 <!-- Slavkovce --> | 523232 = 484 <!-- Veľké Revištia --> | 523372 = 994 <!-- Žbince --> | 523402 = 2613 <!-- Batizovce --> | 523542 = 1804 <!-- Jánovce (okres Poprad) --> | 523682 = 4517 <!-- Ľubica --> | 523712 = 866 <!-- Matiašovce --> | 523852 = 2485 <!-- Spišské Bystré --> | 523992 = 327 <!-- Veľká Franková --> | 524042 = 1005 <!-- Vlková --> | 524182 = 272 <!-- Bajerovce --> | 524212 = 456 <!-- Brestov (okres Prešov) --> | 524352 = 2275 <!-- Drienov --> | 524492 = 530 <!-- Hubošovce --> | 524522 = 1283 <!-- Chminianska Nová Ves --> | 524662 = 947 <!-- Kokošovce --> | 524832 = 1177 <!-- Malý Slivník --> | 525022 = 888 <!-- Podhorany (okres Prešov) --> | 525162 = 207 <!-- Seniakovce --> | 525332 = 563 <!-- Tuhrina --> | 525472 = 439 <!-- Zlatá Baňa --> | 525502 = 285 <!-- Žipov --> | 525642 = 691 <!-- Drnava --> | 525782 = 729 <!-- Jablonov nad Turňou --> | 525812 = 852 <!-- Kameňany --> | 525952 = 154 <!-- Markuška --> | 526002 = 173 <!-- Muránska Huta --> | 526142 = 10778 <!-- Revúca --> | 526282 = 1797 <!-- Slavošovce --> | 526312 = 1468 <!-- Štítnik --> | 526452 = 615 <!-- Dlhé Stráže --> | 526592 = 2599 <!-- Hrabušice --> | 526762 = 2927 <!-- Jakubany --> | 526932 = 33 <!-- Obručné --> | 527092 = 1465 <!-- Vyšné Ružbachy --> | 527122 = 29 <!-- Belejovce --> | 527262 = 510 <!-- Duplín --> | 527432 = 229 <!-- Krajná Poľana --> | 527572 = 131 <!-- Miková --> | 527602 = 221 <!-- Mlynárovce --> | 527742 = 64 <!-- Pstriná --> | 527882 = 244 <!-- Šarišský Štiavnik --> | 527912 = 487 <!-- Tisinec --> | 528072 = 562 <!-- Vyšný Mirošov --> | 528102 = 576 <!-- Bačka --> | 528242 = 552 <!-- Čeľovce --> | 528382 = 424 <!-- Hriadky --> | 528412 = 293 <!-- Kašov --> | 528552 = 1060 <!-- Malý Horeš --> | 528692 = 455 <!-- Ptrukša --> | 528722 = 8509 <!-- Sečovce --> | 528862 = 305 <!-- Medzianky --> | 529052 = 288 <!-- Remeniny --> | 529192 = 964 <!-- Tovarné --> | 529222 = 3055 <!-- Vechec --> | 529362 = 6011 <!-- Bratislava-Vajnory --> | 542652 = 15872 <!-- Bánovce nad Bebravou --> | 542792 = 369 <!-- Čermany --> | 542822 = 1145 <!-- Dežerice --> | 542962 = 973 <!-- Hradište (okres Partizánske) --> | 543152 = 919 <!-- Chrasť nad Hornádom --> | 543292 = 13779 <!-- Levoča --> | 543322 = 1856 <!-- Margecany --> | 543462 = 164 <!-- Poľanovce --> | 543632 = 184 <!-- Stará Voda --> | 543772 = 1377 <!-- Somotor --> | 543802 = 2231 <!-- Streda nad Bodrogom --> | 543942 = 966 <!-- Vojany --> | 544132 = 729 <!-- Čierne nad Topľou --> | 546682 = 1318 <!-- Skalka nad Váhom --> | 547522 = 917 <!-- Bitarová --> | 555932 = 419 <!-- Veľké Vozokany --> | 556092 = 1176 <!-- Nána --> | 556122 = 376 <!-- Rohov --> | 556262 = 830 <!-- Dvorany nad Nitrou --> | 556572 = 1073 <!-- Veľké Orvište --> | 556602 = 574 <!-- Horné Trhovište --> | 556742 = 275 <!-- Pochabany --> | 557412 = 416 <!-- Sedmerovec --> | 557552 = 332 <!-- Klieština --> | 557692 = 500 <!-- Horná Breznica --> | 558192 = 455 <!-- Malý Krtíš --> | 558222 = 161 <!-- Počarová --> | 559652 = 57 <!-- Maškovce --> | 560022 = 1372 <!-- Brzotín --> | 580252 = 405 <!-- Milhosť --> | 581712 = 333 <!-- Šuja --> | 582522 = 286 <!-- Potônske Lúky --> | 598682 = 23822 <!-- Košice-Dargovských hrdinov --> | 599972 = 7236 <!-- Košice-Luník IX --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|2]] </noinclude> qzowzp33zvqfau7lsa8w357xfdxxh69 Šablóna:Obyvateľstvo-SK-3 10 441805 8190989 8020996 2026-04-01T20:35:18Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190989 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 3 = 562536 <!-- Trenčiansky kraj --> | 103 = 78663 <!-- Okres Bratislava III --> | 203 = 42519 <!-- Okres Hlohovec --> | 303 = 24551 <!-- Okres Myjava --> | 403 = 164220 <!-- Okres Nitra --> | 503 = 38608 <!-- Okres Dolný Kubín --> | 603 = 57517 <!-- Okres Brezno --> | 613 = 42955 <!-- Okres Žiar nad Hronom --> | 703 = 76376 <!-- Okres Kežmarok --> | 713 = 79320 <!-- Okres Vranov nad Topľou --> | 803 = 77569 <!-- Okres Košice II --> | 500283 = 1164 <!-- Hostie --> | 500313 = 591 <!-- Hruboňovo --> | 500453 = 2424 <!-- Lehota --> | 500593 = 687 <!-- Neverice --> | 500933 = 8170 <!-- Vráble --> | 501093 = 1188 <!-- Číčov --> | 501123 = 1575 <!-- Dulovce --> | 501263 = 1279 <!-- Modrany --> | 501433 = 22720 <!-- Dunajská Streda --> | 501573 = 5300 <!-- Gabčíkovo --> | 501603 = 1311 <!-- Horný Bar --> | 501743 = 740 <!-- Lúč na Ostrove --> | 501883 = 830 <!-- Pataš --> | 501913 = 1757 <!-- Štvrtok na Ostrove --> | 502073 = 211 <!-- Bielovce --> | 502103 = 295 <!-- Brhlovce --> | 502243 = 510 <!-- Hokovce --> | 502383 = 197 <!-- Jabloňovce --> | 502413 = 2012 <!-- Kalná nad Hronom --> | 502693 = 1736 <!-- Pukanec --> | 502723 = 430 <!-- Sazdice --> | 502863 = 3446 <!-- Tlmače --> | 503053 = 692 <!-- Bardoňovo --> | 503193 = 1227 <!-- Hul --> | 503223 = 717 <!-- Jatov --> | 503363 = 1946 <!-- Maňa --> | 503533 = 1297 <!-- Semerovo --> | 503673 = 1094 <!-- Abrahám --> | 503703 = 1613 <!-- Čierny Brod --> | 503843 = 1548 <!-- Kajal --> | 503983 = 1727 <!-- Reca --> | 504033 = 468 <!-- Šalgočka --> | 504173 = 1072 <!-- Vozokany (okres Galanta) --> | 504203 = 18970 <!-- Senica --> | 504343 = 623 <!-- Dubovce --> | 504483 = 144 <!-- Koválovec --> | 504513 = 3979 <!-- Kúty --> | 504653 = 593 <!-- Podbranč --> | 504793 = 827 <!-- Rudník (okres Myjava) --> | 504823 = 931 <!-- Smolinské --> | 504963 = 851 <!-- Vrádište --> | 505153 = 303 <!-- Miezgovce --> | 505323 = 504 <!-- Pažiť --> | 505463 = 1305 <!-- Skačany --> | 505633 = 46 <!-- Uhrovské Podhradie --> | 505773 = 554 <!-- Závada (okres Topoľčany) --> | 505803 = 1679 <!-- Žabokreky nad Nitrou --> | 505943 = 3024 <!-- Dolná Súča --> | 506133 = 668 <!-- Kostolná-Záriečie --> | 506273 = 781 <!-- Motešice --> | 506303 = 980 <!-- Nová Bošáca --> | 506443 = 1218 <!-- Považany --> | 506583 = 903 <!-- Trenčianske Bohuslavice --> | 506613 = 3925 <!-- Trenčianske Teplice --> | 506893 = 1707 <!-- Dechtice --> | 506923 = 2430 <!-- Dolná Krupá --> | 507253 = 3850 <!-- Leopoldov --> | 507393 = 218 <!-- Konská (okres Liptovský Mikuláš) --> | 507563 = 1430 <!-- Sokolovce --> | 507873 = 1071 <!-- Doľany (okres Pezinok) --> | 507903 = 3080 <!-- Hamuliakovo --> | 508063 = 18742 <!-- Malacky --> | 508233 = 12979 <!-- Stupava --> | 508543 = 524 <!-- Dolná Mičiná --> | 508713 = 510 <!-- Kordíky --> | 508853 = 3445 <!-- Podbrezová --> | 508993 = 175 <!-- Sihla --> | 509043 = 1295 <!-- Šumiac --> | 509183 = 1113 <!-- Dunajov --> | 509213 = 2201 <!-- Klokočov (okres Čadca) --> | 509493 = 3252 <!-- Svrčinovec --> | 509523 = 1705 <!-- Zákopčie --> | 509663 = 1093 <!-- Hladovka --> | 509833 = 634 <!-- Medzibrodie nad Oravou --> | 509973 = 987 <!-- Párnica --> | 510033 = 2121 <!-- Rabčice --> | 510173 = 1325 <!-- Vitanová --> | 510203 = 5738 <!-- Zákamenné --> | 510513 = 311 <!-- Jalovec (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510653 = 566 <!-- Liptovská Sielnica --> | 510793 = 1188 <!-- Ľubeľa --> | 510823 = 1002 <!-- Ludrová --> | 510963 = 1309 <!-- Pribylina --> | 511013 = 698 <!-- Smrečany --> | 511153 = 647 <!-- Vlachy --> | 511293 = 446 <!-- Buzitka --> | 511323 = 1137 <!-- Čakanovce (okres Lučenec) --> | 511463 = 298 <!-- Jelšovec --> | 511773 = 78 <!-- Praha --> | 511803 = 915 <!-- Rapovce --> | 511943 = 324 <!-- Tuhár --> | 512133 = 1495 <!-- Bystrička --> | 512273 = 1621 <!-- Horná Štubňa --> | 512303 = 94 <!-- Ivančiná --> | 512443 = 532 <!-- Malý Čepčín --> | 512583 = 646 <!-- Sklabiňa --> | 512613 = 435 <!-- Slovany --> | 512753 = 574 <!-- Turčiansky Peter --> | 513083 = 589 <!-- Horná Mariková --> | 513253 = 2868 <!-- Košeca --> | 513563 = 1555 <!-- Prečín --> | 513903 = 5049 <!-- Bojnice --> | 514063 = 1751 <!-- Kamenec pod Vtáčnikom --> | 514233 = 1887 <!-- Nitrianske Rudno --> | 514373 = 1663 <!-- Sebedražie --> | 514403 = 184 <!-- Temeš --> | 514543 = 780 <!-- Blhovce --> | 514683 = 140 <!-- Dubno --> | 514713 = 422 <!-- Figa --> | 514853 = 109 <!-- Horné Zahorany --> | 514993 = 318 <!-- Janice --> | 515043 = 2942 <!-- Klenovec --> | 515183 = 204 <!-- Martinová --> | 515353 = 1034 <!-- Radnovce --> | 515493 = 347 <!-- Rumince --> | 515523 = 215 <!-- Skerešovo --> | 515663 = 550 <!-- Tachty --> | 515833 = 107 <!-- Žiar (okres Revúca) --> | 515973 = 593 <!-- Dolné Plachtince --> | 516023 = 216 <!-- Horné Plachtince --> | 516163 = 148 <!-- Ľuboriečka --> | 516333 = 327 <!-- Sečianky --> | 516473 = 447 <!-- Veľká Ves nad Ipľom --> | 516503 = 128 <!-- Veľký Lom --> | 516643 = 9208 <!-- Banská Štiavnica --> | 516813 = 535 <!-- Hrabičov --> | 516953 = 176 <!-- Kozelník --> | 517143 = 328 <!-- Podhorie (okres Banská Štiavnica) --> | 517283 = 849 <!-- Štiavnické Bane --> | 517313 = 1247 <!-- Trnavá Hora --> | 517593 = 879 <!-- Horný Hričov --> | 517623 = 1238 <!-- Hvozdnica --> | 517763 = 748 <!-- Lutiše --> | 517933 = 2843 <!-- Rajecké Teplice --> | 518093 = 2988 <!-- Višňové (okres Žilina) --> | 518123 = 240 <!-- Háj (okres Košice-okolie) --> | 518263 = 13416 <!-- Detva --> | 518433 = 192 <!-- Horné Mladonice --> | 518573 = 249 <!-- Ladzany --> | 518603 = 217 <!-- Lišov --> | 518743 = 82 <!-- Selce (okres Krupina) --> | 518883 = 116 <!-- Trpín --> | 518913 = 1428 <!-- Sverepec --> | 519073 = 103 <!-- Bogliarka --> | 519103 = 206 <!-- Buclovany --> | 519243 = 522 <!-- Hervartov --> | 519383 = 107 <!-- Kožany --> | 519413 = 56 <!-- Kríže --> | 519553 = 669 <!-- Lukov --> | 519693 = 222 <!-- Ortuťová --> | 519723 = 365 <!-- Poliakovce --> | 519863 = 629 <!-- Šiba --> | 520063 = 564 <!-- Brestov (okres Humenné) --> | 520233 = 464 <!-- Hrubov --> | 520373 = 728 <!-- Kochanovce (okres Humenné) --> | 520403 = 517 <!-- Koškovce --> | 520543 = 314 <!-- Nižné Ladičkovce --> | 520683 = 645 <!-- Ptičie --> | 520713 = 133 <!-- Roškovce --> | 520853 = 146 <!-- Sukov --> | 520993 = 254 <!-- Volica --> | 521043 = 546 <!-- Závadka (okres Humenné) --> | 521183 = 1716 <!-- Bidovce --> | 521213 = 1112 <!-- Boliarov --> | 521353 = 867 <!-- Ďurďošík --> | 521493 = 3803 <!-- Jasov --> | 521523 = 4171 <!-- Kecerovce --> | 521663 = 219 <!-- Malá Lodina --> | 521833 = 108 <!-- Opátka --> | 521973 = 2239 <!-- Seňa --> | 522023 = 484 <!-- Slanské Nové Mesto --> | 522163 = 1320 <!-- Vtáčkovce --> | 522333 = 172 <!-- Blatná Polianka --> | 522473 = 318 <!-- Horňa --> | 522503 = 508 <!-- Choňkovce --> | 522643 = 412 <!-- Koromľa --> | 522783 = 1093 <!-- Markovce --> | 522813 = 416 <!-- Nižná Rybnica --> | 522953 = 392 <!-- Porúbka (okres Sobrance) --> | 523003 = 537 <!-- Remetské Hámre --> | 523143 = 95 <!-- Svätuš --> | 523283 = 1349 <!-- Vrbnica --> | 523313 = 246 <!-- Vyšné Nemecké --> | 523593 = 892 <!-- Kravany (okres Poprad) --> | 523623 = 5689 <!-- Lendak --> | 523763 = 1621 <!-- Nová Lesná --> | 523933 = 3306 <!-- Štrba --> | 524093 = 1365 <!-- Vydrník --> | 524123 = 863 <!-- Žakovce --> | 524263 = 783 <!-- Bzenov --> | 524433 = 947 <!-- Gregorovce --> | 524573 = 972 <!-- Jakubovany (okres Sabinov) --> | 524603 = 8536 <!-- Jarovnice --> | 524743 = 2065 <!-- Lemešany --> | 524883 = 1480 <!-- Mirkovce --> | 524913 = 476 <!-- Nemcovce (okres Prešov) --> | 525073 = 788 <!-- Radatice --> | 525103 = 168 <!-- Renčišov --> | 525243 = 670 <!-- Šarišské Sokolovce --> | 525383 = 1607 <!-- Varhaňovce --> | 525413 = 2043 <!-- Víťaz --> | 525553 = 257 <!-- Bohúňovo --> | 525693 = 208 <!-- Gočaltovo --> | 525723 = 382 <!-- Henckovce --> | 525863 = 696 <!-- Krásnohorská Dlhá Lúka --> | 526053 = 529 <!-- Ochtiná --> | 526193 = 206 <!-- Rozložná --> | 526223 = 517 <!-- Silica --> | 526363 = 877 <!-- Arnutovce --> | 526533 = 1888 <!-- Harichovce --> | 526673 = 1445 <!-- Čirč --> | 526703 = 83 <!-- Hajtovka --> | 526843 = 490 <!-- Lesnica --> | 526983 = 233 <!-- Pusté Pole --> | 527033 = 361 <!-- Šambron --> | 527173 = 292 <!-- Brusnica --> | 527203 = 221 <!-- Bžany --> | 527343 = 30 <!-- Jakušovce --> | 527483 = 762 <!-- Kružlová --> | 527513 = 230 <!-- Lomné --> | 527653 = 183 <!-- Nižný Komárnik --> | 527793 = 199 <!-- Kručov --> | 527823 = 235 <!-- Staškovce --> | 527963 = 36 <!-- Vápeník --> | 528013 = 98 <!-- Vojtovce --> | 528153 = 500 <!-- Svätá Mária --> | 528293 = 3343 <!-- Čierna nad Tisou --> | 528323 = 505 <!-- Dobrá --> | 528463 = 949 <!-- Krišovská Liesková --> | 528633 = 685 <!-- Oborín --> | 528773 = 1763 <!-- Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou) --> | 528803 = 596 <!-- Košarovce --> | 528943 = 818 <!-- Ondavské Matiašovce --> | 529133 = 2594 <!-- Sečovská Polianka --> | 529273 = 70 <!-- Závada (okres Humenné) --> | 529443 = 3246 <!-- Bratislava-Jarovce --> | 542733 = 3960 <!-- Bošany --> | 542873 = 527 <!-- Dvorec --> | 543063 = 663 <!-- Koniarovce --> | 543233 = 1527 <!-- Kluknava --> | 543373 = 3937 <!-- Nálepkovo --> | 543403 = 1017 <!-- Odorín --> | 543683 = 148 <!-- Úhorná --> | 543713 = 673 <!-- Vítkovce --> | 543853 = 8285 <!-- Veľké Kapušany --> | 543993 = 378 <!-- Zemplín --> | 544043 = 527 <!-- Zemplínsky Branč --> | 544183 = 288 <!-- Ďurďoš --> | 544213 = 3719 <!-- Hanušovce nad Topľou --> | 545333 = 8123 <!-- Dunajská Lužná --> | 555673 = 1368 <!-- Veľké Dvorníky --> | 555843 = 1024 <!-- Čata --> | 556033 = 200 <!-- Pavlová --> | 556173 = 116 <!-- Livina --> | 556483 = 1800 <!-- Križovany nad Dudváhom --> | 556513 = 1369 <!-- Vlčkovce --> | 556653 = 383 <!-- Radošovce (okres Trnava) --> | 556793 = 260 <!-- Borčany --> | 556823 = 1125 <!-- Medzany --> | 557293 = 1243 <!-- Vlkanová --> | 557323 = 82 <!-- Ďubákovo --> | 557633 = 476 <!-- Bodiná --> | 558133 = 1360 <!-- Lieskovec (okres Zvolen) --> | 558273 = 352 <!-- Bulhary --> | 559873 = 550 <!-- Dvorníky-Včeláre --> | 560073 = 184 <!-- Vyšný Hrabovec --> | 560103 = 3749 <!-- Vysoké Tatry --> | 580473 = 2581 <!-- Biely Kostol --> | 580813 = 591 <!-- Bziny --> | 580953 = 857 <!-- Malé Uherce --> | 581623 = 766 <!-- Babindol --> | 582093 = 576 <!-- Vyšný Medzev --> | 599093 = 3623 <!-- Košice-Barca --> | 599883 = 21356 <!-- Košice-Sídlisko KVP --> | 599913 = 2871 <!-- Košice-Vyšné Opátske --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|3]] </noinclude> qahlnjqsnia1n00j5y38dh75epexmek Šablóna:Obyvateľstvo-SK-4 10 441806 8190990 8020997 2026-04-01T20:35:20Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190990 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 4 = 661995 <!-- Nitriansky kraj --> | 104 = 105236 <!-- Okres Bratislava IV --> | 204 = 61476 <!-- Okres Piešťany --> | 304 = 61105 <!-- Okres Nové Mesto nad Váhom --> | 404 = 133309 <!-- Okres Nové Zámky --> | 504 = 32370 <!-- Okres Kysucké Nové Mesto --> | 604 = 30199 <!-- Okres Detva --> | 704 = 33305 <!-- Okres Levoča --> | 804 = 26964 <!-- Okres Košice III --> | 500194 = 1137 <!-- Dolné Obdokovce --> | 500364 = 862 <!-- Jedľové Kostoľany --> | 500534 = 272 <!-- Malé Zálužie --> | 500674 = 1154 <!-- Podhorany (okres Nitra) --> | 500704 = 2118 <!-- Rišňovce --> | 500844 = 719 <!-- Veľká Dolina --> | 500984 = 534 <!-- Žikava --> | 501034 = 1276 <!-- Bajč --> | 501174 = 1798 <!-- Iža --> | 501204 = 10381 <!-- Kolárovo --> | 501344 = 1189 <!-- Sokolce --> | 501484 = 468 <!-- Blahová --> | 501514 = 640 <!-- Čakany --> | 501654 = 1705 <!-- Jahodná --> | 501824 = 3659 <!-- Okoč --> | 501964 = 622 <!-- Trstená na Ostrove --> | 502014 = 1976 <!-- Vydrany --> | 502154 = 909 <!-- Demandice --> | 502294 = 285 <!-- Horný Pial --> | 502324 = 1458 <!-- Hronovce --> | 502464 = 438 <!-- Kuraľany --> | 502634 = 132 <!-- Pečenice --> | 502804 = 1619 <!-- Šarovce --> | 502944 = 649 <!-- Vyškovce nad Ipľom --> | 503134 = 623 <!-- Dedinka --> | 503274 = 1232 <!-- Kolta --> | 503584 = 9221 <!-- Štúrovo --> | 503614 = 5035 <!-- Tvrdošovce --> | 503754 = 359 <!-- Dolný Chotár --> | 503894 = 2279 <!-- Kráľová pri Senci --> | 503924 = 1576 <!-- Mostová --> | 504084 = 1017 <!-- Topoľnica --> | 504114 = 2000 <!-- Váhovce --> | 504254 = 949 <!-- Brestovec (okres Myjava) --> | 504394 = 355 <!-- Chropov --> | 504424 = 481 <!-- Jablonka --> | 504564 = 682 <!-- Mokrý Háj --> | 504734 = 501 <!-- Radimov --> | 504874 = 1754 <!-- Studienka --> | 504904 = 1566 <!-- Štefanov --> | 505064 = 229 <!-- Lužany --> | 505234 = 1224 <!-- Nitrianska Blatnica --> | 505374 = 1945 <!-- Prašice --> | 505404 = 1486 <!-- Preseľany --> | 505544 = 146 <!-- Šípkov --> | 505684 = 522 <!-- Veľké Hoste --> | 505714 = 2081 <!-- Veľké Ripňany --> | 505854 = 739 <!-- Bobot --> | 505994 = 782 <!-- Hôrka nad Váhom --> | 506044 = 434 <!-- Hrabovka --> | 506184 = 1523 <!-- Lubina --> | 506354 = 1809 <!-- Omšenie --> | 506524 = 8167 <!-- Stará Turá --> | 506834 = 1230 <!-- Borovce --> | 507024 = 1952 <!-- Dvorníky --> | 507164 = 1119 <!-- Kátlovce --> | 507814 = 10296 <!-- Bernolákovo --> | 507954 = 1457 <!-- Jablonové (okres Malacky) --> | 508284 = 1303 <!-- Tureň --> | 508314 = 1645 <!-- Vinosady --> | 508454 = 2163 <!-- Badín --> | 508594 = 808 <!-- Harmanec --> | 508624 = 561 <!-- Horná Lehota (okres Brezno) --> | 508764 = 1369 <!-- Medzibrod --> | 508934 = 1248 <!-- Predajná --> | 509094 = 393 <!-- Vaľkovňa --> | 509124 = 2082 <!-- Závadka nad Hronom --> | 509264 = 2324 <!-- Kysucký Lieskovec --> | 509434 = 419 <!-- Rudinka --> | 509604 = 1435 <!-- Brezovica (okres Tvrdošín) --> | 509744 = 424 <!-- Kraľovany --> | 509884 = 3822 <!-- Novoť --> | 509914 = 4040 <!-- Oravská Polhora --> | 510084 = 706 <!-- Štefanov nad Oravou --> | 510114 = 8579 <!-- Tvrdošín --> | 510254 = 1618 <!-- Žaškov --> | 510424 = 513 <!-- Gôtovany --> | 510564 = 598 <!-- Kráľova Lehota --> | 510734 = 1109 <!-- Liptovský Ján --> | 510874 = 155 <!-- Nižná Boca --> | 510904 = 1294 <!-- Partizánska Ľupča --> | 511064 = 869 <!-- Švošov --> | 511234 = 633 <!-- Belina --> | 511374 = 256 <!-- Kotmanová --> | 511404 = 921 <!-- Fiľakovské Kováče --> | 511544 = 227 <!-- Lipovany --> | 511684 = 270 <!-- Ozdín --> | 511714 = 196 <!-- Pinciná --> | 511854 = 607 <!-- Šávoľ --> | 511994 = 959 <!-- Veľká nad Ipľom --> | 512044 = 199 <!-- Abramová --> | 512214 = 1063 <!-- Dražkovce --> | 512354 = 1836 <!-- Kláštor pod Znievom --> | 512494 = 89 <!-- Ondrašová --> | 512524 = 1096 <!-- Príbovce --> | 512664 = 642 <!-- Trebostovo --> | 512834 = 1178 <!-- Žabokreky --> | 513024 = 889 <!-- Dulov --> | 513334 = 887 <!-- Lúky --> | 513474 = 1716 <!-- Plevník-Drienové --> | 513784 = 251 <!-- Vrchteplá --> | 513814 = 683 <!-- Záriečie --> | 513954 = 1752 <!-- Diviacka Nová Ves --> | 514004 = 1097 <!-- Horná Ves (okres Prievidza) --> | 514144 = 1172 <!-- Liešťany --> | 514284 = 1528 <!-- Opatovce nad Nitrou --> | 514314 = 532 <!-- Poluvsie --> | 514454 = 1718 <!-- Zemianske Kostoľany --> | 514594 = 373 <!-- Cakov --> | 514624 = 685 <!-- Číž --> | 514764 = 410 <!-- Gemerské Dechtáre --> | 514934 = 111 <!-- Hubovo --> | 515094 = 20 <!-- Krokava --> | 515124 = 250 <!-- Lehota nad Rimavicou --> | 515264 = 1564 <!-- Ožďany --> | 515574 = 76 <!-- Leváre --> | 515604 = 706 <!-- Sútor --> | 515744 = 1140 <!-- Veľký Blh --> | 515884 = 104 <!-- Brusník --> | 515914 = 520 <!-- Čeláre --> | 516074 = 539 <!-- Ipeľské Predmostie --> | 516104 = 259 <!-- Kleňany --> | 516244 = 468 <!-- Nová Ves --> | 516384 = 508 <!-- Slovenské Ďarmoty --> | 516414 = 264 <!-- Sucháň --> | 516554 = 389 <!-- Závada (okres Veľký Krtíš) --> | 516724 = 347 <!-- Dolná Trnávka --> | 517194 = 553 <!-- Prochot --> | 517364 = 1112 <!-- Vyhne --> | 517674 = 1775 <!-- Kolárovice --> | 517704 = 698 <!-- Kotrčiná Lúčka --> | 517984 = 2553 <!-- Strečno --> | 518034 = 4359 <!-- Teplička nad Váhom --> | 518174 = 159 <!-- Bacúrov --> | 518204 = 1372 <!-- Budča --> | 518344 = 114 <!-- Drážovce --> | 518484 = 175 <!-- Jalšovík --> | 518514 = 154 <!-- Kozí Vrbovok --> | 518654 = 44 <!-- Michalková --> | 518794 = 534 <!-- Slatinské Lazy --> | 518824 = 1195 <!-- Stožok --> | 518964 = 407 <!-- Vaniškovce --> | 519014 = 324 <!-- Abrahámovce (okres Bardejov) --> | 519154 = 342 <!-- Frička --> | 519294 = 492 <!-- Janovce --> | 519324 = 1071 <!-- Kľušov --> | 519464 = 739 <!-- Kurov --> | 519634 = 223 <!-- Nižná Polianka --> | 519774 = 557 <!-- Rokytov --> | 519804 = 194 <!-- Stebnícka Huta --> | 519944 = 150 <!-- Vyšný Kručov --> | 520004 = 29179 <!-- Humenné --> | 520284 = 61 <!-- Jalová --> | 520314 = 238 <!-- Kalinov --> | 520454 = 812 <!-- Ľubiša --> | 520594 = 137 <!-- Osadné --> | 520624 = 869 <!-- Papín --> | 520764 = 104 <!-- Ruský Potok --> | 520934 = 802 <!-- Ulič --> | 521264 = 1154 <!-- Buzica --> | 521574 = 1005 <!-- Košická Belá --> | 521604 = 312 <!-- Košický Klečenov --> | 521744 = 288 <!-- Nižný Čaj --> | 521884 = 1048 <!-- Ploské (okres Košice-okolie) --> | 521914 = 1084 <!-- Rankovce --> | 522074 = 728 <!-- Štós --> | 522104 = 1512 <!-- Trstené pri Hornáde --> | 522244 = 439 <!-- Zlatá Idka --> | 522384 = 380 <!-- Bunkovce --> | 522414 = 665 <!-- Falkušovce --> | 522554 = 416 <!-- Jenkovce --> | 522694 = 1237 <!-- Lastomír --> | 522724 = 412 <!-- Lesné --> | 522864 = 867 <!-- Palín --> | 523054 = 720 <!-- Senné (okres Michalovce) --> | 523194 = 646 <!-- Trnava pri Laborci --> | 523224 = 1141 <!-- Úbrež --> | 523364 = 1043 <!-- Zemplínska Široká --> | 523534 = 1589 <!-- Ihľany --> | 523674 = 138 <!-- Majere --> | 523844 = 2303 <!-- Spišská Teplica --> | 523984 = 835 <!-- Tvarožná --> | 524034 = 1802 <!-- Vikartovce --> | 524174 = 414 <!-- Bajerov --> | 524204 = 390 <!-- Bodovce --> | 524344 = 763 <!-- Drienica --> | 524514 = 485 <!-- Chmeľovec --> | 524654 = 1176 <!-- Kojatice --> | 524794 = 545 <!-- Ľubovec --> | 524824 = 470 <!-- Ľutina --> | 524964 = 62 <!-- Ondrašovce --> | 525014 = 2042 <!-- Petrovany --> | 525154 = 925 <!-- Sedlice --> | 525294 = 1335 <!-- Terňa --> | 525324 = 369 <!-- Trnkov --> | 525634 = 5158 <!-- Dobšiná --> | 525774 = 415 <!-- Chyžné --> | 525944 = 432 <!-- Magnezitovce --> | 526134 = 722 <!-- Rejdová --> | 526274 = 140 <!-- Slavoška --> | 526304 = 346 <!-- Šivetice --> | 526444 = 571 <!-- Danišovce --> | 526584 = 404 <!-- Hnilec --> | 526614 = 255 <!-- Vyšný Slavkov --> | 526754 = 1002 <!-- Chmeľnica --> | 526894 = 55 <!-- Matysová --> | 526924 = 3009 <!-- Nová Ľubovňa --> | 527084 = 251 <!-- Vislanka --> | 527114 = 201 <!-- Baňa --> | 527254 = 193 <!-- Dubová (okres Svidník) --> | 527394 = 67 <!-- Korejovce --> | 527424 = 501 <!-- Krajná Bystrá --> | 527564 = 435 <!-- Mestisko --> | 527734 = 11 <!-- Príkra --> | 527874 = 19 <!-- Šarbov --> | 527904 = 95 <!-- Štefurov --> | 528064 = 67 <!-- Vyšný Komárnik --> | 528234 = 1123 <!-- Cejkov --> | 528374 = 1208 <!-- Hrčeľ --> | 528404 = 977 <!-- Kapušianske Kľačany --> | 528544 = 1084 <!-- Malé Trakany --> | 528684 = 975 <!-- Pribeník --> | 528714 = 613 <!-- Ruská --> | 528854 = 288 <!-- Matiaška --> | 528994 = 110 <!-- Piskorovce --> | 529044 = 151 <!-- Rafajovce --> | 529184 = 89 <!-- Štefanovce (okres Vranov nad Topľou) --> | 529214 = 55 <!-- Vavrinec --> | 529354 = 26686 <!-- Bratislava-Rača --> | 529494 = 4504 <!-- Bratislava-Rusovce --> | 542954 = 651 <!-- Horné Štitáre --> | 543004 = 2635 <!-- Chynorany --> | 543144 = 278 <!-- Hrišovce --> | 543284 = 2353 <!-- Letanovce --> | 543314 = 115 <!-- Lúčka (okres Levoča) --> | 543454 = 46 <!-- Pavľany --> | 543594 = 3260 <!-- Spišské Vlachy --> | 543624 = 2600 <!-- Spišský Štvrtok --> | 543764 = 247 <!-- Soľnička --> | 543934 = 249 <!-- Višňov --> | 544094 = 2755 <!-- Bystré --> | 544124 = 1395 <!-- Čičava --> | 555754 = 2223 <!-- Matúškovo --> | 555924 = 367 <!-- Malé Vozokany --> | 556114 = 1745 <!-- Sekule --> | 556424 = 91 <!-- Haluzice --> | 556564 = 565 <!-- Slovenská Nová Ves --> | 557404 = 553 <!-- Kameničany --> | 557714 = 586 <!-- Jalovec (okres Prievidza) --> | 557854 = 347 <!-- Rakytník --> | 557994 = 429 <!-- Kľače --> | 558214 = 173 <!-- Veľké Straciny --> | 558354 = 334 <!-- Bašovce --> | 559644 = 136 <!-- Gruzovce --> | 559784 = 3707 <!-- Turňa nad Bodvou --> | 560154 = 8783 <!-- Smižany --> | 580244 = 1125 <!-- Malachov --> | 580384 = 544 <!-- Mokrá Lúka --> | 580554 = 1092 <!-- Čenkovce --> | 580864 = 156 <!-- Podskalie --> | 581674 = 1343 <!-- Hencovce --> | 581704 = 770 <!-- Kuzmice (okres Topoľčany) --> | 581984 = 946 <!-- Hlboké nad Váhom --> | 582514 = 1183 <!-- Kostoľany nad Hornádom --> | 598194 = 1290 <!-- Košice-Lorinčík --> | 598224 = 35899 <!-- Košice-Západ --> | 599794 = 6396 <!-- Košice-Krásna --> | 599824 = 20442 <!-- Košice-Juh --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|4]] </noinclude> 12yevv2s5liajvcod31d9n5n7n7ww7i Šablóna:Obyvateľstvo-SK-5 10 441807 8190991 8020998 2026-04-01T20:35:22Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190991 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 5 = 684190 <!-- Žilinský kraj --> | 105 = 121698 <!-- Okres Bratislava V --> | 205 = 58584 <!-- Okres Senica --> | 305 = 42755 <!-- Okres Partizánske --> | 405 = 49514 <!-- Okres Šaľa --> | 505 = 70995 <!-- Okres Liptovský Mikuláš --> | 605 = 21129 <!-- Okres Krupina --> | 705 = 10518 <!-- Okres Medzilaborce --> | 805 = 55510 <!-- Okres Košice IV --> | 500135 = 1117 <!-- Čeľadice --> | 500305 = 712 <!-- Hosťovce (okres Zlaté Moravce) --> | 500585 = 676 <!-- Nemčiňany --> | 500755 = 845 <!-- Slepčany --> | 500895 = 1598 <!-- Veľký Cetín --> | 500925 = 987 <!-- Volkovce --> | 501085 = 1100 <!-- Čalovec --> | 501115 = 2693 <!-- Svätý Peter --> | 501255 = 1135 <!-- Moča --> | 501395 = 3296 <!-- Bátorove Kosihy --> | 501425 = 2375 <!-- Zlatná na Ostrove --> | 501735 = 3413 <!-- Lehnice --> | 501875 = 503 <!-- Sap --> | 501905 = 13622 <!-- Šamorín --> | 502065 = 620 <!-- Beša (okres Levice) --> | 502375 = 843 <!-- Ipeľský Sokolec --> | 502715 = 649 <!-- Santovka --> | 502995 = 1234 <!-- Žemberovce --> | 503045 = 3515 <!-- Bánov --> | 503185 = 2036 <!-- Gbelce --> | 503215 = 1106 <!-- Jasová --> | 503355 = 363 <!-- Malé Kosihy --> | 503495 = 736 <!-- Radava --> | 503525 = 994 <!-- Salka --> | 503665 = 15402 <!-- Galanta --> | 503835 = 3998 <!-- Jelka --> | 503975 = 1819 <!-- Pusté Úľany --> | 504025 = 19534 <!-- Šaľa --> | 504165 = 3097 <!-- Vlčany --> | 504335 = 1383 <!-- Dojč --> | 504475 = 678 <!-- Koválov --> | 504645 = 599 <!-- Plavecký Peter --> | 504815 = 15358 <!-- Skalica --> | 505285 = 822 <!-- Oponice --> | 505315 = 20096 <!-- Partizánske --> | 505455 = 1490 <!-- Rybany --> | 505595 = 34 <!-- Trebichava --> | 505625 = 1505 <!-- Uhrovec --> | 505765 = 120 <!-- Vysočany --> | 505935 = 788 <!-- Dolná Poruba --> | 506095 = 1080 <!-- Ivanovce --> | 506125 = 1873 <!-- Kočovce --> | 506265 = 2520 <!-- Moravské Lieskové --> | 506435 = 732 <!-- Potvorice --> | 506605 = 867 <!-- Trenčianske Mitice --> | 506745 = 63184 <!-- Trnava --> | 506885 = 1720 <!-- Červeník --> | 506915 = 783 <!-- Dobrá Voda --> | 507075 = 907 <!-- Horné Otrokovce --> | 507385 = 1217 <!-- Ostrov (okres Piešťany) --> | 507415 = 940 <!-- Pastuchov --> | 507555 = 3242 <!-- Smolenice --> | 507725 = 1234 <!-- Veselé --> | 507865 = 1177 <!-- Čataj --> | 508055 = 3165 <!-- Lozorno --> | 508195 = 2598 <!-- Plavecký Štvrtok --> | 508225 = 6290 <!-- Slovenský Grob --> | 508365 = 1868 <!-- Záhorská Ves --> | 508535 = 685 <!-- Dolná Lehota --> | 508675 = 2105 <!-- Brusno --> | 508705 = 1166 <!-- Jasenie --> | 508845 = 335 <!-- Osrblie --> | 508985 = 2089 <!-- Selce (okres Banská Bystrica) --> | 509035 = 237 <!-- Špania Dolina --> | 509175 = 594 <!-- Dolný Vadičov --> | 509205 = 1729 <!-- Horný Vadičov --> | 509345 = 5780 <!-- Oščadnica --> | 509485 = 2754 <!-- Staškov --> | 509515 = 2426 <!-- Vysoká nad Kysucou --> | 509655 = 1357 <!-- Habovka --> | 509795 = 3133 <!-- Liesek --> | 509825 = 823 <!-- Malatiná --> | 509965 = 170 <!-- Osádka --> | 510025 = 5471 <!-- Rabča --> | 510165 = 1670 <!-- Veličná --> | 510335 = 121 <!-- Bobrovník --> | 510505 = 375 <!-- Jakubovany (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510785 = 1986 <!-- Lisková --> | 510815 = 1580 <!-- Lúčky (okres Ružomberok) --> | 510955 = 104 <!-- Potok (okres Ružomberok) --> | 511005 = 3817 <!-- Liptovské Sliače --> | 511145 = 358 <!-- Veterná Poruba --> | 511315 = 1962 <!-- Cinobaňa --> | 511595 = 1387 <!-- Málinec --> | 511625 = 758 <!-- Mučín --> | 511765 = 5080 <!-- Poltár --> | 512095 = 235 <!-- Bodorová --> | 512125 = 193 <!-- Budiš --> | 512265 = 455 <!-- Háj (okres Turčianske Teplice) --> | 512435 = 896 <!-- Lipovec (okres Martin) --> | 512575 = 218 <!-- Rudno --> | 512605 = 673 <!-- Sklené --> | 512885 = 1618 <!-- Bolešov --> | 512915 = 1147 <!-- Brvnište --> | 513245 = 267 <!-- Kostolec --> | 513385 = 1048 <!-- Mikušovce (okres Ilava) --> | 513725 = 884 <!-- Tuchyňa --> | 513865 = 556 <!-- Zliechov --> | 514225 = 3052 <!-- Nitrianske Pravno --> | 514365 = 745 <!-- Rudnianska Lehota --> | 514535 = 177 <!-- Belín --> | 514675 = 567 <!-- Držkovce --> | 514845 = 156 <!-- Hodejovec --> | 514985 = 242 <!-- Ivanice --> | 515035 = 312 <!-- Kesovce --> | 515175 = 195 <!-- Lukovištia --> | 515205 = 294 <!-- Neporadza (okres Rimavská Sobota) --> | 515345 = 21 <!-- Potok (okres Rimavská Sobota) --> | 515485 = 103 <!-- Rovné (okres Rimavská Sobota) --> | 515515 = 120 <!-- Selce (okres Poltár) --> | 515655 = 377 <!-- Štrkovec --> | 515795 = 355 <!-- Valice --> | 515965 = 1003 <!-- Dolná Strehová --> | 516015 = 145 <!-- Horná Strehová --> | 516155 = 483 <!-- Lesenice --> | 516295 = 748 <!-- Pôtor --> | 516465 = 563 <!-- Veľká Čalomija --> | 516805 = 717 <!-- Horné Hámre --> | 516945 = 439 <!-- Kosorín --> | 517135 = 605 <!-- Pitelová --> | 517305 = 1011 <!-- Tekovské Nemce --> | 517755 = 1727 <!-- Lietavská Svinná-Babkov --> | 517895 = 1360 <!-- Predmier --> | 517925 = 1171 <!-- Rajecká Lesná --> | 518085 = 3550 <!-- Veľké Rovné --> | 518115 = 218 <!-- Slančík --> | 518255 = 446 <!-- Čekovce --> | 518425 = 854 <!-- Hontianske Tesáre --> | 518565 = 86 <!-- Lackov --> | 518735 = 1169 <!-- Sebechleby --> | 518875 = 441 <!-- Tŕnie --> | 518905 = 175 <!-- Uňatín --> | 519065 = 789 <!-- Beloveža --> | 519235 = 1000 <!-- Hertník --> | 519375 = 656 <!-- Koprivnica --> | 519405 = 201 <!-- Krivé --> | 519545 = 370 <!-- Lukavica (okres Bardejov) --> | 519685 = 11 <!-- Ondavka --> | 519715 = 1010 <!-- Petrová --> | 519855 = 154 <!-- Šašová --> | 519995 = 317 <!-- Želmanovce --> | 520055 = 1290 <!-- Brekov --> | 520195 = 496 <!-- Hankovce (okres Humenné) --> | 520225 = 497 <!-- Hrabovec nad Laborcom --> | 520365 = 492 <!-- Klenová --> | 520535 = 135 <!-- Nižná Jablonka --> | 520675 = 36 <!-- Príslop --> | 520705 = 95 <!-- Repejov --> | 520845 = 117 <!-- Strihovce --> | 520985 = 326 <!-- Víťazovce --> | 521035 = 468 <!-- Vyšný Hrušov --> | 521175 = 901 <!-- Beniakovce --> | 521205 = 1182 <!-- Bohdanovce --> | 521345 = 2902 <!-- Družstevná pri Hornáde --> | 521485 = 594 <!-- Janík --> | 521655 = 2053 <!-- Malá Ida --> | 521795 = 559 <!-- Nová Polhora --> | 521825 = 686 <!-- Olšovany --> | 521965 = 1924 <!-- Sady nad Torysou --> | 522015 = 265 <!-- Slanská Huta --> | 522155 = 326 <!-- Veľká Lodina --> | 522295 = 692 <!-- Bánovce nad Ondavou --> | 522325 = 995 <!-- Bežovce --> | 522465 = 245 <!-- Hnojné --> | 522635 = 531 <!-- Zemplínske Kopčany --> | 522805 = 1816 <!-- Nacina Ves --> | 522945 = 590 <!-- Poruba pod Vihorlatom --> | 523135 = 428 <!-- Suché --> | 523275 = 273 <!-- Voľa --> | 523305 = 396 <!-- Vyšná Rybnica --> | 523445 = 869 <!-- Gerlachov (okres Poprad) --> | 523585 = 14984 <!-- Kežmarok --> | 523615 = 269 <!-- Lechnica --> | 523925 = 7642 <!-- Svit --> | 524085 = 1469 <!-- Výborná --> | 524115 = 84 <!-- Zálesie (okres Kežmarok) --> | 524255 = 211 <!-- Brežany --> | 524395 = 2687 <!-- Fintice --> | 524425 = 110 <!-- Geraltov --> | 524565 = 400 <!-- Jakubova Voľa --> | 524735 = 161 <!-- Lažany --> | 524875 = 669 <!-- Milpoš --> | 524905 = 196 <!-- Mošurov --> | 525065 = 567 <!-- Pušovce --> | 525235 = 2675 <!-- Šarišské Michaľany --> | 525375 = 675 <!-- Uzovský Šalgov --> | 525405 = 7035 <!-- Veľký Šariš --> | 525545 = 907 <!-- Betliar --> | 525685 = 285 <!-- Gemerský Sad --> | 525715 = 81 <!-- Hanková --> | 525855 = 57 <!-- Kováčová (okres Rožňava) --> | 525995 = 943 <!-- Muránska Dlhá Lúka --> | 526045 = 1227 <!-- Nižná Slaná --> | 526185 = 717 <!-- Roštár --> | 526215 = 693 <!-- Rudná --> | 526355 = 34023 <!-- Spišská Nová Ves --> | 526495 = 339 <!-- Dúbrava (okres Levoča) --> | 526525 = 54 <!-- Harakovce --> | 526665 = 15534 <!-- Stará Ľubovňa --> | 526835 = 83 <!-- Legnava --> | 526975 = 3024 <!-- Podolínec --> | 527025 = 283 <!-- Sulín --> | 527165 = 130 <!-- Breznička (okres Stropkov) --> | 527335 = 646 <!-- Chotča --> | 527475 = 229 <!-- Krušinec --> | 527505 = 1065 <!-- Ladomirová --> | 527645 = 75 <!-- Nižná Pisaná --> | 527785 = 458 <!-- Roztoky --> | 527815 = 32 <!-- Soľník --> | 527955 = 207 <!-- Valkovce --> | 528005 = 63 <!-- Vladiča --> | 528145 = 1354 <!-- Biel --> | 528285 = 427 <!-- Čierna --> | 528315 = 629 <!-- Dargov --> | 528455 = 375 <!-- Kravany (okres Trebišov) --> | 528595 = 47896 <!-- Bratislava-Staré Mesto --> | 528625 = 688 <!-- Nový Ruskov --> | 528765 = 279 <!-- Juskova Voľa --> | 528935 = 364 <!-- Nová Kelča --> | 529095 = 205 <!-- Ruská Poruba --> | 529125 = 2659 <!-- Sačurov --> | 529265 = 3420 <!-- Zámutov --> | 529435 = 1830 <!-- Bratislava-Čunovo --> | 542695 = 242 <!-- Biskupová --> | 543055 = 897 <!-- Kolačno --> | 543195 = 1217 <!-- Jamník (okres Spišská Nová Ves) --> | 543225 = 674 <!-- Klčov --> | 543365 = 1842 <!-- Mníšek nad Hnilcom --> | 543535 = 1806 <!-- Slovinky --> | 543675 = 318 <!-- Torysky --> | 543705 = 868 <!-- Veľký Folkmar --> | 543845 = 811 <!-- Veľaty --> | 543985 = 376 <!-- Zbehňov --> | 544035 = 643 <!-- Zemplínske Jastrabie --> | 544175 = 1342 <!-- Dlhé Klčovo --> | 544205 = 51 <!-- Girovce --> | 545635 = 839 <!-- Horné Lefantovce --> | 555495 = 955 <!-- Kaplna --> | 555665 = 1193 <!-- Malé Dvorníky --> | 556025 = 304 <!-- Vlkas --> | 556165 = 941 <!-- Chrabrany --> | 556475 = 1182 <!-- Zamarovce --> | 556645 = 319 <!-- Tepličky --> | 556785 = 394 <!-- Malé Chyndice --> | 557285 = 1129 <!-- Nemce --> | 557315 = 1137 <!-- Biskupice --> | 557595 = 159 <!-- Sádočné --> | 557625 = 213 <!-- Vršatské Podhradie --> | 557765 = 219 <!-- Riečka (okres Rimavská Sobota) --> | 557935 = 1869 <!-- Lietavská Lúčka --> | 559865 = 1359 <!-- Sokoľany --> | 560065 = 440 <!-- Kružná --> | 581135 = 369 <!-- Malé Kozmálovce --> | 581305 = 930 <!-- Nemčice --> | 581585 = 882 <!-- Veľká Lúka --> | 581895 = 271 <!-- Hrkovce --> | 582425 = 713 <!-- Dolné Lefantovce --> | 599875 = 19596 <!-- Košice-Sídlisko Ťahanovce --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|5]] </noinclude> kh9dkvn9gj4o94nf7lyq2m9l6xuh85z Šablóna:Obyvateľstvo-SK-6 10 441808 8190992 8020999 2026-04-01T20:35:24Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190992 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 6 = 607581 <!-- Banskobystrický kraj --> | 106 = 80324 <!-- Okres Malacky --> | 206 = 46440 <!-- Okres Skalica --> | 306 = 60099 <!-- Okres Považská Bystrica --> | 406 = 68831 <!-- Okres Topoľčany --> | 506 = 92401 <!-- Okres Martin --> | 606 = 68259 <!-- Okres Lučenec --> | 706 = 101671 <!-- Okres Poprad --> | 806 = 134540 <!-- Okres Košice-okolie --> | 500046 = 1253 <!-- Báb --> | 500356 = 2148 <!-- Jarok --> | 500666 = 431 <!-- Paňa --> | 500836 = 836 <!-- Velčice --> | 500976 = 192 <!-- Zlatno (okres Zlaté Moravce) --> | 501026 = 31560 <!-- Komárno --> | 501166 = 1975 <!-- Imeľ --> | 501336 = 702 <!-- Radvaň nad Dunajom --> | 501506 = 359 <!-- Boheľov --> | 501786 = 1135 <!-- Michal na Ostrove --> | 501816 = 1353 <!-- Ohrady --> | 501956 = 583 <!-- Trnávka (okres Dunajská Streda) --> | 502006 = 2958 <!-- Vrakúň --> | 502286 = 556 <!-- Horné Turovce --> | 502456 = 564 <!-- Kukučínov --> | 502596 = 948 <!-- Nový Tekov --> | 502626 = 482 <!-- Pastovce --> | 502766 = 1596 <!-- Starý Tekov --> | 502936 = 1299 <!-- Veľký Ďur --> | 503096 = 585 <!-- Branovo --> | 503126 = 1085 <!-- Černík --> | 503266 = 785 <!-- Kmeťovo --> | 503436 = 647 <!-- Nová Vieska --> | 503576 = 375 <!-- Šarkan --> | 503606 = 1049 <!-- Trávnica --> | 503746 = 2016 <!-- Dolné Saliby --> | 503886 = 1877 <!-- Kráľová nad Váhom --> | 504076 = 1824 <!-- Tomášikovo --> | 504106 = 3814 <!-- Trstice --> | 504386 = 674 <!-- Hradište pod Vrátnom --> | 504416 = 2215 <!-- Jablonica --> | 504556 = 1875 <!-- Malé Leváre --> | 504696 = 345 <!-- Priepasné --> | 504726 = 932 <!-- Prievaly --> | 504866 = 761 <!-- Stará Myjava --> | 505056 = 177 <!-- Ľutov --> | 505196 = 614 <!-- Nedanovce --> | 505226 = 320 <!-- Nemečky --> | 505536 = 453 <!-- Šalgovce --> | 505676 = 754 <!-- Veľké Dvorany --> | 505706 = 583 <!-- Veľké Kršteňany --> | 505846 = 1475 <!-- Beckov --> | 506036 = 2648 <!-- Horné Srnie --> | 506206 = 750 <!-- Lúka --> | 506346 = 490 <!-- Očkov --> | 506516 = 177 <!-- Stará Lehota --> | 506656 = 711 <!-- Veľké Bierovce --> | 506796 = 1537 <!-- Bohdanovce nad Trnavou --> | 506826 = 452 <!-- Borová --> | 506966 = 572 <!-- Dolné Trhovište --> | 507156 = 2458 <!-- Jaslovské Bohunice --> | 507296 = 2176 <!-- Majcichov --> | 507326 = 447 <!-- Merašice --> | 507466 = 817 <!-- Prašník --> | 507636 = 2242 <!-- Šúrovce --> | 507776 = 2559 <!-- Zeleneč --> | 507806 = 1816 <!-- Báhoň --> | 507946 = 1060 <!-- Jablonec --> | 508136 = 3679 <!-- Nová Dedinka --> | 508276 = 2851 <!-- Tomášov --> | 508306 = 2816 <!-- Viničné --> | 508446 = 876 <!-- Bacúch --> | 508586 = 412 <!-- Dúbravica --> | 508616 = 496 <!-- Hiadeľ --> | 508756 = 666 <!-- Lučatín --> | 508896 = 122 <!-- Pohronský Bukovec --> | 508926 = 146 <!-- Povrazník --> | 509086 = 3267 <!-- Valaská --> | 509256 = 14213 <!-- Kysucké Nové Mesto --> | 509396 = 777 <!-- Radôstka --> | 509426 = 1786 <!-- Rudina --> | 509566 = 1001 <!-- Beňadovo --> | 509876 = 3929 <!-- Nižná (okres Tvrdošín) --> | 509906 = 3461 <!-- Oravská Lesná --> | 510076 = 1495 <!-- Suchá Hora --> | 510106 = 6900 <!-- Trstená --> | 510246 = 2562 <!-- Zubrohlava --> | 510386 = 379 <!-- Demänovská Dolina --> | 510416 = 325 <!-- Galovany --> | 510696 = 389 <!-- Liptovské Kľačany --> | 510726 = 6979 <!-- Liptovský Hrádok --> | 510866 = 472 <!-- Martinček --> | 511056 = 923 <!-- Štiavnička --> | 511196 = 1285 <!-- Závažná Poruba --> | 511226 = 208 <!-- Ábelová --> | 511366 = 595 <!-- Dobroč --> | 511536 = 79 <!-- Lentvora --> | 511676 = 187 <!-- Nové Hony --> | 511706 = 253 <!-- Píla (okres Lučenec) --> | 511846 = 658 <!-- Stará Halič --> | 512036 = 50153 <!-- Martin --> | 512206 = 365 <!-- Dolný Kalník --> | 512346 = 112 <!-- Karlová --> | 512486 = 248 <!-- Nolčovo --> | 512656 = 498 <!-- Šútovo --> | 512796 = 440 <!-- Vrícko --> | 512966 = 1406 <!-- Dolná Mariková --> | 513016 = 21356 <!-- Dubnica nad Váhom --> | 513156 = 5455 <!-- Ilava --> | 513296 = 2458 <!-- Ladce --> | 513326 = 3887 <!-- Lednické Rovne --> | 513466 = 2373 <!-- Papradno --> | 513776 = 951 <!-- Visolaje --> | 513806 = 441 <!-- Veľká Tŕňa --> | 513946 = 1757 <!-- Čereňany --> | 514136 = 3648 <!-- Lehota pod Vtáčnikom --> | 514306 = 285 <!-- Podhradie (okres Prievidza) --> | 514586 = 62 <!-- Budikovany --> | 514616 = 117 <!-- Čierny Potok --> | 514756 = 985 <!-- Gemerská Ves --> | 514896 = 54 <!-- Hrlica --> | 514926 = 154 <!-- Hrušovo --> | 515086 = 108 <!-- Kraskovo --> | 515116 = 63 <!-- Kyjatice --> | 515256 = 319 <!-- Otročok --> | 515396 = 38 <!-- Ratkovská Suchá --> | 515426 = 483 <!-- Rimavská Baňa --> | 515566 = 370 <!-- Stránska --> | 515736 = 834 <!-- Veľké Teriakovce --> | 515876 = 321 <!-- Bátorová --> | 515906 = 1005 <!-- Čebovce --> | 516066 = 118 <!-- Chrťany --> | 516236 = 1253 <!-- Nenince --> | 516376 = 911 <!-- Sklabiná --> | 516406 = 591 <!-- Stredné Plachtince --> | 516546 = 624 <!-- Záhorce --> | 516716 = 181 <!-- Dekýš --> | 516856 = 354 <!-- Ilija --> | 516996 = 190 <!-- Kunešov --> | 517046 = 189 <!-- Lúčky (okres Žiar nad Hronom) --> | 517186 = 676 <!-- Prestavlky --> | 517216 = 271 <!-- Repište --> | 517356 = 650 <!-- Voznica --> | 517496 = 1021 <!-- Divinka --> | 517526 = 1704 <!-- Dolný Hričov --> | 517976 = 691 <!-- Stráža --> | 518166 = 548 <!-- Babiná --> | 518336 = 211 <!-- Domaníky --> | 518476 = 249 <!-- Hronská Breznica --> | 518506 = 1693 <!-- Kováčová (okres Zvolen) --> | 518646 = 214 <!-- Medovarce --> | 518816 = 302 <!-- Stará Huta --> | 518956 = 78 <!-- Zemiansky Vrbovok --> | 519006 = 29495 <!-- Bardejov --> | 519286 = 366 <!-- Chmeľová --> | 519316 = 498 <!-- Kalnište --> | 519456 = 1136 <!-- Kurima --> | 519596 = 115 <!-- Mičakovce --> | 519626 = 254 <!-- Nemcovce (okres Bardejov) --> | 519766 = 1016 <!-- Richvald --> | 519936 = 2830 <!-- Raslavice --> | 520136 = 151 <!-- Čukalovce --> | 520276 = 369 <!-- Jabloň --> | 520446 = 412 <!-- Lieskovec (okres Humenné) --> | 520586 = 24 <!-- Oľšinkov --> | 520616 = 174 <!-- Palota --> | 520896 = 808 <!-- Topoľovka --> | 520926 = 1219 <!-- Udavské --> | 521086 = 839 <!-- Zbudské Dlhé --> | 521116 = 342 <!-- Zubné --> | 521256 = 95 <!-- Bunetice --> | 521396 = 180 <!-- Hačava --> | 521426 = 416 <!-- Hodkovce --> | 521566 = 414 <!-- Komárovce --> | 521736 = 1615 <!-- Nižná Myšľa --> | 521876 = 1600 <!-- Perín-Chym --> | 521906 = 384 <!-- Rákoš (okres Košice-okolie) --> | 522066 = 1033 <!-- Šemša --> | 522376 = 1490 <!-- Budkovce --> | 522406 = 666 <!-- Dúbravka --> | 522546 = 280 <!-- Jastrabie pri Michalovciach --> | 522686 = 346 <!-- Kusín --> | 522716 = 835 <!-- Lekárovce --> | 522856 = 306 <!-- Ostrov (okres Sobrance) --> | 522996 = 997 <!-- Rakovec nad Ondavou --> | 523046 = 205 <!-- Sejkov --> | 523186 = 2209 <!-- Trhovište --> | 523216 = 510 <!-- Tušická Nová Ves --> | 523356 = 510 <!-- Zbudza --> | 523496 = 776 <!-- Hozelec --> | 523526 = 3251 <!-- Huncovce --> | 523836 = 2131 <!-- Spišská Stará Ves --> | 523976 = 2069 <!-- Toporec --> | 524026 = 545 <!-- Vernár --> | 524336 = 1077 <!-- Demjata --> | 524476 = 737 <!-- Hrabkov --> | 524506 = 1075 <!-- Chmeľov --> | 524646 = 228 <!-- Klenov --> | 524786 = 512 <!-- Lipovce --> | 524816 = 687 <!-- Lúčka (okres Sabinov) --> | 524956 = 363 <!-- Oľšov --> | 525006 = 2975 <!-- Pečovská Nová Ves --> | 525146 = 11981 <!-- Sabinov --> | 525286 = 1284 <!-- Teriakovce --> | 525316 = 1691 <!-- Torysa --> | 525456 = 1177 <!-- Záhradné --> | 525596 = 573 <!-- Čierna Lehota (okres Rožňava) --> | 525626 = 534 <!-- Dlhá Ves --> | 525766 = 914 <!-- Hucín --> | 525936 = 183 <!-- Lúčka (okres Rožňava) --> | 526096 = 2138 <!-- Plešivec --> | 526126 = 587 <!-- Rakovnica --> | 526266 = 466 <!-- Slavec --> | 526436 = 4122 <!-- Bystrany --> | 526576 = 533 <!-- Hnilčík --> | 526606 = 90 <!-- Vyšné Repaše --> | 526746 = 512 <!-- Hromoš --> | 526886 = 490 <!-- Malý Lipník --> | 526916 = 618 <!-- Nižné Ružbachy --> | 527076 = 903 <!-- Veľký Lipník --> | 527106 = 9500 <!-- Svidník --> | 527246 = 49 <!-- Dobroslava --> | 527386 = 187 <!-- Kolbovce --> | 527416 = 45 <!-- Kožuchovce --> | 527556 = 43 <!-- Medvedie --> | 527696 = 556 <!-- Okrúhle --> | 527726 = 84 <!-- Potoky --> | 527866 = 314 <!-- Šandal --> | 528056 = 72 <!-- Vyšná Pisaná --> | 528226 = 135 <!-- Byšta --> | 528366 = 1522 <!-- Hraň --> | 528536 = 530 <!-- Malé Ozorovce --> | 528676 = 2002 <!-- Parchovany --> | 528706 = 480 <!-- Rad --> | 528846 = 718 <!-- Malá Domaša --> | 528986 = 438 <!-- Petrovce (okres Vranov nad Topľou) --> | 529036 = 213 <!-- Radvanovce --> | 529176 = 2698 <!-- Soľ --> | 529206 = 101 <!-- Tovarnianska Polianka --> | 529346 = 45966 <!-- Bratislava-Nové Mesto --> | 542776 = 102 <!-- Cimenná --> | 542806 = 110 <!-- Čierna Lehota (okres Bánovce nad Bebravou) --> | 543136 = 462 <!-- Kšinná --> | 543276 = 386 <!-- Kurimany --> | 543306 = 410 <!-- Lieskovany --> | 543446 = 164 <!-- Ordzovany --> | 543586 = 2265 <!-- Spišské Tomášovce --> | 543616 = 1329 <!-- Spišský Hrušov --> | 543756 = 1059 <!-- Slovenské Nové Mesto --> | 543896 = 1525 <!-- Veľké Trakany --> | 543926 = 442 <!-- Viničky --> | 544086 = 569 <!-- Benkovce --> | 544116 = 2790 <!-- Čaklov --> | 545686 = 1730 <!-- Melčice-Lieskové --> | 555576 = 2153 <!-- Trhová Hradská --> | 555606 = 537 <!-- Macov --> | 555746 = 424 <!-- Vieska (okres Dunajská Streda) --> | 555886 = 1287 <!-- Čechynce --> | 555916 = 445 <!-- Červený Hrádok --> | 556246 = 506 <!-- Krásno --> | 556416 = 488 <!-- Ješkova Ves --> | 556556 = 525 <!-- Pavlice --> | 556696 = 2441 <!-- Nitrianske Hrnčiarovce --> | 557706 = 599 <!-- Lipník --> | 557986 = 1094 <!-- Ďurčiná --> | 558206 = 159 <!-- Malé Straciny --> | 559636 = 96 <!-- Sopkovce --> | 580236 = 693 <!-- Hronsek --> | 580546 = 511 <!-- Orovnica --> | 580856 = 507 <!-- Horný Lieskov --> | 582816 = 1797 <!-- Žitavany --> | 598186 = 20200 <!-- Košice-Staré Mesto --> | 598216 = 2687 <!-- Košice-Myslava --> | 599336 = 1381 <!-- Lutila --> | 599786 = 787 <!-- Košice-Šebastovce --> | 599816 = 21391 <!-- Košice-Nad jazerom --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|6]] </noinclude> 5uqzfwziagfrhlppii8p9ce4ciciy9l Šablóna:Obyvateľstvo-SK-7 10 441809 8190993 8021000 2026-04-01T20:35:26Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190993 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 7 = 810075 <!-- Prešovský kraj --> | 107 = 70096 <!-- Okres Pezinok --> | 207 = 132879 <!-- Okres Trnava --> | 307 = 126771 <!-- Okres Prievidza --> | 407 = 40585 <!-- Okres Zlaté Moravce --> | 507 = 64935 <!-- Okres Námestovo --> | 607 = 19951 <!-- Okres Poltár --> | 707 = 176096 <!-- Okres Prešov --> | 807 = 107617 <!-- Okres Michalovce --> | 500127 = 590 <!-- Čaradice --> | 500267 = 117 <!-- Záhorie (vojenský obvod) --> | 500437 = 728 <!-- Ladice --> | 500577 = 2995 <!-- Mojmírovce --> | 500607 = 556 <!-- Nevidzany (okres Zlaté Moravce) --> | 500747 = 1690 <!-- Sľažany --> | 500887 = 4341 <!-- Veľké Zálužie --> | 500917 = 2011 <!-- Vinodol --> | 501077 = 1118 <!-- Búč --> | 501107 = 403 <!-- Dedina Mládeže --> | 501247 = 682 <!-- Martovce --> | 501387 = 937 <!-- Veľké Kosihy --> | 501417 = 2226 <!-- Zemianska Olča --> | 501557 = 1022 <!-- Dolný Bar --> | 501697 = 1519 <!-- Kostolné Kračany --> | 501727 = 2216 <!-- Kvetoslavov --> | 501867 = 876 <!-- Padáň --> | 502057 = 1184 <!-- Bátovce --> | 502197 = 915 <!-- Dolný Pial --> | 502227 = 1320 <!-- Farná --> | 502367 = 251 <!-- Ipeľské Úľany --> | 502537 = 172 <!-- Malé Ludince --> | 502677 = 1154 <!-- Pohronský Ruskov --> | 502707 = 1388 <!-- Rybník (okres Levice) --> | 502847 = 369 <!-- Tekovský Hrádok --> | 502987 = 6519 <!-- Želiezovce --> | 503037 = 384 <!-- Bajtava --> | 503177 = 4955 <!-- Dvory nad Žitavou --> | 503207 = 695 <!-- Chľaba --> | 503347 = 377 <!-- Malá nad Hronom --> | 503487 = 444 <!-- Pozba --> | 503517 = 886 <!-- Rúbaň --> | 503797 = 1792 <!-- Hrubá Borša --> | 503827 = 527 <!-- Jánovce (okres Galanta) --> | 503967 = 600 <!-- Pusté Sady --> | 504017 = 5365 <!-- Sládkovičovo --> | 504157 = 1663 <!-- Vinohrady nad Váhom --> | 504297 = 1085 <!-- Cerová --> | 504327 = 563 <!-- Častkov --> | 504467 = 415 <!-- Košariská --> | 504637 = 741 <!-- Plavecký Mikuláš --> | 504777 = 434 <!-- Rovensko --> | 504947 = 3767 <!-- Veľké Leváre --> | 505137 = 550 <!-- Malé Ripňany --> | 505277 = 45 <!-- Omastiná --> | 505307 = 771 <!-- Ostratice --> | 505447 = 511 <!-- Ruskovce (okres Bánovce nad Bebravou) --> | 505617 = 445 <!-- Tvrdomestice --> | 505757 = 325 <!-- Vozokany (okres Topoľčany) --> | 505897 = 1998 <!-- Bzince pod Javorinou --> | 506087 = 1648 <!-- Chocholná-Velčice --> | 506257 = 232 <!-- Modrovka --> | 506427 = 1906 <!-- Podolie --> | 506567 = 3519 <!-- Trenčianska Turná --> | 506877 = 4901 <!-- Cífer --> | 507067 = 1934 <!-- Horné Orešany --> | 507407 = 319 <!-- Turík --> | 507687 = 1370 <!-- Trstín --> | 507857 = 2400 <!-- Častá --> | 507997 = 1574 <!-- Kalinkovo --> | 508047 = 2449 <!-- Limbach --> | 508187 = 372 <!-- Píla (okres Pezinok) --> | 508217 = 20260 <!-- Senec --> | 508497 = 19577 <!-- Brezno --> | 508527 = 4887 <!-- Čierny Balog --> | 508667 = 1116 <!-- Hronec --> | 508837 = 181 <!-- Oravce --> | 508977 = 349 <!-- Sebedín-Bečov --> | 509027 = 746 <!-- Strelníky --> | 509167 = 607 <!-- Dlhá nad Kysucou --> | 509337 = 1897 <!-- Olešná --> | 509477 = 2810 <!-- Stará Bystrica --> | 509507 = 6769 <!-- Turzovka --> | 509787 = 313 <!-- Leštiny --> | 509817 = 976 <!-- Lomná --> | 509957 = 1362 <!-- Oravský Podzámok --> | 510017 = 896 <!-- Pucov --> | 510157 = 1713 <!-- Vavrečka --> | 510327 = 2007 <!-- Bobrovec --> | 510467 = 1442 <!-- Hybe --> | 510637 = 1563 <!-- Liptovská Osada --> | 510777 = 639 <!-- Liptovský Trnovec --> | 510807 = 1051 <!-- Ľubochňa --> | 510947 = 1062 <!-- Podtureň --> | 511137 = 40 <!-- Veľké Borové --> | 511277 = 194 <!-- Budiná --> | 511447 = 219 <!-- Hradište (okres Poltár) --> | 511617 = 131 <!-- Mládzovo --> | 511757 = 120 <!-- Polichno --> | 511897 = 437 <!-- Šurice --> | 511927 = 834 <!-- Trebeľovce --> | 512087 = 163 <!-- Blažovce --> | 512117 = 125 <!-- Brieštie --> | 512257 = 156 <!-- Folkušová --> | 512397 = 135 <!-- Laskár --> | 512427 = 48 <!-- Liešno --> | 512567 = 213 <!-- Ratkovo --> | 512737 = 153 <!-- Turčiansky Ďur --> | 513377 = 485 <!-- Mestečko --> | 513407 = 429 <!-- Mojtín --> | 513687 = 690 <!-- Stupné --> | 513857 = 238 <!-- Budince --> | 513997 = 15289 <!-- Handlová --> | 514187 = 998 <!-- Malinová --> | 514217 = 295 <!-- Nevidzany (okres Prievidza) --> | 514357 = 1273 <!-- Ráztočno --> | 514667 = 212 <!-- Drňa --> | 514837 = 1515 <!-- Hodejov --> | 514977 = 197 <!-- Chvalová --> | 515027 = 827 <!-- Kaloša --> | 515167 = 86 <!-- Lipovec (okres Rimavská Sobota) --> | 515337 = 32 <!-- Poproč (okres Rimavská Sobota) --> | 515507 = 150 <!-- Rybník (okres Revúca) --> | 515647 = 76 <!-- Španie Pole --> | 515817 = 132 <!-- Zádor --> | 515957 = 431 <!-- Dolinka --> | 516007 = 119 <!-- Glabušovce --> | 516147 = 294 <!-- Kováčovce --> | 516287 = 110 <!-- Opava --> | 516317 = 574 <!-- Príbelce --> | 516457 = 160 <!-- Trebušovce --> | 516597 = 1290 <!-- Svätý Anton --> | 516627 = 1139 <!-- Banská Belá --> | 516767 = 2595 <!-- Hliník nad Hronom --> | 516937 = 384 <!-- Kopernica --> | 517097 = 6799 <!-- Nová Baňa --> | 517127 = 131 <!-- Píla (okres Žarnovica) --> | 517267 = 1099 <!-- Stará Kremnička --> | 517577 = 1056 <!-- Hôrky --> | 517917 = 5641 <!-- Rajec --> | 518077 = 375 <!-- Veľká Čierna --> | 518107 = 220 <!-- Hosťovce (okres Košice-okolie) --> | 518247 = 223 <!-- Čabradský Vrbovok --> | 518387 = 1377 <!-- Dudince --> | 518417 = 1365 <!-- Hontianske Nemce --> | 518557 = 7496 <!-- Krupina --> | 518697 = 559 <!-- Podzámčok --> | 518727 = 840 <!-- Sása (okres Zvolen) --> | 518867 = 573 <!-- Terany --> | 519057 = 281 <!-- Becherov --> | 519197 = 3920 <!-- Giraltovce --> | 519227 = 1056 <!-- Hažlín --> | 519367 = 475 <!-- Komárov --> | 519537 = 502 <!-- Lúčka (okres Svidník) --> | 519677 = 156 <!-- Oľšavce --> | 519707 = 1033 <!-- Osikov --> | 519847 = 300 <!-- Šarišské Čierne --> | 519987 = 457 <!-- Železník --> | 520187 = 442 <!-- Habura --> | 520217 = 59 <!-- Hrabová Roztoka --> | 520357 = 470 <!-- Karná --> | 520497 = 940 <!-- Modra nad Cirochou --> | 520527 = 106 <!-- Nechválova Polianka --> | 520667 = 261 <!-- Porúbka (okres Humenné) --> | 520977 = 380 <!-- Veľopolie --> | 521027 = 177 <!-- Vyšné Ladičkovce --> | 521167 = 452 <!-- Belža --> | 521337 = 2532 <!-- Drienovec --> | 521477 = 759 <!-- Chrastné --> | 521507 = 761 <!-- Kalša --> | 521787 = 765 <!-- Nováčany --> | 521817 = 491 <!-- Obišovce --> | 521957 = 1807 <!-- Ruskov --> | 522007 = 1502 <!-- Slanec --> | 522147 = 4317 <!-- Veľká Ida --> | 522287 = 435 <!-- Bajany --> | 522317 = 163 <!-- Beňatina --> | 522457 = 350 <!-- Hlivištia --> | 522597 = 462 <!-- Klokočov (okres Michalovce) --> | 522627 = 332 <!-- Koňuš --> | 522767 = 225 <!-- Malé Raškovce --> | 522937 = 183 <!-- Porostov --> | 523097 = 771 <!-- Staré --> | 523127 = 157 <!-- Stretavka --> | 523267 = 241 <!-- Vojnatina --> | 523437 = 1416 <!-- Gánovce --> | 523577 = 1545 <!-- Jurské --> | 523607 = 2468 <!-- Krížová Ves --> | 523747 = 919 <!-- Mlynica --> | 523887 = 992 <!-- Stará Lesná --> | 524077 = 1524 <!-- Vrbov --> | 524107 = 1967 <!-- Šuňava --> | 524247 = 429 <!-- Brezovička --> | 524387 = 1889 <!-- Dulova Ves --> | 524417 = 422 <!-- Fulianka --> | 524557 = 352 <!-- Jakovany --> | 524697 = 340 <!-- Krížovany --> | 524727 = 842 <!-- Lada --> | 524867 = 280 <!-- Miklušovce --> | 525057 = 403 <!-- Proč --> | 525197 = 385 <!-- Šarišská Trstená --> | 525367 = 485 <!-- Uzovské Pekľany --> | 525537 = 140 <!-- Ardovo --> | 525677 = 359 <!-- Gemerské Teplice --> | 525707 = 291 <!-- Gočovo --> | 525847 = 222 <!-- Koceľovce --> | 525987 = 1152 <!-- Muráň --> | 526037 = 253 <!-- Nandraž --> | 526177 = 362 <!-- Rochovce --> | 526207 = 538 <!-- Rožňavské Bystré --> | 526347 = 413 <!-- Vyšná Slaná --> | 526487 = 849 <!-- Dravce --> | 526517 = 688 <!-- Granč-Petrovce --> | 526657 = 2825 <!-- Žehra --> | 526797 = 1282 <!-- Kolačkov --> | 526827 = 160 <!-- Lacková --> | 526967 = 1651 <!-- Plavnica --> | 527017 = 187 <!-- Stráňany --> | 527157 = 852 <!-- Breznica --> | 527297 = 387 <!-- Havaj --> | 527327 = 311 <!-- Hunkovce --> | 527467 = 27 <!-- Krišľovce --> | 527637 = 432 <!-- Nižná Olšava --> | 527777 = 458 <!-- Rovné (okres Svidník) --> | 527807 = 144 <!-- Soboš --> | 527947 = 119 <!-- Vagrinec --> | 528137 = 362 <!-- Beša (okres Michalovce) --> | 528277 = 925 <!-- Čičarovce --> | 528307 = 300 <!-- Čierne Pole --> | 528447 = 7229 <!-- Kráľovský Chlmec --> | 528587 = 1736 <!-- Michaľany --> | 528617 = 1038 <!-- Novosad --> | 528757 = 492 <!-- Jastrabie nad Topľou --> | 528897 = 307 <!-- Nižná Sitnica --> | 528927 = 379 <!-- Nižný Kručov --> | 529087 = 95 <!-- Ruská Kajňa --> | 529117 = 197 <!-- Vyšný Kazimír --> | 529257 = 1161 <!-- Vyšný Žipov --> | 529397 = 34746 <!-- Bratislava-Karlova Ves --> | 529427 = 8009 <!-- Bratislava-Záhorská Bystrica --> | 542717 = 1959 <!-- Bojná --> | 542857 = 129 <!-- Dubnička --> | 543047 = 1582 <!-- Klátova Nová Ves --> | 543187 = 1806 <!-- Jaklovce --> | 543357 = 489 <!-- Mlynky --> | 543497 = 3176 <!-- Prakovce --> | 543527 = 304 <!-- Slatvina --> | 543667 = 1123 <!-- Teplička --> | 543977 = 708 <!-- Zatín --> | 544027 = 1090 <!-- Zemplínske Hradište --> | 544167 = 46 <!-- Detrík --> | 547557 = 681 <!-- Brezany --> | 555487 = 564 <!-- Igram --> | 555517 = 357 <!-- Bellova Ves --> | 555827 = 324 <!-- Virt --> | 555967 = 429 <!-- Telince --> | 556157 = 1756 <!-- Jacovce --> | 556297 = 512 <!-- Čeľadince --> | 556327 = 272 <!-- Solčianky --> | 556777 = 45 <!-- Jesenské (okres Levice) --> | 556807 = 92 <!-- Ižipovce --> | 557277 = 394 <!-- Kynceľová --> | 557307 = 1692 <!-- Vidiná --> | 557447 = 718 <!-- Nimnica --> | 557617 = 219 <!-- Krivoklát --> | 557757 = 605 <!-- Abovce --> | 557927 = 378 <!-- Zacharovce --> | 558087 = 287 <!-- Lukavica (okres Zvolen) --> | 558397 = 299 <!-- Šípkové --> | 559547 = 1243 <!-- Jasenov (okres Humenné) --> | 559687 = 1141 <!-- Kechnec --> | 580287 = 1254 <!-- Liptovský Peter --> | 580317 = 812 <!-- Utekáč --> | 580457 = 1559 <!-- Tovarníky --> | 580597 = 290 <!-- Kyselica --> | 580937 = 160 <!-- Bohunice (okres Levice) --> | 581097 = 233 <!-- Ľudovítová --> | 581607 = 978 <!-- Brehy --> | 581747 = 634 <!-- Horná Ves (okres Žiar nad Hronom) --> | 582387 = 757 <!-- Čab --> | 582697 = 399 <!-- Bádice --> | 598127 = 2189 <!-- Košice-Ťahanovce --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|7]] </noinclude> r9nhueowufb4i6i88xrb22rujcjffzl Šablóna:Obyvateľstvo-SK-8 10 441810 8190994 8021001 2026-04-01T20:35:28Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190994 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 8 = 777933 <!-- Košický kraj --> | 108 = 108313 <!-- Okres Senec --> | 308 = 43318 <!-- Okres Púchov --> | 508 = 56022 <!-- Okres Ružomberok --> | 608 = 37528 <!-- Okres Revúca --> | 708 = 62360 <!-- Okres Sabinov --> | 808 = 58189 <!-- Okres Rožňava --> | 500348 = 810 <!-- Zubák --> | 500488 = 1161 <!-- Lukáčovce --> | 500518 = 341 <!-- Veľké Chyndice --> | 500658 = 1442 <!-- Obyce --> | 500798 = 282 <!-- Tajná --> | 500828 = 2598 <!-- Topoľčianky --> | 500968 = 11733 <!-- Zlaté Moravce --> | 501018 = 397 <!-- Žitavce --> | 501158 = 1390 <!-- Chotín --> | 501328 = 2590 <!-- Pribeta --> | 501468 = 721 <!-- Baloň --> | 501638 = 4028 <!-- Hviezdoslavov --> | 501778 = 456 <!-- Mierovo --> | 501808 = 2298 <!-- Nový Život --> | 502278 = 640 <!-- Horné Semerovce --> | 502448 = 254 <!-- Kubáňovo --> | 502588 = 1464 <!-- Nová Dedina --> | 502618 = 423 <!-- Ondrejovce --> | 502758 = 237 <!-- Starý Hrádok --> | 502898 = 187 <!-- Uhliská --> | 502928 = 755 <!-- Veľké Turovce --> | 503088 = 1404 <!-- Bíňa --> | 503118 = 268 <!-- Čechy --> | 503258 = 1038 <!-- Kamenný Most --> | 503398 = 1329 <!-- Mojzesovo --> | 503568 = 2356 <!-- Svodín --> | 503878 = 1075 <!-- Kráľov Brod --> | 504068 = 3609 <!-- Tešedíkovo --> | 504238 = 4038 <!-- Borský Mikuláš --> | 504378 = 10735 <!-- Holíč --> | 504408 = 317 <!-- Chvojnica (okres Myjava) --> | 504548 = 332 <!-- Lopašov --> | 504688 = 709 <!-- Poriadie --> | 504718 = 554 <!-- Prietržka --> | 504858 = 1658 <!-- Sološnica --> | 504998 = 23638 <!-- Topoľčany --> | 505048 = 1717 <!-- Ludanice --> | 505358 = 954 <!-- Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou) --> | 505498 = 2450 <!-- Solčany --> | 505838 = 867 <!-- Adamovské Kochanovce --> | 505978 = 1042 <!-- Dubodiel --> | 506028 = 423 <!-- Horňany --> | 506168 = 344 <!-- Krivosúd-Bodovka --> | 506338 = 19171 <!-- Nové Mesto nad Váhom --> | 506478 = 1010 <!-- Selec --> | 506508 = 2391 <!-- Soblahov --> | 506648 = 770 <!-- Veľká Hradná --> | 506788 = 633 <!-- Bíňovce --> | 506818 = 2393 <!-- Boleráz --> | 506958 = 398 <!-- Dolné Otrokovce --> | 507008 = 1095 <!-- Dubovany --> | 507288 = 2343 <!-- Madunice --> | 507318 = 1497 <!-- Malženice --> | 507768 = 2622 <!-- Zavar --> | 507938 = 7274 <!-- Ivanka pri Dunaji --> | 508098 = 7005 <!-- Miloslavov --> | 508268 = 403 <!-- Štefanová --> | 508438 = 73054 <!-- Banská Bystrica --> | 508578 = 152 <!-- Drábsko --> | 508608 = 2363 <!-- Heľpa --> | 508748 = 1262 <!-- Ľubietová --> | 508888 = 1671 <!-- Pohronská Polhora --> | 508918 = 1544 <!-- Poniky --> | 509248 = 6471 <!-- Krásno nad Kysucou --> | 509558 = 1466 <!-- Babín --> | 509698 = 1611 <!-- Chlebnice --> | 509728 = 2566 <!-- Klin --> | 509868 = 7300 <!-- Námestovo --> | 510238 = 1926 <!-- Zuberec --> | 510408 = 1180 <!-- Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510548 = 1563 <!-- Komjatná --> | 510688 = 101 <!-- Liptovské Beharovce --> | 510718 = 1424 <!-- Liptovské Revúce --> | 510858 = 233 <!-- Malužiná --> | 510998 = 26099 <!-- Ružomberok --> | 511048 = 974 <!-- Svätý Kríž --> | 511188 = 90 <!-- Vyšná Boca --> | 511218 = 24427 <!-- Lučenec --> | 511358 = 2009 <!-- Divín --> | 511498 = 2677 <!-- Kokava nad Rimavicou --> | 511528 = 365 <!-- Lehôtka --> | 511668 = 378 <!-- Nitra nad Ipľom --> | 511838 = 828 <!-- Ružiná --> | 511978 = 475 <!-- Uhorské --> | 512168 = 595 <!-- Diaková --> | 512338 = 100 <!-- Kaľamenová --> | 512478 = 1017 <!-- Necpaly --> | 512508 = 672 <!-- Podhradie (okres Martin) --> | 512648 = 4702 <!-- Sučany --> | 512788 = 249 <!-- Veľký Čepčín --> | 512818 = 174 <!-- Záborie --> | 512958 = 1083 <!-- Dolná Breznica --> | 513008 = 1614 <!-- Domaniža --> | 513318 = 893 <!-- Lednica --> | 513598 = 2295 <!-- Pruské --> | 513938 = 492 <!-- Čavoj --> | 514098 = 530 <!-- Kocurany --> | 514128 = 1840 <!-- Lazany --> | 514268 = 4062 <!-- Nováky --> | 514438 = 550 <!-- Veľká Čausa --> | 514578 = 402 <!-- Bretka --> | 514608 = 528 <!-- Čerenčany --> | 514748 = 566 <!-- Gemerská Panica --> | 514888 = 790 <!-- Hrachovo --> | 514918 = 799 <!-- Hrnčiarske Zalužany --> | 515078 = 930 <!-- Kráľ --> | 515108 = 359 <!-- Kružno --> | 515248 = 155 <!-- Orávka --> | 515388 = 38 <!-- Ratkovská Lehota --> | 515698 = 258 <!-- Tomášovce (okres Rimavská Sobota) --> | 515728 = 222 <!-- Večelkov --> | 515868 = 773 <!-- Balog nad Ipľom --> | 516058 = 196 <!-- Chrastince --> | 516198 = 280 <!-- Malé Zlievce --> | 516228 = 356 <!-- Muľa --> | 516368 = 191 <!-- Senné (okres Veľký Krtíš) --> | 516538 = 307 <!-- Vrbovka --> | 516678 = 134 <!-- Beluj --> | 516708 = 642 <!-- Bzenica --> | 516848 = 462 <!-- Ihráč --> | 516988 = 253 <!-- Kremnické Bane --> | 517038 = 1559 <!-- Lovčica-Trubín --> | 517178 = 623 <!-- Prenčov --> | 517348 = 415 <!-- Veľké Pole --> | 517488 = 2459 <!-- Divina --> | 517518 = 1530 <!-- Dolná Tižina --> | 517658 = 1859 <!-- Kamenná Poruba (okres Žilina) --> | 517798 = 1057 <!-- Maršová-Rašov --> | 517828 = 1092 <!-- Nededza --> | 517968 = 947 <!-- Stránske --> | 518018 = 3928 <!-- Štiavnik --> | 518158 = 38747 <!-- Zvolen --> | 518298 = 1837 <!-- Dobrá Niva --> | 518468 = 6867 <!-- Hriňová --> | 518638 = 0 <!-- Valaškovce (vojenský obvod) --> | 518808 = 4806 <!-- Sliač --> | 519138 = 337 <!-- Dubinné --> | 519278 = 101 <!-- Hutka --> | 519308 = 82 <!-- Jedlinka --> | 519448 = 760 <!-- Kuková --> | 519588 = 954 <!-- Marhaň --> | 519618 = 756 <!-- Mokroluh --> | 519758 = 315 <!-- Rešov --> | 519928 = 398 <!-- Vyšná Voľa --> | 520098 = 320 <!-- Čabalovce --> | 520128 = 301 <!-- Čertižné --> | 520268 = 584 <!-- Chlmec --> | 520438 = 239 <!-- Ladomirov --> | 520578 = 249 <!-- Oľka --> | 520748 = 72 <!-- Ruská Volová --> | 520888 = 149 <!-- Topoľa --> | 520918 = 760 <!-- Ubľa --> | 521078 = 120 <!-- Zbudská Belá --> | 521108 = 1304 <!-- Zemplínske Hámre --> | 521248 = 900 <!-- Bukovec (okres Košice-okolie) --> | 521388 = 675 <!-- Gyňov --> | 521418 = 287 <!-- Herľany --> | 521558 = 1360 <!-- Kokšov-Bakša --> | 521698 = 10284 <!-- Moldava nad Bodvou --> | 521728 = 733 <!-- Nižná Kamenica --> | 521868 = 380 <!-- Peder --> | 522198 = 990 <!-- Vyšná Myšľa --> | 522368 = 967 <!-- Bracovce --> | 522538 = 274 <!-- Jasenov (okres Sobrance) --> | 522678 = 346 <!-- Kristy --> | 522708 = 774 <!-- Laškovce --> | 522848 = 481 <!-- Oreské (okres Michalovce) --> | 522988 = 371 <!-- Pusté Čemerné --> | 523038 = 272 <!-- Ruský Hrabovec --> | 523178 = 528 <!-- Tibava --> | 523208 = 658 <!-- Tušice --> | 523348 = 427 <!-- Závadka (okres Michalovce) --> | 523488 = 2165 <!-- Hôrka --> | 523518 = 3279 <!-- Hranovnica --> | 523658 = 922 <!-- Lučivná --> | 523798 = 3601 <!-- Rakúsy --> | 523828 = 6648 <!-- Spišská Belá --> | 524018 = 1551 <!-- Veľký Slavkov --> | 524158 = 741 <!-- Abranovce --> | 524298 = 995 <!-- Červenica pri Sabinove --> | 524328 = 98 <!-- Daletice --> | 524468 = 1791 <!-- Hermanovce --> | 524638 = 2103 <!-- Kendice --> | 524778 = 6475 <!-- Lipany --> | 524808 = 154 <!-- Lúčina --> | 524948 = 692 <!-- Olejníkov --> | 525138 = 1420 <!-- Ruská Nová Ves --> | 525278 = 202 <!-- Štefanovce (okres Prešov) --> | 525308 = 329 <!-- Tichý Potok --> | 525448 = 1243 <!-- Záborské --> | 525618 = 224 <!-- Dedinky --> | 525758 = 323 <!-- Hrušov (okres Rožňava) --> | 525898 = 708 <!-- Kunova Teplica --> | 525928 = 1251 <!-- Lubeník --> | 526088 = 96 <!-- Petrovo --> | 526118 = 394 <!-- Rákoš (okres Revúca) --> | 526258 = 1384 <!-- Sirk --> | 526398 = 774 <!-- Betlanovce --> | 526428 = 271 <!-- Buglovce --> | 526568 = 261 <!-- Hincovce --> | 526738 = 177 <!-- Hraničné --> | 526878 = 1300 <!-- Ľubotín --> | 526908 = 589 <!-- Mníšek nad Popradom --> | 527068 = 499 <!-- Veľká Lesná --> | 527238 = 90 <!-- Dlhoňa --> | 527378 = 262 <!-- Kečkovce --> | 527408 = 63 <!-- Korunková --> | 527548 = 124 <!-- Matovce --> | 527688 = 74 <!-- Nová Polianka --> | 527718 = 71 <!-- Potôčky --> | 527858 = 128 <!-- Svidnička --> | 527998 = 183 <!-- Vislava --> | 528048 = 622 <!-- Vyšná Olšava --> | 528188 = 1212 <!-- Boťany --> | 528218 = 662 <!-- Brezina --> | 528358 = 476 <!-- Egreš --> | 528498 = 304 <!-- Ladmovce --> | 528528 = 295 <!-- Luhyňa --> | 528668 = 483 <!-- Poľany --> | 528838 = 433 <!-- Majerovce --> | 528978 = 133 <!-- Petkovce --> | 529028 = 239 <!-- Prosačov --> | 529168 = 689 <!-- Slovenská Kajňa --> | 529338 = 20178 <!-- Bratislava-Vrakuňa --> | 542938 = 1461 <!-- Horné Obdokovce --> | 543268 = 8533 <!-- Krompachy --> | 543438 = 184 <!-- Oľšavka (okres Spišská Nová Ves) --> | 543578 = 3715 <!-- Spišské Podhradie --> | 543608 = 1934 <!-- Spišský Hrhov --> | 543748 = 755 <!-- Slivník --> | 543888 = 580 <!-- Veľké Slemence --> | 543918 = 688 <!-- Veľký Kamenec --> | 544078 = 2053 <!-- Banské --> | 544108 = 343 <!-- Cabov --> | 555568 = 926 <!-- Horné Mýto --> | 555878 = 1866 <!-- Horná Kráľová --> | 555908 = 509 <!-- Malý Cetín --> | 556238 = 197 <!-- Svrbice --> | 556408 = 224 <!-- Chudá Lehota --> | 556548 = 447 <!-- Šterusy --> | 556688 = 623 <!-- Lošonec --> | 557358 = 7333 <!-- Vrútky --> | 557498 = 252 <!-- Vydrná --> | 558168 = 397 <!-- Nezbudská Lúčka --> | 558338 = 479 <!-- Ducové --> | 559598 = 649 <!-- Hažín nad Cirochou --> | 559938 = 193 <!-- Malá Franková --> | 580368 = 166 <!-- Tatranská Javorina --> | 581348 = 187 <!-- Petrova Lehota --> | 581488 = 1039 <!-- Zvončín --> | 581658 = 967 <!-- Práznovce --> | 582638 = 587 <!-- Malá Mača --> | 598208 = 2226 <!-- Košice-Pereš --> | 599018 = 3142 <!-- Košice-Košická Nová Ves --> | 599328 = 757 <!-- Ladomerská Vieska --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|8]] </noinclude> p90xcwjr5m9vxh5eqkasm43spanoz8o Šablóna:Obyvateľstvo-SK-9 10 441811 8190995 8021002 2026-04-01T20:35:30Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190995 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 309 = 113057 <!-- Okres Trenčín --> | 509 = 15580 <!-- Okres Turčianske Teplice --> | 609 = 79222 <!-- Okres Rimavská Sobota --> | 709 = 33425 <!-- Okres Snina --> | 809 = 22118 <!-- Okres Sobrance --> | 500399 = 169 <!-- Kapince --> | 500429 = 334 <!-- Kostoľany pod Tribečom --> | 500569 = 564 <!-- Melek --> | 500739 = 4280 <!-- Močenok --> | 500909 = 427 <!-- Vieska nad Žitavou --> | 501069 = 508 <!-- Brestovec (okres Komárno) --> | 501239 = 3790 <!-- Marcelová --> | 501379 = 639 <!-- Trávnik --> | 501409 = 536 <!-- Vrbová nad Váhom --> | 501549 = 547 <!-- Dobrohošť --> | 501689 = 340 <!-- Kľúčovec --> | 501719 = 1483 <!-- Kútniky --> | 501859 = 1645 <!-- Orechová Potôň --> | 501999 = 464 <!-- Vojka nad Dunajom --> | 502049 = 330 <!-- Bajka --> | 502189 = 523 <!-- Dolné Semerovce --> | 502219 = 393 <!-- Drženice --> | 502359 = 221 <!-- Iňa --> | 502499 = 685 <!-- Lontov --> | 502669 = 755 <!-- Podlužany (okres Levice) --> | 502979 = 487 <!-- Zbrojníky --> | 503029 = 1837 <!-- Andovce --> | 503169 = 1499 <!-- Dubník --> | 503339 = 396 <!-- Ľubá --> | 503479 = 1059 <!-- Podhájska --> | 503509 = 954 <!-- Rastislavice --> | 503649 = 2100 <!-- Zemné --> | 503789 = 443 <!-- Hoste --> | 503819 = 708 <!-- Hurbanova Ves --> | 503959 = 3262 <!-- Pata --> | 504009 = 14946 <!-- Sereď --> | 504149 = 1444 <!-- Veľký Grob --> | 504289 = 418 <!-- Bukovec (okres Myjava) --> | 504319 = 1277 <!-- Čáry --> | 504459 = 2537 <!-- Kopčany --> | 504599 = 397 <!-- Oreské (okres Skalica) --> | 504629 = 735 <!-- Plavecké Podhradie --> | 504769 = 3516 <!-- Rohožník (okres Malacky) --> | 504939 = 1149 <!-- Unín --> | 505129 = 525 <!-- Malé Kršteňany --> | 505439 = 534 <!-- Rajčany --> | 505579 = 487 <!-- Timoradza --> | 505749 = 551 <!-- Velušovce --> | 505889 = 629 <!-- Brunovce --> | 505919 = 1723 <!-- Častkovce --> | 506079 = 465 <!-- Hrašné --> | 506109 = 999 <!-- Kálnica --> | 506249 = 475 <!-- Modrová --> | 506419 = 239 <!-- Podkylava --> | 506559 = 4131 <!-- Trenčianska Teplá --> | 506869 = 665 <!-- Buková --> | 507059 = 348 <!-- Horné Dubové --> | 507199 = 504 <!-- Kočín-Lančár --> | 507229 = 1454 <!-- Krakovany --> | 507369 = 537 <!-- Nižná (okres Piešťany) --> | 507539 = 638 <!-- Siladice --> | 507679 = 1331 <!-- Trebatice --> | 507709 = 2847 <!-- Veľké Kostoľany --> | 507849 = 2497 <!-- Budmerice --> | 507989 = 5997 <!-- Svätý Jur --> | 508039 = 2221 <!-- Láb --> | 508179 = 24340 <!-- Pezinok --> | 508209 = 6528 <!-- Rovinka --> | 508349 = 2212 <!-- Vysoká pri Morave --> | 508489 = 621 <!-- Braväcovo --> | 508519 = 438 <!-- Čerín --> | 508659 = 1425 <!-- Hrochoť --> | 508799 = 250 <!-- Moštenica --> | 508829 = 1691 <!-- Nemecká --> | 508969 = 866 <!-- Riečka (okres Banská Bystrica) --> | 509019 = 568 <!-- Staré Hory --> | 509159 = 4435 <!-- Čierne --> | 509299 = 1652 <!-- Makov --> | 509329 = 1915 <!-- Ochodnica --> | 509469 = 1137 <!-- Snežnica --> | 509639 = 1431 <!-- Dlhá nad Oravou --> | 509779 = 1021 <!-- Krušetnica --> | 509809 = 2569 <!-- Lokca --> | 509949 = 768 <!-- Oravský Biely Potok --> | 510009 = 467 <!-- Pribiš --> | 510149 = 820 <!-- Vasiľov --> | 510319 = 158 <!-- Bobrovček --> | 510459 = 137 <!-- Huty --> | 510599 = 2826 <!-- Likavka --> | 510629 = 2677 <!-- Liptovská Lúžna --> | 511099 = 561 <!-- Uhorská Ves --> | 511129 = 2366 <!-- Važec --> | 511269 = 731 <!-- Breznička (okres Poltár) --> | 511439 = 674 <!-- Holiša --> | 511579 = 230 <!-- Lupoč --> | 511609 = 332 <!-- Mašková --> | 511749 = 522 <!-- Podrečany --> | 511889 = 70 <!-- Šoltýska --> | 511919 = 1312 <!-- Tomášovce (okres Lučenec) --> | 512079 = 1065 <!-- Blatnica --> | 512109 = 146 <!-- Borcová --> | 512389 = 1047 <!-- Krpeľany --> | 512419 = 163 <!-- Ležiachov --> | 512559 = 225 <!-- Rakša --> | 512699 = 621 <!-- Turček --> | 512729 = 5996 <!-- Turčianske Teplice --> | 513849 = 423 <!-- Stanča --> | 513989 = 2346 <!-- Dolné Vestenice --> | 514039 = 224 <!-- Chvojnica (okres Prievidza) --> | 514179 = 708 <!-- Malá Čausa --> | 514209 = 2063 <!-- Nedožery-Brezany --> | 514349 = 571 <!-- Radobica --> | 514489 = 66 <!-- Babinec --> | 514519 = 809 <!-- Bátka --> | 514659 = 196 <!-- Drienčany --> | 514799 = 474 <!-- Gortva --> | 514829 = 6386 <!-- Hnúšťa --> | 514969 = 477 <!-- Chrámec --> | 515019 = 150 <!-- Jestice --> | 515159 = 254 <!-- Levkuška --> | 515299 = 209 <!-- Petrovce (okres Rimavská Sobota) --> | 515469 = 1494 <!-- Rimavské Janovce --> | 515639 = 949 <!-- Širkovce --> | 515779 = 406 <!-- Vlkyňa --> | 515809 = 143 <!-- Vyšný Skálnik --> | 515949 = 394 <!-- Dačov Lom --> | 516139 = 371 <!-- Kosihy nad Ipľom --> | 516279 = 624 <!-- Opatovská Nová Ves --> | 516309 = 115 <!-- Pravica --> | 516449 = 70 <!-- Šuľa --> | 516589 = 16433 <!-- Žiar nad Hronom --> | 516759 = 1989 <!-- Hodruša-Hámre --> | 517089 = 387 <!-- Nevoľné --> | 517119 = 542 <!-- Ostrý Grúň --> | 517259 = 560 <!-- Slaská --> | 517399 = 825 <!-- Župkov --> | 517429 = 3240 <!-- Belá (okres Žilina) --> | 517739 = 1765 <!-- Lietava --> | 517879 = 1099 <!-- Podhorie (okres Žilina) --> | 518069 = 3841 <!-- Varín --> | 518239 = 547 <!-- Cerovo --> | 518379 = 952 <!-- Dúbravy --> | 518409 = 755 <!-- Hontianske Moravce --> | 518549 = 1754 <!-- Kriváň --> | 518689 = 2250 <!-- Pliešovce --> | 518719 = 701 <!-- Čimhová --> | 518999 = 61 <!-- Žibritov --> | 519049 = 788 <!-- Bartošovce --> | 519189 = 1060 <!-- Gerlachov (okres Bardejov) --> | 519219 = 255 <!-- Harhaj --> | 519359 = 256 <!-- Kochanovce (okres Bardejov) --> | 519499 = 79 <!-- Lipová (okres Bardejov) --> | 519529 = 310 <!-- Lopúchov --> | 519669 = 578 <!-- Nižný Tvarožec --> | 519839 = 684 <!-- Sveržov --> | 519979 = 773 <!-- Zlaté --> | 520039 = 3264 <!-- Belá nad Cirochou --> | 520179 = 204 <!-- Dúbrava (okres Snina) --> | 520209 = 227 <!-- Hostovice --> | 520349 = 538 <!-- Kamienka (okres Humenné) --> | 520489 = 77 <!-- Michajlov --> | 520519 = 353 <!-- Ňagov --> | 520659 = 548 <!-- Pichne --> | 520829 = 2330 <!-- Stakčín --> | 521019 = 51 <!-- Vyšná Jablonka --> | 521159 = 807 <!-- Baška --> | 521299 = 6151 <!-- Čaňa --> | 521329 = 400 <!-- Debraď --> | 521469 = 556 <!-- Hýľov --> | 521639 = 1409 <!-- Kysak --> | 521779 = 287 <!-- Turnianska Nová Ves --> | 521809 = 254 <!-- Nový Salaš --> | 521949 = 622 <!-- Rudník (okres Košice-okolie) --> | 522139 = 4556 <!-- Valaliky --> | 522279 = 34894 <!-- Michalovce --> | 522309 = 212 <!-- Baškovce (okres Sobrance) --> | 522449 = 468 <!-- Hažín --> | 522589 = 490 <!-- Kaluža --> | 522759 = 1525 <!-- Malčice --> | 522899 = 210 <!-- Petrovce (okres Sobrance) --> | 522929 = 315 <!-- Podhoroď --> | 523089 = 5748 <!-- Sobrance --> | 523119 = 687 <!-- Stretava --> | 523259 = 2204 <!-- Vinné --> | 523399 = 262 <!-- Abrahámovce (okres Kežmarok) --> | 523429 = 219 <!-- Červený Kláštor --> | 523569 = 75 <!-- Jezersko --> | 523739 = 733 <!-- Mlynčeky --> | 523879 = 2871 <!-- Spišský Štiavnik --> | 523909 = 2580 <!-- Stráne pod Tatrami --> | 524069 = 331 <!-- Vojňany --> | 524239 = 1681 <!-- Brezovica (okres Sabinov) --> | 524379 = 1430 <!-- Dubovica --> | 524409 = 1118 <!-- Fričovce --> | 524549 = 1089 <!-- Chmiňany --> | 524689 = 1293 <!-- Krivany --> | 524999 = 678 <!-- Ovčie --> | 525049 = 926 <!-- Poloma --> | 525189 = 732 <!-- Šarišská Poruba --> | 525219 = 1228 <!-- Šarišské Dravce --> | 525359 = 535 <!-- Uzovce --> | 525499 = 1431 <!-- Žehňa --> | 525529 = 16794 <!-- Rožňava --> | 525669 = 1893 <!-- Gemerská Poloma --> | 525839 = 512 <!-- Kobeliarovo --> | 526029 = 211 <!-- Muránska Zdychava --> | 526339 = 756 <!-- Vlachovo --> | 526479 = 914 <!-- Domaňovce --> | 526509 = 5689 <!-- Gelnica --> | 526649 = 678 <!-- Žakarovce --> | 526789 = 1335 <!-- Kamienka (okres Stará Ľubovňa) --> | 526819 = 751 <!-- Kyjov --> | 526959 = 1773 <!-- Plaveč --> | 527009 = 50 <!-- Starina --> | 527149 = 57 <!-- Bodružal --> | 527289 = 187 <!-- Gribov --> | 527319 = 321 <!-- Hrabovčík --> | 527459 = 77 <!-- Krajné Čierno --> | 527599 = 46 <!-- Miroľa --> | 527629 = 100 <!-- Nižná Jedľová --> | 527769 = 140 <!-- Rakovčík --> | 527939 = 337 <!-- Turany nad Ondavou --> | 528099 = 22706 <!-- Trebišov --> | 528129 = 260 <!-- Bara --> | 528269 = 182 <!-- Černochov --> | 528439 = 173 <!-- Kožuchov --> | 528579 = 694 <!-- Maťovské Vojkovce --> | 528609 = 1502 <!-- Nižný Žipov --> | 528749 = 219 <!-- Jasenovce --> | 528889 = 285 <!-- Michalok --> | 528919 = 1489 <!-- Nižný Hrušov --> | 529079 = 737 <!-- Rudlov --> | 529109 = 90 <!-- Ruská Voľa --> | 529249 = 322 <!-- Vyšná Sitnica --> | 529389 = 35300 <!-- Bratislava-Dúbravka --> | 529419 = 7888 <!-- Bratislava-Lamač --> | 542709 = 327 <!-- Blesovce --> | 542849 = 612 <!-- Dolné Naštice --> | 543039 = 601 <!-- Kamanová --> | 543179 = 990 <!-- Jablonov --> | 543209 = 401 <!-- Kaľava --> | 543349 = 558 <!-- Matejovce nad Hornádom --> | 543489 = 1007 <!-- Poráč --> | 543519 = 5198 <!-- Rudňany --> | 543659 = 2109 <!-- Švedlár --> | 543799 = 563 <!-- Strážne --> | 543829 = 179 <!-- Trnávka (okres Trebišov) --> | 543969 = 557 <!-- Vojka --> | 544019 = 1861 <!-- Zemplínska Teplica --> | 544159 = 774 <!-- Davidov --> | 545589 = 4403 <!-- Cabaj-Čápor --> | 555509 = 2297 <!-- Zálesie (okres Senec) --> | 555649 = 579 <!-- Mad --> | 555789 = 1766 <!-- Dolná Streda --> | 555819 = 174 <!-- Bodzianske Lúky --> | 555959 = 424 <!-- Hosťová --> | 556149 = 1703 <!-- Krušovce --> | 556289 = 405 <!-- Otrhánky --> | 556459 = 560 <!-- Nová Ves nad Váhom --> | 556599 = 427 <!-- Dlhá --> | 557269 = 166 <!-- Turecká --> | 557439 = 1163 <!-- Dolné Kočkovce --> | 557579 = 493 <!-- Malé Lednice --> | 557609 = 172 <!-- Ďurďové --> | 557889 = 88 <!-- Gemerské Michalovce --> | 557919 = 282 <!-- Dulovo --> | 559989 = 193 <!-- Suchá Dolina --> | 560049 = 825 <!-- Jovice --> | 580309 = 295 <!-- Mikušovce (okres Lučenec) --> | 580449 = 884 <!-- Brodzany --> | 580899 = 3556 <!-- Lužianky --> | 581399 = 2158 <!-- Banka --> | 582549 = 102 <!-- Nový Svet --> | 582719 = 1289 <!-- Štitáre --> | 598119 = 1388 <!-- Košice-Kavečany --> | 599859 = 1196 <!-- Košice-Poľov --> | #default= <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Obyvateľstvo-SK|9]] </noinclude> 5y1tiqcuidui5qwcnte4vnhfq60g07v Šablóna:Rozloha-SK 10 444549 8191008 8024284 2026-04-01T20:45:13Z Teslaton 12161 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8191008 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{2|}}} <!-- *** Údaj pre celú SR: *** --> | DATE | STAND = 2025-12-31 | SOURCE | QUELLE = {{#ifexpr: {{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} < 1000 or {{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} = 582000 or {{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} = 599981 | {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hustota obyvateľstva – SR-oblasť-kraj-okres, m-v [om7015rr] : Rozloha (Štvorcový meter) | url = https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_dem/om7015rr/v_om7015rr_00_00_00_sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-01 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | poznámka = }} | {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) | url = https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_dem/om7014rr/v_om7014rr_00_00_00_sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-01 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | poznámka = }} }} | #default = {{#if: {{{2|}}} | <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{2}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} | <!-- *** Municipality key given: call partial template, according to last digit of code *** --> <!-- "{{#expr:{{{1|0}}} mod 1000000}}" ensures backward compatibility when called with code, prefixed with ID of Kraj --> {{Rozloha-SK-{{#expr:{{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} mod 10}}|{{#expr:{{#if: {{{1|}}} | {{{1}}} | 0}} mod 1000000}}|{{{2|}}}}} }}}}</includeonly><noinclude>Táto '''Šablóna:Rozloha-SK''' pri volaní s prázdnym prvým parametrom vracia celkovú rozlohu SR. Inak rozdeľuje volania podľa poslednej číslice parametra na jednotlivé dcérske šablóny s údajmi pre kraje/okresy/obce: * [[Šablóna:Rozloha-SK-0]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-1]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-2]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-3]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-4]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-5]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-6]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-7]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-8]] * [[Šablóna:Rozloha-SK-9]] Použitie viď šablóna {{tl|Rozloha}}. [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|!]] </noinclude> 79hi4zmsxjq8eg9ycivt2hbz5clqv4z Šablóna:Rozloha-SK-0 10 444550 8190996 8024272 2026-04-01T20:35:48Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190996 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 0 = 49033.720839 <!-- Slovenská republika --> | 510 = 478.920302 <!-- Okres Tvrdošín --> | 610 = 848.147119 <!-- Okres Veľký Krtíš --> | 710 = 707.854201 <!-- Okres Stará Ľubovňa --> | 810 = 587.453877 <!-- Okres Spišská Nová Ves --> | 500020 = 15.072464 <!-- Alekšince --> | 500160 = 15.339459 <!-- Čifáre --> | 500470 = 12.102279 <!-- Lúčnica nad Žitavou --> | 500500 = 9.421178 <!-- Machulince --> | 500640 = 17.474918 <!-- Nové Sady --> | 500780 = 10.399687 <!-- Šurianky --> | 500810 = 18.007276 <!-- Tesárske Mlyňany --> | 500950 = 19.558199 <!-- Zbehy --> | 501140 = 59.939322 <!-- Hurbanovo --> | 501280 = 57.866575 <!-- Nesvady --> | 501310 = 11.312879 <!-- Patince --> | 501450 = 19.989125 <!-- Baka --> | 501590 = 28.365314 <!-- Horná Potôň --> | 501620 = 5.359831 <!-- Hubice --> | 501760 = 10.388839 <!-- Medveďov --> | 501930 = 10.446988 <!-- Ňárad --> | 502090 = 8.811058 <!-- Bory --> | 502120 = 9.068979 <!-- Čaka --> | 502260 = 8.303480 <!-- Horná Seč --> | 502430 = 17.025174 <!-- Krškany --> | 502570 = 17.652369 <!-- Mýtne Ludany --> | 502600 = 13.491016 <!-- Nýrovce --> | 502740 = 9.511719 <!-- Slatina --> | 502880 = 9.286129 <!-- Turá --> | 502910 = 31.804444 <!-- Veľké Ludince --> | 503070 = 17.095838 <!-- Bešeňov --> | 503100 = 20.531902 <!-- Bruty --> | 503240 = 28.036586 <!-- Kamenín --> | 503380 = 23.638449 <!-- Veľký Kýr --> | 503550 = 41.054641 <!-- Strekov --> | 503690 = 12.141874 <!-- Čierna Voda --> | 503720 = 9.069952 <!-- Dlhá nad Váhom --> | 503860 = 14.729988 <!-- Košúty --> | 504050 = 31.393933 <!-- Šoporňa --> | 504190 = 17.046297 <!-- Žihárec --> | 504220 = 39.698095 <!-- Borský Svätý Jur --> | 504360 = 20.132884 <!-- Hlboké --> | 504530 = 6.696908 <!-- Letničie --> | 504670 = 10.821260 <!-- Popudinské Močidľany --> | 504700 = 24.674858 <!-- Prietrž --> | 504840 = 32.253883 <!-- Sobotište --> | 504980 = 27.373777 <!-- Závod --> | 505170 = 5.534358 <!-- Nadlice --> | 505200 = 6.913993 <!-- Nedašovce --> | 505340 = 30.095833 <!-- Podhradie (okres Topoľčany) --> | 505480 = 9.537110 <!-- Slatinka nad Bebravou --> | 505510 = 12.640353 <!-- Súlovce --> | 505790 = 50.439750 <!-- Zlatníky --> | 505820 = 81.996059 <!-- Trenčín --> | 505960 = 35.832373 <!-- Drietoma --> | 506010 = 53.823906 <!-- Horná Súča --> | 506150 = 28.466594 <!-- Krajné --> | 506290 = 14.211477 <!-- Neporadza (okres Trenčín) --> | 506630 = 11.114277 <!-- Vaďovce --> | 506800 = 9.267621 <!-- Bojničky --> | 506940 = 17.896371 <!-- Dolné Orešany --> | 507130 = 9.330644 <!-- Jalšové --> | 507300 = 5.894188 <!-- Ivachnová --> | 507440 = 44.200913 <!-- Piešťany --> | 507750 = 13.977330 <!-- Vrbové --> | 507890 = 50.831178 <!-- Gajary --> | 508080 = 3.223477 <!-- Marianka --> | 508110 = 19.010163 <!-- Most pri Bratislave --> | 508250 = 24.805628 <!-- Šenkvice --> | 508560 = 17.503411 <!-- Donovaly --> | 508730 = 17.441823 <!-- Lom nad Rimavicou --> | 508870 = 46.939967 <!-- Pohorelá --> | 508900 = 94.022988 <!-- Polomka --> | 509060 = 9.289497 <!-- Tajov --> | 509230 = 25.332098 <!-- Korňa --> | 509370 = 19.127215 <!-- Povina --> | 509400 = 41.517020 <!-- Raková --> | 509540 = 55.026802 <!-- Dolný Kubín --> | 509680 = 36.510172 <!-- Hruštín --> | 509710 = 11.929549 <!-- Jasenová --> | 509850 = 64.452204 <!-- Mútne --> | 509990 = 3.900364 <!-- Pokryváč --> | 510050 = 14.409115 <!-- Sihelné --> | 510190 = 17.973994 <!-- Zábiedovo --> | 510530 = 8.702694 <!-- Kalameny --> | 510670 = 9.430971 <!-- Liptovská Teplá --> | 510700 = 5.732793 <!-- Liptovské Matiašovce --> | 510840 = 5.834853 <!-- Malé Borové --> | 511030 = 18.923810 <!-- Stankovany --> | 511170 = 193.700030 <!-- Východná --> | 511200 = 21.894112 <!-- Žiar (okres Liptovský Mikuláš) --> | 511340 = 38.665390 <!-- České Brezovo --> | 511480 = 8.817226 <!-- Kalonda --> | 511510 = 45.738398 <!-- Látky --> | 511790 = 18.788751 <!-- Radzovce --> | 511820 = 9.605914 <!-- Rovňany --> | 512010 = 9.501225 <!-- Veľké Dravce --> | 512150 = 7.661562 <!-- Ďanová --> | 512290 = 2.060066 <!-- Horný Kalník --> | 512320 = 2.920703 <!-- Jazernica --> | 512460 = 58.090217 <!-- Mošovce --> | 512630 = 5.107552 <!-- Socovce --> | 512940 = 28.751910 <!-- Dohňany --> | 513300 = 49.856526 <!-- Lazy pod Makytou --> | 513440 = 11.253213 <!-- Nová Dubnica --> | 513610 = 41.270290 <!-- Púchov --> | 513920 = 17.349802 <!-- Cigeľ --> | 514080 = 48.699242 <!-- Kľačno --> | 514110 = 13.585871 <!-- Koš --> | 514250 = 24.034283 <!-- Nitrica --> | 514390 = 7.084236 <!-- Šútovce --> | 514420 = 64.774183 <!-- Valaská Belá --> | 514730 = 11.671850 <!-- Gemerček --> | 514870 = 10.422262 <!-- Hostišovce --> | 514900 = 25.775577 <!-- Hrnčiarska Ves --> | 515060 = 7.925981 <!-- Konrádovce --> | 515230 = 13.183753 <!-- Nová Bašta --> | 515370 = 12.712244 <!-- Ratková --> | 515400 = 27.405371 <!-- Ratkovské Bystré --> | 515540 = 8.370025 <!-- Stará Bašta --> | 515680 = 123.426204 <!-- Tisovec --> | 515710 = 13.116093 <!-- Včelince --> | 515850 = 15.030519 <!-- Veľký Krtíš --> | 515990 = 4.932604 <!-- Ďurkovce --> | 516040 = 23.308214 <!-- Hrušov (okres Veľký Krtíš) --> | 516210 = 19.643962 <!-- Modrý Kameň --> | 516490 = 16.300082 <!-- Veľké Zlievce --> | 516520 = 30.757535 <!-- Vinica --> | 516660 = 8.635884 <!-- Bartošova Lehôtka --> | 516830 = 9.235215 <!-- Hronský Beňadik --> | 516970 = 43.134034 <!-- Kremnica --> | 517020 = 10.444326 <!-- Lovča --> | 517160 = 15.507958 <!-- Počúvadlo --> | 517330 = 18.357305 <!-- Veľká Lehota --> | 517470 = 25.610585 <!-- Čičmany --> | 517500 = 41.025444 <!-- Dlhé Pole --> | 517640 = 6.272681 <!-- Jasenové --> | 517780 = 4.262057 <!-- Malá Čierna --> | 517950 = 10.871757 <!-- Stráňavy --> | 518000 = 11.564346 <!-- Svederník --> | 518140 = 4.332157 <!-- Nižná Hutka --> | 518280 = 14.065929 <!-- Devičie --> | 518310 = 6.244160 <!-- Dolný Badín --> | 518450 = 32.161723 <!-- Horný Tisovník --> | 518590 = 8.324153 <!-- Ľubotice --> | 518620 = 4.452511 <!-- Ratkovce --> | 518760 = 17.839963 <!-- Sielnica --> | 518930 = 16.195670 <!-- Vígľašská Huta-Kalinka --> | 519090 = 3.267923 <!-- Brezovka --> | 519260 = 10.905134 <!-- Hrabské --> | 519430 = 7.193928 <!-- Kučín (okres Bardejov) --> | 519570 = 18.876967 <!-- Malcov --> | 519600 = 7.996956 <!-- Mikulášová --> | 519740 = 7.122930 <!-- Regetovka --> | 519880 = 8.467468 <!-- Tročany --> | 519910 = 5.692791 <!-- Vyšná Polianka --> | 520080 = 3.427133 <!-- Brezovec --> | 520110 = 7.399734 <!-- Černina --> | 520250 = 25.678889 <!-- Rokytov pri Humennom --> | 520390 = 27.180710 <!-- Kolonica --> | 520560 = 11.991084 <!-- Ohradzany --> | 520730 = 22.198318 <!-- Runina --> | 520870 = 7.125392 <!-- Šmigovec --> | 520900 = 10.008480 <!-- Turcovce --> | 521060 = 18.157397 <!-- Zbojné --> | 521370 = 5.481029 <!-- Geča --> | 521400 = 17.289408 <!-- Haniska (okres Košice-okolie) --> | 521540 = 15.566671 <!-- Kecerovský Lipovec --> | 521680 = 23.411289 <!-- Mokrance --> | 521850 = 20.662712 <!-- Paňovce --> | 522040 = 27.108237 <!-- Svinica --> | 522180 = 11.333478 <!-- Vyšná Kamenica --> | 522210 = 17.839701 <!-- Vyšný Klátov --> | 522350 = 5.155413 <!-- Blatné Revištia --> | 522490 = 13.952775 <!-- Husák --> | 522520 = 10.591579 <!-- Inovce --> | 522660 = 8.737416 <!-- Krčava --> | 522830 = 3.395791 <!-- Orechová --> | 522970 = 12.658894 <!-- Priekopa --> | 523020 = 6.629423 <!-- Ruskovce (okres Sobrance) --> | 523160 = 6.022707 <!-- Tašuľa --> | 523330 = 7.700523 <!-- Záhor --> | 523470 = 16.780366 <!-- Holumnica --> | 523500 = 3.365655 <!-- Hradisko --> | 523780 = 11.019259 <!-- Podhorany (okres Kežmarok) --> | 523810 = 22.424811 <!-- Slovenská Ves --> | 523950 = 9.057058 <!-- Švábovce --> | 524000 = 19.126076 <!-- Veľká Lomnica --> | 524140 = 70.436560 <!-- Prešov --> | 524280 = 5.459385 <!-- Červená Voda --> | 524310 = 10.751650 <!-- Ďačov --> | 524450 = 4.233893 <!-- Hendrichovce --> | 524590 = 2.388504 <!-- Janovík --> | 524620 = 11.309834 <!-- Kapušany --> | 524760 = 8.286715 <!-- Ličartovce --> | 524930 = 11.533593 <!-- Okružná --> | 525090 = 11.366023 <!-- Ražňany --> | 525120 = 14.052224 <!-- Rožkovany --> | 525260 = 25.785999 <!-- Široké --> | 525430 = 10.640501 <!-- Vyšná Šebastová --> | 525570 = 6.134067 <!-- Brdárka --> | 525600 = 15.374885 <!-- Čoltovo --> | 525740 = 36.080314 <!-- Hrhov --> | 525910 = 12.722150 <!-- Lipovník (okres Rožňava) --> | 526070 = 6.006822 <!-- Pašková --> | 526100 = 4.550580 <!-- Prihradzany --> | 526240 = 25.566181 <!-- Silická Jablonica --> | 526380 = 2.649380 <!-- Beharovce --> | 526410 = 13.684491 <!-- Brutovce --> | 526550 = 14.319426 <!-- Henclová --> | 526690 = 4.498362 <!-- Forbasy --> | 526720 = 17.981280 <!-- Hniezdne --> | 526860 = 30.845447 <!-- Lomnička --> | 527050 = 13.074773 <!-- Údol --> | 527190 = 3.011708 <!-- Bystrá (okres Stropkov) --> | 527220 = 4.873724 <!-- Cigla --> | 527360 = 6.618336 <!-- Kapišová --> | 527530 = 10.947306 <!-- Malá Poľana --> | 527670 = 9.324445 <!-- Nižný Orlík --> | 527700 = 8.538172 <!-- Oľšavka (okres Stropkov) --> | 527840 = 24.668069 <!-- Stropkov --> | 527980 = 10.441369 <!-- Veľkrop --> | 528030 = 5.086290 <!-- Vyšná Jedľová --> | 528170 = 9.540277 <!-- Borša --> | 528200 = 7.901462 <!-- Brehov --> | 528340 = 6.178276 <!-- Dvorianky --> | 528480 = 8.153368 <!-- Kysta --> | 528510 = 33.684154 <!-- Leles --> | 528650 = 10.157350 <!-- Svätuše --> | 528790 = 4.751777 <!-- Komárany --> | 528820 = 33.744488 <!-- Kvakovce --> | 528960 = 17.573275 <!-- Pavlovce (okres Vranov nad Topľou) --> | 529010 = 6.481007 <!-- Prituľany --> | 529150 = 11.034917 <!-- Skrabské --> | 529290 = 11.877564 <!-- Žalobín --> | 529320 = 39.700420 <!-- Bratislava-Ružinov --> | 529460 = 28.680104 <!-- Bratislava-Petržalka --> | 542890 = 4.683474 <!-- Haláčovce --> | 542920 = 8.565401 <!-- Horné Naštice --> | 543080 = 10.216105 <!-- Krásna Ves --> | 543110 = 4.208147 <!-- Krtovce --> | 543250 = 4.677114 <!-- Kolinovce --> | 543390 = 10.325771 <!-- Nižné Repaše --> | 543420 = 17.606042 <!-- Oľšavica --> | 543560 = 68.974930 <!-- Smolník --> | 543730 = 5.822371 <!-- Sirník --> | 543870 = 11.998101 <!-- Veľké Raškovce --> | 543900 = 18.235469 <!-- Veľký Horeš --> | 544060 = 7.998378 <!-- Babie --> | 544230 = 14.588018 <!-- Hlinné --> | 545350 = 15.539410 <!-- Hontianske Trsťany --> | 546640 = 16.466050 <!-- Dolný Lieskov --> | 547590 = 2.043008 <!-- Hričovské Podhradie --> | 547620 = 7.327948 <!-- Paština Závada --> | 555720 = 6.008025 <!-- Povoda --> | 555860 = 8.157745 <!-- Veľký Lapáš --> | 556050 = 8.399848 <!-- Úľany nad Žitavou --> | 556190 = 5.013594 <!-- Livinské Opatovce --> | 556220 = 6.725756 <!-- Ardanovce --> | 556360 = 2.624153 <!-- Libichava --> | 556530 = 4.248895 <!-- Horné Zelenice --> | 556670 = 10.170694 <!-- Šelpice --> | 557340 = 17.556910 <!-- Trenč --> | 557480 = 7.641661 <!-- Slopná --> | 557510 = 5.434821 <!-- Hatné --> | 557790 = 5.301504 <!-- Nižný Skálnik --> | 557820 = 4.608436 <!-- Sása (okres Revúca) --> | 557960 = 3.450670 <!-- Porúbka (okres Žilina) --> | 558320 = 14.909253 <!-- Ivanka pri Nitre --> | 559610 = 7.378913 <!-- Rokytovce --> | 559890 = 2.555076 <!-- Štôla --> | 580520 = 9.035247 <!-- Korytárky --> | 581020 = 16.279683 <!-- Hrnčiarovce nad Parnou --> | 581160 = 5.924494 <!-- Veľké Kozmálovce --> | 581640 = 4.380351 <!-- Korytné --> | 582000 = 367.664262 <!-- Bratislava (súčet okresov 101-105, Bratislava I-V) --> | 582140 = 3.598272 <!-- Lackovce --> | 599310 = 3.302722 <!-- Chorváty --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|0]] </noinclude> ecxlvztuu3h7spcdt6rme3d5s3nvhap Šablóna:Rozloha-SK-1 10 444556 8190997 8024273 2026-04-01T20:35:50Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190997 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 1 = 2052.609605 <!-- Bratislavský kraj --> | 101 = 9.590124 <!-- Okres Bratislava I --> | 201 = 1074.589421 <!-- Okres Dunajská Streda --> | 301 = 461.943261 <!-- Okres Bánovce nad Bebravou --> | 401 = 1100.141476 <!-- Okres Komárno --> | 501 = 281.518791 <!-- Okres Bytča --> | 511 = 815.082587 <!-- Okres Žilina --> | 601 = 809.444501 <!-- Okres Banská Bystrica --> | 611 = 759.021066 <!-- Okres Zvolen --> | 701 = 935.951511 <!-- Okres Bardejov --> | 711 = 388.920897 <!-- Okres Stropkov --> | 801 = 584.339034 <!-- Okres Gelnica --> | 811 = 1073.452333 <!-- Okres Trebišov --> | 500011 = 100.478688 <!-- Nitra --> | 500071 = 13.808400 <!-- Branč --> | 500101 = 5.777118 <!-- Čakajovce --> | 500151 = 10.976549 <!-- Čierne Kľačany --> | 500241 = 14.066275 <!-- Hájske --> | 500321 = 4.387730 <!-- Choča --> | 500381 = 10.442043 <!-- Jelšovce --> | 500411 = 12.500629 <!-- Kolíňany --> | 500461 = 10.187530 <!-- Lovce --> | 500551 = 4.332248 <!-- Martin nad Žitavou --> | 500631 = 10.172647 <!-- Nová Ves nad Žitavou --> | 500691 = 10.223550 <!-- Poľný Kesov --> | 500721 = 25.234294 <!-- Skýcov --> | 500941 = 14.178664 <!-- Výčapy-Opatovce --> | 501191 = 11.952639 <!-- Klížska Nemá --> | 501221 = 10.578409 <!-- Lipové --> | 501271 = 4.006545 <!-- Mudroňovo --> | 501301 = 29.889940 <!-- Okoličná na Ostrove --> | 501361 = 9.498558 <!-- Tôň --> | 501441 = 3.923116 <!-- Báč --> | 501531 = 21.411683 <!-- Čiližská Radvaň --> | 501581 = 23.193891 <!-- Holice --> | 501611 = 29.996990 <!-- Dolný Štál --> | 501671 = 10.734552 <!-- Jurová --> | 501701 = 13.279020 <!-- Kráľovičove Kračany --> | 501891 = 16.145441 <!-- Rohovce --> | 501921 = 34.819918 <!-- Topoľníky --> | 501981 = 18.132485 <!-- Veľké Blahovo --> | 502031 = 60.996340 <!-- Levice --> | 502111 = 23.939010 <!-- Čajkov --> | 502171 = 8.780377 <!-- Dolná Seč --> | 502201 = 13.617357 <!-- Domadice --> | 502251 = 23.850869 <!-- Hontianska Vrbica --> | 502341 = 7.088045 <!-- Hronské Kosihy --> | 502391 = 15.189143 <!-- Jur nad Hronom --> | 502421 = 21.822069 <!-- Kozárovce --> | 502481 = 17.197404 <!-- Lok --> | 502511 = 15.976753 <!-- Málaš --> | 502651 = 23.129103 <!-- Plavé Vozokany --> | 502731 = 25.549021 <!-- Sikenica --> | 502791 = 19.044931 <!-- Šalov --> | 502821 = 43.939054 <!-- Tekovské Lužany --> | 502871 = 11.970228 <!-- Tupá --> | 502961 = 7.353613 <!-- Zalaba --> | 503011 = 72.565312 <!-- Nové Zámky --> | 503061 = 8.692344 <!-- Belá (okres Nové Zámky) --> | 503151 = 17.027675 <!-- Dolný Ohaj --> | 503231 = 18.713972 <!-- Kamenica nad Hronom --> | 503291 = 13.476269 <!-- Komoča --> | 503321 = 13.629633 <!-- Lipová (okres Nové Zámky) --> | 503371 = 8.189169 <!-- Michal nad Žitavou --> | 503401 = 51.955634 <!-- Mužla --> | 503461 = 24.754882 <!-- Bodíky --> | 503541 = 13.916236 <!-- Sikenička --> | 503631 = 25.845989 <!-- Veľké Lovce --> | 503681 = 4.495591 <!-- Boldog --> | 503711 = 26.279985 <!-- Diakovce --> | 503771 = 34.838095 <!-- Horné Saliby --> | 503801 = 6.207004 <!-- Hrubý Šúr --> | 503851 = 8.072485 <!-- Kostolná pri Dunaji --> | 503991 = 38.359714 <!-- Selice --> | 504041 = 11.564718 <!-- Šintava --> | 504131 = 41.855572 <!-- Veľké Úľany --> | 504181 = 8.053334 <!-- Zemianske Sady --> | 504211 = 4.095269 <!-- Bílkove Humence --> | 504271 = 19.883229 <!-- Brodské --> | 504351 = 59.920081 <!-- Gbely --> | 504491 = 18.703573 <!-- Kuklov --> | 504521 = 36.927455 <!-- Lakšárska Nová Ves --> | 504581 = 48.540591 <!-- Myjava --> | 504611 = 14.621278 <!-- Petrova Ves --> | 504661 = 9.415403 <!-- Polianka --> | 504831 = 4.725341 <!-- Smrdáky --> | 504891 = 41.949285 <!-- Šaštín-Stráže --> | 504971 = 51.519553 <!-- Vrbovce --> | 505021 = 6.442955 <!-- Lipovník (okres Topoľčany) --> | 505251 = 6.334962 <!-- Norovce --> | 505331 = 6.625775 <!-- Pečeňany --> | 505421 = 27.665930 <!-- Radošina --> | 505471 = 11.527494 <!-- Slatina nad Bebravou --> | 505561 = 13.537821 <!-- Tesáre --> | 505641 = 10.909004 <!-- Urmince --> | 505731 = 42.404963 <!-- Veľký Klíž --> | 505811 = 17.769435 <!-- Žitná-Radiša --> | 505871 = 19.597676 <!-- Bošáca --> | 505901 = 32.568944 <!-- Čachtice --> | 505951 = 8.787980 <!-- Dolné Srnie --> | 506001 = 9.826578 <!-- Horná Streda --> | 506061 = 9.204346 <!-- Hrachovište --> | 506141 = 10.108652 <!-- Kostolné --> | 506231 = 16.616073 <!-- Mníchova Lehota --> | 506281 = 33.443588 <!-- Nemšová --> | 506311 = 18.213766 <!-- Nová Lehota --> | 506371 = 2.897931 <!-- Opatovce --> | 506401 = 8.609489 <!-- Pobedim --> | 506541 = 4.083659 <!-- Štvrtok --> | 506591 = 12.253892 <!-- Trenčianske Jastrabie --> | 506851 = 16.583070 <!-- Bučany --> | 506931 = 10.037726 <!-- Dolné Dubové --> | 506991 = 24.041107 <!-- Drahovce --> | 507041 = 8.653295 <!-- Horná Krupá --> | 507121 = 32.965202 <!-- Chtelnica --> | 507211 = 9.588810 <!-- Košolná --> | 507351 = 19.672893 <!-- Naháč --> | 507431 = 8.572770 <!-- Pečeňady --> | 507491 = 8.435543 <!-- Ratnovce --> | 507521 = 12.411508 <!-- Sasinkovo --> | 507571 = 14.384166 <!-- Suchá nad Parnou --> | 507601 = 22.103664 <!-- Špačince --> | 507661 = 11.631554 <!-- Trakovice --> | 507741 = 14.150937 <!-- Voderady --> | 507831 = 15.792548 <!-- Borinka --> | 507881 = 13.799413 <!-- Dubová (okres Pezinok) --> | 507911 = 15.119324 <!-- Chorvátsky Grob --> | 508021 = 45.134007 <!-- Kuchyňa --> | 508071 = 8.699189 <!-- Malinovo --> | 508101 = 49.623633 <!-- Modra --> | 508161 = 27.358048 <!-- Pernek --> | 508241 = 15.405038 <!-- Suchohrad --> | 508331 = 3.622181 <!-- Vlky --> | 508381 = 21.120624 <!-- Zohor --> | 508471 = 14.216159 <!-- Baláže --> | 508551 = 44.292695 <!-- Dolný Harmanec --> | 508641 = 3.526357 <!-- Horné Pršany --> | 508691 = 15.385599 <!-- Jarabá --> | 508721 = 1.649516 <!-- Králiky --> | 508781 = 9.394796 <!-- Môlča --> | 508811 = 10.389902 <!-- Mýto pod Ďumbierom --> | 508861 = 28.477955 <!-- Podkonice --> | 508951 = 8.072594 <!-- Ráztoka --> | 509001 = 32.325200 <!-- Slovenská Ľupča --> | 509051 = 55.974134 <!-- Telgárt --> | 509221 = 15.573710 <!-- Klubina --> | 509281 = 4.267389 <!-- Lopušné Pažite --> | 509311 = 125.254584 <!-- Nová Bystrica --> | 509361 = 5.609341 <!-- Podvysoká --> | 509451 = 33.163149 <!-- Skalité --> | 509531 = 18.708718 <!-- Zborov nad Bystricou --> | 509591 = 22.523137 <!-- Breza --> | 509671 = 15.337261 <!-- Horná Lehota (okres Dolný Kubín) --> | 509701 = 11.292376 <!-- Istebné --> | 509761 = 18.877031 <!-- Krivá --> | 509931 = 41.210468 <!-- Oravské Veselé --> | 509981 = 19.290122 <!-- Podbiel --> | 510041 = 11.646049 <!-- Sedliacka Dubová --> | 510181 = 12.742145 <!-- Vyšný Kubín --> | 510211 = 67.249192 <!-- Zázrivá --> | 510271 = 4.974616 <!-- Beňadiková --> | 510301 = 4.296979 <!-- Bešeňová --> | 510351 = 1.905904 <!-- Bukovina --> | 510441 = 16.696845 <!-- Hubová --> | 510521 = 45.984402 <!-- Jamník (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510581 = 23.986168 <!-- Lazisko --> | 510611 = 19.881161 <!-- Liptovská Kokava --> | 510661 = 32.371813 <!-- Liptovská Štiavnica --> | 510751 = 4.688627 <!-- Liptovský Ondrej --> | 510831 = 4.175959 <!-- Malatíny --> | 510921 = 6.830105 <!-- Pavlova Ves --> | 510971 = 12.652840 <!-- Prosiek --> | 511111 = 9.905851 <!-- Vavrišovo --> | 511251 = 10.993250 <!-- Boľkovce --> | 511331 = 12.610864 <!-- Čamovce --> | 511391 = 16.176914 <!-- Fiľakovo --> | 511421 = 21.816218 <!-- Halič --> | 511471 = 39.417523 <!-- Kalinovo --> | 511501 = 14.023798 <!-- Krná --> | 511561 = 31.669013 <!-- Ľuboreč --> | 511641 = 20.281903 <!-- Mýtna --> | 511731 = 25.886816 <!-- Podkriváň --> | 511781 = 3.480861 <!-- Prša --> | 511811 = 12.603204 <!-- Ratka --> | 511871 = 15.235672 <!-- Šíd --> | 511901 = 11.924754 <!-- Točnica --> | 512001 = 9.803153 <!-- Veľká Ves --> | 512061 = 2.150764 <!-- Benice --> | 512141 = 16.174709 <!-- Čremošné --> | 512311 = 8.335578 <!-- Jasenovo --> | 512371 = 6.435851 <!-- Košťany nad Turcom --> | 512451 = 2.101153 <!-- Moškovec --> | 512541 = 5.414175 <!-- Rakovo --> | 512591 = 27.146121 <!-- Sklabinský Podzámok --> | 512621 = 17.167912 <!-- Slovenské Pravno --> | 512681 = 46.747284 <!-- Turany --> | 512711 = 12.209021 <!-- Turčianske Kľačany --> | 512761 = 32.282522 <!-- Valča --> | 512851 = 51.330983 <!-- Beluša --> | 512931 = 32.585713 <!-- Červený Kameň --> | 513091 = 13.691178 <!-- Horná Poruba --> | 513121 = 5.353224 <!-- Horovce (okres Púchov) --> | 513351 = 36.914249 <!-- Košecké Podhradie --> | 513601 = 40.430068 <!-- Pružina --> | 513741 = 22.143394 <!-- Udiča --> | 513831 = 3.650128 <!-- Klin nad Bodrogom --> | 513881 = 43.063003 <!-- Prievidza --> | 513911 = 37.606763 <!-- Bystričany --> | 513971 = 6.653158 <!-- Dlžín --> | 514021 = 12.315228 <!-- Chrenovec-Brusno --> | 514071 = 7.936714 <!-- Kanianka --> | 514101 = 3.748712 <!-- Kostolná Ves --> | 514241 = 18.067013 <!-- Nitrianske Sučany --> | 514331 = 10.794342 <!-- Pravenec --> | 514381 = 7.665935 <!-- Seč --> | 514411 = 48.192967 <!-- Tužina --> | 514501 = 11.502513 <!-- Barca --> | 514551 = 10.788919 <!-- Bottovo --> | 514641 = 11.509408 <!-- Dražice --> | 514691 = 9.196092 <!-- Dubovec --> | 514721 = 17.965327 <!-- Gemer --> | 514781 = 10.442412 <!-- Gemerský Jablonec --> | 514811 = 25.668417 <!-- Hajnáčka --> | 514861 = 21.121566 <!-- Hostice --> | 514951 = 18.927608 <!-- Chanava --> | 515001 = 17.139332 <!-- Jesenské (okres Rimavská Sobota) --> | 515051 = 11.407510 <!-- Kociha --> | 515141 = 6.088304 <!-- Lenka --> | 515281 = 7.072184 <!-- Pavlovce (okres Rimavská Sobota) --> | 515311 = 9.058013 <!-- Polina --> | 515361 = 9.108126 <!-- Rašice --> | 515451 = 14.099396 <!-- Rimavské Brezovo --> | 515531 = 8.323124 <!-- Slizké --> | 515591 = 12.927249 <!-- Sušany --> | 515621 = 7.828551 <!-- Šimonovce --> | 515671 = 5.983179 <!-- Teplý Vrch --> | 515701 = 20.855937 <!-- Uzovská Panica --> | 515761 = 8.274563 <!-- Višňové (okres Revúca) --> | 515841 = 6.370169 <!-- Žíp --> | 515931 = 6.751560 <!-- Červeňany --> | 515981 = 17.705213 <!-- Dolné Strháre --> | 516031 = 12.783035 <!-- Horné Strháre --> | 516091 = 9.000042 <!-- Kiarov --> | 516121 = 20.686094 <!-- Kosihovce --> | 516171 = 6.412523 <!-- Malá Čalomija --> | 516261 = 18.619191 <!-- Olováry --> | 516341 = 7.613745 <!-- Seľany --> | 516431 = 7.115200 <!-- Širákov --> | 516511 = 3.312232 <!-- Vieska (okres Veľký Krtíš) --> | 516571 = 18.758246 <!-- Želovce --> | 516601 = 15.091117 <!-- Baďan --> | 516651 = 19.195734 <!-- Banský Studenec --> | 516741 = 8.168990 <!-- Dolná Ždaňa --> | 516791 = 16.267201 <!-- Horná Ždaňa --> | 516821 = 5.039710 <!-- Hronská Dúbrava --> | 516881 = 10.823780 <!-- Jastrabá --> | 516961 = 10.762417 <!-- Krahule --> | 517011 = 4.685685 <!-- Lehôtka pod Brehmi --> | 517071 = 20.918920 <!-- Močiar --> | 517241 = 10.912662 <!-- Sklené Teplice --> | 517291 = 29.808890 <!-- Tekovská Breznica --> | 517381 = 30.398950 <!-- Žarnovica --> | 517461 = 43.038274 <!-- Bytča --> | 517551 = 7.133530 <!-- Gbeľany --> | 517631 = 4.233160 <!-- Jablonové (okres Bytča) --> | 517691 = 20.332873 <!-- Kotešová --> | 517721 = 22.937318 <!-- Kunerad --> | 517771 = 15.526780 <!-- Lysica --> | 517801 = 2.592615 <!-- Mojš --> | 517861 = 32.536105 <!-- Petrovice --> | 517941 = 7.324546 <!-- Rosina --> | 518051 = 27.203621 <!-- Turie --> | 518131 = 7.046266 <!-- Zbyňov --> | 518191 = 5.484699 <!-- Breziny --> | 518221 = 6.091001 <!-- Bzovská Lehôtka --> | 518271 = 14.312780 <!-- Detvianska Huta --> | 518301 = 6.420136 <!-- Dolné Mladonice --> | 518361 = 13.296710 <!-- Dubové (okres Zvolen) --> | 518441 = 5.628773 <!-- Horný Badín --> | 518531 = 19.950100 <!-- Kráľovce-Krnišov --> | 518581 = 145.481991 <!-- Lešť (vojenský obvod) --> | 518611 = 22.125222 <!-- Litava --> | 518671 = 20.269110 <!-- Ostrá Lúka --> | 518701 = 19.176650 <!-- Rykynčice --> | 518751 = 15.200129 <!-- Senohrad --> | 518841 = 9.774386 <!-- Súdovce --> | 518891 = 6.977124 <!-- Turová --> | 518921 = 31.976932 <!-- Vígľaš --> | 518981 = 19.082699 <!-- Železná Breznica --> | 519081 = 6.894329 <!-- Brezov --> | 519111 = 15.984432 <!-- Cigeľka --> | 519171 = 12.732420 <!-- Gaboltov --> | 519201 = 8.892562 <!-- Hankovce (okres Bardejov) --> | 519251 = 7.854714 <!-- Hrabovec --> | 519341 = 12.458379 <!-- Kobyly --> | 519391 = 8.224443 <!-- Kračúnovce --> | 519421 = 10.055692 <!-- Kružlov --> | 519481 = 14.777046 <!-- Lenartov --> | 519511 = 14.216088 <!-- Livovská Huta --> | 519561 = 3.240350 <!-- Lužany pri Topli --> | 519731 = 2.964779 <!-- Porúbka (okres Bardejov) --> | 519791 = 12.138881 <!-- Snakov --> | 519821 = 8.118013 <!-- Stuľany --> | 519871 = 5.837814 <!-- Tarnov --> | 519901 = 7.374140 <!-- Varadka --> | 519961 = 19.630661 <!-- Zborov --> | 520021 = 6.629585 <!-- Baškovce (okres Humenné) --> | 520071 = 6.044123 <!-- Brestov nad Laborcom --> | 520101 = 38.841036 <!-- Čabiny --> | 520161 = 26.301042 <!-- Dlhé nad Cirochou --> | 520241 = 5.864260 <!-- Hudcovce --> | 520331 = 17.572681 <!-- Kamenica nad Cirochou --> | 520381 = 15.965413 <!-- Kolbasov --> | 520411 = 15.112936 <!-- Krásny Brod --> | 520471 = 47.482229 <!-- Medzilaborce --> | 520501 = 9.541414 <!-- Myslina --> | 520551 = 32.808139 <!-- Nová Sedlica --> | 520641 = 33.439564 <!-- Pčoliné --> | 520691 = 20.128429 <!-- Radvaň nad Laborcom --> | 520721 = 8.102294 <!-- Rovné (okres Humenné) --> | 520781 = 6.394784 <!-- Slovenské Krivé --> | 520811 = 15.153513 <!-- Stakčínska Roztoka --> | 520861 = 31.639006 <!-- Svetlice --> | 520951 = 2.206070 <!-- Valentovce --> | 521001 = 20.243526 <!-- Výrava --> | 521051 = 50.541738 <!-- Zboj --> | 521141 = 4.179772 <!-- Bačkovík --> | 521191 = 3.401369 <!-- Blažice --> | 521221 = 6.987209 <!-- Budimír --> | 521281 = 9.605625 <!-- Čakanovce (okres Košice-okolie) --> | 521311 = 7.670661 <!-- Čižatice --> | 521361 = 9.922798 <!-- Ďurkov --> | 521591 = 8.668875 <!-- Košické Oľšany --> | 521671 = 31.868741 <!-- Medzev --> | 521701 = 5.889377 <!-- Mudrovce --> | 521761 = 4.100485 <!-- Nižný Lánec --> | 521841 = 12.065699 <!-- Opiná --> | 521931 = 22.207058 <!-- Rozhanovce --> | 521981 = 36.873733 <!-- Skároš --> | 522031 = 15.664753 <!-- Sokoľ --> | 522091 = 6.591993 <!-- Trsťany --> | 522121 = 3.887711 <!-- Vajkovce --> | 522171 = 3.621747 <!-- Vyšná Hutka --> | 522201 = 4.827605 <!-- Vyšný Čaj --> | 522261 = 5.513762 <!-- Ždaňa --> | 522341 = 6.228847 <!-- Blatné Remety --> | 522431 = 8.632508 <!-- Hatalov --> | 522481 = 13.080696 <!-- Horovce (okres Michalovce) --> | 522511 = 17.349807 <!-- Iňačovce --> | 522571 = 5.783220 <!-- Kačanov --> | 522601 = 3.825724 <!-- Kolibabovce --> | 522651 = 4.619283 <!-- Krásnovce --> | 522741 = 7.927347 <!-- Lúčky (okres Michalovce) --> | 522791 = 16.675752 <!-- Moravany --> | 522821 = 7.245487 <!-- Nižné Nemecké --> | 522881 = 5.730547 <!-- Petrikovce --> | 522911 = 3.143728 <!-- Pinkovce --> | 522961 = 18.049016 <!-- Pozdišovce --> | 523011 = 11.958060 <!-- Ruská Bystrá --> | 523071 = 6.458322 <!-- Sliepkovce --> | 523101 = 24.773183 <!-- Strážske --> | 523151 = 4.951466 <!-- Šamudovce --> | 523241 = 19.611301 <!-- Zalužice --> | 523291 = 15.354410 <!-- Vysoká nad Uhom --> | 523321 = 5.357691 <!-- Vyšné Remety --> | 523381 = 63.100032 <!-- Poprad --> | 523411 = 9.031422 <!-- Bušovce --> | 523461 = 6.013160 <!-- Havka --> | 523631 = 98.454578 <!-- Liptovská Teplička --> | 523721 = 8.944943 <!-- Mengusovce --> | 523771 = 41.281717 <!-- Osturňa --> | 523801 = 14.973888 <!-- Reľov --> | 523861 = 14.296201 <!-- Spišské Hanušovce --> | 524051 = 3.839570 <!-- Vlkovce --> | 524131 = 27.328056 <!-- Ždiar --> | 524191 = 8.491649 <!-- Bertotovce --> | 524221 = 4.375562 <!-- Bretejovce --> | 524271 = 3.993435 <!-- Čelovce (okres Prešov) --> | 524301 = 17.798684 <!-- Červenica --> | 524361 = 6.301442 <!-- Drienovská Nová Ves --> | 524441 = 8.472656 <!-- Hanigovce --> | 524531 = 14.190303 <!-- Chminianske Jakubovany --> | 524581 = 4.720430 <!-- Janov --> | 524611 = 21.307557 <!-- Kamenica --> | 524671 = 11.028625 <!-- Krásna Lúka --> | 524701 = 5.124151 <!-- Kvačany (okres Prešov) --> | 524751 = 6.716061 <!-- Lesíček --> | 524841 = 8.635043 <!-- Malý Šariš --> | 524921 = 23.142120 <!-- Nižný Slavkov --> | 524981 = 5.853286 <!-- Ostrovany --> | 525031 = 10.565085 <!-- Podhradík --> | 525081 = 5.300449 <!-- Ratvaj --> | 525111 = 5.790364 <!-- Rokycany --> | 525171 = 15.140264 <!-- Svinia --> | 525201 = 9.360525 <!-- Šarišské Bohdanovce --> | 525251 = 11.323618 <!-- Šindliar --> | 525341 = 12.809330 <!-- Tulčík --> | 525391 = 6.086430 <!-- Veľký Slivník --> | 525421 = 6.862620 <!-- Vysoká (okres Sabinov) --> | 525511 = 8.489866 <!-- Župčany --> | 525561 = 23.735351 <!-- Bôrka --> | 525651 = 12.794242 <!-- Gemerská Hôrka --> | 525731 = 8.069991 <!-- Honce --> | 525791 = 46.799702 <!-- Jelšava --> | 525821 = 13.575621 <!-- Kečovo --> | 525871 = 23.195405 <!-- Krásnohorské Podhradie --> | 525901 = 18.277027 <!-- Licince --> | 525961 = 14.490421 <!-- Meliata --> | 526011 = 7.858289 <!-- Muránska Lehota --> | 526061 = 25.564198 <!-- Pača --> | 526151 = 6.828867 <!-- Revúcka Lehota --> | 526231 = 13.368361 <!-- Silická Brezová --> | 526291 = 35.360733 <!-- Stratená --> | 526321 = 14.780007 <!-- Turčok --> | 526371 = 2.203850 <!-- Baldovce --> | 526401 = 16.595415 <!-- Bijacovce --> | 526461 = 3.673316 <!-- Doľany (okres Levoča) --> | 526541 = 12.850313 <!-- Helcmanovce --> | 526631 = 22.427807 <!-- Závadka (okres Gelnica) --> | 526681 = 3.978816 <!-- Ďurková --> | 526711 = 11.364863 <!-- Haligovce --> | 526771 = 22.895534 <!-- Jarabina --> | 526801 = 4.141026 <!-- Kremná --> | 526851 = 17.920547 <!-- Litmanová --> | 526941 = 20.771559 <!-- Orlov --> | 526991 = 6.022738 <!-- Ruská Voľa nad Popradom --> | 527041 = 21.388790 <!-- Šarišské Jastrabie --> | 527131 = 12.564448 <!-- Beňadikovce --> | 527181 = 11.062788 <!-- Bukovce --> | 527211 = 13.102406 <!-- Cernina --> | 527271 = 4.400658 <!-- Fijaš --> | 527301 = 7.643407 <!-- Havranec --> | 527351 = 7.318654 <!-- Jurkova Voľa --> | 527441 = 3.727622 <!-- Krajná Porúbka --> | 527491 = 12.459639 <!-- Kurimka --> | 527521 = 4.567859 <!-- Makovce --> | 527581 = 6.003168 <!-- Miňovce --> | 527611 = 4.647317 <!-- Mrázovce --> | 527661 = 7.019880 <!-- Nižný Mirošov --> | 527751 = 10.912800 <!-- Radoma --> | 527831 = 8.644806 <!-- Stročín --> | 527891 = 7.079837 <!-- Šemetkovce --> | 527921 = 8.243343 <!-- Tokajík --> | 527971 = 10.589663 <!-- Varechovce --> | 528021 = 6.621127 <!-- Vyškovce --> | 528081 = 14.781526 <!-- Vyšný Orlík --> | 528111 = 27.675694 <!-- Bačkov --> | 528161 = 12.602754 <!-- Boľ --> | 528251 = 8.532999 <!-- Čerhov --> | 528331 = 17.565308 <!-- Drahňov --> | 528391 = 4.221287 <!-- Ižkovce --> | 528421 = 9.927264 <!-- Kazimír --> | 528471 = 13.537575 <!-- Kuzmice (okres Trebišov) --> | 528501 = 15.254652 <!-- Lastovce --> | 528561 = 5.639791 <!-- Malý Kamenec --> | 528641 = 12.935897 <!-- Plechotice --> | 528731 = 12.546126 <!-- Holčíkovce --> | 528781 = 5.356931 <!-- Kladzany --> | 528811 = 4.589174 <!-- Kučín (okres Vranov nad Topľou) --> | 528871 = 11.588682 <!-- Merník --> | 528901 = 11.288752 <!-- Nižný Hrabovec --> | 528951 = 14.377266 <!-- Pakostov --> | 529001 = 8.443705 <!-- Poša --> | 529061 = 3.594332 <!-- Rohožník (okres Humenné) --> | 529141 = 10.133648 <!-- Sedliská --> | 529231 = 4.254130 <!-- Vlača --> | 529281 = 6.284693 <!-- Zlatník --> | 529311 = 42.492968 <!-- Bratislava-Podunajské Biskupice --> | 529371 = 24.217253 <!-- Bratislava-Devínska Nová Ves --> | 529401 = 13.979363 <!-- Bratislava-Devín --> | 542661 = 2.098415 <!-- Belince --> | 542741 = 6.338253 <!-- Brezolupy --> | 542881 = 6.379506 <!-- Hajná Nová Ves --> | 542971 = 5.542796 <!-- Hrušovany --> | 543071 = 25.042071 <!-- Kovarce --> | 543101 = 18.966772 <!-- Krnča --> | 543161 = 13.485925 <!-- Iliašovce --> | 543241 = 31.804994 <!-- Kojšov --> | 543331 = 18.508649 <!-- Markušovce --> | 543381 = 4.008061 <!-- Nemešany --> | 543411 = 15.211435 <!-- Olcnava --> | 543471 = 2.998027 <!-- Pongrácovce --> | 543501 = 6.951110 <!-- Richnava --> | 543551 = 37.325571 <!-- Smolnícka Huta --> | 543641 = 8.303499 <!-- Studenec --> | 543691 = 6.837008 <!-- Uloža --> | 543721 = 7.509705 <!-- Vojkovce --> | 543781 = 4.413560 <!-- Stankovce --> | 543811 = 5.259703 <!-- Svinice --> | 543861 = 13.769820 <!-- Veľké Ozorovce --> | 543951 = 17.896119 <!-- Vojčice --> | 544001 = 10.704957 <!-- Zemplínska Nová Ves --> | 544051 = 34.368175 <!-- Vranov nad Topľou --> | 544141 = 14.383127 <!-- Ďapalovce --> | 544191 = 4.028890 <!-- Giglovce --> | 544221 = 25.936047 <!-- Hermanovce nad Topľou --> | 545651 = 12.789521 <!-- Veľké Držkovce --> | 545741 = 24.497249 <!-- Trenčianske Stankovce --> | 545961 = 20.463743 <!-- Turčianske Jaseno --> | 547611 = 4.893946 <!-- Ovčiarsko --> | 555541 = 4.573660 <!-- Dunajský Klátov --> | 555851 = 3.219271 <!-- Malý Lapáš --> | 555991 = 13.899921 <!-- Svätoplukovo --> | 556131 = 5.778374 <!-- Rybky --> | 556211 = 6.717041 <!-- Orešany --> | 556271 = 3.734169 <!-- Turčianky --> | 556351 = 3.795718 <!-- Horné Chlebany --> | 556441 = 8.230823 <!-- Zemianske Podhradie --> | 556491 = 4.616119 <!-- Opoj --> | 556521 = 2.719125 <!-- Dolné Zelenice --> | 556581 = 26.842523 <!-- Hubina --> | 556611 = 2.597800 <!-- Tekolďany --> | 556661 = 5.740507 <!-- Dolné Lovčice --> | 557251 = 15.873795 <!-- Bystrá (okres Brezno) --> | 557331 = 4.792682 <!-- Gregorova Vieska --> | 557391 = 4.118319 <!-- Borčice --> | 557421 = 7.809776 <!-- Slavnica --> | 557471 = 7.984454 <!-- Streženice --> | 557501 = 7.467677 <!-- Kvašov --> | 557561 = 3.705851 <!-- Čelkova Lehota --> | 557811 = 4.647015 <!-- Rimavské Zalužany --> | 557901 = 15.138363 <!-- Vyšné Valice --> | 558281 = 42.157924 <!-- Liptovská Porúbka --> | 559831 = 0.472101 <!-- Bočiar --> | 559881 = 3.516195 <!-- Zádiel --> | 559971 = 3.857932 <!-- Lipníky --> | 560031 = 11.697332 <!-- Čučma --> | 580601 = 5.629488 <!-- Dukovce --> | 580791 = 6.721533 <!-- Radoľa --> | 580911 = 9.884661 <!-- Holiare --> | 581241 = 4.980881 <!-- Malý Slavkov --> | 581691 = 12.399180 <!-- Štefanovičová --> | 582051 = 0.361255 <!-- Zlatno (okres Poltár) --> | 582301 = 7.035899 <!-- Bohunice (okres Ilava) --> | 582361 = 24.493033 <!-- Obid --> | 598151 = 54.616556 <!-- Košice-Sever --> | 599841 = 47.872976 <!-- Košice-Šaca --> | 599891 = 0.471675 <!-- Košice-Džungľa --> | 599981 = 243.733972 <!-- Košice (súčet okresov 802-805, Košice I-IV) --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|1]] </noinclude> 8rrp3ik2boqga26wft83c1veezx63fz Šablóna:Rozloha-SK-2 10 444557 8190998 8024274 2026-04-01T20:35:52Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190998 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 2 = 4146.286740 <!-- Trnavský kraj --> | 102 = 92.490067 <!-- Okres Bratislava II --> | 202 = 641.705582 <!-- Okres Galanta --> | 302 = 358.502243 <!-- Okres Ilava --> | 402 = 1551.127931 <!-- Okres Levice --> | 502 = 760.617232 <!-- Okres Čadca --> | 602 = 292.297275 <!-- Okres Banská Štiavnica --> | 612 = 425.088550 <!-- Okres Žarnovica --> | 702 = 754.237892 <!-- Okres Humenné --> | 712 = 549.514295 <!-- Okres Svidník --> | 802 = 85.458362 <!-- Okres Košice I --> | 500062 = 22.408290 <!-- Beladice --> | 500232 = 10.701592 <!-- Golianovo --> | 500372 = 27.183777 <!-- Jelenec --> | 500402 = 12.230554 <!-- Klasov --> | 500542 = 4.238380 <!-- Mankovce --> | 500682 = 12.089057 <!-- Pohranice --> | 500712 = 11.655767 <!-- Rumanová --> | 500992 = 15.558049 <!-- Žirany --> | 501042 = 6.318239 <!-- Bodza --> | 501182 = 34.513144 <!-- Kameničná --> | 501212 = 15.881600 <!-- Kravany nad Dunajom --> | 501352 = 8.388034 <!-- Šrobárová --> | 501492 = 10.778355 <!-- Blatná na Ostrove --> | 501522 = 55.547780 <!-- Veľký Meder --> | 501662 = 11.343457 <!-- Janíky --> | 501832 = 8.860607 <!-- Oľdza --> | 501972 = 18.355823 <!-- Veľká Paka --> | 502022 = 11.962995 <!-- Zlaté Klasy --> | 502162 = 29.875439 <!-- Devičany --> | 502332 = 7.881680 <!-- Hronské Kľačany --> | 502472 = 19.649831 <!-- Keť --> | 502502 = 8.386745 <!-- Lula --> | 502642 = 50.508799 <!-- Plášťovce --> | 502782 = 42.750844 <!-- Šahy --> | 502812 = 19.092775 <!-- Tehla --> | 502952 = 6.473979 <!-- Vyšné nad Hronom --> | 503002 = 4.432895 <!-- Žemliare --> | 503282 = 30.758288 <!-- Komjatice --> | 503312 = 8.268511 <!-- Leľa --> | 503452 = 51.293906 <!-- Palárikovo --> | 503592 = 59.812018 <!-- Šurany --> | 503762 = 6.174008 <!-- Gáň --> | 503932 = 36.008927 <!-- Neded --> | 504092 = 32.536547 <!-- Trnovec nad Váhom --> | 504122 = 14.813453 <!-- Veľká Mača --> | 504262 = 41.079473 <!-- Brezová pod Bradlom --> | 504432 = 4.273770 <!-- Kátov --> | 504572 = 39.017487 <!-- Moravský Svätý Ján --> | 504602 = 11.614067 <!-- Osuské --> | 504742 = 26.599476 <!-- Radošovce (okres Skalica) --> | 504882 = 15.520765 <!-- Šajdíkove Humence --> | 504912 = 2.524618 <!-- Trnovec --> | 505072 = 7.908744 <!-- Malá Hradná --> | 505102 = 6.814254 <!-- Malé Hoste --> | 505242 = 13.958224 <!-- Nitrianska Streda --> | 505382 = 6.048126 <!-- Pravotice --> | 505412 = 7.519917 <!-- Prusy --> | 505552 = 9.631243 <!-- Šišov --> | 505692 = 5.146123 <!-- Veľké Chlievany --> | 505722 = 27.787533 <!-- Veľké Uherce --> | 506052 = 24.134862 <!-- Hrádok --> | 506532 = 8.599750 <!-- Svinná --> | 506672 = 5.519933 <!-- Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom) --> | 506842 = 16.368454 <!-- Brestovany --> | 506982 = 22.934132 <!-- Dolný Lopašov --> | 507032 = 64.187312 <!-- Hlohovec --> | 507172 = 10.105149 <!-- Kľačany --> | 507202 = 5.799335 <!-- Koplotovce --> | 507342 = 10.785507 <!-- Moravany nad Váhom --> | 507482 = 6.956945 <!-- Rakovice --> | 507512 = 14.706238 <!-- Ružindol --> | 507792 = 7.939281 <!-- Žlkovce --> | 507822 = 16.323130 <!-- Blatné --> | 507962 = 20.859458 <!-- Jakubov --> | 508012 = 16.825028 <!-- Kostolište --> | 508292 = 10.160683 <!-- Veľký Biel --> | 508322 = 20.036802 <!-- Vištuk --> | 508462 = 26.780357 <!-- Beňuš --> | 508632 = 15.691088 <!-- Horná Mičiná --> | 508772 = 14.326632 <!-- Michalová --> | 508802 = 13.081860 <!-- Motyčky --> | 508942 = 11.211220 <!-- Priechod --> | 509132 = 56.792020 <!-- Čadca --> | 509272 = 8.848646 <!-- Lodno --> | 509302 = 25.479080 <!-- Nesluša --> | 509442 = 10.768559 <!-- Rudinská --> | 509582 = 25.639054 <!-- Bobrov --> | 509892 = 23.683509 <!-- Oravská Jasenica --> | 509922 = 13.258418 <!-- Oravská Poruba --> | 510092 = 6.715638 <!-- Ťapešovo --> | 510262 = 70.109133 <!-- Liptovský Mikuláš --> | 510572 = 22.435229 <!-- Kvačany (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510602 = 11.284248 <!-- Liptovská Anna --> | 510742 = 1.594965 <!-- Liptovský Michal --> | 510912 = 7.206154 <!-- Pavčina Lehota --> | 511072 = 3.941850 <!-- Trstené --> | 511102 = 12.789531 <!-- Valaská Dubová --> | 511552 = 21.129909 <!-- Lovinobaňa --> | 511692 = 11.150550 <!-- Panické Dravce --> | 511722 = 9.783402 <!-- Pleš --> | 511862 = 21.595366 <!-- Šiatorská Bukovinka --> | 512052 = 51.171997 <!-- Belá-Dulice --> | 512222 = 28.293831 <!-- Dubové (okres Turčianske Teplice) --> | 512672 = 7.443521 <!-- Trnovo --> | 512702 = 14.071929 <!-- Turčianska Štiavnička --> | 512842 = 90.555456 <!-- Považská Bystrica --> | 513172 = 7.298423 <!-- Jasenica --> | 513342 = 33.401975 <!-- Lysá pod Makytou --> | 513792 = 9.801310 <!-- Malá Tŕňa --> | 513822 = 2.387846 <!-- Záskalie --> | 513962 = 19.859456 <!-- Diviaky nad Nitricou --> | 514012 = 9.963213 <!-- Horné Vestenice --> | 514292 = 25.152634 <!-- Oslany --> | 514322 = 15.145462 <!-- Poruba --> | 514462 = 77.547153 <!-- Rimavská Sobota --> | 514632 = 6.385637 <!-- Dolné Zahorany --> | 514942 = 19.646395 <!-- Husiná --> | 515132 = 6.829962 <!-- Lenartovce --> | 515272 = 12.112288 <!-- Padarovce --> | 515302 = 7.259142 <!-- Ploské (okres Revúca) --> | 515442 = 17.321996 <!-- Rimavská Seč --> | 515582 = 1.728636 <!-- Studená --> | 515612 = 57.701059 <!-- Tornaľa --> | 515752 = 4.826777 <!-- Vieska nad Blhom --> | 515892 = 12.500110 <!-- Bušince --> | 515922 = 36.819649 <!-- Čelovce (okres Veľký Krtíš) --> | 516082 = 5.020820 <!-- Kamenné Kosihy --> | 516112 = 5.310812 <!-- Koláre --> | 516252 = 10.883906 <!-- Obeckov --> | 516392 = 9.137763 <!-- Slovenské Kľačany --> | 516422 = 11.477760 <!-- Suché Brezovo --> | 516562 = 3.290737 <!-- Zombor --> | 516732 = 2.367659 <!-- Dolná Ves --> | 516872 = 17.671200 <!-- Janova Lehota --> | 516902 = 22.808957 <!-- Kľak --> | 517062 = 22.836410 <!-- Malá Lehota --> | 517232 = 19.284399 <!-- Rudno nad Hronom --> | 517372 = 14.558379 <!-- Vysoká (okres Banská Štiavnica) --> | 517402 = 80.036418 <!-- Žilina --> | 517542 = 37.516585 <!-- Fačkov --> | 517682 = 5.310312 <!-- Konská (okres Žilina) --> | 517712 = 15.175004 <!-- Krasňany --> | 517992 = 22.939611 <!-- Súľov-Hradná --> | 518042 = 84.541848 <!-- Terchová --> | 518212 = 12.993413 <!-- Bzovík --> | 518352 = 15.323283 <!-- Drienovo --> | 518492 = 9.835840 <!-- Klokoč --> | 518522 = 1.940208 <!-- Haniska (okres Prešov) --> | 518662 = 88.357647 <!-- Očová --> | 518832 = 4.093118 <!-- Sudince --> | 518972 = 45.937597 <!-- Zvolenská Slatina --> | 519022 = 11.662554 <!-- Andrejová --> | 519162 = 9.350883 <!-- Fričkovce --> | 519332 = 10.424704 <!-- Kobylnice --> | 519472 = 5.347104 <!-- Lascov --> | 519502 = 26.374789 <!-- Livov --> | 519642 = 7.173917 <!-- Nižná Voľa --> | 519782 = 13.795887 <!-- Smilno --> | 519812 = 20.533357 <!-- Stebník --> | 519952 = 8.211549 <!-- Vyšný Tvarožec --> | 520012 = 20.765157 <!-- Adidovce --> | 520152 = 5.750032 <!-- Dedačov --> | 520292 = 5.691298 <!-- Jankovce --> | 520322 = 22.785089 <!-- Kalná Roztoka --> | 520462 = 7.474464 <!-- Lukačovce --> | 520632 = 9.520001 <!-- Parihuzovce --> | 520772 = 8.657582 <!-- Slovenská Volová --> | 520802 = 58.610026 <!-- Snina --> | 520942 = 19.092993 <!-- Uličské Krivé --> | 521272 = 13.025155 <!-- Cestice --> | 521302 = 24.527473 <!-- Čečejovce --> | 521442 = 2.047716 <!-- Hrašovík --> | 521582 = 8.276694 <!-- Košická Polianka --> | 521612 = 6.539741 <!-- Kráľovce --> | 521752 = 5.994824 <!-- Nižný Klátov --> | 521892 = 26.382674 <!-- Poproč (okres Košice-okolie) --> | 521922 = 12.496804 <!-- Rešica --> | 522082 = 7.671565 <!-- Trebejov --> | 522252 = 7.197008 <!-- Žarnov --> | 522392 = 7.616855 <!-- Čečehov --> | 522422 = 4.755887 <!-- Fekišovce --> | 522562 = 18.443271 <!-- Jovsa --> | 522732 = 8.243730 <!-- Ložín --> | 522872 = 32.199658 <!-- Pavlovce nad Uhom --> | 522902 = 10.217019 <!-- Petrovce nad Laborcom --> | 523062 = 9.182178 <!-- Slavkovce --> | 523232 = 10.194302 <!-- Veľké Revištia --> | 523372 = 15.069486 <!-- Žbince --> | 523402 = 14.380091 <!-- Batizovce --> | 523542 = 9.674675 <!-- Jánovce (okres Poprad) --> | 523682 = 76.491188 <!-- Ľubica --> | 523712 = 17.495459 <!-- Matiašovce --> | 523852 = 37.952381 <!-- Spišské Bystré --> | 523992 = 10.589860 <!-- Veľká Franková --> | 524042 = 11.814936 <!-- Vlková --> | 524182 = 16.112612 <!-- Bajerovce --> | 524212 = 10.358879 <!-- Brestov (okres Prešov) --> | 524352 = 20.261901 <!-- Drienov --> | 524492 = 5.820289 <!-- Hubošovce --> | 524522 = 10.171992 <!-- Chminianska Nová Ves --> | 524662 = 11.313955 <!-- Kokošovce --> | 524832 = 2.606028 <!-- Malý Slivník --> | 525022 = 7.116702 <!-- Podhorany (okres Prešov) --> | 525162 = 2.570503 <!-- Seniakovce --> | 525332 = 13.256558 <!-- Tuhrina --> | 525472 = 31.731797 <!-- Zlatá Baňa --> | 525502 = 7.636491 <!-- Žipov --> | 525642 = 26.904277 <!-- Drnava --> | 525782 = 24.462593 <!-- Jablonov nad Turňou --> | 525812 = 31.342364 <!-- Kameňany --> | 525952 = 6.807447 <!-- Markuška --> | 526002 = 8.455166 <!-- Muránska Huta --> | 526142 = 38.867109 <!-- Revúca --> | 526282 = 15.533495 <!-- Slavošovce --> | 526312 = 34.544263 <!-- Štítnik --> | 526452 = 3.374091 <!-- Dlhé Stráže --> | 526592 = 40.885546 <!-- Hrabušice --> | 526762 = 65.709829 <!-- Jakubany --> | 526932 = 5.859634 <!-- Obručné --> | 527092 = 17.956630 <!-- Vyšné Ružbachy --> | 527122 = 3.083796 <!-- Belejovce --> | 527262 = 9.033297 <!-- Duplín --> | 527432 = 2.942590 <!-- Krajná Poľana --> | 527572 = 12.719619 <!-- Miková --> | 527602 = 11.110324 <!-- Mlynárovce --> | 527742 = 6.229896 <!-- Pstriná --> | 527882 = 5.273216 <!-- Šarišský Štiavnik --> | 527912 = 3.758529 <!-- Tisinec --> | 528072 = 12.707371 <!-- Vyšný Mirošov --> | 528102 = 9.576699 <!-- Bačka --> | 528242 = 13.268860 <!-- Čeľovce --> | 528382 = 3.308177 <!-- Hriadky --> | 528412 = 8.880230 <!-- Kašov --> | 528552 = 19.209628 <!-- Malý Horeš --> | 528692 = 6.935578 <!-- Ptrukša --> | 528722 = 32.657762 <!-- Sečovce --> | 528862 = 4.929684 <!-- Medzianky --> | 529052 = 10.591975 <!-- Remeniny --> | 529192 = 7.708236 <!-- Tovarné --> | 529222 = 17.271821 <!-- Vechec --> | 529362 = 13.534087 <!-- Bratislava-Vajnory --> | 542652 = 26.548133 <!-- Bánovce nad Bebravou --> | 542792 = 10.838412 <!-- Čermany --> | 542822 = 13.036065 <!-- Dežerice --> | 542962 = 8.166327 <!-- Hradište (okres Partizánske) --> | 543152 = 9.386663 <!-- Chrasť nad Hornádom --> | 543292 = 114.767133 <!-- Levoča --> | 543322 = 17.614357 <!-- Margecany --> | 543462 = 12.222011 <!-- Poľanovce --> | 543632 = 3.283750 <!-- Stará Voda --> | 543772 = 16.300630 <!-- Somotor --> | 543802 = 22.632746 <!-- Streda nad Bodrogom --> | 543942 = 10.936829 <!-- Vojany --> | 544132 = 8.339173 <!-- Čierne nad Topľou --> | 546682 = 8.679958 <!-- Skalka nad Váhom --> | 547522 = 3.644777 <!-- Bitarová --> | 555932 = 9.878906 <!-- Veľké Vozokany --> | 556092 = 17.946640 <!-- Nána --> | 556122 = 4.567885 <!-- Rohov --> | 556262 = 4.520095 <!-- Dvorany nad Nitrou --> | 556572 = 3.839341 <!-- Veľké Orvište --> | 556602 = 7.543297 <!-- Horné Trhovište --> | 556742 = 4.314831 <!-- Pochabany --> | 557412 = 6.005641 <!-- Sedmerovec --> | 557552 = 5.314659 <!-- Klieština --> | 557692 = 12.276125 <!-- Horná Breznica --> | 558192 = 5.404416 <!-- Malý Krtíš --> | 558222 = 2.315582 <!-- Počarová --> | 559652 = 6.994641 <!-- Maškovce --> | 560022 = 20.565236 <!-- Brzotín --> | 580252 = 7.842137 <!-- Milhosť --> | 581712 = 2.424418 <!-- Šuja --> | 582522 = 4.944123 <!-- Potônske Lúky --> | 598682 = 11.075925 <!-- Košice-Dargovských hrdinov --> | 599972 = 1.066345 <!-- Košice-Luník IX --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|2]] </noinclude> kr0xcieknaua8rimwzgqxwt6ant4lcz Šablóna:Rozloha-SK-3 10 444558 8190999 8024275 2026-04-01T20:35:54Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8190999 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 3 = 4501.810486 <!-- Trenčiansky kraj --> | 103 = 74.674875 <!-- Okres Bratislava III --> | 203 = 267.226403 <!-- Okres Hlohovec --> | 303 = 327.423515 <!-- Okres Myjava --> | 403 = 870.719944 <!-- Okres Nitra --> | 503 = 491.838833 <!-- Okres Dolný Kubín --> | 603 = 1265.248094 <!-- Okres Brezno --> | 613 = 517.659600 <!-- Okres Žiar nad Hronom --> | 703 = 629.824271 <!-- Okres Kežmarok --> | 713 = 769.233412 <!-- Okres Vranov nad Topľou --> | 803 = 80.540020 <!-- Okres Košice II --> | 500283 = 28.169762 <!-- Hostie --> | 500313 = 11.550848 <!-- Hruboňovo --> | 500453 = 11.004528 <!-- Lehota --> | 500593 = 5.951539 <!-- Neverice --> | 500933 = 38.313893 <!-- Vráble --> | 501093 = 29.358825 <!-- Číčov --> | 501123 = 12.385767 <!-- Dulovce --> | 501263 = 27.065673 <!-- Modrany --> | 501433 = 31.450835 <!-- Dunajská Streda --> | 501573 = 52.396152 <!-- Gabčíkovo --> | 501603 = 11.775086 <!-- Horný Bar --> | 501743 = 15.890296 <!-- Lúč na Ostrove --> | 501883 = 9.384354 <!-- Pataš --> | 501913 = 13.066067 <!-- Štvrtok na Ostrove --> | 502073 = 11.362339 <!-- Bielovce --> | 502103 = 13.384619 <!-- Brhlovce --> | 502243 = 14.403045 <!-- Hokovce --> | 502383 = 34.694089 <!-- Jabloňovce --> | 502413 = 34.134060 <!-- Kalná nad Hronom --> | 502693 = 26.195505 <!-- Pukanec --> | 502723 = 18.239050 <!-- Sazdice --> | 502863 = 4.641578 <!-- Tlmače --> | 503053 = 23.810439 <!-- Bardoňovo --> | 503193 = 12.681004 <!-- Hul --> | 503223 = 18.656850 <!-- Jatov --> | 503363 = 21.593507 <!-- Maňa --> | 503533 = 23.408612 <!-- Semerovo --> | 503673 = 15.779514 <!-- Abrahám --> | 503703 = 17.698561 <!-- Čierny Brod --> | 503843 = 13.824756 <!-- Kajal --> | 503983 = 9.921047 <!-- Reca --> | 504033 = 4.747462 <!-- Šalgočka --> | 504173 = 12.893169 <!-- Vozokany (okres Galanta) --> | 504203 = 50.289635 <!-- Senica --> | 504343 = 8.458861 <!-- Dubovce --> | 504483 = 8.492403 <!-- Koválovec --> | 504513 = 27.157778 <!-- Kúty --> | 504653 = 14.125869 <!-- Podbranč --> | 504793 = 9.380716 <!-- Rudník (okres Myjava) --> | 504823 = 15.692462 <!-- Smolinské --> | 504963 = 4.251282 <!-- Vrádište --> | 505153 = 8.750456 <!-- Miezgovce --> | 505323 = 3.062460 <!-- Pažiť --> | 505463 = 15.377694 <!-- Skačany --> | 505633 = 12.522114 <!-- Uhrovské Podhradie --> | 505773 = 8.946037 <!-- Závada (okres Topoľčany) --> | 505803 = 6.976874 <!-- Žabokreky nad Nitrou --> | 505943 = 26.319198 <!-- Dolná Súča --> | 506133 = 3.666418 <!-- Kostolná-Záriečie --> | 506273 = 17.392843 <!-- Motešice --> | 506303 = 33.439889 <!-- Nová Bošáca --> | 506443 = 8.748328 <!-- Považany --> | 506583 = 6.405127 <!-- Trenčianske Bohuslavice --> | 506613 = 10.449358 <!-- Trenčianske Teplice --> | 506893 = 19.462852 <!-- Dechtice --> | 506923 = 24.632114 <!-- Dolná Krupá --> | 507253 = 5.652376 <!-- Leopoldov --> | 507393 = 11.808344 <!-- Konská (okres Liptovský Mikuláš) --> | 507563 = 6.574189 <!-- Sokolovce --> | 507873 = 22.545776 <!-- Doľany (okres Pezinok) --> | 507903 = 10.947473 <!-- Hamuliakovo --> | 508063 = 27.172456 <!-- Malacky --> | 508233 = 67.546983 <!-- Stupava --> | 508543 = 9.463024 <!-- Dolná Mičiná --> | 508713 = 9.972745 <!-- Kordíky --> | 508853 = 18.565275 <!-- Podbrezová --> | 508993 = 26.833045 <!-- Sihla --> | 509043 = 81.764900 <!-- Šumiac --> | 509183 = 6.062470 <!-- Dunajov --> | 509213 = 51.170833 <!-- Klokočov (okres Čadca) --> | 509493 = 15.736529 <!-- Svrčinovec --> | 509523 = 29.631111 <!-- Zákopčie --> | 509663 = 18.097603 <!-- Hladovka --> | 509833 = 6.575974 <!-- Medzibrodie nad Oravou --> | 509973 = 51.992658 <!-- Párnica --> | 510033 = 22.183222 <!-- Rabčice --> | 510173 = 45.798495 <!-- Vitanová --> | 510203 = 42.902959 <!-- Zákamenné --> | 510513 = 20.177281 <!-- Jalovec (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510653 = 17.238310 <!-- Liptovská Sielnica --> | 510793 = 17.457957 <!-- Ľubeľa --> | 510823 = 5.340944 <!-- Ludrová --> | 510963 = 86.122012 <!-- Pribylina --> | 511013 = 8.046325 <!-- Smrečany --> | 511153 = 11.222362 <!-- Vlachy --> | 511293 = 13.806380 <!-- Buzitka --> | 511323 = 12.426984 <!-- Čakanovce (okres Lučenec) --> | 511463 = 8.132610 <!-- Jelšovec --> | 511773 = 9.290431 <!-- Praha --> | 511803 = 8.867896 <!-- Rapovce --> | 511943 = 19.235585 <!-- Tuhár --> | 512133 = 19.122244 <!-- Bystrička --> | 512273 = 31.385977 <!-- Horná Štubňa --> | 512303 = 3.544128 <!-- Ivančiná --> | 512443 = 3.090850 <!-- Malý Čepčín --> | 512583 = 11.069631 <!-- Sklabiňa --> | 512613 = 14.302592 <!-- Slovany --> | 512753 = 4.617651 <!-- Turčiansky Peter --> | 513083 = 47.561271 <!-- Horná Mariková --> | 513253 = 18.943717 <!-- Košeca --> | 513563 = 17.630919 <!-- Prečín --> | 513903 = 19.923198 <!-- Bojnice --> | 514063 = 25.298350 <!-- Kamenec pod Vtáčnikom --> | 514233 = 14.500857 <!-- Nitrianske Rudno --> | 514373 = 8.439418 <!-- Sebedražie --> | 514403 = 4.273937 <!-- Temeš --> | 514543 = 18.742665 <!-- Blhovce --> | 514683 = 3.611100 <!-- Dubno --> | 514713 = 9.200343 <!-- Figa --> | 514853 = 5.235392 <!-- Horné Zahorany --> | 514993 = 8.594072 <!-- Janice --> | 515043 = 99.995763 <!-- Klenovec --> | 515183 = 3.775367 <!-- Martinová --> | 515353 = 8.323449 <!-- Radnovce --> | 515493 = 12.054161 <!-- Rumince --> | 515523 = 12.907228 <!-- Skerešovo --> | 515663 = 7.830686 <!-- Tachty --> | 515833 = 4.997066 <!-- Žiar (okres Revúca) --> | 515973 = 9.877033 <!-- Dolné Plachtince --> | 516023 = 10.532677 <!-- Horné Plachtince --> | 516163 = 11.657676 <!-- Ľuboriečka --> | 516333 = 7.849434 <!-- Sečianky --> | 516473 = 9.209173 <!-- Veľká Ves nad Ipľom --> | 516503 = 10.638730 <!-- Veľký Lom --> | 516643 = 46.735683 <!-- Banská Štiavnica --> | 516813 = 13.204711 <!-- Hrabičov --> | 516953 = 9.014379 <!-- Kozelník --> | 517143 = 21.639164 <!-- Podhorie (okres Banská Štiavnica) --> | 517283 = 10.158419 <!-- Štiavnické Bane --> | 517313 = 24.545487 <!-- Trnavá Hora --> | 517593 = 5.781646 <!-- Horný Hričov --> | 517623 = 8.734438 <!-- Hvozdnica --> | 517763 = 20.081801 <!-- Lutiše --> | 517933 = 11.846660 <!-- Rajecké Teplice --> | 518093 = 15.168579 <!-- Višňové (okres Žilina) --> | 518123 = 21.357902 <!-- Háj (okres Košice-okolie) --> | 518263 = 68.088032 <!-- Detva --> | 518433 = 11.830903 <!-- Horné Mladonice --> | 518573 = 26.517088 <!-- Ladzany --> | 518603 = 19.389167 <!-- Lišov --> | 518743 = 5.135610 <!-- Selce (okres Krupina) --> | 518883 = 6.359121 <!-- Trpín --> | 518913 = 6.234082 <!-- Sverepec --> | 519073 = 9.390725 <!-- Bogliarka --> | 519103 = 4.095871 <!-- Buclovany --> | 519243 = 9.872007 <!-- Hervartov --> | 519383 = 5.201303 <!-- Kožany --> | 519413 = 14.934504 <!-- Kríže --> | 519553 = 28.580215 <!-- Lukov --> | 519693 = 6.027346 <!-- Ortuťová --> | 519723 = 7.531912 <!-- Poliakovce --> | 519863 = 13.824807 <!-- Šiba --> | 520063 = 10.121069 <!-- Brestov (okres Humenné) --> | 520233 = 14.418178 <!-- Hrubov --> | 520373 = 5.021109 <!-- Kochanovce (okres Humenné) --> | 520403 = 11.706645 <!-- Koškovce --> | 520543 = 8.547890 <!-- Nižné Ladičkovce --> | 520683 = 10.457419 <!-- Ptičie --> | 520713 = 12.547830 <!-- Roškovce --> | 520853 = 8.188527 <!-- Sukov --> | 520993 = 5.373596 <!-- Volica --> | 521043 = 5.703644 <!-- Závadka (okres Humenné) --> | 521183 = 9.811795 <!-- Bidovce --> | 521213 = 9.409831 <!-- Boliarov --> | 521353 = 4.590250 <!-- Ďurďošík --> | 521493 = 35.419309 <!-- Jasov --> | 521523 = 13.814400 <!-- Kecerovce --> | 521663 = 38.344306 <!-- Malá Lodina --> | 521833 = 13.902578 <!-- Opátka --> | 521973 = 22.814685 <!-- Seňa --> | 522023 = 30.249021 <!-- Slanské Nové Mesto --> | 522163 = 3.738756 <!-- Vtáčkovce --> | 522333 = 9.986205 <!-- Blatná Polianka --> | 522473 = 6.733433 <!-- Horňa --> | 522503 = 18.322453 <!-- Choňkovce --> | 522643 = 13.038566 <!-- Koromľa --> | 522783 = 7.999445 <!-- Markovce --> | 522813 = 8.998240 <!-- Nižná Rybnica --> | 522953 = 10.763630 <!-- Porúbka (okres Sobrance) --> | 523003 = 24.577701 <!-- Remetské Hámre --> | 523143 = 3.850927 <!-- Svätuš --> | 523283 = 4.944519 <!-- Vrbnica --> | 523313 = 4.631192 <!-- Vyšné Nemecké --> | 523593 = 24.338164 <!-- Kravany (okres Poprad) --> | 523623 = 19.658304 <!-- Lendak --> | 523763 = 4.107401 <!-- Nová Lesná --> | 523933 = 63.073697 <!-- Štrba --> | 524093 = 4.929411 <!-- Vydrník --> | 524123 = 16.028764 <!-- Žakovce --> | 524263 = 3.209304 <!-- Bzenov --> | 524433 = 9.900288 <!-- Gregorovce --> | 524573 = 10.812653 <!-- Jakubovany (okres Sabinov) --> | 524603 = 20.176952 <!-- Jarovnice --> | 524743 = 9.208322 <!-- Lemešany --> | 524883 = 9.546265 <!-- Mirkovce --> | 524913 = 5.739362 <!-- Nemcovce (okres Prešov) --> | 525073 = 19.137604 <!-- Radatice --> | 525103 = 8.860852 <!-- Renčišov --> | 525243 = 12.268498 <!-- Šarišské Sokolovce --> | 525383 = 8.363528 <!-- Varhaňovce --> | 525413 = 19.317449 <!-- Víťaz --> | 525553 = 6.808909 <!-- Bohúňovo --> | 525693 = 10.677710 <!-- Gočaltovo --> | 525723 = 10.032368 <!-- Henckovce --> | 525863 = 14.021793 <!-- Krásnohorská Dlhá Lúka --> | 526053 = 14.480802 <!-- Ochtiná --> | 526193 = 12.589259 <!-- Rozložná --> | 526223 = 34.585275 <!-- Silica --> | 526363 = 2.227306 <!-- Arnutovce --> | 526533 = 10.797480 <!-- Harichovce --> | 526673 = 20.187234 <!-- Čirč --> | 526703 = 3.046860 <!-- Hajtovka --> | 526843 = 14.604592 <!-- Lesnica --> | 526983 = 3.239789 <!-- Pusté Pole --> | 527033 = 17.162542 <!-- Šambron --> | 527173 = 14.282507 <!-- Brusnica --> | 527203 = 17.063581 <!-- Bžany --> | 527343 = 5.502155 <!-- Jakušovce --> | 527483 = 8.265400 <!-- Kružlová --> | 527513 = 7.468866 <!-- Lomné --> | 527653 = 12.382087 <!-- Nižný Komárnik --> | 527793 = 8.214283 <!-- Kručov --> | 527823 = 8.454643 <!-- Staškovce --> | 527963 = 3.768544 <!-- Vápeník --> | 528013 = 4.916315 <!-- Vojtovce --> | 528153 = 12.939713 <!-- Svätá Mária --> | 528293 = 9.370439 <!-- Čierna nad Tisou --> | 528323 = 8.322391 <!-- Dobrá --> | 528463 = 15.399308 <!-- Krišovská Liesková --> | 528633 = 43.767899 <!-- Oborín --> | 528773 = 7.406249 <!-- Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou) --> | 528803 = 7.979325 <!-- Košarovce --> | 528943 = 10.294546 <!-- Ondavské Matiašovce --> | 529133 = 22.095344 <!-- Sečovská Polianka --> | 529273 = 9.033553 <!-- Závada (okres Humenné) --> | 529443 = 21.342442 <!-- Bratislava-Jarovce --> | 542733 = 14.392577 <!-- Bošany --> | 542873 = 2.660852 <!-- Dvorec --> | 543063 = 3.614346 <!-- Koniarovce --> | 543233 = 33.954507 <!-- Kluknava --> | 543373 = 55.585319 <!-- Nálepkovo --> | 543403 = 9.137913 <!-- Odorín --> | 543683 = 8.826571 <!-- Úhorná --> | 543713 = 5.187031 <!-- Vítkovce --> | 543853 = 29.615058 <!-- Veľké Kapušany --> | 543993 = 14.666901 <!-- Zemplín --> | 544043 = 7.248553 <!-- Zemplínsky Branč --> | 544183 = 6.135158 <!-- Ďurďoš --> | 544213 = 14.374983 <!-- Hanušovce nad Topľou --> | 545333 = 26.952836 <!-- Dunajská Lužná --> | 555673 = 7.990590 <!-- Veľké Dvorníky --> | 555843 = 14.771321 <!-- Čata --> | 556033 = 7.616629 <!-- Pavlová --> | 556173 = 3.223350 <!-- Livina --> | 556483 = 10.261515 <!-- Križovany nad Dudváhom --> | 556513 = 12.863278 <!-- Vlčkovce --> | 556653 = 7.280316 <!-- Radošovce (okres Trnava) --> | 556793 = 3.109996 <!-- Borčany --> | 556823 = 7.071478 <!-- Medzany --> | 557293 = 7.778155 <!-- Vlkanová --> | 557323 = 6.392242 <!-- Ďubákovo --> | 557633 = 7.474896 <!-- Bodiná --> | 558133 = 13.897751 <!-- Lieskovec (okres Zvolen) --> | 558273 = 9.538615 <!-- Bulhary --> | 559873 = 13.660524 <!-- Dvorníky-Včeláre --> | 560073 = 6.710129 <!-- Vyšný Hrabovec --> | 560103 = 359.782360 <!-- Vysoké Tatry --> | 580473 = 2.411104 <!-- Biely Kostol --> | 580813 = 5.842262 <!-- Bziny --> | 580953 = 5.974015 <!-- Malé Uherce --> | 581623 = 5.413972 <!-- Babindol --> | 582093 = 32.435256 <!-- Vyšný Medzev --> | 599093 = 18.152496 <!-- Košice-Barca --> | 599883 = 1.787050 <!-- Košice-Sídlisko KVP --> | 599913 = 4.192872 <!-- Košice-Vyšné Opátske --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|3]] </noinclude> 16qhuwvku11l48l8fej5xi1qs5fqf0j Šablóna:Rozloha-SK-4 10 444559 8191000 8024276 2026-04-01T20:35:56Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8191000 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 4 = 6343.719558 <!-- Nitriansky kraj --> | 104 = 96.702117 <!-- Okres Bratislava IV --> | 204 = 381.125928 <!-- Okres Piešťany --> | 304 = 579.986131 <!-- Okres Nové Mesto nad Váhom --> | 404 = 1347.036221 <!-- Okres Nové Zámky --> | 504 = 173.683180 <!-- Okres Kysucké Nové Mesto --> | 604 = 449.140617 <!-- Okres Detva --> | 704 = 421.001115 <!-- Okres Levoča --> | 804 = 16.831836 <!-- Okres Košice III --> | 500194 = 10.186904 <!-- Dolné Obdokovce --> | 500364 = 27.293911 <!-- Jedľové Kostoľany --> | 500534 = 5.905098 <!-- Malé Zálužie --> | 500674 = 17.707269 <!-- Podhorany (okres Nitra) --> | 500704 = 18.788458 <!-- Rišňovce --> | 500844 = 11.686288 <!-- Veľká Dolina --> | 500984 = 11.290698 <!-- Žikava --> | 501034 = 36.475732 <!-- Bajč --> | 501174 = 28.018970 <!-- Iža --> | 501204 = 106.822783 <!-- Kolárovo --> | 501344 = 19.421640 <!-- Sokolce --> | 501484 = 11.377874 <!-- Blahová --> | 501514 = 11.186863 <!-- Čakany --> | 501654 = 15.691325 <!-- Jahodná --> | 501824 = 63.426773 <!-- Okoč --> | 501964 = 6.254616 <!-- Trstená na Ostrove --> | 502014 = 16.049091 <!-- Vydrany --> | 502154 = 21.924898 <!-- Demandice --> | 502294 = 6.354382 <!-- Horný Pial --> | 502324 = 30.961528 <!-- Hronovce --> | 502464 = 10.685412 <!-- Kuraľany --> | 502634 = 7.917108 <!-- Pečenice --> | 502804 = 25.385887 <!-- Šarovce --> | 502944 = 19.295326 <!-- Vyškovce nad Ipľom --> | 503134 = 18.518691 <!-- Dedinka --> | 503274 = 25.849960 <!-- Kolta --> | 503584 = 13.442505 <!-- Štúrovo --> | 503614 = 55.559883 <!-- Tvrdošovce --> | 503754 = 13.881640 <!-- Dolný Chotár --> | 503894 = 19.912171 <!-- Kráľová pri Senci --> | 503924 = 25.150698 <!-- Mostová --> | 504084 = 10.474503 <!-- Topoľnica --> | 504114 = 15.975328 <!-- Váhovce --> | 504254 = 17.342133 <!-- Brestovec (okres Myjava) --> | 504394 = 17.794372 <!-- Chropov --> | 504424 = 12.586878 <!-- Jablonka --> | 504564 = 6.866012 <!-- Mokrý Háj --> | 504734 = 12.915326 <!-- Radimov --> | 504874 = 15.830062 <!-- Studienka --> | 504904 = 22.088112 <!-- Štefanov --> | 505064 = 3.898842 <!-- Lužany --> | 505234 = 14.389414 <!-- Nitrianska Blatnica --> | 505374 = 28.249502 <!-- Prašice --> | 505404 = 11.901052 <!-- Preseľany --> | 505544 = 11.556305 <!-- Šípkov --> | 505684 = 8.258653 <!-- Veľké Hoste --> | 505714 = 23.682414 <!-- Veľké Ripňany --> | 505854 = 16.079016 <!-- Bobot --> | 505994 = 18.318974 <!-- Hôrka nad Váhom --> | 506044 = 4.294725 <!-- Hrabovka --> | 506184 = 29.433264 <!-- Lubina --> | 506354 = 24.360865 <!-- Omšenie --> | 506524 = 50.941123 <!-- Stará Turá --> | 506834 = 10.873543 <!-- Borovce --> | 507024 = 25.536712 <!-- Dvorníky --> | 507164 = 11.702206 <!-- Kátlovce --> | 507814 = 28.430875 <!-- Bernolákovo --> | 507954 = 13.183641 <!-- Jablonové (okres Malacky) --> | 508284 = 5.302785 <!-- Tureň --> | 508314 = 5.154602 <!-- Vinosady --> | 508454 = 34.389985 <!-- Badín --> | 508594 = 7.757261 <!-- Harmanec --> | 508624 = 45.886548 <!-- Horná Lehota (okres Brezno) --> | 508764 = 17.076006 <!-- Medzibrod --> | 508934 = 23.203123 <!-- Predajná --> | 509094 = 14.853398 <!-- Vaľkovňa --> | 509124 = 41.184209 <!-- Závadka nad Hronom --> | 509264 = 12.318865 <!-- Kysucký Lieskovec --> | 509434 = 3.136903 <!-- Rudinka --> | 509604 = 19.211308 <!-- Brezovica (okres Tvrdošín) --> | 509744 = 18.808152 <!-- Kraľovany --> | 509884 = 37.977830 <!-- Novoť --> | 509914 = 84.518647 <!-- Oravská Polhora --> | 510084 = 12.348470 <!-- Štefanov nad Oravou --> | 510114 = 56.545438 <!-- Tvrdošín --> | 510254 = 24.721863 <!-- Žaškov --> | 510424 = 2.914201 <!-- Gôtovany --> | 510564 = 19.608979 <!-- Kráľova Lehota --> | 510734 = 67.732875 <!-- Liptovský Ján --> | 510874 = 25.171593 <!-- Nižná Boca --> | 510904 = 92.405377 <!-- Partizánska Ľupča --> | 511064 = 4.273182 <!-- Švošov --> | 511234 = 6.483223 <!-- Belina --> | 511374 = 16.787860 <!-- Kotmanová --> | 511404 = 11.424315 <!-- Fiľakovské Kováče --> | 511544 = 10.336214 <!-- Lipovany --> | 511684 = 15.217152 <!-- Ozdín --> | 511714 = 11.917051 <!-- Pinciná --> | 511854 = 10.860322 <!-- Šávoľ --> | 511994 = 24.420201 <!-- Veľká nad Ipľom --> | 512044 = 12.635439 <!-- Abramová --> | 512214 = 4.387206 <!-- Dražkovce --> | 512354 = 39.029394 <!-- Kláštor pod Znievom --> | 512494 = 6.982557 <!-- Ondrašová --> | 512524 = 5.970730 <!-- Príbovce --> | 512664 = 13.122503 <!-- Trebostovo --> | 512834 = 5.231753 <!-- Žabokreky --> | 513024 = 5.534995 <!-- Dulov --> | 513334 = 7.735619 <!-- Lúky --> | 513474 = 13.019350 <!-- Plevník-Drienové --> | 513784 = 4.896946 <!-- Vrchteplá --> | 513814 = 9.417518 <!-- Záriečie --> | 513954 = 13.369396 <!-- Diviacka Nová Ves --> | 514004 = 18.568931 <!-- Horná Ves (okres Prievidza) --> | 514144 = 16.414362 <!-- Liešťany --> | 514284 = 9.170170 <!-- Opatovce nad Nitrou --> | 514314 = 2.164645 <!-- Poluvsie --> | 514454 = 12.772322 <!-- Zemianske Kostoľany --> | 514594 = 4.293528 <!-- Cakov --> | 514624 = 6.144297 <!-- Číž --> | 514764 = 20.203877 <!-- Gemerské Dechtáre --> | 514934 = 11.081864 <!-- Hubovo --> | 515094 = 10.402555 <!-- Krokava --> | 515124 = 30.066156 <!-- Lehota nad Rimavicou --> | 515264 = 37.171820 <!-- Ožďany --> | 515574 = 7.431240 <!-- Leváre --> | 515604 = 13.259553 <!-- Sútor --> | 515744 = 33.010900 <!-- Veľký Blh --> | 515884 = 7.761597 <!-- Brusník --> | 515914 = 12.484105 <!-- Čeláre --> | 516074 = 13.834179 <!-- Ipeľské Predmostie --> | 516104 = 7.212749 <!-- Kleňany --> | 516244 = 8.495168 <!-- Nová Ves --> | 516384 = 10.039505 <!-- Slovenské Ďarmoty --> | 516414 = 16.326963 <!-- Sucháň --> | 516554 = 9.609120 <!-- Závada (okres Veľký Krtíš) --> | 516724 = 2.846394 <!-- Dolná Trnávka --> | 517194 = 18.508405 <!-- Prochot --> | 517364 = 18.344381 <!-- Vyhne --> | 517674 = 27.538444 <!-- Kolárovice --> | 517704 = 4.149302 <!-- Kotrčiná Lúčka --> | 517984 = 13.175256 <!-- Strečno --> | 518034 = 10.879792 <!-- Teplička nad Váhom --> | 518174 = 9.602420 <!-- Bacúrov --> | 518204 = 15.909049 <!-- Budča --> | 518344 = 8.027785 <!-- Drážovce --> | 518484 = 5.964254 <!-- Jalšovík --> | 518514 = 5.341564 <!-- Kozí Vrbovok --> | 518654 = 5.418367 <!-- Michalková --> | 518794 = 7.274112 <!-- Slatinské Lazy --> | 518824 = 8.946515 <!-- Stožok --> | 518964 = 4.802718 <!-- Vaniškovce --> | 519014 = 5.899305 <!-- Abrahámovce (okres Bardejov) --> | 519154 = 8.278554 <!-- Frička --> | 519294 = 5.551270 <!-- Janovce --> | 519324 = 15.365940 <!-- Kľušov --> | 519464 = 11.848233 <!-- Kurov --> | 519634 = 5.875985 <!-- Nižná Polianka --> | 519774 = 5.136204 <!-- Rokytov --> | 519804 = 9.433342 <!-- Stebnícka Huta --> | 519944 = 3.956289 <!-- Vyšný Kručov --> | 520004 = 28.631700 <!-- Humenné --> | 520284 = 2.787084 <!-- Jalová --> | 520314 = 13.783894 <!-- Kalinov --> | 520454 = 10.020627 <!-- Ľubiša --> | 520594 = 26.522656 <!-- Osadné --> | 520624 = 25.877694 <!-- Papín --> | 520764 = 12.884811 <!-- Ruský Potok --> | 520934 = 25.146209 <!-- Ulič --> | 521264 = 19.862428 <!-- Buzica --> | 521574 = 39.415778 <!-- Košická Belá --> | 521604 = 13.393229 <!-- Košický Klečenov --> | 521744 = 2.946275 <!-- Nižný Čaj --> | 521884 = 10.004850 <!-- Ploské (okres Košice-okolie) --> | 521914 = 14.842269 <!-- Rankovce --> | 522074 = 31.355910 <!-- Štós --> | 522104 = 12.925573 <!-- Trstené pri Hornáde --> | 522244 = 16.872068 <!-- Zlatá Idka --> | 522384 = 7.789590 <!-- Bunkovce --> | 522414 = 9.445786 <!-- Falkušovce --> | 522554 = 14.857728 <!-- Jenkovce --> | 522694 = 13.373956 <!-- Lastomír --> | 522724 = 6.815317 <!-- Lesné --> | 522864 = 11.114616 <!-- Palín --> | 523054 = 18.767581 <!-- Senné (okres Michalovce) --> | 523194 = 15.939454 <!-- Trnava pri Laborci --> | 523224 = 17.418651 <!-- Úbrež --> | 523364 = 16.245858 <!-- Zemplínska Široká --> | 523534 = 28.456150 <!-- Ihľany --> | 523674 = 1.331138 <!-- Majere --> | 523844 = 31.103266 <!-- Spišská Teplica --> | 523984 = 35.002972 <!-- Tvarožná --> | 524034 = 50.245071 <!-- Vikartovce --> | 524174 = 6.631992 <!-- Bajerov --> | 524204 = 7.520030 <!-- Bodovce --> | 524344 = 10.218837 <!-- Drienica --> | 524514 = 7.283240 <!-- Chmeľovec --> | 524654 = 10.694006 <!-- Kojatice --> | 524794 = 15.473338 <!-- Ľubovec --> | 524824 = 6.911524 <!-- Ľutina --> | 524964 = 4.355746 <!-- Ondrašovce --> | 525014 = 17.371307 <!-- Petrovany --> | 525154 = 15.570821 <!-- Sedlice --> | 525294 = 29.400469 <!-- Terňa --> | 525324 = 1.792755 <!-- Trnkov --> | 525634 = 82.727465 <!-- Dobšiná --> | 525774 = 19.549367 <!-- Chyžné --> | 525944 = 15.176318 <!-- Magnezitovce --> | 526134 = 50.518449 <!-- Rejdová --> | 526274 = 4.377437 <!-- Slavoška --> | 526304 = 8.261382 <!-- Šivetice --> | 526444 = 4.303578 <!-- Danišovce --> | 526584 = 27.081590 <!-- Hnilec --> | 526614 = 17.162854 <!-- Vyšný Slavkov --> | 526754 = 12.642744 <!-- Chmeľnica --> | 526894 = 10.430264 <!-- Matysová --> | 526924 = 14.433091 <!-- Nová Ľubovňa --> | 527084 = 4.233138 <!-- Vislanka --> | 527114 = 1.912484 <!-- Baňa --> | 527254 = 12.545840 <!-- Dubová (okres Svidník) --> | 527394 = 4.057600 <!-- Korejovce --> | 527424 = 8.938760 <!-- Krajná Bystrá --> | 527564 = 11.049200 <!-- Mestisko --> | 527734 = 9.285113 <!-- Príkra --> | 527874 = 8.438165 <!-- Šarbov --> | 527904 = 8.751774 <!-- Štefurov --> | 528064 = 6.600325 <!-- Vyšný Komárnik --> | 528234 = 20.844599 <!-- Cejkov --> | 528374 = 9.989609 <!-- Hrčeľ --> | 528404 = 20.279380 <!-- Kapušianske Kľačany --> | 528544 = 11.019390 <!-- Malé Trakany --> | 528684 = 12.322185 <!-- Pribeník --> | 528714 = 11.904785 <!-- Ruská --> | 528854 = 12.289652 <!-- Matiaška --> | 528994 = 7.671169 <!-- Piskorovce --> | 529044 = 4.742082 <!-- Rafajovce --> | 529184 = 8.925233 <!-- Štefanovce (okres Vranov nad Topľou) --> | 529214 = 5.447315 <!-- Vavrinec --> | 529354 = 23.659304 <!-- Bratislava-Rača --> | 529494 = 25.558261 <!-- Bratislava-Rusovce --> | 542954 = 5.683760 <!-- Horné Štitáre --> | 543004 = 10.353349 <!-- Chynorany --> | 543144 = 7.958417 <!-- Hrišovce --> | 543284 = 21.380082 <!-- Letanovce --> | 543314 = 3.932860 <!-- Lúčka (okres Levoča) --> | 543454 = 7.713479 <!-- Pavľany --> | 543594 = 42.213848 <!-- Spišské Vlachy --> | 543624 = 14.236909 <!-- Spišský Štvrtok --> | 543764 = 6.157487 <!-- Soľnička --> | 543934 = 4.763245 <!-- Višňov --> | 544094 = 13.198316 <!-- Bystré --> | 544124 = 5.293690 <!-- Čičava --> | 555754 = 11.952209 <!-- Matúškovo --> | 555924 = 5.862691 <!-- Malé Vozokany --> | 556114 = 23.491864 <!-- Sekule --> | 556424 = 3.840997 <!-- Haluzice --> | 556564 = 8.306445 <!-- Slovenská Nová Ves --> | 557404 = 5.082121 <!-- Kameničany --> | 557714 = 6.022396 <!-- Jalovec (okres Prievidza) --> | 557854 = 8.369321 <!-- Rakytník --> | 557994 = 2.073152 <!-- Kľače --> | 558214 = 6.277019 <!-- Veľké Straciny --> | 558354 = 4.044281 <!-- Bašovce --> | 559644 = 4.093709 <!-- Gruzovce --> | 559784 = 23.211768 <!-- Turňa nad Bodvou --> | 560154 = 45.704309 <!-- Smižany --> | 580244 = 6.266455 <!-- Malachov --> | 580384 = 15.209826 <!-- Mokrá Lúka --> | 580554 = 11.570038 <!-- Čenkovce --> | 580864 = 7.684579 <!-- Podskalie --> | 581674 = 5.719548 <!-- Hencovce --> | 581704 = 8.199976 <!-- Kuzmice (okres Topoľčany) --> | 581984 = 5.359260 <!-- Hlboké nad Váhom --> | 582514 = 6.876973 <!-- Kostoľany nad Hornádom --> | 598194 = 2.969186 <!-- Košice-Lorinčík --> | 598224 = 5.540036 <!-- Košice-Západ --> | 599794 = 20.063155 <!-- Košice-Krásna --> | 599824 = 9.742119 <!-- Košice-Juh --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|4]] </noinclude> 6ursopyy2f4x3agdv3qsk23a1yw976d Šablóna:Rozloha-SK-5 10 444560 8191001 8024277 2026-04-01T20:35:58Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8191001 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 5 = 6808.407022 <!-- Žilinský kraj --> | 105 = 94.207079 <!-- Okres Bratislava V --> | 205 = 683.263659 <!-- Okres Senica --> | 305 = 301.012920 <!-- Okres Partizánske --> | 405 = 355.900088 <!-- Okres Šaľa --> | 505 = 1340.993500 <!-- Okres Liptovský Mikuláš --> | 605 = 584.899600 <!-- Okres Krupina --> | 705 = 427.264422 <!-- Okres Medzilaborce --> | 805 = 60.903754 <!-- Okres Košice IV --> | 500135 = 10.471061 <!-- Čeľadice --> | 500305 = 16.239774 <!-- Hosťovce (okres Zlaté Moravce) --> | 500585 = 15.682832 <!-- Nemčiňany --> | 500755 = 9.351887 <!-- Slepčany --> | 500895 = 16.865762 <!-- Veľký Cetín --> | 500925 = 11.603661 <!-- Volkovce --> | 501085 = 23.208646 <!-- Čalovec --> | 501115 = 34.321280 <!-- Svätý Peter --> | 501255 = 17.870840 <!-- Moča --> | 501395 = 45.885515 <!-- Bátorove Kosihy --> | 501425 = 35.309627 <!-- Zlatná na Ostrove --> | 501735 = 25.388107 <!-- Lehnice --> | 501875 = 12.432125 <!-- Sap --> | 501905 = 44.348099 <!-- Šamorín --> | 502065 = 7.282095 <!-- Beša (okres Levice) --> | 502375 = 18.125708 <!-- Ipeľský Sokolec --> | 502715 = 17.866085 <!-- Santovka --> | 502995 = 29.514827 <!-- Žemberovce --> | 503045 = 19.762698 <!-- Bánov --> | 503185 = 26.610967 <!-- Gbelce --> | 503215 = 19.929061 <!-- Jasová --> | 503355 = 8.410023 <!-- Malé Kosihy --> | 503495 = 7.542318 <!-- Radava --> | 503525 = 26.031033 <!-- Salka --> | 503665 = 33.911382 <!-- Galanta --> | 503835 = 32.658462 <!-- Jelka --> | 503975 = 24.540490 <!-- Pusté Úľany --> | 504025 = 44.967300 <!-- Šaľa --> | 504165 = 39.763601 <!-- Vlčany --> | 504335 = 20.345935 <!-- Dojč --> | 504475 = 13.620332 <!-- Koválov --> | 504645 = 14.781480 <!-- Plavecký Peter --> | 504815 = 60.005882 <!-- Skalica --> | 505285 = 12.279705 <!-- Oponice --> | 505315 = 22.291247 <!-- Partizánske --> | 505455 = 11.041509 <!-- Rybany --> | 505595 = 11.765172 <!-- Trebichava --> | 505625 = 22.948443 <!-- Uhrovec --> | 505765 = 4.320831 <!-- Vysočany --> | 505935 = 22.688322 <!-- Dolná Poruba --> | 506095 = 15.077087 <!-- Ivanovce --> | 506125 = 15.318947 <!-- Kočovce --> | 506265 = 36.420772 <!-- Moravské Lieskové --> | 506435 = 4.044738 <!-- Potvorice --> | 506605 = 12.832510 <!-- Trenčianske Mitice --> | 506745 = 71.537935 <!-- Trnava --> | 506885 = 9.938622 <!-- Červeník --> | 506915 = 32.977457 <!-- Dobrá Voda --> | 507075 = 9.058674 <!-- Horné Otrokovce --> | 507385 = 9.358265 <!-- Ostrov (okres Piešťany) --> | 507415 = 15.234830 <!-- Pastuchov --> | 507555 = 28.967485 <!-- Smolenice --> | 507725 = 13.869823 <!-- Veselé --> | 507865 = 12.866856 <!-- Čataj --> | 508055 = 44.790060 <!-- Lozorno --> | 508195 = 24.176944 <!-- Plavecký Štvrtok --> | 508225 = 10.173819 <!-- Slovenský Grob --> | 508365 = 13.025197 <!-- Záhorská Ves --> | 508535 = 55.443041 <!-- Dolná Lehota --> | 508675 = 43.511159 <!-- Brusno --> | 508705 = 86.294356 <!-- Jasenie --> | 508845 = 24.015912 <!-- Osrblie --> | 508985 = 19.994022 <!-- Selce (okres Banská Bystrica) --> | 509035 = 12.724590 <!-- Špania Dolina --> | 509175 = 5.952139 <!-- Dolný Vadičov --> | 509205 = 20.812259 <!-- Horný Vadičov --> | 509345 = 58.633861 <!-- Oščadnica --> | 509485 = 21.873710 <!-- Staškov --> | 509515 = 43.870416 <!-- Vysoká nad Kysucou --> | 509655 = 29.413774 <!-- Habovka --> | 509795 = 30.904168 <!-- Liesek --> | 509825 = 19.140422 <!-- Malatiná --> | 509965 = 4.079804 <!-- Osádka --> | 510025 = 25.157369 <!-- Rabča --> | 510165 = 29.302347 <!-- Veličná --> | 510335 = 6.780081 <!-- Bobrovník --> | 510505 = 9.108678 <!-- Jakubovany (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510785 = 15.946065 <!-- Lisková --> | 510815 = 21.847027 <!-- Lúčky (okres Ružomberok) --> | 510955 = 1.498520 <!-- Potok (okres Ružomberok) --> | 511005 = 19.595777 <!-- Liptovské Sliače --> | 511145 = 4.725520 <!-- Veterná Poruba --> | 511315 = 39.233904 <!-- Cinobaňa --> | 511595 = 49.995307 <!-- Málinec --> | 511625 = 11.736458 <!-- Mučín --> | 511765 = 30.529151 <!-- Poltár --> | 512095 = 5.114441 <!-- Bodorová --> | 512125 = 10.275743 <!-- Budiš --> | 512265 = 9.331809 <!-- Háj (okres Turčianske Teplice) --> | 512435 = 12.747592 <!-- Lipovec (okres Martin) --> | 512575 = 7.277991 <!-- Rudno --> | 512605 = 40.517972 <!-- Sklené --> | 512885 = 14.950891 <!-- Bolešov --> | 512915 = 6.939768 <!-- Brvnište --> | 513245 = 4.001227 <!-- Kostolec --> | 513385 = 8.499407 <!-- Mikušovce (okres Ilava) --> | 513725 = 5.544322 <!-- Tuchyňa --> | 513865 = 54.380299 <!-- Zliechov --> | 514225 = 31.198257 <!-- Nitrianske Pravno --> | 514365 = 12.232309 <!-- Rudnianska Lehota --> | 514535 = 4.196168 <!-- Belín --> | 514675 = 20.689509 <!-- Držkovce --> | 514845 = 11.325070 <!-- Hodejovec --> | 514985 = 5.601290 <!-- Ivanice --> | 515035 = 7.656035 <!-- Kesovce --> | 515175 = 14.293284 <!-- Lukovištia --> | 515205 = 7.016404 <!-- Neporadza (okres Rimavská Sobota) --> | 515345 = 8.913031 <!-- Potok (okres Rimavská Sobota) --> | 515485 = 9.157319 <!-- Rovné (okres Rimavská Sobota) --> | 515515 = 24.405983 <!-- Selce (okres Poltár) --> | 515655 = 4.351830 <!-- Štrkovec --> | 515795 = 5.338242 <!-- Valice --> | 515965 = 21.126928 <!-- Dolná Strehová --> | 516015 = 7.809428 <!-- Horná Strehová --> | 516155 = 7.387844 <!-- Lesenice --> | 516295 = 19.273602 <!-- Pôtor --> | 516465 = 8.897440 <!-- Veľká Čalomija --> | 516805 = 19.673152 <!-- Horné Hámre --> | 516945 = 12.750909 <!-- Kosorín --> | 517135 = 10.813961 <!-- Pitelová --> | 517305 = 28.503022 <!-- Tekovské Nemce --> | 517755 = 18.297052 <!-- Lietavská Svinná-Babkov --> | 517895 = 10.895838 <!-- Predmier --> | 517925 = 39.265120 <!-- Rajecká Lesná --> | 518085 = 40.604069 <!-- Veľké Rovné --> | 518115 = 3.303923 <!-- Slančík --> | 518255 = 15.020239 <!-- Čekovce --> | 518425 = 33.113211 <!-- Hontianske Tesáre --> | 518565 = 6.683345 <!-- Lackov --> | 518735 = 30.422008 <!-- Sebechleby --> | 518875 = 12.290347 <!-- Tŕnie --> | 518905 = 12.992835 <!-- Uňatín --> | 519065 = 10.151649 <!-- Beloveža --> | 519235 = 17.974985 <!-- Hertník --> | 519375 = 14.157344 <!-- Koprivnica --> | 519405 = 5.276900 <!-- Krivé --> | 519545 = 8.292369 <!-- Lukavica (okres Bardejov) --> | 519685 = 3.468150 <!-- Ondavka --> | 519715 = 14.297094 <!-- Petrová --> | 519855 = 5.280140 <!-- Šašová --> | 519995 = 4.652537 <!-- Želmanovce --> | 520055 = 9.706830 <!-- Brekov --> | 520195 = 8.546887 <!-- Hankovce (okres Humenné) --> | 520225 = 13.540255 <!-- Hrabovec nad Laborcom --> | 520365 = 20.010029 <!-- Klenová --> | 520535 = 11.887944 <!-- Nižná Jablonka --> | 520675 = 6.182614 <!-- Príslop --> | 520705 = 18.323892 <!-- Repejov --> | 520845 = 13.216108 <!-- Strihovce --> | 520985 = 5.572222 <!-- Víťazovce --> | 521035 = 11.360856 <!-- Vyšný Hrušov --> | 521175 = 3.805432 <!-- Beniakovce --> | 521205 = 5.937908 <!-- Bohdanovce --> | 521345 = 9.550082 <!-- Družstevná pri Hornáde --> | 521485 = 19.868098 <!-- Janík --> | 521655 = 10.191761 <!-- Malá Ida --> | 521795 = 2.079831 <!-- Nová Polhora --> | 521825 = 9.979984 <!-- Olšovany --> | 521965 = 8.454117 <!-- Sady nad Torysou --> | 522015 = 14.156863 <!-- Slanská Huta --> | 522155 = 19.716174 <!-- Veľká Lodina --> | 522295 = 12.235546 <!-- Bánovce nad Ondavou --> | 522325 = 29.507136 <!-- Bežovce --> | 522465 = 6.810582 <!-- Hnojné --> | 522635 = 9.662593 <!-- Zemplínske Kopčany --> | 522805 = 15.803060 <!-- Nacina Ves --> | 522945 = 20.495418 <!-- Poruba pod Vihorlatom --> | 523135 = 7.303285 <!-- Suché --> | 523275 = 5.781772 <!-- Voľa --> | 523305 = 40.081183 <!-- Vyšná Rybnica --> | 523445 = 5.264624 <!-- Gerlachov (okres Poprad) --> | 523585 = 24.780612 <!-- Kežmarok --> | 523615 = 12.434537 <!-- Lechnica --> | 523925 = 4.486063 <!-- Svit --> | 524085 = 10.544073 <!-- Výborná --> | 524115 = 4.789010 <!-- Zálesie (okres Kežmarok) --> | 524255 = 3.304054 <!-- Brežany --> | 524395 = 11.244319 <!-- Fintice --> | 524425 = 10.665303 <!-- Geraltov --> | 524565 = 5.789294 <!-- Jakubova Voľa --> | 524735 = 1.312599 <!-- Lažany --> | 524875 = 11.081198 <!-- Milpoš --> | 524905 = 5.436441 <!-- Mošurov --> | 525065 = 4.415568 <!-- Pušovce --> | 525235 = 9.303913 <!-- Šarišské Michaľany --> | 525375 = 6.429244 <!-- Uzovský Šalgov --> | 525405 = 25.727985 <!-- Veľký Šariš --> | 525545 = 24.670450 <!-- Betliar --> | 525685 = 12.165224 <!-- Gemerský Sad --> | 525715 = 10.829563 <!-- Hanková --> | 525855 = 13.817703 <!-- Kováčová (okres Rožňava) --> | 525995 = 18.652774 <!-- Muránska Dlhá Lúka --> | 526045 = 18.939493 <!-- Nižná Slaná --> | 526185 = 8.541200 <!-- Roštár --> | 526215 = 7.493690 <!-- Rudná --> | 526355 = 66.671727 <!-- Spišská Nová Ves --> | 526495 = 9.615228 <!-- Dúbrava (okres Levoča) --> | 526525 = 5.275748 <!-- Harakovce --> | 526665 = 30.786177 <!-- Stará Ľubovňa --> | 526835 = 8.526613 <!-- Legnava --> | 526975 = 33.758500 <!-- Podolínec --> | 527025 = 20.098141 <!-- Sulín --> | 527165 = 5.837559 <!-- Breznička (okres Stropkov) --> | 527335 = 10.585357 <!-- Chotča --> | 527475 = 2.617463 <!-- Krušinec --> | 527505 = 15.393598 <!-- Ladomirová --> | 527645 = 7.362333 <!-- Nižná Pisaná --> | 527785 = 11.262633 <!-- Roztoky --> | 527815 = 4.394598 <!-- Soľník --> | 527955 = 6.661409 <!-- Valkovce --> | 528005 = 27.055343 <!-- Vladiča --> | 528145 = 7.444809 <!-- Biel --> | 528285 = 4.243833 <!-- Čierna --> | 528315 = 21.881017 <!-- Dargov --> | 528455 = 6.325506 <!-- Kravany (okres Trebišov) --> | 528595 = 9.590124 <!-- Bratislava-Staré Mesto --> | 528625 = 11.005665 <!-- Nový Ruskov --> | 528765 = 18.130329 <!-- Juskova Voľa --> | 528935 = 11.836110 <!-- Nová Kelča --> | 529095 = 12.027397 <!-- Ruská Poruba --> | 529125 = 21.196226 <!-- Sačurov --> | 529265 = 41.233616 <!-- Zámutov --> | 529435 = 18.626272 <!-- Bratislava-Čunovo --> | 542695 = 3.304208 <!-- Biskupová --> | 543055 = 21.314026 <!-- Kolačno --> | 543195 = 8.144527 <!-- Jamník (okres Spišská Nová Ves) --> | 543225 = 7.342658 <!-- Klčov --> | 543365 = 39.410833 <!-- Mníšek nad Hnilcom --> | 543535 = 46.434837 <!-- Slovinky --> | 543675 = 17.719670 <!-- Torysky --> | 543705 = 23.102510 <!-- Veľký Folkmar --> | 543845 = 12.043086 <!-- Veľaty --> | 543985 = 5.032255 <!-- Zbehňov --> | 544035 = 10.734818 <!-- Zemplínske Jastrabie --> | 544175 = 10.340880 <!-- Dlhé Klčovo --> | 544205 = 2.743706 <!-- Girovce --> | 545635 = 18.602620 <!-- Horné Lefantovce --> | 555495 = 5.529805 <!-- Kaplna --> | 555665 = 6.885444 <!-- Malé Dvorníky --> | 556025 = 6.697925 <!-- Vlkas --> | 556165 = 7.950112 <!-- Chrabrany --> | 556475 = 3.928330 <!-- Zamarovce --> | 556645 = 5.674924 <!-- Tepličky --> | 556785 = 7.888663 <!-- Malé Chyndice --> | 557285 = 4.102422 <!-- Nemce --> | 557315 = 7.879940 <!-- Biskupice --> | 557595 = 7.507405 <!-- Sádočné --> | 557625 = 13.430618 <!-- Vršatské Podhradie --> | 557765 = 4.776755 <!-- Riečka (okres Rimavská Sobota) --> | 557935 = 6.495718 <!-- Lietavská Lúčka --> | 559865 = 3.874465 <!-- Sokoľany --> | 560065 = 6.904574 <!-- Kružná --> | 581135 = 9.219513 <!-- Malé Kozmálovce --> | 581305 = 7.958545 <!-- Nemčice --> | 581585 = 8.534858 <!-- Veľká Lúka --> | 581895 = 8.196557 <!-- Hrkovce --> | 582425 = 4.613105 <!-- Dolné Lefantovce --> | 599875 = 8.257397 <!-- Košice-Sídlisko Ťahanovce --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|5]] </noinclude> j9xdkhg15sv8v86fqk7ssmkt57brdvh Šablóna:Rozloha-SK-6 10 444562 8191002 8024278 2026-04-01T20:36:00Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8191002 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 6 = 9453.966629 <!-- Banskobystrický kraj --> | 106 = 949.519655 <!-- Okres Malacky --> | 206 = 357.071879 <!-- Okres Skalica --> | 306 = 463.153880 <!-- Okres Považská Bystrica --> | 406 = 597.627220 <!-- Okres Topoľčany --> | 506 = 735.638506 <!-- Okres Martin --> | 606 = 825.557255 <!-- Okres Lučenec --> | 706 = 1104.698987 <!-- Okres Poprad --> | 806 = 1534.588777 <!-- Okres Košice-okolie --> | 500046 = 20.091033 <!-- Báb --> | 500356 = 22.112780 <!-- Jarok --> | 500666 = 11.264532 <!-- Paňa --> | 500836 = 34.704747 <!-- Velčice --> | 500976 = 15.369481 <!-- Zlatno (okres Zlaté Moravce) --> | 501026 = 103.167662 <!-- Komárno --> | 501166 = 21.959500 <!-- Imeľ --> | 501336 = 15.760888 <!-- Radvaň nad Dunajom --> | 501506 = 8.292428 <!-- Boheľov --> | 501786 = 10.653393 <!-- Michal na Ostrove --> | 501816 = 14.766269 <!-- Ohrady --> | 501956 = 7.971529 <!-- Trnávka (okres Dunajská Streda) --> | 502006 = 38.336315 <!-- Vrakúň --> | 502286 = 12.968663 <!-- Horné Turovce --> | 502456 = 11.311572 <!-- Kukučínov --> | 502596 = 29.700709 <!-- Nový Tekov --> | 502626 = 12.858535 <!-- Pastovce --> | 502766 = 10.573193 <!-- Starý Tekov --> | 502936 = 22.020363 <!-- Veľký Ďur --> | 503096 = 9.320830 <!-- Branovo --> | 503126 = 13.390322 <!-- Černík --> | 503266 = 5.196427 <!-- Kmeťovo --> | 503436 = 17.607045 <!-- Nová Vieska --> | 503576 = 13.638247 <!-- Šarkan --> | 503606 = 21.154936 <!-- Trávnica --> | 503746 = 18.683997 <!-- Dolné Saliby --> | 503886 = 9.509471 <!-- Kráľová nad Váhom --> | 504076 = 21.134662 <!-- Tomášikovo --> | 504106 = 20.266651 <!-- Trstice --> | 504386 = 25.190496 <!-- Hradište pod Vrátnom --> | 504416 = 31.439698 <!-- Jablonica --> | 504556 = 21.401154 <!-- Malé Leváre --> | 504696 = 13.709657 <!-- Priepasné --> | 504726 = 14.988456 <!-- Prievaly --> | 504866 = 17.727960 <!-- Stará Myjava --> | 505056 = 8.577011 <!-- Ľutov --> | 505196 = 7.000123 <!-- Nedanovce --> | 505226 = 6.270858 <!-- Nemečky --> | 505536 = 8.987899 <!-- Šalgovce --> | 505676 = 7.749656 <!-- Veľké Dvorany --> | 505706 = 13.476170 <!-- Veľké Kršteňany --> | 505846 = 28.629657 <!-- Beckov --> | 506036 = 27.256571 <!-- Horné Srnie --> | 506206 = 17.407385 <!-- Lúka --> | 506346 = 4.936957 <!-- Očkov --> | 506516 = 16.167148 <!-- Stará Lehota --> | 506656 = 4.908562 <!-- Veľké Bierovce --> | 506796 = 11.481602 <!-- Bohdanovce nad Trnavou --> | 506826 = 5.905444 <!-- Borová --> | 506966 = 10.057251 <!-- Dolné Trhovište --> | 507156 = 20.082693 <!-- Jaslovské Bohunice --> | 507296 = 18.197320 <!-- Majcichov --> | 507326 = 4.936840 <!-- Merašice --> | 507466 = 27.881124 <!-- Prašník --> | 507636 = 19.909009 <!-- Šúrovce --> | 507776 = 11.745727 <!-- Zeleneč --> | 507806 = 10.574864 <!-- Báhoň --> | 507946 = 8.695261 <!-- Jablonec --> | 508136 = 10.242428 <!-- Nová Dedinka --> | 508276 = 19.958233 <!-- Tomášov --> | 508306 = 9.621313 <!-- Viničné --> | 508446 = 38.190647 <!-- Bacúch --> | 508586 = 8.506829 <!-- Dúbravica --> | 508616 = 16.557000 <!-- Hiadeľ --> | 508756 = 10.882786 <!-- Lučatín --> | 508896 = 14.470786 <!-- Pohronský Bukovec --> | 508926 = 3.345184 <!-- Povrazník --> | 509086 = 63.313523 <!-- Valaská --> | 509256 = 26.413509 <!-- Kysucké Nové Mesto --> | 509396 = 13.171861 <!-- Radôstka --> | 509426 = 6.273085 <!-- Rudina --> | 509566 = 6.699221 <!-- Beňadovo --> | 509876 = 27.778906 <!-- Nižná (okres Tvrdošín) --> | 509906 = 65.628249 <!-- Oravská Lesná --> | 510076 = 21.854604 <!-- Suchá Hora --> | 510106 = 82.539543 <!-- Trstená --> | 510246 = 15.256314 <!-- Zubrohlava --> | 510386 = 47.848325 <!-- Demänovská Dolina --> | 510416 = 12.923730 <!-- Galovany --> | 510696 = 13.412905 <!-- Liptovské Kľačany --> | 510726 = 18.320096 <!-- Liptovský Hrádok --> | 510866 = 2.462790 <!-- Martinček --> | 511056 = 1.913876 <!-- Štiavnička --> | 511196 = 18.663663 <!-- Závažná Poruba --> | 511226 = 52.170765 <!-- Ábelová --> | 511366 = 18.866852 <!-- Dobroč --> | 511536 = 13.827485 <!-- Lentvora --> | 511676 = 16.651571 <!-- Nové Hony --> | 511706 = 7.551502 <!-- Píla (okres Lučenec) --> | 511846 = 17.595854 <!-- Stará Halič --> | 512036 = 67.736749 <!-- Martin --> | 512206 = 1.333707 <!-- Dolný Kalník --> | 512346 = 1.832720 <!-- Karlová --> | 512486 = 15.017821 <!-- Nolčovo --> | 512656 = 16.628651 <!-- Šútovo --> | 512796 = 29.594155 <!-- Vrícko --> | 512966 = 22.138939 <!-- Dolná Mariková --> | 513016 = 49.138172 <!-- Dubnica nad Váhom --> | 513156 = 24.301927 <!-- Ilava --> | 513296 = 15.687629 <!-- Ladce --> | 513326 = 10.749935 <!-- Lednické Rovne --> | 513466 = 55.973197 <!-- Papradno --> | 513776 = 9.647457 <!-- Visolaje --> | 513806 = 14.114836 <!-- Veľká Tŕňa --> | 513946 = 18.989514 <!-- Čereňany --> | 514136 = 27.971986 <!-- Lehota pod Vtáčnikom --> | 514306 = 12.757002 <!-- Podhradie (okres Prievidza) --> | 514586 = 3.331754 <!-- Budikovany --> | 514616 = 5.905699 <!-- Čierny Potok --> | 514756 = 17.695602 <!-- Gemerská Ves --> | 514896 = 5.493490 <!-- Hrlica --> | 514926 = 15.775195 <!-- Hrušovo --> | 515086 = 7.162344 <!-- Kraskovo --> | 515116 = 6.151828 <!-- Kyjatice --> | 515256 = 5.377683 <!-- Otročok --> | 515396 = 5.803440 <!-- Ratkovská Suchá --> | 515426 = 26.214046 <!-- Rimavská Baňa --> | 515566 = 4.871102 <!-- Stránska --> | 515736 = 22.350445 <!-- Veľké Teriakovce --> | 515876 = 5.942859 <!-- Bátorová --> | 515906 = 16.210455 <!-- Čebovce --> | 516066 = 9.187298 <!-- Chrťany --> | 516236 = 13.475294 <!-- Nenince --> | 516376 = 9.883901 <!-- Sklabiná --> | 516406 = 20.884165 <!-- Stredné Plachtince --> | 516546 = 17.976171 <!-- Záhorce --> | 516716 = 17.820005 <!-- Dekýš --> | 516856 = 10.637105 <!-- Ilija --> | 516996 = 23.630157 <!-- Kunešov --> | 517046 = 8.237316 <!-- Lúčky (okres Žiar nad Hronom) --> | 517186 = 15.006597 <!-- Prestavlky --> | 517216 = 10.383421 <!-- Repište --> | 517356 = 17.179130 <!-- Voznica --> | 517496 = 5.174318 <!-- Divinka --> | 517526 = 12.450686 <!-- Dolný Hričov --> | 517976 = 3.174459 <!-- Stráža --> | 518166 = 22.170021 <!-- Babiná --> | 518336 = 7.874984 <!-- Domaníky --> | 518476 = 9.515377 <!-- Hronská Breznica --> | 518506 = 7.151342 <!-- Kováčová (okres Zvolen) --> | 518646 = 13.238478 <!-- Medovarce --> | 518816 = 24.575664 <!-- Stará Huta --> | 518956 = 8.405928 <!-- Zemiansky Vrbovok --> | 519006 = 72.335545 <!-- Bardejov --> | 519286 = 12.431126 <!-- Chmeľová --> | 519316 = 8.662682 <!-- Kalnište --> | 519456 = 15.890420 <!-- Kurima --> | 519596 = 4.694770 <!-- Mičakovce --> | 519626 = 5.459464 <!-- Nemcovce (okres Bardejov) --> | 519766 = 21.841736 <!-- Richvald --> | 519936 = 16.459138 <!-- Raslavice --> | 520136 = 9.029340 <!-- Čukalovce --> | 520276 = 11.861916 <!-- Jabloň --> | 520446 = 9.687929 <!-- Lieskovec (okres Humenné) --> | 520586 = 7.651520 <!-- Oľšinkov --> | 520616 = 24.118806 <!-- Palota --> | 520896 = 7.787412 <!-- Topoľovka --> | 520926 = 13.201297 <!-- Udavské --> | 521086 = 8.357184 <!-- Zbudské Dlhé --> | 521116 = 19.551338 <!-- Zubné --> | 521256 = 8.353627 <!-- Bunetice --> | 521396 = 36.918035 <!-- Hačava --> | 521426 = 7.572504 <!-- Hodkovce --> | 521566 = 8.496566 <!-- Komárovce --> | 521736 = 12.614420 <!-- Nižná Myšľa --> | 521876 = 41.513829 <!-- Perín-Chym --> | 521906 = 10.561100 <!-- Rákoš (okres Košice-okolie) --> | 522066 = 17.168411 <!-- Šemša --> | 522376 = 19.836153 <!-- Budkovce --> | 522406 = 10.210446 <!-- Dúbravka --> | 522546 = 5.743627 <!-- Jastrabie pri Michalovciach --> | 522686 = 9.796206 <!-- Kusín --> | 522716 = 12.268026 <!-- Lekárovce --> | 522856 = 11.115161 <!-- Ostrov (okres Sobrance) --> | 522996 = 15.218150 <!-- Rakovec nad Ondavou --> | 523046 = 7.026003 <!-- Sejkov --> | 523186 = 12.546263 <!-- Trhovište --> | 523216 = 4.327884 <!-- Tušická Nová Ves --> | 523356 = 9.074642 <!-- Zbudza --> | 523496 = 3.996067 <!-- Hozelec --> | 523526 = 13.238946 <!-- Huncovce --> | 523836 = 17.532634 <!-- Spišská Stará Ves --> | 523976 = 28.132783 <!-- Toporec --> | 524026 = 52.883704 <!-- Vernár --> | 524336 = 11.496315 <!-- Demjata --> | 524476 = 16.845973 <!-- Hrabkov --> | 524506 = 12.636804 <!-- Chmeľov --> | 524646 = 15.367129 <!-- Klenov --> | 524786 = 22.375511 <!-- Lipovce --> | 524816 = 3.976481 <!-- Lúčka (okres Sabinov) --> | 524956 = 10.167601 <!-- Oľšov --> | 525006 = 11.746209 <!-- Pečovská Nová Ves --> | 525146 = 23.376112 <!-- Sabinov --> | 525286 = 3.204394 <!-- Teriakovce --> | 525316 = 10.566001 <!-- Torysa --> | 525456 = 8.772866 <!-- Záhradné --> | 525596 = 31.872737 <!-- Čierna Lehota (okres Rožňava) --> | 525626 = 10.748295 <!-- Dlhá Ves --> | 525766 = 12.557428 <!-- Hucín --> | 525936 = 14.936896 <!-- Lúčka (okres Rožňava) --> | 526096 = 62.141516 <!-- Plešivec --> | 526126 = 7.093452 <!-- Rakovnica --> | 526266 = 17.521918 <!-- Slavec --> | 526436 = 7.819317 <!-- Bystrany --> | 526576 = 22.229809 <!-- Hnilčík --> | 526606 = 9.957900 <!-- Vyšné Repaše --> | 526746 = 13.353086 <!-- Hromoš --> | 526886 = 13.770060 <!-- Malý Lipník --> | 526916 = 9.794111 <!-- Nižné Ružbachy --> | 527076 = 27.513213 <!-- Veľký Lipník --> | 527106 = 20.201260 <!-- Svidník --> | 527246 = 5.576855 <!-- Dobroslava --> | 527386 = 9.429224 <!-- Kolbovce --> | 527416 = 6.145674 <!-- Kožuchovce --> | 527556 = 5.047803 <!-- Medvedie --> | 527696 = 14.974955 <!-- Okrúhle --> | 527726 = 5.582158 <!-- Potoky --> | 527866 = 10.886907 <!-- Šandal --> | 528056 = 9.497949 <!-- Vyšná Pisaná --> | 528226 = 11.522850 <!-- Byšta --> | 528366 = 17.401269 <!-- Hraň --> | 528536 = 17.082232 <!-- Malé Ozorovce --> | 528676 = 23.138333 <!-- Parchovany --> | 528706 = 6.789034 <!-- Rad --> | 528846 = 5.662363 <!-- Malá Domaša --> | 528986 = 13.705350 <!-- Petrovce (okres Vranov nad Topľou) --> | 529036 = 4.806672 <!-- Radvanovce --> | 529176 = 10.292701 <!-- Soľ --> | 529206 = 4.237927 <!-- Tovarnianska Polianka --> | 529346 = 37.481484 <!-- Bratislava-Nové Mesto --> | 542776 = 3.597753 <!-- Cimenná --> | 542806 = 15.208948 <!-- Čierna Lehota (okres Bánovce nad Bebravou) --> | 543136 = 41.241545 <!-- Kšinná --> | 543276 = 2.583441 <!-- Kurimany --> | 543306 = 1.759078 <!-- Lieskovany --> | 543446 = 12.079127 <!-- Ordzovany --> | 543586 = 13.620706 <!-- Spišské Tomášovce --> | 543616 = 13.069885 <!-- Spišský Hrušov --> | 543756 = 13.382325 <!-- Slovenské Nové Mesto --> | 543896 = 10.500870 <!-- Veľké Trakany --> | 543926 = 8.827372 <!-- Viničky --> | 544086 = 8.239519 <!-- Benkovce --> | 544116 = 12.758427 <!-- Čaklov --> | 545686 = 21.575421 <!-- Melčice-Lieskové --> | 555576 = 24.757433 <!-- Trhová Hradská --> | 555606 = 2.720453 <!-- Macov --> | 555746 = 6.691237 <!-- Vieska (okres Dunajská Streda) --> | 555886 = 5.861035 <!-- Čechynce --> | 555916 = 5.499877 <!-- Červený Hrádok --> | 556246 = 3.608043 <!-- Krásno --> | 556416 = 10.393272 <!-- Ješkova Ves --> | 556556 = 7.617056 <!-- Pavlice --> | 556696 = 9.945676 <!-- Nitrianske Hrnčiarovce --> | 557706 = 5.486643 <!-- Lipník --> | 557986 = 12.504886 <!-- Ďurčiná --> | 558206 = 6.840721 <!-- Malé Straciny --> | 559636 = 7.243171 <!-- Sopkovce --> | 580236 = 7.304072 <!-- Hronsek --> | 580546 = 14.245705 <!-- Orovnica --> | 580856 = 4.897102 <!-- Horný Lieskov --> | 582816 = 18.202043 <!-- Žitavany --> | 598186 = 4.341592 <!-- Košice-Staré Mesto --> | 598216 = 7.011476 <!-- Košice-Myslava --> | 599336 = 25.979923 <!-- Lutila --> | 599786 = 5.102247 <!-- Košice-Šebastovce --> | 599816 = 3.650865 <!-- Košice-Nad jazerom --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|6]] </noinclude> qkmu27of9e7x3cpmp5hic11fgaxcn1j Šablóna:Rozloha-SK-7 10 444563 8191003 8024279 2026-04-01T20:36:02Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8191003 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 7 = 8972.650369 <!-- Prešovský kraj --> | 107 = 375.538031 <!-- Okres Pezinok --> | 207 = 741.303868 <!-- Okres Trnava --> | 307 = 959.869306 <!-- Okres Prievidza --> | 407 = 521.166678 <!-- Okres Zlaté Moravce --> | 507 = 690.455235 <!-- Okres Námestovo --> | 607 = 476.289439 <!-- Okres Poltár --> | 707 = 933.956650 <!-- Okres Prešov --> | 807 = 1019.208699 <!-- Okres Michalovce --> | 500127 = 17.849791 <!-- Čaradice --> | 500267 = 277.468145 <!-- Záhorie (vojenský obvod) --> | 500437 = 11.648273 <!-- Ladice --> | 500577 = 19.862965 <!-- Mojmírovce --> | 500607 = 10.258357 <!-- Nevidzany (okres Zlaté Moravce) --> | 500747 = 16.274026 <!-- Sľažany --> | 500887 = 32.103731 <!-- Veľké Zálužie --> | 500917 = 14.981682 <!-- Vinodol --> | 501077 = 31.500942 <!-- Búč --> | 501107 = 12.781364 <!-- Dedina Mládeže --> | 501247 = 19.959299 <!-- Martovce --> | 501387 = 24.271201 <!-- Veľké Kosihy --> | 501417 = 27.942160 <!-- Zemianska Olča --> | 501557 = 8.199530 <!-- Dolný Bar --> | 501697 = 13.915795 <!-- Kostolné Kračany --> | 501727 = 8.099730 <!-- Kvetoslavov --> | 501867 = 16.975824 <!-- Padáň --> | 502057 = 31.627607 <!-- Bátovce --> | 502197 = 13.989499 <!-- Dolný Pial --> | 502227 = 32.744718 <!-- Farná --> | 502367 = 15.680394 <!-- Ipeľské Úľany --> | 502537 = 6.802602 <!-- Malé Ludince --> | 502677 = 9.112889 <!-- Pohronský Ruskov --> | 502707 = 24.694315 <!-- Rybník (okres Levice) --> | 502847 = 7.317082 <!-- Tekovský Hrádok --> | 502987 = 56.520377 <!-- Želiezovce --> | 503037 = 9.329969 <!-- Bajtava --> | 503177 = 63.849918 <!-- Dvory nad Žitavou --> | 503207 = 13.955337 <!-- Chľaba --> | 503347 = 7.720877 <!-- Malá nad Hronom --> | 503487 = 9.409830 <!-- Pozba --> | 503517 = 16.108665 <!-- Rúbaň --> | 503797 = 5.848381 <!-- Hrubá Borša --> | 503827 = 3.590518 <!-- Jánovce (okres Galanta) --> | 503967 = 8.031342 <!-- Pusté Sady --> | 504017 = 29.094876 <!-- Sládkovičovo --> | 504157 = 10.702142 <!-- Vinohrady nad Váhom --> | 504297 = 21.883340 <!-- Cerová --> | 504327 = 13.182253 <!-- Častkov --> | 504467 = 11.526858 <!-- Košariská --> | 504637 = 26.727965 <!-- Plavecký Mikuláš --> | 504777 = 10.404254 <!-- Rovensko --> | 504947 = 26.399400 <!-- Veľké Leváre --> | 505137 = 8.519853 <!-- Malé Ripňany --> | 505277 = 12.447725 <!-- Omastiná --> | 505307 = 11.307727 <!-- Ostratice --> | 505447 = 3.358389 <!-- Ruskovce (okres Bánovce nad Bebravou) --> | 505617 = 8.790709 <!-- Tvrdomestice --> | 505757 = 9.116717 <!-- Vozokany (okres Topoľčany) --> | 505897 = 33.533281 <!-- Bzince pod Javorinou --> | 506087 = 27.898217 <!-- Chocholná-Velčice --> | 506257 = 3.159809 <!-- Modrovka --> | 506427 = 17.266039 <!-- Podolie --> | 506567 = 17.240613 <!-- Trenčianska Turná --> | 506877 = 29.885396 <!-- Cífer --> | 507067 = 21.569044 <!-- Horné Orešany --> | 507407 = 8.266979 <!-- Turík --> | 507687 = 26.185612 <!-- Trstín --> | 507857 = 35.231774 <!-- Častá --> | 507997 = 12.912101 <!-- Kalinkovo --> | 508047 = 15.371480 <!-- Limbach --> | 508187 = 0.479664 <!-- Píla (okres Pezinok) --> | 508217 = 38.712392 <!-- Senec --> | 508497 = 121.956165 <!-- Brezno --> | 508527 = 147.104270 <!-- Čierny Balog --> | 508667 = 35.152528 <!-- Hronec --> | 508837 = 4.721330 <!-- Oravce --> | 508977 = 9.626125 <!-- Sebedín-Bečov --> | 509027 = 17.467404 <!-- Strelníky --> | 509167 = 12.259445 <!-- Dlhá nad Kysucou --> | 509337 = 19.773605 <!-- Olešná --> | 509477 = 36.908598 <!-- Stará Bystrica --> | 509507 = 34.911126 <!-- Turzovka --> | 509787 = 6.932944 <!-- Leštiny --> | 509817 = 21.559157 <!-- Lomná --> | 509957 = 35.247684 <!-- Oravský Podzámok --> | 510017 = 9.948970 <!-- Pucov --> | 510157 = 8.955282 <!-- Vavrečka --> | 510327 = 31.132340 <!-- Bobrovec --> | 510467 = 52.828167 <!-- Hybe --> | 510637 = 50.195211 <!-- Liptovská Osada --> | 510777 = 27.451177 <!-- Liptovský Trnovec --> | 510807 = 113.678430 <!-- Ľubochňa --> | 510947 = 5.081402 <!-- Podtureň --> | 511137 = 10.985090 <!-- Veľké Borové --> | 511277 = 17.302915 <!-- Budiná --> | 511447 = 14.513280 <!-- Hradište (okres Poltár) --> | 511617 = 7.978366 <!-- Mládzovo --> | 511757 = 11.071879 <!-- Polichno --> | 511897 = 13.998770 <!-- Šurice --> | 511927 = 19.546586 <!-- Trebeľovce --> | 512087 = 3.605533 <!-- Blažovce --> | 512117 = 11.175578 <!-- Brieštie --> | 512257 = 6.013491 <!-- Folkušová --> | 512397 = 3.343379 <!-- Laskár --> | 512427 = 1.944180 <!-- Liešno --> | 512567 = 0.908729 <!-- Ratkovo --> | 512737 = 0.936183 <!-- Turčiansky Ďur --> | 513377 = 5.423030 <!-- Mestečko --> | 513407 = 10.841448 <!-- Mojtín --> | 513687 = 7.518724 <!-- Stupné --> | 513857 = 1.963963 <!-- Budince --> | 513997 = 85.552509 <!-- Handlová --> | 514187 = 13.088262 <!-- Malinová --> | 514217 = 11.784998 <!-- Nevidzany (okres Prievidza) --> | 514357 = 17.593327 <!-- Ráztočno --> | 514667 = 12.313292 <!-- Drňa --> | 514837 = 17.245664 <!-- Hodejov --> | 514977 = 9.272331 <!-- Chvalová --> | 515027 = 15.132302 <!-- Kaloša --> | 515167 = 4.094639 <!-- Lipovec (okres Rimavská Sobota) --> | 515337 = 4.032297 <!-- Poproč (okres Rimavská Sobota) --> | 515507 = 16.941967 <!-- Rybník (okres Revúca) --> | 515647 = 9.192151 <!-- Španie Pole --> | 515817 = 3.463171 <!-- Zádor --> | 515957 = 7.298002 <!-- Dolinka --> | 516007 = 4.507881 <!-- Glabušovce --> | 516147 = 11.624854 <!-- Kováčovce --> | 516287 = 11.762585 <!-- Opava --> | 516317 = 27.193114 <!-- Príbelce --> | 516457 = 9.481456 <!-- Trebušovce --> | 516597 = 22.628771 <!-- Svätý Anton --> | 516627 = 21.076037 <!-- Banská Belá --> | 516767 = 11.314569 <!-- Hliník nad Hronom --> | 516937 = 17.567209 <!-- Kopernica --> | 517097 = 61.256213 <!-- Nová Baňa --> | 517127 = 25.617275 <!-- Píla (okres Žarnovica) --> | 517267 = 13.498227 <!-- Stará Kremnička --> | 517577 = 2.317929 <!-- Hôrky --> | 517917 = 31.459043 <!-- Rajec --> | 518077 = 4.816951 <!-- Veľká Čierna --> | 518107 = 4.827330 <!-- Hosťovce (okres Košice-okolie) --> | 518247 = 23.317665 <!-- Čabradský Vrbovok --> | 518387 = 6.849746 <!-- Dudince --> | 518417 = 30.847140 <!-- Hontianske Nemce --> | 518557 = 88.669762 <!-- Krupina --> | 518697 = 8.448804 <!-- Podzámčok --> | 518727 = 24.671214 <!-- Sása (okres Zvolen) --> | 518867 = 10.833480 <!-- Terany --> | 519057 = 19.093099 <!-- Becherov --> | 519197 = 11.002701 <!-- Giraltovce --> | 519227 = 20.098768 <!-- Hažlín --> | 519367 = 7.992383 <!-- Komárov --> | 519537 = 3.553527 <!-- Lúčka (okres Svidník) --> | 519677 = 5.064555 <!-- Oľšavce --> | 519707 = 13.873897 <!-- Osikov --> | 519847 = 14.016142 <!-- Šarišské Čierne --> | 519987 = 5.969525 <!-- Železník --> | 520187 = 27.819845 <!-- Habura --> | 520217 = 7.451528 <!-- Hrabová Roztoka --> | 520357 = 10.213639 <!-- Karná --> | 520497 = 7.304080 <!-- Modra nad Cirochou --> | 520527 = 12.734466 <!-- Nechválova Polianka --> | 520667 = 4.321532 <!-- Porúbka (okres Humenné) --> | 520977 = 7.857318 <!-- Veľopolie --> | 521027 = 15.402777 <!-- Vyšné Ladičkovce --> | 521167 = 5.487975 <!-- Belža --> | 521337 = 28.070247 <!-- Drienovec --> | 521477 = 4.732732 <!-- Chrastné --> | 521507 = 4.625853 <!-- Kalša --> | 521787 = 17.323425 <!-- Nováčany --> | 521817 = 9.762057 <!-- Obišovce --> | 521957 = 20.207435 <!-- Ruskov --> | 522007 = 20.458671 <!-- Slanec --> | 522147 = 31.007493 <!-- Veľká Ida --> | 522287 = 5.545722 <!-- Bajany --> | 522317 = 18.638432 <!-- Beňatina --> | 522457 = 20.210053 <!-- Hlivištia --> | 522597 = 11.942425 <!-- Klokočov (okres Michalovce) --> | 522627 = 23.234522 <!-- Koňuš --> | 522767 = 8.751595 <!-- Malé Raškovce --> | 522937 = 7.293793 <!-- Porostov --> | 523097 = 18.020394 <!-- Staré --> | 523127 = 4.869892 <!-- Stretavka --> | 523267 = 7.687862 <!-- Vojnatina --> | 523437 = 7.829287 <!-- Gánovce --> | 523577 = 7.361383 <!-- Jurské --> | 523607 = 11.928327 <!-- Krížová Ves --> | 523747 = 7.619031 <!-- Mlynica --> | 523887 = 9.479832 <!-- Stará Lesná --> | 524077 = 19.305128 <!-- Vrbov --> | 524107 = 26.372274 <!-- Šuňava --> | 524247 = 8.951767 <!-- Brezovička --> | 524387 = 6.074775 <!-- Dulova Ves --> | 524417 = 3.807567 <!-- Fulianka --> | 524557 = 4.887417 <!-- Jakovany --> | 524697 = 9.525213 <!-- Krížovany --> | 524727 = 3.063965 <!-- Lada --> | 524867 = 7.219778 <!-- Miklušovce --> | 525057 = 5.855792 <!-- Proč --> | 525197 = 1.847534 <!-- Šarišská Trstená --> | 525367 = 9.955323 <!-- Uzovské Pekľany --> | 525537 = 11.207585 <!-- Ardovo --> | 525677 = 12.710308 <!-- Gemerské Teplice --> | 525707 = 14.703577 <!-- Gočovo --> | 525847 = 6.955330 <!-- Koceľovce --> | 525987 = 103.153790 <!-- Muráň --> | 526037 = 10.605180 <!-- Nandraž --> | 526177 = 8.330493 <!-- Rochovce --> | 526207 = 7.938239 <!-- Rožňavské Bystré --> | 526347 = 15.356532 <!-- Vyšná Slaná --> | 526487 = 13.035450 <!-- Dravce --> | 526517 = 3.166428 <!-- Granč-Petrovce --> | 526657 = 9.657995 <!-- Žehra --> | 526797 = 17.419414 <!-- Kolačkov --> | 526827 = 6.211657 <!-- Lacková --> | 526967 = 19.608273 <!-- Plavnica --> | 527017 = 11.606574 <!-- Stráňany --> | 527157 = 9.916950 <!-- Breznica --> | 527297 = 14.257833 <!-- Havaj --> | 527327 = 6.960593 <!-- Hunkovce --> | 527467 = 4.390859 <!-- Krišľovce --> | 527637 = 11.402293 <!-- Nižná Olšava --> | 527777 = 13.024693 <!-- Rovné (okres Svidník) --> | 527807 = 7.165925 <!-- Soboš --> | 527947 = 5.519262 <!-- Vagrinec --> | 528137 = 19.535728 <!-- Beša (okres Michalovce) --> | 528277 = 26.634466 <!-- Čičarovce --> | 528307 = 5.168364 <!-- Čierne Pole --> | 528447 = 23.808754 <!-- Kráľovský Chlmec --> | 528587 = 8.151847 <!-- Michaľany --> | 528617 = 15.255690 <!-- Novosad --> | 528757 = 6.780242 <!-- Jastrabie nad Topľou --> | 528897 = 9.172153 <!-- Nižná Sitnica --> | 528927 = 3.704385 <!-- Nižný Kručov --> | 529087 = 5.109628 <!-- Ruská Kajňa --> | 529117 = 7.557723 <!-- Vyšný Kazimír --> | 529257 = 9.326151 <!-- Vyšný Žipov --> | 529397 = 11.016481 <!-- Bratislava-Karlova Ves --> | 529427 = 32.297811 <!-- Bratislava-Záhorská Bystrica --> | 542717 = 33.809201 <!-- Bojná --> | 542857 = 8.109268 <!-- Dubnička --> | 543047 = 35.038291 <!-- Klátova Nová Ves --> | 543187 = 17.251279 <!-- Jaklovce --> | 543357 = 25.140136 <!-- Mlynky --> | 543497 = 31.907692 <!-- Prakovce --> | 543527 = 4.408367 <!-- Slatvina --> | 543667 = 7.735111 <!-- Teplička --> | 543977 = 21.779789 <!-- Zatín --> | 544027 = 20.173230 <!-- Zemplínske Hradište --> | 544167 = 9.528485 <!-- Detrík --> | 547557 = 3.655738 <!-- Brezany --> | 555487 = 8.303892 <!-- Igram --> | 555517 = 6.929431 <!-- Bellova Ves --> | 555827 = 4.678863 <!-- Virt --> | 555967 = 6.843892 <!-- Telince --> | 556157 = 10.011415 <!-- Jacovce --> | 556297 = 3.253581 <!-- Čeľadince --> | 556327 = 2.664324 <!-- Solčianky --> | 556777 = 3.790590 <!-- Jesenské (okres Levice) --> | 556807 = 2.636328 <!-- Ižipovce --> | 557277 = 1.167973 <!-- Kynceľová --> | 557307 = 5.488953 <!-- Vidiná --> | 557447 = 7.356115 <!-- Nimnica --> | 557617 = 10.667848 <!-- Krivoklát --> | 557757 = 8.199569 <!-- Abovce --> | 557927 = 6.810976 <!-- Zacharovce --> | 558087 = 5.163017 <!-- Lukavica (okres Zvolen) --> | 558397 = 8.300842 <!-- Šípkové --> | 559547 = 13.266418 <!-- Jasenov (okres Humenné) --> | 559687 = 10.211365 <!-- Kechnec --> | 580287 = 6.122659 <!-- Liptovský Peter --> | 580317 = 26.880664 <!-- Utekáč --> | 580457 = 5.410746 <!-- Tovarníky --> | 580597 = 3.647908 <!-- Kyselica --> | 580937 = 12.833007 <!-- Bohunice (okres Levice) --> | 581097 = 1.877729 <!-- Ľudovítová --> | 581607 = 12.364674 <!-- Brehy --> | 581747 = 3.663447 <!-- Horná Ves (okres Žiar nad Hronom) --> | 582387 = 8.154882 <!-- Čab --> | 582697 = 4.111735 <!-- Bádice --> | 598127 = 7.274868 <!-- Košice-Ťahanovce --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|7]] </noinclude> cnfalyh60n43mh05tcezd8n3j24793l Šablóna:Rozloha-SK-8 10 444564 8191004 8024280 2026-04-01T20:36:04Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8191004 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 8 = 6754.270430 <!-- Košický kraj --> | 108 = 359.887657 <!-- Okres Senec --> | 308 = 375.107367 <!-- Okres Púchov --> | 508 = 646.798629 <!-- Okres Ružomberok --> | 608 = 730.099635 <!-- Okres Revúca --> | 708 = 545.448530 <!-- Okres Sabinov --> | 808 = 1173.333860 <!-- Okres Rožňava --> | 500348 = 25.666310 <!-- Zubák --> | 500488 = 16.837369 <!-- Lukáčovce --> | 500518 = 5.048947 <!-- Veľké Chyndice --> | 500658 = 31.269660 <!-- Obyce --> | 500798 = 8.481501 <!-- Tajná --> | 500828 = 26.326838 <!-- Topoľčianky --> | 500968 = 27.154760 <!-- Zlaté Moravce --> | 501018 = 8.287923 <!-- Žitavce --> | 501158 = 20.423999 <!-- Chotín --> | 501328 = 42.795414 <!-- Pribeta --> | 501468 = 16.073223 <!-- Baloň --> | 501638 = 10.501516 <!-- Hviezdoslavov --> | 501778 = 6.192393 <!-- Mierovo --> | 501808 = 22.483693 <!-- Nový Život --> | 502278 = 10.090392 <!-- Horné Semerovce --> | 502448 = 12.063977 <!-- Kubáňovo --> | 502588 = 29.166694 <!-- Nová Dedina --> | 502618 = 19.603563 <!-- Ondrejovce --> | 502758 = 6.567647 <!-- Starý Hrádok --> | 502898 = 14.098215 <!-- Uhliská --> | 502928 = 9.191990 <!-- Veľké Turovce --> | 503088 = 23.500579 <!-- Bíňa --> | 503118 = 11.845698 <!-- Čechy --> | 503258 = 20.336460 <!-- Kamenný Most --> | 503398 = 7.494261 <!-- Mojzesovo --> | 503568 = 53.480368 <!-- Svodín --> | 503878 = 23.667657 <!-- Kráľov Brod --> | 504068 = 22.784579 <!-- Tešedíkovo --> | 504238 = 49.981853 <!-- Borský Mikuláš --> | 504378 = 34.790309 <!-- Holíč --> | 504408 = 16.345081 <!-- Chvojnica (okres Myjava) --> | 504548 = 5.213698 <!-- Lopašov --> | 504688 = 7.872216 <!-- Poriadie --> | 504718 = 4.695587 <!-- Prietržka --> | 504858 = 37.773757 <!-- Sološnica --> | 504998 = 27.575890 <!-- Topoľčany --> | 505048 = 11.195560 <!-- Ludanice --> | 505358 = 14.021072 <!-- Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou) --> | 505498 = 20.022398 <!-- Solčany --> | 505838 = 9.662581 <!-- Adamovské Kochanovce --> | 505978 = 20.191054 <!-- Dubodiel --> | 506028 = 6.707154 <!-- Horňany --> | 506168 = 8.081826 <!-- Krivosúd-Bodovka --> | 506338 = 32.582561 <!-- Nové Mesto nad Váhom --> | 506478 = 24.802055 <!-- Selec --> | 506508 = 17.382286 <!-- Soblahov --> | 506648 = 11.882942 <!-- Veľká Hradná --> | 506788 = 7.793810 <!-- Bíňovce --> | 506818 = 25.445207 <!-- Boleráz --> | 506958 = 9.305231 <!-- Dolné Otrokovce --> | 507008 = 11.337293 <!-- Dubovany --> | 507288 = 11.995482 <!-- Madunice --> | 507318 = 14.851038 <!-- Malženice --> | 507768 = 13.950181 <!-- Zavar --> | 507938 = 14.263107 <!-- Ivanka pri Dunaji --> | 508098 = 10.194404 <!-- Miloslavov --> | 508268 = 6.721207 <!-- Štefanová --> | 508438 = 103.376157 <!-- Banská Bystrica --> | 508578 = 4.767081 <!-- Drábsko --> | 508608 = 41.703917 <!-- Heľpa --> | 508748 = 61.037321 <!-- Ľubietová --> | 508888 = 35.768650 <!-- Pohronská Polhora --> | 508918 = 59.036971 <!-- Poniky --> | 509248 = 27.770029 <!-- Krásno nad Kysucou --> | 509558 = 17.393651 <!-- Babín --> | 509698 = 25.273865 <!-- Chlebnice --> | 509728 = 12.737839 <!-- Klin --> | 509868 = 44.445189 <!-- Námestovo --> | 510238 = 72.328163 <!-- Zuberec --> | 510408 = 23.214491 <!-- Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš) --> | 510548 = 14.542635 <!-- Komjatná --> | 510688 = 1.992736 <!-- Liptovské Beharovce --> | 510718 = 76.896661 <!-- Liptovské Revúce --> | 510858 = 39.484218 <!-- Malužiná --> | 510998 = 126.714797 <!-- Ružomberok --> | 511048 = 9.413061 <!-- Svätý Kríž --> | 511188 = 20.591386 <!-- Vyšná Boca --> | 511218 = 47.790241 <!-- Lučenec --> | 511358 = 23.925365 <!-- Divín --> | 511498 = 66.270107 <!-- Kokava nad Rimavicou --> | 511528 = 8.269432 <!-- Lehôtka --> | 511668 = 8.117883 <!-- Nitra nad Ipľom --> | 511838 = 10.806375 <!-- Ružiná --> | 511978 = 24.605802 <!-- Uhorské --> | 512168 = 2.420560 <!-- Diaková --> | 512338 = 5.794760 <!-- Kaľamenová --> | 512478 = 42.171833 <!-- Necpaly --> | 512508 = 16.396399 <!-- Podhradie (okres Martin) --> | 512648 = 33.264440 <!-- Sučany --> | 512788 = 6.777901 <!-- Veľký Čepčín --> | 512818 = 5.117742 <!-- Záborie --> | 512958 = 8.360744 <!-- Dolná Breznica --> | 513008 = 26.060653 <!-- Domaniža --> | 513318 = 22.652525 <!-- Lednica --> | 513598 = 12.926309 <!-- Pruské --> | 513938 = 15.245393 <!-- Čavoj --> | 514098 = 4.174173 <!-- Kocurany --> | 514128 = 9.884320 <!-- Lazany --> | 514268 = 19.383826 <!-- Nováky --> | 514438 = 7.814272 <!-- Veľká Čausa --> | 514578 = 9.541568 <!-- Bretka --> | 514608 = 5.060274 <!-- Čerenčany --> | 514748 = 14.898809 <!-- Gemerská Panica --> | 514888 = 11.844020 <!-- Hrachovo --> | 514918 = 6.099414 <!-- Hrnčiarske Zalužany --> | 515078 = 11.076066 <!-- Kráľ --> | 515108 = 6.199667 <!-- Kružno --> | 515248 = 7.185756 <!-- Orávka --> | 515388 = 5.595335 <!-- Ratkovská Lehota --> | 515698 = 6.441340 <!-- Tomášovce (okres Rimavská Sobota) --> | 515728 = 5.336248 <!-- Večelkov --> | 515868 = 8.350666 <!-- Balog nad Ipľom --> | 516058 = 3.997385 <!-- Chrastince --> | 516198 = 9.053570 <!-- Malé Zlievce --> | 516228 = 12.275728 <!-- Muľa --> | 516368 = 15.884391 <!-- Senné (okres Veľký Krtíš) --> | 516538 = 10.596135 <!-- Vrbovka --> | 516678 = 22.813890 <!-- Beluj --> | 516708 = 19.041103 <!-- Bzenica --> | 516848 = 20.753308 <!-- Ihráč --> | 516988 = 7.740913 <!-- Kremnické Bane --> | 517038 = 34.585033 <!-- Lovčica-Trubín --> | 517178 = 24.501714 <!-- Prenčov --> | 517348 = 35.619692 <!-- Veľké Pole --> | 517488 = 21.881052 <!-- Divina --> | 517518 = 13.117099 <!-- Dolná Tižina --> | 517658 = 14.182304 <!-- Kamenná Poruba (okres Žilina) --> | 517798 = 9.617728 <!-- Maršová-Rašov --> | 517828 = 6.310798 <!-- Nededza --> | 517968 = 18.752026 <!-- Stránske --> | 518018 = 55.688991 <!-- Štiavnik --> | 518158 = 98.727415 <!-- Zvolen --> | 518298 = 52.511190 <!-- Dobrá Niva --> | 518468 = 126.457818 <!-- Hriňová --> | 518638 = 119.228967 <!-- Valaškovce (vojenský obvod) --> | 518808 = 39.830301 <!-- Sliač --> | 519138 = 7.077271 <!-- Dubinné --> | 519278 = 3.694367 <!-- Hutka --> | 519308 = 4.559809 <!-- Jedlinka --> | 519448 = 10.610162 <!-- Kuková --> | 519588 = 10.395874 <!-- Marhaň --> | 519618 = 7.947212 <!-- Mokroluh --> | 519758 = 9.162786 <!-- Rešov --> | 519928 = 8.838465 <!-- Vyšná Voľa --> | 520098 = 21.403255 <!-- Čabalovce --> | 520128 = 23.729193 <!-- Čertižné --> | 520268 = 7.912480 <!-- Chlmec --> | 520438 = 15.245293 <!-- Ladomirov --> | 520578 = 31.458311 <!-- Oľka --> | 520748 = 13.068368 <!-- Ruská Volová --> | 520888 = 26.384069 <!-- Topoľa --> | 520918 = 29.003501 <!-- Ubľa --> | 521078 = 15.973407 <!-- Zbudská Belá --> | 521108 = 8.445482 <!-- Zemplínske Hámre --> | 521248 = 10.851600 <!-- Bukovec (okres Košice-okolie) --> | 521388 = 5.379634 <!-- Gyňov --> | 521418 = 9.914348 <!-- Herľany --> | 521558 = 3.566859 <!-- Kokšov-Bakša --> | 521698 = 19.765039 <!-- Moldava nad Bodvou --> | 521728 = 13.325049 <!-- Nižná Kamenica --> | 521868 = 11.279106 <!-- Peder --> | 522198 = 8.867616 <!-- Vyšná Myšľa --> | 522368 = 9.622491 <!-- Bracovce --> | 522538 = 7.213069 <!-- Jasenov (okres Sobrance) --> | 522678 = 7.899995 <!-- Kristy --> | 522708 = 3.308520 <!-- Laškovce --> | 522848 = 11.129913 <!-- Oreské (okres Michalovce) --> | 522988 = 6.679422 <!-- Pusté Čemerné --> | 523038 = 16.819304 <!-- Ruský Hrabovec --> | 523178 = 10.657186 <!-- Tibava --> | 523208 = 6.234183 <!-- Tušice --> | 523348 = 5.018060 <!-- Závadka (okres Michalovce) --> | 523488 = 11.349760 <!-- Hôrka --> | 523518 = 32.645288 <!-- Hranovnica --> | 523658 = 18.736873 <!-- Lučivná --> | 523798 = 6.340698 <!-- Rakúsy --> | 523828 = 33.891438 <!-- Spišská Belá --> | 524018 = 12.211925 <!-- Veľký Slavkov --> | 524158 = 9.583406 <!-- Abranovce --> | 524298 = 6.282328 <!-- Červenica pri Sabinove --> | 524328 = 2.488739 <!-- Daletice --> | 524468 = 15.962386 <!-- Hermanovce --> | 524638 = 9.342538 <!-- Kendice --> | 524778 = 12.661909 <!-- Lipany --> | 524808 = 1.888611 <!-- Lúčina --> | 524948 = 44.461192 <!-- Olejníkov --> | 525138 = 12.570364 <!-- Ruská Nová Ves --> | 525278 = 5.251209 <!-- Štefanovce (okres Prešov) --> | 525308 = 62.602207 <!-- Tichý Potok --> | 525448 = 5.371950 <!-- Záborské --> | 525618 = 3.642925 <!-- Dedinky --> | 525758 = 16.800507 <!-- Hrušov (okres Rožňava) --> | 525898 = 8.411929 <!-- Kunova Teplica --> | 525928 = 5.812750 <!-- Lubeník --> | 526088 = 3.970427 <!-- Petrovo --> | 526118 = 13.025209 <!-- Rákoš (okres Revúca) --> | 526258 = 18.346727 <!-- Sirk --> | 526398 = 10.119097 <!-- Betlanovce --> | 526428 = 3.030619 <!-- Buglovce --> | 526568 = 6.485567 <!-- Hincovce --> | 526738 = 7.543027 <!-- Hraničné --> | 526878 = 10.844537 <!-- Ľubotín --> | 526908 = 17.789093 <!-- Mníšek nad Popradom --> | 527068 = 24.254146 <!-- Veľká Lesná --> | 527238 = 8.939103 <!-- Dlhoňa --> | 527378 = 12.738740 <!-- Kečkovce --> | 527408 = 11.213446 <!-- Korunková --> | 527548 = 3.997281 <!-- Matovce --> | 527688 = 5.475844 <!-- Nová Polianka --> | 527718 = 3.558315 <!-- Potôčky --> | 527858 = 5.616108 <!-- Svidnička --> | 527998 = 10.963665 <!-- Vislava --> | 528048 = 13.772080 <!-- Vyšná Olšava --> | 528188 = 19.524147 <!-- Boťany --> | 528218 = 12.964459 <!-- Brezina --> | 528358 = 5.602810 <!-- Egreš --> | 528498 = 11.322863 <!-- Ladmovce --> | 528528 = 6.835494 <!-- Luhyňa --> | 528668 = 18.505460 <!-- Poľany --> | 528838 = 3.541078 <!-- Majerovce --> | 528978 = 4.352205 <!-- Petkovce --> | 529028 = 4.280157 <!-- Prosačov --> | 529168 = 6.727963 <!-- Slovenská Kajňa --> | 529338 = 10.296679 <!-- Bratislava-Vrakuňa --> | 542938 = 22.902813 <!-- Horné Obdokovce --> | 543268 = 22.889398 <!-- Krompachy --> | 543438 = 3.018039 <!-- Oľšavka (okres Spišská Nová Ves) --> | 543578 = 24.944302 <!-- Spišské Podhradie --> | 543608 = 12.211369 <!-- Spišský Hrhov --> | 543748 = 11.306402 <!-- Slivník --> | 543888 = 9.970812 <!-- Veľké Slemence --> | 543918 = 12.722810 <!-- Veľký Kamenec --> | 544078 = 29.861439 <!-- Banské --> | 544108 = 15.689145 <!-- Cabov --> | 555568 = 12.107415 <!-- Horné Mýto --> | 555878 = 19.117016 <!-- Horná Kráľová --> | 555908 = 5.158728 <!-- Malý Cetín --> | 556238 = 6.938564 <!-- Svrbice --> | 556408 = 3.667112 <!-- Chudá Lehota --> | 556548 = 11.080299 <!-- Šterusy --> | 556688 = 23.709076 <!-- Lošonec --> | 557358 = 18.655406 <!-- Vrútky --> | 557498 = 13.438979 <!-- Vydrná --> | 558168 = 8.210985 <!-- Nezbudská Lúčka --> | 558338 = 2.631511 <!-- Ducové --> | 559598 = 7.182103 <!-- Hažín nad Cirochou --> | 559938 = 10.808006 <!-- Malá Franková --> | 580368 = 94.037402 <!-- Tatranská Javorina --> | 581348 = 8.068653 <!-- Petrova Lehota --> | 581488 = 8.243491 <!-- Zvončín --> | 581658 = 11.434936 <!-- Práznovce --> | 582638 = 7.974454 <!-- Malá Mača --> | 598208 = 1.333908 <!-- Košice-Pereš --> | 599018 = 5.755911 <!-- Košice-Košická Nová Ves --> | 599328 = 11.337317 <!-- Ladomerská Vieska --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|8]] </noinclude> 9cg3cy9ta4j6js9yvncpu5mtu8w8lcc Šablóna:Rozloha-SK-9 10 444565 8191005 8024281 2026-04-01T20:36:06Z TeslaBot 71954 Aktualizácia údajov k 31.12.2025 8191005 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch: {{{1}}} | 309 = 674.811863 <!-- Okres Trenčín --> | 509 = 392.860227 <!-- Okres Turčianske Teplice --> | 609 = 1471.073878 <!-- Okres Rimavská Sobota --> | 709 = 804.744186 <!-- Okres Snina --> | 809 = 538.159878 <!-- Okres Sobrance --> | 500399 = 5.839475 <!-- Kapince --> | 500429 = 22.121679 <!-- Kostoľany pod Tribečom --> | 500569 = 6.195984 <!-- Melek --> | 500739 = 46.390424 <!-- Močenok --> | 500909 = 5.464988 <!-- Vieska nad Žitavou --> | 501069 = 7.491193 <!-- Brestovec (okres Komárno) --> | 501239 = 35.749571 <!-- Marcelová --> | 501379 = 18.617762 <!-- Trávnik --> | 501409 = 21.699392 <!-- Vrbová nad Váhom --> | 501549 = 4.703846 <!-- Dobrohošť --> | 501689 = 12.708145 <!-- Kľúčovec --> | 501719 = 10.986301 <!-- Kútniky --> | 501859 = 21.068777 <!-- Orechová Potôň --> | 501999 = 8.211618 <!-- Vojka nad Dunajom --> | 502049 = 5.755095 <!-- Bajka --> | 502189 = 11.860819 <!-- Dolné Semerovce --> | 502219 = 12.866679 <!-- Drženice --> | 502359 = 5.679537 <!-- Iňa --> | 502499 = 15.058784 <!-- Lontov --> | 502669 = 8.748628 <!-- Podlužany (okres Levice) --> | 502979 = 16.360288 <!-- Zbrojníky --> | 503029 = 10.778309 <!-- Andovce --> | 503169 = 41.006161 <!-- Dubník --> | 503339 = 9.397504 <!-- Ľubá --> | 503479 = 11.116259 <!-- Podhájska --> | 503509 = 19.589263 <!-- Rastislavice --> | 503649 = 26.344958 <!-- Zemné --> | 503789 = 4.484895 <!-- Hoste --> | 503819 = 5.412871 <!-- Hurbanova Ves --> | 503959 = 17.549124 <!-- Pata --> | 504009 = 30.459297 <!-- Sereď --> | 504149 = 23.545424 <!-- Veľký Grob --> | 504289 = 15.469309 <!-- Bukovec (okres Myjava) --> | 504319 = 14.940621 <!-- Čáry --> | 504459 = 21.808412 <!-- Kopčany --> | 504599 = 3.723713 <!-- Oreské (okres Skalica) --> | 504629 = 21.187916 <!-- Plavecké Podhradie --> | 504769 = 27.445362 <!-- Rohožník (okres Malacky) --> | 504939 = 22.715402 <!-- Unín --> | 505129 = 6.292023 <!-- Malé Kršteňany --> | 505439 = 5.856122 <!-- Rajčany --> | 505579 = 10.489379 <!-- Timoradza --> | 505749 = 5.810289 <!-- Velušovce --> | 505889 = 5.821124 <!-- Brunovce --> | 505919 = 7.571102 <!-- Častkovce --> | 506079 = 7.878741 <!-- Hrašné --> | 506109 = 26.403842 <!-- Kálnica --> | 506249 = 11.674695 <!-- Modrová --> | 506419 = 8.453700 <!-- Podkylava --> | 506559 = 15.129341 <!-- Trenčianska Teplá --> | 506869 = 24.291274 <!-- Buková --> | 507059 = 7.278894 <!-- Horné Dubové --> | 507199 = 13.118621 <!-- Kočín-Lančár --> | 507229 = 9.822707 <!-- Krakovany --> | 507369 = 8.046963 <!-- Nižná (okres Piešťany) --> | 507539 = 7.601429 <!-- Siladice --> | 507679 = 7.666303 <!-- Trebatice --> | 507709 = 24.386174 <!-- Veľké Kostoľany --> | 507849 = 30.079085 <!-- Budmerice --> | 507989 = 39.867385 <!-- Svätý Jur --> | 508039 = 27.852362 <!-- Láb --> | 508179 = 72.756325 <!-- Pezinok --> | 508209 = 8.853137 <!-- Rovinka --> | 508349 = 33.615068 <!-- Vysoká pri Morave --> | 508489 = 29.409193 <!-- Braväcovo --> | 508519 = 11.537399 <!-- Čerín --> | 508659 = 34.742883 <!-- Hrochoť --> | 508799 = 13.422458 <!-- Moštenica --> | 508829 = 24.630522 <!-- Nemecká --> | 508969 = 6.822733 <!-- Riečka (okres Banská Bystrica) --> | 509019 = 41.560848 <!-- Staré Hory --> | 509159 = 20.840842 <!-- Čierne --> | 509299 = 46.052156 <!-- Makov --> | 509329 = 18.052292 <!-- Ochodnica --> | 509469 = 5.511706 <!-- Snežnica --> | 509639 = 24.310531 <!-- Dlhá nad Oravou --> | 509779 = 16.559402 <!-- Krušetnica --> | 509809 = 24.198226 <!-- Lokca --> | 509949 = 18.447435 <!-- Oravský Biely Potok --> | 510009 = 8.402170 <!-- Pribiš --> | 510149 = 9.139381 <!-- Vasiľov --> | 510319 = 3.426097 <!-- Bobrovček --> | 510459 = 11.570442 <!-- Huty --> | 510599 = 18.261484 <!-- Likavka --> | 510629 = 54.662455 <!-- Liptovská Lúžna --> | 511099 = 4.451768 <!-- Uhorská Ves --> | 511129 = 59.641565 <!-- Važec --> | 511269 = 9.197817 <!-- Breznička (okres Poltár) --> | 511439 = 10.343660 <!-- Holiša --> | 511579 = 9.341421 <!-- Lupoč --> | 511609 = 9.128236 <!-- Mašková --> | 511749 = 11.618598 <!-- Podrečany --> | 511889 = 4.390391 <!-- Šoltýska --> | 511919 = 14.103946 <!-- Tomášovce (okres Lučenec) --> | 512079 = 86.185616 <!-- Blatnica --> | 512109 = 2.093674 <!-- Borcová --> | 512389 = 13.886294 <!-- Krpeľany --> | 512419 = 4.227227 <!-- Ležiachov --> | 512559 = 11.737698 <!-- Rakša --> | 512699 = 53.010630 <!-- Turček --> | 512729 = 33.479263 <!-- Turčianske Teplice --> | 513849 = 5.497500 <!-- Stanča --> | 513989 = 13.836035 <!-- Dolné Vestenice --> | 514039 = 9.298432 <!-- Chvojnica (okres Prievidza) --> | 514179 = 15.349325 <!-- Malá Čausa --> | 514209 = 24.164067 <!-- Nedožery-Brezany --> | 514349 = 11.454457 <!-- Radobica --> | 514489 = 4.913094 <!-- Babinec --> | 514519 = 12.017790 <!-- Bátka --> | 514659 = 11.002552 <!-- Drienčany --> | 514799 = 9.630359 <!-- Gortva --> | 514829 = 68.048923 <!-- Hnúšťa --> | 514969 = 12.842401 <!-- Chrámec --> | 515019 = 7.554974 <!-- Jestice --> | 515159 = 3.634471 <!-- Levkuška --> | 515299 = 19.096186 <!-- Petrovce (okres Rimavská Sobota) --> | 515469 = 26.097523 <!-- Rimavské Janovce --> | 515639 = 17.714792 <!-- Širkovce --> | 515779 = 11.711152 <!-- Vlkyňa --> | 515809 = 5.053349 <!-- Vyšný Skálnik --> | 515949 = 24.525147 <!-- Dačov Lom --> | 516139 = 6.825322 <!-- Kosihy nad Ipľom --> | 516279 = 9.154377 <!-- Opatovská Nová Ves --> | 516309 = 9.094450 <!-- Pravica --> | 516449 = 11.244852 <!-- Šuľa --> | 516589 = 39.088215 <!-- Žiar nad Hronom --> | 516759 = 46.145233 <!-- Hodruša-Hámre --> | 517089 = 3.105752 <!-- Nevoľné --> | 517119 = 16.705348 <!-- Ostrý Grúň --> | 517259 = 16.004008 <!-- Slaská --> | 517399 = 10.347291 <!-- Župkov --> | 517429 = 38.609908 <!-- Belá (okres Žilina) --> | 517739 = 10.005412 <!-- Lietava --> | 517879 = 6.416346 <!-- Podhorie (okres Žilina) --> | 518069 = 19.092089 <!-- Varín --> | 518239 = 30.279658 <!-- Cerovo --> | 518379 = 19.545297 <!-- Dúbravy --> | 518409 = 16.832997 <!-- Hontianske Moravce --> | 518549 = 9.109773 <!-- Kriváň --> | 518689 = 56.361052 <!-- Pliešovce --> | 518719 = 6.388279 <!-- Čimhová --> | 518999 = 9.957333 <!-- Žibritov --> | 519049 = 11.231941 <!-- Bartošovce --> | 519189 = 8.863541 <!-- Gerlachov (okres Bardejov) --> | 519219 = 4.434483 <!-- Harhaj --> | 519359 = 5.526615 <!-- Kochanovce (okres Bardejov) --> | 519499 = 3.919821 <!-- Lipová (okres Bardejov) --> | 519529 = 8.135029 <!-- Lopúchov --> | 519669 = 11.156769 <!-- Nižný Tvarožec --> | 519839 = 5.703424 <!-- Sveržov --> | 519979 = 14.338583 <!-- Zlaté --> | 520039 = 17.348273 <!-- Belá nad Cirochou --> | 520179 = 9.479177 <!-- Dúbrava (okres Snina) --> | 520209 = 29.042863 <!-- Hostovice --> | 520349 = 5.402876 <!-- Kamienka (okres Humenné) --> | 520489 = 4.673127 <!-- Michajlov --> | 520519 = 9.658681 <!-- Ňagov --> | 520659 = 16.927280 <!-- Pichne --> | 520829 = 167.747303 <!-- Stakčín --> | 521019 = 24.831737 <!-- Vyšná Jablonka --> | 521159 = 4.502714 <!-- Baška --> | 521299 = 11.555078 <!-- Čaňa --> | 521329 = 23.791454 <!-- Debraď --> | 521469 = 23.861259 <!-- Hýľov --> | 521639 = 10.924613 <!-- Kysak --> | 521779 = 6.424444 <!-- Turnianska Nová Ves --> | 521809 = 11.022178 <!-- Nový Salaš --> | 521949 = 22.978586 <!-- Rudník (okres Košice-okolie) --> | 522139 = 8.625289 <!-- Valaliky --> | 522279 = 52.807233 <!-- Michalovce --> | 522309 = 6.214218 <!-- Baškovce (okres Sobrance) --> | 522449 = 16.319848 <!-- Hažín --> | 522589 = 9.890629 <!-- Kaluža --> | 522759 = 22.664452 <!-- Malčice --> | 522899 = 16.482555 <!-- Petrovce (okres Sobrance) --> | 522929 = 16.608506 <!-- Podhoroď --> | 523089 = 10.680311 <!-- Sobrance --> | 523119 = 8.968228 <!-- Stretava --> | 523259 = 29.784207 <!-- Vinné --> | 523399 = 6.653165 <!-- Abrahámovce (okres Kežmarok) --> | 523429 = 3.042503 <!-- Červený Kláštor --> | 523569 = 7.759684 <!-- Jezersko --> | 523739 = 7.795013 <!-- Mlynčeky --> | 523879 = 18.240429 <!-- Spišský Štiavnik --> | 523909 = 4.217878 <!-- Stráne pod Tatrami --> | 524069 = 5.786844 <!-- Vojňany --> | 524239 = 18.186365 <!-- Brezovica (okres Sabinov) --> | 524379 = 17.153999 <!-- Dubovica --> | 524409 = 8.570485 <!-- Fričovce --> | 524549 = 7.525808 <!-- Chmiňany --> | 524689 = 18.827258 <!-- Krivany --> | 524999 = 3.161881 <!-- Ovčie --> | 525049 = 8.788963 <!-- Poloma --> | 525189 = 5.923961 <!-- Šarišská Poruba --> | 525219 = 9.928268 <!-- Šarišské Dravce --> | 525359 = 5.537900 <!-- Uzovce --> | 525499 = 16.738776 <!-- Žehňa --> | 525529 = 45.616205 <!-- Rožňava --> | 525669 = 57.634750 <!-- Gemerská Poloma --> | 525839 = 12.032661 <!-- Kobeliarovo --> | 526029 = 28.581373 <!-- Muránska Zdychava --> | 526339 = 37.332204 <!-- Vlachovo --> | 526479 = 12.834048 <!-- Domaňovce --> | 526509 = 57.668187 <!-- Gelnica --> | 526649 = 8.630584 <!-- Žakarovce --> | 526789 = 29.162997 <!-- Kamienka (okres Stará Ľubovňa) --> | 526819 = 15.654098 <!-- Kyjov --> | 526959 = 16.682491 <!-- Plaveč --> | 527009 = 9.087911 <!-- Starina --> | 527149 = 7.237803 <!-- Bodružal --> | 527289 = 7.941201 <!-- Gribov --> | 527319 = 7.101890 <!-- Hrabovčík --> | 527459 = 6.574158 <!-- Krajné Čierno --> | 527599 = 6.111238 <!-- Miroľa --> | 527629 = 4.751346 <!-- Nižná Jedľová --> | 527769 = 4.668148 <!-- Rakovčík --> | 527939 = 9.591675 <!-- Turany nad Ondavou --> | 528099 = 70.159532 <!-- Trebišov --> | 528129 = 6.249915 <!-- Bara --> | 528269 = 6.152150 <!-- Černochov --> | 528439 = 5.867778 <!-- Kožuchov --> | 528579 = 12.293405 <!-- Maťovské Vojkovce --> | 528609 = 17.069241 <!-- Nižný Žipov --> | 528749 = 5.650545 <!-- Jasenovce --> | 528889 = 12.316633 <!-- Michalok --> | 528919 = 18.517053 <!-- Nižný Hrušov --> | 529079 = 16.042160 <!-- Rudlov --> | 529109 = 6.182137 <!-- Ruská Voľa --> | 529249 = 9.785262 <!-- Vyšná Sitnica --> | 529389 = 8.648836 <!-- Bratislava-Dúbravka --> | 529419 = 6.542373 <!-- Bratislava-Lamač --> | 542709 = 5.077676 <!-- Blesovce --> | 542849 = 4.636731 <!-- Dolné Naštice --> | 543039 = 6.417146 <!-- Kamanová --> | 543179 = 20.530579 <!-- Jablonov --> | 543209 = 4.450396 <!-- Kaľava --> | 543349 = 3.619267 <!-- Matejovce nad Hornádom --> | 543489 = 18.852539 <!-- Poráč --> | 543519 = 13.629905 <!-- Rudňany --> | 543659 = 84.490877 <!-- Švedlár --> | 543799 = 16.710004 <!-- Strážne --> | 543829 = 6.017923 <!-- Trnávka (okres Trebišov) --> | 543969 = 8.738084 <!-- Vojka --> | 544019 = 26.812147 <!-- Zemplínska Teplica --> | 544159 = 16.787414 <!-- Davidov --> | 545589 = 34.422083 <!-- Cabaj-Čápor --> | 555509 = 5.865836 <!-- Zálesie (okres Senec) --> | 555649 = 7.714584 <!-- Mad --> | 555789 = 13.467394 <!-- Dolná Streda --> | 555819 = 5.166423 <!-- Bodzianske Lúky --> | 555959 = 4.784360 <!-- Hosťová --> | 556149 = 13.333143 <!-- Krušovce --> | 556289 = 4.656097 <!-- Otrhánky --> | 556459 = 12.111698 <!-- Nová Ves nad Váhom --> | 556599 = 11.806660 <!-- Dlhá --> | 557269 = 10.162664 <!-- Turecká --> | 557439 = 6.124523 <!-- Dolné Kočkovce --> | 557579 = 15.105577 <!-- Malé Lednice --> | 557609 = 4.815434 <!-- Ďurďové --> | 557889 = 6.254463 <!-- Gemerské Michalovce --> | 557919 = 4.428888 <!-- Dulovo --> | 559989 = 6.123176 <!-- Suchá Dolina --> | 560049 = 10.075780 <!-- Jovice --> | 580309 = 4.986207 <!-- Mikušovce (okres Lučenec) --> | 580449 = 18.290735 <!-- Brodzany --> | 580899 = 12.426294 <!-- Lužianky --> | 581399 = 8.582677 <!-- Banka --> | 582549 = 7.747277 <!-- Nový Svet --> | 582719 = 7.494228 <!-- Štitáre --> | 598119 = 10.496274 <!-- Košice-Kavečany --> | 599859 = 12.959043 <!-- Košice-Poľov --> | #default = <strong class="error">Neplatný kód: <tt>{{{1}}}</tt></strong>{{#ifeq: {{NAMESPACE}} | {{ns:0}} | [[Kategória:Šablóny:Rozloha/Chyby]]}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Rozloha-SK|9]] </noinclude> 6ha6fkqobp7a54epi3sx63o21oi48wq Alan Boss 0 449150 8191122 8157132 2026-04-02T01:55:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191122 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alan P. Boss |Portrét = |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = americký astrofyzik |Dátum narodenia = {{dnv|1951|7|20}} |Miesto narodenia = [[Lakewood (Ohio)|Lakewood]], [[Ohio]], [[Spojené štáty]] |Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> |Miesto úmrtia = }} '''Alan P. Boss''' (* [[20. júl]] [[1951]], [[Lakewood (Ohio)|Lakewood]], [[Ohio]], [[Spojené štáty]]) je americký [[astrofyzika|astrofyzik]]. Zaoberá sa výskumom [[Extrasolárna planéta|exoplanét]], vznikom planét a [[slnečná sústava|slnečnou sústavou]]. V súčasnosti pracuje ako člen tímu americkej [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] na projekte hľadajúcom exoplanéty,<ref name="curriculumvitae" /> ktoré by mohli byť podobné ako [[Zem]] a teda potenciálne obývateľné pre [[Populácia (biológia)|ľudstvo]]. == Ocenenia == V roku [[2008]] dostal ''NASA Group Achievement'' za svoju úlohu v "Astrobiology Roadmap".<ref name="curriculumvitae">[http://www.dtm.ciw.edu/boss/cv.html Curriculum Vitae]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Bol po ňom pomenovaný [[planétka|asteroid]] (29137) Alanboss. == Dielo == * {{citácia knihy| titul = Looking for Earths: The Race to Find New Solar Systems | miesto = New York | vydavateľ = John Wiley & Sons | rok = 1998 | isbn =978-0-471-18421-8 (HC) ISBN 978-0-471-37911-9 (PB)}} * {{citácia knihy| titul = The Crowded Universe: The Search for Living Planets | vydavateľ = Basic Books | rok = 2009 | isbn =978-0-465-00936-7}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.dtm.ciw.edu/boss/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130124043344/http://www.dtm.ciw.edu/boss/ |date=2013-01-24 }} * [http://discovermagazine.com/2008/whole-universe/12-man-who-made-stars-planets The Man Who Made Stars and Planets] == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} {{Preklad|cs|Alan Boss|8315257|de|Alan Boss|116605656}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Boss, Alan}} [[Kategória:Astrofyzici USA]] [[Kategória:Planetárni vedci]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] o49b1iu36m8tu6ygl8sz9ln1eanjtz8 Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky 0 449264 8191156 8184619 2026-04-02T07:33:14Z ~2026-19437-80 290547 /* Mil Mi-17 */Zmena stavu. 8191156 wikitext text/x-wiki Tu sa nachádza '''zoznam lietadiel [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl Slovenskej republiky]]''' (údaje platné pre {{CURRENTDAY}}. {{CURRENTMONTHNAME}} {{CURRENTYEAR}}): == Zoznam lietadiel a vrtuľníkov v službe == === [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] === {| class="wikitable" !width="100"|Verzia !Registrácia !width="75"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1001''' |align=center|v službe |Greenville |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1002''' |align=center|v službe |Malacky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1003''' |align=center|v službe |Malacky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1004''' |align=center|v službe |Malacky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1005''' |align=center|v službe |Malacky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1006''' |align=center|v službe |Tucson |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1007''' |align=center|v službe |Malacky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1008''' |align=center|v službe |Tucson |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1009''' |align=center|v službe |Malacky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1010''' |align=center|pred záletom |Malacky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1011''' |align=center|pred záletom |Malacky |- |align=center|F-16C Block-70 |align=center|'''1012''' |align=center|v službe |Malacky |- |align=center|F-16D Block-70 |align=center|'''1101''' |align=center|pred záletom |Malacky |- |align=center|F-16D Block-70 |align=center|'''1102''' |align=center|v službe |Tucson |} === [[Aero L-39 Albatros]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !width="75"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|L-39CM |align=center|'''5251''' |align=center|odstavený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 23. marca 1973 a od 31. marca toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Pôvodne L-39C (reg. č. '''0111''') bol 1. januára 1993 pridelený k 1. letke 5. šlp Košice, pričom dostal sfarbenie Bielych Albatrosov. V rokoch 1996 – 1997 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Neskôr došlo k zmene staršieho smerového kormidla za novší typ. Na chvostovej ploche mu pribudlo modré číslo 5. V roku 2002 stroj absolvoval ako prvý generálnu opravu v LOTN, ktorá bola spojená s modernizáciou prístrojového vybavenia, výmenou krídla, zadnej časti trupu a chvostových plôch. Okrem iného dostal aj novší typ chvostovej plochy s vyšším krytom antény na vrchole. Po GO bol zalietaný 26. augusta 2003. Až do apríla 2004 bol stroj dislokovaný v Košiciach. Dňa 15. apríla 2004 preletel na Sliač, kde odvtedy nelietal, pretože všetky ostatné lietadlá L-39CM boli modernizované so zmenami vo vybavení oproti tomuto lietadlu. V rokoch 2016 – 2017 lietadlo nakoniec absolvovalo generálnu opravu v LOTN, kde bolo modernizované na štandard L-39CM, dostalo novú šedú kamufláž a bolo mu zmenené aj pôvodné reg. č. 0111 na už predtým plánované 5251. Momentálne v službe u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.2sqn.sk/sk/albatros#albatrosy |dátum prístupu=2014-09-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170901201148/http://www.2sqn.sk/sk/albatros#albatrosy |dátum archivácie=2017-09-01 }}</ref><ref>https://www.valka.cz/topic/view/217365</ref> |- |align=center|L-39CM |align=center|'''5252''' |align=center|odstavený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 9. septembra 1972 a od 10. júla 1973 slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Pôvodne L-39C (reg. č. '''0102''') bol 1. januára 1993 pridelený k 1. letke 5. šlp Košice a dostal sfarbenie Bielych Albatrosov. V rokoch 1996 – 1997 absolvoval GO v LOTN, pri ktorej mu bola vymenená trupová škrupina a predĺžená životnosť. Neskôr mu bol vymenený starší typ smerového kormidla za novší. Po generálnej oprave nosil na chvostovej ploche modré číslo 6. Ďalšia generálna oprava v LOTN u tohto lietadla začala prebiehať v roku 2002. V rámci tejto GO bol stroj modernizovaný na štandard L-39CM a došlo k zmene reg. č. z pôvodného 0102 na súčasné 5252. Od roku 2006 lietal u 2. letky Sliač. Od 15. apríla 2011 nelietal a bol preletený do LOTN na GO, kde dostal novú šedú kamufláž. Fabrický zálet po GO bol vykonaný 11. augusta 2012 a 26. októbra 2012 stroj preletel na Sliač. Momentálne v službe u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/67715/</ref> |- |align=center|L-39CM |align=center|'''5253''' |align=center|odstavený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody v marci 1975 a od 5. marca toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Pôvodne L-39C (reg. č. '''0442''') bol 1. januára 1993 pridelený k 1. letke 5. šlp Košice a dostal sfarbenie Bielych Albatrosov. V rokoch 1996 – 1997 absolvoval GO v LOTN. Aj u tohto stroja došlo neskôr k výmene smerového kormidla za novší typ. Lietadlo neskôr nosilo na chvostovej ploche modré číslo 2. Ďalšia generálna oprava u tohto stroja začala prebiehať v roku 2002, pri ktorej bol modernizovaný na štandard L-39CM a dostal novší, vyšší typ smerovky. Trupové číslo bolo zmenené z pôvodného 0442 na súčasné 5253. Od roku 2006 lietal u 2. letky Sliač. Nelietal od mája 2011 až do GO v LOTN, kde dostal novú šedú kamufláž. Fabrický zálet po GO sa uskutočnil 26. septembra 2012 a 11. októbra 2012 bol preletený späť na Sliač. Momentálne v službe u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/67716/</ref> |- |align=center|L-39CM |align=center|'''5254''' |align=center|v službe |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 24. apríla 1973 a od 16. júna toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Pôvodne L-39C (reg. č. '''0112''') bol 1. januára 1993 pridelený k 1. letke 5. šlp v Košiciach, stroj dostal sfarbenie Bielych Albatrosov. V rokoch 1996 – 1997 absolvoval generálnu opravu v LOTN, ktorá bola spojená s výmenou trupových častí a predĺžením životnosti do roku 2002. Aj u tohto stroja došlo koncom 90. rokov k výmene smerového kormidla za novší typ. Na chvostovej ploche mu pribudlo modré číslo 1. Na ďalšej generálnej oprave v LOTN bol od roku 2002, kde lietadlo prešlo modernizáciou na štandard L-39CM a došlo aj k zmene pôvodného reg. č. 0112 na súčasné 5254. U 2. letky Sliač lietal od augusta 2006. Posledný let uskutočnil 6. októbra 2011. Lietadlu skončila technická životnosť a odvtedy bolo dlhodobo odstavené na LZ Sliač ako záloha. Na zvislej chvostovej ploche má od roku 2022 špeciálny motív k 100. výročiu narodenia [[Otto Smik|Otta Smika]]. Po GO v roku 2020 v službe u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/67629/</ref> Momentálne je dislokovane na LZ Malacky-Kuchyňa keď po oslavách 80.výročia SNP 31. augusta 2024 preletel spoločne s L-39ZAM (reg.č. '''4703'''). |- |align=center|L-39CM |align=center|'''5301''' |align=center|odstavený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 14. februára 1975 a od 5. marca toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Pôvodne L-39C (reg. č. '''0443''') bol 1. januára 1993 pridelený k 1. letke 5. šlp Košice, pričom dostal sfarbenie Bielych Albatrosov a v rokoch 1996 – 1997 prešiel GO v LOTN, kde mu bola predĺžená životnosť. Aj tento stroj dostal koncom 90. rokov novší typ smerového kormidla. Na chvostovej ploche mu pribudlo modré číslo 7. Na ďalšej generálnej oprave v LOTN bol od roku 2002, kde bol modernizovaný na štandard L-39CM a došlo k zmene reg. č. z pôvodného 0443 na súčasné 5301. Lietadlo lietalo od augusta 2006 u 2. letky Sliač. Od 1. decembra 2010 nelietal a bol preletený do LOTN s cieľom vykonať generálnu opravu. Po GO bol zalietaný 28. augusta 2012. Stroj dostal novú šedú kamufláž a na chvostovú plochu pribudol motív Otta Smika (pri príležitosti 90. výročia narodenia Otta Smika). Na Sliač stroj preletel 31. augusta 2012. Momentálne v službe u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/67718/</ref> |- |align=center|L-39CM |align=center|'''5302''' |align=center|odstavený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 10. augusta 1972 a od 23. januára 1974 slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Pôvodne L-39C (reg. č. '''0101''') bol 1. januára 1993 bol pridelený k 1. letke 5. šlp Košice a dostal sfarbenie skupiny Biele Albatrosy. V rokoch 1996 – 1997 prešiel generálnou opravou v LOTN, ktorá bola spojená s výmenou trupovej škrupiny a predĺžením životnosti. Koncom 90. rokov mu bolo vymenené staršie (vyššie) smerové kormidlo za novší typ. Na chvostovej ploche mu pribudlo modré číslo 4. Ďalšiu generálnu opravu v LOTN absolvoval v roku 2002, ktorá bola spojená s modernizáciou stroja na štandard L-39CM a bolo mu zmenené trupové číslo 0101 na súčasné 5302. Od roku 2006 lietal u 2. letky Sliač. Lietadlo nelietalo od mája 2011 až do generálnej opravy v LOTN. Dňa 30. septembra 2015 preletelo späť na Sliač.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.2sqn.sk/sk/novinky/90 |dátum prístupu=2016-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160702045531/http://www.2sqn.sk/sk/novinky/90 |dátum archivácie=2016-07-02 }}</ref> Momentálne v službe u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/67717/</ref> |- |align=center|L-39ZAM |align=center|'''4701''' |align=center|odstavený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 22. marca 1989 a od 6. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo pridelené k 1. slp na Sliači. Spočiatku lietalo v štandardnej kamufláži verzie ZA. V druhej polovici 90. rokov dostalo sfarbenie Bielych Albatrosov a bol mu odstránený kanón GŠ-23. Od apríla 2011 prešlo v LOTN generálnou opravou a modernizáciou a dostalo novú šedú kamufláž. Fabrický zálet po GO bol vykonaný 6. marca 2013 a 8. apríla 2013 bol preletený na Sliač. Momentálne v službe u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/159421/</ref> |- |align=center|L-39ZAM |align=center|'''4703''' |align=center|v službe |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 28. marca 1989 a od 17. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo pridelené k 1. slp na Sliači, spočiatku lietalo v pôvodnej kamufláži. Koncom 90. rokov dostalo sfarbenie Bielych Albatrosov, ale dlhší čas nelietalo. Lietadlo prišlo v roku 2010 z generálnej opravy v LOTN, kde dostalo opäť kamufláž z dvoch odtieňov zelenej a šedo-modrú na spodné plochy. Lietadlo bolo dlhodobo odstavené na LZ Sliač ako záloha. Po GO v roku 2020 opäť v službe u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/90413/</ref> Momentálne je dislokovane na LZ Malacky-Kuchyňa keď po oslavách 80.výročia SNP 31. augusta 2024 preletel spoločne s L-39CM (reg.č. '''5254'''). |- |align=center|L-39ZAM |align=center|'''4707''' |align=center|odstavený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody v roku 1989 a od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo dislokované na LZ Sliač. Spočiatku lietalo v štandardnej kamufláži verzie ZA, neskôr dostalo sfarbenie Bielych Albatrosov, ktorým býval zapožičiavaný spolu s ďalšími L-39ZA ako záloha. Lietadlo prešlo v roku 2006 generálnou opravou v LOTN, ktorá bola spojená s modernizáciou na verziu ZAM. Dostalo nové sfarbenie identické s L-39ZAM (reg. č. 1730). V júli roku 2012 mu skončila technická životnosť. Od 4. júla 2013 sa lietadlo nachádzalo v LOTN na 3. GO + PTŽ s termínom ukončenia 30. máj 2014. Momentálne je lietadlo po GO opäť v službe v novej šedej kamufláži u 2. taktickej letky na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/88321/</ref> |} === [[Alenia C-27J Spartan|Leonardo C-27J Spartan]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="65"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|C-27J |align=center|'''1931''' |align=center|v službe |Prvý štart a zálet lietadla sa uskutočnil 7. augusta 2017 na letisku v Turíne a 28. augusta uskutočnilo skúšobný let po prvýkrát v šedej kamufláži Vzdušných síl OS SR a s trupovým číslom 1931. Na Slovensko bolo dodané 24. októbra 2017. Lietadlo bolo slávnostne odovzdané do služby u Dopravnej letky v Kuchyni 31. októbra 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ |dátum prístupu=2017-10-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171024154000/http://www.mosr.sk/40735-sk/prve-z-dvoch-lietadiel-spartan-je-uz-na-slovensku/ |dátum archivácie=2017-10-24 }}</ref><ref name=spartan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie | url = http://www.mod.gov.sk/40055-sk/lietadlo-spartan-pride-neskor-ministerstvo-si-uplatni-mozne-sankcie/ | dátum vydania = 2017-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-27 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine |dátum prístupu=2017-08-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170817162529/https://www.gonzoaviation.com/clanok/zalet-spartana-c-27j-pre-slovak-air-force-v-turine |dátum archivácie=2017-08-17 }}</ref>Momentálne je lietadlo odstavené z dôvodu nehody v Gruzínsku. <ref>https://news.lockheedmartin.com/2024-1-10-Lockheed-Martin-Delivers-First-Two-F-16-Block-70-Aircraft-for-Slovakia</ref> Lietadlo po nehode v Gruzínsku opäť vzlietlo 1. októbra 2024 na skúšobný let ktorý bol zachytený aj na radaroch pod volačkou "SPRTN31". |- |align=center|C-27J |align=center|'''1962''' |align=center|v službe |Prvý štart a zálet lietadla sa uskutočnil 26. februára 2018 na letisku v Turíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C-27J 1962 | url = https://forum.valka.cz/topic/view/210685#594491 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Slovensko bolo dodané 9. apríla 2018.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V letke vzdušných síl Ozbrojených síl SR je druhý Spartan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/v-letke-vzdusnych-sil-os-sr-je-druhy-spa/318392-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2018-04-09 }}</ref> Momentálne v službe u Dopravnej letky v Kuchyni. |} === [[Let L-410 Turbolet]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="100"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|L-410FG |align=center|'''1521''' |align=center|v službe |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1985, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2011 bolo stiahnuté z prevádzky. Po R1 zalietnuté v LOTN 29. apríla 2013. V súčasnosti je zmodernizované a nesie šedo-šedú kamufláž. Momentálne v službe u Dopravnej letky v Kuchyni. V roku 2025 mu bude končiť technická životnosť a bude vyradené.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53043/</ref> |- |align=center|L-410UVP-E14 |align=center|'''2311''' |align=center|v službe |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po R2 je od roku 2013 v šedo-šedej kamufláži. Momentálne v službe u Dopravnej letky v Kuchyni. Lietadlu bude končiť technická životnosť a bude vyradené.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52424/</ref> |- |align=center|L-410UVP-E20 |align=center|'''2718''' |align=center|v službe |Zakúpený ako náhrada za starší L-410 z LETu Kunovice v roku 2009. Lietadlo bolo pomenované podľa obce Kuchyňa. Na jar 2022 bolo lietadlo odovzdané VzS po vykonanej GO v LOTN.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/91396/</ref> |- |align=center|L-410UVP-E20 |align=center|'''2721''' |align=center|v službe |Zakúpený ako náhrada za starší L-410 z LETu Kunovice v roku 2010. Lietadlo bolo pomenované podľa mesta Malacky. Na jar 2022 bolo lietadlo odovzdané VzS po vykonanej GO v LOTN.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/96973/</ref> |- |align=center|L-410UVP-E20 |align=center|'''2818''' |align=center|v službe |Zakúpený ako náhrada za starší L-410 z LETu Kunovice v roku 2013. Lietadlo bolo pomenované podľa obce Pernek. Momentálne v službe u Dopravnej letky v Kuchyni.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/159833/</ref> |- |align=center|L-410UVP-E20 |align=center|'''2901''' |align=center|v službe |Zakúpený ako náhrada za starší L-410 z LETu Kunovice v roku 2013. Lietadlo bolo pomenované podľa obce Rohožník. Momentálne v službe u Dopravnej letky v Kuchyni.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/159832/</ref> |} === [[Mil Mi-17]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Mi-17LPZS |align=center|'''0808''' |align=center|odstavený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1985, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Dňa 31. júla 2010 mu skončila technická životnosť a zostal odstavený. V rokoch 2017 – 2018 absolvoval v Leteckých opravovniach Trenčín generálnu opravu (GO) a úpravu z verzie Mi-17M na Mi-17LPZS. Dňa 15. júna 2018 sa uskutočnil zálet vrtuľníka po vykonanej GO a 30. júna 2018 bol odovzdaný späť do služby u 2. vrtuľníkovej letky v Prešove. Technická životnosť bola predĺžená o tisíc hodín resp. do roku 2025.<ref>http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=283772&l=sk</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/85480/</ref> |- |align=center|Mi-17LPZS |align=center|'''0827''' |align=center|v službe |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Je v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba). V roku 2012 mu skončila technická životnosť, bol odstavený na LZ v Prešove, pričom mal zdemontované hlavné rotorové listy. Celkový nálet draku vrtuľníka vtedy predstavoval 2 898,54 hodín a 9 259 pristátí.<ref>https://spectator.sme.sk/c/20569222/the-first-two-black-hawks-land-in-slovakia.html</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/92230/</ref> V rokoch 2021 až 2023 bol na predĺžení technického života o 1 000 hodín alebo 7 rokov (čo nastane skôr) v Leteckých opravovniach Trenčín. Opäť v službe u 2. vrtuľníkovej letky v Prešove.<ref>https://www.crz.gov.sk/zmluva/5485033/</ref> |- |align=center|Mi-17LPZS |align=center|'''0841''' |align=center|odstavený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Je v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba). Momentálne v službe u 2. vrtuľníkovej letky v Prešove. Jeho technická životnosť sa skončila v roku 2024.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52714/</ref> |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0845''' |align=center|odstavený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po modernizácii na štandard Mi-17M má digitálnu kamufláž. Momentálne v službe u 2. vrtuľníkovej letky v Prešove. Jeho technická životnosť sa skončila v roku 2025.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52717/</ref> |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0846''' |align=center|v službe |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po modernizácii na štandard Mi-17M má digitálnu kamufláž.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52719/</ref> V rokoch 2021 až 2023 bol na predĺžení technického života o 1 000 hodín alebo 7 rokov (čo nastane skôr) v Leteckých opravovniach Trenčín. Opäť v službe u 2. vrtuľníkovej letky v Prešove.<ref>https://www.crz.gov.sk/zmluva/5485029/</ref> |} === [[Sikorsky UH-60 Black Hawk]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="65"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7445''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-50??''' (FMS č. '''18-27445'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko a odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 11. januára 2020 spolu s ďalšími UH-60M (reg. č. '''7446''' a '''7447''').<ref name="sme-v-presove-pristali-posledne-tri">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=V Prešove pristáli posledné tri vrtuľníky Black Hawk|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/22300076/v-presove-pristali-posledne-tri-vrtulniky-black-hawk.html|issn=1335 – 4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-11|dátum prístupu=2020-01-14}}</ref> |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7446''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-5014''' (FMS č. '''18-27446'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko a odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 11. januára 2020 spolu s ďalšími UH-60M (reg. č. '''7445''' a '''7447''').<ref name="sme-v-presove-pristali-posledne-tri" /> |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7447''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-5020''' (FMS č. '''18-27447'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko a odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 11. januára 2020 spolu s ďalšími UH-60M (reg. č. '''7445''' a '''7446''').<ref name="sme-v-presove-pristali-posledne-tri" /> |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7448''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-50??''' (FMS č. '''18-27448'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko a odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 26. augusta 2019 spolu s ďalším UH-60M (reg. č. '''7449''').<ref name="gov-na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/45309-sk/na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove-vrtulniky-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7449''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-50??''' (FMS č. '''18-27449'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko a odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 26. augusta 2019 spolu s ďalším UH-60M (reg. č. '''7448''').<ref name="gov-na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove" /> |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7639''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-4682''' (FMS č. '''15-27639'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko 26. júna 2017 spolu s ďalším UH-60M (reg. č. '''7640''').<ref name="blackhawk">http://www.mod.gov.sk/40052-sk/prve-dva-vrtulniky-black-hawk-su-uz-na-slovensku/</ref> Stroj bol slávnostne odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 3. augusta 2017.<ref name="odovzdanieblackhawkov">http://www.mod.gov.sk/40252-sk/minister-gajdos-odovzdal-vzdusnym-silam-prve-dva-vrtulniky-black-hawk/</ref> |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7640''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-4684''' (FMS č. '''15-27640'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko 26. júna 2017 spolu s ďalším UH-60M (reg. č. '''7639''').<ref name="blackhawk" /> Stroj bol slávnostne odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 3. augusta 2017.<ref name="odovzdanieblackhawkov" /> |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7641''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-46??''' (FMS č. '''15-27641'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko 12. júla 2018 spolu s ďalším UH-60M (reg. č. '''7642''').<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/42295-sk/do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli-dalsie-dva-vrtulniky-uh-60m-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Stroj bol slávnostne odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 20. júla 2018.<ref name="gov-minister-gajdos-odovzdal-vojakom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách | url = https://www.mod.gov.sk/42339-sk/minister-gajdos-odovzdal-vojakom-dalsie-dva-vrtulniky-black-hawk-vyuzivat-ich-budu-aj-na-pomoc-v-krizovych-situaciach/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |- |align=center|UH-60M |align=center|'''7642''' |align=center|v službe |Vrtuľník vyrobený spoločnosťou Sikorsky s T/V č. '''70-46??''' (FMS č. '''15-27642'''). Vrtuľník bol dodaný na Slovensko 12. júla 2018 spolu s ďalším UH-60M (reg. č. '''7641''').<ref name="gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli" /> Stroj bol slávnostne odovzdaný do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove 20. júla 2018.<ref name="gov-minister-gajdos-odovzdal-vojakom" /> |- |align=center|UH-60M |align=center| |align=center|vo výrobe |Predpoklad dodania je rok 2025. |- |align=center|UH-60M |align=center| |align=center|vo výrobe |Predpoklad dodania je rok 2025. |} == Zoznam vyradených a zničených lietadiel a vrtuľníkov == === [[Mikojan-Gurevič MiG-29]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !width="75"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''0619''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v decembri 1992 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 21. decembra 1993 bolo dodané na Slovensko v rámci prvej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Potom stroj dostal aj tzv. digitálnu kamufláž. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači oficiálne do 9. septembra 2022. V roku 2023 bol darovaný Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54801/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''0820''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v decembri 1992 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 15. decembra 1993 bolo dodané na Slovensko v rámci prvej dodávky z deblokácie ruského dlhu. Dlhý čas bolo odstavené v neletuschopnom stave na základni Sliač ako záloha a používané na náhradné diely. Koncom roka 2020 bolo definitívne vyradené z výzbroje Vzdušných síl OS SR a v roku 2023 darované Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/86039/</ref> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''0921''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v decembri 1992 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 21. decembra 1993 bolo dodané na Slovensko v rámci prvej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. V roku 2007 stroj dostal aj tzv. digitálnu kamufláž. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači oficiálne do 9. septembra 2022. Dňa 23. marca 2023 definitívne odletelo na Ukrajinu.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54807/</ref><ref name="mosr-prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRVÉ ŠTYRI STÍHACIE LIETADLÁ MIG-29 SÚ UŽ NA UKRAJINE | url = https://www.mosr.sk/52653-sk/prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su-uz-na-ukrajine/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2023-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |- |align=center|MiG-29UBS |align=center|'''1303''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v decembri 1992 v Gorkovskom leteckom výrobnom združení Ordžonikidzeho v Nižnom Novgorode. Dňa 16. februára 1994 bolo dodané na Slovensko v rámci prvej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu UBS. Lietadlo malo „tigriu“ kamufláž a prezývali ho „údenáč.“ Slúžilo u 1. taktickej letky na Sliači. Dňa 10. februára 2022 mu skončila technická životnosť a v roku 2023 bolo darované Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54814/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''2022''' |align=center|zničený požiarom |Lietadlo bolo vyrobené v decembri 1992 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 21. decembra 1993 bolo dodané na Slovensko v rámci prvej dodávky z deblokácie ruského dlhu. Slúžilo do roku 2002. Počas štartu zo základne Sliač došlo 19. júna 2002 k požiaru stroja, ktorý zapríčinila deštrukcia kompresora jedného z motorov. Pilot npor. Ing. Martin Kuterka zastavil rozbiehajúce sa lietadlo asi po 300 m a opustil kabínu. Hoci sa požiar podarilo uhasiť v relatívne krátkom čase, stroj bol značne poškodený a musel byť vyradený.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/69674/</ref> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''2123''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v decembri 1992 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 21. decembra 1993 bolo dodané na Slovensko v rámci prvej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Po modernizácii na verziu AS zostal stroj v štandardnej zeleno-šedej kamufláži. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači oficiálne do 9. septembra 2022. Dňa 23. marca definitívne odletelo na Ukrajinu.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54809/</ref><ref name="mosr-prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su"/> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''3709''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 11. januára 1990 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2004 dostal stroj novú šedo-šedú kamufláž a v roku 2006 prešiel v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Slúžil do 7. decembra 2018, kedy mu skončila technická životnosť. Koncom roka 2019 bol definitívne vyradený z výzbroje Vzdušných síl OS SR a v roku 2023 darovaný Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54798/</ref> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''3911''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 11. januára 1990 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2004 dostal stroj novú šedo-šedú kamufláž a v roku 2006 prešiel v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Slúžil do 18. decembra 2018, kedy mu skončila technická životnosť. Koncom roka 2019 bol definitívne vyradený z výzbroje Vzdušných síl OS SR a v roku 2023 darovaný Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54799/</ref> |- |align=center|MiG-29UB |align=center|'''4401''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1989 v Gorkovskom leteckom výrobnom združení Ordžonikidzeho. Dňa 28. apríla 1989 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2001 stroj dostal novú kamufláž. Po čiastočnej modernizácii vybraných MiGov-29A/UB na štandard AS/UBS bolo lietadlo odstavené a slúžilo na základni Sliač ako záloha. V roku 2019 bolo definitívne vyradené z výzbroje Vzdušných síl OS SR a v roku 2023 darované Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53015/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''5113''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 17. apríla 1990 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dlhý čas bolo odstavené v neletuschopnom stave na základni Sliač ako záloha a používané na náhradné diely. V roku 2020 bolo definitívne vyradené z výzbroje Vzdušných síl OS SR a v roku 2023 darované Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51603/</ref> |- |align=center|MiG-29UBS |align=center|'''5304''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v decembri 1992 v Gorkovskom leteckom výrobnom združení Ordžonikidzeho v Nižnom Novgorode. V prvom štvrťroku 1996 bolo dodané na Slovensko v rámci druhej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2005 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu UBS. Po modernizácii zostal stroj v štandardnej zeleno-šedej kamufláži. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači. Dňa 18. decembra 2018 mu skončila technická životnosť. Po vykonaní KOP ešte pokračoval v službe oficiálne do 9. septembra 2022. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo predané do Vojenského historického múzea Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54792/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''5515''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 17. apríla 1990 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo predané do Vojenského historického múzea Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51605/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''5817''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 17. apríla 1990 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo predané do Vojenského historického múzea Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51607/</ref> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''6124''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1994 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 15. decembra 1995 bolo dodané na Slovensko v rámci druhej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Po modernizácii na verziu AS zostal stroj v štandardnej zeleno-šedej kamufláži. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači oficiálne do 9. septembra 2022. Dňa 23. marca definitívne odletelo na Ukrajinu.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54812/</ref><ref name="mosr-prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su"/> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''6425''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1994 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 15. decembra 1995 bolo dodané na Slovensko v rámci druhej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Po modernizácii na verziu AS zostal stroj v štandardnej zeleno-šedej kamufláži. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači oficiálne do 9. septembra 2022. V roku 2023 bol darovaný Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54782/</ref> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''6526''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1994 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 15. decembra 1995 bolo dodané na Slovensko v rámci druhej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Po modernizácii na verziu AS zostal stroj v štandardnej zeleno-šedej kamufláži. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači. Technická životnosť mu mala končiť 24. marca 2024. Dňa 28. septembra 2019 sa približne o 21:30 SELČ zrútil pri obci Nové Sady v miestnej časti Ceroviny (okres Nitra). Pilot mjr. Ing. Ján Kurtík sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce Podhorany si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. K udalosti došlo pri plnení úloh cvičného vzletu dvojice stíhacích lietadiel. Druhý MiG-29 v poriadku pristál na základni Sliač. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži. Minister obrany Jaroslav Naď zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54466/</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Pri Nových Sadoch spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie/421224-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cuprik | meno2 = Roman | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pri Nových Sadoch v nitrianskom okrese spadlo stíhacie lietadlo MiG-29 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22223927/pri-zlatych-moravciach-spadlo-stihacie-lietadlo-mig-29.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-28 | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''6627''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1994 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 15. decembra 1995 bolo dodané na Slovensko v rámci druhej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2006 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Po modernizácii na verziu AS zostal stroj v štandardnej zeleno-šedej kamufláži. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači oficiálne do 9. septembra 2022. Dňa 23. marca 2023 definitívne odletelo na Ukrajinu.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54811/</ref><ref name="mosr-prve-styri-stihacie-lietadla-mig-29-su"/> |- |align=center|MiG-29AS |align=center|'''6728''' |align=center|darovaný Ukrajine |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1994 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 15. decembra 1995 bolo dodané na Slovensko v rámci druhej dodávky z deblokácie ruského dlhu. V roku 2005 prešlo v Leteckých opravovniach Trenčín modernizáciou v spolupráci s firmami RSK MiG, Rockwell Collins a BAe Systems na verziu AS. Po modernizácii na verziu AS zostal stroj v štandardnej zeleno-šedej kamufláži. Slúžil u 1. taktickej letky na Sliači oficiálne do 9. septembra 2022. V roku 2023 bol darovaný Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54813/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''6829''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1994 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 15. decembra 1995 bolo dodané na Slovensko v rámci druhej dodávky z deblokácie ruského dlhu. Stroj mal tigriu kamufláž. Dňa 6. novembra 2002 sa okolo 20:40 SEČ zrazil počas nočného nácviku vzdušného boja s druhým MiGom-29A (reg. č. 6930) v priestore nad Slovenským rajom vo výške asi 4 000 m. Zrážku neprežil mjr. Ing. Marián Katuška † (6829), ktorý sa pravdepodobne pokúsil o katapultáž, ale z dnes už nejasných príčin sa mu nepodarila a zahynul v kokpite lietadla.<ref>http://www.sme.sk/c/719813/cvicny-boj-stal-pilota-stihacky-zivot.html</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54816/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''6930''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1994 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 15. decembra 1995 bolo dodané na Slovensko v rámci druhej dodávky z deblokácie ruského dlhu. Dňa 6. novembra 2002 sa zrazilo s MiGom-29A (reg. č. 6829), pričom sa mjr. Ing. Martin Hronec (6930) zo stroja úspešne katapultoval a nebol vážne zranený.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/54817/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''7501''' |align=center|exponát na LZ Sliač |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 27. júna 1989 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Stroj má na sebe motív slovenskej vlajky. Je to bývalé display lietadlo. V roku 1995 počas nácviku manévru zvon (manéver sa po rusky volá kolokol, nie kobra) pilot pplk. Ing. Ivan Hůlek prekročil na tomto stroji pri vyberaní manévru preťaženie 10 g, čím došlo k pokriveniu draku lietadla. V súčasnosti je majetkom VHÚ Bratislava a umiestnené ako statický exponát na základni Sliač.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51609/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''8003''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 14. júna 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 27. júna 1989 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Posledný let uskutočnilo 20. novembra 1996 a potom bolo dlhodobo uložené na základni Sliač. V roku 2012 bolo predané do Vojenského historického múzea Piešťany, kde sa nachádzalo do septembra 2015, kedy bolo vymenené do Leteckého múzea Kbely za bombardér Iliušin Il-28.<ref>http://www.teraz.sk/slovensko/vhu-na-slovensko-mieri-il-28-mig-29/158215-clanok.html</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51612/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''8605''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 14. júna 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 28. júna 1989 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR sa stroj stal majetkom VHÚ Bratislava – zapožičaný Múzeu letectva v Košiciach. Zo Sliača do Košíc bol prepravený 13. mája 2013.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51614/</ref> |- |align=center|MiG-29A |align=center|'''9308''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 13. júna 1989 v Moskovskom leteckom výrobnom združení. Dňa 28. júna 1989 bolo dodané do Česko-Slovenska. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Posledný let uskutočnilo 28. augusta 1996 a potom bolo dlhodobo uložené na základni Sliač. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo definitívne vyradené v roku 2010. Od konca júla až po koniec septembra 2011 bolo lietadlo umiestnené pred nákupným centrom Europa SC v Banskej Bystrici, kde ako atrakcia pútalo pozornosť na Medzinárodné letecké dni SIAF 2011. Od 8. septembra 2012 sa nachádza vo Vojenskom historickom múzeu Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51617/</ref> |} === [[Aero L-39 Albatros]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !width="75"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|L-39MS |align=center|'''0002''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody v roku 1992 a od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, ale neskôr bolo predané, pričom dostalo nové civilné označenie N102XX.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52407/</ref> |- |align=center|L-39MS |align=center|'''0003''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody v roku 1992 a od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, ale neskôr bolo predané, pričom dostalo nové civilné označenie N9016N.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52408/</ref> |- |align=center|L-39V |align=center|'''0730''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 21. júla 1976 a od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo pridelené k 1. letke 5. šlp Košice. Zo začiatku stroj lietal v pôvodnom sfarbení kombinácie bielej a žltej farby, neskôr lietadlo dostalo sfarbenie skupiny Biele Albatrosy. Stroj mal starší typ smerového kormidla, ktorý bol typický pre prvé série L-39. V roku 2001 preletel na Sliač, kde bol v roku 2006 vyradený. Posledný let uskutočnil 31. augusta 2006. Momentálne sa nachádza vo VHM Piešťany a po rekonštrukcií v LOTN mu boli prinavrátené pôvodné bielo-žlté sfarbenie.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53037/</ref> |- |align=center|L-39V |align=center|'''0745''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody v auguste 1976 a od 4. novembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo lietadlo pridelené k 1. letke 5. šlp Košice. Lietadlo zo začiatku lietalo v pôvodnom sfarbení kombinácie bielej a žltej farby, neskôr dostalo sfarbenie Bielych Albatrosov. Stroj mal starší typ smerového kormidla, ktoré bolo po čase nahradené novším, nižším. Dňa 17. júla 1996 bolo lietadlo poškodené pri kolízii s L-39C (reg. č. 4357), pilotovi sa podarilo pristáť na letisku v Košiciach. Stroj bol opravený v LOTN. V Košiciach lietal do roku 2001, kedy preletel na Sliač. V roku 2006 bol odstavený a zostal uložený. Posledný let uskutočnil 17. mája 2007. V súčasnosti sa nachádza po rekonštrukcií v leteckom múzeu Košice vo farbách Bielych Albatrosov.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53041/</ref> |- |align=center|L-39ZAM |align=center|'''1701''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 1. augusta 1980 a od 19. decembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo pridelené k 2. zmlp Trenčín. V septembri 1994 bolo presunuté k 33. sblk Kuchyňa. Na Sliači pôsobilo od roku 1995. Lietadlo spočiatku lietalo v štandardnej kamufláži z dvoch odtieňov zelenej a šedo-modrými spodnými plochami, neskôr dostalo sfarbenie Bielych Albatrosov a bol mu odstránený kanón GŠ-23. Sfarbenie Bielych Albatrosov mu zostalo dodnes a bol modernizovaný na verziu L-39ZAM, a pribudlo mu puzdro s kanónom. Stroj lietal u 2. letky Sliač do roku 2010, kedy mu skončila technická životnosť. Posledný let uskutočnil 15. júla 2010. Dňa 6. marca 2014 bolo lietadlo predané do stavu VHÚ Bratislava, zatiaľ ostáva na letisku Sliač, má ísť do Múzea letectva v Košiciach.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/74111/</ref> |- |align=center|L-39ZA |align=center|'''1725''' |align=center|exponát na LZ Sliač |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 9. septembra 1980 a od 1. októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo lietadlo pridelené k 3. sbolp Kuchyňa, v marci 1993 prešlo k 2. zmlp Trenčín a v roku 1994 opäť na základňu Kuchyňa. V roku 1995 stroj prešiel k 31. slk Sliač. Lietadlo lietalo v štandardnej kamufláži verzie ZA. V roku 2002 absolvovalo generálnu opravu v LOTN, v ktorej okrem iného dostalo novú kamufláž s mierne odlišnými odtieňmi a iným tvarom číslic trupového čísla. U 2. letky Sliač lietalo do roku 2006. Posledný let uskutočnilo 17. mája 2007 a následne bolo odstavené na letisku Sliač, pričom nelietalo od prechodu letky na verzie L-39CM a ZAM. Dňa 6. marca 2014 bolo lietadlo predané do stavu VHÚ Bratislava, zatiaľ ostáva ako statický exponát na Sliači.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52382/</ref> |- |align=center|L-39ZAM |align=center|'''1730''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 12. septembra 1980 a od 20. októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bol stroj pridelený k 3. sbolp Kuchyňa, v marci 1993 prešiel k 2. zmlp Trenčín a v roku 1994 opäť na základňu Kuchyňa. Od roku 1995 lietal na Sliači. Nesie kamufláž štandardnú pre verziu ZA. V roku 2005 lietadlo absolvovalo generálnu opravu v LOTN, ktorá bola spojená s modernizáciou na verziu ZAM. Stroj dostal novú kamufláž z dvoch odtieňov zelenej a šedo-modrú na spodné plochy. Trupové číslo zostalo nezmenené, zmenená bola na ňom len farba z bielej na čiernu. U 2. letky Sliač lietal do roku 2011, kedy mu skončila technická životnosť. Posledný let uskutočnil 1. júna 2011. Dňa 6. marca 2014 bolo lietadlo predané do stavu VHÚ Bratislava, zatiaľ ostáva na letisku Sliač, má ísť do Vojenského historického múzea v Piešťanoch.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/88320/</ref> |- |align=center|L-39ZA |align=center|'''3905''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody v roku 1986 a od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo lietadlo pridelené k 3. sbolp Kuchyňa, neskôr prešlo na základňu Trenčín až nakoniec zostalo dislokované u 31. slk na Sliači. Stroj lietal v štandardnej kamufláži verzie ZA. Dňa 14. septembra 2000 sa zrútil pre poruchu motora pri obci Ožďany, pilot, npor. Ing. Pavol Serbín, sa katapultoval.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52396/</ref> |- |align=center|L-39C |align=center|'''4355''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 9. apríla 1988 a od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Farby Bielych Albatrosov stroj dostal v roku 1992. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo pridelené k 1. letke 5. šlp Košice. Tento stroj mal už novší typ smerového kormidla. Na chvostovej ploche mu v druhej polovici 90. rokov pribudlo modré číslo 3. Toto lietadlo sa odlišovalo od ostatných strojov Bielych Albatrosov prevedením trupového čísla, ktoré bolo delené, podobné prevedenie mal aj L-39C (reg. č. 4357) a aj stroje série 46 v zostave skupiny pred rozdelením Česko-Slovenska. Dňa 3. júna 2000 stroj havaroval počas vystúpenia skupiny na letisku Sliač, pri tejto nehode zahynul mjr. Ing. Luboš Novák.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sabo | meno = Kristián | autor = | odkaz na autora = | titul = Pred rokom tragicky zahynul na Sliači pilot Bielych albatrosov Ľuboš Novák | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://korzar.sme.sk/c/4695578/pred-rokom-tragicky-zahynul-na-sliaci-pilot-bielych-albatrosov-lubos-novak.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-06-01 | dátum prístupu = 2016-05-25 }} </ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52377/</ref> |- |align=center|L-39C |align=center|'''4357''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody v roku 1988 a od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Od roku 1992 lietalo vo farbách skupiny Biele Albatrosy. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo lietadlo pridelené k 1. letke 5. šlp Košice. Prevedenie trupového čísla bolo rovnaké ako u lietadla L-39C (reg. č. 4355). Dňa 17. júla 1996 sa v turbulencii stroj zrazil s L-39V (reg. č. 0745) počas nácviku skupiny, pplk. Ing. Marián Sakáč a kpt. Ing. Róbert Rozenberg sa úspešne katapultovali.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52378/</ref> |- |align=center|L-39ZA |align=center|'''4705''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody v roku 1989 a od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a od 1. januára 1993 lietalo na Sliači. V druhej polovici 90. rokov dostalo sfarbenie Bielych Albatrosov a bol mu odstránený kanón. Dňa 29. októbra 2002 sa počas výcviku maďarských pilotov stroj zrútil pre poruchu motora pri obci Kalša, inštruktor Jenő Vadas a žiak Gyula Molnár sa katapultovali.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52399/</ref> |- |align=center|L-39ZAM |align=center|'''4711''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v Aero Vodochody 12. apríla 1989 a od 27. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku a 1. januára 1993 bolo dislokované na LZ Sliač. Lietadlo dostalo v druhej polovici 90. rokov sfarbenie Bielych Albatrosov, pričom mu bol odstránený kanón. Keď 2. letka prešla na verzie CM a ZAM bolo odstavené z prevádzky a uložené na letisku Sliač. Lietadlo bolo v roku 2012 presunuté do LOTN s cieľom vykonať generálnu opravu a modernizáciu na verziu ZAM. V rámci GO dostalo novú šedú kamufláž a 6. marca 2013 bol vykonaný fabrický zálet po GO. Dňa 8. apríla 2013 lietadlo preletelo na Sliač, kde slúžilo u 2. taktickej letky.<ref name="slovenskealbatrosy"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf |dátum prístupu=2017-07-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170909012702/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf |dátum archivácie=2017-09-09 }}</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/159420/</ref> Dňa 10. októbra 2018 o 14:07 SELČ sa zrútilo kvôli zlyhaniu motora počas pristávacieho manévru v oblasti medzi mestom Sliač a obcou Kováčová, pričom sa piloti kpt. Ing. Tomáš Kropáček a mjr. Ing. Peter Gregor úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzi Sliačom a Kováčovou sa zrútilo vojenské lietadlo L-39, piloti sa katapultovali | url = https://www.mod.gov.sk/42848-sk/medzi-sliacom-a-kovacovou-sa-zrutilo-vojenske-lietadlo-l-39-piloti-sa-katapultovali/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piloti z havarovaného lietadla L-39 sú mimo ohrozenia života | url = https://www.mod.gov.sk/42849-sk/piloti-z-havarovaneho-lietadla-l-39-su-mimo-ohrozenia-zivota/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pilotov z havarovaného lietadla L-39 už prepustili z nemocnice do domáceho liečenia | url = https://www.mod.gov.sk/42853-sk/pilotov-z-havarovaneho-lietadla-l-39-uz-prepustili-z-nemocnice-do-domaceho-liecenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. ''„Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“'' priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR [[generálmajor]] Ing. [[Ľubomír Svoboda]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Gajdoš: Vojenské lietadlo sa zrútilo pre poruchu motora | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/brief-p-gajdos-vojenske-lietadlo/353814-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-10 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> |} === [[Antonov An-26]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|An-26B-100 |align=center|'''2506''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 29. septembra 1982 v Závode č. 410 v Kyjeve a od 22. októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Prelet na letisko Piešťany sa uskutočnil 17. decembra 1992. V roku 2002 prešlo úpravou pre operácie MEDEVAC. Dňa 30. mája 2011 stroj počas pristávania v Sarajeve v Bosne a Hercegovine zasiahol vták. Na palube lietadla sa počas tohto incidentu nachádzal aj vtedajší minister obrany Ľubomír Galko. Lietadlo bolo opravené a opäť uvedené do služby. V marci roku 2016 mu skončila technická životnosť, následne bolo vyradené a v októbri 2017 nahradené prvým lietadlom [[Alenia C-27J Spartan|C-27J Spartan]].<ref name="spartan"/> Posledný let bol vykonaný 4. marca 2016 z letiska Malacky-Kuchyňa na letisko Piešťany, kde bolo lietadlo vystavené ako exponát Vojenského historického múzea.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.gonzoaviation.com/clanok/posledny-let-an-26-do-muzea-v-piestanoch |dátum prístupu=2016-04-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160418205000/http://www.gonzoaviation.com/clanok/posledny-let-an-26-do-muzea-v-piestanoch |dátum archivácie=2016-04-18 }}</ref><ref>https://www.facebook.com/ozbrojenesily/photos/a.1490955474547915.1073741828.1446086372368159/1559976340979161/?type=3</ref><ref>http://www.aktuality.sk/clanok/324829/obrana-v-armade-dosluzilo-posledne-dopravne-lietadlo-an-26-nahradia-ho-spartany/</ref><ref>http://domov.sme.sk/c/20125520/v-armade-dosluzilo-posledne-dopravne-lietadlo-an-26.html</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52735/</ref> |- |align=center|An-26B-100 |align=center|'''3208''' |align=center|vyradený |Lietadlo bolo vyrobené 4. októbra 1983 v kyjevskom Závode č. 410 a od novembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2004 prešlo úpravou na plnenie úloh MEDEVAC. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR vykonalo 30. septembra 2010 a potom bolo dlhodobo odstavené. V súčasnosti je lietadlo definitívne vyradené a nachádza sa na LZ Malacky-Kuchyňa.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52737/</ref> |} === [[Let L-410 Turbolet]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="100"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|L-410MA |align=center|'''0404''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1975, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Vyradené bolo v roku 1998 a od roku 2002 sa nachádza vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52429/</ref> |- |align=center|L-410MA |align=center|'''0405''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1975, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 2003. Lietadlo lietalo u Dubnica Air ako OM-SAB. Dňa 20. augusta 2015 bolo zničené pri leteckej katastrofe na území obce Červený Kameň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKA2015005_web.pdf |dátum prístupu=2017-06-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160714190438/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava%2Fuvlni%2FZS_SKA2015005_web.pdf |dátum archivácie=2016-07-14 }}</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52430/</ref> |- |align=center|L-410UVP-S |align=center|'''0730''' |align=center|vymenený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1981, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol vyradený v roku 2010. Potom vrátený do LET Kunovice a vymenený za nový stroj L-410UVP-E20 (reg. č. 2718).<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52413/</ref> |- |align=center|L-410UVP-T |align=center|'''0927''' |align=center|vymenený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1982, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol vyradený v roku 2010. Potom bol vrátený do LET Kunovice a vymenený za nový stroj. V súčasnosti slúži ako učebná pomôcka Strednej školy leteckej v Kunoviciach.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52417/</ref> |- |align=center|L-410UVP-T |align=center|'''0930''' |align=center|vymenený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1982, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol v roku 2013 vrátený do LET Kunovice a vymenený za nový stroj.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52420/</ref> |- |align=center|L-410UVP-T |align=center|'''1133''' |align=center|vymenený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1983, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol v roku 2013 vrátený do LET Kunovice a vymenený za nový stroj.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52422/</ref> |- |align=center|L-410FG |align=center|'''1203''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol vyradený v roku 2003. V súčasnosti sa nachádza vo Vojenskom historickom múzeu (VHM) Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53042/</ref> |- |align=center|L-410UVP-E9 |align=center|'''2421''' |align=center|odstavený |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1990 a následne dodané do Sovietskeho zväzu, kde lietalo s imatrikulačnou značkou CCCP-67628 a po vzniku Ruskej federácie s označením RA-67628. Stroj mal koncom 90. rokov 20. storočia prejsť generálnou opravou v Leteckých opravovniach Trenčín, ale pre nezaplatenú pohľadávku ruského majiteľa bol neskôr odpredaný Ozbrojeným silám SR. V júli 2014 mu skončila technická životnosť do generálnej opravy. Opravené už nebude a čaká na vyradenie.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/61288/</ref> |} === [[Antonov An-12]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !width="75"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|An-12BP |align=center|'''2209''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené 29. júla 1964 v GAZ č. 34 v Taškente v Sovietskom zväze (dnešný Uzbekistan). Do Česko-Slovenska preletelo z moskovského letiska Domodedovo 18. decembra 1980. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 1999 bol stroj predaný do Moldavska, neskôr do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52726/</ref> |} === [[Antonov An-24]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="65"|Verzia !Registrácia !Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|An-24V |align=center|'''2903''' |align=center|vymenený |Lietadlo pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Bolo vo farbách bielo-modro-červenej slovenskej trikolóry. V roku 2001 bolo vymenené do Česka za An-24V (reg. č. 5803), neskôr bolo predané do Nikaraguy, potom do Venezuely.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52727/</ref> |- |align=center|An-24V |align=center|'''5605''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo vyrobené 24. októbra 1969 v GAZ č. 473 v Kyjeve-Sviatošino v Sovietskom zväze (dnešná Ukrajina). Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Malo sfarbenie bielo-modro-červenej slovenskej trikolóry. Dňa 19. januára 2006 havarovalo {{km|3|m}} od slovensko-maďarských hraníc, pričom zahynulo 41 slovenských vojakov a jeden civilný zamestnanec MO SR †. Nehodu prežil jeden vojak, mjr. Martin Farkaš.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/55640/</ref> |- |align=center|An-24V |align=center|'''5803''' |align=center|vyradený |Získaný výmenou za An-24V (reg. č. 2903) z Česka v roku 2001. V súčasnosti sa lietadlo nachádza na LZ Malacky-Kuchyňa. Je vo farbách bielo-modro-červenej slovenskej trikolóry. Býva využívané pri nácviku boja proti teroristom pri únose lietadla ešte na zemi.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52730/</ref> |} === [[Jakovlev Jak-40]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !width="75"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Jak-40 |align=center|'''0823''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 17. septembra 1972 v SAZ č. 292 v Saratove v Sovietskom zväze (dnešné Rusko). Do Česko-Slovenska bolo dodané ešte v tom istom roku. V rokoch 1972 – 1981 lietalo pre Štátny letecký útvar. Od 1. novembra 1981 slúžilo v armáde pod reg. č. 0823. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V súčasnosti sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/56416/</ref> |} === [[Tupolev Tu-154]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !width="75"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Tu-154B-2 |align=center|'''0420''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1980. U LO FMO lietal od 18. júla 1980 pod imatrikulačnou značkou OK-BYA v salónnej úprave s cieľom prepraviť prezidenta ČSSR. V marci 1989 bol stroj predaný armáde. Dňa 29. marca 1989 uskutočnil prvý let u armády. Ako stroj určený pri delení Česko-slovenskej armády pre Slovensko odletel 22. decembra 1992 do Bratislavy. V októbri 1995 bol predaný do Ruska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52741/</ref> |} === [[Mikojan-Gurevič MiG-21]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1112''' |align=center|exponát na letisku v Nitre |Lietadlo bolo vyrobené 27. júna 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené 14. septembra 1994, potom bolo odstavené na Sliači v deklarovanom priestore, v rozobratom stave bolo po desiatich rokoch prevezené do VHM Piešťany, v roku 2007 bolo predané spol. Aero Slovakia a následne zrenovované, v súčasnosti je vystavené na letisku v Nitre pri objekte Aero Slovakia.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51747/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1113''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v júni 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo predané do Vojenského historického múzea v Piešťanoch, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51748/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1114''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené v júni 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51749/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1201''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené v júni 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51751/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1203''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené v júni 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51753/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1206''' |align=center|exponát na letisku v Očovej |Lietadlo bolo vyrobené v júni 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, v súčasnosti sa nachádza na letisku v Očovej.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51756/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1208''' |align=center|exponát na LZ Malacky |Lietadlo bolo vyrobené v júni 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, v súčasnosti sa nachádza na leteckej základni v Malackách.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51758/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1209''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v 7. júna 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, bolo predané do Múzea letectva v Košiciach, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51759/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''1210''' |align=center|exponát v Akadémii OS SR |Lietadlo bolo vyrobené v 11. júna 1969 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od 17. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR vykonalo 16. marca 1994, potom bolo vyradené, neskôr predané do Múzea letectva v Košiciach, v roku 2009 premiestnené do Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51760/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''2615''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve od júna 1970. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení bolo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53917/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''2705''' |align=center|predaný |Lietadlo slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve od júna 1970. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, pravdepodobne bolo odpredané do zahraničia.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51768/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''2706''' |align=center|predaný |Lietadlo slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve od júna 1970. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení bolo odstavené, v roku 2009 predané do Česka.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51769/</ref> |- |align=center|MiG-21MA |align=center|'''2707''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 22. mája 1970 v Gorkom (dnes Nižný Novgorod) v Sovietskom zväze (dnešné Rusko), od júna toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, bolo predané do Múzea letectva v Košiciach, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51770/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''4308''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 30. júla 1971, od augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51789/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''4309''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 23. júna 1971, od augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka. Dnes je umiestnené ako exponát v Air Park – Zruč pri Plzni.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51790/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''4310''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 4. júla 1971, od augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51791/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''4311''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 25. mája 1971, od augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51792/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''4312''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 24. júna 1971, od júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51793/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''4313''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 24. júna 1971, od augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka. Dnes je umiestnené ako exponát v leteckom múzeu Olomouc – Neředín.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51794/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''4401''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené 24. júna 1971, od augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51797/</ref> Dnes je uložené v depozite leteckého múzea Air Park – Zruč pri Plzni. |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''4402''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 24. júna 1971, od augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51798/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7702''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 13. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51846/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7703''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 14. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51847/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7704''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 11. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51848/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7706''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 15. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, pričom od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 1998 zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51850/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7707''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 15. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, pričom od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, lietadlo sa v súčasnosti nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51851/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7708''' |align=center|darovaný |Lietadlo bolo vyrobené 16. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, v roku 1994 bolo lietadlo darované RAF Benevolent Fund, potom predané do USA, kde je registrované ako N7708.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51852/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7710''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 18. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo v roku 2010 zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51854/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7712''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 18. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo v roku 2010 zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51856/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7713''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 28. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51857/</ref> V roku 1997 dostal stroj unikátnu kamufláž pozostávajúcej z bielej, sivej a šedo čiernej farby, ktorá sa ľudovo nazývala „Milka“.<ref>https://www.eduard.com/out/media/InfoEduard/pdf/info-2011-03CZ.pdf</ref><ref>https://www.eduard.com/out/media/84126.pdf</ref> Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo v auguste 2000 odstavené a v roku 2009 predané do Česka kde následne v 2010 bolo zošrotované v Přelouči.<ref>https://www.valka.cz/MiG-21MF-7713-t213143</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7714''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 28. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, pričom od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, lietadlo bolo vyradené z výzbroje Vzdušných síl OS SR v roku 2002. Svoj posledný let absolvovalo 5. decembra 2002 a potom bolo odstavené, neskôr predané do Múzea letectva v Košiciach, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51858/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7715''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 20. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, pričom od toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, lietadlo bolo vyradené z výzbroje Vzdušných síl OS SR v roku 1993. Svoj posledný let absolvovalo 16. septembra 1993 a potom bolo odstavené, v roku 1998 zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51859/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7801''' |align=center|exponát na LZ Sliač |Lietadlo bolo vyrobené 21. júna 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, pričom od augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 1999 a potom bolo dlhodobo odstavené, neskôr predané do Múzea letectva v Košiciach. Pri príležitosti konania Medzinárodných leteckých dní SIAF 2012 sa lietadlo od 8. do 30. augusta 2012 nachádzalo pred nákupným centrom Europa SC v Banskej Bystrici, kde ako atrakcia pútalo pozornosť na letecké dni<ref>http://bbonline.sk/foto-video-pred-europu-priviezli-stihacku-mig-21/</ref>, takisto aj v roku 2013 poslúžilo toto lietadlo k tomu istému účelu v Banskej Bystrici pri príležitosti blížiacich sa Medzinárodných leteckých dní SIAF 2013.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/234088/siaf-tento-rok-bude-navstevnikov-lakat-stihacka-mig-21/</ref> Pred blížiacimi sa Medzinárodnými leteckými dňami SIAF 2015 bolo umiestnené na Námestí SNP vo Zvolene.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.vvzs.mil.sk/index.php?ID=55040 |dátum prístupu=2016-09-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190107232928/http://www.vvzs.mil.sk/index.php?ID=55040 |dátum archivácie=2019-01-07 }}</ref> V súčasnosti sa nachádza na leteckej základni Sliač, kde je umiestnené ako pomník.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51860/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''7803''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené 5. júla 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51862/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''8205''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 18. septembra 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 2000. Svoj posledný let absolvovalo 29. júla 2000 a potom bolo dlhodobo odstavené, neskôr predané do Múzea letectva v Košiciach, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51864/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''8207''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 17. septembra 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo v roku 2010 zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51866/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''8208''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 29. septembra 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo v roku 2010 zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51867/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''8209''' |align=center|exponát v Nemšovej |Lietadlo bolo vyrobené 20. septembra 1973 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené a potom predané do Múzea letectva v Košiciach. Z Košíc bolo premiestnené do areálu Multifunkčnej zásobovacej základne západ v Nemšovej, kde je dodnes vystavené.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51868/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9404''' |align=center|pravdepodobne zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 30. júna 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR odkúpila lietadlo súkromná osoba do SDM v Prešove, v roku 2000 ho vymenila s istou firmou za VR-3 Rejs, lietadlo bolo pravdepodobne zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51870/</ref> |- |align=center|MIG-21MF |align=center|'''9406''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 29. mája 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 1993 a potom bolo dlhodobo odstavené, v roku 1998 zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51871/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9501''' |align=center|exponát na Sliači |Lietadlo bolo vyrobené 30. júna 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo dlhodobo odstavené a v súčasnosti je vystavené v priestoroch leteckej základne Sliač.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51879/</ref> Stroj po vyradení dostal kamufláž „Milka“, ktorú mal pôvodne stroj 7713, načo neskôr dostal svoju pôvodnú hnedo zelenú kamufláž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MiG-21MF 9501 : Slovenská republika|url=https://www.valka.cz/MiG-21MF-9501-t213190|vydavateľ=https://www.valka.cz|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=cs}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=9501 (cn 969501) Mikoyan-Gurevich MiG-21MF Photo by Carl Brent {{!}} AIRFIGHTERS.COM|url=https://www.airfighters.com/photo/57713/L/Slovakia-Air-Force/Mikoyan-Gurevich-MiG-21MF/9501/|vydavateľ=www.airfighters.com|dátum prístupu=2021-02-09|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fotogaléria www.lietadla.com|url=https://www.fotogaleria.lietadla.com/view.php?id=3975|vydavateľ=www.fotogaleria.lietadla.com|dátum prístupu=2021-02-09}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Momentálne je umiestnený v parku Tri Duby v meste Sliač.<ref>https://www.facebook.com/mosr.sk/posts/4668728309827543</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9502''' |align=center|exponát na letisku Slavnica-Dubnica nad Váhom |Lietadlo bolo vyrobené 30. júna 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 1993 a potom dlhodobo odstavené, neskôr predané do Múzea letectva v Košiciach, v roku 2009 premiestnené do VHM Piešťany. V roku 2011 bolo prevezené na letisko Slavnica neďaleko Dubnice nad Váhom, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51880/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9710''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo vyrobené 31. augusta 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od decembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo dlhodobo odstavené a potom pravdepodobne odpredané do zahraničia.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51886/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9712''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 1. októbra 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od decembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo dlhodobo odstavené, v roku 2005 predané do VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51888/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9713''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 27. augusta 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od decembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené 1. októbra 2003. V roku 2005 bolo predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51889/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9714''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 1. októbra 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od decembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 1998 zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51890/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9813''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 20. septembra 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od novembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo určené k zošrotovaniu, ale kvôli administratívnej chybe nebolo zlikvidované, ale preznačené na 9815 a potom bolo administratívne zrušené. V roku 1998 bolo vystavené na podstavci pred areálom leteckých opravovní v Banskej Bystrici, neskôr prestriekané na 8915 s kamuflážou „Milka“, ktorú mal na sebe stroj 7713 a predané do Aero múzea v Martine-Tomčanoch, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51898/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9814''' |align=center|pravdepodobne zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 13. októbra 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od decembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR odkúpila lietadlo súkromná osoba do SDM v Prešove, v roku 2000 ho vymenila s istou firmou za VR-3 Rejs. Lietadlo bolo pravdepodobne zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51899/</ref> |- |align=center|MiG-21MF |align=center|'''9815''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 8. októbra 1974 v GAZ č. 30 Znamia Truda v Moskve, od novembra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo administratívnou chybou zošrotované namiesto lietadla MiG-21MF (reg. č. 9813).<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51900/</ref> |- |align=center|MiG-21R |align=center|'''1502''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 26. augusta 1968, od 31. januára 1969 slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách, po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo odstavené. V súčasnosti sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51946/</ref> |- |align=center|MiG-21R |align=center|'''1702''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 6. mája 1969, pričom od 16. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 1994. Svoj posledný let absolvovalo 6. septembra 1994. V súčasnosti sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51950/</ref> |- |align=center|MiG-21R |align=center|'''1703''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 7. mája 1969, pričom od 25. júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňa v Malackách. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 1994, keď 9. septembra absolvovalo svoj prvý a zároveň aj posledný let v službách Vzdušných síl OS SR. Následne bolo dlhodobo odstavené na Sliači, neskôr predané do Múzea letectva v Košiciach, kde je pravdepodobne dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51951/</ref> |- |align=center|MiG-21R |align=center|'''1918''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1970, pričom od 28. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo dlhodobo odstavené na Sliači a neskôr predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51955/</ref> |- |align=center|MiG-21R |align=center|'''1920''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1970, pričom od 28. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo dlhodobo odstavené na Sliači, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51957/</ref> |- |align=center|MiG-21R |align=center|'''1922''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1970, pričom od 28. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo dlhodobo odstavené na Sliači a neskôr predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51959/</ref> |- |align=center|MiG-21R |align=center|'''1923''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 19. marca 1970, od júla 1971 slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 1994, keď 6. septembra absolvovalo svoj posledný let a potom od 18. septembra 1994 bolo dlhodobo odstavené na Sliači. Neskôr bolo predané do Múzea letectva Košiciach, momentálne je umiestnené v areáli AK Košice – zapožičané z Múzea letectva Košice na dobu neurčitú.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51960/</ref> |- |align=center|MiG-21R |align=center|'''1924''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené v roku 1970, od 23. mája toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. V súčasnosti sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51961/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''0268''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 5. augusta 1972, od 5. októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 4. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 1994. Svoj posledný let absolvovalo 6. septembra 1994 a potom bolo dlhodobo odstavené, následne uložené na deklarovanom mieste leteckej základne Sliač. Dnes je umiestnené v Múzeu letectva v Košiciach.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52277/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''0368''' |align=center|zošrotovaný |Lietadlo bolo vyrobené 15. augusta 1972, od 5. októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 20. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo dlhodobo odstavené, v roku 2009 predané do Česka, kde bolo zošrotované.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52278/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''0475''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 18. mája 1973, pričom od júna toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, neskôr predané do Múzea letectva v Košiciach, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52280/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''3041''' |align=center|exponát v Starej Ľubovni |Lietadlo bolo vyrobené 22. februára 1974, od 28. marca toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 19. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, neskôr predané do VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52286/</ref> Neskôr sa stal súčasťou Vojensko-historickej expozície Neziskovej organizácie Michaela Stranka (Michal Strenk), umiestnenej v podhradí hradu v meste Stará Ľubovňa. |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''3051''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 28. februára 1974, od 22. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 18. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka. Dnes je jeho trup umiestnený ako exponát v leteckom múzeu Olomouc – Neředín.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52287/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''3156''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 28. februára 1974, od 5. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 19. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, neskôr predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52288/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''3176''' |align=center|rozobratý |Lietadlo bolo vyrobené 16. februára 1975, od 30. apríla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 6. novembra 1992 preletelo na základňu v Malackách. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo predané na Ukrajinu, kde bolo v Odeskom závode na opravu lietadiel rozobraté na náhradné diely.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52290/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''3741''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 4. mája 1975, pričom od júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, neskôr predané do VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52293/</ref> V súčasnosti sa nachádza na letisku Svidník. |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''5026''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 12. augusta 1973, od 31. augusta toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, neskôr predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52297/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''5101''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 30. augusta 1974, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené, v roku 2009 predané do Česka. Dnes je umiestnené v Air Park – Zruč pri Plzni.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52299/</ref> |- |align=center|MiG-21UM |align=center|'''5166''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 28. augusta 1974, od októbra toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené a neskôr predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52300/</ref> |- |align=center|MiG-21US |align=center|'''0441''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 30. júna 1969 továrňou v Tbilisi (v dnešnom Gruzínsku), od júla toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR sa lietadlo dostalo do Vojenského múzea v Trenčíne, neskôr bolo predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52265/</ref> |- |align=center|MiG-21US |align=center|'''0646''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo vyrobené 7. apríla 1970 továrňou v Tbilisi (v dnešnom Gruzínsku), od mája toho istého roku slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené a neskôr predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52268/</ref> |} === [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Suchoj Su-22]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="90"|Verzia !Registrácia !Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''2219''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Posledný let uskutočnilo v roku 1999, odkedy bolo odstavené až do roku 2003. V máji 2004 bolo prevezené do VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52238/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''2220''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Neskôr po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo prevezené do VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52239/</ref> Momentálne by malo byť umiestnené v múzeu pri letisku Dubnica Nad Váhom – Slavnica.<ref>http://www.aviationmuseum.eu/Blogvorm/aeroklub-dubnica-nad-vahom/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''2702''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Neskôr po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo prevezené do Múzea letectva v Košiciach.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52242/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3311''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Momentálne sa nachádza v múzeu VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52203/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3312''' |align=center|exponát na letisku v Nitre |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 2002. V júli 2009 bol stroj prevezený na letisko Nitra-Janíkovce, kde dodnes slúži ako exponát.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52204/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3316''' |align=center|exponát na LZ Malacky |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Lietadlo by malo byť dodnes vystavené ako exponát pri vstupnej bráne na leteckej základni v Malackách.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52207/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3615''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1988, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 1999 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52213/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3616''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1988, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 1999 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52212/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3617''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1988, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 1999 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52214/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3618''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1988, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 1999 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52215/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3619''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1988, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 1999 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52216/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''3620''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1988, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 1999 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52217/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''4012''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo lietadlo odstavené. V súčasnosti by sa malo nachádzať v Múzeu letectva v Košiciach.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52231/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''4013''' |align=center|zničený |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 27. apríla 1994 počas nácviku letovej ukážky na leteckej základni v Malackách pilot prekročil letové limity stroja, lietadlo následne narazilo do hangára a explodovalo. Pilot, mjr. Ing. Vladimír Šimko, sa z lietadla úspešne katapultoval. Lietadlo bolo úplne zničené. Havária však spôsobila aj poškodenie lietadla Su-25K (reg. č. 1006) na zemi.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52232/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''4014''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2001 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52233/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''4016''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2001 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52235/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''4017''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2001 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52236/</ref> |- |align=center|Su-22M4 |align=center|'''4018''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2001 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52237/</ref> |- |align=center|Su-22UM-3K |align=center|'''6802''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Lietadlo by sa malo v súčasnosti nachádzať vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53026/</ref> |- |align=center|Su-22UM-3K |align=center|'''7207''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1988, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 1999 bolo predané do Angoly.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53029/</ref> |- |align=center|Su-22UM-3K |align=center|'''7208''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1988, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Lietadlo sa v súčasnosti nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53030/</ref> |} === [[Suchoj Su-25]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Su-25K |align=center|'''1006''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Dňa 27. októbra 2004 bolo predané do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51935/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''1007''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Neskôr bolo predané do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51936/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''1008''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Dňa 30. októbra 2004 bolo predané do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51937/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''1027''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Dňa 27. októbra 2004 bolo predané do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51938/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''5033''' |align=center|v múzeu |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 2000 a ponúknuté na predaj. V roku 2003 bol stroj predaný k novému užívateľovi. Dnes je vystavený v leteckom múzeu v Košiciach.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51907/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''5036''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené v roku 2000 a ponúknuté na predaj. V roku 2003 bol stroj predaný k novému užívateľovi. Dňa 27. októbra 2004 predaný do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51908/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''6017''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Dňa 12. novembra 2004 predaný do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51911/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''6018''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Dňa 30. októbra 2004 predaný do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51912/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''8072''' |align=center|poškodený pri nehode |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1986, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 28. mája 1993 počas preletu na deň otvorených dverí na letisku Sliač došlo pri pristávaní lietadla k zablokovaniu bŕzd hlavného podvozku. Stroj následne vybočil z dráhy, pričom došlo k nalomeniu nosníkov krídla, vylomeniu podvozku a vytrhnutiu motorov zo závesov. Pilot sa nezranil. Neskôr však lietadlo poslúžilo ako základ pre nový letecký trenažér. Ako príčina havárie bola uvedená únava materiálu a neadekvátna reakcia pilota.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51915/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''8073''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1986, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Dňa 12. novembra 2004 predaný do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51916/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''8074''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1986, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Dňa 30. októbra 2004 predaný do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51917/</ref> |- |align=center|Su-25K |align=center|'''8075''' |align=center|predaný |Lietadlo bolo dodané do Česko-Slovenska v roku 1986, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené pravdepodobne v roku 2001 a následne bolo odstavené. Dňa 30. októbra 2004 predaný do Arménska.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51918/</ref> |- |align=center|Su-25UBK |align=center|'''3237''' |align=center|predaný |Lietadlo opustilo výrobný závod v Ulan-Ude 31. marca 1988. Dňa 21. apríla 1988 stroj preletel do Česko-Slovenska na základňu Pardubice a 20. júna bol pridelený k 1. letke 30. bilp. Pri delení Česko-slovenskej armády lietadlo pripadlo Slovensku. Dňa 1. januára 1993 bol prevedený do stavu 1. bitevnej letky 2. zmiešaného leteckého pluku na základni Trenčín. Neskôr, 22. septembra 1994, lietadlo preletelo na základňu Kuchyňa. Dňa 1. januára 1995 bolo pridelené k 33. stíhacej bombardovacej letke. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bolo vyradené 31. decembra 2002. V roku 2004 ponúknuté na predaj. Dňa 27. októbra 2004 predaný do Arménska, kam bol 30. októbra transportovaný na palube lietadla An-124 Ruslan a následne zavedený do výzbroje arménskych vzdušných síl.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/53033/</ref> |} === [[Aero L-29 Delfín]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="70"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|L-29 |align=center|'''1901''' |align=center|predaný |Lietadlo slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve od júna 1966, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. V roku 2002 bol stroj predaný súkromnému majiteľovi, kde bol zrekonštruovaný a registrovaný ako OM-JET.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52307/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''1928''' |align=center|zničený |Lietadlo slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve od júna 1966, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Dňa 20. septembra 1996 havarovalo z neznámych príčin neďaleko obce Studienka. Pilot, mjr. Ing. Tomáš Novotný, sa zo stroja katapultoval. Lietadlo bolo zničené.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52308/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''1929''' |align=center|predaný |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od júna 1966, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Bolo predaný do Spojených štátov, kde je prevádzkovaný pod imatrikulačnou značkou N144DT v Palm Springs v Kalifornii.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52309/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''1930''' |align=center|predaný |Lietadlo slúžilo v česko-slovenskom vojenskom letectve od júna 1966, pri delení Česko-slovenskej armády pripadlo Slovensku. Bolo predané do Spojených štátov, kde je prevádzkované pod imatrikulačnou značkou N129SH vo Victorville v Kalifornii.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52310/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''2845''' |align=center|v múzeu |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od apríla 1968, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52311/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''2846''' |align=center|v múzeu |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od apríla 1968, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti sa nachádza v Múzeu letectva v Košiciach.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52312/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3228''' |align=center|v múzeu |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52313/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3229''' |align=center|v múzeu |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52314/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3232''' |align=center|v múzeu |Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol predaný do Múzea letectva v Košiciach. V roku 2009 bol predaný do Vojenského historického múzea v Piešťanoch, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52315/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3246''' |align=center|v múzeu |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52316/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3250''' |align=center|exponát vo Frýdlante nad Ostravicou |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti sa nachádza vo Frýdlante nad Ostravicou.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/56061/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3302''' |align=center|zničený |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Dňa 15. marca 1995 došlo v priebehu ukážky vyššej techniky pilotáže v malej výške vykonávanej pre delegáciu rakúskych ozbrojených síl za podmienok nízkej oblačnosti k strate rýchlosti stroja pri dotáčaní zatáčky. Stroj sa následne zachytil krídlom o vrchol stromu na vrchole pahorku vo výcvikovom priestore Javorina a zrútil sa. Pilot, mjr. Ing. Jaroslav Horník, zahynul.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52319/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3404''' |align=center|exponát na LZ Malacky |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti je vystavený ako pamätník na leteckej základni Malacky-Kuchyňa.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52322/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3405''' |align=center|predaný |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Bol predaný do súkromného sektoru a v súčasnosti lieta s imatrikulačnou značkou OK-AJW.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52323/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3407''' |align=center|v múzeu |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti sa nachádza v Múzeu letectva v Košiciach.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52324/</ref> |- |align=center|L-29 |align=center|'''3408''' |align=center|v múzeu |Stroj slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1969, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR predaný do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52325/</ref> |} === [[Mil Mi-8]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="70"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Mi-8PS |align=center|'''0210''' |align=center|modifikovaný |Vrtuľník bol vyrobený v roku 1967 v Kazani v Sovietskom zväze (dnešné Rusko) a od 31. augusta toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol upravený na výcvikový trenažér.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52652/</ref> |- |align=center|Mi-8T |align=center|'''0817''' |align=center|predaný |Vrtuľník bol vyrobený v júli 1970 v Kazani v Sovietskom zväze (dnešné Rusko). Od 31. júla 1970 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Dnes sa nachádza v Pass Thurn, neďaleko Mittersill v Rakúsku a mal by byť upravený na bar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft2.php?index=E-108017_4 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025620/http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft2.php?index=E-108017_4 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-8PS-11 |align=center|'''0837''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol vyradený 31. decembra 2011. V súčasnosti sa nachádza vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52664/</ref> |- |align=center|Mi-8T |align=center|'''1132''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený v roku 1969 v Kazani v Sovietskom zväze (dnešné Rusko). Od 31. marca 1969 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Dnes sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52667/</ref> |- |align=center|Mi-8T |align=center|'''1932''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený 8. apríla 1969 v Kazani v Sovietskom zväze (dnešné Rusko). Od 30. apríla 1969 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Posledný let vykonal 7. novembra 1994 a posledná motorová skúška bola vykonaná 16. októbra 1996.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52671/</ref> Dnes sa nachádza vo VHM Piešťany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft2.php?index=3871-3219_3 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025616/http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft2.php?index=3871-3219_3 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-8T |align=center|'''2032''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený 8. apríla 1969 v Kazani v Sovietskom zväze (dnešné Rusko). Od 30. apríla 1969 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Posledný let vykonal 29. marca 1993 a posledná motorová skúška bola vykonaná 16. októbra 1996.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52672/</ref> Následne bol predaný do Vojenského historického múzea v Piešťanoch, kde sa nachádzal do októbra 2008. Potom bol v schátralom stave na odlúčenom pracovisku Odbornej výcvikovej školy letectva, protivzdušnej obrany, komunikačných a informačných systémov a elektronického prieskumu v Košiciach. V súčasnosti je vrtuľník zrekonštruovaný v múzeu v Prešove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft2.php?index=3871-3220_5 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025617/http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft2.php?index=3871-3220_5 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-8T |align=center|'''2832''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený v roku 1969 v Kazani v Sovietskom zväze (dnešné Rusko). Od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol predaný do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft1.php?index=3871-3208_6 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025615/http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft1.php?index=3871-3208_6 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-8T |align=center|'''3932''' |align=center|predaný |Vrtuľník bol vyrobený v roku 1969 v Kazani v Sovietskom zväze (dnešné Rusko). Od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol pravdepodobne predaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi8_cn.php?cn=030932 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025621/http://www.helicopter-database.de/mi8_cn.php?cn=030932 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-8PPA |align=center|'''7520''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený 27. júna 1979 v GAZ č. 99 v Ulan-Ude v Sovietskom zväze (dnešné Rusko). Slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve od roku 1984, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol vyradený v roku 2004. Dnes sa nachádza vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft2.php?index=994-9787520_5 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025619/http://www.helicopter-database.de/mi8_aircraft2.php?index=994-9787520_5 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |} === [[Mil Mi-17]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="75"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0807''' |align=center|darovaný Ukrajine |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1985, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V roku 2010 mu skončila technická životnosť a následne absolvoval generálnu opravu (GO) v Leteckých opravovniach Trenčín. Dňa 15. decembra 2011 bol po vykonanej GO odovzdaný späť do služby.<ref>http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=298296&l=sk</ref> V roku 2012 pri príležitosti 20. výročia vzniku LZ v Prešove dostal na digitálnu kamufláž výročné sfarbenie. Od roku 2019 bol po skončení technickej životnosti odstavený na LZ Prešov, pričom mal zdemontované hlavné rotorové listy a čakal na vyradenie, pretože kvôli jeho veku 36 rokov sa GO už nevyplatila.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/56415/</ref> V roku 2022 bol darovaný Ukrajine. |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0812''' |align=center|zničený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1985, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po modernizácii na štandard Mi-17M mal digitálnu kamufláž. V roku 2012 mu skončila technická životnosť, ale v nasledujúcich rokoch bol opäť v službe.<ref>http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=267098&l=sk</ref> Zničený pri leteckej katastrofe 28. júla 2015 pri Geraltove.<ref>http://www.teraz.sk/slovensko/pad-vrtulnik-armada-mi17-vysetrovanie/151129-clanok.html</ref><ref>http://presov.korzar.sme.sk/c/7935800/v-pohori-cergov-spadol-vojensky-vrtulnik-pilot-zomrel.html</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52684/</ref> |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0817''' |align=center|zničený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1985, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Zničený pri leteckej havárii 24. decembra 2002 pri meste Travnik v Bosne a Hercegovine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52689/</ref> |- |align=center|Mi-17LPZS |align=center|'''0820''' |align=center|darovaný Ukrajine |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1986, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Bol v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba). Dňa 12. septembra 2013 vo výcvikovom priestore vojenského obvodu Lešť pri nácviku zlaňovania z vrtuľníka Mi-17LPZS (reg. č. 0820) tragicky zahynul vojenský policajt rtm. Ľubomír Igaz.<ref>https://spectator.sme.sk/c/20048255/investigators-deceased-soldiers-safety-rope-cut-to-save-others.html</ref> Po skončení technickej životnosti bol odstavený na LZ v Prešove, pričom mal zdemontované hlavné rotorové listy a čakal na vyradenie.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52692/</ref> V roku 2022 bol darovaný Ukrajine. |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0821''' |align=center|darovaný Ukrajine |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1986, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V roku 2011 mu skončila technická životnosť a bol vyradený z výzbroje Vzdušných síl OS SR.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52693/</ref> V roku 2022 bol darovaný Ukrajine. |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0823''' |align=center|vyradený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Pri modernizácii na štandard Mi-17M dostal digitálnu kamufláž. Po skončení technickej životnosti bol odstavený na LZ v Prešove a následne vyradený.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52695/</ref> |- |align=center|Mi-17 |align=center|'''0824''' |align=center|vyradený |Vrtuľník bol vyrobený 28. februára 1987. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Mal byť modernizovaný v Leteckých opravovniach Trenčín na verziu Mi-17LPZS II<ref>http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=226957&l=sk</ref>, čo sa však nestalo a je pravdepodobné, že bol použitý na náhradné dielce pre potreby zostávajúcich Mi-17M vo Vzdušných silách OS SR.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52696/</ref> |- |align=center|Mi-17LPZS |align=center|'''0826''' |align=center|vyradený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1987, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Bol v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba). Dňa 1. júla 2016 núdzovo pristál v kukuričnom poli pri obci Krivosúd-Bodovka počas nácviku na Tankové dni Laugarício.<ref>http://www.teraz.sk/slovensko/vojensky-vrtulnik-mi-17-musel-nudzov/204656-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0</ref> Posádka musela s vrtuľníkom núdzovo pristáť po kolízii s vedením veľmi vysokého napätia. Z incidentu vyviazli bez zranení.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/192564/01-07-2016-Nudzove-pristatie-vrtulnika-Mi-17-LPZS-</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/91981</ref> Po skončení technickej životnosti bol odstavený na LZ v Prešove a následne vyradený.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52698/</ref> |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0842''' |align=center|zničený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Zničený pri leteckej katastrofe 9. októbra 2003. Počas výcviku v nízkej oblačnosti došlo k zlyhaniu prístrojov.<ref>http://www.vrtulniky.sk/letecke-nehody/nehoda-pusovce-pri-presove-2003/</ref> Piloti nestihli zareagovať a vrtuľník sa zrútil do zalesneného porastu na území obce Pušovce, približne {{km|12|m}} severovýchodne od mesta Prešov. Pri páde stroja zahynuli všetci štyria členovia posádky.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52715/</ref> |- |align=center|Mi-17 |align=center|'''0843''' |align=center|zničený |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Zničený pri leteckej havárii 14. marca 2001.<ref>http://www.vrtulniky.sk/letecke-nehody/nehoda-presov-2001/</ref><ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52716/</ref> |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0844''' |align=center|darovaný Ukrajine |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Pri modernizácii na štandard Mi-17M dostal digitálnu kamufláž. V roku 2022 bol darovaný Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52718/</ref> |- |align=center|Mi-17M |align=center|'''0847''' |align=center|darovaný Ukrajine |Vrtuľník bol dodaný do Česko-Slovenska v roku 1989, pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Pri modernizácii na štandard Mi-17M dostal digitálnu kamufláž. V roku 2022 bol darovaný Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52720/</ref> |} === [[Mil Mi-2]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="70"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''0716''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v septembri 1988 a následne slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol predaný do Vojenského historického múzea v Piešťanoch, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52470/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''3301''' |align=center|darovaný Ukrajine |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v decembri 1973 a ešte od toho istého roku slúžil u Leteckého oddielu Ministerstva vnútra a následne u Leteckej správy Federálneho ministerstva vnútra. Od roku 1986 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol v roku 2022 darovaný Ukrajine.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52471/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''4523''' |align=center|vyradený |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v decembri 1975 a ešte od toho istého roku slúžil u Leteckého oddielu Ministerstva vnútra a následne u Leteckej správy Federálneho ministerstva vnútra. Od roku 1985 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti je vyradený z výzbroje Vzdušných síl OS SR.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52472/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''4524''' |align=center|zničený |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v novembri 1975 a od roku 1976 slúžil u Leteckého oddielu Ministerstva vnútra a následne u Leteckej správy Federálneho ministerstva vnútra. Od roku 1988 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Dňa 15. decembra 1995 bol vrtuľník zničený pri leteckej havárii v blízkosti obce Šarišské Michaľany. Pri vyberaní súvratu vrtuľník škrtol o zem, čím sa poškodil zadný rotor a po následnej rotácii sa zrútil. Vrtuľníku sa odtrhol podvozok a prevrátil sa na bok. Posádka nebola zranená, vrtuľník bol zničený.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52473/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''5434''' |align=center|exponát v Trenčíne |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v decembri 1977. Od roku 1978 slúžil u Leteckého oddielu Ministerstva vnútra, Leteckej správy Federálneho ministerstva vnútra a následne u Leteckej správy Zboru národnej bezpečnosti. Od roku 1990 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol predaný do Vojenského historického múzea v Piešťanoch. V súčasnosti by sa mal nachádzať v Trenčíne.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52474/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft1.php?index=PZL2-05434_4 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304104605/http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft1.php?index=PZL2-05434_4 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''7737''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v júli 1982 a od augusta toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol predaný do Vojenského historického múzea v Piešťanoch, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52475/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''7738''' |align=center|exponát v Košiciach |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v júli 1982 a od augusta toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol v roku 2003 predaný do Múzea letectva v Košiciach. Dnes sa vrtuľník nachádza v areáli Aeroklubu Košice – zapožičaný od LM Košice.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52476/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''7739''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v júli 1982 a od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol v roku 2003 predaný do Múzea letectva v Košiciach, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52477/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''8212''' |align=center|vyradený |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v máji 1983 a od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti je vyradený z výzbroje Vzdušných síl OS SR.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/58946/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''8213''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v máji 1983 a od júla toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol predaný do Múzea letectva v Košiciach, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52479/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''8215''' |align=center|exponát v Oberhausene |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v máji 1983 a od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol predaný do Maďarska, kde získal imatrikulačnú značku HA-BGF.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52480/</ref> V súčasnosti sa nachádza v Oberhausene v Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-08215_6 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025604/http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-08215_6 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''8217''' |align=center|vyradený |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v júni 1983.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft1.php?index=PZL2-08217_1 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025602/http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft1.php?index=PZL2-08217_1 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti je vyradený z výzbroje Vzdušných síl OS SR.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52481/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''8746''' |align=center|vyradený |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v júli 1984 a od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. V súčasnosti je vyradený z výzbroje Vzdušných síl OS SR.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/56426/</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''8940''' |align=center|exponát v Liptovskom Mikuláši |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v decembri 1984 a ešte od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol od júla 2009 v schátralom stave na letisku Poprad-Tatry a neskôr bol predaný do Liptovského Mikuláša, kde by sa mal nachádzať dodnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-08940_5 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025605/http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-08940_5 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''8942''' |align=center|predaný |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v decembri 1984 a ešte od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol v júni 2000 predaný do Maďarska, kde získal imatrikulačnú značku HA-BGE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-08942_3 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025608/http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-08942_3 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-2 |align=center|'''8943''' |align=center|exponát v Liptovskom Mikuláši |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v decembri 1984 a ešte od toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol od mája 2007 v schátralom stave na letisku Poprad-Tatry a neskôr bol predaný do Liptovského Mikuláša, kde by sa mal nachádzať dodnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-08943_4 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025610/http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-08943_4 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |- |align=center|Mi-2Ch |align=center|'''9426''' |align=center|exponát v Trenčíne |Vrtuľník bol vyrobený vo WSK Świdnik v Poľsku v októbri 1985 a následne slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Po vyradení z výzbroje Vzdušných síl OS SR bol v júli 1998 predaný do Vojenského historického múzea v Piešťanoch. V súčasnosti by sa mal nachádzať v Trenčíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-09426_3 |dátum prístupu=2015-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924025611/http://www.helicopter-database.de/mi2_aircraft2.php?index=PZL2-09426_3 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref> |} === [[Mil Mi-24]] === {| class="wikitable" border="1" |- !width="70"|Verzia !Registrácia !width="65"|Stav !Pôvod a ďalšie poznámky |- |align=center|Mi-24D |align=center|'''0100''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník opustil výrobný závod 19. júna 1980 a následne od 15. augusta toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Sliač preletel 2. novembra 1992, pričom už 9. decembra preletel na základňu do Prešova. V rokoch 1996 až 1998 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 14. septembra 2004. V septembri 2005 mu skončila technická životnosť a od roku 2006 je vystavený vo VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51968/</ref> |- |align=center|Mi-24D |align=center|'''0101''' |align=center|exponát na LZ Prešov |Vrtuľník opustil výrobný závod 19. júna 1980 a následne od augusta toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel až v júni 1993. V rokoch 1995 až 1998 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 29. septembra 2004. V novembri 2004 mu skončila technická životnosť a od roku 2006 je vystavený ako pomník na základni v Prešove.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51987/</ref> |- |align=center|Mi-24D |align=center|'''0149''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník opustil výrobný závod 13. apríla 1981 a následne od 21. apríla toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v novembri 1992. Dňa 4. septembra 1994 mu skončila technická životnosť a potom bol až do generálnej opravy v LOTN odstavený. Generálnu opravu absolvoval v rokoch 2001 až 2003. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 15. decembra 2009. Technická životnosť mu skončila 31. decembra 2009 a neskôr bol vyradený z výzbroje.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51994/</ref> Momentálne umiestnený v Múzeu letectva Košice. |- |align=center|Mi-24D |align=center|'''0150''' |align=center|zničený |Vrtuľník opustil výrobný závod 20. februára 1981 a následne od 21. apríla toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v novembri 1992. Dňa 16. augusta 1995 mu skončila technická životnosť a potom bol až do generálnej opravy v LOTN odstavený. Generálnu opravu absolvoval v rokoch 2000 až 2002. Vrtuľník bol zničený pri leteckej katastrofe 10. mája 2005 v blízkosti letiska Ražňany neďaleko Sabinova, pri ktorej zahynuli všetci traja členovia posádky.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51995/</ref><ref>http://www.vrtulniky.sk/letecke-nehody/nehoda-raznany-2006-okolnosti-tragedie/</ref><ref>http://www.vrtulniky.sk/letecke-nehody/nehoda-raznany-2006-vysetrovanie/</ref> |- |align=center|Mi-24D |align=center|'''0215''' |align=center|vyradený |Vrtuľník opustil výrobný závod 19. mája 1982 a následne od 18. júna toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v novembri 1992. Dňa 27. marca 1998 mu skončila technická životnosť a potom bol až do generálnej opravy v LOTN odstavený. Generálnu opravu absolvoval v rokoch 2001 až 2004. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 19. novembra 2009. Technická životnosť mu skončila 31. decembra 2009 a následne bol vyradený z výzbroje.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/51998/</ref> |- |align=center|Mi-24D |align=center|'''0222''' |align=center|vyradený |Vrtuľník opustil výrobný závod 9. septembra 1982 a následne od 3. septembra toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v novembri 1992. V rokoch 2001 až 2004 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 23. júna 2011, pričom technická životnosť mu skončila ešte v tom istom roku a následne bol definitívne vyradený z výzbroje.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52005/</ref> |- |align=center|Mi-24D |align=center|'''0223''' |align=center|vyradený |Vrtuľník opustil výrobný závod 9. septembra 1982 a následne od 3. septembra toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v novembri 1992. Dňa 31. decembra 1998 mu skončila technická životnosť a potom bol až do generálnej opravy v LOTN odstavený. V rokoch 2003 až 2004 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 25. augusta 2011, kedy mu zároveň skončila aj technická životnosť a následne bol definitívne vyradený z výzbroje.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52007/</ref> |- |align=center|Mi-24D |align=center|'''4009''' |align=center|vyradený |Vrtuľník opustil výrobný závod 21. júla 1978 a následne od 1. novembra 1981 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v novembri 1992. Dňa 13. mája 1998 mu skončila technická životnosť a potom bol až do generálnej opravy v LOTN odstavený. V rokoch 2001 až 2003 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 28. júna 2006. Technická životnosť mu skončila 31. decembra 2008 a potom bol navrhnutý do prebytočnosti pre potreby expozície VHM Piešťany.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52008/</ref> |- |align=center|Mi-24DU |align=center|'''6040''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník opustil výrobný závod 9. septembra 1985 a následne od 8. októbra toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. V roku 1997 absolvoval generálnu opravu na Ukrajine. Dňa 4. októbra 2001 vrtuľník núdzovo pristál do terénu po kolízii s istiacim drôtom vysokého napätia. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 20. februára 2003. Technická životnosť mu skončila 26. júna 2004 a v roku 2006 bol predaný do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52488/</ref> |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0704''' |align=center|značne poškodený |Vrtuľník opustil výrobný závod v októbri 1985 a následne od 21. decembra toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. V rokoch 1994 až 1995 absolvoval revíziu v LOTN a v rokoch 2002 až 2004 generálnu opravu. Dňa 1. októbra 2008 vrtuľník núdzovo pristál popri diaľnici D1 pri Považskej Bystrici po náhlom znížení výkonu jedného z motorov. Vrak vrtuľníka bol v roku 2011 inštalovaný vo VVP Lešť v časti pre výcvik špeciálnych jednotiek.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52014/</ref> |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0707''' |align=center|vyradený |Vrtuľník opustil výrobný závod 3. decembra 1985 a následne od 21. decembra toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. V rokoch 2003 až 2006 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 10. novembra 2009, pričom technická životnosť mu skončila ešte v tom istom roku a následne bol vyradený z výzbroje.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52016/</ref> |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0708''' |align=center|predaný |Vrtuľník opustil výrobný závod 17. novembra 1985 a následne od 21. decembra toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel až v júli 1993 kvôli potrebnej generálnej oprave. V rokoch 1998 až 1999 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 7. novembra 2005, pričom technická životnosť mu skončila 24. novembra toho istého roku a následne bol vyradený z výzbroje.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52017/</ref> Podľa časopisu Air Forces Monthly January 2018 str. 22 bol predaný do Senegalu. |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0786''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník opustil výrobný závod 15. mája 1987 a následne od 10. augusta toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. V rokoch 1997 až 1999 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 4. apríla 2006 a potom bol odstavený. Technická životnosť mu skončila 29. apríla 2012 a následne bol predaný do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52020/</ref> |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0787''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník opustil výrobný závod 27. mája 1987 a následne od 10. augusta toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. V rokoch 1995 až 1997 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 13. júna 2003 a potom bol odstavený. Technická životnosť mu skončila v máji 2012 a následne bol predaný do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52021/</ref> |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0813''' |align=center|predaný |Vrtuľník opustil výrobný závod 1. decembra 1987 a následne od 8. januára 1988 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. V rokoch 2003 až 2006 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 29. novembra 2007. Technická životnosť mu skončila 30. novembra toho istého roku a potom bol vyradený z výzbroje.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52026/</ref> Podľa časopisu Air Forces Monthly January 2018 str. 22 bol predaný do Senegalu. |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0814''' |align=center|predaný |Vrtuľník opustil výrobný závod 1. decembra 1987 a následne od 8. januára 1988 slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. V rokoch 1998 až 2000 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 28. novembra 2007. Technická životnosť mu skončila 29. novembra toho istého roku a potom bol vyradený z výzbroje. V roku 2016 bol predaný do Kamerunu.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52027/</ref> |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0832''' |align=center|predaný |Vrtuľník opustil výrobný závod 26. marca 1988 a následne od 5. apríla toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. Dňa 31. decembra 1998 mu skončila technická životnosť. V rokoch 1999 až 2001 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 12. decembra 2007. Technická životnosť mu skončila 2. marca 2008 a potom bol navrhnutý do prebytočnosti pre potreby expozície VHM Piešťany. V roku 2016 bol predaný do Kamerunu.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52030/</ref> |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0833''' |align=center|predaný |Vrtuľník opustil výrobný závod v apríli 1988 a následne od 5. apríla toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. Dňa 31. decembra 1998 mu skončila technická životnosť a potom bol odstavený. V rokoch 2002 až 2006 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 20. septembra 2011. Technická životnosť mu skončila 31. decembra toho istého roku a následne bol definitívne vyradený z výzbroje.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52031/</ref> Podľa časopisu Air Forces Monthly January 2018 str. 22 bol predaný do Senegalu. |- |align=center|Mi-24V |align=center|'''0927''' |align=center|v múzeu |Vrtuľník opustil výrobný závod 22. februára 1989 a následne od 29. marca toho istého roku slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Pri delení Česko-slovenskej armády pripadol Slovensku. Na Slovensko preletel v októbri 1992. Dňa 31. decembra 1998 mu skončila technická životnosť a potom bol odstavený. V rokoch 2002 až 2005 absolvoval generálnu opravu v LOTN. Posledný let v službách Vzdušných síl OS SR uskutočnil 20. septembra 2011. Technická životnosť mu skončila 31. decembra toho istého roku a následne bol definitívne vyradený z výzbroje a predaný do VHM Piešťany, kde je dodnes.<ref>http://forum.valka.cz/topic/view/52038/</ref> |} == Referencie == {{referencie|3}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aircraft of the Slovak Air Force}} == Externé odkazy == * [http://rh-plus.cz/lite/okfleet.php Větší dopravní letadla v České republice] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/91146 Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR] * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/88662 Prehľad lietadiel používaných v Ozbrojených silách SR (ASR)] * [http://www.2sqn.sk/sk/albatros#albatrosy Slovenské albatrosy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170901201148/http://www.2sqn.sk/sk/albatros#albatrosy |date=2017-09-01 }} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Lietadlá Vzdušných síl]] qdbw3u8qe6mlal8k7fhk6hpia7ns6d7 Chicago Fire 0 456497 8191112 8183414 2026-04-02T00:37:41Z Stephan1000000 172529 290 8191112 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|americkom filme|futbalovom klube v USA|Chicago Fire (futbalový klub)}} {{Infobox Televízny seriál | sk= Chicago Fire | en= Chicago Fire | logo= | krajina={{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | dĺžka= 43 minút | počet častí= 290 | počet sérií= 14 | jazyk=[[angličtina|anglický]] | hudba= | námet= Michael Brandt,<br /> Derek Haas,<br /> Ahmed Ashour | žáner= [[dráma]] | rok orig= [[10. október]] [[2012]] – súčasnosť | tv orig= [[NBC]] | rok sk= | tv sk= | obsadenie= |webstránky = [http://www.nbc.com/chicago-fire/ Oficiálna stránka] }} '''''Chicago Fire''''' je [[USA|americký]] [[Dráma|dramatický]] [[seriál]] sledujúci skupinku statočných mužov a žien chicagskej hasičskej stanice. Seriál bol vyrobený v produkcii Michael Brandt, Derek Haas a Ahmed Ashour v spolupráci s Law & Order pre [[NBC]] v [[USA]]. Prvá epizóda bola vysielaná na televíznej stanici [[NBC]] [[10. október|10. októbra]] [[2012]].{{chýba zdroj}} == Obsadenie == * [[Jesse Spencer]] ako Matthew Casey * [[Taylor Kinney]] ako Kelly Severide * [[Charlie Barnett]] ako Peter Mills * [[Monica Raymund]] ako Gabriela Dawson * [[Lauren German]] ako Leslie Shay * [[Eamonn Walker]] ako Wallace Boden * [[David Eigenberg]] ako Christopher Herrmann * [[Merle Dandridge]] ako Lynn Fitori * [[Teri Reeves]] ako Doktorka Hallie [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Dramatické televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2012]] [[Kategória:Televízne seriály NBC]] 90fcmw1hb0kohixpqgij4w4xcv8bqol Milan Lach 0 481319 8190904 8184862 2026-04-01T17:29:02Z SajoR 87107 8190904 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Milan Lach SJ | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = [[Bratislavská eparchia|bratislavský]] [[Eparcha (biskup)|eparchiálny biskup]] | portrét = | popis portrétu = | podpis = | erb = Coat of arms of Milan Lach (Bratislava).svg <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = | dekorácia erbu = | heslo = Servire | heslo po slovensky = Slúžiť | štát pôsobenia = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>{{minivlajka|USA|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1973|11|18}} | miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | 1. funkcia = [[Bratislavská eparchia|Bratislavský]] eparchiálny biskup | 1. funkcia - obdobie = [[21. marec]] [[2026]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia = [[Bratislavská eparchia|Bratislavský]] pomocný biskup | 2. funkcia - obdobie = [[23. január]] [[2023]]{{--}}[[21. marec]] [[2026]] | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = * Apoštolský vizitátor pre slovenských gréckokatolíkov žijúcich z západnej Európe (21. november 2024 {{--}} 13. marec 2026) * Vizitátor Kongregácie pre východné cirkvi pre pápežské kolégia a rehoľné študentáty v Ríme (15. september 2016 {{--}} súčasnosť) * Biskup eparchie Parma (1. jún 2018 {{--}} 23. január 2023) * Prodekan pre zahraničné vzťahy a rozvoj Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave (1. december 2011 {{--}} 1. jún 2013) * Predseda Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a Bioetickej subkomisie KBS (2013 {{--}} 2017) (2023 {{--}} súčasnosť) * Predseda environmentálnej subkomisie KBS (2023) * Pomocný biskup [[Prešovská archieparchia|prešovský]] (19. apríl 2013 {{--}} 24. jún 2017) * Ostrazinský titulárny biskup ([[19. apríl]] [[2013]]{{--}}[[1. jún]] [[2018]] a [[23. január]] [[2023]]{{--}}[[6. marec]] [[2026]]) | cirkev = [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolícka]] | rítus = byzantsko - slovanský | rehoľa = [[Spoločnosť Ježišova]] | večné sľuby dátum = [[1997]] | diakonát dátum = {{duv|2000|11|11|1973|11|18|k=0}} | diakonát miesto = [[Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Košice)|Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach]] | diakonát svätiteľ = [[Milan Chautur]], CSsR | diakonát svätiteľ funkcia = apoštolský exarcha košický | kňazské svätenie dátum = {{duv|2001|07|01|1973|11|18|k=0}} | kňazské svätenie miesto = [[Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Košice)|Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Milan Chautur]], CSsR | kňazský svätiteľ funkcia = apoštolský exarcha košický | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{dv|2013|04|19|1973|11|18|k=0}} | menovanie osoba = [[František (pápež)|František]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|2013|06|01|1973|11|18|k=0}} | biskupské svätenie miesto = [[Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v [[Ľutina|Ľutine]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Babjak]] SJ | biskupský svätiteľ funkcia = archieparcha metropolita prešovský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Milan Chautur]], CSsR | 1. spolusvätiteľ funkcia = eparcha košický | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = eparcha bratislavský | kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} [[Vladyka (cirkev)|Vladyka]] [[Monsignore|Mons.]] SEODr. '''Milan Lach''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[18. november]] [[1973]], [[Kežmarok]]) je slovenský gréckokatolícky biskup a kňaz Spoločnosti Ježišovej, [[Bratislavská eparchia|bratislavský]] eparchiálny biskup, niekdajší [[apoštolský vizitátor]] pre [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenských gréckokatolíkov]] v západnej [[Európa|Európe]], bývalý biskup gréckokatolíckej eparchie [[Parma]] v štáte [[Ohio]] v [[USA]] a bývalý [[Prešovská archieparchia|prešovský]] a bratislavský pomocný biskup. == Mladosť, štúdium, kňazstvo == Narodil sa [[18. november|18. novembra]] [[1973]] v [[Kežmarok|Kežmarku]], detstvo prežil v podtatranskej obci [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]]. Stredoškolské štúdia ukončil v roku [[1992]] na Gymnáziu v Kežmarku. V roku [[1992]] bol prijatý do gréckokatolíckeho kňazského seminára a na Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika|UPJŠ]] v [[Prešov|Prešove]]. V roku [[1995]] vstúpil do noviciátu [[jezuiti|Spoločnosti Ježišovej]] ''(jezuiti)'' v [[Trnava|Trnave]]. Po dvoch rokoch jezuitskej formácie zložil jednoduché večné sľuby. V štúdiu pokračoval na [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologickej fakulte]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] v Bratislave. Dňa [[11. november|11. novembra]] [[2000]] prijal diakonskú vysviacku a za kňaza bol vysvätený [[1. júl|1. júla]] [[2001]] v Katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v [[Košice|Košiciach]] vtedajším apoštolským košickým exarchom vladykom [[Milan Chautur|Milanom Chauturom]], CSsR. Po kňazskej vysviacke v rokoch 2001 - 2002 vykonával civilnú náhradnú službu v komunite jezuitov v Košiciach. Popri tom do roku [[2003]] pracoval v Centre spirituality Východ - Západ Michala Lacka v [[Košice|Košiciach]], kde vykonával úlohu vedeckého pracovníka na vedecko-výskumnom pracovisku Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. V rokoch [[2003]] – [[2004]] bol poverený vedením tohoto Centra spirituality. Od roku [[2004]] študoval na [[Pápežský východný inštitút|Pápežskom východnom inštitúte]] v [[Rím]]e, v roku [[2006]] tam získal licenciát z východných cirkevných vied a v roku [[2009]] doktorát obhajobou dizertačnej práce ''Prínos Juraja Joannikija Baziloviča OSBM na mníšsku formáciu baziliánov Mukačevskej eparchie v rokoch 1789 – 1821.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nedbal|meno=Alio.sk - Tomas|titul=www.grkatpo.sk - Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov - Životopis|url=http://www.grkatpo.sk/?milan_lach_zivotopis|dátum prístupu=2017-06-28|vydavateľ=www.grkatpo.sk}}</ref> V roku [[2009]] opäť začal pracovať v Centre spirituality Východ – Západ Michala Lacka. Jeden semester vyučoval spiritualitu kresťanského Východu na Teologickej fakulte [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity]] v Košiciach, kde bol aj členom redakčnej rady teologického časopisu ''[[Verba Theologica]]''. V rokoch [[2009]] - [[2013]] pôsobil ako konzultor provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, v rokoch [[2012]] - [[2013]] bol delegátom pre formáciu jezuitských bohoslovcov. Od [[1. december|1. decembra]] [[2011]] do [[1. jún|1. júna]] [[2013]] pôsobil na Teologickej fakulte [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] v [[Bratislava|Bratislave]] ako prodekan pre zahraničné vzťahy a rozvoj. Vyučoval tam kresťanskú spiritualitu a spiritualitu kresťanského Východu, teda oblasť, ktorej sa aj odborne venuje. Ako národný duchovný asistent bol aktívnym vo Federácii [[skauting|skautov]] Európy. Plynule hovorí po taliansky, aktívne ovláda komunikáciu v anglickom a ruskom jazyku, pasívne ovláda aj francúzsky jazyk. == Biskupská služba == === Pôsobenie na Slovensku === [[František (pápež)|Pápež František]] dňa [[19. apríl|19. apríla 2013]] vymenoval kňaza Milana Lacha SJ za [[Pomocný biskup|pomocného biskupa]] [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskej archieparchie]] [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku]] a titulárneho biskupa ostrazinského.<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020 Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa]</ref> Jeho menovanie bolo prvým biskupským menovaním nového Svätého Otca Františka pre Katolícku cirkev na Slovensku. Dňa [[1. jún|1. júna]] [[2013]] ho prešovský arcibiskup a metropolita, hlava gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vladyka [[Ján Babjak]] SJ [[chirotonia|vysvätil]] a uviedol do úradu pomocného biskupa v [[Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky|Bazilike Zosnutia Presvätej Bohorodičky]] v [[Ľutina|Ľutine]], hlavnom pútnickom mieste Prešovskej archieparchie. Spolusvätiteľmi boli eparcha [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej eparchie]] vladyka [[Milan Chautur]], CSsR a eparcha [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislavskej eparchie]] vladyka [[Peter Rusnák (eparcha)|Peter Rusnák]]. Slávnostným kazateľom bol sekretár Kongregácie pre východné cirkvi vladyka [[Cyril Vasiľ]] SJ<ref>[http://grkatba.sk/v-lutine-bol-vysvateny-pomocny-biskup-pre-presovsku-archieparchiu/ V Ľutine bol vysvätený pomocný biskup pre Prešovskú archieparchiu]</ref><ref>[http://grkatba.sk/vladyka-milan-lach-novy-pomocny-biskup-presovskej-archieparchie/ Milan Lach – nový pomocný biskup prešovskej archieparchie]</ref><ref>[http://grkatpo.sk/?akcie&id=315 Termín a miesto biskupskej vysviacky Mons. Milana Lacha SJ]</ref> Za biskupské motto si vybral ''Servire - slúžiť!'' Biely kopec v biskupskom erbe znamená zasnežené [[Vysoké Tatry]], zlaté slnko na modrej oblohe je Ježiš Kristus. Písmena IHS sú prvé tri grécke písmená mená Ježiš, zároveň je to znak jezuitských kňazov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nedbal|meno=Alio.sk - Tomas|titul=www.grkatpo.sk - Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov - Erb|url=http://www.grkatpo.sk/?milan_lach_erb|dátum prístupu=2017-06-27|vydavateľ=www.grkatpo.sk}}</ref> V rámci [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]] bol v rokoch 2013 - 2017 predsedom Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a predsedom Bioetickej subkomisie Teologickej komisie KBS. Bol tiež členom hierarchov gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku, predsedom Metropolitnej liturgickej komisie, členom Presbyterskej rady, členom Kolégia konzultorov a protosynkelom [[Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov|Prešovskej archieparchie]] a predsedom Archieparchiálneho zhromaždenia pre evanjelizáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nedbal|meno=Alio.sk - Tomas|titul=www.grkatpo.sk - Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov - Schematizmus|url=http://www.grkatpo.sk/?schematizmus&show=knaz&id=2386|dátum prístupu=2017-06-28|vydavateľ=www.grkatpo.sk}}</ref> Dňa [[15. september|15. septembra]] [[2016]] bol menovaný za delegáta Kongregácie pre východné cirkvi s úlohou vizitátora pápežských kolégií a rehoľných študentátov v [[Rím|Ríme]]. ==== Stanovisko k naliehavým problémom zdravotníctva ==== Milan Lach ako predseda Rady [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]] pre pastoráciu v zdravotníctve vydal dňa [[23. január|23. januára]] [[2016]] stanovisko k naliehavým problémom zdravotníctva v súvislosti štrajku sestier pracujúcich v nemocniciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Predseda Rady KBS Milan Lach k naliehavým problémom zdravotníctva|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125014|vydavateľ = TK KBS|dátum vydania = 2016-01-25}}</ref> Adresovaný bol premiérovi [[Robert Fico|Róbertovi Ficovi]] a ministrovi zdravotníctva [[Viliam Čislák|Viliamovi Čislákovi]]. Biskup Milan Lach svoje stanovisko odôvodnil slovami: „''Pretože ide o veľmi závažné morálne skutočnosti ubližujúce všetkým občanom Slovenska, nedovoľujú zodpovedným kresťanom, tobôž kňazom a poverenému biskupovi ďalej mlčať."'' Premiér [[Robert Fico|Róbert Fico]] reagoval na stanovisko dňa [[27. január|27. januára]] [[2016]]: ''„Som absolútne presvedčený, že to bolo urobené na podnet KDH. Vnímame to ako čisto politickú vec pred voľbami."''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = List slovenského biskupa o zdravotníctve pobúril Fica. Hovorí o politikárčení|url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1817882_list-slovenskeho-biskupa-o-zdravotnictve-poburil-fica-hovori-o-politikarceni|vydavateľ = TV Markíza|dátum vydania = 2016-01-27}}</ref> Biskup Milan Lach reagoval na vyjadrenie [[Robert Fico|Róberta Fica]] so slovami: ''„Ja, ako biskup gréckokatolíckej cirkvi a predseda Rady pre pastoráciu v zdravotníctve, ako aj ostaní členovia tejto Rady, vychádzajúc z našich skúseností a kompetencií, sme dostatočne autonómni na to, aby sme sa rozhodovali sami, a nie na základe názorov akejkoľvek politickej strany, vrátane KDH."''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160127048|titul = Predseda Rady pre pastoráciu v zdravotníctve reaguje na predsedu vlády|dátum vydania = 2016-01-27|vydavateľ = TK KBS}}</ref> Stanovisko vydala aj [[Konferencia biskupov Slovenska]]: ''„Vyjadrenie pána biskupa Lacha pre danú oblasť však zodpovedá kompetencii, ktorá je mu vedením Rady KBS legitímne zverená."''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160127049|titul = Hovorca KBS o stanovisku predsedu Rady pre pastoráciu v zdravotníctve|vydavateľ = TK KBS|dátum vydania = 2016-01-27}}</ref> === Pôsobenie v štáte Ohio, USA === Dňa [[24. jún]]a [[2017]] ho Svätý Otec [[František (pápež)|František]] menoval na sviatok Narodenia sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]], patróna Prešovskej archieparchie za apoštolského administrátora vakantnej gréckokatolíckej eparchie [[Parma (Ohio)|Parma]] v štáte [[Ohio]] v [[Spojené štáty|USA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval Mons. Lacha apoštolským administrátorom eparchie Parma|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170624002|dátum prístupu=2017-06-27|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> Po menovaní v rozhovore pre TK KBS povedal: „''Idem tam s veľkou dôverou, že Boh je so mnou. Neopúšťa ma. Dôverujem mu."''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhovor s Mons. Milanom Lachom, novým administrátorom eparchie Parma v USA|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170624003|dátum prístupu=2017-06-27|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> Správa o menovaní bola oznámená počas slávnostnej svätej liturgie v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Dňa [[17. júl]]a [[2017]] sa konala v Prešove slávnostná sv. liturgia, kde sa mu prešovský arcibiskup [[Ján Babjak]] SJ poďakoval za štyri roky pôsobenia v úrade prešovského pomocného biskupa a protosynkela archieparchie. Dočasné vedenie eparchie prevzal vladyka Milan Lach po apoštolskom administrátorovi eparchie arcibiskupovi [[Wiliam Charles Skurl|Wiliamovi Charlesovi Skurlovi]], ktorý tiež dočasne viedol eparchiu po ukončení úradu eparchiálneho biskupa [[John Michael Kudrick|Johna Michaela Kudricka]], ktorý rezignoval v máji 2016. Do úradu ho uviedol [[21. júl]]a 2017 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Parme apoštolský nuncius USA arcibiskup [[Christophe Pierre]]. Dňa [[1. júna]] [[2018]], v deň jeho 5. výročia biskupskej vysviacky, ho rímsky pápež František menoval za eparchiálneho biskupa gréckokatolíckej eparchie Parma v štáte Ohio v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|titul=Vladyka Milan Lach SJ sa stáva riadnym eparchom Parmy v USA|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180601028|dátum prístupu=2018-06-01|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}</ref> Dňa [[30. jún|30. júna]] [[2018]] bol slávnostne intronizovaný (uvedený) do úradu eparchiálneho biskupa. Vladyka Milan Lach patril do [[Pittsburgh|Pittsburghskej]] metropolie [[Rusínska gréckokatolícka cirkev|rusínskej gréckokatolíckej cirkvi]] ''sui iuris'' a bol členom Konferencie biskupov Spojených štátov amerických – regiónu XV. (východné cirkvi).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vladyka Milan Lach | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2019-03/samuel-jackanic-sj-vyrocia-zamorskych-greckokatolikov.html | dátum vydania = 2019-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-18 | vydavateľ = VATICAN NEWS | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref> === Návrat na Slovensko === Dňa [[23. január]] [[2023]] ho pápež František menoval za pomocného biskupa [[Bratislavská eparchia|Bratislavskej eparchie]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 23.01.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare | vydavateľ = press.vatican.va | dátum vydania = 2023-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-23 | miesto = | jazyk = it }}</ref> 12. februára 2023 sa v [[Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža|chráme Povýšenia sv. Kríža]] v Bratislave ujal funkcie pomocného biskupa bratislavskej eparchie. V roku 2023 sa stal predsedom environmentálnej komisie KBS a Komisie pre pastoráciu v zdravotníctve. Dňa [[21. november|21. novembra]] [[2024]] ho pápež František menoval za [[apoštolský vizitátor|apoštolského vizitátora]] pre slovenských gréckokatolíkov žijúcich z západnej Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladyka Milan Lach SJ bol menovaný za apoštolského vizitátora | url = https://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20241121039 | vydavateľ = tkkbs.sk | dátum vydania = 2024-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-21 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Pápež [[Lev XIV.]] ho [[6. marec|6. marca]] [[2026]] vymenoval za bratislavského eparchiálneho biskupa, ako nástupcu [[Peter Rusnák (eparcha)|Petra Rusnáka]]. Intronizovaný bol [[21. marec|21. marca]] v katedrálnom chráme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec Lev XIV. menoval nového bratislavského eparchiálneho biskupa | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260306014 | vydavateľ = tkkbs.sk | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Následne ho 13. marca 2026 uvoľnil z úlohy apoštolského vizitátora a vymenoval jeho nástupcu [[Marián Andrej Pacák|Mariána Andreja Pacáka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.03.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/13/0197/00380.html#visita | vydavateľ = press.vatican.va | dátum vydania = 2026-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-13 | miesto = | jazyk = it }}</ref> == Citáty == * ''„Nedajte si ukradnúť zo svojich sŕdc Ježiša Krista. Usilujte sa byť pravdiví k sebe aj k iným, nezáviďte si, ba práve naopak, doprajte iným a majte radosť a pokoj v srdci. Takých kresťanov potrebuje zažiť Slovensko. Bojujte duchovný boj, aby sme sa raz stretli v nebi, lebo tam je náš skutočný domov."''<ref name=":0" /> * ''„Ten deň, ktorý dnes žijem, ten je dôležitý a ten viem, že je. Čo bude zajtra, celkom neviem, či tu budem o týždeň, ale to ma netrápi, snažím sa žiť Božiu prítomnosť. A keď som s Bohom dnes, budem aj zajtra. A či budem tu na zemi alebo potom hore, to už nie je až také dôležité. Veď som s Bohom."''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Biskup Milan Lach: Môžem aj zametať ulice, ak to robím s láskou, robím tú prácu veľkou|periodikum=presov.korzar.sme.sk|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/20509363/biskup-milan-lach-mozem-aj-zametat-ulice-ak-to-robim-s-laskou-robim-tu-pracu-velkou.html#axzz4lHnwl4Vg|dátum prístupu=2017-06-28|jazyk=sk}}</ref> * ''„Keď je kňaz s mladými štrnásť dní a prší naňho rovnako ako na ostatné deti, keď chodí s nimi po kolená v blate, keď je z ešusu na zemi ako ostatní, tak vtedy si povedia – ten chlap to nehrá a záleží mu na nás.“''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odchádza biskup, ktorý bude chýbať|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/24931/odchadza-biskup-ktory-bude-chybat|dátum prístupu=2017-06-28|vydavateľ=svetkrestanstva.postoj.sk|jazyk=sk}}</ref> * ''„Mne je jedno, či je niekto ľavičiar, pravičiar alebo komunista, ja som ako biskup povolaný ohlasovať Božie slovo všetkým bez rozdielu. To hovorí, že Boh stojí na strane maličkých a Božie kráľovstvo je ohlasované predovšetkým chudobným, odsoteným a utláčaným. O toto mi ide, o ľudí, o spásu ich duší.“''<ref name=":1" /> * ''„V mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku!“ apeloval vladyka Milan Lach na finančné skupiny (ako napr. Penta a J&T) pohybujúce sa v slovenskom zdravotníctve.''<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|titul=Treba sa snažiť udržať Cirkev jednotnú|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170707021|dátum prístupu=2018-01-24|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}</ref> * ''„Stávajte sa svätými dnes. Vo východnej teológii hovoríme o theosis – o zbožštení, aby sme sa stávali Božími či „Bohmi“. Využite na to ten dnešný deň a nečakajte na veľké príležitosti, lebo už nemusia prísť. Milujte Boha nadovšetko a svojich blízkych rovnako a majte k nim úctu, podporujte opustených, siroty a vdovy. Nezabudnite ostať ľudskými za každých okolností. Modlite sa za mňa a za všetkých biskupov. Vážte si, že na Slovensku ešte máte kňazov, nie je to všade samozrejmosť.“<ref>https://www.slovoplus.sk/clanok/2018-01-28-biskup-milan-lach-viem-odkial-som-a-kam-smerujem{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.catholicnewsagency.com/news/pope-names-new-bishop-for-ruthenian-eparchy-in-the-us-22257</ref> == Dielo == * Lach, Milan: ''Il contributo di Giorgio Giovanniccio Bazilovič OSBM alla formazione monastica dei Basiliani dell'eparchia di Mukačevo.'' Košice : Dobrá kniha, 2010. ISBN 978-80-7141-677-7 * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Odchádza biskup, ktorý bude chýbať|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/24931/odchadza-biskup-ktory-bude-chybat|dátum vydania=2017-06-25|dátum prístupu=2017-06-28|vydavateľ=Postoy}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biskup Milan Lach: Môžem aj zametať ulice, ak to robím s láskou, robím tú prácu veľkou|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/20509363/biskup-milan-lach-mozem-aj-zametat-ulice-ak-to-robim-s-laskou-robim-tu-pracu-velkou.html#axzz4lHnwl4Vg|dátum vydania=2017-04-16|dátum prístupu=2017-06-28|vydavateľ=Korzár}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Mária, Matka milosrdenstva, v živote slovenského národa (Trpezlivo znášať krivdu...)|url=http://www.tvlux.sk/archiv/play/11232|dátum vydania=2016-11-16|dátum prístupu=2017-06-27|vydavateľ=TV LUX}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Utvorte koridor, o slovo sa hlási biskup Lach|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/24931/odchadza-biskup-ktory-bude-chybat|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2017-06-28|vydavateľ=Postoy}} * {{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125014|vydavateľ = TK KBS|titul = Predseda Rady KBS Milan Lach k naliehavým problémom zdravotníctva}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Mám zodpovednosť pred Bohom, nie pred vládou|url=https://www.postoj.sk/10240/mam-zodpovednost-pred-bohom-nie-pred-vladou|dátum vydania=2016-01-28|dátum prístupu=2017-06-28|vydavateľ=Postoy}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://grkatpo.sk/?spravy&id=1624 Životopis P. SEODr. Milana Lacha SJ na stránkach gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov] * [http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020 Životopis na stránkach tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska] * [http://catholic-hierarchy.org/bishop/blachm.html Milan Lach na Catholic-Hierarchy.org] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lach, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Slovenskí gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí skauti]] [[Kategória:Biskupi Prešovskej eparchie]] [[Kategória:Absolventi Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Absolventi Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Pápežského východného inštitútu v Ríme]] [[Kategória:Vyučujúci na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku]] [[Kategória:Vyučujúci na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Konferencia biskupov Slovenska]] [[Kategória:Slovenskí jezuiti]] i17fkag80tjpb8olanmx1a3i0d2ggl8 NHL 1971/1972 0 487878 8190804 6144684 2026-04-01T13:10:21Z 321fire 115544 /* Play-off */ pavúk 8190804 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna | liga = NHL | sezóna = 1971/1972 | sezóna_pred = |majster |víťaz_stanley_cupu = [[Boston Bruins]] | víťaz_základ = [[Boston Bruins]] | zostup = | počet_mužstiev = 14 | odohraté_zápasy = | počet_gólov = | najproduktívnejší_hráč = [[Phil Esposito]] (Boston Bruins) | najlepší_strelec = Phil Esposito (Boston Bruins) | výhra_doma = | výhra_vonku = | najvyššie_skóre = | poznámka = }} '''Sezóna 1971/1972''' bola 55. sezóna [[NHL]]. Víťazom [[Stanley Cup]]u ako aj základnej časti NHL aj sa stal [[Boston Bruins]]. ==Konečné tabuľky základnej časti== ===Východná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | R ! width="20" | P ! width="25" | VG ! width="25" | IG ! width="25" | B |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Boston Bruins]]''' || 78|| 54|| 11|| 13|| 330|| 204|| 119 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[New York Rangers]]''' || 78|| 48|| 13|| 17|| 317|| 192|| 109 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Montreal Canadiens]]''' || 78|| 46|| 16|| 16|| 307|| 205|| 108 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Toronto Maple Leafs]]''' || 78|| 33|| 14|| 31|| 209|| 208|| 80 |- | [[Detroit Red Wings]] || 78|| 33|| 10|| 35|| 261|| 262||76 |- | [[Buffalo Sabres]] || 78|| 16|| 19|| 43|| 203|| 289||51 |- | [[Vancouver Canucks]] || 78 || 20|| 8|| 50|| 203|| 297||48 |} ===Západná divízia=== {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" ! width="150" | Tím ! width="20" | Z ! width="20" | V ! width="20" | R ! width="20" | P ! width="25" | VG ! width="25" | IG ! width="25" | B |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' || 78|| 46|| 15|| 17|| 256|| 166|| 107 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Minnesota North Stars]]''' || 78|| 37|| 12|| 29|| 212|| 191|| 86 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[St. Louis Blues]]''' || 78|| 28|| 11|| 39|| 208|| 247|| 67 |- bgcolor="#ccffcc" | '''[[Pittsburgh Penguins]]''' || 78|| 26|| 14|| 38|| 220|| 258|| 66 |- | [[Philadelphia Flyers]] || 78|| 26|| 14|| 38|| 200|| 236||66 |- | [[California Golden Seals]] || 78|| 21|| 18|| 39|| 216|| 288||60 |- | [[Los Angeles Kings]] || 78|| 20|| 9|| 49|| 206|| 305|| 49 |} ==Play-off== {{Play-off8 | RD3=Finále [[Stanley Cup]]u | RD1-nasadený1='''V1''' | RD1-tím1='''[[Boston Bruins]]''' | RD1-skóre1='''4''' | RD1-nasadený2= V4 | RD1-tím2= [[Toronto Maple Leafs]] | RD1-skóre2= 1 | RD1-nasadený3= Z2 | RD1-tím3= [[Minnesota North Stars]] | RD1-skóre3= 3 | RD1-nasadený4='''Z3''' | RD1-tím4='''[[St. Louis Blues]]''' | RD1-skóre4='''4''' | RD1-nasadený5='''Z1''' | RD1-tím5='''[[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]]''' | RD1-skóre5='''4''' | RD1-nasadený6=Z4 | RD1-tím6=[[Pittsburgh Penguins]] | RD1-skóre6=0 | RD1-nasadený7='''V2''' | RD1-tím7='''[[New York Rangers]]''' | RD1-skóre7='''4''' | RD1-nasadený8=V3 | RD1-tím8=[[Montreal Canadiens]] | RD1-skóre8=2 | RD2-nasadený1='''V1''' | RD2-tím1='''[[Boston Bruins]]''' | RD2-skóre1='''4''' | RD2-nasadený2=Z3 | RD2-tím2=[[St. Louis Blues]] | RD2-skóre2=0 | RD2-nasadený3= Z1 | RD2-tím3= [[Chicago Blackhawks]] | RD2-skóre3= 0 | RD2-nasadený4= '''V2''' | RD2-tím4= '''[[New York Rangers]]''' | RD2-skóre4= '''4''' | RD3-nasadený1= '''V1''' | RD3-tím1= '''[[Boston Bruins]]''' | RD3-skóre1= '''4''' | RD3-nasadený2= V2 | RD3-tím2= [[New York Rangers]] | RD3-skóre2= 2 }} ==Ocenenia== {| cellpadding="3" cellspacing="1" |[[Prince of Wales Trophy]]: || [[Boston Bruins]] |- |[[Clarence S. Campbell Bowl]]: || [[Chicago Blackhawks|Chicago Black Hawks]] |- |[[Art Ross Memorial Trophy]]: || [[Phil Esposito]], [[Boston Bruins]] |- |[[Bill Masterton Memorial Trophy]]: || [[Bobby Clarke]], [[Philadelphia Flyers]] |- |[[Calder Memorial Trophy]]: || [[Ken Dryden]], [[Montreal Canadiens]] |- |[[Conn Smythe Trophy]]: || [[Bobby Orr]], [[Boston Bruins]] |- |[[Hart Memorial Trophy]]: || [[Bobby Orr]], [[Boston Bruins]] |- |[[James Norris Memorial Trophy]]: || [[Bobby Orr]], [[Boston Bruins]] |- |[[Lady Byng Memorial Trophy]]: || [[Jean Ratelle]], [[New York Rangers]] |- |[[Lester B. Pearson Award]]: || [[Jean Ratelle]], [[New York Rangers]] |- |[[NHL Plus/Minus Award]]: || [[Bobby Orr]], [[Boston Bruins]] |- |[[Vezina Trophy]]: || [[Tony Esposito]] & [[Gary Smith]], [[Chicago Black Hawks]] |- |[[Lester Patrick Trophy]]: || [[Clarence S. Campbell]], [[John A. Kelley|John A. "Snooks" Kelley]], [[Ralph Weiland|Ralph "Cooney" Weiland]], [[James D. Norris]] |} == Zdroje == * [http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/nhl19271972.html Sezóna na hockeydb.com] {{hokejový výhonok}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL|1971]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1971]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1972]] inzcwbmz87wbiydn6mvl7rhqiujvsxy Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8191177 8190676 2026-04-02T08:26:54Z Pe3kZA 39673 akt. 8191177 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Pečeňadský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | district1 = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | commune = | municipality = [[Veľké Kostoľany]] | municipality1 = [[Žlkovce]] | municipality2 = [[Ratkovce]] | municipality3 = [[Pečeňady]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Prameň | source_location = [[Veľké Kostoľany]] | source_elevation = cca 149 | source_lat_d = 48.5035 | source_long_d = 17.7296 | mouth = [[Dudváh|Horný Dudváh]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 141 | mouth_lat_d = 48.4611 | mouth_long_d = 17.7263 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1194--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Pečeňadský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Piešťany (okres)|Piešťany]]. Je to pravostranný prítok [[Dudváh|Horného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5,2 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-03 | miesto = Bratislava}}</ref>, na okraji obce [[Veľké Kostoľany]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|149}} Od prameňa na južnom okraji intravilánu tečie južným smerom do lokality Šarvárovec.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Lemovaný nesúvislým porastom vyššej vegetácie tečie poľnohospodársky využívanou nivou do oblasti Za kanálom, kde sa postupne stáča juhozápadným smerom.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.489676,17.725246,17 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-03 | jazyk = }}</ref> Križuje železničnú vlečku do [[Atómové elektrárne Bohunice|Atómovej elektrárne Bohunice]]<ref name=Tm/>, stáča sa mierne južným smerom a pokračuje k [[Pečeňady|Pečeňadom]]. Tečie východným okrajom intravilánu cez oblasť Noviny<ref name=mcz/>, popri kaštieli a futbalovom ihrisku, kde opúšťa obec. V lokalite Čabraky<ref name=vku/> prijíma menší ľavostranný prítok z oblasti Bujdoše a následne cez Briešky a Pažiť obteká východný okraj [[Ratkovce|Ratkoviec]]. V oblasti Dolné lúky krátko preteká intravilánom obce a mierne sa točí na juhovýchod.<ref name=mcz/> Už popri žlkovskom ihrisku vedie lemovaný porastom vegetácie mimo zástavbu do lokality Horné háje<ref name=UGK/>, kde sa východne od [[Žlkovce|Žlkoviec]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|141}} pravostranne vlieva do [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.72655&y=48.46146&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Pečeňadský kanál vzniká a na hornom toku preteká územím obce [[Veľké Kostoľany]], odkiaľ pokračuje do katastra obce [[Pečeňady]] v okrese [[Piešťany (okres)|Piešťany]] a prechádza do okresu [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Tu vedie územím obce [[Ratkovce]] a napokon i katastrom [[Žlkovce|Žlkoviec]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ratkovce&source=osm&id=1015717377&ds=1&x=17.7213992&y=48.4660551&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.72655&y=48.46146&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <!-- [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] [[Kategória:Veľké Kostoľany]] [[Kategória:Pečeňady]] [[Kategória:Žlkovce]] [[Kategória:Ratkovce]] --> {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> ospc4kus5pbnj6voqdr1dj2igvq25pu Peregrín Laziosi 0 506856 8191202 8050715 2026-04-02T11:07:33Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Forlì]] pomocou použitia HotCat 8191202 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Peregrín Laziosi |meno originálne = |meno v inom jazyku = |kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> |rodné meno = |aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Giacomo Zampa - San Pellegrino.jpg <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = [[Giacomo Zampa]], ''Svätý Peregrín'', 17. stor., olej na plátne, [[Cantore Galleria Antiquaria]], [[Modena]] |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = |dátum narodenia = okolo [[1260]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[1. máj]] [[1345]] <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = rkc |rítus = |rehoľa = osm |vstup do rehole dátum = [[1292]] |večné sľuby dátum = |blahorečenie dátum = [[15. apríl]] [[1609]] |blahorečil = [[Pavol V.]] |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = [[27. december]] [[1726]] |kanonizoval = [[Benedikt XIII.]] |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = [[1. máj]] |svätec v cirkvách = rkc |patrón = rodičiek, kočišov, pomocník proti rakovine, reumatizmu, dne, moru, [[Forlì]] |atribúty = kríž, noha s rakovinovým vredom |portál1 = |portál2 = |portál3 = }} [[Svätec|Svätý]] '''Peregrín Laziosi''' (tiež '''Peregrín z Forlì''') ({{vjz|lat|''Peregrinus''}}, {{vjz|ita|''Pellegrino''}}) (* okolo [[1260]], [[Forlì]]&nbsp;–&nbsp;† [[1. máj]] [[1345]], [[Forlì]]) bol [[Taliansko|taliansky]] rehoľník a neskorší svätec. Bol príslušníkom rehole [[Rehoľa služobníkov Panny Márie|servitov]]. Narodil sa v meste [[Forlì]] (na juhovýchode dnešného regiónu [[Emilia-Romagna]]) v aristokratickej rodine. V mladosti vyrastal ako mladý šľachtic a nič nenasvedčovalo jeho neskorší zasvätený život. Mesto bolo v čase Peregrínovho narodenia súčasťou [[Pápežský štát|Pápežského štátu]] a o jeho príbuzných bolo známe, že sa politicky angažovali v protipápežskej strane [[Ghibellin|ghibelinov]]. Obyvatelia mesta boli názorovo rozdelení na dva tábory (občiansky a šľachtický) a často tu prepukali vášne a konflikty medzi oboma stranami. Ako sprostredkovateľ mieru tu bol vyslaný generálny predstaviteľ servitov, neskorší svätec [[Filippo Benizi]], ktorého v návale emócií Peregrín napadol. Tento incident sa stal zlomovým momentom v ďalšom Peregrínovom živote. Plný pokánia a pokory požiadal v roku 1292 prijatie do noviciátu v [[Siena (mesto)|Siene]]. Z celého srdca sa pustil do služby Bohu a najbiednejším ľuďom. Okolo roku 1295 sa vrátil do rodného mesta, kde sa stal duchovným správcom. Jeho prianie, aby tam kde je to možné rozdávať sa druhým, vykonával s neúnavnou láskou k trpiaciom. Stal sa veľmi populárnym a jeho kázne získavali mnoho stúpencov. Vo veku šesťdesiat rokov sa mu na nohe objavil rýchlo postupujúci rakovinový nádor, ktorý onedlho napadol aj kosti. Lekári videli jediné riešenie v amputácii postihnutej končatiny. V noci pred zákrokom sa v nemocnici pred obrazom s ukrižovaným [[Ježiš Kristus|Ježišom]] modlil až od vyčerpania zaspal. Na druhý deň mal nohu úplne zdravú. Správa o zázračnom vyliečení sa rýchlo rozšírila po meste a ešte znásobila dôveru ľudí k Peregrínovi. Mnohí ho začali uctievať, no on ostal verný svojmu jednoduchému životu. O nasledujúcich dvadsať rokov zomrel. Pri jeho hrobe, navštevovanom početnými zástupmi ľudí, dochádzalo k viacerým zázrakom. Dnes sa miesto uloženia ostatkov tohto svätca nachádza v jemu zasvätenej [[Bazilika San Pellegrino Laziosi|bazilike]] v Peregrínovom rodnom meste. Už zo 14. storočia pochádza jeho životopis (písaný po [[Latinčina|latinsky]]), ktorý vypracoval jeho rehoľný spolubrat. Text životopisu, doplnený viacerými legendami z Peregrínovho života, v roku 1483 spopularizoval taliansky [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]] Nicolò Borghese (1432&nbsp;–&nbsp;1500), učenec a politik zo Sieny. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * Sl. Ravik, ''O světcích a patronech'', Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chlumský | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVOTOPISY SVATÝCH: sv. Peregrín Laziosi | url = http://catholica.cz/?id=1326 | vydavateľ = catholica.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-04 | miesto = | jazyk = {{ces}} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Talianski katolícki svätci]] [[Kategória:Kanonizovaní Benediktom XIII.]] [[Kategória:Blahorečení Pavlom V.]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 1. mája]] [[Kategória:Osobnosti z Forlì]] axt8gtdnlecrccm26j4d2evak9lv10l 8191205 8191202 2026-04-02T11:11:50Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Servíti]] pomocou použitia HotCat 8191205 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Peregrín Laziosi |meno originálne = |meno v inom jazyku = |kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> |rodné meno = |aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Giacomo Zampa - San Pellegrino.jpg <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = [[Giacomo Zampa]], ''Svätý Peregrín'', 17. stor., olej na plátne, [[Cantore Galleria Antiquaria]], [[Modena]] |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = |dátum narodenia = okolo [[1260]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[1. máj]] [[1345]] <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = rkc |rítus = |rehoľa = osm |vstup do rehole dátum = [[1292]] |večné sľuby dátum = |blahorečenie dátum = [[15. apríl]] [[1609]] |blahorečil = [[Pavol V.]] |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = [[27. december]] [[1726]] |kanonizoval = [[Benedikt XIII.]] |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = [[1. máj]] |svätec v cirkvách = rkc |patrón = rodičiek, kočišov, pomocník proti rakovine, reumatizmu, dne, moru, [[Forlì]] |atribúty = kríž, noha s rakovinovým vredom |portál1 = |portál2 = |portál3 = }} [[Svätec|Svätý]] '''Peregrín Laziosi''' (tiež '''Peregrín z Forlì''') ({{vjz|lat|''Peregrinus''}}, {{vjz|ita|''Pellegrino''}}) (* okolo [[1260]], [[Forlì]]&nbsp;–&nbsp;† [[1. máj]] [[1345]], [[Forlì]]) bol [[Taliansko|taliansky]] rehoľník a neskorší svätec. Bol príslušníkom rehole [[Rehoľa služobníkov Panny Márie|servitov]]. Narodil sa v meste [[Forlì]] (na juhovýchode dnešného regiónu [[Emilia-Romagna]]) v aristokratickej rodine. V mladosti vyrastal ako mladý šľachtic a nič nenasvedčovalo jeho neskorší zasvätený život. Mesto bolo v čase Peregrínovho narodenia súčasťou [[Pápežský štát|Pápežského štátu]] a o jeho príbuzných bolo známe, že sa politicky angažovali v protipápežskej strane [[Ghibellin|ghibelinov]]. Obyvatelia mesta boli názorovo rozdelení na dva tábory (občiansky a šľachtický) a často tu prepukali vášne a konflikty medzi oboma stranami. Ako sprostredkovateľ mieru tu bol vyslaný generálny predstaviteľ servitov, neskorší svätec [[Filippo Benizi]], ktorého v návale emócií Peregrín napadol. Tento incident sa stal zlomovým momentom v ďalšom Peregrínovom živote. Plný pokánia a pokory požiadal v roku 1292 prijatie do noviciátu v [[Siena (mesto)|Siene]]. Z celého srdca sa pustil do služby Bohu a najbiednejším ľuďom. Okolo roku 1295 sa vrátil do rodného mesta, kde sa stal duchovným správcom. Jeho prianie, aby tam kde je to možné rozdávať sa druhým, vykonával s neúnavnou láskou k trpiaciom. Stal sa veľmi populárnym a jeho kázne získavali mnoho stúpencov. Vo veku šesťdesiat rokov sa mu na nohe objavil rýchlo postupujúci rakovinový nádor, ktorý onedlho napadol aj kosti. Lekári videli jediné riešenie v amputácii postihnutej končatiny. V noci pred zákrokom sa v nemocnici pred obrazom s ukrižovaným [[Ježiš Kristus|Ježišom]] modlil až od vyčerpania zaspal. Na druhý deň mal nohu úplne zdravú. Správa o zázračnom vyliečení sa rýchlo rozšírila po meste a ešte znásobila dôveru ľudí k Peregrínovi. Mnohí ho začali uctievať, no on ostal verný svojmu jednoduchému životu. O nasledujúcich dvadsať rokov zomrel. Pri jeho hrobe, navštevovanom početnými zástupmi ľudí, dochádzalo k viacerým zázrakom. Dnes sa miesto uloženia ostatkov tohto svätca nachádza v jemu zasvätenej [[Bazilika San Pellegrino Laziosi|bazilike]] v Peregrínovom rodnom meste. Už zo 14. storočia pochádza jeho životopis (písaný po [[Latinčina|latinsky]]), ktorý vypracoval jeho rehoľný spolubrat. Text životopisu, doplnený viacerými legendami z Peregrínovho života, v roku 1483 spopularizoval taliansky [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]] Nicolò Borghese (1432&nbsp;–&nbsp;1500), učenec a politik zo Sieny. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * Sl. Ravik, ''O světcích a patronech'', Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chlumský | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVOTOPISY SVATÝCH: sv. Peregrín Laziosi | url = http://catholica.cz/?id=1326 | vydavateľ = catholica.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-04 | miesto = | jazyk = {{ces}} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Talianski katolícki svätci]] [[Kategória:Kanonizovaní Benediktom XIII.]] [[Kategória:Blahorečení Pavlom V.]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 1. mája]] [[Kategória:Osobnosti z Forlì]] [[Kategória:Servíti]] 7ufhz90uj3cbndsbp72bwcaoohzhe9c Liga majstrov UEFA vo futsale 0 511719 8190816 7365227 2026-04-01T13:41:06Z Maajo25 62013 aktualizácia, obrázok 8190816 wikitext text/x-wiki {{Infobox športová liga | titul = | aktualna_sezona = | logo = Icon UEFA Futsal Champions League.svg | rozmery obrázka = 100px | povodne = Pohár UEFA vo futsale | sport = [[Súbor:Futsal pictogram.svg|20px]] [[futsal (FIFA)]] | zalozena = [[2001]] | motto = | prva_sezona = 2001/02 | kluby = 56 <small>(2023/24)</small> | krajiny = | kontinent = {{minivlajka|Európa|w}} ([[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]) | majster = {{ESP}} [[Inter Movistar FS]] (5 titulov) | TV = | stranka = [https://www.uefa.com/uefafutsalchampionsleague/ uefa.com/futsalchampionsleague] }} '''Liga majstrov UEFA vo futsale''' ({{V jazyku|eng|''UEFA Futsal Champions League''}}), do roku 2018 nazývaný '''Pohár UEFA vo futsale''' ({{V jazyku|eng|''UEFA Futsal Cup''}}),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The story of the rebranded UEFA Futsal Champions League | url = https://futsalfeed.com/original-content/the-story-of-the-rebranded-uefa-futsal-champions-league | dátum vydania = 07.10.2020 | dátum prístupu = 29.10.2020 | vydavateľ = futsalfeed.com | jazyk = po anglicky }}</ref> je [[Európa|európska]] [[Futsal (FIFA)|futsalová]] klubová súťaž mužov, ktorú organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|Európska futbalová únia]] (UEFA). Vznikla v roku [[2001]], keď nahradila svojho nepriameho predchodcu, [[Klubové majstrovská Európy vo futsale]] (neorganizovala ho UEFA). Najúspešnejším klubom súťaže je [[Španielsko|španielsky]] klub [[Inter Movistar FS]], ktorý v nej zvíťazil 5-krát. Víťaz získava 40 cm vysokú a 7,5 kg vážiacu trofej zo zliatin kovu a plexiskla na 1 rok, potom ju vracia do UEFA a ostáva mu iba zmenšená replika trofeje. Pravú trofej získava natrvalo po 3 víťazstvách za sebou alebo po 5 víťazstvách celkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The trophy | url = http://www.uefa.com/futsalcup/season=2014/finals/trophy/index.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 21.3.2014 | vydavateľ = UEFA | jazyk = po anglicky }}</ref> Najvyššie víťazstvo, ktoré bolo dosiahnuté v súťaži, sa odohralo v sezóne 2004/05, keď belgický tím Action 21 Charleroi vyhral nad albánskym Olimpic Tirana výsledkom {{ku|44|3}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA futsal club records | url = https://www.uefa.com/uefafutsalchampionsleague/news/0257-0dee5f6c6262-cb26a24f2d96-1000--uefa-futsal-club-records/?iv | dátum vydania = 14.11.2019 | dátum prístupu = 29.10.2020 | vydavateľ = UEFA | jazyk = po anglicky }}</ref> == Štruktúra súťaže == Súťaže sa môžu zúčastniť iba majstri svojich krajín. Výnimkou je celkový víťaz Ligy majstrov, ktoré má zaručený automatický postup aj v nasledujúcej sezóne. Ďalšie 3 najlepšie krajiny z európskeho rebríčka pre nasadzovanie tímov môžu postaviť aj svoj druhý klub. Súťaž pozostáva z niekoľkých kôl: kvalifikačného, hlavného a elitného kola. Najlepšie 4 družstvá{{--}}víťazi elitných kôl{{--}}sa kvalifikujú do tzv. final four (od sezóny 2006/07). == Sezóny a finalisti Ligy majstrov UEFA == {| class=wikitable style=font-size:95% |- align=center style="background:#efefef" ! style="background:lightblue" | Sezóna ! style="background:lightblue" width=40| {{tooltip|PT|Počet tímov}} ! style="background:lightblue" width=40| {{tooltip|PTvEF|Počet tímov v elitnej fáze}} ! style="background:lightblue" | Víťaz ! style="background:lightblue" | Skóre ! style="background:lightblue" | Finalista |- !colspan=6 style="background:#1B1E97;color:#FFFFFF"|Pohár UEFA |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2001/02|2001/02]] | align=center|27 | align=center|8 |{{ESP}} '''[[Playas de Castellón FS]]''' | align=center|{{ku|5|1}} |{{BEL}} [[Action 21 Charleroi]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2002/03|2002/03]] | align=center|30 | align=center|8 |{{ESP}} '''[[Playas de Castellón FS]]''' | align=center|{{ku|1|1}} a {{ku|6|4}} |{{BEL}} [[Action 21 Charleroi]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2003/04|2003/04]] | align=center|33 | align=center|8 |{{ESP}} '''[[Inter Movistar FS|Boomerang Interviú]]''' | align=center|{{ku|4|1}} a {{ku|4|3}} |{{PRT}} [[SL Benfica Lisabon (Futsal)|SL Benfica Lisabon]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2004/05|2004/05]] | align=center|33 | align=center|8 |{{BEL}} '''[[Action 21 Charleroi]]''' | align=center|{{ku|4|3}} a {{ku|6|6}} |{{RUS}} [[MFK Dinamo Moskva]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2005/06|2005/06]] | align=center|34 | align=center|8 |{{ESP}} '''[[Inter Movistar FS|Boomerang Interviú]]''' | align=center|{{ku|6|3}} a {{ku|4|3}} |{{RUS}} [[MFK Dinamo Moskva]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2006/07|2006/07]] | align=center|40 | align=center|16 |{{RUS}} '''[[MFK Dinamo Moskva]]''' | align=center|{{ku|2|1}} |{{ESP}} [[Inter Movistar FS|Boomerang Interviú]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2007/08|2007/08]] | align=center|44 | align=center|16 |{{RUS}} '''[[MFK Viz-Sinara Jekaterinburg]]''' | align=center|{{ku|7|6 p}} |{{ESP}} [[ElPozo Murcia Turística]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2008/09|2008/09]] | align=center|45 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[Inter Movistar FS|InterMovistar Alcalá]]''' | align=center|{{ku|5|1}} |{{RUS}} [[MFK Viz-Sinara Jekaterinburg]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2009/10|2009/10]] | align=center|48 | align=center|16 |{{PRT}} '''[[SL Benfica Lisabon (futsal)|SL Benfica Lisabon]]''' | align=center|{{ku|3|2 p}} |{{ESP}} [[Inter Movistar FS|InterMovistar Alcalá]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2010/11|2010/11]] | align=center|48 | align=center|16 |{{ITA}} '''[[Città di Montesilvano Calcio a 5]]''' | align=center|{{ku|5|2}} |{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal (futsal)|Sporting CP Lisabon]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2011/12|2011/12]] | align=center|49 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[FC Barcelona (futsal)|FC Barcelona]]''' | align=center|{{ku|3|1}} |{{RUS}} [[MFK Dinamo Moskva]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2012/13|2012/13]] | align=center|48 | align=center|16 |{{KAZ}} '''[[Kairat AFC Alma-Ata]]''' | align=center|{{ku|4|3}} |{{RUS}} [[MFK Dinamo Moskva]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2013/14|2013/14]] | align=center|49 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[FC Barcelona (futsal)|FC Barcelona]]''' | align=center|{{ku|5|2}} |{{RUS}} [[MFK Dinamo Moskva]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2014/15|2014/15]] | align=center|49 | align=center|16 |{{KAZ}} '''[[Kairat AFC Alma-Ata]]''' | align=center|{{ku|3|2}} |{{ESP}} [[FC Barcelona (futsal)|FC Barcelona]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2015/16|2015/16]] | align=center|49 | align=center|16 |{{RUS}} '''[[MFK Gazprom-Ugra Jugorsk]]''' | align=center|{{ku|4|3}} |{{ESP}} [[Inter Movistar FS]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2016/17|2016/17]] | align=center|52 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[Inter Movistar FS]]''' | align=center|{{ku|7|0}} |{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal (futsal)|Sporting CP Lisabon]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2017/18|2017/18]] | align=center|56 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[Inter Movistar FS]]''' | align=center|{{ku|5|2}} |{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal (futsal)|Sporting CP Lisabon]] |- !colspan=6 style="background:#1B1E97;color:#FFFFFF"|Liga majstrov UEFA |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2018/19|2018/19]] | align=center|57 | align=center|16 |{{PRT}} '''[[Sporting Clube de Portugal (futsal)|Sporting CP Lisabon]]''' | align=center|{{ku|2|1}} |{{KAZ}} [[Kairat AFC Alma-Ata]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2019/20|2019/20]] | align=center|57 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[FC Barcelona (futsal)|FC Barcelona]]''' | align=center|{{ku|2|1}} |{{ESP}} [[ElPozo Murcia FS]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2020/21|2020/21]] | align=center|55 | align=center|16 |{{PRT}} '''[[Sporting Clube de Portugal (futsal)|Sporting CP Lisabon]]''' | align=center|{{ku|4|3}} |{{ESP}} [[FC Barcelona (futsal)|FC Barcelona]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2021/22|2021/22]] | align=center|55 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[FC Barcelona (futsal)|FC Barcelona]]''' | align=center|{{ku|4|0}} |{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal (futsal)|Sporting CP Lisabon]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2022/23|2022/23]] | align=center|56 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[AE Palma Futsal]]''' | align=center|{{tooltip|1 : 1|5 : 3 po penaltách}} |{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal (futsal)|Sporting CP Lisabon]] |- bgcolor=#F5FAFF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2023/24|2023/24]] | align=center|55 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[AE Palma Futsal]]''' | align=center|{{ku|5|1}} |{{ESP}} [[FC Barcelona (futsal)|FC Barcelona]] |- bgcolor=#D0E7FF |[[Liga majstrov UEFA vo futsale 2024/25|2024/25]] | align=center|56 | align=center|16 |{{ESP}} '''[[AE Palma Futsal]]''' | align=center|{{ku|9|4}} |{{KAZ}} [[Kairat AFC Alma-Ata]] |} == Historické štatistiky == [[Súbor:UEFA Futsal Cup at Museu Cosme Damião.JPG|náhľad|Trofej]] === Štatistiky podľa klubu === {| class=wikitable |- align=center style=font-size:95% ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | Víťazstvá ! style="background:lightblue" width=70| {{tooltip|Prehry|Finálové prehry}} |- | align=center|1. |{{ESP}} [[Inter Movistar FS]] |'''5''' (2004, 2006, 2009, 2017, 2018) |align=center|'''3''' |- | align=center|2. |{{ESP}} [[FC Barcelona (futsal)|FC Barcelona]] |'''4''' (2012, 2014, 2020, 2022) |align=center|'''3''' |- | align=center|3. |{{ESP}} [[AE Palma Futsal]] |'''3''' (2023, 2024, 2025) |align=center| |- | align=center|4. |{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal (futsal)|Sporting CP Lisabon]] |'''2''' (2019, 2021) |align=center|'''5''' |- | align=center|5. |{{KAZ}} [[Kairat AFC Alma-Ata]] |'''2''' (2013, 2015) |align=center|'''2''' |- | align=center|6. |{{ESP}} [[Playas de Castellón FS]] |'''2''' (2002, 2003) |align=center| |- | align=center|7. |{{RUS}} [[MFK Dinamo Moskva]] |'''1''' (2007) |align=center|'''5''' |- | align=center|8. |{{BEL}} [[Action 21 Charleroi]] |'''1''' (2005) |align=center|'''2''' |- | align=center|9. |{{PRT}} [[SL Benfica Lisabon (futsal)|SL Benfica Lisabon]] |'''1''' (2010) |align=center|'''1''' |- | align=center|9. |{{RUS}} [[MFK Viz-Sinara Jekaterinburg]] |'''1''' (2008) |align=center|'''1''' |- | align=center|11. |{{RUS}} [[MFK Gazprom-Ugra Jugorsk]] |'''1''' (2016) | |- | align=center|11. |{{ITA}} [[Città di Montesilvano Calcio a 5]] |'''1''' (2011) | |} === Štatistiky podľa štátu === {| class=wikitable style="text-align:center;style=font-size:95%" ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Štát ! style="background:lightblue" width=70| Víťazstvá ! style="background:lightblue" width=70| {{tooltip|Prehry|Finálové prehry}} |- | 1. || align=left|{{ESP|w}} | 14 | 8 |- | 2. || align=left|{{PRT|w}} | 3 | 6 |- | 2. || align=left|{{RUS|w}} | 3 | 6 |- | 4. || align=left|{{KAZ|w}} | 2 | 2 |- | 5. || align=left|{{BEL|w}} | 1 | 2 |- | 6. || align=left|{{ITA|w}} | 1 | |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * [https://www.uefa.com/uefafutsalchampionsleague/history/ Liga majstrov UEFA vo futsale na stránke Európskej futbalovej únie] {{eng icon}} * [https://www.the-sports.org/futsal-uefa-futsal-champions-league-presentation-medal-winners-sup12241.html Liga majstrov UEFA vo futsale na stránke the-sports.org] {{eng icon}} [[Kategória:Futsalové súťaže]] bm3yc67u6r0breoxw5f5zxxw2h0igt7 Andrej Bán 0 513088 8191142 8099784 2026-04-02T05:35:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191142 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrej Bán | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský fotograf, reportér a publicista | Portrét = Andrej Bán, 2017.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|28}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Národohospodárska fakulta]] [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej školy ekonomickej v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Andrej Bán''' (* [[28. apríl]] [[1964]], [[Bratislava]])<ref name="andrejban-biography" /> je [[Slovensko|slovenský]] dokumentárny [[fotograf]], [[reportáž|reportér]] a [[publicista]]. == Životopis == V rokoch [[1983]]{{--}}[[1987]] absolvoval štúdium [[ekonómia|ekonómie]] na [[Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Národohospodárskej fakulte]] [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej školy ekonomickej]] a v rokoch 1984 – 1986 medziodborové štúdium [[žurnalistika|žurnalistiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v Bratislave.<ref name="andrejban-biography" /><ref name="osobnosti-andrej-ban" /><ref name="pnky-andrej-ban" /> Od roku [[1987]] fotografuje pre slovenské a české periodiká (''[[Mladé rozlety]]'', ''[[Plus 7 dní]]'', ''[[Mladý svět]]'', ''[[Reflex (časopis)|Reflex]]'', ''[[.týždeň]]'', ''[[Denník N]]''). Často fotografuje v krajinách postihnutých krízami. V roku [[1999]] sa podieľal na založení charitatívnej organizácie [[Človek v ohrození]].<ref name="andrejban-biography" /><ref name="osobnosti-andrej-ban" /><ref name="listy" /> V marci 2016 založil občiansku iniciatívu [[Zabudnuté Slovensko]], ktorá organizuje debaty, najmä v krajoch, kde má silnú voličskú podporu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cenu za prínos v oblasti ľudských práv získal Andrej Bán|url=https://www.epravo.sk/top/clanky/cenu-za-prinos-v-oblasti-ludskych-prav-ziskal-andrej-ban-3920.html|vydavateľ=epravo.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-28|miesto=|jazyk=}}</ref> Je tiež autorom alebo spoluautorom námetu viacerých dokumentárnych filmov (''Krátka pamäť'', ''Tisovy stíny'', ''Duše'', ''Akvárium'', ''My zdes''),<ref name="andrejban-biography" /> ako aj beletristickej prózy ''Medzisny''. == Knižné publikácie == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bán | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bútora | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Mitana | meno3 = Dušan | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Iné Slovensko : fotografie 1989{{--}}2005 | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2005 | počet strán = 133 | url = | isbn = 80-8085-013-5}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bán | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosovo | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2008 | počet strán = 127 | url = | isbn = 978-80-8085-664-9}} *BÁN Andrej; GÁL Fedor. ''5102...'' Žilina : Absynt, [[2015]]. 144 s. ISBN 979-80-971823-4-2. * {{Citácia knihy | priezvisko = Bán | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Na juh od raja : fotografie a texty 1991{{--}}2016 | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2016 | počet strán = 207 | url = | isbn = 978-80-556-2481-5}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bán | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slon na Zemplíne : príbehy Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2018 | počet strán = 248 | url = | isbn = 978-80-89916-54-2}} *BÁN, Andrej. ''Trochu oheň, trochu voda: príbehy Balkánu.'' Žilina : Absynt, 2019. 272 s. ISBN 978-80-8203-155-6. *BÁN, Andrej. ''Medzisny''. Bratislava : Artforum, 2021. 198 s. ISBN 978-80-8150-346-7. == Ocenenia == * [[2005]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok 2004 v kategórii „publicistika a literatúra“ <ref name="sme-2005-kristalove-kridla-pre-osobnosti" /> * [[2006]] – [[Novinárska cena]] 2005 v kategórii „Najlepšia reportáž v printových médiách“ za článok ''Krajina hrobov'' (.týždeň) <ref name="nc-archiv-vitazi" /> * 2006 – [[Osobnosť slovenskej fotografie]] za rok 2006 za výstavu a knihu ''Iné Slovensko'' s prihliadnutím na doterajšiu fotografickú, organizačnú a publicistickú činnosť <ref name="sme-2006-osf" /> * [[2007]] – Novinárska cena 2006 v kategórii „Najlepšia reportáž v printových médiách“ za triptych fotoreportáží ''Kosovo dream'', ''Naši v Kosove'', ''Na konci sna'' (.týždeň), ktoré sú v každom ohľade príkladom majstrovského zvládnutia klasického žánru novinárstva. <ref name="nc-archiv-vitazi" /> * [[2008]] – Novinárska cena 2007 v kategórii „Najlepšia reportáž v printových médiách“ za sériu reportáží o Balkáne, ''Utrpenie kalvárie'' (.týždeň) <ref name="nc-archiv-vitazi" /> * [[2010]] – Novinárska cena 2009 v kategórii „Najlepšia reportáž v printových médiách“ za článok ''Deti z fotografie'' (.týždeň) <ref name="nc-archiv-vitazi" /> * [[2013]] – Novinárska cena 2012 v kategórii „Najlepšia reportáž v printových médiách“ za článok ''Turecko bez Európy'' (.týždeň) <ref name="nc-archiv-vitazi" /> * [[2015]] – [[Biela vrana (cena)|Biela vrana]] za dlhodobý prínos <ref name="biele-vrany-2015" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="listy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Andrej Bán: Snažím sa vidieť príbeh | periodikum = Listy | datum prístupu = 2018-04-26 | ročník = 2007 | číslo = 1 | strany = | url = http://www.listy.cz/archiv.php?cislo=071&clanek=010722 | issn = | dátum prístupu = 2014-04-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090308131204/http://www.listy.cz/archiv.php?cislo=071&clanek=010722 | dátum archivácie = 2009-03-08 }}</ref> <ref name="biele-vrany-2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biele vrany 2015 | url = http://bielavrana.sk/oceneni/2017.html | vydavateľ = Aliancia Fair-play & VIA IURIS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-26 | miesto = }}</ref> <ref name="sme-2005-kristalove-kridla-pre-osobnosti">{{Citácia periodika | titul = Krištáľové krídla pre osobnosti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2004249/kristalove-kridla-pre-osobnosti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-04-09 | dátum prístupu = 2018-04-26 }}</ref> <ref name="andrejban-biography">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biography | url = http://www.andrejban.com/ | datum prístupu = 2015-04-30 | vydavateľ = Andrej Bán | poznámka = | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2016-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150430163328/http://www.andrejban.com/ | dátum archivácie = 2015-04-30 }}</ref><ref name="osobnosti-andrej-ban">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Andrej Bán | url = https://www.osobnosti.sk/osobnost/andrej-ban-1104 | vydavateľ = osobnosti.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-26 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180128120645/https://www.osobnosti.sk/osobnost/andrej-ban-1104 | dátum archivácie = 2018-01-28 }}</ref> <ref name="pnky-andrej-ban">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Andrej Bán: Aspoň sa podpíšte, hlupáci | periodikum = PNky.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.pnky.sk/nazory/andrej-ban-aspon-sa-podpiste-hlupaci/ | issn = | vydavateľ = HPA | miesto = Piešťany | dátum = 2016-10-29 | dátum prístupu = 2018-04-26 }}</ref> <ref name="nc-archiv-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Archív : Víťazi NC | url = http://www.novinarskacena.sk/pages/archiveWinners | vydavateľ = [[Nadácia otvorenej spoločnosti]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200722082623/http://www.novinarskacena.sk/pages/archiveWinners?contestId=18 | dátum archivácie = 2020-07-22 }}</ref> <ref name="sme-2006-osf">{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Osobnosťami slovenskej fotografie sú Hlaváč a Bán | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2952714/osobnostami-slovenskej-fotografie-su-hlavac-a-ban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-10-18 | dátum prístupu = 2018-04-26 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Bán,+Andrej,+1964-&sort=dateOldest&theme=system Diela Andreja Bána] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [http://www.tyzden.sk/autori/andrej-ban/ Andrej Bán] – profil a články na webe časopisu .týždeň * [http://www.listy.cz/archiv.php?cislo=071&clanek=010722 Andrej Bán: Snažím sa vidieť príbeh] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090308131204/http://www.listy.cz/archiv.php?cislo=071&clanek=010722 |date=2009-03-08 }} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bán, Andrej}} [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Bielej vrany]] [[Kategória:Laureáti Novinárskej ceny]] [[Kategória:Absolventi Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:.týždeň]] [[Kategória:Denník N]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] jlollxvfw1j1k1f3619uqfz0szn5a9d NHL 1972/1973 0 523100 8190805 6143937 2026-04-01T13:12:08Z 321fire 115544 /* Play-off */ pavúk 8190805 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna | liga = NHL | sezóna = 1972/1973 | sezóna_pred = |majster |víťaz_stanley_cupu = [[Montreal Canadiens]] | víťaz_základ = [[Montreal Canadiens]] | zostup = | počet_mužstiev = 16 | odohraté_zápasy = 624 v základnej časti,<br />38 v Stanley Cupe | počet_gólov = | najproduktívnejší_hráč = | najlepší_strelec = | výhra_doma = | výhra_vonku = | najvyššie_skóre = | poznámka = '''Trvanie sezóny<br />NHL:''' [[7. október]] [[1972]] – [[1. apríl]] [[1973]]<br />'''Stanley Cup:''' [[4. apríl]] – [[10. máj]] 1973 }} '''Sezóna 1972/1973''' bola 56. sezóna [[NHL]]. Prvýkrát v histórii sa súťaže zúčastnilo 16 tímov. Novoprijatými klubmi boli [[Calgary Flames|Atlanta Flames]] a [[New York Islanders]]. Títo noví účastníci boli do NHL kooptovaní mimoriadne rýchlo z dôvodu, aby novopostavené haly v [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Atlanta|Atlante]] nepripadli klubom novovzniknutej konkurenčnej [[WHA]]. Základná časť sa hrala v dvoch osemčlenných divíziach, v ktorých každý tím odohral 78 zápasov. Najlepší štyria z divízii postúpili do štvrťfinále play-off. Víťazom základnej časti sa stal [[Montreal Canadiens]], ktorý potom po víťazstve 4 – 2 na zápasy vo finále play-off nad [[Chicago Black Hawks]] získal aj [[Stanley Cup]]. == Konečné tabuľky základnej časti == {| class="wikitable" width="165" |- bgcolor=ccffcc | Postupujúci do play-off |} === Východná divízia === {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" !Poradie a tím !Z !V !R !P !VG !IG !B |- bgcolor="#ccffcc" |'''1. [[Montreal Canadiens]]''' |78 |52 |16 |10 |329 |184 |120 |- bgcolor="#ccffcc" |2. [[Boston Bruins]] |78 |51 |5 |22 |330 |235 |107 |- bgcolor="#ccffcc" |3. [[New York Rangers]] |78 |47 |8 |23 |297 |208 |102 |- bgcolor="#ccffcc" |4. [[Buffalo Sabres]] |78 |37 |14 |27 |257 |219 |88 |- |5. [[Detroit Red Wings]] |78 |37 |12 |29 |265 |243 |86 |- |6. [[Toronto Maple Leafs]] |78 |27 |10 |41 |247 |279 |64 |- |7. [[Vancouver Canucks]] |78 |22 |9 |47 |233 |339 |53 |- |8. [[New York Islanders]] |78 |12 |6 |60 |170 |347 |30 |} === Západná divízia === {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" !Poradie a tím !Z !V !R !P !VG !IG !B |- bgcolor="#ccffcc" |1. [[Chicago Black Hawks]] |78 |42 |9 |27 |284 |225 |93 |- bgcolor="#ccffcc" |2. [[Philadelphia Flyers]] |78 |37 |11 |30 |296 |256 |85 |- bgcolor="#ccffcc" |3. [[Minnesota North Stars]] |78 |37 |11 |30 |254 |230 |85 |- bgcolor="#ccffcc" |4. [[St. Louis Blues]] |78 |32 |12 |34 |233 |251 |76 |- |5. [[Pittsburgh Penguins]] |78 |32 |9 |37 |257 |265 |73 |- |6. [[Los Angeles Kings]] |78 |31 |11 |36 |232 |245 |73 |- |7. [[Calgary Flames|Atlanta Flames]] |78 |25 |15 |38 |191 |239 |65 |- |8. [[California Golden Seals]] |78 |16 |16 |46 |213 |323 |48 |} ==Play-off== {{Play-off8 | RD3=Finále [[Stanley Cup]]u | RD1-nasadený1= '''V1''' | RD1-tím1= '''[[Montreal Canadiens]]''' | RD1-skóre1= '''4''' | RD1-nasadený2= V4 | RD1-tím2= [[Buffalo Sabres]] | RD1-skóre2= 2 | RD1-nasadený3= '''Z2''' | RD1-tím3= '''[[Philadelphia Flyers]]''' | RD1-skóre3= '''4''' | RD1-nasadený4= Z3 | RD1-tím4= [[Minnesota North Stars]] | RD1-skóre4= 2 | RD1-nasadený5= '''Z1''' | RD1-tím5= '''[[Chicago Black Hawks]]''' | RD1-skóre5= '''4''' | RD1-nasadený6= Z4 | RD1-tím6= [[St. Louis Blues]] | RD1-skóre6= 1 | RD1-nasadený7= V2 | RD1-tím7= [[Boston Bruins]] | RD1-skóre7= 1 | RD1-nasadený8= '''V3''' | RD1-tím8= '''[[New York Rangers]]''' | RD1-skóre8= '''4''' | RD2-nasadený1= '''V1''' | RD2-tím1= '''[[Montreal Canadiens]]''' | RD2-skóre1= '''4''' | RD2-nasadený2= Z2 | RD2-tím2= [[Philadelphia Flyers]] | RD2-skóre2= 1 | RD2-nasadený3= '''Z1''' | RD2-tím3= '''[[Chicago Black Hawks]]''' | RD2-skóre3= '''4''' | RD2-nasadený4= V3 | RD2-tím4= [[New York Rangers]] | RD2-skóre4= 1 | RD3-nasadený1= '''V1''' | RD3-tím1= '''[[Montreal Canadiens]]''' | RD3-skóre1= '''4''' | RD3-nasadený2= Z1 | RD3-tím2= [[Chicago Black Hawks]] | RD3-skóre2= 2 }} === Finálová séria === {|class="wikitable" !Dátum !Domáci !Hostia !Výsledok !Stav série !Poznámka |- | align="center" | [[29. apríl]] [[1973]] |'''[[Montreal Canadiens|Montreal]]''' |[[Chicago Black Hawks|Chicago]] |align="center" | '''8''' '''– 3''' |align="center" | 1–0 pre Montreal |<br> |- |align="center" | [[1. máj]] 1973 |'''Montreal''' |Chicago |align="center" | '''4 – 1''' |align="center" | 2–0 pre Montreal |<br> |- |align="center" | [[3. máj]] 1973 |'''Chicago''' |Montreal |align="center" | 7 – 4 |align="center" | 2–1 pre Montreal |<br> |- |align="center" | [[6. máj]] 1973 |Chicago |'''Montreal''' |align="center" | '''0 – 4''' |align="center" | 3–1 pre Montreal |<br> |- |align="center" | [[8. máj]] 1973 |Montreal |'''Chicago''' |align="center" | 7 – 8 |align="center" | 3–2 pre Montreal |[[#Pätnásťgólová prestrelka v piatom finále|''Priebeh...'']] |- |align="center" | [[10. máj]] [[1973]] |Chicago |'''Montreal''' |align="center" | '''4 – 6''' |align="center" | '''4–2 pre Montreal''' |<br> |} === Pätnásťgólová prestrelka v piatom finále === ''Čísla v zátvorke pred menami niektorých domácich a za menami hosťujúcich hráčov označujú koľký gól označený hráč počas play-off v sezóne 1972/1973 práve zaznamenal.'' {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |skryť = nie |dátum = Utorok, 8. máj 1973 |čas = |mužstvo1 = [[Montreal Canadiens]] |skóre = 7 – 8 |tretiny = (2–2, 3–5, 2–1) |mužstvo2 = '''[[Chicago Black Hawks]]''' |štadión = [[Montreal Forum]] |brankár1 = [[Ken Dryden]]<br />''(21 zákrokov / 29 striel)'' |brankár2 = [[Tony Esposito]]<br />''(24 zákrokov / 31 striel)'' |divákov = |správa = |rozhodca = |rozhodca2 = |góly1 = <br />'''(8)''' [[Frank Mahovlich]] - 02:47<br /><br /><br />[[Peter Mahovlich]] - 14:52<br />(2) [[Claude Larose]] - 20:37<br /><br />'''(3)''' Claude Larose - 24:23<br /><br />'''(14)''' [[Yvan Cournoyer]] - 27:09<br /><br /><br /><br />[[Serge Savard]] - 41:15<br /><br />[[Henri Richard]] - 51:43 |stav = '''Priebeh:'''<br />1–0<br />1–1<br />1–2<br />2–2<br />3–2<br />3–3<br />4–3<br />4–4<br />5–4<br />5–5<br />5–6<br />5–7<br />6–7<br />6–8<br />7–8 |góly2 = <br /><br />09:34 - [[Dennis Hull]] '''(9)'''<br />11:24 - [[Stan Mikita]] (6)<br /><br /><br />23:10 - [[Dave Kryskow]] '''(1)'''<br /><br />26:21 - Stan Mikita '''(7)'''<br /><br />31:24 - [[Jim Pappin]] (7)<br />36:21 - [[Len Frig]] '''(1)'''<br />39:03 - Jim Pappin '''(8)'''<br /><br />44:06 - [[Lou Angotti]] '''(3)''' }} == Zdroje == * [http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/nhl19271973.html Sezóna na hockeydb.com] * {{Preklad|cs|NHL 1972/1973|10514837|en|1972–73 NHL season|608637181}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL|1972]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1972]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1973]] i5sz3pbt0pvfkqkghc00gktzvzkx404 NHL 1973/1974 0 523635 8190806 6144685 2026-04-01T13:14:49Z 321fire 115544 pavúk 8190806 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna | liga = NHL | sezóna = 1973/1974 | sezóna_pred = |majster |víťaz_stanley_cupu = [[Philadelphia Flyers]] | víťaz_základ = [[Boston Bruins]] | zostup = | počet_mužstiev = 16 | odohraté_zápasy = 624 v základnej časti,<br />38 v Stanley Cupe | počet_gólov = | najproduktívnejší_hráč = V základnej časti:<br />[[Phil Esposito]] (Boston Bruins) – 145 bodov (68 g. + 77 as.)<br />V play-off: [[Rick MacLeish]] ([[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]) – 22 bodov (13 g. + 9 as.) | najlepší_strelec = V základnej časti:<br />Phil Esposito (Boston Bruins) | výhra_doma = | výhra_vonku = | najvyššie_skóre = | poznámka = '''Trvanie sezóny<br />NHL:''' [[10. október]] [[1973]] – [[7. apríl]] [[1974]]<br />'''Stanley Cup:''' [[9. apríl]] – [[19. máj]] 1974 }} '''Sezóna 1973/1974''' bola 57. sezóna [[NHL]], ktorej sa zúčastnilo tých istých 16 tímov, ako v [[NHL 1972/1973|predošlom ročníku]]. Víťazom základnej časti sa stal [[Boston Bruins]] o jediný bod pred [[Philadelphia Flyers|Philadelphiou Flyers]]. Obidva tieto tímy sa prebojovali aj do finále [[Stanley Cup]]u, v ktorom bola úspešnejšia po víťazstve 4 : 2 na zápasy Philadelphia a získala prvýkrát v histórii po siedmich rokoch účinkovania v [[NHL]] najcennejšiu trofej, Stanley Cup. == Konečné tabuľky základnej časti == {| class="wikitable" width="165" |- bgcolor=ccffcc | Postupujúci do play-off |} === Východná divízia === {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! bgcolor="#DDDDFF" | Poradie a tím ! bgcolor="#DDDDFF" | Z ! bgcolor="#DDDDFF" | V ! bgcolor="#DDDDFF" | R ! bgcolor="#DDDDFF" | P ! bgcolor="#DDDDFF" | VG ! bgcolor="#DDDDFF" | IG ! bgcolor="#DDDDFF" | B |- style="background:#cfc;" | '''[[Boston Bruins]]''' || <center>78 || <center>52 || <center>9 || <center>17 || <center>349 || <center>221 || <center>113 |- style="background:#cfc;" | [[Montreal Canadiens]] || <center>78 || <center>45 || <center>9 || <center>24 || <center>293 || <center>240 || <center>99 |- style="background:#cfc;" | [[New York Rangers]] || <center>78 || <center>40 || <center>14 || <center>24 || <center>300 || <center>251 || <center>94 |- style="background:#cfc;" | [[Toronto Maple Leafs]]      || <center>78 || <center>35 || <center>16 || <center>27 || <center>274 || <center>230 || <center>86 |- style="background:#ffcccc;" | [[Buffalo Sabres]] || <center>78 || <center>32 || <center>12 || <center>34 || <center>242 || <center>250 || <center>76 |- style="background:#ffcccc;" | [[Detroit Red Wings]] || <center>78 || <center>29 || <center>10 || <center>39 || <center>255 || <center>319 || <center>68 |- style="background:#ffcccc;" | [[Vancouver Canucks]] || <center>78 || <center>24 || <center>11 || <center>43 || <center>224 || <center>296 || <center>59 |- style="background:#ffcccc;" | [[New York Islanders]] || <center>78 || <center>19 || <center>18 || <center>41 || <center>182 || <center>247 || <center>56 |} === Západná divízia === {| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! bgcolor="#DDDDFF" | Poradie a tím ! bgcolor="#DDDDFF" | Z ! bgcolor="#DDDDFF" | V ! bgcolor="#DDDDFF" | R ! bgcolor="#DDDDFF" | P ! bgcolor="#DDDDFF" | VG ! bgcolor="#DDDDFF" | IG ! bgcolor="#DDDDFF" | B |- style="background:#cfc;" | [[Philadelphia Flyers]] || <center>78 || <center>50 || <center>12 || <center>16 || <center>273 || <center>164 || <center>112 |- style="background:#cfc;" | [[Chicago Black Hawks]] || <center>78 || <center>41 || <center>23 || <center>14 || <center>272 || <center>164 || <center>105 |- style="background:#cfc;" | [[Los Angeles Kings]] || <center>78 || <center>33 || <center>12 || <center>33 || <center>233 || <center>231 || <center>78 |- style="background:#cfc;" | [[Atlanta Flames]] || <center>78 || <center>30 || <center>14 || <center>34 || <center>214 || <center>238 || <center>74 |- style="background:#ffcccc;" | [[Pittsburgh Penguins]] || <center>78 || <center>28 || <center>9 || <center>41 || <center>242 || <center>273 || <center>65 |- style="background:#ffcccc;" | [[St. Louis Blues (ishockeylag)|St. Louis Blues]] || <center>78 || <center>26 || <center>12 || <center>40 || <center>206 || <center>248 || <center>64 |- style="background:#ffcccc;" | [[Minnesota North Stars]] || <center>78 || <center>23 || <center>17 || <center>38 || <center>235 || <center>275 || <center>63 |- style="background:#ffcccc;" | [[California Golden Seals]] || <center>78 || <center>13 || <center>10 || <center>55 || <center>195 || <center>342 || <center>36 |} ==Play-off== {{Play-off8 | RD3=Finále [[Stanley Cup]]u | RD1-nasadený1= '''V1''' | RD1-tím1= '''[[Boston Bruins]]''' | RD1-skóre1= '''4''' | RD1-nasadený2= V4 | RD1-tím2= [[Toronto Maple Leafs]] | RD1-skóre2= 0 | RD1-nasadený3= '''Z2''' | RD1-tím3= '''[[Chicago Black Hawks]]''' | RD1-skóre3= '''4''' | RD1-nasadený4= Z3 | RD1-tím4= [[Los Angeles Kings]] | RD1-skóre4= 1 | RD1-nasadený5= '''Z1''' | RD1-tím5= '''[[Philadelphia Flyers]]''' | RD1-skóre5= '''4''' | RD1-nasadený6= Z4 | RD1-tím6= [[Atlanta Flames]] | RD1-skóre6= 0 | RD1-nasadený7= V2 | RD1-tím7= [[Montreal Canadiens]] | RD1-skóre7= 2 | RD1-nasadený8= '''V3''' | RD1-tím8= '''[[New York Rangers]]''' | RD1-skóre8= '''4''' | RD2-nasadený1= '''V1''' | RD2-tím1= '''[[Boston Bruins]]''' | RD2-skóre1= '''4''' | RD2-nasadený2= Z2 | RD2-tím2= [[Chicago Black Hawks]] | RD2-skóre2= 2 | RD2-nasadený3= '''Z1''' | RD2-tím3= '''[[Philadelphia Flyers]]''' | RD2-skóre3= '''4''' | RD2-nasadený4= V3 | RD2-tím4= [[New York Rangers]] | RD2-skóre4= 3 | RD3-nasadený1= V1 | RD3-tím1= [[Boston Bruins]] | RD3-skóre1= 2 | RD3-nasadený2= '''Z1''' | RD3-tím2= '''[[Philadelphia Flyers]]''' | RD3-skóre2= '''4''' }} == Zdroje == * {{Preklad|cs|NHL 1973/1974|10514838|de|NHL 1973/74|116223631|sv|National Hockey League 1973/1974|20244474}} * [http://www.hockeydb.com/ihdb/stats/leagues/seasons/nhl19271974.html Sezóna na hockeydb.com] {{hokejový výhonok}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL|1973]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1973]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1974]] qc83ow9bzticzcxwmacvqbncn37e1ae Anna Kyjevská 0 525915 8191152 8013955 2026-04-02T07:14:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191152 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Anna Kyjevská |Portrét = Anne of Kiev.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = francúzska kráľovná |Dátum narodenia = medzi 1024 – 1036 |Miesto narodenia = [[Kyjev]], [[Ukrajina]] |Dátum úmrtia = 1075/1089 |Miesto úmrtia = [[Francúzsko]] }} '''Anna Kyjevská''' ([[Ukrajinčina|ukrajinsky]] a [[Ruština|rusky]] ''Анна Ярославна'', [[Francúzština|francúzsky]] ''Anne de Kiev'', * medzi 1024 – 1036, [[Kyjev]], [[Ukrajina]] – † 1075/1089, [[Francúzsko]]) bola dcéra [[Kyjevská Rus|kyjevského]] kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I.]] a [[Ingegerda Švédska|Ingegerdy Švédskej]],<ref name="Cawley">{{citácia elektronického dokumentu |titul=Anna Jarosławówna |priezvisko=Cawley |meno=Ch. |url=http://fmg.ac/Projects/MedLands/RUSSIA,%20Rurik.htm#AnnaIaroslavnadied1075 |dátum prístupu=2014-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210812025825/http://fmg.ac/Projects/MedLands/RUSSIA,%20Rurik.htm#AnnaIaroslavnadied1075 |dátum archivácie=2021-08-12 }}</ref> a francúzska kráľovná ako manželka [[Henrich I. (Francúzsko)|Henricha I.]] Ruský režisér [[Igor Maslennikov]] uviedol do kín v roku [[1978]] film ''Jaroslavovna: Kráľovná Francúzska'', venovaný jej osudu.<ref>[http://www.csfd.cz/film/212734-jaroslavna-kralovna-francie/ Jaroslavna: Královna Francie]</ref> == Život == Francúzsky kráľ Henrich I. ovdovel v roku [[1044]], kedy jeho manželka [[Matilda Fríská]], dcéra cisára [[Konrád II. (Svätá rímska ríša)|Konráda II.]],<ref>[http://www.genealogie-mittelalter.de/deutschland_koenige_2/konrad_2_deutscher_koenig_1039_salier/konrad_2_deutscher_koenig_+_1039.html www.mittelalter-genealogie.de]</ref> zomrela bez toho, aby zanechala kráľovi dediča.<ref name="MG-H1-1060">[http://www.mittelalter-genealogie.de/mittelalter/koenige/frankreich/heinrich_1_koenig_von_frankreich_+_1060.html www.mittelalter-genealogie.de]</ref> Annu jej otec pôvodne ponúkal ako vhodnú partnerku pre cisára [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henricha III.]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ehlers | meno = Joachim | priezvisko2 = Müller | meno2 = Heribert | priezvisko3 = Schneidmüller | meno3 = Bernd | spoluautori = a kol. | titul = Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498) | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 420 | isbn = 80-7203-465-0 | strany = 104}}</ref> Cisár sa však vtedy uchádzal o [[Anežka z Poitou|Anežku z Poitou]] a bol to pravdepodobne práve on, ktorý obrátil zrak Henricha I. ku kyjevskému dvoru. V októbri roku [[1048]] sa obaja štátnici zišli v [[Ivois]], kde uzavreli zmluvu o priateľstve<ref>Francouzští králové, str. 103</ref> a práve vtedy vyslal francúzsky kráľ posolstvo do Kyjeva.<ref name="Ennenová76">{{Citácia knihy | meno=Edith | priezvisko =Ennenová | titul=Ženy ve středověku | vydavateľ=Argo | miesto= Praha | rok=2001 |strany=76 |isbn=80-7203-369-7}}</ref> Dôvodom k tomuto zväzku s dcérou východného veľkokniežaťa nebola len snaha o počatie následníka trónu, ale tiež istota, že vzhľadom na vzdialenosti medzi oboma dvormi nebudú medzi manželmi žiadne blízke pokrvné putá a Henrich sa tak nedopusti chyby proti [[Kánonické právo|kánonickému právu]].<ref>Ženy ve středověku, str. 76</ref> Dve Annine sestry boli vydaté za uhorského a nórskeho kráľa, ktorí neboli práve priateľsky naladení voči [[Rímsko-nemecká ríša|Ríši]] a rovnako tak poľský [[knieža]] Kazimír I., ktorý bol nevestiným strýkom.<ref>Francouzští králové, str. 104</ref> Manželstvo bolo uzavreté pravdepodobne na sviatok Zoslania Ducha v roku [[1051]]<ref name="MG-H1-1060" /><ref name="Cawley" /> a Anna dala kráľovi troch synov.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |titul=Henryk I |priezvisko=Cawley |meno=Ch. |url=http://fmg.ac/Projects/MedLands/CAPET.htm#HenriIdied1060B}}</ref> Vedela písať a mala na manžela pravdepodobne vplyv – dochoval sa list [[pápež]]a [[Mikuláš II. (pápež)|Mikuláša II.]] pre kráľovnú Annu, v ktorom ju nabáda, aby na nábožensky vlažného Henricha, ktorý myslel predovšetkým na politické ciele, pôsobila a apeluje na jej ''mužnú cnosť v ženskej hrudi''.<ref>Francouzští králové, str. 106</ref> Najstarší syn [[Filip I. (Francúzsko)|Filip]] dostal v [[Kapetovci|kapetovskom]] rode nezvyklé meno, bol pomenovaný po apoštolovi Filipovi, ktorého uctievanie bolo rozšírené predovšetkým na byzantskej pôde, odkiaľ pochádzala kráľovnina stará matka.<ref>Francouzští králové, str. 110</ref> Roku [[1059]] bol sedemročný Filip za prítomnosti dvoch pápežských legátov v [[Reims]]i povýšený na otcovho spolukráľa. Henrich I. zomrel už v nasledujúcom roku, zhruba vo veku päťdesiatich rokov a Filip sa stal kráľom. Vzhľadom k jeho nízkemu veku bol zrejme umierajúcim otcom určený ako [[regent]] Filipov strýko, flanderský gróf [[Balduin V. (Flandersko)|Balduin V.]]<ref>Francouzští králové, str. 111</ref> Veľký vplyv na vládne záležitosti mala tiež kráľovná vdova<ref name="Genea">{{citácia elektronického dokumentu | url = http://www.mittelalter-genealogie.de/kapetinger_koenigliche_linie/kapetinger_familie_heinrichs_1/anna_von_kiew_koenigin_von_frankreich_+_1075_89.html | titul = Anna von Kiew na Genealogie Mittelalter | dátum prístupu = 2010-02-27}}</ref>, kým sa nerozhodla pohoršiť celý parížsky dvor. Roku 1061<ref>[http://www.mittelalter-genealogie.de/kapetinger_koenigliche_linie/kapetinger_familie_heinrichs_1/anna_von_kiew_koenigin_von_frankreich_+_1075_89.html www.mittelalter-genealogie.de]</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |titul=Raoul de Crépy |priezvisko=Cawley |meno=Ch. |url=http://fmg.ac/Projects/MedLands/NORTHERN%20FRANCE.htm#RaoulIIIValoisdied1074}}</ref> Anna vstúpila do nového manželského zväzku s Rudolfom, grófom z Valois, ktorý kvôli nej zapudil svoju manželku.<ref name="Genea" /> Eleonóra bola obvinená z cudzoložstva a v roku [[1062]] sa obrátila na pápeža [[Alexander II. (pápež)|Alexandra II.]], ktorý exkomunikoval Rudolfa i Annu.<ref name="Genea" /> Z nasledujúcich rokov sa zachovali len čriepky – roku 1065 bol vysvätený kostol v [[Senlis (Oise)|Senlis]] a priľahlý kláštor sv. Vincenta, ktorý dala Anna založiť. Po Rudolfovej smrti v roku [[1074]] sa vrátila na francúzsky dvor.<ref name="Cawley" /> Zomrela medzi rokmi 1075 – 1089 a bola pochovaná v opátstve Villiers v [[La Ferté-Alais (obec)|La Ferté-Alais]]. == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Ehlers | meno = Joachim | priezvisko2 = Müller | meno2 = Heribert | priezvisko3 = Schneidmüller | meno3 = Bernd | spoluautori = a kol. | titul = Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498) | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 420 | isbn = 80-7203-465-0}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pernoudová | meno = Regine | odkaz na autora = Régine Pernoudová | titul = Žena v době katedrál | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2002 | počet strán = 255 | isbn = 80-7021-544-5}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Treffer | meno = Gerd | titul = Die französischen Königinnen : von Bertrada bis Maria Antoinette (8. - 18. Jahrhundert) | vydavateľ = Pustet | miesto = Regensburg | rok = 1996 | počet strán = 322 | isbn = 3-7917-1530-5 | jazyk = nemecky | strany = 81-83}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Woll | meno = Carsten | titul = Die Königinnen des hochmittelalterlichen Frankreich, 987-1237/38 | vydavateľ = F. Steiner | miesto = Stuttgart | rok = 2002 | počet strán = 321 | isbn = 3-515-08113-5 | jazyk = nemecky}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Anne of Kiev}} == Externé odkazy == * [http://www.mittelalter-genealogie.de/kapetinger_koenigliche_linie/kapetinger_familie_heinrichs_1/anna_von_kiew_koenigin_von_frankreich_+_1075_89.html Genealógia] == Zdroj == {{Preklad|cs|Anna Kyjevská|11784554|pl|Anna Jarosławówna|38630757}} {{Manželky panovníkov Francúzska}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rurikovci]] [[Kategória:Kráľovské manželky Francúzska]] [[Kategória:Regentky]] [[Kategória:Zakladatelia kláštorov]] [[Kategória:Narodenia v 11. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 11. storočí]] [[Kategória:Osobnosti z Kyjeva]] b4jrkat8zgrra8o3qgy7sqwpni2kfu6 Jonas Salk 0 529083 8191172 8041885 2026-04-02T08:13:19Z Andrej203 3115 cit 8191172 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jonas Salk |Portrét = Dr Jonas Edward Salk (cropped).jpg |Veľkosť obrázka = |Popis osoby = americký lekár a virológ |Dátum narodenia = [[28. október]] [[1914]] |Miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|06|23|1914|10|28}} |Miesto úmrtia = [[La Jolla]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] }} '''Jonas Salk Edward''' (* [[28. október]] [[1914]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[23. jún]] [[1995]], [[La Jolla]], [[Kalifornia]]) bol americký [[lekár]], výskumník a [[virológia|virológ]], vynálezca vakcíny proti detskej obrne. Tento vynález si nedal patentovať a umožnil jej voľné šírenie. Odhaduje sa, že tým prišiel asi o 7 miliárd [[Americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.bromygod.com/2013/04/05/oh-really-now-26-interesting-facts/ |dátum prístupu=2014-10-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131104212907/http://www.bromygod.com/2013/04/05/oh-really-now-26-interesting-facts/ |dátum archivácie=2013-11-04 }}</ref> == Životopis == Jonas pochádzal z prostredia židovskej prisťahovaleckej [[Komunita|komunity]]. Jeho rodičia nedostali formálne vzdelanie. Už na strednej škole pre mimoriadne nadané deti (Townsend Harris High School) bol známy ako perfekcionista. Škola poskytovala príležitosť pre nadané deti prisťahovalcov, ktoré sa následne mohli dostať na súkromné vysoké školy. V roku [[1934]] získal titul bakalár na City College of New York. Na naliehanie svojej matky odložil ambície stať sa právnikom a pripravoval sa na štúdium medicíny. Po absolvovaní lekárskej fakulty pôsobil v nemocnici Mount Sinai v New Yorku. Neskôr bol oslovený riaditeľom výskumu Národnej nadácie pre detskú obrnu a spýtal sa, či by sa podieľal na projekte výskumu detskej obrny pre nadácie. Salk túto ponuku prijal a výsledkom bol vynález vakcíny proti tejto chorobe. Po vynájdení vakcíny sa stal verejne známou osobnosťou. Zomrel na zlyhanie srdca a je pochovaný v El Camino Memorial Park v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]]. ==Vynález vakcíny== {{main|Detská obrna}} [[File:Salk headlines.jpg|thumb|Novinové titulky informujúce o testoch vakcíny na detskú obrnu (13. apríl 1955).]] Do zavedenia očkovania, bola detská obrna považovaná za jeden z najdesivejších problémov zdravotníctva. V Spojených štátoch sa pravidelne opakovali [[Epidémia|epidémie]] obrny. V roku 1952 zaznamenali takmer 58000 prípadov, pričom si vyžiadala celkovo 3145 životov a 21269 si odnieslo mierne a vážnejšie následky vo forme ochrnutia. Jednou z najznámejších osobností postihnutých obrnou bol americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt]]. V roku 1954 sa Salk ujal projektu financovaného Národnou nadáciou pre detskú obrnu, ktorého cieľom bolo určiť počet typov detskej obrny. Dr. Salk tu videl príležitosť na rozšírenie projektu a vynájdenie vakcíny. Rozsiahly projekt so zapojením množstva dobrovoľníkov slávil úspech 12. apríla 1955, kedy bola zverejnená správa o vynáleze vakcíny. Jediným zámerom Dr. Salka bolo vyvinúť bezpečnú a účinnú vakcínu tak rýchlo, ako to len je možné a bez záujmu o osobný zisk. Na otázku, kto vlastní patent k vakcíne, odpovedal: "Neexistuje žiadny patent; mohli by ste patentovať slnko?"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://archive.org/details/patentingsunpoli00smit |meno=Jane |priezvisko=Smith|titul=Patenting the Sun: Polio and The Salk Vaccine |url archívu=https://archive.org/details/patentingsunpoli00smit |isbn=0-688-09494-5 }}</ref> == Bibliografia == * Bookchin, Debbie, and Schumacher, Jim. ''The Virus and the Vaccine'', Macmillan (2004) ISBN 0-312-34272-1 * Oshinsky, David M. ''Polio: An American Story'', Oxford Univ. Press (2006) == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jonas Salk}} == Externé odkazy == * [http://www.salk.edu/index.php Salk Institute for Biological Studies] * [http://www.achievement.org/autodoc/page/sal0bio-1 Biografia] * [http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect2=PTO1&Sect2=HITOFF&p=1&u=%2Fnetahtml%2Fsearch-bool.html&r=1&f=G&l=50&d=PALL&RefSrch=yes&Query=PN%2F5256767 Patent] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170507123558/http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect2=PTO1&Sect2=HITOFF&p=1&u=%2Fnetahtml%2Fsearch-bool.html&r=1&f=G&l=50&d=PALL&RefSrch=yes&Query=PN%2F5256767 |date=2017-05-07 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Salk, Jonas}} [[Kategória:Lekári USA]] [[Kategória:Biológovia USA]] [[Kategória:Virológovia USA]] [[Kategória:Humanisti USA]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] 2b6ulbk4k13ky6ix82r1ovtddtx08oo Slovensko na olympijských hrách 0 532882 8191017 8189636 2026-04-01T21:45:57Z Feriontly17x17x7 228747 medzery pred ref., wl 8191017 wikitext text/x-wiki '''[[Slovensko]] sa zúčastňuje [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách hier]]''' od roku [[1994]], kedy sa prvýkrát predstavilo na [[Zimné olympijské hry 1994|Zimných olympijských hrách 1994 v Lillehammeri]], na [[letné olympijské hry|Letných olympijských hrách]] štartovalo prvý raz v [[letné olympijské hry 1996|Atlante 1996]]. Pred vznikom samostatného [[Slovensko|Slovenska]] sa zúčastňovali [[Slováci|slovenskí]] [[šport]]ovci olympijských hier vo výpravách [[Uhorsko|Uhorska]] ([[1896]]{{--}}[[1912]]) a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] ([[1920]]{{--}}[[1992]]). == Medailisti z Letných olympijských hier == === Éra Uhorska (1896{{--}}1912) === {|class = "wikitable" !bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] !bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] !bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] |- |bgcolor = "#FFD700"|<center>3<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>6<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>3<center> |} Na prvých [[Olympijské hry (moderné)|novovekých olympiádach]] štartovali rodáci zo [[Slovensko|Slovenska]] pod vlajkou [[Uhorsko|Uhorska]]. Hneď prvé [[Letné olympijské hry 1896|olympijské hry 1896 v Aténach]] priniesli medailové umiestnenie, [[atletika|atlét]] [[Alojz Szokol]] z [[Hronec (okres Brezno)|Hronca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.sportcenter.sk/stranka/rodak-z-hronca-prvym-olympionikom | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141224161117/http://www.sportcenter.sk/stranka/rodak-z-hronca-prvym-olympionikom | dátum archivácie = 2014-12-24 }}</ref> obsadil v [[beh na 100 metrov|behu na 100 metrov]] tretie miesto. Najúspešnejším [[Uhorsko|uhorským]] olympionikom sa stal [[plávanie|plavec]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] z [[Dúbrava|Dúbravy]], na troch [[Olympijské hry (moderné)|olympiádach]] získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. Olympijským víťazom sa stal aj [[športová streľba|strelec]] [[Alexander Prokopp]], rodák z [[Košice|Košíc]]. K celkovej medailovej bilancii [[Uhorsko|Uhorska]] (11-11-8) prispeli [[Slovensko|slovenskí]] [[šport|športovci]] viac ako tretinou cenných kovov (3-6-3). [[File:Halmay Zoltán 1905-34.jpg|180px|thumb|Zoltán Halmaj, rodák z Dúbravy, 7-násobný medailista v drese Uhorska]] [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] '''Zlato''' * [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 50 y v. sp., [[Letné olympijské hry 1904|1904 St. Louis]] * [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 100 y v. sp., [[Letné olympijské hry 1904|1904 St. Louis]] * [[Sándor Prokopp]] – [[športová streľba]], [[Letné olympijské hry 1912|1912 Štokholm]] [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] '''Striebro''' * [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 200 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1900|1900 Paríž]] * [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 4 000 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1900|1900 Paríž]] * [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 100 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1908|1908 Londýn]] * [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 4 x 200 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1908|1908 Londýn]] * [[Vojtech Zulawszky]] – [[šerm]], [[Letné olympijské hry 1908|1908 Londýn]] * [[Ľudovít Kmeťko]] – [[gymnastika|športová gymnastika]], družstvá, [[Letné olympijské hry 1912|1912 Štokholm]] [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] '''Bronz''' * [[Alojz Szokol]] – [[atletika]], [[beh na 100 metrov|100 m]], [[Letné olympijské hry 1896|1896 Atény]] * [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 1 000 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1900 Paríž|1900 Paríž]] * [[Mór Koczán]] – [[atletika]], [[hod oštepom]], [[Letné olympijské hry 1912|Štokholm 1912]] === Éra Česko-Slovenska (1920{{--}}1992) === {|class = "wikitable" !bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] !bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] !bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] |- |bgcolor = "#FFD700"|<center>7<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>9<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>10<center> |} Počnúc [[Letné olympijské hry 1920|olympijskými hrami 1920]] reprezentovali [[Slovensko|slovenskí]] [[šport|športovci]] spoločný štát [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]] [[Česko-Slovensko]]. Hoci spočiatku bolo zastúpenie [[Slováci|Slovákov]] v [[Česko-Slovensko|česko-slovenských]] výpravách minimálne, postupne ich počet narastal a prišli aj prvé úspechy v podobe cenných kovov. Prvé medaily, obe strieborného lesku získali na [[Letné olympijské hry 1936|olympijských hrách 1936 v Berlíne]] [[zápasenie|zápasník]] [[Jozef Herda]] [[Zápasenie gréckorímskym štýlom|v gréckorímskom štýle]] a [[gymnastika|gymnastka]] [[Matylda Pálfyová]] v súťaži družstiev. Prvým olympijským víťazom sa stal [[box|boxer]] [[Július Torma]] v [[Letné olympijské hry 1948|Londýne 1948]], o štyri roky neskôr v [[Letné olympijské hry 1952|Helsinkách 1952]] ho napodobnil ďalší [[box|pästiar]] [[Ján Zachara]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zachara získal Československu sedmou zlatou medaili | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1952/8/3/6.png | dátum vydania = 3. 8. 1952 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšími, olympijským zlatom ovenčenými [[Slováci|Slovákmi]] boli [[veslovanie|veslár]] [[Pavel Schmidt]] [[Letné olympijské hry 1960|(1960)]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá medaile dvojskifu Kozák-Schmidt | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1960/9/4/6.png | dátum vydania = 4. 9. 1960 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> [[cyklistika|cyklista]] [[Anton Tkáč]] [[Letné olympijské hry 1976|(1976)]] po víťazstve nad legendárnym Danielom Morelonom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tkáč vítězem cyklistického sprintu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/7/26/8.png | dátum vydania = 26. 7. 1976 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[futbal|futbalisti]] [[Stanislav Seman]] a [[František Kunzo]] [[Letné olympijské hry 1980|(1980)]].<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/pred-40-rokmi-19-jula-1980-sa-zacali-olympijske-hry-v-moskve-jedine-v-historii-vo-vychodnej Pred 40 rokmi, 19. júla 1980, sa začali olympijské hry v Moskve – jediné v histórii vo Východnej Európe a jediné v krajine tzv. Sovietskeho bloku]</ref> Najúspešnejšie si [[Slovensko|slovenskí]] [[šport|športovci]] počínali na [[Letné olympijské hry 1988|olympijských hrách 1988 v Soule]], boli to jediné Hry, na ktorých získali [[Slováci]] dve zlaté medaily a zároveň jediné [[Olympijské hry (moderné)|olympijské hry]], kde boli úspešnejší ako [[Česi|českí]] [[šport|športovci]]. Z troch zlatých medailí vybojovali [[Slováci]] dve, [[atletika|atlét]] [[Jozef Pribilinec]] triumfoval v [[chôdza na 20 km|chôdzi na 20 km]]<ref>[https://www.atletika.sk/legendarny-chodec-jozef-pribilinec-presne-pred-30-rokmi-ziskal-zlato-na-oh-1988-v-soule/ Legendárny chodec Jozef Pribilinec presne pred 30 rokmi získal zlato na OH 1988 v Soule]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá Pribilincova radost | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/9/24/4.png | dátum vydania = 24. 9. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Miloslav Mečíř]] vyhral [[tenis|tenisový]] turnaj pri obnovenej olympijskej premiére „bieleho športu“ po 64 rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mečíř olympijským vítězem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/1/4.png | dátum vydania = 1. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[https://www.olympic.sk/clanok/milos-mecir-60-narodeniny Legendárny tenisový olympijský šampión Miloslav Mečíř oslavuje 19. mája 60]</ref> [[Miloslav Mečíř]] pridal k zlatu z dvojhry ešte bronz zo štvorhry a rovnaký kov získal aj [[zápasenie voľným štýlom|zápasník]] [[Jozef Lohyňa]]. Zaujímavosťou je, že aj tretí zlatý medailista [[športová streľba|strelec]] [[Miroslav Varga]] mal po otcovi tiež [[Slovensko|slovenský]] pôvod a strieborný [[hod oštepom|oštepár]] [[Jan Železný]] pôsobil v tom čase v [[Dukla Banská Bystrica|Dukle B. Bystrica]]. Najpočetnejšie zastúpenie mali [[Slovensko|slovenskí]] [[šport|športovci]] v [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] výprave v [[letné olympijské hry 1992|Barcelone 1992]]. Posledných Hier v spoločnom [[Česko-Slovensko|česko-slovenskom]] drese sa zúčastnilo 71 športovcov zo [[Slovensko|Slovenska]], no k medailovému zisku neprispeli. [[File:Ján Zachara 1952.jpg|thumb|Ján Zachara, olympijský víťaz v boxe 1952|180px]] [[File:Tennis, Melkhuisje open kampioenschappen winnaar Mecir met beker, Bestanddeelnr 934-0434.jpg|thumb|Miloslav Mečíř, olympijský víťaz v tenise 1988|180px]] [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] '''Zlato''' * [[Július Torma]] – [[box (šport)|box]], [[Letné olympijské hry 1948|1948 Londýn]] * [[Ján Zachara]] – box, [[Letné olympijské hry 1952|1952 Helsinki]] * [[Pavel Schmidt]] – [[veslovanie]], dvojskif, [[Letné olympijské hry 1960|1960 Rím]] * [[Anton Tkáč]] – [[cyklistika|dráhová cyklistika]], [[šprint]], [[Letné olympijské hry 1976|1976 Montreal]] * [[Stanislav Seman]], [[František Kunzo]] – [[futbal]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]] * [[Jozef Pribilinec]] – [[atletika]], [[chôdza na 20 km]], [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]] * [[Miloslav Mečíř]] – [[tenis]], dvojhra, [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]] [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] '''Striebro''' * [[Jozef Herda]] – [[zápasenie (šport)|zápasenie]], [[Zápasenie gréckorímskym štýlom|gréckorímsky štýl]], [[Letné olympijské hry 1936|1936 Berlín]] * [[Matilda Mareková-Pálfyová|Matylda Pálfyová]] – [[gymnastika|športová gymnastika]], družstvá, [[Letné olympijské hry 1936|1936 Berlín]] * [[Bohumil Golián|Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda (volejbalista)|Jozef Labuda]] – [[volejbal]], [[Letné olympijské hry 1964|1964 Tokio]] * [[František Schmucker]], [[Anton Švajlen]], [[Anton Urban]], [[Vladimír Weiss (1939)|Vladimír Weiss]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ján Geleta]], [[Vojtech Masný]], [[Štefan Matlák]], [[Ivan Mráz]] – [[futbal]], [[Letné olympijské hry 1964|1964 Tokio]] * [[Marianna Némethová-Krajčírová]] – [[gymnastika|športová gymnastika]], družstvá, [[Letné olympijské hry 1964|1964 Tokio]] * [[Marianna Némethová-Krajčírová]] – [[gymnastika|športová gymnastika]], družstvá, [[Letné olympijské hry 1968|1968 México]] * [[Peter Pospíšil]], [[Vincent Lafko]], [[Andrej Lukošík]] – [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[Letné olympijské hry 1972|1972 Mníchov]] * [[Imrich Bugár]] – [[atletika]], [[hod diskom]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]] * [[Alena Kyselicová]], [[Iveta Šranková]], [[Viera Podhányiová]] – [[pozemný hokej]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]] [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] '''Bronz''' * [[Mikuláš Athanasov]] – [[Zápasenie (šport)|zápasenie]], [[Zápasenie gréckorímskym štýlom|gréckorímsky štýl]], [[Letné olympijské hry 1952|1952 Helsinki]] * [[Július Toček]] – [[veslovanie]], osma, [[Letné olympijské hry 1964|1964 Tokio]] * [[Bohumil Golián|Bohumil Golian]] – [[volejbal]], [[Letné olympijské hry 1968|1968 México]] * [[Eva Šuranová]] – [[atletika]], [[skok do diaľky]], [[Letné olympijské hry 1972|1972 Mníchov]] * [[Ján Franek]] – box, [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]] * [[Dušan Poliačik]] – [[vzpieranie]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]] * [[Dan Karabin]] – zápasenie, [[Zápasenie voľným štýlom|voľný štýl]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]] * [[Július Strnisko]] – zápasenie, [[Zápasenie voľným štýlom|voľný štýl]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]] * [[Miloslav Mečíř]] – [[tenis]], štvorhra, [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]] * [[Jozef Lohyňa]] – zápasenie, [[Zápasenie voľným štýlom|voľný štýl]], [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]] === Éra samostatného Slovenska === {|class = "wikitable" !bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] !bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] !bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] |- |bgcolor = "#FFD700"|<center>10<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>14<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>9<center> |} [[File:2019 ICF Canoe slalom World Championships 129 - Michal Martikán.jpg|thumb|Michal Martikán, prvý olympijský víťaz v ére samostatného Slovenska|180px]] Po zimnej premiére v [[zimné olympijské hry 1994|Lillehammeri 1994]] sa samostatné [[Slovensko]] prvý raz predstavilo aj na [[letné olympijské hry 1996|letných olympijských hrách 1996 v Atlante]], kde [[šport|športový]] svet oslávil storočnicu [[Olympijské hry (moderné)|novovekých olympijských hier]]. Na otvárací ceremoniál nastúpila výprava 71 [[šport|športovcov]] pod [[Slovensko|slovenskou]] vlajkou v rukách [[zápasenie|zápasníka]] [[Jozef Lohyňa|Jozefa Lohyňu]], ktorý plnil túto čestnú úlohu aj v [[letné olympijské hry 1992|Barcelone 1992]]. Prvú medailu, bronzovú vystrieľal [[Jozef Gönci]] v ľubovolnej malokalibrovke [[25. júl|25. júla]] [[1996]], historické prvé zlato získal o dva dni neskôr 17-ročný [[Michal Martikán]]<ref>[https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/558386-cechove-varovania-nebrali-vazne-tinedzer-martikan-vypalil-rybnik-favoritom/ Čechove varovania nebrali vážne. Tínedžer Martikán šokoval svet]</ref> vo [[vodný slalom|vodnom slalome]], ktorý v [[Atlanta|Atlante]] odštartoval svoju obdivuhodnú olympijskú kariéru. Medailovú zbierku skompletizoval v posledný deň olympiády [[kanoistika|kanoista]] [[Slavomír Kňazovický]]. V [[letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] sme získali päť medailí, všetky sa zrodili na vode a vo vode. Bratia [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] vybojovali svoje prvé olympijské zlato, [[Martina Moravcová]] „vylovila“ z [[plávanie|plaveckého]] bazéna dve strieborné medaily, [[Michal Martikán]] a [[Juraj Minčík]] sa zaslúžili o historický moment tým, že prvý raz v histórii stáli na olympijskom stupni víťazov v individuálnej disciplíne dvaja [[Slováci]]. Z [[Letné olympijské hry 2004|OH 2004 v Aténach]] sme priviezli o jeden cenný kov viac. Opäť zabrali kanoisti na divokej vode, [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] obhájili titul olympijských šampiónov a kajakárka [[Elena Kaliská]] sa stala prvou [[Slováci|Slovenkou]], ktorá získala olympijské víťazstvo. Striebro pridali „tradičný“ medailista [[Michal Martikán]] a prekvapivo [[džudo|džudista]] [[Jozef Krnáč]], bronzom boli ocenení [[Jozef Gönci]] a štvorkajak na 1 000 m. [[File:Slalom canoeing 2012 Olympics C2 SVK Pavol Hochschorner and Peter Hochschorner.jpg|thumb|left|Peter a Pavol Hochschornerovci, 3-násobní olympijskí víťazi vo vodnom slalome|180px]] Zatiaľ najúspešnejšie boli pre [[Slovensko]] [[Letné olympijské hry 2008|OH 2008 v Pekingu]], medailí bolo znovu šesť, ale tri so zlatým leskom a tri strieborné, v medailovom poradí krajín nás zaradilo na 26. miesto. Naši vodáci úplne ovládli súťaže vo [[vodný slalom|vodnom slalome]], keď vyhrali tri zo štyroch disciplín.<ref>[https://sportnet.sme.sk/spravy/pred-rokom-svitol-najsilnejsi-den/ Pred rokom svitol najsilnejší deň]</ref> Najskôr sa [[Michal Martikán]] po 12 rokoch vrátil na olympijský trón a potom prišiel [[15. august]] [[2008]], ktorý sa zlatými písmenami zapísal do histórie [[Slovensko|slovenského]] [[šport|športu]]. V priebehu 35 minút sme oslavovali dvojnásobné prvenstvo, [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] dosiahli tretím triumfom zlatý olympijský hetrik a [[Elena Kaliská]] suverénne obhájila prvenstvo z [[Letné olympijské hry 2004|Atén 2004]], pred druhou v poradí mala rekordný náskok 14,3 sekundy. Štvorkajak sa posunul na druhú priečku, rovnaký kov vystrieľala [[Zuzana Štefečeková]] v [[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2008 – Trap žien|trape]] a [[zápasenie voľným štýlom|voľnoštýliar]] [[David Musuľbes]]. Musuľbes, v drese [[Rusko|Ruska]] olympijský víťaz zo [[letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]], sa stal prvým športovcom pochádzajúcim zo zahraničia, ktorý získal olympijskú medailu pre [[Slovensko]], po prehre v semifinále s [[Uzbekistan|Uzbekom]] Tajmazovom získal bronz, ktorý bol po neskoršom dopingovom náleze Tajmazova zmenený na striebro. [[Letné olympijské hry 2012|Olympijské hry 2012 v Londýne]] znamenali ústup z pozícií, prvýkrát sme sa vracali bez zlata, za pozornosť však stojí niekoľko pozoruhodných zápisov do olympijskej histórie. [[Michal Martikán]] získal medailu aj na svojej piatej olympiáde, čím sa stal prvým mužom v histórii OH, ktorý stál na stupni víťazov na piatich Hrách za sebou v tej istej individuálnej disciplíne.<ref>[https://sportweb.pravda.sk/oh-2012/clanok/134183-martikan-ma-medailu-aj-z-piatej-olympiady-ziskal-bronz/ Martikán má medailu aj z piatej olympiády. Získal bronz!]</ref><ref>[https://www.olympic.sk/clanok/michal-martikan-ako-prvy-muz-v-historii-oh-ziskal-v-tej-istej-individualnej-disciplinu-uz Michal Martikán ako prvý muž v histórii OH získal v tej istej individuálnej disciplínu už piatu medailu – v C1 bronzový za Francúzom Estanguetom a Nemcom Tasiadisom!]</ref> Bratia [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] potvrdili ziskom bronzu svoje historické prvenstvo najúspešnejších [[Slovensko|slovenských]] olympionikov. Štafetu najúspešnejšieho športu prevzali od [[vodný slalom|vodných slalomárov]] [[športová streľba|strelkyne]], [[Zuzana Štefečeková]] obhájila svoju pozíciu z [[Letné olympijské hry 2008|Pekingu 2008]], bronz pridala [[Danka Barteková]]. [[File:Stefecekova London ceremony cutout.JPG|thumb|Zuzana Rehák-Štefečeková, získala zlato a dve striebra v športovej streľbe|180px]] [[Letné olympijské hry 2016|Olympijské hry v Riu de Janeiro 2016]] boli návratom k lepším medailovým výsledkom slovenských reprezentantov. Do Ria cestovalo 51 slovenských športovcov, ktorí získali 2 zlaté a 2 strieborné medaily. Najúspešnejším slovenským športom na OH bol opäť [[vodný slalom]]. Bratranci [[Ladislav Škantár|Ladislav]] a [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]] nadviazali na úspechy bratov Hochschornerovcov ziskom zlata v „našej“ parádnej disciplíne C-2 a [[Matej Beňuš]] pridal striebro v C-1. Vo vodnom slalome bolo Slovensko na OH v Riu najúspešnejšou krajinou, na bodovaných priečkach sa umiestnili aj [[Jana Dukátová]] v K-1 žien (4.) a [[Jakub Grigar]] v K-1 mužov (5.). Na stupňoch víťazov znovu nechýbal ani slovenský štvorkajak na 1 000 m, v zložení [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] získal striebornú medailu. O historický zápis sa postaral [[Matej Tóth]] suverénnym víťazstvom v [[Chôdza na 50 km|chôdzi na 50 km]].<ref>[https://sportweb.pravda.sk/oh-2016/clanok/402679-toth-si-fantastickym-zaverom-vybojoval-olympijske-zlato/ Fantastický Tóth! Súperov zničil v závere a má zlato]</ref> Bola to prvá medaila z atletiky na olympijských hrách v ére samostatného Slovenska a tiež prvá zlatá medaila, ktorú Slovensko získalo v novodobej histórii z iného športu ako vodný slalom. Na [[Letné olympijské hry 2020|olympijských hrách 2020 v Tokiu]], ktoré sa z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] konali o rok neskôr, získalo Slovensko znovu štyri medaily. Jediné zlato si po dvoch striebrach z predchádzajúcich Hier vystrieľala [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] v [[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|športovej streľbe]]<ref>[https://sport.aktuality.sk/letna-olympiada/clanok/oh-tokio-2020-2021-olympiada-dnes-zuzana-rehak-stefecekova-ziskala-2023043009593248648 Tokio 2020: Fantázia! Zuzana Rehák-Štefečeková získala zlatú olympijskú medailu]</ref> Na medailovú tradíciu na divokej vode nadviazal ziskom striebra [[Jakub Grigar]] v disciplíne K-1, rovnaký kov priviezol nečakaný medailista [[golf]]ista [[Rory Sabbatini]], rodák z [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]] so slovenským občianstvom. Bronzovú medailu, tentoraz na 500 metrovej trati vybojoval štvorkajak, pre [[Erik Vlček|Erika Vlčeka]] to bola už štvrtá olympijská medaila. Na [[Letné olympijské hry 2024|olympijské hry v Paríži 2024]] sme vyslali dosiaľ najmenšiu výpravu v počte 28 športovcov. Jediný cenný kov bronzového lesku získal [[Matej Beňuš]] vo [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – C1 slalom muži|vodnom slalome v kategórii C-1]], ktorý sa vrátil po ôsmich rokoch na stupne víťazov. Tesne za medailovými priečkami ostali [[vodný slalom|vodná slalomárka]] [[Zuzana Paňková]], [[Tenis na Letných olympijských hrách 2024 – dvojhra žien|tenistka]] [[Anna Karolína Schmiedlová]] a streľkyňa [[Vanesa Hocková]] v disciplíne [[skeet]], kde sme mali vo finále dvojnásobné zastúpenie. [[Danka Barteková]], medailistka z OH 2012 obsadila šieste miesto. [[Skejtbording|Skejtbordista]] [[Richard Tury]] obsadil pekné 5. miesto v disciplíne street, ako najlepší Európan. '''Prehľad medailí''' {|class = "wikitable" ! Olympijské hry !! Medaila, meno !! width = 250|Šport, disciplína |- |<center> {{USA}} [[Letné olympijské hry 1996|1996 Atlanta]] <center> <center>(1-1-1)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Michal Martikán]] <br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Slavomír Kňazovický]] <br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Jozef Gönci]]||[[vodný slalom]], C-1 <br>[[kanoistika]], C-1 500 m <br>[[športová streľba]], ĽM 60 |- |<center> {{AUS}} [[Letné olympijské hry 2000|2000 Sydney]] <center> <center>(1-3-1)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Martikán]] <br> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Minčík]]||[[vodný slalom]], C-2 <br>[[plávanie]], 100 m [[motýlik]] <br>[[plávanie]], 200 m v. sp. <br>[[vodný slalom]] C-1 <br>[[vodný slalom]], C-1 |- |<center> {{GRC}} [[Letné olympijské hry 2004|2004 Atény]] <center> <center>(2-2-2)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] <br> [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Elena Kaliská]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Martikán]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Jozef Krnáč]] <br> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Jozef Gönci]] <br> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]]||[[vodný slalom]], C-2 <br>[[vodný slalom]], K-1 <br>[[vodný slalom]], C-1 <br>[[džudo]] <br>[[športová streľba]], vzduchová puška 60 <br>[[kanoistika]], K-4 1 000 m |- |<center> {{CHN}} [[Letné olympijské hry 2008|2008 Peking]] <center> <center>(3-3-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] <br> [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Michal Martikán]] <br> [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Elena Kaliská]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zuzana Štefečeková]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[David Musuľbes]]||[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2008 – C2 slalom muži|vodný slalom, C-2]] <br>[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2008 – C1 slalom muži|vodný slalom, C-1]] <br>[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2008 – K1 slalom ženy|vodný slalom, K-1]] <br>[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2008 – Trap žien|športová streľba, trap]] <br>[[kanoistika]], K-4 1 000 m <br>[[Zápasenie voľným štýlom|zápasenie, voľný štýl]] |- |<center> {{GBR}} [[Letné olympijské hry 2012|2012 Londýn]] <center> <center>(0-1-3)<center> |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zuzana Štefečeková]] <br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] <br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Michal Martikán]] <br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Danka Barteková]] |[[športová streľba]], trap <br>[[vodný slalom]], C-2 <br>[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2012 – C1 slalom muži|vodný slalom, C-1]] <br>[[športová streľba]], skeet |- |<center> {{BRA}} [[Letné olympijské hry 2016|2016 Rio de Janeiro]] <center> <center>(2-2-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Matej Tóth]]<br>[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Ladislav Škantár|Ladislav a]] [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]]<br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Matej Beňuš]]<br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] ||[[chôdza na 50 km]]<br>[[vodný slalom]], C-2 <br>[[vodný slalom]] C-1<br>[[kanoistika]], K-4 1 000 m |- |<center> {{JPN}} [[Letné olympijské hry 2020|2020 Tokio]] <center> <center>(1-2-1)<center> ||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Zuzana Rehák-Štefečeková]]<br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Jakub Grigar]]<br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Rory Sabbatini]]<br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]], [[Erik Vlček]], [[Adam Botek]] |[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|športová streľba, trap]]<br> [[vodný slalom]], K-1<br>[[golf]]<br>[[kanoistika]], K-4 500 m |- |<center> {{FRA}} [[Letné olympijské hry 2024|2024 Paríž]] <center> <center>(0-0-1)<center> |[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Matej Beňuš]]||[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – C1 slalom muži|vodný slalom C-1]] |} == Medailisti zo Zimných olympijských hier == === Éra Česko-Slovenska (1920{{--}}1992) === {|class = "wikitable" !bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] !bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] !bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] |- |bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>5<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>4<center> |} [[Zimné olympijské hry]] mali svoju premiéru v roku [[Zimné olympijské hry 1924|1924 v Chamonix]], no prví [[Slováci]] – [[hokej|hokejista]] [[Ladislav Troják]] a [[bežecké lyžovanie|lyžiar]] [[Lukáš Michalák]] – sa predstavili až v [[Zimné olympijské hry 1936|Garmisch-Partenkirchene 1936]]. [[Ladislav Troják]], prvý a dlhé roky aj jediný [[Slováci|Slovák]] v [[česko-slovenské národné hokejové mužstvo|česko-slovenskej hokejovej reprezentácii]] bol v roku [[Zimné olympijské hry 1948|1948 v St. Moritzi]] členom strieborného tímu [[Česko-Slovensko|ČSR]]. Jediným [[Slovensko|slovenským]] víťazom na „bielej“ olympiáde sa stal [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliar]] [[Ondrej Nepela]],<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/prvy-slovak-so-zlatom-zo-zoh-50-rokov-od-triumfu-ondreja-nepelu-v-sappore Prvý Slovák so zlatom zo ZOH: 50 rokov od triumfu Ondreja Nepelu v Sappore]</ref> jeden z dvoch olympijských víťazov [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] éry (tým druhým bol [[Česko|český]] [[skoky na lyžiach|skokan na lyžiach]] [[Jiří Raška]]). Najusilovnejším zberateľom medailí bol legendárny [[hokej|hokejový]] [[brankár]] [[Vladimír Dzurilla]], držiteľ jednej striebornej a dvoch bronzových kovov. Jedinou [[Slováci|Slovenkou]] s medailou zo [[Zimné olympijské hry|ZOH]] bola [[bežecké lyžovanie|bežkyňa na lyžiach]] [[Gabriela Svobodová]], jej dcéra [[Gabriela Koukalová]] bola úspešnou [[Česko|českou]] olympioničkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/135528-viac-ju-bavil-klavir-vravi-o-biatlonovej-komete-slovenska-legenda/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> [[File:Bundesarchiv Bild 183-L1129-0018, Ondrej Nepela.jpg|thumb|Ondrej Nepela, olympijský víťaz zo Sappora 1972|180px]] [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] '''Zlato''' * [[Ondrej Nepela]] – [[krasokorčuľovanie]], [[Zimné olympijské hry 1972|1972 Sapporo]] [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] '''Striebro''' * [[Ladislav Troják]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1948|1948 St. Moritz]] * [[Karol Divín]] – [[krasokorčuľovanie]], [[Zimné olympijské hry 1960|1960 Squaw Valley]] * [[Vladimír Dzurilla]], [[Jozef Golonka]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1968|1968 Grenoble]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 let čekali čs. hokejisté na druhou olympijskou stříbrnou medaili | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/2/18/12.png | dátum vydania = 18. 2. 1968 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gabriela Svobodová]] – [[bežecké lyžovanie|behy na lyžiach]], 4 x 5 km, [[Zimné olympijské hry 1984|1984 Sarajevo]] * [[Vincent Lukáč]], [[Dárius Rusnák]], [[Igor Liba]], [[Dušan Pašek]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1984|1984 Sarajevo]]<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/sarajevo-1984-40-rokov Sovieti sa báli česko-slovenských hokejistov namiesto Tatier v Sarajeve]</ref> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] '''Bronz''' * [[Vladimír Dzurilla]], [[Jozef Golonka]], [[František Gregor]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1964|1964 Innsbruck]] * [[Vladimír Dzurilla]], [[Rudolf Tajcnár]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1972|1972 Sapporo]] * [[Jozef Sabovčík]] – [[krasokorčuľovanie]], [[Zimné olympijské hry 1984|1984 Sarajevo]] * [[Igor Liba]], [[Róbert Švehla]], [[Peter Veselovský]], [[Jaromír Dragan]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1992|1992 Albertville]] === Éra samostatného Slovenska === {|class = "wikitable" !bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] !bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] !bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] |- |bgcolor = "#FFD700"|<center>4<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>5<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center> |} Olympijskú premiéru zažilo [[Slovensko]] v [[Lillehammer|Lillehammeri]] na [[Zimné olympijské hry 1994|Zimných olympijských hrách 1994]], považovaných za najkrajšie v histórii. Výpravu 42 športovcov viedol na otváracom ceremoniáli kapitán [[hokej|hokejového]] mužstva [[Peter Šťastný]]. Do historických štatistík sme si pripísali prvé olympijské body za dve 6. miesta zásluhou [[biatlon|biatlonistky]] [[Martina Jašicová|Martiny Jašicovej]] a [[Slovenské národné hokejové mužstvo|mužstva hokejistov]], ktoré vyhralo bez prehry svoju základnú skupinu, keď nás nedokázali poraziť ani neskorší finalisti turnaja. So {{SWE|lh|0|Švédskom}} sme v úvodnom zápase remizovali 4:4 a nad {{CAN|lh|0|Kanadou}} sme vyhrali 3:1. O postup do semifinále nás pripravilo až v predĺžení štvrťfinálového stretnutia [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] (2:3). Slováci ovládli individuálne štatistiky, len 19-ročný [[Miroslav Šatan]] sa s 9 gólmi stal najlepším strelcom a len o dva roky starší [[Žigmund Pálffy]] zase najproduktívnejším hráčom celého olympijského turnaja.<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/spomienka-na-najkrajsie-zimne-hry-30-rokov-od-zoh-v-lillehammeri NAŠI HOKEJISTI SENZÁCIOU HIER]</ref> [[File:Radoslav Zidek.JPG|thumb|Radoslav Židek, prvý medailista zo ZOH v ére samostatného Slovenska|180px]] Na ďalších dvoch olympiádach sa darilo najmä našim [[biatlon|biatlonistkám]], v [[Zimné olympijské hry 1998|Nagane 1998]] obsadili 4. miesta [[Soňa Mihoková]] v pretekoch na 7,5 km a štafeta na 4×7,5 km , v [[Zimné olympijské hry 2002|Salt Lake City 2002]] bola štafeta piata. Hokejisti na týchto dvoch olympiádach doplatili na nespravodlivý hrací model, keď museli absolvovať kvalifikačný predturnaj bez našich najlepších hráčov z [[NHL]], výsledkom čoho boli 10. resp. 13. miesto, zďaleka nezodpovedajúce kvalitám nášho športu č. 1. Aj preto došlo v [[Zimné olympijské hry 2006|Turíne 2006]] ku zmene, hral sa len [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|hlavný turnaj]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] vyhralo suverénne svoju základnú skupinu bez straty bodu, vo štvrťfinále však prehra s Českom 1:3<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2006/clanok/109167-slovaci-prehrali-s-ceskom-13/ Slováci prehrali s Českom 1:3]</ref> znamenala stop medailovým nádejám a konečné 5. miesto. Rovnaké umiestnenie dosiahol aj [[biatlon|biatlonista]] [[Marek Matiaško]] v [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2006|pretekoch na 20 km]]. V [[Turín|Turíne]] sme sa tešili z prvej medaily na zimných Hrách, [[16. február|16. februára]] [[2006]] získal striebornú medailu [[snoubording|snoubordista]] [[Radoslav Židek]] v disciplíne [[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2006|snoubordkros]].<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2006/clanok/84159-snoubordista-zidek-ma-striebro/ Snoubordista Židek má striebro!]</ref> [[File:Kuzmina A. – Biathlon WCh 2024 Nove Mesto 1976.jpg|thumb|left|Anastasia Kuzminová, 3-násobná olympijská víťazka v biatlone|150px]] Na [[Zimné olympijské hry 2010|ZOH 2010 vo Vancouveri]] sme sa dočkali prvého olympijského víťaza v ére samostatnosti. [[13. február|13. februára]] [[2010]], v úvodný deň olympijských zápolení, [[Anastasia Kuzminová]], rodáčka z [[Rusko|ruského]] [[Ťumeň|Ťumenu]] získala pre [[Slovensko]] zlato v [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprinte na 7,5 km]]<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2010-vancouver/clanok/109264-kuzminova-ziskala-prve-olympijske-zlato-pre-samostatne-slovensko/ Kuzminová získala prvé olympijské zlato pre samostatné Slovensko!]</ref> a o tri dni neskôr pridala aj striebro zo [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Stíhacie preteky žien na 10 km|stíhacích pretekov na 10 km]]. Medailovú zbierku doplnil bronzovým kovom aj zástupca mužského [[biatlon|biatlonu]] [[Pavol Hurajt]], fantastickým výkonom v [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|pretekoch na 15 km]]. Po rokoch však pre porušenie antidopingových pravidiel diskvalifikovali víťazného Rusa Usťugova z výsledkových listín ZOH 2010 i 2014 a Hurajt sa tak dodatočne posunul na striebornú priečku.<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/190925-hurajt-zoh-striebro Pavol Hurajt už je oficiálne strieborný medailista z Vancouveru 2010]</ref> Na medailu siahalo aj [[Slovenské národné hokejové mužstvo|mužstvo hokejistov]], po výhre nad obhajcami olympijského zlata {{SWE|lh|0|Švédskom}} (4:3) postúpili do semifinále, kde podľahli {{CAN|lh|0|Kanade}} 2:3.<ref>[https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-kanada-23-bojovali-sme-do-poslednej-sekundy-2023052404154782783 Slovensko - Kanada 2:3, bojovali sme do poslednej sekundy]</ref> V zápase o bronz viedli po druhej tretine nad [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]] 3:1, potom však inkasovali štyri góly a po prehre 3:5<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2010-vancouver/clanok/84343-slovaci-skoncili-bez-medaili-bronz-maju-fini-po-vyhre-53/ Slováci skončili bez medailí. Bronz majú Fíni po výhre 5:3]</ref> obsadili nevďačné 4. miesto, to však bolo až do roku 2022 najlepším umiestnením našich [[ľadový hokej|hokejistov]] na olympijskom ľade. [[Pavol Demitra]] bol s 10 bodmi najproduktívnejším hráčom turnaja, vybrali ho aj do All-Star tímu.<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2010-vancouver/clanok/109482-demitra-je-v-all-star-time-ako-druhy-slovak-vyhral-kanadske-bodovanie-hier/ Demitra je v All-Star tíme. Ako druhý Slovák vyhral kanadské bodovanie hier]</ref> [[Anastasia Kuzminová]] na [[Zimné olympijské hry 2014|ZOH 2014 v Soči]] obhájila zlato z [[Vancouver|Vancouvru]] s takmer 20-sekundovým náskokom,<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2014/clanok/307977-online-ziska-kuzminova-v-soci-pre-slovensko-prvu-medailu/ Zlaté Soči! Anastasia Kuzminová obhájila titul z Vancouveru]</ref> stala sa tak prvou [[biatlon|biatlonistkou]] v histórii, ktorá úspešne zopakovala prvenstvo v individuálnej disciplíne. Na lepšie časy [[Slovensko|slovenského]] [[alpské lyžovanie|alpského lyžovania]] sa zablyslo zásluhou [[Adam Žampa|Adama Žampu]], piateho v slalome a šiesteho zo superkombinácie. [[Zimné olympijské hry 2018|ZOH 2018 v Pchjongčchangu]] boli pre slovenský šport zatiaľ najúspešnejšie. Opäť žiarila [[Anastasia Kuzminová]], ktorá získala zlato v pretekoch s hromadným štartom a dve strieborné medaily zo stíhacích a vytrvalostných pretekov. Stala sa tak najúspešnejšou ženou v histórii biatlonu na ZOH v individuálnych disciplínach a zároveň prvou, ktorá si vybojovala medailu v každej zo štyroch individuálnych disciplín.<ref>[https://sportnet.sme.sk/spravy/kuzminova-sa-stala-legendou-zoh-2018/ Kuzminová nulu nedala, ale stala sa legendou]</ref> [[Paulína Fialková]] bola piata v pretekoch na 15 km a spolu s Kuzminovou, [[Ivona Fialková|Ivonou Fialkovou]] a [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] obsadili v štafete 4×6 km senzačné 5. miesto. Naopak 5. miesto [[Petra Vlhová|Petry Vlhovej]] v kombinácii len zmiernilo sklamanie z 13. priečok v slalome a obrovskom slalome. [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|Hokejový turnaj]] sa prvýkrát od roku 1998 konal bez účasti hráčov [[NHL]]. [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2018|Hokejisti Slovenska]] vstúpili do turnaja senzačnou výhrou 3:2 nad neskoršími olympijskými šampiónmi z {{RUS|lh|0|Ruska}}, štartujúcimi pod názvom ''Olympijskí športovci z Ruska'', pre ktorých to bola jediná prehra na ceste za zlatom. Po dvoch tesných prehrách s {{USA|lh|0}} a {{SVN|lh|0|Slovinskom}} naši hokejisti obsadili v skupine posledné miesto a v predkole play-off sme opäť prehrali s USA 1:5. Na [[Zimné olympijské hry 2022|ZOH 2022 v Pekingu]] prišla konečne veľká chvíľa pre [[Petra Vlhová|Petru Vlhovú]], stala sa olympijskou víťazkou v [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|slalome]], hoci po 1. kole bola až na 8. mieste so stratou 72 stotín sekundy na prvú priečku.<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/petra-vlhova-je-olympijska-vitazka-v-slalome Petra Vlhová je olympijská víťazka v slalome]</ref> Historický úspech v podobe bronzovej medaily, vôbec prvej olympijskej pre náš hokej dosiahlo [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022|mužstvo hokejistov]]. V základnej skupine obsadili 3. miesto, v play-off vyradili najskôr {{DEU|lh|0}}, strieborné z predchádzajúcich ZOH 2018 (4:0), vo štvrťfinále {{USA|lh|0}} (3:2 po sn) a v zápase o 3. miesto sme zdolali hladko 4:0 {{SWE|lh|0}}.<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2022/clanok/617507-historicky-uspech-slovaci-zvladli-velky-boj-a-maju-bronzove-medaily/ Historický úspech! Slováci zvládli veľký boj a majú bronzové medaily]</ref> [[Juraj Slafkovský]] sa stal najproduktívnejším a najužitočnejším hráčom turnaja, zároveň ho zaradili spolu s brankárom [[Patrik Rybár|Patrkom Rybárom]] do All-Star tímu.<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/slafkovsky-ziskal-cenu-mvp-do-all-star-timu-sa-dostal-aj-rybar Slafkovský získal cenu MVP, do All Star tímu sa dostal aj Rybár]</ref> Medzi lídrov mužstva patrili tiež [[Marek Hrivík]] a [[Peter Cehlárik]]. '''Prehľad medailí''' {|class = "wikitable" ! width=100|Olympijské hry !! Medaila, meno !! width = 250|Šport, disciplína |- |<center> {{ITA}} [[Zimné olympijské hry 2006|2006 Turín]] <center> <center>(0-1-0)<center>||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Radoslav Židek]]||[[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2006|snoubording]], snoubordkros |- |<center> {{CAN}} [[Zimné olympijské hry 2010|2010 Vancouver]] <center> <center>(1-2-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Pavol Hurajt]]||[[biatlon]], [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprint 7,5 km]] <br> [[biatlon]], [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Stíhacie preteky žien na 10 km|stíhacie preteky 10 km]] <br> [[biatlon]], [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|15 km s hromadným štartom]] |- |<center> {{RUS}} [[Zimné olympijské hry 2014|2014 Soči]] <center> <center>(1-0-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]]||[[biatlon]], [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2014 – šprint žien na 7,5 kilometrov|šprint 7,5 km]] |- |<center> {{KOR}} [[Zimné olympijské hry 2018|2018 Pchjongčchang]]<center> <center>(1-2-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] <br/> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] <br/> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] || [[biatlon]], 12,5 s hromadným štartom <br/> [[biatlon]], stíhacie preteky 10 km <br/> [[biatlon]], vytrvalostné preteky 15 km |- |<center> {{CHN}} [[Zimné olympijské hry 2022|2022 Peking]]<center> <center>(1-0-1)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Petra Vlhová]] <br/> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] || [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022|alpské lyžovanie]], [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|slalom]] <br/> [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ľadový hokej, muži]] |- |} == Najúspešnejší slovenskí olympionici == '''Letné olympijské hry''' {|class = "wikitable" |- style="background:#efefef;" |-align=center |width = 150|'''Meno''' |width = 150|'''Šport''' |width=100|'''Roky''' |bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] |bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] |bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] |- |[[Peter Hochschorner]] <br> [[Pavol Hochschorner]]||[[vodný slalom]]||2000{{--}}2012||bgcolor = "#FFD700"|<center>3<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center> |- |[[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||[[plávanie]]||1900{{--}}1908||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>4<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center> |- |[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]||1996{{--}}2012||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>2<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center> |- |[[Elena Kaliská]]||[[vodný slalom]]||1996{{--}}2012||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center> |- |[[Zuzana Rehák-Štefečeková]]||[[športová streľba]]||2008{{--}}2021||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>2<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center> |- |[[Miloslav Mečíř]]||[[tenis]]||1988||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center> |} '''Zimné olympijské hry''' {|class = "wikitable" |- style="background:#efefef;" |-align=center |width = 150|'''Meno''' |width = 150|'''Šport''' |width=100|'''Roky''' |bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] |bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] |bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] |- |[[Anastasia Kuzminová]]||[[biatlon]]||2010{{--}}2018||bgcolor = "#FFD700"|<center>3<center>|| bgcolor="#C0C0C0" |<center>3<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center> |- |[[Ondrej Nepela]]||[[krasokorčuľovanie]]||1972||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center> |- |[[Petra Vlhová]]||[[alpské lyžovanie]]||2022||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center> |- |[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]]||1964{{--}}1972||bgcolor = "#FFD700"|<center>0<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>2<center> |- |[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]||1964{{--}}1968||bgcolor = "#FFD700"|<center>0<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center> |- |[[Igor Liba]]||[[ľadový hokej]]||1984{{--}}1992||bgcolor = "#FFD700"|<center>0<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center> |} == Pozri aj == * [[Olympijské hry mládeže]] * [[Slovensko na Svetových hrách]] * [[Slovensko na Univerziádach]] * [[Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže]] == Literatúra == * Ján Grexa - Ľubomír Souček: ''Slovensko v znamení piatich kruhov'', 2007 * Marián Šimo, Anton Zerer: ''Atlanta 96 Hry XXVI. olympiády'', Šport, 1996 * Anton Zerer: ''Atény 2004 Hry XXVIII. olympiády'', TIMY, 2004 == Externé odkazy== *[http://www.minedu.sk/data/att/4466.pdf Naši olympijskí medailisti a olympionici] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140404170629/http://www.minedu.sk/data/att/4466.pdf |date=2014-04-04 }} *[https://www.minedu.sk/data/att/4467.pdf Medailisti v drese Uhorska a Česko-Slovenska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140404165913/http://www.minedu.sk/data/att/4467.pdf |date=2014-04-04 }} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovensko na Olympijských hrách| ]] [[Kategória:Krajiny na Olympijských hrách]] [[Kategória:Slovensko na multi-športových podujatiach|Olympiáda]] [[Kategória:Úspechy slovenského športu|Olympiáda]] 7bdr88q27wvi0uh2jzbhs3o6xty1d6i Anaconda (singel) 0 533700 8191140 7819795 2026-04-02T05:08:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191140 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Anaconda | z Albumu = ''[[The Pinkprint]]'' | Interpret = [[Nicki Minaj]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[Sťahovanie hudby|Digital download]] | Dátum vydania = 4. august 2014 | Nahrané = 2014 at Glenwood Recording Studios, [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]], [[Kalifornia]] | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]] | Dĺžka = 4:20 | Vydavateľ = [[Young Money Entertainment|Young Money]], [[Cash Money Records|Cash Money]], [[Republic Records|Republic]] | Textár = [[Nicki Minaj|Onika Maraj]], [[Polow da Don|Jamal Jones]], Jonathan Solone-Myvett, [[Da Internz|Ernest Clark]], [[Da Internz|Marcos Palacios]], [[Sir Mix-a-Lot|Anthony Ray]] | Skladateľ = | Producent = [[Polow da Don]], Anonymous, [[Da Internz]] | URL text = | Certifikácie = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Bang Bang]]“<br />(2014) | Tento singel = '''„Anaconda“'''<br />(2014) | Nasledujúci singel = „[[Low (singel Juicy J)|Low]]“<br />(2014) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''Anaconda'''“ je skladba americkej speváčky [[Nicki Minaj]], z jej tretieho štúdiového albumu ''[[The Pinkprint]]'' (2014). Ako singel bola vydaná dňa 4. augusta 2014 cez [[Young Money Entertainment]], [[Cash Money Records]] a [[Republic Records]], ako druhý singel z albumu. Skladbu napísali a produkovali [[Polow da Don]], Anonymous, [[Da Internz]], pričom na písaní spolupracovala aj Minaj. Skladba „Anaconda“ obsahuje prvky zo skladby „[[Baby Got Back]]“ od amerického [[Master of Ceremony|MC]] [[Sir Mix-a-Lot]]a. Singel sa udržal osem po sebe nasledujúcich týždňov v prvej desiatke amerického rebríčka [[Billboard Hot 100]]. Skladba „Anaconda“ je nominovaná na cenu [[Grammy]] v kategórii [[Cena Grammy v kategórii Best Rap Song|Best Rap Song]] pre rok 2015. ==Zoznam skladieb== *'''Digital download''' #„Anaconda“ - 4:20 ==Zostava== ;Nahrávanie<ref name="credits">{{Citácia knihy|autor=[[Nicki Minaj]]|titul=[[The Pinkprint]]|rok=2014|formát=booklet|vydavateľ=[[Young Money Entertainment]], [[Cash Money Records]], [[Republic Records]]|id=00602547163844}}</ref> *Nahraná v Glenwood Recording Studios, [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]], [[Kalifornia]] ;Personál<ref name="credits"/> *Textár – [[Nicki Minaj|Onika Maraj]], [[Polow da Don|Jamal Jones]], Jonathan Solone-Myvett, [[Da Internz|Ernest Clark]], [[Da Internz|Marcos Palacios]], [[Sir Mix-a-Lot|Anthony Ray]] *Produkcia – [[Polow da Don]], Anonymous *Koprodukcia – [[Da Internz]] *Nahrávanie – Aubry "Big Juice" Delaine *Mixovanie – Jaycen Joshua *Mixovanie – asistent Ryan Kaul *Mastering – Chris Athens ==Pozície v rebríčkoch== {| class="wikitable sortable plainrowheaders" |- ! Rebríek (2014) ! Vrcholové<br />pozície |- |Austrália ([[ARIA Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://ariacharts.com.au/chart/urban-singles |titul=ARIA Australian Top 40 Urban Singles Chart |vydavateľ=ARIA Charts |dátum prístupu=2015-01-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150823090939/http://www.ariacharts.com.au/chart/urban-singles |dátum archivácie=2015-08-23 }}</ref> | style="text-align:center;"|1 |- |Bulharsko ([[Bulgarian Association of Music Producers|BAMP]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://acharts.us/bulgaria_singles_top_40/2014/39 |titul=Nicki Minaj: Anaconda |vydavateľ=Acharts.us }}</ref> | style="text-align:center;"|25 |- | Chorvátsko ([[Croatian Airplay Radio Chart]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hrvatska Airplay Radio Chart - 27 rujna 2014|url=http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:h2jSVLPSbdMJ:radio.hrt.hr/data/files/69592a5560d880c9a5089aff1de10e26b3c13fc4.xls+&cd=2&hl=en&ct=clnk|dátum vydania=27. september 2014|vydavateľ=HRT}} Archived from {{cite web|title=the original|url=http://radio.hrt.hr/clanak/airplay-radio-chart-2013/10534/|accessdate=2015-01-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171230152054/http://radio.hrt.hr/clanak/airplay-radio-chart-2013/10534/|archivedate=2017-12-30}} on March 25, 2014</ref> |style="text-align:center;"|53 |- |Írsko ([[IRMA]])<ref name="us">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=GFK Chart-Track<!-- Titolo generato automaticamente --> |url=http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2011&year=2011&week=32 |dátum prístupu=2015-01-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120614122838/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2011&year=2011&week=32 |dátum archivácie=2012-06-14 }}</ref> | style="text-align:center;"|10 |- |Južná Kórea ([[Gaon Chart|Gaon Download Chart]])<ref name="SouthKoreaDebut2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_chart_kind_cd=E&f_week=33&f_year=2014&f_type=week|titul=South Korea Gaon Download Chart|vydavateľ=[[Gaon Chart]]|dátum vydania=10. august 2012}}</ref> | style="text-align:center;"| 80 |- |Nový Zéland ([[RIANZ]])<ref name="Nz">{{Citácia periodika|url=http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Nicki+Minaj&titel=Super+Bass&cat=s|titul=Andamento di Super Bass|periodikum=charts.org.nz|dátum prístupu=2015-01-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20111109092602/http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Nicki+Minaj&titel=Super+Bass&cat=s|dátum archivácie=2011-11-09}}</ref> | style="text-align:center;"|9 |- |Portugalsko ([[Associação Fonográfica Portuguesa|AFP]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://acharts.us/portugal_singles_top_50/2014/38 |titul=Nicki Minaj: Anaconda |vydavateľ=Acharts.us}}</ref> | style="text-align:center;"|39 |- |Spojené kráľovstvo ([[UK Singles Chart]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chartstats.com/release.php?release=50243|titul=Archive Chart |vydavateľ=UK Chart}}</ref> | style="text-align:center;"|3 |- |Škótsko ([[Official Charts Company]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.officialcharts.com/archive-chart/_/22/2011-08-13/|titul=Classifica|vydavateľ=officialcharts.com}}</ref> |style="text-align:center;"|2 |- |Španielsko ([[PROMUSICAE]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url =http://PROMUSICAE Search_str=Super+Bass&x=0&y=0|titul =anaconda in Spagna}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | style="text-align:center;"|38 |- |Švajčiarsko ([[Schweizer Hitparade]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hitparade.ch/showitem.asp?interpret=Nicki+Minaj&titel=Super+Bass&cat=s|titul=Super Bass in Svizzer}}</ref> | style="text-align:center;"|55 |- |Švédsko ([[Sverigetopplistan]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Nicki+Minaj&titel=Super+Bass&cat=s|titul=Super Bass in Svezia}}</ref> | style="text-align:center;"|30 |- |Taliansko ([[Federazione Industria Musicale Italiana|FIMI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.it-charts.it/DL-2014/weeks/DL-s-38.htm |titul=FIMI - Nicki Minaj: Anaconda |vydavateľ=[[Federazione Industria Musicale Italiana|FIMI]] |dátum prístupu=2015-01-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304103827/http://www.it-charts.it/DL-2014/weeks/DL-s-38.htm |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> | style="text-align:center;"|52 |- |USA ([[Billboard Hot 100]])<ref name="bill">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/charts/hot-100#/song/nicki-minaj/super-bass/23225424 |titul=Top 100 Music Hits, Top 100 Music Charts, Top 100 Songs & The Hot 100 |vydavateľ=Billboard.com }}</ref> | style="text-align:center;"|2 |- |USA ([[Billboard Pop 100]])<ref name=autogenerato1>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/charts/hot-100#/charts/pop-songs?chartDate=2011-08-27|titul=Super Bass nella classifica Pop|vydavateľ=Billboard.com }}</ref> | style="text-align:center;"|1 |- |} ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Anaconda (Nicki Minaj song)|640335794}} [[Kategória:Single z 2014]] [[Kategória:Piesne Nicki Minaj]] [[Kategória:Dirtyrapové piesne]] o2gzbivr5lbfgivyjs6zz6bv6sjxmk4 Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2015 0 553514 8190920 7648260 2026-04-01T18:13:38Z 321fire 115544 pavúky 8190920 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji | rok = 2015 | iný názov = | logo = Tampere.vaakuna.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Tampere | usporiadateľ = Fínsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[5. júl|5.]]{{--}}[[11. júl]] [[2015]] | počet tímov = 8 + 8 | počet dejísk = 2 | počet miest = 1 | víťaz = Kanada | počet titulov = 3 | zápasy = 46 | góly = 423 | návštevnosť = 32692 | najproduktívnejší hráč = {{FIN}} Jimi Palanto (19 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Tampere]] | rok pred = 2014 | rok po = 2017 }} '''Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2015''' boli v poradí 19. [[majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji]] mužov, ktoré organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia]] (IIHF). Konali sa od [[5. júl|5.]]{{--}}[[11. júla]] [[2015]] v [[Tampere]], vo [[Fínsko|Fínsku]], za účasti 16 tímov rozdelených do 2 výkonnostných divízií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tampere welcomes Inline Worlds | url = http://www.iihf.com/channels1415/inline/news/news-singleview-inline/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=9404&cHash=a87089ce19ef470cc1383739a138f0de | dátum vydania = 4.2.2015 | dátum prístupu = 5.7.2015 | vydavateľ = IIHF | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tampere ready to roll | url = http://www.iihf.com/channels1415/inline/news/news-singleview-inline/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=9910&cHash=e0dfbf9b01c012036b64fcc000bd96df | dátum vydania = 4.7.2015 | dátum prístupu = 5.7.2015 | vydavateľ = IIHF | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MS v in-line hokeji: v nedeľu v Tampere Slováci s Kanadou | url = http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/in-line-hokej-slovaci-sa-od-nedele-predstavia-na-ms-v-tampere | dátum vydania = 3.7.2014 | dátum prístupu = 5.7.2014 | vydavateľ = SZĽH | jazyk = }}</ref> Fínsko bolo organizátorom svetového šampionátu druhýkrát, predtým hostilo toto podujatie v roku [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2005|2005]], v [[Kuopio]]. Svoj tretí titul v histórii získala {{CAN|ilhm}}, ktorá vo finálovom zápase zvíťazila nad domácim družstvom a obhajcom titulu z {{FIN|ilhm|0|Fínska}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada back on inline throne | url = http://www.iihf.com/channels1415/inline/news/news-singleview-inline/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=9928&cHash=3d3bfd077befa60c0e770f90033e01bd | dátum vydania = 11.7.2015 | dátum prístupu = 11.7.2015 | vydavateľ = IIHF | jazyk = anglicky }}</ref> Fínskemu Tampere bola udelená organizácia MS v júni 2013, kedy sa rozhodlo aj o dejisku MS 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pardubice ready for 2014 | url = http://www.iihf.com/sk/channels1314/inline/news/news-singleview-inline/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=7986&cHash=92a17a2b2e9fc542abd7bfcd31aab148 | dátum vydania = 5.6.2013 | dátum prístupu = 5.7.2015 | vydavateľ = IIHF | jazyk = anglicky }}</ref> == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center;" align=center |- ! colspan=2 | [[Tampere]] |- | [[Tampereen jäähalli]]<br><small>(Hakametsä Arena)</small> || [[Tampereen harjoitusjäähalli]]<br><small>(Hakametsä Rink 2)</small> |- | [[Súbor:Hakametsä I ulkoa.jpg|220px]] || [[Súbor:Tampereen harjoitusjäähalli.jpg|220px]] |- | Kapacita: '''{{tooltip|7 300|z toho 5 629 na sedenie}}''' || '''{{tooltip|1 050|z toho 450 na sedenie}}''' |- | Otvorený: 1965 || Otvorený: 1974 |} == Kvalifikácia a nasadenie == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2015}} {| class="wikitable" cellspacing="1" style="font-size:90% ;text-align:center" |- ! width=140| Elitná Divízia ! width=20| {{tooltip|2014|Umiestnenie na MS 2014}} ! width=140| I. Divízia ! width=20| {{tooltip|2014|Umiestnenie na MS 2014}} |- | align=left| {{FIN|ilhm|1}} || 1. | align=left| {{GBR|ilhm|1}} || 8. |- | align=left| {{CAN|ilhm|1}} || 2. | align=left| {{AUS|ilhm|1}} || 10. |- | align=left| {{USA|ilhm|1}} || 3. | align=left| {{HRV|ilhm|1}} || 11. |- | align=left| {{SWE|ilhm|1}} || 4. | align=left| {{LVA|ilhm|1}} || 12. |- | align=left| {{CZE|ilhm|1}} || 5. | align=left| {{AUT|ilhm|1}} || 13. |- | align=left| {{DEU|ilhm|1}} || 6. | align=left| {{HUN|ilhm|1}} || 14. |- | align=left| {{SVK|ilhm|1}} || 7. | align=left| {{BGR|ilhm|1}} || - || rowspan=2|postup z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2015|kvalifikácie]] |- | align=left| {{SVN|ilhm|1}} || 9. | align=left| {{ARG|ilhm|1}} || - |} == Výsledky == === Elitná divízia === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[5. júl]] |mužstvo1 = {{SWE|ilhm|2}} |skóre = {{ku|4|5}} |tretiny = ({{ku|3|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|2}}, {{ku|0|2}}) |mužstvo2 = '''{{CZE|ilhm|1}}''' |divákov = 250 |strely1 = 12 |strely2 = 26 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154A01_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[5. júl]] |mužstvo1 = '''{{FIN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|9|2}} |tretiny = ({{ku|3|2}}, {{ku|3|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|1|0}}) |mužstvo2 = {{SVN|ilhm|1}} |divákov = 2 058 |strely1 = 31 |strely2 = 25 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154A03_74_1_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[6. júl]] |mužstvo1 = '''{{SWE|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|4|3}} |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|2|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{SVN|ilhm|1}} |divákov = 160 |strely1 = 30 |strely2 = 20 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154A05_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[6. júl]] |mužstvo1 = '''{{FIN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|7|3}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|5|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{CZE|ilhm|1}} |divákov = 2 197 |strely1 = 32 |strely2 = 18 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154A07_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[7. júl]] |mužstvo1 = '''{{CZE|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|3|2}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{SVN|ilhm|1}} |divákov = 210 |strely1 = 35 |strely2 = 25 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154A09_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[7. júl]] |mužstvo1 = {{FIN|ilhm|2}} |skóre = {{ku|9|1}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|4|1}}) |mužstvo2 = {{SWE|ilhm|1}} |divákov = 4 414 |strely1 = 36 |strely2 = 28 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154A11_74_2_0.pdf }} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=25|{{Tooltip|Z|Zápasy}} !width=25|{{Tooltip|V|Víťazstvá}} !width=25|{{Tooltip|VP|Víťazstvá po predĺžení}} !width=25|{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !width=25|{{Tooltip|P|Prehry}} !width=55|Skóre !width=30|{{Tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25|{{Tooltip|B|Body}} |- | 1. || align=left| {{FIN|ilhm|1}} |3||3||0||0||0|| {{ku|25|6}} || +19||'''9''' |- | 2. || align=left| {{CZE|ilhm|1}} |3||2||0||0||1|| {{ku|11|13}} || −2||'''6''' |- | 3. || align=left| {{SWE|ilhm|1}} |3||1||0||0||2|| {{ku|9|17}} || −8||'''3''' |- | 4. || align=left| {{SVN|ilhm|1}} |3||0||0||0||3|| {{ku|7|16}} || −9||'''0''' |} ===== Skupina B ===== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[5. júl]] |mužstvo1 = '''{{USA|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|7|3}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|3|2}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{DEU|ilhm|1}} |divákov = 350 |strely1 = 36 |strely2 = 19 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154B02_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[5. júl]] |mužstvo1 = '''{{CAN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|5|2}} |tretiny = ({{ku|0|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|1}}) |mužstvo2 = {{SVK|ilhm|1}} |divákov = 270 |strely1 = 48 |strely2 = 16 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154B04_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[6. júl]] |mužstvo1 = '''{{USA|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|6|0}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}) |mužstvo2 = {{SVK|ilhm|1}} |divákov = 287 |strely1 = 44 |strely2 = 12 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154B06_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[6. júl]] |mužstvo1 = '''{{CAN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|6|4}} |tretiny = ({{ku|3|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|0|2}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{DEU|ilhm|1}} |divákov = 170 |strely1 = 32 |strely2 = 14 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154B08_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[7. júl]] |mužstvo1 = {{DEU|ilhm|2}} |skóre = {{ku|1|2 sn}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}; {{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{SVK|ilhm|1}}''' |divákov = 454 |strely1 = 42 |strely2 = 26 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154B10_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[7. júl]] |mužstvo1 = {{USA|ilhm|2}} |skóre = {{ku|4|5 p}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|2|3}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}; {{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{CAN|ilhm|1}}''' |divákov = 1 750 |strely1 = 30 |strely2 = 26 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154B12_74_2_0.pdf }} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=25|{{Tooltip|Z|Zápasy}} !width=25|{{Tooltip|V|Víťazstvá}} !width=25|{{Tooltip|VP|Víťazstvá po predĺžení}} !width=25|{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !width=25|{{Tooltip|P|Prehry}} !width=55|Skóre !width=30|{{Tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25|{{Tooltip|B|Body}} |- | 1. || align=left| {{CAN|ilhm|1}} |3||2||1||0||0|| {{ku|16|10}} || +6||'''8''' |- | 2. || align=left| {{USA|ilhm|1}} |3||2||0||1||0|| {{ku|17|8}} || +9||'''7''' |- | 3. || align=left| {{SVK|ilhm|1}} |3||0||1||0||2|| {{ku|4|12}} || −8||'''2''' |- | 4. || align=left| {{DEU|ilhm|1}} |3||0||0||1||2|| {{ku|8|15}} || −7||'''1''' |} ==== Play-off ==== {{Play-off8 |RD1-info=9. júl |RD2-info=10. júl |RD3-info=11. júl |RD1-tím1='''{{FIN|ilhm|1}}'''|RD1-skóre1='''6''' |RD1-tím2={{GER|ilhm|1}}|RD1-skóre2=3 |RD1-tím3={{CZE|ilhm|1}}|RD1-skóre3=3 |RD1-tím4='''{{SVK|ilhm|1}}'''|RD1-skóre4='''4''' |RD1-tím5='''{{CAN|ilhm|1}}'''|RD1-skóre5='''6''' |RD1-tím6={{SVN|ilhm|1}}|RD1-skóre6=5 |RD1-tím7={{USA|ilhm|1}}|RD1-skóre7=2 |RD1-tím8='''{{SWE|ilhm|1}}'''|RD1-skóre8='''5''' |RD2-tím1='''{{FIN|ilhm|1}}'''|RD2-skóre1='''4 n''' |RD2-tím2={{SVK|ilhm|1}}|RD2-skóre2=3 n |RD2-tím3='''{{CAN|ilhm|1}}'''|RD2-skóre3='''6''' |RD2-tím4={{SWE|ilhm|1}}|RD2-skóre4=2 |RD3-tím1={{FIN|ilhm|1}}|RD3-skóre1=2 |RD3-tím2='''{{CAN|ilhm|1}}'''|RD3-skóre2='''4''' |RD4-tím1='''{{SWE|ilhm|1}}'''|RD4-skóre1='''5''' |RD4-tím2={{SVK|ilhm|1}}|RD4-skóre2=4 }} ===== Štvrťfinále ===== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[9. júl]] |mužstvo1 = {{USA|ilhm|2}} |skóre = {{ku|2|5}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|1|3}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|2}}) |mužstvo2 = '''{{SWE|ilhm|1}}''' |divákov = 340 |strely1 = 33 |strely2 = 18 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154313_74_6_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[9. júl]] |mužstvo1 = {{CZE|ilhm|2}} |skóre = {{ku|3|4}} |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|2}}, {{ku|1|0}}) |mužstvo2 = '''{{SVK|ilhm|1}}''' |divákov = 410 |strely1 = 44 |strely2 = 22 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154314_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[9. júl]] |mužstvo1 = '''{{FIN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|6|3}} |tretiny = ({{ku|3|2}}, {{ku|2|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{DEU|ilhm|1}} |divákov = 3 168 |strely1 = 36 |strely2 = 15 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154315_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[9. júl]] |mužstvo1 = '''{{CAN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|6|5}} |tretiny = ({{ku|0|3}}, {{ku|0|1}}, {{ku|5|0}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{SVN|ilhm|1}} |divákov = 368 |strely1 = 32 |strely2 = 27 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154316_74_2_0.pdf }} ===== Stretnutia o umiestnenie ===== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[10. júl]] |mužstvo1 = '''{{CZE|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|4|1}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|3|0}}) |mužstvo2 = {{DEU|ilhm|1}} |divákov = 165 |strely1 = 49 |strely2 = 18 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154317_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[10. júl]] |mužstvo1 = '''{{USA|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|5|2}} |tretiny = ({{ku|2|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{SVN|ilhm|1}} |divákov = 247 |strely1 = 25 |strely2 = 15 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154318_74_3_0.pdf }} ===== Stretnutie o udržanie sa v Elitnej divízii ===== {{Hokejbox2 |bg = #FFDCCC |dátum = [[11. júl]] |mužstvo1 = '''{{DEU|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|5|4}} |tretiny = ({{ku|1|2}}, {{ku|1|0}}, {{ku|2|1}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{SVN|ilhm|1}} |divákov = 104 |strely1 = 23 |strely2 = 29 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154521_74_2_0.pdf }} ===== Semifinále ===== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[10. júl]] |mužstvo1 = '''{{FIN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|4|3 sn}} |tretiny = <small>({{ku|1|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|2}}; {{ku|0|0}})</small> |mužstvo2 = {{SVK|ilhm|1}} |divákov = 2 393 |strely1 = 43 |strely2 = 16 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154219_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[10. júl]] |mužstvo1 = '''{{CAN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|6|2}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|0|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|4|0}}) |mužstvo2 = {{SWE|ilhm|1}} |divákov = 376 |strely1 = 29 |strely2 = 17 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154220_74_2_0.pdf }} ===== Stretnutie o 3.miesto ===== {{Hokejbox2 |bg = #FFDAB9 |dátum = [[11. júl]] |mužstvo1 = '''{{SWE|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|5|4}} |tretiny = ({{ku|0|1}}, {{ku|2|1}}, {{ku|2|1}}, {{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{SVK|ilhm|1}} |divákov = 2 433 |strely1 = 29 |strely2 = 24 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154122_74_2_0.pdf }} ===== Finále ===== {{Hokejbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[11. júl]] |mužstvo1 = {{FIN|ilhm|2}} |skóre = {{ku|2|4}} |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|1|2}}) |mužstvo2 = '''{{CAN|ilhm|1}}''' |divákov = 6 678 |strely1 = 33 |strely2 = 29 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/154/IHM154123_74_4_0.pdf }} ---- === I. divízia === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina C ===== {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[5. júl]] |mužstvo1 = {{AUT|ilhm|2}} |skóre = {{ku|0|12}} |tretiny = ({{ku|0|3}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|3}}, {{ku|0|5}}) |mužstvo2 = '''{{LVA|ilhm|1}}''' |divákov = 90 |strely1 = 10 |strely2 = 50 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155C01_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[5. júl]] |mužstvo1 = '''{{GBR|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|16|1}} |tretiny = ({{ku|0|1}}, {{ku|7|0}}, {{ku|5|0}}, {{ku|4|0}}) |mužstvo2 = {{BGR|ilhm|1}} |divákov = 127 |strely1 = 48 |strely2 = 7 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155C03_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[6. júl]] |mužstvo1 = '''{{LVA|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|18|1}} |tretiny = ({{ku|5|0}}, {{ku|6|0}}, {{ku|5|0}}, {{ku|2|1}}) |mužstvo2 = {{BGR|ilhm|1}} |divákov = 124 |strely1 = 50 |strely2 = 3 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155C05_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[6. júl]] |mužstvo1 = '''{{GBR|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|5|4}} |tretiny = ({{ku|0|1}}, {{ku|2|3}}, {{ku|2|0}}, {{ku|1|0}}) |mužstvo2 = {{AUT|ilhm|1}} |divákov = 252 |strely1 = 45 |strely2 = 20 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155C07_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[7. júl]] |mužstvo1 = '''{{AUT|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|8|0}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|3|0}}, {{ku|2|0}}) |mužstvo2 = {{BGR|ilhm|1}} |divákov = 138 |strely1 = 47 |strely2 = 11 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155C09_74_3_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. júl]] |mužstvo1 = {{GBR|ilhm|2}} |skóre = {{ku|5|6}} |tretiny = ({{ku|2|4}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|0}}) |mužstvo2 = '''{{LVA|ilhm|1}}''' |divákov = 106 |strely1 = 28 |strely2 = 24 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155C11_74_3_0.pdf }} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=25|{{Tooltip|Z|Zápasy}} !width=25|{{Tooltip|V|Víťazstvá}} !width=25|{{Tooltip|VP|Víťazstvá po predĺžení}} !width=25|{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !width=25|{{Tooltip|P|Prehry}} !width=55|Skóre !width=30|{{Tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25|{{Tooltip|B|Body}} |- | 1. || align=left| {{LVA|ilhm|1}} |3||3||0||0||0|| {{ku|36|6}} || +30||'''9''' |- | 2. || align=left| {{GBR|ilhm|1}} |3||2||0||0||1|| {{ku|26|11}} || +15||'''6''' |- | 3. || align=left| {{AUT|ilhm|1}} |3||1||0||0||2|| {{ku|12|17}} || −5||'''3''' |- | 4. || align=left| {{BGR|ilhm|1}} |3||0||0||0||3|| {{ku|2|42}} || −40||'''0''' |} ===== Skupina D ===== {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[5. júl]] |mužstvo1 = {{HRV|ilhm|2}} |skóre = {{ku|1|5}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|0|2}}, {{ku|0|2}}, {{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{HUN|ilhm|1}}''' |divákov = 38 |strely1 = 27 |strely2 = 31 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155D02_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[5. júl]] |mužstvo1 = '''{{AUS|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|6|3}} |tretiny = ({{ku|2|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|2|1}}) |mužstvo2 = {{ARG|ilhm|1}} |divákov = 300 |strely1 = 24 |strely2 = 17 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155D04_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[6. júl]] |mužstvo1 = '''{{HRV|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|7|0}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|4|0}}, {{ku|2|0}}) |mužstvo2 = {{ARG|ilhm|1}} |divákov = 179 |strely1 = 31 |strely2 = 12 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155D06_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[6. júl]] |mužstvo1 = '''{{AUS|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|7|2}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|3|1}}, {{ku|0|0}}, {{ku|4|1}}) |mužstvo2 = {{HUN|ilhm|1}} |divákov = 183 |strely1 = 42 |strely2 = 28 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155D08_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[7. júl]] |mužstvo1 = {{HUN|ilhm|2}} |skóre = {{ku|3|4 p}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|0|1}}, {{ku|0|1}}; {{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{ARG|ilhm|1}}''' |divákov = 130 |strely1 = 23 |strely2 = 37 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155D10_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. júl]] |mužstvo1 = {{AUS|ilhm|2}} |skóre = {{ku|4|9}} |tretiny = ({{ku|0|2}}, {{ku|1|3}}, {{ku|1|1}}, {{ku|2|3}}) |mužstvo2 = '''{{HRV|ilhm|1}}''' |divákov = 223 |strely1 = 25 |strely2 = 32 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155D12_74_2_0.pdf }} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=25|{{Tooltip|Z|Zápasy}} !width=25|{{Tooltip|V|Víťazstvá}} !width=25|{{Tooltip|VP|Víťazstvá po predĺžení}} !width=25|{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !width=25|{{Tooltip|P|Prehry}} !width=55|Skóre !width=30|{{Tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25|{{Tooltip|B|Body}} |- | 1. || align=left | {{HRV|ilhm|1}} |3||2||0||0||1|| {{ku|17|9}} || +8||'''6''' |- | 2. || align=left| {{AUS|ilhm|1}} |3||2||0||0||1|| {{ku|17|14}} || +3||'''6''' |- | 3. || align=left| {{HUN|ilhm|1}} |3||1||0||1||1|| {{ku|10|12}} || −2||'''4''' |- | 4. || align=left| {{ARG|ilhm|1}} |3||0||1||0||2|| {{ku|7|16}} || −9||'''2''' |} ==== Play-off ==== {{Play-off8 |RD1-info=9. júl |RD2-info=10. júl |RD3-info=11. júl |RD1-tím1='''{{CRO|ilhm|1}}'''|RD1-skóre1='''23''' |RD1-tím2={{BUL|ilhm|1}}|RD1-skóre2=0 |RD1-tím3={{ARG|ilhm|1}}|RD1-skóre3=4 |RD1-tím4='''{{LAT|ilhm|1}}'''|RD1-skóre4='''5''' |RD1-tím5='''{{GBR|ilhm|1}}'''|RD1-skóre5='''7''' |RD1-tím6={{HUN|ilhm|1}}|RD1-skóre6=5 |RD1-tím7='''{{AUS|ilhm|1}}'''|RD1-skóre7='''6''' |RD1-tím8={{AUT|ilhm|1}}|RD1-skóre8=3 |RD2-tím1='''{{CRO|ilhm|1}}'''|RD2-skóre1='''7''' |RD2-tím2={{ARG|ilhm|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-tím3={{GBR|ilhm|1}}|RD2-skóre3=4 |RD2-tím4='''{{AUS|ilhm|1}}'''|RD2-skóre4=7 |RD3-tím1='''{{CRO|ilhm|1}}'''|RD3-skóre1='''5 p''' |RD3-tím2={{AUS|ilhm|1}}|RD3-skóre2=4 p |RD4-tím1='''{{GBR|ilhm|1}}'''|RD4-skóre1='''3''' |RD4-tím2={{ARG|ilhm|1}}|RD4-skóre2=2 }} ===== Štvrťfinále ===== {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[9. júl]] |mužstvo1 = '''{{AUS|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|6|3}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|0|2}}, {{ku|2|1}}, {{ku|2|0}}) |mužstvo2 = {{AUT|ilhm|1}} |divákov = 103 |strely1 = 37 |strely2 = 15 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155313_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. júl]] |mužstvo1 = '''{{GBR|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|7|5}} |tretiny = ({{ku|0|0}}, {{ku|3|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|4}}) |mužstvo2 = {{HUN|ilhm|1}} |divákov = 119 |strely1 = 23 |strely2 = 26 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155314_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[9. júl]] |mužstvo1 = '''{{HRV|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|23|0}} |tretiny = ({{ku|6|0}}, {{ku|4|0}}, {{ku|7|0}}, {{ku|6|0}}) |mužstvo2 = {{BGR|ilhm|1}} |divákov = 82 |strely1 = 62 |strely2 = 7 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155315_74_1_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. júl]] |mužstvo1 = {{LVA|ilhm|2}} |skóre = {{ku|4|5}} |tretiny = ({{ku|0|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|4}}, {{ku|2|0}}) |mužstvo2 = '''{{ARG|ilhm|1}}''' |divákov = 215 |strely1 = 39 |strely2 = 21 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155316_74_2_0.pdf }} ===== Stretnutia o umiestnenie (o 13.{{--}}16. miesto) ===== {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[10. júl]] |mužstvo1 = '''{{HUN|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|7|1}} |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|4|0}}) |mužstvo2 = {{AUT|ilhm|1}} |divákov = 68 |strely1 = 37 |strely2 = 11 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155317_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. júl]] |mužstvo1 = '''{{LVA|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|14|0}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|4|0}}, {{ku|7|0}}) |mužstvo2 = {{BGR|ilhm|1}} |divákov = 127 |strely1 = 64 |strely2 = 5 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155318_74_1_0.pdf }} ===== Stretnutie o 5. miesto (o 13. miesto) ===== {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[11. júl]] |mužstvo1 = {{LVA|ilhm|2}} |skóre = {{ku|3|4}} |tretiny = ({{ku|0|2}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|2}}) |mužstvo2 = '''{{HUN|ilhm|1}}''' |divákov = 73 |strely1 = 32 |strely2 = 24 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155521_74_3_0.pdf }} ===== Semifinále (o 9.{{--}}12. miesto) ===== {{Hokejbox2 |bg = #F5FAFF |dátum = [[10. júl]] |mužstvo1 = {{GBR|ilhm|2}} |skóre = {{ku|4|7}} |tretiny = ({{ku|2|0}}, {{ku|2|3}}, {{ku|0|2}}, {{ku|0|2}}) |mužstvo2 = '''{{AUS|ilhm|1}}''' |divákov = 101 |strely1 = 29 |strely2 = 31 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155219_74_2_0.pdf }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. júl]] |mužstvo1 = '''{{HRV|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|7|0}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|0}}) |mužstvo2 = {{ARG|ilhm|1}} |divákov = 154 |strely1 = 40 |strely2 = 16 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155220_74_2_0.pdf }} ===== Stretnutie o 3. miesto (o 11. miesto) ===== {{Hokejbox2 |bg = #eee |dátum = [[11. júl]] |mužstvo1 = '''{{GBR|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|3|2}} |tretiny = ({{ku|1|0}}, {{ku|1|1}}, {{ku|1|0}}, {{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{ARG|ilhm|1}} |divákov = 191 |strely1 = 20 |strely2 = 24 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155122_74_2_0.pdf }} ===== Finále (o 9. miesto) ===== {{Hokejbox2 |bg = #cfc |dátum = [[11. júl]] |mužstvo1 = '''{{HRV|ilhm|2}}''' |skóre = {{ku|5|4 p}} |tretiny = ({{ku|1|1}}, {{ku|0|1}}, {{ku|3|1}}, {{ku|0|1}}; {{ku|1|0}}) |mužstvo2 = {{AUS|ilhm|1}} |divákov = 317 |strely1 = 29 |strely2 = 23 |správa = http://stats.iihf.com/hydra/inline/155/IHM155123_74_2_0.pdf }} == Štatistiky == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Najproduktívnejší hráči {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" |- ! width="20px" | Por. ! width="160px" | Hráči ! width="25px" | {{tooltip|Z|Zápasy}} ! width="25px" | {{tooltip|G|Góly}} ! width="25px" | {{tooltip|A|Asistencie}} ! width="25px" | Body |- ! colspan=6|Elitná divízia |- | 1. ||align=left|{{FIN}} '''[[Jimi Palanto]]''' || 6 || '''11''' || 8 || '''19''' |- | 2. ||align=left|{{CAN}} [[Dave Hammond]] || 6 || 9 || 5 || 14 |- | 3. ||align=left|{{CAN}} [[Adam Ross]] || 6 || 6 || 7 || 13 |- | 4. ||align=left|{{CAN}} [[Thomas Woods]] || 6 || 4 || 8 || 12 |- | 5. ||align=left|{{CAN}} [[Brett Bulmer]] || 6 || 3 || 9 || 12 |- | 6. ||align=left|{{FIN}} [[Sami Markkanen]] || 6 || 2 || '''10''' || 12 |- | 7. ||align=left|{{USA}} [[Travis Noe]] || 5 || 5 || 5 || 10 |- | colspan=2|... || || || || |- | ||align=left|{{SVK}} [[Juraj Jurík (1968)|Juraj Jurík]] || 6 || 6 || 1 || 7 |- | ||align=left|{{SVK}} [[Roman Šimunek]] || 6 || 2 || 3 || 5 |- | ||align=left|{{SVK}} [[Tomáš Jaško]] || 6 || 4 || 0 || 4 |- ! colspan=6|I. divízia |- | 1. ||align=left|{{HRV}} [[Ivan Janković]] || 6 || 12 || 13 || 25 |- | 2. ||align=left|{{HRV}} [[Igor Jaćmenjak]] || 6 || 5 || 16 || 21 |- | 3. ||align=left|{{LVA}} [[Roberts Lipsbergs]] || 6 || 7 || 11 || 18 |} {{Stĺpce-2}} ;Návštevnosť podľa družstiev {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" |- ! width="140px" | Družstvá ! width="25px" | {{tooltip|Z|Zápasy}} ! width="60px" | {{tooltip|CN|Celková návštevnosť}} ! width="50px" | {{tooltip|PN|Priemerná návštevnosť na zápas}} |- | align=left|'''{{FIN|ilhm|1}}''' || 6 || '''20 908''' || '''3 485''' |- | align=left|{{CAN|ilhm|1}} || 6 || 9 612 || 1 602 |- | align=left|{{SWE|ilhm|1}} || 6 || 7 973 || 1 329 |- | align=left|{{SVK|ilhm|1}} || 6 || 6 247 || 1 041 |- | align=left|{{DEU|ilhm|1}} || 6 || 4 411 || 735 |- | align=left|{{CZE|ilhm|1}} || 5 || 3 232 || 646 |- | align=left|{{USA|ilhm|1}} || 5 || 2 974 || 595 |- | align=left|{{SVN|ilhm|1}} || 6 || 3 147 || 525 |- | align=left|{{AUS|ilhm|1}} || 6 || 1 227 || 205 |- | align=left|{{ARG|ilhm|1}} || 6 || 1 169 || 195 |- | align=left|{{HRV|ilhm|1}} || 6 || 993 || 166 |- | align=left|{{GBR|ilhm|1}} || 6 || 896 || 149 |- | align=left|{{AUT|ilhm|1}} || 5 || 651 || 130 |- | align=left|{{LVA|ilhm|1}} || 6 || 735 || 123 |- | align=left|{{BGR|ilhm|1}} || 5 || 598 || 120 |- | align=left|{{HUN|ilhm|1}} || 6 || 611 || 102 |- ! Spolu !! 46 !! 32 692 !! 711 |} {{Stĺpce-koniec}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] || {{CAN|ilhm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] || {{FIN|ilhm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] || {{SWE|ilhm|1}} |- |align="center"| 4. || {{SVK|ilhm|1}} |- |align="center"| 5. || {{USA|ilhm|1}} |- |align="center"| 6. || {{CZE|ilhm|1}} |- |align="center"| 7. || {{DEU|ilhm|1}} |- bgcolor="#FFCCCC" |align="center"| 8. || {{SVN|ilhm|1}} || zostup do I. divízie [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2016|MS 2016]] |- bgcolor="#CCFFCC" |align="center"| 9. || {{HRV|ilhm|1}} || postup do Elitnej divízie [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2016|MS 2016]] |- |align="center"| 10. || {{AUS|ilhm|1}} |- |align="center"| 11. || {{GBR|ilhm|1}} |- |align="center"| 12. || {{ARG|ilhm|1}} |- |align="center"| 13. || {{HUN|ilhm|1}} |- bgcolor="#EEDDCC" |align="center"| 14. || {{LVA|ilhm|1}} || rowspan=3| kvalifikácia |- bgcolor="#EEDDCC" |align="center"| 15. || {{AUT|ilhm|1}} |- bgcolor="#EEDDCC" |align="center"| 16. || {{BGR|ilhm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji 2015]] == Externé odkazy == * [http://www.iihf.com/channels1415/inline/home/ MS 2015 na stránke oficiálnej Medzinárodnej hokejovej federácie] {{eng icon}} * [http://www.finhockey.fi/maajoukkueet/mm-kotikisat/2015-rullakiekon-mm-kisat/ MS 2015 na stránke Fínskej federácie ľadového hokeja] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150705233626/http://www.finhockey.fi/maajoukkueet/mm-kotikisat/2015-rullakiekon-mm-kisat/ |date=2015-07-05 }} {{fin icon}} * {{youtube|a44rvOG0Ue0|Highlight finálového zápasu na MS 2015}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji}} }} [[Kategória:Inline hokej v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v inline hokeji]] [[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku|Inline hokej]] oh7htrfh5qt1a944j4s7q4bfnfvqmzz Kysak (hrad) 0 567933 8190838 8123049 2026-04-01T14:11:35Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] pomocou použitia HotCat 8190838 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Kysak | native_name = | other_name = Kysacký hrad | category = Hrad <!-- *** Image *** --> | image = Kysacký hrad16Slovakia1.JPG | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Šariš | district = [[Okres Košice-okolie|Košice]] | commune_type = Obec | commune = [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 498 | elevation_round = | lat_d = 48.8594 | long_d = 21.2088 | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Kysak <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Kysackého hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Košice Region - outline map.svg | map1_background = Košice Region - background map.png | map1_caption = Poloha Kysackého hradu v Košickom kraji | map1_locator = Košický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Kysacký hrad | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kysak''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-01}}</ref> alebo '''Kysacký hrad''' sú zvyšky ruín pôvodného hradu nad rovnomennou obcou v pohorí [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]. == Poloha == Zvyšky zrúcanín hradu ležia severozápadne od obce Kysak, na vrchu [[Hrad (vrch v pohorí Čierna hora)|Hrad]], v nadmorskej výške {{m|498|m}} v katastrálnom území obce [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]], nad údolím rieky [[Hornád]].<ref name="r1">http://www.keturist.sk/info/kysacky-hrad/</ref> == Prístup == Na hrad sa je možné dostať z [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysaku]] od miestneho cintorína alebo od budovy polície. == Dejiny == Prvá písomná zmienka je z roku 1423. Postaviť si ho dali drienovskí páni. Kysacký hrad zanikol na prelome 15. a 16. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kysak.sk/-historia |dátum prístupu=2016-03-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160311193254/http://www.kysak.sk/-historia |dátum archivácie=2016-03-11 }}</ref> ==Súčasný stav== Dnešné ruiny Kysackého hradu sú pozostatkom obrannej pevnosti. Na hrade ešte nebol vykonaný komplexný archeologický výskum.<ref name="r1" /> == Okolie == Blízke hrady: * [[Bodoň (hrad)|Bodoň]] *[[Kapušiansky hrad]] *[[Obišovský hrad]] *[[Lipovský hrad]] *[[Šebeš (hrad)|Šebeš]] *[[Šarišský hrad]] *[[Zbojnícky hrad]] ==Referencie== <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Kysacký hrad}} ==Externé odkazy== * http://www.keturist.sk/info/kysacky-hrad/ * http://www.slovenskehrady.sk/hrad-kysak {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} [[Kategória:Kysak (okres Košice-okolie)]] [[Kategória:Hrady regiónu Šariš]] [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] 25qah6uc57ddw2ofdtruwn5cxht3z9y Prehľad úspechov slovenského plávania 0 568068 8190853 8125033 2026-04-01T14:57:12Z Martimix 175980 /* Medailisti z olympijských hier */Zoltán Halmaj pridaný 8190853 wikitext text/x-wiki '''Prehľad úspechov slovenského plávania''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[plavec|plavcov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Československo|Československa]]. ==História== Najlepšie výsledky [[Slovensko|slovenského]] [[plávanie|plavca]] na majstrovstvách sveta v ére [[Československo|Československa]] dosiahol [[Marcel Géry]] v roku [[1986]] v [[Madrid]]e, kde tri finálové účasti premenil na štvrté <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Géryho kvalitní čs. rekordy | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/23/8.png | dátum vydania = 23. 8. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, piate <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Géry ve finále na 200 m kraul pátý | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/18/7.png | dátum vydania = 18. 8. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> a šieste miesto <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za odmenu dostal Géry dovolenku pri Jadrane. Z nej emigroval za oceán | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/za-odmenu-dostal-gery-dovolenku-pri-jadrane-z-nej-emigroval-za-ocean-2023052407272278651 | dátum vydania = 4. 1. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Neskôr reprezentoval [[Kanada|Kanadu]], na [[Letné olympijské hry 1992|olympijských hrách 1992 v Barcelone]] získal v jej farbách bronzovú medailu. Jediným [[Československo|československým]] európskym šampiónom sa stal v roku [[1977]] [[Bratislava|Bratislavčan]] [[Miloslav Roľko]]. [[Miloslav Roľko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá a stříbrná Rolkovi | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/8/9/8.png | dátum vydania = 9. 8. 1975 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Marcel Géry]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dva tituly Gérymu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1980/8/9/8.png | dátum vydania = 9. 8. 1980 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, Marcel Blažo a Barbora Mišendová získali tituly na majstrovstvách Európy juniorov. Najúspešnejšou [[plávanie|plavkyňou]] a jednou z najúspešnejších športovkýň v ére samostatnosti je [[Martina Moravcová]], na vrcholných svetových a európskych podujatiach získala celkom 68 medailí <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľovnej adieu bazénom: Martina Moravcová ukončila bohatú kariéru | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/135069-kralovnej-adieu-bazenom-martina-moravcova-ukoncila-bohatu-karieru/ | dátum vydania = 20. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. ==Medailisti z olympijských hier== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1904|1904]] <center>||rowspan="2"|{{USA}} [[St. Louis]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||50 y v. sp. |- |[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||100 y. v. sp |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1900|1900]] <center>||rowspan="2"|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||200 m. v. sp. |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||4000 m. v. sp |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1908|1908]] <center>||rowspan="2"|{{GBR}} [[Londýn]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||100 m. v. sp. |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||4×200 m. v. sp |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 2000|2000]] <center>||rowspan="2"|{{AUS}} [[Sydney]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = DRUHÉ STRIEBRO PRE MORAVCOVÚ!!! | url = https://www.olympic.sk/clanok/druhe-striebro-pre-moravcovu | dátum vydania = 19. 9. 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |} Poznámka: [[Marcel Géry]] získal na [[Letné olympijské hry 1992|OH 1992 v Barcelone]] bronzovú medailu ako reprezentant [[Kanada|Kanady]] v štafete [[polohové preteky (plávanie)|4 x 100 m polohové preteky]] '''Ďalšie bodované umiestnenia''' * [[Letné olympijské hry 1976|1976]] – '''6.''' [[Miloslav Roľko]], 200 m znak * [[Letné olympijské hry 1980|1980]] – '''4.''' [[Miloslav Roľko]], 100 m znak * [[Letné olympijské hry 1980|1980]] – '''6.''' [[Miloslav Roľko]], [[polohové preteky (plávanie)|400 m pol. preteky]] * [[Letné olympijské hry 2000|2000]] – '''5.''' [[Martina Moravcová]], 50 m v. sp. * [[Letné olympijské hry 2000|2000]] – '''5.''' [[Martina Moravcová]], 100 m v. sp. * [[Letné olympijské hry 2004|2004]] – '''6.''' [[Martina Moravcová]], [[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] ==Medailisti z majstrovstiev sveta== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Miesto ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- | rowspan="3"|<center> 1998 <center> ||rowspan="3"|{{AUS}} [[Perth (Západná Austrália)|Perth]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová získala na MS v Perthe striebro! | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/moravcova-ziskala-na-ms-v-perthe-striebro | dátum vydania = 13. 1. 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = M. Moravcová po druhýkrát strieborná | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/m-moravcova-po-druhykrat-strieborna | dátum vydania = 14. 1. 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Martina Moravcová]]||[[polohové preteky (plávanie)|200 m pol. preteky]] |- |rowspan="2"|<center> 2003 <center> ||rowspan="3"|{{ESP}} [[Barcelona]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová získala striebro na 200 m voľný spôsob | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/moravcova-ziskala-striebro-na-200-m-volny-sposob/ | dátum vydania = 23. 7. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |} '''Medailisti z majstrovstiev sveta juniorov''' {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Miesto ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |<center>2022||{{PER}} [[Lima]]||[[Súbor:Med 3.png]] Lillian Slušná <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lillian Slušná získala bronz na MS juniorov v plávaní | url = https://www.olympic.sk/clanok/lilian-slusna-bronz-msj | dátum vydania = 3. 9. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||50 m motýlik |} ==Majstrovstvá sveta v krátkom bazéne== [[Martina Moravcová]] je jedinou slovenskou medailistkou z majstrovstiev sveta v krátkom bazéne. {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! [[Súbor:Med 1.png]] ! [[Súbor:Med 2.png]] ! [[Súbor:Med 3.png]] |- |<center>1995||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1997||{{SWE}} [[Göteborg]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1999||{{HKG}} [[Hongkong]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Martina Moravcová sa stala v Hongkongu trojnásobnou majsterkou sveta | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/martina-moravcova-sa-stala-v-hongkongu-trojnasobnou-majsterkou-sveta | dátum vydania = 6. 4. 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>3||<center>0||<center>0 |- |<center>2000||{{GRC}} [[Atény]]||<center>1||<center>2||<center>1 |- |<center>2002||{{RUS}} [[Moskva]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie: Moravcovej zlato vynieslo historický medailový trón | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-moravcovej-zlato-vynieslo-historicky-medailovy-tron/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2004||{{USA}} [[Indianapolis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová obhájila v Indianapolise zlato na 100 m motýlik | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/moravcova-obhajila-v-indianapolise-zlato-na-100-m-motylik/ | dátum vydania = 12. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>1||<center>0||<center>1 |- |<center>2006||{{CHN}} [[Šanghaj]]||<center>0||<center>0||<center>1 |- |colspan="2"|<center>'''Medaily celkom'''||bgcolor = "#FFD700"|<center>7<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>5<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>5<center> |} ==Medailisti z majstrovstiev Európy== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |align=center|1931||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Pavel Steiner]]||100 m v. sp. |- |align=center|1958||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marta Skupilová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skupilová ve finále třetí | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1958/9/5/4.png | dátum vydania = 5. 9. 1958 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |rowspan="2"|<center>1977<center>||rowspan="2"|{{SWE}} [[Jönköping]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Miloslav Roľko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá medaile Rolkovi | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1977/8/19/8.png | dátum vydania = 19. 8. 1977 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||100 m znak |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Miloslav Roľko]]||200 m znak |- |align=center|1985||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marcel Géry]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bronz Grecké a Gérymu, Hladký čtvrtý | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/8/8/8.png | dátum vydania = 8. 8. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |align=center|1993||{{GBR}} [[Sheffield]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |rowspan="3"|<center>1997<center>||rowspan="3"|{{ESP}} [[Sevilla]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[Polohové preteky (plávanie)|200 m pol. preteky]] |- |rowspan="4"|<center>2000<center>||rowspan="4"|{{FIN}} [[Helsinki]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcovej zlatý motýlik | url = https://www.olympic.sk/clanok/moravcovej-zlaty-motylik | dátum vydania = 7. 7. 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|50 m motýlik]] |- |rowspan="3"|<center>2002<center>||rowspan="3"|{{DEU}} [[Berlín]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||50 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |rowspan="2"|<center>2004<center>||rowspan="2"|{{ESP}} [[Madrid]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová na 100 m motýlik zlatá po tretí raz v rade | url = https://www.olympic.sk/clanok/moravcova-na-100-m-motylik-zlata-po-treti-raz-v-rade | dátum vydania = 14. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|50 m motýlik]] |- |align=center|2006||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |align=center|2008||{{NLD}} [[Eindhoven]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ľuboš Križko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie, ME: Križko bronzový na 50 m znak | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-me-krizko-bronzovy-na-50-m-znak/ | dátum vydania = 21. 3. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ||50 m znak |- |align=center|2016||{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Richard Nagy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senzácia! Slovák Nagy získal na ME v plávaní striebornú medailu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/393849-senzacia-slovak-nagy-ziskal-na-me-v-plavani-striebornu-medailu/ | dátum vydania = 22. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Polohové preteky (plávanie)|400 m pol. preteky]] |} ==Majstrovstvá Európy v krátkom bazéne== [[Martina Moravcová]] je jednou z najúspešnejších plavkýň v histórii majstrovstiev Európy v krátkom bazéne, celkom získala 30 medailí, z toho 19 zlatých. Jej parádnou disciplínou bol 100 metrov motýlik, v ktorej vyhrala sedem titulov, v rokoch 2000 až 2005 šesťkrát za sebou <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie, ME: Moravcová šiestykrát za sebou na 100 m motýlik zlatá | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-me-moravcova-siestykrat-za-sebou-na-100-m-motylik-zlata/ | dátum vydania = 11. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Okrem Moravcovej sa medzi medailistov zaradili už len dvaja slovenskí plavci, [[Miloslav Dolník]] v roku 1994 získal bronz na 50 m znak, [[Ľuboš Križko]] je v tej istej disciplíne dvojnásobným držiteľom bronzu z rokov 2006 a 2008. '''Medaily Martina Moravcová''' {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! [[Súbor:Med 1.png]] ! [[Súbor:Med 2.png]] ! [[Súbor:Med 3.png]] |- |<center>1994||{{NOR}} [[Stavanger]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1996||{{DEU}} [[Rostock]]||<center>1||<center>1||<center>1 |- |<center>1998||{{GBR}} [[Sheffield]]||<center>3||<center>1||<center>0 |- |<center>1999||{{PRT}} [[Lisabon]]||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2000||{{ESP}} [[Valencia]]||<center>3||<center>0||<center>1 |- |<center>2001||{{BEL}} [[Antverpy]]||<center>3||<center>1||<center>0 |- |<center>2002||{{DEU}} [[Riesa]]||<center>3||<center>0||<center>0 |- |<center>2003||{{IRL}} [[Dublin]]||<center>1||<center>1||<center>0 |- |<center>2004||{{AUT}} [[Viedeň]]||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2005||{{ITA}} [[Terst]]||<center>1||<center>0||<center>0 |- |<center>2006||{{FIN}} [[Helsinki]]||<center>0||<center>0||<center>1 |- |colspan="2"|<center>'''Medaily celkom'''||bgcolor = "#FFD700"|<center>19<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>7<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>4<center> |} ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Plávanie na Slovensku]] [[Kategória:Úspechy slovenského športu]] 55m3jq31tg9rwxdxkazv163nr5x3qi8 8190854 8190853 2026-04-01T14:59:05Z Martimix 175980 8190854 wikitext text/x-wiki '''Prehľad úspechov slovenského plávania''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[plavec|plavcov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Československo|Československa]]. ==História== Najlepšie výsledky [[Slovensko|slovenského]] [[plávanie|plavca]] na majstrovstvách sveta v ére [[Československo|Československa]] dosiahol [[Marcel Géry]] v roku [[1986]] v [[Madrid]]e, kde tri finálové účasti premenil na štvrté <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Géryho kvalitní čs. rekordy | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/23/8.png | dátum vydania = 23. 8. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, piate <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Géry ve finále na 200 m kraul pátý | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/18/7.png | dátum vydania = 18. 8. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> a šieste miesto <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za odmenu dostal Géry dovolenku pri Jadrane. Z nej emigroval za oceán | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/za-odmenu-dostal-gery-dovolenku-pri-jadrane-z-nej-emigroval-za-ocean-2023052407272278651 | dátum vydania = 4. 1. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Neskôr reprezentoval [[Kanada|Kanadu]], na [[Letné olympijské hry 1992|olympijských hrách 1992 v Barcelone]] získal v jej farbách bronzovú medailu. Jediným [[Československo|československým]] európskym šampiónom sa stal v roku [[1977]] [[Bratislava|Bratislavčan]] [[Miloslav Roľko]]. [[Miloslav Roľko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá a stříbrná Rolkovi | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/8/9/8.png | dátum vydania = 9. 8. 1975 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Marcel Géry]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dva tituly Gérymu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1980/8/9/8.png | dátum vydania = 9. 8. 1980 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, Marcel Blažo a Barbora Mišendová získali tituly na majstrovstvách Európy juniorov. Najúspešnejšou [[plávanie|plavkyňou]] a jednou z najúspešnejších športovkýň v ére samostatnosti je [[Martina Moravcová]], na vrcholných svetových a európskych podujatiach získala celkom 68 medailí <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľovnej adieu bazénom: Martina Moravcová ukončila bohatú kariéru | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/135069-kralovnej-adieu-bazenom-martina-moravcova-ukoncila-bohatu-karieru/ | dátum vydania = 20. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. ==Medailisti z olympijských hier== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1904|1904]] <center>||rowspan="2"|{{USA}} [[St. Louis]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||50 y v. sp. |- |[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||100 y. v. sp |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1900|1900]] <center>||rowspan="2"|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||200 m. v. sp. |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||4000 m. v. sp |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1908|1908]] <center>||rowspan="2"|{{GBR}} [[Londýn]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||100 m. v. sp. |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||4×200 m. v. sp |- |rowspan="1"|<center> [[Letné olympijské hry 1900|1900]] <center>||rowspan="1"|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||1000 m. v. sp. |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 2000|2000]] <center>||rowspan="2"|{{AUS}} [[Sydney]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = DRUHÉ STRIEBRO PRE MORAVCOVÚ!!! | url = https://www.olympic.sk/clanok/druhe-striebro-pre-moravcovu | dátum vydania = 19. 9. 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |} Poznámka: [[Marcel Géry]] získal na [[Letné olympijské hry 1992|OH 1992 v Barcelone]] bronzovú medailu ako reprezentant [[Kanada|Kanady]] v štafete [[polohové preteky (plávanie)|4 x 100 m polohové preteky]] '''Ďalšie bodované umiestnenia''' * [[Letné olympijské hry 1976|1976]] – '''6.''' [[Miloslav Roľko]], 200 m znak * [[Letné olympijské hry 1980|1980]] – '''4.''' [[Miloslav Roľko]], 100 m znak * [[Letné olympijské hry 1980|1980]] – '''6.''' [[Miloslav Roľko]], [[polohové preteky (plávanie)|400 m pol. preteky]] * [[Letné olympijské hry 2000|2000]] – '''5.''' [[Martina Moravcová]], 50 m v. sp. * [[Letné olympijské hry 2000|2000]] – '''5.''' [[Martina Moravcová]], 100 m v. sp. * [[Letné olympijské hry 2004|2004]] – '''6.''' [[Martina Moravcová]], [[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] ==Medailisti z majstrovstiev sveta== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Miesto ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- | rowspan="3"|<center> 1998 <center> ||rowspan="3"|{{AUS}} [[Perth (Západná Austrália)|Perth]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová získala na MS v Perthe striebro! | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/moravcova-ziskala-na-ms-v-perthe-striebro | dátum vydania = 13. 1. 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = M. Moravcová po druhýkrát strieborná | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/m-moravcova-po-druhykrat-strieborna | dátum vydania = 14. 1. 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Martina Moravcová]]||[[polohové preteky (plávanie)|200 m pol. preteky]] |- |rowspan="2"|<center> 2003 <center> ||rowspan="3"|{{ESP}} [[Barcelona]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová získala striebro na 200 m voľný spôsob | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/moravcova-ziskala-striebro-na-200-m-volny-sposob/ | dátum vydania = 23. 7. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |} '''Medailisti z majstrovstiev sveta juniorov''' {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Miesto ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |<center>2022||{{PER}} [[Lima]]||[[Súbor:Med 3.png]] Lillian Slušná <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lillian Slušná získala bronz na MS juniorov v plávaní | url = https://www.olympic.sk/clanok/lilian-slusna-bronz-msj | dátum vydania = 3. 9. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||50 m motýlik |} ==Majstrovstvá sveta v krátkom bazéne== [[Martina Moravcová]] je jedinou slovenskou medailistkou z majstrovstiev sveta v krátkom bazéne. {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! [[Súbor:Med 1.png]] ! [[Súbor:Med 2.png]] ! [[Súbor:Med 3.png]] |- |<center>1995||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1997||{{SWE}} [[Göteborg]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1999||{{HKG}} [[Hongkong]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Martina Moravcová sa stala v Hongkongu trojnásobnou majsterkou sveta | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/martina-moravcova-sa-stala-v-hongkongu-trojnasobnou-majsterkou-sveta | dátum vydania = 6. 4. 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>3||<center>0||<center>0 |- |<center>2000||{{GRC}} [[Atény]]||<center>1||<center>2||<center>1 |- |<center>2002||{{RUS}} [[Moskva]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie: Moravcovej zlato vynieslo historický medailový trón | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-moravcovej-zlato-vynieslo-historicky-medailovy-tron/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2004||{{USA}} [[Indianapolis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová obhájila v Indianapolise zlato na 100 m motýlik | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/moravcova-obhajila-v-indianapolise-zlato-na-100-m-motylik/ | dátum vydania = 12. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>1||<center>0||<center>1 |- |<center>2006||{{CHN}} [[Šanghaj]]||<center>0||<center>0||<center>1 |- |colspan="2"|<center>'''Medaily celkom'''||bgcolor = "#FFD700"|<center>7<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>5<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>5<center> |} ==Medailisti z majstrovstiev Európy== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |align=center|1931||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Pavel Steiner]]||100 m v. sp. |- |align=center|1958||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marta Skupilová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skupilová ve finále třetí | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1958/9/5/4.png | dátum vydania = 5. 9. 1958 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |rowspan="2"|<center>1977<center>||rowspan="2"|{{SWE}} [[Jönköping]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Miloslav Roľko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá medaile Rolkovi | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1977/8/19/8.png | dátum vydania = 19. 8. 1977 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||100 m znak |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Miloslav Roľko]]||200 m znak |- |align=center|1985||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marcel Géry]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bronz Grecké a Gérymu, Hladký čtvrtý | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/8/8/8.png | dátum vydania = 8. 8. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |align=center|1993||{{GBR}} [[Sheffield]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |rowspan="3"|<center>1997<center>||rowspan="3"|{{ESP}} [[Sevilla]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[Polohové preteky (plávanie)|200 m pol. preteky]] |- |rowspan="4"|<center>2000<center>||rowspan="4"|{{FIN}} [[Helsinki]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcovej zlatý motýlik | url = https://www.olympic.sk/clanok/moravcovej-zlaty-motylik | dátum vydania = 7. 7. 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|50 m motýlik]] |- |rowspan="3"|<center>2002<center>||rowspan="3"|{{DEU}} [[Berlín]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||50 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |rowspan="2"|<center>2004<center>||rowspan="2"|{{ESP}} [[Madrid]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová na 100 m motýlik zlatá po tretí raz v rade | url = https://www.olympic.sk/clanok/moravcova-na-100-m-motylik-zlata-po-treti-raz-v-rade | dátum vydania = 14. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|50 m motýlik]] |- |align=center|2006||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |align=center|2008||{{NLD}} [[Eindhoven]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ľuboš Križko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie, ME: Križko bronzový na 50 m znak | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-me-krizko-bronzovy-na-50-m-znak/ | dátum vydania = 21. 3. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ||50 m znak |- |align=center|2016||{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Richard Nagy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senzácia! Slovák Nagy získal na ME v plávaní striebornú medailu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/393849-senzacia-slovak-nagy-ziskal-na-me-v-plavani-striebornu-medailu/ | dátum vydania = 22. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Polohové preteky (plávanie)|400 m pol. preteky]] |} ==Majstrovstvá Európy v krátkom bazéne== [[Martina Moravcová]] je jednou z najúspešnejších plavkýň v histórii majstrovstiev Európy v krátkom bazéne, celkom získala 30 medailí, z toho 19 zlatých. Jej parádnou disciplínou bol 100 metrov motýlik, v ktorej vyhrala sedem titulov, v rokoch 2000 až 2005 šesťkrát za sebou <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie, ME: Moravcová šiestykrát za sebou na 100 m motýlik zlatá | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-me-moravcova-siestykrat-za-sebou-na-100-m-motylik-zlata/ | dátum vydania = 11. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Okrem Moravcovej sa medzi medailistov zaradili už len dvaja slovenskí plavci, [[Miloslav Dolník]] v roku 1994 získal bronz na 50 m znak, [[Ľuboš Križko]] je v tej istej disciplíne dvojnásobným držiteľom bronzu z rokov 2006 a 2008. '''Medaily Martina Moravcová''' {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! [[Súbor:Med 1.png]] ! [[Súbor:Med 2.png]] ! [[Súbor:Med 3.png]] |- |<center>1994||{{NOR}} [[Stavanger]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1996||{{DEU}} [[Rostock]]||<center>1||<center>1||<center>1 |- |<center>1998||{{GBR}} [[Sheffield]]||<center>3||<center>1||<center>0 |- |<center>1999||{{PRT}} [[Lisabon]]||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2000||{{ESP}} [[Valencia]]||<center>3||<center>0||<center>1 |- |<center>2001||{{BEL}} [[Antverpy]]||<center>3||<center>1||<center>0 |- |<center>2002||{{DEU}} [[Riesa]]||<center>3||<center>0||<center>0 |- |<center>2003||{{IRL}} [[Dublin]]||<center>1||<center>1||<center>0 |- |<center>2004||{{AUT}} [[Viedeň]]||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2005||{{ITA}} [[Terst]]||<center>1||<center>0||<center>0 |- |<center>2006||{{FIN}} [[Helsinki]]||<center>0||<center>0||<center>1 |- |colspan="2"|<center>'''Medaily celkom'''||bgcolor = "#FFD700"|<center>19<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>7<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>4<center> |} ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Plávanie na Slovensku]] [[Kategória:Úspechy slovenského športu]] 8n1hxhi1fbq0rax2tluvdvpu9cjr70w 8190855 8190854 2026-04-01T15:01:54Z Martimix 175980 8190855 wikitext text/x-wiki '''Prehľad úspechov slovenského plávania''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[plavec|plavcov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Československo|Československa]] a [[Uhorsko|Uhorska]]. ==História== Najlepšie výsledky [[Slovensko|slovenského]] [[plávanie|plavca]] na majstrovstvách sveta v ére [[Československo|Československa]] dosiahol [[Marcel Géry]] v roku [[1986]] v [[Madrid]]e, kde tri finálové účasti premenil na štvrté <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Géryho kvalitní čs. rekordy | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/23/8.png | dátum vydania = 23. 8. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, piate <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Géry ve finále na 200 m kraul pátý | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/8/18/7.png | dátum vydania = 18. 8. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> a šieste miesto <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za odmenu dostal Géry dovolenku pri Jadrane. Z nej emigroval za oceán | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/za-odmenu-dostal-gery-dovolenku-pri-jadrane-z-nej-emigroval-za-ocean-2023052407272278651 | dátum vydania = 4. 1. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Neskôr reprezentoval [[Kanada|Kanadu]], na [[Letné olympijské hry 1992|olympijských hrách 1992 v Barcelone]] získal v jej farbách bronzovú medailu. Jediným [[Československo|československým]] európskym šampiónom sa stal v roku [[1977]] [[Bratislava|Bratislavčan]] [[Miloslav Roľko]]. [[Miloslav Roľko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá a stříbrná Rolkovi | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/8/9/8.png | dátum vydania = 9. 8. 1975 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Marcel Géry]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dva tituly Gérymu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1980/8/9/8.png | dátum vydania = 9. 8. 1980 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, Marcel Blažo a Barbora Mišendová získali tituly na majstrovstvách Európy juniorov. Najúspešnejšou [[plávanie|plavkyňou]] a jednou z najúspešnejších športovkýň v ére samostatnosti je [[Martina Moravcová]], na vrcholných svetových a európskych podujatiach získala celkom 68 medailí <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľovnej adieu bazénom: Martina Moravcová ukončila bohatú kariéru | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/135069-kralovnej-adieu-bazenom-martina-moravcova-ukoncila-bohatu-karieru/ | dátum vydania = 20. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. ==Medailisti z olympijských hier== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1904|1904]] <center>||rowspan="2"|{{USA}} [[St. Louis]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||50 y v. sp. |- |[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||100 y. v. sp |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1900|1900]] <center>||rowspan="2"|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||200 m. v. sp. |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||4000 m. v. sp |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 1908|1908]] <center>||rowspan="2"|{{GBR}} [[Londýn]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||100 m. v. sp. |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||4×200 m. v. sp |- |rowspan="1"|<center> [[Letné olympijské hry 1900|1900]] <center>||rowspan="1"|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||1000 m. v. sp. |- |rowspan="2"|<center> [[Letné olympijské hry 2000|2000]] <center>||rowspan="2"|{{AUS}} [[Sydney]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = DRUHÉ STRIEBRO PRE MORAVCOVÚ!!! | url = https://www.olympic.sk/clanok/druhe-striebro-pre-moravcovu | dátum vydania = 19. 9. 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |} Poznámka: [[Marcel Géry]] získal na [[Letné olympijské hry 1992|OH 1992 v Barcelone]] bronzovú medailu ako reprezentant [[Kanada|Kanady]] v štafete [[polohové preteky (plávanie)|4 x 100 m polohové preteky]] '''Ďalšie bodované umiestnenia''' * [[Letné olympijské hry 1976|1976]] – '''6.''' [[Miloslav Roľko]], 200 m znak * [[Letné olympijské hry 1980|1980]] – '''4.''' [[Miloslav Roľko]], 100 m znak * [[Letné olympijské hry 1980|1980]] – '''6.''' [[Miloslav Roľko]], [[polohové preteky (plávanie)|400 m pol. preteky]] * [[Letné olympijské hry 2000|2000]] – '''5.''' [[Martina Moravcová]], 50 m v. sp. * [[Letné olympijské hry 2000|2000]] – '''5.''' [[Martina Moravcová]], 100 m v. sp. * [[Letné olympijské hry 2004|2004]] – '''6.''' [[Martina Moravcová]], [[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] ==Medailisti z majstrovstiev sveta== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Miesto ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- | rowspan="3"|<center> 1998 <center> ||rowspan="3"|{{AUS}} [[Perth (Západná Austrália)|Perth]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová získala na MS v Perthe striebro! | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/moravcova-ziskala-na-ms-v-perthe-striebro | dátum vydania = 13. 1. 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = M. Moravcová po druhýkrát strieborná | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/m-moravcova-po-druhykrat-strieborna | dátum vydania = 14. 1. 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Martina Moravcová]]||[[polohové preteky (plávanie)|200 m pol. preteky]] |- |rowspan="2"|<center> 2003 <center> ||rowspan="3"|{{ESP}} [[Barcelona]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová získala striebro na 200 m voľný spôsob | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/moravcova-ziskala-striebro-na-200-m-volny-sposob/ | dátum vydania = 23. 7. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |} '''Medailisti z majstrovstiev sveta juniorov''' {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Miesto ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |<center>2022||{{PER}} [[Lima]]||[[Súbor:Med 3.png]] Lillian Slušná <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lillian Slušná získala bronz na MS juniorov v plávaní | url = https://www.olympic.sk/clanok/lilian-slusna-bronz-msj | dátum vydania = 3. 9. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||50 m motýlik |} ==Majstrovstvá sveta v krátkom bazéne== [[Martina Moravcová]] je jedinou slovenskou medailistkou z majstrovstiev sveta v krátkom bazéne. {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! [[Súbor:Med 1.png]] ! [[Súbor:Med 2.png]] ! [[Súbor:Med 3.png]] |- |<center>1995||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1997||{{SWE}} [[Göteborg]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1999||{{HKG}} [[Hongkong]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Martina Moravcová sa stala v Hongkongu trojnásobnou majsterkou sveta | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/martina-moravcova-sa-stala-v-hongkongu-trojnasobnou-majsterkou-sveta | dátum vydania = 6. 4. 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>3||<center>0||<center>0 |- |<center>2000||{{GRC}} [[Atény]]||<center>1||<center>2||<center>1 |- |<center>2002||{{RUS}} [[Moskva]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie: Moravcovej zlato vynieslo historický medailový trón | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-moravcovej-zlato-vynieslo-historicky-medailovy-tron/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2004||{{USA}} [[Indianapolis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová obhájila v Indianapolise zlato na 100 m motýlik | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/moravcova-obhajila-v-indianapolise-zlato-na-100-m-motylik/ | dátum vydania = 12. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||<center>1||<center>0||<center>1 |- |<center>2006||{{CHN}} [[Šanghaj]]||<center>0||<center>0||<center>1 |- |colspan="2"|<center>'''Medaily celkom'''||bgcolor = "#FFD700"|<center>7<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>5<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>5<center> |} ==Medailisti z majstrovstiev Európy== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=200|Meno ! width=150|Disciplína |- |align=center|1931||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Pavel Steiner]]||100 m v. sp. |- |align=center|1958||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marta Skupilová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skupilová ve finále třetí | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1958/9/5/4.png | dátum vydania = 5. 9. 1958 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |rowspan="2"|<center>1977<center>||rowspan="2"|{{SWE}} [[Jönköping]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Miloslav Roľko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá medaile Rolkovi | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1977/8/19/8.png | dátum vydania = 19. 8. 1977 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||100 m znak |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Miloslav Roľko]]||200 m znak |- |align=center|1985||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marcel Géry]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bronz Grecké a Gérymu, Hladký čtvrtý | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/8/8/8.png | dátum vydania = 8. 8. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |align=center|1993||{{GBR}} [[Sheffield]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |rowspan="3"|<center>1997<center>||rowspan="3"|{{ESP}} [[Sevilla]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[Polohové preteky (plávanie)|200 m pol. preteky]] |- |rowspan="4"|<center>2000<center>||rowspan="4"|{{FIN}} [[Helsinki]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcovej zlatý motýlik | url = https://www.olympic.sk/clanok/moravcovej-zlaty-motylik | dátum vydania = 7. 7. 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||200 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|50 m motýlik]] |- |rowspan="3"|<center>2002<center>||rowspan="3"|{{DEU}} [[Berlín]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||50 m v. sp. |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||100 m v. sp. |- |rowspan="2"|<center>2004<center>||rowspan="2"|{{ESP}} [[Madrid]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martina Moravcová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravcová na 100 m motýlik zlatá po tretí raz v rade | url = https://www.olympic.sk/clanok/moravcova-na-100-m-motylik-zlata-po-treti-raz-v-rade | dátum vydania = 14. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|50 m motýlik]] |- |align=center|2006||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Moravcová]]||[[motýlik (plávanie)|100 m motýlik]] |- |align=center|2008||{{NLD}} [[Eindhoven]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ľuboš Križko]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie, ME: Križko bronzový na 50 m znak | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-me-krizko-bronzovy-na-50-m-znak/ | dátum vydania = 21. 3. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ||50 m znak |- |align=center|2016||{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Richard Nagy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senzácia! Slovák Nagy získal na ME v plávaní striebornú medailu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/393849-senzacia-slovak-nagy-ziskal-na-me-v-plavani-striebornu-medailu/ | dátum vydania = 22. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Polohové preteky (plávanie)|400 m pol. preteky]] |} ==Majstrovstvá Európy v krátkom bazéne== [[Martina Moravcová]] je jednou z najúspešnejších plavkýň v histórii majstrovstiev Európy v krátkom bazéne, celkom získala 30 medailí, z toho 19 zlatých. Jej parádnou disciplínou bol 100 metrov motýlik, v ktorej vyhrala sedem titulov, v rokoch 2000 až 2005 šesťkrát za sebou <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plávanie, ME: Moravcová šiestykrát za sebou na 100 m motýlik zlatá | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/plavanie-me-moravcova-siestykrat-za-sebou-na-100-m-motylik-zlata/ | dátum vydania = 11. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Okrem Moravcovej sa medzi medailistov zaradili už len dvaja slovenskí plavci, [[Miloslav Dolník]] v roku 1994 získal bronz na 50 m znak, [[Ľuboš Križko]] je v tej istej disciplíne dvojnásobným držiteľom bronzu z rokov 2006 a 2008. '''Medaily Martina Moravcová''' {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! [[Súbor:Med 1.png]] ! [[Súbor:Med 2.png]] ! [[Súbor:Med 3.png]] |- |<center>1994||{{NOR}} [[Stavanger]]||<center>0||<center>1||<center>1 |- |<center>1996||{{DEU}} [[Rostock]]||<center>1||<center>1||<center>1 |- |<center>1998||{{GBR}} [[Sheffield]]||<center>3||<center>1||<center>0 |- |<center>1999||{{PRT}} [[Lisabon]]||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2000||{{ESP}} [[Valencia]]||<center>3||<center>0||<center>1 |- |<center>2001||{{BEL}} [[Antverpy]]||<center>3||<center>1||<center>0 |- |<center>2002||{{DEU}} [[Riesa]]||<center>3||<center>0||<center>0 |- |<center>2003||{{IRL}} [[Dublin]]||<center>1||<center>1||<center>0 |- |<center>2004||{{AUT}} [[Viedeň]]||<center>2||<center>1||<center>0 |- |<center>2005||{{ITA}} [[Terst]]||<center>1||<center>0||<center>0 |- |<center>2006||{{FIN}} [[Helsinki]]||<center>0||<center>0||<center>1 |- |colspan="2"|<center>'''Medaily celkom'''||bgcolor = "#FFD700"|<center>19<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>7<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>4<center> |} ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Plávanie na Slovensku]] [[Kategória:Úspechy slovenského športu]] 1sei40425zpnvpv66tujlzdvqi691gz Jozef Lohyňa 0 568366 8190818 8072488 2026-04-01T13:42:21Z PeterKLK 94978 aktualizácia 8190818 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Lohyňa | Rodné meno = | Popis osoby = bývalý slovenský zápasník vo voľnom štýle | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1963|4|13}} | Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Letné olympijské hry|Olympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Letné olympijské hry 1988|Soul 1988]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila súťaž|Majstrovstvá sveta}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Tokio]] [[1990]] </center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Varna (Bulharsko)|Varna]] [[1991]] </center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Budapešť]] [[1986]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila súťaž|Majstrovstvá Európy}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Ankara]] [[1989]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] [[1987]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Pireus (mesto)|Pireus]] [[1986]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK}}}} {{Infobox-medaila súťaž|Majstrovstvá Európy}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Rím]] [[1994]]</center>|do 90 kg}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Bratislava]] [[1998]]</center>|do 85 kg}} {{Infobox koniec}} '''Jozef Lohyňa''' (* [[13. apríl]] [[1963]], [[Zlaté Moravce]]<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenský zápasník storočia Jozef Lohyňa sa dožíva päťdesiatky|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/sport/slovensky-zapasnik-storocia-jozef-lo/42984-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-04-13|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref>) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[zápasenie voľným štýlom|zápasník vo voľnom štýle]], reprezentant [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Slovensko|Slovenska]], jeden z najúspešnejších slovenských [[šport]]ovcov v histórii. == Športová kariéra == So [[zápasenie (šport)|zápasením]] začínal v [[Prievidza|Prievidzi]], neskôr pôsobil v Rudej hvězde [[Praha]], Dunajplavbe [[Bratislava]] a v [[nemecko]]m Goldbachu. Prvú veľkú medailu, striebornú získal na majstrovstvách sveta juniorov v roku 1983 v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dvaja borci – dve medaily! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = august | ročník = XXXVII. | číslo = 194 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1986 získal prvé seniorské medaily, bronz z majstrovstiev Európy v [[Pireus (mesto)|Pireuse]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lohyňov splnený (medailový) sen | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = apríl | ročník = XL. | číslo = 91 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a rovnaký kov z majstrovstiev sveta v [[Budapešť|Budapešti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lohyňa na bronzovom stupienku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = október | ročník = XL. | číslo = 249 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vlastní kompletnú medailovú zbierku zo svetových šampionátov, jediný [[Československo|česko-slovenský]] [[zápasenie voľným štýlom|voľnoštýliar]], ktorý získal titul majstra sveta v roku 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lohyňa na najvyššom stupni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = september | ročník = XLIV. | číslo = 212 | strany = 1,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Varna|Varne]] 1991 ako obhajca titulu vybojoval striebro.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slzy sa tlačili cez smiech | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 235 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na majstrovstvách Európy získal päť medailí, najcennejšiu striebornú v [[Ankara|Ankare]] 1989,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lohyňa so striebrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = máj | ročník = XLIII. | číslo = 112 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, štyrikrát bol bronzový. Dva cenné kovy vybojoval ako reprezentant Slovenska, v [[Rím]]e 1994 a na domácich žinenkách v [[Bratislava|Bratislave]] 1998.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jozefov bronzový návrat | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 82 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = K Lohyňovmu bronzu Mazáčovo striebro | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = máj | ročník = LII. | číslo = 106 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Účastník troch [[olympijské hry (moderné)|olympiád]], bol vlajkonosičom výpravy [[Československo|Česko-Slovenska]] na otváracom ceremoniáli [[Letné olympijské hry 1992|OH 1992 v Barcelone]], tejto pocty sa mu dostalo aj na [[Letné olympijské hry 1996|OH 1996 v Atlante]] pri prvej účasti samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]]. Pri svojom prvom štarte pod piatimi kruhmi v [[Letné olympijské hry 1988|Soule 1988]] získal bronzovú medailu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koniec do bronzova sfarbený | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = október | ročník = XLII. | číslo = 233 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na nasledujúcich dvoch Hrách obsadil piate a štvrté miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Boj o bronz bol krásnou rozlúčkou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = L. | číslo = 181 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1990 bol vyhlásený za [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca Česko-Slovenska]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jozef Lohyňa najlepším sólistom, Hašekovci najlepším tímom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 293 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v roku 1991 bol v ankete tretí. == Po športovej kariére == Po kariére sa Lohyňa venoval podnikaniu, je majiteľom obchodu s hokejovými potrebami. V roku [[2013]] neúspešne kandidoval za koalíciu pravicových strán ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH,]] [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[MOST – HÍD|Most-Híd]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]]) na predsedu [[Trenčiansky samosprávny kraj|Trenčianskeho samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Kandidátom pravice na predsedu TSK je zápasník Jozef Lohyňa|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/tsk-lohyna-vuc-kandidat/55722-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-08-20|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref> V [[Január 2014|januári 2014]] ohlásil kandidatúru na primátora mesta [[Prievidza]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=J. Lohyňa dnes oznámil kandidatúru na primátora mesta|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/lohyna-dnes-oznamil-kandidaturu-primator/70167-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2014-01-10|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref> V [[November 2014|novembri 2014]] sa kandidatúry vzdal v prospech Michala Dobiaša.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Jozef Lohyňa sa dnes vzdal kandidatúry na post primátora Prievidze|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/jozef-lohyna-komunalne-volby/105367-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2014-11-09|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref> == Olympijské hry == :[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]] :'''4.''' – [[Letné olympijské hry 1996|1996 Atlanta]] :'''5.''' – [[Letné olympijské hry 1992|1992 Barcelona]] ==Majstrovstvá sveta== :[[Súbor:Med 1.png|zlato]] 1990 :[[Súbor:Med 2.png|striebro]] 1991 :[[Súbor:Med 3.png|bronz]] 1986 :'''4.''' – 1983, 1994 :'''5.''' – 1989 :'''6.''' – 1995 ==Majstrovstvá Európy== :[[Súbor:Med 2.png|striebro]] 1989 :[[Súbor:Med 3.png|bronz]] 1986, 1987, 1994, 1998 :'''4.''' – 1983, 1985, 1995 :'''5.''' – 1988 ==Externé odkazy== * [http://www.sports-reference.com/olympics/athletes/lo/jozef-lohyna-1.html Jozef Lohyňa na Sports-reference] * [http://www.foeldeak.com/wrestlingdatabase.php?language=en Jozef Lohyňa na wrestlingdatabase] ==Referencie== {{referencie}} {{Koncové šablóny |{{Slováci na LOH 1996}} }} {{DEFAULTSORT:Lohyňa, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí zápasníci]] [[Kategória:Česko-slovenskí zápasníci]] [[Kategória:Česko-slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Osobnosti zo Zlatých Moraviec]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Zápasníci na Letných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Zápasníci na Letných olympijských hrách 1992]] [[Kategória:Zápasníci na Letných olympijských hrách 1996]] [[Kategória:Držitelia Medaily prezidenta Slovenskej republiky]] tca1byrcnz7tfpadacfbfzy6gbujorm 8190819 8190818 2026-04-01T13:44:12Z PeterKLK 94978 /* Športová kariéra */ aktualizácia 8190819 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Lohyňa | Rodné meno = | Popis osoby = bývalý slovenský zápasník vo voľnom štýle | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1963|4|13}} | Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Letné olympijské hry|Olympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Letné olympijské hry 1988|Soul 1988]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila súťaž|Majstrovstvá sveta}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Tokio]] [[1990]] </center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Varna (Bulharsko)|Varna]] [[1991]] </center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Budapešť]] [[1986]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila súťaž|Majstrovstvá Európy}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Ankara]] [[1989]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] [[1987]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Pireus (mesto)|Pireus]] [[1986]]</center>|do 82 kg}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK}}}} {{Infobox-medaila súťaž|Majstrovstvá Európy}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Rím]] [[1994]]</center>|do 90 kg}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Bratislava]] [[1998]]</center>|do 85 kg}} {{Infobox koniec}} '''Jozef Lohyňa''' (* [[13. apríl]] [[1963]], [[Zlaté Moravce]]<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenský zápasník storočia Jozef Lohyňa sa dožíva päťdesiatky|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/sport/slovensky-zapasnik-storocia-jozef-lo/42984-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-04-13|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref>) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[zápasenie voľným štýlom|zápasník vo voľnom štýle]], reprezentant [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Slovensko|Slovenska]], jeden z najúspešnejších slovenských [[šport]]ovcov v histórii. == Športová kariéra == So [[zápasenie (šport)|zápasením]] začínal v [[Prievidza|Prievidzi]], neskôr pôsobil v Rudej hvězde [[Praha]], Dunajplavbe [[Bratislava]] a v [[nemecko]]m Goldbachu. Prvú veľkú medailu, striebornú získal na majstrovstvách sveta juniorov v roku 1983 v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dvaja borci – dve medaily! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = august | ročník = XXXVII. | číslo = 194 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1986 získal prvé seniorské medaily, bronz z majstrovstiev Európy v [[Pireus (mesto)|Pireuse]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lohyňov splnený (medailový) sen | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = apríl | ročník = XL. | číslo = 91 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a rovnaký kov z majstrovstiev sveta v [[Budapešť|Budapešti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lohyňa na bronzovom stupienku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = október | ročník = XL. | číslo = 249 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vlastní kompletnú medailovú zbierku zo svetových šampionátov, jediný [[Československo|česko-slovenský]] [[zápasenie voľným štýlom|voľnoštýliar]], ktorý získal titul majstra sveta v roku 1990.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lohyňa na najvyššom stupni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = september | ročník = XLIV. | číslo = 212 | strany = 1,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Varna|Varne]] 1991 ako obhajca titulu vybojoval striebro.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slzy sa tlačili cez smiech | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 235 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na majstrovstvách Európy získal päť medailí, najcennejšiu striebornú v [[Ankara|Ankare]] 1989,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Lohyňa so striebrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = máj | ročník = XLIII. | číslo = 112 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štyrikrát bol bronzový. Dva cenné kovy vybojoval ako reprezentant Slovenska, v [[Rím]]e 1994 a na domácich žinenkách v [[Bratislava|Bratislave]] 1998.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jozefov bronzový návrat | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 82 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = K Lohyňovmu bronzu Mazáčovo striebro | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = máj | ročník = LII. | číslo = 106 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Účastník troch [[olympijské hry (moderné)|olympiád]], bol vlajkonosičom výpravy [[Československo|Česko-Slovenska]] na otváracom ceremoniáli [[Letné olympijské hry 1992|OH 1992 v Barcelone]], tejto pocty sa mu dostalo aj na [[Letné olympijské hry 1996|OH 1996 v Atlante]] pri prvej účasti samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]]. Pri svojom prvom štarte pod piatimi kruhmi v [[Letné olympijské hry 1988|Soule 1988]] získal bronzovú medailu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koniec do bronzova sfarbený | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = október | ročník = XLII. | číslo = 233 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na nasledujúcich dvoch Hrách obsadil piate a štvrté miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Boj o bronz bol krásnou rozlúčkou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = L. | číslo = 181 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1990 bol vyhlásený za [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca Česko-Slovenska]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jozef Lohyňa najlepším sólistom, Hašekovci najlepším tímom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 293 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v roku 1991 bol v ankete tretí. == Po športovej kariére == Po kariére sa Lohyňa venoval podnikaniu, je majiteľom obchodu s hokejovými potrebami. V roku [[2013]] neúspešne kandidoval za koalíciu pravicových strán ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH,]] [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[MOST – HÍD|Most-Híd]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[Občianska konzervatívna strana|OKS]]) na predsedu [[Trenčiansky samosprávny kraj|Trenčianskeho samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Kandidátom pravice na predsedu TSK je zápasník Jozef Lohyňa|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/tsk-lohyna-vuc-kandidat/55722-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-08-20|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref> V [[Január 2014|januári 2014]] ohlásil kandidatúru na primátora mesta [[Prievidza]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=J. Lohyňa dnes oznámil kandidatúru na primátora mesta|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/lohyna-dnes-oznamil-kandidaturu-primator/70167-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2014-01-10|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref> V [[November 2014|novembri 2014]] sa kandidatúry vzdal v prospech Michala Dobiaša.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Jozef Lohyňa sa dnes vzdal kandidatúry na post primátora Prievidze|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/regiony/jozef-lohyna-komunalne-volby/105367-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2014-11-09|dátum prístupu=2022-08-14}}</ref> == Olympijské hry == :[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]] :'''4.''' – [[Letné olympijské hry 1996|1996 Atlanta]] :'''5.''' – [[Letné olympijské hry 1992|1992 Barcelona]] ==Majstrovstvá sveta== :[[Súbor:Med 1.png|zlato]] 1990 :[[Súbor:Med 2.png|striebro]] 1991 :[[Súbor:Med 3.png|bronz]] 1986 :'''4.''' – 1983, 1994 :'''5.''' – 1989 :'''6.''' – 1995 ==Majstrovstvá Európy== :[[Súbor:Med 2.png|striebro]] 1989 :[[Súbor:Med 3.png|bronz]] 1986, 1987, 1994, 1998 :'''4.''' – 1983, 1985, 1995 :'''5.''' – 1988 ==Externé odkazy== * [http://www.sports-reference.com/olympics/athletes/lo/jozef-lohyna-1.html Jozef Lohyňa na Sports-reference] * [http://www.foeldeak.com/wrestlingdatabase.php?language=en Jozef Lohyňa na wrestlingdatabase] ==Referencie== {{referencie}} {{Koncové šablóny |{{Slováci na LOH 1996}} }} {{DEFAULTSORT:Lohyňa, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí zápasníci]] [[Kategória:Česko-slovenskí zápasníci]] [[Kategória:Česko-slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Osobnosti zo Zlatých Moraviec]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Zápasníci na Letných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Zápasníci na Letných olympijských hrách 1992]] [[Kategória:Zápasníci na Letných olympijských hrách 1996]] [[Kategória:Držitelia Medaily prezidenta Slovenskej republiky]] 4aj5wbzbb1poz22ss0c6ukqufd2erem Podbanište 0 570807 8191212 7616958 2026-04-02T11:52:11Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Revúcka vrchovina]] pomocou použitia HotCat 8191212 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = | other_name = | category = [[národná prírodná pamiatka]] <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | district = [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = | area1 = | area1_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | biome_share = | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = | established1 = | established1_type = | management = [[Správa slovenských jaskýň]] | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = 1357 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | lat_d = 48.5241667 | long_d = 20.0747222 }} '''Podbanište''' je [[národná prírodná pamiatka]] v správe príspevkovej organizácie [[Správa slovenských jaskýň]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Slizké]] v [[Rimavská Sobota (okres)|okrese Rimavská Sobota]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené či novelizované v rokoch 2001 a 2005. Rozloha ochranného pásma bola stanovená na 168,5265 ha. Predmetom ochrany je ''Ochrana prírodných, kultúrnych a estetických hodnôt jaskyne, ktorá je najreprezentatívnejším príkladom aktívnej fluviokrasovej jaskyne s neporušenou kvapľovou výzdobou v podmienkach rozčleneného krasu kombinovaných vrásovo-zlomových štruktúr.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1357|dátum prístupu=2023-06-10}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.ssj.sk/sk/clanok/131-podbaniste Podbanište] na webe Správy slovenských jaskýň == Zdroj == {{Preklad|cs|Podbanište|13453744}} {{Revúcka vrchovina}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Slizké]] [[Kategória:Revúcka vrchovina]] ecji5mfiyvtziuw5cf2zmt57p33x21z Bokšov 0 571193 8190839 7592581 2026-04-01T14:12:02Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] pomocou použitia HotCat 8190839 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom vrchu|Bokšov (vrch v pohorí Čierna hora)}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | municipality = [[Veľká Lodina]] | established = 1954 | established1 = 1988 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Bokšov | image = Bokšovské skaly - panoramio (1).jpg | image_caption = | code = 506 | management = ŠOP - regionálna správa Prešov | area = 1.4671 | commons = Bokšov | lat_d = 48.8611 | long_d = 21.1386 }} '''Bokšov''' je [[národná prírodná rezervácia]], ktorú spravuje ŠOP - regionálna správa [[Prešov]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Veľká Lodina]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice - okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] a zaberá východné svahy [[Bokšov (vrch)|rovnomenného vrchu]] ({{Mnm|810}}). Územie bolo vyhlásené a novelizované v rokoch [[1954]] a [[1988]] na rozlohe 146,71 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu zachovalých vzácnych lesných (bučín) a skalných biocenóz na vápencoch Čiernej hory so škumpou vlasatou (Cotinus coggygria). Predstavuje hrebeň ostrého hradu a SV vápencové svahy, spadajúce do údolia Hornádu.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|506}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|506}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Bokšov|13453251}} {{Chránené územia v Košiciach}} {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Veľká Lodina]] [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] ccg9vh028jzsfjp1jvazk4mx775nee5 Bujanovská dubina 0 571294 8190869 7592614 2026-04-01T15:50:28Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] pomocou použitia HotCat 8190869 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | municipality = [[Malá Lodina]] | established = 1966 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Bujanovská dubina | image = | image_caption = | code = 510 | management = ŠOP - regionálna správa Prešov | area = 0.8817 | commons = | lat_d = 48.8747222 | long_d = 21.0597222 }} '''Bujanovská dubina''' je [[národná prírodná rezervácia]], ktorú spravuje ŠOP - regionálna správa [[Prešov]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Malá Lodina]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice - okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] v [[Bujanovské vrchy|Bujanovských vrchoch]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1966]] na rozlohe 88,17 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Predmet ochrany sa uvádza ako: ''NPR predstavuje bukovo-dubové a dubovo-bukové lesné spoločenstvá na rule a sprašových príkrovoch juhozápadných svahov údolia Hornádu v Slovenskom Rudohorí. Objekt je určený na využitie pre lesnícky vedecký výskum.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|510}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|510}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Bujanovská dubina|13453278}} {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} {{Chránené územia v Košiciach}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Malá Lodina]] [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] hgcddr7nlan8i26ni174u4kxklwmfbc Humenec (chránené územie) 0 571381 8190870 7592752 2026-04-01T15:52:14Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] pomocou použitia HotCat 8190870 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | name = | other_name = | category = [[národná prírodná rezervácia]] | image = | image_caption = | symbol = | etymology = | official_name = | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj]] | district = [[Košice-okolie]] | commune = | municipality = [[Veľká Lodina]] | parent = | range = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | prominence = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 0.8608 | area1 = | area1_type = | geology = | orogeny = | period = | biome = | biome_share = | plant = | animal = | established = 1953 | established1 = 1988 | established1_type = posledná novelizácia | management = ŠOP - regionálna správa Prešov | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = | visitation = | discovery = | ascent = | code = 559 | category_iucn = | free = | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf | map1 = Košice Region - outline map.svg | map1_background = Košice Region - background map.png | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | commons = | statistics = | website = | footnotes = | lat_d = 48.8594444 | long_d = 21.17 }} '''Humenec''' je [[národná prírodná rezervácia]], ktorú spravuje ŠOP - regionálna správa [[Prešov]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Veľká Lodina]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice - okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené a novelizované v rokoch [[1953]] a [[1988]] na rozlohe 86,08 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Predmetom ochrany je: ''Najbohatšia a na východnom Slovensku najsevernejšia lokalita xerotermnej flóry v povodí Hornádu s priaznivou polohou medzi centrálnymi Karpatmi a Panónskou nížinou. Severnú hranicu rozšírenia tu má napr. jasenec biely, dub plstnatý, dub cerový, jaseň mannový a i.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|559}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|559}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Humenec (národní přírodní rezervace)|13454086}} {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} {{Chránené územia v Košiciach}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Veľká Lodina]] [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] 4kg2ypelg70hl3wndkxfef5vsq69lva Sivec 0 571384 8190840 7593159 2026-04-01T14:16:04Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] pomocou použitia HotCat 8190840 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom vrchu|Sivec (vrch)}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | municipality = [[Malá Lodina]] | established = 1954 | established1 = 1988 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Sivec | image = (ms)VNR14.jpg | image_caption = Sivec | code = 671 | management = Prešov | area = 1.6979 | commons = Sivec (vrch) | lat_d = 48.8472 | long_d = 21.103 }} '''Sivec''' je [[národná prírodná rezervácia]], ktorú spravuje ŠOP - regionálna správa [[Prešov]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Malá Lodina]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice - okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] a zaberá veľkú časť [[Sivec (vrch)|rovnomenného vrchu]] ({{Mnm|781}}). Územie bolo vyhlásené a novelizované v rokoch [[1954]] a [[1988]] na rozlohe 169,79 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu biotopov nápadných vápencových skál Čiernej hory nad dolinou Hornádu so strmými svahmi, porastenými zmiešaným lesom (bučinami a vápencovými borinami) a pestrými rastlinnými spoločenstvami. Hniezdiská chráneného vtáctva.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|671}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|671}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Sivec|13453831}} {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} {{Chránené územia v Košiciach}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Malá Lodina]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] isvm0da0mtc4yvs6vh3c6yxe488aras Vozárska 0 571387 8190867 7593288 2026-04-01T15:48:20Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] pomocou použitia HotCat 8190867 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | name = Vozárska | other_name = | category = [[národná prírodná rezervácia]] | image = | image_caption = | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | municipality = [[Malá Lodina]] | area = 0.7663 | established = 1966 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | management = ŠOP - Prešov | code = 712 | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | commons = | lat_d = 48.8408333 | long_d = 21.1197222 }} '''Vozárska''' je [[národná prírodná rezervácia]], ktorú spravuje ŠOP - regionálna správa [[Prešov]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Malá Lodina]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice - okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1966]] na rozlohe 76,6300 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Predmetom ochrany je: ''CHÚ predstavuje význačné spoločenstvá skupín lesných typov bukového stupňa severných vápencových svahov údolia Hornádu v Slovenskom Rudohorí. Využíva sa ako výskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|712}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|712}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Vozárska|13453990}} {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} {{Chránené územia v Košiciach}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Malá Lodina]] [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] lwx8c80s8y4gff6lmiy40wfjjaynhsa Svarkovica 0 572892 8190944 8186817 2026-04-01T19:14:58Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Súľovské vrchy]] pomocou použitia HotCat 8190944 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | municipality = [[Prečín]] | established = 10.4.2012 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[chránený areál]] | name = Svarkovica | image = | image_caption = | code = 1211 | management = ŠOP - S-CHKO Strážovské vrchy | area = 0.0134 | commons = | lat_d = 49.0883333 | long_d = 18.5361111 | range = Súľovské vrchy }} '''Svarkovica''' je [[chránený areál]] v správe štátnej ochrany prírody Strážovské vrchy. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Prečín]]<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> v [[Považská Bystrica (okres)|okrese Považská Bystrica]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[2012]] na rozlohe 1,34 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Na chránenom území platí 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je: ''Prioritný biotop európskeho významu: Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae (6210).''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1211}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1211}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == * {{Preklad|cs|Svarkovica|13542087}} {{Súľovské vrchy}} [[Kategória:Chránené areály na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Považská Bystrica]] [[Kategória:Prečín]] [[Kategória:Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy]] [[Kategória:Súľovské vrchy]] 5ovb3qxkxx6b169g8skue1e2c1ossbz Kúpna hora 0 573258 8191214 8120009 2026-04-02T11:54:26Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Revúcka vrchovina]] pomocou použitia HotCat 8191214 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Okres Poltár|Poltár]] | municipality = [[Poltár]] | established = 2000 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[chránený areál]] | name = Kúpna hora | image = | image_caption = | code = 1087 | management = Cerová vrchovina | area = 0.1687 | commons = | lat_d = 48.4338889 | long_d = 19.8141667 }} '''Kúpna hora''' je [[chránený areál]] v správe štátnej ochrany prírody Cerová vrchovina. Nachádza sa v katastrálnom území mesta [[Poltár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[okres Poltár|okrese Poltár]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[2000]] na rozlohe 16,8700 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Ochrana pôvodných, ľudskou činnosťou nepatrne narušených lesných spoločenstiev dubovo-hrabových porastov s hromadným výskytom šafranu dvojfarebného (Crocus discolor) na južnej hranici jeho rozšírenia.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1087}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1087}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Kúpna hora|13602887}} {{Revúcka vrchovina}} [[Kategória:Chránené areály na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Poltár]] [[Kategória:Poltár]] [[Kategória:Revúcka vrchovina]] 5rt5pghieyvnrk109jcve82reeez1ap Rovnianska gaštanica 0 573260 8191215 8120005 2026-04-02T11:55:31Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Revúcka vrchovina]] pomocou použitia HotCat 8191215 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Okres Poltár|Poltár]] | municipality = [[Rovňany]] | established = 1990 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[chránený areál]] | name = Rovnianska gaštanica | image = | image_caption = | code = 407 | management = Cerová vrchovina | area = 0.0205 | commons = | lat_d = 48.4596572 | long_d = 19.7407867 }} '''Rovnianska gaštanica''' je [[chránený areál]] v správe štátnej ochrany prírody Cerová vrchovina. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Rovňany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[okres Poltár|okrese Poltár]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1990]] na rozlohe 2,0500 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Chránený areál je zriadený na ochranu cca 100 vzácnych jedincov gaštanu jedlého (Castanea sativa), dôležitých z vedecko-výskumného, biologického, ekologického, historického a esteticko-rekreačného (turisticky atraktívna plocha v blízkosti nádrže Uhorské) hľadiska. Priemerný vek kultúry je asi 200{{--}}250 rokov.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|407}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|407}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Rovnianska gaštanica|13602925}} {{Revúcka vrchovina}} [[Kategória:Chránené areály na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Poltár]] [[Kategória:Rovňany]] [[Kategória:Revúcka vrchovina]] jdqyhjy8wc5doqdd34q4myz93k08o95 Pokoradzské jazierka 0 573291 8191210 8120073 2026-04-02T11:47:54Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Revúcka vrchovina]] pomocou použitia HotCat 8191210 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Okres Rimavská Sobota]] | municipality = [[Dražice (okres Rimavská Sobota)|Dražice]], [[Rimavská Sobota]] | established = 1993 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Pokoradzské jazierka | image = | image_caption = | code = 842 | management = Cerová vrchovina | area = 0.158729 | commons = | lat_d = 48.4305556 | long_d = 20.0280556 }} '''Pokoradzské jazierka''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Cerová vrchovina]].<ref name="sop" /><ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 141 : Cerová vrchovina, Lučenec : turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | isbn = 978-80-999341-3-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Dražice (okres Rimavská Sobota)|Dražice]] a mesta [[Rimavská Sobota]] v [[okres Rimavská Sobota|okrese Rimavská Sobota]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1993]] na 22,8049 ha.<ref name="sop" /> Predmetom ochrany je: ''Ochrana najcennejšej časti prír.krajiny v oblasti Pokoradzskej tabule s cennými prvkami živej i neživej prírody. Plošne väčšie i menšie uzavreté terén.depresie - jazierka, ktoré vznikli kryh. zosunom vulkanoklastík. Prir.močiarne a vodné fytocenózy.''<ref name="sop">{{ŠZOCHČPSR|842}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|842}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Pokoradzské jazierka|13612492}} {{Revúcka vrchovina}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Dražice (okres Rimavská Sobota)]] [[Kategória:Rimavská Sobota]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Revúcka vrchovina]] sejg0ht7uvhshp7spnfgqpylbgej50s Svetlianska cerina 0 573295 8191211 8120004 2026-04-02T11:49:48Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Revúcka vrchovina]] pomocou použitia HotCat 8191211 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Okres Rimavská Sobota]] | municipality = [[Hrachovo]] | established = 1976 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Svetlianska cerina | image = | image_caption = | code = 438 | management = Cerová vrchovina | area = 0.153 | commons = | lat_d = 48.4616667 | long_d = 19.9047222 }} '''Svetlianska cerina''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Cerová vrchovina]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Hrachovo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[okres Rimavská Sobota|okrese Rimavská Sobota]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1976]] na rozlohe 15,3000 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''PR je vyhlásená na ochranu zvyškov porastu duba cerového s výskytom vzácnej krakle belasej a iného dutinového vtáctva a drobného živočíšstva na vedecko-výskumné a kultúrno-náučné ciele.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|438}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|438}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Svetlianska cerina|13612509}} {{Revúcka vrchovina}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Veľké Teriakovce]] [[Kategória:Revúcka vrchovina]] rkk2foguovtrc2h8zv7qerr4rxbk90z Copa América 2016 0 577187 8190927 7788670 2026-04-01T18:36:22Z 321fire 115544 /* Play-off */ pavúk 8190927 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj | názov turnaja = Copa América | rok = 2016 | iné názvy = Copa América Centenario | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | usporiadateľ = USA | dátum = 3.–26. jún 2016 | počet tímov = 16 | počet konfederácií = 2 | počet štadiónov = 10 | počet miest = 10 | víťaz = {{CHI|f|1}} | počet víťazstiev = 2 | druhý = {{ARG|f|1}} | tretí = {{COL|f|1}} | počet zápasov = 32 | počet gólov = 91 | návštevnosť = 1483855 | najlepší strelec = {{minivlajka|Čile}} [[Eduardo Vargas]] (6 gólov) | hráč = | predchádzajúci = [[Copa América 2015|2015]] | nasledujúci = [[Copa América 2019|2019]] }} {{portál|Šport|Športový}} '''[[Copa América]] [[2016]]''' bola 45. [[Copa América]]. Konala sa od [[3. jún]]a do [[26. jún]]a [[2016]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] na 10 štadiónoch v 10 mestách. Kvalifikácia sa nehrala, na turnaj vzišlo 16 účastníkov záverečného turnaja. Bola to prvá [[Copa América]], v ktorej sa predstavilo až 16 mužstiev a zároveň sa prvýkrát tento turnaj odohrával mimo Južnej Ameriky. Rozlosovanie do skupín sa uskutočnilo [[21. február|21. februára]] [[2016]] v [[New York|New Yorku]]. == Prideľovanie Copa América == Prezident ekvádorskej futbalovej asociácie navrhol, aby sa Copa América konala v Spojených štátoch a Mexiku, no neskôr CONMEBOL rozhodol, že vďaka marketingovým príležitostiam sa turnaj odohrá iba v Spojených štátoch, kde je mnoho ľudí a štadiónov. == Kvalifikácia == Kvalifikácia neprebiehala. == Účastníci turnaja == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ; Južná Amerika ([[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]]) * {{ARG|f|1}} * {{BOL|f|1}} * {{BRA|f|1}} * {{CHL|f|1}} * {{COL|f|1}} * {{ECU|f|1}} * {{PRY|f|1}} * {{PER|f|1}} * {{URY|f|1}} * {{VEN|f|1}} {{stĺpce-2}} ; Severná a Stredná Amerika ([[CONCACAF]]) * {{USA|f|1}} (automaticky ako usporiadateľ) * {{MEX|f|1}} * {{CRC|f|1}} * {{JAM|f|1}} * {{HTI|f|1}} * {{PAN|f|1}} {{stĺpce-2}} {{stĺpce-koniec}} == Účastníci == {| class="wikitable" border="1" width="100%" |- !width="25%"| Skupina A ||width="25%"| Skupina B ||width="25%"| Skupina C ||width="25%"| Skupina D |- | * {{USA|f|1}} * {{COL|f|1}} * {{CRC|f|1}} * {{PRY|f|1}} | * {{BRA|f|1}} * {{ECU|f|1}} * {{HTI|f|1}} * {{PER|f|1}} | * {{MEX|f|1}} * {{URY|f|1}} * {{JAM|f|1}} * {{VEN|f|1}} | * {{ARG|f|1}} * {{CHL|f|1}} * {{PAN|f|1}} * {{BOL|f|1}} |} == Lopta == {{Hlavný článok|Nike Ordem}} Lopta '''Nike Ordem''' je oficiálnou loptou '''Copa América 2016'''. Bola vyrobená firmou Nike. == Turnaj == === Základné skupiny === Časy začiatkov zápasov sú uvedené vo [[Eastern Time Zone|východoamerickom letnom čase]] ([[SELČ]] mínus 6). ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="20"|* !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#cfc" |<center>1.</center> |style="text-align:left;"|{{USA|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||5||2||+3 |- style="background:#cfc" |<center>2.</center> |style="text-align:left;"|{{COL|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||6||4||+2 |- |<center>3.</center> |style="text-align:left;"|{{CRC|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||3||6||–3 |- |<center>4.</center> |style="text-align:left;"|{{PRY|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||3||–2 |} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[3. jún]] |čas = 21.30 |mužstvo1 = '''{{USA|f|2}}''' |skóre = 0 - 2 |polčas = (0-2) |mužstvo2 = {{COL|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|8}} C.Zapata <br /> {{gól|42}} Rodríguez (pen.) |divákov = 67 439 |rozhodca = {{MEX}} Roberto García Orozco |štadión =Levi´s Stadium, [[Santa Clara]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[4. jún]] |čas = 17.00 |mužstvo1 = '''{{CRC|f|2}}''' |skóre = 0 - 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PRY|f|1}} |góly1 = |góly2 = |divákov = 14 334 |rozhodca = {{ARG}} Patricio Loustau |štadión = Camping World Stadium, [[Orlando (Florida)|Orlando]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[7. jún]] |čas = 20.00 |mužstvo1 = '''{{USA|f|2}}''' |skóre = 4 - 0 |polčas = (3-0) |mužstvo2 = {{CRC|f|1}} |góly1 = {{gól|9}} Dempsey (pen.) <br /> {{gól|37}} Jones <br /> {{gól|42}} Wood <br /> {{gól|87}} Zusi |góly2 = |divákov = 39 642 |rozhodca = {{ECU}} Roddy Zambrano |štadión = Soldier Field, [[Chicago]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[7. jún]] |čas = 22.30 |mužstvo1 = '''{{COL|f|2}}''' |skóre = 2 - 1 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{PRY|f|1}} |góly1 = {{gól|12}} Bacca <br /> {{gól|30}} Rodríguez |góly2 = {{gól|71}} Ayala |divákov = 42 766 |rozhodca = {{BRA}} Héber Lopes |štadión = Rose Bowl, [[Pasadena]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[11. jún]] |čas = 19.00 |mužstvo1 = '''{{USA|f|2}}''' |skóre = 1 - 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{PRY|f|1}} |góly1 = {{gól|27}} Dempsey |góly2 = |divákov = 51 041 |rozhodca = {{CHL}} Julio Bascuñán |štadión = Lincoln Financial Field, [[Philadelphia]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = '''[[11. jún]]''' |čas = 21.00 |mužstvo1 = {{COL|f|2}} |skóre = 2 - 3 |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{CRC|f|1}} |góly1 = {{gól|6}} Fabra <br /> {{gól|73}} M. Moreno |góly2 = {{gól|2}} Venegas <br /> {{gól|34}} Fabra (v.g.) <br /> {{gól|58}} Borges |divákov = 45 808 |rozhodca = {{VEN}} José Argote |štadión = NRG Stadium, [[Houston]] }} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="20"|* !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#cfc" |<center>1.</center> |style="text-align:left;"|{{PER|f|1}} |'''7'''||3||2||1||0||4||2||+2 |- style="background:#cfc" |<center>2.</center> |style="text-align:left;"|{{ECU|f|1}} |'''5'''||3||1||2||0||6||2||+4 |- |<center>3.</center> |style="text-align:left;"|{{BRA|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||7||2||+5 |- |<center>4.</center> |style="text-align:left;"|{{HTI|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||1||12||–11 |} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[4. jún]] |čas = 19.30 |mužstvo1 = {{HTI|f|2}} |skóre = 0 - 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = '''{{PER|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = {{gól|61}} Guerrero |divákov = 20 190 |rozhodca = {{PAN}} Jhon Pitti |štadión = CenturyLink Field, [[Seattle]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[4. jún]] |čas = 22.00 |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 0 - 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ECU|f|1}} |góly1 = |góly2 = |divákov = 53 158 |rozhodca = {{CHL}} Julio Bascuñán |štadión = Rose Bowl, [[Pasadena]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[8. jún]] |čas = 19.30 |mužstvo1 = '''{{BRA|f|2}}''' |skóre = 7 - 1 |polčas = (3-0) |mužstvo2 = {{HTI|f|1}} |góly1 ={{gól|14, 29, 90+2}} Coutinho <br /> {{gól|35, 86}} Renato Augusto <br /> {{gól|59}} Gabriel <br /> {{gól|67}} Lucas Lima |góly2 = {{gól|70}} Marcelin |divákov = 28 241 |rozhodca = {{USA}} Marc Geiger |štadión = Camping World Stadium, [[Orlando (Florida)|Orlando]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[8. jún]] |čas = 22.00 |mužstvo1 = {{ECU|f|2}} |skóre = 2 - 2 |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{PER|f|1}} |góly1 = {{gól|39}} E. Valencia <br /> {{gól|49}}, Bolaños |góly2 = {{gól|5}} Cueva <br /> {{gól|13}}, Flores |divákov = 11 937 |rozhodca = {{COL}} Wilmar Roldán |štadión = University of Phoenix Stadium, [[Glendale]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[12. jún]] |čas = 18.30 |mužstvo1 = '''{{ECU|f|2}}''' |skóre = 4 - 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{HTI|f|1}} |góly1 = {{gól|12}} E. Valencia <br /> {{gól|20}} J. Ayoví <br /> {{gól|57}} Noboa <br /> {{gól|78}} A. Valencia |góly2 = |divákov = 50 976 |rozhodca = {{BOL}} Gery Vargas |štadión = MetLife Stadium, [[East Rutherford]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[12. jún]] |čas = 20.30 |mužstvo1 = {{BRA|f|2}} |skóre = 0 - 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = '''{{PER|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = {{gól|75}} Ruidíaz |divákov = 36 187 |rozhodca = {{URY}} Andrés Cunha |štadión = Gillette Stadium, [[Foxborough]] }} ==== Skupina C ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="20"|* !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#cfc" |<center>1.</center> |style="text-align:left;"|{{MEX|f|1}} |'''7'''||3||2||1||0||6||2||+4 |- style="background:#cfc" |<center>2.</center> |style="text-align:left;"|{{VEN|f|1}} |'''7'''||3||2||1||0||3||1||+2 |- |<center>3.</center> |style="text-align:left;"|{{URY|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||4||4||&nbsp; 0 |- |<center>4.</center> |style="text-align:left;"|{{JAM|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||0||6||–6 |} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[5. jún]] |čas = 17.00 |mužstvo1 = '''{{JAM|f|2}}''' |skóre = 0 - 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{VEN|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|15}} Martínez |divákov = 25 560 |rozhodca = <br />{{PER}} Víctor Carrillo |štadión = Soldier Field, [[Chicago]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[5. jún]] |čas = 20.00 |mužstvo1 = '''{{MEX|f|2}}''' |skóre = 3 - 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{URY|f|1}} |góly1 = {{gól|4}} Á. Pereira (vl.) <br /> {{gól|85}} Márquez <br /> {{gól|90+2}} Herrera |góly2 = {{gól|74}} Godín |divákov = 60 025 |rozhodca = <br />{{PAR}} Enrique Cáceres |štadión = University of Phoenix Stadium, [[Glendale]] }} {{Futbalbox2 |bg = #FFF |dátum = [[9. jún]] |čas = 19.30 |mužstvo1 = {{URY|f|2}} |skóre = 0 - 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = '''{{VEN|f|1}}''' |góly1 = |góly2= {{gól|36}} Rondón |divákov = 23 002 |rozhodca = <br />{{ARG}} Patricio Loustau |štadión = Lincoln Financial Field, [[Philadelphia]] }} {{Futbalbox2 |bg = #DFF |dátum = [[9. jún]] |čas = 22.00 |mužstvo1 = '''{{MEX|f|2}}''' |skóre = 2 - 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{JAM|f|1}} |góly1 = {{gól|18}} Hernández <br /> {{gól|81}} Peralta |góly2 = |divákov = 83 263 |rozhodca = <br />{{BRA}} Wilton Sampaio |štadión = Rose Bowl, [[Pasadena]] }} {{Futbalbox2 |bg = #FFF |dátum = [[13. jún]] |čas = 20.00 |mužstvo1 = {{MEX|f|2}} |skóre = 1 - 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{VEN|f|1}} |góly1 = {{gól|80}} J. M. Corona |góly2 = {{gól|10}} Velázquez |divákov = 67 319 |rozhodca = <br />{{CUB}} Yadel Martínez |štadión = NRG Stadium, [[Houston]] }} {{Futbalbox2 |bg = #DFF |dátum = [[13. jún]] |čas = 22.00 |mužstvo1 = '''{{URY|f|2}}''' |skóre = 3 - 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{JAM|f|1}} |góly1 = {{gól|21}} Hernández <br /> {{gól|66}} Watson (vl.) <br /> {{gól|88}} Corujo |góly2 = |divákov = 40 166 |rozhodca = <br />{{COL}} Wilson Lamouroux |štadión = Levi's Stadium, [[Santa Clara]] }} ==== Skupina D ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="20"|* !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#cfc" |<center>1.</center> |style="text-align:left;"|{{ARG|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||10||1||+9 |- style="background:#cfc" |<center>2.</center> |style="text-align:left;"|{{CHL|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||7||5||+2 |- |<center>3.</center> |style="text-align:left;"|{{PAN|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||4||10||–6 |- |<center>4.</center> |style="text-align:left;"|{{BOL|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||2||7||–5 |} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[6. jún]] |čas = 19.00 |mužstvo1 = '''{{PAN|f|2}}''' |skóre = 2 - 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{BOL|f|1}} |góly1 = {{gól|11||87}} [[Blas Pérez|Pérez]] |góly2 = {{gól|54}} [[Juan Carlos Arce|Arce]] |divákov = 13 466 |rozhodca = <br />{{CRC}} Ricardo Montero |štadión = [[Camping World Stadium]], [[Orlando (Florida)|Orlando]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[6. jún]] |čas = 22.00 |mužstvo1 = '''{{ARG|f|2}}''' |skóre = 2 - 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CHL|f|1}} |góly1 = {{gól|51}} [[Ángel Di María|Di María]]<br />{{gól|59}} [[Éver Banega|Banega]] |góly2 = {{gól|90+3}} [[José Pedro Fuenzalida|Fuenzalida]] |divákov = 69 451 |rozhodca = <br />{{URY}} Daniel Fedorczuk |štadión = [[Levi's Stadium]], [[Santa Clara, California|Santa Clara]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[10. jún]] |čas = 19.00 |mužstvo1 = '''{{CHL|f|2}}''' |skóre = 2 - 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{BOL|f|1}} |góly1 = {{gól|46||90+10 (pen.)}} [[Arturo Vidal|Vidal]] |góly2 = {{gól|61}} [[Jhasmani Campos|Campos]] |divákov = 19 392 |rozhodca = <br />{{USA}} Jair Marrufo |štadión = [[Gillette Stadium]], [[Foxborough, Massachusetts|Foxborough]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[10. jún]] |čas = 21.30 |mužstvo1 = '''{{ARG|f|2}}''' |skóre = 5 - 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{PAN|f|1}} |góly1 = {{gól|7}} [[Nicolás Otamendi|Otamendi]]<br />{{gól|68||78||87}} [[Lionel Messi|Messi]]<br />{{gól|90}}[[Sergio Agüero|Agüero]] |góly2 = |divákov = 53 885 |rozhodca = <br />{{SLV}} Joel Aguilar |štadión = [[Soldier Field]], [[Chicago]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFF |dátum = [[14. jún]] |čas = 20.00 |mužstvo1 = '''{{CHL|f|2}}''' |skóre = 4 - 2 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{PAN|f|1}} |góly1 = {{gól|15||43}} [[Eduardo Vargas|Vargas]]<br />{{gól|50||89}} [[Alexis Sánchez|Sánchez]] |góly2 = {{gól|5}} [[Miguel Camargo|Camargo]]<br />{{gól|75}}[[Abdiel Arroyo|Arroyo]] |divákov = 27 260 |rozhodca = <br />{{ECU}} [[Roddy Zambrano]] |štadión = [[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]] }} {{Futbalbox2 |bg =#DFF |dátum = [[14. jún]] |čas = 22.00 |mužstvo1 = '''{{ARG|f|2}}''' |skóre = 3 - 0 |polčas = (3-0) |mužstvo2 = {{BOL|f|1}} |góly1 = {{gól|13}} [[Érik Lamela|Lamela]]<br />{{gól|15}} [[Ezequiel Lavezzi|Lavezzi]]<br />{{gól|32}} [[Víctor Cuesta|Cuesta]] |góly2 = |divákov = 45 753 |rozhodca = <br />{{PER}} [[Víctor Carrillo]] |štadión = [[CenturyLink Field]], [[Seattle]] }} === Play-off === {{Play-off8 |RD1-infoA=16. jún – Seattle |RD1-tím1='''{{USA|f|1}}'''|RD1-skóre1='''2''' |RD1-tím2={{ECU|f|1}}|RD1-skóre2=1 |RD1-infoB=18. jún – Foxborough |RD1-tím3='''{{ARG|f|1}}'''|RD1-skóre3='''4''' |RD1-tím4={{VEN|f|1}}|RD1-skóre4=1 |RD1-infoC=17. jún – East Rutherford |RD1-tím5={{PER|f|1}}|RD1-skóre5=0 <small>(2)</small> |RD1-tím6='''{{COL|f|1}}''' <small>(pen.)</small>|RD1-skóre6='''0 <small>(4)</small>''' |RD1-infoD=18. jún – Santa Clara |RD1-tím7={{MEX|f|1}}|RD1-skóre7=0 |RD1-tím8='''{{CHI|f|1}}'''|RD1-skóre8='''7''' |RD2-infoA=21. jún – Houston |RD2-tím1={{USA|f|1}}|RD2-skóre1=0 |RD2-tím2='''{{ARG|f|1}}'''|RD2-skóre2='''4''' |RD2-infoB=22. jún – Chicago |RD2-tím3={{COL|f|1}}|RD2-skóre3=0 |RD2-tím4='''{{CHI|f|1}}'''|RD2-skóre4='''2''' |RD3-infoA=26. jún – East Rutherford |RD3-tím1={{ARG|f|1}}|RD3-skóre1=0 <small>(2)</small> |RD3-tím2='''{{CHI|f|1}}''' <small>(pen.)</small>|RD3-skóre2='''0 <small>(4)</small>''' |RD4-infoA=25. jún – Glendale |RD4-tím1={{USA|f|1}}|RD4-skóre1=0 |RD4-tím2='''{{COL|f|1}}'''|RD4-skóre2='''1''' }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Víťaz Copa América 2016 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Chile.svg|100px|Čile]]<br />'''{{CHL|f}}'''<br />'''Druhý titul''' |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Copa América Centenario}} == Externé odkazy == * [http://www.ca2016.com/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} {{Copa América}} [[Kategória:Copa América]] [[Kategória:Futbal v 2016]] [[Kategória:Športové podujatia v USA|Futbal]] [[Kategória:2016 v USA]] odedzjdnh1t0vywhe7f2j56m2b8kkv2 Partizánska jaskyňa 0 587572 8190941 8098194 2026-04-01T19:12:20Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Súľovské vrchy]] pomocou použitia HotCat 8190941 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | municipality = [[Považská Bystrica]] | established = 1994 | established1 = 2015 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná pamiatka]] | name = Partizánska jaskyňa | image = Partizánska vápencová jaskyňa - panoramio.jpg | image_caption = | code = 1232 | management = | commons = | lat_d = 49.132582 | long_d = 18.503504 | range = Súľovské vrchy }} '''Partizánska jaskyňa''' alebo '''Hrubá diera''' je verejnosti prístupná jaskyňa a [[prírodná pamiatka]]<ref>{{ŠZOCHČPSR|1232}}</ref> v oblasti [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]] ({{mnm|784|w}}).<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v katastrálnom území mestskej časti [[Považská Teplá]] mesta [[Považská Bystrica]] v [[Považská Bystrica (okres)|okrese Považská Bystrica]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku 1994 a novelizované v roku 2015. Ochranné pásmo nebolo určené. Je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy]]. Počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] slúžila ako prechodný úkryt, ale je pravdepodobné, že človek ju využíval už skôr. Jaskyňu tvorí {{m|21|m}} dlhá priestranná tunelovitá klesajúca chodba v masívnych sivých [[Vápenec|vápencoch]] s rohovcami (urgónske vápence spodnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] z obdobia [[Mezozoikum|druhohôr]]), ktoré majú vek skoro 130 miliónov rokov. Chodba sa končí v rozšírenom priestore, miestami má na stenách sintrové náteky. == Použité zdroje == * informačná tabuľa v okolí jaskyne == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.speleostrazov.sk/nase_jaskyne/jaskyne_kras_povazska_bystrica.htm Kras a jaskyne v okolí Považskej Bystrice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190904203025/http://www.speleostrazov.sk/nase_jaskyne/jaskyne_kras_povazska_bystrica.htm |date=2019-09-04 }}, Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy {{Súľovské vrchy}} [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Prírodné pamiatky v Trenčianskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Považská Bystrica]] [[Kategória:Považská Bystrica]] [[Kategória:Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy]] [[Kategória:Súľovské vrchy]] ih48pbkolr9a49km0880e2q1o9ob23j Konzervatívny denník Postoj 0 618804 8191200 8126850 2026-04-02T10:44:43Z ~2026-20506-49 290909 8191200 wikitext text/x-wiki {{Infobox Noviny | Názov = Konzervatívny denník Postoj | Logo = | Obrázok = Pražská 11 01.jpg | Popis = [[Pražská ulica (Bratislava)|Pražská 11]], [[Bratislava]]<br>sídlo vydavateľstva | Typ = [[Denník (žurnalistika)|denník]] | Formát = | Majiteľ = | Vydavateľ = POSTOJ MEDIA, s. r. o. | Šéfredaktor = [[Martin Hanus (novinár)|Martin Hanus]] | Zástupca šéfredaktora = | Založenie = [[17. september]] [[2015]] | Zánik = | Politická príslušnosť = [[konzervativizmus]] | Jazyk = [[slovenčina]] | Cena = | Náklad = | ISSN = 1336-720X | Adresa = [[Pražská ulica (Bratislava)|Pražská]] 11, 811 04 [[Bratislava]] | Web = {{url|https://postoj.sk}} }} '''Konzervatívny denník''' '''Postoj''' je slovenský denník, ktorý vznikol v roku [[2015]] ako reakcia na verejnú diskusiu, ktorá sprevádzala tzv. [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referendum o rodine]] z februára 2015.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|titul=Na Slovensku vzniká konzervatívny denník, zbiera peniaze od podporovateľov|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/53250/na-slovensku-vznika-konzervativny-dennik-zbiera-peniaze-od-podporovatelov/|dátum prístupu=2018-06-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho predchodcom bol nezávislý online magazín Postoy.sk, ktorý vznikol [[1. jún]]a [[2005]] (jeho zakladateľom a prvým šéfredaktorom bol Matúš Demko a mottom tohto magazínu bolo „dialógom k pravde“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postoy.sk má desať rokov. Dialóg k pravde pokračuje|url=https://www.postoj.sk/4572/postoysk-ma-desat-rokov-dialog-k-pravde-pokracuje|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2020-03-25|jazyk=sk|meno=Matúš|priezvisko=Demko}}</ref>) a na ktorý Postoj.sk kontinuálne nadviazal – už s profesionálnou redakciou. Denník sa venuje politike, ekonomike, kultúre, náboženstvu a spoločenským otázkam, pričom sa otvorene hlási ku [[Konzervativizmus|konzervatívnym]] hodnotám.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Múčka|meno=Fero|titul=O denníku|url=https://www.postoj.sk/25362/o-denniku|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.}}</ref> Postoj publikuje predovšetkým [[Online žurnalistika|online]] na vlastnej webovej stránke, čitateľom ponúka možnosť písania [[Blog|blogov]] na webe denníka. Šéfredaktorom Postoja je [[Martin Hanus (novinár)|Martin Hanus]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Múčka | meno = Fero | autor = | odkaz na autora = | titul = Výmena na poste šéfredaktora Postoja | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/54368/vymena-na-poste-sefredaktora-postoja | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-01 | dátum prístupu = 2020-05-01 }}</ref> == Vznik == Vznik konzervatívneho denníka Postoj sa viaže na spoločenskú situáciu okolo slovenského referenda zo [[7. február]]a [[2015]]. Internetový názorový web postoy.sk, ktorý prinášal najmä témy s [[Kresťanstvo|kresťanským]] podtextom,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Na Slovensku chcú začať vydávať nový denník. Konzervatívny a internetový|periodikum=Stratégie|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a. s|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/781956-na-slovensku-chcu-zacat-vydavat-novy-dennik-konzervativny-a-internetovy|dátum prístupu=2018-06-16|jazyk=sk}}</ref> uverejnil v januári 2015 sériu článkov Terézie Rončákovej, ktoré analyzovali mediálnu komunikáciu referenda a súvisiacich tém. Autorka v závere prvého článku uviedla ''„všetky skúmané médiá sú voči referendu nejako názorovo vyhranené, pričom v sledovanom týždni ho okrem Postoya ani jedno neprezentovalo pozitívne''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rončáková|meno=Terézia|titul=Médiá sú voči referendu názorovo vyhranené (analýza)|url=https://www.postoj.sk/4131/media-su-voci-referendu-nazorovo-vyhranene-analyza|dátum vydania=2015-01-22|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=Postoy, o. z.}}</ref> 16. februára zverejnil postoy.sk výzvu ''Vytvorme konzervatívny denník'', ktorou myšlienkovo nadväzoval na spomínané analytické články.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Postoy | odkaz na autora = | titul = Vytvorme konzervatívny denník | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/4206/vytvorme-konzervativny-dennik | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2015-02-16 | dátum prístupu = 2018-06-19 }}</ref> Autor výzvy a štatutárny zástupca občianskeho združenia Postoy Lukáš Melicher v ňom tvrdí, že „''medzi významnými slovenskými denníkmi, týždenníkmi či televíziami nie je ani jedno médium, ktoré by reprezentovalo konzervatívny pohľad na svet. Naopak, ukázalo sa, že proti takémuto videniu sveta bojujú.''“ Chýbajúci konzervatívny hlas na slovenskej mediálnej scéne bol teda hlavným dôvodom vzniku denníka Postoj.<ref name=":0" /> Zároveň však Melicher vylúčil užšiu spoluprácu na denníku s [[Aliancia za rodinu|Alianciou za rodinu]], ktorá v referendovej kampani na postoy.sk dostala väčší priestor, než odporcovania referenda.<ref name=":0" /> Postoy.sk v deň uverejnenia výzvy tiež spustil nový web konzerativnydennik.sk a ohlásil [[Crowdfunding|crowfundingovú]] zbierku na získanie finančných prostriedkov.<ref name=":1" /> V júni 2015 ohlásil nový projekt posilu v podobe troch redaktorov, ktorí kvôli Postoju opustili redakciu [[.týždeň|.týždňa]]. Išlo o [[Jaroslav Daniška|Jaroslava Danišku]], [[Jozef Majchrák|Jozefa Majchráka]] a [[Martin Hanus (novinár)|Martina Hanusa]]. Dôvodom odchodu boli názorové rozpory s redakciou .týždeň, ale aj blízkosť myšlienky konzervatívneho denníka v súvislosti s referendom o rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Z .týždňa odchádzajú viacerí redaktori. Idú k novej konkurencii|url=https://www.omediach.com/tlac/item/6910-z-tyzd%C5%88a-odchadzaju-viaceri-redaktori-idu-k-novej-konkurencii|dátum vydania=2015-06-19|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=Miramedia, s. r. o.}}</ref> Nový konzervatívny denník napokon vznikol pod názvom Postoj [[17. september|17. septembra]] [[2015]] so šéfredaktorom Františkom Múčkom, ktorý v minulosti pracoval v týždenníkoch [[Trend (slovenské periodikum)|TREND]], [[.týždeň]] a v denníku [[SME]]. V prípravných fázach sa na denníku podieľal aj bývalý hovorca Aliancie za rodinu a bývalý redaktor denníka SME Peter Kremský, ktorý z projektu ešte pred spustením odišiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Nový denník odštartoval – ako Postoj|url=https://www.omediach.com/internet/item/7413-novy-dennik-odstartoval-%E2%80%93-ako-postoj|dátum vydania=2015-09-18|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=Miramedia, s. r. o.}}</ref> == Reakcie na vznik == Šéfredaktor .týždňa [[Štefan Hríb]] sa k odchodu redaktorov Danišku, Majchráka a Hanusa vyjadril, že ich odchod ho mrzí, ale vníma ho zároveň ako užitočnú výzvu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Hríb k odchodu redaktorov.týždňa: Chcú si vytvoriť imidž jediných konzervatívcov na svete|url=https://www.omediach.com/tlac/item/6911-hrib-k-odchodu-redaktorovtyzd%C5%88a-chcu-si-vytvorit-imidz-jedinych-konzervativcov-na-svete|dátum vydania=2015-06-19|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=Miramedia, s. r. o.}}</ref> Na vyjadrenia odchádzajúcich, že.týždeň je pre nich príliš liberálny, zareagoval: „''Raz osobne kritizujem referendovú kampaň katolíkov, lebo mi prišla primitívna a zástupná, inokedy dám osobne za vzor Jána Pavla II, Benedikta a Františka. Vždy s priestorom pre iný názor. Ak toto naozaj považujú za liberálne, potom ich nový konzervatívny denník nezačína dobre.''“<ref name=":2" /> [[Milan Krajniak]], v čase vzniku denníka Postoj vydavateľ portálu [[Konzervatívny výber]], ktorý existoval v rokoch [[2015]]{{--}}[[2017]], napísal: „''Konzervatívny výber vznikol podobne ako denník Postoj v reakcii na mediálne manipulácie liberálnych médií, ktorých sme boli svedkami pred februárovým referendom o rodine. Liberálne elity jednoducho povedané tak dlho tlačili na strunu, až prišla protireakcia. V tomto zmysle nevnímam ako vydavateľ Konzervatívneho výberu nový internetový denník Postoj ako konkurenciu, ale ako spojenca a partnera.“'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krajniak|meno=Ignác Milan|titul=AHOJ POSTOJ! NOVÉMU DENNÍKU DOBRÝ VIETOR DO PLACHIET|url=http://www.poslednykriziak.sk/ahoj-postoj-novemu-denniku-dobry-vietor-do-plachiet/1124/|dátum vydania=2015-09-17|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=Kniha do ucha, s. r. o}}</ref> == Financovanie == V októbri 2016 denník zverejnil výročnú bilanciu po prvom roku existencie. Financovanie je postavené predovšetkým na daroch, ktoré predstavuje približne desaťtisíc eur mesačne, pričom priemerný bežný dar je okolo osem eur.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|titul=Konzervatívny denník Postoj oslavuje rok. Zverejnil, ako je financovaný|url=https://strategie.hnonline.sk/media/836987-konzervativny-dennik-postoj-oslavuje-rok-zverejnil-ako-je-financovany|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a. s}}</ref> Kým predchodca Postoja, web postoy.sk fungoval na dobrovoľníckej báze bez príjmov z inzercie, denník Postoj sa o ne uchádza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Poláš|meno=Martin|titul=Konzervatívny denník odštartoval. Volá sa Postoj a vedie ho Múčka|url=https://medialne.etrend.sk/internet/konzervativny-dennik-odstartoval-vola-sa-postoj-a-vedie-ho-mucka.html|dátum vydania=2015-09-18|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=News and Media Holding}}</ref> V roku [[2016]] príjmy z inzercie predstavovali približne 1,5 tisíca eur mesačne.<ref name=":3" /> Redakcia odmieta tvrdenia, že denník financuje cirkev, investor alebo finančná skupina.<ref name=":1" /> Denník Postoj nemá [[spoplatnený obsah]], všetky články sú prístupné zadarmo.<ref name=":1" /> == Svet kresťanstva == Súčasťou Postoja je aj web Svet kresťanstva, ktorý sa venuje náboženským udalostiam, dianiu vo [[Vatikán|Vatikáne]] a v kresťanských cirkvách, predovšetkým v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej]]. Jeho šéfredaktorom je cirkevný analytik [[Imrich Gazda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|titul=Vzniká konzervatívny denník. Svet kresťanstva bude jeho súčasťou|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/4207/vznika-konzervativny-dennik-svet-krestanstva-bude-jeho-sucastou|dátum vydania=2015-02-16|dátum prístupu=2018-06-16|vydavateľ=svetkrestanstva.postoj.sk|jazyk=sk}}</ref> == Ocenenia == Konzervatívny denník Postoj získal v roku [[2015]] [[Novinárska cena|Novinársku cenu]] za najlepší komentár. Ocenené boli články Martina Hanusa: Procházka verzus Kiska, Čo zachránilo Andreja Kolesíka, Premiér je zbabelec, Zrušme to pravicové tabu, Musíme im pomáhať. Aby tu opäť neprepadli beznádeji, Ako to Haščák v zdraví prežil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Adbee digital|titul=Archív {{!}} Novinárska cena|url=http://www.novinarskacena.sk/pages/archiveWinners?contestId=15#pisana-zurnalistika-najlepsi-komentar|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-06-19|vydavateľ=www.novinarskacena.sk|jazyk=sk}}</ref> Denník bol ocenený aj v roku [[2006]] ešte ako postoy.sk, takisto v kategórií najlepší komentár. Vyhral príspevok Imricha Gazdu [[Útoky z 11. septembra 2001|11. september 2001]]: Je zodpovedný Západ?<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Adbee digital,|titul=Archív {{!}} Novinárska cena|url=http://www.novinarskacena.sk/pages/archiveWinners?contestId=12|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-06-19|vydavateľ=www.novinarskacena.sk|jazyk=sk}}</ref> == Šéfredaktori == * [[Fero Múčka]] (2015{{--}}2020) * [[Martin Hanus (novinár)|Martin Hanus]] (od 2020)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novinky v Postoji | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/55045/paet-rokov-najsilnejsieho-konzervativneho-media_ | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-05-20 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.postoj.sk/ Konzervatívny denník postoj] * [https://svetkrestanstva.postoj.sk Svet kresťanstva] [[Kategória:Denníky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské webové periodiká]] 28qv857tb5hzfi6838vazmf03zs2vu9 Copa América 2019 0 620240 8190930 7724860 2026-04-01T18:45:58Z 321fire 115544 /* Pavúk */ Šablóna:Play-off8 8190930 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Copa América 2019|usporiadateľ=Brazília|dátum=[[14. jún]] - [[7. júl]]|počet tímov=12 (z 2 konfederácií)|počet štadiónov=6|víťaz={{BRA}} [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]|druhý={{PER}} [[Peruánske národné futbalové mužstvo|Peru]]|tretí={{CHI}} [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]]|počet zápasov=26|počet gólov=60|návštevnosť=867245|najlepší strelec={{BRA}} Alisson|počet miest=5|image=2019 Copa América logo.svg}} '''Copa América 2019''' bol 46. ročník [[Copa América]]. Turnaj sa konal od [[14. jún]]a do [[7. júl]]a [[2019]] v [[Brazília|Brazílii]]. Hral sa na 5 štadiónoch v 5 rôznych mestách a na rozdiel od [[Copa América 2016|45. ročníka]] sa turnaja zúčastnilo len 12 tímov. == Štadióny == Dňa [[14. jún]]a [[2018]] oznámil podpredseda [[CBF]] [[Fernando Sarney]], že sa bude hrať v piatich mestách: [[Salvador (mesto)|Salvádor]], [[Rio de Janeiro]], [[São Paulo]], [[Belo Horizonte]] a [[Porto Alegre]], v piatich mestách, na šiestich štadiónoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Destinos {{!}} CONMEBOL Copa América Brasil 2019|url=https://copaamerica.com/es/ciudades/|vydavateľ=copaamerica.com|dátum prístupu=2019-06-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20190622233642/https://copaamerica.com/es/ciudades/|dátum archivácie=2019-06-22}}</ref> <br /> {| class="wikitable" !Rio de Janeiro ! colspan="2" |São Paulo |- |Estádio do Maracanã |Estádio do Morumbi |Arena Corinthians |- |Kapacita: '''74 738''' |Kapacita: '''67 428''' |Kapacitay: '''49 205''' |- |[[Súbor:Aerea2_maracana.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Estadio_Morumbi_2014.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Arena_Corinthians_West_Building.jpg|200x200bod]] |- !Belo Horizonte !Porto Alegre !Salvador |- |Estádio Mineirão |Arena do Grêmio |Itaipava Arena Fonte Nova |- |Kapacita: '''58 170''' |Kapacita: '''55 662''' |Kapacita: '''51 900''' |- |[[Súbor:Mineirão_(Top_View).jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Arena_do_Grêmio_2014.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Aerea_Fontenova.jpg|200x200bod]] |} == Tímy == Okrem všetkých desiatich národných tímov [[CONMEBOL]], ktoré majú nárok na účinkovanie na turnaji, zúčastnili sa aj 2 ďalšie tímy [[AFC]]. [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] spočiatku plánoval usporiadať 16-tímový turnaj. Dňa 16. marca 2018 [[CONMEBOL]] zverejnil tri tímy z [[CONCACAF]] a tri tímy z [[AFC]]. Dňa 12. apríla 2018 bolo oznámené, že [[Katar (štát)|Katar]], hostiteľ [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]], prijal pozvanie na účasť na turnaji. Dňa 4. mája 2018 [[CONMEBOL]] oznámil, že turnaj sa bude hrať s 12 tímami, rovnako ako predchádzajúce vydania od roku 1993 (okrem roku 2016), pričom dva hosťovské tímy budú z [[Katar (štát)|Kataru]] a [[Japonsko|Japonska]] z [[AFC]]. [[Katar (štát)|Katar]] bol prvý arabský národ, ktorý hral na turnaji, zatiaľ čo [[Japonsko]] mal už svoje druhé vystúpenie na turnaji od roku 1999. Bola to tiež prvá [[Copa América]], na ktorej neúčinkoval žiadny tím [[CONCACAF]]. * {{ARG}} [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] * {{BOL}} [[Národné futbalové mužstvo Bolívie|Bolívia]] * {{BRA}} [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] (hostiteľ turnaja) * {{CHI}} [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]] (obhájca titulu) * {{COL}} [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbia]] * {{ECU}} [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádor]] * {{JPN}} [[Japonské národné futbalové mužstvo|Japonsko]] (pozvaný tím) * {{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaj]] * {{PER}} [[Peruánske národné futbalové mužstvo|Peru]] * {{QAT}} [[Katarské národné futbalové mužstvo|Katar]] (pozvaný tím) * {{URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] * {{VEN}} [[Venezuelské národné futbalove mužstvo|Venezuela]] == Skupinová fáza == V skupinovej fáze boli mužstvá rozdelené do troch štvorčlenných skupín. Do štvrťfinále postúpili prvé 2 mužstvá v skupinách a 2 najlepšie tímy na tretích miestach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CONMEBOL Copa América Brasil 2019|url=https://copaamerica.com/en/groups/|vydavateľ=copaamerica.com|dátum prístupu=2019-06-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20210415040738/https://copaamerica.com/en/groups/|dátum archivácie=2021-04-15}}</ref> ===Skupina A=== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="20"|* !width="165"|Mužstvo !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR !width="20"|B |- style="background:#cfc" |<center>1.</center> |style="text-align:left;"|{{BRA|f|1}} |3||2||1||0||8||0||+8||'''7''' |- style="background:#cfc" |<center>2.</center> |style="text-align:left;"|{{VEN|f|1}} |3||1||2||0||3||1||+2||'''5''' |- style="background:#cfc" |<center>3.</center> |style="text-align:left;"|{{PER}} [[Peruánske národné futbalové mužstvo|Peru]] |3||1||1||1||3||6||-3||'''4''' |- |<center>4.</center> |style="text-align:left;"|{{BOL|f|1}} |3||0||0||3||2||9||-7||'''0''' |} <br />{{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[14. jún]] |čas = 21:30 |mužstvo1 = '''{{BRA|f|2}}''' |skóre = {{ku|3|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{BOL|f|1}}''' |góly1 = {{gól|50}} (pen.), {{gól|53}} Coutinho <br /> {{gól|85}} Everton |góly2 = |divákov = 47 260 |rozhodca = {{ARG}} Néstor Pitana | zápis = |štadión = Estádio do Morumbi, [[São Paulo]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[15. jún]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{VEN|f|2}}''' |skóre = {{ku|0|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{PER|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = |divákov = 13 370 |rozhodca = {{COL}} Wilmar Roldán |štadión = Arena do Grêmio, [[Porto Alegre]] |zápis = }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[18. jún]] |čas = 18:30 |mužstvo1 = '''{{BOL|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|3}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = '''{{PER|f|1}}''' |góly1 = {{gól|28}} (pen.) Martins |góly2 = {{gól|45}} Guerrero <br /> {{gól|55}} Farfán <br /> {{gól|96}} Flores |divákov = 26 346 |rozhodca = {{ECU}} Roddy Zambrano |štadión = [[Estádio do Maracanã]], [[Rio de Janeiro]] |zápis = }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[18. jún]] |čas = 21:30 |mužstvo1 = '''{{BRA|f|2}}''' |skóre = {{ku|0|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{VEN|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = |zápis = |divákov = 42 587 |rozhodca = {{CHL}} Julio Bascuñán |štadión = Itaipava Arena Fonte Nova, [[Salvador]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[22. jún]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{PER|f|2}}''' |skóre = {{ku|0|5}} |polčas = ({{ku|0|3}}) |mužstvo2 = '''{{BRA|f|1}}''' |góly1 = |góly2 ={{gól|11}} Casemiro <br /> {{gól|18}} Firmino <br /> {{gól|31}} Everton <br /> {{gól|53}} Dani Alves <br /> {{gól|90}} Willian <br /> |divákov =42 317 |rozhodca ={{ARG}} Fernando Rapallini |štadión =[[Arena Corinthians]], [[São Paulo]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[22. jún]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{BOL|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|3}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{VEN|f|1}}''' |góly1 ={{gól|82}} Justiniano <br /> |góly2 ={{gól|1}}, {{gól|54}} Machís <br /> {{gól|86}} Martínez <br /> |divákov =8 091 |rozhodca ={{URY}} Esteban Ostojich |štadión =[[Estádio Mineirão]], [[Belo Horizonte]] }} ===Skupina B=== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="20"|* !width="165"|Mužstvo !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR !width="20"|B |- style="background:#cfc" |<center>1.</center> |style="text-align:left;"|{{COL|f|1}} |3||3||0||0||4||0||+4||'''9''' |- style="background:#cfc" |<center>2.</center> |style="text-align:left;"|{{ARG|f|1}} |3||1||1||1||3||3||0||'''4''' |- style="background:#cfc" |<center>3.</center> |style="text-align:left;"| {{PAR|f|1}} |3||0||2||1||3||4||-1||'''2''' |- |<center>4.</center> |style="text-align:left;"|{{QAT|f|1}} |3||0||1||2||2||5||-3||'''1''' |} <br />{{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[15. jún]] |čas = 19:00 |mužstvo1 = '''{{ARG|f|2}}''' |skóre = {{ku|0|2}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{COL|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = {{gól|71}} Martínez <br /> {{gól|86}} D. Zapata |divákov = 35 572 |rozhodca = {{CHL}} Roberto Tobar | zápis = |štadión = Itaipava Arena Fonte Nova, [[Salvador]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[16. jún]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{PAR|f|2}}''' |skóre = {{ku|2|2}} |polčas = ({{ku|1|0}}) |mužstvo2 = '''{{QAT|f|1}}''' |góly1 = {{gól|4}} (pen.) Cardozo <br /> {{gól|56}} González |góly2 = {{gól|68}} Ali <br /> {{gól|77}} (vl.) R. Rojas |divákov = 19 196 |rozhodca = {{PER}} Diego Haro |štadión = Estádio do Maracanã, [[Rio de Janeiro]] |zápis = }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[19. jún]] |čas = 18:30 |mužstvo1 = '''{{COL|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{QAT|f|1}}''' |góly1 = {{gól|86}} D. Zapata |góly2 = |divákov = 22 079 |rozhodca = {{VEN}} Alexis Herrera |štadión = Estádio do Morumbi, [[São Paulo]] |zápis = }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[19. jún]] |čas = 21:30 |mužstvo1 = '''{{ARG|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|1}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{PAR|f|1}}''' |góly1 = {{gól|57}} (pen.) Messi |góly2 = {{gól|37}} Sánchez |zápis = |divákov = 35 265 |rozhodca = {{BRA}} Wilton Sampaio |štadión = Estádio Mineirão, [[Belo Horizonte]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[23. jún]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{QAT|f|2}}''' |skóre = {{ku|0|2}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{ARG|f|1}}''' |góly1 = |góly2 ={{gól|4}} Martínez <br /> {{gól|82}} Agüero |divákov =41 390 |rozhodca ={{CHI}} Julio Bascuñán |štadión =[[Arena do Grêmio]], [[Porto Alegre]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[23. jún]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{COL|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|1|0}}) |mužstvo2 = '''{{PAR|f|1}}''' |góly1 ={{gól|31}} Cuéllar <br /> |góly2 = |divákov =13 903 |rozhodca ={{PER}} Víctor Carillo |štadión =[[Itaipava Arena Fonte Nova]], [[Salvador]] }} ===Skupina C=== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="20"|* !width="165"|Mužstvo !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR !width="20"|B |- style="background:#cfc" |<center>1.</center> |style="text-align:left;"|{{URY}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] |3||2||1||0||7||2||+5||'''7''' |- style="background:#cfc" |<center>2.</center> |style="text-align:left;"|{{CHI}} [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]] |3||2||0||1||6||2||+4||'''6''' |- |<center>3.</center> |style="text-align:left;"|{{JPN|f|1}} |3||0||2||1||3||7||-4||'''2''' |- |<center>4.</center> |style="text-align:left;"|{{ECU|f|1}} |3||0||1||2||2||7||-5||'''1''' |} <br />{{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[16. jún]] |čas = 19:00 |mužstvo1 = '''{{URY|f|2}}''' |skóre = {{ku|4|0}} |polčas = ({{ku|3|0}}) |mužstvo2 = '''{{ECU|f|1}}''' |góly1 = {{gól|6}} Lodeiro <br /> {{gól|33}} Cavani <br /> {{gól|44}} Suárez <br /> {{gól|78}} (vl.) Mina |góly2 = |divákov = 13 611 |rozhodca = {{BRA}} Anderson Daronco | zápis = |štadión = Estádio Mineirão, [[Belo Horizonte]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[17. jún]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{JPN|f|2}}''' |skóre = {{ku|0|4}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{CHL|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = {{gól|41}} Pulgar <br /> {{gól|54}}, {{gól|83}} Vargas <br /> {{gól|82}} Sánchez |divákov = 23 253 |rozhodca = {{PAR}} Mario Díaz de Vivar |štadión = Estádio do Morumbi, [[São Paulo]] |zápis = }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[20. jún]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{URY|f|2}}''' |skóre = {{ku|2|2}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = '''{{JPN|f|1}}''' |góly1 = {{gól|32}} (pen.) Suárez <br /> {{gól|66}} Giménez |góly2 = {{gól|25}}, {{gól|59}} Miyoshi |divákov =39 733 |rozhodca = {{COL}} Andrés Rojas |štadión = Arena do Grêmio, [[Porto Alegre]] |zápis = }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[21. jún]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{ECU|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|2}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = '''{{CHL|f|1}}''' |góly1 ={{gól|26}} (pen.) E. Valencia <br /> |góly2 ={{gól|8}} Fuenzalida <br /> {{gól|51}} Sánchez <br /> |zápis = |divákov =14 727 |rozhodca ={{ARG}} Patricio Loustau |štadión =[[Itaipava Arena Fonte Nova]], [[Salvador]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[24. jún]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{CHL|f|2}}''' |skóre = {{ku|0|1}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{URY|f|1}}''' |góly1 = |góly2 ={{gól|82}} Cavani <br /> |divákov =57 442 |rozhodca ={{BRA}} Raphael Claus |štadión =[[Estádio do Maracanã]], [[Rio de Janeiro]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[24. jún]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{ECU|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|1}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = '''{{JPN|f|1}}''' |góly1 ={{gól|35}} Mena <br /> |góly2 ={{gól|15}} Nakajima <br /> |divákov =7 623 |rozhodca ={{VEN}} Jesús Valanzuela |štadión =[[Estádio Mineirão]], [[Belo Horizonte]] }} ===Umiestnenie tímov na tretích miestach=== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="20"|* !width="20"|Sk !width="165"|Mužstvo !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR !width="20"|B |- style="background:#cfc" |<center>1.</center> |style="text-align:center;"|A |style="text-align:left;"|{{PER}} [[Peruánske národné futbalové mužstvo|Peru]] |3||1||1||1||3||6||-3||'''4''' |- style="background:#cfc" |<center>2.</center> |style="text-align:center;"|B |style="text-align:left;"|{{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaj]] |3||0||2||1||3||4||-1||'''2''' |- |<center>3.</center> |style="text-align:center;"|C |style="text-align:left;"|{{JPN|f|1}} |3||0||2||1||3||7||-4||'''2''' |} Pravidlá klasifikácie: 1.) Body; 2.) Gólový rozdiel; 3.) Strelené góly; 4.) Rozlosovanie ==Play-off== ===Pavúk=== {{Play-off8 |RD1-infoA=27. jún – Porto Alegre |RD1-tím1='''{{BRA|f|1}}''' <small>(pen.)</small>|RD1-skóre1='''0 <small>(4)</small>''' |RD1-tím2={{PAR|f|1}}|RD1-skóre2=0 <small>(3)</small> |RD1-infoB=28. jún – Rio de Janeiro |RD1-tím3={{VEN|f|1}}|RD1-skóre3=0 |RD1-tím4='''{{ARG|f|1}}'''|RD1-skóre4='''2''' |RD1-infoC=28. jún – São Paulo |RD1-tím5={{COL|f|1}}|RD1-skóre5=0 <small>(4)</small> |RD1-tím6='''{{CHI|f|1}}''' <small>(pen.)</small>|RD1-skóre6='''0 <small>(5)</small>''' |RD1-infoD=29. jún – Salvador |RD1-tím7={{URU|f|1}}|RD1-skóre7=0 <small>(4)</small> |RD1-tím8='''{{PER|f|1}}''' <small>(pen.)</small>|RD1-skóre8='''0 <small>(5)</small>''' |RD2-infoA=2. júl – Belo Horizonte |RD2-tím1='''{{BRA|f|1}}'''|RD2-skóre1='''2''' |RD2-tím2={{ARG|f|1}}|RD2-skóre2=0 |RD2-infoB=3. júl – Porto Alegre |RD2-tím3={{CHI|f|1}}|RD2-skóre3=0 |RD2-tím4='''{{PER|f|1}}'''|RD2-skóre4='''3''' |RD3-infoA=7. júl – Rio de Janeiro |RD3-tím1='''{{BRA|f|1}}'''|RD3-skóre1='''3''' |RD3-tím2={{PER|f|1}}|RD3-skóre2=1 |RD4-infoA=6. júl – São Paulo |RD4-tím1='''{{ARG|f|1}}'''|RD4-skóre1='''2''' |RD4-tím2={{CHI|f|1}}|RD4-skóre2=1 }} ===Štvrťfinále=== {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[27. jún]] |čas = 21:30 |mužstvo1 = ''' {{BRA|f|1}}''' |skóre = {{ku|0|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = ''' {{PAR|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = |divákov =44 902 |rozhodca ={{CHI}} Roberto Tobar |štadión =[[Arena do Grêmio]], [[Porto Alegre]] }}{{Penaltový rozstrel|bg=#FFFFFF|pk1=Willian: {{gól}}<br />Marquinhos: {{gól}}<br />Coutinho: {{gól}}<br />Firmino:[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]<br />Gabriel Jesus: {{gól}}<br />|pk2=Gómez:[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]<br />Almirón: {{gól}}<br />Valdez: {{gól}}<br />R. Rojas: {{gól}}<br />González:[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]<br />|skóre=4:3}}{{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[28. jún]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{VEN|f|1}}''' |skóre = {{ku|0|2}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{ARG|f|1}}''' |góly1 = |góly2 ={{gól|10}} Martínez <br /> {{gól|74}} Lo Celso <br /> |divákov =50 094 |rozhodca ={{COL}} Wilmar Roldán |štadión =[[Estádio do Maracanã]], [[Rio de Janeiro]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[28. jún]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = '''{{COL|f|1}}''' |skóre = {{ku|0|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{CHI|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = |divákov =44 062 |rozhodca ={{ARG}} Néstor Pitana |štadión =[[Arena Corinthians]], [[São Paulo]] }}{{Penaltový rozstrel|bg=#FFFFFF|pk1=Rodríguez: {{gól}}<br /> Cardona: {{gól}}<br /> Cuadrado: {{gól}}<br /> Mina: {{gól}}<br /> Tesillo: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]<br />|pk2=Vidal: {{gól}}<br /> Vargas: {{gól}}<br /> Pulgar: {{gól}}<br /> Aránguiz: {{gól}}<br /> Sánchez|skóre=4:5}}{{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[29. jún]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{URY|f|1}}''' |skóre = {{ku|0|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = '''{{PER|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = |divákov =21 180 |rozhodca ={{BRA}} Wilton Sampaio |štadión =[[Itaipava Arena Fonte Nova]], [[Salvador]] }}{{Penaltový rozstrel|bg=#FFFFFF|pk1=Suárez:[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]<br /> Cavani: {{gól}}<br /> Stuani: {{gól}}<br /> Bentancur: {{gól}}<br /> Torreira|pk2=Guerrero: {{gól}}<br /> Ruidíaz: {{gól}}<br /> Yotún: {{gól}}<br /> Advíncula: {{gól}}<br /> Flores|skóre=4:5}} ===Semifinále=== {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[2. júl]] |čas = 21:30 |mužstvo1 = '''{{BRA|f|1}}''' |skóre = {{ku|2|0}} |polčas = ({{ku|1|0}}) |mužstvo2 = '''{{ARG|f|1}}''' |góly1 ={{gól|19}} Gabriel Jesus<br /> {{gól|71}} Firmino<br /> |góly2 = |divákov =55 947 |rozhodca ={{ECU}} Roddy Zambrano |štadión =[[Estádio Mineirão]], [[Belo Horizonte]] }} {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[3. júl]] |čas = 21:30 |mužstvo1 = '''{{CHI|f|1}}''' |skóre = {{ku|0|3}} |polčas = ({{ku|0|2}}) |mužstvo2 = '''{{PER|f|1}}''' |góly1 = |góly2 ={{gól|21}} Flores<br /> {{gól|38}} Yotun<br /> {{gól|90+1}} Guerrero<br /> |divákov =33 058 |rozhodca ={{COL}} Roldán Wilmar |štadión =[[Arena do Grêmio]], [[Porto Alegre]] }} ===O 3. miesto=== {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[6. júl]] |čas = 16:00 |mužstvo1 = '''{{ARG|f|1}}''' |skóre = {{ku|2|1}} |polčas = ({{ku|2|0}}) |mužstvo2 = '''{{CHI|f|1}}''' |góly1 ={{gól|11}} Agüero <br /> {{gól|21}} Dybala <br /> |góly2 ={{gól|59}} (pen.) Vidal <br >/ |divákov =44 269 |rozhodca ={{PAR}} Mario Díaz de Vivar |štadión =[[Arena Corinthians]], [[São Paulo]] }} ===Finále=== {{Futbalbox2 |bg =#FFFFFF |dátum = [[7. júl]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = '''{{BRA|f|1}}''' |skóre = {{ku|3|1}} |polčas = ({{ku|2|1}}) |mužstvo2 = '''{{PER|f|1}}''' |góly1 = |góly2 = |divákov = |rozhodca = |štadión =[[Estádio do Maracanã]], [[Rio de Janeiro]]}} == Vysielacie práva TV == Televízne vysielacie práva pre územie Slovenska na ročník 2019 získala športová stanica [[Orange Šport]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Copa America na obrazovkách Orange Šport {{!}} Orange|url=https://www.orange.sk/tvnovinky/copa-america-na-obrazovkach-orange-sport|vydavateľ=www.orange.sk|dátum prístupu=2019-06-13|jazyk=sk|priezvisko=Orange}}</ref>, ktorá naživo vysielala všetkých 26 zápasov futbalového turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Copa America na Orange Šport naživo {{!}} Orange|url=https://www.orange.sk/copa-america-na-orange-sport-nazivo/|vydavateľ=www.orange.sk|dátum prístupu=2019-06-13|jazyk=sk|priezvisko=Orange}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{Preklad|en|Copa América 2019|35429099}} {{Copa América}} [[Kategória:Copa América|2019]] [[Kategória:Futbal v 2019]] [[Kategória:Futbal v Brazílii]] [[Kategória:Športové podujatia v Brazílii]] [[Kategória:2019 v Brazílii]] bd90p7cbnidie2m3spgcia7bz6oqa4q Pat & Mat 0 621872 8190963 8153892 2026-04-01T19:42:36Z Johnathen2004 249232 /* Zoznam epizód */ 8190963 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | distribútor = Krátký film Praha<br />AIF Studio<br />Patamat film s.r.o. | dĺžka = 6 - 9 minút | hudba = Luboš Fišer (1.epizóda)<br />Petr Skoumal (2.-91.epizóda)<br />Zdeněk Zdeněk (92.-130.epizóda) | jazyk = | krajina = [[Česko-Slovensko]]<br />[[Česko]]<br />[[Slovensko]] | logo = Pat Mat.jpg | námet = [[Lubomír Beneš]]<br />[[Vladimír Jiránek]] | obsadenie = | počet častí = 130 | producent= | rok orig=[[12. august]] [[1976]] – súčasnosť | rok sk= | sk=Pat & Mat | spoločnosť=[[Krátky film Praha]]<br />AIF Studio<br />Patmat film s.r.o.<br />Ateliéry Bonton Zlín | tv orig=[[ČST]]<br />[[ČT]]<br />[[STV]] | formát zvuku=[[Mono]] | formát obrazu=4:3<br />16:9 | žáner=animovaná rozprávka | formát=seriál | scenár=[[Lubomír Beneš]]<br />Jiří Kubíček<br />[[Vladimír Jiránek]]<br />Vladimír Goldmann<br />Vendulka Čvančarová<br />Marek Beneš<br />Miroslav Kuchař<br />Karel Žalud<br />[[Edgar Dutka]]<br />Vlasta Pospíšilová<br />[[Břetislav Pojar]]<br />Jan Chvojka<br />Ladislav Pálka<br />Milan Šebesta<br />Pavel Marek<br />David Filcík | réžia=[[Lubomír Beneš]]<br />Marek Beneš<br />František Váša<br />Ladislav Pálka<br />Vlasta Pospíšilová<br />Milan Šebesta<br />[[Josef Lamka]] | obrázok= | popis= }} '''''Pat & Mat''''' alebo '''''Pat a Mat''''' alebo '''''...A je to!''''' je [[česko]]-[[Slovensko|slovenský]] a neskôr český [[Animovaný film|animovaný]] [[Seriál|televízny seriál]] o dvoch nezručných majstroch – Patovi a Matovi. Vytvorili ich režisér [[Lubomír Beneš]] a karikaturista [[Vladimír Jiránek (animátor)|Vladimír Jiránek]]. Prvé epizódy pôvodného seriálu s názvom ''...A je to!'' vznikli v pražskom Krátkom filme pre Slovenskú televíziu Bratislava. Ďalšie epizódy vznikali neskôr už pod názvom ''Pat & Mat'' (respektíve ''Pat a Mat''). Do roku [[2020]] bolo uvedených 130 epizód, ktoré boli predané viacerým televíznym staniciam vďaka nevyskytujúcim sa [[Dialóg|dialógom]]. == Výťah == V každej epizóde sa Pat a Mat snažia vyriešiť nejaký problém. Používajú pri tom rôzne, obvykle nevhodné nástroje a postupy, čo vedie k ešte väčším problémom. Problém nakoniec dvojica vyrieši najneefektívnejším spôsobom. ''Pat'' je oblečený do žltého trička, na hlave má modrú rádiovku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pat - Pat a Mat - POSTAVY.cz|url=https://www.postavy.cz/pat/|vydavateľ=www.postavy.cz|dátum prístupu=2020-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pat postava {{!}} Pohádkář.cz|url=http://www.pohadkar.cz/postava/pat/|vydavateľ=www.pohadkar.cz|dátum prístupu=2020-06-17}}</ref> Vždy vymýšľa rôzne spôsoby a metódy práce (zvyčajne nevhodné), a preto sa väčšinou skončia katastrofou. Našťastie, ale nie je na to sám, vždy mu príde na pomoc jeho priateľ ''Mat'', ktorý nosí červené tričko a čiapku s brmbolcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mat - Pat a Mat - POSTAVY.cz|url=https://www.postavy.cz/mat/|vydavateľ=www.postavy.cz|dátum prístupu=2020-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mat postava {{!}} Pohádkář.cz|url=http://www.pohadkar.cz/postava/mat/|vydavateľ=www.pohadkar.cz|dátum prístupu=2020-06-17}}</ref> Pri ich spoločnom riešení obyčajného problému sa stáva vtipná príhoda. Pat a Mat sú nerozluční priatelia a nikdy sa na seba nehnevajú ani vo chvíli, keď sa im práca nedarí. Vždy optimisticky naladení s novým elánom sa púšťajú do práce znovu a znovu. Humor, ktorý je využitý v príbehoch, nie je samoúčelný. Je návodom k optimistickému prístupu k životu. Pat a Mat sa síce dostávajú do ťažkých situácií, ale nikdy sa nevzdávajú, pokiaľ sa problém nejakým nápaditým spôsobom nevyrieši.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pat & Mat/...and that's it! series - More About|url=http://www.patandmat.com/PM_More_About.html|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=www.patandmat.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20171114003649/http://patandmat.com/PM_More_About.html|dátum archivácie=2017-11-14}}</ref> Pozitívne sú taktiež ich reakcie na chyby toho druhého – vždy iba zavrtia hlavou bez akýchkoľvek výčitiek. K seriálu neodmysliteľne patrí aj jeho zvučka, ktorú zložil [[Petr Skoumal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejte mi dva dny, Pata a Mata dodělám, plánoval před smrtí Skoumal|url=https://kultura.zpravy.idnes.cz/pat-a-mat-a-skoumal-03w-/filmvideo.aspx?c=A140928_125734_filmvideo_spm|dátum vydania=2014-09-28|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref> Zvučka obsahuje iba ústrednú melódiu a zvuk [[Fúkacia harmonika|fúkacej harmoniky]]. == História == Dvojica Pat a Mat sa prvýkrát objavila [[12. august|12. augusta]] 1976 v krátkom filme ''Kuťáci'' (Kutilovia),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pat a Mat: Kuťáci (1976)|url=https://www.csfd.cz/film/130202-pat-a-mat-kutaci/prehled/|dátum prístupu=2018-08-27|jazyk=cs}}</ref> ktorý bol zároveň pilotnou epizódou seriálu. Vzápätí na to sa v duchu [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] tieto postavičky stali predmetom [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|kádrovania]] – autorom bolo vyčítané ich nedostatočné „socialistické uvedomenie“ a „zámerný“ výber farieb tričiek, ktoré mali ironizovať politický konflikt medzi [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (červená) a [[Čína|ČĽR]] (žltá). Preto sa produkcie televízneho seriálu s názvom ''...A je to!'' ujalo bratislavské štúdio Česko-slovenskej televízie, ktoré bolo vzdialenejšie od dosahu pražských cenzorov. Seriál sa však natáčal v pražskom [[Krátky film Praha|Krátkom filme]]. Od druhej epizódy postavičky získali typické pokrývky hlavy a červené tričko Mata bolo zmenené na sivé. V druhej polovici 80.rokoch vznikali ďalšie epizódy už pod novým názvom ''Pat & Mat'' priamo pre [[Krátky film Praha]]. Pôvodne postavičky mená nemali. Pri hľadaní mien pre obe postavy sa výtvarník a režisér [[Lubomír Beneš]] inšpiroval želaním detí, s ktorými sa rozprával na besedách. Deti sa tak začali hrať s výrazmi ako „patlal a matlal“ (v češtine) alebo šachovými výrazmi pat a mat (tieto šachové pojmy pochádzajú z perzštiny – پات a مات). Svoje mená Pat a Mat dostali v roku [[1989]], spočiatku pre zahraničnú distribúciu Krátkeho filmu. Od tej doby sa podľa nich volá celý seriál. Bábky nešikovných domácich majstrov získali aj svoju definitívnu podobu: * '''[[Pat (vymyslená postava)|Pat]]''' je menší, tučnejší, na hlave má modrú rádiovku a nosí žlté tričko. * '''[[Mat (vymyslená postava)|Mat]]''' je vyšší, chudší, na hlave má čiapku s bielym brmbolcom a nosí červené tričko. Pôvodne seriál sa mal stať zábavou pre dospelých, ale stal sa populárnym aj u detí. Keďže seriál bol vyrobený bez dialógov, mohol byť vysielaný po celom svete. Vysielal sa vo vtedajšom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], [[Švédsko|Švédsku]], [[Sýria|Sýrii]], [[Irak|Iraku]], [[Poľsko]], vtedajšej [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávii]], [[Island|Islande]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Estónsko|Estónsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Brazília|Brazílii]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Nórsko|Nórsku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Irán|Iráne]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Južná Afrika (štát)|JAR]], [[Kórejská republika|Južnej Kórey]] a v ďalších krajinách. V [[Holandsko|Holandsku]] boli postavy dabované hercami [[Kees Prins|Kees Prinsom]] a [[Siem van Leeuwen|Siem van Leeuwenom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Animation technologies|url=http://www.animation.cz/en/animation-technologies?view=category&id=23|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=www.animation.cz|jazyk=en-gb|url archívu=https://web.archive.org/web/20170529202610/http://www.animation.cz/en/animation-technologies?view=category&id=23|dátum archivácie=2017-05-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Buurman & Buurman met kerst al in de bioscoop {{!}} NU - Het laatste nieuws het eerst op NU.nl|url=https://www.nu.nl/film/4186908/buurman--buurman-met-kerst-al-in-bioscoop.html|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=www.nu.nl}}</ref> V [[Austrália (štát)|Austrálii]] bol seriál súčasťou Kaleidoscope – týždennej polhodinovej prehliadky animovaných krátkych filmov na stanici [[SBS]]. V [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] detské televízne programy v nemčine skupiny [[Schweizer Fernshen]] zakázali vysielanie niektorých epizód pre výskyt veľkého množstva násilia, ktoré považovali za príliš nebezpečné. V roku [[1990]] [[Lubomír Beneš]] založil svoje vlastné štúdio animovaného filmu [[AIF Studio]] v [[Praha|Prahe]] a v [[Zürich|Zürichu]] (marketing, predaj a financie). V ňom vyrobil 14 epizód a všetkých 49 epizód štúdio začalo distribuovať na medzinárodnom trhu. 50. epizóda ''Karty''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pat a Mat: Karty (1998)|url=https://www.csfd.cz/film/237641-pat-a-mat-karty/prehled/|dátum prístupu=2018-08-27|jazyk=cs}}</ref> bola dokončená v roku 1998 niektorými členmi pôvodnej spoločnosti AIF Studio pripravovaná Lubomírom Benešom, ktorý začal s novým formátom seriálu. [[František Váša]] bol režisér, scenárista a animátor tejto epizódy. Epizóda ''Karty'' však vznikla po smrti Lubomíra Beneša bez súhlasu jeho dedičov. Kým táto neautorizovaná epizóda nebola v [[Česko|Česku]] nikdy odvysielaná ani zahrnutá na [[DVD]], v zahraničí sa epizóda svojho uvedenia dočkala. Na rozdiel od predchádzajúcich epizód táto epizóda bola nafilmovaná vo [[16:9|formáte 16:9]], bola trošku dlhšia (trvala 11 minút), s meniacimi sa výrazmi tvárí a bola nadabovaná. Postavy nahovoril český herec [[David Nykl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Annecy > About > Archives > 1999 > Official Selection > Film Index|url=http://www.annecy.org/about/archives/1999/official-selection/film-index:f990355|dátum vydania=2013-12-24|dátum prístupu=2018-08-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20131224111553/http://www.annecy.org/about/archives/1999/official-selection/film-index:f990355|dátum archivácie=2013-12-24}}</ref> Pôvodný zámer bolo vyrobiť ďalšie epizódy novej série, možno tiež polhodinové epizódy a celovečerný film.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pat & Mat/...and that's it! series - About|url=http://patandmat.com/PM_About.html#new%20pat%20&%20mat%20series|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=patandmat.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20180407054039/http://patandmat.com/PM_About.html#new%20pat%20&%20mat%20series|dátum archivácie=2018-04-07}}</ref> Avšak tieto projekty neboli zrealizované ako dôsledok rozpadu vzťahov medzi autormi epizód a tímom manažmentu z pražského AIF Studia po smrti Lubomíra Beneša. Nakoniec štúdio vyhlásilo bankrot. Len málo záberov z 50.epizódy bolo uverejnených na webových stránkach spoločností AIF Studio a Pat & Mat. Bývalý manažment vytvoril nové štúdio [[Animation People]]. Štúdio neskôr uvádzalo na internete krátke videá. [[Marek Beneš]], syn Lubomíra Beneša, založil vlastné štúdio – [[Patmat film]]. V rokoch 2002 až 2004 spoločnosť [[Ateliéry Bonton Zlín]] vyrobila ďalších 28 epizód, časť epizód pre nich pripravili štúdiá Anima a Patmat film.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TV JUKON|titul=Jak se dříve točil animovaný seriál Pat a Mat|url=https://www.youtube.com/watch?v=33Fru-YSVhg|dátum vydania=2014-07-16|dátum prístupu=2018-08-27}}</ref> Tieto epizódy už vyrábali iní autori, čiastočne aj iní animátori. Prvých 19 epizód uvádzajú ako názov seriálu ''Pat a Mat'', ďalších deväť ako ''Pat a Mat se vracejí'' ''(Pat a Mat sa vracajú)''. V [[Česká televize|Českej televízii]] je všetkých týchto 28 epizód uvádzaných pod názvom ''Pat a Mat se vrací'' (''Pat a Mat sa vracajú''). Od roku 2009 vznikali ďalšie epizódy pod názvom ''Pat a Mat na venkově'' ''(Pat a Mat na vidieku)'', ktoré natáčalo štúdio Patmat film<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pat a Mat nás baví (Od 2018)/PAT a MAT|url=http://patmat.cz/?sid=87/|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=patmat.cz}}</ref> vo vysokom rozlíšení a formáte 16:9. Boli uverejňované najskôr na internete a až potom v televízii. 31. marca 2016 mal v českých kinách premiéru film ''Pat & Mat vo filme'', ktorý vznikol spojením 10 dielov seriálu ''Pat a Mat na venkově'' ''(Pat a Mat na vidieku)''. V slovenských kinách mal tento film premiéru o týždeň neskôr – 7. apríla 2016. V roku 2018 vznikol podobným spôsobom aj film ''Pat & Mat: opäť v akcii''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pat a Mat znovu v akci (2018)|url=https://www.csfd.cz/film/617314-pat-a-mat-znovu-v-akci/prehled/|dátum prístupu=2018-08-27|jazyk=cs}}</ref> Film mal premiéru v českých kinách 7. júna 2018 a v slovenských o dva týždne neskôr – 21. júna 2018. Tento film vznikol spojením 9 epizód zo seriálu ''Pat & Mat nás baví'' (''Pat & Mat nás bavia''). Seriál bol vydaný aj na DVD. Na 9 diskoch je uvedených 85 epizód seriálu. Je možné zakúpiť veľa hračiek pre deti s podobou tejto populárnej dvojice. Obľúbené sú taktiež hry – ''Rozprávkové hranie s Patom a Matom'' a ďalšie. Objavila sa tiež počítačová hra ''Pat & Mat''. Posledná kniha – Ivan Rössler: ''Pat & Mat ...A je to!'', Praha: Fonia, 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PAT a MAT …a je to! – Ivan Rössler|url=https://irossler.cz/2012/03/16/pat-a-mat-a-je-to/|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=irossler.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20180827142440/https://irossler.cz/2012/03/16/pat-a-mat-a-je-to/|dátum archivácie=2018-08-27}}</ref> bola tiež spracovaná ako audio CD so šiestimi príbehmi, ktoré nahovoril Pavel Zedníček. Pat a Mat sa objavili tiež v reklamách – v [[Česko|Česku]] – napr. v kampani pre Českou podnikatelskou pojišťovnu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pat a Mat v reklamě fungují spolehlivě - E15.cz|periodikum=E15.cz|url=https://www.e15.cz/byznys/ostatni/pat-a-mat-v-reklame-funguji-spolehlive-1244005|dátum prístupu=2018-08-27}}</ref> Objavili sa aj v zahraničí: [[Slovensko]] (losy [[Tipos]], súťaž firmy [[Sedita]]), [[Poľsko]] (aukčný server tablica.pl), [[Slovinsko]] (obchod pre majstrov Merkur)... == Tvorcovia == * [[Producent (umenie)|Producent]]: Katarína Morvai * [[Scenár#Literárny scenár|Literárny scenár]]: Karel Žalud, Marek Beneš, Pavel Marek, Ladislav Pálka, Jiří Kubíček, Břetislav Pojar * Dramaturgia: Jiří Kubíček * Výtvarná predloha: [[Lubomír Beneš]], [[Vladimír Jiránek]] * [[Výtvarník]]: [[Lubomír Beneš]], [[Vladimír Jiránek]] * Výtvarná realizácia: Jan Bouzek, Vladimír Jiránek * [[Hudba]]: Petr Skoumal, Zdeněk Zdeněk * [[Zvuk]]: Robert Slezák, Ladislav Procházka * [[Scéna]] a rekvizity: David Filcík, Jan Műller, Eva Frázová, Petr Janotka * Spolupráca: Bohuš Blecha, Petr Janotka, Silvie Pacalová, Markéta Pinkavová, Ladislav Vlk, Kamil Mareš, Michal Baránek, Jaroslav Bezděk, Ondřej Zika, Věra Benešová, Radek Pluhař * [[Kamera (prístroj)|Kamera]]: Vladimír Kolář, Jan Chvojka, Jan Műller, Zdeněk Krupa * [[Strih (film)|Strih]]: Ivan Matouš, Gaia Vítková, Marie Zemanová * [[Animácia (film)|Animácia]]: Milan Šebesta, Cyril Podolský, Bedřich Glaser, David Filcík, Jan Smrčka, Ladislav Pálka, Alfons-Mensdorff-Pouilly, Pavel Rak, Josef Lamka * Produkcia: Petr Vali, Jana Raková, Milan Halousek, Zdeňka Čermáková * [[Scenár#Technický scenár|Technický scenár]] a réžia: Milan Šebesta, Marek Beneš, Vlasta Pospíšilová, Ladislav Pálka, Josef Lamka * Vyrobili: [[Patmat s.r.o.]], Anima s.r.o pre [[Ateliéry Bonton Zlín|Ateliéry Bonton Zlín, a.s.]] * Spracovali: Laboratoře České Televize Praha, Filmové laboratoře Barrandov, a.s. == Typické prvky seriálu == V seriáli sa opakujú niektoré prvky, ktoré spolu dávajú svojrázny štýl celému seriálu. === Typické potrasenie si rúk === Keď Pat a Mat dosiahnu úspech, potrasú si rukami a súčasne na to urobia rázne gesto s lakťom ohnutým do pravého uhla. Väčšinou toto gesto je vidieť ku koncu príbehu. === Prekvapivý zvrat k horšiemu namiesto dobrého konca === V momente, keď po originálnych a väčšinou neefektívnych spôsobov prirodzene očakávame happy end, sa náhle dostaví prekvapivý zvrat k horšiemu. Príkladom je epizóda ''Maľovanie'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bonton Kids|titul=Pat & Mat - Malování|url=https://www.youtube.com/watch?v=TxMA3CvlcqA|dátum vydania=2013-06-14|dátum prístupu=2018-08-27}}</ref> v ktorom po vybielení obývačky a následných úpravách rôznymi umeleckými motívmi kvôli zabudnutiu na kuracie mäso v rúre, je celá obývačka začiernená od dymu. To platí najmä pre staré epizódy seriálu. === Optimistický prístup k problémom === Pat a Mat aj v najzúfalejších a katastrofických chvíľach často nešikovne a neefektívne sa stále snažia situáciu vyriešiť. Na žiadnu sebahoršiu situáciu nereagujú zlosťou alebo smútkom. Ich najnegatívnejšou reakciou je výraz zamyslenej tváre alebo poťukanie po čele. To je však často gestom nového nápadu. === Nikdy sa na seba nehnevajú === Postavy sa pri činnosti vždy pozorne sledujú a nikdy neprejavujú pochybnosti i pri zrejme chybných pokusoch toho druhého v riešení problému. Keď sa ukáže, že sa situácia skutočne namiesto vyriešenia zhoršila, nikdy sa nehnevajú, iba zavrtia hlavou. Aj to pôsobí ako konštatovanie neúspechu namiesto negatívneho hodnotenia úsilia toho druhého. Existujú však výnimky, keď sa na seba postavy hnevajú, napríklad v epizóde ''Búdka''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mato410|titul=A je to Budka|url=https://www.youtube.com/watch?v=IWQp6QvqIdc&t=190s|dátum vydania=2013-01-17|dátum prístupu=2018-08-27}}</ref> sa Mat na Pata nahnevá, lebo nepočkal na posunutie dosák, kvôli čomu rozrezal stôl. V epizóde ''Hrnčiari''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pat Mat|titul=a je to : HRNČIARI|url=https://www.youtube.com/watch?v=3mYcm0TDWIo&t=375s|dátum vydania=2016-01-24|dátum prístupu=2018-08-27}}</ref> sa Mat nahneval na Pata pre jeho neúspešné nápady pri výrobe hrncov. Nakoniec sa obaja vždy rýchlo udobria. [[Súbor:Pohadka7.jpg|náhľad|Postavy Pat a Mat na jednom zo zastavení 9. Jiříkovského pohádkového lesa (2008). Pôvodné postavy zo seriálu sú však iné: Pat má žlté tričko a modrú rádiovku a Mat má červené tričko.|258x258bod]] == Festivaly a ocenenia == * epizóda č. 38 Cyklisti (1992) – [[Lubomír Beneš]], animácia – [[Alfons Mensdorff-Pouilly]], bola nominovaná do súťaže [[Annecy International Animated Film Festival|Annecy]] 93 ([[Francúzsko]]). * epizóda č. 44 Biliard (Karambol) (1994) – [[Lubomír Beneš]], animácia – [[František Váša]], bola nominovaná do súťaže na festival Annecy 95. Na festivale [[World Animation Celebration]] v [[Agoura|Agoure]] (USA), marec 1997: ** 1. miesto za najlepšiu animáciu pre TV seriály ** 2. miesto za najlepšiu animáciu bábkového filmu * epizóda č. 50 Karty (1998) – scenár, animácia, réžia – [[František Váša]], bola nominovaná do súťaže [[Annecy International Animated Film Festival|Annecy]] 99 ([[Francúzsko]]) == Divadlo == * ''Pat & Mat idú na dovolenku (Pat a Mat idú na dovolenou)'' – divadelné predstavenie podľa scenára [[Marek Beneš|Mareka Beneša]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=s.r.o.|meno=Kulturní portál.cz,|titul=Pat a Mat jedou na dovolenou|url=http://www.divadlopohadek.cz/porad/872-pat-a-mat-jedou-na-dovolenou/|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=Divadlo pohádek|jazyk=cs}}</ref> Premiéra bola v roku 2012 v Prahe. Účinkujú v ňom Michal Dufek, Zdeněk Tomáš a Martin Sochor. Pat a Mat prejdú časť sveta (cesta vlakom, let lietadlom, let do vesmíru) a nakoniec zistia, že doma je najlepšie. Predstavenie sa hrá v pražských divadlách ako súčasť projektu ''Divadlo pohádek''. * ''Patla a Matla'' – pantomimické divadelné predstavenie inšpirované rozprávkou. Premiéra bola v roku 2010 v Prahe. V súčasnosti sa už toto predstavenie nehrá. == Home media == [[Česká televize|Česká televízia]] vysiela väčšinu epizód v rámci relácie ''[[Večerníček]]'', ale niektoré epizódy mali premiéru alebo sa vysielajú v rámci klasického programu. Typická dĺžka epizódy je približne 8 minút. V televízii sa seriál vysiela vždy v inom poradí, na DVD taktiež vydávané v rôznom poradí. === Vydanie na DVD === Seriál bol už niekoľkokrát vydaný na DVD. Poradie epizód väčšinou nerešpektuje poradie vydania podľa dátumu vzniku. === Pôvodné vydanie v krabičke === * ''Pat & Mat'', AIF Studio, 1999 * ''Pat & Mat 1'', Centrum českého videa, 2001 * ''Pat & Mat 2'', Centrum českého videa, 2001 * ''Pat & Mat 3'', Centrum českého videa, 2001 * ''Pat a Mat se vracejí 4'', Centrum českého videa, 2003 * ''Pat a Mat se vracejí 5'', Centrum českého videa, 2004 * ''Pat a Mat se vracejí 6'', Centrum českého videa, 2006 === Vydanie v papierovom obale === Rovnako pomenované tituly majú rovnaký obsah ako pri prvom vydaní na DVD. Titulný obrázok je tiež rovnaký. Na Slovensku tieto DVD obsahujú logo novín [[Plus JEDEN DEŇ|Plus jeden deň]], ktoré pripravili toto vydanie ako svoju prílohu. Titul ''Pat & Mat Speciál'' vychádza po prvýkrát. Obsahuje však všetkých 10 epizód zo skoršieho nečíslovaného vydania ''Pat & Mat'' a štyri predtým nevydané epizódy. Kolekcia od North Video iba zabalila DVD z príloh novín do balíčku. * ''Pat & Mat 1'', Šíp, 2007 * ''Pat & Mat 2'', Šíp, 2007 * ''Pat & Mat 3'', Šíp, 2007 * ''Pat a Mat se vracejí 4'', Šíp, 2007 * ''Pat a Mat se vracejí 5'', Šíp, 2007 * ''Pat a Mat se vracejí 6'', Šíp, 2007 * ''Pat & Mat Speciál'', Šíp, 2007 * ''Pat a Mat 1-3 (kolekce 3 DVD)'', North Video, 2014 * ''Pat a Mat 4-6 (kolekce 3 DVD)'', North Video, 2015 * ''Pat a Mat 1-6 (kolekce 6 DVD)'', North Video, 2014 === Nové vydanie v krabičke === Toto vydanie už má nové obrázky na obale a nové grafické prevedenie. Rovnako očíslované disky obsahujú rovnaké epizódy ako predtým (môžu byť však v inom poradí). Skorší titul ''Pat & Mat Speciál'' bol rozdelený na dve DVD – ''Pat & Mat 7'' a ''Pat & Mat 8''. Vyšli aj tituly ''Pat a Mat na venkově 9 (Pat a Mat na vidieku 9)'', ''Pat & Mat ve filmu (Pat & Mat vo filme)'' a ''Pat & Mat na venkově (Pat & Mat na vidieku)'', kde sa mnohé epizódy opakujú. * ''Pat a Mat 1'', Bonton, 2012, len ako súčasť kolekcie 8 DVD * ''Pat a Mat 2'', Bonton, 2012, len ako súčasť kolekcie 8 DVD * ''Pat a Mat 3'', Bonton, 2012, len ako súčasť kolekcie 8 DVD * ''Pat a Mat se vracejí 4'', Bonton, 2012, len ako súčasť kolekcie 8 DVD * ''Pat a Mat se vracejí 5'', Bonton, 2012, len ako súčasť kolekcie 8 DVD * ''Pat a Mat se vracejí 6'', Bonton, 2012, len ako súčasť kolekcie 8 DVD * ''Pat a Mat 7'', Bonton, 2012 * ''Pat a Mat 8'', Bonton, 2012 * ''Pat a Mat Kolekce 8 DVD'', Bonton, 2012 * ''Pat a Mat na venkově 9'', Bonton, 2013 * ''Pat a Mat 1'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat 2'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat 3'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat se vracejí 4'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat se vracejí 5'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat se vracejí 6'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat 7'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat 8'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat Kolekce 4 DVD 1-4'', Magic Box, 2015 * ''Pat a Mat Kolekce 4 DVD 5-8'', Magic Box, 2015 * ''Pat & Mat ve filmu'', Magic Box, 2016 * ''Pat & Mat na venkově'', Magic Box, 2016 * ''Pat a Mat znovu v akci'', Magic Box, 2018 * ''Pat & Mat nás baví'', Magic Box, 2019 * ''Pat & Mat: Zimní radovánky'', Magic Box, 2019 * ''Pat & Mat: Kutilské trampoty'', Magic Box, 2020 == Zoznam epizód == {| class="wikitable sortable" |+ |'''č.''' |'''Rok výroby''' |'''Český titul''' '''(Slovenský v roku 1979-85 a Anglický v roku 1997)''' |'''Slovenský titul''' '''(od 1985 iba preklad)''' |'''Režisér epizódy''' |- | colspan="5" | '''Pilotná epizóda''' produkcia: Filmové laboratoře Barrandov (Krátky film Praha, studio Jiřího Trnky), Praha |- |1 |1976 |Kuťáci |Domáci majstri |[[Lubomír Beneš]] |- | colspan="5" | '''...A je to!''' produkcia: Filmové laboratoře Barrandov (Krátky film Praha) pre Československú televíziu, Bratislava |- |2 |1979 |Tapety |Tapety |[[Lubomír Beneš]] |- |3 |1979 |Dielňa |Dielňa |Lubomír Beneš |- |4 |1979 |Koberec |Koberec |Lubomír Beneš |- |5 |1979 |Hojdacie kreslo |Hojdacie kreslo |Lubomír Beneš |- |6 |1979 |Obraz |Obraz |Lubomír Beneš |- |7 |1979 |Garáž |Garáž |Lubomír Beneš |- |8 |1979 |Svetlo |Svetlo |Lubomír Beneš |- |9 |1981 |Gramofón |Gramofón |Lubomír Beneš |- |10 |1981 |Gril |Gril |Lubomír Beneš |- |11 |1982 |Sťahovanie |Sťahovanie |Lubomír Beneš |- |12 |1982 |Voda |Voda |Lubomír Beneš |- |13 |1982 |Záhradka |Záhradka |[[Lubomír Beneš]] |- |14 |1982 |Maľovanie |Maľovanie |Lubomír Beneš |- |15 |1982 |Skokani |Skokani |Lubomír Beneš |- |16 |1982 |Krížovka |Krížovka |[[Lubomír Beneš]] |- |17 |1983 |Búdka |Búdka |Lubomír Beneš |- |18 |1983 |Veľké pranie |Veľké pranie |Lubomír Beneš |- |19 |1983 |Telocvičňa |Telocvičňa |Lubomír Beneš |- |20 |1983 |Raňajky v tráve |Raňajky v tráve |Lubomír Beneš |- |21 |1983 |Práčka |Práčka |[[Lubomír Beneš]] |- |22 |1983 |Dážď |Dážď |Lubomír Beneš |- |23 |1984 |Výlet |Výlet |Lubomír Beneš |- |24 |1984 |Vinári |Vinári |Lubomír Beneš |- |25 |1984 |Korčule |Korčule |Lubomír Beneš |- |26 |1984 |Klavír |Klavír |Lubomír Beneš |- |27 |1985 |Hrnčiari |Hrnčiari |Lubomír Beneš |- |28 |1985 |Porucha |Porucha |Lubomír Beneš |- |29 |1985 |Jablko |Jablko |[[Lubomír Beneš]] |- | colspan="5" | '''Pat & Mat''' produkcia: Filmové laboratoře Barrandov (Krátky film Praha) |- |30 |1989 |Klíč |Kľúč |Lubomír Beneš |- |31 |1989 |Nábytek |Nábytok |Lubomír Beneš |- |32 |1990 |Sekačka |Kosačka |Lubomír Beneš |- |33 |1990 |Generální úklid |Veľké upratovanie |Lubomír Beneš |- |34 |1990 |Střecha |Strecha |[[Lubomír Beneš]] |- |35 |1990 |Dveře |Dvere |Lubomír Beneš |- | colspan="5" | '''Pat & Mat''' produkcia: Studio AIF, Praha |- |36 |1992 |Sušenky |Sušienky |[[Marek Beneš]] |- |37 |1992 |Vrata |Vráta |Lubomír Beneš |- |38 |1992 |Cyklisti |Cyklisti |[[Lubomír Beneš]] |- |39 |1992 |Dlaždice |Dlaždice |Lubomír Beneš |- |40 |1992 |Parkety |Parkety |Lubomír Beneš |- |41 |1992 |Okap |Odkvapová rúra |Marek Beneš |- |42 |1992 |Kabriolet |Kabriolet |Lubomír Beneš |- |43 |1994 |Nehoda |Nehoda |Lubomír Beneš |- |44 |1994 |Kulečník |Gulečník |Lubomír Beneš |- |45 |1994 |Živý plot |Živý plot |Lubomír Beneš |- |46 |1994 |Trezor |Trezor |Marek Beneš |- |47 |1994 |Blatník |Blatník |Lubomír Beneš |- |48 |1994 |Modeláři |Modelári |Lubomír Beneš |- |49 |1994 |Windsurfing |Windsurfing |Lubomír Beneš |- | colspan="5" |''Epizóda nebola uvedená pre distribúciu'' |- |50 |1997 |Playing Cards |Karty |[[František Váša]] |- | colspan="5" | '''Pat a Mat, Pat a Mat se vracejí''' produkcia: Ateliery Bonton, Zlín |- |51 |2002 |Puzzle |Puzzle |Marek Beneš |- |52 |2003 |Opékají špekáčky |Opekajú špekáčiky |[[Ladislav Pálka]] |- |53 |2003 |Opravují střechu |Opravujú strechu |Ladislav Pálka |- |54 |2003 |Černá bedýnka |Čierna debnička |[[Vlasta Pospíšilová]] |- |55 |2003 |Kolečka |Kolieska |Vlasta Pospíšilová |- |56 |2003 |Psí bouda |Psia búda |[[Milan Šebesta]] |- |57 |2003 |Natírají podlahu |Natierajú podlahu |Ladislav Pálka |- |58 |2003 |Skleník |Skleník |Marek Beneš |- |59 |2003 |Houpačka |Hojdačka |Marek Beneš |- |60 |2003 |Nezvaný návštěvník |Nepozývaný návštevník |Marek Beneš |- |61 |2003 |Bodygárdi |Bodygardi |Marek Beneš |- |62 |2003 |Natírají okna |Natierajú okná |Marek Beneš |- |63 |2003 |Velikonoční vajíčko |Veľkonočné vajíčko |Vlasta Pospíšilová |- |64 |2003 |Štíhlá linie |Štíhla línia |Vlasta Pospíšilová |- |65 |2003 |Automat |Automat |Marek Beneš |- |66 |2003 |Autodráha |Autodráha |[[Marek Beneš]] |- |67 |2003 |Akvárium |Akvárium |[[Marek Beneš]] |- |68 |2003 |Zavařují |Zavárajú |[[Ladislav Pálka]] |- |69 |2003 |Rogalo |Rogalo |[[Ladislav Pálka]] |- |70 |2003 |Vánočka |Vianočka |[[Milan Šebesta]] |- |71 |2003 |Stůňou |Chorý |[[Ladislav Pálka]] |- |72 |2003 |Fax |Fax |[[Josef Lamka]] |- |73 |2003 |Jahody |Jahody |[[Vlasta Pospíšilová]] |- |74 |2004 |Hrají golf |Hrajú golf |[[Ladislav Pálka]] |- |75 |2004 |Někam to zapadlo |Niekde to zapadlo |[[Vlasta Pospíšilová]] |- |76 |2004 |Kopají bazén |Kopajú bazén |[[Marek Beneš]] |- |77 |2004 |Věší krajinu |Vešajú krajinu |[[Marek Beneš]] |- |78 |2004 |Vánoční stromeček |Vianočný stromček |[[Marek Beneš]] |- | colspan="5" | '''Pat a Mat na venkově''' produkcia: Patmat film, Praha |- |79 |2009 |Postele |Postele |[[Marek Beneš]] |- |80 |2011 |Vodovod |Vodovod |[[Marek Beneš]] |- |81 |2011 |Papírový servis |Papierový servis |[[Marek Beneš]] |- |82 |2011 |Promítačka |Premietačka |[[Marek Beneš]] |- |83 |2012 |Vysavač |Vysávač |[[Marek Beneš]] |- |84 |2012 |Bazén |Bazén |[[Marek Beneš]] |- |85 |2012 |Podlaha |Podlaha |[[Marek Beneš]] |- |86 |2013 |Suchý strom |Suchý strom |[[Marek Beneš]] |- |87 |2014 |Pomerančová šťáva |Pomarančová šťava |[[Marek Beneš]] |- |88 |2014 |Rotoped |Rotopéd |[[Marek Beneš]] |- |89 |2015 |Kaktus |Kaktus |[[Marek Beneš]] |- |90 |2015 |Obkladačky |Obkladačky |[[Marek Beneš]] |- |91 |2015 |Sluneční clona |Slnečná clona |[[Marek Beneš]] |- | colspan="5" | '''Pat a Mat nás baví''' produkcia: Patmat film, Praha |- |92 |2018 |Včely |Včely |[[Marek Beneš]] |- |93 |2018 |Solární sekačka |Solárna kosačka |[[Marek Beneš]] |- |94 |2018 |Krtek |Krtko |[[Marek Beneš]] |- |95 |2018 |Plot |Plot |[[Marek Beneš]] |- |96 |2018 |Ucpaný komín |Upchatý komín |[[Marek Beneš]] |- |97 |2018 |Elektrárna |Elektráreň |[[Marek Beneš]] |- |98 |2018 |Skalka |Skalka |[[Marek Beneš]] |- |99 |2018 |Rodeo |Ródeo |[[Marek Beneš]] |- |100 |2018 |Kolotoč |Kolotoč |[[Marek Beneš]] |- |101 |2018 |Myčka |Umývačka |[[Marek Beneš]] |- |102 |2018 |Odpad |Odpad |[[Marek Beneš]] |- |103 |2018 |Schody |Schody |[[Marek Beneš]] |- |104 |2018 |Kamera |Kamera |[[Marek Beneš]] |- | colspan="5" | '''Pat a Mat v zimě''' produkcia: Patmat film, Praha |- |105 |2018 |Kalamita |Kalamita |[[Marek Beneš]] |- |106 |2018 |Vánoční světýlka |Vianočné svetielka |[[Marek Beneš]] |- |107 |2018 |Sauna |Sauna |[[Marek Beneš]] |- |108 |2018 |Betlém |Betlehem |[[Marek Beneš]] |- |109 |2018 |Stromeček |Stromček |[[Marek Beneš]] |- |110 |2018 |Dárky |Darčeky |[[Marek Beneš]] |- |111 |2018 |Silvestr |Silvester |[[Marek Beneš]] |- |112 |2019 |Novoroční přání |Novoročné prianie |[[Marek Beneš]] |- |113 |2019 |Bramborový salát |Zemiakový šalát |[[Marek Beneš]] |- |114 |2019 |Kapr |Kapor |[[Marek Beneš]] |- |115 |2019 |Perníková chaloupka |Perníková chalúpka |[[Marek Beneš]] |- |116 |2019 |Ledovka |Poľadovica |[[Marek Beneš]] |- |117 |2019 |Iglú |Iglú |[[Marek Beneš]] |- | colspan="5" | '''Pat a Mat kutí''' produkcia: Patmat film, Praha |- |118 |2019 |Palačinky |Palacinky |[[Marek Beneš]] |- |119 |2019 |Létající stroj |Lietajúci stroj |[[Marek Beneš]] |- |120 |2019 |Popcorn |Popcorn |[[Marek Beneš]] |- |121 |2019 |Nábytek |Nábytok |[[Marek Beneš]] |- |122 |2019 |Automyčka |Autoumývačka |[[Marek Beneš]] |- |123 |2019 |Sklizeň |Žatva |[[Marek Beneš]] |- |124 |2019 |Fotopast |Fotopasca |[[Marek Beneš]] |- |125 |2020 |Výroba ledu |Výroba ľadu |[[Marek Beneš]] |- |126 |2020 |Potrubní pošta |Potrubná pošta |[[Marek Beneš]] |- |127 |2020 |Barbecue |Barbecue |[[Marek Beneš]] |- |128 |2020 |Pizza |Pizza |[[Marek Beneš]] |- |129 |2020 |Pečou chleba |Pečú chlieb |[[Marek Beneš]] |- |130 |2020 |Garážová vrata |Garážové dvere |[[Marek Beneš]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Informácie o postavách [http://www.pohadkar.cz/postava/pat/ Pat] a [http://www.pohadkar.cz/postava/pat/ Mat] * Informácie o tvorbe seriálu ''[https://www.youtube.com/watch?v=uU3CqA4g3i4 ...A je To!.]'' * {{Preklad|jazyk=en|článok=Pat & Mat|revízia=962538275}} * {{Preklad|jazyk=cs|článok=Pat a Mat|revízia=18658901}} * Informácie o divadelnom predstavení ''[http://www.divadlopohadek.cz/porad/872-pat-a-mat-jedou-na-dovolenou/Pat+a+Mat+jedou+na+dovolenou/ Pat a Mat jednou na dovolenou]'' * ''[http://www.ceskatelevize.cz/porady/902140-pat-a-mat/dily/ Pat & Mat]'', ''[http://www.ceskatelevize.cz/porady/1103671420-pat-a-mat-se-vraci/dily/ Pat & Mat se vracejí]'' a ''[http://www.ceskatelevize.cz/porady/11536887210-pat-a-mat-na-venkove/dily/ Pat & Mat na venkově]'' na stránkach Českej televízie * [https://www.novinky.cz/kultura/399042-pata-a-mata-miluji-v-nizozemsku-i-iranu.html Pata a Mata milují v Nizozemsku i Íránu] - novinky.cz [[Kategória:Česko-slovenské kreslené seriály]] [[Kategória:České kreslené seriály]] [[Kategória:Detské filmy a seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1976]] [[Kategória:Večerníčky]] 9rtalt7azr8fzcskbnysoyt0wnzplfn Redaktor:Vrchovina/pieskovisko 2 624891 8190969 8180076 2026-04-01T19:53:11Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8190969 wikitext text/x-wiki <nowiki> 11. 4. 1935 Dražkovce —  25. 12. 2020 Bratislava {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dnv|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Mojmír (* 1925{{--}}† 2022){{break}} Pavla, rodená Straková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Bohumil Predmerský | Deti = Anna (* 1987) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''[[Docent|Doc.]] [[Magister umenia|Mgr. art.]] Anna Predmerská''', rod. Zúriková (* [[15. august]] [[1954]], [[Martin]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[organ|organová]] [[virtuóz|virtuózka]], [[pedagóg|pedagogička]]<ref>''Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca viac ako 5820 nových životopisov''. 3. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, Hübners Who is who 2006. ISBN 3-7290-0057-8.</ref>. == Životopis == Narodila sa v rodine evanjelického farára Mojmíra Zúrika v Martine. Detstvo až do študentských čias prežila na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. == Dielo == Koncertnou činnosťou sa presadila aj na významných medzinárodných pódiách vo väčšine európskych krajín. Účinkovala so všetkými domácimi symfonickými a komornými orchestrami, spolupracovala s poprednými slovenskými a zahraničnými dirigentmi (Roberto Benzi, János Ferencsik, [[Zdeněk Košler]], Tomáš Koutník, Daniel Nazareth, [[Libor Pešek]], [[Petr Vronský]]). Komorná spolupráca: speváci – [[Marta Beňačková]], [[Ján Galla]], [[Elena Holičková]], [[Ida Kirilová]], [[Elena Kittnarová]], Adriena Kohútková, [[Peter Mikuláš]], [[Hana Štolfová-Bandová]], a hudobníkmi [[Peter Michalica]] (vn), [[Juraj Bartoš]], [[Miroslav Kejmar]], [[Juraj Mitošinka]], [[Kamil Roško]]. Absolvovala koncertné vystúpenia vo väčšine európskych krajín (hosťovanie v [[Gewandhaus]] [[Leipzig]], berlínskom [[Schauspielhaus|Schauspielhause]], moskovskej [[Čajkovského sieň|Čajkovského sieni]]). V rokoch [[1981]]{{--}}[[1982]] a [[1986]]{{--}}[[1992]] bola sólistkou [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmónie]]. Absolventka viacero významných medzinárodných interpretačných súťaží a medzinárodných interpretačných kurzov ([[Paríž]], [[Chartres]], [[Norimberg]], [[Praha]], [[Budapešť]], [[Weimar]], [[Millstatt]]). Autorka odborných príspevkov a vedeckých štúdií v duchovne zameraných periodikách. Za svoje vedecké štúdie o diele hudobného skladateľa [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]] a šírenie jeho odkazu v našej spoločnosti jej udelili Cenu Sebastian za roky 2016–2017. V roku 1983 jej bola SHF udelená Cena F. Kafendu za prínos v interpretačnej oblasti<ref>ČÍŽIK, Vladimír. Slovník slovenského koncertného umenia. Bratislava: Hudobné centrum, 2002, s. 106-109. ISBN 808888439X.</ref> == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== 0epdv0jo0tjgy370okkkq0j985b019u 8190970 8190969 2026-04-01T19:53:45Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8190970 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dnv|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Mojmír (* 1925{{--}}† 2022){{break}} Pavla, rodená Straková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Bohumil Predmerský | Deti = Anna (* 1987) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''[[Docent|Doc.]] [[Magister umenia|Mgr. art.]] Anna Predmerská''', rod. Zúriková (* [[15. august]] [[1954]], [[Martin]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[organ|organová]] [[virtuóz|virtuózka]], [[pedagóg|pedagogička]]<ref>''Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca viac ako 5820 nových životopisov''. 3. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, Hübners Who is who 2006. ISBN 3-7290-0057-8.</ref>. == Životopis == Narodila sa v rodine evanjelického farára Mojmíra Zúrika v Martine. Detstvo až do študentských čias prežila na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. == Dielo == Koncertnou činnosťou sa presadila aj na významných medzinárodných pódiách vo väčšine európskych krajín. Účinkovala so všetkými domácimi symfonickými a komornými orchestrami, spolupracovala s poprednými slovenskými a zahraničnými dirigentmi (Roberto Benzi, János Ferencsik, [[Zdeněk Košler]], Tomáš Koutník, Daniel Nazareth, [[Libor Pešek]], [[Petr Vronský]]). Komorná spolupráca: speváci – [[Marta Beňačková]], [[Ján Galla]], [[Elena Holičková]], [[Ida Kirilová]], [[Elena Kittnarová]], Adriena Kohútková, [[Peter Mikuláš]], [[Hana Štolfová-Bandová]], a hudobníkmi [[Peter Michalica]] (vn), [[Juraj Bartoš]], [[Miroslav Kejmar]], [[Juraj Mitošinka]], [[Kamil Roško]]. Absolvovala koncertné vystúpenia vo väčšine európskych krajín (hosťovanie v [[Gewandhaus]] [[Leipzig]], berlínskom [[Schauspielhaus|Schauspielhause]], moskovskej [[Čajkovského sieň|Čajkovského sieni]]). V rokoch [[1981]]{{--}}[[1982]] a [[1986]]{{--}}[[1992]] bola sólistkou [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmónie]]. Absolventka viacero významných medzinárodných interpretačných súťaží a medzinárodných interpretačných kurzov ([[Paríž]], [[Chartres]], [[Norimberg]], [[Praha]], [[Budapešť]], [[Weimar]], [[Millstatt]]). Autorka odborných príspevkov a vedeckých štúdií v duchovne zameraných periodikách. Za svoje vedecké štúdie o diele hudobného skladateľa [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]] a šírenie jeho odkazu v našej spoločnosti jej udelili Cenu Sebastian za roky 2016–2017. V roku 1983 jej bola SHF udelená Cena F. Kafendu za prínos v interpretačnej oblasti<ref>ČÍŽIK, Vladimír. Slovník slovenského koncertného umenia. Bratislava: Hudobné centrum, 2002, s. 106-109. ISBN 808888439X.</ref> == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== bgavs7ao9gbhjkwycxsjzvdb8h3lutt 8190971 8190970 2026-04-01T19:55:09Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8190971 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Mojmír (* 1925{{--}}† 2022){{break}} Pavla, rodená Straková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Bohumil Predmerský | Deti = Anna (* 1987) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''[[Docent|Doc.]] [[Magister umenia|Mgr. art.]] Anna Predmerská''', rod. Zúriková (* [[15. august]] [[1954]], [[Martin]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[organ|organová]] [[virtuóz|virtuózka]], [[pedagóg|pedagogička]]<ref>''Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca viac ako 5820 nových životopisov''. 3. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, Hübners Who is who 2006. ISBN 3-7290-0057-8.</ref>. == Životopis == Narodila sa v rodine evanjelického farára Mojmíra Zúrika v Martine. Detstvo až do študentských čias prežila na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. == Dielo == Koncertnou činnosťou sa presadila aj na významných medzinárodných pódiách vo väčšine európskych krajín. Účinkovala so všetkými domácimi symfonickými a komornými orchestrami, spolupracovala s poprednými slovenskými a zahraničnými dirigentmi (Roberto Benzi, János Ferencsik, [[Zdeněk Košler]], Tomáš Koutník, Daniel Nazareth, [[Libor Pešek]], [[Petr Vronský]]). Komorná spolupráca: speváci – [[Marta Beňačková]], [[Ján Galla]], [[Elena Holičková]], [[Ida Kirilová]], [[Elena Kittnarová]], Adriena Kohútková, [[Peter Mikuláš]], [[Hana Štolfová-Bandová]], a hudobníkmi [[Peter Michalica]] (vn), [[Juraj Bartoš]], [[Miroslav Kejmar]], [[Juraj Mitošinka]], [[Kamil Roško]]. Absolvovala koncertné vystúpenia vo väčšine európskych krajín (hosťovanie v [[Gewandhaus]] [[Leipzig]], berlínskom [[Schauspielhaus|Schauspielhause]], moskovskej [[Čajkovského sieň|Čajkovského sieni]]). V rokoch [[1981]]{{--}}[[1982]] a [[1986]]{{--}}[[1992]] bola sólistkou [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmónie]]. Absolventka viacero významných medzinárodných interpretačných súťaží a medzinárodných interpretačných kurzov ([[Paríž]], [[Chartres]], [[Norimberg]], [[Praha]], [[Budapešť]], [[Weimar]], [[Millstatt]]). Autorka odborných príspevkov a vedeckých štúdií v duchovne zameraných periodikách. Za svoje vedecké štúdie o diele hudobného skladateľa [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]] a šírenie jeho odkazu v našej spoločnosti jej udelili Cenu Sebastian za roky 2016–2017. V roku 1983 jej bola SHF udelená Cena F. Kafendu za prínos v interpretačnej oblasti<ref>ČÍŽIK, Vladimír. Slovník slovenského koncertného umenia. Bratislava: Hudobné centrum, 2002, s. 106-109. ISBN 808888439X.</ref> == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== 1x0797y8o1aak4jknrytaolk002tfdy Ahegao 0 632966 8191117 8081934 2026-04-02T01:14:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191117 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ahegao_by_Kira_I.png|náhľad| Príklad ''Ahegao''. ]] '''''Ahegao''''' ({{Lang|ja|アヘ顔}}), tiež '''O-Face''' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.wordsense.eu/ahegao/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2019-05-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20170606105408/http://www.wordsense.eu/ahegao/|dátum archivácie=2017-06-06}}</ref> <ref name="TAA">{{Citácia Harvard}}</ref>, je termín v japonskej pornografii opisujúcí výraz tváre fiktívnej postavy pri [[Pohlavný styk|sexe]], občas užívaný v [[Pornografia|pornografických videohrách]] ( Erogu ), [[Manga|mange]] a [[anime]] ( [[Hentai]] ). Ahegao sa stalo módnym trendom pre erotických nadšencov v [[Japonsko|Japonsku]] . Existuje mnoho odevov, v ktorých anime a manga postavy robia Ahegao. == História == Podľa príspevkov na fóre Nicoricopedia sa termín Ahegao začal používať na začiatku 90. rokov. Pornografické časopisy používali Ahegao na opisu výrazu tváre ženskej herečky pri [[Orgazmus|orgazme]] . V rovnakom kontexte bolo Ahegao používané v niektorých príspevkoch na 2channel a jej sesterské komunite pre obsah určený pre dospelých, BBSPINK, a v pornografických videách na dospeláckých [[E-commerce|E-komerčných]] platformách v raných dobách roku 2000. Medzi rokmi 2003 a 2005 tvorcovia pornografických mang a animácií začali používať extrémne prehnané vyobrazenia ženských tvárí v dôsledku nechceného pohlavného styku, hardcore [[BDSM]], znásilnenia a iných sexuálnych útokov..V iných príspevkoch sa uvádza, že tvorca ero-guro mangy Suehiro Maru začal používať tento typ výrazu vo svojich prácach na začiatku 80. rokov. Uprostred roka 2000 termín Ahegao zaznamenal nárast a evolúcia tohto kresliaceho štýlu sa začali rozširovať k [[otaku]] . V roku 2008 bola vydaná prvá komická antológia ''A-H-E'' na tému Ahegao a v roku 2010 je hlavný vydavatelia používali. Tou dobou sa už Ahegao používalo v normálnych pornografických videách v priebehu popularizácia [[hentai]] [[Fetišizmus|fetiše]] v reálnom sexuálnom priemysle. ''Poznámka: Ahegao a podobné ich derivácie sú niekedy v normálnych anime používané v nesexuálnom kontexte.'' == Etymológia == Druhá časť slova Gao, respektíve Kao (顔) je [[Kandži|kanji]] a je to japonské slovo pre tvár, zatiaľ čo Ahe nemá príslušné kanji. V [[Katakana]] ''Ahe'' (アヘ) je skratka pre ''Aheahe'' (アヘアヘ), čo opisuje lapanie po dychu alebo vzdychanie. <ref name="JwA">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.japanesewithanime.com/2017/08/ahegao-meaning-japanese.html}}</ref> Ahegao nesmie byť zamenené za ''Ahoge'' (アホ毛), čo je ''vlasová anténa,'' ktorá sa spopularizovala ''v anime [[Rabu Hina|Love Hina]]'' . <ref name="TAA">{{Citácia Harvard}}</ref> Ďalší termín, ktorý je podobný s ''Ahegaem,'' sa nazýva ''Ikigao'' (イキガオ), znamenajúcí ''prichádzajúcá tvár'' v japončine. Rozdiel medzi ''Ahegaem'' a ''Ikigaem'' je realistickejší kresliaci štýl k popísanie výrazu tváre, ktorý je viac používaný v mainstreame. <ref name="Sankaku">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sankakucomplex.com/2010/07/02/the-evolution-of-the-ahegao/}}</ref> == Vyobrazenie == Typickými charakteristikami sú vypúlené oči, vyplazený jazyk a červená líčka, a tiež niekedy hviezdicové alebo srdcové zreničky. Tvár postavy je v Ahegao scénach nakreslená deformovane. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.journaldujapon.com/2016/09/26/chroniques-hentai-au-dela-des-interdits/}}</ref> Výraz ''Ahegaa'' je niekedy nakreslený zámerne prehnane, aby bol vytvorený [[Surrealizmus|surrealistický]] efekt. <ref name="Sankaku"/> Ahegao je určené pre vyobrazenie rôznych stupňov sexuálneho vzrušenia, či už v konsenzuálnom kontexte alebo častejšie inak. <ref name="HB">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://blackgirlnerds.com/honey-brown-hentai-abcs-hentai-pt-1/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2019-05-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20180730234937/https://blackgirlnerds.com/honey-brown-hentai-abcs-hentai-pt-1/|dátum archivácie=2018-07-30}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sankakucomplex.com/2010/07/02/the-evolution-of-the-ahegao/}}</ref> Kým Ahegao je občas používané v pornografických mangách, anime a videohrách, nie je exkluzívnym hentai termínom. Veľa prác pracuje s Ahegaem a niekedy ho aj paroduje. <ref name="JwA"/> == Internetový meme == Vzhľadom k článku od kanadského vydavateľa hier pre dospelých, ''Nutaku,'' Ahegao s kombináciou so znakom mieru sa stal memom v [[Japonsko|Japonsku]], ktorý je známy pod prezývkou アヘ顔ダブルピース''(ahegao daburu pīsu),'' čo znamená dvakrát mierové ahegao. <ref name="JwA"/> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nutaku.net/blog/agentshawnee-hentai-vocabulary-101/}}</ref> == Referencie == {{Preklad|cs|Ahegao|17261839}} <references /> == Externé odkazy == * [https://de.lovense.com/bdsm-blog/porn-terms Hentai Language A to Z] * [http://www.animetric.com/Static/Extras/Yuribou-Hentai-Dictionary.html Yuribou Hentai Dictionary] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170810164235/http://www.animetric.com/Static/Extras/Yuribou-Hentai-Dictionary.html |date=2017-08-10 }} [[Kategória:Internetové mémy]] [[Kategória:Manga a anime]] 3ok02eap94p2kpixstlkwejpnrdaybu Walker, texaský ranger 0 635216 8190908 8188188 2026-04-01T17:33:06Z ~2026-20266-83 290867 8190908 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Walker, texaský ranger<br />Walker, texaský jazdec | en = Walker, Texas Ranger | logo =Walker, Texas Ranger (Sony Pictures Television) logo.svg | žáner = akčný, kriminálny, [[western]] | námet = [[Christopher Canaan]] <br />[[Leslie Greif]] <br />[[Paul Haggis]] | réžia = | obsadenie = [[Chuck Norris]] <br />[[Clarence Gilyard Jr.]] <br />[[Sheree J. Wilson]] <br />[[Noble Willingham]] <br />[[Nia Peeples]] <br />[[Judson Mills]] | hudba = | krajina = {{minivlajka|USA}}[[USA]] | jazyk = [[angličtina]] | počet sérií = 9 | počet častí = 203 | producent = | kamera = | dĺžka = 42 minút | spoločnost = [[The Cannon Group]] <br />[[Columbia Pictures Television]] | formát obrazu = | formát zvuku = | premiéra = [[1993]] | derniéra = [[2001]] | webstránka = | csfd_id = 71194 | imdb_id = 0106168 | tv com = 244 | tv orig = [[CBS]] | rok orig = 1993 – 2001 | tv sk = [[TV Markíza]], [[Dajto]], [[TV JOJ]], [[JOJ WAU]], [[Markíza Klasik]] | rok sk = 1999 – 2012, 2012 – súčasnosť }} [[Súbor:ChuckNorris200611292256.jpg|thumb|[[Chuck Norris]], herec, ktorý stvárnil postavu Cordella Walkera (2006)]] '''''Walker, texaský ranger''''' alebo '''''Walker, texaský jazdec''''' ({{vjz|eng|''Walker, Texas Ranger''}}) je americký akčný [[televízny seriál]] nakrútený v rokoch [[1993]] až [[2001]], vysielaný spoločnosťou [[CBS]]. Titulnú rolu člena [[Texas Rangers]] Cordella Walkera stvárnil [[Chuck Norris]]. Jeho partnerom je James „Jimmy“ Trivette ([[Clarence Gilyard Jr.]]), bývalým kolegom je C.D. Parker (N. Willingham). Seriál je známy kvôli morálnym hodnotám, ktoré prezentuje. Napríklad tým, že hlavné postavy odrádzajú od užívania [[Droga (omamná látka)|drog]] a podieľajú sa na [[Dobrovoľníctvo|verejnoprospešných prácach]]. A hlavne kvôli samotnému kultu Chucka Norrisa, neporaziteľného bojovníka proti bezpráviu. [[Bojové umenie|Bojové umenia]] sú zobrazené zreteľne ako primárny nástroj na vymáhanie práva a príležitostne ako Walkerov nástroj na oslovenie a prácu s určitou skupinou. == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FF8C00; color:#000000;" | | 1 | 4 | [[21. apríl]] [[1993]] | [[1. máj]] [[1993]] |- | style="background:#00FF00; color:#000000;" | | 2 | 24 | [[25. september]] [[1993]] | [[21. máj]] [[1994]] |- | style="background:#0000FF; color:#000000;" | | 3 | 25 | [[24. september]] [[1994]] | [[13. máj]] [[1995]] |- | style="background:#FF29FF; color:#000000;" | | 4 | 26 | [[23. september]] [[1995]] | [[18. máj]] [[1996]] |- | style="background:#00FFFF; color:#000000;" | | 5 | 27 | [[21. september]] [[1996]] | [[17. máj]] [[1997]] |- | style="background:#FF5F5F; color:#000000;" | | 6 | 25 | [[27. september]] [[1997]] | [[16. máj]] [[1998]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | 7 | 23 | [[26. september]] [[1998]] | [[22. máj]] [[1999]] |- | style="background:#006600; color:#000000;" | | 8 | 25 | [[25. september]] [[1999]] | [[20. máj]] [[2000]] |- | style="background:#4B0082; color:#000000;" | | 9 | 24 | [[7. október]] [[2000]] | [[19. máj]] [[2001]] |- | style="background:#A49664; color:#000000;" | | [[televízny film]] | – | [[16. október]] [[2005]] | – |} == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=71194|názov=Walker, Texas Ranger}} * {{imdb_film|id=0106168}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Walker, Texas Ranger|}} [[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1993]] ahwuqsrbta6w7t7cjkbc1kwi4j6txhf 8190915 8190908 2026-04-01T17:49:27Z ~2026-20266-83 290867 8190915 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Walker, texaský ranger<br />Walker, texaský jazdec | en = Walker, Texas Ranger | logo =Walker, Texas Ranger (Sony Pictures Television) logo.svg | žáner = akčný, kriminálny, [[western]] | námet = [[Christopher Canaan]] <br />[[Leslie Greif]] <br />[[Paul Haggis]] | réžia = | obsadenie = [[Chuck Norris]] <br />[[Clarence Gilyard Jr.]] <br />[[Sheree J. Wilson]] <br />[[Noble Willingham]] <br />[[Nia Peeples]] <br />[[Judson Mills]] | hudba = | krajina = {{minivlajka|USA}}[[USA]] | jazyk = [[angličtina]] | počet sérií = 9 | počet častí = 203 | producent = | kamera = | dĺžka = 42 minút | spoločnost = [[The Cannon Group]] <br />[[Columbia Pictures Television]] | formát obrazu = | formát zvuku = | premiéra = [[1993]] | derniéra = [[2001]] | webstránka = | csfd_id = 71194 | imdb_id = 0106168 | tv com = 244 | tv orig = [[CBS]] | rok orig = 1993 – 2001 | tv sk = [[TV Markíza]], [[Dajto]], [[TV JOJ]], [[JOJ WAU]], [[Markíza Klasik]] | rok sk = 1999 – 2012, 2012 – súčasnosť }} [[Súbor:ChuckNorris200611292256.jpg|thumb|[[Chuck Norris]], herec, ktorý stvárnil postavu Cordella Walkera (2006)]] '''''Walker, texaský ranger''''' alebo '''''Walker, texaský jazdec''''' ({{vjz|eng|''Walker, Texas Ranger''}}) je americký akčný [[televízny seriál]] nakrútený v rokoch [[1993]] až [[2001]], vysielaný spoločnosťou [[CBS]]. Titulnú rolu člena [[Texas Rangers]] Cordella Walkera stvárnil [[Chuck Norris]]. Jeho partnerom je James „Jimmy“ Trivette ([[Clarence Gilyard Jr.]]), bývalým kolegom je C.D. Parker (N. Willingham). Seriál je známy kvôli morálnym hodnotám, ktoré prezentuje. Napríklad tým, že hlavné postavy odrádzajú od užívania [[Droga (omamná látka)|drog]] a podieľajú sa na [[Dobrovoľníctvo|verejnoprospešných prácach]]. A hlavne kvôli samotnému kultu Chucka Norrisa, neporaziteľného bojovníka proti bezpráviu. [[Bojové umenie|Bojové umenia]] sú zobrazené zreteľne ako primárny nástroj na vymáhanie práva a príležitostne ako Walkerov nástroj na oslovenie a prácu s určitou skupinou. == Hlavné postavy == * [[Chuck Norris]] ako Cordell „Cord“ Walker (v slovenskom znení [[Peter Rúfus]]) * [[Clarence Gilyard Jr.]] ako James „Jimmy“ Trivette (v slovenskom znení [[Ján Tréger]]) * [[Sheree J. Wilsonová]] ako Asst. D.A. Alex Cahillová (v slovenskom znení [[Ľudmila Mandžárová]]) * [[Noble Willingham]] ako C. D. Parker ( v slovenskom znení [[Ľubomír Paulovič]]) * [[Nia Peeplesová]] ako Sydney Cookeová (v slovenskom znení [[Judita Bilá]]) * [[Judson Mills]] ako Francis Gage (v slovenskom znení [[Matúš Krátky]]) * [[Floyd „Red Crow“ Westerman]] ako strýko Ray (v slovenskom znení [[Elo Romančík]]) == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FF8C00; color:#000000;" | | 1 | 4 | [[21. apríl]] [[1993]] | [[1. máj]] [[1993]] |- | style="background:#00FF00; color:#000000;" | | 2 | 24 | [[25. september]] [[1993]] | [[21. máj]] [[1994]] |- | style="background:#0000FF; color:#000000;" | | 3 | 25 | [[24. september]] [[1994]] | [[13. máj]] [[1995]] |- | style="background:#FF29FF; color:#000000;" | | 4 | 26 | [[23. september]] [[1995]] | [[18. máj]] [[1996]] |- | style="background:#00FFFF; color:#000000;" | | 5 | 27 | [[21. september]] [[1996]] | [[17. máj]] [[1997]] |- | style="background:#FF5F5F; color:#000000;" | | 6 | 25 | [[27. september]] [[1997]] | [[16. máj]] [[1998]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | 7 | 23 | [[26. september]] [[1998]] | [[22. máj]] [[1999]] |- | style="background:#006600; color:#000000;" | | 8 | 25 | [[25. september]] [[1999]] | [[20. máj]] [[2000]] |- | style="background:#4B0082; color:#000000;" | | 9 | 24 | [[7. október]] [[2000]] | [[19. máj]] [[2001]] |- | style="background:#A49664; color:#000000;" | | [[televízny film]] | – | [[16. október]] [[2005]] | – |} == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=71194|názov=Walker, Texas Ranger}} * {{imdb_film|id=0106168}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Walker, Texas Ranger|}} [[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1993]] 6sphsecum5d1bihn4pj4nusuoymlmmi 8190968 8190915 2026-04-01T19:52:57Z ~2026-20266-83 290867 8190968 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Walker, texaský ranger<br />Walker, texaský jazdec | en = Walker, Texas Ranger | logo =Walker, Texas Ranger (CBS Inc.) text logo.svg | žáner = akčný, kriminálny, [[western]] | námet = [[Christopher Canaan]] <br />[[Leslie Greif]] <br />[[Paul Haggis]] | réžia = | obsadenie = [[Chuck Norris]] <br />[[Clarence Gilyard Jr.]] <br />[[Sheree J. Wilson]] <br />[[Noble Willingham]] <br />[[Nia Peeples]] <br />[[Judson Mills]] | hudba = | krajina = {{minivlajka|USA}}[[USA]] | jazyk = [[angličtina]] | počet sérií = 9 | počet častí = 203 | producent = | kamera = | dĺžka = 42 minút | spoločnost = [[The Cannon Group]] <br />[[Columbia Pictures Television]] | formát obrazu = | formát zvuku = | premiéra = [[1993]] | derniéra = [[2001]] | webstránka = | csfd_id = 71194 | imdb_id = 0106168 | tv com = 244 | tv orig = [[CBS]] | rok orig = 1993 – 2001 | tv sk = [[TV Markíza]], [[Dajto]], [[TV JOJ]], [[JOJ WAU]], [[Markíza Klasik]] | rok sk = 1999 – 2012, 2012 – súčasnosť }} [[Súbor:Chuck Norris, The Delta Force 1986 (cropped).jpg|thumb|[[Chuck Norris]], herec, ktorý stvárnil postavu Cordella Walkera (1986)]] '''''Walker, texaský ranger''''' alebo '''''Walker, texaský jazdec''''' ({{vjz|eng|''Walker, Texas Ranger''}}) je americký akčný [[televízny seriál]] nakrútený v rokoch [[1993]] až [[2001]], vysielaný spoločnosťou [[CBS]]. Titulnú rolu člena [[Texas Rangers]] Cordella Walkera stvárnil [[Chuck Norris]]. Jeho partnerom je James „Jimmy“ Trivette ([[Clarence Gilyard Jr.]]), bývalým kolegom je C.D. Parker (N. Willingham). Seriál je známy kvôli morálnym hodnotám, ktoré prezentuje. Napríklad tým, že hlavné postavy odrádzajú od užívania [[Droga (omamná látka)|drog]] a podieľajú sa na [[Dobrovoľníctvo|verejnoprospešných prácach]]. A hlavne kvôli samotnému kultu Chucka Norrisa, neporaziteľného bojovníka proti bezpráviu. [[Bojové umenie|Bojové umenia]] sú zobrazené zreteľne ako primárny nástroj na vymáhanie práva a príležitostne ako Walkerov nástroj na oslovenie a prácu s určitou skupinou. == Hlavné postavy == * [[Chuck Norris]] ako Cordell „Cord“ Walker (v slovenskom znení [[Peter Rúfus]]) * [[Clarence Gilyard Jr.]] ako James „Jimmy“ Trivette (v slovenskom znení [[Ján Tréger]]) * [[Sheree J. Wilsonová]] ako Asst. D.A. Alex Cahillová (v slovenskom znení [[Ľudmila Mandžárová]]) * [[Noble Willingham]] ako C. D. Parker ( v slovenskom znení [[Ľubomír Paulovič]]) * [[Nia Peeplesová]] ako Sydney Cookeová (v slovenskom znení [[Judita Bilá]]) * [[Judson Mills]] ako Francis Gage (v slovenskom znení [[Matúš Krátky]]) * [[Floyd „Red Crow“ Westerman]] ako strýko Ray (v slovenskom znení [[Elo Romančík]]) == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FF8C00; color:#000000;" | | 1 | 4 | [[21. apríl]] [[1993]] | [[1. máj]] [[1993]] |- | style="background:#00FF00; color:#000000;" | | 2 | 24 | [[25. september]] [[1993]] | [[21. máj]] [[1994]] |- | style="background:#0000FF; color:#000000;" | | 3 | 25 | [[24. september]] [[1994]] | [[13. máj]] [[1995]] |- | style="background:#FF29FF; color:#000000;" | | 4 | 26 | [[23. september]] [[1995]] | [[18. máj]] [[1996]] |- | style="background:#00FFFF; color:#000000;" | | 5 | 27 | [[21. september]] [[1996]] | [[17. máj]] [[1997]] |- | style="background:#FF5F5F; color:#000000;" | | 6 | 25 | [[27. september]] [[1997]] | [[16. máj]] [[1998]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | 7 | 23 | [[26. september]] [[1998]] | [[22. máj]] [[1999]] |- | style="background:#006600; color:#000000;" | | 8 | 25 | [[25. september]] [[1999]] | [[20. máj]] [[2000]] |- | style="background:#4B0082; color:#000000;" | | 9 | 24 | [[7. október]] [[2000]] | [[19. máj]] [[2001]] |- | style="background:#A49664; color:#000000;" | | [[televízny film]] | – | [[16. október]] [[2005]] | – |} == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=71194|názov=Walker, Texas Ranger}} * {{imdb_film|id=0106168}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Walker, Texas Ranger|}} [[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1993]] k86qn7dgsjpm3iavzixox6g3zq8kgnw Redaktor:Scholastikos/pieskovisko3 2 647769 8190925 8189265 2026-04-01T18:26:04Z Scholastikos 174170 8190925 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Anton Aškerc | pseudonym = Gorazd, Nenad, N.C., Duhovnik, nc | popis osoby = slovinský spisovateľ a katolícky kňaz | obrázok = Anton Aškerc.jpg | popis obrázka = Fotografia Antona Aškerca z 19. storočia | rodné meno = | dátum narodenia = [[9. január]] [[1856]] | miesto narodenia = [[Senožete (Laško)|Senožete]] / [[Globoko (Laško)|Globoko]]{{break}}[[Rakúske cisárstvo]] | dátum úmrtia = {{duv|1912|06|10|1856|01|09}} | miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | národnosť = [[Slovinci|slovinská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = katolícky [[kňaz]] | rodičia = Anton Aškerc a Agata, rodená Knezová | príbuzní = | súrodenci = Aškerc bol prvorodený z celkovo siedmich detí | vzťahy = | žáner = [[poézia]]; najmä epická a pripovedná poézia (balady, romance, legendy) | obdobie = realizmus (slovinská literatúra konca 19. a začiatku 20. storočia) | téma = slovanská história, národné a spoločenské témy, biblické motívy, cestopisné dojmy, sociálne problémy, slobodomyselnosť,... | hnutie = poetický realizmus, proslovanské smerovanie | debut = ''Sv. Ciril in Metod'' (''Zgodnja Danica'', 1877) | významné práce = zbierky ''Balade in romance'', ''Lirika'', ''Nove poezije'', ''Jadranske bisere'', ''Akropolis in piramide''; či diela ''Poslednji Celjan'', ''Atila v Emoni'', ''Primož Trubar'', ''Mučeniki'', ''Zlatorog'',... | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | portál1 = Vatikán | portál2 = }} '''Anton Aškerc''' (* [[9. január]] [[1856]], [[Senožete (Laško)|Senožete]] / [[Globoko (Laško)|Globoko]]{{--}}† [[10. jún]] [[1912]], [[Ľubľana]]) bol [[Slovinci|slovinský]] [[spisovateľ]] a katolícky [[kňaz]].<ref name=SBL>{{Citácia knihy | titul = [[Slovenski biografski leksikon]] | kapitola zborník = Aškerc, Anton (1856–1912) | meno zborník = Ivan | priezvisko zborník = Grafenauer | zväzok = 1. Abraham{{--}}Erberg | typ zväzku = Zv. | vydavateľ = Zadružna gospodarska banka | miesto = Ljubljana | rok = 1925 | url = https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi131456/ }} </ref><ref name=NSBL>{{Citácia knihy | titul = [[Novi Slovenski biografski leksikon]] | kapitola zborník = Aškerc, Anton (1856–1912) | meno zborník = Vlado | priezvisko zborník = Novak | zväzok = 1. A | typ zväzku = Zv. | vydavateľ = Znanstvenoraziskovalni center SAZU | miesto = Ljubljana | rok = 2013 | url = https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi131456/ }} </ref> patril k najvýznamnejším predstaviteľom slovinskej lyricko-epickej [[Poézia|poézie]] na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]].<ref name="NSBL" /> Svoje básnické zbierky komponoval ako spojenie [[Lyrika|lyriky]] a rozprávačskej poézie. V lyrike sa venoval osobným, cestovateľským i sociálnym motívom; v naratívnych básňach čerpal z domácich dejín, slovanského prostredia, [[Biblia|biblických]] príbehov i zo súčasného života. Jeho tvorbu výrazne ovplyvnili slobodomyseľné, národné a sociálne idey, pričom v nej zdôrazňoval význam slobody myslenia a odporu voči útlaku.<ref name="NSBL" /> == Život == [[Súbor:Aškerc hiša.JPG|vľavo|náhľad|Aškercov dom v Senožetoch, dnes Slovinsko]] V matrike narodených je zapísané, že sa Aškerc narodil v otcovom dome v [[Senožete (Laško)|Senožetoch]]. Podľa rodinného podania však jeho rodičia žili po svadbe v rokoch 1854 až 1858 v [[Globoko (Laško)|Globokom]]. Každopádne v Senožetoch Aškerc prežil detstvo a tamojší dom pokladal za svoj rodný.<ref name="NSBL" /> V rokoch 1865 až 1868 (1. až 3. ročník) navštevoval slovinskú ľudovú školu v Šmarjete pri [[Rimske Toplice|Rimskih Toplicah]] a 4. ročník absolvoval v [[Celje|Celji]] na nemeckej ľudovej škole. Už po piatom ročníku gymnázia si začal utvárať svetonázor; aby si prehĺbil a rozšíril tradične a prevažne humanisticky orientované vzdelanie, ktoré mu poskytovala škola v provinčnom mestečku, kupoval si po zošitoch populárny lexikón a oboznamoval sa aj s úspechmi prírodných vied.<ref name="NSBL" /> Následne absolvoval v rokoch 1869 až 1877 osem ročníkov gymnázia, po ktorých nastúpil na štúdium [[Teológia|teológie]] (1877 až 1881) v kňazskom seminári v [[Maribor]]e. V roku 1880 bol vysvätený za [[kňaz]]a. Pre kňazstvo sa rozhodol na základe realistického posúdenia hmotných možností svojej rodiny a osobitne na želanie svojej tety Agaty (Ajtky), ktorá mu sčasti nahrádzala zosnulú matku a podporovala jeho vzdelanie.<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Anton Aškerc2.jpg|náhľad|Anton Aškerc v 80. rokoch 19. storočia, fotografia|vľavo]] Po vysvätení pôsobil Aškerc ako kaplán na rôznych miestach: v rokoch 1881 až 1883 v Podsredi, 1883 až 1889 v Šmarju pri Jelšah, 1889 až 1891 v Juršinciach, 1891 až 1892 vo Vitanju, 1892 v Šmarjete (pri Rimskih Toplicah), 1892 až 1894 v Mozirju a 1894 až 1898 v Škalah (pri Velení). Na jar roku 1898 bol na vlastnú žiadosť penzionovaný. V národno-obranných príspevkoch kritizoval nemecké úradovanie diecézneho ordinariátu a dôsledne sa usiloval o rovnoprávnosť slovinského jazyka vo verejných službách a pri cirkevných úradoch. To mu však spôsobovalo stále nové nedorozumenia s cirkevnou hierarchiou. Preto mu niektorí dokonca naschvál sťažovali prácu (napr. v Škalah) a žalovali ho u biskupa [[Mihael Napotnik|Mihaela Napotnika]], ktorý ho disciplinárne prekladal (na obhajobu do Mariboru bol predvolaný už roku 1891 vo [[Vitanje|Vitanju]]) do odľahlých miest s ťažkými pracovnými podmienkami.<ref name="NSBL" /> Po dohode s ľubľanským starostom [[Ivan Hribar|Ivanom Hribarom]] požiadal o miesto archivára na ľubľanskom magistráte. Do júla 1898 (počas čakania na nástup) žil v [[Celje]], potom bol dočasným archivárom v [[Ľubľana|Ľubľane]] a od decembra 1899 až do smrti archivárom stálym. Usporiadal archívne fondy, založil magistrátnu knižnicu a objednával slovinské periodiká z iných rakúskych krajín, čím doplnil fondy ľubľanskej lýcejnej knižnice, ktorá mohla zbierať publikácie len z územia [[Kraňsko|Kraňska]].<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Podsreda 09.jpg|vľavo|náhľad|Franci Černelč, Anton Aškerc, socha, Dom slovinsko-bavorského priateľstva, Podsred (miesto, kde Aškerc pôsobil ako kaplán v rokoch 1881 až 1883)]] Zúčastnil sa medzinárodných stretnutí v [[Praha|Prahe]]: roku 1885 pri tisícročnici smrti [[Metod (svätec)|svätého Metoda]] a roku 1907 na kongrese slobodomyseľných, kde bol zvolený za jedného z podpredsedov. Navštívil mnohé krajiny: roku 1886 Chorvátsko ([[Đakovo]] so Strossmayerovou katedrálou v Slavónii), Bosnu ([[Sarajevo]]), Srbsko ([[Belehrad]]); v roku 1889 územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]], kam pricestoval cez [[Budapešť]], a Poľsko ([[Krakov]]); roku 1893 Bulharsko (tam sa na ceste z Turecka zastavil u stenografa [[Anton Bezenšek|Antona Bezenška]]), Turecko ([[Konštantínopol]]); roku 1899 Taliansko ([[Benátky]], [[Capri (ostrov)|Capri]], [[Florencia]], [[Neapol]], [[Pompeje]], Rím); v rokoch 1901 až 1902 Rusko (návštevou [[Kyjev]]a, [[Moskva|Moskvy]], [[Petrohrad]]u a [[Sevastopoľ]]a roku 1901, ako aj Krymu a Kaukazu roku 1902 sa mu splnilo veľké želanie; v roku 1903 vydal ''Dva výlety do Ruska''), v roku 1903 Francúzsko ([[Paríž]]), v roku 1906 [[Egypt]] a v roku 1908 Grécko ([[Atény]], [[Korint]], [[Olympia (Grécko)|Olympia]]).<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Avgust Berthold - Anton Aškerc na mrtvaškem odru.jpg|náhľad|[[Avgust Berthold]], ''Anton Aškerc pred pohrebom'', fotografia, 1912]]Zomrel na mŕtvicu v ľubľanskej krajinskej nemocnici.<ref name="NSBL" /> == Dielo == Svoju prvú publikovanú báseň ''Sv. Ciril in Metod'' (''Zgodnja Danica'', 1877) pokladal za nezrelý pokus, v dôsledku čoho ju spolu s ďalšími tromi básňami uverejnenými v ''Zgodnja Danica'' v rokoch 1880 až 1882 dôsledne zamlčoval. Ako prvú vždy uvádzal báseň ''Trije potniki''. Pravdepodobne v ňom skutočnú výpovednú a tvorivú nevyhnutnosť prebudila až nenaplniteľná láska ku grófke Pie Zabeo zo zámku na Fali, ktorú spolu s jej bratmi počas prázdnin 1878/1879 vyučoval po [[Slovinčina|slovinsky]].<ref name="NSBL" /> Poezii sa začal vážnejšie venovať až v Podsredi, keď v ''Ljubljanskom zvone'' uverejnil vydarenú sociálnu báseň ''Anka'' (1883) a ľúbostné básne ''Javor in lipa'' (v cykle ''Pésni'') a ''Oblaku'' (obe 1884, pod pseudonymom Nenad), venované tamojšej učiteľke Ani Pečovnikovej. Aškercova naratívna poézia sa páčila redaktorovi ''Ljubljanského zvona'' [[Frano Levec|Franovi Levecovi]], nadšenému z poetického realizmu, preto ho mentorsky povzbudzoval a pomáhal mu pri príprave prvej zbierky. Kňazstvo bolo odvtedy pre Aškerca už len službou, ktorú síce svedomito vykonával, za svoje pravé povolanie však pokladal básnickú tvorbu.<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Hinko Smrekar - Anton Aškerc (1908).jpg|náhľad|[[Hinko Smrekar]], ''Anton Aškerc'' (karikatúra), [[Kresba (umenie)|kresba]], 1908, dnes: [[Muzej in galerije mesta Ljubljane]], Ľubľana|vľavo]] Svoju prvú samostatnú zbierku ''Balade in romance'' vydal skôr, než pôvodne zamýšľal. Pre slobodomyseľnosť, ktorú vyznával v básňach i polemikách, ktorým sa pridal k tým, čo bránili spisovateľa [[Simon Gregorčič|Simona Gregorčiča]] proti útokom biskupa [[Anton Mahnič|Antona Mahniča]], sa Mahnič v polemikách okrem Gregorčiča pustil aj do Aškerca. Poznámkou, nech mu „ani nenapadne niekedy pozbierať svoje handry zo zvonových ročníkov a ponúkať ich slovenskému obecenstvu zabalené v peknej zbierke“ (''Rimski katolik'', 1889), Aškerca natoľko rozčúlil, že sa vzdorovito rozhodol vydať zbierku rovno pod vlastným menom, hoci ešte roku 1884.<ref name="NSBL" /> Zbierka bola dôkazom, že sa Aškerc vedľa lyrika Gregorčiča rozvinul na majstra slovinskej naratívnej básne, čo pri vydaní knihy s nadšením uznali všetci okrem náboženských horlivcov na čele s Mahničom. Tí každé Gregorčičovo a Aškercovo vyjadrenie posudzovali len z nábožensko-dogmatického stanoviska, a preto ho úzkoprso odmietali, čo sa ho veľmi dotklo. Pri hľadaní východiska mu bol najväčšou oporou publicista, mecén a pedagóg [[Pavel Turner]], ktorý po vydaní prvej zbierky (1890) sám vyhľadal kontakt s Aškercom.<ref name="NSBL" /> Anton Aškerc budoval svoje básnické zbierky ako spojenie lyriky a rozprávačskej poézie. V zbierke ''Lirske in epske poezije'' rozdelil texty na časť ''Lirika'' s cyklami ''Razni motivi'', ''Iz popotnega dnevnika'' a ''Iz pesmarice neznanega siromaka'' a na časť ''Balade, legende, romance''. Do popredia zaradil aj básne, ktoré boli v čase vydania predmetom polemík, napríklad ''Moja muza'', ''Mi vstajamo'' a ''Jaz''. V lyrike uplatňoval osobné, cestovateľské i sociálne motívy, kým v naratívnych básňach rozvíjal historické, legendové, biblické a spoločenské témy. V zbierke ''Nove poezije'' uverejnil najmä už skôr časopisecky publikované texty, rozdelené na lyrické a naratívne, pričom medzi sociálne ladené básne patria napríklad ''Delavčeva pesem o premogu'' a cyklus ''Pavliha na Jutrovem''.<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Hinko Smrekar - Anton Aškerc kot predikant.jpg|náhľad|[[Hinko Smrekar]], ''Anton Aškerc ako kazate''ľ, pastel a akvarel na papieri, medzi 1907 a 1908, dnes: [[Muzej in galerije mesta Ljubljane]], Ľubľana]] Významnú časť Aškercovej tvorby tvorili balady, romance a rozsiahlejšie epické skladby. Patria k nim básne a zbierky ''Zlatorog'', ''Primož Trubar'', Mučeniki, ''Junaki'', ''Jadranske bisere'', ''Akropolis in piramide'', ako aj neskoré skladby ''Poslednji Celjan'' a ''Atila v Emoni''. V týchto dielach sa obracal k slovinským dejinám, slovanským námetom, reformácii, protitureckým a národnooslobodzovacím bojom i k antickej minulosti. V zbierke ''Junaki'' uverejnil skladby ako ''Knez Volkun'', ''Knez Ljudevit'', ''Ropoša in Kruci'' a ''Kralj Matjaž'', kým ''Jadranske bisere'' vznikli aj z podnetov, ktoré si zapisoval počas pobytov medzi slovinskými rybármi v [[Terstský záliv|Terstskom zálive]]. Jeho neskoršie zbierky však už neboli prijímané jednoznačne priaznivo a časť kritiky ich pokladala za slabšie než diela z jeho vrcholného obdobia.<ref name="NSBL" /> Aškerc bol aj významným publicistom, literárnym kritikom a redaktorom. V rokoch 1900 až 1902 redigoval časopis ''Ljubljanski zvon'', ktorý sa usiloval profilovať ako moderný literárny a kultúrny mesačník. V roku 1901 mu dal podtitul ''Mesečnik za književnost in prosveto''. Písal literárne eseje, recenzie a polemiky o súdobej slovinskej i európskej literatúre, o divadle, výtvarnom umení, slobode myslenia a sociálnych otázkach. Venoval sa aj dráme. Jeho hra ''Izmajlov'' mala roku 1900 premiéru v ľubľanskom Krajinskom divadle, ďalšie jednoaktovky ''Red sv. Jurja'' a ''Tujka'' však už neuviedol. Okrem toho pripravil aj knižné vydania, napríklad ''Poezije'' [[Dragotin Kette|Dragotina Ketteho]] (1900) a vydanie [[France Prešeren|Prešernových]] básní, ktoré vyvolali polemické reakcie literárnej verejnosti.<ref name="NSBL" /> Dôležitá bola aj Aškercova prekladateľská a kultúrno-organizačná činnosť. Po smrti Ivana Vesela prevzal prípravu ''Ruskej antológie'', ktorú výrazne doplnil a do ktorej prispel prepismi 139 básní od 58 básnikov. Jeho vlastné básne boli prekladané do viacerých európskych jazykov a viaceré zhudobnili skladatelia ako [[Benjamin Ipavec]], [[Risto Savin]], [[Matija Tomc]] a [[Marjan Kozina]].<ref name="NSBL" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT|Aškerc, Anton}} <!-- [[Kategória:Slovinskí básnici]] [[Kategória:Slovinskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovinskí rímskokatolícki kňazi]] --> ktblupxlmw7devfntygjfzxj7ya0j1d 8191213 8190925 2026-04-02T11:53:04Z Scholastikos 174170 8191213 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Anton Aškerc | pseudonym = Gorazd, Nenad, N.C., Duhovnik, nc | popis osoby = slovinský spisovateľ a katolícky kňaz | obrázok = Anton Aškerc.jpg | popis obrázka = Fotografia Antona Aškerca z 19. storočia | rodné meno = | dátum narodenia = [[9. január]] [[1856]] | miesto narodenia = [[Senožete (Laško)|Senožete]] / [[Globoko (Laško)|Globoko]]{{break}}[[Rakúske cisárstvo]] | dátum úmrtia = {{duv|1912|06|10|1856|01|09}} | miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | národnosť = [[Slovinci|slovinská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = katolícky [[kňaz]] | rodičia = Anton Aškerc a Agata, rodená Knezová | príbuzní = | súrodenci = Aškerc bol prvorodený z celkovo siedmich detí | vzťahy = | žáner = [[poézia]]; najmä epická a pripovedná poézia (balady, romance, legendy) | obdobie = realizmus (slovinská literatúra konca 19. a začiatku 20. storočia) | téma = slovanská história, národné a spoločenské témy, biblické motívy, cestopisné dojmy, sociálne problémy, slobodomyselnosť,... | hnutie = poetický realizmus, proslovanské smerovanie | debut = ''Sv. Ciril in Metod'' (''Zgodnja Danica'', 1877) | významné práce = zbierky ''Balade in romance'', ''Nove poezije'', ''Jadranske bisere'', ''Akropolis in piramide'', ''Poslednji Celjan'', ''Atila v Emoni'', ''Primož Trubar'', ''Mučeniki'', ''Zlatorog'',... | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | portál1 = Vatikán | portál2 = }} '''Anton Aškerc''' (* [[9. január]] [[1856]], [[Senožete (Laško)|Senožete]]/[[Globoko (Laško)|Globoko]]{{--}}† [[10. jún]] [[1912]], [[Ľubľana]]) bol [[Slovinci|slovinský]] [[spisovateľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], novinový [[redaktor]] a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícky]] [[kňaz]].<ref name=SBL>{{Citácia knihy | titul = [[Slovenski biografski leksikon]] | kapitola zborník = Aškerc, Anton (1856–1912) | meno zborník = Ivan | priezvisko zborník = Grafenauer | zväzok = 1. Abraham{{--}}Erberg | typ zväzku = Zv. | vydavateľ = Zadružna gospodarska banka | miesto = Ljubljana | rok = 1925 | url = https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi131456/ }} </ref><ref name=NSBL>{{Citácia knihy | titul = [[Novi Slovenski biografski leksikon]] | kapitola zborník = Aškerc, Anton (1856–1912) | meno zborník = Vlado | priezvisko zborník = Novak | zväzok = 1. A | typ zväzku = Zv. | vydavateľ = Znanstvenoraziskovalni center SAZU | miesto = Ljubljana | rok = 2013 | url = https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi131456/ }} </ref> Patril k najvýznamnejším predstaviteľom slovinskej realistickej [[Poézia|poézie]] na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]].<ref name="NSBL" /> Jeho reputácia začala prudko klesať až s nástupom [[Oton Župančič|Otona Župančiča]], [[Ivan Cankar|Ivana Cankara]] a ďalších moderných básnikov.<ref name=HE>{{Citácia elektronického dokumentu | titul= [[Hrvatska enciklopedija]] | kapitola zborník = Aškerc, Anton | vydavateľ = Leksikografski zavod Miroslav Krleža | miesto = Zagreb | url = https://www.enciklopedija.hr/clanak/askerc-anton | dátum prístupu = 2024-05-18 }} </ref> Svoje básnické zbierky komponoval ako spojenie [[Lyrika|lyriky]] a rozprávačskej poézie. Po svojich počiatočných lyrických básňach (ľúbostných, vlasteneckých, reflexívnych) začal v roku 1882 publikovať balady a romance, až sa nakoniec takmer výlučne venoval epickej poézii.<ref name = ESLV>{{Citácia knihy | titul = [[Enciklopedija Slovenije]] | kapitola zborník = AŠKERC, Anton | meno zborník = Gregor | priezvisko zborník = Kocijan | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = Mladinska knjiga | miesto = Ljubljana | rok = 1987 | strany = 126{{--}}127 | zväzok = 1. A{{--}}Ca | typ zväzku = Zv. }} </ref> Jeho tvorbu výrazne ovplyvnili [[Sloboda myslenia|slobodomyseľné]], národné a sociálne idey, pričom v nej zdôrazňoval význam slobody myslenia a odporu voči útlaku.<ref name="NSBL" /> V cirkevnej tlači bol kritizovaný za svoje pochybnosti o katolíckych dogmách a za hľadanie „skutočnej“ etiky v [[Rané kresťanstvo|ranom kresťanstve]] a orientálnej filozofii.<ref name="HE" /> == Život == [[Súbor:Aškerc hiša.JPG|vľavo|náhľad|Aškercov dom v Senožetoch, dnes Slovinsko]] Aškerc sa narodil do chudobnej roľníckej rodiny ako najstarší zo siedmich detí. V matrike narodených je zapísané, že sa narodil v otcovom dome v [[Senožete (Laško)|Senožetoch]]. Podľa rodinného podania však jeho rodičia žili po svadbe v rokoch 1854 až 1858 v [[Globoko (Laško)|Globokom]]. Každopádne v Senožetoch Aškerc prežil detstvo a tamojší dom pokladal za svoj rodný.<ref name="NSBL" /> V rokoch 1865 až 1868 (1. až 3. ročník) navštevoval slovinskú ľudovú školu v Šmarjete pri [[Rimske Toplice|Rimskih Toplicah]] a 4. ročník absolvoval v [[Celje|Celji]] na nemeckej ľudovej škole. Aby si prehĺbil tradičné (a prevažne humanisticky orientované) vzdelanie, kupoval si po zošitoch populárny lexikón a oboznamoval sa aj s úspechmi prírodných vied.<ref name="NSBL" /> Následne absolvoval v rokoch 1869 až 1877 osem ročníkov gymnázia, po ktorých nastúpil na štúdium [[Teológia|teológie]] v kňazskom seminári v [[Maribor]]e (1877 až 1881). Za [[kňaz]]a bol vysvätený v roku 1880. Pre kňazstvo sa rozhodol na základe realistického posúdenia hmotných možností svojej rodiny a osobitne na želanie svojej tety Agaty (Ajtky), ktorá mu sčasti nahrádzala zosnulú matku a podporovala jeho vzdelanie.<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Anton Aškerc2.jpg|náhľad|Anton Aškerc v 80. rokoch 19. storočia, fotografia|vľavo]] Aškercov vzťah s cirkevnými predstaviteľmi bol veľmi problematický. V národno-obranných príspevkoch kritizoval nemecké úradovanie diecézneho ordinariátu a dôsledne sa usiloval o rovnoprávnosť [[Slovinčina|slovinského jazyka]] vo verejných službách a pri cirkevných úradoch. To mu však spôsobovalo stále nové nedorozumenia s cirkevnou hierarchiou. Biskup [[Mihael Napotnik]] ho napokon po mnohých sťažnostiach disciplinárne pravidelne prekladal do odľahlých miest s ťažkými pracovnými podmienkami. Postupne preto Aškerc pôsobil ako kaplán na rôznych miestach: v rokoch 1881 až 1883 v Podsredi, 1883 až 1889 v Šmarju pri Jelšah, 1889 až 1891 v Juršinciach, 1891 až 1892 vo Vitanju, 1892 v Šmarjete (pri Rimskih Toplicah), 1892 až 1894 v Mozirju a 1894 až 1898 v Škalah (pri Velení).<ref name="NSBL" /> Kvôli narastajúcemu konfliktu s cirkevným poriadkom odišiel Aškerc v roku 1898 predčasne do dôchodku.<ref name="ESLV" /> Po dohode s ľubľanským starostom [[Ivan Hribar|Ivanom Hribarom]] požiadal o miesto archivára na miestnom magistráte. Spočiatku pôsobil ako archivár dočasný, od decembra 1899 až do svojej smrti ako archivár stály. Usporiadal archívne fondy, založil magistrátnu knižnicu a objednával slovinské periodiká z iných rakúskych krajín, čím doplnil fondy ľubľanskej lýcejnej knižnice, ktorá dovtedy zbierala len publikácie z územia [[Kraňsko|Kraňska]].<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Podsreda 09.jpg|vľavo|náhľad|Franci Černelč, Anton Aškerc, socha, Dom slovinsko-bavorského priateľstva, Podsred (miesto, kde Aškerc pôsobil ako kaplán v rokoch 1881 až 1883)]] Aškerc patril k najviac scestovaným a sčítaným Slovincom svojej doby. V roku 1885 sa pri tisícročnici smrti [[Metod (svätec)|svätého Metoda]] zúčastnil na medzinárodnom stretnutí v [[Praha|Prahe]] a v roku 1907 na kongrese slobodomyseľných, kde bol zvolený za jedného z podpredsedov. Navštívil mnohé krajiny. V roku 1886 Chorvátsko ([[Đakovo]] so Strossmayerovou katedrálou v Slavónii), Bosnu ([[Sarajevo]]), Srbsko ([[Belehrad]]); v roku 1889 územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]]{{--}}kam pricestoval cez [[Budapešť]]{{--}}, a Poľska ([[Krakov]]); v roku 1893 Bulharsko a Turecko ([[Konštantínopol]]); v roku 1899 Taliansko ([[Benátky]], [[Capri (ostrov)|Capri]], [[Florencia]], [[Neapol]], [[Pompeje]], [[Rím]]); v rokoch 1901 až 1902 Rusko ([[Kyjev]], [[Moskva]], [[Petrohrad]] a [[Sevastopoľ]] a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]). V roku 1903 vydal ''Dva výlety do Ruska'' a navštívil Francúzsko ([[Paríž]]). V roku 1906 navštívil [[Egypt]] a v roku 1908 Grécko ([[Atény]], [[Korint]], [[Olympia (Grécko)|Olympia]]).<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Avgust Berthold - Anton Aškerc na mrtvaškem odru.jpg|náhľad|[[Avgust Berthold]], ''Anton Aškerc pred pohrebom'', fotografia, 1912]]Zomrel v roku [[1912]] na [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvicu]] v ľubľanskej krajinskej nemocnici.<ref name="NSBL" /> == Dielo == Svoju prvú publikovanú báseň ''Sv. Ciril in Metod'' (''Zgodnja Danica'', 1877) pokladal Aškerc za nezrelý pokus, v dôsledku čoho ju spolu s ďalšími tromi básňami uverejnenými v ''Zgodnja Danica'' v rokoch 1880 až 1882 dôsledne zamlčoval. Ako prvú vždy uvádzal báseň ''Trije potniki''. Nevyhnutnú tvorivú túžbu v ňom však pravdepodobne prebudila až nenaplniteľná láska ku grófke Pie Zabeo, ktorú spolu s jej bratmi počas prázdnin 1878/1879 vyučoval po [[Slovinčina|slovinsky]].<ref name="NSBL" /> Poézii sa Aškerc začal vážnejšie venovať až v Podsredí, keď v ''Ljubljanskom zvone'' uverejnil vydarenú sociálnu báseň ''Anka'' (1883) a ľúbostné básne ''Javor in lipa'' (v cykle ''Pésni'') a ''Oblaku'' (obe 1884, pod pseudonymom Nenad), venované tamojšej učiteľke Ani Pečovnikovej. Aškercova naratívna poézia sa páčila redaktorovi ''Ljubljanského zvona'' [[Frano Levec|Franovi Levecovi]], nadšenému z poetického realizmu, ktorý ho následne mentorsky povzbudzoval a pomáhal mu pri príprave prvej zbierky.<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Hinko Smrekar - Anton Aškerc (1908).jpg|náhľad|[[Hinko Smrekar]], ''Anton Aškerc'' (karikatúra), [[Kresba (umenie)|kresba]], 1908, dnes: [[Muzej in galerije mesta Ljubljane]], Ľubľana|vľavo]] Svoju prvú samostatnú zbierku ''Balade in romance'' vydal Aškerc napokon skôr, než pôvodne plánoval. Jeho slobodomyseľné názory, prítomné v básňach aj polemikách, v ktorých sa postavil na stranu [[Simon Gregorčič|Simona Gregorčiča]] proti útokom biskupa [[Anton Mahnič|Antona Mahniča]], priviedli Mahniča k tomu, že sa v polemikách popri Gregorčičovi obrátil aj proti nemu. Keď Mahnič v ''Rimskom katolíku'' (1889) posmešne poznamenal, aby Aškercovi „ani len nenapadlo niekedy pozbierať svoje handry zo zvonových ročníkov a ponúkať ich slovinskému obecenstvu zabalené v peknej zbierke“, básnika to natoľko pobúrilo, že sa zo vzdoru rozhodol vydať zbierku pod vlastným menom.<ref name="NSBL" /> Zbierka bola dôkazom, že sa Aškerc vedľa lyrika Gregorčiča rozvinul na majstra slovinskej naratívnej básne, čo pri vydaní knihy s nadšením uznali všetci okrem náboženských horlivcov na čele s Mahničom. Tí každé Gregorčičovo a Aškercovo vyjadrenie posudzovali len z nábožensko-dogmatického stanoviska, a preto ho úzkoprso odmietali, čo sa ho veľmi dotklo. Pri hľadaní východiska mu bol najväčšou oporou publicista, mecén a pedagóg [[Pavel Turner]], ktorý po vydaní prvej zbierky (1890) sám vyhľadal kontakt s Aškercom.<ref name="NSBL" /> Aškerc budoval svoje básnické zbierky ako spojenie lyriky a rozprávačskej poézie. V lyrike sa venoval osobným, cestovateľským i sociálnym motívom; v naratívnych básňach čerpal z domácich dejín, slovanského prostredia, [[Biblia|biblických]] príbehov i zo súčasného života. V zbierke ''Lirske in epske poezije'' rozdelil texty na časť ''Lirika'' s cyklami ''Razni motivi'', ''Iz popotnega dnevnika'' a ''Iz pesmarice neznanega siromaka'' a na časť ''Balade, legende, romance''. Do popredia zaradil aj básne, ktoré boli v čase vydania predmetom polemík, napríklad ''Moja muza'', ''Mi vstajamo'' a ''Jaz''. V lyrike uplatňoval osobné, cestovateľské i sociálne motívy, kým v naratívnych básňach rozvíjal historické, legendové, biblické a spoločenské témy. V zbierke ''Nove poezije'' uverejnil najmä už skôr časopisecky publikované texty, rozdelené na lyrické a naratívne, pričom medzi sociálne ladené básne patria napríklad ''Delavčeva pesem o premogu'' a cyklus ''Pavliha na Jutrovem''.<ref name="NSBL" /> [[Súbor:Hinko Smrekar - Anton Aškerc kot predikant.jpg|náhľad|[[Hinko Smrekar]], ''Anton Aškerc ako kazate''ľ, pastel a [[akvarel]] na papieri, medzi 1907 a 1908, dnes: [[Muzej in galerije mesta Ljubljane]], Ľubľana]] Významnú časť Aškercovej tvorby tvorili balady, romance a rozsiahlejšie epické skladby. Patria k nim básne a zbierky ''Zlatorog'', ''Primož Trubar'', ''Mučeniki'', ''Junaki'', ''Jadranske bisere'', ''Akropolis in piramide'', ako aj neskoré skladby ''Poslednji Celjan'' a ''Atila v Emoni''. V týchto dielach sa obracal k slovinským dejinám, slovanským námetom, reformácii, protitureckým a národnooslobodzovacím bojom i k antickej minulosti.<ref name="NSBL" /> Aškercov epos sa postupne približoval k realistickému zmýšľaniu, čoraz rozhodnejšie vyjadroval národné povedomie, spochybňoval katolícke a akékoľvek iné dogmy a hľadal riešenia v iných (východných) náboženstvách a slobodomyseľnosti a nakoniec vyostril svoj pohľad na sociálnu otázku odsúdením spoločenského poriadku.<ref name="ESLV" /> Jeho neskoršie zbierky však už neboli prijímané jednoznačne priaznivo a časť kritiky ich pokladala za slabšie než diela z jeho vrcholného obdobia.<ref name="NSBL" /> Aškerc bol aj významným publicistom, literárnym kritikom a redaktorom. V rokoch 1900 až 1902 redigoval časopis ''Ljubljanski zvon'', ktorý sa usiloval profilovať ako moderný literárny a kultúrny mesačník. V roku 1901 mu dal podtitul ''Mesečnik za književnost in prosveto''. Písal literárne eseje, recenzie a polemiky o súdobej slovinskej i európskej literatúre, o divadle, výtvarnom umení, slobode myslenia a sociálnych otázkach. Venoval sa aj dráme. Jeho hra ''Izmajlov'' mala roku 1900 premiéru v ľubľanskom Krajinskom divadle, no po slabšom úspechu už ďalšie jednoaktovky (''Red sv. Jurja'' a ''Tujka'') neuviedol. Okrem toho pripravil na knižné vydanie aj diela iných autorov, ako napríklad ''Poezije od'' [[Dragotin Kette|Dragotina Ketteho]] (1900) a vydanie [[France Prešeren|Prešernových]] básní, ktoré vyvolali polemické reakcie literárnej verejnosti.<ref name="NSBL" /> Dôležitá bola aj Aškercova prekladateľská a kultúrno-organizačná činnosť.<ref name="NSBL" /> Prekladal z [[Ruština|ruštiny]], [[Čeština|češtiny]], [[Nemčina|nemčiny]] a [[Chorvátčina|chorvátčiny]].<ref name="HE" /> Po smrti Ivana Vesela prevzal prípravu ''Ruskej antológie'', ktorú výrazne doplnil a do ktorej prispel prepismi 139 básní od 58 básnikov. Jeho vlastné básne boli prekladané do viacerých európskych jazykov a viaceré zhudobnili skladatelia ako [[Benjamin Ipavec]], [[Risto Savin]], [[Matija Tomc]] a [[Marjan Kozina]].<ref name="NSBL" /> === Preklady === V češtine vyšiel výber jeho básní: * {{Citácia knihy | priezvisko = Aškerc | meno = Anton | titul = Výbor básní Ant. Aškerce | prekladatelia = [[Jaroslav Vrchlický]] | vydavateľ = J. Otto | miesto = Praha | rok = 1923 | počet strán = 80 }}(s úvodom [[Jaromír Borecký|Jaromíra Boreckého]]) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT|Aškerc, Anton}} <!-- [[Kategória:Slovinskí básnici]] [[Kategória:Slovinskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovinskí rímskokatolícki kňazi]] --> qx07mila7pw6cyei3efastmn9wjmzkj Zoznam slovenských vysokoškolských profesorov, vymenovaných v rokoch 2020 – 2029 0 652981 8191022 8115796 2026-04-01T23:00:04Z Teslaton 12161 +30 profesorov, vymenovaných 31.3.2026 8191022 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam slovenských vysokoškolských [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorov]], vymenovaných v rokoch 2020 – 2029'''. {| class="wikitable sortable numbered" ! # || Titul pred menom !! Meno !! Titul za menom !! Fakulta !! Vysoká škola !! Odbor !! Dátum vymenovania !! Zdroj |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Bárek, Viliam" | [[Viliam Bárek]] || CSc. || [[Fakulta zahradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta zahradníctva a krajinného inžinierstva]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || záhradníctvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Bartošovič, Ivan" | [[Ivan Bartošovič]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || ošetrovateľstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. Mgr. || data-sort-value="Bartkovjak, Marian" | [[Marian Bartkovjak]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || sociálna práca || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Baška, Tibor" | [[Tibor Baška]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Beláň, Anton" | [[Anton Beláň]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || elektroenergetika || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || Dr.habil. PaedDr. || data-sort-value="Benyovszky, Kristián" | [[Kristián Benyovszky]] || PhD. || [[Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta stredoeurópskych štúdií]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Bérešová, Anna" | [[Anna Bérešová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || sociálna práca || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Brestovič, Tomáš" | [[Tomáš Brestovič]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || energetické stroje a zariadenia || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Čertík, Milan" | [[Milan Čertík]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || biotechnológie || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Dolinayová, Anna" | [[Anna Dolinayová]] || PhD. || [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || odvetvové a prierezové ekonomiky || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Dr. Mgr. || data-sort-value="Ďurkovič, Jaroslav" | [[Jaroslav Ďurkovič]] || || [[Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Lesnícka fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || lesnícka fytológia || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Fehér, Alexander " | [[Alexander Fehér]] || PhD. || [[Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || environmentálny manažment || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Finta, Ivan" | [[Ivan Finta]] || ArtD. || [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmová a televízna fakulta]] || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || filmové umenie a multimédiá || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Gálik, Branislav" | [[Branislav Gálik]] || PhD. || [[Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || výživa || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Gašparovský, Dionýz " | [[Dionýz Gašparovský]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || elektroenergetika || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Hagarová, Mária" | [[Mária Hagarová]] || PhD. || [[Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || materiály || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Hatala, Michal" | [[Michal Hatala]] || PhD. || [[Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta výrobných technológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || výrobné technológie || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Haydary, Juma" | [[Juma Haydary]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || chemické inžinierstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. || data-sort-value="Herencsár, Viktória" | [[Viktória Herencsár]] || ArtD. || [[Fakulta múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici|Fakulta múzických umení]] || [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|AU v Banskej Bystrici]] || hudobné umenie || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Hudák, Radovan " | [[Radovan Hudák]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || biomedicínske inžinierstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Huraiová, Monika" | [[Monika Huraiová]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || petrológia || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. Ing. || data-sort-value="Jalč, Adrián" | [[Adrián Jalč]] || PhD. || [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || trestné právo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Jobbágy, Ján" | [[Ján Jobbágy]] || PhD. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Jurík, Ľuboš " | [[Ľuboš Jurík (krajinný inžinier)|Ľuboš Jurík]] || PhD. || [[Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || krajinárstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Kalátová, Dagmar" | [[Dagmar Kalátová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || ošetrovateľstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Kanovská Halamová, Júlia" | [[Júlia Kanovská Halamová]] || PhD. || [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta sociálnych a ekonomických vied]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || sociálna psychológia a psychológia práce || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kittová, Zuzana" | [[Zuzana Kittová]] || PhD. || [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodná fakulta ]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || medzinárodné podnikanie || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Klátik, Jaroslav" | [[Jaroslav Klátik]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || trestné právo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Kočišová, Alica" | [[Alica Kočišová]] || PhD. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || infekčné a parazitárne choroby zvierat || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Kolejka, Jaromír" | [[Jaromír Kolejka]] || CSc. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || ochrana a využívanie krajiny || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kotradyová, Veronika" | [[Veronika Kotradyová]] || PhD. || [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || dizajn || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Krajči, Stanislav" | [[Stanislav Krajči]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || informatika || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Krajčovič, Martin" | [[Martin Krajčovič]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || priemyselné inžinierstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Krumpálová, Zuzana" | [[Zuzana Krumpálová]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || ochrana a využívanie krajiny || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kubina, Milan" | [[Milan Kubina]] || PhD. || [[Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta riadenia a informatiky]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || manažment || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kunca, Vladimír" | [[Vladimír Kunca]] || PhD. || [[Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene|Fakulta ekológie a environmentalistiky]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || všeobecná ekológia, ekológia jedinca a populácií || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. ThLic. || data-sort-value="Lapko, Róbert" | [[Róbert Lapko]] || Th.D. PhD. || [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || katolícka teológia || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Lindovská, Nadežda " | [[Nadežda Lindovská]] || PhD. || [[Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Divadelná fakulta]] || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || divadelné umenie || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Luliak, Milan" | [[Milan Luliak]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Lyócsa, Štefan" | [[Štefan Lyócsa]] || PhD. || [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || manažment || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. Bc. || data-sort-value="Matulníková, Ľudmila" | [[Ľudmila Matulníková]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || ošetrovateľstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. Ing. || data-sort-value="Paľun, Miroslav" | [[Miroslav Paľun]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || sociálna práca || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Pivarčiová, Elena" | [[Elena Pivarčiová]] || PhD. || [[Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technickej univerzity vo Zvolene|Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || výrobná technika || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Porubjak, Matúš" | [[Matúš Porubjak]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|UCM v Trnave]] || systematická filozofia || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Rajniak , Pavol" | [[Pavol Rajniak ]] || DrSc. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || chemické inžinierstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. dr || data-sort-value="Rutowski, Jan Antoni" | [[Jan Antoni Rutowski]] || || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Sabol, František" | [[František Sabol]] || PhD. MPH MBA || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || chirurgia || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Sapietová, Alžbeta" | [[Alžbeta Sapietová]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || strojárstvo || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Stejskal, Jan " | [[Jan Stejskal]] || Ph.D. || [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta ]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || verejná ekonomika a služby || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Suchý, Jiří" | [[Jiří Suchý (pedagóg)|Jiří Suchý]] || Ph.D. || [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta telesnej výchovy a športu]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || športová edukológia || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Šalamon, Ivan" | [[Ivan Šalamon]] || CSc. || [[Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta humanitných a prírodných vied]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácií || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Takács, Gergely" | [[Gergely Takács]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || automatizácia || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. Mgr. || data-sort-value="Vladár, Vojtech" | [[Vojtech Vladár]] || PhD. || [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Weis, Martin" | [[Martin Weis]] || DrSc. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || elektronika || align="right" | 14. 7. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Bendíková, Elena" | [[Elena Bendíková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || športová edukológia || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Bleha, Branislav" | [[Branislav Bleha]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || humánna geografia || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Czirfusz, Attila" | [[Attila Czirfusz]] || CSc. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Fekete, Roman" | [[Roman Fekete]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || procesná technika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Guzi, Ľubomír" | [[Ľubomír Guzi]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || slovanské jazyky a literatúry || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Heretik, Anton" | [[Anton Heretik mladší|Anton Heretik]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || psychológia || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. Ing. || data-sort-value="Hrmo, Roman" | [[Roman Hrmo]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Hučko, Branislav" | [[Branislav Hučko]] || CSc. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || aplikovaná mechanika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kádárová, Jaroslava" | [[Jaroslava Kádárová]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || priemyselné inžinierstvo || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Klement, Ivan" | [[Ivan Klement]] || CSc. || [[Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Drevárska fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || technológia spracovania dreva || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kurimský, Juraj" | [[Juraj Kurimský]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || elektroenergetika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Legemza, Jaroslav" | [[Jaroslav Legemza]] || PhD. || [[Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || hutníctvo || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Lengyelfalusy, Tomáš" | [[Tomáš Lengyelfalusy]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Marcinčák, Slavomír" | [[Slavomír Marcinčák]] || PhD. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || hygiena potravín || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Munková, Daša" | [[Daša Munková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || prekladateľstvo a tlmočníctvo || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Muránsky, Martin" | [[Martin Muránsky]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || systematická filozofia || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Olšiak, Róbert " | [[Róbert Olšiak]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || energetické stroje a zariadenia || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Porubän, Jaroslav" | [[Jaroslav Porubän]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || informatika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Rybár, Radim" | [[Radim Rybár]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Saxunová, Darina" | [[Darina Saxunová]] || PhD. || [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || manažment || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Straka, Martin" | [[Martin Straka (pedagóg)|Martin Straka]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || logistika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Sukop, Marek" | [[Marek Sukop]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || výrobná technika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Titiš, Ján" | [[Ján Titiš]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || anorganická chémia || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Trpčevská, Jarmila" | [[Jarmila Trpčevská]] || CSc. || [[Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || environmentálne inžinierstvo || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Ujházy, Karol" | [[Karol Ujházy]] || PhD. || [[Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Lesnícka fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || lesnícka fytológia || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Žežula, Ivan" | [[Ivan Žežula]] || CSc. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh na vymenovanie doc. Ing. Ivana Žežulu, CSc. za profesora v odbore habilitačného konania a inauguračného konania aplikovaná matematika | url = https://www.stuba.sk/buxus/docs//stu/pracoviska/rektorat/odd_veda_vyskum/zasadnutia/05.2_Navrh_na_vymenovanie_za_profesora_doc_Zezula_2020-06-15.pdf | vydavateľ = STU | dátum vydania = 2020-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || aplikovaná matematika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Žukovič, Milan" | [[Milan Žukovič]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || fyzika || align="right" | 18. 11. 2020 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Frivaldský, Michal" | [[Michal Frivaldský]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta elektrotechniky a informačných technológií]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || silnoprúdová elektrotechnika || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Grega, Robert" | [[Robert Grega]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || časti a mechanizmy strojov || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Habánová, Marta" | [[Marta Habánová]] || PhD. || [[Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || výživa || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Herichová, Iveta" | [[Iveta Herichová]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || fyziológia živočíchov || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Hlaváčová, Zuzana" | [[Zuzana Hlaváčová]] || CSc. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Jablonický, Juraj" | [[Juraj Jablonický]] || PhD. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || dopravné stroje a zariadenia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Jančárik, Vladimír" | [[Vladimír Jančárik]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || teoretická elektrotechnika || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Kimáková, Tatiana" | [[Tatiana Kimáková]] || PhD. || [[Fakulta verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave|Fakulta verejného zdravotníctva]] || [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|SZU v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="prezident-vymenovania" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = prof. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. | url = https://www.upjs.sk/LF/zamestnanec/tatiana.kimakova/ | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-10 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Kopecký, Miloslav" | [[Miloslav Kopecký]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || inžinierske konštrukcie a dopravné stavby || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Korenko, Maroš" | [[Maroš Korenko]] || PhD. || [[Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Kožurková, Mária" | [[Mária Kožurková]] || CSc. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || biochémia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kudelas, Dušan" | [[Dušan Kudelas]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kuľka, Jozef" | [[Jozef Kuľka]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || dopravné stroje a zariadenia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Lidiková, Judita" | [[Judita Lidiková]] || PhD. || [[Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta biotechnológie a potravinárstva]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || spracovanie poľnohospodárskych produktov || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Macejová, Želmíra" | [[Želmíra Macejová]] || PhD. MPH || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || vnútorné choroby || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Masaryk, Michal" | [[Michal Masaryk]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || energetické stroje a zariadenia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Muchová, Zlatica" | [[Zlatica Muchová]] || PhD. || [[Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || krajinárstvo || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Očkajová, Alena" | [[Alena Očkajová]] || PhD. || [[Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Drevárska fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || technológia spracovania dreva || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Pinďák, Daniel" | [[Daniel Pinďák]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|SZU v Bratislave]] || chirurgia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="prezident-vymenovania" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh na vymenovanie uchádzača za profesora v študijnom odbore 7.1.7 chirurgia : doc. MUDr. Daniel Pinďák PhD. | url = http://www.szu.sk/userfiles/file/Vymenovanie_profesorov_konania/Pindak/Navrh_IK.pdf | vydavateľ = Slovenská zdravotnícka univerzita | dátum vydania = 2020-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-10 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210510174403/http://www.szu.sk/userfiles/file/Vymenovanie_profesorov_konania/Pindak/Navrh_IK.pdf | dátum archivácie = 2021-05-10 }}</ref> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Réh, Roman" | [[Roman Réh]] || CSc. || [[Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Drevárska fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || technológia spracovania dreva || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Sabol, Martin" | [[Martin Sabol]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || geológia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Švorc, Pavol" | [[Pavol Švorc]] || CSc. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || normálna a patologická fyziológia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. Ing. || data-sort-value="Tóth, Tomáš" | [[Tomáš Tóth]] || PhD. || [[Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || biológia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Vilčeková, Silvia" | [[Silvia Vilčeková]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebná fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || pozemné stavby || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Záhumenský, Jozef" | [[Jozef Záhumenský]] || Ph.D. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || gynekológia a pôrodníctvo || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. PaedDr. || data-sort-value="Žiarovská, Jana" | [[Jana Žiarovská]] || PhD. || [[Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta biotechnológie a potravinárstva]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || biológia || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Žitňák, Miroslav" | [[Miroslav Žitňák]] || PhD. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby || align="right" | 22. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Benčič, Stanislav" | [[Stanislav Benčič]] || PhD. || [[Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave|Fakulta masmédií]] || [[Paneurópska vysoká škola|PEVŠ v Bratislave]] || masmediálne štúdiá || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. et doc. PaedDr. JCDr. || data-sort-value="Brtko, Róbert " | [[Róbert Brtko]] || CSc. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || rímske právo || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Butoracová Šindleryová, Ivana" | [[Ivana Butoracová Šindleryová]] || PhD. || [[Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta sociálnych vied]] || [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|UCM v Trnave]] || verejná politika a verejná správa || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. Ing. || data-sort-value="Cepek, Branislav" | [[Branislav Cepek]] || PhD. || [[Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave|Fakulta práva]] || [[Paneurópska vysoká škola|PEVŠ v Bratislave]] || správne právo || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Ferenčík, Milan" | [[Milan Ferenčík]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Hitka, Miloš" | [[Miloš Hitka]] || PhD. || [[Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta manažmentu]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || manažment || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Jankuv, Juraj" | [[Juraj Jankuv]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || medzinárodné právo || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Kalesná, Katarína" | [[Katarína Kalesná]] || CSc. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || obchodné a finančné právo || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Klein, Vladimír" | [[Vladimír Klein]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pedagogická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || predškolská a elementárna pedagogika || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Kmeť, Miroslav" | [[Miroslav Kmeť]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || slovenské dejiny || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Kopčáková, Slávka" | [[Slávka Kopčáková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || estetika || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Kozubík, Michal" | [[Michal Kozubík]] || PhD. || [[Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || sociálna práca || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Krištofík, Peter" | [[Peter Krištofík]] || Ph.D. || [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta ]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || financie || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Mencerová, Ingrid" | [[Ingrid Mencerová]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || trestné právo || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Musová, Zdenka" | [[Zdenka Musová]] || PhD. || [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta ]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || ekonomika a manažment podniku || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Mydlíková, Eva" | [[Eva Mydlíková]] || PhD. || [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave|Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || sociálna práca || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. art. || data-sort-value="Oľha, Matúš" | [[Matúš Oľha]] || PhD. || [[Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Divadelná fakulta]] || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || divadelné umenie || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Pasternáková, Lenka" | [[Lenka Pasternáková]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Pavlov, Ivan" | [[Ivan Pavlov]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || andragogika || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Rajčániová, Miroslava" | [[Miroslava Rajčániová]] || PhD. || [[Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta ekonomiky a manažmentu]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || odvetvové a prierezové ekonomiky || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Sedliačiková, Mariana" | [[Mariana Sedliačiková]] || PhD. || [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta ]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || ekonomika a manažment podniku || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Slobodová Nováková, Katarína" | [[Katarína Slobodová Nováková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|UCM v Trnave]] || etnológia || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Stranovská, Eva" | [[Eva Stranovská]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Šedivý, Juraj" | [[Juraj Šedivý]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || pomocné vedy historické || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Vačok, Juraj" | [[Juraj Vačok]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || správne právo || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Velič, Dušan" | [[Dušan Velič]] || DrSc. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || fyzikálna chémia || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Wiegerová, Adriana" | [[Adriana Wiegerová]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || predškolská a elementárna pedagogika || align="right" | 29. 4. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Bednárik, Martin" | [[Martin Bednárik]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || inžinierska geológia || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Belovičová, Mária" | [[Mária Belovičová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Benešová, Vanda" | [[Vanda Benešová]] || CSc. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || aplikovaná informatika || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Cagáňová, Dagmar" | [[Dagmar Cagáňová]] || PhD. || [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || ekonomika a manažment podniku || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Čajka, Peter" | [[Peter Čajka]] || PhD. || [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || medzinárodné vzťahy || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Čunderlík, Ľubomír" | [[Ľubomír Čunderlík]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || obchodné a finančné právo || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || dr. habil. || data-sort-value="Domokos, György" | [[György Domokos]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || odborová didaktika || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Droberjar, Eduard" | [[Eduard Droberjar]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || klasická archeológia || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Ivanová, Martina " | [[Martina Ivanová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || slovenský jazyk a literatúra || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Janeček, Štefan" | [[Štefan Janeček]] || DrSc. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|UCM v Trnave]] || molekulárna biológia || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Kolenová, Alexandra" | [[Alexandra Kolenová]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || pediatria || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Kostrub, Dušan" | [[Dušan Kostrub]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || predškolská a elementárna pedagogika || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kráľ, Pavol" | [[Pavol Kráľ]] || PhD. || [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || ekonomika a manažment podniku || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kubičková, Viera" | [[Viera Kubičková]] || PhD. || [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodná fakulta ]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || obchod a marketing || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Kúdelčík, Jozef" | [[Jozef Kúdelčík]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta elektrotechniky a informačných technológií]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || elektrotechnológie a materiály || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. et doc. MUDr. || data-sort-value="Lehotská, Viera" | [[Viera Lehotská]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || röntgenológia a rádiológia || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Lukáčik, Martin" | [[Martin Lukáčik]] || PhD. || [[Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave|Fakulta hospodárskej informatiky]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || ekonometria a operačný výskum || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Lysý, Miroslav" | [[Miroslav Lysý]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Majdan, Marek" | [[Marek Majdan]] || PhD. || [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave|Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Malach, Josef" | [[Josef Malach]] || CSc. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || pedagogika || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Mikolášová, Gertrúda " | [[Gertrúda Mikolášová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. et Mgr. || data-sort-value="Mikuláš, Peter" | [[Peter Mikuláš (mediálny teoretik)|Peter Mikuláš]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || masmediálne štúdiá || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Popelka, Peter " | [[Peter Popelka]] || PhD. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || hygiena potravín || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Rojka, Ľuboš" | [[Ľuboš Rojka]] || PhD. || [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || systematická filozofia || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Rusnák, Juraj" | [[Juraj Rusnák (jazykovedec)|Juraj Rusnák]] || CSc. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || všeobecná jazykoveda || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Straka, Ľubomír" | [[Ľubomír Straka]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || patologická anatómia a súdne lekárstvo || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Šidlo, Jozef" | [[Jozef Šidlo]] || CSc. MPH || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || patologická anatómia a súdne lekárstvo || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Šoltés, Erik" | [[Erik Šoltés]] || PhD. || [[Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave|Fakulta hospodárskej informatiky]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || kvantitatívne metódy v ekonómii || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Tóthová, Jana " | [[Jana Tóthová]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || fyzikálne inžinierstvo || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Ukropcová, Barbara" | [[Barbara Ukropcová]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || normálna a patologická fyziológia || align="right" | 16. 11. 2021 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Andoga, Rudolf" | [[Rudolf Andoga]] || PhD. || [[Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Letecká fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || doprava || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Bražinová, Alexandra" | [[Alexandra Bražinová]] || PhD. MPH || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || epidemiológia || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Čížková, Daša" | [[Daša Čížková]] || DrSc. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || imunológia || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Dedinská, Ivana" | [[Ivana Dedinská]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || vnútorné choroby || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Dimunová, Lucia" | [[Lucia Dimunová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || ošetrovateľstvo || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Dobrovičová, Gabriela" | [[Gabriela Dobrovičová]] || CSc. || [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Frecer, Vladimír" | [[Vladimír Frecer]] || DrSc. || [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || farmaceutická chémia || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Hetényi, Martin" | [[Martin Hetényi]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || história || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || prof. h. c. doc. Ing. || data-sort-value="Hudáková, Monika" | [[Monika Hudáková]] || PhD. MBA || [[Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta ekonomiky a manažmentu]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || ekonomika a manažment podniku || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Jaloviar, Peter" | [[Peter Jaloviar]] || PhD. || [[Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Lesnícka fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || pestovanie lesa || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kapsdorferová, Zuzana " | [[Zuzana Kapsdorferová]] || PhD. || [[Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta ekonomiky a manažmentu]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || ekonomika a manažment podniku || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kormaníková, Eva" | [[Eva Kormaníková]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebná fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || inžinierske konštrukcie a dopravné stavby || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Dr. Ing. || data-sort-value="Král, Pavel" | [[Pavel Král (drevársky inžinier)|Pavel Král]] || || [[Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Drevárska fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || technológia spracovania dreva || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Krilek, Jozef" | [[Jozef Krilek]] || PhD. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kvasnica, Michal" | [[Michal Kvasnica]] || Dr. sc. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || automatizácia || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Laciak, Marek" | [[Marek Laciak]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || automatizácia || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. Ing. || data-sort-value="Lazíková, Jarmila" | [[Jarmila Lazíková]] || PhD. || [[Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta ekonomiky a manažmentu]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || ekonomika a manažment podniku || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Machová, Kristína" | [[Kristína Machová]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || hospodárska informatika || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Martinka, Jozef" | [[Jozef Martinka (požiarny inžinier)|Jozef Martinka]] || PhD. || [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Mičko, Peter" | [[Peter Mičko]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || slovenské dejiny || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Mirdala, Rajmund" | [[Rajmund Mirdala]] || PhD. || [[Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Ekonomická fakulta ]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || financie, bankovníctvo a investovanie || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Moncoľ, Ján" | [[Ján Moncoľ]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || anorganická chémia || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Niklová, Miriam" | [[Miriam Niklová]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || pedagogika || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Nový, František " | [[František Nový]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Otčenášová, Alena" | [[Alena Otčenášová]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta elektrotechniky a informačných technológií]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || silnoprúdová elektrotechnika || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Rosová, Andrea" | [[Andrea Rosová]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || logistika || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Ružbarský, Juraj" | [[Juraj Ružbarský]] || PhD. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Šimon, František " | [[František Šimon]] || CSc. || [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || literárna veda || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Švorc, Ľubomír " | [[Ľubomír Švorc]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || analytická chémia || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Tauš, Peter" | [[Peter Tauš]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Urdzík, Peter" | [[Peter Urdzík]] || PhD. MPH || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || gynekológia a pôrodníctvo || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Valíček, Jan" | [[Jan Valíček]] || Ph.D. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Vrábeľ, Róbert" | [[Róbert Vrábeľ]] || PhD. || [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || automatizácia || align="right" | 18. 1. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Adamišin, Peter" | [[Peter Adamišin]] || PhD. || [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta manažmentu]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || manažment || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Bakalár, Tomáš" | [[Tomáš Bakalár]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Brozmanová, Mariana" | [[Mariana Brozmanová]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || normálna a patologická fyziológia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Drotár, Peter" | [[Peter Drotár]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || informatika || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Dulina, Ľuboslav" | [[Ľuboslav Dulina]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || priemyselné inžinierstvo || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Gazda, Juraj" | [[Juraj Gazda]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || informatika || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Horváth, Anton" | [[Anton Horváth (biochemik)|Anton Horváth]] || CSc. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || biochémia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Jacko, Stanislav" | [[Stanislav Jacko]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || banská geológia a geologický prieskum || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Jajcay, Róbert " | [[Róbert Jajcay]] || PhD. DrSc. || [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta matematiky, fyziky a informatiky]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || matematika || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Kolarovszki, Branislav" | [[Branislav Kolarovszki]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || chirurgia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kršák, Emil" | [[Emil Kršák]] || PhD. || [[Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta riadenia a informatiky]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || aplikovaná informatika || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Machala, Zdenko" | [[Zdenko Machala]] || PhD. || [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta matematiky, fyziky a informatiky]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || fyzika || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Mikušová, Katarína" | [[Katarína Mikušová]] || DrSc. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || biochémia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Nosek, Radovan" | [[Radovan Nosek]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || energetické stroje a zariadenia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. || data-sort-value="Ochodnický, Ján" | [[Ján Ochodnický]] || || || [[Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika|AOS]] || výzbroj a technika ozbrojených síl || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="prezident-vymenovania" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Inauguračné konanie doc. Ján Ochodnický | url = https://aos.sk/clanok/inauguracne-ochodnicky | vydavateľ = Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-25 | miesto = Liptovský Mikuláš | jazyk = }}</ref> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Panocová, Renáta" | [[Renáta Panocová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || neslovanské jazyky a literatúry || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Petrovová, Eva" | [[Eva Petrovová]] || PhD. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || veterinárna morfológia a fyziológia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Pipíška, Martin" | [[Martin Pipíška]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebná fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || environmentálne inžinierstvo || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. ThDr. || data-sort-value="Slivka, Daniel " | [[Daniel Slivka]] || PhD. || [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || religionistika || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Soviar, Jakub" | [[Jakub Soviar]] || PhD. || [[Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta riadenia a informatiky]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || manažment || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Strémy, Maximilián" | [[Maximilián Strémy]] || PhD. || [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || automatizácia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. et Mgr. || data-sort-value="Šajda, Peter" | [[Peter Šajda]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || systematická filozofia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Tamášová , Viola " | [[Viola Tamášová ]] || CSc. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová dadiktika || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || Dr. h. c. doc. Mgr. || data-sort-value="Tomaščíková, Slávka" | [[Slávka Tomaščíková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || neslovanské jazyky a literatúry || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Trančík, Dušan" | [[Dušan Trančík]] || Art.D. || [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmová a televízna fakulta]] || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || filmové umenie a multimédiá || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Urban, Peter" | [[Peter Urban]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || ochrana a využívanie krajiny || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Varsik, Vladimír" | [[Vladimír Varsik]] || CSc. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || klasická archeológia || align="right" | 13. 7. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Babinčák, Peter " | [[Peter Babinčák]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || všeobecná a experimentálna psychológia || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Bačík, Radovan" | [[Radovan Bačík]] || PhD. || [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta manažmentu]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || manažment || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Bednárová, Lucia" | [[Lucia Bednárová]] || PhD. || [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodná fakulta ]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || obchod a marketing || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Drahovská, Hana" | [[Hana Drahovská]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || molekulárna biológia || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || Ing. Dr. rer. nat. Privatdozent || data-sort-value="Drozda, Martin" | [[Martin Drozda]] || || [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta matematiky, fyziky a informatiky]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || informatika || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Főző, Ladislav" | [[Ladislav Főző]] || PhD. || [[Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Letecká fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || doprava || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Gállová, Andrea" | [[Andrea Gállová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || sociálna práca || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Ihnát, Peter " | [[Peter Ihnát]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || chirurgia || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kočiško, Marek" | [[Marek Kočiško]] || PhD. || [[Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta výrobných technológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || výrobné technológie || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Koděra, Peter " | [[Peter Koděra]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || ložisková geológia || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kucbel, Stanislav" | [[Stanislav Kucbel]] || PhD. || [[Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Lesnícka fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || pestovanie lesa || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kusý, Martin" | [[Martin Kusý (materiálový inžinier)|Martin Kusý]] || PhD. || [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || materiály || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Masár, Marián" | [[Marián Masár]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || analytická chémia || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Maťašová, Katarína " | [[Katarína Maťašová]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || pediatria || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Mésároš, Peter " | [[Peter Mésároš]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebná fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || stavebníctvo || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Murčinková, Zuzana" | [[Zuzana Murčinková]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || aplikovaná mechanika || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Olah, Branislav " | [[Branislav Olah]] || PhD. || [[Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene|Fakulta ekológie a environmentalistiky]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácií || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. Mgr. || data-sort-value="Pakšiová, Renáta" | [[Renáta Pakšiová]] || PhD. || [[Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave|Fakulta hospodárskej informatiky]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || účtovníctvo || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Pisár , Peter " | [[Peter Pisár ]] || PhD. || [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta ]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || verejná ekonomika a služby || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Sičáková, Alena" | [[Alena Sičáková]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebná fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || stavebníctvo || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Sisol, Martin " | [[Martin Sisol]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Smetana, Milan " | [[Milan Smetana]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta elektrotechniky a informačných technológií]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || teoretická elektrotechnika || align="right" | 31. 8. 2022 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. || data-sort-value="Balázs, Štefan " | [[Štefan Balázs]] || ArtD. akademický maliar || || [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|AU v Banskej Bystrici]] || výtvarné umenie || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Ballay, Miroslav" | [[Miroslav Ballay]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || kulturológia || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Ciel, Martin " | [[Martin Ciel]] || PhD. || [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmová a televízna fakulta]] || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || dejiny a teória filmového umenia a multimédií || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Cimermanová, Ivana" | [[Ivana Cimermanová]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Daneshjo, Naqibullah" | [[Naqibullah Daneshjo]] || PhD. || [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodná fakulta ]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || obchod a marketing || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. PaedDr. || data-sort-value="Gabrhelová, Gabriela" | [[Gabriela Gabrhelová]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. Mgr. || data-sort-value="Gajdošová, Martina" | [[Martina Gajdošová]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Gandžalová, Daniela " | [[Daniela Gandžalová]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || občianske právo || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Hurbanič, Martin" | [[Martin Hurbanič]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || všeobecné dejiny || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. docteur || data-sort-value="Chovancová, Katarína " | [[Katarína Chovancová]] || || [[Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || všeobecná jazykoveda || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Jablonský, Tomáš " | [[Tomáš Jablonský]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Jurčová, Monika" | [[Monika Jurčová]] || PhD. || [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || občianske právo || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kiseľáková, Dana" | [[Dana Kiseľáková]] || PhD. || [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta manažmentu]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || manažment || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Lábaj, Martin" | [[Martin Lábaj]] || PhD. || [[Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Národohospodárska fakulta ]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || národné hospodárstvo || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Laclavíková, Miriam" | [[Miriam Laclavíková]] || PhD. || [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. Ing. || data-sort-value="Lajčin, Daniel " | [[Daniel Lajčin]] || PhD. || [[Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta manažmentu]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || manažment || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Ľalík, Tomáš" | [[Tomáš Ľalík]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || ústavné právo || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Lančarič, Daniel" | [[Daniel Lančarič]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || všeobecná jazykoveda || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Lukáč, Eduard" | [[Eduard Lukáč]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. ThDr. || data-sort-value="Masarik, Albín " | [[Albín Masarik]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || teológia || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Michalík, Boris" | [[Boris Michalík]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || kulturológia || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Poláková, Marta " | [[Marta Poláková]] || ArtD. || [[Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Hudobná a tanečná fakulta]] || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || tanečné umenie || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Pompurová, Kristína" | [[Kristína Pompurová]] || PhD. || [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta ]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || cestovný ruch || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Pupiš, Martin " | [[Martin Pupiš]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || športová edukológia || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Rončáková, Terézia" | [[Terézia Rončáková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku|Filozofická fakulta]] || [[Katolícka univerzita v Ružomberku|KU v Ružomberku]] || teória a dejiny žurnalistiky || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Sabol, Ján" | [[Ján S. Sabol|Ján Sabol]] || PhD. ArtD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || literárna veda || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Smyčková, Romana" | [[Romana Smyčková]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || občianske právo || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Spálová, Lucia" | [[Lucia Spálová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || masmediálne štúdiá || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. art. || data-sort-value="Szabó, Imrich " | [[Imrich Szabó]] || ArtD. || [[Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Hudobná a tanečná fakulta]] || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || hudobné umenie || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Šmigeľ, Michal " | [[Michal Šmigeľ]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || slovenské dejiny || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Špajdel, Marián" | [[Marián Špajdel]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || psychológia || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Ušiak, Jaroslav" | [[Jaroslav Ušiak]] || PhD. || [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || medzinárodné vzťahy || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || Dr. habil. Mgr. || data-sort-value="Vančo, Ildikó" | [[Ildikó Vančo]] || PhD. || [[Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta stredoeurópskych štúdií]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Vaňová, Anna" | [[Anna Vaňová]] || PhD. || [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta ]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || verejná ekonomika a služby || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Verešová, Marcela" | [[Marcela Verešová]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || pedagogika || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Vrabec, Norbert" | [[Norbert Vrabec]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku|Filozofická fakulta]] || [[Katolícka univerzita v Ružomberku|KU v Ružomberku]] || teória a dejiny žurnalistiky || align="right" | 23. 3. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVSc. || data-sort-value="Bhide, Mangesh Ramesh " | [[Mangesh Ramesh Bhide]] || PhD. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || imunológia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. PaedDr. || data-sort-value="Bielik, Viktor" | [[Viktor Bielik]] || PhD. || [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta telesnej výchovy a športu]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || športová kinantropológia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Braciník, Peter " | [[Peter Braciník]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta elektrotechniky a informačných technológií]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || silnoprúdová elektrotechnika || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Frankovský, Peter" | [[Peter Frankovský]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || aplikovaná mechanika || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Galamboš, Michal" | [[Michal Galamboš]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || jadrová chémia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Gömöryová, Erika" | [[Erika Gömöryová]] || CSc. || [[Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Lesnícka fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || ekosystémové služby lesov || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Hamerlík, Ladislav" | [[Ladislav Hamerlík]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || synekológia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Hujo, Ľubomír" | [[Ľubomír Hujo]] || PhD. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || dopravné stroje a zariadenia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Izakovičová, Zita" | [[Zita Izakovičová]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || ochrana a využívanie krajiny || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Janík, Miroslav" | [[Miroslav Janík]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|SZU v Bratislave]] || chirurgia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="prezident-vymenovania" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Inauguračné konanie: doc. MUDr. Miroslav Janík, PhD. | url = https://eszu.sk/inauguracne-konanie-doc-mudr-kvetoslava-rimarova-csc-2/ <!-- nejde o chybu, alias v URL bol takýto --> | vydavateľ = Slovenská zdravotnícka univerzita | dátum vydania = 2022-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Košťál, Peter" | [[Peter Košťál]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || výrobná technika || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Koteš , Peter " | [[Peter Koteš ]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Stavebná fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || inžinierske konštrukcie a dopravné stavby || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Krmela, Jan" | [[Jan Krmela]] || Ph.D. || [[Fakulta priemyselných technológií Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Fakulta priemyselných technológií]] || [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|TnUAD v Trenčíne]] || materiály || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Libová, Ľubica " | [[Ľubica Libová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || ošetrovateľstvo || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Mackuľak, Tomáš" | [[Tomáš Mackuľak]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || chemické technológie || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Majlingová, Andrea" | [[Andrea Majlingová]] || PhD. MSc. || [[Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Drevárska fakulta]] || [[Technická univerzita vo Zvolene|TU vo Zvolene]] || záchranné služby || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Bc. Ing. || data-sort-value="Makovická Osvaldová, Linda" | [[Linda Makovická Osvaldová]] || PhD. || [[Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta bezpečnostného inžinierstva]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || záchranné služby || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Mederly, Peter" | [[Peter Mederly]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta prírodných vied a informatiky]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || ochrana a využívanie krajiny || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Muchová, Jana " | [[Jana Muchová]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || lekárska, klinická a farmaceutická biochémia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Pallayová, Mária " | [[Mária Pallayová]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || normálna a patologická fyziológia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Rimárová, Kvetoslava" | [[Kvetoslava Rimárová]] || CSc. || [[Fakulta verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave|Fakulta verejného zdravotníctva]] || [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|SZU v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="prezident-vymenovania" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Inauguračné konanie: doc. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc., mim.prof. | url = https://eszu.sk/inauguracne-konanie-doc-mudr-kvetoslava-rimarova-csc/ | vydavateľ = Slovenská zdravotnícka univerzita | dátum vydania = 2021-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Sandanus, Jaroslav" | [[Jaroslav Sandanus]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || inžinierske konštrukcie a dopravné stavby || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Segeč, Pavel" | [[Pavel Segeč]] || PhD. || [[Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta riadenia a informatiky]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || aplikovaná informatika || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || Priv.-Doz. MUDr. || data-sort-value="Sýkora, Marek" | [[Marek Sýkora]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || neurológia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Szilasiová, Jarmila" | [[Jarmila Szilasiová]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || neurológia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Šimanský, Vladimír" | [[Vladimír Šimanský]] || PhD. || [[Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || agrochémia a výživa rastlín || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Šupínová, Mária" | [[Mária Šupínová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || verejné zdravotníctvo || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Šutovská, Martina" | [[Martina Šutovská]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || farmakológia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Šutovský, Stanislav" | [[Stanislav Šutovský]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || neurológia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Veľas, Andrej" | [[Andrej Veľas]] || PhD. || [[Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta bezpečnostného inžinierstva]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || ochrana osôb a majetku || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Vodička, Roman" | [[Roman Vodička]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebná fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || inžinierske konštrukcie a dopravné stavby || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Žitňanová, Ingrid" | [[Ingrid Žitňanová]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || lekárska, klinická a farmaceutická biochémia || align="right" | 12. 4. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Bérešová, Jana " | [[Jana Bérešová]] || PhD. et PhD. || [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Pedagogická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || odborová didaktika || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Biloveský, Vladimír" | [[Vladimír Biloveský]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || prekladateľstvo a tlmočníctvo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing || data-sort-value="Blišťan, Peter" | [[Peter Blišťan]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Bojňanská, Tatiana" | [[Tatiana Bojňanská]] || CSc. || [[Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta biotechnológie a potravinárstva]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || spracovanie poľnohospodárskych produktov || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Diweg-Pukanec, Martin" | [[Martin Diweg-Pukanec]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || slovenský jazyk a literatúra || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Dobrowolska, Małgorzata" | [[Małgorzata Dobrowolska]] || doktor || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || sociálna práca || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Dulaková Jakúbeková, Denisa " | [[Denisa Dulaková Jakúbeková]] || PhD. || [[Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave|Fakulta práva]] || [[Paneurópska vysoká škola|PEVŠ v Bratislave]] || občianske právo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Fedačko, Ján" | [[Ján Fedačko]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || vnútorné choroby || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Garay Kročanová, Dagmar" | [[Dagmar Garay Kročanová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || slovenský jazyk a literatúra || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Gazdíková, Katarína" | [[Katarína Gazdíková]] || PhD., MPH || [[Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|SZU v Bratislave]] || vnútorné choroby || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="prezident-vymenovania" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Inauguračné konanie: doc. MUDr. Katarína Gazdíková, PhD., MPH, mim. prof. | url = https://eszu.sk/inauguracne-konanie-doc-mudr-katarina-gazdikova-phd-mph-mim-prof/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230926235411/https://eszu.sk/inauguracne-konanie-doc-mudr-katarina-gazdikova-phd-mph-mim-prof/ | vydavateľ = Slovenská zdravotnícka univerzita | dátum vydania = 2022-11-28 | dátum aktualizácie = 2023-04-27 | dátum prístupu = 2023-09-27 | dátum archivácie = 2023-09-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Giba, Marián" | [[Marián Giba]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || ústavné právo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Habán, Miroslav" | [[Miroslav Habán]] || PhD. || [[Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || špeciálna rastlinná produkcia || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Hamuľák, Juraj" | [[Juraj Hamuľák]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || pracovné právo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Hutník, Ondrej " | [[Ondrej Hutník]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || matematika || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Chmelko, Vladimír " | [[Vladimír Chmelko]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || aplikovaná mechanika || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Kadučáková, Helena" | [[Helena Kadučáková]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || ošetrovateľstvo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Karaba, Miroslav" | [[Miroslav Karaba]] || PhD. || [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || systematická filozofia || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Khouri, Samer " | [[Samer Khouri]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Kristian, Pavol" | [[Pavol Kristian]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || vnútorné choroby || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Krpálek, Pavel" | [[Pavel Krpálek]] || CSc. MBA || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Dr. || data-sort-value="Lampis, Mirko" | [[Mirko Lampis]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Lančarič, Drahoslav" | [[Drahoslav Lančarič]] || PhD. || [[Fakulta ekonómie a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta ekonómie a manažmentu]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || odvetvové a prierezové ekonomiky || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Lopatková, Zuzana " | [[Zuzana Lopatková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || slovenské dejiny || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PeadDr. || data-sort-value="Máčajová, Monika" | [[Monika Máčajová]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || pedagogika || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Malíček, Juraj " | [[Juraj Malíček]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || estetika || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Marek, Miloš" | [[Miloš Marek]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || slovenské dejiny || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Matula, Pavol " | [[Pavol Matula]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || slovenské dejiny || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Matušíková, Ildikó" | [[Ildikó Matušíková]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|UCM v Trnave]] || molekulárna biológia || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. PhDr. || data-sort-value="Mokrá, Lucia" | [[Lucia Mokrá]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || medzinárodné právo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Mudroňová, Dagmar" | [[Dagmar Mudroňová]] || PhD. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || imunológia || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Murgová, Anna" | [[Anna Murgová]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || ošetrovateľstvo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Ondrejovič, Miroslav" | [[Miroslav Ondrejovič]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|UCM v Trnave]] || molekulárna biológia || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Petráková, Zora" | [[Zora Petráková]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || stavebníctvo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Polláková, Nora " | [[Nora Polláková]] || PhD. || [[Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || agrochémia a výživa rastlín || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Radošinská, Jana" | [[Jana Radošinská]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || normálna a patologická fyziológia || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Samoš, Matej" | [[Matej Samoš]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || vnútorné choroby || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Sasváry, Ferdinand" | [[Ferdinand Sasváry]] || PhD. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || verejné zravotníctvo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing || data-sort-value="Serafín, Čestmír" | [[Čestmír Serafín]] || Dr. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || odborová didaktika || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Stančák, Branislav" | [[Branislav Stančák]] || CSc. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || vnútorné choroby || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. Mgr. || data-sort-value="Šimonová, Jana " | [[Jana Šimonová]] || PhD. || || [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémia PZ v Bratislave]] || bezpečnostné vedy || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="prezident-vymenovania" /><ref>doc. JUDr. Mgr. Jana Šimonová, PhD. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Habilitačné a inauguračné konania | url = https://www.akademiapz.sk/sk/aktuality/uradna-tabula/habilitacne-inauguracne-prednasky | url archívu = https://web.archive.org/web/20230927000841/https://www.akademiapz.sk/sk/aktuality/uradna-tabula/habilitacne-inauguracne-prednasky | vydavateľ = Akadémia Policajného zboru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-27 | dátum archivácie = 2023-09-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Šofranko, Marian" | [[Marian Šofranko]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Štrkolec, Miroslav" | [[Miroslav Štrkolec]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || obchodné a finančné právo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Dr. iur. JUDr. Ing. || data-sort-value="Turošík, Michal" | [[Michal Turošík]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Ulašin, Bohdan" | [[Bohdan Ulašin]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || všeobecná jazykoveda || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Urbancová, Hana" | [[Hana Urbancová]] || DrSc. || || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || muzikológia || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PeadDr. || data-sort-value="Vančíková, Katarína " | [[Katarína Vančíková]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || pedagogika || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Vaska, Ladislav" | [[Ladislav Vaska]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || sociálna práca || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Virgala, Ivan" | [[Ivan Virgala]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || strojárstvo || align="right" | 13. 9. 2023 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Biringer, Kamil" | [[Kamil Biringer]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || gynekológia a pôrodníctvo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. Ing. || data-sort-value="Blažo, Ondrej" | [[Ondrej Blažo]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || medzinárodné právo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Burda, Eduard" | [[Eduard Burda]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || trestné právo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Delina, Radoslav" | [[Radoslav Delina]] || PhD. || [[Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Ekonomická fakulta ]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || financie, bankovníctvo a investovanie || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Dzian, Anton" | [[Anton Dzian]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || chirurgia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Ferianec, Vladimír" | [[Vladimír Ferianec]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || gynekológia a pôrodníctvo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Hamar, Juraj" | [[Juraj Hamar]] || CSc. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || estetika || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Hladký, Juraj" | [[Juraj Hladký]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Pedagogická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || slovenský jazyk a literatúra || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Hlavatá Hudáčková, Natália" | [[Natália Hlavatá Hudáčková]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || geológia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Hodorová, Ingrid" | [[Ingrid Hodorová]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || anatómia, histológia a embryológia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kottfer, Daniel" | [[Daniel Kottfer]] || PhD. || [[Fakulta špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Fakulta špeciálnej techniky]] || [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|TnUAD v Trenčíne]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. et Mgr. || data-sort-value="Koželová, Adriána Ingrid" | [[Adriána Ingrid Koželová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || prekladateľstvo a tlmočníctvo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Krajčík, Michal" | [[Michal Krajčík]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || pozemné stavby || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Kúdela, Erik" | [[Erik Kúdela]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || gynekológia a pôrodníctvo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Kyselovičová, Oľga" | [[Oľga Kyselovičová]] || PhD. || [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta telesnej výchovy a športu]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || športová edukológia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Lacko, Marek" | [[Marek Lacko]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || chirurgia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Löwy, Alexandra" | [[Alexandra Löwy]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || občianske právo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. ThDr. || data-sort-value="Maturkanič, Patrik" | [[Patrik Maturkanič]] || PhD. || [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || katolícka teológia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Mihálik , Daniel" | [[Daniel Mihálik (molekulárny biológ)|Daniel Mihálik ]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulta prírodných vied]] || [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|UCM v Trnave]] || molekulárna biológia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Nagy, Oskar" | [[Oskar Nagy]] || PhD. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || vnútorné choroby zvierat || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Papula, Ján " | [[Ján Papula]] || PhD. || [[Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta manažmentu]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || manažment || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Pástor, Miroslav" | [[Miroslav Pástor]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || aplikovaná mechanika || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Pavelková, Jaroslava" | [[Jaroslava Pavelková]] || CSc. || || [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave]] || sociálna práca || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Pavlovičová, Gabriela " | [[Gabriela Pavlovičová]] || PhD. || [[Fakulta prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta prírodných vied a informatiky]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || teória vyučovania matematiky || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Potkány, Marek" | [[Marek Potkány]] || PhD. || [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta ]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || ekonomika a manažment podniku || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. dr. || data-sort-value="Rejman, Krzysztof" | [[Krzysztof Rejman]] || || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || sociálna práca || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Rózsa, Zoltán " | [[Zoltán Rózsa]] || PhD. || [[Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || manažment || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Sedlák, Erik" | [[Erik Sedlák]] || DrSc. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || biochémia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Seyringer, Dana" | [[Dana Seyringer]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || elektronika || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Schlosser, Tibor" | [[Tibor Schlosser]] || CSc. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || inžinierske konštrukcie a dopravné stavby || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Sivák, Štefan" | [[Štefan Sivák]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || neurológia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Ševčovičová, Andrea" | [[Andrea Ševčovičová]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || biológia || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Škrobák, Ján " | [[Ján Škrobák]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || správne právo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Takáčová, Daniela" | [[Daniela Takáčová]] || PhD. || || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || hygiena chovu zvierat a životné prostredie || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. JUDr. || data-sort-value="Tittlová, Marcela" | [[Marcela Tittlová]] || PhD. LL.M. || [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || trestné právo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Trellová, Lívia" | [[Lívia Trellová]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || ústavné právo || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Vranić, Valentino" | [[Valentino Vranić]] || PhD. || [[Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta informatiky a informačných technológií]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || aplikovaná informatika || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. ThDr. || data-sort-value="Zaviš, Monika" | [[Monika Zaviš]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || religionistika || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Žák, Štefan" | [[Štefan Žák]] || PhD. || [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodná fakulta ]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || obchod a marketing || align="right" | 26. 3. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Beniak, Juraj" | [[Juraj Beniak]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || výrobná technika || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Borzovič, Viktor" | [[Viktor Borzovič]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || inžinierske konštrukcie a dopravné stavby || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Božiková, Monika" | [[Monika Božiková]] || PhD. || [[Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Technická fakulta]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Gajdošová, Katarína" | [[Katarína Gajdošová]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || inžinierske konštrukcie a dopravné stavby || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Gál, Miroslav" | [[Miroslav Gál]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || chemické technológie || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Jablonský, Michal" | [[Michal Jablonský]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || technológia makromolekulových látok || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Jancura, Daniel" | [[Daniel Jancura]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || fyzika || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Janek, Marián " | [[Marián Janek]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || chemické technológie || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Jánošíková, Martina " | [[Martina Jánošíková]] || Ph.D. || [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kalús, Daniel" | [[Daniel Kalús]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || pozemné stavby || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Kášová, Martina " | [[Martina Kášová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Morochovič, Radoslav" | [[Radoslav Morochovič]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || chirurgia || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Schrek, Alexander" | [[Alexander Schrek]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Škorvánek, Matej " | [[Matej Škorvánek]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || neurológia || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Šteňo, Boris" | [[Boris Šteňo]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || ortopédia || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PharmDr. || data-sort-value="Tesař, Tomáš" | [[Tomáš Tesař]] || PhD. MBA MPH || [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || klinická farmácia || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Vašková, Janka" | [[Janka Vašková]] || PhD. || [[Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta humanitných a prírodných vied]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || antropológia || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Vojteková, Marta" | [[Marta Vojteková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || slovanské jazyky a literatúry || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Vráblová, Miroslava" | [[Miroslava Vráblová]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || trestné právo || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Waczulíková, Iveta" | [[Iveta Waczulíková]] || PhD. || [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta matematiky, fyziky a informatiky]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || fyzika || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Žáková, Katarína" | [[Katarína Žáková]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || kybernetika || align="right" | 28. 8. 2024 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Babinská, Katarína " | [[Katarína Babinská]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || normálna a patologická fyziológia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Barényi, Igor" | [[Igor Barényi]] || PhD. || [[Fakulta špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Fakulta špeciálnej techniky]] || [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|TNUAD v Trenčíne]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Belčáková, Ingrid" | [[Ingrid Belčáková]] || PhD. || [[Fakulta ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Fakulta ekológie a environmentalistiky]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || ochrana a využívanie krajiny || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Bírošová, Lucia" | [[Lucia Bírošová]] || PhD. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach|UVLF v Košiciach]] || mikrobiológia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Brumerčík, František" | [[František Brumerčík]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || časti a mechanizmy strojov || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Čech, Ľubomír" | [[Ľubomír Čech]] || CSc. || [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov]] || [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|UMB v Banskej Bystrici]] || medzinárodné vzťahy || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Čulková, Katarína " | [[Katarína Čulková]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Grešš, Martin" | [[Martin Grešš]] || PhD. || [[Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave|Fakulta medzinárodných vzťahov]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || obchod a marketing || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Habaj, Michal" | [[Michal Habaj (historik)|Michal Habaj]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || história || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Harman, Radoslav" | [[Radoslav Harman]] || PhD. || [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta matematiky, fyziky a informatiky]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || matematika || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. et Mgr. || data-sort-value="Kalaš, Andrej" | [[Andrej Kalaš]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || filozofia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. PaedDr. || data-sort-value="Kondrla, Peter" | [[Peter Kondrla]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || etika || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kurdel, Pavol" | [[Pavol Kurdel]] || PhD. || [[Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Letecká fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || doprava || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. et Mgr. || data-sort-value="Podolec, Ondrej" | [[Ondrej Podolec]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. PhDr. || data-sort-value="Pollák, Adriana " | [[Adriana Pollák]] || PhD. || [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || teória a dejiny štátu a práva || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. ThDr. || data-sort-value="Pružinský, Štefan " | [[Štefan Pružinský]] || PhD. || [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || pravoslávna teológia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Puškár, Michal" | [[Michal Puškár]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || energetické stroje a zariadenia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Rabajdová, Miroslava" | [[Miroslava Rabajdová]] || PhD. || || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || klinická biochémia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Švec, Marek " | [[Marek Švec]] || PhD. LL.M. || [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || pracovné právo || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Tedla, Miroslav" | [[Miroslav Tedla]] || PhD. MPH || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || otorinolaryngológia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. ThDr. || data-sort-value="Tirpák, Peter" | [[Peter Tirpák]] || PhD. || [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || katolícka teológia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Tóth, Juraj" | [[Juraj Tóth]] || PhD. || [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta matematiky, fyziky a informatiky]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || fyzika || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Uhrin, Marcel" | [[Marcel Uhrin]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || biológia || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Velgosová, Oksana" | [[Oksana Velgosová]] || PhD. || [[Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || materiály || align="right" | 5. 6. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MVDr. || data-sort-value="Bago Pilátová, Martina" | [[Martina Bago Pilátová]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || farmakológia || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. Mgr. || data-sort-value="Bavoľár, Jozef" | [[Jozef Bavoľár]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Košiciach]] || sociálna psychológia a psychológia práce || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. art. || data-sort-value="Birkušová, Sylvia" | [[Sylvia Birkušová]] || || || [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU v Bratislave]] || reštaurovanie || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Coranič, Jaroslav" | [[Jaroslav Coranič]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || slovenské dejiny || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Guzanová, Anna" | [[Anna Guzanová]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Hirjak, Dušan" | [[Dušan Hirjak]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || zubné lekárstvo || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. ThDr. || data-sort-value="Hlad, Ľubomír" | [[Ľubomír Hlad]] || PhD. || [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || katolícka teológia || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Holubčík, Michal" | [[Michal Holubčík]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || energetické stroje a zariadenia || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Hricková, Mária" | [[Mária Hricková]] || PhD. || || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Jackuliak, Peter" | [[Peter Jackuliak]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || vnútorné choroby || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Jakab, Radomír" | [[Radomír Jakab]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || správne právo || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kaščák, Ľuboš" | [[Ľuboš Kaščák]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Korenčiak, Daniel" | [[Daniel Korenčiak]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta elektrotechniky a informačných technológií]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || silnoprúdová elektrotechnika || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kráľ, Ján" | [[Ján Kráľ]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Strojnícka fakulta]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || strojárstvo || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Kubincová, Zuzana" | [[Zuzana Kubincová]] || PhD. || [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta matematiky, fyziky a informatiky]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || informatika || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Maroušek, Josef" | [[Josef Maroušek]] || Ph.D. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || získavanie a spracovanie zemských zdrojov || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Masaryk, Radomír" | [[Radomír Masaryk]] || PhD. || [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta sociálnych a ekonomických vied]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || psychológia || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Mičian, Miloš" | [[Miloš Mičian]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity v Žiline|Strojnícka fakulta]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || strojárske technológie a materiály || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Michálková, Anna" | [[Anna Michálková]] || PhD. || [[Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave|Obchodná fakulta]] || [[Ekonomická univerzita v Bratislave|EU v Bratislave]] || obchod a marketing || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. JUDr. || data-sort-value="Molnár, Peter" | [[Peter Molnár (sudca)|Peter Molnár]] || PhD. || [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || občianske právo || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. JUDr. || data-sort-value="Novák Sedláčková, Alena" | [[Alena Novák Sedláčková]] || PhD. || [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || dopravné služby || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Peciar, Peter" | [[Peter Peciar]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || procesná technika || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Petríková, Anna" | [[Anna Petríková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || slovanské jazyky a literatúry || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Pirník, Rastislav" | [[Rastislav Pirník]] || PhD. || [[Fakulta elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta elektrotechniky a informačných technológií]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || automatizácia || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Rajský, Andrej" | [[Andrej Rajský]] || PhD. || [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Pedagogická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || pedagogika || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Sokáč, Marek" | [[Marek Sokáč]] || PhD. || [[Fakulta zahradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre|Fakulta zahradníctva a krajinného inžinierstva]] || [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU v Nitre]] || krajinárstvo || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Šalitroš, Ivan" | [[Ivan Šalitroš]] || DrSc. || [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || fyzikálna chémia || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Špirková, Daniela " | [[Daniela Špirková]] || PhD. || [[Fakulta manažmentu, ekonomiky a obchodu Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta manažmentu, ekonomiky a obchodu]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || manažment || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Šteňová, Emőke" | [[Emőke Šteňová]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || vnútorné choroby || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Tesař, Jiří" | [[Jiří Tesař]] || PhD. || [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || metrológia || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Tomečková, Vladimíra" | [[Vladimíra Tomečková]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského v Bratislave|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || lekárska, klinická a farmaceutická biochémia || align="right" | 6. 11. 2025 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. art. || data-sort-value="Benčík, Marcel" | [[Marcel Benčík]] || ArtD. || || [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU v Bratislave]] || dizajn || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Boroňová, Iveta" | [[Iveta Boroňová]] || PhD. || [[Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove|Fakulta humanitných a prírodných vied]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || antropológia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. ThDr. || data-sort-value="Borza, Peter" | [[Peter Borza]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || história || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Bugaj, Martin" | [[Martin Bugaj]] || PhD. || [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov]] || [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU v Žiline]] || dopravné služby || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. Mgr. || data-sort-value="Bužeková, Tatiana" | [[Tatiana Bužeková]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || religionistika || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. Ing. RNDr. || data-sort-value="Celec, Peter" | [[Peter Celec]] || DrSc. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || molekulárna biológia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Danišovič, Ľuboš" | [[Ľuboš Danišovič]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || biológia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Dědová, Mária" | [[Mária Dědová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || psychológia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Erdélyi, Ján" | [[Ján Erdélyi]] || PhD. || [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] || [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU v Bratislave]] || geodézia a kartografia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Falťan, Vladimír" | [[Vladimír Falťan]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || geografia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Goncalvesová, Eva" | [[Eva Goncalvesová]] || CSc. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || vnútorné choroby || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PhDr. || data-sort-value="Grominová, Andrea" | [[Andrea Grominová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|UCM v Trnave]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. art. || data-sort-value="Hojstričová, Jana" | [[Jana Hojstričová]] || ArtD. || || [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU v Bratislave]] || výtvarné umenie || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Hornáčková Klapicová, Edita" | [[Edita Hornáčková Klapicová]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Filozofická fakulta]] || [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF v Nitre]] || cudzie jazyky a kultúry || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. PaedDr. || data-sort-value="Huľová, Zlatica" | [[Zlatica Huľová]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Imrich, Richard" | [[Richard Imrich]] || DrSc. PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || normálna a patologická fyziológia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Kajanová, Jana" | [[Jana Kajanová]] || PhD. || [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || manažment || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Kantorová, Ema" | [[Ema Kantorová]] || PhD. || [[Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Jesseniova lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || neurológia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. art. || data-sort-value="Kerekes, Peter" | [[Peter Kerekes]] || ArtD. || [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmová a televízna fakulta]] || [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] || filmové umenie a multimédiá || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Križan, František" | [[František Križan]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || geografia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Liptáková, Adriána" | [[Adriána Liptáková]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || hygiena || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Lovašová, Soňa" | [[Soňa Lovašová]] || PhD. || [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave|Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || sociálna práca || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Ing. || data-sort-value="Malindžáková, Marcela" | [[Marcela Malindžáková]] || PhD. || [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií]] || [[Technická univerzita v Košiciach|TU v Košiciach]] || logistika || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. || data-sort-value="Mariychuk, Ruslan" | [[Ruslan Mariychuk]] || CSc. || [[Strojnícka fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Strojnícka fakulta]] || [[Prešovská univerzita v Prešove|PU v Prešove]] || všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácií || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. MUDr. || data-sort-value="Minár, Michal" | [[Michal Minár]] || PhD. || [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárska fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || neurológia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Putala, Martin" | [[Martin Putala]] || CSc. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || organická chémia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Stuchlík, Stanislav" | [[Stanislav Stuchlík]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || molekulárna biológia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || Dr. habil. PaedDr. Ing. || data-sort-value="Szőköl, István" | [[István Szőköl]] || PhD. || || [[Vysoká škola DTI|Vysoká škola DTI]] || odborová didaktika || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. RNDr. || data-sort-value="Vaculík, Marek" | [[Marek Vaculík]] || PhD. || [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] || [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK v Bratislave]] || fyziológia rastlín || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- | || doc. Mgr. || data-sort-value="Vydra, Anton" | [[Anton Vydra]] || PhD. || [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofická fakulta]] || [[Trnavská univerzita v Trnave|TU v Trnave]] || systematická filozofia || align="right" | 31. 3. 2026 || <ref name="mssr" /> |- |} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="mssr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profesori vysokých škôl | url = https://www.minedu.sk/profesori-vysokych-skol/ | vydavateľ = Ministerstvo školstva SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2025-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="prezident-vymenovania">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> }} {{Akademické tituly}} [[Kategória:Zoznamy slovenských vysokoškolských profesorov|2020-2029]] 6m6fmdqtumzj8ab0t9x5o4n7vp4zjyy Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality 10 653292 8190934 8187102 2026-04-01T18:48:16Z Lalina 22926 akt 8190934 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Paul Thomas Anderson - BFI Southbank.jpg | popis = Paul Thomas Anderson}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] zaviedli dočasne bezplatnú hromadnou dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich kvôli [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojne na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | Vedci v laboratóriu [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonali experiment s prevozom antihmoty pomocou dodávky. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-08 | [[Modžtaba Chameneí]] bol Zhromaždením znalcov zvolený za nového najvyššieho vodcu [[Irán]]u. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búranová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = „Moc za rúchom“ režimu. Kto je Modžtabá Chameneí? Muž bez funkcie sa stal najvyšším lídrom Iránu | url = https://www.ta3.com/clanok/1037871/moc-za-ruchom-rezimu-kto-je-modztaba-chamenei-muz-bez-funkcie-sa-stal-najvyssim-lidrom-iranu | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum aktualizácie = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-06 | v [[Miláno|Miláne]] a [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] sa začali [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich zastupuje [[Slovensko na Zimných paralympijských hrách 2026|24 športovcov v 6 disciplínach]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Začali sa zimné paralympijské hry, Slovensko malo vo Verone národný deň | url = https://www.olympic.sk/clanok/zacali-sa-zimne-paralympijske-hry-slovensko-malo-vo-verone-narodny-den | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-08 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> mv9tkhgvfid9ypfwh5pz0gyto4z2v5l 8190953 8190934 2026-04-01T19:30:22Z Teslaton 12161 formul., wl., typografia 8190953 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Paul Thomas Anderson - BFI Southbank.jpg | popis = Paul Thomas Anderson}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] zaviedli dočasne bezplatnú hromadnou dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich kvôli [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojne na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedci v laboratóriu [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonali experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-08 | [[Modžtaba Chameneí]] bol Zhromaždením znalcov zvolený za nového najvyššieho vodcu [[Irán]]u. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búranová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = „Moc za rúchom“ režimu. Kto je Modžtabá Chameneí? Muž bez funkcie sa stal najvyšším lídrom Iránu | url = https://www.ta3.com/clanok/1037871/moc-za-ruchom-rezimu-kto-je-modztaba-chamenei-muz-bez-funkcie-sa-stal-najvyssim-lidrom-iranu | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum aktualizácie = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-06 | v [[Miláno|Miláne]] a [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] sa začali [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich zastupuje [[Slovensko na Zimných paralympijských hrách 2026|24 športovcov v 6 disciplínach]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Začali sa zimné paralympijské hry, Slovensko malo vo Verone národný deň | url = https://www.olympic.sk/clanok/zacali-sa-zimne-paralympijske-hry-slovensko-malo-vo-verone-narodny-den | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-08 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> lg335ovk14wmytkbcaqvq5cjja4loby 8191021 8190953 2026-04-01T22:57:10Z Eryn Blaireová 2374 aktualizácia 8191021 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Paul Thomas Anderson - BFI Southbank.jpg | popis = Paul Thomas Anderson}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-02 | Raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu [[Artemis II]], ktorej cieľom je po 53-ročnej pauze v pilotovaných misiách k [[Mesiac]]u znova obletieť Mesiac. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] zaviedli dočasne bezplatnú hromadnou dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich kvôli [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojne na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedci v laboratóriu [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonali experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-08 | [[Modžtaba Chameneí]] bol Zhromaždením znalcov zvolený za nového najvyššieho vodcu [[Irán]]u. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búranová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = „Moc za rúchom“ režimu. Kto je Modžtabá Chameneí? Muž bez funkcie sa stal najvyšším lídrom Iránu | url = https://www.ta3.com/clanok/1037871/moc-za-ruchom-rezimu-kto-je-modztaba-chamenei-muz-bez-funkcie-sa-stal-najvyssim-lidrom-iranu | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum aktualizácie = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> pxbxv11phonm83l6spfr94eqlnlt2m0 8191024 8191021 2026-04-01T23:02:34Z Teslaton 12161 typografia 8191024 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Paul Thomas Anderson - BFI Southbank.jpg | popis = Paul Thomas Anderson}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-02 | raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu [[Artemis II]], ktorej cieľom je po 53-ročnej pauze v pilotovaných misiách k [[Mesiac]]u znova obletieť Mesiac. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] zaviedli dočasne bezplatnú hromadnou dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich kvôli [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojne na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedci v laboratóriu [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonali experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-08 | [[Modžtaba Chameneí]] bol Zhromaždením znalcov zvolený za nového najvyššieho vodcu [[Irán]]u. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búranová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = „Moc za rúchom“ režimu. Kto je Modžtabá Chameneí? Muž bez funkcie sa stal najvyšším lídrom Iránu | url = https://www.ta3.com/clanok/1037871/moc-za-ruchom-rezimu-kto-je-modztaba-chamenei-muz-bez-funkcie-sa-stal-najvyssim-lidrom-iranu | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum aktualizácie = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> nhd4l8p4sxv4gndhup8q9wv9sf064he 8191182 8191024 2026-04-02T08:51:22Z Lišiak 21212 zmena obr. na [[Artemis II]] 8191182 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Artemis II Launch (NHQ20260401 admin 0023).jpg | popis = [[Artemis II]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-02 | raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu [[Artemis II]], ktorej cieľom je po 53-ročnej pauze v pilotovaných misiách k [[Mesiac]]u znova obletieť Mesiac. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] zaviedli dočasne bezplatnú hromadnou dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich pre [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojnu na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedecký tím laboratória [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonali experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-08 | [[Modžtaba Chameneí]] bol Zhromaždením znalcov zvolený za nového najvyššieho vodcu [[Irán]]u. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búranová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = „Moc za rúchom“ režimu. Kto je Modžtabá Chameneí? Muž bez funkcie sa stal najvyšším lídrom Iránu | url = https://www.ta3.com/clanok/1037871/moc-za-ruchom-rezimu-kto-je-modztaba-chamenei-muz-bez-funkcie-sa-stal-najvyssim-lidrom-iranu | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum aktualizácie = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> mxqdssr04j7mrcn2504avj236xy64yc 8191184 8191182 2026-04-02T09:03:35Z Andrej-airliner 43530 formulácia 8191184 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Artemis II Launch (NHQ20260401 admin 0023).jpg | popis = Štart letu [[Artemis II]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-02 | [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] odštartovala let [[Artemis II]] s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u, prvú pilotovanú misiu za hranice [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhy]] [[Zem]]e od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] zaviedli dočasne bezplatnú hromadnou dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich pre [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojnu na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedecký tím laboratória [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonali experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-08 | [[Modžtaba Chameneí]] bol Zhromaždením znalcov zvolený za nového najvyššieho vodcu [[Irán]]u. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búranová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = „Moc za rúchom“ režimu. Kto je Modžtabá Chameneí? Muž bez funkcie sa stal najvyšším lídrom Iránu | url = https://www.ta3.com/clanok/1037871/moc-za-ruchom-rezimu-kto-je-modztaba-chamenei-muz-bez-funkcie-sa-stal-najvyssim-lidrom-iranu | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum aktualizácie = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> kupu9aau2wfebxk46zldlkwp847gc0z 8191185 8191184 2026-04-02T09:04:12Z Andrej-airliner 43530 8191185 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Artemis II Launch (NHQ20260401 admin 0023).jpg | popis = Štart letu [[Artemis II]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-01 | [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] odštartovala let [[Artemis II]] s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u, prvú pilotovanú misiu za hranice [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhy]] [[Zem]]e od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] zaviedli dočasne bezplatnú hromadnou dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich pre [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojnu na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedecký tím laboratória [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonali experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-08 | [[Modžtaba Chameneí]] bol Zhromaždením znalcov zvolený za nového najvyššieho vodcu [[Irán]]u. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búranová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = „Moc za rúchom“ režimu. Kto je Modžtabá Chameneí? Muž bez funkcie sa stal najvyšším lídrom Iránu | url = https://www.ta3.com/clanok/1037871/moc-za-ruchom-rezimu-kto-je-modztaba-chamenei-muz-bez-funkcie-sa-stal-najvyssim-lidrom-iranu | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum aktualizácie = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> ooq7jb9amv1wdc921w0ifd7ttkutzfk 8191208 8191185 2026-04-02T11:41:13Z Lišiak 21212 gramatika 8191208 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Artemis II Launch (NHQ20260401 admin 0023).jpg | popis = Štart letu [[Artemis II]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-01 | [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] odštartovala let [[Artemis II]] s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u, prvú pilotovanú misiu za hranice [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhy]] [[Zem]]e od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] zaviedli dočasne bezplatnú hromadnou dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich pre [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojnu na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedecký tím laboratória [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonal experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-08 | [[Modžtaba Chameneí]] bol Zhromaždením znalcov zvolený za nového najvyššieho vodcu [[Irán]]u. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búranová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = „Moc za rúchom“ režimu. Kto je Modžtabá Chameneí? Muž bez funkcie sa stal najvyšším lídrom Iránu | url = https://www.ta3.com/clanok/1037871/moc-za-ruchom-rezimu-kto-je-modztaba-chamenei-muz-bez-funkcie-sa-stal-najvyssim-lidrom-iranu | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum aktualizácie = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> kzcaln4rulkx50a2f9qufkvv9oyr1tu Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020 0 654417 8191147 7946850 2026-04-02T06:18:56Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Черечень_Сергей_Владимирович.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8191147 wikitext text/x-wiki {{Infobox Voľby |názov=Prezidentské voľby v [[Bielorusko|Bielorusku]] v roku [[2020]] |účasť=84,17% (5 818 955 hlasov)<br /> {{small|predčasného hlasovania sa zúčastnilo 2 806 640 osôb)}} |štát={{minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] |druh=[[Prezidentské voľby]] |dátum=[[9. august]] [[2020]] |výsledky= |počet kandidátov=5 |aktuálne=2020 |predchádzajúce=[[Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2015|2015]] |nasledujúce=[[Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2025|2025]] |obrázok=2020 Belarusian protests — line of solidarity in Minsk (13-08-2020) 13.jpg |orgán=[[Prezident Bieloruska]]}} '''Prezidentské voľby v [[Bielorusko|Bielorusku]] v roku [[2020]]''' sa uskutočnili v nedeľu [[9. august]]a. Predčasné hlasovania prebiehalo medzi [[4. august|4.]] a [[8. august]]om. O funkciu prezidenta sa uchádzalo päť kandidátov. Prezidentské voľby jednoznačne vyhral [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]] so ziskom 80,10%.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=ЦИК огласил окончательные итоги выборов. За Лукашенко проголосовало 80,1%, за Тихановскую — 10,1% |url=https://news.tut.by/economics/696655.html |vydavateľ=TUT.BY |dátum vydania=2020-08-14 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=ru |url archívu=https://web.archive.org/web/20200814111443/https://news.tut.by/economics/696655.html |dátum archivácie=2020-08-14 }}</ref> Volebná účasť dosiahla 84,17%.<ref name=":2" /> V krajine sa pre údajné podvody pri voľbách po voľbách spustila vlna protestov a nad voľbami vyjadrilo znepokojenie aj viacero štátov. Žiadne podvody ale zistené neboli. == Kandidáti == === Právoplatní kandidáti === {| class="wikitable" !Portrét !Meno !Vek !Profesia !Strana |- |[[Súbor:Alexander_Lukashenko_2020.jpg|80px]] |[[Alexandr Grigorievič Lukašenko]] |65 |prezident [[Bielorusko|Bieloruska]] od roku [[1994]] |Nezávislý |- | |[[Siarhej Uladzimiravič Čeračeň]]{{Break}}({{V jazyku|bel|Сяргей Уладзіміравіч Чэрачэнь}}) |35 |predseda bieloruskej sociálnodemokratickej strany |Bieloruská sociálnodemokratická strana |- |[[Súbor:Анна_Канопацкая_12.02.2015.jpg|80px]] |[[Hanna Anatolevna Kanapacká]]{{Break}}({{V jazyku|bel|Ганна Анатолеўна Канапацкая}}) |43 |[[Opozícia (politika)|opozičná]] [[Poslanec|poslankyňa]] |Nezávislá |- | |[[Andrej Uladzimiravič Dzmitryjev]]{{Break}}({{V jazyku|bel|Андрэй Уладзіміравіч Дзмітрыеў}}) |39 |aktivista, člen hnutia ''Hovoriť pravdu'' ({{V jazyku|bel|''Гавары праўду'' (''Havary Pravdu'')}}) |Nezávislý (avšak je členom hnutia ''Hovoriť Pravdu'') |- |[[Súbor:Sviatlana_Cichanowskaja_Vitebsk_01.jpg|80px]] |[[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská]]{{Break}}({{V jazyku|bel|Святлана Георгіеўна Ціханоўская}}) |37 |[[učiteľ]]ka |Nezávislá |} === Odmietnutí kandidáti === {| class="wikitable" !Portrét !Meno !Vek !Profesia !Dôvod odmietnutia |- |[[Súbor:Сергей_Тихановский.png|80px]] |[[Siarhej Leanidavič Cichanovski]]{{Break}}({{V jazyku|bel|Сяргей Леанідавіч Ціханоўскі}}) |41 |[[youtuber]] |Známeho protilukašenkovského [[Bielorusi|bieloruského]] youtubera a kandidáta na prezidenta, Siarheja Cichanovského obvinili z toho, že je ruskou bábkou a chcel zvrhnúť [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenka]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lukašenka nechce ani Moskva. Aj v opozícii má Kremeľ svoje kone |url=https://dennikslovensko.sk/53210/lukasenka-nechce-ani-moskva-aj-v-opozicii-ma-kremel-svoje-kone/ |vydavateľ=Denník Slovensko |dátum prístupu=2020-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201001134717/https://dennikslovensko.sk/53210/lukasenka-nechce-ani-moskva-aj-v-opozicii-ma-kremel-svoje-kone/ |dátum archivácie=2020-10-01 }}</ref> Podľa iného zdroja bol obvinený "z podnecovania násilia voči príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=SME, Svet|url=https://svet.sme.sk/c/22470238/stovky-bielorusov-sa-zisli-pred-vaznicou-v-ktorej-drzia-cichanovskeho.html|dátum vydania=|dátum prístupu=18.8.2020|vydavateľ=}}</ref> Po jeho zadržaní ohlásila kandidatúru na funkciu [[Prezident Bieloruska|prezidenta Bieloruska]] jeho manželka, [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlana Cichanovská]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=World Today News |url=https://www.world-today-news.com/lukashenko-gave-a-signal-to-open-cases-against-competitors/ |dátum vydania=2020-06-29 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=en-US }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorá začala spolupracovať so štábom odmietnutých kandidátov Viktara Babaryka a Valeryja Capkala. |- |[[Súbor:Бабарико_Виктор_Дмитриевич.jpg|80px]] ||[[Viktar Dzmitryjevič Babaryka]]{{Break}}({{VJZ|bel|Віктар Дзмітрыевіч Бабарыка}}) |56 |[[bankár]] |Viktar Babaryka bol zatknutý za daňové úniky a pranie peňazí, následne mu jeho kandidatúru na prezidenta zamietli.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Volby v Bělorusku: proti Lukašenkovi stojí tentokrát tři ženy |url=http://31484-volby-v-belorusku-proti-lukasenkovi-stoji-tentokrat-tri-zeny/ |vydavateľ=Deník Referendum |dátum prístupu=2020-08-15}}</ref> |- |[[Súbor:Valery Tsepkalo (cropped).jpg|90px]] ||[[Valeryj Viľjamavič Capkala]]{{Break}}({{VJZ|bel|Валерый Вільямавіч Цапкала}}) |55 |[[diplomat]], bývalý [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] v [[Spojené štáty|USA]] a [[Mexiko|Mexiku]] |Na kandidatúru prezidenta v [[Bielorusko|Bielorusku]] potrebuje kandidát aspoň 100 000 podpisov. Cepkala ich predložil 160 000, no z nich bolo údajne platných len 75 249.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=ЦИК Белоруссии забраковал подписи одного из основных соперников Лукашенко |url=https://www.rbc.ru/politics/30/06/2020/5efb502b9a794734fdd091e9 |vydavateľ=РБК |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=ru}}</ref> Cepkala so svojimi dvomi deťmi utiekol do [[Rusko|Ruska]], lebo sa obával, že ho zatknú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Unregistered Opposition Presidential Candidate Tsapkala, Children Flee Belarus |url=https://www.rferl.org/a/unregistered-opposition-presidential-candidate-tsapkala-children-flee-belarus/30745527.html |vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=en}}</ref> |- |[[Súbor:Mikalai Statkevich.JPG|80px]] |[[Mikola Viktaravič Statkevič]] ({{V jazyku|bel|Мікола Віктаравіч Статкевіч}}) |63 |[[politik]], zúčastnil sa aj [[Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2010|prezidentských volieb v roku 2010]] |Údajne bol zadržaný kvôli účasti na nepovolenom zhromaždení, respektíve na [[Protesty v Bielorusku v roku 2020|demonštrácii]], ktorá sa konala [[31. máj|31. mája]] [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lídra bieloruskej opozície Statkeviča odsúdili na ďalších 15 dní väzenia|url=https://svet.sme.sk/c/22426662/mikalaja-statkevica-opat-odsudili-na-15-dni-vazenia.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-23|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> |} == Priebeh volieb == === Pravidlá === * V [[Bielorusko|Bielorusku]] sa považujú voľby za právoplatné pod podmienkou, že sa ich zúčastní aspoň 50% voličov. Táto podmienka bola splnená, keďže volebná účasť dosiahla 84,17%. * Druhé kolo prezidentských volieb sa nekonalo, keďže sa [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]] údajne získal viac 50% hlasov (podľa zdrojov za [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenka]] hlasovalo 80,23% občanov [[Bielorusko|Bieloruska]]). === Pozorovatelia volieb === * [[Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva]] (ODIHR), [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Parlamentné zhromaždenie OBSE]] a [[Parlamentné zhromaždenie Rady Európy]] (PZ RE) sa na monitorovaní predvolebnej kampane i samotných volieb nezúčastnili. Odôvodnili to tým, že ich bieloruské orgány pozvali príliš neskoro. * Do [[Bielorusko|Bieloruska]] nebola pozvaná ani [[Ústredná volebná komisia Ruskej federácie]]. * Voľby monitorovala len jedna medzinárodná organizácia, a to [[Spoločenstvo nezávislých štátov]]. * Miestnych pozorovateľov volieb bolo zaregistrovaných vyše 48 000. Väčšina z nich zastupovalo organizácie, hnutia a politické strany, ktoré podporovali [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandra Lukašenka]]. Podľa zdrojov o pozorovanie požiadali aj podporovatelia iných kandidátov, avšak volebná komisii mnohé z nich zamietla. Ako dôvod uviedli epidemiologické opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu ochorenia [[COVID-19]]. === Voľby === * Voľby sa uskutočnili počas [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie koronavírusu]]. * [[Ministerstvo zdravotníctva Bieloruskej republiky|Bieloruské ministerstvo zdravotníctva]] odporučilo členom komisie nosiť [[Chirurgická maska|rúška]] a do volebných miestností vložilo antiseptické gély. * Vo volebných miestnostiach sa nenachádzali [[Plenta|plenty]], údajne by ich členovia komisie neboli schopní pravidelne dezinfikovať. * Na území [[Bielorusko|Bieloruska]] sa nachádzalo 5767 volebných miestností, zatiaľčo v zahraničí 44. * Volebné miestnosti boli otvorené podľa miestneho času od 08.00 do 20.00 (od 07.00 do 19.00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]). == Výsledky volieb == Výsledky volieb sú rozpísané v tabuľke nižšie.<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výsledky prezidentských volieb v Bielorusku v roku 2020 |url=https://vybary2020.by/ |dátum prístupu=2020-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200601211603/https://vybary2020.by/ |dátum archivácie=2020-06-01 }}</ref> {| class="wikitable" !Kandidát !Počet hlasov !% |- |[[Alexandr Grigorievič Lukašenko]] |4 661 075 |80,10 % |- |[[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská]] |588 622 |10,12 % |- |[[Hanna Anatolevna Kanapacká]] |97 489 |1,68 % |- |[[Andrej Uladzimiravič Dzmitryjev]] |70 671 |1,21 % |- |[[Siarhej Uladzimiravič Čeračeň]] |66 613 |1,14 % |- |''Proti všetkým'' |267 360 |4,59 % |- |'''Spolu''' |5 818 955 |100% |} === Exit Poll === Podľa [[exit poll]]u ruskej spravodajskej agentúry [[RIA Novosti]] mali dopadnúť voľby nasledovne:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Экзит-полл: Лукашенко набирает 79,7% голосов на выборах |url=https://ria.ru/20200809/1575559393.html |vydavateľ=[[Ria Novosti]] |dátum vydania=2020-08-09 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Podľa exit pollov vyhral bieloruský prezident Alexandr Lukašenko prezidentské voľby. Podľa prieskumu získal 79,7 % hlasov |url=https://dennikn.sk/minuta/1997900/ |vydavateľ=[[Denník N]] |dátum vydania=2020-08-09 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=sk}}</ref> {| class="wikitable" !Meno !% |- |[[Alexandr Grigorievič Lukašenko]] |79,7% |- |[[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská]] |6,8% |- |[[Hanna Anatolevna Kanapacká]] |2,3% |- |[[Andrej Uladzimiravič Dzmitryjev]] |1,1% |- |[[Siarhej Uladzimiravič Čeračeň]] |0,9% |- |''Proti všetkým'' |9,2% |} == Volebná účasť == Volebná účasť v prezidentských voľbách v [[Bielorusko|Bielorusku]] dosiahla 84,17%. Tabuľka nižšie znázorňuje volebnú účasť v jednotlivých oblastiach v [[Bielorusko|Bielorusku]].<ref name=":3" /> {| class="wikitable" ![[Brestská oblasť]] ![[Homeľská oblasť]] ![[Hrodnianska oblasť]] ![[Mahiľovská oblasť]] ![[Minská oblasť]] ![[Vicebská oblasť]] ![[Minsk]] ![[Bielorusko]] |- |92,14% |89,81% |88,62% |90,96% |84,81% |82,73% |66,45% |84,17% |} == Po voľbách == Opozícia bola presvedčená, že boli výsledky volieb zmanipulované. Volební pozorovatelia zaznamenali v [[Bielorusko|Bielorusku]] počas troch dní predčasného hlasovania vyše 5000 porušených zákonov. Počas toho obdobia bolo zatknutých 37 pozorovateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Volební pozorovatelia zaznamenali v Bielorusku vyše 5000 prípadov porušenia zákona o voľbách počas troch dní predčasného hlasovania v prezidentských voľbách |url=https://dennikn.sk/minuta/1997047/ |vydavateľ=[[Denník N]] |dátum vydania=2020-08-08 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=sk}}</ref> [[10. august]]a [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlana Cichanovská]] opustila [[Bielorusko]] a utiekla do [[Litva|Litvy]]. Následne uviedla, že si myslí, že sa víťazkou volieb stala ona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Cichanovská potvrdila, že sa sama rozhodla opustiť Bielorusko |url=https://svet.sme.sk/c/22465244/sviatlana-cichanovska-potvrdila-ze-sa-sama-rozhodla-opustit-bielorusko.html |vydavateľ=[[SME]] |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=sk}}</ref> === Protesty === {{Pozri aj|Protesty v Bielorusku v roku 2020}}Ľudia z [[Bielorusko|Bieloruska]] neboli s výsledkami volieb spokojní. Mnohí vyšli do ulíc a vyzývali [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenka]], aby z funkcie prezidenta odstúpil. Vypovedali o tom transparenty, na ktorých bolo napísané ''Odíď!''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Protesty v Bielorusku pokračujú, vyzvala na ne opozícia |url=https://www.tvnoviny.sk/zahranicne/2004842_protesty-v-bielorusku-pokracuju-vyzvala-na-ne-opozicia |vydavateľ=tvnoviny.sk |dátum vydania=2020-08-15 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=sk}}</ref> Podľa viacerých médii potláčali policajti protestujúcich ľudí násilím. Polícia dokopy zadržala vyše 6700 ľudí a niekoľko stoviek i zranila.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Protesty v Bielorusku pokračujú, vyzvala na ne opozícia |url=https://www.tvnoviny.sk/zahranicne/2004842_protesty-v-bielorusku-pokracuju-vyzvala-na-ne-opozicia |vydavateľ=tvnoviny.sk |dátum vydania=2020-08-15 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=sk}}</ref> Demonštrácie si zatiaľ vyžiadali 3 úmrtia. Jeden z obetí je Alexander Tarajkovski, ktorému podľa bieloruskej vlády v ruke vybuchla výbušnina, ktorú plánoval hodiť na policajtov, avšak nebohého priateľka si myslí, že ho postrelili násilní policajti. Odôvodnila to tým, že na jeho hrudi našla čiernu modrinu.<ref name=":4" /> Druhý muž umrel vo väznici v [[Homeľ|Homeli]] po tom, ako ho zadržali.<ref name=":4" /> Tretia obeť bola podľa zdrojov počas demonštrácii postrelená do hlavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protesty v Bielorusku majú tretiu obeť, demonštrant podľahol strelným zraneniam|url=https://svet.sme.sk/c/22470941/bielorusko-protesty-obete.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-23|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Počas demonštrácií sa naskytli aj prípady, keď policajti položili svoje štíty a nechali ľudí protestovať i naďalej. Niektoré ženy začali policajtov objímať a rozdávať im kvety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Konečne bez polície. Zhromaždenie v Bielorusku sa skončilo v pokoji |url=https://www.tvnoviny.sk/zahranicne/2004821_konecne-bez-policie-zhromazdenie-v-bielorusku-sa-skoncilo-v-pokoji |vydavateľ=tvnoviny.sk |dátum vydania=2020-08-15 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=sk}}</ref> == Kritika == [[Súbor:BelarusElections2020-InternationalReaction.svg|náhľad|{{Color box|blue}} [[Bielorusko]]{{break}}{{Color box|green}} zablahoželalo [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenkovi]]{{break}}{{Color box|red}} skritizovalo priebeh volieb{{break}}{{Colorbox|grey}} nevyjadrilo sa]] === Medzinárodné organizácie === {{Minivlajka|Európska únia}} '''Európska únia''' žiadala zaviesť [[Sankcia|sankcie]] proti [[Bielorusko|Bielorusku]], pretože prezidentské voľby v Bielorusku považuje za zmanipulované.<ref>[https://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+IM-PRESS+20060321STO06569+0+DOC+PDF+V0//SK&language=SK Európsky parlament žiada zaviesť sankcie proti Bielorusku]</ref> === Štáty, ktoré zablahoželali Lukašenkovi === * {{Minivlajka|Abcházsko}}'''[[Abcházsko]]''' – prezident [[Aslan Bžanija]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Президенты Абхазии и Южной Осетии поздравили не признающего их Лукашенко|url=https://eadaily.com/ru/news/2020/08/11/prezidenty-abhazii-i-yuzhnoy-osetii-pozdravili-ne-priznayushchego-ih-lukashenko|vydavateľ=EADaily|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=ru}}</ref> * {{Minivlajka|Arménsko}}[[Arménsko|'''Arménsko''']] – predseda vlády [[Nikol Pašinjan]] a prezident [[Armen Sarkisjan]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pashinyan congratulates Lukashenko on re-election|url=https://eng.belta.by/president/view/pashinyan-congratulates-lukashenko-on-re-election-132467-2020/|vydavateľ=eng.belta.by|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-EN}}</ref> * {{Minivlajka|Azerbaijan}}'''[[Azerbajdžan]]''' – prezident [[İlham Əliyev]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=President Aliyev congratulates Belarusian counterpart on election victory|url=https://www.azernews.az/nation/167854.html|vydavateľ=AzerNews.az|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en}}</ref> * {{Minivlajka|Čína}}'''[[Čína]]''' – [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny]] a [[Si Ťin-pching]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Xi Jinping congratulates Lukashenko on victory in presidential election|url=https://eng.belta.by/politics/view/xi-jinping-congratulates-lukashenko-on-victory-in-presidential-election-132437-2020/|vydavateľ=eng.belta.by|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-EN}}</ref> * {{Minivlajka|Južné Osetsko}}'''[[Južné Osetsko]]''' – prezident [[Anatolij Bibilov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Бибилов поздравил Лукашенко с переизбранием на пост президента Беларуси|url=https://sputnik-ossetia.ru/politics/20200810/10991832/Bibilov-pozdravil-Lukashenko-s-pereizbraniem-na-post-prezidenta-Belarusi.html|vydavateľ=Sputnik Южная Осетия|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=ru}}</ref> * {{Minivlajka|Kazachstan}}'''[[Kazachstan]]''' – prezident [[Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kazakhstan president congratulates Lukashenko on re-election|url=https://eng.belta.by/president/view/kazakhstan-president-congratulates-lukashenko-on-re-election-132443-2020/|vydavateľ=eng.belta.by|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-EN}}</ref> * {{Minivlajka|Kirgizsko}}'''[[Kirgizsko]]''' – prezident [[Sooronbaj Šaripovič Žeenbekov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kyrgyzstan president congratulates Lukashenko on victory at presidential election|url=https://eng.belta.by/president/view/kyrgyzstan-president-congratulates-lukashenko-on-victory-at-presidential-election-132466-2020/|vydavateľ=eng.belta.by|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-EN}}</ref> * {{Minivlajka|Moldavsko}}'''[[Moldavsko]]''' – prezident [[Igor Dodon]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://tv8.md/2020/08/10/igor-dodon-l-a-felicitat-pe-alexandr-lukasenko-pentru-victoria-in-alegerile-prezidentiale-mesajul-transmis/|vydavateľ=tv8.md|dátum prístupu=2020-08-16}}</ref> * {{Minivlajka|Nikaragua}}'''[[Nikaragua]]''' – prezident [[Daniel Ortega]] a viceprezidentka [[Rosario Murillo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nicaragua officials congratulate Lukashenko on re-election|url=https://eng.belta.by/president/view/nicaragua-officials-congratulate-lukashenko-on-re-election-132509-2020/|vydavateľ=eng.belta.by|dátum vydania=2020-08-12|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-EN}}</ref> * {{Minivlajka|Omán}}'''[[Omán]]''' – sultán [[Hajsám bin Tárik Saíd]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HM The Sultan Congratulates Belarusian President|url=https://omannews.gov.om/NewsDescription/ArtMID/392/ArticleID/17355/HM-The-Sultan-Congratulates-Belarusian-President|vydavateľ=My Website|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20200822115345/https://omannews.gov.om/NewsDescription/ArtMID/392/ArticleID/17355/HM-The-Sultan-Congratulates-Belarusian-President|dátum archivácie=2020-08-22}}</ref> * {{Minivlajka|Rusko}}'''[[Rusko]]''' – [[Prezident Ruskej federácie|prezident]] [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Поздравление Александру Лукашенко с победой на выборах Президента Белоруссии|url=http://kremlin.ru/events/president/news/63872|vydavateľ=Президент России|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=ru}}</ref> * {{Minivlajka|Sýria}}[[Sýria|'''Sýria''']] – prezident [[Baššár al-Asad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Syrian president congratulates Lukashenko on re-election|url=https://eng.belta.by/politics/view/syrian-president-congratulates-lukashenko-on-re-election-132519-2020/|vydavateľ=eng.belta.by|dátum vydania=2020-08-12|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-EN}}</ref> * {{Minivlajka|Tadžikistan}}'''[[Tadžikistan]]''' – prezident [[Emómalí-ji Rahmón]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Syrian president congratulates Lukashenko on re-election|url=https://eng.belta.by/politics/view/syrian-president-congratulates-lukashenko-on-re-election-132519-2020/|vydavateľ=eng.belta.by|dátum vydania=2020-08-12|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-EN}}</ref> * {{Minivlajka|Turecko}}'''[[Turecko]]''' – prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Erdogan Congratulates Lukashenko On Victory At Belarusian Presidential Election|url=https://www.urdupoint.com/en/world/erdogan-congratulates-lukashenko-on-victory-a-997728.html|vydavateľ=UrduPoint|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en}}</ref> * {{Minivlajka|Uzbekistan}}'''[[Uzbekistan]]''' – prezident [[Šavkat Mirzijojev]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Шавкат Мирзиёев поздравил Александра Лукашенко с победой на выборах|url=https://www.gazeta.uz/ru/2020/08/10/congratulation/|vydavateľ=Газета.uz|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=ru-UZ}}</ref> * {{Minivlajka|Venezuela}}'''[[Venezuela]]''' – prezident [[Nicolás Maduro]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maduro celebra "inobjetable victoria" de Lukashenko en Bielorrusia|url=https://www.panorama.com.ve/politicayeconomia/Maduro-celebra-inobjetable-victoria-de-Lukashenko-en-Bielorrusia-20200810-0028.html|vydavateľ=PANORAMA.com.ve|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=es-ES|url archívu=https://web.archive.org/web/20200830213808/https://www.panorama.com.ve/politicayeconomia/Maduro-celebra-inobjetable-victoria-de-Lukashenko-en-Bielorrusia-20200810-0028.html|dátum archivácie=2020-08-30}}</ref> * {{Minivlajka|Vietnam}}'''[[Vietnam]]''' – prezident [[Nguyễn Phú Trọng]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Điện mừng Tổng thống Cộng hòa Belarus Alexander Lukashenko|url=https://baoquocte.vn/dien-mung-tong-thong-cong-hoa-belarus-alexander-lukashenko-121394.html|vydavateľ=Báo Thế giới và Việt Nam|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=vi|meno=Báo Thế giới và Việt|priezvisko=Nam}}</ref> === Štáty, ktoré skritizovali priebeh volieb === * {{Minivlajka|Belgicko}}'''[[Belgicko]]''' – minister zahraničných vecí [[Philippe Goffin]] odsudzuje násilné zasahovanie polície. Myslí si, že by sloboda prejavu, ako základné ľudské právo, nemalo byť potláčané.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/phgoffin/status/1293276222609383425|url=https://twitter.com/phgoffin/status/1293276222609383425|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk}}</ref> * {{Minivlajka|Česko}}'''[[Česko]]''' – minister zahraničných vecí [[Tomáš Petříček]] skritizoval priebeh volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lukašenko znovu vyhral voľby, žiaden majdan v krajine nepripustí|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/559639-bielorusi-volili-novinarov-zatykali-internet-takmer-nefungoval/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-08-09|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk-SK}}</ref> * {{Minivlajka|Estónsko}}'''[[Estónsko]]''' – minister zahraničných vecí [[Urmas Reinsalu]] skritizoval priebeh volieb na [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Foreign ministry raises Belarus issue to UN Security Council|url=https://news.err.ee/1123256/foreign-ministry-raises-belarus-issue-to-un-security-council|vydavateľ=ERR|dátum vydania=2020-08-13|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en|meno=ERR {{!}}|priezvisko=ERR}}</ref> * {{Minivlajka|Holandsko}}'''[[Holandsko]]''' – minister zahraničných vecí [[Stef Blok]] vyjadril zhrozenie ohľadom násilnému potláčaniu protestov. Nevylúčil ani požiadavku [[Sankcia|sankcií]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/ministerblok/status/1293258054935498761|url=https://twitter.com/ministerblok/status/1293258054935498761|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk}}</ref> * {{Minivlajka|Kanada}}'''[[Kanada]]''' – minister zahraničných vecí [[François-Philippe Champagne]] skritizoval násilie vykonávané voči občanom [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L.Linkevičius: tenka apgailestauti, kad Baltarusijos rinkimai nebuvo demokratiški|url=https://www.15min.lt/naujiena/aktualu/lietuva/l-linkevicius-tenka-apgailestauti-kad-baltarusijos-rinkimai-nebuvo-demokratiski-56-1359072|vydavateľ=15min.lt|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=lt|meno=Vaidotas|priezvisko=Beniušis}}</ref> * {{Minivlajka|Litva}}'''[[Litva]]''' – minister zahraničných vecí [[Linas Linkevičius]] skritizoval nedemokretické voľby v Bielorusku. [[Svetlana Tichanovská|Svetlanu Tichanovskú]] prijal v Litve po tom, ako utiekla z [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Challenger left Belarus 'for sake of her children'|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-53733330|periodikum=BBC News|dátum=2020-08-12|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-GB}}</ref> Následne hlasoval za to, aby [[Litva]] neuznala [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenka]] za [[Prezident Bieloruska|prezidenta Bieloruska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Belarus regime 'threatened to kidnap my baby son', activist Olga Karatch claims|url=https://news.sky.com/story/belarus-regime-threatened-to-kidnap-my-baby-son-activist-olga-karatch-claims-12048020|vydavateľ=Sky News|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en}}</ref> * {{Minivlajka|Lotyšsko}}'''[[Lotyšsko]]''' – minister zahraničných vecí [[Edgars Rinkēvičs]] žiada sankcie voči manipulátorom v [[Bielorusko|Bielorusku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/edgarsrinkevics/status/1293796959245959170|url=https://twitter.com/edgarsrinkevics/status/1293796959245959170|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sk}}</ref> * {{Minivlajka|Nemecko}}'''[[Nemecko]]''' – Hovorca nemeckej vlády [[Steffen Seibert]] vyhlásil, že boli voľby v [[Bielorusko|Bielorusku]] zmanipulované. Následne vyzval bieloruskú vládu, aby prijala rozhodnutie ľudu a odstúpila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Belarus - Bundesregierung äußert Zweifel am Wahlergebnis|url=https://www.deutschlandfunk.de/belarus-bundesregierung-aeussert-zweifel-am-wahlergebnis.1939.de.html?drn:news_id=1160299|vydavateľ=Deutschlandfunk|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=de-DE|url archívu=https://web.archive.org/web/20200810113749/https://www.deutschlandfunk.de/belarus-bundesregierung-aeussert-zweifel-am-wahlergebnis.1939.de.html?drn:news_id=1160299|dátum archivácie=2020-08-10}}</ref> * {{Minivlajka|Poľsko}}'''[[Poľsko]]''' – minister zahraničných vecí [[Jacek Czaputowicz]] skritizoval násilie polície.<ref>[https://www.gov.pl/web/diplomacy/mfa-statement-on-the-situation-in-belarus Ministry of Foreign Affairs Republic of Poland]</ref> Premiér [[Mateusz Morawiecki]] požiadal o zasadnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov]].<ref>[https://www.gov.pl/web/premier/premier-morawiecki-wzywa-do-nadzwyczajnego-szczytu-rady-europejskiej-ws-bialorusi Premier Morawiecki wzywa do nadzwyczajnego szczytu Rady Europejskiej ws. Białorusi]</ref> * {{Minivlajka|Rumunsko}}'''[[Rumunsko]]''' – minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu vyjadril znepokojenie ohľadom násilia vykonávané v Bielorusku. Poznamenal, že by sa mal konflikt riešiť politickým dialógom, následne bieloruskú vládu vyzval, aby neporušovala ľudské práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ForMin Aurescu "very concerned" about situation in Belarus, urges stop to violence, start political dialogue|url=https://actmedia.eu/daily/formin-aurescu-very-concerned-about-situation-in-belarus-urges-stop-to-violence-start-political-dialogue/88055|vydavateľ=actmedia.eu|dátum prístupu=2020-08-16}}</ref> * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}'''[[Spojené kráľovstvo]]''' – [[Foreign and Commonwealth Office]] odsudzuje [[násilie]] v [[Bielorusko|Bielorusku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UK Statement: Belarusian Presidential Elections 2020|url=https://www.gov.uk/government/news/uk-statement-belarusian-presidential-elections-2020|vydavateľ=GOV.UK|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en}}</ref> * {{Minivlajka|USA}}'''[[Spojené štáty]]''' – [[Mike Pompeo]] a [[Kayleigh McEnany]] sú z priebehu volieb znepokojení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United States Department of State|url=https://www.state.gov/presidential-elections-in-belarus/|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=US 'deeply concerned' over election in Belarus|url=https://thehill.com/policy/international/511382-us-deeply-concerned-over-election-in-belarus|vydavateľ=TheHill|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en|meno=Brandon|priezvisko=Conradis}}</ref> * {{Minivlajka|Švajčiarsko}}'''[[Švajčiarsko]]''' – Federálne ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z protestov po voľbách a vyzvalo bieloruskú vládu, aby odstúpila z funkcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Switzerland Expresses Concern Over Situation In Belarus After Presidential Election|url=https://www.urdupoint.com/en/world/switzerland-expresses-concern-over-situation-999045.html|vydavateľ=UrduPoint|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=en}}</ref> * {{Minivlajka|Švédsko}}'''[[Švédsko]]''' – ministerka zahraničných vecí [[Ann Linde]] znepokojovalo zatýkanie a mučenie protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uttalande från utrikesminister Ann Linde med anledning av utvecklingen i Belarus|url=https://www.regeringen.se/uttalanden/2020/08/uttalande-fran-utrikesminister-ann-linde-med-anledningen-av-utvecklingen-i-belarus/|vydavateľ=Regeringskansliet|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2020-08-16|jazyk=sv|meno=Regeringen och|priezvisko=Regeringskansliet}}</ref> * {{Minivlajka|Ukrajina}}'''[[Ukrajina]]''' – [[Prezident Ukrajiny|ukrajinský prezident]] [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] vyjadril znepokojenie ohľadom priebehu volieb. Vyzval bieloruskú vládu, aby začali s občanmi [[Diskusia|diskutovať]] a aby nekonali násilne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Зеленський закликав білорусів перейти від насильства до діалогу|url=https://www.pravda.com.ua/news/2020/08/10/7262351/index.amp|vydavateľ=www.pravda.com.ua|dátum prístupu=2020-08-16}}</ref> === {{Minivlajka|Slovensko}}[[Slovensko]] === * 58 [[Poslanec|poslancov]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] požiadalo o nové voľby v [[Bielorusko|Bielorusku]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenskí poslanci chcú nové voľby v Bielorusku, Korčok hovorí o sankciách|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560118-desiatky-koalicnych-politikov-vyzyvaju-bielorusko-na-nove-volby/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-08-14|dátum prístupu=2020-08-15|jazyk=sk-SK}}</ref> ** 28 poslancov zo strany [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] ([[Dominik Drdul]], [[Andrej Stančík]], [[Monika Kozelová]], [[Anna Andrejuvová]], [[Gábor Grendel]], [[Michal Šipoš]], [[Róbert Halák]], [[Peter Pollák]], [[Jarmila Vaňová]], [[Juraj Krúpa]], [[Peter Liba]], [[Kristián Čekovský]], [[Peter Kremský]], [[Rastislav Jílek]], [[Jozef Pročko]], [[Zita Pleštinská]], [[Anna Remiášová]], [[Ján Szőllős]], [[Ján Kerekréti]], [[Marek Šefčík]], [[Vladimír Zajačik]], [[Tomáš Šudík]], [[Jaroslav Šíbl]], [[Jana Majorová Garstková]], [[Katarína Hatráková]], [[Anna Mierna]], [[Radovan Marcinčin]], [[Anna Záborská]]) ** 8 zo [[SME RODINA]] ([[Peter Pčolinský]], [[Petra Krištúfková]], [[Eva Hudecová]], [[Ľudovít Goga]], [[Jaroslav Karahuta]], [[Ľuboš Krajčír]], [[Petra Hajšelová]], [[Adriana Pčolinská]]) ** 12 zo [[Sloboda a Solidarita|SaS]] ([[Ondrej Dostál]], [[Peter Osuský]], [[Radovan Kazda]], [[Milan Laurenčík]], [[Anna Zemanová]], [[Radovan Sloboda]], [[Jarmila Lajčáková-Hargašová|Jarmila Halgašová]], [[Miroslav Žiak]], [[Peter Cmorej]], [[Jana Cigániková]], [[Marián Viskupič]], [[Alojz Baránik]]), ** 10 zo [[ZA ĽUDÍ]] ([[Miroslav Kollár]], [[Jana Žitňanská]], [[Ján Benčík]], [[Juraj Šeliga]], [[Tomáš Valášek]], [[Vladimíra Marcinková]], [[Tomáš Lehotský]], [[Viera Leščáková]], [[Marek Hattas]], [[Andrea Letanovská]])<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stojíme za slobodným Bieloruskom, Facebook |url=https://www.facebook.com/notes/ondrej-dost%C3%A1l/stoj%C3%ADme-za-slobodn%C3%BDm-bieloruskom/10222844932615159/|vydavateľ=www.facebook.com |dátum prístupu=2020-08-15}}</ref> * 9 [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]] reprezentujúci [[Slovensko]] taktiež požiadalo o nové voľby v [[Bielorusko|Bielorusku]].<ref name=":5" /> ** [[Peter Pollák]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] ** [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] ** [[Eugen Jurzyca]], SaS ** [[Martin Hojsík]], [[Progresívne Slovensko]] ** [[Michal Šimečka]], Progresívne Slovensko ** [[Michal Wiezik]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]] ** [[Vladimír Bilčík]], SPOLU ** [[Ivan Štefanec]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ** [[Miriam Lexmann]], KDH <ref name=":6" /> * [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí]], [[Ivan Korčok]] aj s ostatnými ministrami zahraničných vecí v rámci [[Európska únia|EÚ]] žiadajú [[Sankcia|sankcie]] proti manipulátorom v prezidentských voľbách v [[Bielorusko|Bielorusku]].<ref name=":5"/> * [[Zuzana Čaputová]] skritizovala násilie vykonávané voči občanom [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Čaputová odsúdila násilie v Bielorusku, zo situácie je znepokojená |url=https://hnonline.sk/svet/2192601-caputova-odsudila-nasilie-v-bielorusku-zo-situacie-je-znepokojena |vydavateľ=[[Hospodárske noviny]] |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Glob.sk |url=https://glob.zoznam.sk/prezidentka-caputova-odsudila-nasilie-v-bielorusku-zo-situacie-je-znepokojena/ |dátum vydania=2020-08-10 |dátum prístupu=2020-08-15 |jazyk=sk}}</ref> * [[Protesty v Bielorusku v roku 2020|Protesty v Bielorusku]] podporil aj bieloruský veľvyslanec pôsobiaci na Slovensku, [[Igor Leščeňa]], ktorý z postu rezignoval [[18. august|18. augusta]]. [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenko]] ho neskôr úradne z funkcie odvolal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexandr Lukašenko oficiálne odvolal bieloruského veľvyslanca Igora Leščeňu na Slovensku|url=https://dennikn.sk/minuta/2014317/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-08-24|dátum prístupu=2020-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bieloruský veľvyslanec Leščeňa zostáva na Slovensku, pokiaľ sa nevyrieši byrokracia|url=https://www.webnoviny.sk/bielorusky-velvyslanec-lescena-zostava-na-slovensku-pokial-sa-nevyriesi-byrokracia/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2020-08-24|dátum prístupu=2020-08-24}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Voľby 2020]] [[Kategória:Prezidentské voľby v Bielorusku]] [[Kategória:2020 v Bielorusku]] als5aq8ww8t6ucgtd4f6zk0rc762fe1 Sokoľ (hrad v obci Sokoľ) 0 655388 8190846 7875108 2026-04-01T14:23:54Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] pomocou použitia HotCat 8190846 wikitext text/x-wiki '''Sokoľ''' (normovaný názov<ref name=X>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-04}}</ref>; iné názvy: '''Sokoľa'''<ref name=X/>, '''Košický hrad''' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ladislav JUHÁS | odkaz na autora = | titul = Košický hrad Sokoľa - smutná skamenená legenda | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://korzar.sme.sk/c/4560957/kosicky-hrad-sokola-smutna-skamenena-legenda.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-24 | dátum prístupu = 2020-09-08 }}</ref>, '''(hrad) Košice''') je zaniknutý hrad z [[13. storočie|13. storočia]], z ktorého sa zachovali len zvyšky. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku [[1299]]. V roku [[1429]] bol kráľom [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom]] darovaný mestu [[Košice]]. To ho v polovici [[15. storočie|15. storočia]] nechalo zbúrať z obavy pred jeho obsadením zbojníckymi skupinami. Dnes je z neho viditeľný iba hradný val a hradná studňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrad Sokoľ – zrúcanina | url = http://www.keturist.sk/info/hrad-sokol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = KE Turist | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Dejiny Košíc]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v Košiciach]] [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] 72rszmu84w6hactw3sxvnfq50pqzodk 8190847 8190846 2026-04-01T14:24:54Z Akul59 168826 odobratá [[Kategória:Stavby v Košiciach]]; pridaná [[Kategória:Sokoľ]] pomocou použitia HotCat 8190847 wikitext text/x-wiki '''Sokoľ''' (normovaný názov<ref name=X>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-04}}</ref>; iné názvy: '''Sokoľa'''<ref name=X/>, '''Košický hrad''' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ladislav JUHÁS | odkaz na autora = | titul = Košický hrad Sokoľa - smutná skamenená legenda | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://korzar.sme.sk/c/4560957/kosicky-hrad-sokola-smutna-skamenena-legenda.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-24 | dátum prístupu = 2020-09-08 }}</ref>, '''(hrad) Košice''') je zaniknutý hrad z [[13. storočie|13. storočia]], z ktorého sa zachovali len zvyšky. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku [[1299]]. V roku [[1429]] bol kráľom [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom]] darovaný mestu [[Košice]]. To ho v polovici [[15. storočie|15. storočia]] nechalo zbúrať z obavy pred jeho obsadením zbojníckymi skupinami. Dnes je z neho viditeľný iba hradný val a hradná studňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrad Sokoľ – zrúcanina | url = http://www.keturist.sk/info/hrad-sokol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = KE Turist | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Dejiny Košíc]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Sokoľ]] [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] nzahraekxf257yf3d4zsto45dzx22pc Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 8191123 8190023 2026-04-02T01:58:54Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8191123 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[Paríž]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |- | [[:d:Q1061316|Q1061316]] | | [[Jamie Blanks]] | 1971-11-29 | 2026-03-16 | | [[filmový režisér]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>[[režisér]] | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | | [[Melbourne]] | |- | [[:d:Q12771075|Q12771075]] | | [[Marian Urban]] | 1951-11-16 | 2026-03-15 | slovenský filmový scenárista, dramaturg, režisér a producent | [[dramaturg]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q69423232|filmový scenárista]]''<br/>[[filmový režisér]] | | | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q109737|Q109737]] | [[Súbor:Nobel Prize 2011-Press Conference KVA-DSC 7720.jpg|center|75px]] | [[Christopher Sims]] | 1942-10-21 | 2026-03-14 | | [[ekonóm]]<br/>''[[:d:Q2732142|štatistik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] | ''[[:d:Q138701159|President of the American Economic Association]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Washington, D. C.|Washington D.C.]] | [[Minneapolis]] | |- | [[:d:Q76357|Q76357]] | [[Súbor:JuergenHabermas retouched.jpg|center|75px]] | [[Jürgen Habermas]] | 1929-06-18<br/>1929 | 2026-03-14 | nemecký sociológ a filozof (1929 – 2026) | ''[[:d:Q2306091|sociológ]]''<br/>[[filozof]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Nemecko]] | [[Düsseldorf]] | ''[[:d:Q61936|Starnberg]]'' | |- | [[:d:Q366807|Q366807]] | [[Súbor:Motorhead-johngullo-photograph-sofajockey-com.jpg|center|75px]] | [[Phil Campbell]] | 1961-05-07 | 2026-03-13 | | ''[[:d:Q855091|gitarista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]'' | ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]'' | |- | [[:d:Q4534343|Q4534343]] | | [[Michel Hulin]] | 1936-01-31 | 2026-03-11 | | [[filozof]] | | [[Francúzsko]] | [[La Groise]] | [[Moskva]] | |- | [[:d:Q20754816|Q20754816]] | | [[Leoš Šimánek]] | 1946-04-19 | 2026-03-09 | český cestovateľ a spisovateľ | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11900058|explorer]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q12356615|cestovateľ]]'' | | [[Česko]] | [[Choceň]] | [[Rtyně v Podkrkonoší]] | |- | [[:d:Q192718|Q192718]] | [[Súbor:Nobel Laureate Sir Anthony James Leggett in 2007.jpg|center|75px]] | [[Anthony James Leggett]] | 1938-03-26 | 2026-03-08 | | [[fyzik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q385060|Camberwell]]'' | ''[[:d:Q462184|Urbana]]'' | |- | [[:d:Q92602|Q92602]] | [[Súbor:Sir Tony Hoare IMG 5125.jpg|center|75px]] | [[Charles Antony Richard Hoare]] | 1934-01-11 | 2026-03-05 | | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[programátor]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Kolombo]] | [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] hd4dcya2ax3e2fws6pw9ld4jzxp2037 Program Artemis 0 660912 8191145 8187527 2026-04-02T05:57:02Z Sokol Kat 119568 aktualizácia 8191145 wikitext text/x-wiki [[File:Artemis program (original with wordmark).svg|thumb|Znak programu Artemis]] '''Artemis''' je kozmický program, ktorého cieľom je obnovenie letov človeka na [[Mesiac]]. Hlavným cieľom je dostať na povrch Mesiaca v 21. storočí ďalšieho muža a prvú ženu. Zároveň by však na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo Mesiaca mala vzniknúť stanica [[Lunar Gateway|Gateway]] a na povrchu Mesiaca by mala byť vybudovaná trvalá infraštruktúra. Program je realizovaný americkým [[National Aeronautics and Space Administration|Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA)]], ale na rozdiel od [[Program Apollo|programu Apollo]] sa na ňom podieľajú aj americké súkromné spoločnosti, [[Európska vesmírna agentúra]], [[Japonská kozmická agentúra]], [[Canadian Space Agency|Kanadská kozmická agentúra]], [[Talianska kozmická agentúra]], [[Austrálska kozmická agentúra]], [[Kozmická agentúra Spojeného kráľovstva]], [[Kozmická agentúra Spojených arabských emirátov]], [[Štátna kozmická agentúra Ukrajiny]] a [[Agência Espacial Brasileira|Brazílska kozmická agentúra]]. Program má za sebou zatiaľ jeden bezpilotný let, [[Artemis I|Artemis 1]] a prebiehajú záverečné fázy príprav na let [[Artemis II|Artemis 2]]. Vo februári 2026 NASA oznámila zmeny v programe Artemis a nový harmonogram misií. Zmeny začnú treťou misiou programu. == Vznik programu == Program Artemis do istej miery využíva pokrok a skúseností, ktoré boli dosiahnuté pri niektorých predčasne zrušených programoch a misií NASA (napríklad program [[Program Constellation|Constellation]] alebo misia [[Asteroid Redirect Mission]]). Constellation, ktorý bol legislatívne schválený v roku 2005 a prebiehal až do roku 2010, zahŕňal napríklad vývoj [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion Crew Exploration Vehicle]]. Dňa [[11. október|11. októbra]] [[2010]] podpísal prezident [[Barack Obama]] zákon NASA Authorization Act of 2010, ktorý obsahoval požiadavky na okamžitý vývoj nosnej rakety [[Space Launch System]] ako pokračovateľa [[Space Shuttle]]. Zákon zároveň umožnil pokračovať vo vývoji kozmickej lode Orion Crew Exploration Vehicle, ktorá by od roku 2016 umožnila misie za hranicami nízkej obežnej dráhy Zeme. V decembri 2017 prezident [[Donald Trump]] podpísal Space Policy Directive 1. Tento dokument autorizoval NASA na začatie príprav na návrat na Mesiac. O niekoľko mesiacov neskôr vystúpil šéf NASA [[Jim Bridenstine]] s prejavom, v ktorom položil základy programu Artemis tak, ako ho poznáme dnes. NASA pôvodne počítala s pristátím posádky na Mesiaci v roku 2028. V marci 2019 viceprezident [[Mike Pence]] oznámil, že sa tak stane o štyri roky skôr, čo sa však nepodarilo zrealizovať. Dňa [[14. máj]]a 2019 dostal tento program oficiálne označenie Artemis - po [[Artemis (bohyňa)|gréckej bohyni Mesiaca]], ktorá je zároveň dvojčaťom boha [[Apolón]]a (v angličtine Apollo, čo je odkaz na [[Program Apollo|prvý americký program letov na Mesiac]]). == Nosná raketa == [[File:SLSArtemis1 on 39B2.jpg|thumb|Space Launch System Block 1]] Pre program Artemis bola vyvinutá superťažká [[nosná raketa]] [[Space Launch System]] (SLS) od spoločnosti [[Boeing]], ktorá dokáže v rámci jednej misie poslať na Mesiac kozmickú loď Orion, [[astronaut]]ov a náklad. Raketa poskytuje Orionu energiu, ktorá pomáha kozmickej lodi dosiahnuť rýchlosť 39 400 km/h, čo je rýchlosť potrebná pre let na Mesiac. Prvé tri misie Artemis budú využívať raketu SLS Block 1, ktorá dokáže dostať na Mesiac 27 ton nákladu vrátane Orionu a jeho posádky. Celá raketa je dlhá asi 98 metrov, čo je viac ako výška [[Socha slobody|sochy Slobody]]. SLS váži 2,6 milióna kg a dokáže vyvinúť o 15 percent vyšší ťah ako raketa [[Saturn V]]. Pohon rakety pozostáva zo štyroch motorov [[RS-25]]D [[Raketový motor na kvapalné pohonné látky|na kvapalné palivo]] a dvoch päťsegmentových pomocných [[Raketový motor na tuhé pohonné látky|raketových motorov na tuhé palivo]]. Palivová nádrž pre motory RS-25D má dĺžku 62 metrov a obsahuje palivo (tekutý [[vodík]]) s [[Okysličovadlo|okysličovadlo]]m (tekutý [[kyslík]]). Ďalšou verziou rakety SLS bude Block 1B, ktorá bude schopná vyslať do hlbokého vesmíru 38 ton nákladu. Najvýkonnejšou verziou má byť Block 2, ktorá bude navrhnutá tak, aby dopravila k Mesiacu viac ako 46 ton.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Space Launch System | url = https://www.nasa.gov/exploration/systems/sls/index.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2026 NASA oznámila, že sa v náväznosti na zmeny v programe Artemis definitívne rozhodla prestať v rakete SLS používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur V]], pričom táto zmena sa prejaví od misie [[Artemis IV]]. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket | url = https://spaceflightnow.com/2026/03/07/nasa-contract-confirms-selection-of-ulas-centaur-5-as-new-upper-stage-for-the-sls-rocket/ | vydavateľ = spaceflightnow.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = anglicky }}</ref> == Kozmická loď == Pre mesačné (v budúcnosti tiež medziplanetárne) misie bola vyvinutá kozmická loď [[Orion (kozmická loď)|Orion MPCV]] (Orion Multi-Purpose Crew Vehicle). Táto kozmická loď sa skladá z modulu pre posádku CM (Crew Module) a z európskeho servisného modulu ESM (European Service Module). Modul pre posádku zdedil svoj tvar z [[Apollo (kozmická loď)|kapsuly Apollo]], ale inak predstavuje úplne novú konštrukciu. Na pohon Orionu slúži európsky servisný modul ESM obsahujúci rad manévrovacích trysiek a hlavný motor AJ10-190, ktorý používa ako palivo [[monometylhydrazín]] a ako oxidačné činidlo [[Oxid dusný|oxid dusíka]] NO<sup>2</sup>. Výhodou hydrazínového paliva je jeho vysoká stabilita a fakt, že znesie aj prudké zmeny teploty po dlhú dobu. Nevýhodou je jeho vysoká [[toxicita]] a [[Karcinogén|karcinogenita]], preto sa prevažne používa na pohon vyšších stupňov rakiet alebo vesmírnych sond.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orion (MPCV) | url = https://space.skyrocket.de/doc_sdat/orion-mpcv.htm | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Vesmírna loď Orion je navrhnutá pre štyroch až šiestich astronautov, ktorých misie môžu trvať po dobu až troch týždňov. Dosadnutie na mesačný povrch prebehne v pristávacom module, ktorého podoba ani dodávateľ nie sú v súčasnosti (marec 2026) ešte známe. Pôvodne sa počítalo s modulom odvodeným od kozmickej lode [[Starship (raketa)|Starship]] od spoločnosti [[SpaceX]]. == Lunárna vesmírna stanica == {{hlavný článok|Lunar Gateway}} Stanica Gateway bude základňou obiehajúcou okolo Mesiaca, ktorá poskytne zásadnú podporu pre udržateľný a dlhodobý návrat človeka na mesačný povrch, ako aj východiskový bod pre prieskum hlbokého vesmíru. Gateway bude obiehať na polárnej dráhe okolo Mesiaca, periluna má byť vo výške približne 3 000 km nad severným pólom Mesiaca a apoluna vo výške 70 000 km nad južným pólom Mesiaca. Perióda obehu by mala byť 7 dní. [[Štartovacie okno|Okno pre štart]] z Mesiaca sa teda bude otvárať každých sedem dní, teda počas najväčšieho priblíženia stanice k povrchu, kedy sa bude môcť uskutočniť spojenie so stanicou. Na rozdiel od [[ISS]] nebude stanica obývaná po celý rok. V prvej fáze sa počíta so štyrmi modulmi lunárnej orbitálnej stanice Gateway.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gateway | url = https://www.nasa.gov/gateway | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Astronauti == Dňa [[9. december|9. decembra]] [[2020]] [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] [[Mike Pence]] predstavil skupinu 18 astronautov, prvý tím Artemis. Ide o kandidátov na posádky prvých misií programu Artemis. Mnohí z nich boli čerstvými absolventmi výcvikového programu v rámci skupiny NASA Astronaut Group 22 ("korytnačky").<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA’s newest astronaut class, the Turtles, become eligible for space missions|url=https://www.theverge.com/2020/1/10/21060014/nasa-astronaut-class-turtles-artemis-generation-graduation|vydavateľ=The Verge|dátum vydania=2020-01-10|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en-US|meno=Loren|priezvisko=Grush}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA graduates new class of astronauts to join Artemis-era missions|url=https://www.space.com/nasa-astronaut-class-turtles-graduation.html|vydavateľ=Space.com|dátum vydania=2020-01-10|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en|meno=Robert Z. Pearlman last|priezvisko=updated}}</ref> Tento ročník, v ktorom bolo šesť žien a sedem mužov, rozšírilo aktívny zbor astronautov NASA na 48 členov. Noví astronauti, vybraní v roku [[2017]] z rekordného počtu kandidátov, boli prvými, ktorí dostali odznaky astronauta v rámci programu NASA Artemis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA Names Artemis Team of Astronauts Eligible for Early Moon Missions|url=http://www.nasa.gov/press-release/nasa-names-artemis-team-of-astronauts-eligible-for-early-moon-missions|vydavateľ=NASA|dátum vydania=2020-12-09|dátum prístupu=2023-04-02|meno=Sean|priezvisko=Potter}}</ref> * Joe Acaba * [[Kayla Barronová]] * [[Raja Chari]] * [[Matthew Dominick]] * [[Victor Glover]] * Warren Hoburg * [[Jonny Kim]] * [[Christina Kochová]] * Kjell Lindgren * Nicole Mannová * Anne McClainová * Jessica Meirová * [[Jasmin Moghbeliová]] * Kathleen Rubinsová * [[Francisco Rubio|Frank Rubio]] * Scott Tingle * [[Jessica Watkinsová]] * Stephanie Wilsonová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA: The Artemis Team|url=https://www.nasa.gov/specials/artemis-team/index.html|vydavateľ=NASA|dátum prístupu=2023-04-02}}</ref> Dňa [[3. apríl|3. apríla]] [[2023]] oznámila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] mená členov posádky Artemis II, ktorá by mala preletieť okolo Mesiaca najskôr v apríli [[2026]]. Veliteľom misie má byť [[Gregory Wiseman|Gregory R. Wiseman]], prvá žena na lunárnej misii má byť [[Christina Kochová]], ďalej americký astronaut [[Victor Glover]] a astronaut [[Canadian Space Agency|Kanadskej vesmírnej agentúry]] Jeremy Hansen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V prvej posádke lunárnej misie po 50 rokoch je žena i Afroameričan|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prvej-posadke-lunarnej-misie-po-50-r/705523-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-04-04|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> == Misie == === Artemis I === {{Hlavný článok|Artemis I}} [[File:Artemis I map October 2021.jpg|thumb|Plán misie Artemis I]] Misia Artemis I bola realizovaná bez posádky, pričom na palube Orionu boli namiesto astronautov rôzne prístroje. Vypustených bolo tiež 13 satelitov [[CubeSat]] patriacich predovšetkým rôznym univerzitám a výskumným centrám. Časť z nich poskytla dôležité dáta o okolitom prostredí pre ďalšie lety programu Artemis. Artemis I odštartovala [[16. november|16. novembra]] 2022 z [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] z nedávno zrenovovaného [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|Štartovacieho komplexu 39B]]. [[Space Launch System|SLS]] vyniesla loď Orion na obežnú dráhu okolo Zeme. Tam sa zapálil motor druhého stupňa RL-10, čo zaistilo "odtrhnutie" z obežnej dráhy Zeme a nasmerovanie na trajektóriu k Mesiacu. Následne došlo k odpojeniu tohto druhého stupňa, z ktorého ešte boli vypustené spomínané satelity a Orion zamieri k Mesiacu. Na jeho obežnej dráhe strávi asi šesť dní a následne sa vráti späť na Zem. Podľa vyjadrenia agentúry NASA bolo hlavnou prioritou misie otestovať vysokorýchlostný vstup do [[Zemská atmosféra|zemskej atmosféry]]. Orion vletel do atmosféry rýchlosťou [[Machovo číslo|Mach]] 32, teda asi {{km|39500|m}}/h. [[Tepelný štít]] sa pritom zahrial na teplotu presahujúcu 2 700 °C. Ponúka sa porovnanie s nedávnym letom [[SpaceX Demo-2|Crew Demo-2]], pri ktorom posádka na palube lode Crew Dragon vstupovala do atmosféry rýchlosťou {{km|27000|m}}/h a tepelný štít sa zahrial asi na 1 900 °C. Ďalším cieľom misie bolo taktiež získanie reálnych dát z prevádzky [[Space Launch System|SLS]] a letu k Mesiacu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Artemis I | url = https://www.nasa.gov/artemis-1 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> === Artemis II === {{Hlavný článok|Artemis II}} [[File:Artemis 2 Crew Portrait.jpg|thumb|Posádka misie Artemis II]] Štart bol plánovaný najskôr na máj [[2024]],<ref name="kosmonautix">{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA letos jmenuje astronauty pro misi Artemis 2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2022/02/nasa-letos-jmenuje-astronauty-pro-misi-artemis-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2023-04-03}}</ref> potom sa posunul na koniec roka 2024. Začiatkom roka 2024 však administrátor [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Clarence William Nelson|Bill Nelson]] oznámil, že misia Artemis II sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom bolo niekoľko technických problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Gateway (leden 2024) | url = https://kosmonautix.cz/2024/01/gateway-leden-2024/ | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-12 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Neskôr bol zmenený na 6. február 2026. Potom došlo k jeho odkladu o dva dni a napokon, po skúške odpočítavania spojenej s tankovaním rakety, až na marec 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> Nakoniec raketa SLS (Space Launch System) odštartovala z odpaľovacej rampy 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride až 1. apríla o 18:35 EDT. Posádku misie Artemis II tvoria štyria [[Kozmonaut|astronauti]]: * {{Minivlajka|USA}} [[Gregory Wiseman|Reid Wiseman]], [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach|veliteľ]] * {{Minivlajka|USA}} [[Victor Glover]], NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] * {{Minivlajka|USA}} [[Christina Kochová]], NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letová špecialistka]] * {{Minivlajka|Kanada}} [[Jeremy Hansen]], [[Canadian Space Agency|CSA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letový špecialista]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liftoff! NASA Launches Astronauts on Historic Artemis Moon Mission | url = https://www.nasa.gov/news-release/liftoff-nasa-launches-astronauts-on-historic-artemis-moon-mission/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = }}</ref> [[File:Artemis 2 map october 2021.jpg|thumb|Plán misie Artemis II]] Po prvotnom dosiahnutí obežnej dráhy Zeme prebehne jeden oblet, po ktorom sa zapáli motor druhého stupňa, čím sa Orion postupne dostane na vysokú obežnú dráhu Zeme. Tu sa druhý stupeň oddelí od lode a pred tým, než bude navedený do zemskej atmosféry, poslúži ešte raz. Posádka ho využije pri teste manuálneho manévrovania. S využitím palubných prístrojov, kamier, ale aj výhľadu z okien prebehne simulácia priblíženia a následného vzdialenia sa od druhého stupňa, čo poskytne dôležité dáta a poslúži ako tréning na dokovanie, ktoré bude súčasťou ďalších misií programu. Po dokončení tohto testu ovládanie prevezme opäť riadiaci tím na Zemi. Posádka strávi na vysokej obežnej dráhe Zeme zvyšok dňa, počas ktorého budú testované rôzne systémy lode, predovšetkým tie, ktoré zaisťujú podporu života. Posádka tiež odloží skafandre a prezlečie sa do bežného oblečenia, v ktorom zostane až do dňa návratu na Zem. Zaujímavé je, že počas pobytu na vysokej obežnej dráhe Zeme bude Orion mimo dosahu bežne používaných komunikačných satelitov [[TDRS]]. Tým pádom sa tiež otestuje komunikácia cez [[Deep Space Network]] (DSN). Tá bude kriticky dôležitá pri samotnom lete k Mesiacu, pretože bude slúžiť nielen na komunikáciu, ale aj aktualizáciu navigačných dát. Po dokončení všetkých testov na vysokej obežnej dráhe Zeme začne samotný let k Mesiacu. Pretože druhý stupeň rakety už touto dobou bude mimo hry, o nasmerovanie na správnu trajektóriu sa postará servisný modul lode Orion. Loď poletí po trajektórii voľného návratu, čo znamená, že po oblete Mesiaca využije gravitáciu Zeme pre návrat a nebude tak potrebný zážih motorov. Let k Mesiacu potrvá štyri dni. Akonáhle Orion obletí Mesiac, bude pokračovať zase späť smerom k Zemi, pričom let potrvá opäť približne štyri dni. Počas spiatočného letu bude celý jeden deň vyhradený pre osobné voľno astronautov. Tí sa budú môcť mentálne pripraviť na návrat na Zem a pomocou videohovoru sa spojiť s rodinami. Jeden deň pred návratom potom prebehnú testy ovládania lode, tlakovanie na úrovne návratu, a tiež bude nutné upevniť všetky voľne umiestnené predmety. V deň návratu sa posádka opäť prezlečie do natlakovaných skafandrov a pripúta sa na svojich miestach. Následne dôjde k odpojeniu servisného modulu lode. Potom už začne samotný vstup do atmosféry. Loď Orion by mala vstúpiť do zemskej atmosféry ešte o niečo rýchlejšie ako pri misii Artemis I. Samotný prelet atmosférou zníži rýchlosť zo {{km|40000|m}}/h na {{km|520|m}}/h. Následne sa otvoria padáky, ktoré Orion spomalia až na {{km|32|m}}/h. V poslednej fáze dopadne loď na hladinu Tichého oceánu, kde už by mali čakať záchranné lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA’s First Flight With Crew Important Step on Long-term Return to the Moon, Missions to Mars | url = https://www.nasa.gov/feature/nasa-s-first-flight-with-crew-important-step-on-long-term-return-to-the-moon-missions-to | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> === Artemis III === [[File:Artemis III Mission profile 2025.jpg|thumb|Pôvodný plán misie Artemis III]] [[File:Orion Service Module.jpg|thumb|Umelecké stvárnenie letu kozmickej lode Orion MPCV]] Podľa pôvodných plánov mala byť misia [[Artemis III]] ostrý let posádky s pristátím na Mesiaci a bola predbežne naplánovaná na december [[2025]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Foust | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA planning to spend up to $1 billion on space station deorbit module | periodikum = SpaceNews | odkaz na periodikum = | url = https://spacenews.com/nasa-planning-to-spend-up-to-1-billion-on-space-station-deorbit-module/ | issn = 1046-6940 | vydavateľ = Pocket Ventures | miesto = Boulder, Colorado | dátum = 2023-03-13 | dátum prístupu = 2023-07-15 }}</ref> Vo februári 2026 však NASA oznámila zmeny v programe Artemis. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na [[Mesiac]]i sa z misie Artemis III odložilo na [[Artemis IV]]. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Velké změny v plánech programu Artemis | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/28/velke-zmeny-v-planech-programu-artemis/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-28 | dátum prístupu = 2026-03-02 }}</ref> === Artemis IV === V štvorčlennej posádke bude aj jedna žena, ktorá sa stane prvou ženou v histórii, čo vstúpi na povrch Mesiaca. Misia bude trvať približne tridsať dní, pričom týždeň z toho strávi časť posádky priamo na Mesiaci. Posádka opäť odštartuje z Kennedyho vesmírneho strediska na palube lode Orion, ktorú na obežnú dráhu Zeme vynesie raketa SLS. Postup bude do značnej miery podobný ako u predchádzajúcej misii. Zmena nastane vo chvíli, keď loď Orion dorazí na obežnú dráhu Mesiaca. Tu totiž bude musieť dôjsť k prestupu, keďže loď Orion na Mesiaci priamo pristáť nedokáže. Pre prestup z Orionu má NASA pripravené dva varianty. Prvá možnosť počíta s tým, že na obežnej dráhe bude pripravený samostatný lunárny modul, ktorý tam bude dopravený súkromnou spoločnosťou v rámci programu HLS - Human Landing System. Orion sa teda na obežnej dráhe spojí s modulom HLS, do ktorého prestúpia dvaja z členov posádky a vydajú sa na Mesiac. Druhá možnosť predpokladá, že na obežnej dráhe Mesiaca vznikne vesmírna stanica Gateway, ktorá bude okrem iného slúžiť práve na prestup posádok. Na obežnú dráhu Mesiaca má byť v základnej forme umiestnená už koncom roku 2024. Či už teda prestup na obežnej dráhe Mesiaca prebehne akokoľvek, dvaja členovia na palube lunárneho modulu HLS zamieria na Mesiac. Pristanú v oblasti mesačného južného pólu, ktorý je zaujímavý najmä vďaka prítomnosti vody v ľadovej forme. Presné miesto pristátia však zatiaľ nebolo vybrané. Vhodné zóny vyberá medzinárodný tím, ktorý okrem súčasných poznatkov počíta aj so zhodnotením dát zo sond vyslaných v najbližších rokoch v rámci programu [[Commercial Lunar Payload Services]]. Vhodné miesto na pristátie musí byť dostatočne osvetlené slnečným svitom. To je dôležité jednak kvôli tomu, že ide o jediný zdroj elektrickej energie, ale aj pre zabezpečenie maximálne teplotne stabilného prostredia. Zároveň však musia byť v blízkosti aj permanentne zatienené regióny, v ktorých má prebiehať výskum. Povrch zvoleného miesta musí byť kvôli pristátiu pomerne rovný a nesmú na ňom byť žiadne balvany ani preliačiny. Astronauti majú v tomto mieste stráviť šesť a pol dňa a po celú dobu musí byť zabezpečená komunikácia so Zemou ako aj zdroj elektriny. Lunárny modul HLS na povrch Mesiaca dopraví okrem dvoch astronautov aj sto kilogramov vybavenia vrátane vedeckých prístrojov. Na spiatočnej ceste ponesie modul okrem astronautov aj asi 35 kg odobratého materiálu. Vedeckým zameraním misie Artemis IV totiž bude hlavne geológia. Výstupy na mesačný povrch sú naplánované na 1., 2., 4. a 5. deň. Tretí deň bude slúžiť na odpočinok posádky, vykonávanie vedeckých činností na palube modulu a zrejme aj na mediálne výstupy. Zostávajúci čas do 6,5-denného limitu spotrebujú procedúry po pristátí i pred vzletom, ako je úprava tlaku v kabíne alebo obliekanie skafandrov. Vzdialenosť, na ktorú sa bude posádka vzďaľovať od lunárneho modulu, bude závisieť od toho, či bude musieť chodiť pešo. V programe Artemis sa totiž počíta s dvojicou dopravných prostriedkov. Prvým je Lunar Terrain Vehicle - LTV, čo by mala byť jednoduchá otvorená buggyna. Druhým je Habitable Mobility Platform - HMP, čo by mohol byť uzavretý pretlakovaný dopravný prostriedok pre dlhšie expedície. Po uplynutí necelého týždňa posádka na Mesiaci zbalí všetky vzorky a časť vybavenia. Vybavenie, ktoré na Mesiaci zostane pre ďalšie misie, bude potrebné zabezpečiť v dostatočnej vzdialenosti od modulu. Akonáhle bude všetko pripravené, posádka na palube HLS odštartuje späť na obežnú dráhu Mesiaca. Tam sa opäť spojí s Orionom, resp. prípadne sa stanicou Gateway. Potom sa so zvyškom posádky vydajú na trojdňový návrat k Zemi. Pristátie bude zrejme opäť obdobné ako u misie Artemis II.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA Publishes Artemis Plan to Land First Woman, Next Man on Moon in 2024 | url = https://www.nasa.gov/press-release/nasa-publishes-artemis-plan-to-land-first-woman-next-man-on-moon-in-2024 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Artemis Accords]] – zmluva o kozmických aktivitách na Mesiaci a vo vesmíre == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava||Kozmonautika}} * [https://www.nasa.gov/feature/artemis/ Program Artemis] na webe NASA {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/humans-in-space/artemis/ Program Artemis] na webe NASA v sekcii Humans in Space {{eng icon}} * {{kosmonautix.cz téma|artemis|programu Artemis}} {{Program Artemis}} [[Kategória:Kozmické programy]] [[Kategória:Prieskum Mesiaca]] [[Kategória:Kozmonautika v 2022]] f1xk6ks3p7xvj1r9idwkm8gmd4xnbh1 8191190 8191145 2026-04-02T09:27:15Z Marek majba ml 252834 Update informácie boli dostupné aktuálnejšie 8191190 wikitext text/x-wiki [[File:Artemis program (original with wordmark).svg|thumb|Znak programu Artemis]] '''Artemis''' je kozmický program, ktorého cieľom je obnovenie letov človeka na [[Mesiac]]. Hlavným cieľom je dostať na povrch Mesiaca v 21. storočí ďalšieho muža a prvú ženu. Zároveň by však na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo Mesiaca mala vzniknúť stanica [[Lunar Gateway|Gateway]] a na povrchu Mesiaca by mala byť vybudovaná trvalá infraštruktúra. Program je realizovaný americkým [[National Aeronautics and Space Administration|Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA)]], ale na rozdiel od [[Program Apollo|programu Apollo]] sa na ňom podieľajú aj americké súkromné spoločnosti, [[Európska vesmírna agentúra]], [[Japonská kozmická agentúra]], [[Canadian Space Agency|Kanadská kozmická agentúra]], [[Talianska kozmická agentúra]], [[Austrálska kozmická agentúra]], [[Kozmická agentúra Spojeného kráľovstva]], [[Kozmická agentúra Spojených arabských emirátov]], [[Štátna kozmická agentúra Ukrajiny]] a [[Agência Espacial Brasileira|Brazílska kozmická agentúra]]. Program má za sebou zatiaľ dva lety, [[Artemis I|Artemis 1]] a [[Artemis II|Artemis 2]]. Vo februári 2026 NASA oznámila zmeny v programe Artemis a nový harmonogram misií. Zmeny začnú treťou misiou programu Artemis 3. == Vznik programu == Program Artemis do istej miery využíva pokrok a skúseností, ktoré boli dosiahnuté pri niektorých predčasne zrušených programoch a misií NASA (napríklad program [[Program Constellation|Constellation]] alebo misia [[Asteroid Redirect Mission]]). Constellation, ktorý bol legislatívne schválený v roku 2005 a prebiehal až do roku 2010, zahŕňal napríklad vývoj [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion Crew Exploration Vehicle]]. Dňa [[11. október|11. októbra]] [[2010]] podpísal prezident [[Barack Obama]] zákon NASA Authorization Act of 2010, ktorý obsahoval požiadavky na okamžitý vývoj nosnej rakety [[Space Launch System]] ako pokračovateľa [[Space Shuttle]]. Zákon zároveň umožnil pokračovať vo vývoji kozmickej lode Orion Crew Exploration Vehicle, ktorá by od roku 2016 umožnila misie za hranicami nízkej obežnej dráhy Zeme. V decembri 2017 prezident [[Donald Trump]] podpísal Space Policy Directive 1. Tento dokument autorizoval NASA na začatie príprav na návrat na Mesiac. O niekoľko mesiacov neskôr vystúpil šéf NASA [[Jim Bridenstine]] s prejavom, v ktorom položil základy programu Artemis tak, ako ho poznáme dnes. NASA pôvodne počítala s pristátím posádky na Mesiaci v roku 2028. V marci 2019 viceprezident [[Mike Pence]] oznámil, že sa tak stane o štyri roky skôr, čo sa však nepodarilo zrealizovať. Dňa [[14. máj]]a 2019 dostal tento program oficiálne označenie Artemis - po [[Artemis (bohyňa)|gréckej bohyni Mesiaca]], ktorá je zároveň dvojčaťom boha [[Apolón]]a (v angličtine Apollo, čo je odkaz na [[Program Apollo|prvý americký program letov na Mesiac]]). == Nosná raketa == [[File:SLSArtemis1 on 39B2.jpg|thumb|Space Launch System Block 1]] Pre program Artemis bola vyvinutá superťažká [[nosná raketa]] [[Space Launch System]] (SLS) od spoločnosti [[Boeing]], ktorá dokáže v rámci jednej misie poslať na Mesiac kozmickú loď Orion, [[astronaut]]ov a náklad. Raketa poskytuje Orionu energiu, ktorá pomáha kozmickej lodi dosiahnuť rýchlosť 39 400 km/h, čo je rýchlosť potrebná pre let na Mesiac. Prvé tri misie Artemis budú využívať raketu SLS Block 1, ktorá dokáže dostať na Mesiac 27 ton nákladu vrátane Orionu a jeho posádky. Celá raketa je dlhá asi 98 metrov, čo je viac ako výška [[Socha slobody|sochy Slobody]]. SLS váži 2,6 milióna kg a dokáže vyvinúť o 15 percent vyšší ťah ako raketa [[Saturn V]]. Pohon rakety pozostáva zo štyroch motorov [[RS-25]]D [[Raketový motor na kvapalné pohonné látky|na kvapalné palivo]] a dvoch päťsegmentových pomocných [[Raketový motor na tuhé pohonné látky|raketových motorov na tuhé palivo]]. Palivová nádrž pre motory RS-25D má dĺžku 62 metrov a obsahuje palivo (tekutý [[vodík]]) s [[Okysličovadlo|okysličovadlo]]m (tekutý [[kyslík]]). Ďalšou verziou rakety SLS bude Block 1B, ktorá bude schopná vyslať do hlbokého vesmíru 38 ton nákladu. Najvýkonnejšou verziou má byť Block 2, ktorá bude navrhnutá tak, aby dopravila k Mesiacu viac ako 46 ton.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Space Launch System | url = https://www.nasa.gov/exploration/systems/sls/index.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2026 NASA oznámila, že sa v náväznosti na zmeny v programe Artemis definitívne rozhodla prestať v rakete SLS používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur V]], pričom táto zmena sa prejaví od misie [[Artemis IV]]. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket | url = https://spaceflightnow.com/2026/03/07/nasa-contract-confirms-selection-of-ulas-centaur-5-as-new-upper-stage-for-the-sls-rocket/ | vydavateľ = spaceflightnow.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = anglicky }}</ref> == Kozmická loď == Pre mesačné (v budúcnosti tiež medziplanetárne) misie bola vyvinutá kozmická loď [[Orion (kozmická loď)|Orion MPCV]] (Orion Multi-Purpose Crew Vehicle). Táto kozmická loď sa skladá z modulu pre posádku CM (Crew Module) a z európskeho servisného modulu ESM (European Service Module). Modul pre posádku zdedil svoj tvar z [[Apollo (kozmická loď)|kapsuly Apollo]], ale inak predstavuje úplne novú konštrukciu. Na pohon Orionu slúži európsky servisný modul ESM obsahujúci rad manévrovacích trysiek a hlavný motor AJ10-190, ktorý používa ako palivo [[monometylhydrazín]] a ako oxidačné činidlo [[Oxid dusný|oxid dusíka]] NO<sup>2</sup>. Výhodou hydrazínového paliva je jeho vysoká stabilita a fakt, že znesie aj prudké zmeny teploty po dlhú dobu. Nevýhodou je jeho vysoká [[toxicita]] a [[Karcinogén|karcinogenita]], preto sa prevažne používa na pohon vyšších stupňov rakiet alebo vesmírnych sond.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orion (MPCV) | url = https://space.skyrocket.de/doc_sdat/orion-mpcv.htm | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Vesmírna loď Orion je navrhnutá pre štyroch až šiestich astronautov, ktorých misie môžu trvať po dobu až troch týždňov. Dosadnutie na mesačný povrch prebehne v pristávacom module, ktorého podoba ani dodávateľ nie sú v súčasnosti (marec 2026) ešte známe. Pôvodne sa počítalo s modulom odvodeným od kozmickej lode [[Starship (raketa)|Starship]] od spoločnosti [[SpaceX]]. == Lunárna vesmírna stanica == {{hlavný článok|Lunar Gateway}} Stanica Gateway bude základňou obiehajúcou okolo Mesiaca, ktorá poskytne zásadnú podporu pre udržateľný a dlhodobý návrat človeka na mesačný povrch, ako aj východiskový bod pre prieskum hlbokého vesmíru. Gateway bude obiehať na polárnej dráhe okolo Mesiaca, periluna má byť vo výške približne 3 000 km nad severným pólom Mesiaca a apoluna vo výške 70 000 km nad južným pólom Mesiaca. Perióda obehu by mala byť 7 dní. [[Štartovacie okno|Okno pre štart]] z Mesiaca sa teda bude otvárať každých sedem dní, teda počas najväčšieho priblíženia stanice k povrchu, kedy sa bude môcť uskutočniť spojenie so stanicou. Na rozdiel od [[ISS]] nebude stanica obývaná po celý rok. V prvej fáze sa počíta so štyrmi modulmi lunárnej orbitálnej stanice Gateway.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gateway | url = https://www.nasa.gov/gateway | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Astronauti == Dňa [[9. december|9. decembra]] [[2020]] [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] [[Mike Pence]] predstavil skupinu 18 astronautov, prvý tím Artemis. Ide o kandidátov na posádky prvých misií programu Artemis. Mnohí z nich boli čerstvými absolventmi výcvikového programu v rámci skupiny NASA Astronaut Group 22 ("korytnačky").<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA’s newest astronaut class, the Turtles, become eligible for space missions|url=https://www.theverge.com/2020/1/10/21060014/nasa-astronaut-class-turtles-artemis-generation-graduation|vydavateľ=The Verge|dátum vydania=2020-01-10|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en-US|meno=Loren|priezvisko=Grush}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA graduates new class of astronauts to join Artemis-era missions|url=https://www.space.com/nasa-astronaut-class-turtles-graduation.html|vydavateľ=Space.com|dátum vydania=2020-01-10|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en|meno=Robert Z. Pearlman last|priezvisko=updated}}</ref> Tento ročník, v ktorom bolo šesť žien a sedem mužov, rozšírilo aktívny zbor astronautov NASA na 48 členov. Noví astronauti, vybraní v roku [[2017]] z rekordného počtu kandidátov, boli prvými, ktorí dostali odznaky astronauta v rámci programu NASA Artemis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA Names Artemis Team of Astronauts Eligible for Early Moon Missions|url=http://www.nasa.gov/press-release/nasa-names-artemis-team-of-astronauts-eligible-for-early-moon-missions|vydavateľ=NASA|dátum vydania=2020-12-09|dátum prístupu=2023-04-02|meno=Sean|priezvisko=Potter}}</ref> * Joe Acaba * [[Kayla Barronová]] * [[Raja Chari]] * [[Matthew Dominick]] * [[Victor Glover]] * Warren Hoburg * [[Jonny Kim]] * [[Christina Kochová]] * Kjell Lindgren * Nicole Mannová * Anne McClainová * Jessica Meirová * [[Jasmin Moghbeliová]] * Kathleen Rubinsová * [[Francisco Rubio|Frank Rubio]] * Scott Tingle * [[Jessica Watkinsová]] * Stephanie Wilsonová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA: The Artemis Team|url=https://www.nasa.gov/specials/artemis-team/index.html|vydavateľ=NASA|dátum prístupu=2023-04-02}}</ref> Dňa [[3. apríl|3. apríla]] [[2023]] oznámila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] mená členov posádky Artemis II, ktorá by mala preletieť okolo Mesiaca najskôr v apríli [[2026]]. Veliteľom misie má byť [[Gregory Wiseman|Gregory R. Wiseman]], prvá žena na lunárnej misii má byť [[Christina Kochová]], ďalej americký astronaut [[Victor Glover]] a astronaut [[Canadian Space Agency|Kanadskej vesmírnej agentúry]] Jeremy Hansen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V prvej posádke lunárnej misie po 50 rokoch je žena i Afroameričan|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prvej-posadke-lunarnej-misie-po-50-r/705523-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-04-04|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> == Misie == === Artemis I === {{Hlavný článok|Artemis I}} [[File:Artemis I map October 2021.jpg|thumb|Plán misie Artemis I]] Misia Artemis I bola realizovaná bez posádky, pričom na palube Orionu boli namiesto astronautov rôzne prístroje. Vypustených bolo tiež 13 satelitov [[CubeSat]] patriacich predovšetkým rôznym univerzitám a výskumným centrám. Časť z nich poskytla dôležité dáta o okolitom prostredí pre ďalšie lety programu Artemis. Artemis I odštartovala [[16. november|16. novembra]] 2022 z [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] z nedávno zrenovovaného [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|Štartovacieho komplexu 39B]]. [[Space Launch System|SLS]] vyniesla loď Orion na obežnú dráhu okolo Zeme. Tam sa zapálil motor druhého stupňa RL-10, čo zaistilo "odtrhnutie" z obežnej dráhy Zeme a nasmerovanie na trajektóriu k Mesiacu. Následne došlo k odpojeniu tohto druhého stupňa, z ktorého ešte boli vypustené spomínané satelity a Orion zamieri k Mesiacu. Na jeho obežnej dráhe strávi asi šesť dní a následne sa vráti späť na Zem. Podľa vyjadrenia agentúry NASA bolo hlavnou prioritou misie otestovať vysokorýchlostný vstup do [[Zemská atmosféra|zemskej atmosféry]]. Orion vletel do atmosféry rýchlosťou [[Machovo číslo|Mach]] 32, teda asi {{km|39500|m}}/h. [[Tepelný štít]] sa pritom zahrial na teplotu presahujúcu 2 700 °C. Ponúka sa porovnanie s nedávnym letom [[SpaceX Demo-2|Crew Demo-2]], pri ktorom posádka na palube lode Crew Dragon vstupovala do atmosféry rýchlosťou {{km|27000|m}}/h a tepelný štít sa zahrial asi na 1 900 °C. Ďalším cieľom misie bolo taktiež získanie reálnych dát z prevádzky [[Space Launch System|SLS]] a letu k Mesiacu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Artemis I | url = https://www.nasa.gov/artemis-1 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> === Artemis II === {{Hlavný článok|Artemis II}} [[File:Artemis 2 Crew Portrait.jpg|thumb|Posádka misie Artemis II]] Štart bol plánovaný najskôr na máj [[2024]],<ref name="kosmonautix">{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA letos jmenuje astronauty pro misi Artemis 2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2022/02/nasa-letos-jmenuje-astronauty-pro-misi-artemis-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2023-04-03}}</ref> potom sa posunul na koniec roka 2024. Začiatkom roka 2024 však administrátor [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Clarence William Nelson|Bill Nelson]] oznámil, že misia Artemis II sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom bolo niekoľko technických problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Gateway (leden 2024) | url = https://kosmonautix.cz/2024/01/gateway-leden-2024/ | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-12 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Neskôr bol zmenený na 6. február 2026. Potom došlo k jeho odkladu o dva dni a napokon, po skúške odpočítavania spojenej s tankovaním rakety, až na marec 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> Nakoniec raketa SLS (Space Launch System) odštartovala z odpaľovacej rampy 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride až 1. apríla o 18:35 EDT. Posádku misie Artemis II tvoria štyria [[Kozmonaut|astronauti]]: * {{Minivlajka|USA}} [[Gregory Wiseman|Reid Wiseman]], [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach|veliteľ]] * {{Minivlajka|USA}} [[Victor Glover]], NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] * {{Minivlajka|USA}} [[Christina Kochová]], NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letová špecialistka]] * {{Minivlajka|Kanada}} [[Jeremy Hansen]], [[Canadian Space Agency|CSA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letový špecialista]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liftoff! NASA Launches Astronauts on Historic Artemis Moon Mission | url = https://www.nasa.gov/news-release/liftoff-nasa-launches-astronauts-on-historic-artemis-moon-mission/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = }}</ref> [[File:Artemis 2 map october 2021.jpg|thumb|Plán misie Artemis II]] Po prvotnom dosiahnutí obežnej dráhy Zeme prebehne jeden oblet, po ktorom sa zapáli motor druhého stupňa, čím sa Orion postupne dostane na vysokú obežnú dráhu Zeme. Tu sa druhý stupeň oddelí od lode a pred tým, než bude navedený do zemskej atmosféry, poslúži ešte raz. Posádka ho využije pri teste manuálneho manévrovania. S využitím palubných prístrojov, kamier, ale aj výhľadu z okien prebehne simulácia priblíženia a následného vzdialenia sa od druhého stupňa, čo poskytne dôležité dáta a poslúži ako tréning na dokovanie, ktoré bude súčasťou ďalších misií programu. Po dokončení tohto testu ovládanie prevezme opäť riadiaci tím na Zemi. Posádka strávi na vysokej obežnej dráhe Zeme zvyšok dňa, počas ktorého budú testované rôzne systémy lode, predovšetkým tie, ktoré zaisťujú podporu života. Posádka tiež odloží skafandre a prezlečie sa do bežného oblečenia, v ktorom zostane až do dňa návratu na Zem. Zaujímavé je, že počas pobytu na vysokej obežnej dráhe Zeme bude Orion mimo dosahu bežne používaných komunikačných satelitov [[TDRS]]. Tým pádom sa tiež otestuje komunikácia cez [[Deep Space Network]] (DSN). Tá bude kriticky dôležitá pri samotnom lete k Mesiacu, pretože bude slúžiť nielen na komunikáciu, ale aj aktualizáciu navigačných dát. Po dokončení všetkých testov na vysokej obežnej dráhe Zeme začne samotný let k Mesiacu. Pretože druhý stupeň rakety už touto dobou bude mimo hry, o nasmerovanie na správnu trajektóriu sa postará servisný modul lode Orion. Loď poletí po trajektórii voľného návratu, čo znamená, že po oblete Mesiaca využije gravitáciu Zeme pre návrat a nebude tak potrebný zážih motorov. Let k Mesiacu potrvá štyri dni. Akonáhle Orion obletí Mesiac, bude pokračovať zase späť smerom k Zemi, pričom let potrvá opäť približne štyri dni. Počas spiatočného letu bude celý jeden deň vyhradený pre osobné voľno astronautov. Tí sa budú môcť mentálne pripraviť na návrat na Zem a pomocou videohovoru sa spojiť s rodinami. Jeden deň pred návratom potom prebehnú testy ovládania lode, tlakovanie na úrovne návratu, a tiež bude nutné upevniť všetky voľne umiestnené predmety. V deň návratu sa posádka opäť prezlečie do natlakovaných skafandrov a pripúta sa na svojich miestach. Následne dôjde k odpojeniu servisného modulu lode. Potom už začne samotný vstup do atmosféry. Loď Orion by mala vstúpiť do zemskej atmosféry ešte o niečo rýchlejšie ako pri misii Artemis I. Samotný prelet atmosférou zníži rýchlosť zo {{km|40000|m}}/h na {{km|520|m}}/h. Následne sa otvoria padáky, ktoré Orion spomalia až na {{km|32|m}}/h. V poslednej fáze dopadne loď na hladinu Tichého oceánu, kde už by mali čakať záchranné lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA’s First Flight With Crew Important Step on Long-term Return to the Moon, Missions to Mars | url = https://www.nasa.gov/feature/nasa-s-first-flight-with-crew-important-step-on-long-term-return-to-the-moon-missions-to | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> === Artemis III === [[File:Artemis III Mission profile 2025.jpg|thumb|Pôvodný plán misie Artemis III]] [[File:Orion Service Module.jpg|thumb|Umelecké stvárnenie letu kozmickej lode Orion MPCV]] Podľa pôvodných plánov mala byť misia [[Artemis III]] ostrý let posádky s pristátím na Mesiaci a bola predbežne naplánovaná na december [[2025]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Foust | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA planning to spend up to $1 billion on space station deorbit module | periodikum = SpaceNews | odkaz na periodikum = | url = https://spacenews.com/nasa-planning-to-spend-up-to-1-billion-on-space-station-deorbit-module/ | issn = 1046-6940 | vydavateľ = Pocket Ventures | miesto = Boulder, Colorado | dátum = 2023-03-13 | dátum prístupu = 2023-07-15 }}</ref> Vo februári 2026 však NASA oznámila zmeny v programe Artemis. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na [[Mesiac]]i sa z misie Artemis III odložilo na [[Artemis IV]]. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Velké změny v plánech programu Artemis | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/28/velke-zmeny-v-planech-programu-artemis/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-28 | dátum prístupu = 2026-03-02 }}</ref> === Artemis IV === V štvorčlennej posádke bude aj jedna žena, ktorá sa stane prvou ženou v histórii, čo vstúpi na povrch Mesiaca. Misia bude trvať približne tridsať dní, pričom týždeň z toho strávi časť posádky priamo na Mesiaci. Posádka opäť odštartuje z Kennedyho vesmírneho strediska na palube lode Orion, ktorú na obežnú dráhu Zeme vynesie raketa SLS. Postup bude do značnej miery podobný ako u predchádzajúcej misii. Zmena nastane vo chvíli, keď loď Orion dorazí na obežnú dráhu Mesiaca. Tu totiž bude musieť dôjsť k prestupu, keďže loď Orion na Mesiaci priamo pristáť nedokáže. Pre prestup z Orionu má NASA pripravené dva varianty. Prvá možnosť počíta s tým, že na obežnej dráhe bude pripravený samostatný lunárny modul, ktorý tam bude dopravený súkromnou spoločnosťou v rámci programu HLS - Human Landing System. Orion sa teda na obežnej dráhe spojí s modulom HLS, do ktorého prestúpia dvaja z členov posádky a vydajú sa na Mesiac. Druhá možnosť predpokladá, že na obežnej dráhe Mesiaca vznikne vesmírna stanica Gateway, ktorá bude okrem iného slúžiť práve na prestup posádok. Na obežnú dráhu Mesiaca má byť v základnej forme umiestnená už koncom roku 2024. Či už teda prestup na obežnej dráhe Mesiaca prebehne akokoľvek, dvaja členovia na palube lunárneho modulu HLS zamieria na Mesiac. Pristanú v oblasti mesačného južného pólu, ktorý je zaujímavý najmä vďaka prítomnosti vody v ľadovej forme. Presné miesto pristátia však zatiaľ nebolo vybrané. Vhodné zóny vyberá medzinárodný tím, ktorý okrem súčasných poznatkov počíta aj so zhodnotením dát zo sond vyslaných v najbližších rokoch v rámci programu [[Commercial Lunar Payload Services]]. Vhodné miesto na pristátie musí byť dostatočne osvetlené slnečným svitom. To je dôležité jednak kvôli tomu, že ide o jediný zdroj elektrickej energie, ale aj pre zabezpečenie maximálne teplotne stabilného prostredia. Zároveň však musia byť v blízkosti aj permanentne zatienené regióny, v ktorých má prebiehať výskum. Povrch zvoleného miesta musí byť kvôli pristátiu pomerne rovný a nesmú na ňom byť žiadne balvany ani preliačiny. Astronauti majú v tomto mieste stráviť šesť a pol dňa a po celú dobu musí byť zabezpečená komunikácia so Zemou ako aj zdroj elektriny. Lunárny modul HLS na povrch Mesiaca dopraví okrem dvoch astronautov aj sto kilogramov vybavenia vrátane vedeckých prístrojov. Na spiatočnej ceste ponesie modul okrem astronautov aj asi 35 kg odobratého materiálu. Vedeckým zameraním misie Artemis IV totiž bude hlavne geológia. Výstupy na mesačný povrch sú naplánované na 1., 2., 4. a 5. deň. Tretí deň bude slúžiť na odpočinok posádky, vykonávanie vedeckých činností na palube modulu a zrejme aj na mediálne výstupy. Zostávajúci čas do 6,5-denného limitu spotrebujú procedúry po pristátí i pred vzletom, ako je úprava tlaku v kabíne alebo obliekanie skafandrov. Vzdialenosť, na ktorú sa bude posádka vzďaľovať od lunárneho modulu, bude závisieť od toho, či bude musieť chodiť pešo. V programe Artemis sa totiž počíta s dvojicou dopravných prostriedkov. Prvým je Lunar Terrain Vehicle - LTV, čo by mala byť jednoduchá otvorená buggyna. Druhým je Habitable Mobility Platform - HMP, čo by mohol byť uzavretý pretlakovaný dopravný prostriedok pre dlhšie expedície. Po uplynutí necelého týždňa posádka na Mesiaci zbalí všetky vzorky a časť vybavenia. Vybavenie, ktoré na Mesiaci zostane pre ďalšie misie, bude potrebné zabezpečiť v dostatočnej vzdialenosti od modulu. Akonáhle bude všetko pripravené, posádka na palube HLS odštartuje späť na obežnú dráhu Mesiaca. Tam sa opäť spojí s Orionom, resp. prípadne sa stanicou Gateway. Potom sa so zvyškom posádky vydajú na trojdňový návrat k Zemi. Pristátie bude zrejme opäť obdobné ako u misie Artemis II.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA Publishes Artemis Plan to Land First Woman, Next Man on Moon in 2024 | url = https://www.nasa.gov/press-release/nasa-publishes-artemis-plan-to-land-first-woman-next-man-on-moon-in-2024 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Artemis Accords]] – zmluva o kozmických aktivitách na Mesiaci a vo vesmíre == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava||Kozmonautika}} * [https://www.nasa.gov/feature/artemis/ Program Artemis] na webe NASA {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/humans-in-space/artemis/ Program Artemis] na webe NASA v sekcii Humans in Space {{eng icon}} * {{kosmonautix.cz téma|artemis|programu Artemis}} {{Program Artemis}} [[Kategória:Kozmické programy]] [[Kategória:Prieskum Mesiaca]] [[Kategória:Kozmonautika v 2022]] pibqj0ea8hbxxatv97u2r343at4rie6 8191192 8191190 2026-04-02T09:31:07Z Marek majba ml 252834 8191192 wikitext text/x-wiki [[File:Artemis program (original with wordmark).svg|thumb|Znak programu Artemis]] '''Artemis''' je kozmický program, ktorého cieľom je obnovenie letov človeka na [[Mesiac]]. Hlavným cieľom je dostať na povrch Mesiaca v 21. storočí ďalšieho muža a prvú ženu. Zároveň by však na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo Mesiaca mala vzniknúť stanica [[Lunar Gateway|Gateway]] a na povrchu Mesiaca by mala byť vybudovaná trvalá infraštruktúra. Program je realizovaný americkým [[National Aeronautics and Space Administration|Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA)]], ale na rozdiel od [[Program Apollo|programu Apollo]] sa na ňom podieľajú aj americké súkromné spoločnosti, [[Európska vesmírna agentúra]], [[Japonská kozmická agentúra]], [[Canadian Space Agency|Kanadská kozmická agentúra]], [[Talianska kozmická agentúra]], [[Austrálska kozmická agentúra]], [[Kozmická agentúra Spojeného kráľovstva]], [[Kozmická agentúra Spojených arabských emirátov]], [[Štátna kozmická agentúra Ukrajiny]] a [[Agência Espacial Brasileira|Brazílska kozmická agentúra]]. Program má za sebou zatiaľ dva lety, [[Artemis I|Artemis 1]] a [[Artemis II|Artemis 2]]. Vo februári 2026 NASA oznámila zmeny v programe Artemis a nový harmonogram misií. Zmeny začnú treťou misiou programu Artemis 3. == Vznik programu == Program Artemis do istej miery využíva pokrok a skúseností, ktoré boli dosiahnuté pri niektorých predčasne zrušených programoch a misií NASA (napríklad program [[Program Constellation|Constellation]] alebo misia [[Asteroid Redirect Mission]]). Constellation, ktorý bol legislatívne schválený v roku 2005 a prebiehal až do roku 2010, zahŕňal napríklad vývoj [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion Crew Exploration Vehicle]]. Dňa [[11. október|11. októbra]] [[2010]] podpísal prezident [[Barack Obama]] zákon NASA Authorization Act of 2010, ktorý obsahoval požiadavky na okamžitý vývoj nosnej rakety [[Space Launch System]] ako pokračovateľa [[Space Shuttle]]. Zákon zároveň umožnil pokračovať vo vývoji kozmickej lode Orion Crew Exploration Vehicle, ktorá by od roku 2016 umožnila misie za hranicami nízkej obežnej dráhy Zeme. V decembri 2017 prezident [[Donald Trump]] podpísal Space Policy Directive 1. Tento dokument autorizoval NASA na začatie príprav na návrat na Mesiac. O niekoľko mesiacov neskôr vystúpil šéf NASA [[Jim Bridenstine]] s prejavom, v ktorom položil základy programu Artemis tak, ako ho poznáme dnes. NASA pôvodne počítala s pristátím posádky na Mesiaci v roku 2028. V marci 2019 viceprezident [[Mike Pence]] oznámil, že sa tak stane o štyri roky skôr, čo sa však nepodarilo zrealizovať. Dňa [[14. máj]]a 2019 dostal tento program oficiálne označenie Artemis - po [[Artemis (bohyňa)|gréckej bohyni Mesiaca]], ktorá je zároveň dvojčaťom boha [[Apolón]]a (v angličtine Apollo, čo je odkaz na [[Program Apollo|prvý americký program letov na Mesiac]]). == Nosná raketa == [[File:SLSArtemis1 on 39B2.jpg|thumb|Space Launch System Block 1]] Pre program Artemis bola vyvinutá superťažká [[nosná raketa]] [[Space Launch System]] (SLS) od spoločnosti [[Boeing]], ktorá dokáže v rámci jednej misie poslať na Mesiac kozmickú loď Orion, [[astronaut]]ov a náklad. Raketa poskytuje Orionu energiu, ktorá pomáha kozmickej lodi dosiahnuť rýchlosť 39 400 km/h, čo je rýchlosť potrebná pre let na Mesiac. Prvé tri misie Artemis budú využívať raketu SLS Block 1, ktorá dokáže dostať na Mesiac 27 ton nákladu vrátane Orionu a jeho posádky. Celá raketa je dlhá asi 98 metrov, čo je viac ako výška [[Socha slobody|sochy Slobody]]. SLS váži 2,6 milióna kg a dokáže vyvinúť o 15 percent vyšší ťah ako raketa [[Saturn V]]. Pohon rakety pozostáva zo štyroch motorov [[RS-25]]D [[Raketový motor na kvapalné pohonné látky|na kvapalné palivo]] a dvoch päťsegmentových pomocných [[Raketový motor na tuhé pohonné látky|raketových motorov na tuhé palivo]]. Palivová nádrž pre motory RS-25D má dĺžku 62 metrov a obsahuje palivo (tekutý [[vodík]]) s [[Okysličovadlo|okysličovadlo]]m (tekutý [[kyslík]]). Ďalšou verziou rakety SLS bude Block 1B, ktorá bude schopná vyslať do hlbokého vesmíru 38 ton nákladu. Najvýkonnejšou verziou má byť Block 2, ktorá bude navrhnutá tak, aby dopravila k Mesiacu viac ako 46 ton.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Space Launch System | url = https://www.nasa.gov/exploration/systems/sls/index.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2026 NASA oznámila, že sa v náväznosti na zmeny v programe Artemis definitívne rozhodla prestať v rakete SLS používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur V]], pričom táto zmena sa prejaví od misie [[Artemis IV]]. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket | url = https://spaceflightnow.com/2026/03/07/nasa-contract-confirms-selection-of-ulas-centaur-5-as-new-upper-stage-for-the-sls-rocket/ | vydavateľ = spaceflightnow.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = anglicky }}</ref> == Kozmická loď == Pre mesačné (v budúcnosti tiež medziplanetárne) misie bola vyvinutá kozmická loď [[Orion (kozmická loď)|Orion MPCV]] (Orion Multi-Purpose Crew Vehicle). Táto kozmická loď sa skladá z modulu pre posádku CM (Crew Module) a z európskeho servisného modulu ESM (European Service Module). Modul pre posádku zdedil svoj tvar z [[Apollo (kozmická loď)|kapsuly Apollo]], ale inak predstavuje úplne novú konštrukciu. Na pohon Orionu slúži európsky servisný modul ESM obsahujúci rad manévrovacích trysiek a hlavný motor AJ10-190, ktorý používa ako palivo [[monometylhydrazín]] a ako oxidačné činidlo [[Oxid dusný|oxid dusíka]] NO<sup>2</sup>. Výhodou hydrazínového paliva je jeho vysoká stabilita a fakt, že znesie aj prudké zmeny teploty po dlhú dobu. Nevýhodou je jeho vysoká [[toxicita]] a [[Karcinogén|karcinogenita]], preto sa prevažne používa na pohon vyšších stupňov rakiet alebo vesmírnych sond.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orion (MPCV) | url = https://space.skyrocket.de/doc_sdat/orion-mpcv.htm | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Vesmírna loď Orion je navrhnutá pre štyroch až šiestich astronautov, ktorých misie môžu trvať po dobu až troch týždňov. Dosadnutie na mesačný povrch prebehne v pristávacom module, ktorého podoba ani dodávateľ nie sú v súčasnosti (marec 2026) ešte známe. Pôvodne sa počítalo s modulom odvodeným od kozmickej lode [[Starship (raketa)|Starship]] od spoločnosti [[SpaceX]]. == Lunárna vesmírna stanica == {{hlavný článok|Lunar Gateway}} Stanica Gateway bude základňou obiehajúcou okolo Mesiaca, ktorá poskytne zásadnú podporu pre udržateľný a dlhodobý návrat človeka na mesačný povrch, ako aj východiskový bod pre prieskum hlbokého vesmíru. Gateway bude obiehať na polárnej dráhe okolo Mesiaca, periluna má byť vo výške približne 3 000 km nad severným pólom Mesiaca a apoluna vo výške 70 000 km nad južným pólom Mesiaca. Perióda obehu by mala byť 7 dní. [[Štartovacie okno|Okno pre štart]] z Mesiaca sa teda bude otvárať každých sedem dní, teda počas najväčšieho priblíženia stanice k povrchu, kedy sa bude môcť uskutočniť spojenie so stanicou. Na rozdiel od [[ISS]] nebude stanica obývaná po celý rok. V prvej fáze sa počíta so štyrmi modulmi lunárnej orbitálnej stanice Gateway.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gateway | url = https://www.nasa.gov/gateway | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Astronauti == Dňa [[9. december|9. decembra]] [[2020]] [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] [[Mike Pence]] predstavil skupinu 18 astronautov, prvý tím Artemis. Ide o kandidátov na posádky prvých misií programu Artemis. Mnohí z nich boli čerstvými absolventmi výcvikového programu v rámci skupiny NASA Astronaut Group 22 ("korytnačky").<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA’s newest astronaut class, the Turtles, become eligible for space missions|url=https://www.theverge.com/2020/1/10/21060014/nasa-astronaut-class-turtles-artemis-generation-graduation|vydavateľ=The Verge|dátum vydania=2020-01-10|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en-US|meno=Loren|priezvisko=Grush}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA graduates new class of astronauts to join Artemis-era missions|url=https://www.space.com/nasa-astronaut-class-turtles-graduation.html|vydavateľ=Space.com|dátum vydania=2020-01-10|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en|meno=Robert Z. Pearlman last|priezvisko=updated}}</ref> Tento ročník, v ktorom bolo šesť žien a sedem mužov, rozšírilo aktívny zbor astronautov NASA na 48 členov. Noví astronauti, vybraní v roku [[2017]] z rekordného počtu kandidátov, boli prvými, ktorí dostali odznaky astronauta v rámci programu NASA Artemis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA Names Artemis Team of Astronauts Eligible for Early Moon Missions|url=http://www.nasa.gov/press-release/nasa-names-artemis-team-of-astronauts-eligible-for-early-moon-missions|vydavateľ=NASA|dátum vydania=2020-12-09|dátum prístupu=2023-04-02|meno=Sean|priezvisko=Potter}}</ref> * Joe Acaba * [[Kayla Barronová]] * [[Raja Chari]] * [[Matthew Dominick]] * [[Victor Glover]] * Warren Hoburg * [[Jonny Kim]] * [[Christina Kochová]] * Kjell Lindgren * Nicole Mannová * Anne McClainová * Jessica Meirová * [[Jasmin Moghbeliová]] * Kathleen Rubinsová * [[Francisco Rubio|Frank Rubio]] * Scott Tingle * [[Jessica Watkinsová]] * Stephanie Wilsonová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA: The Artemis Team|url=https://www.nasa.gov/specials/artemis-team/index.html|vydavateľ=NASA|dátum prístupu=2023-04-02}}</ref> Dňa [[3. apríl|3. apríla]] [[2023]] oznámila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] mená členov posádky Artemis II, ktorá by mala preletieť okolo Mesiaca najskôr v apríli [[2026]]. Veliteľom misie má byť [[Gregory Wiseman|Gregory R. Wiseman]], prvá žena na lunárnej misii má byť [[Christina Kochová]], ďalej americký astronaut [[Victor Glover]] a astronaut [[Canadian Space Agency|Kanadskej vesmírnej agentúry]] Jeremy Hansen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V prvej posádke lunárnej misie po 50 rokoch je žena i Afroameričan|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prvej-posadke-lunarnej-misie-po-50-r/705523-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-04-04|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> == Misie == === Artemis I === {{Hlavný článok|Artemis I}} [[File:Artemis I map October 2021.jpg|thumb|Plán misie Artemis I]] Misia Artemis I bola realizovaná bez posádky, pričom na palube Orionu boli namiesto astronautov rôzne prístroje. Vypustených bolo tiež 13 satelitov [[CubeSat]] patriacich predovšetkým rôznym univerzitám a výskumným centrám. Časť z nich poskytla dôležité dáta o okolitom prostredí pre ďalšie lety programu Artemis. Artemis I odštartovala [[16. november|16. novembra]] 2022 z [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] z nedávno zrenovovaného [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|Štartovacieho komplexu 39B]]. [[Space Launch System|SLS]] vyniesla loď Orion na obežnú dráhu okolo Zeme. Tam sa zapálil motor druhého stupňa RL-10, čo zaistilo "odtrhnutie" z obežnej dráhy Zeme a nasmerovanie na trajektóriu k Mesiacu. Následne došlo k odpojeniu tohto druhého stupňa, z ktorého ešte boli vypustené spomínané satelity a Orion zamieri k Mesiacu. Na jeho obežnej dráhe strávi asi šesť dní a následne sa vráti späť na Zem. Podľa vyjadrenia agentúry NASA bolo hlavnou prioritou misie otestovať vysokorýchlostný vstup do [[Zemská atmosféra|zemskej atmosféry]]. Orion vletel do atmosféry rýchlosťou [[Machovo číslo|Mach]] 32, teda asi {{km|39500|m}}/h. [[Tepelný štít]] sa pritom zahrial na teplotu presahujúcu 2 700 °C. Ponúka sa porovnanie s nedávnym letom [[SpaceX Demo-2|Crew Demo-2]], pri ktorom posádka na palube lode Crew Dragon vstupovala do atmosféry rýchlosťou {{km|27000|m}}/h a tepelný štít sa zahrial asi na 1 900 °C. Ďalším cieľom misie bolo taktiež získanie reálnych dát z prevádzky [[Space Launch System|SLS]] a letu k Mesiacu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Artemis I | url = https://www.nasa.gov/artemis-1 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> === Artemis II === {{Hlavný článok|Artemis II}} [[File:Artemis 2 Crew Portrait.jpg|thumb|Posádka misie Artemis II]] Štart bol plánovaný najskôr na máj [[2024]],<ref name="kosmonautix">{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA letos jmenuje astronauty pro misi Artemis 2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2022/02/nasa-letos-jmenuje-astronauty-pro-misi-artemis-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2023-04-03}}</ref> potom sa posunul na koniec roka 2024. Začiatkom roka 2024 však administrátor [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Clarence William Nelson|Bill Nelson]] oznámil, že misia Artemis II sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom bolo niekoľko technických problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Gateway (leden 2024) | url = https://kosmonautix.cz/2024/01/gateway-leden-2024/ | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-12 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Neskôr bol zmenený na 6. február 2026. Potom došlo k jeho odkladu o dva dni a napokon, po skúške odpočítavania spojenej s tankovaním rakety, až na 1. august 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> Nakoniec raketa SLS (Space Launch System) odštartovala z odpaľovacej rampy 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride až 1. apríla o 18:35 EDT. Posádku misie Artemis II tvoria štyria [[Kozmonaut|astronauti]]: * {{Minivlajka|USA}} [[Gregory Wiseman|Reid Wiseman]], [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach|veliteľ]] * {{Minivlajka|USA}} [[Victor Glover]], NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] * {{Minivlajka|USA}} [[Christina Kochová]], NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letová špecialistka]] * {{Minivlajka|Kanada}} [[Jeremy Hansen]], [[Canadian Space Agency|CSA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letový špecialista]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liftoff! NASA Launches Astronauts on Historic Artemis Moon Mission | url = https://www.nasa.gov/news-release/liftoff-nasa-launches-astronauts-on-historic-artemis-moon-mission/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = }}</ref> [[File:Artemis 2 map october 2021.jpg|thumb|Plán misie Artemis II]] Po prvotnom dosiahnutí obežnej dráhy Zeme prebehne jeden oblet, po ktorom sa zapáli motor druhého stupňa, čím sa Orion postupne dostane na vysokú obežnú dráhu Zeme. Tu sa druhý stupeň oddelí od lode a pred tým, než bude navedený do zemskej atmosféry, poslúži ešte raz. Posádka ho využije pri teste manuálneho manévrovania. S využitím palubných prístrojov, kamier, ale aj výhľadu z okien prebehne simulácia priblíženia a následného vzdialenia sa od druhého stupňa, čo poskytne dôležité dáta a poslúži ako tréning na dokovanie, ktoré bude súčasťou ďalších misií programu. Po dokončení tohto testu ovládanie prevezme opäť riadiaci tím na Zemi. Posádka strávi na vysokej obežnej dráhe Zeme zvyšok dňa, počas ktorého budú testované rôzne systémy lode, predovšetkým tie, ktoré zaisťujú podporu života. Posádka tiež odloží skafandre a prezlečie sa do bežného oblečenia, v ktorom zostane až do dňa návratu na Zem. Zaujímavé je, že počas pobytu na vysokej obežnej dráhe Zeme bude Orion mimo dosahu bežne používaných komunikačných satelitov [[TDRS]]. Tým pádom sa tiež otestuje komunikácia cez [[Deep Space Network]] (DSN). Tá bude kriticky dôležitá pri samotnom lete k Mesiacu, pretože bude slúžiť nielen na komunikáciu, ale aj aktualizáciu navigačných dát. Po dokončení všetkých testov na vysokej obežnej dráhe Zeme začne samotný let k Mesiacu. Pretože druhý stupeň rakety už touto dobou bude mimo hry, o nasmerovanie na správnu trajektóriu sa postará servisný modul lode Orion. Loď poletí po trajektórii voľného návratu, čo znamená, že po oblete Mesiaca využije gravitáciu Zeme pre návrat a nebude tak potrebný zážih motorov. Let k Mesiacu potrvá štyri dni. Akonáhle Orion obletí Mesiac, bude pokračovať zase späť smerom k Zemi, pričom let potrvá opäť približne štyri dni. Počas spiatočného letu bude celý jeden deň vyhradený pre osobné voľno astronautov. Tí sa budú môcť mentálne pripraviť na návrat na Zem a pomocou videohovoru sa spojiť s rodinami. Jeden deň pred návratom potom prebehnú testy ovládania lode, tlakovanie na úrovne návratu, a tiež bude nutné upevniť všetky voľne umiestnené predmety. V deň návratu sa posádka opäť prezlečie do natlakovaných skafandrov a pripúta sa na svojich miestach. Následne dôjde k odpojeniu servisného modulu lode. Potom už začne samotný vstup do atmosféry. Loď Orion by mala vstúpiť do zemskej atmosféry ešte o niečo rýchlejšie ako pri misii Artemis I. Samotný prelet atmosférou zníži rýchlosť zo {{km|40000|m}}/h na {{km|520|m}}/h. Následne sa otvoria padáky, ktoré Orion spomalia až na {{km|32|m}}/h. V poslednej fáze dopadne loď na hladinu Tichého oceánu, kde už by mali čakať záchranné lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA’s First Flight With Crew Important Step on Long-term Return to the Moon, Missions to Mars | url = https://www.nasa.gov/feature/nasa-s-first-flight-with-crew-important-step-on-long-term-return-to-the-moon-missions-to | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> === Artemis III === [[File:Artemis III Mission profile 2025.jpg|thumb|Pôvodný plán misie Artemis III]] [[File:Orion Service Module.jpg|thumb|Umelecké stvárnenie letu kozmickej lode Orion MPCV]] Podľa pôvodných plánov mala byť misia [[Artemis III]] ostrý let posádky s pristátím na Mesiaci a bola predbežne naplánovaná na december [[2025]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Foust | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA planning to spend up to $1 billion on space station deorbit module | periodikum = SpaceNews | odkaz na periodikum = | url = https://spacenews.com/nasa-planning-to-spend-up-to-1-billion-on-space-station-deorbit-module/ | issn = 1046-6940 | vydavateľ = Pocket Ventures | miesto = Boulder, Colorado | dátum = 2023-03-13 | dátum prístupu = 2023-07-15 }}</ref> Vo februári 2026 však NASA oznámila zmeny v programe Artemis. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na [[Mesiac]]i sa z misie Artemis III odložilo na [[Artemis IV]]. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Velké změny v plánech programu Artemis | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/28/velke-zmeny-v-planech-programu-artemis/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-28 | dátum prístupu = 2026-03-02 }}</ref> === Artemis IV === V štvorčlennej posádke bude aj jedna žena, ktorá sa stane prvou ženou v histórii, čo vstúpi na povrch Mesiaca. Misia bude trvať približne tridsať dní, pričom týždeň z toho strávi časť posádky priamo na Mesiaci. Posádka opäť odštartuje z Kennedyho vesmírneho strediska na palube lode Orion, ktorú na obežnú dráhu Zeme vynesie raketa SLS. Postup bude do značnej miery podobný ako u predchádzajúcej misii. Zmena nastane vo chvíli, keď loď Orion dorazí na obežnú dráhu Mesiaca. Tu totiž bude musieť dôjsť k prestupu, keďže loď Orion na Mesiaci priamo pristáť nedokáže. Pre prestup z Orionu má NASA pripravené dva varianty. Prvá možnosť počíta s tým, že na obežnej dráhe bude pripravený samostatný lunárny modul, ktorý tam bude dopravený súkromnou spoločnosťou v rámci programu HLS - Human Landing System. Orion sa teda na obežnej dráhe spojí s modulom HLS, do ktorého prestúpia dvaja z členov posádky a vydajú sa na Mesiac. Druhá možnosť predpokladá, že na obežnej dráhe Mesiaca vznikne vesmírna stanica Gateway, ktorá bude okrem iného slúžiť práve na prestup posádok. Na obežnú dráhu Mesiaca má byť v základnej forme umiestnená už koncom roku 2024. Či už teda prestup na obežnej dráhe Mesiaca prebehne akokoľvek, dvaja členovia na palube lunárneho modulu HLS zamieria na Mesiac. Pristanú v oblasti mesačného južného pólu, ktorý je zaujímavý najmä vďaka prítomnosti vody v ľadovej forme. Presné miesto pristátia však zatiaľ nebolo vybrané. Vhodné zóny vyberá medzinárodný tím, ktorý okrem súčasných poznatkov počíta aj so zhodnotením dát zo sond vyslaných v najbližších rokoch v rámci programu [[Commercial Lunar Payload Services]]. Vhodné miesto na pristátie musí byť dostatočne osvetlené slnečným svitom. To je dôležité jednak kvôli tomu, že ide o jediný zdroj elektrickej energie, ale aj pre zabezpečenie maximálne teplotne stabilného prostredia. Zároveň však musia byť v blízkosti aj permanentne zatienené regióny, v ktorých má prebiehať výskum. Povrch zvoleného miesta musí byť kvôli pristátiu pomerne rovný a nesmú na ňom byť žiadne balvany ani preliačiny. Astronauti majú v tomto mieste stráviť šesť a pol dňa a po celú dobu musí byť zabezpečená komunikácia so Zemou ako aj zdroj elektriny. Lunárny modul HLS na povrch Mesiaca dopraví okrem dvoch astronautov aj sto kilogramov vybavenia vrátane vedeckých prístrojov. Na spiatočnej ceste ponesie modul okrem astronautov aj asi 35 kg odobratého materiálu. Vedeckým zameraním misie Artemis IV totiž bude hlavne geológia. Výstupy na mesačný povrch sú naplánované na 1., 2., 4. a 5. deň. Tretí deň bude slúžiť na odpočinok posádky, vykonávanie vedeckých činností na palube modulu a zrejme aj na mediálne výstupy. Zostávajúci čas do 6,5-denného limitu spotrebujú procedúry po pristátí i pred vzletom, ako je úprava tlaku v kabíne alebo obliekanie skafandrov. Vzdialenosť, na ktorú sa bude posádka vzďaľovať od lunárneho modulu, bude závisieť od toho, či bude musieť chodiť pešo. V programe Artemis sa totiž počíta s dvojicou dopravných prostriedkov. Prvým je Lunar Terrain Vehicle - LTV, čo by mala byť jednoduchá otvorená buggyna. Druhým je Habitable Mobility Platform - HMP, čo by mohol byť uzavretý pretlakovaný dopravný prostriedok pre dlhšie expedície. Po uplynutí necelého týždňa posádka na Mesiaci zbalí všetky vzorky a časť vybavenia. Vybavenie, ktoré na Mesiaci zostane pre ďalšie misie, bude potrebné zabezpečiť v dostatočnej vzdialenosti od modulu. Akonáhle bude všetko pripravené, posádka na palube HLS odštartuje späť na obežnú dráhu Mesiaca. Tam sa opäť spojí s Orionom, resp. prípadne sa stanicou Gateway. Potom sa so zvyškom posádky vydajú na trojdňový návrat k Zemi. Pristátie bude zrejme opäť obdobné ako u misie Artemis II.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA Publishes Artemis Plan to Land First Woman, Next Man on Moon in 2024 | url = https://www.nasa.gov/press-release/nasa-publishes-artemis-plan-to-land-first-woman-next-man-on-moon-in-2024 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Artemis Accords]] – zmluva o kozmických aktivitách na Mesiaci a vo vesmíre == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava||Kozmonautika}} * [https://www.nasa.gov/feature/artemis/ Program Artemis] na webe NASA {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/humans-in-space/artemis/ Program Artemis] na webe NASA v sekcii Humans in Space {{eng icon}} * {{kosmonautix.cz téma|artemis|programu Artemis}} {{Program Artemis}} [[Kategória:Kozmické programy]] [[Kategória:Prieskum Mesiaca]] [[Kategória:Kozmonautika v 2022]] s5a25gxylcjr7nr065gmj8pxns9u8ih Diskusia s redaktorom:KormiSK 3 661404 8190792 8190639 2026-04-01T12:43:25Z KormiSK 91359 /* Otázka od Evolution Shock (18:24, 21. marec 2026) */ odpoveď 8190792 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |- style="border: 2px solid black; background: #EEE; font-size: 133%;" | Archívy starších diskusií: [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2021 – 2022|2021 – 2022]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2023|2023]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2024|2024]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2025|2025]] |} __TOC__ == Vymazanie článku == Zdravim. Bolo mi vymazaný článok o knihe Nového Zjavenia Pána Ježiša Krista od Petra Daniela Francuha. Chcel by som vas poziadat o vysvetlenie prečo sa tak stalo, alebo niekto vám to nakázal ? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Tylerduren1897|Tylerduren1897]] ([[Diskusia s redaktorom:Tylerduren1897|diskusia]]) 20:03, 18. december 2025 (UTC) :{{Re|Tylerduren1897}} Zdravím, nikto mi to nenakázal; v poznámke o zmazaní je napísané O2, ktoré sa odkazuje na [[Wikipédia:KRZ|Kritériá na rýchle zmazanie]]. Text bol cudzojazyčný (v angličtine) a preto na slovenskú Wikipédiu nepatrí. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:35, 19. december 2025 (UTC) ::Dakujem za vysvetlenie. Je to moj prvý článok a tá jazyková nezhoda mi nezišla na um. --[[Redaktor:Tylerduren1897|Tylerduren1897]] ([[Diskusia s redaktorom:Tylerduren1897|diskusia]]) 10:04, 19. december 2025 (UTC) :::{{Re|Tylerduren1897|s=1}} Bez problému. Pozor však na to, až by ste prípadne vytvárali ďalší článok, že [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]] a nové články musia [[Wikipédia:2NNSZ|spĺňať kritériá]] [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosti]] a byť [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|dostatočne ozdrojované]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 19. december 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] dňa [[Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok]] (19:31, 21. december 2025) == Ako mám vytvoriť názov stránky? --[[Redaktor:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] ([[Diskusia s redaktorom:IloveAirbusA350|diskusia]]) 19:31, 21. december 2025 (UTC) :{{Re|IloveAirbusA350}} Zdravím, stránku vytvoríte buď zadaním názvu priamo do URL, lebo vyhľadaním daného názvu a následne kliknutím na červený odkaz vo vyhľadávaní (vytvoriť stránku). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:14, 21. december 2025 (UTC) ::Dakujem --[[Redaktor:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] ([[Diskusia s redaktorom:IloveAirbusA350|diskusia]]) 20:51, 22. december 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:PhoebeCanella|PhoebeCanella]] dňa [[Jeffrey Epstein]] (21:12, 22. december 2025) == Ahoj, ako môžem vytvoriť kapitolu? Alebo teda ten text, ktorý sa dá rozbaliť? Ďakujem --[[Redaktor:PhoebeCanella|PhoebeCanella]] ([[Diskusia s redaktorom:PhoebeCanella|diskusia]]) 21:12, 22. december 2025 (UTC) :{{Re|PhoebeCanella}} Ahoj, nerozumiem otázke, aký text máš na mysli? Na stránke je všetok text normálne vidieť aktuálne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:22, 22. december 2025 (UTC) ::Uz som na to prisla, pardoon :-) --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-42478-29|&#126;2025-42478-29]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-42478-29|diskuse]]) 22:48, 22. december 2025 (UTC) == Obmena WL == Ahoj, vedel by si pls. obmeniť botom všetky dané wl. na zaužívané tvary: * Alica v krajine zázrakov (film, 2010) = Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010) * The Final Cut (film, 1983) = The Final Cut (film z roku 1983) * Kandidát (film, 2013) = Kandidát (film z roku 2013) * Život je krásny (film, 1997) = Život je krásny (film z roku 1997) * Život je krásny (film, 1946) = Život je krásny (film z roku 1946) * Winnetou (2016) = Winnetou (film) * Vertigo (1958) = Vertigo (film) * Šťastie pána Slávika (1923) = Šťastie pána Slávika (film) * Jud Süß (1940) = Jud Süß (film) * Dom hrôzy (1999) = Dom hrôzy (film) * Hviezdne vojny (1977) = Hviezdne vojny (film) * Armageddon (1998) = Armageddon (film) * Blade (2025) = Blade (film) * Dallas (seriál, 1978) = Dallas (seriál z roku 1978) * Svätý František (seriál, 2003) = Svätý František (seriál z roku 2003) * Svätý František (seriál, 1996) = Svätý František (seriál z roku 1996) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 29. december 2025 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} {{Hotovo}} Tu je [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/KormiSKbot?offset=20251229161000&limit=141 celý zoznam úprav], a ako sme sa bavili mimo Wki, <code>Šťastie pána Slávika (1923)</code> som presunul na <code>Šťastie pána Slávika</code>, nakoľko neexistuje rozlišovačka. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:06, 29. december 2025 (UTC) ::Ok dik, aj som tie názvy už popresúval. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:19, 29. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (18:01, 3. január 2026) == Dobrý deň volám sa Jana Belková a som slovenská autorka rozprávok z Turzovky. Rada by som, aby na Wikipédii vznikol článok o mojej tvorbe. Viem, že články musia byť neutrálne a dobre zdrojované, a chcela by som požiadať o radu alebo spoluprácu pri jeho príprave. Ďakujem veľmi pekne za Vašu pomoc a čas. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 18:01, 3. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, je to presne tak - [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]], a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Taktež, presne ako píšete, musia byť články neutrálne a využívať [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Odporúčame, aby teda stránku o Vás vytvoril niektor iný so všetkými týmito náležitosťami. My ako správcovia/mentori s tvorbou obsahu priamo nepomáhame - môžeme však poradiť, čo na stránke chýba, alebo ju upraviť v rámci formátovania. Stránku môže niekto založiť napr. na svojom pieskovisku a potom, po posúdaní niekoho skúsenejšieho, môže byť presunutá do hlavného priestoru pre ostatných čitateľov. Keby bola potreba nejaká ďalšia rada, pokojne sa ozvite. Veľa zdaru! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:34, 3. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (09:14, 4. január 2026) == Dobrý deň, ďakujem za Vašu odpoveď a usmernenie. Chcela by som Vás ešte poprosiť o radu, či by ste mi vedeli odporučiť niekoho skúsenejšieho z redaktorov, kto by mi vedel pomôcť alebo aspoň nasmerovať pri samotnej tvorbe obsahu článku. Ako začiatočníčka by som si to veľmi vážila. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 09:14, 4. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, odporúčam pozrieť sa na [[Portál:Ľudia/Ako napísať biografický článok|túto stránku]] a inšpirovať sa niektorými lepšími článkami o osobnostiach, napríklad [[Ján Gunčaga (lekár)]], [[Jana Jurčová]] alebo [[Simone de Beauvoir]]. Ohľadne kritiky sa môžete obrátiť na mňa; prípadne sa môžem spýtať niekoho ďalšieho, či by mal záujem/bol ochotný pomôcť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:07, 5. január 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi za ochotu, pozriem si stránky. Ak by bol niekto ochotný podujať sa pomôcť, bola by som vďačná.S pozdravom J.Belkova --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 08:05, 6. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] (11:58, 11. január 2026) == Dobrý deň, môžem sa opytať, že školu v ktorej som riaditeľom a poskytuje vzdelavanie môžem pridať ? S pozdravom Mgr. Lukáš Bis, MBA --[[Redaktor:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] ([[Diskusia s redaktorom:St.Wenceslas School|diskusia]]) 11:58, 11. január 2026 (UTC) :{{Re|St.Wenceslas School}} Dobrý deň, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]] a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé]] [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Vo Vašom prípade nie ste nezávislá osoba. Článok okrem toho musí byť [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|napísaný neutrálne]]. Ak bude toto všetko splnené, článok by na Wiki mohol byť; odporúčam ale, aby stránku vytvoril niekto iný. Veľa šťastia a v prípade ďalších otázok sa na mňa neváhajte obrátiť. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:38, 12. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:X3n2x|X3n2x]] (12:08, 18. január 2026) == Zdravím, bolo by možné checknúť moje úpravy a nový článok, neviem ako na to štylisticky, najmä u toho portrétu. ďakujem --[[Redaktor:X3n2x|X3n2x]] ([[Diskusia s redaktorom:X3n2x|diskusia]]) 12:08, 18. január 2026 (UTC) :{{Re|X3n2x}} Zdravím, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Hribik&diff=8150211&oldid=8150158 na stránku som doplnil infobox a kategórie]. Z obsahu stránky mi nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]], takže som doplnil i adekvátne údržbové šablóny. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 18. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Vepivepi|Vepivepi]] (12:15, 25. január 2026) == Ak chcem pridať niečo o sebe , je to možné? --[[Redaktor:Vepivepi|Vepivepi]] ([[Diskusia s redaktorom:Vepivepi|diskusia]]) 12:15, 25. január 2026 (UTC) :{{Re|Vepivepi}} Zdravím, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]]. Články obsiahnuté na Wikipédii by mali spĺňať podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedickej významnosti]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:30, 25. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] (07:53, 20. február 2026) == Dobrý deň, veľmi prosím o radu ako zmeniť historická názov školy Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove na aktuálny Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove. Potreboval by som to zmeniť na tejto stránke: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_podnikania_ISM_Slovakia_v_Pre%C5%A1ove --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 07:53, 20. február 2026 (UTC) :{{Re|VŠTEvPrešove}} Zdravím, na stránke v možnostiach hore by malo byť Presunúť. Stránku som každopádne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168777&oldid=8168775 už presunul]. Nakoľko však jej aktuálny obsah porušoval autorské práva, tak sme Vaše [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168811&oldid=8168777 úpravy vrátili do predchádzajúceho stavu]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:55, 20. február 2026 (UTC) ::Zdravim, velmi pekne dakujem za pomoc. Mozem Vas kontaktovat aj do buducna, ak budem potrebovat pomoct? --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:12, 20. február 2026 (UTC) :::{{Re|VŠTEvPrešove}} Samozrejme, moja diskusná stránka je vždy dostupná. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:15, 20. február 2026 (UTC) ::::Dakujem pekne :) Pekny den prajem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:16, 20. február 2026 (UTC) ::::Zdravim Vas. Velmi prosim o pomoc. Potreboval by som tuto stranku [[Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove]] prelozit do anglickej verzie wikipedie. Som zamestnancom danej institucie a dostal som to ako ulohu od veduceho. Neviem si s tym vsak velmi poradit, nakolko wikipediu som v minulosti nepouzival. V pripade, ze by ste potrebovali dodat presny nazov vysokej skoly v anglickom jazyku a presne nazvy studijnych programov v anglickom jazyku, velmi rad Vam ich poslem. Vopred dakujem krasne za Vas cas a pomoc. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 10:59, 26. február 2026 (UTC) :::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Články na žiadosť nezakladáme. Na anglickej Wikipédii možno vyhľadať názov školy a potom kliknúť na červený odkaz, ktorá naznačuje, že stránke ešte neexistuje. Alternatívne môžete rovno napísať názov škole do URL v prehliadači, podobne ako to funguje na slovenskej Wikipédii. Potom stránku upravíte rovnakým spôsobom, ako ste to urobili na našej Wiki. Podotýkam však, že Wikipédia neslúži ako reklama a že na anglickej Wikipédii sú pravidlá trochu prísnejšie, než u nás. Z rovnakého dôvodu som odstránil zoznam ponúkaných odborov - neuvádzame ich ani na iných stránkach univerzít či vysokých škôl; ale zachoval som tam citáciu, takže koho to zaujíma, ten si môže odkaz rozkliknúť. Predsa len, sme encyklopédia, nie Zlaté stránky. :) Až stránku vytvoríte, dajte mi vedieť, prepojím Vám ich, aby bolo jasné, že ide o tú istú inštitúciu. Taktiež by potom bolo vhodné na anglickej Wiki uviesť, že ide o preklad slovenského textu; to by som Vám tam potom tiež doplnil. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:53, 26. február 2026 (UTC) ::::::Dakujem pekne za informacie. Stranku na anglickej wikipedii som prave vytvoril. Pevne dufam, ze mi ju teda nezmazu kvoli prisnym pravidlam. Posielam Vam link https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Institute_of_Technology_and_Business_in_Pre%C5%A1ov a prosim o prepojenie s SK verziou a taktiez doplnenie ze ide o preklad slovenskeho textu. Velmi pekne dakujem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 14:47, 26. február 2026 (UTC) :::::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Na diskusiu som doplnil, že je to preklad; každopádne nakoľko je to Draft, tak sa tá jazyková verzia napojiť nedá. Dajte mi teda vedieť, až bude stránka publikovaná. Alternatívne potom na [https://www.wikidata.org/wiki/Q29426479 Wikiúdajoch v spodnej sekcii] môžete medzi Wikipedia pridať anglickú (Edit - pridáte "en" a potom do políčka názov anglickej stránky). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:03, 26. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:12, 10. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile na Wikipedii. Mám ich vo vlastníctve, ale nemôžem ich uploadnúť. Ďakujem za pomoc. S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:12, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|Juraj Marušiak}} Dobrý deň, obrázok je nutné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]] a odtiaľ je potom možné ho použiť na Wikipédii. Ak ste jeho autorom, tak ho môžete nahrať rovno; ak nie ste autorom, tak k nemu má autorské právo niekto iný a ten ho musí nahrať. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 11. marec 2026 (UTC) == Selešťany – doplnenie historických údajov == Dobrý deň, doplnil som do článku historické údaje o Selešťanoch podľa odbornej literatúry: SITÁR, Tomáš: Osídlenie novohradskej stolice v stredoveku (2019) NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku II (2008) Ak bol problém vo formátovaní alebo šablónach, rád text upravím do vhodnej encyklopedickej podoby. Cieľom bolo doplniť chýbajúce historické informácie a zdroje. Ďakujem za prípadné usmernenie. --[[Redaktor:MarHody44|MarHody44]] ([[Diskusia s redaktorom:MarHody44|diskusia]]) 11:42, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|MarHody44}} Zdravím, pardon za oneskorenú odpoveď, bol som pracovne odcestovaný. Stránka skutočne nemôže ostať v stave, kedy sú tam nefunkčné šablóny infoboxu alebo citácií. Vidím ale, že v medzičase ste upravili do rozumnej podoby i so zjednotenými citáciami, takže super práca. Keby niečo, ozvite sa znovu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 19. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Evolution Shock|Evolution Shock]] (18:24, 21. marec 2026) == Dobrý deň, vyrvoril som článok Evolution Shock. Naštudoval som si pravidlá tvorby Wiki a článok som vytvoril neutrálne a veľmi stručne. Následne som dostal upozornenie: Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pochopil som to tak, že je príliš stručný, tak som ho rozšíril. Je to za Vás takto v poriadku? Ďakujem vopred :-) --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 18:24, 21. marec 2026 (UTC) :{{Re|Evolution Shock}} Zdravím a ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď. Stránka je rozhodne v lepšom stave, no [[Wikipédia:NIE|Wikipédie neslúži ako reklama]] (súdiac podľa Vášho prihlasovacieho mena a názvu stránky) a taktiež mi na stránke stále chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|preukázanie významnosti]] (typicky dokladanú pomocou [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Väčšinu webov by som nepokladal za dostatočne spoľahlivú a relevantnú. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 23. marec 2026 (UTC) ::Rozumiem. Aktuálne mi nenapadá, ako článok vylepšiť. V tejto téme sa ťažko hľadajú zdroje :-( --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 09:38, 23. marec 2026 (UTC) ::Dobrý deň, dôjde teda k zmazaniu? Môžem ešte článok nejako prípadne vylepšiť? Ďakujem --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 07:35, 1. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Evolution Shock}} Zdravím, ako som povedal, stále si nie som istý doložením 2NNSZ. Ak neviete nájsť zdroje, tak je kapela možno príliš mladá a málo významná, aby mala článok na Wiki. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 1. apríl 2026 (UTC) ==Vymazávanie== Ahoj, nepochopil som prosím úplné vymazanie (podľa mňa regulárnych) presmerovacích stránok [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]]. Jednak neviem nájsť rozlišovacie stránky Alexander Nevský a Ján Žižka (ich existencia by ako tak odôvodňovala zrušenie tých presmerovacích), no zároveň, keďže tieto stránky boli v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania, ich zmazaním (a nedoplnením existujúcich stránok, kam smerovali, do tejto kategórie) ostal v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania chudák Čapajev sám ... doplnil som do tejto kategórie aspoň strány pod pôvodnými menami, ktoré sú ale nie celkom najšťastnejšie, len prekopávať to akosi nevládzem, to radšej napíšem niečo nové ... pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 09:55, 22. marec 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj, ono totiž na slovenskej Wikipédii nie je zvykom presmerovávať stránky s upresnením, tzn. so zátvorkou na konci. To je aktuálny konsenzus, [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|ktorý sa riešil asi rok a pol dozadu]] - na takýchto názvoch by vždy mal byť nejaký článok. Existujú návrhy, že potenciálne to zmysel má, pretože pri vkladaní wikilinkov niekto bude hľadať napr. toho Jána Žižku a nie ten partizánsky oddiel, viď tú diskusiu a názor Scholastika, ale zatiaľ sme však nedošli k inému konsenzu. :Čo sa týka tohto konkrétneho stavu: :* z článku, kde sú uvedené ich mená, môžeš rovno odkázať na ten partizánsky oddiel (i keď odkaz bude viesť ako keby z ich mena) :* vytvoriť rozlišovaciu stránku, kde bude odkaz priamo na ten partizánsky oddiel (za predpokladu, že tie dve mená sú "dostatočne významné" - nie na to, aby mali svoj vlastný článok, ale aby ich niekto chcel dostatočne vyhľadávať; na rozlišovacej stránke tiež nemusí byť úplne každý jeden Ján Žižka, ak nie je dostatočne významný) :Existencia jediného článku v kategórii nie je nutne problémová, ak tam je potenciál na rozšírenie o ďalšie články; ak taký potenciál neexistuje, možno by bolo lepšie kategorizovať do nejakej nadradenej kategórie. :Snáď to takto dáva aspoň trochu zmysel - žiaľ jedným z problémov tohto projektu je malá snaha riešiť obdobné situácie, diskutovať o nich (na čo sme narazili i v nejakej konverzácii včera, neviem, či si tam ešte bol) a hľadať riešenia, kvôli nízkej aktivite a záujmu (týmto cením všetkých, ktorí sa zapájajú). Niektoré skostnatelé postupy tu panujú doteraz, i keď už dávno nie úplne dávajú zmysel. Alternatívne by to chcelo aktualizovať niektoré odporúčania a doplniť ich o novovzniknuté situácie, k čomu sa ale tiež veľmi nemáme... rád by som to ale s niektorými tento rok urobil. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:06, 22. marec 2026 (UTC) ::Mimochodom, toto je off topic, ale podľa mojich skúseností, len málokedy niekto reaguje, keď sa napíše do diskusie ku článku, ale k veci. Vďaka tejto konverzácii som si otvoril článok o Žižkovi a zaujalo ma, že ho tu máme ako Jána a nie Jana. Nebolo by to potrebné presunúť? Nezvykneme meniť Marie na Márie, Josefov na Jozefov atď. A pri zbežnom prezretí slovenských stránok, kde sa o ňom píše som tiež nepostrehol, že by jeho prvé meno niekde bolo slovakizované. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 12:30, 22. marec 2026 (UTC) :::Ano, pravda, moja presmerovacia stranka bola s dlznom. Ale bola Kormim zmazana. :::Original stranka (ktoru som nezakladal) je OK: [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola]] --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 12:34, 22. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Gitanes232}} Dobrý postreh, áno, to by bolo vhodné skontrolovať, keby sme stránky ponechali. V tomto momente však ako píše IP nižšie nie je štandard tieto stránky zakladať a používať; svoj názov môžeš prípadne vyjadriť v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Kategorizácia presmerovaní|patričnej diskusii]]. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:16, 23. marec 2026 (UTC) :::::O diskusii viem. Ja som myslel teraz priamo stránku [[Ján Žižka]], preto som písal, že je to off topic. Tá sa predpokladám ponechávať bude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:56, 23. marec 2026 (UTC) #presmerovania stránok so zátvorkovým tvarom sa na slovenskej wikipédii nerobia (ani z rozlišovacích stránok) #na presmerovacie stránky sa na slovenskej wikipédii kategórie nedávajú. To je súčasný stav na slovenskej wikipédii a nič sa na tom nezmenilo. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 13:00, 22. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:50, 22. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile. Nejaké svoje fotky som nahral na Commons, ale neviem, ako to vymeniť na stránke Wikipedie. Neponúka sa mi tam žiadna možnosť výmeny obrázka. https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Maru%C5%A1iak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:50, 22. marec 2026 (UTC) :Nejakú fotku som tam vymenil, iné som na commons nenašiel, môže byť? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:09, 22. marec 2026 (UTC) ::Ďakujem, je to ok. ::S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:11, 22. marec 2026 (UTC) :::Ešte ju skúsim orezať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:13, 22. marec 2026 (UTC) ::::Ďakujem. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) :::::Hotovo, takto je to lepšie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-17956-05|&#126;2026-17956-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-17956-05|diskuse]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) ::::::Ďakujem obom za promptné vyriešenie. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:14, 23. marec 2026 (UTC) :::::::Ďakujem, dlho som si nad tým lámal hlavu, ako to vyriešiť. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 11:04, 23. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj KormiSK, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor Zároveň tento post som pridal aj do diskusie Jetam2 --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:17, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Ahoj, nemá, články týkajúce sa Slovenska sa nepridávajú, len články týkajúce sa ostatných území strednej a východnej Európy. Máš to aj priamo na úvodnej stránke v sekcii O čom písať?: Všeobecne môžete pripiesvať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.--[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:27, 28. marec 2026 (UTC) 273ep17anfjsrrng1o4p5ytp8svhh12 Chicago Med 0 662668 8191116 8183416 2026-04-02T01:03:42Z Stephan1000000 172529 8191116 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál|sk=Chicago Med|výkonný producent=[[Dick Wolf]]<br/>[[Diane Frolov]]<br/>[[Andrew Schneider]]<br/>[[Michael Waxman]]<br/>[[Matt Olmstead]]<br/>[[Michael Brandt]]<br/>[[Derek Haas]]<br/>Danielle Gelber<br/>Arthur W. Forney<br/>[[Peter Jankowski]]|formát obrazu=|tv sk=[[TV Doma]]|rok sk=4. január 2021 – súčasnosť|tv orig=[[NBC]]|rok orig=17. november 2015 – súčasnosť|distribútor=|spoločnosť=[[Dick Wolf|Wolf Films]] (1. – 4. séria)<br/>Wolf Entertainment (5. séria – súčasnosť)<br/>[[Universal Television]]|dĺžka=42 minút|strih=|kamera=|producent=Charles S. Carroll<br/>Jeffrey Drayer<br/>David Weinstein<br/>Simran Baidwan<br/>Will Pascoe<br/>Safura Favavi|počet častí=214|en=Chicago Med|počet sérií=11|jazyk=angličtina|krajina=[[Spojené štáty]]|slogan=|hudba popiska=|hudba=[[Atli Örvarsson]]|obsadenie=[[Nick Gehlfuss]]<br/>[[Yaya DaCosta]]<br/>[[Torrey DeVitto]]<br/>[[Rachel DiPillo]]<br/>[[Colin Donnell]]<br/>[[Brian Tee]]<br/>[[S. Epatha Merkerson]]<br/>[[Oliver Platt]]<br/>[[Marlyne Barrett]]<br/>Norma Kuhling<br/>[[Dominic Rains]]|réžia=|scenár=|námet=|žáner=lekárska dráma|logo=Chicago-Med_Logo.svg|webstránky=http://www.nbc.com/chicago-med}} '''''Chicago Med''''' je americký dramatický seriál z lekárskeho prostredia, ktorého tvorcami sú [[Dick Wolf]] a [[Matt Olmstead]]. Premiéru mal 17. novembra 2015 na stanici [[NBC]]. Dej sa odohráva na urgentnom príjme vo fiktívnej nemocnici Gaffney Chicago Medical Center. 27. februára 2020 bola potvrdená šiesta, siedma a ôsma séria.<ref>{{cite web|title=Dick Wolf's Three "Chicago" Series and "Law & Order: Special Victims Unit" Receive Three-Season Pickups on NBC|url=http://www.thefutoncritic.com/news/2020/02/27/dick-wolfs-three-chicago-series-and-law-and-order-special-victims-unit-receive-three-season-pickups-on-nbc-60315/20200227nbc02/|work=[[The Futon Critic]]|date=February 27, 2020}}</ref> Šiesta séria mala premiéru 11. novembra 2020.<ref>{{cite web|last=Andreeva|first=Nellie|title=NBC Sets Premiere Dates For Tweaked Fall Schedule; Scripted Series Delayed; 'New Amsterdam', 'Brooklyn', 'Manifest', 'Law & Order: Organized Crime' Held For 2021|url=https://deadline.com/2020/08/nbc-premiere-dates-tweaked-fall-schedule-this-is-us-chicago-superstore-new-amsterdam-brooklyn-nine-nine-manifest-law-order-organized-crime-held-2021-1203025100/|work=[[Deadline Hollywood]]|date=August 27, 2020}}</ref> Od 4. januára 2021 na Slovensku seriál vysiela televízna stanica [[TV Doma]]. == Obsadenie == === Hlavné roly === * [[Nick Gehlfuss]] ako Dr. Will Halstead * [[Yaya DaCosta]] ako April Sextonová * [[Torrey DeVitto]] ako Dr. Natalie Manningová * [[Rachel DiPillo]] ako Dr. Sarah Reesová (série 1 – 3; hosť v sérii 4) * [[Colin Donnell]] ako Dr. Connor Rhodes (série 1 – 5) * [[Brian Tee]] ako [[Lieutenant commander (United States)|LCDR]] Dr. Ethan Choi * [[S. Epatha Merkerson]] ako Sharon Goodwinová * [[Oliver Platt]] ako Dr. Daniel Charles * [[Marlyne Barrett]] ako Maggie Lockwoodová * Norma Kuhling ako Dr. Ava Bekkerová (séria 2: vedľajšia úloha; série 3 – 4: hlavná úloha; séria 5: hosť) * [[Dominic Rains]] ako Dr. Crockett Marcel (séria 5 – súčasnosť) === Recurring === * [[Julie Berman]] ako Dr. Samantha „Sam“ Zanettiová (séria 1) * Deron J. Powell ako Tate Jenkins (série 1 – 2) * [[Peter Mark Kendall]] ako Joey Thomas * Roland Buck III ako Dr. Noah Sexton (série 1 – 6) * [[Brennan Brown]] ako Dr. Sam Abrams * [[Gregg Henry]] ako Dr. David Downey (séria 1) * [[D. W. Moffett]] ako Cornelius Rhodes (série 1 – 4) * Christina Brucato ako Claire Rhodesová (séria 1) * Lorena Diaz ako sestra Doris * Casey Tutton ako sestra Monique * Amanda Marcheschi ako sestra Dina (séria 1 – súčasnosť) * [[Jeff Hephner]] ako Jeff Clarke (série 1–2) * [[Ato Essandoh]] ako Dr. Isidore Latham (séria 2 – súčasnosť) * [[Mekia Cox]] ako Dr. Robyn Charlesová (séria 2 – súčasnosť) * [[Eddie Jemison]] ako Dr. Stanley Stohl (série 2 – 4) * [[Alexandra Grey]] ako Denise Lockwoodová (séria 2 – súčasnosť) * James Vincent Meredith ako Barry (séria 3) * [[Michel Gill]] ako Robert Haywood (série 3 – 4) * [[Arden Cho]] ako Emily Choiová (séria 3 – 4) * [[Molly Bernard]] ako Dr. Elsa Curryová (séria 4 – súčasnosť) * [[Ian Harding]] ako Phillip Davis (séria 4 – 5) * Jodi Kingsley ako DCFS Officer Madeline Gasternová (séria 1 – súčasnosť) * [[Tehmina Sunny]] ako Dr. Sabeena Viraniová (séria 6) == Referencie == <references responsive="" /> {{Preklad|en|Chicago Med|}} [[Kategória:Televízne seriály NBC]] [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Lekárske televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2015]] 1ncbm0no7bfc89w2i7v0go08vvgu254 Juraj Slafkovský 0 670905 8191194 8184860 2026-04-02T09:51:52Z Vladimírmecia 265044 8191194 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Hokejista | Meno = Juraj Slafkovský | Portrét = | Veľkosť obrázku = | Celé meno = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = {{dnv|2004|3|30}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2021 | Rok2 = | Pozícia = útočník | Streľba = ľavou rukou | Výška = 191 | Váha = 104 | Tím = [[Montreal Canadiens]] | Bývalé tímy = [[HC Košice|HC Košice U16, U18]],<br>[[EC Red Bull Salzburg|EC Red Bull Salzburg U18]],<br>[[Mountfield HK|Mountfield HK U16, U18]]<br>[[TPS Turku]] | Hral za = <!--(využívať v prípade už bývalého hráča!) --> | Draft =1. celkovo, [[NHL Entry Draft 2022|2022]],<br />[[Montreal Canadiens]] | WHA draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = Slafko, Dino, Slavo, Slajka, Slaf, Slafgoalsky | Príbuzenstvo = }} '''Juraj Slafkovský''' (* [[30. marec]] [[2004]], [[Košice]]) je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník, ktorý v súčasnosti hrá za [[Montreal Canadiens]] v [[National Hockey League|NHL]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Oh my Hockey | odkaz na autora = | titul = Slafkovský podpísal prvý kontrakt v NHL. Zarobiť si môže cez 13 miliónov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-juraj-slafkovsky-montreal-canadiens-novacikovska-zmluva-kontrakt-nhl-2022-2023/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21}}</ref> V [[NHL Entry Draft 2022|drafte NHL 2022]] si ho z [[Zoznam draftových jednotiek NHL|1. miesta]] vybrali práve Canadiens, čím sa stal najvyššie draftovaným slovenským hokejistom v histórii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Neuveriteľné! Juraj Slafkovský sa stal hlavnou hviezdou draftu NHL! | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/8xO75eV/juraj-slafkovsky-draft-nhl-dnes-hokej-montreal-canadiens/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Slafkovský je odchovancom klubu [[HC Košice]], v ktorého drese hral až do jeho dorastu. Na seniorskej úrovni sa presadil vo [[Fínsko|fínskom]] klube [[TPS Turku]], s ktorým sa v sezóne 2021/2022 dostal až do finále [[Liiga|najvyššej fínskej súťaže]]. Najviac sa však zviditeľnil ako člen [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného tímu]] na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách 2022]], kde zohral kľúčovú úlohu pri historicky prvej olympijskej medaile Slovenska v ľadovom hokeji. Ako sedemnásťročný bol lídrom turnaja v počte strelených gólov a bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča. Novinármi bol označený ako súčasť novej generácie nádejných slovenských hokejistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZOH 2022: MVP! Juraj Slafkovský sa stal najužitočnejším hráčom turnaja, v All Star tíme aj Rybár | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/zoh-2022-hokej-dnes-peking-2022-zimne-olympijske-hry-2022-slovensko-juraj-slafkovsky-sa-sta-najuzitocnejsim-hracom-turnaja-v-all-star-time-aj-rybar-2023042813424126223 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2022-02-20 | dátum prístupu = 2024-09-03 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Klubová kariéra == === Fínska [[Liiga]] === Slafkovský prvýkrát opustil domov vo veku 14 rokov, aby sa pripravoval v hokejovej akadémii Red Bull v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Po mesiacoch strávených v Rakúsku a v [[Česko|Česku]], kde súťažil so staršími dorastencami, sa presunul do fínskeho [[TPS Turku|HC TPS]], kde hľadal vyššiu súťažnú triedu. Slafkovský odohral s tímom TPS tri sezóny vo fínskej juniorskej lige a potom v sezóne 2021-22 debutoval v [[Liiga|Liige]]. Jeho debut v seniorskom mužstve bol spočiatku nevydarený, keď v prvých 20 zápasoch zaznamenal iba jeden gól. Po návrate z hviezdneho ťaženia na [[Zimné olympijské hry 2022|zimných olympijských hrách 2022]] sa Slafkovského hra výrazne zlepšila a základnú časť zakončil s piatimi gólmi a piatimi asistenciami. V 18 zápasoch play-off zaznamenal dva góly a päť asistencií.<ref>{{Citácia periodika|titul=No. 1 NHL Draft pick Juraj Slafkovsky always welcomes high expectations|url=https://www.nytimes.com/athletic/3388034/2022/06/30/juraj-slafkovsky-nhl-draft/|periodikum=The New York Times|dátum prístupu=2024-09-03|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Scott|priezvisko=Powers}}</ref> TPS postúpil do finále, ale v piatich zápasoch prehral s [[Tappara|Tapparou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside Juraj Slafkovsky’s dark horse run up the NHL Draft board | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/longform/inside-juraj-slafkovskys-dark-horse-run-up-the-nhl-draft-board/ | vydavateľ = www.sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en}}</ref> === NHL === ==== Vstupný draft NHL 2022 ==== Slafkovský sa mohol zúčastniť [[NHL Entry Draft 2022|draftu v roku 2022]] a v polovici sezóny sa o ňom hovorilo ako o potenciálnom hráčovi do prvej päťky, najmä na základe jeho výkonov v zahraničí. Predpokladanú prvú voľbu na začiatku sezóny, [[Shane Wright|Shanea Wrighta]] z tímu [[Ontario Hockey League]] (OHL) [[Kingston Frontenacs]], mnohí hodnotili tak, že si po nevýraznom štarte „nechal otvorené dvere pre niekoho, kto by ho mohol zosadiť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bob McKenzie's Mid-Season Draft Rankings - TSN.ca | url = https://www.tsn.ca/2022-nhl-draft-shane-wright-bob-mckenzie-1.1748254 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2022-01-20 | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en | meno = TSN ca | priezvisko = Staff}}</ref> Ako sa blížil draft, Slafkovský sa stal hlavným Wrightovým vyzývateľom a bol na čele viacerých rebríčkov skautov a komentátorov. Prvú voľbu získal [[Montreal Canadiens]], ktorého generálny manažér Kent Hughes niekoľko dní pred draftom potvrdil, že sa rozhoduje medzi Slafkovským, Wrightom a [[Logan Cooley|Loganom Cooleym]] z USNTDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadiens 2022 NHL Draft Preview: Foundation for Hughes' plan can be set this week | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/canadiens-2022-nhl-draft-preview-foundation-for-hughes-plan-can-be-set-this-week/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en}}</ref> 7. júla 2022 si Canadiens z prvého miesta vybrali Slafkovského. Stal sa najvyššie draftovaným slovenským hráčom v histórii NHL, čím prekonal [[Marián Gáborík|Mariána Gáboríka]], ktorý bol v roku 2000 vybraný ako tretí v poradí. Okrem toho, keď si obrancu [[Šimon Nemec|Šimona Nemca]] vybrali ako druhého v poradí [[New Jersey Devils]], bolo to len druhýkrát v histórii, keď jedna európska krajina mala dva najlepšie výbery v jednom drafte (po [[Rusko|Rusku]] v roku [[NHL Entry Draft 2004|2004]]). Canadiens si neskôr v prvom kole vybrali aj [[Filip Mešár|Filipa Mešára]], ďalšieho slovenského hráča a Slafkovského dlhoročného kamaráta. Šesť dní po drafte Slafkovský podpísal s Canadiens trojročnú vstupnú zmluvu.<ref>https://montrealgazette.com/sports/hockey/nhl/hockey-inside-out/canadiens-sign-first-overall-pick-juraj-slafkovsky-to-3-year-entry-level-contract</ref> ==== Montreal Canadiens (2022 – súčasnosť) ==== Po príchode do Montrealu zistil, že jeho preferované číslo 20, ktoré používal v slovenskej reprezentácii, už používa obranca Chris Wideman. Wideman však súhlasil s prenechaním čísla Slafkovskému výmenou za podpísaný dres ako pamiatku pre jeho novonarodeného syna. Jeho výkony v predsezónnych zápasoch boli predmetom značného záujmu médií, pričom Sportsnet uviedol, že ‚občas sa zdal byť mimo svojho živlu‘, ale Hughes vyhlásil: ‚‚Videli sme začiatok procesu adaptácie z hokeja v Európe na hokej v Severnej Amerike.‘‘ Generálny manažér uviedol, že Slafkovskému bude umožnené rozvíjať sa v tíme Canadiens, hoci existovala možnosť, že strávi nejaký čas v tíme [[Laval Rocket]] v [[American Hockey League]] (AHL).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadiens begin season focused on taking meaningful steps in developing young roster | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/with-no-real-expectations-young-canadiens-look-to-take-meaningful-steps-in-development/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en}}</ref> 10. októbra 2022 bolo potvrdené, že sa dostal na otváraciu súpisku Canadiens pre základnú časť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slafkovsky, Guhle, Xhekaj make Canadiens roster to open season | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/slafkovsky-guhle-xhekaj-make-canadiens-roster-to-open-season/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en}}</ref> Vo svojom prvom zápase v NHL nastúpil 12. októbra pri víťazstve 4:3 nad tradičným rivalom [[Toronto Maple Leafs|Torontom Maple Leafs]]. Vo svojom piatom zápase v tíme 20. októbra strelil Slafkovský svoj prvý gól v NHL pri víťazstve 6:2 nad [[Arizona Coyotes|Arizonou Coyotes]]. Po vynechaní troch zápasov s bližšie nešpecifikovaným zranením v hornej časti tela sa Slafkovský vrátil do zostavy 29. októbra a prvýkrát bol nasadený na presilovku, kde v ten istý večer strelil svoj prvý presilovkový gól (a druhý gól v NHL) proti [[St. Louis Blues]].<ref>https://montrealgazette.com/sports/hockey/nhl/hockey-inside-out/in-the-habs-room-i-thought-it-was-slafs-best-game-martin-st-louis-says</ref> Po tom, čo 8. novembra v zápase s [[Detroit Red Wings|Detroitom Red Wings]] nastúpil na palubovku útočníka Matta Luffa, ho NHL suspendovala na dva zápasy. Po zranení kolena v zápase proti [[New York Rangers]] 15. januára 2023 Canadiens oznámili, že Slafkovský bude mimo hry tri mesiace, čím sa jeho sezóna skončila. V 39 zápasoch zaznamenal štyri góly a celkovo desať bodov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Canadiens’ Juraj Slafkovský out 3 months with lower-body injury: How this affects his growth|url=https://www.nytimes.com/athletic/4103984/2023/01/18/slafkovsky-nhl-canadiens-out-injury/|periodikum=The New York Times|dátum prístupu=2024-09-03|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Arpon|priezvisko=Basu|meno2=The Athletic|priezvisko2=Staff}}</ref> Po väčšinu predsezónneho obdobia 2023 tvoril Slafkovský dvojicu s centrom [[Kirby Dach|Kirbym Dachom]], pričom táto kombinácia bola úspešná. To sa prenieslo aj do prvých dvoch zápasov tímu, v ktorých sa k nim pripojil nováčik [[Alex Newhook]], ale sľubná formácia náhle skončila po tom, čo Dach utrpel v druhom zápase zranenie, ktoré ukončilo sezónu.<ref>https://montrealgazette.com/sports/hockey/nhl/hockey-inside-out/about-last-night-dach-line-shines-in-inconsistent-opener</ref> Namiesto neho sa k novej trojici pripojil [[Josh Anderson]] a v nasledujúcom mesiaci sa jej výrazne nedarilo, pričom sa začalo diskutovať o tom, či by Slafkovský nemal byť vzhľadom na svoju nedostatočnú produktivitu poslaný do AHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = St. Louis emphasizing 'balance' to get Canadiens' second line to break through | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/st-louis-emphasizing-balance-to-get-canadiens-second-line-to-break-through/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en}}</ref> Tréner [[Martin St. Louis]] sa rozhodol povýšiť ho do prvej formácie Canadiens v decembri. Slafkovský, ktorý hral po boku [[Cole Caufield|Colea Caufielda]] a kapitána Canadiens [[Nick Suzuki|Nicka Suzukiho]], sa do konca sezóny tešil z výrazne zvýšenej produktivity. Vo februári vytvoril klubový rekord osemzápasovou bodovou sériou v dorasteneckom veku, ktorú potom prekonal samostatnou deväťzápasovou sériou v marci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slafkovsky's drive to be difference maker for Canadiens on display vs. Capitals | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/slafkovskys-drive-to-be-difference-maker-for-canadiens-on-display-vs-capitals/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en}}</ref> 10. apríla 2024 zaznamenal svoj prvý [[hetrik]] v kariére v NHL proti [[Philadelphia Flyers|Philadelphii Flyers]], pri víťazstve Canadiens 9:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO Hetrik! Fantastický Juraj Slafkovský odohral najlepší zápas v živote | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/hetrik-juraj-slafkovsky-odohral-najlepsi-zapas-v-zivote-2024041002491063752 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2024-04-10 | dátum prístupu = 2024-09-03 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> Slafkovský ukončil sezónu s 20 gólmi a 50 bodmi a povedal, že to bolo „dobré, pretože som nezačal skvele, ale viem, že sa ešte môžem zlepšit.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Slafkovsky Broke Out for Canadiens This Season | url = https://thehockeynews.com/news/juraj-slafkovsky-broke-out-for-canadiens-this-season | vydavateľ = The Hockey News | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en | meno = Michael | priezvisko = DeRosa}}</ref> Pred [[NHL 2024/2025|sezónou 2024-25]], ktorá bola posledným rokom jeho základnej zmluvy, Slafkovský podpísal 1. júla 2024 s Canadiens osemročné predĺženie zmluvy na 60,8 milióna dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová zmluva, nový rekord. Slafkovský ročne zarobí ako žiaden Slovák v dejinách | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-juraj-slafkovsky-montreal-canadiens-nova-zmluva-kontrakt-analyza-nhl/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|lh|1}}}} {{Infobox-medaila šport|[[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry 2022|Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Bronz||<center>[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|Peking 2022]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|Hlinka Gretzky Cup}} {{Medaila|Striebro||<center>[[Břeclav]] / [[Piešťany]] [[2021]]</center>|}} {{Infobox koniec}}Svoj debut v seniorskej reprezentácii absolvoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|majstrovstvách sveta 2021 IIHF]], kde reprezentoval Slovensko a stal sa najmladším slovenským reprezentantom na seniorských majstrovstvách v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MS 2021: SR do Rigy s historicky najmladším tímom, nedostali sa doň Koch, Regenda a Hrehorčák| url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/ms-2021-do-zaverecnej-nominacie-sa-neprebojovali-koch-regenda-a-hrehorcak| vydavateľ = hockeyslovakia.sk| dátum vydania = 2021-05-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-13| miesto = Piešťany| jazyk =}}</ref> Spolu so [[Šimon Nemec|Šimonom Nemcom]] bolo Slafkovskému ako jednému z dvoch 17-ročných hokejistov, umožnené reprezentovať Slovensko na [[Zimné olympijské hry 2022|ZOH 2022]], pričom Slafkovský bol úplne najmladším hráčom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aykroyd| meno = Lucas| autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Slovakia earns first win | url = https://www.iihf.com/en/events/2022/olympic-m/news/32049/svk-lat | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Slafkovský strelil oba góly Slovenska v úvodnom zápase proti [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsku]] a týmto sa stal prvým sedemnásťročným hráčom, ktorý skóroval v mužskom olympijskom turnaji na ZOH od čias [[Eddie Olczyk|Eddieho Olczyka]] v roku [[1984]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Quigley| meno = Ryan| autor =| odkaz na autora =| titul = Juraj Slafkovsky, 17, impresses in Olympic debut despite Slovakia's loss to Finland {{!}} NBC Olympics| url = https://www.nbcolympics.com/news/juraj-slafkovsky-17-impresses-olympic-debut-despite-slovakias-loss-finland| vydavateľ = nbcolympics.com| dátum vydania = 2022-02-10| dátum aktualizácie = 2022-02-11| dátum prístupu = 2022-02-13| miesto =| jazyk = en}}</ref> Po zisku bronzovej medaily, získal titul najproduktívnejšieho hráča ZOH 2022 v ľadovom hokeji (MVP). Spolu na turnaji nazbieral 7 kanadských bodov (7+0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Potts| meno = Andy| autor =| odkaz na autora =| titul = IIHF - Slafkovsky voted MVP| url = https://www.iihf.com/en/events/2022/olympic-m/news/32248/slafkovsky_voted_mvp| vydavateľ = iihf.com| dátum vydania = 2022-02-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-20| miesto = Peking| jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ZOH 2022: MVP! Juraj Slafkovský sa stal najužitočnejším hráčom turnaja, v All Star tíme aj Rybár| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/p92zmy4/zoh-2022-hokej-dnes-peking-2022-zimne-olympijske-hry-2022-slovensko-juraj-slafkovsky-sa-sta-najuzitocnejsim-hracom-turnaja-v-all-star-time-aj-rybar/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-20| dátum prístupu = 2022-02-20}}</ref> Po sezóne 2023-24 v NHL, keď sa Canadiens nekvalifikovali do play-off Stanleyho pohára 2024, sa Slafkovský pripojil k slovenskej reprezentácii na majstrovstvách sveta 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fantastické správy pre Slovensko! Juraj Slafkovský príde na MS v hokeji 2024 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/hokej-juraj-slafkovsky-pride-na-ms-v-hokeji-2024-2024041704414919428 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum prístupu = 2024-09-03 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Štatistiky == ''Z = odohrané zápasy, G = góly, A = asistencie, B = body, TM = trestné minúty'' === Klub<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Slafkovský - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/527423/juraj-slafkovsky | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-02-23}}</ref> === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="text-align:center; width:60em;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff"| ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5"|Základná časť ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5"|[[Play-off]] |- bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Klub ! Liga ! Z ! G ! A ! B ! TM ! Z ! G ! A ! B ! TM |- | 2019/20 | [[TPS Turku]] U20 | [[U20 SM-sarja]] | 4 || 0 || 3 || 3 || 4 | — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2020/21 | TPS Turku U20 | U20 SM-sarja | 16 || 8 || 5 || 13 || 10 | 2 || 0 || 0 || 0 || 0 |- | 2021/22 | TPS Turku U20 | U20 SM-sarja | 11 || 6 || 12 || 18 || 6 | — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" | 2021/22 | TPS Turku | [[Liiga]] | 31 || 5 || 5 || 10 || 33 | 18 || 2 || 5 || 7 || 8 |- |[[NHL 2022/2023|2022/23]] |[[Montreal Canadiens]] |[[National Hockey League|NHL]] | 39||4 ||6 ||10 ||33 | — || — || — || — || — |- bgcolor="#f0f0f0" |[[NHL 2023/2024|2023/24]] |Montreal Canadiens |NHL | 82||20||30||50||55 | — || — || — || — || — |- |[[NHL 2024/2025|2024/25]] |Montreal Canadiens |NHL | 79||18||33||51||45 | 5 || 2 || 0 || 2 || 4 |- |[[2025/26]] |Montreal Canadiens |HNL ! | | | | | ! | | | |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3"|Spolu - NHL ! 200 !! 42 !! 69 !! 111 !! 133 ! 5 !! 2 !! 0 !! 2 !! 4 |} === Reprezentácia<ref name=":0" /> === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" id="Table3" style="text-align:center; width:40em;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! Rok ! Tím ! Súťaž ! Umiestnenie ! rowspan="100" bgcolor="#fff" | ! Z ! G ! A ! B ! TM |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko U20]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MS U20]] | 8. miesto | 5 || 0 || 0 || 0 || 2 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|2021]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] | 8. miesto | 6 || 0 || 0 || 0 || 2 |- | [[Hlinka Gretzky Cup 2021|2021]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]] | [[Hlinka Gretzky Cup|HGC]] | {{Strieborná medaila}} | 5 || 3 || 6 || 9 || 8 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – kvalifikácia na mužský turnaj|2021]] | Slovensko | [[Zimné olympijské hry|ZOH]] Kvalif. | Postup | 3 || 0 || 1 || 1 || 0 |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]] | Slovensko | ZOH | {{Bronzová medaila}} | 7 || 7 || 0 || 7 || 0 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] | Slovensko | MS | 8. miesto | 8 || 3 || 6 || 9 || 2 |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]] | Slovensko | MS | 7. miesto | 8 || 0 || 8 || 8 || 8 |- bgcolor="#f0f0f0" | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|2026]] | Slovensko | ZOH | 4. miesto | 6 || 4 || 4 || 8 || 2 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" |Spolu - junior ! 10 !! 3 !! 6 !! 9 !! 10 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" |Spolu - senior ! 38 !! 14 !! 19 !! 33 !! 14 |} == Ocenenia a vyznamenania == {| class="wikitable" !Ocenenie !Rok |- ! colspan="2" |[[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodné]] |- |Olympijský All-Star tím |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|2026]] |- |Olympijský MVP |2022 |- ! colspan="2" |[[Slovenský zväz ľadového hokeja|Národné]] |- |Najlepší útočník |2022, 2024 |- |Najlepší hokejista kategórie [[Mládež|U20]] |2022, 2024 |- |Hokejista roka |2022, 2024 |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * {{Hokejové odkazy}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}} {{Draftové jednotky NHL}} {{DEFAULTSORT:Slafkovský, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Hráči TPS Turku]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Hráči HC Košice]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2021]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] aqxxyloz8masy4axdxl6vhloupgk6cw Strážna (vrch v Súľovských vrchoch) 0 672969 8190919 8063323 2026-04-01T18:12:20Z Akul59 168826 wl 8190919 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Strážna | obrázok = Strazna.jpg | popis = Strážna | štát = Slovensko | región.náz = Kraj | región = Žilinský kraj | okres = [[Žilina (okres)|Žilina]] | okres1 = | obec = [[Lietava]] | obec1 = [[Lietavská Svinná-Babkov]] | pohorie = [[Súľovské vrchy]] | podcelok = [[Skalky (geomorfologický podcelok)|Skalky]] | povodie = [[Váh]] | nadmorská výška = 685.6 | zemepisná šírka = 49.1553 | zemepisná dĺžka = 18.656 | hornina = | najľahší výstup = neznačeným z [[Lietavská Svinná-Babkov|Babkova]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor = Slovensko-reliéf | mapa1 = | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj | commons = Strážna (Súľovské vrchy) | poznámka = }} '''Strážna''' ({{mnm|685.6|w}}<ref>{{AtlasVKÚ2008|34}}</ref>) je zalesnený [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]. Leží nad obcou [[Lietavská Svinná-Babkov|Lietavská Svinná]], približne {{Km|6|m|w}} juhozápadne od [[Žilina|Žiliny]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.65603&y=49.15532&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Vrch sa nachádza na východnom okraji centrálnej časti [[Súľovské vrchy|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Skalky (geomorfologický podcelok)|Skalky]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-22 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Lietava]] a [[Lietavská Svinná-Babkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-22 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Najbližšími sídlami sú južne situovaná Lietavská Svinná, severozápadne ležiaci Babkov a severovýchodne ležiaca Lietava.<ref name="mapa"/> == Opis == Strážna je súčasťou horského hrebeňa v severnej polovici [[Skalky (geomorfologický podcelok)|Skaliek]], ktorý vedie od vrchu [[Žibrid]] na Drieňovicu ({{Mnm|586}}). Východne susedí výrazným sedlom oddelený [[Cibuľník]] ({{Mnm|633}}), južne [[Tlstá hora (vrch v Súľovských vrchoch)|Tlstá hora]] ({{Mnm|747}}), juhozápadne Žibrid ({{Mnm|867}}) a západne vrch [[Kečka (Babkov)|Kečka]] ({{Mnm|822}}). Západný okraj masívu vymedzuje Babkovská tiesňava<ref>''Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref>, ktorou preteká potok [[Svinianka]], odvádzajúci vodu z jeho západnej a južnej časti. Severovýchodnú časť odvodňuje [[Lietavka]]. Na susednom Cibuľníku stojí [[Lietava (hrad)|Lietavský hrad]]. === Výhľady === Zalesnený hrebeň vrchu poskytuje len obmedzený rozhľad, viac možností na výhľady sú zo skalnatých juhovýchodných svahov. Viditeľné sú tak najmä okolité [[Zoznam vrcholov v Súľovských vrchoch|Súľovské vrchy]] a blízka [[Žilinská kotlina]], pri vhodných podmienkach je pozorovateľná časť [[Malá Fatra|Malej Fatry]], [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]] a [[Javorníky|Javorníkov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.15532&lng=18.65603&ele=655&azi=51.57&alt=-2.34&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=s&name=49.15532%c2%b0%20N%2018.65603%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na Strážnu nevedie značená turistická trasa, {{Turistická značka|modrá}} modrá značka vedie len južným okrajom cez sedlo na susedný [[Cibuľník]]. Na vrchol tak vedú lesné chodníky z blízkej [[Lietavská Svinná-Babkov|Lietavskej Svinnej]] a Babkova.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Skalky (geomorfologický podcelok)|Skalky]] * [[Zoznam vrcholov v Súľovských vrchoch]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Strážna (Súľovské vrchy)}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.65603&y=49.15532&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Súľovské vrchy}} [[Kategória:Vrchy v Súľovských vrchoch]] [[Kategória:Vrchy v okrese Žilina]] [[Kategória:Lietava]] [[Kategória:Lietavská Svinná-Babkov]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] 99hurdmh7p7jjucwdnagrwc4gin8noh 2022 na Slovensku 0 673331 8190810 8162318 2026-04-01T13:21:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8190810 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2022}} Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku '''[[2022]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Udalosti == === Január === * [[1. január]] – vznikol nový dopravný podnik ([[Dopravný podnik mesta Martin|DPMM]]) v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin predstavil nové autobusy pre MHD | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/transport/doc/sk/21108/Martin-predstavil-nov%C3%A9-autobusy-pre-MHD | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-29 | dátum prístupu = 2022-02-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik mesta Martin | url = https://www.dpmmartin.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik mesta Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-13 | miesto = Martin | jazyk = }}</ref> === Február === * [[4. február]] – v čínskom [[Peking]]u sa začali [[zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]]. Slovensko na nich zastupuje [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|50 športovcov v 7 športoch]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvárací ceremoniál ZOH 2022 (online): V Pekingu zapálili olympijský oheň, vlajkonosičmi Hrivík a Šimoňáková (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/otvaraci-ceremonial-zoh-2022-online-v-pekingu-sa-rozhori-olympijsky-ohen-vlajkonosicmi-hrivik-a-simonakova-videofoto/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-02-08}}</ref> * [[9. február]] – slovenská lyžiarka [[Petra Vlhová]] získala zlatú olympijskú medailu v [[Lyžovanie#Slalom|slalome]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vlhová zlatá v slalome: Bez tímu by som to nedokázala | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/vlhova-po-1-kole-slalomu-osma-shiffr/610564-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-09}}</ref> * [[9. február]] – [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ratifikovala [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|dohodu o obrannej spolupráci s USA]], ktorá [[United States Armed Forces|americkým ozbrojeným silám]] umožní využívať letecké základne [[Letecká základňa Malacky|Malacky]] a [[Letisko Sliač|Sliač]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci odsúhlasili dohodu o obrannej spolupráci s USA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odsuhlasila-dohodu-o-obrannej-spo/610671-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-12 }}</ref> * [[19. február]] – [[slovenské národné hokejové mužstvo]] získalo na [[Zimné olympijské hry 2022|ZOH]] v [[Peking]]u bronzovú medailu v [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Slovenskí hokejisti zdolali Švédov a získali bronzové medaily, Slafkovský strelil dva góly a Rybár vychytal nulu (foto) | periodikum = webnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/hokej-na-zoh-v-pekingu-2022-zapas-o-bronzove-medaily-svedsko-slovensko-online/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-19 | dátum prístupu = 2022-02-19}}</ref> * [[23. február]] – minister vnútra [[Roman Mikulec]] nebol odvolaný zo svojho postu vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Minister vnútra Mikulec ostáva vo funkcii, za jeho odvolanie hlasovalo 50 poslancov (video)|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/odvolavanie-mikulca-pokracuje-uz-treti-den-v-stredu-by-sa-malo-aj-hlasovat/|issn=|vydavateľ=SITA|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2022-12-29}}</ref> === Marec === * [[30. marec]] – minister vnútra [[Roman Mikulec]] nebol odvolaný zo svojho postu vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra R. Mikulec opäť čelil odvolávaniu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/minister-vnutra-opat-celi-odvolava/623114-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-10-06 }}</ref> === Apríl === * [[5. apríl]] : ** časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil aktuálny rebríček [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatších ľudí sveta]] na čele s [[Elon Musk|Elonom Muskom]] s majetkom 219 miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste [[Andrej Babiš]] s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste [[Ivan Chrenko]] s majetkom 1,7 mld. dolárov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najbohatší ľudia sveta za rok 2022: Prvý je Musk, Slováci sa v rebríčku posunuli nahor | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/najbohatsi-ludia-sveta-za-rok-2022-prvy-je-musk-slovaci-sa-v-rebricku-posunuli-nahor/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref> ** lekárski odborári vyhlásili štrajkovú pohotovosť v dôsledku zhoršujúcej sa situácie v zdravotníctve.V prípade nesplnenia ich požiadaviek vládou hrozili lekári podaním hromadných výpovedí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lekárski odborári vyhlásili štrajkovú pohotovosť|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/PLG69a1/lekarski-odborari-vyhlasili-strajkovu-pohotovost/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-04-05|dátum prístupu=2022-12-29}}</ref> * [[28. apríl]] – minister vnútra [[Roman Mikulec]] nebol odvolaný zo svojho postu vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Poslanci podržali R. Mikulca vo funkcii ministra vnútra | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-podrzali-r-mikulca-vo-funkcii/629618-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-10-06 }}</ref> === Máj === * [[7. máj]] – na [[Jill Bidenová#Návšteva Slovenska v roku 2022|návštevu Slovenska]] pricestovala [[prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] [[Jill Bidenová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá dáma USA na Slovensku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/105393/bidenova-hovorila-s-dobrovolnikmi-aj-utecencami-na-dve-hodiny-isla-na-ukrajinu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}</ref> === Jún === * [[28. jún]] – ministri [[Ján Budaj]] (životné prostredie) a [[Richard Sulík]] (hospodárstvo) neboli odvolaní zo svojich postov vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = J. Budaj ostáva vo funkcii šéfa envirorezortu, plénum ho neodvolalo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/j-budaj-ostava-vo-funkcii-sefa-envir/644120-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-06-28 }} {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci podržali R. Sulíka vo funkcii ministra hospodárstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-podrzali-r-sulika-vo-funkcii/644121-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref> * [[30. jún]] – minister pôdohospodárstva [[Samuel Vlčan]] nebol odvolaný zo svojho postu vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vlčan ostáva vo funkcii ministra, poslanci ho neodvolali | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/vlcan-ostava-vo-funkcii-ministra-posl/644586-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-10-06 }}</ref> === Júl === * [[6. júl]] – strana [[Sloboda a Solidarita|SaS]] vypovedala koaličnú zmluvu. Od premiéra [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]] očakávala vypracovanie novej, z ktorej vyplynie, že minister financií [[Igor Matovič]] (OĽANO) nebude členom vlády. Ultimátum dala do konca augusta a podmienila to aj odchodom ministrov SaS z vlády.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Osvaldová|meno2=Lucia|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Folentová|meno3=Veronika|autor3=|odkaz na autora3=|titul=SaS dala Matovičovi ultimátum, aby do septembra odišiel z vlády|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2923461/sas-dala-matovicovi-ultimatum-aby-do-septembra-odisiel-z-vlady/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-07-06|dátum prístupu=2022-12-29}}</ref> * [[30. júl]] – v Banskej Bystrici sa skončil [[Letný európsky olympijský festival mládeže 2022]], zúčastnilo sa ho 2300 športovcov zo 48 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zopár zaujímavých čísel z EYOF 2022 | url = https://eyof2022.com/news/zopar-zaujimavych-cisel-z-eyof-2022/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = 2022-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221127063621/https://eyof2022.com/news/zopar-zaujimavych-cisel-z-eyof-2022/ | dátum archivácie = 2022-11-27 }}</ref> === August === * [[25. august]] – [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru]] vydal povolenie na spustenie 3. bloku [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochoviec]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Funtíková | meno = Denisa | priezvisko2 = Grečko | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Kováč | meno3 = Ján | titul = Najväčšia investícia v dejinách Slovenska získala definitívne povolenie. Do 3. bloku Mochoviec môžu zaviezť palivo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2984697/najvacsia-investicia-v-dejinach-slovenska-ziskala-definitivne-povolenie-do-3-bloku-mochoviec-mozu-zaviezt-palivo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-25 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> * [[31. august]] – minister hospodárstva a líder SaS [[Richard Sulík]] podal demisiu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Orviská|meno2=Veronika|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Krištofčová|meno3=Anna|autor3=|odkaz na autora3=|priezvisko4=|meno4=|autor4=TASR|odkaz na autora4=|priezvisko5=|meno5=|autor5=SITA|odkaz na autora5=|titul=Sulík podal demisiu. Prezidentka žiada od Hegera nový zoznam ministrov (SME Minúta)|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22996572/koalicna-kriza-matovic-heger-sulik-demisie.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-08-31|dátum prístupu=2022-12-29}}</ref> === September === * [[5. september]] – traja ministri za SaS podali demisiu. Ministerka spravodlivosti [[Mária Kolíková]], minister školstva [[Branislav Gröhling]] a minister zahraničných vecí [[Ivan Korčok]] tak nasledovali Richarda Sulíka.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=pst|odkaz na autora=|titul=Ministri SaS podali demisiu, Heger povedie menšinovú vládu. A Matovič?|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/639349-styri-demisie-a-jeden-minister-financii-sas-opusta-hegerovu-vladu/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2022-09-05|dátum prístupu=2022-12-29}}</ref> * [[13. september]] – [[prezident Slovenskej republiky|prezidentka SR]] [[Zuzana Čaputová]] vymenovala nových ministrov – [[Karel Hirman|Karla Hirmana]] ([[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|hospodárstvo]]), [[Viliam Karas|Viliama Karasa]] ([[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|spravodlivosť]]) a [[Rastislav Káčer|Rastislava Káčera]] ([[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|zahraničie]]). Vedením rezortu [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|školstva]] bol dočasne poverený premiér [[Eduard Heger]]. Skôr v ten deň prijala demisie ministrov spravodlivosti [[Mária Kolíková|Márie Kolíkovej]], zahraničných vecí [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]], školstva [[Branislav Gröhling|Branislava Gröhlinga]] a hospodárstva [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]].<ref name="prezident-prezidentka-vymenovala-novych-clenov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala nových členov vlády | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-novych-clenov-vlady/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2022-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[24. september]]: ** na [[Seredská ulica (Trnava)|Seredskej ulici]] v [[Trnava|Trnave]] došlo z dosiaľ nezistených príčin k výbuchu plynu v rodinnom dome, v ktorom sa nachádzala jedna staršia osoba vo veku 70 rokov. Pri výbuchu došlo k poškodeniu susedného majetku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Global24 s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Mohutný VÝBUCH v Trnave zničil rodinný dom: Majiteľa ošetrujú záchranári | url = https://www.dnes24.sk/mohutny-vybuch-v-trnave-znicil-rodinny-dom-majitela-osetruju-zachranari-422568 | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parížeková | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO, z ktorých mrazí! Vybuchol rodinný dom, ostali len trosky: Aký bol dôvod? | url = https://trnava.zoznam.sk/aktualne-hroza-v-trnave-foto-vybuchol-rodinny-dom-zranil-sa-starsi-muz/ | vydavateľ = trnava.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** minister vnútra [[Roman Mikulec]] nebol odvolaný zo svojho postu vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra R. Mikulec ostáva vo funkcii, plénum ho neodvolalo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/minister-vnutra-r-mikulec-ostava-vo-f/661582-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-20 | dátum prístupu = 2022-10-06 }}</ref> === Október === * [[2. október]] – na [[Staromestská ulica (Bratislava)|Staromestskej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] došlo krátko po 22:25 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] k [[Dopravná nehoda v Bratislave 2. októbra 2022|vážnej dopravnej nehode]], zrážke vozidla [[Škoda Superb]] s chodcami čakajúcimi na autobusovej zastávke mestskej hromadnej dopravy ''Zochova'', v dôsledku ktorej zahynulo päť osôb (z toho štyria vysokoškolskí študenti) a ďalších šesť osôb ostalo zranených. Nehodu spôsobil vodič pod vplyvom alkoholu pri jazde vysokou rýchlosťou, ktorého [[Policajný zbor|polícia]] na mieste zadržala, pričom vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci spáchania trestného činu usmrtenia.<ref>{{Citácia periodika | titul = AUTO NARAZILO DO ZASTÁVKY: Tragická nehoda má piatu obeť | periodikum = Teraz.sk | url = https://www.teraz.sk/regiony/po-naraze-auta-do-zastavky-mhd-uviedli/664416-clanok.html | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-03 6:38 SELČ (rev. 16:09 SELČ) | dátum prístupu = 2022-10-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Polícia SR - Bratislavský kraj | titul = AKTUALIZÁCIA K 11.55h - prijali sme informáciu o úmrtí ďalšej zranenej osoby... | url = https://www.facebook.com/KRPZBA/posts/pfbid0Gibu4VtPoenDPNYm9zuqK5sXkBiJcGbpRL16kiMKawmm9XRP8o3Hep66VHif7Z2Sl | vydavateľ = [[Facebook]] | dátum vydania = 2022-10-03 09:35 SELČ (rev. 11:55 SELČ) | dátum prístupu = 2022-10-04 | miesto = [Bratislava]}}</ref> * [[3. október]] – deväť „liberálnejšie orientovaných“ členov poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti ([[Kristián Čekovský]], [[Róbert Halák]], [[Monika Kozelová]], [[Anna Mierna]], [[Anna Remiášová]], [[Jaromír Šíbl]], [[Tomáš Šudík]], [[Jarmila Vaňová]] a [[Vladimír Zajačik]]) vyhlásením zaslaným redakciám viacerých masmédií oznámilo založenie „Občianskej a demokratickej platformy“. Vo svojom vyhlásení skritizovali invektívne výroky predsedu hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti]] (OĽaNO) [[Igor Matovič|Igora Matoviča]] na novinárov, vyzvali ho na ospravedlnenie a k vytvoreniu návrhu novej dohody ''„demokratických síl, ktorou sa v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade]] obnoví stabilná väčšina zložená z demokratických poslancov“''. Zároveň avizovali, že sa nasledujúci deň nezúčastnia hlasovania [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] (NR SR) o vyslovení nedôvery I. Matovičovi ako podpredsedovi [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vlády]] a [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|ministrovi financií SR]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Deväť poslancov OĽaNO dáva Matovičovi varovanie večer pred hlasovaním o jeho dôvere | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3038109/devat-poslancov-olano-dava-matovicovi-varovanie-vecer-pred-hlasovanim-o-jeho-dovere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-03 20:12 SELČ | dátum prístupu = 2022-10-05}}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Odvolávanie Matoviča : Deväť poslancov OĽaNO sa nezúčastní na hlasovaní, lídrovi adresovali výzvu | periodikum = Konzervatívny denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/115602/devaet-poslancov-olano-sa-nezucastni-na-hlasovani-lidrovi-adresovali-vyzvu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-03 18:40 SELČ | dátum prístupu = 2022-10-05}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko1 = Barborák | meno1 = Jaroslav | priezvisko2 = Žilová | meno2 = Denisa | titul = Kuffovci nevysvetľujú, naopak útočia na novinárov. Aj pri odvolávaní Matoviča (podcast) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/DHvV1CS/kuffovci-nevysvetluju-naopak-utocia-na-novinarov-aj-pri-odvolavani-matovica-podcast/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-04 18:49 SELČ | dátum prístupu = 2022-10-05}}</ref> * [[4. október]]: ** NR SR sa neuzniesla na vyslovení nedôvery podpredsedovi [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vlády]] a [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|ministrovi financií SR]] [[Igor Matovič|Igorovi Matovičovi]]. Za návrh hlasovalo len 73 zo 124 prítomných poslancov, pričom na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národná rada Slovenskej republiky – hlasovanie poslancov : Schôdza č. 72, Číslo hlasovania 162 | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48513 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | dátum vydania = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2022-10-05 | miesto = Bratislava}}</ref> ** [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka Slovenskej republiky]] (SR) [[Zuzana Čaputová]] na návrh predsedu [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vlády SR]] [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]] vymenovala pedagóga [[Ján Horecký (pedagóg)|Jána Horeckého]] za [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka vymenovala nových členov vlády | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-novych-clenov-vlady/ | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | dátum vydania = 2022-09-13 | dátum prístupu = 2022-10-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Denník N | odkaz na autora = Denník N | formát = video na sociálnej sieti [[Facebook]] | titul = Prezidentka Zuzana Čaputová menuje nového ministra školstva Jána Horeckého | url = https://www.facebook.com/projektn.sk/videos/2286081124894275/ | dátum vydania = 2022-10-05 15:33 SELČ | dátum prístupu = 2022-10-05}}. Porovnaj: {{Citácia periodika | titul = Prezidentka Zuzana Čaputová menuje nového ministra školstva Jána Horeckého | url = https://dennikn.sk/minuta/3039449 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | miesto = Bratislava | vydavateľ = N Press | dátum vydania = 2022-10-05 15:35 SELČ | dátum prístupu = 2022-10-05}}</ref> * [[12. október]] – na [[Zámocká ulica (Bratislava)|Zámockej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]] došlo okolo 19 hod. k [[Teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022|teroristickému útoku]], ktorý si vyžiadal dve obete a jednu zranenú osobu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Adel Ghannam, TVNOVINY.sk | odkaz na autora = | titul = V centre Bratislavy sa strieľalo. Zomreli dvaja ľudia | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/312594-na-zamockej-ulici-v-centre-bratislavy-sa-strielalo-zomreli-dvaja-ludia | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-12 | dátum prístupu = 2022-10-13 }}</ref> * [[13. október]] – Slovensko sa stalo pridruženým členom [[Európska vesmírna agentúra|Európskej kozmickej agentúry]] (ESA)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenská republika sa stala pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) | url = https://slovak.space/slovenska-republika-sa-stala-pridruzenym-clenom-europskej-vesmirnej-agentury-esa/ | dátum vydania = 2022-10-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-18 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[26. október]] – slovenskú literárnu cenu [[Anasoft litera]] 2022 získal [[Stanislav Rakús]] za súbor próz ''Ľútostivosť''. Stal sa tak druhým dvojnásobným laureátom v&nbsp;histórii tohto ocenenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cenu Anasoft litera získal Stanislav Rakús za knihu Ľútostivosť | url = https://www.anasoftlitera.sk/home/novinky/anasoft-litera-ziskal-rakus | vydavateľ = Anasoft litera | dátum vydania = 2022-10-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-26 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[28. október]] – prezident ČR [[Miloš Zeman]] vyznamenal pri príležitosti 104. výročia [[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]] 78 osobností, vrátane Slovákov [[Marek Frauwirth|Mareka Frauwirtha]], [[Ladislav Mňačko|Ladislava Mňačka]] a [[Miroslav Žbirka|Miroslava Žbirku]] (všetci in memoriam).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman posledný raz udelil vyznamenania, ocenil Žbirku i Mňačka | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-posledny-raz-udelil-vyznamenania/670625-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2022-11-01}}</ref> * [[29. október]] – spojené [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|komunálne]] a [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2022|krajské voľby]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov konané v rovnaký deň a v rovnakom čase v roku 2022 | url = https://www.minv.sk/?volby-selfgov22 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Regionálne voľby 2022 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/regionalne-volby/2022 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-08-06 }}</ref> === November === * [[3. november]] – prezidentka [[Zuzana Čaputová]] oznámila, že referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa bude konať [[21. január|21. januára]] [[2023]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie bude 21. januára 2023|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/645869-referendum-o-moznosti-skratit-volebne-obdobie-bude-21-januara-2023/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2022-11-03|dátum prístupu=2022-12-29}}</ref> * [[9. november]] – za [[verejný ochranca práv (Slovensko)|verejného ochrancu práv]] bol [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou SR]] zvolený právnik [[Róbert Dobrovodský]]. Úrad bol neobsadený od 29. marca, kedy skončilo funkčné obdobie [[Mária Patakyová|Márie Patakyovej]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci zvolili za ombudsmana R. Dobrovodského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/brief-poslanci-zvolili-za-ombudsmana-r/673255-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-09 | dátum prístupu = 2022-11-10}}</ref> * [[15. november]] – po 8 rokoch výstavby bol slávnostne prerazený [[tunel Čebrať]] pod [[Čebrať|rovnomenným vrchom]] severozápadne od [[Ružomberok|Ružomberka]]. Dvojrúrový tunel s&nbsp;dĺžkou 3,6 km bude súčasťou [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]], úseku [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] – [[Ivachnová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobrá správa pre Ružomberok. Po ôsmich rokoch slávnostne prerazili tunel Čebrať | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/tunely/dobra-sprava-pre-ruzomberok-po-osmich-rokoch-slavnostne-prerazili-tunel-cebrat | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-15 | dátum prístupu = 2022-11-15}}</ref> * [[30. november]] – Vláda schválila Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva 2022. Išlo o požiadavku LOZ v súvislosti s hromadným výpoveďami lekárov. Zároveň parlament schválil zvýšenie platov zdravotníkov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lekárski odborári a vláda podpísali memorandum|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/648941-lekarski-odborari-a-vlada-podpisali-memorandum/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2022-11-30|dátum prístupu=2022-12-29}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lekári sa dočkali. V parlamente prešlo zvýšenie platov zdravotníkov|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/252774/lekari-sa-dockali-v-parlamente-preslo-zvysenie-platov-zdravotnikov|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2022-11-30|dátum prístupu=2022-12-29}}</ref> === December === * [[1. december]] – minister vnútra [[Roman Mikulec]] nebol odvolaný zo svojho postu vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=NRSR: VIDEO: Mikulec ostáva vo funkcii, poslanci ho neodvolali|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-mikulec-ostava-vo-funkcii-poslan/678180-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-12-01|dátum prístupu=2022-12-01}}</ref> * [[15. december]] – [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]] bola počas rokovania [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] vyslovená nedôvera<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=PARLAMENT VYSLOVIL NEDÔVERU VLÁDE|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/parlament-vyslovil-nedoveru-vlade/681484-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-12-15|dátum prístupu=2022-12-15}}</ref> * [[23. december]] – [[Igor Matovič]] skončil vo funkcii ministra financií. Urobil tak na podnet strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] po tom, čo bola splnená jeho podmienka schválenia budúcoročného rozpočtu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=TASR|odkaz na autora2=|titul=Matovič ako minister skončil, prezidentka poverila riadením financií Hegera|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23101041/matovic-minister-koniec.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-12-23|dátum prístupu=2022-12-23}}</ref> == Úmrtia == * {{0}}[[2. január]] – [[Eduard Žitňanský]], slovenský novinár a komentátor denníka SME (* [[1952]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Rudolf Čillík]], slovenský bežec na lyžiach (* [[1931]]) * [[15. január]] – [[Juraj Dolinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* [[1958]]) * [[16. január]] – [[Zdenka Jesenská]], slovenská mikrobiologička a mykologička (* [[1931]]) * [[18. január]] – [[Milan Leščák]], slovenský etnológ a folklorista (* [[1940]]) * [[21. január]] – [[Pavol Hrivík]], slovenský vysokoškolský pedagóg a politik (* [[1949]]) * [[28. január]] – [[Anna Kollárová]], slovenská spisovateľka a učiteľka (* [[1949]]) * {{0}}[[2. február]] – [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]], slovenský politik (* [[1957]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Iľja Skoček]], slovenský architekt a urbanista (* [[1930]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* [[1947]]) * [[10. február]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik, bývalý podpredseda [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] (* [[1939]]) * [[14. február]] – [[Oľga Májovská-Stručková]], slovenská divadelná a televízna herečka (* [[1943]]) * [[15. február]] – [[Radomír Boháč]], slovenský kariérny diplomat, viacnásobný veľvyslanec SR (* [[1962]]) * [[18. február]] – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár (* [[1948]]) * [[21. február]] – [[Ivan Matušík]], slovenský architekt (* [[1930]]) * 21. február – [[Milan Šago]], slovenský herec Radošinského naivného divadla (* [[1951]]) * 21. február – [[Imrich Žigo]], slovenský manažér a komunálny politik (* [[1976]]) * [[24. február]] – [[Viktória Cvengrošová]], slovenská architektka (* [[1941]]) * [[26. február]] – [[Rudolf Podoba]], slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* [[1963]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Peter Zmátlo]], slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* [[1965]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Martin Džupinka]], slovenský bubeník a tatér (* [[1983]]) * {{0}}[[7. marec]] – [[Igor Riečanský]], slovenský kardiológ, vysokoškolský pedagóg a vedecko-výskumný pracovník (* [[1938]]) * [[10. marec]] – [[Hana Daubnerová]], slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* [[1945]]) * [[13. marec]] – [[Ľubomír Roman]], slovenský herec a politik (* [[1944]]) * [[14. marec]] – [[Dušan Kubaň]], slovenský umelec (* [[1971]]) * [[15. marec]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]]) * [[24. marec]] – [[Peter Bu]], slovenský divadelný kritik, teoretik a organizátor divadelných festivalov (* [[1940]]) * 24. marec – [[Štefan Páll]], slovenský futbalista (útočník) a tréner (* [[1939]]) * [[25. marec]] – [[Stanislav Fabuš]], slovenský lekár, zakladateľ prvého Hospicu na Slovensku (* [[1935]]) * [[27. marec]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista (* [[1933]]) * [[29. marec]] – [[Dušan Bruncko]], slovenský časticový fyzik, vedúci skupiny ATLAS na Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach (* [[1955]]) * [[30. marec]] – [[Ľubomír Belás]], slovenský filozof a vysokoškolský pedagóg (* [[1957]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Ivan Čierny]], slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* [[1938]]) * {{0}}6. apríl – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]]) * {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* [[1937]]) * [[10. apríl]] – [[Jozef Tóth]], slovenský gréckokatolícky kňaz (* [[1925]]) * [[15. apríl]] – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]]) * [[16. apríl]] – [[Klára Kuzmová]], slovenská archeologička, prvá profesorka klasickej archeológie na Slovensku (* [[1955]]) * [[17. apríl]] – [[Milan Mrukvia]], slovenský hokejista (* [[1946]]) * [[19. apríl]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* [[1937]]) * [[29. apríl]] – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník (* [[1946]]) * {{0}}[[9. máj]] – [[Ľubor Štark]], slovenský rýchlostný kanoista (* [[1953]]) * [[16. máj]] – [[Marcela Plítková-Jurovská]], slovenská scenáristka, režisérka a dramaturgička dokumentárnych filmov (* [[1940]]) * [[17. máj]] – [[Michal Hrušík]], slovenský diplomat (* [[1984]]) * 17. máj – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1948]]) * [[19. máj]] – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista (* [[1944]]) * [[21. máj]] – [[Marián Šimo]], slovenský športový novinár (* [[1949]]) * [[22. máj]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ (* [[1936]]) * [[29. máj]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénograf a grafik (* [[1948]]) * [[14. jún]] – [[Ondrej Rigo]], slovenský sériový vrah (* [[1955]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Dušan Jozef Brezány]], slovenský veterinárny lekár (* [[1935]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Dušan Ondrejovič]], slovenský filozof a teológ, zaoberal sa výskumom protestantského myslenia (* [[1930]]) * {{0}}[[9. júl]] – [[František Blanárik]], bývalý riaditeľ NBÚ (* [[1952]]) * [[10. júl]] – [[Ján Solovič]], slovenský dramatik (* [[1934]]) * 10. júl – [[Alexander Strelinger]], slovenský kameraman a fotograf (* [[1934]]) * [[14. júl]] – [[Teodor Münz]], slovenský filozof (* [[1926]]) * [[15. júl]] – [[Ivan Bajo]], slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* [[1935]]) * [[28. júl]] – [[Ondrej Demáček]], slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* [[1940]]) * [[30. júl]] – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* [[1937]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]]) * {{0}}8. august – [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Sergej Makara]], slovenský vysokoškolský pedagóg, básnik (* [[1937]]) * [[13. august]] – [[Jiří Vodrážka]], český jadrový fyzik pôsobiaci na Slovensku (* [[1938]]) * [[20. august]] – [[Virgil Droppa]], slovenský architekt (* [[1939]]) * [[31. august]] – [[Alexander Horváth]], slovenský futbalista (* [[1938]]) * 31. august – [[Ivan Sýkora]], slovenský aktivista a dobrovoľník (* [[1943]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Ľudovít Komadel]], slovenský plavec, olympionik a športový lekár (* [[1927]]) * {{0}}[[7. september]] – [[Michal Stríženec]], slovenský vedec v odbore experimentálnej psychológie, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie CSPV Slovenskej akadémie vied (* [[1932]]) * {{0}}[[8. september]] – [[Ľubomír Dobrík]], slovenský emeritný (bývalý) sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky (* [[1952]]) * [[19. september]] – [[Dušan Bustin]], slovenský chemik a vysokoškolský pedagóg (* [[1937]]) * [[22. september]] – [[Ladislav Švihran]], slovenský spisovateľ literatúry faktu a prekladateľ (* [[1931]]) * [[24. september]] – [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]], slovenský hokejový tréner (* [[1945]]) * {{0}}[[3. október]] – [[Tatiana Hrivnáková]], slovenská herečka a pedagogička (* [[1948]]) * {{0}}[[7. október]] – [[Rudolf Belan]], slovenský redaktor, publicista a vydavateľ (* [[1937]]) * {{0}}7. október – [[Marta Černá]], slovenská politička a ochrankyňa práv spotrebiteľov (* [[1936]]) * [[13. október]] – [[Jozef Liščák]], slovenský právnik a politik, v rokoch 1994 – 1998 minister spravodlivosti SR (* [[1947]]) * [[14. október]] – [[Stanislav Kropilák]], slovenský basketbalista, reprezentant Česko-Slovenska, medailista z majstrovstiev Európy a slovenský basketbalista 20. storočia (* [[1955]]) * [[21. október]] – [[Jozef Gajdoš]], slovenský poslanec Národnej rady SR, generálmajor vo výslužbe (* [[1945]]) * [[22. október]] – [[Peter Guldan]], slovenský scenárista, textár, režisér, herec a novinár (* [[1946]]) * [[25. október]] – [[Branislav Hronec]], slovenský hudobník, klavirista a hudobný skladateľ (* [[1940]]) * {{0}}[[5. november]] – [[Peter Kolman]], slovenský skladateľ (* [[1937]]) * {{0}}5. november – [[Štefan Rosina (1932)|Štefan Rosina]], slovenský manažér, zakladateľ Matador Group (* [[1932]]) * {{0}}[[9. november]] – [[Ivan Čarnogurský]], slovenský manažér a politik, spoluzakladateľ KDH (* [[1933]]) * [[23. november]] – [[Dezider Banga]], rómsky básnik, dramaturg, zberateľ a prekladateľ rómskej poézie a ľudových rozprávok (* [[1939]]) * 23. november – [[Juraj Hajdu]], slovenský kameraman (* [[1938]]) * [[25. november]] – [[Klára Kubičková]], slovenská teoretička a historička architektúry (* [[1936]]) * [[28. november]] – [[Emília Tomanová]], slovenská výtvarníčka a bábkoherečka (* [[1935]]) * {{0}}[[5. december]] – [[Mária Kráľovičová]], slovenská herečka (* [[1927]]) * {{0}}[[6. december]] – [[Eva Michalová]], slovenská muzikologička, hudobná publicistka, vysokoškolská pedagogička a organizátorka kultúrneho života (* [[1939]]) * {{0}}[[7. december]] – [[Ján Štefanovič]], slovenský lekár, imunológ, akademik SAV (* [[1928]]) * [[10. december]] – [[Soňa Valentová]], slovenská herečka (* [[1946]]) * [[12. december]] – [[Anton Šoltýs]], slovenský lyžiar (* [[1937]]) * [[15. december]] – [[Matúš Kučera]], slovenský historik, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, politik a diplomat (* [[1932]]) * [[18. december]] – [[Hilda Augustovičová]], slovenská herečka (* [[1934]]) * [[20. december]] – [[Vladimír Krčméry]], slovenský lekár, vedec, epidemiológ a pedagóg (* [[1960]]) * [[22. december]] – [[Anton Tkáč]], slovenský cyklista (* [[1951]]) * [[23. december]] – [[Slavo Kalný]], slovenský publicista a spisovateľ (* [[1929]]) * [[26. december]] – [[Anton Cepka]], slovenský šperkár (* [[1936]]) * [[29. december]] – [[Miroslav Číž]], slovenský politik (* [[1954]]) * [[30. december]] – [[Miklós Duray]], slovenský politik (* [[1945]]) * [[31. december]] – [[Barnabás Ferkó]], slovenský lekár a politik maďarskej národnosti (* [[1956]]) == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:2022 na Slovensku| ]] [[Kategória:2022|Slovensko]] 9azh6dpav2vu4fngaik9q6pp642eagr Adonxs 0 674572 8191107 8156423 2026-04-02T00:29:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191107 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=ADONXS|Popis umelca=|Rodné meno=Adam Pavlovčin|Umelecké mená=ADONXS|Dátum narodenia={{dnv|1995|9|13}}|Miesto narodenia=[[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=[[Praha]], [[Česko]]|Žáner=[[barokový pop]], [[dark ambient]], [[barokový pop|orchestrálny pop]], [[avantgarda (hudba)|avantgardný pop]], [[folk|neofolk]], [[indie pop]], [[alternatívna kultúra|alternatívny pop]]|Roky pôsobenia=[[2015]] – súčasnosť|Hrá na nástroje=[[klavír]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]]|Typ hlasu=[[basso profondo]]|Súvisiace články=|Vplyvy=Woodkid, AURORA, Sevdaliza, Sufjan Stevens, Lorde, Josef Salvat, London Grammar|Hudobný vydavateľ=[[Warner Music]]|Webstránka=|Frontman skupiny=|Titul=|Alma mater=British and Irish Modern Music Institute (BIMM London)|Obrázok=ADONXS at ESC2025 for Czechia 6.jpg|Popis obrázku=ADONXS v roku 2025|Pôsobenie=spevák-skladateľ, model, tanečník}} '''Adam Pavlovčin''' (* [[13. september]] [[1995]], [[Myjava (mesto)|Myjava]]), vystupujúci ako '''ADONXS''' (štylizované veľkými písmenami), je slovenský [[spevák]]-[[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Modelka|model]] a [[Tanečnica|tanečník]], známy svojím [[Basso profondo|hlbokým basovým hlasom]] a pódiovou extravaganciou. V rokoch 2015 – 2020 bol lídrom londýnskej alternatívnej skupiny PACE. Je päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach IDO.<ref name="tanec" /> V roku 2021 sa stal víťazom ''[[Česko Slovenská SuperStar (2021)|SuperStar]]''.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jasným víťazom Superstar je Adam Pavlovčin. Jeho talent ohúril divákov aj porotu|url=https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/610988-jasnym-vitazom-superstar-je-adam-pavlovcin-jeho-talent-ohuril-divakov-aj-porotu/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2021-12-20|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2022 obdržal nomináciu na Objav roka na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2021]]<ref name=":22" /> a bol ocenený na zozname ''[[Forbes (magazín)|Forbes]] 30 pod 30''.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin – Forbes 30 pod 30|url=https://www.forbes.sk/30pod30-rocnik-2022/14-adam-pavlovcin|vydavateľ=[[Forbes (magazín)|Forbes]]|dátum prístupu=2022-04-07|jazyk=sk|dátum vydania=2022-04-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20220407145132/https://www.forbes.sk/30pod30-rocnik-2022/1-vojtech-deme|dátum archivácie=2022-04-07}}</ref><ref name=":28">{{Citácia periodika|priezvisko=Hinšt|meno=Jaro|titul=Adam Pavlovčin z 30 pod 30: Splnil sa mi sen, že robím hudbu na plný úväzok|periodikum=Forbes|dátum=2022-04-07|issn=1338-2527|url=https://www.forbes.sk/adam-pavlovcin-z-30-pod-30-splnil-sa-mi-sen-ze-robim-hudbu-na-plny-uvazok/|dátum prístupu=2022-04-07|jazyk=sk|ročník=XII.|číslo=4/2022|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)}}</ref> V novembri 2022 vydal debutový sólový album ''[[Age of Adonxs]]'', z ktorého single „Moving On“ a „Game“ sa stali najhranejšou skladbou slovenského interpreta v éteri.<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spevák Adam Pavlovčin vydal debutový album Age of Adonxs|url=https://www.teraz.sk/magazin/spevak-adam-pavlovcin-vydal-debutovy/673782-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2022-11-11|dátum prístupu=2022-11-12|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=https://ifpicr.cz/hitparada/42/adonxs/46470|vydavateľ=ifpicr.cz|dátum prístupu=2022-11-12}}</ref> Je bratom herečky [[Radka Pavlovčinová|Radky Pavlovčinovej]] a synom výtvarnej umelkyne Moniky Sabo.<ref name=":18" /> Reprezentoval [[Česko]] v súťaži [[Eurovision Song Contest 2025]] s pesničkou [[Kiss Kiss Goodbye]]. == Raný život == Adam Pavlovčin sa narodil 13. septembra 1995 na [[Myjava (mesto)|Myjave]], vyrastal však na [[Záhorie|Záhorí]] v [[Senica|Senici]] a obci [[Cerová (okres Senica)|Cerová]].<ref name=":3" /><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívny rozhovor s víťazom SuperStar|url=https://trnava.zoznam.sk/exkluzivny-rozhovor-s-vitazom-superstar-rodeny-senican-prehovoril-o-odchode-od-rodicov-v-skorom-veku/|dátum vydania=2021-12-22|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=Plávalová|meno=Barbora|vydavateľ=ZRegióny}}</ref> Po vzore staršej sestry sa od útleho detstva súťažne venoval tancu, spevu a učil sa hrať na klavíri. So spevom ale prestal, keď mu v období dospievania jeho dovtedy vysoký hlas (tenor) zmutoval až na najnižší ľudský hlas, aký existuje ([[basso profondo]]). Extrémna zmena hlasu a strata tenorového rozsahu mala za následok, že novým, hlbokým basovým hlasom vhodným do [[Opera|opery]] už nedokázal zaspievať piesne [[Populárna hudba|populárnej hudby]], v ktorej tenori dominujú.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konečne prišiel! Hosťom novej #lvllama je spevák Adam Pavlovčin|url=https://www.funradio.sk/clanok/46359-konecne-prisiel-hostom-novej-lvllama-je-spevak-adam-pavlovcin/|vydavateľ=[[Fun rádio|fun radio]]|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|dátum vydania=2022-03-19}}</ref><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Trvalo mi několik let, než jsem si začal svého hlasu vážit|url=https://dailystyle.cz/adam-pavlovcin-trvalo-mi-nekolik-let-nez-jsem-si-zacal-sveho-hlasu-vazit/|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=cs|meno=Veronika|priezvisko=Vénosová|dátum vydania=2022-06-01|vydavateľ=Daily Style}}</ref> V dôsledku toho sa zameral na tanec a v nasledujúcich rokoch sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach street dance (neskôr aj trikrát v kategórii dospelých).<ref name="tanec" /> V pätnástich rokoch sa odsťahoval od rodičov do [[Bratislava|Bratislavy]], kde navštevoval [[Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa]]. Chodil aj na hodiny herectva do akadémie v [[Divadlo Nová scéna|Divadle Nová scéna]], pôsobil v profesionálnych tanečných súboroch a začal sa venovať modelingu.<ref name=":16" /><ref name=":14" /> K spevu sa vrátil vďaka českej hlasovej pedagogičke, opernej dive [[Pecková|Hane Peckovej]], ktorá ho v [[Praha|Prahe]] učila, ako spievať hlbokým hlasom a zároveň ho v priebehu rokov naspäť dopracovala k vysokému hlasovému rozsahu.<ref name=":24" /><ref name=":34" /> Po maturite sa tam odsťahoval a rok sa živil ako všestranný umelec na voľnej nohe, kým sa nerozhodol odísť do Londýna zamerať sa na hudobnú kariéru.<ref name=":3" /> Vysokoškolské štúdium spevu a hudobnej kompozície absolvoval v [[Londýn|Londýne]] na prestížnom<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Finálové prekvapenie v SuperStar. Habera sa obul do ministerky, adresoval jej ostrý odkaz|url=https://style.hnonline.sk/osobnosti/16795803-finalove-prekvapenie-v-superstar-habera-sa-obul-do-ministerky-adresoval-jej-ostry-odkaz|vydavateľ=[[Hospodárske noviny]]|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk|dátum vydania=2021-12-20}}</ref> Britskom a írskom inštitúte modernej hudby (BIMM London), z ktorého vzišli umelci ako [[James Bay (spevák)|James Bay]], [[Tom Odell]] či [[Marina Diamandis]].<ref name=":3" /><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin: Predošlí queer finalisti nemali odvahu povedať to nahlas. Spoločnosť na to ešte nebola pripravená|url=https://refresher.sk/108020-Vitaz-SuperStar-Adam-Pavlovcin-Predosli-queer-finalisti-nemali-odvahu-povedat-to-nahlas-Spolocnost-na-to-este-nebola-pripravena|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Mikolášik|meno=Daniel|dátum vydania=2021-12-22}}</ref> Promoval s najvyšším vyznamenaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Do Superstar som išiel s väčšími predsudkami, než som musel|url=https://dennikn.sk/2913438/adam-pavlovcin-do-superstar-som-isiel-s-vacsimi-predsudkami-nez-som-musel/|vydavateľ=[[Denník N]]|dátum vydania=2022-07-04|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Folentová}}</ref> Aby dokázal splácať vysoké školné a náklady na živobytie, popri štúdiu si naraz zarábal opatrovaním detí, prácou v gay klube, modelingom, hraním s kapelou a vyučovaním spevu. Adonxs, ktorý rodičom [[Coming out|oznámil]], že je [[gej]], dva týždne po tom, ako sa v osemnástich rokoch „strašne zamiloval“ do muža, označil svoje vysokoškolské roky v Londýne za prelomové obdobie života, ktoré zásadným spôsobom formovalo jeho osobnosť a ovplyvnilo jeho tvorbu.<ref name=":10" /><ref name=":20" /><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz Adam Pavlovčin. Zaujal extravaganciou, geniálnym hlasom a pokorou. Aká bola jeho cesta do SuperStar?|url=https://superstar.markiza.sk/aktualne/2052051_uprimny-adam-pavlovcin-prezradil-ako-riesi-zlomene-srdce|vydavateľ=[[TV Markíza|Reflex]]|dátum prístupu=2022-02-16|jazyk=sk|priezvisko=Sopko|meno=Denis|dátum vydania=2022-02-16}}</ref><ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz Superstar Pavlovčin: Keď si dám opätky, ešte na mňa pozerajú. Spoločnosť však začína byť tolerantnejšia|url=https://www.attelier.sk/adam-pavlovcin/|vydavateľ=Attelier|dátum prístupu=2022-05-11|jazyk=sk|priezvisko=Tomková|meno=Šimona|dátum vydania=2022-03-10}}</ref> Prvou piesňou, ktorú Adonxs v živote napísal, bola „Speechless Boy“, ktorej nízkorozpočtový videoklip vydaný v roku 2016 pred odchodom do Londýna predstavoval jeho verejný [[coming out]].<ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ADONXS Pod palbou...|url=https://www.rockandpop.eu/adonxs-pod-palbou/|dátum vydania=2022-08-31|dátum prístupu=2022-10-01|jazyk=cs|priezvisko=Špulák|meno=Jaroslav|vydavateľ=ROCK&POP Magazín}}</ref> Skladbu z YouTube neskôr odstránil.<ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spevák Adam Pavlovčin: Hudbu som nemohol študovať inde ako v popovej Mekke v Londýne|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dUhrsP5/spevak-adam-pavlovcin-hudbu-som-nemohol-studovat-inde-ako-v-popovej-mekke-v-londyne/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2023-06-11|dátum prístupu=2023-07-28|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> == Kariéra == === Hudba === ==== 2015 – 2020: Líder skupiny PACE ==== Ešte počas štúdia na gymnáziu Adonxs založil hudobné zoskupenie PACE so svojím spolužiakom, dnes skladateľom [[Filmová hudba|filmovej hudby]], Adriánom Čermákom, ktorý rovnako odišiel študovať do Londýna. Tam sa dvojica rozrástla o ďalších dvoch hudobníkov, monackého gitaristu Lorenza Calva a gréckeho bubeníka Chrisa Eleosa.<ref name=":26" /> Začiatkom roka 2018 PACE vydali debutové album ''Keeper'' obsahujúce sedem skladieb v štýle alternatívneho, prevažne [[Barokový pop|barokového popu]], ktoré kombinujú Čermákove prvky [[Orchester|symfonického orchestra]] (nástroje ako [[lesný roh]], [[Pozauna|trombóny]], [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové nástroje]])<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhovor s Adriánom Čermákom - Rádio Devín|url=https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/164897/rozhovor-s-adrianom-cermakom|vydavateľ=[[RTVS]]|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=sk|priezvisko=Jaremková|meno=Mariana|dátum vydania=2018-05-22}}</ref> s hlbokými vokálmi a autobiografickými textami Adonxsa, ktorý je „uväznený vo vlastných túžbach a víziách“.<ref name=":3" /> O rok neskôr vyšiel samostatný singel „Hunt Me Down“, kde Čermák ako jeden z nástrojov použil [[harmónium]], ktoré našiel na blšom trhu a Adonxs prechádza z hlbokých vokálov do [[Falzet|falzetu]]. V roku 2020 ho nasledoval singel „Fallen“ charakteristický vojenskými bubnami. Videoklip ku skladbe prelína čiernobiely svet s farebným, poukazuje na vnútorné vyslobodenie a dôležitosť vzťahu k sebe samému.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Haunting New Single 'Hunt Me Down'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-haunting-new-single-hunt-me-down|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Powerful New Single 'Fallen'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-powerful-new-single-fallen|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Band Explains: Pace - 'Fallen' (interview)|url=https://whenthehornblows.com/content/2020/5/11/the-band-explains-pace-fallen|vydavateľ=When The Horn Blows|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=en-US|priezvisko=Harris|meno=Karla|dátum vydania=2020-05-11}}</ref> Album bol pre atmosférickosť prirovnaný k filmovému soundtracku.<ref name=":9" /> Štvorčlenná medzinárodná zostava PACE vystupovala takmer výlučne v Británii, v londýnskych venues vrátane historického O2 Shepherd's Bush Empire, predstavili sa na anglických festivaloch, dúhových pochodoch a boli tiež predskokanom britskej speváčky [[Grace Carterová (speváčka)|Grace Carter]].<ref name=":110">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PACE Release Haunting New Single 'Hunt Me Down'|url=https://www.newwavemagazine.com/single-post/pace-release-haunting-new-single-hunt-me-down|vydavateľ=New Wave Magazine|dátum prístupu=2021-12-23}}</ref><ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko-řecko-monacká hudební fusion v Česku. Čti rozhovor o kapele Pace nejen s jejím frontmanem|url=https://www.redbull.com/cz-cs/urban-hudba-pace-kapela-rozhovor-adam-pavlovcin-kristina-tukan-fanda-cech-artur-zaremba-fallen-videoklip|vydavateľ=Red Bull Music|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=cs|priezvisko=Lipoldová|meno=Anna|dátum vydania=2020-05-20}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S vítězem SuperStar Adamem Pavlovčinem|url=https://tn.nova.cz/videa/4915-talk/183716-talk-s-vitezem-superstar-adamem-pavlovcinem://tn.nova.cz/videa/4915-talk/183716-talk-s-vitezem-superstar-adamem-pavlovcinem|vydavateľ=TALK|dátum prístupu=2022-01-11|jazyk=cs|priezvisko=Diatilová|meno=Rebecca|dátum vydania=2022-01-11}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Koncertovanie skupiny zastavila v roku 2020 [[pandémia COVID-19]].<ref name=":212">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin: Na pódiu som extrovert, v súkromí je to naopak|url=https://hudba.zoznam.sk/rozhovory/09-03-2022-vitaz-superstar-adam-pavlovcin-na-podiu-som-extrovert-v-sukromi-je-to-naopak/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-03-09|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-03-09}}</ref> Následne sa v 2021 rozhodol vydať na sólovú dráhu a začal s prípravou skladieb na svoj debutový album.<ref name=":30" /> Nahrávky poskytol producentom britskej skupiny [[Florence and the Machine]], ktorých jeho tvorba oslovila, počas pandémie však zo spolupráce zišlo. Vzápätí sa zoznámil s producentom Oliverom Fillnerom, s ktorým nadviazal spoluprácu a ešte toho roku prijal pozvanie zúčastniť sa ''SuperStar'', aby sa pred vydaním vlastnej tvorby zviditeľnil v Česku a na Slovensku.<ref name=":28" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A&S {{!}} Víťaz Superstar Adam "ADONXS" Pavlovčin|url=https://open.spotify.com/episode/5yeSDVINX44ajjGBSJ0xEb|dátum vydania=2022-05-28|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk|vydavateľ=A&S}}</ref> ==== 2021 – súčasnosť: Sólová kariéra ==== Do povedomia širokej verejnosti sa v rodnom [[Slovensko|Slovensku]] a [[Česko|Česku]] dostal v roku 2021, keď sa stal víťazom siedmeho ročníka česko slovenskej speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar (2021)|''SuperStar'']]. Je považovaný za najkomplexnejšieho speváka v celej histórii súťaže, podľa ''Headliner'' „má všetko, čo ostatným víťazom chýbalo“.<ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Titul SuperStar získal Slovák. Víťazom sa stal talentovaný Adam Pavlovčin|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/20-12-2021-titul-superstar-ziskal-slovak-vitazom-sa-stal-talentovany-adam-pavlovcin/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk|priezvisko=Rabčanová|meno=Miroslava|dátum vydania=2021-12-20}}</ref><ref name=":7" /><ref name=":33">{{Citácia periodika|priezvisko=Mohr|meno=Daniel|titul=Je úspěch Adama Pavlovčina v Superstar Pyrrhovo vítězství?|periodikum=Headliner|dátum=2021-12-20|issn=2464-6849|dátum prístupu=2022-05-16|miesto=Praha|číslo=1}}</ref> V médiách však obdržal prívlastok ''extravagantný'' za vystupovanie v rodovo nekonformných kostýmoch vrátane brnenia z priesvitných šiat. „Oblečenie nemá pohlavie,“ uviedol.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Režisér Pepe Majeský: Finalisti Superstar sú odvážnejší aj rozhľadenejší, aj na nich vidno, ako sa spoločnosť posunula|url=https://dennikn.sk/2654586/reziser-pepe-majesky-finalisti-superstar-su-odvaznejsi-aj-rozhladenejsi-aj-na-nich-vidno-ako-sa-spolocnost-posunula-video/|vydavateľ=[[Denník N]]|dátum vydania=2021-12-28|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Mikušovič}}</ref><ref name=":10" /> Adonxs je prvým otvorene [[LGBT|LGBTQ+]] víťazom súťaže a svoje víťazstvo, v ktoré kvôli predsudkom neveril, označil za znak progresu českej a slovenskej verejnosti.<ref name=":0" /> V rozhovore pre ''ELLE'', ktorý poukázal na jeho popularitu ako [[LGBT|queer]] umelca v konzervatívnej spoločnosti, sa Adonxs vyjadril k spoločenskému dosahu svojho úspechu: „Verím, že aj práve moje víťazstvo bude motivovať ďalších domácich spevákov, hercov, moderátorov či politikov, aby boli sami sebou a nebáli sa byť autenticky queer."<ref name=":10" /><ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ELLEness podcast – Adam Pavlovčin|url=https://www.elle.cz/podcast|vydavateľ=ELLE|dátum prístupu=2022-02-25|jazyk=cs|priezvisko=Hejdová|meno=Zorka|dátum vydania=2022-02-25}}</ref> Adonxs sa do ''SuperStar'' neprihlásil, patril medzi účastníkov, ktorí boli vyhľadaní talentovým skautom a pozvaní na kasting. Oslovený bol aj do minulých piatich ročníkov súťaže, keď žil v Londýne, zakaždým však odmietol,<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výherca Superstar Pavlovčin: Slováci a Česi sú otvorenejší a liberálnejší, smeruje to k lepšiemu|url=https://www.startitup.sk/videa/yherca-superstar-pavlovcin-fnalisti-minulych-rocnikov-viac-zurovali-pocas-sutaze-my-sme-to-brali-vaznejsie/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=sk|dátum vydania=2022-01-14}}</ref><ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROZHOVORY: ADONXS - Po SuperStar se otevřely všechny dveře|url=https://musicserver.cz/clanek/69285/adonxs-po-superstar-se-otevrely-vsechny-dvere/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2022-11-08|priezvisko=Bukáčková|meno=Hana|dátum vydania=2022-11-06}}</ref> ako dlhoročný člen alternatívnej hudobnej scény vtedy považoval komerčnú spevácku súťaž za „umelecký fastfood“.<ref name=":10" /><ref name=":21" /> Keď sa v dôsledku vypuknutia [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] presťahoval z Londýna naspäť do Prahy, prijal pozvanie, aby pred vydaním sólovej tvorby zistil, ako na queer umelca zareaguje české a slovenské publikum. „Očakával som, že skupina, ktorá voči mne vyjadrí negatívny postoj, bude omnoho väčšia. [...] Bol som skeptický a nevedel som odhadnúť, ako presne ja nastavená kultúrna scéna v Česku a na Slovensku. Mojim cieľom ale bolo zostať rovnaký a priniesť presne to, čo som robil v Londýne, na naše pódium.“<ref name=":21" /> Dva týždne po víťazstve v súťaži napísal a nahral štyri nové skladby vrátane „Moving On“, ktorá sa neskôr stala debutovým singlom a oznámil, že ako sólový spevák nebude vystupovať pod menom Adam Pavlovčin.<ref name=":7" /> V januári bol vydaný kompilačný album skladieb, s ktorými sa predstavil v súťaži, na rozdiel od predošlých víťazov prvýkrát nejde o štúdiové nahrávky, ale o záznamy jeho živých vystúpení.<ref name=":10" /> Na Slovensku bol nominovaný na Objav roka na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2021]].<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=9. ročník Ruka Hore Awards spustila hlasovanie pre rok 2021! Za týchto umelcov môžete hlasovať|url=https://www.startitup.sk/9-rocnik-ruka-hore-awards-spustila-hlasovanie-pre-rok-2021-za-tychto-umelcov-mozete-hlasovat/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-01|dátum prístupu=2022-03-09|jazyk=sk}}</ref> Vo februári British and Irish Modern Music Institute v Londýne upozornil na Adonxsa ako na jedného z nových umelcov, ktorí môžu ovplyvniť hudobnú scénu a zaradil ho na zoznam ''Up and Coming''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alumni & Student Success Stories|url=https://www.bimm.ac.uk/alumni/|vydavateľ=BIMM Institute|dátum prístupu=2022-03-17|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BIMM Up and Coming : February artists to watch out for|url=https://www.bimm.ac.uk/news/bimm-up-and-coming-february-artists-to-watch-out-for/|vydavateľ=BIMM Institute|dátum prístupu=2022-05-11|jazyk=en-US|dátum vydania=2022-02-01}}</ref> 17. februára vystúpil ako hudobný hosť v ''Chart Show''. 10. marca vystúpil v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]] pod vedením dirigenta Adriana Kokoša na galavečeri 25. ročníka udeľovania cien [[Krištáľové krídlo|''Krištáľové krídlo'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V nedeľu udelia ceny Krištáľové krídlo|url=https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/620607-v-nedelu-udelia-ceny-kristalove-kridlo/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2022-03-20|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-SK|priezvisko=TASR}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Laureáti Krištáľového krídla za rok 2021|url=https://kristalovekridlo.sk/laureati-kristaloveho-kridla-za-rok-2021/|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[Krištáľové krídlo]]}}</ref> ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' zahrnul Pavlovčina do ''Forbes 30 pod 30'', zoznamu Slovákov, ktorí sú už v mladom veku lídrami vo svojich odvetviach a „menia svet okolo seba“.<ref name=":28" /><ref name=":27" /> Debutový sólový singel „Moving On“ prvýkrát predstavil na Slovensku 24. apríla živým vystúpením v tanečnej šou ''Let's Dance''. Skladba bola oficiálne vydaná 20. mája<ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin vyhlásil novú etapu a predstavil svoje nové umelecké meno|url=https://www.europa2.sk/novinky/hudba/42301-vitaz-superstar-adam-pavlovcin-vyhlasil-novu-etapu-a-predstavil-svoje-nove-umelecke-meno|vydavateľ=www.europa2.sk|dátum prístupu=2022-05-16|jazyk=sk}}</ref> a stala sa najhranejšou skladbou slovenského interpreta v slovenskom éteri.<ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=42&titul=169034&sec=4b8131e45d342dddca2f5bcab9491ad4|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2022-06-30}}</ref> Rozhodnutie nevystupovať v sólovej kariére pod menom Adam Pavlovčin, ale pod pseudonymom ADONXS, zdôvodnil ambíciou pokračovať v prezentácii za hranicami.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin: Chystám pseudonym, dozvíte se ho, až výjde můj první singl (rozhovor)|url=https://www.youtube.com/watch?v=h82dPtn8gyY|dátum prístupu=2022-04-04|jazyk=cs|dátum vydania=2022-03-28|vydavateľ=Refresher}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťaz SuperStar Adam Pavlovčin prekvapil svojich fanúšikov! Pod jeho skutočným menom ho vystupovať už nenájdeš|url=https://www.expres.sk/275609/vitaz-superstar-adam-pavlovcin-prekvapil-svojich-fanusikov-pod-jeho-skutocnym-menom-ho-vystupovat-uz-nenajdes/|vydavateľ=[[Rádio Expres]]|dátum vydania=2022-05-11|dátum prístupu=2022-05-12|jazyk=sk-SK}}</ref> Adonxs sa vyslovuje ako adonys; nahradenie samohlásky písmenom „x“ v menách používajú queer umelci a niektorí jazykovedci na znak genderovej inkluzívnosti či odmietnutia zaužívaných rodových stereotypov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why 'Latinx' Is Succeeding While Other Gender-Neutral Terms Fail to Catch On|url=https://time.com/5191804/latinx-definition-meaning-latino-hispanic-gender-neutral/|vydavateľ=[[Time (týždenník) |TIME]]|dátum prístupu=2022-05-13|jazyk=en|priezvisko=Steinmetz|meno=Katy|dátum vydania=2018-04-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20220513064314/https://time.com/5191804/latinx-definition-meaning-latino-hispanic-gender-neutral/|dátum archivácie=2022-05-13}}</ref><ref name=":31" /> Pavlovčin si alter ego Adonxs osvojil počas štúdia v Londýne, aby prekonal strach z vystupovania pred obecenstvom; meno je odkazom na antickú dobu, kedy ľudstvo nedefinovalo rody a nerozlišovalo sexuálne orientácie – na gréckeho boha [[Adonizmus|Adonisa]], ktorý bol v starogréckej literatúre symbolom maskulinity, zároveň však feminizovaný, rodovo neurčitý a bol milencom bohyne lásky aj boha slnka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Theocritus's Urban Mimes|url=https://publishing.cdlib.org/ucpressebooks/view?docId=ft4p3006f9&chunk.id=d0e4062&toc.depth=100&toc.id=d0e1976&brand=ucpress|vydavateľ=publishing.cdlib.org|dátum prístupu=2022-05-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na scénu vstupuje ADONXS|url=https://www.elle.cz/celebrity/na-scenu-vstupuje-adonxs|vydavateľ=ELLE|dátum prístupu=2022-05-20|jazyk=cs|priezvisko=Bartoníková|meno=Aneta|dátum vydania=2022-05-20}}</ref> 11. júna vystúpil ako jediný slovenský umelec popri [[Dua Lipa|Due Lipe]] či [[Zara Larssonová|Zare Larsson]] na Lovestream festivale v Bratislave, kde predstavil svoje dva nadchádzajúce single „Game“ a „Cold Summer“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DUA LIPA V BRATISLAVE: Speváčka zažiarila na festivale Lovestream|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-hviezdou-druheho-dna-lovestream/640169-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-06-12|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> 19. augusta Adonxs vydal druhý sólový singel „Game“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dave Kutch credits|url=https://jaxsta.com/profile/c00fda48-9b2a-417d-acff-a3985af4534c/catalogue|vydavateľ=Jaxsta|dátum prístupu=2022-08-21}}</ref> V texte piesne Adonxs poukazuje na paralelu medzi manipulatívnym romantickým vzťahom a spôsobom, akým zábavný priemysel zaobchádza s mladým umelcom. Vo videoklipe Adonxs vystupuje ako živá bábika Barbie v krabici a zároveň celebrita lákajúca na výhodnú kúpu produktov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ADONXS rúca tabu s videoklipom, aký sme na Slovensku ešte nemali|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/19-08-2022-adonxs-ruca-tabu-s-videoklipom-aky-sme-na-slovensku-este-nemali/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-08-21|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-08-19}}</ref> Videoklip získal nomináciu na Berlin Music Video Awards<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NOMINEES OF 2023 – Berlin Music Video Awards|url=https://www.berlinmva.com/main/nominees-2022/|dátum prístupu=2023-04-17|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20220520005624/https://www.berlinmva.com/main/nominees-2022/|dátum archivácie=2022-05-20}}</ref> a singel sa stal najhranejšou skladbou slovenského interpreta v slovenskom éteri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=42&titul=169718&sec=73850778523a0bedb7d611d5bfbc3dd6|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2022-10-20}}</ref> Tretí singel „Cold Summer“ vydal 18. októbra. Adonxs skladbu naživo odspieval a odohral na klavíri na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestí SNP]] počas vystúpenia na pochode proti nenávisti voči LGBTQ+ ľuďom po [[Teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022|teroristickom útoku v Bratislave 12. októbra 2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka sa ospravedlnila, že LGBTI+ ľudia sa na Slovensku stále musia báť. Dav tlieskal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/2Z93LgV/prezidentka-sa-ospravedlnila-ze-lgbti-ludia-sa-na-slovensku-stale-musia-bat-dav-tlieskal/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-10-20|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin zverejnil skladbu, ktorú spieval na pochode po vražde pri Teplárni|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/20-10-2022-adam-pavlovcin-zverejnil-skladbu-ktoru-spieval-na-pochode-po-vrazde-pri-teplarni/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-10-20|jazyk=en|meno=Dušan|priezvisko=Marko|dátum vydania=2022-10-20|dátum archivácie=2022-10-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20221020160237/https://m.hudba.zoznam.sk/spravy/20-10-2022-adam-pavlovcin-zverejnil-skladbu-ktoru-spieval-na-pochode-po-vrazde-pri-teplarni/fotky/251911/}}</ref> 11. novembra 2022 vydal svoj debutový štúdiový album ''[[Age of Adonxs]].'' Obsahuje 10 autorských skladieb, ktoré Adonxs označil za „intímnu výpoveď“.<ref name=":38" /> Album predstavuje odklon od doterajšej alternatívnej tvorby ku komerčnejšiemu popu; vyjadril sa, že sa snaží nájsť kompromis medzi tým, akú hudbu robieva a „tým, čo je ešte hrateľné v rádiu“.<ref name=":10" /><ref name=":38" /> Zvuk masteroval Dave Kutch, ktorý masteroval albumy [[Dua Lipa|Duy Lipy]], [[Beyoncé]], [[Billie Eilish]], [[Lana Del Rey|Lany Del Rey]] či [[The Weeknd|The Weeknda]]. Producentmi albumu sú Oliver Fillner, Tom Lobb a [[Marek Rakovický]] z Lavagance Studios.<ref name=":38" /> S hudobníkmi z PACE naďalej spolupracuje; spoluzakladajúci člen Adrián Čermák ho koncertoch doprevádza na klavíri, Lorenzo Calvo na gitare.<ref name=":37" /> ''Musicserver'' vyhlásil ''Age of Adonxs'' za najlepší hudobný album na českej a slovenskej scéne za rok 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvacet nejlepších domácích desek roku 2022 podle musicserveru|url=https://musicserver.cz/clanek/70094/dvacet-nejlepsich-domacich-desek-roku-2022-podle-musicserveru-5-1/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2023-02-12|priezvisko=Redakce|dátum vydania=2023-01-27}}</ref> Album obdržal nomináciu na [[Ruka Hore Awards|Ruka Hore Awards 2022]] za najlepší album roka, kde Adonxs získal i nomináciu na interpreta roka a za skladbu „Game“ mu bola udelená cena v kategórii Hit roka Europa 2.<ref name=":42" /><ref name=":43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poznáme víťazov ankety RUKA HORE AWARDS! Je medzi nimi aj tvoj favorit?|url=https://www.europa2.sk/novinky/hudba/43909-pozname-vitazov-ankety-ruka-hore-awards-je-medzi-nimi-aj-tvoj-favorit|vydavateľ=www.europa2.sk|dátum prístupu=2023-03-23|jazyk=sk}}</ref> V českých Hudobných cenách [[Evropa 2|Evropy 2]] za rok 2022 obdržal cenu v kategóriach Objav roka a Spevák roka a nomináciu v kategórii Pieseň roka, so skladbou „Moving On“.<ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hudební ceny Evropy 2 za rok 2021|url=https://www.evropa2.cz/specialy/hudebni-ceny-evropy-2-za-rok-2022?publicPreview=1542788|vydavateľ=EVROPA 2|dátum prístupu=2023-02-01|jazyk=cs|priezvisko=Evropa2}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V Česku album ''Age of Adonxs'' obdržal prednomináciu na Cenu Anděl za najlepší slovenský album v roku 2022.<ref name=":41" /> V máji 2023 bol Adonxs predstavený ako jeden z umelcov, ktorí vystúpia na medzinárodnom festivale [[Sziget Festival|Sziget]] v Budapešti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Očakávania sú veľké. Adam Pavlovčin bude vystupovať na Szigete|url=https://kultura.sme.sk/c/23195462/ocakavania-su-velke-adam-pavlovcin-bude-vystupovat-na-szigete.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2023-07-29|jazyk=sk|meno=Michal|priezvisko=Dudoň|dátum vydania=2023-07-18}}</ref> V júni vystúpil na [[Miss Slovensko]] 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniela Vojtasová je novou Miss Slovensko, na Miss Universe pôjde Kinga Puhová|url=https://sita.sk/daniela-vojtasova-je-novou-miss-slovensko-na-miss-universe-pojde-kinga-puhova/|vydavateľ=SITA.sk|dátum vydania=2023-06-25|dátum prístupu=2023-08-01|jazyk=sk|meno=Kristína|priezvisko=Valovičová}}</ref> V júli sa predstavil na 27. ročníku festivalu [[Pohoda (festival)|Pohoda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začína sa festival Pohoda, bude dlhší o jeden deň, areál sa otvorí už v stredu|url=https://kultura.pravda.sk/festivaly/clanok/673564-zacina-sa-festival-pohoda-bude-dlhsi-o-jeden-den-areal-sa-otvori-uz-v-stredu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2023-07-05|dátum prístupu=2023-07-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=TASR}}</ref> 28. júla Adonxs vydal singel „No Common Measure“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Pavlovčin alias Adonxs vydal nový letný hit No Common Measure|url=https://www.teraz.sk/kultura/adam-pavlovcin-alias-adonxs-vydal-novy/731094-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-07-28|dátum prístupu=2023-07-28|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> 22. novembra vydal singel „Overthinker“, štylizované ako OVRTHNKR, ktorého hudobný videoklip upozorňuje na tzv. Adonisov komplex u mužov, ktorý môže viesť k [[Dysmorfofóbia|telesnej dysmorfickej poruche]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adam Pavlovčin má v novom klipe zdeformovanú tvár a dokonale svalnaté telo. Poukazuje na vážny psychický problém | url = https://refresher.sk/149023-Adam-Pavlovcin-ma-v-novom-klipe-zdeformovanu-tvar-a-dokonale-svalnate-telo-Poukazuje-na-vazny-psychicky-problem | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref> === Tanec, modeling, herectvo === Okrem hudobnej kariéry je Adonxs bývalým profesionálnym tanečníkom a päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach street dance – dvakrát v juniorskej a trikrát v hlavnej (dospeláckej) vekovej kategórii Medzinárodnej tanečnej organizácie.<ref name="tanec">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kariéra Adam Pavlovčin. Súťažný informačný systém sekcie disciplín IDO SZTŠ|url=http://is.stodido.sk/index.php?page=lists/listspecificresults&id_member=1443&resultstype=specificdancerall|vydavateľ=International Dance Organization|dátum prístupu=2022-03-10}}</ref> Ako profesionálny tanečník vystupoval s [[Robbie Williams|Robbiem Williamsom]], [[Nicole Scherzingerová|Nicole Scherzinger]] či [[Leona Lewisová|Leonou Lewis]],<ref name=":28" /> trénoval s choreografom [[Justin Bieber|Justina Biebera]], Ianom Eastwoodom, Keonem Madridom či Camillom Lauricellom a špecializoval sa na štýly street dance, lyrický jazz či [[Latinskoamerický tanec|latinskoamerické tance]]. Pôsobil vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch vrátane RDS Company.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dancer profile: ADAM PAVLOVČIN|url=http://www.rdscompany.sk/adam-pavlovcin-1|vydavateľ=Riverpark Dance School|dátum prístupu=2021-12-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20211224140438/http://www.rdscompany.sk/adam-pavlovcin-1|dátum archivácie=2021-12-24}}</ref> Ako člen 4in1ARTISTS konceptu pre všestranných umelcov vystupoval po svete ako tanečník, model a herec v jednej osobe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4in1ARTISTS {{!}} Adam Pa.|url=https://4in1artists.com/my-product/adam-pa/|dátum prístupu=2022-04-18|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Modelingu sa venuje od šestnástich rokov. Bol modelom pre [[Alexander McQueen]] v [[Miláno|Miláne]], predvádzal aj na móle na [[Haute couture|Fashion Weeku]] v Londýne a iných metropolách.<ref name=":27" /> Býva súčasťou módnych kampaní pre návrhárov, ktorí odmietajú [[Gender (rod)|rodové stereotypy]] a ktorí nedelia svoje kolekcie na dámske a pánske.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Járková|meno=Petra|titul=Rozhovor: Zpěvák a model Adam Pavlovčin: Miluju londýnskou queer scénu|periodikum=LUI|miesto=Praha|dátum=2017-10-20|issn=1804-3224|url=https://www.lui.cz/co-se-deje/item/11472-rozhovor-zpevak-a-model-adam-pavlovcin-miluju-londynskou-queer-scenu-vsichni-jsou-tak-svobodni-a-otevreni-nekdy-az-prilis|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neon Liberation|url=https://issuu.com/londonrunway/docs/20_full_issuu|vydavateľ=London Runway|dátum prístupu=2022-01-13|jazyk=en|priezvisko=Hansler|meno=Joshua|dátum vydania=2018-07-19|strany=15-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20220120120604/https://issuu.com/londonrunway/docs/20_full_issuu|dátum archivácie=2022-01-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kubáček|meno=Ondřej|titul=Odvážná kampaň Lukáše Lindnera byla inspirována sexualitou bez hranic|periodikum=LUI|miesto=Praha|dátum=2016-05-03|issn=1804-3224|url=https://www.lui.cz/moda/item/7148-kampan-lukase-lindnera-byla-inspirovana-sexualitou|dátum prístupu=2022-05-16|meno2=Josef}}</ref> Patria medzi nich aj českí a slovenskí návrhári Lukáš Lindner, Pavol Dendis a Jan Černý, s ktorými dlhodobo spolupracuje.<ref name=":10" /> Podporuje [[Udržateľná móda|udržateľnosť]] a upcykláciu.<ref name=":10" /><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROZHOVOR Adam je ‚airbag‘ mezi mnou a mámou, přiznává Radka Pavlovčinová|url=https://www.prahain.cz/celebrity/rozhovor-adam-je-airbag-mezi-mnou-a-mamou-priznava-radka-pavlovcinova-2550.html|vydavateľ=PrahaIN|dátum prístupu=2022-02-22|jazyk=cs|priezvisko=Bachoríková|meno=Ivana|dátum vydania=2022-01-31}}</ref> Je tvárou [[Adidas|Adidas Originals]] pre český a slovenský trh,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TikTok hudbu neničí, jen definuje novodobé standardy v hudebním průmyslu|url=https://www.vogue.cz/clanek/advertorial/tiktok-hudbu-nenici-jen-definuje-novodobe-standardy-v-hudebnim-prumyslu?author=advertorial|vydavateľ=VOGUE|dátum vydania=2022-08-12|dátum prístupu=2022-09-01|jazyk=cs|meno=Jan|priezvisko=Boublík}}</ref> v júni bol tvárou kampane Dsquared2.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dsquared2|periodikum=Esquire|dátum=2022-06-23|číslo=7|strany=12|issn=1211-4006|dátum prístupu=2022-06-30}}</ref> V auguste moderoval svetové finále Elite Model Look.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetové finále Elite Model Look má víťazov! Študentka zo Sudánu a mladý herec zo Španielska porotu úplne nadchli|url=https://koktail.pravda.sk/miss-a-modelky/clanok/638836-svetove-finale-elite-model-look-ma-vitazov-studentka-zo-sudanu-a-mlady-herec-zo-spanielska-porotu-uplne-nadchli/|vydavateľ=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum vydania=2022-08-31|dátum prístupu=2022-09-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Gáfrik|meno=Zdeno}}</ref> Pôsobí v pražskom [[Divadlo Bez zábradlí|Divadle Bez zábradlí]], kde v jazzovom muzikáli ''[[Kabaret|Cabaret]]'' stvárňuje postavu Bobbyho, milenca z nočného Kit Kat Klubu, účinkuje tiež v úlohe volavky v environmentálnom predstavení ''Ostrov!'' súboru BURKICOM.<ref name=":44" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cabaret - cesta k přetrvání rodinné kvality|url=http://www.scena.cz/index.php?o=2&d=1&r=10&c=40970|vydavateľ=Scéna|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Meszáros|meno=Josef|dátum vydania=2021-10-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cabaret - Divadlo Bez zábradlí {{!}} i-divadlo.cz|url=https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-bez-zabradli/kabaret|vydavateľ=www.i-divadlo.cz|dátum prístupu=2022-01-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ostrov! – Environmental crisis through a Czech lens|url=https://www.tanecniaktuality.cz/en/reviews/ostrov-environmental-crisis-through-a-czech-lens|vydavateľ=Taneční aktuality|dátum prístupu=2022-01-25|meno=Josef|priezvisko=Bartoš|dátum vydania=2021-12-01}}</ref> Hral aj v hudobných videoklipoch „The Riddle“ od francúzskej speváčky Silly Boy Blue, v „Euphoria“ od NobodyListen a v „24/7“ od nemeckej speváčky MELINA.<ref name=":5" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Silly Boy Blue – The Riddle (Official Video)|url =https://www.youtube.com/watch?v=vyYtU1ePGLk|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = Silly Boy Blue|dátum vydania = 2021-02-15|dátum prístupu = 2022-01-23|jazyk=en-US|miesto = Praha}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul = MELINA – 24/7 (Official Music Video)|url =https://youtube.com/watch?v=z_603tWFRlE|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = MELINA|dátum vydania = 2019-07-26|dátum prístupu = 2022-01-27|jazyk=en-US|miesto = Londýn}} </ref> V auguste 2022 TV Markíza oznámila jeho účasť v siedmej sérii šou ''[[Tvoja tvár znie povedome]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvé mená markizáckej jesennej šou sú známe! Jedno väčšie prekvapenie ako druhé|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/636612-prve-mena-markizackej-jesennej-sou-su-zname-jedno-vacsie-prekvapenie-ako-druhe/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2022-08-11|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vávra|meno=Radovan}}</ref> Od augusta 2023 Adonxs účinkuje v Divadle Jatky 78 v inscenácii Snowflakes, živom traileri k filmu Amerikánka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snowflakes jako živý trailer k filmu Amerikánka - Novinky|url=https://www.novinky.cz/clanek/kultura-snowflakes-jako-zivy-trailer-k-filmu-amerikanka-40440194|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2023-08-12|jazyk=cs}}</ref> == Aktivizmus == Adonxs je tvárou reklamnej kampane s názvom ''Každá láska je láska'', v ktorej sa bozkáva s mužom a vzápätí parafrázuje text z Biblie, [[Prvý list Korinťanom|Hymnus na lásku]], ktorý sa často cituje na svadobných obradoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podľa sťažovateľov reklama na Absolut - Láska je láska zneužíva biblický hymnus na lásku|url=https://www.omediach.com/reklama/20343-podla-stazovatelov-reklama-na-absolut-laska-je-laska-zneuziva-biblicky-hymnus-na-lasku-video|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2022-01-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=|dátum vydania=2021-03-23}}</ref><ref name=":2" /><ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci bojujú za zmenu definície lásky v našom slovníku. Akceptuje ju len medzi opačnými pohlaviami|url=https://www.startitup.sk/lasku-akceptuje-len-medzi-opacnymi-pohlaviami-slovaci-bojuju-za-zmenu-definicie-lasky-v-nasom-slovniku/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-02-14|dátum prístupu=2022-02-14|jazyk=sk|priezvisko=Majer|meno=Matúš}}</ref> Na Slovensku, kde [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava]] zakazuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/|vydavateľ=Slov-Lex|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}</ref> boli na kampaň podané sťažnosti za „nemorálnosť“. Komisia Rady pre reklamu ich zamietla ako neopodstatnené a vyzdvihla posolstvo reklamy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolut – Každá láska je láska − Rada pre reklamu|url=http://www.rpr.sk/sk/nalezy/absolut-|vydavateľ=Rada pre reklamu|dátum prístupu=2022-03-24}}</ref> Adonxs o kampani povedal: „Keď si predstavím, že by som podobnú reklamu na Slovensku videl ako malý chlapec, určite by to malo veľmi pozitívny vplyv na moje dospievanie a veľa životných rozhodnutí by som pravdepodobne urobil inak.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kdo je zpěvák, gay a nový vítěz SuperStar|url=https://www.prahain.cz/celebrity/jeho-kadernik-by-zaslouzil-kulku-kdo-je-zpevak-gay-a-novy-vitez-superstar-1632.html|vydavateľ=PrahaIN|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=cs|priezvisko=Vančová|meno=Anna|dátum vydania=2021-12-21|meno2=Šárka|priezvisko2=Peková}}</ref> V roku 2021 sa vyjadril, že sa nikdy nepovažoval za LGBTQ+ aktivistu, ale „svojimi krokmi a vystúpeniami som sa ním stal“.<ref name=":0" /> V roku 2022 sa kampaň rozšírila o iniciatívu, v ktorej Adonxs verejne vyzýva na zmenu výkladu slova ''láska'' v [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníku súčasného slovenského jazyka]], ktorý ju na rozdiel od anglického či nemeckého definuje ako náklonnosť jedného pohlavia k druhému.<ref name=":17" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Absolut: Každý má právo milovať, koho chce|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/21545796-absolut-kazdy-ma-pravo-milovat-koho-chce|vydavateľ=[[Hospodárske noviny]]|dátum prístupu=2022-02-17|jazyk=sk|dátum vydania=2020-02-14}}</ref> [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]] na výzvu zareagoval a s úpravou definície lásky súhlasil. Zmena sa má prejaviť najprv v elektronickej podobe slovníka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definícia lásky v online slovníku sa môže dočkať zmeny. Na kampaň značky ABSOLUT zareagovali jazykovedci|url=https://www.startitup.sk/definicia-lasky-v-online-slovniku-sa-moze-dockat-zmeny-na-kampan-znacky-absolut-zareagovali-jazykovedci/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2022-03-24|dátum prístupu=2022-03-24|jazyk=sk}}</ref> Prostredníctvom iniciatívy ''Umělci pro Ukrajinu'' v spolupráci s humanitárnou organizáciou ADRA sa v Prahe podieľa na priamej humanitárnej pomoci utečencom z [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umělci pro Ukrajinu: Veletržní palác {{!}} Národní galerie Praha|url=https://www.ngprague.cz/o-nas/novinky/umelci-pro-ukrajinu-veletrzni-palac|vydavateľ=National Gallery Prague|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umělci pro Ukrajinu: benefiční koncerty ve prospěch sbírky ADRA|url=https://adra.cz/aktualita/umelci-pro-ukrajinu-beneficni-koncerty-ve-prospech-sbirky-adra/|vydavateľ=ADRA|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=cs-CZ}}</ref> zapojil sa do materiálnych i finančných zbierok pre Ukrajincov, vystupuje na benefičných koncertoch. Adonxs sa označil za [[Pacifizmus|pacifistu]]; pre [[Forbes (magazín)|''Forbes'']] uviedol, že vypuknutie vojny za slovenskými hranicami ho na niekoľko dní úplne „paralyzovalo“.<ref name=":27" /> 14. októbra 2022 Adonxs vystúpil na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestí SNP]] na pochode proti nenávisti voči LGBTQ+ ľuďom po [[Teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022|teroristickom útoku na LGBTQ+ bar v Bratislave]], kde odohral na klavíri svoje skladby „Two Romeos“ a „Cold Summer“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka sa ospravedlnila, že LGBTI+ ľudia sa na Slovensku stále musia báť. Dav tlieskal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/2Z93LgV/prezidentka-sa-ospravedlnila-ze-lgbti-ludia-sa-na-slovensku-stale-musia-bat-dav-tlieskal/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-11-02|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Vystúpil i na Dúhových pochodoch v [[Brighton|Brightone]], Bratislave a Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Festival Dúhový PRIDE Bratislava sa vracia na Hviezdoslavovo námestie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/634444-festival-duhovy-pride-bratislava-sa-vracia-na-hviezdoslavovo-namestie/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-07-21|dátum prístupu=2022-11-02|jazyk=sk-SK}}</ref> 1. januára 2023 vystúpil s piesňou „Klid, mír a pokora“ na Slávnostnej ceremónii udeľovania štátnych vyznamenaní pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatného Slovenska prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Udeľovanie štátnych vyznamenaní|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14031/376861|vydavateľ=RTVS|dátum prístupu=2023-01-03|jazyk=sk|dátum vydania=2023-01-01}}</ref> 30. januára 2023 mu občianske združenie [[Iniciatíva Inakosť]] udelilo Cenu za pozitívne zviditeľnenie.<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ceny Inakosti 2022|url=https://inakost.sk/ceny-inakosti-2022/|dátum vydania=2023-01-31|dátum prístupu=2023-01-31|jazyk=sk-SK|meno=Nataša Jurčová|priezvisko=Findrová}}</ref> == Umenie == Hoci jeho hovorový hlas mylne naznačuje [[barytón]],<ref name=":25" /> Adonxs je v skutočnosti až [[basso profondo]] – najhlbší, extrémne nízko položený mužský hlas – pričom ale vďaka Peckovej dnes dosahuje rozsah až po [[Tenor (vysoký hlas)|tenor]], najvyšší mužský hlas.<ref name=":24" /> V dôsledku toho má v hornom registri charakteristickú [[Farba tónu|farbu]].<ref name=":25" /> V populárnej hudbe, v ktorej dominujú tenori, je jeho bas neobvyklý, o kariéru operného speváka (basistu) ale nemal záujem.<ref name=":24" /> Adonxsov hlas bol opísaný ako „zamatový“,<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prekvapenie vo finále. Zo SuperStar odstúpila jedna z favoritiek|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2021-prekvapenie-vo-finale-zo-superstar-odstupila-jedna-z-favoritiek/|vydavateľ=Hudba.sk|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk|priezvisko=Rabčanová|meno=Miroslava|dátum vydania=2021-11-29}}</ref> „ľahko rozpoznateľný“,<ref name=":33" /> jeho vokály ako „hlboko precítené“,<ref name=":1" /> „srdcervúce“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Hunt Me Down" - Haunting New Single from London Band, PACE - INTERVIEW|url=https://v13.net/2019/10/hunt-me-down-haunting-new-single-from-london-band-pace/|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2022-02-16|jazyk=en-CA|priezvisko=Jones|meno=Dawn|vydavateľ=V13}}</ref> skladby ako „atmosférické“, pripomínajúce filmovú hudbu.<ref name=":9" /> Ich základom je klavír, v ranej tvorbe doplnený prvkami symfonického orchestra.<ref name=":3" /> Štýl jeho písania textov je [[Rozprávanie (kompozičný postup)|naratívny]], texty sú autobiografické, venujú sa témam sebalásky, sexuálnej túžby, [[Smilstvo|smilstva]], zmätku, oddanosti, osamelosti či zanechania minulosti.<ref name=":9" /><ref name=":3" /> Všetky piesne skladá na klavíri.<ref name=":16" /> Vyrastal na [[Queen (skupina)|Queen]], [[Prince|Princeovi]], [[Elton John|Eltonovi Johnovi]], [[Seal|Sealovi]] či [[Depeche Mode]],<ref name=":36" /> v tvorbe ho ovplyvnili umelci ako AURORA, Sevdaliza, Sufjan Stevens, London Grammar, Josef Salvat, Lorde, Birdy či Florence and the Machine,<ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Hejčl|meno=Petr|titul=Od rocku po rap. Velký výběr nadějných sólo hudebníků napříč žánry|periodikum=CZECHMAG|dátum=2021-05-04|issn=2570-4850|url=https://czechmag.cz/od-rocku-po-rap-velky-vyber-nadejnych-solo-hudebniku-napric-zanry/|dátum prístupu=2022-05-16}}</ref> pričom kľúčovou inšpiráciou v začiatkoch jeho hudobnej kariéry bol francúzsky umelec Woodkid.<ref name=":3" /> K jeho módnym inšpiráciám v hudbe patria Damiano David, líder talianskej rockovej skupiny Måneskin, Sevdaliza, [[Prince]], [[Freddie Mercury]] či [[David Bowie]].<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Machová|meno=Anna|titul=Ať žije (queer) král|periodikum=ELLE|dátum=2022-02-16|ročník=2022|číslo=3|strany=65-66|issn=1210-8480|url=https://www.elle.cz/tistena-elle/zije-queer-kral|dátum prístupu=2022-02-17|poznámky=Citované z printovej verzie magazínu, na webe je publikovaný iba úryvok z rozhovoru}}</ref> V rozhovore pre ''Esquire'' definoval svoj štýl ako inšpirovaný glamom 80. rokov a „ovplyvnený londýnskou [[queer]] pop kultúrou“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Staněk|meno=Luděk|titul=66 otázek Luďka Staňka pro Adama Pavlovčina|periodikum=Esquire|dátum=2022-06-23|číslo=7|strany=86-93|issn=1211-4006|dátum prístupu=2022-06-30}}</ref> Je známy svojimi rituálmi pred každým vystúpením, v zákulisí si vždy zvykne nalakovať nechty pre šťastie.<ref name=":27" /> ''ELLE'' označil Adonxsa za „[[queer]] kráľa“,<ref name=":10" /> zatiaľ čo ''Musicserver'' ho hudobne prirovnal k Jamesovi Blakeovi a Woodkidovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvacet nejlepších domácích desek roku 2021 podle musicserveru (5-1)|url=https://musicserver.cz/clanek/67377/dvacet-nejlepsich-domacich-desek-roku-2021-podle-musicserveru-5-1/|vydavateľ=Musicserver|dátum prístupu=2022-06-30|priezvisko=|dátum vydania=2022-01-31}}</ref> == Osobný život == Adonxsova o šesť rokov staršia sestra [[Radka Pavlovčinová|Radka]] je herečka a speváčka pôsobiaca v [[Praha|Prahe]].<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavlovčin v SuperStar zhubl. Oba máme rychlý metabolismus, říká jeho sestra|url=https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/adam-pavlovcin-zpevak-superstar-sestra-herecka-radka-pavlovcinova.A220202_144710_lidicky_zar|vydavateľ=[[Mladá fronta DNES]]|dátum vydania=2022-02-21|dátum prístupu=2022-02-21|jazyk=cs|priezvisko=Gordíková|meno=Monika}}</ref> Jeho matkou je kritikmi oceňovaná výtvarná umelkyňa Monika Sabo.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vernisáž Monika Sabo: Tvorím, teda som|url=http://martinfryc.eu/vystavy/vernisaz-monika-sabo-tvorim-teda-som/|dátum prístupu=2021-12-23|jazyk=cs-CZ|priezvisko=Fryč|meno=Martin}}</ref> Jeho (nevlastný) otec kpt. Marián Sabo je záchranár v [[Hasičský a záchranný zbor|Hasičskom a záchrannom zbore]], s biologickým otcom neudržiava kontakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Radka Pavlovčinová: Je těžké určit si hranice|url=https://www.novinky.cz/zena/styl/clanek/radka-pavlovcinova-je-tezke-urcit-si-hranice-159929|vydavateľ=[[Právo (denník)|PRÁVO]]|dátum prístupu=2022-02-22|priezvisko=Říhová|meno=Klára|dátum vydania=2012-07-21|jazyk=cs}}</ref><ref name=":19" /> V detstve sa venoval [[karate]] a je fanúšikom ''[[Drag queen|RuPaul's Drag Race]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo odporúčajú osobnosti z rebríčka 30 pod 30?|url=https://www.forbes.sk/37-tipov-na-serialy-ci-podcasty-co-odporucaju-osobnosti-z-rebricka-30-pod-30/|vydavateľ=[[Forbes (magazín)|Forbes]]|dátum vydania=2022-04-10|dátum prístupu=2022-04-18|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name=":8" /><ref name=":16" /> == Diskografia == ===Albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Podrobnosti |- ! scope="row"| ''PACE – Keeper'' |style="text-align:left;"| * Vydané: 31. januára 2018<ref>{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/keeper/1342818540|title=Keeper by PACE on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}</ref> * Vydavateľstvo: AIC * Formát: CD, digitálny download, streaming |- ! scope="row"| ''Adam Pavlovčin'' ''SuperStar 2021'' |style="text-align:left;"| * Vydané: 14. januára 2021<ref>{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/superstar-2021/1604651365|title=Adam Pavlovčin SuperStar 2021 – album by Adam Pavlovčin on Apple Music |agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}</ref> * Vydavateľstvo: [[Warner Music]] * Formát: CD, digitálny download, streaming |- !''[[Age of Adonxs]]'' |style="text-align:left;"| * Vydané: 11. novembra 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Age of Adonxs by ADONXS|url=https://music.apple.com/us/album/age-of-adonxs/1651455081|dátum vydania=2022-11-11|dátum prístupu=2022-11-12|jazyk=en-US}}</ref> * Vydavateľstvo: [[Warner Music]] * Formát: CD, digitálny download, streaming, vinyl |} ===Single=== ''Skupina PACE'': {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Podrobnosti |- !„Speechless Boy“ |style="text-align:left;"| * Vydané: Január 2016<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská hudobná skupina vás uchváti príjemným hlasom za sprievodu piána a sláčikov na skladbe Speechless Boy|url=https://refresher.cz/30665-Slovenska-hudobna-skupina-vas-uchvati-prijemnym-hlasom-za-sprievodu-piana-a-slacikov-na-skladbe-Speechless-Boy|vydavateľ=refresher.cz|dátum prístupu=2022-10-01|jazyk=cs|priezvisko=Kniš|meno=Viktor|dátum vydania=2016-01-06}}</ref> * Vydavateľstvo: PACE * Formát: N/A |- ! scope="row"| „Hunt Me Down“ |style="text-align:left;"| * Vydané: 18. októbra 2019<ref name=":23">{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/hunt-me-down/1480349214?i=1480349396|title=Hunt Me Down – single by PACE on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}</ref> * Vydavateľstvo: PACE * Formát: Digitálny download, streaming |- ! scope="row"| „Fallen“ |style="text-align:left;"| * Vydané: 5. mája 2020<ref>{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/fallen-single/1507970440|title=Fallen – single by PACE on Apple Music |agency=[[Apple Music]]|date=January 19, 2021}}</ref> * Vydavateľstvo: PACE * Formát: Digitálny download, streaming |} ''ADONXS'': {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! scope="col"| Názov ! scope="col"| Podrobnosti |- ! scope="row"| „Moving On“ |style="text-align:left;"| * Vydané: 20. mája 2022 * Vydavateľstvo: Warner * Formát: Digitálny download, streaming |- !„Game“ |style="text-align:left;"| * Vydané: 19. augusta 2022 * Vydavateľstvo: Warner * Formát: Digitálny download, streaming |- !„Cold Summer“ |style="text-align:left;"| * Vydané: 18. októbra 2022 * Vydavateľstvo: Warner * Formát: Digitálny download, streaming |- !„No Common Measure“ |style="text-align:left;"| * Vydané: 28. júla 2023 * Vydavateľstvo: Warner * Formát: Digitálny download, streaming |- !„OVRTHNKR“ |style="text-align:left;"| * Vydané: 22. novembra 2023 * Vydavateľstvo: Warner * Formát: Digitálny download, streaming |- !„Sám“ |style="text-align:left;"| * Vydané: 15. marca 2024 * Vydavateľstvo: Warner * Formát: Digitálny download, streaming |} == Filmografia == === Hudobné videá === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Názov ! scope="col" | Úloha ! scope="col" | Umelec |- !2019 |style="text-align:center;"|„24/7“<ref name=":12" /> |style="text-align:center;"| muž |style="text-align:center;"| MELINA |- ! rowspan=2 | 2021 |style="text-align:center;"| „The Riddle“<ref name=":11" /> |style="text-align:center;"| muž |style="text-align:center;"| Silly Boy Blue |- |style="text-align:center;"| „Euphoria“<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul = NobodyListen – Euphoria|url =https://youtube.com/watch?v=sKdha_91YDU|druh nosiča = online video|lokácia =|vydavateľ = Addict Sound&Rave|dátum vydania = 2021-04-21|dátum prístupu = 2021-12-23|jazyk=en-US|miesto = Praha}} </ref> |style="text-align:center;"| hlavná postava |style="text-align:center;"| NobodyListen |} === Televízia === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Názov ! scope="col" | Epizóda |- !2012 |style="text-align:center;"| ''[[The Voice Česko Slovensko]]'' | style="text-align:center;" | séria 1, epizóda 2, 6 |- ! rowspan=3 | 2021 |style="text-align:center;"| ''[[Česko Slovenská SuperStar (2021)|Česko Slovenská SuperStar]]'' | style="text-align:center;" | séria 7, epizóda 6, 8, 12 – 16 |- |''Snídaně s Novou'' |epizóda 20. december 2021 |- |''Teleráno'' |epizóda 21. december 2021 |- ! rowspan=10|2022 |''TALK!'' |epizóda 11. január 2022 |- |''Reflex'' |epizóda 16. február 2022 |- |''[[Chart Show]]'' |séria 7, epizóda 6 |- |''[[Krištáľové krídlo]]'' |25. ročník<ref name=":13" /> |- |''Život ve hvězdách'' |epizóda 30. apríl 2022 |- |''[[Let's Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]'' |séria 7, epizóda 8<ref name=":21" /> |- |''[[Neskoro večer]]'' |epizóda 28. máj 2022 |- |''[[SOWA Social Awards Slovakia|Social Awards Slovakia]]'' |3. ročník<ref name=":32" /> |- |''[[Trochu inak s Adelou]]'' |epizóda 16. september 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tradičná rodina? Láskavá a empatická, vraví Adam Pavlovčin|url=https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/303338/tradicna-rodina-laskava-a-empaticka-vravi-adam-pavlovcin|vydavateľ=[[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|dátum vydania=2022-09-21}}</ref> |- |[[Tvoja tvár znie povedome|''Tvoja tvár znie povedome'']] |séria 7 |- ! rowspan=1 | 2024 |''[[Hit roka]]'' | |} == Ocenenia a nominácie == === Hudobné === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Ocenenie ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Príjemca ! scope="col" | Výsledok |- |style="text-align:center;"| 2021 |[[Ruka Hore Awards]] |style="text-align:center;"| Objav roka |style="text-align:center;"| Adam Pavlovčin |bgcolor="silver"|2<ref name=":22" /> |- | rowspan=8|2022 | [[SOWA Social Awards Slovakia|SOWA]] | Hudba | Adam Pavlovčin |bgcolor="silver"|2<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nominovaní v kategórií Hudba|url=https://www.socialawardslovakia.sk/hudba#hlasuj|vydavateľ=Social Awards Slovakia|dátum prístupu=2022-04-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20220405212845/https://www.socialawardslovakia.sk/hudba#hlasuj|dátum archivácie=2022-04-05}}</ref> |- |rowspan = 3|Hudební ceny Evropy 2 |Spevák |ADONXS |{{won}}<ref name=":40" /> |- |Objav roka |ADONXS |{{won}}<ref name=":40" /> |- |Song |ADONXS – „Moving On“ |bgcolor="silver"|2<ref name=":40" /> |- |Ceny Anděl |Slovenský album |ADONXS – ''Age of Adonxs'' |style="background: #f0e68c"| Prednominácia<ref name=":41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ceny Anděl se rozdají 15. dubna. Největší šance na nominace mají Calin a Miro Žbirka|url=https://musicserver.cz/clanek/70121/ceny-andel-se-rozdaji-15-dubna-nejvetsi-sance-na-nominace-maji-calin-a-miro-zbirka/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2023-02-01|priezvisko=Bukáčková|meno=Hana|dátum vydania=2023-02-01}}</ref> |- |rowspan=3|Ruka Hore Awards |Interpret roka |Adam Pavlovčin |{{nom}}<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ruka Hore Awards|url=https://awards.rukahore.sk/|vydavateľ=awards.rukahore.sk|dátum prístupu=2023-02-17|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210726210926/https://awards.rukahore.sk/|dátum archivácie=2021-07-26}}</ref> |- |Album roka |ADONXS – ''Age of Adonxs'' |{{nom}}<ref name=":42" /> |- |Hit roka Europa 2 |„Game“ |{{won}}<ref name=":43" /> |} === Iné === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" | Rok ! scope="col" | Ocenenie ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Príjemca !Výsledok |- |style="text-align:center;"| 2022 |Ceny Inakosti |style="text-align:center;"| Cena za pozitívne zviditeľnenie |style="text-align:center;"| Adam Pavlovčin<ref name=":39" /> |{{won}} |- |style="text-align:center;"| 2023 |Kristáľové krídlo |style="text-align:center;"| Populárna hudba |style="text-align:center;"| Adam Pavlovčin<ref name=":39" /> |{{Nom}} |} == Tanečné výsledky == ''Pódiové umiestnenia v disciplínach IDO SZTŠ:'' === Majstrovstvá Slovenska === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" | Sezóna !Veková kategória ! scope="col" | IDO Street Dance disciplína ! scope="col" | Umiestnenie<ref name="tanec" /> |- |style="text-align:left;"| 2005 |DVK |style="text-align:left;"|disco dance formácia |bgcolor="silver"|2 |- |style="text-align:left;"| 2006 |DVK |style="text-align:left;"|disco dance sólo |bgcolor="cc9966"|3 |- |style="text-align:left;"| 2006 |DVK |style="text-align:left;"|disco dance formácia |bgcolor="silver"|2 |- |style="text-align:left;"|2007 |JVK |style="text-align:left;"|disco dance formácia |bgcolor="gold"|1 |- |style="text-align:left;"|2007 |JVK |style="text-align:left;"|disco dance formácia |bgcolor="gold"|1 |- |style="text-align:left;"|2009 |JVK |style="text-align:left;"|disco dance duo |bgcolor="silver"|2 |- |style="text-align:left;"|2009 |HVK |style="text-align:left;"|disco dance skupina |bgcolor="gold"|1 |- |style="text-align:left;"|2010 |HVK |style="text-align:left;"|disco dance skupina |bgcolor="gold"|1 |- |style="text-align:left;"|2010 |HVK |style="text-align:left;"|disco dance formácia |bgcolor="gold"|1 |- |style="text-align:left;"|2010 |HVK |style="text-align:left;"|street dance show skupina |bgcolor="silver"|2 |} === Majstrovstvá sveta === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" | Sezóna !Veková kategória ! scope="col" | IDO Street Dance disciplína ! scope="col" | Umiestnenie<ref name="tanec" /> |- |style="text-align:left;"| 2005 |DVK |style="text-align:left;"|disco dance formácia |bgcolor="cc9966""|3 |} === Slovenský pohár === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" ! scope="col" | Sezóna !Veková kategória ! scope="col" | IDO Street Dance disciplína ! scope="col" | Umiestnenie<ref name="tanec" /> |- |style="text-align:left;"| 2007 |JVK |style="text-align:left;"|disco dance sólo |bgcolor="gold"|1 |- |style="text-align:left;"| 2008 |JVK |style="text-align:left;"|disco dance sólo |bgcolor="silver"|2 |- |style="text-align:left;"| 2009 |JVK |style="text-align:left;"|disco dance duo |bgcolor="cc9966""|3 |} * <small>JVK = juniorská veková kategória (13 – 17 rokov)</small> * <small>HVK = hlavná veková kategória (dospelí do 31 rokov)</small> * <small>IDO = Medzinárodná tanečná organizácia</small> * <small>SZTŠ = Slovenský zväz tanečného športu</small> == Vystúpenia v SuperStar 2021 == {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:left;" |- ! scope="col"| Epizóda ! scope="col"| Skladba a interpret<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Superstar 2021 by Adam Pavlovčin|url=https://music.apple.com/us/album/superstar-2021/1604651365|dátum vydania=2022-01-14|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US}}</ref> |- ! scope="row"| ''Kasting'' |style="text-align:left;"| „Skin“ ([[Rag’n’Bone Man]]) |- ! scope="row"| ''Supervýber – Top 82'' |style="text-align:left;"| „Power Over Me“ ([[Dermot Kennedy]]) „Into You“ ([[Ariana Grande]]) |- !''Supervýber – Top 50'' |style="text-align:left;"| „Hallelujah“ ([[Leonard Cohen]]) |- !''Semifinále – Top 20'' |style="text-align:left;"| „Another Love“ ([[Tom Odell]]) |- !''Finále 1 – Top 10'' |style="text-align:left;"| „Drivers License“ ([[Olivia Rodrigo]]) |- !''Finále 2 – Top 8'' |style="text-align:left;"| „Physical“ ([[Dua Lipa]]) |- !''Finále 3 – Top 6'' |style="text-align:left;"| „Hold Back the River“ ([[James Bay (spevák)|James Bay]]) „Pár dní“ ([[Desmod]] a [[Zuzana Smatanová]]) |- !''Superfinále – Top 4'' |style="text-align:left;"| „Arcade“ ([[Duncan Laurence]]) |- !''Superfinále – Top 3'' |style="text-align:left;"| „Láska“ ([[Marcel Palonder]]) |- !''Superfinále – Top 2'' |style="text-align:left;"| „Skin“ ([[Rag’n’Bone Man]]) |} == Referencie == {{reflist|2}} == Externé odkazy == * {{imdb meno| id=4898383| meno = Adam Pavlovcin}} * {{csfd meno| id=710833| meno = Adam Pavlovčin}} == Zdroj == {{Preklad|en|Adonxs|https://en.wikipedia.org/w/https://en.wikipedia.org/w/1105920778}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí modeli]] [[Kategória:Česko Slovenská SuperStar]] [[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]] 3tvyheu323ks8k1s7hg9oqm9ced6zxw Geldek 0 676023 8190950 8180700 2026-04-01T19:25:37Z Akul59 168826 odobratá [[Kategória:Rozhľadne na Slovensku]] pomocou použitia HotCat 8190950 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Geldek | obrázok = Geldek vrchol.jpg | popis = vrchol Geldeka | štát = Slovensko | región.náz = Kraj | región = Bratislavský kraj | región1 = | okres = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | okres1 = | okres2 = | obec = [[Častá]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Malé Karpaty]] | podcelok = [[Pezinské Karpaty]] | časť = [[Biele hory]] | povodie = [[Dudváh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 694,7 | zemepisná šírka = 48.4323 | zemepisná dĺžka = 17.3115 | hornina = vápenec | najľahší výstup = po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke z [[Častá|Častej]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor = Slovensko-reliéf | mapa1 = | popis.mapy1 = Poloha v rámci Bratislavského kraja | lokátor1 = Bratislavský kraj | commons = Geldek | poznámka = }} '''Geldek''' ({{mnm|694.7|w}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Malé Karpaty]]. Leží nad obcou [[Častá]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = }}</ref>, približne {{Km|10|m|w}} severne od [[Modra|Modry]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.31149&y=48.43236&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v strednej časti [[Malé Karpaty|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Pezinské Karpaty]] a jej [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Biele hory]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-23 | miesto = Bratislava }}</ref> Vrch leží v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]], v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] a v katastrálnom území obce [[Častá]].<ref name=NV>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-23 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Najbližšími sídlami sú východne ležiace [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]] a juhozápadne situovaná [[Častá]] a [[Píla (okres Pezinok)|Píla]], severozápadne sa nachádza [[Plavecké Podhradie]] a [[Sološnica]] a severovýchodne [[Lošonec]].<ref name="mapa"/> Na vrchol nevedie značená turistická trasa. == Opis == Geldek je súčasťou masívu s takmer identicky vysokým vrchom [[Jelenec (vrch v Malých Karpatoch)|Jelenec]], ktorý býva označovaný názvami oboch vrchov, teda ako Jelenec alebo Geldek.<ref name="mapa"/> Západnejšie ležiaci Jelenec je uzlovým vrchom, Geldekom vedie hrebeň východným smerom na Sklený vrch ({{Mnm|584}}). Ten je spolu s vrchom Egreš ({{Mnm|544}}) východným susedom, severne sa nachádza Vápenné ({{Mnm|550}}), Mesačná ({{Mnm|461}}) a [[Klokoč (vrch v Malých Karpatoch)|Klokoč]] ({{Mnm|661}}), západne je sedlom oddelený Jelenec ({{Mnm|694}}) a [[Vápenná (vrch v Malých Karpatoch)|Vápenná]] ({{Mnm|752}}) a južným smerom sa nachádza [[Veľká homoľa]] ({{Mnm|709}}) a Veľké Vápenné ({{Mnm|547}}).<ref name=M>''Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.</ref> Vrch patrí do povodia [[Dudváh]]u; severnú časť hrebeňa odvodňuje [[Parná]], východnú [[Podhájsky potok (prítok Parnej)|Podhájsky potok]] a južnú prítoky riečky [[Gidra]]. Masív je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name="mapa"/> === Výhľady === Nesúvislý lesný porast pokrývajúci vrcholovú časť umožňuje len obmedzený výhľad. Z vhodných miest s nižšou vegetáciou je vidieť okolité [[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch|vrchy Malých Karpát]], časť [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] a pri priaznivých podmienkach aj [[Biele Karpaty]], [[Považský Inovec]], [[Tribeč]] a predhorie [[Alpy|Álp]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.43276&lng=17.31158&ele=688&azi=61.82&alt=-3.52&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name= | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie žiadny značený turistický chodník, no okolím ich prechádza niekoľko: * po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke z obce [[Častá]] východným úpätím na rázc. Nad jarkami * po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke: ** od východu z obce [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]] cez Zabité na rázc. Nad jarkami ** od západu z obce [[Sološnica]] cez rázc. Sklený vrch a Sklená huta * po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke na rázc. Sklená huta z [[Rohožník (okres Malacky)|Rohožníka]] cez rázc. Skalka (pripojenie na [[Štefánikova magistrála|Štefánikovu magistrálu]] i [[Cesta hrdinov SNP|Cestu hrdinov SNP]])<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Pezinské Karpaty]] * [[Biele hory]] * [[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.31149&y=48.43236&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Malé Karpaty}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Pezinok]] [[Kategória:Častá]] an049pa438rjthzbfqrng3kjj4maxgq Duklock 0 677600 8191027 8187582 2026-04-01T23:33:45Z ~2026-20225-85 290883 Pridal som informáciu, že Dušan Brachna bol v roku 2023 ocenený prestížnym kultúrnym ocenením Identifikačný kód Slovenska za svoj prínos v oblasti kultúry a umenia. 8191027 wikitext text/x-wiki {{Infobox Youtuber|Meno=Duklock|Popis osoby=slovenský influencer a youtuber|Rodné meno=Dušan Brachna|Dátum narodenia={{dnv|1997|03|26}}|Bydlisko=Praha |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|Názov kanálu=[https://www.youtube.com/c/Duklock Duklock]<small>(hlavný kanál)</small><br/> <small>[https://www.youtube.com/@DuklockPlus DuklockPlus](herný kanál)</small>|Odoberatelia=• 940 tisíc (hlavný kanál) • 468 tisíc (herný kanál) • 26,4 tisíc (shorts kanál)|Silver year={{nowrap|2016 <small>(hlavný kanál)</small>}}<br>{{nowrap|2019 <small>(herný kanál)</small>}}|Silver button=Áno|Vzdelanie=Stredná umelecká škola animovanej tvorby, [[Bratislava]]|Aktívne roky=[[2012]]{{--}}súčasnosť|Zameranie=recenzie, hry, podcasty, vlogy |Chytľavé hlášky=Ale Čau!, Bratu!, Stary!, Hed!, Ci Koky!, Ci Boa! Dukok, Džubaka |Webstránka=https://www.alecau.com/ |Zhliadnutia=• 335 miliónov (hlavný kanál) • 119 miliónov (herný kanál) • 454 miliónov (všetky kanály) |Obrázok=Výška: 198cm |Popis=Duklock v roku 2023}} '''Dušan Brachna''' (* [[26. marec]] [[1997]], [[Bratislava]]), známejší pod svojim internetovým menom '''Duklock''', je slovenský [[youtuber]] a [[grafický dizajnér]]. Pravidelne vydáva [[YouTube]] videá na jeden hlavný a jeden vedľajší kanál '''DuklockPlus'''. Dokopy na obidvoch kanáloch už vydal vyše 1800 videí. Na hlavnom kanáli sa preslávil predovšetkým svojou sériou ''#ME''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Toto sú najznámejší slovenskí Youtuberi. Poznáte ich všetkých? {{!}} SWAN, a.s.|url=https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|vydavateľ=swan.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220225212500/https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|dátum archivácie=2022-02-25}}</ref> Dušan Brachna bol v roku 2023 ocenený prestížnym kultúrnym ocenením Identifikačný kód Slovenska v jeho 16. ročníku. Ocenenie si prevzal spolu s ďalšími významnými umelcami a tvorcami na slávnostnom udeľovaní v kaplnke Bratislavského hradu, ktoré oceňuje osobnosti za ich prínos v rôznych oblastiach kultúry a umenia v Slovenskej republike. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenie Identifikačný kód Slovenska získalo 18 osobností | url = https://www.teraz.sk/kultura/ocenenie-identifikacny-kod-slovenska/739682-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Životopis == Dušan Brachna sa narodil 26. marca 1997 v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol pomenovaný po jeho otcovi, ktorý bol málo známy [[hudobník]]. Keď bol malý, sníval, že raz bude súťažiť v pretekoch [[Formula 1|F1]]. Nakoniec sa však desať rokov venoval [[Ľudový tanec|ľudovému tancu]]. Jeho záľubou vo voľnom čase bolo jazdenie s kamarátmi na [[skejtbord]]e. Navštevoval súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby v [[Bratislava|Bratislave]], na ktorej študoval [[Grafický dizajnér|grafický dizajn]]. Stretol sa v nej so známym slovenským [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]].<ref name="fandom">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://youtube.fandom.com/wiki/Duklock|vydavateľ=youtube.fandom.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=DatabázeYouTuberů.cz|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://www.databazeyoutuberu.cz/youtuber/duklock/|vydavateľ=databazeyoutuberu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref> == Kariéra == K natáčaniu sa dostal až na strednej škole, kde sa po 7 rokoch stretol s [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]], ktorý už mal skúsenosti s natáčaním [[YouTube]] videí. [[GoGo|Goga]] požiadal preto o pomoc a [[GoGo]] ochotne pomohol, tak sa Brachnovi začala črtať kariéra. Prvý Brachnov kanál sa volal DukePlayGames ([[25. december|25. decembra]] [[2012]] – [[28. október|28. októbra]] [[2013]]). V roku [[2013]] sa rozhodol natáčať na svoj nový hlavný kanál Duklock. V začiatkoch jeho kanálu sa jeho tvorba zameriavala hlavne na [[gameplay]], [[let's play]] a [[Vlog|vlogy]]. Neskôr sa však začal venovať tvorbe reakčných videí. Po smrti jeho otca prestal používať vo väčšine jeho videí [[Vulgarizmus|vulgarizmy]]. 2. mája 2017 vytvoril svoj vedľajší kanál DuklockPlus, ktorý má k 24. 7. 2025 viac než 451 tisíc odoberateľov. Vydáva na ňom prevažne jeho zostrihané [[Live-stream|live-streamy]] z hier. Na začiatku roku 2019 spolupracoval s youtubermi [[Vidrail|Vidrailom]] a [[Vadak|Vadakom]] na [[Rep (hudba)|repovej]] skladbe ''"Wannabe"'', ktorá má k 30.9.2023 viac než 11 miliónov zhliadnutí. V roku 2020 dosiahol jeden z jeho najväčších úspechov svojej kariéry a dostal sa do videa slávneho [[Youtuber|youtubera]] [[PewDiePie]], kde robil triky s [[jojo]]m. Ďalší veľký úspech bola [[Rep (hudba)|repová]] skladba ''"Haló"'', ktorá sa stala v roku 2021 hitom. Súčasné populárne série na jeho kanáli sú #ME, #RE, RECAST, TechLock a ďalšie. Najsledovanejším videom na jeho kanáli je paródia na pieseň ''"Jacuzzi"'', ktorú v origináli naspieval [[GoGo]] spoločne s [[Celeste Buckingham]].<ref name="fandom" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Webikon.sk|odkaz na autora=|titul=Kto je Duklock? Známy youtuber začínal hernými videami, dnes komentuje dianie a natáča tech recenzie|url=https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-duklock/|vydavateľ=hashtag.zoznam.sk|dátum vydania=2019-11-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlavatovič|meno=Viktor|autor=|odkaz na autora=|titul=Sedemnásť najúspešnejších slovenských youtuberov. Poznáte ich?|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://fici.sme.sk/c/20167319/toto-je-17-najuspesnejsich-slovenskych-youtuberov-poznate-ich.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-04|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref> == Populárne série == === ''#RE'' === V tejto sérii videí reaguje na aktuálnu tému z [[YouTube|youtube]] alebo internetu tak, že na ňu vyjadrí svoj vlastný názor. Vo videách sa dosť často hnevá a používa [[Vulgarizmus|vulgarizmy]], na ktoré spolu s iróniou a [[Čierny humor|čiernym humorom]] na začiatku videí upozorňuje. === ''#ME'' === Túto sériu vytvoril Brachna iba ako vtip. Vytvoril [[Reddit]] komunitu, v ktorej ľudia zverejňujú svoje príspevky ako napr. [[meme]], smiešne videá a fanúšikovské obrázky a videá, či umelecké diela týkajúce sa Brachnu a jeho komunity. Duklock každú stredu vybral najlepšie z nich, okomentoval ich a vydal z nich nové video. Postupne sa #ME stala jeho najúspešnejšou sériou. Sériu ukončil v roku 2023 s myšlienkou obnovenia ju v blízkej budúcnosti, ale v inom formáte. === ZASMEJ SA === Pomerne nová séria, v ktorej Dušan reaguje na krátke memes a rôzne iné videá, ktoré má jeho priateľ, Roman Drevo, na Instagram reels. Táto séria je "potomkom" jeho najúspešnejšej série #ME. Začal s ňou v roku 2024, čo fanúšikov zjavne potešilo, pretože tieto videá často prekročia 300 tisíc pozretí. === ''TechLock'' === V tejto sérii odbaľuje nové produkty a natáča o nich recenzie. === ''Živé prenosy na DuklockPlus'' === Na jeho vedľajšom kanále DuklockPlus Brachna robí živé prenosy, na ktorých zvyčajne hrá počítačové hry a reaguje na aktuálne témy. Fanúšikovia tiež môžu na jeho živom prenose peňažne prispievať a komunikovať s Brachnom.<ref name="fandom" /> V marci 2026 presiahol počet členstiev 7100, a to práve v čase, keď bol YouTuber menej aktívny na svojom hernom kanále. == REcast == [[REcast]] je [[Podcasting|podcastová]] relácia v ktorom sa rozpráva s rôznymi hosťami – prevažne z prostredia internetu, hudby, hernej scény, ale aj iných oblastí popkultúry. Témy sa často točia okolo aktuálnych udalostí, kariéry hostí, ich zážitkov, ale aj rôznych kontroverzií či zaujímavostí zo zákulisia. Podcasty vydáva na platformu [[YouTube]], [[ITunes|Apple Podcasts]] a [[Spotify]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] nxldkdv1cj3t4o8a5c4e7qcrmk5sdpe 8191029 8191027 2026-04-01T23:36:48Z ~2026-20225-85 290883 Oprava formulácie textu 8191029 wikitext text/x-wiki {{Infobox Youtuber|Meno=Duklock|Popis osoby=slovenský influencer a youtuber|Rodné meno=Dušan Brachna|Dátum narodenia={{dnv|1997|03|26}}|Bydlisko=Praha |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|Názov kanálu=[https://www.youtube.com/c/Duklock Duklock]<small>(hlavný kanál)</small><br/> <small>[https://www.youtube.com/@DuklockPlus DuklockPlus](herný kanál)</small>|Odoberatelia=• 940 tisíc (hlavný kanál) • 468 tisíc (herný kanál) • 26,4 tisíc (shorts kanál)|Silver year={{nowrap|2016 <small>(hlavný kanál)</small>}}<br>{{nowrap|2019 <small>(herný kanál)</small>}}|Silver button=Áno|Vzdelanie=Stredná umelecká škola animovanej tvorby, [[Bratislava]]|Aktívne roky=[[2012]]{{--}}súčasnosť|Zameranie=recenzie, hry, podcasty, vlogy |Chytľavé hlášky=Ale Čau!, Bratu!, Stary!, Hed!, Ci Koky!, Ci Boa! Dukok, Džubaka |Webstránka=https://www.alecau.com/ |Zhliadnutia=• 335 miliónov (hlavný kanál) • 119 miliónov (herný kanál) • 454 miliónov (všetky kanály) |Obrázok=Výška: 198cm |Popis=Duklock v roku 2023}} '''Dušan Brachna''' (* [[26. marec]] [[1997]], [[Bratislava]]), známejší pod svojim internetovým menom '''Duklock''', je slovenský [[youtuber]] a [[grafický dizajnér]]. Pravidelne vydáva [[YouTube]] videá na jeden hlavný a jeden vedľajší kanál '''DuklockPlus'''. Dokopy na obidvoch kanáloch už vydal vyše 1800 videí. Na hlavnom kanáli sa preslávil predovšetkým svojou sériou ''#ME''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Toto sú najznámejší slovenskí Youtuberi. Poznáte ich všetkých? {{!}} SWAN, a.s.|url=https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|vydavateľ=swan.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220225212500/https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|dátum archivácie=2022-02-25}}</ref> Dušan Brachna bol v roku 2023 ocenený prestížnym kultúrnym ocenením Identifikačný kód Slovenska v jeho 16. ročníku. Ocenenie si prevzal spolu s ďalšími významnými umelcami a tvorcami na slávnostnom udeľovaní v kaplnke Bratislavského hradu. Občianske združenie Artem takto oceňuje významné osobnosti za ich prínos v oblastiach kultúry a umenia v Slovenskej republike. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenie Identifikačný kód Slovenska získalo 18 osobností | url = https://www.teraz.sk/kultura/ocenenie-identifikacny-kod-slovenska/739682-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Životopis == Dušan Brachna sa narodil 26. marca 1997 v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol pomenovaný po jeho otcovi, ktorý bol málo známy [[hudobník]]. Keď bol malý, sníval, že raz bude súťažiť v pretekoch [[Formula 1|F1]]. Nakoniec sa však desať rokov venoval [[Ľudový tanec|ľudovému tancu]]. Jeho záľubou vo voľnom čase bolo jazdenie s kamarátmi na [[skejtbord]]e. Navštevoval súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby v [[Bratislava|Bratislave]], na ktorej študoval [[Grafický dizajnér|grafický dizajn]]. Stretol sa v nej so známym slovenským [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]].<ref name="fandom">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://youtube.fandom.com/wiki/Duklock|vydavateľ=youtube.fandom.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=DatabázeYouTuberů.cz|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://www.databazeyoutuberu.cz/youtuber/duklock/|vydavateľ=databazeyoutuberu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref> == Kariéra == K natáčaniu sa dostal až na strednej škole, kde sa po 7 rokoch stretol s [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]], ktorý už mal skúsenosti s natáčaním [[YouTube]] videí. [[GoGo|Goga]] požiadal preto o pomoc a [[GoGo]] ochotne pomohol, tak sa Brachnovi začala črtať kariéra. Prvý Brachnov kanál sa volal DukePlayGames ([[25. december|25. decembra]] [[2012]] – [[28. október|28. októbra]] [[2013]]). V roku [[2013]] sa rozhodol natáčať na svoj nový hlavný kanál Duklock. V začiatkoch jeho kanálu sa jeho tvorba zameriavala hlavne na [[gameplay]], [[let's play]] a [[Vlog|vlogy]]. Neskôr sa však začal venovať tvorbe reakčných videí. Po smrti jeho otca prestal používať vo väčšine jeho videí [[Vulgarizmus|vulgarizmy]]. 2. mája 2017 vytvoril svoj vedľajší kanál DuklockPlus, ktorý má k 24. 7. 2025 viac než 451 tisíc odoberateľov. Vydáva na ňom prevažne jeho zostrihané [[Live-stream|live-streamy]] z hier. Na začiatku roku 2019 spolupracoval s youtubermi [[Vidrail|Vidrailom]] a [[Vadak|Vadakom]] na [[Rep (hudba)|repovej]] skladbe ''"Wannabe"'', ktorá má k 30.9.2023 viac než 11 miliónov zhliadnutí. V roku 2020 dosiahol jeden z jeho najväčších úspechov svojej kariéry a dostal sa do videa slávneho [[Youtuber|youtubera]] [[PewDiePie]], kde robil triky s [[jojo]]m. Ďalší veľký úspech bola [[Rep (hudba)|repová]] skladba ''"Haló"'', ktorá sa stala v roku 2021 hitom. Súčasné populárne série na jeho kanáli sú #ME, #RE, RECAST, TechLock a ďalšie. Najsledovanejším videom na jeho kanáli je paródia na pieseň ''"Jacuzzi"'', ktorú v origináli naspieval [[GoGo]] spoločne s [[Celeste Buckingham]].<ref name="fandom" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Webikon.sk|odkaz na autora=|titul=Kto je Duklock? Známy youtuber začínal hernými videami, dnes komentuje dianie a natáča tech recenzie|url=https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-duklock/|vydavateľ=hashtag.zoznam.sk|dátum vydania=2019-11-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlavatovič|meno=Viktor|autor=|odkaz na autora=|titul=Sedemnásť najúspešnejších slovenských youtuberov. Poznáte ich?|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://fici.sme.sk/c/20167319/toto-je-17-najuspesnejsich-slovenskych-youtuberov-poznate-ich.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-04|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref> == Populárne série == === ''#RE'' === V tejto sérii videí reaguje na aktuálnu tému z [[YouTube|youtube]] alebo internetu tak, že na ňu vyjadrí svoj vlastný názor. Vo videách sa dosť často hnevá a používa [[Vulgarizmus|vulgarizmy]], na ktoré spolu s iróniou a [[Čierny humor|čiernym humorom]] na začiatku videí upozorňuje. === ''#ME'' === Túto sériu vytvoril Brachna iba ako vtip. Vytvoril [[Reddit]] komunitu, v ktorej ľudia zverejňujú svoje príspevky ako napr. [[meme]], smiešne videá a fanúšikovské obrázky a videá, či umelecké diela týkajúce sa Brachnu a jeho komunity. Duklock každú stredu vybral najlepšie z nich, okomentoval ich a vydal z nich nové video. Postupne sa #ME stala jeho najúspešnejšou sériou. Sériu ukončil v roku 2023 s myšlienkou obnovenia ju v blízkej budúcnosti, ale v inom formáte. === ZASMEJ SA === Pomerne nová séria, v ktorej Dušan reaguje na krátke memes a rôzne iné videá, ktoré má jeho priateľ, Roman Drevo, na Instagram reels. Táto séria je "potomkom" jeho najúspešnejšej série #ME. Začal s ňou v roku 2024, čo fanúšikov zjavne potešilo, pretože tieto videá často prekročia 300 tisíc pozretí. === ''TechLock'' === V tejto sérii odbaľuje nové produkty a natáča o nich recenzie. === ''Živé prenosy na DuklockPlus'' === Na jeho vedľajšom kanále DuklockPlus Brachna robí živé prenosy, na ktorých zvyčajne hrá počítačové hry a reaguje na aktuálne témy. Fanúšikovia tiež môžu na jeho živom prenose peňažne prispievať a komunikovať s Brachnom.<ref name="fandom" /> V marci 2026 presiahol počet členstiev 7100, a to práve v čase, keď bol YouTuber menej aktívny na svojom hernom kanále. == REcast == [[REcast]] je [[Podcasting|podcastová]] relácia v ktorom sa rozpráva s rôznymi hosťami – prevažne z prostredia internetu, hudby, hernej scény, ale aj iných oblastí popkultúry. Témy sa často točia okolo aktuálnych udalostí, kariéry hostí, ich zážitkov, ale aj rôznych kontroverzií či zaujímavostí zo zákulisia. Podcasty vydáva na platformu [[YouTube]], [[ITunes|Apple Podcasts]] a [[Spotify]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] rod4a70h54j6uxez5qcmc9mjw0cuzfn Kňazová (vrch v Súľovských vrchoch) 0 681857 8190886 8098243 2026-04-01T16:48:57Z Akul59 168826 autoritné údaje 8190886 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Kňazová | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | región.náz = Kraj | región = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | región1 = | okres = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | okres1 = | obec = [[Podskalie]] | obec1 = [[Ďurďové]] | pohorie = [[Súľovské vrchy]] | podcelok = [[Súľovské skaly]] | povodie = [[Váh]] | nadmorská výška = 713.1 | zemepisná šírka = 49.0445 | zemepisná dĺžka = 18.4924 | hornina = | najľahší výstup = neznačený | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor = Slovensko-reliéf | mapa1 = | popis.mapy1 = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | lokátor1 = Trenčiansky kraj | commons = | poznámka = }} '''Kňazová''' ({{mnm|713.1}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]. Leží nad obcou [[Ďurďové]]<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref>, približne {{Km|8|m|w}} juhovýchodne od [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.49239&y=49.04453&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v juhozápadnej časti [[Súľovské vrchy|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Súľovské skaly]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-10 | miesto = Bratislava }}</ref> Vrch leží v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]], v okrese [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Podskalie]] a [[Ďurďové]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-10 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Najbližšími sídlami sú severne situovaná [[Zemianska Závada]], južne ležiace [[Ďurďové]] a západne obec [[Podskalie]].<ref name="mapa"/> Vrch leží v [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]]. == Opis == Kňazová je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu [[Stráne]] ({{Mnm|837}}) západným smerom na [[Roháč (vrch v Súľovských vrchoch, 720 m)|Roháč]] ({{Mnm|720}}). Severným smerom leží [[Tŕnie (vrch v Súľovských vrchoch)|Tŕnie]] ({{Mnm|716}}) a Bukovina ({{Mnm|601}}), východným [[Končiny (vrch v Súľovských vrchoch)|Končiny]] ({{Mnm|708}}) a Stráne ({{Mnm|837}}), južným Kohilovec ({{Mnm|644}}) a západným Podlúčie ({{Mnm|634}}), Veľké skaly ({{Mnm|628}}) a Roháč.<ref name=M>''Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.</ref> Západné a južné svahy odvodňujú do [[Váh]]u prítoky [[Pružinka|Pružinky]], zo severných odvádzajú vodu prítoky [[Domanižanka|Domanižanky]].<ref name="mapa"/> Na vrchol nevedie značený turistický chodník. === Výhľady === Súvislý lesný porast vrchu znemožňuje rozhľad. Z miest s nižšou vegetáciou je možno vidieť najmä okolité [[Zoznam vrcholov v Súľovských vrchoch|Súľovské vrchy]], pri dobrých podmienkach aj [[Strážovské vrchy]], [[Javorníky]] a [[Biele Karpaty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.04453&lng=18.49239&ele=729&azi=181.1&alt=-3.39&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=49.04453%c2%b0%20N%2018.49239%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Prístup== Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Súľovské skaly]] * [[Zoznam vrcholov v Súľovských vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.49239&y=49.04453&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Súľovské vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Súľovských vrchoch]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Považská Bystrica]] [[Kategória:Podskalie]] [[Kategória:Ďurďové]] ptghe17kq1fw95p7nn4yxffasx9w0t1 Ana Brnabićová 0 682180 8191139 8132786 2026-04-02T05:06:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191139 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ana Brnabićová | Rodné meno = | Popis osoby = srbská politička | Portrét = Ana Brnabić.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ana Brnabićová v roku 2017 | Podpis = Ana Brnabić's signature.svg | Poradie = 12. | Úrad = predseda vlády Srbska | Začiatok obdobia = [[29. jún]]a [[2017]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Aleksandar Vučić]] | Nástupca = | Prezident = [[Aleksandar Vučić]] | Poradie2 = Bývalá | Úrad2 = ministerka financií Srbska | Začiatok obdobia2 = [[16. máj]]a [[2018]] | Koniec obdobia2 = [[29. máj]]a [[2018]] | Predchodca2 = [[Dušan Vujović]] | Nástupca2 = [[Siniša Mali]] | Poradie3 = Bývalá | Úrad3 = ministerka pre štátnu správu a samosprávu Srbska | Začiatok obdobia3 = [[11. august]]a [[2016]] | Koniec obdobia3 = [[29. jún]]a [[2017]] | Predchodca3 = [[Kori Udovičkiová]] | Nástupca3 = [[Branko Ružić]] | Predseda vlády3 = [[Aleksandar Vučić]]<br />[[Ivica Dačić]] (úradujúci) | Prezident3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|09|28}} | Miesto narodenia = [[Belehrad]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Srbská pokroková strana]] | Alma mater = [[Northwood University]]<br />[[University of Hull]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Ana Brnabićová''' ({{vjz|srp|Ана Брнабић|Ana Brnabić}}; * [[28. september]] [[1975]], [[Belehrad]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]) je [[Srbi|srbská]] politička, od júna 2017 [[Predseda vlády|predsedníčka vlády]] Srbska – ako prvá žena; prvá osoba otvorene sa hlásiaca k [[homosexualita|homosexuálnej]] orientácii a prvá osoba čiastočne [[Chorváti|chorvátskeho pôvodu]] v tomto úrade.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Surk | meno = Barbara | autor = | odkaz na autora = | titul = Serbia Gets Its First Female, and First Openly Gay, Premier | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2017/06/28/world/europe/serbia-ana-brnabic-prime-minister.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2017-06-28 | dátum prístupu = 2022-05-18}}</ref> V máji 2018 pôsobila zároveň ako [[Minister financií|ministerka financií]]. V rokoch 2016 – 2017 pôsobila ako ministerka pre štátnu správu a [[Samospráva|samosprávu]] vo vláde [[Aleksandar Vučić|Aleksandara Vučića]]. Potom, čo bol Vučić zvolený za prezidenta a odstúpil z postu predsedu vlády, ju 15. júna 2017 poveril zostavením novej vlády.<ref name="b92">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vučić: Kandidat za predsednika Vlade je Ana Brnabić VIDEO | url = https://www.b92.net/info/vesti/index.php?yyyy=2017&mm=06&dd=15&nav_category=11&nav_id=1272498 | vydavateľ = b92.net | dátum vydania = 2017-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-18 | miesto = | jazyk = sr}}</ref> == Životopis == === Pôvod === Jej starý otec z otcovej strany, Anton Brnabić, chorvátsky juhoslovanský armádny dôstojník, sa narodil v [[Stara Baška|Starej Baške]] na ostrove [[Krk (ostrov)|Krk]] v dnešnom [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. Bojoval spolu s juhoslovanskými partizánmi počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a&nbsp;po vojne získal hodnosť podplukovníka. Babička z otcovej strany sa narodila v [[Gorobilje]] neďaleko [[Požega (Srbsko)|Požegy]]. Prarodičia z matkinej strany pochádzajú z juhovýchodného [[Srbsko|Srbska]], z [[Babušnica|Babušnice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "MOJ DEDA JE HRVAT, JA SAM SRPKINJA" Ovo je porodični "rodoslov" Ane Brnabić | url = https://www.blic.rs/vesti/politika/moj-deda-je-hrvat-ja-sam-srpkinja-ovo-je-porodicni-rodoslov-ane-brnabic/ksvtvqx | vydavateľ = blic.rs | dátum vydania = 2017-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-18 | miesto = | jazyk = sr}}</ref> === Detstvo a štúdium === Brnabićová sa narodila 28. septembra 1975 v [[Belehrad|Belehrade]], kde tiež vyrastala a navštevovala prestížne Belehradské piate gymnázium. V roku [[1994]] odišla do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] študovať na [[Northwood University]] v štáte [[Michigan]]. Študijný odbor administratíva tu dokončila v roku [[1998]] a získala titul BBA (''Bachelor of Business Administration''). Potom získala titul [[Master of Business Administration|MBA]] na [[University of Hull]] vo Veľkej Británii a následne viac ako desať rokov pracovala pre medzinárodné organizácie, zahraničných investorov, samosprávy aj pre verejný sektor v Srbsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ana Brnabić, Prime Minister | url = http://www.ewb.rs/member.aspx?id=46 | vydavateľ = ewb.rs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Politická kariéra === V roku [[2006]] bola podpredsedníčkou [[Národná aliancia pre ekonomický rozvoj|Národnej aliancie pre ekonomický rozvoj]]. Spolupracovala s viacerými americkými spoločnosťami, ktoré v Srbsku realizovali projekty v rámci programu [[Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj|USAID]]. V rokoch [[2002]] – [[2011]] pracovala v USAID. Potom pracovala vo firme Continental Wind Serbia, a od roku [[2013]] bola jej riaditeľkou.<ref name="al">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ko je Ana Brnabić, nova premijerka Srbije | url = https://balkans.aljazeera.net/news/balkan/2017/6/15/ko-je-ana-brnabic-nova-premijerka-srbije | vydavateľ = balkans.aljazeera.net | dátum vydania = 2017-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-18 | miesto = | jazyk = sr}}</ref> ==== Vláda Aleksandara Vučića ==== [[Súbor:Dmitry_Medvedev_and_Ana_Brnabić_(2019-1019).jpg|náhľad|Ana Brnabić a [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dimitrij Medvedev]] (2019)]] V auguste 2016 bola vymenovaná za ministerku verejnej správy a miestnej samosprávy vo [[Druhá vláda Aleksandara Vučića|vláde Aleksandara Vučića]]. Okrem toho je predsedníčkou Rady pre inovatívne podnikanie a informačné technológie srbskej vlády, Republikovej rady pre národnostné menšiny a viceprezidentkou republikovej rady pre reformu verejnej správy. ==== Premiérka Srbska ==== Potom, čo v prezidentských voľbách roku [[2017]] vyhral doterajší premiér [[Aleksandar Vučić]], poveril Brnabićovú zostavením novej vlády. Jej kabinet získal dôveru [[Národné zhromaždenie Srbskej republiky|Národného zhromaždenia]] [[29. jún|29. júna]] [[2017]] väčšinou 157 z 250 poslancov. Stala sa tak prvou osobou [[Homosexualita|homosexuálnej orientácie]] vo vysokej srbskej politike a tiež prvou ženou na čele srbskej vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ana Brnabić | url = https://www.biografija.org/politika/ana-brnabic/ | vydavateľ = biografija.org | dátum vydania = 2016-08-10 | dátum aktualizácie = 2021-09-03 | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci [[2018]] sa krátko stala úradujúcou ministerkou financií. Túto funkciu vykonávala 13 dní až do nástupu [[Dušan Vujović|Dušana Vujovića]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brnabićeva ministar finansija, do imenovanja novog | url = https://www.b92.net/biz/vesti/srbija/brnabiceva-ministar-finansija-do-imenovanja-novog-1393433 | vydavateľ = b92.net | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri [[2019]] potvrdila, že sa pripojila k vládnucej [[Srbská pokroková strana|Srbskej pokrokovej strane]]. [[25. október|25. októbra]] [[2019]] podpísala Dohodu o voľnom obchode medzi Srbskom a členskými štátmi [[Eurázijská ekonomická únia|Euroázijskej hospodárskej únie]] (EAEU).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brnabic signs Free Trade Agreement with EAEU | url = https://www.srbija.gov.rs/vest/en/146934/brnabic-signs-free-trade-agreement-with-eaeu.php | vydavateľ = srbija.gov.rs | dátum vydania = 2019-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191031111001/https://www.srbija.gov.rs/vest/en/146934/brnabic-signs-free-trade-agreement-with-eaeu.php | dátum archivácie = 2019-10-31 }}</ref> Po vypuknutí [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] v Srbsku stála Brnabićová na čele krízového zdravotníckeho výboru. [[15. marec|15. marca]] 2020 vyhlásila výnimočný stav a jej vláda vydala nariadenia, ktoré mali potlačiť dôsledky epidémie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Проглашено ванредно стање на територији читаве Србије | url = https://www.srbija.gov.rs/vest/451323/proglaseno-vanredno-stanje-na-teritoriji-citave-srbije.php | vydavateľ = srbija.gov.rs | dátum vydania = 2020-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610161736/https://www.srbija.gov.rs/vest/451323/proglaseno-vanredno-stanje-na-teritoriji-citave-srbije.php | dátum archivácie = 2020-06-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nove mere Vlade Srbije: Formirana dva krizna štaba, zabrana ulaska iz Rumunije | url = https://rs.n1info.com/vesti/a577730-vlada-srbije-formirala-dva-krizna-staba/ | vydavateľ = rs.n1info.com | dátum vydania = 2020-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220519084715/https://rs.n1info.com/vesti/a577730-vlada-srbije-formirala-dva-krizna-staba/ | dátum archivácie = 2022-05-19 }}</ref> V máji [[2021]] v mene Srbska sprevádzala dar 100 620 dávok [[Vakcína proti chorobe COVID-19|vakcín]] [[Pfizer]] [[BioNTech]] do [[Česko|Česka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fořtová | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ze Srbska přiletělo do Česka 100 tisíc vakcín. Z ostatních zemí zatím nedorazily | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/vakcina-ockovani-pfizer-srbsko-dar-babis-vucic.A210531_110239_zahranicni_klf | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2021-05-31 | dátum prístupu = 2022-05-19}}</ref> == Názory a postoje == Brnabić sama seba charakterizovala ako proeurópsku a [[technokratizmus|technokratickú]] premiérku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hard days ahead for Serbia's gay PM | url = https://euobserver.com/eu-political/138265 | vydavateľ = euobserver.com | dátum vydania = 2017-06-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vysvetlila, že prioritami jej vlády sú modernizácia, reforma vzdelávania a digitalizácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Digitalization, education reform are priorities, Serbian PM | url = https://rs.n1info.com/english/news/a432458-digitalization-education-reform-are-priorities-serbian-pm-says/ | vydavateľ = rs.n1info.com | dátum vydania = 2018-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190331072530/http://rs.n1info.com/English/NEWS/a432458/Digitalization-education-reform-are-priorities-Serbian-PM-says.html | dátum archivácie = 2019-03-31 }}</ref> Na druhej strane je však kritizovaná kvôli tomu, že je hlavou konzervatívnej a nacionalistickej vlády, v ktorej zasadajú aj otvorene protizápadní a proruskí ministri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aleksić: Brnabić, simbolična figura u konzervativnoj vladi | url = https://www.slobodnaevropa.org/a/aleksi%C4%87-brnabi%C4%87-simboli%C4%8Dna-figura-u-konzervativnoj-vladi/29208933.html | vydavateľ = slobodnaevropa.org | dátum vydania = 2018-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Serbia lawmakers elect 1st female and 1st openly gay premier | url = https://apnews.com/article/fd3ac18de65642bda8c3a02ef001b79e | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2017-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Thompson | meno = Wayne C. | autor = | odkaz na autora = | titul = Nordic, Central, and Southeastern Europe 2018-2019 | vydanie = | vydavateľ = Rowman & Littlefield | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 622 | url = | isbn = 978-1-4758-4152-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> === Kosovo === V decembri [[2018]] komentovala ohlásenú transformáciu kosovských bezpečnostných síl na kosovskú armádu. Vyhlásila: „''Dúfam, že nebudeme musieť použiť našu armádu, v tomto momente je to však jedna z možností, ktorá je na stole, pretože človek nemôže byť svedkom novej etnickej čistky Srbov a nových búrok – hoci po nich volá [[Edi Rama]]"''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "I hope Serbia won't have to use army - but it's an option" | url = https://www.b92.net/eng/news/politics.php?yyyy=2018&mm=12&dd=05&nav_id=105684 | vydavateľ = b92.net | dátum vydania = 2018-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[20. január]]a [[2020]] sa vlády [[Srbsko|Srbska]] a [[Kosovo|Kosova]] dohodli na obnovení letov medzi svojimi hlavnými mestami prvýkrát po viac než dvoch desaťročiach. Dohoda prišla po mesiacoch snahy diplomata [[Richard Grenell|Richarda Grenella]], amerického veľvyslanca v Nemecku, ktorého americký prezident [[Donald Trump]] vymenoval za zvláštneho vyslanca pre srbsko-kosovské vzťahy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eddy | meno = Melissa | autor = | odkaz na autora = | titul = Serbia-Kosovo Flights to Resume Under U.S.-Brokered Deal | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2020/01/20/world/europe/serbia-kosovo-flights-resume.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2020-01-20 | dátum prístupu = 2022-05-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Davis | meno = Seana | priezvisko2 = Jamieson | meno2 = Alastair | titul = Kosovo-Serbia flights to restart after two decades after historic air deal | url = https://www.euronews.com/2020/01/21/kosovo-serbia-flights-to-restart-after-two-decades-thecube | periodikum = euronews | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Srebrenický masaker === [[14. november|14. novembra]] [[2018]] v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ''[[Deutsche Welle]]'' Brnabićová poprela, že by [[Srebrenický masaker|masakre Bosniakov bosnianskosrbskými silami]] v júli [[1995]] v [[Srebrenický masaker|Srebrenici]] boli aktom [[Genocída (právo)|genocídy]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hague Prosecutor Condemns Srebrenica Genocide Denial|url=https://balkaninsight.com/2018/12/12/mict-prosecutor-condemns-srebrenica-genocide-denial-12-12-2018/|jazyk=en-US}}</ref> O dva týždne neskôr [[Európsky parlament]] prijal uznesenie, v ktorom ľutuje pokračujúce popieranie genocídy v Srebrenici časťami srbských úradov a pripomína, že plná spolupráca s [[Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu|Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu]] a jej nástupníckym mechanizmom zahŕňa prijatie jeho rozsudkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Parliament notes reform progress in Serbia | url = https://rs.n1info.com/english/news/a439912-european-parliament-notes-reform-progress-in-serbia/ | vydavateľ = rs.n1info.com | dátum vydania = 2018-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190331131117/http://rs.n1info.com/English/NEWS/a439912/European-Parliament-notes-reform-progress-in-Serbia.html | dátum archivácie = 2019-03-31 }}</ref> Za popieranie genocídy kritizoval Brnabićovú aj [[Medzinárodný trestný súd|súd v Haagu]].<ref name=":0" /> === LGBT práva === [[Súbor:Belgrade_Pride_2019,_76.jpg|náhľad|Brnabićová na pochode Belgrade Pride 2019]] Potom, čo bola vymenovaná za premiérku, vyhlásila, že si neželá byť označovaná ako premiérka homosexuálov a že neplánuje „v tejto fáze presadiť právne reformy [[LGBT]]“, pretože plánuje uprednostniť iné politické reformy. V septembri 2017 sa Brnabićová zúčastnila na pochode ''Belgrade Pride'' a stala sa tak prvým srbským premiérom, ktorý sa takejto akcie zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Radovanovic | meno = Radul | autor = | odkaz na autora = | titul = Serbia's first openly-gay Prime Minister Ana Brnabic joins hundreds of marchers at LGBT pride event | periodikum = The Independent | odkaz na periodikum = | url = https://www.independent.co.uk/news/world/europe/serbia-lgbt-pride-gay-ana-brnabic-march-violence-harassment-extremists-belgrade-eu-a7951756.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2017-09-17 | dátum prístupu = 2022-05-19 }}</ref> Na akcii vyhlásila: ''„Vláda je tu pre všetkých občanov a bude chrániť rešpektovanie práv všetkých občanov.“'' Brnabićová tiež presadzuje dedičské práva pre osoby rovnakého pohlavia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brnabićeva o pravima LGBT populacije: Nerazumljivo mi je | url = https://www.b92.net/info/vesti/index.php?yyyy=2018&mm=09&dd=07&nav_category=11&nav_id=1440980 | vydavateľ = b92.net | dátum vydania = 2018-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Niektorí novinári ju však kritizujú za nedostatočné hájenie rovnosti LGBT osôb v Srbsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vasić | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šta je Ana Brnabić uradila za LGBT+ prava u Srbiji? | url = https://talas.rs/2019/02/05/sta-je-ana-brnabic-uradila-za-lgbt-prava-u-srbiji/ | vydavateľ = talas.rs | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191031140748/https://talas.rs/2019/02/05/sta-je-ana-brnabic-uradila-za-lgbt-prava-u-srbiji/ | dátum archivácie = 2019-10-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stewart | meno = Hadley | autor = | odkaz na autora = | titul = Away from the media’s gaze, Ana Brnabić is failing to advocate for LGBT equality in Serbia ǀ View | periodikum = euronews | odkaz na periodikum = | url = https://www.euronews.com/2019/09/23/away-from-the-media-s-gaze-ana-brnabic-is-failing-to-advocate-for-lgbt-equality-in-serbia | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019-09-23 | dátum prístupu = 2022-05-19 }}</ref> == Ocenenia == Brnabićová získala viacero cien za rozvojové projekty, na ktorých pracovala. Jej najvyšším ocenením je [[Rad Republiky srbskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ani Brnabić u Banjaluci uručuju najviši orden RS | url = https://www.danas.rs/vesti/politika/ani-brnabic-sutra-u-banjaluci-dodeljuju-najvisi-orden-rs/ | vydavateľ = danas.rs | dátum vydania = 2019-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.srbija.gov.rs/biografija/en/17/ana-brnabic.php Ana Brnabićová] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220518010138/https://www.srbija.gov.rs/biografija/en/17/ana-brnabic.php |date=2022-05-18 }} na webe vlády Srbska * [https://twitter.com/anabrnabic Ana Brnabićová] na Twitteri == Zdroj == {{preklad|cs|Ana Brnabićová|21231732}} {{DEFAULTSORT:Brnabićová, Ana}} [[Kategória:Srbskí politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Srbska]] [[Kategória:Premiérky]] [[Kategória:LGBT politici]] [[Kategória:Srbské LGBT osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti z Belehradu]] q6q71z2lupewh5bv4vzp7ru6atuwrnb Cícer 0 682617 8190789 8001815 2026-04-01T12:31:26Z Vasiľ 2806 8190789 wikitext text/x-wiki '''Cícer''' môže byť: * rod rastlín z čeľade bôbovité zahŕňajúci okolo 40 druhov (z ktorých jediným pestovaným druhom je cícer baraní), lat. ''Cicer'', pozri [[cícer (rod)]] * mimo taxonómie alebo staršie: [[cícer baraní]] (''Cicer arietinum'')<ref name="SSJ"/><ref name="HSSJ"/><ref name=Dop/><ref name="SSN"/> * semeno cícera baranieho, používané ako potravina i krmivo<ref name="SCSa"/>, pozri pod [[cícer baraní]] * jedlo zo semena cícera baranieho<ref name="SSSJ"/> * staršie alebo ľudovo (na západnom Slovensku): [[hrachor siaty]] (''Lathyrus sativus'')<ref name="SME"/><ref name=Dop/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="SSJ">{{Citácia knihy | kapitola zborník = cícer | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar) | zväzok = I a{{--}}k | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1959 | počet strán = 815 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=c%C3%ADcer&s=exact&c=W398&cs=&d=peciar# | strany = 167 }}</ref> <ref name="HSSJ">{{Citácia knihy | kapitola zborník = cícer | titul = Historický slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Historický slovník slovenského jazyka | zväzok = I A{{--}}J | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1991 | isbn = 80-224-0228-1 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=c%C3%ADcer&s=exact&c=r65e&cs=&d=hssj# | počet strán = 536 | strany = }}</ref> <ref name="SCSa">{{Citácia knihy | kapitola zborník = cícer | titul = Slovník cudzích slov : akademický | odkaz na titul = Slovník cudzích slov: akademický | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. slovenské | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-10-00381-6 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=c%C3%ADcer&s=exact&c=p634&cs=&d=scs# | počet strán = 1054 | strany = }}</ref> <ref name="SSN">{{Citácia knihy | kapitola zborník = cícer | titul = Slovník slovenských nárečí | odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí | zväzok = I A{{--}}K | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1994 | isbn = 80-224-0183-8 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=c%C3%ADcer&s=exact&c=W398&cs=&d=ssn# | počet strán = 933 | strany = 206 }}</ref> <ref name="SSSJ">{{Citácia knihy | kapitola zborník = cícer | editori = [[Alexandra Jarošová]], Klára Buzássyová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = A{{--}}G | typ zväzku = Zv. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=c%C3%ADcer&s=exact&c=S80c&cs=&d=sssj# | počet strán = 1134 | strany = }}</ref> <ref name=Dop>{{Citácia periodika | titul = Dopisy | periodikum = Obzor | odkaz na periodikum = Obzor (1863 – 1886) | rok = 1865 | mesiac = august | deň = 25 | ročník = 3 | číslo = 24 | strany = 186 | url = https://www.google.sk/books/edition/Obzor/7mk3AQAAMAAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=Obzor+1865+c%C3%ADcer&pg=PA186&printsec=frontcover | dátum prístupu = 2025-03-13 }}</ref> <ref name="SME">{{Citácia periodika | priezvisko = Dostálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Hrachor alebo cícer? Aké pomenovanie sa vžilo u vás? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zahrada.sme.sk/c/23010364/hrachor-alebo-cicer-ake-pomenovanie-sa-vzilo-u-vas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2025-03-10 }}</ref> }} {{rozlišovacia stránka}} 0oplouqwnyjklhwb2k7i5pgujgy09v8 Alana Smith (skateboarding) 0 685751 8191124 8006020 2026-04-02T02:02:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191124 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox atlét | Meno = Alana Smith | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = | Dátum narodenia = {{dnv|2000|10|20}} | Miesto narodenia = [[Mesa]], [[Arizona]], [[Spojené štáty americké|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Atletická disciplína = [[skejtbording]] | Osobný rekord = | Tohtosezónny rekord = | Stav k = }} '''Alana Smith''' (* [[20. október]] [[2000]], [[Mesa]], [[Arizona]]<ref name="xgames-profil"/>) je [[Američania (USA)|americká]] osoba s [[Nebinárny rod|nebinárnou]] [[Gender (rod)|rodovou]] [[Identita (psychológia)|identitou]]<ref group="p"> V článku je ďalej používaný tvar 3. osoby singuláru ženského rodu, ako „(tá) osoba“.</ref> reprezentujúca [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] v ženskej kategórii [[skejtbording|skejtbordingu]]. V roku 2013 sa stala najmladšou medailistkou na [[X Games]]. V roku 2020 reprezentovala USA sa [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách v Tokiu]]. == Športová činnosť == V roku 2013 sa Smith ako dvanásťročnej maloletej osobe podaril trik 540° [[McTwist]]<ref name="elle"/><ref name= RPG/> na [[X Games]] 2013 v [[Barcelona|Barcelone]]. Smith sa zároveň stala najmladšou osobou, ktorá na súťaži získala medailu (striebro).<ref name="elle"/><ref name="espn-smith-blurs"/><ref name=SYS/> V roku 2015 získala prvé miesto v [[Girls Combi Pool Classic]] na Svetovom pohári v skejtbordingu .<ref name="theboardr-contest-results"/> V roku 2021 súťažila za USA v ženskom pouličnom skejtbordingu na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách v Tokiu]], kde skončila na poslednom (20.) mieste v kvalifikácii.<ref name="olympics"/> Smith bola jednou z prvých otvorene [[Nebinárny rod|nebinárnych]] osôb súťažiacich na olympijských hrách. Na skejtborde mala napísané zámená „they/them“.<ref name= ASOG/><ref name="Raza-Sheikh2021"/> Viacero športových komentátorov však tento rod [[Misgendering|neuvádzalo]], vrátane [[BBC Sport]] a [[NBC Sports]].<ref name="out-nonbinary-tv"/><ref name="co-non-binary-skateboarder-makes-olympics"/> == Osobný život == Smith je [[bisexualita|bisexuálna]], [[Nebinárny rod|nebinárna]] osoba, ktorá sa sama prezentuje zámenami they/them.<ref name="Raza-Sheikh2021"/> Nie je veriacou osobou. V mladosti uvažovala o [[Samovražda|samovražde]], no po účasti na olympiáde vyhlásila, že je po prvýkrát v živote hrdá na osobu, na ktorej pracovala, aby sa ňou stala.<ref name=NBC/> == Poznámky == {{Referencie|skupina=p}} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="xgames-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alana Smith | url = http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith | vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812184052/http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> <ref name="Raza-Sheikh2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raza-Sheikh | meno = Zoya | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary Olympic athlete continuously misgendered in sporting commentary | url = https://www.gaytimes.co.uk/culture/non-binary-olympic-athlete-continuously-misgendered-in-sporting-commentary/ | vydavateľ = [[Gay Times]] | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210801141959/https://www.gaytimes.co.uk/culture/non-binary-olympic-athlete-continuously-misgendered-in-sporting-commentary/ | dátum archivácie = 2021-08-01 }}</ref> <ref name="elle">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harwood | meno = Erika | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Female Skateboarders Everyone Will be Talking About in 2020 | url = https://www.elle.com/culture/a28639743/female-skateboarders-to-know-x-games/ | vydavateľ = [[ELLE]] | dátum vydania = 2019-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="theboardr-contest-results">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Contest Results: Girls Combi Pool Classic Pro | url = https://theboardr.com/results/3249/Girls-Combi-Pool-Classic-Pro | vydavateľ = theboardr.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympics">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokyo 2020 – Skateboarding, Women's Street (Prelims) – Heat Results | url = https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf | vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | 13 = poznámka: archivované 2021-07-26 na https://web.archive.org/web/20210726045041/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20210726045041/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf | dátum archivácie = 2021-07-26 }}</ref> <ref name="out-nonbinary-tv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Padgett | meno = Donald | autor = | odkaz na autora = | titul = Nonbinary Olympic Skateboarder Alana Smith Was Misgendered on TV | url = https://www.out.com/sports/2021/7/27/nonbinary-olympic-skateboarder-alana-smith-was-misgendered-tv | vydavateľ = [[Out (magazín)|Out]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="co-non-binary-skateboarder-makes-olympics">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parsons | meno = Vic | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary skateboarder makes Olympics history – and is misgendered while doing it | url = https://www.pinknews.co.uk/2021/07/27/alana-smith-olympics-misgendered/ | vydavateľ = [[PinkNews]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="espn-smith-blurs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Khurshudyan | meno = Isabelle | autor = | odkaz na autora = | titul = Smith blurs skateboarding gender lines | url = https://www.espn.com/espnw/athletes-life/story/_/id/9528118/espnw-alana-smith-blurs-lines-genders-skateboarding | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = 2013-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name= ASOG>{{Citácia knihy |titul=Action Sports and the Olympic Games: Past, Present, Future |vydavateľ=[[Routledge]] |rok=2022 |isbn=978-1-351-02952-0 |meno=Belinda |priezvisko=Wheaton |meno2=Holly |priezvisko2=Thorpe |miesto=Abingdon, New York |strany=307}}</ref> <ref name=NBC>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Unapologetically themself: Nonbinary Olympian shares powerful message |url=https://www.nbcnews.com/nbc-out/out-news/unapologetically-themself-nonbinary-olympian-shares-powerful-message-rcna1520 |vydavateľ=NBC News |dátum prístupu=2022-08-23 |jazyk=en}}</ref> <ref name=SYS>{{Citácia knihy |titul=Scholastic Year in Sports 2014 |vydavateľ=Scholastic Inc. |rok=2013 |isbn=978-0-545-56260-7 |meno=James |priezvisko=Buckley |miesto=New York |strany=137}}</ref> <ref name= RPG>{{Citácia knihy |titul=Skateboarding |vydavateľ=The Rosen Publishing Group, Inc |rok=2015 |isbn=978-1-4994-3570-2 |meno=Kristen Rajczak |priezvisko=Nelson |miesto=New York |strany=38}}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith Alana Smith] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220812184052/http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith |date=2022-08-12 }} na stránke X Games * [https://theboardr.com/profile/5888/Alana_Smith Alana Smith] na The Boardr == Zdroj == {{Preklad|en|Alana Smith (skateboarder)|1094191152}} {{DEFAULTSORT:Smith, Alana}} [[Kategória:Skateboardisti USA]] [[Kategória:Olympionici USA]] [[Kategória:Súťažiaci na X Games]] [[Kategória:Skateboardisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:LGBT športovci]] [[Kategória:Nebinárne osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti z Arizony]] sp6j607rcpmzlf84b8l367a6lyzrumv Kyselina propán-1,2,3-trikarboxylová 0 689692 8190830 8039574 2026-04-01T13:56:36Z KormiSK 91359 8190830 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Kyselina propán-1,2,3-trikarboxylová|Obrázok=Propane-1,2,3-tricarboxylic_acid-2D-by-AHRLS-2012.png|Vzorec={{chem|C|6|H|8|O|6}}|Systematický názov=kyselina propán-1,2,3-trikarboxylová|Molárna hmotnosť=176,124 g/mol|CAS=99-14-9|PubChem=14925|ChemSpider=14220|SMILES=C(C(CC(=O)O)C(=O)O)C(=O)O}}'''Kyselina propán-1,2,3-trikarboxylová''' je [[trikarboxylová kyselina]]. Táto látka [[Enzýmový inhibítor|inhibuje]] enzým [[Akonitáza|akonitázu]], takže narúša priebeh [[Krebsov cyklus|Krebsovho cyklu]].<ref name=":0">{{Cite journal|doi=10.1079/BJN19860095|pmid=3676191|title=Production of tricarballylic acid by rumen microorganisms and its potential toxicity in ruminant tissue metabolism|journal=British Journal of Nutrition|volume=56|issue=1|pages=153–62|year=1986|last1=Russell|first1=James B.|last2=Forsberg|first2=Neil|doi-access=free}}</ref> [[Ester (chemická zlúčenina)|Estery]] kyseliny propán-1,2,3-trikarboxylovej sa nachádzajú v [[Prírodná látka|prírodných látkach]], napríklad [[Mykotoxín|mykotoxínoch]] [[Fumonizín|fumonizínoch]] [[Fumonizín B1|B1]] a [[Fumonizín B2|B2]] a [[AAL toxín TA|AAL toxíne T<sub>A</sub>]]. Takisto sa nachádza v makrocyklických inhibítoroch [[Ras farnezyl-proteíntransferáza|Ras farnezyl-proteíntransferázy]] (FPTázy), napríklad v kyseline aktinoplanovej. Kyselinu propán-1,2,3-trikarboxylovú možno syntetizovať z [[Kyselina fumarová|kyseliny fumarovej]] v dvoch krokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Organic Syntheses Procedure|url=http://www.orgsyn.org/demo.aspx?prep=CV1P0523|vydavateľ=www.orgsyn.org|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=en}}</ref> == Mechanizmus inhibície akonitázy == Kyselina propán-1,2,3-trikarboxylová je [[Kompetitívna inhibícia|kompetitívny inhibítor]] akonitázy.<ref name=":0" /> Akonitáza normálne [[Katalýza|katalyzuje]] premenu [[Kyselina citrónová|kyseliny citrónovej]] (citrátu) na [[Kyselina izocitrónová|kyselinu izocitrónovú]] (izocitrát), pričom ako medziprodukt vzniká [[kyselina akonitová]]. Kyselina propán-1,2,3-trikarboxylová sa veľmi podobá na tieto substráty akonitázy, len jej chýba [[hydroxylová skupina]]. Táto hydroxylová skupina je však nutná na to, aby mohla prebehnúť premena citrátu na izocitrát, takže enzým túto reakciu na kyseline propán-1,2,3-trikarboxylovej nemôže katalyzovať. <gallery widths="110" heights="170"> Súbor:Citrate wpmp.png| [[Kyselina citrónová]] Súbor:Aconitic acid.svg| [[Kyselina akonitová]] Súbor:Isocitric acid.svg| [[Kyselina izocitrónová]] </gallery> == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|en|Propane-1,2,3-tricarboxylic acid|1110620963}} {{Trikarboxylové kyseliny}} [[Kategória:Trikarboxylové kyseliny]] [[Kategória:Inhibítory akonitázy]] rrruze7a75j12d0meed7kjqmisbpwb3 Šľuchta 0 692500 8190864 7819282 2026-04-01T15:40:55Z Akul59 168826 autoritné údaje 8190864 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Šľuchta | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Gelnica (okres)|Gelnica]] | okres1 = | obec = [[Jaklovce]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] | podcelok = [[Bujanovské vrchy]] | časť = | povodie = [[Hornád]] | povodie1 = | nadmorská výška = 781.1 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.8765 | zemepisná dĺžka = 21.0297 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = z [[Jaklovce|Jakloviec]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Šľuchta'''<ref name=Geo/> ({{mnm|781.1}}<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|65}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Jaklovce]], približne {{Km|6|m|w}} východne od [[Gelnica|Gelnice]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=21.02974&y=48.87654&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v západnej časti [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|pohoria]], v [[Bujanovské vrchy|geomorfologickom podcelku Bujanovské vrchy]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-25 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]] a na katastrálnom území obce [[Jaklovce]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-25 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí situovaný [[Veľký Folkmar]] a [[Jaklovce]], severne ležia [[Margecany]].<ref name="mapa"/> == Opis == Šľuchta leží v samostatnom masíve nad údolím [[Hornád]]u s [[Ružín (vodná nádrž)|vodnou nádržou Ružín]]. Južným smerom sa nachádza Smolej ({{Mnm|743}}), [[Folkmarská skala]] ({{Mnm|915}}) a Hoľa ({{Mnm|618}}), východným [[Vysoký vrch (851 m n. m.)|Vysoký vrch]] ({{Mnm|851}}), [[Sivec (vrch)|Sivec]] ({{Mnm|781}}), [[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)|Bujanov]] ({{Mnm|756}}) a [[Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)|Suchý vrch]] ({{Mnm|799}}), severným [[Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)|Bystrá]] ({{Mnm|766}}), [[Grúň (vrch v pohorí Čierna hora)|Grúň]] ({{Mnm|901}}) a [[Roháčka (Čierna hora)|Roháčka]] ({{Mnm|1029}}) a západným Kurtavá skala ({{Mnm|791}}), [[Krompašský vrch]] ({{Mnm|1025}}) a Ostrý vrch ({{Mnm|1082}}).<ref name=M>''Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív patrí do povodia [[Hornád]]u, kde vodu odvádzajú len krátke vodné toky. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zakladni?source=osm&id=1067270010&ds=1&x=21.0306825&y=48.8770334&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Čiernej hore|vrcholy pohoria]], no tiež [[Branisko (pohorie)|Branisko]], [[Čergov (pohorie)|Čergov]], [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Volovské vrchy]] a [[Tatry]],.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.87654&lng=21.02974&ele=781&azi=303.84&alt=-3.63&fov=45&cfg=s&name=48.87654%c2%b0N%2c%2021.02974%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] * [[Bujanovské vrchy]] * [[Zoznam vrcholov v Čiernej hore]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=21.02974&y=48.87654&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Čiernej hore (pohorí na Slovensku)]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Gelnica]] [[Kategória:Jaklovce]] jti9qizads1h76gms8qjcxj6lvx7uaz Na nože 0 692961 8190972 8187360 2026-04-01T19:55:42Z ~2026-20387-09 290874 /* 5. séria (2026) */ 8190972 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Na nože! | en = | druhý názov = | logo = | typ = reality show | formát = | tvorca = | scenár = | réžia = Dušan Domanský | moderátori = Martin Novák | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | počet sérií = 5 | počet epizód = 39+ ([[#Časti|zoznam častí]]) | zoznam epizód = | výkonní producenti = Jana Lamošová <br />Martin Šulc | produkcia = | strih = Filip Hanko <br />Tomáš Figura | produkčná spoločnosť =Studio Ramsay Global, NunezNFE | dĺžka = cca 70 min. | vysielanie = [[8. február]] [[2023]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = [[Áno, šéfe!]] | webstránka = https://www.markiza.sk/relacie/na-noze | imdb id = | tv com id = | csfd id = }} '''''Na nože''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[gastronómia|gastronomická]] [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorá sa vysiela od [[8. február]]a [[2023]] na [[TV Markíza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na nože | url = https://www.markiza.sk/relacie/na-noze | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Kultové Áno, šéfe sa vracia s novým názvom aj šéfkuchárom: Dátum návratu slovenských častí! | url = https://mediaboom.sk/kultove-ano-sefe-sa-vracia-s-novym-nazvom-aj-sefkucharom-datum-navratu-slovenskych-casti | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2023-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Relácia vychádza z britského programu ''Ramsay's Kitchen Nightmares''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nočná mora v kuchyni znova na Slovensku! Vieme, kedy štartuje známa kuchárska šou | url = https://www.markiza.sk/relacie/na-noze/clanok/630840-nocna-mora-v-kuchyni-znova-na-slovensku-vieme-kedy-startuje-znama-kucharska-sou | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2023-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Z rovnakého licenčného formátu vychádza i bývalá relácia [[TV JOJ]] ''[[Áno, šéfe!]]''. == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#808080; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2023)|1]]''' | 8 | [[8. február]] [[2023]] | [[29. marec]] [[2023]] | rowspan="6" | Streda 20:30 | rowspan="6" | [[TV Markíza]] |- | style="background:#B300B3; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2023)|2]]''' | 8 | [[6. september]] [[2023]] | [[25. október]] [[2023]] |- | style="background:#006BB3; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2024)|3]]''' | 12 | [[21. február]] [[2024]] | [[8. máj]] [[2024]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2025)|4]]''' | 16 |[[26. február]] [[2025]] |[[1. október]] [[2025]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhovor s Martinom Novákom o pokračovaní štvrtej série Na nože | url = https://www.markiza.sk/relacie/na-noze/video-bonus/129592-rozhovor-s-martinom-novakom-o-pokracovani-stvrtej-serie-na-noze | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = }}</ref> |- | rowspan="2" style="background:#E6CB73; width:1%;" | |'''[[#5. séria (2026)|5]]''' | 10 |[[28. január]] [[2026]] |[[1. apríl]] [[2026]] |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #808080; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #808080; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #808080; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #808080; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #808080; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Bella Italia (Šamorín) |réžia = Dušan Domanský |pôvodné uvedenie = 8. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Hashtag Pub (Ľubica) |réžia = Peter Kaštíl |pôvodné uvedenie = 15. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Zlatý Mlyn (Ludanice) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 22. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Penzión na Trojici (Banská Štiavnica) |réžia = Peter Kaštíl |pôvodné uvedenie = 1. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Reštaurácia Záhrada (Nitra) |réžia = Peter Kaštíl |pôvodné uvedenie = 8. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Reštaurácia Novohrad (Lučenec) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 15. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Plantáž Bistro (Martin) |réžia = Peter Kaštíl |pôvodné uvedenie = 22. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Dvor u Sedliaka (Smolenice) |réžia = Peter Kaštíl |pôvodné uvedenie = 29. marec 2023 }} |} === 2. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #B300B3; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #B300B3; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #B300B3; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #B300B3; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #B300B3; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Motorest na Hôrke (Hliník nad Hronom) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 6. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Bank (Kolárovo) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 13. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Piti Piti Pa (Košice) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 20. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Hotel Tulipán (Tatranská Lomnica) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 27. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 5 |pôvodný názov = U Zlatého Tanku (Divina) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 4. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Penzión Turista (Banská Štiavnica) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 11. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Penzión Anesis (Turčianske Teplice) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 18. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Staré časy - Reštaurácia v Marianke (Marianka) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 25. október 2023 }} |} === 3. séria (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #006BB3; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #006BB3; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #006BB3; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #006BB3; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #006BB3; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Pizza Pub Tank (Banská Bystrica) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 21. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Retro Burger & Dinner (Prešov) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 28. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Mestská piváreň (Humenné) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 6. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Hostinec Raj (Hrabušice) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 13. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Stupavská Hodovňa (Stupava) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 20. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 6 |pôvodný názov = California Pub (Ružomberok) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 27. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 7 |pôvodný názov = VEG (Poprad) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Pekidors (Michal na Ostrove) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Penzión Řízkarna Veranda (Frýdek-Místek) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Penzión Jánošík (Ždiar) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Silvanus (Kremnica) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 1. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Lucas Grill (Hriadky) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 8. máj 2024 }} |} === 4. séria (2025) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Rybárska bašta (Nitra) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Bufet Jahodná (Jahodná) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Yalla Habibi (Banská Bystrica) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Red Rose (Raslavice) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Burger & Pizza Rica (Martin) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Heydučka (Bratislava) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Javorina Pub 21 (Košice-Šaca) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Veganaf (Banská Bystrica) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Zoraya (Rimavská Sobota) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Koliba pod Vlkolíncom (Ružomberok) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Pizza Italy (Želiezovce) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 40 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Tri groše (Ľubietová) | réžia = Braňo Špaček | pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 41 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Kotolňa Pub (Rožňava) | réžia = Tibor Marček | pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 42 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Bayer Restaurant (Košice) | réžia = Tibor Marček | pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Hostinec u Krivého Potoka (Betliar) | réžia = Tibor Marček | pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Reštaurácia u Katky (Košice) | réžia = Braňo Špaček | pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} |} === 5. séria (2026) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | № ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | # ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Názov ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Réžia ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Bonanza Ranč (Skýcov) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Mavi's (Pezinok) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Bistro Zetko (Vieska nad Žitavou) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 11. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Smokehouse (Košice) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Restaurace Anděl (Valašské Klobouky) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Sandorf (Prievaly) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Oravský Zrub (Nižná) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Pizzeria Família (Slovenské Kľačany) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Piváreň u Kultána (Radoľa) |réžia = Braňo Špaček |pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Red Horse Restaurant (Brezno) |réžia = Tibor Marček |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Áno, šéfe USA]]'' * ''[[Ano, šéfe!]]'' (Česko) * ''[[Áno, šéfe!]]'' (Slovensko) * ''[[Nebíčko v papuľke]]'' == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/na-noze ''Na nože''] na [[web site|oficiálnej stránke]] * [https://www.serialzone.cz/serial/na-noze-2023/ ''Na nože''] na SerialZone.cz {{ces icon}} * {{csfd film|1300272}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]] g5t6rdbvbv10tsbptw3cp5kspwiulgf Artemis II 0 695347 8190799 8190447 2026-04-01T12:57:32Z ~2026-20253-22 290832 8190799 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Artemis II | kozmická loď = [[Orion (kozmická loď)|Orion CM-003]] | znak = Artemis II patch.svg | volací znak = | posádka = | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | rampa = [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39B]] | raketa = [[Space Launch System|SLS Block 1]] | štart = apríl [[2026]] (plán) | pristátie = | trvanie = 10 dní (plán) | perigeum = | apogeum = | doba obehu = | inklinácia = | obehy = | vzdialenosť = | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = | foto posádky = Artemis 2 Crew Portrait.jpg | popis = zľava: Christina Kochová, Victor Glover, Reid Wiseman, Jeremy Hansen | predchádzajúca = [[Súbor:Artemis I Patch.svg|30px|link=Artemis I]] [[Artemis I]] | nasledujúca = [[Artemis III]] }} [[Súbor:Artemis 2 map march 2023.jpg|náhľad|Plán misie Artemis II]] '''Artemis II''' (v minulosti označovaný ako '''Exploration Mission-2''', '''EM-2''') je plánovaný druhý let rakety [[Space Launch System]] (SLS) a zároveň prvý pilotovaný let lode [[Orion (kozmická loď)|Orion]] v rámci [[program Artemis|programu Artemis]], ktorý realizuje [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. V rámci misie vykoná štvorčlenná americko-kanadská posádka lode Orion testovací oblet [[Mesiac]]a. Pôjde tak o prvú pilotovanú misiu od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]], ktorá bude mieriť ďalej ako na [[Nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. Misia neodštartuje skôr ako v marci [[2026]]. == Odklady štartu == Štart bol plánovaný najskôr na máj [[2024]],<ref name="kosmonautix">{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA letos jmenuje astronauty pro misi Artemis 2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2022/02/nasa-letos-jmenuje-astronauty-pro-misi-artemis-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2023-04-03}}</ref> potom sa posunul na koniec roka 2024. Začiatkom roka 2024 však administrátor [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Clarence William Nelson|Bill Nelson]] oznámil, že misia Artemis II sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom je niekoľko technických problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Gateway (leden 2024) | url = https://kosmonautix.cz/2024/01/gateway-leden-2024/ | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-12 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Neskôr bol zmenený na 6. február 2026. Potom došlo k jeho odkladu o dva dni a napokon, po skúške odpočítavania spojenej s tankovaním rakety, až na marec 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> Odhadovaný štart misie [[Artemis II]] je 1. apríla [[2026]], ako uvádza [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Odpočítavanie k štartu sa začalo 30. marca 2026 o 16:44 EDT, pričom cieľový čas štartu bol stanovený na 18:24 EDT. == Ciele == Cieľom misie je vykonať oblet Mesiaca po tzv. dráhe voľného návratu. [[Kozmická loď]] teda nevstúpi na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Astronauti počas letu vykonajú kontrolu a testovanie systémov lode Orion.<ref name="kosmonautix" /> == Posádka == Posádku misie Artemis II budú tvoriť štyria [[Kozmonaut|astronauti]]. Na základe dohody medzi [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[Canadian Space Agency|Kanadskou kozmickou agentúrou]] tvoria posádku traja astronauti zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a jeden z [[Kanada|Kanady]],<ref name="kosmonautix" /> pričom ich mená boli zverejnené [[3. apríl]]a [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Chang | meno = Kenneth | autor = | odkaz na autora = | titul = Latest Updates: NASA Introduces the 4 Astronauts of the Artemis II Moon Mission | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/live/2023/04/03/science/artemis-nasa-news | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2023-04-03 | dátum prístupu = 2023-04-03 }}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Gregory Wiseman|Reid Wiseman]] (2), [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach|veliteľ]] * {{Minivlajka|USA}} [[Victor Glover]] (2), NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] * {{Minivlajka|USA}} [[Christina Kochová]] (2), NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letová špecialistka]] * {{Minivlajka|Kanada}} [[Jeremy Hansen]] (1), [[Canadian Space Agency|CSA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letový špecialista]] ''V zátvorkách je uvedený doterajší počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.'' == Prípravy na let == V januári 2023 dostala loď Orion určená pre misiu Artemis II trysku hlavného motora. Z exempláru Orionu z misie Artemis I sa po pristátí vymontovali [[Smerová anténa|smerové antény]], [[Prijímač GPS|prijímače GPS]], jednotky spracovania obrazu a inerciálne merajúce jednotky. Následne boli namontované do kabíny Oriónu pre misiu Artemis II. Potom sa namontovali [[padák]]y a nafukovacie balóny pre pristátie, dvere bočného vstupného prielezu, bočné panely tepelnej ochrany a predný kryt na hornej časti kabíny. Nasledovala inštalácia [[tepelný štít|tepelného štítu]]. Všetky procesy boli prekladané testami. Servisný modul a neskôr aj modul pre posádku následne prešli akustickými testami. Mobilnú vypúšťaciu plošinu bolo potrebné opraviť po miernych poškodeniach, ktoré spôsobil štart [[Artemis I]]. V prvom štvrťroku 2023 jej pribudli aj laná a evakuačné koše pre prípad, že by posádka musela rýchlo uniknúť z rampy. V septembri 2023 dostala raketa SLS pre túto misiu svoje štyri motory [[RS-25]]. 19. septembra sa vydala z Utahu na Floridu vlaková sústava so segmentmi motorov [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] naplnenými palivom. 20. septembra sa posádka zúčastnila prvého nácviku štartovacieho dňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Jana | autor = Plauchová | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Artemis II – ako to s ňou vyzerá? | url = https://astrin.planetarium.sk/artemis-ii-ako-to-snou-vyzera-c071051 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> NASA skúmala napr. problémy so vstupným poklopom do Orionu, ktorý sa pre posádku nejavil ako úplne bezpečný. Okrem toho technikov trápila aj erózia tepelného štítu zistená po bezpilotnom pristátí tejto kozmickej lode na Zemi. 20. novembra 2024 sa v raketovej montážnej hale [[Vehicle Assembly Building|VAB]] na Kennedyho vesmírnom stredisku začalo skladanie rakety [[Space Launch System|SLS]] pre misiu Artemis II. Zostavovanie začalo motormi [[Solid Rocket Boosters|SRB]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začalo skládání SLS pro Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/11/23/zacalo-skladani-sls-pro-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2024-12-03 }}</ref> ktoré trvalo zhruba do konca februára nasledujúceho roka. 23. marca 2025 technici umiestnili medzi motory SRB centrálny stupeň rakety SLS. 2. apríla došlo k slávnostného odhaleniu emblému misie. Nasledovalo pripojenie adaptéra medzi najvrchnejším, užším stupňom rakety a širším spodným stupňom. Ten bol na raketu usadený na prelome apríla a mája. Orion bol v priebehu mája 2025 naplnený palivom a ďalšími látkami zaisťujúcimi jeho prevádzku. Prázdna zostala len nádrž na pitnú vodu, ktorej naplnenie prebehlo oveľa bližšie k dátumu prevozu na rampu. Neskôr sa na vrchol kozmickej lode pripojila [[Únikový systém|záchranná vežička]]. Do adaptéru spájajúceho Orion s raketou začali byť inštalované [[CubeSat|cubesaty]], ktoré poletia ako vedľajší náklad misie podobne ako tomu bolo pri Artemis I. Koncom septembra 2025 posádka oznámila, že svoju loď pomenuje ''Integrity''. 19. októbra došlo k spojeniu Oriona prostredníctvom adaptéra s jeho nosnou raketou. Nasledovali ďalšie testy a po nich odstraňovanie prístupových rebríkov a plošín. 9. januára 2026 sa pre hotovú zostavu vybral transportér Crawler. Od 17. januára do 25. februára stál komplex kozmickej lode a rakety na [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacom komplexe 39B]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Návrat ľudí k Mesiacu už vo februári tohto roka | url = https://astrin.planetarium.sk/navrat-ludi-k-mesiacu-uz-vo-februari-tohto-roka-c071189 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = }}</ref> z ktorého predtým štartovali [[Space Shuttle|raketoplány]] a ešte predtým misie programu Apollo k Mesiacu. Na rampe prebehli dve skúšky odpočítavania spojené s tankovaním rakety. Táto skúška bola v pláne iba jedna, ale keďže prvá sa stretla s viacerými problémami, z ktorých najzávažnejší bol únik vodíka, 18. až 19. februára sa skúška opakovala. Tentoraz zostal únik vodíka v povolenej norme, ale došlo k prerušeniu toku tlakovacieho [[hélium|hélia]]. Tento problém sa nedá vyriešiť na rampe, a preto sa rozhodlo, že celá štartovacia zostava musí naspäť do haly VAB. Prevoz, pôvodne plánovaný na 24. február, sa kvôli zlému počasiu o jeden deň odložil. Tieto problémy spôsobia, že SLS neodštartuje ani v priebehu marca.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Houška | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 701 (16. 2. – 22. 2.) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/22/kosmotydenik-701-16-2-22-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-22 | dátum prístupu = 2026-02-27 }}</ref> Najbližšie možné termíny sú v apríli 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gembec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = 9. vesmírný týden 2026 | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/ukazy/9-vesmirny-tyden-2026.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2026-02-22 | dátum prístupu = 2026-02-27 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/artemis-ii Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [https://kosmonautix.cz/2023/04/cesta-k-artemis-ii-ohlednuti-za-1-ctvrtletim-a-vyhled-na-2-ctvrtleti-2023/ Cesta k Artemis II : ohlédnutí za 1. čtvrtletím a výhled na 2. čtvrtletí 2023] – prehľad na webe Kosmonautix.cz {{ces icon}} * {{kosmonautix.cz téma|artemis-ii}} == Zdroj == {{preklad|cs|Artemis II|22600256}} {{Program Artemis}} {{Lety kozmických lodí Orion}} [[Kategória:Program Artemis]] [[Kategória:Orion (kozmická loď)]] [[Kategória:Pilotované kozmické lety k Mesiacu]] [[Kategória:Plánované misie]] coqp3zn9alro5o1k5hdu84pj3jh5mnb 1. FK Svidník 0 701927 8190774 7685453 2026-04-01T12:01:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8190774 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=1. FK Svidník|logo=|celýnázov=Prvý futbalový klub Svidník|založený=[[1925]]|štadión=Mestský futbalový štadión [[Svidník]]|liga=[[3. liga]] východ|vzor_lp1=_whiteborder|vzor_pp1=_whiteborder|ľavéplece1=C11B17|telo1=C11B17|pravéplece1=C11B17|trenírky1=C11B11|ponožky1=C11B10}} '''1. FK Svidník''' (celým názvom: ''Prvý futbalový klub Svidník'') je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub, ktorý sídli v okresnom meste [[Svidník]]. Založený bol v roku [[1925]] pod názvom ''ŠK Svidník''. Od sezóny 2015/16 pôsobí v [[3. liga|tretej futbalovej lige, sk. Východ]]. Svoje domáce zápasy odohráva na mestskom štadióne Svidník. == História == Klub bol založený v roku [[1925]] pod názvom ''ŠK Svidník''. Vo federálnej ére klub prežíval najúspešnejšie roky v 70. a 80. rokoch 20. storočia pod názvom ''TJ OZKN''. V samostatnej lige sa klub postupne prepadol hlbšie do regionálnych súťaží, zvrat nastal v roku [[2002]], keď bol klub zlúčený s neďalekým [[3. liga|treťoligovým]] [[Hrabovčík]]om. Svidník tak hral od sezóny 2002/03 tretiu najvyššiu súťaž, Hrabovčík sa potom musel uspokojiť so svidníckou štvrtou ligou.<ref name="postupy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="ŠK Futura priniesla pod Duklu vyššiu súťaž"|url=http://humenne.korzar.sme.sk/c/7947373/sk-futura-priniesla-pod-duklu-vyssiu-sutaz.html|jazyk=sk}}</ref> V roku [[2005]] bola klubu ponúknutá [[2. slovenská futbalová liga|druholigová]] licencia, Svidník ju však odmietol. Presne o rok neskôr, po odmietnutom administratívnom postupe, potom klub paradoxne zostúpil z tretej ligy. Odvtedy sa hrali vo Svidníku opätovne nižšie krajské súťaže. Šťastena sa na klub usmiala znova v roku [[2015]], kedy sa treťoligový klub [[ŠK Futura Humenné]] (bývalý FC Chemlon Humenné) boril s problémami s financiami i s ihriskom vlastneným mestom. Majitelia humenského klubu sa toho istého roku rozhodli presunúť klub do neďalekého Svidníka, kde ponúknutú možnosť treťoligovej licencie s radosťou prijali. Od sezóny 2015/16 sa potom stal svidnícky klub znovu [[3. liga|treťoligovým]], tentoraz na úkor zániku slávnejšieho celku z Humenného.<ref name="postupy"/> == Historické názvy == Zdroj:<ref name="postupy"/> * [[1925]] - '''ŠK Svidník''' (''Športový klub Svidník'') * [[1939]] - '''ŠK HG Svidník''' (''Športový klub Hlinkovej gardy Svidník'') * [[1944]] - '''ŠK Makovica Svidník''' (''Športový klub Makovica Svidník'') * [[1947]] - '''TJ Sokol Svidník''' (''Telovýchovná jednota Sokol Svidník'') * [[1950]] - '''TJ KCS Svidník''' (''Telovýchovná jednota Krajská cestná správa Svidník'') * [[1951]] - '''TJ ČSSZ Svidník''' (''Telovýchovná jednota Československý stavebný závod Svidník'') * [[1953]] - '''DŠO Slavoj Svidník''' (''Dobrovoľná športová organizácia Slavoj Svidník'') * [[1955]] - '''TŠO Slovan Svidník''' (''Telovýchovná a športová organizácia Slovan Svidník'') * [[1957]] - '''TJ Odeva Svidník''' (''Telovýchovná jednota Odeva Svidník'') * [[1970]] - '''TJ OZKN Svidník''' (''Telovýchovná jednota Odevné závody kapitána Nálepku Svidník'') * [[1991]] - '''FK OZKN Dekoplas Svidník''' (''Futbalový klub Odevné závody kapitána Nálepku Dekoplas Svidník'') * [[1992]] - '''ŠK Surmex Svidník''' (''Športový klub Surmex Svidník'') * [[1995]] - '''MFK Dukla Svidník''' (''Mestský futbalový klub Dukla Svidník'') * [[1999]] - '''Svidnícky FK''' (''Svidnícky futbalový klub'') * [[2002]] – fúzia s '''FK Drustav Hrabovčík''' ⇒ '''FK Drustav Svidník''' ( 'Futbalový klub Drustav Svidník'') * [[2015]] - fúzia s '''[[ŠK Futura Humenné]]''' ⇒ '''ŠK Futura Svidník''' (''Športový klub Futura Svidník'') * [[2016]] – '''1. FK Svidník''' (''Prvý futbalový klub Svidník'')<ref name="nazev16">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="NOVÝ 1. FK SVIDNÍK S NOVÝM TRÉNEROM"|url=http://www.e-dukla.sk/?page_id=1013&action=details&frm_article_id=9009|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Umiestnenie v jednotlivých sezónach == ; Stručný prehľad Zdroj:<ref name="futnet">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Súťaže"|url=http://futbalnet.sk/#menu/open/sutaze/|jazyk=sk}}</ref><ref name="hun-újszo">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Új Szó 1948-2007"|url=https://library.hungaricana.hu/en/collection/helyi_lapok_somorja_uj_szo/|jazyk=en}}</ref> * 1971 – 1973: Krajský prebor - sk. Východ * 1973 – 1976: Divízia F * 1976 – 1977: [[Slovenská národná futbalová liga|1. SNFL]] * 1977 – 1978: Divízia F * 1978 – 1981: Divízia – sk. Východ * 1981 – 1986: 2. SNFL - sk. Východ * 1986 – 1987: Divízia – sk. Východ (Východná) * 1987 – 1993: Divízia – sk. Východ * 1993 – 1998: [[3. liga|3. liga – sk. Východ]] * 2000 – 2002: 4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Sever * 2002 – 2004: [[3. liga|3. liga – sk. Východ]] * 2007 – 2011: 3. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} * 2011 – 2014: 4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} * 2014 – 2015: 4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Sever * 2015–: [[3. liga|3. liga – sk. Východ]] ; Jednotlivé ročníky Zdroj:<ref name="futnet"/><ref name="hun-újszo"/> <small>'''Legenda:''' Z – zápasy, V – výhry, R – remízy, P – porážky, VG – strelené góly, OG – obdržané góly, +/− – rozdiel skóre, B – body, červené podfarbenie – zostup, zelené podfarbenie – postup, fialové podfarbenie - reorganizácia, zmena skupiny či súťaže</small> {| class="wikitable" style="text-align: center;" | colspan="12" |{{Minivlajka|Československo}} Československo (1971–1993) |- align="center" style="background:#efefef; font-weight:bold;" |- !Sezóny !Liga !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |VG ! width="33" |OG ! width="33" |+/− ! width="33" |B !Pozice |- |1971/72<ref name="hun7172">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Új Szó, 1972. június (25. évfolyam, 127-152. szám) / 1972-06-20 / 143. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1972_06/?pg=206&layout=s|jazyk=hu}}</ref> |Krajský prebor – sk. Východ |5 | colspan="8" |… | align="center" | |- |1972/73<ref name="hun7273">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Új Szó, 1973. június (26. évfolyam, 129-154. szám) / 1973-06-19 / 144. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1973_06/?pg=198&layout=s|jazyk=hu}}</ref> |Krajský prebor – sk. Východ |5 | colspan="7" |… |'''39''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |1973/74 |Divízia F |4 |26 |12 |2 |12 |41 |37 | +4 |'''26''' | align="center" |'''4.''' |- |1974/75 |Divízia F |4 |26 |13 |5 |8 |40 |33 | +7 |'''31''' | align="center" |'''2.''' |- |1975/76 |Divízia F |4 |26 |17 |3 |6 |41 |21 | +20 |'''37''' | align="center" bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |1976/77 |[[Slovenská národná futbalová liga|1. SNFL]] |3 |30 |11 |3 |16 |28 |45 |−17 |'''25''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''10.''' |- |1977/78 |Divízia F |3 |30 |11 |3 |16 |29 |41 |−12 |'''25''' | align="center" |'''12.''' |- |1978/79 |Divízia – sk. Východ |3 |22 |8 |4 |10 |20 |25 |−5 |'''20''' | align="center" |'''9.''' |- |1979/80 |Divízia – sk. Východ |3 |22 |7 |4 |11 |20 |31 |−11 |'''18''' | align="center" |'''11.''' |- |1980/81 |Divízia – sk. Východ |3 |22 |10 |4 |8 |26 |23 |−3 |'''24''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''7.''' |- |1981/82 |2. SNFL – sk. Východ |3 |30 |11 |6 |13 |39 |39 |0 |'''28''' | align="center" |'''10.''' |- |1982/83 |2. SNFL – sk. Východ |3 |30 |12 |4 |14 |44 |49 |−5 |'''28''' | align="center" |'''11.''' |- |1983/84 |2. SNFL – sk. Východ |3 |30 |9 |7 |14 |36 |43 |−7 |'''25''' | align="center" |'''14.''' |- |1984/85 |2. SNFL – sk. Východ |3 |30 |11 |7 |12 |24 |26 |−2 |'''29''' | align="center" |'''13.''' |- |1985/86 |2. SNFL – sk. Východ |3 |30 |9 |9 |12 |32 |47 |−15 |'''27''' | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''15.''' |- |1986/87 |Divízia – sk. Východ (Východná) |4 |26 |17 |2 |7 |55 |23 | +32 |'''36''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''1.''' |- |1987/88 |Divízia – sk. Východ |4 |30 |9 |12 |9 |30 |35 |−5 |'''30''' | align="center" |'''11.''' |- |1988/89 |Divízia – sk. Východ |4 |30 |11 |4 |15 |33 |46 |−16 |'''26''' | align="center" |'''13.''' |- |1989/90 |Divízia – sk. Východ |4 |30 |12 |3 |15 |34 |48 |−14 |'''27''' | align="center" |'''14.''' |- |1990/91 |Divízia – sk. Východ |4 |30 |13 |1 |16 |38 |57 |−19 |'''27''' | align="center" |'''15.''' |- |1991/92 |Divízia – sk. Východ |4 |30 |12 |6 |12 |48 |46 | +2 |'''30''' | align="center" |'''6.''' |- |1992/93 |Divízia – sk. Východ |4 |30 |18 |4 |8 |53 |28 | +25 |'''40''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''2.''' |- align="center" style="background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF" | colspan="12" |{{Minivlajka|Slovensko}} Slovensko (1993–) |- align="center" style="background:#efefef; font-weight:bold;" |- !Sezóny !Liga !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |VG ! width="33" |OG ! width="33" |+/− ! width="33" |B !Pozice |- |[[3. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |30 |22 |3 |5 |56 |22 | +34 |'''47''' | align="center" |'''1.''' |- |1994/95 |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |28 |11 |4 |13 |33 |31 | +2 |'''34''' | align="center" |'''10.''' |- |1995/96 |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |30 |9 |4 |17 |27 |56 |−29 |'''31''' | align="center" |'''12.''' |- |1996/97 |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |30 |11 |9 |10 |31 |25 | +6 |'''42''' | align="center" |'''8.''' |- |1997/98 |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |30 |13 |5 |12 |38 |35 | +3 |'''44''' | align="center" |'''6.''' |- | colspan="12" |… |- |2000/01<ref name="hun0001">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Új Szó, 2001. június (54. évfolyam, 125-150. szám) / 2001-06-19 / 140. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_2001_06/?pg=318&layout=s|jazyk=hu}}</ref> |4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Sever |4 | colspan="8" |… | align="center" | |- |2001/02<ref name="hun0102">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Új Szó, 2002. június (55. évfolyam, 127-150. szám) / 2002-06-18 / 140. szám, kedd"|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_2002_06/?pg=288&layout=s|jazyk=hu}}</ref> |4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Sever |4 | colspan="8" |… | align="center" bgcolor="#CCCCFF" | |- |2002/03 |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |30 |11 |7 |12 |45 |41 | +4 |'''40''' | align="center" |'''10.''' |- |2003/04 |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |30 |13 |5 |12 |36 |42 |−6 |'''44''' | align="center" |'''6.''' |- | colspan="12" |… |- |2007/08<ref name="lok0708">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="IV.liga ročník 2007/2008"|url=http://www.loky.sk/tab_history/tab_2007_08.html|jazyk=sk|dátum prístupu=2023-09-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20170319023434/http://www.loky.sk/tab_history/tab_2007_08.html|dátum archivácie=2017-03-19}}</ref> |3. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} |4 |30 |11 |9 |10 |52 |44 | +8 |'''42''' | align="center" |'''7.''' |- |2008/09<ref name="lok0809">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="IV.liga ročník 2008/2009"|url=http://www.loky.sk/tab_history/tab_2008_09.html|jazyk=sk|dátum prístupu=2023-09-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20170315001942/http://www.loky.sk/tab_history/tab_2008_09.html|dátum archivácie=2017-03-15}}</ref> |3. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} |4 |30 |11 |4 |15 |30 |39 |−9 |'''37''' | align="center" |'''10.''' |- |2009/10<ref name="lok0910">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="IV.liga ročník 2009/2010"|url=http://www.loky.sk/tab_history/tab_2009_10.html|jazyk=sk|dátum prístupu=2023-09-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20170315002302/http://www.loky.sk/tab_history/tab_2009_10.html|dátum archivácie=2017-03-15}}</ref> |3. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} |4 |30 |10 |6 |14 |37 |47 |−10 |'''36''' | align="center" |'''10.''' |- |2010/11<ref name="lok1011">{{Citácia elektronického dokumentu|titul="IV.liga ročník 2010/2011"|url=http://www.loky.sk/tab_history/tab_2010_11.html|jazyk=sk|dátum prístupu=2023-09-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20170315174129/http://www.loky.sk/tab_history/tab_2010_11.html|dátum archivácie=2017-03-15}}</ref> |3. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} |4 |30 |11 |7 |12 |49 |47 | +2 |'''40''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''7.''' |- |2011/12 |4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} |4 |30 |13 |5 |12 |39 |35 | +4 |'''44''' | align="center" |'''8.''' |- |2012/13 |4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} |4 |28 |10 |3 |15 |28 |40 |−12 |'''33''' | align="center" |'''13.''' |- |2013/14 |4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} |4 |30 |3 |6 |21 |18 |68 |−50 |'''15''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''15.''' |- |2014/15 |4. liga {{Tooltip|VsFZ|Východoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Sever |4 |30 |13 |4 |13 |58 |49 | +9 |'''43''' | align="center" bgcolor="#CCCCFF" |'''6.''' |- |2015/16 |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |30 |9 |6 |15 |37 |44 |−7 |'''33''' | align="center" |'''12.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2016/17|2016/17]] |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |26 |13 |3 |10 |44 |36 | +8 |'''42''' | align="center" |'''5.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2017/18|2017/18]] |[[3. liga|3. liga – sk. Východ]] |3 |30 | | | | | | | | align="center" | |} Poznámky: * 2014/15: Svidník sa po sezóne zlúčil s humenskou [[ŠK Futura Humenné|Futurou]] (bývalý Chemlon Humenné), vďaka čomu klubu pripadla treťoligová licencia pre ročník 2015/16. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20160304103153/http://fk.svidnik.org/ Oficiálne stránky] {{Slk icon}} * [http://fk-drustav-svidnik.futbalnet.sk/ Profil klubu na futbalnet.sk] {{Slk icon}} {{Portál|Slovensko|Futbal}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1925]] [[Kategória:Svidník]] 5cl5xwn8cgsh2y9kfadub31jd0zzzc9 Portál:Umenie/Najnovšie články 100 701991 8191167 8168374 2026-04-02T08:02:23Z Bakjb 236375 + 8191167 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Umenie|umení]] a príbuzných témach:<br> [[Stanislav Harangozó]]{{·}} [[Louis Le Breton]]{{·}} [[Auguste Mayer]]{{·}} [[Terézia Anna Mária z Brühlu]]{{·}} [[Étienne Maurice Falconet]]{{·}} [[François Gaspard Adam]]{{·}} [[Richard Lux]]{{·}} [[Hinko Smrekar]]{{·}} [[Friedrich von Amerling]]{{·}} [[Hermokrates (maliar)]]{{·}} [[Helmut Andexlinger]]{{·}} [[Gustaf Lundberg]]{{·}} [[Tomáš z Kluže]]{{·}} [[Maliar fialé]]{{·}} [[Maliar Kraipalé]]{{·}} [[Hypsis]]{{·}} [[Maliar z Apollónie]]{{·}} [[Anne Jaeckin]]{{·}} [[Gabriel Decker]]{{·}} [[Galerie Anne et Just Jaeckin]]{{·}} [[Ivan Řehák]]{{·}} [[Pavel Károly]]{{·}} [[Dominik Biemann]]{{·}} [[Hypereides (hrnčiar)]]{{·}} [[Július Filo (keramikár)]]{{·}} [[Károly Rusz]]{{·}} [[Václav Cigler]]{{·}} [[Zorica Lozic]]{{·}} [[Maliar Eupolida]]{{·}} [[Kameňosochárstvo]]{{·}} [[Izidor z Milétu mladší]]{{·}} [[Vysoká škola umeleckopriemyselná v Prahe]]{{·}} [[Tevdore]]{{·}} [[Zuzana Petrášová]]{{·}} [[Magdaléna Balíková-Dziaková]]{{·}} [[Šára Alexy]]{{·}} [[Sikelos]]{{·}} [[Nikiov maliar]]{{·}} [[Damián (maliar)]]{{·}} [[Nikias (syn Hermokla)]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Umenie]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Umenie]]</noinclude> 7jfdc6xyttu46jr715l5pzb8ifflnc8 8191169 8191167 2026-04-02T08:03:18Z Bakjb 236375 fix 8191169 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Umenie|umení]] a príbuzných témach:<br> [[Friedrich von Amerling]]{{·}} [[Hinko Smrekar]]{{·}} [[Richard Lux]]{{·}} [[François Gaspard Adam]]{{·}} [[Étienne Maurice Falconet]]{{·}} [[Terézia Anna Mária z Brühlu]]{{·}} [[Auguste Mayer]]{{·}} [[Louis Le Breton]]{{·}} [[Stanislav Harangozó]]{{·}} [[Hermokrates (maliar)]]{{·}} [[Helmut Andexlinger]]{{·}} [[Gustaf Lundberg]]{{·}} [[Tomáš z Kluže]]{{·}} [[Maliar fialé]]{{·}} [[Maliar Kraipalé]]{{·}} [[Hypsis]]{{·}} [[Maliar z Apollónie]]{{·}} [[Anne Jaeckin]]{{·}} [[Gabriel Decker]]{{·}} [[Galerie Anne et Just Jaeckin]]{{·}} [[Ivan Řehák]]{{·}} [[Pavel Károly]]{{·}} [[Dominik Biemann]]{{·}} [[Hypereides (hrnčiar)]]{{·}} [[Július Filo (keramikár)]]{{·}} [[Károly Rusz]]{{·}} [[Václav Cigler]]{{·}} [[Zorica Lozic]]{{·}} [[Maliar Eupolida]]{{·}} [[Kameňosochárstvo]]{{·}} [[Izidor z Milétu mladší]]{{·}} [[Vysoká škola umeleckopriemyselná v Prahe]]{{·}} [[Tevdore]]{{·}} [[Zuzana Petrášová]]{{·}} [[Magdaléna Balíková-Dziaková]]{{·}} [[Šára Alexy]]{{·}} [[Sikelos]]{{·}} [[Nikiov maliar]]{{·}} [[Damián (maliar)]]{{·}} [[Nikias (syn Hermokla)]] <noinclude> [[Kategória:Portál:Umenie]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Umenie]]</noinclude> aa689ijrvamgxtob749bgnoo8njpafi Peklianka 0 703689 8190842 7987863 2026-04-01T14:17:55Z Akul59 168826 odobratá [[Kategória:Čierna hora (pohorie na Slovensku)]]; pridaná [[Kategória:Vodné toky v Čiernej hore]] pomocou použitia HotCat 8190842 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Peklianka | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Prešovský kraj]] | region_type = Kraj | district = [[Prešov (okres)|Prešov]] | commune = | municipality = [[Ľubovec]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Ruské Pekľany]] | source_type = Prameň | source_location = [[Tlstá (vrch v pohorí Čierna hora)|Tlstá]] | source_elevation = 493 | source_lat_d = 48.8863 | source_long_d = 21.1763 | mouth = [[Svinka]] | mouth_location = [[Ľubovec]] | mouth_elevation = 267 | mouth_lat_d = 48.8972 | mouth_long_d = 21.2050 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2.7 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Prešovský kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-32-03-1537 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma}} '''Peklianka'''<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je [[potok]] v regióne [[Šariš (región)|Šariš]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]] na území obce [[Ľubovec]]. Je pravostranným prítokom [[Svinka|Svinky]] v povodí [[Hornád]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mapový portál HIKING.SK|url=https://mapy.dennikn.sk/?x=21.10017&y=48.84836&ref=permalink|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-10-27|miesto=|jazyk=}}</ref> Má dĺžku {{km|2.7}}.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Goótšová|meno=Andrea|autor=Goótšová|priezvisko2=Chomová|meno2=Alexandra|autor2=Chomová|priezvisko3=Krško|meno3=Jaromír|autor3=Krško|titul=Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|počet strán=549|edícia=Hydronymia Slovaciae|strany=309, 310|isbn=978-80-557-0785-3}}</ref> Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2023-10-27]</ref> ==Prameň== Pramení v južnej časti územia obce [[Ľubovec]] na severozápadosevernom svahu vrchu [[Tlstá (vrch v pohorí Čierna hora)|Tlstá]] s {{mnm|685}} v nadmorskej výške {{mnm|493}} v lesnom [[extravilán]]e v časti obce [[Ruské Pekľany]] v katastrálnom území [[Ruské Pekľany]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. ==Opis toku== Od prameňa tečie východným smerom cez lesný [[extravilán]] obce [[Ľubovec]], skrúca sa na sever, v {{mnm|384}} priberá bezmenný pravostranný prítok, v {{mnm|363}} priberá bezmenný ľavostranný prítok, pokračuje severným smerom. V {{mnm|318}} podteká spevnenú cestu a zároveň mení smer na severovýchod, približuje sa k [[intravilán]]u časti obce [[Ruské Pekľany]], ľavým brehom obteká poľnohospodársku farmu, v {{mnm|298}} priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z [[intravilán]]u časti obce [[Ruské Pekľany]], pokračuje juhovýchodným smerom popri spevnenej ceste. Vyteká z lesa do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u a v {{mnm|267}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Svinka|Svinky]] ako jej pravostranný prítok v povodí [[Hornád]]u na území obce [[Ľubovec]] v katastrálnom území [[Ruské Pekľany]] v lese ''Kotúľava''.<ref>Priebeh vodného toku ''Peklianka'' v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/11356?pos=48.892833,21.190721,15QQQ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231031135240/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/11356?pos=48.892833,21.190721,15QQQ |date=2023-10-31 }} [cit. 2023-10-29].</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 131. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). </ref><ref>Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 103 s. S. 44, 83, 93. ISBN 80-900509-8-0.</ref> Pramení, preteká a ústi na území obce [[Ľubovec]] v priestore geomorfologického celku [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]], geomorfologického podcelku [[Sopotnické vrchy]].<ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 34, 124, 161, 181. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku má pôvod v názve niekdajšej samostatnej obce [[Ruské Pekľany]], od roka 1964 časti obce [[Ľubovec]], cez ktorú preteká. Zo slovného základu druhého komponentu toponyma ''Pekľany'' bolo po rozšírení o systémový formant ''-ianka'' utvorené jednočlenné toponymum ''Peklianka'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Majtán|meno=Milan|autor=Milan Majtán|odkaz na autora=Milan Majtán|titul=Z lexiky slovenskej toponymie|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=1996|počet strán=191|strany=25, 26, 140-144|isbn=80-224-0480-2}}</ref> Motivácia pomenovania dnešnej časti obce ''Ruské Pekľany'' je spojená s významom ''osada producentov drevného uhlia a smoly''. Porovnaj aj apelatívum ''peklina'' vo význame ''vyhĺbená jama pred pecným otvorom na výrobu smoly a drevného uhlia''. Vývoj názvu obce bol: ''Poculnyk'' (čítaj ''pekelník'') 1335, ''Poklen'' 1427, ''Orosz-Peklin, Peklanky'' 1773, ''Peklani'' 1786, ''Pekľany'' 1920, ''Ruské Pekľany'' 1927. Najstarší doklad v prepise ''Pekelník'' možno vyložiť od apelatíva ''peklo'' vo význame ''jama v zemi na výrobu drevného uhlia alebo smoly'' príponou miesta ''-ník'' (ako v slovách ''trávnik, chodník'') prípadne od apelatíva ''pekelník'' vo význame ''výrobca smoly''. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.<ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2014/4/KS4-2014.pdf] [cit. 2023-10-28.]</ref> Hydronymum ''Peklianka'' bolo štandardizované v roku 2007.<ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211119061147/http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf |date=2021-11-19 }} [cit. 2023-10-27.]</ref> V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum ''Peklianka'' je jedinečným názvom (október 2023). == Referencie == {{Referencie}} {{Šablóna:Vodné toky v povodí Svinky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Hornádu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prešov]] [[Kategória:Vodné toky v Čiernej hore|Čierna hora]] [[Kategória:Ľubovec]] i1hjgwrhjc5u39la94ngm7w8uii4mtn Millie Bobby Brownová 0 705561 8190773 8190772 2026-04-01T11:59:42Z ~2026-20052-46 290829 fnmghmtm tjm 8190773 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Millie Bobby Brownová | fotka = Millie Bobby Brown 2025 (1).png | komentár = Millie v roku 2025 | celé meno = Millie Bobby Brown | dátum narodenia = {{dnv|2004|2|19}} | miesto narodenia = [[Marbella]], [[Španielsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, producentka | roky pôsobenia = 2013 – súčanosť | manžel =Jake Bongiovi (od 2024) | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Millie Bonnie Bongiovi''' (* [[19. február]] [[2004]], [[Marbella]], [[Španielsko]]) známa ako '''Millie Bobby Brownová''' je anglická [[Herectvo|herečka]], a producentka, známa z televízneho seriálu [[Stranger Things|''Stranger Things'']] (2016{{--}}súčasnosť). == Millie sa narodila v meste [[Marbella]] na juhu [[Španielsko|Španielska]], ako tretia zo štyroch detí narodených britským rodičom. Millie sa narodila sa s čiastočnou stratou sluchu na ľavom uchu a postupne v priebehu niekoľkých rokov stratila na toto [[ucho]] [[sluch]] úplne. Ako štvorročná sa presťahovala s rodinou späť do [[Anglicko|Anglicka]], usadili sa v [[Bournemouth|Bournemouthe]], neskôr sa s rodinou presťahovali do Windermere na [[Florida|Floride]]. == == Kariéra == V roku [[2013]] hosťovala v televíznom seriáli ''Once Upon a Time in Wonderland''. O rok neskôr získala hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Intruders'' po boku hercov ako [[James Frain]] a [[Mira Sorvinová|Mira Sorvino]]. V roku [[2016]] bola Brownová obsadená do úlohy Eleven v sci-fi hororovom televíznom seriáli [[Stranger Things|''Stranger Things'']]. Za svoj herecký výkon získala pochvalu od kritikov a bola nominovaná na cenu [[Screen Actors Guild Award]] za vynikajúci herecký výkon v dramatickom seriáli a cenu [[Primetime Emmy Award|Primetime Emmy]] za vynikajúcu herečku vo vedľajšej úlohe v dramatickom seriáli. Za svoj herecký výkon v televíznom seriáli získala niekoľko ďalších nominácií a ocenení. V roku [[2019]] hrala vo filme ''Godzilla II: Kráľ monštier'' a zahrala si aj v ďalšom pokračovaní ''Godzilla vs. Kong'' z roku [[2021]]. V roku [[2020]] si zahrala hlavnú úlohu po boku [[Henry Cavill|Henryho Cavilla]], [[Helena Bonhamová Carterová|Heleny Bohnam Carter]] a [[Fiona Shaw|Fiony Shaw]] vo filme ''Enola Holmes'', pričom sa objavila aj v druhej časti z roku [[2022]]. V roku [[2024]] bude mať premiéru film ''Damsel'', kde stvárni hlavnú úlohu. == Súkromný život == Od roku [[2021]] je Millie vo vzťahu s hercom [[Jake Bongiovi|Jakeom Bongiovi]]. V apríli [[2023]] Brownová oznámila ich zasnúbenie. Od roku 2024 sú manželmi. Od augusta [[2022]] je online študentkou na [[Purdue University]] v Indiane, kde študuje zdravotníctvo a sociálnu prácu. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=5611121}} * {{csfd meno|id=123452}} == Zdroj == {{Preklad|en|Millie Bobby Brown|1184817590}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brown, Millie Bobby}} [[Kategória:Anglické filmové herečky]] [[Kategória:Anglické televízne herečky]] [[Kategória:Detskí herci]] mcbudi7u78ijcu4glm85p5k5k6qvmoc 8190776 8190773 2026-04-01T12:10:38Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20052-46|~2026-20052-46]] ([[User_talk:~2026-20052-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od BUCHTA123 8161041 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Millie Bobby Brownová | fotka = Millie Bobby Brown 2025 (1).png | komentár = Millie v roku 2025 | celé meno = Millie Bobby Brown | dátum narodenia = {{dnv|2004|2|19}} | miesto narodenia = [[Marbella]], [[Španielsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, producentka | roky pôsobenia = 2013 – súčanosť | manžel =Jake Bongiovi (od 2024) | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Millie Bonnie Bongiovi''' (* [[19. február]] [[2004]], [[Marbella]], [[Španielsko]]) známa ako '''Millie Bobby Brownová''' je anglická [[Herectvo|herečka]], a producentka, známa z televízneho seriálu [[Stranger Things|''Stranger Things'']] (2016{{--}}súčasnosť). == Detstvo == Brownová sa narodila v meste [[Marbella]] na juhu [[Španielsko|Španielska]], ako tretia zo štyroch detí narodených britským rodičom. Brownová sa narodila sa s čiastočnou stratou sluchu na ľavom uchu a postupne v priebehu niekoľkých rokov stratila na toto [[ucho]] [[sluch]] úplne. Ako štvorročná sa presťahovala s rodinou späť do [[Anglicko|Anglicka]], usadili sa v [[Bournemouth|Bournemouthe]], neskôr sa s rodinou presťahovali do Windermere na [[Florida|Floride]]. == Kariéra == V roku [[2013]] hosťovala v televíznom seriáli ''Once Upon a Time in Wonderland''. O rok neskôr získala hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Intruders'' po boku hercov ako [[James Frain]] a [[Mira Sorvinová|Mira Sorvino]]. V roku [[2016]] bola Brownová obsadená do úlohy Eleven v sci-fi hororovom televíznom seriáli [[Stranger Things|''Stranger Things'']]. Za svoj herecký výkon získala pochvalu od kritikov a bola nominovaná na cenu [[Screen Actors Guild Award]] za vynikajúci herecký výkon v dramatickom seriáli a cenu [[Primetime Emmy Award|Primetime Emmy]] za vynikajúcu herečku vo vedľajšej úlohe v dramatickom seriáli. Za svoj herecký výkon v televíznom seriáli získala niekoľko ďalších nominácií a ocenení. V roku [[2019]] hrala vo filme ''Godzilla II: Kráľ monštier'' a zahrala si aj v ďalšom pokračovaní ''Godzilla vs. Kong'' z roku [[2021]]. V roku [[2020]] si zahrala hlavnú úlohu po boku [[Henry Cavill|Henryho Cavilla]], [[Helena Bonhamová Carterová|Heleny Bohnam Carter]] a [[Fiona Shaw|Fiony Shaw]] vo filme ''Enola Holmes'', pričom sa objavila aj v druhej časti z roku [[2022]]. V roku [[2024]] bude mať premiéru film ''Damsel'', kde stvárni hlavnú úlohu. == Súkromný život == Od roku [[2021]] je Brownová vo vzťahu s hercom [[Jake Bongiovi|Jakeom Bongiovi]]. V apríli [[2023]] Brownová oznámila ich zasnúbenie. Od roku 2024 sú manželmi. Od augusta [[2022]] je online študentkou na [[Purdue University]] v Indiane, kde študuje zdravotníctvo a sociálnu prácu. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=5611121}} * {{csfd meno|id=123452}} == Zdroj == {{Preklad|en|Millie Bobby Brown|1184817590}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brown, Millie Bobby}} [[Kategória:Anglické filmové herečky]] [[Kategória:Anglické televízne herečky]] [[Kategória:Detskí herci]] e4ibmxqo1szznz368q0iinwiaxn6u3e Aleksis Kivi 0 707206 8191125 7853965 2026-04-02T02:26:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Aleksis Kivi | Dátum narodenia = [[10. október]] [[1834]] | Miesto narodenia = [[Nurmijärvi]], [[Fínsko]] | Alma mater = [[Helsinská univerzita]] | Portrét = Aleksis Kivi.jpg | Známa vďaka = prvý román vo fínčine Sedem bratov | Profesia = spisovateľ | Rodné meno = Alexis Stenvall | Pseudonym = Aleksis Kivi | Dátum úmrtia = {{dúv|1872|12|31|1834|10|10}} | Miesto úmrtia = [[Tuusula]], [[Fínsko]] | Popis osoby = fínsky prozaik a dramatik, autor prvého významného fínskeho románu | Rodičia = Erik Johan Stenvall, <br>Anna-Kristiina Hamberg | Portál1 = Fínsko | Portál2 = Literatúra }} '''Aleksis Kivi''', vlastným menom '''Alexis Stenvall''' (* [[10. október]] [[1834]], [[Nurmijärvi]], [[Fínsko]] – † [[31. december]] [[1872]], [[Tuusula]]) bol fínsky [[spisovateľ]] a [[dramatik]], autor prvého [[Román|románu]] vo [[Fínčina|fínčine]] ''[[Sedem bratov]]'' (fín. ''Seitsemän veljestä''). Kivi je považovaný za fínskeho národného spisovateľa a deň jeho narodenia 10. október je fínskym dňom [[Literatúra|literatúry]]. V súťaži ''[[Suuret suomalaiset|Veľkí Fíni]]'' (fín. ''Suuret suomalaiset'') sa umiestnil na 9. mieste. Je považovaný za prvého fínskeho profesionálneho spisovateľa. == Životopis == Pochádzal z chudobných pomerov. Narodil sa v Nurmijärvi, 30 kilometrov od [[Helsinki|hlavného mesta]], ako jeden zo štyroch synov krajčíra Eerika Johana Stenvalla, ktorý bol relatívne vzdelaný, a Annastiiny Hamberg, dcéry kováča.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hannes | meno = Sihvo | titul = Kivi, Aleksis (1834 - 1872) | url = https://kansallisbiografia.fi/english/person/2826 | dátum prístupu = 3.1.2024 | vydavateľ = Kansallisbiografia.fi | jazyk = po anglicky}}</ref> Prostredie, v ktorom vyrastal a ľudia z jeho detstva Kiviho inšpirovali v jeho neskoršej tvorbe. [[Súbor:A Kivi was born here H6919 A Kiven synnyinkoti C.JPG|vľavo|náhľad|Rodný dom Aleksisa Kiviho v [[Nurmijärvi]].]] V roku 1846 odišiel na štúdium do [[Helsinki|Helsínk]]. I keď väčšina jeho štúdia prebehla vo [[Švédčina|švédčine]], neskôr sa rozhodol, že bude písať po [[Fínčina|fínsky]]. Počas štúdia žil v dome, ktorého majiteľ mal obsiahlu knižnicu. Mladý Kivi sa takto zoznámil s velikánmi svetovej literatúry ako [[William Shakespeare|Shakespeare]], [[Miguel de Cervantes|Cervantes]] či [[George Gordon Byron|Byron]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Literatúra | url = https://ssys.szm.com/Htm/Literatura.htm | dátum prístupu = 3.1.2024}}</ref> Zamiloval sa do Albiiny Palmqvist, s ktorou diskutoval o literatúre, no ktorá mu jeho lásku neopätovala. Ostala však inšpiráciou pre jeho ženské postavy.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liukkonen | meno = Petri | titul = Aleksis Kivi (1834-1872) | url = http://authorscalendar.info/akivi.htm | dátum prístupu = 3.1.2024 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku [[1859]] absolvoval súkromnú skúšku u profesora [[Frederik Cygnaeus|Frederika Cygnaeusa]] a začal študovať na [[Helsinská univerzita|Helsinskej univerzite]] históriu a jazyky. Na univerzite sa dostal do skupiny [[Mladí fennomani|Mladých fennomanov]] na čele s [[Yrjö Koskinen|Yrjöm Koskinenom]].<ref name=":0" /> Vo Švédskom divadle v Helsinkách videl hry od [[Molière|Molièra]] a [[Friedrich Schiller|Schillera]]. Jeho priatelia ho opisovali ako nervózneho, osamelého, rezervovaného so sklonom k [[Asketizmus (životný štýl)|asketizmu]] a hlbokému sebaskúmaniu.<ref name=":0" /> Univerzitnému štúdiu sa venoval len sporadicky, skôr ho zaujímalo písanie. Chcel sa stať uznávaným poetom ako [[Johan Ludvig Runeberg|Runeberg]]. Jeho tvorbu finančne podporoval filozof a národný buditeľ [[J.V. Snellman]].<ref name=":1" /> Od roku [[1863]] sa venoval iba literárnej činnosti. V rámci národného prebudenia si ako väčšina vtedajších spisovateľov a verejných činiteľov pofínčil svoje meno zo Stenvall na fínske Kivi (v preklade kameň). [[Súbor:Cabin from Aleksis Kivi Died - panoramio.jpg|náhľad|Chatka v [[Tuusula|Tuusule]], v ktorej trávil Aleksis Kivi posledné momenty svojho života.]] V druhej polovici [[60. roky 19. storočia|60. rokov 19. storočia]] vo Fínsku vyčíňal [[hladomor]]. Kivi mal v tej dobe prvý záchvat [[Brušný týfus|týfu]], choroby, ktorá sa mu opakovala, a ktorá ovplyvnila už aj tak krehké zdravie spisovateľa. Kiviho zdravie sa rapídne zhoršilo v roku [[1870]]. V roku [[1871]] bol prijatý na psychiatrickej liečebni v [[Lapinlahti]], kde mu ošetrujúci lekár diagnostikoval [[Melanchólia|melanchóliu]] vychádzajúcu z ublíženia na dôstojnosti spisovateľa. Bol vyhlásený za nevyliečiteľného a jeho brat si ho v roku 1872 zobral do domácej liečby v [[Tuusula]]. Kivi trávil svoje posledné mesiace v chatke. Jeho smrť je opradená mnohými historkami, podľa jednej boli jeho posledné slová ''"Žijem!"'' (fín. ''Minä elän!''). Kivi zomrel v chudobe na [[Silvester|Silvestra]] v roku [[1872]] len vo veku 38 rokov. Veľmi rýchlo začal získavať posmrtnú slávu. Dnes patrí medzi najvýznamnejších fínskych spisovateľov.<ref name=":0" /> <ref name=":1" /> == Literárna tvorba == Aleksis Kivi sa preslávil ako [[prozaik]] a dramatik. Je považovaný za prvého profesionálneho fínskeho spisovateľa, autora prvého významneho románu napísaného vo fínčine a tiež fínskeho národného spisovateľa. Kivi tvoril v období národného romantizmu, jeho dielo bolo dôležité pre rozvoj fínčiny ako literárneho jazyka. === Dráma === [[Súbor:Finnish National Theatre.jpg|vľavo|náhľad|Socha Aleksisa Kiviho pred [[Fínske národné divadlo|Fínskym národným divadlom]] v [[Helsinki|Helsinkách]].]] Kiviho prvá dráma ''[[Kullervo]]'' z roku [[1860]] je inšpirovaná mytologickým hrdinom z fínskeho národného eposu [[Kalevala]]. Dramatická technika hry je inšpirovaná Shakespearom. Kivi s touto hrou vyhral súťaž organizovanú [[Spolok fínskej literatúry|Spolkom fínskej literatúry]] (fín. ''Suomalaisen Kirjallisuuden Seura''). Vďaka financiám, ktoré za súťaž vyhral, sa mohol naplno sústrediť na literárnu tvorbu.<ref name=":0" /> <ref name=":1" /> V roku [[1861]] napísal ďalšiu hru [[Komediálna dráma|komédiu]] Obuvníci z Nummi (fín. ''Nummisuutarit''). Táto hra je akousi sondou do národného naturelu Fínov, vystupujú tu ironizované stereotypné postavy, najmä alkoholici. V roku [[1865]] získal za toto dielo Štátnu cenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ševci z Nummi - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/sevci-z-nummi-56046 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2024-01-03 | priezvisko = Databazeknih.cz}}</ref> V roku 1866 napísal tri hry{{--}}Utečenci (fín. ''Karkurit''), Výlet na Schleusingen (fín. ''Olviretki Schleusingenissä'') ''a'' [[Veselohra|veselohru]] Zásnuby (fín. ''Kihlaus'')''.'' Nasledujúci rok napísal hry Leo a Liina (fín. ''Leo ja Liina''), Noc a deň (fín. ''Yö ja päivä''), Hrdinský čin (fín. ''Sankarteos'') a ''Lea'', ktorá mala premiéru 10. mája 1869 v helsinskom ''Nya Teatern'' ako vôbec prvá Kiviho hra. Uvedenie hry ''Lea'' na divadelnú scénu malo veľký vplyv na zrod celého profesionálneho divadla vo fínskom jazyku, pretože Kivi dokázal, že aj vo fínčine sa dá robiť kvalitná dráma. V dôsledku nadšenia vyvolaného hrou vznikali predchodcovia súčasného [[Fínske národné divadlo|Fínskeho národného divadla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lea. Näytelmä yhdessä näytöksessä | url = https://www.doria.fi/handle/10024/69600 | vydavateľ = www.doria.fi | dátum vydania = 1869 | dátum prístupu = 2024-01-03 | jazyk = fi | meno = Aleksis | priezvisko = Kivi}}</ref> Kivi napísal dokopy 12 divadelných hier, niektoré vyšli až posmrtne. Mnohé z nich sa dodnes hrajú vo fínskych i svetových divadlách a tešia sa veľkej obľube. Kiviho dielo bolo pod neustálou paľbou literárneho kritika [[August Ahlqvist|Augusta Ahlqvista]]. Odmietal Kiviho tragický pohľad na hrdinu Kullerva, pričom sa domnieval, že práve on ako učenec [[Elias Lönnrot|Eliasa Lönnrota]], je správcom odkazu Kalevaly. Ahlqvist, okrem iného aj profesor fínčiny, mal tiež úplne iný náhľad na techniku a jazyk využívaný v próze, dráme a poézii ako Kivi, za ktorým však stáli významné osobnosti ako [[Frederik Cygnaeus]] a [[Kaarlo Bergbom]].<ref name=":0" /> Tieto útoky sa podpísali na chatrnom mentálnom zdraví Kiviho. === Próza === [[Súbor:Akseli Gallen-Kallela - Knight and the Snake King, Illustration for Seitsemän veljestä.jpg|náhľad|Ilustrácia maliara [[Akseli Gallen-Kallela|Akseliho Gallen-Kallelu]] k dielu Sedem bratov.]] V roku [[1864]] vyšla Kivimu v novinách ''Suometar'' rozprávka Trollovia (fín. ''Vuoripeikot''), ktorá vychádzala zo stredovekej ľudovej rozprávky známej v [[Uusimaa|regióne]], z ktorého spisovateľ pochádzal. V roku 1947 vyšla vo vydavateľstve Otava ako poviedka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vuoripeikot | url = https://www.kirjasampo.fi/fi/kulsa/kauno%253Aateos_58919 | vydavateľ = www.kirjasampo.fi | dátum prístupu = 2024-01-03 | jazyk = fi}}</ref> Počas druhej polovice 60. rokov 19. storočia sa napriek ťažkej dobe sústredil Kivi na písanie svojho prvého románu. Na zadnej obálke jeho knihy básni ''Kanervala'', ktorá vyšla v roku [[1866]], bolo napísané, že je verejnosť pozvaná objednať si nové dielo ''Sedem bratov'' (fín. ''Seitsemän veljestä''), zábavný príbeh o živote siedmich bratov z lesov okolia [[Häme]]. Spisovateľ však predstavil dielo až v roku 1869, potom, čo ho trikrát prepísal. Fínska literárna spoločnosť si s vydaním diela dávala načas, Kivi mal istú dobu podozrenie, že ho výbor odmietne. Na konci roka výbor uznal, že by bola škoda dielo nevydať zdôrazňujúc prednosti románu ako zobrazenie fínskeho charakteru a prírodných krás. Literárna spoločnosť vydala ''Sedem bratov'' v štyroch zväzkoch v roku [[1870]]. Dielo je syntézou Kiviho umeleckých a politických názorov.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sedm bratří - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/sedm-bratri-92085 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2024-01-03 | priezvisko = Databazeknih.cz}}</ref> Aj toto dielo sa dočkalo tvrdej kritiky o Kiviho neprajníkov, najmä od Ahlqvista, ktorý o románe napísal, že je to "smiešne dielo a škvrna na mene fínskej literatúry".<ref name=":0" /> Ahlqvist na dielo útočil aj po Kiviho smrti. Ostatné diela Aleksisa Kiviho vyšli až posmrtne. == Dielo == * 1859{{--}}Kullervo (hra) * 1859{{--}}Eriika (novela) * 1864{{--}}Trollovia (fín. ''Vuoripeikot'', rozprávka, poviedka) * 1864{{--}}Obuvníci z nurmi (fín. ''Nummisuutarit,'' hra) * 1866{{--}}Zásnuby (fín. ''Kihlaus'', hra) * 1866{{--}}Kanervala (básnická zbierka) * 1866{{--}}Noc a deň (fín. ''Yö ja päivä'', hra) * 1866{{--}}Utečenci (fín. ''Karkurit'', hra) * 1866{{--}}Výlet na Schleusingen (fín. ''Olviretki Schleusingenissä'' , hra) * 1867{{--}}Leo a Liina (fín. ''Leo ja Liiina'' , hra) * 1868{{--}}Canzio (hra) * 1871{{--}}Margareta (hra) * 1870{{--}}1873{{--}}''Sedem bratov'' (fín. ''Seitsemän veljestä'', román) - v [[Slovenčina|slovenčine]] vyšiel v roku [[1992]] v preklade Pavla Tvarožka. * 1877{{--}}1878{{--}}Výber z diela (fín. ''Valitut teokset I-II)'' * 1878{{--}}Domov a okovy (fín. ''Koto ja kahleet,'' novela) * 1916{{--}}Selmine sprisahanie (fín. ''Selman juonet'', hra) * 1916{{--}}Básne (fín. ''Runot'') * 1984{{--}}Pieseň môjho srdca (fín. ''Sydämeni laulu'', báseň z diela ''Sedem bratov)'' == Galéria == <gallery> Súbor:Aleksis Kivi Nurmijärvi.jpg|Socha Aleksisa Kiviho v rodnom [[Nurmijärvi]]. Súbor:Aleksis-Kivi-1934.jpg|Známka pri príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa. Súbor:Grave of Aleksis Kivi H2913 Aleksis Kiven hauta C.JPG|Hrob Aleksisa Kiviho Súbor:Norwegian (Aleksis Kivi livery), EI-FVY, Boeing 737-8JP (40664274063).jpg|Lietadlo spoločnosti [[Norwegian Air Shuttle|Norwegian]] s podobizňou Aleksisa Kiviho. Súbor:Stamp of Finland - 1984 - Colnect 47053 - Kivi Aleksis 1834-1872 poet poem - relief.jpeg|Známka z roku 1984 s textom básne Sydämeni laulu. </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20070211023814/http://www.aleksiskivi-kansalliskirjailija.fi/lang/index.php?option=com_content&task=view&id=12&Itemid=26 Aleksis Kivi page maintained by Nurmijärvi municipality] * [http://www.polyglotproject.com/books/Finnish/seitseman_veljesta Text of Seven Brothers in Finnish] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120320135221/http://www.polyglotproject.com/books/Finnish/seitseman_veljesta |date=20 March 2012 }} * [http://elias.finlit.fi/nummisuutarit ''Nummisuutarit'' – digital critical edition (in Finnish)]. Finnish Literature Society, 2011. *[https://digital.lib.hkbu.edu.hk/translate/ The Aleksis Kivi Brothers Seven Translation Assessment Project], publicly accessible, provided by [https://digital.lib.hkbu.edu.hk/digital/project.php Hong Kong Baptist University Library] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181215222621/https://digital.lib.hkbu.edu.hk/digital/project.php |date=2018-12-15 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kivi, Aleksis}} [[Kategória:Fínski spisovatelia románov]] [[Kategória:Fínski dramatici]] [[Kategória:Absolventi Helsinskej univerzity]] lsv160f4jpae8jyhd94f3f14wnixu0m Nikdy nehovor nikdy (televízna relácia) 0 713833 8190981 7975408 2026-04-01T20:21:38Z Johnathen2004 249232 /* Účinkujúci */ 8190981 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Nikdy nehovor nikdy | en = | druhý názov = | logo = | typ = | formát = | tvorca = | scenár = | réžia = | moderátori = [[Jožo Pročko]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | počet sérií = | počet epizód = | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = | vysielanie = [[2006]] – [[2007]] | tv = [[TV JOJ]] | formát obrazu =4:3 | predošlé = [[Je to možné?!]] | nasledujúce = | súvisiace = [[Čo dokáže ulica]], [[J.P.P. - Jožo Pročko pokúša]] | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = 251046 }} '''''Nikdy nehovor nikdy''''' je televízna relácia, ktorú vysielala [[TV JOJ]] v rokoch [[2006]] – [[2007]]. Moderoval ju [[Jožo Pročko]]. Relácia sa začala vysielať na jar 2006, po tom, čo sa Jožo Pročko takmer po desiatich rokoch presunul z [[TV Markíza]] do TV JOJ. Reláciu produkoval opäť vo vlastnej réžii. Relácia dostala názov ''Nikdy nehovor nikdy!'', čo bol podtitul predchádzajúcej relácie ''[[Je to možné?!]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štvrtkový kritik: Pročko svoj nový program sám neunesie | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stvrtkovy-kritik-procko-svoj-novy-program-sam-neunesie | dátum vydania = 2006-05-18 | dátum prístupu = 2024-05-16 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk}}</ref> Jozef Pročko v relácii spolu so štábom privádzal rôzne známe osobnosti a celebrity do zúfalstva v absurdných situáciách, tým, že im dával rozličné úlohy, na ktorých sa diváci zabávali prostredníctvom skrytých kamier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nikdy nehovor nikdy (relácia) | url = https://www.csfd.sk/film/251046-nikdy-nehovor-nikdy/prehlad/ | dátum prístupu = 2024-05-23 | vydavateľ = ČSFD | jazyk = sk}}</ref> Program ''Nikdy nehovor nikdy'' voľne nadväzoval na reláciu [[Je to možné?!]], vysielanú na [[TV Markíza]]. == Účinkujúci == * [[Jožo Pročko]] * [[Libor Bouček]] * [[Marianna Boučková]] * [[Barbara Haščáková]] * [[Jan Kraus]] * [[František Mikloško]] * [[Igor Adamec]] * [[Miro Jaroš]] * [[Braňo Mojsej]] * [[Nora Mojsejová]] * [[Peter Kočiš]] * [[Erik Hilár Lakatošovie]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|251046|Nikdy nehovor nikdy}} [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] 31kp52e9x29b9p16gujlsypdjow3spu NHL 2024/2025 0 714695 8191195 8179924 2026-04-02T10:04:07Z Feriontly17x17x7 228747 šabl. 8191195 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna | liga = NHL | sezóna = 2024/2025 | počet_mužstiev = 32 | najlepší_strelec =[[Leon Draisaitl]] ([[Edmonton Oilers|Oilers]]) | sezóna_pred = NHL 2023/2024 | súvisiace_súťaže = | začiatok = 4. október 2024 | sezóna_po = NHL 2025/2026 | víťaz_stanley_cupu =[[Florida Panthers]] | prvý_výber_draftu =[[Macklin Celebrini]] | koniec =17. jún 2025 | vybral_tím = [[San Jose Sharks]] |odohraté_zápasy=82|2_miesto=[[Edmonton Oilers]]|najproduktívnejší_hráč=[[Nikita Kučerov]] ([[Tampa Bay Lightning|Lightning]])}} '''Sezóna NHL 2024/2025''' bola naplánovaná ako 108. sezóna fungovania (107. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna začala [[4. október|4. októbra]] [[2024]], keď [[Buffalo Sabres]] a [[New Jersey Devils]] odohrali prvý z dvoch zápasov v [[Praha|Prahe]] v rámci NHL Global Series 2024. Play off o [[Stanleyho pohár|Stanley cup]] sa začala v [[Apríl|apríli]] a skončí v [[Jún|júni]]. == Činnosť ligy == === Vstupný draft === [[NHL Entry draft 2024|Draft NHL 2024]] sa konal [[28. jún|28.]] a [[29. jún|29. júna]] [[2024]] vo [[Sphere]] v [[Las Vegas]]. Kanaďan [[Macklin Celebrini]] bol vybraný tímom [[San Jose Sharks]] ako prvý výber [[NHL Entry Draft 2024|vstupného draftu NHL 2024]]. Po ňom nasledovali Bielorus [[Artyom Levshunov]] a [[Beckett Sennecke]]. Celkovo bolo v siedmich kolách vybraných 225 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024 NHL Draft 1st-round results, analysis {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2024-nhl-draft-first-round-live-tracker | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-29 | dátum prístupu = 2024-07-04 | jazyk = en}}</ref> ==== Prvých 10 výberov draftu ==== {| class="wikitable" border="1" cellpadding="1" ! style="background:#e0e0e0; width:5%;" |# ! style="background:#e0e0e0; width:10%;" |Hráč ! style="background:#e0e0e0; width:10%;" |Národnosť ! style="background:#e0e0e0; width:10%;" |Draftoval ! style="background:#e0e0e0; width:10%;" |Tím |- !1 |[[Macklin Celebrini]] |{{CAN|w}} |[[San Jose Sharks]] |[[Boston University Terriers]] |- !2 |[[Artyom Levshunov]] |{{BLR|w}} |[[Chicago Blackhawks]] |[[Michigan State Spartans]] |- !3 |[[Beckett Sennecke]] |{{CAN|w}} |[[Anaheim Ducks]] |[[Oshawa Generals]] |- !4 |[[Cayden Lindstrom]] |{{CAN|w}} |[[Columbus Blue Jackets]] |[[Medicine Hat Tigers]] |- !5 |[[Ivan Demidov]] |{{RUS|w}} |[[Montreal Canadiens]] |[[HK SKA Petrohrad]] |- !6 |[[Tij Inigla]] |{{CAN|w}} |[[Utah Hockey Club]] |[[Kelowna Rockets]] |- !7 |[[Carter Yakemchuk]] |{{CAN|w}} |[[Ottawa Senators]] |[[Calgary Hitmen]] |- !8 |[[Berkly Catton]] |{{CAN|w}} |[[Seattle Kraken]] |[[Spokane Chiefs]] |- !9 |[[Zayne Parekh]] |{{CAN|w}} |[[Calgary Flames]] |[[Saginaw Spirit]] |- !10 |[[Anton Silayev]] |{{RUS|w}} |[[New Jersey Devils]] |[[CHK Torpedo Nižnij Novgorod|Torpedo Nižnij Novgorod]] |} === Platový strop === Platový strop sa pre túto sezónu zvýši z terajších '''83,5[[Americký dolár|$]]''' na '''88$.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Platový strop v NHL porastie, zvýši sa o takmer päť miliónov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-zvysovenie-platovy-strop-88-milionov-nhl-2024-2025/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2024-07-04 | jazyk = sk}}</ref> === Rozšírenie Utah a deaktivácia Arizona Coyotes === [[13. apríl]]a 2024 bolo vyhlásené, že s povolením NHL sa [[Arizona Coyotes]] snažia presťahovať do [[Salt Lake City]] v [[Utah]]u po obavách z neurčitého časového rámca na novej aréne a následkov pokračujúcej hry na [[Mullett Arena|Mullett Arene]]. Predaj, v rámci ktorého NHL kúpila [[Franšíza|franšízu]] od majiteľa Coyotes [[Alexa Meruela]] a následne ju predala [[Ryanovi Smithovi]], majiteľovi [[Utah Jazz]] z [[National Basketball Association|Národnej basketbalovej asociácie]] (NBA), bol dokončený [[18. apríl|18. apríla]] po predstavenstve NHL. guvernérov hlasovalo za založenie tímu v Utahu s hokejovými aktívami Coyotes; namiesto formálneho presťahovania sa však franšíza Coyotes označila za „neaktívnu“, pričom [[Utah Hockey Club]] sa považoval za expanzný tím v podobnej situácii ako Cleveland Browns a Baltimore Ravens z [[National Football League|Národnej futbalovej ligy]] (NFL). Meruelo následne zostáva v Rade guvernérov NHL ako pozorovateľ, pričom si ponecháva práva na značku Coyotes s päťročným oknom na dokončenie novej arény a „reaktiváciu“ Coyotes ako expanzívneho tímu. Z nahlásenej predajnej ceny 1,2 miliardy $  1 miliarda $ bola zaplatená Meruelu, pričom 200 miliónov $ bolo vyplatených ostatným vlastníkom NHL ako poplatok za premiestnenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je to oficiálne. Kojoti sa presťahovali do metropoly Utahu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-arizona-coyotes-prestahovanie-salt-lake-city-nhl-2023-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2024-06-09 | jazyk = sk}}</ref> [[Utah Hockey Club]] bude hrať domáce zápasy v domovskej aréne Jazzu, [[Delta Center]]. Na to, aby sa tím stal trvalým domovom, budú potrebné renovácie, podobne ako pri renováciách [[Climate Pledge Arena]] predtým, ako [[Seattle Kraken|Kraken]] začal hrať v NHL. Tím bude hrať svoju inauguračnú sezónu bez oficiálneho mena, maskota alebo farieb, zatiaľ čo úplná identita bude vyvinutá včas na sezónu [[NHL 2025/2026|25/26]]. === Turnaj 4 krajín 2025 === {{Hlavný článok|Turnaj štyroch krajín 2025}} Namiesto Zápasu hviezd sa v lige uskutoční nový turnaj 4 krajín ako ukážka návratu [[National Hockey League|NHL]] k [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|olympijskej účasti v roku 2026]]. Štyri krajiny (Kanada, USA, Švédsko, Fínsko) s hráčmi iba z NHL odohrajú od 12. do 20. februára spolu sedem zápasov. Zápasy sa budú konať v [[TD Garden]] ([[Boston (Massachusetts)|Boston]]) a v [[Centre Bell|Bell Center]] ([[Montreal]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL vo februári zorganizuje 2025 turnaj štyroch krajín {{!}} NHL.com/sk | url = https://www.nhl.com/sk/news/nhl-zorganizuje-turnaj-styroch-krajin | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-02 | dátum prístupu = 2025-02-09 | jazyk = sk}}</ref> === Hry pod holým nebom === ==== Winter Classic 2025 ==== * konalo sa 31. decembra 2024 na Wrigley Field ([[Chicago]]), kde domáce [[Chicago Blackhawks|Chicago Blackshawks]] hostilo [[St. Louis Blues]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winter Classic 2025 si zahrajú Blackhawks a Blues {{!}} NHL.com/sk | url = https://www.nhl.com/sk/news/winter-classic-si-zahraju-chicago-a-st-louis | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2025-02-09 | jazyk = sk}}</ref> ==== Stadium Series 2025 ==== * bude sa konať 1. marca 2025 na Ohio Stadium ([[Columbus (Ohio)|Columbus]]), kde domáci [[Columbus Blue Jackets]] budú hostiť [[Detroit Red Wings]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stadium Series 2025 bude hostiť Columbus {{!}} NHL.com/sk | url = https://www.nhl.com/sk/news/stadium-series-2025-si-zahraju-columbus-a-detroit | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-02-09 | jazyk = sk}}</ref> === Global Series === * [[Buffalo Sabres]] a [[New Jersey Devils]] odohrali svoje prvé dva vzájomné zápasy základnej časti 4. a 5. októbra 2024 v [[O2 Arena (Praha)|O2 Aréne]] ([[Praha]], [[Česko]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL sa vracia do Prahy. V O2 arene sa predstavia Sabres a Devils {{!}} NHL.com/sk | url = https://www.nhl.com/sk/news/nhl-global-series-2024-v-prahe | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-03-12 | dátum prístupu = 2025-02-09 | jazyk = sk}}</ref>   * [[Dallas Stars]] a [[Florida Panthers]] odohrali dva zápasy 1. a 2. novembra v [[Nokia Arena|Nokia Arene]] ([[Tampere]], [[Fínsko]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kráľ Tampere. Barkov ozdobil fínsku šou štyrmi bodmi {{!}} NHL.com/sk | url = https://www.nhl.com/sk/news/barkov-na-domacom-lade-explodoval | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-11-01 | dátum prístupu = 2025-02-09 | jazyk = sk}}</ref> == Formát súťaže == === Základná časť === * [[National Hockey League|NHL]] má 32 tímov rozdelených do dvoch konferencií (Západnú a Východnú). Každý tím odohrá v základnej časti 82 zápasov. Do Play-off postúpi z každej konferencie 8 tímov. 3 najlepšie tímy z každej divízie postupujú do Play-off priamo, k týmto tímom sa pridajú ešte 2 tímy z každej konferencie (tkz. Divoká karta) === Play-off o Stanley cup === * Play-off je rozdelená taktiež na dve skupiny (Západná a Východná, tzn. vo finále sa stretne tím zo Západnej a Východnej konferencie). * V prvom kole sa stretne nižšie nasadená divoká karta proti víťazovi divízie s lepšou bilanciou (vyšší počet bodov alebo lepšie skóre). Vyššie nasadená divoká karta proti viťazovi divízie s horšou bilanciou. Následne sa stretnú ešte tímy umiestnené na 2. a 3. mieste v rovnakej divízii. * V prvých dvoch kolách výhodu domáceho ľadu získa mužstvo s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanleyho pohára získa výhodu domáceho ľadu tím s lepším umiestnením v základnej časti. == Základná časť == {| class="wikitable" !Vysvětlivky |- style="background-color:#FFA07A" |Celkový víťaz základnej časti (víťaz [[President’s Trophy]]) (zároveň víťaz svojej konferencie a divízie) |- style="background-color:#CAE1FF" |Víťaz konferencie (zároveň víťaz divízie) |- style="background-color:#FFF68F" |Víťaz divízie |- style="background-color:#C1FFC1" |Postup do Play-off |- style="background-color:#98F5FF" |Postup do Play-off cez divokú kartu |} ''Tabuľky aktuálne k dátumu 9.2.2025'' === Výchdoná konferencia === {| class="wikitable border=" | {| class="wikitable" width="480" style="text-align: center; font-size: 90%" | colspan="9" |'''[[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]]''' |- !{{tooltip|Poz.|Pozice}} !Tým !{{tooltip|Z|Odehrané zápasy}} !{{tooltip|V|Výhry}} !{{tooltip|PP|Prohry v prodloužení}} !{{tooltip|P|Prohry}} !{{tooltip|SCO|Skóre}} !{{tooltip|B|Počet bodů}} |- style="background-color:#C1FFC1" |1. | align="left" |{{CAN}} [[Toronto Maple Leafs]] |82 |52 |4 |26 |268:231 |'''108''' |- style="background-color:#C1FFC1" |2. | align="left" |{{USA}} [[Tampa Bay Lightning]] |82 |47 |8 |27 |294:219 |'''102''' |- style="background-color:#C1FFC1" |3. | align="left" |{{USA}} [[Florida Panthers]] |82 |47 |4 |31 |252:223 |'''98''' |- style="background-color:#C1FFC1" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Ottawa Senators]] |82 |45 |7 |30 |243:234 |'''97''' |- style="background-color:#C1FFC1" |5. | align="left" |{{CAN}} [[Montreal Canadiens]] |82 |40 |11 |31 |246:265 |'''91''' |- |6. | align="left" |{{USA}} [[Detroit Red Wings]] |82 |39 |8 |35 |238:259 |'''86''' |- |7. | align="left" |{{USA}} [[Buffalo Sabres]] |82 |36 |7 |39 |269:289 |'''79''' |- |8. | align="left" |{{USA}} [[Boston Bruins]] |82 |33 |10 |39 |222:272 |'''76''' |} | {| class="wikitable" width="480" style="text-align: center; font-size: 90%" | colspan="9" |'''[[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]]''' |- !{{tooltip|Poz.|Pozice}} !Tým !{{tooltip|Z|Odehrané zápasy}} !{{tooltip|V|Výhry}} !{{tooltip|PP|Prohry v prodloužení}} !{{tooltip|P|Prohry}} !{{tooltip|SCO|Skóre}} !{{tooltip|B|Počet bodů}} |- style="background-color:#C1FFC1" |1. | align="left" |{{USA}} [[Washington Capitals]] |82 |51 |9 |22 |288:232 |'''111''' |- style="background-color:#C1FFC1" |2. | align="left" |{{USA}} [[Carolina Hurricanes]] |82 |47 |5 |30 |266:233 |'''99''' |- style="background-color:#C1FFC1" |3. | align="left" |{{USA}} [[New Jersey Devils]] |82 |42 |7 |33 |242:222 |'''91''' |- |4. | align="left" |{{USA}} [[Columbus Blue Jackets]] |82 |40 |9 |33 |273:268 |'''89''' |- |5. | align="left" |{{USA}} [[New York Rangers]] |82 |39 |7 |36 |256:255 |'''85''' |- |6. | align="left" |{{USA}} [[New York Islanders]] |82 |35 |12 |35 |224:260 |'''82''' |- |7. | align="left" |{{USA}} [[Pittsburgh Penguins]] |82 |34 |12 |36 |243:293 |'''80''' |- |8. | align="left" |{{USA}} [[Philadelphia Flyers]] |82 |33 |10 |39 |238:286 |'''76''' |} |} === Západná divízia === {| class="wikitable border=" | {| class="wikitable" width="480" style="text-align: center; font-size: 90%" | colspan="10" |'''[[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]]''' |- !{{tooltip|Poz.|Pozice}} !Tým !{{tooltip|Z|Odehrané zápasy}} !{{tooltip|V|Výhry}} !{{tooltip|VP|Výhry v prodloužení}} !{{tooltip|PP|Prohry v prodloužení}} !{{tooltip|P|Prohry}} !{{tooltip|SCO|Skóre}} !{{tooltip|B|Počet bodů}} |- style="background-color:#C1FFC1" |1. | align="left" |{{CAN}} [[Winnipeg Jets]] |82 |33 |6 |3 |14 |202:134 |'''81''' |- style="background-color:#C1FFC1" |2. | align="left" |{{USA}} [[Dallas Stars]] |82 |29 |6 |2 |18 |182:139 |'''72''' |- style="background-color:#C1FFC1" |3. | align="left" |{{USA}} [[Minnesota Wild]] |82 |27 |6 |4 |19 |163:159 |'''70''' |- style="background-color:#C1FFC1" |4. | align="left" |{{USA}} [[Colorado Avalanche]] |82 |28 |5 |2 |22 |186:174 |'''68''' |- |5. | align="left" |{{USA}} [[Utah Hockey Club]] |82 |16 |7 |9 |23 |153:166 |'''55''' |- |6. | align="left" |{{USA}} [[St. Louis Blues]] |82 |17 |8 |5 |26 |154:171 |'''55''' |- |7. | align="left" |{{USA}} [[Nashville Predators]] |82 |16 |3 |7 |28 |144:179 |'''45''' |- |8. | align="left" |{{USA}} [[Chicago Blackhawks]] |82 |15 |2 |7 |31 |149:191 |'''41''' |} | {| class="wikitable" width="480" style="text-align: center; font-size: 90%" | colspan="10" |'''[[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]]''' |- !{{tooltip|Poz.|Pozice}} !Tým !{{tooltip|Z|Odehrané zápasy}} !{{tooltip|V|Výhry}} !{{tooltip|VP|Výhry v prodloužení}} !{{tooltip|PP|Prohry v prodloužení}} !{{tooltip|P|Prohry}} !{{tooltip|SCO|Skóre}} !{{tooltip|B|Počet bodů}} |- style="background-color:#C1FFC1" |1. | align="left" |{{CAN}} [[Edmonton Oilers]] |82 |25 |9 |4 |17 |182:152 |'''72''' |- style="background-color:#C1FFC1" |2. | align="left" |{{USA}} [[Vegas Golden Knights]] |82 |30 |3 |6 |17 |185:155 |'''72''' |- style="background-color:#C1FFC1" |3. | align="left" |{{USA}} [[Los Angeles Kings]] |82 |26 |3 |7 |17 |151:136 |'''65''' |- style="background-color:#C1FFC1" |4. | align="left" |{{CAN}} [[Vancouver Canucks]] |82 |21 |5 |11 |18 |155:166 |'''63''' |- |5. | align="left" |{{CAN}} [[Calgary Flames]] |82 |20 |6 |8 |21 |148:165 |'''60''' |- |6. | align="left" |{{USA}} [[Anaheim Ducks]] |82 |17 |7 |6 |24 |137:165 |'''54''' |- |7. | align="left" |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |82 |19 |5 |4 |29 |169:183 |'''52''' |- |8. | align="left" |{{USA}} [[San Jose Sharks]] |82 |11 |4 |7 |35 |148:216 |'''37''' |} |} == Play-off == ''Hlavný článok: [[Playoff Stanley Cup 2025]]'' === Pavúk === V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2={{CAN}} [[Ottawa Senators]]|RD1-team1={{CAN}} '''[[Toronto Maple Leafs]]'''|RD1-team4={{USA}} '''[[Florida Panthers]]'''|RD1-team3={{USA}} [[Tampa Bay Lightning]]|RD1-team6={{CAN}} [[Montreal Canadiens]]|RD1-team5={{USA}} '''[[Washington Capitals]]'''|RD1-team8={{USA}} [[New Jersey Devils]]|RD1-team7='''{{USA}} [[Carolina Hurricanes]]'''|RD1-team10={{USA}} [[St. Louis Blues]]|RD1-team9='''{{CAN}} [[Winnipeg Jets]]'''|RD1-team12={{USA}} [[Colorado Avalanche]]|RD1-team11={{USA}} '''[[Dallas Stars]]'''|RD1-team14={{USA}} [[Minnesota Wild]]|RD1-team13={{USA}} '''[[Vegas Golden Knights]]'''|RD1-team16={{CAN}} '''[[Edmonton Oilers]]'''|RD1-team15={{USA}} [[Los Angeles Kings]]|RD1-info5='''Západná konferencia'''|RD1-info1='''Východná konferencia'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1='''4'''|RD1-score2=2|RD1-score3=1|RD1-score4='''4'''|RD1-score5='''4'''|RD1-score6=1|RD1-score7='''4'''|RD1-score8=1|RD1-score9='''4'''|RD1-score10=3|RD1-score12=3|RD1-score13='''4'''|RD1-score14=2|RD1-score15=2|RD1-score16='''4'''|RD2-score1=3|RD2-score2='''4'''|RD2-score3=1|RD2-score4='''4'''|RD2-score5=2|RD2-score6='''4'''|RD2-score7=1|RD2-score8='''4'''|RD3-score1='''4'''|RD3-score2=1|RD3-score3=1|RD3-score4='''4'''|RD4-score4=|RD4-score1='''4'''|RD4-score2=2|RD4-score8=|RD1-score11='''4'''|RD2-team2={{USA}} '''[[Florida Panthers]]'''|RD2-team1={{CAN}} [[Toronto Maple Leafs]]|RD2-team4={{USA}} '''[[Carolina Hurricanes]]'''|RD2-team3={{USA}} [[Washington Capitals]]|RD2-team6={{USA}} '''[[Dallas Stars]]'''|RD2-team5={{CAN}} [[Winnipeg Jets]]|RD2-team7={{USA}} [[Vegas Golden Knights]]|RD3-team2={{USA}} [[Carolina Hurricanes]]|RD3-team1={{USA}} '''[[Florida Panthers]]'''|RD3-team4={{CAN}} '''[[Edmonton Oilers]]'''|RD3-team3={{USA}} [[Dallas Stars]]|RD4-team2={{CAN}} [[Edmonton Oilers]]|RD4-team1={{USA}} '''[[Florida Panthers]]'''|RD2-team8={{CAN}} '''[[Edmonton Oilers]]'''|RD2-seed4=M2|RD2-seed3=M1|RD2-seed2=A3|RD2-seed8=P3|RD2-seed7=P1|RD2-seed1=A1|RD2-seed6=C2|RD2-seed5=C1|RD3-seed4=P3|RD3-seed2=M2|RD3-seed1=A3|RD3-seed3=C2|RD4-seed1=A3|RD4-seed2=P3}} == Štatistiky základnej časti == ''Tabuľky aktuálne k dátumu 9.2.2025'' ==== Kanadské bodovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats/skaters | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2025-02-09 | jazyk = en}}</ref> ==== ''Toto je priebežné poradie hráčov podľa dosiahnutých bodov. Za jeden strelený gól alebo prihrávku na gól hráč získal jeden bod.'' {| class="wikitable sortable" !Por. !Hráč !Tím !Z !G !A !B !+/- |- |1. |[[Nathan MacKinnon]] |[[Colorado Avalanche]] |57 |21 |'''66''' !'''87''' | +19 |- |2. |[[Leon Draisaitl]] |[[Edmonton Oilers]] |55 |'''40''' |43 !83 | +27 |- |3. |[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] |[[Tampa Bay Lightning]] |52 |25 |57 !82 | +12 |- |4. |[[Connor McDavid]] |Edmonton Oilers |49 |22 |49 !71 | +10 |- |5. |Mitch Marner |[[Toronto Maple Leafs]] |54 |16 |55 !71 | +9 |- |6. |Kyle Connor |[[Winnipeg Jets]] |56 |30 |39 !69 | +8 |- |7. |Jack Eichel |[[Vegas Golden Knights]] |55 |19 |50 !69 |'''+29''' |- |8. |David Pastrňák |[[Boston Bruins]] |57 |28 |40 !68 |0 |- |9. |Mikko Rantanen |[[Carolina Hurricanes]] |55 |26 |40 !66 | +13 |- |10. |Jack Hughes |[[New Jersey Devils]] |57 |24 |41 !65 | +11 |} ''<small>Hrubým je to v čom daný hráč je najlepší v lige.</small>'' ==== '''Hodnotenie brankárov'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats/goalies | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2025-02-09 | jazyk = en}}</ref> ==== Toto je priebežné poradie najlepších desiatich brankárov zoradených podľa obdržaného gólu na zápas. Odchytaných minimálne 20 zápasov {| class="wikitable sortable" !Por. !Hráč !Tím !{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}} !{{Tooltip|V|Počet víťazných zápasov}} !{{Tooltip|MIN|Odchytané minúty}} !{{Tooltip|OG|Obdržané góly}} !{{Tooltip|PZ|Počet zásahov}} !{{Tooltip|PS|Počet striel}} !{{Tooltip|POG|Priemer obdržaných gólov na zápas}} !{{Tooltip|Úsp%|Percentuálna úspešnosť}} |- |1. |[[Connor Hellebuyck]] |[[Winnipeg Jets]] |'''43''' |'''34''' |'''2586:33''' |89 |'''1 099''' |'''1 188''' !'''2.06''' |'''92.5''' |- |2. |Logan Thompson |[[Washington Capitals]] |30 |24 |1792:18 |65 |781 |846 !2.18 |92.3 |- |3. |[[Darcy Kuemper]] |[[Los Angeles Kings]] |29 |16 |1726:47 |63 |705 |767 !2.19 |91.9 |- |4. |[[Jacob Markström]] |[[New Jersey Devils]] |36 |21 |2127:52 |78 |808 |886 !2.20 |91.2 |- |5. |[[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]] |[[Tampa Bay Lightning]] |42 |24 |2478:39 |95 |1 066 |1 160 !2.30 |91.6 |- |6. |[[Jake Oettinger]] |[[Dallas Stars]] |40 |26 |2348:35 |92 |945 |1 037 !2.35 |91.1 |- |7. |Spencer Knight |[[Florida Panthers]] |22 |11 |1238:41 |'''51''' |491 |542 !2.47 |90.6 |- |8. |[[Linus Ullmark]] |[[Ottawa Senators]] |25 |12 |1400:17 |58 |628 |686 !2.49 |91.5 |- |9. |Joey Daccord |[[Seattle Kraken]] |38 |19 |2216:07 |92 |996 |1 087 !2.49 |91.6 |- |10. |Pyotr Kochetkov |[[Carolina Hurricanes]] |34 |20 |2016:21 |84 |790 |874 !2.50 |90.4 |} ''<small>Hrubým je to v čom daný brankár je najlepší v lige.</small>'' == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL|2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:2025 v Kanade]] [[Kategória:2025 v USA]] sakj5wquyy2dm0liykffg46omudc60h Frederik August Hannoverský 0 716022 8190984 8158142 2026-04-01T20:32:26Z Bakjb 236375 wl 8190984 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=Frederik August Hannoverský|titul=vojvoda z Yorku a Albany|obrázok=Portrait of Frederick, Duke of York - Lawrence 1816.jpg|veľkosť obrázku=100 × 100|popis obrázku=Portrét [[Thomas Lawrence|Thomasa Lawrencea]] z roku 1816|obrázok erbu=Coat of Arms of Frederick Augustus, Duke of York and Albany.svg|podpis=Signature of Prince Frederick, Duke of York.svg|dynastia=[[Hannoverská dynastia|Hannoverská]]|pôvodné meno=Frederick August|dátum narodenia=[[16. august]] [[1763]]|miesto narodenia=[[St. James’s Palace]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]|dátum úmrtia={{dúv|1827|01|05|1763|08|16}}|miesto úmrtia=[[Rutland House]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]|miesto pochovania=[[Kaplnka svätého Juraja (Windsor)|Kaplnka svätého Juraja]], [[Windsor Castle]]|manželka=[[Frederika Šarlota Pruská]]|otec=[[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]|matka=[[Šarlota Meklenbursko-Strelická]]|portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Frederik August Hannoverský, vojvoda z Yorku a Albany''' (Frederick August, * [[16. august]] [[1763]] – † [[5. január]] [[1827]]) bol druhým synom britského kráľa [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraja III.]] a jeho manželky [[Šarlota Meklenbursko-Strelická|Šarloty Meklenbursko-Strelickej]]. Bol v rokoch 1764 až 1803 [[Kniežatstvo-biskupstvo Osnabrück|princom-biskupom z Osnabrücku]] v [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríši]]. Od smrti svojho otca v roku 1820 až do svojej smrti v roku 1827 bol Frederik predpokladaným dedičom svojho staršieho brata kráľa [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraja IV.]] Frederik bol nasadený do [[Britská armáda|britskej armády]] vo veľmi ranom veku a bol menovaný do najvyššieho velenia vo veku 30 rokov, keď dostal velenie nad notoricky neúčinnou kampaňou počas [[Vojna prvej koalície|vojny prvej koalície]], kontinentálnej vojny po [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcií]]. Neskôr ako vrchný veliteľ počas [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]], dohliadal na reorganizáciu britskej armády a zaviedol dôležité štrukturálne, administratívne a náborové reformy.<ref name=":0">Glover, (1963)</ref> Hovorí sa o ňom, že „pre armádu urobil viac ako ktorýkoľvek človek.“<ref name=":1">''The Oxford Illustrated History of the British Army'' (1994) s. 145</ref> == Skorý život == Frederik August sa narodil 16. augusta 1763 v [[St. James’s Palace]] v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":2">Heathcote, s. 127.</ref> Jeho otec bol vládnuci britský panovník [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]<ref name=":2" /> Jeho matka bola [[Šarlota Meklenbursko-Strelická|kráľovná Šarlota]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Van Der Kiste|meno=John|titul=Deti Juraja III.|vydavateľ=The History Press|rok=2004|isbn=978-0750953825|strany=205}}</ref> Dňa 27. februára 1764, keď mal princ Frederik šesť mesiacov, sa po smrti [[Klement August Bavorský|Klementa Augusta Bavorského]] princom-biskupom z Osnabrücku.<ref name=":2" /> [[Vestfálsky mier]] stanovil, že v meste Osnabrück sa budú striedať katolícki a protestantskí vládcovia, pričom protestantský biskupi budú volení z rodu [[Brunšvické vojvodstvo|Brunswick-Lüneburg]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Princ Frederik, vojvoda z Yorku a Albany|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2004}}</ref> Biskupstvo v Osnabrücku malo značný príjem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kelly|meno=Ian|titul=Beau Brummell: Najlepší muž štýlu|vydavateľ=Simon and Schuster|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=9781416531982}}</ref>, ktorý si udržal až do začlenenia mesta do [[Hannover|Hannoveru]] v roku 1803 počas [[Nemecká mediatizácia|nemeckej mediatizácie]]. 30. decembra 1767 bol vymenovaný za rytiera [[Rád kúpeľov|najčestnejšieho rádu kúpeľov]].<ref>Cokayne, s.921</ref> 19. júna 1771 bol tiež vymenovaný za rytiera [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]].<ref>Weir, s. 286.</ref> == Vojenská kariéra == [[Súbor:Frederick, Duke of York 1800-1820.jpg|vľavo|náhľad|Vojvoda z Yorku ]] Juraj III. sa rozhodol, že jeho druhý syn bude mať kariéru v armáde a 4. novembra 1780 ho dal zaradiť do funkcie [[Plukovník|plukovníka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 12281" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/12281/page/6 | dátum prístupu = 2021-02-16}}</ref> V rokoch 1781 až 1787 žil princ Frederik v Hannoveri, kde študoval s mladšími bratmi, [[Eduard August Hannoverský|princom Eduardom]], [[Ernest August I. Hannoverský|princom Ernestom]], [[August Frederik Hannoverský|princom Augustom]] a [[Adolf z Cambridge|princom Adolfom]] na univerzite v [[Göttingen|Göttingene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 12590" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/12590/page/1 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> 26. marca 1782 bol vymenovaný za plukovníka 2. gardy konských granátnikov (teraz [[2. záchranná garda|2. záchrannej gardy]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 13552" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/13552/page/650 | dátum prístupu = 2021-02-16}}</ref> a potom bol 20. novembra 1782 povýšený na [[Generálmajor|generálmajora]].<ref name=":2" /> 27. októbra 1784 bol povýšený na [[Generálporučík|generálporučíka]]<ref name=":2" /> a 28. októbra 1784 bol vymenovaný za [[Coldstream Guards]].<ref name=":2" /> 27. novembra 1784 bol vymenovaný za [[Vojvoda z Yorku a Albany|vojvodu z Yorku a Albany]] a [[Gróf z Ulsteru|grófa z Ulsteru]] a stal sa členom [[Tajná rada Spojeného kráľovstva|tajnej rady]].<ref name=":3" /> Po návrate do Veľkej Británie, vojvoda zasadol do [[Snemovňa lordov|Snemovne lordov]], kde sa 15. decembra 1788 postavil proti návrhu [[William Pitt mladší|Williama Pitta]] počas krízy regentstva na strane [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|princa z Walesu]].<ref name=":3" /> 26. mája 1789 sa zúčastnil súboja s plukovníkom [[Charles Lennox|Charlesom Lennoxom]], ktorého ho urazil. Lennox ho minul sa Frederik odmietal opakovať paľbu.<ref name=":3" /> === Flámsko === {{Pozri aj|Flámske ťaženie}} 12. apríla 1793 bol Frederik povýšený na [[Generál|generála]].<ref name=":4">Heathcote, str. 128</ref> V tom roku bol poslaný do [[Flámsky región|Flámska]], kde velil britskému kontingentu [[Fridrich Josias Sasko-Kobursko-Gothajský|Koburgovej]] armády určenej na inváziu do [[Francúzsko|Francúzska]].<ref name=":4" /> Frederik a jeho armáda vo [[Flámske ťaženie|Flámskom ťažení]] za mimoriadne náročných podmienok. Frederik vyhral niekoľko pozoruhodných bojov, ako napríklad [[obliehanie Valenciennes]] v júli 1793,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 13552" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/13552/page/650 | dátum prístupu = 2021-02-16}}</ref> ale bol porazený v [[Bitka pri Hondschoote|bitke pri Hondschoote]] v septembri 1793.<ref name=":4" /> V ťažení v apríli 1794 dosiahol pozoruhodný úspech v [[Bitka pri Beaumonte|bitke pri Beaumonte]]. V máji toho istého roku vyhral [[Bitka pri Willems|bitku pri Willems]] a neskôr bol porazený v [[Bitka pri Tourcoining|bitke pri Tourcoining]].<ref name=":4" /> Britská armáda bola evakuovaná cez [[Brémy]] v apríli 1795.<ref name=":4" /> === Vrchný veliteľ === Po návrate do Británie ho jeho otec Juraj III. 18. februára 1795 povýšil do hodnosti [[Poľný maršal|poľného maršala]]<ref name=":4" /> a 3. apríla ho Juraj vymenoval za hlavného veliteľa v nástupníctve po [[Jeffery Amherst|lordovi Amherstovi]].<ref name=":5">Glover, (1973)</ref> Tento titul bol potvrdený až o tri roky neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 15004" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/15004/page/283 | dátum prístupu = 2021-02-16}}</ref> Od 19. augusta 1797 bol aj plukovníkom [[60. peší pluk|60. pešieho pluku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 14038" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/14038/page/795 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Pri vymenovaní za vrchného veliteľa okamžite vyhlásil, uvažujúc o [[Flámske ťaženie|Flámskom ťažení]], „že žiadny dôstojník by nikdy nemal byť vystavený rovnakým nevýhodám, v ktorých pracoval.“<ref name=":5" /> Jeho druhé vedenie bolo s armádou vyslanou na [[Anglo-Ruská invázia|anglo-ruskou inváziou]] do [[Holandsko|Holandska]] v auguste 1799. 7. septembra 1799 mu bol udelený čestný titul [[Kapitán-Generál]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 15177" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/15177/page/889 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Sir [[Ralph Abercromby]] a [[admirál]] Sir Charles Mitchell, zodpovední za predvoj uspeli v zajatí niektorých holandských vojnových lodí v [[Den Helder]]. Po príchode s hlavnou armádou však spojenecké sily postihlo množstvo katastrof, vrátane nedostatku zásob.<ref name=":6">Heathcote, s. 129</ref> 17. októbra 1799 vojvoda podpísal [[Alkmaarská konvencia|Alkmaarskú konvenciu]], ktorou sa spojenecká výprava stiahla po tom, čo sa vzdala svojich zajatcov.<ref name=":6" /> V roku 1799 bola po ňom pomenovaná aj pevnosť [[Fort Frederick]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fort Frederick | url = https://www.artefacts.co.za/main/Buildings/bldgframes.php?bldgid=65 | dátum prístupu = 2018-11-04}}</ref> Frederikove vojenské neúspechy v roku 1799 boli nevyhnutné vzhľadom na jeho nedostatok skúseností ako poľný maršal a zlý stav britskej armády v tom čase a protichodné ciele protagonistov. Po tejto neúspešnej kampani bol Frederik zosmiešňovaný možno nespravodlivo v básni ''[[The Grand Old Duke of York]]'': <blockquote>Veľký starý vojvoda z Yorku mal desaťtisíc mužov. Vyviedol ich na vrchol kopca A opäť ich zviedol dole. A keď boli hore, boli hore. A keď boli dole, boli dole. A keď boli len do polovice hore, neboli ani hore, ani dole.<ref>Opie, s. 442–443</ref></blockquote> [[Súbor:Mary Anne Clarke2.jpg|vľavo|náhľad|Moderná Circe alebo pokračovanie spodničky, karikatúra Frederikovej milenky [[Mary Anne Clarke]] od [[Isaac Cruikshank|Isaaca Cruikshanka]], 15. marca 1809. Princ odstúpil z čela britskej armády desať dní po zverejnení karikatúry.]] Frederikova skúsenosť z ťaženia do Holandska urobila naňho silný dojem. Toto ťaženie a ťaženie vo Flámsku preukázali početné slabiny britskej armády po rokoch zanedbávania. Frederik ako vrchný veliteľ britskej armády vykonal rozsiahly program reforiem.<ref name=":0" /> Bol osobou najviac zodpovednou za reformy, ktoré vytvorili silu, ktorá slúžila v [[Španielska vojna za nezávislosť|Španielskej vojne za nezávislosť]]. Bol tiež zodpovedný za prípravy za prípravy proti [[Napoleonova plánovaná invázia do Spojeného kráľovstva|Napoleonovej plánovanej invázii do Spojeného kráľovstva]] v roku 1803. Podľa Sira [[John Fortescue|Johna Fortescue]] Frederik urobil „viac pre armádu, než ktokoľvek iný urobil pre ňu v celej jej histórii.“<ref name=":1" /> V roku 1801 Frederik aktívne podporoval založenie [[Kráľovská vojenská akadémia|Kráľovskej vojenskej akadémie]] v [[Sandhurst|Sandhurste]], ktorá podporovala profesionálny výcvik budúcich dôstojníkov.<ref name=":6" /> V roku 1801 Frederik, dotknutý útrapami detí osirelých v dôsledku napoleonských vojen, vydal kráľovský rozkaz a položil základný kameň v [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]] na vybudovanie kráľovského vojenského azylu (teraz známeho ako [[Hlavný azyl vojvodu z Yorku]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Duke of York's Headquarters | url = https://historicengland.org.uk/listing/the-list/list-entry/1266717 | dátum prístupu = 2021-02-02 | vydavateľ = Historic England}}</ref> V roku 1892 bol vojenský azyl premenovaný na [[Kráľovská vojenská škola vojvodu z Yorku|Kráľovskú vojenskú školu vojvodu z Yorku]]. Škola sa v roku 1909 presťahovala do [[Dover (Anglicko)|Doveru]] v [[Kent|Kente]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Duke of York's Royal Military School | url = https://www.doyrms.com/military-heritage | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> 14. septembra 1805 mu bol udelený čestný titul Warden of Windsor Forest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 15842" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/15842/page/1145 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Frederik odstúpil z funkcie vrchného veliteľa 25. marca 1809 v dôsledku škandálu spôsobeného činnosťou jeho poslednej milenky [[Mary Anne Clarke]].<ref name=":6" /> Clarke bola obvinená z nezákonného predaja armádnych provízii pod Frederikovou záštitou.<ref name=":6" /> Záležitosť prešetril užší výbor [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva]]. Parlament nakoniec oslobodil Frederika spod obžaloby z prijímania úplatkov pomerom hlasov 278 proti 196. Napriek tomu odstúpil pre vysoký počet hlasov proti nemu.<ref name=":6" /> O dva roky neskôr vyšlo najavo, že Clarke dostala platbu za nábytok od Frederikovho hlavného žalobcu [[Gwyllyn Wardle|Gwyllyna Wardlea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Duke of York Scandal, 1809 | url = https://www.historyofparliamentonline.org/periods/hanoverians/duke-york-scandal-1809 | dátum prístupu = 2021-02-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210417064915/https://www.historyofparliamentonline.org/periods/hanoverians/duke-york-scandal-1809 | dátum archivácie = 2021-04-17 }}</ref> [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Princ Regent]] 29. mája 1811 opätovne vymenoval Frederika za vrchného veliteľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Č. 16487" | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/16487/page/940 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Vojvodov vzťah s Mary Anne Clarke využil potomok Mary Anne, [[Daphne du Maurierová]] vo svojom historickom románe [[Mary Anne]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Aurerbach|meno=Nina|titul=Daphne Du Maurier, strašidelná dedička|rok=2002|strany=77}}</ref> Frederik udržiaval svoje vidiecke sídlo v [[Oatlands]] neďaleko [[Weybridge]] v [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], ale tam bol zriedka a radšej sa ponoril do svojej administratívnej práci v [[Horse Guards]] (sídlo britskej armády). Frederik bol neustále v dlhoch kvôli svojmu nadmernému hazardu s kartami a dostihovými koňmi.<ref name=":3" /> Po nečakanej smrti svojej netere, princeznej [[Šarlota z Walesu|Šarloty z Walesu]] v roku 1817 sa Frederik stal druhým v poradí na trón.<ref>Heathcote, s. 130</ref> V roku 1820 sa stal dedičom po smrti svojho otca Juraja III.<ref name=":3" /> == Smrť == [[Súbor:Frederick, Duke of York and Albany by John Jackson.jpg|vľavo|náhľad|223x223bod|Vojvoda z Yorku v roku 1822]] Frederik zomrel 5. januára 1827 v [[Rutland House]] v [[Londýn|Londýne]]. Frederik zomrel na [[Vodnatieľka|vodnatieľku]] a [[Ochorenie srdca|kardiovaskulárnu chorobu]].<ref name=":6" /> Frederikovo telo bolo vystavené v Kráľovskej kaplnke v Londýne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = St James's Palace | url = https://www.british-history.ac.uk/old-new-london/vol4/pp100-122 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> a potom boli Frederikove pozostatky boli uložené v [[Kaplnka svätého Juraja na hrade Windsor|kaplnke svätého Juraja]] na [[Windsor Castle]].<ref name=":3" /> Počas pohrebu, ktorý sa konal v noci, bola kaplnka tak studená, že minister zahraničných vecí [[George Canning]] dostal [[Reumatická horúčka|reumatickú horúčku]] a tak ochorel, že si myslel, že sa už nezotaví.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Longford|meno=Elizabeth|titul=Welligton|vydavateľ=Weidenfield a Nicolson|rok=1972|strany=131}}</ref> Canning zomrel 8. augusta toho istého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Knight | meno = Sam | titul = 'London Bridge is down': the secret plan for the days after the Queen’s death | url = https://www.theguardian.com/uk-news/2017/mar/16/what-happens-when-queen-elizabeth-dies-london-bridge | dátum prístupu = 2017-02-02}}</ref><ref>Stanley, AP , ''Historické pamätníky Westminsterského opátstva'' (Londýn; John Murray; 1882), s. 247.</ref> == Rodina == [[Súbor:Sir Henry Singleton - The Marriage of the Duke and Duchess of York - 68.46 - Minneapolis Institute of Arts.jpg|náhľad|Svadba vojvodu z Yorku ]] Frederik sa oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, princeznou [[Frederika Šarlota Pruská|Frederikou Šarlotou Pruskou]], dcérou pruského kráľa [[Fridrich Viliam II.|Fridricha Viliama II.]] a [[Alžbeta Kristína Ulrika Brunšvicko-Wolfenbüttelská|Alžbety Kristíny Ulriky Brunšvicko-Wolfenbüttelskej]] v zámku [[Zámok Charlottenburg|Charlottenburg]] v [[Berlín|Berlíne]] 29. septembra 1791 a znova 23. novembra 1791 v [[Buckinghamský palác|Buckinghamskom paláci]].<ref name=":4" /> Manželstvo nebolo šťastné a pár sa čoskoro rozišiel. Frederika sa utiahla do Oatlands, kde žila do svojej smrti v roku 1820.<ref name=":3" /> == Tituly, štýly a vyznamenania == [[Súbor:Coat of Arms of Frederick Augustus, Duke of York and Albany.svg|náhľad|Erb vojvodu z Yorku ]] [[Súbor:Duke of York's Standard (1763-1801) RMG RP-32-25-6.jpg|náhľad|Štandarda vojvodu z Yorku ]] === Tituly a štýly === * 16. august 1763 – 27. november 1784: Jeho kráľovská výsosť princ Frederik * 27. november 1784 – 5. január 1827: Jeho kráľovská výsosť vojvoda z Yorku a Albany === Vyznamenania === * Kráľovský rytier [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], udelený 19. júna 1771<ref>{{Citácia knihy|titul=Knights of the England|miesto=Londýn|rok=1906|strany=47}}</ref> * Rytiersky veľkokríž [[Rád kúpeľov|rádu kúpeľov]], udelený 2. januára 1815<ref>Shaw, s. 180</ref> * Rytiersky veľkokríž [[Kráľovský guelfský rad|kráľovského guelfského radu]], udelený 12, augusta 1814<ref>Shaw, s. 447</ref> * Rytier [[Rad čiernej orlice|radu čiernej orlice]], udelený 11. apríla 1814<ref>''Liste der Ritter des Königlich Preußischen Hohen Ordens vom Schwarzen Adler'' (1851), „Von Seiner Majestät dem Könige Friedrich Wilhelm III. ernannte Ritter“ s. 17</ref> * Rytier [[Rád svätého Ducha|rádu svätého Ducha]], udelený 21. apríla 1814<ref name=":7">''The Complete Peerage, Volume XII, Part II''(1959), strana 923, St Catherine's Press (Londýn), editori Godfrey H. White a RS Lea.</ref> * Rytier [[Rad svätého Andreja|radu svätého Andreja]], udelený 9. júna 1814<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Almanach de la cour | url = https://books.google.sk/books?id=8ZpKAAAAcAAJ&redir_esc=y | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> * Rytier [[Rad svätého Alexandra Nevského|radu svätého Alexandra Nevského]], udelený 9. júna 1814<ref name=":8" /> * Rytiersky veľkokríž [[Rad Karola III.|radu Karola III.]], udelený 21. augusta 1814<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Guerra | meno = Francisco | titul = Kalendario manual y guía de forasteros en Madrid Año 1826 | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=ucm.5309090274&view=1up&seq=52 | dátum prístupu = 2020-10-08}}</ref> * Rytiersky veľkokríž [[Rad Márie Terézie|radu Márie Terézie]], udelený v roku 1814<ref name=":7" /> == Dedičstvo == [[Súbor:FrederickDukeofYork594fc.jpg|náhľad|Socha Frederika, vojvodu z Yorku na Waterloo Place, [[City of Westminster]], [[Londýn]]]] [[Súbor:Duke of York J.Woods after a picture by J.Salmon publ 1837.jpg|vľavo|náhľad|[[Stĺp vojvodu z Yorku]] pri pohľade z [[The Mall]] v [[Londýn|Londýne]]]] [[Fredericton]], hlavné mesto [[Kanada|kanadskej]] provincie [[New Brunswick]] je pomenované po princovi Frederikovi. Mesto sa pôvodne volalo „Frederick's Town“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fredericton | url = https://new-brunswick.net/new-brunswick/fredericton/page1.html | dátum prístupu = 2012-04-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120423234210/http://new-brunswick.net/new-brunswick/fredericton/page1.html | dátum archivácie = 2012-04-23 }}</ref> Aj v Kanade bol [[Vojvoda z Yorkského zálivu]] pomenovaný na jeho počesť, pretože bol objavený 16. augusta, na deň jeho narodenín.<ref>Taylor, s. 300</ref> V [[Západná Austrália|Západnej Austrálii]] je po princovi Frederikovi pomenované mestá: [[York County]], [[York (Austrália)|York]] a [[Albany (Austrália)|Albany]].<ref>Taylor, Thomas George (1860). ''Západná Austrália; jeho história, pokrok, postavenie a vyhliadky, zväzok 13, Londýn: G. Street. s. 10.''</ref><ref>West, DAP, ''The Settlement on the Sound – Discovery and resolution of the Albany Region 1791–1831'' , Western Australian Museum, Perth, 1976, preprint 2004. s. 55–115.</ref> Albany sa pôvodne volalo Frederick Town.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KATALÓG RUKOPISOV, ORÁLNEJ HISTÓRIE A OBRÁZKOV | url = https://archival.sl.nsw.gov.au/Details/archive/110334408 | dátum prístupu = 2021-02-02}}</ref> Týčiaci sa [[stĺp vojvodu z Yorku]] na Waterloo Place, hneď vedľa [[The Mall]] v Londýne, bol dokončený v roku 1834 ako pamätník princa Frederika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victorian London - Buildings, Monuments and Museums - Duke of York's column | url = https://www.victorianlondon.org/buildings/dukeofyork.htm | dátum prístupu = 2020-11-04}}</ref> 72. peší pluk dostal v roku 1823 titul ''Duke of Albany's Own Highlanders'' a v roku 1881 sa stal [[1. práporom Seaforth Highlanders (Ross-shire Buffs, The Duke of Albany's)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Staré škótske pluky | url = http://www.jamespringle.co.uk/html/old_scots_regiments.html | dátum prístupu = 2012-05-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120511043554/http://www.jamespringle.co.uk/html/old_scots_regiments.html | dátum archivácie = 2012-05-11 }}</ref> Prvé britské opevnenie v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], [[Fort Frederick]] pri [[Port Elizabeth]]. Fort Frederick bol postavený v roku 1799, aby zabránilo francúzskej pomoci rebelujúcim [[Búri|Búrom]] v krátkotrvajúcej republike [[Graaf-Reinet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fort Frederick | url = https://www.nmbt.co.za/listing/fort_frederick.html | dátum prístupu = 2012-04-12}}</ref> [[Kráľovská vojenská škola vojvodu z Yorku]] je pomenovaná na Frederikovu česť, pretože bol z veľkej časti zodpovedný za založenie školy Royal Warrant v roku 1801 (pôvodne sa volala Kráľovský azyl pre deti vojakov armády). Škola bola premiestnená na svoje súčasné miesto v [[Dover (Anglicko)|Doveri]] v roku 1909. Pôvodná budova stále stojí v londýnskej [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Royal Military Asylum, Kings Road, Chelsea, London | url = https://historicengland.org.uk/services-skills/education/educational-images/royal-military-asylum-kings-road-chelsea-london-10241 | dátum prístupu = 2024-07-13 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov|Frederik August Hannoverský|[[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]|[[Šarlota Meklenbursko-strelická]]|[[Frederik, Princ z Walesu]]|[[Augusta Sasko-gothajská]]|[[Karol Ľudovít Meklenbursko-strelický]]|[[Alžbeta Sasko-hildburghausenská]]|[[Juraj II. (Veľká Británia)|Juraj II.]]|[[Karolína z Ansbachu]]|[[Fridrich II. Sasko-gothajský]]|[[Margaréta Anhaltsko-zerbstská]]|[[Adolf Fridrich II. Meklenbursko-strelický]]|[[Christiana Emília Schwarzbursko-sonderhausenská]]|[[Ernest Fridrich I. Sasko-hildburghausenský]]|[[Žofia Albertína Erbach-Erbach]]}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|titul=The Complete Peerage of England, Scotland, Ireland, Great Britain and United Kingdom, Extant, Extinct or Dormant|miesto=Londýn|rok=2000}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Fox-Davies|titul=Kompletný sprievodca heraldikou|miesto=Londýn|rok=1909|meno=Arthur}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Glover|meno=Richard|titul=Británia v zálive: Obrana proti Bonaparte, 1803 – 1814, Historické problémy: Séria štúdií a dokumentov č.20|vydavateľ=George Allen a Unwin Ltd.|miesto=Londýn|rok=1963}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Glover|meno=Richard|titul=Príprava na polostrov: Reforma britskej armády 1795–1809|vydavateľ=Cambridge University Press}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Opie|meno=I.|titul=Oxfordský slovník detských riekaniek|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=Oxford|rok=I.}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Heathcote|meno=Tony|titul=Britskí poľní maršali 1736–1997|vydavateľ=Pen & Sword Books LTD.|rok=1999|isbn=0-85052-696-5}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Taylor|meno=Isaac|titul=Mená a ich histórie: Príručka historickej geografie|vydavateľ=Rivingstones|miesto=Londýn|rok=1898}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Weir|meno=Alison|titul=Britská kráľovská rodina: Kompletná genealógia|vydavateľ=Bodley Head|miesto=LONDÝN|rok=1999}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prince Frederick, Duke of York and Albany}} == Zdroj == {{Preklad|en|Prince Frederick, Duke of York and Albany|1233335298}} {{Britskí princovia}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Princovia Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Hannoverská dynastia]] [[Kategória:Rytieri Podväzkového rádu]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Pochovaní v kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Göttingene]] m3yqffbyutawzala2h92g4t9zngfx7m Diskusia k šablóne:Infobox Hudobný umelec 11 717626 8190815 7899948 2026-04-01T13:39:10Z ~2026-19334-49 290463 8190815 wikitext text/x-wiki == Čitateľnosť == Bolo by vhodné vykonať nasledujúcu zmenu: Medzi fotografiou a popisom k nej pridať rozostup kvôli lepšej čitateľnosti. Tak ako je to u šablóny k infoboxu Herec. Vďaka --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 19:09, 18. august 2024 (UTC) : Ja by som pridal, že aj pri hercoch aj pri hudobníkoch by možno bolo fajn mať možnosť pridať aj "podpis", lebo niekedy sa na Commons takéto obrázky vyskytujú, tak prečo ich sem nepridať... {{úsmev}} [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 06:34, 19. august 2024 (UTC) ::Súhlasím, to by sa tu hodilo pridať. Navrhujem pridať aj „Členom skupiny“. ::Vhodné by bolo aj definovať použitie šablóny. Mieša sa tu Popis umelca s Pôsobením. --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 08:05, 19. august 2024 (UTC) ::Podpis stále nie je pridaný, pridal by som ho, ale šablóna je zamknutá. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-19334-49|&#126;2026-19334-49]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-19334-49|diskuse]]) 13:39, 1. apríl 2026 (UTC) qsonc3m52ib77va0cv5sijedoalq1mp 8190852 8190815 2026-04-01T14:55:24Z Teslaton 12161 /* Čitateľnosť */ re 8190852 wikitext text/x-wiki == Čitateľnosť == Bolo by vhodné vykonať nasledujúcu zmenu: Medzi fotografiou a popisom k nej pridať rozostup kvôli lepšej čitateľnosti. Tak ako je to u šablóny k infoboxu Herec. Vďaka --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 19:09, 18. august 2024 (UTC) : Ja by som pridal, že aj pri hercoch aj pri hudobníkoch by možno bolo fajn mať možnosť pridať aj "podpis", lebo niekedy sa na Commons takéto obrázky vyskytujú, tak prečo ich sem nepridať... {{úsmev}} [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 06:34, 19. august 2024 (UTC) ::Súhlasím, to by sa tu hodilo pridať. Navrhujem pridať aj „Členom skupiny“. ::Vhodné by bolo aj definovať použitie šablóny. Mieša sa tu Popis umelca s Pôsobením. --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 08:05, 19. august 2024 (UTC) ::Podpis stále nie je pridaný, pridal by som ho, ale šablóna je zamknutá. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-19334-49|&#126;2026-19334-49]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-19334-49|diskuse]]) 13:39, 1. apríl 2026 (UTC) :::{{re|~2026-19334-49|s=1}} Nie, nie je zamknutá, len polozamknutá. Cez svoje ~15-ročné redaktorské konto úpravy v pohode zrealizuješ. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:55, 1. apríl 2026 (UTC) 5lsepjzfxvh0ujcqfz276pl0hqibgo9 8190857 8190852 2026-04-01T15:04:23Z ~2026-19334-49 290463 8190857 wikitext text/x-wiki == Čitateľnosť == Bolo by vhodné vykonať nasledujúcu zmenu: Medzi fotografiou a popisom k nej pridať rozostup kvôli lepšej čitateľnosti. Tak ako je to u šablóny k infoboxu Herec. Vďaka --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 19:09, 18. august 2024 (UTC) : Ja by som pridal, že aj pri hercoch aj pri hudobníkoch by možno bolo fajn mať možnosť pridať aj "podpis", lebo niekedy sa na Commons takéto obrázky vyskytujú, tak prečo ich sem nepridať... {{úsmev}} [[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 06:34, 19. august 2024 (UTC) ::Súhlasím, to by sa tu hodilo pridať. Navrhujem pridať aj „Členom skupiny“. ::Vhodné by bolo aj definovať použitie šablóny. Mieša sa tu Popis umelca s Pôsobením. --[[Redaktor:Dixxy|Dixxy]] ([[Diskusia s redaktorom:Dixxy|diskusia]]) 08:05, 19. august 2024 (UTC) ::Podpis stále nie je pridaný, pridal by som ho, ale šablóna je zamknutá. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-19334-49|&#126;2026-19334-49]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-19334-49|diskuse]]) 13:39, 1. apríl 2026 (UTC) :::{{re|~2026-19334-49|s=1}} Nie, nie je zamknutá, len polozamknutá. Cez svoje ~15-ročné redaktorské konto úpravy v pohode zrealizuješ. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:55, 1. apríl 2026 (UTC) ::::Mne nechýba, len sa ho niekto stále pokúša pridávať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-19334-49|&#126;2026-19334-49]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-19334-49|diskuse]]) 15:04, 1. apríl 2026 (UTC) bvaocekhu2zw50w3znzbhcd7ujcegdt Ajgunská zmluva 0 722672 8191119 7964735 2026-04-02T01:30:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191119 wikitext text/x-wiki [[Súbor:MANCHURIA-U.S.S.R_BOUNDARY_Ct002999.jpg|náhľad|Zmeny čínsko-ruskej hranice v 19. storočí. Územie, ktoré Rusko získalo Ajgunskou zmluvou, je vyznačené žltou farbou.]] '''Ajgunská zmluva''' ({{V jazyku|rus|Айгунский договор}},<ref name=BRE>{{Citácia knihy | titul = [[Boľšaja rossijskaja enciklopedija]] | zväzok = 1 | typ zväzku = Tom. | url = https://old.bigenc.ru/domestic_history/text/1805313 | vydavateľ = Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija | kapitola zborník = АЙГУ́НСКИЙ ДОГОВО́Р 1858 | dátum prístupu = 2024-01-01 | miesto = Moskva | rok = 2005 | strany = 309 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {{V jazyku|cmn|璦琿條約|''Aj-chun Tchiao-jüe''}}, {{py|Àihún tiáoyuē}}) bola zmluva medzi [[Čching|ríšou Čching]] pod vládou [[Mandžuovia|Mandžuov]] a [[Ruská ríša|Ruským impériom]], uzavretá 16. mája 1858<ref name=BRE /> v meste [[Ajgun]]. Bola vyhotovená v [[Ruština|ruštine]], [[mandžuština|mandžuštine]] a [[Mongolčina|mongolčine]]. Ide o jednu z tzv. nerovných zmlúv medzi Čínou a západnými mocnosťami. Zmluva zmenila najmä hranice oboch štátov, stanovené do tej doby [[Nerčinská zmluva|Nerčinskou zmluvou]],<ref name=BRE /> a to v prospech Ruskej ríše. Čchingský cisár [[Sien-feng]] Ajgunskú zmluvu schválil až podpísaním [[Pekinská konvencia|Pekinskej konvencie]] v roku [[1860]], ktorá ruské územné zisky ďalej rozšírila. Od začiatku [[18. storočie|18. storočia]] začali Rusi prenikať do veľmi riedko a len miestnymi kmeňmi obývaných oblastí pri rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Nominálne tieto územia patrili ako provincia Vonkajšie Mandžusko k [[Mandžusko|Mandžusku]] a teda k ríši Čching, ktorá ale nad nimi faktickú kontrolu nevykonávala. Potom, čo bol ruský vplyv v týchto územiach už silný, sa Ruské impérium rozhodlo ich anektovať. Čchingská ríša, oslabená súbežným [[Tchajpchinské povstanie|povstaním tchaj-pchingov]] v strednej a južnej Číne a [[Druhá ópiová vojna|druhou ópiovou vojnou]] s [[Britské impérium|Britským impériom]] a [[Francúzsko]]m musela za daných okolností ruské podmienky prijať. == Mandžusko a Ďaleký východ v prvej polovici 19. storočia == S postupom [[Rusi|Rusov]] na východ v rámci kolonizácie [[Sibír]]i a [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekého východu]] sa ruskí kozáci v [[40. roky 17. storočia|40. rokoch 17. storočia]] dostali až k rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. Ich prenikaniu sa postavila mandžuská [[Čching|ríša Čching]] v rusko-čchingskej vojne ukončenej [[Nerčinská zmluva|Nerčinskou zmluvou]] z roku 1689, v ktorej si Čchingovia vynútili na [[Ruská ríša|Ruskom impériu]] hranicu na rieke [[Arguň]] a [[Stanový chrbát|Stanovom pohorí]] severne od [[Amur (rieka)|Amuru]]. Počas [[18. storočie|18. storočia]] Rusi postupne zasídľovali [[Sibír]], a koncom storočia začali znovu zvažovať dopravný význam Amuru. Ich prieskumné výpravy v rokoch 1787 a 1797 však chybne určili [[Sachalin]] ako polostrov a ústie Amuru ako nevhodné pre veľké lode.<ref name=":2">{{Citácia knihy | meno zborník = Flechter | priezvisko zborník = Joseph | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Sino-Russian relations, 1800-62 | url kapitoly zborník = | priezvisko = Fairbank | meno = John K. | odkaz na autora = | titul = The Cambridge History of China. Volume 10: Late Ch'ing, 1800-1911, Part I | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1978 | isbn = 0-521-21447-5 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 318–350 | jazyk = en }}</ref>{{rp|333}} Avšak ruský záujem o Amur a územie severne od neho trval. Čchingská vláda však roku 1840 diskusiu o hraniciach odmietla s odkazom na Nerčinskú zmluvu.<ref name=":2" />{{rp|334}} V [[40. roky 19. storočia|40. rokoch 19. storočia]] začali ruské výpravy zo [[Zabajkalský kraj|Zabajkalska]] preskúmavať Poamurie.<ref name=":2" />{{rp|335}} Napriek intenzívnej čínskej a mandžuskej kolonizácii južného a stredného Mandžuska<ref name=":2" />{{rp|332}} zostal sever Mandžuska len riedko osídlený. V polovici 19. storočia žili na pravom brehu Amuru len roztrúsení čchinskí poddaní a na ľavom, severnom, brehu ich bolo minimálne.<ref name=":2" />{{rp|333}} Roku 1849 kapitán [[Gennadij Ivanovič Nevelskoj]] zistil, že Sachalin je ostrov, zmapoval ústie Amuru a zistil čchingskú neprítomnosť v regióne. Miestne obyvateľstvo žilo nezávisle od čchinského štátu a bolo k nemu skôr nepriateľské.<ref name=":2" />{{rp|335}} Roku 1850 Nevelskoj založil prvé ruské osídlia pri ústí Amuru, [[Petrovsk]] a [[Nikolajevsk na Amure|Nikolajevsk]]. Petrohradskí ministri s tým nesúhlasili, ale cár akciu podporil, keď už bola vykonaná. Ruské ministerstvo zahraničia potom čchingské ministerstvo závislých dŕžav informovalo o pohybe lodí tretích krajín v oblasti a navrhlo jej spoločnú obranu, nedočkalo sa však reakcie. S aktivitami Američanov v [[Ochotské more|Ochotskom mori]] a „ otvorením Japonska“ ďalej vzrástol záujem Ruska o Ďaleký východ a roku 1853 navrhli Čchingom rokovania o posune hranice na Amur. Súčasne pokračovala kolonizácia Poamuria a ruské lode navštívili [[Šanghaj]] v snahe o nadviazanie obchodných stykov.<ref name=":2" />{{rp|336}} Vzhľadom na prebiehajúcu [[Krymská vojna|krymskú vojnu]] sa Rusi obávali britského záboru Sachalinu a dolného Poamuria. Preto roku 1854 vypravili zo Sibíri po Amure vojenskú expedíciu, čo v nóte Čchingom zdôvodnili obranou Amuru a Sachalinu pred Britmi a Francúzmi. Až vtedy sa čchingské úrady dozvedeli o ruskom osídlení na dolnom toku Amuru.<ref name=":2" />{{rp|337}} Roku 1854 anglo-francúzske lode zaútočili na [[Petropavlovsk-Kamčatskij]] a 1855 aj na dolné Poamurie. Rusi reagovali vypravením posíl na Amur zo Sibíri, čchingská vláda v Pekingu protestovala, miestne úrady v Ajgune však Rusom pomáhali.<ref name=":2" />{{rp|339}} Ruské osídľovanie Poamuria rýchlo pokračovalo, takže koncom 50. rokov žilo (podľa ruských údajov) severne od Amuru a v Prímorí 24 tisíc obyvateľov, z toho viac než 6349 Rusov a iba 2400 Číňanov.<ref name=":2" />{{rp|341}} == Rokovania o zmluve == Na prerokovanie sporných otázok vyslala ruská vláda do Pekingu grófa [[Jevfimij Vasiljevič Puťatin|Jevfimija Puťatina]]. Roku 1858 pri rokovaniach Čchingov so zástupcami západných vlád v [[Tiencin]]e (o riešení [[Druhá ópiová vojna|druhej ópiovej vojny]]) zaujal pozíciu neutrála, ktorý s Čchingmi nie je v spore. Bez vedomia ostatných delegácií postúpil čchingským vyjednávačom ruskú žiadosť o postúpenie krajín severne od Amuru a [[Prímorský kraj|Prímoria]].<ref name=":2" />{{rp|342}} Vzápätí gubernátor východnej Sibíri [[Nikolaj Nikolajevič Muravjov-Amurskij]] informoval čchingského cisára Sien-fenga, že je poverený vedením rokovaní o hraniciach, a Puťatin v Ťiencine má len sprostredkovať rokovania medzi Čchingmi a západnými štátmi. Cisár vyslal na rokovanie s Muravjovom svojho vzdialeného príbuzného [[I-šan]]a. I-šan sa s Muravjovom stretli v Ajgune, mandžuskom mestečku na strednom toku Amuru, rokovania začali v máji 1858. Muravjov požadoval odstúpenie ľavého brehu Amuru a krajín východne od rieky [[Ussuri]], vypratanie týchto krajín čchingskými poddanými a neobmedzené právo plavby po hraničných riekach pre Rusov. Počas diskusie Muravjov ustúpil ohľadom presídlenia, v ostatnom však trval na svojom. Zmluva bola podpísaná po piatich dňoch rozhovorov 16. mája 1858, v mandžuskej, mongolskej a ruskej reči.<ref name=":2" />{{rp|343}} == Obsah zmluvy == Ruská ríša získala Ajgunskou zmluvou územie na ľavom brehu rieky [[Amur (rieka)|Amur]], 64 dedín čchingských poddaných východne od Amuru však zostalo pod mandžuskou správou.<ref name=":2" />{{rp|343}} Územie vymedzené severne riekou Amur, západne riekou [[Ussuri]] a východne a južne [[Japonské more|Japonským morom]], bolo postavené pod spoločnú mandžusko-ruskú správu. Ruským lodiam sa otvoril prístup k riekam Amur, [[Ussuri]] a [[Sungari]]. Obmedzenia pre vzájomný obchod na spoločnej hranice boli zrušené.<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = Tzou | meno = Byron N. | odkaz na autora = | titul = China and international law: the boundary disputes | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = Greenwood Publishing Group | rok = 1990 | isbn = 9780275934620 | počet strán = | strany = 47-48 }}</ref> Čína Ajgunskou zmluvou stratila výlučnú formálnu kontrolu nad viac ako 1 milión km² svojho pôvodného nominálneho územia. K Rusku bolo touto zmluvou pripojených viac ako 600 tisíc km², zatiaľ čo v spoločnej správe bolo ešte po dobu dvoch rokov ďalších 444 tisíc km². Toto územie bolo o dva roky neskôr, teda v roku 1860, tiež pripojené k Rusku na základe Pekinskej konvencie.<ref name=":3" /> == Priebeh ratifikácie, Pekinská konvencia == Cisár [[Sien-feng]] s dohodou súhlasil, a pretože mal dojem, že anglo-francúzska koalícia ruské požiadavky podporuje, požiadal zase Puťatina o zmäkčenie anglo-francúzskych požiadaviek. Puťatin vyhovel a sprostredkoval medzi anglo-francúzskymi a čchingskými zástupcami, a dosiahol uzavretie čchingsko-ruskej dohody z 1. júna 1858 o otvorení prístavov ruskému obchodu, ktorá v hraničných otázkach odkázala na ďalšie rokovania.<ref name=":2" />{{rp|344}} Na ratifikáciu dohôd vyslala ruská vláda do Pekingu diplomata Petra Perovského a grófa [[Nikolaj Pavlovič Ignatiev|Nikolaja Pavloviča Ignatieva]]. Súčasne Muravjov na Amure začal s kolonizáciou Prímoria pozdĺž [[Ussuri]], čo vyvolalo hnev v Pekingu, ktorý ratifikoval Tiencinskú dohodu,<ref name=":2" />{{rp|345}} nie však ajgunskú. K tvrdej pozícii čchingskej vlády prispela aj mylná viera, že sa Rusi v júni 1859 zúčastnili na strane západných vojsk bitky v Taku (v ktorej čchingské vojsko potopilo štyri britské vojnové člny). V snahe vyvinúť tlak na Čchingov sa Ignatiev potom pripojil k západným vyslancom v Šanghaji, Briti však už vedeli o Ajgunskej zmluve a podozrievali Rusov, že podporovali čchingské vojská pri Taku. Čchingské úrady v Mandžusku zatiaľ proti Rusom začali mobilizovať hľadačov ženšenu a miestne kmene.<ref name=":2" />{{rp|346}} Ignatievovi sa podarilo zaujať pozíciu prostredníka medzi Západom a čchingskou vládou a pritom vzbudiť na čchingskej strane dojem, že západ podporuje ruské požiadavky. Za tejto situácie bola podpísaná rusko-čchingská konvencia v Pekingu 2. novembra 1860, ktorá potvrdila ajgunskú i tiencinskú dohodu, dala čchingským poddaným právo zostať na odstúpených územiach pod vládou Ruska, povolila bezcolný obchod pozdĺž celej rusko-mandžuskej hranice, povolila obchod aj v [[Kašgar (mesto)|Kašgare]], Ili a [[Tarbagataj]]i, otvorení ruských konzulátov v [[Urga|Urge]] a Kašgare.<ref name=":2" />{{rp|347}} Počas roku 1861 bola vytýčená nová rusko-čchingská hranica.<ref name=":2" />{{rp|348}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Ajgunská smlouva|24290236}} [[Kategória:Čínsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:Medzinárodné zmluvy]] [[Kategória:Dejiny Číny]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] mmqrq0idenjmwhn86p5blh6hsloek2g Sľub (seriál) 0 723026 8190894 8190188 2026-04-01T17:07:10Z ~2026-20251-62 290862 8190894 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] [[čeština]] | počet sérií = 11 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ telesnej výchovy a zemepisu ZDŠ SNP |partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, starší brat Vladimíra, bývalý švagor Andre syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei a Zuzany P., kamarát Martiny, | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová (rod. Fraňová) | učiteľka hudobnej výchovy a slovenského jazyka ZDŠ SNP, vedúca speváckeho zboru, bývalá triedna učiteľka ôsmakov, výchovná poradkyňa | bývalá manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie,bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | syn Lucie † a Petera †, adoptívny syn Zuzany a Michala, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Vladimíra, Marka, Natálie a Mira | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, bývalá svokra Michala, adoptívna babka Jakuba, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | bývalý vojak, čašník vo vieche | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová (rod.Marková) | triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu, tehotná | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny, švagriňa Róberta a Michala, teta Heleny, kolegyňa Zuzany, Martiny a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovc & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda Mestského národného výboru (MNV) | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZŠ SNP, bývalá zástupkyňa, učiteľka ruštiny, komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku | syn Zdeny a Pavola, manžel Veroniky, polobrat Martiny, otec Heleny, synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, švagor Kamily, vnuk Marty, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>( r. Marková )</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, chce sa presťahovať do Bratislavy |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV) | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]] | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, syn Karola, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |bývá v dětskom domove |brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda a Adama Bartoša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB |partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy |syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, páči sa mu Lenka Bartošová, polorodý brat Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám | manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Táňa Kollárová | emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska |brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.-3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka |partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá kolegyňa Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi s Natáliou |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach |partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany a Jozefa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska | manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 3. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.-3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčí sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100 |[[26. január]] [[2026]] |[[19. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 |[[31. august]] [[2026]] |[[4. december]] [[2026]] |- | |'''[[5. séria (2027)|5]]''' |? |? |? |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2035 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 20265 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}17.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] brgocble0wpaklhqpp4lsdvq0yf3x2r Vypálenie osady Mladoňov 0 723782 8190876 8163882 2026-04-01T16:10:56Z ~2026-20235-44 290855 Špatné datum narození u Ondřeje Hurcika 8190876 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Vypálenie osady Mladoňov |súčasť=[[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] |obrázok=Mladoňov Partizán.jpg |text k obr= Pomník obetí v Mladoňove |dátum=[[29. október]] [[1945]] |miesto=[[Lazy pod Makytou|Mladoňov]] |výsledok = vypálená osada, 20 obetí |straty1= |straty2=16 civilných obetí<br/>4 partizáni |sila1= |sila2= }} '''Vypálenie osady Mladoňov''' sa odohralo [[29. október|29. októbra]] [[1944]]. Za pomoc partizánom príslušníci nemeckého [[Sicherheitsdienst|SD]] v [[Horní Lideč|Hornej Lidči]] vypálili osadu Mladoňov obce [[Lazy pod Makytou]]. Zhorelo 13 domov, v nich 2 partizáni, 2 ženy a dvanásťročné dievča. Ďalších 13 obyvateľov obce a 2 partizáni boli zastrelení. Udalosť pripomína pamätník v osade Mladoňov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|404-406}} == Priebeh == Začiatkom októbra 1944 sa na [[Myjava (mesto)|Myjave]] sformovala [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] z členov sovietskeho výsadku a z miestnych partizánov. V októbri bola postupne vytláčaná cez [[Biele Karpaty]] na sever k [[Javorníky|Javorníkom]]. V bojoch pri [[Lysá pod Makytou|Lysej pod Makytou]] utrpeli partizáni v bojoch s nemeckými jednotkami ťažké straty. Časť partizánov (asi 200 – 300 mužov) po boji a úteku vstúpila v noci z [[28. október|28.]] na [[29. október|29. októbra]] 1944 do osady Mladoňov. Ozbrojení partizáni vošli do domov miestnych obyvateľov, ktorí im museli dať najesť. Partizáni sa utáborili priamo v osade. Na základe informácií o presunoch partizánov na území [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] od miestneho konfidenta sa presúvala z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] nemecká jednotka [[Sicherheitsdienst|SD]] z obce [[Horní Lideč]] cez [[Lazy pod Makytou]] na dvoch autobusoch a troch osobných autách o 5.15 hod. k osade Mladoňov. Odtiaľ malo asi 100 Nemcov prejsť k osade Bučovec na rozhraní [[Lazy pod Makytou|Lazov]] a [[Marikovská dolina|Marikovskej doliny]], kde sa mali nachádzať partizáni. Už v Mladoňove ale došlo k prestrelke a partizáni sa dali na útek smerom k Bučovcu. Pri úteku zanechali za sebou v osade guľomet, vysielačku a 11 pušiek. Nájdené zbrane poslúžili nemeckým vojenským jednotkám ako dôkaz pomoci obyvateľov Mladoňova partizánom. Nemci na mieste zavraždili 13 mužov, dve ženy, jedno dievča a údajne štyroch partizánov. Partizáni [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina]] napriek početnej prevahe nezasiahli. Obete boli pochované napriek zákazu do hrobu na cintoríne vedľa kostola v obci [[Lazy pod Makytou]].<ref name="Puch">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tragédia v Mladoňove podľa archívnych dokumentov | url = https://puchovodedicstvo.sk/tragedia-v-mladonove-podla-archivnych-dokumentov/ | dátum prístupu = 2025-08-28 | dátum vydania = 2014-08-28 | vydavateľ = Puchovo dedičstvo, [[Ústav pamäti národa]] | 6 = priezvisko Makyna | meno = Pavol | }}</ref> Zoznam obetí:<ref name="Maniak"/>{{rp|406}} {| class="wikitable" style="text-align: right" |- bgcolor="#cccccc" ! style="background:#B0C4DE" |Priezvisko a meno ! style="background:#B0C4DE" |Poznámka |- | align="left" | BOBÁČIK Ondrej || align="left" | (*17.08.1874) |- | align="left" | HURCÍK Ondrej || align="left" | (*09.02.1882) |- | align="left" | HURCÍK Štefan || align="left" | (*22.12.1911) |- | align="left" | CHODÚROVÁ Katarína || align="left" | (*07.11.1909) |- | align="left" | JANOŠKO Pavol || align="left" | (*03.02.1884) |- | align="left" | MACHÁČ Milan || align="left" | (*25.11.1929) |- | align="left" | MACHÁČ Pavol || align="left" | (*30.03.1925) |- | align="left" | MACHÁČOVÁ Elena || align="left" | (*10.08.1932) |- | align="left" | MACHÁČOVÁ Eva || align="left" | (*11.02.1910) |- | align="left" | MARUŠÍK Matúš || align="left" | (*12.09.1881) |- | align="left" | MARUŠÍK Štefan || align="left" | (*13.11.1901) |- | align="left" | MIŠÚN Ján || align="left" | (*17.06.1900) |- | align="left" | NOŠÍK Pavol || align="left" | (*27.01.1912) |- | align="left" | SVORČÍK Ondrej || align="left" | (*02.03.1913) |- | align="left" | TÚČEK Ján || align="left" | (*26.05.1890) |- | align="left" | TÚČEK Štefan || align="left" | (*14.10.1926) |- | align="left" | 4 neznámi partizáni || align="left" | |- |} == V literatúre== Udalosti v Mladoňove opisuje kniha Emílie Šipulovej Dedinôčka moja rodná.<ref name="Sipulova">{{Citácia knihy|titul=Dedinôčka moja rodná|priezvisko=Šipulová|meno=Emília|vydavateľ=Ametyst|rok=1998|isbn=8096794140}}</ref> Mgr. Pavol Makyna, PhD. z [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] však rozporuje verziu, že obyvatelia Mladoňova už skôr pomáhali partizánom a mali s nimi dobré vzťahy. Naopak, obávali sa následkov partizánskej prítomnosti v osade.<ref name="Puch"/> == Ocenenia == Udalosť pripomína pomník padlých v osade Mladoňov, socha ozbrojeného partizána v štýle socialistického realizmu z roku [[1953]] v životnej veľkosti na podstavci s vročením [[1944]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5140 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Obec [[Lazy pod Makytou]] bola obec ocenená Radom červenej hviezdy a osada Mladoňov Dukelskou pamätnou medailou.<ref name="Maniak"/>{{rp|405}} {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Lazy pod Makytou]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Mladoňov]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Mladoňov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Mladoňov]] af2ocz9anvpk5lpo2ofazjirifqucny Redaktor:Lekvarnička/pieskovisko 2 727233 8191198 8190764 2026-04-02T10:08:55Z Lekvarnička 262477 8191198 wikitext text/x-wiki == Liga majsteriek 2020/2021 == {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2020/2021|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|majster={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] (1. titul)|2_miesto={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Španielsko}} [[Jennifer Hermoso]]<br/>{{minivlajka |Anglicko}} [[Fran Kirby]]<br/>(6 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|počet_mužstiev=62 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=89|počet_gólov=318|začiatok=3. november 2019|koniec=16. máj 2020|počet_divákov=2 576|priemer_gólov_na_zápas=3,57}}'''Liga majsteriek 2020/2021''' bol 20. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Finálový zápas sa konal na štadióne Gamla Ullevi v [[Göteborg|Göteborgu]]. Víťazný tím tohto ročníka sa automaticky kvalifikoval do skupinovej fázy ročníka 2021/22, ktorý prešiel zmenou formátu. OL Lyonnes, ktorý vyhral 5 predchádzajúcich ročníkov, vypadol do štvrťfinále, keď ho porazil Paris Saint-Germain. Barcelona vyhrala svoj prvý titul, keď vo finále porazila Chelsea, a stala sa tak prvým klubom, ktorý vyhral mužskú a ženskú ligu majstrov. Kvôli pandémii COVIC-19 v Európe, v každej krajine boli iné obmedzenia počtu divákov. == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže. *Asociácie na 1. až 12. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|Ligy majsteriek 2019/20]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra, Lichtenštajnsko a San Maríno. === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2019, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2014/2015 do 2018/2019. {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> | <small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |<small>90.500</small> | rowspan="12" align="center" |<small>2</small> !<small>20.</small> | <small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |<small>13.500</small> | rowspan="18" align="center" |<small>1</small> !<small>38.</small> | <small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |<small>3.000</small> | rowspan="13" align="center" |<small>1</small> |- !<small>2.</small> | <small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |<small>77.500</small> !<small>21.</small> | <small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |<small>12.500</small> !<small>39.</small> | <small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |<small>2.500</small> |- !<small>3.</small> | <small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |<small>53.500</small> !<small>22.</small> | <small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |<small>12.000</small> !<small>40.</small> | <small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |<small>2.500</small> |- !<small>4.</small> | <small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |<small>53.500</small> !<small>23.</small> | <small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |<small>12.000</small> !<small>41.</small> | <small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |<small>2.000</small> |- !<small>5.</small> | <small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |<small>52.000</small> !<small>24.</small> | <small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |<small>11.000</small> !<small>42.</small> | <small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |<small>1.500</small> |- !<small>6.</small> | <small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |<small>39.000</small> !<small>25.</small> | <small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |<small>10.500</small> !<small>43.</small> | <small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |<small>1.000</small> |- !<small>7.</small> | <small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |<small>36.500</small> !<small>26.</small> | <small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |<small>10.500</small> !<small>44.</small> | <small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |<small>1.000</small> |- !<small>8.</small> | <small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |<small>33.000</small> !<small>27.</small> | <small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |<small>10.500</small> !<small>45.</small> | <small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |<small>1.000</small> |- !<small>9.</small> | <small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |<small>31.000</small> !<small>28.</small> | <small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |<small>10.000</small> !<small>46.</small> | <small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |<small>0.500</small> |- !<small>10.</small> | <small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |<small>30.000</small> !<small>29.</small> | <small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |<small>9.500</small> !<small>47.</small> | <small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |<small>0.000</small> |- !<small>11.</small> | <small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |<small>28.500</small> !<small>30.</small> | <small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |<small>9.000</small> !<small>48.</small> | <small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |<small>0.000</small> |- !<small>12.</small> | <small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |<small>26.000</small> !<small>31.</small> | <small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |<small>8.500</small> !<small>49.</small> | <small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |<small>0.000</small> |- !<small>13.</small> | <small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |<small>26.000</small> | rowspan="7" align="center" |<small>1</small> !<small>32.</small> | <small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |<small>8.000</small> ! rowspan="6" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> | <small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>14.</small> | <small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |<small>24.500</small> !<small>33.</small> | <small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |<small>7.500</small> | <small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="2" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> | <small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |<small>21.000</small> !<small>34.</small> | <small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |<small>5.500</small> | <small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>16.</small> | <small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |<small>21.000</small> !<small>35.</small> | <small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |<small>5.000</small> | <small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> | <small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |<small>19.000</small> !<small>36.</small> | <small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |<small>5.000</small> | <small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>18.</small> | <small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |<small>19.000</small> !<small>37</small> | <small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |<small>4.500</small> | <small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>19.</small> | <small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |<small>18.000</small> | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" |+ ! !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- !1. kvalifikačné kolo (40 tímov) | * 38 majsteriek z asociácií na 13. a nižšom mieste * 2 tímy z druhého miesta z asociácií na 11. až 12. mieste | |- !2. kvalifikačné kolo (20 tímov) | | * 20 víťazných tímov z 1. kvalifikačného kola |- !Vyraďovacia fáza (32 tímov) | * 12 majsteriek z asociácií na 1. až 12. mieste * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 10. mieste | * 10 víťazných tímov z 2. kvalifikačného kola |} === Tímy === {| class="wikitable" |+ !Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! rowspan="6" |Šestnásťfinále |Lyon<sup>TH</sup> (Abd-1st) |Paris Saint-Germain (Abd-2nd) |VfL Wolfsburg (1st) |Bayern Munich (2nd) |- |Chelsea (Abd-1st) |Manchester City (Abd-2nd) |Rosengård (1st) |Kopparbergs/Göteborg (2nd) |- |Barcelona (Abd-1st) |Atlético Madrid (Abd-2nd) |Slavia Prague (Abd-1st) |Sparta Prague (Abd-2nd) |- |Fortuna Hjørring (1st) |Brøndby (2nd) |Juventus (Abd-1st) |Fiorentina (Abd-2nd) |- |Servette Chênois (Abd-1st) |Zürich (Abd-2nd) |PSV (Abd-1st) |Ajax (Abd-2nd) |- |LSK Kvinner (1st) |BIIK Kazygurt (1st) | colspan="2" | |- ! rowspan="10" |Kvalifikácia |Vålerenga (2nd) |Okzhetpes (2nd) |CSKA Moscow (1st) |Glasgow City (1st) |- |Valur (1st) |Gintra Universitetas (1st) |Apollon Limassol (Abd-1st) |St. Pölten (Abd-1st) |- |Górnik Łęczna (Abd-1st) |Spartak Subotica (Abd-1st) |FC Minsk (1st) |SFK 2000 (Abd-1st) |- |Olimpia Cluj (Abd-1st) |Benfica (Abd-1st) |PAOK (Abd-1st) |Anderlecht (Abd-1st) |- |Ferencváros (Abd-1st) |Zhytlobud-2 Kharkiv (1st) |HJK (1st) |Split (1st) |- |Peamount United (1st) |Pomurje (Abd-1st) |ALG Spor (Abd-1st) |Vllaznia (1st) |- |NSA Sofia (1st) |Ramat HaSharon (Abd-1st) |Flora (1st) |Slovan Bratislava (Abd-1st) |- |Swansea City (Abd-1st) |KÍ (1st) |Linfield (1st) |Breznica Pljevlja (Abd-1st) |- |Birkirkara (Abd-1st) |Mitrovica (Abd-1st) |Rīgas FS (2nd) |Agarista Anenii Noi (Abd-1st) |- |Kamenica Sasa (Abd-1st) |Lanchkhuti (1st) |Racing FC (Abd-1st) |Alashkert (Abd-1st) |} == Liga majsteriek 2019/2020 == {| class="wikitable" |+ !Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! rowspan="6" |Šestnásťfinále |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (2) |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (2) |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (2) |{{Minivlajka|Švédsko}} Piteå (1) |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg]] (2) |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid (1) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (2) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] (2) |- |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (2) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Fiorentina (2) |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] (1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Lugano (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[Riazaň-VDV|Ryazan-VDV]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Chertanovo Moscow (2) |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) | colspan="2" | |- ! rowspan="10" |Kvalifikácia |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Hibernian (2) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SK Sturm Graz (ženy)|Sturm Graz]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> LSK Kvinner (1) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna (1) |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |- |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> SC Braga (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa (1) |- |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Split (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Wexford Youths (1) |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |- |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> EB/Streymur/Skála (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja (1) |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Cardiff Met. (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Linfield (1) |- |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica (1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara (1) |- |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Dragon 2014 (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Bettembourg (1) |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Alashkert (CH) |} == Harmonogram == Súťaž bolo odložená na neurčito 17. marca 2020 kvôli pandémii COVID-19 v Európe. Finále, ktoré bolo pôvodne naplánované na 24. mája 2020 vo Viedni na štadióne Viola Park bolo oficiálne odložené 12. marca 2020. {| class="wikitable" |+ !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- |Kvalifikačné kolo |21. jún 2019 | colspan="2" |7., 10. a 13. august 2019 |- |Šestnásťfinále |16. august 2019 |11. – 12. september 2019 |25. – 26. september 2019 |- |Osemfinále |30. september 2019 |16. – 17. ockóber 2019 |30. – 31. október 2019 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |8. november 2019 | colspan="2" |21. – 22. august 2020 na [[Štadión San Mamés Barria|štadióne San Mamés]], ([[Bilbao]]) v Anoeta Stadium ([[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]]) |- |Semifinále | colspan="2" |25. – 26. august 2020 na [[Štadión San Mamés Barria|štadióne San Mamés]], ([[Bilbao]]) v Anoeta Stadium ([[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]]) |- |Finále | colspan="2" |30. august 2020 na štadióne Anoeta Stadium ([[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]]) |} === Kvalifikačné kolo === {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2019/2020}} === Skupina 1 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !BRE !SFK !ASA !DRA |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" | +16 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|11|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" | +4 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" | +3 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Dragon 2014 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |23 | align="center" |−23 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |— |} === Skupina 2 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !MIT !BRE !CLU !SOF |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1 |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" | +4 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |2 |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |7 | align="center" | 0 | align="center" |4 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|4}} |- | align="center" |3 |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" | −1 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |4 |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |9 | align="center" |−3 | align="center" |1 | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— |} === Skupina 3 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !HIB !CAR !POM !TBI |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Hibernian | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" | +5 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Cardiff Met. | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" | +4 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" | +2 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |−11 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 4 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !MIN !KHA !SPL !BET |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |16 | align="center" |1 | align="center" | +15 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|12|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |4 | align="center" | +5 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Split | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" | +3 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Bettembourg | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |25 | align="center" |−23 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|7}} | align="center" |— |} === Skupina 5 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !SUB !FER !BRA !ANE |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |21 | align="center" |2 | align="center" | +19 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|7|0}} | align="center" |{{ku|12|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" | +4 | align="center" |7 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |10 | align="center" | −8 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |−15 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— |} === Skupina 6 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !KAZ !VAN !FLO !EBS |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |1 | align="center" | +14 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|9|0}} |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" | +3 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" | −1 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> EB/Streymur/Skála | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |16 | align="center" |−16 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} === Skupina 7 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !BRA !LIM !GRA !RIG |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> SC Braga | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |0 | align="center" | +11 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |— |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |17 | align="center" |3 | align="center" | +14 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|10|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SK Sturm Graz (ženy)|Sturm Graz]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |9 | align="center" | −3 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|7}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |−22 | align="center" |0 | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 8 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !AND !LSK !LIN !PAO |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |3 | align="center" | +8 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> LSK Kvinner | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" | +4 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Linfield | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |9 | align="center" | −5 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |−7 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— |} === Skupina 9 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !TWE !BES !GOR !ALA |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" | +10 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|8|0}} |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" | +3 | align="center" |5 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |14 | align="center" |3 | align="center" | +11 | align="center" |4 | align="center" |0–2 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|13|0}} |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Alashkert | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |−24 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 10 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !VLL !WEX !GIN !BIR |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" | +3 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Wexford Youths | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |10 | align="center" |6 | align="center" | +4 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" | 0 | align="center" |4 | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |−7 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|7}} | align="center" |— | align="center" |— |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2019/2020}} === Šestnásťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] | align="center" |{{ku|1|4}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Hibernian | align="center" |{{ku|2|9}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |{{ku|1|5}} |- |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |{{ku|3|4}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|1|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> SC Braga | align="center" |{{ku|0|7}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|0}} |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia | align="center" |{{ku|0|3}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Chertanovo Moscow | align="center" |{{ku|1|5}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[Riazaň-VDV|Ryazan-VDV]] | align="center" |{{ku|0|16}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|0|9}} | align="center" |{{ku|0|7}} |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Fiorentina | align="center" |{{ku|0|6}} |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg]] | align="center" |{{ku|2|2}} ([[Pravidlo vonkajších gólov|prav.]]) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] | align="center" |{{ku|4|5}} |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente | align="center" |{{ku|2|4}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht | align="center" |{{ku|1|3}} |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik | align="center" |{{ku|4|2}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica | align="center" |{{ku|0|15}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|0|10}} | align="center" |{{ku|0|5}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Piteå (1) | align="center" |{{ku|1|2}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Lugano (2) | align="center" |{{ku|1|11}} |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City | align="center" |{{ku|1|7}} | align="center" |{{ku|0|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk | align="center" |{{ku|4|1}} |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |} === Osemfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | align="center" |{{ku|2|2}} ({{ku|1|3}} [[Penaltový rozstrel|p]]) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|8|1}} |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |{{ku|0|7}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{ku|0|1}}1 |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|7}} |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik | align="center" |{{ku|1|7}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|7|0}} |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente | align="center" |{{ku|6|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |{{ku|2|13}} |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|2|5}} | align="center" |{{ku|0|8}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City | align="center" |{{ku|2|3}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid | align="center" |{{ku|0|1}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|1|9}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|1|2}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|0|1}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|1|0}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=30. august 2020|čas=20:00|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|0|2}}|štadión=Anoeta, [[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]]|divákov=|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2030157/|rozhodca={{minivlajka |Švajčiarsko}} Esther Staubli|góly1={{gól|58}} Alexandra Popp|góly2={{gól|25}} Eugénie Le Sommer<br/>{{gól|44}} Saki Kumagai<br/>{{gól|88}} Sara Björk Gunnarsdóttir|žlté karty2={{žltá karta |40}} Marozsán|žlté karty1={{žltá karta |14}} Huth}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |{{Tooltip|Po.|Poradie}} ! rowspan="2" |Hráčka ! rowspan="2" |Klub ! colspan="3" |{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- !Kval. !Vyraď. !Spolu |- | rowspan="3" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Vivianne Miedema | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |— |10 | rowspan="3" |10 |- | align="left" |{{Minivlajka|Nigéria}} Emueje Ogbiagbevha | align="left" |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk |6 |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Berglind Björg Þorvaldsdóttir | align="left" |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |6 |4 |- | rowspan="3" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |— |9 | rowspan="3" |9 |- | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}} Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |— |9 |- | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Fenna Kalma | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente |5 |4 |- | rowspan="12" |7. | align="left" |{{Minivlajka|Kanada}} Kayla Adamek | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |4 |1 | rowspan="12" |5 |- | align="left" |{{Minivlajka|Kanada}} Janine Beckie | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |— |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Tijana Filipović | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |5 |0 |- | align="left" |{{Minivlajka|Cyprus}} Krystyna Freda | align="left" |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |5 |— |- | align="left" |{{Minivlajka|Gruzínsko}} Gulnara Gabelia | align="left" |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt |5 |0 |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Rio Hardy | align="left" |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |5 |— |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Marie-Antoinette Katotová|Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |— |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> Velina Koshuleva | align="left" |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia |5 |— |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Tereza Kožárová | align="left" |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |— |5 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Eugénie Le Sommer | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |— |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Tijana Matić | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |4 |1 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Wendie Renard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |— |5 |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezóny: {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- ! rowspan="3" |Brankárky | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Sarah Bouhaddi | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Čile}} Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Sandra Paños | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="6" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Lucy Bronze | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}} Paulina Dudek | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Kathrin Hendrich | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] {{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Dominique Janssen | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Sakina Karchaoui | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Wendie Renard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- ! rowspan="8" |Stredopoliarky | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}} Ingrid Syrstad Engen | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Kheira Hamraoui | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Svenja Huth | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Japonsko}} Saki Kumagai | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Škótsko}} Kim Little | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Amel Majri | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Dzsenifer Marozsán | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Alexandra Popp | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- ! rowspan="6" |Útočníčky | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Delphine Cascarino | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Kadidiatou Diani | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}} Caroline Graham Hansen | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Marie-Antoinette Katotová|Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Natália Látal Mackovičová == {{Infobox Futbalista | meno = Natália Látal Mackovičová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1983|10|15}}<ref>https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova</ref> | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | roky = 1994{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2008{{--}}2010<br />2010{{--}}2012<br />2012{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br />2015{{--}}2018<br />2018{{--}}2020<br />2020{{--}} | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />PVFA Bratislava<br />SCU Ardagger<br />Brentwood Town Ladies<br />SCU Ardagger<br />OFK Dunajská Lužná<br />Lady Team Bratislava<br />ASK WSC Bruck an der Leitha<br />[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2001{{--}}2008 | reprezentačné zápasy(góly) = 28 (2) | trénerské roky = 2011{{--}}2016<br />2011{{--}}2016<br /><br />2020{{--}} | trénerské kluby = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 15 rokov|Slovensko WU15]]<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]<br />OFK Dunajská Lužná<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (asistentka trénera) }} '''Natália Látal Mackovičová''' je bývala slovenská futbalistka. Je jediná Slovenka s najvyššou trénerskou licenciou UEFA Pro. Pôsobí ako manažérka dievčenského a ženského futbalu v ŠK Slovan Bratislava.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sponzori si myslia, že v Slovane nepotrebujeme peniaze, hráčky však nemajú plat ani tu, hovorí trénerka Natália Látal | url = https://dennikn.sk/3553038/sponzori-si-myslia-ze-v-slovane-nepotrebujeme-peniaze-hracky-vsak-nemaju-plat-ani-tu-hovori-trenerka-natalia-latal/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk-SK | meno = Jana | priezvisko = Sedláková}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bola koordinátorkou ženského futbalu v SFZ, neskôr manažérkou riadenia súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natália Látal Mackovičová prvou Slovenkou s UEFA Pro licenciou | url = https://www.skslovan.com/9397 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> Bola prvou Slovenkou, ktorá hrala v anglickej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROZHOVOR Prvá Slovenka s najvyššou licenciou: Trénovať mužov by ma bavilo, ale mám iné poslanie | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/rozhovor-prva-slovenka-najvyssou-licenciou-trenovat-muzov-ma-bavilo-ale-mam-ine-poslanie | vydavateľ = Šport24.sk | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Slovan Bratislava, v Anglicku za Brentwood Town Ladies<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natalia Latal Mackovičova Slovan Bratislava | url = https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova | vydavateľ = SEFUTBOLEUROPA.COM | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = SEFUTBOLEUROPA.COM}}</ref> a Rakúsku.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky znesú na ihrisku viac než muži. Ženský futbal na Slovensku napreduje | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zensky-futbal-na-slovensku-rozhovor-natalia-latal-mackovicova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala v rokoch 2001 až 2008 a odohrala 28 zápasov a dala 2 góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Trénerská kariéra == S trénerskou kariérou začala ako 17 ročná počas štúdia na FTVŠ vo Venglošovej akadémii ako asistentka trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRÉNERI – NATÁLIA LÁTAL MACKOVIČOVÁ: Trénerka s diplomom nehovorí všetko nahlas {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/treneri-natalia-latal-mackovicova-trenerka-s-diplom-nehovori-vsetko-nahlas/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> V [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovane Bratislava]] bola hrajúcou trénerkou.<ref name=":3" /> futbalnet https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/57dc4a94818b2893507e6561/natalia-latal/#/futbal/prestupy/ == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" |1 |} == Andrea Budošová == {{Infobox Futbalista | meno = Andrea Budošová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|05|15}} | miesto narodenia = [[Čadca]] | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = 171 cm | pozícia = stredopoliarka, obrankyňa | roky = {{--}}2002<br />2002{{--}}2017<br />2007{{--}}2008<br />2017{{--}}2018<br />2018{{--}}2019<br />2019{{--}} | kluby = Hoffman FK Čadca<br />[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]<br />USG Ardagger/Neustadtl<br />ABC Braník<br />[[FC Union Nové Zámky|Union Nové Zámky]]<br />ABC Braník | zápasy(góly) = <br /><br /><br /><br />23 (12) | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1999{{--}}2011 | reprezentačné zápasy(góly) = 56 (20) }} '''Andrea Budošová''' (* 15. mája 1980) je bývalá slovenská futbalistka a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenská reprezentantka.]] == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Hoffman Čadca.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Frolová|meno=Mária|titul=Futbalistky HFK splnili vytýčený cieľ|periodikum=Žilinské noviny|vydavateľ=Petis press|dátum=2000-12-12|ročník=1|číslo=26|strany=13|dátum prístupu=2026-02-03|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:fc4520b3-2ace-4db4-8348-265239c8a0f7?page=uuid:d3893b62-34f7-459e-a3b1-7bf0134d66db}}</ref> Keď mala 21 rokov prestúpila do českej Slavie Praha. Pol roka hrala v Rakúsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil hráče Andrea BUDOŠOVÁ {{!}} SK Slavia Praha | url = https://www.slavia.cz/player?id=1752 | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala od roku 1999 do 2011, odohrala 56 zápasov a dala 20 gólov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Ocenenia == Jedenástka roka 1999, 2000, 2001, 2005, 2006, 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: V Poprade vyhlásili ženskú jedenástku roka 2013 | url = https://futbalsfz.sk/video-v-poprade-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2013/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2014-01-31 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Viktoria | priezvisko = Joríkova}}</ref> Futbalistka roka 2000 diváckej ankety futbalového magazínu Tango<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szilárd Németh osobnosťou roka 2000 v diváckej ankete televízneho futbalového magazínu Tango | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/szilard-nemeth-osobnostou-roka-2000-v-divackej-ankete-televizneho-futbaloveho-magazinu-tango | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Osobnosť českej ligy žien 2014/15 3.miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucie Martínková osobností ligy žen | url = https://www.fotbal.cz/zeny/lucie-martinkova-osobnosti-ligy-zen/a18 | vydavateľ = Fotbal.cz | dátum vydania = 2015-06-20 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = cs-CZ | meno = eSports cz, s r o- | priezvisko = www.esportsmedia.cz}}</ref> https://www.slavia.cz/player?id=1752 https://www.soccerdonna.de/de/andrea-budosova/leistungsdaten/spieler_236.html https://www.slavia.cz/roster?season=2017&category=ZEN https://www.fotbal.cz/souteze/turnaje/stats/d9832af7-790b-4ede-829b-5516f168adaa https://sparta.cz/cs/novinky/38500-becko-vyhralo-i-na-braniku 2021 bránik == Veronika Klechová == https://www.weltfussball.at/person/pe309625/veronika-klechova/ https://www.oefb.at/oefb/Bewerb/Spielplan/15701?OEFB-Frauen-Bundesliga https://www.worldfootball.net/person/pe309625/ https://www.oefb.at/Profile/Spieler/948236?Veronika-Klechova https://futbalsfz.sk/klechova-a-korenciova-na-autogramiade-v-ziline/ https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d655f9386dc8b72382a59d6/veronika-kissova/#/futbal/prestupy/ https://ufp.sk/2025/01/30/laska-na-futbalovom-ihrisku-pribeh-veroniky-a-filipa-kissovcov/ https://sport7.dnes24.sk/72753/veronika-klechova-zeny-vo-futbale-vedia-byt-skutocne-zakerne == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=členovia komunity a klubu|založený=2018|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Ligová história == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 | -24 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 | -18 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |6 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 | -5 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 | -10 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |3 |'''42''' |- |2025/2024 | | | | | | | | | | | |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga ženy|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=členovia komunity a klubu}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 | -20 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 | -23 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 | -26 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 | -9 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga | | | | | | | | | |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 nzfuqtht94tyj759xweli4xh127qq1h NHL 2025/2026 0 733871 8191196 8184401 2026-04-02T10:04:35Z Feriontly17x17x7 228747 šabl. 8191196 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=NHL|sezóna=2025/2026|sezóna_pred=NHL 2024/2025|sezóna_po=NHL 2026/2027|začiatok=7. október 2025|koniec=Jún 2026|odohraté_zápasy=82|počet_mužstiev=32|prvý_výber_draftu=[[Matthew Schaefer]]|vybral_tím=[[New York Islanders]]}} '''NHL 2025/2026''' je nadchádzajúca ako 109. sezóna fungovania (107. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začne [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzve v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto bude posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutoční vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začne v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026. == Ligové podnikanie == === Dohoda o kolektívnom vyjednávaní === Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Vstupný draft === [[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref> === Utah rebranding === Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Zmeny v trénerskom tíme == {| class="wikitable" |+Zmeny v trénerskom tíme ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Tréner 2024/2025 !Tréner 2025/2026 !Poznámky |- |[[Anaheim Ducks]] |[[Greg Cronin]] |[[Joel Quenneville]] |19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Boston Bruins]] |[[Jim Montgomery]] [[Joe Sacco]]* |[[Marco Sturm]] |Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Chicago Blackhawks]] |[[Luke Richardson]] [[Anders Sorensen]]* |[[Jeff Blashill]] |Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Dallas Stars]] |[[Peter DeBoer]] |[[Glen Gulutzan]] |DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Rangers]] |[[Peter Laviolette]] |[[Mike Sullivan]] |Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Philadelphia Flyers]] |[[John Tortorella]] [[Brad Shaw]]* |[[Rick Tocchet]] |Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Pittsburgh Penguins]] |[[Mike Sullivan]] |[[Dan Muse]] |Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Dan Bylsma]] |[[Lane Lambert]] |Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Vancouver Canucks]] |[[Rick Tocchet]] |[[Adam Foote]] |29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny vo vedení == {| class="wikitable" |+Zmeny vo vedení ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Generálny manažér 2024/2025 !Generálny manažér 2025/2026 !Poznámky |- |[[Los Angeles Kings]] |[[Rob Blake]] |[[Ken Holland]] |5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Islanders]] |[[Lou Lamoriello]] |[[Mathieu Darche]] |22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Ron Francis]] |[[Jason Botterill]] |22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny v aréne == * Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať. == Pravidelná sezóna == Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Medzinárodné zápasy === [[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zápasy pod holým nebom === Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride: * [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier === [[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref> == Poradie == === Východná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+[[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |[[Carolina Hurricanes]] |39 |24 |12 |3 |130 |115 | +15 |'''51''' |- |2. | align="left" |[[New York Islanders]] |40 |22 |14 |4 |114 |110 | +4 |'''48''' |- |3. | align="left" |[[Philadelphia Flyers]] |38 |20 |11 |7 |118 |109 | +9 |'''47''' |- |4. | align="left" |[[Washington Capitals]] |39 |20 |14 |5 |124 |111 | +13 |'''45''' |- |5. | align="left" |[[Pittsburgh Penguins]] |38 |17 |12 |9 |122 |123 | -1 |'''43''' |- |6. | align="left" |[[New York Rangers]] |41 |19 |17 |5 |106 |110 | -4 |'''43''' |- |7. | align="left" |[[New Jersey Devils]] |39 |20 |17 |2 |106 |118 | -12 |'''42''' |- |8. | align="left" |[[Columbus Blue Jackets]] |38 |17 |15 |6 |116 |128 | -12 |'''40''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 30. decembra 2025. Zdroj: National Hockey League</small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+[[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |[[Detroit Red Wings]] |40 |23 |14 |3 |125 |129 | -4 |'''49''' |- |2. | align="left" |[[Montreal Canadiens]] |39 |21 |12 |6 |130 |131 | -1 |'''48''' |- |3. | align="left" |[[Tampa Bay Lightning]] |38 |22 |13 |3 |126 |101 | +25 |'''47''' |- |4. | align="left" |[[Florida Panthers]] |39 |21 |15 |3 |126 |124 | -2 |'''45''' |- |5. | align="left" |[[Buffalo Sabres]] |38 |20 |14 |4 |120 |120 | +0 |'''44''' |- |6. | align="left" |[[Toronto Maple Leafs]] |39 |18 |15 |6 |128 |129 | -1 |'''42''' |- |7. | align="left" |[[Boston Bruins]] |40 |20 |18 |2 |124 |132 | -8 |'''42''' |- |8. | align="left" |[[Ottawa Senators]] |38 |18 |15 |5 |125 |124 | +1 |'''41''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 30. decembra 2025. Zdroj: National Hockey League</small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> === Západná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+[[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |[[Colorado Avalanche]] |38 |29 |2 |7 |153 |87 | +66 |'''65''' |- |2. | align="left" |[[Dallas Stars]] |39 |25 |7 |7 |139 |105 | +34 |'''57''' |- |3. | align="left" |[[Minnesota Wild]] |40 |24 |10 |6 |126 |104 | +22 |'''54''' |- |4. | align="left" |[[Utah Mammoth]] |40 |18 |19 |3 |119 |116 | +3 |'''39''' |- |5. | align="left" |[[Nashville Predators]] |38 |17 |17 |4 |109 |127 | -18 |'''38''' |- |6. | align="left" |[[St. Louis Blues]] |40 |15 |17 |8 |100 |137 | -37 |'''38''' |- |7. | align="left" |[[Chicago Blackhawks]] |39 |14 |18 |7 |108 |127 | -19 |'''35''' |- |8. | align="left" |[[Winnipeg Jets]] |37 |15 |18 |4 |107 |114 | -7 |'''34''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 30. decembra 2025. Zdroj: National Hockey League</small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+[[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |[[Edmonton Oilers]] |40 |20 |14 |6 |135 |132 | +3 |'''46''' |- |2. | align="left" |[[Vegas Golden Knights]] |37 |17 |9 |11 |117 |115 | +2 |'''45''' |- |3. | align="left" |[[Anaheim Ducks]] |39 |21 |16 |2 |134 |137 | -3 |'''44''' |- |4. | align="left" |[[Los Angeles Kings]] |38 |16 |13 |9 |99 |102 | -3 |'''41''' |- |5. | align="left" |[[San Jose Sharks]] |39 |19 |17 |3 |120 |136 | -16 |'''41''' |- |6. | align="left" |[[Seattle Kraken]] |37 |16 |14 |7 |95 |111 | -16 |'''39''' |- |7. | align="left" |[[Calgary Flames]] |39 |17 |18 |4 |103 |116 | -13 |'''38''' |- |8. | align="left" |[[Vancouver Canucks]] |39 |16 |20 |3 |112 |136 | -24 |'''35''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 30. decembra 2025. Zdroj: National Hockey League</small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> == Play-off == === Pavúk === V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=|RD1-team1=|RD1-team4=|RD1-team3=|RD1-team6=|RD1-team5=|RD1-team8=|RD1-team7=|RD1-team10=|RD1-team9=|RD1-team12=|RD1-team11=|RD1-team14=|RD1-team13=|RD1-team16=|RD1-team15=|RD1-info5='''Západná konferencia'''|RD1-info1='''Východná konferencia'''|RD1-seed1=|RD1-seed2=|RD1-seed3=|RD1-seed4=|RD1-seed5=|RD1-seed6=|RD1-seed7=|RD1-seed8=|RD1-seed9=|RD1-seed10=|RD1-seed11=|RD1-seed12=|RD1-seed13=|RD1-seed14=|RD1-seed15=|RD1-seed16=|RD1-score1=|RD1-score2=|RD1-score3=|RD1-score4=|RD1-score5=|RD1-score6=|RD1-score7=|RD1-score8=|RD1-score9=|RD1-score10=|RD1-score12=|RD1-score13=|RD1-score14=|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score5=|RD2-score6=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=|RD2-team2=|RD2-team1=|RD2-team4=|RD2-team3=|RD2-team6=|RD2-team5=|RD2-team7=|RD3-team2=|RD3-team1=|RD3-team4=|RD3-team3=|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=|RD2-seed4=|RD2-seed3=|RD2-seed2=|RD2-seed8=|RD2-seed7=|RD2-seed1=|RD2-seed6=|RD2-seed5=|RD3-seed4=|RD3-seed2=|RD3-seed1=|RD3-seed3=|RD4-seed1=|RD4-seed2=}} == Uniformy == === Veľkoobchodné zmeny v tíme === * [[Boston Bruins]] predstavil nové logo a natrvalo prijal prepracované logo s písmenom "B", ktoré predtým používal v sezóne 2023-24 a v zápase pri príležitosti stého výročia založenia klubu v roku 2024. Tím predstavil aj nové dresy, ktoré pripomínajú dresy, ktoré Bruins nosili v 80. a 90. rokoch 20. storočia, ako aj v predchádzajúcej sezóne v zápase pri príležitosti storočnice.<ref>{{Citácia periodika|titul=Boston Bruins tweak logo, hint at jersey change for 2025-26 NHL season|url=https://www.usatoday.com/story/sports/nhl/bruins/2025/06/23/boston-bruins-new-logo-jersey-tease/84317910007/|periodikum=USA TODAY|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}</ref> * [[Chicago Blackhawks]] predstavilo dresy z edície Centennial, ktoré dočasne nahradia ich bežné červené domáce dresy počas celej sezóny. Tento dres sa z väčšej časti podobá ich súčasným domácim dresom, ale pribudol k nemu šnurovací golier a zlaté lemovanie okolo erbu a zadných čísel, ako aj nášivka 100. výročia na pravom ramene.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RELEASE: Blackhawks Centennial Home Jerseys Unveiled to Celebrate 100 Years {{!}} Chicago Blackhawks | url = https://www.nhl.com/blackhawks/news/release-blackhawks-centennial-home-jerseys-unveiled-to-celebrate-100-years | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[St. Louis Blues]] predstavili nové logo a farby založené na "dedičnej" modrej nôte, ktorá sa používala v zápasoch NHL Winter Classic v rokoch 2017 a 2022. Domáce dresy sa podobajú tým, ktoré sa nosili v zápase v roku 2017 a využívali sa ako náhradné dresy v rokoch 2018 až 2025, zatiaľ čo cestné dresy sa podobajú tým, ktoré sa nosili v zápase v roku 2022. Predchádzajúce modré domáce dresy s námorníckym akcentom boli zachované ako náhradné dresy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blues unveil new primary uniforms inspired by Winter Classic jerseys {{!}} St. Louis Blues | url = https://www.nhl.com/blues/news/blues-unveil-new-primary-uniforms-and-logo | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-24 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Utah Mammoth]] bude debutovať prvou sadou dresov od rebrandingu z Utah Hockey Club. Na domácich dresoch bol nahradený nápis Utah primárnym logom Mammoth a nášivkami s obrysmi štátu Utah na ramenách, zatiaľ čo na cestných dresoch zostal nápis v prepracovanom fonte a na ramenách je logo Mammoth.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Míľniky == === Dosiahnuté významné míľniky === * 28. júna 2025 si Ottawa Senators vybrala [[Bruno Idzan|Bruna Idzana]] ako 181. v poradí v šiestom kole [[NHL Entry Draft 2025|vstupného draftu NHL 2025]], čím sa stal prvým [[Chorváti|Chorvátom]] vybraným v drafte NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = League Tallies 53 NHL Draft Picks in Los Angeles | url = https://ushl.com/news/2025/6/28/nhl_draft_2025_recap.aspx | vydavateľ = ushl.com | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] 2sq4ft6v8h5ua0dzwm3eh67a6okpasj Liga majstrov žien UEFA 2025/2026 0 734199 8191146 8170003 2026-04-02T06:05:26Z Lekvarnička 262477 8191146 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga =Liga majstrov žien UEFA |sezóna =2025/2026 |sezóna_pred =Liga majstrov žien UEFA 2024/2025 |sezóna_po =Liga majstrov žien UEFA 2026/2027 |začiatok =''Kvalifikácia: ''<br>30. júl{{--}}18. september 2025<br>''Finálna časť:''<br>7. október 2025{{--}}23. máj 2026 |koniec = |majster = |2_miesto = |ročník = |počet_mužstiev =''Finálna časť:'' 18<br>''Celkovo:'' 74 |odohraté_zápasy = |počet_gólov = |priemer_gólov_na_zápas = |počet_divákov = |najlepší_strelec = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = |poznámka = }} '''Liga majstrov žien UEFA 2025/2026''' je 25. ročník [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien]], ktorú organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž začala [[30. júl]]a [[2025]] a skončí finálovým zápasom, ktorý sa uskutoční 23. mája 2026. Finálová zápas sa bude konať na štadióne Ullevaal Stadion v [[Oslo|Osle]]. == Priradenie asociačných tímov == Celkom 74 tímov z 50 členských krajín UEFA sa zúčastňuje Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026. Základná schéma prideľovania počtu tímov je nasledovná: * Asociácie na 1. až 7. mieste - 3 tímy * Asociácie na 8. až 17. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Víťazky [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|Ligy majstrov žien UEFA 2024/2025]] získajú oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 cez svoju domácu ligu. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra (1 tím v španielskej lige), Lichtenštajnsko (3 tímy v švajčiarskej lige) a San Maríno (1 tím v talianskej lige). === Rebríček UEFA === Rebríček ženských domácich líg pre sezónu 2025/2026 podľa koeficientu UEFA 2024, vypočítané podľa výsledkov súťaží od sezóny 2019/2020 do 2023/2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = UEFA Women's Champions League 2025/26 Provisional Access List | url = https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf | dátum prístupu = 2025-07-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241111004923/https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UEFA rankings (women) | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womenscountry/?year=2024 | vydavateľ = uefa.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-21 | dátum prístupu = 2025-08-02 | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> |<small>78,333</small> | rowspan="7" |<small>3</small> | rowspan="19" | !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> |<small>14,000</small> | rowspan="3" |1 | rowspan="19" | !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> |<small>6,500</small> | rowspan="13" |1 |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> |<small>68,999</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> |<small>12,000</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> |<small>6,500</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> |<small>68,166</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> |<small>59,999</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> |<small>10,250</small> |0 !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> |<small>6,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> |<small>10,000</small> | rowspan="15" |1 !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> |<small>34,000</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> |<small>10,000</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> |<small>24,999</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> |<small>9,500</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> |<small>22,332</small> | rowspan="10" |<small>2</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> |<small>5,500</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> |<small>22,000</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> |<small>4,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> |<small>21,750</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> |<small>9,000</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> |<small>21,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> |<small>8,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> |<small>4,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> |<small>21,250</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> |<small>8,500</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> |<small>3,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> |<small>19,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> |<small>8,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> |<small>—</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> |<small>18,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> |<small>8,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> |<small>—</small> | rowspan="4" |0 |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> |<small>17,750</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> |<small>7,500</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> |<small>17,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> |<small>—</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> |<small>14,750</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> |<small>7,000</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> |<small>14,250</small> | rowspan="2" |<small>1</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> |<small>7,000</small> ! colspan="4" rowspan="2" | |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> |<small>14,000</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> |<small>7,000</small> |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- |'''1. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(21 tímov)''' | * 21 majsteriek z asociácií na 29. až 51. mieste | |- | rowspan="2" |'''2. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(28 tímov)''' | * 22 majsteriek z asociácií na 7. až 28. mieste (okrem Ruska) * 1 majsterky z asociácie na 31. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 1. kola | * 6 víťaziek miniturnajov z prvého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(16 tímov)''' | * 12 tímov z druhého miesta z asociácií na 6. až 17. mieste * 4 tímy z tretieho miesta z asociácií na 4. až 7. mieste | |- | rowspan="2" |'''3. kolo''' |'''Majstrovstvá časť''' '''(8 tímov)''' | * 1 majsterky z asociácie na 12. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 2. kola majstrovskej časti | * 7 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- |'''Nemajstrovská časť''' '''(10 tímov)''' | * 3 tímy z druhého miesta z asociácií na 3. až 5. mieste * 3 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 3. mieste * 1 tím z druhého miesta asociácie na 7. mieste, ako tím s najvyšším koeficientom z pôvodne 2. kola nemajstrovskej časti | * 4 víťaziek miniturnajov z druhého kola |- | colspan="2" |'''Ligová fáza (18 tímov)''' | * víťaz Ligy majstrov žien 2024/2025 * 6 majsteriek z asociácií na 1. až 6. mieste * 2 tímy z druhého miesta z asociácií na 1. až 2. mieste | * 4 víťazky 3. kola majstrovskej časti * 5 víťaziek 3. kola nemajstrovskej časti |- | colspan="2" |'''Predkolo vyraďovacej fázy (8 tímov)''' | | * 8 tímov z 5. až 12. miesta ligovej fázy |- | colspan="2" |'''Vyraďovacia fáza (8 tímov)''' | | * 4 víťazky predkola vyraďovacej fázy * 4 tímy z 1. až 4. miesta ligovej fázy |} === Tímy === * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * 1 - tím bol na prvom mieste domácej ligovej súťaže * 2 - tím bol na druhom mieste domácej ligovej súťaže * 3 - tím bol na treťom mieste domácej ligovej súťaže {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- | colspan="2" rowspan="3" |'''Ligová fáza''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] <small>([[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|LM]])</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus <small>(1)</small> | colspan="3" | |- | rowspan="3" |'''3. kolo''' |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] <small>(1)</small> | colspan="3" | |- | rowspan="2" |'''{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] (3) |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid <small>(3)</small> |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Švédsko}}BK Häcken <small>(2)</small> | colspan="2" | |- | rowspan="10" |'''2. kolo''' | rowspan="6" |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Švédsko}}Rosengård <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Česko}}[[SK Slavia Praha (ženy)|Slávia Praha]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Fortuna Hjørring]] <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Bielorusko}}Dinamo Minsk <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Island}}Breiðablik <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Škótsko}}Hibernian <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Kazachstan}}BIIK Shymkent <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[BSC Young Boys (ženy)|Young Boys]] <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Srbsko}}Crvena zvezda Belehrad <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Albánsko}}Vllaznia <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Cyprus}}Apollon Ladies <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Fínsko}}HJK <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}SFK 2000 <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Rumunsko}}Farul Constanțaa <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Slovinsko}}Mura <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] <small>(1)</small> | colspan="2" | |- | rowspan="4" |'''{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Portugalsko}}Braga <small>(3)</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Inter Milan <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma <small>(3)</small> |- |{{Minivlajka|Švédsko}}Hammarby<sup>3</sup> |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV Eindhoven <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Dánsko}}Nordsjælland <small>(2)</small> |- |{{Minivlajka|Nórsko}}Brann <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Ukrajina}}Metalist 1925 Kharkiv <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Bielorusko}}FC Minsk <small>(2)</small> |- |{{Minivlajka|Island}}Valur <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Škótsko}}Glasgow City <small>(2)</small> |{{Minivlajka|Kazachstan}}Aktobe <small>(2)</small> | |- | rowspan="6" |'''1. kolo''' | rowspan="6" |'''{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}''' |{{Minivlajka|Chorvátsko}}Agram <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Kosovo}}Mitrovica <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Turecko}}ABB Fomget <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Grécko}}AEK Athens <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Izrael}}Kiryat Gat <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Gruzínsko}}Lanchkhuti <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Čierna hora}}Budućnost Podgorica <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Slovensko}}[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] <small>([[1. slovenská futbalová liga žien 2024/2025|1]])</small> |{{Minivlajka|Bulharsko}}NSA Sofia <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Luxembursko}}Racing Union <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Wales}}Cardiff City <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Estónsko}}Flora <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Severné Írsko}}Cliftonville <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Lotyšsko}}Riga FC <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Malta}}Swieqi United <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Moldavsko}}Agarista Anenii Noi <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}}Ljuboten <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}NSÍ Runavík <small>(1)</small> |{{Minivlajka|Arménsko}}Pyunik <small>(1)</small> |- |{{Minivlajka|Azerbajdžan}}Neftchi Baku <small>(1)</small> | | | |} == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025/26 UEFA Women's Champions League and new UEFA Women's Europa Cup: Dates, access list, full guide {{!}} UEFA Women's Champions League | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0292-1c3522a87601-a24f55d636ea-1000--2025-26-uefa-women-s-champions-league-and-new-uefa-women-s/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="3" |'''Kvalifikácia''' |'''1. kolo''' | rowspan="2" |24. jún 2025 |30. júl 2025 (semifinále) |2. august 2025 (finále a o 3. miesto) |- |'''2. kolo''' |27. august 2025 (semifinále) |30. august 2025 (finále a o 3. miesto) |- |'''3. kolo''' |31. august 2025 |11. september 2025 |18. september 2025 |- | rowspan="6" |'''Ligová fáza''' |'''1. zápas''' | rowspan="6" |19. september 2025 | colspan="2" |7.{{--}}8. október 2025 |- |'''2. zápas''' | colspan="2" |15.{{--}}16. október 2025 |- |'''3. zápas''' | colspan="2" |11.{{--}}12. november 2025 |- |'''4. zápas''' | colspan="2" |19.{{--}}20. november 2025 |- |'''5. zápas''' | colspan="2" |9.{{--}}10. december 2025 |- |'''6. zápas''' | colspan="2" |17. december 2025 |- | rowspan="4" |'''Vyraďovacia fáza''' |'''Predkolo vyraďovacej fázy''' | rowspan="4" |18. december 2025 |11.{{--}}12. február 2026 |18.{{--}}19. február 2026 |- |'''Štvrťfinále''' |24.{{--}}25. marec 2026 |1.{{--}}2. apríl 2026 |- |'''Semifinále''' |25.{{--}}26. apríl 2026 |2.{{--}}3. máj 2026 |- |'''Finále''' | colspan="2" |23. máj 2026 |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} === 1. kolo === ==== Majstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Luxembursko}}Racing Union{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|4={{minivlajka|Grécko}} AEK Athens|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Estónsko}} Flora|9={{minivlajka|Lotyšsko}} Riga FC|11=2. august 2025|16=2. august 2025|5|5=3|8=1|10=4|12={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|14={{minivlajka|Lotyšsko}} Riga FC|17={{minivlajka|Grécko}} AEK Athens|19={{minivlajka|Estónsko}} Flora|13=2|15=1|18=1|20=0}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Slovensko}}[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|4={{minivlajka|Malta}} Swieqi United|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|9={{minivlajka|Čierna Hora}} Budućnost Podgorica|11=2. august 2025|16=2. august 2025|0|5=5|8=3|10=0|12={{minivlajka|Malta}} Swieqi United|14={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|17={{minivlajka|Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|19={{minivlajka|Čierna Hora}} Budućnost Podgorica|13=1|15=2|18=0|20=3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Severné Macedónsko}}Ljuboten{{Play-off4+3miesto|30. júl 2025|{{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|4={{minivlajka|Faerské ostrovy}} NSÍ Runavík|6=30. júl 2025|7={{minivlajka|Bulharsko}} NSA Sofia|9={{minivlajka|Arménsko}} Pyunik|11=2. august 2025|16=2. august 2025|4|5=1|8=0|10=1|12={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|14={{minivlajka|Arménsko}} Pyunik|17={{minivlajka|Faerské ostrovy}} NSÍ Runavík|19={{minivlajka|Bulharsko}} NSA Sofia|13=4|15=0|18=4|20=0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: neutrálna pôda{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Izrael}} Kiryat Gat|RD1-team1={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|RD1-team2={{minivlajka|Azerbajdžan}} Neftchi Baku|RD1-score1=2|RD1-score2=0|RD2-team2={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|RD2-score1=1|RD2-score2=3}} '''Turnaj 5''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Írsko}}Athlone Town{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Chorvátsko}} Agram|RD1-team1={{minivlajka|Wales}} Cardiff City|RD1-team2={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|RD1-score1=0|RD1-score2=4|RD2-team2={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|RD2-score1=0|RD2-score2=3}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Kosovo}}Mitrovica{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|RD1-team1={{minivlajka|Kosovo}} Mitrovica|RD1-team2={{minivlajka|Severné Írsko}} Cliftonville|RD1-score1=1|RD1-score2=3|RD2-team2={{minivlajka|Severné Írsko}} Cliftonville|RD2-score1=2|RD2-score2=1}} === 2. kolo === ==== Majstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Slovinsko}} Mura{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Slovinsko}} Mura|4={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Kazachstan}} BIIK Shymkent|9={{minivlajka|Poľsko}} GKS Katowice|11=30. august 2025|16=30. august 2025|8=0|10=2|14={{minivlajka|Poľsko}} GKS Katowice|3|5=2|12={{minivlajka|Slovinsko}} Mura|17={{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|19={{minivlajka|Kazachstan}} BIIK Shymkent|13=0|15=2|18=1|20=2}} '''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies|4={{minivlajka|Švajčiarsko}} Young Boys|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Dánsko}} Fortuna Hjørring|9={{minivlajka|Škótsko}} Hibernian|11=30. august 2025|16=30. august 2025|0|5=1|8=2|10=1|12={{minivlajka|Švajčiarsko}} Young Boys|14={{minivlajka|Dánsko}} Fortuna Hjørring|17={{minivlajka|Cyprus}} Apollon Ladies|19={{minivlajka|Škótsko}} Hibernian|13=0|15=1|18=2|20=3}} '''Turnaj 3''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|4={{minivlajka|Belgicko}} OH Leuven|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Švédsko}} Rosengård|9={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|11=30. august 2025|16=30. august 2025|1|5=2 [[Predĺženie|p.p.]]|8=5|10=0|12={{minivlajka|Belgicko}} OH Leuven|14={{minivlajka|Švédsko}} Rosengård|17={{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|19={{minivlajka|Macedónsko}} Ljuboten|13=3|15=2|18=5|20=0}} '''Turnaj 4''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|4={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia|9={{minivlajka|Bielorusko}} Dinamo Minsk|11=30. august 2025|16=30. august 2025|3|5=0|12={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|8=1|10=2|14={{minivlajka|Bielorusko}} Dinamo Minsk|17={{minivlajka|Luxembursko}} Racing Union|19={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia|13=4|15=0|18=1|20=3}} '''Turnaj 5''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Litva}} Gintra{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Litva}} Gintra|4={{minivlajka|Rumunsko}} Farul Constanța|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Ukrajina}} Vorskla Poltava|9={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|11=30. august 2025|16=30. august 2025|8=5|10=0|14={{minivlajka|Ukrajina}} Vorskla Poltava|2|5=1|12={{minivlajka|Litva}} Gintra|17={{minivlajka|Rumunsko}} Farul Constanța|19={{minivlajka|Gruzínsko}} Lanchkhuti|13=0|15=2|18=4|20=1}} '''Turnaj 6''' Usporiadateľ: {{Minivlajka|Holandsko}}Twente{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Holandsko}} Twente|4={{minivlajka|Srbsko}} Crvena zvezda Belehrad|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Island}} Breiðablik|9={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|11=30. august 2025|16=30. august 2025|6|5=0|8=3|10=1|12={{minivlajka|Holandsko}} Twente|14={{minivlajka|Island}} Breiðablik|17={{minivlajka|Srbsko}} Crvena zvezda Belehrad|19={{minivlajka|Írsko}} Athlone Town|13=2|15=0|18=0|20=2}} '''Turnaj 7''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Fínsko}} HJK{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Česko}} Slavia Prague|4={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Nórsko}} Vålerenga|9={{minivlajka|Fínsko}} HJK|11=30. august 2025|16=30. august 2025|2|5=1|8=1|10=0|12={{minivlajka|Česko}} Slavia Prague|14={{minivlajka|Nórsko}} Vålerenga|17={{minivlajka|Turecko}} ABB Fomget|19={{minivlajka|Fínsko}} HJK|13=0|15=4|18=3|20=2}} ==== Nemajstrovská časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Švédsko}} Hammarby{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Švédsko}} Hammarby|4={{minivlajka|Ukrajina}} Metalist 1925 Kharkiv|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Anglicko}} Manchester United|9={{minivlajka|Holandsko}} PSV Eindhoven|11=30. august 2025|16=30. august 2025|5|5=4|8=4|10=0|12={{minivlajka|Švédsko}} Hammarby|14={{minivlajka|Anglicko}} Manchester United|17={{minivlajka|Ukrajina}} Metalist 1925 Kharkiv|19={{minivlajka|Holandsko}} PSV Eindhoven|13=0|15=1|18=0|20=2}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Česko}} Sparta Praha{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Taliansko}} Roma|4={{minivlajka|Kazachstan}} Aktobe|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Česko}} Sparta Praha|9={{minivlajka|Dánsko}} Nordsjælland|11=30. august 2025|16=30. august 2025|2|5=0|8=4 (4) [[Predĺženie|p.p.]], [[Pokutový_kop#Penaltový_rozstrel|p.]]|10=4 (3)|12={{minivlajka|Taliansko}} Roma|14={{minivlajka|Česko}} Sparta Praha|17={{minivlajka|Kazachstan}} Aktobe|19={{minivlajka|Dánsko}} Nordsjælland|13=5|15=1|18=2|20=4}}'''Turnaj''' '''3''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan{{Play-off4+3miesto|27. august 2025|{{minivlajka|Island}} Valur|4={{minivlajka|Portugalsko}} Braga|6=27. august 2025|7={{minivlajka|Nórsko}} Brann|9={{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan|11=30. august 2025|16=30. august 2025|1|5=3|8=2|10=1|12={{minivlajka|Portugalsko}} Braga|14={{minivlajka|Nórsko}} Brann|17={{minivlajka|Island}} Valur|19={{minivlajka|Taliansko}} Inter Milan|13=0|15=1|18=1|20=4}}'''Turnaj''' '''4''' Usporiadateľ: {{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Bielorusko}} FC Minsk|RD1-team1={{minivlajka|Škótsko}} Glasgow City|RD1-team2={{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien|RD1-score1=0|RD1-score2=2|RD2-team2={{minivlajka|Rakúsko}} Austria Wien|RD2-score1=0|RD2-score2=3}} === 3. kolo === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- ! colspan="5" |Majstrovská časť |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|5|1}} |align=center|{{Minivlajka|Maďarsko}}Ferencváros |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Ku|2|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Ukrajina}}Vorskla Poltava |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Ku|0|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Dánsko}}Fortuna Hjørring |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Ku|2|1}} |- |align=center|{{Minivlajka|Poľsko}}GKS Katowice |align=center|{{Ku|1|8}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Ku|1|4}} |- ! colspan="5" |Nemajstrovská časť |- |align=center|{{Minivlajka|Švédsko}}BK Häcken |align=center|{{Ku|2|3}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Ku|1|2}} ([[Predĺženie|po predĺženi]]) |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}}Austria Wien |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Ku|2|0}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Brann |align=center|{{Ku|1|3}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Ku|0|3}} |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} Eintracht Frankfurt |align=center|{{Ku|1|5}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Ku|0|3}} |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Sporting CP |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Ku|2|0}} |} == Ligová fáza == {{Hlavný článok|Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} 9 tímov z 18 sa kvalifikovalo 18. mája 2025. {{LocMap+|Európa|float=right|places={{LocMap~|Európa|lat=59.913333|long=10.738889|label=Vålerenga|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=52.423056|long=10.787222|label=VfL Wolfsburg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.2|long=15.616667|label=St. Pölten|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=Roma|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.079167|long=7.676111|label=Juventus|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=Bayern München|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=Barcelona|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.416944|long=-3.703333|label=Atlético Madrid|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.416944|long=-3.703333|label=Real Madrid|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label= Benfica|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.76|long=4.84|label=OL Lyonnes|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=Paris FC|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=Paris Saint-Germain|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.883333|long=4.7|label=OH Leuven|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=52.2225|long=6.8925|label=Twente|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4975|long=-2.515|label=Manchester United|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=Arsenal|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=Chelsea|position=left}}|width=500}} * {{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal * {{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea * {{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes * {{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain * {{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München * {{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg * {{Minivlajka|Taliansko}} Juventus * {{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica * {{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona 9 tímov postúpilo z 3. kola kvalifikácie. * {{Minivlajka|Nórsko}} Vålerenga * {{Minivlajka|Belgicko}} OH Leuven * {{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten * {{Minivlajka|Holandsko}} Twente * {{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid * {{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC * {{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United * {{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid * {{Minivlajka|Taliansko}} Roma === Losovanie === Losovanie súperov pre každý tím sa uskutočnilo 19. septembra 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League: League phase draw made {{!}} UEFA Women's Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/draws/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Klub ! colspan="2" |Kôš 1 ! colspan="2" |Kôš 2 ! colspan="2" |Kôš 3 |- !Doma !Vonku !Doma !Vonku !Doma !Vonku |- !{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- !{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- !{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- !{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- !{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Francúzsko}} Lyon |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- !{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- !{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |} === Tabuľka === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''1.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |align=center|6 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|20 |align=center|3 |align=center| +17 |align=center|'''16''' | rowspan="4" align="center" |Postup do štvrťfinále |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''2.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |align=center|6 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|18 |align=center|5 |align=center| +13 |align=center|'''16''' |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''3.''' |{{Minivlajka|Anglicko}}Chelsea |align=center|6 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|0 |align=center|20 |align=center|3 |align=center| +17 |align=center|'''14''' |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|'''4.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |align=center|6 |align=center|4 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|14 |align=center|13 |align=center| +1 |align=center|'''1''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''5.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|11 |align=center|6 |align=center| +5 |align=center|'''12''' | rowspan="4" align="center" |Postup do predkola vyraďovacej fázy (nasadený tím) |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''6.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|7 |align=center|9 |align=center| −2 |align=center|'''12''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''7.''' |{{Minivlajka|Španielsko}}Real Madrid |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|13 |align=center|7 |align=center| +6 |align=center|'''11''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''8.''' |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|6 |align=center|3 |align=center|1 |align=center|2 |align=center|13 |align=center|8 |align=center| +5 |align=center|'''10''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''9.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|13 |align=center|10 |align=center| +3 |align=center|'''9''' | rowspan="4" align="center" |Postup do predkola vyraďovacej fázy (nenasadený tím) |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''10.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}}Paris FC |align=center|6 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|6 |align=center|9 |align=center| −3 |align=center|'''8''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''11.''' |{{Minivlajka|Španielsko}}Atlético Madrid |align=center|6 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|3 |align=center|13 |align=center|9 |align=center| +4 |align=center|'''7''' |- bgcolor="#00F5FF" |align=center|'''12.''' |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|6 |align=center|1 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|5 |align=center|10 |align=center| −5 |align=center|'''6''' |- |'''13.''' |{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|4 |align=center|9 |align=center| −5 |align=center|4 | rowspan="6" | |- |'''14.''' |{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|9 |align=center|19 |align=center| −10 |align=center|'''4''' |- |'''15.''' |{{Minivlajka|Holandsko}}Twente | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" | −6 | align="center" |'''3''' |- |'''16.''' |{{Minivlajka|Portugalsko}}Benfica | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |11 | align="center" | −7 | align="center" |'''2''' |- |'''17''' |{{Minivlajka|Francúzsko}}Paris Saint-Germain | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |12 | align="center" | −8 | align="center" |'''2''' |- |'''18.''' |{{Minivlajka|Rakúsko}}St. Pölten |align=center|6 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|5 |align=center|3 |align=center|28 |align=center| −25 |align=center|'''1''' |} {| class="wikitable" |+1. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |align=center|{{Ku|7|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|6|2}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |align=center|{{Ku|0|6}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |} {| class="wikitable" |+2. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |} {| class="wikitable" |+3. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |align=center|{{Ku|0|6}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |align=center|{{Ku|3|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |} {| class="wikitable" |+4. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |align=center|{{Ku|5|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|3|3}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |align=center|{{Ku|2|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |align=center|{{Ku|1|3}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |} {| class="wikitable" |+5. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |align=center|{{Ku|0|5}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |align=center|{{Ku|1|0}} |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |align=center|{{Ku|0|0}} |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|2|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |align=center|{{Ku|3|1}} |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |- |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |align=center|{{Ku|6|0}} |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |- |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |- |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |} {| class="wikitable" |+6. zápas !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes |align=center|{{Ku|4|0}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München |align=center|{{Ku|3|0}} |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Vålerenga |- |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |align=center|{{Ku|1|2}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|0|1}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- |align=center|{{Minivlajka|Portugalsko}} Benfica |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris Saint-Germain |- |align=center|{{Minivlajka|Taliansko}}Roma |align=center|{{Ku|6|1}} |align=center|{{Minivlajka|Rakúsko}} St. Pölten |- |align=center|{{Minivlajka|Holandsko}}Twente |align=center|{{Ku|1|1}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- |align=center|{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|0|2}} |align=center|{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona |- |align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026}} Losovanie vyraďovacej fázy sa uskutočnilo18. decembra 2025 o 13:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League knockout phase draw: Where is it, when is it, who is involved? {{!}} UEFA Women's Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/draws/2026/2002081/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|RD1=Play-off (osemfinále)|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|RD1-team01={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|RD1-team02={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD1-team14={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|RD1-team13={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD1-team09={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|RD1-team10={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team05={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|RD1-team06={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team02={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD2-team04={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona (ženy)]]|RD2-team06={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD2-team08={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD1-score09-1=0|RD1-score10-1=4|RD1-score05-1=2|RD1-score06-1=3|RD1-score13-1=2|RD1-score14-1=2|RD1-score01-1=0|RD1-score02-1=3|RD1-score01-2=0|RD1-score01-agg=0|RD1-score02-2=2|RD1-score02-agg=5|RD1-score05-2=0|RD1-score05-agg=2|RD1-score06-2=2|RD1-score06-agg=5|RD1-score09-2=1|RD1-score09-agg=1|RD1-score10-2=3|RD1-score10-agg=7|RD1-score13-2=2|RD1-score13-agg=4|RD1-score14-2=0|RD1-score14-agg=2|RD2-team01={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD2-team03={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team05={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD2-team07={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=1|RD2-score01-agg=3|RD2-score02-1=3|RD2-score02-2=2|RD2-score02-agg=5|RD2-score06-1=1|RD2-score05-1=3|RD2-score05-2=0|RD2-score05-agg=3|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg=2|RD1-team03={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team01={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team03={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team07={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona (ženy)]]|RD1-team11={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD1-team15={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]}} === Play-off === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |align=center|{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |align=center|{{Ku|0|3}} |align=center|{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |align=center|{{Ku|2|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |align=center|{{Ku|2|3}} |align=center|{{Ku|0|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Belgicko}}OH Leuven |align=center|{{Ku|1|7}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal |align=center|{{Ku|0|4}} |align=center|{{Ku|1|3}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg |align=center|{{Ku|4|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |align=center|{{Ku|2|2}} |align=center|{{Ku|2|0}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United | align=center|{{Ku|3|5}} | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München | align=center|{{Ku|2|3}} | align=center|{{Ku|1|2}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid | | align="center" |{{Minivlajka|Španielsko}} Barcelona | align=center|{{Ku|2|6}} | align=center|2. apríla |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal | align=center|{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Chelsea | align=center|{{Ku|3|1}} | align=center|{{Ku|0|1}} |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} VfL Wolfsburg | | align="center" |{{Minivlajka|Francúzsko}} OL Lyonnes | align=center|{{Ku|1|0}} | align=center|2. apríla |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !1. zápas !2. zápas |- | align="center" |{{Minivlajka|Nemecko}} Bayern München | | | align=center|25. – 26. apríla | align=center|2. – 3. mája |- | align="center" |{{Minivlajka|Anglicko}} Arsenal | | | align=center|25. – 26. apríla | align=center|2. – 3. mája |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=23. máj 2026|čas=18:00|mužstvo1=víťazný tím 1. semifinále|mužstvo2=víťazný tím 1. semifinále|skóre=vs|štadión=štadión Ullevaal, [[Oslo]]}} == Pozri aj == * [[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Kvalifikácia Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligová fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Vyraďovacia fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] == Referencie == {{Referencie}}{{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] insrih588t5l6jaogh3ggxis3xer0fr Alexios Aristénos 0 734368 8191131 8068795 2026-04-02T03:25:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191131 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Alexios Aristénos | pseudonym = | popis osoby = byzantský teológ a kánonista | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = {{Grc|Ἀλέξιος Ἀριστηνός}} | dátum narodenia = 11./12. storočie | miesto narodenia = [[Grécko]], [[Byzantská ríša]] | dátum úmrtia = po [[1166]] | miesto úmrtia = [[Byzantská ríša]] | národnosť = [[Gréci|byzantskí Gréci]] | alma mater = | zamestnanie = nomofylax, ortanotrofos, dikaiodotos a veľký ekonóm Konštantínopolskej cirkvi | rodičia = | vzťahy = | žáner = právne (kánonické) komentáre | obdobie = | téma = | hnutie = byzantská kánonistika | významné práce = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | portál1 = Byzantská ríša | portál2 = }} '''Alexios Aristénos''' ({{Grc|Ἀλέξιος Ἀριστηνός|prepis podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]]: ''Alexios Aristénos''; iné prepisy: ''Alexios Aristenos'', ''Alexios Aristinos''}}; * 11./12. storočie, oblasť Grécka{{--}}† po [[1166]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[právnik]], [[Kánonické právo|kánonista]].<ref name = ":PE">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> | miesto = Moskva | kapitola zborník = ARISTIN | meno zborník = | priezvisko zborník = | odkaz na autora zborník = | rok = 2001 | strany = 236{{--}}237 | isbn = 5-89572-008-0 | url = https://www.pravenc.ru/text/75982.html | zväzok = 3. Anfimij{{--}}Afanasij | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“<!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> | dátum prístupu = 2025-08-02 }} </ref> == Život == Vyučil sa právo a zastával vysoký civilný úrad, keď ho cisár [[Ján II. (Byzantská ríša)|Ján II. Komnénos]] povolal do Konštantínopola. V byzantskom hlavnom meste Aristénos ako [[diakon]] zastával súčasne najvyššie štátne a cirkevné funkcie nomofylaxa, ortanotrofa, dikaiodota a veľkého ekonóma Konštantínopolskej cirkvi. Keďže kombinácia svetských a cirkevných funkcií bola porušením kánonov, na žiadosť koncilu v roku [[1157]] musel Aristénos opustiť štátne funkcie a ponechal si funkciu veľkého ekonóma.<ref name=":PE" /> == Dielo == Z poverenia cisára [[Ján II. (Byzantská ríša)|Jána II.]] zostavil okolo roku [[1130]] komentár ku korpusu kánonov, ktorý zostavil [[Štefan z Efezu]] a neskôr, v 10. storočí, prepracoval magister a logotét Simeon, dnes stotožňovaný so [[Symeón Metafrastes|Simeonom Metafrastom]]. Až do [[19. storočie|19. storočia]] prevládal názor, že dielo kánonistu [[Ióannes Zónaras|Ióanna Zónara]] predchádzalo Aristénovmu dielu, neskôr sa však väčšina bádateľov začala prikláňať k názoru, že Aristénos tvoril skôr. V komentári sa vyskytlo mnoho nejasností a nepresností vrátane obsahu kánonov. Pri výklade použil Aristénos úplné znenie pravidiel a do svojich komentárov zaradil aj výňatky z nich. Využíval aj starobylé schólia. Len príležitostne sa Aristénos odvoláva na civilné zákony týkajúce sa cirkevných záležitostí. Vo svojich výkladoch uvádza doslovný význam pravidiel bez toho, aby zachádzal do kazuistických jemností. Vo väčšine prípadov uvádza, ako treba chápať niektoré nejasné slová a výrazy, ktoré sa nachádzajú v pravidlách zhromaždených v zbierke.<ref name=":PE" /><ref name="BRE">{{Citácia knihy | titul = [[Boľšaja rossijskaja enciklopedija]] | kapitola zborník = ARISTIN ALEXEJ | zväzok = 2 | typ zväzku = Tom. | url = https://old.bigenc.ru/religious_studies/text/1828346 | vydavateľ = Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija | miesto = Moskva | rok = 2005 | strany = 213 | dátum prístupu = 2025-08-02 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Aristénos, Alexios}} [[Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 12. storočia]] [[Kategória:Byzantskí teológovia]] [[Kategória:Pravoslávni teológovia]] [[Kategória:Byzantskí kánonisti]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] b25xijlrvk4u6ohspjpm1el3p5irm5u Redaktor:Fillos X./Just Jaeckin 2 735976 8191015 8174177 2026-04-01T21:38:18Z Fillos X. 212061 + 8191015 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Just Jaeckin | Rodné meno = Jean-Louis Just Jaeckin | Iné mená = Just Jakin, Just Jeackin | Pseudonym = JJ | Popis osoby = francúzsky režisér a umelec | Portrét = Just-Jaeckin-1974.png | Veľkosť portrétu = 230px | Popis portrétu = Jaeckin na karikatúrnej podobe v roku [[1974]]. | Dátum narodenia = [[8. august]] [[1940]] | Miesto narodenia = [[Vichy]], [[Allier (departement)|Allier]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2022|09|06|1940|08|08}} | Miesto úmrtia = [[Saint-Malo (mesto)|Saint-Malo]], [[Ille-et-Vilaine]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = [[Manche (departement)|Manche]] | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' {{Small|(film)}} (pozri sekciu [[#Filmografia|filmografia]]) | Alma mater = | Profesia = [[režisér]], [[výtvarník]] | Aktívne roky = [[1970]]{{--}}[[2022]] | Rodičia = Just Jaeckin (otec), Anne-Marie Desperaux (matka)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin, Whose ‘Emmanuelle’ Was a Scandalous Success, Dies at 82 | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/09/25/movies/just-jaeckin-dead.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2022-09-25 | dátum prístupu = 2026-02-10 }}</ref> | Príbuzní = | Súrodenci = Philippe | Manželka = [[Anne Jaeckin]] {{Small|(* [[1961]])}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anne Jaeckin France, b. 1961 | url = https://www.soart-gallery.com/en/artists/29-anne-jaeckin/biography/ | vydavateľ = soart-gallery.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = }}</ref> {{Small|([[1985]]{{--}}[[2022]])}} | Partnerka = | Deti = Julia Jaeckin {{Small|(* [[1994]])}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JJ Art: Anne, Julia et Just Jaeckin | url = https://www.soart-gallery.com/exhibitions/7/works/artworks-9513-julia-jaeckin-la-fille-du-berger/ | vydavateľ = soart-gallery.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = }}</ref> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = {{Url|http://www.jaeckin.fr}} | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = Umenie | Portál3 = Francúzsko }} {{Citát v rámčeku|''Vždy som sa považoval skôr za fotografa, ktorý režíruje, než za čistého filmára. Moje oči hľadia na kompozíciu a svetlo.''|J. Jaeckin}} '''Just Jaeckin'''<ref name="vs1" group="pozn.">Nikedy uvádzaná aj ako: Just Jackin, Just Jaekin, Just Jeackin.</ref> [ʒyst ʒaka]<ref name="vs2" group="pozn.">Francúzska výslovnosť mena.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = How to Pronounce Just Jaeckin - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=6DHAV-z36Sw | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2025-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> (* [[8. august]] [[1940]], [[Vichy]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[6. september]] [[2022]], [[Saint-Malo (mesto)|Saint-Malo]], [[Francúzsko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Décès de Just Jaeckin, le réalisateur d'"Emmanuelle", à l'âge de 82 ans | url = https://www.laprovence.com/actu/en-direct/6891331/deces-de-just-jaeckin-le-realisateur-demmanuelle-a-lage-de-82-ans.html | vydavateľ = laprovence.com | miesto = | dátum vydania = 2022-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CINEFICHES | odkaz na autora = | titul = CINEFICHES : Cinéma, DVD, | url = http://www.cinefiches.com/cv.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20230604131918/http://www.cinefiches.com/cv.php?id_cv=16358 | vydavateľ = cinefiches.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | dátum archivácie = 2023-06-04 | jazyk = }}</ref> bol francúzsky [[režisér]], [[Scenár|scenárista]], [[fotograf]], [[Sochárstvo|sochár]], [[Maliar (umelec)|maliar]], [[umelecký riaditeľ]], [[Pretekár|automobilový pretekár]], [[spisovateľ]], [[kameraman]] a príležitostný [[Herectvo|herec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = notreCinema vous souhaite la bienvenue | url = https://www.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=33391&aftref=1 | vydavateľ = notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A la rencontre de Just Jaeckin | url = http://www.lemotlachose.com/a-la-rencontre-de-just-jaeckin/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230429202245/http://www.lemotlachose.com/a-la-rencontre-de-just-jaeckin/ | vydavateľ = lemotlachose.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | dátum archivácie = 2023-04-29 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin | url = https://cinedweller.com/celebrity/just-jaeckin/ | vydavateľ = cinedweller.com | miesto = | dátum vydania = 2020-08-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A la rencontre de Just Jaeckin | url = http://www.lemotlachose.com/a-la-rencontre-de-just-jaeckin/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230503015305/http://www.lemotlachose.com/a-la-rencontre-de-just-jaeckin/ | vydavateľ = lemotlachose.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | dátum archivácie = 2023-05-03 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/person/38007-just-jaeckin | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> Medzi rokmi [[1974]] až [[1984]] režíroval desať rozmanitých [[Filmové dielo|filmov]], s ktorých dva boli [[Televízny film|televízne]]. Patrí medzi najznámejších francúzskych režisérov [[Erotický film|erotických filmov]]. Filmom ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' odštartoval nie len svoju režisérsku kariéru, ale taktiež preslávil [[Holandsko|holandskú]] herečku [[Sylvia Kristel|Sylviu Kristel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin | url = http://www.2artangels.com/project/just-jaeckin/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230407184227/http://www.2artangels.com/project/just-jaeckin/ | vydavateľ = 2artangels.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | dátum archivácie = 2023-04-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cult | meno = We Are | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin (1940 – 2022) | url = https://wearecult.rocks/just-jaeckin-1940-2022 | vydavateľ = wearecult.rocks | miesto = | dátum vydania = 2022-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just jaeckin | url = https://www.cotemagazine.com/en/just-jaeckin | vydavateľ = cotemagazine.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = }}</ref> Medzinárodne uznávaným sa stal aj vďaka fotografovaniu osobností ako napríklad [[Brigitte Bardotová|Brigitte Bardot]], [[Isabelle Adjaniová|Isabelle Adjani]], [[Monica Bellucciová|Monica Belluci]], [[Jane Fondová|Jane Fonda]], [[Catherine Deneuve]], [[Ursula Andressová|Ursula Andress]], [[Johnny Hallyday]], [[Candice Bergenová|Candice Bergen]], [[Carole Bouquet]], [[Dalida]], [[Marie Laforêt]], [[Alexandra Stewart]], [[Eddy Mitchell]], [[Sylvie Vartan]], [[Françoise Hardyová|Françoise Hardy]], [[Jane Birkinová|Jane Birkin]] či [[Serge Gainsbourg]]. Fotografoval pre módne časopisy ako ''[[Harper's Bazaar]]'', ''[[Elle (časopis)|Elle]]'', ''[[Marie Claire]]'', ''[[The Sunday Times]]'', ''[[Queen (časopis)|Queen]]'' alebo ''[[Vogue]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sylvie Vartan photographiée par Just Jaeckin | url = https://www.sylvissima.com/sylvie-vartan-arrets-sur-images/just-jaeckin/language/fr | vydavateľ = sylvissima.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin | url = https://www.boumbang.com/just-jaeckin/ | vydavateľ = boumbang.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sylvie Vartan Photoshoot with Just Jaeckin | url = https://www.sylvissima.com/sylvie-vartan-arrets-sur-images/just-jaeckin/language/en | vydavateľ = sylvissima.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = }}</ref> <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JUST JAECKIN | url = https://www.dumaslimbach.com/just-jaeckin | vydavateľ = dumaslimbach.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nostalgia Kinky | url = https://nostalgiakinky.com/2022/09/16/an-all-consuming-passion-for-freedom-just-jaeckin-1940-1922/ | vydavateľ = nostalgiakinky.com | miesto = | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin France, 1940 | url = https://www.soart-gallery.com/artists/31-just-jaeckin/overview/ | vydavateľ = soart-gallery.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin | url = https://en.unifrance.org/directories/person/121912/just-jaeckin | vydavateľ = en.unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://static1.squarespace.com/static/5e8207936de65325628d72d1/t/60cb6e00a7ec317cbfbeb996/1623944723330/Just+Jaeckin+WEB.pdf | vydavateľ = static1.squarespace.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> == Životopis == <ref name=":22">{{Citácia knihy | priezvisko = Jaeckin | meno = Just | odkaz na autora = | titul = Tout Just: Souvenirs | vydanie = 1 | vydavateľ = DU ROCHER | miesto = Francúzsko | rok = 2006 | isbn = 2268056880 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 325 | zväzok = | url = | poznámka = predslov Philippe Labro | jazyk = francúzsky }}</ref>{{Rp|0}} <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wodrascka | meno = Alain | odkaz na autora = | titul = Marie Laforêt | vydanie = | vydavateľ = Didier Carpentier | miesto = Francúzsko | rok = 2009 | isbn = 978-2-84167-612-5 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 109 | zväzok = | url = | poznámka = predslov Just Jaeckin | jazyk = francúzsky }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mikaïloff | meno = Pierre | odkaz na autora = | titul = Citizen Jane | vydanie = | vydavateľ = Alphée | miesto = Francúzsko | rok = 2010 | isbn = 2753804575 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 253 | zväzok = | url = | poznámka = predslov Just Jaeckin | jazyk = francúzsky }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bachelet | meno = Pierre | odkaz na autora = | titul = En ce temps-là, j'avais vingt ans | vydanie = 1 | vydavateľ = FeniXX réédition numérique (Michel Lafon) | miesto = Francúzsko | rok = 1989 | isbn = 2868046347 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 161 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}</ref> <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin | url = https://www.discogs.com/artist/2245485-Just-Jaeckin?srsltid=AfmBOoqccHzlOccTgJLphIIZJgYrB44L01TUeb90l9IfFyddcirWtJ3C | vydavateľ = discogs.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> ---- === Fotograf === === Filmoví režisér (1974 až 1984) === ==== Emanuela (1974) ==== {{Hlavný článok|Emanuela (film)}} ==== Histoire d’O (1975) ==== {{Hlavný článok|Histoire d’O (film)}} ==== Yes We Have No Bananas (1976) ==== ==== Madame Claude (1977) ==== {{Hlavný článok|Madame Claude (film)}} ==== The Pirate (1977) ==== ==== Le Dernier Amant romantique (1978) ==== {{Hlavný článok|Le Dernier Amant romantique}} ==== Collections privées (1979) ==== {{Hlavný článok|Collections privées}} ==== Girls (1980) ==== {{Hlavný článok|Girls (film z roku 1980)}} ==== L’Amant de Lady Chatterley (1981) ==== {{Hlavný článok|L’Amant de Lady Chatterley}} ==== Salut champion (1981) ==== {{Hlavný článok|Salut champion}} ===== Moto-story ===== {{Hlavný článok|Moto-story}} ===== Formule 1 ===== {{Hlavný článok|Formule 1}} ==== Gwendoline (1984) ==== {{Hlavný článok|Gwendoline (film)}} === Reklamy a hudobné videá (1984 až 1999) === ==== Who Wears These Shoes? (1984) ==== {{Hlavný článok|Who Wears These Shoes?}} ==== Tonight It’s You (1985) ==== {{Hlavný článok|Tonight It’s You}} ==== 8 Ball (1985) ==== {{Hlavný článok|8 Ball}} ==== C’est pour elle (1987) ==== {{Hlavný článok|C’est pour elle}} ==== Richard Toll (1993) ==== {{Hlavný článok|Richard Toll}} === Sochy a maľby () === === Galéria === {{Hlavný článok|Galerie Anne et Just Jaeckin}} === Knihy === {{Hlavný článok|Tout Just}} === Smrť === <ref name="Mt2">Údaj pochádza z rozhovoru ''The Last Temptation of Just'' z roku 2006.</ref> == Rodina == {{Rodokmeň predkov|'''Julia Jaeckin'''|[[Just Jaeckin]]|[[Anne Jaeckin]]|[[Just Jaeckin st.]]|[[Anne-Marie Desperaux]]|[[]]|[[]]|[[]]}} === Anne Jaeckin === === Julia Jaeckin === == Štýl filmovania == {{Citát|d|d}} == Kritika == == Ocenenia == == Spolupracovníci Justa Jaeckina == {{Pozri aj|:Kategória:Spolupracovníci Justa Jaeckina}} * [[Pierre Bachelet]]{{--}}min. 10 spoluprác * [[Robert Fraisse]]{{--}}min. 6 spoluprác * [[Zorica Lozic]]{{--}}min. 6 spoluprác == Filmografia == {{Filmografia}} === Film, televízia a videoklipy === <!-- celkovo 25 titulov --> {| class="wikitable" |+Projekty, ktorých bol Jaeckin súčasťou !Rok ! colspan="2" |Projekt !Dielo !Minutáž !Režisér !Scenárista !Dialógy !Herec<ref name="vs3" group="pozn.">Stvárnenie najmä [[Cameo rola|cameo úloh]].</ref> !Fotograf !Poznámky |- | [[1968]] | colspan="2" | ''[[Dim Dam Dom]]'' | TV šou | viacero pár minútových skečov | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | režisér niektorých segmentov |- | [[1969]] | colspan="2" | ''[[Je, tu, elles…]]'' / ''Elles plus elles'' | Film | 80 min. | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = IMDb | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin(1940-2022) | url = https://www.imdb.com/name/nm0415333/ | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = en }}</ref> | uvedený v [[Záverečné titulky|záverečných titulkoch]] pod funkciou ďakujeme |- ! colspan="11" | |- | [[1974]] | colspan="2" | ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' | rowspan="9" | Film | 95 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1975]] | colspan="2" | ''[[Histoire d’O (film)|Histoire d’O]]'' | 105 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno (postava: majster v mučiarni) | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1976]] | colspan="2" |''[[Yes We Have No Bananas]]'' | '''Film nenatočený''' | style="background:#FFE1E2;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | 1976 | colspan="2" | ''[[Spermula]]'' / ''Amour est un fleuve en Russie'' | 105 min. | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno<ref name=":0" /> | v titulkoch filmu neuvedený |- | [[1977]] | colspan="2" | ''[[Madame Claude (film z roku 1977)|Madame Claude]]'' | 110 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno (postava: muž na párty) | style="background:lightgrey;" | | |- | 1977 | colspan="2" |''[[The Pirate]]'' | '''Film nenatočený''' | style="background:#FFE1E2;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1978]] | colspan="2" | ''[[Le Dernier Amant romantique]]'' | 105 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno (postava: neúspešný kandidát) | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1979]] | colspan="2" | ''[[Collections privées]]'' (režisér poviedky ''L’Île aux sirènes'') | 105 min.<br>(35 min.) | style="background:#dfd;" | áno | style="background:#D8EBFF;" | áno{{#tag:ref|Spoluúčasť na scenári filmu uvádza databáza [[Unifrance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Collections privées | url = https://www.unifrance.org/film/2633/collections-privees | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno (postava: záchranca stroskotanca) | style="background:lightgrey;" | | film zložený z troch nezávislých poviedok, z ktorých Jaeckin režíroval prvú |- | [[1980]] | colspan="2" | ''[[Girls (film z roku 1980)|Girls]]'' / ''Les Femmes-enfants'' | 90 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno (postava: muzikant v metre) | style="background:lightgrey;" | | |- | 1980 | colspan="2" | ''[[Demis Russos]]: [[Man of the World]]'' | Hudobný videoklip | 4 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | 1980 | colspan="2" | ''[[Ça c’est Paris]]'' | TV špeciál | cca 50 min. | style="background:#dfd;" | áno''<ref>https://collections.cinematheque.qc.ca/recherche/oeuvres/fiche/35878-ca-cest-paris</ref>'' | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1981]] | colspan="2" | ''[[L’Amant de Lady Chatterley]]'' | Film | 105 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno (postava: posol) | style="background:lightgrey;" | | |- | rowspan="2" | 1981 | rowspan="2" | ''[[Salut champion]]'' | ''[[Moto-story]]'' (3. epizóda) | TV film | 50 min. | style="background:#dfd;" | áno<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Base de données de films français avec images | url = http://php88.free.fr/bdff/cherche_film.php?texte=Salut+champion&select=tout | vydavateľ = php88.free.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | rowspan="2" | diel seriálu ''Salut champion'' |- | ''[[Formule 1]]'' (12. epizóda) | TV film | 50 min. | style="background:#dfd;" | áno<ref name=":1" /> | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | |- | [[1984]] | colspan="2" | ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' | Film | 105 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:#dfd;" | áno | style="background:#dfd;" | áno<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources – Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=9259 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> | style="background:#dfd;" | áno (postava: nevrlý námorník) | style="background:lightgrey;" | | |- ! colspan="11" | |- | [[1984]] | colspan="2" |''[[Elton John]]: [[Who Wears These Shoes?]]'' | rowspan="4" |Hudobný videoklip | 4 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1985]] | colspan="2" | ''[[Cheap Trick]]: [[Tonight It’s You]]'' | 5 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1985]] | colspan="2" | ''[[Herb Alpert]]: [[8 Ball]]'' | 5 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1987]] | colspan="2" | ''[[Pierre Bachelet]]: [[C’est pour elle]]'' | 5 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno (postava: muž pomáhajúci [[Pierre Bachelet|Bacheletovi]]) | style="background:lightgrey;" | | |- | [[1991]] | colspan="2" | ''[[The King of Ads]]'' | rowspan="2" | TV Film | 75 min.<br>(1 min.) | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | režisér reklamy „Seiko commercial“ |- | [[1993]] | colspan="2" | ''[[The King of Ads, Part 2]]'' | 55 min.<br>(2 min.) | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | režisér reklámy „Seiko commercial“, „Pacific commercial“, & „Jeans Buffalo commercial“ |- | 1993 | colspan="2" | ''[[Marie Laforêt]]: [[Richard Toll]]'' | Hudobný videoklip | 4 min. | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | |- | [[2012]] | colspan="2" | ''Le Talent c'est vous'' | TV špeciál | [[N/A]] | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | style="background:lightgrey;" | | style="background:#dfd;" | áno | style="background:lightgrey;" | | |} ==== Timeline ==== <timeline> ImageSize = width:1500 height:150 PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1960 till:01/01/2026 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:AA value:blue legend:Just_Jaeckin id:BB value:red legend:Anne_Jaeckin id:CC value:green legend:Julia_Jaeckin id:DD value:yellow legend:Ostatné id:EE value:pink legend:Galéria id:FF value:purple legend:Kniha id:GG value:orange legend:?2 id:HH value:claret legend:?3 id:Lines value:black legend:Režisér_filmov id:Lines2 value:gray(0.45) legend:Režisér_TV_filmov id:Lines3 value:gray(0.70) legend:Filmová_spolupráca id:Lines4 value:gray(0.90) legend:Dokumentárne_filmy Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:2 start:1960 ScaleMinor = increment:1 start:1961 BarData = bar:Just text:"Just Jaeckin" bar:Anne text:"Anne Jaeckin" bar:Julia text:"Julia Jaeckin" PlotData = width:15 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Just from:01/01/1960 till:01/10/2023 color:AA bar:Anne from:01/01/1990 till:01/01/2026 color:BB bar:Julia from:01/01/1994 till:01/01/2026 color:CC LineData = at:06/04/1969 color:lines3 layer:back at:26/06/1974 color:black layer:back at:28/08/1975 color:black layer:back at:07/07/1976 color:lines3 layer:back at:11/05/1977 color:black layer:back at:26/04/1978 color:black layer:back at:27/06/1979 color:black layer:back at:07/05/1980 color:black layer:back at:29/06/1981 color:black layer:back at:23/04/1982 color:lines2 layer:back at:19/07/1982 color:lines2 layer:back at:08/02/1984 color:black layer:back at:01/01/1991 color:lines2 layer:back at:01/01/1993 color:lines2 layer:back at:01/01/2000 color:lines4 layer:back at:01/01/2001 color:EE layer:back at:01/01/2006 color:FF layer:back at:01/01/2022 color:lines4 layer:back </timeline> ==== Divácka kino návštevnosť (Francúzsko) ==== {{#invoke:Diagram | stĺpcový | skupina 1 = 8900000:3500000:1100000:100000:250000:500000:1100000:900000 | názvy skupín = kino návštevnosť Jaeckinových filmoch vo Francúzsku | šírka = 800 | farby = #99B2CC | legenda x = 8900000:3500000:1100000:100000:250000:500000:1100000:900000 | legenda y = 9000000 }} ==== Lokatity ==== {{LocMap+ | Svet | float = none | width = 1500 | caption = Lokácie, ktorých bol Jaeckin súčasťou.<br> Legenda: {{Color box|#FF0000|'''Natáčania filmov'''|border=darkgray}}, {{Color box|#00FF00|'''Ostatné'''|border=darkgray}} | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Maroko]] --> | position = | lat = 32.10119 | lon = -6.61377 | mark = Red pog.png | link = [[Maroko]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Filipíny]] --> | position = | lat = 12.331643 | lon = 122.561324 | mark = Red pog.png | link = [[Filipíny]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Thajsko]] --> | position = | lat = 14.73332 | lon = 100.285145 | mark = Red pog.png | link = [[Thajsko]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Maurícius]] --> | position = | lat = -20.17507 | lon = 57.34362 | mark = Red pog.png | link = [[Maurícius]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Bahamy]] --> | position = | lat = 24.17654 | lon = -77.551639 | mark = Red pog.png | link = [[Bahamy]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Bahamy]] --> | position = | lat = 36.152846 | lon = -115.175858 | mark = Red pog.png | link = [[Las Vegas]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[NewYork]] --> | position = | lat = 40.696778 | lon = -74.073257 | mark = Red pog.png | link = [[New York (mesto)|New York]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Washington]] --> | position = | lat = 38.813496 | lon = -77.050552 | mark = Red pog.png | link = [[Washington, D. C.|Washington]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Ottawa]] --> | position = | lat = 45.444235 | lon = -75.62233 | mark = Red pog.png | link = [[Ottawa]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Španielsko]] --> | position = | lat = 40.412973 | lon = -3.705826 | mark = Red pog.png | link = [[Španielsko]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Francúzsko]] --> | position = | lat = 46.618789 | lon = 2.446518 | mark = Red pog.png | link = [[Francúzsko]] | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Spojené kráľovstvo]] --> | position = | lat = 51.480955 | lon = -0.146255 | mark = Red pog.png | link = [[Spojené kráľovstvo]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Taliansko]] --> | position = | lat = 41.967149 | lon = 13.476791 | mark = Red pog.png | link = [[Taliansko]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Belgicko]] --> | position = | lat = 50.694283 | lon = 4.687729 | mark = Red pog.png | link = [[Belgicko]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Holandsko]] --> | position = | lat = 52.038554 | lon = 5.456772 | mark = Red pog.png | link = [[Holandsko]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Japonsko]] --> | position = | lat = 36.190538 | lon = 138.391342 | mark = Green pog.svg | link = [[Japonsko]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[Alžírsko]] --> | position = | lat = 35.298875 | lon = 2.995834 | mark = Green pog.svg | link = [[Alžírsko]] | marksize = 10 }} {{LocMap~ | Svet | label = <!-- [[]] --> | position = | lat = | lon = | mark = | link = [[]] | marksize = 10 }} }} ==== Galéria ==== <gallery> Súbor: </gallery> ==== Distribúcia ==== {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" |+Dabingy filmov ![[Emanuela (film)|Emanuela]] ![[Histoire d’O (film)|Histoire d’O]] ![[Madame Claude (film z roku 1977)|Madame Claude]] ![[Le Dernier Amant romantique]] ![[Collections privées]] ![[Girls (film z roku 1980)|Girls]] ![[L’Amant de Lady Chatterley]] ![[Moto-story]] ![[Formule 1]] ![[Gwendoline (film)|Gwendoline]] |- |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |{{FRA}} [[francúzština]] |- |{{USA}} / {{GBR}} [[angličtina]] |{{USA}} / {{GBR}} [[angličtina]] |{{USA}} / {{GBR}} [[angličtina]] |{{USA}} / {{GBR}} [[angličtina]] |[[N/A]] |N/A |{{USA}} / {{GBR}} [[angličtina]] |N/A |N/A |{{USA}} / {{GBR}} [[angličtina]] |- |{{DEU}} [[nemčina]] |{{DEU}} [[nemčina]] |{{DEU}} [[nemčina]] |N/A |N/A |{{DEU}} [[nemčina]] |N/A |N/A |N/A |{{DEU}} [[nemčina]] |- |{{ITA}} [[taliančina]] |{{ITA}} [[taliančina]] |{{ITA}} [[taliančina]] |{{ITA}} [[taliančina]] |N/A |N/A |{{ITA}} [[taliančina]] |N/A |N/A |{{ITA}} [[taliančina]] |- |{{ESP}} [[španielčina]] |{{ESP}} [[španielčina]] |{{ESP}} [[španielčina]] |{{ESP}} [[španielčina]] |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |{{ESP}} [[španielčina]] |- |{{RUS}} [[ruština]] (postsynchrón) |{{RUS}} [[ruština]] (postsynchrón) |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |{{RUS}} [[ruština]] (postsynchrón) |- |{{CZE}} [[čeština]] |{{CZE}} [[čeština]] (amatérsky) |nie |nie |nie |nie |{{CZE}} [[čeština]] |{{CZE}} [[čeština]] |{{CZE}} [[čeština]] |{{CZE}} [[čeština]] (amatérsky)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gwendoline (1984) - VHSRip - Rychlodabing | url = https://www.dailymotion.com/video/x47pwpd | vydavateľ = dailymotion.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> |- |{{HUN}} [[maďarčina]] |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |{{HUN}} [[maďarčina]] |- |{{POL}} [[poľština]] (postsynchrón) |{{POL}} [[poľština]] (postsynchrón) |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |{{POL}} [[poľština]] (postsynchrón) |- |{{TUR}} [[turečtina]] |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |{{TUR}} [[turečtina]] |N/A |N/A |{{TUR}} [[turečtina]] |- |{{JPN}} [[japončina]] |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |N/A |- | | | | | | | | | | |} === Reklamy === Za svoju kariéru režíroval Jaeckin 378 [[Reklama|reklám]]<ref name="Mt2" />, medzi ktoré patria napr.:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = bande démo Just Jaeckin - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=q47pcab6ikk | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2012-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * [[1984]]: ''Pacific - La pêcheuse'' (hrá [[Stephanie Seymour]])<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kings of Ads 001 + 002 (1991/93)|url=https://rarefilmm.com/2022/04/kings-of-ads-001-002-1991-93/|vydavateľ=rarefilmm.com|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-01-03|jazyk=}}</ref> * [[1985]]: ''Chaussure Lacoste'' (hrá David Schnitzer)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &#x5B;Lacoste&#x5D; Chaussure Lacoste, 1985 - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=RvUjuGPfDmY | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * [[1988]]: ''Email diamant dentifrice : La femme au chapeau''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Email diamant dentifrice : La femme au chapeau, réalisé par Just Jaeckin (France, 1988) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=H1k1ze5zNUk | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2024-01-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * ''[[Seiko Group|Seiko]] commercial<ref name=":4" />'' * ''Woolite'' (hrá [[Isabelle Adjaniová|Isabelle Adjani]]) * ''Mardi coton!'' (hrá [[Irma Voss]]) * ''Jeans Buffalo<ref name=":4" />'' * reklama spolurežírovaná [[Serge Gainsbourg|Serge Gainsbourgom]]<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin : Emmanuelle, le scandale qui a révélé un cinéaste {{!}} SLICE Qui ? {{!}} DOC COMPLET - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=eVsFULFA-y4 | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2025-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = }}</ref> * ''L’Oréal'' (hrá [[Andie MacDowell]]) * ''FX gel fondant<ref name=":8" />'' === Dokumenty a relácie === Jaeckin bol súčasťou obsadenia nasledovných [[Dokumentárny film|dokumentov]] a relácii:<ref name=":0" /> * [[1975]]: ''Le Journal A2 20H''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin sur le cinéma érotique | url = https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/i22250820/just-jaeckin-sur-le-cinema-erotique | vydavateľ = ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> ** epizóda z 06.09.1975 * 1975: ''Dix de der'' ** epizóda ''Episode dated 13 September 1975'', réžia Alexandre Tarta * [[1980]]: ''[[Les rendez-vous du dimanche]]'' ** epizóda ''Episode dated 4 May 1980'', réžia Rémy Grumbach * [[1981]]: ''Antenne 2 Midi''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin sur la raison du succès du film "Emmanuelle" | url = https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/i22250832/just-jaeckin-sur-la-raison-du-succes-du-film-emmanuelle | vydavateľ = ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plateau Sylvia Kristel, Just Jaeckin | url = https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/cab8100877001/plateau-sylvia-kristel-just-jaeckin | vydavateľ = ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> ** epizóda z 22.07.1981 * [[1983]]: ''Cinéma cinémas'' ** ''epizóda Photorama (incomplet) du cinéma français'' * [[1984]]: ''[[Spécial cinéma]]'' ** epizóda ''Episode dated 13 February 1984'', réžia Serge Minkoff * 1984 a [[1986]]: ''L'académie des 9'' ** epizóda ''Episode dated 8 March 1984'', réžia Roger Pradines ** epizóda ''Episode dated 27 March 1986'', réžia Jean-Pierre Spiero * [[1987]]: ''[[Champs-Elysées]]'' ** epizóda ''Episode dated 7 November 1987'', réžia Dirk Sanders * 1987: ''30 millions d'amis'' ** epizóda ''Episode dated 28 November 1987'' * [[1988]]: ''La marche du siècle'' ** ''Les français et leur sexualité'' * [[1989]]: ''Zap-Hits''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin (1940-2022) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=qg_czy24jmw&t=36s | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> ** epizóda ''L'interview de Just Jaeckin'', réžia Ivan Frésard * [[1990]]: ''Rira, rira pas'' ** epizóda ''Episode dated 5 January 1990'' * 1990: ''Sacrée soirée'' ** epizóda ''Episode dated 7 February 1990'', réžia Jean-Louis Cap * 1990: ''Les Interviews d'André Halimi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = INA madelen | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin à propos du film Emmanuelle | url = https://madelen.ina.fr/content/just-jaeckin-a-propos-du-film-emmanuelle-78267 | vydavateľ = madelen.ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref>'' ** epizóda ''Just Jaeckin à propos du film Emmanuelle'', réžia André Halimi * [[1993]] a [[1998]]: ''Eurotrash'' ** epizóda ''Episode #1.2'' ** epizóda ''Episode #9.6'' * [[1994]]: ''Vincent à l'heure'' ** epizóda ''Episode dated 19 December 1994'', réžia Olivier Bressy * [[1998]]: ''French Love'', réžia François Cognard, Frédéric Fiol * [[2000]]: ''A Hard Look'', réžia Alex Cox * [[2003]]: ''Vie privée, vie publique'' ** epizóda ''Mon image me colle à la peau'' * [[2004]]: ''Le fabuleux destin de...'' ** epizóda ''Episode dated 30 January 2004'' * 2004: ''X-Rated'' ** epizóda ''The Films That Shocked Britain'' ** epizóda ''The Scenes They Tried to Ban'' * [[2006]]: ''The Dark Side of Porn'' ** epizóda ''Hunting Emmanuelle'', réžia Jan Wellmann * 2006: ''Le journal de la nuit''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plateau invité : Just Jaeckin | url = https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/3020013001004/plateau-invite-just-jaeckin | vydavateľ = ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> ** epizóda z 31.01.2006 * [[2007]]: ''An Erotic Success: The Making of 'Emmanuelle'', réžia Jérôme Wybon * 2007: ''Just Jaeckin, l'homme qui aimait les femmes'', réžia Charles-Antoine de Rouvre * [[2009]]: ''Années 70: La France se déshabille'', réžia Alain Chaufour, Mireille Dumas, Bernard Faroux, Christine Lamazière * [[2014]]: ''Un jour, un destin'' ** epizóda ''Emmanuelle, les dessous d'un scandale'', réžia Fanny Guiard a Serge Khalfon * 2014: ''[[Elektrické boogaloo: Divoký, nevypovedaný príbeh štúdia Cannon Films]]'', réžia Mark Hartley * 2014: ''Emmanuelle, une vie érotique'', réžia Emmanuel Le Ber * [[2015]]: ''[[Vivement dimanche]]'' ** epizóda ''Pierre Bachelet: Nous l'avons tant aimé'', réžia Frederic Pommier * [[2018]]: ''La galerie France 5'' ** epizóda ''Gainsbourg, art(s) et essai(s)'', réžia Vincent Perrot * [[2019]]: ''Porn Culture'' ** epizóda ''Der Porno ist unter uns - Die 70er zwischen Lederhosen und Deep Throat'', réžia Axel Brüggemann * [[2020]]: ''The Emmanuelle Effect'', réžia Naomi Holwill * 2020: ''Le doc Stupéfiant'' ** epizóda ''Désirs de femmes,'' réžia Élise Baudouin a Élise Le Bivic * [[2021]]: ''Emmanuelle, la plus longue caresse du cinéma français'', réžia Clélia Cohen * 2021: ''Entretien avec Just Jaeckin'' * [[2024]]: ''[[D'Emmanuelle à Emmanuelle, deux films au coeur de deux révolutions sexuelles]]'', réžia Julie Delettre a Élise Baudouin === Interview a audiá === Jaeckin bol súčasťou obsadenia nasledovných rozhovorov a podcastov:<ref name=":0" /> *[[2000]]: ''The Story of O: Director Commentary''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = H D - S E N S E I | url = http://www.dvdbeaver.com/film2/DVDReviews42/story_of_o_blu-ray.htm | vydavateľ = dvdbeaver.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * [[2001]]: ''The Joys of Emmanuelle, Parts 1'', réžia David Gregory<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle Blu-ray - Sylvia Kristel | url = http://www.dvdbeaver.com/film3/blu-ray_reviews51/emmanuelle_blu-ray.htm | vydavateľ = dvdbeaver.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saga Erotica: The Emmanuelle Collection &#x5B;11-Disc Box Set: (4) 4K UHD + (5) Blu-ray + (2) CD&#x5D; | url = https://severinfilms.com/products/saga-erotica-the-emmanuelle-collection-11-disc-box-set-4-4k-uhd-5-blu-ray-2-cd?_pos=1&_sid=fd294756a&_ss=r | vydavateľ = severinfilms.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * [[2006]]: ''The Perils of Just'', réžia Jake West * 2006: ''The Last Temptation of Just'', réžia David Gregory<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gwendoline &#x5B;Standard Blu-ray&#x5D; | url = https://severinfilms.com/products/gwendoline-blu?srsltid=AfmBOoql-B0PY7gB3mborxe24QSqwLdTHQRKLdQKThmfSgyN0vKT37Ow | vydavateľ = severinfilms.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * 2006: ''Audio Commentary with Director Just Jaeckin'' ([[Podcasting|podcast]])<ref name=":6" /> * [[2007]]: ''Soft Sell: Emmanuelle in America'' * 2007: ''Talking about Emmanuelle<ref name=":5" />'' * 2007: ''Island of Just'', réžia David Gregory<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Private Collections | url = http://www.dvdbeaver.com/film2/DVDReviews28/private_collections.htm | vydavateľ = dvdbeaver.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * [[2019]]: ''The Butterfly Effect<ref name=":6" />'' * [[2020]]: ''The Last Romantic Lover - Interview with Just Jaeckin''<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Last Romantic Lover - Blu ray | url = https://cultepics.com/product/the-last-romantic-lover-blu-ray | vydavateľ = cultepics.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * [[2021]]: ''Madame Claude - Interview with Just Jaeckin''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Madame Claude - Blu ray | url = https://cultepics.com/product/madame-claude-blu-ray | vydavateľ = cultepics.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> * [[2022]]: ''Sylvia Kristel - Interview with Just Jaeckin'' * 2022: ''The Last Romantic Lover - Presentation at Cinematheque Francais<ref name=":7" />'' * 2022: ''Last Interview with director Just Jaeckin''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Girls (Pink) - PRE ORDER - 4K UHD+Blu-ray Exclusive w/Postcards | url = https://cultepics.com/product/girls-pink | vydavateľ = cultepics.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> == Umelecká tvorba == === Fotografované osobnosti (výber) === Niektoré z osobností fotografované Justom Jaeckinom:<ref name="Mt1">Folio Just Jaeckin des 48 fotos.</ref><ref name=":2" /><ref name=":3" /> {{Stĺpce|5| * [[Brigitte Bardotová|Brigitte Bardot]] * [[Isabelle Adjaniová|Isabelle Adjani]] * [[Monica Bellucciová|Monica Belluci]] * [[Jane Fondová|Jane Fonda]] * [[Catherine Deneuve]] * [[Ursula Andressová|Ursula Andress]] * [[Johnny Hallyday]] * [[Candice Bergen]] * [[Carole Bouquet]] * [[Dalida]] * [[Barbara (speváčka)|Barbara]] * [[Geneviève Bujold]] * [[Anna Karina]] * [[Marie Laforêt]] * [[Danièle Delorme]] * [[Alexandra Stewart]] * [[Eddy Mitchell]] * [[Twiggy]] * [[Sylvie Vartan]] * [[Françoise Hardyová|Françoise Hardy]] * [[Juliette Gréco]] * [[Zizi Jeanmaire]] * [[Jane Birkinová|Jane Birkin]] * [[Serge Gainsbourg]] * [[Sylvia Kristel]] * [[Marika Green]] * [[Christine Boisson]] * [[Corinne Cléry]] * [[Martine Kelly]] * [[Dayle Haddon]] * [[Françoise Fabian]] * [[Laura Gemser]] * [[Anne Parillaud]] * [[Tawny Kitaen]] * [[Zabou Breitman]] * [[Bernadette Lafontová|Bernadette Lafont]] * [[Dalila Di Lazzaro]] * [[Régine]] * [[Françoise Dorléac]] * [[Agnès Letestu]] * [[José Martínez]] * [[Jean-Claude Brialy]] * [[César Baldaccini]] * [[Chantal Nobel]] * [[Omar Sharif]] * [[Ingrid Boulting]] * [[France Gallová|France Gall]] * [[Stephanie Seymour]] * [[Nana Mouskouri]] * [[Nicoletta]] * [[Demis Roussos]] * [[Philippe Lavil]] * [[Louis Lortie]] * [[Hélène Mercier]] * [[Sacha Distel]] * [[Marie Zamora]] * <!-- [[Patrick Bruel]] --> * [[Jacques Thollot]] * [[Sheila]] * [[Pierre Bachelet]] * [[1 Pact Style]] (hudobná skupina) <!-- * [[Yves Montand]] / [[Mouloudji]] / [[Juliette Gréco]] / [[Catherine Sauvage]] --> * Moyra Swan * Maudie James * Suki Marlow * Mouche * Jane Lumb * Celia Hammond * Sue Murray * Willy van Rooy * Gong Li * Donna * Emmanuelle Sallet * Albane * Greta la Marocaine * Carla * Lunettef }} === Sochy a maľby (výber) === Názvy jednotlivých diel vytvorených Jaeckinom:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just — Acheter une œuvre d'art – Sculptures, photos & peintures de la Julia, Anne et Just Jaeckin — Jaeckin Family | url = https://www.jaeckinfamily.com/toutes-les-oeuvres/just | vydavateľ = jaeckinfamily.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce|5| * L'INDIEN * LE PERCHERON * LE CHINOIS * LE LAD * ATALANDE * LE CERCEAU * LA COURSE * LE BYSANTIN * SOLEIL ET LUNE * LA BOXE * LE GOAL * LE RUGBY * LES EQUILIBRISTES * LE BASKET * HOMMAGE A COCTEAU * SAUMUR * L'HOMME AU CHIEN * LE GAGNANT * PROFILS * LE JUMPER 2 * LA COURSE * L'ENFANT AU PONEY * LE JUMPER * LA SOURCE DES FEMMES * FATIMA * CHEF INDIEN * ADJANI * BARDOT ROSEAUX * EMMANUELLE * INDIENNE * LA FILLE A LA CASQUETTE * FARIDA * RADIJA * LEILA * LADY CHATERLEY * LA BICHE * LE CERF * LE SAGITTAIRE * PROFILS * L'ENFANT AU PONEY * LA MARIEE * L'ELEGANTE * LE GUERRIER * LA SULTANE * L'AFRICAIN * LA FEMME BERBERE * L'HOMME BERBERE }} === Ostatné === == Knižná tvorba == * [[2006]]: ''[[Tout Just]]'' * ''40 ans de polaroids'' * ''Folio Just Jaeckin'' == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Jaeckin | meno = Just | odkaz na autora = | titul = 40 ans de polaroids | vydanie = | vydavateľ = | miesto = Francúzsko | rok = | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = | strany = | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2000 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = Just Jaeckin | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Rège | meno = Philippe | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of French Film Directors | vydanie = | vydavateľ = Scarecrow Press | miesto = | rok = 2009 | isbn = 0810861372 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1471 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kristel | meno = Sylvia | odkaz na autora = | titul = Nue | vydanie = | vydavateľ = Le Cherche Midi | miesto = | rok = 2007 | isbn = 2749107768 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 352 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Godin | meno = Marc | odkaz na autora = | titul = Histoires d'Emmanuelle | vydanie = | vydavateľ = HUGINN MUNINN | miesto = | rok = 2019 | isbn = 2364806844 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Godin | meno = Marc | odkaz na autora = | titul = Emmanuelle | vydanie = | vydavateľ = Horizon Illimité | miesto = | rok = 2005 | isbn = 2847871101 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Richey | meno = Jeremy | odkaz na autora = | titul = Sylvia Kristel: From Emmanuelle to Chabrol | vydanie = | vydavateľ = Cult Epics | miesto = | rok = 2022 | isbn = 0999862758 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 352 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglicky }} == Pozri aj == * [[Galerie Anne et Just Jaeckin]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.jaeckinfamily.com/ Jaeckinfamily] * [https://web.archive.org/web/20150222235912/https://www.jaeckin.fr/ Galerie Anne & Just Jaeckin] * [https://web.archive.org/web/20200825145318/https://galerie-jaeckin.com/ Galerie-jaeckin] * {{Csfd meno|id=14377}} * {{Imdb meno|id=0415333}} * {{Fdb meno|id=78027}} * {{Kinobox meno|id=78027}} * {{AlloCiné meno|id=2110}} * [https://www.facebook.com/cinemadejustjaeckin/ Just Jaeckin] na [[Facebook|Facebooku]] * [https://www.youtube.com/watch?v=LJVyjJDUQgQ&t=28s Rozhovor s filmárom pre FilmoTV] na [[YouTube]] == Zdroj == * Slovenské názvy filmov čerpané zo stránky ČSFD.sk. {{Just Jaeckin}} {{Emmanuelle filmy}} {{Pierre Bachelet}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jaeckin, Just}} <!-- [[Kategória:Just Jaeckin]] [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski televízni režiséri]] [[Kategória:Francúzski reklamní režiséri]] [[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Francúzski filmoví herci]] [[Kategória:Francúzski fotografi]] [[Kategória:Francúzski sochári]] [[Kategória:Francúzski maliari]] [[Kategória:Francúzski výtvarníci]] [[Kategória:Francúzski umeleckí riaditelia]] [[Kategória:Francúzski automobiloví pretekári]] [[Kategória:Francúzski tenisti]] [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski kameramani]] [[Kategória:Osobnosti z Vichy]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu]] [[Kategória:Francúzski režiséri erotických filmov]] [[Kategória:Francúzski režiséri hudobných videí]] [[Kategória:Režiséri filmov Emmanuelle]] [[Kategória:Módny fotografi]] [[Kategória:Fotografi aktov]] [[Kategória:Vojnoví fotografi]] [[Kategória:Francúzski portrétisti]] [[Kategória:Pochovaný]] --> kr6z4ikj98xvkbciumt1igmy4vgwgbr Vápenková skala 0 738577 8190961 8109094 2026-04-01T19:39:31Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Rozhľadne na Slovensku]] pomocou použitia HotCat 8190961 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Vápenková skala | obrázok = Rozbehy2.jpg | popis = Vápenková skala z Rozbehov | štát = Slovensko | región.náz = Kraj | región = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | okres = [[Senica (okres)|Senica]] | obec = [[Cerová (okres Senica)|Cerová]] | pohorie = [[Malé Karpaty]] | podcelok = [[Brezovské Karpaty]] | časť = | povodie = [[Dudváh]] | povodie1 = [[Morava (rieka)|Morava]] | nadmorská výška = 469.4 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.56991 | zemepisná dĺžka = 17.38696 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|modrá}} z Rozbehov | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor = Slovensko-reliéf | popis.mapy1 = Poloha v rámci Trnavského kraja | lokátor1 = Trnavský kraj | commons = Vápenková skala | poznámka = }} '''Vápenková skala'''<ref name="Geo"/> ({{mnm|469.4|w}}<ref name="M"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023 | vydavateľ = CBS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Malé Karpaty]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Cerová (okres Senica)|Cerová]], približne {{Km|12|m|w}} južne od [[Senica|Senice]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.38696&y=48.56991&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na vrchole stojí od roku 2003 [[Veterná elektráreň Cerová|veterná elektráreň]]. == Poloha == Nachádza sa v strednej časti [[Malé Karpaty|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Brezovské Karpaty]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | miesto = Bratislava }}</ref> Vrch leží v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]], v [[Senica (okres)|okrese Senica]] v obci Cerová v katastri miestnej časti Rozbehy.<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-03 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú východne situované Rozbehy, severne leží samotná obec Cerová, západne [[Prievaly]] a južne ležia kopanice obce [[Buková (okres Trnava)|Buková]] a samotná obec Buková. Masív patrí do [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name=M/><ref name="mapa"/> == Opis == Vápenková skala leží v západnej časti [[Brezovské Karpaty|Brezovských Karpát]], v hrebeni medzi Mníškom ({{Mnm|423,2}}) a Ambrovými vŕškami ({{Mnm|478,6}}). Východne ležia Lipový vrch ({{Mnm|417,8}}) a Mníšek ({{Mnm|423,2}}), juhovýchodne Jelení vrch ({{Mnm|403,2}}) , Tŕstie ({{Mnm|459,7}}) a Javorový vrch ({{Mnm|480,2}}), južne Osečník ({{Mnm|406,9}}) a juhozápadne Ambrove vŕšky ({{Mnm|478,6}}) a Hrubý Kamenec ({{Mnm|404,8}}).<ref name=M>''Malé Karpaty - Záruby. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.</ref><ref name="mapa"/> Južné svahy odvodňuje rieka [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]] do [[Dudváh]]u v povodí [[Váh]]u, východné [[Čierny potok (prítok Myjavskej Rudavy)|Čierny potok]] a severné Cerovský potok do [[Myjavská Rudava|Myjavskej Rudavy]] v povodí [[Myjava (rieka)|Myjavy]] a napokon východné svahy odvodňuje Hlavina do [[Rudava (rieka)|Rudavy]] v povodí [[Morava (rieka)|Moravy]].<ref name="mapa"/> == Výhľady == Vďaka nadmorskej výške, polohe a rozsiahlym lúkam ponúka Vápenková skala zaujímavé výhľady. Výhľad na sever však obmedzuje blízky vysoký les. To kompenzuje 7 m vysoká [[Zoznam rozhľadní na Slovensku|rozhľadňa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhľadňa v Rozbehoch | url = https://www.obeccerova.sk/rozhladna-v-rozbehoch-a24-434 | vydavateľ = Obec Cerová | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> stojaca na východnom okraji hrebeňa v blízkosti Rozbehov. Viditeľné sú okolité [[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch|vrchy pohoria]], no tiež [[Myjavská pahorkatina]], [[Chvojnická pahorkatina]] a [[Biele Karpaty]]. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj [[Považský Inovec]], [[Tribeč]] a vrcholky [[Alpy|Álp]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=48.56990&lng=17.38696&ele=469&azi=94.83&alt=0.49&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=V%c3%a1penkov%c3%a1%20skala | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|modrá}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2414|modrej značke]] z Rozbehov * po {{Turistická značka|žltá}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8110|žltej značke]] z Rozbehov k rozhľadni<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malé Karpaty]] * [[Brezovské Karpaty]] * [[Zoznam vrcholov v Malých Karpatoch]] * [[Zoznam rozhľadní na Slovensku]] * [[Veterná elektráreň Cerová]] * [[Korlátka]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.38696&y=48.56991&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Malé Karpaty}} [[Kategória:Vrchy v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Brezovské Karpaty]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Senica]] [[Kategória:Cerová (okres Senica)]] [[Kategória:Rozhľadne na Slovensku]] 84ip0qk42whuwjf6u5744adbdm13xzr Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026 0 741495 8191168 8170017 2026-04-02T08:03:08Z Lekvarnička 262477 8191168 wikitext text/x-wiki '''Vyraďovacia fáza [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]]''' začne 11. februára 2026 a skončí 23. mája 2026 finálovým zápasom, ktorú sa bude konať v [[Oslo|Osle]] na Ullevaal Stadion.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025/26 UEFA Women's Champions League and new UEFA Women's Europa Cup: Dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0292-1c3522a87601-a24f55d636ea-1000--2025-26-uefa-women-s-champions-league-and-new-uefa-women-s/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 12 tímov súťaží vo vyraďovacej fáze, z toho 8 tímov hrá v play-off o štvrťfinále a 4 postúpili priamo do štvrťfinále.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulations of the UEFA Women's Champons League: 2025/26 Season | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Women-s-Champions-League-2025/26-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-12-18}}</ref> == Kvalifikované tímy == {| class="wikitable" |+Tímy priamo vo štvrťfinále !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím |- | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] |- | align="center" |'''3.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] |} {| class="wikitable" |+Nasadené tímy v play-off !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím |- | align="center" |'''5.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | align="center" |'''6.''' |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester United |- | align="center" |'''7.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} Real Madrid |- | align="center" |'''8.''' |{{Minivlajka|Taliansko}} Juventus |} {| class="wikitable" |+Nenasadené tímy v play-off !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím |- | align="center" |'''9.''' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="center" |'''10.''' |{{Minivlajka|Francúzsko}} Paris FC |- | align="center" |'''11.''' |{{Minivlajka|Španielsko}} Atlético Madrid |- | align="center" |'''12.''' |{{Minivlajka|Belgicko}} OH Leuven |} == Formát == Okrem finálového zápasu sa budú hrať dvojzápasy, doma a vonku. Postupuje tím, ktorý dá viac gólov spolu za oba zápasy. Ak po dvojzápase nastane remíza, hrá sa predĺženie 30 minút. Ak bude remíza aj po predĺžení, o víťazovi sa rozhodne po penaltách.<ref name=":0" /> == Harmonogram == {| class="wikitable" |+ !Kolo !1. zápas !2. zápas |- |Play-off |11. - 12. február 2026 |18. - 19. február 2026 |- |Štvrťfinále |24. - 25. marec 2026 |1. - 2. apríl 2026 |- |Semifinále |25. - 26. apríl 2026 |2. - 3. máj 2026 |- |Finále | colspan="2" |23. máj 2026 |} == Play-off == === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|RD1=Play-off (osemfinále)|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|RD1-team01={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|RD1-team02={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD1-team14={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|RD1-team13={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD1-team09={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|RD1-team10={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team05={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|RD1-team06={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team02={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD2-team04={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona (ženy)]]|RD2-team06={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD2-team08={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|RD1-score09-1=0|RD1-score10-1=4|RD1-score05-1=2|RD1-score06-1=3|RD1-score13-1=2|RD1-score14-1=2|RD1-score01-1=0|RD1-score02-1=3|RD1-score01-2=0|RD1-score01-agg=0|RD1-score02-2=2|RD1-score02-agg=5|RD1-score05-2=0|RD1-score05-agg=2|RD1-score06-2=2|RD1-score06-agg=5|RD1-score09-2=1|RD1-score09-agg=1|RD1-score10-2=3|RD1-score10-agg=7|RD1-score13-2=2|RD1-score13-agg=4|RD1-score14-2=0|RD1-score14-agg=2|RD2-team01={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|RD2-team03={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|RD2-team05={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD2-team07={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=1|RD2-score01-agg=3|RD2-score02-1=3|RD2-score02-2=2|RD2-score02-agg=5|RD2-score06-1=1|RD2-score05-1=3|RD2-score05-2=0|RD2-score05-agg=3|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg=2|RD1-team03={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team01={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|RD3-team03={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|RD1-team07={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona (ženy)]]|RD1-team11={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|RD1-team15={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]}} === Osemfinále === {{Futbalbox3|dátum=12. február 2026|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|štadión=Centro Deportivo Wanda Alcalá de Henares, [[Alcalá de Henares]]|rozhodca={{minivlajka|Taliansko}} Silvia Gasperotti|skóre={{ku|0|3}}|polčas={{ku|0|2}}|divákov=1 415|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047675/|góly2={{gól|3}} [[Elisabeth Terland]]<br>{{gól|39}} [[Melvine Malard]]<br>{{gól|81}} [[Julia Zigiotti Olme]]|žlté karty1={{žltá karta |72}} Amaiur Sarriegi<br>{{žltá karta |82}} Herrera|žlté karty2={{žltá karta |58}} Wangerheim}}{{Futbalbox3|dátum=19. február 2026|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} Atlético Madrid|štadión=The Progress With Unity Stadium, Leigh|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|2|0}}|divákov=4 225|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047676/|rozhodca={{minivlajka|Francúzsko}} Stéphanie Frappart|góly1={{gól|28}} [[Julia Zigiotti Olme|Zigiotti Olme]]<br>{{gól|41}} [[Jess Park]]|žlté karty1={{žltá karta |20}} Schüller<br>{{žltá karta |52}} Lundkvist|žlté karty2={{žltá karta |34}} Carmen Menayo<br>{{žltá karta |75}} Xènia Pérez<br>{{žltá karta |76}} Lauren|červené karty2={{červená karta |2|85}} Xènia Pérez}} ----{{Futbalbox3|dátum=11. február 2026|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|skóre={{ku|2|3}}|polčas={{ku|1|2}}|štadión=Stade Sébastien Charléty, [[Paríž]]|divákov=6 757|rozhodca={{minivlajka|Chorvátsko}} Ivana Martinčić|góly1={{gól|10}} [[Kaja Korošec]]<br>{{gól|89}} [[Maeline Mendy]]|góly2={{gól|39}} [[Caroline Weir]]<br>{{gól|45}} [[Athenea del Castillo]]<br>{{gól|83}} [[Linda Caicedo]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047677/|žlté karty1={{žltá karta |30}} N'Dongala<br>{{žltá karta |48}} Mateo|žlté karty2={{žltá karta |17}} Linda Caicedo<br>{{žltá karta |63}} Angeldahl<br>{{žltá karta |77}} Yasmim <br>{{žltá karta |90+4}} Feller}}{{Futbalbox3|dátum=18. február 2026|čas=18:45|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} Paris FC|štadión=Alfredo Di Stéfano Stadium, [[Madrid]]|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|0|0}}|divákov=1 558|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047678/|rozhodca={{minivlajka|Rumunsko}} Iuliana Demetrescu|góly1={{gól|54}} [[Naomie Feller]]<br>{{gól|67|vl.}} [[Melween N'Dongala]]|červené karty2={{červená karta |0|5}} Greboval|žlté karty1={{žltá karta |83}} María Méndez}} ----{{Futbalbox3|dátum=11. február 2026|čas=18:45|mužstvo1={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|skóre={{ku|0|4}}|polčas={{ku|0|2}}|štadión=Den Dreef, [[Leuven]]|divákov=5 860|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047679/|rozhodca={{minivlajka|Rumunsko}} Iuliana Demetrescu|góly2={{gól|22}} {{gól|52}} Frida Maanum<br>{{gól|37}} Olivia Smith<br>{{gól|72}} Alessia Russo|žlté karty1={{žltá karta |43}} Mertens|žlté karty2={{žltá karta |20}} Fox<br>{{žltá karta |80}} Smith}}{{Futbalbox3|dátum=18. február 2026|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|mužstvo2={{minivlajka |Belgicko}} OH Leuven|štadión=Meadow Park, Borehamwood|skóre={{ku|3|1}}|polčas={{ku|1|1}}|divákov=2 634|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047680/|rozhodca={{minivlajka|Grécko}} Eleni Antoniou|góly1={{gól|23}} {{gól|90}} [[Alessia Russo]]<br>{{gól|65|p}} [[Mariona Caldentey]]|góly2={{gól|29}} [[Sára Pusztai]]|žlté karty2={{žltá karta |11}} Mertens<br>{{žltá karta |65}} Seynhaeve}} ----{{Futbalbox3|dátum=12. február 2026|čas=18:45|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|mužstvo2={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|rozhodca={{minivlajka|Rumunsko}} Alina Peşu|štadión=AOK Stadion, [[Wolfsburg]]|skóre={{ku|2|2}}|polčas={{ku|0|1}}|divákov=2 452|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047681/|góly1={{gól|82|p}} [[Janina Minge]]<br>{{gól|90+5}} [[Sarai Linder]]|góly2={{gól|6}} [[Ana Capeta]]<br>{{gól|61}} [[Amalie Vangsgaard]]|žlté karty1={{žltá karta |42}} Popp<br>{{žltá karta |82}} Huth|žlté karty2={{žltá karta |57}} Stølen Godø<br>{{žltá karta |82}} Harviken<br>{{žltá karta |89}} De Jong}}{{Futbalbox3|dátum=19. február 2026|čas=18:45|mužstvo1={{minivlajka |Taliansko}} Juventus|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|štadión=[[Juventus Stadium]], [[Turín]]|skóre={{ku|0|2}}|polčas={{ku|0|1}}|divákov=4 973|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047682/|rozhodca={{minivlajka|Dánsko}} Frida Klarlund|góly2={{gól|18}} [[Vivien Endemann]]<br>{{gól|90+6}} [[Cora Zicai]]|žlté karty2={{žltá karta |67}} Minge<br>{{žltá karta |75}} Johannes<br>{{žltá karta |81}} Linder}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3|dátum=25. marec 2026|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|štadión=[[Old Trafford]], [[Manchester]]|čas=21:00|skóre={{ku|2|3}}|polčas={{ku|1|1}}|divákov=7 513|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047815/|rozhodca={{minivlajka |Španielsko}} Olatz Rivera Olmedo|góly1={{gól|24|p}} [[Maya Le Tissier|Le Tissier]]<br/>{{gól|76}} [[Hanna Lundkvist|Lundkvist]]|góly2={{gól|2}} {{gól|71}} [[Pernille Harderová|Harder]]<br/>{{gól|84}} [[Momoko Tanikawa|Tanikawa]]|žlté karty2={{žltá karta |28}} Simon}}{{Futbalbox3|dátum=1. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|čas=18:45|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} Manchester United|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|0|1}}|divákov=25 000|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047819/|rozhodca={{minivlajka |Švédsko}} Tess Olofsson|góly1={{gól|81}} [[Glódís Perla Viggósdóttir|Viggósdóttir]]<br/>{{gól|84}} [[Linda Dallmann|Dallmann]]|góly2={{gól|11}} [[Melvine Malard|Malard]]|žlté karty2={{žltá karta |90+3}} Le Tissier}} ----{{Futbalbox3|dátum=25. marec 2026|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|štadión=Alfredo Di Stéfano, [[Madrid]]|čas=18:45|skóre={{ku|2|6}}|polčas={{ku|1|4}}|divákov=4 203|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047816/|rozhodca={{minivlajka |Taliansko}} Maria Sole Ferrieri Caputi|góly1={{gól|30}} {{gól|66}} [[Linda Caicedo|Caicedo]]|góly2={{gól|6}} {{gól|57}} [[Ewa Pajor|Pajor]]<br/>{{gól|13}} [[Esmee Brugts|Brugts]]<br/>{{gól|32}} [[Irene Paredes|Paredes]]<br/>{{gól|64}} [[Vicky López|López]]<br/>{{gól|89|P}} [[Alexia Putellas|Alexia]]|žlté karty2={{žltá karta |77}} Romeu}}{{Futbalbox3|dátum=2. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|čas=18:45|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} Real Madrid|štadión=[[Camp Nou]], [[Barcelona]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=24. marec 2026|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|štadión=[[Emirates Stadium]], [[Londýn]]|čas=21:00|skóre={{ku|3|1}}|polčas={{ku|2|0}}|divákov=18 087|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047817/|góly1={{gól|22}} [[Stina Blackstenius|Blackstenius]]<br/>{{gól|32}} [[Chloe Kelly|Kelly]]<br/>{{gól|76}} [[Alessia Russo|Russo]]|góly2={{gól|66}} [[Lauren James|James]]|žlté karty1={{žltá karta |35}} Laia Codina|žlté karty2={{žltá karta |28}} James|rozhodca={{minivlajka |Rumunsko}} Alina Peşu}}{{Futbalbox3|dátum=1. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|štadión=[[Stamford Bridge]], [[Londýn]]|čas=21:00|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|0|0}}|divákov=16 117|rozhodca={{minivlajka |Dánsko}} Frida Klarlund|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047821/|góly1={{gól|90+4}} [[Sjoeke Nüsken|Nüsken]]|žlté karty1={{žltá karta |48}} Carpenter<br/>{{žltá karta |62}} James<br/>{{žltá karta |90+6}} [[Sonia Bompastor|Bompastor]]|žlté karty2={{žltá karta |66}} Hinds<br/>{{žltá karta |90+1}} D'Antino|červené karty1={{červená karta|2|90+7}} Bompastor}} ----{{Futbalbox3|dátum=24. marec 2026|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|štadión=Volkswagen Arena, [[Wolfsburg]]|čas=18:45|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|0|0}}|divákov=5 089|rozhodca={{minivlajka |Albánsko}} Emanuela Rusta|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2047818/|góly1={{gól|14}} [[Lineth Beerensteyn|Beerensteyn]]|žlté karty1={{žltá karta |43}} Schulz<br/>{{žltá karta |89}} Johannes<br/>{{žltá karta |90}} Küver|žlté karty2={{žltá karta |67}} Egurrola}}{{Futbalbox3|dátum=2. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]|čas=21:00|štadión=[[Parc Olympique Lyonnais]], [[Décines-Charpieu]]|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]}} === Semifinále === {{Futbalbox3|dátum=25. - 26. apríl 2026|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|mužstvo2=víťazný tím 2. štvrťfinále}}{{Futbalbox3|dátum=25. - 26. apríl 2026|mužstvo2={{minivlajka |Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]|mužstvo1=víťazný tím 2. štvrťfinále}} ----{{Futbalbox3|dátum=2. - 3. máj 2026|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|mužstvo2=víťazný tím 4. štvrťfinále}}{{Futbalbox3|dátum=2. - 3. máj 2026|mužstvo2={{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|mužstvo1=víťazný tím 4. štvrťfinále}} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=23. máj 2026|štadión=Ullevaal Stadion, [[Oslo]]|mužstvo1=víťazný tím 1. semifinále|mužstvo2=víťazný tím 2. semifinále}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|Liga majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Kvalifikácia Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Ligová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2025/2026|Ligová fáza Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] ahubyb8k99qi20eeajvfb8nntjvip6h Spenglerov pohár 2025 0 741996 8190812 8169771 2026-04-01T13:33:44Z 321fire 115544 krajší pavúk 8190812 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Spenglerov pohár|rok=2025|usporiadateľ=Švajčiarsko|dátum=26. – 31. december 2025|počet tímov=6|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Davos]]|víťaz iný={{SUI}} [[HC Davos]]|druhý iný={{USA}} [[U.S. Collegiate Selects]]|zápasy=11|góly=67|najproduktívnejší hráč={{CAN}} [[Aiden Fink]]<br/><small>(8 bodov)<small/>|počet titulov=17}} '''Spenglerov pohár 2025''' je medzinárodný hokejový turnaj, ktorý sa koná od 26. do 31. decembra 2025 na štadióne [[Eisstadion Davos]] v [[Davos|Davose]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internationales Eishockeyturnier {{!}} Spengler Cup Davos | url = https://www.spenglercup.ch/en/international-ice-hockey-tournament | vydavateľ = www.spenglercup.ch | dátum prístupu = 2025-12-26 | jazyk = en}}</ref> == Zúčastnené tímy == * {{SUI}} [[HC Fribourg-Gottéron]] * {{CZE}} [[HC Sparta Praha]] * {{FIN}} [[HIFK|IFK Helsinki]] * {{CAN}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Tím Kanada]] * {{SUI}} [[HC Davos]] (hosť) * {{USA}} [[U.S. Collegiate Selects]] == Základné skupiny == === Skupina Torriani === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI}} [[HC Fribourg-Gottéron]]|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=9|ig=5|pozadie=#c0f4bc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CZE}} [[HC Sparta Praha]]|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=6|pozadie=#c0f4fc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN}} [[HIFK|IFK Helsinki]]|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=4|ig=8|pozadie=#c0f4fc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|mužstvo1='''[[HC Fribourg-Gottéron]] {{SUI}}'''|mužstvo2={{CZE}} [[HC Sparta Praha]]|skóre={{ku|5|2}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|3|2|}}|dátum=26. december 2025|čas=15:10|bg=|štadión=Eisstadion Davos|brankár1=Reto Berra|brankár2=Jakub Kovář|góly1=A. Biasca (C. Bertschy, H. Borgstrom) - 01:21<br/>A. Biasca (M. Sorensen, M. Kapla) (PH) - 38:20<br/>H. Borgstrom (M. Sorensen) (PH) - 40:19<br/>M. Sorensen (S. Schmid, J. De La Rose) - 48:49<br/><br/>M. Sorensen (PB) - 58:26|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|4|0}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}<br/>{{ku|5|2}}|góly2=<br/><br/><br/><br/>40:22 - P. Kousal<br/><br/>59:53 - M. Špaček (F. Chlapík, J. Krejčík) (PH)|tresty1=24|tresty2=10|strely1=30|strely2=27|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/regular-season/2025-12-26_hc-fribourg-gotteron_hc-sparta-praha}}{{Hokejbox2|mužstvo1=[[HIFK|IFK Helsinki]] {{FIN}}|mužstvo2='''{{CZE}} [[HC Sparta Praha]]'''|skóre={{ku|1|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|1|}}|dátum=27. december 2025|čas=15:10|bg=|štadión=Eisstadion Davos|brankár2=Jakub Kovář|brankár1=hugo Alnefelt|góly1=<br/><br/><br/>D. Makiaho (R. Pezzullo) - 38:00|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/>{{ku|1|4}}|góly2=08:27 - K. Hrabík (F. Chlapík, M. Špaček) (PH)<br/>28:46 - M. Dzierkals (J. Krejčík)<br/><br/>38:48 - A. Irving (D. Shore)<br/>59:32 - P. Kousal (M. Řepík) (PH)|tresty1=8|tresty2=4|strely1=24|strely2=36|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/regular-season/2025-12-27_ifk-helsinki_hc-sparta-praha}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''[[HC Fribourg-Gottéron]] {{SUI}}'''|mužstvo2={{FIN}} [[HIFK|IFK Helsinki]]|skóre={{ku|4|3}}|tretiny={{tretiny|1|2|2|0|1|1|}}|dátum=28. december 2025|čas=15:10|bg=|štadión=Eisstadion Davos|brankár1=Loic Galley|brankár2=Niko Hovinen|góly1=<br/>M. Sorensen (S. Seiler) - 06:54<br/><br/>A. Biasca (H. Borgstrom) - 21:00<br/>N. Friman (A. Biasca) - 32:22<br/>J. De La Rose (M. Kapla, D. Ljunggren) (PH) - 43:35|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}<br/>{{ku|4|3}}|góly2=01:01 - O. Larsen (J. Ragnarsson)<br/><br/>09:13 - O. Somppi (PH)<br/><br/><br/><br/>56:34 - P. Palmu (I. Melart)|tresty1=37|tresty2=37|strely1=29|strely2=25|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/regular-season/2025-12-28_hc-fribourg-gotteron_ifk-helsinki}} === Skupina Cattini === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA}} [[U.S. Collegiate Selects]]|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=7|ig=6|pozadie=#c0f4bc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SUI}} [[HC Davos]] '''(H)'''|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=7|ig=6|pozadie=#c0f4fc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CAN}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Tím Kanada]]|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=4|ig=6|pozadie=#c0f4fc}} |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2|mužstvo1='''[[Kanadské národné hokejové mužstvo|Tím Kanada]] {{CAN}}'''|mužstvo2={{USA}} [[U.S. Collegiate Selects]]|skóre={{ku|3|2}}|tretiny={{tretiny|0|0|3|1|0|1|}}|dátum=26. december 2025|čas=20:15|bg=|štadión=Eisstadion Davos|brankár1=James Reimer|brankár2=Joshua Kotai|tresty2=4|tresty1=8|strely1=35|strely2=30|góly1=N. Schnarr (D. Grant) (OS) - 24:10<br/>B. Seney (G. Clarke) - 25:34<br/>M. Shaw (J. Foudy, D. Grant) - 30:51|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}|góly2=<br/><br/><br/>31:50 - G. McCarthy (J. Muldowney)<br/>47:50 - J. Musa|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/regular-season/2025-12-26_team-canada_us-collegiate-selects}}{{Hokejbox2|mužstvo1=[[HC Davos]] {{SUI}}|mužstvo2='''{{USA}} [[U.S. Collegiate Selects]]'''|skóre={{ku|3|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|2|1|2|}}|dátum=27. december 2025|čas=20:15|bg=|štadión=Eisstadion Davos|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|2|4}}<br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|3|5}}|góly1=<br/><br/>Y. Frehner - 22:13<br/>S. Jung (R. Asplund, N. Gross) (OS) - 36:41<br/><br/><br/>M. Fora (E. Corvi, B. Lemieux) - 45:57|góly2=02:31 - Q. Finley (A. Fink)<br/>21:42 - M. DiMarsico (A. Fink)<br/><br/><br/>37:12 - M. DiMarsico (C.Cerrato)<br/>41:53 - Q. Finley (T. Hughes, Z. Plante)<br/><br/>57:49 - E. Pohlkamp (Q. Finley, Z. Plante) (PH)|tresty1=33|tresty2=4|strely1=32|strely2=38|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/regular-season/2025-12-27_hc-davos_us-collegiate-selects}}{{Hokejbox2|mužstvo1=[[Kanadské národné hokejové mužstvo|Tím Kanada]] {{CAN}}|mužstvo2='''{{SUI}} [[HC Davos]]'''|skóre={{ku|1|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|0|3|}}|dátum=28. december 2025|čas=20:15|bg=|štadión=Eisstadion Davos|brankár1=James Reimer|brankár2=Luca Hollenstein|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}|góly1=<br/>N. Brouillard (J. Hicketts) - 21:18|góly2=19:56 - F. Zadina (S. Ryfors, B. Lemieux)<br/><br/>45:03 - R. Asplund (M. Stránsky)<br/>50:09 - Y. Frehner (S. Knak, V. Nussbaumer)<br/>59:25 - M. Stránsky (E. Corvi) (PH)|tresty1=8|tresty2=6|strely1=22|strely2=33|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/regular-season/2025-12-28_team-canada_hc-davos}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off6 |RD1-nasadený1=T2 |RD1-tím1={{nowrap|{{CZE}} '''[[HC Sparta Praha]]'''}} |RD1-skóre1='''5''' |RD1-nasadený2=C3 |RD1-tím2={{CAN|lh|1|Tím Kanada}} |RD1-skóre2=1 |RD1-nasadený3=C2 |RD1-tím3={{SUI}} '''[[HC Davos]]''' |RD1-skóre3='''3''' |RD1-nasadený4=T3 |RD1-tím4={{FIN}} [[HIFK|IFK Helsinki]] |RD1-skóre4=0 |RD2-nasadený1=C1 |RD2-tím1={{nowrap|{{USA}} '''[[U.S. Collegiate Selects]]'''}} |RD2-skóre1='''5''' |RD2-nasadený2=T2 |RD2-tím2={{CZE}} [[HC Sparta Praha]] |RD2-skóre2=3 |RD2-nasadený3=T1 |RD2-tím3={{SUI}} [[HC Fribourg-Gottéron]] |RD2-skóre3=1 |RD2-nasadený4=C2 |RD2-tím4={{SUI}} '''[[HC Davos]]''' |RD2-skóre4='''3''' |RD3-nasadený1=C1 |RD3-tím1={{nowrap|{{USA}} [[U.S. Collegiate Selects]]}} |RD3-skóre1=3 |RD3-nasadený2=C2 |RD3-tím2={{SUI}} '''[[HC Davos]]''' |RD3-skóre2='''6''' }} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|mužstvo1='''[[HC Sparta Praha]] {{CZE}}'''|mužstvo2={{CAN}} [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Tím Kanada]]|skóre={{ku|5|1}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|5|1|}}|dátum=29. december 2025|čas=15:10|bg=|štadión=Eisstadion Davos|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|5|1}}|góly1=M. Dzierkals (A. Ivring, K. Hrabík) - 48:46<br/><br/>F. Chlapík (K. Velasainen) - 54:42<br/>M. Dzierkals (A. Raška) (PB) - 58:18<br/>K. Vesalainen (PB) - 59:12<br/>D. Němeček (J. Sirota) - 59:58|góly2=<br/>53:07 - M. Peca (B. Seney, N. Brouillard)|tresty2=2|strely1=26|strely2=30|tresty1=4|brankár1=Jakub Kovář|brankár2=Connor Hughes|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/pre-semifinal/2025-12-29_hc-sparta-praha_team-canada}}{{Hokejbox2|mužstvo1='''[[HC Davos]] {{SUI}}'''|mužstvo2={{FIN}} [[HIFK|IFK Helsinki]]|skóre={{ku|3|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|0|}}|dátum=29. december 2025|čas=20:15|bg=|štadión=Eisstadion Davos|tresty1=2|tresty2=6|strely1=29|strely2=24|góly1=F. Zadina (S. Ryfors, D. Barandun) - 11:09<br/>S. Ryfors (B. Lemieux, F. Zadina) - 22:10<br/>T. Kessler (R. Asplund, M. Stránsky) (PB) - 58:51|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}|brankár1=Sandro Aeschlimann|brankár2=Hugo Alnefelt|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/pre-semifinal/2025-12-29_hc-davos_ifk-helsinki}} === Semifinále === {{Hokejbox2|mužstvo1='''[[U.S. Collegiate Selects]] {{USA}}'''|mužstvo2={{CZE}} [[HC Sparta Praha]]|skóre={{ku|5|3}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|1|}}|dátum=30. december 2025|čas=15:10|bg=|štadión=Eisstadion Davos|góly1=E. Pohlkamp (J. Livanavage, T. Hughes) (PH) - 06:44<br/>A. Fink (Q. Finley) - 07:38<br/><br/><br/>C. Cerrato (A. Fink, M. Gadowsky) (PH) - 31:43<br/>A. Fink (D. Nelson, V. Borgesi) - 38:42<br/>A. Fink (Q. Finley, T. Hughes) - 41:02|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}<br/>{{ku|5|2}}<br/>{{ku|5|3}}|góly2=<br/><br/>11:47 - M. Vitouch (M. Dzierkals)<br/>20:13 - F. Chlapík<br/><br/><br/><br/>52:53 - F. Chlapík (P. Kousal, M. Řepík) (PH)|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=35|brankár1=Alexander Tracy|brankár2=Jakub Kovář|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/playoff-12-final/2025-12-30_us-collegiate-selects_hc-sparta-praha}}{{Hokejbox2|mužstvo1=[[HC Fribourg-Gottéron]] {{SUI}}|mužstvo2='''{{SUI}} [[HC Davos]]'''|skóre={{ku|1|3}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|1|}}|dátum=30. december 2025|čas=20:15|bg=|štadión=Eisstadion Davos|brankár1=Reto Berra|brankár2=Luca Hollenstein|góly1=<br/><br/>M. Sorensen (M. Kapla, J. De La Rose) (PH) - 30:13|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}|góly2=21:39 - M. Stránsky (V. Nussbaumer, C. Andersson) (PH)<br/><br/>37:42 - T. Kessler (M. Stránský, R. Asplund)<br/>59:50 - S. Ryfors (T. Kessler, K. Dahlbeck)(PB)|tresty1=8|tresty2=8|strely1=21|strely2=21|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/playoff-12-final/2025-12-30_hc-fribourg-gotteron_hc-davos}} === Finále === {{Hokejbox2|mužstvo1=[[U.S. Collegiate Selects]] {{USA}}|mužstvo2='''{{SUI}} [[HC Davos]]'''|skóre={{ku|3|6}}|tretiny={{tretiny|1|2|2|1|0|3|}}|dátum=31. december 2025|čas=12:10|bg=|štadión=Eisstadion Davos|brankár2=Sandro Aeschlimann|brankár1=Adam Gajan|góly1=<br/>R. Walsh (C. Knuble) - 13:25<br/><br/>A. Fink (E. Pohlkamp, R. Walsh) - 23:56<br/><br/>J. Musa (A. Fink, T. Hughes) - 33:42|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|2|2}}<br/>{{ku|2|3}}<br/>{{ku|3|3}}<br/>{{ku|3|4}}<br/>{{ku|3|5}}<br/>{{ku|3|6}}|góly2=11:15 - R. Asplund (E. Corvi) (PH)<br/><br/>14:49 - A. Tambellini (L. Frick)<br/><br/>31:03 - A. Tambellini (E. Corvi)<br/><br/>55:21 - F. Zadina (C. Andersson)<br/>56:48 - E. Corvi (A. Tambellini, S. Jung)<br/>57:49 - M. Stránský (K. Dahlbeck, F. Zadina) (PB)|tresty1=10|tresty2=2|strely1=23|strely2=32|správa=https://www.spenglercup.ch/en/game/spengler-cup/playoff-final/2025-12-31_us-collegiate-selects_hc-davos}} == All-Stars tím == {| class="wikitable" | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Útočníci''' | align="center" |{{SWE}} Marcus Sörensen, {{CAN}} Aiden Fink, {{CZE}} Filip Zadina |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Obrancovia''' | align="center" |{{CAN}} Nikolas Brouillard, {{DEN}} Oliver Larsen |- | align="right" bgcolor="#e0e0e0" |'''Brankár''' | align="center" |{{SUI}} Reto Berra |} == Referencie == 832p7nllb7k27tz7kutupl51ejxqbu0 Alexandra Rexová 0 742442 8191129 8180927 2026-04-02T03:13:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191129 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox atlét |Meno = Alexandra Rexová |Portrét = |Popis = |Dátum narodenia = {{dnv|2005|08|05}} |Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Atletická disciplína = [[Alpské lyžovanie]] |Osobný rekord = |Tohtosezónny rekord = |Stav k = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Slovensko|w}}}} {{Infobox-medaila šport|Ženské [[alpské lyžovanie]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Paralympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|1||[[Zimné paralympijské hry 2022|Peking]]|super-G}} {{Infobox-medaila farba|3||[[Zimné paralympijské hry 2022|Peking]]|slalom}} {{Infobox-medaila farba|3||[[Zimné paralympijské hry 2026|Miláno Cortina]]|[[Paraalpské lyžovanie na Zimných paralympijských hrách 2026 – zjazd žien|zjazd]]}} {{Infobox-medaila farba|3||Miláno Cortina|[[Paraalpské lyžovanie na Zimných paralympijských hrách 2026 – super-G žien|super-G]]}} {{Infobox-medaila farba|3||Miláno Cortina|[[Paraalpské lyžovanie na Zimných paralympijských hrách 2026 – slalom žien|slalom]]}} {{Medaila|Súťaž|[[Majstrovstvá sveta v para alpskom lyžovaní|Majstrovstvá sveta]]}} {{MedailaZlatá|[[Majstrovstvá sveta v para alpskom lyžovaní 2025|Maribor 2025]]|slalom}} {{Infobox koniec}} '''Alexandra Rexová''' (* [[5. august]] [[2005]], [[Bratislava]]<ref name="paralympic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Rexová | url = https://paralympic.sk/sportovci/alexandra-rexova/ | vydavateľ = [[Slovenský paralympijský výbor]] | miesto = | dátum vydania = 2021-01-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[Lyžovanie|zjazdová lyžiarka]]. == Životopis == Rexová má stratu centrálneho videnia.<ref name="paralympic"/> === Športová kariéra === === 2021/2022 === Na [[Zimné paralympijské hry 2022|Zimných paralympijských hrách 2022]] v [[Peking]]u získala zlatú medailu v super G a bronzovú v slalome.<ref name="paralympic-este-raz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Végh | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Rexová: Ešte raz zažiť zlatý ceremoniál na ZPH | url = https://paralympic.sk/novinky/sportove-novinky/rexova-este-raz-zazit-zlaty-ceremonial-na-zph/ | vydavateľ = paralympic.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}</ref><ref name="paralympic-org-alexandra-rexova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexandra Rexova | url = https://www.paralympic.org/alexandra-rexova | vydavateľ = paralympic.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}</ref><ref name="sme-2022">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Oproti Pjongčangu si pohoršili, naďalej však patria k najlepším | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/konecna-medailova-bilancia-dnes-nedela-13-marec-zph-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2026-01-02 }}</ref> Rexová svoju prvú paralympijskú medailu získala vo veku 16 rokov. Jej navádzačkou bola Eva Trajčíková.<ref name="olympic-na-zimnej-paralympiade-16-rocna-rexova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Na zimnej paralympiáde 16-ročná Rexová získala zlato v super-G zrakovo znevýhodnených | url = https://www.olympic.sk/clanok/na-zimnej-paralympiade-16-rocna-rexova-ziskala-zlato-v-super-g-zrakovo-znevyhodnenych | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === 2024/2025 === Na majstrovstvách sveta v [[Maribor]]e získala vo februári 2025 bronzovú medailu.<ref name="paralympic-bronz-2025-02">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Végh | meno = Roman | autor = adivita | odkaz na autora = | titul = Slovensko má prvý bronz | url = https://paralympic.sk/novinky/sportove-novinky/slovensko-ma-prvy-bronz/ | vydavateľ = paralympic.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}</ref> === 2025/2026 === Na [[Zimné paralympijské hry 2026|Zimných paralympijských hrách 2026]] v [[Miláno|Miláne]] a [[Cortina d'Ampezzo|Cortine]] získala tri bronzové medaily: v [[Paraalpské lyžovanie na Zimných paralympijských hrách 2026 – zjazd žien|zjazde]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hríbik | meno = Rastislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Medaila hneď v prvej disciplíne. Rexová získala bronz v zjazde | url = https://www.denniksport.sk/olympijske/c/paralympiada-zjazd-alexandra-rexova-sumar-sobota-7-marec-zph-milano-cortina-2026 | vydavateľ = denniksport.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-03-07 | dátum prístupu = 2026-03-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rexová začala bronzom v zjazde: „Ďakujem za všetko“ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/rexova-zacala-bronzom-v-zjazde-da/946364-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-07 | dátum prístupu = 2026-03-07 }}</ref>, v [[Paraalpské lyžovanie na Zimných paralympijských hrách 2026 – super-G žien|super-G]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Druhá medaila: Rexová vybojovala bronz v super-G žien | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/rexova-vybojovala-bronz-v-super-g-zien/946703-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 }}</ref> a v [[Paraalpské lyžovanie na Zimných paralympijských hrách 2026 – slalom žien|slalome]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rexová má ďalšiu medailu: V slalome získala bronz | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/rexova-ma-dalsiu-medailu-v-slalome/948134-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania= 2026-03-14 | dátum prístupu = 2026-03-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duchovič | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = „Bronzová doba“ Rexovej: Trojka je šťastné číslo | url = https://paralympic.sk/novinky/zph-milano-cortina-2026/bronzova-doba-rexovej-trojka-je-stastne-cislo/ | vydavateľ = paralympic.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-03-14 | dátum prístupu = 2026-03-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://paralympic.sk/sportovci/alexandra-rexova/ Alexandra Rexová] na webe Slovenského paralympijského výboru * [https://www.paralympic.org/alexandra-rexova Alexandra Rexová] na webe Medzinárodného paralympijského výboru {{DEFAULTSORT:Rexová, Alexandra}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenské alpské lyžiarky]] [[Kategória:Slovenskí paralympionici]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných paralympijských hrách 2022]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných paralympijských hrách 2026]] [[Kategória:Medailisti na Zimných paralympijských hrách 2022]] [[Kategória:Medailisti na Zimných paralympijských hrách 2026]] [[Kategória:Slovenskí paralympijskí víťazi]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví paralympijskí medailisti]] [[Kategória:Paralympijskí víťazi v alpskom lyžovaní]] [[Kategória:Bronzoví paralympijskí medailisti v alpskom lyžovaní]] tlfmk19v14dkj8gi6nsqdaauii08jp9 Redaktor:Lukasabram/pieskovisko7 2 742575 8191179 8190353 2026-04-02T08:34:52Z Lukasabram 140452 /* V ozbrojených silách Česko-slovenska */ úpravy textu 8191179 wikitext text/x-wiki == Vilém Sacher == '''Vilém Sache'''r - bol vojak, spisovateľ a disident. česko-slovenský dôstojník. Po rozbití ČSR prešiel do ilegality a podieľal sa na formovaní odbojovej organizácie Obrana národa. Patril do skupiny dôstojníkov, ktorí boli z Británie vyslaní do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim česko-slovenským jednotkám. Mal hlavný podiel na sformovaní 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej Po nástupe komunistovm bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s inváziou Varšavskej zmluvy odobrané všetky hodnosti. Venoval sa aj spisovateľskej činnosti. == Život == Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školnej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v Prostějove, kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. === V ozbrojených silách Česko-slovenska === Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. Ku 15. júlu 1928 bol prevelený k delosteleckému pluku 102 do Rokycan. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v Horšovském Týně, kde pôsobil až do konca apríla 1931. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. Od 30. apríla 1931 do 31. januára 1935 znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako velitel čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. baterie, I. důstojník 4. baterie a II. důstojník náhradního oddílu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostře- lecké střelnici ve VVT v Jincích). V mezidobí byl 1. 10. 1932 povýšen na npor. a proto- že se systematicky věnoval studiu jazyků, složil 2. 6. 1932 státní zkoušku z maďarštiny a 17. 2. 1933 univerzitní zkoušku z francouzštiny. V únoru 1935 byl povolán do I. roč- níku VŠV v Praze, kde poté v době od 1. 2. 1935 do 14. 7. 1937 absolvoval jako její posluchač I.–III. ročník studia včetně předepsaných zkušených u různých zbraní. V ro- ce 1935 byl frekventantem plynového kursu při VCHÚ v Olomouci a následně kursu pro letounové pozorovatele štábu při VLU v Prostějově (dnem 1. 9. 1935 byl také le- tounovým pozorovatelem štábu skutečně jmenován). Po ukončení studia na VŠV byl dnem 15. 7. 1937 v rámci předepsané roční zkušené přidělen k velitelství 3. jezdecké brigády v Bratislavě, v jejímž štábu byl zařazen až do 31. 7. 1938, kdy se stal přednostou 4. oddělení 3. rychlé divize dislokované tamtéž. Mezitím byl dnem 31. 7. 1938 přeložen v hodnosti kpt. (povýšen již 1. 10. 1937) do skupiny důstojníků gšt. Za branné poho- tovosti státu na podzim 1938 zůstal i nadále ve svém dosavadním služebním přidělení u 3. rychlé divize, a tuto funkci vykonával až do 15. 2. 1939, kde se stal přednostou je- jího 2. oddělení. Absolvované kurzy * na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech Vo Veľkej Británii absolvoval Sacher parašutistický výcvik a absolvoval aj na stáži u britskej výsadkovej divízii. Od 10. novembra 1943 bol prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietského zväzu. Tu nejskôr pôsobil na Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR v Moskve, no už 9. januára 1944 bol poverený dôležitou úlohou. Mal sformovať česko-slovenskej výsadkovú brigádu. Jadrom brigády sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu Červenej armády. Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR, která se právě tehdy formovala v Jef- remově. Podílel se zásadním způsobem na vybudování brigády a jejím vycvičení, ale na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autoneho- dě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo. Po vzniku samostatného Slovenska se vrátil zpět do Čech, kde v rámci likvidace čs. branné moci nastoupil 1. 6. 1939 jako úředník u Elektrických podniků hlavního města Prahy. Toto pracovní zařazení však bylo pouhou zástěrkou jeho odbojové činnosti. Od sa- mého počátku okupace úzce spolupracoval s pplk.děl. Josefem Balabánem a společně s ním a kpt.děl. Františkem Bernasem vybudovali rámcový pluk Obrany národa Praha- -Holešovice. Poté, co byl pplk. Balabán pověřen důležitějším posláním v Ústředí ON, stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkci vykonával až do opuštění protek- torátu. V souvislosti se svou odbojovou činností byl hledán gestapem, a proto odešel 15. 2. 1940 do zahraničí. Přes Slovensko, Maďarsko (zde byl zatčen a vězněn), Jugoslá- vii, Řecko, Turecko a Sýrii se dostal do Francie, kde byl 15. 5. 1940 prezentován v Agde a následně zařazen ke štábu dělostřelectva 1. čs. divize. Bojů na frontě se však nezú- častnil. Po francouzské kapitulaci byl na lodi Mohamed el Kebir evakuován do Británie, kam připlul 7. 7. 1940. Po vzniku 1. čs. smíšené brigády byl 27. 9. 1940 zařazen k jejímu štábu, kde působil nej- prve jako přednosta 2. oddělení, od 17. 3. 1941 pak jako přednosta 1. oddělení (dnem 7. 3. 1941 byl povýšen do hodnosti na škpt.). Od 2. 7. 1941 do 9. 9. 1943 konal službu u MNO v Londýně, kde byl přidělen jako důstojník studijní skupiny, začleněné později dnem 15. 1. 1943 do ŠVBM. V mezidobí absolvoval v dubnu 1942 zvláštní parakurs ve Wilmslow a v květnu 1943 prošel třítýdenní stáží u britské výsadkové divize.V létě 1943 rozhodlo MNO o jeho odeslání k našim jednotkám v SSSR, a proto byl dnem 255 Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemís- těn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec- tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy (od 1. 4. 1945 jako pplk.). Po osvobození a krátké repatriační dovolené nastoupil službu u velitelství 2. vojen- ské oblasti v Táboře, kde v době od 30. 6. do 3. 12. 1945 působil jako náčelník štábu dělostřelectva. Dne 4. 12. 1945 byl vyslán ke studiu na Vyšší akademii generálního štábu K. J. Vorošilova v Moskvě, kterou ukončil v květnu 1947 (mezitím byl pový- šen na plk.). Po návratu do republiky byl přidělen k MNO – hl. št. v Praze, kde konal až do konce dubna 1949 službu jako přednosta 3. oddělení. V mezidobí byl autorem a současně i organizátorem odvážně pojatého armádního vystoupení na IX. všeso- kolském sletu v červnu 1948 (včetně skupinového seskoku parašutistů). Dnem 30. 4. 1949 byl přemístěn k 5. dělostřelecké divizi v Kolíně a dnem 15. 5. 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zaklá- dal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu). Na konci května 1951 byl neočekávaně jako politicky nespolehlivý propuštěn z čin- né služby a přeložen do zálohy. Bezprostředně poté byl nuceně vystěhován z Prahy do Skalice u České Lípy. Nastoupil jako pomocný dělník u lisu v českolipské Tatře, později vypomáhal v místním JZD a následně až do roku 1955 pracoval jako lesní dělník. Později se mu i s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého velitele zemského dělostřelectva v Košicích) podařilo nalézt místo v pohostinství. Nejprve byli zaměstnáni v hotelu Praha a později Corso v Jablonci nad Nisou, poté v Lázních Libverda, v Mariánských Lázních, Doksech a Špindlerově Mlýně. Nako- nec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Praze. V té době začal usilovat o svou společenskou rehabilitaci, což se mu nakonec v roce 1966 podařilo. Byl vyznamenán Řádem rudé hvězdy a byla mu navrácena hod- nost generálporučíka. O rok později se stal ředitelem hotelu Junior v Praze a zároveň předsedou Dukla klubu. V srpnu 1968 však jednoznačně odsoudil sovětskou okupaci Československa, což opět znamenalo cestu do zatracení. V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové ne- směly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy- tvořil především ke spisovatelům Ludvíku Vaculíkovi a Jiřímu Grušovi, kteří se také postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli- konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77. V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne- dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. Dne 15. 1. 1990 byl rozkaz o je- ho degradaci zrušen, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka. == Hodnostný postup == 28. 10. 1943 - major == Vyznamenania: == * 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]] * 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem, * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st., * Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR, * Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st., * [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st., * Odznak československého partyzána, * Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st., * Za pobědu nad Germanijej, * Za osvobožděnije Pragi, * Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal, * Řád Rudé hvězdy. 3c8f28m6v25jbnptrz4cf1ddnp95vtu 8191204 8191179 2026-04-02T11:10:08Z Lukasabram 140452 /* Vilém Sacher */ úpravy textu 8191204 wikitext text/x-wiki == Vilém Sacher == '''Vilém Sache'''r - bol vojak, spisovateľ a disident. česko-slovenský dôstojník. Po rozbití ČSR prešiel do ilegality a podieľal sa na formovaní odbojovej organizácie Obrana národa. Patril do skupiny dôstojníkov, ktorí boli z Británie vyslaní do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim česko-slovenským jednotkám. Mal hlavný podiel na sformovaní 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej Po nástupe komunistovm bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s inváziou Varšavskej zmluvy odobrané všetky hodnosti. Venoval sa aj spisovateľskej činnosti. == Život == Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školnej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v Prostějove, kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. === V ozbrojených silách Česko-slovenska === Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delosteleckému pluku 102 do Rokycan. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. baterie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích). V tomto období sa systematicky venoval štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a 17. februára 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny. Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka Vysokej škole vojenskej v Prahe, kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] 1937 absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní. Počas štúdia 1935 bol frekventantom plynového kursu při VCHÚ v Olomouci a následně kursu pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dnem 1. septembra 1935 byl také letounovým pozorovatelem štábu skutočne jmenován). Po ukončení studia na Vysokej škole vojenskej bol dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jezdeckej brigády v Bratislave, v jejímž štábu byl zaradený až do 31. júla 1938, kedy sa stal prednostou 4. oddelenia 3. Rychlej divizie taktiež dislokovanej v Bratisleve. Mezitím byl dnem 31. júla 1938 preložený v hodnosti kapitána do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Za branné pohotovosti štátu na podzim 1938 zůstal i nadále ve svém dosavadním služebním přidělení u 3. rychlé divize, a tuto funkci vykonával až do 15. 2. 1939, kde se stal prednostou 2. oddělení. Absolvované kurzy * na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech == Hodnostný postup == * Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík * Od 1. októbra 1937 - kapitán<br /> Vo Veľkej Británii absolvoval Sacher parašutistický výcvik a absolvoval aj na stáži u britskej výsadkovej divízii. Od 10. novembra 1943 bol prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietského zväzu. Tu nejskôr pôsobil na Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR v Moskve, no už 9. januára 1944 bol poverený dôležitou úlohou. Mal sformovať česko-slovenskej výsadkovú brigádu. Jadrom brigády sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu Červenej armády. Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR, která se právě tehdy formovala v Jef- remově. Podílel se zásadním způsobem na vybudování brigády a jejím vycvičení, ale na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autoneho- dě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo. Po vzniku samostatného Slovenska se vrátil zpět do Čech, kde v rámci likvidace čs. branné moci nastoupil 1. 6. 1939 jako úředník u Elektrických podniků hlavního města Prahy. Toto pracovní zařazení však bylo pouhou zástěrkou jeho odbojové činnosti. Od sa- mého počátku okupace úzce spolupracoval s pplk.děl. Josefem Balabánem a společně s ním a kpt.děl. Františkem Bernasem vybudovali rámcový pluk Obrany národa Praha- -Holešovice. Poté, co byl pplk. Balabán pověřen důležitějším posláním v Ústředí ON, stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkci vykonával až do opuštění protek- torátu. V souvislosti se svou odbojovou činností byl hledán gestapem, a proto odešel 15. 2. 1940 do zahraničí. Přes Slovensko, Maďarsko (zde byl zatčen a vězněn), Jugoslá- vii, Řecko, Turecko a Sýrii se dostal do Francie, kde byl 15. 5. 1940 prezentován v Agde a následně zařazen ke štábu dělostřelectva 1. čs. divize. Bojů na frontě se však nezú- častnil. Po francouzské kapitulaci byl na lodi Mohamed el Kebir evakuován do Británie, kam připlul 7. 7. 1940. Po vzniku 1. čs. smíšené brigády byl 27. 9. 1940 zařazen k jejímu štábu, kde působil nej- prve jako přednosta 2. oddělení, od 17. 3. 1941 pak jako přednosta 1. oddělení (dnem 7. 3. 1941 byl povýšen do hodnosti na škpt.). Od 2. 7. 1941 do 9. 9. 1943 konal službu u MNO v Londýně, kde byl přidělen jako důstojník studijní skupiny, začleněné později dnem 15. 1. 1943 do ŠVBM. V mezidobí absolvoval v dubnu 1942 zvláštní parakurs ve Wilmslow a v květnu 1943 prošel třítýdenní stáží u britské výsadkové divize.V létě 1943 rozhodlo MNO o jeho odeslání k našim jednotkám v SSSR, a proto byl dnem 255 Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemís- těn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec- tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy (od 1. 4. 1945 jako pplk.). Po osvobození a krátké repatriační dovolené nastoupil službu u velitelství 2. vojen- ské oblasti v Táboře, kde v době od 30. 6. do 3. 12. 1945 působil jako náčelník štábu dělostřelectva. Dne 4. 12. 1945 byl vyslán ke studiu na Vyšší akademii generálního štábu K. J. Vorošilova v Moskvě, kterou ukončil v květnu 1947 (mezitím byl pový- šen na plk.). Po návratu do republiky byl přidělen k MNO – hl. št. v Praze, kde konal až do konce dubna 1949 službu jako přednosta 3. oddělení. V mezidobí byl autorem a současně i organizátorem odvážně pojatého armádního vystoupení na IX. všeso- kolském sletu v červnu 1948 (včetně skupinového seskoku parašutistů). Dnem 30. 4. 1949 byl přemístěn k 5. dělostřelecké divizi v Kolíně a dnem 15. 5. 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zaklá- dal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu). Na konci května 1951 byl neočekávaně jako politicky nespolehlivý propuštěn z čin- né služby a přeložen do zálohy. Bezprostředně poté byl nuceně vystěhován z Prahy do Skalice u České Lípy. Nastoupil jako pomocný dělník u lisu v českolipské Tatře, později vypomáhal v místním JZD a následně až do roku 1955 pracoval jako lesní dělník. Později se mu i s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého velitele zemského dělostřelectva v Košicích) podařilo nalézt místo v pohostinství. Nejprve byli zaměstnáni v hotelu Praha a později Corso v Jablonci nad Nisou, poté v Lázních Libverda, v Mariánských Lázních, Doksech a Špindlerově Mlýně. Nako- nec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Praze. V té době začal usilovat o svou společenskou rehabilitaci, což se mu nakonec v roce 1966 podařilo. Byl vyznamenán Řádem rudé hvězdy a byla mu navrácena hod- nost generálporučíka. O rok později se stal ředitelem hotelu Junior v Praze a zároveň předsedou Dukla klubu. V srpnu 1968 však jednoznačně odsoudil sovětskou okupaci Československa, což opět znamenalo cestu do zatracení. V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové ne- směly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy- tvořil především ke spisovatelům Ludvíku Vaculíkovi a Jiřímu Grušovi, kteří se také postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli- konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77. V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne- dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. Dne 15. 1. 1990 byl rozkaz o je- ho degradaci zrušen, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka. == Hodnostný postup == 28. 10. 1943 - major == Vyznamenania: == * 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]] * 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem, * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st., * Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR, * Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st., * [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st., * Odznak československého partyzána, * Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st., * Za pobědu nad Germanijej, * Za osvobožděnije Pragi, * Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal, * Řád Rudé hvězdy. 37oxpvit8j5g8xeilspmxijl8s0kbog Andrej Karpathy 0 745290 8191144 8170725 2026-04-02T05:53:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8191144 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | Meno = Andrej Karpathy | Rodné meno = | Portrét = <!-- len názov súboru --> | Profesia = slovensko-kanadský informatik | Polia pôsobnosti = počítačové videnie {{break}} hlboké učenie {{break}} spracovanie prirodzeného jazyka {{break}} veľké jazykové modely | Známy vďaka = | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = | Počet citácií = | Alma mater = University of Toronto {{small|([[Bakalár|BS]])}} {{break}} [[University of British Columbia]] {{small|([[Magister (akademická hodnosť)|MS]])}} {{break}} [[Stanford University]] {{small|([[Doktor (PhD.)|PhD]])}} | Akademický titul = | Vedecká hodnosť = | Významní profesori = [[Fei-Fei Li]] | Významní študenti = | Vplyvy = | Ovplyvnil = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = | Dátum narodenia = {{dn|1986|10|23}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|Y2|M2|D2|Y1|M1|D1}} --> | Miesto úmrtia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Miesto pobytu = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Podpis = <!-- len názov súboru --> | Web = {{url|https://karpathy.ai}} | E-mail = | Údaje = | Poznámky = }} '''Andrej Karpathy''' (* [[23. október]] [[1986]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cardete Llamas | meno = Jorge | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrej Karpathy : Bridging the Gap Between Academia and AI in the Real World | url = https://medium.com/thedeephub/andrej-karpathy-bridging-the-gap-between-academia-and-ai-in-the-real-world-bc55e8649fb8 | periodikum = Medium | vydavateľ = | miesto = | dátum vydania = 2023-11-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karpathy | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Turned 26 yesterday, but I tell everyone I'm A-teen. (Because 26 = 0x1A in hexadecimal) | url = https://x.com/karpathy/status/261161354969358337 | vydavateľ = Twitter : X | miesto = | dátum vydania = 2012-10-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-24 | jazyk = }}</ref> je [[Slováci|slovensko]]-[[Kanada|kanadský]] [[informatika|informatik]] a [[veda o počítačoch|počítačový vedec]] v oblasti [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], špecialista na [[hlboké učenie]] a [[počítačové videnie]]. Je spoluzakladateľom spoločnosti [[OpenAI]], pracoval ako riaditeľ pre umelú inteligenciu a autopilotné videnie v automobilke [[Tesla (automobilka)|Tesla]]. V roku 2024 založil Eureka Labs, platformu pre vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie.<ref name="time-ai-100" /> == Životopis == Narodil sa v Bratislave, väčšinu detstva však prežil v [[Košice|Košiciach]]. V pätnástich rokoch sa s rodinou presťahoval do kanadského [[Toronto|Toronta]].<ref name="tm-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Bakša | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovák, ktorý šéfuje vývoju Tesla Autopilot, hovorí o pokrokoch a neurónovej sieti | periodikum = Tesla magazín | odkaz na periodikum = | url = https://www.teslamagazin.sk/andrej-karpathy-tesla-autopilot/ | issn = | vydavateľ = Juraj Bakša | miesto = Žilina | dátum = 2018-06-12 | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref><ref name="forbes-2024" /> V roku 2009 získal bakalársky titul v odbore informatiky a fyziky na [[Torontská univerzita|Torontskej univerzite]] a o dva roky neskôr magisterský titul na [[University of British Columbia]] vo [[Vancouver]]i. Následne absolvoval doktorandské štúdium na [[Stanford University|Stanfordovej univerzite]] pod vedením odborníčky na počítačové videnie [[Fei-Fei Li]]. Vo svojom výskume sa zameriaval na prepojenie [[Spracovanie prirodzeného jazyka|spracovania prirodzeného jazyka]] a počítačového videnia a na vývoj modelov hlbokého učenia vhodných pre tieto úlohy. Štúdium ukončil v roku 2015. Počas štúdií bol tiež na stáži v [[Google]] Research (2011 a 2013) a [[DeepMind]] (2015).<ref name="stan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrej Karpathy : Stanford Computer Science Ph.D. student | url = https://cs.stanford.edu/people/karpathy/ | vydavateľ = cs.stanford.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-24 | jazyk = }}</ref> Na Stanforde v roku 2015 založil a prednášal predmet Konvolučné neurónové siete pre vizuálne rozpoznávanie, čo bol vtedy prvý predmet venujúci sa [[hlboké učenie|hlbokému učeniu]]. Predmet sa stal veľmi populárnym, v roku 2017 si ho zapísalo 750 študentov,<ref name="stan" /> prednášky boli tiež publikované na platforme [[YouTube]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Lecture Collection : Convolutional Neural Networks for Visual Recognition (Spring 2017) | periodikum = YouTube | url = http://www.youtube.com/playlist?list=PL3FW7Lu3i5JvHM8ljYj-zLfQRF3EO8sYv | dátum prístupu = 2025-06-21}}</ref><ref name="time-ai-100" /> V roku 2015 spoluzaložil spoločnosť [[Open AI|OpenAI]], ktorá sa venuje vývoju umelej inteligencie.<ref name="wired-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý inženýr OpenAI a Tesly Andrej Karpathy zakládá AI vzdělávací platformu | periodikum = Wired | odkaz na periodikum = | url = https://www.wired.cz/news-beat/byvaly-inzenyr-open-ai-a-tesly-andrej-karpathy-zaklada-ai-vzdelavaci-platformu | issn = | vydavateľ = Czechoslovak Media | miesto = Praha | dátum = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2026-02-24}}</ref> V organizácii pracoval do roku 2017 ako vedecký pracovník.<ref name="time-ai-100" /> V rokoch 2017 až 2022 bol riaditeľom umelej inteligencie v automobilke [[Tesla (automobilka)|Tesla]], kde sa okrem iného podieľal na vývoji technológie Tesla Autopilot.<ref name="mtr-ak">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrej Karpathy | periodikum = MIT Technology Review | odkaz na periodikum = | url = https://www.technologyreview.com/innovator/andrej-karpathy/ | issn = | vydavateľ = technologyreview.com | miesto = | dátum = | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> V rokoch 2023 až 2024 pôsobil opäť v OpenAI, kde sa podieľal na vývoji četbota [[ChatGPT]].<ref name="tm-2018" /><ref name="time-ai-100" /> V roku 2024 založil Eureka Labs, ktorá sa venuje vzdelávaniu v oblasti AI.<ref name="time-ai-100" /><ref name="wired-2024" /> Od roku 2023 prevádzkuje aj YouTube kanál venujúci sa umelej inteligencii. V roku 2025 spopularizoval termín [[vibe coding]] (AI asistovaná tvorba softvéru s využitím četbotov).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Williams | meno = Rhiannon | autor = | odkaz na autora = | titul = What is vibe coding, exactly? | periodikum = MIT Technology Review | odkaz na periodikum = | url = https://www.technologyreview.com/2025/04/16/1115135/what-is-vibe-coding-exactly/ | issn = | vydavateľ = technologyreview.com | miesto = | dátum = 2025-04-16 | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> V roku 2020 ho časopis ''MIT Technology Review'' zaradil do rebríčka 35 mladých inovátorov.<ref name="mtr-ak" /><ref name="zive-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf AI v Tesle: Rodák zo Slovenska je medzi TOP 35 mladými novátormi | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/147462/sef-ai-v-tesle-rodak-zo-slovenska-je-medzi-top-35-mladymi-novatormi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-25 | dátum prístupu = 2026-02-24}}</ref> V roku 2024 ho časopis ''[[Time (týždenník)|Time]]'' zaradil do rebríčka 100 najdôležitejších osôb v odbore umelej inteligencie.<ref name="time-ai-100">{{Citácia periodika | priezvisko = Pillay | meno = Tharin | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrej Karpathy | periodikum = Time | odkaz na periodikum = Time (týždenník) | url = https://time.com/collections/time100-ai-2024/7012851/andrej-karpathy/ | issn = | vydavateľ = Time Inc. | miesto = New York | dátum = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2026-02-08 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="forbes-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Okšová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = V spoločnosti Google a Microsoftu. Magazín Time zaradil Slováka medzi top 100 AI mysliteľov | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/v-spolocnosti-google-a-microsoftu-magazin-time-zaradil-slovaka-medzi-top-100-ai-myslitelov/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-13 | dátum prístupu = 2026-02-24}}</ref> Vo voľnom čase sa venuje športu, hraniu počítačových hier, programovaniu a súťažnému riešeniu [[Rubikova kocka|Rubikovej kocky]].<ref name="cv-2012">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrej Karpathy : [Resume] | url = https://cs.stanford.edu/~karpathy/Andrej_Karpathy_Resume.pdf | vydavateľ = cs.stanford.edu | miesto = | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrej Karpathy | url = https://www.worldcubeassociation.org/persons/2008KARP01 | vydavateľ = World Cube Association | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-24 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2020]]: zaradenie do rebríčka 35 mladých inovátorov do 35 rokov časopisu ''MIT Technology Review''.<ref name="mtr-ak" /> * [[2023]]: WTF Innovators Award ''„za jeho príspevky k hlbokým neurónovým sieťam a počítačovému videniu a za pokračujúci výskum zameraný na zefektívnenie umelej inteligencie pre ľudstvo.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = QuHarrison Terry | odkaz na autora = | titul = WTF Innovators Award : Andrej Karpathy | url = https://www.everydays.wtf/andrej-karpathy/ | vydavateľ = everydays.wtf | miesto = | dátum vydania = 2023-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-24 | jazyk = }}</ref> * [[2024]]: zaradenie do rebríčka 100 najdôležitejších osôb v odbore umelej inteligencie časopisu ''[[Time (týždenník)|Time]]''.<ref name="time-ai-100" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://karpathy.ai/ Osobný web] == Zdroj == {{Preklad|cs|Andrej Karpathy|25570289}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Karpathy, Andrej}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Kanadskí informatici]] [[Kategória:Výskumníci v oblasti umelej inteligencie]] [[Kategória:Tesla (automobilka)]] [[Kategória:Absolventi University of Toronto]] [[Kategória:Absolventi University of British Columbia]] [[Kategória:Absolventi Stanford University]] s7snc2spr1idd24vuwte4m56dgqwl15 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026 (nižšie divízie) 0 745627 8191018 8177259 2026-04-01T21:58:04Z 321fire 115544 /* II. B divízia */ aktualizácia 8191018 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |usporiadateľ = Maďarsko |2 usporiadateľ = Španielsko |3 usporiadateľ = Slovinsko |4 usporiadateľ = Hongkong |5 usporiadateľ = Chorvátsko |6 usporiadateľ = Estónsko |dátum = 23. február –<br>19. apríl 2026 |počet tímov = 36 |počet dejísk = 6 |počet miest = 6 |predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2025 (nižšie divízie)/2025 |nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2027 (nižšie divízie)/2027 }} <!-- {{Pozri aj|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026}} --> '''Nižšie divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2026''' pozostávajú zo šiestich turnajov, na ktorých hrajú tímy, ktoré sa nekvalifikovali na turnaj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026|Top divízie MS 2026]]. Turnaje sa hrajú od februára do apríla 2026. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Budapešť|Budapešti]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/466/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NOR|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 9. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{HUN|lhz|1}} |10. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{SVK|lhz|1}} |3. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{FRA|lhz|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{CHN|lhz|1}} |5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{ITA|lhz|1}} |1. miesto v I. B divízii MS 2025 a postup |} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Puigcerdà]] v [[Španielsko|Španielsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/467/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NED|lhz|1}} |6. miesto v I. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{LAT|lhz|1}} |2. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{GBR|lhz|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KAZ|lhz|1}} |4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KOR|lhz|1}} |5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ESP|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 1. miesto v II. A divízii MS 2025 a postup |} == II. A divízia == Turnaj II. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Bled]]e v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/468/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{SLO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 6. miesto v I. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{POL|lhz|1}} |2. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ISL|lhz|1}} |3. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{TPE|lhz|1}} |4. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{PRK|lhz|1}} |5. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{AUS|lhz|1}} |1. miesto v II. B divízii MS 2025 a postup |} == II. B divízia == Turnaj II. B divízie MS 2026 sa hrá v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 30. marca do 5. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/470/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{MEX|lhz|1}} |6. miesto v II. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{NZL|lhz|1}} |2. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{UKR|lhz|1}} |3. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{BEL|lhz|1}} |4. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{HKG|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{LTU|lhz|1}} |1. miesto v III. A divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{UKR|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=12|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{HKG|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=6|ig=2}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{MEX|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=8|ig=5}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LTU|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{BEL|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=4|ig=10}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NZL|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=2|ig=11|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 30.03.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|2|1|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|0|0|3|0|0}} ---- 31.03.2026 '''{{MEX|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|6|1}}''' {{tretiny|4|0|1|0|1|1}}<br> 31.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{UKR|lhz}}''' '''{{k|2|8}}''' {{tretiny|1|3|0|5|1|0}}<br> 31.03.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{LTU|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|1|1|1|0|1|1}} ---- 02.04.2026 {{NZL|lhz}} – {{LTU|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 02.04.2026 {{UKR|lhz}} – {{BEL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 02.04.2026 {{MEX|lhz}} – {{HKG|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-2}} 03.04.2026 {{BEL|lhz}} – {{NZL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 03.04.2026 {{LTU|lhz}} – {{MEX|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 03.04.2026 {{HKG|lhz}} – {{UKR|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 05.04.2026 {{MEX|lhz}} – {{NZL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 05.04.2026 {{UKR|lhz}} – {{LTU|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 05.04.2026 {{BEL|lhz}} – {{HKG|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == III. A divízia == Turnaj III. A divízie MS 2025 sa hral v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] od 23. februára do 1. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/471/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{TUR|lhz|1}} |6. miesto v II. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{THA|lhz|1}} |2. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{SRB|lhz|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{ROU|lhz|1}} |4. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{CRO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{BUL|lhz|1}} |1. miesto v III. B divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ROU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{THA|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=15|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{TUR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=15}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CRO|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=16|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SRB|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=2|sg=13|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BUL|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=3|sg=10|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |ROU |2|0|x|3|4|x|5|2|x|3|2|n|5|1|x |THA|0|2|x |3|2|x|2|1|x|3|4|n|7|4|x |TUR|4|3|x|2|3|x |0|6|x|4|2|x|4|1|x |CRO|2|5|x|1|2|x|6|0|x |5|3|x|2|1|n |SRB|2|3|n|4|3|n|2|4|x|3|5|x |2|3|p |BUL|1|5|x|4|7|x|1|4|x|1|2|n|3|2|p }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|0|1|1|0|3}}<br> 23.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|1|5}}''' {{tretiny|0|1|1|0|0|4}}<br> 23.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|0|1|2|0}} ---- 24.02.2026 '''{{TUR|lhz}}''' – {{ROU|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|1|1|2|0|1|2}}<br> 24.02.2026 {{THA|lhz}} – '''{{SRB|lhz}}''' '''{{k|3|4|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|1|1|1|0|0|0|1}}<br> 24.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|1|0}} ---- 26.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|7|4}}''' {{tretiny|2|1|2|3|3|0}}<br> 26.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|0|0|0|0|1}}<br> 26.02.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{CRO|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|0|0|4|0|2}} {{stĺpce-2}} 27.02.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{THA|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|0|0|0|0|2|0}}<br> 27.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|0|0|3|0|1}}<br> 27.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{SRB|lhz}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|1|2|3|1|1|0}} ---- 01.03.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{THA|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|1|2|0|0}}<br> 01.03.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{BUL|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|1|0|1}}<br> 01.03.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|3|0|1|0|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. B divízia == Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hral v [[Kohtla-Järve]] v [[Estónsko|Estónsku]] od 28. februára do 6. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/464/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{RSA|lhz|1}} |6. miesto v III. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{ISR|lhz|1}} |2. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{EST|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 3. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{BIH|lhz|1}} |4. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{SGP|lhz|1}} |5. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{PHL|lhz|1}} |Prvá účasť na MS |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=37|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BIH|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=25|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ISR|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=19|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{PHL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SGP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=49}} |} | {{Turnaj6 |EST |3|1|x|7|0|x|4|1|x|9|0|x|14|1|x |BIH|1|3|x |3|2|x|4|3|x|6|4|x|11|0|x |RSA|0|7|x|2|3|x |3|1|x|1|2|x|5|1|x |ISR|1|4|x|3|4|x|1|3|x |3|1|x|11|0|x |PHL|0|9|x|4|6|x|2|1|x|1|3|x |8|0|x |SGP|1|14|x|0|11|x|1|5|x|0|11|x|0|8| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 28.02.2026 {{PHL|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|2|2|2|3}}<br> 28.02.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|7|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|2|0}}<br> 28.02.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|6|0}} ---- 01.03.2026 {{RSA|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|1|0}}<br> 01.03.2026 {{ISR|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|3}}<br> 01.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{PHL|lhz}}''' '''{{k|0|8}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|4}} ---- 03.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|4|1}}<br> 03.03.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|1|1|0|2|0}}<br> 03.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{BIH|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 04.03.2026 '''{{PHL|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|1|1}}<br> 04.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|2|1|1|3|0}}<br> 04.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|14}}''' {{tretiny|0|4|0|7|1|3}} ---- 06.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|4|0|3|0|4|0}}<br> 06.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|1|0|2|0|0|1}}<br> 06.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|9|0}}''' {{tretiny|4|0|2|0|3|0}} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|ženy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Maďarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Španielsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Slovinsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Chorvátsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Estónsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Maďarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Slovinsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]] [[Kategória:Športové podujatia v Chorvátsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Estónsku]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] {{Hokejový výhonok}} 4u92etjxorlxl7knikris0h8r5swp22 Chremónides 0 746069 8190863 8179012 2026-04-01T15:40:43Z Luppus 39967 wikilinka 8190863 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Chremónides | Rodné meno = starogr. Χρεμωνίδης – Chremónidés | Popis osoby = aténsky štátnik a vojvodca | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 4. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] (démos Aithalidai) | Dátum úmrtia = 3. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = [[Egypt]] | Štát pôsobenia = [[Atény|Staroveké Atény]], [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský]] [[Staroveký Egypt|Egypt]] | Štátna príslušnosť = [[Atény|Staroveké Atény]] | Zamestnanie = politik, [[stratégos|stratég]] a [[nauarchos]] | Známy vďaka = iniciátor [[Chremónidova vojna|Chremónidovej vojny]] | Aktívne roky = cca 270{{--}}240 pred Kr. | Rodičia = Eteokles (otec) | Príbuzní = Glaukón (brat) | Poznámky = žiak filozofa [[Zenón z Kitia|Zenóna z Kitia]] | Portál1 = História }} '''Chremónides''' ({{vjz|grc|''Χρεμωνίδης''}} – ''Chremónidés''; * [[4. storočie pred Kr.|4. stor. pred Kr.]] – † [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]]) bol popredný [[Atény|aténsky]] politik, [[stratégos|stratég]] a neskôr veliteľ loďstva ([[nauarchos]]) v [[Ptolemaiovci|ptolemaiovských]] službách. Bol kľúčovou postavou protimacedónskeho hnutia v [[Helenizmus|helenistických]] [[Atény|Aténach]] a iniciátorom konfliktu známeho ako [[Chremónidova vojna]], v ktorej sa pokúsil obnoviť nezávislosť gréckych miest od macedónskej nadvlády.<ref name=":Oliva157">{{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Řecko mezi Makedonií a Římem | isbn = 80-200-0435-1 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 1995 | strany = 157-158}}</ref> == Pôvod a vplyv stoicizmu == Chremónides bol synom Eteokla a pochádzal z aristokratickej rodiny veľkostatkárov z aténskeho dému ''Aithalidai'' (fýla Leontis), ktorého územie sa nachádzalo vo vnútrozemí [[Atika (kraj)|Atiky]] v úrodnej oblasti [[Mesogaia]].<ref name="Pouilloux">{{Citácia knihy | autor = Jean Pouilloux | názov = Glaucon, fils d'Etéoclès d'Athènes | periodikum = Collection de la maison de l'Orient méditerranéen | rok = 1986 | strany = 380-381}}</ref> Táto vrstva aténskej elity bola známa silným patriotizmom a snahou o politickú nezávislosť mesta.<ref name="Habicht142">{{Citácia knihy | autor = Christian Habicht | titul = Athens from Alexander to Antony | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 1997 | strany = 142}}</ref> Spolu so svojím starším bratom Glaukónom bol žiakom a blízkym priateľom zakladateľa [[stoicizmus|stoicizmu]], [[Zenón z Kitia|Zenóna z Kitia]], ktorý si ho podľa správ [[Diogenes Laertios|Diogena Laertia]] veľmi vážil.<ref name="Diogenes241">{{Citácia knihy | autor = Diogenes Laertios | titul = Životopisy slávnych filozofov | isbn = 978-80-551-1521-4 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov | rok = 2007 | strany = 241}}</ref> Hoci Zenónove učenie zdôrazňovalo skôr vnútornú slobodu jednotlivca, Chremónides ho v politickej praxi interpretoval ako boj za slobodu obce a odpor proti tyranii. Moderní historici však poznamenávajú, že jeho politická unáhlenosť a neskoršie rozhodnutie vyvolať vojnu sa značne odchyľovali od stoického ideálu rozvahy a pokoja.<ref name="Will">{{Citácia knihy | autor = Edouard Will | titul = Histoire politique du monde hellénistique | miesto = Nancy | vydavateľ = Faculté des lettres | rok = 1966 | strany = 200}}</ref> == Chremónidov dekrét a vojna == V roku [[268 pred Kr.|268]]/[[267 pred Kr.]] (počas archontátu Peithidéma) navrhol Chremónides ľudovému zhromaždeniu slávny dekrét, ktorý oficiálne vyhlásil spojenectvo Atén so [[Sparta (starovek)|Spartou]] a egyptským panovníkom [[Ptolemaios II.|Ptolemaiom II. Filadelfom]] proti macedónskemu kráľovi [[Antigonos II. Gonatas|Antigonovi II. Gonatovi]].<ref name=":Oliva157"/> Tento dokument bol vytesaný na mramorovú stélu a vztýčený na aténskej [[Akropola v Aténach|Akropole]] vedľa chrámu Atény Polias. Do súčasnosti sa zachovali štyri fragmenty tejto stély (označované ako ''Syll³ 434/435'').<ref name="Burstein">{{Citácia knihy | autor = Stanley M. Burstein | titul = The Hellenistic Age | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1985 | strany = 173}}</ref> V dekréte Chremónides prirovnal súčasnú hrozbu zo strany Macedónie k perzským vojnám a Antigona k tyranskému kráľovi [[Xerxes I.|Xerxovi]], čím apeloval na spoločnú grécku identitu a boj za slobodu.<ref name="Shipley">{{Citácia knihy | autor = Graham Shipley | titul = The Greek World after Alexander | rok = 2000 | strany = 126}}</ref> Samotný konflikt, známy ako [[Chremónidova vojna]], vypukol v roku [[267 pred Kr.]] Napriek počiatočnému nadšeniu a podpore ptolemaiovskej flotily pod vedením veliteľa loďstva Patrokla, skončil pre spojencov neúspechom. Spartský kráľ [[Areus I.]] padol v roku 265 pred Kr. pri pokuse o prelomenie blokády pri [[Korint]]e a Atény zostali izolované. Po dlhom obliehaní a vyčerpávajúcom hladomore mesto v roku [[262 pred Kr.]] kapitulovalo.<ref name="Green">{{Citácia knihy | autor = Peter Green | titul = Alexander to Actium | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 | strany = 147}}</ref> Antigonos následne v meste nastolil macedónsku posádku a demokratickí lídri, ktorí neunikli, boli potrestaní (napr. historik [[Filochoros]] bol popravený). == Pôsobenie v ptolemaiovskom Egypte == Po vojenskej porážke Atén v roku [[262 pred Kr.]] musel Chremónides spolu so svojím bratom Glaukónom utiecť do exilu, aby sa vyhli macedónskej pomste. Útočisko našli v [[Alexandria|Alexandrii]] na dvore egyptského kráľa [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]], kde obaja získali vysoké postavenia ako kráľovskí poradcovia (''paredroi'').<ref name="Habicht156">{{Citácia knihy | autor = Christian Habicht | titul = Athens from Alexander to Antony | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 1997 | strany = 156}}</ref> Hoci žili v exile, naďalej sa snažili podporovať záujmy svojej rodnej obce v rámci ptolemaiovskej zahraničnej politiky. Chremónides v Egypte uplatnil svoje strategické skúsenosti a vypracoval sa na významného veliteľa loďstva (''[[nauarchos]]''). V 50. rokoch 3. stor. pred Kr., pravdepodobne počas druhej sýrskej vojny, velil ptolemaiovskej vojenskej flotile. Okolo roku [[242 pred Kr.]] (iné zdroje uvádzajú skorší dátum v rámci rokov 261 – 246 pred Kr.) sa zrazil s rodským loďstvom v [[bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitke pri Efeze]] (v lokalite zasvätenej bohyni [[Afrodita|Afrodite]]).<ref name="Bikerman381">{{Citácia knihy | autor = Elie Bikerman | názov = Sur les batailles navales de Cos et d'Andros | periodikum = Revue des Etudes Anciennes | rok = 1938 | strany = 381}}</ref> Napriek prevahe bol Chremónides porazený rodským veliteľom Agathostratom, čo oslabilo egyptský vplyv v Egejskom mori.<ref>[[Polyainos]], 5,18.</ref> Zatiaľ čo Chremónides velil na mori, jeho brat Glaukón dosiahol v Alexandrii prestížny náboženský úrad kňaza kultu [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] a „Súrodeneckých bohov“ (Ptolemaia II. a Arsinoé II.). Obaja bratia zostali významnými osobnosťami alexandrijského dvora až do konca svojej kariéry.<ref name="Habicht156"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HABICHT, Christian. ''Athens from Alexander to Antony''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1997. ISBN 0-674-05111-4. * OLIVA, Pavel. ''Řecko mezi Makedonií a Římem''. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0435-1. * SHIPLEY, Graham. ''The Greek World after Alexander, 323 – 30 BC''. London : Routledge, 2000. ISBN 0-415-04617-3. * WILL, Edouard. ''Histoire politique du monde hellénistique (323-30 av. J.-C.)''. Tome 1. Nancy : Faculté des lettres et des sciences humaines de l'Université de Nancy, 1966. == Pozri aj == * [[Chremónidova vojna]] * [[Antigonos II. Gonatas]] * [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] * [[Zenón z Kitia]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti starovekých Atén]] [[Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka]] [[Kategória:Politici starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] 1x5c553beplmqdohsrzhmm76rfmkvzq 8190865 8190863 2026-04-01T15:42:50Z Luppus 39967 wikilinka 8190865 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Chremónides | Rodné meno = starogr. Χρεμωνίδης – Chremónidés | Popis osoby = aténsky štátnik a vojvodca | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 4. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = [[Atény]] (démos Aithalidai) | Dátum úmrtia = 3. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = [[Egypt]] | Štát pôsobenia = [[Atény|Staroveké Atény]], [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský]] [[Staroveký Egypt|Egypt]] | Štátna príslušnosť = [[Atény|Staroveké Atény]] | Zamestnanie = politik, [[stratégos|stratég]] a [[nauarchos]] | Známy vďaka = iniciátor [[Chremónidova vojna|Chremónidovej vojny]] | Aktívne roky = cca 270{{--}}240 pred Kr. | Rodičia = Eteokles (otec) | Príbuzní = Glaukón (brat) | Poznámky = žiak filozofa [[Zenón z Kitia|Zenóna z Kitia]] | Portál1 = História }} '''Chremónides''' ({{vjz|grc|''Χρεμωνίδης''}} – ''Chremónidés''; * [[4. storočie pred Kr.|4. stor. pred Kr.]] – † [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]]) bol popredný [[Atény|aténsky]] politik, [[stratégos|stratég]] a neskôr veliteľ loďstva ([[nauarchos]]) v [[Ptolemaiovci|ptolemaiovských]] službách. Bol kľúčovou postavou protimacedónskeho hnutia v [[Helenizmus|helenistických]] [[Atény|Aténach]] a iniciátorom konfliktu známeho ako [[Chremónidova vojna]], v ktorej sa pokúsil obnoviť nezávislosť gréckych miest od macedónskej nadvlády.<ref name=":Oliva157">{{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Řecko mezi Makedonií a Římem | isbn = 80-200-0435-1 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 1995 | strany = 157-158}}</ref> == Pôvod a vplyv stoicizmu == Chremónides bol synom Eteokla a pochádzal z aristokratickej rodiny veľkostatkárov z aténskeho dému ''Aithalidai'' (fýla Leontis), ktorého územie sa nachádzalo vo vnútrozemí [[Atika (kraj)|Atiky]] v úrodnej oblasti [[Mesogaia]].<ref name="Pouilloux">{{Citácia knihy | autor = Jean Pouilloux | názov = Glaucon, fils d'Etéoclès d'Athènes | periodikum = Collection de la maison de l'Orient méditerranéen | rok = 1986 | strany = 380-381}}</ref> Táto vrstva aténskej elity bola známa silným patriotizmom a snahou o politickú nezávislosť mesta.<ref name="Habicht142">{{Citácia knihy | autor = Christian Habicht | titul = Athens from Alexander to Antony | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 1997 | strany = 142}}</ref> Spolu so svojím starším bratom Glaukónom bol žiakom a blízkym priateľom zakladateľa [[stoicizmus|stoicizmu]], [[Zenón z Kitia|Zenóna z Kitia]], ktorý si ho podľa správ [[Diogenes Laertios|Diogena Laertia]] veľmi vážil.<ref name="Diogenes241">{{Citácia knihy | autor = Diogenes Laertios | titul = Životopisy slávnych filozofov | isbn = 978-80-551-1521-4 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov | rok = 2007 | strany = 241}}</ref> Hoci Zenónove učenie zdôrazňovalo skôr vnútornú slobodu jednotlivca, Chremónides ho v politickej praxi interpretoval ako boj za slobodu obce a odpor proti tyranii. Moderní historici však poznamenávajú, že jeho politická unáhlenosť a neskoršie rozhodnutie vyvolať vojnu sa značne odchyľovali od stoického ideálu rozvahy a pokoja.<ref name="Will">{{Citácia knihy | autor = Edouard Will | titul = Histoire politique du monde hellénistique | miesto = Nancy | vydavateľ = Faculté des lettres | rok = 1966 | strany = 200}}</ref> == Chremónidov dekrét a vojna == V roku [[268 pred Kr.|268]]/[[267 pred Kr.]] (počas archontátu Peithidéma) navrhol Chremónides ľudovému zhromaždeniu slávny dekrét, ktorý oficiálne vyhlásil spojenectvo Atén so [[Sparta (starovek)|Spartou]] a egyptským panovníkom [[Ptolemaios II.|Ptolemaiom II. Filadelfom]] proti macedónskemu kráľovi [[Antigonos II. Gonatas|Antigonovi II. Gonatovi]].<ref name=":Oliva157"/> Tento dokument bol vytesaný na mramorovú stélu a vztýčený na aténskej [[Akropola v Aténach|Akropole]] vedľa chrámu Atény Polias. Do súčasnosti sa zachovali štyri fragmenty tejto stély (označované ako ''Syll³ 434/435'').<ref name="Burstein">{{Citácia knihy | autor = Stanley M. Burstein | titul = The Hellenistic Age | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1985 | strany = 173}}</ref> V dekréte Chremónides prirovnal súčasnú hrozbu zo strany Macedónie k perzským vojnám a Antigona k tyranskému kráľovi [[Xerxes I.|Xerxovi]], čím apeloval na spoločnú grécku identitu a boj za slobodu.<ref name="Shipley">{{Citácia knihy | autor = Graham Shipley | titul = The Greek World after Alexander | rok = 2000 | strany = 126}}</ref> Samotný konflikt, známy ako [[Chremónidova vojna]], vypukol v roku [[267 pred Kr.]] Napriek počiatočnému nadšeniu a podpore ptolemaiovskej flotily pod vedením veliteľa loďstva Patrokla, skončil pre spojencov neúspechom. Spartský kráľ [[Areus I.]] padol v roku 265 pred Kr. pri pokuse o prelomenie blokády pri [[Korint]]e a Atény zostali izolované. Po dlhom obliehaní a vyčerpávajúcom hladomore mesto v roku [[262 pred Kr.]] kapitulovalo.<ref name="Green">{{Citácia knihy | autor = Peter Green | titul = Alexander to Actium | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 | strany = 147}}</ref> Antigonos následne v meste nastolil macedónsku posádku a demokratickí lídri, ktorí neunikli, boli potrestaní (napr. historik [[Filochoros]] bol popravený). == Pôsobenie v ptolemaiovskom Egypte == Po vojenskej porážke Atén v roku [[262 pred Kr.]] musel Chremónides spolu so svojím bratom Glaukónom utiecť do exilu, aby sa vyhli macedónskej pomste. Útočisko našli v [[Alexandria|Alexandrii]] na dvore egyptského kráľa [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]], kde obaja získali vysoké postavenia ako kráľovskí poradcovia (''paredroi'').<ref name="Habicht156">{{Citácia knihy | autor = Christian Habicht | titul = Athens from Alexander to Antony | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 1997 | strany = 156}}</ref> Hoci žili v exile, naďalej sa snažili podporovať záujmy svojej rodnej obce v rámci ptolemaiovskej zahraničnej politiky. Chremónides v Egypte uplatnil svoje strategické skúsenosti a vypracoval sa na významného veliteľa loďstva (''[[nauarchos]]''). V 50. rokoch 3. stor. pred Kr., pravdepodobne počas druhej sýrskej vojny, velil ptolemaiovskej vojenskej flotile. Okolo roku [[242 pred Kr.]] (iné zdroje uvádzajú skorší dátum v rámci rokov 261 – 246 pred Kr.) sa zrazil s rodským loďstvom v [[bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitke pri Efeze]] (v lokalite zasvätenej bohyni [[Afrodita|Afrodite]]).<ref name="Bikerman381">{{Citácia knihy | autor = Elie Bikerman | názov = Sur les batailles navales de Cos et d'Andros | periodikum = Revue des Etudes Anciennes | rok = 1938 | strany = 381}}</ref> Napriek prevahe bol Chremónides porazený rodským veliteľom [[Agathostratos|Agathostratom]], čo oslabilo egyptský vplyv v Egejskom mori.<ref>[[Polyainos]], 5,18.</ref> Zatiaľ čo Chremónides velil na mori, jeho brat Glaukón dosiahol v Alexandrii prestížny náboženský úrad kňaza kultu [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] a „Súrodeneckých bohov“ (Ptolemaia II. a Arsinoé II.). Obaja bratia zostali významnými osobnosťami alexandrijského dvora až do konca svojej kariéry.<ref name="Habicht156"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HABICHT, Christian. ''Athens from Alexander to Antony''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1997. ISBN 0-674-05111-4. * OLIVA, Pavel. ''Řecko mezi Makedonií a Římem''. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0435-1. * SHIPLEY, Graham. ''The Greek World after Alexander, 323 – 30 BC''. London : Routledge, 2000. ISBN 0-415-04617-3. * WILL, Edouard. ''Histoire politique du monde hellénistique (323-30 av. J.-C.)''. Tome 1. Nancy : Faculté des lettres et des sciences humaines de l'Université de Nancy, 1966. == Pozri aj == * [[Chremónidova vojna]] * [[Antigonos II. Gonatas]] * [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] * [[Zenón z Kitia]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti starovekých Atén]] [[Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka]] [[Kategória:Politici starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] 6scbuaanbnehaymcd5xo2ekzr1e126t 14 (číslo) 0 746376 8190907 8183146 2026-04-01T17:32:33Z ~2026-19704-24 290629 Https://commons.wikimedia.org 8190907 wikitext text/x-wiki {{Doplň zdroje|názov článku}}číslo 14 nasleduje po čísle [[13 (číslo)|13]] a pred číslom je [[15 (číslo)|15]] {{Infobox číslo | číslo = 14 | slovom = štrnásť | radová číslovka slovom = štrnásty (14.) }} == Informácie == číslo 14 je rozklad 1 a 4 {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = |kategória = |meno = }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=14 |category: 14 number}} == Zdroje == <nowiki>{{</nowiki> e2ovxvfixvizogzeg5m4l8s3ep71pzu 8190910 8190907 2026-04-01T17:35:03Z ~2026-19704-24 290629 Https://commons.wikimedia.org 8190910 wikitext text/x-wiki {{Doplň zdroje|názov článku}}číslo 14 nasleduje po čísle [[13 (číslo)|13]] a pred číslom je [[15 (číslo)|15]] {{Infobox číslo | číslo = 14 | slovom = štrnásť | radová číslovka slovom = štrnásty (14.) }} == Informácie == číslo 14 je rozklad 1 a 4 {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = |kategória = |meno = }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=14 |category: 14 number}} == Zdroje == {{Preklad|Čeština|14 (číslo)|3=oldid=ČÍSLO}} e98elufyvgv5nkm9p59nyms557i6fxp 8190911 8190910 2026-04-01T17:36:22Z ~2026-19704-24 290629 Https://commons.wikimedia.org 8190911 wikitext text/x-wiki {{Doplň zdroje|názov článku}}číslo 14 nasleduje po čísle [[13 (číslo)|13]] a pred číslom je [[15 (číslo)|15]] {{Infobox číslo | číslo = 14 | slovom = štrnásť | radová číslovka slovom = štrnásty (14.) }} == Informácie == číslo 14 je rozklad 1 a 4 {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = |kategória = |meno = }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=14 |category: 14 number}} == Zdroje == {{Preklad|Cs|14 (číslo)|3=oldid=ČÍSLO}} 2fab6c5nm1xa4wag7gpm9e4kgkbh72z 8190914 8190911 2026-04-01T17:46:52Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19704-24|~2026-19704-24]] ([[User_talk:~2026-19704-24|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8183146 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260316}} číslo 14 nasleduje po čísle [[13 (číslo)|13]] a pred číslom je [[15 (číslo)|15]] {{Infobox číslo | číslo = 14 | slovom = štrnásť | radová číslovka slovom = štrnásty (14.) }} == Informácie == číslo 14 je rozklad 1 a 4 {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = |kategória = |meno = }} == Iné projekty == {{Projekt || wikimedia commons ponúka heslo [[14 číslo]] be912ls5chun09mpz9sg9km43h9i0xn 8190962 8190914 2026-04-01T19:40:13Z ~2026-19704-24 290629 Https://commons.wikimedia.org 8190962 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260399}} číslo 14 nasleduje po čísle [[13 (číslo)|13]] a pred číslom je [[15 (číslo)|15]] {{Infobox číslo | číslo = 14 | slovom = štrnásť | radová číslovka slovom = štrnásty (14.) }} == Informácie == číslo 14 je rozklad 1 a 4 {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = |kategória = |meno = }} == Iné projekty == {{Projekt || wikimedia commons ponúka heslo [[14 číslo]] b2w4eejc742kh8ph4ge86f698cmi6k2 8190965 8190962 2026-04-01T19:44:21Z ~2026-19704-24 290629 Https://wikimedia.org 8190965 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260399}} číslo 14 nasleduje po čísle [[13 (číslo)|13]] a pred číslom je [[15 (číslo)|15]] {{Infobox číslo | číslo = 14 | slovom = štrnásť | radová číslovka slovom = štrnásty (14.) }} == Informácie == číslo 14 je rozklad 1 a 4 {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = príliš veľmi krátky článok |kategória = |meno = }} == Iné projekty == {{Projekt || wikimedia commons ponúka heslo [[14 číslo]] k9p3p8gfuar5cd3rsdpmxj6b2hxj9b8 8190966 8190965 2026-04-01T19:44:42Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19704-24|~2026-19704-24]] ([[User_talk:~2026-19704-24|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 8183146 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260316}} číslo 14 nasleduje po čísle [[13 (číslo)|13]] a pred číslom je [[15 (číslo)|15]] {{Infobox číslo | číslo = 14 | slovom = štrnásť | radová číslovka slovom = štrnásty (14.) }} == Informácie == číslo 14 je rozklad 1 a 4 {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = |kategória = |meno = }} == Iné projekty == {{Projekt || wikimedia commons ponúka heslo [[14 číslo]] be912ls5chun09mpz9sg9km43h9i0xn Zákop 0 746471 8190895 8183810 2026-04-01T17:07:59Z Pelex 2483 ref. 8190895 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Рисунки к статье «Окопы». Таблица № 1. Военная энциклопедия Сытина (Санкт-Петербург, 1911-1915).jpg|náhľad|vpravo|Zákop]] '''Zákop''' je vojenská [[obranná stavba]], resp. [[opevňovací objekt]] určený k ukrytiu a ochrane [[Živá sila|živej sily]] alebo [[Vojenská technika|techniky]] pred paľbou nepriateľa.<ref>Okop. In: Ogarkov, N. V. (red.), 1978: Sovetskaja voennaja enciklopedia, Voennoe izdateľstvo Ministerstva oborony SSSR, Moskva, s. 36</ref> Spravidla ide o [[výkop]] vedený kolmo alebo mierne šikmo k smeru očakávanej [[Paľba|paľby]]. Na čelnej a tylovej strane môže byť zákop opatrený [[násyp]]mi, ktoré na čelnej strane chránia pred strelami a [[črepina]]mi, na tylovej strane pred črepinami. Tieto násypy tvoria tzv. [[predprseň]] zákopu. V zákope sa zriaďujú palebné miesta alebo strieľne s priehľadmi valom pre vedenie paľby, miesta úkrytu a ďalšie podľa využitia zákopu. Podľa predpokladanej doby zotrvania v zákope alebo kvality podložia, v ktorom sú hĺbené, zákopy môžu byť vybavené pažením, ktoré zákop spevňuje, prípadne prekrytím. Zákopy sa budujú zalomené alebo odsadené tak, aby bol obmedzený účinok odlietajúcich [[črepina|črepín]] pri priamom zásahu zákopu [[Ručný granát|granátom]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''[[Malá československá encyklopedie]]'' ČSAV, VI. zväzok, písmeno Š-Ž, vydala Academia, Praha 1987 == Pozri aj == * [[Zákopová vojna]] * [[Priekopa (obrana)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Zákop|25078245}} [[Kategória:Opevnenie]] ioeqocdxfkmvvorqpqr9b9gma3k6ofi Ptolemaios V. 0 746892 8191135 8190606 2026-04-02T04:10:05Z Luppus 39967 8191135 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios V. Epifanes | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Egypt - king Ptolemaios V - 204-203 BC - gold oktadrachm - bust of Ptolemaios V - cornucopiae - Berlin MK AM 18203067.jpg | popis obrázku = Zlatá oktadrachma s bustou Ptolemaia V. | panovanie = [[204 pred Kr.]] – [[180 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios IV.]] | nástupca = [[Ptolemaios VI.|Ptolemaios VI. Filométor]] | spoluvládca = [[Kleopatra I.]] (od 193 pred Kr.) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios IV.]] | matka = [[Arsinoé III.]] | dátum narodenia = 9. október [[210 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = september [[180 pred Kr.]] (29 rokov) | miesto úmrtia = [[Alexandria]] | manželka = [[Kleopatra I.]] Syra | potomkovia = [[Ptolemaios VI.]], [[Ptolemaios VIII.]], [[Kleopatra II.]] }} '''Ptolemaios V. Epifanes Eucharistos''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Ἐπιφανής Εὐχάristos''}} – „Ptolemaios Zjavený, Dobrotivý“; * [[210 pred Kr.]] – † september [[180 pred Kr.]]) bol piaty kráľ a faraón [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]]. Vládol v rokoch [[204 pred Kr.|204]] až [[180 pred Kr.]] Jeho panovanie sa začalo v detstve pod kontrolou neschopných regentov a bolo poznačené piatou sýrskou vojnou, stratou zahraničných území a rozsiahlou domácou vzburou pôvodných Egypťanov. Jeho najznámejším odkazom je [[Rosettská doska]], vydaná pri príležitosti jeho korunovácie.<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> Ptolemaios V., syn [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] a [[Arsinoé III.]], zdedil trón ako päťročný po tom, čo jeho rodičia zomreli za podozrivých okolností. Nový regent Agathokles bol všeobecne nenávidený a v roku [[202 pred Kr.]] ho zvrhla revolúcia. Séria nasledujúcich regentov sa však ukázala ako neschopná a kráľovstvo ostalo paralyzované. Seleukovský kráľ [[Antiochos III. Veľký]] a macedónsky kráľ [[Filip V. (Macedónia)|Filip V.]] využili slabosť ríše a rozpútali [[Sýrske vojny|piatu sýrsku vojnu]] ([[202 pred Kr.|202]] – [[196 pred Kr.]]), v ktorej Ptolemaiovci stratili všetky územia v Malej Ázii a Levante, ako aj vplyv v [[Egejské more|Egejskom mori]]. Súčasne čelil Ptolemaios V. rozsiahlemu egyptskému povstaniu ([[206 pred Kr.|206]] – [[185 pred Kr.]]), ktoré viedli samozvaní faraóni [[Hóronnófris]] a [[Anchónnófris]], čo viedlo k strate väčšiny Horného Egypta.<ref name="Adkins81" /> Ptolemaios V. dosiahol plnoletosť v roku [[196 pred Kr.]] a bol korunovaný za faraóna v Memfise, čo pripomína slávna [[Rosettská doska]]. Následne uzavrel mier s Antiochom III. a v roku [[194 pred Kr.|194]]/[[193 pred Kr.|193 pred Kr.]] sa oženil s jeho dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I.]] Ptolemaiovské sily postupne znovudobyli juh krajiny a v roku [[186 pred Kr.]] získali plnú kontrolu nad Horným Egyptom. V posledných rokoch života plánoval Ptolemaios V. novú vojnu so Seleukovcami, no tieto plány prerušila jeho náhla smrť v roku 180 pred Kr., pričom sa predpokladá, že bol otrávený dvoranmi obávajúcimi sa nákladov na vojnu.<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 204-206}}</ref> Jeho vláda znamenala výrazný nárast vplyvu dvoranov a egyptskej kňazskej elity v politickom živote, čo bol vzorec, ktorý pretrval až do konca existencie kráľovstva. Zároveň znamenala kolaps ptolemaiovskej moci v širšom [[Stredozemné more|Stredomorí]], čo podľa amerického historika [[Arthur Eckstein|Arthura Ecksteina]] vyvolalo krízu, ktorá viedla k neskoršiemu [[Staroveký Rím|rímskemu]] ovládnutiu východného Stredomoria.<ref>{{Citácia knihy | autor = Arthur M. Eckstein | titul = Mediterranean Anarchy, Interstate War, and the Rise of Rome | rok = 2006 | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | isbn = 9780520246188 | strany = 23-24}}</ref> == Pôvod a mladosť == Ptolemaios V. bol jediným dieťaťom Ptolemaia IV. a jeho sestry a manželky Arsinoé III. Dvojica sa dostala k moci pomerne mladá a antická historiografia si Ptolemaia IV. pamätá ako panovníka oddávajúceho sa luxusu a obradom, zatiaľ čo vládu v Egypte prenechal dvom dvoranom, [[Sósibios z Alexandrie|Sósibiovi]] a [[Agathokles (syn Agathokla)|Agathokleovi]] (bratovi kráľovej milenky Agathokleie). V ranej fáze svojej vlády Ptolemaios IV. úspešne odrazil útok Seleukovskej ríše v [[Sýrske vojny|štvrtej sýrskej vojne]] ([[219 pred Kr.|219]] – [[217 pred Kr.]]), čím zabránil Antiochovi III. zmocniť sa Koilé Sýrie (z gr. ''„Hlboká Sýria“''; strategická oblasť zahŕňajúca južnú Sýriu, Palestínu a Feníciu<ref name=":158">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 158}}</ref>). Neskoršie obdobie jeho vlády však bolo narušené povstaniami pôvodných Egypťanov. Medzi rokmi 206 a 205 pred Kr. stratil Ptolemaios IV. kontrolu nad Horným Egyptom v prospech faraóna Horónnófrisa.<ref name="Hölbl127">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2001 | strany = 127–133}}</ref> Ptolemaios V. sa narodil v roku [[210 pred Kr.]], pravdepodobne 9. októbra. Krátko nato, zrejme 30. novembra, bol vyhlásený za spoluvládcu svojho otca.<ref group="note">Dekrét z Rosetty uvádza oficiálne narodeniny Ptolemaia V. na 30. mesore (čo v roku 210 pred Kr. pripadlo na 9. október). Keďže ide o dátum významného egyptského sviatku, niektorí učenci spochybňujú, či išlo o skutočný deň narodenia. Ten istý dekrét uvádza v hieroglyfickom texte dátum nástupu na trón 17. faofi (30. november 210 pred Kr.), ale v démotickom texte 17. mecheir (29. marec 209 pred Kr.). Ludwig Koenen navrhol, že 30. mesore bol v skutočnosti dátumom Ptolemaiovho nástupu k moci: {{Citácia knihy | autor = Ludwig Koenen | titul = Die Adaption ägyptischer Königsideologie am Ptolemäerhof | rok = 1977 | strany = 73}}.</ref><ref name="Bennett_P4">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Ptolemy IV | url = https://instonebrewer.com/TyndaleSites/Egypt/ptolemies/ptolemy_iv_fr.htm | jazyk = en}}</ref> V júli alebo auguste roku [[204 pred Kr.]], keď mal Ptolemaios len päť rokov, jeho otec aj matka zomreli za záhadných okolností. Zdá sa, že v paláci vypukol požiar, pri ktorom zahynul Ptolemaios IV., nie je však jasné, či v plameňoch zahynula aj Arsinoé III., alebo bola zavraždená až následne, aby sa jej zabránilo v prevzatí regentstva.<ref name="Bennett_P4" /> == Obdobie regentstiev == === Regentstvo Agathokla (204 – 203 pred Kr.) === Po smrti kráľovského páru uplynul istý čas (pravdepodobne týždeň), počas ktorého Sósibios a Agathokles držali ich úmrtie v tajnosti. Ešte pred septembrom [[204 pred Kr.]] boli v kráľovskom paláci zhromaždení dôstojníci armády a kráľovská garda. Sósibios oznámil smrť panovníkov, predstavil mladého Ptolemaia V. ako nového kráľa a na hlavu mu založil [[diadém]]. Zároveň prečítal údajnú závet Ptolemaia IV., ktorá ustanovila Sósibia a Agathokla za regentov a zverila chlapca do osobnej starostlivosti milenky zosnulého kráľa, [[Agathokleia (milenka Ptolemaia IV.)|Agathokleie]], a jej matky [[Oinanthé]]. Historik [[Polybios]] považoval tento závet za podvrh vytvorený samotnými regentmi a moderní bádatelia sa s týmto názorom stotožňujú. Po tejto udalosti sa už Sósibios v prameňoch nespomína (predpokladá sa jeho smrť), čím Agathokles zostal v čele štátu sám.<ref name="Hölbl134">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2001 | strany = 134–136}}</ref> Agathokles podnikol kroky na upevnenie režimu. Vojakom v Alexandrii vyplatil dvojmesačný žold a popredných aristokratov vyslal na diplomatické misie do zahraničia, aby si zabezpečil uznanie nástupníctva u cudzích mocností a zároveň sa zbavil domácich rivalov. Filammón, ktorý mal vykonať vraždu Arsinoé III., bol poslaný do [[Kyréné (Líbya)|Kyrény]] ako guvernér. Pelops, miestodržiteľ [[Cyprus|Cypru]], bol vyslaný k [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]], aby ho požiadal o rešpektovanie mieru. Ptolemaios, syn Sósibia, cestoval k macedónskemu kráľovi [[Filip V. (Macedónia)|Filipovi V.]] s cieľom dohodnúť spojenectvo a prípadný sobáš Ptolemaia V. s jednou z jeho dcér. Ptolemaios z Megalopolis bol vyslaný do [[Staroveký Rím|Ríma]], pravdepodobne hľadať podporu proti Seleukovcom.<ref name="Polybios15">Polybios 15.25.11-13</ref> Tieto misie však zlyhali. V priebehu nasledujúceho roka Antiochos III. obsadil ptolemaiovské územia v Kárii (vrátane mesta Amyzon) a koncom roka [[203 pred Kr.]] uzavrel s Filipom V. tajnú dohodu o rozdelení egyptských dŕžav.<ref name="Pact">Polybios 15.20, 16.1.9, 16.10.1; [[Titus Livius]] ''Ab Urbe Condita'' 31.14.5</ref><ref name="Hölbl134" /> Očakávala sa vojna. Agathokles preto vyslal [[Skopas (stratég)|Skopasa z Aitólie]] do Grécka verbovať žoldnierov, hoci Polybios tvrdí, že jeho skutočným cieľom bolo nahradiť pravidelné egyptské vojsko žoldniermi lojálnymi výhradne jeho osobe.<ref name="Polybios15_16">Polybios 15.25.16-19</ref> === Alexandrijská revolúcia (203 – 202 pred Kr.) === [[Súbor:Ptolemaic-Empire 200bc.jpg|náhľad|Ptolemaiovská ríša v roku 200 pred Kr. po boku susedných mocností]] Agathokles a jeho sestra Agathokleia boli nepopulárni už pred smrťou Ptolemaia IV. Nenávisť verejnosti sa vystupňovala po podozreniach z vraždy kráľovnej Arsinoé III. a sérii mimosúdnych popráv popredných dvoranov. Opozícia sa sformovala okolo postavy [[Tlepolemos (regent)|Tlepolema]], generála veliaceho strategickému mestu [[Pelusium]]. V októbri [[203 pred Kr.]] zvolal Agathokles palácovú gardu a armádu, aby si vypočuli proklamáciu pred kráľovskou korunováciou, no zhromaždení vojaci ho začali urážať a regent len tesne unikol smrti.<ref name="Polybios16_25">Polybios 16.25.20-27.3</ref> Krátko nato dal Agathokles zatknúť [[Moiragenes|Moiragena]], člena kráľovskej telesnej stráže, pre podozrenie z kontaktov s Tlepolemom. Moiragenovi sa však podarilo ujsť a presvedčil armádu k otvorenej vzbure. K povstaniu sa pridali aj alexandrijské ženy po incidente s matkou regentov v Chráme Demeter. Dav obľahol palác a žiadal vydanie mladého kráľa. Ptolemaios V., vtedy sedemročný, bol vzatý z opatery Agathokla a predstavený ľudu na koni na mestskom štadióne. Na nátlak davu musel mladý kráľ súhlasiť s popravou vrahov svojej matky. Agathokles a celá jeho rodina boli následne odvlečení na štadión a zlynčovaní davom.<ref name="Polybios15_27">Polybios 15.27-34</ref><ref name="Bevan_Ch8">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Edwyn Bevan | titul = A History of Egypt under the Ptolemaic Dynasty | url = https://penelope.uchicago.edu | kapitola = Chapter 8 | jazyk = en}}</ref> Tlepolemos dorazil do Alexandrie okamžite po týchto udalostiach a bol vymenovaný za regenta. Verejná mienka sa však čoskoro obrátila aj proti nemu, pretože bol považovaný za neschopného správcu, ktorý trávil priveľa času pitím s vojakmi a rozplytval štátne prostriedky. V zime roku [[202 pred Kr.]] ho vo funkcii nahradil [[Aristomenes z Alyzeie]], člen telesnej stráže, ktorý sa zaslúžil o záchranu mladého kráľa počas revolúcie.<ref name="Hölbl134" /> === Piata sýrska vojna (202 – 196 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochos III coin cropped.jpg|vľavo|náhľad|175x175px|Seleukovský kráľ [[Antiochos III. Veľký]]]] [[Súbor:Philip V of Macedon.jpg|vľavo|náhľad|175x175px|Macedónsky kráľ [[Filip V. (Macedónia)|Filip V.]]]] Seleukovský kráľ Antiochos III. využil oslabenie Egypta na odplatu za porážku v predchádzajúcej vojne. V roku [[202 pred Kr.]] vtrhol do [[Koilé Sýria|Koilé Sýrie]] a dobyl Damask. Egyptský guvernér Ptolemaios (menovec kráľa) zradil a prešiel na stranu Seleukovcov, čím im odovzdal rozsiahle územia Palestíny. Súčasne macedónsky kráľ Filip V. napadol ptolemaiovské dŕžavy v Malej Ázii a v Trákii, čo viedlo k zásahu Ríma a začiatku [[Druhá macedónska vojna|druhej macedónskej vojny]].<ref name="Hölbl136">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2001 | strany = 136–140}}</ref> Egyptský generál Skópas z Aitólie síce v zime [[201 pred Kr.|201]]/[[200 pred Kr.]] dočasne znovudobyl časť Palestíny, no v roku [[200 pred Kr.]] ho Antiochos III. drvivo porazil v ''bitke pri Paneione''.<ref name="Adkins81" /> Skópas bol obľahnutý v Sidone, kde v lete [[199 pred Kr.]] kapituloval. Antiochos III. počas roku [[198 pred Kr.]] upevnil svoju moc nad Júdeou, ktorá sa už nikdy nevrátila pod ptolemaiovskú správu. V nasledujúcom roku Antiochos dobyl aj zvyšné ptolemaiovské mestá v [[Kilikia|Kilikii]], [[Lýkia|Lýkii]] a [[Iónia|Iónii]], vrátane dôležitého Efezu.<ref name="Hölbl136" /> === Egyptské povstanie (204 – 196 pred Kr.) === V posledných rokoch vlády Ptolemaia IV. vypukla v [[Horný Egypt|Hornom Egypte]] vzbura pod vedením domorodého faraóna Hóronnforisa (Hugronafor), pričom [[Veset|Téby]] boli stratené v novembri [[205 pred Kr.]] Tento konflikt pokračoval počas vnútorných bojov v ranej vláde Ptolemaia V. aj počas piatej sýrskej vojny. Koncom roka [[199 pred Kr.]] Hórónnforisa nahradil (alebo si zmenil meno na) [[Ankhvennefer]] (gr. Chaonnófris).<ref name="Hölbl155">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2001 | strany = 155–157}}</ref><ref name="Bennett_Ankh">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Horwennefer / Ankhwennefer | url = https://instonebrewer.com/TyndaleSites/Egypt/ptolemies/horwennefer.htm | jazyk = en}}</ref> Krátko nato Ptolemaios V. spustil masívne južné ťaženie, v auguste [[199 pred Kr.]] obľahol [[Abydos (Egypt)|Abydos]] a od konca roka 199 pred Kr. do začiatku roka [[198 pred Kr.]] opäť ovládol Téby. Nasledujúci rok sa však v delte Nílu sformovala druhá skupina povstalcov, ktorí dobyli mesto Lykopolis (neďaleko Busirisu). Po obliehaní ptolemaiovské sily mesto znovudobyli. Vodcovia rebelov boli odvedení do Memfisu a 26. marca [[196 pred Kr.]] verejne popravení počas slávností korunovácie Ptolemaia V. za faraóna.<ref name="Hölbl155" /> == Samostatná vláda == === Korunovácia a Rosettská doska === [[Súbor:Rosetta Stone.JPG|náhľad|Dekrét z Memfisu vytesaný na slávnej [[Rosettská doska|Rosettskej doske]]]] Okolo októbra alebo novembra [[197 pred Kr.]] guvernér Cypru, Polykratés z Argosu, zariadil v Alexandrii vyhlásenie Ptolemaia V. za dospelého (obrad ''anacleteria''), hoci mal len trinásť rokov. [[Polybios]] uvádza, že dvorania verili, že kráľovstvo získa stabilitu, ak bude známe, že kráľ prevzal samostatné riadenie vlády. 26. marca [[196 pred Kr.]] bol v [[Mennofer|Memfise]] korunovaný veľkňazom boha [[Ptah]]a. Polykratés sa stal hlavným ministrom a bývalý regent Aristomenes bol v nasledujúcich rokoch prinútený spáchať samovraždu.<ref name="Hölbl136" /> Deň po korunovácii vydal snem kňazov z celého Egypta tzv. ''Memfiský dekrét'', ktorý bol vytesaný na stély (zachovali sa dve: stéla z Nubayrah a slávna [[Rosettská doska]]). Dekrét chváli dobrodenia Ptolemaia V., spomína jeho víťazstvo nad rebelmi pri Lykopoli a oslobodzuje egyptské chrámy od viacerých daní. Tento krok sa interpretuje buď ako odmena kňazom za ich podporu kráľa proti rebelom, alebo podľa Günthera Hölbla ako dôkaz narastajúcej moci kňazstva, na ktorého podporu sa kráľ musel čoraz viac spoliehať.<ref name="Hölbl165">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2001 | strana = 165}}</ref> === Mier s Antiochom III. === [[Súbor:Cleopatra I.jpg|vpravo|náhľad|Moderné zobrazenie kráľovnej [[Kleopatra I.|Kleopatry I.]]]] Potom, čo Rimania v roku [[197 pred Kr.]] porazili Filipa V. v [[Bitka pri Kynoskefalách (197 pred Kr.)|bitke pri Kynoskefalách]], obrátili svoju pozornosť na Antiocha III. Rímsky vyslanec Lucius Cornelius Lentulus žiadal, aby Antiochos vrátil Ptolemaiovi V. všetky dobytú územia. Antiochos však oznámil, že už začal mierové rokovania priamo s Egyptom. Mier bol spečatený zasnúbením Ptolemaia s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I. Syrou]]. Svadba sa konala v zime [[194 pred Kr.|194]]/[[193 pred Kr.|193 pred Kr.]] v Rafii – na mieste, kde kedysi Ptolemaios IV. uštedril Antiochovi drvivú porážku, čo malo teraz symbolizovať nové rozdelenie moci v prospech Seleukovcov.<ref name="Bennett_C1">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Cleopatra I | url = https://instonebrewer.com/TyndaleSites/Egypt/ptolemies/cleopatra_i_fr.htm | jazyk = en}}</ref> === Koniec egyptského povstania (196 – 185 pred Kr.) === V polovici 90. rokov pred Kr. uzavrel povstalecký faraón Ankhwennefer dohodu s merojským kráľom Adikhalamanim. Výmenou za kontrolu nad mestom [[Aswán (mesto v Egypte)|Syene]] (dnešný Asuán) získal Ankhwennefer podporu, ktorá mu na jeseň roku [[195 pred Kr.]] umožnila opätovne dobyť [[Veset|Téby]]. Rozhodujúce a krvavé bitky medzi ptolemaiovskými silami a rebelmi prebiehali v okolí mesta [[Asijút|Asyut]]. Podľa papyrusových záznamov sa Téby vrátili pod kontrolu Ptolemaia V. až koncom roka [[191 pred Kr.]] alebo začiatkom roka [[190 pred Kr.]], o čo sa zaslúžil generál Komanos.<ref name="Hölbl155" /> V roku [[187 pred Kr.]] merojský kráľ Adikhalamani stiahol svoje jednotky zo Syene a ukončil podporu Ankhwennefera. 27. augusta [[186 pred Kr.]] viedol Ankhwennefer so svojím synom posledný zúfalý útok na Téby, no bol generálom Komanom definitívne porazený. Táto víťazstvo obnovilo ptolemaiovskú nadvládu nad Horným Egyptom aj nad oblasťou [[Dodekaschoinos|Triakontaschoinos]]. Nápisy s menami merojských kráľov, ktorí v regióne vládli počas vzbury, boli v chrámoch následne vyškriabané a odstránené.<ref name="Hölbl155" /> Ankhwennefer bol prevezený do Alexandrie a 6. septembra [[186 pred Kr.]] popravený. O mesiac neskôr, 9. októbra 186 pred Kr., vydal Ptolemaios V. tzv. „Amnestijný dekrét“, ktorým vyzval všetkých utečencov na návrat domov a udelil milosť za zločiny spáchané pred septembrom 186 pred Kr. (s výnimkou vykrádania chrámov). Cieľom bolo obnoviť poľnohospodárstvo na pôde opustenej počas dlhotrvajúcich bojov. Na juhu krajiny bol zriadený nový úrad vojenského guvernéra Horného Egypta (''epistrategos''), do ktorého bol menovaný Komanos, a v strategických mestách boli usadené posádky gréckych vojakov.<ref name="Hölbl155" /> Rebeli v dolnoegyptskej delte pokračovali v boji až do roku [[185 pred Kr.]], kedy ich odpor potlačil Polykratés z Argosu. Vodcom povstania sľúbil veľkorysé zaobchádzanie, ak sa vzdajú. Keď však v októbri 185 pred Kr. dobrovoľne prišli do mesta [[Sais (Egypt)|Sais]], boli vyzlečení donaha, nútení ťahať vozy cez mesto a následne umučení k smrti.<ref name="Polybios22">Polybios 22.17.3-7</ref> Historici sa dodnes sporia, či za túto vierolomnú krutosť niesol zodpovednosť Polykratés alebo samotný Ptolemaios V.<ref name="Hölbl155" /> === Zahraničná politika po piatej sýrskej vojne (194/3 – 180 pred Kr.) === Po skončení vojny sa Ptolemaios V. snažil s malým úspechom obnoviť ptolemaiovskú moc a získať späť územia stratené v prospech Seleukovcov. Keď v roku [[192 pred Kr.]] vypukla [[Rímsko-seleukovská vojna]], Egypt ponúkol Rímu finančnú a vojenskú podporu. [[Rímsky senát]] ju však odmietol, pravdepodobne pre nespokojnosť s tým, že Ptolemaios uzavrel separátny mier s Antiochom III. bez rímskej účasti. Po skončení vojny v roku [[188 pred Kr.]] a uzavretí [[Mier z Apameie|mieru z Apameie]] pridelili Rimania bývalé ptolemaiovské dŕžavy v Malej Ázii [[Pergamonská ríša|Pergamu]] a [[Rhodos (ostrov)|Rhodosu]], pričom nároky Egypta úplne ignorovali.<ref name="Hölbl141">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2001 | strany = 141–143}}</ref> Po smrti Antiocha III. v roku [[187 pred Kr.]] začal Ptolemaios V. s prípravami na novú vojnu o Koilé Sýriu. V roku [[185 pred Kr.]] vyslal do Grécka svojho priateľa z detstva, eunucha Aristonika, aby naverboval žoldnierov. Zároveň obnovil spojenectvo s [[Achájsky spolok|Achájskym spolkom]], ktorému prisľúbil lode a peniaze. Na zvýšenie svojej prestíže v Grécku nechal v roku [[182 pred Kr.]] na Panathenajské hry vyslať vlastný záprah so šiestimi koňmi.<ref name="Hölbl141" /> Ptolemaios V. zomrel náhle v septembri [[180 pred Kr.]], skôr než stihol dovŕšiť tridsiaty rok života. Antickí historici (Diodóros Sicílsky, Hieronym) uvádzajú, že bol otrávený svojimi dvoranmi. Tí sa údajne obávali, že kráľ plánuje zhabať ich majetky, aby mohol financovať nákladné vojenské ťaženie do Sýrie.<ref name="Wellner206">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 206}}</ref><ref name="Hölbl141" /> == Štátny a náboženský režim == === Ptolemaiovský dynastický kult === Ptolemaiovský Egypt mal rozvinutý štátny kult, ktorý sa sústreďoval na festival ''Ptolemaia'' a úrad kňaza Alexandra Veľkého. Pravdepodobne počas festivalu v roku [[199 pred Kr.]] bol Ptolemaios V. vyhlásený za „Zjaveného a Dobrotivého boha“ (''Theos Epifanes Eucharistos''). Po svadbe s Kleopatrou I. v roku [[193 pred Kr.]] bol kráľovský pár uctievaný spoločne ako „Zjavení bohovia“ (''Theoi Epifaneis'').<ref name="Hölbl171">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2013 | vydavateľ = Routledge | isbn = 978-1-135-11983-6 | strany = 171 | jazyk = en}}</ref> Po strate väčšiny zámorských území v piatej sýrskej vojne vzrástol význam [[Cyprus|Cypru]]. Guvernér (''strategos'') Cypru sa odvtedy stal zároveň najvyšším kňazom ostrova, zodpovedným za udržiavanie dynastického kultu v tejto strategickej dŕžave.<ref name="Hölbl171" /> === Faraónska ideológia a egyptské náboženstvo === Ptolemaios V. nadviazal na tradíciu svojich predchodcov a prijal úlohu faraóna, čím si zabezpečil podporu egyptskej kňazskej elity. Počas jeho vlády boli vydané tri dôležité kňazské dekréty (publikované na stélach v hieroglyfoch, démotickom písme a gréčtine): # ''Memfiský dekrét (196 pred Kr.)'': Vydaný deň po korunovácii. Predstavuje kráľa ako „obraz Hora, syna Izidy a Osirisa“. Víťazstvo nad rebelmi pri Lykopoli je tu pripodobnené k Horovmu víťazstvu nad nepriateľmi jeho otca.<ref name="Hölbl165" /> # ''Filensis II dekrét (186 pred Kr.)'': Vydaný po potlačení Ankhwenneferovho povstania. Prikázal vztýčiť sochy Ptolemaia V. ako „Pána víťazstva“ v každom egyptskom chráme. # ''Filensis I dekrét (185 pred Kr.)'': Vydaný pri príležitosti nastolenia nového býka [[Apis]]a. Obnovil náboženské pocty pre predchádzajúcich ptolemaiovských vládcov v Hornom Egypte, ktoré boli počas povstania zrušené.<ref name="Hölbl165" /> Kvôli finančným problémom a povstaniam nemohol Ptolemaios V. stavať chrámy v takom rozsahu ako jeho predchodcovia. Jeho stavebná činnosť sa sústredila najmä na sever krajiny, predovšetkým na svätyňu býka Apisa v Memfise. Týmto krokom sa snažil posilniť Memfis ako náboženské centrum na úkor odbojných Téb.<ref name="Hölbl162">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2001 | strana = 162}}</ref> == Manželstvo a potomkovia == Ptolemaios V. sa v roku [[194 pred Kr.]] oženil s [[Kleopatra I.|Kleopatrou I. Syrou]], dcérou seleukovského kráľa [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III.]] Mali spolu tri deti, ktoré v rôznych kombináciách a často v krvavých konfliktoch vládli Egyptu takmer po celé 2. storočie pred Kr.<ref name="Bennett_C1" /> {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodenie !! Úmrtie !! Poznámka |- | '''[[Ptolemaios VI. Filométor]]''' || [[Súbor:Ptolemy VI Philometor ring.jpg|90px]] || 186 pred Kr. || 145 pred Kr. || Nástupca pod regentstvom matky (180 pred Kr.), neskôr spoluvládca a manžel Kleopatry II. |- | '''[[Kleopatra II.]]''' || [[Súbor:Egyptian - Intaglio Portrait of Cleopatra II - Walters 421319.jpg|90px]] || 186 – 184 pred Kr. || 115 pred Kr. || Spoluvládkyňa a manželka Ptolemaia VI. a neskôr Ptolemaia VIII. |- | '''[[Ptolemaios VIII. Euergetés II.]]''' || [[Súbor:Ptolemy VIII.jpg|90px]] || cca 184 pred Kr. || 116 pred Kr. || Kráľ v Kyrenaike a neskôr v Egypte, známy pod prezývkou ''Fyskón'' (Tučný). |} == Galéria == <gallery mode="packed" heights="180"> Súbor:The Temple of Isis from Philae, Lake Nasser, Egypt.jpg|Chrámový komplex bohyne [[Eset|Izidy]] na ostrove [[Filai]] Súbor:Ptolemaius V. PhilaeTemple.jpg|Vstupná brána chrámu na Filai s reliéfom Ptolemaia V. a Kleopatry I. Súbor:Ptolemy V. Epiphanes temple Philae.jpg|Ptolemaios V. obetuje chlieb a kadidlo bohom Amonovi, Mut a Chnumovi </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina=note}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011}} * {{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | rok = 2001 | vydavateľ = Routledge | miesto = London | isbn = 978-0-415-20145-2 | jazyk = en}} * {{Citácia knihy | autor = Peter A. Clayton | titul = Chronicle of the Pharaohs: The Reign-by-Reign Record of the Rulers and Dynasties of Ancient Egypt | rok = 2006 | vydavateľ = Thames & Hudson | miesto = London | isbn = 978-0-500-28628-9 | jazyk = en}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Rosettská doska]] {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Narodenia v 10. rokoch 3. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 80. rokoch 2. storočia pred Kr.]] ce3pmjlfq9z64d4guziao2zrtshq9yw Sýrske vojny 0 747096 8191130 8189415 2026-04-02T03:19:35Z Luppus 39967 8191130 wikitext text/x-wiki '''Sýrske vojny''' boli sériou šiestich ozbrojených konfliktov medzi dvoma poprednými [[helenizmus|helénskymi]] mocnosťami, [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] a [[Ptolemaiovci|ptolemaiovským Egyptom]], teda dvoma nástupníckymi štátmi ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Vojny prebehli v 3. a 2. storočí pred Kr., presnejšie v rokoch [[274 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] Hlavným cieľom bolo získanie kontroly nad územím zvaným [[Koilé Sýria]] (dnešná južná [[Sýria]], [[Libanon]] a [[Izrael]]).<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | strany = 11-13 | jazyk = cs}}</ref> Tieto konflikty vyčerpali obe strany a urýchlili ich neskorší úpadok a pohltenie [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]] a [[Partská ríša|Partskou ríšou]]. Okrajovo sa o týchto vojnách zmieňujú biblické knihy Machabejcov.<ref name="Maccabees">{{Citácia knihy | titul = The Books of the Maccabees: History, Theology, Ideology | editori = Géza Xeravits, József Zsengellér | vydavateľ = Brill | rok = 2006 | isbn = 978-9004157002 | miesto = Leiden | jazyk = en}}</ref> == Prológ == [[Súbor:The Battle of Ipsus.jpg|náhľad|[[Bitka pri Ipse]], jedna z najväčších v staroveku, zmenila celý antický svet.]] [[Súbor:Heinrich Kiepert. Asia citerior. Coele Syria yellow.jpg|náhľad|340x340px|Mapa Blízkeho východu: Koilé Sýria je vyznačená žltou farbou.]] Územie Koilé Sýrie, rovnako ako Egypta a Perzie, bolo ovládané [[Macedónia (historické územie)|Macedóniou]] už za Alexandra Veľkého. Po jeho smrti v roku [[323 pred Kr.]] vypukli [[Vojny diadochov|vojny diadochov]], v ktorých sa Koilé Sýria dostala pod vládu [[Antigonos Jednooký|Antigona I. Monofthalma]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V roku [[301 pred Kr.]] využil egyptský kráľ [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] udalosti okolo [[Bitka pri Ipse|bitky pri Ipse]], v ktorej koalícia diadochov porazila Antigona, a vojensky obsadil Koilé Sýriu. Hoci sa bitky priamo nezúčastnil, nárokoval si územie ako odmenu. Víťazní spojenci však túto oblasť pridelili [[Seleukos I. Níkátór|Seleukovi I. Níkátórovi]], zakladateľovi Seleukovskej ríše.<ref name="Wellner" /> Seleukos, ktorý bol Ptolemaiovi zaviazaný za predchádzajúcu pomoc, sa rozhodol sporné územie zatiaľ neriešiť silou. Napätie však zostalo a po smrti oboch panovníkov (Ptolemaios zomrel v roku [[283 pred Kr.]] a Seleukos bol zavraždený v roku [[280 pred Kr.]]) sa ich nástupcovia okamžite zaplietli do otvoreného nepriateľstva.<ref name="Wellner" /> == Vojny == === Prvá sýrska vojna (274 – 271 pred Kr.) === Prvá sýrska vojna bola prvým priamym vojenským stretom medzi dvoma nástupníckymi štátmi o nadvládu nad východným Stredomorím. Proti sebe stáli egyptský kráľ [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] (spolu so svojou manželkou [[Arsinoé II.]]) a seleukovský panovník [[Antiochos I. Sótér]].<ref name="Wellner71">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 71–73 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vnútorná nestabilita ==== Vojne predchádzal pokus o strategické obkľúčenie Egypta, tzv. „kliešťový manéver“. Antiochov zať a Ptolemaiov nevlastný brat, [[Magas z Kyrény]], zaútočil na Egypt zo západu (z Kyrenaiky), zatiaľ čo Antiochos I. pripravoval ofenzívu z východu. Magas však musel postup zastaviť kvôli vzbure libyjských nomádov vo svojom zázemí. Ptolemaios II. nemohol situáciu okamžite využiť na protiútok, pretože v rovnakom čase čelil nebezpečnej vzbure 4 000 galských žoldnierov ([[Galaťania|Galaťanov]]), ktorých musel nechať zlikvidovať na pustom ostrove v delte Nílu.<ref name="Hölbl34">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 34–36 | jazyk = de}}</ref> ==== Priebeh konfliktu ==== V roku [[274 pred Kr.]] prešiel Ptolemaios II. do ofenzívy a vpadol do seleukovskej Sýrie. Antiochos I. útok odrazil a pripravil rozsiahlu odvetnú inváziu do Egypta. Ohrozenie bolo natoľko vážne, že Ptolemaios II. a Arsinoé II. sa osobne odobrali do strategického pohraničného mesta [[Pélousion]], aby dohliadli na obranné línie a organizáciu vojska. Arsinoé II. sa v tomto období prejavila ako mimoriadne schopná organizátorka a podľa niektorých prameňov priamo ovplyvňovala vojenskú stratégiu.<ref name="Wellner71" /> Antiochova protiofenzíva však stroskotala na logistických a ekonomických problémoch. Extrémne náklady na vojnu vyvolali v [[Babylonia|Babylonii]] hospodársku krízu, ktorú dokumentujú dobové astronomické denníky. Armádu navyše zdecimovala náhla epidémia moru. V roku [[271 pred Kr.]] bol Antiochos I. nútený od svojich plánov upustiť a stiahnuť sa.<ref name="Hölbl34" /> ==== Výsledok a územné zisky ==== Hoci mier uzavretý v roku 271 pred Kr. nepriniesol radikálne prekreslenie hraníc, Egypt z vojny vyšiel ako víťaz. Ptolemaiovcom sa podarilo udržať strategicky dôležitý [[Damask]] a definitívne upevniť svoju moc nad fénickým pobrežím, [[Kilíkia|Kilíkiou]] a [[Kária|Káriou]] v Malej Ázii. Ptolemaios II. následne využil víťazstvo na propagandistické účely, čo dokladá aj oslavná báseň básnika [[Theokritos zo Syrakúz|Theokrita]] (''Enkómion eis Ptolemaion''), v ktorej vyzdvihuje kráľa ako neprekonateľného vládcu morí a pevnín.<ref name="Wellner71" /><ref name="Hölbl34" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Syrian War, 276-272 BC | url = http://www.historyofwar.org | jazyk = en}}</ref> === Druhá sýrska vojna (260 – 253 pred Kr.) === Druhá sýrska vojna bola pokračovaním mocenského zápasu medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti starnúcemu [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]] stál mladý a energický [[Antiochos II. Theos]], ktorého tentoraz netradične podporil [[Rodos (ostrov)|Rhodos]], hoci ten zvyčajne stál na strane Egypta.<ref name="Wellner73">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 73–75 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vzbury v zázemí ==== Vojne predchádzala tzv. [[Chremónidova vojna]] (267 – 261 pred Kr.), ktorá oslabila egyptský vplyv v Grécku. Situáciu skomplikovala vnútorná kríza v ptolemaiovskom rode: proti otcovi sa vzbúril jeho najstarší syn a vtedajší spoluvládca [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)|Ptolemaios]], známy ako „Ptolemaios Syn“. Našiel podporu v [[Milét]]e, kde sa moci zmocnil [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Timarchos z Milétu|Timarchos]], a na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]]. Vzbura však bola rýchlo potlačená; po jari roku [[259 pred Kr.]] sa Ptolemaios Syn už v oficiálnych egyptských záznamoch neobjavuje, čo znamená jeho odstránenie z následníctva.<ref name="Hölbl41">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 41–43 | jazyk = de}}</ref> ==== Námorné porážky Egypta ==== Hlavným dejiskom vojny boli Egejské more a pobrežie Malej Ázie. Egyptská flotila, dlhodobo považovaná za neporaziteľnú, utrpela dve vážne rany: * [[bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|Bitka pri Efeze]] (cca 258 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Chremónides]] podľahol rhodskému loďstvu, v dôsledku čoho Egypt dočasne stratil strategický [[Efez]]. * [[Bitka pri Kose]] (255 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Patroklos (nauarchos)|Patroklos]] utrpel drvivú porážku od macedónskeho kráľa [[Antigonos II. Gonatas|Antigona II. Gonata]], ktorý v tomto konflikte podporoval Seleukovcov. Táto porážka znamenala faktický koniec ptolemaiovskej námornej hegemónie nad gréckymi ostrovmi.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> V Malej Ázii využil situáciu Antiochos II. a znovudobyl územia v [[Kilíkia|Kilíkii]], [[Pamfýlia|Pamfýlii]] a [[Iónia|Iónii]] vrátane Milétu a Samasu, ktoré Seleukovci stratili v predchádzajúcom konflikte. ==== Mier a dynastická pasca ==== Vojna skončila v roku [[253 pred Kr.]] diplomatickým zmierom, ktorý bol spečatený politickým sobášom. Antiochos II. si vzal za manželku dcéru Ptolemaia II., [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]], prezývanú Ferneforos („Prinášajúca veno“).<ref name="Wellner73" /> Tento mier však v sebe niesol zárodok ďalšej vojny. Antiochos II. musel kvôli Berenike zapudiť svoju prvú manželku Laodiku I. a zbaviť jej deti následníctva. Po smrti Ptolemaia II. (246 pred Kr.) sa však Antiochos vrátil k Laodike, čo vyvolalo tragickú reťaz udalostí: Laodika nechala Antiocha aj Bereniku s jej malým synom otráviť. Táto potupa egyptskej princeznej viedla k okamžitému vypuknutiu ''tretej sýrskej vojny'', známej aj ako „Laodikejská vojna“.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> === Tretia sýrska vojna (246 – 241 pred Kr.) === Tretia sýrska vojna, v starogréckych prameňoch označovaná aj ako „laodikejská vojna“ ({{vjz|grc|''Λαοδίκεως πόλεμος''}}), bola vyvrcholením dynastických sporov medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti sebe stáli noví panovníci oboch ríš: egyptský kráľ [[Ptolemaios III.|Ptolemaios III. Euergetés]] a formálne len 19-ročný [[Seleukos II.|Seleukos II. Kallinikos]], za ktorého však fakticky vládla jeho matka [[Laodika I.]].<ref name="Wellner84">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 84–87 | jazyk = cs}}</ref> ==== Príčina: Dynastická tragédia v Antiochii ==== Bezprostrednou príčinou vojny bolo porušenie mierovej zmluvy z roku 253 pred Kr. Seleukovský kráľ [[Antiochos II. Theos]] sa po smrti Ptolemaia II. vrátil k svojej prvej manželke Laodike I. a zapudil egyptskú princeznú [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]]. Krátko nato však Antiochos II. v [[Efez]]e náhle zomrel – pravdepodobne ho otrávila Laodika, ktorá následne nechala v [[Antiochia nad Orontom|Antiochii]] zavraždiť aj Bereniku a jej malého syna, ktorý mal byť zákonným nástupcom trónu.<ref name="Hölbl46">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 46–48 | jazyk = de}}</ref> ==== Ptolemaiov bleskový útok ==== Ptolemaios III. vtrhol do Sýrie, aby pomstil svoju sestru. V prístave [[Seleukeia Pieria]] aj v samotnej Antiochii ho nadšene vítali Berenikini stúpenci. Po príchode do mesta však zistil, že Berenika je už mŕtva. Ptolemaios využil moment prekvapenia a bez väčšieho odporu obsadil Sýriu, [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] a [[Kilíkia|Kilíkiu]]. Do správy dobytých území dosadil svojich generálov, medzi nimi aj [[Xanthippos z Kartága|Xanthippa]], známeho veliteľa z púnskych vojen.<ref name="Wellner84" /> Už v prvej polovici roka [[245 pred Kr.]] sa však Ptolemaios III. musel nečakane vrátiť do Egypta. Dôvodom bola prvá zaznamenaná domorodá vzbura v delte Nílu v ptolemaiovskej histórii, ktorú vyvolalo vysoké zdanenie a sociálna nerovnováha spôsobená nákladmi na vojnu. Kráľ sa vrátil s nesmiernou korisťou, čím si vyslúžil prídomok ''Euergetés'' (Dobrodinec), no stratil možnosť definitívne doraziť seleukovskú moc.<ref name="Hölbl46" /> ==== Seleukovská protiofenzíva a Egejské more ==== Seleukos II. využil kráľov odchod a znovu získal [[Babyloniu|Babyloniu]]. Boje pokračovali aj v Egejskom mori. Egyptská flotila pod velením [[Ptolemaios Andromachou|Ptolemaia Andromachovho]] (pravdepodobne nemanželského syna Ptolemaia II.) dobyla pobrežie Trákie a Efez, no neskôr utrpela porážku od macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata pri ostrove Andros. Ptolemaios Andromachou bol nakoniec zavraždený vlastnými vojakmi v Efeze.<ref name="Hölbl46" /><ref name="Wellner84" /> ==== Výsledok a vrchol ptolemaiovskej moci ==== Mier uzavretý v roku [[241 pred Kr.]] bol pre Egypt mimoriadne výhodný. Ptolemaiovská ríša sa stala najmocnejším štátom helenistického sveta. Egypt získal: * Strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], čím kontroloval obchodné cesty zo strednej Ázie. * Trvalú prítomnosť na pobreží Trákie a v Malej Ázii. * Dominanciu nad väčšinou východného Stredomoria. Naopak, Seleukovská ríša sa po vojne ocitla v rozvrate. Satrapie v [[Baktria|Baktrii]] a [[Partská ríša|Parthii]] sa fakticky osamostatnili, čím sa začal proces nezvratného úpadku seleukovskej moci na východe.<ref name="Hölbl46" /> === Štvrtá sýrska vojna (219 – 217 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochos III coin cropped.jpg|náhľad|[[Antiochos III. Veľký|Antiochos III. Veľký (Megas)]]]] Štvrtá sýrska vojna bola prvým veľkým stretom novej generácie vládcov: ambiciózneho seleukovského kráľa [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III.]] a egyptského panovníka [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Obaja nastúpili na trón ako približne dvadsaťroční a Antiochos si za svoj hlavný cieľ stanovil obnovu ríše v jej niekdajšom rozsahu, čo zahŕňalo aj znovuzískanie Koilé Sýrie.<ref name="Wellner113">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 113–118 | jazyk = cs}}</ref> ==== Neúspešný úvod a zrada v ptolemaiovskom tábore ==== Prvý pokus o ofenzívu podnikol Antiochos III. už v lete roku [[221 pred Kr.]], no narazil na pripravenú egyptskú obranu v údolí [[Bikáa]] pod velením [[Theodotos z Aitólie|Theodota z Aitólie]]. Seleukovský kráľ musel ťaženie prerušiť, aby potlačil vzburu satrapu v Mezopotámii. Skutočná vojna vypukla na jar roku [[219 pred Kr.]]. Antiochovi sa vďaka zrade podarilo získať strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], ktorý bol v egyptských rukách 27 rokov. Krátko nato k nemu prebehol aj samotný Theodotos, znechutený intrigami na dvore v Alexandrii, a odovzdal mu sýrsku provinciu. Antiochos bleskovo postúpil na juh, ovládol [[Týros]] a [[Akko|Ptolemais]] (Akkon) a do svojej flotily začlenil štyridsať ukoristených egyptských lodí.<ref name="Hölbl113">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 113–116 | jazyk = de}}</ref> ==== Egyptská reforma a diplomatické klamstvo ==== Zatiaľ čo Antiochos upevňoval svoju moc v Palestíne, egyptský minister Sosibius začal v Alexandrii horúčkovité prípravy na obranu. Aby získal čas, predstieral záujem o mierové rokovania a v zime roku 219 pred Kr. uzavrel štvormesačné prímerie. Počas tohto obdobia Ptolemaiovci vykonali radikálnu vojenskú reformu: do armády bolo prvýkrát vo veľkom počte (cca 20 000 mužov) začlenené pôvodné egyptské obyvateľstvo, vycvičené v štýle macedónskej [[Falanga (šík)|falangy]].<ref name="Wellner113" /> ==== Bitka pri Rafii (217 pred Kr.) ==== K rozhodujúcemu stretu došlo 18. júna [[217 pred Kr.]] v [[bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]] (neďaleko dnešnej Gazy). Proti sebe stáli dve obrovské armády (dokopy vyše 130 000 vojakov). Unikátom bitky bol súboj slonov – menšie africké slony Ptolemaiovcov čelili väčším indickým slonom Antiocha III. Hoci indické slony v boji dominovali, egyptská pechota vďaka novým domorodým posilám seleukovskú falangu drvivo porazila.<ref name="Hölbl113" /><ref name="Wellner113" /> ==== Výsledok a národné prebudenie ==== Antiochos III. bol nútený ustúpiť do Antiochie. Ptolemaios IV. obnovil ptolemaiovskú správu v Sýrii, no v mierovej zmluve bol prekvapivo zmierlivý: ponechal Antiochovi prístav Seleukeia Pieria, pretože ho považoval za príliš nákladný na obranu. Víťazstvo pri Rafii však malo pre Egypt osudný vedľajší účinok. Domorodí Egypťania si po úspechu v bitke uvedomili svoju dôležitosť pre štát, čo viedlo k vzostupu nacionalizmu a následne k veľkému domorodému povstaniu v Hornom Egypte, ktoré na dlhé desaťročia rozvrátilo ptolemaiovskú moc.<ref name="Wellner113" /> === Piata sýrska vojna (202 – 195 pred Kr.) === Piata sýrska vojna znamenala prelom v dejinách helenizmu. Na rozdiel od predchádzajúcich konfliktov do nej výrazne zasiahli nové mocnosti – [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a vzmáhajúca sa [[Rímska republika]]. Hlavnou príčinou vojny bola vnútorná slabosť Egypta po smrti Ptolemaia IV. (204 pred Kr.), kedy sa moci chopili neschopní regenti v mene neplnoletého [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]]<ref name="Wellner145">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 145–148 | jazyk = cs}}</ref> ==== Tajná dohoda a seleukovská ofenzíva ==== Koncom roka [[203 pred Kr.]] uzavreli [[Antiochos III. Veľký]] a macedónsky kráľ [[Filip V. (Macedónia)|Filip V.]] tajnú dohodu o rozdelení ptolemaiovských zámorských dŕžav. Na jar [[202 pred Kr.]] vtrhol Antiochos do [[Koilé Sýria|Koilé Sýrie]], čím sa začala piata sýrska vojna. Egyptská diplomacia sa zúfalo obrátila na Rím so žiadosťou o pomoc, no Rimania boli v tom čase plne zamestnaní konfliktom s Filipom V. (druhá macedónska vojna).<ref name="Hölbl121">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 121–123 | jazyk = de}}</ref> ==== Bitka pri Paneione (200 pred Kr.) ==== Po počiatočných úspechoch Antiocha sa egyptskému generálovi Skópovi z Aitólie podarilo v zime [[201 pred Kr.|201]]/[[200 pred Kr.]] dočasne získať späť väčšinu Palestíny vrátane [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Rozhodujúci obrat však nastal v lete roku [[200 pred Kr.]] v [[bitka pri Paneione|bitke pri Paneione]] (pri prameňoch [[Jordán]]u). Antiochos III. tu drvivo porazil Skópasa, ktorý sa s 10 000 mužmi stiahol do prístavu [[Sidón]]. Po dlhom obliehaní Skópas v roku [[199 pred Kr.]] kapituloval a Sidón sa stal seleukovským.<ref name="Wellner145" /><ref name="Hölbl121" /> ==== Rímska intervencia a strata dŕžav v Malej Ázii ==== Kým Antiochos upevňoval moc v Sýrii, Filip V. napádal ptolemaiovské základne v Egejskom mori a Trákii. Rimania po víťazstve nad Filipom vyslali delegáciu k Antiochovi s požiadavkou na vrátenie dobytých miest Ptolemaiovi V. Antiochos však rímskych vyslancov obratne neutralizoval prísľubom mieru s Egyptom a dynastického sobáša. V roku [[197 pred Kr.]] tak Seleukovci nerušene dobyli ptolemaiovskú [[Kilíkia|Kilíkiu]], [[Lýkia|Lýkiu]] a strategický [[Efez]].<ref name="Hölbl121" /> ==== Výsledok: Mier z Rafie a sobáš s Kleopatrou ==== Vojna skončila v roku [[195 pred Kr.]] mierovou zmluvou, v ktorej sa Egypt musel definitívne vzdať všetkých svojich ázijských a európskych dŕžav. Mier bol spečatený v zime [[194 pred Kr.|194]]/[[193 pred Kr.]] v Rafii (tzv. „svadba v Rafii“), kde sa Ptolemaios V. oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I. Syrou]].<ref name="Wellner145" /> Tento konflikt znamenal: * Koniec ptolemaiovskej nadvlády nad Koilé Sýriou a Palestínou (tie sa už nikdy nevrátili pod egyptskú správu). * Začiatok politickej závislosti Egypta od Rímskej republiky. * Seleukovskú hegemóniu na Blízkom východe, ktorá však čoskoro narazila na rímske záujmy.<ref name="Hölbl121" /><ref>{{Citácia knihy | titul = Úpadek ptolemaiovského Egypta | url = https://www.antickysvet.cz/25770n-upadek-ptolemaiovskeho-egypta | jazyk = cs}}</ref> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Laenas trekt een cirkel rond Antiochus IV Epiphanes in het zand, RP-T-00-1082.jpg|náhľad|Lept od holandského umelca [[Jan Luyken|Jana Luykena]] (17. stor.) zobrazujúci rímskeho vyslanca Laenasa, ako kreslí kruh okolo [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Šiesta sýrska vojna bola posledným priamym vojenským konfliktom medzi Ptolemaiovcami a Seleukovcami. Podobne ako predchádzajúca vojna, aj táto prebiehala na pozadí rímskej expanzie (tretia macedónska vojna), ktorá viedla k definitívnemu zániku macedónskeho kráľovstva. Výsledkom vojny bolo potvrdenie [[Rímska republika|Ríma]] ako rozhodujúceho arbitra v celom východnom Stredomorí.<ref name="Hölbl130">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 130–134 | jazyk = de}}</ref> ==== Predohra a prípravy na odvetu ==== Po smrti [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V. Epifana]] (180 pred Kr.) vládla v Egypte ako regentka jeho manželka [[Kleopatra I.]] Po jej predčasnej smrti v roku 176 pred Kr. prevzali regentstvo dvorania Eulaios a Lenaios. Tí okamžite začali pripravovať vojenskú odvetu s cieľom získať späť [[Koilé Sýria|Koilé Sýriu]], ktorú Egypt stratil v piatej sýrskej vojne. V roku 175 pred Kr. nastúpil na seleukovský trón energický [[Antiochos IV. Epifanes]], ktorý ptolemaiovskú propagandu sledoval s veľkými obavami a začal pripravovať preventívne opatrenia.<ref name="Wellner182">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 182–185 | jazyk = cs}}</ref> ==== Priebeh vojny a seleukovská invázia ==== Vojna vypukla v roku [[169 pred Kr.]], keď egyptské vojská vyrazili smerom k sýrskym hraniciam. Antiochos IV. však útok nielen očakával, ale bol naň aj lepšie pripravený. Egyptskú armádu zastavil už na hraniciach pri meste [[Pelusium]], ktoré následne obsadil. V [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] vypukla panika, regenti boli zosadení a nahradení Komanom a Kineom. Antiochos vtrhol do Egypta, obsadil veľkú časť Dolného Egypta vrátane starobylého [[Memfis (Egypt)|Memfisu]] a postupoval na Alexandriu. Mladého kráľa [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI. Filométora]] (svojho synovca) donútil prijať seleukovské poručníctvo. Alexandria sa však pod vedením mladšieho kráľovho brata [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] odmietla vzdať. Antiochos mesto obľahol, no kvôli vnútorným problémom v Sýrii a nečakaným záplavám Nílu sa koncom roka 169 pred Kr. musel stiahnuť. Egyptskí súrodenci (Ptolemaios VI., Ptolemaios VIII. a Kleopatra II.) sa následne zmierili a obnovili spoločnú vládu troch panovníkov.<ref name="Hölbl130" /> ==== Deň v Eleusíne a rímske ultimátum ==== Na jar roku [[168 pred Kr.]] Antiochos IV. zaútočil na Egypt znova a súčasne nechal obsadiť [[Cyprus]]. Keď sa jeho vojská opäť blížili k Alexandrii, došlo k jednému z najslávnejších diplomatických incidentov staroveku. Rímska republika, ktorá práve 22. júna 168 pred Kr. definitívne porazila Macedóniu v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]], vyslala do Egypta posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenasom. Stretli sa na alexandrijskom predmestí Eleusína. Laenas bez pozdravu podal Antiochovi písomné rímske ultimátum, ktoré žiadalo okamžitý odchod z Egypta a Cypru. Keď Antiochos požiadal o čas na poradu s radcami, Laenas palicou opísal v piesku okolo kráľa kruh a vyhlásil: ''„Skôr než prekročíš tento kruh, daj mi odpoveď pre rímsky senát.“''<ref name="Wellner182" /> Šokovaný Antiochos, vedomý si osudu macedónskeho kráľa Persea, ultimátum prijal. 30. júla 168 pred Kr. (podľa demotických prameňov) opustil Egypt. ==== Výsledok a rímska hegemónia ==== Šiesta sýrska vojna potvrdila totálny úpadok oboch helenistických ríš. * Egypt sa od tohto momentu stal faktickým rímskym protektorátom. * Seleukovská ríša bola ponížená a zastavená v momente svojej najväčšej územnej expanzie. * Rím sa stal nespochybniteľným pánom východného Stredomoria bez toho, aby v tejto vojne musel nasadiť jedného vojaka.<ref name="Hölbl130" /><ref name="Wellner182" /> == Dôsledky a historický význam vojen == Sýrske vojny, trvajúce s prestávkami viac než jedno storočie, zásadne zmenili politickú mapu starovekého sveta. Hoci Egypt v poslednom konflikte vďaka rímskemu zásahu neprišiel o formálnu nezávislosť, obe helenistické veľmoci boli týmito vojnami smrteľne vyčerpané.<ref name="Wellner206">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 206–210 | jazyk = cs}}</ref> * '''Ptolemaiovský Egypt:''' Kráľovstvo stratilo takmer všetky svoje zahraničné dŕžavy v Malej Ázii, Trákii a Levantii. Po „dni v Eleusíne“ sa Egypt dostal pod priamy politický vplyv [[Rímska republika|Rímskej republiky]], z ktorej sa stal postupne faktický vazalský štát. Neustále vojnové výdavky viedli k devalvácii meny a drastickému zvyšovaniu daní, čo vyvolalo vlnu nacionalistických domorodých povstaní (najmä v Hornom Egypte) a trvalú nestabilitu ptolemaiovskej moci.<ref name="Hölbl134">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 134–136 | jazyk = de}}</ref> * '''Seleukovská ríša:''' Hoci Antiochos III. a Antiochos IV. dosiahli v neskorších vojnách vojenské úspechy, ríša nebola schopná udržať kontrolu nad obrovským územím. Krátko po skončení sýrskych vojen stratili Seleukovci kontrolu nad východnými provinciami (Média, Perzia), ktoré ovládli [[Parti]] pod vedením [[Mithradatés I.|Mithradata I.]] Vnútorne rozvrátený štát, paralyzovaný nekonečnými dynastickými spormi o trón, sa nakoniec stal obeťou rímskych výbojov na západe a partských na východe.<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> Z dlhodobého hľadiska sýrske vojny vytvorili mocenské vákuum na Blízkom východe, ktoré umožnilo mocenský vzostup Ríma. Helénistické monarchie, ktoré sa namiesto spojenectva proti spoločným nepriateľom navzájom vyčerpali, uvoľnili cestu rímskej nadvláde nad celým Stredomorím.<ref name="Wellner206" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovská ríša]] * [[Helenizmus]] * [[Diadochovia]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Dejiny Sýrie]] [[Kategória:Dejiny Egypta]] [[Kategória:3. storočie pred Kr.]] [[Kategória:2. storočie pred Kr.]] c5k09cc8arauzb5s5ao44nqgxn2l63d Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom 0 747159 8190780 8190746 2026-04-01T12:16:19Z Lukasabram 140452 /* Zoznam */ poznámka 8190780 wikitext text/x-wiki == Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom == [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Ostatní skôr. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov v prílohách 27 až 29 v knihe ''Alexa Maskalíka: Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992,'' {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované berieme za rehabolitáciu dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | | |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený | |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | | |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno | | |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Referencie == <references /> 4oi9ymzkhpkd6zz3ido0rxos48tyuln 8190781 8190780 2026-04-01T12:17:52Z Lukasabram 140452 poznámka 8190781 wikitext text/x-wiki == Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom == [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Ostatní skôr. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov v prílohách 27 až 29 v knihe ''Alexa Maskalíka: Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992,'' {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované berieme za rehabolitáciu dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | | |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený | |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | | |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno | | |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Poznámky == == Referencie == <references /> fpzvioaxoroipswc5fxtth4ox5hvtdq 8190782 8190781 2026-04-01T12:20:03Z Lukasabram 140452 pozn zobr 8190782 wikitext text/x-wiki == Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom == [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Ostatní skôr. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov v prílohách 27 až 29 v knihe ''Alexa Maskalíka: Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992,'' {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované berieme za rehabolitáciu dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | | |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený | |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | | |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno | | |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> n6hi9zsuqd1l6eq9hzuuudfznv2h4lb 8190832 8190782 2026-04-01T13:57:55Z Lukasabram 140452 /* Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom */ doplnenie 8190832 wikitext text/x-wiki == Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom == [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Ostatní skôr. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov v prílohách 27 až 29 v knihe ''Alexa Maskalíka: Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992,'' {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | |1956 {{#tag:ref| Dátum stiahnutia žaloby |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované uvádzame dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | | |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený |1968s {{#tag:ref|s - súdna rehabilitácia dotyčného človeka |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | | |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno |1964s | |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> shw6on9qz43rhy38tyfavlxwkatucdz 8190833 8190832 2026-04-01T14:05:22Z Lukasabram 140452 /* Zoznam */ doplnie 8190833 wikitext text/x-wiki == Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom == [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Ostatní skôr. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov uvedených v <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Maskalík|meno=Alex|titul=Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992|vydanie=1|vydavateľ=HWSK, s.r.o.|miesto=Košice|rok=2012|isbn=978-80-970941-0-2}}</ref>. v prílohách 27 až 29 na stranách 864-865. V zoznamoch však chýba [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý bol takisto chvíľu väznený. {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | |1956 {{#tag:ref| Dátum stiahnutia žaloby |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované uvádzame dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | | |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený |1968s {{#tag:ref|s - súdna rehabilitácia dotyčného človeka |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | | |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno | |1964s |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> 4x0apa2k8nvhm4g6x9ye07vlhwy2gi3 8190836 8190833 2026-04-01T14:11:34Z Lukasabram 140452 doplnenia 8190836 wikitext text/x-wiki == Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom == [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Niektorí aj v iných rokoch. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov uvedených v <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Maskalík|meno=Alex|titul=Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992|vydanie=1|vydavateľ=HWSK, s.r.o.|miesto=Košice|rok=2012|isbn=978-80-970941-0-2}}</ref>. v prílohách 27 až 29 na stranách 864-865. V zoznamoch však chýba [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý bol takisto chvíľu väznený. {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | |1956 {{#tag:ref| Dátum stiahnutia žaloby |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované uvádzame dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | | |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený |1968s {{#tag:ref|s - súdna rehabilitácia dotyčného človeka |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | |1960 {{#tag:ref|Jan Syrový bol amnestovaný v roku 1960.|group=pozn.}} |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno | |1964s |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> pqv6lnz04mar3zer976twlb66ffdmyp 8190841 8190836 2026-04-01T14:16:14Z Lukasabram 140452 /* Zoznam */ edit jozef Marko 8190841 wikitext text/x-wiki == Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom == [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Niektorí aj v iných rokoch. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov uvedených v <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Maskalík|meno=Alex|titul=Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992|vydanie=1|vydavateľ=HWSK, s.r.o.|miesto=Košice|rok=2012|isbn=978-80-970941-0-2}}</ref>. v prílohách 27 až 29 na stranách 864-865. V zoznamoch však chýba [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý bol takisto chvíľu väznený. {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | |1956 {{#tag:ref| Dátum stiahnutia žaloby |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované uvádzame dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | |1968s, 1991 |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený |1968s {{#tag:ref|s - súdna rehabilitácia dotyčného človeka |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | |1960 {{#tag:ref|Jan Syrový bol amnestovaný v roku 1960.|group=pozn.}} |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno | |1964s |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> qwhs3dlnejwa8d6t583k25oteydjcdr 8190843 8190841 2026-04-01T14:18:04Z Lukasabram 140452 kategoria 8190843 wikitext text/x-wiki [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Niektorí aj v iných rokoch. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov uvedených v <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Maskalík|meno=Alex|titul=Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992|vydanie=1|vydavateľ=HWSK, s.r.o.|miesto=Košice|rok=2012|isbn=978-80-970941-0-2}}</ref>. v prílohách 27 až 29 na stranách 864-865. V zoznamoch však chýba [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý bol takisto chvíľu väznený. {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | |1956 {{#tag:ref| Dátum stiahnutia žaloby |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované uvádzame dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | |1968s, 1991 |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený |1968s {{#tag:ref|s - súdna rehabilitácia dotyčného človeka |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | |1960 {{#tag:ref|Jan Syrový bol amnestovaný v roku 1960.|group=pozn.}} |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno | |1964s |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Politicky prenasledovaní v Česko-Slovensku]] 5g0wyr9r7dl898zvgpoofc5jffugvxr 8190844 8190843 2026-04-01T14:20:03Z Lukasabram 140452 Lukasabram premiestnil stránku [[Redaktor:Lukasabram/pieskovisko9]] na [[Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom]] 8190843 wikitext text/x-wiki [[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. "Hon na čarodejnice" napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]]. Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Niektorí aj v iných rokoch. == Zoznam == Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov uvedených v <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Maskalík|meno=Alex|titul=Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992|vydanie=1|vydavateľ=HWSK, s.r.o.|miesto=Košice|rok=2012|isbn=978-80-970941-0-2}}</ref>. v prílohách 27 až 29 na stranách 864-865. V zoznamoch však chýba [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý bol takisto chvíľu väznený. {| class="wikitable" |+ !meno a priezvisko !väznený !degradovaný !poznámka !rehabilitovaný |- |[[Ján Ambruš]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Bártik]] |áno |áno | | |- |[[Josef Beneš]] | |áno | | |- |[[Rudolf Bulhandr]] | |áno | | |- |[[Jan Čermák]] |áno |áno | | |- |[[Anton Číla]] | |áno | | |- |[[Vojtech Danielovič]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[František Drastich]] | |áno |emigroval | |- |[[Šimon Drgač]] |áno |áno | | |- |[[Vladimír Drnec]] |áno |áno | | |- |[[Josef Erent]] | |áno |emigroval | |- |[[Evžen Esteřák]] |áno |áno | | |- |[[Jaroslav Fajfrt]] |áno |áno | | |- |[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] | |áno |emigroval | |- |[[Alois Fišera]] | |áno | | |- |[[Rudolf Gajda]] | |áno | | |- |[[Antonín Hasal]] | |áno |emigroval | |- |[[Čeněk Haužvic]] | |áno | | |- |[[František Havel]] | |áno | | |- |[[František Hrabčík]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Hrabovský]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Otakar Husák]] |áno | | | |- |[[Karel Husárek]] | |áno | | |- |[[Ján Imro]] | |áno | | |- |[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]] | |áno |emigroval | |- |[[Jan Jemelka]] | |áno | | |- |[[František Kašpárek]] | |áno | | |- |[[Karel Klapálek]] |áno |áno | |1956 {{#tag:ref| Dátum stiahnutia žaloby |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Klíma]] | |áno | | |- |[[Mikuláš Kohout]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Kokeš]] | |áno | | |- |[[Jan Kolář]] | |áno | | |- |[[Bedřich Komolý]] | |áno | | |- |[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Koutňák]] |áno |áno | | |- |[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]] |áno |áno | | |- |[[Jindřich Kratochvíl]] | |áno | | |- |[[Ludvík Krejčí]] | |áno | | |- |[[Michal Kričfaluši]] | |áno | | |- |[[Jozef Kristín]] |áno |áno | | |- |[[František Kryštof]] | |áno | | |- |[[Čenek Kudláček]] | |áno | | |- |[[Prokop Kumpošt]] | |áno | | |- |[[Pavol Kuna]] | |áno | |1991 {{#tag:ref|U osôb, ktoré boli len degradované uvádzame dátum, kedy im hodnosť bola vrátená|group=pozn.}} |- |[[Karel Kutlvašr]] | |áno | | |- |[[Jan Květoň]] |áno |áno | | |- |[[Alois Liška]] |áno |áno | | |- |[[Karel Mareš]] | |áno | | |- |[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] | |áno | |1968s, 1991 |- |[[František Marvan]] | |áno | | |- |[[Josef Matoušek]] | |áno | | |- |[[Ondřej Mézl]] | |áno |emigroval | |- |[[Miroslav Miklík]] | |áno | | |- |František Moravec | |áno |emigroval | |- |[[Raimund Mrázek]] |áno |áno | | |- |[[Josef Musil]] |áno |áno |popravený<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}</ref> | |- |[[Bedřich Neumann]] | |áno |emigroval | |- |[[František Nosál (generál)|František Nosál]] |áno |áno | | |- |Petr Novák | | | | |- |[[Zdeněk Novák]] |áno |áno | | |- |[[Karel Ondráček]] | |áno | | |- |[[Karel Paleček]] |áno |áno | | |- |[[Alfred Pazderník]] | |áno | | |- |[[Antonín Pelich]] | |áno | | |- |[[Josef Pešek]] |áno |áno |utýraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}</ref> | |- |[[Heliodor Píka]] |áno |áno |popravený |1968s {{#tag:ref|s - súdna rehabilitácia dotyčného človeka |group=pozn.}} |- |[[Jaroslav Plass]] | |áno |emigroval | |- |[[Albín Plevka]] | |áno | | |- |[[Alois Podhájsky]] | |áno | | |- |[[Bohumil Podlezl]] | |áno |emigroval | |- |[[Lev Prchala]] | |áno | | |- |Karel Procházka | |áno | | |- |[[Vladimír Přikryl]] |áno |áno | | |- |[[Antonín Racek]] | |áno | | |- |[[František Rakovník]] |áno |áno | | |- |[[Anton Rašla]] |áno | | | |- |[[Bedřich Reicin]] |áno |áno |popravený | |- |[[Vilém Sacher]] | |áno | | |- |[[Josef Schejbal]] | |áno |emigroval | |- |[[Bruno Sklenovský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Slunéčko]] |áno |áno | | |- |[[Rudolf Smetánka]] | |áno |emigroval | |- |[[Vilém Stanovský]] |áno |áno | | |- |[[Oskar Starkoč]] | |áno | | |- |[[Jan Studlar]] | |áno |emigroval | |- |Karel Svoboda | |áno | | |- |[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] |áno | | | |- |[[Jan Syrový]] |áno |áno | |1960 {{#tag:ref|Jan Syrový bol amnestovaný v roku 1960.|group=pozn.}} |- |[[Jan Šejna]] | |áno | | |- |[[Jan Šípek]] |áno |áno |zomrel vo väzbe | |- |[[Michal Širica]] |áno |áno | |1964s |- |[[Oldřich Španiel]] | |áno | | |- |[[Jaroslav Talašek]] | |áno | | |- |[[Oldřich Tichý]] |áno |áno | | |- |[[Ivan Trebichavský]] | |áno |emigroval | |- |[[František Vejmelka]] |áno |áno | | |- |[[Alois Verner]] |áno |áno | | |- |[[Mirko Vesel]] | |áno |emigroval | |- |[[Václav Vlček]] | |áno |emigroval | |- |[[Josef Votruba]] | |áno | | |- |[[Antonín Zeman]] |áno |áno | | |- |[[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] | |áno | | |- |[[Miloš Žák]] | |áno | | |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Politicky prenasledovaní v Česko-Slovensku]] 5g0wyr9r7dl898zvgpoofc5jffugvxr Hinko Smrekar 0 747171 8190884 8189228 2026-04-01T16:41:31Z Scholastikos 174170 d. 8190884 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Hinko Smrekar | Rodné meno = Henrik Smekar | Popis osoby = slovinský ilustrátor, grafik a maliar | Portrét = Hinko Smrekar 1925.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Hinko Smrekar v roku 1925 | Dátum narodenia = [[13. júl]] [[1883]] | Miesto narodenia = [[Ľubľana]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1942|10|01|1883|07|13}} | Miesto úmrtia = Ľubľana, [[Taliansko]] (okupácia) | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = [[Kranj]], [[Ľubľana]],... | Iné mená = | Pseudonym = Žane Bunda, Enrico Pizzicagnola, Entrico P., Boštjan Kozobrin, Jaka Kruic, Ramon de Siscara, Giovanni Senzapara, S. Areh | Štát pôsobenia = [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Juhoslávia]] | Národnosť = [[Slovinci|slovinská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = ilustrátor, maliar | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = maliar, ilustrátor, grafik | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Janez Smrekar a Marjana, rod. Kernová | Príbuzní = | Súrodenci = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Hinko Smrekar''' alebo '''Henrik Smekar''' (* [[13. júl]] [[1883]], [[Ľubľana]]{{--}}† [[1. október]] [[1942]], tamže) bol významný [[Slovinci|slovinský]] [[ilustrátor]], [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]] a [[Maliarstvo|maliar]] popravený [[Fašizmus|talianskymi fašistami]].<ref name=SBL>{{Citácia knihy | titul = [[Slovenski biografski leksikon]] | kapitola zborník = Smrekar, Hinko (1883–1942) | meno zborník = Karel | priezvisko zborník = Dobida | zväzok = 10. Schmidl{{--}}Steklasa | typ zväzku = Zv. | vydavateľ = Slovenska akademija znanosti in umetnosti | miesto = Ljubljana | rok = 1967 | url = https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi590048/ }} </ref><ref name="culture" /><ref name="OBL" /> Patril k najlepším slovinským grafikom raného [[20. storočie|20. storočia]]. Tvoril [[Maľba|maľby]], [[Karikatúra|karikatúry]] i knižné [[Ilustrácia|ilustrácie]]. Osobitne bývajú oceňované jeho [[Perokresba|kresby tušom]] – lavírované, akvarelové, kombinované s pastelovými a grafickými tlačami – drevorezbami, leptami, akvatintami.<ref name="SBL" /><ref name="culture" /> Najdôležitejšia zbierka diel Smrekarových diel sa nachádza v [[Slovinská národná galéria|Slovinskej národnej galérii]]. Od roku 1993 býva v [[Slovinsko|Slovinsku]] každoročne udeľovaná ''Cena Hinka Smrekara'' za úspechy v slovinskej knižnej ilustrácii.<ref name= culture>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Pirnat | meno zborník = Jani | kapitola zborník = Hinko Smrekar our contemporary | titul = Culture | url = https://www.culture.si/en/Hinko_Smrekar_our_contemporary | vydavateľ = Ministry of Culture of Republic of Slovenia | miesto = Ljubljana | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = }} </ref> == Život == [[Súbor:Hinko_Smrekar_-_avtoportret_(1908).jpg|vľavo|náhľad|Hinko Smrekar, autoportrét, kresba, 1908, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana]] Smrekar sa narodil v [[Ľubľana|Ľubľane]] v roku [[1883]] domovníkovi Janezovi Smrekarovi a Marjane, rod. Kernovej. V rodnom meste navštevoval základnú školu a od roku 1893 gymnázium. Zmaturoval v roku 1901. Už vo vyšších triedach gymnázia prejavoval talent na kreslenie. Spočiatku chcel ísť študovať [[Medicína|medicínu]], no pre nedostatok financií sa v roku 1901 zapísal na právnickú fakultu v Innsbrucku, odkiaľ prešiel v roku 1902 do [[Viedeň|Viedne]]. Pred prvou štátnou skúškou však štúdium zanechal a rozhodol sa pre umeleckú dráhu.<ref name="SBL" /><ref name="OBL" /> Po príchode do Viedne založil Smrekar spolu s bývalými žiakmi ľubľanskej umelecko-remeselnej školy ([[Gvidon Birolla]], [[Maksim Gaspari]], [[Svitoslav Peruzzi]] a ďalší) spolok [[Vesna (spolok)|Vesna]], ktorého cieľom bolo tvoriť v autentickom slovinskom a slovanskom duchu. Skupina skúmala [[ľudové umenie]], ornamentiku, remeslá, nábytok, odevy, typické stavby či motívy, a tieto prvky aktívne spájala so [[Secesia|secesiou]]. Smrekar v spolku aktívne tvoril: ilustroval ľudové piesne, čerpal z rozprávok a povier.<ref name="SBL" /><ref name="OBL" /> [[Súbor:Hinko_Smrekar_-_Muhasta_kraljična.jpg|náhľad|Hinko Smrekar, ''Muhasta kraljična'', olej na papieri, okolo 1942]] [[Súbor:Hinko_Smrekar_-_Slovenski_literati.jpg|vľavo|náhľad|Hinko Smrekar, ''Slovenski literati'', akvarel a tuš na papieri, 1913, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana; vyobrazení hore zľava [[Fran Saleški Finžgar]], [[Miroslav Malovrh]], [[Ivan Tavčar]], [[Vladimir Levstik]], [[Ivan Cankar]], [[Fran Govekar]], [[Etbin Kristan]], [[Milan Pugelj]], [[Oton Župančič]] a [[Cvetko Golar]], zľava dole [[Janez Trdina]], [[Fran Levec]] a [[Anton Aškerc]]]] V rokoch 1904/05 začal Smrekar študovať na Viedenskej škole úžitkového umenia.<ref name="OBL">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Živkovič | meno zborník = G | autor = | odkaz na autora = | titul = Österreichisches Biographisches Lexikon | zväzok = 12 | typ zväzku = Bd. | kapitola zborník = Smrekar, Hinko (Henrik) | url = https://www.biographien.ac.at/oebl/oebl_S/Smrekar_Hinko_1883_1942.xml | vydavateľ = Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften | miesto = Wien | rok = 2005 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = | isbn = 978-3-7001-3213-4 | strany = 382 }} </ref> Keďže však nemal finančné prostriedky, Viedeň čoskoro opustil a vrátil sa do [[Kranj]]a (kam sa jeho rodina presťahovala v roku 1904). Onedlho však rodný kraj opustil znovu, pričom tento raz odišiel s [[Maksim Gaspari|Maksimom Gasparim]] do Nemecka. V [[Mníchov]]e študovali slovinskí maliari takmer rok na súkromných školách. V rokoch 1905 až 1906 kreslil pre časopis ''Osa''. Po návrate zo študijnej cesty bol v rokoch 1907 až 1911 ešte viackrát vo Viedni, odkiaľ pravidelne vracal do Kranja. V roku 1911 znova odišiel s sochárom [[Lojze Dolinar|Lojze Dolinarom]] do Viedne a Mníchova, no už na jeseň sa vrátil do Ľubľany, kde sa natrvalo usadil so svojou matkou.<ref name="SBL" /> Už v roku 1904 sa Smrekar poznal so slovinským spisovateľom [[Ivan Cankar|Ivanom Cankarom]], s ktorým sa neskôr spriatelil a ilustroval mu viaceré diela. Pravdepodobne spolupracoval aj s viedenskými socialistickými satirickými časopismi. Navrhoval obaly kníh, vinety a iniciály pre literárne časopisy. Pre Schwentnerovo vydavateľstvo tvoril reklamné grafiky. Veľkú popularitu získali ním ilustrované hracie karty, ktoré však v roku 1916 rakúska polícia začala konfiškovať ako panslavistické.<ref name="SBL" /> V roku 1915 Smrekara na základe udania povolali k vojsku a ako „srbofila“ zatkli. Vo väzení sa stretol s mnohými významnými osobnosťami slovinského kultúrneho života ([[Vladimir Levstik|Vladimirom Levstikom]], [[Rasto Pustoslemšek|Rastom Pustoslemšekom]], [[Viktor Zalar|Viktorom Zalarom]], [[Fran Žgur|Franom Žgurom]] a ďalšími). Koncom roku 1915 musel do [[Judenburg]]u, kde ho potvrdili vo vojenskej službe. Začal predstierať duševnú chorobu a dostal sa do nemocníc v [[Scheifling]]u a [[Graz]]i. Po vyčerpávajúcich vyšetreniach bol v apríli 1916 prepustený ako úplne nespôsobilý na vojenskú službu. Vrátil sa do Ľubľany, kde žil ako slobodný umelec. V rokoch 1918 až 1919 významne spolupracoval s humoristickým listom ''Kurent''. Krátko učil na škole Probuda (1926 až 1927). Po matkinej smrti si roku 1927 postavil na Aleševovej ulici 38 „vilu Kurnik“ a postupne ju rozširoval kvôli ateliéru, kde aj vyučoval kreslenie.<ref name="SBL" /> [[Súbor:Hinko_Smrekar_1915-25.jpg|vľavo|náhľad|Hinko Smrekar, [[Fran Vesel]], fotografia, niekedy medzi rokmi 1915 až 1925]] Počas okupácie [[Ľubľana|Ľubľany]] Talianmi v roku [[1941]] neskrýval svoje protifašistické názory. Po výkladoch verejne vystavoval satirické kresby, karikatúry a pamflety, ktoré aj rozširoval medzi ľuďmi. 29. septembra [[1942]] ho zadržala talianska hliadka, ktorá uňho našla ilegálny ''Radio-vestnik Osvobodilne fronte'' a 1. októbra 1942 bol bez súdu zastrelený v [[Gramozna jama|Gramoznej jame]] v Ľubľane.<ref name="SBL" /><ref name="OBL" /> Takmer okamžite po jeho únose mu boli z domu v ľubľanskej štvrti Šiška ukradnuté diela. Časť z týchto nepublikovaných diel sa dodnes občas objavuje na predaj.<ref name="culture" /> == Dielo == [[Súbor:Hinko_Smrekar_-_Gospodična_Fini_Poderžaj.jpg|náhľad|Hinko Smrekar, ''Gospodična Fini Poderžaj'', [[akvarel]] a [[tuš]] na papieri, 1919, dnes: [[Slovinská národná galéria]], [[Ľubľana]]]] Smrekar bol virtuózny kresliar s mimoriadnym citom pre kompozíciu, svetlo a tieň. Jeho farebné diela boli v podstate „kolorované kresby“. Jeho tvorba osciluje medzi intelektom a citom. Jeho heslom bolo: „Smejúc sa hovoriť pravdu.“<ref name="SBL" /> Kreslil karikatúry súčasných spisovateľov, umelcov, vedcov a politikov. Vytvoril napríklad portréty slovinských literátov a výtvarníkov (1913) aj viacero vlastných karikatúr. Jeho prvým väčším dielom bola ''Literarna pratika'' (1914).<ref name="SBL" /> [[Súbor:Smrekarjev_tarok_-_II-2.jpg|vľavo|náhľad|Detail hracej karty so Smrekarovou ilustráciou, pred 1916]] V roku 1917 ilustroval s výrazným satirickým podtónom [[Fran Levstik|Levstikovho]] ''Martina Krpana''. V roku 1919 vyšiel jeho vlastný ilustrovaný ''Črnovojnik'', v ktorom humorne opisuje svoje vojnové zážitky. Ilustroval aj [[Fran Milčinski|Milčinského]] ''Ptički brez gnezda'', mnoho kníh pre deti a bibliofilské vydania. Perokresbou vytvoril cyklus ''Zrcalo sveta'' (viac než 30 listov), ktorý kriticky zobrazuje morálne a spoločenské deformácie doby.<ref name="SBL" /> Aj keď bol často pozývaný, vystavoval zriedka. Prvú veľkú výstavu mal v [[Belehrad]]e (1904). V Ľubľane prispieval len niekoľkými dielami. V roku 1940 uskutočnil prvú retrospektívnu výstavu. Po smrti mu [[Slovinská národná galéria]] venovala viaceré veľké posmrtne výstavy.<ref name="SBL" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Hinko Smrekar - Hajdukova oporoka.jpg|''Hajdukova oporoka'', akvarel a tuš na papieri, 1913, dnes: Loški muzej, [[Škofja Loka]] Súbor:Maškarada slovenskih likovnih umetnikov.jpg|''Maškarada slovenskih likovnih umetnikov'', akvarel, 1913, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana Súbor:Deveta ilustracija v slikanici Martin Krpan - Skušali so jahači in konjarji… pa kobilice ni nihče premaknil z mosta.jpg|Ilustrácia ''Skušali so jahači in konjarji… pa kobilice ni nihče premaknil z mosta'' v knihe ''Martin Krpan'', kresba, 1917 Súbor:Hinko Smrekar - Novo življenje.jpg|''Novo življenje'', akvarel a tuš na papieri, po 1918, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana Súbor:Hinko Smrekar - Deveta dežela.jpg|''Deveta dežela'', akvarel, 1919, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana Súbor:Hinko Smrekar - Lakomnost.jpg|''Lakomnost,'' drevorytina, 1927, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana Súbor:Hinko Smrekar - Peter Klepec.jpg|''Peter Klepec'', akvarel na papieri, okolo 1928, dnes [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana Súbor:Hinko Smrekar - Miss Zajam.jpg|Ilustrácia ''Miss Zajam'' z novín ''Koprive'', kresba, 1928 Súbor:Hinko Smrekar - avtoportret (1939).jpg|Autoportrét Hinka Smrekara, olej na plátne, 1939, v súkromnej zbierke Súbor:Hinko Smrekar - Bravo Hitler, bravo Mussolini (1940).jpg|''Bravo Hitler, bravo Mussolini'', kresba, 1940, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana Súbor:Hinko Smrekar - Lepa Vida.jpg|''Lepa Vida'', [[drevorytina]], 1942, v súkromnej zbierke Súbor:Hinko Smrekar - Plakat za razstavo v galeriji Obersnel.jpg|Plagát k výstave v galérii Obersnel, tlač, 1942, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana Súbor:Hinko Smrekar - Indija Koromandija II.jpg|''Indija Koromandija'', akvarel, okolo 1942, dnes: [[Slovinská národná galéria]], Ľubľana </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Smrekar, Hinko}} [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] [[Kategória:Slovinskí ilustrátori]] [[Kategória:Slovinskí maliari]] [[Kategória:Slovinskí grafici]] [[Kategória:Slovinskí karikaturisti]] [[Kategória:Slovinskí portrétni maliari]] [[Kategória:Výtvarníci plagátov]] [[Kategória:Popravené osobnosti]] [[Kategória:Pochovaní na Žale]] qb0nxayzr4lnwtsopiiqh6i1oy966n9 Karel Klapálek 0 747250 8190933 8189764 2026-04-01T18:48:09Z Lukasabram 140452 /* V česko-slovenskej zahraničnej armáde */ štylistika a drobné opravy 8190933 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Karel Klapálek | Rodné meno = | Popis osoby = česko-slovenský armádny generál | Portrét = Karel Klapálek2.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1893|05|26}} | Miesto narodenia = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1984|11|18|1893|05|26}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = česko-slovenská | Zamestnanie = | Známa vďaka = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády. | Alma mater = | Profesia = vojak | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partnerka = Olga Klapálková rod. Košútová | Deti = Eva Klapálková Oľga Klapálková | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Karel Klapálek''' (* [[26. máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}</ref>) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený. == Život == Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať. V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. === V česko-slovenských ozbrojených silách === ==== Legionár ==== Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]]. * Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik. * Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''. * V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.<ref name=":0" /> Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]. ==== Česko-slovenský dôstojník ==== Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách: * Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu. * Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu. * Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu. * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku. * Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36. * Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach. * V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov, * Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. * V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.<ref name=":0" /> ==== Absolvované kurzy ==== V rámci výcviku absolvoval: * lyžiarsky kurz, * armádny plynový kurz, * spojovací kurz, * kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.<ref name=":0" /> === Po rozbití Česko-Slovenska === Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády. === V česko-slovenskej zahraničnej armáde === ==== Na Blízkom východe ==== Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa. K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]]. Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib|Idlibu]], kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česko|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}</ref> ==== Obrana Tobruku ==== Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:<ref name=":1" /> {{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}} Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. ==== Na východom fronte ==== Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov. Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne. Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. === Po vojne === Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 dokonca nad Vojenskou oblasti prevzal velenie. Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočkom]] zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}</ref>. {{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}} V júni 1948 vstúpil Klapálek do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]]. Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 svoje pamäte. Vyšli v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú''. == Politické perzekúcie == Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol. Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania. Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti. Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.<ref name=":1" /> V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''. == Rodina == Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948). Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať. Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945. == Charakteristika a politické postoje == Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].<ref name=":0" /> Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].<ref name=":1" /> == Zaujímavosti == * Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. * Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach. * Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu. * Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]]. == Pamiatky == * Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]] * Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993 * Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka * V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil. Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch. == Hodnostný postup == * Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]] * Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty * Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán * Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem, * Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník. * Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]] * Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]] * Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]<ref name=":0" /><br /> == Vyznamenania == * Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]), * [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]), * Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]]) * Croix de Guerre avec palme ([[1922]]) * Česko-slovenská revolučná medaila (1922) * Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922), * Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), * 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]]) * Distinguished Service Order (1943) * Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944) * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944) * Orden Kutuzova II. tř. (1945), * medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]]) * medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]]) * Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946) * L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946) * Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]]) * The 1939–1945 Star ([[1946]]), * Africa Star ([[1946]]) * Defence Medal ([[1946]]) * Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad * Za chrabrost (1946), * poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]]) * Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948), * Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom * [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský * Rad 25. februára * Rad červenej zástavy * [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st. * Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Klapálek, Karel}} [[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]] [[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]] [[Kategória:Osobnosti Obrany národa]] [[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]] [[Kategória:Nositelia Československej revolučnej medaily]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Africkej hviezdy]] [[Kategória:Nositelia Československej medaily za chrabrosť pred nepriateľom]] [[Kategória:Nositelia Československej vojenskej medaily Za zásluhy]] [[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]] [[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]] [[Kategória:Nositelia Hviezdy 1939 – 1945]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za oslobodenie Prahy]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne]] [[Kategória:Nositelia Radu 25. februára]] [[Kategória:Nositelia Radu Bieleho leva za víťazstvo]] [[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]] [[Kategória:Nositelia Radu Klementa Gottwalda]] [[Kategória:Nositelia Radu Kutuzova]] [[Kategória:Nositelia Radu partizánskej hviezdy]] [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (Československo)]] [[Kategória:Nositelia Radu rumunskej koruny]] [[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Nositelia Radu za statočnosť (Juhoslávia)]] [[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1914 – 1918 (Francúzsko)]] [[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1939 – 1945 (Francúzsko)]] [[Kategória:Nositelia Kríža za chrabrosť (Poľsko)]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 6gj1w128p9g7i44wq9ssrlrvyzoc5sj 8190939 8190933 2026-04-01T19:05:24Z Lukasabram 140452 wiki link 8190939 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Karel Klapálek | Rodné meno = | Popis osoby = česko-slovenský armádny generál | Portrét = Karel Klapálek2.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1893|05|26}} | Miesto narodenia = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1984|11|18|1893|05|26}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = česko-slovenská | Zamestnanie = | Známa vďaka = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády. | Alma mater = | Profesia = vojak | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partnerka = Olga Klapálková rod. Košútová | Deti = Eva Klapálková Oľga Klapálková | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Karel Klapálek''' (* [[26. máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}</ref>) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený. == Život == Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať. V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. === V česko-slovenských ozbrojených silách === ==== Legionár ==== Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]]. * Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik. * Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''. * V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.<ref name=":0" /> Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]. ==== Česko-slovenský dôstojník ==== Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách: * Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu. * Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu. * Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu. * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku. * Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36. * Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach. * V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov, * Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. * V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.<ref name=":0" /> ==== Absolvované kurzy ==== V rámci výcviku absolvoval: * lyžiarsky kurz, * armádny plynový kurz, * spojovací kurz, * kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.<ref name=":0" /> === Po rozbití Česko-Slovenska === Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády. === V česko-slovenskej zahraničnej armáde === ==== Na Blízkom východe ==== Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa. K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]]. Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib|Idlibu]], kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česko|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}</ref> ==== Obrana Tobruku ==== Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:<ref name=":1" /> {{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}} Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. ==== Na východom fronte ==== Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov. Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne. Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. === Po vojne === Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 dokonca nad Vojenskou oblasti prevzal velenie. Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočkom]] zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}</ref>. {{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}} V júni 1948 vstúpil Klapálek do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]]. Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 svoje pamäte. Vyšli v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú''. == Politické perzekúcie == Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol. Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania. Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti. Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.<ref name=":1" /> V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''. == Rodina == Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948). Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať. Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945. == Charakteristika a politické postoje == Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].<ref name=":0" /> Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].<ref name=":1" /> == Zaujímavosti == * Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. * Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach. * Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu. * Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]]. == Pamiatky == * Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]] * Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993 * Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka * V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil. Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch. == Hodnostný postup == * Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]] * Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty * Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán * Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem, * Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník. * Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]] * Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]] * Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]<ref name=":0" /><br /> == Vyznamenania == * Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]), * [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]), * Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]]) * Croix de Guerre avec palme ([[1922]]) * Česko-slovenská revolučná medaila (1922) * Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922), * Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), * 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]]) * Distinguished Service Order (1943) * Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944) * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944) * Orden Kutuzova II. tř. (1945), * medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]]) * medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]]) * Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946) * L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946) * Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]]) * The 1939–1945 Star ([[1946]]), * Africa Star ([[1946]]) * Defence Medal ([[1946]]) * Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad * Za chrabrost (1946), * poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]]) * Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948), * Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom * [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský * Rad 25. februára * Rad červenej zástavy * [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st. * Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Klapálek, Karel}} [[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]] [[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]] [[Kategória:Osobnosti Obrany národa]] [[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]] [[Kategória:Nositelia Československej revolučnej medaily]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Africkej hviezdy]] [[Kategória:Nositelia Československej medaily za chrabrosť pred nepriateľom]] [[Kategória:Nositelia Československej vojenskej medaily Za zásluhy]] [[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]] [[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]] [[Kategória:Nositelia Hviezdy 1939 – 1945]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za oslobodenie Prahy]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne]] [[Kategória:Nositelia Radu 25. februára]] [[Kategória:Nositelia Radu Bieleho leva za víťazstvo]] [[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]] [[Kategória:Nositelia Radu Klementa Gottwalda]] [[Kategória:Nositelia Radu Kutuzova]] [[Kategória:Nositelia Radu partizánskej hviezdy]] [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (Československo)]] [[Kategória:Nositelia Radu rumunskej koruny]] [[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Nositelia Radu za statočnosť (Juhoslávia)]] [[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1914 – 1918 (Francúzsko)]] [[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1939 – 1945 (Francúzsko)]] [[Kategória:Nositelia Kríža za chrabrosť (Poľsko)]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 02omvab969hdny6ztpc7q2e3j3a8k1k Chrám svätého Ivana Rilského (Pernik) 0 747295 8190906 8190019 2026-04-01T17:30:42Z Scholastikos 174170 d. 8190906 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Chrám svätého Ivana Rilského | Druh kostola = pravoslávny chrám | Celé meno = Banícky chrám | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria11.jpg | Popis obrázka = celkový pohľad na chrám zo severozápadu | Patrocínium = svätý [[Ivan Rilský]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | Okres typ = | Okres = [[Pernik (okres)|Pernik]] | Mesto typ = | Mesto = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.6093299 | Zemepisná dĺžka = 23.0312997 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = [[1. november]] [[1920]] | Svätiteľ = [[Varlaam Levkijski]] (biskup) | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Aleksi Načev (architekt) | Architekt1 = Kiro Spasov (staviteľ) | Architekt2 = | Sloh = | Sloh1 = | Výstavba = [[1910]]{{--}}[[1920]] | Založenie = | Dokončenie = [[1920]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = 1 | Počet poschodí = | Počet kupol = 5 | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Saint John of Rila Church, Pernik | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Chrám svätého Ivana Rilského''' ({{vjz|bul|Храм „Свети Иван Рилски“|''Chram „Sveti Ivan Rilski“''}}),<ref name="ref1112">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 57{{--}}58}}</ref><ref name="ref1110">{{Citácia knihy |autor= IVANOVA, Blagovesta |titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija |miesto = Sofia |vydavateľ = Visše stroitelno učilište "Ľuben Karavelov" |rok = 2018 |počet strán = 208 |isbn = 978-954-331-100-2 |strany = 83{{--}}84}}</ref><ref name="bg-patriarshia.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Българска Патриаршия | odkaz na autora = | titul = Св. Йоан Рилски - покровител на град Перник | https://bg-patriarshia.bg/news/sv-yoan-rilski-pokrovitel-na-grad-pernik | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> známy aj pod názvom '''Banícky chrám''' ({{vjz|bul|Минната църква|''Minnata cărkva''}})<ref name="ref1112"/> je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|Pernickej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1112"/><ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 150}}</ref><ref name="ref1110"/> Chrám svätého [[Ivan Rilský|Ivana Rilského]] je hlavným chrámom mesta Pernik.<ref name="ref1111"/> Chrámový sviatok sa slávi [[19. november|19. novembra]].<ref name="bg-patriarshia.bg" /> == Lokalita == [[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]]<ref name="ref1112"/> pri budove radnice a oproti [[Budova Banského riaditeľstva (Pernik)|budove banského riaditeľstva]]<ref name="ref1111"/> na námestí „Sv. Ivan Rilski“ ({{vjz|bul|''площад „Св. Иван Рилски“''}}, doslova ''námestie svätého Ivana Rilského'').<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám bol postavený na mieste, kde sa predtým nachádzala kuchyňa banského riaditeľstva.<ref name="ref1112"/> == Dejiny == Chrám bol postavený z iniciatívy a s podporou vedenia pernickej uhoľnej bane a to predovšetkým jej riaditeľa Ivana Stoimenova a banského inžiniera Gerogiho Koňarova.<ref name="ref1112"/> Sumou 10 000 [[Bulharský lev|levov]] prispel na výstavbu chrámu aj bulharský [[cár]] [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]<ref name="ref1112"/> Výstavba chrámu sa začala v roku [[1910]], avšak z dôvodu vojen v rokoch [[1912]]{{--}}[[1918]] sa zdržala a bola ukončená až v priebehu roku [[1920]].<ref name="ref1112"/><ref name="ref1110"/><ref name="bg-patriarshia.bg" /> Chrám bol následne vysvätený [[1. november|1. novembra]] (19. novembra podľa súčasného kalendára) [[1920]].<ref name="ref1112"/><ref name="bg-patriarshia.bg" /> Svätiteľom bol biskup [[Varlaam Levkijski]].<ref name="ref1112"/><ref name="bg-patriarshia.bg" /> Vysvätenia chrámu sa zúčastnil aj vtedajší bulharský cár [[Boris III.]]<ref name="ref1112"/> Chrám sa po vysvätení stal hlavným chrámom v Perniku a nahradil tak v tejto úlohe starší pernický [[Chrám svätého Juraja (Pernik)|Chrám svätého Juraja]].<ref name="ref1111"/> V rokoch [[1937]]{{--}}[[1939]] bol chrám vyzdobený [[freska]]mi.<ref name="ref1112"/> Do [[9. september|9. septembra]] [[1944]] bol chrám pod správou pernickej uholnej bane, pričom tá vyplácala aj mzdu aj kňazovi a jeho pomocníkom a mala na starosti aj platbu za údržbu budovy a všetky ostatné možné výdavky.<ref name="ref1112"/> Po roku [[1944]] prešiel chrám pod správu [[Sofijská metropola|Sofijskej metropoly]].<ref name="ref1112"/> [[18. október|18. októbra]]<ref name="bg-patriarshia.bg" /> [[2009]] bola v chráme uložená časť relikvií svätého Ivana Rilského, ktorá bola do chrámu prenesená z [[Rilský monastier|Rilského monastiera]].<ref name="ref1111"/><ref name="bg-patriarshia.bg" /> Relikvie boli chrámu darované z rozhodnutia [[Svätá synoda Bulharskej pravoslávnej cirkvi|Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name="bg-patriarshia.bg" /> == Charakteristika == [[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria09.jpg|Mozaika nad vchodom do chrámu, zobrazujúca svätého Ivana Rilského|náhľad|upright|vľavo]] Autorom projektu chrámu bol architekt Aleksi Načev.<ref name="ref1110"/> Chrám postavil významný staviteľský majster Kiro Spasov z dediny [[Strezimirovci]] pri meste [[Trăn (mesto)|Trăn]].<ref name="ref1112"/> Budova je postavená na pôdoryse v tvare kríža so skrátenými ramenami s centrálne položenou [[Kupola|kupolou]], ktorá je podopieraná štyrmi voľne stojacimi [[stĺp]]mi. V priestore medzi ramenami kríža sa nachádzajú štyri kupolovité stavby, ktoré však formujú siluetu stavby iba zvonku a nie sú postavené ako priestor vo vnútri chrámu. Chrám tak zvonku pôsobí ako päťkupolový, z interiéru je však badateľná len centrálna hlavná kupola. Na západnej strane budovy sa nachádza [[zvonica]], ktorá je najvyšším prvkom stavby.<ref name="ref1110"/> Priestor [[Naos (architektúra)|naosu]] predstavuje kompaktná sála sústredená v priestore pod hlavnou kupolou.<ref name="ref1110"/> == Výzdoba interiéru == === Ikonostas a ikony === [[Ikonostas]] je zdobený drevorezbou, je však zhotovený strojovo.<ref name="ref1110"/> === Fresková výzdoba === Chrám je vyzdobený [[freska]]mi.<ref name="ref1112"/> Ich autormi sú bulharskí umelci Nikola Marinov a Dečko Uzunov, pričom pri výzdobe im pomáhali aj dvaja ich žiaci z Umeleckej akadémie Aleksandăr Poplilov a Dimităr Kandimirov.<ref name="ref1112"/> Aleksandăr Poplilov je taktiež autorom mozaiky zobrazujúcej svätého Ivana Rilského, ktorá je umiestnená na vonkajšej fasáde nad vchodom do chrámu.<ref name="ref1112"/> Fresky v chráme sú zhotovené v [[Secesia|secesnom]] slohu. Vyzdobený je nimi predovšetkým priestor kupoly a tamburu, ale aj niektoré ďalšie časti chrámu.<ref name="ref1110"/> == Galéria == <gallery> StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na chrám z juhozápadu StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na chrám z juhovýchodu StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na východnú fasádu chrámu StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť južnej fasády StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria13.jpg|detailný pohľad na apsidu chrámu StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria08.jpg|detailný pohľad na chrámovú zvonicu StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria15.jpg|detailný pohľad na centrálnu chrámovú kupolu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saint John of Rila Church, Pernik}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému]] [[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]] [[Kategória:Architektúra z 1920]] 0bwga9pwwk4ikw3wcduwbf94um3mydv 2. hokejová liga (Slovensko) 2025/2026 0 747359 8190890 8190428 2026-04-01T16:56:13Z Fillos X. 212061 /* Externé odkazy */ 8190890 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=2. Slovenská hokejová liga|poznámka=|počet_mužstiev=15|sezóna=2025/2026|víťaz_základ=[[HK Dukla Senica]]|3_miesto=|2_miesto=[[HK Esmark Košice]]|víťaz=[[HK Dukla Senica]]|sezóna_pred=2. hokejová liga (Slovensko) 2024/2025|sezóna_po=2. hokejová liga (Slovensko) 2026/2027|súvisiace_súťaže={{Nič}} * [[Tipsport liga 2025/2026|Tipsport liga 2025/2026 ↑]] * [[TIPOS Slovenská hokejová liga 2025/2026|TIPOS Slovenská hokejová liga 2025/2026 ↑]]}}'''2. Slovenská hokejová liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejovej ligy]]. Hrá v nej 16 tímov, rozdelených do dvoch skupín. Víťaz postupuje do baráže s posledným tímom [[Tipos Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. == Účastníci == {{LocMap+|Slovensko|width=400|float=right|caption=Účastníci II. hokejovej ligy 2024/25|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = [[HK Iskra Partizánske|PE]] | lat = 48.62 | lon = 18.37 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = [[HK Bratislava|BA]] | lat = 48.143889 | lon = 17.10972 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = [[ŠHK Púchov|PU]] | lat = 49.12 | lon = 18.32 | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = [[HC Dukla Senica|SE]] | lat = 48.67 | lon = 17.36 | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = [[HC Prievidza|PD]] | lat = 48.771389 | lon = 18.624167 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = [[HO Hamikovo O.Z. Hamuliakovo|HA]] | lat = 48.038611 | lon = 17.253056 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = [[HK Levice|LV]] | lat = 48.216389 | lon = 18.608056 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Red pog.svg | label = [[MHK Dolný Kubín|DK]] | lat = 49.21 | lon = 19.29 | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Red pog.svg | label = [[HK Sabinov|SB]] | lat = 49.1 | lon = 21.09 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Red pog.svg | label = [[HC 46 Bardejov|BJ]] | lat = 49.29 | lon = 21.27 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Red pog.svg | label = [[HK Brezno|BE]] | lat = 48.806667 | lon = 19.642222 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Red pog.svg | label = [[HK STEEL TEAM Trebišov|TV]] | lat = 48.6286 | lon = 21.7195 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Red pog.svg | label = [[MHK Kežmarok|KK]] | lat = 49.133 | lon = 20.43 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = [[HC 07 Detva|DT]] | lat = 48.33 | lon = 19.25 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark= Red pog.svg | label = [[HK Esmark Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | mark= Red pog.svg | label = [[HKM Rimavská Sobota|RS]] | lat = 48.38284 | lon = 20.02239 | position = top }}}} {| class="wikitable" ! width="70%" |Skupina A |- |[[HC Prievidza]] |- |[[HK Iskra Partizánske]] |- |[[HK Levice|HK Slovan Levice]] |- |[[HO Hamikovo O.Z. Hamuliakovo|HO Hamikovo O.Z. Hamuliakovo ("B" družstvo)]] |- |[[HK Púchov|MŠK Púchov]] |- |[[HC Dukla Senica]] |- |[[HC 07 Detva]] |- |[[HK Bratislava]] |} {| class="wikitable" ! width="90%" |Skupina B |- |[[HK Esmark Košice]] |- |[[HK Bardejov]] |- |[[MHK Dolný Kubín|MHK AUTOCAR Dolný Kubín]] |- |[[HK Brezno]] |- |[[HK Sabinov]] |- |[[MHK SkiPark Kežmarok|MHK Kežmarok]] |- |[[HKM Rimavská Sobota]] |- |[[HK STEEL TEAM Trebišov]] |} == Hrací model == === Základná časť === Je rozdelené na dve regionálne skupiny. Osem tímov je v skupine Západ a osem tímov v skupine Východ. V skupine sa stretne každý s každým 3-krát. Spolu sa odohrá 21 kôl. Prvé 4 tímy z obidvoch skupín postupujú do play-off. Tímy ktoré skončia v skupinách na 5. až 8. mieste v sezóne končia. == Základná čassť == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc;" |    |Skupina víťazov |- | style="background: #ffffcc;" |    |Skupina porazených |} === Skupina A === {| class="wikitable" ! width="10%" |# ! width="20%" |Klub ! width="10%" |Z ! width="10%" |V ! width="10%" |VP ! width="10%" |PP ! width="10%" |P ! width="10%" |Skóre ! width="10%" |+/– ! width="10%" |Body |- bgcolor="#CCFFCC" |1. | style="text-align: left" |[[HC Dukla Senica]] |21 |15 |1 |1 |4 |119:53 | +66 |'''48''' |- bgcolor="#CCFFCC" |2. | style="text-align: left" |[[HK Púchov|MŠK Púchov]] |21 |14 |2 |1 |4 |98:44 | +54 |'''47''' |- bgcolor="#CCFFCC" |3. | style="text-align: left" |[[HC 07 Detva]] |21 |12 |3 |1 |5 |90:60 | +30 |'''43''' |- bgcolor="#CCFFCC" |4. | style="text-align: left" |[[HK Bratislava]] |21 |13 |1 |1 |6 |106:67 | +39 |'''42''' |- bgcolor="#FFFFCC" |5. | style="text-align: left" |[[HK Iskra Partizánske]] |21 |9 |1 |2 |9 |71:90 | -19 |'''31''' |- bgcolor="#FFFFCC" |6. | style="text-align: left" |[[HC Prievidza]] |21 |4 |3 |2 |12 |64:88 | -24 |'''20''' |- bgcolor="#FFFFCC" |7. | style="text-align: left" |[[HO Hamikovo O.Z. Hamuliakovo|HO Hamikovo O.Z. Hamuliakovo ("B" mužstvo)]] |21 |3 |0 |3 |15 |56:126 | -70 |'''12''' |- bgcolor="#FFFFCC" |8. |[[HK Levice|HK Slovan Levice]] |21 |3 |0 |0 |18 |44:120 | -76 |'''9''' |} === Skupina B === {| class="wikitable" ! width="10%" |# ! width="20%" |Klub ! width="10%" |Z ! width="10%" |V ! width="10%" |VP ! width="10%" |PP ! width="10%" |P ! width="10%" |Skóre ! width="10%" |+/– ! width="10%" |Body |- bgcolor="#CCFFCC" |1. | style="text-align: left" |[[HK Bardejov]] [[HK STEEL TEAM Trebišov]] |21 |15 |0 |1 |5 |99:77 | +22 |'''46''' |- bgcolor="#CCFFCC" |2. | style="text-align: left" |[[HKM Rimavská Sobota]] |21 |12 |3 |1 |5 |111:73 | +38 |'''43''' |- bgcolor="#CCFFCC" |3. | style="text-align: left" |[[HK Esmark Košice]] |21 |13 |1 |1 |6 |105:58 | +47 |'''42''' |- bgcolor="#CCFFCC" |4. | style="text-align: left" |[[HK Bardejov]] |21 |12 |0 |1 |6 |98:57 | +41 |'''37''' |- bgcolor="#FFFFCC" |5. | style="text-align: left" |[[MHK Kežmarok]] |21 |11 |0 |0 |10 |89:86 | +3 |'''33''' |- bgcolor="#FFFFCC" |6. | style="text-align: left" |[[MHK Dolný Kubín|MHK AUTOCAR Dolný Kubín]] |21 |8 |1 |1 |11 |89:73 | +16 |'''27''' |- bgcolor="#FFFFCC" |7. |[[HK Brezno]] |21 |4 |1 |1 |15 |59:126 | -67 |'''15''' |- |8. |[[HK Sabinov]] |21 |3 |0 |0 |18 |55:155 | -100 |'''9''' |} == Play-off == Hrá sa na tri víťazne zápasy. Víťaz postúpi do baráže o [[TIPOS Slovenská hokejová liga|TIPOS Slovenskú hokejovú ligu]]. === Pavúk === {{Play-off8||skupina1=|skupina2=|RD1-nasadený1=1|RD1-tím1='''[[HC Dukla Senica]]'''|RD1-skóre1='''3'''|RD1-nasadený2=4|RD1-tím2=[[HK Bardejov]]|RD1-skóre2=2|RD1-nasadený3=1|RD1-tím3=[[HK STEEL TEAM Trebišov]]|RD1-skóre3=1|RD1-nasadený4=4|RD1-tím4='''[[HK Bratislava]]'''|RD1-skóre4='''3'''|RD1-nasadený5=2|RD1-tím5='''[[HKM Rimavská Sobota]]'''|RD1-skóre5='''3'''|RD1-nasadený6=3|RD1-tím6=[[HC 07 Detva]]|RD1-skóre6=2|RD1-nasadený7=2|RD1-tím7=[[ŠHK Púchov|HK Púchov]]|RD1-skóre7=0|RD1-nasadený8=3|RD1-tím8='''[[HK Esmark Košice]]'''|RD1-skóre8=3|RD2-nasadený1=1|RD2-tím1='''[[HC Dukla Senica]]'''|RD2-skóre1='''3'''|RD2-nasadený2=4|RD2-tím2=[[HK Bratislava]]|RD2-skóre2=0|RD2-nasadený3=2|RD2-tím3=[[HKM Rimavská Sobota]]|RD2-skóre3=0|RD2-nasadený4=3|RD2-tím4='''[[HK Esmark Košice]]'''|RD2-skóre4=3|RD3-nasadený1=1|RD3-tím1='''[[HC Dukla Senica]]'''|RD3-skóre1='''3'''|RD3-nasadený2=3|RD3-tím2=[[HK Esmark Košice]]|RD3-skóre2=0}} === Štvrťfinále - od 21. februára === * '''[[HC Dukla Senica]]''' - [[HK Bardejov]] 3:2 ('''4''':3, 2:'''4''', 2:'''6''', '''4''':2, '''3''':2) * [[HK STEEL TEAM Trebišov]] - '''[[HK Bratislava]]''' 1:3 ('''4''':3pp, 0:'''1''', 2:'''5''', 4:'''5'''pp) * '''[[HKM Rimavská Sobota]]''' - [[HC 07 Detva]] 3:2 ('''3''':2''',''' 1:'''4, 3''':2''',''' 0:'''5, 3''':2) * [[ŠHK Púchov|HK Púchov]] - '''[[HK Esmark Košice]]''' 0:3 (2:'''6''', 2:'''3''', 2:'''5''') === Semifinále - od 7. marca === * '''[[HC Dukla Senica]]''' - [[HK Bratislava]] 3:0 ('''3''':2pp, '''3''':1, '''3''':0) * [[HKM Rimavská Sobota]] - '''[[HK Esmark Košice]]''' 0:3 (4:'''5p,''' 1:'''4,''' 7:'''8''') === O 3. miesto - od 21. marca === * [[HKM Rimavská Sobota]] - [[HK Bratislava]] 2:2 ('''5''':3, 3:'''4'''pp, 3:'''5''', '''6''':3) === Finále - od 21. marca === * '''[[HC Dukla Senica]]''' - [[HK Esmark Košice]] 3:0 ('''5''':4pp, '''6''':4, '''5''':4pp) == Baráž o Tipos SHL - od 4. apríla == Posledný tím Tipos SHL proti víťazovi 2. ligy * [[HK Gladiators Trnava]] - [[HC Dukla Senica]] == Pozri aj == * [[Tipsport liga 2025/2026]] == Externé odkazy == * https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/info/1133/2-slovenska-hokejova-liga {{Sezóny 2. hokejovej ligy}} [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2026]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] j0arnikvohlczhi42dad1ikfgi4mld5 Kasamanka 0 747366 8190797 8190722 2026-04-01T12:55:35Z DurMar12 181423 /* Dejiny */Upravený wikilink 8190797 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Senegal Casamance.png|náhľad|Mapa územia Kasamanky v južnej časti Senegalu]] '''Kasamanka'''<ref name="beliana"/> je územie v južnej časti [[Senegal]]u tvorené regiónmi [[Kolda (región)|Kolda]], [[Sédhiou]] a [[Ziguinchor]] a obývané prevažne kmeňmi Ďolov.<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kasamanka | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kasamanka | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> Kasamanka si udržiava oddelenú identitu, väčšina obyvateľov nasleduje tradičné náboženstvo kým obyvatelia Senegalu prijali [[islam]]. V oblasti sa pestuje ryža, bavlna a kukurica.<ref name="britannica"/> == Dejiny == Územie bolo pôvodne súčasťou kráľovstva Kasa.<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Casamance | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Casamance | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}</ref> Pre Európanov krajinu objavil portugalský moreplavec [[Dinis Dias]] v roku 1445. V roku 1886 bola obsadená [[Francúzsko]]m. V roku 1942 v oblasti vypuklo povstanie proti Francúzom, ktoré viedla [[Aline Sitoé Diatta]]. Kasamanka sa pri získaní nezávislosti Senegalu v roku 1960 stala jeho súčasťou „pod podmienkou, že po dvadsaťročnom prechodnom období získa právo na oddelenie sa (dôvody boli tak etnické, ako aj jazykové a náboženské), čo nebolo senegalskou vládou dodržané“ a tak v roku 1980 vznikli nepokoje, ich cieľom bolo oblasť osamostatniť, hlavným mestom sa malo stať [[Bignona]]. Nepokoje viedlo [[Hnutie demokratických síl Kasamanky]] (Mouvement des forces démocratiques de Casamance, MFDC). Nepokoje boli potlačené v roku 1994, ale menšie nepokoje stále pretrvávali.<ref name="beliana"/> V roku 2004 bola podpísaná mierová zmluva, ale aj neskôr sa ešte vyskytovali boje.<ref name="britannica"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Geografia Senegalu]] [[Kategória:Dejiny Senegalu]] [[Kategória:Regióny v Senegale]] q3fo1vw7vvs761e3d2qkhgyt98of574 Australopithecus siculus 0 747379 8190783 2026-04-01T12:21:33Z Vasiľ 2806 Presmerovanie na [[Australopithecus sicilianus]] 8190783 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Australopithecus sicilianus]] 5snrews8x9xg8czouve3urp0ydyjm8x Penningova pasca 0 747380 8190784 2026-04-01T12:28:10Z Martin Jediny 92865 Penningova pasca - vytvorenie 8190784 wikitext text/x-wiki [[File:Penning Trap.svg|thumb|Penningova pasca - rez so znázorneným záchytným magnetickým poľom "B" a elektrickým poľom "E". ]] '''Penningova pasca''' je zariadenie na ukladanie [[Nabitá častica|nabitých častíc]] pomocou homogénneho [[Magnetické pole|magnetického poľa]] a [[Elektrické pole|elektrického poľa]], bez dotyku so stenou pasce. Magnetické pole obmedzuje pohyb častíc v radiálnom smere a elektrické pole v axiálnom smere. Ukladanie častíc do pasce prebieha spravidla vo [[Vákuum|vákuu]] a za nízkych teplôt. Na rozdiel od [[Magnetická pasca|magnetickej pasce]], Penningova pasca nedokáže ukladať elektricky neutrálne častice bez náboja. V prípade častíc bez náboja, avšak s [[magnetický dipólový moment|magnetickým dipólovým momentom]], je možné použiť modifikovanú Penning-Malmberg pascu.<ref name="Aldebaran">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miroslav Havránek: Hrátky s antivodíkem na experimentu ALPHA přinesly nové výsledky | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2017_02_ant.php | vydavateľ = www.aldebaran.cz | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Transport častíc == Dňa 24.3.2026, pri experimente BASE (zkratka pre Baryon Antibaryon Symmetry Experiment), bola v [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]]e po prvý krát na svete prevezená [[Antihmota|antihmota]] na nákladnom automobile. Bolo prepravených 92 častíc [[antiprotón]]ov pomocou Penningovej pasce. Prevoz dopadol úspešne, riziko pre okolie bolo mimoriadne nízke. Prípadná anihilácia by bola okom nepostrehnuteľná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Jakoubek: Antihmota na cestách: průlom, který otevírá cestu k přesnějším testům základních fyzikálních zákonů | url = https://vedavyzkum.cz/veda/veda/antihmota-na-cestach-prulom-ktery-otevira-cestu-k-presnejsim-testum-zakladnich-fyzikalnich-zakonu | vydavateľ = vedavyzkum.cz Zdroj: Fyzikální ústav Akademie věd ČR | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref><ref name="CERN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BASE experiment at CERN succeeds in transporting antimatter | url = https://home.cern/news/press-release/experiments/base-experiment-cern-succeeds-transporting-antimatter | vydavateľ = CERN | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === BASE-STEP === Zariadenie BASE-STEP, použité na prepravu protónov, bolo vyvinuté týmom BASE, na princípe Pennigovej pasce. Zariadenie malo plánovanú dĺžku 1,9 metra, šírku 0,8 metra, výšku 1,6 metra a hmotnosť do 1&nbsp;000&nbsp;kg. Vďaka tomu je toto zariadenie ľahko transportovateľné aj v priestoroch laboratórií. Zariadenie má počas transportu zabezpečené vákuum a chladenie kvapalným héliom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana Lopes:A transportable antiproton trap to unlock the secrets of antimatter | url = https://home.cern/news/news/physics/transportable-antiproton-trap-unlock-secrets-antimatter | vydavateľ = CERN | dátum vydania = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Fyzika častíc]] 2ok4w9ie4ctm3rqj3u5mxjlyr0x8by3 8190807 8190784 2026-04-01T13:14:52Z ~2026-19334-49 290463 8190807 wikitext text/x-wiki [[File:Penning Trap.svg|thumb|Penningova pasca - rez so znázorneným záchytným magnetickým poľom "B" a elektrickým poľom "E". ]] '''Penningova pasca''' je zariadenie na ukladanie [[Nabitá častica|nabitých častíc]] pomocou homogénneho [[Magnetické pole|magnetického poľa]] a [[Elektrické pole|elektrického poľa]], bez dotyku so stenou pasce. Magnetické pole obmedzuje pohyb častíc v radiálnom smere a elektrické pole v axiálnom smere. Ukladanie častíc do pasce prebieha spravidla vo [[Vákuum|vákuu]] a za nízkych teplôt. Na rozdiel od [[Magnetická pasca|magnetickej pasce]], Penningova pasca nedokáže ukladať elektricky neutrálne častice bez náboja. V prípade častíc bez náboja, avšak s [[magnetický dipólový moment|magnetickým dipólovým momentom]], je možné použiť modifikovanú Penning-Malmberg pascu.<ref name="Aldebaran">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miroslav Havránek: Hrátky s antivodíkem na experimentu ALPHA přinesly nové výsledky | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2017_02_ant.php | vydavateľ = www.aldebaran.cz | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Transport častíc == Dňa 24. marca 2026, pri experimente BASE (zkratka pre Baryon Antibaryon Symmetry Experiment), bola v [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]]e po prvý krát na svete prevezená [[Antihmota|antihmota]] na nákladnom automobile. Bolo prepravených 92 častíc [[antiprotón]]ov pomocou Penningovej pasce. Prevoz dopadol úspešne, riziko pre okolie bolo mimoriadne nízke. Prípadná anihilácia by bola okom nepostrehnuteľná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Jakoubek: Antihmota na cestách: průlom, který otevírá cestu k přesnějším testům základních fyzikálních zákonů | url = https://vedavyzkum.cz/veda/veda/antihmota-na-cestach-prulom-ktery-otevira-cestu-k-presnejsim-testum-zakladnich-fyzikalnich-zakonu | vydavateľ = vedavyzkum.cz Zdroj: Fyzikální ústav Akademie věd ČR | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref><ref name="CERN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BASE experiment at CERN succeeds in transporting antimatter | url = https://home.cern/news/press-release/experiments/base-experiment-cern-succeeds-transporting-antimatter | vydavateľ = CERN | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === BASE-STEP === Zariadenie BASE-STEP, použité na prepravu protónov, bolo vyvinuté týmom BASE, na princípe Pennigovej pasce. Zariadenie malo plánovanú dĺžku 1,9 metra, šírku 0,8 metra, výšku 1,6 metra a hmotnosť do 1&nbsp;000&nbsp;kg. Vďaka tomu je toto zariadenie ľahko transportovateľné aj v priestoroch laboratórií. Zariadenie má počas transportu zabezpečené vákuum a chladenie kvapalným héliom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana Lopes:A transportable antiproton trap to unlock the secrets of antimatter | url = https://home.cern/news/news/physics/transportable-antiproton-trap-unlock-secrets-antimatter | vydavateľ = CERN | dátum vydania = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Fyzika častíc]] [[Kategória:Atómová fyzika]] [[Kategória:Hmotnostná spektrometria]] slra8p5keq4cyrgbkgtf788hgcf4lwm 8190967 8190807 2026-04-01T19:50:40Z Teslaton 12161 fixy, commons, wl., typografia 8190967 wikitext text/x-wiki [[File:Penning Trap.svg|thumb|Penningova pasca – rez so znázorneným záchytným magnetickým poľom ''B'' a elektrickým poľom ''E''.]] '''Penningova pasca''' je zariadenie na ukladanie [[Nabitá častica|nabitých častíc]] pomocou homogénneho [[Magnetické pole|magnetického poľa]] a [[Elektrické pole|elektrického poľa]], bez dotyku so stenou pasce. Magnetické pole obmedzuje pohyb častíc v radiálnom smere a elektrické pole v axiálnom smere. Ukladanie častíc do pasce prebieha spravidla vo [[Vákuum|vákuu]] a za nízkych teplôt. Na rozdiel od [[Magnetická pasca|magnetickej pasce]], Penningova pasca nedokáže ukladať elektricky neutrálne častice bez náboja. V prípade častíc bez náboja, avšak s [[magnetický dipólový moment|magnetickým dipólovým momentom]], je možné použiť modifikovanú Penning-Malmberg pascu.<ref name="Aldebaran">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miroslav Havránek: Hrátky s antivodíkem na experimentu ALPHA přinesly nové výsledky | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2017_02_ant.php | vydavateľ = www.aldebaran.cz | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Transport častíc == Dňa [[24. marec|24. marca]] [[2026]], pri experimente BASE (skratka z {{eng|''Baryon Antibaryon Symmetry Experiment''}}), bola v [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-e]] po prvýkrát na svete prevezená [[Antihmota|antihmota]] na nákladnom automobile. Bolo prepravených 92 [[antiprotón]]ov pomocou Penningovej pasce. Prevoz dopadol úspešne, riziko pre okolie bolo mimoriadne nízke. Prípadná [[anihilácia]] by bola okom nepostrehnuteľná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Jakoubek: Antihmota na cestách: průlom, který otevírá cestu k přesnějším testům základních fyzikálních zákonů | url = https://vedavyzkum.cz/veda/veda/antihmota-na-cestach-prulom-ktery-otevira-cestu-k-presnejsim-testum-zakladnich-fyzikalnich-zakonu | vydavateľ = vedavyzkum.cz Zdroj: Fyzikální ústav Akademie věd ČR | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref><ref name="CERN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BASE experiment at CERN succeeds in transporting antimatter | url = https://home.cern/news/press-release/experiments/base-experiment-cern-succeeds-transporting-antimatter | vydavateľ = CERN | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === BASE-STEP === Zariadenie BASE-STEP, použité na prepravu antiprotónov, bolo vyvinuté tímom BASE, na princípe Penningovej pasce. Zariadenie malo plánovanú dĺžku 1,9 metra, šírku 0,8 metra, výšku 1,6 metra a hmotnosť do 1 000 kg. Vďaka tomu je toto zariadenie ľahko transportovateľné aj v priestoroch laboratórií. Zariadenie má počas transportu zabezpečené vákuum a chladenie kvapalným [[hélium|héliom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana Lopes:A transportable antiproton trap to unlock the secrets of antimatter | url = https://home.cern/news/news/physics/transportable-antiproton-trap-unlock-secrets-antimatter | vydavateľ = CERN | dátum vydania = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Fyzika častíc]] [[Kategória:Atómová fyzika]] [[Kategória:Hmotnostná spektrometria]] 0u6pyw3tzqpbd776n1eq39x317u0usv Afrosoricida 0 747381 8190787 2026-04-01T12:28:34Z Vasiľ 2806 Vasiľ premiestnil stránku [[Afrosoricida]] na [[Afrohmyzožravce]] 8190787 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Afrohmyzožravce]] qtitemadsjx6yd590c7rmlokus923rt Diskusia s redaktorom:~2026-19704-24 3 747382 8190794 2026-04-01T12:45:48Z DurMar12 181423 Upozornenie 8190794 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 12:45, 1. apríl 2026 (UTC) 0keis3g260dxth80v5gwy5r02o4czzz 8190902 8190794 2026-04-01T17:22:28Z DurMar12 181423 Upozornenie 2 8190902 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 12:45, 1. apríl 2026 (UTC) {{Experimenty2}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 17:22, 1. apríl 2026 (UTC) 9dxcagbx62jdm8mf9hopwwh14m597g6 Reaktivita (jadrová fyzika) 0 747383 8190823 2026-04-01T13:49:42Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky 8190823 wikitext text/x-wiki '''Reaktivita''' je miera odklonu [[Jadrový reaktor|jadrového reaktora]] od [[Kritický stav|kritického stavu]], keď je reaktivita nulová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Energetický slovník - Infoservis - Javys, a.s. | url = https://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik/K/kriticky-stav#r | vydavateľ = www.javys.sk | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nestacionárny stav reaktora | url = https://www.nuc.elf.stuba.sk/lit/tjr_www/12tjr.htm | vydavateľ = www.nuc.elf.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> Záporná reaktivita je v [[Podkritický stav|podkritickom stave]], keď je [[jadrový reaktor]] odstavovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Energetický slovník - Infoservis - Javys, a.s. | url = https://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik/P/podkriticky-stav#r | vydavateľ = www.javys.sk | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> Kladná reaktivita sa využíva pri nábehu jadrového reaktora po [[Generálna odstávka|generálnej odstávke]], prípadne pri prvom nábehu jadrového reaktora. Reaktor, v ktorom je kladná reaktivita, je v tzv. [[Nadkritický stav|nadkritickom stave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Energetický slovník - Infoservis - Javys, a.s. | url = https://www.javys.sk/sk/informacny-servis/energeticky-slovnik/N/nadkriticky-stav#r | vydavateľ = www.javys.sk | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Jadrová energetika]] 93cspdiu1x7qvs0xnwexkql3yq6cu3i Redaktor:Lukasabram/pieskovisko9 2 747384 8190845 2026-04-01T14:20:03Z Lukasabram 140452 Lukasabram premiestnil stránku [[Redaktor:Lukasabram/pieskovisko9]] na [[Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom]] 8190845 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom]] oapm55v3m4ol15sutp82cqwm4xrj081 Diskusia s redaktorom:~2026-20179-63 3 747385 8190849 2026-04-01T14:32:24Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8190849 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 1. apríl 2026 (UTC) h9dy02mmforf53aaqaaszpctfp6yorw Agathostratos 0 747386 8190862 2026-04-01T15:38:58Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Agathostratos | Rodné meno = starogr. Ἀγαθόστρατος – Agathostratos | Popis osoby = rodoský stratég a nauarchos | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = [[Rodos (mesto)|Rodos]] | Dátum úmrtia = 3. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = | Štát pôsobenia = Rodos (os…“ 8190862 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agathostratos | Rodné meno = starogr. Ἀγαθόστρατος – Agathostratos | Popis osoby = rodoský stratég a nauarchos | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = [[Rodos (mesto)|Rodos]] | Dátum úmrtia = 3. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = | Štát pôsobenia = [[Rodos (ostrov)|Rodos]] | Štátna príslušnosť = Rodos | Zamestnanie = stratég a [[nauarchos]] | Známy vďaka = víťaz [[Bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitky pri Efeze]] | Aktívne roky = cca 270{{--}}240 pred Kr. | Rodičia = Polyaratos (otec) | Príbuzní = | Poznámky = porazil aténskeho štátnika [[Chremónides|Chremónida]] | Portál1 = História }} '''Agathostratos''' (starogr. ''Ἀγαθόστρατος''), syn Polyarata, bol rodoský [[nauarchos]] (veliteľ loďstva) pôsobiaci v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kr.]] Preslávil sa ako úspešný vojenský stratég počas konfliktov medzi [[Diadochovia|helenistickými]] ríšami.<ref name="Berthold">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Berthold | meno = Richard M. | titul = Rhodes in the Hellenistic Age | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 2009 | isbn = 978-0801475979 | strany = 92-94}}</ref> == Vojenská kariéra a bitka pri Efeze == Agathostratos pochádzal z vplyvnej rodoskej rodiny. Predtým, než dosiahol hodnosť nauarcha, slúžil ako [[trierarchos]] (veliteľ lode), čo potvrdzujú epigrafické nálezy (nápisy) z [[Lindos]]u.<ref name="Gabrielsen">{{Citácia knihy | priezvisko = Gabrielsen | meno = Vincent | titul = The Naval Aristocracy of Hellenistic Rhodes | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 1997 | isbn = 978-8772886306 | strany = 112}}</ref> Jeho najvýznamnejším činom bolo víťazstvo v námornej [[Bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitke pri Efeze]], kde rodoská flotila porazila [[ptolemaiovci|ptolemaiovské]] loďstvo pod vedením nauarcha [[Chremónides|Chremónida]]. Antický spisovateľ [[Polyainos (Macedónia)|Polyainos]] vo svojom diele ''Strategemata'' (V, 18) opisuje, že Agathostratos zvíťazil vďaka ľsti: po prvom strete nechal svoje posádky spievať víťazné piesne (paiány), čím vylákal sebaistého nepriateľa z prístavu k opätovnému boju, v ktorom ho drvivo porazil.<ref>Polyainos, ''Strategemata'', V, 18.</ref> == Problém datovania == V historiografii existuje spor o presné datovanie jeho pôsobenia: * '''Moderný konsenzus:''' Väčšina súčasných historikov kladie bitku pri Efeze do obdobia [[Sýrske vojny|druhej sýrskej vojny]], približne do roku '''258 pred Kr.''' (vláda [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]).<ref name="Grainger">{{Citácia knihy | priezvisko = Grainger | meno = John D. | titul = The Syrian Wars | vydavateľ = Brill | rok = 2010 | isbn = 978-9004180505 | strany = 138-139}}</ref> * '''Staršie názory:''' Časť staršej literatúry (napr. [[Johann Gustav Droysen]]) datovala tento stret do rokov '''246 – 239 pred Kr.''' ([[Sýrske vojny|tretia sýrska vojna]]) za vlády [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III. Euergeta]].<ref>Droysen, J. G.: ''Geschichte des Hellenismus''. Berlin: 1877, III 1, s. 407. ISBN 978-3843024846 (reedícia).</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BERTHOLD, Richard M. ''Rhodes in the Hellenistic Age''. Ithaca: Cornell University Press, 2009. ISBN 978-0801475979. * GABRIELSEN, Vincent. ''The Naval Aristocracy of Hellenistic Rhodes''. Aarhus: Aarhus University Press, 1997. ISBN 978-8772886306. [[Kategória:Osobnosti starovekého Grécka]] 8fxi3epjgt1bq02lkotcqs35t1cuonj 8190868 8190862 2026-04-01T15:49:23Z Luppus 39967 8190868 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agathostratos | Rodné meno = starogr. Ἀγαθόστρατος – Agathostratos | Popis osoby = rodoský stratég a nauarchos | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = [[Rodos (mesto)|Rodos]] | Dátum úmrtia = 3. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = | Štát pôsobenia = [[Rodos (ostrov)|Rodos]] | Štátna príslušnosť = Rodos | Zamestnanie = stratég a [[nauarchos]] | Známy vďaka = víťaz [[Bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitky pri Efeze]] | Aktívne roky = cca 270{{--}}240 pred Kr. | Rodičia = Polyaratos (otec) | Príbuzní = | Poznámky = porazil aténskeho štátnika [[Chremónides|Chremónida]] | Portál1 = História }} '''Agathostratos''' (starogr. ''Ἀγαθόστρατος''), syn Polyarata, bol rodoský [[nauarchos]] (veliteľ loďstva) pôsobiaci v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kr.]] Preslávil sa ako úspešný vojenský stratég počas konfliktov medzi [[Diadochovia|helenistickými]] ríšami.<ref name="Berthold">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Berthold | meno = Richard M. | titul = Rhodes in the Hellenistic Age | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 2009 | isbn = 978-0801475979 | strany = 92-94}}</ref> == Vojenská kariéra a bitka pri Efeze == Agathostratos pochádzal z vplyvnej rodoskej rodiny. Predtým, než dosiahol hodnosť nauarcha, slúžil ako [[trierarchos]] (veliteľ lode), čo potvrdzujú epigrafické nálezy (nápisy) z [[Lindos]]u.<ref name="Gabrielsen">{{Citácia knihy | priezvisko = Gabrielsen | meno = Vincent | titul = The Naval Aristocracy of Hellenistic Rhodes | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 1997 | isbn = 978-8772884301 | strany = 112}}</ref> Jeho najvýznamnejším činom bolo víťazstvo v námornej [[Bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitke pri Efeze]], kde rodoská flotila porazila [[ptolemaiovci|ptolemaiovské]] loďstvo pod vedením nauarcha [[Chremónides|Chremónida]]. Antický spisovateľ [[Polyainos (Macedónia)|Polyainos]] vo svojom diele ''Strategemata'' (V, 18) opisuje, že Agathostratos zvíťazil vďaka ľsti: po prvom strete nechal svoje posádky spievať víťazné piesne (paiány), čím vylákal sebaistého nepriateľa z prístavu k opätovnému boju, v ktorom ho drvivo porazil.<ref>Polyainos, ''Strategemata'', V, 18.</ref> == Problém datovania == V historiografii existuje spor o presné datovanie jeho pôsobenia: * '''Moderný konsenzus:''' Väčšina súčasných historikov kladie bitku pri Efeze do obdobia [[Sýrske vojny|druhej sýrskej vojny]], približne do roku '''258 pred Kr.''' (vláda [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]).<ref name="Grainger">{{Citácia knihy | priezvisko = Grainger | meno = John D. | titul = The Syrian Wars | vydavateľ = Brill | rok = 2010 | isbn = 978-9004180505 | strany = 138-139}}</ref> * '''Staršie názory:''' Časť staršej literatúry (napr. [[Johann Gustav Droysen]]) datovala tento stret do rokov '''246 – 239 pred Kr.''' ([[Sýrske vojny|tretia sýrska vojna]]) za vlády [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III. Euergeta]].<ref>Droysen, J. G.: ''Geschichte des Hellenismus''. Berlin: 1877, III 1, s. 407. ISBN 978-3843024846 (reedícia).</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BERTHOLD, Richard M. ''Rhodes in the Hellenistic Age''. Ithaca: Cornell University Press, 2009. ISBN 978-0801475979. * GABRIELSEN, Vincent. ''The Naval Aristocracy of Hellenistic Rhodes''. Aarhus: Aarhus University Press, 1997. ISBN 978-8772886306. [[Kategória:Osobnosti starovekého Grécka]] 8x5vicl2o5zwth7g4iz7qv724bvubwe 8190871 8190868 2026-04-01T15:54:11Z Luppus 39967 8190871 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agathostratos | Rodné meno = starogr. Ἀγαθόστρατος – Agathostratos | Popis osoby = rodoský stratég a nauarchos | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = [[Rodos (mesto)|Rodos]] | Dátum úmrtia = 3. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = | Štát pôsobenia = [[Rodos (ostrov)|Rodos]] | Štátna príslušnosť = Rodos | Zamestnanie = stratég a [[nauarchos]] | Známy vďaka = víťaz [[Bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitky pri Efeze]] | Aktívne roky = cca 270{{--}}240 pred Kr. | Rodičia = Polyaratos (otec) | Príbuzní = | Poznámky = porazil aténskeho štátnika [[Chremónides|Chremónida]] | Portál1 = História }} '''Agathostratos''' ({{vjz|grc|''Ἀγαθόστρατος''}}), syn Polyarata, bol rodoský [[nauarchos]] (veliteľ loďstva) pôsobiaci v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kr.]] Preslávil sa ako úspešný vojenský stratég počas konfliktov medzi [[Diadochovia|helenistickými]] ríšami.<ref name="Berthold">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Berthold | meno = Richard M. | titul = Rhodes in the Hellenistic Age | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 2009 | isbn = 978-0801475979 | strany = 92-94}}</ref> == Vojenská kariéra a bitka pri Efeze == Agathostratos pochádzal z vplyvnej rodoskej rodiny. Predtým, než dosiahol hodnosť nauarcha, slúžil ako [[trierarchos]] (veliteľ lode), čo potvrdzujú epigrafické nálezy (nápisy) z [[Lindos]]u.<ref name="Gabrielsen">{{Citácia knihy | priezvisko = Gabrielsen | meno = Vincent | titul = The Naval Aristocracy of Hellenistic Rhodes | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 1997 | isbn = 978-8772884301 | strany = 112}}</ref> Jeho najvýznamnejším činom bolo víťazstvo v námornej [[Bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitke pri Efeze]], kde rodoská flotila porazila [[ptolemaiovci|ptolemaiovské]] loďstvo pod vedením nauarcha [[Chremónides|Chremónida]]. Antický spisovateľ [[Polyainos (Macedónia)|Polyainos]] vo svojom diele ''Strategemata'' (V, 18) opisuje, že Agathostratos zvíťazil vďaka ľsti: po prvom strete nechal svoje posádky spievať víťazné piesne (paiány), čím vylákal sebaistého nepriateľa z prístavu k opätovnému boju, v ktorom ho drvivo porazil.<ref>Polyainos, ''Strategemata'', V, 18.</ref> == Problém datovania == V historiografii existuje spor o presné datovanie jeho pôsobenia: * '''Moderný konsenzus:''' Väčšina súčasných historikov kladie bitku pri Efeze do obdobia [[Sýrske vojny|druhej sýrskej vojny]], približne do roku '''258 pred Kr.''' (vláda [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]).<ref name="Grainger">{{Citácia knihy | priezvisko = Grainger | meno = John D. | titul = The Syrian Wars | vydavateľ = Brill | rok = 2010 | isbn = 978-9004180505 | strany = 138-139}}</ref> * '''Staršie názory:''' Časť staršej literatúry (napr. [[Johann Gustav Droysen]]) datovala tento stret do rokov '''246 – 239 pred Kr.''' ([[Sýrske vojny|tretia sýrska vojna]]) za vlády [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III. Euergeta]].<ref>Droysen, J. G.: ''Geschichte des Hellenismus''. Berlin: 1877, III 1, s. 407. ISBN 978-3843024846 (reedícia).</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BERTHOLD, Richard M. ''Rhodes in the Hellenistic Age''. Ithaca: Cornell University Press, 2009. ISBN 978-0801475979. * GABRIELSEN, Vincent. ''The Naval Aristocracy of Hellenistic Rhodes''. Aarhus: Aarhus University Press, 1997. ISBN 978-8772886306. [[Kategória:Osobnosti starovekého Grécka]] teb9mdpy2abx4o0vwmhhc71lhucg5f9 8190877 8190871 2026-04-01T16:15:01Z ~2026-19334-49 290463 8190877 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agathostratos | Rodné meno = starogr. Ἀγαθόστρατος – Agathostratos | Popis osoby = rodoský stratég a nauarchos | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = [[Rodos (mesto)|Rodos]] | Dátum úmrtia = 3. stor. pred Kr. | Miesto úmrtia = | Štát pôsobenia = [[Rodos (ostrov)|Rodos]] | Štátna príslušnosť = Rodos | Zamestnanie = stratég a [[nauarchos]] | Známy vďaka = víťaz [[Bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitky pri Efeze]] | Aktívne roky = cca 270{{--}}240 pred Kr. | Rodičia = Polyaratos (otec) | Príbuzní = | Poznámky = porazil aténskeho štátnika [[Chremónides|Chremónida]] | Portál1 = História }} '''Agathostratos''' ({{vjz|grc|''Ἀγαθόστρατος''}}), syn Polyarata, bol rodoský [[nauarchos]] (veliteľ loďstva) pôsobiaci v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kr.]] Preslávil sa ako úspešný vojenský stratég počas konfliktov medzi [[Diadochovia|helenistickými]] ríšami.<ref name="Berthold">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Berthold | meno = Richard M. | titul = Rhodes in the Hellenistic Age | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 2009 | isbn = 978-0801475979 | strany = 92-94}}</ref> == Vojenská kariéra a bitka pri Efeze == Agathostratos pochádzal z vplyvnej rodoskej rodiny. Predtým, než dosiahol hodnosť nauarcha, slúžil ako [[trierarchos]] (veliteľ lode), čo potvrdzujú epigrafické nálezy (nápisy) z [[Lindos]]u.<ref name="Gabrielsen">{{Citácia knihy | priezvisko = Gabrielsen | meno = Vincent | titul = The Naval Aristocracy of Hellenistic Rhodes | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 1997 | isbn = 978-8772884301 | strany = 112}}</ref> Jeho najvýznamnejším činom bolo víťazstvo v námornej [[Bitka pri Efeze (cca 258 pred Kr.)|bitke pri Efeze]], kde rodoská flotila porazila [[ptolemaiovci|ptolemaiovské]] loďstvo pod vedením nauarcha [[Chremónides|Chremónida]]. Antický spisovateľ [[Polyainos (Macedónia)|Polyainos]] vo svojom diele ''Strategemata'' (V, 18) opisuje, že Agathostratos zvíťazil vďaka ľsti: po prvom strete nechal svoje posádky spievať víťazné piesne (paiány), čím vylákal sebaistého nepriateľa z prístavu k opätovnému boju, v ktorom ho drvivo porazil.<ref>Polyainos, ''Strategemata'', V, 18.</ref> == Problém datovania == V historiografii existuje spor o presné datovanie jeho pôsobenia: * Moderný konsenzus: Väčšina súčasných historikov kladie bitku pri Efeze do obdobia [[Sýrske vojny|druhej sýrskej vojny]], približne do roku 258 pred Kr. (vláda [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]).<ref name="Grainger">{{Citácia knihy | priezvisko = Grainger | meno = John D. | titul = The Syrian Wars | vydavateľ = Brill | rok = 2010 | isbn = 978-9004180505 | strany = 138-139}}</ref> * Staršie názory: Časť staršej literatúry (napr. [[Johann Gustav Droysen]]) datovala tento stret do rokov 246 – 239 pred Kr. ([[Sýrske vojny|tretia sýrska vojna]]) za vlády [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III. Euergeta]].<ref>Droysen, J. G.: ''Geschichte des Hellenismus''. Berlin: 1877, III 1, s. 407. ISBN 978-3843024846 (reedícia).</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BERTHOLD, Richard M. ''Rhodes in the Hellenistic Age''. Ithaca: Cornell University Press, 2009. ISBN 978-0801475979. * GABRIELSEN, Vincent. ''The Naval Aristocracy of Hellenistic Rhodes''. Aarhus: Aarhus University Press, 1997. ISBN 978-8772886306. [[Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] 1xjirezrckcfq64622o6aikgvqipfvu Motorboating 0 747387 8190872 2026-04-01T15:55:01Z ~2026-20295-79 290852 Vytvorená stránka „'''Motorboating''' môže byť: * anglické pomenovanie pre jazdu na [[motorový čln|motorovom člne]] * typ nežiaducej nízkofrekvenčnej oscilácie (kmitania), pozri [[motorboating (elektronika)]] * forma [[mazofília|mazofílie]] {{rozlišovacia stránka}}“ 8190872 wikitext text/x-wiki '''Motorboating''' môže byť: * anglické pomenovanie pre jazdu na [[motorový čln|motorovom člne]] * typ nežiaducej nízkofrekvenčnej oscilácie (kmitania), pozri [[motorboating (elektronika)]] * forma [[mazofília|mazofílie]] {{rozlišovacia stránka}} e8fn0tz58cpmmogrw2h8b97sv6wa77u Redaktor:Bicotopo/pieskovisko 2 747388 8190874 2026-04-01T16:03:50Z Bicotopo 290851 Vytvorená stránka „= Bico Bernnák = == Bubeník z mesta Púchov == === Životopis === Bico Bernnák sa narodil 1930 v meste meste Považská Bystrica v nemocnici NsP Považská Bystrica. Celé detstvo strávil v Púchove v malom rodinnom domčeku kde vyrastal s jeho bratom Tomášom a jeho rodičmi. Svoju hudobnú kariéru začal ako mladý chlapec. Keď mal Bico 16 rokov tak si dovolil kúpiť vlastné bicie nástroje nástroje, v 17 rokoch sa presťahoval do mesta Topoľčany kd…“ 8190874 wikitext text/x-wiki = Bico Bernnák = == Bubeník z mesta Púchov == === Životopis === Bico Bernnák sa narodil 1930 v meste meste Považská Bystrica v nemocnici NsP Považská Bystrica. Celé detstvo strávil v Púchove v malom rodinnom domčeku kde vyrastal s jeho bratom Tomášom a jeho rodičmi. Svoju hudobnú kariéru začal ako mladý chlapec. Keď mal Bico 16 rokov tak si dovolil kúpiť vlastné bicie nástroje nástroje, v 17 rokoch sa presťahoval do mesta Topoľčany kde mohol odštartovať svoju hudobnú kariéru. Pôsobil hlavne v rokoch 60-80tich. Nahral svoje Známe pesničky spolu so svojou rozvinutou kapelou, Z Púchova až do Topoľčian a tak ďalej, Zomrel v roku 1999 v nemocnici v Topoľčanoch Martina Rázusa 3, 955 01 . bg9auvnuru1ifbpyem7vwx1fppnbz2y Diskusia s redaktorom:~2026-20147-06 3 747391 8190889 2026-04-01T16:50:08Z DurMar12 181423 Upozornenie 8190889 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:49, 1. apríl 2026 (UTC) flmdmktzdfk4rt0cav4wvzmwy6iktyx Budova Banského riaditeľstva (Pernik) 0 747392 8190897 2026-04-01T17:12:08Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8190897 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Budova Banského riaditeľstva | native_name = Сграда на Минната дирекция | other_name = Dom baníka | category = bývalá administratívna budova <!-- *** Image *** --> | image = MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria03.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhovýchodu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =36| lat_s =33 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =48 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Kosta Nikolov,{{break}}Ilija Popov | style = [[neoklasicizmus]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1932]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Mining Directorate, Pernik | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Budova Banského riaditeľstva''' ({{vjz|bul|Сграда на Минната дирекция|''Sgrada na Minnata direkcija''}}),<ref name="ref1112">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 63{{--}}64}}</ref><ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="pernik.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Община Перник | odkaz na autora = | titul = МИННА ДИРЕКЦИЯ | url = https://pernik.bg/za-pernik/zabelejitelnosti/minna-direkciya/ | vydavateľ = pernik.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="stroiinfo.com/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Кристин Джалова | odkaz na autora = | titul = Архитектурата на Минната дирекция в гр. Перник | url = https://stroiinfo.com/arhitekturata-na-minnata-direkciq/ | vydavateľ = stroiinfo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="bnrnews.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Савина Спасова | odkaz na autora = | titul = С какво е уникална сградата на Минната дирекция в Перник? | url = https://bnrnews.bg/horizont/post/372037/s-kakvo-e-unikalna-sgradata-na-minnata-direkcia-v-pernik | vydavateľ = bnrnews.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> známa aj ako '''Dom baníka''' ({{vjz|bul|Дом на миньора|''Dom na miňora''}})<ref name="ref00033">{{Citácia knihy | autor = IVANOV, Ivajlo | titul = Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo Biko Bălgarija | rok = 2014 | počet strán = 272 | isbn = 978-619-90048-2-1 | strany = 156}}</ref> je budova bývalého riaditeľstva Pernických baní z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktoré sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|oblasti Pernik]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1112"/><ref name="pateka.im/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Минната дирекция Перник – впечатляваща архитектура и символ на подем | url = https://pateka.im/minna-direkcia/ | vydavateľ = pateka.im | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="pernik.bg/" /><ref name="stroiinfo.com/" /><ref name="bnrnews.bg/" /> Je jedným zo symbolov mesta Pernik.<ref name="ref1112"/> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Lokalita == [[Súbor:MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na prednú východnú fasádu budovy|náhľad|vľavo]] Budova Banského riaditeľstva sa nachádza na na námestí „Sv. Ivan Rilski“ ({{vjz|bul|''площад „Св. Иван Рилски“''}}, doslova ''námestie svätého Ivana Rislkého'') č. 1 v centrálnej časti mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]].<ref name="ninkn.bg" /> Budova stojí oproti stavbám pernickej radnice, [[Chrám svätého Ivana Rilského (Pernik)|Chrámu svätého Ivana Rilského]], [[Pamätník baníka (Pernik)|pamätníku baníka]] a starých vchodov do podzemných šácht (v ktorých sa dnes nachádza [[Podzemné banské múzeum]]),<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> pričom s týmito ďalšími stavbami vytvára jedinečný architektonický súbor.<ref name="pernik.bg/" /> Na mieste sa pred výstavbou nachádzalo niekoľko menších budov, pričom jedna z nich bola budova starej pernickej pošty.<ref name="ref1112"/> == Dejiny == [[Súbor:MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na vchod do budovy|náhľad|vľavo]] História budovy sa začala v roku [[1928]], keď pernická baňa vyhlásila architektonickú súťaž na projekt budovy. Podmienkou súťaže bolo, že sa jej mohli zúčastniť len bulharskí architekti. Víťazný architektonický projekt pochádzal od súkromnej architektonickej kancelárie architektov Kostu Nikolova a Iliju Popova.<ref name="bnrnews.bg/" /> Budova Banského riaditeľstva v Perniku bola následne postavená v roku [[1932]]<ref name="stroiinfo.com/" /><ref name="pernik.bg/" /><ref name="ref1112"/> ako sídlo Autonómnych baní Pernik, ktoré v tom čase spravovali 83% všetkých baní na území Bulharska.<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> To v tom čase predstavovalo všetky bulharské bane, ktoré spadali pod správu štátu.<ref name="pernik.bg/" /> V roku [[1989]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[2004]]<ref name="pateka.im/" /> boli vtedajšie Bane Pernik privatizované a budova sa stala súkromným majetkom.<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> V roku [[2022]] budovu spätne odkúpil štát, ktorý ju dal do správy mesta Pernik.<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> Budova bola odkúpená za sumu 7 514 000 [[Bulharský lev|levov]] a štátnym majetkom sa opätovne stala [[28. október|28. októbra]].<ref name="stroiinfo.com/" /> V roku [[2023]] bol pamiatkový štatút stavby zmenený na kultúrnu pamiatku národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V súčasnosti sa v budove nachádza múzejná expozícia a kancelarie mestského zastupiteľstva. V slávnostnej sieni budovy zasadá mestská rada Perniku a konajú sa v nej aj iné oficiálne podujatia.<ref name="stroiinfo.com/" /><ref name="pernik.bg/" /> == Charakteristika == [[Súbor:MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria09.jpg|Detailný pohľad na banícky symbol z výzdoby fasády|náhľad|vľavo]] Autormi projektu budovy boli [[architekt]]i Kosta Nikolov a Ilija Popov.<ref name="ref1112"/><ref name="stroiinfo.com/" /> Budova je trojposchodová a je postavená na ploche 1634 metrov štvorcových. Pôvodne bola zastavaná plocha ešte o niečo väčšia, ale rozhodnutím správnej rady boli neskôr odstránené dve zadné krídla budovy, ktoré zaberali plochu 400 metrov štvorcových.<ref name="bnrnews.bg/" /> === Exteriér === [[Exteriér]] budovy je postavený v [[Neoklasicizmus|neoklasicistickom slohu]],<ref name="ref1112"/><ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> pričom fasády budovy sú zdobené baníckymi symbolmi.<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> Na streche v centrálnej časti prednej fasády budovy sa nachádza [[Hodinová veža (stavba)|hodinová veža]].<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /><ref name="ref1112"/> Vo veži je umiestnený unikátny hodinový mechanizmus značky „Breguet“, ktorým sú hodiny vo veži prepojené s ďalšími tridsiatimi hodinami v budove.<ref name="pernik.bg/" /><ref name="ref1112"/> Hodinový mechanizmus pracuje na elektomechanickom princípe.<ref name="ref1112"/> Vo vnútrobloku budovy sa nachádzajú dve nádvoria,<ref name="ref1112"/><ref name="stroiinfo.com/" /> ktoré osvetľujú priestory interiéru prirodzeným svetlom.<ref name="stroiinfo.com/" /> === Interiér === [[Interiér]] je zmesou viacerých architektonických štýlov, pričom zastúpené sú [[neogotika]], národný romantizmus, [[novorenesancia]] a [[art deco]].<ref name="pateka.im/" /><ref name="stroiinfo.com/" /> Hlavná vstupná hala je navrhnutá s centrálne umiestneným monumentálnym schodiskom, rozvetveným na dve časti. Je osvetlená dvoma rozmernými oknami, ktoré sú vertikálne rozdelené a vo vrchnej časti sú ukončené lomeným oblúkom.<ref name="stroiinfo.com/" /> Lomené oblúky sú použité aj na iných miestach interiéru v inej forme, pričom tento prvok vykazuje vplyv neogotiky.<ref name="stroiinfo.com/" /> Časti interiéru sú obložené farebným mramorovým obkladom, ktorý je vyrobený z prírodného [[mramor]]u. Farebná paleta vstupnej haly a chodieb vychádza práve z farby mramoru, pričom je vyvedená v svetložltej a tmavozelenej farbe. V iných častiach budovy sú steny chodieb obložené smaltovanými dlaždicami so špeciálnou glazúrou v jasných farbách.<ref name="stroiinfo.com/" /> Mramor bol za týmto účelom dovezený z [[Taliansko|Talianska]] a keramické dlaždice z [[Česko-Slovensko|Československa]].<ref name="bnrnews.bg/" /> Stropy sú pokryté sadrovým štukom so sochárskou výzdobou s bohatými detailmi, ktorá je farbená pre väčší pocit trojrozmernosti. [[Pilaster|Pilastre]] a [[stĺp]]y v budove sú zakončené bohato zdobenými [[Hlavica (architektúra)|hlavicami]].<ref name="stroiinfo.com/" /> Reprezentatívne sály sú vyzdobené zachovanými autentickými farebnými textilnými tapetami. V niektorých stenách miestností sú použité ako dekoratívny prvok neorenesančné [[Apsida (architektúra)|apsidy]]. == Múzejná expozícia == Budova je v súčasnosti vooľne dostupná a je v nej niekoľko expozičných objektov. Na prvom poschodí je možné vidieť bývalú tanečnú sálu, ktorá dnes slúži ako obrazová galéria, a výstavu tzv. [[Kukeri|kukerských kostýmov]]<ref name="pateka.im/" /> (kukeri sú karnevalová maškaráda v juhovýchodnej Európe). Na medziposchodí nad schodiskom vedúcim na druhé poschodie je možné vidieť luster vyrobený z leteckého motora, ktorý bol darom pre baníkov od veliteľstva bulharského vojenského letectva. Luster bol baníkom venovaný ako prejav vďaky, keďže pernickí baníci v priebehu [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] organizovali finančnú zbierku na kúpu stíhacieho lietadla pre bulharskú armádu.<ref name="pateka.im/" /> Na druhom poschodí je možné vidieť samotné koridory v budove, ktoré sa vyznačujú jedinečnou architektúrou, a taktiež nahliadnuť do priestoru nádvorí stavby. Okrem toho sa na druhom poschodí nachádza obradná sieň,<ref name="pateka.im/" /> ako aj kancelárie primátora a krajského guvernéra.<ref name="pernik.bg/" /><ref name="pateka.im/" /> Tieto miestnosti sú však uzamknuté a je možné ich navštíviť len s predchádzajúcim povolením príslušných inštitúcií.<ref name="pateka.im/" /> V budove sa nachádza taktiež expozícia venovaná baníctvu.<ref name="pernik.bg/" /><ref name="stroiinfo.com/" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1989]] je budova vedená ako kultúrna pamiatka a od roku [[2023]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria11.jpg|pohľad na budovu zo severozápadu MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad na zadnú fasádu budovy MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria08.jpg|detail z prednej časti hlavnej fasády MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria05.jpg|detailný pohľad na hodinovú vežu budovy MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria10.jpg|detailný pohľad na hlavný vchod do budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mining Directorate, Pernik}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Galérie v Bulharsku]] [[Kategória:Administratívne budovy v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1932]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Neoklasicistické stavby v Bulharsku]] 68xugaqewrvkgtw3obqeb0fvi6bk4wz 8190905 8190897 2026-04-01T17:30:12Z Scholastikos 174170 d. 8190905 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Budova Banského riaditeľstva | native_name = Сграда на Минната дирекция | other_name = Dom baníka | category = bývalá administratívna budova <!-- *** Image *** --> | image = MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria03.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhovýchodu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =36| lat_s =33 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =48 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Kosta Nikolov,{{break}}Ilija Popov | style = [[neoklasicizmus]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1932]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Mining Directorate, Pernik | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Budova Banského riaditeľstva''' ({{vjz|bul|Сграда на Минната дирекция|''Sgrada na Minnata direkcija''}}),<ref name="ref1112">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 63{{--}}64}}</ref><ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="pernik.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Община Перник | odkaz na autora = | titul = МИННА ДИРЕКЦИЯ | url = https://pernik.bg/za-pernik/zabelejitelnosti/minna-direkciya/ | vydavateľ = pernik.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="stroiinfo.com/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Кристин Джалова | odkaz na autora = | titul = Архитектурата на Минната дирекция в гр. Перник | url = https://stroiinfo.com/arhitekturata-na-minnata-direkciq/ | vydavateľ = stroiinfo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="bnrnews.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Савина Спасова | odkaz na autora = | titul = С какво е уникална сградата на Минната дирекция в Перник? | url = https://bnrnews.bg/horizont/post/372037/s-kakvo-e-unikalna-sgradata-na-minnata-direkcia-v-pernik | vydavateľ = bnrnews.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> známa aj ako '''Dom baníka''' ({{vjz|bul|Дом на миньора|''Dom na miňora''}})<ref name="ref00033">{{Citácia knihy | autor = IVANOV, Ivajlo | titul = Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo Biko Bălgarija | rok = 2014 | počet strán = 272 | isbn = 978-619-90048-2-1 | strany = 156}}</ref> je budova bývalého riaditeľstva Pernických baní z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktoré sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1112"/><ref name="pateka.im/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Минната дирекция Перник – впечатляваща архитектура и символ на подем | url = https://pateka.im/minna-direkcia/ | vydavateľ = pateka.im | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="pernik.bg/" /><ref name="stroiinfo.com/" /><ref name="bnrnews.bg/" /> Budova je jedným zo symbolov mesta Pernik.<ref name="ref1112"/> Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Lokalita == [[Súbor:MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na prednú východnú fasádu budovy|náhľad|vľavo]] Budova Banského riaditeľstva sa nachádza na na námestí „Sv. Ivan Rilski“ ({{vjz|bul|''площад „Св. Иван Рилски“''}}, doslova ''námestie svätého Ivana Rilského'') č. 1 v centrálnej časti mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]].<ref name="ninkn.bg" /> Budova stojí oproti stavbám pernickej radnice, [[Chrám svätého Ivana Rilského (Pernik)|Chrámu svätého Ivana Rilského]], [[Pamätník baníka (Pernik)|pamätníku baníka]] a starých vchodov do podzemných šácht (v ktorých sa dnes nachádza [[Podzemné banské múzeum]]),<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> pričom s týmito ďalšími stavbami vytvára jedinečný architektonický súbor.<ref name="pernik.bg/" /> Na mieste sa pred výstavbou nachádzalo niekoľko menších budov, pričom jedna z nich bola budova starej pernickej pošty.<ref name="ref1112"/> == Dejiny == [[Súbor:MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na vchod do budovy|náhľad|vľavo]] História budovy sa začala v roku [[1928]], keď pernická baňa vyhlásila architektonickú súťaž na projekt budovy. Podmienkou súťaže bolo, že sa jej mohli zúčastniť len bulharskí architekti. Víťazný architektonický projekt pochádzal od súkromnej architektonickej kancelárie architektov Kostu Nikolova a Iliju Popova.<ref name="bnrnews.bg/" /> Budova Banského riaditeľstva v Perniku bola následne postavená v roku [[1932]]<ref name="stroiinfo.com/" /><ref name="pernik.bg/" /><ref name="ref1112"/> ako sídlo Autonómnych baní Pernik, ktoré v tom čase spravovali 83% všetkých baní na území Bulharska.<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> To v tom čase predstavovalo všetky bulharské bane, ktoré spadali pod správu štátu.<ref name="pernik.bg/" /> V roku [[1989]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[2004]]<ref name="pateka.im/" /> boli vtedajšie Bane Pernik privatizované a budova sa stala súkromným majetkom.<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> V roku [[2022]] budovu spätne odkúpil štát, ktorý ju dal do správy mesta Pernik.<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> Budova bola odkúpená za sumu 7 514 000 [[Bulharský lev|levov]] a štátnym majetkom sa opätovne stala [[28. október|28. októbra]].<ref name="stroiinfo.com/" /> V roku [[2023]] bol pamiatkový štatút stavby zmenený na kultúrnu pamiatku národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> V súčasnosti sa v budove nachádza múzejná expozícia a kancelárie mestského zastupiteľstva. V slávnostnej sieni budovy zasadá mestská rada Perniku a konajú sa v nej aj iné oficiálne podujatia.<ref name="stroiinfo.com/" /><ref name="pernik.bg/" /> == Charakteristika == [[Súbor:MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria09.jpg|Detailný pohľad na banícky symbol z výzdoby fasády|náhľad|vľavo]] Autormi projektu budovy boli [[architekt]]i Kosta Nikolov a Ilija Popov.<ref name="ref1112"/><ref name="stroiinfo.com/" /> Budova je trojposchodová a je postavená na ploche 1634 metrov štvorcových. Pôvodne bola zastavaná plocha ešte o niečo väčšia, ale rozhodnutím správnej rady boli neskôr odstránené dve zadné krídla budovy, ktoré zaberali plochu 400 metrov štvorcových.<ref name="bnrnews.bg/" /> === Exteriér === [[Exteriér]] budovy je postavený v [[Neoklasicizmus|neoklasicistickom slohu]],<ref name="ref1112"/><ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> pričom fasády budovy sú zdobené baníckymi symbolmi.<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /> Na streche v centrálnej časti prednej fasády budovy sa nachádza [[Hodinová veža (stavba)|hodinová veža]].<ref name="pateka.im/" /><ref name="pernik.bg/" /><ref name="ref1112"/> Vo veži je umiestnený unikátny hodinový mechanizmus značky „Breguet“, ktorým sú hodiny vo veži prepojené s ďalšími tridsiatimi hodinami v budove.<ref name="pernik.bg/" /><ref name="ref1112"/> Hodinový mechanizmus pracuje na elektomechanickom princípe.<ref name="ref1112"/> Vo vnútrobloku budovy sa nachádzajú dve nádvoria,<ref name="ref1112"/><ref name="stroiinfo.com/" /> ktoré osvetľujú priestory interiéru prirodzeným svetlom.<ref name="stroiinfo.com/" /> === Interiér === [[Interiér]] je zmesou viacerých architektonických štýlov, pričom zastúpené sú [[neogotika]], národný romantizmus, [[novorenesancia]] a [[art deco]].<ref name="pateka.im/" /><ref name="stroiinfo.com/" /> Hlavná vstupná hala je navrhnutá s centrálne umiestneným monumentálnym schodiskom, rozvetveným na dve časti. Je osvetlená dvoma rozmernými oknami, ktoré sú vertikálne rozdelené a vo vrchnej časti sú ukončené lomeným oblúkom.<ref name="stroiinfo.com/" /> Lomené oblúky sú použité aj na iných miestach interiéru v inej forme, pričom tento prvok vykazuje vplyv neogotiky.<ref name="stroiinfo.com/" /> Časti interiéru sú obložené farebným mramorovým obkladom, ktorý je vyrobený z prírodného [[mramor]]u. Farebná paleta vstupnej haly a chodieb vychádza práve z farby mramoru, pričom je vyvedená v svetložltej a tmavozelenej farbe. V iných častiach budovy sú steny chodieb obložené smaltovanými dlaždicami so špeciálnou glazúrou v jasných farbách.<ref name="stroiinfo.com/" /> Mramor bol za týmto účelom privezený z [[Taliansko|Talianska]] a keramické dlaždice z [[Česko-Slovensko|Československa]].<ref name="bnrnews.bg/" /> Stropy sú pokryté sadrovou štukou so sochárskou výzdobou s bohatými detailmi, ktorá je farbená pre väčší pocit trojrozmernosti. [[Pilaster|Pilastre]] a [[stĺp]]y v budove sú zakončené bohato zdobenými [[Hlavica (architektúra)|hlavicami]].<ref name="stroiinfo.com/" /> Reprezentatívne sály sú vyzdobené zachovanými autentickými farebnými textilnými tapetami. V niektorých stenách miestností sú použité ako dekoratívny prvok neorenesančné [[Apsida (architektúra)|apsidy]]. == Múzejná expozícia == Budova je v súčasnosti voľne dostupná a je v nej niekoľko expozičných objektov. Na prvom poschodí je možné vidieť bývalú tanečnú sálu, ktorá dnes slúži ako obrazová galéria, a výstavu tzv. [[Kukeri|kukerských kostýmov]]<ref name="pateka.im/" /> (kukeri sú karnevalová maškaráda v juhovýchodnej Európe). Na medziposchodí nad schodiskom vedúcim na druhé poschodie je možné vidieť luster vyrobený z leteckého motora, ktorý bol darom pre baníkov od veliteľstva bulharského vojenského letectva. Luster bol baníkom venovaný ako prejav vďaky, keďže pernickí baníci v priebehu [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] organizovali finančnú zbierku na kúpu stíhacieho lietadla pre bulharskú armádu.<ref name="pateka.im/" /> Na druhom poschodí je možné vidieť samotné koridory v budove, ktoré sa vyznačujú jedinečnou architektúrou, a taktiež nahliadnuť do priestoru nádvorí stavby. Okrem toho sa na druhom poschodí nachádza obradná sieň,<ref name="pateka.im/" /> ako aj kancelárie primátora a krajského guvernéra.<ref name="pernik.bg/" /><ref name="pateka.im/" /> Tieto miestnosti sú však uzamknuté a je možné ich navštíviť len s predchádzajúcim povolením príslušných inštitúcií.<ref name="pateka.im/" /> V budove sa nachádza taktiež expozícia venovaná baníctvu.<ref name="pernik.bg/" /><ref name="stroiinfo.com/" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1989]] je budova vedená ako kultúrna pamiatka a od roku [[2023]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria11.jpg|pohľad na budovu zo severozápadu MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad na zadnú fasádu budovy MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria08.jpg|detail z prednej časti hlavnej fasády MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria05.jpg|detailný pohľad na hodinovú vežu budovy MiningDirectorateBuilding-Pernik-Bulgaria10.jpg|detailný pohľad na hlavný vchod do budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mining Directorate, Pernik}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Galérie v Bulharsku]] [[Kategória:Administratívne budovy v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1932]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Neoklasicistické stavby v Bulharsku]] e7ryzdiqpr3dkucf0y9fljbtodnfxw7 Diskusia:Budova Banského riaditeľstva (Pernik) 1 747393 8190898 2026-04-01T17:13:07Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8190898 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv Branislav Hadzima 0 747394 8190921 2026-04-01T18:19:18Z Asceno 278339 Branislav Hadzima bol zvolený za rektora UNIZA. Pridané rozdiahle externé odkazy a identifikátory. Pridané tlačové správy o voľbe rektora 8190921 wikitext text/x-wiki {{Infobox}} '''Prof. Ing. Branislav Hadzima, PhD.''' (* [[1976]]) je slovenský strojnícky odborník, vedec a vysokoškolský pedagóg. V marci 2026 bol zvoleným kandidátom na post rektora [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity v Žiline]] (UNIZA) pre funkčné obdobie 2026 – 2030, s nástupom do funkcie 3. júla 2026.<ref name="uniza-vysledok-volieb-rektor"> {{cite web |url= https://www.uniza.sk/index.php/zamestnanci/vseobecne-informacie/oznamy/6337-vysledok-volieb-kandidata-na-rektora-uniza |title= Výsledok volieb kandidáta na rektora UNIZA |website= Žilinská univerzita v Žiline – Oficiálna stránka |publisher= Žilinská univerzita v Žiline |access-date= 31. marca 2026 |language= sk }} </ref><ref name="TasrZvolenieRektora2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | titul = Akademický senát UNIZA zvolil za kandidáta na rektora Branislava Hadzimu | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026033100000033 | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Životopis == V rokoch 1995 – 2000 vyštudoval Strojnícku fakultu Žilinskej univerzity v Žiline, kde následne v roku 2003 obhájil titul PhD. v odbore strojárske technológie a materiály. V roku 2008 sa habilitoval na docenta a v roku 2017 bol vymenovaný za profesora v odbore materiálové inžinierstvo. Počas svojej kariéry absolvoval niekoľko zahraničných vedeckých stáží, okrem iného na Inštitúte materiálového výskumu (WPI-AIMR) na Tohoku University v japonskom [[Sendai]] (2007, 2011) a na Ústave fyziky materiálov AV ČR v [[Brno|Brne]]. V rokoch 2013 – 2026 pôsobil ako riaditeľ Výskumného centra UNIZA, ktoré sa pod jeho vedením stalo významným bodom na mape slovenského aplikovaného výskumu. === Rektor UNIZA === V tajnom hlasovaní Akademického senátu UNIZA dňa 30. marca 2026 uspel ako kandidát na rektora.<ref name="TasrZvolenieRektora2026" />ref name="uniza-vysledok-volieb-rektor" /> Do úradu má nastúpiť po vymenovaní prezidentom SR dňa 3. júla 2026, kedy vystrieda vtedajšieho rektora [[Ján Čelko|prof. Jána Čelka]]. Vo svojej rozvojovej stratégii pre univerzitu sa zameriava na zvýšenie medzinárodnej kredibility školy a prepájanie vedy s modernými technologickými trendmi. == Vedecká činnosť == Vo vedeckej a publikačnej činnosti sa prof. Hadzima zameriava na: * '''Elektrochemickú koróziu:''' Mechanizmy degradácie kovových materiálov a ich ochrana. * '''Biodegradovateľné kovy:''' Výskum zliatin na báze horčíka pre dočasné kostné implantáty. * '''Materiály pre automobilový priemysel:''' Zvyšovanie úžitkových vlastností ľahkých konštrukčných zliatin. Podľa medzinárodných databáz patrí medzi najcitovanejších vedcov UNIZA v oblasti materiálového výskumu, s významným počtom publikácií v časopisoch s vysokým impakt faktorom. Podľa databázy ScienceDirect / Scorpus je autorom alebo spoluautorom viac ako 150 článkov a publikácii, jeho práce majú 1700+ citácii pri h-23 indexe citovanosti.<ref name="scopus-profile"> {{cite web |url=https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=12766044500 |title= Scopus author profile – Branislav Hadzima |publisher= Scopus (Elsevier) |access-date= 1. apríla 2026 |language= en }} </ref> == Životopis == Vzdelanie a vedecko-pedagogické tituly získal na Žilinskej univerzite v Žiline. Svoju odbornú kariéru spojil so Strojníckou fakultou UNIZA, kde pôsobí na Katedre materiálového inžinierstva. Pred zvolením do funkcie rektora dlhodobo viedol '''Výskumné centrum UNIZA''' v pozícii riaditeľa. Pod jeho vedením sa centrum etablovalo ako kľúčové pracovisko pre aplikovaný výskum v oblasti dopravy, inteligentných systémov a obnoviteľných zdrojov energie. == Vedecká činnosť == Vo svojej výskumnej práci sa zameriava predovšetkým na: * '''Materiálové inžinierstvo:''' Štúdium štruktúry a vlastností kovových materiálov. * '''Korózne inžinierstvo:''' Výskum elektrochemickej korózie a vývoj ochranných vrstiev. * '''Progresívne materiály:''' Vývoj biodegradovateľných zliatin na báze horčíka pre medicínske účely. Je autorom a spoluautorom veľkého množstva vedeckých prác indexovaných v medzinárodných databázach (Scopus, Web of Science). == Externé odkazy == * [https://hadzima.sk/ Hadzima.sk - Oficiálna osobná stránka] * [https://isni.org/isni/0000000057648191 ISNI] * [https://orcid.org/0000-0002-8201-905X ORCID] * [https://viaf.org/en/viaf/84609872 VIAF] * [https://www.wikidata.org/wiki/Q87194091 Wikidata] * [https://www.researchgate.net/profile/Branislav-Hadzima ResearchGate – profil] * [https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=12766044500 Scopus – autor] * [https://www.sciencedirect.com/author/12766044500/branislav-hadzima ScienceDirect – autor] * [https://scholar.google.com/citations?user=mYuM2O0AAAAJ&hl=en Google Scholar – profil] == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Rektori Žilinskej univerzity v Žiline]] [[Kategória:Narodenia v 1976]] torsrfqkgv7rwklr9l654u2n67o643d 8190922 8190921 2026-04-01T18:21:08Z Asceno 278339 pridaný infobox v mini verzii 8190922 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť}} '''Prof. Ing. Branislav Hadzima, PhD.''' (* [[1976]]) je slovenský strojnícky odborník, vedec a vysokoškolský pedagóg. V marci 2026 bol zvoleným kandidátom na post rektora [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity v Žiline]] (UNIZA) pre funkčné obdobie 2026 – 2030, s nástupom do funkcie 3. júla 2026.<ref name="uniza-vysledok-volieb-rektor"> {{cite web |url= https://www.uniza.sk/index.php/zamestnanci/vseobecne-informacie/oznamy/6337-vysledok-volieb-kandidata-na-rektora-uniza |title= Výsledok volieb kandidáta na rektora UNIZA |website= Žilinská univerzita v Žiline – Oficiálna stránka |publisher= Žilinská univerzita v Žiline |access-date= 31. marca 2026 |language= sk }} </ref><ref name="TasrZvolenieRektora2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | titul = Akademický senát UNIZA zvolil za kandidáta na rektora Branislava Hadzimu | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026033100000033 | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Životopis == V rokoch 1995 – 2000 vyštudoval Strojnícku fakultu Žilinskej univerzity v Žiline, kde následne v roku 2003 obhájil titul PhD. v odbore strojárske technológie a materiály. V roku 2008 sa habilitoval na docenta a v roku 2017 bol vymenovaný za profesora v odbore materiálové inžinierstvo. Počas svojej kariéry absolvoval niekoľko zahraničných vedeckých stáží, okrem iného na Inštitúte materiálového výskumu (WPI-AIMR) na Tohoku University v japonskom [[Sendai]] (2007, 2011) a na Ústave fyziky materiálov AV ČR v [[Brno|Brne]]. V rokoch 2013 – 2026 pôsobil ako riaditeľ Výskumného centra UNIZA, ktoré sa pod jeho vedením stalo významným bodom na mape slovenského aplikovaného výskumu. === Rektor UNIZA === V tajnom hlasovaní Akademického senátu UNIZA dňa 30. marca 2026 uspel ako kandidát na rektora.<ref name="TasrZvolenieRektora2026" />ref name="uniza-vysledok-volieb-rektor" /> Do úradu má nastúpiť po vymenovaní prezidentom SR dňa 3. júla 2026, kedy vystrieda vtedajšieho rektora [[Ján Čelko|prof. Jána Čelka]]. Vo svojej rozvojovej stratégii pre univerzitu sa zameriava na zvýšenie medzinárodnej kredibility školy a prepájanie vedy s modernými technologickými trendmi. == Vedecká činnosť == Vo vedeckej a publikačnej činnosti sa prof. Hadzima zameriava na: * '''Elektrochemickú koróziu:''' Mechanizmy degradácie kovových materiálov a ich ochrana. * '''Biodegradovateľné kovy:''' Výskum zliatin na báze horčíka pre dočasné kostné implantáty. * '''Materiály pre automobilový priemysel:''' Zvyšovanie úžitkových vlastností ľahkých konštrukčných zliatin. Podľa medzinárodných databáz patrí medzi najcitovanejších vedcov UNIZA v oblasti materiálového výskumu, s významným počtom publikácií v časopisoch s vysokým impakt faktorom. Podľa databázy ScienceDirect / Scorpus je autorom alebo spoluautorom viac ako 150 článkov a publikácii, jeho práce majú 1700+ citácii pri h-23 indexe citovanosti.<ref name="scopus-profile"> {{cite web |url=https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=12766044500 |title= Scopus author profile – Branislav Hadzima |publisher= Scopus (Elsevier) |access-date= 1. apríla 2026 |language= en }} </ref> == Životopis == Vzdelanie a vedecko-pedagogické tituly získal na Žilinskej univerzite v Žiline. Svoju odbornú kariéru spojil so Strojníckou fakultou UNIZA, kde pôsobí na Katedre materiálového inžinierstva. Pred zvolením do funkcie rektora dlhodobo viedol '''Výskumné centrum UNIZA''' v pozícii riaditeľa. Pod jeho vedením sa centrum etablovalo ako kľúčové pracovisko pre aplikovaný výskum v oblasti dopravy, inteligentných systémov a obnoviteľných zdrojov energie. == Vedecká činnosť == Vo svojej výskumnej práci sa zameriava predovšetkým na: * '''Materiálové inžinierstvo:''' Štúdium štruktúry a vlastností kovových materiálov. * '''Korózne inžinierstvo:''' Výskum elektrochemickej korózie a vývoj ochranných vrstiev. * '''Progresívne materiály:''' Vývoj biodegradovateľných zliatin na báze horčíka pre medicínske účely. Je autorom a spoluautorom veľkého množstva vedeckých prác indexovaných v medzinárodných databázach (Scopus, Web of Science). == Externé odkazy == * [https://hadzima.sk/ Hadzima.sk - Oficiálna osobná stránka] * [https://isni.org/isni/0000000057648191 ISNI] * [https://orcid.org/0000-0002-8201-905X ORCID] * [https://viaf.org/en/viaf/84609872 VIAF] * [https://www.wikidata.org/wiki/Q87194091 Wikidata] * [https://www.researchgate.net/profile/Branislav-Hadzima ResearchGate – profil] * [https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=12766044500 Scopus – autor] * [https://www.sciencedirect.com/author/12766044500/branislav-hadzima ScienceDirect – autor] * [https://scholar.google.com/citations?user=mYuM2O0AAAAJ&hl=en Google Scholar – profil] == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Rektori Žilinskej univerzity v Žiline]] [[Kategória:Narodenia v 1976]] 7as3tyasip1750ni7xlz3rfnp2yoe01 8190928 8190922 2026-04-01T18:41:54Z Asceno 278339 /* Životopis */ 8190928 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť}} '''Prof. Ing. Branislav Hadzima, PhD.''' (* [[1976]]) je slovenský strojnícky odborník, vedec a vysokoškolský pedagóg. V marci 2026 bol zvoleným kandidátom na post rektora [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity v Žiline]] (UNIZA) pre funkčné obdobie 2026 – 2030, s nástupom do funkcie 3. júla 2026.<ref name="uniza-vysledok-volieb-rektor"> {{cite web |url= https://www.uniza.sk/index.php/zamestnanci/vseobecne-informacie/oznamy/6337-vysledok-volieb-kandidata-na-rektora-uniza |title= Výsledok volieb kandidáta na rektora UNIZA |website= Žilinská univerzita v Žiline – Oficiálna stránka |publisher= Žilinská univerzita v Žiline |access-date= 31. marca 2026 |language= sk }} </ref><ref name="TasrZvolenieRektora2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | titul = Akademický senát UNIZA zvolil za kandidáta na rektora Branislava Hadzimu | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026033100000033 | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Životopis == V rokoch 1995 – 2000 vyštudoval Strojnícku fakultu Žilinskej univerzity v Žiline, kde následne v roku 2003 obhájil titul PhD. v odbore strojárske technológie a materiály. V roku 2008 sa habilitoval na docenta a v roku 2017 bol vymenovaný za profesora v odbore materiálové inžinierstvo. Počas svojej kariéry absolvoval niekoľko zahraničných vedeckých stáží, okrem iného na Inštitúte materiálového výskumu (WPI-AIMR) na Tohoku University v japonskom [[Sendai]] (2007, 2011) a na Ústave fyziky materiálov AV ČR v [[Brno|Brne]]. V rokoch 2013 – 2021 pôsobil ako zakladateľ a riaditeľ [[Výskumné centrum Žilinskej univerzity v Žiline|Výskumného centra Žilinskej univerzity v Žiline]], ktoré sa pod jeho vedením stalo významnou inštitúciou slovenského aplikovaného výskumu. === Rektor UNIZA === V tajnom hlasovaní Akademického senátu UNIZA dňa 30. marca 2026 uspel ako kandidát na rektora.<ref name="TasrZvolenieRektora2026" />ref name="uniza-vysledok-volieb-rektor" /> Do úradu má nastúpiť po vymenovaní prezidentom SR dňa 3. júla 2026, kedy vystrieda vtedajšieho rektora [[Ján Čelko|prof. Jána Čelka]]. Vo svojej rozvojovej stratégii pre univerzitu sa zameriava na zvýšenie medzinárodnej kredibility školy a prepájanie vedy s modernými technologickými trendmi. == Vedecká činnosť == Vo vedeckej a publikačnej činnosti sa prof. Hadzima zameriava na: * '''Elektrochemickú koróziu:''' Mechanizmy degradácie kovových materiálov a ich ochrana. * '''Biodegradovateľné kovy:''' Výskum zliatin na báze horčíka pre dočasné kostné implantáty. * '''Materiály pre automobilový priemysel:''' Zvyšovanie úžitkových vlastností ľahkých konštrukčných zliatin. Podľa medzinárodných databáz patrí medzi najcitovanejších vedcov UNIZA v oblasti materiálového výskumu, s významným počtom publikácií v časopisoch s vysokým impakt faktorom. Podľa databázy ScienceDirect / Scorpus je autorom alebo spoluautorom viac ako 150 článkov a publikácii, jeho práce majú 1700+ citácii pri h-23 indexe citovanosti.<ref name="scopus-profile"> {{cite web |url=https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=12766044500 |title= Scopus author profile – Branislav Hadzima |publisher= Scopus (Elsevier) |access-date= 1. apríla 2026 |language= en }} </ref> == Životopis == Vzdelanie a vedecko-pedagogické tituly získal na Žilinskej univerzite v Žiline. Svoju odbornú kariéru spojil so Strojníckou fakultou UNIZA, kde pôsobí na Katedre materiálového inžinierstva. Pred zvolením do funkcie rektora dlhodobo viedol '''Výskumné centrum UNIZA''' v pozícii riaditeľa. Pod jeho vedením sa centrum etablovalo ako kľúčové pracovisko pre aplikovaný výskum v oblasti dopravy, inteligentných systémov a obnoviteľných zdrojov energie. == Vedecká činnosť == Vo svojej výskumnej práci sa zameriava predovšetkým na: * '''Materiálové inžinierstvo:''' Štúdium štruktúry a vlastností kovových materiálov. * '''Korózne inžinierstvo:''' Výskum elektrochemickej korózie a vývoj ochranných vrstiev. * '''Progresívne materiály:''' Vývoj biodegradovateľných zliatin na báze horčíka pre medicínske účely. Je autorom a spoluautorom veľkého množstva vedeckých prác indexovaných v medzinárodných databázach (Scopus, Web of Science). == Externé odkazy == * [https://hadzima.sk/ Hadzima.sk - Oficiálna osobná stránka] * [https://isni.org/isni/0000000057648191 ISNI] * [https://orcid.org/0000-0002-8201-905X ORCID] * [https://viaf.org/en/viaf/84609872 VIAF] * [https://www.wikidata.org/wiki/Q87194091 Wikidata] * [https://www.researchgate.net/profile/Branislav-Hadzima ResearchGate – profil] * [https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=12766044500 Scopus – autor] * [https://www.sciencedirect.com/author/12766044500/branislav-hadzima ScienceDirect – autor] * [https://scholar.google.com/citations?user=mYuM2O0AAAAJ&hl=en Google Scholar – profil] == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Rektori Žilinskej univerzity v Žiline]] [[Kategória:Narodenia v 1976]] 1uj25bpy2j158bxmdr9ht45xot7qtdo 8190929 8190928 2026-04-01T18:44:12Z Asceno 278339 /* Rektor UNIZA */ 8190929 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť}} '''Prof. Ing. Branislav Hadzima, PhD.''' (* [[1976]]) je slovenský strojnícky odborník, vedec a vysokoškolský pedagóg. V marci 2026 bol zvoleným kandidátom na post rektora [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity v Žiline]] (UNIZA) pre funkčné obdobie 2026 – 2030, s nástupom do funkcie 3. júla 2026.<ref name="uniza-vysledok-volieb-rektor"> {{cite web |url= https://www.uniza.sk/index.php/zamestnanci/vseobecne-informacie/oznamy/6337-vysledok-volieb-kandidata-na-rektora-uniza |title= Výsledok volieb kandidáta na rektora UNIZA |website= Žilinská univerzita v Žiline – Oficiálna stránka |publisher= Žilinská univerzita v Žiline |access-date= 31. marca 2026 |language= sk }} </ref><ref name="TasrZvolenieRektora2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | titul = Akademický senát UNIZA zvolil za kandidáta na rektora Branislava Hadzimu | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026033100000033 | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Životopis == V rokoch 1995 – 2000 vyštudoval Strojnícku fakultu Žilinskej univerzity v Žiline, kde následne v roku 2003 obhájil titul PhD. v odbore strojárske technológie a materiály. V roku 2008 sa habilitoval na docenta a v roku 2017 bol vymenovaný za profesora v odbore materiálové inžinierstvo. Počas svojej kariéry absolvoval niekoľko zahraničných vedeckých stáží, okrem iného na Inštitúte materiálového výskumu (WPI-AIMR) na Tohoku University v japonskom [[Sendai]] (2007, 2011) a na Ústave fyziky materiálov AV ČR v [[Brno|Brne]]. V rokoch 2013 – 2021 pôsobil ako zakladateľ a riaditeľ [[Výskumné centrum Žilinskej univerzity v Žiline|Výskumného centra Žilinskej univerzity v Žiline]], ktoré sa pod jeho vedením stalo významnou inštitúciou slovenského aplikovaného výskumu. === Rektor UNIZA === V tajnom hlasovaní Akademického senátu UNIZA dňa 30. marca 2026 uspel ako kandidát na rektora.<ref name="TasrZvolenieRektora2026" /><ref name="uniza-vysledok-volieb-rektor" /> Do úradu má nastúpiť po vymenovaní prezidentom SR dňa 3. júla 2026, kedy vystrieda vtedajšieho rektora [[Ján Čelko|prof. Jána Čelka]]. Vo svojej rozvojovej stratégii pre univerzitu sa zameriava na zvýšenie medzinárodnej kredibility školy a prepájanie vedy s modernými technologickými trendmi. == Vedecká činnosť == Vo vedeckej a publikačnej činnosti sa prof. Hadzima zameriava na: * '''Elektrochemickú koróziu:''' Mechanizmy degradácie kovových materiálov a ich ochrana. * '''Biodegradovateľné kovy:''' Výskum zliatin na báze horčíka pre dočasné kostné implantáty. * '''Materiály pre automobilový priemysel:''' Zvyšovanie úžitkových vlastností ľahkých konštrukčných zliatin. Podľa medzinárodných databáz patrí medzi najcitovanejších vedcov UNIZA v oblasti materiálového výskumu, s významným počtom publikácií v časopisoch s vysokým impakt faktorom. Podľa databázy ScienceDirect / Scorpus je autorom alebo spoluautorom viac ako 150 článkov a publikácii, jeho práce majú 1700+ citácii pri h-23 indexe citovanosti.<ref name="scopus-profile"> {{cite web |url=https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=12766044500 |title= Scopus author profile – Branislav Hadzima |publisher= Scopus (Elsevier) |access-date= 1. apríla 2026 |language= en }} </ref> == Životopis == Vzdelanie a vedecko-pedagogické tituly získal na Žilinskej univerzite v Žiline. Svoju odbornú kariéru spojil so Strojníckou fakultou UNIZA, kde pôsobí na Katedre materiálového inžinierstva. Pred zvolením do funkcie rektora dlhodobo viedol '''Výskumné centrum UNIZA''' v pozícii riaditeľa. Pod jeho vedením sa centrum etablovalo ako kľúčové pracovisko pre aplikovaný výskum v oblasti dopravy, inteligentných systémov a obnoviteľných zdrojov energie. == Vedecká činnosť == Vo svojej výskumnej práci sa zameriava predovšetkým na: * '''Materiálové inžinierstvo:''' Štúdium štruktúry a vlastností kovových materiálov. * '''Korózne inžinierstvo:''' Výskum elektrochemickej korózie a vývoj ochranných vrstiev. * '''Progresívne materiály:''' Vývoj biodegradovateľných zliatin na báze horčíka pre medicínske účely. Je autorom a spoluautorom veľkého množstva vedeckých prác indexovaných v medzinárodných databázach (Scopus, Web of Science). == Externé odkazy == * [https://hadzima.sk/ Hadzima.sk - Oficiálna osobná stránka] * [https://isni.org/isni/0000000057648191 ISNI] * [https://orcid.org/0000-0002-8201-905X ORCID] * [https://viaf.org/en/viaf/84609872 VIAF] * [https://www.wikidata.org/wiki/Q87194091 Wikidata] * [https://www.researchgate.net/profile/Branislav-Hadzima ResearchGate – profil] * [https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=12766044500 Scopus – autor] * [https://www.sciencedirect.com/author/12766044500/branislav-hadzima ScienceDirect – autor] * [https://scholar.google.com/citations?user=mYuM2O0AAAAJ&hl=en Google Scholar – profil] == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Rektori Žilinskej univerzity v Žiline]] [[Kategória:Narodenia v 1976]] rh2eir4610gciuapdyvqx2sbz4i6rxb Diskusia s redaktorom:~2026-20241-10 3 747395 8190943 2026-04-01T19:14:31Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8190943 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:14, 1. apríl 2026 (UTC) lvo76mq7sh3doe75ivbujh2gzeg2y8x Friedrich von Amerling 0 747396 8190949 2026-04-01T19:24:26Z Bakjb 236375 Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/24428279|Friedrich von Amerling]]“ 8190949 wikitext text/x-wiki {{Infobox - umělec|jméno=Friedrich von Amerling|místo narození=[[Vídeň]], [[Rakousko]]|místo úmrtí=tamtéž|povolání=[[malíř]]}}{{Pracuje sa}} '''Friedrich von Amerling''' (* [[14. apríl]] [[1803]], [[Viedeň]] – † [[14. január]] [[1887]], [[Viedeň]]) bol rakúsko-uhorský portrétista na dvore [[František Jozef I.|Františka Jozefa]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Historical Dictionary of Neoclassical Art and Architecture|url=https://books.google.cz/books?id=mKLWDwAAQBAJ&redir_esc=y|strany=24–25|isbn=978-1-5381-3359-0|poznámka=Google-Books-ID: mKLWDwAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> Dvorným maliarom bol v rokoch 1835 až 1880. Spoločne s [[Ferdinand Georg Waldmüller|Ferdinandom Georgeom Waldmüllerom]] je tiež považovaný za jedného z najvýznačnejších [[Rakúšania|rakúskych]] portrétistov 19. storočia. [[Súbor:Friedrich_von_Amerling_003.jpg|náhľad|Portrét rakúskeho cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka I.]]]] [[Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Studienkopf_eines_bärtigen_Mannes.jpg|náhľad|Posledný autoportrét, okolo 1880]] == Životopis == Narodil sa na predmestí Viedne ako syn výrobcu zlatých a strieborných drôtov Franza Amerlinga a jeho manželky Terezy Karglovej. V rokoch 1815 – 1824 študoval maliarstvo na [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni|viedenskej Akadémii výtvarných umení]], v rokoch 1824 – 1826 pokračoval v štúdiu portrétnej maľby u [[Josef Bergler|Josefa Berglera]] na pražskej [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémii výtvarných umení]]. V rokoch 1827 – 1828 sa zdržiaval v [[Londýn|Londýne]], kde študoval portrétnu galériu a inšpiroval ho portrétista [[Thomas Lawrence]]. Potom odcestoval do [[Paríž|Paríža]], kde študoval pri [[Horace Vernet|Horacovi Vernetovi]], a následne do [[Rím|Ríma]], kde sa priatelil s okruhom [[Nazarenizmus|nazarénov]]. Po návrate do Viedne od roku 1828 pôsobil ako portrétista éry [[Biedermeier|biedermeieru]], predovšetkým veľkoburžoázie, dvorskej [[Šľachta|šľachty]] (napríklad [[Liechtensteinovci|Liechtensteinovcov]] alebo kniežacej rodiny [[Potockí|Potockých]]) a cisárskej rodiny [[Habsburgovci|Habsburských]]. Za svojho života navštívil mnoho [[Európa|európskych]] aj mimoeurópskych štátov. V roku 1836 a 1838 odcestoval do [[Taliansko|Talianska]], v roku 1838 do [[Holandsko|Holandska]], v rokoch 1840 – 1843 zdržiaval v [[Rím|Ríme]], v roku 1882 navštívil [[Španielsko]], v roku 1883 [[Anglicko]], roku 1884 [[Grécko]], roku 1885 [[Škandinávia|Škandináviu]] a v 1843 [[Egypt]] a [[Palestína (územie)|Palestínu]]. Bol štyrikrát ženatý: prvýkrát s Antoniou Kaltenthalerovou, ktorá v roku 1843 zomrela, následne s Katherinou Heisslerovou, s ktorou sa rozviedol, v roku 1857 sa zasnúbil s Emiliou Heinrichovou, s ktorou žil až do jej smrti v roku 1880 a až do roku 1881 žil so svojou štvrtou ženou Mariou Nemetschkeovou. V roku 1878 ho cisár František Jozef I. vyznamenal [[Rad železnej koruny|Radom železnej koruny]] III. triedy a zároveň ho povýšil do šľachtického stavu. Potvrdil tak jeho významnú pozíciu viedenského dvorského maliara. Amerling sa spoločensky aj priateľsky stýkal s mnohými osobnosťami, najmä [[Spisovateľ|spisovateľmi]], vrátane židovských (napríklad s [[Ludwig August Frankl von Hochwart|Ludwigom Augustom Franklom]], ktorý napísal jeho životopis) a s [[Hudobník|hudobníkmi]] (napr. s [[Franz Liszt|Franzom Lisztom]]). V roku 1858 získal hrad Gumpendorf, ktorý vybavil cennými umeleckými predmetmi. Ďalej mal domček s ateliérom vo viedenskej štvrti [[Neubau]], ktorý dnes pod názvom [[Amerlinghaus]] slúži ako jeho múzeum. == Dielo == Amerlingovo dielo obsahuje 1000 prác, prevažne portrétov vykonaných olejomaľbou, takmer 30 autoportrétov a kresieb. Jeho romantické obrazy sú v súčasnosti stále viac cenené, ako napovedajú aukčné ceny jeho diel z posledných dvadsiatich rokov. Napríklad ''Dievča v slamenom klobúku'' bolo roku 2007 vo viedenskom [[Dorotheum|Dorotheu]] vydražené za 1,5 milióna euro. Väčšina jeho prác je vystavená vo verejne prístupných zbierkach. V Rakúsku predovšetkým vo Viedni, to sú [[Lichtenštajnské múzeum]], Arsenal a [[Belvedere (galéria)|Rakúska galéria v paláci Belvedere]], ďalej [[Universalmuseum Joanneum|múzeum Joanneum]] v [[Graz|Grazi]], [[Dolnorakúske múzeum]] [[Sankt Pölten]], z ostatných zbierok najmä galérie vo Varšave a v Budapešti.<gallery> Súbor:Amerling-Portrait_Andreas_Amerling.jpg|odkaz=Soubor:Amerling-Portrait_Andreas_Amerling.jpg| Syn Andreas Amerling (1829) Súbor:Julie_von_Woyna_by_Friedrich_von_Amerling.jpg|odkaz=Soubor:Julie_von_Woyna_by_Friedrich_von_Amerling.jpg|alt=Julie hraběnka von Woyna (1832)| Julie grófka von Woyna (1832) Súbor:Cacilie-Freiin-von-Eskeles.jpg|odkaz=Soubor:Cacilie-Freiin-von-Eskeles.jpg|alt=Cecílie von Eskeles (1832)| Cecília von Eskeles (1832) Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Mädchen_mit_Strohhut.jpg|odkaz=Soubor:Friedrich_von_Amerling_-_Mädchen_mit_Strohhut.jpg|alt=Dívka ve slaměném klobouku (1835), vydražena za 1,5 mil. eur| Dievča v slamenom klobúku (1835), vydražená za 1,5 mil. eur Súbor:Friedrich_von_Amerling_(1803-1887),_In_Träumen_versunken,_1835.jpg|odkaz=Soubor:Friedrich_von_Amerling_(1803-1887),_In_Träumen_versunken,_1835.jpg|alt=Čtoucí a snící dívka (1835)| Čítajúca a snívajúca dievčina (1835) Súbor:István_Széchenyi.jpg|odkaz=Soubor:István_Széchenyi.jpg| [[Štefan Sečéni|István Széchenyi]] (1836) Súbor:Friedrich_von_Amerling_Theodor_Alconiere_1836.jpg|odkaz=Soubor:Friedrich_von_Amerling_Theodor_Alconiere_1836.jpg| Theodor Alconiere (1836) Súbor:Friedrich_von_Amerling_002.jpg|odkaz=Soubor:Friedrich_von_Amerling_002.jpg|alt=Rudolf von Arthaber s dětmi (1837)| Rudolf von Arthaber s deťmi (1837) Súbor:'The_Young_Eastern_Woman'_by_Friedrich_Amerling,_1838.JPG|odkaz=Soubor:'The_Young_Eastern_Woman'_by_Friedrich_Amerling,_1838.JPG|alt=Mladá venkovanka (1838)| Mladá vidiekanka (1838) Súbor:Amerling_Ferdinand_I.jpg|odkaz=Soubor:Amerling_Ferdinand_I.jpg|alt=Císař Ferdinand I. (kolem 1840)| Cisár Ferdinand I. (okolo 1840) Súbor:Amerling_junges_madchen.jpg|odkaz=Soubor:Amerling_junges_madchen.jpg|alt=Mladá dívka (kolem 1840)| Mladé dievča (okolo 1840) Súbor:Amerling-Writing_Scientist.jpg|odkaz=Soubor:Amerling-Writing_Scientist.jpg|alt=Píšící vědec Pellegrino (1842)| Píšiaci vedec Pellegrino (1842) Súbor:1850_Amerling_Bildnis_Frau_Plach_anagoria.JPG|odkaz=Soubor:1850_Amerling_Bildnis_Frau_Plach_anagoria.JPG|alt=Portrét paní Plachové (1850)| Portrét pani Plachovej (1850) Súbor:Amerling_Aleksandra_Potocka.jpg|odkaz=Soubor:Amerling_Aleksandra_Potocka.jpg|alt=Kněžna Alexandra Potocká (1852)| Kňažná Alexandra Potocká (1852) </gallery> === Referencie === <references /> === Literatúra === * Šárka Leubnerová (ed.), Umenie 19. storočia, s. 93, Národná galéria v Prahe 2016, {{ISBN|978-80-7035-598-5}} * {{Commonscat}} * {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne]] [[Kategória:Úmrtia 14. januára]] [[Kategória:Úmrtia v 1887]] [[Kategória:Narodenia 14. apríla]] [[Kategória:Narodenia v 1803]] [[Kategória:Biedermeier]] [[Kategória:Dvorní maliari]] [[Kategória:Portrétni maliari]] [[Kategória:Rakúski maliari]] 2mon3osl2lrqheba2bjls82whenf5nk 8190973 8190949 2026-04-01T19:58:37Z Bakjb 236375 nová 8190973 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Friedrich von Amerling | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Friedrich von Amerling 019.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Autoportrét, 1834, [[Residenzgalerie|Residenzgalerie Salzburg]] | Dátum narodenia = {{dn|1803|04|14}} | Miesto narodenia = [[Spittelberg (Viedeň)|Spittelberg]] (dnes časť [[Viedeň|Viedne]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1887|01|14|1803|04|14}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = [[Zentralfriedhof (Viedeň)|Viedenský ústredný cintorín]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Friedrich von Amerling''' (* [[14. apríl]] [[1803]], [[Viedeň]] – † [[14. január]] [[1887]], [[Viedeň]]) bol rakúsko-uhorský portrétista na dvore [[František Jozef I.|Františka Jozefa]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Historical Dictionary of Neoclassical Art and Architecture|url=https://books.google.cz/books?id=mKLWDwAAQBAJ&redir_esc=y|strany=24–25|isbn=978-1-5381-3359-0|poznámka=Google-Books-ID: mKLWDwAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> Dvorným maliarom bol v rokoch 1835 až 1880. Spoločne s [[Ferdinand Georg Waldmüller|Ferdinandom Georgeom Waldmüllerom]] je tiež považovaný za jedného z najvýznačnejších [[Rakúšania|rakúskych]] portrétistov 19. storočia. [[Súbor:Friedrich_von_Amerling_003.jpg|náhľad|Portrét rakúskeho cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka I.]], [[Kunsthistorisches Museum]]]] [[Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Studienkopf_eines_bärtigen_Mannes.jpg|náhľad|Posledný autoportrét, okolo 1880, [[Lichtenštajnské múzeum]]]] == Životopis == Narodil sa na predmestí Viedne ako syn výrobcu zlatých a strieborných drôtov Franza Amerlinga a jeho manželky Terezy Karglovej. V rokoch 1815 – 1824 študoval maliarstvo na [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni|viedenskej Akadémii výtvarných umení]], v rokoch 1824 – 1826 pokračoval v štúdiu portrétnej maľby u [[Josef Bergler|Josefa Berglera]] na pražskej [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémii výtvarných umení]]. V rokoch 1827 – 1828 sa zdržiaval v [[Londýn|Londýne]], kde študoval portrétnu galériu a inšpiroval ho portrétista [[Thomas Lawrence]]. Potom odcestoval do [[Paríž|Paríža]], kde študoval pri [[Horace Vernet|Horacovi Vernetovi]], a následne do [[Rím|Ríma]], kde sa priatelil s okruhom [[Nazarenizmus|nazarénov]]. Po návrate do Viedne od roku 1828 pôsobil ako portrétista éry [[Biedermeier|biedermeieru]], predovšetkým veľkoburžoázie, dvorskej [[Šľachta|šľachty]] (napríklad [[Liechtensteinovci|Liechtensteinovcov]] alebo kniežacej rodiny [[Potockí|Potockých]]) a cisárskej rodiny [[Habsburgovci|Habsburských]]. Za svojho života navštívil mnoho [[Európa|európskych]] aj mimoeurópskych štátov. V roku 1836 a 1838 odcestoval do [[Taliansko|Talianska]], v roku 1838 do [[Holandsko|Holandska]], v rokoch 1840 – 1843 zdržiaval v [[Rím|Ríme]], v roku 1882 navštívil [[Španielsko]], v roku 1883 [[Anglicko]], roku 1884 [[Grécko]], roku 1885 [[Škandinávia|Škandináviu]] a v 1843 [[Egypt]] a [[Palestína (územie)|Palestínu]]. Bol štyrikrát ženatý: prvýkrát s Antoniou Kaltenthalerovou, ktorá v roku 1843 zomrela, následne s Katherinou Heisslerovou, s ktorou sa rozviedol, v roku 1857 sa zasnúbil s Emiliou Heinrichovou, s ktorou žil až do jej smrti v roku 1880 a až do roku 1881 žil so svojou štvrtou ženou Mariou Nemetschkeovou. V roku 1878 ho cisár František Jozef I. vyznamenal [[Rad železnej koruny|Radom železnej koruny]] III. triedy a zároveň ho povýšil do šľachtického stavu.<ref>Leubnerová Š, 2016, s. 93</ref> Potvrdil tak jeho významnú pozíciu viedenského dvorského maliara. Amerling sa spoločensky aj priateľsky stýkal s mnohými osobnosťami, najmä [[Spisovateľ|spisovateľmi]], vrátane židovských (napríklad s [[Ludwig August Frankl von Hochwart|Ludwigom Augustom Franklom]], ktorý napísal jeho životopis) a s [[Hudobník|hudobníkmi]] (napr. s [[Franz Liszt|Franzom Lisztom]]). V roku 1858 získal hrad Gumpendorf, ktorý vybavil cennými umeleckými predmetmi. Ďalej mal domček s ateliérom vo viedenskej štvrti [[Neubau]], ktorý dnes pod názvom [[Amerlinghaus]] slúži ako jeho múzeum. == Dielo == Amerlingovo dielo obsahuje 1000 prác, prevažne portrétov vykonaných olejomaľbou, takmer 30 autoportrétov a kresieb. Jeho romantické obrazy sú v súčasnosti stále viac cenené, ako napovedajú aukčné ceny jeho diel z posledných dvadsiatich rokov. Napríklad ''Dievča v slamenom klobúku'' bolo roku 2007 vo viedenskom [[Dorotheum|Dorotheu]] vydražené za 1,5 milióna euro. Väčšina jeho prác je vystavená vo verejne prístupných zbierkach. V Rakúsku predovšetkým vo Viedni, to sú [[Lichtenštajnské múzeum]], Arsenal a [[Belvedere (galéria)|Rakúska galéria v paláci Belvedere]], ďalej [[Universalmuseum Joanneum|múzeum Joanneum]] v [[Graz|Grazi]], [[Dolnorakúske múzeum]] [[Sankt Pölten]], z ostatných zbierok najmä galérie vo Varšave a v Budapešti.<gallery> Súbor:Amerling-Portrait_Andreas_Amerling.jpg|odkaz=Súbor:Amerling-Portrait_Andreas_Amerling.jpg| Syn Andreas Amerling (1829, [[Szépművészeti Múzeum]]) Súbor:Julie_von_Woyna_by_Friedrich_von_Amerling.jpg|odkaz=Súbor:Julie_von_Woyna_by_Friedrich_von_Amerling.jpg|alt=Julie hraběnka von Woyna (1832)| Julie grófka von Woyna (1832, [[Neue Galerie Graz]]) Súbor:Cacilie-Freiin-von-Eskeles.jpg|odkaz=Súbor:Cacilie-Freiin-von-Eskeles.jpg|alt=Cecílie von Eskeles (1832)| Cecília von Eskeles (1832, [[Germanisches Nationalmuseum]]) Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Mädchen_mit_Strohhut.jpg|odkaz=Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Mädchen_mit_Strohhut.jpg|alt=Dívka ve slaměném klobouku (1835), vydražena za 1,5 mil. eur| Dievča v slamenom klobúku (1835, [[Lichtenštajnské múzeum]]), vydražená za 1,5 mil. eur Súbor:Friedrich_von_Amerling_(1803-1887),_In_Träumen_versunken,_1835.jpg|odkaz=Súbor:Friedrich_von_Amerling_(1803-1887),_In_Träumen_versunken,_1835.jpg|alt=Čtoucí a snící dívka (1835)| Čítajúce a snívajúce dievča (1835) Súbor:István_Széchenyi.jpg|odkaz=Súbor:István_Széchenyi.jpg| [[Štefan Sečéni|István Széchenyi]] (1836, [[Maďarská akadémia vied]]) Súbor:Friedrich_von_Amerling_Theodor_Alconiere_1836.jpg|odkaz=Súbor:Friedrich_von_Amerling_Theodor_Alconiere_1836.jpg| Theodor Alconiere (1836) Súbor:Friedrich_von_Amerling_002.jpg|odkaz=Súbor:Friedrich_von_Amerling_002.jpg|alt=Rudolf von Arthaber s dětmi (1837)| [[Rudolf von Arthaber]] s jeho deťmi (1837, [[Belvedere (galéria)|Belvedere]]) Súbor:'The_Young_Eastern_Woman'_by_Friedrich_Amerling,_1838.JPG|odkaz=Súbor:'The_Young_Eastern_Woman'_by_Friedrich_Amerling,_1838.JPG|alt=Mladá venkovanka (1838)| Mladá vidiečanka (1838, [[Cleveland Museum of Art]]) Súbor:Amerling_Ferdinand_I.jpg|odkaz=Súbor:Amerling_Ferdinand_I.jpg|alt=Císař Ferdinand I. (kolem 1840)| [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Cisár Ferdinand I.]] (okolo 1840, [[Vojenské historické múzeum (Viedeň)|Vojenské historické múzeum]]) Súbor:Amerling_junges_madchen.jpg|odkaz=Súbor:Amerling_junges_madchen.jpg|alt=Mladá dívka (kolem 1840)| Mladé dievča (okolo 1840) Súbor:Amerling-Writing_Scientist.jpg|odkaz=Súbor:Amerling-Writing_Scientist.jpg|alt=Píšící vědec Pellegrino (1842)| Píšiaci vedec Pellegrino (1842, [[Szépművészeti Múzeum]]) Súbor:1850_Amerling_Bildnis_Frau_Plach_anagoria.JPG|odkaz=Súbor:1850_Amerling_Bildnis_Frau_Plach_anagoria.JPG|alt=Portrét paní Plachové (1850)| Portrét pani Plachovej (1850, [[Germanisches Nationalmuseum]]) Súbor:Amerling_Aleksandra_Potocka.jpg|odkaz=Súbor:Amerling_Aleksandra_Potocka.jpg|alt=Kněžna Alexandra Potocká (1852)| Kňažná [[Alexandra Potocká]] (1852, [[Národné múzeum (Varšava)|Národné múzeum]], [[Varšava]]) </gallery> == Referencie == <references /> == Literatúra == * Šárka Leubnerová (ed.), Umenie 19. storočia, s. 93, Národná galéria v Prahe 2016, {{ISBN|978-80-7035-598-5}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Friedrich von Amerling|24428279}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Amerling, Friedrich von}} [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rakúski maliari]] [[Kategória:Rakúski portrétni maliari]] [[Kategória:Dvorní maliari]] [[Kategória:Maliari biedermeiera]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení vo Viedni]] [[Kategória:Nositelia Radu železnej koruny]] [[Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne]] 85e9e0w9z7i0wa29mkqlejkk8hm4tup 8190976 8190973 2026-04-01T20:02:12Z Bakjb 236375 /* Dielo */ fix 8190976 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Friedrich von Amerling | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Friedrich von Amerling 019.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Autoportrét, 1834, [[Residenzgalerie|Residenzgalerie Salzburg]] | Dátum narodenia = {{dn|1803|04|14}} | Miesto narodenia = [[Spittelberg (Viedeň)|Spittelberg]] (dnes časť [[Viedeň|Viedne]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1887|01|14|1803|04|14}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = [[Zentralfriedhof (Viedeň)|Viedenský ústredný cintorín]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Friedrich von Amerling''' (* [[14. apríl]] [[1803]], [[Viedeň]] – † [[14. január]] [[1887]], [[Viedeň]]) bol rakúsko-uhorský portrétista na dvore [[František Jozef I.|Františka Jozefa]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Historical Dictionary of Neoclassical Art and Architecture|url=https://books.google.cz/books?id=mKLWDwAAQBAJ&redir_esc=y|strany=24–25|isbn=978-1-5381-3359-0|poznámka=Google-Books-ID: mKLWDwAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> Dvorným maliarom bol v rokoch 1835 až 1880. Spoločne s [[Ferdinand Georg Waldmüller|Ferdinandom Georgeom Waldmüllerom]] je tiež považovaný za jedného z najvýznačnejších [[Rakúšania|rakúskych]] portrétistov 19. storočia. [[Súbor:Friedrich_von_Amerling_003.jpg|náhľad|Portrét rakúskeho cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka I.]], [[Kunsthistorisches Museum]]]] [[Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Studienkopf_eines_bärtigen_Mannes.jpg|náhľad|Posledný autoportrét, okolo 1880, [[Lichtenštajnské múzeum]]]] == Životopis == Narodil sa na predmestí Viedne ako syn výrobcu zlatých a strieborných drôtov Franza Amerlinga a jeho manželky Terezy Karglovej. V rokoch 1815 – 1824 študoval maliarstvo na [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni|viedenskej Akadémii výtvarných umení]], v rokoch 1824 – 1826 pokračoval v štúdiu portrétnej maľby u [[Josef Bergler|Josefa Berglera]] na pražskej [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémii výtvarných umení]]. V rokoch 1827 – 1828 sa zdržiaval v [[Londýn|Londýne]], kde študoval portrétnu galériu a inšpiroval ho portrétista [[Thomas Lawrence]]. Potom odcestoval do [[Paríž|Paríža]], kde študoval pri [[Horace Vernet|Horacovi Vernetovi]], a následne do [[Rím|Ríma]], kde sa priatelil s okruhom [[Nazarenizmus|nazarénov]]. Po návrate do Viedne od roku 1828 pôsobil ako portrétista éry [[Biedermeier|biedermeieru]], predovšetkým veľkoburžoázie, dvorskej [[Šľachta|šľachty]] (napríklad [[Liechtensteinovci|Liechtensteinovcov]] alebo kniežacej rodiny [[Potockí|Potockých]]) a cisárskej rodiny [[Habsburgovci|Habsburských]]. Za svojho života navštívil mnoho [[Európa|európskych]] aj mimoeurópskych štátov. V roku 1836 a 1838 odcestoval do [[Taliansko|Talianska]], v roku 1838 do [[Holandsko|Holandska]], v rokoch 1840 – 1843 zdržiaval v [[Rím|Ríme]], v roku 1882 navštívil [[Španielsko]], v roku 1883 [[Anglicko]], roku 1884 [[Grécko]], roku 1885 [[Škandinávia|Škandináviu]] a v 1843 [[Egypt]] a [[Palestína (územie)|Palestínu]]. Bol štyrikrát ženatý: prvýkrát s Antoniou Kaltenthalerovou, ktorá v roku 1843 zomrela, následne s Katherinou Heisslerovou, s ktorou sa rozviedol, v roku 1857 sa zasnúbil s Emiliou Heinrichovou, s ktorou žil až do jej smrti v roku 1880 a až do roku 1881 žil so svojou štvrtou ženou Mariou Nemetschkeovou. V roku 1878 ho cisár František Jozef I. vyznamenal [[Rad železnej koruny|Radom železnej koruny]] III. triedy a zároveň ho povýšil do šľachtického stavu.<ref>Leubnerová Š, 2016, s. 93</ref> Potvrdil tak jeho významnú pozíciu viedenského dvorského maliara. Amerling sa spoločensky aj priateľsky stýkal s mnohými osobnosťami, najmä [[Spisovateľ|spisovateľmi]], vrátane židovských (napríklad s [[Ludwig August Frankl von Hochwart|Ludwigom Augustom Franklom]], ktorý napísal jeho životopis) a s [[Hudobník|hudobníkmi]] (napr. s [[Franz Liszt|Franzom Lisztom]]). V roku 1858 získal hrad Gumpendorf, ktorý vybavil cennými umeleckými predmetmi. Ďalej mal domček s ateliérom vo viedenskej štvrti [[Neubau]], ktorý dnes pod názvom [[Amerlinghaus]] slúži ako jeho múzeum. == Dielo == Amerlingovo dielo obsahuje 1000 prác, prevažne portrétov vykonaných olejomaľbou, takmer 30 autoportrétov a kresieb. Jeho romantické obrazy sú v súčasnosti stále viac cenené, ako napovedajú aukčné ceny jeho diel z posledných dvadsiatich rokov. Napríklad ''Dievča v slamenom klobúku'' bolo roku 2007 vo viedenskom [[Dorotheum|Dorotheu]] vydražené za 1,5 milióna euro. Väčšina jeho prác je vystavená vo verejne prístupných zbierkach. V Rakúsku predovšetkým vo Viedni, to sú [[Lichtenštajnské múzeum]], Arsenal a [[Belvedere (galéria)|Rakúska galéria v paláci Belvedere]], ďalej [[Universalmuseum Joanneum|múzeum Joanneum]] v [[Graz|Grazi]], [[Dolnorakúske múzeum]] [[Sankt Pölten]], z ostatných zbierok najmä galérie vo Varšave a v Budapešti. == Galéria == <gallery> Súbor:Amerling-Portrait_Andreas_Amerling.jpg| Syn Andreas Amerling (1829, [[Szépművészeti Múzeum]]) Súbor:Julie_von_Woyna_by_Friedrich_von_Amerling.jpg|alt=Julie hraběnka von Woyna (1832)| Julie grófka von Woyna (1832, [[Neue Galerie Graz]]) Súbor:Cacilie-Freiin-von-Eskeles.jpg|alt=Cecílie von Eskeles (1832)| Cecília von Eskeles (1832, [[Germanisches Nationalmuseum]]) Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Mädchen_mit_Strohhut.jpg|alt=Dívka ve slaměném klobouku (1835), vydražena za 1,5 mil. eur| Dievča v slamenom klobúku (1835, [[Lichtenštajnské múzeum]]), vydražená za 1,5 mil. eur Súbor:Friedrich_von_Amerling_(1803-1887),_In_Träumen_versunken,_1835.jpg|alt=Čtoucí a snící dívka (1835)| Čítajúce a snívajúce dievča (1835) Súbor:István_Széchenyi.jpg|[[Štefan Sečéni]] (1836, [[Maďarská akadémia vied]]) Súbor:Friedrich_von_Amerling_Theodor_Alconiere_1836.jpg| Theodor Alconiere (1836) Súbor:Friedrich_von_Amerling_002.jpg|alt=Rudolf von Arthaber s dětmi (1837)| [[Rudolf von Arthaber]] s jeho deťmi (1837, [[Belvedere (galéria)|Belvedere]]) Súbor:'The_Young_Eastern_Woman'_by_Friedrich_Amerling,_1838.JPG|alt=Mladá venkovanka (1838)| Mladá vidiečanka (1838, [[Cleveland Museum of Art]]) Súbor:Amerling_Ferdinand_I.jpg|alt=Císař Ferdinand I. (kolem 1840)| [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Cisár Ferdinand I.]] (okolo 1840, [[Vojenské historické múzeum (Viedeň)|Vojenské historické múzeum]]) Súbor:Amerling_junges_madchen.jpg|alt=Mladá dívka (kolem 1840)| Mladé dievča (okolo 1840) Súbor:Amerling-Writing_Scientist.jpg|alt=Píšící vědec Pellegrino (1842)| Píšiaci vedec Pellegrino (1842, [[Szépművészeti Múzeum]]) Súbor:1850_Amerling_Bildnis_Frau_Plach_anagoria.JPG|alt=Portrét paní Plachové (1850)|Portrét pani Plachovej (1850, [[Germanisches Nationalmuseum]]) Súbor:Amerling_Aleksandra_Potocka.jpg|alt=Kněžna Alexandra Potocká (1852)|Kňažná [[Alexandra Potocká]] (1852, [[Národné múzeum (Varšava)|Národné múzeum]], [[Varšava]]) </gallery> == Referencie == <references /> == Literatúra == * Šárka Leubnerová (ed.), Umenie 19. storočia, s. 93, Národná galéria v Prahe 2016, {{ISBN|978-80-7035-598-5}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Friedrich von Amerling|24428279}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Amerling, Friedrich von}} [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rakúski maliari]] [[Kategória:Rakúski portrétni maliari]] [[Kategória:Dvorní maliari]] [[Kategória:Maliari biedermeiera]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení vo Viedni]] [[Kategória:Nositelia Radu železnej koruny]] [[Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne]] gp0c3q6gj1snsihfirccqcgiio880th 8191010 8190976 2026-04-01T20:56:17Z ~2026-19334-49 290463 8191010 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Friedrich von Amerling | Rodné meno = | Popis osoby = rakúsky maliar | Portrét = Friedrich von Amerling 019.jpg | Popis portrétu = autoportrét, 1834, [[Residenzgalerie|Residenzgalerie Salzburg]] | Dátum narodenia = {{dn|1803|04|14}} | Miesto narodenia = [[Spittelberg (Viedeň)|Spittelberg]] (dnes časť [[Viedeň|Viedne]]), [[Rakúsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1887|01|14|1803|04|14}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = [[Zentralfriedhof (Viedeň)|Viedenský ústredný cintorín]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Friedrich von Amerling''' (* [[14. apríl]] [[1803]], [[Viedeň]]{{--}}† [[14. január]] [[1887]], Viedeň) bol rakúsko-uhorský portrétista na dvore [[František Jozef I.|Františka Jozefa]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Historical Dictionary of Neoclassical Art and Architecture|url=https://books.google.cz/books?id=mKLWDwAAQBAJ&redir_esc=y|strany=24–25|isbn=978-1-5381-3359-0|poznámka=Google-Books-ID: mKLWDwAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> Dvorným maliarom bol v rokoch 1835 až 1880. Spoločne s [[Ferdinand Georg Waldmüller|Ferdinandom Georgeom Waldmüllerom]] je tiež považovaný za jedného z najvýznačnejších [[Rakúšania|rakúskych]] portrétistov 19. storočia. [[Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Studienkopf_eines_bärtigen_Mannes.jpg|náhľad|Posledný autoportrét, okolo 1880, [[Lichtenštajnské múzeum]]]] == Životopis == Narodil sa na predmestí Viedne ako syn výrobcu zlatých a strieborných drôtov Franza Amerlinga a jeho manželky Terezy Karglovej. V rokoch 1815 – 1824 študoval maliarstvo na [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni|viedenskej Akadémii výtvarných umení]], v rokoch 1824 – 1826 pokračoval v štúdiu portrétnej maľby u [[Josef Bergler|Josefa Berglera]] na pražskej [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémii výtvarných umení]]. V rokoch 1827 – 1828 sa zdržiaval v [[Londýn]]e, kde študoval portrétnu galériu a inšpiroval ho portrétista [[Thomas Lawrence]]. Potom odcestoval do [[Paríž]]a, kde študoval pri [[Horace Vernet|Horacovi Vernetovi]], a následne do [[Rím]]a, kde sa priatelil s okruhom [[Nazarenizmus|nazarénov]]. Po návrate do Viedne od roku 1828 pôsobil ako portrétista éry [[Biedermeier|biedermeieru]], predovšetkým veľkoburžoázie, dvorskej [[Šľachta|šľachty]] (napríklad [[Liechtensteinovci|Liechtensteinovcov]] alebo kniežacej rodiny [[Potockí|Potockých]]) a cisárskej rodiny [[Habsburgovci|Habsburských]]. Za svojho života navštívil mnoho [[Európa|európskych]] aj mimoeurópskych štátov. V roku 1836 a 1838 odcestoval do [[Taliansko|Talianska]], v roku 1838 do [[Holandsko|Holandska]], v rokoch 1840 – 1843 zdržiaval v [[Rím]]e, v roku 1882 navštívil [[Španielsko]], v roku 1883 [[Anglicko]], roku 1884 [[Grécko]], roku 1885 [[Škandinávia|Škandináviu]] a v 1843 [[Egypt]] a [[Palestína (územie)|Palestínu]]. Bol štyrikrát ženatý: prvýkrát s Antoniou Kaltenthalerovou, ktorá v roku 1843 zomrela, následne s Katherinou Heisslerovou, s ktorou sa rozviedol, v roku 1857 sa zasnúbil s Emiliou Heinrichovou, s ktorou žil až do jej smrti v roku 1880 a až do roku 1881 žil so svojou štvrtou ženou Mariou Nemetschkeovou. V roku 1878 ho cisár František Jozef I. vyznamenal [[Rad železnej koruny|Radom železnej koruny]] III. triedy a zároveň ho povýšil do šľachtického stavu.<ref>Leubnerová Š, 2016, s. 93</ref> Potvrdil tak jeho významnú pozíciu viedenského dvorského maliara. Amerling sa spoločensky aj priateľsky stýkal s mnohými osobnosťami, najmä [[Spisovateľ|spisovateľmi]], vrátane židovských (napríklad s [[Ludwig August Frankl von Hochwart|Ludwigom Augustom Franklom]], ktorý napísal jeho životopis) a s [[hudobník]]mi (napr. s [[Franz Liszt|Franzom Lisztom]]). V roku 1858 získal hrad Gumpendorf, ktorý vybavil cennými umeleckými predmetmi. Ďalej mal domček s ateliérom vo viedenskej štvrti [[Neubau]], ktorý dnes pod názvom [[Amerlinghaus]] slúži ako jeho múzeum. == Dielo == Amerlingovo dielo obsahuje 1000 prác, prevažne portrétov vykonaných olejomaľbou, takmer 30 autoportrétov a kresieb. Jeho romantické obrazy sú v súčasnosti stále viac cenené, ako napovedajú aukčné ceny jeho diel z posledných dvadsiatich rokov. Napríklad ''Dievča v slamenom klobúku'' bolo roku 2007 vo viedenskom [[Dorotheum|Dorotheu]] vydražené za 1,5 milióna euro. Väčšina jeho prác je vystavená vo verejne prístupných zbierkach. V Rakúsku predovšetkým vo Viedni, to sú [[Lichtenštajnské múzeum]], Arsenal a [[Belvedere (galéria)|Rakúska galéria v paláci Belvedere]], ďalej [[Universalmuseum Joanneum|múzeum Joanneum]] v [[Graz]]i, [[Dolnorakúske múzeum]] [[Sankt Pölten]], z ostatných zbierok najmä galérie vo Varšave a v Budapešti. == Galéria == <gallery> Súbor:Friedrich_von_Amerling_003.jpg|Portrét rakúskeho cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka I.]], [[Kunsthistorisches Museum]] Súbor:Amerling-Portrait_Andreas_Amerling.jpg|Syn Andreas Amerling (1829, [[Szépművészeti Múzeum]]) Súbor:Julie_von_Woyna_by_Friedrich_von_Amerling.jpg|Julie grófka von Woyna (1832, [[Neue Galerie Graz]]) Súbor:Cacilie-Freiin-von-Eskeles.jpg|Cecília von Eskeles (1832, [[Germanisches Nationalmuseum]]) Súbor:Friedrich_von_Amerling_-_Mädchen_mit_Strohhut.jpg|Dievča v slamenom klobúku (1835, [[Lichtenštajnské múzeum]]), vydražená za 1,5 mil. eur Súbor:Friedrich_von_Amerling_(1803-1887),_In_Träumen_versunken,_1835.jpg|Čítajúce a snívajúce dievča (1835) Súbor:István_Széchenyi.jpg|[[Štefan Sečéni]] (1836, [[Maďarská akadémia vied]]) Súbor:Friedrich_von_Amerling_Theodor_Alconiere_1836.jpg|Theodor Alconiere (1836) Súbor:Friedrich_von_Amerling_002.jpg|[[Rudolf von Arthaber]] s jeho deťmi (1837, [[Belvedere (galéria)|Belvedere]]) Súbor:'The_Young_Eastern_Woman'_by_Friedrich_Amerling,_1838.JPG|Mladá vidiečanka (1838, [[Cleveland Museum of Art]]) Súbor:Amerling_Ferdinand_I.jpg|[[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Cisár Ferdinand I.]] (okolo 1840, [[Vojenské historické múzeum (Viedeň)|Vojenské historické múzeum]]) Súbor:Amerling_junges_madchen.jpg|Mladé dievča (okolo 1840) Súbor:Amerling-Writing_Scientist.jpg|Píšuci vedec Pellegrino (1842, [[Szépművészeti Múzeum]]) Súbor:1850_Amerling_Bildnis_Frau_Plach_anagoria.JPG|Portrét pani Plachovej (1850, [[Germanisches Nationalmuseum]]) Súbor:Amerling_Aleksandra_Potocka.jpg|Kňažná [[Alexandra Potocká]] (1852, [[Národné múzeum (Varšava)|Národné múzeum]], [[Varšava]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Šárka Leubnerová (ed.), ''Umění 19. století'', s. 93, Národná galéria v Prahe 2016, {{ISBN|978-80-7035-598-5}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Friedrich von Amerling|24428279}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Amerling, Friedrich von}} [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rakúski maliari]] [[Kategória:Rakúski portrétni maliari]] [[Kategória:Dvorní maliari]] [[Kategória:Maliari biedermeiera]] [[Kategória:Nositelia Radu železnej koruny]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení vo Viedni]] [[Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne]] d2x3o8rncrksr57yy0f83i7vg5wjej3 Diskusia s redaktorom:~2026-20242-61 3 747397 8190959 2026-04-01T19:36:56Z Quinlan83 192973 Upozornenie (level 1) 8190959 wikitext text/x-wiki == Apríl 2026 == {{Experimenty|Grécki bohovia podsvetia}} [[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 19:36, 1. apríl 2026 (UTC) rlqe0tftwd92aweilo8yf3i5hoekvwf Fritz von Amerling 0 747398 8190974 2026-04-01T19:58:57Z Bakjb 236375 p 8190974 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Friedrich von Amerling]] cn6htrpmhmz4bacu2jbhdlq9xlj504k Diskusia:Friedrich von Amerling 1 747399 8190975 2026-04-01T19:59:45Z Bakjb 236375 http://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8190975 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv Diskusia s redaktorom:~2026-20250-73 3 747400 8190980 2026-04-01T20:05:31Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8190980 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:05, 1. apríl 2026 (UTC) kjbd68hc9b5pvjaqlt8ho4cb3iez6ba Šablóna:HUN/Vlajka 10 747401 8190982 2026-04-01T20:23:18Z 321fire 115544 nová podšablóna 8190982 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch:{{{1|}}} |1956|1946=Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957; 1-2 aspect ratio).svg |1949=Flag of Hungary (1949-1956; 1-2 aspect ratio).svg |1920=Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg |1918=Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg |1874=Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg |1869=Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg |1867|1848=Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg |1849=Flag of the Habsburg Monarchy.svg |{{{1}}}=<em class="warning">Neznáma hodnota parametra rok={{{1}}}</em>}}</includeonly> 0v7skbyg98pdn9k1wbtcn6ftumejiww 8190985 8190982 2026-04-01T20:35:10Z 321fire 115544 vlajky 8190985 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch:{{{1|}}} |1956|1946=Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957; 1-2 aspect ratio) |1949=Flag of Hungary (1949-1956; 1-2 aspect ratio) |1920=Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946) |1918=Flag of Hungary (1918–1919) |1874=Flag of Hungary Flag of Hungary (1874-1896) |1869=Flag of Hungary (1869-1874) |1867|1848=Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869) |1849=Flag of the Habsburg Monarchy |{{{1}}}=<em class="warning">Neznáma hodnota parametra rok={{{1}}}</em>}}</includeonly> tj7sr0543ofp43fw3rqrxwumv7j4ak9 Šablóna:HUN/Dokumentácia 10 747402 8191006 2026-04-01T20:36:21Z 321fire 115544 nová dokumentácia 8191006 wikitext text/x-wiki Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** fz = futbal žien ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** kf = korfbal {{Stĺpce-2}} ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** sfz = softbal žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** bhm = bandyhokej mužov ** bhz = bandyhokej žien ** afm = americký futbal mužov ** nhm = nohejbal mužov ** nhz = nohejbal žien ** trm = touch rugby mužov ** rlm = rugby league mužov {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) * '''rok=''' ... zobrazenie bývalej vlajky: :Šablóna umožňuje zobraziť historické verzie vlajky pomocou parametra {{Para|rok}}. Hodnota parametra je rok, v ktorom sa požadovaná vlajka začala používať. :V nasledujúcej tabuľke sú uvedené bývalé vlajky, ktorých zobrazenie šablóna {{tl|HUN}} podporuje: :{| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Hodnota !! Vlajka !! Názov obrázka |- | <code>1848</code><br><code>1867</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg</code> |- | <code>1849</code> || [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|40px|border]] || <code>Flag of the Habsburg Monarchy.svg</code> |- | <code>1869</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1869-1874).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1869-1874).svg</code> |- | <code>1874</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1874-1896).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1874-1896).svg</code> |- | <code>1918</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1918–1919).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1918–1919).svg</code> |- | <code>1920</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg</code> |- | <code>1946</code><br><code>1956</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957; 1-2 aspect ratio).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957; 1-2 aspect ratio).svg</code> |- | <code>1949</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1949-1956; 1-2 aspect ratio).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1949-1956; 1-2 aspect ratio).svg</code> |} == Príklady použitia == * <nowiki>{{HUN}}</nowiki> → {{HUN}} * <nowiki>{{HUN|rok=1867}}</nowiki> → {{HUN|rok=1867}} * <nowiki>{{HUN|n}}</nowiki> → {{HUN|n}} * <nowiki>{{HUN|n|2}}</nowiki> → {{HUN|n|2}} * <nowiki>{{HUN|w}}</nowiki> → {{HUN|w}} * <nowiki>{{HUN|w|rok=1949}}</nowiki> → {{HUN|w|rok=1949}} * <nowiki>{{HUN|w|Maďarska}}</nowiki> → {{HUN|w|Maďarska}} * <nowiki>{{HUN|f}}</nowiki> → {{HUN|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * <nowiki>{{HUN|f||Maďarska}}</nowiki> → {{HUN|f||Maďarska}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * <nowiki>{{HUN|f|1}}</nowiki> → {{HUN|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * <nowiki>{{HUN|f|2}}</nowiki> → {{HUN|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * <nowiki>{{HUN|f|1|Maďarska}}</nowiki> → {{HUN|f|1|Maďarska}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * <nowiki>{{HUN|f|1||na Majstrovstvách sveta 1938|rok=1920}}</nowiki> → {{HUN|f|1||na Majstrovstvách sveta 1938|rok=1920}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * <nowiki>{{HUN|f|2|Maďarska|na Majstrovstvách sveta 1986}}</nowiki> → {{HUN|f|2|Maďarska|na Majstrovstvách sveta 1986}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> o4255ezbhe3lndyt4d4vm3eg4bunizx Železničná stanica Janov 0 747403 8191012 2026-04-01T21:34:11Z ~2026-20263-33 290877 Presmerovanie na [[Železničná stanica Janiv]] 8191012 wikitext text/x-wiki #redirect[[Železničná stanica Janiv]] lw9a5l7bdky49k2toy6syf8xayyls0l Železničná stanica Janiv 0 747404 8191013 2026-04-01T21:34:40Z ~2026-20263-33 290877 Vytvorená stránka „{{Infobox Železničná stanica | názov =Janiv / Janov (''Янів'' / ''Янов'') | obrázok =Yanov station.jpg | popis obrázku = | štát = Ukrajina | obec = [[Janiv]] | mestská časť = | zemepisná šírka = 51,3942 | zemepisná dĺžka = 30,0564 | prevádzkovateľ = | otvorenie = 1925 | bývalý názov = | nástupištia = 2 | nástupn…“ 8191013 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov =Janiv / Janov (''Янів'' / ''Янов'') | obrázok =Yanov station.jpg | popis obrázku = | štát = Ukrajina | obec = [[Janiv]] | mestská časť = | zemepisná šírka = 51,3942 | zemepisná dĺžka = 30,0564 | prevádzkovateľ = | otvorenie = 1925 | bývalý názov = | nástupištia = 2 | nástupné hrany = | prístup = | cestovné lístky = | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Černihiv – Ovruč|Černihiv – Ovruč]] }} '''Železničná stanica Janiv'''<ref>[http://lplaces.com/en/reports/9-yaniv Yaniv station (Lost Places)]</ref><ref>[http://www.radioactiverailroad.com/places.html The stations of the Exclusion Zone (Radioactive Railroad)]</ref> ({{vjz|ukr|залізнична станція Янів}}) alebo '''železničná stanica Janov''' ({{vjz|rus|железнодорожная станция Янов}})<ref name=chernobylzone>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Туры в Чернобыль и Припять | url = http://www.chernobylzone.com.ua/infobase/67-stantsiya-yanov.html | vydavateľ = www.chernobylzone.com.ua | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-ru | meno = Super | priezvisko = User}}</ref><ref name=cheronbylgallery>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yanov railway station {{!}} The Chernobyl Gallery | url = http://www.chernobylgallery.com/galleries/yanov-railway-station/ | dátum vydania = 2014-11-06 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en-GB}}</ref> je opustená [[Ukrajina|ukrajinská]] [[železničná stanica]], ktorá sa nachádza v [[Uzavretá zóna Černobyľskej jadrovej elektrárne|Uzavretej zóne Černobyľskej jadrovej elektrárne]]. Niekedy sa nazýva aj '''''železničná stanica Pripjať''''' a leží na území dediny [[Janiv]], na juh od mesta [[Pripjať]], a je súčasťou [[Železničná trať Černogov – Ovruč|železničnej trate Černogov – Ovruč]]. Je súčasťou štátneho podniku v sektore dopravy ''Chernobylservis''. == Referencie == {{referencie}} == Galéria == <gallery> Súbor:Chornobyl-wikiexpedition 01.JPG Súbor:Yaniv Railway Station.jpg Súbor:Yaniv Railway Station 33.jpg Súbor:Janiv railway station in Chernobyl Zone 15.JPG </gallery> == Zdroj == {{preklad|en|Yaniv railway station|1326167430}} [[Kategória:Železničné stanice v Európe]] cgd7xol4j9sj9g0gj14p3rs2d8v9zws 8191016 8191013 2026-04-01T21:41:05Z ~2026-20263-33 290877 8191016 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov =Janiv / Janov (''Янів'' / ''Янов'') | obrázok =Yanov station.jpg | popis obrázku = | štát = Ukrajina | obec = [[Janiv]] | mestská časť = | zemepisná šírka = 51,3942 | zemepisná dĺžka = 30,0564 | prevádzkovateľ = | otvorenie = 1925 | bývalý názov = | nástupištia = 2 | nástupné hrany = | prístup = | cestovné lístky = | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Černihiv – Ovruč|Černihiv – Ovruč]] }} '''Železničná stanica Janiv'''<ref>[http://lplaces.com/en/reports/9-yaniv Yaniv station (Lost Places)]</ref><ref>[http://www.radioactiverailroad.com/places.html The stations of the Exclusion Zone (Radioactive Railroad)]</ref> ({{vjz|ukr|залізнична станція Янів}}) alebo '''železničná stanica Janov''' ({{vjz|rus|железнодорожная станция Янов}})<ref name=chernobylzone>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Туры в Чернобыль и Припять | url = http://www.chernobylzone.com.ua/infobase/67-stantsiya-yanov.html | vydavateľ = www.chernobylzone.com.ua | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-ru | meno = Super | priezvisko = User}}</ref><ref name=cheronbylgallery>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yanov railway station {{!}} The Chernobyl Gallery | url = http://www.chernobylgallery.com/galleries/yanov-railway-station/ | dátum vydania = 2014-11-06 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en-GB}}</ref> je opustená [[Ukrajina|ukrajinská]] [[železničná stanica]], ktorá sa nachádza v [[Uzavretá zóna Černobyľskej jadrovej elektrárne|Uzavretej zóne Černobyľskej jadrovej elektrárne]]. Niekedy sa nazýva aj '''''železničná stanica Pripjať''''' a leží na území dediny [[Janiv]], na juh od mesta [[Pripiať (mesto)|Pripiať]], a je súčasťou [[Železničná trať Černogov – Ovruč|železničnej trate Černogov – Ovruč]]. Je súčasťou štátneho podniku v sektore dopravy ''Chernobylservis''. == Referencie == {{referencie}} == Galéria == <gallery> Súbor:Chornobyl-wikiexpedition 01.JPG Súbor:Yaniv Railway Station.jpg Súbor:Yaniv Railway Station 33.jpg Súbor:Janiv railway station in Chernobyl Zone 15.JPG </gallery> == Zdroj == {{preklad|en|Yaniv railway station|1326167430}} [[Kategória:Železničné stanice v Európe]] fy2va683oz1xolzimzlf3kfylk7igwb 8191157 8191016 2026-04-02T07:43:49Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Železničné stanice v Európe]]; pridaná [[Kategória:Železničné stanice na Ukrajine]] pomocou použitia HotCat 8191157 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov =Janiv / Janov (''Янів'' / ''Янов'') | obrázok =Yanov station.jpg | popis obrázku = | štát = Ukrajina | obec = [[Janiv]] | mestská časť = | zemepisná šírka = 51,3942 | zemepisná dĺžka = 30,0564 | prevádzkovateľ = | otvorenie = 1925 | bývalý názov = | nástupištia = 2 | nástupné hrany = | prístup = | cestovné lístky = | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Černihiv – Ovruč|Černihiv – Ovruč]] }} '''Železničná stanica Janiv'''<ref>[http://lplaces.com/en/reports/9-yaniv Yaniv station (Lost Places)]</ref><ref>[http://www.radioactiverailroad.com/places.html The stations of the Exclusion Zone (Radioactive Railroad)]</ref> ({{vjz|ukr|залізнична станція Янів}}) alebo '''železničná stanica Janov''' ({{vjz|rus|железнодорожная станция Янов}})<ref name=chernobylzone>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Туры в Чернобыль и Припять | url = http://www.chernobylzone.com.ua/infobase/67-stantsiya-yanov.html | vydavateľ = www.chernobylzone.com.ua | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-ru | meno = Super | priezvisko = User}}</ref><ref name=cheronbylgallery>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yanov railway station {{!}} The Chernobyl Gallery | url = http://www.chernobylgallery.com/galleries/yanov-railway-station/ | dátum vydania = 2014-11-06 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en-GB}}</ref> je opustená [[Ukrajina|ukrajinská]] [[železničná stanica]], ktorá sa nachádza v [[Uzavretá zóna Černobyľskej jadrovej elektrárne|Uzavretej zóne Černobyľskej jadrovej elektrárne]]. Niekedy sa nazýva aj '''''železničná stanica Pripjať''''' a leží na území dediny [[Janiv]], na juh od mesta [[Pripiať (mesto)|Pripiať]], a je súčasťou [[Železničná trať Černogov – Ovruč|železničnej trate Černogov – Ovruč]]. Je súčasťou štátneho podniku v sektore dopravy ''Chernobylservis''. == Referencie == {{referencie}} == Galéria == <gallery> Súbor:Chornobyl-wikiexpedition 01.JPG Súbor:Yaniv Railway Station.jpg Súbor:Yaniv Railway Station 33.jpg Súbor:Janiv railway station in Chernobyl Zone 15.JPG </gallery> == Zdroj == {{preklad|en|Yaniv railway station|1326167430}} [[Kategória:Železničné stanice na Ukrajine]] 666j8gcm0dgggtvlzu0phza12e5flk0 Synalov (okres Brno-venkov) 0 747405 8191056 2026-04-01T23:45:24Z Lalina 22926 Lalina premiestnil stránku [[Synalov (okres Brno-venkov)]] na [[Synalov]] prostredníctvom presmerovania: spr 8191056 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Synalov]] 1h1x1vkqh2jste9oznem0telvb1tkey Ptolemaios VI. 0 747406 8191133 2026-04-02T04:04:41Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“ 8191133 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.]] | spoluvládca = [[Kleopatra I.]] (180 – 176 pred Kr.), [[Kleopatra II.]] (od 175 pred Kr.), [[Ptolemaios VIII.]] (170 – 164 pred Kr.) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios V.]] | matka = [[Kleopatra I.]] | dátum narodenia = máj/jún [[186 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[145 pred Kr.]] (41 rokov) | miesto úmrtia = [[Sýria]] | manželka = [[Kleopatra II.]] | potomkovia = [[Ptolemaios Eupatór]], [[Kleopatra Thea]], [[Kleopatra III.]], [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] | horovo meno = ''Tjeniemchet Heterhapuankhhermeskhenetsen'' | nísut-bitty = ''Iwaennetjerwyperu Setepenptahkheperi Irymaatamunre'' }} '''Ptolemaios VI. Filométor''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Φιλομήτωρ''}} – „Ptolemaios Milujúci matku“; * máj/jún [[186 pred Kr.]] – † [[145 pred Kr.]]) bol šiesty kráľ a faraón [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]]. Vládol s prerušením v rokoch [[180 pred Kr.|180]] až [[145 pred Kr.]] Historikmi je často považovaný za posledného panovníka starovekého Egypta, počas ktorého vlády bola krajina ešte stále významnou stredomorskou veľmocou.<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 204-206}}</ref> Jeho panovanie bolo charakterizované neustálymi vonkajšími konfliktmi so [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] o nadvládu nad Sýriou a vnútroštátnym mocenským bojom s jeho mladším bratom, neskorším kráľom [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaiom VIII.]] Počas [[Sýrske vojny|šiestej sýrskej vojny]] ([[170 pred Kr.|170]] – [[168 pred Kr.]]) bol Egypt dvakrát napadnutý seleukovskými vojskami a Ptolemaios VI. bol nakrátko zosadený. Na trón sa vrátil v roku [[163 pred Kr.]] po ľudovom povstaní v [[Alexandria|Alexandrii]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V druhej fáze svojej vlády úspešne zasahoval do vnútorných pomerov Seleukovskej ríše podporou rôznych uchádzačov o trón, čím vyvolal dlhotrvajúcu občiansku vojnu u svojich susedov. Svoj život zavŕšil v roku [[145 pred Kr.]] víťazstvom v [[Bitka pri Oinopare|bitke pri Oinopare]], po ktorej ovládol Sýriu aj Egypt, no tri dni po boji podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri páde z koňa.<ref name="Wilk">Wilkinson, T.: ''The Rise and Fall of Ancient Egypt'', 2010, s. 321–324.</ref> == Pôvod a mladosť == [[Súbor:Ptolemy VI Philometor ring.jpg|náhled|vpravo|250px|Zlatý prsteň s vyobrazením Ptolemaia VI. s helenistickým diadémom.]] Ptolemaios VI. bol najstarším synom kráľa [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]] a [[Kleopatra I.|Kleopatry I.]] Narodil sa v roku [[186 pred Kr.]], pravdepodobne v máji alebo júni. Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho [[Horovo meno]], v ktorom je označovaný za „dvojča žijúceho býka Ápisa“.<ref>Koenen, L.: ''Die 'demotische Zivilprozessordnung' und die Philanthropa vom 9. Okt. 186 vor Chr.'', 1960, s. 13.</ref> Mal dvoch súrodencov: sestru [[Kleopatra II.|Kleopatru II.]] a mladšieho brata [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]] Jeho otec sa snažil budovať princovu prestíž nielen v Egypte, ale v celom gréckom svete. Napríklad v roku [[182 pred Kr.]] nechal v princovom mene zapísať záprah do súťaží na [[Panaténaie|Panathenajských hrách]].<ref name="Tyndale">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Ptolemy VI | url = http://instonebrewer.com | vydavateľ = Tyndale House | dátum prístupu = 2013-05-22 | jazyk = en}}</ref> Koniec vlády Ptolemaia V. bol však poznačený rozvratom po porážke v [[Sýrske vojny|piatej sýrskej vojne]], kedy Egypt stratil územia v [[Koilé-Sýria|Koilé-Sýrii]] a Judei. Na dvore v Alexandrii súperili dve frakcie – jedna volala po odvete a znovuzískaní prestíže, druhá varovala pred nákladmi na militarizáciu ríše. Ptolemaios V. náhle zomrel v septembri [[180 pred Kr.]] vo veku 30 rokov, pričom neskoršie pramene naznačujú, že mohol byť otrávený svojimi dvoranmi práve kvôli týmto rozporom.<ref name="Wellner" /> == Prvá vláda (180 – 164 pred Kr.) == === Obdobie regentstva === Ptolemaios VI. bol korunovaný ako šesťročný. V prvých rokoch (180 – 176 pred Kr.) vládla ako spoluregentka jeho matka Kleopatra I. Na dokumentoch z tohto obdobia bolo jej meno uvádzané pred menom syna a mince boli razené pod ich spoločnou autoritou. Vďaka svojmu seleukovskému pôvodu Kleopatra I. úspešne presadzovala mierovú politiku voči svojim príbuzným v Sýrii.<ref name="Adkins81" /> Po jej smrti (pravdepodobne koncom roka [[176 pred Kr.]]) prevzali správu štátu jej blízki spolupracovníci – eunuch Eulaios (kráľov tútora) a bývalý sýrsky otrok Lenaios, ktorý mal na starosti kráľovské financie. Obaja sa snažili posilniť svoju moc zdôrazňovaním kráľovskej dôstojnosti mladého panovníka. V roku [[175 pred Kr.]] zinscenovali svadbu Ptolemaia VI. s jeho sestrou Kleopatrou II., čím nadviazali na staroegyptské tradície. Pár bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako ''Theoi Filometores'' („Bohovia milujúci matku“), čo bola pocta zosnulej Kleopatre I. V egyptskom náboženskom kontexte tento titul evokoval vzťah boha [[Horus|Hora]] k jeho matke [[Eset|Isis]]. Keďže obaja manželia boli v tom čase ešte deťmi, manželstvo bolo konzumované až o niekoľko rokov neskôr; počas života mali spolu najmenej štyri deti.<ref name="Wilk" /> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochus IV Epiphanes - Altes Museum - Berlin - Germany 2017.jpg|náhľad|vľavo|200px|Busta seleukovského kráľa [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Relatívny pokoj so Seleukovskou ríšou skončil po smrti Ptolemaiovho strýka [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]] v roku [[175 pred Kr.]] Na trón nastúpil jeho brat [[Antiochos IV. Epifanes]], čo posilnilo vojnovú frakciu na ptolemaiovskom dvore. Regenti Eulaios a Lenaios, zbavení mierového vplyvu zosnulej Kleopatry I., začali pripravovať vojenskú odvetu. Vhodný moment videli v roku [[171 pred Kr.]], kedy bol [[Rímska republika|Rím]] plne zamestnaný treťou macedónskou vojnou a nemohol zasahovať do egyptských záležitostí.<ref name="Hölbl">Hölbl, G.: ''A History of the Ptolemaic Empire'', 2001, s. 143–144.</ref> V októbri [[170 pred Kr.]] bol mladší brat [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaios VIII.]] vyhlásený za spoluregenta a v celom Egypte bol vyhlásený začiatok novej éry spoločnej vlády súrodencov. Krátko nato oslávil vtedy šestnásťročný Ptolemaios VI. svoje oficiálne dosiahnutie dospelosti (obrad ''anakleteria''), čím sa formálne ujal moci, hoci faktickú správu štátu si ponechali jeho poručníci.<ref name="Tyndale" /> Vojna vypukla začiatkom roka [[169 pred Kr.]] Ptolemaiovská armáda vyrazila z hraničnej pevnosti [[Pelusion]] s cieľom vtrhnúť do Palestíny, no Seleukovci ju v bitke na [[Sinajský polostrov|Sinaji]] drvivo porazili. Antiochos IV. následne obsadil strategické Pelusion a postúpil hlboko do delty [[Níl|Nílu]]. Porážka viedla k štátnemu prevratu v Alexandrii – regentov zvrhli generáli Komanos a Kineas. Ptolemaios VI. sa pokúsil s Antiochom vyjednávať, čo viedlo k dohode, ktorá z neho fakticky urobila seleukovského vazala.<ref name="Wellner" /> Obyvatelia Alexandrie dohodu odmietli, vyvolali nepokoje a za jediného kráľa vyhlásili mladšieho brata Ptolemaia VIII. Antiochos IV. neúspešne obliehal Alexandriu a v septembri 169 pred Kr. sa z Egypta stiahol, pričom Ptolemaia VI. ponechal ako bábkového vládcu v [[Mennofer|Memfise]]. Ptolemaios VI. sa však vzápätí s bratom a sestrou zmieril a vrátil sa do hlavného mesta. Na jar [[168 pred Kr.]] vpadol Antiochos IV. do Egypta druhýkrát, v Memfise sa nechal korunovať za egyptského kráľa a opäť postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa v núdzi obrátili na Rím. Zásah prišiel v meste Eleusis pri Alexandrii, kde rímsky vyslanec [[Gaius Popillius Laenas]] nakreslil okolo seleukovského kráľa v piesku kruh a prikázal mu, aby z Egypta odišiel skôr, než z neho vystúpi. Antiochos, vedomý si sily rímskych légií, ustúpil a vojna skončila.<ref name="Wellner" /><ref name="Adkins81" /> === Vnútorné nepokoje a vyhnanstvo (168 – 164 pred Kr.) === Spoločná vláda dvoch bratov a sestry pokračovala aj po vojne, no prestíž dynastie bola po drvivej porážke vážne poškodená. Medzi Ptolemaiom VI. a jeho mladším bratom vznikla trvalá trhlina, ktorú sa snažili zneužiť ambiciózni dvorania.<ref name="Wellner" /> V roku [[165 pred Kr.]] sa vplyvný dvoran egyptského pôvodu, Dionýzios Petosarápis, pokúsil o prevrat. Rozšíril v Alexandrii správu, že Ptolemaios VI. plánuje vraždu svojho brata. Kráľovi sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne ukázali na štadióne, čím upokojili dav. Dionýzios ušiel a podnietil vzbury v regióne [[Fajjúm (oáza)|Fajjúm]]. Súčasne vypuklo ďalšie povstanie v [[Horný Egypt|Hornom Egypte]], ktoré Ptolemaios VI. potlačil až po tvrdom obliehaní mesta [[Achmím|Panopolis]].<ref>McGing, B. C.: ''Revolt Egyptian Style: Internal Opposition to Ptolemaic Rule'', 1997, s. 289–290.</ref> Vojnové roky zdevastovali poľnohospodárstvo. Mnoho fariem ostalo opustených, čo ohrozovalo kráľovské príjmy. V roku [[165 pred Kr.]] vydali Ptolemaiovci dekrét o poľnohospodárstve, ktorým nútili roľníkov obrábať pôdu, čo vyvolalo vlnu protestov. Na správu skonfiškovaného a opusteného majetku bol vytvorený špeciálny úrad – ''Idios Logos''.<ref name="Hölbl" /> Koncom roka [[164 pred Kr.]] sa Ptolemaiovi VIII. podarilo svojho staršieho brata aj so sestrou Kleopatrou II. vyhnať z krajiny. Ptolemaios VI. hľadal pomoc v [[Rímska republika|Ríme]]. Do mesta dorazil v zúboženom stave, sprevádzaný len eunuchom a tromi sluhami. Podľa dobových svedectiev žil v Ríme vo veľmi skromných podmienkach v podnájme u istého maliara, kým čakal na prijatie v senáte. Následne sa presunul na [[Cyprus]], ktorý stále ostával pod jeho kontrolou.<ref name="Wellner" /> == Druhá vláda (163 – 145 pred Kr.) == V lete [[163 pred Kr.]] vypuklo v Alexandrii povstanie proti tyranskej vláde mladšieho brata. Ptolemaios VIII. bol vyhnaný a ľud povolal Ptolemaia VI. späť na trón. Bratia nakoniec uzavreli dohodu o rozdelení ríše: Ptolemaios VI. a Kleopatra II. vládli v Egypte a na Cypre, zatiaľ čo mladší brat dostal pod správu [[Kyrenaika|Kyrenaiku]].<ref name="Adkins81" /> Tento systém spoluvlády manželského páru sa stal normou pre zvyšok ptolemaiovskej dynastie. Návrat na trón bol potvrdený amnestiou pre povstalcov a slávnostnou návštevou kráľovského páru v Memfise počas osláv egyptského nového roka.<ref name="Hölbl" /> === Konflikty s bratom a zasahovanie v Sýrii === [[Súbor:Ptolemy VIII.jpg|náhľad|vpravo|200px|Minca s podobizňou [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]]]] Ptolemaios VIII. sa neuspokojil s vládou v Kyrenaike a v roku [[162 pred Kr.]] presvedčil rímsky senát, že rozdelenie ríše je nespravodlivé a mal by získať aj [[Cyprus]]. Ptolemaios VI. však pomocou obratnej diplomacie a prieťahov odmietal ostrov vydať. Keď v roku [[154 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil brata, Rím mu poslal na pomoc vojsko. Ptolemaios VI. však brata vojensky porazil pri meste Lapethos na Cypre. Namiesto popravy mu však preukázal nečakanú milosť – ponechal mu Kyrenaiku a sľúbil mu ruku svojej dcéry [[Kleopatra Thea|Kleopatry They]], čím opäť stabilizoval dynastické vzťahy.<ref name="Wellner" /><ref name="Hölbl" /> V tom istom období začal Ptolemaios VI. aktívne zasahovať do vnútorných sporov [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]]. Najprv podporil útek [[Démétrios I. Sótér|Démétria I.]] z Ríma, no neskôr, keď sa ich záujmy rozišli, začal podporovať nového uchádzača o trón, [[Alexandros Balas|Alexandra Balasa]]. Ich spojenectvo bolo v roku [[150 pred Kr.]] spečatené svadbou Alexandra Balasa s kráľovou dcérou Kleopatrou Theou v meste Ptolemais Akko.<ref name="Wilk" /> === Triumf a smrť v Sýrii (145 pred Kr.) === [[Súbor:Coin of Demetrius II Nicator (cropped), Ptolemais in Phoenicia mint.jpg|náhľad|vľavo|200px|Minca [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II. Níkátora]]]] V roku [[145 pred Kr.]] vtrhol Ptolemaios VI. do Sýrie s veľkým vojskom, oficiálne na podporu Alexandra Balasa. Po odhalení sprisahania proti svojej osobe, ktoré zosnoval Alexandrov kancelár, však Ptolemaios VI. dramaticky zmenil strany. Svoju dcéru Kleopatru Theu nechal rozviesť a vydal ju za nového seleukovského uchádzača [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II.]] Obyvatelia [[Antiochia (mesto v Turecku)|Antiochie]] ho následne vyhlásili za „kráľa Ázie“. Ptolemaios VI. bol tak na krátky čas korunovaný za vládcu oboch ríš – Egypta aj Sýrie. Z obavy pred reakciou Ríma sa však titulu seleukovského kráľa vzdal a uspokojil sa s anexiou [[Koilé-Sýria|Koilé-Sýrie]].<ref name="Wellner" /> Rozhodujúci stret s Alexandrom Balasom sa odohral pri rieke Oinoparas. Ptolemaios VI. zvíťazil a Alexandrova uťatá hlava mu bola prinesená ako trofej. Počas bitky však kráľ spadol z koňa a utrpel ťažké zranenie hlavy. O tri dni neskôr, práve vo chvíli svojho najväčšieho politického triumfu, zraneniam podľahol. Po jeho smrti sa egyptské vojská zo Sýrie stiahli a moci v Egypte sa po krátkom chaose opäť chopil jeho brat Ptolemaios VIII.<ref name="Adkins81" /> === Nástupníctvo a rodina === Ptolemaios VI. sa počas vlády snažil zabezpečiť nástupníctvo pre svojich synov. Jeho najstarší syn [[Ptolemaios Eupatór]] bol od roku [[152 pred Kr.]] spoluvládcom, no ešte v tom istom roku zomrel. Po kráľovej smrti v Sýrii mal na trón nastúpiť jeho mladší, vtedy len sedemročný syn [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]], ktorého však krátko nato nechal zavraždiť jeho strýko Ptolemaios VIII. pri svojom návrate k moci.<ref name="Wellner" /> == Vnútorná politika a náboženstvo == === Faraónska ideológia a egyptské kulty === [[Súbor:Head of a statue of Ptolemy VI Philometor. Found at Aigina. Granit. 180-145 BC (4334587826).jpg|náhľad|vpravo|200px|Hlava sochy Ptolemaia VI. ako faraóna, nájdená v mori pri ostrove Aigina.]] Ptolemaios VI. pokračoval v tradícii svojich predchodcov a plne prijal úlohu egyptského faraóna. Udržiaval úzke vzťahy s vplyvným kňazstvom, najmä s kultom boha [[Ptah]]a a posvätného býka [[Apis (boh)|Ápisa]] v [[Mennofer|Memfise]]. Kráľovský pár pravidelne navštevoval Memfis počas osláv egyptského nového roka, pričom kráľ osobne vykonával rituálne obety v chráme [[Serapeion]].<ref name="Hölbl" /> V lete [[161 pred Kr.]] zvolal Ptolemaios VI. synodu všetkých egyptských kňazov, aby vydali dekrét (zachovaný na fragmente stély ''CG 22184''), ktorý kňazstvu udeľoval daňové úľavy a ďalšie výhody výmenou za kultické pocty kráľovskému páru v chrámoch. Významným činom bolo potvrdenie grantu z roku [[157 pred Kr.]], ktorým kráľ venoval všetky daňové príjmy z oblasti Dodekaschoinos (dolná Núbia) chrámu bohyne [[Eset|Isis]] na ostrove [[Filai]].<ref name="Hölbl" /> Z hľadiska architektúry sa za jeho vlády začala výstavba monumentálnych chrámových komplexov, ktoré dodnes patria k najlepšie zachovaným pamiatkam ptolemaiovskej éry. Ide najmä o započatie prác na chráme v [[Kom Ombo]] a rozšírenie stavieb na Filai. Reliéfy s jeho kartušou sa nachádzajú aj v chráme bohyne [[Hathor]] v Esne a v komplexe [[Dér el-Medína]].<ref name="Wellner" /> === Vzťah k židovskej komunite === Historik [[Flavius Iosephus]] vyzdvihuje osobitný záujem Ptolemaia VI. o blaho Židov v Egypte. Počas jeho vlády v 60. rokoch 2. storočia pred Kr. prišla do Egypta veľká vlna židovských prisťahovalcov, ktorí utekali pred makabejskými vojnami v Judei. Viedol ich Onias IV., syn zosadeného veľkňaza. Ptolemaios VI. im povolil usadiť sa v Leontopolise (dnešný Tell al-Jahudija), kde si so súhlasom kráľa postavili vlastný chrám (Oniov chrám), čím vzniklo dôležité náboženské a vojenské centrum verné Ptolemaiovcom. Onias sám získal vysokú vojenskú hodnosť a jeho rodina sa stala vplyvnou súčasťou kráľovského dvora. Predpokladá sa, že práve za vlády Ptolemaia VI. získala židovská komunita v Alexandrii vlastnú samosprávu (tzv. ''politeuma'') na čele s etnarchom.<ref>Hölbl, G.: ''A History of the Ptolemaic Empire'', 2001, s. 189–191.</ref> === Vzťahy s Núbiou === [[Súbor:Agilkia Isis-Tempel 24.JPG|náhľad|vpravo|250px|Stéla Ptolemaia VI. na ostrove [[Filai]], zaznamenávajúca pridelenie daňových príjmov chrámu bohyne Eset.]] V priebehu 60. a 50. rokov 2. storočia pred Kr. Ptolemaios VI. obnovil ptolemaiovskú kontrolu nad severnou časťou [[Núbia|Núbie]] (oblasť medzi prvým a druhým nílskym kataraktom), ktorá bola bohatá na zlaté bane. Tento úspech je výrazne propagovaný v chráme bohyne [[Eset|Isis]] na ostrove [[Filai]], kde dekorácie na prvom pylóne zdôrazňujú ptolemaiovský nárok na vládu nad celou Núbiou.<ref name="Hölbl" /> Na zabezpečenie tejto strategickej oblasti založil správca Horného Egypta, Boéthos, dve nové mestá pomenované na počesť kráľovského páru – ''Filometris'' a ''Kleopatra''. Nápisy dokladajú, že v tomto období kmeňoví náčelníci z Núbie pravidelne odvádzali tribút do ptolemaiovskej pokladnice.<ref>Török, L.: ''Between Two Worlds: The Frontier Region Between Ancient Nubia and Egypt'', 2009, s. 400–404.</ref> == Manželstvo a potomstvo == Ptolemaios VI. a jeho sestra-manželka [[Kleopatra II.]] mali spolu pravdepodobne päť detí: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodený !! Úmrtie !! Poznámka |- | [[Ptolemaios Eupatór]] || || [[166 pred Kr.]] || [[152 pred Kr.]] || Krátko spoluvládca so svojím otcom v roku 152 pred Kr. |- | [[Kleopatra Thea]] || [[Súbor:AlexanderIBalasAndCleopatraThea.jpg|90px]] || cca [[164 pred Kr.]] || [[121 pred Kr.]] || Manželka seleukovských kráľov [[Alexandros Balas|Alexandra Balasa]], [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II.]] a [[Antiochos VII. Sidetes|Antiocha VII.]] Neskôr vládnuca kráľovná Sýrie. |- | [[Kleopatra III.]] || [[Súbor:Cleopatra-III-at-Kom-Ombo.jpg|90px]] || cca 160 – 155 pred Kr. || [[101 pred Kr.]] || Manželka svojho strýka [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]], neskôr spoluvládkyňa so svojimi synmi. |- | [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] || || cca [[152 pred Kr.]] || [[143 pred Kr.|143]] – [[131 pred Kr.|131 pred Kr.]] || Následník trónu, ktorého neskôr nechal odstrániť jeho strýko Ptolemaios VIII. |- | Berenika || || 160. roky pred Kr. || pred [[133 pred Kr.]] || Jej príslušnosť k dynastii je niektorými historikmi spochybňovaná; mala byť zasnúbená s pergamským kráľom [[Attalos III.|Attalom III.]] |} == Galéria == <gallery class="center" widths="250"> File:Egypt Temple Philae.jpg|Interiér chrámu na ostrove Filai (litografia z roku 1821). File:Kom Ombo 06 977.jpg|Kom Ombo: Ptolemaios VI. s manželkou Kleopatrou II. pred bohmi Ré, Montuom a Sobkom. File:Ptolemaios VI. Filométor & Cleopatra II. Philae.png|Ptolemaios VI. a Kleopatra II. prinášajú obety bohyniam Hathor a Amunovi. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * WELLNER, Luděk Václav. ''Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů''. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. * WILKINSON, Toby. ''The Rise and Fall of Ancient Egypt''. New York : Random House, 2010. ISBN 978-0-679-60429-7. * GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-18050-5. [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] 6c70o0cqtwzgb0rgujxcswcln5o55tw 8191137 8191133 2026-04-02T04:22:46Z Luppus 39967 wikilinka 8191137 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.]] | spoluvládca = [[Kleopatra I.]] (180 – 176 pred Kr.), [[Kleopatra II.]] (od 175 pred Kr.), [[Ptolemaios VIII.]] (170 – 164 pred Kr.) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios V.]] | matka = [[Kleopatra I.]] | dátum narodenia = máj/jún [[186 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[145 pred Kr.]] (41 rokov) | miesto úmrtia = [[Sýria]] | manželka = [[Kleopatra II.]] | potomkovia = [[Ptolemaios Eupatór]], [[Kleopatra Thea]], [[Kleopatra III.]], [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] | horovo meno = ''Tjeniemchet Heterhapuankhhermeskhenetsen'' | nísut-bitty = ''Iwaennetjerwyperu Setepenptahkheperi Irymaatamunre'' }} '''Ptolemaios VI. Filométor''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Φιλομήτωρ''}} – „Ptolemaios Milujúci matku“; * máj/jún [[186 pred Kr.]] – † [[145 pred Kr.]]) bol šiesty kráľ a faraón [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]]. Vládol s prerušením v rokoch [[180 pred Kr.|180]] až [[145 pred Kr.]] Historikmi je často považovaný za posledného panovníka starovekého Egypta, počas ktorého vlády bola krajina ešte stále významnou stredomorskou veľmocou.<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 204-206}}</ref> Jeho panovanie bolo charakterizované neustálymi vonkajšími konfliktmi so [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] o nadvládu nad Sýriou a vnútroštátnym mocenským bojom s jeho mladším bratom, neskorším kráľom [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaiom VIII.]] Počas [[Sýrske vojny|šiestej sýrskej vojny]] ([[170 pred Kr.|170]] – [[168 pred Kr.]]) bol Egypt dvakrát napadnutý seleukovskými vojskami a Ptolemaios VI. bol nakrátko zosadený. Na trón sa vrátil v roku [[163 pred Kr.]] po ľudovom povstaní v [[Alexandria|Alexandrii]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V druhej fáze svojej vlády úspešne zasahoval do vnútorných pomerov Seleukovskej ríše podporou rôznych uchádzačov o trón, čím vyvolal dlhotrvajúcu občiansku vojnu u svojich susedov. Svoj život zavŕšil v roku [[145 pred Kr.]] víťazstvom v [[Bitka pri Oinopare|bitke pri Oinopare]], po ktorej ovládol Sýriu aj Egypt, no tri dni po boji podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri páde z koňa.<ref name="Wilk">Wilkinson, T.: ''The Rise and Fall of Ancient Egypt'', 2010, s. 321–324.</ref> == Pôvod a mladosť == [[Súbor:Ptolemy VI Philometor ring.jpg|náhled|vpravo|250px|Zlatý prsteň s vyobrazením Ptolemaia VI. s helenistickým diadémom.]] Ptolemaios VI. bol najstarším synom kráľa [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]] a [[Kleopatra I.|Kleopatry I.]] Narodil sa v roku [[186 pred Kr.]], pravdepodobne v máji alebo júni. Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho [[Horovo meno]], v ktorom je označovaný za „dvojča žijúceho býka Ápisa“.<ref>Koenen, L.: ''Die 'demotische Zivilprozessordnung' und die Philanthropa vom 9. Okt. 186 vor Chr.'', 1960, s. 13.</ref> Mal dvoch súrodencov: sestru [[Kleopatra II.|Kleopatru II.]] a mladšieho brata [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]] Jeho otec sa snažil budovať princovu prestíž nielen v Egypte, ale v celom gréckom svete. Napríklad v roku [[182 pred Kr.]] nechal v princovom mene zapísať záprah do súťaží na [[Panaténaie|Panathenajských hrách]].<ref name="Tyndale">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Ptolemy VI | url = http://instonebrewer.com | vydavateľ = Tyndale House | dátum prístupu = 2013-05-22 | jazyk = en}}</ref> Koniec vlády Ptolemaia V. bol však poznačený rozvratom po porážke v [[Sýrske vojny|piatej sýrskej vojne]], kedy Egypt stratil územia v [[Koilé-Sýria|Koilé-Sýrii]] a Judei. Na dvore v Alexandrii súperili dve frakcie – jedna volala po odvete a znovuzískaní prestíže, druhá varovala pred nákladmi na militarizáciu ríše. Ptolemaios V. náhle zomrel v septembri [[180 pred Kr.]] vo veku 30 rokov, pričom neskoršie pramene naznačujú, že mohol byť otrávený svojimi dvoranmi práve kvôli týmto rozporom.<ref name="Wellner" /> == Prvá vláda (180 – 164 pred Kr.) == === Obdobie regentstva === Ptolemaios VI. bol korunovaný ako šesťročný. V prvých rokoch (180 – 176 pred Kr.) vládla ako spoluregentka jeho matka Kleopatra I. Na dokumentoch z tohto obdobia bolo jej meno uvádzané pred menom syna a mince boli razené pod ich spoločnou autoritou. Vďaka svojmu seleukovskému pôvodu Kleopatra I. úspešne presadzovala mierovú politiku voči svojim príbuzným v Sýrii.<ref name="Adkins81" /> Po jej smrti (pravdepodobne koncom roka [[176 pred Kr.]]) prevzali správu štátu jej blízki spolupracovníci – eunuch Eulaios (kráľov tútora) a bývalý sýrsky otrok Lenaios, ktorý mal na starosti kráľovské financie. Obaja sa snažili posilniť svoju moc zdôrazňovaním kráľovskej dôstojnosti mladého panovníka. V roku [[175 pred Kr.]] zinscenovali svadbu Ptolemaia VI. s jeho sestrou Kleopatrou II., čím nadviazali na staroegyptské tradície. Pár bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako ''Theoi Filometores'' („Bohovia milujúci matku“), čo bola pocta zosnulej Kleopatre I. V egyptskom náboženskom kontexte tento titul evokoval vzťah boha [[Horus|Hora]] k jeho matke [[Eset|Isis]]. Keďže obaja manželia boli v tom čase ešte deťmi, manželstvo bolo konzumované až o niekoľko rokov neskôr; počas života mali spolu najmenej štyri deti.<ref name="Wilk" /> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochus IV Epiphanes - Altes Museum - Berlin - Germany 2017.jpg|náhľad|vľavo|200px|Busta seleukovského kráľa [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Relatívny pokoj so Seleukovskou ríšou skončil po smrti Ptolemaiovho strýka [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]] v roku [[175 pred Kr.]] Na trón nastúpil jeho brat [[Antiochos IV. Epifanes]], čo posilnilo vojnovú frakciu na ptolemaiovskom dvore. Regenti Eulaios a Lenaios, zbavení mierového vplyvu zosnulej Kleopatry I., začali pripravovať vojenskú odvetu. Vhodný moment videli v roku [[171 pred Kr.]], kedy bol [[Rímska republika|Rím]] plne zamestnaný treťou macedónskou vojnou a nemohol zasahovať do egyptských záležitostí.<ref name="Hölbl">Hölbl, G.: ''A History of the Ptolemaic Empire'', 2001, s. 143–144.</ref> V októbri [[170 pred Kr.]] bol mladší brat [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaios VIII.]] vyhlásený za spoluregenta a v celom Egypte bol vyhlásený začiatok novej éry spoločnej vlády súrodencov. Krátko nato oslávil vtedy šestnásťročný Ptolemaios VI. svoje oficiálne dosiahnutie dospelosti (obrad ''anakleteria''), čím sa formálne ujal moci, hoci faktickú správu štátu si ponechali jeho poručníci.<ref name="Tyndale" /> Vojna vypukla začiatkom roka [[169 pred Kr.]] Ptolemaiovská armáda vyrazila z hraničnej pevnosti [[Pelusion]] s cieľom vtrhnúť do Palestíny, no Seleukovci ju v bitke na [[Sinajský polostrov|Sinaji]] drvivo porazili. Antiochos IV. následne obsadil strategické Pelusion a postúpil hlboko do delty [[Níl|Nílu]]. Porážka viedla k štátnemu prevratu v Alexandrii – regentov zvrhli generáli Komanos a Kineas. Ptolemaios VI. sa pokúsil s Antiochom vyjednávať, čo viedlo k dohode, ktorá z neho fakticky urobila seleukovského vazala.<ref name="Wellner" /> Obyvatelia Alexandrie dohodu odmietli, vyvolali nepokoje a za jediného kráľa vyhlásili mladšieho brata Ptolemaia VIII. Antiochos IV. neúspešne obliehal Alexandriu a v septembri 169 pred Kr. sa z Egypta stiahol, pričom Ptolemaia VI. ponechal ako bábkového vládcu v [[Mennofer|Memfise]]. Ptolemaios VI. sa však vzápätí s bratom a sestrou zmieril a vrátil sa do hlavného mesta. Na jar [[168 pred Kr.]] vpadol Antiochos IV. do Egypta druhýkrát, v Memfise sa nechal korunovať za egyptského kráľa a opäť postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa v núdzi obrátili na Rím. Zásah prišiel v meste Eleusis pri Alexandrii, kde rímsky vyslanec [[Gaius Popillius Laenas]] nakreslil okolo seleukovského kráľa v piesku kruh a prikázal mu, aby z Egypta odišiel skôr, než z neho vystúpi. Antiochos, vedomý si sily rímskych légií, ustúpil a vojna skončila.<ref name="Wellner" /><ref name="Adkins81" /> === Vnútorné nepokoje a vyhnanstvo (168 – 164 pred Kr.) === Spoločná vláda dvoch bratov a sestry pokračovala aj po vojne, no prestíž dynastie bola po drvivej porážke vážne poškodená. Medzi Ptolemaiom VI. a jeho mladším bratom vznikla trvalá trhlina, ktorú sa snažili zneužiť ambiciózni dvorania.<ref name="Wellner" /> V roku [[165 pred Kr.]] sa vplyvný dvoran egyptského pôvodu, Dionýzios Petosarápis, pokúsil o prevrat. Rozšíril v Alexandrii správu, že Ptolemaios VI. plánuje vraždu svojho brata. Kráľovi sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne ukázali na štadióne, čím upokojili dav. Dionýzios ušiel a podnietil vzbury v regióne [[Fajjúm (oáza)|Fajjúm]]. Súčasne vypuklo ďalšie povstanie v [[Horný Egypt|Hornom Egypte]], ktoré Ptolemaios VI. potlačil až po tvrdom obliehaní mesta [[Achmím|Panopolis]].<ref>McGing, B. C.: ''Revolt Egyptian Style: Internal Opposition to Ptolemaic Rule'', 1997, s. 289–290.</ref> Vojnové roky zdevastovali poľnohospodárstvo. Mnoho fariem ostalo opustených, čo ohrozovalo kráľovské príjmy. V roku [[165 pred Kr.]] vydali Ptolemaiovci dekrét o poľnohospodárstve, ktorým nútili roľníkov obrábať pôdu, čo vyvolalo vlnu protestov. Na správu skonfiškovaného a opusteného majetku bol vytvorený špeciálny úrad – ''Idios Logos''.<ref name="Hölbl" /> Koncom roka [[164 pred Kr.]] sa Ptolemaiovi VIII. podarilo svojho staršieho brata aj so sestrou Kleopatrou II. vyhnať z krajiny. Ptolemaios VI. hľadal pomoc v [[Rímska republika|Ríme]]. Do mesta dorazil v zúboženom stave, sprevádzaný len eunuchom a tromi sluhami. Podľa dobových svedectiev žil v Ríme vo veľmi skromných podmienkach v podnájme u istého maliara, kým čakal na prijatie v senáte. Následne sa presunul na [[Cyprus]], ktorý stále ostával pod jeho kontrolou.<ref name="Wellner" /> == Druhá vláda (163 – 145 pred Kr.) == V lete [[163 pred Kr.]] vypuklo v Alexandrii povstanie proti tyranskej vláde mladšieho brata. Ptolemaios VIII. bol vyhnaný a ľud povolal Ptolemaia VI. späť na trón. Bratia nakoniec uzavreli dohodu o rozdelení ríše: Ptolemaios VI. a Kleopatra II. vládli v Egypte a na Cypre, zatiaľ čo mladší brat dostal pod správu [[Kyrenaika|Kyrenaiku]].<ref name="Adkins81" /> Tento systém spoluvlády manželského páru sa stal normou pre zvyšok ptolemaiovskej dynastie. Návrat na trón bol potvrdený amnestiou pre povstalcov a slávnostnou návštevou kráľovského páru v Memfise počas osláv egyptského nového roka.<ref name="Hölbl" /> === Konflikty s bratom a zasahovanie v Sýrii === [[Súbor:Ptolemy VIII.jpg|náhľad|vpravo|200px|Minca s podobizňou [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]]]] Ptolemaios VIII. sa neuspokojil s vládou v Kyrenaike a v roku [[162 pred Kr.]] presvedčil rímsky senát, že rozdelenie ríše je nespravodlivé a mal by získať aj [[Cyprus]]. Ptolemaios VI. však pomocou obratnej diplomacie a prieťahov odmietal ostrov vydať. Keď v roku [[154 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil brata, Rím mu poslal na pomoc vojsko. Ptolemaios VI. však brata vojensky porazil pri meste Lapethos na Cypre. Namiesto popravy mu však preukázal nečakanú milosť – ponechal mu Kyrenaiku a sľúbil mu ruku svojej dcéry [[Kleopatra Thea|Kleopatry They]], čím opäť stabilizoval dynastické vzťahy.<ref name="Wellner" /><ref name="Hölbl" /> V tom istom období začal Ptolemaios VI. aktívne zasahovať do vnútorných sporov [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]]. Najprv podporil útek [[Démétrios I. Sótér|Démétria I.]] z Ríma, no neskôr, keď sa ich záujmy rozišli, začal podporovať nového uchádzača o trón, [[Alexandros Balas|Alexandra Balasa]]. Ich spojenectvo bolo v roku [[150 pred Kr.]] spečatené svadbou Alexandra Balasa s kráľovou dcérou Kleopatrou Theou v meste Ptolemais Akko.<ref name="Wilk" /> === Triumf a smrť v Sýrii (145 pred Kr.) === [[Súbor:Coin of Demetrius II Nicator (cropped), Ptolemais in Phoenicia mint.jpg|náhľad|vľavo|200px|Minca [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II. Níkátora]]]] V roku [[145 pred Kr.]] vtrhol Ptolemaios VI. do Sýrie s veľkým vojskom, oficiálne na podporu Alexandra Balasa. Po odhalení sprisahania proti svojej osobe, ktoré zosnoval Alexandrov kancelár, však Ptolemaios VI. dramaticky zmenil strany. Svoju dcéru Kleopatru Theu nechal rozviesť a vydal ju za nového seleukovského uchádzača [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II.]] Obyvatelia [[Antiochia (mesto v Turecku)|Antiochie]] ho následne vyhlásili za „kráľa Ázie“. Ptolemaios VI. bol tak na krátky čas korunovaný za vládcu oboch ríš – Egypta aj Sýrie. Z obavy pred reakciou Ríma sa však titulu seleukovského kráľa vzdal a uspokojil sa s anexiou [[Koilé-Sýria|Koilé-Sýrie]].<ref name="Wellner" /> Rozhodujúci stret s Alexandrom Balasom sa odohral pri rieke Oinoparas. Ptolemaios VI. zvíťazil a Alexandrova uťatá hlava mu bola prinesená ako trofej. Počas bitky však kráľ spadol z koňa a utrpel ťažké zranenie hlavy. O tri dni neskôr, práve vo chvíli svojho najväčšieho politického triumfu, zraneniam podľahol. Po jeho smrti sa egyptské vojská zo Sýrie stiahli a moci v Egypte sa po krátkom chaose opäť chopil jeho brat Ptolemaios VIII.<ref name="Adkins81" /> === Nástupníctvo a rodina === Ptolemaios VI. sa počas vlády snažil zabezpečiť nástupníctvo pre svojich synov. Jeho najstarší syn [[Ptolemaios Eupatór]] bol od roku [[152 pred Kr.]] spoluvládcom, no ešte v tom istom roku zomrel. Po kráľovej smrti v Sýrii mal na trón nastúpiť jeho mladší, vtedy len sedemročný syn [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]], ktorého však krátko nato nechal zavraždiť jeho strýko Ptolemaios VIII. pri svojom návrate k moci.<ref name="Wellner" /> == Vnútorná politika a náboženstvo == === Faraónska ideológia a egyptské kulty === [[Súbor:Head of a statue of Ptolemy VI Philometor. Found at Aigina. Granit. 180-145 BC (4334587826).jpg|náhľad|vpravo|200px|Hlava sochy Ptolemaia VI. ako faraóna, nájdená v mori pri ostrove Aigina.]] Ptolemaios VI. pokračoval v tradícii svojich predchodcov a plne prijal úlohu egyptského faraóna. Udržiaval úzke vzťahy s vplyvným kňazstvom, najmä s kultom boha [[Ptah]]a a posvätného býka [[Hapi (býk)|Apisa]] v [[Mennofer|Memfise]]. Kráľovský pár pravidelne navštevoval Memfis počas osláv egyptského nového roka, pričom kráľ osobne vykonával rituálne obety v chráme [[Serapeion]].<ref name="Hölbl" /> V lete [[161 pred Kr.]] zvolal Ptolemaios VI. synodu všetkých egyptských kňazov, aby vydali dekrét (zachovaný na fragmente stély ''CG 22184''), ktorý kňazstvu udeľoval daňové úľavy a ďalšie výhody výmenou za kultické pocty kráľovskému páru v chrámoch. Významným činom bolo potvrdenie grantu z roku [[157 pred Kr.]], ktorým kráľ venoval všetky daňové príjmy z oblasti Dodekaschoinos (dolná Núbia) chrámu bohyne [[Eset|Isis]] na ostrove [[Filai]].<ref name="Hölbl" /> Z hľadiska architektúry sa za jeho vlády začala výstavba monumentálnych chrámových komplexov, ktoré dodnes patria k najlepšie zachovaným pamiatkam ptolemaiovskej éry. Ide najmä o započatie prác na chráme v [[Kom Ombo]] a rozšírenie stavieb na Filai. Reliéfy s jeho kartušou sa nachádzajú aj v chráme bohyne [[Hathor]] v Esne a v komplexe [[Dér el-Medína]].<ref name="Wellner" /> === Vzťah k židovskej komunite === Historik [[Flavius Iosephus]] vyzdvihuje osobitný záujem Ptolemaia VI. o blaho Židov v Egypte. Počas jeho vlády v 60. rokoch 2. storočia pred Kr. prišla do Egypta veľká vlna židovských prisťahovalcov, ktorí utekali pred makabejskými vojnami v Judei. Viedol ich Onias IV., syn zosadeného veľkňaza. Ptolemaios VI. im povolil usadiť sa v Leontopolise (dnešný Tell al-Jahudija), kde si so súhlasom kráľa postavili vlastný chrám (Oniov chrám), čím vzniklo dôležité náboženské a vojenské centrum verné Ptolemaiovcom. Onias sám získal vysokú vojenskú hodnosť a jeho rodina sa stala vplyvnou súčasťou kráľovského dvora. Predpokladá sa, že práve za vlády Ptolemaia VI. získala židovská komunita v Alexandrii vlastnú samosprávu (tzv. ''politeuma'') na čele s etnarchom.<ref>Hölbl, G.: ''A History of the Ptolemaic Empire'', 2001, s. 189–191.</ref> === Vzťahy s Núbiou === [[Súbor:Agilkia Isis-Tempel 24.JPG|náhľad|vpravo|250px|Stéla Ptolemaia VI. na ostrove [[Filai]], zaznamenávajúca pridelenie daňových príjmov chrámu bohyne Eset.]] V priebehu 60. a 50. rokov 2. storočia pred Kr. Ptolemaios VI. obnovil ptolemaiovskú kontrolu nad severnou časťou [[Núbia|Núbie]] (oblasť medzi prvým a druhým nílskym kataraktom), ktorá bola bohatá na zlaté bane. Tento úspech je výrazne propagovaný v chráme bohyne [[Eset|Isis]] na ostrove [[Filai]], kde dekorácie na prvom pylóne zdôrazňujú ptolemaiovský nárok na vládu nad celou Núbiou.<ref name="Hölbl" /> Na zabezpečenie tejto strategickej oblasti založil správca Horného Egypta, Boéthos, dve nové mestá pomenované na počesť kráľovského páru – ''Filometris'' a ''Kleopatra''. Nápisy dokladajú, že v tomto období kmeňoví náčelníci z Núbie pravidelne odvádzali tribút do ptolemaiovskej pokladnice.<ref>Török, L.: ''Between Two Worlds: The Frontier Region Between Ancient Nubia and Egypt'', 2009, s. 400–404.</ref> == Manželstvo a potomstvo == Ptolemaios VI. a jeho sestra-manželka [[Kleopatra II.]] mali spolu pravdepodobne päť detí: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodený !! Úmrtie !! Poznámka |- | [[Ptolemaios Eupatór]] || || [[166 pred Kr.]] || [[152 pred Kr.]] || Krátko spoluvládca so svojím otcom v roku 152 pred Kr. |- | [[Kleopatra Thea]] || [[Súbor:AlexanderIBalasAndCleopatraThea.jpg|90px]] || cca [[164 pred Kr.]] || [[121 pred Kr.]] || Manželka seleukovských kráľov [[Alexandros Balas|Alexandra Balasa]], [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II.]] a [[Antiochos VII. Sidetes|Antiocha VII.]] Neskôr vládnuca kráľovná Sýrie. |- | [[Kleopatra III.]] || [[Súbor:Cleopatra-III-at-Kom-Ombo.jpg|90px]] || cca 160 – 155 pred Kr. || [[101 pred Kr.]] || Manželka svojho strýka [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]], neskôr spoluvládkyňa so svojimi synmi. |- | [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] || || cca [[152 pred Kr.]] || [[143 pred Kr.|143]] – [[131 pred Kr.|131 pred Kr.]] || Následník trónu, ktorého neskôr nechal odstrániť jeho strýko Ptolemaios VIII. |- | Berenika || || 160. roky pred Kr. || pred [[133 pred Kr.]] || Jej príslušnosť k dynastii je niektorými historikmi spochybňovaná; mala byť zasnúbená s pergamským kráľom [[Attalos III.|Attalom III.]] |} == Galéria == <gallery class="center" widths="250"> File:Egypt Temple Philae.jpg|Interiér chrámu na ostrove Filai (litografia z roku 1821). File:Kom Ombo 06 977.jpg|Kom Ombo: Ptolemaios VI. s manželkou Kleopatrou II. pred bohmi Ré, Montuom a Sobkom. File:Ptolemaios VI. Filométor & Cleopatra II. Philae.png|Ptolemaios VI. a Kleopatra II. prinášajú obety bohyniam Hathor a Amunovi. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * WELLNER, Luděk Václav. ''Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů''. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. * WILKINSON, Toby. ''The Rise and Fall of Ancient Egypt''. New York : Random House, 2010. ISBN 978-0-679-60429-7. * GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-18050-5. [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] fe70jkopf6mu8mn4fhs1jbylhwollw1 8191161 8191137 2026-04-02T07:49:06Z Bakjb 236375 š 8191161 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.]] | spoluvládca = [[Kleopatra I.]] (180 – 176 pred Kr.), [[Kleopatra II.]] (od 175 pred Kr.), [[Ptolemaios VIII.]] (170 – 164 pred Kr.) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios V.]] | matka = [[Kleopatra I.]] | dátum narodenia = máj/jún [[186 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[145 pred Kr.]] (41 rokov) | miesto úmrtia = [[Sýria]] | manželka = [[Kleopatra II.]] | potomkovia = [[Ptolemaios Eupatór]], [[Kleopatra Thea]], [[Kleopatra III.]], [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] | horovo meno = ''Tjeniemchet Heterhapuankhhermeskhenetsen'' | nísut-bitty = ''Iwaennetjerwyperu Setepenptahkheperi Irymaatamunre'' }} '''Ptolemaios VI. Filométor''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Φιλομήτωρ''}} – „Ptolemaios Milujúci matku“; * máj/jún [[186 pred Kr.]] – † [[145 pred Kr.]]) bol šiesty kráľ a faraón [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]]. Vládol s prerušením v rokoch [[180 pred Kr.|180]] až [[145 pred Kr.]] Historikmi je často považovaný za posledného panovníka starovekého Egypta, počas ktorého vlády bola krajina ešte stále významnou stredomorskou veľmocou.<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 204-206}}</ref> Jeho panovanie bolo charakterizované neustálymi vonkajšími konfliktmi so [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] o nadvládu nad Sýriou a vnútroštátnym mocenským bojom s jeho mladším bratom, neskorším kráľom [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaiom VIII.]] Počas [[Sýrske vojny|šiestej sýrskej vojny]] ([[170 pred Kr.|170]] – [[168 pred Kr.]]) bol Egypt dvakrát napadnutý seleukovskými vojskami a Ptolemaios VI. bol nakrátko zosadený. Na trón sa vrátil v roku [[163 pred Kr.]] po ľudovom povstaní v [[Alexandria|Alexandrii]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V druhej fáze svojej vlády úspešne zasahoval do vnútorných pomerov Seleukovskej ríše podporou rôznych uchádzačov o trón, čím vyvolal dlhotrvajúcu občiansku vojnu u svojich susedov. Svoj život zavŕšil v roku [[145 pred Kr.]] víťazstvom v [[Bitka pri Oinopare|bitke pri Oinopare]], po ktorej ovládol Sýriu aj Egypt, no tri dni po boji podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri páde z koňa.<ref name="Wilk">Wilkinson, T.: ''The Rise and Fall of Ancient Egypt'', 2010, s. 321–324.</ref> == Pôvod a mladosť == [[Súbor:Ptolemy VI Philometor ring.jpg|náhled|vpravo|250px|Zlatý prsteň s vyobrazením Ptolemaia VI. s helenistickým diadémom.]] Ptolemaios VI. bol najstarším synom kráľa [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]] a [[Kleopatra I.|Kleopatry I.]] Narodil sa v roku [[186 pred Kr.]], pravdepodobne v máji alebo júni. Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho [[Horovo meno]], v ktorom je označovaný za „dvojča žijúceho býka Ápisa“.<ref>Koenen, L.: ''Die 'demotische Zivilprozessordnung' und die Philanthropa vom 9. Okt. 186 vor Chr.'', 1960, s. 13.</ref> Mal dvoch súrodencov: sestru [[Kleopatra II.|Kleopatru II.]] a mladšieho brata [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]] Jeho otec sa snažil budovať princovu prestíž nielen v Egypte, ale v celom gréckom svete. Napríklad v roku [[182 pred Kr.]] nechal v princovom mene zapísať záprah do súťaží na [[Panaténaie|Panathenajských hrách]].<ref name="Tyndale">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Ptolemy VI | url = http://instonebrewer.com | vydavateľ = Tyndale House | dátum prístupu = 2013-05-22 | jazyk = en}}</ref> Koniec vlády Ptolemaia V. bol však poznačený rozvratom po porážke v [[Sýrske vojny|piatej sýrskej vojne]], kedy Egypt stratil územia v [[Koilé-Sýria|Koilé-Sýrii]] a Judei. Na dvore v Alexandrii súperili dve frakcie – jedna volala po odvete a znovuzískaní prestíže, druhá varovala pred nákladmi na militarizáciu ríše. Ptolemaios V. náhle zomrel v septembri [[180 pred Kr.]] vo veku 30 rokov, pričom neskoršie pramene naznačujú, že mohol byť otrávený svojimi dvoranmi práve kvôli týmto rozporom.<ref name="Wellner" /> == Prvá vláda (180 – 164 pred Kr.) == === Obdobie regentstva === Ptolemaios VI. bol korunovaný ako šesťročný. V prvých rokoch (180 – 176 pred Kr.) vládla ako spoluregentka jeho matka Kleopatra I. Na dokumentoch z tohto obdobia bolo jej meno uvádzané pred menom syna a mince boli razené pod ich spoločnou autoritou. Vďaka svojmu seleukovskému pôvodu Kleopatra I. úspešne presadzovala mierovú politiku voči svojim príbuzným v Sýrii.<ref name="Adkins81" /> Po jej smrti (pravdepodobne koncom roka [[176 pred Kr.]]) prevzali správu štátu jej blízki spolupracovníci – eunuch Eulaios (kráľov tútora) a bývalý sýrsky otrok Lenaios, ktorý mal na starosti kráľovské financie. Obaja sa snažili posilniť svoju moc zdôrazňovaním kráľovskej dôstojnosti mladého panovníka. V roku [[175 pred Kr.]] zinscenovali svadbu Ptolemaia VI. s jeho sestrou Kleopatrou II., čím nadviazali na staroegyptské tradície. Pár bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako ''Theoi Filometores'' („Bohovia milujúci matku“), čo bola pocta zosnulej Kleopatre I. V egyptskom náboženskom kontexte tento titul evokoval vzťah boha [[Horus|Hora]] k jeho matke [[Eset|Isis]]. Keďže obaja manželia boli v tom čase ešte deťmi, manželstvo bolo konzumované až o niekoľko rokov neskôr; počas života mali spolu najmenej štyri deti.<ref name="Wilk" /> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochus IV Epiphanes - Altes Museum - Berlin - Germany 2017.jpg|náhľad|vľavo|200px|Busta seleukovského kráľa [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Relatívny pokoj so Seleukovskou ríšou skončil po smrti Ptolemaiovho strýka [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]] v roku [[175 pred Kr.]] Na trón nastúpil jeho brat [[Antiochos IV. Epifanes]], čo posilnilo vojnovú frakciu na ptolemaiovskom dvore. Regenti Eulaios a Lenaios, zbavení mierového vplyvu zosnulej Kleopatry I., začali pripravovať vojenskú odvetu. Vhodný moment videli v roku [[171 pred Kr.]], kedy bol [[Rímska republika|Rím]] plne zamestnaný treťou macedónskou vojnou a nemohol zasahovať do egyptských záležitostí.<ref name="Hölbl">Hölbl, G.: ''A History of the Ptolemaic Empire'', 2001, s. 143–144.</ref> V októbri [[170 pred Kr.]] bol mladší brat [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaios VIII.]] vyhlásený za spoluregenta a v celom Egypte bol vyhlásený začiatok novej éry spoločnej vlády súrodencov. Krátko nato oslávil vtedy šestnásťročný Ptolemaios VI. svoje oficiálne dosiahnutie dospelosti (obrad ''anakleteria''), čím sa formálne ujal moci, hoci faktickú správu štátu si ponechali jeho poručníci.<ref name="Tyndale" /> Vojna vypukla začiatkom roka [[169 pred Kr.]] Ptolemaiovská armáda vyrazila z hraničnej pevnosti [[Pelusion]] s cieľom vtrhnúť do Palestíny, no Seleukovci ju v bitke na [[Sinajský polostrov|Sinaji]] drvivo porazili. Antiochos IV. následne obsadil strategické Pelusion a postúpil hlboko do delty [[Níl|Nílu]]. Porážka viedla k štátnemu prevratu v Alexandrii – regentov zvrhli generáli Komanos a Kineas. Ptolemaios VI. sa pokúsil s Antiochom vyjednávať, čo viedlo k dohode, ktorá z neho fakticky urobila seleukovského vazala.<ref name="Wellner" /> Obyvatelia Alexandrie dohodu odmietli, vyvolali nepokoje a za jediného kráľa vyhlásili mladšieho brata Ptolemaia VIII. Antiochos IV. neúspešne obliehal Alexandriu a v septembri 169 pred Kr. sa z Egypta stiahol, pričom Ptolemaia VI. ponechal ako bábkového vládcu v [[Mennofer|Memfise]]. Ptolemaios VI. sa však vzápätí s bratom a sestrou zmieril a vrátil sa do hlavného mesta. Na jar [[168 pred Kr.]] vpadol Antiochos IV. do Egypta druhýkrát, v Memfise sa nechal korunovať za egyptského kráľa a opäť postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa v núdzi obrátili na Rím. Zásah prišiel v meste Eleusis pri Alexandrii, kde rímsky vyslanec [[Gaius Popillius Laenas]] nakreslil okolo seleukovského kráľa v piesku kruh a prikázal mu, aby z Egypta odišiel skôr, než z neho vystúpi. Antiochos, vedomý si sily rímskych légií, ustúpil a vojna skončila.<ref name="Wellner" /><ref name="Adkins81" /> === Vnútorné nepokoje a vyhnanstvo (168 – 164 pred Kr.) === Spoločná vláda dvoch bratov a sestry pokračovala aj po vojne, no prestíž dynastie bola po drvivej porážke vážne poškodená. Medzi Ptolemaiom VI. a jeho mladším bratom vznikla trvalá trhlina, ktorú sa snažili zneužiť ambiciózni dvorania.<ref name="Wellner" /> V roku [[165 pred Kr.]] sa vplyvný dvoran egyptského pôvodu, Dionýzios Petosarápis, pokúsil o prevrat. Rozšíril v Alexandrii správu, že Ptolemaios VI. plánuje vraždu svojho brata. Kráľovi sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne ukázali na štadióne, čím upokojili dav. Dionýzios ušiel a podnietil vzbury v regióne [[Fajjúm (oáza)|Fajjúm]]. Súčasne vypuklo ďalšie povstanie v [[Horný Egypt|Hornom Egypte]], ktoré Ptolemaios VI. potlačil až po tvrdom obliehaní mesta [[Achmím|Panopolis]].<ref>McGing, B. C.: ''Revolt Egyptian Style: Internal Opposition to Ptolemaic Rule'', 1997, s. 289–290.</ref> Vojnové roky zdevastovali poľnohospodárstvo. Mnoho fariem ostalo opustených, čo ohrozovalo kráľovské príjmy. V roku [[165 pred Kr.]] vydali Ptolemaiovci dekrét o poľnohospodárstve, ktorým nútili roľníkov obrábať pôdu, čo vyvolalo vlnu protestov. Na správu skonfiškovaného a opusteného majetku bol vytvorený špeciálny úrad – ''Idios Logos''.<ref name="Hölbl" /> Koncom roka [[164 pred Kr.]] sa Ptolemaiovi VIII. podarilo svojho staršieho brata aj so sestrou Kleopatrou II. vyhnať z krajiny. Ptolemaios VI. hľadal pomoc v [[Rímska republika|Ríme]]. Do mesta dorazil v zúboženom stave, sprevádzaný len eunuchom a tromi sluhami. Podľa dobových svedectiev žil v Ríme vo veľmi skromných podmienkach v podnájme u istého maliara, kým čakal na prijatie v senáte. Následne sa presunul na [[Cyprus]], ktorý stále ostával pod jeho kontrolou.<ref name="Wellner" /> == Druhá vláda (163 – 145 pred Kr.) == V lete [[163 pred Kr.]] vypuklo v Alexandrii povstanie proti tyranskej vláde mladšieho brata. Ptolemaios VIII. bol vyhnaný a ľud povolal Ptolemaia VI. späť na trón. Bratia nakoniec uzavreli dohodu o rozdelení ríše: Ptolemaios VI. a Kleopatra II. vládli v Egypte a na Cypre, zatiaľ čo mladší brat dostal pod správu [[Kyrenaika|Kyrenaiku]].<ref name="Adkins81" /> Tento systém spoluvlády manželského páru sa stal normou pre zvyšok ptolemaiovskej dynastie. Návrat na trón bol potvrdený amnestiou pre povstalcov a slávnostnou návštevou kráľovského páru v Memfise počas osláv egyptského nového roka.<ref name="Hölbl" /> === Konflikty s bratom a zasahovanie v Sýrii === [[Súbor:Ptolemy VIII.jpg|náhľad|vpravo|200px|Minca s podobizňou [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]]]] Ptolemaios VIII. sa neuspokojil s vládou v Kyrenaike a v roku [[162 pred Kr.]] presvedčil rímsky senát, že rozdelenie ríše je nespravodlivé a mal by získať aj [[Cyprus]]. Ptolemaios VI. však pomocou obratnej diplomacie a prieťahov odmietal ostrov vydať. Keď v roku [[154 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil brata, Rím mu poslal na pomoc vojsko. Ptolemaios VI. však brata vojensky porazil pri meste Lapethos na Cypre. Namiesto popravy mu však preukázal nečakanú milosť – ponechal mu Kyrenaiku a sľúbil mu ruku svojej dcéry [[Kleopatra Thea|Kleopatry They]], čím opäť stabilizoval dynastické vzťahy.<ref name="Wellner" /><ref name="Hölbl" /> V tom istom období začal Ptolemaios VI. aktívne zasahovať do vnútorných sporov [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]]. Najprv podporil útek [[Démétrios I. Sótér|Démétria I.]] z Ríma, no neskôr, keď sa ich záujmy rozišli, začal podporovať nového uchádzača o trón, [[Alexandros Balas|Alexandra Balasa]]. Ich spojenectvo bolo v roku [[150 pred Kr.]] spečatené svadbou Alexandra Balasa s kráľovou dcérou Kleopatrou Theou v meste Ptolemais Akko.<ref name="Wilk" /> === Triumf a smrť v Sýrii (145 pred Kr.) === [[Súbor:Coin of Demetrius II Nicator (cropped), Ptolemais in Phoenicia mint.jpg|náhľad|vľavo|200px|Minca [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II. Níkátora]]]] V roku [[145 pred Kr.]] vtrhol Ptolemaios VI. do Sýrie s veľkým vojskom, oficiálne na podporu Alexandra Balasa. Po odhalení sprisahania proti svojej osobe, ktoré zosnoval Alexandrov kancelár, však Ptolemaios VI. dramaticky zmenil strany. Svoju dcéru Kleopatru Theu nechal rozviesť a vydal ju za nového seleukovského uchádzača [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II.]] Obyvatelia [[Antiochia (mesto v Turecku)|Antiochie]] ho následne vyhlásili za „kráľa Ázie“. Ptolemaios VI. bol tak na krátky čas korunovaný za vládcu oboch ríš – Egypta aj Sýrie. Z obavy pred reakciou Ríma sa však titulu seleukovského kráľa vzdal a uspokojil sa s anexiou [[Koilé-Sýria|Koilé-Sýrie]].<ref name="Wellner" /> Rozhodujúci stret s Alexandrom Balasom sa odohral pri rieke Oinoparas. Ptolemaios VI. zvíťazil a Alexandrova uťatá hlava mu bola prinesená ako trofej. Počas bitky však kráľ spadol z koňa a utrpel ťažké zranenie hlavy. O tri dni neskôr, práve vo chvíli svojho najväčšieho politického triumfu, zraneniam podľahol. Po jeho smrti sa egyptské vojská zo Sýrie stiahli a moci v Egypte sa po krátkom chaose opäť chopil jeho brat Ptolemaios VIII.<ref name="Adkins81" /> === Nástupníctvo a rodina === Ptolemaios VI. sa počas vlády snažil zabezpečiť nástupníctvo pre svojich synov. Jeho najstarší syn [[Ptolemaios Eupatór]] bol od roku [[152 pred Kr.]] spoluvládcom, no ešte v tom istom roku zomrel. Po kráľovej smrti v Sýrii mal na trón nastúpiť jeho mladší, vtedy len sedemročný syn [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]], ktorého však krátko nato nechal zavraždiť jeho strýko Ptolemaios VIII. pri svojom návrate k moci.<ref name="Wellner" /> == Vnútorná politika a náboženstvo == === Faraónska ideológia a egyptské kulty === [[Súbor:Head of a statue of Ptolemy VI Philometor. Found at Aigina. Granit. 180-145 BC (4334587826).jpg|náhľad|vpravo|200px|Hlava sochy Ptolemaia VI. ako faraóna, nájdená v mori pri ostrove Aigina.]] Ptolemaios VI. pokračoval v tradícii svojich predchodcov a plne prijal úlohu egyptského faraóna. Udržiaval úzke vzťahy s vplyvným kňazstvom, najmä s kultom boha [[Ptah]]a a posvätného býka [[Hapi (býk)|Apisa]] v [[Mennofer|Memfise]]. Kráľovský pár pravidelne navštevoval Memfis počas osláv egyptského nového roka, pričom kráľ osobne vykonával rituálne obety v chráme [[Serapeion]].<ref name="Hölbl" /> V lete [[161 pred Kr.]] zvolal Ptolemaios VI. synodu všetkých egyptských kňazov, aby vydali dekrét (zachovaný na fragmente stély ''CG 22184''), ktorý kňazstvu udeľoval daňové úľavy a ďalšie výhody výmenou za kultické pocty kráľovskému páru v chrámoch. Významným činom bolo potvrdenie grantu z roku [[157 pred Kr.]], ktorým kráľ venoval všetky daňové príjmy z oblasti Dodekaschoinos (dolná Núbia) chrámu bohyne [[Eset|Isis]] na ostrove [[Filai]].<ref name="Hölbl" /> Z hľadiska architektúry sa za jeho vlády začala výstavba monumentálnych chrámových komplexov, ktoré dodnes patria k najlepšie zachovaným pamiatkam ptolemaiovskej éry. Ide najmä o započatie prác na chráme v [[Kom Ombo]] a rozšírenie stavieb na Filai. Reliéfy s jeho kartušou sa nachádzajú aj v chráme bohyne [[Hathor]] v Esne a v komplexe [[Dér el-Medína]].<ref name="Wellner" /> === Vzťah k židovskej komunite === Historik [[Flavius Iosephus]] vyzdvihuje osobitný záujem Ptolemaia VI. o blaho Židov v Egypte. Počas jeho vlády v 60. rokoch 2. storočia pred Kr. prišla do Egypta veľká vlna židovských prisťahovalcov, ktorí utekali pred makabejskými vojnami v Judei. Viedol ich Onias IV., syn zosadeného veľkňaza. Ptolemaios VI. im povolil usadiť sa v Leontopolise (dnešný Tell al-Jahudija), kde si so súhlasom kráľa postavili vlastný chrám (Oniov chrám), čím vzniklo dôležité náboženské a vojenské centrum verné Ptolemaiovcom. Onias sám získal vysokú vojenskú hodnosť a jeho rodina sa stala vplyvnou súčasťou kráľovského dvora. Predpokladá sa, že práve za vlády Ptolemaia VI. získala židovská komunita v Alexandrii vlastnú samosprávu (tzv. ''politeuma'') na čele s etnarchom.<ref>Hölbl, G.: ''A History of the Ptolemaic Empire'', 2001, s. 189–191.</ref> === Vzťahy s Núbiou === [[Súbor:Agilkia Isis-Tempel 24.JPG|náhľad|vpravo|250px|Stéla Ptolemaia VI. na ostrove [[Filai]], zaznamenávajúca pridelenie daňových príjmov chrámu bohyne Eset.]] V priebehu 60. a 50. rokov 2. storočia pred Kr. Ptolemaios VI. obnovil ptolemaiovskú kontrolu nad severnou časťou [[Núbia|Núbie]] (oblasť medzi prvým a druhým nílskym kataraktom), ktorá bola bohatá na zlaté bane. Tento úspech je výrazne propagovaný v chráme bohyne [[Eset|Isis]] na ostrove [[Filai]], kde dekorácie na prvom pylóne zdôrazňujú ptolemaiovský nárok na vládu nad celou Núbiou.<ref name="Hölbl" /> Na zabezpečenie tejto strategickej oblasti založil správca Horného Egypta, Boéthos, dve nové mestá pomenované na počesť kráľovského páru – ''Filometris'' a ''Kleopatra''. Nápisy dokladajú, že v tomto období kmeňoví náčelníci z Núbie pravidelne odvádzali tribút do ptolemaiovskej pokladnice.<ref>Török, L.: ''Between Two Worlds: The Frontier Region Between Ancient Nubia and Egypt'', 2009, s. 400–404.</ref> == Manželstvo a potomstvo == Ptolemaios VI. a jeho sestra-manželka [[Kleopatra II.]] mali spolu pravdepodobne päť detí: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodený !! Úmrtie !! Poznámka |- | [[Ptolemaios Eupatór]] || || [[166 pred Kr.]] || [[152 pred Kr.]] || Krátko spoluvládca so svojím otcom v roku 152 pred Kr. |- | [[Kleopatra Thea]] || [[Súbor:AlexanderIBalasAndCleopatraThea.jpg|90px]] || cca [[164 pred Kr.]] || [[121 pred Kr.]] || Manželka seleukovských kráľov [[Alexandros Balas|Alexandra Balasa]], [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II.]] a [[Antiochos VII. Sidetes|Antiocha VII.]] Neskôr vládnuca kráľovná Sýrie. |- | [[Kleopatra III.]] || [[Súbor:Cleopatra-III-at-Kom-Ombo.jpg|90px]] || cca 160 – 155 pred Kr. || [[101 pred Kr.]] || Manželka svojho strýka [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]], neskôr spoluvládkyňa so svojimi synmi. |- | [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] || || cca [[152 pred Kr.]] || [[143 pred Kr.|143]] – [[131 pred Kr.|131 pred Kr.]] || Následník trónu, ktorého neskôr nechal odstrániť jeho strýko Ptolemaios VIII. |- | Berenika || || 160. roky pred Kr. || pred [[133 pred Kr.]] || Jej príslušnosť k dynastii je niektorými historikmi spochybňovaná; mala byť zasnúbená s pergamským kráľom [[Attalos III.|Attalom III.]] |} == Galéria == <gallery class="center" widths="250"> File:Egypt Temple Philae.jpg|Interiér chrámu na ostrove Filai (litografia z roku 1821). File:Kom Ombo 06 977.jpg|Kom Ombo: Ptolemaios VI. s manželkou Kleopatrou II. pred bohmi Ré, Montuom a Sobkom. File:Ptolemaios VI. Filométor & Cleopatra II. Philae.png|Ptolemaios VI. a Kleopatra II. prinášajú obety bohyniam Hathor a Amunovi. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * WELLNER, Luděk Václav. ''Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů''. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. * WILKINSON, Toby. ''The Rise and Fall of Ancient Egypt''. New York : Random House, 2010. ISBN 978-0-679-60429-7. * GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-18050-5. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] qfm05z8uamq2e0xupcnqgb9ea1o1ox8 8191216 8191161 2026-04-02T11:56:44Z ~2026-19334-49 290463 8191216 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.]] | spoluvládca = [[Kleopatra I.]] (180 – 176 pred Kr.), [[Kleopatra II.]] (od 175 pred Kr.), [[Ptolemaios VIII.]] (170 – 164 pred Kr.) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios V.]] | matka = [[Kleopatra I.]] | dátum narodenia = máj/jún [[186 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[145 pred Kr.]] (41 rokov) | miesto úmrtia = [[Sýria]] | manželka = [[Kleopatra II.]] | potomkovia = [[Ptolemaios Eupatór]], [[Kleopatra Thea]], [[Kleopatra III.]], [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] | horovo meno = ''Tjeniemchet Heterhapuankhhermeskhenetsen'' | nísut-bitty = ''Iwaennetjerwyperu Setepenptahkheperi Irymaatamunre'' }} '''Ptolemaios VI. Filométor''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Φιλομήτωρ''}} – „Ptolemaios Milujúci matku“; * máj/jún [[186 pred Kr.]] – † [[145 pred Kr.]]) bol šiesty kráľ a faraón [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]]. Vládol s prerušením v rokoch [[180 pred Kr.|180]] až [[145 pred Kr.]] Historikmi je často považovaný za posledného panovníka starovekého Egypta, počas ktorého vlády bola krajina ešte stále významnou stredomorskou veľmocou.<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 204-206}}</ref> Jeho panovanie bolo charakterizované neustálymi vonkajšími konfliktmi so [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] o nadvládu nad Sýriou a vnútroštátnym mocenským bojom s jeho mladším bratom, neskorším kráľom [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaiom VIII.]] Počas [[Sýrske vojny|šiestej sýrskej vojny]] ([[170 pred Kr.|170]] – [[168 pred Kr.]]) bol Egypt dvakrát napadnutý seleukovskými vojskami a Ptolemaios VI. bol nakrátko zosadený. Na trón sa vrátil v roku [[163 pred Kr.]] po ľudovom povstaní v [[Alexandria|Alexandrii]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V druhej fáze svojej vlády úspešne zasahoval do vnútorných pomerov Seleukovskej ríše podporou rôznych uchádzačov o trón, čím vyvolal dlhotrvajúcu občiansku vojnu u svojich susedov. Svoj život zavŕšil v roku [[145 pred Kr.]] víťazstvom v [[Bitka pri Oinopare|bitke pri Oinopare]], po ktorej ovládol Sýriu aj Egypt, no tri dni po boji podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri páde z koňa.<ref name="Wilk">Wilkinson, T.: ''The Rise and Fall of Ancient Egypt'', 2010, s. 321–324.</ref> == Pôvod a mladosť == [[Súbor:Ptolemy VI Philometor ring.jpg|náhled|vpravo|250px|Zlatý prsteň s vyobrazením Ptolemaia VI. s helenistickým diadémom.]] Ptolemaios VI. bol najstarším synom kráľa [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]] a [[Kleopatra I.|Kleopatry I.]] Narodil sa v roku [[186 pred Kr.]], pravdepodobne v máji alebo júni. Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho [[Horovo meno]], v ktorom je označovaný za „dvojča žijúceho býka Ápisa“.<ref>Koenen, L.: ''Die 'demotische Zivilprozessordnung' und die Philanthropa vom 9. Okt. 186 vor Chr.'', 1960, s. 13.</ref> Mal dvoch súrodencov: sestru [[Kleopatra II.|Kleopatru II.]] a mladšieho brata [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]] Jeho otec sa snažil budovať princovu prestíž nielen v Egypte, ale v celom gréckom svete. Napríklad v roku [[182 pred Kr.]] nechal v princovom mene zapísať záprah do súťaží na [[Panaténaie|Panathenajských hrách]].<ref name="Tyndale">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Ptolemy VI | url = http://instonebrewer.com | vydavateľ = Tyndale House | dátum prístupu = 2013-05-22 | jazyk = en}}</ref> Koniec vlády Ptolemaia V. bol však poznačený rozvratom po porážke v [[Sýrske vojny|piatej sýrskej vojne]], kedy Egypt stratil územia v [[Koilé-Sýria|Koilé-Sýrii]] a Judei. Na dvore v Alexandrii súperili dve frakcie – jedna volala po odvete a znovuzískaní prestíže, druhá varovala pred nákladmi na militarizáciu ríše. Ptolemaios V. náhle zomrel v septembri [[180 pred Kr.]] vo veku 30 rokov, pričom neskoršie pramene naznačujú, že mohol byť otrávený svojimi dvoranmi práve kvôli týmto rozporom.<ref name="Wellner" /> == Prvá vláda (180 – 164 pred Kr.) == === Obdobie regentstva === Ptolemaios VI. bol korunovaný ako šesťročný. V prvých rokoch (180 – 176 pred Kr.) vládla ako spoluregentka jeho matka Kleopatra I. Na dokumentoch z tohto obdobia bolo jej meno uvádzané pred menom syna a mince boli razené pod ich spoločnou autoritou. Vďaka svojmu seleukovskému pôvodu Kleopatra I. úspešne presadzovala mierovú politiku voči svojim príbuzným v Sýrii.<ref name="Adkins81" /> Po jej smrti (pravdepodobne koncom roka [[176 pred Kr.]]) prevzali správu štátu jej blízki spolupracovníci – eunuch Eulaios (kráľov tútora) a bývalý sýrsky otrok Lenaios, ktorý mal na starosti kráľovské financie. Obaja sa snažili posilniť svoju moc zdôrazňovaním kráľovskej dôstojnosti mladého panovníka. V roku [[175 pred Kr.]] zinscenovali svadbu Ptolemaia VI. s jeho sestrou Kleopatrou II., čím nadviazali na staroegyptské tradície. Pár bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako ''Theoi Filometores'' („Bohovia milujúci matku“), čo bola pocta zosnulej Kleopatre I. V egyptskom náboženskom kontexte tento titul evokoval vzťah boha [[Horus|Hora]] k jeho matke [[Eset|Isis]]. Keďže obaja manželia boli v tom čase ešte deťmi, manželstvo bolo konzumované až o niekoľko rokov neskôr; počas života mali spolu najmenej štyri deti.<ref name="Wilk" /> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochus IV Epiphanes - Altes Museum - Berlin - Germany 2017.jpg|náhľad|vľavo|200px|Busta seleukovského kráľa [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Relatívny pokoj so Seleukovskou ríšou skončil po smrti Ptolemaiovho strýka [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]] v roku [[175 pred Kr.]] Na trón nastúpil jeho brat [[Antiochos IV. Epifanes]], čo posilnilo vojnovú frakciu na ptolemaiovskom dvore. Regenti Eulaios a Lenaios, zbavení mierového vplyvu zosnulej Kleopatry I., začali pripravovať vojenskú odvetu. Vhodný moment videli v roku [[171 pred Kr.]], kedy bol [[Rímska republika|Rím]] plne zamestnaný treťou macedónskou vojnou a nemohol zasahovať do egyptských záležitostí.<ref name="Hölbl">Hölbl, G.: ''A History of the Ptolemaic Empire'', 2001, s. 143–144.</ref> V októbri [[170 pred Kr.]] bol mladší brat [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaios VIII.]] vyhlásený za spoluregenta a v celom Egypte bol vyhlásený začiatok novej éry spoločnej vlády súrodencov. Krátko nato oslávil vtedy šestnásťročný Ptolemaios VI. svoje oficiálne dosiahnutie dospelosti (obrad ''anakleteria''), čím sa formálne ujal moci, hoci faktickú správu štátu si ponechali jeho poručníci.<ref name="Tyndale" /> Vojna vypukla začiatkom roka [[169 pred Kr.]] Ptolemaiovská armáda vyrazila z hraničnej pevnosti [[Pelusion]] s cieľom vtrhnúť do Palestíny, no Seleukovci ju v bitke na [[Sinajský polostrov|Sinaji]] drvivo porazili. Antiochos IV. následne obsadil strategické Pelusion a postúpil hlboko do delty [[Níl|Nílu]]. Porážka viedla k štátnemu prevratu v Alexandrii – regentov zvrhli generáli Komanos a Kineas. Ptolemaios VI. sa pokúsil s Antiochom vyjednávať, čo viedlo k dohode, ktorá z neho fakticky urobila seleukovského vazala.<ref name="Wellner" /> Obyvatelia Alexandrie dohodu odmietli, vyvolali nepokoje a za jediného kráľa vyhlásili mladšieho brata Ptolemaia VIII. Antiochos IV. neúspešne obliehal Alexandriu a v septembri 169 pred Kr. sa z Egypta stiahol, pričom Ptolemaia VI. ponechal ako bábkového vládcu v [[Mennofer|Memfise]]. Ptolemaios VI. sa však vzápätí s bratom a sestrou zmieril a vrátil sa do hlavného mesta. Na jar [[168 pred Kr.]] vpadol Antiochos IV. do Egypta druhýkrát, v Memfise sa nechal korunovať za egyptského kráľa a opäť postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa v núdzi obrátili na Rím. Zásah prišiel v meste Eleusis pri Alexandrii, kde rímsky vyslanec [[Gaius Popillius Laenas]] nakreslil okolo seleukovského kráľa v piesku kruh a prikázal mu, aby z Egypta odišiel skôr, než z neho vystúpi. Antiochos, vedomý si sily rímskych légií, ustúpil a vojna skončila.<ref name="Wellner" /><ref name="Adkins81" /> === Vnútorné nepokoje a vyhnanstvo (168 – 164 pred Kr.) === Spoločná vláda dvoch bratov a sestry pokračovala aj po vojne, no prestíž dynastie bola po drvivej porážke vážne poškodená. Medzi Ptolemaiom VI. a jeho mladším bratom vznikla trvalá trhlina, ktorú sa snažili zneužiť ambiciózni dvorania.<ref name="Wellner" /> V roku [[165 pred Kr.]] sa vplyvný dvoran egyptského pôvodu, Dionýzios Petosarápis, pokúsil o prevrat. Rozšíril v Alexandrii správu, že Ptolemaios VI. plánuje vraždu svojho brata. Kráľovi sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne ukázali na štadióne, čím upokojili dav. Dionýzios ušiel a podnietil vzbury v regióne [[Fajjúm (oáza)|Fajjúm]]. Súčasne vypuklo ďalšie povstanie v [[Horný Egypt|Hornom Egypte]], ktoré Ptolemaios VI. potlačil až po tvrdom obliehaní mesta [[Achmím|Panopolis]].<ref>McGing, B. C.: ''Revolt Egyptian Style: Internal Opposition to Ptolemaic Rule'', 1997, s. 289–290.</ref> Vojnové roky zdevastovali poľnohospodárstvo. Mnoho fariem ostalo opustených, čo ohrozovalo kráľovské príjmy. V roku [[165 pred Kr.]] vydali Ptolemaiovci dekrét o poľnohospodárstve, ktorým nútili roľníkov obrábať pôdu, čo vyvolalo vlnu protestov. Na správu skonfiškovaného a opusteného majetku bol vytvorený špeciálny úrad – ''Idios Logos''.<ref name="Hölbl" /> Koncom roka [[164 pred Kr.]] sa Ptolemaiovi VIII. podarilo svojho staršieho brata aj so sestrou Kleopatrou II. vyhnať z krajiny. Ptolemaios VI. hľadal pomoc v [[Rímska republika|Ríme]]. Do mesta dorazil v zúboženom stave, sprevádzaný len eunuchom a tromi sluhami. Podľa dobových svedectiev žil v Ríme vo veľmi skromných podmienkach v podnájme u istého maliara, kým čakal na prijatie v senáte. Následne sa presunul na [[Cyprus]], ktorý stále ostával pod jeho kontrolou.<ref name="Wellner" /> == Druhá vláda (163 – 145 pred Kr.) == V lete [[163 pred Kr.]] vypuklo v Alexandrii povstanie proti tyranskej vláde mladšieho brata. Ptolemaios VIII. bol vyhnaný a ľud povolal Ptolemaia VI. späť na trón. Bratia nakoniec uzavreli dohodu o rozdelení ríše: Ptolemaios VI. a Kleopatra II. vládli v Egypte a na Cypre, zatiaľ čo mladší brat dostal pod správu [[Kyrenaika|Kyrenaiku]].<ref name="Adkins81" /> Tento systém spoluvlády manželského páru sa stal normou pre zvyšok ptolemaiovskej dynastie. Návrat na trón bol potvrdený amnestiou pre povstalcov a slávnostnou návštevou kráľovského páru v Memfise počas osláv egyptského nového roka.<ref name="Hölbl" /> === Konflikty s bratom a zasahovanie v Sýrii === [[Súbor:Ptolemy VIII.jpg|náhľad|vpravo|200px|Minca s podobizňou [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]]]] Ptolemaios VIII. sa neuspokojil s vládou v Kyrenaike a v roku [[162 pred Kr.]] presvedčil rímsky senát, že rozdelenie ríše je nespravodlivé a mal by získať aj [[Cyprus]]. Ptolemaios VI. však pomocou obratnej diplomacie a prieťahov odmietal ostrov vydať. Keď v roku [[154 pred Kr.]] Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil brata, Rím mu poslal na pomoc vojsko. Ptolemaios VI. však brata vojensky porazil pri meste Lapethos na Cypre. Namiesto popravy mu však preukázal nečakanú milosť – ponechal mu Kyrenaiku a sľúbil mu ruku svojej dcéry [[Kleopatra Thea|Kleopatry They]], čím opäť stabilizoval dynastické vzťahy.<ref name="Wellner" /><ref name="Hölbl" /> V tom istom období začal Ptolemaios VI. aktívne zasahovať do vnútorných sporov [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]]. Najprv podporil útek [[Démétrios I. Sótér|Démétria I.]] z Ríma, no neskôr, keď sa ich záujmy rozišli, začal podporovať nového uchádzača o trón, [[Alexandros Balas|Alexandra Balasa]]. Ich spojenectvo bolo v roku [[150 pred Kr.]] spečatené svadbou Alexandra Balasa s kráľovou dcérou Kleopatrou Theou v meste Ptolemais Akko.<ref name="Wilk" /> === Triumf a smrť v Sýrii (145 pred Kr.) === [[Súbor:Coin of Demetrius II Nicator (cropped), Ptolemais in Phoenicia mint.jpg|náhľad|vľavo|200px|Minca [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II. Níkátora]]]] V roku [[145 pred Kr.]] vtrhol Ptolemaios VI. do Sýrie s veľkým vojskom, oficiálne na podporu Alexandra Balasa. Po odhalení sprisahania proti svojej osobe, ktoré zosnoval Alexandrov kancelár, však Ptolemaios VI. dramaticky zmenil strany. Svoju dcéru Kleopatru Theu nechal rozviesť a vydal ju za nového seleukovského uchádzača [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II.]] Obyvatelia [[Antiochia (mesto v Turecku)|Antiochie]] ho následne vyhlásili za „kráľa Ázie“. Ptolemaios VI. bol tak na krátky čas korunovaný za vládcu oboch ríš – Egypta aj Sýrie. Z obavy pred reakciou Ríma sa však titulu seleukovského kráľa vzdal a uspokojil sa s anexiou [[Koilé-Sýria|Koilé-Sýrie]].<ref name="Wellner" /> Rozhodujúci stret s Alexandrom Balasom sa odohral pri rieke Oinoparas. Ptolemaios VI. zvíťazil a Alexandrova uťatá hlava mu bola prinesená ako trofej. Počas bitky však kráľ spadol z koňa a utrpel ťažké zranenie hlavy. O tri dni neskôr, práve vo chvíli svojho najväčšieho politického triumfu, zraneniam podľahol. Po jeho smrti sa egyptské vojská zo Sýrie stiahli a moci v Egypte sa po krátkom chaose opäť chopil jeho brat Ptolemaios VIII.<ref name="Adkins81" /> === Nástupníctvo a rodina === Ptolemaios VI. sa počas vlády snažil zabezpečiť nástupníctvo pre svojich synov. Jeho najstarší syn [[Ptolemaios Eupatór]] bol od roku [[152 pred Kr.]] spoluvládcom, no ešte v tom istom roku zomrel. Po kráľovej smrti v Sýrii mal na trón nastúpiť jeho mladší, vtedy len sedemročný syn [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]], ktorého však krátko nato nechal zavraždiť jeho strýko Ptolemaios VIII. pri svojom návrate k moci.<ref name="Wellner" /> == Vnútorná politika a náboženstvo == === Faraónska ideológia a egyptské kulty === [[Súbor:Head of a statue of Ptolemy VI Philometor. Found at Aigina. Granit. 180-145 BC (4334587826).jpg|náhľad|vpravo|200px|Hlava sochy Ptolemaia VI. ako faraóna, nájdená v mori pri ostrove Aigina.]] Ptolemaios VI. pokračoval v tradícii svojich predchodcov a plne prijal úlohu egyptského faraóna. Udržiaval úzke vzťahy s vplyvným kňazstvom, najmä s kultom boha [[Ptah]]a a posvätného býka [[Hapi (býk)|Apisa]] v [[Mennofer|Memfise]]. Kráľovský pár pravidelne navštevoval Memfis počas osláv egyptského nového roka, pričom kráľ osobne vykonával rituálne obety v chráme [[Serapeion]].<ref name="Hölbl" /> V lete [[161 pred Kr.]] zvolal Ptolemaios VI. synodu všetkých egyptských kňazov, aby vydali dekrét (zachovaný na fragmente stély ''CG 22184''), ktorý kňazstvu udeľoval daňové úľavy a ďalšie výhody výmenou za kultické pocty kráľovskému páru v chrámoch. Významným činom bolo potvrdenie grantu z roku [[157 pred Kr.]], ktorým kráľ venoval všetky daňové príjmy z oblasti Dodekaschoinos (dolná Núbia) chrámu bohyne [[Eset|Isis]] na ostrove [[Filai]].<ref name="Hölbl" /> Z hľadiska architektúry sa za jeho vlády začala výstavba monumentálnych chrámových komplexov, ktoré dodnes patria k najlepšie zachovaným pamiatkam ptolemaiovskej éry. Ide najmä o započatie prác na chráme v [[Kom Ombo]] a rozšírenie stavieb na Filai. Reliéfy s jeho kartušou sa nachádzajú aj v chráme bohyne [[Hathor]] v Esne a v komplexe [[Dér el-Medína]].<ref name="Wellner" /> === Vzťah k židovskej komunite === Historik [[Flavius Iosephus]] vyzdvihuje osobitný záujem Ptolemaia VI. o blaho Židov v Egypte. Počas jeho vlády v 60. rokoch 2. storočia pred Kr. prišla do Egypta veľká vlna židovských prisťahovalcov, ktorí utekali pred makabejskými vojnami v Judei. Viedol ich Onias IV., syn zosadeného veľkňaza. Ptolemaios VI. im povolil usadiť sa v Leontopolise (dnešný Tell al-Jahudija), kde si so súhlasom kráľa postavili vlastný chrám (Oniov chrám), čím vzniklo dôležité náboženské a vojenské centrum verné Ptolemaiovcom. Onias sám získal vysokú vojenskú hodnosť a jeho rodina sa stala vplyvnou súčasťou kráľovského dvora. Predpokladá sa, že práve za vlády Ptolemaia VI. získala židovská komunita v Alexandrii vlastnú samosprávu (tzv. ''politeuma'') na čele s etnarchom.<ref>Hölbl, G.: ''A History of the Ptolemaic Empire'', 2001, s. 189–191.</ref> === Vzťahy s Núbiou === [[Súbor:Agilkia Isis-Tempel 24.JPG|náhľad|vpravo|250px|Stéla Ptolemaia VI. na ostrove [[Filai]], zaznamenávajúca pridelenie daňových príjmov chrámu bohyne Eset.]] V priebehu 60. a 50. rokov 2. storočia pred Kr. Ptolemaios VI. obnovil ptolemaiovskú kontrolu nad severnou časťou [[Núbia|Núbie]] (oblasť medzi prvým a druhým nílskym kataraktom), ktorá bola bohatá na zlaté bane. Tento úspech je výrazne propagovaný v chráme bohyne [[Eset|Isis]] na ostrove [[Filai]], kde dekorácie na prvom pylóne zdôrazňujú ptolemaiovský nárok na vládu nad celou Núbiou.<ref name="Hölbl" /> Na zabezpečenie tejto strategickej oblasti založil správca Horného Egypta, Boéthos, dve nové mestá pomenované na počesť kráľovského páru – ''Filometris'' a ''Kleopatra''. Nápisy dokladajú, že v tomto období kmeňoví náčelníci z Núbie pravidelne odvádzali tribút do ptolemaiovskej pokladnice.<ref>Török, L.: ''Between Two Worlds: The Frontier Region Between Ancient Nubia and Egypt'', 2009, s. 400–404.</ref> == Manželstvo a potomstvo == Ptolemaios VI. a jeho sestra-manželka [[Kleopatra II.]] mali spolu pravdepodobne päť detí: {| class="wikitable" |- ! Meno !! Obrázok !! Narodený !! Úmrtie !! Poznámka |- | [[Ptolemaios Eupatór]] || || [[166 pred Kr.]] || [[152 pred Kr.]] || Krátko spoluvládca so svojím otcom v roku 152 pred Kr. |- | [[Kleopatra Thea]] || [[Súbor:AlexanderIBalasAndCleopatraThea.jpg|90px]] || cca [[164 pred Kr.]] || [[121 pred Kr.]] || Manželka seleukovských kráľov [[Alexandros Balas|Alexandra Balasa]], [[Démétrios II. Níkátor|Démétria II.]] a [[Antiochos VII. Sidetes|Antiocha VII.]] Neskôr vládnuca kráľovná Sýrie. |- | [[Kleopatra III.]] || [[Súbor:Cleopatra-III-at-Kom-Ombo.jpg|90px]] || cca 160 – 155 pred Kr. || [[101 pred Kr.]] || Manželka svojho strýka [[Ptolemaios VIII. Euergetes II.|Ptolemaia VIII.]], neskôr spoluvládkyňa so svojimi synmi. |- | [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] || || cca [[152 pred Kr.]] || [[143 pred Kr.|143]] – [[131 pred Kr.|131 pred Kr.]] || Následník trónu, ktorého neskôr nechal odstrániť jeho strýko Ptolemaios VIII. |- | Berenika || || 160. roky pred Kr. || pred [[133 pred Kr.]] || Jej príslušnosť k dynastii je niektorými historikmi spochybňovaná; mala byť zasnúbená s pergamským kráľom [[Attalos III.|Attalom III.]] |} == Galéria == <gallery class="center" widths="250"> File:Egypt Temple Philae.jpg|Interiér chrámu na ostrove Filai (litografia z roku 1821). File:Kom Ombo 06 977.jpg|Kom Ombo: Ptolemaios VI. s manželkou Kleopatrou II. pred bohmi Ré, Montuom a Sobkom. File:Ptolemaios VI. Filométor & Cleopatra II. Philae.png|Ptolemaios VI. a Kleopatra II. prinášajú obety bohyniam Hathor a Amunovi. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * WELLNER, Luděk Václav. ''Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů''. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. * WILKINSON, Toby. ''The Rise and Fall of Ancient Egypt''. New York : Random House, 2010. ISBN 978-0-679-60429-7. * GRAINGER, John D. ''The Syrian Wars''. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-18050-5. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Narodenia v 80. rokoch 2. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 145 pred Kr.]] fptl5dlut0o0wo54oq0t97s6tdhx66l Vanigovský kanál 0 747407 8191150 2026-04-02T07:07:54Z Pe3kZA 39673 základ 8191150 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vanigovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | district1 = [[Trnava (okres)|Trnava]] | commune = | municipality = [[Trakovice]] | municipality1 = [[Žlkovce]] | municipality2 = [[Bučany]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Prameň | source_location = [[Žlkovce]] | source_elevation = cca 144 | source_lat_d = 48.4585 | source_long_d = 17.7178 | mouth = [[Blava|Horná Blava]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 136 | mouth_lat_d = 48.4095 | mouth_long_d = 17.7117 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1194--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Vanigovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to ľavostranný prítok [[Blava|Hornej Blavy]] v povodí [[Dudváh|Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5,6 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = Bratislava}}</ref>, na území obce [[Žlkovce]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|144}} Od prameňa v intraviláne tečie južným až juhozápadným smerom do lokality Staré noviny.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.447337,17.713174,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = }}</ref> Lemovaný súvislým porastom vyššej vegetácie pokračuje rovinatou oblasťou Stávka<ref name=mcz/>, kde sa mierne stáča na juh a križuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]].<ref name=Tm/> Rovinatou nivou a poľnohospodárskou oblasťou pokračuje k obci [[Trakovice]], pred ktorou je ľavostranné prepojenie [[Rakytovský kanál|Rakytovským kanálom]] s [[Dudváh|Horným Dudváhom]].<ref name=mcz/> Onedlho vteká do intravilánu Trakovíc, kde križuje [[Cesta II. triedy 513 (Slovensko)|cestu II/513]] a jej juhovýchodným okrajom pokračuje lokalitou Kuriálne.<ref name=UGK/> Na dolnom toku tečie východne od [[Bučany|Bučian]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> oblasťou Kopanice do lokality Veľká pažiť, kde sa ľavostranne vlieva do [[Blava|Hornej Blavy]], prítoku [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71183&y=48.40964&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Vanigovský kanál pramení a na hornom toku preteká územím obce [[Žlkovce]], odkiaľ pokračuje do katastra obce [[Trakovice]] v okrese [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a napokon vedie územím [[Bučany|Bučian]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Bu%C4%8Dany&source=osm&id=1015717492&ds=1&x=17.7083322&y=48.4279812&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71183&y=48.40964&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Hornej Blavy}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Trakovice]] [[Kategória:Žlkovce]] [[Kategória:Bučany]] ski7x1l237ki7dbhsyuqu76gdv5xma9 Kategória:Železničné stanice na Ukrajine 14 747408 8191158 2026-04-02T07:44:44Z Bakjb 236375 nová kategória 8191158 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:Železnica na Ukrajine|Stanice]] [[Kategória:Železničné stanice podľa štátu|Ukrajina]] [[Kategória:Železničné stanice v Európe|Ukrajina]] [[Kategória:Stavby na Ukrajine]] re7d4wtqxzs7yjb8sqvp12npacixlft Ptolemaios VI. Filométor 0 747409 8191160 2026-04-02T07:47:27Z Bakjb 236375 p 8191160 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios VI.]] dv0iw64j719j1obhn18mbo43soqpcm1 Ptolemaios VI. Filométór 0 747410 8191162 2026-04-02T07:51:36Z Bakjb 236375 p 8191162 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios VI.]] dv0iw64j719j1obhn18mbo43soqpcm1 Ptolemaios VI. Filometor 0 747411 8191163 2026-04-02T07:51:54Z Bakjb 236375 p 8191163 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios VI.]] dv0iw64j719j1obhn18mbo43soqpcm1 Redaktor:Editor121207/pieskovisko 2 747412 8191181 2026-04-02T08:43:07Z Editor121207 290458 história tantry 8191181 wikitext text/x-wiki '''<u>Pôvod a vznik tantry</u>''' [[Tantrizmus]] má svoje korene v starovekej [[India|Indii]] a jeho prvé zmienky pochádzajú z obdobia približne 3000 rokov pred naším letopočtom. Hoci presné dátumy nie sú známe, odborníci sa zhodujú, že tantra sa začala formovať v období [[Véda|Véd]] a neskôr sa rozšírila do rôznych filozofických a náboženských smerov, ako sú [[hinduizmus]], [[budhizmus]] a [[džinizmus]]. Slovo „tantra“ pochádza zo sanskritu a znamená „tkanivo“ alebo „kontinuitu“, čo symbolizuje spojenie rôznych aspektov existencie do harmonického celku. Tantra sa vyvinula ako cesta, ktorá kombinuje meditáciu, rituály, dychové cvičenia, prácu s energiou a vedomý prístup k životu. '''<u>Tantra v hinduizme a budhizme</u>''' '''''Hinduistická tantra''''' V [[Hinduizmus|hinduizme]] sa tantra stala súčasťou [[Šivaizmus|šivaizmu]] a [[Šaktizmus|šaktizmu]], dvoch hlavných duchovných smerov. Šivaizmus vníma tantru ako cestu k duchovnému osvieteniu prostredníctvom prebudenia Kundalini – životnej energie, ktorá stúpa pozdĺž chrbtice a aktivuje vyššie úrovne vedomia. Šaktizmus naopak zdôrazňuje božskú ženskú energiu (Šakti) a jej spojenie s vedomím (Šiva). '''''Budhistická tantra''''' [[Budhistický tantrizmus|Budhistická tantra]], známa aj ako [[Vadžrajána]], sa rozvinula najmä v Tibete a vníma tantrické praktiky ako prostriedok na rýchle dosiahnutie osvietenia. Používa vizualizácie, [[mantry]], [[Rituál|rituály]] a [[Meditácia|meditačné]] techniky na prekonanie ega a rozšírenie vedomia. '''<u>Tantra v súčasnosti</u>''' Dnes je tantra vnímaná rôznymi spôsobmi – od tradičnej duchovnej cesty až po moderné tantrické masáže a semináre zamerané na vedomú prácu s energiou a vzťahmi. == Externé odkazy == * [https://tantrazilina.sk/historia-tantry/ Tantra] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok 9wadustfp9cgycw8ohk1h8o3d5oo7rj MediaWiki:Ipbreason-indef-dropdown 8 747413 8191188 2026-04-02T09:24:36Z OJJ 116711 std. pro "novinku" 8191188 wikitext text/x-wiki ** Zneužívanie viacerých účtov ** Neprípustné používateľské meno, prečítajte si [[Wikipédia:Používateľské meno]], zvoľte iné meno ** Jednorazový provokačný účet dcbp14pditegn6pf2klu9cxzffe396l Kategória:Servíti 14 747414 8191206 2026-04-02T11:12:22Z Bakjb 236375 nová kategória 8191206 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Rehoľa služobníkov Panny Márie}} {{Commonscat}} [[Kategória:Rehoľníci]] [[Kategória:Rehoľa služobníkov Panny Márie]] pc5nsu411owmc2aj0g1e7uhiqtnajkl Kategória:Rehoľa služobníkov Panny Márie 14 747415 8191207 2026-04-02T11:15:09Z Bakjb 236375 nová kategória 8191207 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Žobravé rády]] symgg3xybh13sytzay1bt3igfc7tc9i Kategória:Úmrtia v 145 pred Kr. 14 747416 8191217 2026-04-02T11:57:47Z ~2026-19334-49 290463 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:145 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 2. storočia pred Kr.]]“ 8191217 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:145 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 2. storočia pred Kr.]] gmt0wa0cyzatjyw8ln9kveag5diqnfm