Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.22 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 3781 8194522 8106055 2026-04-07T11:59:43Z Andrej-airliner 43530 obr. 8194522 wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|214|[[Gustáv]]}} * pamätný deň [[porajmos|rómskeho holokaustu]] == Udalosti == * {{0}}[[216 pred Kr.]] – kartáginská armáda vedená [[Hannibal Barkas|Hannibalom]] porazila v [[Bitka pri Kannách|bitke pri Kannách]] početnejšiu [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímsku]] armádu * [[1777]] – cisárovná [[Mária Terézia]] vydala nariadenie o reorganizácii školstva v [[Habsburská monarchia|monarchii]] pod názvom ''[[Ratio educationis (1777)|Ratio educationis]]'' * [[1892]] – bol vydaný zákon, ktorý zavádzal (od [[1. január]]a [[1900]]) [[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|korunu]] ako platidlo na území [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] * [[1923]] – po smrti [[Prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] [[Warren G. Harding|Warrena G. Hardinga]] sa novým prezidentom stal jeho [[viceprezident Spojených štátov|viceprezident]], [[Republikánska strana (USA)|republikánsky]] politik [[Calvin Coolidge]] * [[1934]] – [[Adolf Hitler]] sa po smrti ríšskeho prezidenta [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] vymenoval za „[[Führer|vodcu a ríšskeho kancelára]]“ [[nacistické Nemecko|Nemecka]] * [[1939]] – [[Leó Szilárd]] a [[Albert Einstein]] odoslali [[Prezident Spojených štátov|prezidentovi Spojených štátov]] [[Franklin Delano Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] [[Einsteinov-Szilárdov list|list]], v ktorom upozorňovali na možnú hrozbu vývoja [[Jadrová zbraň|atómovej zbrane]] [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]] * [[1944]] – [[porajmos]]: [[nacizmus|nacistická]] [[Schutzstaffel|SS]] zavraždila v plynových komorách [[koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] 2 897 [[Rómovia|rómskych]] mužov, žien a detí * [[1945]] – skončila sa [[postupimská konferencia]], ktorá sa zaoberala najmä otázkou povojnového usporiadania porazeného [[Okupačné zóny Nemecka|Nemecka]] a rekonštrukciou [[Druhá svetová vojna|vojnou]] zničenej [[Európa|Európy]] * [[1980]] – pri [[Atentát v Bologni|bombovom teroristickom útoku]] na hlavnú železničnú stanicu v [[Bologna|Bologni]] zahynulo 85 a zranilo sa vyše 200 osôb * [[1990]] – [[Irak|irackou]] inváziou do [[Kuvajt (štát)|Kuvajtu]] sa začala [[druhá vojna v Perzskom zálive]] * [[1991]] – štart misie [[STS-43]] raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] == Narodenia == [[Súbor:Shimon Peres 2010 (cropped 2).jpg|thumb|upright|[[Šimon Peres]] (* 1923)]] [[Súbor:Isabel Allende Frankfurter Buchmesse 2015 (cropped).JPG|upright|thumb|[[Isabel Allendeová]] (* 1942)]] [[Súbor:Jan Langos.jpg|thumb|upright|[[Ján Langoš]] (* 1946)]] * [[1632]] – [[Kaspar von Stieler]], nemecký učenec, jazykovedec († [[1707]]) * [[1834]] – [[Frédéric Auguste Bartholdi]], francúzsky sochár († [[1904]]) * [[1853]] – [[Harrington Emerson]], americký priemyselník († [[1931]]) * [[1890]] – [[Herbert Dingle]], anglický astrofyzik († [[1978]]) * [[1900]] – [[Jozef Filip]], slovenský pedagóg a matematik († [[1982]]) * [[1913]] – [[Dionýz Blaškovič]], slovenský bakteriológ, virológ, lekár, pedagóg a akademik († [[1998]]) * [[1914]] – [[Ernest Sýkora]], slovenský verejný činiteľ a pedagóg († [[2000]]) * [[1923]] – [[Šimon Peres]], izraelský prezident († [[2016]]) * [[1924]] – [[James Baldwin]], americký prozaik a dramatik († [[1987]]) * [[1929]] – [[Tibor Neubrunn]], slovenský matematik († [[1990]]) * [[1930]] – [[Tibor Gáll]], slovenský maliar a grafik († [[2021]]) * [[1931]] – [[Viliam Schrojf]], slovenský futbalový brankár († [[2007]]) * [[1932]] – [[Peter O’Toole]], írsky herec († [[2013]]) * [[1934]] – [[Valerij Fiodorovič Bykovskij]], sovietsky kozmonaut († [[2019]]) * [[1939]] – [[Wes Craven]], americký filmový režisér a scenárista († [[2015]]) * 1939 – [[John W. Snow]], americký politik * [[1942]] – [[Isabel Allendeová]], čilská spisovateľka * 1942 – [[Vladimír Dzurilla]], slovenský hokejový brankár a tréner († [[1995]]) * [[1944]] – [[Naná Vasconcelos]], brazílsky jazzový perkusionista a spevák († [[2016]]) * [[1946]] – [[Ján Langoš]], slovenský politik († [[2006]]) * [[1949]] – [[Bertalan Farkas]], prvý maďarský kozmonaut * 1949 – [[Olga Sommerová]], česká filmová dokumentaristka * [[1950]] – [[Mathieu Carrière]], nemecký herec * [[1951]] – [[Steve Hillage]], britský gitarista * [[1957]] – [[Viera Prokešová]], slovenská poetka, esejistka, literárna vedkyňa a prekladateľka († [[2008]]) * [[1968]] – [[Stefan Effenberg]], nemecký futbalista * [[1970]] – [[Tony Amonte]], americký hokejista * [[1971]] – [[Michael Hughes]], severoírsky futbalista a tréner * [[1973]] – [[Éric Deflandre]], belgický futbalista * 1973 – [[Karina Habšudová]], slovenská tenistka * [[1974]] – [[Daniel Medo]], slovenský športovec, zakladateľ mužského [[fitnes]] na Slovensku * [[1977]] – [[Edward Furlong]], americký herec * [[1983]] – [[Zuzana Malíková]], slovenská atlétka * 1983 – [[Hatice Şendil]], turecká herečka * [[1984]] – [[JD Vance]], americký politik, 50. [[viceprezident Spojených štátov]] * [[1985]] – [[Ilija Bozoljac]], srbský tenista * 1985 – [[Heidi Pelttariová]], fínska hokejistka * [[1990]] – [[Vitalija Diačenková]], ruská tenistka * [[1995]] – [[Peter Cehlárik]], slovenský hokejista == Úmrtia == [[Súbor:Postcard of Enrico Caruso, ca. 1910.jpg|upright|thumb|[[Enrico Caruso]] († 1921)]] [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-C06886, Paul v. Hindenburg (cropped)(2).jpg|thumb|upright|[[Paul von Hindenburg]] († 1934)]] * {{0}}[[216 pred Kr.]] – [[Lucius Aemilius Paulus (vojvodca)|Lucius Aemilius Paulus]], [[Staroveký Rím|rímsky]] politik a vojvodca * {{0}}[[257]] – [[Štefan I. (pápež)|Štefan I.]], pápež (* ?) * {{0}}[[924]] – [[Ethelweard]], kráľ Wessexu (* [[904]]) * [[1058]] – [[Judita zo Schweinfurtu]], česká kňažná, manželka kniežaťa [[Břetislav I.|Břetislava I.]] (* pred [[1003]]) * [[1100]] – [[Viliam II. (Anglicko)|Viliam II.]], anglický kráľ (* asi [[1056]]) * [[1589]] – [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]], francúzsky kráľ (* [[1551]]) * [[1796]] – [[Matej Butschany]], slovenský fyzik a matematik (* [[1731]]) * [[1823]] – [[Lazare Nicolas Marguerite Carnot]], francúzsky štátnik, matematik a vojenský spisovateľ (* [[1753]]) * [[1921]] – [[Enrico Caruso]], taliansky operný spevák (* [[1873]]) * [[1922]] – [[Alexander Graham Bell]], kanadsko-americký vynálezca, vedec a inžinier pochádzajúci zo [[Škótsko|Škótska]], vynálezca [[telefón]]u (* [[1847]]) * [[1923]] – Warren G. Harding, americký politik, 29. prezident USA (* [[1865]]) * [[1934]] – [[Paul von Hindenburg]], pruský a nemecký generál, prezident Nemecka (* [[1847]]) * [[1945]] – [[Pietro Mascagni]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1863]]) * [[1951]] – [[Milan Polák (politik)|Milan Polák]], slovenský dôstojník a politik (* [[1897]]) * [[1952]] – [[Karel Lamač]], český filmový herec, režisér a scenárista (* [[1897]]) * [[1966]] – [[R. A. Dvorský]], český skladateľ, kapelník, klavirista, spevák, herec a vydavateľ (* [[1899]]) * [[1993]] – [[Pavol Herchl]], slovenský scénograf a výtvarník (* [[1924]]) * [[1997]] – [[William S. Burroughs]], americký spisovateľ, predstaviteľ [[beat generation]] (* [[1914]]) * [[2006]] – [[Luisel Ramosová]], uruguajská modelka (* [[1984]]) * [[2011]] – [[Baruj Benacerraf]], americký imunológ (* [[1920]]) * [[2012]] – [[Ján Holonič]], hlava pravoslávnej cirkvi na Slovensku (* [[1937]]) * [[2013]] – [[Jozef Adamovič]], slovenský herec (* [[1939]]) * [[2016]] – [[Franek Chmiel]], slovenský televízny režisér (* [[1931]]) * 2016 – [[Franciszek Macharski]], poľský kardinál a krakovský arcibiskup (* [[1927]]) * 2016 – [[Ahmed Hassan Zewail]], egyptský chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1946]]) * [[2018]] – [[Ilja Racek]], český herec (* [[1930]]) * [[2020]] – [[Leon Fleisher]], americký klavirista a dirigent (* [[1928]]) * [[2022]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]]) {{mesiace}} [[Kategória:2. august| ]] [[Kategória:August| 02]] [[Kategória:Dni|~0802]] odcx9wva0w5afdtkp3iup1qav64txae 0 4273 8194693 8194061 2026-04-07T19:26:36Z ~2026-21189-61 291252 /* Úmrtia */ 8194693 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u == Očakávané udalosti == * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] * {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) [[Kategória:2026|2026]] [[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]] opw6aetpspm8a8gc733qjhljwrjbdcb 0 4670 8194652 5612596 2026-04-07T17:34:39Z ~2026-21358-40 291340 Pridal som ulicu v jednej obci 8194652 wikitext text/x-wiki '''Ulica osloboditeľov''' je ulica: * v Hlohovci, pozri [[Ulica osloboditeľov (Hlohovec)]] * v Humennom, pozri [[Ulica osloboditeľov (Humenné)]] * v Krupine, pozri [[Ulica osloboditeľov (Krupina)]] * v Lučenci, pozri [[Ulica osloboditeľov (Lučenec)]] * v Nemšovej, pozri [[Ulica osloboditeľov (Nemšová)]] * v Rajeckých Tepliciach, pozri [[Ulica osloboditeľov (Rajecké Teplice)]] * v Spišskej Belej, pozri [[Ulica osloboditeľov (Spišská Belá)]] * v Spišskej Teplici, pozri [https://spisska-teplica.oma.sk/u Ulice v Spišskej Teplici] * v Strážskom, pozri [[Ulica osloboditeľov (Strážske)]] * v Trenčíne, pozri [[Ulica osloboditeľov (Trenčín)]] * v Turčianskych Tepliciach, pozri [[Ulica osloboditeľov (Turčianske Teplice)]] * v Žiline, pozri [[Ulica osloboditeľov (Žilina)]] == Pozri aj == * [[Osloboditeľská ulica]] {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Ulice]] 38bynltuqpv9rx5qjics8rbhjwuolxy 8194655 8194652 2026-04-07T17:42:10Z Pe3kZA 39673 typo 8194655 wikitext text/x-wiki '''Ulica osloboditeľov''' je ulica: * v Hlohovci, pozri [[Ulica osloboditeľov (Hlohovec)]] * v Humennom, pozri [[Ulica osloboditeľov (Humenné)]] * v Krupine, pozri [[Ulica osloboditeľov (Krupina)]] * v Lučenci, pozri [[Ulica osloboditeľov (Lučenec)]] * v Nemšovej, pozri [[Ulica osloboditeľov (Nemšová)]] * v Rajeckých Tepliciach, pozri [[Ulica osloboditeľov (Rajecké Teplice)]] * v Spišskej Belej, pozri [[Ulica osloboditeľov (Spišská Belá)]] * v Spišskej Teplici, pozri [[Ulica osloboditeľov (Spišská Teplica)]] * v Strážskom, pozri [[Ulica osloboditeľov (Strážske)]] * v Trenčíne, pozri [[Ulica osloboditeľov (Trenčín)]] * v Turčianskych Tepliciach, pozri [[Ulica osloboditeľov (Turčianske Teplice)]] * v Žiline, pozri [[Ulica osloboditeľov (Žilina)]] == Pozri aj == * [[Osloboditeľská ulica]] {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Ulice]] 6hfx2v1f1llxhf1hdb2mcfd20x11eoj 8194714 8194655 2026-04-07T19:53:41Z ~2026-20335-96 290941 nevýznamné, len mestá 8194714 wikitext text/x-wiki '''Ulica osloboditeľov''' je ulica: * v Hlohovci, pozri [[Ulica osloboditeľov (Hlohovec)]] * v Humennom, pozri [[Ulica osloboditeľov (Humenné)]] * v Krupine, pozri [[Ulica osloboditeľov (Krupina)]] * v Lučenci, pozri [[Ulica osloboditeľov (Lučenec)]] * v Nemšovej, pozri [[Ulica osloboditeľov (Nemšová)]] * v Rajeckých Tepliciach, pozri [[Ulica osloboditeľov (Rajecké Teplice)]] * v Spišskej Belej, pozri [[Ulica osloboditeľov (Spišská Belá)]] * v Strážskom, pozri [[Ulica osloboditeľov (Strážske)]] * v Trenčíne, pozri [[Ulica osloboditeľov (Trenčín)]] * v Turčianskych Tepliciach, pozri [[Ulica osloboditeľov (Turčianske Teplice)]] * v Žiline, pozri [[Ulica osloboditeľov (Žilina)]] == Pozri aj == * [[Osloboditeľská ulica]] {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Ulice]] em8gprdym61nze2sj9lyq9cn2boswzf 0 5019 8194610 8165944 2026-04-07T15:30:48Z Andrej-airliner 43530 + artemis II rekord 8194610 wikitext text/x-wiki {{Apríl}} {{Deň v roku|96|[[Irena (prvé meno)|Irena]]}} == Udalosti == * [[1814]] – [[Napoleon Bonaparte]] abdikoval a následne bol vyhnaný do exilu na ostrove [[Elba]] * [[1875]] – [[Matica slovenská]] bola zatvorená * [[1896]] – v [[Atény|Aténach]] boli otvorené prvé [[Olympijské hry (moderné)|novodobé olympijské hry]], ktoré sa konali 1 500 rokov po tom, ako ich rímsky cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal * [[1909]] – [[Robert Peary]] a Matthew Henson sa stali prvými ľuďmi, ktorí dosiahli [[severný pól]], Pearyho tvrdenie ale bolo spochybnené kvôli jeho navigačným chybám * [[1917]] – [[Spojené štáty]] vstúpili do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] * [[1973]] – štart kozmickej sondy [[Pioneer 11]] * [[1992]] – [[občianska vojna v Juhoslávii]]: nezávislá [[Bosna a Hercegovina]] získala medzinárodné uznanie a začala sa [[vojna v Bosne a Hercegovine|vojna v tejto krajine]] * [[1994]] – zostrelenie lietadla s prezidentom [[Rwanda|Rwandy]] [[Juvénal Habyarimana|Juvénalom Habyarimanaom]] a prezidentom [[Burundi]] [[Cyprien Ntaryamira|Cyprienom Ntaryamiraom]] nad [[Kigali]]; začiatok [[Rwandská genocída|Rwandskej genocídy]] * [[1998]] – [[Pakistan]] uskutočnil skúšky rakiet stredného doletu schopných zasiahnuť [[India|Indiu]] * [[2005]] – [[Džalál Tálabání]] sa stal irackým prezidentom * [[2009]] – taliansku provinciu [[Abruzzy (región)|Abruzzy]] postihlo [[zemetrasenie]] o sile 6,3 magnitúda * [[2018]] – [[Slnko v sieti 2018|8. ročník]] udeľovania slovenských filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] * [[2025]] – ruský hokejista [[Alexandr Michajlovič Ovečkin|Alexandr Ovečkin]] prekonal v [[National Hockey League|NHL]] svojím 895. gólom rekord [[Wayne Gretzky|Wayna Gretzkeho]] v počte strelených gólov * [[2026]] – misia [[Artemis II]] agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] obletela [[Mesiac]], pričom sa jej posádka dostala do rekordnej vzdialenosti od [[Zem]]e, čím prekonala [[kozmonaut|astronautov]] [[Apollo 13|Apolla 13]] z roku [[1970]] == Narodenia == [[Súbor:Josef Rakoncaj.jpg|thumb|upright|[[Josef Rakoncaj]] (* 1951)]] * [[1483]] – [[Raffael]], taliansky maliar a architekt († [[1520]]) * [[1632]] – [[Mária Leopoldína Tirolská]], rakúska arcivojvodkyňa, vydajom cisárovná, česká a uhorská kráľovná, manželka [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] († [[1649]]) * [[1732]] – [[José Celestino Mutis]], španielsky botanik a astronóm († [[1808]]) * [[1741]] – [[Nicolas Chamfort]], francúzsky filozof († [[1794]]) * [[1801]] – [[William Hallowes Miller]], britský mineralóg († [[1880]]) * [[1812]] – [[Alexander Ivanovič Gercen]], ruský filozof a spisovateľ († [[1870]]) * [[1824]] – [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Anna Jurkovičová]], prvá slovenská herečka, manželka [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]], matka [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana Vajanského]] († [[1905]]) * [[1826]] – [[Gustave Moreau]], francúzsky maliar († [[1898]]) * [[1863]] – [[Jozef Hanula]], slovenský maliar († [[1944]]) * [[1870]] – [[Oscar Straus]], rakúsky operetný skladateľ († [[1954]]) * [[1878]] – [[Erich Mühsam]], nemecký anarchista, spisovateľ a básnik († [[1934]]) * [[1890]] – [[André Louis Danjon]], francúzsky astronóm († [[1967]]) * [[1902]] – [[Louise de Vilmorin]], francúzska spisovateľka a poetka († [[1969]]) * [[1891]] – [[Vojtech Ondrouch]], slovenský vysokoškolský pedagóg, numizmatik a historik († [[1963]]) * [[1904]] – [[Jiří Frejka]], český režisér a divadelný teoretik († [[1952]]) * [[1906]] – [[Michal Topoľský]], slovenský filozof († [[1990]]) * [[1911]] – [[Feodor Felix Konrad Lynen]], nemecký, biochemik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] († [[1979]]) * [[1921]] – [[Pavel Čalovka]], slovenský režisér dokumentárnych filmov († [[2000]]) * [[1928]] – [[James Dewey Watson]], americký biochemik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] († [[2025]]) * [[1929]] – [[André Previn]], americký klavirista a dirigent († [[2019]]) * [[1931]] – [[Milan Jurčo Glina]], slovenský literárny vedec († [[2012]]) * [[1933]] – [[Juraj Bosák]], slovenský matematik († [[1987]]) * [[1937]] – [[Merle Haggard]], americký country hudobník, významný predstaviteľ žánru Bakersfield sound († [[2016]]) * [[1942]] – [[Barry Levinson]], americký filmový režisér a producent * [[1949]] – [[Horst Ludwig Störmer]], nemecký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny * [[1951]] – [[Josef Rakoncaj]], český horolezec * [[1963]] – [[Rafael Correa]], ekvádorsky politik a bývalý prezident Ekvádoru * [[1967]] – [[Andrej Jevgenievič Ivanov]], ruský futbalista († [[2009]]) * [[1974]] – [[Robert Kovač]], chorvátsky futbalista s nemeckými koreňmi * [[1977]] – [[Peter Barinka]], slovenský hokejista * [[1980]] – [[Tanja Poutiainenová]], fínska lyžiarka * [[1981]] – [[Ramón Sopko]], slovenský hokejista * [[1985]] – [[Peter Bašista]], slovenský futbalista * [[1987]] – [[Robin Haase]], holandský tenista * [[1991]] – [[Jekaterina Vladimirovna Riazanovová]], ruská krasokorčuliarka * [[1993]] – [[Kamil Valach]], slovenský tenista * [[1998]] – [[Peyton Listová]], americká herečka a modelka == Úmrtia == [[Súbor:Metod Method Methodius Мефодий Мефодій Presov monastyr Slovakia.jpg|thumb|upright|[[Metod (svätec)|svätý Metod]] († 885)]] [[Súbor:Igor Stravinsky LOC 32392u.jpg|thumb|upright|[[Igor Fjodorovič Stravinskij|Igor Stravinskij]] († 1971)]] * {{0}}[[885]] – [[Metod (svätec)|svätý Metod]], slovanský vierozvestca, prvý arcibiskup na území Slovenska (* [[815]]) * [[1199]] – [[Richard I.|Richard I. Levie srdce]], anglický kráľ (* [[1157]]) * [[1490]] – [[Matej Korvín]], uhorský kráľ (* [[1440]]) * [[1520]] – [[Raffael]], taliansky maliar a architekt (* [[1483]]) * [[1528]] – [[Albrecht Dürer]], nemecký maliar, rezbár, rytec a matematik (* [[1471]]) * [[1641]] – [[Domenichino]], taliansky maliar (* [[1581]]) * [[1829]] – [[Niels Henrik Abel]], nórsky matematik (* [[1802]]) * [[1849]] – [[Jan Svatopluk Presl]], český prírodovedec (* [[1791]]) * [[1875]] – [[Moses Hess]], nemecký marxistický filozof (* [[1812]]) * [[1958]] – [[Vítězslav Nezval]], český básnik (* [[1900]]) * [[1963]] – [[Otto Struve]], rusko-americký astronóm (* [[1897]]) * [[1971]] – [[Igor Fiodorovič Stravinskij]], ruský hudobný skladateľ (* [[1882]]) * [[1974]] – [[Štěpán Trochta]], český rímskokatolícky kardinál (* [[1905]]) * [[1982]] – [[Štefan Hoza]], slovenský operný spevák (* [[1906]]) * [[1990]] – [[Ronald Ellwin Evans]], americký kozmonaut, ktorý sa zúčastnil poslednej mesačnej misie Apollo 17 (* [[1933]]) * [[1992]] – [[Isaac Asimov]], americký spisovateľ ruského pôvodu (* [[1920]]) * [[1994]] – [[Sheck Exley]], americký jaskynný potápač (* [[1949]]) * [[1996]] – [[Greer Garsonová]], britsko-americká herečka (* [[1904]]) * [[1998]] – [[Tammy Wynette]], americká country speváčka (* [[1942]]) * [[2002]] – [[Stanislav Tropp]], slovenský grafik, výtvarník a vysokoškolský pedagóg (* [[1950]]) * [[2004]] – [[Larisa Bogorazová]], ruská aktivistka na ochranu ľudských práv (* [[1929]]) * [[2005]] – [[Rainier III.]], monacké knieža (* [[1923]]) * [[2007]] – [[Luigi Comencini]], taliansky filmový režisér (* [[1916]]) * [[2008]] – [[Kuruppu Karunaratne]], srílanský atlét (* [[1960]]) * [[2013]] – [[Ferdinand Takáč]], slovenský katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu (* [[1920]]) * [[2014]] – [[Mickey Rooney]], americký herec (* [[1920]]) * [[2016]] – [[Merle Haggard]], americký country hudobník, významný predstaviteľ žánru Bakersfield sound (* [[1937]]) * [[2017]] – [[Libuše Havelková]], česká herečka (* [[1924]]) * [[2018]] – [[Pavol Paška]], slovenský politik (* [[1958]]) * [[2019]] – [[David J. Thouless]], britský fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1934]]) * [[2022]] – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]]) * [[2025]] – [[Clem Burke]], americký bubeník, člen skupiny [[Blondie (skupina)|Blondie]] (* [[1954]]) * 2025 – [[Anna Slováčková]], česká speváčka a herečka (* [[1995]]) {{mesiace}} [[Kategória:6. apríl| ]] [[Kategória:Apríl| 06]] [[Kategória:Dni|~0406]] 0kydvudu064nmsmkfx7bgcis3ee7qga 8194620 8194610 2026-04-07T15:53:18Z Andrej-airliner 43530 8194620 wikitext text/x-wiki {{Apríl}} {{Deň v roku|96|[[Irena (prvé meno)|Irena]]}} == Udalosti == * [[1814]] – [[Napoleon Bonaparte]] abdikoval a následne bol vyhnaný do exilu na ostrove [[Elba]] * [[1875]] – [[Matica slovenská]] bola zatvorená * [[1896]] – v [[Atény|Aténach]] boli otvorené prvé [[Olympijské hry (moderné)|novodobé olympijské hry]], ktoré sa konali 1 500 rokov po tom, ako ich rímsky cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal * [[1909]] – [[Robert Peary]] a Matthew Henson sa stali prvými ľuďmi, ktorí dosiahli [[severný pól]], Pearyho tvrdenie ale bolo spochybnené kvôli jeho navigačným chybám * [[1917]] – [[Spojené štáty]] vstúpili do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] * [[1973]] – štart kozmickej sondy [[Pioneer 11]] * [[1992]] – [[občianska vojna v Juhoslávii]]: nezávislá [[Bosna a Hercegovina]] získala medzinárodné uznanie a začala sa [[vojna v Bosne a Hercegovine|vojna v tejto krajine]] * [[1994]] – zostrelenie lietadla s prezidentom [[Rwanda|Rwandy]] [[Juvénal Habyarimana|Juvénalom Habyarimanaom]] a prezidentom [[Burundi]] [[Cyprien Ntaryamira|Cyprienom Ntaryamiraom]] nad [[Kigali]]; začiatok [[Rwandská genocída|Rwandskej genocídy]] * [[1998]] – [[Pakistan]] uskutočnil skúšky rakiet stredného doletu schopných zasiahnuť [[India|Indiu]] * [[2005]] – [[Džalál Tálabání]] sa stal irackým prezidentom * [[2009]] – taliansku provinciu [[Abruzzy (región)|Abruzzy]] postihlo [[zemetrasenie]] o sile 6,3 magnitúda * [[2018]] – [[Slnko v sieti 2018|8. ročník]] udeľovania slovenských filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] * [[2025]] – ruský hokejista [[Alexandr Michajlovič Ovečkin|Alexandr Ovečkin]] prekonal v [[National Hockey League|NHL]] svojím 895. gólom rekord [[Wayne Gretzky|Wayna Gretzkeho]] v počte strelených gólov * [[2026]] – [[program Artemis]]: misia [[Artemis II]] agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] obletela [[Mesiac]], pričom sa jej posádka dostala do rekordnej vzdialenosti od [[Zem]]e, čím prekonala [[kozmonaut|astronautov]] [[Apollo 13|Apolla 13]] z roku [[1970]] == Narodenia == [[Súbor:Josef Rakoncaj.jpg|thumb|upright|[[Josef Rakoncaj]] (* 1951)]] * [[1483]] – [[Raffael]], taliansky maliar a architekt († [[1520]]) * [[1632]] – [[Mária Leopoldína Tirolská]], rakúska arcivojvodkyňa, vydajom cisárovná, česká a uhorská kráľovná, manželka [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] († [[1649]]) * [[1732]] – [[José Celestino Mutis]], španielsky botanik a astronóm († [[1808]]) * [[1741]] – [[Nicolas Chamfort]], francúzsky filozof († [[1794]]) * [[1801]] – [[William Hallowes Miller]], britský mineralóg († [[1880]]) * [[1812]] – [[Alexander Ivanovič Gercen]], ruský filozof a spisovateľ († [[1870]]) * [[1824]] – [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Anna Jurkovičová]], prvá slovenská herečka, manželka [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]], matka [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana Vajanského]] († [[1905]]) * [[1826]] – [[Gustave Moreau]], francúzsky maliar († [[1898]]) * [[1863]] – [[Jozef Hanula]], slovenský maliar († [[1944]]) * [[1870]] – [[Oscar Straus]], rakúsky operetný skladateľ († [[1954]]) * [[1878]] – [[Erich Mühsam]], nemecký anarchista, spisovateľ a básnik († [[1934]]) * [[1890]] – [[André Louis Danjon]], francúzsky astronóm († [[1967]]) * [[1902]] – [[Louise de Vilmorin]], francúzska spisovateľka a poetka († [[1969]]) * [[1891]] – [[Vojtech Ondrouch]], slovenský vysokoškolský pedagóg, numizmatik a historik († [[1963]]) * [[1904]] – [[Jiří Frejka]], český režisér a divadelný teoretik († [[1952]]) * [[1906]] – [[Michal Topoľský]], slovenský filozof († [[1990]]) * [[1911]] – [[Feodor Felix Konrad Lynen]], nemecký, biochemik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] († [[1979]]) * [[1921]] – [[Pavel Čalovka]], slovenský režisér dokumentárnych filmov († [[2000]]) * [[1928]] – [[James Dewey Watson]], americký biochemik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] († [[2025]]) * [[1929]] – [[André Previn]], americký klavirista a dirigent († [[2019]]) * [[1931]] – [[Milan Jurčo Glina]], slovenský literárny vedec († [[2012]]) * [[1933]] – [[Juraj Bosák]], slovenský matematik († [[1987]]) * [[1937]] – [[Merle Haggard]], americký country hudobník, významný predstaviteľ žánru Bakersfield sound († [[2016]]) * [[1942]] – [[Barry Levinson]], americký filmový režisér a producent * [[1949]] – [[Horst Ludwig Störmer]], nemecký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny * [[1951]] – [[Josef Rakoncaj]], český horolezec * [[1963]] – [[Rafael Correa]], ekvádorsky politik a bývalý prezident Ekvádoru * [[1967]] – [[Andrej Jevgenievič Ivanov]], ruský futbalista († [[2009]]) * [[1974]] – [[Robert Kovač]], chorvátsky futbalista s nemeckými koreňmi * [[1977]] – [[Peter Barinka]], slovenský hokejista * [[1980]] – [[Tanja Poutiainenová]], fínska lyžiarka * [[1981]] – [[Ramón Sopko]], slovenský hokejista * [[1985]] – [[Peter Bašista]], slovenský futbalista * [[1987]] – [[Robin Haase]], holandský tenista * [[1991]] – [[Jekaterina Vladimirovna Riazanovová]], ruská krasokorčuliarka * [[1993]] – [[Kamil Valach]], slovenský tenista * [[1998]] – [[Peyton Listová]], americká herečka a modelka == Úmrtia == [[Súbor:Metod Method Methodius Мефодий Мефодій Presov monastyr Slovakia.jpg|thumb|upright|[[Metod (svätec)|svätý Metod]] († 885)]] [[Súbor:Igor Stravinsky LOC 32392u.jpg|thumb|upright|[[Igor Fjodorovič Stravinskij|Igor Stravinskij]] († 1971)]] * {{0}}[[885]] – [[Metod (svätec)|svätý Metod]], slovanský vierozvestca, prvý arcibiskup na území Slovenska (* [[815]]) * [[1199]] – [[Richard I.|Richard I. Levie srdce]], anglický kráľ (* [[1157]]) * [[1490]] – [[Matej Korvín]], uhorský kráľ (* [[1440]]) * [[1520]] – [[Raffael]], taliansky maliar a architekt (* [[1483]]) * [[1528]] – [[Albrecht Dürer]], nemecký maliar, rezbár, rytec a matematik (* [[1471]]) * [[1641]] – [[Domenichino]], taliansky maliar (* [[1581]]) * [[1829]] – [[Niels Henrik Abel]], nórsky matematik (* [[1802]]) * [[1849]] – [[Jan Svatopluk Presl]], český prírodovedec (* [[1791]]) * [[1875]] – [[Moses Hess]], nemecký marxistický filozof (* [[1812]]) * [[1958]] – [[Vítězslav Nezval]], český básnik (* [[1900]]) * [[1963]] – [[Otto Struve]], rusko-americký astronóm (* [[1897]]) * [[1971]] – [[Igor Fiodorovič Stravinskij]], ruský hudobný skladateľ (* [[1882]]) * [[1974]] – [[Štěpán Trochta]], český rímskokatolícky kardinál (* [[1905]]) * [[1982]] – [[Štefan Hoza]], slovenský operný spevák (* [[1906]]) * [[1990]] – [[Ronald Ellwin Evans]], americký kozmonaut, ktorý sa zúčastnil poslednej mesačnej misie Apollo 17 (* [[1933]]) * [[1992]] – [[Isaac Asimov]], americký spisovateľ ruského pôvodu (* [[1920]]) * [[1994]] – [[Sheck Exley]], americký jaskynný potápač (* [[1949]]) * [[1996]] – [[Greer Garsonová]], britsko-americká herečka (* [[1904]]) * [[1998]] – [[Tammy Wynette]], americká country speváčka (* [[1942]]) * [[2002]] – [[Stanislav Tropp]], slovenský grafik, výtvarník a vysokoškolský pedagóg (* [[1950]]) * [[2004]] – [[Larisa Bogorazová]], ruská aktivistka na ochranu ľudských práv (* [[1929]]) * [[2005]] – [[Rainier III.]], monacké knieža (* [[1923]]) * [[2007]] – [[Luigi Comencini]], taliansky filmový režisér (* [[1916]]) * [[2008]] – [[Kuruppu Karunaratne]], srílanský atlét (* [[1960]]) * [[2013]] – [[Ferdinand Takáč]], slovenský katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu (* [[1920]]) * [[2014]] – [[Mickey Rooney]], americký herec (* [[1920]]) * [[2016]] – [[Merle Haggard]], americký country hudobník, významný predstaviteľ žánru Bakersfield sound (* [[1937]]) * [[2017]] – [[Libuše Havelková]], česká herečka (* [[1924]]) * [[2018]] – [[Pavol Paška]], slovenský politik (* [[1958]]) * [[2019]] – [[David J. Thouless]], britský fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1934]]) * [[2022]] – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]]) * [[2025]] – [[Clem Burke]], americký bubeník, člen skupiny [[Blondie (skupina)|Blondie]] (* [[1954]]) * 2025 – [[Anna Slováčková]], česká speváčka a herečka (* [[1995]]) {{mesiace}} [[Kategória:6. apríl| ]] [[Kategória:Apríl| 06]] [[Kategória:Dni|~0406]] b9ir8kut97cjznua0bscig7mxe56ecc 0 6420 8194697 8183037 2026-04-07T19:29:19Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194697 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Michal III. |titul = byzantský cisár |obrázok = Michael iii.jpg |popis obrázku = Detail podobizne Michala III., [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]] |panovanie = [[20. január]] [[842]]{{--}}[[24. september]] [[867]] |korunovácia = [[16. máj]] [[840]] (ako spolucisár) |pôvodné meno = {{V jazyku|gkm|Μιχαήλ ὁ Μέθυσος|''Michaél'' (''ho'') ''Methystos''}} |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[19. január]] [[840]] |miesto narodenia = [[Konštantínopol]], [[Byzantská ríša|Byzancia]] |dátum úmrtia = {{duv|867|09|24|840|01|19}} |miesto úmrtia = Konštantínopol, Byzancia |miesto pochovania = [[Üsküdar|Chrysopolis]], neskôr [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]] |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Teofil (Byzantská ríša)|Teofil]] |regent = [[Theodora (9. storočie)|Theodora]] |nástupca = [[Bazil I.]] |manželka = [[Eudokia Dekapolitissa]] |potomstvo = [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]], [[Štefan I. (konštantínopolský patriarcha)|Štefan I.]]{{break}}(otcovstvo je pri oboch neisté) |dynastia = [[Amorijská dynastia]] |otec = [[Teofil (Byzantská ríša)|Teofil]] |matka = [[Theodora (9. storočie)|Theodora]] |portál1 = Byzantská ríša |portál2 = }} '''Michal III. Opilec'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Chabada | meno = Michal | titul = Kapitoly z dejín stredovekej filozofie: Raná latinská scholastika | vydavateľ = [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]] | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-223-3825-7 | strany = 7 }} </ref> alebo '''Michal III. Metystes''' (* [[19. január]] [[840]], Konštantínopol{{--}}† [[23. september|23.]]/[[24. september]] [[867]], Konštantínopol) bol v rokoch [[842]] až [[867]] cisár [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Pochádzal z [[Amorijská dynastia|Amorijskej dynastie]].<ref name=":KZD" /> Vláda Michala III. predstavuje akési prechodné obdobie v byzantských dejinách. Za jeho vlády došlo k obnoveniu uctievania ikon (843), pokrsteniu [[Prvá bulharská ríša|Bulharov]] ([[Boris I.]]), [[Fótiova schizma|Fótiovej schizme]] i k misii svätých [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]].<ref name=":KZD" /> Neskoršie byzantské pramene vykresľujú Michala v značne negatívnom svetle, čo bolo následkom snahy legitimizovať jeho nástupcu [[Bazil I.|Bazila I.]] a jeho [[Macedónska dynastia|Macedónsku dynastiu]], ktorá sa na trón dostala vďaka prevratu a Michalovej vražde. Dnešná historiografia uznáva aj jeho úspechy.<ref name = ":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = MICHAEL III | meno zborník = Paul A | priezvisko zborník = Hollingsworth | meno zborník2 = Anthony | priezvisko zborník2 =Cutler | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 1364 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> == Vláda == [[Súbor:Coronation of Emperor Michael III.jpg|náhľad|vľavo|Korunovácia Michala III.[[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Za Michala najprv vládla jeho matka [[Theodora (9. storočie)|Theodora]] a od roku [[856]], keď dal jej brat [[Bardas]] zavraždiť jej ministra Theoktista a Theodora musela odstúpiť, vládol zaňho vojvodca Bardas (s titulom ''caesar''). V roku [[860]] prekvapivo prvýkrát v byzantských dejinách zaútočili [[Rusi]] ([[Varjagovia]]), ktorí priplávali až k [[Carihrad]]u a vyžiadali si zaplatenie výkupného a podpis obchodných zmlúv. Obchod prebiehal prostredníctvom byzantského [[Cherson]]u (Krym). Prebiehali aj menšie boje s [[Arabi|Arabmi]] v Arménsku, na [[Eufrat]]e a [[Níl]]e a na [[Kréta|Kréte]]. Patriarcha [[Fótios]] po útoku Varjagov poslal kresťanské misie k [[Chazari|Chazarom]] (= Kozárom) ([[Konštantín Filozof|Konštantín-Cyril]]) a do [[Kyjev]]a. [[Súbor:Byzanz- Michael III., Theodora und Thecla - Münzkabinett, Berlin - 5480493.jpg|náhľad|Zlatý solidus s vyobrazením Michala III., matky Theodory a sestry Thekly|vľavo]]V roku [[858]] došlo po prvýkrát od roku [[800]] opäť k väčšiemu konfliktu s rímskym [[pápež]]om: na sviatok [[Zjavenie Pána|Bohozjavenia]] roku [[857]] [[patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[Ignatios I.]] ([[846]]{{--}}[[857]]) odmietol Bardasovi udeliť [[sväté prijímanie]] (pretože žil v [[incest]]e so ženou svojho syna). Bardas ho donútil odstúpiť a novým patriarchom sa stal [[Fotios|Fótiom]] (učiteľ Cyrila-Konštantína). Rímsky pápež [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] najprv uznal Fótia, ale neskôr zmenil názor a Fótia v roku [[863]] vyhlásil za zosadeného. Fótios na oplátku roku [[867]] pápeža [[exkomunikácia|exkomunikoval]]. Spor pokračoval aj po smrti Mikuláša I. až do smrti Michala III. a následného vyhnania Fótia (867). V pozadí uvedeného cirkevného rozkolu stál súboj medzi Rímom a Konštantínopolom o cirkevnú jurisdikciu na územiach Ilýrika, Kalábrie a Sicílie a začínajúci sa súboj o vplyv na nedávno pokresťančených [[Slovania|slovanských]] územiach (najmä na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] a v [[Bulharsko|Bulharsku]]). V roku [[862]] sa veľkomoravský vládca [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]], potom čo neuspel u pápeža v Ríme, obrátil na Carihrad s prosbou o slovanských učiteľov a misionárov, na čo mu Carihrad s radosťou poslal svätého Konštantína (Cyrila) s bratom [[Metod (svätec)|Metodom]]. Bulhari, ktorých pokresťančili okolo roku [[863]] grécki misionári, sa najprv roku 863 obrátili na pápeža, no po istých ťahaniciach sa nakoniec roku [[870]] cirkevne podriadili Konštantínopolu. [[Súbor:Coronation_of_Basil_the_Macedonian_as_co-emperor.png|vľavo|náhľad|Korunovácia Bazila I. Macedónskeho za spolucisára, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Po zavraždení Bardasa roku [[865]] sa spoluvládcom Michala III. stal pôvodom arménsky stajniar [[Bazil I.]], zakladateľ novej dynastie. Michala III. zavraždili v noci z 23. na 24. septembra roku [[867]] pri štátnom prevrate. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Mikhael III}} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]] | Dynastia_ánonie=áno | Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Amorijská dynastia]] | Titul = cisár | Od = [[842]] | Do = [[867]] | Predchodca = [[Teofil (Byzantská ríša)|Teofilos]] | Nástupca = [[Bazil I.]] }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Amorijská dynastia]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia Byzantskej ríše]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] 474buzxmh8dtlv7h2b5y9egx4gizs77 0 6822 8194814 8142533 2026-04-08T06:20:23Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194814 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lúčky | Iné názvy = | Obrázok = Lúčky.jpg | Popis obrázku = Lúčky | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Lucky-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.766667 | Zemepisná dĺžka = 22.050000 | Nadmorská výška = 125 | Prvá zmienka = 11.marec 1336 | Starosta = Ján Kendereš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 34 (pošta [[Zalužice]]) | Kód = 522741 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = 056/6471216 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = https://www.obeclucky.eu/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lúčky''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z rokov [[1947]]-[[1953]]. V obci stál do druhej svetovej vojny starý reformovaný kostol, ktorý bol za vojny zničený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lúčky | url = https://mi-seniorat.sk/index.php/zbory/lucky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Michalovsý seniorát | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami, veža vyrastá netradične z trojosového [[portikus|portiku]], ukončená je štítmi s lomeným oblúkom a ihlancovou helmicou. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Lúčky (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] kemn1rhhhmfzj6pief1d3xl7nlj51dg 0 6992 8194523 8176603 2026-04-07T12:01:05Z ~2026-54666-6 284165 8194523 wikitext text/x-wiki '''Dramaturg''' je osoba, ktorá v dnešnej terminológii predstavuje [[Literatúra|literárneho]] a [[Divadlo (umenie)|divadelného]] poradcu [[režisér]]a či osoby zodpovednej za prípravu divadelnej inscenácie. == V divadle == Pokiaľ má dramaturg svoje stále miesto v divadle, jeho úlohou je predovšetkým vyberať hry do programu, podľa aktuálnosti alebo inej potreby, prípadne kombinovať texty zvolené pre určitú inscenáciu. Dramaturg ďalej obstaráva dokumentáciu o diele a jeho súvislostiach. V niektorých prípadoch rediguje [[bulletin]] - program bohatý na dokumenty v kontexte dramatického diela. Jeho úlohou je adaptovať text alebo ho modifikovať ([[montáž]], [[koláž]], škrty a opakovanie pasáží), prípadne text samostatne alebo v spolupráci s režisérom preložiť. Dramaturg by mal odkryť významové spojenia (súvislosti) a vpísať interpretáciu dramatického diela do nejakého celkového kontextu doby, či už sociálneho, politického alebo ekonomického. Dramaturg sa aj aktívne zúčastňuje skúšobného procesu a pôsobí ako prvý kritik predstavenia. Nakoniec je jeho úlohou zaistiť spojenie inscenácie s potenciálnym publikom. == Hudobný dramaturg == Hudobný dramaturg má za úlohu výber hudby, ktorý sa bude hrať v rádiu. Dramaturg [[Rádio_FM|Rádia_FM]] [[Daniel Baláž]] proces opísal takto: „V prvom rade počúva strašne veľa hudby. Je logické, že čím viac hudby pozná, tým sa zvyšuje šanca niečo vhodné vybrať a zaradiť do playlistu. Ide však o dlhý proces, ja v prvom rade konkrétnu hudbu vyberiem, zadovážim a začlením do archívu RTVS. Musí to spĺňať isté legislatívne normy, pieseň musí mať pridelené katalógové číslo. Neskôr ju stiahnem do našej databázy a určím rozličné atribúty, napríklad v akom čase sa bude hrávať a ako často. Je to komplikované aj po technickej stránke.“<ref name=pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamajová| meno = Katarína| odkaz na autora = | titul = Daniel Baláž: Výber hudby Rádia_FM je tancom na tenkom ľade | url = http://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/255972-daniel-balaz-vyber-hudby-radia-fm-je-tancom-na-tenkom-lade/ | dátum vydania = 2013-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-01 | vydavateľ = pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}}{{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{literárny výhonok}} [[Kategória:Dramaturgovia| ]] [[Kategória:Divadelné povolania]] [[Kategória:Hudobné povolania]] hrknayarhrwts5qqx0m03xvr7gljloe 8194524 8194523 2026-04-07T12:01:28Z ~2026-54666-6 284165 8194524 wikitext text/x-wiki '''Dramaturg''' je osoba, ktorá v dnešnej terminológii predstavuje [[Literatúra|literárneho]] a [[Divadlo (umenie)|divadelného]] poradcu [[režisér]]a či osoby zodpovednej za prípravu divadelnej inscenácie. == V divadle == Pokiaľ má dramaturg svoje stále miesto v divadle, jeho úlohou je predovšetkým vyberať hry do programu, podľa aktuálnosti alebo inej potreby, prípadne kombinovať texty zvolené pre určitú inscenáciu. Dramaturg ďalej obstaráva dokumentáciu o diele a jeho súvislostiach. V niektorých prípadoch rediguje [[bulletin]] – program bohatý na dokumenty v kontexte dramatického diela. Jeho úlohou je adaptovať text alebo ho modifikovať ([[montáž]], [[koláž]], škrty a opakovanie pasáží), prípadne text samostatne alebo v spolupráci s režisérom preložiť. Dramaturg by mal odkryť významové spojenia (súvislosti) a vpísať interpretáciu dramatického diela do nejakého celkového kontextu doby, či už sociálneho, politického alebo ekonomického. Dramaturg sa aj aktívne zúčastňuje skúšobného procesu a pôsobí ako prvý kritik predstavenia. Nakoniec je jeho úlohou zaistiť spojenie inscenácie s potenciálnym publikom. == Hudobný dramaturg == Hudobný dramaturg má za úlohu výber hudby, ktorý sa bude hrať v rádiu. Dramaturg [[Rádio_FM|Rádia_FM]] [[Daniel Baláž]] proces opísal takto: „V prvom rade počúva strašne veľa hudby. Je logické, že čím viac hudby pozná, tým sa zvyšuje šanca niečo vhodné vybrať a zaradiť do playlistu. Ide však o dlhý proces, ja v prvom rade konkrétnu hudbu vyberiem, zadovážim a začlením do archívu RTVS. Musí to spĺňať isté legislatívne normy, pieseň musí mať pridelené katalógové číslo. Neskôr ju stiahnem do našej databázy a určím rozličné atribúty, napríklad v akom čase sa bude hrávať a ako často. Je to komplikované aj po technickej stránke.“<ref name=pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamajová| meno = Katarína| odkaz na autora = | titul = Daniel Baláž: Výber hudby Rádia_FM je tancom na tenkom ľade | url = http://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/255972-daniel-balaz-vyber-hudby-radia-fm-je-tancom-na-tenkom-lade/ | dátum vydania = 2013-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-01 | vydavateľ = pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}}{{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{literárny výhonok}} [[Kategória:Dramaturgovia| ]] [[Kategória:Divadelné povolania]] [[Kategória:Hudobné povolania]] 7bjvnfjptggn08i1y41u3h2q39zwyl7 0 7009 8194779 8189579 2026-04-08T05:48:11Z Vasiľ 2806 149.0.2 8194779 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov = Mozilla Firefox |logo = Firefox logo, 2019.svg |obrázok = Firefox 89 screenshot.png |popis = Mozilla Firefox 100 na [[Arch Linux]] |autor = [[Mozilla Foundation]] |vývojár = [[Mozilla Foundation]] |stabilná verzia = 149.0.2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Firefox 149.0.2, See All New Features, Updates and Fixes |url = https://www.mozilla.org/en-US/firefox/149.0.2/releasenotes/ |dátum vydania = 07.04.2026 |dátum prístupu = 08.04.2026 |vydavateľ = Mozilla |jazyk = po anglicky}}</ref> |dátum stabilnej verzie = {{dátum vydania a vek|2026|04|07}} |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = [[GNU/Linux]], [[Mac OS]], [[Windows]] |jazyk = [https://mozilla.org/en-US/firefox/all.html viac ako 97 jazykov vrátane slovenčiny] |stav vývoja = aktívny |typ = [[webový prehliadač]] |licencia = [[End User License Agreement|EULA]] (distribuované verzia) [http://www.mozilla.com/en-US/legal/eula/]; [[GPL]], [[MPL]]/[[GPL]]/[[LGPL]] trojlicencia ([[Zdrojový kód|zdrojové kódy]]) |webová stránka = [https://firefox.com/ firefox.com] |štandard = |commons = Mozilla Firefox }} [[Súbor:Firefox logo history.png|náhľad|Vývoj podoby loga Firefox]] '''Mozilla Firefox''' je grafický [[multiplatformový softvér|multiplatformový]] [[webový prehliadač]], ktorý vyvíja [[Mozilla Foundation]] a stovky dobrovoľníkov. ''Firefox'' je anglické meno pre pandu červenú (''Ailurus fulgens''). Prehliadač je šírený ako [[slobodný softvér]] (pod licenciami [[wikidata:Q308915|MPL]], [[GPL]] a [[LGPL]]). Mozilla Firefox, na rozdiel od svojho predchodcu [[Mozilla Suite]], s ktorým používa spoločné jadro, je čisto prehliadač webových stránok so zjednodušeným používateľským rozhraním bez vstavanej podpory pošty a ďalších modulov prítomných v [[Mozilla Suite]]. Verzia 1.0 bola vydaná [[9. novembra]] [[2004]]. Medzi populárne vlastnosti Firefoxu patrí vstavané blokovanie vyskakovacích (pop-up) okien, prehliadanie v kartách (tabbed browsing) a systém rozširovania pomocou modulov s doplňujúcimi funkciami. Zámerom tvorcov bolo obsadenie 10 % trhu s prehliadačmi do konca roku 2005 {{Bez citácie}}. == História == [[Dave Hyatt]] a [[Blake Ross]] začali pracovať na projekte ako na experimentálnej odnoži [[Mozilla Suite]]. Boli toho názoru, že požiadavky komerčného prehliadača [[Netscape]], spolu s prílišným množstvom vlastností a volieb, majú za následok slabú použiteľnosť prehliadača. Vytvorili odľahčenú verziu prehliadača, sprvu s názvom ''Phoenix''. Momentálne je vedúcim vývoja Firefoxu [[Ben Goodger]]. Počas vývoja sa prehliadač premenoval na ''Mozilla Firebird'', až nakoniec dostal vo februári 2004 konečný názov ''Mozilla Firefox''. Mozilla Firefox zachováva architektúru Mozilla Suite vrátane použitia XUL (user interface markup language) pre používateľské rozhranie. Používatelia môžu rozširovať schopnosti a vzhľad prehliadača pomocou tém a rozšírení. Tieto rozšírenia vyvolali obavy z bezpečnosti, a preto spolu s vydaním verzie 0.9 Mozilla Foundation spustila Mozilla Update, web obsahujúci témy a rozšírenia „schválené“ ako bezpečné. === Názov === Projekt, ktorý poznáme pod názvom Firefox, vznikol ako experimentálna vetva všestrannej aplikácie Mozilla Suite nazvaná ''m/b'' (alebo ''mozilla/browser''). Vo fáze, keď mal za sebou dostatočný vývoj, boli v [[september|septembri]] [[2002]] publikované na verejné testovanie binárne kódy pod názvom ''Phoenix''. Názov ''Phoenix'' sa udržal len do [[14. apríl]]a [[2003]], kedy bol zmenený z dôvodu konfliktu s [[obchodná značka|obchodnou značkou]] výrobcu [[Basic Input Output System|BIOS]]-u, [[Phoenix Technologies]] (ktorý produkoval prehliadač založený na BIOS-e, nazývaný Phoenix FirstWare Connect). Nový názov ''Firebird'' vyvolával zmiešané reakcie, čiastočne preto, že rovnaký názov používal [[Slobodný softvér|slobodný]] databázový softvér [[Firebird (databáza)|Firebird]]. Koncom apríla [[2003]] sa krátko používal názov ''Firebird browser'', potom sa Mozilla Foundation uzniesla na názve ''Mozilla Firebird'', aby sa vyhla zámene s [[Firebird (databáza)|databázovým serverom Firebird]]. Pokračujúci tlak zo strany komunity [[FLOSS]] si však vynútil ďalšiu zmenu. A tak sa [[9. február]]a [[2004]] z Mozilla Firebird stal Mozilla Firefox (alebo skrátene Firefox). Mozilla Foundation zvolila názov „[[Firefox (rozlišovacia stránka)|Firefox]]“ pre jeho podobnosť z názvom „Firebird“, ale aj pre jeho jedinečnosť v [[počítačový priemysel|počítačovom priemysle]]. Aby sa chránila pred ďalšími možnými zmenami názvu, spustila Mozilla Foundation v decembri [[2003]] proces registrácie názvu ''Firefox'' ako obchodnej značky na americkom [[Úrad pre patenty a obchodné značky|Úrade pre patenty a obchodné známky]].<ref>[http://tarr.uspto.gov/servlet/tarr?regser=serial&entry=78344043 Obchodná značka Firefox], ''USPTO''</ref> Pretože názov „Firefox“ už bol zaregistrovaný ako obchodná známka v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], Mozilla Foundation tu kúpila licenciu od vlastníka obchodnej značky. [[Debian]] kvôli menu pod obchodnou značkou zvolil vlastné meno IceWeasel. ==== Skratky ==== Populárnou, ale nesprávnou skratkou Firefoxu je FF/ Ff/ ff. Názov sa totiž neskladá z dvoch slov (''fire '' a ''fox'', čo sa dá preložiť ''ohnivá líška'') ale jedným slovom ''firefox'', čo znamená ''[[panda červená]]''. Oficiálnou skratkou preto je ''Fx'' alebo ''fx''<ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/releases/1.5.html#FAQ Mozilla Firefox 1.5 Release Notes (FAQ)]</ref>. === Značka a vizuálna identita === [[Súbor:feisty_xubuntu.png|right|thumb|Ukážka v Xubuntu Linuxe]] Osvojenie si nových značiek [[maskot|vizuálnej identity]] je jedným z najviac viditeľných vylepšení Firefoxu oproti jeho predchádzajúcim verziám. Niekedy má človek pocit, že [[slobodný softvér]] často trpí kvôli zlému vzhľadu ikony a dizajnu [[používateľské rozhranie|používateľského rozhrania]] a nedostatkom výraznej vizuálnej identity. Takýto názor platil o raných vydaniach Firefoxu a jeho „racionálnom“ vizuálnom dizajne. Vydanie Firefoxu 0.8 vo februári 2004 predznamenalo úvod do nového značenia, vrátane nových ikon. [http://www.hicksdesign.co.uk/portfolio/mozilla-logos Jon Hicks] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070706103437/http://hicksdesign.co.uk/portfolio/mozilla-logos |date=2007-07-06 }} vytvoril ikonu pre Firefox 0.8 a novší. Logo zobrazuje štylizovanú [[líška|líšku]], pretože [[Panda červená]] (na ktorú odkazuje pôvodný termín "Firefox"{{Bez citácie}}) „nezodpovedala tomu správnemu obrazu“ Hicksa.{{Bez citácie}} Voľbu vyhralo špecifické logo, pretože pôsobí silným dojmom, ale súčasne s tým z neho „nekričí“ prehnané umenie. Ikona Firefoxu sa ako [[obchodná známka]] používa na označenie oficiálneho vydania softvéru Firefox spoločnosťou Mozilla. Hoci Firefox používa softvér s otvoreným zdrojovým kódom, táto licencia sa nevzťahuje na dizajn. Preto distribútori softvéru rozširujúci upravené verzie Firefoxu nemôžu používať ikonu Firefoxu. === História === {{Aktualizovať}} {| class="wikitable" !colspan="4"|Popis: |- |style="white-space:nowrap;background-color:#FF8080;" width="25%" align="center"|Stará/nepodporovaná verzia |style="white-space:nowrap;background-color:#408C40;" width="25%" align="center"|Podporovaná verzia |style="white-space:nowrap;background-color:#40CC40;" width="25%" align="center"|Aktuálna verzia |} {| class="wikitable" ! Verzia ! Dátum vydania ! Kódové označenie ! [[Gecko]] |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 1.0 | [[9. november]] [[2004]] | Phoenix | 1.7 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 1.5 | [[29. november]] [[2005]] | Deer park | 1.8 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 2.0 | [[24. október]] [[2006]] | Bon Echo | 1.8.1 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 3.0 | [[17. jún]] [[2008]] | Gran Paradiso | 1.9 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 3.5 | [[30. jún]] [[2009]] | Shiretoko | 1.9.1 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 3.6 | [[21. január]] [[2010]] | Namaroka | 1.9.2 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 4.0 | [[22. marec]] [[2011]] | Tumucumaque<ref>[http://www.mozilla.org/parks/tumucumaque/ http://www.mozilla.org/parks/tumucumaque/]</ref> | 2.0 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 5.0 | [[21. jún]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 6.0 | [[16. august]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 7.0 | [[27. september]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 8.0 | [[8. november]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 9.0 | [[20. december]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 10.0 | [[31. január]] [[2012]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 17.0 | [[20. november]] [[2012]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 24.0 | [[17. september]] [[2013]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"|56.0 |[[8. august]]a [[2017]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"|57.0 |[[14. november|14. novembra]] [[2017]] |Quantum |- | style="white-space: nowrap;background-color:#40CC40;"|58.0 |[[23. január]]a [[2018]] | - | |- |92.0 |[[7. september|7. septembra]] [[2021]] | - | |} ==== Firefox 1.0 ==== Verzia 1.0 bola vydaná [[9. november|9. novembra]] [[2004]]. Koniec podpory bol ohlásený 13. apríla 2006 po vydaní verzie 1.0.8.<ref>[http://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2006/04/13/firefox-108-security-and-stability-release-and-end-of-life-for-10x/ Firefox 1.0.8 Security and Stability Release and End-of-Life for 1.0.x]</ref> ==== Firefox 1.5 ==== Verzia 1.5 postavená na novšom vykresľovacom jadre Gecko 1.8 bola vydaná [[29. november|29. novembra]] [[2005]]. Bol prepracovaný systém aktualizácií (umožňuje inkrementálne sťahovanie aktualizácií prehliadača). Pribudla podpora štandardu [[Scalable Vector Graphics|SVG]], rozšírenie grafických možností [[JavaScript]]u (podpora značky CANVAS), nový dialóg pre nastavenie prehliadača, priamu voľbu pre výmaz všetkých privátnych informácií, dialóg zobrazený pri chybe načítania stránky nahradila chybová stránka v okne prehliadača, bolo zrýchlené zobrazenie predchádzajúcej stránky. Ďalej bola vylepšená funkcia blokovania vyskakovacích okien a vylepšený bol systém ovládania pomocou klávesnice. Opravná verzia 1.5.0.12 sa stala posledným vydaním z radu 1.5, ktorá po tomto vydaní prestala byť podporovaná.<ref>[http://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2007/05/30/firefox-2004-and-firefox-15012-security-and-stability-update/ Firefox 2.0.0.4 and Firefox 1.5.0.12 Security and Stability Update]</ref> ==== Firefox 2.0 ==== Verzia 2.0 bola vydaná [[24. október|24. októbra]] [[2006]]. Posledná opravná verzia 2.0.0.20 z radu 2.0 bola uvoľnená 18. decembra 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Poznámky k vydaniu 2.0.0.19 |url=http://www.mozilla-europe.org/sk/products/firefox/2.0.0.19/releasenotes/ |dátum prístupu=2008-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081221072225/http://www.mozilla-europe.org/sk/products/firefox/2.0.0.19/releasenotes/ |dátum archivácie=2008-12-21 }}</ref> ;Zmeny vo verzii 2.0: * Nové možnosti ochrany pred [[phishing]]om * Kontrola pravopisu (pri vkladaní textu do formulárov) * Automatické návrhy vyhľadávaných fráz ([[Google]] a [[Yahoo!]]) * Nový správca služieb vyhľadávania, integrovanie nových poskytovateľov služieb vyhľadávania * Nový prednastavený vzhľad ([http://wiki.mozilla.org/FX2_Visual_Update/Default_Theme_Update]) * Automatické obnovenie posledného sedenia v prípade pádu aplikácie * Správca vzhľadu a rozšírení skombinovaný do 1 správcu - "Add-ons" * Možnosť ''undo'' pri zavretí stránky * Vylepšená podpora [[Scalable Vector Graphics|SVG]] (implementácia svg:textPath) * Záložky: Microsummaries [http://wiki.mozilla.org/Microsummaries] * Vylepšená podpora náhľadu a použitia Web feeds ([[RSS]]) * Nový inštalátor (založený na ''NSIS'' - Nullsoft Scriptable Install System) * Client-side session and persistent storage ==== Firefox 3.0 ==== Najväčšou zmenou vo verzii 3.0 je zmena rendovacieho jadra programu. Firefox 3.0 je postavený na jadre ''[[Gecko]] 1.9''. Renderovacie jadro prinášajúce novú funkcionalitu a už nepodporuje [[Operačný systém|operačné systémy]] [[Windows 95]] , Windows 98 a Windows Millenium či staršie verzie [[Mac OS X]].<ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/system-requirements-v3.html www.mozilla.com/en-US/firefox/system-requirements-v3.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100522112659/https://www.mozilla.com/en-US/firefox/system-requirements-v3.html |date=2010-05-22 }} {{eng_icon}}</ref> Zároveň ale vďaka nemu je Firefox 3.0 schopný prejsť testom [[Acid2]].<br /> Okrem rozšírenej správy záložiek a histórie, tzv ''Places'' je používateľské rozhranie Firefoxu 3.0 lepšie integrované do [[GUI]] hostiteľského [[Operačný systém|Operačného systému]].<ref>[http://blog.mozilla.com/faaborg/2007/10/10/the-firefox-3-visual-refresh-system-integration/ blog.mozilla.com/faaborg/2007/10/10/the-firefox-3-visual-refresh-system-integration/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071126081751/http://blog.mozilla.com/faaborg/2007/10/10/the-firefox-3-visual-refresh-system-integration |date=2007-11-26 }} {{eng_icon}}</ref><ref>[http://arstechnica.com/journals/linux.ars/2007/10/16/mozilla-working-on-firefox-3-visual-refresh-for-linux arstechnica.com/journals/linux.ars/2007/10/16/mozilla-working-on-firefox-3-visual-refresh-for-linux]<br />{{eng_icon}}</ref> Podľa predbežného plánu malo k vydaniu verzie 3.0 dôjsť v novembri [[2007]], avšak v tomto termíne sa podarilo vydať [[Beta verzia|beta verziu]]. Finálna verzia 3.0 vyšla [[17. jún]]a [[2008]]. Mozilla ukončila podporu tejto rady 30. marca 2010 po vydaní aktualizácie 3.0.19<ref>[https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2010/03/30/firefox-3-5-9-and-3-0-19-security-updates-now-available/ https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2010/03/30/firefox-3-5-9-and-3-0-19-security-updates-now-available/]</ref>. Ďalšími zmenami vo verzii 3.0 sú: * nové bezpečnostné prvky * vylepšené automatické dopĺňanie adries v adresnom riadku * nový systém ukladania hesiel * zväčšovanie/zmenšovanie stránok vrátane grafiky * zmenený správca sťahovania súborov (s podporou nadväzovania prerušeného preberania súboru) * správca zásuvných modulov * optimalizácie zamerané na zvýšenie výkonu a lepšie využitie pamäte * správa farieb (nie je prednastavené vo východiskovej konfigurácii)<ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/3.0b2/releasenotes/ Firefox 3 Beta 2 Release Notes] {{eng_icon}}</ref> * rozšírená podpora [[SVG]] <ref>[http://www.mozilla.org/projects/svg/status.html Mozilla SVG Status] {{eng_icon}}</ref> a [[Kaskádové štýly|CSS]] <ref>[http://developer.mozilla.org/en/docs/CSS_improvements_in_Firefox_3 CSS improvements in Firefox 3] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080624145006/http://developer.mozilla.org/en/docs/CSS_improvements_in_Firefox_3 |date=2008-06-24 }} {{eng_icon}}</ref> * Vylepšený [[rendering]] písma <ref>[http://www.dria.org/wordpress/archives/2008/06/10/651/ Firefox 3: Fonts and text] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080613005612/http://www.dria.org/wordpress/archives/2008/06/10/651/ |date=2008-06-13 }} {{eng_icon}}</ref> * Implementácia HTML:Canvas rozšírená o [[Application programming interface|API]] pre vykresľovanie textu <ref>[http://developer.mozilla.org/en/docs/Drawing_text_using_a_canvas Drawing text using a canvas] {{eng_icon}}</ref> * Podpora [[UTF-8]] v adresnom riadku <ref>[http://blog.mozilla.com/gen/2008/05/23/firefox-3-utf-8-support-in-location-bar/ Firefox 3: UTF-8 support in location bar] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120606113337/http://blog.mozilla.org/gen/2008/05/23/firefox-3-utf-8-support-in-location-bar/ |date=2012-06-06 }} {{eng_icon}}</ref> ==== Firefox 3.5 ==== Firefox 3.5 obsahuje najmä funkcie, ktoré sa sa z časových dôvodoch nepodarilo zapracovať do Firefoxu 3.0. Sú to napríklad vylepšenia [[SVG]], niektoré selektory [[CSS]], alebo podpora audio a video značiek zo špecifikácie HTML 5. Nová verzia bude umožňovať prepnutie do režimu ''Súkromné prehliadanie'' (Private Browsing) pri ktorom nebudú na počítači ukladané údaje (história, cookies či dáta zadané do formulárov).<ref>[http://jasnapaka.bloguje.cz/738403-firefox-3-1-nove-s-podporou-private-modu.php JasnaPaka Blog: Firefox 3.1 nově s podporou private módu] {{Ces icon}}</ref> Zmenami prešla implementácia jazyka [[JavaScript]], prínosom ktorých je zlepšenie výkonu webových aplikácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mozilla Firefox 3.5 - Poznámky k vydaniu |url=http://www.mozilla-europe.org/sk/firefox/3.5/releasenotes/ |dátum prístupu=2009-07-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090704072946/http://www.mozilla-europe.org/sk/firefox/3.5/releasenotes/ |dátum archivácie=2009-07-04 }}</ref> Bola pridaná možnosť zdieľania polohy užívateľa <ref>[http://sk.www.mozilla.com/sk/firefox/geolocation/ Geolokalizácia vo Firefoxe]</ref> (po odsúhlasení užívateľom). Ďalšími novými funkciami sú napríklad možnosť použitia fontov umiestnených na HTTP serveri, <canvas> text a vylepšená podpora korekcie farieb. Vývoj verzie pôvodne označenej 3.1 sa oneskoril viac, ako sa očakávalo aj z dôvodu, že bolo implementovanej viac funkcionality, ako bolo pôvodne plánované. Preto bolo rozhodnuté verziu vydať ako 3.5<ref>[https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2009/03/06/shiretoko-to-be-named-firefox-35/ Shiretoko to be named Firefox 3.5]</ref>. Posledná aktualizácia 3.5.19 vyšla 28. apríla 2011<ref>{{cite web | title = Firefox 4.0.1, 3.6.17 and 3.5.19 security updates now available | publisher = Mozilla Developer News | url = https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2011/04/28/firefox-4-0-1-3-6-17-and-3-5-19-security-updates-now-available/ | date = 2011-04-28 | accessdate = 2011-04-29 }}{{eng_icon}}</ref>. ==== Firefox 3.6 ==== Pre vývoj verzie 3.6 bol naplánovaný kratší vývojový cyklus; vývoj sa sústredil najmä na dokončenie prehliadača [[Fennec]] určeného pre malé zariadenia, ktorý je vyvíjaný na spoločnom základe s prehliadačom Firefox. Finálnej verzia 3.6 bola sprístupnená [[21. január]]a [[2010]]. Okrem vylepšení v oblasti podpory štandardov <ref>[https://developer.mozilla.org/en/Firefox_3.6_for_developers Firefox 3.6 for developers] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100106123708/https://developer.mozilla.org/en/Firefox_3.6_for_developers |date=2010-01-06 }} {{eng_icon}}</ref> či zvýšenia výkonu<ref>[http://hacks.mozilla.org/2010/01/javascript-speedups-in-firefox-3-6/ JavaScript speedups in Firefox 3.6] {{eng_icon}}</ref>, nová verzia obsahuje aj nasledovné vylepšenia<ref>[http://www.mozilla.sk/1606/mozilla-spristupnila-finalnu-verziu-firefoxu-3-6/ Mozilla sprístupnila finálnu verziu Firefoxu 3.6] {{Slk icon}}</ref><ref>[https://wiki.mozilla.org/Support/Firefox3.6:Changes wiki.mozilla.org/Support/Firefox3.6:Changes] {{eng_icon}}</ref>: * vylepšené dopĺňanie formulárov (zohľadnenie frekvencie či doby predchádzajúcich použití v navrhovanom poradí) * integrácia podpory pre odľahčených témy ([https://addons.mozilla.org/en-US/firefox/personas/ "Personas"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100613204810/https://addons.mozilla.org/en-US/firefox/personas/ |date=2010-06-13 }}). * výpomoc pri kontrole aktuálnosti pluginov * nová záložka sa otvára ako nasledovná k aktuálnej * video ju možné prehrávať na celú obrazovku, podpora pre ukážkové snímky videa * hlavné menu môže byť skryté * stránka pre zjednodušenie technickej podpory (about:support) * pravidelná defragmentácia dát v lokálnej databáze <ref>[http://www.mozilla.cz/zpravicky/firefox-3-6-bude-pravidelne-defragmentovat-sve-uloziste/ Firefox 3.6 bude pravidelně defragmentovat své úložiště] {{Ces icon}}</ref> * Dodatočná ochrana pred zastaranými zásuvnými modulmi * integrácia s [[Windows 7]] Mozilla nezvykle pridala funkcionalitu aj počas fázy údržby rady 3.6. V aktualizácii 3.6.4 implementovala beh vybratých [[Zásuvný modul|zásuvných modulov]] (pluginov) vo vlastnom procese, čo prinieslo oddelenie stability prehliadača od stability týchto zásuvných modulov. Mozilla ukončila podporu pre túto verziu [[23. apríl]]a [[2012]] spolu s vydaním poslednej aktualizácie (3.6.28).<ref>[https://blog.mozilla.org/futurereleases/2012/03/23/upcoming-firefox-support-changes/ Upcoming Firefox Support Changes], March 23rd, 2012 {{Eng_icon}}</ref>. Dĺžkou podpory 27 mesiacov sa tak stala najdlhšie podporovanou verziou prehliadača. ==== Firefox 4.0 ==== Vydanie verzie 4.0 bolo pôvodne naplánované na koniec roku 2010, neskôr posunuté na začiatok roku 2011<ref name=rel>[https://wiki.mozilla.org/Releases https://wiki.mozilla.org/Releases]</ref>. V oblasti podpory štandardov sa vývoj sústredil na zlepšenie podpory [[HTML5]] a [[CSS3]]. Novou je aj podpora technológie [[WebGL]] - podpore nového [[JavaScript]] [[Application programming interface|API]] pre vytváranie 3D grafiky. Vývojári sa venovali zlepšovaniu výkonu aplikácie, najmä čo sa týka [[JavaScript]]u, pričom sa pokúsili dostihnúť konkurenčné produkty<ref>[http://arewefastyet.com/ http://arewefastyet.com]</ref>. Rozsiahle zmeny sa uskutočnili aj v užívateľskom rozhraní. K ďalším vylepšeniam patrí použitie akcelerácie [[Grafická karta|grafických kariet]] pri určitých operáciách, či zlepšenia v oblasti typografie<ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/4.0b12/releasenotes/ Mozilla Firefox 4 Beta Release Notes]</ref>. Verzia 4 je prvou nepodporujúcou protokol [[gopher]], podpora tohto protokolu je možná pomocou rozšírenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://developer.mozilla.org/en/Firefox_4_for_developers#Other_changes_2 |dátum prístupu=2011-01-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110426105028/https://developer.mozilla.org/en/Firefox_4_for_developers#Other_changes_2 |dátum archivácie=2011-04-26 }}</ref>. Počas vývoja bolo uvolnených 5 alfa a 12 beta testovacích vydaní<ref name=rel />. ==== Vývoj v krátkych vývojových cykloch ==== Počnúc verziou 5.0 bol vývojový cyklus prehliadača zmenený. Nové verzie sú vydávané častejšie a s menším počtom zmien. Od verzie 6.0 je interval medzi vydaniami stanovený na 6 týždňov <ref>[https://wiki.mozilla.org/RapidRelease/Calendar https://wiki.mozilla.org/RapidRelease/Calendar] {{Eng icon}}</ref>. Od verzie 5.0 bola vylepšená podpora štandardov, výkon aplikácie a v neposlednom rade znížená spotreba pamäte. V užívateľskom rozhraní aplikácie však došlo len ku kozmetickým zmenám <ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/5.0/releasenotes/ Mozilla Firefox 5.0 Release Notes]</ref>. V užívateľskom rozhraní verzie 6.0 je najbadateľnejšou zmenou zvýraznenie domény v adresnom riadku a zmena vzhľadu identifikácie stránok. Vývojárom pribudol nový nástroj pre test JavaScriptu kódu ''"Scratchpad"''.<ref>{{cite web | title = Přehled novinek vydaného Firefoxu 6 | publisher = Mozilla CZ | url = http://www.mozilla.cz/zpravicky/prehled-novinek-vydaneho-firefoxu-6/ | date = 2011-08-16 | accessdate = 2011-08-22 }}{{Ces icon}}</ref>. Keďže krátky vývojový cyklus nie je vhodný pre všetkých používateľov Mozilla.org začala poskytovať aj verziu s predĺženou podporou <ref>[https://wiki.mozilla.org/Enterprise/Firefox/ExtendedSupport%3AProposal https://wiki.mozilla.org/Enterprise/Firefox/ExtendedSupport Proposal] {{Eng icon}}</ref>. Prvou verziou s predĺženou podporou sa stala verzia 10, ktorá taktiež nahradí dovtedy udržovanú verziu 3.6. ==== Firefox 56 ==== Verzia 56 bola vydaná [[8. august]]a [[2017]]. Bola v nej spustená funkcia Firefox Screenshots, ktorá umožňuje snímať obrazovku a ukladať obrázky na cloud alebo si ich stiahnuť. Je zároveň poslednou verziou, ktorá podporuje Android ''Ice Cream Sandwich''. ==== Firefox 57 ==== Verzia 57 bola vydaná [[14. november|14. novembra]] [[2017]] pre počítače a Androidy s názvom Firefox Quantum. Portálom ZDNet bola označená ako návrat oproti dominantnému [[Google Chrome|Google Chromu]] po rokoch klesajúceho podielu na trhu.  Obsahovala nový vzhľad prehliadaču "Photon", nové vykresľovacie jadro takmer dvakrát rýchlejšie ako dovtedy používané. Firefox 57 prestal podporovať doplnky založené na staršej technológii XUL. V ten istý deň, [[Mozilla Foundation|Mozilla]] oznámila, že Google bude predvolený vyhľadávač, namiesto Yahoo, ktorý bol predvoleným od [[2014]]. Zároveň s verziou 57 bolo mierne zmenené aj logo prehliadača. ==== Firefox 58 ==== Verzia 58 bola vydaná [[23. január]]a [[2018]]. Vie rýchlejšie vykresľovať grafiku webovej stánky. Jeho časť beží mimo hlavné vlákno a proces prehliadača. Verzia 58 tiež podporuje: automatické dopĺňanie kreditných kariet, podpora prehrávania FLAC (Free Lossless Audio Codec). Vo Firefox Screenshots pribudla funkcia vkladania zachytených snímok obrazovky priamo do systémovej schránky (clipboard). ==== Firefox 100 ==== Jubilejná 100 verzia bola vydaná [[3. máj]]a [[2022]]. Nová verzia prináša zaujímavú funkciu - obraz v obraze - pričom umožňuje zobrazovať titulky napr. vo videách [[YouTube]] a na webových stránkach, ktoré používajú formát WebVTT. Firefox podporuje video HDR. == Rozšírenie == [[Súbor:StatCounter-browser-ww-monthly-200901-201707.png|Podiel použitia alternatávnych prehliadačov (iných ako [[Internet Explorer|IE]]) podľa údajov [[StatCounter]]]] {| width="100%" | width="25%" | {{legend|orange|Firefox}} | width="25%" | {{legend|limegreen|[[Google Chrome|Chrome]]}} | width="25%" | {{legend|grey|[[Safari (webový prehliadač)|Safari]]}} | width="25%" | {{legend|red|[[Opera (webový prehliadač)|Opera]]}} |- | width="25%" | {{legend|blue|[[Internet Explorer]]|<nowiki>Other]]</nowiki>}} |{{Legenda|yellowgreen|[[Android (operačný systém)|Android]]}} |} Prehliadač Mozilla Firefox bol vydaný v čase kedy mal medzi používateľmi dominantný podiel prehliadač [[Internet Explorer]]. Firefox získaval najmä týchto používateľov. V júni 2010 bol Firefox celosvetovo podľa štatistík [[Net Applications]] druhým najpoužívanejším prehliadačom s 23.81% používateľov (najpoužívanejším bol Internet Explorer s 60.32%).<ref>{{cite web | title = Browser Market Share for June, 2010 | publisher = Net Applications | url = http://marketshare.hitslink.com/browser-market-share.aspx?qprid=0&qpcal=1&qpcal=1&qpcal=1&qptimeframe=M&qpsp=138 | date = 2010-06-01 | accessdate = 2010-07-20 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20121209142306/http://marketshare.hitslink.com/browser-market-share.aspx?qprid=0&qpcal=1&qpcal=1&qpcal=1&qptimeframe=M&qpsp=138 | archivedate = 2012-12-09 }}{{eng_icon}}</ref> Podľa odhadov organizácie Mozilla z marca 2010 používalo Firefox 350 miliónov používateľov.<ref>{{cite web | url = http://blog.mozilla.com/blog/2010/03/31/introducing-the-mozilla-state-of-the-internet-report/ | title = Introducing the Mozilla State of the Internet Report | author = Erica Jostedt | accessdate = 2010-04-01 | date = 2010-03-31 }}{{eng_icon}}</ref>. V júli 2010 boli všetci zamestnanci [[IBM]] (okolo 400.000) požiadaní aby používali Firefox ako prednastavený prehliadač.<ref>{{cite web |url=http://www.sutor.com/c/2010/07/ibm-moving-to-firefox-as-default-browser/ |title=Saying it out loud: IBM is moving to Firefox as its default browser |publisher=Bob Sutor |date=2010-07-01 |accessdate=2010-07-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111128224154/http://www.sutor.com/c/2010/07/ibm-moving-to-firefox-as-default-browser/ |archivedate=2011-11-28 }}{{eng_icon}}</ref> == Prekvapenia - tzv. [[Easter egg]]s == * '''about:mozilla''': funkčné vo viacerých verziách. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte ''about:mozilla''. * '''about:robots''': funkčné vo verzii 3.0. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte ''about:robots''. == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Mozilla Firefox}} == Externé odkazy == * [https://www.mozilla.org/en-US/firefox/ Oficiálna stránka] {{eng_icon}} * [http://mozilla.sk/ Stránky slovenskej lokalizačnej komunity] {{slk_icon}} * [http://portableapps.com/apps/internet/browsers/portable_firefox Prenosná verzia aplikácie] {{eng_icon}} * {{Man|1|firefox|die.net}} {{eng icon}} == Zdroje == {{Preklad | jazyk = en | článok = Mozilla Firefox | revízia = 620482163 }} {{Produkty Mozilla Corporation}} [[Kategória:Slobodný softvér]] [[Kategória:Webové prehliadače]] [[Kategória:Mozilla]] ppog8e307afrsvvq0rxy88jq830lmhp 0 7010 8194780 8189578 2026-04-08T05:49:25Z Vasiľ 2806 140.9.1esr 8194780 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov = Mozilla Thunderbird |logo = |obrázok = Thunderbird 60 Windows.png |popis = Mozilla Thunderbird 60.0 na [[Windows 10]] |autor = [[Mozilla Foundation]] |vývojár = [[Mozilla Foundation]] |stabilná verzia = 140.9.1esr<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Release Notes | url = https://www.thunderbird.net/en-US/thunderbird/140.9.1esr/releasenotes/ | dátum vydania = 07.04.2026 | dátum prístupu = 08.04.2026 | vydavateľ = Thunderbird | jazyk = en}}</ref> |dátum stabilnej verzie = {{počiatočný dátum a vek|2026|04|07}} |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = [[Viacplatformový softvér|Viacplatformový]] |jazyk = [http://www.mozilla.com/en-US/thunderbird/all.html 52 jazykových variácií, vrátane slovenčiny] |stav vývoja = [http://www.mozilla.sk/521/odcleni-mozilla-projekt-thunderbird/ možná zmena vývojára] |typ = [[e-mail]] a news klient a [[RSS]] čítačka |licencia = [[MPL]], trojlicencia [[MPL]]/[[GPL]]/[[LGPL]] |webová stránka = [https://www.thunderbird.net/] |štandard = |commons = Mozilla Thunderbird }} '''Mozilla Thunderbird''' je [[Slobodný softvér|slobodný]] multiplatformový [[e-mail|poštový]] klient. Vyvíja ho [[Mozilla Foundation]]. Základom je myšlienka ako pri [[Mozilla Firefox]] vytvoriť jednoduchý a prehľadný program, ale s možnosťou nastavovania a flexibilného rozširovania. Verzia 1.0 bola uvoľnená [[7. december|7. decembra]] [[2004]] a v priebehu 3 dní sa počet stiahnutí vyšplhal na 500&nbsp;000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = thunderbird breaks half a million downloads in three days | url = http://weblogs.mozillazine.org/asa/archives/007074.html | dátum vydania = 10.12.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.3.2011 | vydavateľ = weblogs.mozillazine.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120211125215/http://weblogs.mozillazine.org/asa/archives/007074.html | dátum archivácie = 2012-02-11 }}</ref> a okrúhly 1&nbsp;000&nbsp;000 za 10 dní od uvedenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = thunderbird 1.0 reaches 1,000,000 downloads in just 10 days! | url = http://weblogs.mozillazine.org/asa/archives/007119.html | dátum vydania = 18.12.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.3.2011 | vydavateľ = weblogs.mozillazine.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130708020638/http://weblogs.mozillazine.org/asa/archives/007119.html | dátum archivácie = 2013-07-08 }}</ref>. == História == Samostatný poštový program, ktorý dnes poznáme pod názvom Thunderbird, pôvodne vzišiel z poštovej aplikácie Mozilla mail ako projekt odčlenenia e-mailového klienta z [[Mozilla Application Suite|balíka Mozilla]]. Projekt vznikol pod kódovým označením Minotaur krátko po spustení projektu webového prehliadača Firefox, ktorý sa vtedy uvádzal pod kódovým označením Phoenix. Záujem bol spočiatku minimálny, ale s úspechom prehliadača [[Mozilla Firefox]] sa zvýšil záujem aj o [[e-mail|poštového]] klienta a práce na projekte Minotaur boli oživené pod novým názvom Thunderbird. Názov dostal podľa mytologického vtáka, ktorý bol podľa indiánskych mýtov nositeľom dobrých správ a jeho podobu asi poznáte z indiánskych totemov. == Vlastnosti == ;Základné vlastnosti Thunderbird podporuje protokoly [[Post Office Protocol|POP]] a [[Internet Message Access Protocol|IMAP]] pre prístup k poštovým schránkam, dopĺňanie adries prostredníctvom [[Lightweight Directory Access Protocol|LDAP]] adresára, ako aj čítanie a písanie e-mailov v [[HTML]] formáte. Obsahuje tiež [[RSS (formát súboru)|RSS]]/[[Atom (štandard)|Atom]] čítačku pre sledovanie [[Syndikácia obsahu|syndikovaného obsahu]]. ;Lokalizácia Vďaka podpore ľudí z rôznych kútov sveta je Mozilla Thunderbird [[Internacionalizácia a lokalizácia|lokalizovaná]] do viac ako 30 jazykov. ;Filtrovanie nevyžiadanej pošty Vďaka zabudovaniu bayesian [[spam]] filtra dokáže veľmi efektívne triediť nevyžiadané správy. ;Prispôsobenie/rozšírenia Rozšírenia dovoľujú pridať nové vlastnosti programu, ako napr. [[šifrovanie]] správ pomocou [[openPGP]]. Mozilla Thunderbird tiež podporuje zmenu vzhľadu za pomoci tzv. tém. Sú to jednoduché „balíky“ obsahujúce [[Cascading Style Sheets|CSS]] a obrázky. Rozšírenia a témy sa dajú nájsť na stránkach Mozilla Foundation. ;Bezpečnosť Mozilla Thunderbird podporuje [[S/MIME]], [[digitálny podpis|digitálne podpisovanie]], šifrovanie správ a podporu pre [[certifikát]]y a zabezpečovacie zariadenia. Pre ďalšie zvýšenie bezpečnosti obsahuje voliteľnú možnosť zablokovania obrázkov nahrávaných zo vzdialeného zdroja a zakázanie [[JavaScript]]u. ;Multiplatformový Thunderbird funguje na rôznych platformách, ako napr.: * [[Microsoft Windows]] * [[Mac OS]] * rôzne distribúcie [[operačný systém|systému]] [[Linux]] a iné [[UNIX-like operačný systém|UNIX-ové OS]], používajúce X.org alebo XFree86 implementáciu [[X Window System]] Pre platformu Microsoft Windows existuje navyše modifikovaná verzia Portable Thunderbird, ktorú je možné nainštalovať na prenosné pamäťové médium (napr. USB kľúč) a používať ju na viacerých počítačoch. <!-- == Prehľad verzií == {| class="wikitable" !colspan="3"|Popis: |- |style="white-space:nowrap;background-color:#FF8080;" width="33%" align="center"|Stará verzia |style="white-space:nowrap;background-color:#40CC40;" width="34%" align="center"|Aktuálna verzia |style="white-space:nowrap;background-color:#FFFF80;" width="33%" align="center"|Budúca verzia |} {| class="wikitable" ! Verzia<ref>Úplný prehľad všetkých verzií nájdete na stránkach [http://www.mozillamessaging.com/en-US/thunderbird/releases/ www.mozillamessaging.com].</ref> ! Dátum vydania |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 1.0 | [[9. december]] [[2004]] |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 1.5 | [[11. január]] [[2006]] |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 2.0 | [[18. apríl]] [[2007]] |- | style="white-space: nowrap;background-color:#40CC40;"| 3.0 | [[8. december]] [[2009]] |- | style="white-space: nowrap;background-color:#40CC40;"| 3.1 | [[24. jún]] [[2010]] |} --> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[https://www.thunderbird.net/ Oficiálna stránka] * [http://www.mozilla.sk/thunderbird Slovenská lokalizácia] * [https://addons.mozilla.org/en-US/thunderbird/ Doplnky a rozšírenia] {{Softvérový výhonok}} {{Produkty Mozilla Corporation}} [[Kategória:E-mailové klienty]] [[Kategória:Mozilla]] [[Kategória:Slobodný softvér]] [[Kategória:Softvér pre Unix]] [[Kategória:Softvér pre Linux]] [[Kategória:Softvér pre Windows]] bp6lxsvikozaq46jyvvnhbo4bwkewbw 0 7020 8194688 8183230 2026-04-07T19:25:05Z ~2026-17039-79 289488 8194688 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fuji apple.jpg|thumb|Odroda [[Fuji (jablko)|Fuji]]]] [[Súbor:Tellissaare.JPG|náhľad|Jablko]] [[Súbor:Sterappel_dwarsdrsn.jpg|thumb|Jablko - [[Plod (rastlina)|plod]] [[Jabloň (strom)|jablone]] rozrezaný priečne.]] '''Jablko''' je jedlý druh [[Ovocie|ovocia]], je to [[Plod (rastlina)|plod]] [[jabloň (strom)|jablone]]. Jablko je [[malvica|kôstkovica]]. == Jablko v mytológii a literatúre == * Podľa [[kresťanstvo|kresťanskej]] tradície [[Adam a Eva|Evička]] v [[Raj]]i odtrhla jablko a s [[Adam a Eva|Adamkom]] ho zjedli. Potom boli za trest [[Vyhnanie z Raja|vyhnaní z Raja]]. V knihe [[Genezis]] sa však hovorí o [[Ovocie|ovocí]] [[Strom|stromu]], ktorý leží uprostred Raja a [[Jabloň (strom)|jabloň]] ani jablko sa tam nespomína. Keďže na [[Blízky východ|Blízkom východe]] sa [[Jabloň (strom)|jablone]] nevyskytovali, autor [[Genezis]] pravdepodobne nepísal o jablku, ale o inom [[Ovocie|ovocí]]. Je dosť možné, že išlo o [[figovník]], keďže po požití [[Ovocie|ovocia]] sa prikryli figovými listami. Samotný výraz „jablko“ sa dostal asi až do latinského prekladu [[Biblia|Biblie]] ako slovná hračka (malum = jablko / malus = zlý). * Jablká Hesperidiek - neprístupné bájne ostrovy v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]]. * Jablko sváru * [[Snehulienka]] * [[Isaac Newton]] podľa legendy objavil [[gravitácia|gravitáciu]], keď sedel pod [[strom]]om a na [[hlava (anatómia)|hlavu]] mu spadlo jablko. == Zloženie jablka == Priemerné čerstvé jablko pozostáva z 85 % z [[Voda|vody]]. {| class=wikitable | colspan="8" align="center" | 100g jablka obsahuje<ref>EU potravinová smernica (EU NWKRL 90/496/EWG) a tabuľka Rewe </ref>: |- | energia || [[voda]] || [[Lipid|tuk]] || [[draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]] |- align="center" | 52-55 [[Kalória|kcal]] / 217-228 [[Kilojoule|kJ]] || 85 g || 0,4 g || 144 mg || 7 mg || 6 mg || 12 mg |} {| class=wikitable | colspan="4" align="center" | denná potreba dospelého jedinca<ref>EU Nährwertkennzeichnungsrichtlinie (EU NWKRL 90/496/EWG)</ref> |- | [[Draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]] |- align="center" | 7 % || 1 % || 2 % || 16 % |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=jablko|commons=apple|wikt=jablko}} {{Odrody jabĺk}} {{Ovocie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Jablká| ]] rggg9gnsnpfqae295ynwrzxntf360nj 8194709 8194688 2026-04-07T19:49:28Z ~2026-20335-96 290941 Revízia [[Special:Diff/8194688|8194688]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-17039-79|~2026-17039-79]] ([[User talk:~2026-17039-79|diskusia]]) bola vrátená 8194709 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fuji apple.jpg|thumb|Odroda [[Fuji (jablko)|Fuji]]]] [[Súbor:Tellissaare.JPG|náhľad|Jablko]] [[Súbor:Sterappel_dwarsdrsn.jpg|thumb|Jablko - [[Plod (rastlina)|plod]] [[Jabloň (strom)|jablone]] rozrezaný priečne.]] '''Jablko''' je jedlý druh [[Ovocie|ovocia]], je to [[Plod (rastlina)|plod]] [[jabloň (strom)|jablone]]. Jablko je [[malvica]]. == Jablko v mytológii a literatúre == * Podľa [[kresťanstvo|kresťanskej]] tradície [[Adam a Eva|Eva]] v [[Raj]]i odtrhla jablko a s [[Adam a Eva|Adamom]] ho zjedli. Potom boli za trest [[Vyhnanie z Raja|vyhnaní z Raja]]. V knihe [[Genezis]] sa však hovorí o [[Ovocie|ovocí]] [[Strom|stromu]], ktorý leží uprostred Raja a [[Jabloň (strom)|jabloň]] ani jablko sa tam nespomína. Keďže na [[Blízky východ|Blízkom východe]] sa [[Jabloň (strom)|jablone]] nevyskytovali, autor [[Genezis]] pravdepodobne nepísal o jablku, ale o inom [[Ovocie|ovocí]]. Je dosť možné, že išlo o [[figovník]], keďže po požití [[Ovocie|ovocia]] sa prikryli figovými listami. Samotný výraz „jablko“ sa dostal asi až do latinského prekladu [[Biblia|Biblie]] ako slovná hračka (malum = jablko / malus = zlý). * Jablká Hesperidiek - neprístupné bájne ostrovy v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]]. * Jablko sváru * [[Snehulienka]] * [[Isaac Newton]] podľa legendy objavil [[gravitácia|gravitáciu]], keď sedel pod [[strom]]om a na [[hlava (anatómia)|hlavu]] mu spadlo jablko. == Zloženie jablka == Priemerné čerstvé jablko pozostáva z 85 % z [[Voda|vody]]. {| class=wikitable | colspan="8" align="center" | 100g jablka obsahuje<ref>EU potravinová smernica (EU NWKRL 90/496/EWG) a tabuľka Rewe </ref>: |- | energia || [[voda]] || [[Lipid|tuk]] || [[draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]] |- align="center" | 52-55 [[Kalória|kcal]] / 217-228 [[Kilojoule|kJ]] || 85 g || 0,4 g || 144 mg || 7 mg || 6 mg || 12 mg |} {| class=wikitable | colspan="4" align="center" | denná potreba dospelého jedinca<ref>EU Nährwertkennzeichnungsrichtlinie (EU NWKRL 90/496/EWG)</ref> |- | [[Draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]] |- align="center" | 7 % || 1 % || 2 % || 16 % |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=jablko|commons=apple|wikt=jablko}} {{Odrody jabĺk}} {{Ovocie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Jablká| ]] bodbfjsox5ajhfevwx13mws9fzc1a75 0 7278 8194782 7942254 2026-04-08T05:54:19Z Vasiľ 2806 poradie sekcií 8194782 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Strážske | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Strážske 16Slovakia.JPG | Popis obrázku = Kostol Nanebovstúpenia Pána | Znak = Coat of Arms of Strážske.svg | Vlajka = Strazske-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = Laborec | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.867222 | Zemepisná dĺžka = 21.824444 | Nadmorská výška = 134 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1337 | Starosta = Patrik Magdoško<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 22 | Kód = 523101 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Mestský úrad Strážske<br/>Námestie Alexandra Dubčeka 300<br/>072 22 Strážske | E-mail = strazske@strazske.sk | Telefón = 056/6491431 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.strazske.sk | Commons = Strážske | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Strážske''' ({{v jazyku|deu|Straschke}}, {{V jazyku|hun|Őrmező}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Hoci administratívne v súčasnosti patrí do okresu Michalovce, historicky Strážske leží v regióne [[Horný Zemplín]]. == Polohopis == Mesto Strážske leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 133 m. Prvá správa o Strážskom je v listine z roku 1337 o deľbe majetkov šľachticov z Michaloviec, ktorý patrila aj dedina Staré. Jej územie vtedy pretínala cesta, vedúca zo Strážskeho do Starého. V písomnostiach od 14. do 17. storočia sa Strážske vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Ewrmezew a jeho pravopisným obmenách v zmysle Strážne Pole. V meste sa nachádza gréckokatolícky chrám z roku 1794 a rímskokatolícky kostol z roku 1808. === Časti obce === Krivošťany, Strážske === Ulice === Agátová, Brezová, Čemernianska, Družstevná, Fraňa Kráľa, Gaštanová, Hlavná, Jahodová, Kasárenská, Kollárova, Komenského, Laborecká, Lipová, Ľudovíta Štúra, Mierová, Mládeže, Námestie Alexandra Dubčeka, Nová, Obchodná, Okružná, Osloboditeľov, Pavla Horova, Pod hradom, Priemyselná, Pri parku, Sama Chalupku, Sídlisko, Staničná, Vihorlatská, Za záhradami, Zámočnícká, 1. mája. === Vodné toky === [[Súbor:Strazske Laborec 01.jpg|náhľad|Rieka [[Laborec]] pri meste Strážske]] Mestom tečie rieka [[Laborec]]. == Politika == === Mestské zastupiteľstvo === Primátor mesta: Patrik Magdoško === Obyvateľstvo === K [[31. december|31. 12]]. [[2015]] má mesto Strážske 4 389 obyvateľov. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Sečéniovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová [[secesia|secesno]]-[[historizmus|historizujúca]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1901]]. Fasáda kaštieľa je členená [[rizalit]]mi. Parter je dekorovaný pásovaním, poschodie má okná so šambránami s kvádrovaním. V súčasnosti je kaštieľ nevyužívaný a chátra. Kaštieľ sa nachádza v areáli rozľahlého anglického parku. Pri kaštieli je vysadená gaštanová aleja z roku [[1907]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strážske | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/strazske | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Kaštieľ Strážske 19 Slovakia3.jpg|Sečéniovský kaštieľ Súbor:Kaštieľ Strážske 19 Slovakia6.jpg Súbor:Kaštieľ Strážske 19 Slovakia9.jpg|Hospodárska budova kaštieľa Súbor:Kaštieľ Strážske 19 Slovakia5.jpg|Anglický park Súbor:Kaštieľ Strážske 19 Slovakia8.jpg </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1808]]-[[1840]]. Obnovou prešiel v roku [[1893]], [[1922]] a [[1941]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19702 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu s vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom ukončeným trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veža má nárožné zaoblenia, ukončená je ihlancovou helmicou. * Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pdoryse písmena T z rokov [[1807]]-1808. Úpravami prešla v rokoch [[1919]]-[[1926]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19796 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fara má hladké fasády a manzardovú strechu. Vstup je riešený ako polkruhovo ukončený [[portál]] s ostením a klenákom. <gallery> Súbor:Rímskokatolícky kostol Strážske 19 Slovakia.jpg|Kostol Nanebovstúpenia Pána Súbor:Rímskokatolícky kostol Strážske 19 Slovakia1.jpg Súbor:Rímskokatolícky kostol Strážske 19 Slovakia7.jpg Súbor:Rímskokatolícky kostol Strážske 19 Slovakia10.jpg Súbor:Strážske 16Slovakia1.JPG|Rímskokatolícka fara </gallery> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1794]]. V roku [[1941]] prešiel obnovou. Zariadenie chrámu pochádza z konca [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strážske - Chrám nanebovstúpenia Pána | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/grecko-katolicke-kostoly-v-okrese-michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191008211507/https://krizom-krazom.eu/regiony/grecko-katolicke-kostoly-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-08 }}</ref> Fasády chrámu sú hladké s nárožným zaoblením a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné skosenia, je členená lizénovým rámom a ukončená zvonovitou helmicou s laternou. * Rímskokatolícky kostol [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] v časti Krivošťany, jednoloďová jednoduchá stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1816]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strážske, Kostol svätého Jána Nepomuckého | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191006123047/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-06 }}</ref> Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami a ihlancovú helmicu. <gallery> Súbor:Kostol Mierová Stražske 19 Slovakia.jpg|Chrám Nanebovstúpenia Pána Súbor:Kostol Mierová Stražske 19 Slovakia1.jpg </gallery> == Doprava == Mesto má cestné (križovatka ciest [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] a [[Cesta I. triedy 74 (Slovensko)|I/74]]) a železničné spojenie s okolitými mestami [[Humenné]], [[Michalovce]] a [[Vranov nad Topľou]] (križovatka tratí [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Michaľany – Łupków]] a [[Železničná trať Prešov – Humenné|Prešov – Humenné]]). == Hospodárstvo == * Chemko Slovakia - V minulosti (do roku [[1984]]) vyrábalo [[polychlórované bifenyly]] v rámci [[RVHP]] a časť východného Slovenska v okolí Strážskeho je polychlórovanými bifenylmi stále zamorená. Znečistený PCB je osobitne odpadový kanál Chemka, z ktorého sa uvoľňujú do rieky [[Laborec]], následne [[Zemplínska šírava|Zemplínskej šíravy]] a okolitého prostredia.<ref>[Toxické záťaže - Chemko Strážske http://www.greenpeace.org/slovakia/zataze/arealy-podnikov-a-priemyselne/projekt-implementacie {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110516215920/http://www.greenpeace.org/slovakia/zataze/arealy-podnikov-a-priemyselne/projekt-implementacie |date=2011-05-16 }}]</ref> * SLOVAKIA STEEL MILLS - Jej budova sa začala sa stavať v roku [[2007]] a skolaudovaná bola v septembri roku [[2011]]. Vyrábala sochory, závitové tyče, valcovaný drôt a betonársku rebierkovú oceľ. V minioceliarni sa nevyrába od decembra 2014. V konkurze je od februára roku 2015.<ref>Slovakia Steel Mills, a.s. (SSM) https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20385360/v-kauze-oceliarne-slovakia-steel-mills-v-strazskom-nastal-posun.html</ref> == Školstvo == * materská škola, základná škola, základná umelecká škola, združená stredná škola == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Poľsko}} gmina [[Nieporęt]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Česko}} mesta a obce [[Drahanská vrchovina|Drahanskej vrchoviny]], [[Česko]] * {{Flagicon|Bulharsko}} [[Dolna Banya]], [[Bulharsko]] == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Eduard Bindas]] (* [[1926]] - † [[2012]]), [[herec]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Strážskom]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Strážske| ]] [[Kategória:Okres Michalovce]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 26nktg7gdnmzdwdmnuivetr91mq57ge 0 7279 8194750 8143881 2026-04-07T20:56:48Z ~2026-21544-94 291358 8194750 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Michalovce | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Slovakia_Town_Michalovce_2.jpg | Popis obrázku = Námestie osloboditeľov | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = [[Betlenovce]], [[Meďov]], Michalovce, [[Milovaná]], [[Močarany]], [[Topoľany]], [[Vrbovec (Michalovce)|Vrbovec]], [[Žabany]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy | url = https://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-slovenskej-republiky&subor=233491 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = 2018-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Rieka = Laborec | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.749167 | Zemepisná dĺžka = 21.901389 | Nadmorská výška = 114 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1244 | Starosta = Miroslav Dufinec<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[SME RODINA]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Strana moderného Slovenska|SMS]] | PSČ = 071 01 | Kód = 522279 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Mestský úrad<br/>Námestie Osloboditeľov 30<br/>071 01 Michalovce | E-mail = msumi@msumi.sk | Telefón = 056 / 686 42 10 | Fax = 056 / 644 35 20 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.michalovce.sk | Commons = Michalovce | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonymum''': ''Michalovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Michalovčan}}</ref> |Počet obyvateľov=34680}} '''Michalovce''' ({{V jazyku|hun|''Nagymihály''}}, {{v jazyku|deu|''Großmichel''}}, [[rómčina|rómsky]] ''Mihaľa'', [[jidiš]] מיכאלאָווצע ''Michajlovec'' alebo ''Mychajlovyc'', {{V jazyku|ukr|Михайлівці}}) sú [[okresné mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]], ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Mesto má rozlohu {{km2|52.81}} a žije tu 34 680 obyvateľov k 1. 1. 2026. == Polohopis == Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum [[Michalovce (okres)|okresu]] i [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] sa nachádza v severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]], na brehoch rieky [[Laborec]] v nadmorskej výške {{mnm|114}} Mesto je vzdialené {{km|60|m}} na východ od [[Košice|Košíc]] a {{km|35|m}} od [[Ukrajina|ukrajinského]] pohraničného mesta [[Užhorod]]. Na východ od Michaloviec sa nachádza vodná nádrž [[Zemplínska šírava]]. == Dejiny == Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť [[Slovania|slovanských]] [[kmeň (etnografia)|kmeňov]], ktoré prechádzali pozdĺž [[Laborec|Laborca]] [[Zemplín (slovenský región)|Zemplínom]]. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený [[Zemplínsky hrad]], obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z [[11. storočie|11. storočia]], keď sa v roku [[1056]] spomína kráľovský [[palatín]] Rajnold (Rado), syn [[gróf]]a Wencellina<ref>''Notitia topographica'', Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť [[1803]]</ref>, ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku [[1244]] ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok [[1273]], kedy Jágerská kapitula [[dekrét]]om ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu (z [[Bavorsko|Bavorska]]). V novembri [[1944]] [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|popravoval]] nemecký Zvláštny oddiel z.b.V. 27 na Bielej hore zajatých partizánov. == Politika == === Aktuálny primátor mesta Michalovce === [[Miroslav Dufinec]] ([[2022]] - [[2026]]) - [[SMER – sociálna demokracia|SMER - SD]], [[SME RODINA|Sme Rodina]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)|SMS]] ==== Historia primátorov mesta Michalovce ==== [[Viliam Zahorčák]] ([[2006]] - [[2022]]) - [[SMER – sociálna demokracia|SMER - SD]] ===Mestské zastupiteľstvo=== ;I. volebný obvod – Centrum * 1. Daniela Barkasi, doc. RNDr. Mgr. PhD – SMER-SD, Sme Rodina * 2. Marek Michajlo - nezávislý kandidát * 3. Jozef Sokologorský, Ing. – SMER-SD, Sme Rodina * 4. Mirko Gejguš, PhDr. Ing. PhD. – SMER-SD, Sme Rodina ;II. volebný obvod – Východ * 1. Miroslav Kisty, Mgr. art.- nezávislý kandidát * 2. Patrik Bašista, JUDr. - HLAS-SD *3. Martin Čornej, Ing. – Slovenská národná strana * 4. Dušan Goda, MUDr. – nezávislý kandidát * 5. Ján Mihalečko, MUDr. – nezávislý kandidát * 6. Ján Várady, Mgr. – Nové Michalovce ;III. volebný obvod – Juh * 1. Jana Dlužanská, Ing. - Nové Michalovce * 2. Maroš Eľko, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina * 3. Zuzana Dobranská Harmanová, JUDr.– Nové Michalovce * 4. Štefan Kvak, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina * 5. Jaroslav Čúrny, Mgr. - Nové Michalovce ;IV. volebný obvod – Západ * 1. Radovan Geci – Nové Michalovce * 2. Jozef Makohus, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina * 3. Ján Kerekeš, Ing. - nezávislý kandidát * 4. Tímea Sotáková, JUDr. – HLAS-SD ;V. volebný obvod – Straňany * 1. Radmila Hajduková, PaedDr.- SMER- SD, Sme Rodina *2. Filip Kaľavský, Ing. – Nové Michalovce * 3. Michal Stričík, doc. Ing. - Nové Michalovce * 4. Erik Sibal, JUDr. Ing. – nezávislý kandidát ;VI. volebný obvod – Močarany, Topoľany, Vrbovec * 1. Martin Horňák, Ing. - Nové Michalovce * 2. Eva Muchová, Ing. - SMER - SD, Sme Rodina ===Udalosti=== [[11. apríl]]a [[2024]] sa v meste stretli predstavitelia vlády Slovenska a Ukrajiny a ich predsedovia [[Robert Fico]] a [[Denys Šmyhal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sláva Ukrajine, vítali vládu v Michalovciach! Slovensko a Ukrajina rokujú za prísnych bezpečnostných opatrení | url = https://www.topky.sk/cl/10/2733073/ | vydavateľ = Topky.sk | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-11 | jazyk = sk}}</ref> Prítomným sa prihovoril aj primátor Michaloviec, [[Miroslav Dufinec]]. Predmetom rokovaní bola cezhraničná spolupráca, dopravné prepojenia, spolupráca v oblasti energetiky a možnosť pomoci pri obnove Ukrajiny. == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva === Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001: * Slováci – 94,57 % * Rómovia – 2,24 % * Česi – 0,73 % * Ukrajinci – 0,47 % * Maďari – 0,00 % * Rusíni – 0,29 % * a iní<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Náboženské zloženie obyvateľstva === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolíci]] – 53,92 % * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 19,65 % * bez vyznania – 9,73 % * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 5,19 % * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a. v.]] – 2,76 % * a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Rotunda]], základy [[stredovek|ranostredovekej]] sakrálnej stavby na pôdoryse kruhu s podkovovitou [[apsida|apsidou]] z druhej polovice [[11. storočia]]. Ide o najstaršiu doloženú kamennú stavbu v Michalovciach. Rotunda bola objavená a odkrytá počas archeologického výskumu v roku [[1951]]. Vnútorný priemer rotundy bol 7,3 metra. Je pravdepodobné, že bola zasvätená [[Archanjel Michal|sv. Michalovi]], podľa ktorého získali Michalovce svoje meno. V blízkosti rotundy bol nájdený pravdepodobne náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia napísaný v [[cyrilika|cyrilike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michalovce | url = http://apsida.sk/c/10113/michalovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezentované základy rotundy sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea. <gallery> Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia.JPG|Základy rotundy Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia2.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[gotika|neskorogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, zo [[14. storočia]]-[[15. storočia]]. Stojí na mieste staršieho, asi ranogotického kostola z konca [[13. storočia]]. V [[17. storočí]] bol kostol striedavo katolícky a [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaný]]. V roku [[1684]] vyhorel, obnovený bol až po roku [[1724]] v duchu [[barok]]a. Donátormi kostola boli Stáraiovci, ktorí vlastnili kaštieľ v jeho blízkosti. Výraznou úpravou prešiel v rokoch [[1749]]-[[1760]] a [[1764]]-[[1778]]. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch [[1903]] a [[1937]]. Z pvodnej stredovekej stavby sa dochovala hrubá stavba presbytéria a lode s opornými piliermi a oknami s osteniemi a gotickými kružbami. Vo veži je umiestnený gotický zvon z roku [[1436]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Hlavný [[oltár]] je baroková stĺpová architektúra s obrazom Narodenie Panny Márie, z roku [[1720]], pochádza z jezuitského kostola v [[Užhorod]]e, z ktorého bol po zrušení rádu odkúpený. Baroková [[kazateľnica]] pochádza z roku 1778. V interiéri sa ďalej nachádza [[renesancia|neskororenesančný]] [[epitaf]] z roku [[1643]] a baroková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michalovce - Kostol Narodenia Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/michalovce-kostol-narodenia-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečelie kostola je členené [[pilaster|pilastrami]], festóni pod korunnou rímsou a ukončené volutovým štítom s reliéfom oblakovej glorioly a monogramom Panny Márie. Na os priečelia je umiestnený [[portál]] ukončený aliančným erbom. Ostatné fasády sú členené opornými piliermi a gotickými oknami s osteniami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je ukončená ochodzou a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Church Narodenia Panny Márie (Michalovce) Slovakia4.JPG|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Church of the Nativity of the blessed virgin Mary in Michalovce.jpg|Barokové priečelie kostola Súbor:Church Narodenia Panny Márie (Michalovce) Slovakia8.JPG|Detail štítu Súbor:Church Narodenia Panny Márie (Michalovce) Slovakia9.JPG|Portál kostola </gallery> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku [[1772]]. Chrám navrhla tereziánska stavebná kancelária, ktorá vyprojektovala množstvo zemplínskych kostolov v tomto období. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu je novodobé z 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michalovce - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/michalovce-chram-narodenia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečeliu dominujú dve dvojetážové veže členené lizénovými rámami a oblúčkovými vlysmi. Ukončené sú barokovými helmicami. Portál kostola je bohato dekorovaný v duchu [[rokoko|rokoka]], nad portálom je v supraporte umiestnená rakúska orlica nesúca uhorský erb. <gallery> Súbor:Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Michalovce) Slovakia8.JPG|Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky Súbor:Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Michalovce) Slovakia4.JPG Súbor:Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Michalovce) Slovakia6.JPG Súbor:COA Hungaria (SK-Michalovce).jpg|Uhorský erb nad portálom kostola </gallery> * Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, mauzóleum Stáraiovcov, [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1893]]-[[1898]]. Nachádza sa na kopci Hrádok. Obnovou prešla v roku [[1994]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19695 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, vo výklenku je umiestnený erb Stáraiovcov. <gallery> Súbor:Chapelle svätého Antona Paduánskeho (Michalovce)9.JPG|Kaplnka sv. Antona Paduánskeho Súbor:Chapelle svätého Antona Paduánskeho (Michalovce)2.JPG Súbor:Chapelle svätého Antona Paduánskeho (Michalovce)10.JPG Súbor:Chapelle svätého Antona Paduánskeho (Michalovce)7.JPG|Portál kaplnky </gallery> ==== Ostatné pamiatky ==== * Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a nárožnými polygonálnymi vežami, zo začiatku [[17. storočia]]. Stojí na mieste stredovekého [[Vodný hrad|vodného hradu]]. Od polovice [[18. storočia]] vlastnili kaštieľ Stáraiovci. Kaštieľ prešiel viacerými úpravami, naposledy v 30. rokoch [[19. storočia]], ktoré mu dali súčasnú [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistickú]] podobu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, keď bolo zničené jeho zariadenie a hodnotná knižnica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michalovce | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti tu sídli Zemplínske múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje arkádový parter a stredný [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Veže majú polkruhovo ukončené okná a sú ukončené kopulami. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku, v blízkosti farského kostola. <gallery> Súbor:Michalovce4.JPG|Stáraiovský kaštieľ Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia7.JPG Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia4.JPG Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia3.JPG|Areál kaštieľa </gallery> * Radnica, dvojpodlažná modernistická štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z rokov [[1927]]-[[1929]]. Priečelie stavby je ustúpené, vytvára reprezentatívne čestné nádvorie ukončené je strešnou hodinovou vežou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19755 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Bol postavený podľa projektu [[Ľudovít Oelschläger|Ľudovíta Oelschlägera]]. <gallery> Súbor:Centrum radnica (Michalovce) Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Slovakia Town Michalovce 4.jpg Súbor:Centrum radnica (Michalovce) Slovakia1.jpg Súbor:Centrum radnica (Michalovce) Slovakia3.jpg </gallery> * Groszov palác, dvojpodlažná [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse písmena L s nárožnou vežou z roku [[1905]]. Autormi objektu sú architekti G. Papp a F. Szabolcs. Obnovou prešiel po roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19757 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> V objekte sídlila Dunajská banka a hotel. Fasády v štýle uhorskej secesie sú členené rizalitmi a výraznou korunnou rímsou. Nárožie je riešené ako [[lodžia]] otvorená do troch strán, ukončená je štvorhrannou strešnou vežou s nárožnými skoseniami a ihlancovou helmicou s laternou. Okná majú stupňovité segmentové ukončenia a profilované šambrány. <gallery> Súbor:Budova Groszovho paláca (Michalovce) Slovakia2.JPG|Groszov palác Súbor:Budova Groszovho paláca (Michalovce) Slovakia1.JPG Súbor:Budova Groszovho paláca (Michalovce) Slovakia.JPG Súbor:Slovakia Town Michalovce 9.JPG </gallery> === Divadlo === V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícke Divadlo Pri fontáne. === Múzeá === [[Súbor:Zemplínske múzeum.jpg|náhľad|Sztáraiovský kaštieľ, sídlo Zemplínskeho múzea]] Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického [[kaštieľ]]a šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami. === Stavby === V meste je [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku [[1771]], [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Panna Mária|Panny Márie]] z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri [[Železničná stanica Michalovce|železničnej stanici]]. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión [[MFK Zemplín Michalovce]]. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión. Na kopci Hrádok sídli okrem kaplnky sv. Antona Paduánskeho taktiež michalovská hvezdáreň, ktorá je umiestnená v zrekonštruovanej budove pôvodného Moussonovho domu. [[Súbor:Kaplnka Hradok.jpg|alt=|náhľad|Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na vrchole Hrádku]] === Parky === Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí. === Prírodné zaujímavosti === K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria [[Vihorlatské vrchy]], kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero [[Morské oko (jazero)|Morské oko]], ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]] ({{Mnm|1075.5}}), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so [[Zemplínska šírava|Zemplínskou šíravou]] a obľúbený [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]] ({{Mnm|1006.0}}). Rekreáciu pri vode ponúka [[Zemplínska šírava]], ktorá sa nachádza {{km|3|m|w}} od mesta. == Školstvo == [[Súbor:Galéria pod nebom.jpg|náhľad|Galéria pod holým nebom]] V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi [[Pavol Horov|Pavlovi Horovovi]]. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, [[Štefan Hlaváč]] a Šimon Čižmár. == Šport == * [[MFK Zemplín Michalovce]] – futbalový tím * [[IUVENTA Michalovce]] – ženský hádzanársky klub * JUDO – ŠK Zemplín Judo Michalovce * [[HK Dukla Ingema Michalovce|HK DUKLA Ingema Michalovce]] – hokejový tím * 1.BK Michalovce – I. basketbalová liga * Vk Michalovce – Volejbalová liga * Tenisová liga * Šk Zemplín Michalovce- šachový klub, 1.liga východ * Eastern Wings Michalovce - Florbalová liga * Boxing Club 1950 Michalovce == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Gorazd Zvonický]] (* [[1913]] – † [[1995]]), [[básnik]], [[prekladateľ]], [[katolícky kňaz]], misionár, významný exilový pracovník * [[Július Činčár]] (* [[1919]] – † [[1979]]), [[geológ]] * [[Dušan Klein]] (* 1939 – † [[2022]]), režisér * [[Ján Pisančin|Ander z Košíc]] (* [[1941]]), komik a rozprávač * [[Alexej Baláž]] (* [[1943]] – † [[2016]]), rímskokatolícky kňaz, kanovník [[Litoměřice|litoměřickej kapituly]] * [[Andrej Daňko]] (* [[1948]]), [[futbalista]] a tréner * [[Jozef Puškáš]] (* [[1951]]), prozaik, esejista, filmový kritik a [[scenárista]] * [[Martin Zbojan]] (* [[1960]]), [[maliar]], grafik, kresliar a vysokoškolský pedagóg * [[Ján Ďurovčík]] (* [[1971]]), [[choreograf]] * [[Richard Štochl]] (* [[1975]]), hádzanár * [[Róbert Karovič]] (* [[1979]]), filmový a televízny strihač * [[Kristián Kudroč]] (* [[1981]]), hokejista * [[Ľudmila Lakomá-Krausová]] (* [[1940]]), pedagogička, maliarka Zemplína * [[Pavol Regenda]] (* [[1999]]), hokejista === Pôsobili tu === * [[Pavol Horov]] (* [[1914]] – † [[1975]]), básnik * [[Jana Hospodárová]] (* [[1976]]), moderátorka * Prof. ThDr. [[Štefan Hlaváč]], od 2. septembra roku 1929 do 2. júla roku 1950 pôsobil na miestnom gymnáziu * [[Jozef Teodor Mousson]] (* [[1887]] – † [[1946]]), maliar * [[Milan Zimnýkoval|Milan "junior" Zimnýkoval]] (*[[1978]])- moderátor == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Poľsko}} [[Jarosław]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Bulharsko}} [[Kavarna]], [[Bulharsko]] * {{Flagicon|Srbsko}} [[Pančevo]], [[Srbsko]] * {{Flagicon|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Nové Mesto pod Šiatrom]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] * {{Flagicon|Španielsko}} [[Villarreal]], [[Španielsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Vyškov]], [[Česko]] * {{FRA}} [[Cognac]], [[Francúzsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 323{{--}}331 }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Michalovciach]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.michalovce.sk Oficiálna stránka mesta] * [http://michalovce.web-gis.sk/ Michalovce – podrobná orientačná mapa] * [http://apsida.sk/c/10113/michalovce Apsida.sk]- profil zaniknutej rotundy {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Michalovce| ]] [[Kategória:Okres Michalovce]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 2nlcuzuq2l3be4qyjuw1xjkdnkutp2p 8194781 8194750 2026-04-08T05:53:29Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194781 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Michalovce | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Slovakia_Town_Michalovce_2.jpg | Popis obrázku = Námestie osloboditeľov | Znak = Coat of Arms of Michalovce.svg | Vlajka = Michalovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = [[Betlenovce]], [[Meďov]], Michalovce, [[Milovaná]], [[Močarany]], [[Topoľany]], [[Vrbovec (Michalovce)|Vrbovec]], [[Žabany]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy | url = https://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-slovenskej-republiky&subor=233491 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = 2018-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Rieka = Laborec | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.749167 | Zemepisná dĺžka = 21.901389 | Nadmorská výška = 114 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1244 | Starosta = Miroslav Dufinec<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[SME RODINA]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Strana moderného Slovenska|SMS]] | PSČ = 071 01 | Kód = 522279 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Mestský úrad<br/>Námestie Osloboditeľov 30<br/>071 01 Michalovce | E-mail = msumi@msumi.sk | Telefón = 056 / 686 42 10 | Fax = 056 / 644 35 20 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.michalovce.sk | Commons = Michalovce | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonymum''': ''Michalovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Michalovčan}}</ref> |Počet obyvateľov=34680}} '''Michalovce''' ({{V jazyku|hun|''Nagymihály''}}, {{v jazyku|deu|''Großmichel''}}, [[rómčina|rómsky]] ''Mihaľa'', [[jidiš]] מיכאלאָווצע ''Michajlovec'' alebo ''Mychajlovyc'', {{V jazyku|ukr|Михайлівці}}) sú [[okresné mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]], ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Mesto má rozlohu {{km2|52.81}} a žije tu 34 680 obyvateľov k 1. 1. 2026. == Polohopis == Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum [[Michalovce (okres)|okresu]] i [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] sa nachádza v severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]], na brehoch rieky [[Laborec]] v nadmorskej výške {{mnm|114}} Mesto je vzdialené {{km|60|m}} na východ od [[Košice|Košíc]] a {{km|35|m}} od [[Ukrajina|ukrajinského]] pohraničného mesta [[Užhorod]]. Na východ od Michaloviec sa nachádza vodná nádrž [[Zemplínska šírava]]. == Dejiny == Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť [[Slovania|slovanských]] [[kmeň (etnografia)|kmeňov]], ktoré prechádzali pozdĺž [[Laborec|Laborca]] [[Zemplín (slovenský región)|Zemplínom]]. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený [[Zemplínsky hrad]], obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z [[11. storočie|11. storočia]], keď sa v roku [[1056]] spomína kráľovský [[palatín]] Rajnold (Rado), syn [[gróf]]a Wencellina<ref>''Notitia topographica'', Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť [[1803]]</ref>, ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku [[1244]] ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok [[1273]], kedy Jágerská kapitula [[dekrét]]om ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu (z [[Bavorsko|Bavorska]]). V novembri [[1944]] [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|popravoval]] nemecký Zvláštny oddiel z.b.V. 27 na Bielej hore zajatých partizánov. == Politika == === Aktuálny primátor mesta Michalovce === [[Miroslav Dufinec]] ([[2022]] - [[2026]]) - [[SMER – sociálna demokracia|SMER - SD]], [[SME RODINA|Sme Rodina]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)|SMS]] ==== Historia primátorov mesta Michalovce ==== [[Viliam Zahorčák]] ([[2006]] - [[2022]]) - [[SMER – sociálna demokracia|SMER - SD]] ===Mestské zastupiteľstvo=== ;I. volebný obvod – Centrum * 1. Daniela Barkasi, doc. RNDr. Mgr. PhD – SMER-SD, Sme Rodina * 2. Marek Michajlo - nezávislý kandidát * 3. Jozef Sokologorský, Ing. – SMER-SD, Sme Rodina * 4. Mirko Gejguš, PhDr. Ing. PhD. – SMER-SD, Sme Rodina ;II. volebný obvod – Východ * 1. Miroslav Kisty, Mgr. art.- nezávislý kandidát * 2. Patrik Bašista, JUDr. - HLAS-SD *3. Martin Čornej, Ing. – Slovenská národná strana * 4. Dušan Goda, MUDr. – nezávislý kandidát * 5. Ján Mihalečko, MUDr. – nezávislý kandidát * 6. Ján Várady, Mgr. – Nové Michalovce ;III. volebný obvod – Juh * 1. Jana Dlužanská, Ing. - Nové Michalovce * 2. Maroš Eľko, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina * 3. Zuzana Dobranská Harmanová, JUDr.– Nové Michalovce * 4. Štefan Kvak, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina * 5. Jaroslav Čúrny, Mgr. - Nové Michalovce ;IV. volebný obvod – Západ * 1. Radovan Geci – Nové Michalovce * 2. Jozef Makohus, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina * 3. Ján Kerekeš, Ing. - nezávislý kandidát * 4. Tímea Sotáková, JUDr. – HLAS-SD ;V. volebný obvod – Straňany * 1. Radmila Hajduková, PaedDr.- SMER- SD, Sme Rodina *2. Filip Kaľavský, Ing. – Nové Michalovce * 3. Michal Stričík, doc. Ing. - Nové Michalovce * 4. Erik Sibal, JUDr. Ing. – nezávislý kandidát ;VI. volebný obvod – Močarany, Topoľany, Vrbovec * 1. Martin Horňák, Ing. - Nové Michalovce * 2. Eva Muchová, Ing. - SMER - SD, Sme Rodina ===Udalosti=== [[11. apríl]]a [[2024]] sa v meste stretli predstavitelia vlády Slovenska a Ukrajiny a ich predsedovia [[Robert Fico]] a [[Denys Šmyhal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sláva Ukrajine, vítali vládu v Michalovciach! Slovensko a Ukrajina rokujú za prísnych bezpečnostných opatrení | url = https://www.topky.sk/cl/10/2733073/ | vydavateľ = Topky.sk | dátum vydania = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-11 | jazyk = sk}}</ref> Prítomným sa prihovoril aj primátor Michaloviec, [[Miroslav Dufinec]]. Predmetom rokovaní bola cezhraničná spolupráca, dopravné prepojenia, spolupráca v oblasti energetiky a možnosť pomoci pri obnove Ukrajiny. == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva === Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001: * Slováci – 94,57 % * Rómovia – 2,24 % * Česi – 0,73 % * Ukrajinci – 0,47 % * Maďari – 0,00 % * Rusíni – 0,29 % * a iní<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Náboženské zloženie obyvateľstva === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolíci]] – 53,92 % * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 19,65 % * bez vyznania – 9,73 % * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 5,19 % * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a. v.]] – 2,76 % * a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Rotunda]], základy [[stredovek|ranostredovekej]] sakrálnej stavby na pôdoryse kruhu s podkovovitou [[apsida|apsidou]] z druhej polovice [[11. storočia]]. Ide o najstaršiu doloženú kamennú stavbu v Michalovciach. Rotunda bola objavená a odkrytá počas archeologického výskumu v roku [[1951]]. Vnútorný priemer rotundy bol 7,3 metra. Je pravdepodobné, že bola zasvätená [[Archanjel Michal|sv. Michalovi]], podľa ktorého získali Michalovce svoje meno. V blízkosti rotundy bol nájdený pravdepodobne náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia napísaný v [[cyrilika|cyrilike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michalovce | url = http://apsida.sk/c/10113/michalovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezentované základy rotundy sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea. <gallery> Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia.JPG|Základy rotundy Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia2.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[gotika|neskorogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, zo [[14. storočia]]-[[15. storočia]]. Stojí na mieste staršieho, asi ranogotického kostola z konca [[13. storočia]]. V [[17. storočí]] bol kostol striedavo katolícky a [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaný]]. V roku [[1684]] vyhorel, obnovený bol až po roku [[1724]] v duchu [[barok]]a. Donátormi kostola boli Stáraiovci, ktorí vlastnili kaštieľ v jeho blízkosti. Výraznou úpravou prešiel v rokoch [[1749]]-[[1760]] a [[1764]]-[[1778]]. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch [[1903]] a [[1937]]. Z pvodnej stredovekej stavby sa dochovala hrubá stavba presbytéria a lode s opornými piliermi a oknami s osteniemi a gotickými kružbami. Vo veži je umiestnený gotický zvon z roku [[1436]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Hlavný [[oltár]] je baroková stĺpová architektúra s obrazom Narodenie Panny Márie, z roku [[1720]], pochádza z jezuitského kostola v [[Užhorod]]e, z ktorého bol po zrušení rádu odkúpený. Baroková [[kazateľnica]] pochádza z roku 1778. V interiéri sa ďalej nachádza [[renesancia|neskororenesančný]] [[epitaf]] z roku [[1643]] a baroková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michalovce - Kostol Narodenia Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/michalovce-kostol-narodenia-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečelie kostola je členené [[pilaster|pilastrami]], festóni pod korunnou rímsou a ukončené volutovým štítom s reliéfom oblakovej glorioly a monogramom Panny Márie. Na os priečelia je umiestnený [[portál]] ukončený aliančným erbom. Ostatné fasády sú členené opornými piliermi a gotickými oknami s osteniami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je ukončená ochodzou a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Church Narodenia Panny Márie (Michalovce) Slovakia4.JPG|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Church of the Nativity of the blessed virgin Mary in Michalovce.jpg|Barokové priečelie kostola Súbor:Church Narodenia Panny Márie (Michalovce) Slovakia8.JPG|Detail štítu Súbor:Church Narodenia Panny Márie (Michalovce) Slovakia9.JPG|Portál kostola </gallery> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku [[1772]]. Chrám navrhla tereziánska stavebná kancelária, ktorá vyprojektovala množstvo zemplínskych kostolov v tomto období. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu je novodobé z 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michalovce - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/michalovce-chram-narodenia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečeliu dominujú dve dvojetážové veže členené lizénovými rámami a oblúčkovými vlysmi. Ukončené sú barokovými helmicami. Portál kostola je bohato dekorovaný v duchu [[rokoko|rokoka]], nad portálom je v supraporte umiestnená rakúska orlica nesúca uhorský erb. <gallery> Súbor:Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Michalovce) Slovakia8.JPG|Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky Súbor:Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Michalovce) Slovakia4.JPG Súbor:Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Michalovce) Slovakia6.JPG Súbor:COA Hungaria (SK-Michalovce).jpg|Uhorský erb nad portálom kostola </gallery> * Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, mauzóleum Stáraiovcov, [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1893]]-[[1898]]. Nachádza sa na kopci Hrádok. Obnovou prešla v roku [[1994]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19695 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, vo výklenku je umiestnený erb Stáraiovcov. <gallery> Súbor:Chapelle svätého Antona Paduánskeho (Michalovce)9.JPG|Kaplnka sv. Antona Paduánskeho Súbor:Chapelle svätého Antona Paduánskeho (Michalovce)2.JPG Súbor:Chapelle svätého Antona Paduánskeho (Michalovce)10.JPG Súbor:Chapelle svätého Antona Paduánskeho (Michalovce)7.JPG|Portál kaplnky </gallery> ==== Ostatné pamiatky ==== * Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a nárožnými polygonálnymi vežami, zo začiatku [[17. storočia]]. Stojí na mieste stredovekého [[Vodný hrad|vodného hradu]]. Od polovice [[18. storočia]] vlastnili kaštieľ Stáraiovci. Kaštieľ prešiel viacerými úpravami, naposledy v 30. rokoch [[19. storočia]], ktoré mu dali súčasnú [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistickú]] podobu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, keď bolo zničené jeho zariadenie a hodnotná knižnica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michalovce | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti tu sídli Zemplínske múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje arkádový parter a stredný [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Veže majú polkruhovo ukončené okná a sú ukončené kopulami. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku, v blízkosti farského kostola. <gallery> Súbor:Michalovce4.JPG|Stáraiovský kaštieľ Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia7.JPG Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia4.JPG Súbor:Areál kaštieľa (Michalovce) Slovakia3.JPG|Areál kaštieľa </gallery> * Radnica, dvojpodlažná modernistická štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z rokov [[1927]]-[[1929]]. Priečelie stavby je ustúpené, vytvára reprezentatívne čestné nádvorie ukončené je strešnou hodinovou vežou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19755 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Bol postavený podľa projektu [[Ľudovít Oelschläger|Ľudovíta Oelschlägera]]. <gallery> Súbor:Centrum radnica (Michalovce) Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Slovakia Town Michalovce 4.jpg Súbor:Centrum radnica (Michalovce) Slovakia1.jpg Súbor:Centrum radnica (Michalovce) Slovakia3.jpg </gallery> * Groszov palác, dvojpodlažná [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse písmena L s nárožnou vežou z roku [[1905]]. Autormi objektu sú architekti G. Papp a F. Szabolcs. Obnovou prešiel po roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19757 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> V objekte sídlila Dunajská banka a hotel. Fasády v štýle uhorskej secesie sú členené rizalitmi a výraznou korunnou rímsou. Nárožie je riešené ako [[lodžia]] otvorená do troch strán, ukončená je štvorhrannou strešnou vežou s nárožnými skoseniami a ihlancovou helmicou s laternou. Okná majú stupňovité segmentové ukončenia a profilované šambrány. <gallery> Súbor:Budova Groszovho paláca (Michalovce) Slovakia2.JPG|Groszov palác Súbor:Budova Groszovho paláca (Michalovce) Slovakia1.JPG Súbor:Budova Groszovho paláca (Michalovce) Slovakia.JPG Súbor:Slovakia Town Michalovce 9.JPG </gallery> === Divadlo === V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícke Divadlo Pri fontáne. === Múzeá === [[Súbor:Zemplínske múzeum.jpg|náhľad|Sztáraiovský kaštieľ, sídlo Zemplínskeho múzea]] Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického [[kaštieľ]]a šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami. === Stavby === V meste je [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku [[1771]], [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Panna Mária|Panny Márie]] z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri [[Železničná stanica Michalovce|železničnej stanici]]. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión [[MFK Zemplín Michalovce]]. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión. Na kopci Hrádok sídli okrem kaplnky sv. Antona Paduánskeho taktiež michalovská hvezdáreň, ktorá je umiestnená v zrekonštruovanej budove pôvodného Moussonovho domu. [[Súbor:Kaplnka Hradok.jpg|alt=|náhľad|Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na vrchole Hrádku]] === Parky === Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí. === Prírodné zaujímavosti === K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria [[Vihorlatské vrchy]], kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero [[Morské oko (jazero)|Morské oko]], ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]] ({{Mnm|1075.5}}), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so [[Zemplínska šírava|Zemplínskou šíravou]] a obľúbený [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]] ({{Mnm|1006.0}}). Rekreáciu pri vode ponúka [[Zemplínska šírava]], ktorá sa nachádza {{km|3|m|w}} od mesta. == Školstvo == [[Súbor:Galéria pod nebom.jpg|náhľad|Galéria pod holým nebom]] V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi [[Pavol Horov|Pavlovi Horovovi]]. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, [[Štefan Hlaváč]] a Šimon Čižmár. == Šport == * [[MFK Zemplín Michalovce]] – futbalový tím * [[IUVENTA Michalovce]] – ženský hádzanársky klub * JUDO – ŠK Zemplín Judo Michalovce * [[HK Dukla Ingema Michalovce|HK DUKLA Ingema Michalovce]] – hokejový tím * 1.BK Michalovce – I. basketbalová liga * Vk Michalovce – Volejbalová liga * Tenisová liga * Šk Zemplín Michalovce- šachový klub, 1.liga východ * Eastern Wings Michalovce - Florbalová liga * Boxing Club 1950 Michalovce == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Gorazd Zvonický]] (* [[1913]] – † [[1995]]), [[básnik]], [[prekladateľ]], [[katolícky kňaz]], misionár, významný exilový pracovník * [[Július Činčár]] (* [[1919]] – † [[1979]]), [[geológ]] * [[Dušan Klein]] (* 1939 – † [[2022]]), režisér * [[Ján Pisančin|Ander z Košíc]] (* [[1941]]), komik a rozprávač * [[Alexej Baláž]] (* [[1943]] – † [[2016]]), rímskokatolícky kňaz, kanovník [[Litoměřice|litoměřickej kapituly]] * [[Andrej Daňko]] (* [[1948]]), [[futbalista]] a tréner * [[Jozef Puškáš]] (* [[1951]]), prozaik, esejista, filmový kritik a [[scenárista]] * [[Martin Zbojan]] (* [[1960]]), [[maliar]], grafik, kresliar a vysokoškolský pedagóg * [[Ján Ďurovčík]] (* [[1971]]), [[choreograf]] * [[Richard Štochl]] (* [[1975]]), hádzanár * [[Róbert Karovič]] (* [[1979]]), filmový a televízny strihač * [[Kristián Kudroč]] (* [[1981]]), hokejista * [[Ľudmila Lakomá-Krausová]] (* [[1940]]), pedagogička, maliarka Zemplína * [[Pavol Regenda]] (* [[1999]]), hokejista === Pôsobili tu === * [[Pavol Horov]] (* [[1914]] – † [[1975]]), básnik * [[Jana Hospodárová]] (* [[1976]]), moderátorka * Prof. ThDr. [[Štefan Hlaváč]], od 2. septembra roku 1929 do 2. júla roku 1950 pôsobil na miestnom gymnáziu * [[Jozef Teodor Mousson]] (* [[1887]] – † [[1946]]), maliar * [[Milan Zimnýkoval|Milan "junior" Zimnýkoval]] (*[[1978]])- moderátor == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Poľsko}} [[Jarosław]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Bulharsko}} [[Kavarna]], [[Bulharsko]] * {{Flagicon|Srbsko}} [[Pančevo]], [[Srbsko]] * {{Flagicon|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Nové Mesto pod Šiatrom]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] * {{Flagicon|Španielsko}} [[Villarreal]], [[Španielsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Vyškov]], [[Česko]] * {{FRA}} [[Cognac]], [[Francúzsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 323{{--}}331 }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Michalovciach]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.michalovce.sk Oficiálna stránka mesta] * [http://michalovce.web-gis.sk/ Michalovce – podrobná orientačná mapa] * [http://apsida.sk/c/10113/michalovce Apsida.sk]- profil zaniknutej rotundy {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Michalovce| ]] [[Kategória:Okres Michalovce]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] ihezq6ok1e0g24vjj3tkr1sg7qtwpds 0 7282 8194783 8142526 2026-04-08T05:54:51Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194783 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Veľké Kapušany | Iné názvy = {{V jazyku|hun|Nagykapos}} | Prezývka = | Obrázok = 20230525-20230525-IMG 0549.jpg | Popis obrázku = Mestský úrad vo Veľkých Kapušanoch | Znak = Coa Slovakia Town Nagykapos.svg | Vlajka = Velke kapusany-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = [[Ortov]] | Rieka 1 = [[Udoč]] | Zemepisná šírka = 48.553333 | Zemepisná dĺžka = 22.077222 | Nadmorská výška = 109 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1211/1214 | Starosta = Peter Petrikán<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 079 01 | Kód = 543853 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Mestský úrad<br/>sídl. L. N. Tolstého 1<br/>079 01 Veľké Kapušany | E-mail = mestsky.urad@vkapusany.sk | Telefón = 056 / 638 25 62 | Fax = 056 / 638 23 34 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vkapusany.sk | Commons = Veľké Kapušany | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľké Kapušany''' ({{V jazyku|hun|''Nagykapos''}}) sú [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Je významným centrom mikroregiónu Použie. == Polohopis == Mesto leží vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] medzi riekami [[Uh]], [[Latorica]] a [[Laborec]] a je centrom novodobého mikroregiónu [[Použie]]. Prechádzajú ním [[Cesta II. triedy 552 (Slovensko)|cesty II/552]] a [[Cesta II. triedy 555 (Slovensko)|II/555]], ako aj [[železničná trať Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany]], s ktorou súbežne vedie [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodná trať na Ukrajinu]]. Mesto leží {{Km|25|m|w}} juhovýchodne od [[Michalovce|Michaloviec]], {{Km|27|m|w}} východne od [[Trebišov]]a, {{Km|16|m|w}} severne od [[Kráľovský Chlmec|Kráľovského Chlmca]] a {{Km|17|m|w}} juhozápadne od [[Užhorod]]u. === Vodné toky === Južne od Veľkých Kapušian tečie rieka [[Latorica]]. Táto rieka predstavuje hranicu medzi okresmi [[okres Michalovce|Michalovce]] a [[okres Trebišov|Trebišov]]. == Symboly mesta == Erb mesta tvorí červený štít pod dvoma zlatými krížikmi a zlatý polmesiac spolu s hviezdou. Farbami mesta sú [[červená]] a [[žltá]]. == Obyvateľstvo == Podľa sčítania z roku 2021 malo mesto 8 799 obyvateľov, z toho Slováci 32,9%, Maďari 53,0% a Rómovia 4,4%. Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tvorí obyvateľstvo mesta podľa národnosti 56,98% [[Maďar]]ov, 35,92 % [[Slováci|Slovákov]], 4,32 % [[Rómovia|Rómov]] a iných. Obyvateľstvo je prevažne rímskokatolícke (49,46 %) a gréckokatolícke (12,3 %) a 4,59 % občanov je bez vyznania.<ref>[http://www.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=543853 SODB 2001]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Kostoly === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku [[1787]]. Obnovou prešiel v roku [[1922]] a [[1950]]. Zaklenutý je plytkými krížovými [[klenba]]mi. Zariadenie kostola pochádza z prvej polovice [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľké Kapušany – Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-kapusany-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Na východnej stene je osadená pamätná tabuľa miestneho rodáka spisovateľa Jánosa Erdélyiho z roku [[1894]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=51d28098-9767-43ef-981f-36a3fb488618&cHash=2c5163783471c5d2c557c9e55edf34b1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastajúca zo štítového priečelia je členená lizénovými rámami, má nárožné zaoblenia a je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. <gallery mode="nolines" widths="160" heights="110"> Súbor:20230525-20230525-IMG 0498.jpg|alt= Súbor:20230525-IMG 0505.jpg|alt= Súbor:20230525-IMG 0484.jpg|alt= </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Šimon Horlivec|sv. Šimona]] a [[Júda Tadeáš|Júdu]], jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1807]]. Úpravami prešiel na konci [[19. storočia]]. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neoklasicistický hlavný [[oltár]] sv. Šimona a Júdu s obrazom zo začiatku 19. storočia a [[kazateľnica]] z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľké Kapušany - Kostol sv. Šimona a Júdu | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-kapusany-kostol-sv-simona-a-judu | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má hladké fasády so segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u, členená je [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery mode="nolines" widths="160" heights="160"> Súbor:20230525-20230525-IMG 0607.jpg|alt= Súbor:20230525-IMG 0612.jpg|alt= Súbor:20230525-IMG 0613.jpg|alt= </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol v časti Veškovce, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z polovice 19. storočia. Obnovou prešiel po poškodení počas druhej svetovej vojny v rokoch [[1956]]-[[1957]]. Interiér je plochostropý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veškovce (Veľké Kapušany) - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/veskovce-velke-kapusany-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery mode="nolines" widths="160" heights="110"> Súbor:Veškovce.JPG|alt= </gallery> * Gréckokatolícky chrám blahoslaveného hieromučeníka Petra Pavla Gojdiča<gallery mode="nolines" widths="160" heights="110"> Súbor:20230525-20230525-IMG 0533.jpg|alt= Súbor:Gr kat 2,.jpg|alt= Súbor:Gr kat.jpg|alt= </gallery> === Pamätné tabule === *Pamätná tabuľa padlým antifašistom z roku [[1960]]. Umiestnená je na Námestí Istvána Dobóa č. 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=f5a9ee37-bfe2-4b08-b6fe-63aa1fa9acc6&cHash=466c13652a292d9bc12e7a468f35d580 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> == Školstvo == === Materské školy === * Detské jasle * Materská škola P. O. Hviezdoslava * Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským === Základné školy === * Základná škola P.O.Hviezdoslava * Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským J. Erdélyiho * Špeciálna základná škola internátna * Základná umelecká škola * Centrum voľného času === Stredné školy === * Gymnázium * Stredná poľnohospodárska škola * Stredné odborné učilište energetické SEP [[Súbor:20230525-20230525-IMG 0543.jpg|žiadny|náhľad|Gymnázium - Gimnázium Veľké Kapušany]] === Centrum voľného času === * Centrum voľného času Veľké Kapušany – [http://www.cvcvkapusany.edu.sk] == Šport == * Futbalový klub FaKapi Veľké Kapušany * Šachový klub ENERGETIK Veľké Kapušany * Mestský klub stolného tenisu Veľké Kapušany * Volejbalový klub Veľké Kapušany * Tenisový klub – Delfin Veľké Kapušany * LK Nimród Veľké Kapušany: Ľukostreľba – terénna, lovecká * TK ENEGETIK – tanečný šport * Mestský bežecký klub Veľké Kapušany * Mestský florbalový klub – FBK Veľké Kapušany *športový klub KALOKAGATHIA ==Galéria== <gallery widths="160" heights="160"> Súbor:20230525-20230525-IMG 0499.jpg|Turistické informačné centrum Súbor:20230525-20230525-IMG 0549.jpg|Mestský úrad Súbor:20230525-20230525-IMG 0633.jpg|Pravoslávny kostol Súbor:20230525-IMG 0661.jpg|Železničná stanica Súbor:20230525-20230525-IMG 0646.jpg|Poliklinika Súbor:20230525-20230525-IMG 0520.jpg|Mestský park Súbor:20230525-20230525-IMG 0536.jpg|Námestie Istvána Dobóa Súbor:20230525-20230525-IMG 0521.jpg|Mestské kultúrne stredisko </gallery> == Osobnosti mesta == === Rodáci === [[Súbor:Janos Erdelyi (127621031).jpg|náhľad|János Erdélyi]] * [[János Erdélyi]] (* [[1814]] – † [[1868]]), maďarský [[spisovateľ]], kritik, [[filozof]] a [[etnograf]] == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Elek]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Rumunsko}} [[Sebiş]], [[Rumunsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Radymno]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Svaljava]], [[Ukrajina]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Veľkých Kapušanoch]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Veľké Kapušany| ]] [[Kategória:Okres Michalovce]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] dkpbdsbk130v0duj5o99m837o6g39ea 0 7861 8194716 8170621 2026-04-07T19:57:06Z ~2026-21189-61 291252 /* Narodenia */ 8194716 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1944}} == Udalosti == * [[22. január]] – [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojenecké]] vojská sa [[Operácia Shingle|vylodili pri Anziu]] * [[18. máj]] – V [[Prešov]]e vzniklo Vyššie armádne veliteľstvo vytváranej [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]]. * [[6. jún]] – spojenci sa [[Operácia Overlord|vylodili v Normandii]] * [[16. jún]] – [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|spojenecké bombardéry zaútočili]] na rafinériu minerálnych olejov [[Apollo (podnik)|Apollo]], [[Nákladný prístav (Bratislava)|Zimný prístav]] a [[Starý most (Bratislava)|Štefánikov most]] v [[Bratislava|Bratislave]] * [[17. jún]] – [[Island]] vyhlásil republiku * [[20. jún]] – prototyp [[V2 (raketa)|balistickej rakety V2]] [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] dosiahol po vertikálnom štarte zo základne v [[Peenemünde]] výšku 176 km, čím ako historicky prvý ľuďmi vyrobený objekt prekonal [[Kármánova hranica|Kármánovu hranicu]] a absolvoval prvý [[suborbitálny kozmický let]] * [[22. jún]] – Červená armáda začala [[Operácia Bagration|operáciu Bagration]] * [[20. júl]] – neúspešný atentát na [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] * [[22. júl]] – bol založený [[Medzinárodný menový fond]] * [[24. júl]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]] v Poľsku Červenou armádou (235 tisíc obetí) * [[1. august]] – o 17 hodine, v tzv. hodine „W“, začalo [[Varšavské povstanie]] proti nemeckým okupantom * [[3. august]] – Pod vrchom Oblík v [[Slanské vrchy|Slánskych vrchoch]] sa konalo stretnutie velenia 1. Pešej divízie [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] s velením [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskej skupiny Čapájev]] * [[4. august]] – od 0.00 hod, bola poľná, tzv. [[Východoslovenská armáda]] podriadená nemeckej skupine armád Severná Ukrajina * [[15. august]] – vylodenie Spojencov v južnom [[Francúzsko|Francúzsku]] * [[29. august]] – krycie heslo ''Začnite s vysťahovaním'' začalo [[Slovenské národné povstanie]] * [[31. august]] – v skorých ranných hodinách odletel k 1. Ukrajinskému frontu náčelník štábu [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] plk. gšt. [[Viliam Talský|Viliam Talsky]] aj s veľkou časťou lietadiel skupiny Vzdušných zbraní. * [[31. august]] – na letisku v [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] bol po svojom prílete z [[Bratislava|Bratislavy]] Nemcami zajatý veliteľ [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] gen. II. tr. [[Augustín Malár]] * [[31. august]] – Nemci začali odzbrojovať [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskú armádu]] * [[12. september]] – začala sa [[druhá Quebecká konferencia]] (Octagon) – stretnutie amerického prezidenta [[Franklin Delano Roosevelt|Franklina D. Roosevelta]] a britského premiéra [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]], trvala do [[16. september|16. septembra]] * [[12. september]] – bola podpísaná [[Londýnsky protokol (1944)|Londýnska zmluva]] * [[13. september]] – spojenecké bombardéry bombardovali železničnú stanicu vo Vrútkach * [[17. september]] – [[operácia Market Garden]] – obsadenie mostov v [[Grave]], [[Nijmegen]]e a [[Arnhem]]e Spojencami; na letisku Tri Duby na povstalcami ovládanom území počas SNP pristáli dve americké bombardovacie lietadlá, ktoré priviezli materiálnu pomoc, členov americkej spravodajskej skupiny OSS a odviezli amerických letcov, zostrelených nad územím Slovenska a sústredených do toho dňa v Banskej Bystrici * [[20. september]] – druhý a definitívny spojenecký nálet na bratislavskú rafinériu Apollo, bombardované letisko Malacky-Nový Dvor * [[18. október]] – nemecké okupačné sily začali [[Generálna ofenzíva proti SNP|generálnu ofenzívu proti SNP]]. * [[1. november]] – otvorenie prístavu [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], dobytie ostrova [[Walcheren]] a oslobodenie prístupu do [[Antverpy|Antverp]] spojencami == Nobelova cena == * za literatúru: [[Johannes Vilhelm Jensen]] * za medicínu: [[Joseph Erlanger]] / [[Herbert Spencer Gasser]] * za fyziku: [[Isidor Isaac Rabi]] * za chémiu: [[Otto Hahn]] * za mier: Medzinárodný výbor [[červený kríž|Červeného kríža]] == Narodenia == [[Súbor:Jimmy Page at the Echo music award 2013.jpg|thumb|upright|[[Jimmy Page]] (* 9. január)]] [[Súbor:Jiri Holecek Panini 1979.jpg|thumb|upright|[[Jiří Holeček]] (* 18. marec)]] [[Súbor:Erwin neher 2007 lindau.jpg|thumb|upright|[[Erwin Neher]] (* 20. marec)]] [[Súbor:Petr Spálený 2014.JPG|thumb|upright|[[Petr Spálený]] (* 22. marec)]] [[Súbor:Diana Ross (1981).jpg|thumb|upright|[[Diana Rossová]] (* 26. marec)]] [[Súbor:Makoto Kobayashi 20101223.jpg|thumb|upright|[[Makoto Kobajaši]] (* 7. apríl)]] [[Súbor:George Lucas 66ème Festival de Venise (Mostra) 5 (cropped).jpg|thumb|upright|[[George Lucas]] (* 14. máj)]] [[Súbor:Ivan Strpka.jpg|thumb|upright|[[Ivan Štrpka]] (* 30. jún)]] [[Súbor:Stanislav Štepka.jpg|thumb|upright|[[Stanislav Štepka]] (* 26. júl)]] [[Súbor:Michael Douglas Deauville 2013.jpg|thumb|upright|[[Michael Douglas]] (* 25. september)]] [[Súbor:Danny DeVito in 2018.png|thumb|upright|[[Danny DeVito]] (* 17. november)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Ján Čarnogurský]], slovenský politik * {{0}}[[8. január]] – [[Terry Brooks]], americký spisovateľ fantasy * {{0}}[[9. január]] – [[Jimmy Page]], britský gitarista (Led Zeppelin) * [[12. január]] – [[Zuzana Trepková Paternostrová]], slovenská historička umenia * [[14. január]] – [[Peter Repka]], slovenský básnik, prozaik a publicista * [[17. január]] – [[Václav Bělohradský]], český filozof * [[18. január]] – [[Alexander Van der Bellen]], [[Rakúsko|rakúsky]] prezident * [[19. január]] – [[Thom Mayne]], americký architekt * [[24. január]] – [[David Gerrold]], americký spisovateľ sci-fi * 24. január – [[Jozef Moravčík (archeológ)|Jozef Moravčík]], slovenský archeológ a múzejník * 24. január – [[Milan Štrbík]], slovenský hokejista, pedagóg, tréner († [[1994]]) * [[27. január]] – [[Nick Mason]], britský bubeník skupiny [[Pink Floyd]] * [[29. január]] – [[Andrew Loog Oldham]], britský hudobný producent * [[30. január]] – [[Ján Ducký]], slovenský politik († [[1999]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Vladimír Mojžiš]], slovenský futbalista, reprezentant Česko-Slovenska († [[2016]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Eugen Gindl]], slovenský novinár, scenárista a aktivista († [[2021]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Helena Húsková]], slovenská herečka * [[10. február]] – [[Jean Daniel Cadinot]], francúzsky, otvorene homosexuálny filmový režisér a producent pornografických filmov († [[2008]]) * 10. február – [[Vernor Vinge]], americký vedec a spisovateľ science-fiction († [[2024]]) * [[13. február]] – [[Ján Zeman (režisér)|Ján Zeman]], slovenský scenárista a režisér hraných a televíznych filmov († [[2010]]) * [[14. február]] – [[Alan Parker]], britský filmový režisér, scenárista a producent († [[2020]]) * [[15. február]] – [[Džochar Musajevič Dudajev]], generál sovietskeho letectva, čečenský politik a prvý prezident separatistickej Čečenskej republiky Ičkéria († [[1996]]) * 15. február – [[Alexandr Alexandrovič Serebrov]], sovietsky kozmonaut ruskej národnosti († [[2013]]) * [[21. február]] – [[Petr Ulrych]], český spevák * [[22. február]] – [[Jonathan Demme]], americký režisér († [[2017]]) * [[23. február]] – [[Johnny Winter]], americký bluesový gitarista a spevák († [[2014]]) * [[24. február]] – [[Ivica Račan]], chorvátsky politik († [[2007]]) * [[27. február]] – [[Roger Scruton]], britský filozof, spisovateľ a politológ († [[2020]]) * [[28. február]] – [[Storm Thorgerson]], anglický filmár, fotograf a grafický dizajnér († [[2013]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Hanuš Domanský]], slovenský hudobný skladateľ a redaktor († [[2021]]) * {{0}}[[2. marec]] – [[Pavol Mikulík]], slovenský herec († [[2007]]) * {{0}}[[4. marec]] – [[Bobby Womack]], americký soulový spevák († [[2014]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Kiri Te Kanawa]], novozélandská operná sopranistka * [[10. marec]] – [[Pavel Novák (spevák)|Pavel Novák]], český spevák, skladateľ, hudobník a spisovateľ († [[2009]]) * 10. marec – [[Michal Polák (hudobník)|Michal Polák]], český spevák a gitarista († [[2021]]) * [[11. marec]] – [[Jozef Desiatnik]], slovenský futbalista († [[2004]]) * [[13. marec]] – [[Jozef Markuš]], slovenský ekonóm, prognostik a politik († [[2025]]) * [[14. marec]] – [[Václav Nedomanský]], česko-slovenský hokejista * 14. marec – [[Magdaléna Tóthová]], slovenská fyzička († [[1999]]) * [[17. marec]] – [[Eva Botťánková]], slovenská historička estetiky a zakladateľka špecializácie história estetiky († [[1995]]) * [[18. marec]] – [[Jiří Holeček]], český hokejový brankár a reprezentant Česko-Slovenska, člen siene slávy IIHF * [[20. marec]] – [[Erwin Neher]], nemecký biofyzik, bunkový fyziológ a vysokoškolský pedagóg, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[22. marec]] – [[Petr Spálený]], český hudobník, skladateľ, gitarista, flautista, bubeník a spevák * [[31. marec]] – [[Blago Zadro]], chorvátsky generál († [[1991]]) * {{0}}[[4. apríl]] – [[Craig T. Nelson]], americký herec * {{0}}[[7. apríl]] – [[Makoto Kobajaši]], japonský fyzik * {{0}}[[8. apríl]] – [[Ján Miloslav Bahna]], slovenský architekt († [[2024]]) * [[11. apríl]] – [[Zdeněk Rytíř]], český hudobník, textár a skladateľ († [[2013]]) * [[12. apríl]] – [[Karel Kryl]], český pesničkár a básnik († [[1994]]) * 12. apríl – [[Ľubo Roman]], slovenský herec a politik († [[2022]]) * [[18. apríl]] – [[Robert Hanssen]], americký agent FBI a špión ZSSR a Ruska († [[2023]]) * [[22. apríl]] – [[Steve Fossett]], americký dobrodruh, letec († [[2007]]) * [[23. apríl]] – [[Karol Ondreička (1944)|Karol Ondreička]], slovenský maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg, profesor († [[2003]]) * [[28. apríl]] – [[Jozef Kiss]], slovenský novinár, historik a politológ, maďarskej národnosti († [[2013]]) * [[29. apríl]] – [[Hermann Scheer]], nemecký poslanec Spolkového snemu, predseda Eurosolaru († [[2010]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Róbert Hutyra]], česko-slovenský reprezentant v cyklistike, známy tiež svojím útekom za železnú oponu v teplovzdušnom balóne s manželkou, deťmi a dokonca s pretekárskym bicyklom († [[2021]]) * {{0}}[[9. máj]] – [[Christian de Portzamparc]], francúzsky architekt a urbanista * [[10. máj]] – [[Jim Abrahams]], americký filmový režisér a scenárista († [[2024]]) * [[13. máj]] – [[Petr Hapka]], český skladateľ a hudobník († [[2014]]) * [[14. máj]] – [[George Lucas]], americký režisér a producent * [[18. máj]] – [[Martin Porubjak]], slovenský dramaturg, dramatik, scenárista, prekladateľ, divadelný a filmový režisér, politik († [[2015]]) * [[19. máj]] – [[Peter Mayhew]], britsko-americký filmový herec, známy pre rolu Chewbaccu z Hviezdnych vojen († [[2019]]) * [[20. máj]] – [[Joe Cocker]], britský [[rhythm and blues]]ový spevák († [[2014]]) * 20. máj – [[David Mathieson Walker]], americký astronaut († [[2001]]) * [[22. máj]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ († [[2026]]) * [[23. máj]] – [[John Newcombe]], austrálsky tenista * 23. máj – [[Martin Pollack]], rakúsky novinár, spisovateľ a prekladateľ poľskej literatúry († [[2025]]) * [[28. máj]] – [[Rudolph Giuliani]], americký politik, starosta [[New York (mesto)|New Yorku]] v rokoch 1994 – 2001 * 28. máj – [[Ľubomír Vajdička]], slovenský divadelný režisér * [[29. máj]] – [[Herta Naglová-Docekalová]], rakúska filozofka a profesorka * {{0}}[[1. jún]] – [[Colin Blakemore]], britský neurofyziológ a emeritný profesor [[University of Oxford]] († [[2022]]) * {{0}}1. jún – [[Rafael Viñoly]], uruguajský architekt († [[2023]]) * {{0}}[[2. jún]] – [[Marvin Hamlisch]], americký skladateľ († [[2012]]) * {{0}}[[3. jún]] – [[Peter Krbaťa]], slovenský hudobný teoretik, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník († [[2023]]) * {{0}}[[5. jún]] – [[Tommie Smith]], atlét USA * {{0}}[[6. jún]] – [[Patricio Cornejo]], čilský tenista * {{0}}[[7. jún]] – [[Nora Baráthová]], slovenská spisovateľka * [[10. jún]] – [[Jozef Podprocký]], slovenský hudobný skladateľ († [[2021]]) * [[14. jún]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner († [[2026]]) * [[21. jún]] – [[Tony Scott]], americký filmový režisér († [[2012]]) * [[24. jún]] – [[Jeff Beck]], anglický gitarista ([[The Yardbirds]]) († [[2023]]) * [[30. jún]] – [[Ivan Štrpka]], slovenský básnik * {{0}}[[3. júl]] – [[Rolandas Pavilionis]], litovský politik a filozof, poslanec Európskeho parlamentu († [[2006]]) * {{0}}[[4. júl]] – [[Ivan Laučík]], slovenský básnik († [[2004]]) * {{0}}[[7. júl]] – [[Ondrej Herec]], slovenský sociológ a literárny teoretik so zameraním na vedeckú fantastiku († [[2020]]) * {{0}}7. júl – [[Milan Zemko]], slovenský historik († [[2013]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Jeffrey Tambor]], americký herec * [[20. júl]] – [[Eduard Prelovský]], slovenský rozhodca a športový funkcionár († [[2013]]) * 20. júl – [[Štefan Štefanec]], slovenský komunálny a regionálny politik * [[21. júl]] – [[John Atta Mills]], ghanský politik a prezident Ghany († [[2012]]) * [[22. júl]] – [[Rick Davies]], člen britskej skupiny [[Supertramp]] * [[26. júl]] – [[Stanislav Štepka]], slovenský spisovateľ, dramatik, textár a scenárista * {{0}}[[2. august]] – [[Naná Vasconcelos]], brazílsky jazzový perkusionista a spevák († [[2016]]) * {{0}}[[9. august]] – [[Sam Elliott]], americký herec * [[15. august]] – [[Gianfranco Ferré]], taliansky módny návrhár * [[16. august]] – [[Kevin Ayers]], britský hudobník († [[2013]]) * [[20. august]] – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista († [[2022]]) * [[21. august]] – [[Anna Cigánová]], slovenská bábkarska a kostýmová výtvarníčka a scénografka * 21. august – [[František Chovanec (1944)|František Chovanec]], slovenský futbalista * 21. august – [[Milan Urbáni]], slovenský politik († [[2024]]) * [[25. august]] – [[Anthony Heald]], americký herec * {{0}}[[4. september]] – [[František Karnok]], slovenský džezový inštrumentalista († [[2011]]) * {{0}}[[9. september]] – [[George Mraz]], americký jazzový kontrabasista českého pôvodu († [[2021]]) * [[14. september]] – [[Rowena Morrillová]], americká ilustrátorka sci-fi a fantasy († [[2021]]) * [[15. september]] – [[Josef Vavroušek]], český ekológ a politik († [[1995]]) * [[18. september]] – [[Charles Veach]], americký astronaut († [[1995]]) * [[23. september]] – [[Ivan Martin Jirous]], český básnik († [[2011]]) * [[24. september]] – [[Dušan Muňko]], slovenský politik * [[25. september]] – [[Michael Douglas]], americký herec * [[26. september]] – [[Ivan Brndiar]], slovenský politik († [[2005]]) * [[28. september]] – [[Miloš Zeman]], český politik * [[30. september]] – [[Anders Wijkman]], švédsky vedec, politik a futurológ * {{0}}[[3. október]] – [[Pierre Deligne]], belgický matematik * {{0}}[[8. október]] – [[Ladislav Baffy]], slovenský speleológ, pedagóg († [[1992]]) * [[14. október]] – [[Udo Kier]], nemecký herec († [[2025]]) * [[15. október]] – [[David Trimble]], britský politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] († [[2022]]) * [[28. október]] – [[Marián Labuda]], slovenský herec († [[2018]]) * {{0}}[[2. november]] – [[Keith Emerson]], britský rockový klávesista a hudobný skladateľ, spoluzakladateľ superskupiny [[Emerson, Lake & Palmer]] († [[2016]]) * {{0}}2. november – [[Patrice Chéreau]], francúzsky režisér, herec a producent († [[2013]]) * {{0}}[[9. november]] – [[Fedor Vico]], slovenský karikaturista rusínskej národnosti * [[10. november]] – [[Tim Rice]], britský textár * [[12. november]] – [[Jiří Pecha]], český divadelný, televízny a filmový herec († [[2019]]) * [[17. november]] – [[John-David Francis Bartoe]], americký astronaut * 17. november – [[Danny DeVito]], americký filmový herec, režisér a producent * 17. november – [[Rem Koolhaas]], holandský architekt * [[18. november]] – [[Saul Joseph Adelman]], americký astronóm * 18. november – [[Helena Štáchová]], česká bábkoherečka, scenáristka, speváčka a dabérka († [[2017]]) * [[20. november]] – [[Anton Anderle]], slovenský bábkoherec († [[2008]]) * [[21. november]] – [[Harold Ramis]], americký scénárista, režisér, producent, herec († [[2014]]) * {{0}}[[9. december]] – [[Giacomo dalla Torre del Tempio di Sanguinetto]], taliansky profesionálny rytier a učiteľ, 80. veľmajster Rádu maltézskych rytierov († [[2020]]) * [[16. december]] – [[John Abercrombie]], americký džezový gitarista († [[2017]]) * [[19. december]] – [[Mitchell Feigenbaum]], americký matematický fyzik († [[2019]]) * 19. december – [[Richard Leakey]], kenský paleontológ, archeológ a politik († [[2022]]) * [[21. december]] – [[Anna Bučinská]], slovenská rozhlasová herečka († [[1995]]) * [[23. december]] – [[Samuel Mockbee]], americký architekt († [[2001]]) * [[28. december]] – [[Kary Mullis]], americký chemik a podnikateľ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2019]]) * [[29. december]] – [[Gilbert Adair]], britský filmový kritik, spisovateľ, novinár a prekladateľ († [[2011]]) == Úmrtia == [[Súbor:Edvard Munch 1933.jpg|thumb|upright|[[Edvard Munch]] († 23. január)]] [[Súbor:Saint-Exupery Tunis 1935.jpg|thumb|upright|[[Antoine de Saint-Exupéry]] († 31. júl)]] * [[22. január]] – [[Ernest Townsend]], anglický portrétista (* [[1880]]) * [[23. január]] – [[Edvard Munch]], nórsky maliar (* [[1863]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Piet Mondrian]], holandský maliar (* [[1872]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Léon Brunschvicg]], francúzsky filozof (* [[1869]]) * [[10. február]] – [[Eugène Michel Antoniadi]], grécky astronóm (* [[1870]]) * [[15. február]] – [[Vladimír Makovický]], slovenský bankár, podnikateľ a politik (* [[1862]]) * [[16. február]] – [[Ivan Markovič]], slovenský sociálnodemokratický politik (* [[1888]]) * [[23. február]] – [[Leo Hendrik Baekeland]], americký chemik, objaviteľ bakelitu (* [[1863]]) * [[28. marec]] – [[Stephen Leacock]], kanadský ekonóm a spisovateľ (* [[1869]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Paul Ludwig Landsberg]], nemecký filozof (* [[1901]]) * [[13. apríl]] – [[Paul Hazard]], francúzsky historik literatúry a filozof kultúry (* [[1878]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Bertha Benzová]], manželka [[Karl Friedrich Benz|Karla Benza]], nemecká priekopníčka automobilizmu (* [[1849]]) * [[17. máj]] – [[Milena Jesenská]], česká novinárka, spisovateľka a prekladateľka (* [[1896]]) * [[29. máj]] – [[Ján Čajak]], slovenský prozaik (* [[1863]]) * [[27. jún]] – [[Milan Hodža]], slovenský politik, štátnik a publicista (* [[1878]]) * [[13. júl]] – [[Sergej Nikolajevič Bulgakov]], ruský ekonóm a filozof (* [[1871]]) * [[21. júl]] – [[Ludwig Beck]], nemecký generál (* [[1880]]) * [[25. júl]] – [[Jakob Johann von Uexküll]], estónsko-nemecký biológ (* [[1864]]) * [[31. júl]] – [[Antoine de Saint-Exupéry]], francúzsky pilot a spisovateľ (* [[1900]]) * [[18. august]] – [[Ernst Thälmann]], nemecký komunistický politik (* [[1886]]) * [[22. august]] – [[Jozef Hanula]], slovenský maliar (* [[1863]]) * [[10. október]] – [[Ramón Castillo]], argentínsky politik (* [[1873]]) * [[14. október]] – [[Erwin Rommel]], nemecký poľný maršal (* [[1891]]) * [[17. október]] – [[Pavel Haas]], český skladateľ a pedagóg (* [[1899]]) * [[19. október]] – [[Karel Poláček]], český spisovateľ (* [[1892]]) * {{0}}[[7. november]] – [[Richard Sorge]], nemecký žurnalista a špión (* [[1895]]) * [[22. november]] – [[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]], slovenská mučenica čistoty (* [[1928]]) * [[23. november]] – [[Emil Szmutkó|Emil Szmutko]], katolícky kňaz pôsobiaci na Slovensku (* [[1905]]) * [[28. november]] – [[Otto Smik]], najúspešnejší slovenský stíhací pilot bojujúci na strane [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] (* [[1922]]) * {{0}}[[2. december]] – [[Filippo Tommaso Marinetti]], taliansky básnik a dramatik (* [[1876]]) * [[27. december]] – [[Sára Salkaházi]], rehoľníčka a mučeníčka (* [[1899]]) * [[30. december]] – [[Romain Rolland]], francúzsky spisovateľ (* [[1866]]) [[Kategória:1944| ]] [[Kategória:Roky| 1944]] pi282nroxrxvx5oa3x18j40o3mn6ks8 0 8954 8194834 8142541 2026-04-08T06:33:06Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194834 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Sliepkovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Sliepkovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6734 | Zemepisná dĺžka = 21.9460 | Nadmorská výška = 99 - 107 | Prvá zmienka = 1314 | Starosta = Kamil Minda<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 37 (pošta [[Lastomír]]) | Kód = 523071 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad<br />Sliepkovce<br />07237 Sliepkovce | E-mail = ou.sliepkovce@stonline.sk | Telefón = 64 93 114 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsliepkovce.sk | Commons = Sliepkovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sliepkovce''' sú obec ležiaca v [[Okres Michalovce|okrese Michalovce]]. == Polohopis == Sliepkovce ležia uprostred Zemplína, na [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]], na vale [[Laborec|Laborca]], {{km|11|m}} juhovýchodne od [[Michalovce|Michaloviec]], v nadmorskej výške od 99 do {{mnm|107}}. Obec leží na 48° 35' severnej zemepisnej šírky a 22° 07' východnej zemepisnej dĺžky. Podľa územnosprávneho členenia patrí obec do okresu Michalovce a Košického kraja. Podľa náboženského členenia patrí do rímskokatolíckej farnosti Budkovce. Do roku 2000 patrili Sliepkovce do gréckokatolíckej farnosti [[Dúbravka (okres Michalovce)|Dúbravka]], ale od roku 2000 patria pod farnosť [[Lastomír]]. === Vodstvo === Popri obci tečie rieka Laborec, obkolesená valmi vybudovanými v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]], pri regulácii toku. Neďaleko preteká potok Duša. Tieto vodné toky v minulosti postihovali ľudí záplavami, keď sa hlavne v jarných a jesenných obdobiach často vylievali. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o dedine Sliepkovce je v listine z roku [[1314]] o deľbe majetkov šľachticov z Budkoviec, ktorým patrili aj Sliepkovce. Obec pôvodne vznikla ako osada kráľovských strážcov hraníc. V [[14. storočie|14. storočí]] mala obec úradný názov Zelepke. Bol to maďarizovaný názov staršieho slovenského názvu Selepka, neskôr sa z neho vyvinul názov Slepkovce. V roku [[1600]] malo sídlisko sedem poddanských domov. Kataster obce bol v 18. storočí pod záštitou a finančnou podporou grófa Dioníza Andrášiho premiestnený na terajšie územie z miesta ktoré leží západne k obci Budkovce. Dôvodom boli časté povodne. Od toho času, až do roku 1945 bola obec vedená pod názvom Dionízovo – Déneš. == Obyvateľstvo == Sliepkovce majú 738 obyvateľov obývajúcich 200 domov. Väčšina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Grékokatolíkov nie je viac ako 100. Len niekoľko ľudí sa hlási k inému, resp. žiadnemu vierovyznaniu. Občania musia za prácou cestovať, lebo pracovných príležitosti v blízkom okolí je veľmi málo. Agrospol Sliepkovce zamestnáva len niekoľko desiatok robotníkov. Zostávajúci pracujú buď v Michalovciach, prípadne v [[Strážske|Strážskom]], alebo v niektorom z iných miest v neďalekom okolí. Pracovné príležitosti v zahraničí (najmä Nemecko) využíva asi desiatka obyvateľov. Nezamestnanosť v obci je približne rovnaká ako celoslovenský priemer. Časť nezamestnaných zamestnáva obecný úrad na verejno – prospešných prácach, alebo na čističke odpadových vôd. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Premenenia Pána, jednoloďová [[eklekticizmus|eklektická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1922]]. V interiéri sa nachádza [[oltár]] z dielne A. Heflera z [[Bardejov|Bardejova]] s obrazom Nanebovstúpenia Pána od [[Jozef Teodor Mousson|J. T. Moussona]]. Od rovnakého autora pochádza aj obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] v Getsemanskej záhrade, ktorý je súčasťou interiéru. Fasády kostola majú [[neogotika|neogotické]] tvaroslovie, sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a osteniami. Veža je [[neorenesancia|neorenesančná]] s nárožnými skoseniami, korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sliepkovce - Kostol Premenenia Pána | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/sliepkovce-kostol-premenenia-pana | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Školstvo == Vyučovanie základných vedomostí poskytuje Základná škola v [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovciach]], prípadne výnimočne jedna z michalovských základných škôl. Závisí to od uváženia rodiča. V Sliepkovciach vyučovanie v posledných rokoch neprebieha. Pre deti v predškolskom veku tu funguje materská škola. == Hospodárstvo == Väčšia časť pôdy, obkolesujúca obec, je využívaná ako orná pôda. Obyvatelia Sliepkoviec sa venujú poľnohospodárstvu, chovu hospodárskych zvierat, najmä [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], ošípaných, príp. hovädzieho dobytka, no len pre vlastnú spotrebu. Pôda v súkromnom vlastníctve je používaná zväčša na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V najvyššej miere sa pestujú [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]]. Ďalej je to [[pšenica]], [[kukurica siata|kukurica]]. Pre vlastnú spotrebu občania pestujú rôzne druhy zeleniny, strukovín a iných druhov využiteľných pochutín. Agrospol Sliepkovce (bývalé Jednotné roľnícke družstvo) pestuje na svojich poliach prevažne pšenicu (prípadne inú obilninu), [[repka olejná|repku olejnú]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnicu]] alebo kukuricu. Hlavne chov hovädzieho dobytka patrí k odvetviam, ktoré sú v Agrospole preferované. V okolí sa nachádza les, ktorý poskytuje poľovníkom pestrosť lesnej zveri. O výsadbu mladých stromov a udržiavanie lesa sa stará tzv. Lesná škôlka. === Dôležité firmy === * Agrospol Sliepkovce == Doprava == Spojenie s okresným mestom poskytuje autobusová doprava. Dopravu zabezpečuje Slovenská autobusová doprava Michalovce. Autobusy premávajú približne každé dve hodiny v oboch smeroch (Michalovce – Lastomír – Sliepkovce – Budkovce), po komunikácii III. triedy. == Šport == V roku [[1946]] bol v obci založený Alexanderom Peštom športový klub. Členovia tohoto klubu hrávali futbal neregistrovane. V roku [[1953]] vznikol prvý registrovaný futbalový klub Telovýchovná jednota Sliepkovce. V súčasnosti tento klub stále existuje a združuje mladých chlapcov ochotných reprezentovať svoju obec takýmto spôsobom v miestnej lige. Futbalový klub zastupuje aj mladšia generácia dorastencov. V roku 2009 športový klub zanikol. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sliepkovce}} == Externé odkazy == * [https://obecsliepkovce.sk/ Oficiálna stránka obce] {{obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Sliepkovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 4gus60jgmc1glx5uctxz15gq9raq57m 0 14901 8194889 8134925 2026-04-08T07:52:17Z Jetam2 30982 wl 8194889 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Deep Purple | Obrázok = Deep Purple (1971).JPG | Popis obrázku = Deep Purple Mark II v roku 1971.<br />Sprava doľava: [[Jon Lord]], [[Roger Glover]], [[Ian Gillan]], [[Ritchie Blackmore]] a [[Ian Paice]]. | Krajina pôvodu = [[Hertford]], [[Anglicko]] | Žáner = [[hard rock]], [[heavy metal]], [[Blues-rock]], [[Progresívny rock]] | Roky pôsobenia = 1968 – 1976<br />1984 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Edel Records|Edel]], [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]], [[BMG]], [[Polydor]], [[Warner Bros.|Warner Bros. Records]], [[Tetragrammaton Records|Tetragrammaton]] | Súvisiace články = [[Rainbow]], [[Whitesnake]], [[Green Bullfrog]], [[Gillan]], [[Paice, Ashton & Lord]], [[Black Sabbath]], [[Blackmore's Night]], [[Episode Six]], [[Screaming Lord Sutch]], [[Captain Beyond]], [[Dixie Dregs]], [[Coverdale and Page]], [[Trapeze]], [[Black Country Communion]] | Webstránka = [https://deep-purple.com/ deep-purple.com] | Členovia skupiny = [[Ian Gillan]]<br />[[Roger Glover]]<br />[[Don Airey]]<br />[[Ian Paice]]<br />[[Simon McBride]] | Bývalí členovia = [[Ritchie Blackmore]]<br />[[Jon Lord]]<br />[[David Coverdale]]<br />[[Glenn Hughes]]<br />[[Rod Evans]]<br />[[Tommy Bolin]]<br />[[Joe Lynn Turner]]<br />[[Joe Satriani]]<br />[[Nick Simper]]<br />[[Steve Morse]] }} [[Súbor:DP_Košice.jpg|250px|thumb|Deep Purple počas koncertu v Košiciach (7. október 2006)]] '''Deep Purple''' je [[Spojené kráľovstvo|britská]] [[hardrock|hardrocková]] hudobná skupina, ktorá vznikla v [[Londýn|Londýne]], [[Anglicko|Anglicku]] v roku [[1968|1967]].<ref>{{Cite web|url=https://www.classicrockforever.com/|title=History of Deep Purple, Ritchie Blackmore Meets Jon Lord (True))|website=Classicrockforever.com}}</ref> Napriek tomu, že v priebehu ich kariéry kapela prechádzal v svojom repertoári rôznymi hudobnými žánrami,<ref>{{cite news|last=Wright|first=Jeb|url=http://www.classicrockrevisited.com/interviewIANGILLAN09.htm|title=The Naked Truth: An Exclusive Interview with Deep Purple's Ian Gillan|work=Classic Rock Revisited|year=2009|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20090427152050/http://www.classicrockrevisited.com/interviewIANGILLAN09.htm|archive-date=27 April 2009}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427152050/http://www.classicrockrevisited.com/interviewIANGILLAN09.htm |date=2009-04-27 }}</ref> je v prvom rade považovaná za priekopníkov [[Heavy metal|heavy metalu]] a moderného [[Hard rock|hard rocku]].<ref name="Wasler">{{cite book|last=Wasler|first=Robert|url=https://books.google.com/books?id=YKPDF0I5p3kC&pg=PA10|title=Running with the Devil: power, gender, and madness in heavy metal music|page=10|publisher=Wesleyan University Press|year=1993|isbn=9780819562609}}</ref><ref name="Campbell">{{cite book|last1=Campbell|first1=Michael|last2=Brody|first2=James|year=2008|url=https://books.google.com/books?id=RK-JmVbv4OIC&pg=PA213|title=Rock and Roll: An Introducction|page=213|publisher=Cengage Learning|isbn=978-0534642952}}</ref> Pôvodne vznikli ako skupina, ktorá mala blízko k [[Progresívny rock|progresívnemu]] a ku [[Psychedelický rock|psychedelickému rocku]], ako kapela hrajúca tvrdú rockovú hudbu sa Deep Purple prejavili v roku 1970, kedy vydali svoj album [[Deep Purple in Rock|''Deep Purple in Rock'']].<ref name="Charlton">Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. p. 241. McGraw Hill.</ref> Spolu s [[Led Zeppelin]] a [[Black Sabbath]], boli Deep Purple označovaní ako „nesvätá trojica britského hard rocku a heavy metalu zo začiatku až polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]]“.<ref>[[Joel McIver|McIver, Joel]] (2006). "Black Sabbath: Sabbath Bloody Sabbath". Chapter 12, p. 1.</ref> Po ich koncerte v londýnskom Rainbow Theatre z roku 1972 boli v roku 1975 zapísaní do [[Guinnessova kniha rekordov|''Guinessovej knihy rekordov'']] ako „najhlasnejšia kapela sveta“<ref>{{cite book|last=McWhirter|first=Ross|title=Guinness Book of World Records|year=1975|edition=14|publisher=Sterling Pub. Co.|page=242|url=https://books.google.com/books?id=Rv26phaJLUAC&q=Deep+Purple+loudest+intitle:Guinness|isbn=978-0-8069-0012-4}}</ref><ref name="Jason Ankeny">{{cite web|url=http://www.allmusic.com/artist/deep-purple-p4061/biography|title=Deep Purple|author=Jason Ankeny|publisher=AllMusic|access-date=24 December 2011}}</ref> . Celosvetovo Deep Purple predali viac ako 100 miliónov albumov.<ref>[http://edition.cnn.com/2012/07/16/showbiz/jon-lord-obit/index.html "Jon Lord, keyboard player with seminal hard rock act Deep Purple, dies"]. CNN. Retrieved 25 July 2012</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20120719163954/http://www.telegraph.co.uk/culture/culturevideo/musicvideo/9404573/Deep-Purple-keyboard-player-Jon-Lord-dies-aged-71.html "Deep Purple keyboard player Jon Lord dies aged 71"]. The Telegraph. Retrieved 25 July 2012</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20120719020546/http://entertainment.msnbc.msn.com/_news/2012/07/16/12771521-deep-purples-jon-lord-dies-at-71?lite "Deep Purple's Jon Lord dies at 71"] . MSNBC. Retrieved 25 July 2012</ref> Členovia Deep Purple prešli v svojej zostave niekoľkými zmenami. Na osem rokov, od roku 1976 do roku 1984, sa skupina rozpadla. Jediným jej stálym členom je bubeník [[Ian Paice]]. Prvé štyri zostavy, ktoré boli v rokoch 1968–1976, sú oficiálne označené ako Mark I (1968–1969), Mark II (1969–1973), Mark III (1973–1975) a Mark IV (1975–1976).<ref>{{cite web|url=http://www.ram.org/music/reviews/deep_purple.html|title=Deep Purple reviews|website=Ram.org}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.rock.co.za/files/marki.html|title=Deep Purple Mark I & Mark II|website=Rock.co.za}}</ref> Mark I pozostával zo zakladajúcich členov Deep Purple, [[Ritchie Blackmore]] (gitara), [[Rod Evans]] (spev), [[Jon Lord]] (klávesy), [[Ian Paice]] (bicie) a [[Nick Simper]] (basgitara). Zostava Mark II bola komerčne najúspešnejšia. Evansa a Simpera nahradili [[Ian Gillan]] a [[Roger Glover]]. V zložení Mark III bol Gillan a Glover nahradený za [[David Coverdale|Davida Coverdala]] a [[Glenn Hughes|Glenna Hughesa]], zatiaľ čo v zostave Mark IV Blackmora nahradil [[Tommy Bolin]]. Skupina sa rozišla v júli 1976, Bolin o päť mesiacov neskôr zomrel na predávkovanie drogami. Skupina Deep Purple sa v roku 1984 opäť zišla v svojej najúspešnejšej zostave Mark II. Nahrali spolu dva štúdiové albumy a účinkovali až do roku 1989, kedy Gillana nahradil [[Joe Lynn Turner]]. V roku 1992 sa Gillan do Deep Purple vrátil. V nasledujúcom roku od nich definitíne odišiel Ritchie Blackmore, ktorého dočasne nahradil [[Joe Satriani]], potom na dlhú dobu hral v Deep Purple na gitare nový člen, [[Steve Morse]]. V roku 2002 od kapely „odišiel do dôchodku“ klavesista [[Jon Lord]], nahradil ho [[Don Airey]] a skupina Deep Purple mala najdlhšiu dobu, t.j. dvadsať rokov kedy účinkovala v jednej stabilnej zostave. Bolo to dovtedy, kým v roku 2022 Morse neoznámil svoj odchod z kapely. Krátko po jeho odchode jeho miesto zaujal gitarista [[Simon McBride]]. V súčasnosti je teda kapela Deep Purple v zložení: Paice, Glover, Gillan, Airey a McBride. V programe ''Greatest Artists of Hard Rock'' vysielanom na televíznom kanáli [[VH1]] sa Deep Purple umiestnili na 22. mieste,<ref>{{cite web|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/vh1-counts-down-the-100-greatest-artists-of-hard-rock-in-five-hour-five-night-special-premiering-november-13-17-at-1000-pm-etpt-75380612.html|title=VH1 Counts Down the '100 Greatest Artists of Hard Rock' In Five-Hour, Five-Night Special|access-date=8 July 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20121025064126/http://www.prnewswire.com/news-releases/vh1-counts-down-the-100-greatest-artists-of-hard-rock-in-five-hour-five-night-special-premiering-november-13-17-at-1000-pm-etpt-75380612.html|archive-date=25 October 2012|url-status=dead}}</ref> a anketa na digitálnej rozhlasovej stanici [[Planet Rock]] ich zaradila na 5. miesto medzi „najvplyvnejšími kapelami všetkých čias“.<ref>[http://www.planetrock.com/promotions/most-influential-rock-band-poll/planet-rock-poll-most-influential-band-ever-the-results/ "Planet Rock: Most Influential Band Ever – The Results"]. [[Planet Rock (radio station)|Planet Rock]]. Retrieved 25 February 2013</ref> Na [[World Music Awards]] v roku 2008 skupina získala ocenenie za mimoriadne zásluhy, Legend Award. Kapela Deep Purple (konkrétne Blackmore, Lord, Paice, Gillan, Glover, Coverdale, Evans a Hughes) bola v roku 2016 uvedená do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]]. == História skupiny == === Obdobie pred vznikom (1967 – 68) === V roku 1967 sa bubeník [[Chris Curtis]], ktorý bol členom kapely The Searchers obrátil na londýnskeho biznismana Tonyho Edwardsa s nápadom, že by chcel manažovať nápad s hudobnou skupinou, ktorá by nemala stálych členov, ale jej zostava by sa menila podľa aktuálneho hudobného trendu. Bol by to akýsi projekt kolotoča [[Superskupina|superskupiny]] hudobníkov. Inšpirovaný týmto plánom Edwards spolu so svojimi dvoma obchodnými partnermi Johnom Colettom a Ronom Hirem (Hire-Edwards-Coletta – HEC Enterprises) sprostredkovali na tento projekt finančnú podporu.<ref name="Thompson">{{cite book|last=Thompson|first=Dave|author-link=Dave Thompson (author)|year=2004|url=https://books.google.com/books?id=LzzCw6xs9roC&pg=PA27|title=Smoke on the Water: The Deep Purple Story|publisher=ECW Press|isbn=9781550226188|access-date=18 January 2011}}</ref> Prvým hudobníkom, ktorý bol pre zostavu vytypovaný bol hráč na [[Hammond organ|organ Hammond]], Curtisov spolubývajúci, [[Jon Lord]]. Lordov hudobný vkus bol silne ovplyvnený [[klasická hudba|klasickou hudbou]]. Hrával spolu so [[spevák]]om [[Art Wood|Arthurom (Artom) Woodom]] (bratom člena [[The Rolling Stones]], [[Ronnie Wood]]a) a bubeníkom Keefom Hartleyom v zoskupení Art Woods.<ref>Eder, Bruce. [http://www.allmusic.com/artist/p15491/biography The Artwoods] Allmusic. Retrieved 12 December 2011</ref> Lord, spolu s basgitaristom Nickom Simperom a bubeníkom Carlom Littleom, vtedy hral v aj v sprievodnej kapele vokálnej skupiny The Flower Pot Men (predtým účinkovala pod názvom Ivy League). Simper bol predtým členom zoskupenia Johnny Kidd and the Pirates. V roku 1966 mali autonehodu, pri ktorej sa Kidd zabil. Keď im dvom Lord povedal, že bol pozvaný do projektu Roundabout, Simper s Littlom mu poradili [[Ritchie Blackmore|Ritchieho Blackmora]], ktorého Lord nikdy predtým nestretol.<ref name="darker">{{cite web|url=http://www.nicksimper.com/nick_simper_interview_july83.htm|title=Nick Simper Interview from "Darker than Blue", July 1983|access-date=15 January 2014|last=Robinson|first=Simon|date=July 1983|work=Darker than Blue|publisher=Nick Simper official website|accessdate=2024-05-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20061120144157/http://www.nicksimper.com/nick_simper_interview_july83.htm|archivedate=2006-11-20}}</ref> Simper poznal Blackmora od začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]], kedy debutoval s jeho prvou skupinou, The Renegades, a približne v rovnakom čase bola na hudobnej scéne aj jedna z Blackmoreových prvých kapiel, The Dominators.<ref>Thompson, Dave (2004). "Smoke on the Water: The Deep Purple Story" p.5. ECW Press</ref> Blackmore v tom čase hrával v [[Hamburg]]u. Združenie HEC ho presvedčilo, aby pricestoval na konkurz. Blackmore mal dobré referencie štúdiového hudobníka, bol tiež členom Outlaws. Doporučili ho aj hudobníci ako boli Screaming Lord Sutch a Neil Christian. Chris Curtis mal dosť nevyspytateľné správanie a životný štýl. Bol často pod vplyvom užívania [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]], čo mohlo spôsobiť, že náhle záujem o Roundabout stratil, čím nakoniec vyprovokoval HEC k tomu, aby ho zo skupiny vylúčili. Dvojica Lord a Blackmore sa zdala pre HEC ako zaujímavý výber, preto presvedčili Ritchieho, aby sa z Hamburgu aj druhýkrát vrátil a aby spolu s Jonom pokračovali v nábore, pričom si ponechali Tonyho Edwardsa ako svojho manažéra.<ref name="Curtis">[[Dave Thompson (author)|Thompson, Dave]]. [http://www.allmusic.com/artist/chris-curtis-p67960/biography Chris Curtis Biography] AllMusic. Retrieved 12 December 2011</ref> Lord presvedčil na miesto basgitaristu Nicka Simpera. Pri bicích nástrojoch sa nezhodovali, či si ponechajú Carla Littlea, alebo Bobbyho Woodmana, ktorého preferoval Jon Lord.<ref name="darker" /> Woodman hrával predtým pod menom Bobbie Clarke, v kapele Vince Taylor's Play-Boys. V marci 1968 sa Lord, Blackmore, Simper a Woodman presťahovali do Deeves Hall, vidieckeho domu v South Mimms, [[Hertfordshire]].<ref>Dafydd Rees, Luke Crampton (1999). "Rock stars encyclopedia" p.279. DK Publishing.</ref><ref>Frame, Pete (2000). "[https://books.google.com/books?id=GHPVGbDS0KsC&pg=PT65 Pete Frame's Rocking Around Britain]" p.54. Music Sales Group, 2000</ref> V dome bol najnovší [[Marshall Amplification|zosilňovač Marshall]] a, na Lordovu žiadosť, im manažment zabezpečil aj organ [[Hammond organ|Hammond C3]].<ref name="Thompson" /> Podľa Simpera na konkurze mali „desiatky“ spevákov. Bol medzi nimi aj [[Rod Stewart]], či a Woodmanov kamarát Dave Curtiss.<ref name="Thompson" /> Zostavu kolotoča hudobníkov napokon doplnili: spevák [[Rod Evans]] a hráč na bicie [[Ian Paice]]. Obidvaja boli hudobníkmi z kapely The Maze. Blackmore videl 18-ročného Paicea v roku 1966 na turné s Maze v Nemecku a bol ohromený jeho bubnovaním. Skupina Paiceho vzala narýchlo, lebo Woodman bol nespokojný s výberom speváka.<ref name="darker" /><ref name="autogenerated1983">Welch, Chris. "The Story of Deep Purple", in ''Deep Purple: HM Photo Book'', copyright 1983, Omnibus Press.</ref> Počas krátkeho turné po Dánsku a Švédsku v apríli, na ktorom vystupovali ako Roundabout. Nové meno kapely, Deep Purple navrhol Blackmore. Inšpiroval ho názov obľúbenej piesne jeho starej mamy, „Deep Purple“, ktorú napísal [[Džez|džezový]] hudobný skladateľ [[Peter DeRose]].<ref name="Curtis" /><ref name="Bloom">{{cite book|author=Jerry Bloom|year=2006|url=https://books.google.com/books?id=FcKcrWE8aWgC&pg=PT163|title=Black Knight: Ritchie Blackmore|publisher=Omnibus Press 2008|isbn=9781846097577|quote=Blackmore has stated; "It was a song my grandmother used to play on the piano."}}</ref> Druhým návrhom po Deep Purple bol názov „Concrete God“, ktorý sa im zdal príliš drsný na to, aby sa ujal.<ref>[https://books.google.com/books?id=tOpB23GGxAIC&pg=PA53 Rock Formations: Categorical Answers to How Band Names Were Formed] p.53. Cidermill Books. Retrieved 29 April 2011</ref><ref>Tyler, Kieron [http://www.deep-purple.net/archive/68-76history/roundabout.htm On The Roundabout With Deep Purple] Retrieved 29 April 2011</ref> === Mark I (1968–1969) albumy: ''Shades of Deep Purple, The Book of Taliesyn'' a ''Deep Purple'' === [[File:Deep Purple (1968).jpg|thumb|left|Deep Purple Mark I v roku 1968.. Stojaci zľava doprava: [[Nick Simper]], [[Ian Paice]], [[Rod Evans]]. Sediaci zľava doprava: [[Ritchie Blackmore]], [[Jon Lord]].]] V máji 1968 sa skupina presťahovala do Pye Studios (patriaci spoločnosti Pye Records). Štúdio pri londýnskom víťaznom oblúku, Marble Arch obsadili, aby nahrali svoj debutový album [[Shades of Deep Purple|''Shades of Deep Purple'']], ktorý vyšiel v Amerike v júli u [[Tetragrammaton Records]] a v septembri v Británii u [[EMI Records]].<ref name="Thompson2004">Thompson, Dave (2004). "Smoke on the Water: The Deep Purple Story" pp.41–42. ECW Press. Retrieved 19 February 2012</ref> Výrazne v tom čase boli ovplyvnení kapelou [[Vanilla Fudge]]. Podľa Blackmoreho slov mali ambície stať sa ich „klonom“.<ref>{{cite web |url=http://www.thehighwaystar.com/interviews/blackmore/rb199102xx.html |title=Ritchie Blackmore, Interviews |publisher=Thehighwaystar.com |access-date=7 November 2010}}</ref> V Severnej Amerike mali Deep Purple úspech s [[Cover verzia|coververziou]] piesne „Hush“ od [[Joe South|Joea Southa]]. Do septembra 1968 sa táto skladba dostala na 4. miesto v [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] v USA a na 2. miesto v [[Kanada|kanadskom]] rebríčku časopisu [[RPM (časopis)|''RPM'']]. Vďaka tomu sa album ''Shades of Deep Purple'' v rebríčku popových albumov [[Billboard|''Billboardu'']] vyšplhal na 24. miesto.<ref name="Miles">Miles, Barry (2009) [https://books.google.com/books?id=r8xbaIlrUREC&dq=deep+purple+hush+-+4+billboard&pg=PA264 The British Invasion: The Music, the Times, the Era] p.264. Sterling Publishing Company, Inc., 2009</ref><ref>[http://www.collectionscanada.gc.ca/rpm/028020-119.01-e.php?&file_num=nlc008388.5854&type=1&interval=20&PHPSESSID=9cp51krv5nv1bedge0rfmb88d3 The RPM 100: Deep Purple] Library and Archives Canada. Retrieved 12 November 2011</ref> Nasledujúci mesiac boli Deep Purple pozvaní, aby počas americkej časti turné k albumu [[Goodbye (album skupiny Cream)|''Goodbye'']] sprevádzali skupinu [[Cream]].<ref name="Miles" /> Druhý album skupiny, [[The Book of Taliesyn|''The Book of Taliesyn'']], bol nahraný rýchlo po prvom. V [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] vyšiel v októbri 1968 a súčasne s ním nasledovalo koncertné turné. Album obsahoval „Kentucky Woman“ od [[Neil Diamond|Neila Diamonda]], ktorý sa dostal do Top 40 v USA (38. miesto v rebríčku časopisu ''[[Billboard]]'') aj v Kanade (21. miesto v rebríčku ''RPM'')<ref>{{cite web|url=http://www.allmusic.com/album/the-book-of-taliesyn-mw0000195135/awards|title=The Book of Taliesyn Billboard Singles|access-date=2 February 2014|publisher=[[AllMusic]]}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.collectionscanada.gc.ca/rpm/028020-119.01-e.php?&file_num=nlc008388.5889&type=1&interval=20&PHPSESSID=5qm7edenekrvgo1m1n5r72q651|title=Top Singles – Volume 10, No. 16, December 16, 1968|access-date=2 February 2014|date=16 December 1968|publisher=[[Library and Archives Canada]]}}</ref> aj keď predaje albumu neboli také výrazné: 54. miesto v USA, 48. miesto v Kanade.<ref>{{cite web|url=http://www.allmusic.com/album/the-book-of-taliesyn-mw0000195135/awards|title=The Book of Taliesyn Billboard Albums|access-date=2 February 2014|publisher=AllMusic}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.collectionscanada.gc.ca/rpm/028020-119.01-e.php?&file_num=nlc008388.6057&type=1&interval=20&PHPSESSID=ngdhb0m5j11o0j9v279v54u2e0|title=Top Albums/CDs – Volume 11, No. 2, March 10, 1969|access-date=2 February 2014|date=10 March 1969|publisher=Library and Archives Canada|archive-url=https://web.archive.org/web/20140219155222/http://www.collectionscanada.gc.ca/rpm/028020-119.01-e.php?&file_num=nlc008388.6057&type=1&interval=20&PHPSESSID=ngdhb0m5j11o0j9v279v54u2e0|archive-date=19 February 2014|url-status=dead}}</ref> V domovskej krajine Deep Purple album ''The Book of Taliesyn'' nevyšiel až do nasledujúceho roka a rovnako ako jeho predchodca, ani tento v rebríčku [[UK Albums Chart]] výraznejšie nebodoval. Začiatkom roku 1969 skupina vydala nealbumový singel „Emmaretta“. Pomenovaný bol po Emmarette Marksovej, herečke v tom čase účinkujúcej v muzikále [[Hair (muzikál)|''Hair'']], o ktorú mal Evans záujem.<ref>Thompson, Dave (2004). ''Smoke on the Water: The Deep Purple Story'', p. 324. ECW Press</ref> Do marca toho istého roku skupina dokončila nahrávanie svojho tretieho albumu, [[Deep Purple (album)|''Deep Purple'']]. Na ňom sa nachádza skladba „April“, ktorá obsahuje [[Sláčikové nástroje|sláčikové]] a [[dychové nástroje]]. Tento výber je podmienený Lordovým záujmom o klasických hudobných skladateľov ako je [[Johann Sebastian Bach|Bach]] a [[Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov|Nikolaj Rimsky-Korsakov]]. Tento album bol posledným nahrávaním zostavy Deep Purple Mark I. Severoamerická nahrávacia spoločnosť Deep Purple, Tetragrammaton, odložila vydanie albumu ''Deep Purple'' až po skončení amerického turné skupiny v roku 1969. Toto, rovnako ako nevýrazná propagácia takmer skrachovaného vydavateľstva, spôsobili, že sa album nepredával najlepšie. Krátko po vydaní albumu ''Deep Purple'', koncom júna 1969, padlo vydavateľstvo Tetragrammaton. Jeho majetok nakoniec prevzala spoločnosť [[Warner Bros. Records]], ktorá počas 70. rokov vydávala aj nahrávky Deep Purple publokované v USA. Počas amerického turné v roku 1969 sa Lord a Blackmore stretli s Paiceom. Mali víziu, že by sa kapela mohlo posunúť bližšie k tvrdšiemu rocku. Keďže sa Evans a Simper zhodli, že sa do takéhoto žánru nehodia rozhodli sa o tom, že by v lete mohlo dôjsť k ich výmene.<ref>Joel Whitburn (2007). ''The Billboard Albums: Includes Every Album That Made the Billboard 200 Chart'', p. 227. Record Research Inc., 2007</ref> Paice k tomu dodal: „Zmena musela prísť. Ak by neodišli, kapela by sa úplne rozpadla." Simper aj Blackmore si všimli, že Rod Evans už bol jednou nohou z kapely von. Simper povedal, že sa Evans v [[Hollywood|Hollywoode]] stretol s dievčaťom a chcel by sa stať hercom. Blackmore to vysvetlil reálnejšie: „Rod len chcel odísť do Ameriky a ostať tam žiť."<ref name="Rosen Interview 1">[https://www.youtube.com/watch?v=X3-xzGcPwjw Steve Rosen Interview with Ritchie Blackmore, 1974] Retrieved from YouTube "Ritchie Blackmore, Guitar God|Part 1/5" on 14 January 2014.</ref> Evans v USA potom založil kapelu [[Captain Beyond]] a Simper v Anglicku skupinu [[Warhorse]]. === Mark II (1969–1973): ''Concerto for Group and Orchestra'', ''In Rock'', ''Fireball'', ''Machine Head'', ''Made in Japan'' a ''Who Do We Think We Are'' === Skupina Deep Purple Mark II vznikla v lete roku 1969 v Hanwell Community Center v západnom Londýne.<ref>{{cite web |url=https://www.thehighwaystar.com/specials/hcc// |title=Deep Purple: specials/hcc/index.html|website=Thehighwaystar.com}}</ref> Pri hľadaní nového speváka mal Blackmore vytipovaného 19-ročného speváka [[Terry Reid|Terryho Reida]]. Hoci sa Terrymu ponuka zdala „lichotivá“, bol viazaný exkluzívnou nahrávacou zmluvou so svojím producentom [[Mickie Most|Mickie Mostom]] a viac mu záležalo na jeho sólovej kariére.<ref>{{cite news |url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/interview-singer-and-guitarist-terry-reid-455709.html |work=The Independent |title=Interview: Singer and guitarist Terry Reid |date=7 March 2007 |access-date=23 June 2015 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20080502125422/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/interview-singer-and-guitarist-terry-reid-455709.html |archive-date=2 May 2008}}</ref> Blackmore preto nemal inú možnosť, len pokúsiť sa hľadať inde. Skupina dostala tip na speváka [[Ian Gillan|Iana Gillana]] z kapely [[Episode Six]], ktorá mala síce vo Veľkej Británii vydaných niekoľko singlov, no nejaký výrazný komerčný úspech s nimi nedosiahla. Bubeník Episode Six, Mick Underwood, ktorý bol starým Blackmoreov známym ešte z čias účinkovania v skupine The Outlaws, Ianovi Gillanovi a basgitaristovi [[Roger Glover|Rogerovi Gloverovi]] kapelu potom predstavil. Podľa vyjadrenia Nicka Simpera „Gillan by bez Glovera do Deep Purple nešiel."<ref>{{cite web|url=http://www.rockpages.gr/detailspage.aspx?id=4459&type=1&lang=EN|title=Rockpages.gr interview with Nick Simper|last=Anasontzis|first=George|publisher=Rockpages|access-date=25 August 2010|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20140901130712/http://www.rockpages.gr/detailspage.aspx?id=4459&type=1&lang=EN|archive-date=1 September 2014}}</ref> Týmto sa efektívne zlikvidovala skupina Episode Six. Underwood mal dlho potom z toho pocit viny. Trvalo to takmer desať rokov, až kým ho Gillan koncom sedemdesiatych rokov nenaverboval do svojej novej post-Purpleovskej kapely. Podľa Blackmorea sa Deep Purple zaujímal iba o Gillana a nie o Glovera, ale Glovera si na odporúčanie Iana Paicea nakoniec ponechali.<ref name="Rosen Interview 1" /> Prišiel na skúšku a bol z neho ich basgitarista. Pôvodne sme ho nechceli zobrať, kým Paicey nepovedal: „Je dobrý basgitarista, tak si ho nechajme.ja som povedal, že dobre." povedal Ritchie Blackmore o prijímaní Rogera Glovera.<ref name="Rosen Interview 1" /> <gallery> Deep Purple, Ian Gillan 1970.jpg| [[Ian Gillan]] v roku 1970 Roger Glover 1971.jpg| [[Roger Glover]] v roku 1971 </gallery> Nová zostava Deep Purple, fanúšikmi je nazývaná aj „Deep Purple Mark II“, nahrala svoju prvú skladbu s názvom „Hallelujah“ (autori: [[Roger Greenaway]], [[Roger Cook (songwriter)|Roger Cook]]).<ref name="Hallelujah"/> V čase nahrávania si Nick Simper stále myslel, že je členom kapely a zavolal Johnovi Colettovi, aby sa informoval o dátumoch nahrávania piesne v štúdiu. Vtedy zistil, že pieseň je už hotová a basovú gitaru do nej nahral Roger Glover. Zostávajúci pôvodní členovia Deep Purple potom poverili vedenie, aby oficiálne informovalo Simpera, že bol nahradený a v kapele skončil.<ref>{{cite news |title=Simper recalls pain of Purple sacking |url=https://www.loudersound.com/news/deep-purple-nick-simper-pain-of-sacking |access-date=21 March 2020 |agency=Louder Sound.com}}</ref> Napriek televíznym vystúpeniam, ktoré singel propagovali, pieseň „Hallelujah“ bola v Spojenom kráľovstve prepadákom.<ref name="Hallelujah"/> Blackmore pre britský týždenný hudobný denník ''[[Record Mirror]]'' povedal, že skupina „potrebuje mať komerčnú nahrávku v Británii“ a pieseň opísal ako „niečo medzi tým“ – bol to len kompromis medzi typom nahrávky, aký by kapela normálne hrala a verejným komerčným materiálom.<ref name="Hallelujah">Bloom, Jerry (2008). ''Black Knight: Ritchie Blackmore'', p. 128. Omnibus Press, 2008</ref> [[Súbor:Deep Purple, Ritchie Blackmore 1970.jpg|thumb|right|upright|Ritchie Blackmore v nemeckom [[Hannover|Hannoveri]], (1970)]] V septembri 1969 skupina získala tak veľmi potrebnú publicitu v Spojenom kráľovstve potom, ako nahrala projekt ''[[Concerto for Group and Orchestra]].'' Bol to trojdielny epos, ktorý Jon Lord zložil ako sólový projekt a ktorý skupina odohrala v [[Royal Albert Hall]] v Londýne s Kráľovským filharmonickým orchestrom, ktorý dirigoval [[Malcolm Arnold]].<ref name="Miles" /> Popri [[Days of Future Passed|''Days of Future Passed'']] od [[Moody Blues]] a [[Five Bridges|''Five Bridges'']] od kapely [[The Nice]] šlo o jednu z prvých spoluprác medzi rockovou kapelou a klasickým [[Hudobný orchester|hudobným orchestrom]]. Tento [[koncertný album]] sa stal prvým hudobným nosičom Deep Purple Mark II, ktorý ale v hudobnom rebríčku Veľkej Británii zároveň nezaznamenal akýkoľvek úspech.<ref>{{cite web |url=https://www.officialcharts.com/artists/ |title=Deep Purple The Official Charts Company |publisher=[[Official Charts Company]] |access-date=24 December 2011}}</ref> Gillan i Blackmore neboli veľmi nadšení tým, že skupina dostala označenie „skupina hrajúca s orchestrami“. Obaja mali pocit, že koncert bol len rozptýlením, ktoré im obmedzovalo snahu rozvíjať hard-rockový štýl, ktorý pôvodne hrať chceli. Lord tiež koncom roku 1970 napísal ''[[Gemini Suite]]'', ďalšiu spoluprácu v kombinácii orchester/skupina. Táto nahrávka vyšla až v roku 1993. V roku 1975 Blackmore k tomu uviedol, že si myslel, že projekt ''Concerto for Group and Orchestra'' nebol zlý, no nahrávka ''Gemini Suite'' bola hrozná a veľmi nesúrodá.<ref>{{cite web |author=Steven Rosen |url=http://guitarinternational.com/2010/09/14/ritchie-blackmore-the-rainbow-interview/ |work=Guitar International |year=1975 |title=Ritchie Blackmore Interview: Deep Purple, Rainbow and Dio |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111222064521/http://guitarinternational.com/2010/09/14/ritchie-blackmore-the-rainbow-interview/ |archive-date=22 December 2011}}</ref> Roger Glover neskôr poznamenal, že sa Jon Lord v prvých rokoch ich spolupráce v kapele javil ako ich líder.<ref>{{cite web |title=A Highway Star: Deep Purple's Roger Glover Interviewed |work=The Quietus |date=20 January 2011 |url=http://thequietus.com/articles/05569-deep-purple-interview}}</ref> [[Súbor:Rockband Deep Purple in der Ostseehalle zum Auftakt ihrer Deutschlandtournee (Kiel 22.124).jpg|thumb|left|Deep Purple Mark II na koncerte v Nemecku (1970)]] Krátko po vydaní orchestrálneho albumu pre Deep Purple Mark II začalo naplánované turné a následné nahrávanie. Počas tohto pokračujúceho hektického obdobia si najbližšie štyri roky kapela dala len minimálne pauzy na oddych. Druhý album a prvý [[štúdiový album]] z éry zostavy Mark II, vydaný v roku 1970, bol [[Deep Purple in Rock|''In Rock'']]. . Jeho názov, po orchestrálnych nahrávkach, poukazoval na to, že sú rocková kapela. Dizajn obalu, ktorý graficky podporil ich rockové smerovanie, bol zjavne inšpirovaný horou [[Mount Rushmore]]. Na albume sú nahrávky ich známych diel a úspešných skladieb zo živých vystúpení, ako „Speed King“, „Into The Fire“ a „[[Child in Time]]“. Skupina nahrala mimo albumu aj svoj prvý Top-Ten hitparádový hit v Spojenom kráľovstve s názvom „Black Night“.<ref name="Roberts">Roberts, David (2006). [[British Hit Singles & Albums]]. London: Guinness World Records Limited</ref> Súhra medzi Blackmoreovou gitarou a Lordovými skreslenými organmi, spojenými so silne znejúcim vokálom Iana Gillana a údernou rytmickou linkou Glovera s Paicem sa stala jedinečnou hudobnou značkou, ktorá spojila hudobný štýl kapely Deep Purple aj v ich ďalších spoločných hudobných projektoch. Zároveň sa táto zostava výrazne odlíšila od predošlých albumov nahraných zostavou označenou ako Mark I.<ref name="Charlton">Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. p. 241. McGraw Hill.</ref> Spolu s albumom ''[[Led Zeppelin II]]'' od kapely [[Led Zeppelin]] a ''[[Paranoid (album)|Paranoid]]'' od skupiny [[Black Sabbath]] je ''In Rock'' považovaný za súčasť diel, ktoré kodifikovali vznik [[Heavy metal|heavy metalového]] hudobného žánru.<ref name="Wasler" /> O vzniku albumu Blackmore povedal, že jemu hranie s klasickými orchestrami stačilo, Jon mal ku klasike bližšie. Skúsili hrať teraz rock a rozhodli sa preto, v čom sú lepší.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=0KS3P8AjJCc Steve Rosen Interview with Ritchie Blackmore, 1974] Retrieved from YouTube "Ritchie Blackmore, Guitar God|Part 2/5" on 14 January 2014.</ref> Albumu ''In Rock'' sa darilo dobre najmä v Spojenom kráľovstve, kde sa dostal na 4. miesto, zatiaľ čo singel „Black Night“ sa dostal na 2. miesto v [[UK Singles Chart]] a kapela túto skladbu predviedla naživo v programe televízie [[British Broadcasting Corporation|BBC]], [[Top of the Pops|''Top of the Pops'']].<ref>Jerry Bloom (2007). ''Black Knight'', p. 139. Music Sales Group.</ref><ref name="OCC">[http://www.officialcharts.com/artist/27669/DEEP-PURPLE "Deep Purple: UK Charts"]. Official Charts Company. Retrieved 27 February 2015</ref> Okrem zvyšovania predaja v Spojenom kráľovstve si skupina vytvárala meno aj ako koncertujúca skupina. Vychádzalo im to najmä s ohľadom na množstvo ich vystúpení a na improvizačné schopnosti Blackmora a Lorda. Lord k tomu povedal „Boli sme ovplyvnení džezom, staromódnym [[Rokenrol|rokenrolom]], a vychádzali sme aj z klasiky. Ritchie a ja sme si navzájom vymieňali hudobné žarty a výzvy. Niečo zahral on, a ja som sa na to musel chytiť tak, aby som sa mu vyrovnal. Tento spôsob hudobnej komunikácie dodal kapele vtip. Boli sme v napätí, čím budeme v hraní nasledovať. nevedeli to diváci a v deviatich prípadoch z desiatich sme to netušili ani my!"<ref name="Thompson" /> Druhý spoločný album s názvom ''[[Fireball (album)|Fireball]]'' zostave Deep Purple Mark II vyšiel v lete roku 1971. Album sa dostal v [[UK Albums Chart|britskom rebríčku albumov]] na prvé miesto.<ref name="OCC" /> Titulná skladba vyšla aj ako singel. Počas nahrávania albumu vznikol aj jeho ďalši singel „Strange Kind of Woman“, ktorý na britskej verzii albumu nebol. Táto skladba nahradila v americkej edícii albumu ''Fireball'' nahrávku „Demon's Eye“.<ref>[http://www.allmusic.com/album/fireball-r5331/review Deep Purple: Fireball], [[AllMusic]]. Retrieved 12 November 2011</ref> Skladba „Strange Kind of Woman“ sa stala ich druhým singlom, ktorý bol v UK v Top 10 (dostala tam na 8. miesto).<ref name="OCC" /> Už počas niekoľkých týždňov od vydania albumu ''Fireball'' skupina predvádzala skladby plánované pre ďalší album. Na koncertnom turné vznikla v autobuse smerujúcom na predstavenie v [[Portsmouth|Portsmouthe]] na popud jedného novinára skladba „[[Highway Star]]“.<ref>{{cite web|date=15 September 2005|title=Highway Stars|url=http://www.stevemorse.com/interviews/200310guitarmagazine.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20050915142246/http://www.stevemorse.com/interviews/200310guitarmagazine.html|archive-date=15 September 2005|access-date=11 May 2023}}</ref> Dňa 24. októbra 1971, počas americkej časti turné ''Fireball'', mala skupina hrať v Auditorium Theatre v [[Chicago|Chicagu]], keď Ian Gillan dostal [[Hepatitída|hepatitídu]]. Skupina musela hrať bez neho, pričom set spieval basgitarista Glover. Ďalšie termíny koncertov museli byť v USA zrušené a kapela odletela domov.<ref name="faqhist">{{cite web|url=https://www.thehighwaystar.com/FAQ/history.html|title=Frequently Asked Questions|website=Thehighwaystar.com|access-date=14 October 2019}}</ref> [[Súbor:Territethoteldesalpes.jpg|thumb|upright|right|[[Hôtel des Alpes-Grand Hôtel|Grand Hôtel de Territet]] na okraji Montreux , miesto kde bol album ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'', s výnimkou pesne „[[Smoke on the Water]]“, v decembri 1971 nahratý]] V decembri roku 1971 skupina Deep Purple odcestovala do [[Montreux (Švajčiarsko)|Montreux]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde zrealizovala nahrávanie svojho ďalšieho albumu s názvom ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]''. Na nahrávanie, ktoré malo najprv prebiehať v kasíne v [[Montreux (Švajčiarsko)|Montreux]], kapela použila mobilné nahrávacie štúdio požičané od skupiny [[Rolling Stones]]. Požiar, ktorý vtedy vznikol v jednom zo zábavných komplexov počas koncertu [[Frank Zappa|Franka Zappu]] a jeho [[Mothers of Invention]] bol inšpiráciou pre vznik jedného z najväčších hitov kapely Deep Purple a rockovú klasiku s názvom „[[Smoke on the Water]]“. Kasíno pri tomto požiari zhorelo do tla. Album ''Machine Head'', s výnimkou hudobnej skladby „Smoke on the Water“, bol preto neskôr nahratý na chodbe v neďalekom prázdnom hoteli Grand Hôtel de Territet. Pieseň „Smoke on the Water“ bola nahratá v prázdnom divadle s názvom The Pavillon ešte predtým, ako ich z tohto divadla pre priveľký hluk posťažnosti obyvateľov vyhodili policajti.<ref>{{cite news|title=Deep Purple revient sur le lieu où est né "Smoke on the Water"|url=https://www.tdg.ch/culture/musique/deep-purple-revient-smoke-the-water/story/29995483|access-date=10 April 2020|work=Tribune deGeneve}}</ref><ref>{{cite news|title=How Deep Purple created their best hit 'Smoke on the Water'|url=https://www.independent.co.uk/news/long_reads/deep-purple-montreux-jazz-festival-lake-geneva-1971-a8418926.html|access-date=10 April 2020|work=The Independent}}</ref><ref>[https://www.bbc.co.uk/music/sevenages/events/heavy-metal/deep-purple-release-machine-head/ Deep Purple release 'Machine Head'] BBC. Retrieved 19 October 2011</ref> O nahrávke „Smoke on the Water“ Blackmore pre [[BBC Radio 1Xtra|BBC Radio 2]] uviedol: „Celú vec sme urobili asi v štyroch záberoch, pretože sme to museli stihnúť. Polícia nám pritom búchala na dvere. Vedeli sme, že je to polícia, ale mali sme v tejto sále dobrý zvuk Pobudili sme všetkých susedov asi na päť míľ v okolí Montreux, pretože hudba sa cez hory ozývala. Práve som dohral poslednú časť riffu, keď dnu vtrhli policajti a rázne zavelili 'musíte skončiť'.<ref name="BBC 2019">{{cite news |title=Six solid reasons Deep Purple are the ultimate rock band |url=https://www.bbc.co.uk/programmes/articles/5TsyDNfqzFKYd8NRshJYNPC/six-solid-reasons-deep-purple-are-the-ultimate-rock-band |access-date=3 August 2019 |agency=BBC}}</ref> Pokračujúc v progresívnom hudobnom smerovaní z predchádzajúcich dvoch albumov, album ''Machine Head'' vyšiel koncom marca 1972 a stal sa jedným z najslávnejších albumov kapely. Bol to druhý album skupiny, ktorý bol v Spojenom kráľovstve číslom 1, zatiaľ čo v Severnej Amerike sa skupina etablovala dosiahnutím 7. pozície v USA a číslom 1 bol album aj v Kanade.<ref name="OCC" /> Album ''Machine Head'' patrí k najslávnejším projektom skupiny. Jeho skladby „Highway Star“, „Space Truckin'“, „Lazy“, či „Smoke on the Water“ sú všeobecne známe a kapela ich na koncertoch s nadšenou odozvou publika hráva dodnes.<ref name="Roberts" /><ref>[http://www.allmusic.com/album/machine-head-r5332/charts-awards Billboard – Machine Head], [[AllMusic]]. Retrieved 12 November 2011</ref> Aj keď Deep Purple Mark II v podstate existovali dokopy iba tri a pol roka, mali za sebou sedem regulárnych štúdiových albumov. [[Súbor:Ian Gillan (1972).jpg|thumb|left|upright=0.75|Ian Gillan na koncerte v USA (1972)]] V januári 1972 sa skupina opäť vrátila na turné po USA. Potom zamierila do Európy a v marci zas pokračovala v USA. Počas pobytu v Amerike sa hepatitídou tentoraz nakazil Blackmore. Skupina sa pokúsila o jedno vystúpenie vo [[Flint|Flinte]] v štáte [[Michigan]] bez gitaristu, potom skúsili najať [[Al Kooper|Ala Koopera]], ktorý s kapelou aj skúšal, než to definitívne vzdal. Na svoje miesto navrhol gitaristu kapely [[Spirit (hudobná skupina)|Spirit]], [[Randy California|Randyho Californiu]]. California odohral so skupinou jedno vystúpenie 6. apríla v [[Quebec (mesto)|Quebecu]], no zvyšok tohto turné bol tiež nakoniec zrušený.<ref name="faqhist" /> Skupina sa vrátila do USA koncom mája 1972, aby podnikla svoje tretie turné po Severnej Amerike (z celkového počtu štyroch v tom roku). V roku 1972 absolvovali štyri koncertné turné po Amerike a v auguste turné po [[Japonsko|Japonsku]]. Počas japonského turné vydali špeciálny koncertný dvojalbum, ktorý mal byť pôvodne iba pre japonský trh. Tento dvojalbum dostal názov ''[[Made in Japan]]''. Jeho celosvetové vydanie sa okamžite stalo hitom a v piatich krajinách vrátane USA dosiahol [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|platinový status.]] Dodnes je ''Made in Japan'' od kapely Deep Purple jedným z najpopulárnejších a najpredávanejších živých albumov rockovej hudby.<ref name="Made in Japan">[https://www.rollingstone.com/music/pictures/readers-poll-the-10-best-live-albums-of-all-time-20121121/6-deep-purple-made-in-japan-0790791 "Readers' Poll: The 10 Best Live Albums of All Time"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121127223048/http://www.rollingstone.com/music/pictures/readers-poll-the-10-best-live-albums-of-all-time-20121121/6-deep-purple-made-in-japan-0790791 |date=27 November 2012 }}. ''[[Rolling Stone]]''. Retrieved 22 November 2012</ref> Zostava Deep Purple Mark II pokračovala ďalej v práci na ďalšom ich spoločnom albume s názvom ''[[Who Do We Think We Are]]'' (1973). Je na ňom aj nahrávka skladby „Woman from Tokyo“. Album sa dostal v britskej hitparáde na 4. miesto, v americkom rebríčku bol na 15. mieste, pričom status zlatej certifikácie dosiahol rýchlejšie ako ktorýkoľvek dovtedy vydaný album kapely Deep Purple.<ref>{{cite web|url=http://www.theofficialcharts.com/artist/_/deep%20purple|title=The Official Charts Company – Who Do We Think We Are|date=5 May 2013|publisher=The Official Charts Company}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.allmusic.com/album/who-do-we-think-we-are-mw0000196958/awards|title=Who Do We Think We Are on ''Billboard''|publisher=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=26 October 2012}}</ref> Medzi jej člemi ale v tomto období narastalo napätie a bolo na nich viditeľné vyčerpanie. V mnohých smeroch sa skupina stávala obeťou vlastného úspechu. Vďaka úspechu projektov ''Machine Head'' a ''Made in Japan'' sa spolu s albumom ''Who Do We Think We Are'' stala v Spojených štátoch v hodnotení roku 1973 kapela Deep Purple najpredávanejšou hudobnou skupinou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = RIAA Gold & Platinum database | url = http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=deep%20purple&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2009&sort=Artist&perPage=25 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.6.2011 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>"Smoke on the Water: The Deep Purple Story". p.154.</ref><ref>{{cite web|title=RIAA Gold & Platinum database|website=[[Recording Industry Association of America]]|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=default-award&ar=Deep+Purple#search_section|access-date=9 January 2018}}</ref> V jednom rozhovore v roku 1984 Ian Gillan pripustil, že kapela bol manažmentom tlačená do toho aby dokončila album a vyšla s ním na turné v období keď si jej členovia zúfalo potrebovali oddýchnuť.<ref>''Deep Purple: The Interview''. Interview picture disc, 1984, Mercury Records.</ref><ref>''Deep Purple: The Interview''. Interview picture disc, 1984, Mercury Records.</ref> Celé napätie vyvrcholilo počas ich druhého turné po Japonsku v lete roku 1973, kedy pod Blackmoreovým tlakom Gillan skupinu opustil. Roger Glover bol zo skupiny vytlačený spolu s Gillanom.<ref>Peter Buckley (2003). [https://books.google.com/books?id=7ctjc6UWCm4C&dq=glover+left+deep+purple+1973&pg=PT286 ''The Rough Guide to Rock''] p.279. Rough Guides. Retrieved 1 March 2012</ref><ref>Mike Clifford, Pete Frame (1992). ''The Harmony Illustrated Encyclopedia of Rock'', p.41. Harmony Books. Retrieved 1 March 2012</ref><ref>Whitburn, Joel (2008). ''Joel Whitburn's Top Pop Singles 1955–2006'', p.227. Record Research</ref> V rozhovoroch neskôr Lord nazval koniec Mark II, keď bola kapela na svojom vrchole, „najväčšou hanbou v histórii rokenrolu. Boh vie, čo by sme urobili počas nasledujúcich troch alebo štyroch rokov. Písanie nám vtedy šlo od ruky tak veľmi dobre...“<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=Wnv3pJNaoc8|title=Deep Purple People|date=8 July 1995|series=[[Rock Family Trees]]|publisher=BBC 2|access-date=20 October 2014}}</ref> ===Mark III (1973–1975): albumy ''Burn'' a ''Stormbringer''=== [[Súbor:Deep Purple (1975).jpg|thumb|right|Koláž zostavy Deep Purple Mark III (r. 1974): [[Glenn Hughes (musician)|Glenn Hughes]] (vľavo), [[David Coverdale]] (hore), Jon Lord (vstrede), Ian Paice (dolu), Ritchie Blackmore (vpravo).]] [[Glenn Hughes|Glenna Hughesa]] skupina najala na miesto basgitaristu/speváka z kapely Midlands. Hughes predtým hrával aj so skupinou Trapeze. Podľa Paicea, Glover jemu a Lordovi niekoľko mesiacov pred jeho oficiálnym ukončením povedal, že chce zo skupiny odísť, a tak sa začali zúčastňovať koncertov na Trapeze. Po získaní Hughesa diskutovali o pokračovaní v štvorčlennej zostave, pričom Hughes by bol basgitarista a hlavný spevák.<ref>Liner notes for the 30th anniversary edition of Burn.</ref><ref name="vanderlee">[http://www.sputnikmusic.com/album.php?albumid=6690 Van der Lee, Matthijs. ''Burn'' review at sputnikmusic.com]</ref> Myslel si, že spievať mal pôvodne aj s [[Paul Rodgers|Paulom Rodgersom]] zo skupiny [[Free (skupina)|Free]], no Rodgers v tom čase rozbiehal svoj projekt, kapelu [[Bad Company]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "The Glenn Hughes Interview at VintageRock.com | url = http://www.vintagerock.com/ghughes_interview.aspx | dátum prístupu = 2010-11-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101113231817/http://www.vintagerock.com/ghughes_interview.aspx | dátum archivácie = 2010-11-13}}</ref> Konkurzy na miesto speváka kapely ale pokračovali. Do úvahy prichádzali dvaja kandidáti: Škót Angus Cameron McKinlay a [[David Coverdale]]. Nakoniec sa zhodli na Coverdaleovi, ktorý bol neznámym spevákom zo [[Saltburn]]u v severovýchodnom Anglicku. Blackmoreovi sa páčil jeho mužný bluesovo zafarbený hlas.<ref name="vanderlee" /> [[File:Jam I ad.jpg|thumb|left|upright|Deep Purple boli v roku 1974 jedným z headlinerov akcie California Jam. Hrali pre viac ako 250 000 ľudí na Ontario Motor Speedway v Ontáriu v južnej Kalifornii.]]V novej zostave kapela Deep Purple pokračovala v roku 1974. ''[[Burn (Deep Purple)|Burn]]'', prvý album zostavy Deep Purple Mark III, vyšiel s veľkým úspechom vo februári 1974. V Spojenom kráľovstve bol album tretí, v USA bol v rebríčku na deviatom mieste. Bol druhým, po ''Machine Head'', ktorý sa dostal v rebríčkoch USA tak vysoko.<ref name="OCC" /> Po jeho vydaní nasledovalo celosvetové turné. Titulná skladba, ktorá otvára album a otvárala väčšinu koncertov počas éry fungovania zostavy Mark III a IV, bola vedomým úsilím skupiny prijať [[Progresívny rock|progresívne rockové hnutie]], ktoré v tom čase spopularizovali kapely ako [[Yes (skupina)|Yes]], [[King Crimson]], [[Emerson, Lake & Palmer]], [[Genesis (skupina)|Genesis]] a [[Gentle Giant]]. Ďalšou pozoruhodnou piesňou z albumu, ktorá dávala kapele priestor aj na pompézne koncertné improvizácie, bola skladba „Mistreated“. Deep Purple Mark III sa v čase ich existencie vydali na jarné turné. Dňa 13. marca 1974 hrali v [[Madison Square Garden]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] a o štyri dni neskôr v [[Nassau Veterans Memorial Coliseum|Nassau Coliseum]].<ref>''Smoke on the Water: The Deep Purple Story''. p.158.</ref> Dňa 6. apríla 1974 hrala na slávnom festivale [[California Jam]] v Ontáriu v Kalifornii. Pred viac ako 200 tisícovým publikom tam vtedy účinkovali rockoví giganti 70. rokov ako sú [[Black Sabbath]], [[Eagles]], [[Emerson, Lake & Palmer]], [[Earth, Wind & Fire]], [[Seals and Crofts]], [[Rare Earth]] a [[Black Oak Arkansas]].<ref>{{cite news|title=Deep Purple's Glenn Hughes digs into his past|url=https://www.smh.com.au/entertainment/music/deep-purples-glenn-hughes-digs-into-his-past-20170914-gyhfnv.html|access-date=25 September 2019|work=Sydney Morning Herald}}</ref> Časti z podujatia boli cez vysielaciu spoločnosť [[American Broadcasting Company|ABC]] prenášané ďalším divákom. Počas šou Blackmore polial svoje zosilňovače benzínom a zapálil ich, čím vyrobil na javisku dieru.<ref>Ritchie Blackmore celebrating The California Jam (Part 2)|websource=https://www.https {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130819141428/http://https/|date=19 August 2013}}://www.youtube.com/watch?v=3fFlvPYpdNI</ref> O mesiac neskôr, 22. mája, bolo zaznamenané v Gaumont State Cinema v Kilburn v Londýne vystúpenie skupiny a neskôr vydané v roku 1982 ako koncertný album ''[[Live in London]]''. Štýl kapely v zostave Mark III bol ovplyvnený speváckou harmóniou Hughesa s Coverdaleom a mal [[funk]]ový aj [[blues]]ový nádych. Tieto vplyvy boli ešte citeľnejšie z ďalšieho albumu z konca roku 1974, ktorý vydali pod názvom ''[[Stormbringer]]''.<ref name="vanderlee" /> Okrem titulnej nahrávky, sú na ňom aj rádiové hity: „Lady Double Dealer“, „The Gypsy“ a hlavne „Soldier Of Fortune“ (v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] vyšla v roku 1976 podaní [[Jiří Schelinger|Jiřího Schelingera]] jej coververzia s názvom „Šípková Růženka“). Album dosiahol 6. miesto v Spojenom kráľovstve a 20. miesto v americkom rebríčku časopisu ''[[Billboard]]''..<ref name="OCC" /> Napriek tomuto úspechu Blackmore nevnímal nové smerovanie hudobného štýlu skupiny Deep Purple pozitívne. O albume ''Stormbringer'' sa vyjadroval ironicky a komentoval ho slovami:„Nemám rád funky a [[Soul (hudba)|soul]].“<ref>"History" track on the "Deep Purple: History and Hits" DVD.</ref><ref>{{cite web|title=Deep Purple – Stormbringer|work=Coffeerooms on Music|url=http://www.coffeerooms.com/onmusic/2009/04/deep-purple-stormbringer.html|date=1 April 2009|author=Mike Jefferson|access-date=8 December 2011|archive-date=11 April 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210411093155/http://www.coffeerooms.com/onmusic/2009/04/deep-purple-stormbringer.html|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite web|title=Ritchie Blackmore Interview|work=Guitar International|url=http://guitarinternational.com/2010/09/14/ritchie-blackmore-the-rainbow-interview/|author=Steven Rosen|year=1975|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20111222064521/http://guitarinternational.com/2010/09/14/ritchie-blackmore-the-rainbow-interview/|archive-date=22 December 2011}}</ref> Počas leta 1975 bol zostavený nový živý album [[Made in Europe|''Made in Europe'']], poskladaný z troch vystúpení na turné k albumu ''Stormbringer'', no mal byť vydaný až koncom roka 1976. Výsledkom Balckmoreových názorov nakoniec bolo, že 21. júna 1975 spolu s [[Ronnie James Dio]]m založil svoju novú skupinu s názvom Ritchie Blackmore's Rainbow, neskôr, po vydaní prvého albumu, zjednodušene nazvanou [[Rainbow]].<ref>Dafydd Rees, Luke Crampton (1991). ''Rock Movers & Shakers, Volume 1991, Part 2''. p.419. ABC-CLIO, 1991</ref> === Mark IV (1975–1976): ''Come Taste the Band''=== Po Blackmoreovom odchode skupina najprv uvažovala o svojom rozpustení, ale napokon sa rozhodla nájsť si iného gitaristu a pokračovať ďalej. Uvažovali nad menami ako [[Clem Clempson]] ([[Colosseum (skupina)|Colosseum]], [[Humble Pie]]), [[Zal Cleminson]] ([[The Sensational Alex Harvey Band]]), [[Mick Ronson]] ([[The Spiders From Mars]]), či [[Rory Gallagher]], no nakoniec na Blackmoreovoe miesto prišiel gitarista [[Tommy Bolin]], ktorý pochádzal z amerického stredozápadu.<ref>Thompson, Dave (2004). ''Smoke on the Water: The Deep Purple Story'', pp.179–180.</ref> Existujú najmenej dve verzie príbehu o Bolinovom nábore: Coverdale tvrdí, že on bol tým, kto navrhol Bolina vyskúšať.<ref>liner notes in the ''Deep Purple'' 4-CD boxed set:</ref> „Vošiel. Bol, tenký ako hrable, vlasy mal sfarbené do zelena, žltej a modrej farby s perím. Vedľa neho sa krčilo úžasné havajské dievča v háčkovaných šatách, pod ktorými nemalo na sebe nič. Tommy si zapojil gitaru do štyroch 100-wattových [[Marshall|Marshallov]]. a práca bola jeho." Ale v rozhovore publikovanom [[Melody Maker|''Melody Maker'']] z júna 1975 Bolin tvrdil, že prišiel na konkurz na Blackmoreho odporúčanie.<ref>{{cite web |author=Deep Purple Appreciation Society |url=http://www.deep-purple.net/interviews/tommy-bolin.htm |title=1975 Tommy Bolin interview |publisher=Deep-purple.net |date=28 June 1975 |access-date=7 November 2010}}</ref> Bolin bol členom mnohých kapiel z konca 60-tych rokov: Denny & The Triumphs, American Standard a v roku 1974 pôsobil v [[underground]]ovej kapele Zephyr, ktorá vydala tri albumy v rokoch 1969 až 1972. Potom z ničoho nič nahradil gitaristu Joea Walsha v kapele James Gang. V Amerike sa takáto zmena považovala za porovnateľné riziko s odvahou nahradiť post gitaristu v kapele Deep Purple. S kapelou James Gang Bolin nahral dva albumy: ''Bang'' (1973) a ''Miami'' (1974). Ešte významnejším podnetom pre voľbu Bolina bola referencia, že sa Bolin v roku 1973 podieľal na nahrávaní albumu ''Spectrum'' z roku 1973 od [[Jazz fusion|džez-rockového]] hudobníka [[Billy Cobham|Billyho Cobhama]]. Na tomto albume jeho hru počul David Coverdale, ktorý ho aj kapele odporučil.<ref>Dave Thompson: Deep Purple Smoke on the water, ISBN 978-80-7381-565-3 str. 184</ref> Hral tiež s hudobníkmi ako bol [[Dr. John]], [[Albert King]], [[Alphonse Mouzon]], či s kapelami [[Good Rats]] a [[Moxy]]. V období keď bol prijatý za člena kapely Deep Purple, Bolin pracoval na svojom sólovom albume ''Teaser''.<ref name="Talevski">Nick Talevski (2006). [https://books.google.com/books?id=DykffzkFALoC&dq=deep+purple+-+bolin+died&pg=PA43 Knocking on Heaven's Door: Rock Obituaries] p.42-43. Omnibus Press, 2006</ref> Výsledkom spolupráce novej zostavy kapely bez Blackmorea, nazvanej aj Deep Purple Mark IV, bol v roku 1975 album ''[[Come Taste the Band]]''. Na tomto albume sú niektoré skladby, na ktorých sa podieľal aj Tommy Bolin: napr. „Dealer“ a „Getting Tighter“, „Oved to G“, no najznámejšou nahrávkou albumu je pieseň „You Keep on Moving“. Napriek rozpačitým recenziám a stredne úspešným predajom (19. miesto v Spojenom kráľovstve a 43. miesto v USA) zbierka jeho skladieb znovu oživila kapelu a priniesla do ich [[Hard rock|hardrockového]] zvuku nový extrémny funk.<ref name=bbc>{{cite web |url=https://www.bbc.co.uk/music/reviews/g8fd|title=BBC – Music – Review of Deep Purple – Come Taste the Band: 35th Anniversary Edition |first=Greg |last=Moffitt }}</ref> Je v ňom silne cítiť rozhodujúci Bolinov vplyv a s podporou Hughesa s Coverdaleom tento nový gitarista kapely Deep Purple skomponoval veľkú časť materiálu ktorý bol na albume vydaný. Napriek Bolinovmu talentu začali vychádzať na povrch jeho osobné problémy s tvrdými drogami. Počas turné ''Come Taste the Band'' mnohí fanúšikovia otvorene vypískali jeho neschopnosť hrať sóla na porovnateľnej úrovni s Ritchie Blackmoreom., pričom bolo zjavné, že Bolinovi fyzicky bráni jeho závislosť. V tom čase, ako po rokoch priznal v rozhovoroch Hughes, Bolin trpel závislosťou na [[Kokaín|kokaíne]].<ref name="MkIV-story">{{cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=liGRWQECxZc | archive-url=https://web.archive.org/web/20170406074106/https://www.youtube.com/watch?v=liGRWQECxZc| archive-date=6 April 2017|title=Gettin' Tighter: The Story Of Deep Purple Mk. IV |publisher=YouTube |access-date=8 March 2017}}</ref> Dochádzalo u neho k výpadkom, ktoré mali fatálny dopad na prezentáciu kapely hlavne počas koncertných vystúpení. Počas nahrávaní koncertného albumu ''Last Concert in Japan'', ktorým chcel ich hudobný vydavateľ nadviazať na úspech albumu ''Made in Japan''. Bolin strácal pod vplyvom drôg koncentráciu, rozchádzal sa v koncepte a na vystúpeniach sa stávalo, že spoločná hra kapely s gitaristom pod vplyvom drôg vyústila do hudobného chaosu. Bolin býval na pódiu labilný a neprofesionálny. Celé to vyvrcholilo na koncerte v [[Liverpool Empire]], kedy Bolin nedokázal držať s kapelou tempo a po tom ako sa publikum začalo dovolávať Blackmorea stuhol a so slzami v očiach z pódia odišiel.<ref>Bloom, Jerry (2008) [https://books.google.com/books?id=1f53kihTyRMC&dq=deep+purple+liverpool+empire&pg=PA198 Black Knight: Ritchie Blackmore] p.198. Omnibus Press. Retrieved 23 October 2011</ref> Ich oficiálny rozchod bol nakoniec zverejnený v júli 1976, pričom vtedajší manažér, Rob Cooksey, vydal vyhlásenie: „Skupina spolu ako Deep Purple už nebude nahrávať a ani vystupovať“.<ref>[https://books.google.com/books?id=LzzCw6xs9roC&dq=deep+purple+liverpool+empire&pg=PA191 Smoke on the Water: The Deep Purple Story] p. 191. Retrieved 23 October 2011</ref> Bolin potom pokračoval v nahrávaní svojho druhého sólového albumu ''[[Private Eyes]]''. Dňa 4. decembra 1976, po vystúpení v Miami na podporu [[Jeff Beck|Jeffa Becka]], bol Bolin jeho priateľkou a kolegami z kapely nájdený v bezvedomí. Nakoľko ho nedokázali zobudiť, urýchlene zavolali záchranárov, no bolo už neskoro. Oficiálnou príčinou jeho smrti bola viacnásobná intoxikácia [[Droga (omamná látka)|drogami]]. Bolin mal vtedy 25 rokov.<ref name="Talevski" /> === Rozpad kapely (1976–1984) === Po rozpade kapely Deep Purple mala väčšina jej členov značný úspech v množstve ďalších skupín, či vlastných sólových projektov. Jon Lord v tomto období pracoval na projekte nahrávania skladby pre štvorčlennú rockovú kapelu a [[Maďarský symfonický orchester]]. Po skončení nahrávania sa spojil s [[Tony Ashton|Tonym Ashtonom]] a založil zoskupenie Paice, Ashton & Lord. Glen Hughes sa vrátil do kapely Trapeze. Skupinu [[Rainbow]], založil a hral v nej medzi rokmi 1975 – 1984, Ritchie Blackmore a od roku 1979 sa k nemu pripojil aj Roger Glover. Skupinu [[Whitesnake]], ktorá účinkuje od roku 1978 po súčasnosť, založil David Coverdale. Jon Lord bol vo Whitesnake do roku 1984 a Ian Paice v rokoch 1979 až 1982. Ďalšia kapela, ktorá mala názov po svojom frontmanovi, Gillan, pôsobila v rokoch 1978–1982. Ian Gillan sa tiež od konca roku 1982 do začiatku roku 1984 pripojil ako spevák a nahral jeden štúdiový album s kapelou Black Sabbath. Neskôr v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] bol nakrátko v Black Sabbath aj Glenn Hughes. Aj keď kapela Deep Purple neexistovala, mala v sebe určitý mystický status, koncom 70. a začiatkom 80. rokov jej vychádzali reedície ich albumov, rôzne fanúšikmi zostavené kompilácie a koncertné albumy.<ref>{{cite web |title=Deep Purple #4 June 1975 – March 1976 |url=http://www.deep-purple.net/tree/mk4.htm |access-date=16 August 2018}}</ref> To podnietilo množstvo promotérskych pokusov prinútiť kapelu k jej obnoveniu, najmä po oživení hardrockového hudobného trhu koncom 70. a začiatkom 80. rokov. V roku 1980 sa objavila aj koncertná verzia kapely s Rodom Evansom, ktorý na konci roku 1973 opustil [[Captain Beyond]]. Bol jediným jej členom ktorý kedy bol v Deep Purple. Všetko nakoniec vyústilo úspešným súdnym konaním zo strany legitímnych členov Deep Purple. Za neoprávnené používanie mena bolo súdom Evansovi nariadené zaplatiť škodu vo výške 672 000 USD.<ref>{{cite web |url=http://tinpan.fortunecity.com/aprilskies/65/dp1980.html |year=1998 |work=Captain Beyond website |title=Rod Evans: The Dark Side of the Music Industry |author=Hartmut Kreckel |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120313204251/http://tinpan.fortunecity.com/aprilskies/65/dp1980.html |archive-date=13 March 2012 }}</ref> ===Mark II: znovuobnovenie (1984–1989), albumy ''Perfect Strangers'' a ''The House of Blue Light''=== [[Súbor:Deep Purple (1985).jpg|thumb|right|Deep Purple v [[Cow Palace]], [[San Francisco]], [[Kalifornia]], 31. január 1985]] V apríli 1984, osem rokov po zániku Deep Purple, došlo k úplnému (a aj legálnemu) opätovnému stretnutiu v „klasickej“ zostave, Mark II z rokov 1969 – 1973: Jon Lord, Ian Paice, Ritchie Blackmore, Ian Gillan. a Roger Glover.<ref>Billboard (18 May 1985). [https://books.google.com/books?id=HCUEAAAAMBAJ&dq=deep+purple+reunion+1984&pg=PA219 Deep Purple: 'Surprise Of The Year'] ''[[Billboard (magazine)|Billboard]]''. p.41. Retrieved 2 March 2012</ref><ref>Pete Prown, Harvey P. Newquist (1997). [https://books.google.com/books?id=60Jde3l7WNwC&dq=deep+purple+reunion+1984&pg=PA65 Legends of rock guitar: the essential reference of rock's greatest guitarists] p.65. Hal Leonard Corporation. Retrieved 2 March 2012</ref> Reformovaná kapela podpísala celosvetovú zmluvu s vydavateľstvom [[PolyGram]], pričom v USA albumy vydávala značka [[Mercury Records]], v Spojenom kráľovstve a v ostatných krajinách to bol a [[Polydor Records]]. Nový spoločný album tejto zostavy, [[Perfect Strangers|''Perfect Strangers'']], bol nahraný vo [[Vermont|Vermonte]] a vyyšiel v októbri 1984. Album bol komerčne úspešný, v Spojenom kráľovstve bol na 5. mieste v rebríčku [[UK Albums Chart]] a v americkom [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] bol dvanásty.<ref name="OCC" /><ref name="AllMusic.com" /> Album obsahoval single a nové koncertné stálice, skladby „Knockin' At Your Back Door“ a „Perfect Strangers“.<ref>[http://www.allmusic.com/album/r5343 Deep Purple: Perfect Strangers], [[AllMusic]]. Retrieved 2 March 2012</ref> ''Perfect Strangers'' sa stal druhým albumom Deep Purple, ktorý [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|získal platinu]] v USA. Prvým bol ''Machine Head''. V roku 1986 by v USA splnil kritériá pre platinovú certifikáciu album ''Made in Japan'' a v tom istom roku sa stal album ''Machine Head'' dvojnásobne platinový.<ref>{{cite web |url=http://www.udiscovermusic.com/purples-momentous-mk-ii-reunion |title=Deep Purple & A Momentous Mark II Reunion |publisher=udiscovermusic.com |access-date=5 November 2014}}</ref> Po albume nasledovalo reunion turné, ktoré začalo v [[Austrália (štát)|Austrálii]] a prešlo sa naprieč svetom do Severnej Ameriky a potom do nasledujúceho leta prešlo do Európy. Finančne bolo turné tiež mimoriadne úspešné. V USA toto turné v roku 1985 prekonalo všetkých ostatných umelcov okrem [[Bruce Springsteen|Brucea Springsteena]].<ref>{{cite web|url=http://www.thehighwaystar.com/interviews/lord/jl19890100.html |title=Jon Lord Interview at www.thehighwaystar.com |publisher=Thehighwaystar.com |date=12 February 1968 |access-date=23 October 2011}}</ref> Po návrate domov v Spojenom kráľovstve sa skupina v júni 1985 stala hlavným účinkujúcim festivalu [[Knebworth Festival|Knebworth Fayre]], kde počas prívalového dažďa hrali pred 80-tisíc fanúšikmi, ktorí sa brodili v 15-centimetrovom bahne.<ref>{{cite web |url=http://www.deep-purple.net/gallery/knebworth/knebworth-1985.htm |title=Deep Purple – Knebworth 1985 |work=DeepPurple.net. |access-date=23 October 2011}}</ref> Po ''Perfect Strangers'' Deep Purple Mark II vydali v roku 1987 ďalší album nazvaný [[The House of Blue Light|''The House of Blue Light'']], po ktorom nasledovalo ďalšie podporné svetové koncertné turné, ktoré bolo prerušené potom, ako si Blackmore na pódiu zlomil prst. Stalo sa mu to keď sa snažil chytiť gitaru, ktorú počas hrania vyhodil do vzduchu. V roku 1988 vyšiel nový koncertný album [[Nobody's Perfect|''Nobody's Perfect'']], ktorý bol zložený z niekoľkých nahrávok z koncertov tohto turné. Vo Veľkej Británii bola zostavou Mark II na oslavu dvadsiateho výročia Deep Purple v roku 1988 vydaná aj nová verzia skladby „Hush“. === Mark V (1989–1992): album ''Slaves and Masters'' === V roku 1989 bol z kapely vyhodený Ian Gillan. Bolo to potom, ako sa opäť sa zhoršili jeho vzťahy s Blackmoreom. Názorovo sa rozchádzali aj v tom, ako si predstavujú hudobné smerovanie kapely. Pôvodne mal Gillana v kapele nahradiť frontman skupiny [[Survivor]], [[Jimi Jamison]]. Po dvoch týždňoch rokovaní s kapelou však Jamison oznámil, že sa k Deep Purple pripojiť nemôže. Dôvodom boli komplikácie s jeho nahrávacou spoločnosťou [[Scotti Brothers Records]].<ref name="aor.nu">{{cite web|url=http://www.aor.nu/index.php?option=com_content&task=view&id=70&Itemid=108|title=Interview: Jimi Jamison|publisher=aor.nu|access-date=15 December 2010|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20110724190412/http://www.aor.nu/index.php?option=com_content&task=view&id=70&Itemid=108|archive-date=24 July 2011}}</ref><ref name="picturedwithtin.com">{{cite web|url=http://www.picturedwithin.com/interviews/tbro_int.html|title=25 Years of Deep Purple The Battle Rages On...:Interview with Jon Lord|publisher=pictured within.com|access-date=15 December 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20100517061304/http://www.picturedwithin.com/interviews/tbro_int.html|archive-date=17 May 2010|url-status=dead}}</ref> Nakoniec, po konkurze niekoľkých vychytených kandidátov, ako napríklad [[Brian Howe|Briana Howea]] ([[White Spirit]], [[Ted Nugent]], [[Bad Company (bluesrocková skupina)|Bad Company]]), [[Doug Pinnick|Douga Pinnicka]] ([[King's X]]), Austrálčanov [[Jimmy Barnes|Jimmyho Barnesa]] ([[Cold Chisel]]) a [[John Farnham|Johna Farnhama]] ([[Little River Band]]), [[Terry Brock|Terryho Brocka]] (Strangeways, [[Giant]]) a [[Norman Swan|Normana "Kala" Swana]] ([[Tytan]], Lion, [[Bad Moon Rising]]) sa kapela zhodla na [[Joei Lynn Turner|Joeovi Lynn Turnerovi]], ktorý bol predtým spolu s Blackmoreom a s Gloverom členom kapely [[Rainbow]]. Táto zostava, označená ako Mark V, spolu nahrala len jeden album, [[Slaves and Masters|''Slaves and Masters'']] (1990), a väčšinu roka 1991 absolvovala svetové koncertné turné. Album dosiahol mierny úspech, dostal sa na 45. miesto v Spojenom kráľovstve a na 87. miesto v americkom rebríčku časopisu ''[[Billboard]]''.<ref name="AllMusic.com">{{cite web |url=https://www.allmusic.com/artist/deep-purple-mn0000192382#awards |title=Billboard album listings for Deep Purple |publisher=AllMusic.com}}</ref> Niektorí fanúšikovia a kritici mali pocit, že hudba zostavy Mark V bola štýlovo bližšie k skupine Rainbow ako k Deep Purple. === Druhé spojenie Mark II (1992–1993) a zostava Mark VI (1993–1994): album ''The Battle Rages On...'' === Po dokončení turné sa skupina pustila do práce na ďalšom albume. Na začiatku nahrávania bol Turner nútený odísť. V roku 1993 bolo 25. výročie založenia kapely Deep Purple. Hlavne z tohto dôvodu Lord, Paice a Glover, ako aj nahrávacia spoločnosť, chceli aby bola pri oslave tohoto jubilea zostava Mark II, v ktorej účinkoval Ian Gillan. Hoci Blackmore uprednostňoval Turnera, napokon ustúpil po tom, čo požiadal a nakoniec aj dostal na svoj bankový účet 250 000 dolárov.<ref>{{cite web|url=http://www.rockpages.gr/detailspage.aspx?id=1453&type=1&lang=EN|title=Ian Gillan Interview|author=George Anasontzis|work=Rockpages.gr|access-date=22 April 2013|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20081022044109/http://www.rockpages.gr/detailspage.aspx?id=1453&type=1&lang=EN|archive-date=22 October 2008}}</ref> V roku 1993 Deep Purple Mark II dokončili a vydali na hudobný trh svoj ďalší, dosť výstižne nazvaný album, [[The Battle Rages On...|''The Battle Rages On...'']](''Bitka zúri ďalej...''). Blackmore aj naďalej s rozhodnutím o spojení zostavy Mark II nesúhlasil. Vytváralo to medzi ním a zvyškom kapely, no najmä Gillanom, zvýšené napätie. Medzi spormi najviac vynikalo, že Gillan prerobil väčšinu z materiálu, ktorý bol s Turnerom pre nový album už napísaný. Blackmore mal pocit, že Gillanove prepisy pôvodných verzií boli na úkor ich melodickosti.<ref>{{cite book|last1=Gillan|first1=Ian|last2=Cohen|first2=David|year=1993|title=Child in Time: The Life Story of the Singer from Deep Purple|publisher=Smith Gryphon Limited|isbn=1-85685-048-X|chapter=Chapter 14}}</ref> Kapela začala svoje európske turné, ktoré vyšlo v roku 1994 na koncertnom albume ''[[Come Hell or High Water]]''. Z turné bolo s rovnakým názvom zverejnené aj koncertné domáce video, z vystúpenia v [[Birmingham|Birminghame]] v Anglicku, na ktorom bolo vidieť veľmi nespokojného Blackmorea, ktorý veľa gitarových partov nepredviedol a v jednom momente z neznámych príčin hodil na kameramana pohár vody. Kompletná show bola nakoniec vydaná v roku 2006 ako ''Live at the NEC''. Táto snímka bola rýchlo stiahnutá po tom, čo sa Gillan verejne ohradil, nakoľko mal pocit, že skupinu neukazuje v tom najlepšom svetle. Komentoval to slovami:<ref name="BBC Deep Purple">[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/6400545.stm Deep Purple live album withdrawn] BBC News. Retrieved 2 March 2012</ref>„Bol to jeden z najhorších bodov môjho života, vlastne životov nás všetkých."<ref name="BBC Deep Purple" /> Blackmore opustil kapelu Deep Purple druhý a už poslednýkrát po koncerte, ktorý sa konal v novembri 1993 vo [[Fínsko|fínskom]] hlavnom meste [[Helsinki|Helsinky]].<ref name="BBC Deep Purple" /> Pre uskutočnenie nasledovných plánovaných vystúpení v Japonsku bol po Blackomreovom odchode kapelou najatý gitarista [[Joe Satriani]], ktorý v decembri v roku 1994 s kapelou zostal aj na ich európskom letnom turné. Dostal vtedy od skupiny návrh, aby sa k nim pripojil natrvalo. Aj keď sa Satriani vyjadril, že mu kapela hudobne perfektne sadla,<ref name=":0">{{cite web|last=Shrivastava|first=Rahul|title=Joe Satriani Interview|publisher=BBC|url=http://www.bbc.co.uk/tyne/music/2004/06/satriani_interview.shtml|access-date=2007-01-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20071012131412/http://www.bbc.co.uk/tyne/music/2004/06/satriani_interview.shtml|archive-date=October 12, 2007}}</ref> nakoniec mu jeho záväzky vyplývajúce zo zmluvy s [[Epic Records]] v jej prijatí zabránili.<ref name=":0" /> Ako Satrianiho nástupcu skupina potom v auguste 1994 jednohlasne vybrala bývalého gitaristu kapiel [[Dixie Dregs]]/[[Kansas (skupina)|Kansas]], Američana [[Steve Morse|Steva Morseho]].<ref>Daniel Bukszpan, Ronnie James Dio (2003).[https://books.google.com/books?id=YaDDsg0H35gC&dq=steve+morse+1994+deep+purple&pg=PT46 The Encyclopedia of Heavy Metal] p.56. Barnes & Noble Publishing. Retrieved 1 March 2012</ref> === Zostava Mark VII (1994–2002): ''Purpendicular'' a ''Abandon'' === Morseov príchod kapelu kreatívne oživil a v roku 1996 vydali nový album s názvom ''[[Purpendicular]]'', na ktorom siedma verzia zostavy kapely Deep Purple predvádza širokú škálu hudobných štýlov. V polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa na hudobnej scéne presadzoval žáner [[post-grunge]] a tak ani nebolo prekvapením, že tento projekt v americkom rebríčku Billboard 200 tentoraz výrazne neuspel.<ref name="AllMusic.com"/> V roku 1997 vyšiel skupine nový koncertný album ''[[Live at The Olympia '96]]''. S prerobeným zoznamom skladieb sa Deep Purple počas zvyšku 90. rokov vybrala na koncertné turné, ktoré pre publikum táto kapela, ako osvedčená hudobná stálica, odohrala s komerčným úspechom. V roku 1998 Deep Purple vydali svoj druhý, už tvrdšie znejúci album ''[[Abandon (album)|Abandon]]'' a pokračovali v koncertoch. V roku 1999 Jon Lord s pomocou [[Holandsko|holandského]] muzikológa a hudobného skladateľa, Marca de Goeija, nanovo vytvoril pôvodne stratenú partitúru diela ''[[Concerto for Group and Orchestra]]''. V septembri 1999 kompozíciu opäť uviedli v [[Royal Albert Hall]], tentoraz ju pod taktovkou Paula Manna odohral [[London Symphony Orchestra|Londýnsky symfonický orchester]].<ref name="Buckley" /> Súčasťou koncertu boli aj piesne zo sólovej kariéry každého člena, ako aj krátky set skladieb skupiny Deep Purple. Z tejto akcie potom vyšiel v roku 2000 album ''[[In Concert with The London Symphony Orchestra]]''.<ref name="Buckley">Buckley, Peter (2003). The rough guide to rock. p.280. Rough Guides. Retrieved 23 October 2011</ref> V roku 2001 bol vydaný [[box set]] ''[[The Soundboard Series]]'', ktorý obsahoval koncerty z Austrálskeho turné v roku 2001 a dva koncerty z [[Tokio|Tokia]] v Japonsku.<ref>[http://www.allmusic.com/album/soundboard-series-australian-tour-2001-mw0000466653 "Soundboard Series: Australian Tour 2001"]. AllMusic. Retrieved 4 November 2012</ref> Veľkú časť nasledujúcich rokov strávila skupina Deep Purple na turné. Pokračovali takto až do roku 2002, kedy zakladajúci člen Jon Lord, ktorý bol fakticky spolu s Paicem jediným členom vo všetkých verziách kapely, oznámil že sa s kapelou v dobrom rozchádza, aby sa mohol venovať osobným projektom (najmä práci s hudobnými orchestrami). Svoj [[Hammond organ]] Jon Lord prenechal svojmu náhradníkovi, rockovému klávesovému veteránovi [[Don Airey|Donovi Aireymu]], ktorý predtým, ešte v roku 2001, pomohol raz kapele Deep Purple, keď mal Jon Lord zranené koleno. Airey predtým v rokoch 1979 až 1982 účinkoval s Gloverom v skupine Rainbow. Okrem toho mal Airey za sebou spoluprácu v kapelách ako sú Black Sabbath, či Whitesnake, ale hral aj s [[Ozzy Osbourne|Ozzym Osbourneom]]. === Mark VIII (2002–2022): ''Bananas'', ''Rapture of the Deep'', ''Now What?!'', ''Infinite'', ''Whoosh!'' a ''Turning to Crime'' === [[Súbor:Roger Glover Steve Morse 2005.jpg|left|thumb|250px|Roger Glover a Steve Morse jammujú počas predohry k skladbe „[[Highway Star]]“]] V roku 2003 teraz už ôsma verzia kapely Deep Purple vydala prvý spoločný album ''[[Bananas (album)|Bananas]]''. Po tomto prvom albume po piatich rokoch sa vybrali na jeho podporné koncertné turné. V tom čas [[hudobné vydavateľstvo]] [[EMI Records]] s nimi odmietlo predĺžiť zmluvu. Dôvodom mohla byť nesplnená očakávaná úroveň predaja hudobných nosičov. V reále album ''In Concert with The London Symphony Orchestra'' mal vyšší predaj, než ''Bananas''.<ref>{{cite news|url=http://www.rockdetector.com/interviews/artist,2377.sm?id=70|date=10 November 2005|author=Garry Sharpe-Young|title=Roger Glover interview|work=[[Rockdetector]]|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20060209140852/http://www.rockdetector.com/interviews/artist%2C2377.sm?id=70|archive-date=9 February 2006}}</ref> V júli v roku 2005 Deep Purple vystúpili na koncerte [[Live 8]] v Park Place (Barrie, Ontario) a v októbri toho istého roku im vyšiel ďalší štúdiový album ''[[Rapture of the Deep]]'', po ktorom nasledovalo Rapture of the Deep Tour. Albumy ''Bananas'' aj ''Rapture of the Deep'' produkoval [[Michael Bradford]].<ref>{{cite book |url=https://books.google.com/books?id=DBEEAAAAMBAJ&q=deep+purple+michael+bradford&pg=PA12 |date= 15 June 2002 |title=deep purple michael bradford |page=12 |publisher=Billboard |access-date=1 March 2012}}</ref> V roku 2009 Ian Gillan povedal, že „Predaj nahrávok síce neustále klesá, no ľudia sú ochotní veľa platiť za lístky na koncert."<ref name="Gillan talks money">{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/finance/personalfinance/fameandfortune/4980681/Deep-Purples-Ian-Gillan-talks-money.html|archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220110/https://www.telegraph.co.uk/finance/personalfinance/fameandfortune/4980681/Deep-Purples-Ian-Gillan-talks-money.html|archive-date=10 January 2022|url-access=subscription|url-status=live|title=Deep Purple's Ian Gillan talks money|author=Mark Anstead|work=[[The Daily Telegraph]]|date=12 March 2009}}</ref> Okrem toho Gillan uviedol: „Nemyslím si, že šťastie prichádza s peniazmi."<ref name="Gillan talks money" /> Deep Purple v roku 2011 absolvovali koncertné turné po 48 krajinách.<ref name="New Studio Album Next Year" /> Na turné Songs That Built Rock Tour využívali 38-členný orchester a mali koncert aj v londýnskej [[O₂ Arena (Londýn)|O2 Aréne]].<ref>[http://www.classicrockmagazine.com/news/gig-of-the-week-deep-purple/ "Gig Of The Week: Deep Purple"]. Classic Rock Magazine. Retrieved 7 February 2014</ref> Až do mája 2011 sa členovia kapely nevedeli zhodnúť na tom, či urobiť nový štúdiový album. Mali pocit, že by sa to už asi naozaj neoplatilo. Roger Glover mal ale názor, že Deep Purple by nový štúdiový album urobiť mali „aj keď ich to bude stáť peniaze“.<ref>{{cite news |title=Deep Purple's Roger Glover Says Band Disagrees on the Importance of Recording New Albums |url=http://ultimateclassicrock.com/deep-purple-new-album-disagreement/ |author=Matt Wardlaw |date=3 June 2011 |work=[[Contactmusic.com]]}}</ref> Začiatkom roku 2011 David Coverdale a Glenn Hughes v programe na TV stanici [[VH1]] povedali, že by Deep Purple Mark III radi spojili pri niektorej správnej príležitosti, akou by mohol byť napríklad niektorý benefičný koncert.<ref>{{cite web |title=Glenn Hughes Up For Deep Purple Mk. III Reunion |date=2 May 2011 |website=Blabbermouth.net |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=157546 |access-date=15 December 2011 |archive-date=8 May 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110508100037/http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=157546 |url-status=dead }}</ref> Moray McMillin, ktorý bol hlavným zvukovým inžinierom počas deviatich rokov turné vtedajšej kapely, zomrel vo veku 57 rokov v septembri 2011..<ref>{{cite web |url=http://www.lsionline.co.uk/news/story/Moray-McMillin-loses-battle-with-cancer/LRX62E |title=Moray McMillin loses battle with cancer |work=LSI Online |author=Lee Baldock |date=22 September 2011 |access-date=27 August 2015 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151208112344/http://www.lsionline.co.uk/news/story/Moray-McMillin-loses-battle-with-cancer/LRX62E |archive-date=8 December 2015 }}</ref> Po mnohých európskych stretnutiach na ktorý skúšali skladať nové piesne,<ref name="TitleAnnounced" /> sa členovia Deep Purple rozhodli, že budú do leta 2012 nahrávať, a oznámli, že svoj nový štúdiový album vydajú v roku 2013.<ref name="New Studio Album Next Year">{{cite news |title=Deep Purple To Release New Studio Album Next Year |date=22 January 2012 |website=Blabbermouth.net |url=http://www.blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=168624 |access-date=5 March 2013 |archive-date=5 November 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20121105023733/http://blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=168624 |url-status=dead }}</ref> Steve Morse oznámil francúzskemu magazínu ''Rock Hard'', že nový štúdiový album bude produkovať [[Bob Ezrin]].<ref>{{cite web |title=Album producer chosen? |work=Darker Than Blue |url=http://darkerthanblue.wordpress.com/2012/04/13/album-producer-chosen/ |date=13 April 2012 |author=Mathieu Pinard}}</ref> [[Súbor:Deep Purple - MN Gredos - 01.jpg|thumb|right|Glover a Morse v Španielsku v roku 2013.]] Dňa 16. júla 2012 zomrel v Londýne vo veku 71 rokov spoluzakladajúci člen skupiny a ich bývalý hráč na klávesové nástroje, Jon Lord.<ref>[https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-18864409 "Jon Lord, founder of Deep Purple, dies aged 71"]. BBC News. Retrieved 16 July 2012</ref><ref>[https://www.rollingstone.com/music/news/deep-purple-keyboardist-jon-lord-dead-at-71-20120716 Deep Purple Keyboardist Jon Lord Dead at 71] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171107221816/https://www.rollingstone.com/music/news/deep-purple-keyboardist-jon-lord-dead-at-71-20120716 |date=7 November 2017 }}. Rolling Stone. Retrieved 16 July 2012</ref> V decembri 2012 Roger Glover uviedol, že skupina dokončila práce na 14 skladbách pre nový štúdiový album, pričom 11 alebo 12 z nich má byť na albume, ktorý vyjde v roku 2013..<ref>[https://archive.today/20130221061458/http://www.blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=183331 "Deep Purple: Quality Toulouse Footage Available – Dec. 7, 2012"]. Blabbermouth.net. Retrieved 24 December 2012</ref><ref>[http://www.ultimate-guitar.com/news/upcoming_releases/deep_purple_confirm_new_album.html "Deep Purple Confirm New Album"]. Ultimate Guitar.</ref> Dňa 26. februára 2013 bol oznámený názov devätnásteho štúdiového albumu kapely, [[Now What?!|''Now What?!'']]. Album bol nahraný a zmixovaný v [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]] a vyšiel dňa 26. apríla 2013.<ref>[http://www.blabbermouth.net/news/deep-purple-completes-recording-new-album/ "DEEP PURPLE Completes Recording New Album"]. Blabbermouth. Retrieved 10 December 2017</ref> Je na ňom aj skladba „Vincent Price“, pomenovaná po hororovom hercovi, ktorý v minulosti spolupracoval aj s Gillanom a s Gloverom.<ref>{{cite web|url=http://hub.contactmusic.com/deep-purple/news/ian-gillan-new-song-vincent-price-is-just-a-bit-of-fun_3691430|title=Ian Gillan: 'New Song Vincent Price Is Just A Bit Of Fun'|magazine=[[Contactmusic.com]]|access-date=16 April 2017|date=29 May 2013|accessdate=2024-05-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402170208/http://hub.contactmusic.com/deep-purple/news/ian-gillan-new-song-vincent-price-is-just-a-bit-of-fun_3691430|archivedate=2015-04-02}}</ref> [[Súbor:Deep Purple at Wacken Open Air 2013 26.jpg|thumb|left|Deep Purple na akcii [[Wacken Open Air]] v roku 2013. Zľava doprava: Ian Paice, Roger Glover, Steve Morse, Don Airey, Ian Gillan.]] Dňa 25. novembra 2016 skupina Deep Purple ohlásila [[Infinite (album)|''Infinite'']], názov svojho nového, dvadsiateho štúdiového albumu,<ref name=TitleAnnounced>{{cite web |title=Deep Purple: New Album Title Revealed – Feb. 26, 2013 |url=http://www.blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=186740 |website=Blabbermouth.net |date=26 February 2013 |publisher=Roadrunner Records |access-date=26 February 2013 |archive-date=26 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200226054216/https://www.blabbermouth.net/news.aspx%3Fmode%3DArticle%26newsitemID%3D186740 |url-status=dead }}</ref> ktorý vyšiel dňa 7. apríla 2017.<ref>{{cite news |url=http://www.blabbermouth.net/news/deep-purple-unveils-infinite-album-artwork-releases-time-for-bedlam-single/ |title=Deep Purple Unveils 'InFinite' Album Artwork, Releases 'Time For Bedlam' Single |work=[[Blabbermouth.net]] |date=14 December 2016 |access-date=14 December 2016}}</ref> Na podporu albumu Deep Purple začali dňa 13. mája 2017 v [[Bukurešť|Bukurešti]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] svoje The Long Goodbye Tour. V čase ohlásenia turné v decembri 2016 Ian Paice pre web Heavyworlds povedal, že to „môže byť posledné veľké turné“. Turné opísal ako dlhé a povedal: „Neurobili sme si žiadne náročné, plány na rýchle striedanie vystúpení, lebo je zrejmé, že nemôžete ísť na turné v takom tempe, ako keď ste mali 21 rokov. Je to čoraz ťažšie. Ľudia majú v živote iné veci, ktoré si vyžadujú čas, ale nikdy nehovor nikdy."<ref>[http://www.blabbermouth.net/news/ian-paice-deep-purple-hasnt-decided-yet-if-long-goodbye-will-be-bands-last-big-tour/ Ian Paice: Deep Purple Hasn't Decided Yet If 'Long Goodbye' Will Be Band's Last Big Tour] – Blabbermouth.net. 20 January 2017. Retrieved 22 January 2017.</ref> Dňa 3. februára 2017 vydali Deep Purple video verziu piesne „Time for Bedlam“, prvej skladby z nového albumu a prvú novú skladbu Deep Purple za takmer štyri roky..<ref>[http://www.blabbermouth.net/news/deep-purple-unveils-infinite-album-artwork-releases-time-for-bedlam-single/ "DEEP PURPLE Unveils 'InFinite' Album Artwork, Releases 'Time For Bedlam' Single"]. Blabbermouth. Retrieved 10 December 2017</ref> Dňa 29. februára 2020 bola online vydaná nová skladba „Throw My Bones“ pre nový album ''[[Whoosh!]]'' , ktorému bolo naplánované vydanie na jún toho istého roku.<ref name="ultimateclassicrock Deep Purple 'Whoosh!">{{cite news |title=Deep Purple Announce New Album 'Whoosh!' |url=https://ultimateclassicrock.com/deep-purple-whoosh/ |date=29 February 2020 |website=Ultimate Classic Rock |access-date= 29 February 2020}}</ref><ref name="loudersound Deep Purple 'Whoosh!">{{cite news |title=Deep Purple announce new album Whoosh! and European tour |url=https://www.loudersound.com/news/deep-purple-announce-new-album-whoosh-and-european-tour |date=29 February 2020 |website=Louder Sound |access-date= 11 March 2020}}</ref> Vydanie plnohodnotného albumu bolo z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] potom preložené na 7. augusta 2020.<ref>{{cite news |title=Deep Purple push back release of new album Whoosh! |url=https://www.loudersound.com/news/deep-purple-push-back-release-of-new-album-whoosh |access-date=14 April 2020 |work=Louder Sound}}</ref> Recenzia v [[Veľká Británia|britskom]] hudobnom [[Týždenník|týždenníku]] ''[[NME]]'' uviedla, že album neznel ako súčasná hudba roku 2020, ale dodala, že „je to dobrá vec“.<ref name="nme">{{cite web |last1=Cooper |first1=Leonie |title=Deep Purple – 'Whoosh!' review: rockers' 21st record is stupidly fun and outrageously silly |url=https://www.nme.com/reviews/album/deep-purple-whoosh-album-review-2722807 |access-date=1 October 2022 |work=NME |date=6 August 2020}}</ref> Gillan v rozhovore 4. augusta 2020 potvrdil, že on a ani ostatní členovia Deep Purple odísť do dôchodku aktuálne neplánujú.<ref>{{cite web|url=https://www.blabbermouth.net/news/deep-purple-has-no-plans-to-retire-weve-got-a-bit-to-go-yet-says-ian-gillan/|title=DEEP PURPLE Has No Plans To Retire: 'We've Got A Bit To Go Yet,' Says IAN GILLAN|work=Blabbermouth|date=4 August 2020|access-date=4 August 2020}}</ref> Dňa 6. októbra 2021 to kapela ja prakticky potvrdila, tým že oznámila plánované vydanie svojho nového albumu s nahrávkami rôznych coververzií, ktorý má názov [[Turning to Crime|''Turning to Crime'']], ktorý napokon vyšiel 26. novembra 2021.<ref>{{cite web |last1=Irwin |first1=Corey |title=Deep Purple Announce 'Turning to Crime' Covers Album |url=https://ultimateclassicrock.com/deep-purple-turning-to-crime-album/ |website=Ultimate Classic Rock |access-date=13 October 2021 |language=en |date=6 October 2021}}</ref><ref>{{cite web |last1=Henne |first1=Bruce |title=Deep Purple Stream New Album 'Turning To Crime' |url=https://www.antimusic.com/news/2021/November/27Deep_Purple_Stream_New_Album_Turning_To_Crime.shtml |website=antiMusic |access-date=3 December 2021}}</ref> ===Mark IX (2022–súčasnosť): ''=1''=== [[Súbor:2022 Lieder am See - Deep Purple - by 2eight - 7DS2746.jpg|left|thumb|Deep Purple v júli 2022 na koncerte v Nemecku. Zľava doprava: Roger Glover, Ian Paice, Ian Gillan, Don Airey, [[Simon McBride]].]] [[Súbor:2022 Lieder am See - Deep Purple - by 2eight - 9SC7190.jpg|thumb|right|Glover, Gillan a McBride na koncertnom pódiu (r. 2022)]] V marci 2022 Steve Morse oznámil, že si po tom, čo jeho manželke diagnostikovali rakovinu musí dať od kapely pauzu. Skupina, ktorá sa len krátko predtým vrátila ku koncertným vystúpeniam, pokračovala v turné so [[Simon McBride|Simonom McBrideom]], ktorý predtým účinkoval v kapele [[Sweet Savage]]. Simon spočiatku len zastupoval Morseho, ktorý v tom momente oficiálne členom kapely naďalej zostával.<ref>{{cite web|url=https://www.ultimate-guitar.com/news/general_music_news/deep_purples_steve_morse_announces_hiatus_from_the_band_following_wifes_cancer_diagnosis.html|title=Deep Purple's Steve Morse Announces Hiatus From the Band Following Wife's Cancer Diagnosis &#124; Music News @|publisher=Ultimate-guitar.com|date=31 March 2022|accessdate=14 July 2022}}</ref> Dňa 23. júla 2022 bola zverejnená správa, že Morse s hraním natrvalo končí, lebo sa chce sústrediť na starostlivosť o svoju manželku bojujúcu s rakovinou.<ref>{{cite web|url=https://blabbermouth.net/news/steve-morse-officially-quits-deep-purple-to-care-for-ailing-wife|title=Steve Morse Officially Quits Deep Purple To Care For Ailing Wife |website=[[Blabbermouth.net]]|access-date=23 July 2022|date=23 July 2022}}</ref> Neskôr v septembri sa McBride stal oficiálnym členom kapely Deep Purple.<ref>{{cite web|url=https://blabbermouth.net/news/deep-purple-officially-welcomes-guitarist-simon-mcbride-as-permanent-member|title=Deep Purple Officially Welcomes Guitarist Simon McBride As Permanent Member |website=[[Blabbermouth.net]]|access-date=16 September 2022|date=16 September 2022}}</ref> V júni 2022 Gillan oznámil, že skupina po skončení turné ''Whoosh!'' plánuje pracovať na svojom dvadsiatom treťom štúdiovom albume.<ref>{{cite web|url=https://metalstorm.net/events/news_comments.php?news_id=46544|title=Deep Purple – To Start Writing Next Album In 2023|publisher=[[Metal Storm (webzine)|Metal Storm]]|access-date=29 June 2022|date=29 June 2022}}</ref> Na deň 19. marca 2024 bolo naplánované turné, ktoré dostalo názov ''=1 More Time''.<ref>[https://www.nme.com/news/music/deep-purple-announce-one-more-time-uk-tour-with-reef-buy-tickets-3603449 Deep Purple announce ‘One More Time’ UK tour with Reef]. ''NME''. 19 March 2024. Retrieved 20 March 2024</ref> V Európe je špeciálnym hosťom tohto turné kapela [[Jefferson Starship]], na britskej časti je hosťom kapela [[Reef]].<ref>[https://deeppurple.com/blogs/news/1-more-time-tour =1 More Time Tour. ''Deep Purple''. 19 March 2024. Retrieved 20 March 2024.</ref> Premiéra nového štúdiového albumu, ktorý je dvadsiaty tretí a prvý s McBrideom, bola vtedy určená na leto 2024.<ref>[https://www.msn.com/en-us/entertainment/news/deep-purple-s-ian-gillan-we-were-a-drinking-band-i-smoked-my-first-joint-at-38/ar-BB1kLc6G Deep Purple’s Ian Gillan: ‘We were a drinking band – I smoked my first joint at 38’]. ''The Telegraph''. 31 March 2024. Retrieved 2 April 2024.</ref> Dňa 24. apríla 2024 bol zverejnený jeho názov ''[[=1]]'' a dátum vydania bol upresnený na 19. júl 2024.<ref>{{cite web | url=https://deep-purple.com/it-all-adds-up-to-1/ | title=It all adds up to 1 – Deep Purple | date=24 April 2024 }}</ref> Je to piaty album Deep Purple, ktorý produkoval Bob Ezrin. Pilotný singel tohto albumu, „Portable Door“, vyšiel dňa 30. apríla 2024.<ref>https://www.loudersound.com/news/deep-purple-portable-door. ''Classic Rock''. 30 April 2024. Retrieved 30 April 2024.</ref> ==Odkaz kapely a jej vplyvy== Deep Purple sú spolu s kapelami Led Zeppelin a Black Sabbath oficiálne uvádzaní ako priekopníci [[Hard rock|hard rockového]] a [[Heavy metal|heavy metalového]] hudobného žánru.<ref name="Wasler" /><ref>Eduardo Rivadavia. [http://www.allmusic.com/album/machine-head-mw0000189625 "Deep Purple: Machine Head"] Allmusic. Retrieved 6 March 2013</ref> BBC uvádza, že tvoria „nesvätú trojicu“ britského hard rocku a heavy metalu počas zlatého veku týchto žánru v období 70. rokov.<ref name="BBC 2019" /> Skupina je citovaná, že ovplyvnila množstvo rockových a metalových kapiel, vrátane takých ako sú [[Metallica]],<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/metallica-p4906 Metallica] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref> [[Judas Priest]],<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/judas-priest-p4646 Judas Priest] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref> [[Queen (skupina)|Queen]],<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/p5205 Queen] Retrieved 22 February 2012</ref> [[Aerosmith]],<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/aerosmith-p3508 Aerosmith] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref> [[Van Halen]],<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/van-halen-p133911 Van Halen] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref> [[Alice in Chains]],<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/alice-in-chains-p3520 Alice in Chains] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref> [[Pantera]],<ref>Birchmeier, Jason. [http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera] AllMusic. Retrieved 26 February 2012</ref> [[Bon Jovi]],<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/bon-jovi-p3734 Bon Jovi] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref> [[Europe (skupina)|Europe]],<ref>{{cite web|url=http://www.metal-rules.com/metalnews/2013/01/09/europe-interview-with-joey-tempest/|title=Europe – Interview with Joey Tempest|access-date=23 March 2014|work=metal-rules.com|date=9 January 2013}}</ref> [[Rush (skupina)|Rush]],<ref>Ankeny, Jason. [http://www.allmusic.com/artist/rush-p5323 Rush] AllMusic. Retrieved 26 February 2012</ref> [[Motörhead]]<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/motrhead-p4965 Motorhead] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref> a mnoho kapiel [[Nová vlna britského heavy metalu|novej vlny britských heavymetalových kapiel]] ako napr. [[Iron Maiden]],<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/iron-maiden-p4560 Iron Maiden] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref>, či [[Def Leppard]].<ref>Erlewine, Stephen Thomas. [http://www.allmusic.com/artist/def-leppard-p4062 Def Leppard] AllMusic. Retrieved 22 February 2012</ref>. Basgitarista a hlavný skladateľ Iron Maiden, [[Steve Harris]], uvádza, že „tvrdý zvuk“ jeho kapely bol inšpirovaný skladbami kapiel „Black Sabbath a Deep Purple s trochou Led Zeppelinu“.<ref>{{cite web|url=http://legacy.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx|archive-url=https://archive.today/20120526014836/http://legacy.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=27275|url-status=dead|title=IRON MAIDEN Bassist Talks About His Technique And Influences|website=Archive.today|archive-date=26 May 2012|access-date=23 August 2021}}</ref> Podľa slov [[Joe Elliot|Joe Elliota]], speváka z kapely Def Leppard v roku 1971 boli dôležité len tri kapely: [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a Deep Purple.<ref name="Campbell" /> Zakladateľ kapely [[Van Halen]], [[Eddie Van Halen]], označil gitarový ríf v skladbe „Burn“ za jeden zo svojich najobľúbenejších.<ref name="BBC 2019" /> Gitarista skupiny Queen, [[Brian May]], nazval Ritchieho Blackmora za „priekopníka a technicky neuveriteľného – nepredvídateľného vo všetkých možných smeroch...nikdy ste nevedeli, čo bude, keď ste sa išli pozrieť na kocert Párplov“.<ref>{{cite news |last1=Barnes |first1=Liz |title=Brian May 'My Planet Rocks' Interview |url=http://www.ultimatequeen.co.uk/brian-may/miscellaneous/my-planet-rocks-interview.htm |agency=[[Planet Rock (radio station)|Planet Rock]] |date=19 January 2014|access-date=10 April 2020}}</ref> Bubeník Metallicy, [[Lars Ulrich]], hovorí: „Keď som mal deväť rokov, u mňa to bolo všetko iba o Deep Purple. Môj najobľúbenejším [albumom] je stále [[Made in Japan|''Made in Japan'']]."<ref>Mick Wall (2010). [https://books.google.com/books?id=wcptTodt1jUC&dq=ritchie+blackmore+on+deep+purple+band+name+-+grandmother&pg=PP13 "Metallica: Enter Night: The Biography"]. Hachette UK. Retrieved 17 November 2013</ref> Album ''[[Stormbringer]]'' z roku 1974 bol prvou nahrávkou, ktorú vlastnil [[Till Lindemann]], spevák nemeckej [[Neue Deutsche Härte]] kapely [[Rammstein]].<ref>{{cite news |title=Sex, schnapps, and German repression: meet Lindemann, the most politically incorrect men in rock |url=https://www.telegraph.co.uk/music/interviews/sex-schnapps-german-repression-meet-lindemann-politically-incorrect/ |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220110/https://www.telegraph.co.uk/music/interviews/sex-schnapps-german-repression-meet-lindemann-politically-incorrect/ |archive-date=10 January 2022 |url-access=subscription |url-status=live|access-date=3 March 2020 |work=The Telegraph}}</ref> [[Súbor:Deep Purple - inFinite - The Long Goodbye Tour - Barclaycard Arena Hamburg 2017 29.jpg|thumb|left|Ian Paice (na snímke z r. 2017) je na 21. mieste v zoznamu 100 najväčších bubeníkov časopisu [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']]. Tvrdí sa vňom, že „bez tohto jediného nepretržitého člena Deep Purple by žiadne heavy metalové bubnovanie neexistovalo“.<ref>{{cite news |title=100 Greatest Drummers of All Time. #21. Ian Paice|url=https://www.rollingstone.com/music/music-lists/100-greatest-drummers-of-all-time-77933/ian-paice-146360/ |access-date=13 April 2020 |magazine=Rolling Stone}}</ref>]] Hoci je hudba Deep Purple stabilne kategorizovaná do hard rocku a heavy metalu, často obsahovala prvky [[Progresívny rock|progresívneho]] a [[Blues rock|blues rocku]]. Toto vyprovokovalo kanadského novinára [[Martin Popoff|Martina Popoffa]], aby raz nazval kapelu „referenčným bodom žánru v metale bez kategorizácie“.<ref>{{cite book | last1 = Popoff | first1 = Martin | author-link1 = Martin Popoff | title = The Collector's Guide to Heavy Metal: Volume 2: The Eighties | publisher = [[Collector's Guide Publishing]] | date = 1 November 2005 | location = [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] | isbn = 978-1894959315 | pages= 90–91}}</ref> V roku 2000 boli Deep Purple v programe televízie [[VH1]] umiestnení na 22. mieste zoznamu „Stovky najväčších umelcov hard rocku“.<ref>[http://www.rockonthenet.com/archive/2000/vh1hardrock.htm VH1: '100 Greatest Hard Rock Artists': 1–50] Rock on the Net. Retrieved 22 February 2012</ref> Na udeľovaní cien [[World Music Awards]] z roku 2008 kapela získala cenu [[Legend Award]].<ref>{{cite web |url=http://www.worldmusicawards.com/index.php/awards/ |title=World Music Awards: Legends |access-date=9 September 2015 |website=WorldMusicAwards.com}}</ref> V roku 2011 na [[Classic Rock (časopis)|''Classic Rock'']] Awards 2011 v Londýne získal Deep Purple ocenenie Innovator Award.<ref name="CRAward">[http://www.classicrockmagazine.com/news/cr-awards-the-winners/ "CR Awards: The Winners"]. Classic Rock Magazine. Retrieved 17 June 2012</ref> Čitateľská anketa časopisu [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] v roku 2012 označila album [[Made in Japan|''Made in Japan'']] za šiesty najlepší koncertný album všetkých čias.<ref name="Made in Japan"/> V rámci osláv 40. výročia albumu [[Machine Head (album)|''Machine Head'']] (1972) bol v roku 2012 vydaný album [[Re-Machined: A Tribute to Deep Purple's Machine Head|''Re-Machined: A Tribute to Deep Purple's Machine Head'']]. Túto poctu originálnemu albumu nahrali hudobníci a kapely, ako sú [[Iron Maiden]], [[Metallica]], [[Steve Vai]], [[Carlos Santana]], [[The Flaming Lips]], [[Black Label Society]], vokalista skupiny [[Papa Roach]], [[Jacoby Shaddix]], [[Chickenfoot]] (bývalí členovia skupiny Van Halen: [[Sammy Hagar]] a [[Michael Anthony]], gitarista [[Joe Satriani]] a [[Chad Smith]] z [[Red Hot Chili Peppers]]) a [[superskupina]] [[Kings of Chaos]] (spevák Def Leppard Joe Elliott, [[Steve Stevens]] a bývalí členovia [[Guns N’ Roses|Guns N' Roses]] [[Duff McKagan]] a [[Matt Sorum]]).<ref name="Tribute album">{{cite web|url=http://www.eagle-rock.com/product/EAGCD492/Re-Machined+A+Tribute+to+Deep+Purple|title=Re-Machined Deep Purple Tribute|publisher=Eagle Rock Entertainment|access-date=2 October 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20120915004139/http://www.eagle-rock.com/product/EAGCD492/Re-Machined+A+Tribute+to+Deep+Purple|archive-date=15 September 2012}}</ref> V roku 2007 boli Deep Purple jedným z hlavných umelcov vo štvrtej epizóde série BBC/VH1 [[Seven Ages of Rock|''Seven Ages of Rock'']] – epizóde, ktorá sa zamerala na heavy metal.<ref>{{cite news |title=Seven Ages of Rock |url=https://www.bbc.co.uk/music/sevenages/programmes/ |access-date=2 August 2019 |agency=BBC}}</ref> V máji 2019 skupina od [[British Academy of Songwriters, Composers|Britskej akadémie skladateľov a autorov]] získala cenu [[Ivor Novello Award]] za medzinárodný úspech.<ref>{{cite news |title=The Bittersweet Symphony dispute is over |url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-48380600 |access-date=23 May 2019 |agency=BBC}}</ref> === Rokenrolová sieň slávy === Skupina Deep Purple bola nominovaná do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]] dvakrát, v rokoch 2012 a 2013,<ref name="BillboardRHOF">[http://www.billboard.com/articles/news/474803/rush-deep-purple-public-enemy-nominated-for-rock-hall-of-fame "Rush, Deep Purple, Public Enemy Nominated for Rock Hall of Fame"]. Billboard. Retrieved 11 October 2012</ref><ref>Andy Greene (4 October 2012). [https://www.rollingstone.com/music/news/rush-public-enemy-deep-purple-nominated-for-rock-and-roll-hall-of-fame-20121004 "Rush, Public Enemy, Deep Purple Nominated for Rock and Roll Hall of Fame"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130202102444/http://www.rollingstone.com/music/news/rush-public-enemy-deep-purple-nominated-for-rock-and-roll-hall-of-fame-20121004|date=2 February 2013}}. Rolling Stone. Retrieved 11 October 2012</ref> no napriek tomu, že sa umiestnili na druhom mieste v hlasovaní verejnost a získali od fanúšikov viac, ako pol milióna hlasov, výbor Rokenrolo siene ich nakoniec neuviedoll.<ref>[http://www.latimes.com/entertainment/music/posts/la-et-ms-rock-hall-induction-rush-randy-newman-donna-summer-2013-rock-hall-inductees-20121211,0,2611512.story?track=rss "Rush, Randy Newman, Donna Summer among 2013 Rock Hall inductees"]. Los Angeles Times. Retrieved 12 December 2012</ref> Nad neuvedenie sa pozastavovali osobnosti, ako [[Gene Simmons]] (skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]]),<ref name="Martin Kielty">{{cite news|title=Rush, Deep Purple finally nominated for Rock and Roll Hall of Fame|author=Martin Kielty|date=4 October 2012|work=Classic Rock|url=http://www.classicrockmagazine.com/news/rush-deep-purple-finally-nominated-for-rock-and-roll-hall-of-fame/}}</ref> či [[Geddy Lee]] ([[Rush (skupina)|Rush]]),<ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/geddy-lee-on-rushs-rock-and-roll-hall-of-fame-induction-well-show-up-smiling-20121211|title=Geddy Lee on Rush's Rock and Roll Hall of Fame Induction: 'We'll Show Up Smiling|magazine=Rolling Stone|access-date=12 December 2012|archive-date=11 December 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20121211202809/http://www.rollingstone.com/music/news/geddy-lee-on-rushs-rock-and-roll-hall-of-fame-induction-well-show-up-smiling-20121211|url-status=dead}}</ref> [[Steve Lukather]] ( [[Toto (hudobná skupina)|Toto]]),<ref>[http://www.futurerocklegends.com/blog_files/Toto_told_Jann_Wenner.html "Toto told Jann Wenner to stick it up his"] Future Rock Legends. Retrieved 22 February 2012</ref> [[Slash (hudobník)|Slash]] ([[Guns N' Roses]], [[Velvet Revolver]]),<ref>Jane Stevenson (23 March 2012). [https://web.archive.org/web/20131016080737/http://m.torontosun.com/2012/03/23/slash-plays-to-canadian-crowd?noimage=true "Slash plays to Canadian Crowd"]. Toronto Sun. Retrieved 27 April 2012</ref><ref>[https://www.rollingstone.com/music/news/exclusive-slash-on-closing-the-book-on-guns-n-roses-at-the-hall-of-fame-20120425 "Slash on Closing the Book on Guns 'N' Roses at the Hall of Fame"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171024152705/https://www.rollingstone.com/music/news/exclusive-slash-on-closing-the-book-on-guns-n-roses-at-the-hall-of-fame-20120425|date=24 October 2017}}. ''Rolling Stone''. Retrieved 27 April 2012</ref> [[James Hetfield]], [[Lars Ulrich]] a [[Kirk Hammett]] (Metallica),<ref>[https://www.rollingstone.com/music/news/metallica-want-to-avoid-drama-of-a-van-halen-at-rock-and-roll-hall-of-fame-induction-20090115 "Metallica Want to Avoid "Drama of a Van Halen" at Rock and Roll Hall of Fame Induction"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171024152557/https://www.rollingstone.com/music/news/metallica-want-to-avoid-drama-of-a-van-halen-at-rock-and-roll-hall-of-fame-induction-20090115|date=24 October 2017}}. ''Rolling Stone''. Retrieved 28 February 2012</ref><ref name="Kirk Hammett">{{cite web|title=Metallica Guitarist: 'Deep Purple Definitely Belongs in the Rock and Roll Hall of Game'|date=17 October 2012|website=Blabbermouth.net|url=http://www.blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=180969}}</ref><ref>{{cite news|title=Metallica's Lars Ulrich on the Rock Hall – 'Two Words: Deep Purple'|publisher=rollingstone.com|url=https://www.rollingstone.com/music/news/metallicas-lars-ulrich-on-the-rock-hall-two-words-deep-purple-20140409/|last=Grow|first=Kory|date=9 April 2014|access-date=15 October 2015|archive-date=16 October 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151016205238/http://www.rollingstone.com/music/news/metallicas-lars-ulrich-on-the-rock-hall-two-words-deep-purple-20140409|url-status=dead}}</ref> či [[Chris Jericho]] ([[Fozzy]]).<ref>{{cite news|title=Chris Jericho huge Hall of Fame rant 2015|url=https://m.youtube.com/watch?v=v2L9Me9ZzaI|archive-url=https://web.archive.org/web/20160302045042/https://www.youtube.com/watch?v=v2L9Me9ZzaI&gl=US&hl=en|archive-date=2 March 2016|agency=YouTube|date=19 October 2015}}</ref> Až v októbri roku 2015 potom, ako skupinu Deep Purple umiestnili na vrchol zoznamu v aprílovej ankete o hudobníkoch, ktorí by mali byť uvedení do Siene slávy v roku 2016 čitatelia časopisu ''Rolling Stone'',<ref>{{cite news|title=Readers Poll: 10 Acts That Should Enter the Hall of Fame in 2016|publisher=rollingstone.com|url=https://www.rollingstone.com/music/lists/readers-poll-10-acts-that-should-enter-the-hall-of-fame-in-2016-20150429|last=Green|first=Andy|date=29 April 2015|access-date=15 October 2015|archive-date=11 October 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151011195632/http://www.rollingstone.com/music/lists/readers-poll-10-acts-that-should-enter-the-hall-of-fame-in-2016-20150429|url-status=dead}}</ref> bola kapela nominovaná tretíkrát.<ref name="RS 2015">{{cite web|title=Vote for the 2016 Rock and Roll Hall of Fame Inductees|url=https://www.rollingstone.com/music/news/vote-for-the-2016-rock-and-roll-hall-of-fame-inductees-20151008|magazine=Rolling Stone|date=8 October 2015|access-date=26 August 2017|archive-date=30 October 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151030190112/http://www.rollingstone.com/music/news/vote-for-the-2016-rock-and-roll-hall-of-fame-inductees-20151008|url-status=dead}}</ref> V decembri 2015 bola kapela vyhlásená za členov Siene slávy pre rok 2016, pričom sa v tejto správe uvádzalo: „Nezačlenenie skupiny Deep Purple do siene je priepastná diera, ktorá sa teraz musí zaplniť“ s dodatkom, že spolu s ďalšími predstaviteľmi, ktorými sú kapely [[Led Zeppelin]] a [[Black Sabbath]], skupina Deep Purple tvorí „Svätú trojicu hardrockových a metalových kapiel.“<ref name="Rock Hall 2016">{{cite news|title=NWA, Deep Purple and Chicago enter Hall of Fame|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-35119852|publisher=BBC|date=17 December 2015}}</ref> Kapela bola napokon oficiálne uvedená dňa 8. apríla 2016. Sieň slávy oznámila, že ako uvedení členovia boli zaradení: [[Ian Paice]], [[Jon Lord]], [[Ritchie Blackmore]], [[Roger Glover]], [[Ian Gillan]], [[Rod Evans]], [[David Coverdale]] a [[Glenn Hughes]]. Uvedení neboli: [[Nick Simper]], [[Tommy Bolin]], [[Joe Lynn Turner]], [[Joe Satriani]], [[Steve Morse]] a [[Don Airey]].<ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/deep-purple-singer-rock-hall-band-member-exclusions-are-very-silly-20151221|title=Deep Purple Singer: Rock Hall Band Member Exclusions Are 'Very Silly'|publisher=rollingstone.com|last=Reed|first=Ryan|date=21 December 2015|access-date=12 April 2016|archive-date=14 April 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160414112241/http://www.rollingstone.com/music/news/deep-purple-singer-rock-hall-band-member-exclusions-are-very-silly-20151221|url-status=dead}}</ref> Zo siedmich žijúcich menovaných členov sa uvedenia zúčastnilo päť: nezúčastnil sa Blackmore,<ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/deep-purple-guitarist-ritchie-blackmore-wont-attend-hall-of-fame-ceremony-20160219|title=Deep Purple Guitarist Ritchie Blackmore Won't Attend Hall of Fame Ceremony|magazine=Rolling Stone|last=Greene|first=Andy|date=16 February 2016|access-date=19 July 2016|archive-date=22 July 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160722002750/http://www.rollingstone.com/music/news/deep-purple-guitarist-ritchie-blackmore-wont-attend-hall-of-fame-ceremony-20160219|url-status=dead}}</ref> neprišiel ani Evans, ktorý pred viac ako tromi desaťročiami z hudobnej scény zmizol. Keďže Lord zomrel v roku 2012, ocenenie v jeho mene prevzala jeho manželka Vickie.<ref name="2016 RHOF">[https://www.rollingstone.com/music/news/deep-purple-rocks-hall-of-fame-with-hits-filled-set-20160408 "Deep Purple Rocks Hall of Fame With Hits-Filled Set"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160506193341/http://www.rollingstone.com/music/news/deep-purple-rocks-hall-of-fame-with-hits-filled-set-20160408|date=6 May 2016}}. ''Rolling Stone''. Retrieved 19 October 2016</ref> == Členovia == === Aktuálni členovia === * [[Ian Gillan]] – vokály (1969 – 1973, 1984 – 1989, 1992 – súčasnosť) * [[Roger Glover]] – basgitara (1969 – 1973, 1984 – súčasnosť) * [[Don Airey]] – klávesy (2002 – súčasnosť) * [[Ian Paice]] – bicie (1968 – súčasnosť) * [[Simon McBride]] – gitara (2022 – súčasnosť) === Pôvodní členovia === * [[Rod Evans]] – vokály (1968 – 1969) * [[Nick Simper]] – basgitara (1968 – 1969) * [[Ritchie Blackmore]] – gitara (1968 – 1975, 1984 – 1993) * [[Ian Paice]] – bicie (1968 – súčasnosť) * [[Jon Lord]] – klávesy (1968 – 2002) === Iní členovia === * [[David Coverdale]] – spev (1973 – 1976) * [[Tommy Bolin]] – gitara (1975 – 1976) * [[Glenn Hughes]] – basgitara + spev (1973 – 1976) * [[Joe Lynn Turner]] – spev (1989 – 1992) * [[Joe Satriani]] – gitara (1993 – 1994) * [[Steve Morse]] – gitara (1994 – 2022) == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Shades of Deep Purple]]'' – september 1968; #24 US * ''[[The Book of Taliesyn]]'' – december 1968; #54 US * ''[[Deep Purple (album)|Deep Purple]]'' – november 1969; #162 US * ''[[Deep Purple in Rock]]'' – jún 1970; #4 UK, #143 US * ''[[Fireball (album)|Fireball]]'' – september 1971; #1 UK, #32 US * ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' – marec 1972; #1 UK, #7 US * ''[[Who Do We Think We Are]]'' – február 1973; #4 UK, #15 US * ''[[Burn (Deep Purple)|Burn]]'' – február 1974; #3 UK, #9 US * ''[[Stormbringer]]'' – december 1974; #6 UK, #20 US * ''[[Come Taste the Band]]'' – október 1975; #19 UK, #43 US * ''[[Perfect Strangers]]'' – november 1984; #5 UK, #17 US * ''[[The House of Blue Light]]'' – január 1987; #10 UK, #34 US * ''[[Slaves and Masters]]'' – október 1990 # 45 UK, #87 US * ''[[The Battle Rages On...]]'' – júl 1993; #21 UK, #192 US * ''[[Purpendicular]]'' – február 1996, #58 UK * ''[[Abandon (album)|Abandon]]'' – máj 1998, #76 UK * ''[[Bananas (album)|Bananas]]'' – august 2003, #76 UK * ''[[Rapture of the Deep]]'' – október 2005, #81 UK * ''[[Now What?!]]'' – apríl 2013 * ''[[Infinite (album)|Infinte]]'' – apríl 2017 * ''[[Whoosh!]]'' – august 2020 * ''[[Turning to Crime]]'' – 2021 * ''[[=1]]'' – 2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = It all adds up to 1 – Deep Purple | url = https://deep-purple.com/it-all-adds-up-to-1/ | dátum vydania = 2024-04-24 | dátum prístupu = 2024-05-02 | jazyk = en-US}}</ref> === Kompilácie a nahrávky z koncertov === * ''[[Concerto for Group and Orchestra]]'' – december 1969; #26 UK, #149 US * ''[[Gemini Suite Live]]'' – 1970 (vydané 1998) * ''[[Made in Japan]]'' – december 1972; #16 UK, #6 US * ''[[24 Carat Purple]]'' (kompilácia), – júl 1975; #14 UK * ''[[Made in Europe]]'' – november 1976; #12 UK, #148 US * ''[[The Mark II Purple Singles]]'' (kompilácia), – apríl 1979; #24 UK * ''[[Deepest Purple: The Very Best of Deep Purple]]'' (kompilácia), – júl 1980; #1 UK, #148 US * ''[[When We Rock, We Rock, and When We Roll, We Roll]]'' (kompilácia), – 1978 * ''[[Deep Purple In Concert]]'' (nahrané v r. 1970 – 1972) – december 1980; #30 UK * ''[[Deep Purple Live in London]]'' (nahrané v r. 1974) – september 1982; #23 UK * ''[[Nobody's Perfect]]'' – júl 1988; #38 UK, #105 US * ''[[30: Very Best of Deep Purple]]'' – október 1998; #39 UK === Tribute albumy === * ''[[Smoke on the Water: A Tribute]]'', 1994 * ''[[Deep Purple Tribute (album)|Deep Purple Tribute]]'', 2002 * ''[[Re-Machined: A Tribute to Machine Head]]'', 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Metallica, Iron Maiden, The Flaming Lips to feature on new Deep Purple tribute album | url = http://www.nme.com/news/metallica/65419 | dátum vydania = 2012-08-9 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-08-25 | vydavateľ = NME.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> == Najlepšie single == * 1968 „Hush“ #4 US * 1968 „Kentucky Woman“ #38 US * 1970 „Black Night“ #2 UK * 1971 „[[Strange Kind of Woman]]“ #8 UK * 1971 „Fireball“ #15 UK * 1972 „Never Before“ #35 UK * 1973 „[[Smoke on the Water]]“ #21 UK (1977 release), #3 US * 1977 „New Live and Rare EP“ #31 UK == Zaujímavosti == [[Súbor:Deep purple vstupenky.jpg|náhľad|Vstupenky na koncert Deep Purple v Košiciach, 14 september 1991]] * Na zozname ''500 piesní, ktoré formovali rock'' je zaradená skladba „[[Smoke on the Water]]“. V roku [[1994]] ju vo [[Vancouver]]i zahralo spoločne 1322 gitaristov. [[18. február]]a [[2007]] malo tento rekord v [[Londýn]]e s pomocou klasického riffu [[Ritchie Blackmore|Ritchieho Blackmorea]] prekonať vyše dvetisíc gitaristov, hrajúcich naraz jednu skladbu, akcia však bola zrušená. [[3. jún]]a [[2007]] v Kansas City 1683 gitaristov odohralo nakoniec spoločne skladbu a prekonalo rekord z roku [[1994]]. == Literatúra o Deep Purple == * Gillan, Ian - Cohen, David: ''Ian Gillan: Můj život s Deep Purple'' (Volvox Globator, 2000), {{ISBN|8-0720-7382-6}} *''Deep Purple: The Illustrated Biography'', Chris Charlesworth, Omnibus Press, 1983, {{ISBN|0-7119-0174-0}} *''Smoke on the Water: The Deep Purple Story'', [[Dave Thompson (author)|Dave Thompson]], ECW Press, 2004, {{ISBN|1-55022-618-5}} ** Thompson, Dave: ''Deep Purple. Smoke on the Water'' (BB art, 2009), {{ISBN|978-80-7381-565-3}} (česky) *''The Complete Deep Purple'', Michael Heatley, Reynolds & Hearn, 2005, {{ISBN|1-903111-99-4}} ** Heatley, Michael: ''Deep Purple - příběh hardrockové legendy'' (Nava, 2007), {{ISBN|978-80-7211-251-7}} (česky) *''Touched by Magic: The Tommy Bolin Story'', Greg Prato, Createspace, 2008, {{ISBN|0-5780031-7-1}}. == Zdroje == {{Preklad|en|Deep Purple|1223108171}} == Referencie == {{Referencie|3}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Deep Purple}} == Externé odkazy == * [http://www.deep-purple.com Oficiálna stránka skupiny] {{Deep Purple}} [[Kategória:Deep Purple| ]] [[Kategória:Hardrockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Britské hudobné skupiny]] [[Kategória:Pätice v hudbe]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] [[Kategória:Interpreti EMI]] 86zpu5a5bei9nkrwkoc6yyw07h6z9gg 0 15609 8194850 8142555 2026-04-08T06:44:31Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194850 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zalužice | Iné názvy = | Obrázok = kostol PaP.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Petra a Pavla | Znak = Coat of arms of Zalužice.svg | Vlajka = Zaluzice-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.760833 | Zemepisná dĺžka = 21.994167 | Nadmorská výška = 127 | Prvá zmienka = 1249 | Starosta = Tomáš Čeklej<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 34 | Kód = 523241 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zaluzice.sk | Commons = Zalužice | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zalužice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]], ležiaca v okrese [[Michalovce (okres)|Michalovce]]. == Polohopis == Leží na Východoslovenskej nížine {{km|3|m}} východne od mesta [[Michalovce]] v jeho suburbánnom priestore a {{km|22|m}} západne od hraníc Slovenska s Ukrajinou. Leží na hlavnej ceste európskeho významu E-50, spájajúcej Michalovce so [[Sobrance|Sobrancami]] a [[Vyšné Nemecké|Vyšným Nemeckým]]. Katastrálne územie obce má rozlohu celkom {{ha|1960|m}}, z toho poľnohospodárska pôda zaberá {{ha|1282|m}}. Z toho je {{ha|1182|m}} ornej pôdy, {{ha|23|m}} lúk a pasienkov, {{ha|77|m}} záhrad a ovocných sadov. Plocha intravilánu obce je {{ha|103|m}}, z toho {{ha|103|m}} zastavaná plocha. Priemerná nadmorská výška v obci je {{mnm|125}}, najvyšší bod v chotári obce je Grúň s nadmorskou výškou {{mnm|145}} == Prírodné podmienky == === Geológia === V katastrálnom území obce sa nachádzajú štvrtohorné ([[kvartér]]ne) [[spraš]]e až sprašové hliny z obdobia [[würm]]u, v oblasti „Nižne zahumenky“ sú usadeniny z [[karbonát]]ových a nekarbonátových aluviálnych sedimentov nivy starého koryta Laborca. === Pôda === V chotári obce sa nachádzajú pôdy, ktoré sú podľa zrnitostnej triedy, zaraďované ku hlinitým (väčšina pôd) a čiastočne aj ku ílovito-hlinitým pôdam. Ide o pôdy s nízkym obsahom humusu – 2 až 3 %, vo vyšších polohách 5 až 10 %. Prevládajú pôdy stredne hlboké (30 až {{cm|40|m}}). Rozmiestnenie dominantných pôdnych typov je nasledovné: * Sever – luvizeme pseudoglejové, sprievodné pseudogleje luvizemné zo sprašových hlín, lokálne kambizeme z kvartérnych a terciérnych skeletnatých sedimentov. * Juh – čiernice glejové, sprievodné čiernice kultizemné a gleje; z karbonátových a nekarbonátových aluviálnych sedimentov. * Juhovýchod – pseudogleje modálne, kultizemné a luvizemné nasýtené až kyslé; zo sprašových hlín a svahovín. Prevažne ide o slabo až stredne kyslé pôdy, ktoré majú veľkú referenčnú schopnosť a strednú priepustnosť. === Reliéf a morfológia === Zalužice sú podľa [[Geomorfologické členenie Slovenska|geomorfologického členenia Slovenska]] (Mazúr, Lukniš, 1980) súčasťou alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy [[Panónska panva]], provincie [[Východopanónska panva]], oblasť [[Východoslovenská nížina]]. Katastrálne územie obce leží na rozhraní dvoch geomorfologických celkov: Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskej roviny, presnejšie sa nachádza na ich troch podcelkoch – sever obce patrí spolu s bazénom Zemplínskej šíravy do Zalužickej pahorkatiny, juhozápad do Laboreckej roviny a juhovýchod do Iňačovskej roviny. Východoslovenská nížina predstavuje intenzívne poklesávajúcu panvu vyplnenú neogénnymi a sčasti i kvartérnymi sedimentami. Sedimenty redeponované z okolitých pohorí tvoria íly, piesky, štrky, čiastočne tufy a tufity. Jednotlivé tektonické kryhy tvoriace panvu nepoklesávali rovnomerne, čoho dôsledkom je vznik pahorkatinnej a nížinnej časti územia. Poklesy vo Východoslovenskej nížine majú za následok aj vejárovitý tvar riečnej siete. Širavská čiastková prepadlina bola využitá pre výstavbu podvihorlatskej vodnej nádrže. === Podnebie === Obec sa nachádza v teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti, podoblasti mierne vlhkej, okrsku teplom, mierne suchom s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 8 – 9 °C. Priemerná teplota vzduchu vo vegetačnom období je 15 – 16 °C. Počet mrazových dní v roku (min. teplota vzduchu – 0,1 °C a nižšia) je 100 až 120 dní. Priemerné teploty v januári dosahujú – 3º až – 4 °C. Teplota v júli a v auguste sa cez deň pohybuje od 22 °C do 30 °C. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 650 do {{mm|750|m}}. Prevládajúci smer vetra je južný, na bezvetrie pripadá 48 % dní v roku. Smer vetra v roku – južný 19 %, severný 11 %, západný 5 %, severozápadný 4 %, severovýchodný 4 %, juhovýchodný 4 %, juhozápadný 3 % a východný 2 %. Ročná oblačnosť je pod 60 %. Trvanie slnečného svitu za rok v priemere 2 200 hodín. === Vodstvo === Z hydrologického hľadiska patrí skúmané územie do povodia Bodrogu. Katastrálne územie je odvodňované [[Zalužický kanál|Zalužickým kanálom]] ústiacim do Laborca na území Michaloviec, Čečehovským kanálom, ktorý odvodňuje časť Veľké Zalužice a ústi do rieky [[Uh]]. Časť Malé Zalužice odvodňuje Zalužický chotárny potok. V kanáloch sa stále zdržuje voda a len pomaly odteká pre minimálny sklon koryta. Uvedené toky sú málo vodnaté preto, že vznikajú na riešenom území a slúžia len na odvedenie zrážkových vôd. Vodná nádrž [[Zemplínska šírava]] pôsobí na územie obce abráziou návodného svahu, brehov i hrádze. Abráziu spôsobuje veterné vlnenie, ktoré pri silných vetroch dosahuje až vrchol hrádze. Bolo potrebné prikročiť k ochrane hrádzí hrubým kamenným záhozom balvanov lomového kameňa. Vodná nádrž Zemplínska šírava bola sprístupnená verejnosti v roku 1966. Je vybudovaná ako bočná nádrž pri rieke [[Laborec]], v povodí Čiernej vody. Nádrž tvorí v chotári obce Zalužice juhozápadná hrádza o dĺžke {{km|2.014|m}}. Súčasný hydrologický režim je výrazne rozkolísaný a v siedmich mesiacoch v roku sú evidované vo všetkých okolitých vodných tokoch záporné hodnoty prietokov. Výsledky analýz jasne poukazujú na výrazne zmenené podmienky globálneho charakteru, ale aj lokálneho (intenzita antropického vplyvu – zavlažovanie). === Rastlinstvo === Katastrálne územie obce patrí do oblasti panónskej flóry. Panónska oblasť je reprezentovaná fytogeografickým okresom Východoslovenská nížina. V minulosti bolo celé toto územie pokryté lužnými dubovohrabovými a teplomilnými dubovými lesmi. Do pôvodnej skladby vegetačného krytu v značnej miere zasiahol človek (územie bolo osídlené už v staršej dobe kamennej), ktorý systematickým rúbaním a klčovaním lesných porastov prevažnú časť územia premenil na ornú pôdu, lúky, pasienky a vinice. Do prirodzenej skladby takmer všetkých rastlinných spoločenstiev podstatne zasiahla výstavba vodohospodárskeho diela, intenzifikácia poľnohospodárstva, ale aj iné antropogénne faktory. Z pôvodného vegetačného krytu sa na území zachovali len malé komplexy prirodzených vŕbovo-topoľových porastov pozdĺž malých vodných tokov. === Živočíšstvo === Skúmané územie podľa rozdelenia živočíšnych regiónov patrí do okrsku vihorlatského obvodu východobeskydského, oblasti Východných Karpát. Zo zoologického hľadiska predmetné územie patrí do paleartickej oblasti. Cez územie prebieha viacero hraníc areálov rozšírenia niektorých druhov živočíchov a vyskytuje sa tu aj niekoľko typických prvkov západokarpatských a východokarpatských elementov. Vyskytuje sa tu pestrá paleta živočíšnych druhov v malom od eurosibírskej zložky cez orientálne druhy a druhy európskeho rozšírenia. Z hľadiska migrácie živočíšnych druhov je potrebné zdôrazniť význam vodnej nádrže ako významnej oddychovej lokality vodného a pri vode žijúceho vtáctva pri pravidelných jarných a jesenných migráciách vtákov, čo značne ovplyvňuje aj biodiverzitu vtáčích spoločenstiev. Najvýchodnejšia časť Zemplínskej šíravy je vyhlásená chráneným územím v kategórii – Chránený areál, ktorý bol zaradený do medzinárodného zoznamu významných mokradí RAMSAR. == Dejiny == Zalužice (okr. Michalovce) vznikli v roku 1973 zlúčením Malých a Veľkých Zalužíc do spoločnej obce. Najstaršia zmienka o Zalužiciach je z roku 1249. V rámci uhorska patrili do [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej župy]]. Najstaršou formou nejakej štátnej správy bol najskôr [[Užský komitát]], ktorý spravoval komitátny župan. V 14. storočí v dôsledku drobenia kráľovského majetku a aktivity drobnej šľachty – zemianstva sa vytvára Užská stolica, ktorá mala čiastočnú samosprávu privilegovanej vrstvy obyvateľstva. Stolica sa delila na slúžnovské obvody, na čele ktorých stál slúžny. Obe Zalužice patrili do sobraneckého slúžnovského obvodu. Tieto sa po roku 1849 pretransformovali v slúžnovské okresy a Užskú stolicu vystriedala Užská župa. O význame najmä obce Malé Zalužice za dualizmu svedčí i umiestnenie notárstva, ktoré spravovalo okolité obce a postava notára Eugena Ballaya zohrala svoju významnú úlohu počas vytvárania 1. Československej republiky. Rovnako tu sídlila i žandárska stanica. V roku 1918 po zániku Rakúska-Uhorska Malé i Veľké Zalužice spolu s okolitými obcami prestali byť súčasťou Užskej župy. V roku 1921 sa jej slovenská časť stala súčasťou Zemplínskej župy. Od 1. januára 1923 zo sobraneckého okresu k okresu Michalovce boli pričlenené všetky obce z notariátov Zalužice, Vinné a Jastrabie. V roku 1923 sa podľa novej reorganizácie štátnej správy vytvorilo na Slovensku šesť žúp. Obe Zalužice boli začlenené do Košickej župy. Od roku 1928 župy nahradilo krajinské zriadenie, ktoré pretrvalo do roku 1939. Po vzniku Slovenského štátu obe obce naďalej patrili ku michalovskému okresu. Najvýchodnejšie okresy sa v roku 1940 začlenili do Šarišsko – Zemplínskej župy so sídlom v Prešove. Po oslobodení dedina patrila k novému Prešovskému kraju až do vzniku Východoslovenského kraja v roku 1961. Tri roky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1996) začalo platiť nové územnosprávne usporiadanie štátu. Bolo vytvorených osem krajov a Zalužice patrili v rámci okresu Michalovce do Košického kraja so sídlom v Košiciach. Od 1. januára 2002 je Slovensko rozdelené na osem vyšších samosprávnych územných celkov – VÚC. Zalužice patria do Košického VÚC. Obec je strediskovou obcou pre okolité obce [[Lúčky (okres Michalovce)|Lúčky]], [[Hažín]] a [[Závadka (okres Michalovce)|Závadka]] a zároveň starosta obce vykonáva funkciu štatutára združenia obcí mikroregiónu „JUH ŠÍRAVY“. V obci je matrika, pošta a základná škola. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1788]]. Stojí na mieste staršieho kostola z prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]]. Neskoroklasicistickou úpravou, ktorá mu dala súčasnú podobu prešiel v roku [[1848]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19804 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené termálnymi oknami. Veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u, je členená kordónovými rímsami a polkruhovo ukončenými oknami, ukončená je zvonovitou helmicou s laternou. * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová [[eklekticizmus|eklektická]] stavba s polkruhovým ukončením presbytéria, [[transept]]om a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov [[1923]]-[[1924]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gréckokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice | url = https://www.zaluzice.sk/greckokatolicka-farnost-najsvatejsej-trojice.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Zalužice | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda kostola je členená opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s neorománskymi suprafenestrami. Priečeliu dominuje atypické dvojvežie ukončené kupolami. <gallery> Súbor:Zalužice 17 Slovakia5.jpg|Kostol Najsvätejšej Trojice </gallery> == Školstvo == * [[Základná škola s materskou školou Zalužice]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Zalužice| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] aih96r2hu7sydswp3iax6qkexca7r6m 0 25254 8194785 8072769 2026-04-08T05:55:51Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194785 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bánovce nad Ondavou | Iné názvy = | Obrázok = Bánovce nad Ondavou, žel.stanice.jpg | Popis obrázku = [[Železničná stanica Bánovce nad Ondavou|Železničná stanica]] | Znak = Coat of arms of Banovce nad Ondavou.png | Vlajka = Banovce nad ondavou-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.682222 | Zemepisná dĺžka = 21.814722 | Nadmorská výška = 110⁰ | Prvá zmienka = [[1326]]<ref name="U"/> | Starosta = Ľudmila Ďurčáková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 04 (pošta [[Trhovište]]) | Kód = 522295 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad<br/>Bánovce nad Ondavou 191<br/>072 04  Trhovište | E-mail = banovcenadondavou@gmail.com | Telefón = 649 53 11 | Fax = 649 53 11 | Mapa = | Popis mapy = | Web = BanovceNadOndavou.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bánovce nad Ondavou''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec leží uprostred [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]], pri sútoku [[Topľa|Tople]] a [[Ondava|Ondavy]], v juhozápadnej časti [[Pozdišovská pahorkatina|Pozdišovskej pahorkatiny]] medzi mestami [[Trebišov]] a [[Michalovce]]. Bánovce nad Ondavou sú na vyvýšenine, nížinná časť je pokrytá [[spraš]]ovými uloženinami, na pahorkatine má [[Černozem|čiernozemné]], miestami slané pôdy. V [[Katastrálne územie|katastrálnom území]] sa nachádza v nižších vrstvách [[zemný plyn]] a od 20 do {{mnm|100}} sa nachádzajú zvodnené horizonty [[Artézska voda|artézskej vody]] výbornej kvality. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku [[1867]]. Stojí na mieste staršieho kostola zo [[17. storočie|17. storočia]]. Reformovaný zbor tu existuje už od roku [[1610]]. Významným faktom histórie miestneho zboru je zavedenie [[Východoslovenské nárečia|východoslovenského dialektu]] slovenčiny ako bohoslužobného jazyka v polovici [[18. storočie|18. storočia]]. Úpravou kostol prešiel v roku [[1924]]. Vo veži je umiestnený zvon pochádzajúci z pôvodného kostola, dielo [[prešov]]ského zvonolejára Juraja Wierda z roku [[1648]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Reformovaný kostol | url = http://www.banovcenadondavou.sk/-historia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Bánovce nad Ondavou | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. * Dedinská zvonica, drevená [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou z 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19777 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Pohrebná kaplnka Lehotských, osemuholníková [[klasicizmus|klasicistická]] stavba z [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19775 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> V nedávnej dobe bola realizovaná prístavba kaplnky a vznikol tak [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 42{{--}}43 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|wikt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://rkcbanovcenadondavou.estranky.sk/ RKC Bánovce nad Ondavou]– stránka miestneho cirkevného zboru {{Obce okresu Michalovce}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bánovce nad Ondavou| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] dexymfmllc5cy5vbpkoxysrkc6nsq7a 0 25255 8194787 7943989 2026-04-08T05:56:35Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194787 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bracovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bracovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.645556 | Zemepisná dĺžka = 21.839444 | Nadmorská výška = 105 | Prvá zmienka = [[1227]]<ref name="U"/> | Starosta = Ivana Kolesnáčová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 05 | Kód = 522368 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 275<br/>072 05  Bracovce | E-mail = obecbracovce@centrum.sk | Telefón = 649 53 18 | Fax = 649 53 18 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecbracovce.sk | Commons = Bracovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bracovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Občianska vybavenosť == V obci sa nachádzajú tri novodobé kostoly, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] z roku [[1949]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaný]] kostol a [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolícky]] kostol Ducha Svätého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Michalovce | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191006123047/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-06 }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 68{{--}}69 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Bracovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 5mibkbzxd6evfypl3k3fbrkae01gyf1 0 25256 8194784 8142528 2026-04-08T05:55:15Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194784 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bajany | Iné názvy = | Obrázok = Bajany church.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bajany-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.603333 | Zemepisná dĺžka = 22.109722 | Nadmorská výška = 106 | Prvá zmienka = [[1361]] | Starosta = Ibolya Bosnyáková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 54 (pošta [[Lekárovce]]) | Kód = 522287 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad<br/>Bajany 161<br/>072 54  Lekárovce | E-mail = oubajany@zoznam.sk | Telefón = 649 42 31 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = Bajany.sk | Commons = Bajany | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bajany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec Bajany sa nachádza vo východnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]]. Susedí s obcami [[Lekárovce]], [[Pavlovce nad Uhom]], [[Vysoká nad Uhom]] a [[Maťovské Vojkovce]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1361 vo forme ''Bayanhaza'', pojem ''háza'' svedčí, že išlo o zemiansku osadu. Názov ''Bajanháza'' teda môžeme doslovne preložiť ako ''Bajanov domov''. == Obyvateľstvo == === 2011 === {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 506 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (národnosť v %): {{bar percent|slovenská|blue|90.12}} {{bar percent|maďarská|green|8.70}} {{bar percent|rómska (*9 %)|darkred|0.20}} {{bar percent|ukrajinská|peru|0.59}} {{bar percent|nezistená|black|0.40}}}} <small>*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013</small>{{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 506 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|45.06}} {{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|0.40}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|16.21}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|30.04}} {{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|2.96}} {{bar percent|Bratská jednota baptistov |lime|0.99}} {{bar percent|bez vyznania|grey|1.78}} {{bar percent|nezistené|black|2.57}}}} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Božského Srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1910]]. Po druhej svetovej vojne prešiel obnovou, horná časť veže bola po vojne dostavaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bajany - Kostol Božského Srdca Ježišovho | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/bajany-kostol-bozskeho-srdca-jezisovho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so suprafenestrami vo forme kvádrovania, nárožia stavby majú taktiež kvádrovanie. Veža vyrastá z priečeia vo forme [[rizalit]]u, je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol v časti Krížany, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s prvkami [[secesia|secesie]] s polygonálnym záverom, náznakom [[transept]]u a mierne predstavanou vežou, z roku [[1936]]. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola. Zariadenie pochádza z doby jeho vzniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bajany - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/bajany-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a atypickou oblúčkovou korunnou rímsou. Transept je zvýraznený strojeným oknom a štítom s lomeným oblúkom. Veža vrcholí otvorenou arkádou s lomenými oblúkmi, ukončená je štítmi v tvare lomeného oblúka a ihlancovou helmicou. Vstup je riečený ako trojosový [[portikus]] so zvýraznenou strednou osou. <gallery> Súbor:Bajánháza11.JPG|Reformovaný kostol </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Bajany| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] mgua26njs84gc5f5mzfucskqwgumlbg 0 25257 8194854 7922083 2026-04-08T06:48:15Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194854 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zemplínske Kopčany | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Zemplinske kopcany-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5895 | Zemepisná dĺžka = 21.9224 | Nadmorská výška = 104 | Prvá zmienka = [[1314]]<ref name="U"/> | Starosta = Ladislav Kohut<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 17 | Kód = 522635 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zemplinskekopcany.sk | Commons = Zemplínske Kopčany | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zemplínske Kopčany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým záverom a predstavanou vežou, z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Historizujúcou úpravou a rozšírením prešiel v roku [[1900]], keď bola postavená veža. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho prestavby.<ref name="pamiatky1"/> Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami, v hornej časti pilastrami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1795]]-[[1817]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1888]] a [[1913]]-[[1914]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu klasicistická [[kazateľnica]], na bočnom [[oltár]]i je obraz [[Ján Nepomucký|sv. Jánan Nepomuckého]] od E. Révésza z roku [[1857]].<ref name="pamiatky2"/> Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža vystupuje z priečelia vo forme [[rizalit]]u. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 237{{--}}238 }}</ref> <ref name="pamiatky1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zemplínske Kopčany - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/zemplinske-kopcany-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="pamiatky2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zemplínske Kopčany - Kostol Nanebovzatia Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/zemplinske-kopcany-kostol-nanebovzatia-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Zemplínske Kopčany| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] tk8z91nrkct3xek06n2lwj7noukcer5 0 25258 8194845 8142553 2026-04-08T06:40:32Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194845 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľké Slemence | Iné názvy = | Obrázok = Veľké Slemence Nagyszelmenc church.jpg | Popis obrázku = Kostol Zoslania Ducha svätého | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Velke slemence-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5096 | Zemepisná dĺžka = 22.1470 | Nadmorská výška = 103 | Prvá zmienka = 1332 | Starosta = Ľudovít Tóth<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 076 77 (pošta [[Ruská]]) | Kód = 543888 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.velkeslemence.eu.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľké Slemence''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec Veľké Slemence leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 102 metrov, súčasná rozloha: cca 1 100 ha, obyvateľov: 616, väčšinou maďarskej národnosti. == Dejiny == V druhej polovici [[13. storočia]] časť tamojšieho majetku patrila zemanovi Marcelovi, ktorý mal v dedine kúriu a názov Slemeniec používal v prídomku. V písomnostiach z 13. až 15. storočia sa dedina pravidelne vyskytuje pod názvom Zelemench. Od [[16. storočia]] sa názov rozšíril o maďarské Nagy (Veľké), čím sa obec názvom odlíšila od blízkych a menších Malých Slemeniec (Solonci). Pôvodný slovenský názov Slemence korení v starobylom slemen, ktoré prevzali Maďari a v podobe szelemen označuje časť domu. Je zrejmé, že Slemence boli starobylým slovansko-slovenským sídliskom, nepochybne jestvovali pred 11. storočím. Patrili k najstarším v okolí. Väčšia časť tamojších majetkov patrila v 14. – 15. storočí šľachticom zo Sečoviec. Na blízkom mieste bola pravdepodobne v 11. – 12. storočí pustovňa, zaiste benediktínska. Zostal po nej názov miesta a blízkeho mosta ešte v [[14. storočí]]. V dedine bol katolícky kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Mikuláš. Kostol predpokladáme už v 13. storočí. Časť dediny pri kostole mala v 15. storočí názov v zmysle Kostolné Slemence. Okolo roku 1586 a neskôr v kostole účinkovali protestantskí kazatelia. Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku [[1427]] zdanili okolo 18 [[porta (daňová jednotka)|port]]. S domom richtára tam stálo najmenej 19 obývaných sedliackych domov. V roku 1567 zdanili 6 sedliackych domácnosti: dve hospodárili na celých, 4 na polovičných usadlostiach, spolu od 4 port. Želiarskych domácnosti bolo 6. V roku [[1588]] zdanili 10 sedliackych domácností, z ktorých 3 hospodárili na celých, 5 na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach, spolu od 4,5 porty. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Želiarskych domácností bolo 13. V poslednej tretine 16. storočia sa tam usadili prisťahované rodiny, v dôsledku čoho pribudlo obyvateľstva aj domov. V roku 1599 stálo v sídlisku 35 obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a [[17. storočia]] boli Veľké Slemence veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mali poddanské obyvateľstvo a osadenstvo kalvínskej fary. Poddaných v 17. storočí a začiatkom 18. storočia ubúdalo. Roku [[1715]] hospodárilo 8 sedliackych a 5 želiarskych domácností, roku [[1720]] už 11 sedliackych, dve želiarske a jedna slobodnícka domácnosť. V súčasnosti majú Veľké Slemence v prevažnej miere maďarské a kalvínske obyvateľstvo. Obec bola v roku [[1946]] rozdelená medzi [[Slovensko]] a [[Ukrajina|Ukrajinu]], keď časť obce Malé Slemence alebo ukr. Mali Selmenci (Малі Селменці) ostala na ukrajinskej strane. V obci je postavený hraničný priechod Veľké Slemence – Mali Selmenci pre peších a cyklistov, ktorý bol otvorený 23. decembra 2005.[http://www.mzv.sk/App/WCM/Aktualit.nsf/vw_ByID/ID_BF78199CA7D75659C12570DF003DB98A]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Hraničný priechod odbavuje celoročne v časovo obmedzenej prevádzke od 8. do 20. hodiny iba peších a cyklistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a všetkých členských krajín Európskej únie (od 1. 1. [[2010]] vrátane Rumunska a Bulharska). V posledných rokoch vyvíja vedenie obce i samotní obyvatelia nemalú aktivitu na znovuzjednotenie obce. Na zviditeľnenie tejto snahy, ako aj na symbolizovanie spolupatričnosti boli na jeseň roku [[2003]] na oboch stranách hraníc postavené [[Sikuli (Rumunsko)|sikulské]] brány. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1822]]. Obnovou prešiel v roku [[1922]]. Z tohto obdobia pochádza zariadenie kostola, ako hlavný neoklasicistický [[oltár]] s obrazom Zoslania Ducha svätého od J. Bokšaya z roku [[1936]]. Súčasťou jeho zariadenia je aj starší obraz Snímanie z Kríža z polovice [[19. storočia]]. Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľké Slemence - Kostol Zoslania Ducha svätého | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-slemence-kostol-zoslania-ducha-svateho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u, v spodnej časti má nárožné skosenia, v hornej je osemuholníková, ukončená zvonovitou helmicou s laternou. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1868]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľké Slemence | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191008205947/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-08 }}</ref> Prvá zmienka o reformovanom zbore v obci je už z roku [[1619]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Reformovaná kresťanská cirkev | url = http://www.velkeslemence.sk/-cirkvi | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Veľké Slemence | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Nárožia sú dekorované zaoblením. Veža je členená lizénovými rámami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Veľké Slemence.JPG|Kostol Zoslania Ducha svätého </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Veľké Slemence| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] df8d9ceu2vjwn2dp0zqg9wafg10jtm6 0 25259 8194842 7943078 2026-04-08T06:39:08Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194842 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Tušice | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Tusice-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7255 | Zemepisná dĺžka = 21.7488 | Nadmorská výška = 108 | Prvá zmienka = 1221 | Starosta = Ján Záhorský<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SME RODINA]] | PSČ = 072 02 (pošta [[Tušická Nová Ves]]) | Kód = 523208 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obectusice.sk | Commons = Tušice | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Tušice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne pravdepodobne [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, zo [[16. storočie|16. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kostoly reformovanej cirkvi v okrese Michalovce | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-michalovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191008205947/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-08 }}</ref> Výraznou prestavbou prešiel v [[19. storočie|19. storočí]]. Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a pilastrami, ukončená je trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. == Obyvateľstvo == <small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 705 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (národnosť v %): {{bar percent|slovenská-697|blue|98.87}} {{bar percent|rusínska-3|brown|0.43}} {{bar percent|česká-1|aqua|0.14}} {{bar percent|ostatné- 1|grey|0.14}} {{bar percent|nezistené-3|black|0.43}}}}{{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 705 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev-268|blue|38.01}} {{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania-11|red|1.56}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev- 65|brown|9.22}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev- 259|green|36.74}} {{bar percent|Pravoslávna cirkev-3|purple|0.43}} {{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia-48|orange|6.81}} {{bar percent|Evanjelická cirkev metodistická -2|pink|0.28}} {{bar percent|bez vyznania-31|grey|4.40}} {{bar percent|nezistené-18|black|2.55}}}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Tušice| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] kat05uc98zxs8q7e2f31zc5pr17ztzv 0 25260 8194833 7923588 2026-04-08T06:32:45Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194833 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Slavkovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Slavkovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6037 | Zemepisná dĺžka = 21.9219 | Nadmorská výška = 101 | Prvá zmienka = 1315 | Starosta = Iveta Pavliková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 17 (pošta [[Zemplínske Kopčany]]) | Kód = 523062 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecslavkovce.sk | Commons = Slavkovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Slavkovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zoslania sv. Ducha, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1801]]. Obnovou prešiel v roku [[1897]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu [[oltár]] baldachýnového typu z doby výstavby kostola, ostatné zariadenie pochádza z doby jeho obnovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavkovce - Chrám Zoslania Ducha svätého | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/slavkovce-chram-zoslania-ducha-svateho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády chrámu sú hladké členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. == Občianska vybavenosť == V obci sa okrem gréckokatolíckeho chrámu Zoslania sv. Ducha nachádza aj moderný [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaný]] kostol z rokov [[2001]]–[[2004]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Slavkovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] eogdl8jemj64esh9f7n9zmdxqlsdr7m 0 25261 8194817 7920777 2026-04-08T06:21:28Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194817 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Markovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Markovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5933 | Zemepisná dĺžka = 21.8465 | Nadmorská výška = 101 | Prvá zmienka = [[1314]]<ref name="U"/> | Starosta = Valéria Eľková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | PSČ = 072 06 (pošta [[Malčice]]) | Kód = 522783 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.markovce.eu | Commons = Markovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Markovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Dejiny == Markovce vzniklu pravdepodobne v [[13. storočie|13. storočí]] na základe rozhodnutia zemana Mareka. Začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] obec vlastnil [[Šľachta|šľachtic]] Pavol a po ňom jeho syn Štefan. Zemanania v Markovciach prebývali počas 14{{--}}[[16. storočie|16. storočia]]. V 16. storočí časť obce patrila šľachticom z Perína, Vicmándiovcom, Sokoliovcom a iným rodom.<ref name="U"/> Podľa [[urbár (písomnosť)|urbára]] z roku [[1567]] [[Sedliak (poddanstvo)|sedliaci]] z obce platili šľachte [[daň]] viac ako dve [[Zlatý (peniaze)|zlaté]], dva [[chlieb|chleby]], [[kura domáca|kuru]] a [[Sviňa domáca|prasce]]. V roku [[1600]] v nej bolo obývaných 17 [[Poddanstvo (roľníci)|poddanských]] domov, 1715 14 a 1720 11 poddanských domácností.<ref name="U"/> Obyvatelia obce boli zdanení od: 1567 5,5, [[1582]] 6, [[1610]] 1 a [[1635]] 0,375 [[Porta (daňová jednotka)|porty]].<ref name="U"/> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]], jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1816]]. Veža bola pristavaná v roku [[1925]]. Interiér chrámu je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Jeho zariadenie pochádza zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Fasády chrámu sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, ukončená je barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markovce - Chrám sv. Petra a Pavla | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/markovce-kostol-sv-petra-a-pavla | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 308{{--}}309 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Markovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 1o3kd7txq2b9hcn7rd5h2wckefh0q7w 0 25262 8194816 8051358 2026-04-08T06:21:09Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194816 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Malé Raškovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Male raskovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5786 | Zemepisná dĺžka = 21.9177 | Nadmorská výška = 102 | Prvá zmienka = 1478 | Starosta = Jolana Žeňuchová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 17 (pošta [[Zemplínske Kopčany]]) | Kód = 522767 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.maleraskovce.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Malé Raškovce''' (maď. ''Kisráska'', nem. ''Klein Ráska'') sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Poloha == Ležia vo východnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] vo výške {{mnm|102|w}} v strede obce a 99 až {{mnm|105}} v chotári obce. Východnú časť [[Katastrálne územie|katastrálneho územia]] obce tvoria lesy, juhovýchodnú časť nížina so zvyškami [[Mŕtve rameno|mŕtvych ramien]] [[Laborec|Laborca]]. Táto časť obce je často zaplavovaná pri zvýšení hladiny Laborca. V severovýchodnej časti územia obce sa nachádza prírodné [[jazero]] Linyík, ktoré miestne obyvateľstvo i obyvatelia susedných obcí do roku 1965 využívali na máčanie [[Konopa siata|konope]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História {{!}} Malé Raškovce {{!}} Oficiálne stránky obce | url = https://www.maleraskovce.sk/historia | vydavateľ = Malé Raškovce | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = sk | priezvisko = | dátum archivácie = 2023-10-6 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231006224221/https://www.maleraskovce.sk/historia}}</ref> [[Súbor:Malé Raškovce Linyik pond jazierko kistó (winter) 01.jpg|thumb|Jazero Linyík v zime|stred]] == Dejiny<ref name=":0"/> == Územie obce bolo obývané už v [[Kamenná doba|dobe kamennej]] a [[Paleolit|paleolite]]. Ďalšie nálezy sú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]] a [[Rímska doba na Slovensku|rímskej]]. Obec existovala v 13. storočí.<ref name="U"/> Počas svojej histórie prešla obec viacerými [[Šľachta|šľachtickými]] majiteľmi a jej populácia následkom viacerých udalostí, napr. [[Vojna|vojen]], [[Epidémia|epidémií]] a [[Vysťahovalectvo|vysťahovalectva]], značne kolísala. Počas histórie obce na jej území stálo niekoľko [[Kaštieľ|kaštieľov]], avšak žiaden sa nezachoval. Obec zažila obete počas [[Prvá svetová vojna|prvej]] aj [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. == Pamiatky == * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a mierne predstavanou vežou, z roku [[1838]]. Obnovami prešiel v rokoch [[1870]], [[1895]] a [[1923]]. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[kazateľnica]] a stôl Pána z roku [[1923]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malé Raškovce - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/male-raskovce-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. * Pamätník [[Židia|židovskému]] obyvateľstvu Malých Raškoviec a náhrobky zo starého židovského cintorínu * Pomník občanom padlým v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] * [[Dom kultúry|Kultúrny dom]] s pamätnou tabuľou Petra Tasnádyho [[Súbor:Malé Raškovce Pamätník židovskej komunity 03.jpg|thumb|Pamätník židovskej komunity|stred]] == Významné osobnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malé Raškovce – Občianske združenie medzi riekami | url = https://medziriekami.sk/male-raskovce/ | vydavateľ = medziriekami.sk | dátum prístupu = 2023-12-02 | dátum archivácie = 2023-5-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230530020909/https://medziriekami.sk/male-raskovce/}}</ref> == * Peter Tasnády – tunajší zemepán, bol vodcom [[Východoslovenské roľnícke povstanie|roľníckeho povstania]] v r. 1831 * Jozef Arvay (farárov syn, narodil sa v r. 1823) – pedagóg, neskôr riaditeľ učiteľského ústavu v [[Sárospatak|Sárospataku]] * [[Tenor (vysoký hlas)|Tenor]] Gábor Szakál – operný spevák, žije v Košiciach == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 302{{--}}303 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.maleraskovce.sk/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Malé Raškovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] t92hjwd6m57fr5zsezx3j9pexsrahx0 0 25263 8194824 7982381 2026-04-08T06:25:12Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194824 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Petrikovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Petrikovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5478 | Zemepisná dĺžka = 21.8605 | Nadmorská výška = 100 | Prvá zmienka = 1411 | Starosta = Mária Vadasová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 06 (pošta [[Malčice]]) | Kód = 522881 | EČV = MI | Predvoľba = +421-5664 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = petrikovce.sk | Commons = Petrikovce, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Petrikovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentvým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1800]]. Stojí na mieste drevenej modlitebne z roku [[1726]]. Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami, veža má nárožné zaoblenia, ukončená je zvonovitou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petrikovce - Chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/petrikovce-chram-najsvatejsieho-srdca-jezisovho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Petrikovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] tvcr4dxufyd62rwykv5vxkmlh3xap4t 0 25264 8194825 8142537 2026-04-08T06:26:55Z Vasiľ 2806 vlajka 8194825 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Petrovce nad Laborcom | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Erb Petrovce NL.jpg | Vlajka = Petrovce nad laborcom-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = Laborec | Rieka 1 = Ortáš | Zemepisná šírka = 48.793333 | Zemepisná dĺžka = 21.872222 | Nadmorská výška = 118 | Prvá zmienka = 1254 | Starosta = Štefan Rovňák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 071 01 (pošta [[Michalovce]] 1) | Kód = 522902 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obec Petrovce nad Laborcom<br/>Petrovce nad Laborcom č.238<br/>Nacina Ves<br/>072 21 | E-mail = obecpnl@obecpnl.eu | Telefón = +421 56 688 42 12 | Fax = +421 56 688 42 13 | Mapa = | Popis mapy = | Web = [http://www.obecpnl.eu/ www.obecpnl.eu] | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Petrovce nad Laborcom''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec leží v centrálnej časti [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]], v severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]], približne 5 km severne od Michaloviec. Východným okrajom obce preteká rieka [[Laborec]], západnou časťou potok Ortáš. Obcou prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]] ([[Strážske]]{{--}}[[Michalovce]]), ako aj [[Železničná trať Michaľany – Łupków|železničná trať Michalovce – Humenné]], ktorá má v obci zastávku. === Geológia === Veľkú časť katastra pokrývajú terasovité piesčité štrky Zbudskej terasy, formované v starších štvrtohorách. Malú časť pokrývajú fluviálne sedimenty ako piesčité štrky a hliny, sústredené prevažne pozdĺž toku [[Laborec|Laborca]]. == Symboly obce == Erb obce znázorňuje dva skrížené zlaté kľúče na červenom štíte so zelenou pažiťou v spodnej časti. Námetom sú kľúče [[Peter (apoštol)|svätého Petra]], použité na pečati z druhej polovice 18. storočia s „S. P. PETROCZ“ (Pečať obce Petrovce). Vlajka obce s pomerom strán {{ku|2|3}} je ukončená tromi cípmi, t.&nbsp;j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (3/6), červenej (2/6) a zelenej (1/6). == Dejiny == Najstaršia písomná správa o obci pochádza z listiny kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] z roku [[1254]]. Názov pochádza zrejme od prvého majiteľa daného územia a v neskoršom období sa v písomnostiach objavujú podoby Petroch, Petrouch a Petrowch. V 30. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] boli už Petrovce v majetku šľachticov z Michaloviec, ktorí obec spravovali až do [[17. storočia]]. V roku [[1374]] sa spomína rozostavaný kostol, no aj dva zemepánske mlyny na Laborci a 13 sedliackych domácností. Na prelome 15. a 16. storočia z dôvodu vysťahovalectva ubudlo sedliakov a v roku [[1600]] tu bolo obývaných len 8 poddanských domov, kostol a fara. Pokles obyvateľov nasledoval aj v 17. a začiatkom 18. storočia, no po roku [[1715]] sa zásluhou prisťahovalcov počet ľudí zvyšoval. Zväčša poddaní sa živili poľnohospodárstvom, zberom chmeľu, rybolovom, no tiež prevážaním soli a prácou vo viniciach. Petrovce mali v roku [[1869]] 708 obyvateľov, v roku 1900 to bolo 718 ľudí, no v roku 1930 zaznamenali iba 594 obyvateľov. Potom nasledoval rast na 669 v roku [[1948]], 868 v roku [[1961]] a 940 v roku [[1970]]. Počas sčítania v roku 2001 mala obec 933 obyvateľov, z toho 758 (81,3%) slovenskej, 165 (17,7%) rómskej, 5 (0,5%) rusínskej a po jednom (0,1%) maďarskej, ukrajinskej a českej národnosti. Rímskokatolíkov bolo v obci 525 (56,4%), gréckokatolíkov 388 (41,6%), pravoslávnych 5 (0,5%), evanjelici, reformovaní a starokatolíci po 3 (0,2%) a jeden obyvateľ (0,1%) bol jehovista. V súčasnosti sú Petrovce nad Laborcom modernou obcou s vybudovanou infraštruktúrou. Obyvateľom je k dispozícii verejný vodovod, plynovod, verejné osvetlenie, obecný rozhlas, internetová sieť s digitálnou ústredňou, buduje sa kanalizácia, realizuje separovaný zber odpadu. V prevádzke je materská škola s verejnou počítačovou učebňou. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1903]]. Stojí na mieste staršieho kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cirkev v dejinách obce | url = http://www.obecpnl.eu/index.php/church/53-cirkev | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Petrovce nad Laborcom }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} == Zdroj == * [http://www.obecpnl.eu/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Petrovce nad Laborcom| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 6hdoviyjy0tlhx16j0ziwmz3jo9vdrc 0 25265 8194827 7498295 2026-04-08T06:28:21Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194827 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pozdišovce | Iné názvy = | Obrázok = Pozdišovce, Evangelický kostol.jpg | Popis obrázku = Evanjelický kostol | Znak = Coat of arms of Pozdišovce.png | Vlajka = Pozdisovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.733333 | Zemepisná dĺžka = 21.850000 | Nadmorská výška = 120 | Prvá zmienka = 1315 | Starosta = Ján Čižmárik<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 01 | Kód = 522961 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad Pozdišovce<br />Pozdišovce 144<br />072 01 Pozdišovce | E-mail = | Telefón = 056 6472203 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.pozdisovce.sk | Commons = Pozdišovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Pozdišovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == === Vodné toky === Riečka Duša pretekajúca východnou časťou chotára (celková dĺžka od prameňa po sútok s riekou [[Laborec]] je vyše {{km|42|m}}). Potok Lipovec pretekajúci stredom obce, vlieva sa do riečky Duša. === Vodné plochy === Vodná nádrž – rybník. Vznikla prehradením potoka [[Lipovec]] v jeho hornej časti. == Dejiny == Pozdišovský chrbát so svojimi úbočiami, pozvoľna vystupujúcimi nad rovinu, kedysi pokrytú lužnými lesmi, lákal ľudí k trvalému osídleniu už v dávnom [[pravek]]u. Na jeho juhovýchodných svahoch postupne vytvorili obec Pozdišovce. Jej dnešný chotár s rozlohou {{ha|1814|m}} pôdy hraničí s chotármi obcí [[Krásnovce]], [[Šamudovce]], [[Laškovce]], [[Trhovište]], [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Rakovec nad Ondavou]], [[Suché]] a predmestiami Topoľany a Močarany so súčasným okresným sídlom, iba šesť kilometrov východne rozloženým mestom [[Michalovce]]. Doteraz najstaršími stopami po pobyte človeka v chotári Pozdišoviec sú črepy bližšie neurčených [[neolit]]ických kultúr (5. až záver 4. tisícročia pred naším letopočtom). V období [[eneolit]]u – neskorej doby kamennej (záver 4. tisícročia až 2. tisícročie pred Kr.) obýval aj naše končiny ľud východoslovenských mohýl. Človek tu žil aj v [[bronzová doba|dobe bronzovej]] (1900 – 700 pred Kr.). Dôkazy o pobyte človeka z [[železná doba|doby železnej]] zatiaľ nie sú, možno ho však predpokladať na základe pomerne hustého osídlenia v okolí. V [[Staroveký Rím|dobe rímskej]] (1. až 4. storočie n. l.) sa stalo územie Slovenska sprostredkovateľom hodnôt medzi susedmi z juhu, severu i východu. Nie je známe presne, kedy sa na území Pozdišoviec usadili prví [[Slovania]]. Ich prítomnosť v danom období však bezpečne dokladajú výsledky povrchových prieskumov. O starobylom slovanskom pôvode obce svedčí aj toponomastický rozbor názvu Pozdišovce. Miestne mená s príponami -ovce, -ice, -any sa zhodujú s rozsahom najstaršieho slovanského osídlenia Slovenska. Patria ku skupine pomenovaní ľudských sídel utvorených týmito príponami z vlastného osobného mena kmeňového náčelníka, hlavy rodu alebo otca rodiny. V našom prípade z osobného mena Pozdiš (podobne ako Pozdiech, Pozderad), s významom – dedina Pozdišo-vých ludí. Po začlenení Slovenska do [[Uhorsko|uhorského]] štátu sa stalo územie stredného [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] súčasťou kráľovských majetkov hradných panstiev hradov [[Zemplínsky hrad|Zemplín]]. Prvým majiteľom Pozdišoviec, ktorého meno sa zachovalo, bol Peter, syn Rajnolda, ktorý zomrel bez potomka. Jeho dediny Pozdišovce a [[Drahňov]] kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] preto daroval Michalovi z rodu Akošovcov. Darovacia listina vydaná pri tejto príležitosti v roku [[1315]] je najstarším známym písomným dokladom o obci, zároveň však dokladajúcim, že obec existovala už dávno predtým. Kráľ potvrdil svoju donáciu ešte listinou z roku [[1322]], z ktorej vyplýva, že Michal mu svoju oddanosť preukázal viackrát. Pravdepodobne sám Michal, alebo jeho potomkovia, dali postaviť v Pozdišovciach [[hrad]]. Písomne je doložený roku [[1365]]. Podoba hradu ani presná lokalita už nie sú známe. Podľa tradície na jeho zvyškoch stojí dnešný [[kaštieľ]]. Po smrti bezdetného Ladislava kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] odmietol nároky vzdialenejšieho príbuzenstva a hrad s panstvom v roku [[1403]] za vojenské zásluhy rozdelil [[zeman]]om. V roku [[1640]] získal tunajšie panstvo Peter Sirmai (Szirmay), ktorý tu do roku [[1648]] s pomocou [[Stolica (územie)|župy]] postavil najkrajší kaštieľ svojej rodiny. V testamente ho preto určil za rodinné sídlo, čo rodina dodržiavala až do dvadsiatych rokov 20. storočia. V 19. storočí tu okrem sirmaiovského kaštieľa, ktorý vlastnila Izabela Sirmaiová, vdova po Henrikovi Neuendorfovi, stál ešte kaštieľ Weinbergovcov. Sociálna štruktúra a pomery obyvateľstva sa v podstate veľmi nemenili ani v [[19. storočie|19. storočí]] až do zrušenia [[poddanstvo (roľníci)|poddanstva]]. Štatistiky zaznamenali mierny demografický rast, narušený až epidémiou [[cholera|cholery]] v roku [[1831]]. Po [[Východoslovenské roľnícke povstanie|východoslovenskom roľníckom povstaní]], ktoré obec priamo nezasiahlo, sa tu konal jeden zo štatariálnych súdov. Z výdobytkov [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849|revolučných]] rokov [[1848]]/[[1849]] privítali Pozdišovčania predovšetkým zrušenie poddanstva. Postupne získavali pôdu do svojho vlastníctva. V obci vybudovali liehovar, pracovali tri [[mlyn]]y, z ktorých jeden stojí dodnes. Začiatkom 20. storočia poskytla obyvateľom skromné pracovné príležitosti aj [[píla]]. Z pôvodného sirmaiovského veľkostatku sa do 20. storočia vytvorilo niekoľko menších hospodárstiev. Po vzniku [[Česko-Slovensko|ČSR]] sa poslední predstavitelia rodiny z Pozdišoviec odsťahovali do Maďarska a zvyšok majetku spravovali prostredníctvom správcov. === Školstvo === * [[1362 ]]– zmienka o farskej škole * [[1646]]-[[1647 ]]– protestantská škola, ktorú okolo roku [[1650]] navštívil [[Jan Amos Komenský|J. A. Komenský]] * [[1743 ]]– zriadená vyššia škola, prvým rektorom bol Dávid Fabrici * [[1902 ]]– postavená budova štátnej školy == Obyvateľstvo == === Náboženské zloženie === <small>údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku '''2011'''</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 1.221</small>|titlebar=#ddd|bars={{bar percent|Rímskokatolíci|blue|35.24}} {{bar percent|Luteráni|red|29.76}} {{bar percent|Pravoslávni|purple|14.44}} {{bar percent|Gréckokatolíci|brown|10.95}} {{bar percent|nezistení|black|3.81}} {{bar percent|bez vyznania|grey|1.98}} {{bar percent|Jehovisti|aqua|1.75}} {{bar percent|Kalvíni|green|1.27}}}}<small>údaje: Sčítanie obyvateľov v roku '''1910'''</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 1.219</small>|titlebar=#ddd|bars={{bar percent|Luteráni|red|38.97}} {{bar percent|Gréckokatolíci|brown|25.68}} {{bar percent|Rímskokatolíci|blue|25.68}} {{bar percent|Židia|yellow|7.79}} {{bar percent|Kalvíni|green|1.89}}}} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, trojloďová pôvodne [[románske umenie|románsko]]-[[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z [[13. storočie|13. storočia]]. Pôvodné patrocínium kostola bolo [[Svätý Juraj|sv. Juraja]]. Gotickou úpravou prešiel v [[15. storočie|15. storočí]]. Od [[16. storočie|16. storočia]] tu pôsobili [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaní]] kazatelia, v polovici [[17. storočie|17. storočia]] miestny rod Sirmaiovov založil evanjelický cirkevný zbor. [[Barok]]ovo bol upravený po požiari v roku [[1762]]. Na konci [[18. storočie|18. storočia]] prešiel ďalšou úpravou, keď boli postavené poschodové [[empora|empory]] a kostol dostal charakter trojlodia. Zo [[stredovek]]ej stavby sa dochovalo presbytérium a pravdepodobne aj obvodové múry lode. Románske murivo a architektonické detaily boli objavené na stenách presbytéria pri výskume v roku [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Evanjelický kostol v Pozdišovciach má románsky pôvod | url = http://apsida.sk/c/1553/evanjelicky-kostol-v-pozdisovciach-ma-romansky-povod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie, [[rokoko|rokokový]] [[oltár]] s obrazom Kalvária, [[organ]] z roku [[1794]] od majstra Jana Tučeka z [[Kutná Hora|Kutnej Hory]] a patronátne lavice z konca 18. storočia. [[Krstiteľnica]] zdobená festónmi je v štýle luiséz. V kostole sú osadené aj [[epitaf]]y príslušníkov rodiny Sirmai z rokov [[1723]]–[[1776]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pozdišovce - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/pozdisovce-evanjelicky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené oportnými piliermi a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. * Sirmaiovský kaštieľ, dvojpodlažná bloková dvojtraktová [[renesancia|renesančná]] stavba z rokov [[1643]]-[[1648]]. Kaštieľ bol vybudovaný podžupanom [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej župy]] Petrom Sirmaiom. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] bol prestavaný klasicisticky a v rokoch [[1880]]-[[1890]] [[neogotika|neogoticky]]. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté valenými [[klenba]]mi s [[luneta]]mi, vo vstupnom vestibule sú barokové pruské klenby. Okolo ústredného krídla sú štyri vyvýšené krídla evokujúce veže. Deväťosovému priečeliu dominuje osovo umiestnený renesančný [[portál]] s [[erb]]om rodu z roku 1648.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pozdišovce | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/pozdisovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Sirmaiovská kúria, jednopodlažná bloková stavba s valbovou strechou z rokov [[1698]]-[[1701]]. Pôvodne tu bol dom pre služobníctvo Sirmaiovcov. Od roku [[1922]] tu sídlil notársky úrad. Fasády kúrie sú členené oknami so šambránami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pozdišovce | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/pozdisovce-kuria | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Elektrický, pôvodne parný mlyn, jednopodlažná dvojtraktová stavba z prvej tretiny 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19765 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Najsvätejšieho srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]], jednoloďová [[historizmus|historizujúca]] stavba s polkruhovým ukončením presbytéria s náznakom [[transept]]u a predstavanou vežou, z roku [[1927]]. Fasády chrámu sú členené polkruhovo ukončenými oknami a výraznou korunnou rímsou. Veža je v hornej časti osemhranná, ukončená barokovou helmicou s laternou. * Z obce pochádza zbierka piesní a tancov Anny Sirmaiovej, rod. Kecerovej z prvej polovice 18. storočia, rukopis 377 úplných a 25 neúplných skladieb. === Kultúra === Pozdišovce sú známe hlavne kvôli pozdišovskej [[keramika|keramike]]. V centre obce bol v roku [[1996]] postavený Pamätník národným dejateľom Karolovi S. B. Seredajovi, Jonášovi Záborskému a Júliusovi Barčovi-Ivanovi. === Hudba === V obci pôsobí skupina "Harčare", ktorá prezentuje pozdišovské hrnčiarske tradície piesňami. Vystupuje na rôznych folklórnych slávnostiach po celom Slovensku.V obci od roku [[2007]] posobí aj detský folklórny súbor "Harčarik".V roku (2011) vznikla aj ženská spevácka skupina "Harčarki" === Pravidelné podujatia === * Folklórne slávnosti od roku 1992 – v mesiaci júl * Úcta k starším – stretnutie samosprávy so staršími občanmi s kultúrnym programom – v mesiaci október * Mikulášska slávnosť s kultúrnym programom – v mesiaci december * Každý rok sa organizuje aj vatra SNP. * Taktiež sa koná každý rok v Pozdišovciach Šachový turnaj == Šport == * V roku [[1934]] prvé dotyky s futbalom, od 40-tych rokov účasť v krajských a okresných súťažiach. * V 50-tych rokoch hokej, neskôr aj volejbal a turistika. * Futbalový turnaj dospelých o putovnú Pozdišovskú vázu od roku 1965 – v mesiaci júl * Futbalový turnaj žiakov Memoriál Mikuláša Benetina v rokoch 1982 – 2004 * Futbalový turnaj dorastencov Memoriál Mikuláša Benetina od roku 2005 – v mesiaci júl V súčasnosti OcŠK organizuje dva turnaje s dlhodobou tradíciou, ktoré sú najstaršími futbalovými turnajmi na Zemplíne. == Osobnosti obce == === Narodili sa tu === * [[Andrej Danko (hrnčiar)|Andrej Danko]] (* [[1919]] - † [[1972]]), hrnčiar * [[Ján Eugen Kočiš]] (* [[1926]] - † [[2019]]), titulárny biskup abrittský, emeritný gréckokatolický pražský pomocný [[biskup]] === Pôsobili tu === * [[Karol Samuel Benjamín Seredai]] (* [[1812]] - † [[1894]]), evanjelický kantor-učiteľ, štúrovec, matičiar a zberateľ ľudových piesní. Pôsobil tu v rokoch 1833{{--}}1839 a 1855{{--}}1878. * [[Jonáš Záborský]] (* [[1812]] - † [[1876]]), spisovateľ, žil tu v rokoch (1835{{--}}1839) a inšpiroval sa k napísaniu poviedky [[Dva dni v Chujave]]. * [[Július Barč-Ivan]] (* [[1909]] - † [[1953]]), dramatik, v rokoch [[1935]]{{--}}[[1942]] tu pôsobil ako administrátor evanjelického a. v. zboru. V Pozdišovciach okrem iného napísal aj svoju známu hru Matka. * [[Michal Parikrupa-Šipar]] (* [[1909]] - † [[1995]]), hrnčiar ktorého výrobky obdivovali aj návštevníci viacerých Svetových výstav EXPO. == Galéria == <gallery> Súbor:Pozdišovská keramika 18 Slovakia.jpg|Pozdišovská keramika, váza Súbor:Pozdišovská keramika 18 Slovakia1.jpg|Džbánik Súbor:Pozdišovská keramika 18 Slovakia2.jpg|Tanier </gallery> == Literatúra a zdroje == * {{cite book |last=Plicková |first=Ester |date=1959 |title=Pozdišovské hrnčiarstvo |trans-title= |url= |language= |location=Bratislava |publisher=Slovenské vydavatelstvo krásnej literatúry |isbn=}} * Pozdišovské čriepky – noviny obyvateľov obce (od r. 2000) * Majstri hliny – osobnosti pozdišovskej hrnčiarskej dielne (2001), Ján Poprik * Pozdišovské školy (2002), Ján Poprik * Pozdišovce – turistický sprievodca (2003), Ján Poprik == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Pozdišovce}} == Externé odkazy == * [http://www.pozdisovce.sk/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Pozdišovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] jupzvh55x3givgd9tcwahsaarccc6lm 0 25266 8194818 8142534 2026-04-08T06:21:52Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194818 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Maťovské Vojkovce | Iné názvy = | Obrázok = Matovce train station.jpg | Popis obrázku = Nákladná stanica Maťovce na [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodnej trati Užhorod – Haniska pri Košiciach]] | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Matovske vojkovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5741 | Zemepisná dĺžka = 22.1278 | Nadmorská výška = 106 | Prvá zmienka = 1302 | Starosta = Lýdia Czapová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 079 01 (pošta [[Veľké Kapušany]]) | Kód = 528579 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.matovskevojkovce.ocu.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Maťovské Vojkovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol v časti Kapušianske Vojkovce, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z konca [[18. storočia]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1879]]-[[1882]]. Interiér kostola je plochostropý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kapušianske Vojkovce (Maťovské Vojkovce) - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kapusianske-vojkovce-matovske-vojkovce-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho fasády sú členené lizénami a oknami s trojuholníkovým záklenkom a šambránami. Veža je členená lizénovými rámami, vyrastá zo štítového priečelia, ukončená je ihlancovou helmicou. * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky v časti Maťovce, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1911]]. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu výmaľba od maliara Bokšaya z roku [[1937]]. Na hlavnom [[oltár]]i je obraz [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] od J. Virágha z roku [[1929]], bočným oltárom [[Ježiš Kristus|Krista]] na Olivovej Hore, [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]] a Božského srdca dominujú obrazy od Bokšaya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maťovce (Maťovské Vojkovce) - Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/matovce-matovske-vojkovce-chram-zosnutia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády chrámu sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Maťovské Vojkovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] rd8ywqos4ow399ol42ll4h7npcllukl 0 25267 8194819 7944028 2026-04-08T06:23:01Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194819 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Moravany | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Lucenec-lucenec-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = Lučkovce | Rieka = [[Trhovištský potok (prítok Ondavy)|Trhovištský potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7389 | Zemepisná dĺžka = 21.7859 | Nadmorská výška = 110 | Prvá zmienka = 1260 | Starosta = Vladimír Čeklovský<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 03 (pošta [[Rakovec nad Ondavou]]) | Kód = 522791 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad Moravany<br>Moravany 98<br>072 03 Rakovec nad Ondavou | E-mail = moravany@obecmoravany.sk | Telefón = +421 56 688 46 46 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecmoravany.sk | Commons = Moravany, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Moravany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Polohopis == Obec leží na západnom okraji okresu, {{Km|15|m|w}} západne od [[Michalovce|Michaloviec]]. Nachádza sa na rozhraní [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskej pahorkatiny]] (podcelok [[Pozdišovský chrbát]]) a [[Východoslovenská rovina|Východoslovenskou rovinou]] (podcelok [[Ondavská rovina]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-28| miesto = Bratislava }}</ref> Obcou preteká [[Trhovištský potok (prítok Ondavy)|Trhovištský potok]], približne {{Km|1|m|w}} západne vedie tok rieky [[Ondava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=21.78366&y=48.74073&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-28 | miesto = }}</ref> Zo severu na juh prechádza [[Cesta II. triedy 554 (Slovensko)|cesta II/554]] ([[Vranov nad Topľou]] – [[Trhovište]]), na ktorú sú napojené obecné ulice. [[Michalovce|Okresné mesto]] je vzdialené {{Km|15|m|w}} východne, [[Vranov nad Topľou]] {{Km|20|m|w}} severne, [[Sečovce]] {{Km|16|m|w}} západne, [[Trebišov]] {{Km|18|m|w}} juhozápadne a krajské mesto [[Košice]] sú vzdialené {{Km|50|m|w}} západným smerom. == Dejiny == Najstaršie dôkazy osídlenia tejto lokality pochádzajú z obdobia [[Mladý paleolit (v užšom zmysle)|mladého paleolitu]] (40 000 – 8 000 rokov pred Kr.), z ktorého sa našli kamenné nástroje v polohe ''Ortáš''. V roku [[1996]] bol objavený aj súbor štiepanej kamennej industrie priamo v obci a jej okolí, ktoré dokazujú prítomnosť človeka na tomto území aj v [[neolit]]e a [[eneolit]]e. Prvá písomná správa o obci „Morwa“ pochádza z roku [[1252]], kedy sa spomína v listine, potvrdzujúcej vlastníctvo dediny bratmi Čižovcami a Ďapalovcami z rodu Bogatradvan. Názov Moraviany sa objavuje v 18. storočí a bol používaný súčasne s maďarským názvom Marwa. Kostol v obci sa spomína od začiatku 14. storočia, o storočie neskôr tu stála aj drevená kaplnka, lokalizovaná na [[cintorín]]e<ref name="U"/>. Do konca 16. storočia bolo obyvateľstvo katolícke, od začiatku 17. storočia tu pôsobili evanjelickí reformovaní kňazi. V tomto období mala obec 14 obývaných poddaných domov, jednu resp. dve kúrie, kostol, faru a tiež školu. Výraznú stagnáciu priniesli [[Protihabsburské stavovské povstania]] a nasledujúce morové epidémie, ktoré znamenali pokles osídlených usadlostí na 8 v roku [[1715]]. Po upokojení pomerov sa postupne počet obyvateľov zvýšil a v roku [[1787]] už mali Moravany 89 domov a 676 obyvateľov. Domáci sa živili poľnohospodárstvom, obrábali pôdu a pestovali rôzne plodiny. V 19. storočí bola obec súčasťou majetku rodiny Andrášiovcov. Rozsiahle úpravy kostola sv. Štefana boli realizované v roku [[1814]], ktorý bol od roku 1761 opäť katolícky. Evanjelici si v roku [[1856]] postavili vlastný kostol, pričom už v roku [[1830]] v Moravanoch pôsobila kalvínska škola. V roku [[1900]] mala obec už 881 obyvateľov, no do pokojného života rodín zasiahla [[prvá svetová vojna]], na ktorej frontoch zahynulo 15 miestnych obyvateľov. Od roku [[1920]] sa používal názov Muroviany, od roku 1927 potom Moraviany. Veľkú nezamestnanosť a biedu priniesla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárska kríza]], kvôli ktorej odišlo za prácou množstvo obyvateľov. Časť z nich neskôr vrátila do obce, časť však zostala žiť v cudzine. Moravany boli i v tomto období poľnohospodárskou obcou. Kultúrny a spoločenský život zabezpečovala katolícka a kalvínska škola, ktoré zabezpečovali okrem pedagogickej činnosti aj iné aktivity, najmä počas dôležitých cirkevných a štátnych sviatkov. Zriadenie opravovne vojenskej techniky počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tu sústredil najmä v lete [[1944]] väčšie množstvo vojakov. To znamenalo počas prechodu frontu [[30. november|30. novembra]] [[1944]] bojové akcie, sprevádzané streľbou, horiacimi domami a stodolami priamo v obci. Sovietskí vojaci zotrvali v Moravanoch do januára 1945.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = webex.sk | odkaz na autora = | titul = MORAVANYOFICIÁLNE STRÁNKY OBCE | url = http://www.obecmoravany.sk/-historia | vydavateľ = obecmoravany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-28 | miesto = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]], jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, pôvodne asi zo [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[17. storočie|17. storočia]] do roku [[1761]] patril kostol reformovaným veriacim. Výraznou stavebnou úpravou v duchu [[klasicizmus|klasicizmu]] prešiel v roku [[1814]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História | url = http://www.obecmoravany.sk/-historia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Moravany | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1856]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravany | url = https://mi-seniorat.sk/index.php/zbory/moravany | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Michalovský seniorát | miesto = }}</ref> Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami, veža má ihlancovú helmicu. Pri kostole stojí drevená zvonica. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 340{{--}}341 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Moravany (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] thyydx1c5kqqbfevzqu2nue1utaobjo 0 25269 8194815 7781253 2026-04-08T06:20:44Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194815 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Malčice | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Malcice-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5765 | Zemepisná dĺžka = 21.8530 | Nadmorská výška = 120 | Prvá zmienka = [[1213]]<ref name="U"/> | Starosta = Monika Hamzová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 06 | Kód = 522759 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Hlavná 176 | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.malcice.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Malčice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Dejiny == Obec je [[Veľká Morava|veľkomoravského]] pôvodu. Prvá písomná písomná zmienka pochádza z roku [[1213]] sa súvisí s vyšetrovaním [[krádež]]e z ktorej bol obvinený miestny obyvateľ s menom Kračuň. Pravdepodobne v [[14. storočie|14. storočí]] bol pri obci postavený [[hrad]] (písomný doklad je z roku [[1470]]).<ref name="U"/> Kostol v obci existoval pred 14. storočím. Od začiatku [[17. storočie|17. storočia]] v ňom pôsobili [[Kalvinizmus|kalvínski]] kazatelia, neskôr ([[protireformácia]]) bol bez neho a istý čas bol pustý.<ref name="U"/> Obyvatelia obce boli zdanení od: [[1567]] 6,25, [[1582]] 5, [[1610]] 2,5 a [[1635]] 0,625 [[Porta (daňová jednotka)|porty]].<ref name="U"/> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Pohrebná kaplnka sv. Kríža, [[barok]]ová stavba s polkruhovým záverom z roku [[1779]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19790 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Fasády kaplnky sú členené polostĺpmi, priečelie je ukončené štítom s prelamovanou rímsou. Vstup je riešený ako [[portál]] so segmentovým [[Ostenie|ostením]]. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a mierne predstavanou vežou, z rokov [[1825]]-[[1827]]. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, má nárožné zaoblenia a členenie [[pilaster|pilastrami]]. Ukončená je ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malčice - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/malcice-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]], jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1848]]. V roku [[1910]] bola doplnená veža. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Priečelie kostola je členené lizénami, veža vystupuje z priečelia vo forme [[rizalit]]u, ukončená je lizénami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malčice - Kostol sv. Štefana kráľa | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/malcice-kostol-sv-stefana-krala | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 299{{--}}300 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Malčice}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Malčice| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 3x838af3crnm2s0angdoecnrbum0icc 0 25270 8194811 7921644 2026-04-08T06:19:13Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194811 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Laškovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Laskovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7007 | Zemepisná dĺžka = 21.8498 | Nadmorská výška = 116 | Prvá zmienka = [[1310]]<ref name="U"/> | Starosta = Milan Kanči<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[PRINCÍP]] | PSČ = 072 01 (pošta [[Pozdišovce]]) | Kód = 522708 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad Laškovce 36, 072 01 Pozdišovce | E-mail = ocu.laskovce@post.sk | Telefón = 056/6472204 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obeclaskovce.sk | Commons = Laškovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Laškovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. Obec má 668 obyvateľov (k 31. 12. 2015). == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z 80. rokov [[18. storočie|18. storočia]]. Obnovou prešiel v roku [[1922]]. V interiéri sa nachádza drevená korýtková [[klenba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Laškovce - Chrám Nanebovzatia Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/laskovce-chram-nanebovzatia-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády chrámu sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 274{{--}}275 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Laškovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 0eqvxevpf4k930040gzq79swrjbo97o 0 25271 8194839 7920588 2026-04-08T06:34:42Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194839 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Šamudovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Samudovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7073 | Zemepisná dĺžka = 21.8852 | Nadmorská výška = 108 | Prvá zmienka = 1315 | Starosta = Emil Ircha<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 072 01 (pošta [[Pozdišovce]]) | Kód = 523151 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsamudovce.sk | Commons = Šamudovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Šamudovce''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Polohopis== Šamudovce ležia v severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]], na západnom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 108 m. == Dejiny== Priama správa o Šamudovciach je v listine kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda]] z roku [[1403]] o darovaní časti panstva Pozdišovce šľachticovi Mikulášovi zo Žbiniec aj iným šľachticom. Šamudovce sa vyskytujú v písomnostiach [[15.]] a [[16. storočia]] pod názvom Samogh, Samogy. Nejasný pôvod názvu zahmľuje aj pôvod a čas vzniku dediny. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1801]]. Obnovou prešiel v roku [[1938]], kedy vzniklo jeho súčasné zariadenie. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Fasády chrámu sú členené lizénovými rámami a výraznou korunnou rímsou. Okná so šambránami sú polkruhovo ukončené. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šamudovce - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/samudovce-chram-ochrany-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová neorománska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov [[1928]]-[[1930]]. Autorom projektu kostola je architekt Karšek, staviteľom bol Ján Desző. Interiér je zaklenutý valenou klenbou, nachádza sa tu [[oltár]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Kežiša]] z doby vzniku kostola od M. Jordana z [[Prešov]]a. Fasády kostola sú dekorované oblúčkovým vlysom, členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je v spodnej časti štvorcová, v hornej oktogonálna, ukončená ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šamudovce - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/samudovce-evanjelicky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie === <small>'''údaje:''' ''Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku'' '''2011'''</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Národnostné zloženie - Šamudovce (2011)<ref name="SODB2011">[http://www.sodb.infostat.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar=#ddd|bars={{bar percent|[[Slováci]]|blue|90.82}} {{bar percent|[[Rómovia]]|brown|5.70}} {{bar percent|nezistení|black|2.22}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.63}} {{bar percent|ostatní|grey|0.63}}}} {| class="wikitable sortable" !národnosť !počet !podiel (%) |- |slovenská |574 |90,82 |- |rómska |36 |5,70 |- |rusínska |4 |0,63 |- |ukrajinská |2 |0,32 |- |česká |1 |0,16 |- |ostatné |1 |0,16 |- |nezistené |14 |2,22 |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Šamudovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 43og0uf848am17j7plg4lokia4nuhhe 0 25272 8194807 7556207 2026-04-08T06:16:45Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194807 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Krásnovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Krasnovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7222 | Zemepisná dĺžka = 21.8835 | Nadmorská výška = 110 | Prvá zmienka = [[1403]]<ref name="U"/> | Starosta = Miloš Hujdič<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 01 (pošta [[Pozdišovce]]) | Kód = 522651 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = krasnovce@minet.sk | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.krasnovce.eu | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Krásnovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Krásnovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 108 m. == Dejiny == Kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] v roku [[1403]] daroval šľachticom zo Žbiniec časť panstva [[Pozdišovce]], ku ktorému patrila aj dedina Krásnovce. V darovacej listine je najstaršia správa o tejto dedine.<ref name="U"/> V listinách z [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] sa vyskytuje pod názvom Krazna. V obci sa nachádza malá zvonica. == Obyvateľstvo == === Náboženské zloženie === ==== 1910 ==== [[Súbor:Krásnovce náboženstvo 1910.png|thumb|left|Náboženské zloženie obce Krásnovce, podľa sčítania v roku 1910.]]'''spolu obyvateľov: 513''' * evanjelická cirkev (luteráni) - 205 * gréckokatolícka cirkev - 160 * rímskokatolícka cirkev - 100 * židovské vyznanie - 44 * reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) - 4 ==== 1930 ==== [[Súbor:Krásnovce náboženstvá 1930.png|thumb|Náboženské zloženie obce Krásnovce, podľa sčítania v roku 1930.|vľavo]]'''spolu obyvateľov: 519''' * evanjelická cirkev (luteráni) - 167 * gréckokatolícka cirkev - 151 * rímskokatolícka cirkev - 132 * židovské vyznanie - 37 * reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) - 16 * bez vyznania a iné - 16 ==== 2011 ==== [[Súbor:MI Krasnovce nab 2011.png|vľavo|náhľad|Náboženské zloženie obce Krásnovce, podľa sčítania v roku 2011.]] '''spolu obyvateľov: 609''' * rímskokatolícka cirkev - 237 * evanjelická cirkev (luteráni) - 131 * gréckokatolícka cirkev - 101 * pravoslávna cirkev - 80 * reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) - 35 * bez vyznania a nezistení - 20 * iné- 5 == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 248{{--}}249 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krásnovce}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Krásnovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] s0grkowhsh19i9jdplrmyk1f2fpzjb7 0 25273 8194795 7918184 2026-04-08T06:08:20Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194795 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Falkušovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Falkusovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6309 | Zemepisná dĺžka = 21.8420 | Nadmorská výška = 103 | Prvá zmienka = 1290 | Starosta = Silvia Jaššová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 05 (pošta [[Bracovce]]) | Kód = 522414 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Falkušovce 179,<br /> 072 05 Bracovce | E-mail = ocufalkusovce@centrum.sk | Telefón = 056 / 649 61 01 | Fax = 056 / 688 74 01 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecfalkusovce.sk | Commons = Falkušovce | Pôvod názvu = Pozri [[#Názov obce|Názov obce]] | Poznámky = }} '''Falkušovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]], ležiaca uprostred [[Východoslovenská rovina|Východoslovenskej roviny]], na východnom agradačnom vale rieky [[Ondava]], v nadmorskej výške okolo 104 m n. m. == Dejiny == K obci sa viažu archeologické nálezy z [[paleolit]]u, [[neolit]]u a zo strednej [[Doba bronzová|doby bronzovej]].<ref name=Beliana>{{Citácia Harvard | Heslo = Falkušovce | Rok = 2005 | Titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | Diel = 4. Eh – Gala | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV; [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 80-224-0847-6 | Strana = 302 }}</ref> V rokoch 1953 – 1954 zaregistroval Karel Andel v polohe ''Pod Dričkami'' kultúrne bližšie nezaradený [[eneolit]]ický materiál a na základe nálezov z polohy ''Hercecká moľva'' zaradil obec do skupiny lokalít s prítomnosťou pamiatok zo záveru [[Doba bronzová|doby bronzovej]] až začiatku [[Doba halštatská|doby halštatskej]]. V polohe ''Pri Osade'' bola v profile hliniska objavená prerušená kultúrna vrstva s črepovým materiálom z doby halštatskej a [[Doba rímska|doby rímskej]]. V roku 1961 objavil Jozef Paulík počas archeologického prieskumu v tamojšej tehelni zlomky nádob [[Dákovia|dáckeho]] rázu.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Gačková | Meno = Lýdia | Príspevok = Okres Michalovce | PriezviskoEditora = Gačková | MenoEditora = Lýdia | Rok = 2004 | Titul = Archeologické dedičstvo Zemplína : Pravek až včasný stredovek | Miesto = Michalovce | Vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | ISBN = 80-969191-4-8 | Strana = 281 }}</ref> Prvá písomná zmienka o Falkušovciach pochádza z nedatovanej listiny [[Jáger]]skej kapituly z [[13. storočie|13. storočia]], v ktorej oznamuje kráľovi [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrejovi III.]], že pozvala šľachtica Mikuláša v jeho dedine Falkušovce na riešenie sporu s iným šľachticom.<ref name="U"/> V písomnostiach sa vyskytuje pod názvom ''Folkus'', ''Falkos''. Obec patrila [[zeman]]om, neskôr viacerým zemepánom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Obec sa zapojila do [[Východoslovenské roľnícke povstanie|cholerového povstania]] v roku 1831.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Falkušovce | PriezviskoEditora = Kropilák | MenoEditora = Miroslav | OdkazNaEditora = Miroslav Kropilák | Rok = 1977 | Titul = [[Vlastivedný slovník obcí na Slovensku]] | Vydanie = 1. | Diel = I. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | OCLC = 310561096 | Strana = 374 }}</ref><ref name=Soltes>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Šoltés | Meno = Peter | Rok = 2009 | Titul = Tri jazyky, štyri konfesie : Etnická a konfesionálna pluralita na Zemplíne, Spiši a v Šariši | URL = http://forumhistoriae.sk/sk/e-kniha/tri-jazyky-styri-konfesie-etnicka-konfesionalna-pluralita-na-zempline-spisi-v-sarisi | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Historický ústav SAV vo vydavateľstve Pro Historia | ISBN = 978-80-970060-6-8 | Strana = 156 }}</ref> Väčšina jej obyvateľstva konfesijne prislúchala ku gréckokatolíckej cirkvi – v roku 1831 obec obývalo 468 gréckokatolíkov a len 39 rímskokatolíkov.<ref name=Soltes/> == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1290]] - [[1300]] – ''Folkus'' * [[1384]] – ''Falkus'' * [[1773]] – ''Falkus'', ''Falkasowcze'' * [[1786]] – ''Falkusch'', ''Falkussowce'' * [[1808]] – ''Falkus'', ''Falkussowce'' * [[1863]] - [[1913]] – ''Falkus'' * [[1920]] – ''Falkušovce''<ref name=Beliana/> Názov obce pochádza z osobného mena Falkuš.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Stanislav | Meno = Ján | OdkazNaAutora = Ján Stanislav (1904) | Rok = 2004 | Titul = [[Slovenský juh v stredoveku]] | Diel = II. | Vydanie = 2. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | ISBN = 80-88878-89-6 | Strana = 152 }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] Chrám nanebovstúpenia Pána, jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1779]]. Obnovou prešiel v roku [[1927]]. Interiér chrámu je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, záver [[koncha|konchou]]. Jeho zariadenie pochádza z rokov [[1925]]-1927. Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Falkušovce - Chrám Nanebovstúpenia Pána | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/falkusovce-chram-nanebovstupenia-pana | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia Harvard | Priezvisko = Uličný | Meno = Ferdinand | OdkazNaAutora = Ferdinand Uličný | Rok = 2001 | Titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | Vydanie = 1. | Miesto = Michalovce | Vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | ISBN = 80-968579-1-6 | Strana = 139{{--}}140 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Falkušovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] mtec5hdzmyi4gx4f3sshqejd7vw2ecg 0 25274 8194798 7923127 2026-04-08T06:10:33Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194798 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Horovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Horovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = [[Trhovištský potok (prítok Ondavy)|Trhovištský potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7062 | Zemepisná dĺžka = 21.7714 | Nadmorská výška = 106 | Prvá zmienka = 1347 | Starosta = Erik Timko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 072 02 (pošta [[Tušická Nová Ves]]) | Kód = 522481 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obechorovce.sk | Commons = Horovce, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Horovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Dejiny == Obec pravdepodobne existovala už pred [[14. storočie|14. storočím]]. Od jeho konca až po koniec [[17. storočie|17. storočia]] časť obce patrila [[Drugetovci|Drugetovcom]] (súčasť ich brekovského a neskôr humenského panstva), časť miestnym [[zeman]]om (v [[16. storočie|16. storočí]] Mikovci).<ref name="U"/> Drevený kostol sa v obci nachádzal ešte na prelome 17. a [[18. storočie|18. storočia]], vtedy v ňom slúžili [[Luteránstvo|evanjelickí]] kazatelia.<ref name="U"/> V rokoch [[1567]] obyvatelia platili daň z 11,5 [[Porta (daňová jednotka)|porty]], [[1582]] boli bez dane (pravdepodobne predtým vyhoreli), [[1610]] 2,5 a [[1635]] 0,75 porty.<ref name="U"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 169 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Bisce]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Horovce (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 41jij4zrfnb8vkqiuxe5sg992j6suyb 0 25275 8194799 7921648 2026-04-08T06:10:52Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194799 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Iňačovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Inacovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6983 | Zemepisná dĺžka = 22.0290 | Nadmorská výška = 103 | Prvá zmienka = 1417 | Starosta = Martin Gerzanič<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 11 (pošta [[Čečehov]]) | Kód = 522511 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecinacovce.sk | Commons = Iňačovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Iňačovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === <small>'''údaje:''' Štatistický úrad Slovenskej republiky</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Najpočetnejšia národnosť v roku 2011</small>|titlebar=#ddd|bars={{bar percent|slovenská|blue|89.36}} {{bar percent|rómska|brown|4.5}} {{bar percent|nezistená|black|4.37}} {{bar percent|iná|silver|0.95}} {{bar percent|česká|orange|0.82}}}} === Náboženské zloženie === <small>'''údaje:''' Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> {{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 733 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|13.37}} {{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|0.27}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|30.83}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|6.55}} {{bar percent|Pravoslávna cirkev|purple|9.00}} {{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|6.00}} {{bar percent|Apoštolská cirkev|indigo|15.28}} {{bar percent|Bratská jednota baptistov |lime|1.09}} {{bar percent|Cirkev bratská|aqua|3.55}} {{bar percent|bez vyznania|grey|8.19}} {{bar percent|nezistené|black|5.87}}}} === Jazykové zloženie === <small>'''údaje:''' Štatistický úrad Slovenskej republiky</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Najpočetnejší materinský jazyk v roku 2011</small>|titlebar=#ddd|bars={{bar percent|slovenský|blue|93.04}} {{bar percent|nezistený|black|4.64}} {{bar percent|rusínsky|deeppink|0.68}} {{bar percent|český|orange|0.55}} {{bar percent|maďarský|green|0.55}} {{bar percent|iný|silver|0.55}}}} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1800]]. Obnovou prešiel v rokoch [[1911]]-[[1912]]. Chrám bol poškodený počas druhej svetovej vojny, obnovou prešiel po vojne. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Iňačovce - Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/inacovce-chram-zosnutia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku [[1912]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = http://www.obecinacovce.sk/-historia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Iňačovce | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180705233410/http://www.obecinacovce.sk/-historia | dátum archivácie = 2018-07-05 }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Senianske rybníky]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Iňačovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 3ka8v26mh7q7pj3p3kgtvz12vw2n36z 0 25276 8194800 8142530 2026-04-08T06:11:10Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194800 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ižkovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Izkovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5561 | Zemepisná dĺžka = 21.9531 | Nadmorská výška = 100 | Prvá zmienka = 1297 | Starosta = Štefan Šipoš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 076 72 (pošta [[Vojany]]) | Kód = 528391 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.izkovce.ocu.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Ižkovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola asi zo [[17. storočie|17. storočia]]. Výraznou úpravou prešiel na konci [[19. storočie|19. storočia]], keď bola dostavaná veža. Interiér je zaklenutý krížovými [[klenba]]mi. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho úpravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ižkovce - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/izkovce-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené [[bosáž|bosovanými]] [[pilaster|pilastrami]] vytvárajúcimi slepé arkády. Okná sú polkruhovo ukončené. Veža je členená kordónovými [[rímsa|rímsami]] a slepými arkádami, ukončená je ihlancovou helmicou. [[Portál]] kostola je riešený ako polostĺpová [[edikula]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Ižkovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 77oltchhkbgeakrsvy72h70wfmrnbna 0 25277 8194791 7923114 2026-04-08T05:58:06Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194791 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Čičarovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Cicarovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5398 | Zemepisná dĺžka = 22.0180 | Nadmorská výška = 106 m | Prvá zmienka = 1263 | Starosta = Vincent Hajdók<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 076 71 | Kód = 528277 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Čičarovce č.d. 90 | E-mail = cicarovce@sivinet.sk | Telefón = 6383170, 6281830 | Fax = 6383170 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obeccicarovce.sk | Commons = Čičarovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Čičarovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z [[13. storočie|13. storočia]]. Úpravami prešiel v [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19772 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] bola doplnená veža, v roku [[1936]] prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čičarovce - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cicarovce-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami s nárožným zaoblením a ukončená barokovou helmicou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Mena [[Ladislav I. (Uhorsko)|sv. Ladislava]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1796]]. V roku [[1802]] bola doplnená veža kostola. Interiér je zaklenutý českými plackami. Nachádza sa tu klasicistický [[oltár]] sv. Ladislava, [[kazateľnica]] a [[krstiteľnica]] z doby výstavby kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čičarovce - Kostol sv. Ladislava | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cicarovce-kostol-sv-ladislava | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami, veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u lemovaného [[pilaster|pilastrami]]. Ukončená je ihlancovou helmicou. * V obci bolo objavené pohrebisko z obdobia [[neolit]]u s mnohými nálezmi kamennej i kostenej [[industria (archeológia)|industrie]], no tiež keramiky a unikátne ozdoby z medi. '''<big>Zaujímavosti</big>''' * V rokoch 1933 až 1944 pôsobil v obci kňaz [[Emil Szmutkó|Emil Szmutko]], ktorý zahynul [[23. november|23. novembra]] [[1944]] počas presunu frontu. Aktuálne prebieha proces zhromažďovania dát o jeho osobe, pre tento účel bola arcibiskupom [[Bernard Bober|Bernardom Boberom]] zriadená špeciálna komisia. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Čičarovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] ps7xdex3bhb62jyyfp0m2wgcncsvc33 0 25278 8194789 8142529 2026-04-08T05:57:28Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194789 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Budkovce | Iné názvy = | Obrázok = Budkovce kostol.jpg | Popis obrázku = Kostol Najsvätejšej Trojice | Znak = Coat of Arms of Budkovce.svg | Vlajka = Budkovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.632500 | Zemepisná dĺžka = 21.929167 | Nadmorská výška = 102 | Prvá zmienka = [[1314]]<ref name="U"/> | Starosta = Ján Lörinc<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 072 15 | Kód = 522376 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 244<br/>072 15  Budkovce | E-mail = [mailto:obecbudkovce@centrum.sk obecbudkovce@centrum.sk] | Telefón = 688 67 91 (informácie), 649 32 04 (sekretariát), 649 33 96 (starosta) | Fax = 649 33 96 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Budkovce.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Budkovce''' (nemecky Wudigersdorf, Guthsdorf) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na východnom [[Slovensko|Slovensku]] v Košickom kraji, v okrese [[Michalovce (okres)|Michalovce]]. == Polohopis == === Vodné toky === Rieka [[Laborec]], potok Duša. == Politika == Na čele obce od roku [[1900]] stáli títo richtári: * Harbuľák, Štefan * Sabol, Ján * Kraus, Štefan * Harbuľák, Pavol * Pivarník, Július * Eštok, Ján * Harbuľák, Ján * Hájnik, Štefan * Kuchár, Július * Galamboš, Štefan * Sinčák, Štefan * Kičinka, Štefan * Janusko, Juraj * Fedor, Michal * Ferik, Štefan * Uhrina, Marián == Obyvateľstvo == v roku 1771 mala obec 473 obyvateľov, v roku 1890 – 1136 obyvateľov, v roku 1910 – 1341 obyvateľov, v roku 1930 – 1436 obyvateľov, v roku 1940 – 1602 obyvateľov, v roku 1965 – 1560 obyvateľov, v roku 2001 – 1504 obyvateľov. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Najsvätejšej Trojice, pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, zo [[14. storočie|14. storočia]]. Úpravami prešiel v [[15. storočie|15. storočí]], [[barok]]ovo bol upravený v roku [[1754]], poslednou [[neogotika|neogotickou]] úpravou prešiel v roku [[1896]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19694 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má v hornej časti nárožné zaoblenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. * Buttkayovský kaštieľ, jednopodlažná [[renesancia|neskororenesančná]] stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z obdobia okolo roku [[1617]]. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bol rozšírený o nárožné veže, realizovaný bol aj klasicistický dvojosový [[portikus]] so segmentovými arkádami. V interiéri sa nachádzajú valené [[klenba|klenby]] s [[luneta]]mi, vo vežiach české placky. Na fasáde je umiestnený renesančný erb s vročením z doby výstavby kaštieľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Budkovce | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/budkovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Socha Sv. Jána Nepomuckého, polychrómová neskorobaroková socha z 50. rokov [[19. storočie|19. storočia]]. Pri búrke v roku [[1919]] poškodil sochu dvestoročný jaseň. Táto socha bola v roku [[1924]] na náklady Františka Šamudovského obnovená a dodnes tvorí súčasť kostolného dvora. Obnovou prešla v roku [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19713 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> === Kultúra === V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku [[1935]] učiteľ Ladislav Berka zo [[Sobrance|Sobraniec]], ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Tento súbor sa zúčastnil v roku 1935 okresnej slávnosti piesní v Pozdišovciach. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod.jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla. DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku. K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku [[1995]] sa otvorila nová tradícia usporadúvania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku [[1999]] sa obnovilo vydávanie obecných novín Budkovčan, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov. === Spolková činnosť === V obci pôsobí poľovnícke združenie Bažant. Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov. V obci, ktorá ma charakter prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku [[1992]] obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej. == Školstvo == * Základná a materská škola v Budkovciach == Šport== V obci pôsobí OŠK (Obecný športový klub) Budkovce. Svoju činnosť aktívne rozvíjajú aj iné oddiely : volejbalový, turistický, stolnotenisový a iné. == Partnerské obce == * {{Flagicon|Poľsko}} [[Laszki]], [[Poľsko]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 82{{--}}83 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Budkovce (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 1dydip0pd0n1tv2qjyz7hws37hcegt2 0 25279 8194788 7921612 2026-04-08T05:56:56Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194788 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Budince | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Budince-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.544167 | Zemepisná dĺžka = 22.122222 | Nadmorská výška = 104 | Prvá zmienka = [[1332]] | Starosta = Lóránt Juhász<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 076 77 (pošta [[Ruská]]) | Kód = 513857 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad<br/>Budince 25<br/>076 77  Ruská | E-mail = obecbudince@centrum.sk | Telefón = 638 01 36, 628 66 11 | Fax = 638 01 36 | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = Budince | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Budince''' ({{vjz|hun|''Budaháza''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Obyvateľstvo == === 2011 === {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 230 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (národnosť v %): {{bar percent|slovenská|blue|4.35}} {{bar percent|maďarská|green|70.43}} {{bar percent|rómska (*34%)|darkred|23.48}} {{bar percent|nezistená|black|1.74}}}} <small>*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013</small> {{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 230 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|77.83}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|7.39}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|10.43}} {{bar percent|bez vyznania|grey|3.48}} {{bar percent|nezistené|black|0.87}}}} === 1880 === {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 143 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 1880 (jazyk v %): {{bar percent|maďarský|green|99.03}} {{bar percent|nezistený|black|0.70}}}} {{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 143 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|46.85}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|30.77}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|14.69}} {{bar percent|Ústredný zväz židovských náboženských obcí|yellow|7.69}}}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Budince| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 491s4zxayk6j6629wb5q99b08bgt4c4 0 25280 8194844 8142551 2026-04-08T06:39:43Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194844 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľké Raškovce | Iné názvy = | Obrázok = Nagyráska13.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Velke raskovce-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5554 | Zemepisná dĺžka = 21.9108 | Nadmorská výška = 100 | Prvá zmienka = 1332 | Starosta = Elemér Jakab<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 076 75 (pošta [[Oborín]]) | Kód = 543870 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.velkeraskovce.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľké Raškovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku [[1801]]. Obnovou prešiel v rokoch [[1900]] a [[1937]]. Interiér kostola je plochostropý, zariadenie pochádza z doby úpravy kostola v roku 1900. Kostol má hladké fasády s nárožnými skoseniami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami, hornej časti [[pilaster|pilastrami]] a ukončená zvonovitou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľké Raškovce - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velke-raskovce-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Veľké Raškovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] irwvvunv50pjfj1q0wgiwgqamohsozg 0 25281 8194805 7920160 2026-04-08T06:15:17Z Vasiľ 2806 vlajka 8194805 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kapušianske Kľačany | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Kapusianske klacany-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5300 | Zemepisná dĺžka = 22.1061 | Nadmorská výška = 102 | Prvá zmienka = 1315 | Starosta = Tibor Varga<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 079 01 (pošta [[Veľké Kapušany]]) | Kód = 528404 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = Kapušianske Kľačany | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kapušianske Kľačany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom, [[transept]]om a predstavanou vežou, z roku [[1834]]. V roku [[1930]] prešiel zásadnou [[neogotika|neogotickou]] úpravou, keď bola postavená veža. V interiéri sa nachádza klasicistická [[kazateľnica]] z doby vzniku kostola. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = http://www.kapusianskeklacany.sk/Page.aspx?name=Aktuality | odkaz na autora = | titul = Kapušianske Kľačany - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kapusianske-klacany-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Veža je v spodnej časti dekorovaná nárožnými skoseniami, horná časť je oktogonálna s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. * Rímskokatolícky kostol sv. [[Joachim (svätec)|Joachima]] a [[Anna (svätica)|Anny]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DoKostola.sk|url=https://www.dokostola.sk/|vydavateľ=www.dokostola.sk|dátum prístupu=2023-04-14}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Kapušianske Kľačany| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 6lrx3lxr3vb6th4tn5wy96q60vckxnx 0 25282 8194855 7922085 2026-04-08T06:48:32Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194855 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Žbince | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Coat of arms Žbince.jpg | Vlajka = Zbince-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.666389 | Zemepisná dĺžka = 21.878611 | Nadmorská výška = 104 | Prvá zmienka = 1221 | Starosta = Alexander Ožvát<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 16 (pošta [[Hatalov]]) | Kód = 523372 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = ocu@zbince.sk | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zbince.sk | Commons = Žbince | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Žbince''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]] na [[Slovensko|Slovensku]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Anna (svätica)|sv. Anny]], jednoloďová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1843]]. V rokoch [[1878]]-[[1879]] bola prefasádovaná veža, úpravami prešiel aj v roku [[1905]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu [[oltár]] z roku [[1844]] s obrazom sv. Anny od K. Volcka. [[Kazateľnica]], [[krstiteľnica]] a [[organ]] sú z doby stavby kostola. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená ihlancovou helmicou. Vstup kostola je riešený ako stĺpový [[portikus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žbince - Kostol sv. Anny | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/zbince-kostol-sv-anny | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Kaplnka [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], klasicistická stavba na pôdoryse kruhu z roku [[1804]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19811 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Stojí v areáli miestneho cintorína. * V obci sa v minulosti nachádzal dnes už zaniknutý kaštieľ rodiny Barkóci, pôvodne renesančná dvojpodlažná stavba s nárožnými vežami. Z kaštieľa sa dochovala iba jedna hospodárska budova. <gallery> Súbor:Barkóczy-kastély, ekkor Andrássy Dénes gróf tulajdona (később elpusztult). A felvétel 1895-1899 között készült. A Fortepan - Budapest Főváros Levéltára. Levéltári jelzet- HU.BFL.XV.19.d.1.12.162 Fortepan 83466.jpg|Bývalý barkóciovský kaštieľ Súbor:Barkóczy-kastély, ekkor Andrássy Dénes gróf tulajdona (később elpusztult). A felvétel 1895-1899 között készült. A Fortepan - Budapest Főváros Levéltára. Levéltári jelzet- HU.BFL.XV.19.d.1.12.161 Fortepan 83465.jpg </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Móric Mittelmann Dedinský]] (* [[1914]] - † [[1989]]), [[spisovateľ]], [[prekladateľ]], [[historik]] a [[literárny kritik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Móric Mittelmann Dedinský | url = http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/moric-mittelmann-dedinsky | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Žbince| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] hqtkc3czllwl8pay2uw1s48rzmpj4mf 0 25283 8194846 8053285 2026-04-08T06:41:39Z Vasiľ 2806 vlajka 8194846 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Vojany | Iné názvy = | Obrázok = Vaján14.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = Vaján-címer.gif | Vlajka = Vojany-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = Laborec | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5702 | Zemepisná dĺžka = 21.9876 | Nadmorská výška = 101 | Prvá zmienka = 1323 | Starosta = Štefan Czinke<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2023-09}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 076 72 | Kód = 543942 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.vojany.sk/ | Commons = Vojany | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Vojany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1840]]-[[1846]]. Obnovou prešiel v roku [[1922]]. Interiér je zaklenutý korýtkovou [[klenba|klenbou]]. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie má predstavaný [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om, z ktorého vyrastá veža. Veža je ukončená ihlancovou helmicou a štyrmi nárožnými vežicami. * Klasicistická [[kúria]], jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z 30. rokov [[19. storočie|19. storočia]]. Priečeliu kúrie dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojany | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191006123059/https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-06 }}</ref> <gallery> Vajáni Református Templom.jpg|Reformovaný kostol Vaján04.JPG Vaján08.JPG </gallery> == Hospodárstvo == V obci sídli závod [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]], [[Elektrárne Vojany]]. Je to tepelná elektráreň, ktorá s dvoma blokmi a inštalovaným výkonom 880 MWe predstavuje 15% inštalovaného výkonu spoločnosti.<ref name=introEVO>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TE Vojany| url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/tepelne/te-vojany | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.11.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]]| miesto = |jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Vojany| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 9czc4nencj7qvi5v823kzken8ihaqm0 0 25285 8194786 7922078 2026-04-08T05:56:10Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194786 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Beša | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Besa Shield.png | Vlajka = Besa-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.534167 | Zemepisná dĺžka = 21.952500 | Nadmorská výška = 103 | Prvá zmienka = [[1260]] | Starosta = Attila Zsiro<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 076 72 (pošta [[Vojany]]) | Kód = 528137 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad<br/>Beša 107<br/>076 72  Vojany | E-mail = obec.besa@zoznam.sk | Telefón = 639 52 58 | Fax = 639 52 16 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecbesa.sk | Commons = Beša, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Beša''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1793]]. Obnovou prešiel v rokoch [[1836]] a [[1903]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19771 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami, má nárožné zaoblenia, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Beša (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 9p7ydko0fgric4p4lqocszpz04qwml9 0 25286 8194790 7943477 2026-04-08T05:57:48Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194790 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Čečehov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Cecehov-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.721578 | Zemepisná dĺžka = 21.993017 | Nadmorská výška = 106m | Prvá zmienka = 1410 | Starosta = Stanislav Mráz<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 11 | Kód = 522392 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Čečehov 74 | E-mail = cecehov@zoznam.sk | Telefón = 0566490201 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.cecehov.sk | Commons = Čečehov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Čečehov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Polohopis == Obec Čečehov leží v severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] na východnom nánosovom vale Laborca v nadmorskej výške okolo 106 m. == Dejiny == Obec založili usadlíci okolo roku 1400. Prvý písomný doklad o nej pochádza z roku 1410. Zemepánmi dediny boli šľachtici z Michaloviec. V roku 1427 v Čečehove hospodárilo asi 12 poddanských domácností. následný rozvoj spôsobil, že v roku 1599 bolo v sídlisku 28 poddanských domov. Neskôr došlo k poklesu počtu obyvateľov a domov, takže v roku 1715 a 1720 hospodárilo postupe 4, respektíve 5 poddanských domácností. V roku 1828 bolo v obci 68 domov a 584 obyvateľov. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, asi z konca [[19. storočie|19. stročia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čečehov - Kostol Ružencovej Panny Márie | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191006123047/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-06 }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má jednoduchý modernistický charakter, je ukončená plochou strechou. == Hospodárstvo a infraštruktúra == Poľnohospodársku pôdu obhospodaruje súkromná firma so sídlom v Čečehove, pestuje sa tu pšenica, kukurica, jačmeň a iné. V obci je vybudovaná infraštruktúra. Je tu pošta a predajňa potravín. == Doprava == Dopravu zabezpečujú autobusy SAD. == Šport == V obci pôsobí Telovýchovná jednota a zväz zdravotne postihnutých. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Juraj Pado]] (* [[1922]] - † [[2010]]), [[básnik]] === Pôsobili tu === * [[Andrej Rimko]] (* [[1931]] - † [[2006]]), [[herec]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Čečehov| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] b20xczcoliagfdddwd9amq9asjkxfeh 0 25287 8194792 7982363 2026-04-08T05:58:25Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194792 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Čierne Pole | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Cierne pole-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5788 | Zemepisná dĺžka = 22.0784 | Nadmorská výška = 108 | Prvá zmienka = 1422 | Starosta = Vladimír Vinco<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 079 01 (pošta [[Veľké Kapušany]]) | Kód = 528307 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Čierne Pole 16 | E-mail = ciernepole@centrum.sk | Telefón = 056/638 32 22 | Fax = 056/638 32 22 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.ciernepole.sk | Commons = Čierne Pole | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Čierne Pole''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nepoškvrneného Srdca [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1949]]. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čierne Pole - Kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cierne-pole-kostol-neposkvrneneho-srdca-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom. Veža s individualistickým gotizujúcim tvaroslovím je členená priebežnými [[pilaster|pilastrami]], ktoré v hornej časti vytvárajú slepé [[arkáda|arkády]] a trojuholníkové štíty. Rezonančné otvory vytvárajú zdvojené okná s lomeným oblúkom. Ukončená je ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Čierne Pole| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 1j5eue7eruvmegjmuenycpi0lgsnq7j 0 25288 8194837 8142543 2026-04-08T06:34:03Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194837 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Stretavka | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Stretavka-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6209 | Zemepisná dĺžka = 21.9884 | Nadmorská výška = 103 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Matej Šarocký<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[ŠANCA]] | PSČ = 072 13 (pošta [[Palín]]) | Kód = 523127 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecny urad Stretavka, Stretavka 7, 072 13 | E-mail = stretavka@interdum.sk | Telefón = 056/6497207 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecstretavka.webnode.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Stretavka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Nachádza sa pri sútoku troch riek (Laborca, Uhu a Čiernej vody). == Demografia == === Sčítanie 2021 === <small> '''údaje:''' ''Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku'' 2021<ref>[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 156 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2021 (národnosť v %): {{bar percent|slovenská|blue|91.01}} {{bar percent|poľská|purple|2.56}} {{bar percent|ruská|red|1.28}} {{bar percent|česká|aqua|0.64}} {{bar percent|židovská|yellow|0.64}} {{bar percent|nezistená|black|3.85}}}}{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 156 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2021 (materinský jazyk v %): {{bar percent|slovenský|blue|88.46}} {{bar percent|poľský|purple|2.56}} {{bar percent|ruský|red|1.28}} {{bar percent|maďarský|green|0.64}} {{bar percent|český|aqua|0.64}} {{bar percent|ukrajinský|yellow|0.64}} {{bar percent|arabský|brown|0.64}} {{bar percent|nezistený|black|5.13}}}}{{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 156 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2021 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|39.10}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|28.85}} {{bar percent|bez vyznania|grey|11.54}} {{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|7.05}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|4.49}} {{bar percent|Pravoslávna cirkev|purple|1.28}} {{bar percent|nezistené|black|7.69}}}} == Dejiny == V obci boli objavené nálezy z doby bronzovej, kuštanovickej kultúry z doby hallštattskej a laténsko-dáckej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Premenenia Pána, jednoloďová [[neobarok|neobaroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1937]]-[[1938]]. Zariadenie chrámu pochádza z doby jeho vzniku. Fasády chrámu sú členené zdvojenými lizénami a neorománskymi zdvojenými oknami. Veža je lemovaná [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stretavka - Chrám Premenenia Pána | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/stretavka-chram-premenenia-pana | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stretavka}} == Externé odkazy == * [https://obecstretavka.webnode.sk/ Oficiálna stránka obce] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Stretavka| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] jzg67nlo0xuos28i573iv7sql7sq8sy 0 25289 8194836 7920151 2026-04-08T06:33:44Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194836 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Stretava | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Stretava-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6446 | Zemepisná dĺžka = 22.0048 | Nadmorská výška = 102 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Roman Hudy<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[SME RODINA]] | PSČ = 072 13 (pošta [[Palín]]) | Kód = 523119 | EČV = MI | Predvoľba = +421-566497204 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.stretava.sk | Commons = Stretava | Pôvod názvu = | Poznámky = |Rozloha =8,968}} '''Stretava''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Obyvateľstvo == === Sčítanie 2011 === {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 650 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (národnosť v %): {{bar percent|slovenská|blue|94.77}} {{bar percent|maďarská|green|0.15}} {{bar percent|rómska|darkred|0.62}} {{bar percent|ukrajinská|peru|0.15}} {{bar percent|česká|aqua|0.46}} {{bar percent|iná|grey|0.62}} {{bar percent|nezistená|black|3.23}}}} {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 650 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %): {{bar percent|slovenský|blue|95.54}} {{bar percent|maďarský|green|0.46}} {{bar percent|ukrajinský|peru|0.15}} {{bar percent|český|aqua|0.62}} {{bar percent|iný|grey|0.31}} {{bar percent|nezistený|black|2.92}}}} {{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 650 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|25.85}} {{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|0.46}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|6.77}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|23.85}} {{bar percent|Pravoslávna cirkev|purple|1.23}} {{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|23.08}} {{bar percent|Evanjelická cirkev metodistická|pink|0.15}} {{bar percent|Cirkev bratská|aqua|2.00}} {{bar percent|bez vyznania|grey|5.85}} {{bar percent|nezistené|black|10.77}}}} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z polovice [[15. storočia]]. V roku [[1782]] bola loď kostola novo zaklenutá a došlo k výmene zariadenia. [[Neogotika|Neogoticky]] bol upravený v roku [[1933]]. Počas druhej svetovej vojny bol kostol ťažko poškodený, relatívne nová veža bola zbúraná. Po vojne bol obnovený až v roku [[1950]]. Z pôvodnej stredovekej stavby sa dochovalo presbytérium s hviezdicovou [[klenba|klenbou]], obvodové múry lode, južný [[portál]] a niekoľko okien s kamennými osteniami. Dve konzoly prípor klenby sú stvárnené ako reliéfy tvárí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stretava - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/stretava-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Zariadenie kostola je novodobé. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou hemicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Stretava| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] rb99qp3qelwjxqwbq94hebaclhvtrx4 0 25290 8194835 8142542 2026-04-08T06:33:27Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194835 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Staré | Iné názvy = | Obrázok = Kostol Stare.png | Popis obrázku = Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Stare-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8603 | Zemepisná dĺžka = 21.8752 | Nadmorská výška = 156 | Prvá zmienka = [[1273]] | Starosta = Michal Bereznanin<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 23 | Kód = 523097 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = obec.stare@minet.sk | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecstare.sk | Commons = Staré | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Staré''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne [[renesancia|neskororenesančná]] stavba na pôdoryse písmena T zo začiatku [[17. storočie|17. storočia]]. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] prešiel [[barok]]ovou úpravou, keď bol prefasádovaný a rozšírený. Z pôvodnej renesančnej stavby sa na prízemí dochovali hrebienkové a krížové [[klenba|klenby]]. V [[19. storočie|19. storočí]] tu žila [[Irma Sztáray|Irma Stáraiová]], dvorná dáma [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbety Bavorskej]], v ktorej prítomnosti bol na panovníčku spáchaný atentát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Staré | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/stare | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kaštieľa sú členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom a kordónovou rímsou. Okná majú šambrány a rímsové suprafenestry. Južnej fasáde dominuje trojosový [[rizalit]] s osovo umiestneným [[portál (architektúra)|portálom]] a trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. V blízkosti pamiatky boli nevhodne postavené rodinné domy, čím stratila prirodzenú dominanciu. * Panská sýpka, dvojpodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku [[1804]]. Fasády sýpky sú členené obdĺžnikovými horizontálnymi otvormi s osteniami. Bočné fasády sú ukončené stupňovitými štítmi. Južná fasáda má v štíte nápisovú tabuľu s vročením 1804.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19795 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Staré)|kostol Nanebovzatia Panny Márie]], jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1811]]{{--}}[[1842]]. Donátorom kostola bol gróf Vincent Stárai. Úpravami prešiel v roku [[1913]] a v roku [[1938]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19701 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu hlavný klasicistický [[oltár]], stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie a [[krstiteľnica]] z roku [[1784]], pochádzajúca zo staršieho kostola. Priečelie kostola je členené vysokým pilastrovým rádom, veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu ukončeného trojuholníkovým štítom s tympanónom, je členená lizénami a ukončená stupňovitou klasicistickou helmicou. * Socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], klasicistická z roku [[1816]]. Nachádza sa v blízkosti kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19821 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Kostol Stare2.png|Kostol Nanebovzatia Panny Márie </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Irma Sztárayová]] (* [[1863]] – † [[1940]]), dvorná dáma rakúskej cisárovnej Alžbety == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty== {{Projekt|wikt=Staré}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Staré| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 0tgw4oh6bogbh3q8weilgmh6kfhyknm 0 25291 8194832 7923994 2026-04-08T06:32:27Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194832 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Senné | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Senne-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6653 | Zemepisná dĺžka = 22.0320 | Nadmorská výška = 100 | Prvá zmienka = 1263 | Starosta = Marcel Nemčík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 13 (pošta [[Palín]]) | Kód = 523054 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsenne.sk | Commons = Senné, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Senné''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Véčeiovský kaštieľ, dvojpodlažná bloková [[renesancia|neskororenesančná]] stavba s asymertricky umiestnenou vežou z prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]]. Úpravami prešiel v [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočí]]. Po druhej svetovej vojne slúžil ako škola. V posledných rokoch prešiel obnovou. Kaštieľ má hladké fasády. V areáli kaštieľa sa nachádza rozsiahly krajinársky park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senné | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/senne | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Navštívenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1718]]. Stojí na mieste [[stredovek]]ej stavby zo [[14. storočie|14. storočia]], ktorej obvodové múry boli využité pri stavbe nového kostola. Úpravou prešiel v roku [[1808]] a [[1911]]. V interiéri sa nachádza [[historizmus|historizujúci]] [[oltár]] z roku [[1862]] s obrazom Navštívenia Panny Márie pochádzajúci z [[Tušice|Tušíc]]. Súčasťou bohoslužobného náradia kostola je aj barokovo-[[rokoko|rorokový]] kalich od majstra Szilassyho z [[Levoča|Levoče]] z roku [[1757]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senné - Kostol Navštívenia Pánny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/senne-kostol-navstivenia-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a nárožnými skoseniami. Veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u. Ukončená je ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Senné (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] ek9bsmq6hv721365xq09kffsgxwcfkj 0 25292 8194831 8142540 2026-04-08T06:32:07Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194831 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ruská | Iné názvy = | Obrázok = Ruská near the church.JPG | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Ruská.svg | Vlajka = Ruska-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5282 | Zemepisná dĺžka = 22.1411 | Nadmorská výška = 103 | Prvá zmienka = 1195 | Starosta = Erika Lakatošová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 076 77 | Kód = 528714 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.ruska.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Ruská''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. Kríža, dvojloďová [[gotika|goticko]]-[[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, zo [[16. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19685 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Donátorom kostola bol vojvodca [[Štefan Dobo]]. Vznikol na mieste [[románske umenie|románskej]] stavby archeologicky datovanej do obdobia [[1150]]-[[1200]]. V roku [[1796]] bola doplnená [[barok]]ová veža a bol vybudovaný organový chór. V rokoch [[1914]]-[[1920]] bol kostol rozšírený o severnú loď architektom Jenő Förkom z [[Budapešť|Budapešti]]. Z pôvodnej stavby sa dochovala hrubá stavba a gotické presbytérium. Súčasťou interiéru je hodnotný renesančný [[sarkofág]] [[Štefan Dobo|Štefana Doba]] z červeného mramoru z obdobia po roku [[1572]]. Ďalej sa tu nachádza [[pieskovec|pieskovcový]] [[oltár]] z roku [[1780]]. Ostatné zariadenie pochádza z [[tirolsko|tirolských]] dielní z obdobia okolo roku 1920. [[Organ]] je dielo značky Rieger z roku [[1907]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruská - Kostol Povýšenia sv. Kríža | url = https://www.terraincognita.sk/sk/ruska-kostol-povysenia-sv-kriza | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Terra Incognita | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161025154316/http://www.terraincognita.sk/sk/ruska-kostol-povysenia-sv-kriza | dátum archivácie = 2016-10-25 }}</ref> Fasády historickej časti kostola sú členené opornými piliermi. Priečelie je členené lizénami s dekoratívnymi kazetami, ukončené je volutovým štítom. Veža je členená lizénami s nárožnými skoseniami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou. * Prícestná kaplnka [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], baroková stavba z polovice [[18. storočia]]. Úpravami prešla v rokoch [[1794]] a [[1930]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19817 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Dobóruszka, templom.JPG|Kostol Povýšenia sv. Kríža </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Ruská| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] gpqhua73j10sgaz4tuzumr7q79jovr2 0 25293 8194829 7934905 2026-04-08T06:29:06Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194829 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pusté Čemerné | Iné názvy = | Obrázok =Pusté Čemerné.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Puste cemerne-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.841136 | Zemepisná dĺžka = 21.817350 | Nadmorská výška = 134 | Prvá zmienka = [[1254]] | Starosta = Juraj Jevin<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | PSČ = 072 22 (pošta [[Strážske]]) | Kód = 522988 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Pusté Čemerné 4 | E-mail = pustecemerne@minet.sk | Telefón = 056/6477303 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.pustecemerne.sk | Commons = Pusté Čemerné | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Pusté Čemerné''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]], ktorá leží v [[Laborecká niva|laboreckom]] výbežku [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1254]]. Archeologické, písomné a jazykové doklady vedú k poznatku, že obec bola obývaná už v mladšej dobe kamennej – v [[neolit]]e. Obec Čemerné sa v písomnostiach od [[13. storočie|13. storočia]] vyskytuje pravidelne vo forme „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slovách „čemer“ (choroba) a „čemerica“ (bylina, ktorá lieči túto chorobu). Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku [[1473]]. Od roku [[1920]] sa používa oficiálny názov obce „Pusté Čemerné“. Čemerná (Ves) nepochybne existovala už pred 13. storočím, prípadne pred [[11. storočie|11. storočím]]. Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov. Pred rokom [[1332]] bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Miestne sídlisko malo v roku 1600 obývaných 13 poddanských domov, [[Kúria (sídlo šľachty)|kúriu]] zemanov, [[kostol]], faru aj školu. Na prelome [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]] bolo Čemerné stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V priebehu 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho bolo Čemerné na prelome 17. a [[18. storočia]] len malou dedinkou. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] [[cerkev|chrám]] [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]], jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z konca 18. storočia. Úpravami prešiel na začiatku [[20. storočia]] a v roku [[1941]]. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pusté Čemerné - Chrám sv. Mikuláša | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/puste-cemerne-chram-sv-mikulasa | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. [[Portál]] má trojuholníkovú supraportu s [[tympanón]]om. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. === Zaujímavosti === Obec vlastní samostatnú originálnu [[mapa|mapu]] z roku [[1866]] „Parzellen-Protocoll“, ktorá pomohla pri zrekonštruovaní obyvateľstva a je prvým hodnoverným historickým materiálom, z ktorého poznáme všetkých vlastníkov tunajších domov a rozsah majetku [[gróf]]a Alexandra Sirmaia. Z dnes žijúcich rodín v Pustom Čemernom žili už v roku 1866 obyvatelia týchto rodov: Antolič, Babjak, Berila, Dančišin, Fenin, Gera, Holej, Jáger, Jevin, Koščo, Mikloš, Polák, Staurovský, Ščerba. Vtedajší obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a sčasti aj pálením uhlia. == Obyvateľstvo == === Zloženie obyvateľstva podľa národnosti === {| class="wikitable sortable" |- bgcolor="green" ! '''Národnosť''' ! Počet obyvateľov<br /> (2021)<ref name=s2021nar>[https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0427522988/OB Počet obyvateľov podľa národnosti v obci Pusté Čemerné k 1. 1. 2021] (cit. 2022-09-09)</ref> ! %<br /> (2021)<ref name=s2021nar></ref> |- align ="center" | [[Slováci|slovenská]] | 353 | 96,45 |- align ="center" | [[Rusíni|rusínska]] | 1 | 0,27 |- align ="center" | ostatné a nezistené | 12 | 3,28 |- align ="center" | spolu | 366 | 100 |} === Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania === {| class="wikitable sortable" |- bgcolor="yellow" ! '''Náboženské vyznanie''' ! Počet obyvateľov<br /> (2021)<ref name=s2021nab>[https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0427522988/OB Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v obci Pusté Čemerné k 1. 1. 2021] (cit. 2022-09-09)</ref> ! %<br /> (2021)<ref name=s2021nab></ref> |- align ="center" | [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka cirkev]] | 182 | 49,73 |- align ="center" | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] | 134 | 36,61 |- align ="center" | Bez vyznania | 24 | 6,56 |- align ="center" | Ostatné a nezistené | 26 | 7,1 |- align ="center" | spolu | 366 | 100 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Pusté Čemerné| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] iqmkiefa2kdyppdc9ruo5yqb9ovd0md 0 25294 8194828 8142539 2026-04-08T06:28:43Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194828 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ptrukša | Iné názvy = | Obrázok = Szirénfalva katolikus templom 02-e.jpg | Popis obrázku = Kostol Premenenia Pána | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Ptruksa-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4876 | Zemepisná dĺžka = 22.1388 | Nadmorská výška = 101 | Prvá zmienka = 1281 | Starosta = Peter Jakab<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 076 77 (pošta [[Ruská]]) | Kód = 528692 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = 694 ha | E-mail = ptruksa@pobox.sk | Telefón = + 421 56 638 0041, +421 56 628 5150 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.ptruksa.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Ptrukša''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Dejiny == Ptrukša sa dostáva do povedomia koncom [[13. storočia]]. Na základe historických zápisov bolo údajne 6 rodín, ktoré sa usadili ako prví na brehu rieky [[Latorica]]. Ich vodcom bol Buksa. Jadro súčasnej dediny tvoril tzv. Matyivég. Na základe historických údajov má táto malá dedina, ktorá sa rozprestierala v týchto časoch smerom na severovýchod od dolného toku rieky Latorice, [[Bulhari|bulharský]] pôvod. Toto potvrdzuje aj pôvodný názov obce, ktorý mohol vzniknúť z mien Buksa – Pruxa. V rokoch [[1081]]-[[1095]] bolo územie medzi riekami [[Tisa]]-[[Uh]]-Latorica osídľované bulharmi, ktorí opustili územie Moesia-Superior (Horné Srbsko). Týchto prisťahovalcov vyhubili Mongoli v rokoch [[1241]]-[[1242]]. V roku [[1910]] dostala dedina nový názov Szirénfalva podľa mena malej plytkej riečky, ktorá sa jej okrajovo dotýkala. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Premenenia Pána, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ptrukša - Kostol premenenia Pána | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191006123047/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-06 }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami, veža vyrastá zo štítového priečelia, ukončená je ihlancovou helmicou s nárožnými vežicami. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ptrukša | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191008205947/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-08 }}</ref> Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami, má nárožné zaoblenia, ukončená je ihlancovou helmicou s vročením [[1968]]. <gallery> Súbor:Szirénfalva református templom.JPG|Reformovaný kostol </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Ptrukša| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] qthqj7xna1x1ais95z5nbpr9d2sr8ja 0 25295 8194826 8142538 2026-04-08T06:27:53Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194826 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Poruba pod Vihorlatom | Iné názvy = | Obrázok = Poruba pod Vihorlatom 17 Slovakia3.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Marka apoštola | Znak = Poruba pod Vihorlatom - ERB.gif | Vlajka = Poruba pod vihorlatom-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8251 | Zemepisná dĺžka = 22.1372 | Nadmorská výška = 193 | Prvá zmienka = [[1418]] | Starosta = Ľubomír Ihnát<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 32 (pošta [[Jovsa]]) | Kód = 522945 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Poruba pod Vihorlatom 175 | E-mail = ocu-porubap.v@stonline.sk | Telefón = 056/698 12 20 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poruba.eu | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Poruba pod Vihorlatom''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Má 617 obyvateľov. Obec leží pod [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatskými vrchmi]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol [[Marek (evanjelista)|sv. Marka apoštola]], jednoloďová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z polovice [[19. storočie|19. storočia]]. V roku [[1918]] kostol vyhorel, následne prešiel obnovou. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poruba pod Vihorlatom - Chrám sv. Marka apoštola | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/poruba-pod-vihorlatom-chram-sv-marka-apostola | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z hmoty stavby vo forme [[rizalit]]u, je ukončená ihlancovou helmicou. == Ocenenia == {{Hlavný článok|Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom}} V roku [[1964]] bola obec ocenená Radom červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.<ref name="Maniak2024">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|88}} {{Ocenenie vypálená obec|2020}} [[Súbor:Vihorlatské vrchy - Vihorlat - Zemplínska šírava 002.jpg|náhľad|vľavo|[[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]] pod ktorým leží obec]] {{clear|left}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Poruba pod Vihorlatom| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] s3f5k81pw7nwhs5tne72azk10gddpz8 0 25296 8194810 8142532 2026-04-08T06:18:56Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194810 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lastomír | Iné názvy = | Obrázok = Lastomír Greek Catholic church gréckokatolícky kostol (summer) 03.jpg | Popis obrázku = Chrám Zostúpenia sv. Ducha | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Lastomir-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.708611 | Zemepisná dĺžka = 21.927222 | Nadmorská výška = 107 | Prvá zmienka = [[1288]] | Starosta = Štefan Bubeňko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 072 37 | Kód = 522694 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Lastomír 322 | E-mail = | Telefón = 056/688 75 41 | Fax = 056/688 75 42 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obeclastomir.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lastomír''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1288. V písomnostiach z [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočia]] sa vyskytuje pod názvom Leztemer. Lastomír ako osada existoval dávno pred prvou písomnou zmienkou o jeho existencii. Starobylý názov dediny s jednoznačne slovienským názvom, ale aj rozvinutosť obce, prítomnosť fary od najstarších období svedčí o vzniku obce určite už pred 11. storočím. Významný slovenský historik, autor knihy ''Dejiny osídlenia Zemplínskej župy'', prof. [[Ferdinand Uličný|F. Uličný]] predpokladá, že fara a kostol mohli byť v obci možno už v 11. storočí a obec patrila k najstarším slovienskym osadám v okolí.<ref name="DoZž">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 271{{--}}272 }}</ref> Ak to tak naozaj bolo, tak obec musela byť už v tých časoch významná. Kostol nebol v tomto období vôbec samozrejmosťou. Zvlášť v prostredí východoslovenskej nížiny, kde máme z mohylníka v Topoľovke dôkazy o pretrvávaní pohanského vierovyznania a pochovávania ešte v polovici 11. storočia. Výstavbu kostolov nariadil počas svojej vlády na začiatku 11. storočia prvý uhorský kráľ - Štefan I. Ten prikázal, aby si desať obcí postavilo minimálne jeden kostol. Ak v našej obci kostol stál už vtedy, znamenalo to, že s určitosťou slúžil aj potrebám okolitých sídlisk. Oblasť nebola ešte začiatkom 11. storočia trvalou súčasťou uhorského štátu. Bola pohraničnou oblasťou, kde sa iba postupne posúvala línia hraníc. Svedčia o tom aj názvy s maďarským základom kapu - brána (z toho naše zemplínske kapura) a stráž, stráža. V našom regióne to boli napríklad dnešné Veľké Kapušany, zaniknutá dedina Stráža (v blízkosti Žbiniec) a Strážske. Z toho je zrejme, že obec bola istý čas v pohraničnej oblasti. V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1288 ako zemepánsky majetok. Najväčšieho rozmachu dosiahla v rokoch 1420-1460 kedy tu žilo 1305-1680 obyvateľov a istý čas tu existovali dve obce: Veľký a Malý Lastomír. V obci mali postavené svoje kúrie a neskôr aj kaštiele viaceré šľachtické a zemepánske rody. Názov obce sa pravidelne uvádza v podobách Lezthemer, Lestemer ale aj v rôznych obmenách (možno aj pravopisných chybách) ako Leztemer, Loztymer, Leztamer, Lestamir a podobne. Všetky tieto názvy sú maďarskou alebo latinskou podobou slovienského mena Lastomír. Prídomok de Lezthemer (Lastomírsky) začali v svojom mene používať aj tunajší šľachtici. Aj napriek ich pravdepodobnému pomaďarčeniu väčšina obyvateľov obce vždy hovorila po sloviensky resp. po slovensky. Maďarské obyvateľstvo tu nikdy v dejinách netvorilo väčšinu. === Stredoveký Lastomír === V lete roku [[2019]] sa v chotári obce podarili zaujímavé archeologické objavy. Pri výstavbe prepojovacieho plynovodu medzi Veľkými Kapušanami a Poľskom objavili archeológovia rozsiahly komplex objektov datovaný do 13.-[[16. storočia]]. Ojedinele bola objavená aj keramika z praveku ([[neolit]]), čo posúva osídlenie v chotári obce možno až 7 tisíc rokov do minulosti. Výstavba dlhých líniových stavieb (plynovod, diaľnica) prinesie vždy archeologické objavy a dokazuje, že naša krajina bola stáročia husto osídlená. Len v našej blízkosti sa vykopávky realizovali aj v Čičarovciach a Šamudovciach. V Šamudovciach boli nálezy tak isto z neolitu (bukovohorská kultúra) a z doby rímskej. Objavy vo výkope sa tiahli v dĺžke približne 250 m, pričom šírka bola približne 6 m. Archeológovia označili celkovo 183 objektov. Pokračovali do oboch strán výkopu, preto môžeme s určitosťou povedať, že lokalita je oveľa väčšia. Objekty sa nachádzali pomerne hlboko, až meter pod terajšou úrovňou terénu, čo dokazuje, že išlo neskôr o záplavovú oblasť. Z obdobia 13. - 16. storočia už máme aj písomné pramene. Tie spomínajú v blízkosti Lastomíra tri stredoveké osady. Malý či Vyšný Lastomír (Kysleztemer), osadu Veľké pole (Nagymező) a Zádorovce (Zadorhaza). == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, zo [[17. storočia]]. Veža pochádza zo začiatku [[19. storočia]]. Výraznou úpravou v duchu [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]], ktorá mu dala dnešnú podobu, prešiel kostol v roku [[1900]]. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta|lunetami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lastomír - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lastomir-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami, veža je členená kordónovými rímsami a [[pilaster|pilastrami]] a ukončená ihlancovou helmicou. * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] chrám Zostúpenia sv. Ducha, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1890]]. Obnovou prešiel v roku [[1951]]. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium lunetami. Zariadenie chrámu pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u, je lemovaná pilastrami a nárožnými skoseniami a ukončená barokovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lastomír - Chrám Zostúpenia sv. Ducha | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lastomir-chram-zostupenia-sv-ducha | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lastomír}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Lastomír| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] me7hhkdzbjpg44y6cdflrqo4r5n8lhz 0 25297 8194812 7917150 2026-04-08T06:19:39Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194812 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lesné | Iné názvy = | Obrázok = Lesné2.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Lesne-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7988 | Zemepisná dĺžka = 21.8160 | Nadmorská výška = 141 | Prvá zmienka = [[1254]]<ref name="U"/> | Starosta = Peter Bobík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 071 01 (pošta [[Michalovce]] 1) | Kód = 522724 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.lesne.sk/ | Commons = Lesné | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lesné''' je [[Obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Dejiny == [[Prvá písomná zmienka]] je z roku [[1254]]. Obec, resp. osídlienie, pravdepodobne existovalo už pred [[13. storočie|13.]], prípadne aj [[11. storočie|11. storočím]].<ref name="U"/> [[Kostol]] bol postavený v prvej polovici 13. storočia. V tridsiatych rokoch [[14. storočie|14. storočia]] bol zasväteným Všetkým svätým, meno kňaza bolo Šimon a bol farským kostolom. Katolícky zostal do prelomu [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]]. V rokoch [[1609]]{{--}}[[1626]] bolo Lesné [[Kalvinizmus|kalvínska]] obec a farnosť, ktorá neskôr prislúchala farnosti [[Bánovce nad Ondavou]].<ref name="U"/> V chotári obce boli [[Vinohrad|vinice]], potvrdené od [[15. storočie|15. storočia]]. Obyvatelia obce boli zdanení od: [[1567]] 2,5, [[1582]] 2, [[1610]] 1,25, [[1635]] 0,25 [[Porta (daňová jednotka)|porty]]. Hoci obec schudobnela, aj na prelome 17. a [[18. storočie|18. storočia]] patrila medzi stredne veľké, v rokoch [[1715]] a [[1720]] v nej žilo 16 domácností [[Poddanstvo (roľníci)|poddaných]].<ref name="U"/> Po neúrode v roku [[1830]] postihla v roku [[1831]] obec [[cholera]] od 27. júla do 17. augusta. Zomrelo na ňu 44 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: gréckokatolíkov 37, rímskokatolíkov 6, židov 1).<ref>Kizling, s. 16</ref> Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho [[Východoslovenské roľnícke povstanie|roľníckeho povstania]]. == Kultúra a zaujímavosti == [[Súbor:Gotické fresky v Lesnom.jpg|náhľad|vľavo|Gotické fresky v Lesnom]] === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, zo [[14. storočie|14. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19786 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Pôvodne bol kostol [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolícky]] a bol zasvätený Všetkým svätým. V rokoch [[1609]]-[[1625]] patril kostol [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaným]] veriacim. Výraznými úpravami prešiel v [[19. storočie|19. storočí]] a v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. V interiéri boli pri prieskume v rokoch [[2004]]-[[2005]] nájdené fragmenty stredovekej [[freska|freskovej]] výmaľby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lesné | url = https://grkatnacinaves.webnode.sk/filialne-obce/lesne/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Gréckokatolícka farnosť sv. Cyrila a Metoda Nacina Ves | miesto = | jazyk = }} </ref> Nachádza sa tu stredoveká kamenná [[krstiteľnica]] a [[Novobarok|neobarokový]] [[ikonostas]]. Fasády chrámu sú hladké, veža je ukončená barokovou helmicou. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 279{{--}}280 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://lesne.sk/ Oficiálna stránka obce] == Zdroj == * Kizling, Ján: ''Nižný Hrabovec 1357-1997.'' Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s. {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Lesné| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 55jh4avl3kge4f4wala420k7ovlb6h4 0 25298 8194813 7646441 2026-04-08T06:20:02Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194813 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ložín | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Lozin-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6592 | Zemepisná dĺžka = 21.8361 | Nadmorská výška = 119 | Prvá zmienka = [[1227]]<ref name="U"/> | Starosta = Monika Pastírová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 05 (pošta [[Bracovce]]) | Kód = 522732 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.lozin.ocu.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Ložín''' je [[obec (Slovensko)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Michalovce (okres)|Michalovce]]. Leží uprostred [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]], na [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]], približne 10 km severovýchodne od [[Trebišov]]a a 12 km juhozápadne od [[Michalovce|Michaloviec]]. == Dejiny == Staršie názvy obce: ''Lazón'', ''Losin'' (1773), ''Lazon'' (1786), ''Lazony'', ''Lozýn'' (1808), ''Lozony'' (1863), ''Lazony'' (1873{{--}}1913), ''Ložín'' (1920).<ref name="vývoj-názvu"/> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z prvej polovice [[14. storočie|14. storočia]]. Pôvodným patrocíniom kostola bolo [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]]. Neskorogotickou úpravou prešiel v tretej tretine [[15. storočie|15. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19787 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[reformácia|reformácie]] bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] až do roku [[1728]]. V [[18. storočie|18. storočí]] prešiel [[barok]]ovou úpravou a v roku [[1896]] [[neogotika|neogotickou]], ktorá mu dala súčasnú podobu. V tejto etape bola pristavaná aj veža. V interiéri kostola sa dochovali dva [[renesancia|renesančné]] [[epitaf]]y miestnych zemanov Monokyovcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História | url = http://www.obeclozin.sk/sk/historia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Ložín | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191019184825/http://www.obeclozin.sk/sk/historia/ | dátum archivácie = 2019-10-19 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a šambránami. Veža je členená opornými piliermi a ukončená ilancovou helmicou. * V minulosti sa v obci nachádzal kaštieľ [[Andrášiovci (šľachtický rod)|Andrášiovcov]], dvojpodlažná baroková bloková stavba z [[18. storočie|18. storočia]]. Zbúraný bol okolo roku [[1927]]. <gallery> Súbor:Szlovákia, Lazony. Gróf Andrássy Dénes kastélya. A felvétel 1895-1899 között készült. - Fortepan 83463.jpg|Bývalý andrášiovský kaštieľ Súbor:Szlovákia, Lazony. Gróf Andrássy Dénes kastélyának parkrészlete. A felvétel 1895-1899 között készült. - Fortepan 83464.jpg </gallery> == Doprava == Obcou prechádza [[Cesta II. triedy 554 (Slovensko)|cesta II. triedy 554]]. Katastrom obce vedú železničné trate [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Michaľany – Łupków]] a [[Železničná trať Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany|Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany]], najbližšou stanicou je [[Železničná stanica Bánovce nad Ondavou|železničná stanica]] v susedných [[Bánovce nad Ondavou|Bánovciach nad Ondavou]], približne 2 km severne od centra Ložína. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Štefan Povchanič]] (* [[1939]]) – vysokoškolský pedagóg, prekladateľ z [[francúzština|francúzskeho]] jazyka. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773{{--}}1997) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1998 | isbn = 80-224-0530-2 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Lo%C5%BE%C3%ADn&s=exact&c=5c7a&cs=&d=obce# | počet strán = 600 | strany = }}</ref> <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 284{{--}}285 }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Ďurčák | meno = Ignác | autor = | odkaz na autora = | titul = Ložín : 1227 – 1997 | vydanie = | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Ložín | rok = 1997 | počet strán = 12 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Varkonda | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Pripovidky z Ložina | vydanie = 1 | vydavateľ = Tlačiareň Perex K + K | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 133 | url = | isbn = 80-85599-36-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Varkonda | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Pripovidki z Ložina II | vydanie = 1 | vydavateľ = X print | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 182 | url = | isbn = 978-80-970436-6-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Varkonda | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Pripovidki z Ložina III | vydanie = 1 | vydavateľ = X print | miesto = [Bratislava] | rok = 2017 | počet strán = 112 | url = | isbn = 978-80-970490-5-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Varkonda | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Pripovidki z Ložina : Posledný igric : Impresie | vydanie = 1 | vydavateľ = X print | miesto = [Bratislava] | rok = 2022 | počet strán = 134 | url = | isbn = 978-80-970490-6-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Pozri aj == * susedné obce: [[Bánovce nad Ondavou]], [[Žbince]], [[Hatalov]], [[Dúbravka (okres Michalovce)|Dúbravka]], [[Bracovce]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.obeclozin.sk/ Oficiálny web obce] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Ložín| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 3bv2mwfwxtpfqzmsnoiensickmd85v8 0 25299 8194820 8142535 2026-04-08T06:23:30Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194820 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nacina Ves | Iné názvy = | Obrázok = Nacina Ves, Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých.jpg | Popis obrázku = Kostol Všetkých svätých | Znak = Coat of arms of Nacina Ves.png | Vlajka = Nacina ves-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.820556 | Zemepisná dĺžka = 21.853611 | Nadmorská výška = 128 | Prvá zmienka = [[1254]] | Starosta = Anton Šandor<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 072 21 | Kód = 522805 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Ocú Nacina Ves<br />Nacina Ves 229<br />072 21 | E-mail = ocu-nacinaves@dalnet.sk | Telefón = 6498224<br />6884261 | Fax = 6498224 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.NacinaVes.OcU.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Nacina Ves''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Laborca, v nadmorskej výške 128 m n. m. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1219]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vályi | meno = András | odkaz na autora = | titul = Magyar Országnak leírása | url = http://mek.oszk.hu/14500/14515/pdf/ | dátum vydania = 1796 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = Maďarský | url archívu = https://web.archive.org/web/20220615042549/http://mek.oszk.hu/14500/14515/pdf/ | dátum archivácie = 2022-06-15 }}</ref> Ďalšia zmienka je z roku [[1254]] v maďarizovanom názve Navalyad. Ďalšia písomná zmienka o obci Nacina Ves je z roku [[1370]] v maďarizovanej podobe Natafalva. Maďarský štátny archív zaznamenáva, že dedinu daroval kráľ [[Belo IV.]] Gregorovi, synovi Nata, preto maďarský názov Natafalva. Rodina Natafaluši boli zemania, ktorí dedinu vlastnili po niekoľko storočí a v [[18. storočí]] sa zapojili do [[Protihabsburské stavovské povstania|kuruckých vojen]]. Koncom [[19. storočia]] záznamy ukazujú, že sa jednalo o slovenskú dedinu s väčšinovým slovenským obyvateľstvom, ale so značnou maďarskou menšinou. Po rozpade Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] sa Nacina Ves ocitla v novo vzniknutom Česko-slovensku. Mnoho maďarských obyvateľov sa v roku [[1920]] presťahovalo do Severnej Ameriky alebo alebo sa odsťahovali do Maďarska. Počas druhej svetovej vojny boli poslední Maďari, ktorí nepreukázali, že boli Slováci, z obce vysídlení. Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku [[1940]] uvádza 249 domov a 91 Židov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lexikón obcí Slovenskej republiky | url = | dátum vydania = 1942 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátny štatistický úrad | miesto = Bratislava | jazyk = Slovenský }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], moderným [[transept]]om a predstavanou vežou, z druhej polovice [[15. storočia]]. Úpravami prešiel v [[16. storočí]] a v roku [[1741]] keď bol [[barok]]izovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19696 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Zásadnou pamiatkovo necitlivou prestavbou prešiel v druhej polovici [[20. storočia]], ktorá zmenila charakter, vzikol moderný transept a bolo nahradené pôvodné zariadenie kostola. Dochoval sa iba [[organ]] z druhej polovice 19. storočia. Fasády kostola sú hladké, veža je členená kordónovými rímsami a ukončená ihlancovou helmicou. * Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]] v časti Vybúchanec, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nacina Ves. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191006123047/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-06 }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Nacina Ves| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 3n9bx99hcr5lj6lmmsd2j5orjf0fyaq 0 25300 8194821 8142536 2026-04-08T06:23:49Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194821 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oborín | Iné názvy = | Obrázok = Abara08.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Oborin-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = Kucany | Rieka = Laborec | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5433 | Zemepisná dĺžka = 21.8838 | Nadmorská výška = 104 | Prvá zmienka = 1221 | Starosta = Roland Dobos<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 076 75 | Kód = 528633 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.oborin.eu.sk/ | Commons = Oborín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Oborín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec sa nachádza na [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]], na [[Kvartér|štvrtohornej]] [[Niva (slovo)|nive]] [[Laborec|Laborca]] a [[Latorica|Latorice]], v okolí sa nachádzajú slepé ramená a pieskové presypy. Nachádza sa na pravom brehu Laborca a od [[Medzibodrožie|Medzibodrožia]] je oddelená Latoricou. == Časti obce == Od roku [[1960]] sú súčasťou Oborína Kucany. == Dejiny == [[1221]] - [[prvá písomná zmienka]] vo [[Veľký Varadín|varadínskom]] registri ako "Villa Abara"<br /> [[1419]] - delila sa na sídliská, Veľký, Malý, Vyšný a Nižný Oborín<br /> [[1468]] - pridelenie trhových a jarmočných práv<br /> [[1474]] - spomína sa ako zemepánske mestečko == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Úpravou prešiel v roku [[1796]], kedy bola pristavaná veža. Ďalšia obnova sa uskutočnila v roku [[1896]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19774 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža má zaoblené nárožia, členená je lizénami a ukončená zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1896. <gallery> Súbor:Abara05.JPG|Portál kostola Súbor:Abara06.JPG|Nápisová tabuľa nad portálom </gallery> * V obci bola objavená tzv. Oborínska venuša zo staršej doby kamennej a mnohé nálezy keramiky z doby kamennej i bronzových predmetov z neolitu. === Pomníky === Pamätník László Németha == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Oborín| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 6pdeb19i8ek443cz226yxz01smy822k 0 25301 8194822 8154906 2026-04-08T06:24:25Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194822 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oreské | Iné názvy = | Obrázok = Oreské.jpg | Popis obrázku = | Znak = Erb Oreske.png | Vlajka = Oreske-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.857458 | Zemepisná dĺžka = 21.904422 | Nadmorská výška = 168 | Prvá zmienka = 1358 | Starosta = Darina Cvoreňová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 23 (pošta [[Staré]]) | Kód = 522848 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Oreské 129 072 23 Staré | E-mail = oreske@3gpsnet.sk | Telefón = 056 / 688 60 61 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecoreske.sk | Commons = Oreské, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[File:Oreské Rybník.jpg|thumb|Západ slnka nad rybníkom]] '''Oreské''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Polohopis == Nachádza sa cca {{km|11|m}} severne od Michaloviec, {{km|5|m}} juhovýchodne od Strážskeho a {{km|9|m}} južne od Humenného. Na západe susedí s obcou Staré, na juhozápade s obcou Zbudza, na juhovýchode s obcou Trnava pri Laborci, na východe s obcou Porúbka, na severovýchode s obcou Chlmec, na severe s obcou Jasenov. V obci sa nachádza rybník, kameňolom, ľudovo nazývaný vápenka. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Ochrany presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Obnovou prešiel v roku [[1912]]. Interiér chrámu je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oreské - Chrám Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/oreske-chram-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk }}</ref> Fasády chrámu sú hladké so segmentovo ukončenými oknami, veža má nárožné skosenia, ukončená je zvonovitou helmicou s laternou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätý Jozef|sv. Jozefa]], jednoloďová neskoroklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1833]]. Obnovou prešiel v roku [[1934]]. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Fasády chrámu sú hladké s jednoduchými oknami, veža vyrastá zo stupňovitého štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u, ukončená je atypickou nízkou ihlancovou helmicou a ochodzou s mrežovým zábradlím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oreské - Kostol sv. Jozefa | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/oreske-kostol-sv-jozefa | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Oreské, Michalovce District}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Oreské (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] k4359h58r5vldonwmhguoktlpuonw2d 0 25302 8194823 7986132 2026-04-08T06:24:49Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194823 wikitext text/x-wiki ::''Palín je aj ľudový názov paliny alebo paliny pravej, pozri [[palina]] a [[palina pravá]].'' {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Palín | Iné názvy = | Obrázok = Palín.JPG | Popis obrázku = Kostol Nanebovstúpenia Pána | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Palin-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6577 | Zemepisná dĺžka = 21.9902 | Nadmorská výška = 105 | Prvá zmienka = 1302 | Starosta = Tibor Tomko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 13 | Kód = 522864 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecpalin.eu | Commons = Palín, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Palín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1896]]. Stojí na mieste staršieho kostola z konca [[18. storočie|18. storočia]], z ktorého bolo použité obvodové murivo. Interiér je zaklenutý korýtkovou [[klenba|klenbou]]. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palín - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/palin-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u dekorovaného nárožnou [[Rustika (murivo)|rustikou]]. Je lemovaná [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Palín, Michalovce District}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Palín| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] g9o7u5la2v8qcil2o9mhkhneciyqqmn 0 25303 8194809 7945163 2026-04-08T06:17:34Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8194809 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom potoku|Kusín (potok)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kusín | Iné názvy = | Obrázok = Kusín - kostol.jpg | Popis obrázku = Kostol Sedembolestnej Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.813889 | Zemepisná dĺžka = 22.063889 | Nadmorská výška = 120 | Prvá zmienka = 1416 | Starosta = Patrik Romanec<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 072 32 (pošta [[Jovsa]]) | Kód = 522686 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Kusín 130, 072 32 | E-mail = obeckusin@stonline.sk | Telefón = 056/ 64 921 94 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kusin.sk | Commons = Kusín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kusín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Leží na brehu [[Zemplínska šírava|Zemplínskej šíravy]], v nadmorskej výške okolo 120 m n m. == História == {{Hlavný článok|Vypálenie obce Kusín}} Obyvatelia obce podporovali partizánske skupiny pôsobiace vo [[Vihorlatské vrchy|Vihorlate]]. [[1. november|1. novembra]] [[1944]] začala obec vypaľovať za podporu partizánom maďarská armáda, no prestala po doručení listu od veliteľa [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|partizánskej brigády Kriváň]], v ktorom veliteľ brigády pplk. [[Jozef Vogl|Jozef Vogl{{--}}Sokolovský]] hrozil popravou maďarských zajatcov držaných partizánskou brigádou v prípade pokračovania represií maďarskej armády na civilnom obyvateľstve.<ref name="PazurovaII">{{Citácia periodika |titul=Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť |periodikum=Vojenská história |priezvisko=Helena |meno=Pažurová |vydavateľ=Vojenský historický ústav |miesto=Bratislava |ročník=2011 |číslo=4 |strany=55-71 |issn=1335-3314 |url=https://www.vhu.sk/casopis-vojenska-historia/2011/2/|odkaz na autora=Helena Pažurová}}</ref>{{rp|65}} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1865]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Fasády chrámu sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kusín - Chrám Najsvätejšej Trojice | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kusin-chram-najsvatejsej-trojice | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Kusín| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] 1p5iqb4xr57zi90yecsv85zyzbxyrli 0 25304 8194808 7921609 2026-04-08T06:17:02Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194808 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Krišovská Liesková | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Krisovska lieskova-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5936 | Zemepisná dĺžka = 22.0310 | Nadmorská výška = 102 | Prvá zmienka = 1321 | Starosta = Peter Varga<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 079 01 (pošta [[Veľké Kapušany]]) | Kód = 528463 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad Krišovská Liesková Križany 145 079 01 Veľké Kapušany | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.krisovskalieskova.sk | Commons = Krišovská Liesková | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Krišovská Liesková''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol v časti Krížany, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a mierne predstavanou vežou, z roku [[1894]]. Obnovou prešiel po druhej svetovej vojne. Interiér je zaklenutý krížovými [[klenba]]mi. Fasády kostola sú členené lizénami a oknami s atypickým trojuholníkovým záklenkom. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Krížany (Krišovská Liesková) - Reformovaný kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/krizany-krisovska-lieskova-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Reformovaný kostol v časti Liesková, jednoloďová [[eklekticizmus|eklektická]] stavba s prvkami [[secesia|secesie]] s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1907]]. Obnovou prešiel po druhej svetovej vojne. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami. Fasáda kostola je z neomietaného kvádrového muriva, členená slepými [[arkáda]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liesková (Krišovská Liesková) - Reformovaný kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/lieskova-krisovska-lieskova-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Okná majú kamenné ostenia a secesné oblúkové záklenky. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená štítmi v tvare lomeného oblúka a ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Krišovská Liesková| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 7i3dxpgyqsy7dptjlfmw2aay1d7ikjy 0 25305 8194806 7759325 2026-04-08T06:16:26Z Vasiľ 2806 vlajka 8194806 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Klokočov | Iné názvy = | Obrázok = Klokocov11Slovakia20.JPG | Popis obrázku = Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Klokocov-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8119 | Zemepisná dĺžka = 22.0289 | Nadmorská výška = 138 | Prvá zmienka = v roku 1358 | Starosta = Monika Hudáčková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SME RODINA]] | PSČ = 072 31 (pošta [[Vinné]]) | Kód = 522597 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = ocu.klokocov@stonline.sk | Telefón = 056/649 21 12, 688 63 11, | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.klokocovmi.sk/ | Commons = Klokočov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Klokočov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. Obec bola v septembri [[1944]] čiastočne vypálená počas povstaleckých bojov, nemeckými vojakmi. Úplne zhoreli 2 domy a čiastočne dva domy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | odkaz na autora = | titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí | vydanie = | vydavateľ = Popradská tlačiareň | miesto = [Poprad] | rok = 2019 | počet strán = 231 | isbn = 978-80-89613-26-7 | kapitola = | strany = 46 }}</ref> == Polohopis == Obec je jedným z významných rekreačných centier na severnom brehu [[Zemplínska šírava|Zemplínskej šíravy]], na južnom úpätí vulkanického pohoria [[Vihorlatské vrchy|Vihorlat]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] [[chrám]] Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1835]]. Obnovou prešiel v roku [[1945]]. Interiér je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[neobarok|neobarokový]] baldachýnový [[oltár]] a [[ikonostas]] z roku [[1898]]. Bočný oltár s maľbami od P. Bogdánskeho je z roku [[1880]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Klokočov - Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/klokocov-chram-zosnutia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády chrámu majú nárožné skosenia, sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou. Chrám je významným pútnickým miestom Zemplína a najväčším [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej eparchie]]. Nachádza sa tu kópia [[Klokočovská ikona Bohorodičky|zázračnej ikony Presvätej Bohorodičky]]. Pôvodná [[ikona]] bola napísaná neznámym ikonopiscom na dreve, ikona údajne slzila v roku [[1670]], keď bola zneuctená vojakmi [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaného]] vierovyznania, ktorí vtrhli do dediny, zničili ikonostas a podpálili chrám. Dnešná [[ikona]] Bohorodičky je druhou kópiou, korunovaná bola v roku [[1948]].<ref>[http://www.klokocovgrkat.sk/historia/ Gréckokatolícka farnosť Klokočov - História]</ref> Hlavná púť sa koná v druhej polovici augusta, okolo sviatku [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutia presvätej Bohorodičky]] (15. augusta), spravidla v sobotu a nedeľu. Okrem toho sa tu cez rok konajú aj menšie púte. <gallery> Klokocov11Slovakia17.JPG|Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky Klokocov11Slovakia18.JPG Klokočov 04512037.jpg|Ikonostas chrámu </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Klokočov (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] [[Kategória:Gréckokatolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] [[Kategória:Pútnické miesta na Slovensku]] ri52qj7bi9hxfessi729xt48g5681fc 0 25306 8194804 7945310 2026-04-08T06:14:12Z Vasiľ 2806 vlajka 8194804 wikitext text/x-wiki {{pozri|národnej prírodnej rezervácii|Kaluža (národná prírodná rezervácia)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kaluža | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Zemplinska Sirava 16.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Kaluza-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.805556 | Zemepisná dĺžka = 22.002778 | Nadmorská výška = 120 | Prvá zmienka = [[1336]] | Starosta = Jozef Fic<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 072 36 | Kód = 522589 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Kaluža 4 | E-mail = urad@kaluza.sk | Telefón = 056 649 21 17 | Fax = 056 688 65 41 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kaluza.sk | Commons = Zemplínska Šírava | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kaluža''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Je to podvihorlatská obec, ktorá sa nachádza pri druhej najväčšej vodnej nádrži na Slovensku [[Zemplínska Šírava|Zemplínskej Šírave]]. Je to významné a vyhľadávané rekreačné centrum najmä v letných mesiacoch zemplínskeho regiónu. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol [[Tomáš (apoštol)|sv. Tomáša]], jednoloďová [[eklekticizmus|eklektická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1928]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaluža - Chrám svätého Tomáša | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/grecko-katolicke-kostoly-v-okrese-michalovce | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191008211507/https://krizom-krazom.eu/regiony/grecko-katolicke-kostoly-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-08 }}</ref> Fasády chrámu sú členené lizénami, v spodnej časti z pohľadového lomového kameňa a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. <gallery> Church kaluža.jpg|Kostol sv. Tomáša </gallery> == Partnerské obce == * {{flagicon|Nemecko}} [[Argenbühl]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Capannoli]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Cieszanów]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Diósd]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Žovkva]], Poľsko == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Kaluža| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 16gpr8ich1mxneu76yfcpnf1aq53s96 0 25307 8194803 7920775 2026-04-08T06:12:16Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194803 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kačanov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Kacanov-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6120 | Zemepisná dĺžka = 21.8457 | Nadmorská výška = 98 | Prvá zmienka = [[1314]]<ref name="U"/> | Starosta = Michal Tomko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 05 (pošta [[Bracovce]]) | Kód = 522571 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Kačanov 62 | E-mail = obeckacanov@stonline.sk | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kacanov.sk | Commons = Kačanov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kačanov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 200 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Kačanov| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] iltb6qerudkoxhc1n6b0kshmb04og3p 0 25308 8194802 8142531 2026-04-08T06:11:59Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194802 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Jovsa | Iné názvy = | Obrázok = Jovsa 17 Slovakia1.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jovsa-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8192 | Zemepisná dĺžka = 22.0959 | Nadmorská výška = 134 | Prvá zmienka = 1418 | Starosta = Ľubica Čornejová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 32 | Kód = 522562 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad Jovsa Jovsa 73 072 32 Jovsa | E-mail = jovsa@stonline.sk | Telefón = +421 56 698 33 80 | Fax = +421 56 698 33 80 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.jovsa.sk | Commons = Jovsa | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jovsa''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1837]]. V roku [[1934]] prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. [[Kazateľnica]] pochádza z doby výstavby kostola. Hlavný a bočné [[oltár]]e pochádzajú z konca [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jovsa - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/jovsa-chram-ochrany-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády chrámu sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u, v štíte je umiestnené termálne okno. Veža je lemovaná [[pilaster|pilastrami]] a slepými [[arkáda]]mi, ukončená je barokovou helmicou. [[Súbor:Vihorlatské vrchy - Vihorlat - Zemplínska šírava 002.jpg|náhľad|vľavo|[[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]] pod ktorým leží obec]] {{clear|left}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Jovsianska hrabina]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Jovsa| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] di7dqgdslbmx3v1lzbrp9hi2lu5y99v 0 25309 8194801 7923117 2026-04-08T06:11:38Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194801 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Jastrabie pri Michalovciach | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jastrabie pri michalovciach-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7136 | Zemepisná dĺžka = 22.0295 | Nadmorská výška = 104 | Prvá zmienka = 1337 | Starosta = Milan Kočiško<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 11 (pošta [[Čečehov]]) | Kód = 522546 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.jastrabieprimichalovciach.sk | Commons = Jastrabie pri Michalovciach | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jastrabie pri Michalovciach''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Polohopis == Nachádza sa 10&nbsp;km od [[Michalovce|okresného mesta]] a 25&nbsp;km západne od hraníc Slovenska s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Jastrabie leží vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] na vale [[Čierna voda (prítok Uhu)|Čiernej Vody]]. Západná časť [[Chotár|chotára]] je rovina tvorená vrstvou [[Štvrtohory|štvrtohorných]] usadenín. Jeho východná časť, tiež rovina, bola do roku [[1965]] zaplavovaná vodami Čiernej Vody v šírke 3 – 5&nbsp;km. Dnes po úprave Východoslovenskej nížiny jej časť patrí do ornitologickej rezervácie [[Senianske rybníky]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Tomovčík|meno=Milan|titul=Jastrabie pri Michalovciach|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Obec na vojnovej mape z roku 1783.png|vľavo|bezrámu]]Názov obce je doložený z roku [[1337]] v podobe Lygeterth vulgo Yestrebluka, z roku [[1364]] ako Jesztreb, z roku [[1920]] ako Jastrabie, z roku [[1991]] ako Jastrabie pri Michalovciach. Jastrabský územný majetok patril do 15. storočia do pôvodného chotára [[Zalužice|Zalužíc]]. Vypĺňal ho les a lúka. V listinách z roku [[1418]] a [[1419]], v ktorých sú popísané všetky obce na panstve Michalovce, sa Jastrabie nevyskytuje. Osadu medzi rokmi [[1419]]–[[1448]] vybudovali Zalužičania, Čečehovčania alebo prisťahovalci podľa [[zákupné právo|zákupného práva]] so [[šoltýs]]om. Pôvodný chotárny názov sa stal názvom dediny, keď tam vzniklo sídlisko. Podľa legendy je názov obce odvodený od zemepána menom ''Jesze'', ktorý bol vášnivým poľovníkom a choval 5 jastrabov. Raz mu 4 z jeho vtákov uleteli a usadili sa na miestach, ktoré dnes majú vo svojom názve Jastrabie: [[Jastrabie nad Topľou]], [[Zemplínske Jastrabie]], [[Šarišské Jastrabie]] a [[Trenčianske Jastrabie]]. Dedina v [[15. storočie|15.]]–[[17. storočie|17. storočí]] nepretržite patrila šľachticom, ako majetková súčasť panstva Michalovce. V 16. storočí bolo Jastrabie stredne veľkou dedinou, ale poddaní postupne vymierali alebo sa odsťahovali. V roku [[1720]] bolo v obci už len 5 sedliackych usadlostí slovenských obyvateľov. Pozemky chotára vlastnili Stáraiovci. Až v 20. storočí sa vlastníkmi pôdy postupne stávali miestni obyvatelia, ktorí sa živili poľnohospodárstvom. Prudký rozvoj obce začal až po oslobodení v roku 1945.<ref name=":0" /> == Obyvateľstvo == === Náboženské zloženie === [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíci]] obce sú zaradení pod cirkevnú správu [[Arcibiskupstvo Košice|Arcibiskupstva Košice]], dekanátu Sobrance a farnosti Navštívenia Panny Márie v [[Senné (okres Michalovce)|Sennom]]. Podľa [[Vizitácia|vizitácie]] z roku 1749 katolíci patrili do farnosti Senné. [[Gréckokatolícka cirkev|Gŕeckokatolíci]] patria pod farnosť [[Iňačovce]] a od roku 1997 pod cirkevnú správu Košického apoštolského exarchátu, dekanstva Michalovce. [[Židia]] v obci tvorili len 2 rodiny. V roku [[1942]] v rámci [[Deportácia|deportácií]] boli vyvezení do vyhladzovacieho tábora, kde zahynuli. {| class="wikitable" |+ !Náboženstvo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=bacik|meno=vladimir|titul=OBCE SR|url=http://www.sodbtn.sk/obce/obec_stat_vierovyznanie.php?kod_obce=522546|dátum prístupu=2018-04-15|vydavateľ=www.sodbtn.sk}}</ref> ! |- |Rímskokatolíci !136 |- |Gréckokatolíci !102 |- |Reformovaná kresťanská cirkev !2 |- |Pravoslávna cirkev !3 |- |Adventisti siedmeho dňa !1 |- |Bez vyznania !8 |- |Nezistené !51 |} Podľa [[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédie Slovenska]] bol prvý kostol v obci postavený v 15. storočí a upravený v roku 1811. Cirkevná kronika obsahuje iba roky 20. storočia. Podarilo sa postaviť iba rímskokatolícky kostol: Kostol Božského srdca Ježišovho. Pre nedostatok financií sa to grékokatolíkom nepodarilo. Na mieste, kde mala stáť ich [[cerkev]] dnes stojí zvonica, ktorá slúži ako hlásič nebezpečenstva a ohlasovač úmrtia. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Božského srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]], jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1930]]-[[1933]]. V roku [[1928]] začali krajania v [[Spojené štáty|USA]] zbierku na kostol. Potvrdzujúca listina bola podpísaná farským úradom v Sennom a biskupstvom v [[Užhorod]]e. Pozemok na výstavbu daroval J. Čurila a druhá polovica bola odkúpená od M. Košičanovej. V septembri 1930 bolo odkúpených 230 kubíkov kameňa z panstva Stáraiovcov. Posviacku základného kameňa vykonal 20. apríla 1933 pápežský komorník Jozef Pastor. Z Užhorodu bol dovezený zvon, z [[Prešov|Prešova]] bol zakúpený hlavný [[oltár]]. Dňa 21. apríla 1934 posviacku nového kostola vykonal košický biskup [[Jozef Čársky]]. V roku [[1973]] bol kúpený [[organ]] z [[Kutná Hora|Kutnej Hory]]. Po [[Druhý vatikánsky koncil|II. Vatikánskom koncile]] bol chrám upravený, odstránené boli bočné oltáre a niektoré sochy. Zakúpený bol drevený oltár. V roku 1995 bola vykonaná oprava kostola, výmenu dreveného oltára a [[Ambón|ambony]], ktoré nahradili nové z kameňa. Konsekráciu obnoveného kostola vykonal v froku 1996 košický arcibiskup [[Alojz Tkáč]].<ref name=":0" /> Fasády kostola sú členené slepými arkádami a oknami s lomeným oblúkom. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u, ukončená je ihlancovou helmicou. === Kultúra === Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] sa v Jastrabí udomácnilo divadlo a predstavenia sa tešili veľkej obľube. Populárny bol aj spev, žiaci spievali troj alebo štvorhlasne. V roku [[1931]] vyhrali Manifestačný a pracovný zjazd Červeného kríža. V obci sa rozvíjal aj šport, predovšetkým mládežnícky; k najpopulárnejším patril [[futbal]], [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[Šach (hra)|šach]] aj [[Dáma (hra)|dáma]]. O rozvoj tejto športovej činnosti sa zaslúžil miestny učiteľ Ladislav Čepeľa, pôsobiaci v obci v rokoch [[1934]]–[[1940]]. V povojnových rokoch [[1946]]–[[1948]] v tradícii pokračoval Michal Mazúr, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie futbalového ihriska a zabezpečil futbalovú výstroj. Prvé priateľské zápasy sa hrali na pasienku zvanom " Dzvoničky". Prvé futbalové ihrisko, ktoré spĺňalo normy bolo vybudované v roku 1948 za kostolom v smere sever – juh. V rokoch [[1970]]–[[1974]] došlo k jeho prestavbe, rozšíreniu a obráteniu v smere východ – západ. Vybudovala sa ohrada a zábradlie hracej plochy. V rokoch [[1980]]–[[1990]] sem bol zavedený prívod elektrickej energie a voda. Postavila sa aj tribúna pre 50 divákov, sklad náradia, WC, stavebná bunka pre ozvučenie a rozhodcov, urobené odvodnenie hracej plochy. === Organizácie v obci === <nowiki>*</nowiki>''Ako prvý je uvedený názov organizácie, ďalej rok vzniku a náplň činnosti'' * TJ Jastrabie pri Michalovciach – 1947 – futbal, atletika * [[Hasičské družstvo|DHZ]] Jastrabie pri Michalovciach – 1930 – dobrovoľná požiarna ochrana * Zväz zdravotne ťažko postihnutých – 1996 – spoločenské akcie zamerané na ľudí so zdrav. postihnutím == Školstvo == Začiatok vyučovania v obci súvisí so vznikom [[Farnosť|farnosti]]; kňaz sa staral aj o vzdelávanie. Podľa školskej organizácie v [[Uhorsko|Uhorsku]] z druhej polovice 18. storočia sa na škole učilo v reči príslušnej národnosti. Od roku 1868 mali žiaci povinnosť učiť sa 6 rokov. Nie je presne známe, kedy do obce prišiel prvý učiteľ a kde sa začalo vyučovať. Podľa ústne dochovaných informácií to bolo v roku 1900, v budove č. d. 108 a na smeny. Vlastníkom domu bol evanjelický kantor a učiteľ z [[Iňačovce|Iňačoviec]] Knežo (Konyvesz), ktorý dom kúpil od zemana patriaceho pod grófa Sztáraya. V roku 1908 dom odkúpil Ján Ihnát s manželkou. V tomto dome sa vyučovalo až do roku 1927, kedy bola vybudovaná budova Ľudovej školy. Vyučovanie bolo počas prechodu frontu zastavené. V škole totiž prespávali vojaci. Vyučovanie v obci sa skončilo v roku 1978, z dôvodu postavenia novej ZDŠ v [[Iňačovce|Iňačovciach]].<ref name=":0" /> == Šport == V roku 1947 bol oficiálne založený športový klub s názvom Dobrovoľná športová organizácia SOKOL Jastrabie, ktorý s dorasteneckým mužstvom hral v okresnej súťaži. Dorastenecké mužstvo vedené Michalom Popeličom v rokoch 1947 – 1951 vytvorilo najslávnejšiu kapitolu miestneho futbalu. Pätnásť dorastencov, väčšinou študentov Michalovských škôl postúpilo až do medziokresnej súťaže, kde porazilo víťazov iných okresov: [[MFK Zemplín Michalovce|Zemplín Michalovce]] 2:1, [[MFK Veľké Kapušany|Veľké Kapušany]] 2:0, [[ŠK Strážske|Strážske]] 3:1, [[ŠK Futura Humenné|Humenné]] 9:0, Čabiny 7:0, [[MFK Snina|Sninu]] 1:0. Dosiahnuté výsledky umožnili mužstvu hrať o majstra Prešovského kraja (1950), víťaz ktorého postupoval do celoslovenskej súťaže. Zo 4 mužstiev v Prešovskom turnaji (Dukla Prešov, Bardejov, TJ Solivar, TJ Jastrabie). Jastrabie vyhralo s TJ Solivar 2:1, prehralo s Bardejovom 1:2.Tretí zápas proti Dukle Prešov sa pre nedostatok peňazí neuskutočnil. Od roku 1952 mužstvo začalo hrať v súťaži dospelých, v ktorej 2-3 roky dosahovalo výborné výsledky. Mužstvo hralo v okresnej súťaži (až na malé výnimky) doteraz. Okrem súťažných zápasov mužstvo hralo aj turnaje. Od roku 1981 pravidelne hrá "Turnaj Jastrabčanov" za účasti 5 Jastrabských mužstiev zo Slovenska: Jastrabie pri Michalovciach, [[Jastrabie nad Topľou]], [[Zemplínske Jastrabie]], [[Šarišské Jastrabie]] a [[Trenčianske Jastrabie]]. Do roku 2018 sa konalo 33 ročníkov turnaja, striedavo vždy v inej obci. V súčasnosti TJ Jastrabie pri Michalovciach hrá VIII. ligu mužov ObFZMI. V rokoch 1985–1994 v TJ úspešne pôsobil aj stolnotenisový oddiel s družstvom dospelých a dorastencov v okresnej súťaži. V tomto čase fungoval aj oddiel základnej turistiky. Počas "Turnaja Jastrabčanov" boli organizované aj behy cez obce.<ref name=":0" /> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Steve Ihnat]] (* [[1934]] - † [[1972]]), americký [[herec]] a [[režisér]] * [[Mária Frohlichová]], vysokoškolská profesorka na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite v Košiciach]], vedúca Oddelenia hutníctva a zlievarenstva * [[Ján Hlaváč]], regionálny [[maliar]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Jastrabie pri Michalovciach| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] axlnqe8g1goytdtwef4b3fpt6yx84o9 0 25310 8194797 7944986 2026-04-08T06:10:10Z Vasiľ 2806 vlajka 8194797 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hnojné | Iné názvy = | Obrázok = Hnojné kostol 01.jpg | Popis obrázku = Chrám premenenia Pána | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Hnojne-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7784 | Zemepisná dĺžka = 22.0697 | Nadmorská výška = 108 | Prvá zmienka = 1390 | Starosta = Mária Raškovská<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 33 | Kód = 522465 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hnojne.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hnojné''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Michalovce (okres)|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Premenenia pána, jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, pravdepodobne z [[15. storočie|15. storočia]]. V [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] patril kostol [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaným]] veriacim. Výraznou úpravou prešiel v [[19. storočie|19. storočí]], kedy získal súčasnú podobu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hnojné | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191006123047/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-michalovce | dátum archivácie = 2019-10-06 }}</ref> Fasády chrámu sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Pri kostole stojí moderná oceľová zvonica. * Vodný mlyn, ľudová dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19781 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Objekt je postavený z nepálenej tehly. Fasády mlyna sú členené lizénami, priečeliu dominuje drevený štít sedlovej strechy. V súčasnosti je objekt neudržiavaný a chátra. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Hnojné| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] igvarbjnzubsap1bhcs7yxp3unqbf3j 0 25311 8194796 7922883 2026-04-08T06:09:30Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194796 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hažín | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Hazin-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.752222 | Zemepisná dĺžka = 22.019167 | Nadmorská výška = 120 | Prvá zmienka = 1336 | Starosta = Marianna Šimková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 34 (pošta [[Zalužice]]) | Kód = 522449 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Hažín 122 | E-mail = hazin@lekosonline.sk | Telefón = 056 / 6471287 | Fax = 056/6471287 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hazin.sk | Commons = Hažín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hažín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1786]]. Stojí na mieste staršieho [[stredovek]]ého [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckeho]] kostola, ktorý počas obdobia [[reformácia|reformácie]] slúžil [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaným]] veriacim. V roku [[1886]] prešiel [[historizmus|historizujúcou]] obnovou, bola postavená nová veža. Interiér chrámu je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Jeho zariadenie pochádza zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hažín - Chrám Nanebovstúpenia Pána | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/hazin-chram-nanebovstupenia-pana | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády chrámu sú členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami s nárožným zaoblením a ukončená zvonovitou helmicou s laternou a nárožnými vežicami. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Hažín| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] ns8s2c61bbveifk3aq23yvjdpms4w7n 0 25313 8194794 7920420 2026-04-08T06:07:10Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194794 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Dúbravka | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Dubravka-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6383 | Zemepisná dĺžka = 21.8919 | Nadmorská výška = 105 | Prvá zmienka = [[1345]]<ref name="U"/> | Starosta = Stanislav Bajužik<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 15 (pošta [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]]) | Kód = 522406 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad Dúbravka<br/>Dúbravka 88<br/>072 15 Budkovce | E-mail = obecdubravka@stonline.sk | Telefón = 056/649 31 12 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecdubravka.eu | Commons = Dúbravka, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Dúbravka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Dejiny == Obec pravdepodobne vznikla na mieste rúbaniska po dubovom lese asi pred [[14. storočie|14. storočím]], najneskôr jeho začiatkom. Patrila [[zeman]]om z [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkoviec]] až do [[17. storočie|17. storočia]].<ref name="U"/> Obyvatelia obce boli zdanení od: [[1567]] 2, [[1582]] 4, [[1610]] 1,25 a [[1635]] 0,125 [[Porta (daňová jednotka)|porty]].<ref name="U"/> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1939]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby. Fasáda je čenená dekoratívnymi opormými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s volútami. V hornej časti je osmiboká, ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Falkušovce - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/dubravka-chram-narodenia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 131{{--}}132 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Dúbravka (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 6vrjr8777aup1ae6do7dfi5ppzuspca 0 25314 8194793 8039851 2026-04-08T06:06:53Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194793 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Drahňov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Drahnov-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = Laborec | Rieka 1 = Dolná Duša | Zemepisná šírka = 48.5908 | Zemepisná dĺžka = 21.9671 | Nadmorská výška = 105 | Prvá zmienka = [[1262]]<ref name="U"/> | Starosta = Tibor Jasovsky<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 076 74 | Kód = 528331 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.drahnov.sk | Commons = Drahňov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Drahňov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Dejiny == Obec pravdepodobne existovala pred [[13. storočie|13. storočím]] ([[prvá písomná zmienka]] je z roku [[1262]]) a podľa ďalších poznatkov jevstvovala od [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia.<ref name="U"/> Kostol Panny Márie je potvrdený v roku [[1335]]. Od roku [[1606]] existovala v obci [[Kalvinizmus|kalvínska]] farnosť.<ref name="U"/> K obci patrili vodné mlyny a [[brod]] cez rieku [[Laborec]]. Na prelome [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]] patril Drahnov medzi malé mestečká [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej župy]].<ref name="U"/> Obyvatelia obce boli zdanení od: v rokoch [[1567]] 8,5, [[1582]] 9, [[1610]] 4 a [[1635]] 1,25 [[Porta (daňová jednotka)|porty]].<ref name="U"/> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1836]]. V interiéri sa nachádza zariadenie z doby jeho výstavby a trojramenná [[empora]]. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, nárožia má zaoblené, konkávne prehnutá veža vyrastá zo štítového priečelia dekorovaného amforami. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Drahňov - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/drahnov-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Pohrebná kaplnka, [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba z 50. rokov [[19. storočie|19. storočia]]. Autorom projektu stavby je K. Gerster. Stavba predstavuje inšpiráciu gréckym typom chrámu in antis. Fasády kaplnky, mauzólea, sú členené pilastrami, priečelie je riešené ako trojosový [[portikus]] nesený iónskymi stĺpmi, ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Drahňov - Pohrebná kaplnka | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/drahnov-pohrebna-kaplnka | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Lóňaiovský kaštieľ, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z roku [[1812]]. Stojí na staršom, možno [[renesancia|renesančnom]] základe Daróciovského kaštieľa. Úpravou prešiel v roku [[1836]]. Kratšie záhradné krídlo je prízemné s otvorenými arkádami. V minulosti sa v kaštieli nachádzal bohatý archív a knižnica, ktorá bola po druhej svetovej vojne rozkradnutá. V kaštieli po vojne sídlila základná škola. Fasáde budovy dominuje štvorosové priečelie s rizalitom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Drahňov | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/drahnov | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="U">{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 128{{--}}130 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Drahňov| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 3n33igozjph9vz92bnty4o0g2ssjcj8 0 25315 8194830 8161891 2026-04-08T06:31:36Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194830 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rakovec nad Ondavou | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rakovec nad ondavou-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.770833 | Zemepisná dĺžka = 21.783333 | Nadmorská výška = 146 | Prvá zmienka = 1252 | Starosta = Peter Olejník<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 072 03 | Kód = 522996 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.rakovecnadondavou.sk | Commons = Rakovec nad Ondavou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rakovec nad Ondavou''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1252. Po neúrode v roku [[1830]] postihla v roku [[1831]] obec cholera. V obci bola od 25. júla do 20. augusta. V Rakovci na ňu zomrelo 100 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: gréckokatolíkov 84, rímskokatolíkov 14, židov 2).<ref>Kizling, s. 16</ref> Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho [[Východoslovenské roľnícke povstanie|roľníckeho povstania]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Sirmaiovská [[kúria]], jednopodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] stavba z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]]. Úpravami prešla v roku [[1995]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19751 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Stavbe dominuje trojosový [[rizalit]]. Fasády sú členené okennými osami so šambránami pretiahnutými na celú výšku objektu. Pri kúrii sa nachádza anglický park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19752 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Biordiho kúria, jednopodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] stavba z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]]. História kúrie pochádza z roku 1851. V roku 1956 bol Okresným národným výborom v Michalovciach zriadený ako Domov dôchodcov. Od roku 1962 celý objekt slúži ako Domov sociálnych služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ondava DSS {{!}} Rakovec nad Ondavou {{!}} Oficiálne stránky obce|url=https://www.rakovecnadondavou.sk/ondava-dss|vydavateľ=Rakovec nad Ondavou|dátum prístupu=2022-06-14|jazyk=sk|priezvisko=webex.digital|url archívu=https://web.archive.org/web/20220519131201/https://www.rakovecnadondavou.sk/ondava-dss|dátum archivácie=2022-05-19}}</ref> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[barok|barokovo]]-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1760]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://www.rakovecnadondavou.sk/-historia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Rakovec nad Ondavou | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191010193943/https://www.rakovecnadondavou.sk/-historia | dátum archivácie = 2019-10-10 }}</ref> Chrám má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža členená lizénami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou. * V tejto obci sa v roku 1857 narodil Štefan Miklósy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bishop Istvan Miklósy [Catholic-Hierarchy]|url=http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bmikl.html|vydavateľ=www.catholic-hierarchy.org|dátum prístupu=2022-06-14}}</ref> (vlastným menom Štefan Mikloš)'','' prvý biskup [[Hajdúdorožská archieparchia|Hajdúdorožskej eparchie]], v súčasnosti povýšená na archieparchiu siu iuris (dnešné [[Maďarsko]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Rákóc|url=https://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=R%C3%A1k%C3%B3c&oldid=23576612|rok=2021-02-13|jazyk=hu|poznámka=Page Version ID: 23576612}}</ref> * Nový Gréckokatolícky chrám zasvätený rovnakému [[Patrón|patriocíniu]] ako starší chrám - Ochrane Presvätej Bohorodičky (cirkevnoslovansky [[Pokrov presvätej Bohorodičky|Pokrov]]). Nový chrám bol dokončený v roku 2001 a vysvätení [[Košická eparchia|košickým eparchom]], biskupom [[Milan Chautur|Milanom Chauturom]]. Stavba chrámu predstavuje modernú byzantskú architektúru a vyznačuje sa na svoju dobu jedinečným [[Mnohouholník|dvanásťuholným pôdorysom]] stavby. * V obci sa nachádza druhý najstarší dub ([[Dub|dub letný]] - ''[[Quercus robur|Quercus robur L.]]'') na Slovensku. Výškou takmer 30 metrov a vekom viac ako 550 rokov patrí k najstarším na území Slovensko a [[Karpatský oblúk|podkarpatského oblúka]]. V 90. rokoch bol obvod duba spevnený betónom na mieste kde kedysi zasiahol do duba blesk a spôsobil jeho požiar. Zaujímavosťou je, že v katastri obce sa nachádza viacero stromov, ktorých vek dosahuje stovky rokov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Zoznam chránených stromov na Slovensku|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_chr%C3%A1nen%C3%BDch_stromov_na_Slovensku&oldid=6847999|rok=2019-06-03|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 6847999}}</ref> * Rímskokatolícky kostol sv. [[Joachim (svätec)|Joachima]] a [[Anna (svätica)|Anny]], ktorý v roku [[1999]] posvätil [[Alojz Tkáč]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filiálka Rakovec n/O|url=https://www.farnostniznyhrusov.sk/filialka-rakovec-no|dátum prístupu=15.4.2023|vydavateľ=Farnosť Nižný Hrušov}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroje == * Kizling, Ján: ''Nižný Hrabovec 1357-1997.'' Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s. * Prof. Žeňuch DrSc., PhDr. Peter: Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska : ''Slziaci klokočovský obraz Patrónky Zemplína'', 2020. 94 - 95 s. {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Rakovec nad Ondavou| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] phl07im165m16k17gqk0t59nqhycfqy 0 25316 8194838 8142544 2026-04-08T06:34:25Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194838 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Suché | Iné názvy = | Obrázok = Obec Suche.jpg | Popis obrázku = Chrám sv. Petra a Pavla | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Suche-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.765833 | Zemepisná dĺžka = 21.838056 | Nadmorská výška = 142 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Danka Bruňová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 071 01 (pošta [[Michalovce]] 1) | Kód = 523135 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsuche.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Suché''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec Suché leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, v juhovýchodnej časti Pozdišovskej pahorkatiny, v nadmorskej výške okolo 142 m. == Dejiny == Najstaršia správa o Suchom je v listine z roku 1266 o darovaní a vymedzení majetku Lesného, ktorý susedil s chotárom dediny Suché, patriacej šľachticovi Radnoltovi. Po neúrode v roku [[1830]] postihla v roku [[1831]] obec cholera. V obci bola od 8. do 31. júla. V Suchom na ňu zomrelo 84 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: gréckokatolíkov 56, rímskokatolíkov 28).<ref>Kizling, s. 16</ref> Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho [[Východoslovenské roľnícke povstanie|roľníckeho povstania]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]], jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1805]]. Úpravami prešiel po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Priestor je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Fasády chrámu sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Suché - Chrám sv. Petra a Pavla | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/suche-chram-sv-petra-a-pavla | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Kizling, Ján: ''Nižný Hrabovec 1357-1997.'' Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Suché| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] ca6uy5ovpaf0qxhzhu1v4sh63uepko3 0 25317 8194847 7922914 2026-04-08T06:42:09Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194847 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Voľa | Iné názvy = | Obrázok = Voľa, Grécko-katolícky kostol.jpg | Popis obrázku = Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky | Znak = Coat of arms of Voľa.png | Vlajka = Vola-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8447 | Zemepisná dĺžka = 21.8497 | Nadmorská výška = 129 | Prvá zmienka = 1335 | Starosta = Viliam Basara<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 21 (pošta [[Nacina Ves]]) | Kód = 523275 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecvola.sk | Commons = Voľa | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Voľa''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] [[cerkev|chrám]] Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[barok]]ová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1700]]. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bol [[klasicizmus|klasicisticky]] upravený. Obnovený bol v roku [[1880]] a [[1902]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu baldachýnový [[oltár]] a [[ikonostas]] z roku 1902.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Voľa - Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/vola-chram-zosnutia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády chrámu sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, ukončená je zúženou nadstavbou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. == Obyvateľstvo == === Zloženie obyvateľstva podľa národnosti === {| class="wikitable sortable" |- bgcolor="green" ! '''Národnosť''' ! Počet obyvateľov<br /> (2021)<ref name=s2021nar>[https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0427523275/OB Počet obyvateľov podľa národnosti v obci Voľa k 1. 1. 2021] (cit. 2022-09-09)</ref> ! %<br /> (2021)<ref name=s2021nar></ref> |- align ="center" | [[Slováci|slovenská]] | 243 | 93,1 |- align ="center" | [[Ukrajinci|ukrajinská]] | 3 | 1,15 |- align ="center" | ostatné a nezistené | 15 | 5,75 |- align ="center" | spolu | 261 | 100 |} === Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania === {| class="wikitable sortable" |- bgcolor="yellow" ! '''Náboženské vyznanie''' ! Počet obyvateľov<br /> (2021)<ref name=s2021nab>[https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK0427523275/OB Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v obci Voľa k 1. 1. 2021] (cit. 2022-09-09)</ref> ! %<br /> (2021)<ref name=s2021nab></ref> |- align ="center" | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] | 124 | 47,51 |- align ="center" | [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka cirkev]] | 101 | 38,7 |- align ="center" | [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] | 6 | 2,3 |- align ="center" | Bez vyznania | 18 | 6,9 |- align ="center" | Ostatné a nezistené | 12 | 4,6 |- align ="center" | spolu | 261 | 100 |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Voľa| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 8wsv1yrvwgvuo9zpmj08ktniqqx865s 0 25318 8194848 7920772 2026-04-08T06:42:27Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194848 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Vrbnica | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Vrbnica-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6775 | Zemepisná dĺžka = 21.8831 | Nadmorská výška = 105 | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Dominik Tokár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 16 (pošta [[Hatalov]]) | Kód = 523283 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecvrbnica.sk | Commons = Vrbnica, Michalovce District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Vrbnica''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Neoklasicizmus|Neoklasicistická]] [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z konca [[19. storočie|19. storočia]]. Úpravami prešla v 20. rokoch [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19803 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kúrie sú členené priebežným pásovaním a nárožnou bosážou. Okná majú profilované šambrány s klenákmi. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Mena [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1834]]. Interiér je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Fasády kostola sú hladké, veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Vrbnica| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] rovztczalkimcoymyrmbgakfe7g0wxq 0 25319 8194849 8050591 2026-04-08T06:42:48Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194849 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Vysoká nad Uhom | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Vysoka nad uhom-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.627500 | Zemepisná dĺžka = 22.093611 | Nadmorská výška = 109 | Prvá zmienka = v roku 1214 | Starosta = Renáta Orosová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 14 (pošta [[Pavlovce nad Uhom]]) | Kód = 523291 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad Vysoká nad Uhom, Vysoká nad Uhom 313, 072 14 Vysoká nad Uhom | E-mail = ocuvysoka@vknet.sk | Telefón = 056/649 43 03, 056/ 688 68 61 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecvysokanaduhom.sk | Commons = Vysoká nad Uhom | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Vysoká nad Uhom''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Polohopis == Vysoká nad Uhom leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale rieky [[Uh]] v nadmorskej výške okolo 109 m. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, zo začiatku [[19. storočia]]. Obnovou prešiel v roku [[1937]]. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]], presbytérium [[luneta|lunetovou]] klenbou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vysoká nad Uhom - Kostol Sedembolestnej Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/vysoka-nad-uhom-kostol-sedembolestnej-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Zariadenie kostola je novodobé. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prvej polovice 19. storočia. Úpravou prešiel v roku [[1900]] a po druhej svetovej vojne. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vysoká nad Uhom - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/vysoka-nad-uhom-chram-narodenia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z [[pilaster|pilastrového]] priečelia vo forme [[rizalit]]u, je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1912]]. Kostol bol poškodený počas druhej svetovej vojny, obnovený bol v roku [[1946]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vysoká nad Uhom - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/vysoka-nad-uhom-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, je členená kordónovými rímsami, nachádza sa tu nápisová tabuľa s vročením pripomínajúca postavene kostola. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. === Zaujímavosti === V obci zomrela [[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]], zastrelená vojakom [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uplynulo 75 rokov od úmrtia bl. Anny Kolesárovej z Vysokej nad Uhom | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191122022 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2019-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dnes sa v obci nachádza Pastoračné centrum Anny Kolesárovej – DOMČEK, centrum mladých vo Vysokej nad Uhom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Centrum | url = https://centrum.domcek.org/ | vydavateľ = Pastoračné centrum Anny Kolesárovej | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = Vysoká nad Uhom | jazyk = }}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] (* [[1928]] – † [[1944]]), mučenica čistoty * [[Michal Potocký]] (* [[1912]] – † [[1996]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[publicista]], [[pedagóg]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vysoká nad Uhom| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 12ixxr4ovhdgvpnewbkzhpcjjlqxid6 0 25320 8194851 7922973 2026-04-08T06:46:13Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194851 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Závadka | Iné názvy = | Obrázok = Závadka 24 Slovakia 6.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Zavadka-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.766389 | Zemepisná dĺžka = 22.071944 | Nadmorská výška = 110 | Prvá zmienka = 1405 | Starosta = Jana Dziaková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 072 33 (pošta [[Hnojné]]) | Kód = 523348 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Obecný úrad Závadka,<br /> Závadka 36,<br />072 33 Hnojné | E-mail = ocuzavadka36@stonline.sk | Telefón = 056/ 659 62 25 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zavadkaprimichalovciach.sk | Commons = Závadka, District Michalovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Závadka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Polohopis == Obec Závadka sa svojou rozlohou a počtom obyvateľov zaradila medzi stredne veľké dediny rozprestierajúce sa v severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] v nadmorskej výške okolo 110 m. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Závadka (okres Michalovce)| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 9ko8zt1m2whx8mfdbl47m8snybxagh3 0 25321 8194852 8142556 2026-04-08T06:46:51Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194852 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zbudza | Iné názvy = | Obrázok = Zbudza oslavy.jpg | Popis obrázku = Oslavy 780. výročia prvej písomnej zmienky obce | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Zbudza-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.813889 | Zemepisná dĺžka = 21.892222 | Nadmorská výška = 120 | Prvá zmienka = 1235 | Starosta = Matej Havrilla<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 072 23 (pošta [[Staré]]) | Kód = 523356 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Zbudza 71, 072 23 | E-mail = ocu-zbudza@dalnet.sk | Telefón = 647 51 21 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zbudza.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zbudza''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Obec susedí na západe s obcou [[Petrovce nad Laborcom]], na juhu s mestom [[Michalovce]] - mestskou časťou Žabany, na východe s obcou [[Trnava pri Laborci]], na severovýchode s obcou [[Oreské (okres Michalovce)|Oreské]], na severe s obcou [[Staré]] a na severozápade s obcou [[Nacina Ves]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[románske umenie|románska]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Úpravami prešiel v [[18. storočie|18. storočí]] a v roku [[1902]], keď bola doplnená veža a kostol bol prefasádovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19712 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Zariadenie kostola je novodobé, zo staršieho zariadenia sa dochoval [[barok]]ový [[oltár]]ny obraz z roku [[1749]] a skupina sôch kalvárie z 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rimskokatolícky kostol | url = http://zbudza.sk/cirkev/gallery/kostol/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Zbudza | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191106213309/http://zbudza.sk/cirkev/gallery/kostol/ | dátum archivácie = 2019-11-06 }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, priečelie je lemované kvádrovaním. Veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u, je lemovaná kvádrovaním a ukončená ihlancovou helmicou. * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Premeneniu Pána, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1937]]-[[1949]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gréckokatolícky kostol | url = http://zbudza.sk/cirkev/gallery/cerkev/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Zbudza | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191106213307/http://zbudza.sk/cirkev/gallery/cerkev/ | dátum archivácie = 2019-11-06 }}</ref> Fasády chrámu sú členené lizénami, oblúčkovým vlysom a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. * Židovský cintorín s historickými náhrobkami. <gallery> Súbor:Zbudza cintorin.jpg|Židovský cintorín </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zbudza}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Zbudza| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] sciwdmmy8mz19wk63ugyihwt7j84e98 0 25322 8194853 7922965 2026-04-08T06:47:54Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194853 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zemplínska Široká | Iné názvy = (hist. ''Rebrín'' a ''Krášok'') | Obrázok = Zemplínska Široká1.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Petra a Pavla | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Zemplinska siroka-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6931 | Zemepisná dĺžka = 21.9770 | Nadmorská výška = 108 | Prvá zmienka = 1266 | Starosta = Miroslav Čičák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 13 (pošta [[Palín]]) | Kód = 523364 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = zemplinskasiroka@minet.sk | Telefón = 056 / 6497233 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zemplinskasiroka.sk | Commons = Zemplínska Široká | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zemplínska Široká''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Dejiny == Tento názov obec nesie od roku [[1961]]. Vtedy boli zlúčené dve dovtedy samostatné obce Rebrín a Krášok. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]], jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1802]]. Donátorom chrámu bol gróf Peter Sirmai. Obnovou prešiel v roku [[1920]]. V interiéri sa nachádza neorokokový [[ikonostas]] z poslednej tretiny [[19. storočie|19. storočia]].<ref name="obeczemplinskasiroka.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kultúrne pamiatky | url = http://www.obeczemplinskasiroka.sk/kultura?page=1 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Zemplínska Široká | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200814143137/http://obeczemplinskasiroka.sk/kultura?page=1 | dátum archivácie = 2020-08-14 }}</ref> Fasády chrámu sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená [[pilaster|pilastrami]], dekorovaná nárožnými skoseniami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a hodinami a barokovou helmicou s laternou. * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávny]] chrám Presvätej Bohorodičky, centrálna [[historizmus|historizujúca]] stavba na pôdoryse gréckeho kríža z roku [[1929]]-[[1934]]. V interiéri chrámu sa nachádza ikonostas od ikonopisca Josifa Popoviča z Ižského monastiera na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].<ref name="obeczemplinskasiroka.sk"/> Veža chrámu je členená kordónovými rímsami a ukončená osemuholníkovou štítovou nadstavbou s atypickou cibuľovou helmicou. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Joseph Hertz]] (* [[1872]] – † [[1946]]), vrchný rabín [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska|Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska]] (rodák z Rebrín) <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Hertz, Joseph Herman (1872–1946), chief rabbi|periodikum=Oxford Dictionary of National Biography|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|doi=10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-33841|url=http://www.oxforddnb.com/view/10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-33841|dátum prístupu=2018-04-09|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Zemplínska Široká}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Zemplínska Široká| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] me8mwwzua39l0di4rov46w89clh7dpl 0 25323 8194843 7968434 2026-04-08T06:39:25Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194843 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Tušická Nová Ves | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Tusicka nova ves-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7169 | Zemepisná dĺžka = 21.7517 | Nadmorská výška = 108 | Prvá zmienka = 1342 | Starosta = Rastislav Jakuboc<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 072 02 | Kód = 523216 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.tusickanovaves.sk | Commons = Tušická Nová Ves | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Tušická Nová Ves''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Michalovce (okres)|okrese Michalovce]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Tušická Nová Ves| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] bbuj44827ii8a3a2rs34wwbzpsdl672 0 25324 8194841 8142547 2026-04-08T06:38:50Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194841 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Trnava pri Laborci | Iné názvy = | Obrázok = Trnava pri Laborci kostol.JPG | Popis obrázku = Kostol Zoslania sv. Ducha | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Trnava pri laborci-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = Laborec | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.818333 | Zemepisná dĺžka = 21.932222 | Nadmorská výška = 176 | Prvá zmienka = 1249 | Starosta = Vladimír Adam<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 072 31 (pošta [[Vinné]]) | Kód = 523194 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail =ocu@trnavaprilaborci.sk | Telefón =056/ 64 92 233. | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = trnavaprilaborci.ocu.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Trnava pri Laborci''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Polohopis == Trnava pri Laborci susedí na severozápade s obcou Oreské, na západe s obcou Zbudza, na juhozápade s mestom Michalovce, na východe s obcou Vinné, na severovýchode s obcou Porúbka. Od viníc sa dá vyjsť na Viniansky hrad. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zoslania sv. Ducha, jednoloďová [[barok]]ová stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1713]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1870]]-[[1872]]. Interiér kostola je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu [[oltár]] s obrazom Zoslania sv. Ducha od A. Breinera z roku 1872, ostatné zariadenie kostola je novodobé. Fasády chrámu sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža má nárožné zaoblenia, je ukončená barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trnava pri Laborci - Chrám Zoslania sv. Ducha | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trnava-pri-laborci-chram-zoslania-ducha-svateho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * Ehrenheimovská [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], jednopodlažná [[barok]]ová bloková stavba s manzardovou strechou z polovice [[18. storočie|18. storočia]]. Úpravou prešla v roku [[1953]], kedy bola necitlivo prefasádovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19801 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> V súčasnosti má kúria hladké fasády a okná nevhodného horizontálneho formátu. Fasáde dominuje [[rizalit]] s trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * Súbor štyroch kamenných peších mostov, technické pamiatky preklenujúce miestny potok z [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19800 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Trnava pri Laborci}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Trnava pri Laborci| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] lxuvlrfocb124a70ztwaashhlrd7riq 0 25325 8194840 8142545 2026-04-08T06:38:28Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8194840 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Trhovište | Iné názvy = | Obrázok = Trhovište 19 Slovakia2.jpg | Popis obrázku = Gréckokatolícky a rímskokatolícky kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Trhoviste-michalovce-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Michalovce | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6994 | Zemepisná dĺžka = 21.8052 | Nadmorská výška = 132 | Prvá zmienka = 1220 | Starosta = Róbert Koba<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SME RODINA]] | PSČ = 072 04 | Kód = 523186 | EČV = MI | Predvoľba = +421-56 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = trhoviste.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Trhovište''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1759]]. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] prešiel [[klasicizmus|klasicistickou]] úpravou, obnovený bol v roku [[1885]]. Interiér je zaklenutý valenými [[klenba]]mi. Zariadenie kostola pochádza z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trhovište - Kostol sv. Jána Krstiteľa | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trhoviste-kostol-sv-jana-krstitela | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Kostol má hladké fasády, veža je ukončená stupňovitou ihlancovou helmicou. * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Všetkých svätých, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku [[1818]]. Obnovou prešiel na konci 19. storočia. Interiér chrámu je zaklenutý [[koncha|konchou]] a pruskými klenbami. Jeho vnútorné zariadenie je z prvej polovice 20. storočia. Fasády sú členené lizénami, veža je ukončená barokovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trhovište - Chrám Všetkých svätých | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trhoviste-chram-vsetkych-svatych | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov [[1895]]-[[1897]]. Stojí na mieste dreveného chrámu, ktorý vyorel v roku [[1880]]. Fasády kostola sú členené pilastrami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trhovište - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trhoviste-kalvinsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * Rímskokatolícka fara, jednopodlažná neobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku [[1900]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19798 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> === Významný nález === Dve bronzové prilby a dva páry lícnych chráničov a jeden pár špirálových náramenníc, unikátne v európskom meradle, odhad pôvodu 1200 pred Kr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hubár objavil 3200-ročné bronzové prilby, vystaví ich múzeum v Košiciach | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/11161/1737963/Hubar-objavil-3200-rocne-bronzove-prilby--vystavi-ich-muzeum-v-Kosiciach | vydavateľ = dromedar.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Michal Maheľ]] (* [[1920]] - † [[1999]]), [[geológ]], akademik * [[Ján Soták]] (* [[1957]]), geológ, vysokoškolský [[pedagóg]] == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == *{{Citácia knihy | priezvisko = Molnár | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Trhovište | vydanie = 1 | vydavateľ = Excel enterprise | miesto = &#x5B;Michalovce&#x5D; | rok = 2010 | počet strán = 36 | url = http://www.trhoviste.sk/files/2015-10-06-111804-publikacia_ktora_priblizuje_history.pdf | isbn = 978-80-89258-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Michalovce}} [[Kategória:Trhovište| ]] [[Kategória:Obce okresu Michalovce]] 0z9uqn1r82ifoyrilt3sb95nlevkljg 0 25550 8194578 8171518 2026-04-07T15:10:00Z ~2026-21420-30 291331 Okej 8194578 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Horná Potôň | Iné názvy = | Obrázok = Benkepatony templom 2.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Horna poton-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.040278 | Zemepisná dĺžka = 17.488611 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1255 | Starosta = Tivadar Sidó<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 930 36 | Kód = 501590 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hornapoton.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Horná Potôň''' ({{v jazyku|hun|''Felsőpatony''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Hornej Potôni pochádza z roku [[1255]] v tvare Superior Potun, neskôr v tvare Felsew Pathon ([[1435]]), možno však, že pôvodne nešlo o samostatnú obec, ale o pomenovanie časti potonskej zeme, alebo predchodkyňu neskoršej obce Lőgér Patony, pretože v prameňoch často alternuje s pomenovaním Leuger Pathon ([[1553]]) či Lögör Patony ([[1773]]). Horná Potôň v dnešnej podobe vznikla v roku [[1940]], keď k nej bola pričelená obec Benkova Potôň a v roku [[1960]] Čečínska Potôň. V rokoch [[1940]] až [[1960]] patril tam aj obec [[Michal na Ostrove]]. == Osobnosti obce == === Rodáci === [[Ľudovít Pollák]] (* [[1909]] – † [[1981]]), slovenský a česko-slovenský politik, člen KSČ a poslanec Národného zhromaždenia ČSR == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol v časti Benkova Potôň, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1816]]. Vznikol úpravou staršej budovy školy. Interiér kostola je plochostropý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Potôň - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/horna-poton-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s kvádrovaním. Veža s nárožným zablením je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s malým terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Benkepatony templom 3.JPG|Reformovaný kostol Benkepatony templom 1.JPG </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Horná Potôň| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] or85ryxess5wsh5ciitzsmg9ig3okjl 8194590 8194578 2026-04-07T15:13:54Z Pe3kZA 39673 /* Dejiny */ form. 8194590 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Horná Potôň | Iné názvy = | Obrázok = Benkepatony templom 2.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Horna poton-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.040278 | Zemepisná dĺžka = 17.488611 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1255 | Starosta = Tivadar Sidó<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 930 36 | Kód = 501590 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hornapoton.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Horná Potôň''' ({{v jazyku|hun|''Felsőpatony''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Hornej Potôni pochádza z roku [[1255]] v tvare Superior Potun, neskôr v tvare Felsew Pathon ([[1435]]), možno však, že pôvodne nešlo o samostatnú obec, ale o pomenovanie časti potonskej zeme, alebo predchodkyňu neskoršej obce Lőgér Patony, pretože v prameňoch často alternuje s pomenovaním Leuger Pathon ([[1553]]) či Lögör Patony ([[1773]]). Horná Potôň v dnešnej podobe vznikla v roku [[1940]], keď k nej bola pričelená obec Benkova Potôň a v roku [[1960]] Čečínska Potôň. V rokoch [[1940]] až [[1960]] patril k obci [[Michal na Ostrove]]. == Osobnosti obce == === Rodáci === [[Ľudovít Pollák]] (* [[1909]] – † [[1981]]), slovenský a česko-slovenský politik, člen KSČ a poslanec Národného zhromaždenia ČSR == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol v časti Benkova Potôň, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1816]]. Vznikol úpravou staršej budovy školy. Interiér kostola je plochostropý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Potôň - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/horna-poton-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s kvádrovaním. Veža s nárožným zablením je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s malým terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Benkepatony templom 3.JPG|Reformovaný kostol Benkepatony templom 1.JPG </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Horná Potôň| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] 3oilx1v3ju7mbcox053v5ria3a1bdbz 0 25607 8194627 8040466 2026-04-07T16:31:33Z Dušan Kreheľ 52078 /* Polohopis */ typo 8194627 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Podhorany | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Podhorany 4.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.0806 | Zemepisná dĺžka = 21.3564 | Nadmorská výška = 340 | Prvá zmienka = 1283 | Starosta = Štefan Dadej<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 082 12 (pošta [[Kapušany]]) | Kód = 525022 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Obecný Úrad, Podhorany 106, 082 12 | E-mail = ocupodhorany@orangemail.sk | Telefón = 051/7941105 | Fax = 051/7481780 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.podhorany.eu | Commons = Podhorany (Prešov District) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Podhorany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. == Polohopis == Obec leží na juhozápadných svahoch [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]]. Povrch odlesneného chotára je mierne zvlnený až mierne členitý. Nadmorská výška je v strede obce 350 m, v chotári 300 – 640 m. Najvyšší vrch nad obcou sa volá Haľagoš a má 642 m. Obec zo severu lemujú väčšinou zmiešané lesy. Obec je vzdialená 13 km od krajského mesta [[Prešov]]. Cez obec prechádza cesta [[Cesta III. triedy 3456 (Slovensko)|3. triedy č. 3456]]. Z východu susedí s obcou [[Chmeľovec]]. Ďalšie obce sú vzdialené niekoľko kilometrov. Smerom na západ sa dá prejsť po staršej neudržiavanej ceste do obce Tulčík a južným smerom z obce sa dá cestou [[Cesta III. triedy 3456 (Slovensko)|III./3456]] prejsť do obce Kapušany. == Dejiny == === Vznik obce === [[Prvá písomná zmienka]] pochádza z roku 1283. V spomínanej listine išlo o darovací dekrét [[Uhorské kráľovstvo|uhorského kráľa]] [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] zemanom, ktorí boli bývalí hájnici kráľovských lesov. Obec existovala už v 12. storočí, kedy ju založili hraničiari. Začiatkom 14. storočia patrila obec panstvu Šebeš. Od roku 1828 bola obec rozdelená na 2 obce Nižný a Vyšný Ažgut (Podhorany) až do začiatku 20. storočia. == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1283]] – [[1773]] – ''Asguth'' * 1773 – [[1786]] – ''Asgutth'', ''Asguth'', ''Hasgut'' * 1786 – [[1808]] – ''Aschgut'', ''Hassgut'' * 1808 – [[1882]] – ''Alsó-Asguth et Felső-Asguth'', ''Hássgút'' * 1882 – [[1898]] – ''Alsóasgut és Felsőasgut'', * 1898 – [[1902]] – ''Alsóásgút és Felsőásgút'', * [[1907]] – [[1913]] – ''Ásgút'', * [[1920]] – [[1927]] – ''Hažgút'', * 1927 – [[1948]] – ''Hažgut'', * 1948 – súčasnosť – ''Podhorany'', '''1808 – 1902''' – rozdelená na obce Nižný Hažgut a Vyšný Hažgut. * [[1863]] – [[1873]] – ''Alsóásgúth'', * 1873 – [[1877]] – ''Alsóasgút'', * 1877 – [[1888]] – ''Alsóasgut'', * 1888 – [[1892]] – ''Alsóásgut'', * 1892 – [[1895]] – ''Alsóásgút'', * 1863 – 1877 – '' Felsőasguth'', * 1877 – 1888 – ''Felsőasgut'', * 1892 – 1895 – ''Felsőásgút'', == Obyvateľstvo == <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:900 height:400 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:900 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:100 start:0 ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:100 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1880 text:1880 bar:1890 text:1890 bar:1900 text:1900 bar:1910 text:1910 bar:1921 text:1921 bar:1930 text:1930 bar:1970 text:1970 bar:1980 text:1980 bar:1991 text:1991 bar:1996 text:1996 bar:2001 text:2001 bar:2006 text:2006 bar:2011 text:2011 bar:2016 text:2016 bar:2021 text:2021 PlotData= color:barra width:30 align:left bar:1880 from:0 till: 247 bar:1890 from:0 till: 229 bar:1900 from:0 till: 241 bar:1910 from:0 till: 275 bar:1921 from:0 till: 206 bar:1930 from:0 till: 292 bar:1970 from:0 till: 551 bar:1980 from:0 till: 571 bar:1991 from:0 till: 580 bar:1996 from:0 till: 622 bar:2001 from:0 till: 666 bar:2006 from:0 till: 692 bar:2011 from:0 till: 709 bar:2016 from:0 till: 804 bar:2021 from:0 till: 857 PlotData= bar:1880 at: 247 fontsize:S text: 247 shift:(-10,5) bar:1890 at: 229 fontsize:S text: 229 shift:(-10,5) bar:1900 at: 241 fontsize:S text: 241 shift:(-10,5) bar:1910 at: 275 fontsize:S text: 275 shift:(-10,5) bar:1921 at: 206 fontsize:S text: 206 shift:(-10,5) bar:1930 at: 292 fontsize:S text: 292 shift:(-10,5) bar:1970 at: 551 fontsize:S text: 551 shift:(-10,5) bar:1980 at: 571 fontsize:S text: 571 shift:(-10,5) bar:1991 at: 580 fontsize:S text: 580 shift:(-10,5) bar:1996 at: 622 fontsize:S text: 622 shift:(-10,5) bar:2001 at: 666 fontsize:S text: 666 shift:(-10,5) bar:2006 at: 692 fontsize:S text: 692 shift:(-10,5) bar:2011 at: 709 fontsize:S text: 709 shift:(-10,5) bar:2016 at: 804 fontsize:S text: 804 shift:(-10,5) bar:2021 at: 857 fontsize:S text: 857 shift:(-10,5) TextData= fontsize:S pos:(30,30) </timeline> === Náboženstvo a vierovyznanie === ==== Rímskokatolícka cirkev ==== Obec je samostatnou farnosťou s farským kostolom svätého [[Alojz Gonzága|Alojza Gonzágu]] a s filiálkami [[Chmeľovec]] a [[Šarišská Trstená]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OpenStreetMap | url = https://www.openstreetmap.org/way/148519214 | vydavateľ = openstreetmap.org | dátum prístupu = 2024-10-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História a pamiatky | url = https://www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html | vydavateľ = fintice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> pričom zároveň patria do ''Košickej arcidiecézy'' a dekanátu ''Prešov - východ''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dekanát Prešov - východ | url = https://schematizmus.abuke.sk/dekanaty/detail/13/presov-vychod | vydavateľ = schematizmus.abuke.sk | dátum prístupu = 2023-10-20 }}</ref> ==== Gréckokatolícka cirkev ==== Jurisdikčné patrí pod ''Farnosť [[Fulianka]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Farnosť: Fulianka | url = http://www.grkatpo.sk/?schematizmus&show=farnost&id=57 | vydavateľ = grkatpo.sk | dátum prístupu = 2021-10-20 }}</ref> == Politika == === Obecná samospráva === Obecné zastupiteľstvo obce Podhorany je orgánom samosprávy obce a zastupiteľským zborom obyvateľov obce. Má 7 poslancov, ktorí sú volení priamo v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku|komunálnych voľbách]] na obdobie štyroch rokov. Starosta obce je výkonným a štatutárnym orgánom obce. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a podpisuje ich uznesenia. Má jedného zástupcu starostu obce. === Starostovia === * 1990{{--}}1994: Juraj Radačovský ([[Nezávislý kandidát|nezávislý]]) * 1994{{--}}1998: Juraj Radačovský ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) * 1998{{--}}2002: Juraj Radačovský ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) * 2002{{--}}2006: Juraj Radačovský ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]) * 2006{{--}}2010: Richard Bechera ([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]]) * 2010{{--}}2014: Richard Bechera ([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]]) * 2014{{--}}2018: Richard Bechera ([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]]) * 2018{{--}}2022: Ľubica Potocká (nezávislý) * 2022{{--}}2026: Štefan Dadej (nezávislý) === Komunálne voľby === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:100%;" |+Výsledky komunálnych volieb v obci Podhorany (1990 - súčasnosť) |- ! rowspan="2" |Komunálne<br />voľby ! colspan="2" |Volebná účasť ! colspan="2" |Výsledky voľby starostu ! colspan="2" |Výsledky voľby poslancov |- !% !Počet<br /><small>vydaných obálok</small> !Zvolený starosta !Nezvolení kandidáti !Zvolení poslanci !Nezvolení kandidáti |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1990|1990]]<ref>[https://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=podhorany-3&rok=1990 Výsledky komunálnych volieb 1990 v obci Podhoran (okres Prešov)], www.volby.pravda.sk, dostupné online.</ref> |?? % |? |Juraj Radačovský <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]])<br />?? hlasov (??,?? %)</small> |? |? |? |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1994|1994]] | 62,10% | |Juraj Radačovský <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]])<br />?? hlasov (??,?? %)</small> |? |1. Jozef Bindas <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) - ?? hlasov (??,??%)</small><br />2. František Giňovský <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) - ?? hlasov (??,??%)</small><br />3. Miroslav Golenovský <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) - ?? hlasov (??,??%)</small><br />4. Imrich Kolesár <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) - ?? hlasov (??,??%)</small><br />5. Tomáš Mariňák <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) - ?? hlasov (??,??%)</small><br />6. Ján Potaš <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) - ?? hlasov (??,??%)</small><br />7. Mikuláš Radačovský <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) - ?? hlasov (??,??%)</small> |? |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1998|1998]] | 82,09% | |Juraj Radačovský <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]])<br />?? hlasov (??,?? %)</small> |? |[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] - 7 poslancov<br />[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] - 5 poslanci<br /> |? |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2002|2002]] | 65,61% | |Juraj Radačovský <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER]])<br />?? hlasov (??,?? %)</small> |? |[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] - 4 poslancov<br />[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER]] - 3 poslanci<br /> |? |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|2006]] | 71,89% | |Richard Bechera <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]])<br />? hlasov (67,32%)</small> |2. Juraj Radačovský <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER]])<br />?? hlasov (32,68 %)</small> |[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] - 6 poslanci<br />[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER]] - 1 poslanci |? |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|2010]] | 68,07% | |Richard Bechera <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]])<br />? hlasov (75,07%)</small> |2. Slavko Hudák <small>([[SMER – sociálna demokracia|SMER]])<br />?? hlasov (23,04 %)</small><br />3. Gabriel Hirkala <small>([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]])<br />?? hlasov (1,90 %)</small> |[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] - 6 poslanci<br />[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] - 1 poslanci |? |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | 64,87% | |Richard Bechera <small>([[SIEŤ (politická strana)|SIEŤ]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]])<br />? hlasov (43,90%)</small> |2. Ľubica Potocká <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]])<br />? hlasov (31,43%)</small><br />3. Gabriel Hirkala <small>([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]])<br />? hlasov (24,68%)</small> |[[SIEŤ (politická strana)|SIEŤ]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] - 6 poslanci<br />[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] - 1 poslanci |? |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | 66,05% | |Ľubica Potocká <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]])<br />? hlasov (48,59%)</small> |2. Richard Bechera <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]])<br />? hlasov (34,04%)</small><br />3. Peter Mihalik <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]])<br />? hlasov (7,04%)</small><br />4. Lucia Cmarová <small>([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]])<br />? hlasov (6,10%)</small><br />5. Pavol Maťaš <small>([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]])<br />? hlasov (4,23%)</small> |1. Marián Kažimír <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]]) - 185 hlasov (??,??%)</small><br />2. Peter Eliaš <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) - 181 hlasov (??,??%)</small><br />3. Marek Ficko <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) - 179 hlasov (??,??%)</small><br />4. Miroslav Golenovský <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) - 167 hlasov (??,??%)</small><br />5. Simona Van Nuil <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]]) - 161 hlasov (??,??%)</small><br />6. Lucia Cmarová <small>([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) - 160 hlasov (??,??%)</small><br />7. Ján Bľanda <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) - 152 hlasov (??,??%)</small> |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]] |?? % | | colspan="2" | '''Zoznam kandidátov podľa abecedy:'''<ref>[https://www.podhorany.eu/modules/file_storage/download.php?file=7035d829%7C51&inline=1 Zoznam Zaregistrovaných kandidátov pre voľby starostu obce]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, www.podhorany.eu, dostupné online.</ref><br />1. Štefan Dadej <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]])</small><br />2. Ing. Marek Laba <small>([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]])</small><br />3. Martina Marcinová <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]])</small><br />4. Ľubica Potocká <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]])</small> | colspan="2" | '''Zoznam kandidátov podľa abecedy:'''<ref>[https://www.podhorany.eu/modules/file_storage/download.php?file=93c1bfd3%7C50&inline=1 Zoznam Zaregistrovaných kandidátov pre voľby do obcného zastupiteľstva]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, www.podhorany.eu, dostupné online.</ref><br />1. Ing. Matúš Eliaš <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]]) - ? hlasov (,%)</small><br />2. Peter Eliáš <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) - ? hlasov (,%)</small><br />3. Marek Ficko <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) - ? hlasov (,%)</small><br />4. Miroslav Golenovský <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) - ? hlasov (,%)</small><br />5. Mgr. Kamil Goliaš <small>([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) - ? hlasov (,%)</small><br />6. Ján Hudák <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]]) - ? hlasov (,%)</small><br />7. Júlia Kandurová <small>([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) - ? hlasov (,%)</small><br />8. Ing. Ľuboš Komorník <small>([[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]]) - ? hlasov (,%)</small><br />9. Pavol Krištof <small>([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) - ? hlasov (,%)</small><br />10. Ing. Marek Laba <small>([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) - ? hlasov (,%)</small><br />11. Martina Marcinová <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]])</small><br />12. Lukáš Paľa <small>([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) - ? hlasov (,%)</small><br />13. Emília Poklembová <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]]) - ? hlasov (,%)</small><br />14. Vladimír Trinaca <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]]) - ? hlasov (,%)</small><br />15. Simona Van Nuil <small>([[Nezávislý kandidát|nezávislý]]) - ? hlasov (,%)</small> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Podhorany (Prešov District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Prešov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Podhorany (okres Prešov)| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] b0kuhdu5au1cy9f4agtorsy2lpbka40 0 25683 8194671 8057293 2026-04-07T18:51:57Z ~2026-21573-82 291348 Doplnok 8194671 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Záhradné | Iné názvy = Sedikart | Obrázok = Slovakia Zahradne 5.JPG | Popis obrázku = Kostol Sedembolestnej Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Ternianka | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.0894 | Zemepisná dĺžka = 21.2677 | Nadmorská výška = 322 | Prvá zmienka = 1285 | Starosta = Róbert Tkáč<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SME RODINA]] | PSČ = 082 16 (pošta [[Fintice]]) | Kód = 525456 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Obecný úrad Záhradné<br />Tulčícka 271/2<br /> 082 16 Záhradné | E-mail = starosta@obeczahradne.sk | Telefón = 455 77 25 | Fax = 455 77 25 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obeczahradne.sk | Commons = Záhradné | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Záhradné''' (do roku 1948: {{vjz|slk|''Sedikart''}}, {{vjz|hun|''Szedikert''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. == Polohopis == Leží v údolí medzi Čergovským pohorím a Kapušianskym hradným vrchom. V okolí je známa pod starým názvom ''Šedzikart''. Záhradné leží na severovýchodnom okraji [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchoviny]], v širokej doline [[Ternianka|Ternianky]] z prítoku [[Sekčov (rieka)|Sekčova]], v nadmorskej výške okolo 310 m. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1263]]. Kráľ [[Ladislav IV.]] v roku [[1285]] daroval kláštoru augustiniánov vo [[Veľký Šariš|Veľkom Šariši]] dedinu Sedikart, o ktorú kráľa požiadal prior [[kláštor]]a. Donácia sa vzťahovala na celú dedinu v rozsahu chotára, v akom ho neskôr vlastnil zeman Scego a iní zemania. Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že Sedikart jestvoval niekoľko desaťročí pred r. [[1285]]. V písomnostiach z [[13. storočie|13.]] – [[16. storočia]] sa vyskytuje pod maďarským názvom Scegekerthe, Zedekrethe v zmysle Scegova záhrada. Maďarský názov prevzalo okolité slovenské obyvateľstvo a utvorilo nárečový tvar Šedzikart. Maďarský názov typologický patrí k názvom zemianskych dedín, pričom dosvedčuje, že prvým zemianskym vlastníkom tunajšieho majetku a dediny bol bližšie neznámy zeman Scego. Uvedené poznatky vedú k predpokladu, že táto dediny vznikla okolo polovice [[13. storočia]] ako zemianska osada, ktorej všetci občania boli v súrodeneckom vzťahu. Po krátkom, asi 20 až 40 ročnom období, keď patrila zemanom a kráľovi, ju v roku [[1285]] nadobudli mnísi z veľkošarišského kláštora. Im patrila až do začiatku reformácie, do [[30. roky 16. storočia|30. rokov 16. storočia]]. Odvtedy do konca storočia patrila šľachticom Vernerovcom, Tordaiovcom, Orleovcom, Loniarovcom. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] fungovala v obci tehelňa, mlyn, liehovar a kameňolom. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Pravdepodobne v tretej štvrtine [[13. storočie|13. storočia]], keď Sedikart patril zemanom, z ich iniciatívy tu postavili kostol zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi. V [[30. roky 14. storočia|30. rokoch 14. storočia]] v ňom pôsobil farár Šebastián. Sedikart bol sídlom farnosti aj v nasledujúcich storočiach. Pri Ternianke bol mlyn, o ktorom je správa až z roku [[1543]]. Tunajšie sedliacke domácnosti (okrem richtárovej) boli v roku [[1427]] zdanené daňou kráľovi od 39 [[porta (daňová jednotka)|port]], takže Sedikart bol veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch [[1543]], [[1567]] a [[1588]] sedliakov (okrem richtára) zdanili od 19, 9, resp. 9 port, pričom v roku [[1567]] hospodárilo 23 domácností. V týchto rokoch tu bolo 12, 10 a 8 želiarskych domácností. Dedina v roku [[1600]] pozostávalo z 32 obývaných poddanských domov, mlyna, kostola, fary a školy. Aj po úbytku sedliakov a obývaných domov bol Sedikart koncom [[16. storočie|16. storočia]] veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu bývalo len poddanské obyvateľstvo. V roku [[1878]] bol postavený liehovar veľkostatkárov. Pôvodne obec patrila k [[Bardejov (okres)|okresu Bardejov]] a k notáriu v [[Terňa|Terni]]. Od roku [[1910]] patrí do [[Prešov (okres)|okresu Prešov]]. V roku [[1916]] bola dostavaná terajšia škola. V roku [[1925]] bol založený dobrovoľný hasičský zbor. V októbri [[1942]] navštívil obec slovenský umelec a akademický maliar [[Ľudovít Fulla]]. Z tohto obdobia je známy obraz „Mamka zo Sedikarta“. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola obec bombardovaná [[Nemecko|nemeckými]] lietadlami. 2. september 1944 ostane pre Záhradné pamätným dňom. Silné bombardovanie usmrtilo 9 mladých ľudí, zničilo 13 obytných domov, 16 stodôl a spôsobilo veľké škody aj na školskej budove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = zhistorieskoly.html | url = http://www.zszahradne.edu.sk/zhistorieskoly.html | vydavateľ = zszahradne.edu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Sedikart, dnes Záhradné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teliščáková | meno = Dagmar | autor = | odkaz na autora = | titul = Po masovej vražde Tokajík ľahol popolom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/400392-po-masovej-vrazde-tokajik-lahol-popolom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-07-31 | dátum prístupu = 2023-04-22 }}</ref> V roku [[1950]] bola slávnostne otvorená pravidelná autobusová doprava medzi [[Prešov]]om a obcou Záhradné. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Zaniknutý Kostol [[Štefan Prvomučeník|sv. Štefana]], archeologická lokalita [[stredovek]]ého kostola, pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia. Kostol bol obklopený cintorínom a ohradený kamenným múrom. Kostol zanikol pravdepodobne začiatkom 19. storočia. Archeologická lokalita nie je prezentovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=3d81069a-8fac-4dcc-91b0-e1702bcf22c3&cHash=64f32a48ee5ce57c96e4724364fedf6d | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Villages14Slovakia41.JPG|Zaniknutý Kostol sv. Štefana s areálom Súbor:Villages14Slovakia40.JPG Súbor:Villages14Slovakia39.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol sv. Štefana Prvomučeníka, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, pravdepodobne zo [[17. storočia]]. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je v kanonickej vizitácii z roku [[1700]]. Založil ho pravdepodobne miestny zeman Pavol Hoffmann, keďže stredoveký kostol bol v tomto období [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaný]]. Po roku 1775 bola poškodená kaplnka obnovená a postupne začala slúžiť ako farský kostol pre celú obec. V roku [[1861]] bola pristavaná veža. Nové zariadenie, vrátane [[oltár]]ov, [[organ]]a a lavíc, kostol získal v roku [[1932]], vznikla aj nová [[empora]]. Ostatnou obnovou prešiel kostol v rokoch [[1991]] – [[1993]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kostol svätého Štefana, prvomučeníka | url = https://www.obeczahradne.sk/zivot-v-obci/farnost/kostoly/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce záhradné | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250219122147/https://www.obeczahradne.sk/zivot-v-obci/farnost/kostoly/ | dátum archivácie = 2025-02-19 }}</ref> Fasády kostola sú hladké, členené oknami s polkruhovým záklenkom a opornými piliermi. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. * Hrob občanov padlých v druhej svetovej vojne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=3e154124-9f66-41a4-8817-02a8f18a225f | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Slovakia Zahradne 3.JPG|Kostol sv. Štefana Prvomučeníka Súbor:Villages14Slovakia42.JPG Súbor:Slovakia Zahradne 2.JPG </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Prešov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Záhradné| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] rb4m2fbjda9txwlbkpajm4xhvcr5kcx 8194712 8194671 2026-04-07T19:51:22Z ~2026-20335-96 290941 Revízia [[Special:Diff/8194671|8194671]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-21573-82|~2026-21573-82]] ([[User talk:~2026-21573-82|diskusia]]) bola vrátená 8194712 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Záhradné | Iné názvy = Sedikart | Obrázok = Slovakia Zahradne 5.JPG | Popis obrázku = Kostol Sedembolestnej Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Ternianka | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.0894 | Zemepisná dĺžka = 21.2677 | Nadmorská výška = 322 | Prvá zmienka = 1285 | Starosta = Róbert Tkáč<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SME RODINA]] | PSČ = 082 16 (pošta [[Fintice]]) | Kód = 525456 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Obecný úrad Záhradné<br />Tulčícka 271/2<br /> 082 16 Záhradné | E-mail = starosta@obeczahradne.sk | Telefón = 455 77 25 | Fax = 455 77 25 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obeczahradne.sk | Commons = Záhradné | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Záhradné''' (do roku 1948: {{vjz|slk|''Sedikart''}}, {{vjz|hun|''Szedikert''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. == Polohopis == Leží v údolí medzi Čergovským pohorím a Kapušianskym hradným vrchom. V okolí je známa pod starým názvom ''Šedzikart''. Záhradné leží na severovýchodnom okraji [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchoviny]], v širokej doline [[Ternianka|Ternianky]] z prítoku [[Sekčov (rieka)|Sekčova]], v nadmorskej výške okolo 310 m. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1263]]. Kráľ [[Ladislav IV.]] v roku [[1285]] daroval kláštoru augustiniánov vo [[Veľký Šariš|Veľkom Šariši]] dedinu Sedikart, o ktorú kráľa požiadal prior [[kláštor]]a. Donácia sa vzťahovala na celú dedinu v rozsahu chotára, v akom ho neskôr vlastnil zeman Scego a iní zemania. Z obsahu darovacej listiny je zrejmé, že Sedikart jestvoval niekoľko desaťročí pred r. [[1285]]. V písomnostiach z [[13. storočie|13.]] – [[16. storočia]] sa vyskytuje pod maďarským názvom Scegekerthe, Zedekrethe v zmysle Scegova záhrada. Maďarský názov prevzalo okolité slovenské obyvateľstvo a utvorilo nárečový tvar Šedzikart. Maďarský názov typologický patrí k názvom zemianskych dedín, pričom dosvedčuje, že prvým zemianskym vlastníkom tunajšieho majetku a dediny bol bližšie neznámy zeman Scego. Uvedené poznatky vedú k predpokladu, že táto dediny vznikla okolo polovice [[13. storočia]] ako zemianska osada. Po krátkom, asi 20 až 40 ročnom období, keď patrila zemanom a kráľovi, ju v roku [[1285]] nadobudli mnísi z veľkošarišského kláštora. Im patrila až do začiatku reformácie, do [[30. roky 16. storočia|30. rokov 16. storočia]]. Odvtedy do konca storočia patrila šľachticom Vernerovcom, Tordaiovcom, Orleovcom, Loniarovcom. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] fungovala v obci tehelňa, mlyn, liehovar a kameňolom. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Pravdepodobne v tretej štvrtine [[13. storočie|13. storočia]], keď Sedikart patril zemanom, z ich iniciatívy tu postavili kostol zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi. V [[30. roky 14. storočia|30. rokoch 14. storočia]] v ňom pôsobil farár Šebastián. Sedikart bol sídlom farnosti aj v nasledujúcich storočiach. Pri Ternianke bol mlyn, o ktorom je správa až z roku [[1543]]. Tunajšie sedliacke domácnosti (okrem richtárovej) boli v roku [[1427]] zdanené daňou kráľovi od 39 [[porta (daňová jednotka)|port]], takže Sedikart bol veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch [[1543]], [[1567]] a [[1588]] sedliakov (okrem richtára) zdanili od 19, 9, resp. 9 port, pričom v roku [[1567]] hospodárilo 23 domácností. V týchto rokoch tu bolo 12, 10 a 8 želiarskych domácností. Dedina v roku [[1600]] pozostávalo z 32 obývaných poddanských domov, mlyna, kostola, fary a školy. Aj po úbytku sedliakov a obývaných domov bol Sedikart koncom [[16. storočie|16. storočia]] veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu bývalo len poddanské obyvateľstvo. V roku [[1878]] bol postavený liehovar veľkostatkárov. Pôvodne obec patrila k [[Bardejov (okres)|okresu Bardejov]] a k notáriu v [[Terňa|Terni]]. Od roku [[1910]] patrí do [[Prešov (okres)|okresu Prešov]]. V roku [[1916]] bola dostavaná terajšia škola. V roku [[1925]] bol založený dobrovoľný hasičský zbor. V októbri [[1942]] navštívil obec slovenský umelec a akademický maliar [[Ľudovít Fulla]]. Z tohto obdobia je známy obraz „Mamka zo Sedikarta“. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola obec bombardovaná [[Nemecko|nemeckými]] lietadlami. 2. september 1944 ostane pre Záhradné pamätným dňom. Silné bombardovanie usmrtilo 9 mladých ľudí, zničilo 13 obytných domov, 16 stodôl a spôsobilo veľké škody aj na školskej budove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = zhistorieskoly.html | url = http://www.zszahradne.edu.sk/zhistorieskoly.html | vydavateľ = zszahradne.edu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Sedikart, dnes Záhradné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teliščáková | meno = Dagmar | autor = | odkaz na autora = | titul = Po masovej vražde Tokajík ľahol popolom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/400392-po-masovej-vrazde-tokajik-lahol-popolom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-07-31 | dátum prístupu = 2023-04-22 }}</ref> V roku [[1950]] bola slávnostne otvorená pravidelná autobusová doprava medzi [[Prešov]]om a obcou Záhradné. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Zaniknutý Kostol [[Štefan Prvomučeník|sv. Štefana]], archeologická lokalita [[stredovek]]ého kostola, pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia. Kostol bol obklopený cintorínom a ohradený kamenným múrom. Kostol zanikol pravdepodobne začiatkom 19. storočia. Archeologická lokalita nie je prezentovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=3d81069a-8fac-4dcc-91b0-e1702bcf22c3&cHash=64f32a48ee5ce57c96e4724364fedf6d | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Villages14Slovakia41.JPG|Zaniknutý Kostol sv. Štefana s areálom Súbor:Villages14Slovakia40.JPG Súbor:Villages14Slovakia39.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol sv. Štefana Prvomučeníka, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, pravdepodobne zo [[17. storočia]]. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je v kanonickej vizitácii z roku [[1700]]. Založil ho pravdepodobne miestny zeman Pavol Hoffmann, keďže stredoveký kostol bol v tomto období [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaný]]. Po roku 1775 bola poškodená kaplnka obnovená a postupne začala slúžiť ako farský kostol pre celú obec. V roku [[1861]] bola pristavaná veža. Nové zariadenie, vrátane [[oltár]]ov, [[organ]]a a lavíc, kostol získal v roku [[1932]], vznikla aj nová [[empora]]. Ostatnou obnovou prešiel kostol v rokoch [[1991]] – [[1993]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kostol svätého Štefana, prvomučeníka | url = https://www.obeczahradne.sk/zivot-v-obci/farnost/kostoly/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce záhradné | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250219122147/https://www.obeczahradne.sk/zivot-v-obci/farnost/kostoly/ | dátum archivácie = 2025-02-19 }}</ref> Fasády kostola sú hladké, členené oknami s polkruhovým záklenkom a opornými piliermi. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. * Hrob občanov padlých v druhej svetovej vojne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=3e154124-9f66-41a4-8817-02a8f18a225f | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Slovakia Zahradne 3.JPG|Kostol sv. Štefana Prvomučeníka Súbor:Villages14Slovakia42.JPG Súbor:Slovakia Zahradne 2.JPG </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Prešov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Záhradné| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] dpqh69uxv73dxdlea5l15fzn6zbd1ln 0 32617 8194901 8170842 2026-04-08T07:57:54Z ~2026-21561-60 291383 /* Rekordy a štatistiky */ 8194901 wikitext text/x-wiki {{Infobox|popis1=Prezývka|data1=Belasí, Orli|popis2=Mesto|data2=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|popis3=Liga|data3=[[Tipsport liga]]<br/><small>(1993 – 2012, 2019 – súčasnosť)<small/>|stylDat=font-size:95%|stylPopisu=font-size:95%|popis4=Založený|data4=1921|popis5=Domáci štadión|data5=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]<br/>(kapacita 10 005)|popis6=Farby|data6=Nebeská modrá, biela, tmavomodrá<br/>{{box farby|#6eaff2}} {{box farby|white}} {{box farby|#02203f}}|zahlavie=HC Slovan Bratislava|data7=JTRE šport a zábava a.s.<br/>(Peter Korbačka, predseda)|popis7=Vlastník(ci)|popis8=Generálny manažér|data8=Lukáš Havlíček|popis9=Hlavný tréner|data9=[[Brad Tapper]]|obrazok=|popis10=Kapitán|data10=[[Tomáš Marcinko]]|stylZahlavia=border-top:#6eaff2 5px solid; border-bottom:#02203f 5px solid;|popis11=Webová stránka|data11=[https://www.hcslovan.sk/sk/ hcslovan.sk]}}'''HC Slovan Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] klub, desaťnásobný majster [[Slovensko|Slovenska]] (deväť titulov v novodobej slovenskej lige hranej od sezóny [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]] a držiteľ jedného titulu z [[Česko-slovenská hokejová liga|federálnej súťaže]]. V rokoch 2012 až 2019 bol účastníkom medzinárodnej súťaže [[KHL]]. V súčasnosti hráva opäť v [[Tipos extraliga|Tipos extralige]]. Počas svojho viac než storočného pôsobenia vybojoval HC Slovan Bratislava mnoho výrazných úspechov medzi ktorými vyniká zisk 18 medailí v [[Česko-slovenská hokejová liga|Česko-slovenskej hokejovej lige]], v ktorej odohral v rozmedzí rokov 1945 až 1993 dokopy 45 sezón. V juniorskej kategórii (predtým označovanej ako starší dorast) bol so ziskom 6 majstrovských titulov (1974-77, 1979, 1985) najúspešnejším spomedzi všetkých klubov v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V základnej časti KHL 2013/2014 mal klub priemer 10 013 divákov na jeden zápas, čo predstavovalo v európskych klubov siedmu a v KHL dokonca tretiu najvyššiu návštevnosť,<ref>[http://www.hcslovan.sk/sk/spravy/slovan-zopakoval-postavenie-v-top-10-rebricku-navstevnosti/ SLOVAN ZOPAKOVAL POSTAVENIE V TOP 10 REBRÍČKU NÁVŠTEVNOSTI]</ref> iba jediný zápas základnej časti nebol vypredaný.<ref>[http://sport.lidovky.cz/khl-je-v-bratislave-vasen-slovan-na-ni-vydelava-desitky-milionu-pvv-/hokej.aspx?c=A130314_141430_ln-sport-hokej_vrb KHL je v Bratislavě vášeň. Slovan na ní vydělává desítky milionů]</ref> == História oddielu == [[Súbor:14-05-06-bratislava-RalfR-22.jpg|thumb|Zimný štadión Ondreja Nepelu, domovský štadión Slovana Bratislava]] Športový klub ŠK Slovan Bratislava bol založený v roku [[1919]] ako futbalový klub, vtedy ešte pod názvom 1.ČsŠK Bratislava. V roku [[1921]] pribudol k futbalu pod hlavičkou ČsŠK [[ľadový hokej|hokej]]. Najprv iba ako bandy hokej а od roku [[1924]] aj kanadský hokej. Prvý zápas podľa kanadských pravidiel zohrali Bratislavčania vo Viedni s Wiener EV a prehrali 1:6 v [[december|decembri]] [[1924]]. V roku [[1937]] získal klub titul majstra župy. K zvýšeniu úrovne hokeja prispelo aj otvorenie zimného šta­dióna na Tehelnom poli [[14. december|14. decembra]] [[1940]]. Po druhej svetovej vojne bol Slovan nadlho jediným slovenským zástupcom v najvyššej súťaži a niekoľkokrát sa stal korunným princom. Jediný titul v čes­ko­slo­ven­skej hokejovej lige v kategórii dospelých získal pod vedením trénera Ladislava Horského v sezóne [[1978]]/[[1979|79]]. Okrem mužov získali v osem­de­siatych rokoch ti­tuly opakovane po sebe aj starší a mladší dorastenci. V sezónach [[1974]]{{--}}[[1979]] získali starší dorastenci 4 majstrovské tituly v priebehu piatich ro­kov. Po osamostatnení Slovenska sa stal Slovan osemkrát Majstrom SR v kategórii dospelých a jedenásťkrát Majstrom SR v mládežníckych kategóriách, od starších žiakov až po juniorov. Okrem úspechov na Slovensku dosiahol Slovan aj niekoľko ús­pe­chov na medzinárodnom ľade. [[Spengler Cup]], najstarší turnaj v Európe, dokázal vyhrať trikrát po sebe v rokoch [[1972]]{{--}}[[1974]]. Je tiež jedným zo 4 klubov Európy, ktoré odohrali všet­ky 4 ročníky Európskej hokejovej ligy a pritom postúpili vždy zo skupiny do záverečných bojov. Vrcholom na medzinárodnom fóre bolo víťazstvo v [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji|Kontinentálnom pohári]] v sezóne [[2003]]/[[2004]]. Od sezóny 2012/2013 hrával HC Slovan Bratislava v nadnárodnej [[KHL]]. Prvý bodový zápis, konkrétne jeden bod, získali v druhom zápase proti [[HK Dynamo Riga|Dynamu Riga]], keď prehrali po nájazdoch 2:3. HC Slovan Bratislava bol účastníkom KHL 6 sezón, z toho dvakrát sa dokázal klub prebojovať do play-off (2012/13, 2015/16). Klub sa pre dlhodobé finančné problémy vrátil v sezóne 2019/20 do Tipsport ligy. Úspešne po dlhých rokoch zmenil majiteľa a aktuálne je opäť Slovan jedným z najlepších klubov na Slovensku. Po návrate na slovenské ľady bol Slovan v sezóne 2019/20 vicemajstrom, v sezóne 2020/21 skončil pred bránami finále a napokon v sezóne 2021/22 sa stal HC Slovan Bratislava majstrom Tipos t Extraligy. V sezóne 2022/23 zasadol na pozíciu generálneho manažéra [[Oto Haščák]]. Farbami, ktoré sprevádzali klub v jeho histórii, sú belasá a biela, dnes doplnené o bordovočervenú farbu. Dnes klub tvoria po organizačnej stránke akciová spoločnosť, ktorá zahŕňa centrum ta­len­tovanej mládeže v kategóriách dorast a juniori a mužov, a občianske združenie, ktoré zastrešuje činnosť útvarov talentovanej mládeže (športové hokejové triedy) a hokejovú prí­prav­ku. HC Slovan Bratislava úspešne zaviedol od sezóny 2021/22 aj svoj farmársky tím, Modré Krídla Slovan, ktorý pôsobí v Slovenskej hokejovej lige. Jeho cieľom je rozvoj mladých hráčov a poskytnutie hernej praxe členom širšieho kádra A-mužstva. == Názov == Hokejový klub bol založený v roku 1921 pri 1. ČsŠK Bra­tis­la­va, v roku 1939 bol premenovaný na ŠK Bratislava a pod týmto názvom hral až do roku 1948. Od tohto roku začal vystupovať pod menom Slovan. Na tri sezóny v období rokov 1949{{--}}52 sa zme­nilo meno klubu na Sokol NV, ale od sezóny 1953 sa klub opäť vrátil k menu Slovan, pod kto­rým, len so zmenami mien svojich hlavných partnerov, vystupuje dodnes. Po rozdelení bý­va­lej Telovýchovnej jednoty na samostatné športové subjekty pribudla v roku 1993 pred meno klu­bu skratka HC. V názve klubu sa potom postupne objavili mená hlavných partnerov HTC, HAR­VARD, ktorý bol v názve od apríla 1995 sedem rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=História klubu |url=http://www.hcslovan.sk/Default.aspx?CatID=40 |dátum prístupu=2008-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070617042522/http://www.hcslovan.sk/Default.aspx?CatID=40 |dátum archivácie=2007-06-17 }}</ref> V rokoch 2002{{--}}2004 pribudol k menu názov hlavného partnera Slovnaft, od roku 2004 sa používa dnešný názov HC Slovan Bratislava. == Česko-slovenská liga == HC Slovan Bratislava odohral v česko-slovenskej prvej lige 45 ročníkov, získal 1 titul, odohral 1430 zápasov s bilanciou 650 vyhratých, 173 remíz, 607 prehier, skóre 5408:5195, počet bodov 1473. HC Slovan sa stal štvrtým najúspešnejším tímom v histórií ligy a najúspešnejším tímom zo Slovenska vôbec v historickej tabuľke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Historická tabuľka |url=http://www.szlh.sk/clanok/2060-HISTORICKE-TABULKY-I-LIGY-CSR-CSSR-a-CSFR |dátum prístupu=2008-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080219052233/http://www.szlh.sk/clanok/2060-HISTORICKE-TABULKY-I-LIGY-CSR-CSSR-a-CSFR |dátum archivácie=2008-02-19 }}</ref> == Zápasy s klubmi NHL == Prvý zápas slovenského hokejového mužstva proti tímu zo zámorskej [[National Hockey League|NHL]] sa uskutočnil 30. septembra 2008, keď HC Slovan Bratislava podľahol v prípravnom zápase mužstvu [[Tampa Bay Lightning]] 2:3 po samostatných nájazdoch.<ref>{{cite web|url=http://sport.joj.sk/hokej-slovensko/15-8-2008/clanok/tampa-bay-lightning-v-bratislave-so-slovanom.html|title=Tampa Bay Lightning v Bratislave so Slovanom!|publisher=sport.joj.sk|date=15. august 2008|accessdate=2008-08-16|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080818044902/http://sport.joj.sk/hokej-slovensko/15-8-2008/clanok/tampa-bay-lightning-v-bratislave-so-slovanom.html|archivedate=2008-08-18}}</ref> Druhý zápas sa uskutočnil 2. októbra 2011 medzi mužstvami HC Slovan Bratislava a [[New York Rangers]] s výsledkom 4:1 pre Rangers. == Športové úspechy == ===Domáca scéna=== * '''Slovenská Extraliga ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (9x): 1997-98, 1999-00, 2001-02, 2002-03, 2004-05, 2006-07, 2007-08, 2011-12, 2021-22 ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (2x): 1998-99, 2009-10 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (5x): 1994-95, 1995-96, 2000-01, 2003-04, 2008-09 * '''Československá Extraliga ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Vítaz (1x): 1978-79 ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] Druhé miesto (8x): 1948-49, 1959-60, 1960-61, 1961-62, 1963-64, 1964-65, 1969-70, 1971-72 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (9x): 1945-46, 1946-47, 1947-48, 1962-63, 1965-66, 1968-69, 1970-71, 1972-73, 1979-80 * '''Slovenská hokejová liga ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (2x): 1940-41, 1941-42 ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (2x): 1942-43, 1943-44 * '''Prvá slovenská národná hokejová liga ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (2x): 1981-82, 1989-90 * '''Druhá československá hokejová liga ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (1x): 1954-55 ===Medzinárodna scéna=== * '''IIHF Európsky pohár ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (1x): 1979-80 * '''IIHF Kontinentálny pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 2003-04 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (1x): 2000-01 ===Predsezónne turnaje=== * '''Spenglerov pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (3x): 1971-72, 1972-73, 1973-74 * '''Tatranský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (5x): 1973-74, 1974-75, 1989-90, 1996-97, 1997-98 * '''Rona pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1997-98 == Slovan v jednotlivých sezónach == === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenská hokejová liga]] – '''45 ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] [[Česko-slovenská hokejová liga 1978/1979|1978/79]] * '''2. miesto:''' [[Súbor:Med 2.png]] [[Česko-slovenská hokejová liga 1948/1949|1948/49]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1959/1960|1959/60]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1960/1961|1960/61]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1961/1962|1961/62]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1963/1964|1963/64]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1964/1965|1964/65]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1969/1970|1969/70]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1971/1972|1971/72]] * '''3. miesto:''' [[Súbor:Med 3.png]] [[Česko-slovenská hokejová liga 1945/1946|1945/46]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1946/1947|1946/47]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1947/1948|1947/48]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1962/1963|1962/63]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1965/1966|1965/66]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1968/1969|1968/69]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1970/1971|1970/71]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1972/1973|1972/73]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1979/1980|1979/80]] * '''4. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1966/1967|1966/67]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1967/1968|1967/68]] * '''5. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1950/1951|1950/51]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1974/1975|1974/75]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1986/1987|1986/87]] * '''6. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1949/1950|1949/50]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1956/1957|1956/57]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1976/1977|1976/77]] * '''7. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1951/1952|1951/52]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1973/1974|1973/74]] * '''8. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1957/1958|1957/58]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1958/1959|1958/59]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1977/1978|1977/78]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1990/1991|1990/91]] * '''9. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1983/1984|1983/84]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1985/1986|1985/86]] * '''10. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1975/1976|1975/76]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1982/1983|1982/83]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1984/1985|1984/85]] * '''11. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1987/1988|1987/88]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1988/1989|1988/89]] * '''12. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1980/1981|1980/81]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1991/1992|1991/92]] * '''13. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1952/1953|1952/53]], [[Česko-slovenská hokejová liga 1992/1993|1992/93]] * '''14. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1955/1956|1955/56]] * '''18. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1953/1954|1953/54]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. liga]] – '''1 ročník''' * '''2. miesto:''' [[Súbor:Med 2.png]] [[2. liga 1954/1955|1954/55]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[1. slovenská národná hokejová liga]] – '''2 ročníky''' * '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] [[1. slovenská národná hokejová liga 1981/1982|1981/82]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] === Slovensko{{minivlajka|Slovensko}} [[Tipsport extraliga]] – 24 ročníkov === * '''1. miesto:''' [[Súbor:Med 1.png]] [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]], [[West extraliga 1999/2000|1999/00]], [[Boss extraliga 2001/2002|2001/02]], [[Slovenské telekomunikácie extraliga 2002/2003|2002/03]], [[ST extraliga 2004/2005|2004/05]], [[Slovnaft extraliga 2006/2007|2006/07]], [[Slovnaft extraliga 2007/2008|2007/08]], [[Tipsport extraliga 2011/2012|2011/12]], [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] * '''2. miesto:''' [[Súbor:Med 2.png]] [[West extraliga 1998/1999|1998/99]], [[Slovnaft extraliga 2009/2010|2009/10]] * '''3. miesto:''' [[Súbor:Med 3.png]] [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|1994/95]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1995/1996|1995/96]], [[West extraliga 2000/2001|2000/01]], [[ST extraliga 2003/2004|2003/04]], [[Slovnaft extraliga 2008/2009|2008/09]] * '''4. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]], [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/21]] * '''5. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]], [[Slovnaft extraliga 2010/2011|2010/11]], [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/23]] * '''6. miesto:''' [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] * '''7. miesto:''' [[T-Com extraliga 2005/2006|2005/06]] * '''9. miesto:''' [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] === Rusko === {{minivlajka|Rusko}} [[Kontinentálna hokejová liga]] – '''7 ročníkov''' * '''13. miesto:''' [[KHL 2012/2013|2012/13]] * '''15. miesto:''' [[KHL 2015/2016|2015/16]] * '''18. miesto:''' [[KHL 2016/2017|2016/17]] * '''21. miesto:''' [[KHL 2013/2014|2013/14]] * '''24. miesto:''' [[KHL 2017/2018|2017/18]] * '''25. miesto:''' [[KHL 2018/2019|2018/19]] * '''26. miesto:''' [[KHL 2014/2015|2014/15]] == Slovan na medzinárodnej scéne == === [[Európsky pohár]] === * [[Európsky pohár IIHF 1979/1980|1979/80]] : 3. kolo, [[Flyers Heerenveen]] 11:1 a 6:9 : finálová skupina ([[Innsbruck]]), '''3. miesto''' ([[Modo Hockey]] 8:4, [[Tappara Tampere]] 2:10, [[CSKA Moskva]] 1:11) === [[Európska hokejová liga]] === * [[Európska hokejová liga 1996/1997|1996/97]] : skupina C, '''2. miesto''' ([[CSKA Moskva]] 7:3 a 2:1, [[Viedeň EC]] 9:0 a 6:5, [[HC Sparta Praha]] 1:5 a 3:5) : '''štvrťfinále''': ([[Dinamo Moskva]] 1:5 a 1:3) * [[Európska hokejová liga 1997/1998|1997/98]] : skupina D, '''2. miesto''' ([[TPS Turku]] 2:3sn a 3:1, [[Lokomotiv Jaroslavľ|Torpedo Jaroslavľ]] 0:2 a 5:1, [[Lulea HF]] 3:2 a 4:3) : '''štvrťfinále''': ([[Vsetínská hokejová|HC Vsetín]] 6:3 a 0:5) * [[Európska hokejová liga 1998/1999|1998/99]] : skupina B, '''3.miesto''' ([[Färjestads BK Karlstad]] 3:4sn a 3:2, [[IFK Helsinki]] 1:2sn a 2:3, [[Frankfurt Lions]] 3:4sn a 5:2) * [[Európska hokejová liga 1999/2000|1999/00]] : skupina A, '''1. miesto''' ([[Villach SV]] 3:2 a 1:3, [[Vsetínská hokejová|HC Vsetín]] 3:2 a 6:1, [[Metallurg Magnitogorsk]] 2:1 a 3:4sn) : '''štvrťfinále''': ([[HC Lugano]] 2:5 a 5:6) === [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji|Kontinentálny pohár]] === * [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji 2000/2001|2000/01]] : skupina N ([[Bratislava]]), semifinále '''1. miesto''' ([[HKm Zvolen]] 0:3, [[Unia Osvienčim]] 7:2, [[HC Oceláři Třinec]] 5:2) : finálová skupina ([[Zürich]]), '''3. miesto''' ([[München Barons]] 2:2, [[London Knights]] 2:5, [[ZSC Zürich Lions]] 5:1) * [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji 2002/2003|2002/03]] : Skupina L ([[Bratislava]]), '''1.miesto''' ([[Dunaferr Dunaújváros]] 6:2, [[Sokol Kyjev]] 6:2, [[Villach SV]] 2:2) : finálová skupina ([[Miláno]]), '''5. miesto''', '''štvrťfinále''': [[Jokerit Helsinki]] 2:5, '''o 5.{{--}}8. miesto''': [[HC Miláno Vipers]] 6:1, '''o 5. miesto''': [[Belfast Giants]] 4:3 * [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji 2003/2004|2003/04]] : skupina N ([[Gomeľ]]), '''semifinále''': ([[HC Keramin Minsk]] 3:2, [[Severstaľ Čerepovec]] 5:3,) '''finále''': ([[HC Gomeľ]] 6:2) === [[Super Six]] === * [[Super Six 2006|2006]] : finálová skupina ([[Petrohrad]]), '''5.miesto''' ([[Dinamo Moskva]] 1:3, [[HC Moeller Pardubice]] 0:2) * [[Super Six 2008|2008]] : finálová skupina ([[Petrohrad]]), '''3. miesto''' ([[MoDo Hockey]] 4:1, [[Metallurg Magnitogorsk]] 1:2sn) === [[Hokejová liga majstrov|Liga majstrov]] === * [[Hokejová liga majstrov 2008/2009|2008/09]] : skupina C, '''3. miesto''' ([[HC České Budějovice]] 2:5 a 5:3, [[Salavat Julajev Ufa]] 2:4 a 2:8) * [[Hokejová liga majstrov 2021/2022|2021/22]] : skupina F, '''4. miesto''' ([[Leksands IF]] 3:5 a 2:4, [[Fribourg-Gottéron]] 2:5 a 0:2, [[HC Oceláři Třinec]] 0:3 a 1:4) * [[Hokejová liga majstrov 2022/2023|2022/23]] : skupina C, '''4. miesto''' ([[Tappara Tampere]] 2:5 a 0:2, [[EHC Red Bull München]] 1:4 a 1:5, [[SC Rapperswil-Jona Lakers]] 4:6 a 1:4) {| class="wikitable" ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Klub ! 1. zápas ! 2. zápas ! Celkovo |- | rowspan="4" | [[Európsky pohár IIHF 1979/1980|1979/80]] | rowspan="4" | [[Európsky pohár IIHF]] | 3. kolo | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Flyers Heerenveen]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|11|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|6|9}} | align="center" rowspan="4" style="background:#c96" |'''3.''' miesto |- | rowspan="3" | Finálová skupina ([[Innsbruck]]) | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Modo Hockey]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|8|4}} |- | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Tappara Tampere]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|10}} |- | {{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[CSKA Moskva]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|11}} |- | rowspan="4" | [[Európska hokejová liga 1996/1997|1996/97]] | rowspan="4" | [[Európska hokejová liga]] | rowspan="3" | Skupina C | {{Minivlajka|Rusko}} [[CSKA Moskva]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|7|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|2|1}} | rowspan="4" | |- | {{Minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň EC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|9|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|6|5}} |- | {{Minivlajka|Česko}} [[HC Sparta Praha]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|3|5}} |- | Štvrťfinále | {{Minivlajka|Rusko}} [[CHK Dinamo Moskva|Dinamo Moskva]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|3}} |- | rowspan="4" | [[Európska hokejová liga 1997/1998|1997/98]] | rowspan="4" | [[Európska hokejová liga]] | rowspan="3" | Skupina D | {{Minivlajka|Fínsko}} [[TPS Turku]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|1}} | rowspan="4" | |- | {{Minivlajka|Rusko}} [[CHK Lokomotiv Jaroslavľ|Torpedo Jaroslavľ]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|5|1}} |- | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Luleå HF]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|4|3}} |- | Štvrťfinále | {{Minivlajka|Česko}} [[VHK ROBE Vsetín|Vsetín]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|6|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|0|5}} |- | rowspan="3" | [[Európska hokejová liga 1998/1999|1998/99]] | rowspan="3" | [[Európska hokejová liga]] | rowspan="3" | Skupina B | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Färjestads BK Karlstad|Färjestads BK]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|3|4}} {{Malé|([[Samostatné nájazdy|sn]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|2}} | rowspan="3" | |- | {{Minivlajka|Fínsko}} [[IFK Helsinki]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|2}} {{Malé|([[Samostatné nájazdy|sn]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|3}} |- | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Frankfurt Lions]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|3|4}} {{Malé|([[Samostatné nájazdy|sn]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|5|2}} |- | rowspan="4" | [[Európska hokejová liga 1999/2000|1999/00]] | rowspan="4" | [[Európska hokejová liga]] | rowspan="3" | Skupina A | {{Minivlajka|Rakúsko}} [[Villach SV|Villach]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|3}} | rowspan="4" | |- | {{Minivlajka|Česko}} [[VHK ROBE Vsetín|Vsetín]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|6|1}} |- | {{Minivlajka|Rusko}} [[CHK Metallurg|Metallurg Magnitogorsk]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|3|4}} {{Malé|([[Samostatné nájazdy|sn]])}} |- | Štvrťfinále | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Hockey Club Lugano|Lugano]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|5|6}} |- | rowspan="6" | [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji 2000/2001|2000/01]] | rowspan="6" | [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji|Kontinentálny pohár IIHF]] | rowspan="3" | Skupina N ([[Bratislava]]) | {{Minivlajka|Slovensko}} [[HKM Zvolen]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|0|3}} | align="center" rowspan="6" style="background:#c96" |'''3.''' miesto |- | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Unia Osvienčim]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|7|2}} |- | {{Minivlajka|Česko}} [[HC Oceláři Třinec|Oceláři Třinec]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|5|2}} |- | rowspan="3" | Finálová skupina ([[Zürich]]) | {{Minivlajka|Nemecko}} [[München Barons|Mníchov Barons]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFFFCC" | {{ku|2|2}} |- | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[London Knights|Londýn Knights]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|2|5}} |- | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[ZSC Zürich Lions]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|5|1}} |- | rowspan="6" | [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji 2002/2003|2002/03]] | rowspan="6" | [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji|Kontinentálny pohár IIHF]] | rowspan="3" | Skupina L ([[Bratislava]]) | {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Dunaferr Dunaújváros]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|6|2}} | align="center" rowspan="6" | '''5.''' miesto |- | {{Minivlajka|Ukrajina}} [[Sokol Kyjev]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|6|2}} |- | {{Minivlajka|Rakúsko}} [[Villach SV|Villach]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFFFCC" | {{ku|2|2}} |- | Finálová skupina ([[Miláno]]) Štvrťfinále | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Jokerit|Jokerit Helsinki]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|5}} |- | Finálová skupina ([[Miláno]]) o 5.{{--}}8. miesto | {{Minivlajka|Taliansko}} [[HC Milano Vipers| Miláno Vipers]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|6|1}} |- | Finálová skupina ([[Miláno]]) o 5. miesto | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Belfast Giants]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|4|3}} |- | rowspan="3" | [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji 2003/2004|2003/04]] | rowspan="3" | [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji|Kontinentálny pohár IIHF]] | rowspan="2" | Skupina N ([[Gomeľ]]) Semifinále | {{Minivlajka|Bielorusko}} [[CHK Keramin-Minsk|Keramin Minsk]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|3|2}} | align="center" rowspan="3" style="background:gold" |'''1.''' miesto |- | {{Minivlajka|Rusko}} [[CHK Severstaľ Čerepovec|Severstaľ Čerepovec]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|5|3}} |- | ([[Gomeľ]]) Finále | {{Minivlajka|Bielorusko}} [[HC Gomeľ|Gomeľ]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|6|2}} |- | rowspan="2" | [[Super Six 2006|2006]] | rowspan="2" | [[Super Six]] | rowspan="2" | Finálová skupina ([[Petrohrad]]) | {{Minivlajka|Rusko}} [[CHK Dinamo Moskva|Dinamo Moskva]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|3}} | rowspan="2" | |- | {{Minivlajka|Česko}} [[HC Dynamo Pardubice|Pardubice]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|0|2}} |- | rowspan="2" | [[Super Six 2008|2008]] | rowspan="2" | [[Super Six]] | rowspan="2" | Finálová skupina ([[Petrohrad]]) | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Modo Hockey]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|4|1}} | rowspan="2" | |- | {{Minivlajka|Rusko}} [[CHK Metallurg|Metallurg Magnitogorsk]] | colspan="2" align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|2}} {{Malé|([[Samostatné nájazdy|sn]])}} |- | rowspan="2" | [[Hokejová liga majstrov 2008/2009|2008/09]] | rowspan="2" | [[Hokejová liga majstrov]] | rowspan="2" | Skupina C | {{Minivlajka|Česko}} [[Madeta Motor České Budějovice|České Budějovice]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC" | {{ku|5|3}} | rowspan="2" | |- | {{Minivlajka|Rusko}} [[CHK Salavat Julajev|Salavat Julajev Ufa]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|8}} |- | rowspan="3" | [[Hokejová liga majstrov 2021/2022|2021/22]] | rowspan="3" | [[Hokejová liga majstrov]] | rowspan="3" | Skupina F | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Leksands IF|Leksand]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|3|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|4}} | rowspan="3" | |- | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Fribourg-Gottéron|Fribourg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|0|2}} |- | {{Minivlajka|Česko}} [[HC Oceláři Třinec|Oceláři Třinec]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|4}} |- | rowspan="3" | [[Hokejová liga majstrov 2022/2023|2022/23]] | rowspan="3" | [[Hokejová liga majstrov]] | rowspan="3" | Skupina C | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Tappara Tampere]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|0|2}} | rowspan="3" | |- | {{Minivlajka|Nemecko}} [[EHC Red Bull München|Red Bull Mníchov]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|5}} |- | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[SC Rapperswil-Jona Lakers|Rapperswil]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|4|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC" | {{ku|1|4}} |} == Rekordy a štatistiky == '''V slovenskej hokejovej extralige je HC Slovan Bratislava držiteľom týchto rekordov:''' * Najviac titulov víťaza základnej časti posebe: '''3''' (1997-98, 1998-99, 1999-00) spolu s HC Košice * Najviac nastrieľaných gólov v jednej sezóne základnej časti: '''245''' (1998-99) (42 zápasov) * Najmenej inkasovaných gólov v jednej sezóne základnej časti po odohraní všetkých zápasov: '''72''' (1997-98) (36 zápasov) * Najlepší gólový rozdiel: '''+143''' (1998-99) (42 zápasov) * Najvyššie víťazstvo: '''12:0''' - HC Slovan Bratislava vs HK Spišská Nová Ves (štvrťfinále 1998-99) ''pozn. rekord platný pre základnú časť aj playoff'' * Najlepšia oslabovka v jednej sezóne (všetky časti): '''90,74%''' - HC Slovan Bratislava (2007-08) ''pozn. dáta dostupné až od sezóny 2004-05'' * Najviac víťazstiev posebe od začiatku sezóny: '''8''' (1997-98) * Najviac titulov víťaza playoff: '''9''' * Najviac bronzových medailí z playoff: '''5''' (1995, 1996, 2001, 2004, 2009) * Najdlhšia séria víťazstiev zasebou v playoff: '''11 zápasov''' (2006-07) === Bilančná tabuľka so všetkými klubmi v extralige (1993-94 až 2022-23) === {| class="wikitable" |+ ! !Zápasy !víťazstvá !víťazstvá po p. !prehry !prehry po p. !remízy !remízy po p. |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |174 |95 |10 |45 |14 |4 |6 |- |'''[[HC Košice]]''' |196 |85 |14 |79 |8 |6 |2 |- |'''[[HK Skalica]]''' |96 |56 |3 |22 |5 |2 |8 |- |'''[[HK Poprad]]''' |139 |63 |8 |47 |12 |4 |5 |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |152 |73 |13 |48 |11 |1 |6 |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš]]''' |121 |85 |6 |20 |3 |3 |4 |- |'''[[HK Martin]]''' |103 |54 |8 |28 |5 |4 |4 |- |'''[[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|HC 05 Banská Bystrica]]''' |47 |25 |1 |10 |10 |1 |0 |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |50 |39 |1 |5 |2 |3 |0 |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |73 |47 |10 |10 |1 |0 |5 |- |'''[[HK Nitra]]''' |113 |74 |5 |24 |5 |2 |1 |- |'''[[HC Prešov Penguins|Prešov Penguins]]''' |14 |11 |0 |2 |0 |0 |0 |- |'''[[HC 21 Prešov|HC Prešov]]''' |12 |10 |1 |1 |0 |0 |0 |- |'''[[MHK Dubnica nad Váhom]]''' |18 |14 |0 |2 |0 |1 |1 |- |'''[[MHK SkiPark Kežmarok|MHK Kežmarok]]''' |10 |6 |3 |1 |0 |0 |0 |- |'''[[HK Orange 20|Slovensko U20]]''' |13 |12 |0 |1 |0 |0 |0 |- |'''[[HC Mikron Nové Zámky|HC Nové Zámky]]''' |22 |12 |1 |7 |2 |0 |0 |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |22 |10 |0 |9 |3 |0 |0 |- |'''[[MAC Budapešť]]''' |4 |3 |1 |0 |0 |0 |0 |- |'''[[DVTK Jegesmedvék|DVTK]]''' |8 |3 |1 |3 |1 |0 |0 |- |'''[[HC 07 Orin Detva|HC Detva]]''' |8 |6 |1 |1 |0 |0 | |} '''Celková historická tabuľka výsledkov v extralige - základná časť + nadstavby (začiatok sezóny 12.09.1993 až 15.09.2022):''' {| class="wikitable" |+ !Počet sezón !Zápasy !Víťazstvá !V.p.p. !Remízy !P.p.p. !Prehry !Body |- |22 |1092 |625 |65 |74 |51 |277 |2130 |} '''Historická tabuľka playoff (1993-94 až 2021-22):''' {| class="wikitable" |+ !Počet sezón !Zápasy !Víťazstvá !V.p.p. !Remízy !P.p.p. !Prehry !Skóre !Bilancia skóre !Počet sérií !Vyhrané série !Prehrané série |- |22 |245 |140 |20 |0 |20 |65 |896:631 | +265 |50 |39 |11 |} == Súčasný káder == (Stav k 13. júla 2024) {| width=75% !colspan=6 |Brankári |- bgcolor="#dddddd" !width=4%; align=center|Číslo !width=4%; align=center|Národnosť !width=22%; align=center|Meno !width=7%; align=center|Výška !width=7%; align=center|Hmotnosť !width=12%; align=center|Dátum narodenia !width=19%; align=center|Miesto narodenia |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''65''' |align=center|{{SVK}} |[[Patrik Andrisík]] |align=center|{{cm|186|m}} |align=center|{{kg|90}} |[[19. február]] [[2003]] |[[Ilava]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''30''' |align=center|{{SVK}} |[[Denis Godla]] |align=center|{{cm|180|m}} |align=center|{{kg|81}} |[[4. apríl]] [[1995]] |[[Bratislava]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''43''' |align=center|{{KAZ}} |[[Andrej Šutov]] |align=center|{{cm|189|m}} |align=center|{{kg|90}} |[[4. marec]] [[1998]] |[[Oskemen]] |} {| width=75% !colspan=6 |Obrancovia |- bgcolor="#dddddd" !width=4%; align=center|Číslo !width=4%; align=center|Národnosť !width=22%; align=center|Meno !width=7%; align=center|Výška !width=7%; align=center|Hmotnosť !width=12%; align=center|Dátum narodenia !width=19%; align=center|Miesto narodenia |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''14''' |align=center|{{USA}}/{{CAN}} |[[Sena Wendell Acolatse|Sena Acolatse]] |align=center|{{cm|183|m}} |align=center|{{kg|95}} |[[28. november]] [[1990]] |[[Hayward]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''5''' |align=center|{{SVK}} |[[Patrik Bačik]] |align=center|{{cm|185|m}} |align=center|{{kg|85}} |[[7. február]] [[1995]] |[[Bratislava]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''74''' |align=center|{{SVK}} |[[Boris Brincko]] |align=center|{{cm|189|m}} |align=center|{{kg|84}} |[[13. apríl]] [[1999]] |[[Poprad]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''98''' |align=center|{{SVK}} |[[Andrej Golian]] |align=center|{{cm|192|m}} |align=center|{{kg|82}} |[[7. marec]] [[2001]] |[[Banská Bystrica]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''82''' |align=center|{{SVK}} |[[Tomáš Královič]] |align=center|{{cm|147|m}} |align=center|{{kg|80}} |[[28. august]] [[2005]] |[[Bratislava]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''77''' |align=center|{{SVK}} |[[Branislav Kubka]] |align=center|{{cm|184|m}} |align=center|{{kg|95}} |[[15. august]] [[1988]] |[[Detva]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''43''' |align=center|{{SVK}} |[[Patrik Maier]] |align=center|{{cm|182|m}} |align=center|{{kg|87}} |[[6. november]] [[1996]] |[[Bratislava]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''41''' |align=center|{{SVK}} |[[Ladislav Romančík]] |align=center|{{cm|195|m}} |align=center|{{kg|97}} |[[26. január]] [[1996]] |[[Skalica (mesto)|Skalica]] |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''8''' |align=center|{{SVK}} |[[Michal Sersen]] |align=center|{{cm|188|m}} |align=center|{{kg|97}} |[[28. december]] [[1985]] |[[Gelnica]] |} {| width=75% !colspan=6 |Útočníci |- bgcolor="#dddddd" !width=4%; align=center|Číslo !width=4%; align=center|Národnosť !width=22%; align=center|Meno !width=7%; align=center|Výška !width=7%; align=center|Hmotnosť !width=12%; align=center|Dátum narodenia !width=19%; align=center|Miesto narodenia |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''98''' | align="center" |{{SVK}} |[[Peter Bjalončík]] | align="center" |{{cm|184|m}} | align="center" |{{kg|82}} |[[29. júl]] [[1998]] |[[Poprad]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''71''' | align="center" |{{SVK}} |[[Tomáš Dudáš]] | align="center" |{{cm|189|m}} | align="center" |{{kg|93}} |[[14. júl]] [[2004]] |[[Žilina]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''11''' | align="center" |{{LVA}} |[[Haralds Egle]] | align="center" |{{cm|180|m}} | align="center" |{{kg|88}} |[[11. november]] [[1996]] |[[Liepaja]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''29''' | align="center" |{{CAN}} |[[Mitchell Hoelscher]] | align="center" |{{cm|183|m}} | align="center" |{{kg|80}} |[[27. január]] [[2000]] |[[Waterloo]] |- |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''16''' |align=center|{{SVK}} |[[Roman Kukumberg (2005)|Roman Kukumberg]] |align=center|{{cm|186|m}} |align=center|{{kg|87}} |[[21. marec]] [[2005]] |[[Bratislava]] |- |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''70''' |align=center|{{SVK}} |[[Adam Lukošík]] |align=center|{{cm|183|m}} |align=center|{{kg|80}} |[[6. február]] [[2002]] |[[Prešov]] |- |- bgcolor="#eeeeee" |align=center|'''32''' |align=center|{{SVK}} |[[Patrik Masnica]] |align=center|{{cm|184|m}} |align=center|{{kg|80}} |[[27. marec]] [[2005]] |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''20''' | align="center" |{{SVK}} |[[Jakub Minárik]] | align="center" |{{cm|191|m}} | align="center" |{{kg|95}} |[[6. júl]] [[2000]] |[[Topoľčany]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''6''' | align="center" |{{CAN}} |[[Wade Murphy]] | align="center" |{{cm|183|m}} | align="center" |{{kg|88}} |[[22. október]] [[1993]] |[[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''39''' | align="center" |{{USA}} |[[Liam Pecararo]] | align="center" |{{cm|180|m}} | align="center" |{{kg|74}} |[[6. apríl]] [[1996]] |[[Canton]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''63''' | align="center" |{{SVK}} |[[Miroslav Preisinger]] | align="center" |{{cm|184|m}} | align="center" |{{kg|84}} |[[3. február]] [[1991]] |[[Bratislava]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''21''' | align="center" |{{SVK}} |[[Radovan Puliš]] | align="center" |{{cm|186|m}} | align="center" |{{kg|92}} |[[17. september]] [[1991]] |[[Hliník nad Hronom]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''55''' | align="center" |{{SVK}} |[[Timotej Šille]] | align="center" |{{cm|191|m}} | align="center" |{{kg|95}} |[[22. jún]] [[1995]] |[[Bratislava]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |''' ''' | align="center" |{{SVK}} |[[Pavol Štetka]] | align="center" |{{cm|197|m}} | align="center" |{{kg|95}} |[[2. október]] [[2003]] |[[Humenné]] |- |- bgcolor="#eeeeee" | align="center" |'''49''' | align="center" |{{SVK}} |[[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] | align="center" |{{cm|184|m}} | align="center" |{{kg|92}} |[[3. december]] [[1991]] |[[Poprad]] |} == Tréneri v jednotlivých sezónach == {{Stĺpce|3| * [[1945]]/[[1946]] – [[Josef Maleček]] * [[1946]]/[[1947]] – [[Josef Maleček]] * [[1947]]/[[1948]] – [[Josef Maleček]] * [[1948]]/[[1949]] – [[Michal Polóni]] * [[1949]]/[[1950]] – [[Michal Polóni]] * [[1950]]/[[1951]] – [[Michal Polóni]] * [[1951]]/[[1952]] – [[Michal Polóni]] * [[1952]]/[[1953]] – [[Zdeněk Bláha]] * [[1953]]/[[1954]] – [[Zdeněk Bláha]] * [[1954]]/[[1955]] – [[Zdeněk Bláha]] * [[1955]]/[[1956]] – [[Jiří Anton]] * [[1956]]/[[1957]] – [[Jiří Anton]] * [[1957]]/[[1958]] – [[Michal Polóni]] * [[1958]]/[[1959]] – [[Ladislav Horský]] * [[1959]]/[[1960]] – [[Ladislav Horský]] * [[1960]]/[[1961]] – [[Ladislav Horský]] * [[1961]]/[[1962]] – [[Ladislav Horský]] * [[1962]]/[[1963]] – [[Ladislav Horský]] * [[1963]]/[[1964]] – [[Rastislav Jančuška]] * [[1964]]/[[1965]] – [[Rastislav Jančuška]] * [[1965]]/[[1966]] – [[Rastislav Jančuška]] * [[1966]]/[[1967]] – [[Ladislav Horský]] * [[1967]]/[[1968]] – [[Ladislav Horský]] * [[1968]]/[[1969]] – [[Ján Starší]] * [[1969]]/[[1970]] – [[Ján Starší]] * [[1970]]/[[1971]] – [[Ján Starší]] * [[1971]]/[[1972]] – [[Ján Starší]] * [[1972]]/[[1973]] – [[Karol Fako]] ([[Ján Starší]], [[Jaroslav Walter]]) * [[1973]]/[[1974]] – [[Ján Starší]], [[Jaroslav Walter]] * [[1974]]/[[1975]] – [[Juraj Mitošinka]], [[Eduard Gábriš]] * [[1975]]/[[1976]] – [[Juraj Mitošinka]] * [[1976]]/[[1977]] – [[Ladislav Horský]], [[Miroslav Kubovič]] * [[1977]]/[[1978]] – [[Ladislav Horský]], [[Miroslav Kubovič]] * [[1978]]/[[1979]] – [[Ladislav Horský]], [[Miroslav Kubovič]] * [[1979]]/[[1980]] – [[Ladislav Horský]], [[Miroslav Kubovič]] * [[1980]]/[[1981]] – [[Ladislav Horský]], [[Július Černický]] * [[1981]]/[[1982]] – [[Jaroslav Walter]], [[Július Černický]] * [[1982]]/[[1983]] – [[Jaroslav Walter]] ([[Július Haas]], [[Vladimír Dzurilla]]) * [[1983]]/[[1984]] – [[Břetislav Guryča]], [[Július Haas]] ([[Juraj Mitošinka]]) * [[1984]]/[[1985]] – [[Július Haas]], [[Břetislav Guryča]] * [[1985]]/[[1986]] – [[Jozef Golonka]], [[Július Haas]] * [[1986]]/[[1987]] – [[Jozef Golonka]], [[Július Haas]] * [[1987]]/[[1988]] – [[Jozef Golonka]], [[Július Haas]] * [[1988]]/[[1989]] – [[R. Tománek]], [[M. Holíček]] ([[Július Haas]], [[Juraj Okoličány]]) * [[1989]]/[[1990]] – [[Ján Filc]], [[Dušan Žiška]] ([[Jaroslav Walter]]) * [[1990]]/[[1991]] – [[Jaroslav Walter]], [[Dušan Žiška]] * [[1991]]/[[1992]] – [[Jaroslav Walter]], [[Dušan Žiška]] * [[1992]]/[[1993]] – [[Dušan Žiška]], [[Miroslav Miklošovič]] * [[1993]]/[[1994]] – [[Dušan Žiška]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Dárius Rusnák]] * [[1994]]/[[1995]] – [[Dušan Žiška]], [[Dárius Rusnák]], [[Jozef Bukovinský]] * [[1995]]/[[1996]] – [[Dušan Žiška]], [[Dárius Rusnák]], [[Jozef Bukovinský]] ([[Július Haas]]) * [[1996]]/[[1997]] – [[Dušan Žiška]], [[Július Haas]] ([[Ernest Bokroš]], [[Ľudovít Venutti]]) * [[1997]]/[[1998]] – [[Ernest Bokroš]], [[Ľudovít Venutti]] * [[1998]]/[[1999]] – [[Ernest Bokroš]], [[Ľudovít Venutti]] * [[1999]]/[[2000]] – [[Ernest Bokroš]], [[Ľudovít Venutti]] ([[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] * [[2000]]/[[2001]] – [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] ([[Jaroslav Walter]]) * [[2001]]/[[2002]] – [[Miloš Říha]], [[Ľubomír Pokovič]], [[Marcel Sakáč (1947)|Marcel Sakáč]] * [[2002]]/[[2003]] – [[Július Šupler]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Marcel Sakáč (1947)|Marcel Sakáč]] * [[2003]]/[[2004]] – [[Ľubomír Pokovič]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Marcel Sakáč (1947)|Marcel Sakáč]] * [[2004]]/[[2005]] – [[Miloš Říha]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Rudolf Jurčenko]] * [[2005]]/[[2006]] – [[Ján Jaško]] a [[Miroslav Miklošovič]] * [[2006]]/[[2007]] – [[Zdeno Cíger]], [[Roman Cvečka]] ([[Rostislav Čada]]) * [[2007]]/[[2008]] – [[Zdeno Cíger]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Igor Tóth]] * [[2008]]/[[2009]] – [[Róbert Pukalovič]], [[Rudolf Jurčenko]] ([[Zdeno Cíger]], [[Antonín Stavjaňa]]) * [[2009]]/[[2010]] – [[Antonín Stavjaňa]], [[Róbert Pukalovič]], [[Rudolf Jurčenko]] * [[2010]]/[[2011]] – [[Zdeno Cíger]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Rudolf Jurčenko]] ([[Pavel Hynek]]) * [[2011]]/[[2012]] – [[Štefan Mikeš]], [[Miroslav Mosnár]], [[Rudolf Jurčenko]], [[Jan Neliba]] a [[Roman Stantien]] * [[2012]]/[[2013]] – [[Rostislav Čada]], [[Svatopluk Číhal]], [[Roman Stantien]] * [[2013]]/[[2014]] – [[Rostislav Čada]], [[Ján Lipiansky]], [[Roman Stantien]] * [[2014]]/[[2015]] – [[Rostislav Čada]] ([[Petri Matikainen]]), [[Vladimír Országh]] * [[2015]]/[[2016]] – [[Miloš Říha]], [[Roman Stantien]], [[Rudolf Jendek]] * [[2016]]/[[2017]] – [[Miloš Říha]], [[Roman Stantien]], [[Rudolf Jendek]] * [[2017]]/[[2018]] – [[Miloš Říha]] ([[Eduard Zankovec]]), [[Róbert Petrovický]], [[Rudolf Jendek]] * [[2018]]/[[2019]] – [[Vladimír Országh]], [[Róbert Petrovický]], [[Rudolf Jendek]] * [[2019]]/[[2020]] – [[Roman Stantien]], [[Rudolf Jendek]] * [[2020]]/[[2021]] – [[Roman Stantien]], [[Rudolf Jendek]] (v priebehu sezóny [[Róbert Döme]], [[Marián Bažány]] a [[Ján Lipiansky]]) * [[2021]]/[[2022]] – [[Róbert Döme]] ([[Andrej Podkonický]]), [[Ján Lipiansky]], [[Pekka Kangasalusta]] a [[Tony Virta]] * [[2022]]/[[2023]] – [[Andrej Podkonický]], [[Ján Pardavý]], [[Richard Kapuš]] * [[2023]]/[[2024]] – [[Ján Pardavý]] ([[Vladimír Růžička]]), [[Richard Kapuš]], [[Rudolf Jendek]] (v priebehu sezóny [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] a [[Andrej Kmeč]]) * [[2024]]/[[2025]] – [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]], [[Tomáš Surový]] a [[Jaroslav Obšut]] }} == Majstrovské kádre == === Slovan ChZJD Bratislava === * '''1978/1979''' '''Brankári:''' [[Marcel Sakáč (1947)|Marcel Sakáč]], [[Pavol Norovský]]<br/> '''Obrancovia:''' [[Ivan Černý]], [[Jozef Bukovinský]], [[Milan Kužela]], [[Ľubomír Roháčik]], [[Vladimír Urban (1958)|Vladimír Urban]], [[Ľubomír Ujváry]]<br/> '''Útočníci:''' [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]], [[Anton Šťastný]], [[Marián Bezák]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Milan Mrukvia]], [[Dušan Pašek]], [[Dárius Rusnák]], [[Ján Jaško]], [[František Hejčík]], [[Eugen Krajčovič]], [[Dušan Žiška]]<br/> '''Tréneri:''' [[Ladislav Horský]] a [[Miroslav Kubovič]]<br/> === HC Slovan Bratislava === * '''1997/1998''' '''Brankári:''' [[Ivo Čapek]], [[Matej Jurkovič]], [[Richard Marko]] <br/> '''Obrancovia:''' [[Matej Bukna]], [[Vladimír Búřil]], [[Radoslav Hecl]], [[Rudolf Jendek]], [[Miroslav Mosnár]], [[Róbert Pukalovič]], [[Ľubomír Višňovský]], [[Sergej Voronov]]<br/> '''Útočníci:''' [[Zdeno Cíger]], [[Adrián Daniel]], [[Marián Horváth]], [[Roman Iľjin]], [[Richard Kapuš]], [[Ladislav Karabin]], [[Ľubomír Kolník]], [[Radoslav Kropáč]], [[Martin Krumpál]], [[Vasilij Pankov]], [[Karol Rusznyák]], [[Róbert Tomík]], [[Jozef Voskár]]<br/> '''Tréneri:''' [[Ernest Bokroš]], [[Ľudovít Venutti]]<br/> * '''1999/2000''' '''Brankári:''' [[Radovan Biegl]], [[Martin Kučera]], [[Marek Mastič]]<br/> '''Obrancovia:''' [[Daniel Babka]], [[Marián Bažány]], [[Vladimír Búřil]], [[Jevgenij Gribko]], [[Radoslav Hecl]], [[Rudolf Jendek]], [[Miroslav Mosnár]], [[Peter Podhradský]], [[Marek Priechodský]], [[Pavol Rešetka]], [[Ľubomír Višňovský]]<br/> '''Útočníci:''' [[Zdeno Cíger]], [[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]], [[Michal Hreus]], [[Roman Iľjin]], [[Richard Kapuš]], [[Ľubomír Kolník]], [[Radoslav Kropáč]], [[Martin Krumpál]], [[Miroslav Lažo]], [[Ján Lipianský]], [[Martin Madový]], [[Vasilij Pankov]], [[Ondrej Prokop]], [[Igor Rataj]], [[Peter Siroťák]], [[Juraj Štefanka]], [[Miroslav Štefanka]], [[Roman Tomašech]], [[Rudolf Verčík]], [[Erik Weissmann]] <br/> '''Tréneri:''' [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]], v prvej časti sezóny [[Ernest Bokroš]], [[Ľudovít Venutti]]<br/> * '''2001/2002''' '''Brankári:''' [[Matej Jurkovič]], [[Jozef Ondrejka (hokejista)|Jozef Ondrejka]], [[Stanislav Petrík]], [[Pavol Rybár]] <br/> '''Obrancovia:''' [[Daniel Babka]], [[Igors Bondarevs]], [[Brian Casey]], [[Radoslav Hecl]], [[Marek Kolba]], [[Dalibor Kusovský]], [[Pavol Mihálik]], [[Craig Millar]], [[Svetozár Nižňanský]], [[Radoslav Sloboda]], [[Ján Tabaček]]<br/> '''Útočníci:''' [[Dušan Benda]], [[Emil Bučič]], [[Tomáš Bučič]], [[Tomáš Bukovinský]], [[Peter Ďuriš]], [[Marián Fitoš]], [[Juraj Halaj]], [[Daniel Hančák]], [[Michal Hreus]], [[Michal Hudec]], [[Ľubomír Hurtaj]], [[Tomáš Jaško]], [[Richard Kapuš]], [[Andrej Kollár]], [[Radoslav Kropáč]], [[Martin Kuľha]], [[Jozef Mrena]], [[Warren Norris]], [[Slavomír Pavličko]], [[Ľubomír Pištek]], [[Andrej Podkonický]], [[Igor Rataj]], [[Marcel Sakáč (1972)|Marcel Sakáč]], [[Roman Šimunek]]<br/> '''Tréneri:''' [[Miloš Říha]], [[Ľubomír Pokovič]], [[Marcel Sakáč (1947)|Marcel Sakáč]] starší <br/> * '''2002/2003''' '''Brankári:''' [[Pavol Rybár]], [[Jozef Ondrejka (hokejista)|Jozef Ondrejka]]<br/> '''Obrancovia:''' [[Tomáš Bukovinský]], [[Daniel Hančák]], [[Miroslav Javín]], [[Rudolf Jendek]], [[Ján Kobezda]], [[Marek Kolba]], [[Petr Pavlas]], [[Daniel Seman]], [[Michal Sersen]], [[Marián Smerčiak]], [[Michal Šafařík]], [[Vladimír Vlk]]<br/> '''Útočníci:''' [[Dušan Benda]], [[Karol Biermann]], [[Zdeno Cíger]], [[Ivan Dornič (1985)|Ivan Dornič ml.]], [[Branislav Fábry]], [[Juraj Halaj]], [[Michal Hudec]], [[Ľubomír Hurtaj]], [[Peter Junas]], [[Richard Kapuš]], [[Michal Kokavec]], [[Martin Kuľha]], [[Miroslav Lažo]], [[Ján Lipiansky]], [[Michal Macho]], [[Daniel Mračka]], [[Jozef Mrena]], [[Slavomír Pavličko]], [[Igor Rataj]], [[René Školiak]]<br/> '''Tréneri:''' [[Július Šupler]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Marcel Sakáč (1947)|Marcel Sakáč]], [[Ivan Dornič (1962)|Ivan Dornič st.]]<br/> * '''2004/2005''' '''Brankári:''' [[Libor Barta]], [[Roman Mega]], [[Pavol Rybár]]<br/> '''Obrancovia:''' [[Branislav Fábry]], [[Daniel Hančák]], [[Radoslav Hecl]], [[Ján Horáček]], [[Rudolf Jendek]], [[Martin Karafiát]], [[Petr Pavlas]], [[Karol Sloboda]], [[Tomáš Špila]], [[Ján Tabaček]], [[Ľubomír Višňovský]], [[René Vydarený]], [[Jozef Wagenhoffer]]<br/> '''Útočníci:''' [[Igor Baček]], [[Martin Bartek]], [[Zdeno Cíger]], [[Ivan Dornič (1985)|Ivan Dornič]], [[Adam Drgoň]], [[Boris Ertel]], [[Michal Hudec]], [[Martin Hujsa]], [[Branislav Jánoš]], [[Peter Junas]], [[Richard Kapuš]], [[Michal Kokavec]], [[Martin Kuľha]], [[Michal Macho]], [[Tomáš Němčický]], [[Dušan Pašek mladší|Dušan Pašek]], [[Juraj Prokop]], [[Roman Stantien]], [[Juraj Sýkora]], [[Miroslav Šatan]], [[Tibor Varga]]<br/> '''Tréneri:''' [[Miloš Říha]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Rudolf Jurčenko]] * '''2006/2007''' '''Brankári:''' [[Sasu Hovi]], [[Ján Chovan]] <br/> '''Obrancovia:''' [[Dalibor Kusovský]], [[Jan Srdínko]], [[Petr Pavlas]], [[Daniel Hančák]], [[Milan Hruška]], [[Dušan Devečka]], [[Peter Huba]], [[Michal Sersen]], [[Jozef Wagenhoffer]], [[Stanislav Škorvánek]], [[Kaspars Astašenko]], [[Lukáš Lauko]]<br/> '''Útočníci:''' [[Michal Kokavec]], [[Michal Hreus]], [[Ľubomír Hurtaj]], [[Martin Kuľha]], [[Roman Kukumberg]], [[Marek Uram]], [[Marek Vorel]], [[Juraj Sýkora]], [[Ľubomír Pištek]], [[Igor Baček]], [[Roman Tvrdoň]], [[Miroslav Lažo]], [[Martin Hujsa]], [[Juraj Gráčik]], [[Juraj Prokop]], [[Matej Češík]], [[Robin Just]]<br/> '''Tréneri:''' [[Zdeno Cíger]], [[Miroslav Mikološovič]] * '''2007/2008''' '''Brankári:''' [[Sasu Hovi]], [[Ján Chovan]], [[Marek Srnec]]<br /> '''Obrancovia:''' [[Milan Bališ]], [[Daniel Hančák]], [[Lukáš Bohunický]], [[Milan Hruška]], [[Jozef Kováčik]], [[Petr Pavlas]], [[Michal Sersen]], [[Jan Srdínko]], [[Dušan Devečka]], [[Peter Huba]], [[Peter Kúdelka]], [[Daniel Neumann]], [[Rastislav Veselko]] <br /> '''Útočníci:'''[[Igor Baček]], [[Róbert Döme]], [[Juraj Gráčik]], [[Michal Hreus]], [[Martin Hujsa]], [[Richard Kapuš]], [[Michal Kokavec]], [[Radoslav Kropáč]], [[Martin Kuľha]], [[Miroslav Lažo]], [[Ľubomír Pištek]], [[Ondrej Rusnák]], [[Juraj Sýkora]], [[Marek Uram]], [[Radoslav Kropáč]], [[Andrej Kmeč]], [[Tomáš Šiffalovič]], [[Martin Sloboda]], [[Martin Bakoš]], [[Marko Hučko]], [[Marek Lisoň]], [[Martin Dubina]]<br /> '''Tréneri:''' [[Zdeno Cíger]], [[Miroslav Miklošovič]], [[Igor Tóth]] * '''2011/2012''' '''Brankári:''' [[Branislav Konrád]], [[Tomi Karhunen]]<br /> '''Obrancovia:''' [[Martin Štajnoch]], [[Peter Frühauf]], [[Michal Dobroň]], [[Ivan Švarný]], [[Alexanders Jerofejevs]], [[Ivan Ďatelinka]], [[Maris Jass]], [[Peter Trška]], [[Lukáš Kozák]]<br /> '''Útočníci:''' [[Miroslav Šatan]], [[Ján Lipiansky]], [[Michal Hudec]], [[Roman Kukumberg]], [[Tomáš Bulík]], [[Marek Bartánus]], [[Martin Bakoš]], [[Libor Hudáček]], [[Dávid Buc]], [[Dávid Skokan]], [[Martin Sloboda]], [[Martin Kalináč]], [[Andrej Kudrna]], [[Kevin Harvey]], [[Miroslav Presinger]]<br /> '''Tréneri:''' [[Jan Neliba]], [[Miroslav Mosnár]], [[Roman Stantien]], [[Rudolf Jurčenko]] * '''2021/2022''' '''Brankári:''' [[Anthony Alexander Franciscus Peters|Anthony Peters]], [[Clint David Windsor|Clint Windsor]], [[Samuel Hlavaj]]<br /> '''Obrancovia:''' [[Matt Ronald James MacKenzie|Matt MacKenzie]], [[Patrik Maier]], [[Michal Beňo]], [[Michal Sersen]], [[Daniel Gachulinec]], [[Andrej Golian]], [[Alex Breton]], [[Oliver Fatul]], [[Juraj Valach]], [[Boris Žabka (2004)|Boris Žabka]]<br /> '''Útočníci:''' [[Marcel Haščák]], [[William Charles Rapuzzi|Wiliam Rapuzzi]], [[Andrew Michael Yogan|Andrew Yogan]], [[Joona Anttoni Jääskeläinen|Joona Jääskeläinen]], [[Brant Harris]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]], [[Tomáš Zigo]], [[Milan Kytnár]], [[Tomáš Matoušek]], [[Jakub Sukeľ]], [[Adam Bezák]], [[Adam Lukošík]], [[Martin Belluš]], [[Rastislav Gašpar]], [[Miroslav Preisinger]], [[Daniil Fominykh]], [[Alex Šotek]], [[Samuel Chalupa]]<br /> '''Tréneri:''' [[Andrej Podkonický]], [[Ján Lipiansky]], [[Pekka Kangasalusta]] a [[Tony Virta]] == Slávni hráči == {{Stĺpce|3| * [[Marián Bezák]] * [[Zdeno Cíger|Zdeno Cíger člen]] [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Július Černický]] * [[Vladimír Dzurilla]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Karol Fako]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[František Gregor]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Jozef Golonka]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Ladislav Horský]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Ján Jendek]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Rastislav Jančuška]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Richard Kapuš]] * [[Ľubomír Kolník]] * [[Milan Kužela]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Václav Nedomanský]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Dušan Pašek]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Michal Polóni]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Dárius Rusnák]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Ján Starší]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Miroslav Šatan]] * [[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]] * [[Anton Šťastný]] * [[Marián Šťastný]] * [[Peter Šťastný]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Rudolf Tajcnár]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Jaroslav Walter]] člen [[Sieň slávy slovenského hokeja|SSSH]] * [[Ľubomír Višňovský]] * [[Libor Hudáček]] |}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Modré krídla Slovan]] == Externé odkazy == * [http://www.hcslovan.sk/ oficiálna stránka klubu] * [http://www.hcslovan-fans.sk/ oficiálna stránka fanklubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090306082859/http://hcslovan-fans.sk/ |date=2009-03-06 }} * [https://www.flashscore.sk/tim/slovan-bratislava/YP14lrxk/ HC Slovan Bratislava výsledky] {{HC Slovan Bratislava v Kontinentálnom pohári v ľadovom hokeji 2003/04}} {{Kontinentálna hokejová liga}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:HC Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Šport v Bratislave]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Bratislava, Slovan HC]] [[Kategória:Slovnaft extraliga|Bratislava, Slovan HC]] 3xj9uzlukkm0gbnvckgra1zt4fafc3d 0 33192 8194674 8184106 2026-04-07T18:58:09Z ~2026-21575-92 291350 8194674 wikitext text/x-wiki {{Whc}} [[Súbor:Fujarista Folklórny festival Východná.JPG|náhľad|Fujarista hrá na fujaru]] [[Súbor:Ľubomír Párička gra na fujarze.webm|náhľad|Hra na fujare]] '''Fujara''' je [[Slovensko|slovenský]] ľudový [[drevený dychový nástroj]]. Fujaru používali [[pastier]]i na [[Hoľa (pasienok)|holiach]] pri pasení [[ovca|oviec]] a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom. Dokáže mat až 2 metre. Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca. {{km2|500|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]], [[Norbert Bodnár]], [[Jozef Grešák]], Jana Kmiťová a ďalší). „Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“<ref name="Sľhn">{{Citácia knihy | priezvisko = Leng | meno = Ladislav | odkaz na autora = Ladislav Leng | titul = Slovenské ľudové hudobné nástroje | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 1967 | počet strán = 304 | strany = 100 }}</ref> Fujara a fujarová hudba bola v roku [[2005]] zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva (súčasný [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]]) a v roku [[2008]] bola zapísaná na [[Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva|Zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva]] [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fujara and its music | url = http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.12.2013 | vydavateľ = unesco | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=https://www.ludovakultura.sk/ |url=https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/fujara-hudobny-nastroj-jeho-hudba/ |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk-SK |meno=Oskar |priezvisko=Lehotský}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[fujara trombita]] * [[Koncovka (píšťala)|koncovka]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Fujara}} == Externé odkazy == * [http://www.dusafujary.org] * [http://www.fujaravg.sk/v_nazor.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130805053720/http://www.fujaravg.sk/v_nazor.htm |date=2013-08-05 }} * [http://www.zvnet.sk/fujara/index.html] * [http://www.fujara.sk Fujara.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160422082542/http://www.fujara.sk/ |date=2016-04-22 }} (sk, en) * [http://www.fujara.ch Fujara.ch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080209204121/http://www.fujara.ch/ |date=2008-02-09 }} * [http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?cp=SK&topic=mp UNESCO Intangible Cultural Heritage] (en) * [http://launch.groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/ Fujara Yahoo Group - sk, cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220064440/http://launch.groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/ |date=2008-02-20 }} – Audio, Foto, Odkazy, Diskuze {{Výhonok}} [[Kategória:Fujara]] [[Kategória:Dychové nástroje]] [[Kategória:Drevené dychové nástroje]] [[Kategória:Slovenské hudobné nástroje]] [[Kategória:Nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva]] psw4192n2efq17e7ljahn69ikr10j9r 8194680 8194674 2026-04-07T19:08:28Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21575-92|~2026-21575-92]] ([[User_talk:~2026-21575-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 8158162 wikitext text/x-wiki {{Whc}} [[Súbor:Fujarista Folklórny festival Východná.JPG|náhľad|Fujarista hrá na fujaru]] [[Súbor:Ľubomír Párička gra na fujarze.webm|náhľad|Hra na fujare]] '''Fujara''' je [[Slovensko|slovenský]] ľudový [[drevený dychový nástroj]]. Fujaru používali [[pastier]]i na [[Hoľa (pasienok)|holiach]] pri pasení [[ovca|oviec]] a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom. Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca. {{km2|500|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]], [[Norbert Bodnár]], [[Jozef Grešák]], Jana Kmiťová a ďalší). „Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“<ref name="Sľhn">{{Citácia knihy | priezvisko = Leng | meno = Ladislav | odkaz na autora = Ladislav Leng | titul = Slovenské ľudové hudobné nástroje | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 1967 | počet strán = 304 | strany = 100 }}</ref> Fujara a fujarová hudba bola v roku [[2005]] zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva (súčasný [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]]) a v roku [[2008]] bola zapísaná na [[Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva|Zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva]] [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fujara and its music | url = http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.12.2013 | vydavateľ = unesco | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=https://www.ludovakultura.sk/ |url=https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/fujara-hudobny-nastroj-jeho-hudba/ |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk-SK |meno=Oskar |priezvisko=Lehotský}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[fujara trombita]] * [[Koncovka (píšťala)|koncovka]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Fujara}} == Externé odkazy == * [http://www.dusafujary.org] * [http://www.fujaravg.sk/v_nazor.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130805053720/http://www.fujaravg.sk/v_nazor.htm |date=2013-08-05 }} * [http://www.zvnet.sk/fujara/index.html] * [http://www.fujara.sk Fujara.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160422082542/http://www.fujara.sk/ |date=2016-04-22 }} (sk, en) * [http://www.fujara.ch Fujara.ch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080209204121/http://www.fujara.ch/ |date=2008-02-09 }} * [http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?cp=SK&topic=mp UNESCO Intangible Cultural Heritage] (en) * [http://launch.groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/ Fujara Yahoo Group - sk, cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220064440/http://launch.groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/ |date=2008-02-20 }} – Audio, Foto, Odkazy, Diskuze {{Výhonok}} [[Kategória:Fujara]] [[Kategória:Dychové nástroje]] [[Kategória:Drevené dychové nástroje]] [[Kategória:Slovenské hudobné nástroje]] [[Kategória:Nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva]] 23s32pecx02m9tpqpbn5itgo95fcpl7 8194921 8194680 2026-04-08T09:22:28Z ~2026-21612-66 291396 8194921 wikitext text/x-wiki {{Whc}} [[Súbor:Fujarista Folklórny festival Východná.JPG|náhľad|Fujarista hrá na fujaru]] [[Súbor:Ľubomír Párička gra na fujarze.webm|náhľad|Hra na fujare]] '''Fujara''' je [[Slovensko|slovenský]] ľudový [[drevený dychový nástroj]]. Fujaru používali [[pastier]]i na [[Hoľa (pasienok)|holiach]] pri pasení [[ovca|oviec]] a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom. Moze mat dva metre Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca. {{km2|500|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]], [[Norbert Bodnár]], [[Jozef Grešák]], Jana Kmiťová a ďalší). „Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“<ref name="Sľhn">{{Citácia knihy | priezvisko = Leng | meno = Ladislav | odkaz na autora = Ladislav Leng | titul = Slovenské ľudové hudobné nástroje | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 1967 | počet strán = 304 | strany = 100 }}</ref> Fujara a fujarová hudba bola v roku [[2005]] zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva (súčasný [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]]) a v roku [[2008]] bola zapísaná na [[Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva|Zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva]] [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fujara and its music | url = http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.12.2013 | vydavateľ = unesco | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=https://www.ludovakultura.sk/ |url=https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/fujara-hudobny-nastroj-jeho-hudba/ |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk-SK |meno=Oskar |priezvisko=Lehotský}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[fujara trombita]] * [[Koncovka (píšťala)|koncovka]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Fujara}} == Externé odkazy == * [http://www.dusafujary.org] * [http://www.fujaravg.sk/v_nazor.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130805053720/http://www.fujaravg.sk/v_nazor.htm |date=2013-08-05 }} * [http://www.zvnet.sk/fujara/index.html] * [http://www.fujara.sk Fujara.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160422082542/http://www.fujara.sk/ |date=2016-04-22 }} (sk, en) * [http://www.fujara.ch Fujara.ch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080209204121/http://www.fujara.ch/ |date=2008-02-09 }} * [http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?cp=SK&topic=mp UNESCO Intangible Cultural Heritage] (en) * [http://launch.groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/ Fujara Yahoo Group - sk, cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220064440/http://launch.groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/ |date=2008-02-20 }} – Audio, Foto, Odkazy, Diskuze {{Výhonok}} [[Kategória:Fujara]] [[Kategória:Dychové nástroje]] [[Kategória:Drevené dychové nástroje]] [[Kategória:Slovenské hudobné nástroje]] [[Kategória:Nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva]] ibxt29rzb2655zgkfxvnltdt71b3hl5 8194923 8194921 2026-04-08T09:49:51Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21612-66|~2026-21612-66]] ([[User_talk:~2026-21612-66|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8158162 wikitext text/x-wiki {{Whc}} [[Súbor:Fujarista Folklórny festival Východná.JPG|náhľad|Fujarista hrá na fujaru]] [[Súbor:Ľubomír Párička gra na fujarze.webm|náhľad|Hra na fujare]] '''Fujara''' je [[Slovensko|slovenský]] ľudový [[drevený dychový nástroj]]. Fujaru používali [[pastier]]i na [[Hoľa (pasienok)|holiach]] pri pasení [[ovca|oviec]] a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom. Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca. {{km2|500|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]], [[Norbert Bodnár]], [[Jozef Grešák]], Jana Kmiťová a ďalší). „Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“<ref name="Sľhn">{{Citácia knihy | priezvisko = Leng | meno = Ladislav | odkaz na autora = Ladislav Leng | titul = Slovenské ľudové hudobné nástroje | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | rok = 1967 | počet strán = 304 | strany = 100 }}</ref> Fujara a fujarová hudba bola v roku [[2005]] zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva (súčasný [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]]) a v roku [[2008]] bola zapísaná na [[Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva|Zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva]] [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fujara and its music | url = http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.12.2013 | vydavateľ = unesco | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=https://www.ludovakultura.sk/ |url=https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/fujara-hudobny-nastroj-jeho-hudba/ |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk-SK |meno=Oskar |priezvisko=Lehotský}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[fujara trombita]] * [[Koncovka (píšťala)|koncovka]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Fujara}} == Externé odkazy == * [http://www.dusafujary.org] * [http://www.fujaravg.sk/v_nazor.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130805053720/http://www.fujaravg.sk/v_nazor.htm |date=2013-08-05 }} * [http://www.zvnet.sk/fujara/index.html] * [http://www.fujara.sk Fujara.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160422082542/http://www.fujara.sk/ |date=2016-04-22 }} (sk, en) * [http://www.fujara.ch Fujara.ch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080209204121/http://www.fujara.ch/ |date=2008-02-09 }} * [http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?cp=SK&topic=mp UNESCO Intangible Cultural Heritage] (en) * [http://launch.groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/ Fujara Yahoo Group - sk, cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220064440/http://launch.groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/ |date=2008-02-20 }} – Audio, Foto, Odkazy, Diskuze {{Výhonok}} [[Kategória:Fujara]] [[Kategória:Dychové nástroje]] [[Kategória:Drevené dychové nástroje]] [[Kategória:Slovenské hudobné nástroje]] [[Kategória:Nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva]] 23s32pecx02m9tpqpbn5itgo95fcpl7 0 38366 8194856 8060637 2026-04-08T06:51:46Z ~2026-18447-56 290094 ciggg 8194856 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|rasisti pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Karla Veľkého]]). V [[marxizmus|marxistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] 5g7g9f6w05pk7gds0lvoa6drnzyqkxc 8194857 8194856 2026-04-08T06:52:56Z ~2026-18447-56 290094 ccc 8194857 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|rasisti pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre židov spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Karla Veľkého]]). V [[marxizmus|marxistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] iyppkb5tpgdrljsea93s41nk0xc6dxz 8194858 8194857 2026-04-08T06:53:24Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-18447-56|~2026-18447-56]] ([[User_talk:~2026-18447-56|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Barry Cunningham 8060637 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|[[Poddanstvo (roľníci)|Poddaní]] pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Karla Veľkého]]). V [[marxizmus|marxistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] 46cpho367bojecx3975wdzmyrifu066 8194860 8194858 2026-04-08T06:54:13Z ~2026-21669-52 291376 8194860 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|[[Poddanstvo (roľníci)|P]]<nowiki/>eodofili pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Karla Veľkého]]). V [[marxizmus|marxistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] dhry202mfejn1j04pb4lfpi3fhs191s 8194861 8194860 2026-04-08T06:54:37Z ~2026-21669-52 291376 8194861 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|[[Poddanstvo (roľníci)|P]]<nowiki/>edofili pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Karla Veľkého]]). V [[marxizmus|marxistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] h3c4ze2pwhh4qvx813fishevbkpjpz5 8194862 8194861 2026-04-08T06:54:58Z ~2026-18447-56 290094 8194862 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|[[Poddanstvo (roľníci)|P]]<nowiki/>edofili pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre pedofilovspoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Karla Veľkého]]). V [[marxizmus|marxistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] fhqga0wywij4r17t6kualmf537a1okp 8194863 8194862 2026-04-08T06:55:23Z ~2026-21669-52 291376 8194863 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|[[Poddanstvo (roľníci)|P]]<nowiki/>edofili pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre pedofilovspoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Kára Veľkého]]). V [[marxizmus|Nacistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] mxrjc5p7pfjerz74vczyn9u5wxxl2ao 8194864 8194863 2026-04-08T06:57:23Z ~2026-18447-56 290094 8194864 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|[[Poddanstvo (roľníci)|P]]<nowiki/>edofili pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Kára Veľkého]]). V [[marxizmus|Nacistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] o1qlydd79pbf6r3wsxrdh23sxgwj5lv 8194865 8194864 2026-04-08T06:58:54Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-18447-56|~2026-18447-56]] ([[User_talk:~2026-18447-56|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-21669-52 8194863 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|[[Poddanstvo (roľníci)|P]]<nowiki/>edofili pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre pedofilovspoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Kára Veľkého]]). V [[marxizmus|Nacistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] mxrjc5p7pfjerz74vczyn9u5wxxl2ao 8194866 8194865 2026-04-08T06:59:10Z Vasiľ 2806 revert 8194866 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reeve and Serfs.jpg|náhľad|[[Poddanstvo (roľníci)|Poddaní]] pracujúci na poli.]] '''Feudalizmus''' (v niektorých kontextoch aj '''feudálna spoločnosť''') je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so [[stredovek]]om, ktoré nemá jednotnú definíciu. Jeho hlavnou črtou je však vždy [[lénny systém]]. V západoeurópskej historiografii sa pre Európu (vrátane strednej) spravidla vzťahuje len na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku (po rozpade ríše [[Karol Veľký|Karla Veľkého]]). V [[marxizmus|marxistickej]] historiografii je to spoločensko-ekonomická formácia, ktorá predchádza [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a nasleduje po [[otrokárska spoločnosť|otrokárskej spoločnosti]], a ktorá trvala od začiatku stredoveku do [[anglická revolúcia|anglickej revolúcie]] v Anglicku, [[francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] vo Francúzsku a revolúcie [[1848]] v Rakúsku a Uhorsku. Na Slovensku podľa takejto definície feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848, pričom sa rozlišujú štádiá: * genéza feudalizmu (do vzniku Nitrianskeho kniežatstva) * včasný feudalizmus (do 1200) * rozvitý feudalizmus (1200{{--}}1526) * neskorý feudalizmus (1526{{--}}1785) * rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848). == Vývoj pojmu == Etymologicky slovo vzniklo odvodením z latinských slov ''feudum'' (léno) a ''allodium'' (celkové vlastníctvo) a ''feum'' (čo je latinská forma staronemeckého ''*fihu'' – dobytok). Léno bol majetok, ktorý ''lénny pán'' (napr. kráľ, arcibiskup, barón) udelil svojmu ''vazalovi'' (lénnikovi, lat. feodatus) výmenou za osobné služby. Pojem feudalizmus vznikol ako politické heslo v prvej polovici 19. storočia, keď sa francúzska revolúcia označovala ako boj proti „régime féodal“ (feudálny režim), čo bolo všeobecné označenie pre pomery pred revolúciou. Následne sa pojem začal v Európe a inde používať ako synonymum pre staré, prežité pomery. Potom došlo k prvým pokusom o vedeckú definíciu pojmu, pričom sa prejavili rozdiely medzi marxistickou historiografiou (historický materializmus), ktorá sa snaží miešať teóriu s vedeckou a sociálnou praxou, a ostatnou historiografiou, ktorá sa snaží hrať len úlohu objektívneho pozorovateľa. V prvej fáze vedeckého definovania pojmu zohrali úlohu právni historici, ktorí oddelili pojem od včasného novoveku (pred 1789) a „priradili“ ho k stredovekému lénnemu systému. Zároveň sa ale pri podrobnejšom pohľade objavili dodnes platné problémy definície: Má sa pod feudalizmom chápať len lénny systém, vzťah medzi lénnym systémom a stredovekým domíniovým systémom (usporiadaním vlády nad pôdou) alebo má pojem zahŕňať aj mestá? Je podstatou feudalizmu vláda šľachty, vláda vrstvy vlastníkov pôdy nad neslobodnými roľníkmi alebo zložité nepríbuzné mocenské štruktúry? Odpovede určujú aj to, do akého vzťahu treba dať pojmy feudalizmus a kapitalizmus. Od konca 19. storočia sa situácia zmenila. Rast kolonializmu a s tým súvisiacim poznaním života „primitívnych“ mimoeurópskych kultúr viedol mnohých k tomu, že považovali za „prirodzené“, že vývoj ľudstva viedol od „nízkeho“ k „vysokému“, teda že prebiehal evolučne. Toto sa prejavilo aj na chápaní feudalizmu. Vtedajší sociológovia ho napríklad definovali ako „násilnú nadvládu nad bezprávnymi a vykorisťovanými roľníkmi, ktorá vznikla dobytím“. Kultúrni historici ho zas definovali ako stupeň vo vývoji ľudstva. „Najúspešnejšia“ však bola definícia [[Karol Marx|Karola Marxa]], ku ktorej dospel viac-menej sekundárne pri svojej analýze kapitalizmu. Feudalizmus uviedol popri antických a ázijských spôsoboch výroby medzi „spôsobmi výroby, ktoré predchádzali kapitalizmu“. Neskôr tento pohľad doplnil [[Lenin]], a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] jeho definíciu definitívne „ukotvil“ svojím „zákonom“ o zákonitom slede piatich postupných spoločenských formácií – [[praspoločnosť]], [[otrokárska spoločnosť]], feudalizmus, [[kapitalizmus]] a [[socializmus]]. Rozdiel medzi marxisticko-leninským a nemarxistickým chápaním pojmu bol vtedy ten, že kým nemarxisti feudalizmus chápali len v súvislosti s organizáciou (zriadením) a udržiavaním spoločenskej moci v stredoveku, marxisticko-leninské chápanie feudalizmus definovalo ekonomicky : cez vlastníctvo výrobných prostriedkov, výrobné vzťahy a výrobné sily, pričom sa [[štát]], [[cirkev]] a [[právo]] chápu len ako „nadstavba“ (pretože nesúvisia s ekonomikou). Podľa marxistov „protirečenia“ najmä medzi feudálmi a roľníkmi vedú k „triednym bojom“, ktoré nakoniec revolúciami (vo Francúzsku francúzska revolúcia, na Slovensku revolúcia 1848) „spoločensko-ekonomickú formáciu“ feudalizmus ukončia. Podľa marxistov je feudalizmus predovšetkým spoločnosť triedne usporiadaná, kde privilegovaná trieda vykorisťuje triedu výrobcov (poddaných). V bojoch poddaných za sociálnu či náboženskú spravodlivosť marxisti často videli predobraz socialistických revolúcií (čo ovplyvnilo napríklad chápanie [[Husiti|husitského hnutia]] v bývalom Česko-Slovensku) a stredoveké [[komúna|komúny]] (organizované predovšetkým z náboženských pohnútok) videli ako predobraz [[Komunizmus|komunizmu]]. Zneužitie pojmu feudalizmus súviselo aj s odmietnutím štúdia „vykorisťovateľov“ ([[šľachta]] a [[cirkev]]), pozornosť sa primárne musela venovať štúdiu „vykorisťovaných“. V nasledujúcom období ([[20. storočie]]) sa štúdie a práce o feudalizme na západe zaoberali analýzou lénneho systému a štruktúrami stredoveku, kým na východe (marxisti) sa zaoberali všeobecne stredovekom, pretože feudalizmus slúžil len ako dogmatický pojem na členenie dejín. Na západe sa objavili rôzne definície feudalizmu, napr. „zložený pojem zahŕňajúci okrem lénneho systému a domíniového systému aj mestá, obmedzený na Európu“ (1914), „pojem všeobecných (porovnávajúcich) dejín s vojenskými, politickými a ekonomicko-sociálnymi zložkami, s rôzne dlhým historickým pôsobením v nástupníckych štátoch karolovskej ríše“ <ref>O. Hintze 1929, podobne Encyclopedia of Social Sciences 1932, Feudalism in History 1956</ref>. Do tohto pojmu feudalizmu porovnávacej histórie sveta (čiže porovnávanie iných častí sveta s Európou) spadajú už len [[Japonsko]], [[Rusko]] a [[islam]]ské štáty. Vo Francúzsku sa stal veľmi vplyvným pojem „feudálna spoločnosť“ (1939-1940) M. Blocha, ktorý použil porovnávací princíp (ale len pre obdobie stredoveku) a zameral sa na pojem [[spoločnosť]]. Jeho početní nástupcovia sa opierajú o etnologické poznatky a porovnávania rôznych kultúr, ktorými nahradzujú tradičný eurocentrický prístup. V posledných desaťročiach 20. storočia sa dá konštatovať, že s pojmom feudalizmus ako s termínom často pracujú francúzski a sčasti anglickí medievalisti, kým (západní) nemeckí medievalisti uprednostňujú pojem stredovek, ktorí aj komplexne rozpracovali, pretože feudalizmus – zrejme v konfrontácii s východonemeckými kolegami – považujú za príliš ideologicky zaťažený. Vo východnej Európe, vrátane Slovenska, sa samozrejme používalo tradičné široké Marxovo, Leninovo a Stalinovo poňatie feudalizmu. Najmä po zverejnení Marxových raných spisov existovali aj pokusy (kongresy a pod.) o syntézu západného a východného chápania feudalizmu: Napríklad sa pripustilo, že jednotlivé spoločensko-ekonomické formácie pred kapitalizmom mohli existovať aj paralelne, nie len za sebou, a to najmä mimo Európy. Tiež sa pripustilo uvoľnenie prísneho marxistického delenia na „nadstavbu“ a „základňu“. V iných oblastiach sa historici začali v oblasti feudalizmu zaoberať aj „nižšími“ témami ako sú roľníci, rodinné hospodárstvo, obec vo vzťahu k vlastníkovi pôdy; ďalej napríklad vzťahmi medzi pohlaviami. Predovšetkým sa však naďalej pokračuje v porovnávaní rôznych vývojov v rôznych oblastiach sveta, kde sa neraz ukazuje, že vývoj v Európe bol skôr výnimkou ako paradigmou. Niektorí spochybňujú pojem feudalizmus úplne a považujú ho za umelý a nefunkčný výraz, ktorý treba úplne odstrániť z odborných aj náučných publikácií. Na vývoj mimo Európy je uplatnenie termínu feudalizmus naďalej problematické, aplikovanie analógie na mimoeurópsky kontext viedlo k použitiu tohoto termínu pre vývoj v Rusku, islamských krajinách, [[Japonsko|Japonsku]] za [[Šógun]]átu, pre [[Afrika|Afriku]] 19. storočia, [[Čína|Čínu]] aj [[India|Indiu]]. V závislosti od definície možno však feudalizmus nájsť od [[Egypt|starovekého Egypta]] až po americký juh v 19. storočí. == Základná charakteristika == Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému. Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok) Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti. Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[Mor (pestis)|morových]] epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom. V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://college.hmco.com/history/readerscomp/mil/html/mh_017900_feudalism.htm Houghton Mifflin College] - esej o feudalizme, klasický pohľad (anglicky) (nutné prihlásenie) * [http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html Internet Medieval Sourcebook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141018025458/http://www.fordham.edu/halsall/sbook1i.html |date=2014-10-18 }} - rozsiahly materiál k diskusii o feudalizme, články, eseje, odkazy (anglicky) [[Kategória:Feudalizmus| ]] 46cpho367bojecx3975wdzmyrifu066 100 40598 8194656 7856824 2026-04-07T17:50:26Z ~2026-21490-92 291342 nič 8194656 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Rotating globe.gif|right|200px]] '''Geografia '''alebo '''zemepis''' je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa [[krajinná sféra|krajinnou sférou]], vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase. Vznikla zo snahy a jej cieľom teda je preskúmať a opísať [[Zem]], dosiahnuť najlepšie využitie prírodných zdrojov, správne rozmiestniť výrobu a utvoriť najvhodnejšie prostredie pre ľudskú spoločnosť. Definujú ju dva základné princípy: priestorovosť a syntetickosť. Geografia objasňuje najmä pravidelnosti (alebo naopak jedinečnosti) rozmiestnenia kvalitatívne rôznych javov. Skúmajú sa prírodné územné celky („landšafty“) a človekom vytvorené priestorové jednotky: [[krajiny|štáty]], [[región]]y, [[mesto|mestá]] a vidiecke obce. Ústredným bodom jej záujmu sú tiež prvky, štruktúry, komplexné vzťahy a procesy celosvetového [[geosystém]]u. V rámci priestorovej analýzy sa geografia zaoberá pojmami ako vzdialenosť, smer, priestorové vzťahy, poloha, pohyb, interakcia a pod. Geografia je [[veda]] na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými vedami. Zaraďuje sa medzi vedy o [[Zem]]i, tzv. geovedy. '''[[Geografia|viac o geografi...]]''' if nh651afz6h5aa2w4kg03pcsczup5o9v 8194660 8194656 2026-04-07T18:17:14Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21490-92|~2026-21490-92]] ([[User_talk:~2026-21490-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 7856824 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Rotating globe.gif|right|200px]] '''Geografia '''alebo '''zemepis''' je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa [[krajinná sféra|krajinnou sférou]], vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase. Vznikla zo snahy a jej cieľom teda je preskúmať a opísať [[Zem]], dosiahnuť najlepšie využitie prírodných zdrojov, správne rozmiestniť výrobu a utvoriť najvhodnejšie prostredie pre ľudskú spoločnosť. Definujú ju dva základné princípy: priestorovosť a syntetickosť. Geografia objasňuje najmä pravidelnosti (alebo naopak jedinečnosti) rozmiestnenia kvalitatívne rôznych javov. Skúmajú sa prírodné územné celky („landšafty“) a človekom vytvorené priestorové jednotky: [[krajiny|štáty]], [[región]]y, [[mesto|mestá]] a vidiecke obce. Ústredným bodom jej záujmu sú tiež prvky, štruktúry, komplexné vzťahy a procesy celosvetového [[geosystém]]u. V rámci priestorovej analýzy sa geografia zaoberá pojmami ako vzdialenosť, smer, priestorové vzťahy, poloha, pohyb, interakcia a pod. Geografia je [[veda]] na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými vedami. Zaraďuje sa medzi vedy o [[Zem]]i, tzv. geovedy. '''[[Geografia|viac o geografi...]]''' jg32ukbmpx5f1h0pxx2oy0u8vziuw1k 0 45862 8194909 7072789 2026-04-08T08:25:06Z Vasiľ 2806 iné projekty 8194909 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hostel Dormitory.jpg|thumb|Hostel na [[Taiwan]]e]] '''Hostel''' je [[ubytovacie zariadenie]], ktoré poskytuje [[posteľ]] a zdieľanú kuchyňu, [[sociálne zariadenie]], kúpeľňu a spoločenskú miestnosť. Izby môžu byť oddelené alebo zmiešané, postupne pribúdajú aj súkromné izby. V prevažnej väčšine prípadov sú hostely lacnejšie pre prevádzkovateľa aj pre klienta, mnoho hostelov zamestnáva dlhodobo bývajúcich ako recepčných za bezplatné ubytovanie. == Pozri aj == * [[Hostel (film)]] == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Ubytovacie zariadenie]] jxlebr6unna5xtx0ime3lmzzfztafgq 0 49354 8194914 8169525 2026-04-08T08:40:29Z ~2026-18609-01 290141 8194914 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Jonáš Záborský | meno originálne = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = slovenský prozaik, básnik, dramatik, historik, novinár, teológ, kňaz a pedagóg | portrét = Jonáš_Záborský_(fotografia).jpg | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[3. február]] [[1812]] | miesto narodenia = [[Záborie]], [[Rakúske cisárstvo]] | dátum úmrtia = {{dúv|1876|01|23|1812|02|03}} | miesto úmrtia = [[Župčany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]<br />(predtým [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická]]) | rítus = | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = [[1843]] (v rímskokatolíckej cirkvi) | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = [[1834]] (v evanjelickej cirkvi) | ordinácia miesto = | inkardinácia = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''Jonáš Záborský''' zo Záboria (* [[3. február]] [[1812]], [[Záborie]] – † [[23. január]] [[1876]], [[Župčany]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-267-12396-72804-60?cc=1554443&wc=9PQD-L23:107654301,112073701,153042001,950186901 Záznam o úmrtí a pohrebe v matrike] farnosti Župčany</ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[spisovateľ|prozaik]], [[dramatik]], [[historik]], [[novinár]], [[Evanjelický kňaz|evanjelický]] a neskôr [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]] a [[Teológia|teológ]]. == Pseudonymy == Rečislaw Záborský, N. Magurský; Vojan Josifovič; Filip z Konôp; Parabola; Drotár Fedor; Dr. Fedor, odpovedný redaktor r r; Páter Chrysolog; Brindza Jánoš; Jano Metla, hrebeňanský majster; Dixi; Füldenstein; Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen; Schuthaagh; Balahura a ďalšie. Grafonymy: Zz., Z.z., zz., z+, r+, xz a ďalšie. == Životopis == Jeho otec bol Jozef Záborszky a matka Anna rod. Tomčániová. Pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny Záborských zo Záboria (v maď. transkripcii: Zaborszky; prídomok lat.: de Zaborie). Základnú školu navštevoval v [[Záborie|Záborí]], [[Turčianske Jaseno|Hornom Jasene]] a [[Záturčie|Záturčí]] v rokoch [[1818]] – [[1821]], v roku [[1821]] nastúpil na nižšie gymnázium v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]], v rokoch [[1823]] pokračoval na gymnáziu v [[Gemer (okres Revúca)|Gemeri]], v rokoch [[1829]] – [[1832]] navštevoval evanjelické lýceum v [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarku]] a napokon svoje vzdelávanie ukončil v roku [[1834]] na evanjelickom teologickom kolégiu v [[Evanjelické kolégium|Prešove]]. Pôsobil ako kaplán v [[Pozdišovce|Pozdišovciach]], v rokoch [[1839]] – [[1840]] študoval na univerzite v [[Halle (Saale)|Halle]], v roku [[1840]] bol chvíľu kaplánom u [[Michal Miloslav Hodža|M. M. Hodžu]] v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], no ešte koncom roka prijal miesto farára v [[Rankovce|Rankovciach]]. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímskokatolíckej cirkvi a v roku [[1843]] bol znovuvysvätený za katolíckeho kňaza. Dostal sa do sporu s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]] a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny (ktorá sa mala formálnymi znakmi čo najviac líšiť od češtiny); odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický. V rokoch [[1843]] – [[1850]] pôsobil ako nemecký kaplán v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1848]] ho uväznili za prechovávanie ''Žiadosti slovenského národa'', v roku [[1850]] získal miesto profesora gréčtiny na [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|právnickej fakulte]] v [[Košice|Košiciach]] a v rokoch [[1850]] – [[1853]] tiež pôsobil ako redaktor vládnych [[Bachove Slovenské noviny|Slovenských novín]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Po konfliktoch s Bachovou cenzúrou sa v roku [[1853]] stal farárom v [[Župčany|Župčanoch]]. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti. Posledné roky venoval práci na svojich [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových|Dejinách kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] a kompletizácii svojich diel. == Tvorba == [[Súbor:Works by Jonáš Záborský at event of Slovak Matica.png|náhľad|Výstava kníh Jonáša Záborského na podujatí [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnice]] v Košiciach]] [[Súbor:Exhibition of books by Jonáš Záborský at Slovak Matica event in Košice.jpg|náhľad|Výstava kníh Jonáša Záborského na podujatí [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnice]] v Košiciach]] Je autorom klasicistických básnických skladieb (''Žehry, Vstúpenie Krista do Rája''), satirických próz (''Faustiáda, Šofránkovci, O siedmich vojvodoch maďarských, Chruňo a Mandragora, Frndolína''), didaktických humoresiek (''Dva dni v Chujave, Kulifaj''), autobiografických próz (''Panslavistický farár''), historických poviedok (''Buld, Svätoplukova zrada, Mazepova láska'') [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonickej]] básnickej skladby (''Smrť Jánošíkova'') a mnohých drám (''Posledné dni Veľkej Moravy, Arpádovci, Odboj zadunajských Slovákov, Pansláv, Holub, Bátoryčka, Striga, tzv. Lžedimitrijád atď.''). Napísal rozsiahlu historickú prácu ''[[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]]''. Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky. Stal sa nekompromisným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote. Po represáliách voči slovenským inštitúciám poslal svoje rukopisy v roku [[1875]] [[Matica česká|Matici českej]]. [[Matica česká]] Záborského rukopisy darovala [[12. októbra]] [[1875]] [[Národné múzeum (Praha)|Národnému múzeu v Prahe]]. [[Národné múzeum (Praha)|Národné múzeum v Prahe]] darovalo v roku [[1963]] Záborského rukopisy [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Dnes sú [[rukopis (starý dokument)|rukopisy]] Jonáša Záborského uložené v [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnici]] (SNK) v Martine, okrem originálu rukopisu Dejín kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových, ktorý ostal v archíve knižnice [[Národné múzeum (Praha)|Národného múzea v Prahe]]. == Dielo == === Poézia === * [[1830]], [[1840]], [[1866]] – Bájky slovenské. Jonáša Záborského. (zbierka pôvodných a preložených bájok: Časť prvá – 142 bájok, Časť druhá – anekdoty a alegórie, 61 bájok, Časť tretia – obsahuje preklady z gréčtiny a poľštiny, 38 bájok) * [[1836]] – ''Na Slowáků'' (oslavná báseň – vyšla v almanachu ''[[Zora (slovenský almanach)|Zora]]'') * [[1851]] – ''Žehry. Básně a dvě řeči.'' (zbierka bájok, dúm, básnických listov, hrdinských listov, žihadlíc (epigramov), a dvoch rečí: 1. Rěč o odrodilosti. Ohavnost odrodilosti mezi námi Slováky (I.-V.); 2. Ku mládeži při otevření školského roku (I., II.).)<ref>{{Citácia knihy|titul=Žehry. Básně a dvě řeči, etc|url=https://books.google.sk/books?id=9VpgAAAAcAAJ&printsec=frontcover&dq=Luk%C3%A1%C5%A1+Pern%C3%BD&hl=cs&sa=X&ved=2ahUKEwie2L3OyYn3AhUSsaQKHQ3CAik4FBDoAXoECAUQAg#v=onepage&q&f=false|rok=1851|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 9VpgAAAAcAAJ|meno=Jonáš|priezvisko=ZÁBORSKÝ}}</ref> * ''Básne lyrické.'' (Predupomenutie; Porady biskupské r. 1850; Šuhajdovi; Únos Lumíra; Pospev; Snadnosť i nesnadnosť slovenského spisovateľstva; Sedliacky marš, pri ktorom sa sedliaci zmužile tackajú do novej poroby; Madarčenie mien; Jozefovi Viktorínovi; Slovákom na rozlučnú I. – III.; atď.) * [[1894]] – ''Smrť Jánošíkova. Pospolitá povesť.'' – (veršovaná skladba) * [[1861]] – ''Kalendár drotára Fedora. Na rok ktorýkoľvek od narodzenia Antikrista, vynalezenia pálenky a národnej aristokratie, platný pre celé neobmedzené Slovensko, s podobizňou pôvodcovou.'' (pôvodne: Chýrnik i Vestník drotára Fedora.) – (Astrologické vedomosti; Kalendárske proroctvá; Kalendárske dobré rady (1 – 37); Novoroční vinš; Pochválen buď Ježiš Kristus!; Apríl I. (30); Apríl II. (30); Apríl III. (30); Apríl IV. (30); Apríl V. (30); Apríl VI. (30); Apríl VII. (30); Apríl VIII. (30); Apríl IX. (30); Apríl X. (30); Apríl XI. (30); Apríl XII. (30 + 3 záverečné); Hádka.) * [[1868]], [[1872]] – ''Žihadlice.'' (pôvodne: Iskrice.) * [[1864]] – [[1869]] – ''Kniha Džefr. Kde prorok Ali napísal hieroglyfami o všetkom, čo nemá byť až do skonania sveta. Preložil verne z arabštiny Jonáš Záborský, majiteľ opravdivého kríža, spoluúd mnohých neučených spoločností, a národní hriešnik.'' * ''Listy z Kocúrkova. Vydanie tretie, lenže prvé a druhé ešte nevyšlo, sdeluje Jonáš Záborský.'' * [[1866]] – ''Násmešné listy.''(pôvodne: Listy drotára Fedora.) * [[1864]] – [[1869]] – ''Násmešné rozmluvy. K obveseleniu všetkých, ktorí to čítať nebudú.'' (pôvodne: Rozmluvy drotára Fedora.) * [[1866]] – [[1869]] – ''Násmešné telegramy.'' (pôvodne: Telegramy drotára Fedora.) * [[1868]] – ''Pohrobné dodatky Jonáša Záborského.'' (výber z nich prof. Fr. Štraus nazval: "Hurbaniáda") * [[1871]] – ''Vstúpenie Krista do Rája.'' Náboženské epos. === Próza === * [[1866]] – ''Šofránkovci. Násmešná rozprávka.'' (Časť prvá. Učená cesta Pandrlákova; Časť druhá. Cesty a úrady Kekerlakove; Časť tretia. Boje Šofránkovcov.) * [[1866]], [[1912]] – ''Faustiáda. Fantastická hrdinská báseň. Vydanie tretie, lenže prvé a druhé ešte nevyšlo.'' * [[1866]] – ''O siedmich vodcoch maďarských.'' (pôvodne: Kronika bezmenného notára Bolerázského. Z latinského preložil a v typografii pekelnej vydal, k užitku uhorských škôl a vzdelaniu slovenskej mládeže, knieža diabolské Belzebub. Dielo to teraz už veľmi riedke. Unicum z neho nachádza sa u drotára Fedora.) * [[1870]] – ''Panslavistický farár. Rozprávka politická.'' (pôvodne: Snemovný kandidát.) * [[1864]] – ''Chruňo a Madragora. Fantastická rozprávka.'' (pôvodne: Chruňo. Veľmi pekný a vzdelavatedlný román od drotára Fedora.) * [[1866]], [[1912]] – ''Frndolína. Obrázok rodinného života.'' (pôvodne: Pompézňa.) * [[1871]], [[1894]] – ''Mazepova láska. Historická poviedka z liet 1707{{--}}1709.'' * [[1869]] – ''Svatoplukova zrada.'' * [[1873]] – ''[[Dva dni v Chujave|Dva dni v Chujave. Novoveká povesť.]]'' (Deň škaredý; Deň pekný.) * [[1863]], [[1866]] – ''Básnici.'' (pôvodne: Rozmluva o básnictve.) * [[1870]] – ''Hlovík medzi zbúreným ľudom. Udalosť skutočná.'' * [[1864]] – ''Kulifaj. Rozprávka...(nečitateľné).'' * [[1866]], [[1914]] – ''Nálezca pokladu. Skutočná udalosť.'' (pôvodne: Dukát.) * [[1864]] – ''Mroč. Rozprávka z bojov slovenských.'' * [[1866]] – ''Borzajovci. Obrázok z rodinného života.'' (pôvodne: Strýčok.) * [[1866]] – ''Jurát. Rozprávka novoveká od J. Záborského.'' * [[1871]] – ''Mrzutá. Obrázok z rodinného života.'' (pôvodne: Morga) 1871 * [[1866]] – ''Buld. Rozprávka z historickým úzadiem.'' * [[1866]] – ''Rozmluva filozofická o svete.'' * [[1866]] – ''Žarty Josefa Paločaja.'' (žarty vo východňom rusko-slovenskom, obyčajne sotáckym zvanom, nárečiu) === Dráma === * [[1864]] – ''Arpádovci. Historická smutnohra v 4 dejstvách. (pôvodne: Rozsmiešky v rodine sv. Štefana. Uverejnená pod pseudonymom: Vojan Josifovič)'' * [[1865]] – ''Poslednie dni Veľkej Moravy. Historická smutnohra v 5 dejstvách.'' * [[1865]] – ''Bitka u Rosanoviec. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.'' * [[1865]] – ''Felicián Sáh. Historická smutnohra v 3 dejstvách.'' * [[1865]] – ''Karol Dračský. Historická smutnohra vo 4 dejstvách.'' * [[1865]] – ''Alžbeta Ludiekovna. Historická smutnohra vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Huňadovci. Smutnohra vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Dóža. Smutnohra vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Utišenič. (Martinuzzi.) Smutnohra vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Bátoryčka. Smutnohra vo 2 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Jánošíkova večera. Činohra vo 4 dejstvách s úzadiem historickým.'' * [[1864]] – ''Odboj zadunajských Slovákov. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Striga. Komická činohra, s úzadiem historickým vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Holub. Smutnohra vo 2 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Chorvátska Helena. Smutnohra vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Ztroskotanie Srbska. Smutnohra vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Ďorde Čierny. Smutnohra vo 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Ubitie Dimitrija. Predohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Ocarenie Godunova. Predohra v 4 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Lžedimitrij v Poľsku. Predohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Pád Godunových. Smutnohra v 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Prvý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Druhý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Tretí Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Liapunovci. Smutnohra v 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Poslední zločinci. Smutnohra v 6 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Najdúch. Veselohra vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Bohatý okradač. Fraška vo 2 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Cudzoložník. Fraška vo 3 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Pytač. Fraška vo jednom dejstviu.'' * [[1866]] – ''Korheľ a ožran. Fraška pre pospolitý ľud vo 5 dejstvách.'' * [[1866]] – ''Betlehem. Podomná hra dedinskej mládeže na vianoce, na základu výtvoru pospolitého slobodne predelaná s úmyslom, odstraniť obyčajné pri tom necudnosti, a jalovým žartom podstrčiť dačo rozumnejšieho a praktičnejšieho.'' * [[1867]] – [[1869]] – ''Pansláv. Fraška vo 3 dejstvách.'' * ''Pomsta za pomstu. Veselá činohra vo 5 dejstvách. (Dej v podstate skutočný, v Moskve, na začiatku 17 stoletia.)'' === Historické a publicistické práce === * 1929 – ''Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska'', Turč. sv. Martin, Matica slovenská, s.16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/85885/view?page=1&p=separate&tool=info&view=0,1528,2348,1594|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2022-01-22}}</ref> * [[1851]] – ''V otázce časoměru'' * [[1875]] – ''[[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]]''. (Tlačou 706 s. až po 137 rokoch, v marci 2012)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|titul=[[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]]|vydanie=Prvé slovenské vydanie|vydavateľ=SLOVART|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-556-0407-7|strany=706}}</ref> === Dejepisné články === * Únia na Litve a v Uhrách * Dávnovekosť vzájomnosti slovanskej * Historické pamätnosti v Turci * Historické pamätnosti v župe Šárišskej * Slovanský pôvod Zápoľovcov * Kedy bolo zlúčené Slovensko s Uhorskom? * Odboj Kupy * Veľkokniežacia hodnosť Geizova * Počiatky kresťanstva medzi Maďarmi * Bulla Silvestra II. === Náboženské práce === * [[1853]] – ''Múdrosť života ve chrámových řečech pro všecky roku cirkevního príležitosti.'' Díl I. (315 strán), Díl II. (234 strán). * [[1857]] – ''Chrámové reči a kázne od Jonáša Záborského. Nič nestoja. (Svetlo evangeliuma.)'' Diel I. (2+640+12 strán v rukopise), Diel II. (1019 strán v rukopise), Diel III. (875 strán v rukopise). * [[1871]] – ''Kázne na všetky nedele a sviatky.'' (295 strán) 1871 * [[1851]] – ''K Slovákom! Reč na deviatu nedeľu po sv. Duchu. "Uzrevší mesto, plakal nad ním." Luk. 19, 41. Ku vzbudeniu všetkých spiacich a zavedených Slovákov r. 1851 vydal po česky Jonáš Záborský, farár Župčiansky.'' * [[1848]] – ''O náležitom užívaní času. Kázeň na nový rok.'' * [[1848]] – ''O všeobecnom a zvláštnom rídení božom. Kázeň na štvrtú nedeľu pôstnu.'' * [[1851]] – ''O podporovaní a užívaní škôl. Kázeň na deviatu nedeľu po sv. Duchu.'' * [[1851]] – ''Čtyri veky.'' * [[1853]] – ''Reč na deň sv. Trojice o bytnosti Boha.'' * ''Ku knězúm pri společné nábožnosti. "Z konferencí Massillonových, s něktorými vlastními úvahami, všecko nezrízené a nesličné."'' (72 strán v rukopise) (Th. O povinnosti kňeze; Th. Povinnosti kňeze. I. Časť, II. Časť; Dodatky.) * ''Promtuarium Theologicum.'' (664 strán v rukopise) === Autobiografické práce === * [[1869]] – ''Výjavy z mojeho života.'' * [[1869]] – ''Vlastný životopis. "O rodine pre rodinu."'' * [[1872]] – ''Rodine v Záborí Jonáš Záborský 1872.'' * [[1864]] – ''Zemiansky list rodiny Záborských.'' * ''Poznamenání rozličná.'' (Zlomok) == Dielo v elektronickej podobe == * [http://digitalna.kniznica.info/s/84wRKVxzDA ''Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska'']. Turč. sv. Martin : Matica slovenská, 1929. celkom 16 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [http://digitalna.kniznica.info/s/9xDdclVSJy ''Svätoplukova zrada'']. Praha: L. Mazáč, 1935. 236 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Galéria == <gallery> Súbor:Jonáš Záborský.jpg|Obraz Jonáša Záborského Súbor:Town Presov Slovakia Pb205.jpg|Busta v [[Prešov]]e Súbor:Slovakia Zupcany 7.JPG|Náhrobok z roku 1976 v [[Župčany|Župčanoch]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Jonáš Záborský|q=Jonáš Záborský}} == Externé odkazy == * [https://matica.sk/jonas-zaborsky/ Jonáš Záborský] – Matica slovenská * [https://zlatyfond.sme.sk/autor/45/Jonas-Zaborsky/ Jonáš Záborský] – niektoré texty beletristických diel, vrátane autobiografie na webe [[Zlatý fond denníka SME]] * [https://zaborsky.blogspot.com/ Stránka digitalizátora slovenskej literatúry Timoteja Kubiša venovaná dielu Jonáša Záborského] (obsahy diel, plné texty, digitalizované rukopisy) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Záborský, Jonáš}} [[Kategória:Jonáš Záborský| ]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti zo Záboria]] baywg3ltl5e9gbztj4j6bjosjcf0tsv 0 56958 8194902 8191257 2026-04-08T08:14:47Z ~2026-21690-95 291385 8194902 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom bulharskom filme|Teplo (film)}} '''Teplo''' alebo (mimo fyziky aj) '''tepelná energia''' je vnútorná [[energia]], ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu. Teplo si vymieňajú iba telesá s rôznou [[teplota|teplotou]]. Nenechať gayov vonku. Značkou tepla je Q a jednotkou tepla je [[Joule]] (značka J). Je potrebné rozlišovať medzi dvoma rôznymi veličinami: [[teplota]] vyjadruje stav telesa, a '''teplo''' ktoré vyjadruje zmenu stavu telesa. Podľa kinetickej teórie je teplo celkovou [[kinetická energia|kinetickou energiou]] neusporiadaného pohybu častíc, z ktorých sa látka skladá. Premena [[Mechanická práca|mechanickej práce]] na teplo je kinetickou teóriou vysvetľovaná ako premena energie usporiadaného pohybu na kinetickú energiu neusporiadaného pohybu častíc. == Vzorec tepla == Vzorec na výpočet tepla potrebného na zvýšenie teploty telesa za predpokladu, že medzi teplotami nedôjde k [[fázová zmena|fázovej zmene]]: <math>Q = c . m\left(t - t_0\right)</math> * <math>Q</math> – je teplo (J) * <math>c</math> – je merná tepelná kapacita (J.kg⁻¹.K⁻¹) * <math>m</math> – je hmotnosť (kg). * <math>\left(t - t_0\right)</math> – odpočet novej teploty (K) telesa od pôvodnej. == Čo je teplo == V minulosti si ľudia mysleli, že medzi telesami prúdi ''[[kalorikum]]'', akási neviditeľná substancia, ktorej majú studené telesá málo a horúce veľa. V skutočnosti je teplo spôsobom prenosu energie medzi telesami. Bežným spôsobom prenosu energie je [[práca]]. Ak je v nádobe uzatvorený [[plyn]], zmenou jeho [[objem]]u je vykonaná práca. Ak je nádoba tepelne izolovaná (tepelne [[izolovaná sústava]]), plyn sa zmenou objemu zohreje (o koľko sa zohreje hovorí [[Prvá termodynamická veta|prvý termodynamický zákon]]). V prípade tepelne neizolovanej sústavy je možné teplotu plynu zvýšiť aj ohriatim nádoby. To spôsobí zmenu teploty steny nádoby, čiže častice tvoriace stenu nádoby budú mať vyššiu energiu. Molekuly plynu s menšou energiou potom pri zrážkach so stenami nádoby časť energie ich molekúl prevezmú. Tento mikroskopický proces nazývame [[tepelná výmena]]. ''Teplo prúdi z teplejšieho telesa na studenšie''. V skutočnosti prúdi energia, ktorá sa premieňa na neusporiadaný pohyb molekúl látky (pri plynoch) alebo zvyšuje kmitanie atómov v kryštalickej mriežke (pri tuhých látkach) – teda zvyšuje (resp. znižuje) jej teplotu. '''Teplo''' je teda miera energie, ktorú pri tepelnej výmene odovzdá teplejšie teleso chladnejšiemu. Keď teleso prijíma energiu vo forme tepla, jeho vnútorná energia stúpa. '''Prenos tepla''' čiže [[tepelná výmena]] nastáva medzi dvoma telesami (telesom a okolím), ak je medzi nimi teplotný rozdiel. Prebieha prenos energie vo forme tepla vedením, prúdením alebo žiarením z teplejšieho na chladnejšie miesto. Prenosom tepla sa zvýši vnútorná energia, ako aj teplota [[atóm]]ov na chladnejšom mieste. Prenos tepla prebieha pokiaľ sa nevyrovnajú teploty a nedosiahne stav nazývaný [[tepelná rovnováha]]. '''Dôsledok prenosu tepla''' ak teleso príjme alebo stratí tepelnú energiu, jeho vnútorná energia vzrastie alebo klesne. V dôsledku toho sa teplota telesa zvýši alebo klesne (veľkosť zmeny teploty závisí od [[tepelná kapacita|tepelnej kapacity]] telesa) alebo sa zmení jeho [[skupenstvo|skupenský]] stav. Tepelná kapacita (c) je telesom prijatá alebo odovzdaná energia vo forme tepla, pri zmene jeho teploty o 1 K. Je to vlastnosť telesa a závisí od jeho [[hmotnosť|hmotnosti]] a od látky, z ktorej teleso pozostáva. Teda hodnota tepelnej kapacity je rozdielna pre rôzne telesá a dá sa počítať osobitne pre každé teleso. '''Skupenstvo'''. Zmeny (skupenského) stavu: [[vyparovanie]], tuhnutie (mrznutie), topenie, kondenzácia, odparovanie, sublimácia a desublimácia. Všetky prechody z jedného skupenského stavu do druhého sú spojené so zmenou vnútornej energie látky, tzn. každá zmena skupenstva spotrebuváva, alebo uvoľňuje energiu. ==Tepelné súvislosti== Teplom sa zaoberá časť fyziky nazývaná [[Termika]], alebo [[tepelná fyzika]]. Teplo potrebné k ohriatiu [[látka|látky]] o jeden [[teplota|teplotný stupeň]] sa nazýva ''[[tepelná kapacita]]''. Teplo potrebné k ohriatiu jedného [[kilogram]]u látky o jeden teplotný stupeň sa nazýva ''[[merná tepelná kapacita|merná tepelná kapacita (merné teplo)]]''. Teplo potrebné k ohriatiu jedného [[mól]]u látky o jeden teplotný stupeň sa nazýva ''[[molárna tepelná kapacita|molárna tepelná kapacita (molárne teplo)]]''. [[Meranie|Meraním]] tepla sa zaoberá [[kalorimetria]]. Základom kalorimetrických úvah je [[zákon zachovania energie]], ktorého znenie vyjadruje tzv. [[kalorimetrická rovnica]]. [[šírenie tepla|Šírenie tepelnej energie]] z jedného miesta na druhé môže prebiehať [[vedenie tepla|vedením]], [[prúdenie tepla|prúdením]] alebo [[tepelné žiarenie|žiarením (sálaním)]]. Znamienko hodnoty tepla hovorí, či ide o teplo prijaté, alebo odovzdané, pričom nie je presne dané či kladná hodnota znamená prijaté, alebo vydané teplo. == Teplo prakticky == Väčšina tepla na povrchu [[Zem]]e, priamo alebo nepriamo pochádza zo [[slnko|Slnka]]. Teplo slnečných lúčov pochádza z [[termonukleárna reakcia|termonukleárnych reakcií]] vo vnútri [[slnko|Slnka]]. Naše [[telo]] takisto neustále vyvíja teplo, pochádzajúce z biologicko-chemického [[spaľovanie|spaľovania]] potravín, v ktorých je tiež naakumulovaná energia Slnka. [[Slnečná energia]] spôsobuje zmeny počasia, fúkanie vetra, dážď, sneh. Vo vnútri Zeme panuje tiež obrovské teplo. To zase zapríčiňuje výbuchy sopiek a zemetrasenia. Teplo, ktoré sa uvoľňuje spaľovaním [[palivo|paliva]], využívajú na pohyb motory v [[automobil|autách]], [[lietadlo|lietadlách]] a iných dopravných prostriedkoch. [[elektráreň|Elektrárne]] menia teplo na [[elektrická energia|elektrinu]], ktorá sa privádza do domácností. Teplo je teda druh [[energia|energie]]. Všetko, dokonca i najchladnejší predmet, má určité teplo – studené teleso ho má jednoducho menej ako horúce. Tepelná energia pochádza z kmitavého pohybu atómov a molekúl. V horúcich telesách sa pohybujú rýchlejšie, v chladnejších pomalšie. == Mechanizmy výmeny tepla == Doteraz sme sa zaoberali jedným špeciálnym spôsobom výmeny tepla, obvyklým najmä v termodynamike, pri ktorom sa energia prenáša medzi tuhou látkou a plynom (resp. kvapalinou). Okrem toho poznáme tri ďalšie základné spôsoby výmeny tepla, a to vedenie, konvekciu a žiarenie. === Vedenie tepla (Kondukcia)=== {{Hlavný článok|Vedenie tepla}} Toto je najbežnejší spôsob prenosu tepla v tuhých látkach. Spočíva v tom, že ak majú jednotlivé časti telesa rôznu teplotu, interakciou medzi susediacimi molekulami dochádza k prenosu energie tak, aby sa teplota vyrovnala. Najjednoduchším prípadom vedenia tepla je tyč s konštantným prierezom ''S'' a dĺžkou ''L'', ktorej konce majú teploty ''T''₁ a ''T''₂. Medzi týmito dvoma koncami sa potom za čas <math>\Delta t</math> prenesie teplo veľkosti : <math> \Delta Q=\frac{\lambda S(T_2-T_1)}{L}\,\Delta t, </math> kde <math>\lambda</math> je konštanta pred daný materiál charakterizujúca "ako dobre" vedie teplo, nazýva sa ''merná tepelná vodivosť''. Jej hodnoty pre rôzne látky sa veľmi líšia. Veľkú tepelnú vodivosť majú zvyčajne kovy (napríklad meď 390 Wm⁻¹K⁻¹, hliník 240 ⁻¹, platina 70 Wm⁻¹K⁻¹, oceľ 40 Wm⁻¹K⁻¹), dobrými izolantmi sú napríklad sklo (1,3 Wm⁻¹K⁻¹) a drevo (podľa druhu, menej ako 1 Wm⁻¹K⁻¹). === Prúdenie tepla (Konvekcia) === {{Hlavný článok|Prúdenie tepla}} Dochádza k nej v plynoch i kvapalinách. Konvekcia je založená na tom, že hustota látky sa mení s teplotou a preto keď majú jej rôzne oblasti rôznu teplotu, dochádza k prirodzenému prúdeniu (konvekcii) a následne premiešavaniu a vyrovnávaniu teplôt. Konvekciu môžeme pozorovať napríklad v hrnci s vodou pri zohrievaní na sporáku, kde zohriata a ľahšia voda stúpa a dole ju nahrádza chladnejšia voda z vyšších vrstiev kvapaliny. V beztiažovom stave rozdiel hustôt nespôsobí pohyb častí kvapaliny, takáto ''prirodzená konvekcia'' vtedy preto neprebieha. Ak je prúdenie vnútené (napríklad ventilátorom v miestnosti), hovoríme o ''nútenej konvekcii''. === Žiarenie tepla (Radiácia)=== {{Hlavný článok|Sálanie}} Keď nastavíme dlaň k ohňu, cítime ''teplo''. V tomto prípade ide o prenos žiarením – horúce povrchy telies vyžarujú fotóny podľa [[Planckov zákon|Planckovho zákona]], časť týchto fotónov je zachytená našimi rukami a spôsobuje pocit ''tepla''. Na rozdiel od predchádzajúcich spôsobov, žiarenie nevyžaduje prítomnosť nejakého ''média'', ktoré by prenos tepla zabezpečilo – uskutočňuje sa aj vo vákuu. Žiarením je prenášaná napríklad energia zo Slnka na Zem, časti tepla sa Zem vlastným žiarením zbavuje. Žiarenie tzv. [[absolútne čierne teleso|absolútne čierneho telesa]] popisuje [[Stefanov-Boltzmannov zákon]], podľa ktorého ak má toto teleso teplotu ''T'', z plochy ''S'' je vyžarovaný [[výkon]] (množstvo energie za jednotku času) : <math> P=\sigma ST^4_{}. </math> V tomto vzťahu vystupuje Stefan-Boltzmanova konštanta <math>\sigma=5,67\cdot 10^{-8}\,\mathrm{Wm}^{-2}\mathrm{K}^{-4}</math>. == Pozri aj == {{Portál|Fyzika}} *'''Teoretická fyzika''' **[[Tepelná kapacita]], [[Merná tepelná kapacita]], [[Tepelná vodivosť]], [[Tepelná rovnováha]], [[Tepelná výmena]], [[Prestup tepla]], [[Vedenie tepla]], [[Vnútorná energia]], [[Q]], [[Šírenie tepla]], [[Prúdenie tepla]] *'''Termodynamické vety''' **[[Nultá termodynamická veta]], [[Prvá termodynamická veta]], [[Druhá termodynamická veta]], [[Tretia termodynamická veta]] *'''Aplikovaná fyzika''' **[[Tepelná rozťažnosť]], [[Kalorimeter]], [[Kalorimetria]], [[Zmiešavací kalorimeter]], [[Tepelný vodič]], [[Tepelný izolant]], [[Joulovo teplo]], [[Exotermická reakcia]], [[Endotermická reakcia]], [[Termodynamická účinnosť]], [[Termika]], [[Adiabatický dej]] *'''Teplo prakticky''' **[[Tepelný stroj]], [[Tepelný obeh]], [[Tepelná trubica]], [[Izolácia]], [[Chladič]], [[Pasívny chladič]], [[Entropia]], [[Horenie]], [[Chlad]], [[Termoreceptory]], [[Výhrevnosť]], [[Bimetal]], [[Vnútorné trenie tekutín]], [[Výkon]], [[Teplotná inverzia]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Teplo|commonscat=Heat}} {{Portál|Fyzika|fyzikálny|Chémia|chemický}} [[Kategória:Teplo| ]] [[Kategória:Termodynamika]] [[Kategória:Fyzikálne veličiny]] [[Kategória:Energia]] 9792bpwgchfh1vth3sir21xgjarzmyg 8194903 8194902 2026-04-08T08:15:29Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21690-95|~2026-21690-95]] ([[User_talk:~2026-21690-95|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Henryk Siuda 8191257 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom bulharskom filme|Teplo (film)}} '''Teplo''' alebo (mimo fyziky aj) '''tepelná energia''' je vnútorná [[energia]], ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu. Teplo si vymieňajú iba telesá s rôznou [[teplota|teplotou]]. Značkou tepla je Q a jednotkou tepla je [[Joule]] (značka J). Je potrebné rozlišovať medzi dvoma rôznymi veličinami: [[teplota]] vyjadruje stav telesa, a '''teplo''' ktoré vyjadruje zmenu stavu telesa. Podľa kinetickej teórie je teplo celkovou [[kinetická energia|kinetickou energiou]] neusporiadaného pohybu častíc, z ktorých sa látka skladá. Premena [[Mechanická práca|mechanickej práce]] na teplo je kinetickou teóriou vysvetľovaná ako premena energie usporiadaného pohybu na kinetickú energiu neusporiadaného pohybu častíc. == Vzorec tepla == Vzorec na výpočet tepla potrebného na zvýšenie teploty telesa za predpokladu, že medzi teplotami nedôjde k [[fázová zmena|fázovej zmene]]: <math>Q = c . m\left(t - t_0\right)</math> * <math>Q</math> – je teplo (J) * <math>c</math> – je merná tepelná kapacita (J.kg⁻¹.K⁻¹) * <math>m</math> – je hmotnosť (kg). * <math>\left(t - t_0\right)</math> – odpočet novej teploty (K) telesa od pôvodnej. == Čo je teplo == V minulosti si ľudia mysleli, že medzi telesami prúdi ''[[kalorikum]]'', akási neviditeľná substancia, ktorej majú studené telesá málo a horúce veľa. V skutočnosti je teplo spôsobom prenosu energie medzi telesami. Bežným spôsobom prenosu energie je [[práca]]. Ak je v nádobe uzatvorený [[plyn]], zmenou jeho [[objem]]u je vykonaná práca. Ak je nádoba tepelne izolovaná (tepelne [[izolovaná sústava]]), plyn sa zmenou objemu zohreje (o koľko sa zohreje hovorí [[Prvá termodynamická veta|prvý termodynamický zákon]]). V prípade tepelne neizolovanej sústavy je možné teplotu plynu zvýšiť aj ohriatim nádoby. To spôsobí zmenu teploty steny nádoby, čiže častice tvoriace stenu nádoby budú mať vyššiu energiu. Molekuly plynu s menšou energiou potom pri zrážkach so stenami nádoby časť energie ich molekúl prevezmú. Tento mikroskopický proces nazývame [[tepelná výmena]]. ''Teplo prúdi z teplejšieho telesa na studenšie''. V skutočnosti prúdi energia, ktorá sa premieňa na neusporiadaný pohyb molekúl látky (pri plynoch) alebo zvyšuje kmitanie atómov v kryštalickej mriežke (pri tuhých látkach) – teda zvyšuje (resp. znižuje) jej teplotu. '''Teplo''' je teda miera energie, ktorú pri tepelnej výmene odovzdá teplejšie teleso chladnejšiemu. Keď teleso prijíma energiu vo forme tepla, jeho vnútorná energia stúpa. '''Prenos tepla''' čiže [[tepelná výmena]] nastáva medzi dvoma telesami (telesom a okolím), ak je medzi nimi teplotný rozdiel. Prebieha prenos energie vo forme tepla vedením, prúdením alebo žiarením z teplejšieho na chladnejšie miesto. Prenosom tepla sa zvýši vnútorná energia, ako aj teplota [[atóm]]ov na chladnejšom mieste. Prenos tepla prebieha pokiaľ sa nevyrovnajú teploty a nedosiahne stav nazývaný [[tepelná rovnováha]]. '''Dôsledok prenosu tepla''' ak teleso príjme alebo stratí tepelnú energiu, jeho vnútorná energia vzrastie alebo klesne. V dôsledku toho sa teplota telesa zvýši alebo klesne (veľkosť zmeny teploty závisí od [[tepelná kapacita|tepelnej kapacity]] telesa) alebo sa zmení jeho [[skupenstvo|skupenský]] stav. Tepelná kapacita (c) je telesom prijatá alebo odovzdaná energia vo forme tepla, pri zmene jeho teploty o 1 K. Je to vlastnosť telesa a závisí od jeho [[hmotnosť|hmotnosti]] a od látky, z ktorej teleso pozostáva. Teda hodnota tepelnej kapacity je rozdielna pre rôzne telesá a dá sa počítať osobitne pre každé teleso. '''Skupenstvo'''. Zmeny (skupenského) stavu: [[vyparovanie]], tuhnutie (mrznutie), topenie, kondenzácia, odparovanie, sublimácia a desublimácia. Všetky prechody z jedného skupenského stavu do druhého sú spojené so zmenou vnútornej energie látky, tzn. každá zmena skupenstva spotrebuváva, alebo uvoľňuje energiu. ==Tepelné súvislosti== Teplom sa zaoberá časť fyziky nazývaná [[Termika]], alebo [[tepelná fyzika]]. Teplo potrebné k ohriatiu [[látka|látky]] o jeden [[teplota|teplotný stupeň]] sa nazýva ''[[tepelná kapacita]]''. Teplo potrebné k ohriatiu jedného [[kilogram]]u látky o jeden teplotný stupeň sa nazýva ''[[merná tepelná kapacita|merná tepelná kapacita (merné teplo)]]''. Teplo potrebné k ohriatiu jedného [[mól]]u látky o jeden teplotný stupeň sa nazýva ''[[molárna tepelná kapacita|molárna tepelná kapacita (molárne teplo)]]''. [[Meranie|Meraním]] tepla sa zaoberá [[kalorimetria]]. Základom kalorimetrických úvah je [[zákon zachovania energie]], ktorého znenie vyjadruje tzv. [[kalorimetrická rovnica]]. [[šírenie tepla|Šírenie tepelnej energie]] z jedného miesta na druhé môže prebiehať [[vedenie tepla|vedením]], [[prúdenie tepla|prúdením]] alebo [[tepelné žiarenie|žiarením (sálaním)]]. Znamienko hodnoty tepla hovorí, či ide o teplo prijaté, alebo odovzdané, pričom nie je presne dané či kladná hodnota znamená prijaté, alebo vydané teplo. == Teplo prakticky == Väčšina tepla na povrchu [[Zem]]e, priamo alebo nepriamo pochádza zo [[slnko|Slnka]]. Teplo slnečných lúčov pochádza z [[termonukleárna reakcia|termonukleárnych reakcií]] vo vnútri [[slnko|Slnka]]. Naše [[telo]] takisto neustále vyvíja teplo, pochádzajúce z biologicko-chemického [[spaľovanie|spaľovania]] potravín, v ktorých je tiež naakumulovaná energia Slnka. [[Slnečná energia]] spôsobuje zmeny počasia, fúkanie vetra, dážď, sneh. Vo vnútri Zeme panuje tiež obrovské teplo. To zase zapríčiňuje výbuchy sopiek a zemetrasenia. Teplo, ktoré sa uvoľňuje spaľovaním [[palivo|paliva]], využívajú na pohyb motory v [[automobil|autách]], [[lietadlo|lietadlách]] a iných dopravných prostriedkoch. [[elektráreň|Elektrárne]] menia teplo na [[elektrická energia|elektrinu]], ktorá sa privádza do domácností. Teplo je teda druh [[energia|energie]]. Všetko, dokonca i najchladnejší predmet, má určité teplo – studené teleso ho má jednoducho menej ako horúce. Tepelná energia pochádza z kmitavého pohybu atómov a molekúl. V horúcich telesách sa pohybujú rýchlejšie, v chladnejších pomalšie. == Mechanizmy výmeny tepla == Doteraz sme sa zaoberali jedným špeciálnym spôsobom výmeny tepla, obvyklým najmä v termodynamike, pri ktorom sa energia prenáša medzi tuhou látkou a plynom (resp. kvapalinou). Okrem toho poznáme tri ďalšie základné spôsoby výmeny tepla, a to vedenie, konvekciu a žiarenie. === Vedenie tepla (Kondukcia)=== {{Hlavný článok|Vedenie tepla}} Toto je najbežnejší spôsob prenosu tepla v tuhých látkach. Spočíva v tom, že ak majú jednotlivé časti telesa rôznu teplotu, interakciou medzi susediacimi molekulami dochádza k prenosu energie tak, aby sa teplota vyrovnala. Najjednoduchším prípadom vedenia tepla je tyč s konštantným prierezom ''S'' a dĺžkou ''L'', ktorej konce majú teploty ''T''₁ a ''T''₂. Medzi týmito dvoma koncami sa potom za čas <math>\Delta t</math> prenesie teplo veľkosti : <math> \Delta Q=\frac{\lambda S(T_2-T_1)}{L}\,\Delta t, </math> kde <math>\lambda</math> je konštanta pred daný materiál charakterizujúca "ako dobre" vedie teplo, nazýva sa ''merná tepelná vodivosť''. Jej hodnoty pre rôzne látky sa veľmi líšia. Veľkú tepelnú vodivosť majú zvyčajne kovy (napríklad meď 390 Wm⁻¹K⁻¹, hliník 240 ⁻¹, platina 70 Wm⁻¹K⁻¹, oceľ 40 Wm⁻¹K⁻¹), dobrými izolantmi sú napríklad sklo (1,3 Wm⁻¹K⁻¹) a drevo (podľa druhu, menej ako 1 Wm⁻¹K⁻¹). === Prúdenie tepla (Konvekcia) === {{Hlavný článok|Prúdenie tepla}} Dochádza k nej v plynoch i kvapalinách. Konvekcia je založená na tom, že hustota látky sa mení s teplotou a preto keď majú jej rôzne oblasti rôznu teplotu, dochádza k prirodzenému prúdeniu (konvekcii) a následne premiešavaniu a vyrovnávaniu teplôt. Konvekciu môžeme pozorovať napríklad v hrnci s vodou pri zohrievaní na sporáku, kde zohriata a ľahšia voda stúpa a dole ju nahrádza chladnejšia voda z vyšších vrstiev kvapaliny. V beztiažovom stave rozdiel hustôt nespôsobí pohyb častí kvapaliny, takáto ''prirodzená konvekcia'' vtedy preto neprebieha. Ak je prúdenie vnútené (napríklad ventilátorom v miestnosti), hovoríme o ''nútenej konvekcii''. === Žiarenie tepla (Radiácia)=== {{Hlavný článok|Sálanie}} Keď nastavíme dlaň k ohňu, cítime ''teplo''. V tomto prípade ide o prenos žiarením – horúce povrchy telies vyžarujú fotóny podľa [[Planckov zákon|Planckovho zákona]], časť týchto fotónov je zachytená našimi rukami a spôsobuje pocit ''tepla''. Na rozdiel od predchádzajúcich spôsobov, žiarenie nevyžaduje prítomnosť nejakého ''média'', ktoré by prenos tepla zabezpečilo – uskutočňuje sa aj vo vákuu. Žiarením je prenášaná napríklad energia zo Slnka na Zem, časti tepla sa Zem vlastným žiarením zbavuje. Žiarenie tzv. [[absolútne čierne teleso|absolútne čierneho telesa]] popisuje [[Stefanov-Boltzmannov zákon]], podľa ktorého ak má toto teleso teplotu ''T'', z plochy ''S'' je vyžarovaný [[výkon]] (množstvo energie za jednotku času) : <math> P=\sigma ST^4_{}. </math> V tomto vzťahu vystupuje Stefan-Boltzmanova konštanta <math>\sigma=5,67\cdot 10^{-8}\,\mathrm{Wm}^{-2}\mathrm{K}^{-4}</math>. == Pozri aj == {{Portál|Fyzika}} *'''Teoretická fyzika''' **[[Tepelná kapacita]], [[Merná tepelná kapacita]], [[Tepelná vodivosť]], [[Tepelná rovnováha]], [[Tepelná výmena]], [[Prestup tepla]], [[Vedenie tepla]], [[Vnútorná energia]], [[Q]], [[Šírenie tepla]], [[Prúdenie tepla]] *'''Termodynamické vety''' **[[Nultá termodynamická veta]], [[Prvá termodynamická veta]], [[Druhá termodynamická veta]], [[Tretia termodynamická veta]] *'''Aplikovaná fyzika''' **[[Tepelná rozťažnosť]], [[Kalorimeter]], [[Kalorimetria]], [[Zmiešavací kalorimeter]], [[Tepelný vodič]], [[Tepelný izolant]], [[Joulovo teplo]], [[Exotermická reakcia]], [[Endotermická reakcia]], [[Termodynamická účinnosť]], [[Termika]], [[Adiabatický dej]] *'''Teplo prakticky''' **[[Tepelný stroj]], [[Tepelný obeh]], [[Tepelná trubica]], [[Izolácia]], [[Chladič]], [[Pasívny chladič]], [[Entropia]], [[Horenie]], [[Chlad]], [[Termoreceptory]], [[Výhrevnosť]], [[Bimetal]], [[Vnútorné trenie tekutín]], [[Výkon]], [[Teplotná inverzia]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Teplo|commonscat=Heat}} {{Portál|Fyzika|fyzikálny|Chémia|chemický}} [[Kategória:Teplo| ]] [[Kategória:Termodynamika]] [[Kategória:Fyzikálne veličiny]] [[Kategória:Energia]] q3x345qrwourpgn354h53c3awopeq89 0 57979 8194568 8176410 2026-04-07T14:44:06Z ~2026-21494-21 291327 /* Život */ 8194568 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Milan Stanislav Ďurica | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský historik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1925|8|13}} | Miesto narodenia = [[Krivany]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2024|01|25|1925|8|13}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Padovská univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = Literatúra | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] Dr. '''Milan Stanislav Ďurica''' [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] (* [[13. august]] [[1925]], [[Krivany]] – † [[25. január]] [[2024]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo veku 98 zomrel historik a salezián Milan S. Ďurica, ktorý vyzýval na svätorečenie Tisa | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/vo-veku-98-zomrel-historik-a-salezian-milan-s-durica/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-25 | dátum prístupu = 2024-01-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo veku 98 rokov zomrel profesor Milan S. Ďurica | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/551691/vo-veku-98-rokov-zomrel-profesor-milan-s-durica | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-25 | dátum prístupu = 2024-01-25}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[katolícky kňaz]], [[vysokoškolský pedagóg]] a [[historik]] žijúci do roku [[1998]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Zameriaval sa predovšetkým na moderné slovenské dejiny, najmä na obdobie [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky (1939 – 1945)]]. == Život == Počas stredoškolských štúdií so spolužiakmi založil a redigoval študentský časopis Zvony. V roku 1943 nastúpil v Hronskom Svätom Beňadiku do salezianského noviciátu a rok neskôr zložil rehoľné sľuby. Saleziáni ho v roku 1947 ako mimoriadne nadaného poslali študovať do talianského Turína. Študoval v [[Turín]]e, [[Ženeva|Ženeve]], [[Leuven]]e a postgraduál absolvoval vo [[Viedeň|Viedni]], [[Padova|Padove]], [[Bonn]]e a [[Kolín]]e. Na západných univerzitách získal tri doktoráty. V roku 1952 úspešne obhájil prácu s názvom ''Saggio di analisi psicologica dell’amore patrio'' (Štúdia psychologickej analýzy lásky k vlasti) a dosiahol doktorát z [[Filozofia|filozofie]]. [[Teológia|Teologickú]] dizertáciu písal o [[turínske plátno|turínskom plátne]] (''Dr. R. W. Hynek e i suoi studi sulla sindone'' – Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínskeho plátna, [[1956]]). Za doktora politických vied v Padove sa habilitoval roku [[1961]] doktorskou tézou ''La Slovacchia e le sue relazioni con il Terzo Reich. Dagli accordi di Monaco all'inizio della seconda guerra mondiale (secondo i documenti diplomatici tedeschi editi e inediti'' (Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny (podľa uverejnených a nepublikovaných nemeckých diplomatických dokumentov)). Téza neskôr vyšla knižne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profesor Milan S. Ďurica vo večnosti | url = http://www.udk.sk/2024/01/28/profesor-milan-s-durica-vo-vecnosti/ | dátum prístupu = 2024-08-13 | priezvisko = MRVA | meno = Ivan | vydavateľ = Ústav dejín kresťanstva | url archívu = https://web.archive.org/web/20240813170639/http://www.udk.sk/2024/01/28/profesor-milan-s-durica-vo-vecnosti/ | dátum archivácie = 2024-08-13 }}</ref> V roku [[1956]] sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v [[Abano Terme]], v roku [[1963]] asistentom profesora, od roku [[1967]] profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na [[Padovská univerzita|Padovskej univerzite]]. Pôsobil tam až do dôchodku roku [[1997]]. Zároveň pôsobil aj v [[Ústredie slovenského katolíckeho študentstva|Ústredí slovenského katolíckeho študentstva]] (ÚSKŠ) a bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom [[Ústredie slovenských katolíckych intelektuálov|Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov]] (ÚSKI), členom predsedníctva a neskôr predsedom Slovenského ústavu v [[Rím]]e (SÚR), ako aj redaktorom jeho ročenky „Slovak Studies“. V súvislosti s prípravami a priebehom [[druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] bol odborným poradcom (peritus) pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku [[1969]] založil stredisko východoeuropských štúdií (Centro di studi sull'Europa orientale). Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri [[Padovská univerzita|Univerzite v Padove]], „Il Mondo Slavo“. Bol spoluautorom viacerých encyklopédií vo svete. Bol výborným znalcom západných archívov a knižníc. Od roku [[1993]] pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave]]. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva ([[1996]]). Na Vianoce roku [[1997]] úplne stratil [[sluch]]. Roku [[1998]] sa vrátil na [[Slovensko]]. == Postoj iných historikov k práci M. S. Ďuricu == Viacerí historici s prácou M. S. Ďuricu a jeho interpretáciou dejín polemizujú, niektorí ju úplne odmietajú. Niektorí však oceňujú jeho prínos pre slovenskú [[historiografia|historiografiu]] predovšetkým pre množstvo zhromaždeného materiálu predovšetkým z talianskych archívov, ktoré boli pre historikov pôsobiacich na Slovensku počas totalitného komunistického režimu neprístupné. Slovenská historička a vysokoškolská pedagogička [[Emília Hrabovec]] hodnotí prácu M. S. Ďuricu nasledovne: „''Na prestížnych západoeurópskych univerzitách získal to najlepšie vzdelanie, teoretickú a metodologickú prípravu, jazykové znalosti a medzinárodnú skúsenosť, ktoré mu umožnili formulovať správne otázky a hľadať na ne odpovede systematickým, disciplinovaným a široko rozvetveným štúdiom prameňov a literatúry, kontextualizovať, skúmať slovenské dejiny so všetkou vernosťou vedeckej historickej metóde z nich samých, teda slobodne, bez politických tlakov a závislostí najrozličnejšieho druhu, bez spätných projekcií neskorších mimohistorických kritérií, iba na základne prameňov a historických súvislostí''.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=HRABOVEC|meno=Emília|titul=Niekoľko myšlienok na margo zápasu o historické vedomie slovenského národa|vydavateľ=LÚČ, Ústav dejín kresťanstva|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=9788081791666|strany=128|edícia=KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín.}}</ref> Slovenská historička [[Anna Magdolenová]] vyzdvihuje Ďuricovú vedeckú prácu v zahraničí: „''Ďurica patrí k tým Slovákom, ktorí v politickom exile vedecky zdôvodňovali, obhajovali a živili ideu našej národnej nezávislosti a štátnej samostatnosti aj vtedy, keď celé desaťročia hodnotenie súčasných dejín v marxistickej historiografii vopred determinovali tvrdá cenzúra, politické premisy komunistickej teórie triedneho a revolučného boja a ideologická fikcia proletárskeho internacionalizmu.''“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MAGDOLENOVÁ|meno=Anna|titul=Milan S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov v chronologickom prehľade|periodikum=Slovenské národné noviny|miesto=Bratislava|dátum=6.2.1996}}</ref> Slovenský historik Peter Sokolovič vyzdvihuje celoživotné dielo M. S. Ďuricu: „''Je málo historikov, ktorí na pomyselnom poli slovenskej historiografie vyryli takú hlbokú brázdu ako profesor Milan Stanislav Ďurica. Jeho dielo patrí nielen k tomu najrozsiahlejšiemu, ale aj najkvalitnejšiemu, čo dokázala slovenská historiografia [[20. storočie|20. storočia]] vyprodukovať.''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SOKOLOVIČ|meno=Peter|titul=Prínos Milana S. Ďuricu k interpretácii dejín prvej Slovenskej republiky|vydavateľ=LÚČ, Ústav dejín kresťanstva|miesto=Bratislava|rok=2020|strany=129|edícia=KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín.|isbn=9788081791666}}</ref> == Kritika a obhajoba diela ''Dejiny Slovenska a Slovákov'' == V roku [[1995]] vydal prácu ''Dejiny Slovenska a Slovákov'' (komentovaná chronológia slovenských dejín). [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstvo školstva]] z iniciatívy ministerky školstva [[Eva Slavkovská|Evy Slavkovskej]] v roku [[1996]] financovalo, čiastočne z prostriedkov [[Fondy Európskej únie|európskeho fondu]] Phare, celoplošnú distribúciu druhého vydania Dejiny Slovenska a Slovákov (1945{{--}}1993) ako pomôcku pre školy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nacionalizmus, korupcia a babráctvo. Keď mala SNS školstvo, nedopadlo to dobre|url=https://dennikn.sk/859511/nacionalizmus-korupcia-a-babractvo-ked-mala-sns-skolstvo-nedopadlo-to-dobre/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-08-22|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Juraj|priezvisko=Koník}}</ref> V tlači bolo publikované kritické stanovisko pracovníkov [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historického ústavu SAV]]. V januárovom čísle ([[1997]]) [[Historický časopis|Historického časopisu]] vyšla podrobná (výrazne negatívna) recenzia knihy. V marci [[1997]] HÚ SAV poslal ministerke školstva obšírny materiál, v ktorom zopakoval svoje výhrady k faktografickému, terminologickému a koncepčnému obsahu knihy. Vzhľadom na financovanie z európskych peňazí sa kauza dostala až na medzinárodnú úroveň. Ministerstvo medzičasom pod tlakom Európskej únie v júli [[1997]] neodporučilo knihu používať na školách. [[24. september|24. septembra]] [[1997]] [[Kresťanskosociálna únia v Bavorsku|Kresťansko-sociálna únia]] zorganizovala tlačovú konferenciu na obranu Ďuricovej knihy, kde jej odporcov označila za „marxistov“ a „čechoslovakistov“.{{Bez citácie}} Iní slovenskí historici, medzi nimi aj [[Richard Marsina]], [[Róbert Letz]], [[Ján Milan Dubovský]] či [[Belo Polla]], vo verejnom vyhlásení bránili Ďuricu a jeho ''Dejiny'' a kritizovali vedenie Historického ústavu SAV: „''Publikácia má všetky atribúty serióznej, vedecky podloženej práce a ako dielo jedného človeka si zasluhuje obdiv a uznanie. Preto rozhodnutie Ministerstva školstva SR rozoslať publikáciu ako učebnú pomôcku do škôl bolo korektné, ba priam potrebné. Militantné postoje, ktoré sa vyskytujú, najmä v časti publicistiky proti osobe Milana S. Ďuricu, pramenia v úsilí terajšieho vedenia Historického ústavu SAV. Nejde v nich o historickú pravdu ani o objektívnu interpretáciu našich dejín''.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Vyhlásenie slovenských historikov|periodikum=Svedectvo: časopis tabuizovaných faktov|vydavateľ=Konfederácia politických väzňov Slovenska|miesto=Bratislava|dátum=9. jún 1997|ročník=6|číslo=8|strany=14|issn=1338-404X}}</ref> Slovenský historik doc. [[František Bielik]] sa v rozhovore pre médiá postavil na stranu M. S. Ďuricu a vyzdvihol význam jeho práce: „''Myslím si, že zásluha prof. M. S. Ďuricu pri zapĺňaní bielych miest slovenskej histórie je obrovská'' [...] ''Výpady proti prof. M. S. Ďuricovi robia skupiny tých slovenských historikov, ktorých vedecké práce za ostatných štyridsať rokov sú ukážkami deformácií dejín nášho národa''.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Namiesto histórie hystéria|periodikum=FAKTY|vydavateľ=Mediana, s.r.o|miesto=Svätý Jur|dátum=13. august 1997|ročník=4|issn=1335-7085}}</ref> Ďurica v knihe ''Priblížiť sa k pravde'' (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava [[1998]]) svoju verziu s poukázaním na pramene a odbornú literatúru obhajuje.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURICA|meno=Milan S.|titul=Priblížiť sa k pravde. Ideologické tézy a historické fakty|vydanie=4|vydavateľ=LÚČ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=9788071149026}}</ref> Kniha bola napriek tomu odvtedy na Slovensku pre vynikajúci odbyt opakovane vydaná; medzi dejepisnými knihami od slovenského autora sa zaraďuje na prvé miesta v predajnosti vôbec na slovenskom knižnom trhu, nielen po 89. roku. V roku [[2021]] vyšlo vo vydavateľstve Lúč už 6. vydanie knihy ''Dejiny Slovenska a Slovákov.''{{Bez citácie}} == Dielo == Podľa Jubilejného zborníka na počesť Milana S. Ďuricu, Bratislava [[1995]] Ďurica napísal asi 1700 bibliografických jednotiek. Okrem toho prekladal do slovenčiny a taliančiny. Známe diela: * ''La Slovacchia a le sue relazioni politiche con la Germania 1938 – 1945. Vol I.'' (Padova 1964; pozri hore) * ''Die Slowakei in der Märzkrise 1939'' (1964) * ''Dr. Jozef Tiso and the Jewish Problem in Slovakia'' (1957) * ''Dejiny Slovenska a Slovákov'' (Slov. ped. nakladateľstvo Brat. 1995; pozri hore) * ''Priblížiť sa k pravde'' (Bratislava 1997; pozri hore) * ''Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov'' (THB 1998) * ''Jozef Tiso (1887 – 1947), Životopisný profil.'' (Lúč, Bratislava, 2006) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ĎURICA, Milan S.. ''Priblížiť sa k pravde. Ideologické tézy a historické fakty''. 4.. vyd. Bratislava : LÚČ, 2012, 256 s. ISBN 9788071149026. * KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín. Bratislava: LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, 2020, 208 s. ISBN 9788081791666 * I. Kamenec, Spor o Ďuricovu knihu (Dilema, okt. 1997, str. 23-26) * Interview Milan S. Ďurica, (Don Bosco dnes, č. 2, 2001, s. 21-23) [http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2001_02.pdf Dostupné online] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ďurica, Milan Stanislav}} [[Kategória:Osobnosti z Krivian]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí politológovia]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Cirkevní historici]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Vyučujúci na Padovskej univerzite]] [[Kategória:Vyučujúci na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Padovskej univerzity]] [[Kategória:Slovenskí saleziáni]] ov0073zehyvrzzzgv1pembbhpqw88v1 0 64597 8194625 8121874 2026-04-07T16:27:03Z ScrufMan 232956 odporovalo common knowledge 8194625 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Jedlo | názov = Pizza | obrázok = [[Súbor:Pizza margherita.png|170px]] | krajina = {{Minivlajka|ITA}}[[Taliansko]] | chod = obed alebo večera | podáva sa = teplé | hlavné ingrediencie = [[cesto]], omáčka (zvyčajne [[rajčiak jedlý|paradajková]]), [[syr]] | variácie = calzone, panzerotti, stromboli | kalórie = 275 kcal na 100 g | typ = plochý chlieb | región = [[Kampánia]] ([[Neapol]]) }} '''Pizza''' [čítaj: picca] je [[jedlo]] z [[cesto|cesta]] [[Taliansko|talianskeho pôvodu]]. Typicky je tvorené tenkým [[cesto]]m kruhového tvaru, na ktorom je zmes [[rajčiak jedlý|paradajkového pretlaku]] a ďalších prídavných pochutín a [[potravina|potravín]] podľa [[recept (kuchárstvo)|receptu]], ako napr. [[oliva (plod)|olivy]], [[sardinka (malá sleďotvará ryba)|sardinky]], [[huby|šampiňóny]], [[cibuľa kuchynská|cibuľa]], [[saláma]], [[ančovičky]]. Tvar, ani hrúbka nie sú pravidlom. Pizzu je možné zakúpiť aj predpečenú a zmrazenú a potom ju rozmraziť. == História == Prvý dokumentovaný výskyt pojmu pizza sa datuje okolo roku [[1000]] a to v [[dialekt]]e z okolia talianskeho [[Neapol]]u. Znamená približne ''tlačiť, ťahať'' - vzťahujúc sa na pohyby [[ruka|rúk]] pri vhadzovaní pizze do [[pec]]e a jej vyberanie. Pizza sa považuje za pôvodný pokrm [[roľník]]ov z oblasti [[Kampánia]] pri [[Neapol]]e. Avšak dôkazy pečenia ploských tenkých bochníkov kysnutého cesta na horúcom kameni pochádzajú ešte z čias [[Etruskovia|Etruskov]], obývajúcich okrem iného i taliansku oblasť. Na takúto placku cesta sa zvykli položiť rôzne oblohy z dostupných potravín a nazývali to ''focaccia''. O pár [[storočie|storočí]] neskôr sa iniciatívy pri vynachádzaní pizze chopili [[Staroveké Grécko|Gréci]] a skúsili položiť potraviny nie už na upečené cesto, ako to robievali Etruskovia, ale na čerstvo vyťahanú placku a zapiekli to spolu. Napokon [[Staroveký Rím|Rimania]] pri dobyvateľských aktivitách v Európe sa na svojom ťažení v Grécku obslúžili zabehnutou technológiou a začali vhadzovať prvé prototypy pizze do pecí v celom Taliansku. Dokonca ''Cato'', žijúci v rokoch [[234 pred Kr.|234]]-[[149 pred Kr.]], opisuje grécku špecialitu - čo je typ prvej pizze: tenké kruhové cesto s [[olivový olej|olivovým olejom]], [[med]]om, [[korenie|korením]], pečené na kameni. Takto sa v rôznych podobách experimentovalo s pizzou (a jej rôznymi názvami) až do obdobia veľkého prevratu v jej príprave: do roku [[1520]], kedy boli do Talianska privezené prvé paradajky (rajčiaky) z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Prevrat v technológii pizze bol pozvoľný, keďže [[Európa]]nia považovali južnú Ameriku a všetko z nej v prvých rokoch za jedovaté. Avšak vďaka patrí odvážlivcom, ktorí sa nebáli experimentovať s rajčinami. Chudoba v okolí Neapolu v tom čase tiež napomohla, pretože cesto s lacnými rajčiakmi (ktorým sa začalo v Taliansku dobre dariť) bolo jednoduché, cenovo prístupné a navyše chutné pre pospolitý ľud. Jedlo sa rýchlo rozšírilo, ale na prvú pizzeriu si muselo ľudstvo počkať až do roku [[1820]], kedy v Neapoli a nazývala sa „Marotte“. Prvé dodávky pizze robil ''Raffaele Esposito'' v roku [[1889]] z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzaiolo v Neapole a to pre kráľa [[Umberto I.|Umberta I.]] a jeho manželku kráľovnú [[Margaréta Savojská (1851)|Margheritu]], ktorí ňou boli nadšení. Esposito piekol tri druhy pizze, a to v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozarellou a bazalkou. Či to bolo naozaj kvôli chuti alebo kvôli patriotistickej kráľovnej Margharite, nevedno, ale svoj názov Margherita si zachovala podnes a je na svete najobjednávanejšou pizzou vôbec.[[Súbor:Pizza im Pizzaofen von Maurizio.jpg|thumb|Pizza v peci]]O ďalší rozvoj pizze sa postarali talianski [[migrácia (sociológia)|imigranti]] v Amerike, kam si svoju technológiu priniesli so sebou. Pizzu Margherita piekli s [[mozzarella|mozzarellou]] a [[oregano]]m. Časom ju začali pripravovať nie v peci ale na panvici a jej forma sa prispôsobila do roku [[1945]] americkému [[fast food]] štýlu. Prvá oficiálna americká pizza mala názov ''Chicago-Style'' a pochádza z roku [[1943]]. V roku [[1948]] sa začalo predávať prvé predpripravené pizza-cesto. V 50. až 60. rokoch sa v Amerike stala pizza štandardným fast food jedlom popri [[párok v rožku|hot dogu]] a [[jablkový koláč|jablkovom koláči]]. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pizza}} == Galéria == <gallery> Obrázok:Supreme_pizza.jpg|''Pizza'' Funghi Obrázok:Chicago-style_pizza.jpg|''Pizza'' v štýle Chicago Obrázok:Pizza in oven.jpg|''Pizza'' v peci v talianskej reštaurácii Obrázok:Pizza Toscana in box.JPG|''Pizza'' Toscana v škatuli na pizzu </gallery> [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Pizza]] bs7f2g5m3a8fsyvbkrk4loqyxkfo5yn 2 77617 8194884 8181015 2026-04-08T07:29:42Z Doko 2303 /* (Doko) */ 65 200 8194884 wikitext text/x-wiki {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" width="25%" style="float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;" | {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}} {{userbox | border-c = grey | id = [[File:Commons Autopatrolled.svg|40x40px]] | id-c = #DDD | info = This user has '''[[Commons:Commons:Patrol|autopatrolled rights]]''' on {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|[[Wikimedia Commons]]}}. {{#if:{{{1|}}}|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([{{fullurl:{{{lang_code|en}}}:Special:ListUsers|limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify{{#if:{{{lang_code|}}}|&nbsp;{{{lang_code}}}|}}</span>])</span>|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListUsers&limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify</span>])</span> | info-c = #EEE }}<noinclude> [[Category:Wikimedia Commons user templates|autopatrolled Commons]] </noinclude> |- | [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]]. |- |{{user sk}} |- |{{user cs-3}} |- |{{user ru-2}} |- |{{user pl-1}} |- |{{user de-1}} |- |{{počet článkov}} |} =(Doko)= Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 200 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav.<ref>[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics</ref> Fotografie mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 65 200<ref>[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: </ref>. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]] osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 270 vlastných blogov.<ref>http://doko.blog.portal.sk/ Personal blogs</ref> ==Výber z mojich najväčších projektov== * Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006. * Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie zo všetkých, vtedajších 15 tatranských osád. Postupne bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]]. * Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]]. * Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008 vytvoril obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. * Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. * 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1 mesto. * V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. * V roku 2012 snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012. * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020. * Všetky vlastné autorské fotografie som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D ==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== ====Folklór==== [[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]]. ====Geografia==== [[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]]. ====Kostoly==== [[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]. [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]]. ====Osoby==== [[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[Ivan Frollo]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]],[[Monika Kandráčová]] ====Pamätihodnosti==== [[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Mariánske súsošie (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]]. ====Príroda==== [[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]], [[Solivarsko-švábske dúbravy]],[[Torysa (chránené územie)]]; [[Lipanská lipa]];[[Prešovský platan]];[[Sekvoja v Uzovskom Šalgove]];[[Duby v Pečovskej Novej Vsi]] ====Spoločnosť==== [[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]], [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]; [[Stĺpy mieru]] ====Vojenské výrazy==== [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]] ==Na Wikikuchárka som autorom== príspevku - Šuhajdy * http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy ==Iné projekty== '''Foto - dokumenty uverejňujem na''' * http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko * https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&x=21.2143613&y=48.9861536&z=15&cat=fotografie&mid=4623561 * http://www.panoramio.com/user/1759054 * http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog * http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&protype=1 '''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' * http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ * http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html * http://doko.blog.portal.sk/ * http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/ ==Ocenenia== '''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.<div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG v súťaži WLM v roku 2012 táto snímka za slovenskú časť postúpila do celosvetového kola <div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&from=B/ Bardejov10Slovakia6.JPG * http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html 11 Viena '''Uverejnené na hlavnej stránke slovenskej Wikipédie''' * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2021 |týždeň 27/2021 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2016 |týždeň 13/2016 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2013 |týždeň 35/2013 '''Iné z mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' * http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145 * http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html * http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up * http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm * http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/ * http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/ * http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm * http://www.europanostra.org/disclaimer/ * https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en * http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/ * http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki * http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/ * http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/ * http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans * http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661 * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/ * http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 * http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/ * http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt * http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html * http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511 * http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&ug_preselfl=jmedy-qgq * http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/ * http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm * http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html * http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day '''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok. * https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html * http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie * http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&cof=FORID%3A10&ie=UTF-8&lang=sk&action=search&q=jozef+kotuli%C4%8D&sa=H%C4%BEada%C5%A5&siteurl=www.skrz.sk%2F&ref=www.google.com%2F&ss=3170j918250j13 * https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&safe=active&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&biw=1920&bih=966#imgrc=_ * https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&biw=1760&bih=886 ==Referencie== <references /> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:Commons-barnstarW.png|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. <br /> --<b><font face="Comic Sans MS">[[Redaktor:Bubamara|<font color=red>''Buba''</font><font color="green">''mara''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|<font color=green>^…✉</font>]]</font></b> 15:47, 5. júl 2007 (UTC) |} {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #1874CD |okraj_farba = #1874CD |okraj_sirka = 2 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC) *--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 16:35, 12. marec 2022 (UTC) *--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:08, 26. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 11:30, 3. august 2024 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]] <center>''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) <br /> </center> |} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]] 9u9zez69ap13p9eqio43dhn8qn79kkh 0 77909 8194917 8190856 2026-04-08T08:51:15Z ~2026-21687-19 291391 Pravopisná chyba 8194917 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.167611|17.150455|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Slovenská sporiteľňa, a.s. | Logo spoločnosti = Slovenska-sporitelna-logo.png | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = [[bankovníctvo]] | Založená = 1825 | Sídlo = Tomášikova 48, [[Bratislava]] 832 37 | Štát sídla = Slovensko | Pôvod ={{minivlajka|Slovensko}} Slovensko | Vedenie = [[Michaela Bauer]], predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka, Pavel Cetkovský, člen predstavenstva, Juraj Barta, člen predstavenstva, Milan Hain, člen predstavenstva, Marek Sásik, člen predstavenstva. | Územný rozsah = Slovensko | Vlastník = Erste Group Bank AG | Člen skupiny = Erste Group Bank AG | Prevádzkový zisk = 534,9 mil. eur | Čistý zisk = 285,5 mil. eur | Kapitálová primeranosť = 20,74 % | Počet zamestnancov = 3 642<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Slovenská sporiteľňa| odkaz na autora = | titul = Slovenská sporiteľňa dosiahla za rok 2022 zisk po zdanení 242,8 milióna eur | url = https://www.slsp.sk/sk/aktuality/2026/2/26/slovenska-sporitelna-uzavrela-rok-2025-s-vyraznym-rastom-zisku-a-uverov vydavateľ = slsp.sk| dátum vydania = 2026-02-26| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-02-26| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> | Slogan spoločnosti = Budúcnosť je vaša. | Domáca stránka = https://www.slsp.sk | Poznámka = |Kód banky=0900|IČO=00 151 653|DIČ=2020411536|IČ DPH=SK7020000262|SWIFT (BIC) kód=GIBASKBX|Clearing: SLSP SC|REUTERS: SVBR, SVBS, SVBT,SVBU|Kód banky: 0900 SWIFT (BIC) kód: GIBASKBX |Skratka=SLSP}} [[File:Slovenská sporiteľňa ústredie.jpg|thumb|Slovenská sporiteľňa ústredie]] [[Súbor:Tomášikova 48 01.jpg|náhľad|Sídlo na Tomášikovej 48 v Bratislave]] [[File:Historická budova Mestskej sporiteľne.jpg|thumb|Historická budova Mestskej sporiteľne]] '''Slovenská sporiteľňa''' bola založená v roku 1825 ako vôbec prvá sporiteľná inštitúcia na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Vznikla postupnou zmenou z filiálok ''Die Erste oesterreichische Spar-Casse'' v Bratislave. V súčasnosti je s viac ako 1,8 milióna klientov najväčšou [[Banka (inštitúcia)|bankou]] na Slovensku. Dlhodobo si udržuje vedúce postavenie v oblasti celkových aktív, úverov obyvateľstvu, vkladov klientov, vydaných bankových, počte obchodných miest a bankomatov. Komplexné služby ponúka v takmer 140 pobočkách a 4 firemných centrách (k 31. 12. 2024). Klienti majú k dispozícii viac ako 750 bankomatov po celom Slovensku. Od roku 2001 je Slovenská sporiteľňa členom Erste Group, ktorá bola v roku 1819 založená ako prvá rakúska sporiteľňa. Od roku 1997 sa Erste Group stala jednou z najväčších stredoeurópskych bankových skupín so 47 000 zamestnancami. Obsluhujú približne 15,9 miliónov klientov v takmer 2 700 pobočkách v šiestich krajinách východnej časti Európskej únie (Rakúsko, Česko, Slovensko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) a v Srbsku. == Dejiny == Slovenská sporiteľňa je najstaršia banka na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Profil banky | url = https://www.slsp.sk/sk/informacie-o-banke/o-banke/profil-banky | vydavateľ = slsp.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1819 – vzniká ''Erste oesterreichische Spar-Casse'' *1825 – filiálka (komandita) ''Erste oesterreichische Spar-Casse'' v Prešporku (Bratislave) – poskytuje prototyp sociálneho poistenia prostredníctvom "všeobecného penzijného ústavu" *1827 – ''Erste oesterreichische Spar-Casse'' poskytuje sporiteľničné služby v Levoči, Banskej Bystrici a Trnave *1828 – ''Erste oesterreichische Spar-Casse'' poskytuje sporiteľničné služby v Prešporku (Bratislave) *1841/42 – Prešporská sporiteľňa – prvá samostatná sporiteľňa v Prešporku (Bratislave) *1844 – samostatné sporiteľne v Košiciach a Trnave *1845 – samostatné sporiteľne v Komárne, Prešove a Zvolene *1846 – 1848 – samostatné sporiteľné vznikajú vo väčšine slovenských miest Banskej Štiavnici, Kremnici, Lučenci, Nových Zámkoch, Spišskej Novej Vsi *1870 – zmena názvu na Prešporská I. sporiteľňa *1923 – založenie [[Mestská sporiteľňa na Námestí SNP v Bratislave|Mestskej sporiteľne]] v Bratislave *1948-52 – centralizácia a zoštátnenie *1969 – Slovenská štátna sporiteľňa, š.p.ú. *1988 – začína poskytovať platobné karty *1989 – sprevádzkovala prvý bankomat v ČSSR na Námestí SNP v Bratislave *1990 – získanie univerzálnej bankovej licencie *1991 – vstupuje na peňažný a kapitálový trh *1994 – transformácia na Slovenskú sporiteľňu, a.s. *1998 – 2000: príprava na privatizáciu *2000 – privatizácia majoritného podielu 87,18 % akcií *2001 – súčasť finančnej skupiny ''Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG'' *2017 – najväčšia komerčná banka na Slovensku poskytujúca komplexné produkty a služby *2018 – s cieľom znížiť vizuálny smog, od začiatku augusta Slovenská sporiteľňa prestala využívať na vonkajšiu reklamu verejné priestranstvá. Vo vonkajšej reklame pokračuje len s označením vlastných pobočiek *2018 – Slovenská sporiteľňa priniesla svojim klientom platenie cez Google Pay *2019 – od januára prestáva využívať tlačené informačné letáky vo svojich pobočkách *2019 – Slovenská sporiteľňa priniesla svojim klientom platenie cez Apple Pay, Garmin Pay a Fitbit Pay *2020 – V spolupráci s Nadáciou Slovenskej sporiteľne venovala 1 milión eur na boj s pandémiou koronavírusu *2022 – [http://www.spolupreukrajinu.sk Spolu pre Ukrajinu – Balík pomoci pre občanov Ukrajiny]/[https://www.slsp.sk/sk/landing-pages/spolupreukrajinu#ua Разом для України – у нас є пакет допомоги для громадян України]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *2022 – štartuje prvý corporate venture fond [https://www.seedstarter.sk Seed Starter Slovenskej sporiteľne],*- *2023 – ako prvá slovenská banka umožňuje svojim klientom pravidelne investovať do ETF fondov. == Ratingy == '''Moody's Investors Service'''<ref>[https://www.moodys.com/research/Moodys-assigns-Slovenska-sporitelna-as-deposit-rat] Moody's assigns Slovenska sporitelna, a.s. deposit ratings of A2/Prime-1; outlook stable</ref> * Dlhodobé vklady: A2 * Krátkodobé vklady: P-1 * Riziko protistrany (dlhodobé/krátkodobé): A1/P-1 * Základné úverové hodnotenie /Upravené úverové hodnotenie: baa2/baa1 * Rating emitenta (issuer rating): A2/negatívny * Rating nezabezpečených Senior dlhopisov: A2/negatívny * Rating krytých dlhopisov: Aaa == Moderná a najväčšia banka na Slovensku == Slovenská sporiteľňa je dlhodobo najväčšou bankou na Slovensku, čo jej dovoľuje investovať nemalé finančné prostriedky do vývoja a zlepšovania bankových technológii. Modernizuje svoje bankové systémy a pobočky, čím prináša svojim klientom ten najväčší komfort. Jedným z posledných projektov Slovenskej sporiteľne bol nový internet banking s názvom George, ktorý dostal podtitul nové šikovné bankovanie od Slovenskej sporiteľne. George prináša moderné bankové funkcie ako rýchlejšie bankovanie, intuitívne vyhľadávanie či skenovanie účteniek a mnoho viac. == Ocenenia == *2005, 2006, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2019, 2022: [[wikipedia:Euromoney|Euromoney]] Awards for Excellence – Najlepšia banka na Slovensku (Best Bank in Slovakia) *2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2019: [[wikipedia:The_Banker|The Banker]] – Bank of the Year *2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2018, 2019: [[Trend (slovenské periodikum)|TREND]] – TREND TOP Banka roka *2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020: Naj zamestnávateľ roka – Profesia.sk <ref>[https://www.najzamestnavatel.sk/rebricek-2019/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200928081628/http://www.najzamestnavatel.sk/rebricek-2019/ |date=2020-09-28 }} Najatraktívnejší zamestnávateľ 2019: Pozrite si výsledky 8. ročníka ankety a víťazov v jednotlivých kategóriách</ref> *2017: Via Bona v kategórii: Zodpovedná veľká firma <ref>[http://www.nadaciapontis.sk/clanok/pozname-najzodpovednejsie-firmy-zo-zodpovednych/2677] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180511012935/http://www.nadaciapontis.sk/clanok/pozname-najzodpovednejsie-firmy-zo-zodpovednych/2677 |date=2018-05-11 }} Poznáme najzodpovednejšie firmy zo zodpovedných</ref> *2019: Cena inakosti – Iniciatíva inakosť <ref>[http://inakost.sk/ceny-inakosti-2019/ Ceny inakosti 2019]</ref> *2020: ocenená magazínom Global Finance za výnimočné líderstvo počas krízy == Sponzoring == Slovenská sporiteľňa je sponzorom nasledovných športových a kultúrnych podujatí: * detská tour Petra Sagana * festival [[Pohoda (festival)|Pohoda]] * [[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]] v Bratislave == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == * [https://www.slsp.sk Oficiálna stránka] [[Kategória:Slovenská sporiteľňa| ]] [[Kategória:Banky na Slovensku]] 0lgkqwpjyw8qo6d4o5u3psgivoph0zj 0 85229 8194698 8184763 2026-04-07T19:30:08Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194698 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Teofil |titul = byzantský cisár |obrázok = Theophilos (cropped).jpg |popis obrázku = Detail z iluminácie znázorňujúcej korunováciu cisára Teofila, [[12. storočie]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]] |panovanie = [[2. október]] [[829]]{{--}}[[20. január]] [[842]] |korunovácia = [[12. máj]] [[821]] (ako spolucisár) |pôvodné meno = {{V jazyku|gkm|Θεόφιλος|''Theofilos''}} |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = okolo [[812]] |miesto narodenia = Ebissa, [[Paflagónia]] |dátum úmrtia = [[842]] |miesto úmrtia = [[Konštantínopol]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[obrazoborectvo]] |predchodca = [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michal II.]] |regent = |nástupca = [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] |manželka = [[Theodora (9. storočie)|Teodora]] |potomstvo = Konštantín, Thekla, Anna, Anastasia, Pulchéria, Mária, [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] |dynastia = [[Amorijská dynastia]] |otec = [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michal II.]] |matka = [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michal II.]] |portál1 =Byzantská ríša |portál2 = }} '''Teofil''' (iné mená: '''Teofilos''' alebo {{V jazyku|gkm|Θεόφιλος|'''Theofilos'''}}; * okolo [[812]]{{--}}† [[20. január]] [[842]], Konštantínopol) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]] v rokoch [[829]] až [[842]]. Bol druhým cisárom [[Amorijská dynastia|amorijskej]] (frýgskej) dynastie. Teofil bol posledným [[Obrazoborectvo|obrazoboreckým]] panovníkom v Byzantskej ríši a tento smer presadzoval aj skrze prenasledovania svojich odporcov. Jeho vierovyznanie sa podpísalo aj na jeho nevľúdnom obraze v neskorších dielach. Napriek tomu patril k pomerne schopným panovníkom. Podporoval vzdelanosť [[Byzantské umenie v období obrazoborectva|architektúru a umenie]], posilňoval obranyschopnosť krajiny a jej hlavného mesta. Byzancii sa hospodársky darilo aj vďaka jeho menovým reformám. Musel však bojovať s Arabmi, ktorí vyplienili významné mestá v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a dobyli časť území v Itálii.<ref name = ":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Theofilos | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn 2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície = 33 | strany = 482 }}</ref> ==Život == [[Súbor:TheophilusSkylitzes.jpg|vľavo|náhľad|Poprava odporcov z radov ikonofilov, [[12. storočie]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Na rozdiel od svojho otca, cisára [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michala II.]], patril Teofil k vehementným [[Obrazoborectvo|odporcom obrazov]] a ikonoklazmus dosiahol počas jeho vlády posledný rozkvet. V roku [[832]] vydal edikt, ktorý prísne zakazoval uctievať obrazy. Správy o krutostiach, ktoré sprevádzali uskutočňovanie tohto ediktu, sú tak extrémne, že sa mnohí domnievajú, že musia byť prehnané. V čase Teofilovho nástupu na trón prebiehali na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] ďalšie boje so [[Arabi|Saracénmi]], počas ktorých došlo k pádu [[Palermo|Palerma]] v roku [[831]]. Teofilos bol však nútený pozbierať všetky svoje sily na boj s [[bagdad]]ským kalifátom. Túto vojnu vyvolal on sám, keď ponúkol azyl niektorým utečencom z [[Irán|Perzie]]. Medzi nimi bol jeden, ktorý po konverzii ku [[kresťanstvo|kresťanstvu]] prijal meno Theofobos, oženil sa s Teofilovou sestrou Helenou a stal sa generálom. [[Súbor:Emperor_Theophilus_visits_St_Mary_of_Blachernae.jpg|vľavo|náhľad|Teofil na koni navštevuje Chrám Presvätej Bohorodičky na konštantínopolskom predmestí Blacherny, [[12. storočie]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] [[Byzantská armáda]] bola zo začiatku úspešná. V roku [[837]] dobyla a vyplienila mestá [[Samosata]] a [[Sozopetra]], v ktorom sa narodil kalif [[Al-Mu’tasim]]. Pomsta Arabov však bola strašná. Al-Mutasim zhromaždil mocnú armádu, ktorú rozdelil na dve časti. Prvá časť porazila byzantskú armádu vedenú cisárom osobne pri mieste s názvom [[Dasymon]], zatiaľ čo druhá nerušene postupovala na [[Amorion]], odkiaľ pochádzala amorská dynastia. Po päťdesiatich piatich dňoch trvajúcom obliehaní mesto padlo vďaka zrade [[23. september|23. septembra]] [[838]] do rúk al-Mutasima. 30 000 obyvateľov usmrtili, zvyšok predali do otroctva (pozri aj [[42 mučeníkov z Amoria|40 mučeníkov z Amoria]]). Mesto samotné vypálili do základov. [[Súbor:Mamun_sends_an_envoy_to_Theophilos.png|vľavo|náhľad|Kalif [[al-Ma’mún]] posiela posla k Teofilovi, [[12. storočie]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Teofilos sa z tejto katastrofy nikdy úplne nespamätal. Mal podlomené zdravie a začiatkom roka [[842]] zomrel. Niektorými historikmi je považovaný za jedného z najschopnejších byzantských cisárov, iní ho naopak považujú za orientálneho despotu a za preceňovaného a nedôležitého vládcu. Nepochybne robil čo mohol, aby dostal pod kontrolu korupciu a útlak prostého ľudu. Ako sudca sa snažil vystupovať nestranne, aj keď tresty, ktoré udelil, neboli vždy adekvátne vzhľadom na spáchané činy.[[Súbor:Solidus-Teophilus-sb1655.jpg|náhľad|Zlatý [[solidus]] cisára Teofila, z krížom na reverze]]Napriek vojne v [[Ázia|Ázii]] a obrovským sumám, ktoré Teofil vydával na stavby, rozvoj remesiel a obchodu, boli financie ríše v najlepšom poriadku, predovšetkým asi vďaka vysoko výkonnej správe, ktorou disponoval. Teofil, ktorý bol žiakom [[Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)|Jana Gramatika]] (vymenoval ho za konštantínopolského [[patriarcha (cirkev)|patriarchu]]) mal znamenité vzdelanie a bol veľkým priateľom hudby a umenia, hoci jeho vkus vraj nebol najlepší. Dal zosilniť hradby [[Konštantínopol]]u a postavil nemocnicu, ktorá existovala ešte v posledných rokoch byzantskej ríše. Pre zlepšenie obrany ríše vytvoril nové [[thema|themy]]: ''Paflagonia'' a ''Chaldea'', rovnako ako menšie jednotky ''Charsianon'', ''Kappadokia'' a ''Seleukia''. Teofil bol od roku [[830]] ženatý s [[Theodora (9. storočie)|Teodorou]], ktorá po jeho smrti prevzala regentstvo za neplnoletého syna [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III]]. a obnovila kult ikon. == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | počet strán = 532 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]] | Dynastia_ánonie=áno | Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Amorijská dynastia]] | Titul = cisár | Od = [[829]] | Do = [[842]] | Predchodca = [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michal II.]] | Nástupca = [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Amorijská dynastia]] [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 842]] [[Kategória:Úmrtia 20. januára]] [[Kategória:Byzantskí obrazoborci]] 1ydw69e4wiewb7uv839scldone4koa5 0 85413 8194695 8166861 2026-04-07T19:27:38Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194695 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Bazil I. |titul = byzantský cisár |obrázok = Roman Emperor Basil I.png |popis obrázku = Podobizeň Bazila I. v ''Homílii svätého Gregora Teológa'', rukopis Paris Gregor (MS Gr. 510) fol. Bv, dnes [[Francúzska národná knižnica|Bibliothèque nationale de France]], [[Paríž]] |panovanie = [[24. september]] [[867]]{{--}}[[29. august]] [[886]] |korunovácia = [[26. máj]] [[866]] (ako spolucisár) |pôvodné meno = {{V jazyku|gkm|Βασίλειος ὁ Μακεδών|''Basileios'' (''ho'') ''Makedón''}} |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = okolo [[812]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[29. august]] [[886]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] |regent = |nástupca = [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] |manželka = 1. Mária{{break}}2. [[Eudokia Ingerina]] |potomstvo = [[Konštantín (syn Bazila I.)|Konštantín]], [[Alexander III. (Byzantská ríša)|Alexander]], [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]], [[Štefan I. (konštantínopolský patriarcha)|Štefan I.]] (poslední dvaja boli možno deťmi Michala III.) |dynastia = [[Macedónska dynastia]] |otec = Bardas/Konštantín |matka = Pankalo |portál1 = Byzantská ríša |portál2 = }} {{Pozri|konštantínopolskom patriarchovi|Bazil I. (konštantínopolský patriarcha)}} '''Bazil I. Macedónsky'''{{#tag:ref|Iné mená: '''Basileios I., Basil I., Bazilius I., Vasilios I., Basilios I.''', zvaný '''Macedónsky''' resp. po gr. '''Makedón'''/'''Makedon'''|group = p}} (* okolo [[812]] / [[830]]/[[835]]<ref name = ":KZD"/>, [[Trácia (historické územie)|Trákia]] alebo [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]]{{--}}† [[29. august]] [[886]], [[Konštantínopol]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]] v rokoch [[867]] až 886 a zakladateľ tzv. [[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]].<ref name = ":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = BASIL I | meno zborník = Alexander | priezvisko zborník = Kazhdan | meno zborník2 = Anthony | priezvisko zborník2 =Cutler | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 260 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> Bazil pochádzal z neurodzeného prostredia, no vďaka svojim schopnostiam sa dokázal stať najprv spolucisárom [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] a po prevrate dokonca zakladateľom novej dynastie. Jeho nástupcovia a ich kronikári následne vytvorili o Bazilovi značne pozitívne naratívy, ktorými sa snažili prekryť jeho krvavý nástup na trón.<ref name=":KZD" /> == Vzostup Bazila == Časť svojho detstva strávil v [[Bulharsko|Bulharsku]], kde jeho rodina žila od roku [[813]] v zajatí bulharského [[chán]]a [[Krum]]a. Podarilo sa mu ujsť a dostal sa do služby ako páža u Theofilitza, príbuzného Bardu, mocného strýka cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] V službe pre Theofilitza navštívil mesto Patras, kde si získal náklonnosť Danielidy, miestnej bohatej ženy, ktorá ho prijala do svojej domácnosti a finančne podporovala. Podarilo sa mu vzbudiť aj pozornosť cisára, keď zvíťazil v kruhovom zápase a stal sa cisárovým osobným strážcom (parakoimomenios). Aby si udržal Michalovu priazeň, dal sa rozviesť so svojou ženou a oženil sa s Eudokiou Ingerinou, cisárovou milenkou. Všeobecne panuje mienka, že [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]], Basileiov nástupca, bol v skutočnosti synom Michala III. Nedá sa to síce tvrdiť s úplnou istotou, zdá sa však, že Bazil mal ten istý pocit. V apríli [[866]] Bazil s cisárovým súhlasom vlastnoručne zavraždil Barda, ktorý do tej doby vládol ríši v mene cisára. O niekoľko týždňov neskôr mu udelili titul [[kaisar]] (''caesar'' – spolucisár). Až do tohto okamihu je skôr nepravdepodobné Bazilovo uvažovanie o tom, že by ríši sám vládol, rovnako ako to, že by sa zúčastňoval na Michalových roztopašnostiach. Napriek tomu jeho postavenie na Michalovom dvore sa zhoršovalo, preto Michala v septembri [[867]] zavraždil a nastúpil na trón. == Vláda == [[Súbor:Coronation_of_Basil_the_Macedonian_as_co-emperor.png|vľavo|náhľad|Korunovácia Bazila I. Macedónskeho za spolucisára, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] [[Súbor:Basil&leo.jpg|náhľad|Bazil I. a jeho syn Lev VI., [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensiss]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Jeho nástupom na trón začala nová etapa v byzantských dejinách – vláda macedónskej dynastie. Táto etapa bola obdobím územného rozmachu, počas ktorého sa byzantská ríša stala najmocnejším štátom v [[Európa|Európe]]. Aby svojej rodine zaistil vládu, ustanovil Bazil svojich synov Konštantína (v roku 869) a [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva]] (870) za spolucisárov. Spolu so svojim synom Levom VI. uskutočnil reformu práva, ktoré sa vrátilo k starším prameňom z čias vlády Cisára Justiniána, ktoré boli pretriedené a zhromaždené v zbierke zvanej [[Basilika]]. Okrem toho inicioval Bazil zostavenie dvoch menších diel, ktoré sú známe ako [[Procheiros nomos]] a [[Epanagógé|Epanagoge]]. Bazilova finančná politika bola zdržanlivá. Cirkevná politika sa zo začiatku vyznačovala dobrými vzťahmi s [[Rím]]om, neskôr však došlo k ich zhoršeniu. Jeho prvým krokom na tróne bolo vyhnanie [[patriarcha (cirkev)|patriarchu]] [[Fotios|Fótia]], ktorý bojoval za nezávislosť byzantskej cirkvi a znovu dosadenie jeho súpera Ignatia, ktorého nároky podporoval [[pápež]] [[Hadrián II.]] Bazil však nemal v úmysle Rímu ustupovať. Rozhodnutie bulharského chána [[Boris I.|Borisa I.]], podriadiť novú bulharskú cirkev jurisdikcii konštantínopolského patriarchátu chápal pápež ako urážku. V roku [[877]] bol Fótios znovu dosadený za patriarchu, čo predstavovalo určitý zlom vo vzťahu k Rímu a rozhodujúci krok ku konfliktu, ktorý v roku [[1054]] viedol až k [[schizma|schizme]] a nakoniec k rozdeleniu cirkvi. == Bazilove vojny == [[Súbor:Basil I (867-886) from the Chronikon of Ioannis Skylitzes 1.jpg|náhľad|Výjav z Basileiovho života, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Do obdobia vlády Bazila I. spadá aj namáhavá vojna proti [[Paulikánstvo|paulikiánom]], ktorú zdedil po svojom predchodcovi. Smrť ich vojenského vodcu [[Chrysocheir|Chrysocheira]] a dobytie mesta Tefrike v roku [[872]] viedlo k definitívnemu zničeniu moci paulikiánskeho hnutia, ktoré vďaka svojmu účelovému spojenectvu s [[bagdad]]ským [[kalif]]om predstavovalo pre byzantskú ríšu vážnu hrozbu. Okrem toho Bazil viedol obvyklé pohraničné vojny s [[Arabi|Arabmi]]. [[Cyprus]] bol dobytý späť, po siedmich rokoch bol však znovu stratený. [[Syrakúzy]] na [[Sicília|Sicílii]] síce padli do rúk Arabom, v spolupráci s franským kráľom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovítom II.]] bolo však znovu dobyté [[Bari (Apúlia)|Bari]] a veľká časť [[Kalábria|Kalábrie]]. Byzantskej nadvláde sa poddalo aj [[Benevento]]. Úspechmi v [[Itália|Itálii]] začalo nové obdobie byzantskej dominancie na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]]. Predovšetkým sa ale Byzantínci stali opäť pánmi [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. Pokračoval aj byzantský postup na [[Balkán]]e, predovšetkým v oblasti [[Jadranské more|Jadranu]]. Arabov, ktorí v rokoch [[867]]/[[868]] obliehali mesto [[Dubrovník]], odrážalo mocné byzantské loďstvo. Pri tejto príležitosti sa na západnom Balkáne vytvorilo spojenie niekoľkých miest a ostrovov novej [[thema|themy]] Dalmatia. [[Srbsko]] prijalo [[kresťanstvo]] a uznalo byzantskú zvrchovanosť. == Nástupníctvo a smrť == [[Súbor:Solidus-Basil I with Constantine and Eudoxia-sb1703.jpg|náhľad|Zlatý solidus s výjavmi Bazila, jeho syna Konštantína a Bazilovej druhej ženy, Eudokie Ingeriny]]V roku [[879]] zomrel Bazilov milovaný najstarší syn Konštantín, ktorý sa mal stať jeho nástupcom, čo malo negatívny vplyv na cisárovu povahu. Vzťah k ostatným synom, predovšetkým k neskoršiemu cisárovi Levovi, hraničil takmer až s nenávisťou. Dokonca ho kvôli nepodloženým správam o sprisahaní, uvrhol do väzenia, kde Lev takmer prišiel o zrak. Bazil vládol devätnásť rokov. Jeho smrť v auguste [[886]] spôsobila horúčka, ktorá bola vyvolaná vážnou nehodou počas lovu, pri ktorom sa mu zaplietol pás do parožia jeleňa, a kôň ho zhodil. Zachránil ho sluha, ktorý ho z pásu vyslobodil nožom. Pretože však Bazil sluhu podozrieval, že ho chcel zavraždiť, dal ho popraviť – krátko predtým než sám zomrel. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = et al. | titul = Dějiny Byzance | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1992 | počet strán = 529 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Vládca | |Štát = [[Byzantská ríša]] |Dynastia_ánonie=áno |Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Macedónska dynastia]] |Titul = cisár |Od = [[867]] |Do = [[886]] |Predchodca = [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] |Nástupca = [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 9. storočí]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí generáli]] [[Kategória:Macedónska dynastia]] jtc8czf7ia7t95opsegw0z4f4jeua3w 0 85567 8194700 8193452 2026-04-07T19:33:12Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194700 wikitext text/x-wiki {{Pozri|konštantínopolskom patriarchovi|Bazil II. (konštantínopolský patriarcha)}} {{Infobox Panovník |meno = Bazil II. |titul = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Byzantský cisár]] |obrázok = Basilios_II.jpg |popis obrázku = Replika ''Žaltára Bazila II.'' (tzv. Benátsky žaltár), [[11. storočie]], BNM, Ms. gr. 17, fol. 3 |panovanie = [[976]]{{--}}[[1025]] |korunovácia = [[22. apríl]] [[960]] |pôvodné meno = {{V jazyku|gkm|Βασίλειος Πορφυρογέννητος|''Basileios Porfyrogennétos''}} |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = cca. [[958]] |miesto narodenia = [[Konštantínopol]], [[Byzantská ríša|Byzancia]] |dátum úmrtia = [[15. december]] [[1025]] |miesto úmrtia = [[Konštantínopol]], [[Byzantská ríša|Byzancia]] |miesto pochovania = Chrám svätého Jána Teológa, Konštantínopol |predchodca = [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján I. Tzimiskes]] |vierovyznanie = [[kresťanstvo]] |regent = |nástupca = [[Konštantín VIII.]] |dynastia = [[Macedónska dynastia]] |otec = [[Roman II.]] |matka = [[Theofanó (10. storočie)|Theofano]] }} '''Bazil II. Bulharobijca'''{{#tag:ref|Iné mená: '''Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.''', nazývaný '''Bulharobijca''' resp. po starogr. '''Boulgaroktonos''', iný prepis: '''Bulgaroktonos''', novogr. '''Vulgaroktonos''', v prameňoch {{V jazyku|gkm|Βασίλειος Πορφυρογέννητος|''Basileios Porfyrogennétos''.}}|group = p}} (* asi [[958]]{{--}}† [[15. december]] [[1025]]) bol jedným z najvýznamnejších [[Byzantská ríša|byzantských]] [[cisár]]ov. Jeho vláda v rokoch [[976]] až [[1025]] predstavovala vrchol moci [[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]].<ref name=":VV" /> Po upevnení moci viedol rozsiahle vojenské výpravy, najmä proti [[Prvá bulharská ríša|Bulharom]], ktorých po dlhých bojoch úplne podrobil, vďaka čomu získal prezývku „Bulharobijca“. Za jeho vlády sa ríša územne rozšírila a stabilizovala, no Bazil zomrel bez potomkov, a tak trón následne pripadol jeho bratovi [[Konštantín VIII.|Konštantínovi VIII.]] a neskôr jeho dcéram.<ref name=":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Basileios II | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície = 33 | strany = 58{{--}}59 }} </ref> == Neľahké začiatky panovania == [[Súbor:Coronation_of_Basil_II_as_co-emperor_by_Patriarch_Polyeuctus.png|vľavo|náhľad|Patriarcha Polyeuktos korunuje Bazila II. za spolucisára svojho otca Romana II., [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] V čase, keď dovŕšil Bazil II., starší syn cisára [[Roman II.|Romana II.]] a jeho ženy nízkeho [[Peloponéz (polostrov)|peloponézskeho]] pôvodu [[Theofanó (10. storočie)|Theofano]], vnuk [[Konštantín VII.|Konštantína VII. Porfyrogenneta]] osemnásť rokov, boli v [[Konštantínopol]]e už dlhší čas zvyknutí, že príslušníci macedónskej dynastie boli len titulárnymi cisármi, kým skutočnú moc mali ich spoluvládcovia, vojvodcovia alebo úradníci ([[Nikefor II. (Byzantská ríša)|Nikefor II.]], [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján I.]]). Mladý cisár sa však snažil prevziať moc do svojich rúk, a tak v Byzancii vypukli po roku [[976]], keď zomrel faktický vládca ríše [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján I. Tzimiskes]] boje o trón. [[Súbor:BattlePhokasSkleros.jpg|vľavo|náhľad|Súboj medzi armádami Bardasa Sklera a Bardasa Fókasa v Pankaleii, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Počas dlhoročnej občianskej vojny upevňoval zákonitý dedič trónu z Macedónskej dynastie postupne svoju moc a koncom osemdesiatych rokov sa presadil ako ''autokrator''{{--}}samovládca. Bazil bol predovšetkým schopný vojak, ktorý väčšinu svojej dlhej vlády trávil na vojnových ťaženiach mimo hlavného mesta. Jeho životným cieľom bolo znovu si podmaniť Bulharov. == Vojny proti Bulharom a Arabom == [[Súbor:First_Bulgarian_Empire_(976-1018).png|vľavo|náhľad|Mapa byzantsko-bulharských bojov v rokoch 976 až 1018]] Občianske vojny v Byzancii využili štyria synovia byzantského miestodržiteľa (''komesa'') v [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]] a vyvolali povstanie medzi [[Bulharsko|Bulharmi]], ktorých Jan I. podriadil Byzancii. Vzbura sa rýchlo šírila. Povstalci ovládli Macedóniu a ustanovili ju za centrum obnovujúceho sa bulharského štátu. Odtiaľ ovládli ''komitopulovia'' („synovia komesa“), medzi ktorými sa čoskoro razantne presadil najmladší [[Samuil]], nielen staré bulharské teritórium v [[Moesia|Moesii]] a [[Trácia (historické územie)|Trácii]], ale aj ďalšie územie na úkor Byzancie. Prvá Bazilova výprava proti Bulharom v roku [[986]] dopadla katastrofálne. Mladý cisár sa pokúsil dobyť [[Sofia|Serdiku]], a prerušiť tak strategické a obchodné spojenie medzi západnou a východnou časťou Samuilovej ríše. To sa však nepodarilo a vracajúce sa byzantské vojsko bolo zdecimované počas [[Bitka pri Trajánovej bráne|bitky pri Trajánovej bráne]]. Sám Bazil sotva vyviazol. Táto porážka mala za následok nový výbuch občianskej vojny. Jeden z predchádzajúcich uchádzačov o trón [[Bardas Skleros]], ktorý pochádzal z mocnej magnátskej rodiny, sa vyhlásil za cisára a roku [[988]] vytiahol proti Konštantínopolu. Vo vypätej situácii sa Bazil obrátil so žiadosťou o pomoc na [[Kyjevská Rus|kyjevské]] [[knieža]] [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]], pretože Byzancia mala s Rusou uzavretú zmluvu. S [[Varjagovia|varjažskými]] bojovníkmi, ktorých mu Vladimír poslal, sa mu podarilo povstalcov na hlavu poraziť. Počas trvania celej svojej vlády potom cisár razantne postupoval proti príslušníkom vysokej úradníckej aristokracie a bohatých magnátskych rodín, ktorí sa zo začiatku snažili uzurpovať panovnícku moc, a predovšetkým sa snažil konfiškáciami majetku obmedziť ich výsadné postavenie. [[Súbor:Histamenon_of_Basil_II_&_Constantine_VIII.png|vľavo|náhľad|Zlatý histamenon Bazila II. a Konštantína VIII.]] Po urovnaní vnútorných pomerov začal Bazil roku [[990]] so systematickým dobývaním byzantského územia, teraz obsadeného Bulharmi. V snahe získať diplomatických spojencov sa obrátil na [[Benátska republika|Benátky]] ([[992]] vydal [[Dóža (titul)|dóžovi]] prvé obchodné [[privilégium]] pre Benátčanov) a duklijských [[Srbsko|Srbov]]. Vzápätí však ohrozila východnú hranicu ríše expanzia [[egypt]]ských [[Fátimovci|Fátimovcov]], ktorí sa snažili rozšíriť svoju moc z [[Halab|Aleppa]] a [[Antiochia|Antiochie]] do byzantskej časti [[Sýria|Sýrie]]. Toto nebezpečenstvo sa Basileiovi podarilo roku [[995]] odvrátiť. Jeho zaneprázdnenosť na východe však využil [[Samuil]] na ďalšie výboje. Pod jeho nadvládu sa dostali srbské kniežatstvá [[Raška (región)|Raška]], [[Duklja]], [[Travunsko]] a [[Zachlumsko]]. Zajaté duklijské knieža [[Jan Vladimír]] († [[1016]]) uznal lennú zvrchovanosť Bulharska a stal sa Samuilovým vazalom. Bulharský štát tak dosiahol až na malé výnimky rozsah z dôb [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeonovej]] vlády a Samuil si privlastnil [[cár]]sky titul. [[Súbor:Skylitzes._Basil_II_vs_Georgians_cropped.jpg|náhľad|Porážka gruzínskeho kráľa Juraja I. byzantským cisárom Bazilom, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] V rokoch [[999]] a [[1000]] musel Bazil znovu zasahovať proti [[Fátimovci|Fátimovcom]] v Sýrii a [[Arménsko|Arménsku]], ale roku [[1001]] s nimi uzatvoril desaťročné prímerie. Po zabezpečení východnej hranice zahájila Byzancia systematickú ofenzívu proti Bulharom, ktorej nebol Samuil schopný čeliť. Ešte roku 1001 bola oslobodená [[Tesália (historické územie)|Tesália]] a potom začali Byzantínci dobývať jedno dôležité centrum za druhým (dunajská pevnosť [[Vidin (mesto)|Vidin]] a [[Skopje]] [[1004]], [[Drač (mesto)|Drač]] [[1005]]). V roku [[1004]] si Bazil zaistil dynastickým sobášom svojej netere Marie Argyry a [[Giovanni Orseolo|Giovanniho Orseola]], syna dóžu [[Peter II. (dóža)|Petra II.]], spojenectvo Benátok. [[Súbor:The_Chronicle_of_Ioannis_Skylitzis_Bulagar_Defeat.jpg|vľavo|náhľad|Byzantské víťazstvo nad Bulharmi v [[Bitka pri rieke Spercheios|bitke pri rieke Spercheios]], [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Po desiatich rokoch sa dobývanie území bulharského štátu chýlilo ku koncu, jeho centrálne a severné oblasti už boli v byzantských rukách. Vtedy cisár podnikol rozhodujúce ťaženie a v lete [[1014]] zničil nepriateľa v rokline pohoria [[Belasica]]. Potom vraj dal oslepiť 14 tisíc zajatých Bulharov a poslal ich naspäť k Samuilovi do [[Prilep]]u. Ohromený cár dostal pri pohľade na nich smrteľný záchvat mŕtvice. Bazil si týmto hrozným činom vyslúžil prezývku ''Bulgaroktonos'' – Bulharobijca. Bulhari sa potom síce ešte pokúšali vzdorovať, ale ich odpor bol roku [[1018]] zdolaný s definitívnou platnosťou. Posledný raz v dejinách ovládla Byzancia Balkánsky polostrov až po rieky Sávu a Dunaj. Dobyté oblasti boli začlenené do [[Thema|thémskej]] organizácie. Pod byzantskú kontrolu sa dostali srbské kniežatstvá Raška, Duklja a [[Bosna (historická krajina)|Bosna]], ale zachovali si istú autonómiu. [[Súbor:Roman_triumph,_Basil_II.jpg|náhľad|Triumf Bazila II. na Konštantínopolskom fóre, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Nepokoje v Arménii donútili cisára roku [[1020]] k tretiemu východnému ťaženiu. Aj v Ázii sa postavenie ríše upevnilo a byzantské panstvo siahalo až po rieku [[Eufrat]]. Skonsolidované východné [[Thema|themy]] vytvorili hrádzu brániacu ústredné oblasti ríše. == Vzťah k západnému cisárstvu == Napriek tomu, že bol Bazil po celý čas svojej vlády zamestnávaný bojmi na Balkáne aj na východe, nestrácal zo zreteľa byzantské dŕžavy v južnej Itálii, o dobytie ktorých mali záujem nielen sicílski [[Arabi]], ale aj rímski cisári. Ich expanzia sa však skončila neúspechom a to bolo zrejme jednou z príčin, prečo sa snažili nadviazať kontakty s Byzanciou. Bezprostredne po nastolení [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Otta III.]] bol do Konštantínopolu vyslaný piacenzský arcibiskup gréckeho pôvodu [[Ján XVI. (protipápež)|Ióannes Filagathos]], aby našiel mladému cisárovi nevestu. Bazilovi sa tak ponúkla zaujímavá príležitosť. Sám sa nikdy neoženil, a nemal preto dediča, jeho brat a formálny spoluvládca [[Konštantín VIII.]] bol však otcom troch dcér. Na druhej strane Otova matka [[Theofano (10. storočie)|Theofano]] pochádzala z Byzancie. Spojenie východného a západného cisárstva nebolo síce reálne, pretože medzi Východom a Západom existovali príliš hlboké rozdiely v mnohých sférach života, ale z dobovej perspektívy vyzerala situácia nepochybne inak. Roku 1001 bola Otovi III. zasnúbená Bazilova neter [[Zóé (Byzantská ríša)|Zóé]] a vydala sa na cestu za svojim ženíchom. V [[Bari (Apúlia)|Bari]] ju však zastihla správa, že cisár nečakane zomrel a spojenie sa neuskutočnilo. Roku [[1025]] začal Bazil sám pomýšľať na oslobodenie Sicílie od Arabov, ale tieto plány už nestačil uskutočniť. == Dedičstvo == [[Súbor:Map_Byzantine_Empire_1025-en.svg|náhľad|Mapa Byzantskej ríše v roku 1025]] Bazil II. zanechal svojim nasledovníkom rozľahlú, dobre zorganizovanú a ekonomicky prosperujúcu ríšu. Jej existencia však bola pevne spojená s osobou panovníka, ktorý dokázal razantne presadiť svoju absolútnu moc a všetku činnosť mohutnej armády vrátane jej aristokratických veliteľov a úradníckeho aparátu podriadiť záujmom štátu. Nasledujúci cisári alebo regenti neboli ani zďaleka tak dobrí panovníci ako ich predchodca, a tak Bazilova smrť v roku 1025 predznamenala koniec vrcholného obdobia stredovekých byzantských dejín. Stačilo niekoľko desiatok rokov a dedičstvo po jednom z najvýznamnejších cisárov sa vytratilo. Centralizovaná správa a [[Thema|themy]] sa začali rozpadať, úpadok postihol aj hospodárstvo. Viac než záujmy štátu hájili teraz cisári záujmy jednotlivých magnátskych rodín, ktorých separátna moc bola znova na vzostupe. Zanedbávané vojsko už nebolo schopné úspešne čeliť všetkým zahranično politickým nebezpečenstvám, či už šlo o búriacich sa Srbov a Bulharov, útoky kočovných [[Pečenehovia|Pečenehov]], [[Normani (Normandia)|Normanov]], ktorí rozširovali svoje panstvo v južnej Itálii alebo [[Seldžucká ríša|Seldžuckých Turkov]], ktorí sa objavili pri východných hraniciach ríše. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]] | Dynastia_ánonie = áno | Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Macedónska dynastia]] | Titul = cisár | Od = [[976]] | Do = [[1025]] | Predchodca = [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján I. Tzimiskes]] | Nástupca = [[Konštantín VIII.]] }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 10. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1025]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí generáli]] [[Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Macedónska dynastia]] t2pk56efs8e9vscu49vkynkqvydjyeq 0 85618 8194551 7467334 2026-04-07T13:30:43Z Gitanes232 142243 /* Smrť */ wl 8194551 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Solidus-Nicephorus I and Staraucius-sb1604.jpg|náhľad|Minca z obdobia Nikeforovej vlády]] '''Nikefor I.''' (iné mená: '''Nikéforos I., Níkéforos I., Nikeforos I., Nikiforos I.'''; * okolo [[765]] [[Seleukia Pisidská]] – † [[26. júl]] [[811]] pri [[Pliska|Pliske]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]], ktorý vládol v rokoch [[802]] – [[811]]. Počas vlády cisárovnej [[Irena (Byzantská ríša)|Ireny]] bol jej hlavným finančným správcom, ''logothetom''. Za cisára ho vyhlásila [[31. október|31. októbra]] [[802]] skupina dvorských sprisahancov po prevrate, ktorý s vojenskou podporou Irenu zvrhol. Ešte v ten istý deň ho korunovali za cisára. Napriek tomu, že Irene sľúbil, že ju nechá dožiť v jej [[konštantínopol]]skom paláci, poslal ju vzápätí do vyhnanstva v [[kláštor]]e na ostrove [[Prinkipo]] (v [[Marmarské more|Marmarskom mori]]) a potom až na ostrov [[Lesbos]]. Irenini úradníci sa rýchlo primkli k novému vládcovi. Počas svojej vlády upevnil cisár Nikefor I. finančný systém ríše, ale okrem výpravy proti [[Peloponéz]]u viedol neúspešné vojny. Zrejme neuspokojil všetky nádeje sprisahancov. == Vzťah k západnému cisárstvu == Po Nikeforovom nástupe na trón navrhol [[Karol Veľký]], ktorý bol roku [[800]] korunovaný za cisára, vzájomné uznanie a legalizáciu dvoch [[cisárstvo|cisárstiev]]. Nikefor však na jeho návrh nepristúpil a medzi [[Byzantská ríša|Byzanciou]] a [[Frankovia|Frankami]] začal narastať konflikt. Išlo v ňom o [[Benátky]], jedinú oblasť, kde spolu východná a západná rímska ríša v danej dobe susedili. Roku [[806]] pripadla benátska oblasť vrátane [[Dalmácia|Dalmácie]] západnej ríši a v roku [[809]] začal italský kráľ Pipin, jeden z Karolových synov, ozbrojený boj. K dispozícii mal iba nedostatočné loďstvo, a tak ho Byzantínci donútili stiahnuť sa z lagúny. Potom proklamoval Karol Veľký svoju ochotu uzavrieť s Byzanciou mier. Aj Nikefor už pripúšťal možnosť dohody, pretože jeho ríšu ohrozoval od roku [[808]] [[Bulharsko|bulharský]] chán [[Krum]]. Uzavrieť ju však už nestačil. == Víťazstvo pri Patrase == V čase Nikeforovej vlády bola Byzancia tiesnená nielen Bulharmi na [[Balkán]]e, ale aj [[Arabi|Arabmi]] na východnej hranici. Vojensky úspešná bola prakticky len na [[Peloponéz]]e. V roku [[805]] dosiahol Nikefor I. svoje jediné, ale veľmi významné vojenské víťazstvo v bitke proti povstaleckým peloponézskym [[Slovania|Slovanom]] pri pevnosti [[Patras]]. Na tomto víťazstve sa významne podieľal aj generál Fokas, predok neskoršieho slávneho rodu Fokasovcov. Grécko sa definitívne vrátilo pod vládu Byzancie a začlenilo sa do správneho systému ríše. Cisár potom väčšinu Slovanov z Peloponézu odviedol aj s ich rodinami do Anatólie, kde mali muži slúžiť v armáde, prípadne boli zotročení. Na posilnenie gréckeho obyvateľstva Nikefor na západný Peloponéz a tiež do [[Tesália|Tesálie]] presídlil grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie, gréckych ostrovov a Anatólie. Malé Slovanské etnikum Milingov a Ezeritov, ktoré tu ostalo sa utiahlo do hôr Erymathosu a Taugetosu a neskôr boli vstrebaní do gréckeho obyvateľstva. == Smrť == Najväčším zahraničnopolitickým problémom v dobe Nikeforovej vlády bola bulharská ríša, ktorá vtedy dosiahla veľký rozmach za vlády jedného zo svojich najvýznamnejších panovníkov, chána [[Kruma]]. Krum sa podieľal ako spojenec Karola Veľkého na rozvrátení ríše [[Avari|Avarov]] a posunul hranice svojho štátu až k [[Tisa|Tise]], [[Karpaty|Karpatom]] a [[Dnester|Dnestru]]. Na Balkáne sa mu podrobili slovanské kmene v dolnom Pomoraví a získal starobylé mesto Singidunum (od [[9. storočie|9. storočia]] [[Belehrad]]). Z obavy pred ďalším posilnením moci Bulharov sa Nikeforovým hlavným cieľom stalo zničenie ich ríše. Podnikol proti ním dve výpravy, ale ani jedna z nich nebola nakoniec úspešná. K ukončeniu prvej výpravy v roku [[807]] ho prinútili nepokoje v armáde. Odvetou dobyl Krum významnú pevnosť Serdiku (dnes [[Sofia]]), a vážne tým ohrozil nedávno zreštaurované byzantské panstvo v [[Macedónia|Macedónii]]. Počas druhej, oveľa mohutnejšej výpravy sa Nikeforovi podarilo vyplieniť bulharské hlavné mesto [[Pliska|Plisku]]. Krum žiadal mier, ale Nikefor ho odmietol. Výprava skončila pre víťaza katastrofou. Pri návrate padlo byzantské vojsko do pasce a bolo z väčšej časti pobité v [[Bitka vo Vărbickom priesmyku|bitke vo Vărbickom priesmyku]]. Smrť tu našiel aj cisár, z ktorého lebky si vraj Krum dal vyrobiť zlatom okovanú čašu. Na byzantský trón nastúpil ťažko zranený Nikeforov syn [[Staurakios]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Nicephorus I}} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Nedynastickí vládcovia]] | Titul = cisár | Od = [[802]] | Do = [[811]]| Predchodca = [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]] | Nástupca = [[Staurakios]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 8. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 9. storočí]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí generáli]] i2bcjgosg7rb4tfwkcnar5px6wfkyhq 0 86614 8194562 8183109 2026-04-07T13:58:14Z Scholastikos 174170 wl. 8194562 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Staurakios |titul = byzantský cisár |obrázok = INC-1546-r Солид Никифор I и Ставракий ок. 803-811 гг. (аверс).png |popis obrázku = Staurakios na zlatom solide vydanom za vlády jeho otca [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefora I.]] |panovanie = [[26. júl]]{{--}}[[2. október]] [[811]] |korunovácia = [[25. december]] [[803]] (spolucisár) |pôvodné meno = {{V jazyku|gkm|Σταυράκιος}} |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[90. roky 8. storočia]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[11. január]] [[812]] |miesto úmrtia = [[Konštantínopol]] |miesto pochovania = Monastier Braka |vierovyznanie = |predchodca = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] |regent = |nástupca = [[Michal I. (Byzantská ríša)|Michal I.]] |manželka = [[Theofanó (manželka Staurakia)|Theofanó]] |potomstvo = |dynastia = |otec = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] |matka = ? |portál1 = Byzantská ríša |portál2 = }} '''Staurakios''' (* [[90. roky 8. storočia]]{{--}}† [[11. január]] [[812]], [[Konštantínopol]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]], ktorý vládol od júla do októbra roku [[811]]. Jeho otcom bol cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]], sestrou [[Prokopia]], vydatá za ''kuropalata'' [[Michal I. (Byzantská ríša)|Michala Rangaba]], neskoršieho cisára Michala I.<ref name=":VV" /><ref name=":KZD" /> Kronikár [[Theofanes Homologétes|Theofanes]] (Theoph. 480,14{{--}}15) ho znázornil ako úplne neschopného a arogantného mládenca<ref name = ":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Staurakios | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície = 33 | strany = 447 }} </ref>, ktorý mal dokonca znásilniť dve dievčatá. Kronikár však bol voči Staurakiovi zjavne zaujatý v dôsledku jeho postoja k jeho otcovi.<ref name = ":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = STAURAKIOS | meno zborník = Paul A | priezvisko zborník =Hollingsworth | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 1945{{--}}1946 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> Kvôli zraneniam, ktoré utŕžil v boji proti [[Prvá bulharská ríša|Bulharom]] však vládol len krátko a nemal mnoho príležitostí ukázať svoje panovnícke schopnosti. == Život == Staurakios sa narodil niekedy začiatkom [[90. roky 8. storočia|90. rokov 8. storočia]] cisárovi [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikeforovi I.]] a neznámej žene. V roku 803 bol korunovaný za spolucisára. V roku 807 sa oženil s [[Theofanó (manželka Staurakia)|Theofanó]], príbuznou cisárovnej [[Irena (Byzantská ríša)|Ireny]].<ref name=":KZD" /> Cisárom sa Staurakios stal po prehranej bitke s [[Bulharsko|Bulharmi]] [[Bitka vo Vărbickom priesmyku|v priesmyku Vărbica (811)]]. V bitke zahynul Staurakiov otec [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] a samotný Staurakios bol ťažko zranený na krku, čo mu prakticky znemožňovalo efektívne vládnuť. To využila Prokopia, jeho ambiciózna sestra, ktorá sa pokúsila získať trón pre svojho muža Michala. Staurakios sa síce pokúsil vymenovať za následníka trónu svoju ženu [[Theofanó (manželka Staurakia)|Theofanó]], ale [[2. október|2. októbra]] [[811]] nasledoval štátny prevrat, pri ktorom sa k moci dostali [[Michal I. (Byzantská ríša)|Michal]] a Prokopia. Staurakios bol prinútený abdikovať a vstúpiť do [[kláštor]]a, kde po niekoľkých mesiacoch v januári [[812]] zomrel.<ref name=":VV" /><ref name=":KZD" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Vládca |Štát = [[Byzantská ríša]] |Dynastia_ánonie=áno |Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Nedynastickí vládcovia]] |Titul = cisár |Od = júl |Do = október [[811]] |Predchodca = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] |Nástupca = [[Michal I. (Byzantská ríša)|Michal I.]] }} [[Kategória:Narodenia v 8. storočí]] [[Kategória:Úmrtia 11. januára]] [[Kategória:Úmrtia v 812]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] ob4txsr16aiswpliwy8oy2f25a1njud 0 86621 8194696 8184761 2026-04-07T19:28:48Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194696 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Lev V. Arménsky |titul = byzantský cisár |obrázok = Leo V in Madrid Skylitzes.jpg |popis obrázku = Detail podobizne Leva V., [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', fol 13r, dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]] |panovanie = [[12. júl]] [[813]]{{--}}[[25. december]] [[820]] |korunovácia = [[12. júl]] [[813]] |pôvodné meno = {{V jazyku|gkm|Λέων ὁ Ἀρμένιος|''León'' (''ho'') ''Armenios''}} |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = okolo [[775]] |miesto narodenia = umajjovské Arménsko |dátum úmrtia = [[25. december]] [[820]] |miesto úmrtia = [[Konštantínopol]], [[Byzantská ríša]] |miesto pochovania = ostrov Próte (dnes [[Kınalıada]]) |vierovyznanie = [[kresťanstvo]] ([[obrazoborectvo]]) |predchodca = [[Michal I. (Byzantská ríša)|Michal I.]] |regent = |nástupca = [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michal II.]] |manželka = [[Theodosia (manželka Leva V.)|Theodosia]] |potomstvo = synovia [[Konštantín (syn Leva V.)|Konštantín]], Bazil, Gregor, Teodóz, dcéra Anna |dynastia = |otec = patrikios Bardas |matka = |portál1 = Byzantská ríša |portál2 = }} '''Lev V. Arménsky''' (* okolo [[775]], umajjovské Arménsko<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Treadgold|meno=Warren|titul=A History of the Byzantine State and Society|vydavateľ=Stanford University Press|miesto=Stanford, California|rok=1997|strany=431, 438|odkaz na autora=Warren Treadgold}}</ref>{{--}}† [[25. december]] [[820]], [[Konštantínopol]]) bol [[Byzantská ríša|byzantským]] [[cisár]]om v rokoch [[813]]{{--}}[[820]]. Patril k prívržencom [[Obrazoborectvo|obrazoborectva]]. Napriek jeho nelichotivému obrazu v byzantských kronikách patril k schopným generálom.<ref name=":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = LEO V THE ARMENIAN | meno zborník = Paul A | priezvisko zborník = Hollingsworth | meno zborník2 = Anthony | priezvisko zborník2 =Cutler | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 1209{{--}}1210 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> == Vojenská kariéra == V roku [[803]] patril so svojimi vojenskými druhmi [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michalom z Amorionu]] a [[Tomáš Slovan|Tomášom nazývaným Slovan]] medzi účastníkov vzbury proti cisárovi [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikeforovi I.]], ktoré malo vyniesť na trón vojenského veliteľa [[Bardanes Turkos|Bardana Turka]]. Keď sa to nepodarilo, pomohli Lev s Michalom pacifikovať ázijské oblasti ríše, za čo boli odmenení vysokými vojenskými hodnosťami a majetkami (domy v Konštantínopole). Lev sa oženil s Theodosiou, dcérou Arsabera, vysokého úradníka arménskeho pôvodu. Roku [[808]] sa znova zúčastnil, tentoraz po boku svojho svokra, na neúspešnom štátnom prevrate. Potom bol zrejme poslaný do vyhnanstva preč z hlavného mesta, do ktorého sa mohol vrátiť až po cisárovej smrti roku [[811]]. == Na cisárskom tróne == [[Súbor:MadridSkylitzesFol12vDetail.jpg|vľavo|náhľad|Prehlásenie Leva V. Arména za cisára, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', fol. 12v, dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] V tom čase bola [[byzantská ríša]] vážne ohrozená [[Bulharsko|Bulharmi]], ktorým nedokázal nový cisár [[Michal I. (Byzantská ríša)|Michal I.]] čeliť. Vojenskí velitelia a cirkevní hodnostári vrátane patriarchu [[Nikefor I. (konštantínopolský patriarcha)|Nikefora]] preto naliehali na Leva Arménskeho, aby sa ujal vlády. Nakoniec ho armáda vyhlásila za cisára a [[12. júl]]a [[813]] bol korunovaný v konštantínopolskom chráme [[Hagia Sofia]]. Pri tom ho stále sprevádzal jeho priateľ Michal, ktorý bol povýšený do vyššej dôstojníckej hodnosti rovnako ako ďalší z trojice priateľov [[Tomáš Slovan]]. Lev V. dal bezprostredne po svojom nastolení spevniť konštantínopolské hradby, a zabránil tým ataku Bulharov. [[Chán]] [[Krum]] sa nedostal ďalej než na predmestí. Počas svojej vlády podnikol cisár celý rad úspešných vojenských ťažení. Roku [[817]] uzavrel mier s Bulharmi. Vnútorné nepokoje v arabskom chálífáte viedli k mierovému stavu aj na východnej byzantskej hranici. == Obnovenie ikonoklazmu == V čase ohrozenia Konštantínopola Bulharmi v roku [[813]] vtrhli zástancovia [[obrazoborectvo|obrazoborectva]] do [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrámu Svätých Apoštolov]], prerazili otvor do hrobky ikonoklastického cisára [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]] a vyzývali ho, aby prišiel zachrániť Byzanciu. Lev V. ospravedlňoval touto príhodou návrat k obrazoborectvu, ktorý vyhlásil roku [[815]] na [[synoda|synode]], ktorá sa konala v chráme [[Hagia Sofia]]. Uctievanie ikon, [[ikonodulia]], bolo opäť prehlásené za [[modloslužobníctvo]] a cisárovým rozhodnutím obrazy svätých znova odstránené z chrámov. [[Súbor:Leo5.jpg|náhľad|Minca ([[follis]]) Leva V.|vľavo]] Lev V. napodobnil vo svojej obrazoboreckej politike slávnych cisárov zo [[Sýrska dynastia|sýrskej dynastie]], ktorí v Byzancii vládli v [[8. storočie|8. storočí]]. Domnieval sa, že tak získa podporu vojska, to mu umožní zvíťaziť nad Bulharmi, a jeho vláda bude dlhá a úspešná ako panovanie [[Lev III. (Byzantská ríša)|Leva III.]] a jeho syna [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]] Hlavných ikonodulských predstaviteľov, ktorí sa odmietli podrobiť novej štátnej politike, začali prenasledovať. Najčastejšie ich trestali zbičovaním a poslaním do vyhnanstva. To postihlo predovšetkým mníchov z [[kláštor]]a [[Monastier Studios|Studios]], ktorí pevne zotrvávali na svojom presvedčení. Odstúpiť zo svojho úradu musel aj patriarcha Nikefor. == Koniec vlády == [[Súbor:Emperor_Leo_V_leading_the_chanting_at_Christmas.jpg|náhľad|Cisár Lev V. vedie spev na Vianoce, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', fol. 23r, dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Cisár sa sústredil na vládu a pozabudol na svojich vojenských druhov, ktorí mali rovnaké ambície ako on. Počas roku [[820]] sa mu doniesol chýr, že [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michal Amorijský]] sa usiluje zvrhnúť ho, preto ho dal koncom roka uväzniť. Levova manželka Theodosia však manžela prehovárala, aby ho v tak významný kresťanský sviatok, akým boli [[Vianoce]], prepustil a znovu dôkladne vypočul jeho spojencov. Sprisahanci však boli už aj medzi príslušníkmi Levovho dvora. [[25. december|25. decembra]], v [[Vianoce|prvý sviatok vianočný]], bol Lev V. zavraždený v palácovej kaplnke, kde spieval vianočnú liturgiu. Potom jeho vrahovia oslobodili Michala, okamžite ho vyhlásili za cisára a korunovať. Štyroch Levových synov poslali do vyhnanstva na ostrove [[Büyükada|Prinkipo]], kde ich vykastrovali a prinútili vstúpiť do kláštora. Bol to na tie časy zvyčajný skutok, ktorý mal zabrániť potomkom zvrhnutého cisára v revolte proti jeho nástupcovi. Najmladší Theodosios následkom nešetrne urobeného zákroku zomrel. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Leo V}} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]] | Dynastia_ánonie=áno | Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Nedynastickí vládcovia]] | Titul = cisár | Od = [[813]] | Do = [[820]] | Predchodca = [[Michal I. (Byzantská ríša)|Michal I.]] | Nástupca = [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michal II.]] }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 70. rokoch 8. storočia]] [[Kategória:Úmrtia 25. decembra]] [[Kategória:Úmrtia v 820]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia Byzantskej ríše]] [[Kategória:Byzantskí obrazoborci]] t0bh6nvxoab45kjgw3bzy032syaektt 0 86693 8194699 8167410 2026-04-07T19:30:43Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194699 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Lev VI. Múdry |titul = byzantský cisár |obrázok = Emperor Leo VI detail.jpg |popis obrázku = Lev VI. vzdávajúci úctu Ježišovi Kristovi, [[mozaika]], [[9. storočie]], [[Hagia Sofia]], [[Istanbul]], [[Turecko]] |panovanie = [[29. august]] [[886]]{{--}}[[11. máj]] [[912]] |korunovácia = [[6. január]] [[870]] (ako spolucisár) |pôvodné meno = {{V jazyku|gkm|Λέων ὁ Σοφός|''León'' (''ho'') ''Sofos''}} |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[19. september]] [[866]] |miesto narodenia = [[Konštantínopol]], [[Byzantská ríša]] (?) |dátum úmrtia = {{dúv|912|5|11|866|9|19}} |miesto úmrtia = [[Konštantínopol]], Byzantská ríša |miesto pochovania = [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]] |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |predchodca = [[Bazil I.]] |regent = |nástupca = [[Alexander III. (Byzantská ríša)|Alexander III.]] |manželka = 1. [[Theofanó Martinakia]]{{Break}} 2. [[Zóé Zaoutzaina]]{{Break}} 3. [[Eudokia Bajané]]{{Break}} 4. [[Zóé Karbónopsina]] |potomstvo = dcéry Eudokia, Anna, Anna, synovia Bazil (zomrel po narodení) a [[Konštantín VII.]] |dynastia = [[Macedónska dynastia]] |otec = [[Bazil I.]] / [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] (domnelý) |matka = [[Eudokia Ingerina]] |portál1 =Byzantská ríša |portál2 = }} '''Lev VI. Múdry''' alebo '''Lev VI. Filozof''' (* [[19. september]] [[866]], [[Konštantínopol]]?{{--}}† [[11. máj]] [[912]] tamtiež) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]] v rokoch [[886]] až [[912]].<ref name = ":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = LEO VI | meno zborník = Alexander | priezvisko zborník = Kazhdan | meno zborník2 = Anthony | priezvisko zborník2 =Cutler | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 1210{{--}}1211 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> Lev patril aj na byzantské pomery k neobyčajne vzdelaným panovníkom. Podieľal sa na právnych reformách v krajine ([[Basilika]]) a bol činný aj ako spisovateľ: je mu pripisovaná práca na vojenskom spise [[Taktika (dielo Leva VI,)|''Taktika'']]. Levova zahraničná politika bola menej úspešná. Byzanciu ohrozovali arabskí vládcovia, [[Prvá bulharská ríša|Bulhari]] a dočasne dokonca aj [[Kyjevská Rus|Kyjevskí Rusi]], ktorí si vymohli značné ústupky.<ref name=":KZD" /> Levov súkromný život bol poznačený snahou o získanie mužského potomka, čo viedlo k cirkevným sporom o platnosť štvrtého manželstva (tzv. tetragamia).<ref name=":KZD" /> == Životopis == [[Súbor:Emperor_Basil_I_orders_the_hair_of_his_son_Leo_to_be_cut.jpg|vľavo|náhľad|Cisár Bazil I. nariadil ostrihať vlasy svojmu synovi Levovi, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Identita Levovho otca je dlhodobo predmetom diskusií. Hoci bol oficiálne považovaný za syna [[Bazil I.|Bazila I.]], niektorí autori pripúšťali možnosť, že jeho biologickým otcom mohol byť [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]], ktorý bol milencom Levovej matky [[Eudokia Ingerina|Eudokie]]. Bazil I. napriek tomu (alebo práve preto) venoval Levovej výchove veľkú pozornosť a zveril ho do učenia konštantínopolskému patriarchovi [[Fotios|Fótiovi]], s ktorým mal napäté vzťahy. Keď Lev dospel, začalo sa o ňom hovoriť ako o možnom účastníkovi sprisahania proti Bazilovi. Cisár ho dal preto uväzniť. Podmienky väznenia mali byť natoľko kruté, že Lev tam údajne takmer prišiel o zrak. Neskôr Bazil utrpel loveckú nehodu, ktorá sa mu stala osudnou a Lev sa stal samostatným vládcom. Po nástupe na trón donútil Lev patriarchu Fótia k abdikácii a na jeho miesto dosadil svojho brata [[Štefan I. (konštantínopolský patriarcha)|Štefana]]. Lev bol človekom so spisovateľskými sklonmi, ktorý sa zaujímal aj o náboženské otázky. V čase jeho vlády sa značne upevnila [[Feudalizmus|feudalizácia]] byzantského štátu. Sila [[Malá Ázia|maloázijských]] magnátov vzrastala na úkor slobodného roľníctva, ktoré upadalo do stále väčšej závislosti a strácalo svoju voľnosť. Súčasne posilnil trend [[Byrokracia|byrokratizácie]] štátu. [[Súbor:Byzantine_emperor_Leo_VI_receives_a_Bulgarian_delegation.jpg|vľavo|náhľad|Lev VI. prijíma bulharskú delegáciu, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Lev pokračoval v práci na [[Basilika|Basilikách]], gréckom preklade kodifikácie cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]], ktorej preklad začal už za vlády Bazila I. Táto zbierka práva odrážala všemohúcnosť cisára vo všetkých spoločenských oblastiach. Lev dal zreorganizovať aj systém [[Thema|themskej]] správy. Na rozdiel od svojho otca nebol však nijako zvlášť úspešný vo vojne. [[Bulhari]], ktorí Bazila nikdy neporazili, dokázali v roku [[894]] premôcť Levovu armádu. Lev si preto na pomoc povolal nomádskych [[Starí Maďari|Maďarov]], ktorí sa zdržiavali v tom čase na území dnešnej južnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. [[Súbor:Boulgarofygon.jpg|vľavo|náhľad|Bitka pri Boulgarophygone, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] S pomocou Maďarov sa Levovi podarilo Bulharov poraziť. Keď si však bulharský kráľ [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] uvoľnil ruky vytlačením Maďarov do [[Panónia|Panónie]], bol Lev proti Bulharom opäť bezmocný a utrpel ťažkú porážku v [[Bitka pri Bulgarofygone|bitke pri Bulgarofygone]] v roku [[896]]. V následnej mierovej zmluve sa Lev zaviazal platiť Bulharom tribút. V roku [[907]] Konštantínopol napadli [[Kyjevská Rus|Rusi]] pod vedením [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]], pretože si chceli vymôcť výhradné obchodné práva s ríšou. Lev ich žiadosť odmietol, keď ale v roku [[911]] podnikli nový útok, radšej svoje zamietavé stanovisko zmenil a poskytol im žiadané obchodné privilégia. [[Súbor:Sack_of_Thessalonica_by_Arabs,_904.png|náhľad|Vyplienenie Solúna Arabmi (904), [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Neúspešný bol aj vo vojne proti [[Arabi|Arabom]]. V roku [[902]] stratil na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] [[Taormina (Taliansko)|Taorminu]], poslednú byzantskú pevnosť na ostrove. V roku [[907]] moslimskí piráti z [[Kréta|Kréty]] vydrancovali [[Solún]]. Keď sa Lev pokúsil vyslať flotilu na znovu dobytie Kréty, Saracéni ju zdrvujúco porazili. Krátko po tejto porážke Lev ochorel a zomrel. Pretože jeho syn bol ešte dieťaťom, stal sa jeho [[regent]]om Levov brat [[Alexander III. (Byzantská ríša)|Alexander]]. [[Súbor:Solidus_of_Leo_VI_(reverse).jpg|vľavo|náhľad|Reverz zlatého [[Solidus|solidu]] cisára Leva VI.]] == Dielo == Lev po sebe zanechal rozsiahle literárne dielo: Predovšetkým významný je teoretický vojenský spis ''[[Taktika (dielo Leva VI,)|Taktika]]''. == Spor o tetragamiu == Levovi sa dlho nedarilo mať syna, ktorý by mohol byť jeho dedičom. Jeho prvá žena, ktorú si zobral na Bazilov príkaz, zomrela v roku [[897]], preto sa oženil znovu, tentoraz s dcérou svojho radcu [[Stylianos Zaoutzes|Styliana Zautza]], [[Zóé Zaoutzaina|Zóé Zaoutzainu]], tá však o dva roky neskôr tiež zomrela. Po druhej svadbe vytvoril Lev pre svojho svokra titul ''basilopator'' (otec cisára). Aj keď tretí sobáš cirkev zakázala, Lev sa napriek tomu oženil znovu. Jeho tretia žena zomrela ale už v roku [[901]]. Namiesto štvrtého sobáša, ktorý by bol ešte väčším hriechom než tretí, si Lev priviedol na dvor milenku menom [[Zóé Karbónopsina|Zóé Karbounopsina]] („Čiernooká“). Keď mu v roku [[904]] konečne porodila syna, rozhodol sa s ňou oženiť aj napriek odporu cirkvi na čele s patriarchom [[Nikolaos I. Mystikos|Nikolaom Mystikom]]. == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | počet strán = 532 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = 150{{--}}162 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leon VI}} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]] |Dynastia_ánonie=áno |Dynastia = [[Macedónska dynastia]] |Titul = cisár |Od = [[886]] |Do = [[912]] |Predchodca = [[Bazil I.]] |Nástupca = [[Alexander III. (Byzantská ríša)|Alexander III.]] }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Byzantskí filozofi]] [[Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Macedónska dynastia]] pyqxoldonj8hpe3lmtuycz4fham6677 0 87452 8194706 8183735 2026-04-07T19:43:50Z Pe3kZA 39673 akt. 8194706 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Alexandria | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Alexandria 2122972.jpg | image_caption = pohľad na mesto z nábrežia | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Alexandria.svg | symbol = Coat of Arms - Alexandria, Egypt.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Alexandria | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Egypt | country_flag = 1 | state = | region = Guvernorát Alexandria | histregion = | district = Alexandria | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 31 | lat_m = 11 | lat_s = 32 | lat_NS = S | long_d = 29 | long_m = 54 | long_s = 14 | long_EW = V | coordinates_type = dim:20000_region:EG-ALX_type:city(4110015) | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 5362517 | population_date = 2023 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Adel Labib | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|EET]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|EEST]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v Egypte | map_locator = Egypt | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Alexandria | statistics = | website = [http://www.alexandria.gov.eg www.alexandria.gov.eg] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Alexandria'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|ara|الإسكندرية|al-’Iskandaríja}}, {{v jazyku|grc|Ἀλεξάνδρεια|Alexandreia}}, {{v jazyku|cop|Ρακοτε|Rakote}}, {{v jazyku|egy|rˁqd.t|Rakedet}}) je druhé najväčšie mesto v [[Egypt]]e a najväčší egyptský [[prístav]]. Mesto sa nachádza {{km|208|m}} severozápadne od [[Káhira|Káhiry]]. Má približne 5,4 mil. obyvateľov (2023) a je hlavné mesto guvernorátu Al-Iskandarija. V meste sídli [[Alexandrijská univerzita|univerzita]] (založená [[1942]]), veľká nová [[knižnica]], koniec [[ropa|ropovodu]] a [[zemný plyn|plynovodu]]. == Dejiny == Mesto založil [[332 pred Kr.|332]]–[[331 pred Kr.]] [[Alexander Veľký]] ako budúce hlavné mesto svojej ríše a je po ňom pomenované. [[Architekt]]om bol [[Deinokrates]]. Po smrti tu bol Alexander Veľký pochovaný v mauzóleu. Potom sa moci v Egypte ujali [[Ptolemaiovci]]. [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] z mesta urobil svoje hlavné mesto (od roku [[305 pred Kr.]]) a sídlo umelcov a vzdelancov. Za jeho vlády tu vznikla známa [[alexandrijská knižnica]] (1 000 000 zväzkov), [[Alexandrijské museion|Museion]] (bývali tu a študovali učenci), [[maják na ostrove Faros]] a [[Serapeum]] (chrám zasvätený Serapidovi). [[Ptolemaiovci]] dali postaviť aj kráľovský palác a [[mauzóleum]]. Mesto zostalo hlavným až do roku [[30 pred Kr.]] V meste sa sústreďoval svetový obchod (tranzitný prístav pre celé východné [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorie]] a pre obchod s [[India|Indiou]] a [[Čína|Čínou]]), preto už v [[1. storočí pred Kr.]] mesto malo pol milióna obyvateľov ([[Grék]]ov, Egypťanov, [[Žid]]ov). Od roku [[30 pred Kr.]], kedy [[Egypt]] dobyl [[Augustus]], bolo mesto sídlom [[Staroveký Rím|rímskych]] a neskôr [[byzantský]]ch guvernérov. Za Augusta ([[27 pred Kr.]] – [[14]]) bola Alexandria druhým najväčším rímskym mestom po [[Rím]]e. Za [[Traján]]a ([[98]] – [[117]]) tu vypuklo veľké židovské povstanie, ktoré potlačil [[Hadrián]]. Alexandria sa čoskoro stala strediskom [[kresťanstvo|kresťanského]] učenia, bola sídlom [[biskup]]a a od roku [[190]] tu bola [[alexandrijská škola|Alexandrijská katechistická škola]] (najvýznamnejší predstaviteľ bol [[Klement Alexandrijský]]). Alexandria patrila spolu s Rímom a [[Antiochia|Antiochiou]] medzi tri pôvodné [[patriarcha (cirkev)|patriarcháty]]. V meste často vznikali krvavé zrážky medzi kresťanmi a inými náboženstvami a kultmi. Po založení [[Carihrad]]u v roku [[330]] stratila Alexandria na význame. Za [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosia I.]] ([[379]] – [[395]]), keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, sa zničili staré pohanské pamiatky, namiesto nich vyrástli nové kresťanské chrámy. Úpadok nastal po roku [[642]], keď mesto dobyli [[Arabi]] a Alexandria stratila svoj význam ako vedecké centrum. Založenie Káhiry bolo príčinou ďalšieho úpadku Alexandrie koncom [[10. storočia]]. Do [[15. storočia]] ešte mesto zostalo najvýznamnejším obchodným prístavom východného Stredomoria. V [[18. storočie|18. storočí]] už však nebolo väčšie ako rybárska dedina. V roku [[1798]] mesto dobyli [[Francúzi]], začiatkom [[19. storočia]] vznikol fakticky nezávislý [[Egypt]]. Od 19. storočia ekonomický význam mesta opäť narastal; dnes je ekonomicky najvýznamnejším egyptským mestom. == Osobnosti mesta== * [[Eukleides z Alexandrie]] (* asi 365 pred Kr.{{--}}† [[300 pred Kr.]]), grécky matematik * [[Ktesibios]] (* [[285 pred Kr.]] – † [[222 pred Kr.]]), grécky vynálezca a matematik * [[Kleopatra VII.]] (* [[69 pred Kr.]] – † [[30 pred Kr.]]), posledný nezávislý staroegyptský vládca * [[Herón z Alexandrie]] (* cca 10{{--}}† [[70]]), grécky matematik, inžinier a vynálezca * [[Appianos]] (* okolo 95 – † okolo 160), rímsko-grécky historik * [[Órigenes]] (* [[185]] – † [[253]]), grécky cirkevný učiteľ a teológ * [[Achilleus Tatios]] (* 2. storočie – † 3. storočie), grécky románopisec * [[Atanáz Alexandrijský]] (* 295/299 – † [[373]]), grécky cirkevný otec, alexandrijský patriarcha * [[Hypatia]] (* medzi 350 až 370 – † [[415]]), bola grécka filozofka * [[Kyrillos z Alexandrie]] (* medzi 370 - 380 - † [[444]]), grécky kresťanský teológ a polemik * [[Ján Filoponos]] (* 5. storočie – † 6. storočie), byzantský filozof, gramatik a teológ * [[Vitalis z Alexandrie]] († [[625]]), pustovník, svätý, uctievaný v Pravoslávnej i Katolíckej cirkvi * [[Abbás II. Hilmí]] (* [[1874]]{{--}}† [[1944]]), posledný egyptský chediv * [[Filippo Marinetti]] (* [[1876]]{{--}}† [[1944]]), taliansky spisovateľ * [[Hasan Fathí]] (* [[1900]]{{--}}† [[1989]]), architekt * [[Eric Hobsbawm]] (* [[1917]]{{--}}† [[2012]]), britský historik * [[Džamál Abd an-Násir]] (* [[1918]]{{--}}† [[1970]]), vojak, politik a zakladateľ republiky Egypt * [[Fawzia Egyptská]] (* [[1921]]{{--}}† [[2013]]), iránska cisárovná * [[Omar Sharif]] (* [[1932]]{{--}}† [[2015]]), herec * [[Georges Moustaki]] (* [[1934]]{{--}}† – [[2013]]), grécko-francúzsky spevák a lyrik * [[Demis Roussos]] (* [[1946]]{{--}}† [[2015]]), grécky spevák == Partnerské mestá == * {{flagicon|USA}} [[Baltimore (Maryland) |Baltimore]], [[Maryland]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] * {{flagicon|USA}} [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Romania}} [[Konstanca]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Armenia}} [[Gyumri]], [[Arménsko]] * {{flagicon|Turkey}} [[Izmir]], [[Turecko]] * {{flagicon|India}} [[Kanpur]], [[India]] * {{flagicon|Bulgaria}} [[Kazanlak]], [[Bulharsko]] * {{flagicon|Malaysia}} [[Kuching]], [[Malajzia]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Odesa]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Russia}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] * {{flagicon|Greece}} [[Solún]], [[Grécko]] * {{flagicon|China}} [[Šanghaj]], [[Čína]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 19.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Alexandria| ]] [[Kategória:Prístavné mestá v Egypte]] [[Kategória:Prístavné mestá Stredozemného mora]] [[Kategória:Bývalé hlavné mestá]] [[Kategória:Mestá na hodvábnej ceste]] 9mynxa8ae7inzz0p02vo56ua3dqczms 3 87881 8194911 8190699 2026-04-08T08:28:59Z Jetam2 30982 /* Správne citovanie */ re 8194911 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div class="hlist"> * Archív diskusií: * [[/2006|2006]] * [[/2007|2007]] * [[/2008|2008]] * [[/2009|2009]] * [[/2010|2010]] * [[/2011|2011]] * [[/2012|2012]] * [[/2013|2013]] * [[/2014|2014]] * [[/2015|2015]] * [[/2016|2016]] * [[/2017|2017]] * [[/2018|2018]] * [[/2019|2019]] * [[/2020|2020]] * [[/2021|2021]] * [[/2022|2022]] * [[/2023|2023]] * [[/2024|2024]] * [[/2025|2025]] </div> {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšete..'''</big><br> Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.''' |} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY. --> == Správne citovanie == Zdravím! Citovať treba miesto kde sa informácie nachádzajú, nie landing page. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dalm%C3%A1cia&curid=91972&diff=8187436&oldid=7225475 v tomto prípade] sa na [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ citovanej stránke] výraz „Dalmácia“ nenachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 26. marec 2026 (UTC) Zdravím. Pozri [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR|tvoju diskusiu]]. Z podtitulu (zoznam exoným) je to jasné. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:42, 26. marec 2026 (UTC) :Dobre, že na ňu odkazuješ. Prečítaj si ju, bitte, znovu. Citovať treba tam kde sú info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:57, 26. marec 2026 (UTC) :Citujem správne stránku, plus je jasné, o ktorý zoznam (pdf). Plus tak nerobím sám: napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:02, 26. marec 2026 (UTC) ::A nebude najlepšie uvádzať obe varianty (2 citácie)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 26. marec 2026 (UTC) {{ping|Jetam2}} opakovane podliehaš vcelku samoľúbej predstave, že nejak univerzálne „správne“ [citovanie, v tomto prípade] je to, k čomu si vlastnou úvahou s nejak postavenými prioritami dospel ty sám (a teda to, k čomu dospel niekto iný „nesprávne“). Nie je to tak, v tomto prípade ide o relevantnú dilemu, či v odkaze z bibliografickej citácie deep-linkovať dokument, alebo odkazovať na najhlbšiu možnú bežnú stránku. Oboje má svoje výhody aj nevýhody: áno, deep link predstavuje najkonkrétnejší odkaz, platný v momente vytvárania citácie; v mnohých prípadoch však: # na úkor životnosti odkazu (extrémny prípad boli citácie z niektorého štátneho registra, kde bol deep link platný len v rámci tvojej konkrétnej návštevy, prípadne do vypršania platnosti nejakej server side keše; preberali sme vtedy, že je kontraproduktívne ich tam v tej forme vkladať; v prípade konkrétne ÚGKK je zase história prekopávaní URL schém, zneplatňujúcich deep linky), # na úkor jednoduchej možnosti dopátrať sa k aktuálnej verzii dokumentu (dá sa čiastočne pomôcť vyskladaním titulu tak, aby obsahoval aj názov stránky/sekcie, odkiaľ deep link viedol a cez ktorý je šanca stránku/sekciu dohľadať, ak ju nepremenovali), # za cenu absencie časti podstatných [meta-]údajov a absencie navigačného kontextu v rámci webu, # na úkor príčetnosti URL (niektoré publikačné systémy generujú absurdne dlhé URL, plné interného technického junku). Tzn. zvážiť je to dobré prípad od prípadu, neexistuje univerzálne „správne“ riešenie. Situácia je dnes trochu lepšia vďaka existencii IABota, ktorý zvyšuje šancu, že bude deep link po zneplatnení doplnený archívnym URL. Prípadne sa dá dokument zaarchivovať už pri vytváraní citácie a vložiť tam URL archívu rovno (nevýhoda je, že odozva <tt>archive.org</tt> býva často tak zúfalo pomalá, že to bežný neznalý návštevník rutinne vyhodnotí ako nefunkčný odkaz; druhú bežnú alternatívu v podobe <tt>archive.is/today</tt> zase niektoré wiki začali blacklistovať pre netransparentnosť a pochybné praktiky [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]). Niektoré odkazy ale cez <tt>archive.org</tt> archivovať nejdú, buď z technických príčin, alebo z rozhodnutia prevádzkovateľa. Možným riešením je uvádzať obe URL, druhé buď formou poznámky k ref., alebo aspoň HTML komentára. Minimálne ale pls. skús uvažovať širšie, než v rovine ''„môj postup je ten správny“''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:23, 26. marec 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Niet nad okorenenie ad-homeninem... Aspoň čo-to odkryje o tom čo ho používa. :Moje priority sú postavené rovnako ako priority Wikipédie: citovať správne obsah čo v danom zdroje je. Nemali by prekvapovať a nie je nutné ich stavať do umelej opozície. Ale jeden nikdy neviem. Mal by som byť vlastne rád, že Vasiľ v tomto prípade aspoň obsah nefalšuje. Konkrétnejšie: :# v tomto prípade, ale nejde o tento risk :# aktuálna verzia dokumentu je sekundárna. Verzia dokumentu, ktorá bola platná v čase citácie je primárny cieľ. :# meta údaje sa dajú doplniť. Vasiľ to robí taktiež keď do linkov pridáva ISBN Beliany (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ibagu%C3%A9&diff=prev&oldid=8189435 tu]), ktoré na danej stránke uvedené nie je. Je to tiež problém, alebo máme dočinenia s dvojtým metrom? :# toto sa tiež netýka diskutovaného problému. A áno, tie situácie čo opisuješ nie sú nereálne. Ale: kde inde sa uchyľovalo k takejto prevencii? Budeme skracovať linky bežne, pretože by mohli byť možno dlhé a/alebo sa mohli možno niekedy zmeniť? Bude stačiť linkovať na <code>https://beliana.sav.sk</code> miesto na <code>https://beliana.sav.sk/heslo/ibague</code>? Však čitateľ si dohľadá? :Pridanie odkazu na landing page je síce „poněkud zbytečné“, ale je to schodná cesta: lepšie je mať viac informácií než menej (alebo nesprávne). Znovu: odkazovať treba na reálny zdroj informácií, pridané linky sú sekundárne. :Tvoj apel „skús uvažovať širšie“ buď platí na obe strany, alebo na žiadnu, nedá sa uplatňovať jednosmerne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 31. marec 2026 (UTC) ::Nateraz k online Beliane a ISBN. Pozri ľudovolný odkaz na článok a klikni na odkaz citácia. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:05, 31. marec 2026 (UTC) :::Okay, cool.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 31. marec 2026 (UTC) :::Vasiľ, bolo by sa vyjadriť, nie pokračovať v úpravách ďalej. Presne ako písal Teslaton vyššie, „skús uvažovať širšie, než v rovine ''„môj postup je ten správny“''“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 31. marec 2026 (UTC) ::::Mojim cieľom je, aby jednotlivé položky zo zoznamu exoným ÚGKK SR, ktoré majú článok na wiki, mali citáciu z tohto dokumentu. Citácia je napísaná tak, aby končila na stránke úradu, z ktorej je jasné o ktorý zoznam (a teda pdf) ide. Robím to tak kvôli kontrole domény, dátumu aktualizácie a tomu, aby z danej stránky bolo jasné, či čitateľ má na obrazovke aktuálne platnú alebo staršiu verziu dokumentu (to sa priamo odkazom na pdf docieliť nedá). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 1. apríl 2026 (UTC) :::::Ak čitateľ potrebuje aktuálnu verziu dokumentu, nie je problém sa na ňu preklikať cez indikované URL .pdfka. Citovaná by mala byť tá čo bola reálne použitá, nie hypotetická aktuálnejšia. Inak tvojmu argumentu nerozumiem pretože práve z URL sa dá zistiť o ktorú verziu ide, na konci máš „/exonyma-januar_2022.pdf“. :::::Ako kompromisné riešenie sa teda ponúka pridanie URL landing page ako sekundárnej do citácie, zrejme do poznámky. Zdá sa, že nemáš iný nápad, či?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:24, 1. apríl 2026 (UTC) ::::::Pdf na URL stránky úradu neodkazuje. Citovaná je reálne použitá, ale na stránke je uvedený dátum aktualizácie, ktorý podá informáciu, či je to tá práve platná verzia. Názov pdf súboru z URL adresy v minulosti neobsahoval mesiac a rok, resp. odkaz viedol na na niečo v štýle www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=5492 kde ti stiahlo pdf. ::::::Do poznámky skôr pripaď odkaz priamo na pdf, resp. možno na archive.org. To by už bola otázka na Teslatona, ktoré riešenie by videl ako funkčnejšie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:04, 1. apríl 2026 (UTC) :::::::Pdf neodkazuje, ale z URL odkazu na .pdf sa dá dostať na landing page ak je o to záujem. To, že v minulosti boli URL vo forme ako zmieňuješ nič nemení. :::::::Veci teda rozumiem tak, že ti ide o to, aby čitateľ mal možnosť ľahko overiť čo je správne ''teraz'' a nie vtedy keď bola citácia urobená. Ak je tak, je to chybný prístup, na to slúži sekcia Externé odkazy. Citácia sa vzťahuje na stav, ktorý platil vtedy keď bola spracovaná, je v nej dátum na ktorý sa platnosť informácie viaže. :::::::Do poznámky ak teda odkaz na landing page, URL na .pdf je súčasťou citácie (viz vyššie).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:28, 8. apríl 2026 (UTC) 1eftjq25e0ahcp5fu96bgeja3xuy3os 8194915 8194911 2026-04-08T08:41:20Z Vasiľ 2806 /* Správne citovanie */ 8194915 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div class="hlist"> * Archív diskusií: * [[/2006|2006]] * [[/2007|2007]] * [[/2008|2008]] * [[/2009|2009]] * [[/2010|2010]] * [[/2011|2011]] * [[/2012|2012]] * [[/2013|2013]] * [[/2014|2014]] * [[/2015|2015]] * [[/2016|2016]] * [[/2017|2017]] * [[/2018|2018]] * [[/2019|2019]] * [[/2020|2020]] * [[/2021|2021]] * [[/2022|2022]] * [[/2023|2023]] * [[/2024|2024]] * [[/2025|2025]] </div> {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšete..'''</big><br> Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.''' |} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY. --> == Správne citovanie == Zdravím! Citovať treba miesto kde sa informácie nachádzajú, nie landing page. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dalm%C3%A1cia&curid=91972&diff=8187436&oldid=7225475 v tomto prípade] sa na [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ citovanej stránke] výraz „Dalmácia“ nenachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 26. marec 2026 (UTC) Zdravím. Pozri [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR|tvoju diskusiu]]. Z podtitulu (zoznam exoným) je to jasné. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:42, 26. marec 2026 (UTC) :Dobre, že na ňu odkazuješ. Prečítaj si ju, bitte, znovu. Citovať treba tam kde sú info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:57, 26. marec 2026 (UTC) :Citujem správne stránku, plus je jasné, o ktorý zoznam (pdf). Plus tak nerobím sám: napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:02, 26. marec 2026 (UTC) ::A nebude najlepšie uvádzať obe varianty (2 citácie)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 26. marec 2026 (UTC) {{ping|Jetam2}} opakovane podliehaš vcelku samoľúbej predstave, že nejak univerzálne „správne“ [citovanie, v tomto prípade] je to, k čomu si vlastnou úvahou s nejak postavenými prioritami dospel ty sám (a teda to, k čomu dospel niekto iný „nesprávne“). Nie je to tak, v tomto prípade ide o relevantnú dilemu, či v odkaze z bibliografickej citácie deep-linkovať dokument, alebo odkazovať na najhlbšiu možnú bežnú stránku. Oboje má svoje výhody aj nevýhody: áno, deep link predstavuje najkonkrétnejší odkaz, platný v momente vytvárania citácie; v mnohých prípadoch však: # na úkor životnosti odkazu (extrémny prípad boli citácie z niektorého štátneho registra, kde bol deep link platný len v rámci tvojej konkrétnej návštevy, prípadne do vypršania platnosti nejakej server side keše; preberali sme vtedy, že je kontraproduktívne ich tam v tej forme vkladať; v prípade konkrétne ÚGKK je zase história prekopávaní URL schém, zneplatňujúcich deep linky), # na úkor jednoduchej možnosti dopátrať sa k aktuálnej verzii dokumentu (dá sa čiastočne pomôcť vyskladaním titulu tak, aby obsahoval aj názov stránky/sekcie, odkiaľ deep link viedol a cez ktorý je šanca stránku/sekciu dohľadať, ak ju nepremenovali), # za cenu absencie časti podstatných [meta-]údajov a absencie navigačného kontextu v rámci webu, # na úkor príčetnosti URL (niektoré publikačné systémy generujú absurdne dlhé URL, plné interného technického junku). Tzn. zvážiť je to dobré prípad od prípadu, neexistuje univerzálne „správne“ riešenie. Situácia je dnes trochu lepšia vďaka existencii IABota, ktorý zvyšuje šancu, že bude deep link po zneplatnení doplnený archívnym URL. Prípadne sa dá dokument zaarchivovať už pri vytváraní citácie a vložiť tam URL archívu rovno (nevýhoda je, že odozva <tt>archive.org</tt> býva často tak zúfalo pomalá, že to bežný neznalý návštevník rutinne vyhodnotí ako nefunkčný odkaz; druhú bežnú alternatívu v podobe <tt>archive.is/today</tt> zase niektoré wiki začali blacklistovať pre netransparentnosť a pochybné praktiky [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]). Niektoré odkazy ale cez <tt>archive.org</tt> archivovať nejdú, buď z technických príčin, alebo z rozhodnutia prevádzkovateľa. Možným riešením je uvádzať obe URL, druhé buď formou poznámky k ref., alebo aspoň HTML komentára. Minimálne ale pls. skús uvažovať širšie, než v rovine ''„môj postup je ten správny“''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:23, 26. marec 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Niet nad okorenenie ad-homeninem... Aspoň čo-to odkryje o tom čo ho používa. :Moje priority sú postavené rovnako ako priority Wikipédie: citovať správne obsah čo v danom zdroje je. Nemali by prekvapovať a nie je nutné ich stavať do umelej opozície. Ale jeden nikdy neviem. Mal by som byť vlastne rád, že Vasiľ v tomto prípade aspoň obsah nefalšuje. Konkrétnejšie: :# v tomto prípade, ale nejde o tento risk :# aktuálna verzia dokumentu je sekundárna. Verzia dokumentu, ktorá bola platná v čase citácie je primárny cieľ. :# meta údaje sa dajú doplniť. Vasiľ to robí taktiež keď do linkov pridáva ISBN Beliany (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ibagu%C3%A9&diff=prev&oldid=8189435 tu]), ktoré na danej stránke uvedené nie je. Je to tiež problém, alebo máme dočinenia s dvojtým metrom? :# toto sa tiež netýka diskutovaného problému. A áno, tie situácie čo opisuješ nie sú nereálne. Ale: kde inde sa uchyľovalo k takejto prevencii? Budeme skracovať linky bežne, pretože by mohli byť možno dlhé a/alebo sa mohli možno niekedy zmeniť? Bude stačiť linkovať na <code>https://beliana.sav.sk</code> miesto na <code>https://beliana.sav.sk/heslo/ibague</code>? Však čitateľ si dohľadá? :Pridanie odkazu na landing page je síce „poněkud zbytečné“, ale je to schodná cesta: lepšie je mať viac informácií než menej (alebo nesprávne). Znovu: odkazovať treba na reálny zdroj informácií, pridané linky sú sekundárne. :Tvoj apel „skús uvažovať širšie“ buď platí na obe strany, alebo na žiadnu, nedá sa uplatňovať jednosmerne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 31. marec 2026 (UTC) ::Nateraz k online Beliane a ISBN. Pozri ľudovolný odkaz na článok a klikni na odkaz citácia. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:05, 31. marec 2026 (UTC) :::Okay, cool.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 31. marec 2026 (UTC) :::Vasiľ, bolo by sa vyjadriť, nie pokračovať v úpravách ďalej. Presne ako písal Teslaton vyššie, „skús uvažovať širšie, než v rovine ''„môj postup je ten správny“''“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 31. marec 2026 (UTC) ::::Mojim cieľom je, aby jednotlivé položky zo zoznamu exoným ÚGKK SR, ktoré majú článok na wiki, mali citáciu z tohto dokumentu. Citácia je napísaná tak, aby končila na stránke úradu, z ktorej je jasné o ktorý zoznam (a teda pdf) ide. Robím to tak kvôli kontrole domény, dátumu aktualizácie a tomu, aby z danej stránky bolo jasné, či čitateľ má na obrazovke aktuálne platnú alebo staršiu verziu dokumentu (to sa priamo odkazom na pdf docieliť nedá). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 1. apríl 2026 (UTC) :::::Ak čitateľ potrebuje aktuálnu verziu dokumentu, nie je problém sa na ňu preklikať cez indikované URL .pdfka. Citovaná by mala byť tá čo bola reálne použitá, nie hypotetická aktuálnejšia. Inak tvojmu argumentu nerozumiem pretože práve z URL sa dá zistiť o ktorú verziu ide, na konci máš „/exonyma-januar_2022.pdf“. :::::Ako kompromisné riešenie sa teda ponúka pridanie URL landing page ako sekundárnej do citácie, zrejme do poznámky. Zdá sa, že nemáš iný nápad, či?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:24, 1. apríl 2026 (UTC) ::::::Pdf na URL stránky úradu neodkazuje. Citovaná je reálne použitá, ale na stránke je uvedený dátum aktualizácie, ktorý podá informáciu, či je to tá práve platná verzia. Názov pdf súboru z URL adresy v minulosti neobsahoval mesiac a rok, resp. odkaz viedol na na niečo v štýle www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=5492 kde ti stiahlo pdf. ::::::Do poznámky skôr pripaď odkaz priamo na pdf, resp. možno na archive.org. To by už bola otázka na Teslatona, ktoré riešenie by videl ako funkčnejšie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:04, 1. apríl 2026 (UTC) :::::::Pdf neodkazuje, ale z URL odkazu na .pdf sa dá dostať na landing page ak je o to záujem. To, že v minulosti boli URL vo forme ako zmieňuješ nič nemení. :::::::Veci teda rozumiem tak, že ti ide o to, aby čitateľ mal možnosť ľahko overiť čo je správne ''teraz'' a nie vtedy keď bola citácia urobená. Ak je tak, je to chybný prístup, na to slúži sekcia Externé odkazy. Citácia sa vzťahuje na stav, ktorý platil vtedy keď bola spracovaná, je v nej dátum na ktorý sa platnosť informácie viaže. :::::::Do poznámky ak teda odkaz na landing page, URL na .pdf je súčasťou citácie (viz vyššie).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:28, 8. apríl 2026 (UTC) ::::::::Rovnako to platí opačne, z https odkazu sa dá dostať na pdf. A je to štandardnejší postup. ::::::::Chcem, aby bolo jasne znateľné, aká verzia bola citovaná a či je to aktuálne platná verzia zoznamu exoným. ::::::::S poznámkou to nevidím rovnako ako ty. To je moja otázka na Teslatona{{ping|Teslaton|s=1}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:41, 8. apríl 2026 (UTC) ff7n1gyw2iyuhididyzxdzyyzvm34r2 0 90444 8194587 8137161 2026-04-07T15:13:21Z ~2026-54666-6 284165 8194587 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia - Late Avar Khaganate.svg|thumb|Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu]] '''Avari''' (iné názvy: '''starí Avari''', '''tureckí'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Butvin | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Butvin | titul = Veľká Morava a naša doba : k 1100. výročiu príchodu Cyrila a Metoda | miesto = Martin | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]] | rok = 1963 | url = https://books.google.sk/books?id=oHMxAQAAIAAJ&q=%22tureck%C3%AD+Avari%22&dq=%22tureck%C3%AD+Avari%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjR0Yv29MHjAhWFK1AKHQmSDlUQ6AEIMTAC | počet strán = 252 | strany = 14 }}</ref>/'''turkickí Avari''') boli nomádske [[etnikum]] ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene ''War'' a ''Chun'' usadené v [[5. storočie|5. storočí]] v západnej [[Sibír]]i. Časť Avarov si podrobili východní [[Turci]], časť pred nimi utiekla a v roku [[558]] sa dostala do čiernomorských stepí. Ich ríša na území dnešného [[Maďarsko|Maďarska]] sa nazýva [[Avarská ríša]]. Po roku [[568]] vtrhli Avari do Panónie a podmanili si tamojších [[Slovania|Slovanov]] a Slovanov v blízkom okolí. Avari porazili [[Gepidi|Gepidov]] a usadili sa najprv pri [[Sáva (rieka)|Sáve]]. Čoskoro si vytvorili stredisko v okolí [[Debrecín]]a. Avari boli výbojní kočovníci a viedli vojny kvôli koristi. Najznámejším vodcom Avarov bol [[kagan]] [[Bajan]]. Slovanov údajne využívali v boji ako [[pechota|pechotu]], ktorá tvorila ich predné voje – takzvaní ''befulkovia''. V [[7. storočie|7. storočí]] čelili Avari v okolí dolnej rieky Morava vzbure Slovanov – pozri [[Samova ríša]]. Po ovládnutí Panónie Avarmi sa [[Anti]] (kmeň neznámeho pôvodu) spojili s vojskami byzantského cisára, aby zničili panstvo Avarov. Cisársky vodca [[Priskos]] sa dostal so svojím vojskom cez Dunaj a zničil slovanské vojská pod vedením kniežaťa [[Muson]]a, stojace v avarských službách. Priskos sa zmocnil aj Musonovho loďstva, ktorého i s jeho bratom zabil. V roku [[602]] Avari podnikli trestnú výpravu proti Slovanom, spolčeným s [[Byzantská ríša|Byzanciou]]. Výsledok bitky je neznámy, podľa niektorých názorov ustúpili Anti do Rusi, kde boli chránení pred útokmi Avarov. Na konci 7. storočia ovládali Avari územie Maďarska, južného Slovenska a územie Dolného Rakúska po Alpy. Obyvateľstvo sa delilo na kočovníkov-pastierov a roľníkov. Ženy sa v čase neprítomnosti mužov stávali hlavami rodín aj spoločenstiev. Vo vyšších vrstvách sa vyskytovalo mnohoženstvo. Avarské pohrebiská sa dajú nájsť na dnešnom území južného Slovenska i na juhozápade Maďarska. S mŕtvymi pochovávali Avari aj kone, príslušníci elít pri sebe mávali opasky, šperky, luky, meče alebo šable. <ref>{{Citácia periodika|titul=Takýto nález sa podarí raz za život, jasajú archeológovia po objave pohrebiska Avarov - Pravda.sk|periodikum=Pravda.sk|dátum=2017-06-27|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/433801-v-podunajskych-biskupiciach-odkryli-jedno-z-najrozsiahlejsich-archeologickych-nalezisk-na-slovensku-pohrebisko-avarov/|dátum prístupu=2017-06-28|jazyk=sk-SK}}</ref> Ovládnutie slovanských kmeňov v Karpatskej kotline spôsobilo oddelenie západných Slovanov od Slovanov usadených v alpskej oblasti. Slovania Avarov nazvali ''obri'', čo zrejme značilo hrozní, krutí a veľkí. Avari boli totiž veľkej postavy. == Referencie == <references /> == Literatúra == * [[Alexander Avenarius|AVENARIUS, Alexander]]: Stepné národy v Európe: charakter a a vývoj avarskej spoločnosti. In: ''Historický časopis'', roč. XXXVI., 1988, č. 2, s. 145 {{--}} 158. == Externé odkazy == * {{filit|fva/avari.html}} {{Etnologický výhonok}} {{Turkické národy}} [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 3gqdd4ej5mx5k44wsj7e2bpi1d18xkf 0 91244 8194730 8108605 2026-04-07T20:17:43Z ~2026-54666-6 284165 8194730 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mapa Blatenské kniežatstvo.jpg|náhľad|Približný rozsah [[Blatenské kniežatstvo|Blatenského kniežatstva]] a poloha Blatnohradu v pol. 9. stor.]] [[Súbor:Giulio Turco - Zalavár Vársziget.jpg|náhľad|Plán dnes zaniknutého benediktínskeho kláštora na ostrove Vársziget z roku [[1569]]. Trojloďový kostol je pravdepodobne renovovaný kostol Panny Márie, zasvätený v roku [[850]].]] [[Súbor:Zalavár - Convent.jpg|náhľad|Rekonštruovaný pôdorys románskej baziliky sv. Hadriána.]] '''Blatnohrad''' (tiež '''Blatnograd''', nemecky '''Mosapurg''' či '''Mosaburg''') je [[Raný stredovek|ranostredoveké]] [[hradisko (archeológia)|hradisko]] v [[Panónia (rímska provincia)|Panónii]], asi {{km|9|m}} západne od [[Balaton (jazero)|Balatonu]], v blízkosti terajšej obce [[Zalavár]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Založil a vybudoval ho v rokoch [[839]] – [[847]] knieža [[Pribina]] ako centrum [[Blatenské kniežatstvo|Blatenského kniežatstva]]. Išlo o blatné hradisko, ktoré sa rozkladalo na ostrovoch v nive rieky [[Zala (rieka)|Zaly]]. Centrálnu úlohu zastával ostrov v polohe Vársziget (''hradný ostrov''), opevnený drevohlinenou hradbou a rozdelený na [[Akropola (starogrécke návršie)|akropolu]] a dvojpriestorové predhradie. Je tu doložená existencia troch kostolov založených v [[9. storočie|9. storočí]] a komplexu palácových stavieb. Najväčším bol pútnický kostol - [[bazilika]], zasvätená v rokoch [[854]]/[[855]] [[Svätý Hadrián|svätému Hadriánovi]]. Okrem ostrova Vársziget bolo osídlenie z 9. storočia zdokumentované aj v okolí na nive rieky. Tento ostrovný model blatného hradiska má blízkou paralelu v rano stredovekom hradisku v [[Nitra|Nitre]]. Početné [[slovania|slovanské]] archeologické nálezy – kostoly a včasnostredoveké [[hradisko (archeológia)|hradisko]] objavil v [[19. storočie|19. storočí]] [[Ján Kollár]]. Čisto slovanské obyvateľstvo je tu archeologicky doložené až do [[11. storočia]]. Za [[Koceľ]]a to bolo stredisko vzdelanosti [[Sloveni|Slovenov]]. == Prírodné podmienky == Lokalita sa nachádza v západnej časti [[Panónska panva|Panónskej nížiny]] v oblasti [[Malý Balaton|Malého Balatonu]] pri juhozápadnom cípe jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Zamokrená oblasť, ktorej hlavným vodným tokom je rieka [[Zala (rieka)|Zala]], pretekajúca Malým Balatonom a ústí do Balatonu, je rozdelená nízkym severo-južne orientovaným hrebeňom na dve plytké panvy. Lokalita sa nachádza v západnej polovici, pri severnej časti Malého Balatonu a ďalej na sever pozdĺž toku Zaly, medzi terajšími obcami [[Zalavár]] a [[Zalaszabar]]. Z nivy rieky vystupujú nevýrazné piesočné ostrovy zvýšeného terénu, ktoré sa stali základom osídlenia Blatnohradu. Až do začiatku 19. storočia bol Malý Balaton s Balatonom prepojený a zaberali aj väčšiu plochu. Odvodňovacie kanály budované od 19. storočia narušili vodný režim oblasti, ale od 80. rokov 20. storočia sa vďaka podniknutým opatreniam rozloha mokradí opäť zvyšuje.<ref name="Korponai 2010">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Korponai | meno = János | autor = | odkaz na autora = | titul = zborník ''Hydrobiologia'': Transition from shallow lake to a wetland: a multi-proxy case study in Zalavári Pond, Lake Balaton, Hungary | url = https://www.academia.edu/5296219/Transition_from_shallow_lake_to_a_wetland_a_multi_proxy_case_study_in_Zalav%C3%A1ri_Pond_Lake_Balaton_Hungary | vydavateľ = academia.edu | miesto = | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> == Písomné pramene == === O obrátení Bavorov a Korutáncov === Kľúčovým písomným prameňom pre poznanie histórie lokality v [[9. storočie|9. storočí]] je latinsky písaný spis ''[[O obrátení Bavorov a Korutáncov|Conversio (O obrátení Bavorov a Korutáncov)]]''. Je to kronika misijnej činnosti Salzburského arcibiskupstva v [[Karantánia|Karantánii]], [[Panónia (rímska provincia)|Panónii]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskom kniežatstve]], spísaná v roku [[871]] (možno 872/873) a zachytávajúca udalosti do roku [[870]]. === Kronika Regina z Prümu === Kronika [[Rád svätého Benedikta|benediktínskeho]] [[opát]]a [[Regino z Prümu|Regina z Prümu]] zachytávajúca udalosti do roku [[906]] identifikuje v roku [[879]] ''Mosaburh'', odlišný od Moosburgu pri jazere [[Wörthersee]] v Karantánii. Archeologické výskumy však osídlenie z [[9. storočie|9.]] a [[10. storočie|10. storočia]] v danej lokalite neboli potvrdené.<ref name="Szöke 2010b" /> === Fuldské letopisy === ''[[Fuldské letopisy|Annales Fuldenses (Fuldské letopisy)]]'' zachytávajúce dejiny [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]] do roku [[901]] spomínajú v období rokov [[888]] až [[890]] Mosaburg niekoľkokrát v súvislosti s vládou [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfa Korutánskeho]], v roku [[896]] potom informuje o nastolení nového kniežaťa Blatnohradu – [[Braslav (Sávia)|Braslava]].<ref name="Szöke 2010b" /> === Salzburské anály === ''[[Salzburské anály najväčšie|Annales Iuvavenenses maximi (Salzburské anály)]]'' informujú o porážke východofranského vojska v roku [[907]] v [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]].<ref name="Szöke 2010b" /> == História výskumu == Záujem o polohu Blatnohradu, ktorá bola známa z písomných prameňov, existoval už v [[19. storočie|19. storočí]]. [[Ján Kollár]] lokalitu navštívil a popísal v roku [[1841]] pri svojej ceste do [[Taliansko|Talianska]].<ref name="Szöke 2010a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miklos | meno = Szoeke Bela | autor = | odkaz na autora = | titul = Eine Kirchenfamilie von Mosapurc/Zalavár (Ungarn). Neue Ergebnisse zur Kirchenarchäologie in Pannonien | url = https://www.academia.edu/3520774/Eine_Kirchenfamilie_von_Mosapurc_Zalav%C3%A1r_Ungarn_Neue_Ergebnisse_zur_Kirchenarch%C3%A4ologie_in_Pannonien | vydavateľ = academia.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | jazyk = }}</ref> Prieskumy tu po opakovane realizoval [[Flóris Rómer]], ktorý v roku [[1881]] vykonal prvé drobné odkryvy, pri ktorých odhalil časť severo-južne orientovanej, kolmi vystužené múry. V rokoch [[1887]] a [[1891]] tu výskumy robil [[Viktor Récsey]], ktorý však o výsledkoch vykopávok nepodal žiadnu správu. Nálezy získané pri ťažbe piesku v miestach niekdajšej akropoly boli hodnotené iba kunsthistoricky.<ref name="Szöke 2010b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miklos | meno = Szoeke Bela | autor = | odkaz na autora = | titul = zborník: MOSABURG/ZALAVÁR UND PANNONIEN IN DER KAROLINGERZEIT | url = https://www.academia.edu/3520834/MOSABURG_ZALAV%C3%81R_UND_PANNONIEN_IN_DER_KAROLINGERZEIT | vydavateľ = academia.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | jazyk = }}</ref> Moderný výskum Blatnohradu začal v roku [[1948]], kedy vošiel do povedomia ako významná lokalita obdobia [[9. storočie|9. storočia]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Sled archeologických terénnych výskumov zahájil v rokoch [[1951]] až [[1953]] [[Géza Fehér]] veľkoplošným prieskumom v južnej časti centrálnej polohy Vársziget, pri ktorom bolo preskúmané pohrebisko a opevnenie akropole. Prieskum [[Románsky sloh|románskej]] [[bazilika|baziliky]] na ostrove Réceskút realizoval v rokoch [[1946]], [[1947]] a [[1953]] [[Aladár Radnóti]]. Na ich prácu nadviazala radou výskumov vykonaných od šesťdesiatych rokov do roku [[1993]] [[Ágnes Cs. Sós]]. Tá sa sústredila na výskum bývalého [[Vrcholný stredovek|stredovekého]] kláštora v priestore akropoly, prestavaného na tureckú pevnosť, na výskum obranného systému ostrova a v osemdesiatych rokoch objavila pozostatky [[raný stredovek|rano stredovekej]] baziliky [[Svätý Hadrián|svätého Hadriána]] z 9. storočia. V rokoch [[1961]] a [[1963]] skúmala i baziliku v polohe Réceskút a vyslovila domnienku o existencii dreveného kostola z 9. storočia - predchodcu kamennej baziliky. Výskum v polohe Borjúállás-sziget južne od hlavného ostrova vedený [[Róbert Müller|Róbertom Müllerom]] začiatkom osemdesiatych rokov odhalil mimo iného ďalší jednoloďový kostol z 9. storočia. V ďalšom období robil výskumy [[Béla Miklós Szöke]]. Až novšie výskumy z deväťdesiatych rokov umožnili komplexnejší pohľad na podobu hradiska.<ref name="Szöke 2007">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miklos | meno = Szoeke Bela | autor = | odkaz na autora = | titul = zborník: Post-Roman Towns, Trade and Settlement in Europe and Byzantium. vol. 1. The Heirs of the Roman West: New findings of the excavations in Mosaburg/Zalavár (Western Hungary) | url = https://www.academia.edu/3520739/New_findings_of_the_excavations_in_Mosaburg_Zalav%C3%A1r_Western_Hungary_ | vydavateľ = academia.edu | miesto = Berlin-New York | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | jazyk = }}</ref><ref name="Szöke 2009">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miklos | meno = Szoeke Bela | autor = | odkaz na autora = | titul = zborník: Keszthely-Fenékpuszta im Spiegel der Jahrtausende – Keszthely-Fenékpuszta az évezredek tükrében: Mosaburg – ein neues Zentrum der Klein-Balaton-Region und seine Beziehungen zu Keszthely-Fenékpuszta | url = https://www.academia.edu/3520957/Mosaburg_ein_neues_Zentrum_der_Klein_Balaton_Region_und_seine_Beziehungen_zu_Keszthely_Fen%C3%A9kpuszta | vydavateľ = academia.edu | miesto = Leipzig –Zalaegerszeg | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | jazyk = }}</ref> == Staršie nálezy == Predchádzajúce aktivity na mieste neskoršieho ranostredovekého sídliska a hradiska sú doložené v [[Doba bronzová|dobe bronzovej]] a [[Doba rímska|dobe rímskej]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mordovin | meno = Maxim | autor = | odkaz na autora = | titul = The Building History of Zalavár-Récéskút Church | url = https://www.academia.edu/1486988/The_Building_History_of_Zalav%C3%A1r_R%C3%A9c%C3%A9sk%C3%BAt_Church | vydavateľ = academia.edu | miesto = | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | jazyk = }}</ref> === Poloha ''Vársziget'' === * ''sídlisko(?)'' kultúry Somogyvár-Vinkovci, raná [[doba bronzová]] * ''sídlisko'' [[Provincia (staroveký Rím)|rímske provinciálne]], [[doba rímska]] V roku 2002 tu bola odkrytá kolová stavba z rímskeho obdobia.<ref name=":0" /> === Poloha ''Récéskút'' === * ''sídlisko(?)'' kultúry Somogyvár-Vinkovci, raná [[doba bronzová]] Pri výskume rano stredovekého kostola vedenom Ágnes Cs. Sós boli nájdené fragmenty keramických nádob na všetkých skúmaných miestach. Žiadne objekty ale nebolo možné s určitosťou spojiť s nálezmi tejto kultúry.<ref name=":0" /> * ''sídlisko'' rímske provinciálne, [[doba rímska]] Značné množstvo rímskej provinciálnej keramiky a strešná krytina ''(tegulae)'' dokladajú rímske osídlenie v tejto polohe. Neboli nájdené žiadne múry či iné objekty z tohto obdobia.<ref name=":0" /> == Zoznam kniežat Blatnohradu, Balatonu a okolia == # [[Pribina]] (839 – 861) # [[Koceľ]] (861 – 876), syn Pribinu # [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf Korutánsky]] (876 – 884) – súčasť [[Korutánska marka|Korutánskej marky]] # [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk I.]] (884 – 894) – súčasť [[Veľkomoravská ríša|Veľkej Moravy]] # [[Luitpold]] (894 – 896) – súčasť [[Korutánska marka|Korutánskej marky]] # [[Braslav (Sávia)|Braslav]] (896 – 900/901) – zlúčené s Posávskym a Panónskym kniežatstvom Po Braslavovi pripadlo okolie Balatonu a Blatnohrad maďarským kmeňom. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Blatnohrad|25111085}} {{Súradnice|46,660615|17,138157|region:HU_type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Archeologické lokality v Maďarsku]] rlyjjv9d0oi9tk4qys2xjdtmdlue2i5 0 94520 8194539 623933 2026-04-07T13:09:06Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Hominini (Homininae)]] 8194539 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hominini (Homininae)]] 0koo8jkg7krk2hjjk2dj6ewtgzp6ezw 0 106369 8194747 8058926 2026-04-07T20:50:11Z ~2026-21468-45 291356 doplnenie 8194747 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Igor Otčenáš |Portrét = Igor Otcenas.jpg |Popis osoby = slovenský spisovateľ, prekladateľ a diplomat |Dátum narodenia = {{dnv|1956|9|23}} |Miesto narodenia = [[Partizánske]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Igor Otčenáš''' (* [[23. september]] [[1956]], [[Partizánske]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], prekladateľ a diplomat. == Životopis == V rokoch [[1976]]{{--}}[[1980]] študoval ruštinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[1982]]{{--}}[[1984]] na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, absolvoval študijné pobyty na univerzitách vo Volgograde ([[1979]]), Londýne ([[1991]]) a na University of Kentucky, USA ([[1996]]). Po skončení vysokej školy začínal ako učiteľ. V rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol interným vedeckým ašpirantom v Literárnovednom ústave SAV, v rokoch [[1991]]–[[1992]] pracoval na Ministerstve kultúry SR ako riaditeľ odboru, neskôr (2005) tam pôsobil aj ako generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov. V roku 1999 prešiel na Ministerstvo zahraničných vecí SR a pôsobil ako kultúrny radca na veľvyslanectve Slovenskej republiky vo Washingtone, neskôr ako kultúrny radca zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Prahe a zároveň riaditeľ Slovenského inštitútu v tomto meste. Na ministerstve zahraničných vecí pôsobil ako riaditeľ Odboru kultúrnej diplomacie. Od augusta 2013 do októbra 2017 bol zástupcom veľvyslanca a konzulom na veľvyslanectve SR v Oslo. V súčasnosti je prekladateľom na dôchodku. Žije v [[Radoľa|Radoli]] na [[Kysuce|Kysuciach]]. == Tvorba == Debutoval knihou poviedok ''Kristove šoky'', v ktorej si kriticky všíma negatívne stránky života vidieckej i mestskej komunity. Za toto dielo bol ocenený [[Cena Ivana Kraska|Cenou Ivana Kraska]] za najlepší debut roka 1991. Jeho dielo je charakteristické satiricko-ironickým pohľadom na slovenskú minulosť aj súčasnosť, prechádzajúci až do polohy sarkazmu a grotesky. Ironický pohľad na slovenskú históriiu v priesečníku so súčasnosťou zobrazil v historickej dystopii ''Keby...''. V roku 2009 bol finalistom [[Anasoft litera|Anasoft litery]] s prózou ''Ty nie si náš teba zožerieme'' (napísanú pod pseudonymom Oto Čenko). Je autorom autorizovanej biografie najslávnejšieho slovenského hokejistu Petra Šťastného ''Hokej na dvoch kontinentoch''. V roku 2025 vydal knihu Chlapci z Bystrice, s podtitulom Šesť rozhovorov o hokeji, cestách, necestácho do NHL a rodnom meste, pozostávajúci zo šiestich rozhovorov so známymi slovenskými hokejovými reprezentantmi, pochádzajúcimi z Banskej Bystrice, ktorí uspeli v NHL (Peter Budaj, Michal Handzuš, Ivan Majeský, Vladimír Országh, Tomáš Surový a Richard Zedník). Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladom z [[angličtina|angličtiny]] (napr. Keith Lowe: ''Krutý kontinent'', Anna von Bremzen: ''Umenie sovietskej kuchyne'', životopis G. G. Márqueza, Steven Cave: ''Nesmrteľnosť'', Roger Moorchouse: ''Diablovi spojenci'', Anna O´Connor: ''Dáma v zlatom'', Timothy Snyder: ''Čierna zem, O tyranii'', Hannah Arendtová: ''Eichmann v Jeruzaleme, Pôvod totalitarizmu''. Tim Marshall: ''V zajatí geografie, Rozdelený svet, Umrieť pre vlajku'', George Orwell: ''Tak to vidím ja'', a i. z komerčnej literatúry diel Louisa L´Amoura, Rosamunde Pilcherovej a pod.). Z ruštiny sa špecializoval na preklad literárnych diel z obdobia stalinizmu ([[Varlam Tichonovič Šalamov|Varlam Šalamov]]: ''[[Kolymské poviedky]]'' a najmä monumentálne dielo Vasilija Grossmana ''Život a osud'' a jeho svetoznámu antistalinistickú novelu ''Všetko plynie''). Prekladá aj oddychovú športovú literatúru (životopisy športovcov ako Lionel Messi, Cristiano Ronaldo, Mike Tyson, Wayne Gretzky, Michael Jordan, Stan Mikita, Steven Gerrard, Gordie Howe, Andres Iniesta, Roger Federer a i.) Celkovo preložil takmer sto literárnych diel rôznych žánrov. Je držiteľ Ceny Ivana Kraska za literárny debut roku 1991 a prémie Literárneho fondu za preklad diela Hannah Arendtovej ''Pôvod totalitarizmu'' v kategórii vedeckej a odbornej literatúry za rok 2018. == Dielo == === Tvorba pre dospelých === *[[1991]] – ''Kristove šoky'', zbierka poviedok *[[1997]] – ''Hokej na dvoch kontinentoch'', životopis [[Slovensko|slovenského]] [[hokej]]istu [[Peter Šťastný|Petra Šťastného]] *[[1998]] – ''Keby... Rýchle dejiny budúcnosti Slovenska'', próza štylizovaná ako učebnica dejepisu *[[2008]] – ''Ty nie si náš teba zožerieme (pod pseudonymom Oto Čenko) === Tvorba pre deti a mládež === *[[1987]] – ''Koncert v paneláku'', leporelo == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Otčenáš, Igor}} [[Kategória:Osobnosti z Partizánskeho]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Laureáti Ceny Ivana Kraska]] q3xlpnwocdzk4bkjg4eesmye8jwvc88 0 110241 8194886 8158090 2026-04-08T07:37:59Z ~2026-21642-33 291381 kokoú 8194886 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=František II. Rákoci|titul=šarišský župan, sedmohradské knieža a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania|obrázok=II. Rákóczi Ferenc Mányoki.jpg|dynastia=[[Rákociovci]]|pôvodné meno=Rákóczi Ferenc|dátum narodenia=[[27. marec]] [[1676]]|miesto narodenia=[[Borša]], [[Kráľovské Uhorsko]]|dátum úmrtia={{duv|1735|04|08|1676|03|27}}|miesto úmrtia=[[Tekirdağ]], [[Osmanská ríša]]|miesto pochovania=[[Dóm svätej Alžbety]], [[Košice]]|manželka=[[Šarlota Amália Hesensko-Wanfriedská]]|potomstvo=[[Leopold Rákoci]]<br/>[[Jozef Rákoci]]<br/>[[Juraj Rákoci]]<br/>[[Šarlota Rákoci]]|vierovyznanie=[[Latinská cirkev|rímskokatolícke]]|otec=[[František I. Rákoci]]|matka=[[Helena Zrínska]]}} [[Súbor:Alžbeta de Felsö Vadász, vydatá za Juraja Erdody.jpg|náhľad|Pečať Juraja Erdödyho.]] [[Gróf]] '''František II. Rákoci'''<ref name="SBS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = RÁKOCI, František II | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = V. R{{--}}Š | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1992 | isbn = 80-7090-216-7 | počet strán = 560 | strany = 28{{--}}29 }}</ref> ({{V jazyku|hun|''II. Rákóczi Ferenc''}}; * [[27. marec]] [[1676]], [[Borša]]{{--}}† [[8. apríl]] [[1735]], Tekirdağ, [[Osmanská ríša]]) bol [[Sedmohradsko|sedmohradské]] [[knieža]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišský župan]] a vodca posledného [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského stavovského povstania]] v rokoch [[1703]] až [[1711]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rodošto – pamätný dom Františka II. Rákociho | url = http://www.keturist.sk/info/kam-za-pamiatkami/rodosto-pamatny-dom-frantiska-ii-rakociho/ | vydavateľ = keturist.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pochádzal zo šľachtického rodu [[Rákociovci|Rákoci]]. Jeho plný šľachtický titul (po ''latinsky'') znel: Franciscus II. Dei Gratia Sacri Romani Imperii & Transylvaniae princeps Rakoczi. Particum Regni Hungariae Dominus & Siculorum Comes, Regni Hungariae Pro Libertate Confoederatorum Statuum necnon Munkacsiensis & Makoviczensis Dux, Perpetuus Comes de Saros; Dominus in Patak, Tokaj, Regécz, Ecsed, Somlyo, Lednicze, Szerencs, Onod. == Životopis == === Detstvo a mladosť === Rákoci sa narodil v roku [[1676]] v [[Zemplín (región)|zemplínskej]] obci [[Borša]] ako tretie dieťa [[František I. Rákoci|Františka I. Rákociho]] (1645 - 1676) a [[Helena Zrínska|Heleny Zrínskej]] (1643 - 1703). Jeho otec František bol sedmohradské knieža, rovnako ako jeho dedo a pradedo z otcovej strany, [[Juraj II. Rákoci]], resp. [[Juraj I. Rákoci]]. Rodové priezvisko Rákoci si zvolili podľa názvu slovenskej zemplínskej obce [[Rakovec nad Ondavou]] (po maďarsky ''Rákóc''). Už jeho pradedo Juraj I. viedol veľké [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstanie proti Habsburgovcom]]. Jeho mama [[Helena Zrínska|Helena]] bola dcérou bána [[Peter Zrínsky|Petra Zrínskeho]] a neterou jeho staršieho brata, rovnako bána, [[Mikuláš Zrínsky|Mikuláša Zrínskeho]]. KOKOT František II. mal brata Juraja, ktorý zomrel krátko po narodení, a o štyri roky staršiu sestru Julianu, ktorá sa stala vojvodkyňou Aspremont-Lyndenu. Rákociho otec zomrel na rodovom hrade [[Zborov (hrad)|Zborov]], keď mal František II. iba štyri mesiace. Matka Helena sa neskôr opäť vydala, v roku [[1682]] si zobrala za manžela o štrnásť rokov mladšieho magnáta [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]], ktorý práve v tom čase viedol [[Povstanie Imricha Tököliho|protihabsburské povstanie]]. Tököli bol teda nevlastným otcom Františka II. Ten neskôr svojho otčima v pamätiach označil za „hada, ktorý sa votrel matke do postele...“<ref name="seges">{{Citácia periodika | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Už mladé roky Františka II. Rákociho boli dobrodružné | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://historickarevue.sme.sk/c/22528751/uz-mlade-roky-frantiska-ii-rakociho-boli-dobrodruzne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-22 | dátum prístupu = 2021-01-27 }}</ref> Povstanie bolo neúspešné a keď mal František iba jedenásť rokov, bol po páde [[Mukačevo|Mukačeva]] násilne odlúčený od jeho matky.<ref name="seges"/> Bol daný pod kuratelu arcibiskupa [[Leopold Kolonič|Leopolda Koloniča]] a na príkaz cisárskeho dvora bol v rokoch [[1688]] až [[1692]] vychovávaný v nemeckom duchu v českých kláštorných [[jezuiti|jezuitských]] kolégiách v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]], [[Jindřichův Hradec|Jindřichovom Hradci]] a [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Pach | meno zborník = P | kapitola zborník = Boje proti Habsburgovcom za nezávislosť v XVII. storočí | editori = [[Július Mésároš]] | titul = Kapitoly z uhorských dejín | miesto = Bratislava | vydavateľ = Nakladateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení | rok = 1952 | počet strán = 339 | strany = 113{{--}}135 }}</ref><ref name="seges"/> V roku [[1692]] sa vrátil do [[Viedeň|Viedne]], ale s matkou sa už nikdy nestretol. Rákoci sa v septembri [[1694]] v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] oženil. Za manželku si zobral vtedy 15-ročnú kňažnú [[Šarlota Amália Hesensko-Wanfriedská|Šarlotu Amáliu]]. Manželia spolu žili na [[Šariš (región)|Šariši]] na Rákociho majetkoch. Mali troch synov, z ktorých sa dospelosti dožili Jozef (1700{{--}}1738) a Juraj (1701{{--}}1756).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | titul = Pod zástavou kurucov : protihabsburské povstania v Uhorsku v r. 1670{{--}}1711 | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2015 | isbn = 978-80-555-1665-3 | počet strán = 573 | strany = 546 }} [v knihe je pri narodení Jozefa Rákociho preklep v roku = namiesto 17. 8. 1699 má byť 17. 8. 1700].</ref> === Povstanie === [[Súbor:Benczur-rakoczi.jpg|náhľad|Rákociho zatknutie v roku [[1700]] na [[Šarišský hrad|Šarišskom hrade]]. Maľba [[Gyula Benczúr|Júliusa Benczúra]].]] ''Pre bližšie informácie pozri [[Povstanie Františka II. Rákociho]]'' V roku [[1700]] bol pre podozrenie z pripravovaného povstania na [[Šarišský hrad|Šarišskom hrade]] zatknutý a následne postupne väznený v [[Prešov]]e, [[Košice|Košiciach]], [[Miškovec|Miškovci]], [[Mosonmagyaróvár|Mošoni]] a [[Viedenské Nové Mesto|Viedenskom Novom Meste]]. Z väzenia vo Viedenskom Novom Meste sa mu však podarilo v roku [[1701]] s pomocou cisárskeho kapitána [[Gottfried Lehman|Gottfrieda Lehmanna]] ujsť do [[Poľsko|Poľska]].<ref>Rákoczi fejedelem émlékiratai a magyarországi háborúról 1703 tól annak végeíg Budapest 1978.</ref> Odtiaľ sa na čele ozbrojencov začiatkom júna [[1703]] vrátil do vlasti s cieľom začať [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstanie]]. Situácia bola priaznivá, pretože ešte začiatkom roku [[1703]] sa značná časť cisárskych posádok v Uhorsku začala presúvať na západoeurópske bojiská do vojny s Francúzmi a Bavormi o [[vojna o španielske dedičstvo|španielske dedičstvo]]. František II. Rákoci povzbudený peniazmi a sľubmi francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], nechal vyhotoviť zástavy s heslom „''S Bohom za vlasť a slobodu''“ (''Cum Deo pro patria et libertate''), a poslal ich s výzvou do Uhorska. Na jeho panstvách v [[Panstvo Makovica|Makovici]] a [[Mukačevo|Mukačeve]] sa jeho sedliaci ako prví chopili zbraní. Rákoci sa postavil na ich čelo. Nedarilo sa im však a onedlho sa dostavil prvý neúspech, keď bol porazený v [[Bitka pri Mukačeve (1703)|bitke pri Mukačeve]].<ref name="seges"/> Aby Rákoci na poslednú chvíľu zvrátil prvú porážku sedliackych oddielov, poveril svojho významného generála [[Mikuláš Berčéni|Mikuláša Berčéniho]] dodatočným zverbovaním 600 žoldnierov z Poľska. Aby si získal nových bojovníkov, vydal v septembri 1703 patent.<ref>''Rákóczi Ferenc fejedelem emlémkiratai a magyarországi háborúról 1703-tól annak végéik'', Budapešť, 1978.</ref> Podľa neho mali byť [[Poddanstvo (roľníci)|poddaní]] počas účasti na povstaleckých bojoch úplne oslobodení od povinností a platenia dávok. Roľníci sa s nadšením hrnuli do povstaleckej armády s nádejou, že víťazstvo im prinesie vytúženú slobodu. Drobných [[Zeman|zemanov]] a [[Mešťan (spoločenská vrstva)|mešťanov]] si získaval prísľubmi náboženskej slobody. Neskôr sa do povstania darilo zapojiť aj [[šľachta|šľachtu]], ktorej čoraz väčšia prítomnosť však zmenila jeho charakter zo sociálneho na stavovské.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Slovensko | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | zväzok = 1 : Dejiny | typ zväzku = | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1978 | počet strán = 1036 | strany = 382 }}</ref> Roku [[1703]] dobyli Rákociho oddiely banské mestá. Využil to a snažil sa zaviesť vlastnú menu a vytlačiť z Uhorska vládne mince predstavujúce habsburskú nadvládu. Z [[Medený hámor v Banskej Bystrici|Banskej Bystrice]] zásoboval [[Mincovňa Kremnica|kremnickú mincovňu]] meďou, z ktorej tam razil vlastné [[Polturák|polturáky]] (v hodnote jeden a pol [[Grajciar|grajciara]]), ako aj ich 10- a 20-násobky nazývané [[Libertáš|libertáše,]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František II. Rákóczi a jeho mince na našom území {{!}} Limita mince - numizmatika|url=http://www.limitamince.sk/mince-frantisek-rakoczi|vydavateľ=www.limitamince.sk|dátum prístupu=2020-10-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20200807211837/http://www.limitamince.sk/mince-frantisek-rakoczi|dátum archivácie=2020-08-07}}</ref> ktoré spôsobili hospodársky rozvrat a ochudobnili obyvateľstvo.<ref name="KS">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = }}</ref>{{rp|293}} Zo zachovaných záznamov vyplýva, že len v rokoch 1705 a 1707 banskobystrická komora dodala Kremnici 248 ton spracovanej medenej suroviny. Razili sa až do roku 1711.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=20-poltura, libertas.pdf|url=http://www.muzeumpd.sk/buxus/docs/Predmet_mesiaca_-_20-poltura__libertas.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/10/15|vydavateľ=Múzeum Prievidza}}</ref> [[Súbor:Rodošto, Košice.jpg|náhľad|vpravo|[[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Socha Františka II. Rákociho]] v [[Košice|košickom]] [[Rodošto|Rodošte]].]] V marci [[1704]] sa k nemu pridal dokonca cisársky generál [[Šimon Forgáč]], ktorý ho nasledoval až do exilu.<ref>Trenčianska župa Kongregačné písomnosti, č. 205 z 26.septembra 1703.</ref> Postupne sa im podarilo obsadiť väčšiu časť krajiny. [[Habsburgovci]] ovládali už iba [[Bratislava|Bratislavu]], pevnosť [[Leopoldov]] a [[Trenčín]]. Počas roku [[1704]] povstalci ovládali celé územie dnešného [[Horné Uhorsko|Slovenska]] a [[Sedmohradsko]]. Rákoci bol v roku [[1704]] v Belehrade zvolený za [[knieža]] a neskôr v [[Sečany|Sečanoch]] ([[20. september|20. septembra]] [[1705]]) za hlavného predstaviteľa konfederácie v Uhorsku. Na území Uhorskej konfederácie však nebolo všetko ideálne. Nesúhlas s pomermi, ktoré nastali, sa začal ozývať z radov stoličnej šľachty. Niektoré stolice, najmä Turčianska, Tekovská a Nitranska, dávali otvorene najavo svoju nespokojnosť, ignorovali zasadnutia, poukazovali na problémy, ktoré vyvoláva splácanie pôžičiek medenými peniazmi a pod., čo Rákociho tak popudilo a rozhnevalo, že chcel pomocou vojska hneď na mieste skoncovať s celou stoličnou šľachtou. Nakoniec to však odniesli len zástupcovia Turčianskej stolice, ktorá túto opozíciu rozvírila.<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = II : (1526{{--}}1848) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1987 | počet strán = 856 | strany = 186{{--}}187 }}</ref> [[Turčianska stolica]] vydala začiatkom roku [[1707]] okružný list, v ktorom poukázala na to, že Rákociho nariadenia sú v rozpore so zákonmi a slobodami krajiny, a že proti nim nemožno ani protestovať, čo za vlády Habsburgovcov bolo celkom bežné a samozrejmé.<ref>Ivan Mrva: ''Slovensko vo víre dejín'', 22, 1987, Práca</ref> Konflikt vyvrcholil v [[Ónod]]e na [[Ónodský snem|sneme]], kde na mieste zabili vyslancov Turčianskej stolice [[Rakovskí|Melchiora Rakovského]] a ťažko zraneného [[Okoličániovci|Krištofa Okolicsányiho]] popravili na druhý deň. Všetkých snemových vyslancov Turčianskej stolice uväznili. Územie stolice sa malo rozdeliť a pripojiť k susedným stoliciam.<ref name="KS"/>{{rp|296}} Knieža vyslancov označil za „pôvodcov všetkého zla“ a obvinil, že „ohrozujú uhorskú revolúciu“. „Turčianska stolica bola potrestaná odňatím pečate, erbu, zástavy a jej vymazaním zo zoznamu stolíc.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = 390 }}</ref> Na uhorské pomery to bola neslýchaná udalosť. Stolici však napokon povolili zadovážiť si novú zástavu a pečať.<ref name="KS"/>{{rp|296}} František II. Rákoci nevyužil mierové ponuky cisára [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]], ktorý bol ochotný ponúknuť [[kuruc]]kým povstalcom ústupky. Viac ako polroka trvajúce rozhovory však nikam neviedli. Obidve strany prerušili mierové rozhovory a v lete [[1706]] obnovili boje. Značná časť prívržencov Rákociho ochladla, keď videla, že boli odmietnuté mierové ponuky. Osudná rozhodujúca bitka sa odohrala v auguste [[1708]] [[Bitka pri Trenčíne|pri Trenčíne]], kde povstalci utrpeli zdrvujúcu porážku, hoci boli v prevahe. Rákociho život bol ohrozený, keď sa snažil povzbudiť najslabšie pravé krídlo povstalcov veliteľa Vavrinca Pekryho, preskakujúc potok, spadol z koňa a stratil vedomie. Táto skutočnosť pôsobila na povstalcov veľmi skľučujúco a demoralizujúco, pretože sa rozšírila správa, že Rákoci zomrel. Nasledujúce obdobie bolo charakterizované len vojnovými akciami zameranými na vytláčanie povstaleckých vojsk. Postup spomaľovala aj morová epidémia, ktorá trvala do roku 1713. Výsledok stavovských povstaní bol napokon tak, že [[Habsburgovci]] si udržali dedičný titul uhorských kráľov a uhorská šľachta svoje privilégiá a slobody.<ref name="KS"/>{{rp|291}} === Život po povstaní === Po bitke pri Trenčíne už poddaní nemali záujem slúžiť v Rákociho armáde ani za cenu prísľubu, že im bude pridelená pôda a naveky budú oslobodení od dávok a povinností. Väčšina týchto prísľubov zostala len v proklamatívnej podobe a keď sa k povstaniu začala postupne pridávať šľachta, aj Rákoci dával čoraz jasnejšie najavo, že jeho cieľom nie je boj proti feudálnym poriadkom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl | meno = Vojtech | odkaz na autora = Vojtech Dangl | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | odkaz na autora2 = | titul = Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2012 | isbn = 978-80-7360-986-3 | počet strán = 472 | strany = 230 }}</ref> Veľká časť bojov sa odohrávala na Slovensku, ktoré bolo vojnovými udalosťami spustošené.<ref>{{Citácia knihy | titul = Kronika ľudstva | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1992 | isbn = 80-7153-038-7 | počet strán = 1247 | strany = 542 }}</ref> Povstanie bolo oficiálne ukončené podpísaním [[Satmársky mier|Satmárskeho mieru]] zo [[1. máj|1. mája]] roku [[1711]]. František II. Rákoci neprijal milosť od Jozefa I., mierových rozhovorov sa nezúčastnil, pretože už vo februári roku [[1711]] emigroval spolu s vernými veliteľmi do Poľska, kde mu zakúpil francúzsky kráľ Ľudovít XIV. do daru Jaroslawské panstvo. Kňažná Sieniawská mu taktiež v Poľsku poskytovala všestrannú podporu. V Poľsku mal v pláne sprostredkovať pomoc ruského cára [[Peter Veľký|Petra I.Veľkého]] na pokračovanie odboja proti Habsburgovcom. Cár Peter Veľký mu ponúkol aj [[azyl]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], ale on sa chcel ešte stretnúť s kráľom [[Ľudovít XIV.|Ľudovítom XIV.]] [[Súbor:RákociKrypta.jpg|náhľad|Košická krypta s hrobkou kniežaťa, jeho matky a druhov. ]] V Poľsku sa František po čase začal cítiť ohrozený cisárskymi agentmi z Viedne, keďže on a [[Mikuláš Berčéni]] odmietli cisársku amnestiu. Rakúska cisárska vojenská rada chystala na neho atentát, proti ktorému sa vyjadril na porade iba [[Eugen Savojský]]. Po tom, čo sa František túto skutočnosť od svojho francúzskeho lekára Dupona dozvedel, odcestoval do [[Gdansk|Gdanska]] a tam pod cudzím menom „gróf Sárosi“ sa zdržal jeden rok. V júli roku 1712 snem v [[Bratislava|Prešporku]] vyhlásil vodcov Rákociho povstania za [[vlastizrada|vlastizradcov]] a zrušil platnosť zákonov, ktoré prijali povstalecké snemy.<ref name="KS"/>{{rp|300}} Rákoci sa potom z Gdaňska na anglickej lodi odplavil [[9. november|9. novembra]] [[1712]] do prístavu [[Dieppe (Seine-Maritime)|Dieppe]] vo Francúzsku. Istý čas žil vo [[Versailles]] neďaleko [[Paríž]]a. Najdlhšie v kamaldulskom kláštore [[Grosbois]] (5 rokov), kde napísal svoje pamäti.<ref>''Histoire des Révolutions de Hongrie, oú l'on donne Une idée juste de son légitime Gouvernement. Avec les Memoires du Prince François Rakoczy sur la guerre de Hongrie, Depuis 1703, jusqu'á sa fin.'' La Haye [Den Haag] : Jean Neaulme, M.DCC.XXXIX. [1739], 258 + 31 strán.</ref> Neskôr, [[14. september|14. septembra]] [[1717]], po smrti svojho podporovateľa kráľa Ľudovíta XIV., sa na naliehanie svojho priateľa markíza de Bonnaca, ktorý bol od roku 1716 francúzskym veľvyslancom v [[Istanbul]]e, usadil v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Od roku [[1720]] žil v [[Tekirdağ]]u ([[Maďarčina|maď]]. Rodostó) na brehu [[Marmarské more|Marmarského mora]], kde napokon dňa [[8. apríl]]a roku [[1735]] zomrel. Pochovali ho tajne v chráme francúzskych lazaristov, v [[Kostol svätého Benedikta (Istanbul)|Kostole svätého Benedikta]] v [[Istanbul]]e, kde bola pochovaná aj jeho matka Helena. V polovici 19 .storočia sa z Rákociho stal akýsi symbol zápasu Pešti s Viedňou o štátoprávne postavenie Uhorska. S množstvom historických prác, často pochybného charakteru, zmajstrovaných literátmi a básnikmi, akým bol komárňanský rodák, neskorší vyslanec Koloman Thály, rástol Rákociho nimbus(svätožiara) do nebývalých rozmerov. Z uhorského rebela sa stal maďarský národný hrdina, paradoxne keď mor, náboženské spory, turecké nájazdy, vojny a početné stavovské povstania ničili krajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=375 rokov od povstania Juraja I. Rákociho » Mesto Trenčín|url=https://trencin.sk/archivne-okienko/375-rokov-od-povstania-juraja-i-rakociho/|vydavateľ=Mesto Trenčín|dátum vydania=2019-02-21|dátum prístupu=2022-02-08|jazyk=sk-SK|meno=Mesto|priezvisko=Trenčín}}</ref> Vyvrcholením rákociovského kultu bolo slávnostné prenesenie jeho ostatkov z Osmanskej ríše do Košíc.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = | meno zborník = | kapitola zborník = | editori = Vladimír Segeš, Božena Šeďová | titul = Neďaleko od Trenčína- : pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej | miesto = Trenčianska Turná; Bratislava | vydavateľ = obec Trenčianska Turná; Vojenský historický ústav | rok = 2008 | isbn = 978-80-969375-4-7 | počet strán = 253 | strany = 63 }}</ref> Rakvu s ostatkami Františka II. Rákociho objavil až v roku [[1889]] bádateľ [[Kálmán Thaly|Koloman Thaly]]. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania boli [[Košice]], nechala uhorská vláda previezť jeho telesné pozostatky v roku [[1906]] práve sem. Uložené sú v [[Dóm sv. Alžbety|Dóme sv. Alžbety]]. V roku [[2006]] bola pred replikou jeho exilového tureckého domu [[Rodošto]] vztýčená socha (pozri [[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Socha Františka II. Rákociho]]). == Erb rodu == Všeobecne známy erb je až mladším variantom. Pôvodný erb používal Žigmund (1588 – 1607). V červenom štíte na zelenom trojvrší stojí doprava otočená čierna korunovaná orlica s otvorenými krídlami, zlatou zbrojou a šabľou so zlatou priečkou. Klenotom je v korune orlica zo štítu. Prikrývadlá sú strieborno-červené po oboch stranách. Žigmund získal od Rudolfa II. 28.8.1588 baronát. Podľa listiny neopísaný erb získal už od Maximiliána II., spomína iba právo červeného vosku. Rudolf II. vydal pre Žigmunda ďalší baronát 27.5.1597 v Prahe a polepšil mu erb. Erb z roku 1597 je červeno-modro delený. V hornom poli je čierna korunovaná orlica so zlatou zbrojou a šabľou v pravom pazúre. V dolnom poli zo zeleného trojvršia vyrastá zlaté trištvrtekoleso. Klenotom je orlica zo štítu. Prikrývadlá sú čierno-zlaté a modro-strieborné. Pečať Žigmunda z rokov 1606 – 1607 obsahuje červenú kartušu so zlatou pätou, v poli je sedem červených kamenných brán. V hornom poli je doľava otočená čierna korunovaná orlica so šabľou. Pri nohách má nápis AQUILA. V okrúhlom leme je kruhopis SIGISMVNDVS RAKOCY PRIN. TRAN. PAR. REG. HVNDO. ET. SICCO. Baronát Ľudovítovi udelil Rudolf II. na Pražskom hrade 5.11.1607, erb sa nespomína. Pavol v roku 1619 odtlačil pečať s kolesom vyrastajúcim z kamenných vrchov v štíte. V oválnom leme je kruhopis PAVLVS. RAKOCZY. DE. F. W. CD. COM. T. S. R. M. CVBICVLA. Pavol získal od Ferdinanda II. 29.11.1625 v Šoproni baronát, v listine sa erb nespomína. Pečate Žigmunda a Juraja z rokov 1619 sú delené. Sedmohradské knieža Juraj odtlačil pečať so štiepenou kartušou so srdcovým štítkom a orlími hlavami po bokoch (1644). V štítku so zlatým lemom je erb rodu Rákoczy. V pravom modrom poli zo striebornej päty vyrastá čierna orlica s otvorenými krídlami, hore je zlaté slnce s tvárou. V ľavom zlatom poli je sedem červených brán (1:2:2:2) a hore strieborný polmesiac s tvárou. Na kartuši je kniežacia koruna a nad ňou letopočet 16 – 34. V okrúhlom leme je kruhopis GEORGIVS RAKOCI D(ei) G(ratia) PRINCEPS TRAN(silvan)IAE PARTIV(mque) HVNGAR(iae) DO(minus) ET SICVL(orum) CO(mes). Knieža František získal v roku 1664 titul dedičného grófa šarišského hradu (perpetuum Comitem de castri Sáaros). Komisariát Františka II. v roku 1704 používal okrúhlu pečať s delenou kartušou v hermelínovom stane s kniežacou korunou. V hornom poli je orlica, v dolnom trojvršie a koleso. Na nápisovej páske je text: SIGILLVM CO – MISSARIATVS. Existujú aj varianty erbu s odlišnými tinktúrami. Juraj v roku 1629 používal strieborno-červené prikrývadlá, v roku 1648 zase zlato-červené a strieborno-modré.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=PONGRÁCZ|meno=Denis|titul=Atlas osobných pečatí I|vydanie=1|vydavateľ=M. Trstenský vl.n.|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=9788057011941|strany=369}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Dangl | meno = Vojtech | odkaz na autora = Vojtech Dangl | titul = Slovensko vo víre stavovských povstaní | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1986| vydanie = 1 | počet strán = 215}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Csala | meno = Kornélia (ed.) | odkaz na autora = | titul = Po stopách Rákócziho a kuruckých vojsk : turistická príručka | vydavateľ = HERALDIKA | miesto = Budapest | rok = 2006 | vydanie = 1 | počet strán = 124 | isbn = 963-9204-50-1}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Duchoň | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = František II. Rákoci a jeho Košice | vydavateľ = Interart | miesto = Košice | rok = 2005 | vydanie = 1 | počet strán = 135 | isbn = 80-969169-4-7}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter (ed.) | odkaz na autora = | titul = Povstanie Františka II. Rákociho, 1703 - 1711 (v novšom priblížení) / Rákóczi-szabadságharc 1703 - 1711 (újabb megközelítésben) | vydavateľ = Prešovská univerzita | miesto = Prešov | rok = 2005 | vydanie = 1 | počet strán = 364 | isbn = 80-8068-402-2 | jazyk = po slovensky, po maďarsky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Köpeczi | meno = Béla | odkaz na autora = | priezvisko2 = Várkonyi | meno2 = Ágnes R | odkaz na autora2 = | titul = II. Rákóczi Ferenc | vydavateľ = Mádach | miesto = Bratislava | rok = 1976 | vydanie = 2 | počet strán = 533 | isbn = | jazyk = po maďarsky}} * KUNEC, Patrik: Trpký osud Františka II. Rákociho v exile. In: ''Historická revue'', roč. XXIX, 2018, č. 9, s. 44 - 51. * SEGEŠ, Vladimír: Kto bol František II. Rákoci : Detstvo a mladé roky kniežaťa. In: ''Historická revue'', roč. XXIX, 2018, č. 9, s. 12 - 13. * SEGEŠ, Vladimír: Posledný protihabsburský odboj : Povstanie Františka II. Rákociho. In: ''Historická revue'', roč. XXIX, 2018, č. 9, s. 14 - 19. == Pozri aj == * [[Rákociovci]] * [[Protihabsburské stavovské povstania]] * [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo (1570 - 1711)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rakoci.webex.sk/rakoci.php Rákociho životopis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140201205839/http://www.rakoci.webex.sk/rakoci.php |date=2014-02-01 }} * [http://www.yerres.fr/index.php?clic=docSM&typedoc=SM&openrub=27&mid=13#TI0 stránka dokumentujúca Rákociho francúzsky azyl] {{fra icon}} * https://www.rakovecnadondavou.sk/historia {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220203171510/https://www.rakovecnadondavou.sk/historia |date=2022-02-03 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rákoci, František II.}} [[Kategória:Osobnosti z Borše]] [[Kategória:Vládcovia Uhorska]] [[Kategória:Vládcovia Sedmohradska]] [[Kategória:Rákociovci]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Dejiny Košíc]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských bankovkách]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna]] oux5kqmhewblklptu0070ip3f84x63r 8194887 8194886 2026-04-08T07:38:48Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21642-33|~2026-21642-33]] ([[User_talk:~2026-21642-33|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8158090 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=František II. Rákoci|titul=šarišský župan, sedmohradské knieža a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania|obrázok=II. Rákóczi Ferenc Mányoki.jpg|dynastia=[[Rákociovci]]|pôvodné meno=Rákóczi Ferenc|dátum narodenia=[[27. marec]] [[1676]]|miesto narodenia=[[Borša]], [[Kráľovské Uhorsko]]|dátum úmrtia={{duv|1735|04|08|1676|03|27}}|miesto úmrtia=[[Tekirdağ]], [[Osmanská ríša]]|miesto pochovania=[[Dóm svätej Alžbety]], [[Košice]]|manželka=[[Šarlota Amália Hesensko-Wanfriedská]]|potomstvo=[[Leopold Rákoci]]<br/>[[Jozef Rákoci]]<br/>[[Juraj Rákoci]]<br/>[[Šarlota Rákoci]]|vierovyznanie=[[Latinská cirkev|rímskokatolícke]]|otec=[[František I. Rákoci]]|matka=[[Helena Zrínska]]}} [[Súbor:Alžbeta de Felsö Vadász, vydatá za Juraja Erdody.jpg|náhľad|Pečať Juraja Erdödyho.]] [[Gróf]] '''František II. Rákoci'''<ref name="SBS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = RÁKOCI, František II | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = V. R{{--}}Š | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1992 | isbn = 80-7090-216-7 | počet strán = 560 | strany = 28{{--}}29 }}</ref> ({{V jazyku|hun|''II. Rákóczi Ferenc''}}; * [[27. marec]] [[1676]], [[Borša]]{{--}}† [[8. apríl]] [[1735]], Tekirdağ, [[Osmanská ríša]]) bol [[Sedmohradsko|sedmohradské]] [[knieža]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišský župan]] a vodca posledného [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského stavovského povstania]] v rokoch [[1703]] až [[1711]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rodošto – pamätný dom Františka II. Rákociho | url = http://www.keturist.sk/info/kam-za-pamiatkami/rodosto-pamatny-dom-frantiska-ii-rakociho/ | vydavateľ = keturist.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pochádzal zo šľachtického rodu [[Rákociovci|Rákoci]]. Jeho plný šľachtický titul (po ''latinsky'') znel: Franciscus II. Dei Gratia Sacri Romani Imperii & Transylvaniae princeps Rakoczi. Particum Regni Hungariae Dominus & Siculorum Comes, Regni Hungariae Pro Libertate Confoederatorum Statuum necnon Munkacsiensis & Makoviczensis Dux, Perpetuus Comes de Saros; Dominus in Patak, Tokaj, Regécz, Ecsed, Somlyo, Lednicze, Szerencs, Onod. == Životopis == === Detstvo a mladosť === Rákoci sa narodil v roku [[1676]] v [[Zemplín (región)|zemplínskej]] obci [[Borša]] ako tretie dieťa [[František I. Rákoci|Františka I. Rákociho]] (1645 - 1676) a [[Helena Zrínska|Heleny Zrínskej]] (1643 - 1703). Jeho otec František bol sedmohradské knieža, rovnako ako jeho dedo a pradedo z otcovej strany, [[Juraj II. Rákoci]], resp. [[Juraj I. Rákoci]]. Rodové priezvisko Rákoci si zvolili podľa názvu slovenskej zemplínskej obce [[Rakovec nad Ondavou]] (po maďarsky ''Rákóc''). Už jeho pradedo Juraj I. viedol veľké [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstanie proti Habsburgovcom]]. Jeho mama [[Helena Zrínska|Helena]] bola dcérou bána [[Peter Zrínsky|Petra Zrínskeho]] a neterou jeho staršieho brata, rovnako bána, [[Mikuláš Zrínsky|Mikuláša Zrínskeho]]. František II. mal brata Juraja, ktorý zomrel krátko po narodení, a o štyri roky staršiu sestru Julianu, ktorá sa stala vojvodkyňou Aspremont-Lyndenu. Rákociho otec zomrel na rodovom hrade [[Zborov (hrad)|Zborov]], keď mal František II. iba štyri mesiace. Matka Helena sa neskôr opäť vydala, v roku [[1682]] si zobrala za manžela o štrnásť rokov mladšieho magnáta [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]], ktorý práve v tom čase viedol [[Povstanie Imricha Tököliho|protihabsburské povstanie]]. Tököli bol teda nevlastným otcom Františka II. Ten neskôr svojho otčima v pamätiach označil za „hada, ktorý sa votrel matke do postele...“<ref name="seges">{{Citácia periodika | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Už mladé roky Františka II. Rákociho boli dobrodružné | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://historickarevue.sme.sk/c/22528751/uz-mlade-roky-frantiska-ii-rakociho-boli-dobrodruzne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-22 | dátum prístupu = 2021-01-27 }}</ref> Povstanie bolo neúspešné a keď mal František iba jedenásť rokov, bol po páde [[Mukačevo|Mukačeva]] násilne odlúčený od jeho matky.<ref name="seges"/> Bol daný pod kuratelu arcibiskupa [[Leopold Kolonič|Leopolda Koloniča]] a na príkaz cisárskeho dvora bol v rokoch [[1688]] až [[1692]] vychovávaný v nemeckom duchu v českých kláštorných [[jezuiti|jezuitských]] kolégiách v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]], [[Jindřichův Hradec|Jindřichovom Hradci]] a [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Pach | meno zborník = P | kapitola zborník = Boje proti Habsburgovcom za nezávislosť v XVII. storočí | editori = [[Július Mésároš]] | titul = Kapitoly z uhorských dejín | miesto = Bratislava | vydavateľ = Nakladateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení | rok = 1952 | počet strán = 339 | strany = 113{{--}}135 }}</ref><ref name="seges"/> V roku [[1692]] sa vrátil do [[Viedeň|Viedne]], ale s matkou sa už nikdy nestretol. Rákoci sa v septembri [[1694]] v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] oženil. Za manželku si zobral vtedy 15-ročnú kňažnú [[Šarlota Amália Hesensko-Wanfriedská|Šarlotu Amáliu]]. Manželia spolu žili na [[Šariš (región)|Šariši]] na Rákociho majetkoch. Mali troch synov, z ktorých sa dospelosti dožili Jozef (1700{{--}}1738) a Juraj (1701{{--}}1756).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | titul = Pod zástavou kurucov : protihabsburské povstania v Uhorsku v r. 1670{{--}}1711 | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2015 | isbn = 978-80-555-1665-3 | počet strán = 573 | strany = 546 }} [v knihe je pri narodení Jozefa Rákociho preklep v roku = namiesto 17. 8. 1699 má byť 17. 8. 1700].</ref> === Povstanie === [[Súbor:Benczur-rakoczi.jpg|náhľad|Rákociho zatknutie v roku [[1700]] na [[Šarišský hrad|Šarišskom hrade]]. Maľba [[Gyula Benczúr|Júliusa Benczúra]].]] ''Pre bližšie informácie pozri [[Povstanie Františka II. Rákociho]]'' V roku [[1700]] bol pre podozrenie z pripravovaného povstania na [[Šarišský hrad|Šarišskom hrade]] zatknutý a následne postupne väznený v [[Prešov]]e, [[Košice|Košiciach]], [[Miškovec|Miškovci]], [[Mosonmagyaróvár|Mošoni]] a [[Viedenské Nové Mesto|Viedenskom Novom Meste]]. Z väzenia vo Viedenskom Novom Meste sa mu však podarilo v roku [[1701]] s pomocou cisárskeho kapitána [[Gottfried Lehman|Gottfrieda Lehmanna]] ujsť do [[Poľsko|Poľska]].<ref>Rákoczi fejedelem émlékiratai a magyarországi háborúról 1703 tól annak végeíg Budapest 1978.</ref> Odtiaľ sa na čele ozbrojencov začiatkom júna [[1703]] vrátil do vlasti s cieľom začať [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstanie]]. Situácia bola priaznivá, pretože ešte začiatkom roku [[1703]] sa značná časť cisárskych posádok v Uhorsku začala presúvať na západoeurópske bojiská do vojny s Francúzmi a Bavormi o [[vojna o španielske dedičstvo|španielske dedičstvo]]. František II. Rákoci povzbudený peniazmi a sľubmi francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], nechal vyhotoviť zástavy s heslom „''S Bohom za vlasť a slobodu''“ (''Cum Deo pro patria et libertate''), a poslal ich s výzvou do Uhorska. Na jeho panstvách v [[Panstvo Makovica|Makovici]] a [[Mukačevo|Mukačeve]] sa jeho sedliaci ako prví chopili zbraní. Rákoci sa postavil na ich čelo. Nedarilo sa im však a onedlho sa dostavil prvý neúspech, keď bol porazený v [[Bitka pri Mukačeve (1703)|bitke pri Mukačeve]].<ref name="seges"/> Aby Rákoci na poslednú chvíľu zvrátil prvú porážku sedliackych oddielov, poveril svojho významného generála [[Mikuláš Berčéni|Mikuláša Berčéniho]] dodatočným zverbovaním 600 žoldnierov z Poľska. Aby si získal nových bojovníkov, vydal v septembri 1703 patent.<ref>''Rákóczi Ferenc fejedelem emlémkiratai a magyarországi háborúról 1703-tól annak végéik'', Budapešť, 1978.</ref> Podľa neho mali byť [[Poddanstvo (roľníci)|poddaní]] počas účasti na povstaleckých bojoch úplne oslobodení od povinností a platenia dávok. Roľníci sa s nadšením hrnuli do povstaleckej armády s nádejou, že víťazstvo im prinesie vytúženú slobodu. Drobných [[Zeman|zemanov]] a [[Mešťan (spoločenská vrstva)|mešťanov]] si získaval prísľubmi náboženskej slobody. Neskôr sa do povstania darilo zapojiť aj [[šľachta|šľachtu]], ktorej čoraz väčšia prítomnosť však zmenila jeho charakter zo sociálneho na stavovské.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Slovensko | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | zväzok = 1 : Dejiny | typ zväzku = | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1978 | počet strán = 1036 | strany = 382 }}</ref> Roku [[1703]] dobyli Rákociho oddiely banské mestá. Využil to a snažil sa zaviesť vlastnú menu a vytlačiť z Uhorska vládne mince predstavujúce habsburskú nadvládu. Z [[Medený hámor v Banskej Bystrici|Banskej Bystrice]] zásoboval [[Mincovňa Kremnica|kremnickú mincovňu]] meďou, z ktorej tam razil vlastné [[Polturák|polturáky]] (v hodnote jeden a pol [[Grajciar|grajciara]]), ako aj ich 10- a 20-násobky nazývané [[Libertáš|libertáše,]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František II. Rákóczi a jeho mince na našom území {{!}} Limita mince - numizmatika|url=http://www.limitamince.sk/mince-frantisek-rakoczi|vydavateľ=www.limitamince.sk|dátum prístupu=2020-10-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20200807211837/http://www.limitamince.sk/mince-frantisek-rakoczi|dátum archivácie=2020-08-07}}</ref> ktoré spôsobili hospodársky rozvrat a ochudobnili obyvateľstvo.<ref name="KS">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = }}</ref>{{rp|293}} Zo zachovaných záznamov vyplýva, že len v rokoch 1705 a 1707 banskobystrická komora dodala Kremnici 248 ton spracovanej medenej suroviny. Razili sa až do roku 1711.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=20-poltura, libertas.pdf|url=http://www.muzeumpd.sk/buxus/docs/Predmet_mesiaca_-_20-poltura__libertas.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/10/15|vydavateľ=Múzeum Prievidza}}</ref> [[Súbor:Rodošto, Košice.jpg|náhľad|vpravo|[[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Socha Františka II. Rákociho]] v [[Košice|košickom]] [[Rodošto|Rodošte]].]] V marci [[1704]] sa k nemu pridal dokonca cisársky generál [[Šimon Forgáč]], ktorý ho nasledoval až do exilu.<ref>Trenčianska župa Kongregačné písomnosti, č. 205 z 26.septembra 1703.</ref> Postupne sa im podarilo obsadiť väčšiu časť krajiny. [[Habsburgovci]] ovládali už iba [[Bratislava|Bratislavu]], pevnosť [[Leopoldov]] a [[Trenčín]]. Počas roku [[1704]] povstalci ovládali celé územie dnešného [[Horné Uhorsko|Slovenska]] a [[Sedmohradsko]]. Rákoci bol v roku [[1704]] v Belehrade zvolený za [[knieža]] a neskôr v [[Sečany|Sečanoch]] ([[20. september|20. septembra]] [[1705]]) za hlavného predstaviteľa konfederácie v Uhorsku. Na území Uhorskej konfederácie však nebolo všetko ideálne. Nesúhlas s pomermi, ktoré nastali, sa začal ozývať z radov stoličnej šľachty. Niektoré stolice, najmä Turčianska, Tekovská a Nitranska, dávali otvorene najavo svoju nespokojnosť, ignorovali zasadnutia, poukazovali na problémy, ktoré vyvoláva splácanie pôžičiek medenými peniazmi a pod., čo Rákociho tak popudilo a rozhnevalo, že chcel pomocou vojska hneď na mieste skoncovať s celou stoličnou šľachtou. Nakoniec to však odniesli len zástupcovia Turčianskej stolice, ktorá túto opozíciu rozvírila.<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = II : (1526{{--}}1848) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1987 | počet strán = 856 | strany = 186{{--}}187 }}</ref> [[Turčianska stolica]] vydala začiatkom roku [[1707]] okružný list, v ktorom poukázala na to, že Rákociho nariadenia sú v rozpore so zákonmi a slobodami krajiny, a že proti nim nemožno ani protestovať, čo za vlády Habsburgovcov bolo celkom bežné a samozrejmé.<ref>Ivan Mrva: ''Slovensko vo víre dejín'', 22, 1987, Práca</ref> Konflikt vyvrcholil v [[Ónod]]e na [[Ónodský snem|sneme]], kde na mieste zabili vyslancov Turčianskej stolice [[Rakovskí|Melchiora Rakovského]] a ťažko zraneného [[Okoličániovci|Krištofa Okolicsányiho]] popravili na druhý deň. Všetkých snemových vyslancov Turčianskej stolice uväznili. Územie stolice sa malo rozdeliť a pripojiť k susedným stoliciam.<ref name="KS"/>{{rp|296}} Knieža vyslancov označil za „pôvodcov všetkého zla“ a obvinil, že „ohrozujú uhorskú revolúciu“. „Turčianska stolica bola potrestaná odňatím pečate, erbu, zástavy a jej vymazaním zo zoznamu stolíc.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = 390 }}</ref> Na uhorské pomery to bola neslýchaná udalosť. Stolici však napokon povolili zadovážiť si novú zástavu a pečať.<ref name="KS"/>{{rp|296}} František II. Rákoci nevyužil mierové ponuky cisára [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]], ktorý bol ochotný ponúknuť [[kuruc]]kým povstalcom ústupky. Viac ako polroka trvajúce rozhovory však nikam neviedli. Obidve strany prerušili mierové rozhovory a v lete [[1706]] obnovili boje. Značná časť prívržencov Rákociho ochladla, keď videla, že boli odmietnuté mierové ponuky. Osudná rozhodujúca bitka sa odohrala v auguste [[1708]] [[Bitka pri Trenčíne|pri Trenčíne]], kde povstalci utrpeli zdrvujúcu porážku, hoci boli v prevahe. Rákociho život bol ohrozený, keď sa snažil povzbudiť najslabšie pravé krídlo povstalcov veliteľa Vavrinca Pekryho, preskakujúc potok, spadol z koňa a stratil vedomie. Táto skutočnosť pôsobila na povstalcov veľmi skľučujúco a demoralizujúco, pretože sa rozšírila správa, že Rákoci zomrel. Nasledujúce obdobie bolo charakterizované len vojnovými akciami zameranými na vytláčanie povstaleckých vojsk. Postup spomaľovala aj morová epidémia, ktorá trvala do roku 1713. Výsledok stavovských povstaní bol napokon tak, že [[Habsburgovci]] si udržali dedičný titul uhorských kráľov a uhorská šľachta svoje privilégiá a slobody.<ref name="KS"/>{{rp|291}} === Život po povstaní === Po bitke pri Trenčíne už poddaní nemali záujem slúžiť v Rákociho armáde ani za cenu prísľubu, že im bude pridelená pôda a naveky budú oslobodení od dávok a povinností. Väčšina týchto prísľubov zostala len v proklamatívnej podobe a keď sa k povstaniu začala postupne pridávať šľachta, aj Rákoci dával čoraz jasnejšie najavo, že jeho cieľom nie je boj proti feudálnym poriadkom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl | meno = Vojtech | odkaz na autora = Vojtech Dangl | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | odkaz na autora2 = | titul = Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2012 | isbn = 978-80-7360-986-3 | počet strán = 472 | strany = 230 }}</ref> Veľká časť bojov sa odohrávala na Slovensku, ktoré bolo vojnovými udalosťami spustošené.<ref>{{Citácia knihy | titul = Kronika ľudstva | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1992 | isbn = 80-7153-038-7 | počet strán = 1247 | strany = 542 }}</ref> Povstanie bolo oficiálne ukončené podpísaním [[Satmársky mier|Satmárskeho mieru]] zo [[1. máj|1. mája]] roku [[1711]]. František II. Rákoci neprijal milosť od Jozefa I., mierových rozhovorov sa nezúčastnil, pretože už vo februári roku [[1711]] emigroval spolu s vernými veliteľmi do Poľska, kde mu zakúpil francúzsky kráľ Ľudovít XIV. do daru Jaroslawské panstvo. Kňažná Sieniawská mu taktiež v Poľsku poskytovala všestrannú podporu. V Poľsku mal v pláne sprostredkovať pomoc ruského cára [[Peter Veľký|Petra I.Veľkého]] na pokračovanie odboja proti Habsburgovcom. Cár Peter Veľký mu ponúkol aj [[azyl]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], ale on sa chcel ešte stretnúť s kráľom [[Ľudovít XIV.|Ľudovítom XIV.]] [[Súbor:RákociKrypta.jpg|náhľad|Košická krypta s hrobkou kniežaťa, jeho matky a druhov. ]] V Poľsku sa František po čase začal cítiť ohrozený cisárskymi agentmi z Viedne, keďže on a [[Mikuláš Berčéni]] odmietli cisársku amnestiu. Rakúska cisárska vojenská rada chystala na neho atentát, proti ktorému sa vyjadril na porade iba [[Eugen Savojský]]. Po tom, čo sa František túto skutočnosť od svojho francúzskeho lekára Dupona dozvedel, odcestoval do [[Gdansk|Gdanska]] a tam pod cudzím menom „gróf Sárosi“ sa zdržal jeden rok. V júli roku 1712 snem v [[Bratislava|Prešporku]] vyhlásil vodcov Rákociho povstania za [[vlastizrada|vlastizradcov]] a zrušil platnosť zákonov, ktoré prijali povstalecké snemy.<ref name="KS"/>{{rp|300}} Rákoci sa potom z Gdaňska na anglickej lodi odplavil [[9. november|9. novembra]] [[1712]] do prístavu [[Dieppe (Seine-Maritime)|Dieppe]] vo Francúzsku. Istý čas žil vo [[Versailles]] neďaleko [[Paríž]]a. Najdlhšie v kamaldulskom kláštore [[Grosbois]] (5 rokov), kde napísal svoje pamäti.<ref>''Histoire des Révolutions de Hongrie, oú l'on donne Une idée juste de son légitime Gouvernement. Avec les Memoires du Prince François Rakoczy sur la guerre de Hongrie, Depuis 1703, jusqu'á sa fin.'' La Haye [Den Haag] : Jean Neaulme, M.DCC.XXXIX. [1739], 258 + 31 strán.</ref> Neskôr, [[14. september|14. septembra]] [[1717]], po smrti svojho podporovateľa kráľa Ľudovíta XIV., sa na naliehanie svojho priateľa markíza de Bonnaca, ktorý bol od roku 1716 francúzskym veľvyslancom v [[Istanbul]]e, usadil v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Od roku [[1720]] žil v [[Tekirdağ]]u ([[Maďarčina|maď]]. Rodostó) na brehu [[Marmarské more|Marmarského mora]], kde napokon dňa [[8. apríl]]a roku [[1735]] zomrel. Pochovali ho tajne v chráme francúzskych lazaristov, v [[Kostol svätého Benedikta (Istanbul)|Kostole svätého Benedikta]] v [[Istanbul]]e, kde bola pochovaná aj jeho matka Helena. V polovici 19 .storočia sa z Rákociho stal akýsi symbol zápasu Pešti s Viedňou o štátoprávne postavenie Uhorska. S množstvom historických prác, často pochybného charakteru, zmajstrovaných literátmi a básnikmi, akým bol komárňanský rodák, neskorší vyslanec Koloman Thály, rástol Rákociho nimbus(svätožiara) do nebývalých rozmerov. Z uhorského rebela sa stal maďarský národný hrdina, paradoxne keď mor, náboženské spory, turecké nájazdy, vojny a početné stavovské povstania ničili krajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=375 rokov od povstania Juraja I. Rákociho » Mesto Trenčín|url=https://trencin.sk/archivne-okienko/375-rokov-od-povstania-juraja-i-rakociho/|vydavateľ=Mesto Trenčín|dátum vydania=2019-02-21|dátum prístupu=2022-02-08|jazyk=sk-SK|meno=Mesto|priezvisko=Trenčín}}</ref> Vyvrcholením rákociovského kultu bolo slávnostné prenesenie jeho ostatkov z Osmanskej ríše do Košíc.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = | meno zborník = | kapitola zborník = | editori = Vladimír Segeš, Božena Šeďová | titul = Neďaleko od Trenčína- : pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej | miesto = Trenčianska Turná; Bratislava | vydavateľ = obec Trenčianska Turná; Vojenský historický ústav | rok = 2008 | isbn = 978-80-969375-4-7 | počet strán = 253 | strany = 63 }}</ref> Rakvu s ostatkami Františka II. Rákociho objavil až v roku [[1889]] bádateľ [[Kálmán Thaly|Koloman Thaly]]. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania boli [[Košice]], nechala uhorská vláda previezť jeho telesné pozostatky v roku [[1906]] práve sem. Uložené sú v [[Dóm sv. Alžbety|Dóme sv. Alžbety]]. V roku [[2006]] bola pred replikou jeho exilového tureckého domu [[Rodošto]] vztýčená socha (pozri [[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Socha Františka II. Rákociho]]). == Erb rodu == Všeobecne známy erb je až mladším variantom. Pôvodný erb používal Žigmund (1588 – 1607). V červenom štíte na zelenom trojvrší stojí doprava otočená čierna korunovaná orlica s otvorenými krídlami, zlatou zbrojou a šabľou so zlatou priečkou. Klenotom je v korune orlica zo štítu. Prikrývadlá sú strieborno-červené po oboch stranách. Žigmund získal od Rudolfa II. 28.8.1588 baronát. Podľa listiny neopísaný erb získal už od Maximiliána II., spomína iba právo červeného vosku. Rudolf II. vydal pre Žigmunda ďalší baronát 27.5.1597 v Prahe a polepšil mu erb. Erb z roku 1597 je červeno-modro delený. V hornom poli je čierna korunovaná orlica so zlatou zbrojou a šabľou v pravom pazúre. V dolnom poli zo zeleného trojvršia vyrastá zlaté trištvrtekoleso. Klenotom je orlica zo štítu. Prikrývadlá sú čierno-zlaté a modro-strieborné. Pečať Žigmunda z rokov 1606 – 1607 obsahuje červenú kartušu so zlatou pätou, v poli je sedem červených kamenných brán. V hornom poli je doľava otočená čierna korunovaná orlica so šabľou. Pri nohách má nápis AQUILA. V okrúhlom leme je kruhopis SIGISMVNDVS RAKOCY PRIN. TRAN. PAR. REG. HVNDO. ET. SICCO. Baronát Ľudovítovi udelil Rudolf II. na Pražskom hrade 5.11.1607, erb sa nespomína. Pavol v roku 1619 odtlačil pečať s kolesom vyrastajúcim z kamenných vrchov v štíte. V oválnom leme je kruhopis PAVLVS. RAKOCZY. DE. F. W. CD. COM. T. S. R. M. CVBICVLA. Pavol získal od Ferdinanda II. 29.11.1625 v Šoproni baronát, v listine sa erb nespomína. Pečate Žigmunda a Juraja z rokov 1619 sú delené. Sedmohradské knieža Juraj odtlačil pečať so štiepenou kartušou so srdcovým štítkom a orlími hlavami po bokoch (1644). V štítku so zlatým lemom je erb rodu Rákoczy. V pravom modrom poli zo striebornej päty vyrastá čierna orlica s otvorenými krídlami, hore je zlaté slnce s tvárou. V ľavom zlatom poli je sedem červených brán (1:2:2:2) a hore strieborný polmesiac s tvárou. Na kartuši je kniežacia koruna a nad ňou letopočet 16 – 34. V okrúhlom leme je kruhopis GEORGIVS RAKOCI D(ei) G(ratia) PRINCEPS TRAN(silvan)IAE PARTIV(mque) HVNGAR(iae) DO(minus) ET SICVL(orum) CO(mes). Knieža František získal v roku 1664 titul dedičného grófa šarišského hradu (perpetuum Comitem de castri Sáaros). Komisariát Františka II. v roku 1704 používal okrúhlu pečať s delenou kartušou v hermelínovom stane s kniežacou korunou. V hornom poli je orlica, v dolnom trojvršie a koleso. Na nápisovej páske je text: SIGILLVM CO – MISSARIATVS. Existujú aj varianty erbu s odlišnými tinktúrami. Juraj v roku 1629 používal strieborno-červené prikrývadlá, v roku 1648 zase zlato-červené a strieborno-modré.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=PONGRÁCZ|meno=Denis|titul=Atlas osobných pečatí I|vydanie=1|vydavateľ=M. Trstenský vl.n.|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=9788057011941|strany=369}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Dangl | meno = Vojtech | odkaz na autora = Vojtech Dangl | titul = Slovensko vo víre stavovských povstaní | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1986| vydanie = 1 | počet strán = 215}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Csala | meno = Kornélia (ed.) | odkaz na autora = | titul = Po stopách Rákócziho a kuruckých vojsk : turistická príručka | vydavateľ = HERALDIKA | miesto = Budapest | rok = 2006 | vydanie = 1 | počet strán = 124 | isbn = 963-9204-50-1}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Duchoň | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = František II. Rákoci a jeho Košice | vydavateľ = Interart | miesto = Košice | rok = 2005 | vydanie = 1 | počet strán = 135 | isbn = 80-969169-4-7}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter (ed.) | odkaz na autora = | titul = Povstanie Františka II. Rákociho, 1703 - 1711 (v novšom priblížení) / Rákóczi-szabadságharc 1703 - 1711 (újabb megközelítésben) | vydavateľ = Prešovská univerzita | miesto = Prešov | rok = 2005 | vydanie = 1 | počet strán = 364 | isbn = 80-8068-402-2 | jazyk = po slovensky, po maďarsky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Köpeczi | meno = Béla | odkaz na autora = | priezvisko2 = Várkonyi | meno2 = Ágnes R | odkaz na autora2 = | titul = II. Rákóczi Ferenc | vydavateľ = Mádach | miesto = Bratislava | rok = 1976 | vydanie = 2 | počet strán = 533 | isbn = | jazyk = po maďarsky}} * KUNEC, Patrik: Trpký osud Františka II. Rákociho v exile. In: ''Historická revue'', roč. XXIX, 2018, č. 9, s. 44 - 51. * SEGEŠ, Vladimír: Kto bol František II. Rákoci : Detstvo a mladé roky kniežaťa. In: ''Historická revue'', roč. XXIX, 2018, č. 9, s. 12 - 13. * SEGEŠ, Vladimír: Posledný protihabsburský odboj : Povstanie Františka II. Rákociho. In: ''Historická revue'', roč. XXIX, 2018, č. 9, s. 14 - 19. == Pozri aj == * [[Rákociovci]] * [[Protihabsburské stavovské povstania]] * [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo (1570 - 1711)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rakoci.webex.sk/rakoci.php Rákociho životopis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140201205839/http://www.rakoci.webex.sk/rakoci.php |date=2014-02-01 }} * [http://www.yerres.fr/index.php?clic=docSM&typedoc=SM&openrub=27&mid=13#TI0 stránka dokumentujúca Rákociho francúzsky azyl] {{fra icon}} * https://www.rakovecnadondavou.sk/historia {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220203171510/https://www.rakovecnadondavou.sk/historia |date=2022-02-03 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rákoci, František II.}} [[Kategória:Osobnosti z Borše]] [[Kategória:Vládcovia Uhorska]] [[Kategória:Vládcovia Sedmohradska]] [[Kategória:Rákociovci]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Dejiny Košíc]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských bankovkách]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna]] 9kgwogoi9kuip9sz95tcf9wipt8wlzn 0 114871 8194646 8001371 2026-04-07T17:15:33Z Gitanes232 142243 /* Životopis */ wl 8194646 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Panovník |meno = Simeon I. |titul = [[Zoznam vládcov Bulharska|bulharské knieža/bulharský cár]] |obrázok = Видин, май 2013 - panoramio (79).jpg |popis obrázku = Socha cára Simeona vo [[Vidin (mesto)|Vidine]] |panovanie = [[893]]{{--}}[[27. máj]] [[927]] |korunovácia = [[913]] (cár) |pôvodné meno = |ostatné tituly = |dátum narodenia = 60. roky 10. stor. |miesto narodenia = [[Pliska]] |dátum úmrtia = [[27. máj]] 927 |miesto úmrtia = [[Preslav (Bulharská ríša)|Preslav]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[kresťanstvo]] |predchodca = [[Vladimír I. (Bulharsko)|Vladimír]] |regent = |nástupca = [[Peter I. (Bulharsko)|Peter I.]] |manželka = |potomstvo = Michal, [[Peter I. (Bulharsko)|Peter I.]], Ivan, Benjamín |dynastia = Krumova dynastia |otec = [[Boris I.]] |matka = Mária |portál1 = Byzantská ríša |portál2 =}} '''Simeon I.''', zvaný '''Veľký''' (iné mená: '''Symeon'''<ref>{{Citácia knihy |titul=Pramene k dejinám Veľkej Moravy |vydavateľ=[[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] |rok=1964 |jazyk=sk |meno=Peter |priezvisko=Ratkoš |miesto=Bratislava |odkaz na autora=Peter Ratkoš |strany=308}}</ref><ref>HURBANIČ, Martin. ''Byzantská politická ideológia v misijnej praxi 9. storočia'' In: {{Citácia knihy |url=https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=22566 |titul=Pohanstvo a kresťanstvo. Zborník z konferencie usporiadanej 5.-6. II. 2003 v Banskej Bystrici. |vydanie=1 |vydavateľ=Chronos |miesto=Bratislava |editori=Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. |rok=2004 |isbn=80-89027-12-1 |strany=130 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210306021340/https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=22566 |dátum archivácie=2021-03-06 }}</ref>, [[Bulharský jazyk|po bulharsky:]] ''Симеон I. Велики''; * [[864]]/[[865]]/[[866]]{{--}}† [[27. máj]] [[927]]) bol [[Bulharsko|bulharský]] knieža, neskôr v rokoch [[893]]{{--}}[[927]] prvý bulharský [[cár]], jeden z najvýznamnejších panovníkov [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]], za ktorého vlády dosiahol bulharský štát najväčší rozmach a politický význam; dokončil poslovančovanie Bulharov. == Životopis == Bol tretím synom [[Boris I.|Borisa I.]] Jeho súčasníci mu hovorili “Veľký”, pretože skoro dosiahol svoj veľký úspech na známej univerzite v Konštantínopole. Pôvodne sa chcel stať kňazom, ale musel zanechať štúdium teológie a nahradiť na tróne svojho brata [[Vladimír (Bulharsko)|Vladimíra]], ktorý sa pokúšal obnoviť pohanské zvyky v krajine. Mal iba 27 rokov, keď v roku [[893]] nastúpil na bulharský trón. Hlavné ciele vlády Simeona Veľkého boli: * 1. Oslabiť politický a náboženský vplyv Byzantskej ríše; * 2. Obnoviť Bulharsko a vytvoriť z neho silného konkurenta medzi ostatnými štátmi v Európe. Skôr ako sa dostal na trón urobil dve veci: miesto gréckeho jazyka ustanovil bulharský jazyk ako liturgický jazyk a hlavné mesto preniesol z Plisky do Preslavu. [[Súbor:Balkans 925AD.png|náhľad|Bulharsko za vlády Simeona I.|vľavo]] [[Súbor:Simeon the Great anonymous seal.jpg|náhľad|Pečať Simeona I.]] === Vzostup Bulharska === Byzantskí panovníci podceňovali ambície Bulharov, ktorí chceli nezávisle od [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] ísť svojím vlastným politickým a náboženským smerovaním. V roku [[893]] premiestnili trh s bulharskými produktmi z [[Konštantínopol]]u do [[Solún]]a preto, aby mohli od Bulharov vyberať väčšie dane. Bulhari sa vzbúrili a ešte v ten istý rok vyprovokovali prvú bitku, ktorú nakoniec aj vyhrali. Po nej sa na dve desaťročia cár Simeon už Byzantíncov nezbavil a smelo im vzdoroval, aj napriek tomu, že musel bojovať aj proti [[starí Maďari|starým Maďarom]]. Druhú porážku, oveľa trpkejšiu, utrpeli Byzantínci v roku [[896]] pri meste [[Bulgarofigon]] v západnej [[Trácia|Trácii]]. Po nej už Byzantská ríša nemala inú možnosť ako prosiť o mier. Trh sa znova premiestnil do Konštantínopolu a Byzantínci museli Bulharom platiť každoročnú daň. Od tejto chvíle narastala nevraživosť medzi [[Preslav]]om a Konštantínopolom. Vražedné pochody boli často uskutočňované z obidvoch táborov. Po sérii niekoľkých vyhratých bitiek sa Simeon odhodlal posunúť južnú Bulharskú hranicu 20 kilometrov severne od Solúna. Takýmto spôsobom chcel vybudovať bulharsko-byzantskú ríšu. V roku [[913]] jeho armáda “rozprestrela vlajku” pred bránami Konštantínopolu a byzantský cár bol nútený pustiť Simeona do paláca a darovať mu titul ''Cár Bulharska.'' Hneď nato sa Byzantínci pokúšali spojiť so [[Srbi|Srbmi]] proti [[Bulhari|Bulharom]]. Cár Simeon začal v kritickom momente bojovať – výsledok bola [[20. august]]a [[917]] [[Bitka pri Acheloj|bitka pri rieke Acheloj]] medzi mestami [[Anchialo]] a [[Mesembria]] (dnešný [[Nesebar]]): ''“Mnoho Byzantíncov našlo svoju smrť v rukách svojich nepriateľov.”'' čítame v kronike kronikára Scititeza. Víťazstvo Bulharov vo vojne prinútilo Simeona ešte viac si myslieť, že by sa mohol stať pánom Bulharov a Byzantíncova nadšený touto myšlienkou, uskutočnil pochod na územie Byzantskej ríše a doslova zrovnal so zemou pohraničné mestá. Dokonca sa chcel stať aj panovníkom Byzancie, aby mohol vrátiť podraz srbskému kráľovi z bitky z roku [[917]]. Spojil sa s [[Arabi|Arabmi]] a dohodol sa s ich panovníkom, pápežom a patriarchom. A tak srbský kráľ musel obetovať časť svojho územia Bulharsku. === Výsledok vojen === Všetky vojny, ktoré viedol cár Simeon Veľký, ukázali Bulharsko ako najsilnejšiu slovanskú veľmoc v Európe. Čo sa týka kultúry, paláce postavené v mestách [[Preslav]] a [[Ochrid]] nikdy neboli také slávne, ako za čias cára Simeona. Nové paláce, ktoré cár postavil v hlavnom meste, dali nové meno hlavnému mestu a od tejto chvíle sa volalo Veliki Preslav. Panovník s najvyšším vzdelaním, samotný Simeon, sa stal patrónom umenia a písomnosti. Pod jeho vedením bulharská duchovná tvorba bola najviac ovplyvnená susedným byzantským kultúrnym dedičstvom. Tento rozvoj vošiel do bulharských dejín pod názov „zlatý vek Simeona Veľkého“. Cárovým koníčkom bola literatúra. Jeho ľudia prekladali najlepšie knihy byzantských teológov, ktoré sa čítali aj v zahraničí – [[Joan Ekzarch|Joana Ekzarcha]] (kniha Šestodnev, v ktorej autor rozpráva o stvorení sveta) a černorizca [[Chrabr]]a (kniha O písmenách, filozofická rozprava o slovanských písmenách). Starý, chorý a zoslabnutý cár umrel [[27. máj]]a roku [[927]]. Na tróne ho vystriedal nie veľmi schopný panovník cár [[Peter I. (Bulharsko)|Peter I.]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Simeon I of Bulgaria}} {{Vládca |Štát = [[Bulharsko]] |Dynastia_ánonie=nie |Titul = [[cár]] |Od = [[893]] |Do = [[927]] |Predchodca = [[Vladimír (Bulharsko)|Vladimír]] |Meno = Simeon I. |Nástupca = [[Peter I. (Bulharsko)|Peter I.]]}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 60. rokoch 9. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 927]] [[Kategória:Úmrtia 27. mája]] [[Kategória:Cári Bulharska]] [[Kategória:Osobnosti na bulharských poštových známkach]] b87quzkuxd5ax3raqtlqsu0i3aly3ve 0 124115 8194642 7841564 2026-04-07T17:12:54Z RaH174384 269813 8194642 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Tokio Hotel | Obrázok = Tokio Hotel.JPG | Popis obrázku = Tokio Hotel | Krajina pôvodu = {{DEU}} [[Magdeburg]], [[Nemecko]] | Žáner = [[pop rock]], [[alternatívny rock]] | Roky pôsobenia = [[2001]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Sony BMG Music Entertainment]]<br> [[Universal Music Group]] | Webstránka = [http://www.tokiohotel.de Tokio Hotel] | Členovia skupiny = [[Bill Kaulitz]] (spev)<br /> [[Tom Kaulitz]] (gitara)<br /> [[Georg Listing]] (basgitara)<br /> [[Gustav Schäfer]] (bicie nástroje) | Bývalí členovia = |Iné názvy=Devilish (2001–2003)}} '''Tokio Hotel''' je nemecká [[rock]]ová skupina, pochádzajúca z [[Magdeburg]]u. Kapela funguje už od počiatku v rovnakom zložení: [[Bill Kaulitz]] – spev, [[Tom Kaulitz]] – gitara, klávesy, Georg Listing – basgitara, klávesy a Gustav Schäfer – bicie. Skupina vznikla v roku 2001 pod názvom '''Devilish'''. V roku 2005 vyšlo ich prvé štúdiové CD s názvom Schrei a kapela sa premenovala na Tokio Hotel. Od tej doby stále pôsobia na hudobnej scéne a vydali dosiaľ tri nemecké albumy: ''Schrei'', ''Zimmer 483'', ''Humanoid'' a štyri anglické: ''Scream'', ''Humanoid'', ''Kings of Suburbia'', ''Dream Machine'' a rozšírenú prerobenú verziu albumu ''Schrei'' s názvom ''Schrei: So laut du kannst''. == História skupiny == === Začiatky (2001 – 2004) === Štvorica chlapcov sa stretla v roku 2001 na živej šou v Magdeburskom klube, kde Georg a Gustav sledovali Billa a Toma pri vystúpení. Rozhodli sa vytvoriť skupinu, ktorej dali názov Devilish. Tento názov vznikol vďaka Tomovi, keď jeden miestny recenzent označil jeho hru na gitare za „diabolsky dobrú“ („''devilishy good''“) a Tom bol tak nadšený, že navrhol, aby sa kapela volala práve Devilish. Hrávali na školských koncertoch a rôznych talentových súťažiach. V roku 2003 sa Bill prihlásil do detskej súťaže Star Search, kde si ho všimol [[producent]] Peter Hoffmann. Devilish zmenili svoj názov na Tokio Hotel: ''Tokio'' – živé, pulzujúce mesto, ako je sama skupina a mesto v ktorom nikdy neboli. V čase, kedy názov vymýšľali si neboli celkom istí svojou budúcnosťou, bola pre nich veľkou neznámou, ako exotické mesto. ''Hotel'' je symbolom neustáleho cestovania za koncertami a prespávania mimo domova. Peter Hoffmann neskôr do tímu priviedol Davida Josta – ktorý sa stal manažérom kapely – a Pata Benznera, s ktorými napísal prevažnú väčšinu skladieb na prvý album Tokio Hotel (vrátane singlov „Schrei“ a „Rette Mich“). Jedine skladba „Unendlichkeit“ bola zložená chlapcami z kapely. Krátko pred vydaním prvého albumu Sony zrušilo kontrakt so skupinou. === ''Schrei'' (2005 – 2006) === V roku 2005 ponúklo Tokio Hotel zmluvu vydavateľstvo [[Universal Music Group]] a vytvorili pre nich marketingový plán. Ich prvý singel „Durch den Monsun“ sa stal okamžite hitom a 26. augusta 2005 sa v Nemecku stal číslom jedna a nakoniec dosiahol prvé miesto aj v rakúskom hudobnom rebríčku. Druhým singlom sa stala pieseň „Schrei“, ktorá sa v Nemecku dostala do Top 5. Ich debutový album ''Schrei'' bol vydaný 19. septembra 2005 a v roku 2006 bol certifikovaný trojnásobnou zlatou platňou za viac ako 300 000 predaných kópií v Nemecku. V roku 2006 vyšli ďalšie single „Rette Mich“ a „Der letzte Tag“. Obe skladby dosiahli v Nemeckej hitparáde prvé priečky. [[Súbor:Gustav Schäfer.jpg|náhľad|Gustav Schäfer|left]] === ''Zimmer 483'' (2007 – 2008) === Prvý singel z druhej štúdiovej dosky niesol názov „Übers Ende der Welt“ a bol vydaný 26. januára 2007. V Nemecku a Rakúsku dosiahol prvú priečku takmer okamžite, vo Francúzsku skončil na druhom mieste. Album ''Zimmer 483'' v Nemecku vyšiel 23. februára 2007, spolu s Deluxe edíciou albumu, obsahujúcou DVD. Druhým singlom bola skladba „Spring nicht“, vyšla 7. apríla. Album bol sprevádzaný aj turné, Zimmer 483 Tour, ktoré skupina odštartovala v marci 2007, ale bolo oneskorené o dva týždne, kvôli vysokým nárokom členov kapely na konečnú vizualizáciu a pódium. 16. novembra vydali tretí singel „An deiner Seite“, ktorý obsahoval aj B-stranu s názvom „1000 Meere“, ku ktorému tiež natočili videoklip. 28. apríla 2008 vydali ešte jeden singel s názvom „Heilig“, ale táto skladba sa kvôli nabitému rozvrhu kapely nedočkala videoklipu. === ''Scream'' (2007 – 2008) === Prvý anglický album Tokio Hotel vyšiel 4. júna 2007 v celej Európe. V Nemecku bol vydaný pod názvom Room 483 s cieľom zvýrazniť kontinuitu s ich nemeckým albumom Zimmer 483. Anglický album obsahoval skladby z oboch ich predošlých nemeckým CD-čiek. „Monsoon“ (anglická verzia skladby „Durch den Monsun“) bola prvým singlom z albumu. „Ready Set Go“ bola druhým singlom a tretím sa napokon stala skladba „Don't Jump“. Videoklip pre skladbu „Scream“ skupina uverejnila na iTunes začiatkom mája 2008. 19. júna 2007 sa odohral prvý koncert skupiny v Anglicku. Pieseň „Ready Set Go“ skupina vydala v Anglicku ako svoj prvý singel 27. augusta 2007 a v UK Singels Chart skladba obsadila 77. priečku. 1. novembra 2007 Tokio Hotel vyhrali MTV EMA v kategórii Best InterAct a boli tiež nominovaný v kategórii najlepšia skupina. Počas večera zahrali svoj dosiaľ najväčší hit „Monsoon“. [[Súbor:Tokio Hotel live2.jpg|náhľad|Koncert Tokio Hotel v roku 2007]] Ich prvý americký singel mal jednoducho názov „Tokio Hotel“ a obsahoval skladby „Scream“ a „Ready Set Go“ a bol k dostaniu exkluzívne v obchodoch Hot Topic Stores. Ich druhý singel „Scream America“ bol vydaný 11. decembra 2007. Vo februári 2008 odštartovala kapela minitour v Amerike obsahujúce päť koncertov. Štartovali v Kanade a končili v New Yorku. Po ich vystúpení na MuchMusic, počas koncertovania v Kanade, sa singel „Ready Set Go“ dostal do MuchOnDemand Daily 10, kde zotrval týždeň. 8. apríla vyšiel v Kanade singel „Scream“ a v Spojených štátoch napokon 6. mája. The 1000 Hotels European Tour začalo 3. marca 2008 v Bruseli a pokračovalo ďalej v Holandsku, Luxembursku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Škandinávii a malo končiť 9. apríla. 14. marca, počas koncertu v Marseille začali Billove problémy s hlasivkami. Nechával publikom spievať častejšie, než bolo u neho zvykom a miesto naplánovaných 21 skladieb odohrali napokon len 16. Bill sa publiku ospravedlnil a vysvetlil, že má zdravotné problémy. O dva dni neskôr kapela zrušila koncert v Lisabone pár minút pred tým, ako mal začať. Zvyšok naplánovaných koncertov kapela zrušila, pretože Bill musel podstúpiť operáciu. Billove ťažkosti začali kvôli tlaku, ktorý sám na seba vyvíjal, keď bez prestávky odspieval 43 koncertov a na tomto probléme sa podpísalo aj neliečené prechladnutie. 30. marca sa podrobil operácii hrtana, pri ktorej mu odstránili cystu z hlasiviek. Nasledujúcich dvanásť dní nesmel rozprávať a ďalšie štyri týždne chodil na rehabilitácie. Ak by Bill pokračoval v turné, jeho hlasivky by sa mohli nadobro poškodiť. Znovu začali hrať v máji 2008 a pokračovali v prerušenom The 1000 Hotels European Tour a pridali aj mnoho Open Air koncertov. Turné skončilo 13. júla v Belgicku. === ''Humanoid'' (2009 – 2012) === V auguste 2008 sa Tokio Hotel vydali na druhé turné po Severnej Amerike a vystúpili na Bamboozled festival v New Jersey. Ich videoklip „Ready Set Go“ bol v tom istom roku nominovaný za najlepšie video na MTV Video Music Awards, kde tiež vyhrali cenu ako najlepší nováčikovia na scéne. V decembri 2008 vyšlo ich DVD s názvom ''Tokio Hotel – Caught on Camera''. Obsahuje zábery z Tokio Hotel TV, zo zákulisia koncertov, ktoré sa nachádzali na disku s názvom „História – to najlepšie z Tokio Hotel TV“ a druhý disk niesol názov „Budúcnosť – cesta k novému albumu“, kde je kapela zachytená pri propagácii svojho pripravovaného CD-čka. [[Súbor:Bill Kaulitz 2010 Hallenstadion Zürich.jpg|náhľad|Bill na koncerte v Zürichu|left|333x333px]] 2. októbra 2009 vyšlo v Nemecku tretie štúdiové CD s názvom ''Humanoid'' a 6. októbra v Amerike. Album vyšiel po celom svete v dvoch jazykoch – angličtine a nemčine. Dňa 10. augusta oznámili na stanici MTV, že prvý singel sa bude volať „Automatisch“, po anglicky „Automatic“. Videoklip s nemeckou verziou skladby vyšiel 20. augusta 2009 a s anglickou verziou napokon 3. septembra. 2. novembra 2009 oznámil Tom na svojom blogu, že druhým singlom bude skladba „World Behind My Wall“, v nemčine „Lass uns laufen“. Videoklipy pre obe verzie skladby vyšli 14. a 15. decembra 2009. V Európe odohrali k CD Humanoid Tour, ktoré zahrňovalo 32 miest. Začalo 22. februára a skončilo 14. apríla 2010. 24. júna 2010 kapela na svojich stránkach uverejnila živé hudobné video ku skladbe „Dark Side of the Sun“. 20. júla 2010 vydali svoje druhé živé DVD s názvom ''Humanoid City Live from Milan'', ktoré bolo nahrané 22. novembra 2010. Na gréckej rozhlasovej stanici ''Mad Radio'' mala premiéru ich nová skladba „Hurricanes and Suns“. Táto skladba bola bonusovou piesňou na ich výberovke ''Tokio Hotel: Best Of''. Tento album tiež obsahoval „Mädchen aus dem All“ – prvú skladbu, ktorú kapela nahrala v štúdiu. [[Súbor:Tom Kaulitz Georg Listing 2010 in Zuerich.jpg|náhľad|Tom Kaulitz a George Listing]] 13. decembra 2010 vyšla výberovka v Nemecku a celosvetovo bola vydaná nasledujúci deň. 2. decembra bola celosvetová premiéra videa k skladbe „Hurricanes and Suns“ na ich webovej stránke. Ich prvý koncert odohrali v Ázii (s výnimkou koncertu v Izraeli) na Audi Showcase v Singapure. O niekoľko mesiacov neskôr vystúpili na MTV World Stage v Malajzii. 15. decembra odohrali koncert v Tokiu. Vo februári 2011 sa do Japonska znova vrátili, aby skompletizovali svoje promo tour. Rozhovory a vystúpenia sa konali v rozmedzí 8. – 11. februára. 28. apríla 2011 boli fanúšikovia Tokio Hotel vyhlásení za najlepších fanúšikov na MTV O Music Awards. Ďakovné video Billa a Toma bolo prehrané po vyhlásení víťaza. 24. júna 2011 odohrali v Japonsku „The Next Premium Night Tokio Hotel in Tokyo“. Táto udalosť bola prezentovaná Audi A1 a 150 fanúšikov vyhralo vstupenky a zúčastnilo sa šou. 25. júna 2011 skupina hrala na MTV Video Music Aid Japan v Tokiu. Prehliadka – predtým známa pod názvom Video Music Awards Japan – bola použitá k vybieraniu peňazí pre japonský Červený kríž, na pomoc ľuďom, ktorých životy boli ovplyvnené nedávnym zemetrasením. Krátko po skončení Welcome To the Humanoid City Tour sa Bill a Tom presťahovali do [[Los Angeles]], kde žijú dodnes. 18. mája 2012 [[Far East Movement]] vydali album obsahujúci skladbu „If I Die Tomorrow“ feat. Bill Kaulitz. === ''Kings of Suburbia'' (2013 – súčasnosť) === Po dlhom tichu zo strany kapely sa prostredníctvom ''BTK app'' Tom vyjadril, že nový album bude vydaný v roku 2013. Na MTV's Musical March Madness 2013 Tournament sľúbili, že nový album vyjde, ak znova vyhrajú. Kapela napokon nevyhrala, no podarilo sa im zhromaždiť značné množstvo podpory zo strany fanúšikov. A opäť oznámili vydanie singla na 27. októbra 2013, no ani skladba, ani CD napokon v tom čase svetlo sveta neuzreli. 22. januára 2014 producent kapely Peter Hoffmann oznámil, že album je hotový a v súčasnosti sa kapela zaoberá výberom zoznamu skladieb. Uviedol, že dátum vydania stanovený nemajú, no album vyjde určite v roku 2014. 15. apríla 2014 Bill odštartoval svoj účet na sieti Instagram a zvyšní členovia kapely nasledovali jeho príklad. Vytvorili aj oficiálny účet kapely. Po obnovení Tokio Hotel TV v auguste 2014 skupina informovala prostredníctvom sociálnej siete Twitter, že album je hotový a je v rukách vydavateľstva. 3. septembra 2014 Bill cez svoj Instagram zverejnil obal nového albumu a tiež informoval o termíne vydania albumu. 12. 9. 2014 mala na youtube kanáli kapely premiéru prvá skladba z nového albumu spolu s videoklipom s názvom „Run, Run, Run“. Druhá promo skladba s názvom „Girl Got a Gun“ vyšla 19. septembra 2014. 26. septembra 2014 vyšiel pilotný singel albumu s názvom „Love Who Loves You Back“, ktorého videoklip mal premiéru 30. septembra 2014. Album s názvom ''[[Kings of Suburbia]]'' napokon vyšiel 3. októbra v troch rôznych verziách a umiestnil sa na 1. mieste v 27 krajinách a v TOP 5 v ďalších 15 krajinách. Nové turné kapely, Feel It All World Tour, začalo 6. marca v Londýne s prvou časťou, ktorá dostala oficiálny názov: „Part 1: Club Experience“. Pre fanúšikov to bola špeciálna možnosť, kedy si mohli užiť koncert v intímnejšej atmosfére – kapela na tieto koncerty vyberala kluby s približnou kapacitou 2000 miest. 27. júla 2015 bude turné pokračovať s druhou časťou v USA a ďalej bude nasledovať turné po Latinskej Amerike. Na jeseň sa kapela vráti do Európy s pre nich typickými halovými šou. Počas európskeho turné kapela vydala aj druhý oficiálny singel z albumu, ktorým sa stala skladba „Feel It All“. Videoklip ku skladbe vyšiel 27. marca 2015 a ''Feel It All'' EP prišlo do predaja o niekoľko dní neskôr, presnejšie 3. apríla 2015. == Turné == {| class="wikitable" |- ! Názov ! Dátum ! Počet koncertov ! Počet krajín |- | Schrei European Tour | 24. novembra 2005 - 28.novembra 2006 | 61 | 5 |- | Zimmer 483 European + Israel Tour | 16.marca 2007 - 4.novembra 2007 | 55 | 18 + 1 |- | 1000 Hotels World Tour | 9.februára 2008 - 5.decembra 2008 | 50 | 19 |- | Humanoid City World Tour | 22.februára 2010 - 15.decembra 2010. | 38 | 25 |- | Feel It All World Tour | 6.marca 2015 - 10.novembra 2015 | 56 | 19 |} == Iná práca == 19. januára 2010 Bill spolupracoval s dvojčatami Deanom a Danom Catenovými, návrhármi značky DSquared a v Miláne pre nich predvádzal na móle. Okrem toho dvakrát vystúpil na módnej šou "Pánska jeseň / zima 2010" a skladbami "Scream" a "Screamin" otvoril a uzavrel program. Automobilová spoločnosť Audi si najala Billa a Toma do svojej kampane v roku 2010, na prilákanie pozornosti mladých. Obaja sa objavili v reklame a v rámci Tokio Hotel TV urobili testovaciu jazdu modelu A1. 4. augusta 2010 podpísal Tom kontrakt so značkou Reebok a stal sa modelom tenisiek. Sám sa priznal, že je od obuvi priam závislý. "Doma som si vytvoril malý priestor, čosi ako skladisko," vyjadril sa na margo svojej obuvi. Bill a Tom špeciálne pre fanúšikov vydali aplikáciu s názvom "BTK Twins". Aplikácia pre Android vyšla 19. decembra 2011 a pre iOS 16. januára 2012. Vytvorili ju preto, aby mohli zostať v kontakte so svojimi fanúšikmi aj v čase, v ktorom sa vytratili zo scény. Na aplikáciu Bill a Tom prispievali fotografiami, rôznymi statusmi a fanúšikovia im mohli zanechávať správy, na ktoré im aj často odpovedali. V novembri 2013 bola aplikácia z Android aj iOS odstránená, kvôli blížiacemu sa vydaniu nového albumu. V 10. sezóne nemeckej superstar Bill a Tom zasadli na porotcovské kreslá. Program sa vysielal od 5. januára do 11. mája 2013 == Členovia kapely == * [[Bill Kaulitz]] (spev) <br/>Bill Kaulitz sa narodil 1. septembra 1989 v Lipsku (vtedy ešte v Nemeckej demokratickej republike). Narodil sa desať minút po svojom bratovi, dvojčati Tomovi. Bill je synom Simone a Jörga Kaulitzových. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal sedem rokov, a matka si potom vzala Gordona Trümpera, gitaristu nemeckej rockovej kapely "Fatun". Nevlastný otec inšpiroval bratov Kaulitzových a tí sa začali zaoberať hudbou. Bill daboval Arthura v nemeckej verzii filmu Arthur a Minimojovia. Pre jeho vzhľad, mladosť a špeciálny účes je populárny medzi mnohými dospievajúcimi dievčatami. V auguste 2008 bol Bill Kaulitz vybraný ako najatraktívnejší spevák na javisku, čitateľmi španielskeho časopisu "Hola". Bill ma svoju podobizeň z vosku v [[Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej|múzeu voskových figurín Madame Tussaudovej]] v Berlíne od 30. septembra 2008 [1]. V decembri 2008 Bill Kaulitz obsadil šieste miesto v súťaži MTV News "Muž roku". * [[Tom Kaulitz]] (gitara, zadné vokály) <br/>Tom Kaulitz sa narodil 1.septembra 1989 v Nemecku, desať minút pred jeho mladším bratom Billom. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal Tom sedem rokov. Jeho matka Simone sa po dlhodobom vzťahu v roku 2009 vydala za nemeckého speváka Gordona Trümpera. Na gitaru hrá rovnako dlho, ako jeho brat spieva – od siedmych rokov. Čaro hudby spoznali vďaka ich nevlastnému otcovi, ktorý vlastní hudobnú školu a okrem toho tiež hrá v kapele. Toma spev nikdy nelákal a hneď sa zameral na gitaru. Jeho najobľúbenejšia a najpoužívanejšia značka gitár je americký Gibson.V roku 1995 si spolu so svojim o desať minút mladším bratom Billom zahral v televíznej dráme Verrückt nach dir. Je to jeho prvá a zatiaľ aj posledná televízna rola. * [[Georg Listing]] (basgitara, zadné vokály) <br/>Georg Moritz Hagen Listing sa narodil 31.marca 1987 v Halle an der Saale v Nemecku. Je basgitaristom kapely a zároveň jej najstarším členom. Na basgitaru sa začal učiť ako jedenásťročný. * [[Gustav Schäfer]] (bicie, perkusie, zadné vokály) <br >Gustav Wolfgang Schäfer sa narodil 8.septembra 1988 v Magdeburgu. Má staršiu sestru. Na bicie sa začal učiť ako päťročný. Jeho hudobné inšpirácie sú Metallica, Joe Cocker a Rod Stewart. == Diskografia == === Albumy === * [[Schrei]] (2005) * [[Zimmer 483]] (2007) * [[Scream]] (2007) * [[Humanoid (album)|Humanoid]] (2009) * [[Best of (Tokio Hotel)|Best of]] (2010) * [[Kings of Suburbia]] (2014) * [[Dream Machine (album)|Dream Machine]] (2017) === Single === * Z albumu [[Schrei]]: ** 2005: [[Durch den Monsun]] ** 2005: [[Schrei (skladba)|Schrei]] ** 2006: [[Rette mich]] ** 2006: [[Der letzte Tag]] * Z albumu [[Zimmer 483]]: ** 2007: [[Übers Ende der Welt]] ** 2007: [[Spring nicht]] ** 2007: [[An deiner Seite (Ich bin da)]] ** 2008: [[Heilig]] * Z albumu [[Scream]]: ** 2007: [[Monsoon]] ** 2007: [[Ready, Set, Go!]] ** 2007: [[Scream (skladba)|Scream]] ** 2008: [[Don't Jump]] ** 2008: [[1000 Oceans]] * Z albumu [[Humanoid (album)|Humanoid]]: ** 2009: [[Automatic]] ** 2010: [[World Behind My Wall]] ** 2010: [[Darkside Of The Sun]] * Z [[Best of (Tokio Hotel)|Best of]]: ** 2010: [[Hurricanes and Suns]] ** 2010: [[Mädchen Aus Dem All]] * Z [[Kings of Suburbia]]: ** 2014: [[Run, Run, Run]] ** 2014: [[Girl Got a Gun]] ** 2014: [[Love Who Loves You Back]] ** 2015: [[Feel It All]] * Z [[Dream Machine]]: ** 2016: [[Something New]] ** 2016: [[What If]] == Ocenenia == Od roku 2005 vyhrali Tokio Hotel viac ako 110 rôznych ocenení. ;2005 {| class="wikitable" |- ! Kategória ! Cena ! Dátum |- | Best Newcomer | Comet Awards (Nemecko) | 6. október |- | Super Comet | Comet Awards (Nemecko) | 6. október |- | Best Newcomer | Eins Live Krone | 24. november |- |Best Pop National Act |Bambi Awards | 1. december |- |Best Single |Golden Penguin (Rakúsko) | |- |Best Pop |Golden Penguin (Rakúsko) | |- |Rock Band 2005 |Golden Penguin (Rakúsko) | |} ;2006 {| class="wikitable" |- ! Kategória ! Cena ! Dátum |- |Album of the year |Golden Penguin (Rakúsko) |8. február |- |Band of the year |Golden Penguin (Rakúsko) |8. február |- |Song of the year – 'Der Letzte Tag' |Golden Penguin (Rakúsko) |8. február |- |Best Newcomer |Golden Penguin (Rakúsko) |8. február |- |Ausverkaufte Tourhalle |Sold-out-Award of Königpilsener Arena |11. marec |- |Best Newcomer |ECHO Awards (Nemecko) |12. marec |- |Best Newcomer |Steiger Awards |25. marec |- |Pop National |Radio Regenbogen (Nemecko) |31. marec |- |SuperBand Rock – Zlatý Otto |Bravo Otto |6. máj |- |Music Award |Bild OSGAR |22. máj |- |Best Newcomer International |Popcorn Awards (Maďarsko) |26. máj |- |Best Newcomer |Bravo Otto (Maďarsko) |24. jún |- |Best International Band |Bravo Otto (Maďarsko) |24. jún |- |Best Newcomer Band |Popkomm Bavarian Music Lion |21. september |- |Best German Pop Band |Goldene Stimmgabel |24. september |- |Best Selling German Artist |World Music Awards |15. november |- |Best Pop National Act |Bambi Awards |30. november |- |Best Live Act |Eins Live Krone |7. december |- |Best Rock band |MTV France | |} ;2007 {| class="wikitable" |- ! Kategória ! Cena ! Dátum |- | Single of the Year – Durch Den Monsun | Golden Penguin | |- | Best Selling German Act – Album Schrei | European Border Breakers Award | 21. január |- | European Border Breakers Award | NRJ Awards | 21. január |- | Rock Award | BZ-Kulturpreis | 23. január |- | Best Video National | ECHO Awards (Nemecko) | 25. marec |- | SuperBand Rock – Zlatý Otto | Bravo Otto |- |Digital prize |Festivalbar (Taliansko) |7. september |- |Most Successful Group Rock International |Goldene Stimmgabel |22. september |- |Most Successful Popgroup International |Goldene Stimmgabel Awards |3. október |- | Best Album | TMF Awards (Belgicko) |13. október |- | Best Video | TMF Awards (Belgicko) |13. október |- | Best New Artist | TMF Awards (Belgicko) |13. október |- | Best Pop | TMF Awards (Belgicko) |13. október |- |Best International Act |MTV Europe Music Awards (Nemecko) |1. november |- |Best band of the Year |MTV Italy Nickelodeon Kids' Choice Award |1. december |} ;2008 {| class="wikitable" |- ! Kategória ! Cena ! Dátum |- |Band of the Year 2007 |Golden Penguin (Rakúsko) |Január |- |Best International Band |Rockbjörnen Award (Švédsko) |24. január |- |Best Music National |Goldene Kamera (Nemecko) |6. február |- |Best Music Video |Echo Awards (Nemecko) |15. február |- |Best International Artist |Emma Gala Awards (Fínsko) |8. marec |- |Best International Group |Disney Channel Kids Award (Taliansko) |28. marec |- |Best Concert |Hitkrant (Holandsko) |Máj 2008 |- |Best Mood Song – Monsoon |Hitkrant (Holandsko) |Máj 2008 |- |Song that Stays in your Head – Monsoon |Hitkrant (Holandsko) |Máj 2008 |- |Superband Rock – Strieborný Otto |Bravo Otto |3. máj |- |Best Band |MTV TRL Awards (Taliansko) |17. máj |- |Best Number 1 of the Year with Monsoon |MTV TRL Awards (Taliansko) |17. máj |- |Best Band |Comet Awards (Nemecko) |23. máj |- |Best Video – An Deiner Seite |Comet Awards (Nemecko) |23. máj |- |Best Live Act |Comet Awards (Nemecko) |23. máj |- |Super Comet |Comet Awards (Nemecko) |23. máj |- |Best New Artist |MTV VMA Music Awards (USA) |7. september |- |Fan Choice Best Entrance |MTV VMA Music Awards (USA) |7. september |- |Best Male Artist International (Bill Kaulitz) | TMF Awards (Belgicko) |11. október |- |Best Video International – Don't Jump | TMF Awards (Belgicko) |11. október |- |Song of the Year |MTV Latin America Awards (Mexiko) |16. október |- |Best Fanclub-Venezuela |MTV Latin America Awards (Mexiko) |16. október |- |Best New Artist-International |MTV Latin America Awards (Mexiko) |16. október |- |Best Ringtone |MTV Latin America Awards (Mexiko) |16. október |- |Headliner |MTV Europe Music Awards (Anglicko) |6. november |- |Best Selling DVD: Zimmer 483 – Live in Europe |Rekord (Rusko) |2. december |} ;2009 {| class="wikitable" |- ! Kategória !Cena ! Dátum |- | SuperBand – Zlatý Otto | Bravo Otto (Nemecko) | 12. máj |- | Best TRL Artist of the Year | MTV TRL Awards (Taliansko) | 16. máj |- | Best Online Star | Comet Awards (Nemecko) | 29. máj |- | Export Hit of Germany | Bavarian Music Lion | 17. september |- | International Award (2009) | Audi Generation Award (Nemecko) | 18. október |- | Best Rock Video (2009) | Music New Video Music Award | September 2009 |- | Best Group | MTV Europe Music Awards (Nemecko) | 5. november |- | Best International Rock Band | Telehit Awards (Mexiko) | 12. november |} ;2010 {| class="wikitable" |- ! Kategória !Cena ! Dátum |- | Band of the Year | Golden Penguin (Rakúsko) | 29. január |- | Album of the Year | Golden Penguin (Rakúsko) | 29. január |- | Band of the Year | Bravoora Awards (Poľsko) | 1. február |- | Best International Artist | Emma Gala Awards (Fínsko) | 4. február |- | Walk of Fame | König-Pilsener Arena (Nemecko) | 26. február |- | Best International Band | Radio Regenbogen Awards (Nemecko) | 19. marec |- | Favorite Music Star | Kids Choice Awards 2010 (Nemecko) | 10. apríl |- | Best Live Act | Comet Awards (Nemecko) | 21. máj |- | Foreign Song of the Year – World Behind My Wall | Rockbjörnen Award (Švédsko) | 1. september |- | Concert of the Year | Rockbjörnen Award (Švédsko) | 1. september |- | Best World Stage Performance | MTV Europe Music Awards (Španielsko) | 7. november |- | Best Group Video | Music New Video Music Award | December 2010 |- | Best Band National | CMA Awards (Nemecko) | 12. december |- | Best Single National – World Behind My Wall | CMA Awards (Nemecko) | 12. december |} ;2011 {| class="wikitable" |- ! Kategória !Cena ! Dátum |- | Band of the Year | Bravoora Awards (Poľsko) | Marec |- | Star of the 20th Anniversary | Bravoora Awards (Poľsko) | Bravoora Awards (Poľsko) | Marec |- | Best Fan Army (Fan Army FTW) | MTV O Music Awards (USA) |28. apríl |- | Best Rock Video | MTV Video Music Awards Japan |2. júl |- | Best Fan Club : Aliens | 2Musica Awards |17. august |- | Fashion Icon : Bill Kaulitz | 2Musica Awards |17. august |- | Best Videography | 2Musica Awards |17. august |- | Best Artist In A Versus | 2Musica Awards |17. august |- | Best Rock Artist | 2Musica Awards | 17. august |- | Best Fan Army (Fan Army FTW) | MTV O Music Awards (USA) |31. október |- | Best Peta2 Ad | Peta2 6th Annual Libby Awards |December |} ;2012 {| class="wikitable" |- ! Kategória !Cena ! Dátum |- | Super-Band Rock- Bronze Otto | BRAVO OTTO (Nemecko) |21. marec |- | Mister Winter 2012 : Bill Kaulitz | Star Planete Awards 2012 (Francúzsko) |25. marec |- | Musical March Madness Champions | MTV Musical March Madness 2012 |5. apríl |- | Hottest Rocker Boys | Q102's Online Competitions |27. máj |- | Best Fan Club : Aliens | 2Musica Awards |25. jún |- | Best Artist In A Versus | 2Musica Awards |25. jún |- | Best Fan Army (Fan Army FTW) | MTV O Music Awards (USA) |28. jún |- | Battle Of The Boy Bands | MTV Latin America Awards (Mexiko) |16. august |} ;2013 {| class="wikitable" |- ! Kategória !Cena ! Dátum |- | Best Fan Army (Fan Army FTW) | MTV O Music Awards (USA) |19. jún |- | Biggest Fans | MTV Europe Music Awards |10. november |} ;2014 {| class="wikitable" |- ! Category !Award ! Date |- | Album roku: Kings of Suburbia | Music Daily Awards (Maďarsko) |28. december |- |Videoklip roku: Love Who Loves You Back | Music Daily Awards (Maďarsko) |28. december |- | Skupina roku | Music Daily Awards (Maďarsko) |28. december |- | Najlepší fanúšikovia: Aliens | Music Daily Awards (Maďarsko) |28. december |- | Najlepšia zahraničná skupina | Love Radio Awards (Rusko) |29. december |- | Najlepšia správa roku - Tokio Hotel comeback | Love Radio Awards (Rusko) |29. december |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tokio Hotel}} == Externé odkazy == * [http://www.tokiohotel.de Tokio Hotel] – oficiálna stránka (po nemecky) == Zdroj == {{Preklad|en|Tokio Hotel|620031472}} [[Kategória:Tokio Hotel| ]] [[Kategória:Nemecké popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Nemecké rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2001]] su0ww00zfllnt6jul3zttemr8fqje62 0 134848 8194916 7467644 2026-04-08T08:46:26Z Ricky Igel 291384 Changed and Added some thing e.g. the Associate Professor 8194916 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Drahomíra Ondrová |Portrét = |Popis osoby = slovenská vysokoškolská pedagogička |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = {{dnv|1947|8|31}} |Miesto narodenia = [[Rapovce]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Drahomíra Ondrová''' (rod. Garecová; * [[31. august]] [[1947]], [[Rapovce]]) je [[vysokoškolská pedagogička]]. == Životopis == Jej otec bol Juraj Garec, matka Mária rod. Datková a manžel doz. František Ondro. Študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vo [[Zvolen]]e, [[1965]]{{--}}[[1970]] na Filozofickej fakulte [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ v Prešove]] (odbor anglistika - rusistika), [[1977]] [[PhDr.]] na Filozofickej fakulte Palackého v [[Olomouc|Olomouci]], [[1991]] [[CSc.]] Absolvovala postgraduálne štúdium na Univerzitách v [[Praha|Prahe]] a na Masarykovej Univerzite v [[Brno|Brne]] u Prof. [[Jan Firbas|Jana Firbasa]], vedecké študijné pobyty na viacerých anglických univerzitách. Titul docent získala na Univerzite Mateja Bela na Fakulte Politických vied a medzinárodných vzťahov. V roku [[1970]]{{--}}[[1976]] pôsobila na Katedre germanistiky a romanistiky na Pedagogickej fakulte v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ako odborná asistentka, [[1977]]{{--}}[[1991]] na Katedre cudzích jazykov VŠE v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ako odborná asistentka, vedúca anglickej sekcie, [[1992]]{{--}}[[1995]] na Štátnej jazykovej škole ako vedúca anglického oddelenia, od [[1995]] {{--}} [[2010]] pôsobila na Katedre medzinárodnej komunikácie [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] ako vedúca anglického oddelenia, garant anglického jazyka, zástupca vedúceho Katedry, [[prodekan]]ka. Od roku [[2010]] pôsobí na [[Fakulta|fakulte]] verejnej správy [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|UPJŠ]] v [[Košice|Košiciach]]. V publikačnej činnosti sa venovala tvorbe anglicko-slovenských slovníkov, autorka 5 monografických štúdií a slovníkov, 10 vedeckých štúdií, 7 vysokoškolských učebníc, vystupovala na domácich a zahraničných konferenciách, posudky, recenzie, citácie v Bibliografických odkazoch UMB, v Zborníku Právnickej fakulty UMB a v iných zborníkoch a prácach. Členka Slovenskej a Českej asociácie učiteľov anglického jazyka, Európskej asociácie učiteľov anglického jazyka, Britskej rady, Európskej asociácii amerických štúdií, Komisie pre udeľovanie štipendií. == Literatúra == * Who is Who v Slovenskej republike == Referencie == * https://www.upjs.sk/FVS/zamestnanec/drahomira.ondrova/ * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondrová, Drahomíra}} [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Rapoviec]] sknbpz5fb0yyhgstts9eoi3i2bgfukj 0 142890 8194613 8192774 2026-04-07T15:33:07Z Vasiľ 2806 iné projekty 8194613 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Slovenská technická univerzita v Bratislave<br />Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave |Popis = |Logo = MTF Logo.png |Popis loga = |Motto = |Pôvodný názov = Strojárskotechnologická fakulta SVŠT |Latinský názov = |Poloha = [[Trnava]], {{SVK}} [[Slovensko]] |Skratka = MTF STU |Typ = Technická |Zameranie = technické |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = 1986 |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = Maximilián Strémy |Prorektor = Alojz Kopáčik, František Uherek, Ľubica Vitková, Marián Peciar |Kvestor = Jozef Benka |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = prof. Ing. Miloš Čambál, CSc. |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = |Počet študentov = 3252<ref>[http://www.mtf.stuba.sk/docs//doc/aktuality/2014/AR_MTF_2013.pdf Počty študentov 31.10.2013 z Graf No.4 ]</ref> |Pregraduálny študenti = |Postgraduálny študenti = |Doktorandi = 152 |Rozpočet = |Kampus = |Školské farby = |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = {{Súradnice|48|37|30.86|S|17|57|13.89|V|}} |Adresa = Jána Bottu č. 2781/25<br />917 24 Trnava |Telefón = +421 906 068 200 |Web = [http://www.mtf.stuba.sk/ www.mtf.stuba.sk] |Mail = |https://www.mtf.stuba.sk/buxus/images/menu/fakulta.jpg=|Obrázok=Trnava, Paulínská 16 (028).jpg}} '''Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity''' (skr. '''MTF STU''') je jednou z [[fakulta|fakúlt]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Je to jej jediná mimobratislavská fakulta so sídlom v [[Trnava|Trnave]]. ==Poslanie== V harmónii s definovaným poslaním Slovenskej technickej univerzity aktívne prispievať ako univerzitná fakulta k jeho naplneniu v rámci stanovených kompetencií v akreditovaných oblastiach výučby, vedy a výskumu, '''s prioritou na materiálové vedy a výrobné technológie:''' * ponúkať a realizovať univerzitný systém vzdelávania vo všetkých troch stupňoch v akreditovaných študijných programoch * šíriť, prehlbovať a rozvíjať poznanie nástrojmi vedy a výskumu * zabezpečiť prenos výsledkov vedy a výskumu do procesu vzdelávania * zabezpečiť transfer výsledkov vedy a výskumu do podnikateľskej praxe * chrániť výsledky svojho výskumu * začleniť sa do univerzitného systému celoživotného vzdelávania * podieľať sa na dlhodobo udržateľnom rozvoji spoločnosti všetkými svojimi aktivitami, ale hlavne rozvíjaním harmonickej osobnosti študenta v kontexte ideálov humanizmu a demokracie. ==História== ''Materiálovotechnologická fakulta'' bola zriadená nariadením vlády s účinnosťou od 1. 1. 1986 pod pôvodným názvom ''Strojárskotechnologická fakulta so sídlom v Trnave''. Aj keď rokom vzniku fakulty je uvedený dátum, jej história je omnoho staršia a úzko súvisí s činnosťou technologických smerov strojárskej výroby, ktorých základy boli položené na bývalom Odbore strojného a elektrotechnického inžinierstva ešte v roku 1942 založením Ústavu mechanickej technológie, ktoré sa ďalej rozvíjali v rámci [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulty SVŠT]], v súčasnosti STU. So začiatkom technologických disciplín na SVŠT zostane navždy späté meno nestora mechanických technológií prof. [[Jozef Čabelka|J. Čabelku]], špičkového odborníka v oblasti technológie [[Zváranie|zvárania]]. Rozvoj týchto technológií gestorovali profesori J. Nebeský a J. Ondra. Zakladateľom štúdia ekonomiky a riadenia strojárskych výrob bol doc. L. Pavelka. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa rozčleňujú študijné odbory Strojníckej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave na konštrukčné a ostatné, medzi ktoré patrili strojárska technológia, materiálové inžinierstvo, ekonomika a riadenie strojárskych výrob, automatizované systémy riadenia výrobných systémov, výrobné systémy s priemyselnými robotmi a manipulátormi. Z týchto študijných odborov sa v roku 1986 vytvorila ''Strojárskotechnologická fakulta so sídlom v Trnave''. Spoločenské zmeny a rozvoj fakulty vyvolal nové potreby a pred fakultu postavil požiadavku zmeniť jej orientáciu na technologickú fakultu na širšej báze. V roku 1991 sa mení názov fakulty na ''Materiálovotechnologickú fakultu Slovenskej technickej univerzity so sídlom v Trnave''. Fakulta sa zamerala na výchovu absolventa univerzitného typu pre širokú oblasť priemyselnej, hlavne strojárskej výroby. Menia sa jej študijné odbory a s nimi pracoviská a katedry fakulty tak, aby sa zabezpečila univerzálnosť vzdelania a aby sa umožnila široká uplatniteľnosť absolventov v praxi. Zvýšený dôraz sa kladie na ich adaptabilnosť a operatívnosť tak, aby sa zvýšilo ich individuálne a spoločenské uplatnenie v prostredí trhovej ekonomiky. Fakulta sa stáva skladbou študijných odborov a zameraní jedinou svojho druhu na Slovensku. V súčasnosti fakulta vychováva odborníkov univerzitného typu vo svojom sídle a na výučbových strediskách Dubnica. V zložitých ekonomických podmienkach sa fakulte darí budovať laboratóriá na úrovni, ktorú vyžaduje univerzitné vzdelávanie. Mnohé úlohy je možné riešiť na unikátnych experimentálnych zariadeniach a systémoch. == Dekani == * 1986 - 1989 prof. Ing. [[Jozef Adamka]], Dr.Sc. * 1990 - 1993 prof. Ing. [[Karol Polák (dekan)|Karol Polák]], DrSc. * 1993 - 1999 prof. Ing. [[Milan Turňa]], CSc. * 1999 - 2006 prof. Ing. [[Jozef Sablik]], CSc. * 2006 - 2014 Dr.h.c. prof. Dr. Ing. [[Oliver Moravčík]] * 2014 - 2018 Ing. prof. Dr. [[Jozef Peterka]] * 2018 Ing. prof. [[Miloš Čambál]], CSc. == Ústavy, centrá excelentnosti == * Ústav materiálov * Ústav výrobných technológií * Ústav priemyselného inžinierstva a manažmentu * Ústav integrovanej bezpečnosti * Ústav aplikovanej informatiky, automatizácie a mechatroniky * Ústav výskumu progresívnych technológii * Centrum excelentnosti 5-osového obrábania * Centrum excelentnosti diagnostických metód pri spracovaní materiálov * Univerzitný vedecký park Campus Bottova == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.mtf.stuba.sk/ Oficiálna stránka Fakulty] {{Súradnice|48.37578|17.590262|type:landmark|format=dms|display=title}} {{STU}} [[Kategória:Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave| ]] [[Kategória:Slovenská technická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Technické fakulty na Slovensku]] [[Kategória:Školy v Trnave]] rs2ngc4bu7al1fonisq0lq0zdl3ne53 0 143912 8194565 8194452 2026-04-07T14:29:44Z ~2026-18083-46 289939 8194565 wikitext text/x-wiki {{iné významy|orangutan|orangutan (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox živočíchy| Názov=orangutan| Obrázok=Orang-utan at Paignton Zoo - geograph.org.uk - 1042957.jpg| Titulok=[[Orangutan bornejský]] (''Pongo pygmaeus''), samica| Stupeň ohrozenia=| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates| Polorad po slovensky= [[pravé primáty]]|Polorad po latinsky=Euprimates| Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini| Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea| Čeľaď po slovensky= [[hominidi v širšom zmysle|hominidi]]|Čeľaď po latinsky=Hominidae| Podčeľaď po slovensky= [[orangutanorodé]]|Podčeľaď po latinsky=Ponginae| Rod po slovensky=orangutan|Rod po latinsky=Pongo| Binomické meno=Pongo| Klasifikátor1=[[Bernard Germain Étienne de La Ville-sur-Illon, comte de Lacépède|Lacepedé]]| Dátum1=[[1799]]| Synonymá=| Obrázok2=Mapa distribuicao pongo.png| Titulok2=Rozšírenie orangutanov.| }} '''Orangutan''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Pongo'') je rod [[hominoidovce|hominoidovcov]] (Hominoidea). Slovenský názov orangutan bol staršie aj názov jediného recentného druhu z tohto rodu - podrobnosti pozri nižšie. == Názvy == Súčasný názov tohto rodu znie '''orangutan'''<ref>orangutan. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020 S. 446</ref><ref name=KS/>. Hoci sa tento tvar používal už od začiatku 20. storočia<ref>FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií...Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 206</ref><ref>EWALD, K. Dvojnožec. in: Mladé Slovensko. 1/1921. S. 15, 17, 18</ref>, kodifikovaný je až od roku 1960<ref>orangutan. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]] (heslo vyšlo v roku 1960)</ref><ref>V Pravidlách slovenského pravopisu je tvar orangutan prvýkrát uvedený až vo vydaní z roku 1991.</ref>, resp. definitívne až od roku 1987<ref>orangutan. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 1987. S. 267</ref>. Staršie názvy tohto rodu, resp. jeho jediného druhu, sú: ''orangután''<ref>BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia pre poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1960, S. 360</ref><ref>MARTIŠ, A. Prvý hriech. in: Slovenské pohľady. 6/1908. S. 356</ref>, ''orang utan''<ref>DROBNÝ, I., DROBNÁ, M. Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 1989, S. 41, 44</ref>, ''orang-utan''<ref>DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha, Prešov: Čs. grafická unie. 1936. S. 182</ref><ref name=Pol/><ref>KORDOŠ, G., SALVA, K. O troch podivných obyvateľoch horúceho pásma. Ružomberok: Nákladom K. Salvu, 1905, S. 4, 27-31</ref><ref name=Dr/>, ''orangutang''<ref>Vyučovanie v zemepise dľa zásad Ritterových. in: Listy národních učiteľov. 31/1869 S. 487</ref>, ''orang-utang''<ref>KORDOŠ, G. et al. Stručný prírodopis pre slovenské národnie školy, O zvieratoch. Levoča: Nákladom spisovateľa, 1871, S. 22</ref><ref name=Ríz/><ref name=Dr>Drobnosti. in: Listy národních učiteľov. č. 45 1872. S. 717 (Citát: Meno opice „orang-utan“ užívalo sa dosiaľ chybne. „Schw. L Ztg.“ dokazuje, že „Orang“ v malajskej reči značí „človeka;“ „utan“ ale „les“ (horu), medzitým čo slovo „utang“ značí „dlžobu;“ teda nie „orang-utang“ „dlžný človek,“ lež „orang-utan“ „lesný človek“ je správne pomenovanie tejto opioe.)</ref>, ''orang''<ref>LADZIANSKY, J. Morfologické a funkcionálne rozdiely dolných končatín (pokračovanie). in: Bratislavské lekársk listy 5/1943. S. 135</ref>, ''pongo''<ref name=Pol>POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy stredných škôl. 1928. S. 4</ref>, ''op červený''<ref name=Fuchs>FUCHS, J. et al. Začiatky prírodopisu. V Pešťbudíne: Majetok Viléma Lauffera, 1879, S. 4</ref>, ''lesný muž''<ref name=Ríz>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. V Uh. Skalici. 1875. S. 19</ref><ref name=Fuchs/>. Slovo orangutan pochádza z malajského výrazu orang (h)utan, ktorý doslova znamená lesný človek. ==Zaradenie v systéme == Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod orangutan sa môže zaradiť: *do podčeľade [[orangutanorodé]] (Ponginae) z čeľade [[hominidi v širšom zmysle|hominidi (Hominidae) v širšom zmysle]], pričom táto podčeľaď z recentných rodov dnes obyčajne zahŕňa len rod ''Pongo'' [Wood a Constantino 2004 (in: Cracraft and Donghue 2004 <ref>[http://zmmu.msu.ru/files/%D0%91%D0%B8%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D0%BE%D1%82%D0%B5%D0%BA%D0%B0%20%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0/cracraft-donoghue-2003_assembling_tree_life.pdf]</ref> a in: Gaisler a Zima 2018); Vančata 2003; Groves 2001<ref>Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in: [http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=12100786]</ref>] *do podčeľade [[orangutanorodé]] (Ponginae) z čeľade [[orangutanovité]] (= [[orangutovité]], [[orangovité]]; Pongidae), pričom táto podčeľaď u niektorých autorov z recentných rodov zahŕňa len rod ''Pongo'' [Wolpoff 1999; Thurzo 1998 (a Thurzo v Encyclopaedii Beliane)] *do čeľade [[orangutanovité]] (=[[orangovité]], [[ľudoopovité]]; Pongidae), pričom táto čeľaď u niektorých autorov z recentných rodov zahŕňa len rod ''Pongo'' (v takom prípade sa ale obyčajne po slovensky nevolá ľudoopovité, keďže ľudoopom nie je len rod ''Pongo'') [Soukup 2005; Gantt 1983; Goodman 1974 <ref>GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974 [https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev.an.03.100174.001223]</ref>; Ciochon 1983] Posledné dve uvedené zaradenia sa vyskytujú skôr v starších textoch. == Vnútorná systematika == ===Recentné taxóny === V druhej polovici 20. storočia sa orangutany uvádzali ako 1 druh, potom sa uvádzali ako 2 druhy a od roku 2017 ako 3 druhy. Nasledujú podrobnosti. ''Typický systém od 60. rokov 20. stor. do cca. 1996 <ref>Savci upol.cz [http://www.savci.upol.cz/primati.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm |date=2019-12-31 }}</ref><ref name = Gaisler> GAISLER, J.: orangutan. In: Encyklopedie antrolopologie 2011 [https://is.muni.cz/do/sci/UAntrBiol/el/encyklopedie/encyklopedie.html]</ref><ref> Fiedler, W., Gewalt, W., Grzimek, B., Heinemann, D., Herter, K. & Thenius, E. 1973. Deel X: Zoogdieren I. In B. Grzimek (ed.), Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 732 pp.. citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/].</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 2| jazyk = }}</ref><ref>RÖHRER-ERTL, O. Über Subspezies bei Pongo pygmaeus, Linnaeus, 1760, In: Spixiana, 5, 3, 317-321 [http://biostor.org/reference/52305/page/1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181126005844/http://biostor.org/reference/52305/page/1 |date=2018-11-26 }}</ref>'': <br> rod '''orangutan''' (''Pongo''): *[[orangutan sundský]]<ref name=T>Thurzo 1998 [https://web.archive.org/web/20160325063317/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php]</ref><ref>opice. In: Malá encyclopedia biológie. Bratislava: Obzor, 1975, S. 344</ref><ref>Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). ''Svet živočíšnej ríše''. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 320</ref><ref name=KS>orangutan. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>/[[orangutan bradatý]]<ref>STANĚK, V. J. ''Veľký obrazový atlas zvierat''. Bratislava: Mladé letá, 1965. S. 482</ref>/orangutan<ref>[https://web.archive.org/web/20160325063317/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php]</ref><ref>opice. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref> [staršie názvy pozri vyššie v kapitole Názvy] (''Pongo pygmaeus'', staršie <small>[oficiálne len do roku 1927<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 1| jazyk = }}</ref>]</small>: ''Simia satyrus''): **poddruh [[orangutan bornejský]]/[[orangutan sundský kalimantanský]]<ref name=T/> (''Pongo pygmaeus pygmaeus'' [v staršom zmysle]) **poddruh [[orangutan sumatriansky]]/[[orangutan sundský sumatranský]]<ref name=T/> (''Pongo pygmaeus abelii'') ''Typický systém od cca. 1996/2001:<ref>ASM Mammal diversity database, stav aug. 2017 [https://mammaldiversity.org/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170526143337/https://mammaldiversity.org/ |date=2017-05-26 }}</ref><ref>Mammal Species of the World, 3rd edition [http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?s=y&id=12100803]</ref><ref name=Lupták/><ref name=Vančata/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany =2 | jazyk = }}</ref><ref>Ancrenaz, M., Gumal, M., Marshall, A.J., Meijaard, E., Wich , S.A. & Husson, S. 2016. Pongo pygmaeus (errata version published in 2018). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T17975A123809220. https://www.iucnredlist.org/species/17975/123809220#taxonomy. Downloaded on 25 November 2018</ref><ref>Notes on Great Ape Taxonomy Taxonomic comments from Anthony Rylands on selected great apes [http://www.primate-sg.org/summary_on_african_great_apes/]</ref>'' <br> rod '''orangutan''' (''Pongo''): * [[orangutan bornejský]]<ref name=Lupták>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 60 }}</ref>/[[orangutan sundský]]<ref name=Vančata>VANČATA, V.: Primatologie 2. díl 2003 [https://is.muni.cz/el/1431/jaro2013/Bi4290/Primatologie_2_dil_Vancata.pdf] S. 134</ref>/[[orangutan bradatý]]/zriedkavo:orangutan<ref>Nariadenie Komisie (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi</ref> (''Pongo pygmaeus''): ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus pygmaeus]]'' [v novšom zmysle] – severozápad Bornea ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus morio]]'' – severovýchod a východ Bornea ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus wurmbii]]'' – juhozápad Bornea * [[orangutan sumatriansky]]<ref name=Lupták/> (''Pongo abelii'') * [[orangutan tapanulský]]<ref>FOTHERGILL, A. et al. Naša planéta. Bratislava: Ikar, 2019, S. 215</ref> (''Pongo tapanuliensis'') – opísaný v roku 2017, dovtedy zaraďovaný ako súčasť druhu ''Pongo abelii''<ref>REESE, A.: New orangutan species identified. In: Nature č. 551, 9. nov. 2017, S. 151 [https://www.nature.com/polopoly_fs/1.22934!/menu/main/topColumns/topLeftColumn/pdf/nature.2017.22934.pdf]</ref> V jednom variante tohto systému sa nálezy z juhozápadného Bornea považujú za príbuzné so sumatrianskymi nálezmi, namiesto poddruhu Pongo pygmaeus wurmbii je teda druh Pongo wurmbii a ten má ako poddruh orangutana sumatrianskeho („Pongo wurmbii abelii“). <ref>BRANDON-JONES, D. et al. Asian Primate Classification. In: International Journal of Primatology, Vol. 25, No. 1, February 2004 [http://www.gibbons.de/main/papers/pdf_files/2004asianprimates.pdf] S. 153-154</ref> Hoci delenie orangutanov na viacero druhov je dnes už dosť rozšírené, viacerí autori ho odmietajú a trvajú na staršom delení, teda na tom, že orangutan je len jeden druh. Tento názor je podporovaný aj faktom, že orangutan bornejský a orangutan sumatriansky sa vzájomne krížia (aj v ďalších generáciách), čím spĺňajú biologickú definíciu druhu. <ref name=Vančata/><ref name=Gaisler/><ref name=Wich>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 2-3| jazyk = }}</ref> ===Vyhynuté taxóny === Popri vyššie uvedených recentných taxónoch dnes poznáme nasledujúce vyhynuté druhy<ref>IBRAHIM et al. : First discovery of Pleistocene orangutan (Pongo sp.) fossils in Peninsular Malaysia: Biogeographic and paleoenvironmental implications, In: Journal of Human Evolution 65(6) · November 2013 [https://www.researchgate.net/publication/258427478_First_discovery_of_Pleistocene_orangutan_Pongo_sp_fossils_in_Peninsular_Malaysia_Biogeographic_and_paleoenvironmental_implications]</ref><ref>REID, M. J. C: Infectious Agent Evolution in Bornean Orangutans (A thesis submitted in conformity with the requirements for the degree of Doctor of Philosophy Department of Anthropology University of Toronto), 2016 [https://tspace.library.utoronto.ca/bitstream/1807/76801/3/Reid_Michael_J_201611_PhD_thesis.pdf] s. 35 </ref><ref>HARRISON, T. et al. Fossil Pongo from the Early Pleistocene Gigantopithecus fauna of Chongzuo, Guangxi, southern China. In: Quaternary International, vol. 354, 15 Dec. 2014, str. 59-67 [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1040618214000226?via%3Dihub] </ref><ref>SCHWARTZ, J. H. et al. A review of the pleistocene hominoid fauna of the socialist republic of vietnam (excluding hylobatidae). In: Anthropological Papers of the American Museum of Natural History, No. 76, 1995 [http://digitallibrary.amnh.org/bitstream/handle/2246/259//v2/dspace/ingest/pdfSource/ant/A076a00.pdf?sequence=1&isAllowed=y] </ref><ref>REID, M. J. C. Plasmodium sp. INFECTIONS IN EX-CAPTIVE BORNEAN ORANGUTANS (Pongo pygmaeus) HOUSED AT THE ORANGUTAN CARE CENTER AND QUARANTINE, PASlR PANJANG, KALIMANTAN TENGAH, INDONESIA, thesis, Simon Fraser University 2005 [https://core.ac.uk/download/pdf/56374334.pdf] S. 7- 18</ref><ref>2011 CAPA Annual Meeting/ACAP Congrès annuel Montréal, Québec [https://capa-acap.net/sites/default/files/basic-page/2011.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210117100731/https://capa-acap.net/sites/default/files/basic-page/2011.pdf |date=2021-01-17 }} S. 68</ref><ref>SMITH, T. M. et al. Disentangling isolated dental remains of Asian Pleistocene hominins and pongines. In: PLOS One 1. november 2018 [https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0204737] </ref><ref name=T/>: *viaceré †''Pongo'' sp. *?†''[[Pongo peii]]'' ([[orangutan Peiov]]) (= ''[[Hemanthropus peii]]'', ''Hemianthropus peii'', ''Meganthropus peii'', ''Australopithecus peii'') - podrobnosti pozri v článku [[megantrop (Sangiran)]] *†''[[Pongo weidenreichi]]'' v širšom zmysle: **viaceré †''Pongo'' sp. **†''[[Pongo weidenreichi]]'' v užšom zmysle (= ''[[Pongo pygmaeus weidenreichi]]'') **†''[[Pongo fromageti]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus fromageti]]'') **†“''[[Pongo pygmaeus ciochoni]]''“ **†“''[[Pongo pygmaeus kahlkei]]''“ **†''[[Pongo hooijeri]]'' *†''[[Pongo devosi]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus devosi]]'') - staršie niekedy zaraďovaný do ''Pongo weidenreichi'' v širšom zmysle *?†''[[Pongo brevirostris]]'' - t. j. nálezy [[Sangiran 4]] a [[Sangiran 5]] *†''[[Pongo javensis]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus javensis]]'') *†''[[Pongo duboisi]]'' *†''[[Pongo paleosumatrensis]]'' (=''[[Pongo pygmaeus paleosumatrensis]]'') - v širšom ponímaní zahŕňa všetky nálezy zo Sumatry a Jávy, teda aj ''Pongo brevirostris'', ''javensis'' a ''duboisi'' ==Posledný spoločný predok s človekom == Posledný spoločný predok človeka a oragutana žil pred 12 – 16 (Wildman 2003, Chen 2001, Adachi 1995, Bailey 1992)/ 8 – 9 (Easteal 1997) / 19 (Arnason 1996) miliónmi rokov. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Pongo|commons=Category:Pongo}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Orangutanovité]] d5ivyjr3f8pn0pkllau44jpt7mxz325 8194566 8194565 2026-04-07T14:35:04Z ~2026-18083-46 289939 8194566 wikitext text/x-wiki {{iné významy|orangutan|orangutan (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox živočíchy| Názov=orangutan| Obrázok=Orang-utan at Paignton Zoo - geograph.org.uk - 1042957.jpg| Titulok=[[Orangutan bornejský]] (''Pongo pygmaeus''), samica| Stupeň ohrozenia=| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates| Polorad po slovensky= [[pravé primáty]]|Polorad po latinsky=Euprimates| Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini| Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea| Čeľaď po slovensky= [[hominidi v širšom zmysle|hominidi]]|Čeľaď po latinsky=Hominidae| Podčeľaď po slovensky= [[orangutanorodé]]|Podčeľaď po latinsky=Ponginae| Rod po slovensky=orangutan|Rod po latinsky=Pongo| Binomické meno=Pongo| Klasifikátor1=[[Bernard Germain Étienne de La Ville-sur-Illon, comte de Lacépède|Lacepedé]]| Dátum1=[[1799]]| Synonymá=| Obrázok2=Mapa distribuicao pongo.png| Titulok2=Rozšírenie orangutanov.| }} '''Orangutan''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Pongo'') je rod [[hominoidovce|hominoidovcov]] (Hominoidea). Slovenský názov orangutan bol staršie aj názov jediného recentného druhu z tohto rodu - podrobnosti pozri nižšie. == Názvy == Súčasný názov tohto rodu znie '''orangutan'''<ref>orangutan. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020 S. 446</ref><ref name=KS/>. Hoci sa tvar "orangutan" používal už od začiatku 20. storočia<ref>FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií...Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 206</ref><ref>EWALD, K. Dvojnožec. in: Mladé Slovensko. 1/1921. S. 15, 17, 18</ref>, kodifikovaný je až od roku 1960<ref>orangutan. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]] (heslo vyšlo v roku 1960)</ref><ref>V Pravidlách slovenského pravopisu je tvar orangutan prvýkrát uvedený až vo vydaní z roku 1991.</ref>, resp. definitívne až od roku 1987<ref>orangutan. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 1987. S. 267</ref>. Staršie názvy tohto rodu, resp. jeho jediného druhu, sú: ''orangután''<ref>BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia pre poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1960, S. 360</ref><ref>MARTIŠ, A. Prvý hriech. in: Slovenské pohľady. 6/1908. S. 356</ref>, ''orang utan''<ref>DROBNÝ, I., DROBNÁ, M. Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 1989, S. 41, 44</ref>, ''orang-utan''<ref>DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha, Prešov: Čs. grafická unie. 1936. S. 182</ref><ref name=Pol/><ref>KORDOŠ, G., SALVA, K. O troch podivných obyvateľoch horúceho pásma. Ružomberok: Nákladom K. Salvu, 1905, S. 4, 27-31</ref><ref name=Dr/>, ''orangutang''<ref>Vyučovanie v zemepise dľa zásad Ritterových. in: Listy národních učiteľov. 31/1869 S. 487</ref>, ''orang-utang''<ref>KORDOŠ, G. et al. Stručný prírodopis pre slovenské národnie školy, O zvieratoch. Levoča: Nákladom spisovateľa, 1871, S. 22</ref><ref name=Ríz/><ref name=Dr>Drobnosti. in: Listy národních učiteľov. č. 45 1872. S. 717 (Citát: Meno opice „orang-utan“ užívalo sa dosiaľ chybne. „Schw. L Ztg.“ dokazuje, že „Orang“ v malajskej reči značí „človeka;“ „utan“ ale „les“ (horu), medzitým čo slovo „utang“ značí „dlžobu;“ teda nie „orang-utang“ „dlžný človek,“ lež „orang-utan“ „lesný človek“ je správne pomenovanie tejto opioe.)</ref>, ''orang''<ref>LADZIANSKY, J. Morfologické a funkcionálne rozdiely dolných končatín (pokračovanie). in: Bratislavské lekársk listy 5/1943. S. 135</ref>, ''pongo''<ref name=Pol>POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy stredných škôl. 1928. S. 4</ref>, ''op červený''<ref name=Fuchs>FUCHS, J. et al. Začiatky prírodopisu. V Pešťbudíne: Majetok Viléma Lauffera, 1879, S. 4</ref>, ''lesný muž''<ref name=Ríz>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. V Uh. Skalici. 1875. S. 19</ref><ref name=Fuchs/>. Slovo orangutan pochádza z malajského výrazu orang (h)utan, ktorý doslova znamená lesný človek. ==Zaradenie v systéme == Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod orangutan sa môže zaradiť: *do podčeľade [[orangutanorodé]] (Ponginae) z čeľade [[hominidi v širšom zmysle|hominidi (Hominidae) v širšom zmysle]], pričom táto podčeľaď z recentných rodov dnes obyčajne zahŕňa len rod ''Pongo'' [Wood a Constantino 2004 (in: Cracraft and Donghue 2004 <ref>[http://zmmu.msu.ru/files/%D0%91%D0%B8%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D0%BE%D1%82%D0%B5%D0%BA%D0%B0%20%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0/cracraft-donoghue-2003_assembling_tree_life.pdf]</ref> a in: Gaisler a Zima 2018); Vančata 2003; Groves 2001<ref>Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in: [http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=12100786]</ref>] *do podčeľade [[orangutanorodé]] (Ponginae) z čeľade [[orangutanovité]] (= [[orangutovité]], [[orangovité]]; Pongidae), pričom táto podčeľaď u niektorých autorov z recentných rodov zahŕňa len rod ''Pongo'' [Wolpoff 1999; Thurzo 1998 (a Thurzo v Encyclopaedii Beliane)] *do čeľade [[orangutanovité]] (=[[orangovité]], [[ľudoopovité]]; Pongidae), pričom táto čeľaď u niektorých autorov z recentných rodov zahŕňa len rod ''Pongo'' (v takom prípade sa ale obyčajne po slovensky nevolá ľudoopovité, keďže ľudoopom nie je len rod ''Pongo'') [Soukup 2005; Gantt 1983; Goodman 1974 <ref>GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974 [https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev.an.03.100174.001223]</ref>; Ciochon 1983] Posledné dve uvedené zaradenia sa vyskytujú skôr v starších textoch. == Vnútorná systematika == ===Recentné taxóny === V druhej polovici 20. storočia sa orangutany uvádzali ako 1 druh, potom sa uvádzali ako 2 druhy a od roku 2017 ako 3 druhy. Nasledujú podrobnosti. ''Typický systém od 60. rokov 20. stor. do cca. 1996 <ref>Savci upol.cz [http://www.savci.upol.cz/primati.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm |date=2019-12-31 }}</ref><ref name = Gaisler> GAISLER, J.: orangutan. In: Encyklopedie antrolopologie 2011 [https://is.muni.cz/do/sci/UAntrBiol/el/encyklopedie/encyklopedie.html]</ref><ref> Fiedler, W., Gewalt, W., Grzimek, B., Heinemann, D., Herter, K. & Thenius, E. 1973. Deel X: Zoogdieren I. In B. Grzimek (ed.), Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 732 pp.. citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/].</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 2| jazyk = }}</ref><ref>RÖHRER-ERTL, O. Über Subspezies bei Pongo pygmaeus, Linnaeus, 1760, In: Spixiana, 5, 3, 317-321 [http://biostor.org/reference/52305/page/1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181126005844/http://biostor.org/reference/52305/page/1 |date=2018-11-26 }}</ref>'': <br> rod '''orangutan''' (''Pongo''): *[[orangutan sundský]]<ref name=T>Thurzo 1998 [https://web.archive.org/web/20160325063317/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php]</ref><ref>opice. In: Malá encyclopedia biológie. Bratislava: Obzor, 1975, S. 344</ref><ref>Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). ''Svet živočíšnej ríše''. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 320</ref><ref name=KS>orangutan. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>/[[orangutan bradatý]]<ref>STANĚK, V. J. ''Veľký obrazový atlas zvierat''. Bratislava: Mladé letá, 1965. S. 482</ref>/orangutan<ref>[https://web.archive.org/web/20160325063317/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php]</ref><ref>opice. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref> [staršie názvy pozri vyššie v kapitole Názvy] (''Pongo pygmaeus'', staršie <small>[oficiálne len do roku 1927<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 1| jazyk = }}</ref>]</small>: ''Simia satyrus''): **poddruh [[orangutan bornejský]]/[[orangutan sundský kalimantanský]]<ref name=T/> (''Pongo pygmaeus pygmaeus'' [v staršom zmysle]) **poddruh [[orangutan sumatriansky]]/[[orangutan sundský sumatranský]]<ref name=T/> (''Pongo pygmaeus abelii'') ''Typický systém od cca. 1996/2001:<ref>ASM Mammal diversity database, stav aug. 2017 [https://mammaldiversity.org/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170526143337/https://mammaldiversity.org/ |date=2017-05-26 }}</ref><ref>Mammal Species of the World, 3rd edition [http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?s=y&id=12100803]</ref><ref name=Lupták/><ref name=Vančata/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany =2 | jazyk = }}</ref><ref>Ancrenaz, M., Gumal, M., Marshall, A.J., Meijaard, E., Wich , S.A. & Husson, S. 2016. Pongo pygmaeus (errata version published in 2018). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T17975A123809220. https://www.iucnredlist.org/species/17975/123809220#taxonomy. Downloaded on 25 November 2018</ref><ref>Notes on Great Ape Taxonomy Taxonomic comments from Anthony Rylands on selected great apes [http://www.primate-sg.org/summary_on_african_great_apes/]</ref>'' <br> rod '''orangutan''' (''Pongo''): * [[orangutan bornejský]]<ref name=Lupták>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 60 }}</ref>/[[orangutan sundský]]<ref name=Vančata>VANČATA, V.: Primatologie 2. díl 2003 [https://is.muni.cz/el/1431/jaro2013/Bi4290/Primatologie_2_dil_Vancata.pdf] S. 134</ref>/[[orangutan bradatý]]/zriedkavo:orangutan<ref>Nariadenie Komisie (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi</ref> (''Pongo pygmaeus''): ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus pygmaeus]]'' [v novšom zmysle] – severozápad Bornea ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus morio]]'' – severovýchod a východ Bornea ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus wurmbii]]'' – juhozápad Bornea * [[orangutan sumatriansky]]<ref name=Lupták/> (''Pongo abelii'') * [[orangutan tapanulský]]<ref>FOTHERGILL, A. et al. Naša planéta. Bratislava: Ikar, 2019, S. 215</ref> (''Pongo tapanuliensis'') – opísaný v roku 2017, dovtedy zaraďovaný ako súčasť druhu ''Pongo abelii''<ref>REESE, A.: New orangutan species identified. In: Nature č. 551, 9. nov. 2017, S. 151 [https://www.nature.com/polopoly_fs/1.22934!/menu/main/topColumns/topLeftColumn/pdf/nature.2017.22934.pdf]</ref> V jednom variante tohto systému sa nálezy z juhozápadného Bornea považujú za príbuzné so sumatrianskymi nálezmi, namiesto poddruhu ''Pongo pygmaeus wurmbii'' je teda druh ''Pongo wurmbii'' a ten má ako poddruh orangutana sumatrianskeho (''„Pongo wurmbii abelii“'').<ref>BRANDON-JONES, D. et al. Asian Primate Classification. In: International Journal of Primatology, Vol. 25, No. 1, February 2004 [http://www.gibbons.de/main/papers/pdf_files/2004asianprimates.pdf] S. 153-154</ref> Hoci delenie orangutanov na viacero druhov je dnes už dosť rozšírené, viacerí autori ho odmietajú a trvajú na staršom delení, teda na tom, že orangutan je len jeden druh. Tento názor je podporovaný aj faktom, že orangutan bornejský a orangutan sumatriansky sa vzájomne krížia (aj v ďalších generáciách), čím spĺňajú biologickú definíciu druhu.<ref name=Vančata/><ref name=Gaisler/><ref name=Wich>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 2-3| jazyk = }}</ref> ===Vyhynuté taxóny === Popri vyššie uvedených recentných taxónoch dnes poznáme nasledujúce vyhynuté druhy<ref>IBRAHIM et al. : First discovery of Pleistocene orangutan (Pongo sp.) fossils in Peninsular Malaysia: Biogeographic and paleoenvironmental implications, In: Journal of Human Evolution 65(6) · November 2013 [https://www.researchgate.net/publication/258427478_First_discovery_of_Pleistocene_orangutan_Pongo_sp_fossils_in_Peninsular_Malaysia_Biogeographic_and_paleoenvironmental_implications]</ref><ref>REID, M. J. C: Infectious Agent Evolution in Bornean Orangutans (A thesis submitted in conformity with the requirements for the degree of Doctor of Philosophy Department of Anthropology University of Toronto), 2016 [https://tspace.library.utoronto.ca/bitstream/1807/76801/3/Reid_Michael_J_201611_PhD_thesis.pdf] s. 35 </ref><ref>HARRISON, T. et al. Fossil Pongo from the Early Pleistocene Gigantopithecus fauna of Chongzuo, Guangxi, southern China. In: Quaternary International, vol. 354, 15 Dec. 2014, str. 59-67 [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1040618214000226?via%3Dihub] </ref><ref>SCHWARTZ, J. H. et al. A review of the pleistocene hominoid fauna of the socialist republic of vietnam (excluding hylobatidae). In: Anthropological Papers of the American Museum of Natural History, No. 76, 1995 [http://digitallibrary.amnh.org/bitstream/handle/2246/259//v2/dspace/ingest/pdfSource/ant/A076a00.pdf?sequence=1&isAllowed=y] </ref><ref>REID, M. J. C. Plasmodium sp. INFECTIONS IN EX-CAPTIVE BORNEAN ORANGUTANS (Pongo pygmaeus) HOUSED AT THE ORANGUTAN CARE CENTER AND QUARANTINE, PASlR PANJANG, KALIMANTAN TENGAH, INDONESIA, thesis, Simon Fraser University 2005 [https://core.ac.uk/download/pdf/56374334.pdf] S. 7- 18</ref><ref>2011 CAPA Annual Meeting/ACAP Congrès annuel Montréal, Québec [https://capa-acap.net/sites/default/files/basic-page/2011.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210117100731/https://capa-acap.net/sites/default/files/basic-page/2011.pdf |date=2021-01-17 }} S. 68</ref><ref>SMITH, T. M. et al. Disentangling isolated dental remains of Asian Pleistocene hominins and pongines. In: PLOS One 1. november 2018 [https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0204737] </ref><ref name=T/>: *viaceré †''Pongo'' sp. *?†''[[Pongo peii]]'' ([[orangutan Peiov]]) (= ''[[Hemanthropus peii]]'', ''Hemianthropus peii'', ''Meganthropus peii'', ''Australopithecus peii'') - podrobnosti pozri v článku [[megantrop (Sangiran)]] *†''[[Pongo weidenreichi]]'' v širšom zmysle: **viaceré †''Pongo'' sp. **†''[[Pongo weidenreichi]]'' v užšom zmysle (= ''[[Pongo pygmaeus weidenreichi]]'') **†''[[Pongo fromageti]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus fromageti]]'') **†“''[[Pongo pygmaeus ciochoni]]''“ **†“''[[Pongo pygmaeus kahlkei]]''“ **†''[[Pongo hooijeri]]'' *†''[[Pongo devosi]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus devosi]]'') - staršie niekedy zaraďovaný do ''Pongo weidenreichi'' v širšom zmysle *?†''[[Pongo brevirostris]]'' - t. j. nálezy [[Sangiran 4]] a [[Sangiran 5]] *†''[[Pongo javensis]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus javensis]]'') *†''[[Pongo duboisi]]'' *†''[[Pongo paleosumatrensis]]'' (=''[[Pongo pygmaeus paleosumatrensis]]'') - v širšom ponímaní zahŕňa všetky nálezy zo Sumatry a Jávy, teda aj ''Pongo brevirostris'', ''javensis'' a ''duboisi'' ==Posledný spoločný predok s človekom == Posledný spoločný predok človeka a oragutana žil pred 12 – 16 (Wildman 2003, Chen 2001, Adachi 1995, Bailey 1992)/ 8 – 9 (Easteal 1997) / 19 (Arnason 1996) miliónmi rokov. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Pongo|commons=Category:Pongo}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Orangutanovité]] iowd0qabhmeebn68d7jc9b0d33ixkst 8194571 8194566 2026-04-07T14:52:42Z ~2026-18083-46 289939 8194571 wikitext text/x-wiki {{iné významy|orangutan|orangutan (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox živočíchy| Názov=orangutan| Obrázok=Orang-utan at Paignton Zoo - geograph.org.uk - 1042957.jpg| Titulok=[[Orangutan bornejský]] (''Pongo pygmaeus''), samica| Stupeň ohrozenia=| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates| Polorad po slovensky= [[pravé primáty]]|Polorad po latinsky=Euprimates| Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini| Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea| Čeľaď po slovensky= [[hominidi v širšom zmysle|hominidi]]|Čeľaď po latinsky=Hominidae| Podčeľaď po slovensky= [[orangutanorodé]]|Podčeľaď po latinsky=Ponginae| Rod po slovensky=orangutan|Rod po latinsky=Pongo| Binomické meno=Pongo| Klasifikátor1=[[Bernard Germain Étienne de La Ville-sur-Illon, comte de Lacépède|Lacepedé]]| Dátum1=[[1799]]| Synonymá=| Obrázok2=Mapa distribuicao pongo.png| Titulok2=Rozšírenie orangutanov.| }} '''Orangutan''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Pongo'') je rod [[hominoidovce|hominoidovcov]] (Hominoidea). Slovenský názov orangutan bol staršie aj názov jediného recentného druhu z tohto rodu - podrobnosti pozri nižšie. == Názvy == Súčasný názov tohto rodu znie '''orangutan'''<ref>orangutan. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020 S. 446</ref><ref name=KS/>. Hoci sa tvar "orangutan" používal už od začiatku 20. storočia<ref>FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií...Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 206</ref><ref>EWALD, K. Dvojnožec. in: Mladé Slovensko. 1/1921. S. 15, 17, 18</ref>, kodifikovaný je až od roku 1960<ref>orangutan. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]] (heslo vyšlo v roku 1960)</ref><ref>V Pravidlách slovenského pravopisu je tvar orangutan prvýkrát uvedený až vo vydaní z roku 1991.</ref>, resp. definitívne až od roku 1987<ref>orangutan. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 1987. S. 267</ref>. Staršie názvy tohto rodu, resp. jeho jediného druhu, sú: ''orangután''<ref>BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia pre poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1960, S. 360</ref><ref>MARTIŠ, A. Prvý hriech. in: Slovenské pohľady. 6/1908. S. 356</ref>, ''orang utan''<ref>DROBNÝ, I., DROBNÁ, M. Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 1989, S. 41, 44</ref>, ''orang-utan''<ref>DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha, Prešov: Čs. grafická unie. 1936. S. 182</ref><ref name=Pol/><ref>KORDOŠ, G., SALVA, K. O troch podivných obyvateľoch horúceho pásma. Ružomberok: Nákladom K. Salvu, 1905, S. 4, 27-31</ref><ref name=Dr/>, ''orangutang''<ref>Vyučovanie v zemepise dľa zásad Ritterových. in: Listy národních učiteľov. 31/1869 S. 487</ref>, ''orang-utang''<ref>KORDOŠ, G. et al. Stručný prírodopis pre slovenské národnie školy, O zvieratoch. Levoča: Nákladom spisovateľa, 1871, S. 22</ref><ref name=Ríz/><ref name=Dr>Drobnosti. in: Listy národních učiteľov. č. 45 1872. S. 717 (Citát: Meno opice „orang-utan“ užívalo sa dosiaľ chybne. „Schw. L Ztg.“ dokazuje, že „Orang“ v malajskej reči značí „človeka;“ „utan“ ale „les“ (horu), medzitým čo slovo „utang“ značí „dlžobu;“ teda nie „orang-utang“ „dlžný človek,“ lež „orang-utan“ „lesný človek“ je správne pomenovanie tejto opioe.)</ref>, ''orang''<ref>LADZIANSKY, J. Morfologické a funkcionálne rozdiely dolných končatín (pokračovanie). in: Bratislavské lekársk listy 5/1943. S. 135</ref>, ''pongo''<ref name=Pol>POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy stredných škôl. 1928. S. 4</ref>, ''op červený''<ref name=Fuchs>FUCHS, J. et al. Začiatky prírodopisu. V Pešťbudíne: Majetok Viléma Lauffera, 1879, S. 4</ref>, ''lesný muž''<ref name=Ríz>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. V Uh. Skalici. 1875. S. 19</ref><ref name=Fuchs/>. Slovo orangutan pochádza z malajského výrazu orang (h)utan, ktorý doslova znamená lesný človek. ==Zaradenie v systéme == Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod orangutan sa môže zaradiť: * do podčeľade [[Ponginae]] (po slovensky [[orangutanorodé]]/[[orangutanobližné]]/[[orangutany]]) z čeľade [[hominidi v širšom zmysle|Hominidae v širšom zmysle]] (po slovensky [[hominidi v širšom zmysle]]), pričom táto podčeľaď z recentných rodov dnes obyčajne zahŕňa len rod ''Pongo'' [Wood a Constantino 2004 (in: Cracraft and Donghue 2004 <ref>[http://zmmu.msu.ru/files/%D0%91%D0%B8%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D0%BE%D1%82%D0%B5%D0%BA%D0%B0%20%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0/cracraft-donoghue-2003_assembling_tree_life.pdf]</ref> a in: Gaisler a Zima 2018); Vančata 2003; Groves 2001<ref>Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in: [http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=12100786]</ref>] * do podčeľade [[Ponginae]] z čeľade [[Pongidae]] (po slovensky [[orangutanovité]]/[[orangutovité]]/[[orangovité]]), pričom táto podčeľaď u niektorých autorov z recentných rodov zahŕňa len rod ''Pongo'' [Wolpoff 1999; Thurzo 1998 (a Thurzo v Encyclopaedii Beliane)] * do čeľade [[Pongidae]], pričom táto čeľaď u niektorých autorov z recentných rodov zahŕňa len rod ''Pongo'' (V prípade, že Pongidae zahŕňa aj šimpanzy a gorily, po slovensky sa nazýva aj [[ľudoopovité]]/[[ľudoopice]].) [Soukup 2005; Gantt 1983; Goodman 1974 <ref>GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974 [https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev.an.03.100174.001223]</ref>; Ciochon 1983] Posledné dve uvedené zaradenia sa vyskytujú skôr v starších textoch. == Vnútorná systematika == ===Recentné taxóny === V druhej polovici 20. storočia sa orangutany uvádzali ako 1 druh, potom sa uvádzali ako 2 druhy a od roku 2017 ako 3 druhy. Nasledujú podrobnosti. ''Typický systém od 60. rokov 20. stor. do cca. 1996 <ref>Savci upol.cz [http://www.savci.upol.cz/primati.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm |date=2019-12-31 }}</ref><ref name = Gaisler> GAISLER, J.: orangutan. In: Encyklopedie antrolopologie 2011 [https://is.muni.cz/do/sci/UAntrBiol/el/encyklopedie/encyklopedie.html]</ref><ref> Fiedler, W., Gewalt, W., Grzimek, B., Heinemann, D., Herter, K. & Thenius, E. 1973. Deel X: Zoogdieren I. In B. Grzimek (ed.), Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 732 pp.. citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/].</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 2| jazyk = }}</ref><ref>RÖHRER-ERTL, O. Über Subspezies bei Pongo pygmaeus, Linnaeus, 1760, In: Spixiana, 5, 3, 317-321 [http://biostor.org/reference/52305/page/1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181126005844/http://biostor.org/reference/52305/page/1 |date=2018-11-26 }}</ref>'': <br> rod '''orangutan''' (''Pongo''): *[[orangutan sundský]]<ref name=T>Thurzo 1998 [https://web.archive.org/web/20160325063317/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php]</ref><ref>opice. In: Malá encyclopedia biológie. Bratislava: Obzor, 1975, S. 344</ref><ref>Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). ''Svet živočíšnej ríše''. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 320</ref><ref name=KS>orangutan. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>/[[orangutan bradatý]]<ref>STANĚK, V. J. ''Veľký obrazový atlas zvierat''. Bratislava: Mladé letá, 1965. S. 482</ref>/orangutan<ref>[https://web.archive.org/web/20160325063317/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php]</ref><ref>opice. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref> [staršie názvy pozri vyššie v kapitole Názvy] (''Pongo pygmaeus'', staršie <small>[oficiálne len do roku 1927<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 1| jazyk = }}</ref>]</small>: ''Simia satyrus''): **poddruh [[orangutan bornejský]]/[[orangutan sundský kalimantanský]]<ref name=T/> (''Pongo pygmaeus pygmaeus'' [v staršom zmysle]) **poddruh [[orangutan sumatriansky]]/[[orangutan sundský sumatranský]]<ref name=T/> (''Pongo pygmaeus abelii'') ''Typický systém od cca. 1996/2001:<ref>ASM Mammal diversity database, stav aug. 2017 [https://mammaldiversity.org/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170526143337/https://mammaldiversity.org/ |date=2017-05-26 }}</ref><ref>Mammal Species of the World, 3rd edition [http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?s=y&id=12100803]</ref><ref name=Lupták/><ref name=Vančata/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany =2 | jazyk = }}</ref><ref>Ancrenaz, M., Gumal, M., Marshall, A.J., Meijaard, E., Wich , S.A. & Husson, S. 2016. Pongo pygmaeus (errata version published in 2018). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T17975A123809220. https://www.iucnredlist.org/species/17975/123809220#taxonomy. Downloaded on 25 November 2018</ref><ref>Notes on Great Ape Taxonomy Taxonomic comments from Anthony Rylands on selected great apes [http://www.primate-sg.org/summary_on_african_great_apes/]</ref>'' <br> rod '''orangutan''' (''Pongo''): * [[orangutan bornejský]]<ref name=Lupták>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 60 }}</ref>/[[orangutan sundský]]<ref name=Vančata>VANČATA, V.: Primatologie 2. díl 2003 [https://is.muni.cz/el/1431/jaro2013/Bi4290/Primatologie_2_dil_Vancata.pdf] S. 134</ref>/[[orangutan bradatý]]/zriedkavo:orangutan<ref>Nariadenie Komisie (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi</ref> (''Pongo pygmaeus''): ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus pygmaeus]]'' [v novšom zmysle] – severozápad Bornea ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus morio]]'' – severovýchod a východ Bornea ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus wurmbii]]'' – juhozápad Bornea * [[orangutan sumatriansky]]<ref name=Lupták/> (''Pongo abelii'') * [[orangutan tapanulský]]<ref>FOTHERGILL, A. et al. Naša planéta. Bratislava: Ikar, 2019, S. 215</ref> (''Pongo tapanuliensis'') – opísaný v roku 2017, dovtedy zaraďovaný ako súčasť druhu ''Pongo abelii''<ref>REESE, A.: New orangutan species identified. In: Nature č. 551, 9. nov. 2017, S. 151 [https://www.nature.com/polopoly_fs/1.22934!/menu/main/topColumns/topLeftColumn/pdf/nature.2017.22934.pdf]</ref> V jednom variante tohto systému sa nálezy z juhozápadného Bornea považujú za príbuzné so sumatrianskymi nálezmi, namiesto poddruhu ''Pongo pygmaeus wurmbii'' je teda druh ''Pongo wurmbii'' a ten má ako poddruh orangutana sumatrianskeho (''„Pongo wurmbii abelii“'').<ref>BRANDON-JONES, D. et al. Asian Primate Classification. In: International Journal of Primatology, Vol. 25, No. 1, February 2004 [http://www.gibbons.de/main/papers/pdf_files/2004asianprimates.pdf] S. 153-154</ref> Hoci delenie orangutanov na viacero druhov je dnes už dosť rozšírené, viacerí autori ho odmietajú a trvajú na staršom delení, teda na tom, že orangutan je len jeden druh. Tento názor je podporovaný aj faktom, že orangutan bornejský a orangutan sumatriansky sa vzájomne krížia (aj v ďalších generáciách), čím spĺňajú biologickú definíciu druhu.<ref name=Vančata/><ref name=Gaisler/><ref name=Wich>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 2-3| jazyk = }}</ref> ===Vyhynuté taxóny === Popri vyššie uvedených recentných taxónoch dnes poznáme nasledujúce vyhynuté druhy<ref>IBRAHIM et al. : First discovery of Pleistocene orangutan (Pongo sp.) fossils in Peninsular Malaysia: Biogeographic and paleoenvironmental implications, In: Journal of Human Evolution 65(6) · November 2013 [https://www.researchgate.net/publication/258427478_First_discovery_of_Pleistocene_orangutan_Pongo_sp_fossils_in_Peninsular_Malaysia_Biogeographic_and_paleoenvironmental_implications]</ref><ref>REID, M. J. C: Infectious Agent Evolution in Bornean Orangutans (A thesis submitted in conformity with the requirements for the degree of Doctor of Philosophy Department of Anthropology University of Toronto), 2016 [https://tspace.library.utoronto.ca/bitstream/1807/76801/3/Reid_Michael_J_201611_PhD_thesis.pdf] s. 35 </ref><ref>HARRISON, T. et al. Fossil Pongo from the Early Pleistocene Gigantopithecus fauna of Chongzuo, Guangxi, southern China. In: Quaternary International, vol. 354, 15 Dec. 2014, str. 59-67 [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1040618214000226?via%3Dihub] </ref><ref>SCHWARTZ, J. H. et al. A review of the pleistocene hominoid fauna of the socialist republic of vietnam (excluding hylobatidae). In: Anthropological Papers of the American Museum of Natural History, No. 76, 1995 [http://digitallibrary.amnh.org/bitstream/handle/2246/259//v2/dspace/ingest/pdfSource/ant/A076a00.pdf?sequence=1&isAllowed=y] </ref><ref>REID, M. J. C. Plasmodium sp. INFECTIONS IN EX-CAPTIVE BORNEAN ORANGUTANS (Pongo pygmaeus) HOUSED AT THE ORANGUTAN CARE CENTER AND QUARANTINE, PASlR PANJANG, KALIMANTAN TENGAH, INDONESIA, thesis, Simon Fraser University 2005 [https://core.ac.uk/download/pdf/56374334.pdf] S. 7- 18</ref><ref>2011 CAPA Annual Meeting/ACAP Congrès annuel Montréal, Québec [https://capa-acap.net/sites/default/files/basic-page/2011.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210117100731/https://capa-acap.net/sites/default/files/basic-page/2011.pdf |date=2021-01-17 }} S. 68</ref><ref>SMITH, T. M. et al. Disentangling isolated dental remains of Asian Pleistocene hominins and pongines. In: PLOS One 1. november 2018 [https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0204737] </ref><ref name=T/>: *viaceré †''Pongo'' sp. *?†''[[Pongo peii]]'' ([[orangutan Peiov]]) (= ''[[Hemanthropus peii]]'', ''Hemianthropus peii'', ''Meganthropus peii'', ''Australopithecus peii'') - podrobnosti pozri v článku [[megantrop (Sangiran)]] *†''[[Pongo weidenreichi]]'' v širšom zmysle: **viaceré †''Pongo'' sp. **†''[[Pongo weidenreichi]]'' v užšom zmysle (= ''[[Pongo pygmaeus weidenreichi]]'') **†''[[Pongo fromageti]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus fromageti]]'') **†“''[[Pongo pygmaeus ciochoni]]''“ **†“''[[Pongo pygmaeus kahlkei]]''“ **†''[[Pongo hooijeri]]'' *†''[[Pongo devosi]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus devosi]]'') - staršie niekedy zaraďovaný do ''Pongo weidenreichi'' v širšom zmysle *?†''[[Pongo brevirostris]]'' - t. j. nálezy [[Sangiran 4]] a [[Sangiran 5]] *†''[[Pongo javensis]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus javensis]]'') *†''[[Pongo duboisi]]'' *†''[[Pongo paleosumatrensis]]'' (=''[[Pongo pygmaeus paleosumatrensis]]'') - v širšom ponímaní zahŕňa všetky nálezy zo Sumatry a Jávy, teda aj ''Pongo brevirostris'', ''javensis'' a ''duboisi'' ==Posledný spoločný predok s človekom == Posledný spoločný predok človeka a oragutana žil pred 12 – 16 (Wildman 2003, Chen 2001, Adachi 1995, Bailey 1992)/ 8 – 9 (Easteal 1997) / 19 (Arnason 1996) miliónmi rokov. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Pongo|commons=Category:Pongo}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Orangutanovité]] dl034dqoi73havwmepcf1frl21vbifb 8194752 8194571 2026-04-07T22:31:23Z ~2026-18083-46 289939 8194752 wikitext text/x-wiki {{iné významy|orangutan|orangutan (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox živočíchy| Názov=orangutan| Obrázok=Orang-utan at Paignton Zoo - geograph.org.uk - 1042957.jpg| Titulok=[[Orangutan bornejský]] (''Pongo pygmaeus''), samica| Stupeň ohrozenia=| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates| Polorad po slovensky= [[pravé primáty]]|Polorad po latinsky=Euprimates| Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini| Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea| Čeľaď po slovensky= [[hominidi v širšom zmysle|hominidi]]|Čeľaď po latinsky=Hominidae| Podčeľaď po slovensky= [[orangutanorodé]]|Podčeľaď po latinsky=Ponginae| Rod po slovensky=orangutan|Rod po latinsky=Pongo| Binomické meno=Pongo| Klasifikátor1=[[Bernard Germain Étienne de La Ville-sur-Illon, comte de Lacépède|Lacepedé]]| Dátum1=[[1799]]| Synonymá=| Obrázok2=Mapa distribuicao pongo.png| Titulok2=Rozšírenie orangutanov.| }} '''Orangutan''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Pongo'') je rod [[hominoidovce|hominoidovcov]] (Hominoidea). Slovenský názov orangutan bol staršie aj názov jediného recentného druhu z tohto rodu - podrobnosti pozri nižšie. == Názvy == Súčasný názov tohto rodu znie '''orangutan'''<ref>orangutan. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020 S. 446</ref><ref name=KS/>. Hoci sa tvar "orangutan" používal už od začiatku 20. storočia<ref>FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií...Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 206</ref><ref>EWALD, K. Dvojnožec. in: Mladé Slovensko. 1/1921. S. 15, 17, 18</ref>, kodifikovaný je až od roku 1960<ref>orangutan. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]] (heslo vyšlo v roku 1960)</ref><ref>V Pravidlách slovenského pravopisu je tvar orangutan prvýkrát uvedený až vo vydaní z roku 1991.</ref>, resp. definitívne až od roku 1987<ref>orangutan. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]. 1987. S. 267</ref>. Staršie názvy tohto rodu, resp. jeho jediného druhu, sú: ''orangután''<ref>BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia pre poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1960, S. 360</ref><ref>MARTIŠ, A. Prvý hriech. in: Slovenské pohľady. 6/1908. S. 356</ref>, ''orang utan''<ref>DROBNÝ, I., DROBNÁ, M. Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 1989, S. 41, 44</ref>, ''orang-utan''<ref>DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha, Prešov: Čs. grafická unie. 1936. S. 182</ref><ref name=Pol/><ref>KORDOŠ, G., SALVA, K. O troch podivných obyvateľoch horúceho pásma. Ružomberok: Nákladom K. Salvu, 1905, S. 4, 27-31</ref><ref name=Dr/>, ''orangutang''<ref>Vyučovanie v zemepise dľa zásad Ritterových. in: Listy národních učiteľov. 31/1869 S. 487</ref>, ''orang-utang''<ref>KORDOŠ, G. et al. Stručný prírodopis pre slovenské národnie školy, O zvieratoch. Levoča: Nákladom spisovateľa, 1871, S. 22</ref><ref name=Ríz/><ref name=Dr>Drobnosti. in: Listy národních učiteľov. č. 45 1872. S. 717 (Citát: Meno opice „orang-utan“ užívalo sa dosiaľ chybne. „Schw. L Ztg.“ dokazuje, že „Orang“ v malajskej reči značí „človeka;“ „utan“ ale „les“ (horu), medzitým čo slovo „utang“ značí „dlžobu;“ teda nie „orang-utang“ „dlžný človek,“ lež „orang-utan“ „lesný človek“ je správne pomenovanie tejto opioe.)</ref>, ''orang''<ref>LADZIANSKY, J. Morfologické a funkcionálne rozdiely dolných končatín (pokračovanie). in: Bratislavské lekársk listy 5/1943. S. 135</ref>, ''pongo''<ref name=Pol>POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy stredných škôl. 1928. S. 4</ref>, ''op červený''<ref name=Fuchs>FUCHS, J. et al. Začiatky prírodopisu. V Pešťbudíne: Majetok Viléma Lauffera, 1879, S. 4</ref>, ''lesný muž''<ref name=Ríz>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. V Uh. Skalici. 1875. S. 19</ref><ref name=Fuchs/>. Slovo orangutan pochádza z malajského výrazu orang (h)utan, ktorý doslova znamená lesný človek. ==Zaradenie v systéme == Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod orangutan sa môže zaradiť: * do podčeľade [[Ponginae]] (po slovensky [[orangutanorodé]]/[[orangutanobližné]]/[[orangutany]]) z čeľade [[hominidi v širšom zmysle|Hominidae v širšom zmysle]] (po slovensky [[hominidi v širšom zmysle]]), pričom táto podčeľaď z recentných rodov dnes obyčajne zahŕňa len rod ''Pongo'' [Wood a Constantino 2004 (in: Cracraft and Donghue 2004 <ref>[http://zmmu.msu.ru/files/%D0%91%D0%B8%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D0%BE%D1%82%D0%B5%D0%BA%D0%B0%20%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0/cracraft-donoghue-2003_assembling_tree_life.pdf]</ref> a in: Gaisler a Zima 2018); Vančata 2003; Groves 2001<ref>Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in: [http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=12100786]</ref>] * do podčeľade [[Ponginae]] z čeľade [[Pongidae]] (po slovensky [[orangutanovité]]/[[orangutovité]]/[[orangovité]]), pričom táto podčeľaď u niektorých autorov z recentných rodov zahŕňa len rod ''Pongo'' [Wolpoff 1999; Thurzo 1998 (a Thurzo v Encyclopaedii Beliane)] * do čeľade [[Pongidae]], pričom táto čeľaď u niektorých autorov z recentných rodov zahŕňa len rod ''Pongo'' (V prípade, že Pongidae zahŕňa aj šimpanzy a gorily, po slovensky sa nazýva aj [[ľudoopovité]]/[[ľudoopice]].) [Soukup 2005; Gantt 1983; Goodman 1974 <ref>GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974 [https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev.an.03.100174.001223]</ref>; Ciochon 1983] Posledné dve uvedené zaradenia sa vyskytujú skôr v starších textoch. == Vnútorná systematika == ===Recentné taxóny === V druhej polovici 20. storočia sa orangutany uvádzali ako 1 druh, potom sa uvádzali ako 2 druhy a od roku 2017 ako 3 druhy. Nasledujú podrobnosti. ''Typický systém od 60. rokov 20. stor. do cca. 1996 <ref>Savci upol.cz [http://www.savci.upol.cz/primati.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm |date=2019-12-31 }}</ref><ref name = Gaisler> GAISLER, J.: orangutan. In: Encyklopedie antrolopologie 2011 [https://is.muni.cz/do/sci/UAntrBiol/el/encyklopedie/encyklopedie.html]</ref><ref> Fiedler, W., Gewalt, W., Grzimek, B., Heinemann, D., Herter, K. & Thenius, E. 1973. Deel X: Zoogdieren I. In B. Grzimek (ed.), Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 732 pp.. citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/].</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 2| jazyk = }}</ref><ref>RÖHRER-ERTL, O. Über Subspezies bei Pongo pygmaeus, Linnaeus, 1760, In: Spixiana, 5, 3, 317-321 [http://biostor.org/reference/52305/page/1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181126005844/http://biostor.org/reference/52305/page/1 |date=2018-11-26 }}</ref>'': <br> rod '''orangutan''' (''Pongo''): *[[orangutan sundský]]<ref name=T>Thurzo 1998 [https://web.archive.org/web/20160325063317/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php]</ref><ref>opice. In: Malá encyclopedia biológie. Bratislava: Obzor, 1975, S. 344</ref><ref>Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). ''Svet živočíšnej ríše''. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 320</ref><ref name=KS>orangutan. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>/[[orangutan bradatý]]<ref>STANĚK, V. J. ''Veľký obrazový atlas zvierat''. Bratislava: Mladé letá, 1965. S. 482</ref>/orangutan<ref>[https://web.archive.org/web/20160325063317/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php]</ref><ref>opice. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref> [staršie názvy pozri vyššie v kapitole Názvy] (''Pongo pygmaeus'', staršie <small>[oficiálne len do roku 1927<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 1| jazyk = }}</ref>]</small>: ''Simia satyrus''): **poddruh [[orangutan bornejský]]/[[orangutan sundský kalimantanský]]<ref name=T/> (''Pongo pygmaeus pygmaeus'' [v staršom zmysle]) **poddruh [[orangutan sumatriansky]]/[[orangutan sundský sumatranský]]<ref name=T/> (''Pongo pygmaeus abelii'') ''Typický systém od cca. 1996/2001:<ref>ASM Mammal diversity database, stav aug. 2017 [https://mammaldiversity.org/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170526143337/https://mammaldiversity.org/ |date=2017-05-26 }}</ref><ref>Mammal Species of the World, 3rd edition [http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?s=y&id=12100803]</ref><ref name=Lupták/><ref name=Vančata/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany =2 | jazyk = }}</ref><ref>Ancrenaz, M., Gumal, M., Marshall, A.J., Meijaard, E., Wich , S.A. & Husson, S. 2016. Pongo pygmaeus (errata version published in 2018). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T17975A123809220. https://www.iucnredlist.org/species/17975/123809220#taxonomy. Downloaded on 25 November 2018</ref><ref>Notes on Great Ape Taxonomy Taxonomic comments from Anthony Rylands on selected great apes [http://www.primate-sg.org/summary_on_african_great_apes/]</ref>'' <br> rod '''orangutan''' (''Pongo''): * [[orangutan bornejský]]<ref name=Lupták>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 60 }}</ref>/[[orangutan sundský]]<ref name=Vančata>VANČATA, V.: Primatologie 2. díl 2003 [https://is.muni.cz/el/1431/jaro2013/Bi4290/Primatologie_2_dil_Vancata.pdf] S. 134</ref>/[[orangutan bradatý]]/zriedkavo:orangutan<ref>Nariadenie Komisie (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi</ref> (''Pongo pygmaeus''): ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus pygmaeus]]'' [v novšom zmysle] – severozápad Bornea ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus morio]]'' – severovýchod a východ Bornea ** poddruh ''[[Pongo pygmaeus wurmbii]]'' – juhozápad Bornea * [[orangutan sumatriansky]]<ref name=Lupták/> (''Pongo abelii'') * [[orangutan tapanulský]]<ref>FOTHERGILL, A. et al. Naša planéta. Bratislava: Ikar, 2019, S. 215</ref> (''Pongo tapanuliensis'') – opísaný v roku 2017, dovtedy zaraďovaný ako súčasť druhu ''Pongo abelii''<ref>REESE, A.: New orangutan species identified. In: Nature č. 551, 9. nov. 2017, S. 151 [https://www.nature.com/polopoly_fs/1.22934!/menu/main/topColumns/topLeftColumn/pdf/nature.2017.22934.pdf]</ref> V jednom variante tohto systému sa nálezy z juhozápadného Bornea považujú za príbuzné so sumatrianskymi nálezmi, namiesto poddruhu ''Pongo pygmaeus wurmbii'' je teda druh ''Pongo wurmbii'' a ten má ako poddruh orangutana sumatrianskeho (''„Pongo wurmbii abelii“'').<ref>BRANDON-JONES, D. et al. Asian Primate Classification. In: International Journal of Primatology, Vol. 25, No. 1, February 2004 [http://www.gibbons.de/main/papers/pdf_files/2004asianprimates.pdf] S. 153-154</ref> Hoci delenie orangutanov na viacero druhov je dnes už dosť rozšírené, viacerí autori ho odmietajú a trvajú na staršom delení, teda na tom, že orangutan je len jeden druh. Tento názor je podporovaný aj faktom, že orangutan bornejský a orangutan sumatriansky sa vzájomne krížia (aj v ďalších generáciách), čím spĺňajú biologickú definíciu druhu.<ref name=Vančata/><ref name=Gaisler/><ref name=Wich>{{Citácia knihy | priezvisko = Wich | meno = Serge A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S Suci Utami Atmoko | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Setia | meno3 = Tatang Mitra | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Carel P. van Schaik | odkaz na autora4 = | titul = Orangutans (Geographic Variation in Behavioral Ecology and Conservation) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 408 | url = | isbn = 978-0-19-921327-6 | kapitola = | strany = 2-3| jazyk = }}</ref> ===Vyhynuté taxóny === Popri vyššie uvedených recentných taxónoch dnes poznáme nasledujúce vyhynuté druhy<ref>IBRAHIM et al. : First discovery of Pleistocene orangutan (Pongo sp.) fossils in Peninsular Malaysia: Biogeographic and paleoenvironmental implications, In: Journal of Human Evolution 65(6) · November 2013 [https://www.researchgate.net/publication/258427478_First_discovery_of_Pleistocene_orangutan_Pongo_sp_fossils_in_Peninsular_Malaysia_Biogeographic_and_paleoenvironmental_implications]</ref><ref>REID, M. J. C: Infectious Agent Evolution in Bornean Orangutans (A thesis submitted in conformity with the requirements for the degree of Doctor of Philosophy Department of Anthropology University of Toronto), 2016 [https://tspace.library.utoronto.ca/bitstream/1807/76801/3/Reid_Michael_J_201611_PhD_thesis.pdf] s. 35 </ref><ref>HARRISON, T. et al. Fossil Pongo from the Early Pleistocene Gigantopithecus fauna of Chongzuo, Guangxi, southern China. In: Quaternary International, vol. 354, 15 Dec. 2014, str. 59-67 [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1040618214000226?via%3Dihub] </ref><ref>SCHWARTZ, J. H. et al. A review of the pleistocene hominoid fauna of the socialist republic of vietnam (excluding hylobatidae). In: Anthropological Papers of the American Museum of Natural History, No. 76, 1995 [http://digitallibrary.amnh.org/bitstream/handle/2246/259//v2/dspace/ingest/pdfSource/ant/A076a00.pdf?sequence=1&isAllowed=y] </ref><ref>REID, M. J. C. Plasmodium sp. INFECTIONS IN EX-CAPTIVE BORNEAN ORANGUTANS (Pongo pygmaeus) HOUSED AT THE ORANGUTAN CARE CENTER AND QUARANTINE, PASlR PANJANG, KALIMANTAN TENGAH, INDONESIA, thesis, Simon Fraser University 2005 [https://core.ac.uk/download/pdf/56374334.pdf] S. 7- 18</ref><ref>2011 CAPA Annual Meeting/ACAP Congrès annuel Montréal, Québec [https://capa-acap.net/sites/default/files/basic-page/2011.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210117100731/https://capa-acap.net/sites/default/files/basic-page/2011.pdf |date=2021-01-17 }} S. 68</ref><ref>SMITH, T. M. et al. Disentangling isolated dental remains of Asian Pleistocene hominins and pongines. In: PLOS One 1. november 2018 [https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0204737] </ref><ref name=T/><ref>LIM, Tze Tshen. “First Discovery of Pleistocene Orangutan (Pongo Sp.) Fossils in Peninsular Malaysia: Biogeographic and Paleoenvironmental Implications.” Journal of Human Evolution, Vol. 65, Issue 6, Pp. 770-797, 2013 [https://www.academia.edu/5019012/First_discovery_of_Pleistocene_orangutan_Pongo_sp_fossils_in_Peninsular_Malaysia_Biogeographic_and_paleoenvironmental_implications]</ref><ref>Harrison, T. et al. Fossil Pongo from the Early Pleistocene Gigantopithecus fauna of Chongzuo, Guangxi, southern China. Quaternary International 2014</ref><ref>BAE, Ch. J. The Paleoanthropology of Eastern Asia. 2024. S. 35, 36 [https://www.google.sk/books/edition/The_Paleoanthropology_of_Eastern_Asia/NegEEQAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=Pongo+kahlkei&pg=PA35&printsec=frontcover]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Век млекопитающих - Age of Mammals | url = https://age-of-mammals.ucoz.ru/index/orangutany_3/0-2374#:~:text=Pongo%20kahlkei%20Schwartz%2C%20Long%2C%20Cuong%2C%20Kha%20et,1995%20%D0%B8%D0%B7%20%D0%A2%D0%B0%D0%BC%2D%D0%A5%D1%83%D0%B5%D0%BD%20%E2%80%94%20%D0%BD%D1%83%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%B5%D1%82%D1%81%D1%8F%20%D0%B2%20%D1%83%D1%82%D0%BE%D1%87%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B8. | vydavateľ = age-of-mammals.ucoz.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref><ref>Kubat J, Paterson R, Patramanis I, Barker G, Demeter F, Filoux A, Kullmer O, Mackie M, Marques-Bonet T, Huong NTM, Tuan NA, Pheng S, Rippengal J, Schrenk F, Souksavatdy V, Tshen LT, Wattanapituksakul A, Wang W, Zanolli C, Cappellini E, Bacon AM. Geometric morphometrics and paleoproteomics enlighten the paleodiversity of Pongo. PLoS One. 2023 Dec 15;18(12) [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10723683/#pone.0291308.ref006]</ref><ref name=Cameron/>: *†''Pongo'' sp. (viacero nálezov) *?†''[[Pongo peii]]'' ([[orangutan Peiov]]) (= ''[[Hemanthropus peii]]'', ''Hemianthropus peii'', ''Meganthropus peii'', ''Australopithecus peii'') - podrobnosti pozri v článku [[megantrop (Sangiran)]] *†''[[Pongo weidenreichi]]'' v širšom zmysle (= ''[[Pongo pygmaeus weidenreichi]]'' v širšom zmysle): **†''Pongo'' sp. (viacero nálezov) **†''[[Pongo weidenreichi]]'' v užšom zmysle (= ''[[Pongo pygmaeus weidenreichi]]'' v užšom zmysle) **†''[[Pongo fromageti]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus fromageti]]'') **†''[[Pongo ciochoni]]'' (=''[[Pongo pygmaeus ciochoni]]'') **†''[[Pongo kahlkei]]'' (=''[[Pongo pygmaeus kahlkei]]'') - v roku 2025 bol presunutý do rodu ''[[Langsonia]]'' ako druh ''[[Langsonia kahlkei]]''<ref name=Cameron/> **†''[[Pongo hooijeri]]'' - v roku 2025 bol presunutý do rodu ''Langsonia'' ako druh ''[[Langsonia hooijeri]]''<ref name=Cameron/> **†''Pongo'' sp. (= ''Pongo pygmaeus'' ssp.)<ref>SU, D. On the systematic status of the late Neogene hominoids from Yunnan Province, China. 2002 [https://www.academia.edu/11991860/On_the_systematic_status_of_the_late_Neogene_hominoids_from_Yunnan_Province_China] S. 216 (poznámka pod čiarou)</ref><ref>HARRISON, T. 2000. Archaeological and ecological implications of the primate fauna from prehistoric sites in Borneo. Bulletin of the Indo-Pacific Prehistory Association, 2000. S. 144 [https://books.google.sk/books?id=mViBAAAAMAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=Langsonia+(Pongo)&q=Langsonia+(Pongo)&hl=sk&redir_esc=y]</ref><ref name=Har2014>Harrison, T. et al. Fossil Pongo from the Early Pleistocene Gigantopithecus fauna of Chongzuo, Guangxi, southern China. Quaternary International 2014 (Citát: "The Pongo specimens from Tham Khuyen, Lang Trang and Tham Om can all be accommodated in P. weidenreichi (with P. hooijeri, P. pygmaeus ciochoni, P. pygmaeus kahlkei and P. pygmaeus fromageti identified as junior synonyms). Previously, Harrison (2000) questioned the validity of L. liquidens from the Middle Pleistocene of Vietnam, but it does seem likely that there is a hominoid species from Tham Khuyen with distinctive molar morphology that is smaller in size than P. weidenreichi.")</ref> - od roku 1995 (a najmä od roku 2014<ref name=Har2014/><ref name=Cameron/>) často zaraďovaný ako druh ''[[Langsonia liquidens]]'', ktorý je typovým druhom samostatného rodu ''[[Langsonia]]'' *†''[[Pongo devosi]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus devosi]]'') - alternatívne zaraďovaný ako súčasť druhu ''Pongo weidenreichi'' v širšom zmysle *†''[[Pongo grovesei]]'' - opísaný v roku 2025<ref name=Cameron/> *†''[[Pongo nguyenbinheri]]'' - opísaný v roku 2025<ref name=Cameron>Cameron, D.W., Ciochon, R.L., Vu, L. and Nguyen, A.T. (2025), Morphology of the Upper Post Canine Complex of Pleistocene Ponginae From Vietnam—Anatomical Variability and Systematics. Am J Biol Anthropol, 186: e70049. https://doi.org/10.1002/ajpa.70049</ref> *?†''[[Pongo brevirostris]]'' - t. j. nálezy [[Sangiran 4]] a [[Sangiran 5]] *†''[[Pongo javensis]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus javensis]]'') *†''[[Pongo duboisi]]'' (= ''[[Pongo pygmaeus duboisi]]'') *†''[[Pongo paleosumatrensis]]'' (=''[[Pongo pygmaeus paleosumatrensis]]'') - v širšom ponímaní zahŕňa všetky nálezy zo Sumatry a Jávy, teda aj ''Pongo brevirostris'', ''javensis'' a ''duboisi'' ==Posledný spoločný predok s človekom == Posledný spoločný predok človeka a oragutana žil pred 12 – 16 (Wildman 2003, Chen 2001, Adachi 1995, Bailey 1992)/ 8 – 9 (Easteal 1997) / 19 (Arnason 1996) miliónmi rokov. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Pongo|commons=Category:Pongo}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Orangutanovité]] 1lp8buhigz9su4m2bo9nn6ff89jx4fh 0 148999 8194593 7694733 2026-04-07T15:16:20Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op 8194593 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Březina | typ = obec | znak = Coat of arms of Březina (okres Rokycany).svg | vlajka = Flag of Březina (okres Rokycany).svg | obrázok = Zámek Březina.JPG | popis = <!-- Zámek Březina --> | ob.roz.pôs = [[Rokycany (Česko)|Rokycany]] | pov.ob = [[Rokycany (Česko)|Rokycany]] | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 483 | zemepisná šírka = 49,8108333 | zemepisná dĺžka = 13,6066667 | rozloha = 7,62 | prvá zmienka = 1379 | starosta = Radek Aubrecht | PSČ = 338 24 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0326 559733 | adresa = Březina 88<br />33824 Břasy 1 | email = obec.brezina@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.brezina.rokycansko.cz | commons = Březina (Rokycany District) }} '''Březina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] s 311 obyvateľmi (2006) v okrese [[okres Rokycany|Rokycany]] v [[Plzenský kraj|Plzenskom kraji]] v [[Česko|Česku]], osem kilometrov severne od okresného mesta [[Rokycany (Česko)|Rokycany]]. Katastrálne územie obce má 763 hektárov. == Geografia == Obec sa nachádza v nadmorskej výške 483 m, na severozápade Račských lesov, na svahu, na ľavej strane [[Korecky potok|Koreckého potoka]]. Východne sa dvíha kopec Hradiště (618 m), za ním Rumpál (638 m). Cez Březinu vedie štátna cesta č. 232 z Rokycian do [[Břasy|Břas]]. Východne leží ruina hradu Březiny a na severovýchode obce zámok. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1379]]. V roku [[1387]] nechal ''Heinrich z Elstrberku'' nad obcou postavť hrad, z ktorého urobil jedno zo svojich sídel. Hrad a panstvo často menili majiteľa. V roku [[1398]] ho vlastnil ''Jan Žid z Vetlé'' a roku [[1402]] ''Václav zo Švamberku''. Po ňom nasleduje v roku [[1410]] ''Něpr Duc z Vařína'' a od [[1439]] jeho synovia Harant a Otík. V roku [[1498]] kúpil hrad a panstvo ''Zbyněk z Buchova'', ale už o rok neskôr roku |[[1499]] bol majiteľom ''Bohuslav zo Svinařov''. Od [[1661]] bol hrad označovaný, ako pustý. V roku [[1673]] získal ''Maximilián František Boryně z Lhoty'' Březinu i s okolitými obcami. V roku [[1758]] ich kúpil tajný radca a komorník Johann zo Šternberku (1713-1798), po ktorého smrti ich zdedil syn Joachim. Tento nechal medzi rokmi 1790 a 1808 postaviť pri obci zámok. Po jeho smrti v roku 1808 prevzal panstvo Joachimov brat [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašpar Mária]]. Ten dal spustnutý hrad zreštaurovať a prebudovať na [[altán]] v novo zakladanom zámockom parku. V 30-tych rokoch [[20. storočie|20.storočia]] sa počas svojich dovolenkových pobytov zdržiaval v zámku herec [[Vlasta Burian]].Zámok až do roku [[1939]] patril Šternberkovcom. V 80-tych rokoch bola v zámku zriadená lesnícka škola. V roku [[1990]] bol majetok v reštitúcii vrátený [[Šternberkovci|Šternberkovcom]], odvtedy je majiteľom ''Zdenek Šternberk''. == Známe osobnosti == * [[Joachim gróf zo Šternberku]] (1755-1808), český prírodovedec a priekopník balónového lietania, * [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku]] (1761-1838), český prírodovedec, ktorý od roku 1810 až do svojej smrti žil v zámku Březina. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Březina (Rokycany District)}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20050509114053/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/696?kam=obec&kod=559733 gov.cz] {{Obce okresu Rokycany}} [[Kategória:Obce okresu Rokycany]] m02dtcpjp27gdortslylwzbre99g0ij 10 158157 8194611 8194474 2026-04-07T15:31:14Z Andrej-airliner 43530 opr. na 6. apríl podľa svetového času UTC 8194611 wikitext text/x-wiki [[File:Art002e009276 (crop).jpg|right|80px|Mesiac z uhla, z akého ho nie je možné zo Zeme pozorovať, vyfotografovaný posádkou misie Artemis II]] '''[[6. apríl]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Kozmická loď [[Orion (kozmická loď)|Orion]] so štvorčlennou posádkou obletela [[Mesiac]], ktorý svojou gravitáciou zakrivil jej dráhu späť k Zemi. Posádka prekonala počas obletu rekord vo vzdialenosti človeka od Zeme, pretože sa vzdialila až na 406 773 km. Rekord dosiahla vďaka tomu, že oblet Mesiaca prebehol v oveľa väčšej vzdialenosti než za misií [[Program Apollo|Apollo]] – maximálne priblíženie k Mesiacu bolo až 6 550 km,<ref name="sledujeme" /> čo je takmer dvojnásobok priemeru Mesiaca. '''[[3. apríl]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Kozmická loď [[Orion (kozmická loď)|Orion]] vykonala v rámci misie [[Artemis II]] manéver TLI (Translunar injection). Na takmer šesť minút zažihla svoj najväčší raketový motor, ktorý ju poslal na dráhu k [[Mesiac]]u. Takýto manéver prebehol po prvý raz od roku 1972 a spôsobí, že Orion obletí Mesiac.<ref name="sledujeme">{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Návrat lidí k Měsíci | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/02/sledujeme-navrat-lidi-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-04-03 }}</ref> [[File:Artemis II launch (SLS MAF 20260401 ArtemisIILaunch 02) crop.jpg|vpravo|80px|Štart misie Artemis II]] '''[[1. apríl]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu [[Artemis II]], ktorej cieľom je po 53-ročnej pauze v pilotovaných lunárnych misiách znova obletieť [[Mesiac]]. Štart bol odložený o 9 minút po pôvodne plánovanom čase. Kozmická loď Orion po vzlete úspešne rozvinula svoje solárne panely.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref> '''[[30. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Bolo zahájené odpočítavanie pred štartom misie [[Artemis II]], návratu ľudí do blízkosti Mesiaca. K štartu by malo dôjsť [[2. apríl]]a 2026 o 00:24 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Artemis II odpočet | url = https://sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app/ | vydavateľ = sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}</ref> '''[[24. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Administrátor NASA [[Jared Isaacman]] oznámil, že agentúra pozastavuje projekt [[Lunar Gateway|Gateway]], kozmickej stanice na obežnej dráhe okolo [[Mesiac]]a. Zdroje sa majú presunúť na budovanie infraštruktúry pre dlhodobý pobyt človeka na [[Povrch Mesiaca|povrchu Mesiaca]]. Takmer dokončený základný modul stanice, PPE, by sa mohol stať súčasťou sondy [[Space Reactor-1 Freedom]] s jadrovým elektrickým pohonom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Gateway (březen 2026) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/26/gateway-brezen-2026/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-27 }}</ref> [[File:Artemis II Rollout (KSC-20260320-PH-KLS01 0086).jpg|vpravo|80px|Začiatok druhého vývozu štartovacej zostavy pre misiu Artemis 2 z haly VAB]] '''[[21. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] sa vrátila na rampu [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|39-B]] v rámci príprav na štart [[Artemis II]]. Najbližší možný termín štartu je 1. apríl 2026 (na Slovensku v tom čase už 2. apríl, čas 00:24).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Závod o návrat na Měsíc (březen 2026) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/18/zavod-o-navrat-na-mesic-brezen-2026/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref> '''[[7. marec]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} NASA sa v náväznosti na zmeny v [[Program Artemis|programe Artemis]] definitívne rozhodla prestať v rakete [[Space Launch System|SLS]] používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur V]], pričom táto zmena sa prejaví od misie [[Artemis IV]]. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket | url = https://spaceflightnow.com/2026/03/07/nasa-contract-confirms-selection-of-ulas-centaur-5-as-new-upper-stage-for-the-sls-rocket/ | vydavateľ = spaceflightnow.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = anglicky }}</ref> '''[[3. marec]] 2026''' :{{RUS}} Agentúra [[Roskosmos]] oznámila, že rampa 31/6 kozmodrómu [[Bajkonur]], jediná rampa, z ktorej bolo možné vypúšťať pilotované lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]], je opravená. Rampa sa stala nepoužiteľne poškodenou pri poslednom štarte z nej 27. novembra 2025. Najbližší štart z novoopravenej rampy sa plánuje na 22. marca a pôjde o zásobovaciu misiu lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]] k [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Roskosmos hlásí – momentálně jediná ruská rampa pro posádky je opravená | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/05/roskosmos-hlasi-momentalne-jedina-ruska-rampa-pro-posadky-je-opravena/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-09 }}</ref> '''[[27. február]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} NASA oznámila zmeny v [[Program Artemis|programe Artemis]]. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na [[Mesiac]]i sa z misie [[Artemis III]] odložilo na [[Artemis IV]]. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Velké změny v plánech programu Artemis | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/28/velke-zmeny-v-planech-programu-artemis/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-28 | dátum prístupu = 2026-03-02 }}</ref> '''[[21. február]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Navzdory prvotným informáciám, že opravný test skúšobného odpočítavania pre misiu [[Artemis II]] dopadol dobre, administrátor NASA [[Jared Isaacman]] zverejnil správu, že na hornom raketovom stupni (ICPS) došlo k prerušeniu toku hélia. Tento problém je natoľko vážny, že celá zostava sa bude musieť vrátiť na opravu do haly [[Vehicle Assembly Building|VAB]]. Dátum štartu, ktorý bol avizovaný na 6. marec, sa tak odsúva na neurčito. Úniky vodíka počas testu zostali pod stanovenými limitmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-21 }}</ref> '''[[13. február]] 2026''' :{{USA}} Raketa [[Falcon 9]] nesúca kozmickú loď [[Dragon 2|Crew Dragon]] odštartovala na misiu [[SpaceX Crew-12]] so štvorčlennou posádkou. Priniesla na stanicu členov dlhodobej [[Expedícia 74|Expedície 74]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SpaceX Crew-11 (USCV-11) | titul = MEK : Malá encyklopedie kosmonautiky | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/dragon/cd-c12/index.htm | vydavateľ = Aleš Holub | miesto = Most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-16 }}</ref> '''[[12. február]] 2026''' :{{EU}} Z kozmodrómu [[Guyanské stredisko pre vesmír|Kourou]] vo [[Francúzska Guyana|Francúzskej Guyane]] odštartovala na svoj inauguračný let európska nosná raketa [[Ariane 6]] vo variante so štyrmi [[raketový motor na tuhé pohonné látky|blokmi na tuhé palivá]] (A64). Na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] vyniesla 32 satelitov internetovej konštelácie [[Amazon Leo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europe's most powerful rocket launches for 1st time, carrying 32 Amazon internet satellites to orbit (video) | periodikum = Space.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.space.com/space-exploration/launches-spacecraft/ariane-64-rocket-debut-launch-amazon-leo-internet-satellites | issn = | vydavateľ = Future US | miesto = New York | dátum = 2026-02-12 | dátum prístupu = 2026-02-13}}</ref> '''[[3. február]] 2026''' :{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Skúšobné odpočítavanie spojené s tankovaním rakety pred misiou [[Artemis II]] neprebehlo do plánovaného konca. Hlavným problémom, ktorý sa vyskytol, bol únik vodíka používaného ako palivo tejto rakety. Administrátor NASA [[Jared Isaacman]] sa vyjadril, že pokus o štart sa tak odkladá na marec 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> <small>[[Portál:Kozmonautika/Novinky ({{CURRENTYEAR}})|Staršie správy]]</small> <small>'''Zdroje''' <references/></small> <noinclude>[[Kategória:Portál:Kozmonautika]]</noinclude> kuewqwmpt62dafgwr3cmjod3wiur9x0 0 164693 8194757 8181292 2026-04-08T01:03:04Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor F1_(registered_trademark).svg bol nahradený odkazom Formula_One_logo.svg. 8194757 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" cellspacing="1" |- ! colspan=2 style="text-align:center; font-size:125%; background:#DCDCDC;| Formula 1 |- | colspan=2| [[Súbor:Formula One logo.svg|bezrámu|stred]] |- ! Kategória | [[monopost|jednomiestne monoposty]] |- ! Región | [[medzinárodný]] |- ! Prvá sezóna | [[Formula 1 v roku 1950|1950]] |- ! Jazdci | 22 |- ! Konštruktéri | 11 |- ! Dodávatelia motorov | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] · [[Mercedes-Benz HighPerformanceEngines|Mercedes]] · [[Red Bull Powertrains|Ford]] · [[Honda]] - |- ! Dodávateľ pneumatík | [[Pirelli]] |- ! Úradujúci šampión (jazdec) | {{GBR}} [[Lando Norris]] |- ! Úradujúci šampión (konštruktér) | {{GBR}} [[McLaren]] |- ! Webstránka | [https://www.formula1.com/ formula1.com] |- | colspan="2" style="text-align:center; background:#BBDAFF;"| '''Aktuálna sezóna:'''<br>''[[Formula 1 v roku 2025|2025]]'' |} '''Formula 1''' (skrátene '''F1''') oficiálne známa ako '''FIA Formula One World Championship''', založená v roku [[1950]], je označovaná za kráľovskú disciplínu motoristického športu. Spadá pod [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA - Fédération internationale de l'Automobile)]], ktorá je najvyššou organizačnou zložkou. Slovo "[[formulové preteky|formula]]" predstavuje súbor pravidiel, ktoré musia všetci účastníci a autá spĺňať. Majstrovstvá sveta F1 pozostávajú zo série pretekov, ktoré sú označované ako [[Grand Prix (Formula 1)|Grand Prix]] (Veľká cena). Súťaží sa na uzavretých tratiach vybudovaných na tieto účely a mestských okruhoch rôznych tvarov a dĺžok. Výsledky pretekov sa sčítavajú a po skončení sezóny určia Majstra sveta medzi pilotmi a držiteľa Pohára konštruktérov. Od roku 1950 sa konajú Majstrovstvá sveta jazdcov a od roku 1958 aj Pohár konštruktérov. Účastníci šampionátu pritom musia byť držiteľmi platnej [[Superlicencia|Superlicencie]]. Takzvané [[monopost]]y sú jednomiestne na tento účel špeciálne vyrobené pretekárske autá, ktorých technické parametre sa menia vzhľadom na každoročne upravované pravidlá. Ich maximálne rýchlosti prevyšujú {{km|350|m}}/h a v niektorých zákrutách musia pretekári zvládať preťaženie až 5 [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|g]]. V priebehu histórie prešli monoposty formuly 1 veľkou evolúciou. [[Európa]] je tradičným operačným centrom formuly 1 a najvýznamnejším reklamným trhom. Taktiež tu sídlia továrne všetkých tímov. Časom si však táto športová disciplína získala popularitu a presadila sa vo všetkých končinách sveta. Súčasný trend je sťahovanie Veľkých cien na východ od starého kontinentu. V záujme [[Bernie Ecclestone|Bernieho Ecclestona]] bolo rozšírenie aktivít smerom na [[Blízky východ]] a do [[Ázia|Ázie]]. V [[Spojené štáty|USA]], kde sa uskutočnilo nespočetné množstvo Veľkých cien, sa formula 1 neteší takej popularite ako v Európe. Motoršport v Spojených štátoch je primárne rozdelený do troch sérií a je silne ovplyvňovaný politickým a komerčným bojom. Celosvetovo sa formula 1 teší veľkej popularite, o čom svedčí aj 600 miliónov divákov každej Grand Prix. F1 je riadená Medzinárodnou automobilovou federáciou – FIA, so sídlom v [[Paríž]]i, na [[Place de la Concorde]]. Súčasným prezidentom je [[Mohammed ben Sulayem]]. Finančné a obchodné toky sú riadené spoločnosťou [[Formula One Group]], ktorá až do roku 2005 spadala pod spoločnosť SLEC Holdings, ktorá predala začiatkom roka 2006 časť akcií CVC Capital Partners. Šport a televízne práva kontroluje [[Formula One Management]] a tú ovláda [[Stefano Domenicali]] prostredníctvom spoločnosti Liberty media. Nemecký pilot [[Michael Schumacher]] a brit [[Lewis Hamilton]] sú najúspešnejší v počte titulov medzi jazdcami (7) a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] získalo najviac [[pohárov konštruktérov]] v histórii (15). [[Súbor:Alfa-Romeo-159-(1951).jpg|thumb|right|[[Alfa Romeo 159]], s ktorým [[Juan Manuel Fangio]] v roku 1951 dosiahol na titul majstra sveta]] Korene formuly 1 musíme hľadať v automobilových pretekoch z konca devätnásteho storočia, ktoré od roku [[1906]] začínajú získavať štatút Grand Prix. S prvými pravidlami v dvadsiatych rokoch je séria premenovaná na ''Formule Grand Prix'' a v tridsiatych rokoch sa uskutočnilo prvých päť ročníkov európskeho šampionátu, ktorý bol nazvaný ''Grandes Epreuves''. Hneď v prvých povojnových rokoch bola ustanovená formula A, ktorá sa stala základom povojnových pretekov Grand Prix, ktoré zatiaľ nemali štatút majstrovstiev. Niekoľko pretekov bolo zorganizovaných už v období pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta uzrela svetlo sveta v roku 1947. Hneď nasledujúci rok bola formula A premenovaná na formulu 1, prispel k tomu aj fakt, že vznikla nižšia séria [[formula 2]]. V roku 1949 sa na kongrese zástupcov usporiadateľov vybralo 7 Grand Prix započítavaných do majstrovstiev sveta. Prvými pretekmi novozaložených majstrovstiev sveta bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950. V prvých rokoch sa súťažilo o titul majstra sveta medzi pilotmi, až od roku 1958 sa rozdeľujú body aj medzi konštruktérmi. Národné šampionáty pre automobily F1 sa usporadúvali medzi rokmi 1960 a 1970 v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. V počiatočných rokoch bol organizovaný celý rad Grand Prix, ktoré sa do majstrovstiev sveta nezapočítavali. Počas 60 ročníkov (1950-2010) sa uskutočnilo 839 Grand Prix a k nim je potrebné pridať ďalších 368 pretekov nezapočítavaných do klasifikácie majstrovstiev sveta v období medzi rokmi 1950 a 1983. Z nich bol v posledných rokoch najznámejším pretekom ''[[Race of Champions]]'' organizovaný v [[Brands Hatch]]. Vinou rastúcich nákladov na prevádzku tímov a organizáciu pretekov sa posledné preteky nezapočítané do MS uskutočnil v roku 1983. Počnúc rokom 1984 sú všetky uskutočnené preteky F1 súčasťou majstrovstiev sveta Formuly 1. V Česku, rovnako ako aj na Slovensku sú preteky Formuly 1 komentované česko-slovenským duom v zostave [[Josef Král]] a [[Štefan Eisele]], ktorí sú známi svojim unikátnym projektom [[EisKing]]. == Roky formovania (1950{{--}}1980) == [[Súbor:MossLotusClimax19610806.jpg|thumb|left|[[Stirling Moss]] s monopostom [[Team Lotus|Lotus]]–[[Climax]] pri Grand Prix Nemecka v roku 1961 na trati [[Nürburgring]]]] Prvý šampionát formuly 1 bol v znamení nadvlády vozidiel [[Alfa Romeo]] a prvým majstrom sveta sa stal [[Giuseppe Farina]] s autom [[Alfa Romeo 158]] pred svojimi tímovými kolegami [[Juan Manuel Fangio|Fangiom]] a [[Luigi Fagioli|Fagiolim]]. Bol to práve Fangio, ktorý v nasledujúcom roku získal svoj prvý titul vo vylepšenom modeli [[Alfa Romeo 159]]. Ďalšie štyri tituly vybojoval v nasledujúcich šiestich rokoch v rôznych automobiloch: [[Mercedes GP|Mercedes-Benz]], [[Maserati]] a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. Jeho nadvládu prerušil len [[Alberto Ascari]] na Ferrari, ktorý sa stal prvým jazdcom, ktorý dokázal svoj titul obhájiť (1952 a 1953) a je zatiaľ posledným talianskym majstrom sveta. [[Stirling Moss]] dokázal zvíťaziť v mnohých Grand Prix, ale nikdy nezískal titul a často sa označuje za nekorunovaného kráľa. S významnou technickou inováciou prišlo [[Bugatti]], keď v roku 1955 do svojho prototypu [[Bugatti 251]] znovuzaviedlo (po konštrukciách [[Ferdinand Porsche|Ferdinanda Porscheho]] vo firme [[Auto Union]] z tridsiatych rokov 20. storočia) [[Automobil s motorom v strede|umiestnenie motora v strede]]. Bugatti s motorom v strede sa nepresadilo ale Austrálčan [[Jack Brabham]] dokázal úspešnosť tejto koncepcie vozidla, keď ako jediný pilot v histórii, dokázal triumfovať na aute vlastnej konštrukcie. Stal sa majstrom sveta v rokoch 1959 a 1960 keď sa aj podieľal na konštrukcii áut tímu [[Cooper Car Company]] a v roku 1966 už ako pilot tímu Brabham, ktorý vlastnil. Od roku 1961 už všetky automobily F1 majú [[Automobil s motorom v strede|motor umiestnený v strede]]. Prvým pilotom britskej národnosti, ktorý získal titul majstra sveta, bol v roku 1958 [[Mike Hawthorn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Hawthorn, a champion out of time | url = https://www.pirelli.com/global/en-ww/race/racingspot/mike-hawthorn-a-champion-out-of-time-52668/ | vydavateľ = www.pirelli.com | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = it}}</ref> s monopostom Ferrari, zatiaľ čo automobily [[Vanwall]] získali v rovnakom roku ako prvé Pohár konštruktérov. Konštruktérsky génius [[Colin Chapman]], projektant a neskorší zakladateľ stajne [[Team Lotus|Lotus]], konštruoval automobily, ktoré dominovali formule 1 v druhej dekáde jej histórie až do začiatku sedemdesiatych rokov. Dal šancu takým pilotom, akými boli [[Jim Clark]], [[Jackie Stewart]], [[John Surtees]], [[Jack Brabham]], [[Graham Hill]] či [[Denny Hulme]]. V tomto období tiež britskí piloti získali jasnú prevahu v tejto motoristickej disciplíne, keď vyhrali 12 svetových titulov v období medzi rokmi 1962 a 1973. [[Súbor:Mike Hawthorn 1958 Argentine GP.jpg|thumb|[[Mike Hawthorn]] s Ferrari pri Grand Prix Argentíny v roku 1958]] V roku 1962 zaviedol Colin Chapman [[monokok]] (puzdro z obloženého ľahkého kovu), ktorý umiestnil do svojho [[Lotus 25|Lotusu 25]] namiesto klasického rúrkového rámu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Colin Chapman: chassis pioneer | url = https://www.motorsportmagazine.com/archive/article/march-2022/23/colin-chapman-chassis-pioneer/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2022-02-01 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> Z hľadiska bezpečnosti sa tak dostal Chapmanov stroj na oveľa vyššiu úroveň. V roku 1968 prišiel Lotus tentoraz s novým sfarbením vozidla, opustil tradičnú zelenú pre britské automobily a predstavil monopost v kombinácii červenej, zlatej a bielej farby svojho sponzora – odštartovala sa tak éra sponzorstva vo formule 1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa zmenil aj vzhľad monopostov a aerodynamika, ktorá až doteraz bola neznámym pojmom, získala na význame. Na autách sa objavili prvé krídelká a aerodynamické elementy. V roku 1979 vznikla FISA (Fédération Internationale du Sport Automobile) ktorej prezidentom bol [[Jean-Marie Balestre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Information about Jean-Marie Balestre from historicracing.com | url = https://www.historicracing.com/driverDetail.cfm?driverID=3287 | vydavateľ = www.historicracing.com | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = wikipedia.org | url archívu = https://web.archive.org/web/20240605100609/https://www.historicracing.com/driverDetail.cfm?driverID=3287 | dátum archivácie = 2024-06-05 }}</ref> Známe boli predovšetkým roky sa tiahnuce spory s konkurenčnou FOCA (Formula One Constructors Association, riadenou Berniem Ecclestonom) o kontrolu nad tokom financií, plynúcich najmä z predaja televíznych práv. === Zmeny po zákaze preplňovania === [[Súbor:Ferrari 054 V10 engine.jpg|thumb|right|Ferrari 054 V10 – motor, ktorý používalo Ferrari v roku 2004]] Sezóna 2005 bola tiež koncom éry desaťvalcových motorov v F1. Desaťvalce boli najpoužívanejšou konfiguráciou od zákazu motorov s preplňovaním v roku 1989.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China 2005. – Goodbye to V10 engines | url = https://maxf1.net/en/china-2005-goodbye-to-v10-engines/ | dátum vydania = 2016-10-16 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-US | meno = Darjan | priezvisko = Petric}}</ref> Až do roku 2000 sa v oblasti vývoja motorov často experimentovalo. Najúspešnejšími motormi boli [[Renault F1|Renault]] a Ferrari. Renault získal ako dodávateľ motorov pre iné stajne v tomto období celkovo šesťkrát Pohár konštruktérov a päťkrát doviezol pilota k titulu. Navyše v roku 2005 už s vlastným monopostom získal titul medzi jazdcami aj Pohár konštruktérov. Renault išiel vo vývoji ešte ďalej a nasadil desaťvalcový motor s uhlom rozovretia 111° v snahe znížiť ťažisko auta. Takto upravený motor používal vo monoposte [[Renault R23|R23]] v sezóne 2003, ale jeho hlavný súper Ferrari bol úspešnejší s klasickým roztvorením valcov 90°. Renault sa preto v nasledujúcej sezóne vrátil k tradičnejšiemu rozloženiu, a to s uhlom 72°. Ferrari slávilo úspech predovšetkým v rokoch 1999 až 2004, keď získalo šesť pohárov konštruktérov a päť titulov medzi jazdcami. Do sezóny 2006 nastúpili takmer všetky tímy s osemvalcovými motormi podľa nových pravidiel. Výnimka bola udelená iba tímu [[Minardi]], ktorý nedokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie motorov V8, a preto mohol používať obmedzené motory V10. [[Honda Racing F1|Honda]] sa v roku 2006 predstavila ako nový tím, keď odkúpila tím [[British American Racing|BAR]]. [[Peter Sauber]] predal svoj tím nemeckému koncernu [[BMW]] a stajňu [[Jordan Grand Prix|Jordan]] kúpil ruský podnikateľ Alex Shnaider a tím premenoval na [[Midland F1 Racing|Midland]] (ešte v priebehu roka bol tím predaný holandskej firme [[Spyker F1|Spyker]]). Minardi získal [[Red Bull Racing]] a stal sa tak prvým majiteľom dvoch stajní, keď spravoval i [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Minardi became a race winner outside F1 | url = https://racingnews365.com/how-robert-doornbos-finally-made-minardi-win | vydavateľ = RacingNews365 | dátum vydania = 2023-12-16 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> Aguri Suzuki, japonský pilot F1, kúpil v dražbe zvyšok stajne [[Arrows]], skrachovanej v roku 2002, a založil tím [[Super Aguri F1|Super Aguri]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Super Aguri F1 • Team History & Info {{!}} Motorsport Database | url = https://www.motorsportmagazine.com/database/teams/super-aguri-f1/ | vydavateľ = Motorsport Database - Motor Sport Magazine | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> Sezóna 2007 priniesla ďalšie zmeny. Tou najväčšou bolo zmrazenie vývoja motorov – zákaz experimentov so základnými parametrami motora, ktoré definujú odliatok bloku, kľukový mechanizmus, počet valcov, zdvihový objem, vŕtanie, zdvih atď. Naopak pripúšťa sa vývoj tvaru spaľovacej komory, ventilových rozvodov, sania alebo trysiek na vstrekovanie paliva. ==Majstri sveta== ===Podľa sezóny=== Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 World Champions by Year {{!}} Full Historical Overview | url = https://racingnews365.com/every-world-champion-in-formula-1-history | vydavateľ = RacingNews365 | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| Sezóna ! rowspan=2| Jazdec ! rowspan=2| Vek ! colspan=2| Konštruktér ! rowspan=2| Pneu ! rowspan=2| Pole<br>position ! rowspan=2| Víťazstvá ! rowspan=2| Pódiá ! rowspan=2| Najrýchlejšie<br>kolá ! rowspan=2| Body ! rowspan=2| Rozhodujúce<br>preteky ! rowspan=2| Bodový<br>náskok |- ! Šasi ! Motor |- | 1950 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Giuseppe Farina]] | 44 | style="text-align:left;| Alfa Romeo | style="text-align:left;| Alfa Romeo | {{Pirelli}} | 2 | 3 | 3 | 3 | 30 | 7 / 7 | 3 |- | 1951 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 40 | style="text-align:left;| Alfa Romeo | style="text-align:left;| Alfa Romeo | {{Pirelli}} | 4 | 3 | 5 | 5 | 31 | 8 / 8 | 6 |- | 1952 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Firestone}}<hr>{{Pirelli}} | 5 | 6 | 6 | 6 | 36 | 6 / 8 | 6 |- | 1953 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | 35 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Pirelli}} | 6 | 5 | 5 | 4 | 34,5 | 8 / 9 | 6,5 |- | 1954 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 43 | style="text-align:left;| Maserati<hr>[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Maserati<hr>[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}}<hr>{{Continental}} | 5 | 6 | 7 | 3 | 42 | 7 / 9 | 16,86 |- | 1955 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 44 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Continental}} | 3 | 4 | 5 | 3 | 40 | 6 / 7 | 16,5 |- | 1956 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 45 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | '''[[Englebert|<span style="padding:1px 4px; color:#0000C0; background-color:#ffff00;">E</span>]]''' | 6 | 3 | 5 | 4 | 30 | 8 / 8 | 3 |- | 1957 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 46 | style="text-align:left;| Maserati | style="text-align:left;| Maserati | {{Pirelli}} | 4 | 4 | 6 | 2 | 40 | 6 / 8 | 15 |- | 1958 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Mike Hawthorn]] | 29 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | '''[[Englebert|<span style="padding:1px 4px; color:#0000C0; background-color:#ffff00;">E</span>]]''' | 4 | 1 | 7 | 5 | 42 | 11 / 11 | 1 |- | 1959 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 33 | style="text-align:left;| Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 1 | 2 | 5 | 1 | 31 | 9 / 9 | 4 |- | 1960 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 34 | style="text-align:left;| Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 3 | 5 | 5 | 3 | 43 | 8 / 10 | 9 |- | 1961 | style="text-align:left;| {{minivlajka|USA}} [[Phil Hill]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Dunlop}} | 5 | 2 | 6 | 2 | 34 | 7 / 8 | 1 |- | 1962 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 33 | style="text-align:left;| BRM | style="text-align:left;| BRM | {{Dunlop}} | 1 | 4 | 6 | 3 | 42 | 9 / 9 | 12 |- | 1963 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 27 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 7 | 7 | 9 | 6 | 54 | 7 / 10 | 21 |- | 1964 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[John Surtees]] | 30 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Dunlop}} | 2 | 2 | 6 | 2 | 40 | 10 / 10 | 1 |- | 1965 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 29 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 6 | 6 | 6 | 6 | 54 | 7 / 10 | 14 |- | 1966 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 40 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | 3 | 4 | 5 | 1 | 42 | 7 / 9 | 14 |- | 1967 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Denny Hulme]] | 31 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | 0 | 2 | 8 | 2 | 51 | 11 / 11 | 5 |- | 1968 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 39 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Firestone}} | 2 | 3 | 6 | 0 | 48 | 12 / 12 | 12 |- | 1969 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 30 | style="text-align:left;| Matra | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Dunlop}} | 2 | 6 | 7 | 5 | 63 | 8 / 11 | 26 |- | 1970 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Jochen Rindt]] | 28 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Firestone}} | 3 | 5 | 5 | 1 | 45 | 12 / 13 | 5 |- | 1971 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 32 | style="text-align:left;| Tyrrell | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 6 | 6 | 7 | 3 | 62 | 8 / 11 | 29 |- | 1972 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 25 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Firestone}} | 3 | 5 | 8 | 0 | 61 | 10 / 12 | 16 |- | 1973 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 34 | style="text-align:left;| Tyrrell | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 3 | 5 | 8 | 1 | 71 | 13 / 15 | 16 |- | 1974 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 27 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 2 | 3 | 7 | 0 | 55 | 15 / 15 | 3 |- | 1975 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 26 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Goodyear}} | 9 | 5 | 8 | 2 | 64,5 | 13 / 14 | 19,5 |- | 1976 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[James Hunt]] | 29 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 8 | 6 | 8 | 2 | 69 | 16 / 16 | 1 |- | 1977 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 28 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Goodyear}} | 2 | 3 | 10 | 3 | 72 | 15 / 17 | 17 |- | 1978 | style="text-align:left;| {{minivlajka|USA}} [[Mario Andretti]] | 38 | style="text-align:left;| [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 8 | 6 | 7 | 3 | 64 | 14 / 16 | 13 |- | 1979 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Juhoafrická únia}} [[Jody Scheckter]] | 29 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Michelin}} | 1 | 3 | 6 | 0 | 51 | 13 / 15 | 4 |- | 1980 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Alan Jones]] | 34 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 3 | 5 | 10 | 5 | 67 | 13 / 14 | 13 |- | 1981 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 29 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Michelin}}<hr>{{Goodyear}} | 4 | 3 | 7 | 1 | 50 | 15 / 15 | 1 |- | 1982 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Keke Rosberg]] | 34 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 1 | 1 | 6 | 0 | 44 | 16 / 16 | 5 |- | 1983 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 31 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| BMW | {{Michelin}} | 1 | 3 | 8 | 4 | 59 | 15 / 15 | 2 |- | 1984 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 35 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Michelin}} | 0 | 5 | 9 | 5 | 72 | 16 / 16 | 0,5 |- | 1985 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | 2 | 5 | 11 | 5 | 73 | 14 / 16 | 20 |- | 1986 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | 1 | 4 | 11 | 2 | 72 | 16 / 16 | 2 |- | 1987 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 35 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 4 | 3 | 11 | 4 | 73 | 15 / 16 | 12 |- | 1988 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 28 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 13 | 8 | 11 | 3 | 90 | 15 / 16 | 3 |- | 1989 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 34 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 2 | 4 | 11 | 5 | 76 | 15 / 16 | 16 |- | 1990 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 10 | 6 | 11 | 2 | 78 | 15 / 16 | 7 |- | 1991 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Honda vo Formule 1|Honda]] | {{Goodyear}} | 8 | 7 | 12 | 2 | 96 | 15 / 16 | 24 |- | 1992 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Nigel Mansell]] | 39 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 14 | 9 | 12 | 8 | 108 | 11 / 16 | 52 |- | 1993 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 38 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 13 | 7 | 12 | 6 | 99 | 14 / 16 | 26 |- | 1994 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 25 | style="text-align:left;| [[Benetton Formula|Benetton]] | style="text-align:left;| [[Ford Racing|Ford]] | {{Goodyear}} | 6 | 8 | 10 | 8 | 92 | 16 / 16 | 1 |- | 1995 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 26 | style="text-align:left;| [[Benetton Formula|Benetton]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 4 | 9 | 11 | 8 | 102 | 15 / 17 | 33 |- | 1996 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Damon Hill]] | 36 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 9 | 8 | 10 | 5 | 97 | 16 / 16 | 19 |- | 1997 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] | 26 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 10 | 7 | 8 | 3 | 81 | 17 / 17 | 39 |- | 1998 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Bridgestone}} | 9 | 8 | 11 | 6 | 100 | 16 / 16 | 14 |- | 1999 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Bridgestone}} | 11 | 5 | 10 | 6 | 76 | 16 / 16 | 2 |- | 2000 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 31 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 9 | 9 | 12 | 2 | 108 | 16 / 17 | 19 |- | 2001 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 32 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 11 | 9 | 14 | 3 | 123 | 13 / 17 | 58 |- | 2002 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 33 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 7 | 11 | 17 | 7 | 144 | 11 / 17 | 67 |- | 2003 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 5 | 6 | 8 | 5 | 93 | 16 / 16 | 2 |- | 2004 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 35 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 8 | 13 | 15 | 10 | 148 | 14 / 18 | 34 |- | [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | 24 | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Michelin}} | 6 | 7 | 15 | 2 | 133 | 17 / 19 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | 25 | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Michelin}} | 6 | 7 | 14 | 5 | 134 | 18 / 18 | 13 |- | [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] | 28 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 3 | 6 | 12 | 6 | 110 | 17 / 17 | 1 |- | [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 23 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Bridgestone}} | 7 | 5 | 10 | 1 | 98 | 18 / 18 | 1 |- | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jenson Button]] | 29 | style="text-align:left;| [[Brawn GP|Brawn]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Bridgestone}} | 4 | 6 | 9 | 2 | 95 | 16 / 17 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 23 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Bridgestone}} | 10 | 5 | 10 | 3 | 256 | 19 / 19 | 4 |- | [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 24 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Pirelli}} | 15 | 11 | 17 | 3 | 392 | 15 / 19 | 122 |- | [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 25 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Pirelli}} | 6 | 5 | 10 | 6 | 281 | 20 / 20 | 3 |- | [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 26 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | {{Pirelli}} | 9 | 13 | 16 | 7 | 397 | 16 / 19 | 155 |- | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 29 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 7 | 11 | 16 | 7 | 384 | 19 / 19 | 67 |- | [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 30 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 11 | 10 | 17 | 8 | 381 | 16 / 19 | 59 |- | [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] | 31 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 8 | 9 | 16 | 6 | 385 | 21 / 21 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 32 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 11 | 9 | 13 | 7 | 363 | 18 / 20 | 46 |- | [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 33 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 11 | 11 | 17 | 3 | 408 | 19 / 21 | 88 |- | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 34 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 5 | 11 | 17 | 6 | 413 | 19 / 21 | 87 |- | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 35 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 10 | 11 | 14 | 6 | 347 | 14 / 17 | 124 |- | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 24 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Honda v motoršporte|Honda]] | {{Pirelli}} | 10 | 10 | 18 | 6 | 395,5 | 22 / 22 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 25 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Red Bull Powertrains|RBPT]] | {{Pirelli}} | 7 | 15 | 17 | 5 | 454 | 18 / 22 | 146 |- | [[Formula 1 v roku 2023|2023]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 26 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Red Bull Powertrains|RBPT-Honda]] | {{Pirelli}} | 12 | 19 | 21 | 9 | 575 | 17 / 22 | 290 |- | [[Formula 1 v roku 2024|2024]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |27 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| [[Red Bull Powertrains|RBPT-Honda]] | {{Pirelli}} |8 |9 |14 |3 |437 |21/23 |63 |- |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] | style="text-align: left;" |{{GBR}} [[Lando Norris]] |26 | style="text-align: left;" |[[McLaren]] |[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |{{Pirelli}} |7 |7 |18 |6 |423 |24/24 |2 |} ===Podľa počtu titulov=== [[Súbor:Schumacher (Ferrari) in practice at USGP 2005.jpg|thumb|vpravo|[[Michael Schumacher]] a [[Ferrari]] dvaja rekordmani v počte titulov. Schumacher (7) a Ferrari (16)]] [[Súbor:Fernando Alonso 2006 Canada.jpg|thumb|vpravo|[[Fernando Alonso]] získal svoj druhý titul [[2006]] s monopostom [[Renault]]]] {| class="wikitable sortable" style="font-size:85%;" |- ! Jazdec ! Tituly ! Sezóna(y) |- | {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | style="text-align:center;" | 7 | 1994, 1995, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[Lewis Hamilton]]''' | style="text-align:center;" | 7 | 2008, 2014, 2015, 2017, 2018, 2019, 2020 |- | {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | style="text-align:center;"| 5 | 1951, 1954, 1955, 1956, 1957 |- | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | rowspan="3" style="text-align:center;" | 4 | 1985, 1986, 1989, 1993 |- | {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 2010, 2011, 2012, 2013 |- | {{Minivlajka|Holandsko}} '''[[Max Verstappen]]''' | 2021, 2022, 2023, 2024 |- | {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | rowspan="5" style="text-align:center;" | 3 | 1959, 1960, 1966 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 1969, 1971, 1973 |- | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 1975, 1977, 1984 |- | {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 1981, 1983, 1987 |- | {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 1988, 1990, 1991 |- | {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | rowspan="6" style="text-align:center;"| 2 | 1952, 1953 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 1962, 1968 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 1963, 1965 |- | {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 1972, 1974 |- | {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 1998, 1999 |- | {{minivlajka|Španielsko}} '''[[Fernando Alonso|Fernando Alonso''']] | 2005, 2006 |- | {{minivlajka|Taliansko}} [[Giuseppe Farina]] | rowspan="18" style="text-align:center;" | 1 | 1950 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Mike Hawthorn]] | 1958 |- | {{minivlajka|USA}} [[Phil Hill]] | 1961 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[John Surtees]] | 1964 |- | {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Denny Hulme]] | 1967 |- | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Jochen Rindt]] | 1970 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[James Hunt]] | 1976 |- | {{minivlajka|USA}} [[Mario Andretti]] | 1978 |- | {{minivlajka|Juhoafrická únia}} [[Jody Scheckter]] | 1979 |- | {{minivlajka|Austrália}} [[Alan Jones]] | 1980 |- | {{minivlajka|Fínsko}} [[Keke Rosberg]] | 1982 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Nigel Mansell]] | 1992 |- | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Damon Hill]] | 1996 |- | {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] | 1997 |- | {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] | 2007 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jenson Button]] | 2009 |- | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] | 2016 |- |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] |2025 |} : Jazdci '''hrubým písmom''' pretekajú v sezóne 2025. ==Pohár konštruktérov== ===Podľa sezóny=== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;" |- ! Sezóna ! Konštruktér ! Motor ! Pneu ! Jazdci ! Pole<br>position ! Výhry ! Pódiá ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Body ! Bodový<br>náskok |- | [[Formula 1 v roku 1958|1958]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Vanwall | style="text-align:left;| Vanwall | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| [[Stirling Moss]]<br>[[Tony Brooks]] | 5 | 6 | 9 | 3 | 48 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1959|1959]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]'''<br>[[Stirling Moss]]<br>[[Bruce McLaren]] | 5 | 5 | 13 | 5 | 40 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1960|1960]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]'''<br>[[Bruce McLaren]] | 4 | 6 | 14 | 5 | 48 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 1961|1961]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Phil Hill]]'''<br>[[Wolfgang von Trips]] | 6 | 5 | 14 | 5 | 45 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1962|1962]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} BRM | style="text-align:left;| BRM | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Graham Hill]]''' | 1 | 4 | 8 | 3 | 42 | 6 |- | [[Formula 1 v roku 1963|1963]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jim Clark]]''' | 7 | 7 | 9 | 6 | 54 | 18 |- | [[Formula 1 v roku 1964|1964]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[John Surtees]]'''<br>[[Lorenzo Bandini]] | 2 | 3 | 10 | 2 | 45 | 3 |- | [[Formula 1 v roku 1965|1965]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jim Clark]]''' | 6 | 6 | 7 | 6 | 54 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 1966|1966]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]''' | 3 | 4 | 9 | 2 | 42 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 1967|1967]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Denny Hulme]]'''<br>[[Jack Brabham]] | 2 | 4 | 14 | 2 | 63 | 19 |- | [[Formula 1 v roku 1968|1968]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Graham Hill]]'''<br>[[Jo Siffert]]<br>[[Jim Clark]]<br>[[Jackie Oliver]] | 5 | 5 | 9 | 5 | 62 | 13 |- | [[Formula 1 v roku 1969|1969]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} Matra | style="text-align:left;| Ford | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jackie Stewart]]'''<br>[[Jean-Pierre Beltoise]] | 2 | 6 | 10 | 6 | 66 | 17 |- | [[Formula 1 v roku 1970|1970]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Jochen Rindt]]'''<br>[[Emerson Fittipaldi]]<br>[[Graham Hill]]<br>[[John Miles]] | 3 | 6 | 7 | 1 | 59 | 7 |- | [[Formula 1 v roku 1971|1971]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Tyrrell | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Jackie Stewart]]'''<br>[[François Cevert]] | 6 | 7 | 11 | 4 | 73 | 37 |- | [[Formula 1 v roku 1972|1972]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Emerson Fittipaldi]]''' | 3 | 5 | 8 | 4 | 61 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1973|1973]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Emerson Fittipaldi]]<br>2. [[Ronnie Peterson]] | 10 | 7 | 15 | 7 | 92 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1974|1974]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Emerson Fittipaldi]]'''<br>6. [[Denny Hulme]]<br>33. [[Mike Hailwood]]<br>(33.) [[David Hobbs]]<br>(33.) [[Jochen Mass]] | 2 | 4 | 10 | 1 | 73 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1975|1975]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 11. [[Clay Regazzoni]]<br>12. '''[[Niki Lauda]]''' | 9 | 6 | 11 | 6 | 72,5 | 18,5 |- | [[Formula 1 v roku 1976|1976]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Niki Lauda]]<br>2. [[Clay Regazzoni]] | 4 | 6 | 13 | 7 | 83 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 1977|1977]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 11. '''[[Niki Lauda]]'''<br>12. [[Carlos Reutemann]] | 2 | 4 | 16 | 3 | 95 | 33 |- | [[Formula 1 v roku 1978|1978]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Mario Andretti]]'''<br>6. [[Ronnie Peterson]] | 12 | 8 | 14 | 7 | 86 | 28 |- | [[Formula 1 v roku 1979|1979]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 11. '''[[Jody Scheckter]]'''<br>12. [[Gilles Villeneuve]] | 2 | 6 | 13 | 6 | 113 | 38 |- | [[Formula 1 v roku 1980|1980]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. '''[[Alan Jones]]'''<br>28. [[Carlos Reutemann]] | 3 | 6 | 18 | 5 | 120 | 54 |- | [[Formula 1 v roku 1981|1981]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Alan Jones]]<br>2. [[Carlos Reutemann]] | 2 | 4 | 13 | 7 | 95 | 34 |- | [[Formula 1 v roku 1982|1982]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. [[Gilles Villeneuve]]<br>28. [[Didier Pironi]]<br>(27.) [[Patrick Tambay]]<br>(28.) [[Mario Andretti]] | 3 | 3 | 11 | 2 | 74 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 1983|1983]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. [[Patrick Tambay]]<br>28. [[René Arnoux]] | 8 | 4 | 12 | 3 | 89 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1984|1984]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 7. [[Alain Prost]]<br>8. '''[[Niki Lauda]]''' | 3 | 12 | 18 | 8 | 143,5 | 86 |- | [[Formula 1 v roku 1985|1985]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Niki Lauda]]<br>2. '''[[Alain Prost]]'''<br>(1.) [[John Watson (jazdec F1)|John Watson]] | 2 | 6 | 12 | 6 | 90 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1986|1986]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. [[Nigel Mansell]]<br>6. [[Nelson Piquet]] | 4 | 9 | 19 | 11 | 141 | 45 |- | [[Formula 1 v roku 1987|1987]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. [[Nigel Mansell]]<br>6. '''[[Nelson Piquet]]'''<br>(5.) [[Riccardo Patrese]] | 12 | 9 | 18 | 7 | 137 | 61 |- | [[Formula 1 v roku 1988|1988]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Alain Prost]]<br>2. '''[[Ayrton Senna]]''' | 15 | 15 | 25 | 10 | 199 | 134 |- | [[Formula 1 v roku 1989|1989]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Ayrton Senna]]<br>2. '''[[Alain Prost]]''' | 15 | 10 | 18 | 8 | 141 | 64 |- | [[Formula 1 v roku 1990|1990]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. '''[[Ayrton Senna]]'''<br>28. [[Gerhard Berger]] | 12 | 6 | 18 | 5 | 121 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 1991|1991]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Ayrton Senna]]'''<br>2. [[Gerhard Berger]] | 10 | 8 | 18 | 4 | 139 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 1992|1992]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Nigel Mansell]]'''<br>6. [[Riccardo Patrese]] | 15 | 10 | 21 | 11 | 164 | 65 |- | [[Formula 1 v roku 1993|1993]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 0. [[Damon Hill]]<br>2. '''[[Alain Prost]]''' | 15 | 10 | 22 | 10 | 168 | 84 |- | [[Formula 1 v roku 1994|1994]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 0. [[Damon Hill]]<br>2. [[Ayrton Senna]]<br>(2). [[David Coulthard]]<br>(2). [[Nigel Mansell]] | 6 | 7 | 13 | 8 | 118 | 15 |- | [[Formula 1 v roku 1995|1995]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Benetton Formula|Benetton]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Johnny Herbert]] | 4 | 11 | 15 | 8 | 137 | 25 |- | [[Formula 1 v roku 1996|1996]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Damon Hill]]'''<br>6. [[Jacques Villeneuve]] | 12 | 12 | 21 | 11 | 175 | 105 |- | [[Formula 1 v roku 1997|1997]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 3. '''[[Jacques Villeneuve]]'''<br>4. [[Heinz-Harald Frentzen]] | 10 | 8 | 15 | 9 | 123 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 1998|1998]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 7. [[David Coulthard]]<br>8. '''[[Mika Häkkinen]]''' | 12 | 9 | 20 | 9 | 156 | 23 |- | [[Formula 1 v roku 1999|1999]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 3. [[Michael Schumacher]]<br>4. [[Eddie Irvine]]<br>(3). [[Mika Salo]] | 3 | 6 | 17 | 6 | 128 | 4 |- | [[Formula 1 v roku 2000|2000]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 3. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>4. [[Rubens Barrichello]] | 10 | 10 | 21 | 5 | 170 | 18 |- | [[Formula 1 v roku 2001|2001]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 11 | 9 | 24 | 3 | 179 | 77 |- | [[Formula 1 v roku 2002|2002]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 10 | 15 | 27 | 12 | 221 | 129 |- | [[Formula 1 v roku 2003|2003]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 8 | 8 | 16 | 8 | 158 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 2004|2004]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 12 | 15 | 29 | 14 | 262 | 143 |- | [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| Renault | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Fernando Alonso]]'''<br>6. [[Giancarlo Fisichella]] | 7 | 8 | 18 | 3 | 191 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| Renault | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Fernando Alonso]]'''<br>2. [[Giancarlo Fisichella]] | 7 | 8 | 19 | 5 | 206 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 5. [[Felipe Massa]]<br>6. '''[[Kimi Räikkönen]]''' | 11 | 9 | 22 | 11 | 204 | 103 |- | [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. [[Kimi Räikkönen]]<br>2. [[Felipe Massa]] | 8 | 8 | 19 | 13 | 172 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Brawn GP|Brawn]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 22. '''[[Jenson Button]]'''<br>23. [[Rubens Barrichello]] | 5 | 8 | 15 | 4 | 172 | 18,5 |- | [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>6. [[Mark Webber]] | 15 | 9 | 20 | 6 | 498 | 44 |- | [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 18 | 12 | 28 | 10 | 650 | 153 |- | [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 8 | 7 | 14 | 7 | 460 | 60 |- | [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 11 | 13 | 24 | 12 | 596 | 236 |- | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. [[Nico Rosberg]]<br>44. '''[[Lewis Hamilton]]''' | 18 | 16 | 31 | 11 | 701 | 296 |- | [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. [[Nico Rosberg]]<br>44. '''[[Lewis Hamilton]]''' | 18 | 16 | 32 | 13 | 703 | 275 |- | [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. '''[[Nico Rosberg]]'''<br>44. [[Lewis Hamilton]] | 20 | 19 | 33 | 9 | 765 | 297 |- | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 15 | 12 | 26 | 9 | 668 | 146 |- | [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 13 | 11 | 25 | 10 | 655 | 84 |- | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 10 | 15 | 32 | 9 | 739 | 235 |- | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 15 | 13 | 25 | 9 | 573 | 254 |- | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}}[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. [[Lewis Hamilton]]<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 9 | 9 | 28 | 10 | 613,5 | 28 |- | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| RBPT | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Max Verstappen]]'''<br>11. [[Sergio Pérez]] | 7 | 17 | 28 | 8 | 759 | 205 |- | [[Formula 1 v roku 2023|2023]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Honda RBPT | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Max Verstappen]]'''<br>11. [[Sergio Pérez]] | 14 | 21 | 30 | 11 | 860 | 451 |- | rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] | rowspan="2" style="text-align: left;" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | rowspan="2" style="text-align: left;" |Mercedes | rowspan="2" |{{Pirelli}} | style="text-align: left;" |4. [[Lando Norris]] | rowspan="2" |8 | rowspan="2" |6 | rowspan="2" |21 | rowspan="2" |7 | rowspan="2" |666 | rowspan="2" |14 |- | style="text-align: left;" |81. [[Oscar Piastri]] |- | rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2025|2025]] | rowspan="2" style="text-align: left;" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | rowspan="2" style="text-align: left;" |Mercedes | rowspan="2" |{{Pirelli}} | style="text-align: left;" |'''4. [[Lando Norris]]''' | rowspan="2" |13 | rowspan="2" |14 | rowspan="2" |34 | rowspan="2" |12 | rowspan="2" |833 | rowspan="2" |364 |- | style="text-align: left;" |81. [[Oscar Piastri]] |} : Jazdci '''hrubým písmom''' zároveň vyhrali titul majstra sveta : V stĺpci "Jazdci" sú zahrnutí iba tí jazdci, ktorí bodovo prispeli svojmu tímu do šampionátu o pohár konštruktérov. Číslo jazdca je uvedené tam, kde si jazdec ponechal rovnaké číslo počas celej sezóny. Zastupujúci jazdci majú číslo uvedené v zátvorkách. ===Podľa počtu titulov=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:85%;" |- ! Konštruktér ! Spolu ! Sezóna(y) |- | {{minivlajka|Taliansko}} '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="text-align:center;"| 16 | [[Formula 1 v roku 1961|1961]], [[Formula 1 v roku 1964|1964]], [[Formula 1 v roku 1975|1975]], [[Formula 1 v roku 1976|1976]], [[Formula 1 v roku 1977|1977]], [[Formula 1 v roku 1979|1979]], [[Formula 1 v roku 1982|1982]], [[Formula 1 v roku 1983|1983]], [[Formula 1 v roku 1999|1999]], [[Formula 1 v roku 2000|2000]], [[Formula 1 v roku 2001|2001]], [[Formula 1 v roku 2002|2002]], [[Formula 1 v roku 2003|2003]], [[Formula 1 v roku 2004|2004]], [[Formula 1 v roku 2007|2007]], [[Formula 1 v roku 2008|2008]] |- |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[McLaren]]''' | style="text-align: center;" |10 |[[Formula 1 v roku 1974|1974]], [[Formula 1 v roku 1984|1984]], [[Formula 1 v roku 1985|1985]], [[Formula 1 v roku 1988|1988]], [[Formula 1 v roku 1989|1989]], [[Formula 1 v roku 1990|1990]], [[Formula 1 v roku 1991|1991]], [[Formula 1 v roku 1998|1998]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]], [[Formula 1 v roku 2025|2025]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[WilliamsF1|Williams]]''' | style="text-align:center;" | 9 | [[Formula 1 v roku 1980|1980]], [[Formula 1 v roku 1981|1981]], [[Formula 1 v roku 1986|1986]], [[Formula 1 v roku 1987|1987]], [[Formula 1 v roku 1992|1992]], [[Formula 1 v roku 1993|1993]], [[Formula 1 v roku 1994|1994]], [[Formula 1 v roku 1996|1996]], [[Formula 1 v roku 1997|1997]] |- | {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="text-align:center;" | 8 | [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Team Lotus|Lotus]] | rowspan="1" style="text-align:center;"| 7 | [[Formula 1 v roku 1963|1963]], [[Formula 1 v roku 1965|1965]], [[Formula 1 v roku 1968|1968]], [[Formula 1 v roku 1970|1970]], [[Formula 1 v roku 1972|1972]], [[Formula 1 v roku 1973|1973]], [[Formula 1 v roku 1978|1978]] |- | {{minivlajka|Rakúsko}} '''[[Red Bull Racing]]''' | rowspan="1" style="text-align:center;"| 6 | [[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]], [[Formula 1 v roku 2023|2023]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | rowspan="3" style="text-align:center;"| 2 | [[Formula 1 v roku 1959|1959]], [[Formula 1 v roku 1960|1960]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | [[Formula 1 v roku 1966|1966]], [[Formula 1 v roku 1967|1967]] |- | {{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Renault F1|Renault]]''' | [[Formula 1 v roku 2005|2005]], [[Formula 1 v roku 2006|2006]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Vanwall | rowspan="6" style="text-align:center;"| 1 | [[Formula 1 v roku 1958|1958]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} BRM | [[Formula 1 v roku 1962|1962]] |- | {{minivlajka|Francúzsko}} Matra | [[Formula 1 v roku 1969|1969]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Tyrrell | [[Formula 1 v roku 1971|1971]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Benetton Formula|Benetton]] | [[Formula 1 v roku 1995|1995]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Brawn]] | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] |} : Konštruktéri '''hrubým písmom''' pretekajú v sezóne 2025. ==Monoposty== [[Súbor:McLaren MP4-21 rear.jpg|thumb|right|Pohľad zhora na zadnú časť monopostu [[McLaren MP4-21]] z roku 2006]] Moderné automobily F1 sú monoposty s motorom uloženým uprostred. Monopost je konštruovaný z [[uhlíkové vlákno|uhlíkových vlákien]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Formula 1 Produces Carbon Fiber Parts | url = https://www.azom.com/article.aspx?ArticleID=19731 | vydavateľ = AZoM | dátum vydania = 2020-10-13 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> aby sa docielila najnižšia hmotnosť a bolo možné auto vyvažovať posúvaním ťažiska a vyvažovacích závaží. Celková hmotnosť monopostu, a to i s pilotom a palivom, nesmie byť po pretekoch menšia ako {{kg|620}}. Automobily F1 sú schopné prechádzať zákruty vo vysokých rýchlostiach, a to vďaka aerodynamickému prítlaku. Aerodynamický prítlak generujú krídla, ktoré fungujú na opačnom princípe, ako krídla konvenčných lietadiel. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa tieto krídla objavili na autách prvýkrát. Monoposty používajú karbónové brzdy, ktoré sú ľahšie a tiež účinnejšie, ako brzdy bežne používané v cestných autách. ===Pneumatiky=== Ďalším dôležitým faktorom pre rýchly a plynulý prejazd zákrutou sú pneumatiky. Vo formule 1 sa od roku 1998 nepoužívali hladké pneumatiky "slick", tak ako v iných automobilových sériách, ale pneumatiky s drážkami. Pre sezónu 2009 sa však pravidlá v mnohom zmenili a jednou z úprav bolo znovuzavedenie hladkých pneumatík. Od sezóny 2022 sa dovtedy používané 13<nowiki>'' pneumatiky nahradia 18''</nowiki> pneumatikami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2022 18-inch tyres a ‘huge achievement’ says Pirelli boss as he reveals test findings {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/2022-18-inch-tyres-a-huge-achievement-says-pirelli-boss-as-he-reveals-test.ZRit4aSdGayVMKAXSXCai | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> ===Motor=== [[Súbor:BMW Sauber F1.06 engine.jpg|thumb|right|Motor [[BMW Sauber]] P86 V8, ktorý poháňal monopost [[BMW Sauber F1.06]] z roku 2006.]] Motory používané od sezóny [[Formula 1 v roku 2007|2007]] boli [[Osemvalcový vidlicový motor|osemvalcové s uhlom rozovretia]] 90° s maximálnym zdvihovým objemom 2,4 litra s výkonom okolo 750 koní. Otáčky boli limitované na 19 tisíc za minútu, ktorý bol znížený na 18 000 ot./min. Od sezóny [[Formula 1 v roku 2014|2014]] sú [[Šesťvalcový vidlicový motor|šesťvalcové]] s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 1,6 litra a výkonom okolo 608 koní (447 kW). Otáčky boli limitované na 15 000 za minútu.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Révész | Meno1 = Eduard | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Šteffek | Meno2 = František | OdkazNaAutora2 = | Rok = 2014 | Titul = Formulu 1 čaká zelená éra. Na trati bude mrož i mravčiar | URL = https://sport.pravda.sk/motorizmus/clanok/311484-formulu-1-caka-zelena-era-na-trati-bude-mroz-i-mravciar/ | Periodikum = Pravda | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = P E R E X | DátumVydania = 2014-03-14 | DátumPrístupu = 2019-02-08 }}</ref> Palivo používané v motoroch F1 je svojím zložením takmer totožné s bežným palivom. V predošlých rokoch sa hojne používali nebezpečné zmesi na báze [[metanol]]u alebo zmes [[benzín]]u a [[toluén]]u. Vo vysokootáčkových motoroch sa používa špeciálny olej s podobnou viskozitou, akú má voda. ===Prevodovka=== Prevodovka je pripevnená k zadnej časti motora a má za úlohu prenášať výkon motora na kolesá čo najhladším a najefektívnejším spôsobom. Moderné automobily F1 majú osemstupňovú sekvenčnú prevodovku, ktorej ovládanie je poloautomatické pomocou elektrohydraulického systému. Pravidlá zakazujú automatické prevodovky aj rýchle systémy dvojspojkových prevodoviek DSG. Zmena prevodového stupňa je možná len po priamom pokyne od jazdca. Revolúciou v posledných rokoch je používanie SSG (Seamless Shift Gearbox). Nejde však o plynulú zmenu prevodových stupňov, tak ako pri prevodovkách s variátorom (VGT). Tie sú vo formule 1 zakázané. Ide o prevodovky, ktoré umožňujú zmenu prevodového stupňa bez prerušenia spojenia motora s kolesami. Takéto radenie má výhodu v tom, že nespôsobuje rázy, ktoré zaťažovali monopost i jazdca. Tento systém radenia musí pracovať s vyšším mechanickým namáhaním a väčším namáhaním elektronických aj hydraulických systémov. Musí sa brať do úvahy aj to, že v zlomku sekundy sú zaradené dva rýchlostné stupne naraz. Napriek tomu sa tento spôsob radenia osvedčil a prináša úsporu až 0,3 s na kolo. Aktuálne monoposty F1 môžu dosiahnuť rýchlosť prevyšujúcu {{km|350|m}}/h, pričom najrýchlejším okruhom v celom seriáli je [[Autodromo Nazionale Monza|Monza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What are F1's fastest circuits | url = https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/what-are-f1s-fastest-circuits/ | dátum prístupu = 2024-06-05 | dátum archivácie = 2024-06-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240605100608/https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/what-are-f1s-fastest-circuits/ | vydavateľ = https://www.motorsportmagazine.com/ }}</ref> V prvých mesiacoch roka 2006 Honda podrobila svoj monopost rýchlostnému testu v [[Bonneville Speedway]] v [[Mohavská púšť|Mohavskej púšti]]. S vozidlom, ktoré zodpovedalo pravidlám formuly 1, prekonali rýchlosť {{km|416|m}}/h.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Bonneville triumph – Honda's incredible F1 Land Speed Record | url = https://www.motorsportmagazine.com/archive/article/april-2013/96/a-bonneville-triumph/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2014-07-07 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> ==Veľké ceny== {{Hlavný článok|Grand Prix (Formula 1)}} [[Súbor:Formula 1 all over the world.svg|thumb|Zelená značí všetky štáty, ktoré v súčasnosti hosťuje formuly 1. Tmavo šedá farbou sú znázornené krajiny, ktoré hostili preteky. Čierny bod ukazuje polohu okruhu.]] Počet Grand Prix v jednotlivých sezónach je pomerne variabilný. Od siedmich v roku 1950<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Results | url = https://www.formula1.com/en/results.html | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref>, až po devätnásť v roku 2005 a 2010, či dokonca 22 v sezóne 2023.<ref name=":0" /> [[Súbor:BrabhamJack19650801Südkehre.jpg|thumb|right|[[Jack Brabham]] pri Grand Prix Nemecka v roku 1965. Brabham bol jediným pilotom, ktorý dokázal triumfovať na monoposte vlastnej konštrukcie, a to v roku 1966.]] Je pravda, že v roku 1950 bolo len 7 Grand Prix s osobitným štatútom, ktorý umožňoval výsledok započítavať do majstrovstiev sveta, no v tom istom roku sa jazdilo ešte ďalších 16 pretekov usporiadaných pre formulu 1 a ďalších 11 pretekov juhoamerickej série [[Formula Libre]], kde štartovali aj [[Alberto Ascari]], [[Juan Manuel Fangio]], [[Giuseppe Farina]], [[Luigi Fagiolo]] a ďalšie hviezdy. Je až prekvapujúce, že už v roku 1954 sa okrem 10 pretekov pre majstrovstvá sveta konalo aj neuveriteľných 34 pretekov mimo šampionát. Začiatkom 60. rokov sa postupne začal zvyšovať počet Veľkých cien započítavaných do MS a znižoval počet pretekov bez spomínaného štatútu. Vznikli ale Majstrovstvá Juhoafrickej republiky a Tasmánsky pohár v Austrálii. Až od polovice 70. rokov sa jazdili len preteky so štatútom MS a preteky šampiónov v Brands Hatch. Šesť zo siedmich pretekov prvého ročníka majstrovstiev sveta sa uskutočnilo v Európe. Jedinými mimoeurópskymi pretekmi bolo slávne podujatie [[500 míľ Indianapolis]], ktoré bolo zaradené do kalendára v prvom desaťročí MS a malo byť akýmsi mostom medzi dvomi úplne odlišnými svetmi s rôznou mentalitou a tiež s odlišným technickým vybavením. Pretože záujem amerických pilotov o štart v európskych Grand Prix bol nulový a pokusy Európanov o 500 míľ boli sporadické, bola do kalendára zaradená Grand Prix USA. Najprv spolu s 500 míľ Indianapolis (1959 a 1960), ale ani tento pokus nevyvolal u Američanov záujem o formulu 1, preto sa od roku 1961 jazdí Grand Prix USA len pre monoposty F1. [[Argentína]] ako prvá hostila preteky formuly 1 na juhoamerickom kontinente v roku 1953, [[Maroko]] videlo v roku 1958 premiéru na africkej pôde. Prvými pretekmi v Ázii sa stala Grand Prix Japonska v roku 1976 a do [[Oceánia|Oceánie]] zavítal kolotoč formuly 1 v roku 1985 vďaka austrálskej Grand Prix. Tradične môže každá krajina usporiadať pod svojím menom len jednu Grand Prix ročne. Ak sa v jednej krajine koná viacero pretekov, musí byť druhá Grand Prix pomenovaná odlišne. Napríklad v [[Taliansko|Taliansku]] sa v Monze jazdila Grand Prix Talianska a v [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imole]] Grand Prix San Marína, v [[Nemecko|Nemecku]] Grand Prix Nemecka a Grand Prix Európy. Veľká cena Talianska je jediná, ktorá sa od premiérového ročníka konala každoročne bez prestávky až dodnes. Tradične ju hostí Monza. Jedinou výnimkou bola sezóna 1980, keď sa Grand Prix Talianska uskutočnila na okruhu v Imole. Súčasnou snahou je, aby jednotlivé štáty organizovali len jednu Veľkú cenu a pokiaľ možno striedali rôzne okruhy. Príkladom môže byť [[Nürburgring]] a [[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheim]], ktoré sa od roku 2008 striedajú v organizovaní Grand Prix Nemecka. === Zoznam Veľkých cien F1 === Toto je zoznam všetkých pretekov Formuly 1, s uvedením tzv. „mokrých pretekov“. Podľa pravidiel sa v týchto pretekoch nemusí dodržiavať povinný počet výmen pneumatík a počet pneumatík. Ak ani v jednom z tréningov alebo kvalifikácii nenastali mokré podmienky na trati, môže riaditeľ pretekov nariadiť dodatočný tréning pred pretekmi na mokrej trati. Riaditeľ pretekov môže rozhodnúť o prerušení pretekov. Signalizácia zmeny povrchu a klzkosti trate počas pretekov je žlto-červená pruhovaná vlajka. Autá na mokrej trati používajú pneumatiky do dažďa. '''Zoznam pretekov Formuly 1 za mokra'''<ref>http://www.f1legendraces.com/viewtopic.php?t=1755{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seasons • STATS F1|url=https://www.statsf1.com/en/saisons.aspx|dátum prístupu=2019-01-13|vydavateľ=www.statsf1.com}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%" |+ !Rok !Počet daždivých pretekov !% z pretekov v sezóne !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 !18 !19 !20 !21 !22 !23 !24 |- !{{F1|1950}} |1 |14 |GBR |[[1950 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |'''500''' |SUI |[[1950 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1950 French Grand Prix|FRA]] |[[1950 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1951}} |1 |13 | style="background:#cfcfff ;" |[[1951 Swiss Grand Prix|'''SUI''']] |500 |[[1951 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1951 French Grand Prix|FRA]] |[[1951 British Grand Prix|GBR]] |[[1951 German Grand Prix|GER]] |[[1951 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1951 Spanish Grand Prix|ESP]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1952}} |3 |38 |[[1952 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1952 Indianapolis 500|500]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1952 British Grand Prix|GBR]] |[[1952 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1952 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1953}} |1 |11 |[[1953 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1953 Indianapolis 500|500]] |[[1953 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1953 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1953 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1953 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1953 German Grand Prix|GER]] |[[1953 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1953 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1954}} |3 |33 | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 Argentine Grand Prix|'''ARG''']] |[[1954 Indianapolis 500|500]] |[[1954 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1954 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1954 German Grand Prix|GER]] |[[1954 Swiss Grand Prix|SUI]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[1954 Spanish Grand Prix|ESP]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1955}} |1 |14 |[[1955 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1955 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1955 Indianapolis 500|500]] |[[1955 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1955 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1955 British Grand Prix|GBR]] |[[1955 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1956}} |2 |25 |[[1956 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1956 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1956 Indianapolis 500|500]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1956 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1956 French Grand Prix|FRA]] |[[1956 British Grand Prix|GBR]] |[[1956 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1956 Italian Grand Prix|'''ITA''']] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1957}} |0 |0 |[[1957 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1957 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1957 Indianapolis 500|500]] |[[1957 French Grand Prix|FRA]] |[[1957 British Grand Prix|GBR]] |[[1957 German Grand Prix|GER]] |[[1957 Pescara Grand Prix|PES]] |[[1957 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1958}} |1 |9 |[[1958 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1958 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1958 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1958 Indianapolis 500|500]] |[[1958 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1958 French Grand Prix|FRA]] |[[1958 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1958 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1958 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1958 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1958 Moroccan Grand Prix|MOR]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1959}} |0 |0 |[[1959 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1959 Indianapolis 500|500]] |[[1959 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1959 French Grand Prix|FRA]] |[[1959 British Grand Prix|GBR]] |[[1959 German Grand Prix|GER]] |[[1959 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1959 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1959 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1960}} |1 |10 |[[1960 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1960 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1960 Indianapolis 500|500]] |[[1960 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1960 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1960 French Grand Prix|FRA]] |[[1960 British Grand Prix|GBR]] |[[1960 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1960 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1960 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1961}} |2 |25 |[[1961 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1961 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1961 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1961 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1961 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1961 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1961 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1961 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1962}} |2 |22 |[[1962 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1962 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1962 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1962 French Grand Prix|FRA]] |[[1962 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1962 German Grand Prix|'''GER''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1962 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[1962 United States Grand Prix|USA]] |[[1962 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1963}} |2 |20 |[[1963 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1963 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1963 Dutch Grand Prix|NED]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1963 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1963 British Grand Prix|GBR]] |[[1963 German Grand Prix|GER]] |[[1963 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1963 United States Grand Prix|USA]] |[[1963 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1963 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1964}} |0 |0 |[[1964 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1964 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1964 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1964 French Grand Prix|FRA]] |[[1964 British Grand Prix|GBR]] |[[1964 German Grand Prix|GER]] |[[1964 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1964 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1964 United States Grand Prix|USA]] |[[1964 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1965}} |2 |25 |[[1965 South African Grand Prix|RSA]] |[[1965 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1965 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1965 French Grand Prix|FRA]] |[[1965 British Grand Prix|GBR]] |[[1965 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1965 German Grand Prix|GER]] |[[1965 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1965 United States Grand Prix|'''USA''']] |[[1965 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1966}} |3 |33 |[[1966 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1966 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1966 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1966 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1966 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1966 German Grand Prix|GER]] |[[1966 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1966 United States Grand Prix|USA]] |[[1966 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1967}} |1 |9 |[[1967 South African Grand Prix|RSA]] |[[1967 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1967 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1967 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1967 French Grand Prix|FRA]] |[[1967 British Grand Prix|GBR]] |[[1967 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1967 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1967 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1967 United States Grand Prix|USA]] |[[1967 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1968}} |3 |25 |[[1968 South African Grand Prix|RSA]] |[[1968 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1968 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1968 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 Dutch Grand Prix|'''NED''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1968 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1968 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1968 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1968 United States Grand Prix|USA]] |[[1968 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1969}} |0 |0 |[[1969 South African Grand Prix|RSA]] |[[1969 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1969 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1969 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1969 French Grand Prix|FRA]] |[[1969 British Grand Prix|GBR]] |[[1969 German Grand Prix|GER]] |[[1969 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1969 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1969 United States Grand Prix|USA]] |[[1969 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1970}} |0 |0 |[[1970 South African Grand Prix|RSA]] |[[1970 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1970 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1970 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1970 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1970 French Grand Prix|FRA]] |[[1970 British Grand Prix|GBR]] |[[1970 German Grand Prix|GER]] |[[1970 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1970 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1970 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1970 United States Grand Prix|USA]] |[[1970 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1971}} |2 |18 |[[1971 South African Grand Prix|RSA]] |[[1971 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1971 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1971 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1971 French Grand Prix|FRA]] |[[1971 British Grand Prix|GBR]] |[[1971 German Grand Prix|GER]] |[[1971 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1971 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1971 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1971 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1972}} |3 |25 |[[1972 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1972 South African Grand Prix|RSA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1972 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1972 French Grand Prix|FRA]] |[[1972 British Grand Prix|GBR]] |[[1972 German Grand Prix|GER]] |[[1972 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1972 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1972 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 United States Grand Prix|'''USA''']] | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1973}} |1 |7 |[[1973 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1973 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1973 South African Grand Prix|RSA]] |[[1973 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1973 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1973 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1973 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1973 French Grand Prix|FRA]] |[[1973 British Grand Prix|GBR]] |[[1973 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1973 German Grand Prix|GER]] |[[1973 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1973 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1973 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1973 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1974}} |3 |20 |[[1974 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1974 South African Grand Prix|RSA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1974 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1974 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1974 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1974 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1974 French Grand Prix|FRA]] |[[1974 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1974 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1974 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1974 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1974 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1975}} |4 |29 |[[1975 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1975 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1975 South African Grand Prix|RSA]] |[[1975 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1975 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1975 Swedish Grand Prix|SWE]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1975 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1975 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1975 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1975 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | |- !{{F1|1976}} |2 |13 |[[1976 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1976 South African Grand Prix|RSA]] |[[1976 United States Grand Prix West|USW]] |[[1976 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1976 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1976 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1976 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1976 French Grand Prix|FRA]] |[[1976 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1976 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1976 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1976 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1976 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1976 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1976 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1976 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1977}} |3 |18 |[[1977 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1977 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1977 South African Grand Prix|RSA]] |[[1977 United States Grand Prix West|USW]] |[[1977 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1977 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1977 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1977 French Grand Prix|FRA]] |[[1977 British Grand Prix|GBR]] |[[1977 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1977 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1977 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 United States Grand Prix|'''USA''']] |[[1977 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1977 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|1978}} |1 |6 |[[1978 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1978 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1978 South African Grand Prix|RSA]] |[[1978 United States Grand Prix West|USW]] |[[1978 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1978 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1978 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1978 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1978 French Grand Prix|FRA]] |[[1978 British Grand Prix|GBR]] |[[1978 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1978 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1978 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1978 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1978 United States Grand Prix|USA]] |[[1978 Canadian Grand Prix|CAN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1979}} |2 |13 |[[1979 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1979 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1979 South African Grand Prix|'''RSA''']] |[[1979 United States Grand Prix West|USW]] |[[1979 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1979 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1979 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1979 French Grand Prix|FRA]] |[[1979 British Grand Prix|GBR]] |[[1979 German Grand Prix|GER]] |[[1979 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1979 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1979 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1979 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1979 United States Grand Prix|'''USA''']] | | | | | | | | | |- !{{F1|1980}} |1 |7 |[[1980 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1980 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1980 South African Grand Prix|RSA]] |[[1980 United States Grand Prix West|USW]] |[[1980 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1980 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1980 French Grand Prix|FRA]] |[[1980 British Grand Prix|GBR]] |[[1980 German Grand Prix|GER]] |[[1980 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1980 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1980 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1980 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1980 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | |- !{{F1|1981}} |6 |40 |[[1981 United States Grand Prix West|USW]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1981 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1981 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1981 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1981 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1981 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1981 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1981 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1981 Caesars Palace Grand Prix|CPL]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1982}} |0 |0 |[[1982 South African Grand Prix|RSA]] |[[1982 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1982 United States Grand Prix West|USW]] |[[1982 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1982 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1982 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1982 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1982 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1982 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1982 British Grand Prix|GBR]] |[[1982 French Grand Prix|FRA]] |[[1982 German Grand Prix|GER]] |[[1982 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1982 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1982 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1982 Caesars Palace Grand Prix|CPL]] | | | | | | | | |- !{{F1|1983}} |1 |7 |[[1983 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1983 United States Grand Prix West|USW]] |[[1983 French Grand Prix|FRA]] |[[1983 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1983 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1983 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1983 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1983 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1983 British Grand Prix|GBR]] |[[1983 German Grand Prix|GER]] |[[1983 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1983 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1983 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1983 European Grand Prix|EUR]] |[[1983 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1984}} |1 |6 |[[1984 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1984 South African Grand Prix|RSA]] |[[1984 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1984 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1984 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1984 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1984 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1984 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1984 Dallas Grand Prix|DAL]] |[[1984 British Grand Prix|GBR]] |[[1984 German Grand Prix|GER]] |[[1984 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1984 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1984 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1984 European Grand Prix|EUR]] |[[1984 Portuguese Grand Prix|POR]] | | | | | | | | |- !{{F1|1985}} |2 |13 |[[1985 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1985 Portuguese Grand Prix|'''POR''']] |[[1985 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1985 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1985 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1985 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1985 French Grand Prix|FRA]] |[[1985 British Grand Prix|GBR]] |[[1985 German Grand Prix|GER]] |[[1985 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1985 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1985 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1985 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1985 European Grand Prix|EUR]] |[[1985 South African Grand Prix|RSA]] |[[1985 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1986}} |0 |0 |[[1986 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1986 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1986 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1986 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1986 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1986 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1986 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1986 French Grand Prix|FRA]] |[[1986 British Grand Prix|GBR]] |[[1986 German Grand Prix|GER]] |[[1986 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1986 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1986 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1986 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1986 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1986 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1987}} |1 |6 |[[1987 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1987 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1987 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1987 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1987 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1987 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1987 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1987 German Grand Prix|GER]] |[[1987 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1987 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1987 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1987 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1987 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1987 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1987 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1987 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1988}} |3 |19 |[[1988 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1988 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1988 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1988 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1988 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1988 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1988 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1988 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1988 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1988 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1988 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1988 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1988 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1989}} |3 |19 |[[1989 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1989 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1989 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1989 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1989 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1989 French Grand Prix|FRA]] |[[1989 British Grand Prix|GBR]] |[[1989 German Grand Prix|GER]] |[[1989 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1989 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1989 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1989 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1989 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Australian Grand Prix|'''AUS''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1990}} |1 |6 |[[1990 United States Grand Prix|USA]] |[[1990 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1990 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1990 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1990 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1990 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1990 French Grand Prix|FRA]] |[[1990 British Grand Prix|GBR]] |[[1990 German Grand Prix|GER]] |[[1990 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1990 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1990 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1990 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1990 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1990 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1990 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1991}} |4 |25 |[[1991 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1991 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1991 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1991 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1991 French Grand Prix|FRA]] |[[1991 British Grand Prix|GBR]] |[[1991 German Grand Prix|GER]] |[[1991 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1991 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1991 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1991 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1991 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1991 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 Australian Grand Prix|'''AUS''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1992}} |3 |19 |[[1992 South African Grand Prix|RSA]] |[[1992 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1992 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1992 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1992 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1992 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1992 British Grand Prix|GBR]] |[[1992 German Grand Prix|GER]] |[[1992 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1992 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1992 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1992 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1992 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1993}} |4 |25 | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 South African Grand Prix|'''RSA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 European Grand Prix|'''EUR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1993 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1993 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1993 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1993 French Grand Prix|FRA]] |[[1993 British Grand Prix|GBR]] |[[1993 German Grand Prix|GER]] |[[1993 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1993 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1993 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1993 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1993 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1993 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1994}} |1 |6 |[[1994 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1994 Pacific Grand Prix|PAC]] |[[1994 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1994 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1994 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1994 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1994 French Grand Prix|FRA]] |[[1994 British Grand Prix|GBR]] |[[1994 German Grand Prix|GER]] |[[1994 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1994 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1994 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1994 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1994 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1994 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1994 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1995}} |5 |29 |[[1995 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1995 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1995 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1995 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1995 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1995 British Grand Prix|GBR]] |[[1995 German Grand Prix|GER]] |[[1995 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1995 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1995 Portuguese Grand Prix|POR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[1995 Pacific Grand Prix|PAC]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1995 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | |- !{{F1|1996}} |3 |19 |[[1996 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1996 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1996 European Grand Prix|EUR]] |[[1996 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Monaco Grand Prix|'''MON''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1996 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1996 French Grand Prix|FRA]] |[[1996 British Grand Prix|GBR]] |[[1996 German Grand Prix|GER]] |[[1996 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1996 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1996 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1996 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1996 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1997}} |3 |18 |[[1997 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1997 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1997 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1997 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1997 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1997 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1997 British Grand Prix|GBR]] |[[1997 German Grand Prix|GER]] |[[1997 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1997 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1997 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1997 Luxembourg Grand Prix|LUX]] |[[1997 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1997 European Grand Prix|EUR]] | | | | | | | |- !{{F1|1998}} |3 |19 |[[1998 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1998 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 Argentine Grand Prix|'''ARG''']] |[[1998 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1998 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1998 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1998 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1998 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1998 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1998 German Grand Prix|GER]] |[[1998 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1998 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1998 Luxembourg Grand Prix|LUX]] |[[1998 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1999}} |2 |13 |[[1999 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1999 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1999 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1999 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1999 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1999 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1999 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1999 British Grand Prix|GBR]] |[[1999 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1999 German Grand Prix|GER]] |[[1999 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1999 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1999 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1999 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[1999 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[1999 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|2000}} |6 |35 |[[2000 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2000 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2000 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2000 British Grand Prix|GBR]] |[[2000 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[2000 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[2000 French Grand Prix|FRA]] |[[2000 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 German Grand Prix|'''GER''']] |[[2000 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2000 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 United States Grand Prix|'''USA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[2000 Malaysian Grand Prix|MAL]] | | | | | | | |- !{{F1|2001}} |2 |12 |[[2001 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2001 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2001 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2001 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2001 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2001 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2001 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2001 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2001 European Grand Prix|EUR]] |[[2001 French Grand Prix|FRA]] |[[2001 British Grand Prix|GBR]] |[[2001 German Grand Prix|GER]] |[[2001 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2001 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2001 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2001 United States Grand Prix|USA]] |[[2001 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|2002}} |1 |6 |[[2002 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2002 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2002 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2002 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2002 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2002 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2002 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2002 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2002 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2002 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2002 French Grand Prix|FRA]] |[[2002 German Grand Prix|GER]] |[[2002 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2002 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2002 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2002 United States Grand Prix|USA]] |[[2002 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|2003}} |2 |12 | style="background:#cfcfff ;" |[[2003 Australian Grand Prix|'''AUS''']] |[[2003 Malaysian Grand Prix|MAL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2003 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2003 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2003 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2003 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2003 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2003 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2003 European Grand Prix|EUR]] |[[2003 French Grand Prix|FRA]] |[[2003 British Grand Prix|GBR]] |[[2003 German Grand Prix|GER]] |[[2003 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2003 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2003 United States Grand Prix|USA]] |[[2003 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|2004}} |3 |17 |[[2004 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2004 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2004 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2004 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2004 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2004 European Grand Prix|EUR]] |[[2004 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2004 United States Grand Prix|USA]] |[[2004 French Grand Prix|FRA]] |[[2004 British Grand Prix|GBR]] |[[2004 German Grand Prix|GER]] |[[2004 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2004 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2004 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2004 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | | | |- !{{F1|2005}} |'''1''' |5 |[[2005 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2005 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2005 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2005 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2005 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2005 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2005 European Grand Prix|EUR]] |[[2005 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2005 United States Grand Prix|USA]] |[[2005 French Grand Prix|FRA]] |[[2005 British Grand Prix|GBR]] |[[2005 German Grand Prix|GER]] |[[2005 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2005 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2005 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2005 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2005 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2005 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2005 Chinese Grand Prix|CHN]] | | | | | |- !{{F1|2006}} |2 |11 |[[2006 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2006 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2006 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2006 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2006 European Grand Prix|EUR]] |[[2006 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2006 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2006 British Grand Prix|GBR]] |[[2006 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2006 United States Grand Prix|USA]] |[[2006 French Grand Prix|FRA]] |[[2006 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2006 Hungarian Grand Prix|'''HUN''']] |[[2006 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2006 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2006 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2006 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2006 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | | |- !{{F1|2007}} |3 |18 |[[2007 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2007 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2007 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2007 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2007 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2007 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2007 United States Grand Prix|USA]] |[[2007 French Grand Prix|FRA]] |[[2007 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[2007 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2007 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2007 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2007 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2007 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | | | |- !{{F1|2008}} |6 |33 |[[2008 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2008 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2008 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2008 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2008 Turkish Grand Prix|TUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[2008 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 French Grand Prix|'''FRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2008 German Grand Prix|GER]] |[[2008 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2008 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[2008 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2008 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2008 Chinese Grand Prix|CHN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | | | |- !{{F1|2009}} |2 |12 |[[2009 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2009 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2009 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2009 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2009 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2009 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2009 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2009 British Grand Prix|GBR]] |[[2009 German Grand Prix|GER]] |[[2009 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2009 European Grand Prix|EUR]] |[[2009 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2009 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2009 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2009 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2009 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2009 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | | | |- !{{F1|2010}} |5 |26 |[[2010 Bahrain Grand Prix|BHR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Australian Grand Prix|'''AUS''']] |[[2010 Malaysian Grand Prix|MAL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2010 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2010 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Turkish Grand Prix|'''TUR''']] |[[2010 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2010 European Grand Prix|EUR]] |[[2010 British Grand Prix|GBR]] |[[2010 German Grand Prix|GER]] |[[2010 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2010 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2010 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2010 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Korean Grand Prix|'''KOR''']] |[[2010 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2010 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2011}} |5 |26 |[[2011 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2011 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2011 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2011 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2011 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2011 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[2011 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 German Grand Prix|'''GER''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Hungarian Grand Prix|'''HUN''']] |[[2011 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2011 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2011 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2011 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Korean Grand Prix|'''KOR''']] |[[2011 Indian Grand Prix|IND]] |[[2011 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2011 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | |- !{{F1|2012}} |2 |11 |[[2012 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2012 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2012 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2012 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2012 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2012 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2012 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2012 European Grand Prix|EUR]] |[[2012 British Grand Prix|GBR]] |[[2012 German Grand Prix|GER]] |[[2012 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2012 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2012 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2012 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2012 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2012 Korean Grand Prix|KOR]] |[[2012 Indian Grand Prix|IND]] |[[2012 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2012 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2012 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | |- !{{F1|2013}} |1 |5 |[[2013 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2013 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2013 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2013 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2013 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2013 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2013 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2013 British Grand Prix|GBR]] |[[2013 German Grand Prix|GER]] |[[2013 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2013 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2013 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2013 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2013 Korean Grand Prix|KOR]] |[[2013 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2013 Indian Grand Prix|IND]] |[[2013 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2013 United States Grand Prix|USA]] |[[2013 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | |- !{{F1|2014}} |0 |0 |[[2014 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2014 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2014 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2014 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2014 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2014 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2014 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2014 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2014 British Grand Prix|GBR]] |[[2014 German Grand Prix|GER]] |[[2014 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2014 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2014 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2014 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2014 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2014 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2014 United States Grand Prix|USA]] |[[2014 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2014 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2015}} |1 |5 |[[2015 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2015 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2015 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2015 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2015 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2015 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2015 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2015 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2015 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2015 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2015 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2015 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2015 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2015 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2015 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2015 United States Grand Prix|USA]] |[[2015 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2015 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2015 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2016}} |3 |15 |[[2016 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2016 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2016 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2016 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2016 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[2016 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2016 European Grand Prix|EUR]] |[[2016 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2016 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2016 German Grand Prix|GER]] |[[2016 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2016 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2016 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2016 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2016 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2016 United States Grand Prix|USA]] |[[2016 Mexican Grand Prix|MEX]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2016 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | |- !{{F1|2017}} |1 |5 |[[2017 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2017 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2017 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2017 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2017 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2017 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2017 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2017 Azerbaijan Grand Prix|AZE]] |[[2017 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2017 British Grand Prix|GBR]] |[[2017 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2017 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2017 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2017 Singapore Grand Prix|'''SIN''']] |[[2017 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2017 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2017 United States Grand Prix|USA]] |[[2017 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2017 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2017 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | |- !{{F1|2018}} |1 |5 |[[2018 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2018 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2018 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2018 Azerbaijan Grand Prix|AZE]] |[[2018 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2018 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2018 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2018 French Grand Prix|FRA]] |[[2018 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2018 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2018 German Grand Prix|'''GER''']] |[[2018 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2018 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2018 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2018 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2018 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2018 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2018 United States Grand Prix|USA]] |[[2018 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2018 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2018 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | |- ![[Formula 1 v roku 2019|2019]] |1 |5 |AUS |BHR |CHN |AZE |ESP |MCO |CAN |FRA |AUT |GBR | style="background:#cfcfff ;" |'''GER''' |HUN |BEL |ITA |SIN |RUS |JPN |MEX |USA |BRA |ARE | | | |- ![[Formula 1 v roku 2020|2020]] |1 |6 |AUT |AUT |HUN |GBR |GBR |ESP |BEL |ITA |ITA |RUS |GER |POR |ITA | style="background:#cfcfff ;" |'''TUR''' |BHR |BHR |ARE | | | | | | | |- ![[Formula 1 v roku 2021|2021]] |1 |4 |BHR | style="background:#cfcfff ;" |'''EMI''' |POR |ESP |MCO |AZE |CAN |FRA |AUT |GBR |HUN |BEL |NED |ITA |RUS |SIN |JAP |USA |MEX |BRA |AUS |SAU |ARE | |- ![[Formula 1 v roku 2022|2022]] |1 |5 |BHR |SAU |AUS |EMI |MIA |ESP |MCO |AZE |CAN |GBR |AUT |FRA |HUN |BEL |NED |ITA | style="background:#cfcfff ;" | '''SIN''' |JAP |USA |MXC |SAP |ARE | | |- ![[Formula 1 v roku 2023|2023]] |1 |4 |BHR |SAU |AUS |AZE |MIA |EMI |MCO |ESP |CAN |AUT |GBR |HUN |BEL | style="background:#cfcfff ;" | '''NED''' |ITA |SIN |JAP |QAT |USA |MXC |SAP |VGS |ARE | |- ![[Formula 1 v roku 2024|2024]] |1 |4 |[[Veľká cena Bahrajnu 2024|BHR]] |[[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|SAU]] |[[Veľká cena Austrálie 2024|AUS]] |[[Veľká cena Japonska 2024|JPN]] |[[Veľká cena Číny 2024|CHN]] |[[Veľká cena miami 2024|MIA]] |[[Veľká cena Emilia Romagna 2024|EMI]] |[[Veľká cena Monaka 2024|MCO]] |[[Veľká cena Kanady 2024|CAN]] |[[Veľká cena Španielska 2024|ESP]] |[[Veľká cena Rakúska 2024|AUT]] |[[Veľká cena Veľkej Británie 2024|GBR]] |[[Veľká cena Maďarska 2024|HUN]] |[[Veľká cena Belgicka 2024|BEL]] |[[Veľká cena Holandska 2024|NED]] |[[Veľká cena Talianska 2024|ITA]] |[[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|AZE]] |[[Veľká cena Singapuru 2024|SIN]] |[[Veľká cena usa 2024|USA]] |[[Veľká cena Mexika 2024|MEX]] | style="background:#cfcfff ;" | [[Veľká cena São Paula 2024|'''SAP''']] |[[Veľká cena Las Vegas 2024|VGS]] |[[Veľká cena Kataru 2024|QAT]] |[[Veľká cena Abú Zabí 2024|ABU]] |- ![[Formula 1 v roku 2025|2025]] |3 |12,5 | style="background:#cfcfff ;" |[[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]] |[[Veľká cena Číny 2025|CHN]] |[[Veľká cena Japonska 2025|JPN]] |[[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]] |[[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]] |[[Veľká cena Miami 2025|MIA]] |[[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]] |[[Veľká cena Monaka 2025|MCO]] |[[Veľká cena Španielska 2025|ESP]] |[[Veľká cena Kanady 2025|CAN]] |[[Veľká cena Rakúska 2025|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]] |[[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]] |[[Veľká cena Holandska 2025|NED]] |[[Veľká cena Talianska 2025|ITA]] |[[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]] |[[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]] |[[Veľká cena USA 2025|USA]] |[[Veľká cena Mexika 2025|MEX]] |[[Veľká cena São Paula 2025|SAP]] |[[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]] |[[Veľká cena Kataru 2025|QAT]] |[[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]] |} '''Poznámky''' * Bold - daždivé preteky ==Formula 1 a sponzorstvo== [[Súbor:2005FOS 1968LotusCosworth49B.jpg|thumb|Lotus vo farbách svojho sponzora]] Pred rokom 1968, ktorý je považovaný za masívny vstup sponzorov do formuly 1, tímy pretekali v oficiálnych národných farbách a na ich kapotách sa sponzorské nápisy objavovali skôr sporadicky a išlo predovšetkým o dodávateľa komponentov (pneumatiky, palivo, olej a ďalšie). V roku 1968 prišiel Lotus, ako prvý tím vo farbách svojho sponzora "Imperial Tobacco" a následne potom v známej zlato-čiernej kombinácii. Toto sfarbenie tak nahradilo zelenú farbu (British Racing Green), s ktorou jazdili britské automobily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = When F1 had its first tobacco spat | url = https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/when-f1-had-its-first-tobacco-spat/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB | meno = Paul | priezvisko = Fearnley}}</ref> V nasledujúcich rokoch tímy, jazdci, okruhy a dokonca aj názvy jednotlivých Grand Prix boli ovplyvnené mohutným nástupom reklamy, a to predovšetkým z oblasti tabakového priemyslu. Po prijatí legislatívy zakazujúcej propagáciu fajčenia do formuly 1 prúdia prostriedky predovšetkým z iných zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Motorsport Sponsorship | url = https://tobaccotactics.org/article/motorsport-sponsorship/ | vydavateľ = TobaccoTactics | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> Všetky tímy eliminovali tabakovú reklamu a úplne sa zbavili sponzorstva týchto firiem. Ferrari nápisy Marlboro nahradilo čiarovým kódom, ktorý v priebehu sezóny 2010 kvôli obvineniam z ilegálnej tabakovej reklamy odstránilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.eurosport.com/geoblocking.shtml | vydavateľ = www.eurosport.com | dátum prístupu = 2024-06-05}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Formula 1}} == Externé odkazy == '''Oficiálne stránky''' * [http://www.formula1.com/ Formula 1] {{eng}} * [http://www.fia.com FIA] {{eng}} '''Slovenské a české spravodajské stránky''' * [http://www.f1.sk/ F1.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101216123415/http://www.f1.sk/ |date=2010-12-16 }} * [http://f1news.autoroad.cz/ F1News.cz] * [http://f1sport.autorevue.cz/ F1Sport.cz] *[https://f1online.sk/ F1Online.sk] '''Zahraničné spravodajské stránky''' * [http://www.autosport.com Autosport] {{eng}} * [http://www1.skysports.com/formula1/ Sky Sports F1] {{eng}} * [http://www.bbc.co.uk/sport/0/formula1/ BBC Sport] {{eng}} '''Technika''' * [http://techf1les.wordpress.com/ techF1LES] * [http://scarbsf1.com/ ScarbsF1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120809063735/http://www.scarbsf1.com/ |date=2012-08-09 }} {{eng}} * [http://www.f1technical.net/ F1Technical] {{eng}} '''História''' * [http://www.gpguide.com/ Grand Prix Guide] {{eng}} {{Portál|Formula 1}} [[Kategória:Formula 1| ]] [[Kategória:Séria pretekov Formuly]] 0a11gof6onnvcptt0vhzv310dhmh7m7 0 169919 8194603 8149836 2026-04-07T15:20:06Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú! 8194603 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Radošovice | typ = obec | znak = Radošovice znak.jpg | vlajka = Radošovice vlajka.jpg | obrázok = Radošovice5.jpg | popis = <!-- Radošovice - pohled na kostel svatého Víta se silnice do Vlašimi --> | ob.roz.pôs = Vlašim | pov.ob = Vlašim | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 405 | zemepisná šírka = 49,744722 | zemepisná dĺžka = 14,870000 | rozloha = 8,01 | prvá zmienka = 1318 | starosta = Vladimír Gut | PSČ = 257 26 | početč = 3 | početzsj = 3 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0201 530531 | adresa = Radošovice 14<br />25726 Divišov | email = ou.radosovice@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.radosovice.eu | commons = Radošovice (Benešov District) }} '''Radošovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Benešov|Benešov]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 332 obyvateľov, z toho 168 mužov a 164 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,9 roka (muži 41,5 roka, ženy 40,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Radošovice (Benešov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.radosovice.eu Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Benešov}} [[Kategória:Obce okresu Benešov]] 93muzila5d5cs3ztuyxcpw8y0a6838n 0 170063 8194765 8164818 2026-04-08T03:33:15Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wikilinka 8194765 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Železná | typ = obec | znak = Železná okr Beroun znak.jpg | vlajka = Železná okr Beroun vlajka.jpg | obrázok = Železná, old farm.jpg | popis = statok na návsi | ob.roz.pôs = Beroun | pov.ob = Beroun | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 398 | zemepisná šírka = 50,008889 | zemepisná dĺžka = 14,090278 | rozloha = 4,01 | prvá zmienka = 1292 | starosta = Václav Husák | PSČ = 266 01 až 267 07 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0202 599417 | adresa = Železná 28<br />266 01 Beroun 1 | email = ouzelezna@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-zelezna.cz | commons = Železná (Beroun District) }} '''Železná''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Beroun|okrese Beroun]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji, asi 6 km severne od [[Beroun]]a. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 265 obyvateľov, z toho 133 mužov a 132 žien, pričom priemerný vek v obci bol 36,9 roka (muži 35,4 roka, ženy 38,4 roka). == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1292]]. Narodil sa tu [[Václav Hodek]] (1838{{--}}1886), revolucionár z roku 1848 a novinár. === Územné začlenenie === Dejiny územnosprávneho začleňovania zahŕňajú obdobie od roku 1850 do súčasnosti. V chronologickom prehľade je uvedená územno-administratívna príslušnosť obce v roku, kedy k zmene došlo: * 1850 krajina česká, kraj Praha, politicky okres Smíchov, súdny okres Unhošť<ref name="ck">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Správní uspořádání Předlitavska 1850-1918 |url=http://www.cisleithanien.eu/ |dátum prístupu=2014-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090130000204/http://www.cisleithanien.eu/ |dátum archivácie=2009-01-30 }}</ref> * 1855 krajina česká, kraj Praha, súdny okres Unhošť<ref name="ck" /> * 1868 krajina česká, politický okres Smíchov, súdny okres Unhošť<ref name="ck" /> * 1893 krajina česká, politický okres Kladno, súdny okres Unhošť<ref>Vyhláška ministeria věcí vnitřních č.&nbsp;130/1893&nbsp;Sb.</ref> * 1939 krajina česká, Oberlandrat Kladno, politický okres Kladno, súdny okres Unhošť<ref>[http://www.hartau.de/PBM/Protektorat.html Amtliches Deutsches Ortsbuch für das Protektorat Böhmen und Mähren]</ref> * 1942 krajina česká, Oberlandrat Praha, politický okres Kladno, súdny okres Unhošť<ref>Nařízení ministra vnitra č.&nbsp;185/1942&nbsp;Sb.</ref> * 1945 krajina česká, správny okres Kladno, súdny okres Unhošť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dekret presidenta republiky č. 121/1945 Sb. |url=http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1945/sb52-45.pdf |dátum prístupu=2011-09-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110928133321/http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1945/sb52-45.pdf |dátum archivácie=2011-09-28 }}</ref> * 1949 Pražský kraj, okres Beroun<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vládní nařízení č. 3/1949 Sb. |url=http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1949/sb02-49.pdf |dátum prístupu=2011-05-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110522061727/http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1949/sb02-49.pdf |dátum archivácie=2011-05-22 }}</ref> * 1960 Stredočeský kraj, okres Beroun * 2003 Stredočeský kraj, okres Beroun, obec s rozšírenou pôsobnosťou Beroun === Rok 1932 === V obci Železná ''(365 obyvateľov, katol. kostol)'' boli v roku 1932 evidované tieto živnosti a obchody:<ref>''Adresář republiky Československé pro průmysl, živnosti, obchod a zemědělství'', sestavila a vydala firma Rudolf Mosse, Praha&nbsp;1932, svazek&nbsp;I, str.&nbsp;1943. (česky a německy)</ref> 2 tehelne, 4 hostince, 2 kováči, krajčír, 3 obchody s mliekom, mlyn, obuvník, mäsiar, 4 obchody so zmiešaným tovarom, Sporiteľný a záložný spolok pre Železnú, 2 trafiky, záhradníctvo == Pamiatky == * Kostol Nanebovzatia Panny Márie * Fara * Pamätná [[jarabina brekyňová]], asi 300 rokov stará, rastúca vedľa kostola == Doprava == '''Dopravná sieť''' * Pozemné komunikácie :Obcou vedie cesta cesta II/118 v úseku Beroun - Kladno. * Železnica :Železničná trať ani stanica na území obce nie sú. '''Verejná doprava 2011''' * Autobusová doprava :Z obce viedli autobusovej linky napr. do týchto cieľov: Beroun, Kladno, Králův Dvůr, Loděnice, Příbram, Unhošť, Žebrák. == Galéria == <gallery> Súbor:Železná, church.jpg|Kostol Nanebovzatia Panny Márie Súbor:Železná, common 2.jpg|Dom na návsi </gallery> == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Železná (okres Beroun)|10912642}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Železná (Beroun District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Beroun}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Beroun]] tc6chz4dcykv8nybsecg3qtv1uq9znd 0 172020 8194598 5302101 2026-04-07T15:17:41Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194598 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Radošovice | typ = obec | znak = Radosovice CB CZ CoA.jpg | vlajka = Radosovice CB CZ flag.svg | obrázok = Radoschowitz-2010-09-25-DumCislo15.JPG | popis = <!-- Dům číslo 15 na návsi v Radošovicích --> | ob.roz.pôs = České Budějovice | pov.ob = České Budějovice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 433 | zemepisná šírka = 49,020278 | zemepisná dĺžka = 14,274167 | rozloha = 9,73 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Michal Borovka, MBA | PSČ = 373 46 až 373 83 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0311 544965 | adresa = Obecní úřad Radošovice<br />Radošovice 7<br />373 41 Hluboká nad Vltavou | email = radosovice@volny.cz | mapa = Radosovice CB CZ.png | popis mapy = | web = www.obecradosovice.eud.cz | commons = Radošovice (České Budějovice District) }} '''Radošovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres České Budějovice|České Budějovice]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 187 obyvateľov, z toho 96 mužov a 91 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,9 roka (muži 38,1 roka, ženy 41,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Radošovice (České Budějovice District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecradosovice.eud.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu České Budějovice}} [[Kategória:Obce okresu České Budějovice]] fz0zz5doctfq1aazp0k6sn8tehcd6m5 0 172030 8194574 5302132 2026-04-07T15:08:27Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194574 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bujanov | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Kaplice | pov.ob = Kaplice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 670 | zemepisná šírka = 48,701667 | zemepisná dĺžka = 14,448056 | rozloha = 17,45 | prvá zmienka = 1347 | starosta = Luděk Detour | PSČ = 382 41 až 382 92 | početč = 4 | početzsj = 5 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0312 545449 | adresa = Bujanov 26<br />38241 Kaplice 1 | email = obecbujanov@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.bujanov.cz | commons = }} '''Bujanov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Český Krumlov|Český Krumlov]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 544 obyvateľov, z toho 280 mužov a 264 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,9 roka (muži 37,0 roka, ženy 38,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.bujanov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Český Krumlov}} [[Kategória:Obce okresu Český Krumlov]] ql1ckpwwjacheoyix9ampir3zfggz3s 8194575 8194574 2026-04-07T15:08:53Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op 8194575 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bujanov | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Kaplice | pov.ob = Kaplice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 670 | zemepisná šírka = 48,701667 | zemepisná dĺžka = 14,448056 | rozloha = 17,45 | prvá zmienka = 1347 | starosta = Luděk Detour | PSČ = 382 41 až 382 92 | početč = 4 | početzsj = 5 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0312 545449 | adresa = Bujanov 26<br />38241 Kaplice 1 | email = obecbujanov@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.bujanov.cz | commons = }} '''Bujanov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Český Krumlov|Český Krumlov]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 544 obyvateľov, z toho 280 mužov a 264 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,9 roka (muži 37,0 roka, ženy 38,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.bujanov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Český Krumlov}} [[Kategória:Obce okresu Český Krumlov]] 2ng2pw0n0mt41f9fx2buail8d6p4x36 0 172040 8194576 5302177 2026-04-07T15:09:30Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194576 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Chlumec | typ = obec | znak = Chlumec ČK CoA.jpg | vlajka = Vlajka Obce Chlumec, okr. Český Krumlov.jpg | obrázok = Chlumec-CK-2011-07-26-Naves.JPG | popis = <!-- Část návsi --> | ob.roz.pôs = Český Krumlov | pov.ob = Český Krumlov | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 525 | zemepisná šírka = 48,868889 | zemepisná dĺžka = 14,396389 | rozloha = 3,24 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Petr Bürger | PSČ = 382 01 až 382 32 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0312 536229 | adresa = Chlumec 10<br />38232 Velešín | email = chlumec@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-chlumec.cz | commons = Chlumec (Český Krumlov District) }} '''Chlumec''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Český Krumlov|Český Krumlov]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 94 obyvateľov, z toho 45 mužov a 49 žien, pričom priemerný vek v obci bol 35,8 roka (muži 38,4 roka, ženy 33,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Chlumec (Český Krumlov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obec-chlumec.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Český Krumlov}} [[Kategória:Obce okresu Český Krumlov]] nvczkol6wqu1n8uc6i1d4f3qcgqeicj 0 172123 8194583 5302114 2026-04-07T15:11:12Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Horní Slatina | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Horni Slatina.jpg | popis = <!-- Zimní Horní Slatina --> | ob.roz.pôs = Dačice | pov.ob = Dačice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 507 | zemepisná šírka = 49,093333 | zemepisná dĺžka = 15,556389 | rozloha = 5,82 | prvá zmienka = 1278 | starosta = Jan Hotař | PSČ = 380 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0313 562319 | adresa = Horní Slatina 3<br />38001 Dačice | email = hornislatina@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hornislatina.cz | commons = Horní Slatina }} '''Horní Slatina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 153 obyvateľov, z toho 79 mužov a 74 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,7 roka (muži 39,7 roka, ženy 39,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Horní Slatina}} == Externé odkazy == * [http://www.hornislatina.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Jindřichův Hradec}} [[Kategória:Obce okresu Jindřichův Hradec]] tc3d6wktdkq6qmcg0n7jjq6kk6wzk9k 0 172128 8194577 5302153 2026-04-07T15:09:51Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194577 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Jarošov nad Nežárkou | typ = obec | znak = Jarošov nad Nežárkou znak.jpg | vlajka = Jarosov nad nezarkou prapor.gif | obrázok = Jarosov nad Nezarkou.jpg | popis = <!-- Kostel v Jarošově nad Nežárkou u kamenného mostku --> | ob.roz.pôs = Jindřichův Hradec | pov.ob = Jindřichův Hradec | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 476 | zemepisná šírka = 49,188333 | zemepisná dĺžka = 15,076111 | rozloha = 27,77 | prvá zmienka = 1340 | starosta = Bohumil Rod | PSČ = 378 41 až 378 42 | početč = 8 | početzsj = 7 | početk = 7 | NUTS5 = CZ0313 546500 | adresa = Jarošov nad Nežárkou 7<br />378 41 Jarošov nad Nežárkou | email = ou@jarosov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.jarosov.cz | commons = Jarošov nad Nežárkou }} '''Jarošov nad Nežárkou''' ({{v jazyku|deu|''Jareschau''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 115 obyvateľov, z toho 565 mužov a 550 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,9 roka (muži 38,9 roka, ženy 40,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jarošov nad Nežárkou}} == Externé odkazy == * [http://www.jarosov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Jindřichův Hradec}} [[Kategória:Obce okresu Jindřichův Hradec]] cgdm6nbkwrq3dgrkofy0znyoleu7vub 0 172211 8194586 5302108 2026-04-07T15:12:40Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194586 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Březina (okres Jindřichův Hradec) | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Jindřichův Hradec | pov.ob = Jindřichův Hradec | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 560 | zemepisná šírka = 49,292778 | zemepisná dĺžka = 14,900556 | rozloha = 9,52 | prvá zmienka = | starosta = Josef Mixa | PSČ = 378 25 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0313 507733 | adresa = Obecní úřad Březina 47<br />378 21 Kardašova Řečice | email = ou.brezina@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecbrezina.cz | commons = | }} '''Březina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 132 obyvateľov, z toho 70 mužov a 62 žien, pričom priemerný vek v obci bol 48,5 roka (muži 46,9 roka, ženy 50,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.obecbrezina.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Jindřichův Hradec}} [[Kategória:Obce okresu Jindřichův Hradec]] 4zq0scnsvuyzqp3qwwdw65ggopzg8m4 0 172214 8194581 5302125 2026-04-07T15:10:35Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194581 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lužnice | typ = obec | znak = Lužnice (okres Jindřichův Hradec) znak.jpg | vlajka = Lužnice (okres Jindřichův Hradec) vlajka.jpg | obrázok = Chapel in Luznice village in summer 2011 (3).JPG | popis = <!-- Kaple v obci --> | ob.roz.pôs = Třeboň | pov.ob = Třeboň | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 426 | zemepisná šírka = 49,070000 | zemepisná dĺžka = 14,768056 | rozloha = 12,14 | prvá zmienka = 1371 | starosta = Miroslava Kolouchová | PSČ = 379 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0313 508501 | adresa = Lužnice 139<br />37901 Třeboň | email = obec.luznice@cmail.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-luznice.cz | commons = Lužnice (Jindřichův Hradec District) }} '''Lužnice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 434 obyvateľov, z toho 209 mužov a 225 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,3 roka (muži 37,7 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lužnice (Jindřichův Hradec District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obec-luznice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Jindřichův Hradec}} [[Kategória:Obce okresu Jindřichův Hradec]] e8mmcbbajnjoe1taw2a5w89dg3s08p4 0 172412 8194601 5302100 2026-04-07T15:18:56Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!!!!!!!!!!!!!!!! 8194601 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Šumavské Hoštice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Šumavské Hoštice.jpg | popis = <!-- Kostel svatého Filipa a Jakuba v Šumavských Hošticích --> | ob.roz.pôs = Vimperk | pov.ob = Vimperk | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 765 | zemepisná šírka = 49,039444 | zemepisná dĺžka = 13,866667 | rozloha = 8,35 | prvá zmienka = 1352 | starosta = Petr Fleischmann | PSČ = 384 71 | početč = 4 | početzsj = 4 | početk = 3 | NUTS5 = CZ0315 550574 | adresa = Šumavské Hoštice 9<br />38471 Šumavské Hoštice | email = ou.sumavskehostice@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.sumavskehostice.cz | commons = Šumavské Hoštice }} '''Šumavské Hoštice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Prachatice|Prachatice]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 391 obyvateľov, z toho 207 mužov a 184 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,2 roka (muži 36,9 roka, ženy 43,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Šumavské Hoštice}} == Externé odkazy == * [http://www.sumavskehostice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Prachatice}} [[Kategória:Obce okresu Prachatice]] 9240tgblkdmk3xh4sgwfo0n4p97lmoh 0 172415 8194582 5302118 2026-04-07T15:10:56Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194582 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Vacov | typ = obec | znak = Vacov CZ CoA.svg | vlajka = Vacov CZ flag.svg | obrázok = Vacov.JPG | popis = Vacov s kostolom sv. Mikuláša | ob.roz.pôs = Vimperk | pov.ob = Vimperk | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 732 | zemepisná šírka = 49,1361111 | zemepisná dĺžka = 13,7297222 | rozloha = 35,21 | prvá zmienka = | starosta = Miroslav Roučka | PSČ = 384 73 až 384 86 | početč = 14 | početzsj = 18 | početk = 12 | NUTS5 = CZ0315 550621 | adresa = Vacov 35<br />384 86 Vacov | email = starosta@vacov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.vacov.cz | commons = Vacov }} '''Vacov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Prachatice|Prachatice]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 430 obyvateľov, z toho 739 mužov a 691 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,6 roka (muži 42,2 roka, ženy 45,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vacov}} == Externé odkazy == * [http://www.vacov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Prachatice}} [[Kategória:Obce okresu Prachatice]] ondtilhs19fzbm33xgz7fbghgl5olst 0 172489 8194606 7709549 2026-04-07T15:21:45Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ s 8194606 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hoštice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Hostice8.jpg | popis = <!-- Kostel Narození Panny Marie --> | ob.roz.pôs = Strakonice | pov.ob = Volyně | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 515 | zemepisná šírka = 49,195000 | zemepisná dĺžka = 13,913333 | rozloha = 3,92 | prvá zmienka = | starosta = Ing Miroslav Tománek | PSČ = 387 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0316 551121 | adresa = Hoštice 29<br />38701 Volyně | email = ou@obechosticeuvolyne.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hosticeuvolyne.estranky.cz | commons = Hoštice (Strakonice District) }} '''Hoštice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Strakonice|Strakonice]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 154 obyvateľov, z toho 78 mužov a 76 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,5 roka (muži 41,7 roka, ženy 45,2 roka). V obci sa natáčala trilógia filmov [[Slunce, seno, jahody|Slunce, seno,...]]. Svoje posledné roky života tu prežil český country spevák [[Michal Tučný]], ktorý tu je aj pochovaný. Na jeho počesť je pomenované námestie v obci. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hoštice (Strakonice District)}} == Externé odkazy == * [http://www.hosticeuvolyne.estranky.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130106063951/http://www.hosticeuvolyne.estranky.cz/ |date=2013-01-06 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Strakonice}} [[Kategória:Obce okresu Strakonice]] l8eszw9mix365ir22hf8iqkmqj85kc9 0 172591 8194604 6451919 2026-04-07T15:20:29Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8194604 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Radošovice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Radosovice-Strakonice District.JPG | popis = <!-- Kaple v Radošovicích --> | ob.roz.pôs = Strakonice | pov.ob = Strakonice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 413 | zemepisná šírka = 49,229444 | zemepisná dĺžka = 13,901944 | rozloha = 10,2 | prvá zmienka = 1243 | starosta = Rudolf Slavík | PSČ = 386 01 | početč = 5 | početzsj = 5 | početk = 4 | NUTS5 = CZ0316 551678 | adresa = Radošovice 91<br />38601 Strakonice 1 | email = ou.radosovice@sendme.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.ouradosovice.cz | commons = Radošovice (Strakonice District) }} '''Radošovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Strakonice|Strakonice]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 654 obyvateľov, z toho 330 mužov a 324 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,2 roka (muži 40,6 roka, ženy 39,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Radošovice (Strakonice District)}} == Externé odkazy == * [http://www.ouradosovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Strakonice}} [[Kategória:Obce okresu Strakonice]] 67t4tkkkbsomb9u8ymo9xtngcnie562 0 175630 8194594 6009849 2026-04-07T15:16:53Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194594 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Březina | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Březina 52.JPG | popis = | ob.roz.pôs = Jičín | pov.ob = Jičín | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 262 | zemepisná šírka = 50,435000 | zemepisná dĺžka = 15,310556 | rozloha = 1,38 | prvá zmienka = | starosta = Libor Valenta | PSČ = 506 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0522 549070 | adresa = Březina 43<br />506 01 Jičín 1 | email = brezina.ou@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.brezina-obec.cz | commons = }} '''Březina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jičín|Jičín]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 82 obyvateľov, z toho 37 mužov a 45 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,9 roka (muži 38,5 roka, ženy 39,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.brezina-obec.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Jičín}} [[Kategória:Obce okresu Jičín]] g3569rb5u1hxljufyfk75jw2rzd1hxp 0 175807 8194585 7672105 2026-04-07T15:12:19Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194585 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Slatina nad Zdobnicí | typ = obec | znak = Slatina nad Zdobnici CZ CoA.jpg | vlajka = Slatina nad Zdobnici CZ flag.gif | obrázok = Kostel promeneni pane Slatina nad Zdobnici.JPG | popis = <!-- Kostel Proměnění Páně ve Slatině --> | ob.roz.pôs = Rychnov nad Kněžnou | pov.ob = Rychnov nad Kněžnou | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 420 | zemepisná šírka = 50,136111 | zemepisná dĺžka = 16,386389 | rozloha = 16,3 | prvá zmienka = 1359 | starosta = Mgr.Petr Tůma | PSČ = 517 56 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0524 576786 | adresa = Slatina nad Zdobnicí 198<br />51756 Slatina nad Zdobnicí | email = slatina@wo.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.slatinanadzdobnici.cz | commons = Slatina nad Zdobnicí }} '''Slatina nad Zdobnicí''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Rychnov nad Kněžnou|Rychnov nad Kněžnou]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 862 obyvateľov, z toho 425 mužov a 437 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,0 roka (muži 39,8 roka, ženy 42,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Slatina nad Zdobnicí}} == Externé odkazy == * [http://www.slatinanadzdobnici.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130430054524/http://www.slatinanadzdobnici.cz/ |date=2013-04-30 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Rychnov nad Kněžnou}} [[Kategória:Obce okresu Rychnov nad Kněžnou]] 7zyp86daj1etn4108zr8nidhdmsd1b8 0 176371 8194580 6932412 2026-04-07T15:10:10Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194580 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Jarošov | typ = obec | znak = Jarošov znak.png | vlajka = Jarošov vlajka.png | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Litomyšl | pov.ob = Litomyšl | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 482 | zemepisná šírka = 49,8183333 | zemepisná dĺžka = 16,1625 | rozloha = 5,12 | prvá zmienka = 1368 | starosta = Olbrich Martin | PSČ = 569 66 | početč = 1 | početzsj = | početk = 1 | NUTS5 = CZ0533 578169 | adresa = Jarošov 96<br />56966 Jarošov u Litomyšle | email = obec.jarosov@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecjarosov.cz | commons = }} '''Jarošov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Svitavy|Svitavy]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 183 obyvateľov, z toho 94 mužov a 89 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,0 roka (muži 36,4 roka, ženy 41,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.obecjarosov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Svitavy}} [[Kategória:Obce okresu Svitavy]] ght4jgc7jamyvliwqley93to33qx4go 0 178984 8194597 5846213 2026-04-07T15:17:26Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194597 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Březina | typ = obec | znak =Brezina_(former_Blansko)_CoA_CZ.png | vlajka = Flag of Březina (Brno-Country).jpg | obrázok = Březina.JPG | popis = Březina | ob.roz.pôs = Šlapanice | pov.ob = Šlapanice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 440 | zemepisná šírka = 49,281944 | zemepisná dĺžka = 16,755000 | rozloha = 6,83 | prvá zmienka = 1365 | starosta = Ing. Jiří Polák | PSČ = 679 05 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0643 581429 | adresa = Březina 24<br />679 05 | email = info@obec-brezina.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-brezina.cz | commons = Březina (former Blansko District) }} '''Březina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 818 obyvateľov, z toho 402 mužov a 416 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,1 roka (muži 40,0 roka, ženy 40,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Březina (former Blansko District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obec-brezina.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] l8rmkd2ros28a8i0k16vrpsrgfmy1oo 0 178985 8194596 5306737 2026-04-07T15:17:11Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194596 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Březina | typ = obec | znak = Znak_obce_Březina_(dříve_okres_Tišnov).svg | vlajka = Březina_(dříve_okres_Tišnov)_vlajka.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Tišnov | pov.ob = Tišnov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 247 | zemepisná šírka = 49,320778 | zemepisná dĺžka = 16,421222 | rozloha = 3,19 | prvá zmienka = 1234 | starosta = Metoděj Pánek | PSČ = 666 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0643 582891 | adresa = Březina 20<br /> 666 01 Tišnov | email = obec@brezina-tisnovsko.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.brezina-tisnovsko.cz | commons = Březina (former Tišnov District) | }} '''Březina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 294 obyvateľov, z toho 147 mužov a 147 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,4 roka (muži 39,3 roka, ženy 43,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Březina (former Tišnov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.brezina-tisnovsko.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] 12mbonsch6rf4qhhn8s1yzhzjzvwgps 0 179516 8194605 6312816 2026-04-07T15:21:03Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú!!! 8194605 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hoštice | typ = obec | znak = Hostice (Kromeriz) CoA CZ.jpg | vlajka = Hoštice (Kroměříž District) flag.png | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Kroměříž | pov.ob = Morkovice-Slížany | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 306 | zemepisná šírka = 49,211667 | zemepisná dĺžka = 17,233611 | rozloha = 7,57 | prvá zmienka = | starosta = Miroslav Herodek | PSČ = 768 13 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0721 588482 | adresa = Hoštice 15<br />76813 Litenčice | email = ou.hostice@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obechostice.cz | commons = Hoštice (Kroměříž District) }} '''Hoštice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Kroměříž|Kroměříž]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 148 obyvateľov, z toho 81 mužov a 67 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,0 roka (muži 38,8 roka, ženy 45,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hoštice (Kroměříž District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obechostice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Kroměříž}} [[Kategória:Obce okresu Kroměříž]] dk7x3j4xlwrouo21yrbtwdji00v0gip 100 194733 8194932 8014286 2026-04-08T11:09:17Z Eryn Blaireová 2374 + 8194932 wikitext text/x-wiki [[1. apríl]] * [[1946]] – narodil sa [[William Frederick Fisher]], americký astronaut * [[1960]] – štart prvej meteorologickej družice [[TIROS-1]], ktorá odvysielala prvý [[televízia (prenos)|televízny]] obraz [[Zem]]e z vesmíru * [[1973]] – narodil sa [[Sergej Alexandrovič Volkov]], ruský kozmonaut * [[1998]] – štart slnečného observatória [[Transition Region and Coronal Explorer]] s nosnou raketou [[Pegasus (raketa)|Pegasus]] * [[2002]] – pristávací modul kozmickej lode [[Šen-čou 3]] hladko pristál v mongolskej púšti * [[2025]] – štart rakety [[Falcon 9]] s kozmickou loďou [[Dragon 2|Crew Dragon]] na súkromnú misiu [[Fram2]], prvý pilotovaný let na [[Polárna dráha|polárnu obežnú dráhu]] * [[2026]] – raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu [[Artemis II]], v rámci ktorej po 53-ročnej pauze v pilotovaných lunárnych misiách znova obletela [[Mesiac]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Kozmonautika]]</noinclude> 18r355vkicprbyrnjp3jt0gd6vat1ov 0 195424 8194931 8068914 2026-04-08T10:38:01Z Eryn Blaireová 2374 doplnený rok 8194931 wikitext text/x-wiki [[File:Moon Farside LRO.jpg|thumb|Odvrátená strana Mesiaca na mozaike snímok sondy [[Lunar Reconnaissance Orbiter]]]] [[File:Far side of the Moon.png|thumb|Odvrátená strana Mesiaca pri pohľade z [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] počas misie [[Artemis I]]]] [[Obrázok:MoonTopoGeoidUSGS.jpg|thumb|300px|Topografická mapa privrátenej strany (vľavo) a odvrátenej strany (vpravo) Mesiaca]] '''Odvrátená strana Mesiaca''' je [[hemisféra]] [[Mesiac]]a, ktorá je neustále otočená smerom od [[Zem]]e; druhá strana Mesiaca sa nazýva [[privrátená strana Mesiaca]]. Odvrátená strana nie je zo [[Zem]]e pozorovateľná voľným okom, pretože Mesiac vykoná otočku okolo svojej [[Rotačná os|osi]] za skoro rovnaký čas ako obeh okolo Zeme (27,3214 dňa) – tento fenomén sa nazýva [[viazaná rotácia]] (''synchrónna rotácia''). Odvrátená strana Mesiaca sa niekedy chybne považuje za tmavú ([[Slnko]]m neosvetlenú) stranu Mesiaca. V skutočnosti však na ňu Slnko striedavo svieti a nesvieti rovnako ako na privrátenú stranu Mesiaca. == Prieskum == Táto odvrátená strana nebola kvôli jej neviditeľnosti zo Zeme pred érou [[Kozmonautika|kozmonautiky]] zdokumentovaná, ale po prvýkrát bola vyfotografovaná vďaka [[ZSSR|sovietskej]] [[kozmická sonda|kozmickej sonde]] [[Luna 3]] v roku [[1959]]. Prvé človekom vyrobené teleso, ktoré sa dotklo odvrátenej strany Mesiaca, bola americká sonda [[Ranger 4]]. Nebolo to však cielené. Táto kozmická sonda mala naraziť do privrátenej strany Mesiaca, ale zlyhala a nespravila korekciu svojej dráhy. Z odvrátenej strany Mesiaca nepriniesla žiadne údaje. Neskôr bola odvrátená strana dobre zmapovaná kozmickými sondami obiehajúcimi okolo Mesiaca. Prví ľudia, ktorí videli odvrátenú stranu, boli [[kozmonaut]]i z misie [[Apollo 8]], keď [[24. decembra]] [[1968]] ľudská posádka vykonala prvýkrát oblet Mesiaca. Prvé mäkké pristátie kozmickej sondy na odvrátenej strane nastalo až [[3. január]]a [[2019]] a vykonala ho čínska sonda [[Čchang-e 4]]. Išlo o vôbec prvý pokus o mäkké pristátie na tejto strane Mesiaca. Sonda [[Čchang-e 6]] zase dopravila v roku [[2024]] z odvrátenej strany na Zem prvé a doposiaľ jediné vzorky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wall | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = China returns samples from the moon's far side in historic 1st | url = https://www.space.com/china-chang-e-6-moon-far-side-samples-landing-earth | vydavateľ = space.com | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Odvrátenú stranu Mesiaca nenavštívila žiadna ľudská posádka. == Geológia == Nerovný povrch odvrátenej strany je posiaty množstvom [[Impaktný kráter|kráterov]], ale je chudobný na [[Mesačné more|mesačné moria]], ktoré tvoria len 2,6 % jej povrchu. Nachádzajú sa tu len tri moria a to [[More túžby]] (''Mare Ingenii''), [[Moskovské more]] (''Mare Moscoviense'') a na rozhraní s privrátenou stranou [[Východné more]] (''Mare Orientale''). To sa vysvetľuje skutočnosťou, že kôra na odvrátenej strane Mesiaca je hrubšia ako na privrátenej. Na väčšine plochy dosahuje hrúbku najmenej 35 km, miestami až 60 km, kým na privrátenej strane Mesiaca sa hrúbka kôry pohybuje približne medzi 25 až 40 km. Podľa jednej z hypotéz je to preto, lebo kôra odvrátenej strany sa sformovala rýchlejšie ako kôra privrátenej strany. Povrch privrátenej strany totiž udržiavalo dlhšie roztavený teplo zo Zeme, ktorá sa v tom čase nachádzala omnoho bližšie k Mesiacu ako je teraz<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Škorpík | meno = Vítězslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 5 objevů misí Apollo | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/07/top-5-objevu-misi-apollo/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-07-05 | dátum prístupu = 2024-07-08 }}</ref> (Mesiac sa od Zeme postupne vzďaľuje). Na tejto odvrátenej strane sa nachádza najväčší známy kráter v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]]: ''[[South Pole-Aitken]]''. Vyskytol sa aj návrh, aby na ňu bol umiestnený obrovský [[rádioteleskop]], ktorý by nebol rušený [[Interferencia (vlny)|interferenciou]] zo Zeme. == Referencie == <references /> == Zdroje == {{preklad|fr|Face cachée de la Lune|24272547}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}} * [http://www.lpi.usra.edu/expmoon/ Lunar and Planetary Institute: Exploring the Moon] {{eng icon}} * [http://www.lpi.usra.edu/resources/lunar_atlases/ Lunar and Planetary Institute: Lunar Atlases] {{eng icon}} * [http://ralphaeschliman.com/id26.htm Ralph Aeschliman Planetary Cartography and Graphics: Lunar Maps] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040206052233/http://ralphaeschliman.com/id26.htm |date=2004-02-06 }} {{eng icon}} [[Kategória:Mesiac]] ie2j28rlxgzut27h3kl6o94iwf1qm0d 0 205294 8194588 5313863 2026-04-07T15:13:37Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8194588 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Březina | typ = obec | znak = Březina CoA CZ.svg | vlajka = Březina flag CZ.svg | obrázok = Brezina-ou1.jpg | popis = <!-- Budova obecního úřadu, pošty a obecní knihovny --> | ob.roz.pôs = Moravská Třebová | pov.ob = Jevíčko | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 420 | zemepisná šírka = 49,651667 | zemepisná dĺžka = 16,606389 | rozloha = 11,63 | prvá zmienka = 1365 | starosta = Slechan Václav | PSČ = 569 23 až 569 43 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0533 577871 | adresa = Březina 81<br />56923 Březina u Morav.Třebové | email = obec.brezina@post.cz | mapa = | popis mapy = | web = obecbrezina.com | commons = Březina (Svitavy District) }} '''Březina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Svitavy|Svitavy]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[2. október]]a [[2006]] tu žilo 363 obyvateľov. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Březina (Svitavy District)}} == Externé odkazy == * [http://obecbrezina.com Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Svitavy}} [[Kategória:Obce okresu Svitavy]] 0g221n7i9595uoy00loiqeym2qjz0ts 10 226361 8194556 6940298 2026-04-07T13:35:39Z Pe3kZA 39673 typo 8194556 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Vodné toky v povodí Chtelničky |nadpis = Vodné toky v povodí [[Chtelnička|Chtelničky]] |štýl nadpisu = background:#CEDAF2 |skupina1 = |zoznam1 = <small>''Chtelnička'' → ''Horný Dudváh'' → ''Váh'' → ''Dunaj''</small> |skupina2 = Vodné toky |zoznam2 = <div> [[Borovský kanál]]{{·}} [[Bukovinský potok (prítok Chtelničky)|Bukovinský potok]]{{·}} '''[[Chtelnička]]'''{{·}} [[Kasovský potok]]{{·}} [[Kočínsky potok]]{{·}} [[Lančársky potok]]{{·}} [[Lopašovský potok]]{{·}} [[Ráztocký potok (prítok Šteruského potoka)|Ráztocký potok]]{{·}} [[Šteruský potok]]{{·}} [[Veselský kanál]]{{·}} [[Výsadbový kanál]] </div> |skupina3 = Vodné plochy |zoznam3 = <div> [[Chtelnica (vodná nádrž)|Vodná nádrž Chtelnica]]{{·}} [[Výtok (vodná nádrž)|Vodná nádrž Výtok]] </div> }} <noinclude> [[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Chtelnička]] </noinclude> 7y7z62dmtv66lh5kip1x58dkd3rtxpg 0 228618 8194938 8042327 2026-04-08T11:45:46Z ~2026-21628-03 291406 Doplnenie 8194938 wikitext text/x-wiki '''Zoznam vodných tokov v Bratislave''' zahŕňa prehľad všetkých pomenovaných vodných tokov tečúcich na území [[Bratislava|hlavného mesta]]. Cez Bratislavu pretekajú štyri [[rieka|rieky]] ([[Dunaj]], [[Morava (rieka)|Morava]], [[Malý Dunaj]], [[Malina (rieka)|Malina]] len okrajovo) a desiatky [[potok]]ov a kanálov, resp. kanalizovaných vodných tokov. Vyše 20 vodných tokov pramení, resp. vzniká na území mesta. Tučne sú označené najvýznamnejšie toky. {| class=wikitable ! [[Povodie Moravy]] !! [[Povodie Dunaja]] (okrem Vydrice) !! [[Povodie Dunaja]] (iba Vydrica) !! [[Povodie Váhu]] (Malého Dunaja) |- | valign=top | *'''[[Morava (rieka)|Morava]]''' **'''[[Malina (rieka)|Malina]]''' **'''[[Mláka (prítok Moravy)|Mláka]]''' ***[[Dúbravčický potok]] ****[[Antošov kanál]] ****[[Veľkolúcky potok]] *****[[Štrasnerova dráha]] ***[[Chotárny potok (prítok Mláky)|Chotárny potok]] ***[[Marianský potok]] ****[[Bystrický potok (prítok Marianského potoka)|Bystrický potok]] *****[[Salabov jarok]] ****[[Drmolez]] ****[[Grmolinský potok]] ****[[Mástsky potok]] *****[[Podhájsky potok (prítok Mástskeho potoka)|Podhájsky potok]] ***[[Rakyta (prítok Mláky)|Rakyta]] ****[[Hlboká dráha]] ***[[Stará Mláka]] ***[[Vápenický potok]] ****[[Lamačský potok]] *****[[Olšový jarok]] ****[[Kurtáček]] *****[[Ravnický jarok]] | valign=top | *'''[[Dunaj]]''' **[[Biskupické rameno]] **[[Devínske rameno]] ***[[Devínsky potok]] ***[[Benčík (potok)|Nábrežný jarok/Benčík]] **[[Chorvátske rameno]] **[[Jarovské rameno]] **[[Karloveské rameno (Dunaj)|Karloveské rameno]] ***[[Čierny potok (prítok Dunaja)|Čierny potok/Suchá Vydrica]] ****[[Doktorov jarok]] *****[[Lackova dráha]] ****[[Dúbravský potok (prítok Čierneho potoka)|Dúbravský potok]] *****[[Ferencova dráha]] ****[[Laurincova dráha]] *****[[Mikina dráha]] ***[[Kampárka|Kampárka/Kompárka]] ***[[Klenovica]] ****[[Brezovica (prítok Dunaja)|Brezovica]] ***[[Mokrý jarok|Mokrý jarok/Mokrý potok]] **[[Mošonské rameno]] ***[[Rusovský kanál]] **[[Ovsištské rameno]] **[[Pečnianske rameno]] **[[Slovnaft (kanál)|Prívodný kanál Slovnaft]] **[[Rusovské rameno]] **[[Starohájske rameno]] | valign=top | *'''[[Vydrica (vodný tok)|Vydrica]]''' **[[Prvý Drieňovský jarok]] **[[Druhý Drieňovský jarok]] **[[Tretí Drieňovský jarok]] **[[Bazový jarok]] **[[Bystrické jarky]] **[[Bystrička (prítok Vydrice)|Bystrička/Malá Vydrica]] ***[[Prvý Šmach]] ***[[Druhý Šmach]] ***[[Tretí Šmach]] ***[[Hlboký jarok (prítok Bystričky)|Hlboký jarok]] ***[[Krupý jarok]] **[[Cerová dráha]] **[[Dlhá siaha]] ***[[Líščí jarok]] **[[Drieňová dráha]] **[[Hatinová dráha]] **[[Hrabinské jarky]] **[[Jelšové jarky]] **[[Kĺzaň]] **[[Kotliarka]] **[[Krepčík]] **[[Malý Bukvový jarok]] **[[Malý Kalužný jarok]] **[[Malý Kolársky jarok]] **[[Malý Peprovský jarok]] **[[Malý Tmavý jarok]] **[[Sikelský jarok]] **[[Spariský potok]] ***[[Jazvečí potok]] ***[[Slovenský potok (prítok Spariského potoka)|Slovenský potok]] **[[Srní jarok (prítok Vydrice)|Srní jarok]] **[[Srní potok (prítok Vydrice)|Srní potok]] **[[Suché jarky]] **[[Uhlianka|Uhlianka/Uhliarka]] **[[Veľký Bukvový jarok]] **[[Veľký Kalužný jarok]] **[[Veľký Kolárský jarok]] **[[Veľký Peprovský jarok]] **[[Veľký Tmavý jarok]] **[[Vlčí jarok]] **[[Zelenohorský potok]] | valign=top | *'''[[Malý Dunaj]]''' **'''[[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatina]]/[[Šúrsky kanál]]''' ***[[Javorník (potok)|Javorník/Račí potok]] ***[[Račiansky potok]] ****[[Dračí potok]] ****[[Gaštanový kanál]] ****[[Kamenný potok (prítok Račianskeho potoka)|Kamenný potok]] ****[[Stará Drieňovka]] ****[[Na Pántoch (potok)|Na Pántoch]] ****[[Ohňavský jarok]] ****[[Pekný jarok]] ****[[Pieskový potok]] *****[[Banský potok (prítok Račianskeho potoka)|Banský potok]] ******[[Klokoč (prítok Banského potoka)|Klokoč]] ******[[Zbojnícky potok (prítok Banského potoka)|Zbojnícky potok]] *****[[Šenkársky potok]] ****[[Pisárka (potok)|Pisárka]] ****[[Vajspeterský potok]] ****[[Vŕbový potok]] **'''[[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]]''' ***[[Vajnorský potok]] ****[[Kratina (prítok Vajnorského potoka)|Kratina]] ****[[Struha]] ****[[Vajnorský kanál]] ****[[Zálistský potok]] **[[Drieňovka]] ***[[Krivé jarky]] **[[Kamzičí jarok]] **[[Slovnaft (kanál)|Odpadový kanál Slovnaft]] |} == Pozri aj == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} * [[Zoznam vodných plôch v Bratislave a okolí]] {{Bratislava}} [[Kategória:Vodné toky v Bratislave]] [[Kategória:Zoznamy vodných tokov na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Vodné toky]] n5ud6ryj65pfdcouk8p4ohbc39q869d 0 233507 8194570 8194369 2026-04-07T14:49:52Z Lalina 22926 + 8194570 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hotel Puente Romano.jpg|right|thumb|Pláž na Costa del Sol a pohorie Sierra Blanca v pozadí]] '''Costa del Sol''' (v preklade ''Slnečné pobrežie'' alebo presnejšie ''Pobrežie Slnka'') je [[región]] v južnom [[Španielsko|Španielsku]], v autonómnej komunite [[Andalúzia]], ktorý pozostáva z pobrežných miest a obcí pozdĺž [[Stredozemné more|Stredozemného pobrežia]] provincie [[Málaga (provincia)|Málaga]] a na východnom okraji provincie [[Cádiz]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.visitcostadelsol.com/ Website of the Costa del Sol and Málaga tourism board] {{španielsky výhonok}} [[Kategória:Geografia Andalúzie]] [[Kategória:Turistika v Španielsku]] [[Kategória:Pobrežia Stredozemného mora]] 6gy5yma3an7x7b2uo5yw7puo0ii3zjo 0 260687 8194871 8104285 2026-04-08T07:02:00Z Vasiľ 2806 /* Literatúra */ 8194871 wikitext text/x-wiki '''Poddanstvo''' je (právny) vzťah podriadenosti [[roľník]]a (tzv. '''poddaného''') a pozemkového vlastníka (pána, [[zemepán]]a, [[feudál]]a), pri ktorom je roľník osobne závislý od pozemkového vlastníka,<ref name="LSD">{{Citácia knihy | kapitola zborník = PODDANSTVO | priezvisko = Škvarna | meno = Dušan | spoluautori = et al. | titul = Lexikón slovenských dejín | odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín | vydanie = 3 | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | miesto = Bratislava | rok = 2006 | isbn = 80-10-00872-9 | počet strán = 381 | strany = 291 }}</ref> a ktorý je typický pre [[stredovek]]é spoločenské pomery (resp. v marxistickom chápaní pre [[feudalizmus]]). Zostrená forma poddanstva sa nazýva [[nevoľníctvo]] (pričom tzv. prvé nevoľníctvo terminologicky často nezaraďujeme pod poddanstvo). Základom poddanstva je fakt, že pôdu (pozemky, latinsky "''feudum''") vlastní pán, poddaný tohto pána na tejto pôde má k pôde len užívacie právo, za ktoré pánovi odvádza tzv. [[feudálna renta|feudálnu rentu]].<ref name="LSD"/> V Európskom [[stredovek]]u a [[novovek]]u malo poddanstvo v jednotlivých krajinách rozdielne formy. Na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] vzniklo v [[10. storočie|10.]]{{--}}[[13. storočie|13. storočí]] z tzv. prvého [[nevoľníctvo|nevoľníctva]], v novoveku prerástlo do tzv. druhého nevoľníctva (v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušeného [[1785]]). Feudálne vzťahy medzi poddanými a [[šľachta|šľachtou]] boli zrušené až v roku [[1848]] tzv. [[marcové zákony|marcovými zákonmi]]. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Ascády | meno = Ignác | odkaz na autora = | prekladatelia = [[Štefan Janšák]] | titul = Dejiny poddanstva v Uhorsku | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1955 | počet strán = 445 | strany = }} * {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Horváth (historik)|Pavel Horváth]] | titul = Listy poddaných z rokov 1538{{--}}1848 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1955 | edícia = Odkazy našej minulosti | zväzok edície = 1 | počet strán = 375 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Pavol | odkaz na autora = | titul = Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici XVIII. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1963 | edícia = Publikácie Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akademii vied | zväzok edície = 6 | počet strán = 326 | strany = }} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *[https://web.archive.org/web/20070320214044/http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/316901-poddanstvi-lidu-selskeho] [[Kategória:Feudalizmus]] [[Kategória:Stredovek]] [[Kategória:Novovek]] 7tmq4omugzgyaieog6soiqca0sxulfm 3 283438 8194643 8192703 2026-04-07T17:13:19Z Gitanes232 142243 /* Odstránenie */ nová sekcia 8194643 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) 409ql6hhbelkvw52mbj4sef3zfe9l6p 8194657 8194643 2026-04-07T17:57:49Z Jetam2 30982 /* Odstránenie */ hotovo 8194657 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) svsc2cedvgq3ruaqak19qpzfenk7kib 8194661 8194657 2026-04-07T18:17:28Z Gitanes232 142243 /* Odstránenie */ odpoveď 8194661 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) 1ge1uut6if4gptlcoafn1zkmpmtzvye 0 288946 8194764 8190560 2026-04-08T02:44:55Z Stephan1000000 172529 502 8194764 wikitext text/x-wiki {{Pozri|skutočnej americkej agentúre ktorá je hlavnou témou tohto seriálu|Naval Criminal Investigative Service}}{{na úpravu}} {{Infobox Televízny seriál |sk = NCIS: Námorný vyšetrovací úrad |en = Navy NCIS (1. séria)<br />NCIS (ostatné) |logo =NCIS (TV series) logo 2.jpg |krajina = Spojené štáty |dĺžka = cca 42 min. |počet častí = 502 ([[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad|zoznam častí]]) |počet sérií = 23 |jazyk = [[angličtina|anglický]] |hudba = NCIS ThemeMatt Hawkins, Maurice Jackson – NCIS Theme |námet = [[Donald P. Bellisario]]<br />Don McGill |žáner = [[dráma]], [[krimi]] |rok orig = 23. september 2003 – dodnes |tv orig = [[CBS]] |rok sk = 2004 - dodnes |tv sk = [[TV Markíza]]<br />SkyShowtime (od 2023) |obsadenie = [[Mark Harmon]] ako Leroy Jethro Gibbs<br />[[Michael Weatherly]] ako Anthony „Tony“ DiNozzo<br />[[Sean Murray]] ako Timothy McGee (od 2.série)<br />[[Cote de Pablo]] ako Ziva Davidová (3. – 11.)<br />[[Sasha Alexander]] ako Caitlin „Kate“ Toddová (1. – 2.)<br />[[Pauley Perrette]] ako Abigail „Abby“ Sciuto<br />[[David McCallum]] ako Donald „Ducky“ Mallard<br />[[Lauren Holly]] ako Jennifer „Jenny“ Shepardová (3. – 5.)<br />[[Rocky Carroll]] ako Leon Vance (od 5. série) |formát obrazu=[[HDTV]] 1080i |webstránky=https://www.cbs.com/shows/ncis/}} '''''NCIS: Námorný vyšetrovací úrad''''' (orig. ''NCIS'', staršie ''Navy NCIS: Naval Criminal Investigative Service'', alebo ''NCIS: Naval Criminal Investigative Service'') je [[Spin-off (médiá)|spin-off]] seriálu [[JAG – Vojenská generálna prokuratúra|''JAG – Vojenská generálna prokuratúra'']] (postavy z ''NCIS'' sa objavili v 8. sérii, epizódach ''Ice Queen'' a ''Meltdown)''. Ide [[Spojené štáty|americký]] komediálno-dramatický krimi seriál, ktorý mal svoju premiéru 23. septembra 2003 na americkej televíznej stanici [[CBS]]. ''NCIS'' bol v roku 2011 zvolený za najobľúbenejší americký seriál a v roku 2012 najlepšou svetovou drámou v televízii. 7. februára 2012 bola odvysielaná 200. epizóda ''Life Before His Eyes'' (Celý život pred očami)''.'' 15. mája 2012 CBS odvysielala poslednú epizódu 9. série ''Till Death Do Us Part''. Túto epizódu sledovalo v Amerike 19,05 milióna divákov. Zároveň to bola najsledovanejšia záverečná epizóda všetkých dovtedy deviatich sérií. 24. septembra 2019 sa začala vysielať 17. séria, ktorá bola kvôli pandémii skrátená o 4 epizódy, a tak s počtom 20 epizód sa stala druhou najkratšou sériou v histórií seriálu a bola ukončená 14. apríla 2020. Seriál bol obnovený na 18. sériu, ktorá mala premiéru 17. novembra 2020. 15. apríla 2021 bol seriál obnovený na 19. sériu, ktorá mala premiéru 20. septembra 2021. V marci 2022 bol seriál obnovený na jubilejnú 20. sériu, ktorá mala premiéru 19. septembra 2022, vo februári 2023 bol obnovený na 21. sériu. K 16. decembru 2025 bolo odvysielaných 496 epizód v 23. sériách. Seriál bol 22.1.2026 obnovený na 24. sériu, ktorá bude mať premiéru na jeseň. == Hlavné postavy == {| class="wikitable" |- style="background-color:#ABCDEF" ! Postava ! Povolanie ! Herec ! Slovenský dabing ! Séria |- | Leroy Jethro Gibbs || ''vedúci tímu NCIS'' || [[Mark Harmon]] || [[Pavol Višňovský]] || 1 – 19, 23 (hosť) |- | Caitlin "Kate" Toddová (†) || ''agentka Tajnej služby<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[Sasha Alexander]]|| [[Dagmar Sanitrová]]|| 1 – 2 |- | Anthony "Tony" DiNozzo || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Michael Weatherly]] || [[Tomáš Maštalír]] || 1 – 13; 21 |- | Ziva Davidová || ''agentka [[Mossad]]u<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[NCIS:Cote de Pablo|Cote de Pablo]]|| [[Renáta Rundová]]|| 3 – 11; 16 - 17 |- | Abigail "Abby" Sciutová || ''forenzná vedkyňa NCIS'' || [[Pauley Perrette]]|| [[Judita Bilá]]|| 1 – 15 |- | Timothy "Tim" McGee || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Sean Murray]]|| [[Vladimír Kobielsky]] || 1 (vedľajšia postava) 2 – súčasnosť  |- | Jennifer "Jenny" Shepardová (†) || ''riaditeľka NCIS'' || [[Lauren Holly]]|| [[Tatiana Kulíšková]] || 3 – 5 |- | Eleanor "Ellie" Bishopová || ''analytička NSA<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[Emily Wickersham]]|| [[Kristína Turjanová]]|| 11 – 18, 23 (hosť) |- | Leon Vance (†) || ''riaditeľ NCIS'' || [[Rocky Carroll]]|| [[Ivo Gogál]] || 5 – 23 |- | Dr. Donald "Ducky" Mallard (†) || ''patológ NCIS'' || [[David McCallum (†) ]]|| [[František Kovár]] || 1 – 21 |- | Dr. Jimmy Palmer || ''asistent patológa NCIS'', neskôr patológ NCIS || [[Brian Dietzen]]|| [[Roman Matisko]]|| 1 – 9 (vedľajšia postava)<br />10 – súčasnosť |- |Nicolas ‘‘Nick‘‘ Torres ||zvláštny agent NCIS||[[Wilmer Valderama]]||[[Peter Krajčovič]]||14 - súčasnosť |- |Alexandra "Alex" Quinnová |zvláštna agentka NCIS |[[Jennifer Esposito]] |[[Elena Podzámska|Elena Podzámská]] |14 |- |Clayton Reeves (†) |agent MI6 |[[Duane Henry]] |[[Pavol Plevčík]] |13 (opakujúca sa) 14 - 15 |- |Jacqueline "Jackie" Sloane |zvláštna agentka NCIS forenzná psychologička |[[Maria Bellol|Maria Bello]] |[[Dagmar Sanitrová]] |15 - 18 |- |Kasie Hines |forenzná vedkyňa NCIS |[[Diona Reasonover]] |[[Petra Vajdová]]/ [[Vanda Ružičková]] |15 (opakujúca sa) 16 - súčasnosť |- |Jessica Knight |agentka NCIS REACT |[[Katrina Law]] |[[Lenka Debnárová]] |18 (opakujúca sa) 19 - súčasnosť |- |Alden Parker |agent FBI, neskôr agent NCIS, šéf tímu |[[Gary Cole]] |[[Martin Hronský]] |19 - súčasnosť |} ==Hlavné postavy== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"|Postava ! rowspan="2"|Herec ! rowspan="2"|Povolanie ! colspan="23"|Séria |- ! style="width:8%;"|1 ! style="width:8%;"|2 ! style="width:8%;"|3 ! style="width:8%;"|4 ! style="width:8%;"|5 ! style="width:8%;"|6 ! style="width:8%;"|7 ! style="width:8%;"|8 ! style="width:8%;"|9 ! style="width:8%;"|10 ! style="width:8%;"|11 ! style="width:8%;"|12 ! style="width:8%;"|13 ! style="width:8%;"|14 ! style="width:8%;"|15 ! style="width:8%;"|16 ! style="width:8%;"|17 ! style="width:8%;"|18 ! style="width:8%;"|19 ! style="width:8%;"|20 ! style="width:8%;"|21 ! style="width:8%;"|22 ! style="width:8%;"|23 |- ! Leroy Jettro Gibbs | Mark Harmon | Starší zvláštny agent NCIS | colspan="19" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť |- ! Caitlin Todd | Sasha Alexander | Zvláštna agentka NCIS | colspan="2" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="2" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="11" style="background:#ECECEC;"| |- ! Anthony DiNozzo | Michael Weatherly | Zvláštny agent NCIS | colspan="13" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="7" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| |- ! Abby Scuito | Pauley Perrette | Forenzná špecialistka | colspan="15" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="8" style="background:#ECECEC;"| |- ! Dr. Donald "Ducky" Mallard | David McCallum | Patológ | colspan="21" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| |- ! Timothy McGee | Sean Murray | Zvláštny agent NCIS, IT špecialista | style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="22" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Dr. Jimmy Palmer | Brian Dietzen | Patológ | colspan="9" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="14" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Ziva David | Cote de Pablo | Zvláštna agentka NCIS a bývalá agentka MOSADU | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="9" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="2" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="6" style="background:#ECECEC;"| |- ! Jenny Shepard | Lauren Holly | Riaditeľka NCIS | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="3" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="11" style="background:#ECECEC;"| |- ! Leon Vance | Rocky Carroll | Riaditeľ NCIS | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="18" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Eleonor "Ellie" Bishop | Emily Wickersham | Zvláštna agentka NCIS a bývalá agentka NSA | colspan="10" style="background:#ECECEC;"| | colspan="8" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť |- ! Clayton Reeves | Duane Henry | Agent MI6, spojka s NCIS | colspan="12" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="8" style="background:#ECECEC;"| |- ! Nicholas "Nick" Torres | Wilmer Valdemarra | Agent NCIS | colspan="13" style="background:#ECECEC;"| | colspan="10" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Alexandra Quinn | Jennifer Esposito | Zvláštna agentka NCIS | colspan="13" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="9" style="background:#ECECEC;"| |- ! Dr. Jacqueline Sloane | Maria Bello | Psychologička a agentka NCIS | colspan="14" style="background:#ECECEC;"| | colspan="4" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="5" style="background:#ECECEC;"| |- ! Kasie Hines | Diona Reasonover | Forenzná špecialistka | colspan="14" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="8" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Jessica Knight | Katrina Law | agentka NCIS REACT | colspan="17" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="5" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Alden Parker | Gary Cole | agent FBI, neskôr agent NCIS | colspan="18" style="background:#ECECEC;"| | colspan="5" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |} == Vedľajšie postavy == {{Aktualizovať|2=28. august 2023|časť=áno}} {| class="wikitable" |- style="background-color:#ABCDEF" ! Postava ! Postavenie ! Herec ! Slovenský dabing ! Séria ! Počet epizód ! Status |- | Thomas Morrow || ''riaditeľ NCIS<br />šéf divízie Vnútornej bezpečnosti'' || [[Alan Dale]] || [[Peter Rúfus (1957)|Peter Rúfus]] || 1 – 3, 10, 11; 13 || 12 ||†(13) |- | Tobias C. Fornell || ''agent FBI'' || [[Joe Spano]] || [[Juraj Predmerský]]|| 1 – 20 || 57 ||* |- | Gerald Jackson || ''asistent patológa'' || [[Pancho Demmings]] || || 1 – 3 || 15 ||* |- | Stan Burley || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Joel Gretsch]] || || 1, 9 || 3 ||* |- | Paula Cassidy || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Jessica Steen]] || || 1 – 4 || 6 ||† |- | Ari Haswari || ''terorista'' || [[Rudolf Martin]] || [[Martin Kaprálik]] || 1 – 3, 9 || 6 ||† |- | Christopher Pacci || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Tim Kelleher]] || || 1, 8, 9 || 5 ||† (1) |- | Charles 'Chip' Sterling || ''forenzný asistent'' || [[Michael Bellisario]] || || 3 || 4 ||* |- | Cynthia Sumner || ''asistentka riaditeľky NCIS'' || [[Stephanie Mello]] || || 3 - 4 || 11 ||* |- | Mike Franks || ''zvláštny agent NIS vo výslužbe'' || [[Muse Watson]] || [[Dušan Jamrich]] || 3 – 11 || 16 ||† (8) |- | Michelle Lee || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Liza Lapira]] || [[Henrieta Mičkovicová]] || 4 – 6 || 12 ||† |- | Hollis Mann || ''podplukovníčka Armádneho CID'' || [[Susanna Thompson]] || [[Zdena Studenková]] || 4 – 5, 11 || 7 ||* |- | Dr. Jeanne Benoit || ''doktorka, Monroova univerzitná nemocnica'' || [[Scottie Thompson]] || [[Andrea Karnasová]] || 4 – 5 || 16 ||* |- | Trent Kort || ''agent CIA'' || [[David Dayan Fisher]] || || 4 – 8 || 12 ||† (13) |- | René Benoit (La Grenouille) || ''obchodník so zbraňami'' || [[Armand Assante]]|| || 4 – 5 || 5 ||† |- | Nikki Jardin || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Susan Kelechi Watson]] || || 5 || 3 ||* |- | Brent Langer || ''zvláštny agent FBI<br />zvláštny agent NCIS'' || [[Jonathan LaPaglia]] || || 5 – 6 || 2 ||† |- | Eli David || ''riaditeľ [[Mosad|Mossadu]]'' || [[Michael Nouri]]|| || 6 – 10 || 7 ||†(10) |- | Michael Rivkin || ''agent [[Mosad|Mossadu]]'' || [[Merik Tadros]] || || 6 || 6 ||† (6) |- | Jackson Gibbs || ''otec L.J. Gibba'' || [[Ralph Waite]] || || 6 – 11 || 8 ||† |- | Phillip Davenport || ''minister námorníctva (SECNAV)'' || [[Jude Ciccolella]] || || 6, 8 || 4 ||* |- | Jackie Vance || ''manželka Leona Vancea'' || [[Paula Newsome]] || || 6, 7, 9, 10 || 5 ||† |- | Allison Hart || ''právnička'' || [[Rena Sofer]]|| || 7 || 6 ||* |- | Anthony DiNozzo, Sr. || ''otec A. DiNozza'' || [[NCIS:Robert Wagner|Robert Wagner]]|| || 7 – 16 || 13 ||* |- | Breena Slater Palmer || ''manželka Jimmyho Palmera'' || [[Michelle Pierce]] || || 7, 9 || 4 ||* |- | Abigail Borin || ''zvláštna agentka CGIS'' || [[Diane Neal]] || || 7 – 11 || 5 ||* |- | Alejandro Rivera || ''úradník mexického ministerstva spravodlivosti'' || [[Marco Sanchez]] || || 7 – 8, 11, 15 || 7 ||* |- | Paloma Reynosa || ''hlava drogového kartelu Reynosa'' || [[Jacqueline Obradors]] || || 7 – 8 || 3 ||† |- | Riley McCallister || ''zvláštny agent NCIS vo výslužbe'' || [[Michael O'Neill]] || || 8 – 9 || 3 ||† (8) |- | Dr. Rachel Todd Cranston || ''psychologička, sestra Kate Toddovej'' || [[Wendy Makkena]] || || 8 – 9, 11 || 4 ||* |- | Erica Jane 'EJ' Barrett || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Sarah Jane Morris]] || || 8 – 9 || 8 ||* |- | Ray Cruz || ''agent CIA'' || [[Enrique Murciano]] || || 8 – 9 || 3 ||* |- | Clayton Jarvis || ''minister námorníctva (SECNAV)'' || [[Matt Craven]]|| || 8 – 11 || 10 ||† (11) |- | Ned Dorneget || ''zvláštny agent NCIS v zácviku'' || [[Mat Jones]] || || 9 – 12 || 7 ||†(12) |- | Samantha Ryan || ''riaditeľka divízie Psycho-operácií'' || [[Jamie Lee Curtisová]] || || 9 || 5 ||* |- | Harper Dearing || ''terorista'' || [[Richard Schiff]] || || 9 – 10 || 3 ||† |- | Jerome Craig || ''zastupujúci riaditeľ NCIS'' || [[Greg Germann]] || || 10 || 3 ||* |- | Richard Parsons || ''vyšetrovateľ Ministerstva obrany'' || [[Colin Hanks]] || || 10 - 11 || 3 ||* |- | Delilah Fielding McGee || ''analytička Ministerstva obrany'' a manželka Timothyho McGeeho || [[Margo Harshman]] || || 11 || 6 ||* |- | Benham Parsa || ''terorista'' || [[Karan Oberoi]] || || 11 || 4 ||† |- | Sarah Porter || ''ministerka námorníctva (SECNAV)'' || [[Leslie Hope]]|| || 11 || 3 ||* |} * stav k 13. mája 2014 (koniec 11. série) == Časti == ''Pozri [[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]]'' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="6"| Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}} ! Finále série {{minivlajka|Slovensko}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|Slovensko}} |- | style="width:12px; background:#c28b6c; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#1. séria (2003-2004)|1]]''' | 23 | 23. september 2003 | 25. máj 2004 | 2004 | 2004 | rowspan="22" |[[CBS]] | rowspan="19" |[[TV Markíza|Markíza]] |- | style="width:12px; background:#66A2B6; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#2. séria (2004-2005)|2]]''' | 23 | 28. september 2004 | 24. máj 2005 | 2004 | 2005 |- | style="width:12px; background:#9A2B3F; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#3. séria (2005-2006)|3]]''' | 24 | 20. september 2005 | 16. máj 2006 | 2006 | 2006 |- | style="width:12px; background:#6EA635; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#4. séria (2006-2007)|4]]''' | 24 | 19. september 2006 | 22. máj 2007 | 2007 | 2007 |- | style="width:12px; background:#16A4F6; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#5. séria (2007-2008)|5]]''' | 19 | 25. september 2007 | 20. máj 2008 | 2009 | 2009 |- | style="width:12px; background:#701510; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#6. séria (2008-2009)|6]]''' | 25 | 23. september 2008 | 19. máj 2009 | 2009 | 2010 |- | style="width:12px; background:#2E5966; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#7. séria (2009-2010)|7]]''' | 24 | 22. september 2009 | 25. máj 2010 | 2010 | 2011 |- | style="width:12px; background:#1E4D2B; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#8. séria (2010-2011)|8]]''' | 24 | 21. september 2010 | 17. máj 2011 | 2011 | 2012 |- | style="width:12px; background:#000000; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#9. séria (2011-2012)|9]]''' | 24 | 20. september 2011 | 15. máj 2012 | 9. august 2012 | 12. september 2012 |- | style="width:12px; background:#123456; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#10. séria (2012-2013)|10]]''' | 24 | 25. september 2012 | 14. máj 2013 | december 2013 | január 2014 |- | style="width:12px; background:#B3001E; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#11. séria (2013-2014)|11]]''' | 24 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 |7. september 2015 | 12. október 2015 |- | style="width:12px; background:#9F3500; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#12. séria (2014-2015)|12]]''' | 24 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 | 14. október 2015 | 16. november 2015 |- | style="width:12px; background:#ebc028; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#13. séria (2015-2016)|13]]''' | 24 | 22. september 2015 | 17. máj 2016 | 15. november 2016 | 1. december 2016 |- | style="width:12px; background:#7abfdf; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#14. séria (2016-2017)|14]]''' | 24 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 | 26. február 2019 | 14. marec 2019 |- | style="background:#FF8624; width:1%;"| | [[#15. séria (2017-2018)|15]] | 24 | 26. september 2017 | 22. máj 2018 | 14. marec 2019 | 1. apríl 2019 |- | style="background:#FF0099; width:1%;"| | [[#16. séria (2018-2019)|16]] | 24 | 25. september 2018 | 21. máj 2019 |10. február 2020 | 25. február 2020 |- | style="background:#355A53; width:1%;"| | [[#17. séria (2019-2020)|17]] | 20 | 24. september 2019 | 14. apríl 2020 | 26. júl 2021 | 6. august 2021 |- | style="background:#3F5E69; width:1%;"| | [[#18. séria (2020-2021)|18]] | 16 | 17. november 2020 | 25. máj 2021 | 13. júl 2022 | 22. júl 2022 |- | style="background:#A3E951; width:1%;"| | [[#19. séria (2021-2022)|19]] | 21 | 20. september 2021 | 23. máj 2022 | 8. august 2023 | - |- | style="background:#3F95C1; width:1%;"| | [[#20. séria (2022-2023)|20]] | 22 | 19. september 2022 | 22. máj 2023 | 25. júl 2025 | - | |- | style="background:#edc518; width:1%;"| | [[#21. séria (2023-2024)|21]] | 10 | 12. február 2024 | 6. máj 2024 | - | - | |- | style="background:#a1cf8d; width:1%;"| | [[#22. séria (2024-2025)|22]] | 20 | 14. október 2024 | 5. máj 2025 | - | - | |- | style="background:#1ECA54; width:1%;"| | [[#23. séria (2025-2026)|23]] | 20 | 14. október 2025 | 12. máj 2026 | - | - | |- |} == Seriály, ktoré sa odohrávajú v rovnaký čas, v jednou universe== * [[NCIS: Los Angeles|''NCIS: Los Angeles'']] * [[NCIS: New Orleans|''NCIS: New Orleans'']] * ''[[NCIS: Hawaiʻi|NCIS: Hawai'i]]'' * [[NCIS: Sydney|''NCIS: Sydney'']] * [[JAG – Vojenská generálna prokuratúra|''JAG'']] * [[Hawaii 5.0|''Hawaii 5.0'']] * [[Škorpión (seriál)|''Scorpion'']] * [[MacGyver (seriál z roku 2016)|''MacGyver (2016)'']] *[[Magnum P. I. (2018)|''Magnum P. I. (2018)'']] * [[First Monday|''First Monday'']] == Externé odkazy == * [http://www.cbs.com/primetime/ncis/ CBS.com] {{eng icon}} * {{imdb film|id=0364845|názov=NCIS}} [[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2003]] 9lbb9afa32581p2otpq06czx6m9sfvy 0 311229 8194928 8092764 2026-04-08T10:26:13Z ~2026-21550-21 291401 /* Polohopis */ 8194928 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Slovakia Saris.gif|náhľad|Región Šariša]] '''Šariš''' ({{V jazyku|hun|Sáros}}; {{V jazyku|deu|Scharosch}}; {{V jazyku|ukr|Шариш}}; {{V jazyku|lat|comitatus Sarossiensis}}) je slovenský región a [[región cestovného ruchu]] (celým menom '''Šarišský región cestovného ruchu'''). Región sa delí na Horný Šariš s centrom v [[Bardejov]]e a Dolný Šariš s centrom v [[Prešov]]e. Do územia regiónu patria viaceré okresy. V súčasnosti žije v tomto regióne okolo 388 000 obyvateľov. == Polohopis == Šariš bol v minulosti kapitát, stolica a župa [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a nakrátko aj [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]]. V súčasnosti patrí z väčšej časti do [[Prešovský kraj|Prešovského]], z menšej aj do [[Košický kraj|Košického kraja]]. Na západe susedí so [[Spiš (región)|Spišom]], na juhu s [[Košický región|Abovom]], na východe so [[Zemplín (slovenský región)|Zemplínom]] a severný okraj regiónu tvorí štátnu hranicu s [[Poľsko]]m. Medzi významné rieky patrí [[Torysa (rieka)|Torysa]], [[Topľa]], [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] a v južnej časti [[Hornád]]. Najvyšším vrchom regiónu je Čierna Hora (Levočské vrchy, 1289 m.n.m.) === Doprava === Regiónom vedú komunikácie nadnárodného významu. Najvýznamnejšie cestné dopravné tepny sa križujú v [[Prešov]]e; od [[Poprad]]u do [[Košice|Košíc]] vedie v trase čiastočne vybudovanej [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] [[európska cesta 50]], z Prešova do [[Poľsko|poľského]] [[Rzeszów]]a vedie v trase [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] a [[Cesta I. triedy 21 (Slovensko)|I/21]] [[európska cesta 371]]. Medzi hlavné cestné ťahy tak patrí v smere západ{{--}}východ [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], južným smerom okrem D1 smerujúca [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|cesta I/20]] a severným smerom vedúce [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|cesty I/68]] (na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]), [[Cesta I. triedy 21 (Slovensko)|I/21]] (na [[Svidník]]) a [[Cesta II. triedy 545 (Slovensko)|II/545]] (na [[Bardejov]]). Severným okrajom regiónu vedie od [[Poprad]]u po [[Svidník]] [[Cesta I. triedy 77 (Slovensko)|I/77]]. Železničná doprava v regióne vedie v niekoľkých koridoroch; južným okrajom vedie strategická [[Železničná trať Žilina – Košice|trať Žilina – Košice]], na ktorú sa v [[Železničná stanica Kysak|Kysaku]] pripája [[Železničná trať Košice – Muszyna|trať do Prešova a Muszyny]] v Poľsku. V [[Plaveč (okres Stará Ľubovňa)|Plavči]] sa na túto železnicu pripája [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|trať z Popradu]]. Z [[Železničná stanica Prešov|Prešova]] vedie [[Železničná trať Prešov – Humenné|trať Prešov – Humenné]], z ktorej sa v [[Kapušany|Kapušanoch]] odpája [[Železničná trať Prešov – Bardejov|trať do Bardejova]]. == Dejiny == Sídlom správy bol do roku [[1647]] [[Šarišský hrad]], následne sa centrom regiónu stal [[Prešov]]. Mesto sa stalo hospodárskym aj kultúrnym strediskom a popri [[Košice|Košiciach]] patril k významným sídlam severovýchodného [[Uhorsko|Uhorska]]. Prešov sa stal centrom [[Rusíni|rusínskej]] kultúry. == Ekonomika == Región Šariš je priemerne vyspelým slovenským regiónom, ktorý čerpá peniaze prevažne z cestovného ruchu. Po dlhšom čase prichádzajú do regiónu veľmi potrebné investície, aby zdokonalili cestovný ruch, ale aj iné zdroje príjmov tohto regiónu. == Turistický ruch == === Mestá === Medzi najkrajšie slovenské mestá patrí [[Bardejov]], zapísaný aj v zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO)]]. Centrom Šariša je mesto [[Prešov]]. === Hrady === Región Šariš patrí k tým slovenským regiónom, ktoré majú na svojom území veľký počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov. To viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]], ktorej cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporovať tak rozvoj turizmu v celom regióne Šariš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|vydavateľ=GoPrešov.sk - Mestské informačné centrum v Prešove|dátum vydania=2020-02-18|dátum prístupu=2022-01-18|jazyk=sk-SK}}</ref> Do projektu Šarišská hradná cesta je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. * [[Kamenica (hrad)|Kamenica]] * [[Hanigovský hrad|Hanigovský (Nový hrad)]] * [[Šarišský hrad|Šariš]] * [[Kapušiansky hrad|Kapušiansky]] * [[Zbojnícky hrad|Soľnohrad (Zbojnícky)]] * [[Šebeš (hrad)|Šebeš]] * [[Lipovský hrad|Lipovský]] * [[Bodoň (hrad)|Bodoň]] * [[Medzianky Hrad|Medzianky]] * [[Zborov (hrad)|Zborov]] * [[Obišovský hrad|Obišovský]] * [[Plaveč (hrad)|Plaveč]] * [[Kysak (hrad)|Kysak]] (zaniknutý) * [[Brezovička Hrad|Brezovička]] (zaniknutý) * [[Brezovica Hrad|Brezovica]] (zaniknutý) * [[Sokoľ (hrad v obci Sokoľ)|Sokoľ]] (zaniknutý) * [[Lipovec Hrad|Lipovec]] (zaniknutý) === Drevené kostolíky === K charakteristickým pamätihodnostiam Šariša patria [[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku |drevené gréckokatolícke kostolíky]]. Výnimkou je kostolík v [[Hervartov]]e, ktorý je rímskokatolícky. * [[Hervartov]] * [[Bodružal]] * [[Brežany]] * [[Hunkovce]] * [[Korejovce]] * [[Krajné Čierno]] * [[Ladomirová]] * [[Nižný Komárnik]] * Krivé * Lukov - Venécia * atď... === Folklórne slávnosti === * Slávnosti Rusínov a Ukrajincov vo Svidníku * Rusínske a ukrajinské piesne v Bardejove * Šarišské slávnosti Raslavice === Šport === * vodná nádrž [[Veľká Domaša|Domaša]] na rieke [[Ondava]] * lyžiarske centrum v Drienici-Lysej, Regetovke, Stebníckej Hute * turistika ** Lačnovský kaňon, s malými zákutiami s vodopádmi a skalnými útvarmi z vápencov a dolomitov, považovaný za najkrajšiu prírodnú atrakciu Šariša ** Dubovické žliabky, Dolina Svinky, Sigord '''Jaskyne''' *Jaskyňa Zlá Diera == Okresy patriace do Šarišského regiónu cestovného ruchu == * [[Bardejov (okres)|Okres Bardejov]] * [[Prešov (okres)|Okres Prešov]] * [[Sabinov (okres)|Okres Sabinov]] * [[Stropkov (okres)|Okres Stropkov]] * [[Svidník (okres)|Okres Svidník]] == Súčasné okresy, obce a mestá patriace do územia historickej Šarišskej župy == === Okres Bardejov === * Mestá: [[Bardejov]] * Obce: [[Abrahámovce (okres Bardejov)|Abrahámovce]] [[Andrejová]] [[Bartošovce]] [[Becherov]] [[Beloveža]] [[Bogliarka]] [[Brezov]] [[Brezovka]] [[Buclovany]] [[Cigeľka (obec)|Cigeľka]] [[Dubinné]] [[Frička]] [[Fričkovce]] [[Gaboltov]] [[Gerlachov (okres Bardejov)|Gerlachov]] [[Hankovce (okres Bardejov)|Hankovce]] [[Harhaj]] [[Hažlín]] [[Hertník]] [[Hervartov]] [[Hrabovec]] [[Hrabské]] [[Hutka]] [[Chmeľová]] [[Janovce]] [[Jedlinka]] [[Kľušov]] [[Kobyly (okres Bardejov)|Kobyly]] [[Kochanovce (okres Bardejov)|Kochanovce]] [[Komárov (okres Bardejov)|Komárov]] [[Koprivnica (okres Bardejov)|Koprivnica]] [[Kožany]] [[Krivé (okres Bardejov)|Krivé]] [[Kríže (okres Bardejov)|Kríže]] [[Kružlov]] [[Kučín (okres Bardejov)|Kučín]] [[Kurima (okres Bardejov)|Kurima]] [[Kurov]] [[Lascov]] [[Lenartov]] [[Lipová (okres Bardejov)|Lipová]] [[Livov]] [[Livovská Huta]] [[Lopúchov]] [[Lukavica (okres Bardejov)|Lukavica]] [[Lukov (okres Bardejov)|Lukov]] [[Malcov]] [[Marhaň]] [[Mikulášová]] [[Mokroluh]] [[Nemcovce (okres Bardejov)|Nemcovce]] [[Nižná Polianka]] [[Nižná Voľa]] [[Nižný Tvarožec]] [[Oľšavce]] [[Ondavka (okres Bardejov)|Ondavka]] [[Ortuťová]] [[Osikov]] [[Petrová]] [[Poliakovce]] [[Porúbka (okres Bardejov)|Porúbka]] [[Raslavice]] [[Regetovka]] [[Rešov (okres Bardejov)|Rešov]] [[Richvald]] [[Rokytov]] [[Smilno]] [[Snakov]] [[Stebnícka Huta]] [[Stebník]] [[Stuľany]] [[Sveržov]] [[Šarišské Čierne]] [[Šašová]] [[Šiba]] [[Tarnov]] [[Tročany]] [[Vaniškovce]] [[Varadka]] [[Vyšná Polianka]] [[Vyšná Voľa]] [[Vyšný Kručov]] [[Vyšný Tvarožec]] [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] [[Zlaté]] === Okres Gelnica === * [[katastrálne územie|k.ú.]] [[Rolova Huta (Margecany)|Rolova Huta]] (po maďarsky: ''Fonikszhuta''), časť mesta [[Margecany]] === Okres Kežmarok === * zaniknutá obec [[Blažov (zaniknutá obec)|Blažov]], do [[1. január|1. januára]] [[2011]] súčasť [[Javorina (vojenský obvod)|VVP Javorina]] === Okres Košice I === * Mestské časti: [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] === Okres Košice-okolie === * Obce: [[Boliarov]] [[Budimír]] [[Bunetice]] [[Čižatice]] [[Družstevná pri Hornáde]] [[Kecerovce]] [[Kecerovský Lipovec]] [[Kostoľany nad Hornádom]] [[Košická Belá]] (len [[katastrálne územie|k.ú.]] [[Ružín (obec)|Ružín]]) [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]] [[Malá Lodina]] [[Mudrovce]] [[Nová Polhora]] [[Ploské (okres Košice-okolie)|Ploské]] [[Obišovce]] [[Opiná]] [[Sokoľ]] [[Veľká Lodina]] [[Vtáčkovce]][[Ďurkov]] === Okres Prešov === * Mestá: [[Prešov]], [[Veľký Šariš]], * Obce: [[Abranovce]] [[Bajerov]] [[Bertotovce]] [[Brestov (okres Prešov)|Brestov]] [[Bretejovce]] [[Brežany]] [[Bzenov]] [[Čelovce (okres Prešov)|Čelovce]] [[Červenica (okres Prešov)|Červenica]] [[Demjata]] [[Drienov]] [[Drienovská Nová Ves]] [[Dulova Ves]] [[Fintice]] [[Fričovce]] [[Fulianka]] [[Geraltov]] [[Gregorovce]] [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] [[Hendrichovce]] [[Hermanovce]] [[Hrabkov]] [[Chmeľov]] [[Chmeľovec]] [[Chmiňany]] [[Chminianska Nová Ves]] [[Chminianske Jakubovany]] [[Janov (okres Prešov)|Janov]] [[Janovík]] [[Kapušany]] [[Kendice]] [[Klenov]] [[Kojatice (okres Prešov)|Kojatice]] [[Kokošovce]] [[Krížovany]] [[Kvačany (okres Prešov)|Kvačany]] [[Lada (okres Prešov)|Lada]] [[Lažany (okres Prešov)|Lažany]] [[Lemešany]] [[Lesíček]] [[Ličartovce]] [[Lipníky]] [[Lipovce]] [[Ľubotice]] [[Ľubovec]] [[Lúčina]] [[Malý Slivník]] [[Malý Šariš]] [[Medzany]] [[Miklušovce]] [[Mirkovce]] [[Mošurov]] [[Nemcovce (okres Prešov)|Nemcovce]] [[Okružná (okres Prešov)|Okružná]] [[Ondrašovce]] [[Ovčie]] [[Petrovany]] [[Podhorany (okres Prešov)|Podhorany]] [[Podhradík]] [[Proč]] [[Pušovce]] [[Radatice]] [[Rokycany (okres Prešov)|Rokycany]] [[Ruská Nová Ves]] [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlice]] [[Seniakovce]] [[Suchá Dolina]] [[Svinia]] [[Šarišská Poruba]] [[Šarišská Trstená]] [[Šarišské Bohdanovce]] [[Šindliar]] [[Široké]] [[Štefanovce (okres Prešov)|Štefanovce]] [[Teriakovce]] [[Terňa]] [[Trnkov]] [[Tuhrina]] [[Tulčík]] [[Varhaňovce]] [[Veľký Slivník]] [[Víťaz (okres Prešov)|Víťaz]] [[Vyšná Šebastová]] [[Záborské]] [[Záhradné]] [[Zlatá Baňa]] [[Žehňa]] [[Žipov]] [[Župčany]] === Okres Sabinov === * Mestá: [[Lipany]], [[Sabinov]] * Obce: [[Bajerovce]] [[Bodovce]] [[Brezovica (okres Sabinov)|Brezovica]] [[Brezovička]] [[Červená Voda (okres Sabinov)|Červená Voda]] [[Červenica pri Sabinove]] [[Ďačov]] [[Daletice]] [[Drienica]] [[Dubovica]] [[Hanigovce]] [[Hubošovce]] [[Jakovany]] [[Jakubova Voľa]] [[Jakubovany (okres Sabinov)|Jakubovany]] [[Jarovnice]] [[Kamenica (okres Sabinov)|Kamenica]] [[Krásna Lúka]] [[Krivany]] [[Lúčka (okres Sabinov)|Lúčka]] [[Ľutina]] [[Milpoš]] [[Nižný Slavkov]] [[Olejníkov]] [[Oľšov]] [[Ostrovany|Orkucany Ostrovany]] [[Pečovská Nová Ves]] [[Poloma (okres Sabinov)|Poloma]] [[Ratvaj]] [[Ražňany]] [[Renčišov]] [[Rožkovany]] [[Šarišské Dravce]] [[Šarišské Michaľany]] [[Šarišské Sokolovce]] [[Tichý Potok]] [[Torysa (obec)|Torysa]] [[Uzovce]] [[Uzovské Pekľany]] [[Uzovský Šalgov]] [[Vysoká (okres Sabinov)|Vysoká]] === Okres Stará Ľubovňa === * Obce: [[Čirč]] [[Ďurková (obec)|Ďurková]] [[Hajtovka]] [[Hromoš]] [[Kyjov (okres Stará Ľubovňa)|Kyjov]] [[Legnava]] [[Ľubotín]] [[Malý Lipník (obec)|Malý Lipník]] [[Matysová]] [[Obručné]] [[Orlov]] [[Plaveč (okres Stará Ľubovňa)|Plaveč]] [[Plavnica]] [[Pusté Pole (okres Stará Ľubovňa)|Pusté Pole]] [[Ruská Voľa nad Popradom]] [[Šarišské Jastrabie]] [[Starina (okres Stará Ľubovňa)|Starina]] [[Sulín]] (len [[katastrálne územie|k.ú.]] Malý Sulín) [[Šambron]] [[Údol]] [[Vislanka]] === Okres Stropkov === * Obce: [[Duplín]] [[Gribov]] [[Kožuchovce]] [[Krušinec]] [[Oľšavka (okres Stropkov)|Oľšavka]] [[Potoky (okres Stropkov)|Potoky]] [[Tisinec]] [[Vislava]] [[Vladiča]] (len [[katastrálne územie|k.ú.]] [[Suchá (Vladiča)|Suchá]]) [[Vyškovce]], [[Vojtovce]], [[Breznica (okres Stropkov)|Breznica]] === Okres Svidník === * Mestá: [[Giraltovce]], [[Svidník]] * Obce: [[Belejovce]] [[Beňadikovce]] [[Bodružal]] [[Cernina]] [[Cigla]] [[Dlhoňa]] [[Dobroslava (obec)|Dobroslava]] [[Dubová (okres Svidník)|Dubová]] [[Dukovce]] [[Fijaš]] [[Havranec]] [[Hrabovčík]] [[Hunkovce]] [[Jurkova Voľa]] [[Kalnište]] [[Kapišová]] [[Kečkovce]] [[Kobylnice (okres Svidník)|Kobylnice]] [[Korejovce]] [[Kračúnovce]] [[Krajná Bystrá]] [[Krajná Poľana]] [[Krajná Porúbka]] [[Krajné Čierno]] [[Kružlová]] [[Kuková]] [[Kurimka]] [[Ladomirová]] [[Lúčka (okres Svidník)|Lúčka]] [[Lužany pri Topli]] [[Matovce]] [[Medvedie]] [[Mestisko]] [[Mičakovce]] [[Miroľa]] [[Mlynárovce]] [[Nižná Jedľová]] [[Nižná Pisaná]] [[Nižný Komárnik]] [[Nižný Mirošov]] [[Nižný Orlík]] [[Nová Polianka (okres Svidník)|Nová Polianka]] [[Okrúhle]] [[Príkra]] [[Pstriná]] [[Radoma]] [[Rakovčík]] [[Rovné (okres Svidník)|Rovné]] [[Roztoky (okres Svidník)|Roztoky]] [[Soboš]] [[Stročín]] [[Svidnička]] [[Šarbov]] [[Šarišský Štiavnik]] [[Šemetkovce]] [[Štefurov]] [[Vagrinec]] [[Valkovce]] [[Vápeník]] [[Vyšná Jedľová]] [[Vyšná Pisaná]] [[Vyšný Komárnik]] [[Vyšný Mirošov]] [[Vyšný Orlík]] [[Železník]] [[Želmanovce]] === Okres Vranov nad Topľou === * Mestá: [[Hanušovce nad Topľou]] * Obce: [[Babie]] [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystré]] [[Ďurďoš]] [[Hermanovce nad Topľou]] [[Matiaška]] [[Medzianky]] [[Pavlovce (okres Vranov nad Topľou)|Pavlovce]] [[Petrovce (okres Vranov nad Topľou)|Petrovce]] [[Prosačov]] [[Radvanovce]] [[Remeniny]] [[Ruská Voľa]] [[Vavrinec (okres Vranov nad Topľou)|Vavrinec]] [[Vlača]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * o Šariši v diele : [[Jozef Gregor Tajovský|TAJOVSKÝ, Jozef Gregor.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/VuX22bVo5H ''Malý kultúrny zemepis východného Slovenska : Stolice spišská, šarišská, zemplínska, užhorodská a abanovozámska'']. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. Knižnica Slovenských hlasov, č. 6. 32 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Slovenské regióny}} {{Súradnice|49.065417|21.261635|type:forest|format=dms|display=title}} [[Kategória:Regióny na Slovensku]] [[Kategória:Šariš| ]] 7f0iccva8j4yd34jz2bgo2pe6lruffi 8194929 8194928 2026-04-08T10:26:29Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21550-21|~2026-21550-21]] ([[User_talk:~2026-21550-21|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 8045120 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Slovakia Saris.gif|náhľad|Región Šariša]] '''Šariš''' ({{V jazyku|hun|Sáros}}; {{V jazyku|deu|Scharosch}}; {{V jazyku|ukr|Шариш}}; {{V jazyku|lat|comitatus Sarossiensis}}) je slovenský región a [[región cestovného ruchu]] (celým menom '''Šarišský región cestovného ruchu'''). Región sa delí na Horný Šariš s centrom v [[Bardejov]]e a Dolný Šariš s centrom v [[Prešov]]e. Do územia regiónu patria viaceré okresy. V súčasnosti žije v tomto regióne okolo 388 000 obyvateľov. == Polohopis == Šariš bol v minulosti komitát, stolica a župa [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a nakrátko aj [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]]. V súčasnosti patrí z väčšej časti do [[Prešovský kraj|Prešovského]], z menšej aj do [[Košický kraj|Košického kraja]]. Na západe susedí so [[Spiš (región)|Spišom]], na juhu s [[Košický región|Abovom]], na východe so [[Zemplín (slovenský región)|Zemplínom]] a severný okraj regiónu tvorí štátnu hranicu s [[Poľsko]]m. Medzi významné rieky patrí [[Torysa (rieka)|Torysa]], [[Topľa]], [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] a v južnej časti [[Hornád]]. Najvyšším vrchom regiónu je Čierna Hora (Levočské vrchy, 1289 m.n.m.) === Doprava === Regiónom vedú komunikácie nadnárodného významu. Najvýznamnejšie cestné dopravné tepny sa križujú v [[Prešov]]e; od [[Poprad]]u do [[Košice|Košíc]] vedie v trase čiastočne vybudovanej [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] [[európska cesta 50]], z Prešova do [[Poľsko|poľského]] [[Rzeszów]]a vedie v trase [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] a [[Cesta I. triedy 21 (Slovensko)|I/21]] [[európska cesta 371]]. Medzi hlavné cestné ťahy tak patrí v smere západ{{--}}východ [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]], južným smerom okrem D1 smerujúca [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|cesta I/20]] a severným smerom vedúce [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|cesty I/68]] (na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]), [[Cesta I. triedy 21 (Slovensko)|I/21]] (na [[Svidník]]) a [[Cesta II. triedy 545 (Slovensko)|II/545]] (na [[Bardejov]]). Severným okrajom regiónu vedie od [[Poprad]]u po [[Svidník]] [[Cesta I. triedy 77 (Slovensko)|I/77]]. Železničná doprava v regióne vedie v niekoľkých koridoroch; južným okrajom vedie strategická [[Železničná trať Žilina – Košice|trať Žilina – Košice]], na ktorú sa v [[Železničná stanica Kysak|Kysaku]] pripája [[Železničná trať Košice – Muszyna|trať do Prešova a Muszyny]] v Poľsku. V [[Plaveč (okres Stará Ľubovňa)|Plavči]] sa na túto železnicu pripája [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|trať z Popradu]]. Z [[Železničná stanica Prešov|Prešova]] vedie [[Železničná trať Prešov – Humenné|trať Prešov – Humenné]], z ktorej sa v [[Kapušany|Kapušanoch]] odpája [[Železničná trať Prešov – Bardejov|trať do Bardejova]]. == Dejiny == Sídlom správy bol do roku [[1647]] [[Šarišský hrad]], následne sa centrom regiónu stal [[Prešov]]. Mesto sa stalo hospodárskym aj kultúrnym strediskom a popri [[Košice|Košiciach]] patril k významným sídlam severovýchodného [[Uhorsko|Uhorska]]. Prešov sa stal centrom [[Rusíni|rusínskej]] kultúry. == Ekonomika == Región Šariš je priemerne vyspelým slovenským regiónom, ktorý čerpá peniaze prevažne z cestovného ruchu. Po dlhšom čase prichádzajú do regiónu veľmi potrebné investície, aby zdokonalili cestovný ruch, ale aj iné zdroje príjmov tohto regiónu. == Turistický ruch == === Mestá === Medzi najkrajšie slovenské mestá patrí [[Bardejov]], zapísaný aj v zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO)]]. Centrom Šariša je mesto [[Prešov]]. === Hrady === Región Šariš patrí k tým slovenským regiónom, ktoré majú na svojom území veľký počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov. To viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]], ktorej cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporovať tak rozvoj turizmu v celom regióne Šariš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|vydavateľ=GoPrešov.sk - Mestské informačné centrum v Prešove|dátum vydania=2020-02-18|dátum prístupu=2022-01-18|jazyk=sk-SK}}</ref> Do projektu Šarišská hradná cesta je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia. * [[Kamenica (hrad)|Kamenica]] * [[Hanigovský hrad|Hanigovský (Nový hrad)]] * [[Šarišský hrad|Šariš]] * [[Kapušiansky hrad|Kapušiansky]] * [[Zbojnícky hrad|Soľnohrad (Zbojnícky)]] * [[Šebeš (hrad)|Šebeš]] * [[Lipovský hrad|Lipovský]] * [[Bodoň (hrad)|Bodoň]] * [[Medzianky Hrad|Medzianky]] * [[Zborov (hrad)|Zborov]] * [[Obišovský hrad|Obišovský]] * [[Plaveč (hrad)|Plaveč]] * [[Kysak (hrad)|Kysak]] (zaniknutý) * [[Brezovička Hrad|Brezovička]] (zaniknutý) * [[Brezovica Hrad|Brezovica]] (zaniknutý) * [[Sokoľ (hrad v obci Sokoľ)|Sokoľ]] (zaniknutý) * [[Lipovec Hrad|Lipovec]] (zaniknutý) === Drevené kostolíky === K charakteristickým pamätihodnostiam Šariša patria [[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku |drevené gréckokatolícke kostolíky]]. Výnimkou je kostolík v [[Hervartov]]e, ktorý je rímskokatolícky. * [[Hervartov]] * [[Bodružal]] * [[Brežany]] * [[Hunkovce]] * [[Korejovce]] * [[Krajné Čierno]] * [[Ladomirová]] * [[Nižný Komárnik]] * Krivé * Lukov - Venécia * atď... === Folklórne slávnosti === * Slávnosti Rusínov a Ukrajincov vo Svidníku * Rusínske a ukrajinské piesne v Bardejove * Šarišské slávnosti Raslavice === Šport === * vodná nádrž [[Veľká Domaša|Domaša]] na rieke [[Ondava]] * lyžiarske centrum v Drienici-Lysej, Regetovke, Stebníckej Hute * turistika ** Lačnovský kaňon, s malými zákutiami s vodopádmi a skalnými útvarmi z vápencov a dolomitov, považovaný za najkrajšiu prírodnú atrakciu Šariša ** Dubovické žliabky, Dolina Svinky, Sigord '''Jaskyne''' *Jaskyňa Zlá Diera == Okresy patriace do Šarišského regiónu cestovného ruchu == * [[Bardejov (okres)|Okres Bardejov]] * [[Prešov (okres)|Okres Prešov]] * [[Sabinov (okres)|Okres Sabinov]] * [[Stropkov (okres)|Okres Stropkov]] * [[Svidník (okres)|Okres Svidník]] == Súčasné okresy, obce a mestá patriace do územia historickej Šarišskej župy == === Okres Bardejov === * Mestá: [[Bardejov]] * Obce: [[Abrahámovce (okres Bardejov)|Abrahámovce]] [[Andrejová]] [[Bartošovce]] [[Becherov]] [[Beloveža]] [[Bogliarka]] [[Brezov]] [[Brezovka]] [[Buclovany]] [[Cigeľka (obec)|Cigeľka]] [[Dubinné]] [[Frička]] [[Fričkovce]] [[Gaboltov]] [[Gerlachov (okres Bardejov)|Gerlachov]] [[Hankovce (okres Bardejov)|Hankovce]] [[Harhaj]] [[Hažlín]] [[Hertník]] [[Hervartov]] [[Hrabovec]] [[Hrabské]] [[Hutka]] [[Chmeľová]] [[Janovce]] [[Jedlinka]] [[Kľušov]] [[Kobyly (okres Bardejov)|Kobyly]] [[Kochanovce (okres Bardejov)|Kochanovce]] [[Komárov (okres Bardejov)|Komárov]] [[Koprivnica (okres Bardejov)|Koprivnica]] [[Kožany]] [[Krivé (okres Bardejov)|Krivé]] [[Kríže (okres Bardejov)|Kríže]] [[Kružlov]] [[Kučín (okres Bardejov)|Kučín]] [[Kurima (okres Bardejov)|Kurima]] [[Kurov]] [[Lascov]] [[Lenartov]] [[Lipová (okres Bardejov)|Lipová]] [[Livov]] [[Livovská Huta]] [[Lopúchov]] [[Lukavica (okres Bardejov)|Lukavica]] [[Lukov (okres Bardejov)|Lukov]] [[Malcov]] [[Marhaň]] [[Mikulášová]] [[Mokroluh]] [[Nemcovce (okres Bardejov)|Nemcovce]] [[Nižná Polianka]] [[Nižná Voľa]] [[Nižný Tvarožec]] [[Oľšavce]] [[Ondavka (okres Bardejov)|Ondavka]] [[Ortuťová]] [[Osikov]] [[Petrová]] [[Poliakovce]] [[Porúbka (okres Bardejov)|Porúbka]] [[Raslavice]] [[Regetovka]] [[Rešov (okres Bardejov)|Rešov]] [[Richvald]] [[Rokytov]] [[Smilno]] [[Snakov]] [[Stebnícka Huta]] [[Stebník]] [[Stuľany]] [[Sveržov]] [[Šarišské Čierne]] [[Šašová]] [[Šiba]] [[Tarnov]] [[Tročany]] [[Vaniškovce]] [[Varadka]] [[Vyšná Polianka]] [[Vyšná Voľa]] [[Vyšný Kručov]] [[Vyšný Tvarožec]] [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] [[Zlaté]] === Okres Gelnica === * [[katastrálne územie|k.ú.]] [[Rolova Huta (Margecany)|Rolova Huta]] (po maďarsky: ''Fonikszhuta''), časť mesta [[Margecany]] === Okres Kežmarok === * zaniknutá obec [[Blažov (zaniknutá obec)|Blažov]], do [[1. január|1. januára]] [[2011]] súčasť [[Javorina (vojenský obvod)|VVP Javorina]] === Okres Košice I === * Mestské časti: [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] === Okres Košice-okolie === * Obce: [[Boliarov]] [[Budimír]] [[Bunetice]] [[Čižatice]] [[Družstevná pri Hornáde]] [[Kecerovce]] [[Kecerovský Lipovec]] [[Kostoľany nad Hornádom]] [[Košická Belá]] (len [[katastrálne územie|k.ú.]] [[Ružín (obec)|Ružín]]) [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]] [[Malá Lodina]] [[Mudrovce]] [[Nová Polhora]] [[Ploské (okres Košice-okolie)|Ploské]] [[Obišovce]] [[Opiná]] [[Sokoľ]] [[Veľká Lodina]] [[Vtáčkovce]][[Ďurkov]] === Okres Prešov === * Mestá: [[Prešov]], [[Veľký Šariš]], * Obce: [[Abranovce]] [[Bajerov]] [[Bertotovce]] [[Brestov (okres Prešov)|Brestov]] [[Bretejovce]] [[Brežany]] [[Bzenov]] [[Čelovce (okres Prešov)|Čelovce]] [[Červenica (okres Prešov)|Červenica]] [[Demjata]] [[Drienov]] [[Drienovská Nová Ves]] [[Dulova Ves]] [[Fintice]] [[Fričovce]] [[Fulianka]] [[Geraltov]] [[Gregorovce]] [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] [[Hendrichovce]] [[Hermanovce]] [[Hrabkov]] [[Chmeľov]] [[Chmeľovec]] [[Chmiňany]] [[Chminianska Nová Ves]] [[Chminianske Jakubovany]] [[Janov (okres Prešov)|Janov]] [[Janovík]] [[Kapušany]] [[Kendice]] [[Klenov]] [[Kojatice (okres Prešov)|Kojatice]] [[Kokošovce]] [[Krížovany]] [[Kvačany (okres Prešov)|Kvačany]] [[Lada (okres Prešov)|Lada]] [[Lažany (okres Prešov)|Lažany]] [[Lemešany]] [[Lesíček]] [[Ličartovce]] [[Lipníky]] [[Lipovce]] [[Ľubotice]] [[Ľubovec]] [[Lúčina]] [[Malý Slivník]] [[Malý Šariš]] [[Medzany]] [[Miklušovce]] [[Mirkovce]] [[Mošurov]] [[Nemcovce (okres Prešov)|Nemcovce]] [[Okružná (okres Prešov)|Okružná]] [[Ondrašovce]] [[Ovčie]] [[Petrovany]] [[Podhorany (okres Prešov)|Podhorany]] [[Podhradík]] [[Proč]] [[Pušovce]] [[Radatice]] [[Rokycany (okres Prešov)|Rokycany]] [[Ruská Nová Ves]] [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlice]] [[Seniakovce]] [[Suchá Dolina]] [[Svinia]] [[Šarišská Poruba]] [[Šarišská Trstená]] [[Šarišské Bohdanovce]] [[Šindliar]] [[Široké]] [[Štefanovce (okres Prešov)|Štefanovce]] [[Teriakovce]] [[Terňa]] [[Trnkov]] [[Tuhrina]] [[Tulčík]] [[Varhaňovce]] [[Veľký Slivník]] [[Víťaz (okres Prešov)|Víťaz]] [[Vyšná Šebastová]] [[Záborské]] [[Záhradné]] [[Zlatá Baňa]] [[Žehňa]] [[Žipov]] [[Župčany]] === Okres Sabinov === * Mestá: [[Lipany]], [[Sabinov]] * Obce: [[Bajerovce]] [[Bodovce]] [[Brezovica (okres Sabinov)|Brezovica]] [[Brezovička]] [[Červená Voda (okres Sabinov)|Červená Voda]] [[Červenica pri Sabinove]] [[Ďačov]] [[Daletice]] [[Drienica]] [[Dubovica]] [[Hanigovce]] [[Hubošovce]] [[Jakovany]] [[Jakubova Voľa]] [[Jakubovany (okres Sabinov)|Jakubovany]] [[Jarovnice]] [[Kamenica (okres Sabinov)|Kamenica]] [[Krásna Lúka]] [[Krivany]] [[Lúčka (okres Sabinov)|Lúčka]] [[Ľutina]] [[Milpoš]] [[Nižný Slavkov]] [[Olejníkov]] [[Oľšov]] [[Ostrovany|Orkucany Ostrovany]] [[Pečovská Nová Ves]] [[Poloma (okres Sabinov)|Poloma]] [[Ratvaj]] [[Ražňany]] [[Renčišov]] [[Rožkovany]] [[Šarišské Dravce]] [[Šarišské Michaľany]] [[Šarišské Sokolovce]] [[Tichý Potok]] [[Torysa (obec)|Torysa]] [[Uzovce]] [[Uzovské Pekľany]] [[Uzovský Šalgov]] [[Vysoká (okres Sabinov)|Vysoká]] === Okres Stará Ľubovňa === * Obce: [[Čirč]] [[Ďurková (obec)|Ďurková]] [[Hajtovka]] [[Hromoš]] [[Kyjov (okres Stará Ľubovňa)|Kyjov]] [[Legnava]] [[Ľubotín]] [[Malý Lipník (obec)|Malý Lipník]] [[Matysová]] [[Obručné]] [[Orlov]] [[Plaveč (okres Stará Ľubovňa)|Plaveč]] [[Plavnica]] [[Pusté Pole (okres Stará Ľubovňa)|Pusté Pole]] [[Ruská Voľa nad Popradom]] [[Šarišské Jastrabie]] [[Starina (okres Stará Ľubovňa)|Starina]] [[Sulín]] (len [[katastrálne územie|k.ú.]] Malý Sulín) [[Šambron]] [[Údol]] [[Vislanka]] === Okres Stropkov === * Obce: [[Duplín]] [[Gribov]] [[Kožuchovce]] [[Krušinec]] [[Oľšavka (okres Stropkov)|Oľšavka]] [[Potoky (okres Stropkov)|Potoky]] [[Tisinec]] [[Vislava]] [[Vladiča]] (len [[katastrálne územie|k.ú.]] [[Suchá (Vladiča)|Suchá]]) [[Vyškovce]], [[Vojtovce]], [[Breznica (okres Stropkov)|Breznica]] === Okres Svidník === * Mestá: [[Giraltovce]], [[Svidník]] * Obce: [[Belejovce]] [[Beňadikovce]] [[Bodružal]] [[Cernina]] [[Cigla]] [[Dlhoňa]] [[Dobroslava (obec)|Dobroslava]] [[Dubová (okres Svidník)|Dubová]] [[Dukovce]] [[Fijaš]] [[Havranec]] [[Hrabovčík]] [[Hunkovce]] [[Jurkova Voľa]] [[Kalnište]] [[Kapišová]] [[Kečkovce]] [[Kobylnice (okres Svidník)|Kobylnice]] [[Korejovce]] [[Kračúnovce]] [[Krajná Bystrá]] [[Krajná Poľana]] [[Krajná Porúbka]] [[Krajné Čierno]] [[Kružlová]] [[Kuková]] [[Kurimka]] [[Ladomirová]] [[Lúčka (okres Svidník)|Lúčka]] [[Lužany pri Topli]] [[Matovce]] [[Medvedie]] [[Mestisko]] [[Mičakovce]] [[Miroľa]] [[Mlynárovce]] [[Nižná Jedľová]] [[Nižná Pisaná]] [[Nižný Komárnik]] [[Nižný Mirošov]] [[Nižný Orlík]] [[Nová Polianka (okres Svidník)|Nová Polianka]] [[Okrúhle]] [[Príkra]] [[Pstriná]] [[Radoma]] [[Rakovčík]] [[Rovné (okres Svidník)|Rovné]] [[Roztoky (okres Svidník)|Roztoky]] [[Soboš]] [[Stročín]] [[Svidnička]] [[Šarbov]] [[Šarišský Štiavnik]] [[Šemetkovce]] [[Štefurov]] [[Vagrinec]] [[Valkovce]] [[Vápeník]] [[Vyšná Jedľová]] [[Vyšná Pisaná]] [[Vyšný Komárnik]] [[Vyšný Mirošov]] [[Vyšný Orlík]] [[Železník]] [[Želmanovce]] === Okres Vranov nad Topľou === * Mestá: [[Hanušovce nad Topľou]] * Obce: [[Babie]] [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystré]] [[Ďurďoš]] [[Hermanovce nad Topľou]] [[Matiaška]] [[Medzianky]] [[Pavlovce (okres Vranov nad Topľou)|Pavlovce]] [[Petrovce (okres Vranov nad Topľou)|Petrovce]] [[Prosačov]] [[Radvanovce]] [[Remeniny]] [[Ruská Voľa]] [[Vavrinec (okres Vranov nad Topľou)|Vavrinec]] [[Vlača]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * o Šariši v diele : [[Jozef Gregor Tajovský|TAJOVSKÝ, Jozef Gregor.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/VuX22bVo5H ''Malý kultúrny zemepis východného Slovenska : Stolice spišská, šarišská, zemplínska, užhorodská a abanovozámska'']. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. Knižnica Slovenských hlasov, č. 6. 32 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Slovenské regióny}} {{Súradnice|49.065417|21.261635|type:forest|format=dms|display=title}} [[Kategória:Regióny na Slovensku]] [[Kategória:Šariš| ]] t18y43pjmw3elkyjojn7m5zr595h2ci 0 314278 8194567 8194367 2026-04-07T14:43:10Z Lalina 22926 ob, + 8194567 wikitext text/x-wiki {{Geo|37_20_49_N_9_44_42_E_scale:100000_region:TN|37° 20′ 49″ s.š., 9° 44′ 42″ v.d.}} [[Súbor:Crystal Clear Beach in Cap Blanc, Bizerte.jpg|náhľad|Biely mys]] '''Biely mys''' ({{ara|الرأس الأبيض}} ''ar-Ra’s al-abjad'') je [[mys]], ktorý je najsevernejším bodom [[Afrika|Afriky]] na [[kontinent|pevnine]]. Leží v [[Tunisko|Tunisku]] neďaleko mesta [[Bizerta]] na pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Severozápadne od mysu je [[ostrov]] [[Cani]] s [[maják]]om. == Ostatné mysy Afriky na pevnine == * [[Strelkový mys]] - najjužnejší bod ''Afriky'' * [[Zelený mys]] - najzápadnejší bod ''Afriky'' * [[Raas Xaafuun]] - najvýchodnejší bod ''Afriky'' == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.lib.utexas.edu/maps/jog/algeria_tunisia/txu-oclc-224045187-nj32-11.jpg Americká letecká mapa v mierke 1:250 000 z roku 1977 zobrazujúca relatívne polohy mysu Cap Blanc a Ras al-Ghiran (označený ako Rass ben Sekka)] == Zdroj == {{Preklad|cs|Bílý mys|5244701}} {{geografický výhonok}} [[Kategória:Mysy v Tunisku]] [[Kategória:Pobrežia Stredozemného mora]] l2nebupvufvs1tyee5hbpgzj3fnfnb1 0 316461 8194936 7460513 2026-04-08T11:38:24Z ~2026-21499-46 291367 8194936 wikitext text/x-wiki {{Infobox DJ | Meno = David Guetta | Portrét = 2023-11-16 Gala de los Latin Grammy, 22 (David Guetta).jpg | Veľkosť portrétu = 250px | Popis portrétu = David Guetta v roku 2023 | Vlastné meno = Pierre David Guetta | Ďalšie mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1967|11|7}} | Miesto narodenia = {{FRA}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Činnosť = [[DJ]], [[Hudobný producent|producent]] | Štýl = [[Electro house]], [[House (hudba)|House]], [[Progressive house]], [[Dance]], [[Oldschool jungle]] | Nástroj = | Roky aktivity = 1990 – súčasnosť | Vydavateľstvo = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Music France]]/[[Virgin Records|Virgin]], [[Positiva Records|Positiva]], [[Astralwerks]] | Webstránka = [http://www.davidguetta.com/ www.davidguetta.com] | Poznámky = }} '''Pierre David Guetta''' (* [[7. november]] [[1967]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Diskotekár|DJ]] a hudobný producent.  Bol spoluzakladateľom ''Gum Productions'' a v roku 2002 vydal svoj prvý album ''Just a Little More Love''. Neskôr vydal albumy ''Guetta Blaster'' (2004) a ''Pop Life'' (2007), na ktorom spolupracoval aj s britskou umelkyňou Tarou McDonaldovou. David dosiahol úspech s jeho albumom ''[[One Love]]'' (2009), ktorý zahŕňal štyri single "When Love Takes Over", "[[Gettin’ Over You]]", "[[Sexy Bitch]]" a "[[Memories]]". Tri z nich dosiahli vo Veľkej Británii prvú priečku. V roku 2011 vydal taktiež úspešný album ''[[Nothing but the Beat]]'' s úspešnými singlami "[[Where Them Girls At]]", "[[Little Bad Girl]]", "Without You", "[[Titanium]]" a "[[Turn Me On]]". David predal viac ako 9 miliónov albumov a 30 miliónov singlov po celom svete. V roku 2011 ho fanúšikovia zvolili za #1 DJ v 'DJ Mag Top 100 DJs'. V roku 2013 Billboard korunoval pieseň "When Love Takes Over" ako najlepšiu dance-popovú spoluprácu všetkých čias. == Diskografia == === Albumy === * ''Just A Little More Love'' ([[2002]]) * ''Guetta Blaster'' ([[2004]]) * ''Pop Life'' ([[2007]]) * ''[[One Love]]'' ([[2009]]) * ''[[Nothing But the Beat]]'' ([[2011]]) * ''Listen'' ([[2014]]) *''7'' ([[2018]]) === Kompilácie === * ''Fuck Me I'm Famous'' (2003) * ''Fuck Me I'm Famous Vol. 95612'' (2005) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 06'' (2006) * ''Fuck Me I'm Famous ''–'' Ibiza Mix 08'' (2008) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2009'' (2009) * ''Pop Life / Guetta Blaster'' (2009) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2010'' (2010) * ''Just a Little More Love / Pop Life'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2011'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2012'' (2012) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2013'' (2013) === Piesne=== * 1990 – "Nation Rap" (s Sidney) * 1994 – "Up & Away" (feat. Robert Owens) * 2001 – "Just a Little More Love" (feat. Chris Willis) * 2002 – "[[Love Don’t Let Me Go|Love Don't Let Me Go]]" (feat. Chris Willis) * 2002 – "People Come People Go" (feat. Chris Willis) * 2002 – "Give Me Something" (feat. Barbara Tucker) * 2003 – "Just for One Day (Heroes)" (vs. David Bowie) * 2004 – "Money" (feat. Chris Willis a Moné) * 2004 – "Stay" (feat. Chris Willis) * 2004 – "The World Is Mine" (feat. JD Davis) * 2005 – "In Love with Myself" (feat. JD Davis) * 2006 – "Love Don't Let Me Go (Walking Away)" (vs. The Egg) * 2007 – "[[Love Is Gone]]" (feat. Chris Willis) * 2007 – "[[Baby When the Light]]" (feat. Cozi) * 2008 – "Delirious" (feat. Tara McDonald) * 2008 – "Tomorrow Can Wait" (s Chris Willis vs. Tocadisco) * 2009 – "Everytime We Touch" (s Chris Willis, Steve Angello a Sebastian Ingrosso) * 2009 – "When Love Takes Over" (feat. [[Kelly Rowlandová|Kelly Rowland]]) * 2009 – "[[Sexy Bitch]]" (feat [[Akon]]) * 2009 – "GRRRR" * 2009 – "One Love" (feat. Estelle) * 2010 – "[[Memories]]" (feat. Kid Cudi) * 2010 – "[[Gettin’ Over You]]" (s Chris Willis feat. [[Fergie]] a [[LMFAO]]) * 2010 – "Who's That Chick?" (feat. [[Rihanna]]) * 2011 – "Sweat" (vs. [[Snoop Dogg]]) * 2011 – "[[Where Them Girls At]]" (feat. [[Flo Rida]] a [[Nicki Minaj]]) * 2011 – "[[Little Bad Girl]]" (feat. Taio Cruz a Ludacris) * 2011 – "Without You" (feat. Usher) * 2011 – "[[Titanium]]" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2011 – "[[Turn Me On]]" (feat. [[Nicki Minaj]]) * 2012 – "The Alphabeat" * 2012 – "I Can Only Imagine" (feat. Chris Brown a Lil Wayne) * 2012 – "She Wolf (Falling to Pieces)" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2012 – "Just One Last Time" (feat. Taped Rai) * 2013 – "Play Hard" (feat. Ne-Yo a [[Akon]]) * 2013 – "Ain't a Party" (s GLOWINTHEDARK feat. Harrison) * 2014 – "Shot Me Down" (feat. Skylar Grey) * 2014 – "Bad" (s Showtek feat. Vassy) * 2014 – "Blast Off" (s Kaz James) * 2014 – "[[Lovers on the Sun]]" (feat. Sam Martin) * 2014 – "Dangerous" (feat. Sam Martin) * 2015 – "What I Did for Love" (feat. Emeli Sandé) * 2015 – "Hey Mama" (feat. [[Nicki Minaj]] a Afrojack) == Osobný život == Davidova matka má belgické korene a jeho otec bol židovského pôvodu. David si v roku 1992 vzal manažérku nočného klubu Cathy Lobé. Majú spolu 2 deti: Tim Elvis Eric (* 9. február 2004), Angie (* 23. september 2007). Po 22-ročnom manželstve David v marci 2014 požiadal o rozvod. Stále sa dohadujú o rozdelení 30 miliónov dolárov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:David Guetta}} == Externé odkazy == * [http://www.davidguetta.com/ Oficiálna stránka] == Zdroje == {{preklad|en|David Guetta|154018620}} {{David Guetta}} {{Portál|Hudba|Hudobný|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Guetta, David}}[[Kategória:David Guetta| ]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Kluboví dídžeji]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Francúzski dídžeji]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] [[Kategória:Interpreti Astralwerks]] 8vk2sytyav4jbquozbojwhmb14bte8t 8194937 8194936 2026-04-08T11:38:45Z ~2026-21499-46 291367 8194937 wikitext text/x-wiki {{Infobox DJ | Meno = David Guetta | Portrét = 2023-11-16 Gala de los Latin Grammy, 22 (David Guetta).jpg | Veľkosť portrétu = 250px | Popis portrétu = David Guetta v roku 2023 | Vlastné meno = Pierre David Guetta | Ďalšie mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1967|11|7}} | Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Činnosť = [[DJ]], [[Hudobný producent|producent]] | Štýl = [[Electro house]], [[House (hudba)|House]], [[Progressive house]], [[Dance]], [[Oldschool jungle]] | Nástroj = | Roky aktivity = 1990 – súčasnosť | Vydavateľstvo = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Music France]]/[[Virgin Records|Virgin]], [[Positiva Records|Positiva]], [[Astralwerks]] | Webstránka = [http://www.davidguetta.com/ www.davidguetta.com] | Poznámky = }} '''Pierre David Guetta''' (* [[7. november]] [[1967]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Diskotekár|DJ]] a hudobný producent.  Bol spoluzakladateľom ''Gum Productions'' a v roku 2002 vydal svoj prvý album ''Just a Little More Love''. Neskôr vydal albumy ''Guetta Blaster'' (2004) a ''Pop Life'' (2007), na ktorom spolupracoval aj s britskou umelkyňou Tarou McDonaldovou. David dosiahol úspech s jeho albumom ''[[One Love]]'' (2009), ktorý zahŕňal štyri single "When Love Takes Over", "[[Gettin’ Over You]]", "[[Sexy Bitch]]" a "[[Memories]]". Tri z nich dosiahli vo Veľkej Británii prvú priečku. V roku 2011 vydal taktiež úspešný album ''[[Nothing but the Beat]]'' s úspešnými singlami "[[Where Them Girls At]]", "[[Little Bad Girl]]", "Without You", "[[Titanium]]" a "[[Turn Me On]]". David predal viac ako 9 miliónov albumov a 30 miliónov singlov po celom svete. V roku 2011 ho fanúšikovia zvolili za #1 DJ v 'DJ Mag Top 100 DJs'. V roku 2013 Billboard korunoval pieseň "When Love Takes Over" ako najlepšiu dance-popovú spoluprácu všetkých čias. == Diskografia == === Albumy === * ''Just A Little More Love'' ([[2002]]) * ''Guetta Blaster'' ([[2004]]) * ''Pop Life'' ([[2007]]) * ''[[One Love]]'' ([[2009]]) * ''[[Nothing But the Beat]]'' ([[2011]]) * ''Listen'' ([[2014]]) *''7'' ([[2018]]) === Kompilácie === * ''Fuck Me I'm Famous'' (2003) * ''Fuck Me I'm Famous Vol. 95612'' (2005) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 06'' (2006) * ''Fuck Me I'm Famous ''–'' Ibiza Mix 08'' (2008) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2009'' (2009) * ''Pop Life / Guetta Blaster'' (2009) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2010'' (2010) * ''Just a Little More Love / Pop Life'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2011'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2012'' (2012) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2013'' (2013) === Piesne=== * 1990 – "Nation Rap" (s Sidney) * 1994 – "Up & Away" (feat. Robert Owens) * 2001 – "Just a Little More Love" (feat. Chris Willis) * 2002 – "[[Love Don’t Let Me Go|Love Don't Let Me Go]]" (feat. Chris Willis) * 2002 – "People Come People Go" (feat. Chris Willis) * 2002 – "Give Me Something" (feat. Barbara Tucker) * 2003 – "Just for One Day (Heroes)" (vs. David Bowie) * 2004 – "Money" (feat. Chris Willis a Moné) * 2004 – "Stay" (feat. Chris Willis) * 2004 – "The World Is Mine" (feat. JD Davis) * 2005 – "In Love with Myself" (feat. JD Davis) * 2006 – "Love Don't Let Me Go (Walking Away)" (vs. The Egg) * 2007 – "[[Love Is Gone]]" (feat. Chris Willis) * 2007 – "[[Baby When the Light]]" (feat. Cozi) * 2008 – "Delirious" (feat. Tara McDonald) * 2008 – "Tomorrow Can Wait" (s Chris Willis vs. Tocadisco) * 2009 – "Everytime We Touch" (s Chris Willis, Steve Angello a Sebastian Ingrosso) * 2009 – "When Love Takes Over" (feat. [[Kelly Rowlandová|Kelly Rowland]]) * 2009 – "[[Sexy Bitch]]" (feat [[Akon]]) * 2009 – "GRRRR" * 2009 – "One Love" (feat. Estelle) * 2010 – "[[Memories]]" (feat. Kid Cudi) * 2010 – "[[Gettin’ Over You]]" (s Chris Willis feat. [[Fergie]] a [[LMFAO]]) * 2010 – "Who's That Chick?" (feat. [[Rihanna]]) * 2011 – "Sweat" (vs. [[Snoop Dogg]]) * 2011 – "[[Where Them Girls At]]" (feat. [[Flo Rida]] a [[Nicki Minaj]]) * 2011 – "[[Little Bad Girl]]" (feat. Taio Cruz a Ludacris) * 2011 – "Without You" (feat. Usher) * 2011 – "[[Titanium]]" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2011 – "[[Turn Me On]]" (feat. [[Nicki Minaj]]) * 2012 – "The Alphabeat" * 2012 – "I Can Only Imagine" (feat. Chris Brown a Lil Wayne) * 2012 – "She Wolf (Falling to Pieces)" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2012 – "Just One Last Time" (feat. Taped Rai) * 2013 – "Play Hard" (feat. Ne-Yo a [[Akon]]) * 2013 – "Ain't a Party" (s GLOWINTHEDARK feat. Harrison) * 2014 – "Shot Me Down" (feat. Skylar Grey) * 2014 – "Bad" (s Showtek feat. Vassy) * 2014 – "Blast Off" (s Kaz James) * 2014 – "[[Lovers on the Sun]]" (feat. Sam Martin) * 2014 – "Dangerous" (feat. Sam Martin) * 2015 – "What I Did for Love" (feat. Emeli Sandé) * 2015 – "Hey Mama" (feat. [[Nicki Minaj]] a Afrojack) == Osobný život == Davidova matka má belgické korene a jeho otec bol židovského pôvodu. David si v roku 1992 vzal manažérku nočného klubu Cathy Lobé. Majú spolu 2 deti: Tim Elvis Eric (* 9. február 2004), Angie (* 23. september 2007). Po 22-ročnom manželstve David v marci 2014 požiadal o rozvod. Stále sa dohadujú o rozdelení 30 miliónov dolárov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:David Guetta}} == Externé odkazy == * [http://www.davidguetta.com/ Oficiálna stránka] == Zdroje == {{preklad|en|David Guetta|154018620}} {{David Guetta}} {{Portál|Hudba|Hudobný|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Guetta, David}}[[Kategória:David Guetta| ]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Kluboví dídžeji]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Francúzski dídžeji]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] [[Kategória:Interpreti Astralwerks]] 25oujncj5t47nisib5yh0b0oa2bsp78 0 327096 8194907 7657000 2026-04-08T08:17:39Z Jetam2 30982 wl 8194907 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Prezývka = | Asociácia = [[Fédération Tahitienne de Football]] | Meno = Tahiti | Znak = | Tréner = {{minivlajka|Francúzska Polynézia}} [[Gerard Kautai]] | Najviac štartov =[[Teaonui Tehau]] (35) | Najlepší strelec = [[Teaonui Tehau]] (24) | vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1= | ľavéplece1=FF0000|telo1=FF0000|pravéplece1=FF0000|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FF0000 | vzor_lp2=|vzor_t2=|vzor_pp2= | ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFA500|ponožky2=FFFFFF | Prvý zápas ={{minivlajka|Francúzsko}} Francúzska Polynézia {{Ku|2|2}} {{NZL|f}} {{minivlajka|Nový Zéland}} <br />([[Papeete]];[[Tahiti]]; [[21. september]] [[1952]])| Najvyššia výhra = {{minivlajka|Francúzska Polynézia}} Tahiti {{Ku|30|0}} {{COK|f}} {{minivlajka|Cookove ostrovy}}<br />([[Papeete]], [[Tahiti]]; [[2. september]] [[1971]]) | Najvyššia prehra = {{minivlajka|Nový Zéland}} {{NZL|f}} {{Ku|10|0}} {{minivlajka|Francúzska Polynézia}} Tahiti<br />([[Adelaide (Južná Austrália)|Adelaide]], [[Austrália (štát)|Austrália]]; [[4. jún]] [[2004]]) <br/> {{minivlajka|Španielsko}} {{ESP|f}} {{Ku|10|0}} {{minivlajka|Francúzska Polynézia}} Tahiti<br />[[Rio de Janeiro]], [[Brazília]]; [[21. jún]] [[2013]] | Kontinentálne majstrovstvá = [[Oceánsky pohár národov]] | Štarty MR = 8 | Prvá účasť MR = [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] | Najlepší výsledok MR = Víťaz [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] }} '''Tahitské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Francúzska Polynézia|Francúzsku Polynéziu]] na rôznych futbalových akciách. Najväčším úspechom je víťazstvo na [[Oceánsky pohár národov 2012|Oceánskom pohári národov 2012]] a účasť na [[Pohár konfederácií FIFA 2013|Pohári konfederácií FIFA 2013]]. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] | colspan="2" |''Tím neexistoval'' |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] až {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |-bgcolor=silver |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] |Vicemajster |2. miesto |-bgcolor=silver |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |Vicemajster |2. miesto |-bgcolor=silver |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] |Vicemajster |2. miesto |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |Skupinová fáza |5. miesto |-bgcolor="#cc9966" |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |Tretie miesto |3. miesto |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] |Skupinová fáza |5. miesto |- |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |-bgcolor=gold |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |Víťaz |1. miesto |- |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''9x'''{{break}}Zlato - '''1x''', Striebro - '''3x''', Bronz - '''1x''' |} == Ostatné súťaže == === Pohár konfederácii FIFA === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{KSA}} [[Pohár kráľa Fahda 1992|1992]] až {{KSA}} [[Pohár kráľa Fahda 1995|1995]] | colspan="2" |''Nebol pozvaný žiadny tím z OFC'' |- |{{KSA}} [[Pohár konfederácií FIFA 1997|1997]] až {{RSA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2009|2009]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{BRA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2013|2013]] |Skupinová fáza |8. miesto |- |{{RUS}} [[Pohár konfederácií FIFA 2017|2017]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- | colspan="3" |Účasť - '''1x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|Tahiti national football team|1079787086}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Tahitské národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Futbal na Tahiti|Národné]] qfhnby4hpl2iwld5e0ihfd8q6kmbuet 0 327429 8194572 8114596 2026-04-07T15:02:19Z Lalina 22926 akt 8194572 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = John Flanagan | obrázok = John-flanagan-1338192602.jpg | veľkosť obrázka = | popis = | pseudonym = | dátum narodenia = {{dn|1944|05|22}} | miesto narodenia = [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|02|07|1944|05|22}} | miesto úmrtia = | zamestnanie = | národnosť = Austrália | obdobie = | žáner = [[fantasy]] | téma = | hnutie = | debut = ''[[Hraničiarov učeň]]'' | významné práce = | manžel = | manželka = Leonie Flanagan<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.randomhouse.com.au/Authors/Default.aspx?Page=Author&ID=Flanagan%2c+John|titul=Random House Australia - John Flanagan|dátum prístupu=2009-12-29}}</ref> | partner = | deti = Michael, Kitty, Penny<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.imdb.com/name/nm1480455/bio|titul=John Flanagan at IMDb|dátum prístupu=3 January 2010}}</ref> | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = [[Ed McBain]]<ref name="Influences"></ref><br />[[David Eddings]]<ref name="Influences"></ref><br />[[C. S. Forester]]<ref name="Influences"></ref><br />[[Patrick O'Brian]]<ref name="Influences"></ref><br />[[James Lee Burke]]<ref name="Influences">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://us.penguingroup.com/nf/Author/AuthorPage/0,,1000067110,00.html?sym=QUE|titul=John Flanagan interview - Penguin Group (USA)|dátum prístupu=2009-12-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20101205085131/http://us.penguingroup.com/nf/Author/AuthorPage/0,,1000067110,00.html?sym=QUE|dátum archivácie=2010-12-05}}</ref> | ovplyvnená = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''John Flanagan''' (* [[22. máj]] [[1944]], [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]]{{--}}† [[7. február]] [[2026]]<ref>[https://inkwellmanagement.com/news/in-memory-of-john-flanagan-may-22-1944-february-7-2026 In Memory of John Flanagan (May 22, 1944 – February 7, 2026)]</ref>) bol austrálsky spisovateľ [[fantasy]]. S manželkou žil v rodnom Sydney. Jeho najznámejšou prácou je séria kníh ''[[Hraničiarov učeň]]'', ktorých hlavným hrdinom je chlapec Will Treaty. == Životopis == Predtým ako sa stal spisovateľom, pracoval v reklame.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |meno=Ron|priezvisko=Charles |titul=We Interview: John Flanagan |url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/07/20/AR2006072001381.html |dielo=Washington Post |dátum=2006-07-23 |stránky=BW9 }}</ref> Podieľal sa na výrobe televízneho seriálu ''Hey Dad!'' Podľa vlastných slov, knihy začal písať, aby svojho syna priviedol k čítaniu. Začal pred desiatimi rokmi a stále pokračuje. ''[[Hraničiarov učeň]]'' má byť v budúcnosti sfilmovaný<ref>http://www.imdb.com/title/tt1167559/</ref>. Celkovo zatiaľ vyšlo jedenásť kníh tejto série, prvých osem aj v slovenčine. V súčasnosti sa autor venuje preqelom a sequelom série a sérii Brotherhood (''Bratrstvo''). V roku [[2008]] bola jeho kniha ''Erak's Ransom'' organizáciou Australian Publishers Association vyhlásená za detskú knihu roka. Za túto knihu získal tiež International Success Award for ''Erak's Ransom''.<ref>[http://www.smh.com.au/news/books/brooks-wins-book-of-the-year-award/2008/06/15/1213468236048.html "Brooks wins Book of the Year award", ''The Sydney Morning Herald'', 2008-06-15]</ref> == Bibliografia == === Séria Hraničiarov učeň === Séria bola napísaná v anglickom jazyku, všetky časti boli v českom preklade vydané vydavateľstvom Egmont ČR. V slovenskom jazyku bolo vo vydavateľstve Egmont SK do roku [[2021|2021]] vydaných prvých osem kníh série. # ''Ruiny Gorlanu'' # ''Horiaci most'' # ''Ľadová krajina'' # ''Boj o Skandiju'' # ''Výkupné za Eraka'' # ''Čarodejník zo Severu'' # ''Obliehanie Macindawu'' # ''Králi Clonmelu'' # ''Halt v nebezpečenstve'' # ''Císař Nihon-džinu'' (iba v češtine) # ''Ztracené příběhy'' (iba v češtine''')''' === Séria Hraničiarov učeň - Prvé roky (prequel) === #''Turnaj na Gorlanu'' (iba v češtine) #''Bitva na Hackhamské pláni'' (iba v češtine) === Séria Hraničiarov učeň - Kráľovská hraničiarka (sequel) === #''Královská hraničářka'' (iba v češtine) #''Klan Rudé lišky'' (iba v češtine) #''Souboj na Araulenu'' (iba v češtine) #Ztracený princ #Útěk z Falaise #Arazanini vlci #Léčka u Sorata === Séria Bratstvo (vyšla len v českom preklade) === #''Vyděděnci'' #''Nájezdníci'' #''Lovci'' #''Otroci ze Sokora'' #''Hora Štírů'' #''Umrlčí tváře'' #''Kaldera'' #''Návrat Temudžajů'' ===''Jesse Parker'' (nebolo preložené do slovenského alebo českého jazyka) === # ''Storm Peak'' # ''Avalanche Pass'' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=1480455|meno=John Flanagan}} * [http://www.rangersapprentice.com.au/ Oficiálne stránky ''Ranger's Apprentice''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120822122843/http://www.rangersapprentice.com.au/ |date=2012-08-22 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Flanagan, John}} [[Kategória:Narodenia v 1944]] [[Kategória:Austrálski spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia fantasy]] [[Kategória:Osobnosti zo Sydney]] tr0azzi6yf83n5ga0nbdrsxxh5k6mjn 8194602 8194572 2026-04-07T15:19:04Z Scholastikos 174170 d. 8194602 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = John Flanagan | obrázok = John-flanagan-1338192602.jpg | veľkosť obrázka = | popis = John Flanagan v roku 2012 | pseudonym = | dátum narodenia = [[22. máj]] [[1944]] | miesto narodenia = [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|02|07|1944|05|22}} | miesto úmrtia = | zamestnanie = | národnosť = Austrália | obdobie = [[21. storočie]] | žáner = [[fantasy]] | téma = | hnutie = | debut = ''[[Hraničiarov učeň]]'' | významné práce = série Hraničiarov učeň a Bratstvo | manžel = | manželka = Leonie Flanagan<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.randomhouse.com.au/Authors/Default.aspx?Page=Author&ID=Flanagan%2c+John|titul=Random House Australia - John Flanagan|dátum prístupu=2009-12-29}}</ref> | partner = | deti = Michael, Kitty, Penny<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.imdb.com/name/nm1480455/bio|titul=John Flanagan at IMDb|dátum prístupu=3 January 2010}}</ref> | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnený = [[Ed McBain]]<ref name="Influences"></ref><br />[[David Eddings]]<ref name="Influences"></ref><br />[[C. S. Forester]]<ref name="Influences"></ref><br />[[Patrick O'Brian]]<ref name="Influences"></ref><br />[[James Lee Burke]]<ref name="Influences">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://us.penguingroup.com/nf/Author/AuthorPage/0,,1000067110,00.html?sym=QUE|titul=John Flanagan interview - Penguin Group (USA)|dátum prístupu=2009-12-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20101205085131/http://us.penguingroup.com/nf/Author/AuthorPage/0,,1000067110,00.html?sym=QUE|dátum archivácie=2010-12-05}}</ref> | významné ocenenia = austrálska cena Detská kniha roka (2008) a International Success Award | podpis = | web = | poznámky = }} '''John Flanagan''' (* [[22. máj]] [[1944]], [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]]{{--}}† [[7. február]] [[2026]]<ref>[https://inkwellmanagement.com/news/in-memory-of-john-flanagan-may-22-1944-february-7-2026 In Memory of John Flanagan (May 22, 1944 – February 7, 2026)]</ref>) bol austrálsky spisovateľ [[fantasy]]. S manželkou žil v rodnom Sydney. Jeho najznámejšou prácou je séria kníh ''[[Hraničiarov učeň]]'', ktorých hlavným hrdinom je chlapec Will Treaty. == Životopis == Predtým ako sa stal spisovateľom, pracoval v reklame.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |meno=Ron|priezvisko=Charles |titul=We Interview: John Flanagan |url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/07/20/AR2006072001381.html |dielo=Washington Post |dátum=2006-07-23 |stránky=BW9 }}</ref> Podieľal sa na výrobe televízneho seriálu ''Hey Dad!'' Podľa vlastných slov, knihy začal písať, aby svojho syna priviedol k čítaniu. Začal pred desiatimi rokmi a stále pokračuje. ''[[Hraničiarov učeň]]'' má byť v budúcnosti sfilmovaný<ref>http://www.imdb.com/title/tt1167559/</ref>. Celkovo zatiaľ vyšlo jedenásť kníh tejto série, prvých osem aj v slovenčine. V súčasnosti sa autor venuje preqelom a sequelom série a sérii ''Brotherhood'' (''Bratrstvo''). V roku [[2008]] bola jeho kniha ''Erak's Ransom'' organizáciou Australian Publishers Association vyhlásená za detskú knihu roka. Za túto knihu získal tiež International Success Award for ''Erak's Ransom''.<ref>[http://www.smh.com.au/news/books/brooks-wins-book-of-the-year-award/2008/06/15/1213468236048.html "Brooks wins Book of the Year award", ''The Sydney Morning Herald'', 2008-06-15]</ref> == Bibliografia == === Séria Hraničiarov učeň === Séria bola napísaná v anglickom jazyku, všetky časti boli v českom preklade vydané vydavateľstvom Egmont ČR. V slovenskom jazyku bolo vo vydavateľstve Egmont SK do roku [[2021]] vydaných prvých osem kníh série. # ''Ruiny Gorlanu'' # ''Horiaci most'' # ''Ľadová krajina'' # ''Boj o Skandiju'' # ''Výkupné za Eraka'' # ''Čarodejník zo Severu'' # ''Obliehanie Macindawu'' # ''Králi Clonmelu'' # ''Halt v nebezpečenstve'' # ''Císař Nihon-džinu'' (iba v češtine) # ''Ztracené příběhy'' (iba v češtine) === Séria Hraničiarov učeň{{--}}Prvé roky (prequel) === #''Turnaj na Gorlanu'' (iba v češtine) #''Bitva na Hackhamské pláni'' (iba v češtine) === Séria Hraničiarov učeň{{--}}Kráľovská hraničiarka (sequel) === #''Královská hraničářka'' (iba v češtine) #''Klan Rudé lišky'' (iba v češtine) #''Souboj na Araulenu'' (iba v češtine) #''Ztracený princ'' #''Útěk z Falaise'' #''Arazanini vlci'' #''Léčka u Sorata'' === Séria Bratstvo (vyšla len v českom preklade) === #''Vyděděnci'' #''Nájezdníci'' #''Lovci'' #''Otroci ze Sokora'' #''Hora Štírů'' #''Umrlčí tváře'' #''Kaldera'' #''Návrat Temudžajů'' ===''Jesse Parker'' (nebolo preložené do slovenského alebo českého jazyka) === # ''Storm Peak'' # ''Avalanche Pass'' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=1480455|meno=John Flanagan}} * [http://www.rangersapprentice.com.au/ Oficiálne stránky ''Ranger's Apprentice''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120822122843/http://www.rangersapprentice.com.au/ |date=2012-08-22 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Flanagan, John}} [[Kategória:Austrálski spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia fantasy]] [[Kategória:Osobnosti zo Sydney]] mqe8rv1xk7wlg6g56xyoz8926i6sond 0 328359 8194608 8016912 2026-04-07T15:24:57Z ~2026-21388-21 291334 Gramatická chyba / fixed grammar 8194608 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká nehoda |Titulok = Let Air France 447 |Obrázok = PKIERZKOWSKI 070328 FGZCP CDG.jpg |Popis obrázku = [[Airbus A330|Airbus A330-200]] (F-GZCP) spoločnosti [[Air France]], lietadlo ktoré sa na linke Air France 447 zrútilo do oceánu |Dátum = 1. jún 2009 |Čas = 02:14 UTC |Charakteristika = Pád do oceánu |Hlavná príčina = Chyba rýchlomera, chyba pilotáže, strata vztlaku |Miesto = Severovýchodne od brazílskych ostrovov Fernando de Noronha, Atlantický oceán |Zemepisná šírka = 3.065833 |Zemepisná dĺžka = -30.561667 |Mapframe zoom = 3 |Začiatok letu = [[Medzinárodné letisko Rio de Janeiro-Galeão]] |Medzipristátie = |Cieľ letu = [[Letisko Charlesa de Gaulla]] |Model = [[Airbus A330|Airbus A330-203]] |Dopravca = [[Air France]] |Registrácia = F-GZCP |Vek = 4 roky |Počet osôb na palube = 228 |Prežilo = 0 |Zranených = 0 |Mŕtvych = 228 |Lietadlo = Zničené }} '''Let Air France 447''' bol let stroja [[Airbus A330|Airbus A330-203]] (imatrikulačná značka ''F-GZCP'') leteckej spoločnosti [[Air France]] z [[Medzinárodné letisko Rio de Janeiro-Galeão|medzinárodného letiska Galeão]] v [[Brazília|brazílskom]] [[Rio de Janeiro]] do [[Paríž]]a na [[Letisko Charlesa de Gaulla]]. Lietadlo s 216 pasažiermi (osem detí, 82 žien a 126 mužov – celkom 32 národností)<ref>[http://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/170207-lide-v-letadle-nad-atlantikem-neprezili-stroj-mohl-zasahnout-blesk.html ''Lidé v letadle nad Atlantikem nepřežili, stroj mohl zasáhnout blesk''], Aktuálně.cz, 1. 6. 2009</ref> a 12 členmi posádky sa počas preletu [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] [[1. júna]] [[2009]] zrútilo do mora. Ide o prvú haváriu typu Airbus A330 s obeťami na životoch v komerčnej prevádzke a najväčšiu katastrofu v dejinách leteckej spoločnosti Air France.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=638836 ''V airbusu zřejmě nikdo nepřežil, byli tam i tři Slováci''], Aktuálně.cz, 1. 6. 2009</ref> Na základe záverečnej správy z 5. júla 2012 viedli k zrúteniu lietadla najprv odlišné údaje z rýchlomerov, ktoré boli pravdepodobne spôsobené zamrznutím tzv. Pitotových trubíc (čidla určené na meranie prúdenia vzduchu a vypočítanie výšky a rýchlosti lietadla), a následne odpojený autopilot, na čo nedokázala posádka s nedostatočným výcvikom správania sa v kritických situáciách včasne reagovať. Nadmerný zásah posádky do riadenia letu po odpojení autopilota a nasledujúce obnovenie činnosti Pitotových trubíc, ktoré po takmer dvojminútovom výpadku začali vysielať správne, ale pre posádku nelogické informácie, spôsobili, že piloti prestali reagovať profesionálne, začali robiť chyby v komunikácii, dostali lietadlo do stavu straty vztlaku a kvôli nekoordinovanému postupu pri riešení problému sa zrútili do oceánu. == Posádka == Z dôvodu dĺžky trvania letu a interných pravidiel spoločnosti Air France boli na palube traja piloti: * Marc Dubois, 58-ročný kapitán, ktorý pracoval v [[Air France]] od roku 1988 a mal nalietaných 10 988 hodín, z toho 6 258 hodín ako kapitán, a 1 700 hodín ako pilot lietadla typu [[Airbus A330]], pričom trasu letu Air France 447 absolvoval 16 krát, * David Robert, 37-ročný kopilot, ktorý pracoval v [[Air France]] od roku 1998 a mal nalietaných 6 547 hodín, z toho 4 479 ako pilot lietadla typu [[Airbus A330]], pričom trasu letu Air France 447 absolvoval 39 krát - v čase nehody zastával pozíciu v manažmente spoločnosti, príležitostné lety absolvoval z dôvodu udržania letuschopnosti v osobných záznamoch na karte pilota a * Pierre-Cédric Bonin, 32-ročný kopilot, ktorý pracoval v [[Air France]] od roku 2003 a mal nalietaných 2 936 hodín, z toho 807 hodín ako pilot lietadla typu [[Airbus A330]], pričom trasu letu Air France 447 absolvoval päťkrát. Okrem pilotov mala posádka ďalších 12 členov, z toho 11 francúzskej národnosti a jedného brazílskej. == Priebeh letu == [[Súbor:AF 447 path-cs.svg|náhľad|upright=1.3|Trasa letu]] Airbus A330-200 s imatrikulačnou značkou F-GZCP a so sériovým číslom 660, po prvýkrát vzlietol 25. februára 2005 a v čase havárie mal nalietaných 18 870 hodín.<ref name="aviationsafety">[http://aviation-safety.net/database/record.php?id=20090601-0 Záznam o nehode na Aviation Safety Network]</ref> Z Ria de Janeira štartoval 31. mája o 19:03 miestneho času (22:03 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]]) s plánovaným pristátím v Paríži o 11:10 miestneho času (09:10 UTC). Posledný rádiový kontakt s posádkou lietadla sa uskutočnil o 01:33 UTC, keď sa nachádzalo vo vzdialenosti 565 kilometrov od severovýchodného brazílskeho pobrežia. Posádka hlásila, že počas päťdesiatich minút očakáva vstup do [[senegal]]ského vzdušného priestoru. O 01:48 UTC lietadlo vyletelo z priestoru pokrytého radarom brazílskeho riadenia letovej prevádzky umiestnenom na súostroví [[Fernando de Noronha]]. Podľa tohto radaru v tom čase prebiehal let normálne, stroj letel v letovej hladine FL350 (cca {{km|10.5|m}}) rýchlosťou 453 [[Námorný uzol|kt]] (cca {{km|849|m}}/h). V čase približne 01:51 – 02:16 UTC trasa lietadla zrejme postupne prechádzala tromi [[búrka|búrkovými]] systémami. Medzi 02:10 a 02:14 UTC vyslalo lietadlo 24 automatických chybových hlásení pomocou systému ACARS, ktoré informovali o technických problémoch: najprv bolo hlásené odpojenie [[autopilot]]a a prechod do zvláštneho režimu pre poruchu. Ďalej bolo postupne hlásených mnoho závad na systémoch inerciálnej navigácie a primárnym i záložným letovým počítačom. Posledné prijaté hlásenie z 02:14 upozorňovalo na možnú stratu pretlaku v lietadle.<ref name="aviationsafety" /> Záverečná správa z 5. júla 2012 uvádza aj podrobný prepis záznamu z čiernej skrinky, pričom najdôležitejšie časti sú nasledujúce:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Air France 447 CVR Transcript|url=https://www.tailstrike.com/010609.html|dátum prístupu=2018-05-03|vydavateľ=www.tailstrike.com}}</ref> Dráha letu Air France 447 smerovala z Brazílie do Francúzka ponad Atlantický oceán, kde sa nachádzala oblasť bez radarového pokrytia. Z podnebného hľadiska ležala táto oblasť v tzv. tropickej zóne konvergencie, v ktorej sa stretávajú vzduchové hmoty severnej a južnej pologule s častým výskytom frontálnych búrok. Približne o 01:33 UTC dňa 1. júna 2009, teda v čase posledného rádiového kontaktu, vletelo do búrkového systému aj lietadlo Airbus A330 letu Air France 447. Hoci cez danú oblasť letelo niekoľko ďalších lietadiel, lietadlo letu Air France 447 bolo jedno z mála, ktorého posádka sa rozhodla cez búrkový systém preletieť. * 00:41:49 UTC '''kapitán Dubois:''' Hádam sa nenecháme rozhádzať nejakým [[Kumulonimbus|búrkovým oblakom]]. * 01:17:53 UTC '''kapitán Dubois:''' Teraz by sa nám hodilo vedieť plávať. * 01:18:10 UTC '''kopilot Bonin:''' Takže točíme na sever? * 01:18:24 UTC '''kapitán Dubois''': Tým sa nič nezmení. * 01:37:03 UTC '''kapitán Dubois''': Sneží. * 01:46:12 UTC '''kopilot Bonin:''' Tlmím svetlá v kabíne, aby sme videli trochu von. * 01:46:14 UTC '''kapitán Dubois''': Dobre, dobre. * 01:46:15 UTC '''kopilot Bonin:''' A zapnem vonkajšie svetlá, aby sme videli lepšie. * 01:46:21 UTC '''kapitán Dubois''': Čo? * 01:46:23 UTC '''kopilot Bonin:''' Vyzerá to, že vstupujeme do oblakov. * 01:51:10 UTC '''kapitán Dubois''': No toto sme teraz potrebovali! * 01:51:14 UTC '''kopilot Bonin:''' Nemyslel som, že si užijeme toľko búrky. * 01:51:21 UTC '''kapitán Dubois''': Naozaj sme teraz potrebovali [[Eliášov oheň]]. * 01:51:58 UTC '''kapitán Dubois:''' Vyzerá to tak, že si užijete [[Turbulencia|turbulencie]], keď pôjdem spať. * 01:55:57 UTC '''kapitán Dubois:''' Zapnime mu svetlá. * 01:56:16 UTC '''kapitán Dubois:''' Mimochodom, kto s tým pristane? Môžeš ty? Dobre, tak pôjde na moje miesto. Kapitán Dubois sa vymenil s kopilotom Davidom Robertom, pričom za hlavného pilota určil menej skúseného Pierra-Cédrica Bonina, ktorý navyše sedel na nesprávnom sedadle. * 01:59:36 UTC '''kopilot Bonin:''' Vyspal si sa? * 01:59:38 UTC '''kopilot Robert:''' Tak trochu. * 01:59:44 UTC '''kapitán Dubois''': Ty si nespal? * 01:59:47 UTC '''kopilot Bonin:''' Veď povedal "tak trochu". * 02:00:08 UTC '''kapitán Dubois''': Dobre, tak ja padám. * 02:00:19 UTC '''kopilot Robert:''' Trochu som zachrápal. * 02:00:29 UTC '''kopilot Robert:''' Si v pohode? * 02:00:33 UTC '''kopilot Bonin:''' Áno, v pohode. Tie menšie turbulencie, ktoré si práve zažil, mali by sme na ne ešte naraziť, pretože sme v momentálne v oblakoch. Naneštastie, teplota klesá príliš pomaly, takže nemôžeme stúpať. * 02:05:55 UTC '''kopilot Robert:''' Zavolajme im, nech vedia. * 02:05:59 UTC '''letuška''': Áno, tu Marilyn. * 02:06:04 UTC '''kopilot Bonin:''' Ahoj Marilyn, tu Pierre. Počúvaj, za také dve minúty vletíme do oblasti, kde to bude triasť trochu viac ako doteraz. * 02:06:13 UTC '''letuška''': Máme sa teda posadiť a pripútať? * 02:06:15 UTC '''kopilot Bonin:''' To nie je zlý nápad, daj vedieť aj kolegom. * 02:06:18 UTC '''letuška:''' Dobre, ďakujem, poviem aj ostatným. * 02:06:19 UTC '''kopilot Bonin:''' Dám Ti vedieť, keď z toho vyletíme. Po tomto rozhovore zaznel v kokpite zvukový signál indikátora vypnutého [[autopilot]]a. Dôvodom bolo zamrznutie [[Pitotova trubica|Pitotovych trubíc]], ktoré posielali do systému autopilota očividne nesprávne informácie. Na základe toho bol autopilot automaticky vypnutý a piloti museli lietadlo ovládať ručne. Lietadlo fungovalo bez chyby s výnimkou nesprávnych údajov o rýchlosti a výške, ktoré boli nepatrne nižšie ako v skutočnosti. Ani Bonin ani Robert však neprešli tréningom, na základe ktorého by vedeli, ako pokračovať v lete pri nespoľahlivých údajov týkajúcich sa rýchlosti a výšky. * 02:10:06 UTC '''kopilot Bonin:''' Preberám ovládanie. * 02:10:07 UTC '''kopilot Robert:''' Dobre. Pravdepodobne pod vplyvom neštandardných atmosférických javov, [[Eliášov oheň|Eliášovho ohňa]] a krupobitia, ktoré boli umocnené citeľnými turbulenciami, kopilot Bonin reagoval na vzniknutú situáciu neprofesionálne a riadiacu páku pri jeho pravej ruke potiahol k sebe, čím zvýšil uhol nábehu a spôsobil, že lietadlo začalo stúpať. Uhol nábehu však nastavil tak vysoký, že lietadlo začalo strácať rýchlosť, pričom sa v kokpite ozval varovný signál informujúci posádku o strate vztlaku. * 02:10:07 UTC '''kopilot Robert:''' Čo je to? * 02:10:15 UTC '''kopilot Bonin:''' Toto, toto nie je dobré. Mám zlý ukazovateľ rýchlosti. * 02:10:16 UTC '''kopilot Robert:''' Takže strácame rýchlosť. V tomto momente lietadlo stúpalo rýchlosťou 7 000 stôp za minútu, pričom pozemská rýchlosť bola len 93 uzlov, ktorá je typická pre malý motorový letúň. Robert si všimol chybu, ktorej sa dopustil Bonin a opravil ho. * 02:10:27 UTC '''kopilot Robert:''' Pozor na rýchlosť! Pozor na rýchlosť! * 02:10:28 UTC '''kopilot Bonin:''' Dobre, dobre, klesám. * 02:10:30 UTC '''kopilot Robert:''' Stabilizuj. * 02:10:31 UTC '''kopilot Bonin:''' Dobre. * 02:10:31 UTC '''kopilot Robert:''' Klesaj! Hovorí to, že stúpame, hovorí to, že stúpame. Tak klesaj! * 02:10:36 UTC '''kopilot Robert:''' Klesaj! * 02:10:37 UTC '''kopilot Bonin:''' Dobre, klesáme. * 02:10:38 UTC '''kopilot Robert:''' Jemne! Bonin uvoľnil riadiacu páku, lietadlo znížilo uhol nábehu, začalo naberať rýchlosť a zrýchlilo na pozemskú rýchlosť 223 uzlov. Varovný signál informujúci o strate vztlaku sa vypol a posádka chvíľu ovládala lietadlo. Robert sa ešte pre istotu rozhodol zobudiť kapitána. * 02:10:41 UTC '''kopilot Bonin:''' Stúpame. * 02:10:49 UTC '''kopilot Robert:''' Dokelu, kde je? * 02:10:55 UTC '''kopilot Robert:''' Dokelu! Keďže ďalšia Pitotova trubica začala fungovať správne, piloti v tomto momente začali dostávať všetky informácie pravdivé na to, aby boli schopní bezpečne letieť. Pod vplyvom manuálneho riadenia kopilota Bonina sa však informácie o rýchlosti a výške tak radikálne zmenili, že sa im piloti rozhodli nedôverovať. * 02:11:06 UTC '''kopilot Robert:''' Dokelu! Tak príde, alebo nie? * 02:11:21 UTC '''kopilot Robert:''' Stále máme motory na plný výkon. Nerozumiem, čo sa to do pekla deje. Čo sa to do pekla deje. V tomto momente lietadlo dosiahlo svoju maximálnu výšku a krátky moment letelo horizontálne. Z dôvodu nízkej rýchlosti a nízkej hustoty vzduchu však úplne stratilo vztlak a začalo padať k zemi. Robert podľa prepisu záznamu z čiernej skrinky nemal vôbec predstavu, čo sa vlastne dialo a Bonin stále držal svoju riadiacu páku vzadu s vysokým uhlom nábehu. Obaja piloti zlyhali v dodržiavaní štábnej kultúry, v komunikácii a v kooperácii. Predpokladá sa, že ak by Bonin pustil riadenie, lietadlo by sa samočinne dostalo zo stavu straty vztlaku. Vďaka vysokému uhlu nábehu však lietadlo naďalej padalo. * 02:11:32 UTC '''kopilot Bonin:''' Do r**i, neovládam lietadlo. Vôbec neovládam lietadlo. * 02:11:37 UTC '''kopilot Robert:''' Ľavé sedadlo preberá riadenie. Ovládanie pre ľavé sedadlo! V tomto momente ukázal Robert aspoň náznaky korektnej komunikácie medzi pilotmi. Nanešťastie, nevedomý skutočnosti, že lietadlo padá bez vztlaku, aj on začal ťahať riadiacu páku k sebe zvyšujúc uhol nábehu. Lietadlo stále padalo, pričom Bonin znova začal zasahovať do ovládania lietadla napriek tomu, že riadenie odovzdal druhému pilotovi. Po minúte a pol od vypuknutia krízy na palube prišiel kapitán, pričom v kabíne stále opakovane znel výstražný signál o strate vztlaku. * 02:11:43 UTC '''kapitán Dubois''': Čo to do čerta robíte? * 02:11:45 UTC '''kopilot Bonin:''' Stratili sme kontrolu nad lietadlom. * 02:11:47 UTC '''kopilot Robert:''' Úplne sme stratili kontrolu nad lietadlom. Vôbec ničomu nerozumieme. Skúsili sme už všetko. Lietadlo sa teraz vrátilo do svojej pôvodnej letovej hladiny. S uhlom nábehu 15° nahor a pozemskou rýchlosťou 100 uzlov však padalo rýchlosťou 10 000 stôp za minútu. Pitotove trubice začali fungovať bezchybne a zakrátko ukazovali pilotom pozemskú rýchlosť len 60 stôp. Keďže uhol nábehu bol dlhodobo vysoký a lietadlo strácalo výšku extrémne rýchlo, výstražný signál straty vztlaku predpokladal chybu a vypol sa. Piloti tak mohli nadobudnúť dojem, že situáciu začínajú mať pod kontrolou. Počas problému nebol zaznamenaný pokus kapitána dostať sa k ovládaniu lietadla. Predpokladá sa, že by v momente zistil problém a rapídnym znížením uhlu nábehu nadol by získal späť rýchlosť a vztlak. Namiesto toho však zostal sedieť za pilotmi a namiesto podrobných informáciách o podniknutých krokoch si do pilotov vypočul dojmy zo vzniknutej situácie. * 02:12:14 UTC '''kopilot Robert:''' Čo myslíš? Čo myslíš? Čo by sme mali spraviť? Počas diskusie k riešeniu problému nikto nespomenul slovo „[[vztlak]]“, hoci to predtým ľudskou rečou opakoval výstražný signál. Počas pádu spôsobovali krídla lietadla turbulencie, ktoré viedli k nakláňaniu lietadla zľava doprava a naspäť. Piloti sa istý čas venovali vyrovnávaniu krídel. Približne vo výške 10 000 stôp priznali všetci členovia posádky, že padajú a Robert sa pokúsil stratu vztlaku riešiť štandardným spôsobom - potlačením riadiacej páky vpred, znížením uhla nábehu, zvýšením rýchlosti a k vzniku vztlaku pod krídlami. Paralelne s ním však Bonin ťahal riadiacu páku k sebe zvyšujúc uhol nábehu. Palubný počítač tieto protichodné vstupy vzájomne anuloval a uhol nábehu stále zostal veľmi vysoko. * 02:13:40 UTC '''kopilot Robert:''' Stúpaj... stúpaj... stúpaj... stúpaj! * 02:13:40 UTC '''kopilot Bonin:''' Nerozumiem, veď som riadiacu páku chvíľu ťahal k sebe. Tesne pred pádom lietadla sa Bonin priznal k zvyšovaniu uhlu nábehu, pričom kapitál Dubois si okamžite uvedomil, čo sa stalo. * 02:13:42 UTC '''kapitán Dubois''': Nie, nie, nie... nestúpaj... nie, nie nie! * 02:13:43 UTC '''kopilot Robert:''' Klesaj! Ovládanie na mňa. Preberám ovládanie! Bonin odovzdal ovládanie Robertovi, ktorý konečne znížil uhol nábehu a lietadlo začalo zvyšovať rýchlosť. Napriek tomu stále klesalo takmer voľným pádom. Vo výške asi 2000 stôp sa ozval nový výstražný signál, ktorý upozorňoval na blízkosť oceánu. Piloti už nemali čas, aby nechali lietadlo klenutím zvýšiť rýchlosť na požadovanú úroveň. V tomto momente navyše, pravdepodobne pudovo, Bonin opäť začal ťahať riadiacu páku k sebe. * 02:14:23 UTC '''kopilot Robert:''' Do r**i, havarujeme! To nie je možné! * 02:14:25 UTC '''kopilot Bonin:''' Ale čo sa stalo? * 02:14:27 UTC '''kapitán Dubois''': 10° uhol nábehu! Lietadlo narazilo na hladinu oceánu trupom rýchlosťou približne 200 km/h. Predpokladá sa, že všetci cestujúci zahynuli hneď po kontakte s oceánom. == Obete nešťastia == Na palube lietadla zomrelo všetkých 228 ľudí, z toho 216 cestujúcich a 12 členov posádky. V lietadle zomreli aj 3 slovenskí občania. Boli to bývalý starosta obce [[Kozárovce]] Daniel Benčať, Michal Hudec<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Turianová | meno = Darina | odkaz na autora = | titul = Aj tretí Slovák zo strateného letu bol z Levického okresu | url = http://nitra.sme.sk/c/4873592/aj-treti-slovak-zo-strateneho-letu-bol-z-levickeho-okresu.html | dátum vydania = 3. jún 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2015 | vydavateľ = Denník Sme | miesto = | jazyk = po slovensky }}</ref> a Arnold Gergeľ z Ipeľských Úľan. {|class="wikitable" ! Národnosť || Pasažieri || Posádka || Spolu |- |{{FRA}} [[Francúzsko]]|| 61 || 11 || 72 |- |{{BRA}} [[Brazília]]|| 58 || 1 || 59 |- |{{DEU}} [[Nemecko]]|| 26 || 0 || 26 |- |{{CHN}} [[Čína]] {{ITA}} [[Taliansko]]|| 9 každá || 0 || 18 |- |{{CHE}} [[Švajčiarsko]]|| 6 || 0 || 6 |- |{{USA}} [[Spojené kráľovstvo]]|| 5 || 0 || 5 |- |{{HUN}} [[Maďarsko]] ({{NOR}} [[Nórsko]]) || 4 ''(dvojité maďarsko-nórske občianstvo)'' || 0 || 4 |- |{{IRL}} [[Írsko]] {{flagicon|Libanon}} [[Libanon]] {{MAR}} [[Maroko]] {{flagicon|Norway}} [[Nórsko]] {{SVK}} [[Slovensko]]|| 3 každá || 0 || 15 |- |{{POL}} [[Poľsko]] {{USA}} [[Spojené štáty]] {{ESP}} [[Španielsko]] || 2 každá || 0 || 6 |- |{{ARG}} [[Argentína]] {{flagicon|Belgium}} [[Belgicko]] {{DNK}} [[Dánsko]] {{EST}} [[Estónsko]] {{flagicon|Philippines}} [[Filipíny]] {{GAB}} [[Gabon]] {{NLD}} [[Holandsko]] {{flagicon|Croatia}} [[Chorvátsko]] {{ISL}} [[Island]] {{ZAF}} [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] {{KOR}} [[Kórejská republika|Južná Kórea]] {{CAN}} [[Kanada]] {{AUT}} [[Rakúsko]] {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] {{RUS}} [[Rusko]] {{SWE}} [[Švédsko]] {{TUR}} [[Turecko]]|| 1 každá || 0 || 17 |- |'''Spolu''' ||'''''216'''''||'''''12'''''||'''''228''''' |} == Pátranie po troskách == * '''1. 6. 2009''' – lietadlo sa stratilo, začalo pátranie * '''2. 6. 2009''' – nájdené trosky v mieste predpokladaného pádu (600 až 650 kilometrov severovýchodne od brehov [[Brazília|brazílskeho]] súostrovia [[Fernando de Noronha]]) * '''3. 6. 2009''' – Air France informovala, že 27. mája bolo spoločnosti vyhrážané bombovým útokom na stroje letiace z [[Argentína|argentínskeho]] [[Buenos Aires]] do [[Paríž]]a <ref>http://zpravy.idnes.cz/pet-dnu-pred-zricenim-airbusu-vyhrozovali-air-france-bombou-plu-/zahranicni.asp?c=A090603_162604_zahranicni_zra</ref> * '''4. 6. 2009''' – médiá informovali o tom, že lietadlo 15 (neskôr upravené na 4 a následne na 5) minút pred odmlčaním vyslalo správu o prechode z autopilota na manuálny režim a ďalších 24 správ hlásiacich kolaps palubných počítačov <ref>http://zpravy.idnes.cz/automaticke-vzkazy-z-airbusu-odhalily-co-se-v-nem-delo-tesne-pred-tragedii-152-/zahranicni.asp?c=A090604_190350_zahranicni_stf</ref> * '''5. 6. 2009''' – bolo oznámené, že nájdené trosky nepatria stratenému lietadlu; spoločnosť Airbus navyše ohlásila, že u ich strojov môžu byť chybné rýchlomery <ref>http://zpravy.idnes.cz/airbus-po-nehode-varoval-zakazniky-ve-strojich-mohou-byt-vadne-rychlomery-1ud-/zahranicni.asp?c=A090605_191818_zahranicni_stf</ref> * '''6. 6. 2009''' – 640 kilometrov severovýchodne od brazílskych ostrovov Fernando de Noronha boli nájdené telá dvoch pasažierov osudného letu a skutočné trosky stroja * '''7. 6. 2009''' – bolo nájdených ďalších 15 obetí a ďalšie trosky [[Súbor:Voo Air France 447-2006-06-14.jpg|náhľad|vpravo|Vyzdvihnutie smerového kormidla havarovaného Airbusu]] * '''9. 6. 2009''' – medzi nájdenými troskami bolo aj smerové kormidlo z chvosta lietadla, dosiaľ nájdených 28 obetí * '''10. 6. 2009''' – dosiaľ nájdených 41 obetí; Francúzsko nasadilo ponorku na hľadanie čiernych skriniek; bolo oznámené, že dvaja cestujúci mali rovnaké mená ako teroristi, ale išlo len o zhodu mien * '''11. 6. 2009''' – prvých 16 obetí bolo dopravených na pevninu a odovzdaných k testom DNA pre zistenie totožnosti a pitve pre zistenie možných príčin katastrofy * '''12. 6. 2009''' – nájdené ďalšie 3 obete; s ohľadom na veľkú oblasť, kde boli trosky nájdené, bolo oznámené, že stroj sa zrejme rozpadal niekoľko minút * '''13. 6. 2009''' – nájdené ďalšie obete, celkom dosiaľ 50 ľudí * '''14. 6. 2009''' – výsledky vyšetrovania a prvých pitiev ukázali, že stroj sa zrejme rozlomil ešte vo vzduchu na 2 polovice (ľudia boli vyzlečení prúdom vzduchu pri páde z veľkej výšky a obete boli nájdené na dvoch miestach vzdialených od seba {{km|85|m}}) <ref>http://zpravy.idnes.cz/lide-z-francouzskeho-airbusu-vypadli-pote-co-se-rozpulil-naznacila-pitva-1lr-/zahranicni.asp?c=A090614_162701_zahranicni_zra</ref> * '''17. 6. 2009''' – dosiaľ nájdených viac ako 400 trosiek a 51 obetí * '''21. 6. 2009''' – od 17. 6. nebolo nájdené nič významného, Brazília preto stiahla z oblasti väčšinu svojich pátracích lietadiel (zostalo jediné lietadlo a niekoľko lodí) * '''22. 6. 2009''' – identifikovaných prvých 11 nájdených obetí * '''23. 6. 2009''' – francúzske médiá informovali o zachytení signálu čiernych skriniek, vyšetrovatelia to však dementovali * '''24. 6. 2009''' – Francúzsko ukončilo letecké pátranie * '''25. 6. 2009''' – bolo oznámené, že medzi identifikovanými obeťami je aj kapitán lietadla a jeden steward * '''27. 6. 2009''' – Brazília ukončila pátranie po obetiach a troskách, pátranie po čiernych skrinkách pokračovalo * '''2. 7. 2009''' – francúzski vyšetrovatelia zverejnili prvú správu o nehode airbusu spoločnosti Air France, podľa nej nebol zničený počas letu a vo veľkej rýchlosti sa roztrieštil o hladinu; dosiaľ nájdených asi 640 trosiek, počet nájdených obetí zostal na 51 <ref>http://zpravy.idnes.cz/airbus-air-france-se-rozlomil-o-hladinu-rekli-vysetrovatele-pl3-/zahranicni.asp?c=A090702_153434_zahranicni_stf</ref> * '''10. 7. 2009''' – americké ponorky ukončili pátranie po nenájdených čiernych skrinkách, francúzska ponorka pokračovala * '''21. 7. 2009''' – francúzska ponorka pokračovala v pátraní po nenájdených čiernych skrinkách, ktoré už nevysielali akustické signály, pokúšali sa ich vizuálne nájsť zhruba 1 mesiac * '''21. 8. 2009''' – francúzsky úrad pre vyšetrovanie leteckých nehôd oznámil, že bolo ukončené pátranie po čiernych skrinkách, tie neboli nájdené <ref>http://zpravy.idnes.cz/cerne-skrinky-z-airbusu-zustanou-na-dne-atlantiku-patrani-skoncilo-1pv-/zahranicni.asp?c=A090820_165519_zahranicni_ipl</ref> * '''11. 12. 2009''' – v rovnakej oblasti mal vážne problémy s turbulenciou ďalší Airbus A330-200 spoločnosti Air France (let AF 445, na palube 215 osôb), stroj sa pritom prepadol o {{km|1.5|m}} <ref>http://zpravy.idnes.cz/na-miste-zahadneho-padu-letadla-air-france-mel-vazne-problemy-dalsi-stroj-14w-/zahranicni.asp?c=A091211_140822_zahranicni_stf</ref> * '''17. 12. 2009''' – francúzski vyšetrovatelia oznámili, že od februára 2010 na 3 mesiace opäť obnovia pátranie po čiernych skrinkách <ref>http://zpravy.idnes.cz/pad-letadla-air-france-zustava-zahadou-patraci-tymy-se-vrati-do-atlantiku-1ld-/zahranicni.asp?c=A091217_171528_zahranicni_ipl</ref> == Vyšetrovanie príčin katastrofy == Vyšetrovanie sa od začiatku odoberalo viacerými smermi: * '''Teroristický útok:''' Niekoľko dní pred katastrofou bolo Air France vyhrážané útokom na ich lietadlá. Táto verzia sa však javí v prípade katastrofy letu 447 ako veľmi málo pravdepodobná, pretože sa dosiaľ neprihlásila k „zodpovednosti“ žiadna teroristická skupina. * '''Počasie:''' V oblasti sú časté silné búrky, lietadlo mohlo vlietnuť do jadra niektorej z nich. Oblasťou však v rovnakom čase prelietavalo viac strojov a ani jediný z nich nehlásil žiadne extrémne počasie.<ref>http://zpravy.idnes.cz/pri-padu-airbusu-byl-na-stejne-trase-tucet-letadel-zadne-nehlasilo-potize-1l5-/zahranicni.asp?c=A090606_150735_zahranicni_stf</ref> * '''Technická závada:''' Lietadlo pred zmiznutím vyslalo počas 4 minút 24 chybových hlásení – bol odpojený autopilot (nie je jasné či automaticky alebo manuálne), kolaboval jeden systém za druhým a došlo k náhlemu poklesu tlaku v kabíne. Podľa vyšetrovateľov je isté, že senzory rýchlomerov stroja pred pádom poskytovali navzájom rozdielne údaje o skutočnej rýchlosti pohybu lietadla. Palivo na hladine oceánu naznačuje, že lietadlo neexplodovalo, trosky na veľkej ploche však naopak ukazujú na to, že stroj sa zrejme rozpadol ešte vo vzduchu. Pravdepodobne teda za katastrofou stojí súhra viacerých okolností – búrka a technické problémy lietadla. Spoločnosť Airbus krátko po havárii vydala varovanie o možných chybných rýchlomeroch u všetkých svojich vyrábaných typov lietadiel. 7. októbra 2008 mal navyše vážne technické problémy Airbus A330-300 spoločnosti Qantas – pri lete došlo chybou autopilota k prepadu lietadla asi o 300 metrov a zraneniu viac ako 70 cestujúcich.<ref>http://zpravy.idnes.cz/letadlem-zamaval-autopilot-ne-turbulence-zjistilo-vysetrovani-p8d-/zahranicni.asp?c=A081014_132651_zahranicni_stf</ref> Finálne rozuzlenie bolo jasné až po analýze [[Čierna skrinka|čiernych skriniek]], ktoré boli vyzdvihnuté na jar roku 2011. Prvotnou príčinou bylo zlyhanie systémov [[Pitotova trubica|Pitotovej trubice]] kvôli námraze a následná dezorientácia pilotov, ktorých neadekvátne reakcie privedli stroj k pádu. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Air France Flight 447}} == Externé odkazy == * [http://www.france-amerique.com/articles/2009/06/08/vol-af-447-les-noms-de-197-victimes-confirmes.html Zoznam pasažierov letu AF447] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090611081650/http://www.france-amerique.com/articles/2009/06/08/vol-af-447-les-noms-de-197-victimes-confirmes.html |date=2009-06-11 }} == Zdroj == {{preklad|cs|Let Air France 447|5708095}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Letecké nehody]] [[Kategória:Katastrofy v 2009]] hcabzd7uum8b08rlqghva3212eyywhj 0 347655 8194531 8137671 2026-04-07T12:50:44Z ~2026-21542-09 291319 8194531 wikitext text/x-wiki {{Infobox železničná trať | trať = Michaľany - Łupków | obrázok = Łupków – Michaľany.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | číslo = 191 | prevádzkovateľ = [[ŽSR]] | dĺžka = 121,300 km | rozchod = 1435 mm | počet koľají = 1 | traťová trieda = D4 | napájacia sústava = 3 kV jednosmerná | v úseku = Michaľany - Humenné | maximálny sklon = | minimálny radius = | maximálna rýchlosť = 100/60 | stanice = {{BS-start}} {{BS|STR|||[[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|smer Čierna nad Tisou]]}} {{BS|INT|0,00|[[Michaľany]]}} {{BS|ABZgl+l|||[[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|smer Košice]]}} {{BS|HST|1,50|[[Lastovce]]}} {{BS|HST|5,40|[[Veľaty]]}} {{BS|HST|11,28|[[Stanča]]}} {{BS|BHF|13,05|[[Úpor]]}} {{BS|ABZg+l|||[[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|smer Košice]]}} {{BS|KRZu|||[[Železničná trať Užhorod – Haniska]]}} {{BS|INT|20,27|[[Trebišov]]}} {{BS|ABZgr|||[[Železničná trať 192 (Slovensko)|smer Vranov nad Topľou]]}} {{BS|ÜST|25,47|Hrinište}} {{BS|INT|30,95|[[Železničná stanica Bánovce nad Ondavou|Bánovce nad Ondavou]]}} {{BS|ABZgr+r|||[[Železničná trať 195 (Slovensko)|smer Veľké Kapušany]]}} {{BS|HST|33,25|[[Laškovce]]}} {{BS|HST|37,74|[[Michalovce|Michalovce zástavka]]}} {{BS|BHF|40,60|[[Michalovce]]}} {{BS|ÜST|46,52|[[Petrovce nad Laborcom]]}} {{BS|HST|49,11|[[Nacina Ves]]}} {{BS|HST|52,23|[[Pusté Čemerné]]}} {{BS|ABZgl+l|||[[Železničná trať 193 (Slovensko)|smer Prešov]]}} {{BS|INT|54,90|[[Železničná stanica Strážske|Strážske]]}} {{BS|HST|59,10|[[Brekov (obec)|Brekov]]}} {{BS|INT|64,50|[[Železničná stanica Humenné|Humenné]]}} {{BS|HST|65,27|[[Humenné|Humenné mesto]]}} {{BS|ABZgl|||[[Železničná trať 196 (Slovensko)|smer Stakčín]]}} {{BS|HST|68,91|[[Kochanovce (okres Humenné)|Kochanovce]]}} {{BS|BHF|70,34|[[Udavské]]}} {{BS|HST|74,65|[[Ľubiša]]}} {{BS|HST|77,29|[[Hankovce (okres Humenné)|Hankovce]]}} {{BS|BHF|80,13|[[Koškovce]]}} {{BS|HST|82,72|[[Zbudské Dlhé]]}} {{BS|HST|85,53|[[Hrabovec nad Laborcom]]}} {{BS|BHF|90,16|[[Radvaň nad Laborcom]]}} {{BS|HST|92,45|[[Volica]]}} {{BS|HST|94,70|[[Čabiny|Nižné Čabiny]]}} {{BS|HST|96,48|[[Čabiny|Vyšné Čabiny]]}} {{BS|HST|98,42|[[Sukov]]}} {{BS|HST|100,88|[[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|Monastyr]]}} {{BS|HST|102,69|[[Krásny Brod]]}} {{BS|BHF|105,39|[[Železničná stanica Medzilaborce|Medzilaborce]]}} {{BS|HST|106,39|[[Medzilaborce|Medzilaborce mesto]]}} {{BS|tSTRa||[[Lupkovský tunel]] (416 m)}} {{BS|tZOLL|{{BSkm|119,69|50,48}}|štátna hranica [[Slovensko]]–[[Poľsko]]}} {{BS|tSTRe||}} {{BS|BHF|49,20|[[Łupków]]}} {{BS|STR|||smer [[Sanok]]}} }} |} [[Súbor:Lupkow train tunnel 1.jpg|thumb|Tunel cez [[Lupkovský priesmyk]]]] '''Železničná trať Michaľany - Łupków''' (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako '''železničná trať číslo 191''', v minulosti '''Uhorsko-haličská železnica''') je elektrifikovaná železničná trať na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Michaľany]] pri [[Trebišov]]e a poľský [[Łupków]] cez [[Humenné]]. == História == [[Rakúsko-Uhorsko]] malo veľký záujem dopravne prepojiť [[Halič (región)|Halič]] s južnými regiónmi monarchie. Už v roku [[1870]] sa preto začala budovať trať Michaľany - Humenné - [[Lupkovský priesmyk]] - Halič, ktorá sa cez [[Sátoraljaújhely]] napájala na [[Tiská železnica|Tiskú železnicu]]. Prvý úsek [[Michaľany]] - [[Humenné]] bol dokončený [[25. december|25. decembra]] [[1871]], čím sa na železničnú trať napojil i [[Trebišov]], [[Michalovce]] a [[Strážske]]. Druhý úsek priviedol [[12. jún]]a [[1873]] železnicu do [[Medzilaborce|Medzilaboriec]], odkiaľ pokračovala náročným úsekom cez Lupkovský priesmyk do [[Łupków]]a. Tretí úsek so 416 m dlhým [[Lupkovský tunel|Lupkovským tunelom]] bol sprevádzkovaný [[31. máj]]a [[1874]] a umožnil rýchle a pohodlné spojenie hlavných centier s okrajovým regiónom Uhorska. O strategickom význame trate do [[Przemyśl]]a napovedá i zdvojkoľajnenie, ktoré bolo v roku [[1888]] dokončené na celom úseku. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a vzniku nástupníckych štátov klesol význam spojenia i doprava na trati. Zánik druhej koľaje nastal počas hospodárskej krízy v roku [[1932]]. Úsek trate medzi [[Michaľany|Michaľanmi]] a [[Bánovce nad Ondavou|Bánovcami nad Ondavou]] bol v roku [[1990]] elektrifikovaný. V máji 2015 bola na úseku Trebišov-Bánovce nad Ondavou naplánovaná výluka z dôvodu náhrady ''„zlého a nevyhovujúceho technického stavu železničného zvršku a spodku“'' medzi 20,737 a km 24,707 v celkovej dĺžke 3970 metrov.<ref name=zsrtrebisovbanovce>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plánovaná výluka Bánovce nad Ondavou - Trebišov | url = http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2015/april/planovana-vyluka-banovce-nad-ondavou-trebisov.html?page_id=3708 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.04.2015 | vydavateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150429144935/http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2015/april/planovana-vyluka-banovce-nad-ondavou-trebisov.html?page_id=3708 | dátum archivácie = 2015-04-29 }}</ref> V júli 2015 bola ukončená modernizácia ktorá ''„bola vykonaná na jednokoľajovom elektrifikovanom traťovom úseku ŽST Trebišov - Výhybňa Hrinište, kde bolo v minulosti prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti na 80 a 60 kilometrov za hodinu (km/h), a to pre deformáciu smerovej a výškovej polohy koľaje“''. V dĺžke 3,97 km bol opravený železničný spodok a vykonané ďalšie úpravy vrátane trakčného vedenia. Celá rekonštrukcia stála približne 2,4 mil €. Trať je tak prispôsobená rýchlosti 100 km/h.<ref name=denniknv>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Železničná trať na úseku z Michaloviec do Trebišova prešla obnovou| url = http://www.teraz.sk/ekonomika/zeleznica-michalovce-trebisov-obnova/147248-clanok.html | dátum vydania = 23.07.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.07.2015 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2017 [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] sezónne obnovila dopravu na tejto trati v úseku Medzilaborce - Łupków v termíne od 1. júla do 3. septembra 2 pármi vlakov premávajúcimi v sobotu a v nedeľu. Poľské súpravy premávajú s poľským personálom z miest Sanok a Rzeszów.<ref name=velkynavrat>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký návrat: k Plaveckému hradu a do Łupkówa pôjdu víkendové vlaky | url = http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/velky-navrat-k-plaveckemu-hradu-a-do-lupkowa-pojdu-vikendove-vlaky.html | dátum vydania = 2017-02-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-17 | vydavateľ = ZSSK | miesto = | jazyk = }}</ref> === Elektrifikácia === V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia úseku [[Bánovce nad Ondavou]] – [[Humenné]].<ref name=dozordozor>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Železnice chcú za dozor na stavbách dať 44 miliónov eur | url = http://ekonomika.sme.sk/c/8058797/zeleznice-chcu-za-dozor-na-stavbach-dat-44-milionov-eur | dátum vydania = 2015-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-25 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> V auguste 2022 ŽSR vypísali súťaž na elektrifikáciu trate [[Železničná stanica Bánovce nad Ondavou|Bánovce nad Ondavou]] – [[Železničná stanica Humenné|Humenné]]. Súčasťou projektu je rekonštrukcia [[Železničná stanica Michalovce|železničnej stanice Michalovce]], Humenné a Strážske, rekonštrukcia železničných priecestí, zvýšenie traťovej rýchlosti na 120 km/h ako aj elektrifikácia 3 kV jednosmernou sústavou. Odhadovaná cena je 170 mil. eur a ukončená bola v decembri 2025.<ref name="zdopravy-slovensko-chysta-elektrizaci-trati-na">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko chystá elektrizaci trati na východě až do Humenného | url = https://zdopravy.cz/slovensko-chysta-elektrizaci-trati-na-vychode-az-do-humenneho-121336/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2022-08-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Stanice na trati == {{Stĺpce|2| * [[Michaľany]] - križovatka s traťou [[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|190 (Košice – Čierna nad Tisou)]] * [[Lastovce]] * [[Veľaty]] * [[Stanča]] * [[Úpor]] * [[Trebišov]] - križovatka s traťou [[Železničná trať 192 (Slovensko)|192 (Trebišov - Vranov nad Topľou)]] * [[Bánovce nad Ondavou]] - križovatka s traťou [[Železničná trať 195 (Slovensko)|195 (Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany)]] * [[Laškovce]] * [[Michalovce]] zastávka * [[Michalovce]] * [[Petrovce nad Laborcom]] * [[Nacina Ves]] * [[Pusté Čemerné]] * [[Strážske]] - križovatka s traťou [[Železničná trať 193 (Slovensko)|193 (Prešov - Humenné)]] * [[Brekov (obec)|Brekov]] * [[Humenné]] - križovatka s traťou [[Železničná trať 196 (Slovensko)|196 (Humenné - Stakčín)]] a [[Železničná trať 193 (Slovensko)|193 (Prešov - Humenné)]] * [[Humenné]] mesto * [[Kochanovce (okres Humenné)|Kochanovce]] * [[Udavské]] * [[Ľubiša]] * [[Hankovce (okres Humenné)|Hankovce]] * [[Koškovce]] * [[Zbudské Dlhé]] * [[Hrabovec nad Laborcom]] * [[Radvaň nad Laborcom]] * [[Volica]] * [[Čabiny|Nižné Čabiny]] * [[Čabiny|Vyšné Čabiny]] * [[Sukov]] * [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|Monastier]] * [[Krásny Brod]] * [[Železničná stanica Medzilaborce|Medzilaborce]] * [[Medzilaborce]] mesto * [[Lupkovský tunel]] – štátna hranica {{minivlajka|Slovensko}} a {{minivlajka|Poľsko}} * [[Łupków]] }} == Galéria == [[Súbor:ŽST Humenné.jpg|náhľad|Novovybudované trakčné brány a zrekonštruovaná autorampa počas stavebných prác v stanici ŽST Humenné (1.4.2025)]] <gallery widths="150" heights="110" perrow="4" style="text-align: center"> Súbor:Nádraží Strážske.jpg|Železničná stanica Strážske Súbor:Nádraží Medzilaborce.jpg|Železničná stanica Medzilaborce Súbor:Humenné, nádraží, jednotka 861.002.jpg|Motorová jednotka rady 861 v stanici Humenné Súbor:ZSSK460029 038 Michalany.jpg|Elektrické jednotky rady 460 v&nbsp;Michaľanoch Súbor:Pametni deska Michalany Medzilaborce.jpg|Pamätná tabuľa k&nbsp;otvoreniu trate Súbor:PZZ v žkm 46,509 (ŽSR 191- Michaľany - Medzilaborce - Lupków).jpg|Nové výstražníky na priecestí v zrušenej výhybni Petrovce nad Laborcom v žkm 46,509 (Traťový úsek Michalovce - Strážske) (15.5.2025) Súbor:Zriaďovacie návestidlo Se19 a Se18 v ŽST Humenné (28.3.2025).jpg|Zriaďovacie návestidlo Se19 a Se18 v ŽST Humenné (28.3.2025) Súbor:Návestidlo automatického hradla So48 (Traťový úsek Michalovce - Strážske).jpg|Návestidlo automatického hradla So48 (Traťový úsek Michalovce - Strážske) - 1.7.2025 </gallery> == Externé odkazy == * [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=296 Stanica na stránke VLAKY.NET] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam železničných tratí na Slovensku]] * [[Dejiny železníc na Slovensku]] * [http://www.slovakrail.sk/sk/preprava-osob/tratove-poriadky.html ŽSR cestovné poriadky podľa trate] == Externé odkazy == * [http://www.zsr.sk/slovensky/zeleznicna-dopravna-cesta/marketing/miestne-dohovory-pre-dopravcov/medzilaborce-lupkow.html?page_id=1845 Miestna zmluva na pohraničnej trati a v pohraničných staniciach Medzilaborce (SR) - Lupków (PL) so zapracovanou 3. zmenou platná od 01.07.2017] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170707021354/http://www.zsr.sk/slovensky/zeleznicna-dopravna-cesta/marketing/miestne-dohovory-pre-dopravcov/medzilaborce-lupkow.html?page_id=1845 |date=2017-07-07 }} * [https://www.youtube.com/watch?v=wxNS4njRkBE Video trate po Medzilaborce] {{Súradnice|48.974604|21.941328|type:landmark|display=title}} {{Železničná trať 191 (Slovensko)}} {{Železničná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Železničné trate na Slovensku|Michaľany - Łupków]] [[Kategória:Doprava v okrese Trebišov]] [[Kategória:Doprava v okrese Michalovce]] [[Kategória:Doprava v okrese Humenné]] [[Kategória:Doprava v okrese Medzilaborce]] [[Kategória:Železničné trate v Poľsku]] id44trxxryugovib9xybegmxogxdr85 0 350696 8194536 7981839 2026-04-07T13:02:15Z ~2026-21542-09 291319 8194536 wikitext text/x-wiki {{Infobox železničná trať | trať = Humenné – Stakčín | obrázok = Nádraží Stakčín.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Stanica v Stakčíne | číslo = 196 | prevádzkovateľ = [[ŽSR]] | dĺžka = 26,763 km | rozchod = 1435 mm | počet koľají = 1 | traťová trieda = | napájacia sústava = neelektrifikovaná | v úseku = | maximálny sklon = | minimálny radius = | maximálna rýchlosť = 70 km/h | stanice = {{BS-start}} {{BS|STR|||[[Železničná trať Michaľany – Łupków|smer Košice]],[[Železničná trať Prešov – Humenné|smer Prešov]]}} {{BS|INT|64,498|[[Železničná stanica Humenné|Humenné]]}} {{BS|KMW|{{BSkm|65,027|0,532}}|zmena staničenia}} {{BS|HST|0,889|[[Humenné]] mesto}} {{BS|HST|4,495|[[Hažín nad Cirochou]]}} {{BS|BHF|6,824|[[Kamenica nad Cirochou]]}} {{BS|HST|7,705|[[Kamenica nad Cirochou]] dvor}} {{BS|HST|10,645|[[Modra nad Cirochou]]}} {{BS|BHF|12,224|[[Dlhé nad Cirochou]]}} {{BS|HST|13,200|[[Dlhé nad Cirochou]] obec}} {{BS|HST|16,705|[[Belá nad Cirochou]]}} {{BS|HST|19,400|[[Snina]] predmestie}} {{BS|HST|21,284|[[Snina]] mesto}} {{BS|BHF|22,778|[[Snina]]}} {{BS|KBHFe|26,763|[[Stakčín]]}} }} |} '''Železničná trať Humenné – Stakčín''' (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako '''železničná trať číslo 196''') je jednokoľajná železničná trať na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Humenné]] so [[Stakčín]]om cez [[Snina|Sninu]]. == História == V roku [[1909]] bola vydaná koncesia na trať, vedúcu z Humenného cez Sninu do Stakčína. Uvažovalo sa o predĺžení železnice až do [[Ruské]]ho (dnes vysídlená obec v ochrannom pásme vodárenskej nádrže [[Vodárenská nádrž Starina|Starina]]), no začaté práce prerušila [[prvá svetová vojna]]. Výstavba trate, vedúcej popri toku [[Cirocha|Cirochy]] nebola náročná a okrem 86 mostov a priepustov neboli nutné väčšie zemné práce. Náklady na výstavbu dosiahli 3 460 000 K. a prví cestujúci sa po trati odviezli [[30. november|30. novembra]] [[1909]]. V rokoch 2023-2025 tu bola pre elekrifikáciu trate z Bánoviec nad Ondavou do Humenného pozastavená osobná aj nákladná doprava, od marca 2025 bola nákladná aj osobná doprava obnovená. == Stanice a zastávky na trati == * [[Humenné]] – križovatka s traťou [[Železničná trať Michaľany – Łupków|191 (Michaľany – Łupków)]] a [[Železničná trať Prešov – Humenné|193 (Prešov – Humenné)]] * [[Humenné]] mesto * [[Hažín nad Cirochou]] * [[Kamenica nad Cirochou]] * [[Kamenica nad Cirochou]] dvor * [[Modra nad Cirochou]] * [[Dlhé nad Cirochou]] * [[Dlhé nad Cirochou]] obec * [[Belá nad Cirochou]] * [[Snina]] predmestie * [[Snina]] mesto * [[Snina]] * [[Stakčín]] == Pozri aj == * [[Zoznam železničných tratí na Slovensku]] * [[Dejiny železníc na Slovensku]] == Externé odkazy == * [http://www.zsr.sk/buxus/docs//Marketing/TTP/TTP104B7z.pdf Tabuľka traťových pomerov trate Humenné - Stakčín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140222134504/http://www.zsr.sk/buxus/docs//Marketing/TTP/TTP104B7z.pdf |date=2014-02-22 }} * [http://www.slovakrail.sk/sk/preprava-osob/tratove-poriadky.html ŽSR cestovné poriadky podľa trate] * [https://www.youtube.com/watch?v=eQm8bNbpVZU Video z trate] == Zdroj == * [http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=68 www.vlaky.net] {{Železničná infraštruktúra na Slovensku}} {{Súradnice|48.959979|22.068937|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Železničné trate na Slovensku|Humenné – Stakčín]] [[Kategória:Doprava v okrese Humenné]] [[Kategória:Doprava v okrese Snina]] bnpnt5d0148qyq6yn6fz8jp65tzd2wf 0 351546 8194584 7973076 2026-04-07T15:11:55Z FrDr 255809 8194584 wikitext text/x-wiki {{Infobox Belgická obec |názov=Zottegem |status=mesto |obrázok=Markt_Zottegem_2026_04_07_02.jpg |popis obrázku=Radnica |obrázok-velkosť=200px |názov2= |jazyk.zkratka2=fra |názov3= |jazyk.zkratka3=eng |vlajka=Flag of Zottegem.svg |erb =Blason ville be Zottegem.svg |mapa obce v provincii=MnpZottegemLocation.png |región=[[Flámsky región|Flámsko]] |vlajka regiónu=Flag_of_Flanders.svg |spoločenstvo=[[Flámske spoločenstvo Belgicka|Flámske]] |vlajka komunity=Flag_of_Flanders.svg |provincia= [[Východné Flámsko]] |vlajka provincie=Vlag van Oost-Vlaanderen.svg |okres=Aalst |šírka_stupne=50 |šírka_minuty=52 |dlžka_stupne=3 |dlžka_minuty=48 |nis=41081 |psč=9620 |telefón=09 |web=www.zottegem.be }} '''Zottegem''' je [[Belgicko|belgické]] mesto vo [[Flámsky región|Flámskom regióne]] v provincii [[Východné Flámsko]]. == Obyvateľstvo == Mesto má približne 71 806 obyvateľov (2010)<ref>[http://statbel.fgov.be/fr/statistiques/chiffres/population/structure/residence/index.jsp Štruktúra obyvateľstva]</ref>. == Mestské časti == Od [[1. január]]a [[1977]] mesto Zottegem pozostáva z týchto častí (bývalých obcí): *Zottegem *Elene *Erwetegem *Godveerdegem *Grotenberge *Leeuwergem *Oombergen *Sint-Goriks-Oudenhove *Sint-Maria-Oudenhove *Strijpen *Velzeke-Ruddershove == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zottegem}} == Externé odkazy == * [http://www.zottegem.be/ Oficiálnastránka] {{Východné Flámsko}} {{Portál|Belgicko|Belgický}} [[Kategória:Mestá v Belgicku]] je5dp97muwvpa2ety4x20x4c81fvlbc 0 354246 8194532 8124677 2026-04-07T12:50:54Z Watson798 291316 8194532 wikitext text/x-wiki '''Linkbuilding''' alebo '''získavanie spätných odkazov''' je sumárny pojem pre aktivity zamerané na získavanie [[Spätný odkaz|spätných odkazov]] na vlastnú [[webová stránka|webovú stránku]]. Získavanie spätných odkazov je dôležitou súčasťou tzv. off-site [[Optimalizácia pre vyhľadávače|SEO]]. Počet kvalitných spätných odkazov ovplyvňuje výsledné hodnotenie stránky spoločnosťou [[Google]] ([[PageRank|Google PageRank]]) a následne pozíciu vo výsledkoch vyhľadávania (SERP). [https://www.linkwatcher.io/marketplace Linkbuilding marketplace] je platforma, kde agentúry a majitelia webových stránok môžu nakupovať, predávať alebo vymieňať si vysokokvalitné spätné odkazy. Používanie trhoviska pomáha zefektívniť proces budovania odkazov a zároveň zabezpečiť bezpečnosť a relevantnosť SEO. Pri budovaní spätných odkazov sú dôležité tieto parametre:{{chýba zdroj}} * Kvalita odkazov – väčšiu váhu majú linky s vyšším Google PageRank. * Počet odkazov – čím vyšší počet, tým lepší výsledok v tomto prípade neplatí. Je lepšie mať 10 kvalitných odkazov ako 1000 nekvalitných. * Anchor text v linkách – tzv. „názov odkazu“, teda jeho viditeľný text, by mal obsahovať relevantné kľúčové slová, na ktoré sa optimalizácia sústreďuje. * Obsahová príbuznosť – ideálne je mať spätné odkazy z [[portál]]ov a webov, ktoré sú obsahovo príbuzné. Medzi link buildingové techniky patrí: * Registrácia do katalógov * Výmena odkazov * Odkazy z PR článkov a blogov * Odkazy zo sociálnych sietí * Nákup odkazov == Typy odkazov == === Redakčný odkaz === Redakčné odkazy sú odkazy, ktoré sa nezískavajú za peniaze, na požiadanie, v dôsledku obchodu alebo výmeny. Tieto odkazy sú prilákané vďaka kvalitnému obsahu a marketingovým stratégiám webovej stránky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links And Foolproof Ways to Get Them in 2024|url=https://serpninja.io/blog/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=serpninja.io}}</ref> Majiteľ webovej stránky nemusí tieto odkazy žiadať, pretože ich prirodzene poskytujú iní majitelia webových stránok.<ref>{{Citácia periodika|titul=What Are Editorial Links? Why They Matter for SEO in 2025|url=https://jeenaminfotech.com/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=jeenaminfotech.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links: 9 Ways To Crush Your Link Building Campaign|url=https://www.earnedmedia.com.au/seo/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=www.earnedmedia.com.au}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links: How to Attract Them from Powerful Domains|url=https://linkbuilder.io/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=linkbuilder.io}}</ref> === Odkaz na zdroj === Odkazy na zdroje sú kategóriou odkazov, ktoré môžu byť jednostranné<ref>{{Citácia periodika|titul=What is One-Way Links|url=https://voluum.com/blog/glossary/one-way-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=voluum.com}}</ref> alebo obojstranné. Na navigačných paneloch sú zvyčajne označené ako „Zdroje“ alebo „Informácie“, no niekedy, najmä v skorších, menej rozptýlených rokoch vývoja internetu, sa nazývali jednoducho „odkazy“. V podstate ide o hypertextové odkazy na webovú stránku alebo konkrétnu webovú stránku obsahujúcu obsah, ktorý je považovaný za užitočný, prospešný a relevantný pre návštevníkov stránky, ktorá odkaz vytvára.<ref>{{Citácia periodika|titul=Resource Page Link Building|url=https://hive19.co.uk/link-building/glossary/resource-pages/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=hive19.co.uk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=What is External Linking and is it good for SEO?|url=https://enginescout.com.au/on-page-seo/external-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=enginescout.com.au}}</ref> V posledných rokoch odkazy na zdroje nadobudli väčší význam, pretože väčšina veľkých vyhľadávacích nástrojov jasne dala najavo, že podľa slov Google „množstvo, kvalita a relevantnosť odkazov sa zohľadňujú pri hodnotení vášho webu“. <ref>{{Citácia periodika|titul=What Are Backlinks in SEO & Why You Need Them|url=https://backlinko.com/hub/seo/backlinks|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=backlinko.com}}</ref> V rýchlo sa meniacom digitálnom svete roku 2025 sa budovanie linkovej hmoty podľa princípu „white label“ stalo pre agentúry kľúčovým kameňom stratégie udržateľného úspechu v SEO. Ako vyhľadávacie nástroje naďalej zdokonaľujú svoje algoritmy a vyhľadávače založené na umelej inteligencii menia spôsoby, akými používatelia vyhľadávajú obsah, agentúry čelia narastajúcemu tlaku poskytovať výnimočné výsledky pri zachovaní škálovateľnosti a ziskovosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=White Label SEO|url=https://almcorp.com/blog/white-label-link-building-for-agencies-2025-2026-tactics/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=almcorp.com}}</ref> === Získaný odkaz === Sú to odkazy, ktoré vlastníci webových stránok získavajú za poplatok alebo šírením. Sú tiež známe ako organicky získané odkazy.<ref>{{Citácia periodika|titul=What is organic link?|url=https://www.tundra.nl/en/jargon/organic-link/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=www.tundra.nl}}</ref> Medzi takéto odkazy patrí reklama, platené odkazy, odkazy v článkoch, odkazy v katalógoch a komentáre na fórach, blogoch, v článkoch a iných interaktívnych formách sociálnych médií. === Vzájomný odkaz === Vzájomný odkaz je odkaz medzi dvoma subjektmi, obvykle medzi dvoma webovými stránkami, na zabezpečenie vzájomnej návštevnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=What Is Reciprocal Link|url=https://rush-analytics.com/seo-glossary/reciprocal-link|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=rush-analytics.com}}</ref> Napríklad, Alice a Bob majú webové stránky. Ak Bobova webová stránka odkazuje na Aliceinu webovú stránku a Aliceina stránka odkazuje na Bobovu, webové stránky sú navzájom prepojené. Majitelia webových stránok často vkladajú svoje stránky do katalógov výmeny vzájomných odkazov, aby dosiahli vyššie hodnotenia vo vyhľadávačoch. Vzájomné odkazy medzi webovými stránkami však už nie sú dôležitou súčasťou procesu optimalizácie pre vyhľadávače. V roku 2005, s aktualizáciou Jagger 2, Google už nevzal do úvahy vzájomné odkazy, pretože nezodpovedajú skutočnej popularite odkazu. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Internetový marketing]] twizxh0yfh50e39di9tny4yih4v19qc 8194533 8194532 2026-04-07T12:54:27Z ~2026-21044-45 291127 Revízia [[Special:Diff/8194532|8194532]] používateľa [[Special:Contributions/Watson798|Watson798]] ([[User talk:Watson798|diskusia]]) bola vrátená 8194533 wikitext text/x-wiki '''Linkbuilding''' alebo '''získavanie spätných odkazov''' je sumárny pojem pre aktivity zamerané na získavanie [[Spätný odkaz|spätných odkazov]] na vlastnú [[webová stránka|webovú stránku]]. Získavanie spätných odkazov je dôležitou súčasťou tzv. off-site [[Optimalizácia pre vyhľadávače|SEO]]. Počet kvalitných spätných odkazov ovplyvňuje výsledné hodnotenie stránky spoločnosťou [[Google]] ([[PageRank|Google PageRank]]) a následne pozíciu vo výsledkoch vyhľadávania (SERP). Pri budovaní spätných odkazov sú dôležité tieto parametre:{{chýba zdroj}} * Kvalita odkazov – väčšiu váhu majú linky s vyšším Google PageRank. * Počet odkazov – čím vyšší počet, tým lepší výsledok v tomto prípade neplatí. Je lepšie mať 10 kvalitných odkazov ako 1000 nekvalitných. * Anchor text v linkách – tzv. „názov odkazu“, teda jeho viditeľný text, by mal obsahovať relevantné kľúčové slová, na ktoré sa optimalizácia sústreďuje. * Obsahová príbuznosť – ideálne je mať spätné odkazy z [[portál]]ov a webov, ktoré sú obsahovo príbuzné. Medzi link buildingové techniky patrí: * Registrácia do katalógov * Výmena odkazov * Odkazy z PR článkov a blogov * Odkazy zo sociálnych sietí * Nákup odkazov == Typy odkazov == === Redakčný odkaz === Redakčné odkazy sú odkazy, ktoré sa nezískavajú za peniaze, na požiadanie, v dôsledku obchodu alebo výmeny. Tieto odkazy sú prilákané vďaka kvalitnému obsahu a marketingovým stratégiám webovej stránky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links And Foolproof Ways to Get Them in 2024|url=https://serpninja.io/blog/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=serpninja.io}}</ref> Majiteľ webovej stránky nemusí tieto odkazy žiadať, pretože ich prirodzene poskytujú iní majitelia webových stránok.<ref>{{Citácia periodika|titul=What Are Editorial Links? Why They Matter for SEO in 2025|url=https://jeenaminfotech.com/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=jeenaminfotech.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links: 9 Ways To Crush Your Link Building Campaign|url=https://www.earnedmedia.com.au/seo/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=www.earnedmedia.com.au}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links: How to Attract Them from Powerful Domains|url=https://linkbuilder.io/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=linkbuilder.io}}</ref> === Odkaz na zdroj === Odkazy na zdroje sú kategóriou odkazov, ktoré môžu byť jednostranné<ref>{{Citácia periodika|titul=What is One-Way Links|url=https://voluum.com/blog/glossary/one-way-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=voluum.com}}</ref> alebo obojstranné. Na navigačných paneloch sú zvyčajne označené ako „Zdroje“ alebo „Informácie“, no niekedy, najmä v skorších, menej rozptýlených rokoch vývoja internetu, sa nazývali jednoducho „odkazy“. V podstate ide o hypertextové odkazy na webovú stránku alebo konkrétnu webovú stránku obsahujúcu obsah, ktorý je považovaný za užitočný, prospešný a relevantný pre návštevníkov stránky, ktorá odkaz vytvára.<ref>{{Citácia periodika|titul=Resource Page Link Building|url=https://hive19.co.uk/link-building/glossary/resource-pages/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=hive19.co.uk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=What is External Linking and is it good for SEO?|url=https://enginescout.com.au/on-page-seo/external-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=enginescout.com.au}}</ref> V posledných rokoch odkazy na zdroje nadobudli väčší význam, pretože väčšina veľkých vyhľadávacích nástrojov jasne dala najavo, že podľa slov Google „množstvo, kvalita a relevantnosť odkazov sa zohľadňujú pri hodnotení vášho webu“. <ref>{{Citácia periodika|titul=What Are Backlinks in SEO & Why You Need Them|url=https://backlinko.com/hub/seo/backlinks|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=backlinko.com}}</ref> V rýchlo sa meniacom digitálnom svete roku 2025 sa budovanie linkovej hmoty podľa princípu „white label“ stalo pre agentúry kľúčovým kameňom stratégie udržateľného úspechu v SEO. Ako vyhľadávacie nástroje naďalej zdokonaľujú svoje algoritmy a vyhľadávače založené na umelej inteligencii menia spôsoby, akými používatelia vyhľadávajú obsah, agentúry čelia narastajúcemu tlaku poskytovať výnimočné výsledky pri zachovaní škálovateľnosti a ziskovosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=White Label SEO|url=https://almcorp.com/blog/white-label-link-building-for-agencies-2025-2026-tactics/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=almcorp.com}}</ref> === Získaný odkaz === Sú to odkazy, ktoré vlastníci webových stránok získavajú za poplatok alebo šírením. Sú tiež známe ako organicky získané odkazy.<ref>{{Citácia periodika|titul=What is organic link?|url=https://www.tundra.nl/en/jargon/organic-link/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=www.tundra.nl}}</ref> Medzi takéto odkazy patrí reklama, platené odkazy, odkazy v článkoch, odkazy v katalógoch a komentáre na fórach, blogoch, v článkoch a iných interaktívnych formách sociálnych médií. === Vzájomný odkaz === Vzájomný odkaz je odkaz medzi dvoma subjektmi, obvykle medzi dvoma webovými stránkami, na zabezpečenie vzájomnej návštevnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=What Is Reciprocal Link|url=https://rush-analytics.com/seo-glossary/reciprocal-link|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=rush-analytics.com}}</ref> Napríklad, Alice a Bob majú webové stránky. Ak Bobova webová stránka odkazuje na Aliceinu webovú stránku a Aliceina stránka odkazuje na Bobovu, webové stránky sú navzájom prepojené. Majitelia webových stránok často vkladajú svoje stránky do katalógov výmeny vzájomných odkazov, aby dosiahli vyššie hodnotenia vo vyhľadávačoch. Vzájomné odkazy medzi webovými stránkami však už nie sú dôležitou súčasťou procesu optimalizácie pre vyhľadávače. V roku 2005, s aktualizáciou Jagger 2, Google už nevzal do úvahy vzájomné odkazy, pretože nezodpovedajú skutočnej popularite odkazu. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Internetový marketing]] 7o7jgt36a7tj4xuyejt25v2376wd7w9 0 370373 8194773 6237316 2026-04-08T04:37:48Z ~2026-21499-46 291367 8194773 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Good Feeling | z Albumu = ''[[Wild Ones (Flo Rida)|Wild Ones]]'' | Interpret = [[Flo Rida]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[CD singel]], [[digital download]] | Dátum vydania = 29. august 2011 | Nahrané = | Žáner = [[Electro-Hop]] | Dĺžka = 4:06 | Vydavateľ = [[Atlantic Records]] | Textár = Tramar Dillard, [[Avicii|Tim Bergling]], [[Lukasz Gottwald]], [[Etta James]], Henry Walter | Skladateľ = | Producent = Dr. Luke, Avicii <small>(koprod.)</small>, Cirkut | URL text = | Ocenenia = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Club Rocker]]“<br />(2011) | Tento singel = '''„Good Feeling“'''<br />(2011) | Nasledujúci singel = „[[Hangover]]“<br />(2011) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''Good Feeling'''“ je skladba [[USA|amerického]] [[Rep (hudba)|rappera]] [[Flo Rida|Flo Ridu]] z jeho štvrtého štúdiového albumu ''[[Wild Ones (Flo Rida)|Wild Ones]]''. Bola vydaná ako prvý singel dňa 29. augusta 2011 v USA. Debutovala na 82. mieste v rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Skladba obsahuje sample piesne „Levels“ od [[Avicii]]ho, ktorá obsahuje sample piesne „Something's Got a Hold On Me“ od [[Etta James|Etty James]]. ==Hudobné video== Textové video bolo nahrané na Flo Ridov [[YouTube]] kanál dňa 29. augusta 2011. Video bolo natočené dňa 27. septembra 2011.<ref>[http://www.youtube.com/watch?v=p2ooeJfckok] Flo Rida - Good Feeling Lyric Video na [[YouTube]]</ref> ==Zoznam skladieb== *'''Digital download''' #„Good Feeling“ – 4:06 ==Pozície v rebríčkoch== {|class="wikitable sortable" |- !Rebríček (2011) !Vrcholová<br/>pozícia |- | Kanada ([[Canadian Hot 100]]) | style="text-align:center;"|24 |- |USA [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] | style="text-align:center;"|82 |- |USA [[Mainstream Top 40 (Pop Songs)|Pop Songs]] (''[[Billboard]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/column/chartbeat#/column/chartbeat/chart-highlights-sara-bareilles-bows-on-1005382272.story|titul=Chart Highlights: Sara Bareilles Bows On Adult Pop Songs|work=Billboard|vydavateľ=Prometheus Global Media|dátum vydania=10. marec 2011|dátum prístupu=2011-10-04}}</ref> | style="text-align:center;"|40 |} == Referencie == {{reflist}} [[Kategória:Single z 2011]] [[Kategória:Piesne Flo Ridu]] lefza8q9aczr3t810hw70250272g9w2 0 371362 8194537 3967803 2026-04-07T13:08:43Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Hominini (Homininae)]] 8194537 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hominini (Homininae)]] 0koo8jkg7krk2hjjk2dj6ewtgzp6ezw 0 373082 8194756 7984232 2026-04-08T00:10:46Z ~2026-21354-78 291364 8194756 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] ig4i6t3lxiz537zgxg95vei62qfho5u 8194758 8194756 2026-04-08T01:53:15Z ~2026-21354-78 291364 8194758 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (featuring [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make ya baby daddy mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh kid Ice feat. Flo rida, B-RED]], 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] featuring Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] featuring Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] o8xvioltn7i8ilzcgng0kplek83eogs 8194759 8194758 2026-04-08T01:53:43Z ~2026-21354-78 291364 8194759 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (featuring [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make ya baby daddy mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh kid Ice feat. Flo rida, B-RED, 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] featuring Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] featuring Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] k1ggw2p03ler5ayvcc3pj0okau78qmd 8194760 8194759 2026-04-08T01:58:01Z ~2026-21354-78 291364 8194760 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (featuring [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make ya baby daddy mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh kid Ice feat. Flo rida, B-RED, 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] feat. Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] feat. Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] 75ij938wma6qg3yutxn3i4of9v6gvmh 8194761 8194760 2026-04-08T01:59:04Z ~2026-21354-78 291364 8194761 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (featuring [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make Ya Baby Daddy Mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo Rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh Kid Ice feat. Flo Rida, B-RED, 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williamsová (speváčka)|Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] feat. Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] feat. Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] iiu3bxh2pirdzzcqh55h5kzmq27pn92 8194762 8194761 2026-04-08T01:59:50Z ~2026-21354-78 291364 8194762 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (featuring [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make Ya Baby Daddy Mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo Rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh Kid Ice feat. Flo Rida, B-RED, 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williamsová (speváčka)|Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) * „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] feat. Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] feat. Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] pfabyaeu8uxy5hecqmxjeo18v155szd 8194763 8194762 2026-04-08T02:01:26Z ~2026-21354-78 291364 8194763 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (feat. [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make Ya Baby Daddy Mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo Rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh Kid Ice feat. Flo Rida, B-RED, 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williamsová (speváčka)|Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) * „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] feat. Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] feat. Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] jvua2yfoenvzr8khb3wjoq4xokcyjfu 8194766 8194763 2026-04-08T03:55:08Z ~2026-21499-46 291367 8194766 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (feat. [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make Ya Baby Daddy Mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo Rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh Kid Ice feat. Flo Rida, B-RED, 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williamsová (speváčka)|Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) * „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] feat. Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] feat. Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] 8zr9ohkaydfxmsotf3muce2tbdbnrl0 8194767 8194766 2026-04-08T03:55:49Z ~2026-21499-46 291367 /* Štúdiové albumy */ 8194767 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones (Flo Rida)|Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (feat. [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make Ya Baby Daddy Mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo Rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh Kid Ice feat. Flo Rida, B-RED, 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williamsová (speváčka)|Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) * „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] feat. Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] feat. Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] pd4ybad2fg06f7phawt5ydmkbyskxhp 8194775 8194767 2026-04-08T04:40:38Z ~2026-21499-46 291367 /* EP */ 8194775 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Flo Rida | Obrázok = Flo Rida B96 SummerBash 2012-06-16 6418 photo by Adam Bielawski.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Flo Rida v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Tramar Lacel Dillard | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|09|16}} | Miesto narodenia = [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|raper]], [[textár]], [[herec]] | Žáner = [[Southern hip-hop]], [[Pop rap]], [[Contemporary R&B|R&B]], [[Electro-Hop]], [[Dance-pop]] | Roky pôsobenia = [[2000]] – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Akon]], [[Brisco]], [[Lady Gaga]], [[Timbaland]], [[David Guetta]], [[Kesha]], [[T-Pain]], [[Nicki Minaj]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], International Music Group, [[Artist Partner Group]], Strong Arm | Webstránka = {{url|officialflo.com}}<br/>[[Súbor:Flo Rida sig.svg|náhľad|Podpis]] }} '''Tramar Lacel Dillard''' (* [[16. september]] [[1979]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Today in Entertainment History {{!}} Federal News Network | url = https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203114418/https://federalnewsnetwork.com/entertainment-news/2020/09/today-in-entertainment-history-457/ | dátum archivácie = 2021-02-03 }}</ref> [[Miami Gardens]], [[Florida]], [[USA]]), viac známy pod svojím umeleckým menom '''Flo Rida''' [vyslov: flou rajda] je [[USA|americký]] [[Rep (hudba)|raper]] a [[spevák-skladateľ]]. V marci 2008 vydal svoj debutový album ''[[Mail on Sunday]]''. Jeho debutový singel „[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“, na ktorom spolupracoval raper [[T-Pain]], sa začiatkom roku 2008 udržal desať týždňov na 1. mieste v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Z albumu boli vydané dva ďalšie single „Elevator“ a „In the Ayer“. V roku 2009 vydal svoj druhý album ''[[R.O.O.T.S.]]''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/flo-rida-gets-round-to-second-album-1003928904.story|titul=Flo Rida Gets 'Round' To Second Album|priezvisko=Cohen|meno=Jonathan|dátum vydania=9. január 2009|periodikum=Billboard|dátum prístupu=2009-01-18}}</ref> Najúspešnejší singel z tohto albumu „Right Round“ sa na 1. mieste v rebríčku Billboard Hot 100 udržal šesť týždňov. Odvtedy vydal svoj tretí album ''[[Only One Flo (Part 1)]]'', ktorý má pokračovanie s názvom ''[[Only One Rida (Part 2)]]''. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Mail on Sunday]]'' (2008) * ''[[R.O.O.T.S.]]'' (2009) * ''[[Only One Flo (Part 1)]]'' (2010) * ''[[Wild Ones (Flo Rida)|Wild Ones]]'' (2012)<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|titul=There Is Only One Flo Rida; Third Studio Album Heralded by Smash Singles "Club Can't Handle Me (Feat. David Guetta)," "Turn Around (5,4,3,2,1)," and "Who Dat Girl (Feat. Akon)"; International Superstar Celebrates With Wide-Range of TV Appearances, Including The Ellen DeGeneres Show, Chelsea Lately, The Today Show, and a Slated Performance on MTV's New Year's Bash 2011; "ONLY ONE FLO (PART 1)" Available in Stores and Online Today|dátum vydania=30. november 2010|periodikum=[[Marketwire]]|dátum prístupu=2010-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120930013129/http://www.marketwire.com/press-release/There-Is-Only-One-Flo-Rida-Third-Studio-Album-Heralded-Smash-Singles-Club-Cant-Handle-1361369.htm|dátum archivácie=2012-09-30}}</ref> === EP === * ''[[Good Feeling (EP)|Good Feeling]]'' (2012) * ''[[My House (Flo Rida)|My House]]'' (2015) === Single === ==== Albumové single ==== * „Low“ (feat. [[T-Pain]], 2007) * „Elevator“ (feat. [[Timbaland]], 2008) * „In the Ayer“ (feat. [[will.i.am]], 2008) * „[[Right Round]]“ (feat. [[Kesha]], 2009) * „Shone“ (feat. [[Pleasure P]], 2009) * „Sugar“ (feat. [[Wynter Gordon]], 2009) * „Jump“ (feat. [[Nelly Furtado]], 2009) * „Be on You“ (feat. [[Ne-Yo]], 2009) * „Available“ (feat. [[Akon]], 2009) * „Club Can't Handle Me“ (feat. [[David Guetta]], 2010) * „Turn Around (5, 4, 3, 2, 1)“ (2011) * „Who Dat Girl“ (feat. Akon, 2011) * „[[Good Feeling]]“ (2011) * „Wild Ones“ (feat. [[Sia]], 2011) * „[[Whistle]]“ (2012) * „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ (2012) * „Let It Roll“ (2013) * „[[G.D.F.R.]]“ (feat. [[Sage the Gemini]] & [[Lookas]], 2014) * „I Don't Like It, I Love It“ (feat. [[Robin Thicke]] & [[Verdine White]], 2015) * „My House“ (2015) * „Hello Friday“ (feat. [[Jason Derulo]], 2016) ====Mimoalbumové single==== * „Can't Believe It“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2013) * „How I Feel“ (2013) * „Cake“ (feat. [[99 Percent]], 2016) * „Zillionaire“ (2016) * „Hola“ (feat. [[Maluma]], 2017) * „Dancer“ (2018) * „Sweet Sensation“ (2018) * „In My Mind, Part 3“ (feat. [[Georgi Kay]], 2018) * „Snack“ (feat. [[E-40]] & Sage the Gemini, 2019) * „Summer's Not Ready“ (feat. [[Inna]] & [[Timmy Trumpet]], 2021) * „Wait“ (2021) * „What a Night“ (2022) * „No Bad Days“ (2022) * „High Heels“ (feat. [[Walker Hayes]], 2022) * „Good Girls on Vacation“ (2023) * „Feels Right (I Love It)“ (feat. Brian Kelley, 2024) * „When I Grow Up (Young, Wild & Free)“ (feat. [[Alan Walker]], 2024) * „Confessions“ (feat. [[Paul Russell]] & [[Enhypen]]'s Heeseung & Jake, 2025) ====Single ako hosťujúci spevák==== * „Make Ya Baby Daddy Mad“ ([[Fresh Kid Ice]] feat. Flo Rida, [[B-RED]], 2004) * „Freaky Chinese“ (Fresh Kid Ice feat. Flo Rida, B-RED, 2004) * „Bitch I'm From Dade County“ ([[DJ Khaled]] feat. Flo Rida, [[Trick Daddy]], [[Trina]], [[Rick Ross]], [[Brisco]], [[C-Ride]] & [[Dr. Dre]], 2007) * „Move Shake Drop“ ([[DJ Laz]] feat. Flo Rida, [[Casely]] & [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2008) * „We Break the Dawn (Part 2)“ ([[Michelle Williamsová (speváčka)|Michelle Williams]] feat. Flo Rida, 2009) * „Running Back“ ([[Jessica Mauboy]] feat. Flo Rida, 2008) * „Just Know Dat“ (Brisco feat. [[Lil Wayne]] & Flo Rida, 2008) * „Feel It“ ([[DJ Felli Fel]] feat. [[T-Pain]], [[Sean Paul]], Flo Rida & Pitbull, 2008) * „Sunshine“ ([[Phyllisia]] feat. [[Ne-Yo]] & Flo Rida, 2009) * „Good Girls Like Bad Boys“ ([[Jadyn Maria]] feat. Flo Rida, 2009) * „Cause a Scene“ ([[Teairra Marí]] feat. Flo Rida, 2009) * „Ruff Me Up“ ([[Brooke Hogan]] feat. Flo Rida, 2009) * „Come Alive“ ([[Masha K]] feat. Flo Rida, 2009) * „Bad Boys“ ([[Alexandra Burke]] feat. Flo Rida, 2009) * „Drop That“ ([[Mista Mac]] feat. Flo Rida, [[Brisco]] & [[Ball Greezy]], 2009) * „Feelin' on My A“ (Dear Jayne feat. Flo Rida, 2009) * „Kick It Out“ ([[Boom Boom Satellites]] feat. [[Tahj Mowry]] & Flo Rida, 2009) * „Candy Girl (Sugar Sugar)“ ([[Inner Circle]] feat. Flo Rida, 2009) * „Dance with Me“ ([[Aaron Carter]] feat. Flo Rida, 2009) * „What Girls Like“ ([[Smokey]] feat. Flo Rida & [[Git Fresh]], 2010) * „Drop“ ([[Ultimate]] feat. Flo Rida & Git Fresh, 2010) * „Dancin' for Me“ ([[J. Lewis]] feat. Flo Rida, 2010) * „Caught Me Slippin“ ([[Starboy Nathan]] feat. Flo Rida, 2010) * „iYiYi“ ([[Cody Simpson]] feat. Flo Rida, 2010) * „Let Me Show U“ ([[Wesley]] feat. Flo Rida, 2010) * „You Make the Rain Fall“ ([[Kevin Rudolf]] feat. Flo Rida, 2010) * „Higher“ ([[The Saturdays]] feat. Flo Rida, 2010) * „SMH (Shakin' My Head)“ ([[Detail (producent)|Detail]] feat. Flo Rida, 2010) * „Dance with Me“ ([[Justice Crew]] feat. Flo Rida, 2011) * „Anywhere“ ([[Kevin Lyttle]] feat. Flo Rida, 2011) * „[[Where Them Girls At]]“ ([[David Guetta]] feat. Flo Rida & [[Nicki Minaj]], 2011) * „I'm Alright“ ([[Jean-Roch]] feat. Flo Rida & [[Kat DeLuna]], 2011) * „Club Rocker“ ([[Inna]] feat. Flo Rida, 2011) * „Hangover“ ([[Taio Cruz]] feat. Flo Rida, 2011) * „Take Over“ ([[Mizz Nina]] feat. Flo Rida, 2011) * „Baby It's the Last Time“ ([[R.J.]] feat. Flo Rida & [[Qwote]], 2012) * „I'm Tired“ (Phyllisia feat. Flo Rida, 2012) * „Quiero Creer“ ([[Beto Cuevas]] feat. Flo Rida, 2012) * „Goin' In“ ([[Jennifer Lopez]] feat. Flo Rida, 2012) * „Get Low“ ([[Waka Flocka Flame]] feat. Nicki Minaj, [[Tyga]] & Flo Rida, 2012) * „Troublemaker“ ([[Olly Murs]] feat. Flo Rida, 2012) * „Change Your Life“ ([[Far East Movement]] feat. Flo Rida & [[Sidney Samson]], 2012) * „Say You're Just a Friend“ ([[Austin Mahone]] feat. Flo Rida, 2012) * „Sing La La La“ ([[Carolina Márquez]] feat. Flo Rida & [[Dale Saunders]], 2013) * „Danse“ ([[Tal]] feat. Flo Rida, 2013) * „Ride“ ([[J Rand]] feat. Flo Rida & [[T-Pain]], 2013) * „I Don't Mind“ ([[Timati]] feat. Flo Rida, 2013) * „One Night Stand“ ([[TWiiNS]] feat. Flo Rida, 2013) * „There Goes My Baby“ ([[Enrique Iglesias]] feat. Flo Rida, 2014) * „Tonight Belongs to U!“ ([[Jeremih]] feat. Flo Rida, 2015) * „At Night“ ([[Liz Elias]] feat. Flo Rida, 2016) * „Greenlight“ (Pitbull feat. Flo Rida & [[LunchMoney Lewis]], 2016) * „Champagne on Me“ (Lotus feat. [[Arlissa]] & Flo Rida, 2017) * „Right on Time“ ([[Ray J]] feat. Flo Rida, Brandy, & [[Designer Doubt]], 2018) * „Adrenalina“ ([[Senhit]] feat. Flo Rida, 2018) ==== Propagačné single ==== * „Birthday“ (2007) * „Radio“ (2007) * „Roll“ (feat. [[Sean Kingston]], 2008) * „Touch Me“ (2009) * „Balla“ (feat. [[Brisco]] & [[Billy Blue]], 2009) * „Good Girls Go Bad“ ([[Frank E]] Remix) ([[Cobra Starship]] feat. Flo Rida, 2010) * „Come with Me“ (2010) * „Turn Around, Pt. 2“ (feat. [[Pitbull (reper)|Pitbull]], 2011) * „In the Dark“ (Remix) (Dev feat. Flo Rida, 2011) * „Tell Me When You Ready“ (feat. [[Future (reper)|Future]], 2013, mimoalbumový singel) * „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]], 2013) * „Rear View“ (feat. [[August Alsina]], 2014, mimoalbumový singel) * „That's What I Like“ (feat. [[Fitz]], 2015) * „Dirty Mind“ (feat. [[Sam Martin]], 2015, mimoalbumový singel) * „Who's with Me“ (2016, mimoalbový singel) * „Game Time“ (feat. [[Sage the Gemini]], 2017, mimoalbumový singel) == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable" |- ! Rok ! Typ ! Ocenenie ! Výsledok |- |rowspan="16"|2008 |rowspan="2"|[[American Music Awards]] |Breakthrough Performer<ref name="MTV">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=Lil Wayne, Coldplay, Alicia Keys Lead 2008 American Music Award Nominees|priezvisko=Harris|meno=Chris|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2008-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Favourite Male Hip-Hop Artist |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[BET Awards]] |Best New Artist<ref>[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestNewArtist.htm Best New Artist]. BET Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET">[http://www.bet.com/Specials/BETAwards08/betawards-nominees/BestCollaboration.htm Best Collaboration] BET Awards. 2008</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[BET Hip Hop Awards]] |Ringtone of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="BET Hip Hop Awards">[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/ringtone.htm Ringtone of the Year] Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Rookie of the Year<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/rookieoftheyear_vote Rookie of the Year]. BET Hip Hop Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |Best Hip-Hop Collabo („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>[http://www.bet.com/Specials/hiphopawards08/Nominees/bestcollabo.htm Best Hip Hop Collabo] BET Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MuchMusic Video Awards]] |Best International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="MuchMusic">[http://www.muchmusic.com/events/mmva08/nominees/#IntArtist Best International Video - Artist]. MuchMusic Video Awards 2008. Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{nominácia}} |- |People's Choice Favourite International Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Male Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="2008 MTV Video Music Awards">[http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ Best Male Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628115930/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-male-video/ |date=2009-06-28 }}, [http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ Best Hip Hop Video] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090605065746/http://www.mtv.com/ontv/vma/2008/best-hip-hop-video/ |date=2009-06-05 }}. MTV Video Music Awards 2008.</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[Ozone Awards]] |Breathrough Artist<ref name"Ozone>{{cite news|url=http://slumz.boxden.com/f87/ozone-awards-2008-nominees-1119190/|title=Ozone Awards 2008 Nominees|accessdate=2008-07-15}}</ref> |{{nominácia}} |- |Club Banger of the Year („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|[[Teen Choice Awards]] |Choice Breakout Artist<ref name="Teen Choice">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|titul=2008 Teen Choice Awards winners and nominees|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum prístupu=2008-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20081017113111/http://www.mtv.com/news/articles/1597006/20081014/jonas_brothers.jhtml|dátum archivácie=2008-10-17}}</ref> |{{nominácia}} |- |Choice Rap Artist |{{nominácia}} |- |Choice Hook-Up („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="12"|2009 |rowspan="2"|[[ARIA Music Awards]] |Breakthrough Artist Single („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.ariaawards.com.au/news.php 2009 ARIA Awards details announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091213231845/http://www.ariaawards.com.au/news.php |date=2009-12-13 }} Retrieved 20 August 2010</ref> |{{nominácia}} |- |Highest Selling Single ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]]) |{{víťaz}} |- |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year ("[[Running Back]]" s [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ APRA Award winners announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131005223228/http://www.killyourstereo.com/news/0/3693/apra-award-winners-announced/ |date=2013-10-05 }} Retrieved 24 August 2010.</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="2"|[[Grammy Award]]s |Best Rap/Sung Collaboration („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Rap Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |[[MOBO Awards]] |Best Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.co.uk/events/mobo-awards/news/45355-mobo-nominations|titul=MOBO Nominations|dátum vydania=11. september 2008|vydavateľ=MTV UK|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |rowspan="2"|[[MTV Australia Awards]] |Best Video („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]]) |{{nominácia}} |- |Best Collaboration („[[Running Back]]“ s [[Jessica Mauboy]])<ref name="MTV Australia">{{Citácia periodika|url=http://www.smh.com.au/news/entertainment/music/list-of-nominees/2009/02/19/1234632976114.html|titul=List of nominees|dátum vydania=19. február 2009|periodikum=Sydney Morning Herald|dátum prístupu=2009-03-07}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[MTV Video Music Awards]] |Best Hip-Hop Video („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]])<ref name="Flo Rida">{{Citácia periodika|url=http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|titul=Flo Rida Says He 'Looks Up To' His VMA Rivals|periodikum=MTV News|autor=Jayson Rodriguez|dátum prístupu=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814000000/http://www.mtv.com/news/articles/1618819/20090814/index.jhtml|dátum archivácie=2009-08-14}}</ref> |{{nominácia}} |- |[[NT Indigenous Music Awards]] |Single Release of the Year („[[Running Back]]“ with [[Jessica Mauboy]])<ref>[http://blogs.abc.net.au/nt/2007/08/nt-music-awards.html NT music awards]</ref> |{{víťaz}} |- |[[People’s Choice Awards]] |Favourite Hip-Hop Song („[[Low (singel Flo Rida)|Low]]“ feat. [[T-Pain]])<ref name="People's Choice">[http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 People's Choice Awards Nominations 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081206042624/http://www.theinsider.com/photos/1340859_People_s_Choice_Awards_Nominees_2009 |date=2008-12-06 }} Retrieved 2008-11-10</ref> |{{víťaz}} |- |[[Teen Choice Awards]] |Best Hip-Hop Rap Track („[[Right Round]]“ feat. [[Ke$ha]]) |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 |[[APRA Awards]] |Urban Work of the Year („[[Running Back]]“ feat. [[Jessica Mauboy]]) |{{nominácia}} |- |[[Grammy Award]]s |Best Rap Album (''[[R.O.O.T.S.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.grammy.com/blogs/its-a-rap-%E2%80%94-a-look-at-rap-in-2009|titul=It's A Rap! — A Look At Rap In 2009|dátum vydania=13. január 2009|vydavateľ=Grammy.com|meno=Dantrel|priezvisko=Robinson|dátum prístupu=2009-01-13}}</ref> |{{nominácia}} |- |People’s Choice Awards |Hip-Hop Artist of the Year |{{nominácia}} |- |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt}} ==Externé odkazy== *[http://www.officialflo.com Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110219083833/http://www.officialflo.com/ |date=2011-02-19 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Flo Rida| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Electrohopoví hudobníci]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] 5tydznx64xj054xpvwbdkg6vtsalbwr 0 378587 8194687 8182919 2026-04-07T19:21:55Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194687 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Konštantín VIII. | titul = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|byzantský cisár]] | obrázok = Histamenon nomisma-Constantine VIII-sb1776.jpg | panovanie = [[962]]/[[1025]]{{--}}[[1028]] | korunovácia = [[962]] | ostatné tituly = | dátum narodenia = [[960]] | miesto narodenia = [[Konštantínopol]] | dátum úmrtia = [[12. november]] [[1028]] | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | predchodca = [[Bazil II.]] | regent = | nástupca = [[Roman III.]] | manželka = Helena, dcéra mešťana Alypia | potomstvo = dcéry Eudokia, Zóé a Teodora | dynastia = [[macedónska dynastia]] | otec = [[Roman II.]] | matka = Teofánia }} '''Konštantín VIII'''. ({{VJZ|gkm|Κωνσταντίνος Η΄|''Kónstantinos VIII.''|}}, {{VJZ|lat|''Constantinus VIII.''}}; * [[960]]/[[961]]{{--}}† [[12. november]] [[1028]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]]. Ako spolucisár viacerých cisárov vládol od roku [[962]], ako samovládca (''autokrator'') v rokoch [[1025]] až [[1028]].<ref name = ":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko 2 = Balcárek | meno 2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Konstantin VIII | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn 2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | strany = 261 | zväzok edície = 33 }} </ref><ref name = Beliana>{{Citácia knihy | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | zväzok = 9. Koks{{--}}Kraj | typ zväzku = Zv. | kapitola zborník = Konštantín VIII | url = https://beliana.sav.sk/heslo/konstantin-viii | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | isbn = 978-80-89524-30-3 | isbn2 = 978-80-970350-3-7 | strany = 272 | dátum prístupu = 2024-05-30 }} </ref><ref name = ":PE">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> | miesto = Moskva | kapitola zborník = KONSTANTIN VIII | autor zborník = A., O. N | rok = 2015 | strany = 56{{--}}57 | isbn = 978-5-89572-045-5 | url = https://www.pravenc.ru/text/2057050.html | zväzok = 37. Konstantin{{--}}Korin | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“<!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> | dátum prístupu = 2024-05-30 }} </ref> Viedol záhaľčivý a pôžitkársky spôsob života.<ref name="Beliana" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopædia Britannica|Encyclopaedia Britannica]] | kapitola zborník = Constantine VIII | url = https://www.britannica.com/biography/Constantine-VIII | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | dátum prístupu = 2024-05-30 }} </ref> Keďže podobne ako jeho brat a predchodca [[Bazil II.]] nemal mužského potomka, nástupníctvo zabezpečil tesne pred smrťou vydajom svojej dcéry [[Zóé (Byzantská ríša)|Zóé]] za konštantínopolského eparchu [[Roman III.|Romana]].<ref name=":VV" /><ref name = Beliana/> Medzi svojimi súčasníkmi si vyslúžil zlú povesť, keďže bol vnímaný ako ''„prvý, kto viedol ríšu do záhuby“''.<ref name="BRE">{{Citácia knihy | titul = [[Boľšaja rossijskaja enciklopedija]] | zväzok = 15 | typ zväzku = Tom. | url = https://old.bigenc.ru/world_history/text/2091667 | vydavateľ = Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija | kapitola zborník = KONSTANTIN VIII | dátum prístupu = 2024-05-30 | priezvisko zborník = Litavrin | meno zborník = G. G | miesto = Moskva | rok = 2010 | strany = 84 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240530132641/https://old.bigenc.ru/world_history/text/2091667 | dátum archivácie = 2024-05-30 }}</ref> == Pramene == Základné informácie o cisárovi Konštantínovi VIII. poskytujú byzantskí kronikári [[Ióannes Skylitzes]] a [[Michaél Psellos]]. Obaja opisujú Konštantínovu osobnosť podrobne a v zásade nestranne, hoci jeho štýl vlády hodnotia negatívne. Zároveň sa však Psellos vo svojej ''Chronografii'' odvoláva na inú prácu. Usudzuje sa, že obaja historici použili zdroj s prvkami brožúry nepriateľskej voči cisárovi a tak nie všetky informácie možno bezpodmienečne považovať za spoľahlivé.<ref name=":PE" /> == Život == === Raný život a rodina === Konštantín VIII. sa narodil okolo roku [[960]] ako druhorodený syn byzantského cisára [[Roman II.|Romana II.]] a cisárovnej [[Theofanó (cisárovná)|Teofanó]]. Mal najmenej dvoch súrodencov{{--}}cisára [[Bazil II.|Bazila II.]]<ref name=":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = CONSTANTINE VIII. | autor zborník = BRAND, CH. M.; CUTLER, A | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 503{{--}}504 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> a Annu Porfyrogenétu<ref name = BDBE>{{Citácia knihy | priezvisko = Nicol | meno = Donald | kapitola zborník = Constantine VIII | titul = A Biographical Dictionary of the Byzantine Empire | vydavateľ = Seaby | miesto = London | rok = 1991 | strany = 28 | isbn = 1-85264-048-0 }}</ref>, ženu ruského kniežaťa [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra]]. Podľa niektorých historikov mohla jeho sestrou byť aj Teofánia, rímsko-nemecká cisárovná, žena cisára [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Ota II.]], avšak pravdepodobnejšie je, že šlo o príbuznú [[Ján I. (Byzantská ríša)|Jána I. Tzimiska]].<ref name=JJN /> Podobne ako jeho brat (a predchodca) [[Bazil II.|Basileios II.]] aj Konštantín ríši nedal mužského potomka, ale len tri dcéry{{--}}Eudokiu, [[Zóé (Byzantská ríša)|Zóé]] a [[Theodora (11. storočie)|Teodoru]]. Ich matka sa volala Helena a bola dcérou konštatinopolského patricija Alypia. Zomrela po pôrode najmladšej dcéry. Všetky tri deti sa Konštantínovi narodili ešte počas obdobia spoluvlády s jeho bratom Bazilom II. Najstaršia dcéra Eudokia od detstva trpela akosi vadou krásy a ešte v mladosti vstúpila do kláštora a tak sa po Konštantínovej smrti k moci dostali manželia jeho dcéry [[Zóé (Byzantská ríša)|Zóé]] a neskôr aj samotné Konštantínove dcéry.<ref name=":KZD" /><ref name=BL />{{rp|31}} === Život v tieni Bazila II. === Keď v roku [[963]] zomrel [[Roman II.]], prešiel už rok od korunovácie Konštantína a [[Bazil II.|Bazila II.]] za spolucisárov ich otca. Regentkou krajiny sa stala ich matka Teofanó, ktorá sa spojila s vojenským veliteľom, vtedajším hrdinom ríše [[Nikefor II. (Byzantská ríša)|Nikéforom Fókom]]. Tri mesiace po Romanovej smrti Nikéforos na čele armády vpochodoval do Konštantínopola a vojensky zlomil moc mocného eunucha [[Jozef Bringas|Jozefa Bringa]], ktorý sa pred tým ujal moci v krajine. Krátko na to si Nikéforos vzal cisárovnú Teofanó za ženu a sám sa nechal korunovať za spolucisára. Odvtedy vládol ako [[Nikefor II. (Byzantská ríša)|Nikefor II.]] a pri moci sa udržal šesť rokov, až kým ho v roku [[969]] cisárovná nechala odstrániť svojim novým milencom [[Ján I. (Byzantská ríša)|Jánom I. Tzimiskom]]. Tzimiskes si chcel Teofanó chcel vziať za ženu, avšak patriarcha [[Polyeuktos (konštantínopolský patriarcha)|Polyeuktos]] s manželstvom nesúhlasil. Označil Teofanó za necnostnú ženu a žiadal jej odchod z cisárskeho dvora. Aby sa Tzimiskes udržal pri moci, poslal Teofanó do exilu a sám sa nechal korunovať ako spolucisár mladých cisárov. Pre legitimáciu svojich činov si zobral za ženu tetu Konštantína VIII. a Bazila II., Teodoru.<ref name=JJN /> [[Súbor:Constantine_VIII.jpg|vľavo|náhľad|Konštantín VIII., [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], ''Epitome historiarum'' [[Ióannes Zónaras|Ióanna Zónara]], rukopis ''[[Mutinensis Gr. 122]]'', dnes [[Biblioteca Estense Universitaria]], [[Modena]]]] Keď v roku [[976]] [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján I. Tzimiskes]] zomrel, moci sa konečne mohli ujať mladí cisári. Konštantín však po vláde netúžil a zmieril sa s postavením „cisára-dvorana“. O politiku sa vôbec nezaujímal a na čelo armády sa postavil len raz. Podľa dobového historika [[Michaél Psellos|Michaéla Psella]] sa radšej venoval dvorským radovánkam, rád jazdieval na koňoch, súťažil v atletike{{--}}behu, hodu oštepom a v zápasení. Veľa času trávil na hostinách a rád si užíval slasti života. Podobne ako jeho bratovi, ani Konštantínovi sa nedostalo príliš mnoho vzdelania, no údajne vynikal v rečníctve, na ktoré mal aj dobré hlasové predpoklady.<ref name=BL />{{rp|29an}} === Samovládcom === [[Súbor:Emperor_Constantine_VIII_orders_the_blinding_of_Nikephoros_Komnenos.png|náhľad|Konštantín VIII. prikazuje oslepiť Nikéfora Komnéna, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]], Fol. 197v]] Keď [[15. december|15. decembra]] [[1025]] zomrel [[Bazil II.]], Konštantín sa stal jediným vládcom (autokratorom). V tomto čase mal už 65 rokov a za sebou 63 rokov spoluvlády. Hoci by sa dalo predpokladať, že za tento čas sa Konštantín stal skúseným štátnikom, skôr opak bol pravdou, keďže počas jeho vlády neustále žil bohémskym životom: usporadúval ohromné hostiny a lovy, začal na starobu trpieť [[Dna|dnou]], ktorá ho pripravila o chôdzu. To ho však neodradilo od ďalšieho hodovania. Podľa [[Michaél Psellos|Michaéla Psella]]<ref name=BL>{{Citácia knihy | priezvisko = Psellos | meno = Michael | titul = Byzantské letopisy | vydanie text = 2. české vyd. | vydavateľ = [[Odeon]] | miesto = Praha | rok = 1982 | odkaz na autora = Michaél Psellos | prekladatelia = [[Růžena Dostálová]] }} </ref>{{rp|29}} bol zženštilý a zbabelý. Počas svojho panovania neváhať nechal prejaviť svoj hnev a krutosť, a to i proti aristokratom, hoci voči aristokracii ako celku presadzoval umiernenú politiku. Po tvrdom potrestaní ale zvykol prejaviť aj súcit. Maloázijskými šľachtickými veľkostatkármi, ktorí sa tiež začínali búriť bol prinútený odvolať pozemkové zákony na ochranu drobných roľníkov zavedené jeho bratom Bazilom II. a dal taktiež vyzbierať daňové nedoplatky, ktoré zostali z čias konca vlády [[Bazil II.|Bazila II.]], keď bola Byzancia zasiahnutá obrovskými suchami. To krátko po jeho nástupe na trón vyvolalo niekoľko menších roľníckych vzbúr. Veľmi kruto (najmä oslepením)<ref name=":KZD" /><ref name=":VV" /> Konštantín trestal akékoľvek i najmenšie prehrešky a urážky voči svojej osobe.<ref name=":VV" /> Hoci viaceré jeho činy neskôr podľa Psella ľutoval. Mnoho šľachticov, ktorí boli z Byzancie vyhnaní sa do ríše mohlo vrátiť až po jeho smrti.<ref name=BL />{{rp|29an}} <ref name=":PE" /> Ako panovník bol Konštantín slabý, čo bolo obzvlášť vidno v kontraste s jeho veľkým predchodcom. Aby sa vyhol preňho nepríjemným štátnickým povinnostiam, zveril veľkú časť svojej moci dvorským eunuchom Simeonovi, Nikolaovi a Eustatiovi.<ref name=JJN>{{Citácia knihy | priezvisko = Norwich | meno = John Julius | titul = Byzantium: The Apogee (A History of Byzantium 2) | vydanie text = 3rd Ed. | vydavateľ = The Folio Society Ltd a Cambridge University Press | miesto = London | rok = 1993 | strany = 450 | kapitola = 16. The Decline Begins 1025{{--}}1041 }} </ref> Sám sa zaoberal len formálnymi úkonmi. Na východe Byzantskej ríše navyše krátko po Bazilovej smrti začali bublať nepokoje v [[Halab|Aleppskom emiráte]]<ref name=DB>{{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = 203–204 }} </ref>, ktorý sa počas vlády [[Bazil II.|Bazila II.]] podriadil zvrchovanosti [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Takisto sa zrušila (resp. odložila) výprava na Sicíliu.<ref name=Ven>{{Citácia knihy | priezvisko = Venning | meno = Timothy | titul = A Chronology of the Byzantine Empire | vydavateľ = Palgrave Macmillan UK | miesto = New York a Hampshire | rok = 2006 | isbn = 978-0-230-50586-5 | strany = 817 | priezvisko2 = Harris | meno2 = Jonathan }} </ref> V zahraničnej politike sa Konštantínovi podarilo v roku [[1027]] dohodnúť s [[Fátimovci|Fátimovcami]] na obnove [[Bazilika Svätého hrobu|Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme]], výmenou za čo bola v [[Istanbul|Konštantínopole]] znovu otvorená moslimská mešita.<ref name=Ven /> [[Súbor:Histamenon_of_Romanos_III_Argyros_MET_tem99357411r.jpg|náhľad|[[Roman III.]], manžel Konštantínovej dcéry Zóé, nasledovný [[Byzantská ríša|byzantský cisár]] v rokoch 1028 až 1034]] === Hľadanie dediča a smrť === Krátko pred svojou smrťou chcel Konštantín správu ríše a ruku niektorej svojej dcéry zveriť mocnému vplyvnému patricijovi, [[Antiochia|antiochijskému]] douxovi Konštantínovi Dalassénovi, ktorý bol verným prívržencom [[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]], avšak kým sa Dalassénos na cisárov pokyn dostavil do Konštantínopola, cisárovi intrigujúci poradcovia zmenili cisárov názor naňho.<ref name=JJN /> Konštantín preto za svojho nástupcu zvolil konštatinopolského eparchu [[Roman III.|Romana Argyra]], ktorý sa zdal úradníkom ľahšie ovládateľný než mocný aristokrat. Roman, pretože už bol ženatý, poslal svoju predchádzajúcu ženu do kláštora, a tak zostávalo už len určiť, ktorú Konštantínovu dcéru si mal vziať za ženu. Najmladšia dcéra [[Theodora (11. storočie)|Teodora]] starého Romana pre kánonické prekážky odmietla a tak si Roman za ženu vzal Konštantínovu prostrednú dcéru [[Zóé (Byzantská ríša)|Zóé]].<ref name=DB /> [[11. november|11. novembra]] [[1028]], deň po svadbe Zóé a [[Roman III.|Romana Argyra]] cisár Konštantín VIII. zomrel a novým cisárom sa stal [[Roman III.|Roman III. Argyros]].<ref name=":EKB">{{Citácia knihy | titul = Encyklopedia kultury bizantyńskiej | vydavateľ = Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego | miesto = Warszawa | kapitola zborník = Konstantyn VIII | autor zborník = SALAMON, Maciej | rok = 2002 | isbn = 83-235-0011-8 | strany = 275{{--}}276 | editori = [[Oktawiusz Jurewicz]]}} </ref><ref name=":PE" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == === Primárne pramene === * {{Citácia knihy | priezvisko = Psellos | meno = Michael | titul = Byzantské letopisy | vydanie text = 2. české vyd. | vydavateľ = [[Odeon]] | miesto = Praha | rok = 1982 | odkaz na autora = Michaél Psellos | prekladatelia = [[Růžena Dostálová]] | strany = 29{{--}}34 }} === Sekundárne pramene === ==== Encyklopédie a slovníky ==== * {{Citácia knihy | titul = Encyclopedia of the Byzantine Empire | kapitola zborník = Constantine VIII | vydavateľ = McFarland & Company | miesto = Jefferson, London | rok = 2004 | strany = 97 | isbn = 0-7864-1520-7 | meno = Jennifer | priezvisko = Lawler }} * {{Citácia knihy | editori = John R. Rosser | titul = Historical Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = CONSTANTINE VIII | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 2001 | strany = 94 | isbn = 978-0810839793 | isbn 2 = 0810839792 }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.wildwinds.com/coins/byz/constantine_VIII/t.html mince Konštantína VIII.] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 960]] [[Kategória:Úmrtia v 1028]] [[Kategória:Úmrtia 12. novembra]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Macedónska dynastia]] 0g0heb3fkqdt7p01hsuntn98a0lni9n 0 380476 8194741 8136192 2026-04-07T20:37:44Z Redaktor GLAM 256980 Higher resolution version of image 8194741 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam panovníkov Osmanskéj ríše, ktorý zatiaľ zobrazuje prvých 10 sultánov. '''Sultáni Osmanskej ríše''' ({{V jazyku|tur|Osmanlı padişahları}}) boli všetci členmi [[Osmanská dynastia|Osmanskej dynastie]]. Vládli transkontinentálnej ríši od jej údajného vzniku v roku [[1299]] až do jej rozpadu v roku [[1922]]. Na svojom vrchole sa [[Osmanská ríša]] rozprestierala na území od [[Uhorsko|Uhorska]] ([[Budínsky ejálet]]) na severe po [[Jemen]] ([[Jemenský ejálet]]) na juhu a od [[Alžírsko|Alžírska]] na západe po [[Irak]] na východe. Najprv bola spravovaná z mesta [[Söğüt]] od roku [[1280]] a potom z mesta [[Bursa]] od roku [[1323]] alebo [[1324]]. Hlavné mesto ríše bolo v roku [[1363]] po dobytí [[Murad I.|Muradom I.]] presunuté do [[Edirne|Adrianopolu]] (dnes známeho ako [[Edirne]]) a potom v roku [[1453]] po dobytí [[Mehmed II.|Mehmedom II.]] do [[Istanbul|Konštantínopolu]] (dnešný Istanbul). [[Dejiny Osmanskej ríše|Rané roky Osmanskej ríše]] boli predmetom rôznych rozprávaní kvôli ťažkostiam s rozlíšením faktov od legiend. Ríša vznikla koncom [[13. storočie|13. storočia]] a jej prvým vládcom (a menovec ríše) bol [[Osman I.]] Podľa neskoršej, často nespoľahlivej osmanskej tradície bol Osman I. potomkom [[Kmeň Kayı|kmeňa Kayı]] z kmeňa [[Oguzovia|Oguzov]]. Rovnomenná [[Osmanská dynastia]], ktorú založil, pretrvala 6 storočí počas vlády 36 sultánov. Osmanská ríša zanikla v dôsledku porážky [[Ústredné veľmoci|Centrálnych mocností]], s ktorými sa spojila počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Rozdelenie ríše víťaznými [[Dohoda (prvá svetová vojna)|spojencami Dohody]] a následná [[turecká vojna za nezávislosť]] viedli k zrušeniu sultanátu v roku [[1922]] a vzniku modernej [[Turecko|Tureckej republiky]] v roku 1922. == Zoznam == V tabuľke nižšie sú uvedení osmanskí sultáni, ako aj posledný osmanský kalif, v chronologickom poradí. [[Tugra|Tugry]] boli kaligrafické pečate alebo podpisy, ktoré používali osmanskí sultáni. Boli zobrazené na všetkých oficiálnych dokumentoch, ako aj na minciach, a boli oveľa dôležitejšie pri identifikácii sultána ako jeho portrét. Stĺpec „Poznámky“ obsahuje informácie o pôvode a osude každého sultána. Raní [[Osmanská dynastia|Osmani]] praktizovali to, čo historik Quataert opísal ako ''„prežitie najschopnejšieho, nie najstaršieho syna“'': keď sultán zomrel, jeho synovia museli medzi sebou bojovať o trón, kým sa neobjavil víťaz. Kvôli vnútorným bojom a početným bratovraždám, ku ktorým došlo, často existoval časový odstup medzi dátumom smrti sultána a dátumom nástupu jeho nástupcu. V roku [[1617]] sa zákon o nástupníctve zmenil z prežitia najschopnejších na systém založený na [[Seniorát (dedičská postupnosť)|agnatickom senioráte]] (اکبریت ekberiyet), podľa ktorého trón prešiel na najstaršieho mužského člena rodiny. To následne vysvetľuje, prečo od [[17. storočie|17. storočia]] po zosnulom sultánovi len zriedka nastúpil jeho vlastný syn, ale zvyčajne strýko alebo brat. Agnátsky seniorát sa zachoval až do zrušenia sultanátu, napriek neúspešným pokusom v [[19. storočie|19. storočí]] nahradiť ho [[Primogenitúra|prvorodenstvom]]. Treba poznamenať, že sú tu uvedení aj uchádzači o trón a spoluuchádzači o trón počas [[Osmanské interregnum|Osmanského Interregnum]], ale nie sú zahrnutí vo formálnom číslovaní sultánov. {| class="wikitable mw-collapsible" |+ ! width="5%" |Poradie ! width="12%" |Meno ! width="80px" |Portrét ! width="28%" |Vláda ! width="80px" |[[Tugra]] ! width="30%" |Poznámky ! width="100px" |Mince |- | colspan="7" |'''Vzostup Osmanskej ríše''' {{small|(1299–1453)}} |- |1 |[[Osman I.|'''Osman I.''']] |[[File:I_Osman.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:I_Osman.jpg|158x158bod]] |[[1299]] – c. [[1324]] {{small|(25 rokov~)}} | align="left" | | align="left" | * Syn [[Ertuğrul|Ertuğrula]] a neznámej ženy * Vládol do svojej smrti |[[File:Osman_Gazi_Coin.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Osman_Gazi_Coin.jpg|180x180bod]] |- |2 |'''[[Orhan I.|Orhan]]''' '''[[Orhan I.|I.]]''' |[[File:Metehanzade_orhangazi.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Metehanzade_orhangazi.jpg|157x157bod]] |c. [[1324]] – marec [[1362]] {{small|(38 rokov~)}} |[[File:Tughra_of_Orhan.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Orhan.svg|100x100bod|Tughra of Orhan]] | align="left" | * Syn [[Osman I.|Osmana I.]] a Malhun Hatun (nejasné).<ref name="lm">[[List of sultans of the Ottoman Empire#Low03|Lowry 2003]], p. 153.</ref> * Vládol do svojej smrti |[[File:Orhan_Gazi_Akçe.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Orhan_Gazi_Ak%C3%A7e.jpg|180x180bod]] |- |3 |[[Murad I.|'''Murad I.''']] |[[File:Murad_I.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Murad_I.jpg|159x159bod]] |marec [[1362]] – 15. jún [[1389]] ([[Bitka na Kosovom poli]]) {{small|(27 rokov a 3 mesiace)}} |[[File:Tughra_of_Murad_I.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Murad_I.svg|100x100bod|Tughra of Murad I]] | align="left" | * Syn [[Orhan I.|Orhana I.]] and Nilüfer Hatun. * Vládol do svojej smrti. * Zabitý na bojisku počas bitky na Kosovom poli |[[File:1555_osmanli_1_murat_nm_nd.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:1555_osmanli_1_murat_nm_nd.jpg|180x180bod]] |- |4 |[[Bayezid I.|'''Bayezid I.''']] |[[File:Baiazeth._P._IIII.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Baiazeth._P._IIII.jpg|122x122bod]] |15. jún [[1389]] – 20. júl [[1402]] {{small|(13 rokov a 13 dní)}} |[[File:Tughra_of_Bayezid_I.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Bayezid_I.svg|100x100bod|Tughra of Bayezid I]] | align="left" | * Syn [[Murad I.|Murada I]]. a Gülçiçek Hatun. * Zajatý na bojisku počas [[Bitka pri Ankare|bitky pri Ankare]] proti [[Tímúr|Tímúrovi]]. * Zomrel v zajatí v [[Akşehir|Akşehire]] 8. marca [[1403]] |[[File:Bayezid_I_AR_akce.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Bayezid_I_AR_akce.png|180x180bod]] |- | colspan="7" |'''[[Osmanské interregnum|Osmanské Interregnum]]''' {{small|(20 júl 1402 – 5. júl 1413)}} |- |— |''[[İsa Çelebi]]'' |[[File:İsa_Çelebi.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:%C4%B0sa_%C3%87elebi.jpg|129x129bod]] |Január – Marec/Máj [[1403]] {{small|(3–5 mesiacov)}} | {{n/a}} | align="left" | * Spolusultán [[Malá Ázia|Anatólie]] * Po [[Bitka pri Ankare|bitke pri Ankare]] [[İsa Çelebi]] porazil [[Musa Çelebi|Musa Çelebiho]] a zobral si zápané anatolské oblasti na približne 2 roky * Bol porazený [[Mehmed I.|Mehmedom I.]] v bitke o Ulubad v marci alebo máji 1403. * Uškrtený v septembri 1403. | {{n/a}} |- |— |''[[Süleyman Çelebi]]'' |[[File:Suleyman Celebi (166345075).jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Suleyman Celebi (166345075).jpg|118x118bod]] |20. júl [[1402]] – 17. február [[1411]] {{small|(8 rokov, 212 dní)}} |[[File:Tughra_of_Süleyman_Çelebi.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_S%C3%BCleyman_%C3%87elebi.png|100x100bod]] | align="left" | * Krátko po osmanskej porážke pri Ankare získal titul sultána [[Rumélia|Rumélie]] pre európsku časť ríše. * Zavraždený 17. februára 1411 |[[File:Süleyman_Çelebi_coin_1404.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:S%C3%BCleyman_%C3%87elebi_coin_1404.png|180x180bod]] |- |— |''[[:en:Musa_Çelebi|Musa Çelebi]]'' |[[File:Paolo_Veronese_(Nachfolger)_-_Bildnis_des_Sultans_Moise_-_2238_-_Bavarian_State_Painting_Collections.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Paolo_Veronese_(Nachfolger)_-_Bildnis_des_Sultans_Moise_-_2238_-_Bavarian_State_Painting_Collections.jpg|130x130bod]] |18. február [[1411]] – 5 júl [[1413]] {{small|(2 roky, 137 dní)}} | align="left" | | * Titul sultána [[Rumélia (Osmanská ríša)|Rumélie]] pre európsku časť ríše získal 18. februára [[1411]], tesne po smrti ''[[Süleyman Çelebi|Süleymana Çelebiho]]''. * Padol 5. júla [[1413]] vojskami [[Mehmed I.|Mehmeda]] [[Mehmed I.|I.]] v ''bitke pri Çamurlu Derbent'' neďaleko [[Samokov|Samokova]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. |[[File:Akçe_-_Musa_Çelebi.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Ak%C3%A7e_-_Musa_%C3%87elebi.png|180x180bod]] |- |— |''[[Mehmed Çelebi]]'' |[[File:Mehmed_I_miniature.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Mehmed_I_miniature.jpg|174x174bod]] |1403 – [[:en:Battle_of_Çamurlu|5 July 1413]] {{small|(10 rokov)}} | {{n/a}} | align="left" | * Po [[Bitka pri Ankare|bitke pri Ankare]] získal ako spolusultán kontrolu nad východnou [[Malá Ázia|Anatóliou]]. * V roku [[1405]] porazil ''[[İsa Çelebi|İsu Çelebiho]]'' v bitke pri Ulubate. * Po Ísovej smrti v roku [[1406]] sa stal jediným vládcom Anatólie. * Po Musovej smrti získal titul osmanského sultána [[Mehmed I.|Mehmeda I.]] |[[File:Akçe_-_Mehmed_Çelebi_in_the_name_of_Timur.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Ak%C3%A7e_-_Mehmed_%C3%87elebi_in_the_name_of_Timur.png|180x180bod]] |- | colspan="7" |'''Sultanát obnovený''' |- |5 |'''[[Mehmed I.]]''' |[[File:Mehmed_I_miniature.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Mehmed_I_miniature.jpg|174x174bod]] |5. júl [[1413]] – 26. máj [[1421]] {{small|(7 rokov, 325 dní)}} |[[File:Tughra_of_Mehmed_I.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Mehmed_I.svg|100x100bod|Tughra of Mehmed I]] | align="left" | * Syn [[Bayezid I.|Bayezida I.]] a Devlet Hatun. * Vládol až do svojej smrti. | {{n/a}} |- |— |''[[Mustafa Çelebi]]'' |January 1419 – May 1422 {{small|(3 roky, 4 mesiace)}} |Január [[1419]] – Máj [[1422]] {{small|({{age in years and months|1419|1|1|1422|5|1}})}} || {{n/a}} | * Sultán [[Rumélia|Rumélie]] * Syn [[Bayezid I.|Bajezida I.]] * Popravený [[Murad II.|Muradom II.]] |[[File:Akçe_-_Mustafa_Çelebi.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Ak%C3%A7e_-_Mustafa_%C3%87elebi.png|180x180bod]] |- |6 |'''[[Murad II.]]''' |[[File:Paolo_Veronese_(Nachfolger)_-_Sultan_Murad_II._-_2237_-_Bavarian_State_Painting_Collections.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Paolo_Veronese_(Nachfolger)_-_Sultan_Murad_II._-_2237_-_Bavarian_State_Painting_Collections.jpg|130x130bod]] |25. jún [[1421]] – august [[1444]] {{small|(23 rokov, 1 mesiac)}} |[[File:Tughra_of_Murad_II.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Murad_II.svg|100x100bod|Tughra of Murad II]] | align="left" | * Syn [[Mehmed I.|Mehmeda I.]] a Emine Hatun. * Abdikoval z vlastnej vôle v prospech svojho syna [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] |[[File:Akçe_of_Murad_II_Obverse.JPG|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Ak%C3%A7e_of_Murad_II_Obverse.JPG|80x80bod]][[File:Akçe_of_Murad_II_Reverse.JPG|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Ak%C3%A7e_of_Murad_II_Reverse.JPG|80x80bod]] |- |7 |'''[[Mehmed II.]]''' |[[File:Bellini,_Gentile_-_Sultan_Mehmet_II.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Bellini,_Gentile_-_Sultan_Mehmet_II.jpg|135x135bod]] |August [[1444]] – september [[1446]] {{small|(2 roky, 1 mesiac)}} |[[File:Tughra_of_Mehmed_II.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Mehmed_II.svg|100x100bod|Tughra of Mehmed II]] | align="left" | * Prvá vláda syna [[Murad II.|Murada II.]] a Hümy Hatun. * Vzdal sa trónu v prospech svojho otca po tom, čo ho požiadal o návrat k moci, a to aj napriek rastúcim hrozbám zo strany [[Janičiar|janičiarov]]. |[[File:Akce_-_Mehmed_II_First_reign.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Akce_-_Mehmed_II_First_reign.png|180x180bod]] |- |(6) |'''Murad II.''' |[[File:Paolo_Veronese_(Nachfolger)_-_Sultan_Murad_II._-_2237_-_Bavarian_State_Painting_Collections.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Paolo_Veronese_(Nachfolger)_-_Sultan_Murad_II._-_2237_-_Bavarian_State_Painting_Collections.jpg|130x130bod]] |September [[1446]] – 3. february [[1451]] {{small|(4 roky, 5 mesiacov)}} |[[File:Tughra_of_Murad_II.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Murad_II.svg|100x100bod|Tughra of Murad II]] | align="left" | * Druhá vláda * Nútený vrátiť sa na trón po povstaní janičiarov. * Vládol až do svojej smrti. | {{n/a}} |- | colspan="7" |'''Rast Osmanskej ríše''' {{small|(1453–1550)}} |- |(7) |'''Mehmed II.''' |[[File:Bellini,_Gentile_-_Sultan_Mehmet_II.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Bellini,_Gentile_-_Sultan_Mehmet_II.jpg|135x135bod]] |3. Február [[1451]] – 3. máj [[1481]] {{small|(30 rokov, 89 dní)}} |[[File:Tughra_of_Mehmed_II.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Mehmed_II.svg|100x100bod|Tughra of Mehmed II]] | align="left" | * Druhá vláda * [[Pád Konštantínopola|Dobyl Konštantínopol]] v roku [[1453]]. * Vládol až do svojej smrti. |[[File:Coin_of_Mehmed_II_1451,_second_reign.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Coin_of_Mehmed_II_1451,_second_reign.png|180x180bod]] |- |8 |'''[[Bajazid II.|Bayezid II.]]''' |[[File:Beyazid_II.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Beyazid_II.jpg|147x147bod]] |19. máj [[1481]] – 25. apríl [[1512]] {{small|(30 rokov, 342 dní)}} |[[File:Tughra_of_Bayezid_II.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Bayezid_II.svg|100x100bod|Tughra of Bayezid II]] | align="left" | * Syn [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] a Gülbahar Hatun. * Abdikoval. * Zomrel neďaleko [[Didymoteicho|Didymoteicha]] 26. mája 1512. |[[File:1692_osmanli_2_beyazid_ankara_886.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:1692_osmanli_2_beyazid_ankara_886.jpg|180x180bod]] |- |— |''[[Cem Sultan]]'' |[[File:Cem-in-italy.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Cem-in-italy.jpg|142x142bod]] |28. máj – 20. jún [[1481]] {{small|(23 dní)}} |[[File:Cem_Sultan_Tughra.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Cem_Sultan_Tughra.png|100x100bod|Tughra of Cem]] | align="left" | * Syn [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] * Získal titul ''Cem bin Mehmed Han.'' * Zomrel v exile |[[File:Akçe_-_Cem_Sultan.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Ak%C3%A7e_-_Cem_Sultan.png|180x180bod]] |- |9 |'''[[Selim I.]]''' |[[File:Nakkaş_Selim.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Nakka%C5%9F_Selim.jpg|166x166bod]] |25. apríl [[1512]] – 21. september [[1520]] {{small|(8 rokov, 149 dní)}} |[[File:Tughra_of_Padishah_Yavuz_Sultan_Selim.png|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Padishah_Yavuz_Sultan_Selim.png|100x100bod|Tughra of Selim I]] | align="left" | * Dobyl Mamlukov v rokoch 1516 – 1517. * Prvý osmanský kalif. * Syn [[Bajazid II.|Bayazida II]]. a Gülbahar Hatun. * Vládol až do svojej smrti. |[[File:Akçe_of_Selim_I_Constantinople_mint_1512.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Ak%C3%A7e_of_Selim_I_Constantinople_mint_1512.jpg|180x180bod]] |- |10 |'''[[Süleyman I.|Suleyman I.]]''' |[[File:EmperorSuleiman.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:EmperorSuleiman.jpg|117x117bod]] |30. september [[1520]] – 6. september [[1566]] {{small|(45 rokov, 341 dní)}} |[[File:Tughra_of_Suleiman_I_the_Magnificent.svg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Tughra_of_Suleiman_I_the_Magnificent.svg|100x100bod|Tughra of Suleiman I]] | align="left" | * Syn [[Selim I.|Selima I.]] a Hafsy Sultan. * Zomrel prirodzenou smrťou vo svojom stane počas obliehania [[Szigetvár|Szigetváru]] v roku [[1566]]. |[[File:Sultani_of_Suleiman_I,_1520.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Sultani_of_Suleiman_I,_1520.jpg|180x180bod]] |} == Zdroj == * {{Preklad|en|List of sultans of the Ottoman Empire|1326301773}} == Pozri aj == *[[Osmanská dynastia]] (hlavy štátu) *[[Zoznam veľkovezírov Osmanskej ríše]] [[Kategória:Zoznamy vládcov|Osmanská dynastia]] orxjduhftddduzphs89ummox27u6e0o 0 400286 8194912 7846723 2026-04-08T08:38:16Z Kontributor 2K 239199 erb @exact file 8194912 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Gimel-les-Cascades | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason famille fr de Gimel.svg | vlajka = | obrázok = Gimel-les-Cascades bourg (3).JPG | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Limuzínsko (región)|Limuzínsko]] | departement = [[Corrèze (departement)|Corrèze]] | obvod = Tulle | kantón = Tulle-Campagne-Sud | rieka = | starosta = | lat_deg = 45 | lat_min = 17 | lat_sec = 58 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 51 | lon_sec = 2 | lon_VZ = V | rozloha = 20.86 | najvyšší bod = 606 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 220 | najnižší bod názov= | PSČ = 19800 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 19085 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Gimel-les-Cascades''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Corrèze (departement)|Corrèze]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Limuzínsko (región)|Limuzínsko]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|20.86}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|606}} a najnižší bod {{mnm|220 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|19085}} ({{OBD|FR|19085}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=19085 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 19085}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Corrèze]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Corrèze]] jaakf5dqj1r3m6xxxhifghhugep2qmu 0 417503 8194919 7707322 2026-04-08T09:07:56Z JackyM59 278191 Photograph updated 8194919 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Guesnain | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason de la ville de Guesnain (59) Nord-France.svg | vlajka = | obrázok = Église Sainte-Aldegonde de Guesnain.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Nord-Pas-de-Calais]] | departement = [[Nord (Francúzsko)|Nord]] | obvod = Douai | kantón = Douai-Sud | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 21 | lat_sec = 9 | lat_SJ = S | lon_deg = 3 | lon_min = 8 | lon_sec = 41 | lon_VZ = V | rozloha = 4.05 | najvyšší bod = 42 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 20 | najnižší bod názov= | PSČ = 59287 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 59276 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Guesnain''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Nord (Francúzsko)|Nord]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Nord-Pas-de-Calais]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|4.05}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|42}} a najnižší bod {{mnm|20 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|59276}} ({{OBD|FR|59276}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=59276 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 59276}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Nord]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Nord]] f740456h3bczv1lfl9mcgsu6xxdrgcr 8194920 8194919 2026-04-08T09:08:19Z JackyM59 278191 Photograph updated 8194920 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Guesnain | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason de la ville de Guesnain (59) Nord-France.svg | vlajka = | obrázok = Mairie_de_Guesnain_(58489).jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Nord-Pas-de-Calais]] | departement = [[Nord (Francúzsko)|Nord]] | obvod = Douai | kantón = Douai-Sud | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 21 | lat_sec = 9 | lat_SJ = S | lon_deg = 3 | lon_min = 8 | lon_sec = 41 | lon_VZ = V | rozloha = 4.05 | najvyšší bod = 42 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 20 | najnižší bod názov= | PSČ = 59287 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 59276 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Guesnain''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Nord (Francúzsko)|Nord]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Nord-Pas-de-Calais]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|4.05}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|42}} a najnižší bod {{mnm|20 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|59276}} ({{OBD|FR|59276}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=59276 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 59276}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Nord]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Nord]] f5ldmt0wra7d8k63i9o1jp06kqmnfds 0 445255 8194774 7947644 2026-04-08T04:38:27Z ~2026-21499-46 291367 8194774 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Whistle | z Albumu = ''[[Wild Ones (Flo Rida)|Wild Ones]]'' | Interpret = [[Flo Rida]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[Digital download]] | Dátum vydania = 24. apríl 2012 | Nahrané = | Žáner = [[Pop rap]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]] | Dĺžka = 3:45 | Vydavateľ = [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Textár = [[Flo Rida|Tramar Dillard]], David Glass, Marcus Killian, [[DJ Frank E|Justin Franks]], Breyan Isaac, Antonio Mobley | Skladateľ = | Producent = [[DJ Frank E]], Glass | URL text = | Certifikácie = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Wild Ones (singel)|Wild Ones]]“<br />(2011) | Tento singel = '''„Whistle“'''<br />(2012) | Nasledujúci singel = „[[Goin’ In]]“<br />(rok) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''Whistle'''“ je skladba [[USA|amerického]] rappera [[Flo Rida|Flo Ridu]], z jeho štvrtého štúdiového albumu ''[[Wild Ones (Flo Rida)|Wild Ones]]'' z roku 2012. Bola vydaná dňa 24. apríla 2012 ako tretí singel z albumu. Skladbu napísali Flo Rida, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac a Antonio Mobley, kým produkciu mali v rukách [[DJ Frank E]] a Glass. „Whistle“ je gitarou vedená hip-hopová skladba s pískajúcou melódiou. Od jej vydania získala zmiešané a pozitívne recenzie od kritikov. V jej prospech je popový zvuk, čím sa stala ďalším potencionálnym hitom s jej "chytľavým" hákom. Avšak niekoľko kritikov dalo skladbe zmiešané recenzie kvôli textu, ktorý nazvali "najjemnejšou skladbou všetkých čias". Súvisiace [[hudobné video]] skladby režíroval [[Marc Klasfeld]] a bolo vydané dňa 24. mája 2012. Bolo filmované v [[Acapulco de Juárez|Acapulcu]] v [[Mexiko|Mexiku]]. ==Zoznam skladieb== *;Digital download<ref name=itunes>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://itunes.apple.com/us/album/whistle-single/id519296436|titul=Music - Whistle - Single by Flo Rida|vydavateľ=[[iTunes Store]] (US). [[Apple Inc.|Apple Inc]]|dátum prístupu=2012-06-20}}</ref> #„Whistle“ – 3:45 *;CD singel #„Whistle“ – 3:48 #„[[Wild Ones (singel)|Wild Ones]]“ (Alex Guesta remix) – 6:59 ==Zostava== zostava pochádza z poznámok albumu ''[[Wild Ones]]''.<ref name="booklet">{{Citácia knihy|titul=Wild Ones - [[Flo Rida]] |rok=2012 |formát=Standard Edition |vydavateľ=[[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], [[Atlantic Records|Atlantic]]}}</ref> *[[Flo Rida]] – textár *[[David Glass]] – textár, producent, nahrávanie *Marcus Killian – textár *[[DJ Frank E]] – textár, producent *Breyan Isaac – textár *Antonio Mobley – textár *JP "The Specialist" Negrete – nahrávanie *[[Manny Marroquin]] – mixovanie *Chris Galland – asistencia mixovania *Delbert Bowers – asistencia mixovania *Chris Gehringer – mastering ==Rebríčky a certifikácie== {{col-begin}} {{col-2}} ===Pozície v rebríčkoch=== {|class = "wikitable sortable" |- !Rebríček (2012) !Vrcholová<br />pozícia |- |Austrália ([[ARIA Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.australian-charts.com/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=australian-charts.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Australia}}</ref> |align="center"|1 |- |Belgicko ([[Ultratop 50]] Flámsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=ultratop.be|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Fiandre}}</ref> |align="center"|21 |- |Belgicko ([[Ultratop 40]] Valónsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/fr/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=ultratop.be|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Vallonia}}</ref> |align="center"|25 |- |Česko ([[IFPI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?hitp=R|vydavateľ=ČNS IFPI|dátum prístupu=2012-07-17|titul=Hitparáda - RADIO TOP100 Oficiální}}</ref> |align="center"|30 |- |Dánsko ([[Tracklisten]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=danishcharts.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Danimarca|url archívu=https://web.archive.org/web/20121102184833/http://www.danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|dátum archivácie=2012-11-02}}</ref> |align="center"|3 |- |Fínsko ([[Suomen virallinen lista]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.finnishcharts.com/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=finnishcharts.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Finlandia}}</ref> |align="center"|10 |- |Francúzsko ([[Syndicat National de l'Édition Phonographique|SNEP]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lescharts.com/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=les charts.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Francia}}</ref> |align="center"|10 |- |Holandsko ([[Dutch Top 40]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.top40.nl/flo-rida/flo-rida-whistle_22797|titolo=Andamento in classifica di Whistle nei Paesi Bassi|lingua=nl|accesso=7 giugno 2012|editore=top40.nl|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2012-07-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20120727025726/http://www.top40.nl/flo-rida/flo-rida-whistle_22797|dátum archivácie=2012-07-27}}</ref> |align="center"|3 |- |Írsko ([[Cairt Singil na hÉireann|IRMA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2012&year=2012&week=22|vydavateľ=IRMA|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Irish Music Charts Archive - TOP 50 SINGLES, WEEK ENDING 31 May 2012|url archívu=https://web.archive.org/web/20150403232256/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2012&year=2012&week=22|dátum archivácie=2015-04-03}}</ref> |align="center"|8 |- |Kanada ([[Canadian Hot 100]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/Flo+Rida/chart-history/873165?f=793&g=Singles|vydavateľ=Billboard.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Flo Rida Album & Song Chart History - Canadian Hot 100}}</ref> |align="center"|8 |- |Nemecko ([[Media Control Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/Flo+Rida/Whistle/single|lingua=de|accesso=7 giugno 2012|vydavateľ=musicline.de|titul=Andamento in classifica di Whistle in Germania|dátum prístupu=2012-07-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20160303205328/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/Flo+Rida/Whistle/single|dátum archivácie=2016-03-03}}</ref> |align="center"|2 |- |Nórsko ([[VG-lista]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.norwegiancharts.com/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=norwegiancharts.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Norvegia}}</ref> |align="center"|1 |- |Nový Zéland ([[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=charts.nz|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Nuova Zelanda}}</ref> |align="center"|1 |- |Rakúsko ([[Ö3 Austria Top 40]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=austriancharts.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Austria}}</ref> |align="center"|2 |- | Rumunsko ([[Romanian Top 100]])<ref name="romania">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kissfm.ro/emisiuni/54/Airplay-100.html |titul=Romanian Top 100 Official Podcast|vydavateľ=Kissfm.ro| dátum prístupu=2012-07-15}}</ref> | style="text-align:center;"| 7 |- |Slovensko ([[IFPI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?hitp=R|vydavateľ=SNS IFPI|dátum prístupu=2012-07-17|titul=Hitparáda – Radio Top100 Oficiálna}}</ref> |align="center"|1 |- |Švajčiarsko ([[Schweizer Hitparade]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=swisscharts.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Svizzera}}</ref> |align="center"|1 |- |Švédsko ([[Sverigetopplistan]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Flo+Rida&titel=Whistle&cat=s|vydavateľ=swedishcharts.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Andamento in classifica di Whistle in Svezia}}</ref> |align="center"|1 |- |USA ([[Billboard Hot 100]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/Flo+Rida/chart-history/873165?f=379&g=Singles|vydavateľ=Billboard.com|dátum prístupu=2012-06-07|titul=Flo Rida Album & Song Chart History - Billboard Hot 100}}</ref> |align="center"|64 |- |} {{col-2}} ===Certifikácie=== {| class="wikitable sortable" ! scope="col"|Krajina ! scope="col"|Certifikácie |- |Austrália ([[Australian Recording Industry Association|ARIA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ariacharts.com.au/pages/charts_display.asp?chart=1U50|titul=Top 50 Singles Chart ARIA|dátum prístupu=2012-05-14}}</ref> | style="text-align:center;"|Zlato |- |Nový Zéland ([[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nztop40.co.nz/|titul=Top 40 Singles Chart RIANZ|dátum prístupu=2012-05-14|url archívu=https://archive.today/20130114082751/http://nztop40.co.nz/|dátum archivácie=2013-01-14}}</ref> | style="text-align:center;"|Zlato |} {{col-end}} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.youtube.com/watch?v=cSnkWzZ7ZAA&feature=player_embedded Oficiálne hudobné video] na [[YouTube]] ==Zdroj== {{Preklad|en|Whistle (song)|502628036}} [[Kategória:Single z 2012]] [[Kategória:Piesne z 2012]] [[Kategória:Single Flo Ridu]] [[Kategória:Piesne Flo Ridu]] [[Kategória:Popové balady]] [[Kategória:R&B balady]] qj68ntaejegg1g9573hmn8w10csnsua 0 456163 8194607 7931117 2026-04-07T15:21:48Z ~2026-54666-6 284165 8194607 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Slovanské hradiště v Mikulčicích | native_name = Mikulčice-Valy | other_name = | category = archeologická lokalita <!-- *** Image *** --> | image = Mikulčice-Valy_7.JPG | image_caption = Rekonštrukcia základov veľkomoravského kostola <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = [[Juhomoravský kraj|Juhomoravský]] | region_type = Kraj | district = [[Okres Hodonín|Hodonín]] | commune_type = Obec | commune = [[Mikulčice]] | municipality_type = Časť | municipality = Valy <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = [[Morava (rieka)|Morava]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 152 | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =48| lat_s =14| lat_NS = S | long_d =17| long_m =5| long_s =12 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 8. storočie | established_type = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = prístupné | access = [[Mikulčice]] | access_type = Najľahší prístup <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = čiastočne rekonštruované | free_type = Stav | free1 = | free1_type = | free2 = | free2_type = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Czech Republic.png | map_background = | map_caption = Poloha hradiska | map_locator = Česko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Mikulčice-Valy | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:Mikulčice-Valy 6.JPG|náhľad|Základy jedného z kostolov]] [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 07.JPG|náhľad|Stilety]] [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 05.JPG|náhľad|Gombík]] '''Slovanské hradiště v Mikulčicích''' alebo '''Mikulčice-Valy''' je významné [[Hradisko (archeológia)|hradisko]] z doby [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], nachádzajúce sa asi 3&nbsp;km juhovýchodne od obce [[Mikulčice]]. Lokalita sa nachádza na pravom brehu [[Morava (rieka)|rieky Morava]] a s rozlohou približne 10&nbsp;ha predstavuje najrozsiahlejšie [[Slovania|slovanské]] archeologické nálezisko v&nbsp;[[Česko|Česku]]<ref>http://www.masaryk.info/slovanske-hradiste-mikulcice/</ref>. Lokalita je chránená ako [[národná kultúrna pamiatka]], pretože vo svojej dobe predstavovala významné mocenské a duchovné stredisko [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríše]]. Vo valom opevnenom areáli boli objavené základy veľmožského paláca, dvanástich kostolov, tri mosty a pohrebisko s približne 2&nbsp;500 hrobmi. == Dejiny == Lokalita Valy je jedným z najvýznamnejších opevnených hradištných sídiel so znakmi mestského usporiadania, skôr vojenského charakteru, s dokladmi osídlenia predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia s množstvom kostolov (cca 12) a iných artefaktov, poukazujúcich na prítomnosť šľachty. Je predpoklad, že práve tu sídlil mocný rod Mojmírovcov a hradisko bolo dôležitým obranným a mocenským centrom ríše. Mikulčice sa občas stotožňujú s „gradom Morava“, ale častejšie sa autori prikláňajú k názvu „grad Slavnica“ či „Slivnica“. Prvý prieskum a popis lokality Valy uskutočnil už v roku [[1888]] moravský archeológ Karel Jaroslav Maška, ktorý tu zaznamenal rozsiahle opevnenie so zreteľnou priekopou a odlesnené miesto obohnané priekopou s množstvom črepov z keramiky. Systematický výskum v okolí Mikulčíc sa začal v roku [[1954]] a prebiehal 38 sezón, počas ktorých archeologická lokalita vydala množstvo dôkazov z histórie Veľkej Moravy. == Charakteristika == Aglomerácia leží v lužných lesoch údolnej nivy rieky [[Morava (rieka)|Morava]] a jej jadro tvorí hlavný hrad s dvojicou rozsiahlych predhradí, z toho jedného so znakmi stáleho vojenského tábora a druhého, valom chráneného sídliska. Celá mierne vyvýšená [[akropola (ústredný objekt)|akropola]] hradu i vojenského predhradia bola chránená hradbou s kamenným priečelím a vodnými priekopami, tvorenými sústavou ramien rieky Morava. Na najvyššom mieste akropole stál kniežací palác s liatou maltovou podlahou a kamenným krbom a bazilika, ktorá je rozsahom najväčším veľkomoravským objektom svojho druhu. V okolí baziliky bolo objavených niekoľko hrobov významných členov vládnucej vrstvy [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríše]], pravdepodobne i niektorých z Mojmírovcov. Pohrebisko pri kostole s viac ako 550 hrobmi vydalo množstvo nálezov, vrátane mečov, zlatých a strieborných šperkov, honosných súprav opaskových kovaní a strieborných a liatych bronzových nákončí či zlatých [[gombík]]ov. Predstavujú dôkaz o majstrovstve tunajších umeleckých remeselníkov, ale i čulom obchodnom ruchu. Unikátne sú nálezy strieborného závesného krížika s postavou [[Ježiš Kristus|Krista]] a zlatý [[solidus]] [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] Okrem kovolejárskych a šperkárskych dielní sa na lokalite našli dôkazy dielní na spracovanie železa a dreva, ako aj hrnčiarske a textilné dielne. Hroby sa často prekrývajú, niekedy aj so základmi stavieb, pričom nálezy sú datované do [[7. storočie|7.]] až [[12. storočie|12. storočia]]. === Aglomerácia === K aglomerácii patria rozsiahle územia, poskytujúce dôkazy o osídlení: * ''Štěpnice I'' (kostol s neobvyklými vonkajšími stavebnými prvkami a 6 hrobmi, kostol s pravouhlým presbytériom a 26 hrobmi) * ''Kostelisko'' (rotunda s liatou podlahou a antickou mozaikou s úlomkami rímskych tehiel) * ''Těšický les'' – ''Klášteřisko'' (dvojapsidová rotunda, 200 hrobov, bronzová pozlátená plaketa, britva) * ''Štěpnice II'' (drevená rotunda, 16 hrobov, strieborné gombíky, železné ostrohy) * ''Žabník'' (44 hrobov, sklené perly, nože, keramika) * ''Panské'' (sídlisko z 9. storočia) * [[Kopčany (okres Skalica)|Kopčany]] s dodnes stojacim [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|kostolom sv. Margity Antiochijskej]] === Nálezy === Z bežného života obyvateľov sa našli pozostatky mosta, člnov, harpún a háčikov na chytanie rýb, drevené i železné vedro, vedro s ozdobným kovaním, bojové sekery, drevené lyžice a naberačky, lano, ovčiarske nožnice, železná kosa, kosák, ocieľky, železné i olovené hrivny, hroty šípov, železné kľúče a kovania zámku, šidlá a iné. Zvláštnu pozornosť vzbudil malý strieborný pozlátený relikviár v tvare miniatúrnej bohoslužobnej knihy. Pozornosť archeológov upútala prebudovaná staršia kamenná hradba bez známok nejakej náhlej katastrofy (požiaru, dobytia a pod.) s lícnou kamennou stenou z polovice 9. storočia. Poukazuje na úpadok politického významu pôvodného hradiska, ktoré bolo obnovené až po novom usporiadaní pomerov, no už v menšom, než pôvodnom rozsahu. Až po nálezy v [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|uherskohradištskej]] lokalite ''Rybárny'' bola mikulčická aglomerácia s komplexom silného opevnenia považovaná za ústredné centrum Veľkej Moravy. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)]] * [[Veligrad]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.masaryk.info/slovanske-hradiste-mikulcice/ Oficiálne stránky] * HLADÍK, Marek: ''Hospodárske zázemie Mikulčíc. Sídelná štruktúra na strednom toku rieky Morava v 9. - 1. polovici 13. storočia.'' Brno : Archeologický ústav AV ČR, 2014. 354 s. ISBN 978-80-86023-44-1 Dostupné [http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/1359246/Hlad%C3%ADk.pdf on-line]. == Zdroj == {{Preklad|cs|Mikulčice-Valy|8894409}} [[Kategória:Veľkomoravské lokality]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Hradiská v Česku]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 2452]] 3sqwochx6v1x5vq4g3yawmbcxqo56zg 0 482859 8194898 8140020 2026-04-08T07:57:12Z Jetam2 30982 wl 8194898 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = Samoa| Znak = Flag of Samoa.svg| Prezývka = | Asociácia = [[Futbalová federácia Samoa]] | Konfederácia = [[OFC]] ([[Oceánia]]) | Kapitán = | Tréner = Matt Calcott| Najviac štartov = [[Desmond Fa'aiuaso]] (20) | Najlepší strelec = [[Desmond Fa'aiuaso]] (9) | vzor_lp1=_Samoa11Home|vzor_t1=_Samoa11Home|vzor_pp1=_Samoa11Home|vzor_tr1=| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=navy|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=navy|ponožky1=navy| vzor_lp2=_Samoa11Home|vzor_t2=_Samoa11Away|vzor_pp2=_Samoa11Home| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=navy|ponožky2=navy| Prvý zápas = {{SLB|f|1}} '''12:0''' Samoa {{minivlajka|Samoa|}} <br />([[Fidži]], [[31. august]] [[1979]])| Najvyššia výhra = {{minivlajka|Samoa}} Samoa '''8:0''' [[Národné futbalové mužstvo Americkej Samoy|Americká Samoa]] {{minivlajka|Americká Samoa}}<br />([[Coffs Harbour]], [[Austrália]]; [[9. apríl]] [[2001]])| Najvyššia prehra = {{minivlajka|Tahiti}} [[Národné futbalové mužstvo Tahiti|Tahiti]] '''13:0''' Samoa {{minivlajka|Samoa}}<br />([[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]], [[13. júl]] [[1981]]) |Rebríček FIFA=193. miesto|Kontinentálne majstrovstvá=[[Oceánsky pohár národov]]|Prvá účasť MR=[[Oceánsky pohár národov 2012|2012]]|Štarty MR=2|Najlepší výsledok MR=Skupinová fáza ([[Oceánsky pohár národov 2012|2012]], [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]])}} '''Samojské národné futbalové mužstvo''' je národné mužstvo, ktoré reprezentuje [[Samoa (štát)|Samou]] vo [[futbal]]e na medzinárodných podujatiach ako [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] či [[Oceánsky pohár národov]]. Ich domácim štadiónom je štadión v hlavnom meste [[Samoa (štát)|Samoy]] v [[Apia|Apii]] a volá sa ''[[Toleafoa J.S Blatter Soccer Stadium]]''. Pomenovaný je po [[Sepp Blatter|Seppovi Blatterovi]]. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x''' Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] | colspan="2" rowspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] | colspan="2" rowspan="6" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] |- |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] |- |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |Skupinová fáza |8. miesto |- |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |Skupinová fáza |8. miesto |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''2x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Juhopacifické hry == * [[1963]] až [[1975]] - nekvalifikovaná * [[1979]] - Skupinová fáza * [[1983]] - Štvrťfinále * [[1987]] až [[2003]] - nekvalifikovaná * [[2007]] - Skupinová fáza * [[2011]] až [[2015]] nekvalifikovaná * [[2019]] - Skupinová fáza == Zdroj == {{Preklad|en|Samoa national football team|1079276669}} {{portál|Samoa}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Futbal v Samoe|Národné]] [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Národné družstvá Samoy|Futbal]] l0xmu9g80aze33syzshpi4f79r7vwwk 0 486900 8194935 8190088 2026-04-08T11:38:14Z Pescan 229 šablóna 8194935 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Kerekes | Rodné meno = | Popis osoby = režisér dokumentárnych filmov, scenárista, producent | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1973|4|3}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manželka = [[Katarína Kerekesová]] | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Košice | Portál2 = Film | Portál3 = }} Prof. Mgr. '''Peter Kerekes''' ArtD. (* [[3. apríl]] [[1973]], [[Košice]]) je slovenský dokumentarista, [[režisér]], [[Scenár|scenárista]] a [[Producent (umenie)|producent]]. Vo svojich filmoch skúma rôzne oblasti ľudského života. == Život a tvorba == Peter Kerekes sa narodil v Košiciach. Navštevoval gymnázium [[Gymnázium (Košice, Šrobárova 1)|Šrobárova]]. Absolvoval štúdium na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]], odbor dokumentárnej réžie v [[Bratislava|Bratislave]] ([[1991]]{{--}}[[1998]]). Svoje [[Magister (akademická hodnosť)|magisterské]] štúdium ukončil v roku [[1998]]. O rok neskôr začal na škole pôsobiť ako doktorand a od roku [[2003]] na nej začal učiť ako [[Pedagógia|pedagóg]]. Peter Kerekes sa venuje predovšetkým dokumentárnej tvorbe. Svoje prvé filmy natočil už počas štúdia na škole. Jeho režijným debutom bola 16-minútová snímka ''Človek o knihe, kniha o človeku'', ktorú produkovala [[Slovenská televízia]]. V roku [[1996]] natočil ďalší 16-minútový film ''Jozsef Balog, Príbenník'' v produkcii VŠMU. Tretí, 50-minútový film, natočený v koprodukcii spoločnosti ARS Media, [[Slovenská televízia|Slovenskej]] a [[Česká televize|Českej televízie]] ''Ladomírske morytáty a legendy'' (1998) zachytáva subjektívne spomienky obyvateľov obce [[Ladomirová]]. Pravdy o minulosti niet, je to len ľudská myseľ, ktorá zo skutočnosti robí [[morytát]]y – krvavé poučné príbehy a legendy. Do kinodistribúcie vstúpil až v poradí šiestym filmom ''66 sezón'' (2003). Ide o dlhometrážny dokument, ktorý zachytávala 66 sezón Starej plavárne v Košiciach. Príbeh dejín plavárne – miesta ľudských stretnutí – rámcujú obrazové spomienky režiséra na svojho starého otca. Nostalgický nádych snímky obohacuje aj rozprávanie režisérovej starej mamy. Režisér si napísal k tomuto filmu aj [[scenár]]. Kameramanom bol Martin Kollár. Hudbu skomponoval [[Marek Piaček]], žiak Iľju Zelienku. Snímka ''66 sezón'' je režisérovým dlhometrážnym ako i producentským debutom. V roku [[2004]] a [[2005]] nasledovali snímky ''Helpers'' a ''Pomník, ktorý nebol'' ako súčasť väčších celkov. Dokument ''Helpers'' je epizódou medzinárodného projektu Cez hranice ''Über die Grenze – Fünf Ansichten von Nachbarn'', v ktorej sa piati režiséri pokúsili zobraziť skúsenosti nových členov Európskej únie, najmä vo vzťahu k ''starému'' členskému štátu – k Rakúsku. Dokument ''Pomník, ktorý nebol'' je zasa súčasťou 10-dielneho projektu ''Pomníky – staronová tvár Európy'', ktorý vznikal po pripojení nových štátov do [[Európska únia|Európskej únie]]. Každý diel predstavuje jednotlivú krajinu prostredníctvom príbehu pomníka. Slovenský dokument rozpráva príbeh o makete pomníka partizánom, ktorú kedysi filmári zabudli rozobrať a tak sa maketa postupne stala skutočnou spomienkou na hrdinstvo bojovníkov. V roku [[2008]] dokončil Kerekéš druhý dlhometrážny dokument ''Ako sa varia dejiny'', ktorého hrdinami sú vojenskí kuchári z rôznych kútov Európy. Film získal Zvláštnu cenu poroty na MF dokumentárnych filmov Hot Docs Toronto. Po tomto filme sa Kerekes začal vrátil k televíznej tvorbe v seriáli Českej televízie ''Co by bylo kdyby'' (2010) a ''Zamatoví teroristi'' (2013). <!-- Má však rozpracovaných aj mnoho ďalších projektov, na ktorých postupne pracuje[chýba zdroj]. --> Film ''Zamatoví teroristi'' mapuje [[terorizmus|teroristické aktivity]] jednotlivcov v normalizačnom Československu. Myšlienky týchto ľudí ostali často nezrealizované, ale napriek tomu vytvorili osamelé hrdinské výkriky v homogénnej sivej mase občanov. Kerekes rozohráva otázku morálky, zmyslu a iracionality terorizmu v dnešnom svete. Dokumentárna snímka ''Svadba a rozvod z rozumu'' (2013) vznikla v rámci česko-slovenského koprodukčného projektu ''Colnica''. Cyklus Colnica/Celnica je prvým spoločným vysielaním RTVS a Českej televízie. Program vznikol pri príležitosti 20 rokov existencie samostatných štátov. Kerekesovým posledným dokumentom je ''BATAstories'' (český názov: ''Baťa, první globalista''), ktorý vznikol v koprodukcii Českej televízie a francúzsko-nemeckej televíznej stanice ARTE v roku 2018. V dokumente je nielen predstavená osobnosť českého podnikateľa [[Tomáš Baťa (1876)|Tomáša Baťu]], ale na podklade výpovedí bývalých zamestnancov jeho fabrík a zobrazenia života súčasných obuvníkov na štyroch kontinentoch sú priblížené aj jeho názory a hodnoty, spájajúce v sebe silný individualizmus, dravé kapitalistické podnikanie a zároveň silné sociálne cítenie. == Dokumentárna filmografia == * [[2018]] - ''BATAstories'' (český názov: ''Baťa, první globalista'') * [[2015]] - ''Herec: Ivan Mistrík'' * [[2013]] – ''Svadba a rozvod z rozumu'' v rámci Colnica (TV relácia) * [[2011]] – ''Zamatoví teroristi'' (TV film) * [[2010]] – ''Čo by keby'' (TV seriál) * [[2009]] – ''Brno 1969'' (TV film) * [[2008]] – ''Ako sa varia dejiny'' * [[2005]] – ''Pomník, ktorý nebol'', v rámci Pomníky – staronová tvář Evropy (TV seriál) * [[2004]] – ''Helpers'' v rámci Über die Grenze – Fünf Ansichten von Nachbarn * [[2003]] – ''66 sezón'' * [[1998]] – ''Ladomírske morytáty a legendy'' (TV film) * [[1996]] – ''Balog Jozsef, Príbenník 66'' * [[1996]] – ''O troch dňoch v Jasovskom kláštore'' * [[1994]] – ''Človek o knihe, kniha o človeku'' == Ocenenia == * [[1996]] Cena za najlepší dokument na festivale študentských filmov [[Festival Áčko|Áčko]] v Bratislave (za filmy ''Balog Jozsef'', ''Príbenník 66'') * [[1996]] Grand Prix na MFF Mediawave v [[Győr]]u (za filmy ''Balog Jozsef'', ''Príbenník 66'') * [[1997]] Najlepší dokument na Studentfilmtage Potsdam-Babelsberg v roku [[1997]] (za film ''O troch dňoch v Jasovskom kláštore'') * [[2000]] Cena UNESCO ([[Paríž]] 2000) (za film ''Ladomirovské morytáty a legendy'') * [[2000]] Grand Prix U.R.T.I. Monte Carlo (2000) (za film ''Ladomirovské morytáty a legendy'') * [[1999]] Strieborná holubica na festivale dokumentárnych a animovaných filmov v [[Lipsko|Lipsku]] (1999) (za film ''Ladomirovské morytáty a legendy'') * [[1998]] Cena slovenskej filmovej kritiky (1998), Strieborný kľúč na [[Art Film Fest]]e v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]] (za film ''Ladomirovské morytáty a legendy'') * [[2003]] Cena za najlepší stredoeurópsky film na MFDF v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]] v roku [[2003]] (za film ''66 sezón'') * [[2004]] Cena za najlepší európsky film na MFF v Syrakusoch ([[USA]] 2004) (za film ''66 sezón'') * [[2004]] Grand Prix na Mediawave v [[Maďarsko|Maďarsku]] (2004) (za film ''66 sezón'') * [[2024]] [[Pribinov kríž]] II. triedy<ref>[https://www.prezident.sk/article/prezidentka-udelila-vyznamenania-33-osobnostiam/ Prezidentka udelila vyznamenania 33 osobnostiam]</ref> == Referencie == {{Referencie}} * SOCHOR, Slavomír. Peter Kerekes: Ten, ktorý prezradí recept na dejiny [online]. moviemania.sk, 2009-01-02, [cit. 2022-03-26]. [https://www.moviemania.sk/1402-profil-peter-kerekes-ten-ktory-prezradi-recept-na-dejiny.html Dostupné online]. * Filmová databáze s.r.o.. Peter Kerekes [online]. fdb.cz, [cit. 2022-03-26]. [https://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/80071-peter-kerekes.html Dostupné online]. (po česky) * Ladomírske morytáty a legendy [online]. csfd.sk, [cit. 2022-03-26]. [https://www.csfd.sk/film/227810-ladomirske-morytaty-a-legendy/prehlad/ Dostupné online]. == Externé odkazy == * [http://www.moviemania.sk/1402-profil-peter-kerekes-ten-ktory-prezradi-recept-na-dejiny.html Peter Kerekes] na moviemania.sk * {{imdb meno|id=0449272|meno=Péter Kerekes}} * {{Csfd meno|id=13298|meno=Peter Kerekes}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu}} {{Slnko v sieti za Najlepší scenár}} {{Igric za Filmovú hranú tvorbu}} {{Igric za Filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kerekes, Peter}} [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí producenti dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dokumentaristi]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] tpyd3iyvw0luecltxr0x57tn79elh0e 2 505079 8194542 8193812 2026-04-07T13:20:50Z Pe3kZA 39673 akt. 8194542 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Borovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Borovce]], [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovice]] | municipality1 = [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]] | municipality2 = [[Dubovany]], [[Drahovce]] | municipality3 = [[Veľké Kostoľany]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Vznik | source_location = [[Borovce]] | source_elevation = cca 158 | source_lat_d = 48.5735 | source_long_d = 17.7529 | mouth = [[Lančársky potok]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 147 | mouth_lat_d = 48.5166 | mouth_long_d = 17.7378 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1455 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Borovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Piešťany (okres)|Piešťany]]. Je to ľavostranný prítok [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]] v povodí [[Dudváh|Horného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 7 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Borovce]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|158}} Od prameňa v lokalite Záhumnie<ref name=vku2>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie mierne juhozápadným smerom. Lemovaný nesúvislým porastom vyššej vegetácie tečie obhospodarovaným územím, postupne sa stáčajúc k lokalite Kapustniská na juhovýchodnom okraji intravilánu Boroviec. Tu priberá významnejší pravostranný prítok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.570216,17.751902,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | jazyk = }}</ref> a mení svoj smer na juhovýchod. Širším pásom vegetácie pokračuje oblasťou Pažiť<ref name=vku2/>, východne od [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovíc]] a [[Veselé (okres Piešťany)|Veselého]]. Južne od Skubličova<ref name=UGK/> je pravostranné prepojenie s [[Dudváh|Horným Dudváhom]] a pravostranne tu priberá [[Šteruský potok]]. Stáča sa opäť na juhozápad a cez Voderady, Hornianske lúky a Trávniky<ref name=UGK/> tečie k obci [[Dubovany]], ktorej krátko preteká juhovýchodným okrajom.<ref name=mcz/> Na dolnom toku pokračuje do lokality Panské pole, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|147}} ľavostranne vlieva do [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]] v povodí [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.73794&y=48.51678&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Borovský kanál vzniká a na hornom toku preteká územím obce [[Borovce]], nasleduje kataster obcí [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovice]], [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]], [[Drahovce]], [[Dubovany]] a [[Veľké Kostoľany]], všetko v okrese [[Piešťany (okres)|Piešťany]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Dubovany&source=osm&id=1015717424&ds=1&x=17.7500090&y=48.5284864&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.73794&y=48.51678&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <!-- [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] [[Kategória:Borovce]] [[Kategória:Rakovice (okres Piešťany)]] [[Kategória:Veselé (okres Piešťany)]] [[Kategória:Dubovany]] [[Kategória:Veľké Kostoľany]] --> {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 33d7w680r21lf0f6jez1dyh8vw4t2dk 8194557 8194542 2026-04-07T13:36:33Z Pe3kZA 39673 /* Externé odkazy */ šabl. 8194557 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Borovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Borovce]], [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovice]] | municipality1 = [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]] | municipality2 = [[Dubovany]], [[Drahovce]] | municipality3 = [[Veľké Kostoľany]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Vznik | source_location = [[Borovce]] | source_elevation = cca 158 | source_lat_d = 48.5735 | source_long_d = 17.7529 | mouth = [[Lančársky potok]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 147 | mouth_lat_d = 48.5166 | mouth_long_d = 17.7378 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1455 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Borovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Piešťany (okres)|Piešťany]]. Je to ľavostranný prítok [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]] v povodí [[Dudváh|Horného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 7 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Borovce]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|158}} Od prameňa v lokalite Záhumnie<ref name=vku2>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie mierne juhozápadným smerom. Lemovaný nesúvislým porastom vyššej vegetácie tečie obhospodarovaným územím, postupne sa stáčajúc k lokalite Kapustniská na juhovýchodnom okraji intravilánu Boroviec. Tu priberá významnejší pravostranný prítok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.570216,17.751902,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | jazyk = }}</ref> a mení svoj smer na juhovýchod. Širším pásom vegetácie pokračuje oblasťou Pažiť<ref name=vku2/>, východne od [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovíc]] a [[Veselé (okres Piešťany)|Veselého]]. Južne od Skubličova<ref name=UGK/> je pravostranné prepojenie s [[Dudváh|Horným Dudváhom]] a pravostranne tu priberá [[Šteruský potok]]. Stáča sa opäť na juhozápad a cez Voderady, Hornianske lúky a Trávniky<ref name=UGK/> tečie k obci [[Dubovany]], ktorej krátko preteká juhovýchodným okrajom.<ref name=mcz/> Na dolnom toku pokračuje do lokality Panské pole, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|147}} ľavostranne vlieva do [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]] v povodí [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.73794&y=48.51678&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Borovský kanál vzniká a na hornom toku preteká územím obce [[Borovce]], nasleduje kataster obcí [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovice]], [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]], [[Drahovce]], [[Dubovany]] a [[Veľké Kostoľany]], všetko v okrese [[Piešťany (okres)|Piešťany]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Dubovany&source=osm&id=1015717424&ds=1&x=17.7500090&y=48.5284864&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.73794&y=48.51678&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Chtelničky}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <!-- [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] [[Kategória:Borovce]] [[Kategória:Rakovice (okres Piešťany)]] [[Kategória:Veselé (okres Piešťany)]] [[Kategória:Dubovany]] [[Kategória:Veľké Kostoľany]] --> {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> id0pfa2gybr370t4581du4d9nmakmrx 0 519875 8194553 8134878 2026-04-07T13:32:17Z Jetam2 30982 info o manželke 8194553 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Petr Pavel | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of the Czech Republic.svg|20px|border]] prezident Českej republiky | Portrét = Petr Pavel.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Pavel v roku 2023 | Poradie = [[Zoznam prezidentov Česka|4.]] | Úrad = [[prezident Českej republiky]] | Začiatok obdobia = [[9. marec|9. marca]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Premiér = [[Petr Fiala]] | Predchodca = [[Miloš Zeman]] | Nástupca = | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = predseda vojenského výboru [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] | Začiatok obdobia2 = [[26. Jún 2015]] | Koniec obdobia2 = [[29. Jún 2018]] | Predchodca2 = [[Knud Bartels]] | Nástupca2 = [[Stuart Peach]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = náčelník<br>[[Generálny štáb Armády Českej republiky|Generálneho štábu]] [[Armáda Českej republiky|Armády ČR]] | Začiatok obdobia3 = [[1. júl]] [[2012]] | Koniec obdobia3 = [[1. máj]] [[2015]] | Predchodca3 = [[Vlastimil Picek]] | Nástupca3 = [[Josef Bečvář]] | Poradie4 = Bývalý | Úrad4 = zástupca náčelníka<br>[[Generálny štáb Armády Českej republiky|Generálneho štábu]] [[Armáda Českej republiky|Armády ČR]] | Začiatok obdobia4 = [[Júl 2011|júl]] [[2011]] | Koniec obdobia4 = [[Jún 2012|jún]] [[2012]] | Predchodca4 = | Nástupca4 = | Dátum narodenia = {{dnv|1961|11|1}} | Miesto narodenia = [[Planá (okres Tachov)|Planá]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Vojenská akadémia v Brne|Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne]]<br>[[King’s College London]] | Profesia = vojak, diplomat, politik | Manželka = [[Eva Pavlová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = 2 synovia, 1 dcéra (nevlastná) | Národnosť = česká {{minivlajka|Česko}} | Vierovyznanie = ateizmus, pokrstený katolík | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} [[Armádny generál|Arm. gen. v.v.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Petr Pavel''', [[Master of Arts|M.A.]] (* [[1. november]] [[1961]], [[Planá (okres Tachov)|Planá]]) je v poradí [[Zoznam prezidentov Česka|4.]] [[Zoznam prezidentov Česka|prezident Česka]], [[vojak]] a [[generál]] [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] vo výslužbe. Pred zvolením do úradu prezidenta pôsobil medzi rokmi [[2015]] až [[2018]] ako predseda vojenského výboru [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácie Severoatlantickej zmluvy]] (ako prvý predseda z krajín bývalej [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]) a medzi rokmi [[2012]] až [[2015]] ako náčelník [[Generálny štáb Armády Českej republiky|Generálneho štábu]] [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]]{{--}}najvyšší vojenský predstaviteľ Armády Českej republiky. == Vzdelanie == Po absolvovaní Vojenského gymnázia Jána Žižku z Trocnova v [[Opava (Česko)|Opave]] pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo [[Vyškov|Vyškove]], ktorú ukončil v roku 1983. Následne sa v rokoch 1988 až 1991 vzdelával na [[Vojenská akadémia v Brne|Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne]] a potom aj na študijných pobytoch na štábnej škole v [[Camberley]], na Kráľovskej akadémii obranných štúdií a na [[King’s College London]], kde vyštudoval [[medzinárodné vzťahy]].<ref name="ct24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Generálporučík Pavel má nahradit Picka v čele armády | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/177468-generalporucik-pavel-ma-nahradit-picka-v-cele-armady/ | dátum vydania = 18.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Česká televize]] | miesto = | jazyk = }}</ref> == Vojenská kariéra == Po absolutóriu začínal u [[Výsadkár|výsadkového]] vojska.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čásenský|meno=Robert|titul=Generál Pavel: Jsme odvážnější, než si myslíme - Reportermagazin.cz|periodikum=Reporter magazín|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2014-12-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://reportermagazin.cz/a/iBuc7/general-pavel-jsme-odvaznejsi--nez-si-myslime|dátum prístupu=2018-11-30|jazyk=cs-CZ}}</ref> V 90. rokoch pracoval v armádnej spravodajskej službe [[Vojenské spravodajstvo (Česká republika)|Vojenskom spravodajstve]]. V januári 1993 sa vyznamenal v mierových misiách [[UNPROFOR|UNPROFORu]]. Jeho jednotka bola vyslaná, aby zachránila odrezaných francúzskych vojakov, ktorí boli vo vojnovej zóne medzi Srbmi a Chorvátmi. Vďaka tejto akcii si Petr Pavel získal rešpekt a uznanie aj vo Francúzsku. V rokoch 2002 – 2007 bol postupne veliteľom špecializovaných síl, zástupcom veliteľa spoločných síl a zástupcom riaditeľa sekcie ministerstva obrany. Od júla 2011 do júna 2012 bol zástupcom náčelníka generálneho štábu [[Vlastimil Picek|Vlastimila Picka]], ktorého 1. júla 2012 vo funkcii vystriedal. Do funkcie bol menovaný [[Prezident Českej republiky|prezidentom republiky]] [[Václav Klaus|Václavom Klausom]] 29. júna 2012.<ref name="ctkmenoval">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident jmenoval Pavla náčelníkem armádního generálního štábu | url = http://www.ceskenoviny.cz/domov/zpravy/prezident-jmenoval-pavla-nacelnikem-armadniho-generalniho-stabu/812049 | dátum vydania = 29.06.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Česká tisková kancelář|ČTK]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa 21. júla 2014 navrhla [[Bohuslav Sobotka|Sobotkova]] vláda Pavla na obdobie 2015 – 2018 do úradu [[Vojenský výbor Organizácie Severoatlantickej zmluvy|predsedu vojenského výboru NATO]], ktorý predstavuje po generálnom tajomníkovi druhý najvyšší post [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]]. Vojenský výbor NATO je najvyšším vojenským orgánom aliancie, v ktorom sú zastúpení náčelníci generálnych štábov členských krajín. Tento orgán udeľuje inštrukcie dvom dominantným strategickým veliteľstvám NATO. Pavlovu kandidatúru podporil aj prezident republiky [[Miloš Zeman|Miloš Zeman.]] Trojročné funkčné obdobie generála Pavla v NATO začalo 26. júna 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Generál Petr Pavel se stává druhým nejdůležitějším mužem NATO|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/general-petr-pavel-se-stava-druhym-nejdulezitejsim-muzem-nato_201506261337_mhornakova|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> Počas svojho pôsobenia vo vedení vojenského výboru sa zaoberal vykonávaním rozhodnutí prijatých na summite NATO vo [[Wales|Walese]] v roku 2014, kde zastupoval Česko spoločne s prezidentom Milošom Zemanom a ministrom obrany [[Martin Stropnický|Martinom Stropnickým]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Summit NATO 2014 - Newport, Wales {{!}} Ministerstvo obrany|url=https://mocr.army.cz/nato/summit-2014-wales-101741/|vydavateľ=mocr.army.cz|dátum prístupu=2023-01-29}}</ref> Venoval sa zvyšovaniu ochrany vzdušného priestoru aliancie, posilneniu aliančnej pozície v oblasti odstrašovania, úprave veliteľskej štruktúry NATO a podpore operácií Rozhodná podpora v Afganistane a [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v Kosove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=General Petr Pavel ends his tenure as Chairman of the NATO Military Committee|url=https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_156414.htm|vydavateľ=NATO|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=en|priezvisko=NATO}}</ref> Zapracoval na obnovení dialógu s Ruskom, narušeného po [[Krymské referendum (2014)|anexii Krymu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petr nebo Pavel? Generál, kacíř, bojovník i sexsymbol odchází do civilu|url=https://www.idnes.cz/zpravy/nato/petr-pavel-general-odchod-armada-civil.A181130_220951_zpr_nato_inc|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2018-11-30|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> V roku 2016 vyjadril názor, že Rusko je nebezpečnejšie ako [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamský štát]] a hrozba terorizmu a utečencov bola v Česku preceňovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavel: Ruská kampaň v ČR vytváří dojem, že Rusko není hrozba. Je ale nebezpečnější než Islámský stát {{!}} Aktuálně.cz|url=https://video.aktualne.cz/dvtv/pavel-ruska-kampan-v-cr-vytvari-dojem-ze-rusko-neni-hrozba-j/r~0b684b6e977b11e68cd20025900fea04/|vydavateľ=Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje|dátum vydania=2016-10-25|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> V súvislosti s tureckou inváziou v Sýrii, ktorá sa začala v januári 2018 a bola namierená proti sýrskym [[Kurdi|Kurdom]], [[Turecko|Tureckom]] označovaným za teroristami, vyhlásil, že „všetky krajiny majú právo na sebaobranu, ale je dôležité, aby sa to vykonávalo primerane,“ a že NATO bolo Tureckom (svojím členským štátom) o vojenskej operácii informované. Poukázal pritom na nutnosť nevnímať Kurdov ako homogénnu skupinu a upozornil, že časť z nich efektívne bojuje proti extrémistom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=26. březen 2018 - Reportéři ČT {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/1142743803-reporteri-ct/218452801240011/|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> === Zahraničné misie === * 1993/1994: zástupca vojenského pridelenca Česka v Belgicku * 1999 – 2002: zástupca na veliteľstve [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] v [[Brunssum|Brunssume]] * 2003: zástupca vo veliteľstve [[Operácia Trvalá svoboda|operácie Trvalá sloboda]] v [[Tampa|Tampe]] * 2007 – 2009: zástupca vojenského predstaviteľa Česka pri [[Európska únia|Európskej únii]] v [[Brusel|Bruseli]] * 2010/2011: zástupca na hlavnom veliteľstve spojeneckých vojsk v Európe, [[Belgicko]]<ref name="ct24" /> === Vojenské hodnosti === * 2002 – [[brigádny generál]] * 2010 – [[generálmajor]]<ref name="idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Do čela armády míří respektovaný generál Petr Pavel | url = http://zpravy.idnes.cz/armadu-povede-general-pavel-df7-/domaci.aspx?c=A120518_113736_domaci_jw | dátum vydania = 18.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[iDNES]] | miesto = | jazyk = }}</ref> * 8. mája 2012 – [[generálporučík]]<ref name="acrporu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident jmenoval nové generály | url = http://www.acr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/prezident-jmenoval-nove-generaly-68479/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Armáda Českej republiky]] | miesto = | jazyk = }}</ref> * 8. mája 2014 – [[armádny generál]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident jmenoval generály AČR | url = http://www.hrad.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/8227.shtml | dátum vydania = 2014-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-08 | vydavateľ = hrad.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vyznamenania === [[Súbor:Posudek k propůjčení medaile pro Petra Pavla.jpg|thumb|Stanovisko k udeleniu vyznamenania "Za službu vlasti" (dokument je datovaný 31. marca 1988).]] * Medaila Za službu v ozbrojených silách Českej republiky –&nbsp;I.&nbsp;stupňa –&nbsp;XX<ref name="ACR ARMY">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=armádní generál Ing. Petr PAVEL, M. A.|url=https://www.acr.army.cz/struktura/historie/galerie-ngs/2012--72072/|dátum prístupu=2021/04/21|dátum archivácie=2021/04/21|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421113603/https://www.acr.army.cz/struktura/historie/galerie-ngs/2012--72072/}}</ref> * Medaila Armády Českej republiky –&nbsp;III. –&nbsp;I.&nbsp;stupňa<ref name="ACR ARMY" /> * Záslužný kríž ministra obrany Českej republiky –&nbsp;III. a II.&nbsp;stupňa<ref name="ACR ARMY" /> * Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí –&nbsp;KUVAJT III.&nbsp;stupňa<ref name="ACR ARMY" /> * Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí –&nbsp;BOJOVÁ MISIA III.&nbsp;stupňa<ref name="ACR ARMY" /> * Čestný pamätný odznak Za službu mieru<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=General Petr Pavel, Chairman of the Military Committee|url=https://www.nato.int/cps/en/natohq/who_is_who_49764.htm|vydavateľ=NATO|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=en|priezvisko=NATO}}</ref> * Medaila Za hrdinstvo (1995)<ref> name="NATO" </ref> * Kríž obrany štátu (2018)<ref>https://mocr.army.cz/scripts/detail.php?id=202532&tmplid=527</ref> * Kríž za vojenskú chrabrosť (Francúzsko) –&nbsp;s&nbsp;bronzovou hviezdou (1995) * [[Rad čestnej légie]] (Francúzsko) –&nbsp;dôstojník (2012)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Général Petr Pavel, Officier de la Légion d’honneur|url=https://cz.ambafrance.org/Remise-de-decorations-a-l-ambassade-de,3721|vydavateľ=La France en République tchèque|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=fr}}</ref> * Čestný odznak Ministerstva obrany „Svätý Juraj“ (Bulharsko) –&nbsp;I.&nbsp;stupňa (2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Министерство на отбраната на Република България|url=https://mod.bg/bg/news.php?fn_mode=fullnews&fn_id=9725|vydavateľ=mod.bg|dátum prístupu=2023-03-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920172858/https://mod.bg/bg/news.php?fn_mode=fullnews&fn_id=9725|dátum archivácie=2022-09-20}}</ref> * Rad koruny (Belgicko) – veľkokríž (2018) * Rad záslužnej légie (USA) –&nbsp;komandér (2018) == Politická kariéra == === Do roku 1989 === Kandidátom na vstup do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-Slovenska]] sa Petr Pavel stal podaním prihlášky v roku 1983, keď bol v poslednom ročníku vysokej školy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jak to bylo s Petrem Pavlem? Mezi červenými barety byl elitou, říká historik.|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-jak-to-bylo-s-petrem-pavlem-mezi-cervenymi-barety-byl-elitou-rika-historik-217605|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2022-10-27|jazyk=cs}}</ref> Po dvojročnom kandidovaní bol 13. februára 1985 prijatý do strany. Neskôr sa stal predsedom základnej organizácie KSČ. Pavel to po rokoch v rozhovore pre týždenník [[Respekt]] potvrdil a uviedol svoje pohnútky na vstup do strany. === Prezidentská kampaň === O možnej kandidatúre Petra Pavla na funkciu [[Prezident Českej republiky|prezidenta Českej republiky]] sa špekulovalo dlhodobo, v prieskumoch verejnej mienky sa v tejto súvislosti jeho meno prvýkrát objavilo už v roku 2015, teda v súvislosti s [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2018|prezidentskou voľbou v roku 2018]], v ktorej však nakoniec kandidátom nebol. Až 29. júna 2022 potvrdil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v prezidentskej voľbe v roku 2023. Uviedol tiež, že začal so zberom podpisov občanov. Kampaň financoval z darov podporovateľov. Podľa prieskumu z augusta 2022 mal Pavel šancu v prvom kole prezidentských volieb získať 22 % hlasov a postúpiť do druhého kola, v ktorom by porazil pomerom hlasov 58 %: 42 % bývalého premiéra [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Median: Prezidentskou volbu by v prvním kole vyhrál Babiš, ve druhém Pavel. Podpora vzrostla Nerudové|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/median-babis-pavel-prezidentske-volby-pruzkum-nerudova_2209161140_har|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> Svoju kandidatúru na prezidenta oficiálne oznámil dňa 6. septembra 2022, kedy predstavil svoje volebné heslo „''Vraťme Česku řád a klid''“ a víziu stať sa nezávislým prezidentom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pavel potvrdil kandidaturu na prezidenta. Zahájil kampaň a představil heslo|url=https://www.denik.cz/z_domova/general-petr-pavel-kandidatura-20220906.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2022-09-06|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs|priezvisko=ČTK}}</ref> Podporu mu vyslovila, spoločne s ďalšími dvoma kandidátmi, koalícia [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]; členovia [[Česká pirátska strana|Českej pirátskej strany]] v ankete týkajúcej sa voľby prezidenta najčastejšie hlasovali za Petra Pavla a ďalších dvoch kandidátov. Medzi podporovateľmi Petra Pavla boli počas kampane napríklad herec a scenárista [[Zdeněk Svěrák]], bývalý predseda Akadémie vied a 1. podpredseda Senátu [[Jiří Drahoš]], režisér [[Jan Hřebejk]], zakladateľ organizácie Človek v núdzi a študentský vodca z roku 1989 [[Šimon Pánek]] riaditeľ Knižnice Václava Havla a exdiplomat [[Michael Žantovský]], tenistka [[Lucie Šafářová|Lucia Šafářová]], kňaz [[Václav Malý]], kňaz a filozof [[Tomáš Halík]], spevák [[Jaroslav Hutka]], bývalý minister zahraničia [[Karel Schwarzenberg]] či mnoho podnikateľov a politikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Celebrity jako lákadlo na voliče. Podívejte se, kdo koho podporuje - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/volby-prezidentske-celebrity-jako-lakadlo-na-volice-podivejte-se-kdo-koho-podporuje-222690|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-02-19}}</ref> So ziskom 1 975 056 hlasov (35,40 %) vyhral 1. kolo prezidentských volieb s náskokom približne 0,4 percentuálneho bodu (22 843 voličských hlasov) pred kandidátom hnutia ANO 2011 Andrejom Babišom. Obaja tak postúpili do 2. kola, v ktorom zvíťazil Pavel s 3 358 926 hlasov (58,32 %) a stal sa tak zvoleným prezidentom Českej republiky. Porazený kandidát Babiš získal 2 400 271 hlasov (41,67 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volby prezidenta 2023 {{!}} Výsledky 2. kola voleb online|url=https://www.seznamzpravy.cz/p?_cls=LandingPage&_created=2022-12-05%2017%3A59%3A50&id=638e2386bdf5fa27652499ab&_updated=2023-01-26%2013%3A34%3A30&landingPageGroup=6388c883ccf69052a11ef2c5&layout=63c15374aacd9ca98b9ef6f4&metaDescription=Druh%C3%A9%20kolo%20prezidentsk%C3%BDch%20voleb%20%40params.urlParam2%20%E2%80%93%20aktu%C3%A1ln%C3%AD%20v%C3%BDsledky%20online%20%E2%80%93%20pr%C5%AFb%C4%9B%C5%BEn%C3%A9%20i%20kone%C4%8Dn%C3%A9.%20V%C5%A1echny%20informace%20o%20volb%C3%A1ch%20a%20jejich%20pr%C5%AFb%C4%9Bhu%20p%C5%99ehledn%C4%9B.&metaTitle=Volby%20prezidenta%20%40params.urlParam2%20%7C%20V%C3%BDsledky%202.%20kola%20voleb%20online&status=published&title=Prezidentsk%C3%A9%20volby%20-%202.kolo%20-%20Hlavn%C3%AD%20str%C3%A1nka&url=%5E%2Fp%2Fvysledky-voleb%2F(%5Cd%2B)%2Fprezidentske-volby%2Fkolo%2F2%2F%3F%24|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-01-29}}</ref> Ihneď po zvolení začal Petr Pavel aktívne pracovať, usporiadal rad rokovaní s českými politikmi, telefonoval so zahraničnými štátnikmi, napríklad s [[Ukrajina|ukrajinským]] prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]] či s prezidentkou [[Taiwan|Taiwanu]] [[Cchaj Jing-wen]]. Odcestoval aj na návštevu krajov, kde vo voľbách nezvíťazil a zúčastnil sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Česko v čele Evropy. Pavlův telefonát na Tchaj-wan se stal evropským tématem|url=https://www.denik.cz/cesko-a-eu/pavel-telefonat-tchaj-wan-evropska-unie-20230131.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2023-02-01|dátum prístupu=2023-02-19|jazyk=cs|meno=Luboš|priezvisko=Palata}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petr Pavel se v Mnichově sešel s Macronem, řešili záruky pro Ukrajinu|url=https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/petr-pavel-mnichovska-bezpecnostni-konference-macron-nauseda-duda-cichanouska.A230217_101142_domaci_kop|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2023-02-17|dátum prístupu=2023-02-19|jazyk=cs}}</ref> Inaugurácia Petra Pavla za prezidenta Českej republiky sa konala 9. marca 2023 na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], kedy sa stal v poradí 4. prezidentom Českej republiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Petr Pavel zložil sľub a stal sa novým českým prezidentom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/659726-cesko-zije-inauguraciou-petr-pavel-sa-popoludni-ujme-prezidentskeho-uradu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2023-03-09 }}</ref> == Osobný život == Jeho manželkou je [[Eva Pavlová]], bývalá podplukovníčka Armády ČR.<ref name="manzelka-landing">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis | url =https://www.hrad.cz/cs/prezident-cr/soucasny-prezident-cr/manzelka-prezidenta-ceske-republiky-1/zivotopis | vydavateľ = Kancelář prezidenta republiky | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:180308-D-PB383-008 (39798845245).jpg|Predseda amerického Zboru náčelníkov Joseph F. Dunford vyznamenáva Petra Pavla, rok 2018 Súbor:Petr Pavel and Charles Michel at the 2015 Halifax Forum.jpg|Petr Pavel s vtedajším belgickým premiérom [[Charles Michel|Charlesom Michelom]] na Konferencii o medzinárodnej bezpečnosti v Halifaxe, november 2015 Súbor:Brno pro Ukrajinu 2022-03-01 (3762a) Petr Pavel.jpg|Peter Pavel počas zhromaždenia na podporu Ukrajiny v Brne, marec 2022 Súbor:Ivan Bartoš a Petr Pavel 2023-02-14 01.jpg|Petr Pavel s vicepremiérom a ministrom pre regionálny rozvoj a digitalizáciu [[Ivan Bartoš|Ivanom Bartošom]] ([[Česká pirátska strana|Piráti]]) na prvom povolebnom stretnutí </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Petr Pavel}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Petr Pavel|11442960}} {{Prezidenti Česka}} {{Náčelníci Generálneho štábu Armády Českej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pavel, Petr}} [[Kategória:Osobnosti z Planej (okres Tachov)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej vojenskej školy pozemného vojska vo Vyškove]] [[Kategória:Českí generáli]] [[Kategória:Príslušníci Armády Českej republiky]] [[Kategória:Náčelníci Generálneho štábu Armády Českej republiky]] [[Kategória:Predsedovia Vojenského výboru Organizácie Severoatlantickej zmluvy]] [[Kategória:Prezidenti Česka]] frdz90a0ser2na0wyo22zltcucrm3vc 2 531730 8194669 8194444 2026-04-07T18:49:32Z PeterKLK 94978 /* Dušan Tittel */Aktualizácia 8194669 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode Dušan Tittel do Francúzska vyskočil prudko hore, 1991/92 najpríjemnejšie prekvapenie ročníka<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestup do [[Serie A]], Calcio Ancona<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý Slovák po 50 rokoch** premiéra 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, vypadli 23 zápasov, 1993/94 [[Serie B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia]] [[Sampdoria Janov]]** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Ligue 1]] debut 14. októbra 1994 [[Montpellier HSC]] (1 : 0), vypadli do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam,** celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 siahal na majstrovský titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians 4:0 dva góly, Pecko žiaril, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, chýbal súhlas ČSFA, po 2 týždňoch späť, nedošlo k dohode...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže, štvrtý titul získal 1998/99, neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== Reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], štvrťfinále ME 1990 Švédsko (1 : 2, 0 : 4)** Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase s ''Les Bleus'' v Bratislave nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Turnaj {{JPN|f|0|Japonsko}}, 2x prípravné zápasy {{GRC|f|0|Grécko}} {{ALG|f|0|Alžírsko}} ===Trénerska kariéra=== V sezóne 2008/09 prispel ako hlavný tréner Slovana k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch. Asistentami boli bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]]** [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále a postúpili na MS 2013 - osemfinále Uruguaj** ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri v slovenskej lige. V decembri 1995 nastúpil v mužstve "vianočných hviezd" spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]] prvý slovenský futbalista v [[Premier League]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] odohral 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] [[Chelsea FC|Chelsea]] (0 : 2),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1998 znova finále LP Chelsea (0 : 2 pp), celý zápas<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V priebehu jedného roka trikrát vo finále**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[EFL Championship]] 26/2 návrat do PL, v sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] 5/2 góly v 5. kole september [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Robson nedal šancu, 34. kolo apríl 99 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól** ==Dušan Tittel== Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), spolu s ním debutovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, belasí boli suverénmi prvých troch sezón [[Niké liga|slovenskej ligy]], v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] góly proti [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vymenil belasé farby Slovana za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], s klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v obidvoch prípadoch boli Trnavčania úspešnejší ako [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelami** ,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. [[AC Omonia|Omonia]] Cyperský pohár<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka** Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Československa so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Slovenského Superpohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) *Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 *Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 *Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 *Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 *Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - == Peter Dubovský == Vinohrady, Slovan majster Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Čs. liga 93/59, [[ŠK Slovan Bratislava]]** V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 na jeseň strelil 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo ťahal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> hetrik [[SK Slavia Praha]] (3 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan z predošlej sezóny 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan bol tretí**Čs. liga 93/59** V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 )<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu boli reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať hviezda talentovaný [[Raúl González Blanco|Raúl]]** Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, v stretnutí proti [[SSC Neapol]] dal dva góly (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v Pohári UEFA proti [[FC Lugano]] 3 : 0, dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa presadil proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. 1998/99 vyhrali nad Barcelonou 2 : 1 aj Realom 1 : 0, na góly prihrával Dubovský? Bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === V mládežníckych kategóriach reprezentoval 31×/18 gólov* [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|ČSFR do 21 rokov]] štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]** V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], zo Slovana hrali aj ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, strelil šesť gólov - najlepší strelec mužstva a r. 1993**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvýkrát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho hetrik proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), 59,82,90 min.**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} nastúpil prvý raz 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** dva góly {{RUS|f|0|Rusko}} (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, {{FRO|f|0|Faerské ostrovy}} (2 : 1) víťazný gól v poslednej minúte**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovym spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille**Šport 224/92** O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Etienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pred sezónou 1995/96 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> AS St. Etienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii** V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 31 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] (5 : 1), dva góly<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966** V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v novembri skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC]] (6 : 0), [[Dundee United FC]] (4 : 1)*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prispel deviatimi gólmi. Celtic vyhral aj Škótsky pohár [[Hibernian FC]] (3 : 0) a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári [[Kilmarnock FC]] (3 : 0), čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas štyroch sezón sa stal klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Kariéru ukončil v japonskom klube JEF United Ičihara, Vengloš Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]], gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), najlepší hráč** prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} dktjt9mge5xhcuxt7meq0rrbibhnw6n 8194869 8194669 2026-04-08T07:01:01Z PeterKLK 94978 /* Peter Dubovský */ aktualizácia 8194869 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode Dušan Tittel do Francúzska vyskočil prudko hore, 1991/92 najpríjemnejšie prekvapenie ročníka<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestup do [[Serie A]], Calcio Ancona<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý Slovák po 50 rokoch** premiéra 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, vypadli 23 zápasov, 1993/94 [[Serie B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia]] [[Sampdoria Janov]]** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Ligue 1]] debut 14. októbra 1994 [[Montpellier HSC]] (1 : 0), vypadli do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam,** celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 siahal na majstrovský titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians 4:0 dva góly, Pecko žiaril, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, chýbal súhlas ČSFA, po 2 týždňoch späť, nedošlo k dohode...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže, štvrtý titul získal 1998/99, neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== Reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], štvrťfinále ME 1990 Švédsko (1 : 2, 0 : 4)** Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase s ''Les Bleus'' v Bratislave nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Turnaj {{JPN|f|0|Japonsko}}, 2x prípravné zápasy {{GRC|f|0|Grécko}} {{ALG|f|0|Alžírsko}} ===Trénerska kariéra=== V sezóne 2008/09 prispel ako hlavný tréner Slovana k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch. Asistentami boli bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]]** [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále a postúpili na MS 2013 - osemfinále Uruguaj** ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri v slovenskej lige. V decembri 1995 nastúpil v mužstve "vianočných hviezd" spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]] prvý slovenský futbalista v [[Premier League]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] odohral 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] [[Chelsea FC|Chelsea]] (0 : 2),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1998 znova finále LP Chelsea (0 : 2 pp), celý zápas<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V priebehu jedného roka trikrát vo finále**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[EFL Championship]] 26/2 návrat do PL, v sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] 5/2 góly v 5. kole september [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Robson nedal šancu, 34. kolo apríl 99 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól** ==Dušan Tittel== Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), spolu s ním debutovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, belasí boli suverénmi prvých troch sezón [[Niké liga|slovenskej ligy]], v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] góly proti [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vymenil belasé farby Slovana za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], s klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v obidvoch prípadoch boli Trnavčania úspešnejší ako [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelami** ,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. [[AC Omonia|Omonia]] Cyperský pohár<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka** Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Československa so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Slovenského Superpohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) *Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 *Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 *Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 *Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 *Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - == Peter Dubovský == S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 na jeseň strelil 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan bol tretí. Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, v ktorých strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 )<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu boli reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu, talentovaný [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, v stretnutí proti [[SSC Neapol]] dal dva góly (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v Pohári UEFA proti [[FC Lugano]] 3 : 0, dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. 1998/99 vyhrali nad Barcelonou 2 : 1 aj Realom 1 : 0, na góly prihrával Dubovský? Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === V mládežníckych kategóriach reprezentoval 31×/18 gólov* [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovensko do 21 rokov]] štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]** V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho hetrik proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), 59,82,90 min.**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v Moskve v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovym spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille**Šport 224/92** O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Etienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pred sezónou 1995/96 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> AS St. Etienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii** V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 31 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] (5 : 1), dva góly<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966** V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v novembri skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC]] (6 : 0), [[Dundee United FC]] (4 : 1)*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prispel deviatimi gólmi. Celtic vyhral aj Škótsky pohár [[Hibernian FC]] (3 : 0) a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári [[Kilmarnock FC]] (3 : 0), čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas štyroch sezón sa stal klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Kariéru ukončil v japonskom klube JEF United Ičihara, Vengloš Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]], gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), najlepší hráč** prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} de8rlcdg4tlznougzmje7kskffvk25n 8194885 8194869 2026-04-08T07:31:48Z PeterKLK 94978 /* Ľubomír Moravčík */ aktualizácia 8194885 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode Dušan Tittel do Francúzska vyskočil prudko hore, 1991/92 najpríjemnejšie prekvapenie ročníka<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestup do [[Serie A]], Calcio Ancona<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý Slovák po 50 rokoch** premiéra 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, vypadli 23 zápasov, 1993/94 [[Serie B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia]] [[Sampdoria Janov]]** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Ligue 1]] debut 14. októbra 1994 [[Montpellier HSC]] (1 : 0), vypadli do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam,** celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 siahal na majstrovský titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians 4:0 dva góly, Pecko žiaril, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, chýbal súhlas ČSFA, po 2 týždňoch späť, nedošlo k dohode...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže, štvrtý titul získal 1998/99, neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== Reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], štvrťfinále ME 1990 Švédsko (1 : 2, 0 : 4)** Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase s ''Les Bleus'' v Bratislave nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Turnaj {{JPN|f|0|Japonsko}}, 2x prípravné zápasy {{GRC|f|0|Grécko}} {{ALG|f|0|Alžírsko}} ===Trénerska kariéra=== V sezóne 2008/09 prispel ako hlavný tréner Slovana k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch. Asistentami boli bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]]** [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále a postúpili na MS 2013 - osemfinále Uruguaj** ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri v slovenskej lige. V decembri 1995 nastúpil v mužstve "vianočných hviezd" spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]] prvý slovenský futbalista v [[Premier League]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] odohral 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] [[Chelsea FC|Chelsea]] (0 : 2),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1998 znova finále LP Chelsea (0 : 2 pp), celý zápas<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V priebehu jedného roka trikrát vo finále**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[EFL Championship]] 26/2 návrat do PL, v sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] 5/2 góly v 5. kole september [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Robson nedal šancu, 34. kolo apríl 99 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól** ==Dušan Tittel== Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), spolu s ním debutovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, belasí boli suverénmi prvých troch sezón [[Niké liga|slovenskej ligy]], v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] góly proti [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vymenil belasé farby Slovana za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], s klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v obidvoch prípadoch boli Trnavčania úspešnejší ako [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelami** ,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. [[AC Omonia|Omonia]] Cyperský pohár<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka** Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Československa so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Slovenského Superpohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) *Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 *Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 *Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 *Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 *Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - == Peter Dubovský == S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 na jeseň strelil 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan bol tretí. Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, v ktorých strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 )<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu boli reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu, talentovaný [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, v stretnutí proti [[SSC Neapol]] dal dva góly (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v Pohári UEFA proti [[FC Lugano]] 3 : 0, dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. 1998/99 vyhrali nad Barcelonou 2 : 1 aj Realom 1 : 0, na góly prihrával Dubovský? Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === V mládežníckych kategóriach reprezentoval 31×/18 gólov* [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovensko do 21 rokov]] štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]** V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho hetrik proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), 59,82,90 min.**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v Moskve v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovym spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille**Šport 224/92** O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Etienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pred sezónou 1995/96 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> AS St. Etienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 31 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v novembri skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1)*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepším strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Kariéru ukončil v japonskom klube JEF United Ičihara, Vengloš Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]], gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), najlepší hráč** prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} nulvmwh2mbv10e9k3qit16yl28kgr1r 8194922 8194885 2026-04-08T09:35:44Z PeterKLK 94978 /* Peter Dubovský */ aktualizácia 8194922 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode Dušan Tittel do Francúzska vyskočil prudko hore, 1991/92 najpríjemnejšie prekvapenie ročníka<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestup do [[Serie A]], Calcio Ancona<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý Slovák po 50 rokoch** premiéra 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, vypadli 23 zápasov, 1993/94 [[Serie B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia]] [[Sampdoria Janov]]** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Ligue 1]] debut 14. októbra 1994 [[Montpellier HSC]] (1 : 0), vypadli do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam,** celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 siahal na majstrovský titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians 4:0 dva góly, Pecko žiaril, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, chýbal súhlas ČSFA, po 2 týždňoch späť, nedošlo k dohode...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže, štvrtý titul získal 1998/99, neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== Reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], štvrťfinále ME 1990 Švédsko (1 : 2, 0 : 4)** Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase s ''Les Bleus'' v Bratislave nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Turnaj {{JPN|f|0|Japonsko}}, 2x prípravné zápasy {{GRC|f|0|Grécko}} {{ALG|f|0|Alžírsko}} ===Trénerska kariéra=== V sezóne 2008/09 prispel ako hlavný tréner Slovana k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch. Asistentami boli bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]]** [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále a postúpili na MS 2013 - osemfinále Uruguaj** ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri v slovenskej lige. V decembri 1995 nastúpil v mužstve "vianočných hviezd" spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]] prvý slovenský futbalista v [[Premier League]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] odohral 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] [[Chelsea FC|Chelsea]] (0 : 2),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1998 znova finále LP Chelsea (0 : 2 pp), celý zápas<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V priebehu jedného roka trikrát vo finále**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[EFL Championship]] 26/2 návrat do PL, v sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] 5/2 góly v 5. kole september [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Robson nedal šancu, 34. kolo apríl 99 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól** ==Dušan Tittel== Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), spolu s ním debutovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, belasí boli suverénmi prvých troch sezón [[Niké liga|slovenskej ligy]], v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] góly proti [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vymenil belasé farby Slovana za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], s klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v obidvoch prípadoch boli Trnavčania úspešnejší ako [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelami** ,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. [[AC Omonia|Omonia]] Cyperský pohár<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka** Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Československa so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Slovenského Superpohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) *Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 *Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 *Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 *Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 *Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - == Peter Dubovský == S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 na jeseň strelil 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan bol tretí. Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, v ktorých strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 )<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 vyhralo Oviedo nad Barcelonou 2 : 1 aj nad Realom Madrid 1 : 0, na góly prihrával Dubovský? Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní. Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach reprezentoval 31×/18 gólov* [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovensko do 21 rokov]] štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]** V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v Moskve v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovym spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille**Šport 224/92** O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Etienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pred sezónou 1995/96 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> AS St. Etienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 31 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v novembri skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1)*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepším strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Kariéru ukončil v japonskom klube JEF United Ičihara, Vengloš Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]], gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), najlepší hráč** prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} 2qrivn9bex93n9yu63vu696p5xtu8e9 8194930 8194922 2026-04-08T10:36:11Z PeterKLK 94978 /* Peter Dubovský */ aktualizácia 8194930 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode Dušan Tittel do Francúzska vyskočil prudko hore, 1991/92 najpríjemnejšie prekvapenie ročníka<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestup do [[Serie A]], Calcio Ancona<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý Slovák po 50 rokoch** premiéra 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, vypadli 23 zápasov, 1993/94 [[Serie B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia]] [[Sampdoria Janov]]** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Ligue 1]] debut 14. októbra 1994 [[Montpellier HSC]] (1 : 0), vypadli do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam,** celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 siahal na majstrovský titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians 4:0 dva góly, Pecko žiaril, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, chýbal súhlas ČSFA, po 2 týždňoch späť, nedošlo k dohode...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže, štvrtý titul získal 1998/99, neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== Reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], štvrťfinále ME 1990 Švédsko (1 : 2, 0 : 4)** Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase s ''Les Bleus'' v Bratislave nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Turnaj {{JPN|f|0|Japonsko}}, 2x prípravné zápasy {{GRC|f|0|Grécko}} {{ALG|f|0|Alžírsko}} ===Trénerska kariéra=== V sezóne 2008/09 prispel ako hlavný tréner Slovana k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch. Asistentami boli bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]]** [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále a postúpili na MS 2013 - osemfinále Uruguaj** ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri v slovenskej lige. V decembri 1995 nastúpil v mužstve "vianočných hviezd" spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]] prvý slovenský futbalista v [[Premier League]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] odohral 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] [[Chelsea FC|Chelsea]] (0 : 2),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1998 znova finále LP Chelsea (0 : 2 pp), celý zápas<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V priebehu jedného roka trikrát vo finále**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[EFL Championship]] 26/2 návrat do PL, v sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] 5/2 góly v 5. kole september [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Robson nedal šancu, 34. kolo apríl 99 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól** ==Dušan Tittel== Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), spolu s ním debutovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, belasí boli suverénmi prvých troch sezón [[Niké liga|slovenskej ligy]], v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] góly proti [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vymenil belasé farby Slovana za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], s klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v obidvoch prípadoch boli Trnavčania úspešnejší ako [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelami** ,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. [[AC Omonia|Omonia]] Cyperský pohár<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka** Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Československa so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Slovenského Superpohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) *Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 *Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 *Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 *Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 *Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - == Peter Dubovský == S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 na jeseň strelil 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan bol tretí. Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, v ktorých strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 vyhralo Oviedo s Dubovským v zostave nad Barcelonou 2 : 1 (prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj nad Realom Madrid 1 : 0** V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka. V predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige** Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní. Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach reprezentoval 31×/18 gólov* [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovensko do 21 rokov]] štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]** V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v Moskve v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovym spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille**Šport 224/92** O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Etienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pred sezónou 1995/96 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> AS St. Etienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 31 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v novembri skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1)*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepším strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Kariéru ukončil v japonskom klube JEF United Ičihara, Vengloš Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]], gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), najlepší hráč** prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} 13b6bljktj8i3r53g4p3aoft3ud4gac 0 561679 8194755 7883575 2026-04-07T23:14:22Z Herald.herlad 291361 photo 8194755 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = biskup |typ dodatok = arcibiskup |meno = Henryk Józef Nowacki |aktuálny titul = emeritný apoštolský nuncius vo Švédsku |meno v inom jazyku = |kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> |portrét = Henryk Józef Nowacki.jpg |popis portrétu = |erb = Coat of arms of Henryk Józef Nowacki.svg |štít erbu = |heslo = |heslo po slovensky = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |štát pôsobenia ={{minivlajka|Slovensko|w}}<br/>{{minivlajka|Nikaragua|w}}<br/>{{minivlajka|Švédsko|w}}<br/>{{minivlajka|Island|w}}<br/>{{minivlajka|Dánsko|w}}<br/>{{minivlajka|Fínsko|w}}<br/>{{minivlajka|Nórsko|w}} |dátum narodenia = {{dnv|1946|8|11}} |miesto narodenia = [[Gunzenhausen]], [[Nemecko]] |dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = Apoštolský nuncius vo Švédsku a na Islande |1. funkcia - obdobie = [[2012]] - [[2017]] |1. funkcia - predchodca = [[Emil Paul Tscherrig]] |1. funkcia - nástupca =[[James Patrick Green]] |2. funkcia = Apoštolský nuncius v Nikarague |2. funkcia - obdobie = [[2007]]{{--}}[[2012]] |2. funkcia - predchodca = [[Jean-Paul Aimé Gobel]] |2. funkcia - nástupca = [[Fortunatus Nwachukwu]] |funkcie = * Apoštolský nuncius na Slovensku<br />([[2001]]{{--}}[[2007]]) |cirkev = rkc |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1970|5|31|1946|8|11|k=0}} |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = [[Jerzy Karol Ablewicz]] |kňazský svätiteľ funkcia = biskup tarnówsky |inkardinácia = |menovanie dátum = {{duv|2001|02|08|1946|08|11|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{duv|2001|03|19|1946|08|11|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = [[Vatikán]] |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Pavol II.]] |biskupský svätiteľ funkcia = 264. rímsky biskup |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Giovanni Battista Re]] |1. spolusvätiteľ funkcia = prefekt [[Kongregácia pre biskupov|Kongregácie pre biskupov]] |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Angelo Sodano]] |2. spolusvätiteľ funkcia = štátny sekretár |portál1 = |portál2 = |portál3 = }} '''Henryk Józef Nowacki''' (* [[11. august]] [[1946]], [[Gunzenhausen]], [[Nemecko]]) je [[Poľsko|poľský]] [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[arcibiskup]], [[Svätá stolica|vatikánsky]] [[diplomat]] a emeritný apoštolský nuncius vo Švédsku. V rokoch [[2001]]{{--}}[[2007]] bol [[apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] na [[Slovensko|Slovensku]]. == Životopis == Kňazskú vysviacku prijal [[31. máj]]a [[1970]] v [[Tarnów]]e z rúk tarnówskeho biskupa Jerzyho Karola Ablewicza. [[8. február]]a [[2001]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za titulárneho arcibiskupa blerskeho a za apoštolského nuncia na Slovensku. Biskupskú vysviacku mu udelil 19. marca Ján Pavol II. osobne, spolusvätiteľmi boli prefekt [[Kongregácia pre biskupov|Kongregácie pre biskupov]], kardinál [[Giovanni Battista Re]], a [[štátny sekretár]] kardinál [[Angelo Sodano]]. [[28. november|28. novembra]] [[2007]] Nowackeho vymenovali za nuncia v [[Nikaragua|Nikarague]]. Pápež [[Benedikt XVI.]] ho [[28. jún]]a [[2012]] ho vymenoval za apoštolského nuncia vo [[Švédsko|Švédsku]] a na [[Island]]e. Dňa [[6. október|6. októbra]] [[2012]] bol menovaný popri svojej funkcii vo Švédsku a Islande za apoštolského nuncia aj v [[Dánsko|Dánsku]], [[Fínsko|Fínsku]] a [[Nórsko|Nórsku]]. Dňa [[20. februára]] 2017 prijal pápež František jeho rezignáciu a stal sa emeritným apoštolským nunciom vo Švédsku. == Vyznamenania == * 2007: [[File:SVK Rad Bieleho Dvojkriza 2 triedy BAR.svg|60px|Rad Bieleho dvojkríža]] [[Rad Bieleho dvojkríža]] 2. triedy == Externé odkazy == * {{catholic-hierarchy|bishop|bnowacki}} == Zdroj == {{Preklad|de|Henryk Józef Nowacki|142979799|pl|Henryk Józef Nowacki|43958877}} {{s-start}} {{s-dip}} {{s-pred|pred=Emil Paul Tscherrig}} {{s-teraz|teraz=apoštolský nuncius v Škandinávii |roky=[[2012]] – [[2017]] }} {{s-inc}} {{s-pred|pred=Jean-Paul Gobel}} {{s-teraz|teraz=apoštolský nuncius v Nikarague |roky=[[2007]]{{--}}[[2012]]}} {{s-potom|potom=Fortunatus Nwachukwu}} {{s-pred|pred=[[Luigi Dossena]]}} {{s-teraz|teraz=apoštolský nuncius na Slovensku |roky= [[2001]]{{--}}[[2007]]}} {{s-potom|potom=[[Mario Giordana]]}} {{s-rel|rkc}} {{s-pred|pred= Robert Francis Garner}} {{s-teraz|teraz=titulárny arcibiskup blerský |roky=[[2001]] – }} {{s-inc}} {{s-end}} {{Apoštolskí nunciovia na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nowacki, Henryk Józef}} [[Kategória:Poľskí arcibiskupi]] [[Kategória:Vatikánski diplomati]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža II. triedy]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Slovensku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Nikarague]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Švédsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Islande]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dánsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Nórsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Fínsku]] [[Kategória:Absolventi Pápežského východného inštitútu v Ríme]] 6w2i4b3he79uzbpkrg86v6pdgvfv8ra 0 564878 8194629 6843773 2026-04-07T16:33:05Z DurMar12 181423 Zmena infoboxu na divadlo, upravený externý odkaz, pridaný wikilink 8194629 wikitext text/x-wiki {{Infobox Divadlo | názov = Malé divadlo kjógenu | obrázok = Animefest2019Malédivadlokjógenu2.jpg | veľkosť obrázka = | popis = Malé divadlo kjógenu na [[Animefest]]e 2019 s hrou „''Hlas za dveřmi''“ | štát = {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | miesto = [[Brno]] | typ = | zameranie = [[kjógen]] | predchodca = | vznik = [[2000]] | zánik = | nástupca = | počet scén = | scény = | skratka = | zriaďovateľ = občianske združenie | názov budovy = | štýl = | architekt = | architekti = | doba stavby = | dátum otvorenia = | prestavby = | zatvorenie = | demolícia = | ďalšie divadlá = | riaditeľ = | umelecký šéf = | dramaturg = | režisér = | režiséri = | herci = | počet inscenácií = | repertoár = | mapa = | popis mapy = | adresa = | web = {{URL|http://www.kjogen.cz}} | commons = | portál1 = Česko }} '''Malé divadlo kjógenu''' je [[Divadlo (organizácia)|divadelný súbor]] špecializujúci sa na [[Japonsko|japonské]] [[fraška|frašky]] [[kjógen]]. V reportoári má 15 hier, odohral viac než 700 predstavení.<ref name=ln250115/> Svoje hry hrá pôvodne, témy sú, podľa jedného zo zakladateľov, Ondřeja Hýbla, „''kultúrne prenosné''“.<ref name=ln250115/> Súbor sídli, ako [[občianske združenie]], v Brne.<ref name=kontakt>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kontakt | url = http://www.kjogen.cz/kontakt/ | dátum vydania = 2015-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-25 | vydavateľ = Malé divadlo kjógenu | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dejiny == Súbor vznikol v roku 2000. V tom roku sa v [[Praha|Prahe]] uskutočnil druhý workshop kjógenu v podaní hereckého rodu Šigejama. Medzi zkladateľmi boli dramatik a mím Hubert Krejčí, japanista Ondřej Hýbl a majster [[Kjóto (mesto)|kjótskej]] tradičnej školy Ókura Šime Šigejama. Hýbl neskôr kjógeny študoval tradičnou cestou, v roku 2011 ho majster Šigejama navrhol do cechu, ale cech ho za člena neprijal. Bol by prvým cudzincom medzi členmi.<ref name=ln250115/> == Činnosť == Divadlo tiež usporadúva prednášky<ref name=prog0116>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = harmonogram představení / repertoár:leden 2016 | url = http://www.kjogen.cz/2016/01/ | dátum vydania = 2015-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-25 | vydavateľ = Malé divadlo kjógenu | miesto = | jazyk = }}</ref> Podieľa sa aj na programe brnianskeho [[Animefest|Animefestu]].<ref name=afbrno>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kjógen na Animefestu 2015 | url = http://www.kjogen.cz/aktuality/kjogen-na-animefestu-2015/ | dátum vydania = 2015-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-25 | vydavateľ = Malé divadlo kjógenu | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2016 Malé divadlo kjógenu dostalo cenu ''Zaikašó'', ktorú udeľuje divadelný ústav pri univerzite v Hósei. Ocenenie získalo za „''autenticitu spracovania a rozmach frašiek kjógen''“.<ref name=ln250115>{{Citácia periodika | priezvisko = Rychlík | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čeští herci „kjógenů“ obdrží japonskou cenu | periodikum = Lidové noviny | odkaz na periodikum = Lidové noviny | rok = 2016 | mesiac = 01 | ročník = 29 | číslo = 20 | strany = 1,4| url = | dátum prístupu = 2016-01-25 | issn = 0862-5921}}</ref>V dvadsaťšesť ročnej existencii udeľovania cien ''Zaikašó'' je súbor prvým nejaponským laureátom ceny.<ref name=ln250115/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Ces icon}} [[Kategória:Divadlá v Brne]] [[Kategória:Občianske združenia v Česku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2000]] dqafcoln79q4rapacxfig81dqsi21ae 0 581673 8194679 8065704 2026-04-07T19:08:26Z Sokol Kat 119568 aktualizácia 8194679 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bojová loď | názov=Korvety triedy Bujan-M | obrázok= «Великий Устюг».jpg | titulok=Korveta Velikyj Usťug | štát1=Rusko | štát2= | druh=[[korveta]] | lodenica= | začiatok=[[27. august]] [[2010]] | spustenie=[[9. marec]] [[2013]] | prevzatie=[[27. júl]] [[2014]] | koniec= | dĺžka=75 | šírka=11 | ponor=2,5 | štandardný výtlak= | bojový výtlak=950 | posádka=52 | pancier stred= | pancier prova a korma= | pancier veža= | pancier barbeta= | pancier paluba= | hlavná výzbroj=2 × 4 [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr-NK]] | pomocná výzbroj=1 × {{mm|100|m}} A-190<br />2 × {{mm|14.5|m}} KPV<br />3 × {{mm|7.62|m}} PK | protilietadlová výzbroj=2 × 4 [[9K38 Igla|Komar]]<br />2 × {{mm|30|m}} AK-630 | lietadlá= | počet= | pohon=4x dieselové MTU 16V4000M90 | výkon (ks)=14800 | výkon (kW)= | palivo= | množstvo= | maximálna rýchlosť=25 | cestovná rýchlosť=12 | max dosah=2300 | poznámka= }} '''Bujan-M (Projekt 21631)''' je trieda raketových [[korveta|korviet]] ruského námorníctva, ktoré sú určené na ochranu pobrežných vôd a ničenie námorných alebo pozemných cieľov. Ruské námorníctvo má v súčasnosti 5 lodí triedy Bujan-M, ktoré súžia v Kaspickej a Čiernomorskej flotile. Ďalšie štyri korvety sú vo výrobe a mali by byť zaradené do služby do roku 2019. == Stavba == Korvety triedy Bujan-M vychádzajú konštrukčne z lodí triedy Bujan (Projekt 21630) a sú v podstate ich modernizovanou verziou. Začiatok vývoja tak siaha až do augusta 2002, kedy bolo v rámci programu modernizácie Kaspickej flotily vydané rozhodnutie o spustení projektu 21630. V rámci tohto projektu postavili Zelenodoľské lodenice 3 korvety triedy Bujan (Astrachaň, Volgadonsk, Machačkala). Dňa 17. mája 2010 vyhrali Zelenodoľské lodenice výberové konanie aj na výstavbu korviet projektu 21631 a dňa 26. mája 2010 podpísali s ministerstvom obrany zmluvu na výrobu prvých piatich korviet triedy Bujan-M. Hlavným konštruktérom projektu sa stal Jakov Kušnir, ktorý dostal za úlohu naprojektovať lode, obtiažne detegovateľné radarom a schopné plavby aj v plytčinách [[Kaspické more|Kaspického mora]]. Výstavba prvej korvety triedy Bujan-M, Grad Svijažsk, sa začala 27. augusta 2010. O necelé tri roky bola spustená na vodu a dňa 27. júla 2014 bola zaradená do služby v Kaspickej flotile. Dňa 7. septembra 2016 podpísali Zelenodoľské lodenice s ruským ministerstvom obrany zmluvu v hodnote 27 mld. rubľov na výrobu ďalších troch korviet projektu 21631. Ruské námorníctvo by tak malo v budúcnosti disponovať celkovo 12 korvetami triedy Bujan-M.<ref>[http://tass.ru/armiya-i-opk/3601364 ВМФ России по новому контракту получит три малых ракетных корабля]</ref> == Konštrukcia == Korvety triedy Bujan-M sú zväčšenou verziou lodí projektu 21630 – sú dlhé 75 m a široké 11 m. Ich bojový výtlak je 950 ton, čo je o 400 ton viac, ako majú ich predchodkyne. Posádku korviet Bujan-M tvorí 52 mužov. Pohon zabezpečujú štyri 16-valcové dieselové motory 16V4000M90 od nemeckej spoločnosti MTU, každý s výkonom 3700 koní (2720 kW).<ref>[http://russianships.info/eng/warships/project_21631.htm Small Missile Ship Project 21631 Buyan-M]</ref> Týmito motormi je však vybavených len prvých päť korviet, keďže spoločnosť MTU pozastavila dodávky zvyšných motorov z dôvodu sankcií, zavedených Európskou úniou voči Rusku v roku 2014. Ďalšie štyri lode (s výrobnými číslami 636 - 639) by mali byť poháňané 20-valcovými dieselovými motormi CHD622V20 s výkonom 3200 kW, ktoré vyrába čínska spoločnosť Henan Diesel Engine Industry Co.<ref>[http://bmpd.livejournal.com/1813976.html Китайские дизельные двигатели для малых ракетных кораблей проекта 21631]</ref> V súčasnosti dokážu korvety vyvinúť maximálnu rýchlosť 25 uzlov. Pri rýchlosti 12 uzlov sú schopné preplávať 2300 námorných míľ a na mori vydržia 10 dní. Korvety sú vybavené rádiolokátorom Pozitiv-M, určeným na detekciu vzdušných a hladinových cieľov. K ďalšiemu senzorovému vybaveniu patrí navigačný radar MR-231 a radarový systém riadenia paľby 5P-10 Laska. Pre zvýšenie vlastnej obranyschopnosti sú plavidlá vybavené systémom elektronického boja PK-10. Ten je namontovaný na oboch stranách lode a môže vystreliť až desať návnad na oklamanie prichádzajúcich protilodných rakiet.<ref>[http://www.naval-technology.com/projects/buyan-class-corvettes-project-21630-russia/ Buyan Class Corvettes (Project 21630), Russia]</ref> Hlavnú výzbroj korvety zastupuje raketový systém [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr-NK]], schopný ničiť hladinové ciele na vzdialenosť väčšiu ako {{km|300|m}} alebo zasahovať pozemné ciele až na vzdialenosť {{km|2500|m}}. Protiliedadlovú výzbroj, ktorá slúži pre vlastnú ochranu lode, predstavujú dva raketové systémy Komar, umiestnené v prednej a zadnej časti lode. Každý zo systémov pozostáva zo štyroch rakiet [[9K38 Igla|Igla]]<ref name="r1">[http://flotprom.ru/news/?ELEMENT_ID=134099 Новейшая артустановка для кораблей ВМФ успешно прошла испытания]</ref> s infra-červeným navádzaním, schopných zasiahnuť vzdušný cieľ do výšky {{km|5|m}}.<ref>[http://www.globalsecurity.org/military/world/russia/9k338.htm 9K338 9M342 Igla-S / SA-24 Grinch]</ref> Ochranu pred riadenými protilodnými strelami poskytuje 6-hlavňový rotačný guľomet AK-630 kalibru {{mm|30|m}}, ktorý sa nachádza v zadnej časti korvety. Ten je možné použiť aj proti lietadlám, lodiam, pobrežným cieľom alebo plávajúcim mínam. Dominantným prvkom v prednej časti lode je {{mm|100|m}} kanón A-190 s kadenciou 80 výstrelov za minútu a dostrelom viac ako {{km|20|m}}.<ref name="r1" /> Pomocnú výzbroj predstavujú 2 guľomety KPV kalibru {{mm|14.5|m}}, ktoré môžu byť použité na ničenie člnov do vzdialenosti {{km|3|m}} alebo nízkoletiacich vzdušných cieľov (do výšky {{km|2|m}}). Posledným prvkom výzbroje sú 3 guľomety PK kalibru {{mm|7.62|m}}. == Služba == [[Súbor:«Углич»1.jpg|thumb|Korveta Uglič]] '''Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Bašára al-Assada''' Dňa 7. októbra 2015 spustili tri korvety Bujan-M (Grad Svijažsk, Uglič a Velikyj Usťug) spolu s fregatou [[Fregaty triedy Gepard (Projekt 11661)|Dagestan]] útok na pozemné ciele [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamského štátu]] v [[Sýria|Sýrii]]. Lode, nachádzajúce sa v [[Kaspické more|Kaspickom mori]], vystrelili na 11 cieľov 26 riadených striel [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr]]. Mohutný raketový útok, vedený na vzdialenosť {{km|1500|m}}, zničil továrne na výrobu granátov a výbušných zariadení, veliteľské stanovištia, sklady streliva, zbraní, pohonných hmôt a mazív, ako aj teroristické výcvikové tábory.<ref>[http://bmpd.livejournal.com/1508684.html Стрельбы кораблей Каспийской флотилии по объектам ИГИЛ]</ref> Dňa 20.novembra 2015 zaútočili znovu tie isté lode 18 raketami Kalibr. Z vôd Kaspického mora zničili sedem teroristických pozícií v sýrskych provinciách Rakka, Idlib a Aleppo.<ref>[http://bmpd.livejournal.com/1588432.html Новый удар "Калибрами" с Каспия]</ref> Dňa 19. augusta vystrelili korvety Bujan-M zo Stredozemného mora rakety Kalibr na pozície teroristickej skupiny Front an-Nusra v Sýrii. Útok zrealizovali dve lode ruskej Čiernomorskej flotily (Zeljonyj dol a Serpuchov), pričom zničili veliteľské stanovište a základňu teroristov v oblasti obce Dar-Taaza, ako aj továreň na výrobu mínometnej munície a veľké skladisko zbraní v provincii Aleppo.<ref>[http://bmpd.livejournal.com/2078067.html Удар крылатыми ракетами с малых ракетных кораблей "Зеленый Дол" и "Серпухов"]</ref> == Korvety == {| class="wikitable wide" |- ! |Poradové číslo ! |Meno ! |Palubné číslo ! |Výrobné číslo ! | Začiatok výstavby ! | Spustenie na vodu ! |V službe ! |Flotila ! |Stav |- bgcolor="#a3eea3" | 1 | Grad Svijažsk | 021 | 631 |27.08.2010 |09.03.2013<ref>[http://flotprom.ru/news/?ELEMENT_ID=140707 Головной МРК «Град Свияжск» спущен на воду]</ref> |27.07.2014<ref name="flag-1">[http://flot.com/news/navy/index.php?ELEMENT_ID=168373 Каспийская флотилия готовится праздновать День ВМФ. 17.7.2014]</ref> | Kaspická flotila |v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 2 | Uglič<ref name=flotprom>[http://flotprom.ru/news/?ELEMENT_ID=83308 В Зеленодольске заложат новый ракетный корабль для ВМФ России]</ref> | 022 | 632 | 22.07.2011 | 10.04.2013 | 27.07.2014<ref name='flag-1'/> | Kaspická flotila | v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 3 | Velikyj Usťug |023 | 633 |27.08.2011<ref>[http://armstrade.org/includes/periodics/news/2011/0825/15359366/detail.shtml На Зеленодольском заводе им. Горького 27 августа состоится закладка третьего малого ракетного корабля проекта 21631]</ref> |21.05.2014 |19.12.2014<ref>[http://flot.com/2014/179684/«Великий Устюг" вошёл в состав Каспийской флотилии]</ref> | Kaspická flotila | v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 4 | Zeljonyj Dol |602 | 634 |29.08.2012<ref>[http://flotprom.ru/news/index.php?ELEMENT_ID=120313 На Зеленодольском заводе им. А. М. Горького состоится закладка четвёртого МРК проекта 21631]</ref> | 02.04.2015 | 12.12.2015<ref name=autogenerated1>[http://news.rambler.ru/politics/32210030/ В состав Черноморского флота вошли два вооруженных «Калибром» корабля]</ref> | Baltická flotila | v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 5 | Serpuchov |603 |635 |25.01.2013<ref>[http://flotprom.ru/news/?ELEMENT_ID=134591 Малый ракетный корабль проекта 21631 заложат 25 января в Зеленодольске]</ref> | 03.04.2015 | 12.12.2015<ref name=autogenerated1 /> | Baltická flotila | v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 6 |Vyšnij Valačjok |609 | |29.08.2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Зеленодольский завод им. А. М. Горького — Пресс-релиз по случаю закладки шестого из серии малого ракетного корабля проекта 21631 |url=http://www.zdship.ru/press-center/news-events/916/ |dátum prístupu=2016-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140409002242/http://www.zdship.ru/press-center/news-events/916/ |dátum archivácie=2014-04-09 }}</ref> |18.05.2016<ref name=autogenerated4>[http://so-l.ru/news/show/spushen_na_vodu_mrk_vishniy_volochek_proekta_21631 Спущен на воду МРК "Вышний Волочек" проекта 21631 "Буян-М"]</ref> |01.06.2018<ref>[https://function.mil.ru/news_page/country/more.htm?id=12178707@egNews Новейший малый ракетный корабль «Вышний Волочёк» принят в состав Черноморского флота]</ref> | Čiernomorská flotila |v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 7 |Aréchovo-Zujevo |626 | |29.05.2014<ref>[http://flot.com/news/navy/index.php?ELEMENT_ID=166475 Замминистра обороны посетил Зеленодольский судостроительный завод. 30.5.2014]</ref> |17.06.2018 |10.12.2018<ref>[https://tass.ru/armiya-i-opk/5891918 Малый ракетный корабль "Орехово-Зуево" приняли в состав Черноморского флота]</ref> | Čiernomorská flotila<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=В состав Черноморского флота войдёт 6 малых ракетных кораблей типа «Буян-2» |url=http://eurasian-defence.ru/node/31504 |dátum prístupu=2016-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402153104/http://eurasian-defence.ru/node/31504 |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> |v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 8 |Ingušetija |630 | |29.08.2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Пресс-релиз по случаю закладки восьмого из серии малого ракетного корабля проекта 21631 |url=http://www.zdship.ru/press-center/news-events/1275/ |dátum prístupu=2016-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140826120030/http://www.zdship.ru/press-center/news-events/1275/ |dátum archivácie=2014-08-26 }}</ref> |11.06.2019 | 28.12.2019<ref>[https://crimea.ria.ru/society/20191228/1117807253/V-sostav-ChF-voshel-noveyshiy-raketnyy-korabl-Ingushetiya.html В состав ЧФ вошел новейший ракетный корабль "Ингушетия"]</ref> | Čiernomorská flotila | v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 10 |Grajvaron |600 | |10.04.2015<ref name="Грайворон заложен">{{cite web |url=http://flotprom.ru/2015/191505/ |title=На Зеленодольском заводе заложили очередной ракетный корабль |author= |date=2015-04-10 |work= |publisher=Центральный военно-морской портал |accessdate=2016-08-22 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150926000741/http://flotprom.ru/2015/191505/ |archivedate=2015-09-26 }}</ref> | 14.04.2020 | 30.01.2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = bmpd | odkaz na autora = | titul = Малый ракетный корабль «Грайворон» проекта 21631 введен в состав Черноморского флота | url = https://bmpd.livejournal.com/4247810.html | vydavateľ = bmpd.livejournal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Čiernomorská flotila | v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 11 |Grad |575 | |24.04.2017 |17.09.2021 |29.12.2022 | Baltická flotila | v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 12 |Naro-Fominsk |595 | |23.02.2018 |9.12.2022 |25.12.2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = bmpd | url = https://bmpd.livejournal.com/4788191.html | vydavateľ = bmpd.livejournal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Baltická flotila | v službe |- bgcolor="#a3eea3" | 13 |Stavropoľ |555 | |12.07.2018 |11.06.2024 |28.08.2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia Adds New Kalibr Carriers Into Fleet | url = https://militarnyi.com/en/news/russia-adds-new-kalibr-carriers-into-fleet/ | vydavateľ = militarnyi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> |Baltická flotila | v službe |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Ruské vojnové lode]] 8nfcev4gg47siho1t6ppp0bgnq86rlz 0 598356 8194908 7350257 2026-04-08T08:24:10Z ~2026-21628-94 291388 Preklep. 8194908 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Stavbárska ulica | Obrázok = Pentagon Vrakuňa 2.jpg | Popis obrázka = obytný dom [[Pentagon (Bratislava)|Pentagon]] | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]] | Štvrť = | Obvod = II | Číslo obvodu = [[Bratislava II (okres)|II]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.139210 | Východná dĺžka = 17.204552 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 821 07 | Začína = [[Poľnohospodárska ulica (Bratislava)|Poľnohospodárska ulica]] | Končí = [[Hradská ulica (Bratislava)|Hradská ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = V-Z | Staršie názvy = Baumeister straße | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Stavbárska, Bratislava }} '''Stavbárska ulica''' je [[ulica]] v mestskej časti [[Bratislava|Bratislavy]] [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuni]]. Je známa obytným domom na Stavbárskej ulici č. 34-42, ktorý je medzi Bratislavčanmi známy ako [[Pentagon (Bratislava)|Pentagon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/abecedny-zoznam-ulic-bratislavy/d-11029093 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-06-15 | miesto = Vrakuňa | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iMHD | url = https://www.imhd.sk/ba | vydavateľ = MHD Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Vrakuňa | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stránka mestskej časti | url = https://vrakuna.sk | vydavateľ = Starosta mestskej časti | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Vrakuňa | jazyk = sk }}</ref> Stavbárska ulica sa vo [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuni]] križuje spolu s dvoma ulicami a to s [[Poľnohospodárska ulica (Bratislava)|Poľnohospodárskou]] a [[Hradská ulica (Bratislava)|Hradskou]]. Na ulici Stavbárska sa nachádza zastávka [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|mestskej hromadnej dopravy]]. == Zariadenia == Služby: * Detský domov * Zmrzlina * Pentagon == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Stavbárska|datum}} == Referencie == {{Referencie}} {{Ulice vo Vrakuni}} [[Kategória:Ulice vo Vrakuni]] pn4xogbiz5jtz8c9offy1oqsu9c2p0y 0 609506 8194534 8177864 2026-04-07T12:57:52Z ~2026-21542-09 291319 8194534 wikitext text/x-wiki {{Geobox|tunel <!-- *** Heading *** --> | name = Lupkovský tunel | native_name = | category = železničný tunel <!-- *** Image *** --> | image = Lupkow train tunnel 1.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Names **** --> | official_name = | etymology_type = | etymology = | nickname = <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country1 = Poľsko | country_flag = 1 | region_type = Kraj | region = Prešovský kraj | region1 = Podkarpatské vojvodstvo | district = [[Medzilaborce (okres)|Medzilaborce]] | district1 = <!-- *** Family *** --> | parent_type = Trať | road = [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Medzilaborce – Łupków]] | road_type = Trať | road1 = | road1_type = | road2 = | road2_type = | city = | landmark = | building = | river = hrebeň Karpát | river_type = Prechod cez | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 655 | lat_d = 49.2506 | long_d = 22.0387 | coordinates_type = type:landmark_dim:2000 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 416 | length_type = | length_orientation = | length1 = | length1_type = | length1_orientation = | length2 = | length2_type = | width = | width_orientation = | width_note = | width_type = | width1 = | width1_type = | number = 1 | number_type = Počet tubusov | height = | height_type = | height1 = | height1_type = | height1_note = | depth = | volume = | area = <!-- *** Features *** --> | style = | style_type = Stavebné náklady | material = | author_type = Staviteľ | author = | author1 = <!-- *** History & management *** --> | established_type = Začiatok výstavby | established = [[1871]] | established_note = | established1_type = Otvorenie | established1 = [[31. máj]] [[1874]] | established2_type = | established2 = | management_type = Správca | management = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] <!-- *** Codes *** --> | code_type = | code_label = | code = <!-- *** Access *** --> | public = | visitation = | visitation_date = | access = | access_type = <!-- *** Map section *** --> | map = Slovakia - physical map.png | map_caption = Poloha tunela v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1_caption = Poloha v rámci Prešovského kraja | map1_locator = Prešovský kraj <!-- *** Website *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Lupkovský tunel''' je železničný tunel medzi [[Palota|Palotou]] a [[Łupków]]om na [[Železničná trať Michaľany – Łupków|trati Michaľany – Łupków]]. == História == Pri zabezpečovaní obrany [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] ako aj jeho správe bolo dôležité zabezpečiť komunikácie na presun tovaru i vojakov. Po rozbehnutí výstavby železníc bola jednou z priorít výstavba [[Uhorsko-haličská železnica|trate]] do [[Halič (región)|Haliča]]. Z [[Tiská železnica|Tiskej železnice]] bola trať vedená [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskou nížinou]] severným smerom cez [[Trebišov]] a [[Humenné]] do [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. [[Karpaty|Karpatský]] hrebeň trať prekonávala údolím [[Vydranka|Vydranky]] a popod [[Lupkovský priesmyk]] do osady Stary Łupków v Haliči. Veľké prevýšenie si vyžadovalo budovať trať s výrazným stúpaním po úbočí vrchov a najvyššiu časť hrebeňa prekonáva 461 metrov dlhým tunelom. Pôvodne mal mať až 750 metrov a 20 m hlboké zárezy. Nedostatočný prieskum a príprava, rovnako ako odľahlosť lokality mimo sídiel spôsobili výrazne pomalšie napredovanie a tak práve tunel bol posledným nedobudovaným úsekom celej trate do [[Przemyśl]]a. V rokoch [[1882]]{{--}}[[1920]] bola celá trať dvojkoľajná, po vzniku samostatných štátov sa dopravné toky zo severojužného smeru zmenil na východozápadný a využitie trate bolo razom minimálne. Počas [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] bol v zime [[1914]] tunel zavalený ustupujúcou [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskou]] armádou, v roku [[1939]] bol znefunkčnený [[Poľsko|poľskými]] ženistami, brániacimi prístup do krajiny [[Nacistické Nemecko|Nacistom]]. Práve Nemci v roku [[1943]] tunel opravili a využívali trať na prepravu vojenskej techniky na východný front. Pred postupujúcou [[Červená armáda|Červenou armádou]] však tunel o rok neskôr opäť odpálili a zneprejazdnili. Sovietska armáda v priebehu krátkeho času vybudovala trať sedlom, čím umožnila zásobovanie postupujúcich jednotiek. Trať s tunelom bola v plnom rozsahu obnovená v novembri [[1946]] a pre dopravu slúžila až do roku [[1977]], kedy bola ukončená osobná a v roku [[1988]] aj nákladná preprava. Po rekonštrukcii v rokoch [[1995]]{{--}}96 bola obnovená aj doprava. == Súčasnosť: == V súčasnosti cez prechod nepremávajú žiadne pravidelné osobné vlaky, uskutočňujú sa však rokovania o obnove cezhraničného spojenia. Nákladná doprava tu nepremáva vôbec. V letnej sezóne počas víkendov prevádzkuje [[Polskie Koleje Państwowe|PKP]] sezónny rýchlik ,,Vojak Švejk" z Medzilaboriec do Łupkówa. == Pozri aj == * [[Zoznam železničných tunelov na Slovensku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lupkow tunnel}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=22.0387&y=49.25062&ref=permalink Tunel na turistickej mape] == Zdroj == * [https://www.rail.sk/skhist/tunely/191.htm Tunel na rail.sk] {{Železničné tunely na Slovensku}} [[Kategória:Železničné tunely na Slovensku]] [[Kategória:Palota]] [[Kategória:Stavby v okrese Medzilaborce]] [[Kategória:Doprava v okrese Medzilaborce]] [[Kategória:Doprava v Podkarpatskom vojvodstve]] [[Kategória:Stavby v Podkarpatskom vojvodstve]] [[Kategória:Medzinárodné tunely]] 88o4erz0x7phqb6ewzs9vxw3emrj6pl 8194560 8194534 2026-04-07T13:50:48Z Pe3kZA 39673 /* Súčasnosť: */ form. 8194560 wikitext text/x-wiki {{Geobox|tunel <!-- *** Heading *** --> | name = Lupkovský tunel | native_name = | category = železničný tunel <!-- *** Image *** --> | image = Lupkow train tunnel 1.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Names **** --> | official_name = | etymology_type = | etymology = | nickname = <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country1 = Poľsko | country_flag = 1 | region_type = Kraj | region = Prešovský kraj | region1 = Podkarpatské vojvodstvo | district = [[Medzilaborce (okres)|Medzilaborce]] | district1 = <!-- *** Family *** --> | parent_type = Trať | road = [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Medzilaborce – Łupków]] | road_type = Trať | road1 = | road1_type = | road2 = | road2_type = | city = | landmark = | building = | river = hrebeň Karpát | river_type = Prechod cez | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 655 | lat_d = 49.2506 | long_d = 22.0387 | coordinates_type = type:landmark_dim:2000 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 416 | length_type = | length_orientation = | length1 = | length1_type = | length1_orientation = | length2 = | length2_type = | width = | width_orientation = | width_note = | width_type = | width1 = | width1_type = | number = 1 | number_type = Počet tubusov | height = | height_type = | height1 = | height1_type = | height1_note = | depth = | volume = | area = <!-- *** Features *** --> | style = | style_type = Stavebné náklady | material = | author_type = Staviteľ | author = | author1 = <!-- *** History & management *** --> | established_type = Začiatok výstavby | established = [[1871]] | established_note = | established1_type = Otvorenie | established1 = [[31. máj]] [[1874]] | established2_type = | established2 = | management_type = Správca | management = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] <!-- *** Codes *** --> | code_type = | code_label = | code = <!-- *** Access *** --> | public = | visitation = | visitation_date = | access = | access_type = <!-- *** Map section *** --> | map = Slovakia - physical map.png | map_caption = Poloha tunela v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1_caption = Poloha v rámci Prešovského kraja | map1_locator = Prešovský kraj <!-- *** Website *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Lupkovský tunel''' je železničný tunel medzi [[Palota|Palotou]] a [[Łupków]]om na [[Železničná trať Michaľany – Łupków|trati Michaľany – Łupków]]. == História == Pri zabezpečovaní obrany [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] ako aj jeho správe bolo dôležité zabezpečiť komunikácie na presun tovaru i vojakov. Po rozbehnutí výstavby železníc bola jednou z priorít výstavba [[Uhorsko-haličská železnica|trate]] do [[Halič (región)|Haliča]]. Z [[Tiská železnica|Tiskej železnice]] bola trať vedená [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskou nížinou]] severným smerom cez [[Trebišov]] a [[Humenné]] do [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. [[Karpaty|Karpatský]] hrebeň trať prekonávala údolím [[Vydranka|Vydranky]] a popod [[Lupkovský priesmyk]] do osady Stary Łupków v Haliči. Veľké prevýšenie si vyžadovalo budovať trať s výrazným stúpaním po úbočí vrchov a najvyššiu časť hrebeňa prekonáva 461 metrov dlhým tunelom. Pôvodne mal mať až 750 metrov a 20 m hlboké zárezy. Nedostatočný prieskum a príprava, rovnako ako odľahlosť lokality mimo sídiel spôsobili výrazne pomalšie napredovanie a tak práve tunel bol posledným nedobudovaným úsekom celej trate do [[Przemyśl]]a. V rokoch [[1882]]{{--}}[[1920]] bola celá trať dvojkoľajná, po vzniku samostatných štátov sa dopravné toky zo severojužného smeru zmenil na východozápadný a využitie trate bolo razom minimálne. Počas [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] bol v zime [[1914]] tunel zavalený ustupujúcou [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskou]] armádou, v roku [[1939]] bol znefunkčnený [[Poľsko|poľskými]] ženistami, brániacimi prístup do krajiny [[Nacistické Nemecko|Nacistom]]. Práve Nemci v roku [[1943]] tunel opravili a využívali trať na prepravu vojenskej techniky na východný front. Pred postupujúcou [[Červená armáda|Červenou armádou]] však tunel o rok neskôr opäť odpálili a zneprejazdnili. Sovietska armáda v priebehu krátkeho času vybudovala trať sedlom, čím umožnila zásobovanie postupujúcich jednotiek. Trať s tunelom bola v plnom rozsahu obnovená v novembri [[1946]] a pre dopravu slúžila až do roku [[1977]], kedy bola ukončená osobná a v roku [[1988]] aj nákladná preprava. Po rekonštrukcii v rokoch [[1995]]{{--}}96 bola obnovená aj doprava. == Prevádzka == V súčasnosti (2026) cez prechod nepremávajú žiadne pravidelné osobné vlaky, uskutočňujú sa však rokovania o obnove cezhraničného spojenia. Nákladná doprava tu nepremáva vôbec. V letnej sezóne počas víkendov prevádzkuje [[Polskie Koleje Państwowe|PKP]] sezónny rýchlik ,,Vojak Švejk" z Łupkówa do Medzilaboriec. == Pozri aj == * [[Zoznam železničných tunelov na Slovensku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lupkow tunnel}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=22.0387&y=49.25062&ref=permalink Tunel na turistickej mape] == Zdroj == * [https://www.rail.sk/skhist/tunely/191.htm Tunel na rail.sk] {{Železničné tunely na Slovensku}} [[Kategória:Železničné tunely na Slovensku]] [[Kategória:Palota]] [[Kategória:Stavby v okrese Medzilaborce]] [[Kategória:Doprava v okrese Medzilaborce]] [[Kategória:Doprava v Podkarpatskom vojvodstve]] [[Kategória:Stavby v Podkarpatskom vojvodstve]] [[Kategória:Medzinárodné tunely]] 2699wm7jgl1y3kba3ed0aovpzkn8y95 0 621187 8194529 8012517 2026-04-07T12:44:23Z ~2026-21404-33 291317 zmena vedenia 8194529 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.1136|17.1138|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied | Obrázok = Bradáčova 7 02.jpg | Popis obrázka = Sídlo ústavu na Bradáčovej 7 v Bratislave | Právna forma = [[verejná výskumná inštitúcia]] | Odvetvie = | Založená = | Zakladateľ = | Sídlo = [[Bradáčova ulica (Bratislava)|Bradáčova]] 7 <br /> 851 02 Bratislava<ref name="kontakty" /> | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = Ing. Tatiana Šrámková<br />(riaditeľka)<ref name=kontakty /> | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|https://www.encyclopaedia.sk}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied''' (do roku 1970 '''Encyklopedický kabinet Slovenskej akadémie vied'''; '''EnÚ SAV''') je jeden z ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Ústav je špecializované pracovisko na prípravu a vydávanie [[encyklopédia|encyklopedických]] diel.<ref name="uvod">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EnU SAV | url = http://www.encyclopaedia.sk/ | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-07 | miesto = Bratislava }}</ref> Riaditeľkou ústavu je (k novembru 2024) Mgr. Nina Glausová, PhD. <ref name="kontakty" /> Od 1. mája 2018 sa Encyklopedický ústav SAV stal súčasťou [[Centrum spoločných činností SAV|Centra spoločných činností SAV]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyklopedický ústav - História ústavu' | url = https://www.encyclopaedia.sk/enu-historia.html | vydavateľ = www.encyclopaedia.sk | dátum prístupu = 2025-04-03}}</ref> Ústav je od 1. januára 2022 organizačnou zložkou Centra spoločných činností SAV, v. v. i.<ref name="o-ustave">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O ústave | url = https://www.encyclopaedia.sk/o-ustave.html | vydavateľ = Centrum spoločných činností SAV : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> a sídli na [[Bradáčova ulica (Bratislava)|Bradáčovej ulici]] v bratislavskej [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]].<ref name="kontakty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty | url = https://csc.sav.sk/zakladne-informacie/organizacna-struktura/vedenie-organizacie/ | vydavateľ = Centrum spoločných činností SAV : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 202-04-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Dejiny == Ústav vznikol [[1. jún]]a [[1959]] pod názvom Encyklopedický kabinet SAV ako jediné špecializované encyklopedické pracovisko na Slovensku. Prvým riaditeľom sa stal [[Štefan Pisoň]]. Kabinet mal v dobe vzniku 8 pracovníkov, ktorí pochádzali zo slovníkového odboru [[Vydavateľstvo Osveta|vydavateľstva Osveta]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Slovenskej akadémie vied | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2014 | isbn = 978-80-224-1316-9 | počet strán = 687 | strany = 598 }}</ref>. Na začiatku ústav len pripravoval [[slovacikum|slovacikálne]] heslá do štvorzväzkového [[Příruční slovník naučný|Příručného slovníka naučného]] a oponoval slovacikálne heslá iným encyklopedickým inštitúciám. V roku [[1968]] sa dočasným vedúcim stal [[Ján Hudák]], [[1. august]]a [[1968]] externým vedúcim [[Miroslav Kropilák]], [[1. marec|1. marca]] [[1970]] interným vedúcim [[Milan Strhan]] a [[19. november|19. novembra]] [[1970]] externým vedúcim [[Ján Tibenský]]. Rozhodnutím Predsedníctva SAV z [[31. august]]a [[1970]] bol Encyklopedický kabinet premenovaný na Encyklopedický ústav. V roku [[1971]] mal ústav už 26 pracovníkov. V roku [[1972]] sa jeho riaditeľom stal [[Jozef Veľký]]. V rokoch [[1979]]{{--}}[[1990]] bol riaditeľom ústavu [[Jozef Vladár]]. V roku [[1989]] mal ústav už 54 pracovníkov, avšak po roku [[1991]] sa tento počet znížil na 11. V roku [[1990]] sa vrátil do ústavu [[Milan Strhan]], ktorý v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] pôsobil ako riaditeľ a po ňom od roku [[1992]] [[Peter Červeňanský]] až do roku [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predstavujeme sa | url = http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=5&Itemid=7 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-09 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180809060831/http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=5&Itemid=7 | dátum archivácie = 2018-08-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel vedec, historik a lexikograf Milan Strhan | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3520035/zomrel-vedec-historik-a-lexikograf-milan-strhan.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-10-04 | dátum prístupu = 2018-08-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=5556 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-09 | miesto = Bratislava }}</ref> == Činnosť == V rokoch 1977 – 82 vyšla šesťzväzková ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', v roku 1987 jednozväzková ''[[Malá encyklopédia Slovenska]]''.<ref name=":0" /> V roku 1992 vydal EnÚ SAV jednozväzkový ''[[Školský lexikón]]'' a v roku 1993 jednozväzkovú ''[[Malá slovenská encyklopédia|Malú slovenskú encyklopédiu]]''.<ref name=":0" /> Od roku [[1994]] je hlavnou činnosťou ústavu vydávanie prvej veľkej slovenskej všeobecnej encyklopédie ''[[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedie Beliany]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Projekt Encyclopaedia Beliana | url = http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=8:projekt-encyclopaedia-beliana&catid=6:bel-matej&Itemid=9 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-07 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180807032729/http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=8:projekt-encyclopaedia-beliana&catid=6:bel-matej&Itemid=9 | dátum archivácie = 2018-08-07 }}</ref> Kmeňových odborných redaktorov ústavu, ktorí heslá redakčne spracúvajú, bolo v roku [[2021]] 28.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SAV | odkaz na autora = | titul = Zážitok z encyklopédie internet nenahradí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/610933-zazitok-z-encyklopedie-internet-nenahradi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-20 | dátum prístupu = 2025-04-03}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.encyclopaedia.sk/ Oficiálny web ústavu] {{Slovenská akadémia vied}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ústavy Slovenskej akadémie vied]] h8wu41go2w2yqq5d5ow5g1wx55ak7im 8194530 8194529 2026-04-07T12:45:52Z ~2026-21404-33 291317 úprava textu 8194530 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.1136|17.1138|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied | Obrázok = Bradáčova 7 02.jpg | Popis obrázka = Sídlo ústavu na Bradáčovej 7 v Bratislave | Právna forma = [[verejná výskumná inštitúcia]] | Odvetvie = | Založená = | Zakladateľ = | Sídlo = [[Bradáčova ulica (Bratislava)|Bradáčova]] 7 <br /> 851 02 Bratislava<ref name="kontakty" /> | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = Ing. Tatiana Šrámková<br />(riaditeľka)<ref name=kontakty /> | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|https://www.encyclopaedia.sk}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied''' (do roku 1970 '''Encyklopedický kabinet Slovenskej akadémie vied'''; '''EnÚ SAV''') je jeden z ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Ústav je špecializované pracovisko na prípravu a vydávanie [[encyklopédia|encyklopedických]] diel.<ref name="uvod">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EnU SAV | url = http://www.encyclopaedia.sk/ | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-07 | miesto = Bratislava }}</ref> Riaditeľkou ústavu je Mgr. Nina Glausová, PhD. <ref name="kontakty" /> Od 1. mája 2018 sa Encyklopedický ústav SAV stal súčasťou [[Centrum spoločných činností SAV|Centra spoločných činností SAV]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyklopedický ústav - História ústavu' | url = https://www.encyclopaedia.sk/enu-historia.html | vydavateľ = www.encyclopaedia.sk | dátum prístupu = 2025-04-03}}</ref> Ústav je od 1. januára 2022 organizačnou zložkou Centra spoločných činností SAV, v. v. i.<ref name="o-ustave">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O ústave | url = https://www.encyclopaedia.sk/o-ustave.html | vydavateľ = Centrum spoločných činností SAV : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> a sídli na [[Bradáčova ulica (Bratislava)|Bradáčovej ulici]] v bratislavskej [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]].<ref name="kontakty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty | url = https://csc.sav.sk/zakladne-informacie/organizacna-struktura/vedenie-organizacie/ | vydavateľ = Centrum spoločných činností SAV : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 202-04-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Dejiny == Ústav vznikol [[1. jún]]a [[1959]] pod názvom Encyklopedický kabinet SAV ako jediné špecializované encyklopedické pracovisko na Slovensku. Prvým riaditeľom sa stal [[Štefan Pisoň]]. Kabinet mal v dobe vzniku 8 pracovníkov, ktorí pochádzali zo slovníkového odboru [[Vydavateľstvo Osveta|vydavateľstva Osveta]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Slovenskej akadémie vied | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2014 | isbn = 978-80-224-1316-9 | počet strán = 687 | strany = 598 }}</ref>. Na začiatku ústav len pripravoval [[slovacikum|slovacikálne]] heslá do štvorzväzkového [[Příruční slovník naučný|Příručného slovníka naučného]] a oponoval slovacikálne heslá iným encyklopedickým inštitúciám. V roku [[1968]] sa dočasným vedúcim stal [[Ján Hudák]], [[1. august]]a [[1968]] externým vedúcim [[Miroslav Kropilák]], [[1. marec|1. marca]] [[1970]] interným vedúcim [[Milan Strhan]] a [[19. november|19. novembra]] [[1970]] externým vedúcim [[Ján Tibenský]]. Rozhodnutím Predsedníctva SAV z [[31. august]]a [[1970]] bol Encyklopedický kabinet premenovaný na Encyklopedický ústav. V roku [[1971]] mal ústav už 26 pracovníkov. V roku [[1972]] sa jeho riaditeľom stal [[Jozef Veľký]]. V rokoch [[1979]]{{--}}[[1990]] bol riaditeľom ústavu [[Jozef Vladár]]. V roku [[1989]] mal ústav už 54 pracovníkov, avšak po roku [[1991]] sa tento počet znížil na 11. V roku [[1990]] sa vrátil do ústavu [[Milan Strhan]], ktorý v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] pôsobil ako riaditeľ a po ňom od roku [[1992]] [[Peter Červeňanský]] až do roku [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predstavujeme sa | url = http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=5&Itemid=7 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-09 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180809060831/http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=5&Itemid=7 | dátum archivácie = 2018-08-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel vedec, historik a lexikograf Milan Strhan | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3520035/zomrel-vedec-historik-a-lexikograf-milan-strhan.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-10-04 | dátum prístupu = 2018-08-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=5556 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-09 | miesto = Bratislava }}</ref> == Činnosť == V rokoch 1977 – 82 vyšla šesťzväzková ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', v roku 1987 jednozväzková ''[[Malá encyklopédia Slovenska]]''.<ref name=":0" /> V roku 1992 vydal EnÚ SAV jednozväzkový ''[[Školský lexikón]]'' a v roku 1993 jednozväzkovú ''[[Malá slovenská encyklopédia|Malú slovenskú encyklopédiu]]''.<ref name=":0" /> Od roku [[1994]] je hlavnou činnosťou ústavu vydávanie prvej veľkej slovenskej všeobecnej encyklopédie ''[[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedie Beliany]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Projekt Encyclopaedia Beliana | url = http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=8:projekt-encyclopaedia-beliana&catid=6:bel-matej&Itemid=9 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-07 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180807032729/http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=8:projekt-encyclopaedia-beliana&catid=6:bel-matej&Itemid=9 | dátum archivácie = 2018-08-07 }}</ref> Kmeňových odborných redaktorov ústavu, ktorí heslá redakčne spracúvajú, bolo v roku [[2021]] 28.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SAV | odkaz na autora = | titul = Zážitok z encyklopédie internet nenahradí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/610933-zazitok-z-encyklopedie-internet-nenahradi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-20 | dátum prístupu = 2025-04-03}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.encyclopaedia.sk/ Oficiálny web ústavu] {{Slovenská akadémia vied}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ústavy Slovenskej akadémie vied]] eb8lu8re7mmcwf2jluj272p7pxhaaw2 0 624899 8194538 6750019 2026-04-07T13:08:55Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Hominini (Homininae)]] 8194538 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hominini (Homininae)]] 0koo8jkg7krk2hjjk2dj6ewtgzp6ezw 0 624900 8194541 6750020 2026-04-07T13:09:27Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Hominini (Homininae)]] 8194541 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hominini (Homininae)]] 0koo8jkg7krk2hjjk2dj6ewtgzp6ezw 4 629752 8194635 8185974 2026-04-07T17:06:20Z Jetam2 30982 opr 8194635 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Logo banner-600-t.png|náhľad|350x350bod|Logo podujatia WikiJar strednej a východnej Európy]] '''WikiJar strednej a východnej Európy''' (skrátene '''WikiJar SVE''', {{V jazyku|eng|''CEE Spring''}}) je medzinárodná súťaž v písaní článkov na Wikipédii prebiehajúca každoročne od 21. marca do 31. mája. == Ročníky == Na slovenskej Wikipédii sa doposiaľ uskutočnilo desať ročníkov tejto súťaže. {| class="wikitable" |+ |- ! Rok !! Počet súťažiacich !! Počet súťažných kategórií !! Počet prihlásených článkov<ref>Vrátane článkov, za ktoré súťažiaci pri konečnom vyhodnotení nezískali žiaden bod, ale okrem článkov, ktoré neboli vytvorené/upravené počas trvania súťaže.</ref> |- | [[Wikipédia:WikiJar SVE/2015|2015]] || 8 || 1 || 121 |- | [[Wikipédia:WikiJar SVE/2016|2016]] || 16 || 2 || 177 |- | [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|2019]] || 16 || 2 || 93 |- | [[Wikipédia:WikiJar SVE 2020|2020]] || 11 || 2 || 107 |- | [[Wikipédia:WikiJar SVE 2021|2021]] || 9 || 2 || 42 |- | [[Wikipédia:WikiJar SVE 2022|2022]] || 6 || 1 || 44 |- | [[Wikipédia:WikiJar SVE 2023|2023]] || 7 || 1 || 124 |- |[[Wikipédia:WikiJar SVE 2024|2024]] |5 |0 |38 |- |[[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|2025]] |9 |0 |70 |- |[[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|2026]] |''prebieha'' |0 |''prebieha'' |- | Spolu: || —|| —|| 816 |} == Poznámky == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:WikiJar SVE| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] 3bayfvponec6mlxh6245ddbk3llav79 0 635172 8194754 7993160 2026-04-07T23:12:55Z Herald.herlad 291361 photo 8194754 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nicola Girasoli - Inauguración “Las relaciones entre el Perú y la Santa Sede”.jpg|náhľad|Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius od roku 2022.]] '''Apoštolský nuncius na Slovensku''', skrátene '''nuncius''' (z {{lat|''nuntius''}} - posol), je [[veľvyslanec]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]] [[akreditácia (diplomacia)|akreditovaný]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Sídlom nuncia na Slovensku je Apoštolská nunciatúra - Veľvyslanectvo Svätej stolice v Slovenskej republike - na Nekrasovovej ulici č. 17 v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská nunciatúra | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkev/p/apostolska-nunciatura/c/apostolska-nunciatura-kontakt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-10 | vydavateľ = Konferencia biskupov Slovenska | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Od júla [[2022]] je novým apoštolským nunciom na Slovensku Mons. [[Nicola Girasoli]], ktorý bol menovaný pápežom [[František (pápež)|Františkom]] 2. júla 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým apoštolským nunciom na Slovensku je Mons. Nicola Girasoli | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2022-07/novym-apostolskym-nunciom-na-slovensku-je-mons-nicola-girasoli.html | vydavateľ = vaticannews.va | dátum vydania = 2022-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí biskupi ďakujú za nového apoštolského nuncia na Slovensku | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220702007 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2022-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V slovenskom [[Diplomatický zbor|diplomatickom zbore]] zastáva podľa Pravidiel diplomatického protokolu v Slovenskej republike apoštolský nuncius funkciu [[doyen]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá diplomatického protokolu v Slovenskej republike | url = https://www.mod.gov.sk/data/files/860.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-10 | vydavateľ = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}</ref> Z tejto pocty vyplýva, že nuncius "vždy stojí na prvom mieste medzi diplomatickými zástupcami“. Znamená to napr. výslovné oslovenie nuncia v prezidentských príhovoroch v prípade, keď sa spolu stretáva celý diplomatický zbor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = | titul = Nunciovia na Slovensku (1) | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/2439/nunciovia-na-slovensku-1 | dátum vydania = 11.1.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-10 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = sk }} </ref> == Zoznam apoštolských nunciov v Česko-Slovensku a na Slovensku == ''chargé d'affaires -'' zástupca apoštolského nuncia, nemá hodnosť arcibiskupa; {| class="wikitable" ! colspan="2" |Meno !Menovanie do funkcie !Ukončenie vo funkcii !Erb !Poznámka |- |1. | style="background:#FFFACD" |Mons. [[Clemente Micara]] |[[7. máj]] [[1920]] |[[30. máj]] [[1923]] |[[Súbor:COA cardinal IT Micara Clemente.png|100px]] |''apoštolský nuncius v Československu'' |- |2. | style="background:#FFFACD" |Mons. [[Francesco Marmaggi]] |30. máj 1923 |[[13. február]] [[1928]] |[[Súbor:COA cardinal IT Marmaggi Francesco.png|100px]] |''apoštolský nuncius v Československu'' |- |3. | style="background:#FFFACD" |Mons. [[Pietro Ciriaci]] |[[18. marec]] 1928 |[[9. január]] [[1934]] |[[Súbor:COA cardinal IT Ciriaci Pietro.png|100px]] |''apoštolský nuncius v Československu'' |- |4. | style="background:#FFFACD" |Mons. [[Saverio Ritter]] |[[5. august]] 1935 |[[1939]] | |''apoštolský nuncius v Československu'' |- | - |Mons. [[Giuseppe Burzio]] |[[1940]] |[[1946]] |[[Súbor:COA archbishop Burzio Giuseppe.png|100px]] |''chargé d'affaires'' |- |4. | style="background:#FFFACD" |Mons. [[Saverio Ritter]] |[[11. august]] 1946 |[[1950]] | |''apoštolský internuncius'' ''kvôli chorobe ho zastupoval Mons. [[Gennaro Verolino]], chargé d affaires'' |- | colspan="6" align="center" style="background:#C0C0C0" | ''Prerušenie diplomatických stykov ČSR s Vatikánom 1950-1989'' |- | rowspan="2" |5. | rowspan="2" | Mons. [[Giovanni Coppa]] |[[30. jún]] [[1990]] |[[31. december]] [[1992]] |[[Súbor:COA cardinal IT Coppa Giovanni.png|100px]] |''apoštolský nuncius v Česko-Slovensku'' |- |[[1. január]] [[1993]] |[[2. marec]] [[1994 na Slovensku|1994]] |[[Súbor:COA cardinal IT Coppa Giovanni.png|100px]] |''apoštolský nuncius v Česku a na Slovensku so sídlom v Prahe'' |- |6. | style="background:#FFFACD" | Mons. [[Luigi Dossena]] |2. marec 1994 |[[8. február]] [[2001 na Slovensku|2001]] |[[Súbor:COA archbishop IT Dossena Luigi.png|100px]] | |- |7. | style="background:#FFFACD" | Mons. [[Henryk Józef Nowacki]] |8. február 2001 |[[28. november]] [[2007 na Slovensku|2007]] |[[Súbor:Coat of arms of Henryk Józef Nowacki.svg|100px]] | |- | - |Mons. [[Gianfranco Gallone]] |28. november 2007 |[[15. marec]] [[2008 na Slovensku|2008]] | |''chargé d'affaires'' |- |8. | style="background:#FFFACD" | Mons. [[Mario Giordana]] |15. marec 2008 |[[1. apríl]] [[2017 na Slovensku|2017]] |[[Súbor:COA archbishop IT Giordana Mario.png|100px]] | |- |9. | style="background:#FFFACD" |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |1. apríl 2017 |[[31. október]] [[2021 na Slovensku|2021]] |[[Súbor:COA archbishop IT Ottonello Giacomo Guido.png|100px]] | |- |10. | style="background:#FFFACD" |Mons. [[Nicola Girasoli]] |2. júl 2022 | |[[Súbor:COA archbishop IT Girasoli Nicola.png|100px]] | |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Doyen]] * [[Pápežský legát]] {{Apoštolskí nunciovia na Slovensku}} {{Slovenské rímskokatolícke provincie}} [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Slovensku]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku| ]] [[Kategória:Vatikánski diplomati]] [[Kategória:Veľvyslanci na Slovensku]] g117d7c4iilt8kq1qv2hg4ydxxgybpk 0 637110 8194692 8182965 2026-04-07T19:26:25Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194692 wikitext text/x-wiki '''42 mučeníkov z Amoria''' ({{V jazyku|gkm|μβ′ μάρτυρες τοῦ Ἀμορίου}}) bola skupina [[Byzantská ríša|byzantských]] úradníkov, ktorí boli v roku [[838]] zajatí pri [[Abbásovci|abbásovskom]] dobytí horno-frýgijskeho mesta [[Amorion]]. Po byzantskej porážke boli úradníci (vojenskí velitelia) odvlečení do irackej [[Sámarrá’|Samarry]], kde boli sedem rokov držaní v zajatí a kruto trýznení. Po tom, čo odmietli konvertovať na [[islam]], ba podľa legiend horlivo diskutovali so svojimi väzniteľmi o viere, boli v roku [[845]] [[Abbásovci|Abbásovcami]] popravení. Ich sviatok si [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|východné ortodoxné cirkvi]] a [[gréckokatolícka cirkev]] pripomínajú v deň ich popravy [[6. marec|6. marca]]. Autormi najstarších správ o mučeníkoch je spis mnícha Euodia z 9. storočia a oslavná reč [[Michal Synkellos|Michala Synkella]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gréckokatolícka eparchia Bratislava|url=https://grkatba.sk/63-tyridsiatidvaja-svaeti-muenici-z-amoria-mili-posluchai-iesteho-marca-si-greckokatolicka-cirkev-pripomina-tyridsiatich-dvoch-svaetych-muenikov-z-amoria-v-obdobi-deviateho-storoia-sa-frygijske-mesto/|dátum vydania=2019-03-05|dátum prístupu=2019-08-17|jazyk=sk-SK}}</ref> V umení sa 42 amorijských mučeníkov zobrazovalo len málokedy, prednosť viac dávala skupina tzv. [[40 mučeníkov zo Sebaste]]. V existujúcich umeleckých dielach bývajú zobrazení ako dvorania v tunikách, resp. v gréckych [[Chlamys (odev)|chlamysoch]]. [[Súbor:Siege of Amorium.jpg|náhľad|Obliehanie Amoria Arabmi, [[12. storočie]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] == Okolnosti zajatia a Amorion == V roku [[838]] sa v priebehu [[Byzantsko-arabské vojny|byzantsko-arabských vojen]] vojská kalifa [[Al-Mu’tasim|al-Mu´tasima]] dostali po sérii byzantských prehier až do hlbokého vnútrozemia [[Malá Ázia|Anatólie]], kde obľahli, a po 13 dňoch pre zradu v byzantských radoch dobyli mesto [[Amorion]] (dnešný [[Hisar]]). Pre ríšu to bola morálna rana, pretože vtedajší cisár [[Teofil (Byzantská ríša)|Teofil]] bol členom [[Amorijská dynastia|Amorijskej dynastie]], ktorá mala korene v tomto meste. Arabi mesto zrovnali so zemou a väčšinu obyvateľov pobili alebo odvliekli do zajatia. Medzi zajatými bolo i 42 vedúcich osôb mesta. Mesto bolo Byzantíncami krátko na to znovu získané, avšak už nikdy nenadobudlo svoj predchádzajúci význam. Cisár Teofil sa pokúsil vyjednať prepustenie jeho úradníkov, čo však Arabi odmietli a po tom, čo mučeníci neprijali možnosť záchrany života podmienenú konvertovaním na islam boli [[6. marec|6. marca]] [[845]] za vlády al Mutasimovho syna [[Al-Wátik|al-Wátika]] na brehu [[Eufrat|Eufratu]] v [[Sámarrá’|Samarre]] popravení. == Známe mená == Z celkového počtu 42 mučeníkov sú známe len niektoré mená zajatých osôb: * Theodóros Kratéros, eunuch, možno stratég bukellarijskej [[Thema|themy]], býva označovaný ako vodca mučeníkov * ''patrikios'' Aetios, ''stratég'' anatólskej [[Thema|themy]] * ''patrikios'' Theofilos * ''magistros'' Kónstantinos Baboutzikos, manžel sestry cisárovnej [[Theodora (9. storočie)|Teodory]], najvyššie postavený zo zajatcov, prvý komu bola ponúknutá možnosť konvertovať a prvý popravený * Bassoes * Kallistos, možno člen rodiny Melissénov * Kónstantinos, ''notarius'' alebo ''hypografeus'' (sekretár) Kónstantina Baboutzika == Referencie == <references /> == Zdroj == * 42 mučeniků z Amoria In: {{Citácia knihy|priezvisko=Vavřínek|meno=Vladimír|odkaz na autora=Vladimír Vavřínek|priezvisko2=Balcárek|meno2=Petr|titul=Encyklopedie Byzance|vydanie=1|miesto=Praha|vydavateľ=[[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR|rok=2011|počet strán=552|isbn=978-80-7277-485-2|isbn2=978-80-86420-43-1|edícia=Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada|zväzok edície=33|strany=336}} * Forty-two martyrs of Amorion In: {{Citácia knihy|editori=Alexandr Petrovič Každan|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=}} == Externé odkazy == * http://www.executedtoday.com/2016/03/06/845-the-42-martyrs-of-amorium/ [[Kategória:Svätci]] [[Kategória:Úmrtia v 845]] [[Kategória:Byzantskí kresťanskí mučeníci]] s5bhmc00jdjjuga3fk7k71zcm0frn0a 0 637286 8194684 8171179 2026-04-07T19:21:10Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194684 wikitext text/x-wiki {{Kresťanstvo}} '''Dejiny kresťanstva''' sú odvetvím [[Dejiny|histórie]], ktoré sa zaoberá historickým vývojom [[Kresťanstvo|kresťanského]] sveta a myslenia, dejinami jednotlivých kresťanských cirkví a spoločenstiev od vzniku kresťanstva ako židovskej sekty okolo roku [[33]] po Kristovi po dnešnú dobu. Okrem chápania dejín kresťanstva ako [[Historiografia (dejepisectvo)|historiografickej]] oblasti možno dejiny kresťanstva a jednotlivých cirkví chápať i [[teológia|teologicky]] ako samostatnú teologickú disciplínu [[Dejiny spásy|dejín spásy]], či ako cyklus boja dobra a zla ([[Augustín z Hippa]]). [[Kresťanstvo]] vzniklo v ázijskom [[Blízky východ|Blízkom východe]], v [[Palestína (územie)|Palestíne]] ([[Judsko|Judea]]/[[Galilea|Galilejsko]]) ako následok pôsobenia [[Judaizmus|židovského]] kazateľa [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], ktorého kresťania považujú za [[Spasiteľ]]a a [[Mesiáš (náboženstvo)|Mesiáša]]. [[Ježiš Kristus]] si spomedzi Židov vybral učeníkov (z nich najmä 12 [[apoštol]]ov), ktorým v priebehu posledných troch rokov svojho života odovzdával svoje učenie, aby ho následne oni mohli šíriť ďalej do celého sveta.<ref>[[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 16,15: „''Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu''.“</ref> V priebehu prvých troch storočí sa kresťanstvo i napriek odporu vládnucich vrstiev rozšírilo v rámci [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] i do okolitých krajín a získalo viac prívržencov. Prvou kresťanskou krajinou (oficiálne) bolo staroveké [[Arménske kráľovstvo (starovek)|Arménske kráľovstvo]]. V [[4. storočie|4. storočí]] sa kresťanstvo stalo legálnym a postupne i oficiálnym náboženstvom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a spolu s jej výbojmi a kultúrou sa rozšírilo na ďalšie územia. S rozvojom kresťanského spoločenstva bola spojená i hierarchizácia cirkvi a rozvoj cirkevných štruktúr. Vznikli významné náboženské obce a centrá kresťanskej vzdelanosti a kultúry (najmä takzvaná [[pentarchia]], ktorú tvorili biskupstvá [[Rím]], [[Konštantínopol]], [[Alexandria]], [[Antiochia]] a [[Jeruzalem]]). S rozvojom cirkevného učenia a štruktúr však zároveň vznikali aj prvé teologické (a neskôr aj jurisdikčné) spory medzi jednotlivými oblasťami a osobami kresťanského života. Tieto mali za následok vznik rôznych [[Heréza|heréz]] a [[Schizma|schiziem]]. V rámci [[Christológia|christologických]] sporov (najmä 4.{{--}}5. storočie) sa rozdelila chalcedónska cirkev a tzv. [[Orientálna ortodoxná cirkev|staroorientálne cirkvi]] ([[Nestoriánstvo|nestoriáni]], [[Monofyzitizmus|monofyziti]], resp. [[Miafyzitizmus|miafyziti]]). Cirkevné spory sa cirkevné spoločenstvo riešiť na ekumenických [[koncil]]och. Diecézy si zároveň často pýtali radu pri riešení problémov od významnejších a uznávaných centier ako [[Rím]], či [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|Konštantínopol]]. V priebehu prvých desiatich storočí tak medzi týmito diecéznymi stolcami a patriarchátmi vznikali kompetenčné rozpory, ktoré sa neskôr prehĺbili o spory teologické, spoločenské či mocenské rozdiely, ktoré vyústili do [[Východná schizma|Veľkej schizmy]] (typicky kladenej do roku [[1054]]). Od toho okamihu bola [[Chalcedónsky koncil|pochalcedónska]] cirkev viacmenej rozdelená medzi [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|východnú Pravoslávnu cirkev]] a (prevažne) západnú [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícku cirkev]], z ktorých sa každá riadila svojimi vlastnými pravidlami a mala vlastný historický vývoj. Stredovekú cirkev charakterizovali viaceré znaky, medzi nimi misijná činnosť, rozvoj [[Kláštor|kláštorného života]], či [[Univerzita|univerzít]] zakladaných pod jej vedením, ako aj rozvoj [[Teológia|teologického myslenia]], rozvoj [[Kánonické právo|kánonického práva]] a rozvoj cirkevných štruktúr. Na Západe to ďalej boli veľké [[Pápežská schizma|pápežské schizmy]], či snahy o [[Cirkevná únia|cirkevnú úniu]] s Východom. Spolu s rozširovaním kresťanskej viery boli spojené i [[Svätá vojna|sväté vojny]] a medzi nimi najmä [[Križiacka výprava|križiacke výpravy]]. Veľkým zlomom v kresťanských dejinách bolo i [[Husitstvo|husitské hnutie]], ktoré otvorilo dvere veľkému reformnému hnutiu, ktoré sa v Európe udialo v priebehu 16. a 17. storočia: tzv. [[Reformácia|reformácii]]. V rámci reformácie vznikli viaceré nové protestantské hnutia a cirkvi a [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánska cirkev]]. Latinská cirkev na udalosti reagovala zvolaním [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] a reformou svojej politiky i zvyklostí. V tomto období vypuklo medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami i viacero náboženských vojen, medzi nimi najmä [[Tridsaťročná vojna]], ktorá sa skončila [[Vestfálsky mier|Vestfálskym mierom]] riadiacim sa heslom: „Koho panstvo, toho náboženstvo“. Spolu s rozvojom zámorských ciest sa kresťanstvo rozšírilo i do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]], či neskôr i do [[Austrália a Oceánia|Austrálie]] a ďalekej [[Ázia|Ázie]], kde i dovtedy ale existovali menšie východné cirkvi. Jednou z najvýznamnejších udalostí 20. storočia v kresťanstve bol katolícky [[Druhý vatikánsky koncil]]. V novodobých dejinách sa v rámci kresťanských cirkví snažia niektorí jej príslušníci o [[Ekumenizmus|ekumenický]] prístup k svojim bratom vo viere a o spoluprácu, ktorá sa v minulosti nie vždy vyvíjala, resp. bola zhatená vzájomnými konfliktami. Dnes je [[kresťanstvo]] najrozšírenejším náboženstvom na svete s takmer dvomi miliardami veriacich. [[Súbor:ChristianityBranches-neat.svg|náhľad|Rozdelenie kresťanských spoločenstiev na časovej osi]] == Vznik kresťanstva a prvé náboženské obce == {{Hlavný článok|Ježiš Kristus}} === Pôvod === [[Súbor:00058 christ pantocrator mosaic hagia sophia 656x800.jpg|náhľad|[[Ježiš Kristus]], detail z mozaiky [[deésis]], [[Hagia Sofia]], [[Istanbul]], [[Turecko]]]] Starovekí Židia sa delili do troch hlavných náboženských prúdov{{--}}bohatých a konzervatívnych kňazov{{--}}[[saducej]]ov, ktorí uznávali len písanú podobu zákona, [[farizej]]ov, ktorí uznávali i ústne komentáre židovských náboženských textov a reformných [[Esejci|essénov]] (esejcov), ktorí hlásali nevyhnutnosť [[Nový zákon|Novej zmluvy]] s Bohom. Pravdepodobne jedným z [[Esejci|esénov]], alebo nimi ovplyvneným kazateľom bol aj Ján Krstiteľ a isté sympatie k esénom mal aj [[Ježiš Kristus]].<ref name= DPPF>{{Citácia knihy | priezvisko = Krsková | meno = Alexandra | odkaz na autora = Alexandra Krsková | titul = Dejiny politickej a právnej filozofie | vydavateľ = Iura Edition | miesto = Bratislava | rok = 2011 | isbn = 978-80-8087-385-3 | počet strán = 690 }} </ref>{{Rp|126}} Ježiš sa narodil v judskom kráľovstve kráľa [[Herodes Veľký|Heroda]], ktoré boli klientským štátom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. O jeho detstve sa nevie veľa. Po Herodovej smrti sa jeho kráľovstvo stalo rímskou provinciou, ktorou zotrvalo i v nasledujúcom období. V Palestíne Ježiš i verejne pôsobil a posledné tri roky svojho života hlásal svoje učenie a radostnú zvesť (gr. ''[[Evanjelium (spisy)|evanjelium]]''), podľa biblických textov konal i zázraky. Kristovo učenie sa odvrátilo od hmotných prísľubov blaha a do centra stavalo lásku k blížnemu a duchovný cieľ{{--}} spásu duší. Spomedzi ľudí si v tomto čase vybral i niekoľko pomocníkov, medzi nimi najmä najbližší kruh [[Apoštol|12 apoštolov]]. Okolo roku [[30]] až [[33]] bol Ježiš rímskou vládou ([[Pilát Pontský|Pontským Pilátom]]) ukrižovaný na žiadosť židovskej jeruzalemskej veľrady (''sanhendrín''), ktorá bola Ježišovým (pre ňu heretickým) učením pobúrená. Podľa Ježišových následníkov Ježiš tretieho dňa vstal z mŕtvych a ešte 40 dní pobýval so svojimi učeníkmi a pripravoval ich na ich poslanie a jeho odchod k Bohu. Na 40. deň podľa Biblie Ježiš vstúpil do neba, kde prebýva po pravici svojho otca. Podľa Biblie bol Ježiš Spasiteľom a Mesiášom, ktorého smrť a zmŕtvychvstanie prinieslo jeho nasledovníkom spásu. <blockquote> ''„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky."'' ([[Evanjelium podľa Jána|Jn]] 11,25) </blockquote> === Pramene === Najstaršími biblickými (teologickými i historickými) prameňmi sú [[Skutky apoštolov]], [[listy apoštola Pavla]] a štyri kánonické [[Evanjelium (spisy)|evanjeliá]] (podľa [[Evanjelium podľa Marka|Mareka]], [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]], [[Evanjelium podľa Lukáša|Lukáša]] a [[Evanjelium podľa Jána|Jána]]), ktoré vznikli už v prvom storočí. Následne sú to najmä spisy [[Didaché]] (''Učenie Pána hlásané národom dvanástimi apoštolmi''). Objavili sa i iné texty, ktoré sa prehlasujú byť evanjeliami, či inými biblickými textami, avšak ich pravosť býva spochybňovaná a sú nazvané apokryfmi, napr. [[Tomášovo evanjelium]], [[Evanjelium podľa Judáša]] a iné. Tieto bývajú označované ako [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfy]]. O Ježišovom pôsobení hovorí aj rímsky historik [[Flavius Iosephus]], ktorý o ňom vo svojom diele ''Židovské starožitnosti'' tvrdí nasledovné: {{Citát | V tej dobe vystúpil Ježiš, múdry to človek, ak ho vôbec možno nazvať človekom. Bol totiž pôvodcom zázračných skutkov, učiteľom tých ľudí, ktorí radi prijímajú pravdu. Tak si získal mnohých židov a pohanov. Kristom bol tento. A keď ho na naliehanie našich popredných mužov smrťou kríža potrestal Pilát, ďalej sa ho pridŕžali tí, ktorí ho milovali. Zjavil sa im totižto tretieho dňa opäť živý, ako božskí proroci toto a tisíce iných zázračných vecí o ňom boli predpovedali. Podnes nezaniklo pokolenie tých, ktorí sa podľa neho volajú kresťanmi... | [[Flavius Iosephus]]: ''Židovské starožitnosti'' }} Novší historici a štúdiá však spochybňujú túto citáciu a pripisujú ju neskoršiemu kresťanskému opisovateľovi Flaviovho textu. Prikláňajú sa k tomu i filologické výskumy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko=Thiede | meno = Carstev Peter | titul = Svitky od Mrtvého moře a židovský původ křesťanství | vydavateľ = Volvo Globator | miesto = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-7207-549-7 | strany = 236 }} </ref> === Prvé hnutia === [[Súbor:Bamberg_Dom_Kirchgattendorfer_Altar_Mitteltafel_der_Predella.jpg|náhľad|Dvanásti apoštoli a Panna Mária, reliéf, [[Bamberský dóm]], [[Bamberg]], [[Nemecko]]]] [[Súbor:Spread_of_Christianity_to_AD_600_(1).png|náhľad|Rozšírenie kresťanstva, tmavomodré okolo roku 325, bledomodré okolo roku 600]] Počiatky kresťanstva ako náboženstva boli zložité. Kristus nebol politickým reformátorom a jeho cieľom nebola vojenská vzbura proti Rimanom<ref name= DPPF/>{{Rp|128}}, ako to niektorí jeho nasledovníci očakávali. Ježiš Kristus svojich učeníkov vyzval, aby šli do sveta a šírili jeho myšlienky medzi ľudí. V počiatku sa jeho učeníci{{--}}apoštoli zamerali na šírenie v radách židovskej komunity. Práve preto v ich spoločenstvách vznikali prvé centrá novej viery. Samotní [[Ježiš Kristus|Kristovi]] nasledovníci v ranom období náboženstva považovali stále za [[Židia|židov]] a výraznejšia diferenciácia od židovskej komunity nastala v neskoršom období po prijatí nežidovských nasledovníkov (t. j. pohanov, najmä Grékov) a nevychádzala len z radov kresťanov, ale aj z radov ortodoxných židov, ktorí odmietali spojitosť s pre nich heretickým kresťanským hnutím. Zároveň zarovno s kresťanstvom sa v Palestíne, ale i v celej [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] šírili i iné učenia, ktoré mali niektoré znaky podobné s kresťanstvom. Medzi nimi boli napr. [[Mithraizmus|mithraisti]] či učenie [[Šimon Mág|Šimona Mága]]. Samotní prví Kristovi nasledovníci sa vo svojej činnosti odlišovali. Jednak existoval smer potulných galilejských mudroslovných kazateľov, následne jeruzalemské [[Židokresťanstvo|židokresťanské hnutie]]<ref name = DRK >{{Citácia knihy | priezvisko = Vouga | meno = Francois | titul = Dejiny raného křesťanství | vydavateľ= Centrum pro studium demokracie a kultury{{--}}CDK | miesto = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 1997 | isbn = 80-85959-22-4 }} </ref>{{Rp|36{{--}}39}} ([[ebioniti]], [[elchasaiti]], [[hebreji]] či [[nazorejci]]) v ktorom sa rozlišuje apoštolský židovský a neapoštolský židovský smer a smer helenistický. Súhrn Kristových prívržencov a misionárov jeho učenia teda nemožno zúžiť len na okruh jeho apoštolov (po ktorých sa toto obdobie i nazýva ako[[Apoštolská doba]]). V raných obdobiach sa nedalo vždy presne odlíšiť, ktoré hnutie bolo heretické, nakoľko neexistovali presne ucelené dogmy a autority, ktoré by ich plošne určili. Rady vyskytujúce sa v listoch apoštolov nemali charakter cirkevno-správny ale skôr poradný a teologický. Spočiatku apoštoli a ich nasledovníci šírili kresťanstvo len medzi Židmi. Zlom nastal po konvertovaní farizeja Šavla na [[kresťanstvo]]. Šavol (odvtedy známy ako apoštol [[Pavol (apoštol)|Pavol z Tarsu]]) bol vzdelaným Židom s vplyvnými kontaktami a rímskym občianstvom. Pôvodne prenasledoval kresťanov, avšak po jeho zázračnom obrátení sa stal veľkým šíriteľom kresťanstva. Okolo roku [[50]] sa v [[Jeruzalem]]e uskutočnil tzv. [[Apoštolský koncil|apoštolský snem]], na ktorom sa jeho účastníci rozhodli, že kresťanstvo možno šíriť aj medzi nežidov.<ref name = DCP>{{Citácia knihy | priezvisko = Vladár | meno = Vojtech | odkaz na autora = Vojtech Vladár | titul = Dejiny cirkevného práva | vydavateľ = Leges | miesto = Praha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7502-238-7 | počet strán = 608 }} </ref>{{Rp|90}} Pavol a podobne aj ďalší apoštoli začali podnikať cesty po celej východnej časti Rímskej ríše. Pavlova činnosť sa zameriavala aj na vedenie bohatej korešpondencie s cirkevnými obcami, ktoré založil. Práve vďaka Pavlovej činnosti sa kresťanstvo zmenilo zo židovskej sekty na náboženstvo, ktoré sa šírilo na rozsiahlom území a Pavol si za svoju činnosť vyslúžil prezývku ''Apoštol národov''.<ref name= DPPF/>{{Rp|136}} Apoštol Pavol zároveň vo svojich listoch (epištolách) maloázijské cirkvi v Galatii, či Filipanov varuje pred falošnými prorokmi<ref name=DRK />{{Rp|99}}. Medzi prvé centrá kresťanskej viery patrila antiochijská obec, založená svätým [[Peter (apoštol)|Petrom]]. V [[Antiochia|Antiochii]] sa rozvíjal najmä helenistický prúd kresťanského hnutia<ref name=DRK />{{Rp|36{{--}}39}} a vôbec po prvýkrát objavilo označenie kresťan (''christian'')<ref>[[Skutky apoštolov|Sk]], 11,26.</ref>. Ďalšie obce vznikli v egyptskej metropole [[Alexandria|Alexandrii]], kde kresťanstvo šíril [[Marek (evanjelista)|apoštol Marek]]. Pomerne rýchlo si kresťanstvo našlo cestu i do gréckych obcí ako [[Efez]], [[Korint]], [[Galatia]], [[Konya|Ikonium]], či [[Solún]]. Kresťanské misie sem viedol najmä Pavol, ktorý s miestnymi cirkvami viedol i bohatú korešpondenciu. Okrem neho tu však pôsobili i misionári z iných obcí (ako napr. svätý [[Timotej (biskup)|Timotej]] či Apollos z Alexandrie).<ref name=DRK />{{Rp|87}} Apoštol [[Tomáš (apoštol)|Tomáš]] mal zase veľký úspech v Mezopotámskej [[Edessa (Mezopotámia)|Edesse]], ktorá bola až do vrcholného stredoveku centrom východných kresťanov a odkiaľ pochádzalo obrovské množstvo relikvií (napr. list kráľa Abgara Ježišovi, či [[Abgarov obraz]]{{--}}edesské plátno). Naopak tradičné centrá helénskej filozofie ako [[Atény]] neboli kresťanstvom dlhé obdobie príliš nadchnuté. Zaujalo ich síce kresťanské učenie o tolerancii a pokání, zároveň však odmietali teórie o zmŕtvychvstaní. V Ríme je prvá prítomnosť kresťanov doložená najneskôr v [[40. roky 1. storočia|40. rokoch 1. storočia]] (Klaudiov edikt o vyhnaní Akvilly a Priscilly).<ref name=DRK />{{Rp|90}} == Rané kresťanstvo == {{Hlavný článok|Rané kresťanstvo|Náboženstvo v Byzantskej ríši}} === Prenasledovanie kresťanov === [[Súbor:Relief_from_the_Sebasteion_depicting_Nero_and_Agrippina,_Aphrodisias_Museum,_Turkey_(20481225182).jpg|náhľad|Cisár Nero a jeho matka Agrippina, [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]], dnes Afrodisias Müzesi, [[Turecko]]]] S rozširovaním kresťanstva bol spojený vznik ďalších obcí v Rímskej ríši i mimo nej. Do cesty šíreniu novej viery sa spočiatku postavili najmä ortodoxní [[Židia]] a [[Veľká jeruzalemská rada]]. Už krátko po Kristovom umučení bol v Jeruzaleme ukameňovaný prvý mučeník [[Štefan Prvomučeník|svätý Štefan]] († okolo 33). Rímske úrady na kresťanov pôvodne nazerali ako na Židov a preto v duchu náboženskej zmierlivosti voči povoleným náboženstvám (''religio licita'') voči nim nezasahovali. Už čoskoro sa však voči kresťanom nepriateľsky naladili i rímske úrady (a niektorí cisári), ktorí nevedeli pochopiť nový kult vyznávajúci neznámeho osobného neviditeľného a jediného Boha. Niektorí Rimania dokonca kresťanov pre ich neúčasť na verejnom kulte považovali za [[Ateizmus|ateistov]]. Okolo kresťanov sa navyše nieslo isté rúško tajomna, ktoré vytvorilo priestor na ohováranie a obviňovanie neznámeho. Tak sa nakoniec i napriek tomu, že sa Rím pôvodne voči odlišným náboženstvám v ríši staval neutrálne, začala situácia meniť v neprospech prvých kresťanov.<ref name= DPPF/>{{Rp|130{{--}}131}} Situácia sa zhoršila najmä v hlavnom meste Ríme, kde v roku [[64]] vypukol obrovský požiar, z ktorého cisár [[Nero]] (54{{--}}68) obvinil kresťanov. Prvé prenasledovanie nebolo systematické, takže sa nedá porovnávať s prenasledovaniami za vlády [[Domicián]]a (81{{--}}96), [[Dioklecián]]a (284{{--}}305) či [[Galerius|Galéria]] (305{{--}}311), spôsobilo však presun kresťanov ešte viac do úzadia. Prvé kresťanské obce sa ukryli na odľahlých miestach, či v mestských katakombách alebo na vidieku. O kresťanoch sa začali šíriť reči, ktoré ich obviňovali z travičstva a príprav rôznych sprisahaní. Nie všetci cisári však kresťanov prenasledovali. O kresťanoch sa v tomto období zmieňujú aj rímski pohanskí autori ako [[Tacitus]], [[Suetonius]], či [[Flavius Iosephus]]. [[Plínius Mladší]], bitýnsky správca si od cisára [[Traján]]a (98{{--}}117) pýtal radu ako voči kresťanom postupovať, rímsky historik Tacitus kresťanov a situáciu popísal nasledovne:<ref>Tacitus: Annales 15, 44. preklad: STROBEL, L.: Kauza Kristus, Porta Libri, Bratislava, 2000. str. 81</ref> [[Súbor:Good_Shepherd_04.jpg|náhľad|Motív [[Dobrý pastier|dobrého pastiera]], [[katakomby]], nástenná maľba, [[Rímske katakomby|Domitiline katakomby]], [[3. storočie]], [[Rím]], [[Taliansko]]|vľavo]] {{Citát | ...aby umlčal tieto povesti (o požiari Ríma), zvalil Nero vinu na skupinu, ktorá bola ľuďmi nazývaná kresťania, ktorá bola pre svoje ohavnosti nenávidená a nariadil pre ňu to najhoršie mučenie. Kristus, od ktorého odvodzujú svoje meno, pretrpel ten najmimoriadnejší trest počas vlády Tibéria rukami jedného z našich prokurátorov Piláta z Pontu a tá najhoršia povera hoci na krátky čas potlačená, znovu prepukla nielen v Júdsku{{--}}pôvodnom zdroji tejto nákazy, ale dokonca aj v Ríme... | [[Tacitus]]: ''Anály'' }} [[Súbor:Istanbul_-_Museo_archeol._-_Diocleziano_(284-305_d.C.)_-_Foto_G._Dall'Orto_28-5-2006.jpg|náhľad|[[Dioklecián]], [[busta]], koniec [[3. storočie|3. storočia]], dnes: [[Arkeoloji Müzeleri]], [[Istanbul]], [[Turecko]], Inv. No. 4864 T]] Po Nerónovom ďalšie prenasledovanie nastalo za vlády [[Domicián]]a (81{{--}}96). V [[2. storočie|2. storočí]], keď sa vlády v Ríme ujala [[severovská dynastia]] nastalo pre kresťanov pokojné obdobie, pretože prípadné prenasledovania vychádzali len zo strany správcov provincií. V roku [[212]] sa dokonca kresťania podobne ako ostatní obyvatelia ríše prostredníctvom [[Constitutio Antoniniana]] stali rímskymi občanmi. Naplno sa prenasledovania začali v [[3. storočie|3. storočí]] vládou [[Maximinus Thrax|Maximina Thraxa]] (235{{--}}238). Obeťami Maximiánovho prenasledovania boli mnohí kresťania, medzi nimi i prvý protipápež [[Hippolytos Rímsky|Hyppolytos]] († 235/236). Najtvrdšie prenasledovanie pretrvávalo počas vlády cisárov [[Décius|Décia]] (249{{--}}251), [[Valerián (cisár)|Valeriána]] (253{{--}}260) a [[Dioklecián]]a (284{{--}}305). Práve za vlády cisára Décia bol vydaný edikt, ktorý (až na výnimku pre židov) prikazoval obyvateľom ríše uctievať cisára ako božstvo. Obyvatelia ríše, ktorí sa odmietli zúčastňovať na dni verejných modlitieb ''supplicatio'', boli odsúdení na smrť. Medzi kresťanskými mučeníkmi bol aj pápež [[Fabián (pápež)|Fabián]]. Po jeho smrti vypuklo druhé protipápežstvo, keď sa [[Novacián (protipápež)|Novacián]] prehlásil za Fabiánovho nástupcu. Posledné veľké prenasledovanie sa odohralo koncom [[3. storočie|3. storočia]] za vlády [[Dioklecián]]a a jeho spoluvládcov (Dioklecián rozdelil ríšu na dve časti so štyrmi vládcami). Dioklecián však neprenasledoval len kresťanov, ale i iné náboženstvá v ríši, medzi nimi najmä [[Manicheizmus|manichejcov]]. Prenasledovanie na Západe sa predbežne skončilo po tom, čo sa cisárom stal Konštantín, na Východe bol náboženský zmier ustanovený [[Nikomedijský edikt|Nikomedijským ediktom]] z roku [[311]], ktorý vydal zomierajúci cisár [[Galerius]] (305{{--}}311).<ref name= DPPF/>{{Rp|139}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clauss | meno = Manfred | titul = Konstantin Veliký{{--}}Římský císař mezi pohanstvím a křesťanstvím | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 2005 | strany = 29 }} </ref> {{Citát | Medzi nariadeniami, ktoré neustále vydávame pre dobro a úžitok štátu, chtiac uzdraviť celý organizmus v súlade s podstatou starých rímskych zákonov a rímskeho poriadku....(sa ustanovuje).... Nech sú opäť kresťanmi a stavajú si svoje miesta na stretnutia za predpokladu, že neurobia nič proti poriadku... Podľa nášho súčasného súhlasu by sa kresťania mali modliť k svojmu bohu a prosiť o dobro pre nás, pre štát a pre seba, aby štát zostal pevný a žili bezpečne vo svojich domovoch. | '' Nikomedijský edikt ''(časť) }} Iné zdroje Galeriov edikt označujú za [[Serdický edikt|serdický]]. Jeho trvanie a významnosť však nebola dlhá, pretože v roku [[313]] bol prekrytý tzv. [[Milánsky edikt|Milánskym ediktom]] vydaným cisárom [[Konštantín I. (cisár)|Konštantínom]] (306{{--}}324) a [[Licinius|Liciniom]] (308{{--}}324). Situácia sa pre slobodu vierovyznania v ríši začala meniť. === Vývoj kresťanstva v antike === Samotní kresťania sa v prvých storočiach o politiku a svetské záležitosti príliš nezaujímali. Postupom času si kresťania začínali uvedomovať, že koniec sveta nepríde tak skoro ako očakávali a začali prehodnocovať svoj postoj k svetským záležitostiam. Začali sa viac venovať politike a verejnému životu, rozvíjalo sa ich umenie a vznikali prvé snahy o prepojenie kresťanstva s antickou vzdelanosťou a kultúrou. Od najranejších období sa v rámci kresťanstva začala tvoriť i štruktúra cirkvi. Pôvodne bola pomerne jednoduchá, veriaci sa schádzali na tajných zhromaždeniach (''ecclesia'') a na ich čele stáli starejší ([[presbyter]]i), pomocníci ([[diakon]]ovia) a [[Episkopát|episkopi]] (nástupcovia apoštolov, neskôr označovaní ako biskupi). Jednotlivé spoločenstvá (cirkvi) sa postupne integrovali a členovia spoločenstiev sa stali bratmi a sestrami vo viere, a tvoririli Cirkev, tajomné Kristovo telo (''corpus Chrisiani mysticum'').<ref name= DPPF/>{{Rp|134}} Problémom kresťanskej vierouky zostávalo, že bola značne roztrúsená a stála len na autorite jednotlivých apoštolov, resp. kazateľov, či biskupov. Existovali síce posvätné texty Biblie, neexistovali však ucelenejšie dogmy, vysvetlenia a školy, ktoré by kresťanské učenie zjednotili. Takisto sa spočiatku takmer nik (až na apoštola Pavla) nevenoval filozofickému aspektu viery, a kresťanské učenie sa opieralo výlučne o sprostredkované teologické informácie o [[Zjavenie|Zjavení]]. Prvá kresťanská inteligencia sa sformovala v [[2. storočie|2. storočí]]. Šlo o [[Cirkevný otec (stredovek)|cirkevných otcov]], ktorí boli zväčša biskupmi vo významnejších kresťanských obciach. Ich učenie sa podľa latinského slova ''patres'' označuje ako [[patristika]]. Cirkevní otcovia v najranejšom období sa venovali najmä spisom na obranu viery{{--}}[[Apologéti (rané kresťanstvo)|apologézam]]. [[Súbor:El_Evangelio_de_Tomás-Gospel_of_Thomas-_Codex_II_Manuscritos_de_Nag_Hammadi-The_Nag_Hammadi_manuscripts.png|náhľad|[[Tomášovo evanjelium|Tomášovo envanjelium]], [[4. storočie]], [[Nag Hammadi Codex II]]]] Medzi prvých priekopníkov patril mimo iné svätý [[Justinus]] († 165). Práve svätý Justín ako vzdelaný filozof, ktorý študoval i staroveké spisy ako jeden z prvých otvoril kresťanstvu dvere k starogréckym filozofom, na ktorých kresťanské učenie neskôr nadviazalo, [[Sokrates|Sokrata]] dokonca nazval kresťanom pred Kristom. Ďalšími významnými ranými apogolétmi boli [[Athénagoras z Atén]] († okolo 190) či [[Irenej z Lyonu]] († okolo 202). Spolu s rozvojom teologického hnutia sa ale vytvoril i priestor pre prvé [[Heréza|herézy]]. Jedným z prvých heretikov bol biskup [[Markión zo Sinope]] († okolo 160) spolu so svojimi prívržencami ([[markionizmus]]). Niektoré ranokresťanské herézy mali značne [[Gnóza|gnosticistický rozmer]]{{--}}napr. učenie [[Valentinos Egyptský|Valentina Egyptského]] († okolo 160; tzv [[valentinovci]]) a väčšina apokryfných diel je tiež gnostického charakteru. Asi najvýznamnejšie gnostické diela (a apokryfy) sú ''[[rukopisy z Nag Hammádí]]''. Na druhú stranu, nie všetci kresťania boli otvorení prijať čo i len časť pohanského učenia. Významným kresťanským otcom na Západe bol Kartáginec [[Tertulián]] († okolo 220), ktorý síce ovládal rímsku rétoriku (pôsobil v súdnictve), zásadne však odmietal gréckych filozofov a klasikov. I napriek tomu však Tertulián priniesol kresťanstvu mnohé inovácie a práve uňho sa začala formovať kresťanská prirodzeno-právna škola. Po jeho smrti však západná časť ríše v patristických elitách na čas ustúpila Východu. Vo východných metropolách [[Alexandria|Alexandii]] a [[Antiochia|Antiochii]] vznikajú v 2.{{--}}3. storočí prvé veľké teologicko-filozofické školy. Zrejme najvýznamnejšími mysliteľmi Východu boli [[Klement Alexandrijský]] († okolo 215) a [[Órigenes]] († okolo 253).<ref name= DPPF/>{{Rp|133}} V 2. a 3. storočí zároveň vzniká i ucelenejšia štruktúra cirkevnej správy. Cirkevné spoločenstvo sa zbavilo prvotného spoločenského radikalizmu. Z biskupov sa stali nielen správcovia jednotlivých diecéz ale i sudcami v sporoch, či neskôr im bola zverená i obrana miest.<ref name= DPPF/>{{Rp|138}} Takisto sa vytvárali prvé zaužívané pravidlá a zvyklosti. Nový biskup napr. žiadal okolité diecézy, či významnejšie kresťanské sídla (metropoly) o „prijatie do spoločenstva“ (''communio''). Pri kostoloch vznikali takisto ďalšie úrady pomocníkov biskupa{{--}}sekretári, či pokladníci. Naďalej pôsobili aj staršie funkcie diakonov, či presbyterov.<ref name="CDAS">{{Citácia knihy | titul = Církevní dějiny: Antika a středověk | vydavateľ = [[Grada Publishing]] | rok = 2013 | isbn = 978-80-247-3719-5 | miesto = Praha | meno = Suchánek | priezvisko = Drahomír | meno2 = Drška | priezvisko2 = Václav | kapitola = Organizace a kult rané církve | strany = }} </ref> == Kresťanstvo po Milánskom edikte == [[Súbor:Byzantinischer_Mosaizist_um_1000_002.jpg|náhľad|Cisár [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín Veľký]], [[mozaika]], okolo [[1000]], [[Hagia Sofia]], [[Istanbul]], [[Turecko]]]] Pravdepodobne najvýznamnejšou udalosťou v ranokresťanských dejinách bolo prijatie [[Milánsky edikt|Milánskeho ediktu]] (právne skôr [[reskript]]u alebo [[výnos]]u). Edikt spolu vydali západný cisár [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] (306{{--}}324) a východný cisár [[Licinius]] (308{{--}}324) v roku [[313]]. Podľa ranokresťanského historika [[Eusebios z Kaisareie|Eusébia z Kaiserie]] († 339) za zázračnú zmenu v cisárskej politike mohlo nebeské znamenie, ktoré sa cisárovi Konštantínovi zjavilo pred [[Bitka pri Mulvijskom moste|bitkou na Milvijskom moste]] (312). Edikt nezrovnoprávnil len kresťanstvo, ale priniesol slobodu vierovyznania pre všetky náboženstvá. Pravdou však zostáva, že po jeho prijatí to bolo najmä kresťanstvo, ktoré sa rozmohlo a ktoré sa stávalo dominantným hnutím v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. {{Citát | Už skôr sme prišli k presvedčeniu nebrániť náboženskej slobode, ale každému podľa jeho názoru a vôle dovoliť slobodne vykonávať náboženské úkony. Dali sme príkaz, že každý a menovite i kresťania si smú ponechať vieru nimi slobodne zvoleného náboženstva. Keď sme my, ja cisár Konštantín a ja cisár Licinius potom šťastne prišli do Milána a dosiahli všetko, čo bolo potrebné k spokojnosti a prospechu štátu....my kresťanom i všetkým iným dávame slobodnú voľbu zvoliť si náboženstvo aké chcú, aby božstvo, či akákoľvek nebeská bytosť mohli byť nám i všetkým, ktorí žijú pod našou autoritou milostivo naklonené... Čo sa týka kresťanov, nariaďujeme ešte okrem toho, aby si (prétorský prefekt) im miesta, kde sa skôr zhromažďovali, ak aj ti nami bolo nariadené inak...bezplatne bez akéhokoľvek nároku na náhradu, bez váhania a výčitiek vrátil... | [[Milánsky edikt]] v Eusebiových ''Cirkevných dejinách'', Kniha X. Opisy cisárskych nariadení, úryvky }} Legalizácia kresťanstva spustila nevídaný rozvoj kresťanského sveta. Začalo vznikať prvé [[Ranokresťanské umenie|kresťanské umenie]], prvé kresťanské chrámy a znásobila sa tvorba literárnych diel. Sám cisár Konštantín, ktorý hoci prijal krst až tesne pred smrťou, sa počas svojej vlády horlivo zaujímal o kresťanstvo a držal patronát nad prvými ekumenickými koncilmi. Konštantín daroval cirkvi prvé kostoly a majetky, sám dokonca založil prvú [[Bazilika svätého Petra|baziliku nad hrobom svätého Petra]] vo [[Vatikán]]e.<ref name = ČZED>{{Citácia knihy | priezvisko = Šarochová | meno = Gabriela V | titul = České země v evropských dějinách | zväzok = první: do roku 1492 | typ zväzku = Díl | vydavateľ = [[Nakladatelství Paseka|Paseka]] | miesto = Praha | rok = 2006 | isbn = 80-7185-791-2 | počet strán = 392 }} </ref>{{Rp|40}} Konštantín ďalej preniesol ťažisko rímskej moci na Východ, kde založil mesto [[Konštantínopol]]. Mesto na mieste staršej osady Byzantion sa stalo „Novým Rímom“, ktorý mal byť narozdiel od svojho predchodcu kresťanský. Konštantínova matka svätá [[Svätá Helena (cisárovná)|Helena]] zase stála pri vzniku pútnickej tradície. [[Súbor:Nicaea_icon.jpg|vľavo|náhľad|[[Prvý nicejský koncil]], [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] a biskupi sa ustanovujú na [[Krédo|Kréde]], olej na doske (ikona)]] === Prvý koncil v Nikáji a arianizmus === Čoskoro po zrovnoprávnení kresťanstva sa ukázala nutnosť zvolania všeobecného koncilu, na ktorom by sa scelila kresťanská náuka a vyriešili najpálčivejšie problémy. V roku [[325]] sa preto v maloázijskej [[İznik|Nikáji]] konal prvý ekumenický koncil ([[Prvý nicejský koncil]]), ktorý odštartoval dlhodobú tradíciu všeobecných koncilov. Okrem všeobecných koncilov sa v kresťanských spoločenstvách často konali i čiastkové synody, či miestne koncily, ktoré riešili problémy určitej cirkevnej provincie. Výsledkom koncilu v Nikáji bol prvý všeobecný ucelený program kresťanskej viery{{--}}[[nicejské vyznanie viery]]{{--}}[[Krédo]]. Výsledkom koncilových jednaní bolo aj zavrhnutie [[Arianizmus|ariánskej náuky]]. Podľa učenia egyptského kňaza [[Areios (kresťan z Alexandrie)|Areia]] († 336) bol Kristus stvorený a nie splodený a teda nebol rovnakej podstaty ako Boh Otec, čo by znamenalo, že Kristus je odlišný od božského Otca a jemu podriadený. Areios bol poslaný do vyhnanstva, no neskôr mu bolo povolené vrátiť sa. I napriek pohotovej reakcii Areiových odporcov sa arianizmus nepodarilo hneď poraziť a ten sa rozšíril po celej Rímskej ríši a stúpencov našiel i v radoch germánskych kráľovstiev. Medzi germánskych Gótov kresťanstvo priniesol rímsky biskup [[Wulfila]], ktorý dokonca preložil do ich jazyka [[Biblia|Bibliu]]. Neskôr, keď bol arianizmus v Rímskej ríši na úpadku, Germáni tento smer i pre kultúrno-politické príčiny horlivo opatrovali. Ostrogótsky ariánsky kráľ [[Teodorich I.]] ([[419]]{{--}}[[451]]) dokonca uväznil pápeža [[Ján I. (pápež)|Jána I.]] († 526).<ref name = ČZED/>{{Rp|42}} Úplne sa arianizmus podarilo odstrániť až v [[8. storočie|8. storočí]] a to osobitne vďaka [[Frankovia|Frankom]], ktorých kráľ [[Chlodovik I.]] (481{{--}}511) v roku [[498]] prijal katolícky krst. Ďalším veľkým ranokresťanským sporom, pôvodne schizmou bol [[donatizmus]]. === Rím po Konštantínovi I. === [[Súbor:Anthonis_van_Dyck_005.jpg|náhľad|[[Anthonis van Dyck]], ''Svätý Ambróz bráni Teodóziovi I. vo vstupe do Milánskej katedrály'', olej na plátne, medzi 1619 a 1620, dnes [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]]] Zvrátiť nový kresťanský ráz rímskej spoločnosti sa ešte krátko po smrti [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]] pokúsil cisár [[Julián (cisár)|Julián Apostata]] (361{{--}}363), cisár starého rímsko-helenistického štýlu a veľký vzdelanec, avšak po jeho smrti už žiaden z cisárov nemal o staré náboženstvo záujem. Horlivý zástancom kresťanstva bol cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Teodózius I.]] (379{{--}}394). Ten v roku [[380]] ediktom ''Cunctos Populos'' de facto ustanovil koncilové kresťanstvo hlavným náboženstvom ríše a počas svojej vlády niekedy až fanaticky prenasledoval odporcov kresťanstva. Potláčal aj staré pohanské tradície. V roku [[381]] [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Teodózius I.]] zvolal do [[Konštantínopol]]a [[Prvý carihradský koncil|druhý ekumenický koncil]], na ktorom bolo opäť odsúdené ariánstvo i jeho odnože a znovu bolo schválené [[nikajské vyznanie viery]]. V rokoch 393/394 boli oficiálne zakázané [[Olympijské hry (starovek)|olympijské hry]] a postupne bolo z rôznych dôvodov zatvorených, či zničených viacero pohanských chrámov (medzi nimi [[Chrám Dia Olympského|Diov chrám v Olympii]], či alexandrijské [[Serapeum (Alexandria)|Serapeum]]). Moc kresťanskej cirkvi v tomto období bol už vďaka autorite jednotlivých predstaviteľov značný. Milánsky biskup [[Ambrosius Milánsky|Ambróz]] († 397) sa dokonca postavil voči samotnému cisárovi a ten musel vykonať pokánie za svoje činy. Vzťah kresťanov a pohanov pôvodne nebol vyhrotený. Ako však kresťanstvo sililo, začalo sa jeho postavenie prejavovať i vo vzťahu k pohanom a naberať silnejúci odpor a nenávisť. Nikdy sa však kresťanská antipatia voči nim nepreniesla do podobného prenasledovania, aké zažili kresťania v starovekom Ríme. Predsa sa však už v tomto období objavili individuálne excesy ako napríklad zavraždenie alexandrijskej novoplatoničky [[Hypatia|Hypatie]] v roku [[415]]. Nové možnosti kresťanstva spojené so ziskom mocenského vplyvu boli pre prvotnú kresťanskú myšlienku dvojsečnou zbraňou, okrem nástrojov pre presadzovanie svojich záujmov totiž zásadne vzrastalo riziko zosvetštenia záujmov Cirkvi. [[Súbor:Katharinenkloster_Sinai_BW_2.jpg|vľavo|náhľad|[[Kláštor svätej Kataríny]], [[Sinajský polostrov|Sinaj]], [[Egypt]]]] === Mníšstvo a patristická filozofia === {{Hlavný článok|Patristika|Náboženstvo v Byzantskej ríši}}[[Súbor:Monasticizmus vývoj.jpg|náhľad|Kláštory, pútnické miesta a šírenie monasticizmu z Egypta (4. až 6. storočie).]] V [[4. storočie|4. storočí]] začala svoj ráz meniť taktiež kresťanská filozofia.<ref name= DPPF/>{{Rp|141}} Reakciou na nové smerovanie spoločenstva k svetskej spoločnosti bol vznik pustovníckeho života v [[Egypt]]e. Medzi prvých priekopníkov a tzv. [[Púštni otcovia|púštnych otcov]] patril svätý [[Anton Veľký]]. [[Pachomios Veľký]] zase v protiklade s osamelým pustovníctvom vyzdvihol život v komunite mníchov a stal sa zakladateľom [[cenobitizmus|cenobitského (koinobitského) kláštorného života]]. V 4. storočí sa na Východe rozvíjala teologická škola [[Kapadócka škola|kapadóckych otcov.]] Jeden z jej predstaviteľov, [[Bazil Veľký]], bol zároveň zakladateľom hnutia [[Rád svätého Bazila Veľkého|baziliánov]]. Ich kláštorné pravidlá sa od egyptskej mníšskej tradície líšili. Kláštorný život chápal nie ako osamelé pustovníctvo v cele, či v jaskyni ale ako hierarchické spoločenstvo so spoločným cieľom, do ktorého osoby vstupujú zo slobodnej vôle a ku ktorého zásadám sa slobodne zaväzujú.<ref name = ČZED/>{{Rp|49}} Na Západe isté pravidlá{{--}}regule vytvoril [[Augustín z Hippa]] a k tvorbe vlastnej rehole či rádu dochádza až v 6. storočí ([[Benedikt z Nursie]]). [[Súbor:Augustine_Lateran.jpg|vľavo|náhľad|[[Augustín z Hippa]], [[freska]], [[6. storočie]], [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránska bazilika]], [[Rím]], [[Taliansko]]]] [[Súbor:Vasil.jpg|náhľad|[[Bazil Veľký]], jeden z kapadóckych otcov, maľba na doska (ikona)]] Najmladší z kapadóckych otcov [[Gregor Nysský]] vo svojich ranokresťanských dielach spojil platónsku tradíciu a kresťanský mysticizmus. Na Západe v platónskom duchu pokračoval nástupca [[Ambrosius Milánsky|Ambrosia Milánskeho]]{{--}}[[Augustín z Hippa]]. Bohatý a vzdelaný konvertita sa už počas svojho života tešil obrovskému uznaniu a o jeho diela bol obrovský záujem. Jeho dielo bolo dokonca jeho prívržencami publikované nedokončené bez jeho vedomia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.medievalists.net/2018/04/how-st-augustines-works-made-it-into-the-middle-ages/ | vydavateľ = Medievalist | dátum prístupu = 2019-08-28 }} </ref> Jedným z Augustínových prelomových diel bol spis ''[[O Božej obci]]'', ktorá zápasí s pozemskou svetskou ríšou. V antickom období, v ktorom už bolo cítiť úpadok západného Ríma a cítiť skepsu a úpadok tak Augustín vniesol do filozofie nového ducha. Predstavil prvú kresťanskú politickú teóriu, akýsi konkordát medzi svetskou vládou a náboženstvom, nie však [[Teokracia|teokraciu]].<ref name= DPPF/>{{Rp|147}} Augustínov prínos pre kresťanstvo nespočíval len v kresťanskej filozofii a [[Teológia|teológii]] (v ktorej až do obdobia [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] nemal naozajstnú konkurenciu), ale i v práve a politológii. Augustín taktiež bojoval proti heréze britského mnícha [[Pelagius|Pelagia]], ktorého učenie bolo značne deterministické a odmietalo účinnosť Božieho Milosrdenstva a nutnosť krstu. Spásu duše pripočítalo len ľudskému správaniu. Ďalším Augustínovým úspechom bol zmier s herézou [[Novaciáni|novaciánov]] a [[Donatisti|donatistov]], ktorí si vytvorili vlastnú rigidne-zélotskú, dobre organizovanú a štruktúrovanú cirkev. Odmietali do kresťanského spoločenstva prijať bývalých kresťanských odpadlíkov (tzv. lapsi). Začiatkom 5. storočia preložil [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Svätý Hieronym]] Bibliu do latinčiny (tzv. [[Vulgáta]]). I vďaka tomu sa latinčina postupne stala najbežnejším jazykom kresťanských vzdelancov na Západe. Na Východe obdobné postavenie získala gréčtina. Od 3. storočia vznikajú prvé diela o cirkevných dejinách. Medzi raných historikov patria napr. [[Eusebios z Kaisareie|Eusébios z Cézarey]] a následne [[Sokrates Scholastikos]] a [[Evagrios Scholastikos]]. === Herézy a ekumenické koncily === [[Súbor:Museum_für_Indische_Kunst_Dahlem_Berlin_Mai_2006_061.jpg|náhľad|[[Cirkev Východu|Nestoriánski]] kňazi počas kvetnej nedele, nástenná maľba, 7.{{--}}8. storočie, [[Kao-čchang]], Západná Čína, dnes [[Museum für Indische Kunst]], [[Berlín|Berlin]], [[Nemecko]]]] [[Súbor:Church_of_the_East_in_the_Middle_Ages.svg|náhľad|Rozšírenie (nestoriánskej) [[Cirkev Východu|Cirkvi Východu]] v Ázii|vľavo]] V 4. storočí sa na Východe rozpútal spor s novou herézou vyvolanou konštatinopolským patriarchom [[Nestorius|Nestorom]] ([[nestoriánstvo]]). Spor, ktorý sa viedol medzi [[Antiochijská škola|antiochijskou školou]] (zastupovanou Nestoriom) a [[Alexandrijská škola|alexandrijskou školou]] ([[Klement Alexandrijský]]; † okolo 215) sa týkal Kristovho božstva. Podľa Nestorovho učenia matka Ježiša Krista nebola Bohorodičkou ([[Theotokos]]) ale len nositeľkou Krista [[Christotokos]]. To by znamenalo, že Kristus sa nenarodil ako Boh, ale že božstvo v Kristovi iba prebývalo, t. j. bol by dvoma osobami zároveň. [[Nestoriánstvo]] (a okrem neho i [[pelagianizmus]]) bolo odsúdené na [[Efezský koncil|Efezskom koncile]] (3. ekumenický) v roku [[431]] zvolanom cisárom [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Teodóziom II.]] (408{{--}}450). Krajnú opozíciu nestoriánom vytvorilo učenie [[Monofyzitizmus|monofyzitov]] (''monos'' + ''fyzis''{{--}}jedna podstata), ktorého prvým hlavným prívržencom bol kňaz [[Eutyches]]. Ten naopak úplne spochybnil Kristovu ľudskosť a videl v Ježišovi iba jednu osobu{{--}}Božiu. Na stranu monofyzitov sa postavila aj [[alexandrijská škola]] (a patriarcha), kým Konštantínopol a najmä Rím ju odmietli. Eustyches bol dočasne zosadený, avšak cisár [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Teodózius II.]] pod vplyvom alexandrijského patriarchu [[Eutyches|Eustycha]] na tzv. [[Lupičská synoda|lupičskej (alebo aj zbojníckej) synode]] v [[Efez]]e rehabilitoval. Pápež [[Lev I. (pápež)|Lev I.]] pobúrený tým, že jeho poslovia neboli vypočutí požadoval zvolanie nového koncilu. Ten sa vykonal až po smrti cisára [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Teodózia II.]] v [[Chalcedónsky koncil|Chalkedóne]] ([[451]]). Koncil znovu odsúdil [[Nestoriánstvo|nestoriánsto]] a okrem neho i monofyzitizmus. Oficiálna náuka Kristovej dvojosobnosti{{--}}''[[diofyzitizmus]]'' a hlavný kresťanský smer sa preto od tohto obdobia podľa koncilu nazýva aj (post)chalcedónske kresťanstvo. [[Nestoriánstvo|Nestoriáni]] svoje učenie ani po dvoch ekumenických konciloch nezavrhli a ich náuka sa ďalej šírila vo východných častiach ríše. Mnohí jeho prívrženci hľadali oporu v Byzancii nepriateľsky naladenej [[Perzská ríša|Perzskej ríši]] a cez ňu sa ich učenie rozšírilo až do [[Tchang (dynastia)|tchangskej]] Číny. Nutno spomenúť, že v tomto období už na Východe isté kresťanské obce existovali. Podľa kresťanskej tradície už apoštol [[Tomáš (apoštol)|Tomáš]] založil v indickom [[Malabar]]e niekoľko kresťanských obcí.<ref>VADAKKERA, Benecict. ''Origin of Christianity in India{{--}}A Historiographical Critique''. (2007). {{ISBN|81-7495-258-6}}.</ref><ref name="missick">{{cite journal | title = Mar Thoma: The Apostolic Foundation of the Assyrian Church and the Christians of St. Thomas in India | author = Stephen Andrew Missick | journal = Journal of Assyrian Academic studies | url = http://www.jaas.org/edocs/v14n2/missick.pdf | format = PDF | ref = harv }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080227170937/http://www.jaas.org/edocs/v14n2/missick.pdf |date=2008-02-27 }}</ref> V Indii ďalej pôsobil i učiteľ [[Klement Alexandrijský|Klementa Alexandrijského]] [[Pantainos Alexandrijský|Pantainos]], podľa ktorého správ mal v Indii pôsobiť i apoštol [[Bartolomej (apoštol)|Bartolomej]].<ref>S. S. Koder, "History of the Jews in Kerala", in the St. Thomas Christian Encyclopaedia of India, Vol. II, 1973, pp. 183 ff. (anglicky)</ref><ref>''[http://www.fatym.com/taf/knihy/patrol/p_cdej.htm#10-5 Cirkevné dejiny]'' podľa Eusebius. Kniha V. Kapitola 10. Filozof Panteanus</ref> Podobne sa koncilom nepodarilo odstrániť ani [[monofyzitizmus]] (resp. miafyzitizmus), ktorý sa šíril v Egypte a Sýrii. V nasledujúcom období tieto teologické spory spôsobili odcudzenie východných území [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] voči centrálnej správe v Konštantínopole. Na Západe sa roku [[476]] sa rozpadla rímska cisárska moc a hlavnú autoritu od cisárov postupne prevzali pápeži. Ich moc silnela už v priebehu 5. storočia. Pápež [[Lev I. (pápež)|Lev I. Veľký]] napríklad dosiahol záchranu mesta [[Rím]] a jeho obyvateľov pred vyvraždením [[Atila (kráľ)|Atilovými]] [[Huni|Hunmi]]. Pápeži prijali pôvodne pohanský titul rímskych cisárov ''[[pontifex maximus]]'' a legitimizovali svoju svetskú moc nad Západom prostredníctvom tzv. [[Konštantínova donácia|Konštantínovej donácie]]. [[Súbor:Anastasis_Pio_Christiano_Inv31525.jpg|náhľad|''Chiró'', [[Kristov monogram]], panel zo sarkofágu, okolo [[350]], [[Tor Marancia]], dnes [[Musei Vaticani]], [[Vatikán]]]] === Ranokresťanské umenie === {{Hlavný článok|Ranokresťanské umenie}} [[Ranokresťanské umenie]] bolo výrazne ovplyvnené orientálnym chápaním umenia a mystickými tradíciami [[Judaizmus|judaizmu]]. V prvých dvoch storočiach sa prísne dodržiaval zákaz akéhokoľvek figurálneho zobrazovania{{--}}zákaz modlárstva{{--}}idolatrie. Z toho dôvodu sa nezachovali výraznejšie prejavy umenia. Od [[3. storočie|3. storočia]] sa pomaly zaviedlo používanie obrazov. Táto zmena súvisela s procesom prispôsobovania sa k [[Antická kultúra|antickej kultúre]] a tradíciám [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Už za vlády Konštantína I. sa presadilo budovanie rozsiahlejších svätýň ako odpoveď na rýchly nárast počtu kresťanov v [[Rímska ríša|Rímskej ríši]]. Medzi prvé miesta, kde sa mohlo kresťanské umenie prejaviť patria katakomby v [[Rím]]e, [[Neapol]]e a na [[Sicília|Sicílii]], neskôr prvé kresťanské sídla vôbec. Špecifickými typmi ranokresťanskéhu umenia boli koptské a arménske kresťanské umenie. Od 6. storočia rozpoznávame byzantské umenie, ktoré sa vyvinulo z rankresťanského a okrem neho rôzne západné (najmä germánske{{--}}ostrogótske, vizigótske,...) školy. Nakoniec na Západe prevládol [[románsky štýl]] a na Východe sa ďalej rozvíjalo umenie Byzantskej ríše a kresťanské orientálne štýly. [[Súbor:Hagia_Sophia_B12-40.jpg|náhľad|[[Hagia Sofia]], exteriér najväčšej kresťanskej baziliky raného stredoveku, [[Istanbul]], [[Turecko]]]] == Raný stredovek == Stredoveká spoločnosť bola pomerne odlišná od spoločnosti antickej. Európsky kultúrny prerod na základoch rímskeho práva, gréckej múdrosti a kresťanského učenia trval mnohé storočia a najmä spočiatku boli na Západe nositeľmi antického dedičstva kresťanské inštitúcie. Barbarské národy, ktoré svojou nacionalizáciou premohli rímsky občiansky systém si na Západe vytvorili viaceré kráľovstvá, ktoré však poväčšinou nedokázali dlhodobo pretrvať. Kresťanské cirkvi (koncilová i ariánska) sa pokúšali na kresťanstvo skonvertovať čo najviac kmeňov. Spolu s konverziou sa menil i charakter pohanskej spoločnosti, germánske obyčajové právo i vnímanie sveta. Od 6. storočia vznikajú i prvé ucelenejšie zbierky cirkevných zákonov{{--}}kánonov, vznikajú zbierky ''Dionýziana, Hispana''<ref name= DPPF/>{{Rp|159}}, či [[pseudo-izidoriánske dekretálie]] a iné falzifikáty [[Franská ríša|Franskej ríše]].<ref name = DCP/>{{Rp|154{{--}}156}} === Justiniánske obdobie === {{Hlavný článok|Ranobyzantské obdobie|Justinián I.|Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období}} [[Súbor:Meister_von_San_Vitale_in_Ravenna.jpg|náhľad|Cisár [[Justinián I.]], [[mozaika]], [[6. storočie]], [[Bazilika San Vitale|San Vitale]], [[Ravenna]], [[Taliansko]]]] Odlišný vývoj v tomto období badať na Východe. Cisár [[Justinián I.]] sa ešte síce pokúsil obnoviť moc rímskej ríše na Západe a jeho obdobia prinieslo definitívne víťazstvo nad pohanstvom, zároveň však už naznačovalo postupný úpadok. V roku [[529]] bola zatvorená [[Platónska akadémia]], v talianskom [[Monte Cassino]] však zase začala pod vedením [[Benedikt z Nursie|Benedikta z Nursie]] vznikať nová [[Rád svätého Benedikta|benediktínska]] epizóda kresťanstva a vzdelanosti. Vláda raných východorímskych (a byzantských) vládcov ešte nesie isté znaky [[Cézaropapizmus|cézaropapizmu]]. Byzantský panovník stál na čele kresťanského spoločenstva a aktívne zasahoval do diania v cirkvi. Patriarchov i pápeža považoval za svojich podriadených a mal určité výsady v rámci liturgie, zároveň ich však vždy vykonával ako laik a nenahrádzal úlohu kléru. Za vlády Justiniána sa kresťanstvo šíri ďalej do [[Núbia|Núbie]] i na Balkán, kde sa usídlili rôzne kmene. I vďaka cisárovnej [[Theodora (6. storočie)|Theodore]], ktorá však podporovala [[monofyzitizmus]] (resp. [[miafyzitizmus]]) sa však do týchto oblastí rozšíril najmä neortodoxný smer kresťanstva. Rozkol medzi kresťanmi sa v religióznej Byzancii prejavoval i bežnom živote. Napríklad vo [[Déma|frakciách]] športových tímov v [[Hipodróm (Konštantínopol)|Hipodróme]] podľa niektorých názorov modrí predstavovali najmä ortodoxiu a zelení monofyzitizmus. Takisto sa viac začali prehlbovať ideové rozpory medzi Východom a Západom, vznikajú prvé rozkoly ako [[akakiánska schizma]], či tzv. [[spor o tri kapitoly]]. Práve tento problém mal riešiť [[Druhý carihradský koncil|Druhý konštatinopolský koncil]] v roku [[553]] zvolaný cisárom Justiniánom I. Nasledujúci cisári sa spory s monofyzitmi snažili vyriešiť kompromismi, ktoré však riešenie nepriniesli, ba čo viac pobúrili všetky zúčastnené strany. Učenia [[Monotheletizmus|monotheletizmu]] a [[Monoenergizmus|monoenergizmu]] (presadzovaným za vlády [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleia]]) tak boli nakoniec tiež odsúdené, monotheletizmus [[Tretí carihradský koncil|Tretím konštatinopolským koncilom]] v rokoch [[680]]{{--}}[[681]]. [[Súbor:Conquête_de_l'Islam_à_la_chute_des_Omeyyades_de.svg|náhľad|Expanzia [[islam]]u od [[7. storočie|7. storočia]] po jeho vrcholné obdobie|vľavo]] === Islam === {{Hlavný článok|Dejiny islamu}} V 6. storočí sa kresťanstvu objavil nový ideologicko-mocenský oponent{{--}}[[islam]]. Arabský prorok [[Mohamed]] odsúdený svojimi spoluobčanmi v [[Mekka|Mekke]] odišiel do susednej [[Medina|Mediny]], kde v roku [[622]] vytvoril [[Umma|''ummu'']]{{--}}moslimské spoločenstvo. Pod vlajkou nového náboženstva následne umma začala zjednocovať arabské kmene pod centrálnu správu a konvertovať ich príslušníkov k islamu. Čoskoro sa [[Arabská ríša]] stala dostatočne silnou, aby mohla vyzvať susedné veľmoci{{--}}kresťanskú [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] a [[Zoroastrizmus|zoroastrijskú]] [[Perzská ríša|Perzskú ríšu]]. Obe ríše vyčerpané vzájomnými bojmi nedokázali efektívne zabrániť arabskej expanzii. Kým [[Perzská ríša]] sa rozpadla, Byzancia dokázala i napriek strate východných provincií voči arabskému tlaku odolať. [[Arabská ríša|Arabi]] sa v 6. a 7. storočí stali pánmi nad východnými kresťanskými územiami obývanými [[Monofyzitizmus|monofyzitmi]] a [[Nestoriánstvo|nestoriánmi]]. Tí sa voči cudzím dobyvateľom nestavali príliš nepriateľsky, pretože v nich videli záchrancov pred nenávidenou centralizáciou a ortodoxiou reprezentovanou Konštantínopolom. Zároveň však plynutím času redli rady príslušníkov týchto cirkví z dôvodov konverzie jej členov na islam. To bolo podporované i tým, že kresťania (a príslušníci iných náboženstiev) v arabskom svete platili zvláštnu náboženskú daň ''[[Džizja|džizju]]''. Arabskú invazívnu politiku sa podarilo zastaviť až v 8. storočí. Medzi najvýznamnejšie strety patria druhý neúspešný arabský [[Obliehanie Konštantínopola (717–718)|útok na Konštantínopol]] v rokoch [[717]]{{--}}[[718]] na Východe a [[bitka pri Tours]] (alebo Poitiers) v roku [[732]] na Západe. Na Východe sa v nasledujúcich storočiach Byzantskej ríši podarilo skonsolidovať svoju moc a byť Arabom prinajmenšom rovným protivníkom až pokým neboli porazení [[Seldžuckí Turci|Seldžuckými Turkami]] v [[Bitka pri Mantzikerte|bitke pri Mantzikerte]]. Na Západe zase od 9. storočia hispánski vladári zahájili sériu dlhých bojov o polostrov{{--}}[[Reconquista|reconquistu]]. ===''Translatio imperii''=== [[Súbor:Karl_den_store_krons_av_leo_III.jpg|náhľad|Korunovácia [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] pápežom [[Lev III. (pápež)|Levom III.]], iluminácia v ''Grandes Chroniques de France'', 14./15. storočie]] Najvýznamnejším pápežom tejto doby bol zrejme [[Gregor I. (pápež)|Gregor I. Veľký]], ktorý nadviazal na snahy niektorých ranejších pápežov a sformoval ideu zvrchovanosti pápežskej moci.<ref name= DPPF/>{{Rp|151}} Stal sa tak zakladateľom svetskej moci neskoršieho Pápežského štátu. Gregor taktiež zreformoval kresťanskú liturgiu a pripisuje sa mu i zavedenie [[Gregoriánsky chorál|gregoriánskeho chorálu]]. Z hľadiska právno-politického bolo významným počinom prevzatie moci [[Karolovci|Karolovcom]] [[Pipin III.|Pipinom]], ktorý zvrhol [[Merovejovci|Merovejovcov]] a ktorý získal legitimitu vlády prostredníctvom pomazania pápežom [[Zachariáš (pápež)|Zachariášom]]. Tento akt takisto vytvoril predpoklad pre budúcu spoluprácu Franskej ríše a pápežstva.<ref name = ČZED/>{{Rp|91}} Zachariášov nástupca pápež [[Štefan II. (pápež)|Štefan II.]] získal vďaka Frankom rozsiahle územia a položil základ budúceho [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]{{--}}''Patrimonia Sancti Petri''. Pravdepodobne v tomto období vznikla aj legenda a falzifikát tzv. [[Konštantínovska donácia|Konštantínovskej donácie]]. Veľkým zlomom v kresťanskom svete bolo obnovenie západného kresťanského cisárstva v roku [[800]] po tom, čo pápež [[Lev III. (pápež)|Lev III.]] upustil od politiky viazania sa na [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] a preniesol moc na Západ (tzv. ''translatio imperii''). [[Karol Veľký]] sa tak po vyše 300 rokoch stal prvým cisárom Západu a ako taký nemal menšie ambície, než zjednotiť celú Európu a rozšíriť kresťanstvo i medzi pohanské kmene [[Sasi (kmeň)|Sasov]] a [[Slovania|Slovanov]]. Ešte za vlády Karola Veľkého takmer prišlo k zjednoteniu oboch ríš, pretože na Východe práve vládla cisárovná [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]]. Sobáš sa však nakoniec nezrealizoval a obe ríše sa rozišli. [[Byzantská ríša]] nikdy neuznala svojich oponentov za sebe rovných{{--}}t. j. za rímskych cisárov. Západných panovníkov (a neskôr napr. aj srbských, či bulharských cárov) považovala buď len za kráľov alebo maximálne za národných cisárov{{--}}napr. Frankov (''imperator Francorum'' v dohode z roku [[812]]).<ref name = ČZED/>{{Rp|100}} [[Franská ríša|Karolínska ríša]] sa v priebehu ďalších storočí pretransformovala na [[Rímsko-nemecká ríša|Svätú ríšu rímsku]] (neskôr s dodatkom [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|národa nemeckého]]). [[Súbor:Saint_Patrick_(window).jpg|náhľad|[[Patrik (svätec)|Svätý Patrik]], apoštol Írov, [[Vitráž (chrám)|vitráž]], [[Cathedral of Christ the Light]], [[Oakland (Kalifornia)|Oakland]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]|vľavo]] === Krst Britských ostrovov a nemeckých zemí === [[Súbor:St_Boniface_-_Baptising-Martyrdom_-_Sacramentary_of_Fulda_-_11Century.jpg|náhľad|Hore: [[Svätý Bonifác]] krstí pohanov, dolu: Umučenie [[Svätý Bonifác|Svätého Bonifáca]], iluminácia v ''Fuldaer Sakramentar'', fol. 126, [[11. storočie]] ]] V 7. a 8 storočí sa kresťanstvo rapídne šírilo na Britské ostrovy. [[Augustín z Canterbury]] v rámci tzv. [[Gregoriánska misia|gregoriánskej misie]] úspešne rozšíril kresťanstvo medzi [[Anglosasi|Anglosasov]]. Cantenbury sa v nasledujúcom období stalo významným centrom kresťanstva na ostrovoch. Významným anglickým teológom bol [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodný]], ktorý spísal anglické kresťanské dejiny a položil základy [[Komputistika|komputistiky]]{{--}}vedy o výpočte termínov cirkevných sviatkov. Už vo štvrtom a piatom storočí začalo kresťanstvo prenikať do Írska, kde úspešne pôsobil najmä írsky národný svätec [[Patrik (svätec)|Patrik]]. [[Svätý Kolumb]] zase kresťanstvo rozšíril medzi škótskych [[Pikti|Piktov]]. Misie v Írsku a Škótsku sa ukázali byť pomerne úspešné. Miestna cirkev mala čiastočne inú štruktúru ako inde v kresťanskom svete. Nebola totiž založená na diecéznom charaktere, ale jej hlavnými bunkami boli početné kláštory na vidieku. Práve vďaka írskemu kresťanskému hnutiu v latinskom svete zľudoveli mnohé prvky kláštorného života ako súkromná spoveď, pokánie a rozhrešenie, či individuálne duchovné vedenie laikov.<ref name = ČZED/>{{Rp|52}} Ich prostredníctvom sa na britských ostrovoch šírila vzdelanosť a v rámci svojej činnosti mnísi šírili kresťanstvo i do iných zemí (tzv. [[iroškótske misie]]).<ref>DAVIES, Norman. Ostrovy: dějiny. 1. vyd. Praha: Jiří Buchal{{--}}BB/art, 2003. 975 s. ISBN 80-7341-090-7. S. 150{{--}}170</ref> Významným misionárom z radov Iroškótov bol [[svätý Kolumbán]], ktorý pôsobil v [[Galia|Gálii]] a [[Burgundsko (región)|Burgundsku]]. Kolumbánovi nasledovníci následne kresťanstvo rozšírili i do germánskych zemí. [[Svätý Bonifác]] sa stal apoštolom Nemecka so zvláštnou mocou od pápeža [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] Počas jeho pôsobenia boli v Nemecku, najmä v [[Bavorsko (historické územie)|Bavorsku]] a [[Durínsko (historické územie)|Durínsku]] riadené početné nové biskupstvá. Zakladal tiež nové kláštory a ničil staré pohanské posvätné miesta. V roku [[744]] založil jeden z najvýznamnejších európskych kláštorov vo [[Fulda|Fulde]]. Na Bonifácovo dielo naviazal Anglosas [[Willibrord Klemens]], ktorí evanjelizoval [[Frízi|Frízov]] a [[Dáni|Dánov]]. Z hamburského misijného arcibiskupstva sa kresťanstvo šírilo ďalej medzi [[Juti|Jutov]] a škandinávske kmene.<ref name = ČZED/>{{Rp|55{{--}}56}} Vytrvalým protivníkom kresťanského sveta boli [[Sasi (kmeň)|Sasovia]], ktorých porazil až [[Karol Veľký]]. Kresťanstvo postupne prijali až po tom, čo padol ich posvätný stĺp [[Irminsul]]. Karol Veľký takisto franskú cirkev plne podriasil a napojil na pápežský stolec v Ríme a zavŕšil reformu miestnej cirkvi. Obdobie vlády Karola Veľkého{{--}}tzv. [[karolínska renesancia]] priniesla nové oživenie kresťanstva a antickej tradície na Západe. Centrom karolínskej cirkevnej reformy sa stal karolínsky kláštor v [[Kornelimünster]]i pri [[Aachen]]e.<ref name = ČZED/>{{Rp|101}} O čosi neskôr sa začali i kresťanské misie k [[Slovania|Slovanom]]. [[Súbor:Argument_about_icons_(Skylitzis_Chronicle).jpg|vľavo|náhľad|Rozprava o ikonách, iluminácia v byzantskej kronike ''Synopsis historión'', [[12. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]], fol. 50vb]] [[Súbor:Riza.jpg|vľavo|náhľad|Patriarcha [[Fotios]] počas ruského útoku na Konštantínopol, [[freska]], [[1648]], [[Uspenskij Kňaginin monastyr]], [[Vladimír (Rusko)|Vladimir]], [[Rusko]]]] [[Súbor:Menologion_of_Basil_024.jpg|náhľad|[[Druhý nicejský koncil]], iluminácia v [[Menológium Bazila II.|''Menológiu cisára Bazila II.'']] (Cod. Vat. gr. 1613), [[10. storočie|10.]]/[[11. storočie]], fol. 108, dnes [[Vatikánska apoštolská knižnica|Biblioteca Apostolica Vaticana]], [[Vatikán]]]] [[Súbor:Triumph_orthodoxy.jpg|náhľad|[[Nedeľa ortodoxie|Víťazstvo ortodoxie]], maľba na doske (ikona), medzi 1375 a 1425, Konštantínopol, dnes: [[British Museum]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]]] === Obrazoborectvo === {{Hlavný článok|Obrazoborectvo|Byzantské umenie v období obrazoborectva }} Na Východe sa arabská expanzia v 7. a 8. storočí podpísala na morálke a filozofii [[Byzantská ríša|Byzancie]]. Ríša, ktorá sa zmietala v nepokojoch zúfalo hľadala riešenie neutešenej situácie. Pod dojmom, že Boh ríšu zavrhol pre [[Idolatria|idolatriu]]{{--}}uctievanie idolov{{--}}ikon, sa v Byzantskej ríši rozhorel boj [[Obrazoborectvo|obrazoborcov]] a ikonodulov. Ako prvý cisár s touto myšlienkou prišiel [[Lev III. (Byzantská ríša)|Lev III.]] Pápež i vtedajší patriarcha s jeho konaním nesúhlasili. Hlavným ideovým zástancom ikonodulov v tomto období bol [[Ján Damaský|Ján Damascénsky]], ktorý zdôrazňoval, že obrazy možno uctievať, pretože Ježiš mal dve podstaty a obrazy sa nevzťahujú na jeho božskú{{--}}nebeskú podstatu ale len na pozemské pôsobenie. Ikonodulovia tak vychádzali z platónskeho učenia o dvoch svetoch. Najtvrdšie prenasledovanie obrazofilov a ikon nastalo za vlády [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]], ktorý do Konštantínopolu zvolal prvý ikonoklastický koncil. Obrazoborectvo pokračovalo i za vlády [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Leva IV.]], avšak nedosahovalo brutalitu vedenú jeho otcom. V nasledujúcom storočí sa na čas obnoviť podarilo kult ikon (vláda cisárovnej [[Irena (Byzantská ríša)|Ireny]]{{--}}[[Druhý nicejský koncil|Druhý nikájsky koncil]]), avšak následne prišla druhá ikonoklaztická vlna. Posledným obrazoboreckým cisárom bol [[Teofil (Byzantská ríša)|Theofilos]]. Po jeho smrti sa však z podnetu cisárovnej regentky [[Theodora (9. storočie)|Theodory]], ktorá vládla v mene jej syna [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] novým patriarchom namiesto obrazoborca [[Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)|Jána Grammatika]] stal [[Metod I.]] a v nasledujúcom roku [[843]] uskutočnila synoda, ktorá obrazoborectvo definitívne odsúdila. === Fótiova schizma a misie k Slovanom === {{Hlavný článok|Fotiova schizma}} Po tom, čo v roku [[858]] rezignoval konštatinopolský patriarcha [[Ignatios I.]], nástupca patriarchu [[Metod I.|Metoda I.]] dosadil cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] a ''ceasar'' [[Ceasar Bardas|Bardas]] na patriarchálny stolec [[Fotios|Fótia]], ktorý bol síce veľkým učencom, no do tej doby len laikom. [[Fotios]] svoju voľbu oznámil ostatným patriarchom. Proti jeho voľbe sa však postavili viacerí východní biskupi, ktorí stáli na strane zosadeného Ignatia a so žiadosťou o pomoc sa obrátili na pápeža. Nový pápež [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]], ktorý bol silnou a neústupnou osobou, ktorá chcela presadiť ideu pápežského primátu do Konštantínopola v roku [[861]] vyslal legátov, ktorí mali vec prešetriť. Presvedčený správami gréckych mníchov, podľa ktorých sa k nemu Ignatios odvoláva, v roku [[863]] na [[Lateránska synoda|synode v Lateráne]] Fotia exkomunikoval a za patriarchu uznal [[Ignatios I.|Ignatia]]. [[Fotios]] sa odmietol podriadiť a reagoval exkomunikáciou pápeža na miestnej synode. Do sporu pritom vniesol aj teologický [[Spor o filioque|spor o Filioque]]. Skutočné dôvody sporu však neboli čisto kánonické a stáli za nimi spory o jurisdikciu nad územiami v Ilýrii a Taliansku. [[Fótiova schizma]] bola síce následne uhasená, avšak významne otvorila dvere neskoršej [[Východná schizma|Východnej schizme]]. [[Súbor:Cyril_a_Metod_apostoli_Slovanov.jpg|vľavo|náhľad|Svätý [[Cyril a Metod]] apoštoli Slovanov]] [[Súbor:Kopčany_kostol_-_sever.JPG|náhľad|[[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|Kostol Margity Antiochijskej v Kopčanoch]], 9.{{--}}10. storočie]] [[Súbor:Slivnica_monastery.JPG|náhľad|[[Sedmopočetníci]], freska, [[Slivnický kláštor]], [[Severné Macedónsko]]]] === Byzantské misie k Slovanom === {{Hlavný článok|Cyril a Metod}} Slovanské kmene v okolí [[Morava (rieka)|Moravy]] boli už dlhší čas pokresťančované misiami z Talianska a Bavorska. Miestni vládcovia sa však chceli osamostatniť od fransko-bavorského vplyvu (a to ako po mocenskej tak i kultúrnej stránke). Požiadali preto pápeža, aby im poslal misionárov, ktorí by mohli na ich území šíriť kresťanstvo v ich jazyku a chceli tiež, aby sa Veľká Morava stala samostatnou cirkevnou provinciou. Pápež však nedokázal požiadavku kniežaťa [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] splniť a [[Moravania]] sa preto s obdobnou žiadosťou obrátili na Konštantínopol. Miestny patriarcha [[Fotios]] a [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] súhlasili, a tak sa v rokoch [[862]]/[[863]] započala byzantská misia na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Misiu viedli bratia [[Cyril a Metod]], ktorí boli vzdelaní a ovládali i jazyk južných Slovanov. Ešte pred príchodom na Veľkú Moravu vytvorili písmo hlaholiku, ktorá mala pokryť špecifické potreby slovanského jazyka. Do kultúrnej [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] preložili i Starý zákon a okrem neho i ďalšie významné texty (náboženské a právne). Na Veľkej Morave solúnski bratia narazili na odpor bavorských kňazov a okrem toho museli svoje preklady a praktiky misijnej činnosti obhajovať ako pred tzv. [[Trojjazyčníci|trojjazyčníkmi]] ([[867]]), tak i pred pápežmi ([[Hadrián II.]] a [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]]). Učenie obhájili a svätý [[Metod (svätec)|Metod]] sa na Veľkej Morave dokonca stal arcibiskupom. Po smrti vierozvestcov a výmene na pápežskom stolci ([[Štefan V. (pápež)|Štefan V.]]) sa situácia pre staroslovienčinu a jej obhajcov obrátila. Liturgický jazyk bol zakázaný a žiaci vierozvestcov museli [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] opustiť pretože nový panovník [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] bol zástancom latinského rítu a jazyka. Hoci ich misia priamo v regióne [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] nezanechala výraznejšie trvácnejšie stopy (napr. používanie staroslovienskeho liturgického jazyka), žiaci solúnskych vierozvestcov, najmä tzv. [[sedmopočetníci]] po odchode z Veľkej Moravy šírili kresťanstvo u [[Južní Slovania|južných Slovanov]] (najmä [[Prvá bulharská ríša|Bulharov]] a [[Srbi|Srbov]]). Na Morave staroslovienčina postupne upadala a jej posledným zábleskom bol [[Sázavský kláštor]], ktorý pretrval až do 11. storočia. [[Súbor:Leon_(San_Isidoro,_panteón).jpg|vľavo|náhľad|[[Románske umenie]] v kráľovskej kaplnke, [[Basílica de San Isidoro]], [[León (mesto v Španielsku)|León]], [[Španielsko]]]] [[Súbor:Basilica_of_San_Vitale._Ravenna,_Italy.jpg|vľavo|náhľad|[[Bazilika San Vitale]], exteriér, [[Ravenna]], [[Taliansko]]]] V [[Prvá bulharská ríša|Bulharsku]] bolo kresťanstvo po prvýkrát oficiálne prijaté kráľom [[Boris I.|Borisom I.]] V roku [[919]] dokonca bulharská cirkev získala od Byzancie dočasnú [[Autokefália|autokefáliu]], ktorá však bola obmedzená po zániku [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]] za vlády [[Bazil II.|Bazila II.]] V 9. a 10. storočí v Bulharsku pôsobili dve významné nábožensko-kultúrne školy{{--}}[[Preslavská škola]] a [[Ochridská škola]]. V Bulharsku sa taktiež pôvodná hlaholika zjednodušila na [[Cyrilika|cyriliku]] a z nej neskôr vznikli slovanské [[Azbuka|azbuky]]. [[Súbor:Reims_Kathedrale.jpg|náhľad|Katedrála [[Katedrála Notre-Dame (Reims)|Notre Dame]], exteriér, [[Reims|Remeš]], [[Francúzsko]]]] Z Byzancie sa kresťanstvo šírilo taktiež medzi [[Srbi|Srbov]], [[Chorváti|Chorvátov]] (i keď tí prijali kresťanstvo zo Západu) a na [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]]. Prvým významným propagátorom novej viery na Rusi boli najmä kňažná [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga]]. Aj napriek jej snahám a komunikácii s Byzanciou i západným cisárstvom sa jej však krajinu nepodarilo christianizovať. Jej syn [[Sviatoslav I.|Sviatoslav]] o kresťanstvo záujem nemal a nová viera na Rusi zapustila korene až za vlády [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]] I ten však pôvodne zvažoval medzi prijatím iných náboženstiev (v okolí existovala judaistická [[Chazari|Chazarská ríša]], či moslimské [[Volžské Bulharsko]]). Nakoniec [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] výmenou za sobáš s v purpure zrodenou princeznou [[Anna Porfyrogennéta|Annou]] uzavrel spojenectvo s byzantským cisárom [[Bazil II.|Bazilom II.]] a prijal kresťanstvo z rúk byzantských kňazov. Prepojenie na východnú cirkev sa v ruských krajinách udržalo až do dnešných dní. === Kresťanská architektúra === {{Hlavný článok|Románsky sloh|Gotika|Byzantské výtvarné umenie|Byzantská architektúra}} Po rozpade Rímskej ríše kresťanské umenie nezaniklo ale ďalej stavalo na antickej tradícii. Kým v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] sa umenie od vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] vyvíjalo samostatným [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|byzantským štýlom]], na Západe prešlo do tzv. [[Predrománske umenie|predrománskeho umenia]]. Významnými prúdmi boli napr. ostrogótska [[Milánska škola]], či [[Vizigótske umenie|vizigótska škola]]. Na severe to zase bolo umenie [[Karolínska renesancia|karolínskej renesancie]] a obdobie [[Otonská renesancia|otonskej renesancie]]. Od 10. storočia sa európske umenie (a najmä kresťanské) vyvíjalo pod taktovkou [[Románske umenie|románskeho štýlu]]. Ťažkopádnosť románskeho umenia a monumentalitu nahradila v 12. storočí ľahká gotika, ktorá bola založená na ozdobnosti a štíhlosti. Typické sú pre ňu [[Lomený oblúk|lomené oblúky]], klenuté rebrá a vertikalizmus. Bežné boli [[Okenná ružica|rozety]], [[Fiála|fiály]] a [[chrlič]]e. Gotika následne v Európe trvala až do príchodu [[Renesančné umenie|renesančného umenia]] a v niektorých oblastiach (napr. [[Stredná Európa]]) doznievala až do 16. storočia == Vrcholný stredovek == {{Pozri|vrcholnom stredoveku ako historickom období|Vrcholný stredovek}} [[Súbor:Jean_Paul_Laurens_Le_Pape_Formose_et_Etienne_VII_1870.jpg|náhľad|[[Jean Paul Laurens]], ''Pápež [[Formozus]] a [[Štefan VII.]]'', olej na plátno, [[1870]], dnes: [[Musée d'Arts de Nantes]], [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]], [[Francúzsko]]|vľavo]] === Temné storočie === {{Hlavný článok|Temné storočie}} 10. storočie býva v európskych dejinách označované aj ako temné storočie (''saeculum obscurum''). Úpadok [[Franská ríša|Franskej ríše]] vrhol Európu do bojov o moc. Z východu prišiel noví nomádsky kmeň [[Starí Maďari|Maďarov]], ktorí začal plieniť okolité krajiny a pápeži sa dostali pod vplyv miestnych rímskych rodov. Tie si cezeň chceli presadzovať svoju vlastnú politiku. Úpadok autority a morálky pápežov predznamenala tzv. Cadevarská synoda ([[Synoda s mŕtvolou]]). V nasledujúcom období sa na pápežskom stolci sa vystriedali asi tri desiatky pápežov a pretože moc nad nimi mali často i rímske kurtizány, býva toto obdobie nazývané i obdobím [[Pornokracia|pornokracie]] (vláda prostitútok). Obnova rádu na Západe prišla až po nástupe pápeža [[Ján XII. (pápež)|Jána XII.]] na pápežský stolec a po vytvorení mocenskej koalície s nemeckým kráľom (a cisárom) [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Otom I.]] [[Pápežský štát]] však za vlády [[Otonovci|Otonovcov]] nemohol svoje ambície prejaviť naplno a mocný rod cisárov efektívne zasahoval do diania v cirkvi. Situácia sa zmenila až v 11. storočí po [[Synoda v Sutri|synode v Sutri]]. [[Súbor:Cluny_monast_od_JV_z_parku_DSCN1094.JPG|náhľad|[[Kláštor Cluny|Kláštor v Cluny]], exteriér, [[Cluny (obec)|Cluny]], [[Francúzsko]]]] === Reformné hnutie Katolíckej cirkvi a boj o investitúru === {{Hlavný článok|Clunyjské hnutie|Boj o investitúru}} V 10. storočí i ako reakcia na úpadok pápežskej moci vznikla tzv. [[Clunyjské hnutie|clunyjská reforma]] (podľa [[Kláštor Cluny|kláštora Cluny]]). Na jej počiatku stála zakladacia listina vojvodu Viliama Akvitánskeho, ktorý kláštoru poskytol význačné privilégia v oblasti autonómie. Pôvodne kláštorné hnutie sa postupom času zmenilo na celospoločenský prerod, ktorý nebojoval len za reformu kláštorného života{{--}}osamostatnenie kláštornej správy a posilnenie postavenia opáta, ale i proti [[Simónia|simónii]], či za obnovenie poriadku v krajine a spravodlivosť v súdnictve. Benediktínske kláštory v Európe čoskoro myšlienky šíriace sa z Cluny prijali za svoje a začali spolupracovať, čo malo za dôsledok vznik clunijskej kongregácie. Heslom hnutia, za ktorého úspechom stáli najmä opáti z Cluny ([[Odon z Cluny|Odo z Cluny]] a [[Svätý Odilo]]) sa stal termín Boží mier (''Pax Dei''). Hnutie ovplyvnilo celý stredoveký svet. Jeho myslenie a chápanie sveta sa vyvíjalo ''de facto'' až do vzniku nových rádov. [[Súbor:Schwoiser_Heinrich_vor_Canossa.jpg|náhľad|[[Eduard Schwoiser]], ''[[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] pred bránami Cannosy'', olej na plátne, po [[1852]], dnes: [[Maximilianeum]], [[Mníchov|München]], [[Nemecko]]]] Na clunyjskú reformu v 11. storočí naviazalo reformistické myšlienkové hnutie [[Gregor VII. (pápež)|Gregora VII.]], tzv. [[Gregoriánska reforma (11. storočie)|gregoriánska reforma]], reprezentovaná jeho dielom ''[[Didactus Papae]]''. Duch gregoriánskej reformy bol však od clunyjskej značne odlišný{{--}}politický. Gregorove tézy, ktoré vychádzali zo [[Pseudo-izidoriánske dekretálie|pseudoizodoriánskych dekretálií]] žiadali oslobodenie duchovnej moci od svetskej moci{{--}}t.j slobodu cirkvi (''libertas ecclesiae'').<ref name = ČZED/>{{Rp|180}} Pápeži v 11. storočí zásadne bojovali proti voľnej [[Investitúra (lénny systém)|investitúre]], ktorú presadzovali nemeckí cisári a niektorí ďalší panovníci. Podstatou investitúry totiž bol vazalský pomer k seniorovi. To samozrejme zaujímalo svetských panovníkov, ktorí nechceli prísť o moc nad rozsiahlymi cirkevnými územiami. Gregorovým protivníkom v tejto otázke bol cisár [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] Ten musel dokonca vykonať ponižujúcu [[Cesta do Canossy|cestu do Canossy]] ([[1076]]/[[1077]]) a na žiadosť nemeckých pánov pápeža poprosiť o odpustenie. V nasledujúcom období boli vzťahy pápeža a cisára viacmenej vždy problematické. Kým nemecké kniežatá na čele s pápežom neraz zvolili proticisára, cisár neváhal prehlásiť svojho vazala za protipápeža. To bolo protikánonické gesto, pretože pápež [[Mikuláš II. (pápež)|Mikuláš II.]] voľbu už pred tým definoval a preniesol do zboru kardinálov. Pápežovi [[Paschal II.|Paschalovi II.]] sa podarilo vyriešiť spor o investitúru s Anglickom a Francúzskom, nemeckého cisára však presvedčiť nedokázal.<ref name = ČZED/>{{Rp|184}} Spor o investitúru skončil až [[Wormský konkordát]] z roku [[1122]] zjednaný medzi pápežom [[Kalixt II.|Kalixtom II.]] a [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrichom V.]] Dohoda bola kompromisom. Investitúra sa rozdelila na dva postupné úkony. Konkordát bol následne potvrdený aj [[Prvý lateránsky koncil|Prvým lateránskym koncilom]] v roku [[1123]]. {{Citát |'''Cisárska listina: '''V mene svätej a nerozdielnej trojice, ja Heinrich, z Božej milosti rímsky cisár, augustus pre lásku Božiu, svätej cirkvi rímskej a pána pápeža Kalixta a pre spásu svojej duše postupujem Bohu, svätým apoštolom... a svätej katolíckej cirkvi všetku investitúru prsteňom a barlou a vo všetkých chrámoch... povoľujem konať kánonickú voľbu a slobodné svätenie... A dávam skutočný mier pánovi pápežovi Kalixtovi a svätej rímskej cirkvi a všetkým, ktorú sú, či boli na jeho strane. A vo veciach, v ktorých bude cirkev žiadať o pomoce verne prispejem... '''Listina pápežská: '''Ja Kalixt, biskup, sluha sluhov Božích, Tebe, milému synovi Heinrichovi, z Božej milosti rímskemu cisárovi, augustovi, povoľujem voľbu biskupov a opátov nemeckého kráľovstva...aby sa dala v tvojej prítomnosti bez simónie a narušenia....aby si súhlasil a poskytol pomoc...pri rade alebo usudzovaní (kléru)...zvolený nech potom prijme od teba regálie a nech ti poskytne to, čo ti právom náleží.... Uzatváram pravý mier s Tebou i so všetkými, ktorí sú alebo boli na Tvojej strane počas tohto rozbroja. | Časti zmlúv [[Wormský konkordát|Wormského konkordátu]] (cisárska a pápežská listina)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wormský konkordát | url = http://prameny.historie.upol.cz/artkey/dbt_00H_0000_57_Wormsky_konkordat.php | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2019-08-31 }} </ref> }} Výsledkom gregoriánskej reformy bolo posilnenie moci pápežstva, ktoré následne získalo značný vplyv. V tomto období sa vykryštalizovalo samostatné odvetvie kánonického práva. Prelomovým dielom bol [[Graciánov dekrét]]. Pápeži začali aktívne zasahovať do sobášnej a rodinnej politiky európskych rodov. Hoci sa nakoniec podarilo spor o investitúru vyriešiť, spory medzi svetskou (''imperium'') a cirkevnou mocou (''sacerdotium''){{--}}tzv. súboj dvoch mečov sa definitívne vyriešiť nepodarilo. [[Súbor:VeľkáVýchodnáSchízma.png|vľavo|náhľad|[[Východná schizma|Veľká schizma]] v roku [[1054]]]] [[Súbor:Pentarchy_year_1000.jpg|náhľad|Jurisdikcia historickcých patriarchátov (pentarchie) okolo roku [[1000]]]] === Veľká východná schizma === {{Hlavný článok|Východná schizma|Náboženstvo v Byzantskej ríši}} V roku [[1054]] pomerne nečakane vyeskalovali i vzťahy medzi Západom a Východom, ktoré i napriek mnohým predchádzajúcim problémom tohto času tvorili jeden cirkevný celok. Tentokrát sa spor medzi patriarchálnym stolcom a pápežom rozhorel o cirkevno-správnu nadvládu nad južným Talianskom, ktoré dovtedy podliehalo [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. Znovu sa do sporu primiešali aj teologické rozpory, tento raz o nekvasený chlieb (azymos). Medzi cirkvami okrem toho pretrvával aj spor o tzv. [[Filioque]], vsuvky termínu "''i zo Syna''" do kresťanského [[Krédo|Kréda]]. Spor sa vyostril pre neústupnosť konštantínopolského patriarchu [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michaela Kerullaria]] a pápežského legáta [[Humbert de Silva Candida|Humbert de Silva Candidu]], ktorý v [[Istanbul|Konštantínopole]] patriarchu exkomunikoval. Ten daný akt opätoval exkomunikáciou západnej delegácie. {{Citát |Michal, nafúkanec medzi patriarchami najmladší, a len z ľudského strachu nositeľ mníšskeho rúcha, teraz však známy tými najhoršími zločinmi, s ním tiež [[Lev Ochridský]] zvaný biskup a Michalov kaplán Konštantín, ktorý zneuctiac latinské sviatosti pošliapal ich nohami a všetci ich prívrženci vo vyššie spomínaných bludoch a mienkach, ak ich dôkladne neodvrhnú, nech sú prekliati, prekliati sú so simonistami, valeziánmi, ariánmi, donatistami, nikolaitami, severiánmi, pneumatomachmi, manichejcami a nazarénmi a so všetkými heretikmi, ba aj s diablom a jeho anjelmi. Amen, amen, amen. | Záver exkomunikačnej buly kardinála [[Humbert de Silva Candida|Humbolta]] ([[1054]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkomunikačná bula z r. 1054 (tzv. Veľký rozkol) | url = https://www.grkat.net/texty/exkomunikacna-bula-1054.html | vydavateľ = Grékokatolíci na Slovensku | dátum prístupu = 2023-06-18 }} </ref> }} [[Súbor:Friedrich-barbarossa-und-soehne-welfenchronik_1-1000x1540.jpg|vľavo|náhľad|[[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I. Barbarossa]] a jeho synovia, iluminácia z [[Historia Welforum]], 1179 až 1191, [[Kláštor Weingarten]]]] Cisár [[Konštantín IX.|Konštantín IX. Monomachos]] sa ešte pokúsil situáciu vyriešiť, ale i tak sa úniu nepodarilo udržať. Smerovanie cirkví sa oddelilo a schizma sa naplno prejavila v období križiackych výprav, keď vznikli nové latinské patriarcháty. I napriek mnohým pokusom rozdelenie postchalcedónskych cirkví pretrváva do dnešných dní. Pôvodná anathema (exkomunikácia, či kliatba) však v 20. storočí bola sňatá. [[Súbor:Innozenz3.jpg|náhľad|Pápež [[Inocent III.]], [[freska]], okolo [[1219]], [[Monastero del Sacro Speco]], [[Subiaco]]. [[Taliansko]]]] === Súboj dvoch mečov === {{Hlavný článok|teória dvoch mečov|teória Slnka a Mesiaca}} Po smrti nemeckého cisára [[Lothar III.|Lothara III.]] v Rímsko-nemeckej ríši vypukli boje o trón medzi švábskymi [[Hohenstaufovci|Štaufovcami]] a rodom [[Welfovci|Welfovcov]]. Prívrženci Štaufovcov sa nazývali [[ghibellin]]i a prívrženci Welfovcov a pápeža [[guelf]]ovia.<ref name = ČZED/>{{Rp|221}} Do tohto sporu sa však postupne vsunuli i náboženské otázky, pretože v otázke bojov "[[Teória dvoch mečov|dvoch mečov]]" sa Štaufovci rázne postavili proti pápežom. V podobnom duchu sa niesla i vláda [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Friedricha Barbarossu]]. Jeho hlavným protivníkom bol pápež [[Alexander III. (pápež)|Alexander III.]], voči ktorému cisár postavil štyroch protipápežov. Tých podporovala väčšina nemeckého kléru. V roku [[1167]] cisár dokonca dobyl Rím, no pápeža sa mu pokoriť nepodarilo. K definitívnemu zmieru s pápežom a talianskymi panstvami došlo až v roku [[1176]] [[Benátsky mier (1176)|benátskym mierom]]. Pápežský štát a cirkev v sporoch oslabla. Nedôvera v [[Pápežský štát]] mimo iné v 12. storočí vyústila republikánsky prevrat v Ríme (tzv. [[Rímska komúna]]). Predchádzajúca schizma zase viedla k uskutočneniu [[Tretí lateránsky koncil|Tretieho lateránskeho koncilu]]. Súboj medzi znepriatelenými stranami znovu vyústil po smrti [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha Barbarossu]] a jeho dediča [[Heinrich VI. (Svätá rímska ríša)|Heinricha VI.]] Proti sebe sa postavili [[Filip Švábsky]] a pápež-právnik [[Inocent III.]]<ref name = ČZED/>{{Rp|235}} Inocent bol ambiciózny vládca, ktorý sa výrazne postavil za teóriu nadvlády cirkvi nad svetskou mocou. Vyvinula sa cirkevná [[teória Slnka a Mesiaca]], podľa ktorej podobne ako Mesiac získava svetlo od Slnka, tak svetská moc vychádza z pápežovej autority.<ref name= DPPF/>{{Rp|190{{--}}191}} Svoje postavenie chcel Inocent posilniť aj úlohou pápežstva ako garanta mieru. To chcel docieliť dohodami o kráľovských pápežských lénach s európskymi krajinami.<ref name = MCD>{{Citácia knihy | priezvisko = Franzen | meno = August | titul = Malé cirkevní dějiny | vydavateľ = [[Zvon (vydavateľstvo)|Vydavateľstvo ZVON]] | miesto = Praha | rok = 1995 | isbn = 80-7113-119-9 | počet strán = 358 }} </ref>{{Rp|162}} V roku [[1215]] v duchu cirkevnej nadvlády nad svetskou mocou uskutočnil i významný [[Štvrtý lateránsky koncil]], ktorý zásadne zmenil dianie v Katolíckej cirkvi. V duchu nadvlády pápežskej moci pokračovalo aj učenie neskorších pápežov [[Inocent IV.|Inocenta IV.]], či [[Gregor IX. (pápež)|Gregora IX.]] Hlavná zbraň pápežstva{{--}}[[exkomunikácia]] však postupne strácala na autorite a spolu s ňou strácal silu i Pápežský štát. Keď [[Bonifác VIII.|Bonifác VIII]] v roku [[1302]] vydal slávnu bulu ''[[Unam sanctam]],'' ktorá bola vrcholom snáh o teokratickú nadvládu nad kresťanským svetom, francúzsky kráľ [[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] pápeža dokonca nechal uväzniť.<ref name = MCD/>{{Rp|164}} {{Citát | ...a ďalej prehlasujeme, stanovujeme a oznamujeme, že podriadenie rímskemu pápežovi je každému ľudskému stvoreniu nevyhnutné pre spásu. | Záver buly ''[[Unam Sanctam]]'' [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] ([[1302]])<ref>{{Citácia knihy | titul= Dokumenty Mezinárodní teologické komise 1969{{--}}2017 a některé další texty Papežské biblické komise a Kongregace pro nauku víry | url= https://books.google.sk/books?id=_1NMDwAAQBAJ&pg=PT642&lpg=PT642&dq=Bula+Unam+sanctam+text&source=bl&ots=oZKrKXRjhf&sig=ACfU3U0MvgaNPmyDTWQHIZhzk097pU57xw&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwii5-qY27HkAhWCfZoKHcvJDtcQ6AEwCHoECAkQAQ#v=onepage&q=Bula%20Unam%20sanctam%20text&f=false | vydavateľ= [[Univerzita Palackého v Olomouci]] | miesto = Olomouc | isbn = 9788024452210 | meno = Ctirad Václav | priezvisko = Pospíšil | meno2 = Eduard | priezvisko2 = Krumpolc }} </ref> }} Nové závery katolíckeho mocenského myslenia však našli i svojich odporcov. V Európe sa ako odpoveď na bulu vytvorili dva prúdy právneho zmýšľania. Stranu buly a pápšžstva obhajovali pápežskí právnici{{--}}[[papalisti]], opozíciu im tvorili niektorí univerzitní právnici{{--}}[[legisti]].<ref name = ČZED/>{{Rp|279}} Veľkým kritikom teórie o pápežskom zdroji moci bol napr. [[Dante Alighieri]], či [[Marsilius z Padovy]], ktorý za zdroj moci a suveréna považoval ľud.<ref name= DPPF/>{{Rp|194}} [[Súbor:Map_Crusader_states_1102-cs.svg|vľavo|náhľad|[[Križiacky štát|Križiacke štáty]] v Levante]] [[Súbor:Balkans-1204-cs.png|náhľad|Balkánske štáty po [[Štvrtá križiacka výprava|IV. križiackej výprave]]]] === Križiacke výpravy a reconquista === {{Hlavný článok|Križiacke výpravy|Reconquista}} [[Súbor:Pl-reconquista.png|náhľad|[[Reconquista]]{{--}}mapa území vydobytých pyrenejskými kresťanskými vládcami od moslimov]] [[Súbor:William_of_Ockham.png|náhľad|[[Lawrence Lee]], [[Viliam z Ockhamu|Villiam z Ockhamu]], vitrážové okno, Church of All Saints, [[Ockham]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Spojené kráľovstvo]]]] V stredovekom svete bojov o moc sa náboženské nesváry ľahko stali vhodnými zámienkami pre vojny. Kým na Západe mali vojny vo vrcholnom stredoveku skôr znaky bojov medzi znepriatelenými feudálmi (pretože pohanstvo bolo až na výnimky odstránené), na Východe [[Byzantská ríša]] a okolité kresťanské krajiny neustále bojovali s moslimskými vladármi alebo divými nomádskymi kmeňmi z východu. Prvotným impulzom myšlienky usporiadania križiackej výpravy bola žiadosť byzantského cisára [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexia I.]] o pomoc proti [[Seldžuckí Turci|Seldžukom]]. Byzantskí diplomati boli natoľko presvedčiví, že pápeža [[Urban II.|Urbana II.]] a západný klér presvedčili o východnej seldžuckej hrozbe. [[Seldžuckí Turci|Seldžuci]] totiž obsadili posvätné miesta a v ich okolí prepadávali kresťanských pútnikov. Okrem náboženských dôvodov mali križiacke výpravy i značne mocensko-koristnícky charakter, ktorý sa najviac prejavil počas [[Štvrtá križiacka výprava|IV. križiackej výpravy]]. Výprava sa skončila dočasným zánikom Byzantskej ríše. Výsledkami križiackych výprav bol vznik križiackych štátov v Levante (medzi nimi najmä [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]]) a neskôr po roku 1204 aj v Grécku. Po úspechu prvej križiackej výpravy moslimovia dokázali dobyť [[Edessa (Mezopotámia)|Edessu]], čím vyvolali v Európe reakciu ([[Druhá križiacka výprava|II. výpravu]]). Po nešťastnom rozhodnutí dobyť [[Damask]] však výprava skončila fiaskom. Podobne neúspechom skončila aj [[Tretia križiacka výprava|III. výprava]], ktorej sa zúčastnili i významní európski králi [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Friedrich I. Barbarossa]] (cisár), [[Richard I. (Anglicko)|Richard Levie Srdce]] a Filip August. Celkovo sa v priebehu stredoveku uskutočnilo deväť križiackych výprav do Stredomoria. Okrem nich si na seba vzali kríž i severské krajiny, ktoré usporadúvali tzv. [[severné križiacke výpravy]]. Ako križiacke výpravy sa označujú i výpravy proti herézam ([[Križiacka výprava proti albigéncom]] alebo [[Križiacke výpravy proti husitom]]). Križiacke výpravy mali i niekoľko kultúrno-spoločenských úspechov. Priniesli do Európy napr. arabské číslice či nové orientálne plodiny. Križiaci z Východu priniesli taktiež veľké poklady a posvätné relikvie. V časoch križiackych výprav vzniklo takisto niekoľko križiackych [[Rytiersky rád|rytierskych rádov]]{{--}}[[templári]] ([[1119]]), [[johaniti]] ([[1048]]), [[rád nemeckých rytierov]] ([[1190]], [[1226]] presídlil do [[Prusko (historické územie)|Pruska]]), [[Rytieri božieho hrobu]] a iné. [[Súbor:St-thomas-aquinas.jpg|náhľad|[[Carlo Crivelli]], [[Tomáš Akvinský|''Svätý Tomáš Akvinský'']], tempera na paneli, [[1476]], dnes: [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]|vľavo]] [[Súbor:AlcobaçaCloister.jpg|náhľad|Cisterciánsky [[kláštor v Alcobaçe]], exteriér, [[Alcobaçe]], [[Portugalsko]]|vľavo]] Špecifickými náboženskými bojmi v stredoveku boli boje o španielsky polostrov{{--}}tzv. [[reconquista]]. [[Pyrenejský polostrov|Pyreneje]] boli po roku [[711]] v rukách arabských [[Umájjovci|Umájjovcov]] a jediným nezávislým kráľovstvom na polostrove bola [[Astúrske kráľovstvo|Astúria]]. Kríza arabského kalifátu však umožnila vznik a rozmach nových kráľovstiev{{--}}[[Kastília|Kastílie]], [[Navarrské kráľovstvo|Navarry]] a [[Aragónske kráľovstvo|Aragónu]]. Od 10. storočia začali proti Arabom vo viacerých vlnách viesť úspešné boje. V bojoch vynikol najmä rytier [[El Cid Campeador|El Cid]]. Ako posledný padol [[Granadský sultanát]], ktorý si svoju nezávislosť udržal až do roku [[1492]]. Vojenské rády vznikali aj na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Šlo najmä o [[rád calatravských rytierov]], [[rád svätojakubských rytierov]] a [[rád alcantarských rytierov]]. === Scholastické myslenie === {{Hlavný článok|Scholastika (filozofia)}} [[Súbor:Fachada de la Universidad de Salamanca.jpg|náhľad|Univerzita v Salamance, exteriér, [[Salamanca (mesto v Španielsku)|Salamanca]], [[Španielsko]]]] [[Súbor:Giotto_-_Legend_of_St_Francis_-_-15-_-_Sermon_to_the_Birds.jpg|náhľad|[[Giotto di Bondone|Giotto]], ''Legenda o [[František z Assisi|svätom Františkovi]]'', [[Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]], [[Taliansko]]]] Spolu s rozvojom kresťanstva v stredoveku vznikali i cirkevné školy a prvé univerzity. V nových kláštorných školách a univerzitách predstavitelia akademickej obce rozoberali diela antických spisovateľov i patristických cirkevných otcov. Podľa slova ''schola'' sa preto nazval i nový mysliteľský prúd, ktorý na týchto miestach vznikal zhruba od 8.{{--}}9. storočia. Scholastické učenie svetu zanechalo takých učencov ako [[Anselm z Canterbury|Anselma z Cantenbury]], [[Pierre Abélard|Petra Abelarda]], či [[Viliam z Auxerre|Viliama z Auxerre]] (raná scholastika), [[Albert Veľký|Alberta Veľkého]], [[Bonaventura|Bonaventuru]] a [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] (vrcholná scholastika), či [[Ján Duns Scotus|Dunsa Scota]] a [[Viliam z Ockhamu|Viliama z Ockhamu]] (neskorá scholastika).<ref name= DPPF/>{{Rp|173}} Na scholastické učenie neskôr nadviazala mimo inými [[salamanská škola]] (napr. [[Francisco de Vitoria]]). Najvýznamnejším zo stredovekých kresťanských teológov bol [[Tomáš Akvinský]]. Ten vo svojom učení, [[Tomizmus|tomizme]], nadviazal nielen na patristické učenie, ale aj na učenie starovekých filozofov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria dlhé traktáry ''[[Summa teologická]]'' a ''[[Suma proti pohanom]]'' (''Summa contra gentiles''). Vo svojich dielach sa zaoberal rozličnými témami od teológie, filozofie, cez právo a ekonómiu. Akvinského teológia je dodnes jedným z najdôležitejších pilierov katolíckej teológie (učenie [[Novotomizmus|neotomizmu]]). Postupom času sa počas scholastiky vyvinul nový spôsob [[Dialektika|dialektiky]] (vedenia učených diskusií){{--}}metóda ''sic et non.'' Významným sporom sa stal [[spor o univerzálie]] ([[nominalizmus]] vs. [[Stredoveký realizmus|realizmus]]), ktorý sa v neskoršom období prerodil do sporu [[Empirizmus|empirizmu]] a [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]]. V istom zmysle sa tento spor vyvíja sa dodnes. Prvá kríza scholastiky, ktorú v neskoršom období reprezentovali najmä dominikáni nastala v 12. storočí vďaka príchodu [[Františkáni|františkánov]]. Tí chceli kresťanské univerzitné zmýšľanie zjednodušiť a preniesť z univerzít medzi pospolitý ľud. Z františkánskeho učenia neskôr vznikol novoveký [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmus]], [[voluntarizmus]] a náboženský [[Pozitívnoprávna škola|právny pozitivizmus]].<ref name= DPPF/>{{Rp|202{{--}}203}} === Rehoľné rády === {{Hlavný článok|Kamalduli|Kartuziáni|Cisterciánsky rád|Premonštráti}} V 11. storočí sa sa Západe rúca monopol regule benediktínskeho rádu. V raných rokoch 11. storočia vzniká v Taliansku nový rád [[Kamalduli|kamaldulov]], ktorý založil svätý [[Romuald]]. Rád sa riadil asketickým a pustovníckym životom. Svoje sídla mali aj na území Slovenska, kde neskôr dokonca vytvorili istú formu slovenčiny. V roku [[1084]] vznikol pričinením [[Bruno z Kolína|svätého Bruna]] [[Kartuziánsky rád|rád kartuzuánov]]. Kartuziánska regula bola prísna, členovia rádu žili kontemplatívnym spôsobom života v odlúčení, dôležitý bol i pôst. V roku [[1098]] zase reformou benediktínskeho rádu vzniká nový rád [[Cisterciánsky rád|cisterciákov]]. Novým prvkom v ráde bola napr. tzv. ''filiácia''{{--}}zakladanie nových kláštorov{{--}}odnoží konventu [[Cistercium]], vďaka čomu podporovali kolonizáciu nosídlených území.<ref name = ČZED/>{{Rp|164}} Pôvodne sa cisterciáci od laickej spoločnosti vzďalovali, postupne sa však ich stali významnými hospodárskymi strediskami a vďaka bohatým donáciam sa ich majetky výrazne rozširovali, čo viedlo i k zmene rádovej politiky. Z radov cisterciákov v 12. storočí vzišla najvýznamnejšia osoba vtedajšej teológie{{--}}[[Bernard z Clairvaux]]. V 12. storočí takisto vznikol na základe augustiniánskeho učenia [[Rád premonštrátov|premonštrátsky rád]] [[Norbert z Xantenu|Norberta z Xantenu]]. Rád sa venoval najmä vzdelávaniu, významný prínos však priniesol i v oblasti poľnohospodárstva. Významné sídla mal rád aj v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Súbor:Czerwony_Klasztor_a2.jpg|vľavo|náhľad|[[Červený kláštor]] kartuziánov, exteriér, [[Červený Kláštor]], [[Slovensko]]]] [[Súbor:Paulicianism_and_Europe._Armenian_-_Պաւղիկեաններ.png|vľavo|náhľad|Rozšírenie [[Paulikiáni|paulikiánstva]], [[Bogomilstvo|bogomilstva]] a západných heréz]] ==== Žobravé rády ==== {{Hlavný článok|Františkáni|Dominikáni|Augustiniáni}} V 12.{{--}}13. storočí sa začalo kresťanské myslenie opätovne meniť a smerovať iným smerom. Po tom, čo syn bohatého obchodníka [[František z Assisi]] zažil mystický zážitok, opustil svoj predchádzajúci život a začal žiť v chudobe. Chodil po okolitej krajine a hlásal Božie slovo. Čoskoro si získal veľké množstvo prívržencov a v roku [[1210]] presvedčil pápeža aby uznal jeho [[Františkáni|rehoľu františkánov]]{{--}}minoritov. Neskôr svoju rehoľu ešte čiastočne zreorganizoval. Základom františkánskeho zmýšľania bolo prijatie absolútnej chudoby. Františka nasledovali nielen muži, ale i ženy, ktoré sa združovali okolo [[Klára z Assisi|svätej Kláry]] a vytvorili vlastný sesterský rád františkánov{{--}}[[Chudobné sestry svätej Kláry|klarisky]].<ref name = ČZED/>{{Rp|250{{--}}251}} [[Súbor:Cathars_expelled.JPG|náhľad|Dielňa [[Jacques Coene|Jacqua Coena]], Vyhnanie katarov z [[Carcassonne]] v roku 1209, iluminácia na pergamenem, ''Grandes Chroniques de France'', dnes: [[British Library]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]], Ms. Cotton Nero E II Pt2, f. 20 verso]] Z úplne iných dôvodov vznikol v stredoveku [[Rehoľa kazateľov|rád dominikánov]]{{--}}potulných kazateľov, ktorý založil [[Dominik Guzmán]]. Dominikáni sa stali stredovekými ochrancami čistoty viery Bola im zverená vzdelávacia a misijná činnosť. V roku [[1233]] im pápež [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] zveril dozor nad inkvizíciou.<ref name = ČZED/>{{Rp|254{{--}}255}} Pôvodne vychádzali z rehole augustiniánov podobne ako premonštráti, o čosi neskôr však prijali i princíp chudoby, ktorým sa mali priblížiť bežným ľudom v mestách a na vidieku. Z rehole dominikánov pochádzal medziinými i [[Tomáš Akvinský]], či jeho učiteľ [[Albert Veľký]]. V [[Uhorsko|Uhorsku]] potom napr. [[Margita Uhorská]]. Medzi ďalšie žobravé rády ([[Mendikantský rád|mendikanty]]) patrili [[Rád svätého Augustína|augustiniáni]], [[karmelitáni]], [[Eremita|eremiti]], či od 16. storočia [[Rád menších bratov kapucínov|kapucíni]], ktorí vznikli odčlenením od františkánov. Okrem rehoľných rádov vlastnou reformou prešlo aj hnutie kanovníkov.<ref name = ČZED/>{{Rp|156}} === Stredoveké herézy === {{Hlavný článok|Katari|Valdénstvo|Bogomilstvo|Inkvizícia}} Sociálno-ekonomické zmeny a krízy v cirkevnom spoločenstve viedli v stredoveku k vzniku nových heréz. Nemožno povedať, že v učení stredovekých heréz badať len nové mysliteľské prvky, pretože viaceré z rádov pokračovali v šírení myšlienok, ktoré už dávno pred tým hlásali iní. Pôvodcom stredovekých heréz bol najmä nevzdelaný laický svet. Ani reformné hnutie chudobných mníšskych rádov nedokázalo zastaviť šírenie nespokojnosti v rámci vrstvy chudobných, ktorí stále častejšie kritizovali cirkevné štruktúry a v závere i teologické dogmy.<ref name = ČZED/>{{Rp|251}} Vo východnej Európe si obľubu medzi chudobným prostým obyvateľstvom získala heréza [[Bogomilstvo|bogomilov]]. Toto dualistické hnutie podobné neskorším západoeurópskym katarom sa vyvinulo z [[Paulikáni|paulikánskej]] herézy, ktorá mala korene v [[Malá Ázia|Anatólii]]. Bogomili si získali priazeň najmä medzi bulharským a srským obyvateľstvom, pre ktoré znamenalo šancu odlíšiť sa od cisárskej ortodoxie. Jednými z najvplyvnejších západných heretických hnutí boli [[katari]] (alebo albigénci podľa fr. mesta [[Albi]]), dualistická sekta, ktorá samu seba považovala za jedinú pravú Kristovu cirkev (gr. ''katari''{{--}}čistý). Počiatky hnutie sú nejasné a vychádzajú z učenia viacerých kazateľov. Jedným z prvých bol [[Arnold z Brescie]], ešte významnejším priekopníkom bol lyonský kupec [[Peter Valdéz]] (z jeho mena pochádza pomenovanie valdénci), ktorý hlásal potrebu chudobnosti cirkvi. Postupne sa hnutie "Kristových chudobných" rozšírilo od [[Lombardsko|Lombardska]] ([[humiliáti]])<ref name = ČZED/>{{Rp|150}} po [[Francúzsko]]. V roku [[1022]] bolo v [[Lyon]]e upálených 12 katarských kanonikov, čo bolo prvé známe upálenie heretikov od 4. storočia.<ref name = ČZED/>{{Rp|252}} Katari neuznávali eucharistiu a krst vodou, narozdiel od neho používali ''consolamento''{{--}}krst Duchom svätým. Uznávali najmä Nový zákon, zvlášt [[Zjavenie Jána|Apokalypsu svätého Jána]]. Učenie katarov bolo dualistické{{--}}svet bol podľa nich stvorený Satanom, kým nebesia Bohom. Božská cirkev je chudobná, prenasledovaná a odpúšťajúca, kým svetská je hromadiaca a zlá.<ref name = ČZED/>{{Rp|252}} Proti cirkevnému latinskému univerzalizmu bojovali národnými jazykmi{{--}}najmä okcitánčinou, ktorá sa používala v [[Akvitánsko|Akvitánii]]. Práve tam na juhu Francúzska sekta zapustila najtvrdšie korene a vytvorila pevnú štruktúru, voči ktorej bola v rokoch [[1209]]{{--}}[[1229]] namierená [[Križiacka výprava proti albigéncom|križiacka výprava]]. Po výprave bolo katarské hnutie zdecimované, avšak jeho zvyšky prežívali až do reformácie, kedy sa spojili s protestantskými cirkvami. Rozvoj heréz súvisel i so vznikom a rozšírením stredovekej inkvizície. V novembri [[1184]] pápež [[Lucius II.]] usporiadal [[Verona|Verone]] synodu a vydal [[Pápežská bula|bulu]] ''Ad abolendam'' (''S cieľom odstrániť'') v ktorej odsúdil [[Albigénstvo|katarov]], [[Paterini|paterinov]], [[Valdénstvo|valdéncov]] a [[Arnoldisti|arnoldistov]] a všetkých [[Heréza|heretikov]] a ich podnecovateľov. Zároveň bola zriadená biskupská inkvizícia. [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] v roku [[1231]] založil tzv. ''pápežskú inkvizíciu''. Úlohou pápežských inkvizítorov poveril [[Dominikáni|dominikánov]], neskôr aj [[Minoriti|minoritov]]. Pápež [[Inocent IV.]] v roku [[1252]] povolil inkvizítorom na vynútenie priznania použiť aj prostriedky mučenia{{--}}tortúru.<ref name = ČZED/>{{Rp|153}} Hlavným znamením inkvizičného konania však bolo, že narozdiel od akuzačného procesného práva, v inkvizičnom mohli autority začať s vyšetrovaním samy. Pápežská inkvizícia sa najviac rozšírila v [[Taliansko|Taliansku]] a na Pyrenejách. [[Súbor:Firenze.Duomo05.JPG|náhľad|[[Santa Maria del Fiore]], [[exteriér]], [[Florencia]], [[Taliansko]]]] == Neskorý stredovek a renesancia == {{Pozri|renesančnom období|Renesancia}} Neskorý stredovek vtrhol Európu do storočnej vojny a pápežskej schizmy. Kým na Východe mocnelo panstvo [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a upadala tisícročná [[Byzantská ríša]], na Západe španielski vladári pokračovali v [[Reconquista|Reconquiste]]. V talianskych mestách zase v tomto období vzniká prepojením antických a stredovekých ideálov [[renesancia]]. Hnutie ovplyvnilo väčšinu vtedajších mysliteľov a umelcov. Vyvinul sa i nový renesančný architektonický štýl, filozofia sa oslobodila spod scholastického univerzalizmu a začala sa trieštiť. Centrom myslenia naďalej zostával aj [[Boh]] a metafyzyčno, do popredia sa však dostal aj človek a svetská krása. Kým jazykom renesančného [[Renesančný humanizmus|humanizmu]] naďalej zostávala [[latinčina]], začína sa v tomto období oživovať aj národný prvok a národné jazyky. Zmenu v 15. storočí zažil i [[Pápežský štát]], v ktorom sa takisto šírili renesančné umenie. Kríza vypukla za pontifikátu kontroverzných [[Borgiovci|Borgiovcov]]. V pápežskom štáte sa okrem toho začínal v 15. a 16. storočí rozmáhať [[nepotizmus]].<ref name =ČZED2>{{Citácia knihy | priezvisko = Bělina | meno = Pavel | titul = České země v evropských dějinách II | zväzok = druhý: 1492{{--}}1756 | typ zväzku = Díl | vydavateľ = [[Nakladatelství Paseka|Paseka]] | miesto = Praha | rok = 2006 | isbn = 80-7185-792-0 | meno2 = Jiří | priezvisko2 = Kaše | priezvisko3 = Kučera | meno3 = Jan P | počet strán = 336 }} </ref>{{Rp|58}} === Avignonské zajatie a západná schizma === {{Hlavný článok|Avignonské zajatie|Veľká západná schizma}} [[Súbor:Avignon,_Palais_des_Papes_by_JM_Rosier.jpg|náhľad|Pápežský palác v Avignone, exteriér, [[Avignon]], [[Francúzsko]]]] [[Súbor:Giorgio_Vasar_retour_idéalisé_de_Grégoire_XI_à_Rome.jpg|náhľad|[[Giorgio Vasari]] a jeho dielňa, ''Návrat [[Gregor XI.|Gregora XI.]] do Ríma z Avignonu'', [[freska]], 1572/1573, [[Sala Regia]], [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]]] Bula ''[[Unam sanctam]]'' [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] bola vyvrcholením snáh pápežského štátu pokoriť si európskych panovníkov (v tomto prípade najmä francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV. Pekného]]). Kráľ však nechal pápeža uväzniť a hoci bol neskôr oslobodený, na následky šoku zo zlého správania čoskoro zomrel. Po krátkom pontifikáte [[Bonifác IX.|Bonifáca IX.]] sa novým pápežom stal Francúz [[Klement V.]], ktorý svoje sídlo premiestnil do [[Avignon]]u v [[Provensalsko|Provensálsku]]. Týmto činom sa započala dlhá a hlboká kríza západnej schizmy. [[Avignonské zajatie]] (niekedy nazývané aj Babylonské) trvalo od roku [[1309]] až do roku [[1376]]. Pápeži v tomto období zásadne podliehali vplyvu francúzskych kráľov. Už [[Klement V.]] nechal na popud francúzskeho kráľa rozpustiť [[Rád templárov|templársky rád]] ([[Viennský koncil]]) a v obrane pápežskej moci postupoval veľmi povolne. Takisto [[Ján XXII.]] v európskej politike obhajoval zásadne záujmy Francúzska.V roku [[1326]] spolu cisárstvo a pápež naposledy zviedli boj o nadvládu nad sebou, keď sa cisár [[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovít Bavorský]] obrátil na všeobecný koncil pre zásah pápeža do ríšskeho diania. Na stranu cisára sa postavil i [[Marsilius z Padovy]] a [[Ján z Jandunu]], ktorý v diele ''Defensor pacis'' (Ochranca mieru) zásadne odmietli súčasnú hierarchickú štruktúru.<ref name = MCD/>{{Rp|166}} [[Súbor:Grand schisme 1378-1417.svg|náhľad|[[Veľká západná schizma]] v rokoch [[1378]]{{--}}[[1417]], mapa štátov, modrá znázorňuje štáty podporujúce pápežov v Ríme, oranžová v Avignone, žltá farba (napr. [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá ríša rímska]]) je zmiešaná|vľavo]] V [[Avignon]]e taktiež rástli pápežské náklady, pretože pápeži vo svojej „zlatej klietke“ holdovali bohémskym životom a prestavávali mesto k svojmu obrazu. Keďže klesali staré príjmy kúrie, najmä z pápežských panstiev, aby mohli vystavať novú katedrálu a pápežský palác a na údržbu kúrie vznikali nové formy náboženských daní (vrátane predávania odpustkov, milostí, privilégií a benefícií).<ref name = ČZED/>{{Rp|282}}<ref name = MCD/>{{Rp|167}} Európske svetské i cirkevné autority žiadali návrat pápežov do [[Rím]]a, tí však neboli ochotní (i pre odpor Francúzov) opustiť svoje zaalpské sídla. Hlasy zvlášť zosilneli po tom, čo Európu v rokoch [[1348]]/[[1351]] zasiahla [[Čierna smrť]], ktorú si mnohí vysvetľovali ako trest za hriešnosť cirkvi a jej členov. O zmenu sa pokúsil až pápež [[Urban V.]] V roku [[1367]] sa za pomoci cisára [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] pokúsil vrátiť do Ríma, avšak pre [[Storočná vojna|storočnú vojnu]] nakoniec musel zostať v Avignone. Do Ríma sa definitívne vrátil až pápež [[Gregor XI.]] Významným počinom jeho pontifikátu bolo i prenesenie rímskeho pápežského sídla z [[Lateránsky palác|Lateránu]] do [[Vatikán]]u.<ref name = DCP/>{{Rp|330{{--}}332}} Problém znovu nastal po tom, čo sa v roku [[1378]] pápežom stal chorý talianský biskup [[Urban VI.]] Voľbe predchádzali nátlaky Rimanov na kardinálov, aby bol pápežom Riman, samotná voľba však prebehla pokojne.<ref name = DCP/>{{Rp|330{{--}}332}} Jeho voľbu ale neuznala časť francúzskych kardinálov, ktorý voľbu považovali za vynútenú a za protipápeža zvolila [[Klement VII. (protipápež)|Klementa VII.]], ktorý si po neúspešnom ťažení na Rím<ref name = DCP/>{{Rp|330{{--}}332}} za sídlo zobral [[Avignon]].<ref name = MCD/>{{Rp|168}} Pápaži sa navzájom exkomunikovali a do kliadby boli uvrhnutí aj ich prívrženci, t. j. prakticky celý katolícky svet. Schizma sa tak týkala každého veriaceho v cirkvi, pretože podľa buly ''[[Unam Sanctam]]''{{--}}podriadenie sa pápežovi bola jediná cesta ku spáse. Jednota cirkvi bola narušená.<ref name = ČZED/>{{Rp|314}} Kým Klementa za pápeža uznávalo najmä [[Francúzsko]], hispánske krajiny (neskôr len Portugalsko), [[Škótske kráľovstvo|Škótsko]] a [[Neapolské kráľovstvo|Neapolsko]], pápeža v [[Rím]]e uznávali [[Anglické kráľovstvo|Angličania]], severské krajiny, [[Uhorsko|Uhri]] a [[Poľské kráľovstvo (1385{{--}}1569)|Poliaci]]. Schizma pokračovala aj po smrti jednotlivých pápežov. [[Urban VI.|Urbana VI.]] nahradil [[Bonifác IX.]], toho [[Inocent VII.]] a [[Gregor XII.]] Klementa zase nahradil v roku [[1394]] [[Benedikt XIII. (protipápež)|Benedikt XIII.]] [[Súbor:Nicholas_of_Cusa.jpg|vľavo|náhľad|[[Majster Máriinho života]], [[Mikuláš Kuzánsky]], jeden z najväčších mysliteľov 15. storočia, detail z oltárnej maľby ''Ukrižovania'', okolo [[1480]], [[Bernkastel-Kues]], [[Nemecko]]]] === Konciliarizmus === {{Hlavný článok|Kostnický koncil|Konciliarizmus|Galikanizmus}} S riešením schizmy prišli podporovatelia konciliarizmu, náuky, ktorá hlásala v nadradené postavenie cirkevného koncilu i nad pápežmi{{--}}t.j. vyznávala koncil ako najväčšiu mocenskú autoritu. Propagátormi tejto idey boli mimo iné [[Marsilius z Padovy]], [[Peter z Ailly]], [[Viliam z Ockhamu|Villiam Ockham]] a čiastočne i najväčší kresťansko-renesančný mysliteľ [[Mikuláš Kuzánsky]]. Konciliarizmus bol však v stredovekej Európe, kde koncily zvolával výlučne pápež (narozdiel od starovekých koncilov) prelomovou ideou, ktorá právne vychádzala z klauzuly o heréze pápeža, ktorú pripúšťali i papalisti.<ref name = MCD/>{{Rp|170}} Majstri parížskej [[Sorbonna|Sorbonny]] vytvorili tri možné riešenia problému.<ref name = DCP/>{{Rp|330{{--}}332}}<ref name = ČZED/>{{Rp|314}}[[Súbor:Kunsthistorisches_Museum_Emperor_Sigismund_23062013_1.jpg|náhľad|[[Pisanello]] (pripisované), ''Portrét cisára [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]]'', tempera na velíne, 1432 až 1433,[[Kunsthistorisches Museum]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]]] * ''via compromissi''{{--}}podriadenie sa arbitrovi (menší koncil) * ''via cessionis''{{--}}odstúpenie oboch pápežov * ''via concilii''{{--}}zvolanie všeobecného koncilu Najschodnejšou cestou, no zároveň najboľavejšou pre pápežskú moc bola cesta zvolania koncilu. Ako prvý sa v roku [[1409]] uskutočnil [[koncil v Pise]], ktorý vznikol ako iniciatíva 12 kardinálov. Koncil síce našiel medzi biskupmi a kresťanmi podporu, avšak schizmu nevyriešil, ba čo, ešte viac ju prehĺbil, pretože namiesto dvoch pápežov mala cirkev odvtedy pápežov troch (najprv [[Alexander V. (protipápež)|Alexandra V.]] a následne [[Ján XXIII. (protipápež)|Jána XXIII.]]). Situáciu sa pokúsil vyriešiť nový rímsky cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]]. Žigmund, ktorý pôvodne uznal [[Ján XXIII. (protipápež)|Jána XXIII.]] zvolal na rok [[1415]] do [[Kostnický koncil|Kostnice koncil]]. Aby sa zlomila talianska väčšina, rozhodli ostatné národy, že sa na koncile bude hlasovať "podľa národov", čím sa výrazne znížili šance [[Ján XXIII. (protipápež)|Jána XXIII.]] na udržanie pontifikátu, a pápež preto následne z Kostnice utekol.<ref name = MCD/>{{Rp|171}} Kardináli na koncile následne zosadili všetkých predchádzajúcich troch pápežov. Východiskovým bodom, ktorý legitimoval konciliaristickú náuku bol dekrét ''[[Haec sancta]]''. Kým [[Gregor XII.]] sa koncilu podrobil a vzdal sa pontifikátu, zvyšní dvaja pápeži boli zosadení násilne. Novým pápežom sa stal [[Martin V.]] Ďalším výsledkom koncilu bolo odsúdenie českého reformátora [[Ján Hus|Jána Husa]] a bolo tiež dohodnuté, že v budúcnosti budú vo vzďalujúcich sa intervaloch zvolané ďalšie reformné koncily (t.j. [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil]] zvolaný [[Eugen IV.|Eugenom IV.]]). [[Súbor:Richental_Konzilssitzung_Muenster.jpg|náhľad|''Stretnutie učencov, biskupov, kardinálov a pápeža Jána XXIII. na Kostnickom koncile'', iluminácia v Kronike Kostnického koncilu od [[Ulrich Richental|Ulricha Richentala]], 1460 až 1465, dnes: [[Rosgartenmuseum]], [[Konstanz (mesto)|Konstanz]], [[Nemecko]]]] [[Súbor:Wycliffe_by_Kirby.jpg|náhľad|[[Thomas Kirkby]], ''[[Ján Viklef|John Wycliff]]'', olej na plátne, [[1828]], dnes: [[Balliol College]], [[Oxford]], [[Spojené kráľovstvo]]]] {{Citát | Táto svätá Kostnická synoda... nariaďuje, stanovuje, uznáša sa a vyhlasuje nasledovné.... ... že každý, akéhokoľvek povolania, stavu a hodnosti, aj keby to mal byť pápež, kto sa v spomínaných záležitostiach tvrdohlavo odmieta podrobiť nariadeniam, ustanoveniam a predpisom tejto svätej synody alebo iného legitímne zhromaždeného koncilu, podlieha príslušnému trestu a musí byť potrestaný, okrem prípadu, keď by bolo nevyhnutné použiť iné vhodné opatrenia | Záver dekrétu ''[[Haec sancta]]'', [[Kostnický koncil]] ([[1415]]) }} V nasledujúcom období sa konciliaristi naďalej snažili zasahovať do diania v cirkvi, no keďže sa im nepodarilo vytvoriť riešenia na pálčivé problémy, získal pápež [[Eugen IV.]] dostatočnú moc, aby proti nim vystúpil. [[Viedenský konkordát|Viedenským konkordátom]] medzi pápežom [[Mikuláš V.|Mikulášom V.]] a kráľom [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom III.]] sa oficiálne skončila pápežská schizma. V roku [[1449]] odstúpil posledný protipápež [[Félix II. (protipápež)|Félix II.]] a pápež [[Pius II.]], ktorý sa už nemusel obávať vzdoropápežov preto ideu konciliarizmu (ktorú pôvodne podporoval) v bule [[Bula Execrabilis|''Execrabilis'']] z roku [[1460]] ako heretickú zásadne odmietol.<ref name = ČZED/>{{Rp|316}} Moc pápeža sa čiastočne rehabilitovala, i keď napr. korunovácia rímsko-nemeckých cisárov sa v nasledujúcom období už neodohrávala v Ríme. Na zmätok a udalosti v cirkvi sa okrem koncilu a európskych elít pokúsili hľadať odpovede i ľudia z nižších vrstiev. Niektorí sa utiekali k heretickým náukám, iní, ako [[Tomáš Kempenský]] sa obracali k individuálnemu vzťahu k Bohu a k jednoduchosti vo viere. Holanďan Kempenský stál pri zrote humanistiického hnutia [[devotio moderna]], ktoré odmietlo univerzalizmus pápežskej moci i [[konciliarizmus]].<ref name = ČZED/>{{Rp|316}} V nasledujúcom období však idea konciliarizmu pápežov i naďalej strašila a i preto nebol všeobecný koncil zvolaný ani v okamihu prepuknutia reformácie.<ref name = MCD/>{{Rp|176}} === Ján Viklef a lollardi === {{Hlavný článok|Ján Viklef|Lollardi}} Výsledkom ťaživej sociálnej, ekonomickej a náboženskej situácie v Európe posilnenej morovými ranami v priebehu 15. storočia boli kritické názory vtedajšej spoločnosti smerujúce voči cirkvi. Jej vrcholných predstaviteľov reprezentoval v 15. storočí francúzsky klér na čele s avignonským pápežom. Vysoký klér i pápež žil bohémskym životom v prepychu a bohatstve a v kontraste k nim sa zvyšoval tlak na prostých veriacich. To najviac začali kritizovať vtedajší úhlavní protivníci Francúzov{{--}}Angličania. Nekompromisne kritický názor zaujal najmä oxfordský profesor [[John Wicliff|John Wycliff]] (Ján Viklef). Jeho kritika vyústila do spisu ''De veritate Sacrea Scripturae'' (O pravdivosti Svätého Písma), v ktorej nadradil autoritu Biblie nad všetky ostatné cirkevné autority a z tohto titulu ďalej kritizoval nielen bohatstvo cirkvi a cirkev samotnú, ale aj svetských panovníkov. V teologickej oblasti Viklef zašiel ešte ďalej, keď v diele ''De eucharistia'' odmietol zaužívanú dogmu [[Štvrtý lateránsky koncil|4. lateránskeho koncilu]] o tzv. [[Transsubstanciácia|transsubstanciácii]]{{--}}t.j. odmietol premenu chleba a vína na telo a krv [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Namiesto toho bol Viklef zástancom tzv. [[Remanencia (cirkev)|remanenčnej teórie]] o nemennosti podstaty.<ref>LANE, A. N. S. ''Dějiny křesťanského myšlení.'' Preklad Jiří Bartoň. 1. vyd. Praha: Návrat domů, [1996]. 286 s. ISBN 80-85495-47-3., S. 125</ref> To bola však hranica, ktorej prekročenie Viklefa a jeho učenie odsúdilo a pred prenasledovaním ho zachránila len smrť.<ref name = ČZED/>{{Rp|322}} Viklefovo učenie sa však i napriek jeho smrti začalo nenávratne šíriť po krajine. Jeho nasledovníci{{--}}[[lollardi]] následne začali radikálne nielen zmýšľať, ale aj pôsobiť a v roku [[1381]] dokonca v [[Anglické kráľovstvo|Anglicku]] vypuklo veľké [[Anglické roľnícke povstanie (1381)|roľnícke povstanie]] vedené [[Wat Tyler|Watom Tylerom]]. Povstanie bolo potlačené, no viklefovské učenie sa šírilo ďalej. Medzi jeho významných prívržencov patril [[John Oldcastle]], či [[Peter Payne]] a jeho učenie sa mimo iné dostalo aj na Pražskú univerzitu, kde si získalo obrovskú popularitu medzi niektorými, prevažne českými majstrami ([[Stanislav zo Znojma]], [[Hieronym Pražský]], [[Ján Hus]], [[Jakoubek ze Stříbra|Jakoubek zo Stříbra]]...). Následne sa stalo jedným z hnacích motorov [[Husiti|husitského hnutia]]. [[Súbor:Vaclav_Brozik_-_Hus.jpg|náhľad|[[Václav Brožík]], ''[[Ján Hus|Jan Hus]] pred koncilom'', olej na plátne [[1883]], dnes: [[Brožíkův sál]], [[Staromestská radnica (Praha)|Staroměstská radnice]], [[Praha]], [[Česko]]]] [[Súbor:Jan_Hus_at_the_Stake.jpg|náhľad|[[Janíček Zmilelý z Písku]], ''Upálenie [[Ján Hus|Jána Husa]]'', iluminácia v [[Jenský kódex|Jenskom kódexe]], fol. 38r, okolo [[1500]], dnes: [[Knihovna Národního muzea]], [[Praha]], [[Česko]]]] [[Súbor:Husitská_korouhev.svg|vľavo|náhľad|Kalich, symbol [[Husitstvo|husitov]]]] === Husitstvo === {{Hlavný článok|Ján Hus|Husiti}} Na situáciu vzišlú z pápežskej schizmy, ale aj na dianie v svetskej sfére života sa pokúsila zareagovať aj [[Karlova univerzita|pražská univerzita]], ktorá v [[České kráľovstvo|Českom kráľovstve]] existovala už od čias vlády [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] ([[1347]]). Pražskí majstri, ktorí vo svojich myšlienkach nadviazali na učenie Jána Viklefa požadovali reformu cirkvi a dokonca vystúpili i pred [[Koncil v Pise|koncilom v Pise]]. Spočiatku bol spor čisto cirkevný a snahy o zmenu situácie podporovali i český kráľ [[Václav IV.]] a arcibiskup [[Zbyněk Zajíc z Házmburka]], postupne však na univerzite vznikla i opozícia českým učencom{{--}}nemeckí majstri a spor sa zmenil aj na kultúrny. Po tom, čo bol v roku [[1409]] vydaný [[Kutnohorský dekrét]] nemeckí majstri Prahu opustili a univerzita zostala viacmenej viklefovsko-husitská. Jej prestíž rapídne klesla a v kresťanskom svete sa o nej začalo hovoriť ako o kacírskej. Hus a jeho spojenci zradikálneli a preniesli svoje myšlienky z univerzitného prostredia do pražských ulíc, čo zmenilo názor kráľa Václava a pražského arcibiskupa. Situáciu sa pokúsila vyriešiť aj rímska kúria a tak vyhlásila nad Husom interdikt. Ten aby očistil svoje meno a obhájil svoje učenie odišiel na pozvánku cisára Žigmunda do [[Kostnický koncil|Kostnice]], kde však vytrvalo odmietal zmier a odvolanie svojej náuky. Po dlhom prehováraní tak bol Hus nakoniec odsúdený ako neústupný kacír a [[6. júl]]a [[1415]] v [[Kostnický koncil|Kostnici]] upálený. Smrť majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v Čechách vyvolala značný nepokoj a problém s heretickým hnutím nevyriešila. Hus bol v krajine oslavovaný a jeho myšlienky sa ďalej šírili, zároveň však i radikálneli a defragmentovali sa do viacerých prúdov. V roku [[1420]] preto reformní učenci prijali tzv. [[štyri pražské artikuly]], ktoré deklarovali a žiadali.<ref name = ČZED/>{{Rp|344}} * prijímanie pod obojím (sub utraque specie){{--}}tu vznikla prezývka husitov utrakvisti * trestanie hriešneho kléru * slobodné kázanie Božieho slova * desekularizácia cirkevnej moci a zrieknutie sa cirkevných majetkov I napriek tomu však už husitské hnutie bolo značne názorovo rozštiepené. Pomerne umiernená bola Praha, ktorá stála pri zrode myšlienok, radikálnejší bol vidiek a najmä táborská obec. Výbuška nakoniec vybuchla v Prahe, kde na čele miestnych radikálov stál bývalý mních [[Jan Želivský]]. [[30. júl]]a [[1419]] sa uskutočnila prvá pražská defenestrácia. Po tom, čo v auguste zomrel kráľ [[Václav IV.]] v krajine prepukol chaos. Dedič trónu Žigmund sa nemohol ujať vlády, pretože odmietol husitské požiadavky a v krajine prepukla vojna husitov a katolíkov. Výsledkom bojov boli tzv. [[Pražské kompaktáty|kompaktáty]], ktoré mali byť zmierom medzi znepriatelenými stranami. Mier však nepriniesli ani tieto, pretože hoci boli ujednaním katolíckeho cisára [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda]], pápežská stolica ich nikdy neprijala a v krajine zavládol nový chaos po tom, čo Žigmund v roku [[1437]] zomrel. Nakoniec sa v krajine podarilo vytvoriť krehký náboženský zmier a utrakizmus v českých krajinách následne pretrval až do reformácie, keď splynul s novovznikajúcimi reformnými cirkvami. [[Súbor:ConquestOfConstantinopleByTheCrusadersIn1204.jpg|vľavo|náhľad|[[David Aubert]], Dobytie Konštantínopolu križiakmi v roku [[1204]], iluminácia v ''Croniques abregies...'' (Ms. 5090), [[15. storočie]], dnes: [[Francúzska národná knižnica|Bibliothèque nationale de France]], [[Bibliothèque de l'Arsenal]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]]] [[Súbor:Gregor_Palamas_by_North_Greece_anonym_(15th_c.,_Pushkin_museum).jpg|vľavo|náhľad|neznámy majster zo severného Grécka, [[Grégorios Palamas|''Gregor Palamas'']], hlavný predstaviteľ [[Hésychazmus|hésychazmu]], tempera na dreve, začiatok [[15. storočie|15. storočia]], [[Puškinovo múzeum]], [[Moskva]], [[Rusko]]]] === CIrkevná únia, hésychazmus a pád Carihradu === {{Hlavný článok|Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Hésychazmus|Náboženstvo v Byzantskej ríši|Pád Konštantínopola}} Vzťahy medzi Východom a Západom boli poznačené už od Východnej schizmy v roku [[1054]]. Krátkodobý zmier medzi pápežom a Byzantskou ríšou (ktorá bola hlavným reprezentantom ortodoxie) prišiel v priebehu prvých [[Križiacka výprava|križiackych výprav]], avšak výraznú ranu vzťahom zasiahol [[masaker latiníkov v Konštantínopole]] ([[1182]]) a [[Štvrtá križiacka výprava]] ([[1203]]{{--}}[[1204]]). Výsledok výpravy mal priniesť zmier a cirkevnú úniu medzi Západom a Východom, avšak nepriateľstvo sa iba prehĺbilo. [[Byzantská ríša]] sa na vyše 50 rokov premenila na exilové [[Nikajské cisárstvo]]. V nasledujúcom období sa ríši podarilo získať svoje staré panstvá v Európe a obnoviť svoje sídlo v Konštantínopole, na východe jej však povstal nepriateľ v Osmanských Turkoch, ktorí postupne obsadzovali jej anatólske územia. [[Súbor:20151107_lyon146.jpg|náhľad|[[Cathédrale Saint-Jean-Baptiste de Lyon|Katedrála v Lyone]], miesto konania [[Druhý lyonský koncil|Druhého lyonského koncilu]], exteriér, [[Lyon]], [[Francúzsko]]]] Koncom 13. storočia sa nálada v Európe opäť začala meniť v neprospech Byzancie a začala sa formovať nová proti-byzantská koalícia. [[Michal VIII. (Byzantská ríša)|Michal VIII.]] preto, aby zabránil novej katastrofe, začal so Západom jednať o dávnom pápežskom sne{{--}}cirkevnej únii. Prvé kontakty boli naviazané už za pontifikátu [[Urban IV.|Urbana IV.]] a [[Klement IV.|Klementa IV.]], avšak az za [[Gregor X.|Gregora X.]] boli dosiahnuté prvé úspechy. Na [[Druhý lyonský koncil|Druhom lyonskom koncile]] sa podarilo ujednať dohodu, ktorá Byzanciu zachránila pred chystaným ťažením [[Karol I. (Neapolsko)|Karola z Anjou]], únia ale nemala dlhé trvanie. Proti cisárovi začal vystupovať konštatinopolský patriarcha [[Arsenios]], ktorého nakoniec Michal zbavil úradu, a za patriarchu dosadil [[Ióséf I.|Jozefa I.]] I toho však nakoniec musel nahradiť za [[Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)|Jána XI. Bekka]]. Medzitým sa v ríši vyformovala opozícia únie na čele s patriarchom [[Arsenios Autóreianos|Arseniom]]{{--}}[[arseniti]] a opozícia ortodoxných zélotov. V nasledujúcich rokoch pápež podporil [[Karol I. (Neapolsko)|Karola I.]] v jeho bojoch proti Byzancii, čo opäť Západ a Východ znepriatelilo a myšlienka cirkevnej únie tak nakoniec padla. [[Súbor:Gennadios_II_and_Mehmed_II.jpg|náhľad|Sotiris Varvoglis, ''Konštantínopolský ekumenický patriarcha [[Gennadios II.]] a osmanský sulán [[Mehmed II.]]'', mozaika, 20. storočie, priestory konštantínopolského patriarchátu, [[Istanbul]], [[Turecko]]]] Idea náboženskej únie síce cisárom zo strategických dôvodov vyhovovala, prostý ľud ju však nikdy nevedel pochopiť a preto sa v religióznej Byzancii nikdy nezakorenila. Naopak aj v období úpadku sa na vidieku a v pravoslávnych kláštoroch rozmnožovalo východné duchovné hnutie. V 13.{{--}}14. storočí sa v Byzancii z [[Athos (polostrov)|athoského kláštora]] začalo šíriť iracionálne (t.j. nezakladajúce sa na vedomosti) hnutie [[Hésychazmus|hésychazmu]], ktoré malo veriacich hlbšie priblížiť k mystickému zážitku. Jeho základom bolo odmietnutie logických argumentov vo vzťahu k Bohu a ponorenie sa do seba samého napr. prostredníctvom omfaloskopie. Jeho významným predstaviteľom bol [[Grégorios Palamas|Gregor Palamas]]. Hlavným odporcom hnutia bol mních [[Barlaam z Kalábrie]], ktorý sa proti hésychazmu postavil na dvoch synodách ([[1341]], [[1345]]). Na synode v roku [[1347]] bol smer rehabilitovaný a v roku [[1351]] bol dokonca prijatý ako oficiálna doktrína ortodoxnej cirkvi. Nie každý však s hésychazmom súhlasil. Nové snahy o cirkevnú úniu začala Byzancia vyvíjať v 15. storočí po tom, čo sa rapídne zväčšila osmanská hrozba. Cisár [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Ján VIII.]] hľadal pomoc v okolitých kresťanských štátoch, avšak príliš nepochodil a tak sa o pomoc obrátil na Západ. Byzantínci sa dokonca zúčastnili [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilského koncilu]], kde bol zvolený pápež [[Eugen IV.]] a v rokoch [[1438]]/[[1439]] aj koncilov vo [[Ferrara|Ferrare]] a [[Florencia|Florencii]]. V Byzancii sa medzitým vytvorili dve protichodné strany{{--}}unijníci (''filenotikoi'') a odporci únie (''anthenotikoi''). Koncilu sa okrem samotného cisára [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Jána VIII.]] a patriarchu [[Jozef II. (konštantínopolský patriarcha)|Jozefa II.]] zúčastnili aj východní patriarchovia a významní filozofi ([[Georgios Gemistos Plethon|Pléton]], [[Bessarion]]). Najväčšie diskusie sa už klasicky viedli o [[Filioque]] a o očistci. Dohodnutá bola taktiež podriadenosť Konštantínopola Rímu. [[6. júl]]a [[1439]] bola únia bulou ''[[Laetentur Caeli]]: Bulla Unionis Graecorum'' spečatená. Bula bola v origináli vyhotovená v dvoch verziách{{--}}latinskej a gréckej. {{Citát | Duch svätý vychádza nie len z Otca, ale aj zo Syna, pretože Otec a Syn sú jednej podstaty a keďže Syn nemôže byť oddelený od Otca, musí Duch svätý vychádzať i zo Syna, ktorý bol daný od Otca naveky.... Uznávame, že svätej apoštolskej stolici a rímskemu biskupovi prislúcha v celom svete primát a že rímsky pápež je nasledovníkom svätého Petra, kniežaťa apoštolov, ktorý bol vikárom Ježiša Krista. Rímsky pápež ako Kristov zástupca má byť vo všetkých končinách sveta a k všetkým kresťanským cirkvám hlavou a všetkým kresťanom otcom a učiteľom... Podľa starých pravidiel je konštantinopolský patriarcha druhý po rímskom biskupovi, tretí je alexandrijský, štvrtý je antiochijský a piaty jeruzalemský (patriarchovia).... | ''Laetentur Caeli: Bulla Unionis Graecorum'', [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Florenský koncil]] ([[1439]]) }} Z Východu listiny nepodpísal iba efezský biskup [[Marek Efezský]] a východní patriarchovia. Podporcom únie bol aj kyjevský metropolita [[Izidor Kyjevský]], avšak ruský vládca a aristokracia túto myšlienku zásadne odmietli. Podobne sa voči myšlienke postavil aj byzantský ľud. Ranou pre úniu bola aj prehra kresťanských síl [[Bitka pri Varne|pri Varne]], ktorú konštatinopolskí hesychasti chápali ako znak, že Boh s úniou nesúhlasí. Posledná únia medzi Východom a Západom bola kardinálom, bývalým kyjevským metropolitom [[Izodor Kyjevský|Izodorom]] vyhlásená v Konštantínopole v roku [[1452]]. Konštantinopolský ľud na čele s [[Gennadios I. Scholarios|Gennadiom Scholariom]] úniu odmietol a skutočné zblíženie znepriatelených strán nastalo iba na krátko počas procesie pri obliehaní mesta v roku [[1453]]. Po [[Pád Konštantínopola|páde Konštantínopola]] do rúk Turkom sa novým patriarchom stal [[Gennadios I. Scholarios|Gennadios Scholarios]], odporca únie, a [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštatinopolský patriarchát]] sa podobne, ako ostatné východné patriarcháty dostal pod nadvládu moslimov. Sen o zjednotenom kresťanstve sa preto nadobro rozplynul. [[Súbor:Lucas_Cranach_(I)_workshop_-_Martin_Luther_(Uffizi).jpg|náhľad|Dielňa [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]], [[Martin Luther]], detail z portrétu ''Martin Luter a Karharina Bora'', olej na paneli, [[1529]], dnes: [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]], [[Taliansko]]]] == Reformácia a 17. storočie == {{Hlavný článok|Reformácia|Protireformácia}} [[Súbor:95Thesen_facsimile_colour.png|náhľad|95 téz Martina Luthera, verzia z roku [[1522]]]] [[Súbor:Thomas_Muentzer.jpg|vľavo|náhľad|[[Christoffel van Sichem]], [[Tomáš Müntzer]], drevorytina, 16. alebo 17. storočie]] [[Súbor:Lutherbibel.jpg|náhľad|Luterova Biblia z roku [[1534]]]] [[Súbor:Lutheranism_by_country.png|vľavo|náhľad|Luteranizmus vo svete]] 15. a 16. storočie okrem rozvoja renesančného umenia a myslenia charakterizovali aj pretrvávajuce problémy v Katolíckej cirkvi. Zavedené reformy neboli dostačujúce a stále viac silneli hlasy po zmene. Medzi prvými priekopníkmi bol napr. taliansky mních [[Girolamo Savonarola|Savonarola]], ktorý v 15. storočí dočasne prevzal moc vo [[Florencia|Florencii]], kde vytvoril teokratický režim. Najsilnejšie hnutie sa však začalo tvoriť v Nemecku, v ktorom hlas pápežskej doktríny nikdy nebol tak silný ako v románskych krajinách Taliansku, Francúzsku či Španielsku. Myšlienku reformy cirkvi si za svoju vzali svetské ríšske kniežatá, ktoré s neľúbosťou sledovali bohatstvo cirkevných kniežat v ríši, a ktoré reformáciou sledovali nielen duchovné, ale svetské (a mocenské) záujmy. Situácia v cirkvi v tom období nebola optimálna. [[Nepotizmus]] vo vyšších kruhoch, bohatstvo cirkvi, či predávanie odpustkov, ktorých predaj sa znovu začal pre prestavbu Baziliky svätého Petra boli len jednými z mála dôvodov, ktoré predchádzali tomu, čo v roku [[1517]] započal nemecký reformátor [[Martin Luther]]. === Martin Luther a luteranizmus === {{Hlavný článok|Luteranizmus (náboženstvo)}} Na začiatku reformného hnutia stál nemecký augustiánsky mních [[Martin Luther]], nominalisticky zmýšľajúci kňaz, ktorý prednášal na univerzite vo [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]]. Luther ktorý hľadal spasenie za svoje vlastné činy prišiel k myšlienke, že jedine viera a len dôvera v Božie milosrdenstvo môže človeka spasiť, a z toho dôvodu sa zásadne postavil voči odpustkom, ktoré boli v tom čase predávané. [[Odpustky]] podľa náuky Katolíckej cirkvi neboli len odpustenia hriechov, aké nastáva pri sviatosti zmierenia (spovedi), ale mali garantovať odpustenie trestov v očistci. Jeho boj o reformu cirkvi sa začal po tom, čo v roku [[1517]] zverejnil svojich 95 téz proti odpustkom. Podľa tradície sa proces reformácie započal pribitím jedného z Lutherových exemplárov na brány wittenberského chrámu [[31. október|31. októbra]] [[1517]].<ref name=ČZED2/>{{Rp|58}} Prvotný ohlas na Lutherove výtky cirkev v Ríme nebrala vážne, pretože hlasy proti odpustkom sa šírili všade. Situácia sa zmenila po tom, čo v roku [[1519]] Luther verejne spochybnil pápežský primát nad cirkvou, pápežskú neomylnosť v otázke viery a apoštolskú postupnosť.<ref name=ČZED2/>{{Rp|59}} Luther takisto spochybňoval autoritu cirkevného koncilu a tvrdil, že i ten sa môže mýliť (pr. [[Ján Hus]]).<ref name = MCD/>{{Rp|193}} Pápeža Lutherovo vystúpenie voči cirkvi pobúrilo a po tom, čo Luther svoje učenie, ktoré sa medzitým v nemeckom preklade šírilo po krajine, odmietol odvolať. Pápež Lutherovi najprv bulou ''[[Exsurge Domine]]'' pohrozil exkomunikáciou (na čo Luther reagoval spálením buly) a následne ho i exkomunikoval. Cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] Luthera zavolal na snem do [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormsu]]. Po tom, čo [[Martin Luther|Luther]] i tam odmietol svoje učenie odvolať naňho bola uvalená aj ríšska kliadba. Mocenskú podporu Lutherovi poskytol saský kurfirst [[Fridrich III. Múdry|Fridrich III.]], ktorý ho ubytoval na hrade [[Wartburg (hrad)|Wartburg]]. Tam Luther písal svoje ďalšie diela a pracoval aj na preklade Biblie do nemčiny.<ref name=ČZED2/>{{Rp|60}} Luther, ktorý pôvodne neplánoval komplexnú revoltu voči cirkvi postupne svoj názor zmenil a ako autoritu začal uznávať iba [[Biblia|Sväté písmo]]. V roku [[1524]] sa [[Martin Luther|Luther]] oženil s bývalou mníškou [[Katarína von Bora|Katarínou von Bora]]. Lutherovo učenie si inak vysvetľovali šľachtici, inak klér a inak roľníctvo. Šľachtici ho videli najmä ako možný meč voči cirkvi a jej majetkom, roľníci zase ako možné útočisko voči zaužívanému feudálnemu rádu, čo viedlo napríklad k roľníckemu povstaniu [[Tomáš Müntzer|Tomáša Müntzera]] ([[1524]]{{--}}[[1526]]). Roľnícke hnutie i Lutherova zložitá osobnosť od neho odvrhli viacero jeho pôvodných podporovateľov{{--}}najmä z vrstvy šľachty a humanistov. Naopak jeho prívržencami (a prívržencami reformácie) sa stali viacerí mladší, a často i fanatickí odporcovia cirkvi. Postupne sa roztrhlo vrece a do diskusie sa dostávala široká spleť názorov. Opäť ožila stará [[remanenčná teória]] a spochybňované začali byť aj sviatosti, resp. minimálne niekoľko z nich. Do európskeho povedomia sa zase dostal husitský spor o kalich.<ref name=ČZED2/>{{Rp|60}} I z toho dôvodu v roku [[1530]] Luther spolu s jeho pomocníkom [[Philipp Melanchthon|Filipom Melanchtonom]] vydali známe dielo ''Confessio Augustiniana'' ([[Augsburské vyznanie]]), v ktorom systemaizovali svoje myšlienky, a ktoré sa stalo základom nového náboženstva{{--}}[[Luteranizmus (náboženstvo)|luteranizmu]].<ref name=ČZED2/>{{Rp|63}} Okrem Confessia bol ďalším významným Lutherovým dielom [[Malý katechizmus (Luther)|Malý katechizmus]]. {{Citát | ...Ďalej učíme, že odpustenie hriechov a spravodlivosť pred Bohom nemôžeme dosiahnuť vlastnými zásluhami, skutkami a zadosťučinením. Odpustenie hriechov dostávame a pred Bohom sme ospravedlnení len z milosti pre Krista vierou, keď veríme, že Kristus trpel za nás a že pre Neho nám hriech bude odpustený,.... ...O slobodnej vôli učíme, že človek do istej miery má slobodnú vôľu: môže navonok žiť usporiadaným životom a môže sa slobodne rozhodovať vo veciach prístupných rozumu. Ale bez milosti, pomoci a pôsobenia Svätého Ducha človek sa nemôže ľúbiť Bohu, nemôže sa Ho úprimne báť alebo v Neho veriť, ani si nemôže zo srdca vytrhnúť vrodenú zlú žiadosť; to však sa deje Svätým Duchom, ktorého dostávame v Božom slove.... ...Ani nikde nemožno nájsť cirkevný zákon, ktorý prikazuje prijímať len v jednej podobe... Ale teraz je zjavné, že tento zvyk je nesprávny, zavedený bol proti Božiemu príkazu a tiež aj proti starým cirkevným zákonom... ...V budúcnosti bude nedostatok kňazov a farárov, ak by tento tvrdý zákaz manželstva mal platiť aj naďalej. Tak teda je na Božom slove a prikázaní založená skutočnosť, že sa kňazi a duchovní smú ženiť... | ''Confessio Augustiniana'' ([[Augsburské vyznanie]]) [[1530]] (úryvky)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul= Augsburské vyznanie | url= http://www.ecavza.sk/wp-content/uploads/2015/09/Augsburske_vyznanie.pdf | dátum prístupu=5. september 2019 }} </ref> }} [[Martin Luther|Luther]] vo svojich myšlienkach vychádzal z augustiniánskeho učenia, avšak zaužívané dogmy vysvetľoval iným systémom ako katolícka rétorika. Ideologicky bol Luther konzervatívny a v niektorých oblastiach značne nihilisticky zjednodušujúci. Takto napríklad v Lutherovom myslení stráca dôležitosť právo, pretože kresťanom stačí Kristovo prikázanie lásky.<ref name= DPPF/>{{Rp|261}} Minimálne raná protestantská filozofia znamenala posun späť. Návrat ku koreňom kresťanstva znamenal, že reformné hnutie v nasledujúcich rokoch muselo znova riešiť postoj k takým záležitostiam ako idolatria a obrazoborectvo, filozofia sa tak na čas opäť stala "slúžkou teológie".<ref name=ČZED2/>{{Rp|63}} Lutherov náhľad na teológiu bol značne nominalistický a za kresťanské (katolícke) učenie preto často považoval nominalistické učenie a kritizoval preto katolizmus i v oblastiach, ktoré katolícke neboli.<ref name = MCD/>{{Rp|189}} [[Súbor:1690_Anabaptist_Slovak_dish_(UBC-2011).jpg|vľavo|náhľad|Slovenská habánska (novokrstenecká) keramika, [[17. storočie]], dnes Museum of Anthropology, [[Vancouver]], [[Kanada]]]] Protestentizmus sa v nasledujúcom období začal rýchlo šíriť po Európe a dopomohol k tomu i nový vynález{{--}}kníhtlač. V Nemecku sa reformácii darilo najmä v horných oblastiach, odkiaľ sa reformácia šírila do severských krajín. Už v roku [[1536]] reformáciu za štátne náboženstvo prijalo Dánsko-nórske kráľovstvo, ktorého kráľ [[Kristián III.]] týmto krokom prišiel k obrovským cirkevným majetkom. Podobne situáciu využil aj švédsky rod [[Vasovci|Vasovcov]].<ref name=ČZED2/>{{Rp|75{{--}}76}} Na husitskú tradíciu reformácia nadviazala v českých krajinách, kde doteraz existovali zvyšky utrakvistickej cirkvi, a podobne urobili aj iné hnutia v Európe (napr. katari,...). [[Súbor:MuensterUnderSiege1534.jpg|náhľad|[[Erhard Schön]], ''Princ-biskup Franz von Waldeck prvýkrát oblieha [[Münster (Vestfálsko)|Münster]] v roku [[1534]]'', farebný drevoryt s typotlačou, [[1535]]]] [[Súbor:Hutterite_migrations_in_Europe.png|náhľad|Sťahovanie habánov, mapa]] [[Súbor:Interior_of_the_Oude_kerk_in_Amsterdam_(south_nave),_by_Emanuel_de_Witte.jpg|náhľad|[[Emanuel de Witte]], ''Interiér (kalvínskeho chrámu) Oude Kerk v Amsterdame'', olej na plátne, [[1661]], dnes: [[Amsterdam Museum]], [[Amsterdam]], [[Holandsko]]]] === Anabaptisti (novokrstenci) === {{Hlavný článok|Anabaptizmus}} Anabaptisti počas [[Reformácia|reformácie]] vystupovali ako stúpenci radikálnej obnovy kresťanstva. Jedným z prvých priekopníkov bol [[Ulrich Zwingli]] (ktorý však tento smer neskôr zavrhol)<ref name=ČZED2/>{{Rp|64}}, [[Konrád Grebel]] a [[Felix Manz]]. Pravdepodobne najvplyvnejším anabaptistickým mysliteľom bol [[Balthasar Hubmaier]]. Prvotné hnutie sa vyvíjalo najmä v [[Zürich]]u a vychádzalo z ideí [[Tomáš Müntzer|Tomáša Müntzera]] a radikálnych myšlienok spodných sociálnych. V roku [[1527]] anabaptisti vytvorili na spoločnej rade v [[Schleitheim]]e tzv. [[Schleitheimské vyznanie]], ktoré pokrývalo hlavné body, v ktorých sa anabaptisti a iní reformátori rozchádzali. Odmietali krst novorodencov, ktorý vyhlasovali za neplatný a zdôrazňovali vedomé prijatie krstu dospelými veriacimi. Anabaptisti žili vo vlastných komúnach určených pre členov ich cirkvi{{--}}osoby čisté od hriechu. Odmietali cirkevnú a spoločenskú hierarchiu a hlásali spoločné vlastníctvo, či spoločné (viacčlenné) manželstvo. V rokoch [[1533]] až [[1535]] existovala takáto komúna v [[Münster (Vestfálsko)|Münsteri]], následne však bola rozprášená.<ref name=ČZED2/>{{Rp|73}} Kruto prenasledovaní novokrstenci sa následne rozpŕchli po okolitých krajoch, niekoľko sa ich usadilo na Morave a západnom Slovensku, kde sa volali [[habáni]]. Následkom sedliackej vojny bolo okrem iného zavádzanie tzv. [[Druhé nevoľníctvo v Nemecku|druhého nevoľníctva]] v Nemecku. V neskoršom období sa z ich hnutia vyvinuli napr. [[menoniti]], [[kvakeri]], [[amišovia]] a v určitom zmysle aj [[Baptizmus|baptisti]]. [[Súbor:John Calvin Museum Catharijneconvent RMCC s84 cropped.png|náhľad|anonymný autor, ''[[Ján Kalvín]]'', olej na dreve, [[Francúzsko]], [[1550]], dnes: [[Museum Catharijneconvent]], [[Utrecht]], [[Holandsko]]|vľavo]] === Kalvinizmus === {{Hlavný článok|Kalvinizmus}} Z Luterovej reformácie vyšli ďalšie hnutia, na ktorých čele stáli [[Reformácia|reformátori]] ako [[Ulrich Zwingli]]. Ten vo švajčiarskom [[Zürich]]u vybudoval akúsi teokratickú republiku, ktorá sa riadila podľa predstáv o chudobnej cirkvi. V roku [[1529]] Zwingli odmietol katolícko-luteránske stanovisko o [[Transsubstanciácia|transsubstantácii]] a podobne odmietol aj katolícke uctievanie obrazov, relikvií, prinášanie obetí a almužny. Reformoval (a zjednodušil) bohoslužobný rád, ktorý sa uňho zakladal na čítaní Svätého Písma.<ref name=ČZED2/>{{Rp|63{{--}}64}} Na Zwingliho vo Švajčiarsku nadviazal Francúz [[Ján Kalvín|Jean Kalvín]]. Kalvín pochádzal z úplne iného zázemia ako Luther a jeho učenie preto bolo značne odlišné. V roku [[1533]] sa pridal na stranu reformácie a napísal dielo ''Kresťanské inštitúcie'' (''Institutio Christianae religionii''). Jeho náuka hovorí o predurčení a o tom, že viera je Boží dar, ktorým boli obdarení len vyvolení. Podobne ako Luther i Kalvín vychádza zo svätého Augustína.<ref name= DPPF/>{{Rp|262}} Zurichskú republiku nasledovala ešte rigidnejšia [[Ženeva]], v ktorej v roku [[1536]] vznikla tzv. [[helvétska konfesia]] a ktorá stála na počiatku reformovaného kalvínskeho náboženstva. V roku [[1541]] v nej Kalvínova náuka prevzala moca bola zavedená morálna teokratická diktatúra. Ženeva sa stala „Novým Jeruzalemom“, z ktorého bol aspoň formálne odstránený všetok hriech a akékoľvek, čo i len náznaky hriechu sa prísne trestali.<ref name= DPPF/>{{Rp|263{{--}}264}} Neskôr, asi o 20 rokov bola helvétska konfesia upravená [[Heinrich Bullinger|Heinrichom Bullingerom]] a kalvínska značne predestinačná filozofia sa postupne šírila po celom Nemecku, Švajčiarsku, Nizozemsku, Anglicku ([[Puritanizmus (náboženstvo)|puritáni]]) a na severe Francúzska ([[hugenoti]]). Prívržencov našla aj v Uhorsku a podporu učenie získalo aj u falského kurfirsta [[Fridricha III. Falcský|Fridricha III.]], ktorého sídlo [[Heidelberg]] sa stalo „druhou [[Ženeva|Ženevou]]“. Vznikol v ňom aj významný ''[[Heidelberský katechizmus]]''.<ref name=ČZED2/>{{Rp|65}} Kalvinistická filozofia bola viac renesančná ako luteranizmus, zároveň však radikalizmus kalvinizmu podporoval diktátorské myšlienky i ideu prenasledovania náboženských odporcov a reformačnú inkvizíciu (ktorej podľahol napr. [[Michael Servetus]]).<ref name=ČZED2/>{{Rp|65}} [[Súbor:Enrique_VIII_de_Inglaterra,_por_Hans_Holbein_el_Joven.jpg|náhľad|[[Hans Holbein mladší]], ''Portét [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]]'', olej na paneli, [[1540]], dnes: [[Galleria Nazionale d'Arte Antica]], [[Rím]], [[Taliansko]]]] [[Súbor:Elizabeth_I_(Armada_Portrait).jpg|vľavo|náhľad|anonymný autor (pripisované [[George Gower|Georgeovi Gowerovi]]), ''[[Alžbeta I. (Anglicko)|Armada Portrait Alžbety I.]]'', olej na paneli, [[1588]], dnes: [[Woburn Abbey]], [[Woburn]], [[Spojené kráľovstvo]]]] === Anglikánstvo === {{Hlavný článok|Anglikánska cirkev (Church of England)}} Úplne iný rozmer ako na kontinente mala reformácia na Britských ostrovoch, kde bola najmä otázkou spojenou s dynastickými ambíciami a otázkou prestíže. Anglický kráľ [[Henrich VIII.]] totiž odmietol pápežovu autoritu po tom, čo ho pápež [[Klement VII. (pápež)|Klement VII.]] a canteburský arcibiskup [[Thomas Wolsey]] odmietli rozviesť s manželkou [[Katarína Aragónska|Katarínou Aragónskou]]. Henrich VIII. preto Wolseyho zosadil a uväznil. Novým arcibiskupom sa stal [[Thomas Cranmer]], ktorý stál na kráľovej strane. Naopak, nový kancelár [[Thomas More]] sa postavil proti Henrichovým reformným zámerom.<ref name=ČZED2/>{{Rp|76{{--}}78}} V roku [[1534]] tzv. [[Zákon o supremácii (1534)|Supremačným aktom]] vznikla [[anglikánska cirkev]] na ktorej čelo sa postavil anglický kráľ. Dogmaticky nebola tak odlišná od katolicizmu ako protestantské cirkvi, ktoré sama prenasledovala. Zjednodušila sa liturgia a za vlády [[Eduard VI. (Anglicko)|Eduarda VI.]] vzniklo anglikánske vyznanie viery (v rámci neho sa zaviedlo napr. prijímanie pod obojím, vedenie bohoslužby v národnom jazyku a zrušenie povinného kňazského celibátu). Rozpory v krajine prinieslo hromadné zatváranie kláštorov [[Henrich VIII.|Henrichom VIII.]], naopak, pomerne pozitívne krajina vítala zrušenie pápežských desiatkov. V nasledujúcom období vznikol prvý preklad biblie do angličtiny ([[1611]])<ref name=ČZED2/>{{Rp|76{{--}}78}} i nová liturgická kniha (''[[Book of Common Prayer]]''). Krátke katolícke intermezzo priniesla ešte vláda [[Mária I. (Škótsko)|Márie Katolíckej (Krvavej)]], avšak jej sestra [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] sa opäť prinavrátila ku anglikánstvu. V roku [[1563]] cirkevná synoda prijala 39 článkov anglickej konfesie. Iná situácia bola v [[Škótsko|Škótku]], kde sa prostredníctvom reformátora [[John Knox|Johna Knoxa]] šíril [[kalvinizmus]] (a [[presbyterianizmus]]). V [[Írsko|Írsku]] zase reformácia s výnimkou severu uplatnenie nenašla a krajina zostala prevažne katolícka. Anglická krajina bola plná náboženských rozporov. O moc a vierovyznanie bojovali všetky vierovyznania a bežné boli náboženské prenasledovania. V roku [[1605]] dokonca katolíci plánovali tzv. [[Sprisahanie strelného prachu|prachové sprisahanie]] proti presbyteriánskemu [[Jakub VI.|Jakubovi VI.]]<ref name=ČZED2/>{{Rp|76{{--}}78}} Sprisahanie však bolo odhalené a nasledovné oslavy viedli k vzniku tradície [[Noc Guya Fawkesa|Bonfire night]]. === Boje o reformáciu === [[Súbor:Francois_Dubois_001.jpg|náhľad|[[François Dubois]], ''[[Bartolomejská noc]]'' (masaker hugenotov v roku [[1572]]), olej na dreve, medzi 1572 až 1584, dnes: Musée cantonal des Beaux-Arts, [[Lausanne]], [[Švajčiarsko]]]] [[Súbor:Batalla_Fleurus_(1622).jpg|náhľad|[[Vincenzo Carducci]], ''Víťazstvo pri Fleurus ([[1622]])'', olej na plátne, [[1634]], dnes: [[Museo del Prado]], [[Madrid]], [[Španielsko]]]] Čoskoro po vypuknutí reformácie sa v Európe (spočiatku najmä v Nemecku) rozhoreli viaceré konflikty o novú vieru, ktoré mali najmä tri významné vrcholy{{--}}[[Augsburský mier]] ([[1555]]), [[Nantský edikt]] ([[1598]]) a [[Vestfálsky mier]] ([[1648]]). Medzi významné konflikty s náboženským znením (ale aj mocensko-politickým) patrili najmä: * [[Nemecká sedliacka vojna]] ([[1524]]{{--}}[[1525]]) * [[Šmalkaldská vojna]] ([[1546]]{{--}}[[1547]]) * [[Druhá šmalkaldská vojna]] ([[1552]]{{--}}[[1555]]) * [[Francúzske náboženské vojny|hugenotské vojny]] ([[1562]]{{--}}[[1598]]) * [[Tridsaťročná vojna]] (a je jednotlivé časti) ([[1618]]{{--}}[[1648]]) * [[Protihabsburské stavovské povstania|Stavovské povstania v Uhorsku]] * [[Nizozemská revolúcia]] Predchádzajúci výpočet náboženských sporov nie je kompletný. Takisto výpočet reformných hnutí nie je konečný (okrem nich vznikli napr. hnutia [[Antitrinitárstvo|antitrinitárov]], talianskych [[Sociniáni|sociniánov]], sedmohradských [[Sabbatisti|sabbatistov]], holandských [[Mennonitstvo|mennonitov]] a ďalšie. [[Súbor:Johann_Lucas_Kracker_-_The_Council_in_Trident_(detail)_-_WGA12270.jpg|vľavo|náhľad|[[Johann Lucas Kracker]], ''[[Tridentský koncil]]'', [[freska]], [[1778]], Knižnica lýcea, [[Jáger]], [[Maďarsko]]]] [[Súbor:Cornelius Jansen by Rosalie Grossard.jpg|vľavo|náhľad|[[Rosalie Grossard]], [[Cornelius Jansen|''Portrét Cornelia Jansena'']], olej na plátne, 1824]] === Tridentský koncil a protireformácia === {{Hlavný článok|Tridentský koncil|Protireformácia}} [[Súbor:Elia_naurizio,_congregazione_generale_del_concilio_di_trento_in_s.m._maggiore,_1633,_01.jpg|náhľad|[[Elia Naurizio]], [[Tridentský koncil]], maľba, [[1633]], dnes: [[Museo diocesano tridentino]], [[Palazzo Pretorio]], [[Trident (mesto)|Trident]], [[Taliansko]]]] Na vlnu reformácie nutne musela zareagovať aj Katolícka cirkev. Najvýznamnejšími centrami katolicizmu bolo už tradične Taliansko na čele s [[Pápežský štát|Pápežským štátom]], [[Španielske impérium|Španielsko]], [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]], [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]] a [[Habsburská ríša|Habsburgovci]]. Katolicizmu sa pridržiavala aj [[Poľsko-litovská únia]] a niektoré južné nemecké krajiny. Viaceré územia, ktoré prijali reformáciu zase postupne vďaka protireformácii prijali späť katolicizmus. Veľkým bojovníkom proti reformácii sa stal pápež [[Pavol III. (pápež)|Pavol III.]] Prvé reformy sa uskutočnili v zložení pápežskej kúrie, ktorú obsadili prísne a religiózne osobnosti. V roku [[1540]] pápež schválil reformný rád [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]]{{--}}Spoločnosti Ježišovej [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]]. Rád sa vyznačoval prísnou poslušnosťou pápežstvu a jeho úlohou bola najmä misia a vzdelávanie v duchu katolicizmu. Vo filozofii sa katolicizmus naďalej obrazal k tomizmu. [[Novoscholasticizmus]] našiel uplatnenie u jezuitov, ktorí spravovali významné európske univerzity (napr. Salamanca). Na území Slovenska mali jezuiti pod správou [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Medzi významných katolíckych mysliteľov tohto obdobia patria napr. [[Luis de Molina]], [[Juan de Mariana]], [[Francisco de Vitoria]], či [[Francisco Suárez]].<ref name= DPPF/>{{Rp|272{{--}}275}} Významná bola i katolícka umelecká škola, ktorú reprezentvali napr. [[El Greco]], [[Lope de Vega]], či [[Miguel de Cervantes|Miguel Cervantes]]. Za pontifikátu [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] došlo k reforme kalendára (tzv. [[gregoriánska reforma]]). Významné myšlienky priniesla novoveká katolícka škola mysliteľov do oblasti medzinárodného práva. V novoscholastickej ideológii zase možno badať prvé znaky modernej ekonómie.<ref name= DPPF/>{{Rp|272{{--}}273}} V tomto období sa posilňuje postavenie [[Inkvizícia|inkvizície]] v katolíckych krajinách. V roku [[1542]] vznikol Svätý úrad (''Sanctum officium'') určený pre čistotu viery a následne v roku [[1559]] aj [[Zoznam zakázaných kníh|Index zakázaných kníh]] (''Index librorum prohibitorum''). V rokoch [[1545]]{{--}}[[1563]] sa uskutočnil [[Tridentský koncil]]. Koncil prebiehal slobodne bez trestov, avšak reformné hnutia sa ho odmietli zúčastniť. Výsledkov koncilu bolo viacero. Koncil zakázal predávať [[odpustky]], [[biskup]]om bolo zakázané kumulovať funkcie a začali byť zriaďované [[Seminár (katolíci)|kňazské semináre]]. Zmenila sa taktiež právna úprava kánonického [[Manželstvo|manželstva]] a liturgia. Koncil odsúdil luteranizmus a ostatné reformné hnutia. Morálnu autoritu cirkvi zabezpečila nová generácia populárnych svätcov (často zakladateľov cirkevných spoločenstiev) ako [[Filip Neri]], [[Terézia z Ávily]], [[Kamil de Lellis]], [[Ján z Kríža]], [[Angela Merici]]ová, či [[František Saleský]]. Vznikli tak rády [[Spoločnosť svätej Uršule|uršuliniek]], [[Milosrdní bratia|milosrdných bratov]], [[Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul|vincentiek]], [[Misijná spoločnosť svätého Vincenta de Paul|lazaristov]], [[Rád cisterciánov prísnej observancie|trapistov]], [[Boromejky|boromejok]] a mnohé iné.<ref name = MCD/>{{Rp|228{{--}}230}} === Jansenizmus === {{Hlavný článok|Jansenizmus}} Ako reakcia proti náboženskému centrizmu pápežskej kúrie vzniklo reformné hnutie aj v rámci Katolíckej cirkvi. Nizozemský biskup [[Cornelius Jansen]] pod vplyvom [[Kalvinizmus|kalvinizmu]] vo svojej knihe o svätom Augustínovi zdôraznil význam Božieho milosrdenstva na spasenie a jeho pôsobenie voči dedičnému hriechu. Centrom jeho učenia sa stal ženský [[Kláštor Port-Royal]]. Jansenizmus bolo rigidné hnutie, ktoré na teologické otázky a na hriešnosť hladelo prísne. To spôsobilo, že len málo ľudí podľa nich mohlo pristúpiť k prijímaniu sviatostí.<ref name = MCD/>{{Rp|242}} Podobne ako kalvíni i [[Jansenizmus|jansenisti]] verili v [[Predestinácia|predestináciu]], čo však bolo katolíkmi výrazne odmietané a náuka tak bola v roku [[1653]] pápežom [[Inocent X.|Inocentom X.]], a neskôr v roku [[1712]] bulou ''Unigenitus Dei Filius'' pápeža [[Klement XI.|Klementa XI.]] odsúdená. [[Jansenizmus]] si spojencov hľadal medzi [[Galikanizmus|galikanistami]] a episkopátmi (či [[Febronianizmus|febronianistami]]). V boji proti jezuitskému hnutiu však i vďaka podpore francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] neuspel, a vo Francúzsku sa neujal.<ref name = MCD/>{{Rp|242}} [[Súbor:LevoMinor2FotoThalerTamas.JPG|vľavo|náhľad|Barokový oltár v [[Starý minoritský kostol|Starom minoritskom kostole]], [[Levoča]], [[Slovensko]]]] [[Súbor:Stift_melk_001_2004.jpg|náhľad|Barokový [[Opátstvo Melk|Kláštor v Melku]], [[Melk]], [[Rakúsko]]]] === Barok === {{Hlavný článok|Baroko}} Odpoveďou na ťaživú situáciu v Európe bol odklon od klasického homocentrického renesančného zmýšľania a návrat k religionistike a v [[Baroková zbožnosť|zbožnosti]]. Európa zmietaná náboženskými vojnami a morovými epidémiami začala hľadať riešenia v modlitbách a v uctievaní Boha. Nešlo však o návrat k stredovekému umeniu. [[Barok]] bol obdobím protikladov. Spomedzi farieb vynikala najmä tmavá (čierna, hnedá) a zlatá farba. Porovnávala sa svetskosť a duchovnosť, život a smrť. Stále vynikala latinská vzdelanosť, avšak stále častejšie sa prejavovali aj národné jazyky a prvky. Znakom baroka bola taktiež monumentalita a oslavnosť, literárne osoby boli špeciálne, [[Hyperbola (literatúra)|hyperbolizované]], prekonávali svoje problémy a zlé vlastnosti. Často boli nábožensky orientované (mučeníci alebo bojovníci za vieru). Prístup k umeniu a filozofii baroka bol najmä spočiatku odlišný v [[Katolicizmus|katolicizme]] a [[Protestantizmus|protestantizme]]. Kým Katolícka cirkev v duchu protireformácie a [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] umenie výrazne podporovala, niektoré protestantské cirkvi podobne ako [[Obrazoborectvo|obrazoborci]] v stredoveku zatracovali náboženské maľby a sochy ako idoly. [[Barok]] našiel uplatnenie v celej Európe od [[Portugalské kráľovstvo|Portugalska]] po [[Ruské cárstvo|Rusko]] a dostal sa aj za more. === Dianie v ortodoxnom svete === [[Súbor:Portrait_of_Patriarx_Nikon.jpg|náhľad|anonymný autor, ''Portrét patriarchu Nikona'', olej na plátne, okolo [[1660]] až [[1665]], dnes: Muzej Novyj Ierusalim, [[Istra (mesto)|Istra]], [[Rusko]]]] [[Súbor:Boyaryna_Morozova_by_V.Surikov_(1884-1887,_Tretyakov_gallery).jpg|náhľad|[[Vasilij Ivanovič Surikov]], ''Bojarina Morozova'' (zajatie [[Feodosia Morozova|Feodosie Morozovovej]], [[Staroverci|staroverskej]] mučeníčky), olej na plátne, [[1887]], dnes: [[Štátna Tretiakovská galéria]], [[Moskva]], [[Rusko]]]] Po [[Pád Konštantínopola|páde Konštantínopola]] ortodoxný svet na čas upadol do zdanlivého zostupu, Osmani si podmanili i ortodoxný Balkán a zastavili sa až pri bránach [[Bitka pri Viedni|Viedne]]. Podobne na tom boli aj ostatné východné denonymie ([[Nestoriánstvo|nestoriáni]], [[Koptská ortodoxná cirkev|kopti]], [[Arménska apoštolská cirkev|arménska]] či [[Sýrska ortodoxná cirkev|sýrska cirkev]]). Kresťania sa v moslimských krajinách stali občanmi druhej úrovne a bežné boli ich prenasledovania, či platenie náboženskej dane, čo viedlo k ich konverzii. Významné centrá nestoriánstva sa okrem moslimských krajín nachádzali aj v [[India|Indii]].<ref name=ČZED2/>{{Rp|23}} Už v 15. storočí sa z krízy podarilo dostať [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskému kniežatstvu]], ktorého knieža [[Ivan III.]], manžel byzantskej princeznej [[Zoé Palaiologina|Zoé Palaiologiny]] prijal titul cisára (cára) a samovládcu všetkých Rusov. Rus nikdy neprijala florentskú cirkevnú úniu a po páde Byzantskej ríše v nej vznikla teória prenesenia rímskej moci do Ruska. Z Moskvy sa stal tzv. [[Tretí Rím]]. Priekopníkom tejto teórie bol [[Filofej Psovský]]. S rozvojom ruskej moci sa následne pravoslávie šírilo ďalej na východ a sever. Prerod v Rusku zažila taktiež [[Postbyzantské umenie|byzantská sakrálna architektúra]]. 17. storočie možno v rusko-ortodoxných dejinách charakterizovať ako boj s katolíckym [[Republika oboch národov|poľsko-litovským štátom]]. Rusko sa dostalo do veľkej anarchie ([[1584]]{{--}}[[1613]]) z ktorej sa dostalo až po nástupe [[Romanovci|Romanovcov]]. Kým v katolíckom svete sa už prejavil zápas o oddelenie cirkevnej a svetskej moci, v Rusku patriarchova moc závisela podobne ako v Byzancii od cárovej milosti. Od roku [[1589]] bol ruský [[moskovský patriarchát]] autokefálny. I v Rusku sa podobne ako v Európe objavili herézy či snahy o reformy (napr. [[staroverci]]), ktorí odmietli liturgické reformy patriarchu [[Nikon (patriarcha)|Nikona]]. Cársky režim a patriarchát tieto snahy však zásadne odsúdil a trestal.<ref name=ČZED2/>{{Rp|208{{--}}209}} Reforma ruskej cirkvi nastala za vlády [[Peter I. (Rusko)|Petra I.]] Ambiciózny panovník nestrpel v cirkvi odpor a sám predsedal cirkevným synodám. V roku [[1721]] vznikla vrcholná kolektívna organizácia ortodoxnej správy{{--}}tzv. [[Najsvätejší synod]]. Synod plne podliehal cárskej moci. Cirkev bola podriadená cárovi nielen organizačne ale aj vieroučne. Peter, ktorý ako mladý precestoval západnú katolícko-protestantskú Európu mal však odišné zmýšľanie ako ortodoxný klér, čo mu u kléru prinieslo značnú nepopularitu. Namiesto [[Byzantský kalendár|byzantského kalendáru]] sa takisto v Rusku začal používať zastaralý [[juliánsky kalendár]] (kým v Európe bol bežný [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánsky]]).<ref name=ČZED2/>{{Rp|210}} Cári v Rusku takisto obmedzili moc kláštorov a niektoré ich majetky znárodnili. V období novoveku začínajú vznikať tzv. [[Východná katolícka cirkev|východné katolícke cirkvi]], ktoré vznikali väčšinou pripojením sa nekatolíckych východných cirkví alebo ich častí ku [[Latinská cirkev|Katolíckej cirkvi]]. Prijali jej učenie vrátane [[Pápežský primát|primátu pápeža]], ale zachovali si východný obrad a ďalšie špecifiká (napr. možnosť vysviacky ženatých mužov za kňazov). Príkladom takéhoto zjednotenia je napríklad [[Brest-Litovská únia]] z roku [[1596]] (kresťania na [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Bielorusko|Bielorusku]]), či [[Užhorodská únia]] z roku [[1646]] a mnohé ďalšie. V súčasnosti existuje vyše 20 takýchto cirkví. === Kresťanstvo v Amerike a Ázii === Spolu so zámorskými objavmi sa do Ameriky od roku [[1492]] šírila i kresťanská viera. Spočiatku šlo njamä o španielsky a portugalský katolicizmus. Na rozdelenie sfér vplyvu medzi tieto katolícke národy mala vplyv [[Tordesillaská zmluva]] vytvorená na nátlak pápeža [[Alexander VI.|Alexandra VI.]] Zmluvu však neuznávali Francúzi a protestani. [[Súbor:Colonizationoftheamericas-blank.png|náhľad|Kolonizácia Ameriky, zelené a fialové sú španielske a portugalské, najmä katolícke územia, červené sú britské (najmä protestantské územia), modrou sú zvýraznené francúzske územia]] Po tom čo v rokoch [[1519]]{{--}}[[1521]] [[Hernando Cortés]] rozvrátil [[Aztécka ríša|Aztécku ríšu]] sa začalo s christianizáciou [[Mexiko|Mexika]], už pred tým vznikli kresťanské obce na Karibských ostrovoch. [[Francisco Pizarro|Francisovi Pizzarovi]] sa pre Španielov podarilo rozvrátiť ríšu [[Inkovia|Inkov]]. Kresťanstvo v Amerike pomáhali šíriť rehoľné rády. Spočiatku to boli najmä [[františkáni]].a [[Rehoľa kazateľov|dominikáni]], neskôr aj iné spoločenstvá. V roku [[1542]] sa v španielskej časti ríše zrušilo otroctvo [[Indiáni|Indiánov]] a dominikán [[Bartolomé de las Casas|Bartolomej de Las Casas]] dokonca zostavil nové zákony, ktoré Indiánov zrovnoprávnili s dobyvateľmi. Za svoju činnosť bol Bartolomej nazvaný apoštolom Indiánov. Deficit v potrebe pracovnej sile kolonialisti vyriešili privezením černoských Afričanov. Od 17. storočia v Amerike pôsobili aj [[jezuiti]], ktorí mali veľký podieľ na vytvorenie indiánskych rezervácií a šírení vzdelanosti. V roku [[1609]] bola zriadená prvá jezuitská rezervácia pre [[Guaraníovia|Guaranov]] v [[Paraguaj]]i, neskôr podobné rezervácie vznikali i v ďalších španielskych kolóniach a v portugalskej [[Brazília|Brazílii]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brinkley | meno = Douglas G | spoluautori = a kol. | titul = Obrazové dejiny sveta | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2006 | isbn = 8080851018 | strany = 338{{--}}339 }} </ref> K jezuitskému rádu patril aj svätý [[Peter Claver]], ktorý sa stal patrónom misií u černoskej populácie. Iná situácia bola v Severnej Amerike, ktorú osídľovali najmä protestantské národy. Do Ameriky medzi prvými odchádzali ľudia, ktorí boli vo svojich materských krajinách prenasledovaní pre svoju vieru. Prvé britské osady v Amerike preto založili [[Puritanizmus (náboženstvo)|puritáni]] (pútnici na lodi [[Mayflower]]), ktorí boli nútení odísť zo Starého Sveta. Neskôr k osídlovateľom pribudli aj osadníci z [[Nizozemsko|Nizozemska]], nemeckých krajín a Francúzska. Kým Francúzi osídľujúci najmä [[Louisiana]] a [[Quebec]] boli katolíci, Nemci a Briti boli najmä reformovaného vierovyznania, čo sa prejavilo aj na dnešnom usporiadaní náboženstva v [[Spojené štáty|USA]]. Okrem Ameriky kresťanskí misionári začali v novoveku pôsobiť i v [[Ázia|Ázii]] a neskôr aj v [[Austrália a Oceánia|Austrálii]]. Kým [[Portugalčania|Portugalci]] v [[India|Indii]], [[Čína|Číne]] a [[Japonsko|Japonsku]] šírili prostredníctvom [[Jezuiti|jezuitov]] [[katolicizmus]], britskí kazatelia šírili v [[Austrália (štát)|Austrálii]] a neskôr aj v [[India|Indii]] [[protestantizmus]]. V Indii pôsobil aj významný jezuita [[František Xaverský]]. Španieli zase priniesli katolicizmus na [[Filipíny]]. Jezuiti vo svojich misiách k domorodému ázijskému obyvateľstvu pristupovali opatrne a pripúšťali i istý [[synkretizmus]], či ctenie si miestnych tradícií. S tým však nesúhlasili iné rády a nakoniec aj pápežská stolica, čo viedlo k úpadku misijných úspechov. Úspechy kresťanských misií v orientálnej, duchovne bohatej Ázii tak boli menej úspešné, než christianizácia v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]].<ref name = MCD/>{{Rp|238}} [[Súbor:Atelier_de_Nicolas_de_Largillière,_portrait_de_Voltaire,_détail_(musée_Carnavalet)_-001.jpg|náhľad|[[Nicolas de Largillière]], ''Portrét [[Voltaire|Voltaira]]'' (najznámejší osvietenec a deista), olej na plátne, medzi [[1718]] až [[1724]], dnes: [[Musée Carnavalet]], Salon Voltaire, [[Paríž]], [[Francúzsko]]]] == Obdobie osvietenstva == {{Pozri|osvietenstve ako filozofickom a historickom období|Osvietenstvo}} Ako reakcia na religiózne obdobie reformácie a protireformácie vznikol skeptický mysliteľský smer osvietenstva. Osvietenstvo bolo širokým filozoficko-politicko-ekonomickým prúdom, ktorý tvorila nejednotná masa učencov. Hlavným cieľom bol prerod spoločenstva k vzdelanosti{{--}}vznik sveta moderného človeka. Základnými filozofickými východiskami pre nové obdobie boli [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmus]] a [[empirizmus]], ktorému sa podriaďovalo aj metafyzično (nadzmyselno). To viedlo k vzniku širšieho ateistického hnutia. Hoci osvietenstvo vzniklo v [[Anglické kráľovstvo|Anglicku]], azda najznámejším ohniskom bolo [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]].<ref name= DPPF/>{{Rp|355}} [[Súbor:Jean-Jacques_Rousseau_(painted_portrait).jpg|vľavo|náhľad|[[Maurice Quentin de La Tour]], ''Portrét [[Jean-Jacques Rousseau|Jeana-Jacqua Rousseua]]'', (tzv. duchovný otec [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], osvietenský mysliteľ, kritik cirkvi a monarchizmu), pastel na papieri, po [[1750]], dnes: [[Musée Antoine-Lécuyer]], [[Saint-Quentin (Aisne)|Saint-Quentin]], [[Francúzsko]]]] V osvietenstve možno badať dva prúdy. Jedným boli rozliční myslitelia a filozofi, druhým prúdom boli tzv. osvietenskí panovníci, ktorí vo svojich krajinách zavádzali nové reformy. V niektorých krajinách dochádza k sekularizácii dovtedy typicky cirkevných odvetví (napr. školstva), iné krajiny ako Francúzsko začali hľadať cestu k [[Sekulárny štát|sekulárnemu štátu]]. Pomerne sekulárne tendencie sa uskutočnili za vlády [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] (a čiastočne už [[Mária Terézia|Márie Terézie]]) aj v habsburských krajinách{{--}}zatváranie kláštorov, poštátňovanie cirkevných škôl, či [[tolerančný patent]] (tzv. [[jozefinizmus]]) [[Súbor:John_Wesley_by_William_Hamilton.jpg|náhľad|[[William Hamilton]], ''Portrét [[John Wesley|Johna Wesleyho]]'' (jeden zo zakladateľov [[Metodizmus|metodizmu]]), olej na plátne, [[1788]], dnes: [[National Portrait Gallery]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]]] [[Súbor:Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg|náhľad|anonymný autor, ''Prepadnutie Bastily'' (útok na Bastilu [[14. júl]]a [[1789]] odštartoval [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkú francúzsku revolúciu]]), olej na plátne, 1789, dnes: [[Musée de l'Histoire de France]], [[Versailles]], [[Francúzsko]]]] Narozdiel od religiózneho novoveku a baroka bolo obdobie osvietenstva znovu antropogénne. Vznikli prvé deklarácie ľudských práv a vymedzovali sa politické práva. Ako odozva na [[Liberalizmus|liberalizujúce]] revolučné hnutia následne vznikali aj zárodky [[Konzervativizmus|konzervativizmu]] ([[Edmund Burke]]). V spoločnosti bolo takisto možné naďalej badať aj [[Socializmus|socialistické prvky]] (napr. [[Sprisahanie rovných]]). [[Osvietenstvo]] prinieslo rozvoj aj kresťanskému hnutiu. Pokračovala, či skôr vrcholila generácia jezuitského vzdelávania z ktorého radov vyšli viacerí myslitelia. Z reformných katolíckych hnutí naďalej pokračovala generácia jansenizmu a vo [[Febronianizmus|febronianizme]] našli uplatnenie myslitelia prikláňajuci sa k ideám konciliarizmu. Najmä v Nemecku sa rozvíjalo náboženské hnutie [[Pietizmus|pietizmu]]. V Amerike [[George Whitefield]] a kongregacionalistický kazateľ [[Jonathan Edwards (filozof)|Jonathan Edwards]] zase stáli na čele tzv. [[Prvé veľké prebudenie|Prvého veľkého prebudenia]]. V Anglickom [[Oxford]]e v nadväznosti naň vzniklo protestantské hnutie [[Metodizmus|metodistov]], ktoré sa sformovalo okolo tzv. [[Oxfordský svätý klub|Oxfordského svätého klubu]] založeného bratmi [[Charles Wesley|Charlesom]] a [[John Wesley|Johnom Wesleyom]].<ref name= DPPF/>{{Rp|361}} Silne [[Antimaterializmus|antimaterialistické]] hnutie, ktoré hladalo správnu ''metódu'' spasenia sa následne dokázalo rozšíriť do celého protestantského sveta. [[Súbor:Fête_de_l'Etre_suprême_2.jpg|vľavo|náhľad|[[Pierre-Antoine Demachy]], ''Festival Najvyššej bytosti na [[Champ-de-Mars]]'', maľba, okolo [[1794]], dnes: [[Musée Carnavalet]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]]] V osvietenstve možno badať pôvod moderných vied a takisto aj pôvod veľkého odporu teologických dogiem založených nie na rozume, ale na viere. Objavili sa hlasy po redukcii náboženstva a dogiem, a šírili sa i názory o tzv. [[Kult najvyššej bytosti|kulte najvyššej bytosti]], či [[Deizmus|deistické]] hnutie.<ref name = MCD/>{{Rp|244}}Na druhú stranu býva osvietenstvo niekedy označované aj ako kresťanské hnutie, pretože vznikalo v kresťanskom svete, a jeho významní členovia, aj keď často zastávali deistické stanovisko, a zásadne brojili proti cirkevnému [[Klerikalizmus|klerikalizmu]], nikdy cirkev oficiálne neopustili ([[Voltaire]], [[Denis Diderot]]).<ref name= DPPF/>{{Rp|358}} Kým v anglických krajinách sa deizmus presadzoval najmä ako životný štýl básnikov, či [[Slobodomurárstvo|slobodomurárov]], vo Francúzsku sa to, čo sa začalo ako kritika vzdelancov postupne v širokých masách dokázalo zmeniť na [[fanatizmus]] a neskôr dokonca prepuknúť v revolúcie (najmä [[Veľká francúzska revolúcia]]).<ref name = MCD/>{{Rp|244}} === Veľká francúzska revolúcia === {{Hlavný článok|Veľká francúzska revolúcia}} [[Veľká francúzska revolúcia]] pôvodne neniesla protikresťanské znaky, ale bola namierená skôr voči sociálnemu stavu v krajine. Jedným z francúzskych privilegovaných stavov však bol klér, ktorý vlastnil bohaté majetky. Po tom, čo sa situácia vo vzbúreneckých kruhoch radikalizovala sa vo Francúsku pristúpilo k zatvoreniu necharitatívnych rádov a kláštorov, následne však došlo aj k zhabaniu cirkevných statkov ([[1790]]). Francúzska cirkev bola odčlenená od pápeža a bola vytvorená národná cirkev. To však väčšina kléru odmietla. Začalo sa preto prenasledovanie katolíckeho duchovenstva, ktoré rozličným spôsobom postihlo asi 40 000 duchovných.<ref name = MCD/>{{Rp|245}} ''Občianska ústava kňazstva'' zjednotila územno-správny rozsah diecéz a departmentov. Zrušený bol aj povinný celibát a celková zaužívaná štruktúra fungovania cirkvi bola naštrbená. V roku [[1792]] sa začal všeobecný teror a vraždy nepriateľov (i z radov cirkví) boli na bežnom poriadku. Po nástupe [[Jakobíni|jakobínov]] [[Maximilián Robespierre|Maximiliána Robspierra]] k moci bol dokonca v krajine zavedený štátny [[kult Rozumu]], neskôr nahradený tzv. [[Kult najvyššej bytosti|kultom Najvyššej bytosti]].<ref name = MCD/>{{Rp|245{{--}}246}} Situácia pre katolíkov sa zlepšila až po prevzatí moci direktóriom, ktoré však uzákonilo odluku cirkvi od štátu. Reštaurácia katolicizmu nastala za vlády [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]]. V roku [[1801]] uzavrel s Katolíckou cirkvou konkordát. Postavenie Katolíckej cirkvi bolo obnovené a štát sa zaviazal k plateniu mzdy kléru výmenou za to, že sa cirkev vzdá svojich zhabaných majetkov. V roku [[1804]] sa [[Napoleon Bonaparte]] sám korunoval cisárom, čím pokoril pápeža a zaužívaný systém legitimity. Po tom, čo v roku [[1808]] Napoleon obsadil Pápežský štát vzťahy ešte viac ochladli a pápež Napoleona exkomunikoval.<ref name = MCD/>{{Rp|245{{--}}246}} Spolu s rozvojom napoleonskej vlády sa Európou šírili aj myšlienky revolúcie a vlna [[Sekularizácia|sekularizácie]]. Siuácia sa začala vracať do poriadku až po Napoleonovom páde v roku [[1815]] na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]], ktorý bol víťazstvom konzervatívnych síl v Európe. Výsledky koncilu však už nedokázali natrvalo obnoviť to, čo Francúzska revolúcia naštrbila. [[Súbor:Popepiusix.jpg|náhľad|[[George Peter Alexander Healy]], ''Portrét pápeža [[Pius IX.|Pia IX.]]'', olej na plátne, 1871, dnes: [[Museo Pio IX]], [[Senigallia]], [[Taliansko]]]] == Kresťanstvo a moderna == {{Pozri|náboženskom myslení v období moderny|Modernizmus (náboženstvo)}} [[19. storočie]] prinieslo Európe i celému svetu značnú [[Sekularizácia|sekularizáciu]], ktorej počiatky ale možno badať už v [[Osvietenstvo|osvietenstve]]. Na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] sa cirkev mlčky vzdala zhabaných statkov a zmenilo sa aj jej postavenie. Narozdiel od stredovekého, či predvestfálskeho sveta musela Katolícka cirkev (a ešte viac protestantské cirkvi) v rokovaniach vystupovať voči štátom ako rovnocenný (ak nie ako podriadený) spoločník. [[Svätá stolica]] v tomto období svoju politiku v jednotlivých krajinách začína presadzovať najmä prostredníctvom [[konkordát]]ov alebo [[Cirkumskripčná bula|cirkumskripčných búl]].<ref name = MCD/>{{Rp|247}} V Nemecku sa v 19. storočí rozvíjalo ako protestantské tak aj katolícke hnutie. Zvlášť katolicizmus znovu naberal na sile a vznikli viaceré významné hnutia ako [[Tübingenská škola]], či [[hermesianizmus]].<ref name = MCD/>{{Rp|249{{--}}250}} Proti vplyv katolíckeho náboženstva v [[Nemecké cisárstvo (1871{{--}}1918)|Nemecku]] sa najmä v neskoršom období (po zjednotení Nemecka) postavil nemecký kancelár [[Otto von Bismarck]]. Obdobie rokov [[1871]] až [[1887]] následne v Nemecku býva označované aj ako [[Kulturkampf]] (''kultúrny boj''). Bolo vydaných viacero zákonov, napr. proti politickému zneužívaniu kazateľní ([[1871]]). Boli tiež zrušené všetky kláštory a zakázaná činnosť jezuitského rádu ([[1872]]). V roku [[1873]] bol zavedený štátny dozor nad školami a povinné preškolovanie kňazov. V roku [[1875]] bol zavedený obligatóry civilný sobáš (ním sa neskôr inšpirovali v [[Uhorsko|Uhorsku]]). Katolícki veriaci na boj reagovali založením [[Deutsche Zentrumspartei]] (''Zentrum''), ktorá pomerne rýchlo získala veľkú podporu a Bismarck bol preto nútený nájsť s pápežom [[Lev XIII.|Levom XIII.]] kompromisné riešenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kulturkampf | url = http://www.arenberg-info.de/htm/Kulturkf.htm | dátum prístupu = 7. september 2019 | vydavateľ = arenberg-info.de }} </ref> [[Súbor:Engraving_of_First_Vatican_Council.jpg|náhľad|Karl Benzinger, ''[[Prvý vatikánsky koncil]]'', [[drevorytina]], 1873]] 19. storočie sa najviac prekrýva s pontifikátom [[Pius IX.|Pia IX.]] Jeho pontifikát bol spočiatku miestnym obyvateľstvom vítaný, avšak v roku [[1848]]/[[1849]] bol pre neochotu pomôcť zjednotiť Taliansko nútený dočasne opustiť [[Rím]].<ref name = MCD/>{{Rp|249{{--}}250}} Po roku [[1860]] [[Pápežský štát]] stratil významné územia a Rím bol od dobytia uchránený len za pomoci Francúzov. Po páde [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleona III.]] však Taliani zjednotenie krajiny pripojením Ríma dokončili a pápežovi zostalo iba územie [[Vatikán]]u. Zmier medzi Talianskom a Vatikánom nenastal a obe strany odmietali ustúpiť. K dohode došlo až v roku [[1929]] tzv. [[Lateránske zmluvy|Lateránskymi zmluvami]] uzavorenými medzi [[Benito Mussolini|Benitom Mussolinim]] a [[Pius XI.|Piom XI.]]<ref name = MCD/>{{Rp|249{{--}}250}} [[Súbor:Fülöp László - XIII. Leó pápa - 3206 - Hungarian National Gallery.jpg|náhľad|[[László Fülöp Elek]], ''Jeho Svätosť, pápež [[Lev XIII.]]'', olej na plátne, 1900, [[Rím]], dnes: [[Magyar Némzeti Galéria]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]|vľavo]] Najdlhšie vládnuci pápež novodobých dejín (a pravdepodobne aj vôbec) [[Pius IX.]] za svojho pontifikátu urobil viacero reforiem. V roku [[1854]] vyhlásil dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie (encyklika ''[[Ineffabilis Deus]]''), v roku [[1864]] vydal protimodernistickú encykliku ''[[Quanta cura]]'' a jej prílohu ''[[Syllabus omylov]]'' v ktorých mimo iné zavrhol [[socializmus]], [[komunizmus]], [[panteizmus]], či [[Naturalizmus (filozofia)|naturalizmus]]. Pravdepodobne najvýznamnejším krokom jeho potifikátu však bolo zvolanie [[Prvý vatikánsky koncil|Prvého vatikánskeho koncilu]] v roku [[1868]] (''Aeternis Patris)''.<ref name = MCD/>{{Rp|251{{--}}252}} === Prvý vatikánsky koncil === {{Hlavný článok|Prvý vatikánsky koncil}} Koncil prebiehal v rokoch [[1869]]{{--}}[[1870]]. ''De facto'' bol ukončený pre [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzsku vojnu]], formálne však bol ukončený až v roku [[1960]]. Pre náhle prerušenie neboli prejednané viaceré otázky, ktoré sa následne stali témami [[Druhý vatikánsky koncil|II. vatikánskeho koncilu]]. Z [[I. Vatikánsky koncil|I. vatikánskeho koncilu]] vzišli najmä dva významné dokumenty{{--}}dekrét o viere ''[[Dei Filius]]'' a konštitúcia ''[[Pastor aeternus]]''. Prvá definuje dogmu o prirodzenej poznatelnosti Boha rozumom prostredníctvom toho, čo bolo stvorené, druhý dekrét hovorí o tzv. [[Pápežská neomylnosť|pápežskej neomylnosti]] (''ex cathedra''). Druhá dogma viedla v cirkvi k menšiemu rozkolu a bola ťažiskovým motívom pre vznik tzv. [[Starokatolícka cirkev|starokatolíckej cirkvi]]. [[Súbor:TeilhardP_1955a.jpg|náhľad|[[Pierre Teilhard de Chardin]], zakladateľ filozofického smeru [[Teilhardizmus|teilhardizmu]], v roku 1955, fotografia]] == Postmoderný svet == {{Pozri|postmodernom myslení|Postmoderna}} 20. storočie prinieslo vo svete značnú modernizáciu. Rozvoj vedy a techniky či hrôzy dvoch svetových vojen ovplyvnili i náboženské myslenie. I napriek celkovému rastu počtov veriacich v novodobom období čoraz viac ľudí začalo opúšťať kresťanské cirkvi a priklonilo sa k [[Ateizmus|ateizmu]]. Kresťanské hnutia zase reformovali svoje štruktúry a niektoré svoje postoje, rozvinula sa aj idea [[Ekumenizmus|ekumenizmu]]. Výrazným posunom prešla aj najväčšia z kresťanských cirkví{{--}}Katolícka cirkev, v rámci ktorej sa uskutočnil reformný [[Druhý vatikánsky koncil]]. V myšlienkovom smere nastalo čiastočné uvoľnenie dogmatiky a objavili sa nové prúdy ako [[kresťanský fundamentalizmus]], či [[kresťanský liberalizmus]]. V katolíckej cirkvi sa naďalej rozširovalo učenie [[Novotomizmus|novotomizmu]] (napr. [[Étienne Gilson]], [[Jacques Maritain]]), vznikali však aj iné prúdy ako [[Kresťanský personalizmus|personalizmus]] [[Emmanuel Mounier|Emmanuela Mouniera]], či obrovský oponent novotomizmu [[teilhardizmus]] ([[Pierre Teilhard de Chardin]]), ktorý bol pôvodne autoritami odmietaný. Kresťanské hnutie takisto dopomohlo k obnove [[Prirodzené právo|iusnaturalistických]] myšlienok (napr. [[John Finnis]]). V 20. storočí sa mimo iné začalo v kresťanskom svete stále viac a viac rozmáhať [[Hnutie obnovy v Duchu Svätom]]. V protestantských cirkvách šlo pôvodne o tzv. [[Letničné hnutie]], neskôr v 60. rokoch v nadväznosti naň vzniklo všeobecné (protestantské aj katolícke) [[charizmatické hnutie]]. Na ne nadviazali [[neocharizmatické hnutie]] ([[Viničné hnutie]] a [[Hnutie Viery]]) a [[novo-apoštolská reformácia]]. === Predkoncilové obdobie === [[Súbor:Philip Alexius de László (1869–1937) - Portrait of Pope Pius XI (1857–1939) - JL 501 - Bodleian Libraries.jpg|náhľad|[[László Fülöp Elek]], ''Potrét pápeža [[Pius XI.|Pia XI.]]'', olej na plátne, [[1924]], [[Vatikán]], dnes [[Bodleian Libraries]], [[Oxford]], [[Spojené kráľovstvo]]]] Začiatkom 20. storočia vystriedal významného reformátora a politika [[Lev XIII.|Leva XIII.]] zbožný [[Pius X.]] Pius bol nábožensky založený pápež, ktorý narozdiel od svojho predchodcu nedbal príliš o politiku, ale orientoval sa najmä na výstavbu cirkvi a boju proti herézam a modernizmu. Mimo iné zreformoval [[Rímska kúria|Rímsku kúriu]], cirkevnú hudbu a kňazský [[breviár]]. Založil úradný tlačový orgán Svätej stolice{{--}}''[[Acta Apostolicae Sedis]]''. V roku [[1904]] ustanovil komisiu na vypracovanie nového [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]] (CIC{{--}}''[[Codex iuris canonici]]''). Vydaný bol však až v roku [[1917]] pápežom [[Benedikt XV.|Benediktom XV.]], ktorý Pia vystriedal v čase vypuknutia [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]]. V roku [[1922]] sa novým pápežom stal [[Pius XI.]], ktorého hlavnou ideou a heslom bolo Kristovo kráľovstvo. Pius XI. bol bojovný pápež, ktorý viedol rokovania o konkordátoch s viacerými európskymi krajinami. Po tom, čo dojednal zmier s [[Talianske kráľovstvo (1861{{--}}1946)|Talianskom]] dokonca uzavrel konkordát s [[Nacistické Nemecko|Hitlerovským Nemeckom]]. Tzv. [[Ríšsky konkordát]] bola prvá medzinárodná zmluva, ktorú nacistické Nemecko uzavrelo. Kým pápež v zmluve s ideologickým nepriateľom hľadal obranu pred prenasledovaním a konfliktami medzi katolíkmi a štátom, [[Adolf Hitler|Hitler]] v zmluve videl otvorenie medzinárodného poľa nemeckej diplomacii. Hlavným nepriateľom [[Pius XI.|Pia XI.]] bol [[komunizmus]], ktorý v tomto období spôsobil smrť tisícov kresťanov v Rusku, [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielskej občianskej vojne]], v Mexiku a inde. [[Pius XI.]] preto proti nemu rázne vystúpil v encyklike ''[[Divini Redemptoris]]''. V roku [[1937]] Pius s encyklikou ''[[Mit brennender Sorge]]'' vystúpil aj proti [[Nacizmus|nacizmu]]. Šlo o jedinú encykliku 20. storočia nevydanú v latinskom jazyku. Druhej svetovej vojny sa však už energický pápež nedožil a novým pápežom sa v roku 1939 stal [[Pius XII.]]<ref name = MCD/>{{Rp|268{{--}}270}} [[Pius XII.]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vystupoval voči nacistickej politike pomerne zmierlivo a opatrne. Odsúdil síce nacistické vyčínanie proti Židom a iným menšinám a takisto sa snažil o udržanie mieru a zmiernenie škôd, zároveň však z obáv nevykonal razantnejšie priame zásahy. Naopak Hitler, ktorý bol pôvodne k cirkvi tiež opatrný a navonok aj priateľský, neskôr v Nemecku zaviedol viaceré proticirkevné opatrenia (zatváranie škôl, rušenie príspevkov, obmedzenie výuky teológie, útoky na kláštory a iné porušovania konkordátu).<ref name = MCD/>{{Rp|274{{--}}275}} Problémy s nacistickou mašinériou a obdobný vývoj v tomto období mali aj protestanské cirkvi. Pontifikát [[Pius XII.|Pia XII.]] pokračoval aj po druhej svetovej vojny až do roku [[1958]]. Jeho nástupcom sa stal [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] Jeho pontifikát síce netrval dlho, avšak svojim smerovaním výrazne ovplyvnil chod v Katolíckej cirkvi. [[Súbor:Konzilseroeffnung_1.jpg|náhľad|[[Druhý vatikánsky koncil|II. vatikánsky koncil]], začiatok druhého sedenia, fotografia]] [[Súbor:Paulaudenece1977.jpg|vľavo|náhľad|[[Pavol VI.]] v roku [[1977]], portrétna fotografia]] === Druhý vatikánsky koncil === {{Hlavný článok|Druhý vatikánsky koncil}} Koncil sa konal v rokoch [[1962]]{{--}}[[1965]] na podnet reformného pápeža [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Chorľavý pápež však už koncil do konca nedoviedol a tak jeho druhú polovicu viedol [[Pavol VI.]] Koncil okrem iného začal program tzv. [[Aggiornamento|aggiornamenta]]{{--}}prispôsobenia. Dal podnet k reforme [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] liturgie, obnove [[Východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]] a formuloval vzťah Katolíckej cirkvi k iným kresťanských cirkvám a spoločenstvám a k nekresťanským náboženstvám. Koncil býva považovaný za najvýznamnejší medzník novodobých kresťanských (a najmä katolíckych) dejín. Zúčastnilo sa ho 2540 účastníkov, vrátane osôb z komunistických krajín. Jeho výsledkom bolo 16 rôznorodých dokumentov (deklarácie, konštitúrie, dekréty).<ref name = MCD/>{{Rp|280{{--}}285}} S výsledkami koncilu neboli spokojní všetci členovia cirkvi a objavili sa i názory, ktoré ho odmietli a naďalej sa pridržiavali (resp. sa pridržiavajú) predkoncilových ustanovení. Napr. [[Katolícky tradicionalizmus|tradicionalisti]] odmietajú reformovanú liturgiu a pridržiavajú sa tridentskej, [[Sedisvakantizmus|sedesvakantisti]] zase odmietajú závery koncilu a novodobých pápežov celkovo. === Katolícka cirkev v 20. a 21. storočí === {{Hlavný článok|Pavol VI.|Ján Pavol II.|Benedikt XVI.|František (pápež)}} [[Súbor:Pope_Benedictus_XVI_january,20_2006_(2).JPG|náhľad|Pápež [[Benedikt XVI.]], portrétna fotografia]] [[Súbor:JohannesPaulusSimonis1985.2_(cropped).jpg|vľavo|náhľad|[[Ján Pavol II.]] v roku [[1985]], portrétna fotografia]] Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom koncile zásadne zmenila svoju tvár. [[Pavol VI.]] ako pápež začal konať prvé novodobé pápežské cesty po zahraničí. Navštívil dokonca aj [[Spojené štáty|USA]], [[Filipíny]], [[Hongkong]], či moslimský [[Irán]] a býval preto označovaný aj ako ''Flying Paul'' (''Lietajúci Pavol''). Zrušil [[Zoznam zakázaných kníh]] a názov Svätého ofícia zmenil na [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregáciu pre náuku viery]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mondin | meno = Battista | titul = Pápák enciklopédiája | vydavateľ = Szent István társulat | miesto = Budapest | rok = 2001 | isbn = 963-361-295-0 | strany = 746 }} </ref> [[Pavol VI.]] započal takisto nový kurz cirkevnej politiky voči komunistickej Východnej európe{{--}}tzv. [[Ostpolitik]] a za jeho pontifikátu takisto prišlo k zmieru s Východnou cirkvou. V roku [[1978]] bol po smrti [[Pavol VI.|Pavla VI.]] novým pápežom zvolený [[Ján Pavol I.]], ktorého pontifikát však trval len tridsať dní. Krátko po jeho smrti sa objavili fámy o jeho možnom zavraždení, čo však nebolo preukázané. Novým pápežom sa stal [[Ján Pavol II.]] (Karol Wojtyla), prvý pápež slovanského pôvodu (Poliak). Obdobie potifikátu Jána Pavla II. bolo dlhé a obsažné. Okrem 14 encyklík bol za jeho pontifikátu vydaný [[Kódex kánonov východných cirkví]] a [[Kódex kánonického práva]]. Známe boli jeho cesty po celom svete, ktorých vykonal viac než ktorýkoľvek jeho predchodca. Často sa diskutuje i o jeho morálnom význame pri páde východného bloku, keďže významne prispel k rozvoju cirkvi v ňom. [[Ján Pavol II.]] zomrel v roku [[2005]] a na pápežskom stolci ho nahradil Nemec [[Benedikt XVI.]] Šlo o prvého nemeckého pápeža od 16. storočia. [[Benedikt XVI.|Bendikt XVI.]] bol už pred svojim potifikátom známy pre jeho teologické diela. Po tom, čo v roku [[2013]] ohlásil svoju abdikáciu (prvýkrát od [[Celestín V.|Celestína V.]] v roku [[1294]]), sa novým pápežom stal prvý pápež z amerického kontinentu{{--}}[[František (pápež)|František I.]] === Ekumenizmus === {{Hlavný článok|Ekumenizmus}} V 19. a 20. storočí sa medzi kresťanmi začali stále častejšie objavovať názory, že kresťania majú zabudnúť na svoje predošlé spory a začať medzi sebou spolupracovať a zjednocovať sa vo viere. Vývoj ekumenistického hnutia si prešiel dlhým vývojom, ktorý bol (a je) pre citlivosť náboženskej otázky pomerne zložitý a pomalý. Prvé kroky k zjednoteniu kresťanov vychádzali najmä z protestantských cirkví a pôvodne smerovali najmä k ostatným protestantským cirkvám. Medzi prvé kroky k zjednoteniu možno zaradiť vznik mládežníckej kresťanskej organizácie [[YMCA]] v roku [[1844]], či vznik ženskej kresťanskej organizácie [[YWCA]] v [[1855]]. Obrovský prerod zažilo ekumenické hnutie po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. V roku [[1948]] vznikla [[Svetová rada cirkví]], ktorá združovala väčšinu kresťanských cirkví okrem katolíckej. Katolícky (ale aj ortodoxný, či anglikánsky) názor k ekumenizmu bol pôvodne opatrný, pretože prílišné otvorenie diskusií mohlo podľa konzervatívnych názorov viesť k strate viery. V tomto duchu ešte encyklika ''Humanii genris'' z roku [[1950]] vystúpila proti zbližovaniu sa za každú cenu{{--}}tzv. [[irenizmus]].<ref name = MCD/>{{Rp|265}} Výrazným počinom ale bola [[Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov]], ktorá vznikla v roku [[1960]]. Na vlnu ekumenických tendencií sa naladil aj [[Druhý vatikánsky koncil]], kde boli prijaté rozhodnutia o ekumenizme ([[1964]]) a o [[Dignitatis humanae|náboženskej slobode]] ([[1965]]). Ako prvé sa Katolícka cirkev pokúsila obnoviť vzťahy s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnou cirkvou]], ktorá bola katolicizmu dogmaticky bližšia ako [[protestantizmus]], a ktorá podobne ako katolicizmus zachovávala [[Apoštolská postupnosť|apoštolskú postupnosť]]. [[7. december|7. decembra]] [[1965]] pápež [[Pavol VI.]] a [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštatínopolský patriarcha]] [[Athinagoras I.]] odvolali vzájomnú exkomunikáciu katolíckej a pravoslávnej cirkvi z roku [[1054]]. Katolícka cirkev sa v nasledujúcom období taktiež stala pozorovateľom Svetovej rady cirkví, nevstúpila však do nej. V roku [[1999]] sa zástupci katolíckej církvi a luteránskych církví dohodli na spoločnom stanovisku v otázke ospravedlnenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joint Declaration on the Doctrine of Justification | url = http://www.vatican.va/roman_curia/pontifical_councils/chrstuni/documents/rc_pc_chrstuni_doc_31101999_cath-luth-joint-declaration_en.html | vydavateľ = [[Rímska kúria]] | miesto = Vatikán | dátum prístupu = 2019-09-04 }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení (slovenská verzia) | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ekumenicke-dokumenty/c/spolocne-vyhlasenie-k-uceniu-o-ospravedleni | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2019-09-04 }} </ref> a v roku [[2006]] sa k tejto dohode pripojili i [[Metodistické hnutie|metodistické]] cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Methodist Statement 2006 | url = http://www.lutheranworld.org/What_We_Do/OEA/Methodist-Statement-2006-EN.pdf | vydavateľ = Lutheran Eorld | dátum vydania = 2010-01-16 | dátum prístupu = 2019-09-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100116215437/http://www.lutheranworld.org/What_We_Do/OEA/Methodist-Statement-2006-EN.pdf | dátum archivácie = 2010-01-16 }} </ref> V roku [[2001]] bola takisto v rámci [[Ekumenické európske stretnuti|Ekumenického európskeho stretnutia]] prijatá ''Ekumenická charta.'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekumenická charta. Smernice pre rozvoj spolupráce medzi cirkvami v Európe | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ekumenicke-dokumenty/c/ekumenicka-charta | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2019-09-04 }} </ref> V 20. storočí sa začal aj rozhovor a spolupráca s predstaviteľmi judaistickej obce. Ekumenizmus samozrejme okrem priaznivcov získal i mnohých odporcov. == Referencie == {{referencie|2}} == Ďalšia literatúra v slovenčine a češtine == === Všeobecne === *{{Citácia knihy | priezvisko = Aleš | meno = Pavel | titul = Cirkevné dejiny: Úvod a prvé obdobie cirkevných dejín | vydavateľ = Prešovská univerzita | miesto = Prešov | rok = 2009 | isbn = 978-80-8068-991-9 | počet strán = 224 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Aleš | meno = Pavel | priezvisko2 = Šafin | meno2 = Ján | titul = Cirkevné dejiny: Kresťanská cirkev v období všeobecných cirkevných snemov | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovenká fakulta | miesto = Prešov | rok = 2018 | isbn = 978-80-555-2000-1 | počet strán = 406 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bedouelle | meno = Guy | odkaz na autora = Guy Bedouelle | prekladatelia = Miroslav Macko | titul = História Cirkvi | vydavateľ = [[Petra (vydavateľstvo)|Petra]] | miesto = Prešov | rok = 2005 | isbn = 80-89007-58-9 | počet strán = 282 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Borza | meno = Peter | titul = Kapitoly z dejín kresťanstva: od reformácie po 20. storočie | vydavateľ = [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovská univerzita, Gréckokatolícka teologická fakulta]] | miesto = Prešov | rok = 2011 | isbn = 978-80-555-0396-7 | počet strán = 117 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Borza | meno = Peter | titul = Kapitoly z dejín kresťanstva: dve tisícročia kresťanstva v Európe | vydavateľ = Prešovská univerzita, Gréckokatolícka teologická fakulta | miesto = Prešov | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0905-1 | počet strán = 178 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dolinský | meno = Juraj | odkaz na autora = Juraj Dolinský | titul = Dejiny cirkvi | vydavateľ = [[Dobrá kniha]] | miesto = Trnava | rok = 2010 | isbn = 978-80-7141-680-7 | počet strán = 345 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Eliade | meno = Mircea | odkaz na autora = Mircea Eliade | prekladatelia = Peter Solivajs | titul = Dejiny náboženských predstáv a ideí | odkaz na titul = | zväzok = III : Od Muhammada po reformy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Agora | rok = 1997 | isbn = 80-967210-3-8 | počet strán = 294 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hubenák | meno = Ladislav | titul = Cirkev a štát v zrkadle dejín | vydavateľ = Ladislav Hubenák | miesto = [Bratislava] | rok = 2017 | isbn = 978-80-972303-2-6 | počet strán = 260 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Judák | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Judák | titul = Kristova Cirkev na ceste: ilustrované cirkevné dejiny | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]] | miesto = Trnava | rok = 1998 | isbn = 80-7162-215-X | počet strán = 334 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Judák | meno = Viliam | titul = Dejiny mojej Cirkvi | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Trnava | rok = 2004 | isbn =80-7162-503-5 | počet strán = 220 }} *{{Citácia knihy | priezvisko = Kumor | meno = Boleslav | priezvisko2 = František | meno2 = Dlugoš | titul = Cirkevné dejiny | zväzok = 1{{--}}8 | typ zväzku = Zv. | vydavateľ = Nadácia Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka | miesto = Levoča | rok = 2000{{--}}2004 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = McGrath | meno = Alister E | odkaz na autora = | prekladatelia = Markéta Hofmeisterová | titul = Dějiny křesťanství{{--}}úvod | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Volvox Globator | rok = 2014 | isbn = 978-80-7511-081-7 | edícia = Diagramma | zväzok edície = 6 | počet strán = 599 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Špirko | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Špirko (historik) | titul = Cirkevné dejiny | typ zväzku = Sv. | zväzok= 1{{--}}2 | vydavateľ= [[Neografia]] | miesto= Turčiansky svätý Martin | rok = 1943 | počet strán = 477 + 540 | url = http://a-repko.sk/knihy/spirko/cirkevne_dejiny.htm }} * pre bibliografiu k ranej histórii pozri aj literatúru v článku [[Náboženstvo v Byzantskej ríši]] === Dejiny kresťanstva na Slovensku === * {{Citácia knihy | priezvisko = Coranič | meno = Jaroslav | titul = Cirkev v dejinách kresťanstva na Slovensku | vydavateľ = Prešovská univerzita, Gréckokatolícka teologická fakulta | miesto = Prešov | rok = 2014 | isbn = 978-80-555-1136-8 | počet strán = 276 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dolinský | meno = Juraj | titul = Cirkevné dejiny Slovenska | vydavateľ = Dobrá kniha | miesto = Trnava | rok = 2001 | isbn = 80-7141-363-1 | počet strán = 136 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Korec | meno = Ján Chryzostom | odkaz na autora = Ján Chryzostom Korec | titul = Cirkev v dejinách Slovenska | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | vydanie text = 2. vyd. | miesto = Bratislava | rok = 1997 | isbn = 80-7114-118-6 | počet strán = 800 }} () * {{Citácia knihy | priezvisko = Veselý | meno = Daniel | titul = Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku | vydavateľ = [[Tranoscius (vydavateľstvo)|Tranoscius]] | miesto = Liptovský Mikuláš | rok = 2004 | isbn = 80-7140-221-4 | počet strán = 382 }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Ekumenizmus|17436284}} (časť ekumenizmus) [[Kategória:Dejiny kresťanstva| ]] [[Kategória:Kresťanstvo]] [[Kategória:Dejiny náboženstiev|Kresťanstvo]] 580nv9wz2zsqxs1eq2fd1iyu84gg6x8 2 642286 8194677 8191666 2026-04-07T19:02:04Z MelchiorSK 157187 8194677 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Zvonica v Levoči | Druh kostola = [[zvonica]], mestská [[Veža (stavba)|veža]] a expozícia [[SNM]]-Spišského múzea v Levoči | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Levoča, ratusz (HB5).jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = Levoča | Mesto typ = | Mesto = Levoča | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = Spiš | Je súčasťou = | Adresa = Námestie Majstra Pavla 2/2 | Zemepisná šírka = 49.0260031 | Zemepisná dĺžka = 20.5887789 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = 3 | Počet4 = počet podlaží | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = renesancia | Sloh1 = barok | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1656]]{{--}}[[1661]] | Dokončenie = [[1749]], [[1768]], [[1824]], [[1893]]{{--}}[[1895]], [[2010]] | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = Mesto Levoča, [[SNM]]-Spišského múzea v Levoči | Vlastník = Mesto Levoča | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = áno | názov nkp pred 2002 = [[Historická radnica v Levoči]] | dátum nkp = 15.10.1963 | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = 2891/2 | názov UNESCO = Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia | dátum UNESCO = 2009 | kategorizovať = | PUSR web url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=2abab5fe-dea2-41c6-9467-d4cf1b9ccc36&cHash=7e7c30e788f8272b20f34a259a439249 | PUSR web id objekt = 2abab5fe | PUSR web dátum citovania = 2026-04-03 }} '''Zvonica v Levoči''' je [[Renesancia|neskororenesančná]] [[zvonica]] z rokov [[1656]][[1661|{{--}}1661]], ktorá je na Námestí Majstra Pavla a stavebne prepojená s objektom [[Historická radnica v Levoči|radnice]]. V rámci [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiša]] ide o výrazne prestavanú renesančnú zvonicu. Objekt je súčasťou unikátneho historického súboru [[Spišské renesančné zvonice|spišských renesančných zvoníc]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko2 = Haviar | meno2 = Tomáš | priezvisko = Haviarová | meno = Michaela | odkaz na autora = | titul = Spišské renesančné zvonice | vydanie = | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | miesto = Martin | rok = 2011 | isbn = 978-80-8115-054-8 | kapitola = | strany = 40{{--}}41 | jazyk = }}</ref> == História a stavebný vývoj == Zvonica bola vybudovaná v rokoch 1656{{--}}1661 medzi dvoma najvýznamnejšími stavbami mesta, južne od [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|Kostola svätého Jakuba]] a severne od radnice. Po jej dokončení boli do zvonice premiestnené [[zvon]]y z Kostola svätého Jakuba.<ref name=":0" /> Zvonica zároveň plnila aj strážnu funkciu, pričom v jej priestoroch bol ubytovaný mestský strážnik. V roku [[1749]] bola zvonica v rámci stavebných úprav prepojená s radnicou prostredníctvom tzv. spojovacieho krčka, čo sa odrazilo aj na architektonickom riešení fasády, najmä vo výzdobe okenných [[Šambrána|šambrán]] a nárožných [[Pilaster|pilastrov]]. Na základe tohto prepojenia sa objekt v niektorých prameňoch označuje aj ako radničná veža.<ref name=":0" /> Súčasne došlo k odstráneniu pôvodnej renesančnej štítkovej [[Atika (na rímse)|atiky]], ktorá bola nahradená kupolovou strechou s [[Laterna|laternou]].<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = LEVOČA | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | dátum prístupu = | url = | zväzok =II. K{{--}}P | typ zväzku = | strany = 192 | jazyk = }}</ref> Z renesančných prvkov sa zachovali iba [[Bifórium|bifóriá]]. Zvonica je vybavená vežovými hodinami, ktoré boli pôvodne umiestnené na kostolnej veži; podľa tradície ide o najstaršie vežové [[hodiny]] na území [[Slovensko|Slovenska]].<ref name=":0" /> V roku [[1824]] bola strecha upravená do novej podoby.<ref name=":1" /> Významná prestavba sa uskutočnila v rokoch [[1893]][[1895|{{--}}1895]] podľa projektov Frederika Schuleka a Benedikta Jaumanna, pričom zvonica spolu s radnicou nadobudla súčasnú podobu. Strecha dostala novú vysokú ihlanovú strechu.<ref name=":0" /> V roku [[1963]] bola zvonica vyhlásená za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku]]. V priebehu nasledujúcich desaťročí prechádzala objekt opakovanou údržbou a opravami, pričom významnejšia obnova bola realizovaná v roku [[2010]]. V súčasnosti sú priestory zvonice a radnice využívané na múzejné účely{{--}}nachádzajú sa tu expozície [[Slovenské národné múzeum|SNM]]{{--}}Spišského múzea v Levoči, pričom zvonica je sprístupnená verejnosti.<ref name=":0" /> == Opis == == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia periodika | priezvisko = Kovačovičová | meno = Blanka | priezvisko2 = Cidlinská | meno2 = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Levoča a jej výtvarné pamiatky | periodikum = Pamiatky a múzeá | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1956 | mesiac = | ročník = 5 | číslo = 3 | strany = 102{{--}}105 | url = | dátum prístupu = 2026-04-07 | issn = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hromadová | meno = Ľudmila | odkaz na autora = | titul = Levoča, pamiatková rezervácia | vydanie = | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | miesto = Bratislava | rok = 1975 | isbn = | kapitola = | strany = | počet strán = 75 | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == 6wf4ojw0qp8pw3csmubchibcj2e16d6 0 644898 8194691 8136012 2026-04-07T19:26:07Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194691 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Persecution of Paulicians.png|náhľad|Perzekúcie paulikánov po smrti posledného obrazoboreckého cisára [[Teofil (Byzantská ríša)|Teofila]] v roku [[842]], [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] '''Paulikánstvo'''{{#tag:ref|'''Paulikánstvo'''<ref name=SSC>{{Citácia knihy | titul = [[Slovník cudzích slov: akademický|Slovník cudzích slov]] | kapitola zborník = pauliciánstvo, paulikánstvo | rok = 2005 | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-10-00381-6 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pauliciánstvo | dátum prístupu = 2020-01-26 }} </ref>, iné názvy: '''pauliciánstvo'''<ref name=SSC />, '''paulikiánstvo'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Filit]] | kapitola zborník = Dualizmus{{--}}druhy/príklady | miesto = Bratislava | url = http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvd/dualizmus_-_druhy-priklady.html | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra aplikovanej informatiky | dátum prístupu = 2020-01-26 }} </ref> či '''pavlikiánstvo'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šafin | meno = Ján | titul = História vzniku pavlikiánstva | periodikum = Pravoslávny teologický zborník | vydavateľ = Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Prešovská univerzita v Prešove | miesto = Prešov | ročník = | číslo = XXXV | strany = 170{{--}}188 | issn = 978-80-8068-999-5 | dátum prístupu = 2020-01-26 }} </ref>, {{V jazyku|gkm|Παυλικιανοί|''Paulikianoi''}}, {{V jazyku|hye|Պաւղիկեաններ}}. Príslušníci sa nazývajú '''paulikáni'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Balcárek | meno = Petr | titul = Několik poznámek k raně středověkým destičkám, nalezeným v okolí Nitry | periodikum = Časopis Ars. Časopis Ústavu dejín umenia Slovenskej akadémie vied | odkaz na periodikum = Časopis Ars | vydavateľ = [[Slovenská akadémia vied]] | miesto = Bratislava | dátum = 2013 | ročník = 46 | číslo = 1 | strany = 95 | issn = 0044-9008 | url = http://www.dejum.sav.sk/docs/mag/ARS_2013_1.pdf | dátum prístupu = 26.1.2020 }} </ref> alebo '''paulikiáni'''<ref name=":VV" />, '''pavlikáni'''<ref name=NTA>{{Citácia periodika | priezvisko = Krno | meno = Svetozár | odkaz na autora = Svetozár Krno | titul = Náboženské tradície v Arménsku | periodikum = Civitas: odborný časopis pre politické a sociálne vedy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, Katedra politológie a európskych štúdií | miesto = Nitra | dátum = 2018 | ročník = 2 | číslo = 55 | strany = 5 | issn = 1335-2652 | url = http://www.kpes.ff.ukf.sk/wp-content/uploads/CIVITAS_december_2018_web.pdf | dátum prístupu = 26.1.2020 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, '''pavlikiáni'''<ref name=PBa>{{Citácia periodika | priezvisko = Kolářová | meno = Kateřina | titul = Pavlikiáni a pavlikiánske hnutí | periodikum = Porta Balkanica | odkaz na periodikum = Porta Balkanica | vydavateľ = Porta Balkanica | miesto = Brno | dátum = 2013 | ročník = 5 | číslo = 1 | strany = 21{{--}}27 | issn =1804-2449 | url = https://www.academia.edu/35634657/Porta_Balkanica_1_2013 | dátum prístupu = 26.1.2020 }} </ref> či '''pavliciáni'''<ref name=AP>{{Citácia periodika | priezvisko = Pilko | meno = Ján | titul = Svätý Ján Damaský a jeho učenie o uctievaní svätých ikon | periodikum = Acta Patristica | odkaz na periodikum = Acta Patristica | vydavateľ = Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove | miesto = Prešov | ročník=5 | dátum = 2011 | číslo = 11 | strany = 114 | issn = 1338-2399 | url = https://www.unipo.sk/public/files/PBF/ENGmutacia/ScienceAndResearch/JournalActaPatristica/archive/11-2014/APA_11_2014_PILKO_Jan.pdf | dátum prístupu = 26.1.2020 | url2 = https://www.unipo.sk/public/files/PBF/ENGmutacia/ScienceAndResearch/JournalActaPatristica/archive/11-2014/APA11_2014_vsetky_texty.pdf }} </ref>.|group = p}} bola [[Včasný stredovek|ranostredoveká]] [[Dualizmus (filozofia)|dualistická]] [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[sekta]], ktorá vznikla v [[7. storočie|7. storočí]] vo východnej [[Malá Ázia|Malej Ázii]] alebo [[Arménsko|Arménii]], a následne sa rozšírila do stredných a západných oblastí Malej Ázie, dnešného [[Grécko|Grécka]] a severného [[Balkánsky polostrov|Balkánu]]. Všeobecným prúdom kresťanstva je považovaná za [[Heréza|heretický]] prúd.<ref name="CE"/><ref name = ":PE">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> | miesto = Moskva | kapitola zborník = PAVLIKIANE | meno zborník = K. A | priezvisko zborník = Maximovič | odkaz na autora zborník = | rok = 2019 | strany = 144{{--}}145 | isbn = 978-5-89572-061-5 | url = https://www.pravenc.ru/text/2578600.html | zväzok = 54. Pavel{{--}}Paschaľnaja chronika | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“<!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> | dátum prístupu = 2025-12-20 }} </ref> Podľa názorov vychádzajúcich z arménskych prameňov boli potomkami arménskych starovercov odmietajúcich helenizáciu [[Arménska apoštolská cirkev|Arménskej cirkvi]]. Ich učenie malo vychádzať z [[Adopcionizmus|adopcionistických]] myšlienok [[Pavol zo Samosaty|Pavla zo Samosaty]] (a jeho smeru [[Paulianizmus|paulianizmu]]). Iné názory paulikiánstvo označujú za dualistického, [[Gnosticizmus|gnostického]] myšlienkového následníka [[Manicheizmus|manicheizmu]] alebo [[Markionizmus|markionizmu]].<ref name=":PE" /><ref name=":VV" /><ref name=":KZD" /> Predpokladá sa tiež, že raný paulikiánsky svetonázor by sa mal odlišovať od neskoršieho obdobia, počas ktorého prijali radikálnejší dualistický náboženský systém.<ref name=":PE" /> Preto boli paulikáni v [[Byzantská ríša|Byzancii]] zjednodušene nazývaní aj [[manicheizmus|manichejci]].<ref name=":VV" /><ref name=":KZD" /> Názov hnutia znamená „prívrženci svätého Pavla“, pre nejasný pôvod hnutia avšak nie je zrejmé o ktorého Pavla sa jedná.<ref group="p">Podľa niektorých názorov (napr. [[Edward Gibbon]]) mohlo ísť o apoštola Pavla, podľa bádateľov pridržiavajúcich sa arménskych zdrojov Pavla zo Samosaty, ale aj iných kazateľov s menom Pavol.</ref> Zakladateľom prvej paulikiánskej skupiny v Kibosse neďaleko [[Koloneia|Koloneie]] bol zrejme Armén [[Konštantín z Mananalisu]], ktorý prijal meno Silvánus.<ref name="CE">{{Citácia knihy | titul = [[Catholic Encyclopedia]] | vydavateľ = Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press | miesto = New York | kapitola zborník = Paulicians | meno zborník = Adrian | priezvisko zborník = Fortescue | url = http://www.newadvent.org/cathen/11583b.htm | dátum prístupu = 2020-01-26 | zväzok = 11. New Mexico{{--}}Philip | typ zväzku = Vol. | strany = 583{{--}}585 | rok = 1911 }} </ref> Počas vzbury proti [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] si paulikiáni založili vlastný štát. Po páde paulikánskej základne v [[Tefrike]] bola časť paulikánov presídlená do [[Bulharsko|Bulharska]], kde sa postupne inkorporovali do hnutia [[Bogomilstvo|bogomilov]] a neskôr sa niektoré ich náuky vo forme [[Albigénstvo|katarskej]] herézy dostali aj do [[Západná Európa|západnej Európy]]. Niektorými významnými bádateľmi, ako napr. [[Edward Gibbon|Edwardom Gibbonom]] boli označovaní aj ako predchodcovia [[Reformácia|reformácie]].<ref name="CE" /><ref name=":VV" /><ref name=":ROS" /><ref name=":KZD" /> == Učenie == Paulikiánske učenie bolo tvorené kompiláciou myšlienok viacerých orientálnych smerov a kresťanstva. Hoci sa nazývali kresťanmi, odmietali najdôležitejšie kresťanské dogmy o stvorení sveta jediným a dobrým Bohom, o narodení Boha z [[Mária (matka Ježiša)|Panny]] [[Mária (matka Ježiša)|Márie]], kanonické [[Biblia|Sväté písmo]], úctu ku [[Kríž (symbol)|krížu]], [[Ikona|ikony]] či cirkevné [[Sviatosť|sviatosti]].<ref name=":PE" /> Odmietali oficiálnu hierarchiu Cirkvi. Pôvodne boli organizovaní v štyroch stupňoch{{--}}apoštoli, proroci, tulácki kazatelia a opisovatelia. Neskôr sa zachovali len posledné dve funkcie.<ref name="ODCHCH">{{Citácia knihy | titul = The Oxford Dictionary of the Christian Church | kapitola zborník = PAULICIANS | vydanie text = 3rd. Ed. | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1997 | isbn = 019211655X | strany = 1243 | editori = Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone | isbn2 = 9780192116550 }} </ref> Opisovatelia boli z hierarchického hľadiska považovaní za spolupracovníkov (''synechdemoi''), kazatelia mali avšak väčší vplyv. Počas pôsobenia používali kazatelia nové mená. Úlohou opisovatelov bolo starať sa o sväté knihy a starať sa o modlitebne (''proseuchai''), kde sa schádzali ich veriaci. Významným dielom paulikánov bola kniha ''Kľúč pravdy''. Naopak odmietali [[Starý zákon]] a [[Listy apoštola Petra]].<ref name="CE" /><ref name=":VV" /><ref name=":CD" /><ref name=":PE" /> Materiálny svet bol podľa paulikiánov výtvorom zlého princípu, či zlého Boha, [[Demiurg (filozofia)|Demiurga]], všetko telesné bolo podľa nich zlé, hriešne. Naopak, tvorcom duší bol Nebeský Pán. Ich [[Doketizmus|doketická]] [[christológia]] označila [[Vtelenie]] za ilúziu a [[Ježiš Kristus|Krista]] za anjela zoslaného na zem, pretože [[Boh]]{{--}}[[Logos]] nemohol prijať hriešnu telesnosť. Kristovou hlavnou náplňou bolo kázanie a učenie Božieho slova. Až na výnimky neuznávali krst vodou, a ani [[Eucharistia|Eucharistiu]], či inú matériu, ako jedinú náplň videli počúvanie Božieho slova. Nevyznávali preto ani kríž, ale iba knihy. Spolu s [[Obrazoborectvo|obrazoborcami]] tvorili opozíciu ikonodulom, a obzvlášť ortodoxným mníchom, ktorí uctievali sväté obrazy, [[Ikona|ikony]], za čo si vyslúžili podporu ikonoklastických cisárov.<ref name="CE" /><ref name=":VV" /><ref name="EBr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Britannica]] | kapitola zborník = Paulicians | url = https://www.britannica.com/topic/Paulicians | dátum prístupu = 20.1.2020 }} </ref><ref name=":CD">{{Citácia knihy | titul = The Cambridge Dictionary of Christianity | kapitola zborník = Paulicians | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2010 | isbn = 978-0-521-52785-9 | strany = 934 | editori = Daniel Patte | isbn2 = 978-0-521-82096-7 | priezvisko = Bjerg Mikelsen | meno = Gunner }} </ref> == História hnutia == [[Súbor:Paulicianism_and_Europe._Armenian_-_Պաւղիկեաններ.png|náhľad|Vývoj dualistických heréz od paulikánstva po [[Albigénstvo|albigénske katarstvo]] a [[Valdénstvo|valdénsku herézu]]]] Počiatky učenia siahajú do [[7. storočie|7. storočia]]. V roku [[657]] začal [[Konštantín z Mananalisu]]<ref name=AP /> (aj Konštantín Mananali),<ref name=PBa /> neskôr nazývaný aj Silvánus verejne učiť a založil v Kibosse v byzantskej arménskej [[Koloneia|Koloneii]] prvú známu paulikiánsku komunitu. Paulikiáni zakladali nové náboženské spoločenstvá ich náuka sa z Arménie a okolia Čierneho mora začala šíriť aj do západnej Malej Ázie. Cisári [[Konštantín III. (Byzantská ríša)|Konštantín III. Pogonátus]] a [[Justinián II.]] poslali do oblasti úradníkov, ktorí mali herézu potlačiť. Konštantín Silvánus bol počas šírenia náuky v Malej Ázii okolo roku [[684]] popravený, avšak represie koniec sekty nepriniesli. Nakoniec aj samotný cisársky vyslanec Symeon, ktorý Konštantína Silvána zajal prešiel na stranu heretikov.<ref name=CE /> Paulikánski kazatelia náboženstvo ďalej šírili v okolitej krajine. V ôsmom storočí sa paulikiánstvo vďaka kazateľovi Sergiovi (Tychikovi) posilnilo a rozšírilo sa ďalej do [[Kilíkia|Kilikie]] a Malej Ázie.<ref name="EBr" /> Veľkú odozvu našlo hnutie na vidieku, ktorý oceňoval chudobný spôsob života paulikiánov. Naopak mestský život bol spájaný skôr s ortodoxiou.<ref name="PBa" /> Pozastavené boli aj represie zo strany obrazoboreckých cisárov, ktorí mali v paulikiánoch prívržencov v boji proti ortodoxii a ikonodúlom,<ref name=":VV" /> vďaka čomu sa počet paulikiánov sa tak vyšplhal na vyše stotisíc.<ref name="NTA" /> Po páde [[Obrazoborectvo|obrazoborectva]] ([[843]]) a za vlády [[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]] začalo byť paulikiánstvo prenasledované a jeho prívrženci vyhnaní do arabských krajín. Usadili sa na území [[Melitene|melitenského]] emira, kde si vybudovali autonómny štát s hlavným, novovybudovaným mestom [[Tefrike]] v severovýchodnej [[Kapadócia|Kapadócii]]. Pod vedením [[Karbeas|Karbea]] a [[Chrysocheir|Chrysocheira]] (Zlatej ruky) okolo rokov [[869]]/[[870]] nájazd na byzantské územie a vyplienili [[Efez]] a [[Nikomédia|Nikomédiu]]. Cisár [[Bazil I.]] sa pokúsil s paulikánmi vyjednávať, avšak Chrisocheirove požiadavky boli nereálne. Bazil preto proti paulikánov vyrazil do boja. V roku [[871]] bol pod hradbami Tefrike porazený, ale keď sa v roku [[872]] vrátil, bol paulikánsky štát v [[Tefrike]] rozvrátený.<ref name=":DB">{{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = 148{{--}}149 }} </ref> Spoluúčasť na tom malo aj zemetrasenie, ktoré Tefrike v tom období postihlo. Časť paulikiánov bola konvertovná, časť presídlená do Bulharska (najmä okolie [[Plovdiv (mesto)|Plovdivu]], vtedy nazývaného Filipopolis a bulharského [[Nikopolis|Nikopolu]]), či na Sicíliu, kde mali obraňovať hranice pred nepriateľmi. Niektorí utiekli do Sýrie, kde žili v tieni moslimských vládcov minimálne do obdobia križiackych výprav a kde v období križiackych výpravách bojovali na oboch stranách. Za vlády [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexia I.]] sa paulikiáni taktiež ozvali v Bulharsku, kde sa spolu s bogomilmi vzbúrili, avšak boli porazení a rozdrvení. Časť paulikánov v Arménsku bola inkorporovaná do arménskej sekty [[Tondrakiti|tondrakitov]]. Paulikánstvo svojim myslením výrazne ovplyvnilo [[Bogomilstvo|bogomilov]] a následne aj európskych [[Albigénstvo|katarov]] a [[Valdénstvo|valdéncov]].<ref name="CE" /><ref name=":VV">{{Citácia knihy | priezvisko= Vavřínek | meno= Vladimír | odkaz na autora= Vladimír Vavřínek | priezvisko2= Balcárek | meno2= Petr | titul= Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Paulikiáni | miesto= Praha | vydavateľ= [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok= 2011 | isbn= 978-80-7277-485-2 | isbn2= 978-80-86420-43-1 | edícia= Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície= 33 | strany= 386{{--}}387 }} </ref><ref name=":ROS">{{Citácia knihy | editori = John R. Rosser | titul = Historical Dictionary of Byzantium | kapitola zborník = PAULICIANS | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 2001 | isbn = 978-0810839793 | isbn2 = 0810839792 | strany = 315 }} </ref><ref name=":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | kapitola zborník = PAULICIANS | meno zborník = Nina G | priezvisko zborník = Garsoïan | odkaz na autora = Nina Garsoïanová | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | strany = 1606 }} </ref> Malé skupiny paulikiánov prežili až do [[17. storočie|17. storočia]], keď konvertovali prevažne na [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícku vieru]]. V súčasnosti sa označenie paulikiáni používa pre ich potomkov, bulharských katolíkov žijúcich najmä v okolí [[Plovdiv (mesto)|Plovdivu]], [[Nikopol (Bulharsko)|Nikopolu]] a v [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]].<ref name=PBa /> == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencia == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Herézy]] [[Kategória:Paulikánstvo]] [[Kategória:Kresťanské smery]] [[Kategória:Dejiny Arménska]] [[Kategória:Dejiny Turecka]] [[Kategória:Dejiny Bulharska]] [[Kategória:Náboženstvo v Byzantskej ríši]] 5rstzn2v10nt8xc27feg3wgvq8lv85c 2 646280 8194644 8183372 2026-04-07T17:13:56Z Scholastikos 174170 8194644 wikitext text/x-wiki '''Zoznam hesiel, ktoré som založil, alebo zásadne prepracoval'''. Pre anglické heslá pozri [[:en:User:ScholastikosSVK/my pages]] V prípade, že osoba má priezvisko, je radená podľa priezviska, v prípade prezývky/titulu pod vlastné meno. '''Stav ku dňu: 07. 04. 2026''' '''Vysvetlivky:''' '''P'''{{--}}preklad == A == * [[Abo Tbileli]] * [[Miroslav Konštanc Adam|Adam, Miroslav Konštanc]] * [[Aghlabovci]] * [[Hélène Ahrweilerová|Ahrweilerová, Hélène]] * [[Achelóos (rieka)]] * [[Ak Kojunlu]] * [[akritai]] * [[Geórgios Akropolites|Akropolites, Geórgios]] * [[allagion]] (P) * [[Alexios I. (Byzantská ríša)]] * [[Alexios I. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Alexios II.]] * [[Alexios III.]] * [[Alexios III. (Byzantská ríša)]] * [[Alexios IV.]] * [[Alexios V.]] * [[Ali paša z Janiny]] * [[Alkuin]] * [[Almohádovci]] * [[Almorávidovci]] * [[Alžbeta Kumánska]] (fem.) * [[Aľmetievsk]] * [[Ambrosius Milánsky]] * [[amorejská dynastia]] * [[amorijská dynastia]] * [[Anastáz Knihovník]] * [[anatéma]] * [[Andronikos I.]] * [[Andronikos I. (Byzantská ríša)]] * [[Andronikos II.]] * [[Andronikos III.]] * [[Angelovci]] * [[Ani (rozlišovacia stránka)]] * [[Anijské kráľovstvo]] * [[anjelská omša]] ‎ * [[Hans Ankum|Ankum, Hans]] * [[apidológia]] * [[Gustáv Appel|Appel, Gustáv]] * [[Arachthos]] * [[Araks]] * [[Vincenzo Arangio-Ruiz|Arangio-Ruiz, Vincenzo]] * [[Ardašír]] * [[Alexios Aristénos|Aristénos, Alexios]] * [[Arménske kráľovstvo]] * [[Arménske kniežatstvo v Kilikii]] * [[Arménske kráľovstvo v Kilikii]] * [[Arménske kráľovstvo (starovek)]] * [[Arsenios]] * [[Arta]] * [[Askold]] * [[Anton Aškerc|Aškerc, Anton]] * [[Ašot]] * [[Ašot I.]] * [[Ašot I. (kuropalat)]] * [[Ašot I. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot II.]] * [[Ašot II. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot III.]] * [[Ašot III. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot IV.]] * [[Ašot IV. (arménsky kráľ)]] * [[Michaél Attaleiates|Attaleiates, Michaél]] * [[Ezio Auditore|Auditore, Ezio]] * [[Arsenios Autóreianos|Autóreianos, Arsenios]] * [[Atanaziánske vyznanie viery]] * [[Jozef Augustín|Augustín, Jozef]] * [[Avarský kaganát]] * [[Avenarius]] == Á == * [[árenda]] * [[Áron (komitopulos)]] == B == * [[Francišak Kazimiravič Bahuševič|Bahuševič, Francišak Kazimiravič]] * [[Bachčisaraj]] * [[Balduin I.]] * [[Stanislav Balík|Balík, Stanislav]] * [[Aharon Barak|Barak, Aharon]] * [[Barákova komisia]] * [[Barlaam a Joazaf]] * [[Barlaam z Kalábrie]] * [[barnabitská komisia]] * [[František Bartoň|Bartoň, František]] * [[Milan Bartošek|Bartošek, Milan]] * [[Nikéforos Basilakes|Basilakes, Nikéforos]] * [[Basilika]] * <bdi>[[Bazil I. (konštantínopolský patriarcha)]]</bdi> * [[Bazil II. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Bazilika Panny Márie Lichenskej]] * [[baziliky]] * [[William Worth Belknap|Belknap, William Worth]] * [[Róbert Bellarmin|Bellarmín, Róbert]] * [[Benjamín z Tudely]] * [[František Bernadič|Bernadič, František]] * [[Bernard III.]] * [[Bernart de Ventadorn]] * [[berytská právnická škola]] * [[Beyşehir]] * [[Beyşehir Gölü]] * [[Biblioteca Medicea Laurenziana]] * [[biblistika]] * [[Adam Bielecki|Bielecki, Adam]] * [[Maria Bieșuová|Bieșuová, Maria]] (fem.) * [[Biondo Biondi|Biondi, Biondo]] * [[Biondo Biondi (právnik)|Biondi, Biondo (právnik)]] * [[bitka pri rieke Jarmúk]] * [[bitka pri Mantzikerte]] * [[Ana Blandiana|Blandiana, Ana]] (fem.) * [[Matthaios Blastares|Blastares, Matthaios]] * [[BML]] * [[Pavel Boček|Boček, Pavel]] * [[bočka]] * [[Chrám Bohorodičky Ljevišskej|Bogorodica Ljeviška, chrám]] * [[Miroslav Boháček|Boháček, Miroslav]] * [[bolonská škola]] * [[Peter Bornemisa|Bornemisa, Peter]] * [[Pietro Bonfante|Bonfante, Pietro]] * [[Bosnianske kráľovstvo]] * [[Bosniansky banát]] * [[Jiří Brdlík|Brdlík, Jiří]] * [[John Brown|Brown, John]] * [[Antonín Brož|Brož, Antonín]] * [[Bruno zo Schauenburgu]] * [[Milan Bubák|Bubák, Milan]] * [[Milan Bubák (kňaz)|Bubák, Milan (kňaz)]] * [[Antonín Buček|Buček, Antonín]] * [[Mara Bunevová|Bunevová, Mara]] (fem.) * [[Eduard Burda|Burda, Eduard]] * [[Burdur]] * [[Burdur Gölü]] * [[Bújovci]] * [[Franz Bydlinski|Bydlinski, Franz]] * [[byzantská architektúra]] * [[byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období]] * [[byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období]] * [[byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období]] * [[byzantské umenie v macedónskom období]] * [[byzantské umenie v období obrazoborectva]] * [[byzantské výtvarné umenie]] == C == * [[Cecilián]] * [[Cena Fra Angelica]] * [[Ceyhan]] * [[Ceyhan (rieka)]] * [[Juraj Cintula|Cintula, Juraj]] * [[circumcellioni]] * [[Codex Iustinianus]] * [[Codex Theodosianus]] * [[Gilbert Cohen-Séat|Cohen-Séat, Gilbert]] * [[Collatio legum Romanarum et Mosaicarum]] * [[Colonus]] * ''[[Coptic Encyclopedia]]'' * [[Corpus iuris civilis]] * [[Crusader Kings II]] * [[Johann Crüger|Crüger, Johann]] * [[Ladislav Csontos|Csontos, Ladislav]] * [[Alan Curtis|Curtis, Alan]] * [[Zbigniew Cybulski|Cybulski, Zbigniew]] * [[Cyperské kráľovstvo]] * [[Jan Cyž|Cyž, Jan]] * [[Jan Cyž (právnik)|Cyž, Jan (právnik)]] * [[Henryk Czyż|Czyż, Henryk]] * [[Henryk Czyż (hudobný skladateľ)|Czyż, Henryk]] == Č == * [[Monika Čambáliková|Čambáliková, Monika]] (fem.) * [[Juraj Červenák|Červenák, Juraj]] * [[Červona ruta]] * [[Červona ruta (film)]] * [[Ján Čipka|Čipka, Ján]] * [[František Čitbaj|<bdi>Čitbaj</bdi><bdi>, František</bdi>]] == D == * [[Dachla]] * [[Anna Dalasséna|Dalasséna, Anna]] (fem.) * [[Enrico Dandolo|Dandolo, Enrico]] * [[Enrico Dandolo (rozlišovacia stránka)|Dandolo, Enrico (rozlišovacia stránka)]] * [[Danišmendovci]] * [[Datalan]] * [[Martin David|David, Martin]] * [[Martin Davídek|Davídek, Martin]] * [[Dávid III.]] * [[Dávid IV.]] * [[dejiny kresťanstva]] * [[Peter Deljan|Deljan, Peter]] * [[deviatnik]] * [[démos]] * [[Didaché]] * [[Charles Diehl|Diehl, Charles]] * [[Dies irae (hymnus)]] * [[Digesta Iustiniani]] * [[Diyarbakır]] * [[Demeter Solúnsky]] * [[demokracia karpatského typu]] * [[Doctor Marianus]] * [[Doboj]] * [[Dobrá kniha]] * [[Róbert Dobrovodský|Dobrovodský, Róbert]] * [[doktor kánonického práva]] * [[Don Bosco]] * [[donatizmus]] * [[Donát]] * [[Růžena Dostálová|Dostálová, Růžena]] (fem.) * [[Duchoň]] * [[Dulafovci]] * [[Dukas]] * [[Dukovci]] * [[dvojpešiak]] * [[Antonín Dvořák (rozlišovacia stránka)|Dvořák, Antonín (rozlišovacia stránka)]] * [[Rudolf Dvořák (rozlišovacia stránka)|Dvořák, Rudolf (rozlišovacia stránka)]] == Ď == == Dz == == Dž == * [[Džalájírovci]] * [[Ivane Džavachišvili|Džavachišvili, Ivane]] == E == * [[EBR]] * [[Edikt zjednotenia]] * [[Efrém Sýrsky]] * [[Eğirdir]] * [[Eğirdir Gölü]] * [[Eliáš I.]] * [[Eliáš II.]] * ''[[Encyclopaedia Aethiopica]]'' * ''[[Encyclopedia of the Bible and Its Reception]]'' * ''[[Encyklopedia katolicka]]'' * ''[[Encyklopedie českých právních dějin]]'' * ''[[Enciklopedija Slovenije]]'' * [[Erzurum]] * [[Eskişehir]] * [[František Esterházi (1715 – 1785)|Esterházi, František (1715 – 1785)]] * [[Eusebios z Nikomédie]] == É == == F == * [[Vladimír Fajnor|Fajnor, Vladimír]] * [[Faustus z Mily]] * [[fáma o smrti Martina Šmída]] * [[Juan Fernández (moreplavec)|Fernández, Juan (moreplavec)]] * [[Festschrift]] * [[Paul Féval|Féval, Paul]] * [[Antonín Fiala|Fiala, Antonín]] * [[filiálka]] * [[Filo]] * [[Július Filo|Filo, Július]] * [[Július Filo (keramikár)|Filo, Július (keramikár)]] * [[Vladimír Filo|Filo, Vladimír]] * [[Filoxén z Mabbúgu]] * [[Fiľo]] * [[flagelantstvo]] * [[Joe Fletcher|Fletcher, Joe]] * [[Francisco de Vitoria]] * [[Francúzske kráľovstvo]] * [[Fratelli tutti]] == G == * [[Maksim Gaspari|Gaspari, Maksim]] * [[Pietro Gasparri|Gasparri, Pietro]] * [[Germanos I.]] * [[Giacomo dalla Torre del Tempio di Sanguinetto]] * [[Kiro Gligorov|Gligorov, Kiro]] * [[Johann Ernst Glück|Glück, Johann Ernst]] * [[Michaél Glykas|Glykas, Michaél]] * [[Goliáš (rozlišovacia stránka)]] * [[Goliáš]] * [[Remigiusz Piotr Górski|Górski, Remigiusz Piotr]] * [[Antonín Gottwald|Gottwald, Antonín]] * [[Gracián]] * [[Gratianus (právnik)]] * [[Gratianov dekrét]] * [[grammatikos]] * [[Gregor II.]] * [[Gregor V.]] * [[Gregor VII.]] * <bdi>[[Gregor IX.]]</bdi> * [[Gregor Lusavorič]] * [[Nikéforos Grégoras|Grégoras, Nikéforos]] * [[Gregoriana]] * [[Hugo Grotius|Grotius, Hugo]] * [[Gruzínska národná légia]] * [[Gruzínske kráľovstvo]] * [[Ján Gunčaga|Gunčaga, Ján]] * [[Ján Gunčaga (lekár)|Gunčaga, Ján (lekár)]] * [[Pál Gyulai|Gyulai, Pál]] * [[Pál Gyulai (literárny historik)|Gyulai, Pál]] == Ġ == * [[Ġgantija]] == H == * [[Hagia Eiréné]] * [[Hagia Sofia]] * [[Antonín Hájek|Hájek, Antonín]] * [[Anton Hajduk|Hajduk, Anton]] * [[Haličsko-volynské kniežatstvo]] * [[Halys]] * [[Hamadán]] * [[Hamdánovci]] * [[Hamdánovci (Sýria)|Hamdánovci]] * [[Hanacpachap cussicuinin]] * [[Herbert Hausmaninger|Hausmaninger, Herbert]] * [[Heinrich Lotyšský]] * [[Ivo Helóry|Helóry, Ivo]] * [[Henáná z Adiabény]] * [[hérakleiovská dynastia]] * [[heréza]] * [[Herman z Reichenau]] * [[Hexabiblos (rozlišovacia stránka)]] * [[Leopold Heyrovský|Heyrovský, Leopold]] * [[Leopold Heyrovský (právny romanista)|Heyrovský, Leopold (právny romanista)]] * [[Hierotej (aténsky biskup)]] * [[Historický a archeologický komplex Bolgaru]] * [[Hlina (rozlišovacia stránka)]] * [[Hlinkova mládež]] * [[HM]] * [[André Hoffmann|Hoffmann, André]] * [[Hohenštaufovci]] * [[Oldřich Holiš|Holiš, Oldřich]] * [[Tom Holland|Holland, Tom]] * [[Mária Hollósyová|Hollósyová, Mária]] (fem.) * [[Hossius z Cordoby]] * [[Rudolf Hrušínský|Hrušínský, Rudolf]] * [[Igor Hrušovský|Hrušovský, Igor]] == Ch == * [[Laonikos Chalkokondyles|Chalkokondyles, Laonikos]] * [[Charles de Gaulle (rozlišovacia stránka)]] * [[Chálid ibn al-Walíd]] * [[Ivan Cheben|Cheben, Ivan]] * [[Chorvátske kniežatstvo]] * [[Chorvátske kráľovstvo]] * [[Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)]] * [[Branislav Choma|Choma, Branislav]] * [[Karel Chotek|Chotek, Karel]] * [[Nikétas Chóniates|Chóniates, Nikétas]] * [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)]] * [[Chrám svätého Spasiteľa (Chóra)]] * [[Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše]] * [[Chrysocheir]] * [[Chrysotriklinos]] * [[Ján Chryzostom|Chryzostom, Ján]] * [[Nikéforos Chumnos|Chumnos, Nikéforos]] == I == * [[Ibas z Edessy]] * [[Idrísovci]] * [[Kolë Idromeno|Idromeno, Kolë]] * [[Ichšídovci]] * [[Institutiones Gai]] * [[Institutiones Iustiniani]] * [[Ioane Petrici]] * [[Ióannes Italos]] * [[Ióannes Klimax]] * [[Ióannes Malalas]] * [[Ióannes Mauropous]] * [[Ióannes Orfanotrofos]] * [[Ióannes Scholastikos]] * [[Salvius Iulianus|Iulianus, Salvius]] * [[Konstantin Vasilievič Ivanov|Ivanov, Konstantin Vasilievič]] * [[Monastier Iviron|Iviron, monastier]] * [[Izabella]] * [[Izák Sýrsky (rozlišovacia stránka)]] == Í == * [[Ílchanát]] == İ == * [[İznik Gölü]] * [[İznik (rozlišovacia stránka)]] == J == * [[Jakub Baradai]] * [[Jakub zo Sarugu]] * [[Janovský záliv]] * [[jazdec]] * [[Jágerská arcidiecéza]] * [[Jákub ibn Lajt as-Saffár]] * [[Ján I. (Byzantská ríša)]] * [[Ján II. (Byzantská ríša)]] * [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján III. (Nikajské cisárstvo)]] * [[Ján IV. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján IV. (Nikajské cisárstvo)]] * [[Ján V. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VI. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VII. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján VIII. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ján VIII. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján IX.]] * [[Ján X. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XII.]] * [[Ján XIII.]] * [[Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha)]] * <bdi>[[Ján XVI.]]</bdi> * [[Ján XVIII.]] * [[Ján Almužník]] * [[Ján Kasián]] * [[Ján Xifilinos]] * [[Ján z Benátok]] * [[Jarmúk]] * [[Jaroslav I.]] * [[Jezdec]] * [[Stanislav Ježek|Ježek, Stanislav]] * [[Rudolf von Jhering|Jhering, Rudolf von]] * [[Alex Jones (rozlišovacia stránka)|Jones, Alex (rozlišovacia stránka)]] * [[Jordanes]] * [[Jozef I.]] * [[Jozef II.]] * [[Jozef III.]] * [[Jozef IV.]] * [[Jozef V.]] * [[Jozef VI.]] * [[Juliana z Norwichu]] (fem.) * [[Anička Jurkovičová|Jurkovičová, Anička]] * [[Anna Jurkovičová|Jurkovičová, Anna]] * [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Jurkovičová-Hurbanová, Anna]] (fem.) * [[Oktawiusz Jurewicz|Jurewicz, Oktawiusz]] * [[Justinián I.]] * [[Justinián II.]] * [[justinovská dynastia]] == K == * [[Kónstantinos Kabasilas|Kabasilas, Kónstantinos]] * [[Nikolaos Kabasilas|Kabasilas, Nikolaos]] * [[Neilos Kabasilas|Kabasilas, Neilos]] * [[Kabasilovci]] * [[Kamensk-Šachtinskij]] * [[kandahár (rozlišovacia stránka)]] * [[Kantakuzénovci]] * [[Kapan]] * [[Kara Kojunlu]] * [[Karantánia]] * [[Zóé Karbónopsina|Karbónopsina, Zóé]] (fem.) * [[Karol VII.]] * ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]'' * [[katafrakt]] * [[katakomby (rozlišovacia stránka)]] * ''[[Katoličeskaja enciklopedija]]'' * [[katolikon]] * [[Blaž Kavčič|Kavčič, Blaž]] * [[Kayseri]] * [[Kazašský chanát]] * [[Kazvín]] * [[Alexandr Petrovič Každan|Každan, Alexandr Petrovič]] * [[Karské kráľovstvo]] * [[Katarína Sienská]] (fem.) * [[Mostaj Kärim|Kärim Mostaj]] * [[Hans Kelsen|Kelsen, Hans]] * [[Keresztúr]] * [[Štefan Kereškéni|Kereškéni, Štefan]] * [[Kęstutis]] * [[Jaromír Kincl|Kincl, Jaromír]] * [[Jaromír Kincl (právny romanista)|Kincl, Jaromír (právny romanista)]] * [[Ióannes Kinnamos|Kinnamos, Ióannes]] * [[Pavel Dmitrijevič Kiseľov|Kiseľov, Pavel Dmitijevič]] * [[Kizilirmak]] * [[Jean Klastersky|Klastersky, Jean]] * [[Klement Gottwald (rozlišovacia stránka)]] * [[Klétus]] * [[Bohuslav Klíma|Klíma, Bohuslav]] * [[know-how]] * [[Kňazské bratstvo svätého Pia X.]] * [[Kobryn]] * [[Mihăil Kogălniceanu|Kogălniceanu, Mihăil]] * [[Filotheos Kokkinos|Kokkinos, Filotheos]] * [[Michael Francis Kolarcik|Kolarcik, Michael Francis]] * [[Ľubomír Kolár|Kolár, Ľubomír]] * [[Kolderova komisia]] * [[Koleda (pieseň)|koleda (pieseň)]] * [[kolonát]] * [[kolón]] * [[Anna Komnéna|Komnéna, Anna]] (fem.) * [[Komnénovci]] * [[kondak]] * [[Konštantín II. (ochridský arcibiskup)]] * [[Konštantín VIII.]] * [[Konštantín IX.]] * [[Konštantín Preslavský]] * [[Kopáň (rozlišovacia stránka)]] * [[Tomáš Kopecký (rozlišovacia stránka)|Kopecký, Tomáš (rozlišovacia stránka)]] * [[kopt]] * [[Kopti]] * [[Václav Koranda|Koranda, Václav]] * [[Cyprián Ján Korec|Korec, Cyprián Ján]] * [[Korutánske vojvodstvo]] * [[Korzo (rozlišovacia stránka)]] * [[korzo]] * [[Ignacy Koschembahr-Łyskowski|Koschembahr-Łyskowski, Ignacy]] ‎ * <bdi>[[Kosmas Indikopleustes]]</bdi> * [[Kostol svätého Dominika Sávia]] * [[Margita Kováčová (spisovateľka)|Kováčová, Margita (spisovateľka)]] (fem.) * [[kovoroľníctvo]] * [[József Kőrösy|Kőrösy, József]] * [[Rudolf Krajčovič|Krajčovič, Rudolf]] * [[Kralupy]] * [[Bronislav Ignác Kramár|Kramár, Bronislav Ignác]] * [[Arno Kraus|Kraus, Arno]] * [[Kráľovský dvor (Uhorsko)]] * [[Krescent (svätec)]] * [[kriminológia]] * [[Ľudovít Križan|Križan, Ľudovít]] * [[Alexandra Krsková|Krsková, Alexandra]] (fem.) * [[Jozef Kršek|Kršek, Jozef]] * [[Bohumil Kubát|Kubát, Bohumil]] * [[Kum]] * [[Kumm]] * [[Kunhuta Uhorská]] (fem.) * [[Klára Kuzmová|Kuzmová, Klára]] (fem.) == L == * [[Šebastián Labo|Labo, Šebastián]] * [[Miriam Laclavíková|Laclavíková, Miriam]] (fem.) * [[Lambert]] * [[Laskarovci]] * [[Lazar]] * [[Lazár]] * [[Josef Laža|Laža, Josef]] * [[Josef Laža (spevák)|Laža, Josef (spevák)]] * [[Marcel Lefebvre|Lefebvre, Marcel]] * [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Leontovyč, Mykola Dmytrovyč]] * [[Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)]] * [[Lesia Ukrajinka]] (fem.) * [[Lev Ochridský]] * [[Lev Diakon]] * [[Alun Lewis|Lewis, Alun]] * [[Lex Rhodia de iactu]] * ''[[Lexikon des Mittelalters]]'' * ''[[Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska]]'' * [[Licinius]] * [[Miloš Lichner|Lichner, Miloš]] * [[Anna Rosina Listiusová|Listiusová, Anna Rosina]] (fem.) * [[Félix Litva|Litva, Félix]] * [[Littera Florentina]] * [[Lubyho právnické dni]] * [[luciový stolček]] * [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]] == M == * [[Macedónska dynastia]] * [[Magnifikat (rozlišovacia stránka)]] * [[Magnifikat]] * [[Ladislav Macho|Macho, Ladislav]] * [[Ladislav Macho (vedec)|Macho, Ladislav]] * [[Maková]] * [[Michaél Maleinos|Maleinos, Michaél]] * [[Maleinovci]] * [[Malé Arménsko]] * [[mamlúk]] * [[Kónstantinos Manasses|Manasses, Konštantín]] * [[mancipácia]] * [[Geórgios Maniakes|Maniakes, Geórgios]] * [[manicheizmus]] * [[Manuel I. (Byzantská ríša)]] * [[Manuel II. (Byzantská ríša)]] * [[Marvánovci]] * [[Marvánovci (Diyarbakır)]] * [[Ján Martvoň|Martvoň, Ján]] * [[Martyrius]] * [[Martyrius (ostrihomský arcibiskup)]] * [[Theo Mayer-Maly|Mayer-Maly, Theo]] * [[mazdakizmus]] * [[Jozef Medový|Medový, Jozef]] * [[Igor Pavlovič Medvedev|Medvedev, Igor Pavlovič]] * [[Ménas]] * [[Ménas (veľkomučeník)]] * [[Ménas (aksumský biskup)]] * [[Ménas (abba)]] * [[Ménas (sinajský mních)]] * [[Ménas (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ménas (z al-Ašmúnajnu)]] * [[Ménas (nikiuský biskup)]] * [[Ménas (tmuiský biskup)]] * [[Ménas Kallikelados]] * [[Ménas I. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ménas II. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ménodóros]] * [[mesalianizmus]] * [[Metod I.]] * [[Metod Olympský]] * [[metochion]] * [[Theodóros Metochites|Metochites, Theodóros]] * [[Vincas Mickevičius-Kapsukas|Mickevičius-Kapsukas, Vincas]] * [[Anton Mihálik|Mihálik, Anton]] * [[Cyril Minárik|Minárik, Cyril]] * [[Mirdásovci]] * [[Modestinus]] * [[Mohr]] * [[Mojžiš Etiópsky]] * [[Peter Molnár|Molnár, Peter]] * [[monoenergizmus]] * [[monotheletizmus]] * [[Mordvania]] * [[Morejský despotát]] * [[Tommaso Morosini|Morosini, Tommaso]] * [[Movses Chorenaci]] * [[Møllehøj]] * [[Murat (rieka)]] * [[Ján Muskata|Muskata, Ján]] == N == * [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky]] * [[nartex]] * [[náboženstvo v Byzantskej ríši]] * [[František Nábělek|Nábělek, František]] * [[Jozef Naďšándor|Naďšándor, Jozef]] * [[Narodenie Panny Márie]] (fem.) * [[Pawoł Nedo|Nedo, Pawoł]] * [[Nektários Eginský]] * ''[[nemo plus iuris]]'' * [[Bohumil Němec|Němec, Bohumil]] * [[Damián Němec|Němec, Damián]] * [[Rudolf Němec|Němec, Rudolf]] * [[Nepela]] * ''[[New Catholic Encyclopedia]]'' * [[nibelunská strofa]] * [[Antti Niemi|Niemi, Antti]] * [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] * [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] * [[Nikodém Hagiorita]] * [[Nikolaos I. Mystikos]] * [[Nino Gruzínska]] (fem.) * [[Nitrianske kniežatstvo]] * [[Níšápúr]] * [[Nomos geórgikos]] * [[novéna]] * [[Marianna Novotná|Novotná, Marianna]] (fem.) == O == * [[obdobie sťahovania národov na Slovensku]] * [[obhajca (trestné právo)]] * [[Októbrový diplom]] * [[Andrea Olšovská|Olšovská, Andrea]] (fem.) * [[Rajmund Ondruš|Ondruš, Rajmund]] * [[Orbis Iuris Romani]] * [[Ordžonikidze]] * [[Petro Pavlo Oros|Oros, Petro Pavlo]] * [[Monastier Ostrog|Ostrog, monastier]] * [[Oto IV. z Bergova]] * [[Oľga Ovečková|Ovečková, Oľga]] (fem.) == P == * [[Geórgios Pachymeres|Pachymeres, Geórgios]] * [[Palaiologovci]] * [[Aemilius Papinianus|Papinianus, Aemilius]] * [[papyrológia]] * [[Július Pašteka|Pašteka, Július]] * [[Pata]] * [[Pata (rozlišovacia stránka)]] * [[Pata Pata]] * [[paulikánstvo]] * [[Paulinus z Noly]] * [[Pád Konštantínopola]] * [[Pápežský biblický inštitút]] * [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda]] * [[Roman Paulus|Paulus, Roman]] * [[Roman Paulus (zápasník)|Paulus, Roman (zápasník)]] * [[Ľuba Pavlovičová-Baková|Pavlovičová-Baková, Ľuba]] (fem.) * [[Viera Pawliková-Vilhanová|Pawliková-Vilhanová, Viera]] (fem.) * [[Konstantin Päts|Päts, Konstantin]] * [[Pekárstvo]] * [[Pekáreň]] * [[Pekáreň (rozlišovacia stránka)]] * [[Dmitrij Sergejevič Peskov|Peskov, Dmitrij Sergejevič]] * [[Peter III.]] * [[Peter III. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Piast]] * [[Piast (rozlišovacia stránka)]] * [[PIB]] * [[Nina Viktorovna Pigulevská|Pigulevská, Nina Viktorovna]] (fem.) * [[Pilát]] * [[Pillerova komisia]] * [[Theodor Pištěk|Pištěk, Theodor]] * [[Issa Alexandrovič Plijev|Plijev, Issa Alexandrovič]] * [[pobožnosť]] * [[podvod]] * [[Pontius]] * [[Pontius Pilatus]] * [[Ivan Dmytrovyč Popovyč|Popovyč, Ivan Dmytrovyč]] * [[Portál: Byzantská ríša]] * [[Jozef Porubčan|Porubčan, Jozef]] * [[Jiří Pospíšil|Pospíšil, Jiří]] * [[postbyzantské umenie]] * [[povstanie Nika]] * [[Poznaj sám seba]] * ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]'' * [[Právnická jednota na Slovensku]] * ''[[Právník]]'' * ''[[Právny obzor]]'' * [[Práznovce]] * [[Robert Prévost|Prévost, Robert]] * [[Stanislav Přibyl|Přibyl, Stanislav]] * [[prosfora]] * [[prothesis (rozlišovacia stránka)]] * [[Michaél Psellos|Psellos, Michaél]] * [[Pseudoizidorova zbierka]] * [[Pug]] * [[Georg Friedrich Puchta|Puchta, Georg Friedrich]] * [[Pyramus]] == Q == * [[Quo vadis (latinský výraz)|''quo vadis'']] * [[Quo vadis (román)|''Quo vadis'' (román)]] == R == * [[Hadrián Radványi|Radványi, Hadrián]] * [[László Rajk|Rajk, László]] * [[ranokresťanské umenie]] * [[Edvard Ravnikar|Ravnikar, Edvard]] * [[regent (rozlišovacia stránka)]] * [[Mikołaj Rej z Nagłowic|Rej, Mikolaj]] * [[Albert Réville|Réville, Albert]] * [[rímske právo]] * [[Paul Ritter|Ritter, Paul]] * ''[[Roľnícke noviny]]'' * [[Roman III.]] * [[Roman Sladkopevec]] * [[roráty]] * [[rozsudok]] * [[Rothad zo Soissons]] * [[Róbert z Molesme]] * [[Rumský sultanát]] * [[Albert Rusnák|Rusnák, Albert]] * [[Jiří Růžek|Růžek, Jiří]] * [[Antonín Růžička|Růžička, Antonín]] == Ř == * [[Bohumil Říha|Říha, Bohumil]] == S == * [[Saffárovci]] * [[Safin]] * [[Sahak Veľký]] * [[Sakarya (rieka)]] * [[sakkos (rúcho)]] * [[Salan]] * [[Alexander Salzmann|Salzmann, Alexander]] * [[Ferdinand Salzmann|Salzmann, Ferdinand]] * [[Samova ríša]] * [[Şanlıurfa]] * [[Friedrich Carl von Savigny|Savigny, Friedrich Carl von]] * [[Sámánovci]] * [[Sälama II. (rozlišovacia stránka)]] * [[Sedembolestná Panna Mária]] (fem.) * [[Seldžuci]] * [[Seldžucká ríša]] * [[Sensus fidei]] * [[separát]] * [[Severos z Antiochie]] * [[Neal Shusterman|Shusterman, Neal]] * [[Schächter]] * [[scholastikos]] * [[Ferenc Sidó|Sidó, Ferenc]] * [[Simeon Nový Teológ]] * [[Theofylaktos Simokattes|Simokattes, Theofylaktos]] * [[Michal Skřejpek|Skřejpek, Michal]] * [[Ióannes Skylitzes|Skylitzes, Ióannes]] * [[slniečkár]] * ''[[Slovenský národopis]]'' * [[Adam Smith (rozlišovacia stránka)|Smith, Adam (rozlišovacia stránka)]] * [[Brooke Smith|Smith, Brooke]] * [[Alice Smithová|Smithová, Alice]] * [[Otakar Sommer|Sommer, Otakar]] * [[Hinko Smrekar|Smrekar, Hinko]] * ''[[sortes sanctorum]]'' * [[Ladislav Soukup|Soukup, Ladislav]] * [[Jiří Spáčil|Spáčil, Jiří]] * [[Spoločnosť Božieho Slova]] * [[Michaél Spondyles|Spondyles, Michaél]] * [[Jan Stráský|Stráský, Ján]] * [[Monastier Studenica|Studenica, monastier]] * [[Monastier Studios|Studios, monastier]] * [[Súdna rada Slovenskej republiky]] * [[Igor Súkenník|Súkenník, Igor]] * [[Igor Súkenník (1966)|Súkenník, Igor (1966)]] * [[svätá Irena]] * [[svätý Joachim]] * [[svätý Timotej]] * [[Emil Svoboda|Svoboda, Emil]] * [[Emil Svoboda (právnik)|Svoboda, Emil (právnik)]] * [[Symeon z Emesy]] * [[Symeón (stylita z Lesbu)]] * [[Sýrska dynastia]] == Š == * [[Šafin]] * [[šianec]] * [[Šianec (vyhliadka)]] * [[Šimon Stylita]] * [[Šimon Stylita starší]] * [[Jozef Šimončič (historik)|Šimončič, Jozef (historik)]] * [[šochet]] * [[Emil Špaldon|Špaldon, Emil]] * [[Jozef Špirko|Špirko, Jozef]] * [[Jozef Špirko (historik)|Špirko, Jozef (historik)]] * [[Mohammad Štajje|Štajje, Mohammad]] * [[Štefan Dušan]] * [[Štefan Nemanja]] * [[Ján Štefanec|Štefanec, Ján]] * [[štvrtá križiacka výprava]] == T == * [[Ta' Dmejrek]] * [[Tamara (kráľovná)]] (fem.) * [[Hans Tausen|Tausen, Hans]] * [[Táhirovci (Perzia)]] * [[Telerig]] * [[Teodor IV.]] * [[Teofan Grék]] * [[teória dvoch mečov]] * [[teória Slnka a Mesiaca]] * [[teta (rozlišovacia stránka)]] * [[Thalelaios]] * [[Theodora (manželka Justiniána II.)]] (fem.) * [[Theodora (prvé meno)]] (fem.) * [[Theodora (6. storočie)]] (fem.) * [[Theodora (9. storočie)]] (fem.) * [[Theodora (11. storočie)]] (fem.) * [[Theodóros Abú Kurra]] * [[Theofanes Homologétes]] * [[Theotokos]] (fem.) * ''[[thema]]'' * [[Timotej (biskup)]] * [[Timotheos z Gazy]] * [[Timotej I.]] * [[Timotej II.]] * [[Timotej III.]] * [[Timotej I. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Timotej I. (nestoriánsky patriarcha)]] * [[Timotej II. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Timotej III. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Timotej IV.]] * [[Timotej z Prusy]] * [[Timotej zo Symbolov]] * [[Tiridates]] * [[Tiridates I.]] * [[Tiridates II.]] * [[Tiridates III.]] * [[titulárny biskup]] * [[točka]] * [[Tomáš Slovan]] * [[Tomáš z Celana]] * [[Ján Tomka-Sásky|Tomka-Sásky, Ján]] * [[Albert Tót|Tót, Albert]] * [[Vojtech Tóth|Tóth, Vojtech]] * [[trácka dynastia]] * [[Tri kapitoly]] * [[Tripoliské grófstvo]] * [[Trulánsky koncil]] * [[Tuz Gölü]] * [[Túlúnovci]] == Ť == == U == * [[učiteľ Cirkvi]] * [[uhorková sezóna]] * [[Ukajlovci]] * [[Eli Urbanová|Urbanová, Eli]] (fem.) * [[Valentin Urfus|Urfus, Valentin]] * ''[[usucapio]]'' * [[Uznesenie (právo)|uznesenie]] == Ú == * [[Úrad špeciálnej prokuratúry]] * [[Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied]] * [[Ústredie ľudovej umeleckej výroby]] == V == * [[Ján Vagač|Vagač, Ján]] * [[Ján Vagač (bryndziar)|Vagač, Ján]] * [[Vagaršapat]] * [[Róbert Valenta|Valenta, Róbert]] * [[Josef Vančura|Vančura, Josef]] * [[Vanské jazero]] * [[Vladimír Vavřínek|Vavřínek, Vladimír]] * [[Antonín Václavík|Václavík, Antonín]] * [[Antonín Václavík (etnograf)|Václavík, Antonín (etnograf)]] * [[Jan Vážný|Vážný, Jan]] * [[včasnoslovanské obdobie]] * [[Včelár (mesačník)|''Včelár'' (mesačník)]] * [[Veľké Arménsko]] * [[veľkonočný pozdrav]] * [[Jean Verdier|Verdier, Jean]] * [[vianočná koleda]] * [[Ľubo Virág|Virág, Ľubo]] * [[Vlastimil Vondruška|Vondruška, Vlastimil]] * [[Rudolf Vrba (rozlišovacia stránka)|Vrba, Rudolf (rozlišovacia stránka)]] * [[vydržanie]] * [[významové univerzum]] == W == * [[Andreas Wacke|Wacke, Andreas]] * [[Jolanta Wadowská-Królová|Wadowská-Królová, Jolanta]] (fem.) * [[Eliška Wagnerová|Wagnerová, Eliška]] (fem.) * [[Walther von der Vogelweide]] * [[František Weiss|Weiss, František]] * [[František Weiss (rozlišovacia stránka)|Weiss, František (rozlišovacia stránka)]] * [[František Weyr|Weyr, František]] * [[František Weyr (rozlišovacia stránka)|Weyr, František (rozlišovacia stránka)]] * [[Wincenty Kadłubek]] * [[Bernhard Windscheid|Windscheid, Bernhard]] * [[Mina Witkojcová|Witkojcová, Mina]] (fem.) * [[Moriz Wlassak|Wlassak, Moriz]] * [[Christian Wolff (rozlišovacia stránka)|Wolff, Christian (rozlišovacia stránka)]] == X == * ''[[xenodochium]]'' == Y == * [[Yeşilırmak]] * [[Yeşilırmak (rieka)]] == Z == * [[Zóé Zaoutzaina|Zaoutzaina, Zóé]] (fem.) * [[Jozef Záhora|Záhora, Jozef]] * [[Tomáš Zahradníček|Zahradníček, Tomáš]] * [[Západoslovenské múzeum v Trnave]] * [[Bohumila Zástěrová|Zástěrová, Bohumila]] (fem.) * [[Adolf Záturecký|Záturecký, Adolf]] * [[záujmová samospráva]] * [[Zijárovci]] * [[Matija Majar-Ziljski|Ziljski, Matija Majar]] * [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Zinkevyč, Vasyľ Ivanovyč]] * [[Anton Ziolkovský|Ziolkovský, Anton]] * [[Ióannes Zónaras|Zónaras, Ióannes]] * [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu|Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopola]] * [[Zoznam jágerských biskupov a arcibiskupov]] * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam rektorov Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Zóé (Byzantská ríša)]] (fem.) * [[Zósimos (historik)]] == Ž == * [[Jan Železný|Železný, Jan]] * [[Michaela Židlická|Židlická, Michaela]] (fem.) * [[Židlický]] == 0{{--}}9 == * [[42 mučeníkov z Amoria]] gml9bbgm9gdz02pftf9rtnjiaikpblc 0 648002 8194678 7869410 2026-04-07T19:07:58Z Scholastikos 174170 d. 8194678 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Zóé Karbónopsina |titul = byzantská cisárovná (augusta) a regentka |obrázok = Zoe Karbonopsina.jpg |popis obrázku = Zóé spolu so synom [[Konštantín VII.|Konštantínom VII.]] na bronzovej minci [[follis]] |korunovácia = |dátum narodenia = [[9. storočie]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = po [[920]] |miesto úmrtia = [[Konštantínopol]], Monastier svätého Euthymia<ref name=":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | kapitola zborník = ZOE KARBONOPSINA | meno zborník = Alexander | priezvisko zborník = Kazhdan | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | strany = 2228 }} </ref> |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[kresťanstvo]], všeobecný koncilový prúd |predchodca = |manžel = [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] |potomstvo = minimálne jedna dcéra, [[Konštantín VII.]] |otec = |matka = |portál1 =Byzantská ríša |portál2 = }} '''Zóé Karbónopsina''' (iné prepisy: '''Zoe''', '''Zoi''', '''Zoé''', '''Karbonopsina'''; v preklade: „''Čiernooká Zóé“''; {{V jazyku|gkm|Ζωή Καρβωνοψίνα}}; * [[9. storočie]]{{--}}† po [[920]]) bola [[Byzantská ríša|byzantská]] cisárovná, štvrtá [[manželka]] cisára [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]], matka byzantského cisára [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]] a regentka v rokoch [[914]]{{--}}[[919]]. == Život == Zóé sa narodila do vplyvnej konštantínopolskej aristokratickej rodiny, jej príbuzným bol byzantský mních a kronikár [[Theofanes Homologétes]]. Po tom, čo cisárovi [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Levovi VI.]] zomrela v poradí už tretia manželka [[Eudokia Bajané]] ([[901]]), sa Zóé stala Levovou milenkou, a v roku [[905]] cisárovi dokonca porodila mužského potomka. Aby cisár zabezpečil novonarodenému Konštantínovi legitimitu, chcel sa so Zóé oženiť, avšak narazil na obrovský odpor cirkvi reprezentovanej ambicióznym patriarchom [[Mikuláš I. (konštantínopolský patriarcha)|Mikulášom I. Mystikom]]. Patriarcha sa najprv postavil proti Levovmu romániku i proti jeho synovi, nakoniec však pre odhalenie patriarchových stykov s povstalcom [[Andronikos Dukas|Andronikom Dukom]], a súhlasil s pokrstením a uznaním narodeného syna. Žiadal však, aby cisár Zóé zapudil, pretože v poradí štvrtý sobáš, ktorý cisár hodlal uzavrieť, bol v [[Byzantská ríša|Byzancii]] vnímaný ako nekánonický, a v minulosti bol zákonnmi odsúdený samotnými cisármi. Rozhorel sa tak [[Kánonické právo|kánonickoprávny]] [[spor o tetragamiu]]. Cisár Lev súhlasil s patriarchovými požiadavkami, avšak po tom, čo bol malý Konštantín pokrstený, si Lev Zóé za ženu vzal. Oddal ich palácový klerik Tomáš, ktorý bol neskôr zosadený. Patriarcha Mikuláš požadoval, aby sa pár od seba odlúčil, kým nerozhodne zbor patriarchov na čele s [[pápež]]om, na ktorého sa cisár obrátil, avšak Lev odmietol Zóé z paláca vyhnať. Mikuláš sa preto proti cisárovi postavil, a na Vianoce v roku [[906]] a [[Zjavenie Pána]] o pár dní neskôr cisárovi zabránil vstúpiť do [[Hagia Sofia|Chrámu Božej múdrosti]]. Do Konštantínopola niekedy v tomto čase prišli legáti pápeža [[Sergius III.|Sergia III.]], ktorý podľa západnej tradície štvrté manželstvo povolil. Lev posilnený autoritou cirkevných autorít proti Mikulášovi vystúpil, a patriarchu následne pod zámienkou reálnych konšpirácií s povstalcami odvolal a nahradil patriarchom Euthymiom. Euthymios cisára podporil a dokonca neskôr [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]] korunoval za spolucisára,<ref name=":DB">{{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = et al. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = 159{{--}}162 }} </ref> hoci spor o tetragamiu ukončený nebol a východný klér i nový patriarcha sa principiálne pridržiaval myšlienky jej odsúdenia, a Levov prípad bral ako výnimku. V roku [[912]] [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]] zomrel a moci sa ako regent ujal jeho brat [[Alexander III. (Byzantská ríša)|Alexander]], ktorý Zóé z paláca vyhnal a na patriarchálny stolec opäť dosadil zvrhnutého Mikuláša. Obaja vystupovali i proti tetragamii (a Konštantínovej legitimite) a snažili sa pápežovo rozhodnutie podkopať. Alexander však čoskoro zomrel a moci sa ako regent ujal patriarcha [[Mikuláš I. (konštantínopolský patriarcha)|Mikuláš]], ktorý Zóé opovrhoval a narozdiel od predchádzajúcej tradície jej nepridelil miesto v regentskej rade. Mikulášova vláda však pre Byzanciu skončila zahanbujúco. V roku [[913]] sa pred bránami [[Konštantínopol]]a objavil [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon]], s ktorým patriarcha uzavrel potupný mier. Mikulášova opozícia zosilnela a na cisárovninu stranu sa postavil mimo iné vplyvný rod [[Fókovci|Fókovcov]], či [[parakoimomenos]] Konštantín. S ich pomocou Zóé v roku [[914]] uskutočnila prevrat, a začala vládnuť hlavná regentka na čele regentskej rady. Mikuláš si smel svoj post patriarchu ponechať, no jeho moc bola zásadne obmedzená. Zóéino regentstvo zastihlo [[Byzantská ríša|Byzanciu]] v ťažkej situácii. Na Balkáne sa proti ríši znovu postavili [[Prvá bulharská ríša|Bulhari]] na čele so [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeonom]] a nepokoje vypukli aj na Sicílii. Byzancia v tomto čase viedla aj vojny s [[Arabská ríša|Arabmi]], s ktorými Zóé uzavrela mier. Po byzantských porážkach na bulharskej fronte v roku [[917]] a [[918]] ([[bitka pri Acheloj]] a [[bitka pri pri Katasyrtai]]) Zóéina moc upadla, a jej popularite nepridávalo ani spojenie s Fókovcami, ktorých príslušníka Leva si cisárovná údajne chcela vziať za muža. V marci roku [[919]] bola Zóé nakoniec od moci odstavená prevratom [[Mikuláš I. (konštantínopolský patriarcha)|Mikuláša Mystika]], od ktorého následne moc pod zámienkou ochrany cisára [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]] prevzal admirál (''drungarios'') [[Roman I.]] Lekapénos, ktorý z prístavu vtrhol do [[Konštantínopol]]a. Roman Konštantína oženil so svojou dcérou a ako ''basileiopatór'' začal vládnuť ''de facto'' sám. Zóé bola poslaná do kláštora, kde neskôr aj zomrela.<ref name=":KZD" /><ref name=":DB" /><ref name=":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Zoe Karbonopsina | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície = 33 | strany = 518 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Garland | meno = Lynda | odkaz na autora = Lynda Garlandová | titul = Byzantine Empresses: Women and Power in Byzantium AD 527{{--}}1204 | vydavateľ = Routledge | miesto = Abingdon | rok = 2011 | isbn = 0415619440 | strany = 114{{--}}119 | isbn2 = 978-0415619448 }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Diehl | meno = Charles | odkaz na autora = Charles Diehl | titul = Postavy z byzantských dejín | vydanie text = 2. slov. vyd. | vydavateľ = Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov | miesto = Bratislava | rok = 2009 | isbn = 978-80-8061-373-0 | strany = 148{{--}}158 | prekladatelia = [[Štefan Janšák]] }} == Pozri aj == * [[Zoe]] * [[Theofanó]] {{Vládca |Dynastia= [[Macedónska dynastia]] |Titul= [[augusta]]{{--}}cisárovná manželka |Od= [[906]] |Do= [[912]] |Predchodca= [[Eudokia Bajané]] |Nástupca= [[Helena Lekapéna]] }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Karbónopsina, Zóé}} [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 10. storočí]] [[Kategória:Byzantské cisárovné]] hqn4govyazjbousyhxk1jdgxfk5zx33 0 648786 8194694 8193451 2026-04-07T19:26:39Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194694 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Peter Deljan | titul = [[Zoznam vládcov Bulharska|bulharský povstalecký vládca]] | obrázok = Peter II of Bulgaria.jpg | popis obrázku = Peter Deljan, iluminovaný [[Rukopis (starý dokument)|rukopis]] [[Ióannes Skylitzes|Skylitzovej]] kroniky, [[12. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]], fol. 215v, detail | panovanie = [[1040]]{{--}}[[1041]] | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = | dátum narodenia = | miesto narodenia = | dátum úmrtia = [[1041]] | miesto úmrtia = [[Konštantínopol]] | miesto pochovania = | vierovyznanie = [[kresťanstvo]] | predchodca = [[Presjan II.]] | nástupca = [[Konstantin Bodin]] | manželka = | potomstvo = | dynastia = [[Komitopuli]] ? | otec = [[Samuil]]?/[[Áron (komitopulos)|Áron]]? | matka = | portál1 = Byzantská ríša | portál2 = }} '''Peter Deljan''' (iné mená: '''Peter II.''', krátko: '''Deljan'''; {{V jazyku|bul|Петър Делян|''Petăr Deljan''}}, {{V jazyku|grc|Πέτρος Δολιάνος / Δελεάνος|''Petros Dolianos/Deleanos''}}; * ?{{--}}† po [[1041]], [[Konštantínopol]]) bol vodca [[Bulhari|bulharskej]] vzbury proti [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] za vlády cisára [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michala IV.]] v rokoch [[1040]]{{--}}[[1041]].<ref name=":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Deljan, Petr | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície = 33 | strany = 126 }} </ref> Deljanov pôvod je nejasný. Podľa byzantského kronikára [[Ióannes Skylitzes|Ióanna Skylitza]] bol otrokom v Konštantínopole, odkiaľ utiekol do Bulharska.<ref name=":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | kapitola zborník = DELJAN, PETER | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | strany = 601 }} </ref> Sám o sebe medzi Bulharmi vyhlasoval, že je synom<ref name=":VV" /><ref name=":KZD" /><ref name=":ROS">{{Citácia knihy | editori = John R. Rosser | titul = Historical Dictionary of Byzantium | kapitola zborník = DELJAN, PETER | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 2001 | isbn = 978-0810839793 | isbn2 = 0810839792 | strany = 114 }} </ref>/vnukom ([[Ióannes Skylitzes|Skylitzes]])<ref name=":DB">{{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = 211{{--}}212, 509 }} </ref><ref name="Byzlet" /> cára [[Samuil]]a. Byzantský kronikár a [[Kánonické právo|kánonista]] [[Ióannes Zónaras|Ióannes Zonaras]] Deljana pokladal za nelegitímneho syna komitopula [[Áron (komitopulos)|Árona]]. Deljanovo meno malo [[Slovanské jazyky|slovanský]] význam: „víťaz“.<ref name=":KZD" /> Byzantský historik [[Michaél Psellos]] jeho meno demagogicky premenil na ''Dolianos'' etymologicky spojené s gréckym slovom ''dolios'' („lstivý“).<ref name="Byzlet">{{Citácia knihy | priezvisko = Psellos | meno = Michal | titul = Byzantské letopisy | vydanie = 2 | vydavateľ = [[Odeon]] | miesto = Praha | rok = 1982 | strany = 306{{--}}307 | preklad = [[Růžena Dostálová]] | odkaz na autora = Michaél Psellos }} </ref> == Deljanovo povstanie == [[Súbor:Bulgarian uprising of Peter Delyan (1040-1041).svg|náhľad|Mapa rozšírenia povstania Petra Deljana v rokoch 1040 až 1041)|vľavo]] Príčinou vzbury bolo značné zhoršenie hospodárskej situácie v Bulharsku po tom, čo bola na miestne obyvateľstvo [[Ióannes Orfanotrofos|Ióannom Orfanotrofom]] uvalená daň [[aerikon]]. To znamenalo, že obyvateľstvo naďalej neodvádzalo dane v naturáliách, ako bolo zvykom za [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríše]] a za vlády byzantského cisára [[Bazil I.|Bazila I.]], ale podľa byzantského zvyku v peniazoch. Povstanie vypuklo v [[Belehrad]]e, odkiaľ Deljan vtrhol do [[Niš]]u a [[Skopje]]. Povstanie sa čoskoro rozšírilo na značnej časti územia bývalej [[Samuil]]ovej ríše a k vzbúrencom sa dokonca pridali byzantské jednotky z [[Thema|them]] [[Dyrrhachion]] a [[Nikopolis]]. Dyrrhachionské vojská počas povstania zvolili za bulharského panovníka [[Tichomír (Bulharsko)|Tichomír]]a, avšak po tom, čo sa povstalecké jednotky stretli, Deljan docielil Tichomírovo zosadenie a ukameňovanie.<ref name=":KZD"/> Významným prvkom vzbury bola podpora bulharskej [[bojar]]skej vrstvy. Krátko po vypuknutí povstania sa do Bulharska dostal syn posledného bulharského cára [[Ivan Vladislav|Ivana Vladislava]] [[Alusianos]] a Deljanovi nezostávalo nič iné, než legitímneho následníka bulharského cárskeho rodu prijať ako spoluvládcu.<ref name=":DB"/> Povstanie sa zatiaľ rozšírilo na značnú časť Balkánu a v Grécku preniklo až k [[Téby (Tesália)|Thébam]]. Pri pokuse o dobytie [[Solún]]a bolo však povstalecké vojsko porazené a [[Alusianos]], aby si zachránil život, Deljana uväznil, oslepil a poslal do Konštantínopola. V [[Konštantínopol]]e bol Deljan vedený pred mestským ľudom v [[triumf]]e a následne popravený.<ref name=":VV"/> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Deljan, Peter}} [[Kategória:Narodenia v 11. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1041]] [[Kategória:Cári Bulharska]] [[Kategória:Pravoslávni panovníci]] [[Kategória:Popravené osobnosti]] giso0j5yfxs03ajitwboy0dor4g1aq7 10 651964 8194550 8173206 2026-04-07T13:30:39Z Michal62606 117643 dd 8194550 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Držiteľky ceny Hasty Pudding pre Ženu roka | nadpis = Držiteľky ceny Hasty Pudding pre Ženu roka | štýl nadpisu = | skupina1 = 1951 - 1975 | zoznam1 = * [[Gertrude Lawrence]] (1951) * [[Barbara Bel Geddesová]] (1952) * [[Mamie Eisenhowerová]] (1953) * [[Shirley Booth]] (1954) * [[Debbie Reynoldsová]] (1955) * [[Peggy Ann Garner]] (1956) * [[Carroll Baker]] (1957) * [[Katharine Hepburnová]] (1958) * [[Joanne Woodwardová]] (1959) * [[Carol Lawrence]] (1960) * [[Jane Fondová]] (1961) * [[Piper Laurie]] (1962) * [[Shirley MacLaine]] (1963) * [[Rosalind Russell]] (1964) * [[Lee Remicková]] (1965) * [[Ethel Merman]] (1966) * [[Lauren Bacall]] (1967) * [[Angela Lansburyová]] (1968) * [[Carol Burnettová]] (1969) * [[Dionne Warwick]] (1970) * [[Carol Channing]] (1971) * [[Ruby Keeler]] (1972) * [[Liza Minnelliová]] (1973) * [[Faye Dunawayová]] (1974) * [[Valerie Harper]] (1975) | skupina2 = 1976 - 2000 | zoznam2 = * [[Bette Midlerová]] (1976) * [[Elizabeth Taylorová]] (1977) * [[Beverly Sills]] (1978) * [[Candice Bergenová]] (1979) * [[Meryl Streepová]] (1980) * [[Mary Tyler Mooreová]] (1981) * [[Ella Fitzgeraldová]] (1982) * [[Julie Andrewsová|Julie Andrews]] (1982) * [[Joan Rivers]] (1984) * [[Cher (speváčka)|Cher]] (1985) * [[Sally Fieldová]] (1986) * [[Bernadette Peters]] (1987) * [[Lucille Ballová]] (1988) * [[Kathleen Turnerová]] (1989) * [[Glenn Closová]] (1990) * [[Diane Keaton]] (1991) * [[Jodie Fosterová]] (1992) * [[Whoopi Goldberg]] (1993) * [[Meg Ryan]] (1994) * [[Michelle Pfeifferová]] (1995) * [[Susan Sarandonová]] (1996) * [[Julia Robertsová]] (1997) * [[Sigourney Weaverová]] (1998) * [[Goldie Hawnová]] (1999) * [[Jamie Lee Curtisová]] (2000) | skupina3 = 2001 - 2022 | zoznam3 = * [[Drew Barrymorová]] (2001) * [[Sarah Jessica Parkerová]] (2002) * [[Anjelica Hustonová]] (2003) * [[Sandra Bullocková]] (2004) * [[Catherine Zeta-Jonesová]] (2005) * [[Halle Berryová]] (2006) * [[Scarlett Johanssonová]] (2007) * [[Charlize Theronová]] (2008) * [[Renée Zellwegerová]] (2009) * [[Anne Hathawayová]] (2010) * [[Julianne Moore]] (2011) * [[Claire Danesová]] (2012) * [[Marion Cotillardová]] (2013) * [[Helen Mirrenová]] (2014) * [[Amy Poehlerová]] (2015) * [[Kerry Washingtonová]] (2016) * [[Octavia Spencerová]] (2017) * [[Mila Kunisová]] (2018) * [[Bryce Dallas Howardová]] (2019) * [[Elizabeth Banks]] (2020) * [[Viola Davisová]] (2021) * [[Jennifer Garnerová]] (2022) | skupina4 = 2023 - súčasnosť | zoznam4 = * [[Jennifer Coolidgeová]] (2023) * [[Annette Beningová]] (2024) * [[Cynthia Erivo]] (2025) * [[Rose Byrne]] (2026) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny umeleckých ocenení|Hasty Pudding pre Ženu roka]] </noinclude> 8l68gq5840tl15qpjm418opjoxykd8i 0 652519 8194742 8167035 2026-04-07T20:38:51Z Redaktor GLAM 256980 Higher resolution version of image 8194742 wikitext text/x-wiki [[Súbor:EmperorSuleiman.jpg|náhľad|[[Süleyman I.]] (vládol 1520 - 1566), najdlhšie panujúci sultán Osmanskej ríše]] [[Sultán]]i [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] ([[Turečtina|tur]]. ''Osmanlı padişahları''), ktorí boli všetci členmi [[Osmanská dynastia|osmanskej dynastie]], vládli transkontinentálnej ríši od jej založenia v roku 1299 až po jej zánik v roku 1922. Na jej vrchole, vládla Osmanská ríša územiu od [[Maďarsko|Maďarska]] na severe po [[Jemen]] na juh, a od [[Alžírsko|Alžírska]] na západe po [[Irak]] na východe. Sídlom ríše bol od roku 1280 najprv [[Söğüt]], neskôr [[Bursa]] od roku 1323 alebo 1324, [[Edirne]] od roku 1363 po jej dobytí [[Murad I.|Muradom I.]], a potom Konštantínopol (dnes [[Istanbul]]) od roku 1453 po jeho [[Pád Konštantínopola|dobytí]] [[Mehmed II.|Mehmedom II.]] [[Rozmach Osmanskej ríše|Prvé roky]] Osmanskej ríše boli predmetom rôznych rozprávaní kvôli ťažkostiam s rozlišovaním skutočnosti od legendy. Ríša vznikla na konci trinásteho storočia a jej prvým vládcom (a menovníkom ríše) bol [[Osman I.]] Podľa neskoršieho, často nespoľahlivého osmanského tradovania, bol Osman potomkom kmeňa [[Kayı (kmeň)|Kayı]] z [[Oghuzovia|Oghuzských Turkov]]. Rovnomerná osmanská dynastia, ktorú založil, vydržala šesť storočí za vlády 36 sultánov. Osmanská ríša zanikla v dôsledku porážky [[Ústredné veľmoci|ústredných veľmocí]], s ktorými sa spojila počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. [[Rozdelenie Osmanskej ríše|Rozdelenie ríše]] víťaznými [[Štáty Dohody|spojencami]] a následná [[turecká vojna za nezávislosť]] viedli v roku 1922 k [[Zrušenie osmanského sultanátu|zrušeniu sultanátu]] a v roku 1922 k zrodu modernej [[Turecko|tureckej republiky]]. == Štátna organizácia Osmanskej ríše == {{Hlavný článok|Štátna organizácia Osmanskej ríše}} [[Súbor:OttomanEmpireMain.png|náhľad|[[Osmanská ríša]] v roku 1683, na vrchole jej územnej expanzie v Európe]] Osmanská ríša bola počas väčšiny svojej existencie [[Absolutistická monarchia|absolutistickou monarchiou]]. V druhej polovici 15. storočia sultán sedel na vrchole hierarchického systému a pôsobil v politických, vojenských, súdnych, sociálnych a náboženských kapacitách pod rôznymi názvami. Teoreticky bol zodpovedal iba za [[Boh|Boha]] a za [[Božský zákon]] (islamský شریعت ''şeriat'', v arabčine známy ako شريعة [[šaría]]), ktorého bol hlavným vykonávateľom. Jeho nebeský mandát sa prejavil v islamských tituloch, ako napríklad „tieň Boha na Zemi“ (ظل الله في العالم ẓ''ıll Allāh fī'l-ʿalem'') a „kalif tváre zeme“ (خلیفه روی زمین ''Ḫalife-i rū). -yi zemīn''). Všetky úrady boli plnené jeho autoritou a každý zákon bol vydaný vo forme dekrétu zvaného ''firman'' (فرمان). Bol najvyšším vojenským veliteľom a mal oficiálny titul vo všetkých krajinách. [[Osman I.|Osman]] (zomrel 1323/4), syn [[Ertuğrul|Ertuğrula]], bol prvým vládcom osmanského štátu, ktorý za jeho vlády vytvoril malé kniežatstvo (bejlik) v regióne [[Bitýnia]] na hranici [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Po [[Pád Konštantínopola|dobytí Konštantínopolu]] v roku 1453 [[Mehmed II.|Mehmedom II.]] sa osmanskí sultáni začali považovať za nástupcov Rímskej ríše a rímskych cisárov a za [[Kalifát|kalifov]] islamu. Osmanskí panovníci, ktorí práve nastúpili na trón, získali Osmanov meč, čo bol dôležitý obrad, ktorý slúžil ako ekvivalent korunovácie európskych panovníkov. Sultán, ktorý nebol opásaný týmto mečom, nemohol zaradiť svoje deti do radu dedenia. Teoreticky a v zásade boli sultánove právomoci v praxi obmedzené. Politické rozhodnutia museli brať do úvahy názory a postoje dôležitých členov dynastie, byrokratických a vojenských zariadení, ako aj náboženských vodcov. Začiatkom posledných desaťročí šestnásteho storočia sa úloha osmanských sultánov vo vláde ríše začala znižovať v období známom ako [[Transformácia Osmanskej ríše]]. Konštitucionalizmus vznikol za vlády [[Abdülhamid II.|Abdülhamida II.]], ktorý sa tak stal posledným absolútnym vládcom ríše a jeho neochotným prvým ústavným panovníkom. == Zoznam sultánov == {| class="wikitable" border="1" style="width:100%; text-align:center;" |- ! width="5%" | Por. ! width="20%" | Sultán ! width="80px" | Portrét ! width="15%" | Vládol od ! width="15%" | Vládol do ! width="80px" | [[Tugra]] ! width="25%" | Poznámky |- | colspan=7 style="background:#B9B9B9" | [[Rozmach Osmanskej ríše]]<br /><small>(1299 – 1453)</small> |- | 1. | [[Osman I.]]<br />''<small>ĠĀZĪ (Bojovník)</small>''<br /> | [[File:Osman Gazi2.jpg|100px]] | cca. [[1299]] | cca. [[1326]] | —<br /> | align="left" | *Syn Ertuğrula Beja a neznámej ženy. *Vládol do svojej smrti. |- | 2. | [[Orhan I.]]<br /><small>''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:Orhan Gazi.jpg|100px]] | cca. [[1326]] | [[1362]] | [[File:Tughra of Orhan.JPG|80px|Tugra Orhana I.]] | align="left" | *Syn Osmana I. a [[Malhun Hatún]]. *Vládol do svojej smrti. |- | 3. | [[Murad I.]]<br /><small>''SULTÂN-I ÂZAM (Najvýnimočnejší sultán)''</small><br /><small>''HÜDAVENDİGÂR'' </small><br /><small>''(Oddaný Bohu)'' </small><br /><small> ''ŞEHÎD (Mučeník)'' </small> | [[File:Murat Hüdavendigar.jpg|100px]] | [[1362]] | [[Bitka na Kosovom poli|15. jún 1389]] | [[File:Tughra of Murad I.svg|80px|Tugra Murada I.]] | align="left" | *Syn Orhana I. a [[Nilüfer Hatún]]. *Vládol do svojej smrti. *Bol zabitý na bojisku počas [[Bitka na Kosovom poli|Bitky na Kosovom poli dňa 15. júna 1389]]. |- | 4. | [[Bayezid I.]]<br /><small>''SULTÂN-I RÛM (Sultán Rímskej ríše)''</small><br /><small>''YILDIRIM (Divoch)''</small> | [[File:Bayezid I by Cristofano dell'Altissimo.jpg|100px]] | [[Bitka na Kosovom poli|15. jún 1389]] | [[Bitka pri Ankare|20. júl 1402]] | [[File:Tughra of Bayezid I.JPG|80px|Tugra Bayezida I.]] | align="left" | *Syn Murada I. a [[Gülçiçek Hatún]]. *Bol zajatý na bojisku počas [[Bitka pri Ankare|Bitky pri Ankare]] (''de facto'' koniec vlády); *Zomrel v zajatí v [[Akşehir|Akşehire]] dňa [[8. marec|8. marca]] [[1402]]. |- | colspan=7 style="background:#B9B9B9" | [[Osmanské interregnum]]<br /><small>([[Bitka pri Ankare|20. júl 1402]] – [[Bitka pri Çamurlu|5. júl 1413]])</small> |- | — | [[İsa Çelebi]]<br /><small>''Spolu-sultán [[Anatólia|Anatólie]]''</small> | [[File:İsa Çelebi.jpg|80px]] | [[1403]]–[[1405]] <br /><small>''(Sultán územia západnej Anatólie)''</small> | [[1406]] | — | align="left" | *Po [[Bitka pri Ankare|Bitke pri Ankare]] dňa 20. júla 1402 porazil [[Musa Çelebi|Musu Çelebiho]] a mal kontrolu nad územím západnej Anatólie ríše na približne dva roky. *Prehral boj nad [[Mehmed I.|Mehmedom Çelebim]] v bitke pri [[Ulubat|Ulubate]] v roku 1405. *Bol zavraždený v roku [[1406]]. |- | — | [[Süleyman Çelebi|<small>Emir ''(Princ)''</small><br />Süleyman Çelebi]]<br /><small>''Prvý sultán [[Rumélia|Rumélie]]''</small> | [[File:Suleyman Celebi (166345075).jpg|80px]] | [[Bitka pri Ankare|20. júl 1402]] | [[17. február]] [[1411]] | [[File:Emîr Süleyman Çelebi’nin mührü.png|80px]] | align="left" | *Získal titul sultána [[Rumélia|Rumélie]] pre európsku časť ríše, krátko po osmanskej porážke v bitke pri Ankare 20. júla 1402. *Bol zavraždený dňa [[17. februára]] [[1406]]. |- | — | [[Musa Çelebi]]<br /><small>''Druhý sultán [[Rumélia|Rumélie]]''</small> | [[File:Musa Çelebi.jpg|80px]] | [[18. február]] [[1411]] | [[5. júl]] [[1413]] | — | align="left" | * Získal titul sultána [[Rumélia|Rumélie]] pre európsku časť ríše dňa 18. februára 1411, hneď po smrti [[Süleyman Çelebi|Süleymana Çelebiho]]. *Bol zabitý [[5. júla]] [[1413]] vojskami [[Mehmed I.|Mehmeda Çelebiho]] v bitke pri Çamurlu neďaleko [[Samokov|Samokova]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. |- | — | [[Mehmed I.|Mehmed Çelebi]]<br /><small>''Sultán [[Anatólia|Anatólie]]''</small> | [[File:Çelebi Mehmet.jpg|80px]] | [[1403]]–[[1406]] <br /><small>''(Sultán územia východnej Anatólie)''</small><br /><br />[[1406]]–[[1413]]<br /><small>''(Sultán [[Anatólia|Anatólie]])''</small> | [[Bitka pri Çamurlu|5. júl 1413]] | — | align="left" | *Získal kontrolu nad východnou časťou Anatólie ako spolu-sultán hneď po porážke v [[Bitka pri Ankare|Bitke pri Ankare]] 20. júla 1402. *Porazil [[Musa Çelebi|Musu Çelebiho]] v bitke pri [[Ulubat|Ulubate]] v roku 1405. *Po smrti [[İsa Çelebi|İsu Çelebiho]] v roku 1406 sa stal jediným vládcom Anatolského územia [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. *Po smrti [[Musa Çelebi|Musu Çelebiho]] dňa 5. júla 1413 získal osmasnký trón ako sultán [[Mehmed I.|Mehmed chán]]. |- | colspan=7 style="background:#B9B9B9" | Pokračovanie sultanátu |- | 5. | [[Mehmed I.]]<br /><small>''ÇELEBİ (Prívetivý)''</small> | [[File:Çelebi Mehmet.jpg|100px]] | [[Bitka pri Çamurlu|5. júl 1413]] | [[26. máj]] [[1421]] | [[File:Tughra of Mehmed I.JPG|80px|Tugra Mehmeda I.]] | align="left" | *Syn Bayezida I. a [[Devlet Hatún]]. *Vládol do svojej smrti. |- | — | [[Mustafa Çelebi]]<br /><small>''Tretí sultán [[Rumélia|Rumélie]]''</small> | — | [[Január]] [[1419]] | [[Máj]] [[1422]] | — | align="left" | *Syn [[Bayezid I.|Bayezida I.]] *Popravený [[Murad II.|Muradom II.]] |- | 6. | [[Murad II.]]<br /><small>''KOCA (Veľký)''<br>''Ghazavat-ı Sultan''</small><br /> | [[File:II. Murat.jpg|100px]] | [[25. jún]] [[1421]] | [[1444]] | [[File:Tughra of Murad II.JPG|80px|Tugra Murada II.]] | align="left" | *Syn Mehmeda I. a [[Emine Hatún]]. *Abdikoval z vlastnej vôle v prospech svojho syna [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] |- | 7. | [[Mehmed II.]]<br /><small>''FĀTİḤ (Dobyvateľ)''</small><br/><small> | [[File:Bellini, Gentile - Sultan Mehmet II.jpg|100px]] | [[1444]] | [[1446]] | [[File:Tughra of Mehmed II.JPG|80px|Tugra Mehmeda II.]] | align="left" | *Syn Murada II. a [[Hüma Hatún]]. *Vzdal sa trónu pre svojho otca po tom, čo ho požiadal o návrat k moci, spolu s rastúcimi hrozbami janičiarov. |- | (6). | [[Murad II.]]<br /><small>''KOCA (Veľký)''<small> | [[File:II. Murat.jpg|100px]] | [[1446]] | [[3. február]] [[1451]] | [[File:Tughra of Murad II.JPG|80px|Tugra Murada II.]] | align="left" | *Druhá vláda; *Nútený vrátiť sa na trón po povstaní janičiarov; *Vládol do svojej smrti. |- | colspan=7 style="background:#B9B9B9" | [[Rast Osmanskej ríše]]<br /><small>(1453 – 1550)</small> |- | (7). | [[Mehmed II.]]<br /><small>''KAYSER-İ RÛM ([[Caesar Rímskej ríše]])''</small><br /><small>''FĀTİḤ (Dobyvateľ)''</small><br/><small> | [[File:Bellini, Gentile - Sultan Mehmet II.jpg|100px]] | [[3. február]] [[1451]] | [[3. máj]] [[1481]] | [[File:Tughra of Mehmed II.JPG|80px|Tugra Mehmeda II.]] | align="left" | *Druhá vláda; *[[Pád Konštantínopola|Dobyl Konštantínopol]] v roku 1453. *Vládol do svojej smrti. |- | 8. | [[Bajazid II.|Bayezid II.]]<br /><small>''VELÎ (Svätý)''</small> | [[File:Beyazid II.jpg|100px]] | [[19. máj]] [[1481]] | [[25. apríl]] [[1512]] | [[File:Tughra of Bayezid II.JPG|80px|Tugra Bayezida II.]] | align="left" | *Syn Mehmeda II. a [[Gülbahar Hatún (manželka Mehmeda II.)|Gülbahar Sultán]]. *Abdikoval. *Zomrel neďaleko [[Didymoteicho|Didymoteicha]] 26. mája 1512. |- | — | [[Cem Sultán]] | [[File:Cem-in-italy.jpg|80px]] | [[28. máj]] [[1481]] | [[20. jún]] [[1481]] | [[File:Cem Sultan Tughra.jpg|80px|Tugra Cema]] | align="left" | *Syn Mehmeda II. *Získal titul Cem bin Mehmed chán. *Zomrel v exile. |- | 9 | [[Selim I.]]<br /><small>''YAVUZ (Hrozný)''<br />''Hadim'ul Haramain'ish-Sharifain<br />(Služobník Mekky a Mediny)''</small> | [[File:Yavuz_Sultan_I._Selim_Han.jpg|100px]] | [[25. apríl]] [[1512]] | [[21. september]] [[1520]] | [[File:Tughra of Selim I.JPG|80px|Tugra Selima I.]] | align="left" | *Syn Bayezida II. a [[Gülbahar Hatún (manželka Bayezida II.)|Gülbahar Hatún]]. *Vládol do svojej smrti. |- | 10. | [[Süleyman I.]]<br /><small>''MUHTEŞEM (Veľkolepý)'' alebo ''KANÛNÎ (Zákonodarca)''</small><br/><small> | [[File:EmperorSuleiman.jpg|100px]] | [[30. september]] [[1520]] | [[6. september]] [[1566]] | [[File:Tughra of Suleiman I the Magnificent.svg|80px|Tugra Süleimana I.]] | align="left" | *Syn Selima I. a [[Ayşe Hafsa Sultán]] *Vládol do svojej smrti. |- | colspan=7 style="background:#B9B9B9" | [[Transformácia Osmanskej ríše]]<br /><small>(1550 – 1700)</small> |- | 11. | [[Selim II.]]<br /><small>''SARI (Blond)''</small> <small>''Fatih Cyprus (Dobyvateľ Cyprusu)''</small> <small>''Sarhoş (Opilec)''</small> | [[File:II. Selim Han.jpg|100px]] | [[29. september]] [[1566]] | [[21. december]] [[1574]] | [[File:Tughra of Selim II.JPG|80px|Tugra Selima II.]] | align="left" | *Syn Süleimana I. a [[Hürrem Sultan]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 12. | [[Murad III.]]<br /><small>''Dindar (Pobožný)''</small> | [[File:Sultan Murad III.jpeg|100px]] | [[22. december]] [[1574]] | [[16. január]] [[1595]] | [[File:Tughra of Murad III.png|80px|Tugra Murada III.]] | align="left" | *Syn Selima II. and [[Núr Bánú|Nurbanu Sultan]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 13. | [[Mehmed III.]]<br /><small>''ADLÎ (Spravodlivý)''</small> | [[File:Sultan Mehmet III of the Ottoman Empire.jpg|100px]] | [[16. január]] [[1595]] | [[22. december]] [[1603]] | [[File:Tughra of Mehmed III.JPG|80px|Tugra Mehmeda III.]] | align="left" | *Syn Murada III. a [[Safiye Sultán (manželka Murada III.)|Safiye Sultán]] *Vládol do svojej smrti. |- | 14. | [[Ahmed I.]]<br /><small>''BAḪTī (Šťastný)''</small> | [[File:Sultan I. Ahmet.jpg|100px]] | [[22. december]] [[1603]] | [[22. november]] [[1617]] | [[File:Tughra of Ahmed I.JPG|80px|Tugra Ahmeda I.]] | align="left" | *Syn Mehmeda III. and [[Handan Sultán]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 15. | [[Mustafa I.]]<br /><small>''DELİ (Šialený)''</small> | [[File:I Mustafa (cropped).jpg|100px]] | [[22. november]] [[1617]] | [[26. február]] [[1618]] | [[File:Tughra of Mustafa I.JPG|80px|Tugra Mustafu I.]] | align="left" | *Syn Mehmeda III. and [[Halime Sultán]]; *Bol zosadený kvôli jeho duševnej nestabilite v prospech svojho mladého synovca [[Osman II.|Osmana II.]]. |- | 16. | [[Osman II.]]<br /><small>''GENÇ (Mladý)''<br /> ''ŞEHÎD (Mučeník)'' </small> | [[File:Osman 2.jpg|100px]] | [[26. február]] [[1618]] | [[19. máj]] [[1622]] | [[File:Tughra of Osman II.JPG|80px|Tugra Osmana II.]] | align="left" | *Syn Ahmeda I. a [[Mahfiruz Hatún]]; *Zosadený [[janičiari|janičiarskou]] vzburou 19. mája 1622. *Zavraždený 20. mája 1622 [[veľkovezír|veľkovezírom]] Kara Davudom Pašom. |- | (15). | [[Mustafa I.]]<br /><small> ''DELİ (Šialený)''</small> | [[File:I Mustafa (cropped).jpg|100px]] | [[20. máj]] [[1622]] | [[10. september]] [[1623]] | [[File:Tughra of Mustafa I.JPG|80px|Tugra Mustafu I.]] | align="left" | *Druhá vláda; *Vrátil sa na trón po zavraždení jeho synovca [[Osman II.|Osmana II.]]. *Zosadený pre jeho zlé duševné zdravie až do svojej smrti v [[Istanbul|Istanbule]] dňa 20. januára 1639. |- | 17. | [[Murad IV.]]<br /><small> ''SAHİB-Î KIRAN''<br /> ''Dobyvateľ [[Bagdad|Bagdadu]]'' <br /> ''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:Murad IV.jpg|100px]] | [[10. september]] [[1623]] | [[8. február]] [[1640]] | [[File:Tughra of Murad IV.svg|80px|Tugra Murada IV.]] | align="left" | *Syn Ahmeda I. and [[Kösem Sultán]]. *Vládol do svojej smrti. |- | 18. | [[Ibráhím I.|Ibrahim I.]]<br /><small>''DELİ (Šialený)'' <br /> ''Dobyvateľ [[Kréta|Kréty]]''<br /> ''ŞEHÎD'' </small> | [[File:Ibrahim I.jpg|100px]] | [[9. február]] [[1640]] | [[8. august]] [[1648]] | [[File:Tughra of Ibrahim.JPG|80px|Tugra Ibrahima I.]] | align="left" | *Syn Ahmeda I. and [[Kösem Sultán]]. *Zosadený 8. augusta 1648. *Uškrtený v [[Istanbul|Istanbule]] dňa 18. augusta 1648. |- | 19. | [[Mehmed IV.]]<br /><small>''AVCI (Lovec)''</small><br /><small>''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:Sultan Mehmed IV (2).jpg|100px]] | [[8. august]] [[1648]] | [[8. november]] [[1687]] | [[File:Tughra of Mehmed IV.JPG|80px|Tugra Mehmeda IV.]] | align="left" | *Syn Ibrahima a [[Turhan Sultán]]; *Zosadený 8. novembra 1687 počas osmanskej porážky v [[Bitka pri Moháči (1687)|druhej bitke pri Moháči]]; *Zomrel v [[Edirne]] 6. januára 1693. |- | 20. | [[Süleyman II.]]<br /><small>''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:Süleyman II.jpg|100px]] | [[8. november]] [[1687]] | [[22. jún]] [[1691]] | [[File:Tughra of Suleiman II.JPG|80px|Tugra Süleymana II.]] | align="left" | *Syn Ibrahima a [[Aşub Sultán]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 21. | [[Ahmed II.]]<br /><small>''ḪĀN ĠĀZĪ (Bojovný princ)''</small> | [[File:Ahmet II.jpg|100px]] | [[22. jún]] [[1691]] | [[6. február]] [[1695]] | [[File:Tughra of Ahmed II.JPG|80px|Tugra Ahmeda II.]] | align="left" | *Syn Ibrahima a [[Muazzez Sultán]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 22. | [[Mustafa II.]]<br /><small>''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:II. Mustafa.jpg|100px]] | [[6. február]] [[1695]] | [[22. august]] [[1703]] | [[File:Tughra of Mustafa II.JPG|80px|Tugra Mustafu II.]] | align="left" | *Syn Mehmeda IV. a [[Gülnuş Sultán]]; *Zosadený 22. augusta 1703 počas [[janičiari|janičiarského]] povstania. *Zomrel v Istanbule 8. januára 1704. |- | colspan=7 style="background:#B9B9B9" | [[Stagnácia a reformy Osmanskej ríše]]<br /><small>(1700 – 1827)</small> |- | 23. | [[Ahmed III.]]<br /><small>''[[Sultán]] [[Éra tulipánov v Osmanskej ríši|éry tulipánov]]''</small> <br /><small>''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:III. Ahmet.jpg|100px]] | [[22. august]] [[1703]] | [[1. október]] [[1730]] | [[File:Tughra of Ahmed III.JPG|80px|Tugra Ahmeda III.]] | align="left" | *Syn Mehmeda IV. a [[Gülnuş Sultán]]; *Zosadený v dôsledku [[janičiari|janičiarského]] povstania vedeného [[Patron Halil|Patronom Halilom]]; *Zomrel 1. júla 1736. |- | 24. | [[Mahmud I.]]<br /><small>''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small><br /><small>''KAMBUR (Hrbáč)''</small> | [[File:Mahmud1.jpg|100px]] | [[2. október]] [[1730]] | [[13. december]] [[1754]] | [[File:Tughra of Mahmud I.JPG|80px|Tugra Mahmuda I.]] | align="left" | *Syn Mustafu II. a [[Saliha Sultán (manželka Mustafu II.)|Salihy Sultán]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 25. | [[Osman III.]]<br /><small>''SOFU (Zbožný)''</small> | [[File:OsmanIII.jpg|100px]] | [[13. december]] [[1754]] | [[30. október]] [[1757]] | [[File:Tughra of Osman III.JPG|80px|Tugra Osmana III.]] | align="left" | *Syn Mustafu II. a [[Şehsuvar Sultán]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 26. | [[Mustafa III.]]<br /><small>''YENİLİKÇİ (Prvý inovátor)''</small> | [[File:Mustafa3.jpg|100px]] | [[30. október]] [[1757]] | [[21. január]] [[1774]] | [[File:Tughra of Mustafa III.JPG|80px|Tugra Mustafu III.]] | align="left" | *Syn Ahmeda III. a [[Mihrişah Kadın]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 27. | [[Abdülhamid I.]]<br /><small>''Abd ūl-Hāmīd (Boží služobník)''<br /> ''ISLAHATÇI (Zlepšovač)''<br />''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:Portrait of Abdülhamid I of the Ottoman Empire.jpg|100px]] | [[21. január]] [[1774]] | [[7. apríl]] [[1789]] | [[File:Tughra of Abdülhamid I.JPG|80px|Tugra Abdülhamida I.]] | align="left" | *Syn Ahmeda III. a [[Şermi Kadın]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 28. | [[Selim III.]]<br /><small>''BESTEKÂR (Skladateľ)'' <br /> ''ŞEHÎD (Mučeník)'' </small> | [[File:Joseph Warnia-Zarzecki - Sultan Selim III - Google Art Project.jpg|100px]] | [[7. apríl]] [[1789]] | [[29. máj]] [[1807]] | [[File:Tughra of Selim III.JPG|80px|Tugra Selima III.]] | align="left" | *Syn Mustafu III. a [[Mihrişah Sultán (manželka Mustafu III.)|Mihrişah Sultán]]; *Zosadený [[janičiar|janičiarmi]] vedenými [[Kabakçı Mustafa|Kabakçı Mustafom]] proti jeho reformám; *Bol zavraždený v Istanbule 28. júla 1808 na príkaz osmanského sultána [[Mustafa IV.|Mustafu IV.]] |- | 29. | [[Mustafa IV.]] | [[File:IV. Mustafa.jpg|100px]] | [[29. máj]] [[1807]] | [[28. júl]] [[1808]] | [[File:Tughra of Mustafa IV.JPG|80px|Tugra Mustafu IV.]] | align="left" | *Syn Abdülhamida I. a [[Sineperver Sultán]]; *Zosadený povstaním pod vedením [[Alemdar Mustafa Paša|Alemdar Mustafu Pašu]]; *Bol popravený v Istanbule 17. novembra 1808 na príkaz osmanského sultána [[Mahmud II.|Mahmuda II.]]. |- | colspan=7 style="background:#B9B9B9" | [[Úpadok a modernizácia Osmanskej ríše|Modernizácia Osmanskej ríše]]<br /><small>(1827 – 1908)</small> |- | 30. | [[Mahmud II.]]<br /><small>''İNKILÂPÇI (Reformátor)''<br />''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:Mahmud II.jpg|100px]] | [[28. júl]] [[1808]] | [[1. júl]] [[1839]] | [[File:Tughra of Mahmud II.JPG|80px|Tugra Mahmuda II.]] | align="left" | *Syn Abdülhamida I. a [[Nakşidil Sultán]]; *V roku 1826 rozpustil janičiarský oddiel. *Vládol do svojej smrti. |- | 31. | [[Abdülmecid I.]]<br /><small>''TANZİMÂTÇI <br />(Silný reformátor alebo<br />Obhajca reorganizácie)''<br />''ĠĀZĪ (Bojovník)''</small> | [[File:Sultan Abdulmecid Pera Museum 3 b.jpg|135x135px]] | [[1. júl]] [[1839]] | [[25. jún]] [[1861]] | [[File:Tughra of Abdülmecid I.JPG|80px|Tugra Abdülmecida I.]] | align="left" | *Syn Mahmuda II. a [[Bezmiâlem Sultán]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 32. | [[Abdülaziz]]<br /> <small> ''BAḪTSIZ (Nešťastník)'' </small><br /><small> ''ŞEHĪD (Mučeník)'' </small> | [[File:Abdulaziz.jpg|146x146px]] | [[25. jún]] [[1861]] | [[30. máj]] [[1876]] | [[File:Tughra of Abdülaziz.svg|80px|Tugra Abdülaziza]] | align="left" | *Syn Mahmuda II. a [[Pertevniyal Sultán]]; *Zosadený jeho ministerstvom; *O päť dní neskôr bol nájdený mŕtvy (samovražda alebo vražda). |- | 33. | [[Murad V.]] | [[File:Portrait of Murad V.jpg|137x137px]] | [[30. máj]] [[1876]] | [[31. august]] [[1876]] | [[File:Tughra of Murad V.JPG|80px|Tugra Murada V.]] | align="left" | *Syn Abdülhamida I. a [[Şevkefza Kadın]]; *Zosadený pre jeho mentálnu poruchu *Na príkaz sa zdržiaval v paláci Çırağan, kde zomrel 29. augusta 1904. |- | 34. | [[Abdülhamid II.]] | [[File:Abdul Hamid II in Balmoral Castle in 1867-colored.jpg|140x140px]] | [[31. august]] [[1876]] | [[27. apríl]] [[1909]] | [[File:Tughra of Abdülhamid II.svg|80px|Tugra Abdülhamida II.]] | align="left" | *Syn Abdülhamida I. a [[Tirimüjgan Kadın]]; *Zosadený 13. apríla 1909. *Zomrel 10. februára 1918. |- | 35. | [[Mehmed V.]]<br /><small>''REŞÂD (Rashād)'' (''Skutočný sledovateľ cesty'')</small> | [[File:Sultan Muhammed Chan V., Kaiser der Osmanen 1915 C. Pietzner.png|137x137px]] | [[27. apríl]] [[1909]] | [[3. júl]] [[1918]] | [[File:Tughra of Mehmed V.svg|80px|Tugra Mehmeda V.]] | align="left" | *Syn Abdülhamida I. a [[Gülcemal Kadın]]; *Vládol do svojej smrti. |- | 36. | [[Mehmed VI.]] | [[File:Sultan Mehmed VI of the Ottoman Empire.jpg|100px]] | [[4. júl]] [[1918]] | [[1. november]] [[1922]] | [[File:Tughra of Mehmed VI.svg|80px|Tugra Mehmeda VI.]] | align="left" | *Syn Abdülhamida I. a [[Gülüstü Hanım]]; *[[Zrušenie osmanského sultanátu|Sultanát bol zrušený]]; *17. novembra 1922 opustil Istanbul *16. mája 1926 zomrel vo vyhnanstve v [[Sanremo]] v Taliansku. |- | colspan=7 style="background:#B9B9B9" | [[Osmanský kalif|Kalif]] pod [[Dejiny Turecka|republikou]]<br /><small>(1. november 1922 – 3. marec 1924)</small> |- | — | [[Abdülmecid II.]] | [[File:Portrait Caliph Abdulmecid II.jpg|100px]] | [[18. november]] [[1922]] | [[3. marec]] [[1924]] | — | align="left" | *Syn Abdülaziza a [[Hayranidil Kadın]]; *[[Exil|Vyhostený]] po zrušení [[Osmanský kalifát|kalifátu]]; *Zomrel v [[Paríž]]i 23. augusta 1944. |} == Zdroj == {{Preklad|en|List of sultans of the Ottoman Empire|965268256}} [[Kategória:Osmanskí sultáni| ]] [[Kategória:Vládcovia Turecka]] iwy5zv92vm8j8fj4n8g88cw9atlm3mj 0 652951 8194683 8014341 2026-04-07T19:20:49Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194683 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Василики.png|náhľad|VON LINGENTHAL, Karl Eduard Zachariae. ''Supplementum editionis Basilicorum Heimbachianae''. Leipzig 1846. (dodatok k Heimbachovmu vydaniu Basilika)]] '''Basilika'''<ref name="BEL">{{Citácia knihy | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | zväzok = 1. A{{--}}Belk | typ zväzku = Zv. | rok = 1999 | kapitola zborník = Basilika | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0554-X | strany = 637 }} </ref> (iné názvy pozri nižšie) sú najväčšou a najvýznamnejšou zbierkou [[Byzantské právo|byzantského práva]] vytvorenou za vlády [[Bazil I.|Bazila I.]] a [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]] Vydané boli niekedy v rokoch [[888]]/[[889]]<ref name=":DCP" /> (možno Vianoce roku 888)<ref name=":KZD" />. Skladali sa zo 60 kníh a napísané boli (až na zopár [[Latinčina|latinských]] slov) v [[Gréčtina|gréčtine]].<ref name="BEL" /><ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko=Chitwood |meno=Zachary |titul=Byzantine Legal Culture and Roman Legal Tradition |vydavateľ=[[Cambridge University Press]] |miesto=Cambridge |rok=2017 |isbn=978-1-107-18256-1 }}</ref>{{rp|34}} Obsahovo zbierka vychádzala najmä z [[Justinián I.|justiniánskej]] zbierky [[Corpus iuris civilis]], respektíve z jej gréckych prekladov.<ref name="UtB">{{Citácia periodika |priezvisko=de Jong |meno=Hylkje |titul=Using the Basilica |periodikum=Zeitschrift der Savigny-Stiftung für Rechtsgeschichte: Romanistische Abteilung |odkaz na periodikum=Zeitschrift der Savigny-Stiftung für Rechtsgeschichte |vydavateľ=De Gruyter |miesto=Berlin |dátum=2016 |ročník=133 |strany=286{{--}}321 |issn=0323-4096}}</ref> Obsahovala svetské i [[kánonické právo]].<ref name=":DCP" /> Významné sú [[Scholion|scholia]] k vlastnému textu Basilika.<ref name="UtB" /> V [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] platili Basilika až do jej [[Pád Konštantínopola|zániku]] (1453). Spočiatku sa však povedľa nich uplatňovali aj iné pramene a neskôr sa v praxi uplatňoval kratší [[Hexabiblos]], ktorý obsahoval výňatky z Basilika.<ref name=KR>{{Citácia knihy|priezvisko=Rebro |meno=Karol |odkaz na autora= Karol Rebro |titul=Rímske právo súkromné |vydavateľ=Obzor |miesto=Bratislava |rok=1980 |strany=24}}</ref> Prinajmenšom časť práva zo zbierky bola používaná ako platné právo od roku 1835 v [[Grécko|Grécku]]. Tento stav trval až do nadobudnutia účinnosti gréckeho občianskeho zákonníka (1946).<ref>{{Citácia knihy |titul=The Scope and Structure of Civil Codes |vydavateľ=Springer Science & Business Media |rok=2014 |isbn=978-94-007-7942-6 |meno=Julio César |priezvisko=Rivera |miesto=Dordrecht et al |strany=203}}</ref> == Názvy == * po grécky: '''Basilika'''<ref name=":VV" /><ref name=":DB">{{Citácia knihy |priezvisko=Zástěrová |meno=Bohumila |odkaz na autora=Bohumila Zástěrová |titul=Dějiny Byzance |vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] |miesto=Praha |rok=1992 |isbn=80-200-0454-8 |strany=151{{--}}152}}</ref><ref>{{Citácia knihy |titul=[[Malá slovenská encyklopédia]] |kapitola zborník=Lev VI |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav SAV]] |miesto=Bratislava |rok=1993 |isbn=80-85584-12-3 |strany=391}}</ref> ({{VJZ|grc|(τά) βασιλικά}}, slovenská výslovnosť: [bazilika]<ref name="BEL" />), '''Basilika nomina'''<ref name=":DCP" />, {{VJZ|grc|(τά) βασιλικά νóμιμα}}; spočiatku aj {{VJZ|grc|(τὰ) βασιλικὰ ξ´ βιβλία}}{{--}}'''Basilika 60 biblia'''<ref name=":PE">{{Citácia knihy |titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> |miesto = Moskva |kapitola zborník = VASILIKI |autor zborník = SIĽVESTROVA, Je. V |rok = 2004 |strany=220{{--}}222 |isbn=5-89572-010-2 |url=https://www.pravenc.ru/text/149783.html |zväzok = 7. Varšavskaja jeparchija{{--}}Veroterpimosť |typ zväzku=Tom. |vydavateľ=Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“<!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> |dátum prístupu=2023-11-09 }}</ref>, dosl. 60 cisárskych kníh; '''Basilikos''' ({{VJZ|grc|[ὁ] βασιλικός}})<ref name=Brit /> * '''Hexékontabiblos''' ({{VJZ|grc|(ἡ) ἑξηκοντάβιβλος}}<ref name=Brit>{{Citácia knihy |titul=[[Encyclopædia Britannica]] |kapitola zborník = BASILICA |rok=1911 |strany=477{{--}}478 |url=https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Basilica_(code_of_law) |zväzok=3 |typ zväzku=Vol. |miesto=Cambridge |vydanie text= 11th Ed |vydavateľ= [[University of Cambridge]] }}</ref>, dosl. „šesťdesiatknižné“); * po slovensky: '''Baziliky'''<ref name=":DCP">{{Citácia knihy |priezvisko=Vladár |meno=Vojtech |odkaz na autora=Vojtech Vladár |titul=Dejiny cirkevného práva |vydavateľ=[[Leges]] |miesto=Praha |rok=2017 |isbn=978-80-7502-238-7 |strany=127{{--}}128}}</ref> (dosl. „Cisárske“), resp. celý tvar '''Cisárske zákony'''<ref name=":VV" /> * niekedy '''[[Hexabiblos (rozlišovacia stránka)|Hexabiblos]]<ref name="BEL" />'''<ref name=":VV" /><ref name=":DB" />, dosl. „šesťknižné“{{--}}pretože boli spísané v šiestich fyzických zväzkoch; tento názov odkazuje aj na kratšiu zbierku z 14. storočia, ktorá z Bazilík vychádzala<ref name=KR /> * {{VJZ|lat|''Basilicorum libri''}} (novotvar) Termín „''Basilika“'' bol používaný od [[11. storočie|11. storočia]].<ref name=":KZD" >{{Citácia knihy |editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] |titul=The Oxford Dictionary of Byzantium |kapitola zborník=BASILIKA |autor zborník= SCHMINCK, Andreas, KAZHDAN, Alexander |miesto=New York |vydavateľ=[[Oxford University Press]] |rok=1991 |isbn=0-19-504652-8 |strany=265{{--}}266 }}</ref> == Historické pozadie == [[Súbor:Basil&leo.jpg|náhľad|Byzantskí cisári [[Bazil I.]] a [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI.]], za ktorých vlád boli Basilika vytvorené, knižná ilustrácia, [[13. storočie]], manuskript [[Ióannes Skylitzes|''Skylitzes Matritensis'']], dnes [[Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]], [[Španielsko]]]] Zbierka bola výsledkom legislatívnych reforiem zvaných [[anakatharsis]] ({{VJZ|lat|''repurgatio veterum legum''}}<ref name="BEL" />, slov. Očistenie [od staršieho práva]), ktoré započali za vlády [[Bazil I.|Bazila I.]] a boli ukončené za vlády jeho syna [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]]<ref name=":VV" /> Podľa Chitwooda bola rekapitulácia justiniánskeho práva súčasťou väčšieho politického programu zameraného na obnovu „rímskosti“ tvárou v tvár novým hrozbám pre imperiálnu legitimitu, ktorú predstavovali [[Karolovci]], [[pápežstvo]] a [[Prvá bulharská ríša]].<ref name=":1" />{{rp|17}} O práci komisie, ktorá tvorila Basilika sa, nezachovali takmer žiadne informácie. Na jej čele stál pravdepodobne [[protospatarius]] [[Symbatios]], ktorého neskôr zrejme vystriedal poradca a svokor cisára [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Leva VI.]], [[Stylianos Zaoutzes]].<ref name=":PE" /> Úvodom k zbierke bol skôr vydaný zákonník [[Epanagóga]] (886).<ref name=":VV2">{{Citácia knihy |priezvisko=Vavřínek |meno=Vladimír |odkaz na autora=Vladimír Vavřínek |priezvisko2=Balcárek |meno2=Petr |titul=Encyklopedie Byzance |kapitola zborník = Epanagoge |miesto=Praha |vydavateľ=[[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR |rok=2011 |isbn=978-80-7277-485-2 |isbn2=978-80-86420-43-1 |edícia=Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada |zväzok edície=33 |strany=145}}</ref> Po vydaní Basilika vydal cisár Lev VI. ešte 113 noviel.<ref name=":DCP" /><ref name=":DB" /> Vývoj Basilika pokračoval aj po ich vydaní, boli k nim najmä pridávané nové [[Scholion|scholia]] (asi [[11. storočie]]), čo súviselo s obnovením právnického vzdelávania v Konštantínopole.<ref name="UtB" /> „Očistenia od starého práva“ nebolo úplné. Rukopisy ukazujú, že právnici dlho pokračovali v používaní starších diel povedľa Basilika. Niektorí byzantskí právnici (napríklad autor spisu ''Meditatio de nudis pactis'') priznávali okrem toho väčšiu hodnotu [[Corpus iuris civilis|justiniánskej kompilácii]].<ref name=":KZD" /> Až cisár [[Manuel I. (Byzantská ríša)|Manuel I. Komnénos]] v novele z roku 1166 priznal Basilika výlučnú právnu moc. V tomto zmysle aj kánonista [[Teodor IV.|Theodóros Balsamón]] v liste odpovedi alexandrijskému patriarchovi [[Marek III.|Marekovi III.]] uviedol, že komunita [[Melchiti|melchitov]] v Egypte bola povinná používať Basilika, aj keď k nim zrejme nemala prístup.<ref name=":1" />{{rp|35}} Aj samotný Balsamón mal problém zohnať manuskript Basilika, čo svedčí o tom, že ich rukopisy boli vzácne.<ref name="Brit" /> == Obsah zbierky == Obsahovo zbierka vychádzala najmä z [[Justinián I.|justiniánskeho]] [[Corpus iuris civilis]], ktorej grécke preklady kompilátori použili a zbavili niektorých (nie všetkých)<ref name=":DB" /> neaktuálnych častí.<ref name=":VV" /> Jednotlivé časti justiniánskeho zákonodarstva boli spojené do jednej (v nasledovnom poradí: [[Digesta Iustiniani]], [[Codex Iustiniani]] a [[Novellae]]. [[Institutiones Iustiniani]] (respektíve ich preklad: [[Theofilos (právnik)|Theofilove]] [[Paraphrasis institutionum]]) boli použité len výnimočne. Medzi ďalšie použité pramene patrili napríklad právne predpisy [[Justín II.|Justína II.]] a [[Tiberios II. (Byzantská ríša, 6. storočie)|Tibéria]].<ref name=":ROS">{{Citácia knihy |editori=John R. Rosser |titul=Historical Dictionary of Byzantium |kapitola zborník= BASILIKA |miesto=New York |vydavateľ=[[Oxford University Press]] |rok=2001 |isbn=978-0810839793 |isbn2=0810839792 |strany=51}}</ref> Niektoré pramene boli skrátené alebo pozmenené ([[Interpolácia|interpolácie]]).<ref name=UtB /> Basilika sa skladá zo 60 kníh. Tie sa ďalej členia na tituly (gr. ''titloi''), hlavy (lat. ''capita'', gr. ''kefalaia'') a paragrafy (gr. ''themata'').<ref name=":1" />{{rp|34}}<ref name=UtB /> Z úvodu k Basilika vyplýva, že 60 kníh bolo vydaných v šiestich zväzkoch.<ref name=":KZD" /> K normám boli neskôr pripájané komentáre a vysvetlivky<ref name=":DCP" /> (tzv. [[Scholion|scholia]]), ktoré mali podobu [[Marginálie|marginálií]]. Tieto majú rôzny charakter a pochádzajú od rôznych autorov. Staré scholia pochádzajú zo 6. alebo 7. storočia, nové scholia z 11. a 12. storočia. Proces ich začleňovania do zbierky je predmetom diskusie. Každý fragment má však svoj vlastný „pôvodný“ historický kontext: staré scholia sa viažu ešte k [[Digesta Iustiniani]], nové už k Basilika. Spravidla sú ľahko rozpoznateľné podľa charakteru alebo autora. Scholia sa tematicky nie vždy viažu k textu, ktorý komentujú.<ref name=UtB /> Basilika boli napísané po grécky, avšak možno v nich nájsť aj niekoľko latinských termínov. V neskorobyzantskom práve boli latinské termíny niekoľkokrát nahradené gréckymi prekladmi (''exhellenismoi''). Tieto preklady sú často nesprávne a zavádzajúce.<ref name=UtB /> V [[12. storočie|12. storočí]] vznikol register ''[[Tipoukeitos]]'' („Kde sa čo nachádza“), ktorý mal dopomôcť čitateľovi nájsť jednotlivé ustanovenia.<ref name=":VV">{{Citácia knihy |priezvisko=Vavřínek |meno=Vladimír |odkaz na autora=Vladimír Vavřínek |priezvisko2=Balcárek |meno2=Petr |kapitola zborník=Basilika |titul=Encyklopedie Byzance |miesto=Praha |vydavateľ=[[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR |rok=2011 |isbn=978-80-7277-485-2 |isbn2=978-80-86420-43-1 |edícia=Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada |zväzok edície=33 |strany=60}}</ref> V priebehu byzantských dejín vzniklo k Basilika viacero komentárov.<ref name=":DB" /> == Právny výskum == Basilika (ako aj celé celé [[byzantské právo]]) sú predmetom výskumu viacerých vedeckých odvetví. [[Historická veda|Historickú vedu]] často zaujímajú skôr oblasti [[Verejné právo|verejného práva]], ktoré malo väčší vplyv na chod byzantského štátu. Celistvejší historickoprávny výskum (napríklad aj [[Súkromné právo|súkromného práva]]) vychádza predovšetkým z [[Právna romanistika|právnoromanistickej tradície]], ktorá však na byzantské právo až do druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]] hľadela ako na degenerovanú formu [[Rímske právo|rímskeho práva]], a teda ako na druhoradý predmet výskumu.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko zborník=H. Stolte |meno zborník =Bernard |odkaz zborník = Bernard H. Stolte |titul=Fontes minores XI |kapitola zborník = Balancing Byzantine Law |vydavateľ=Löwenklau-Gesellschaft |miesto=Frankfut am Main |autor = BURGMAN, Ludwig (Hrsg.) |rok= 2005 |isbn= 3-923615-21-3 |strany=57ff}}</ref> Dôvodom tejto výskumnej politiky v minulosti bolo praktické zameranie výskumu rímskeho práva ([[recepcia rímskeho práva]]) a spočiatku do istej miery aj používanie zásady ''„Graeca sunt, non leguntur“''{{--}}slov. „Čo je grécke, to sa nečíta“. Dodnes pretrvávajúcimi dôvodmi sú často jazykové bariéry, ale aj metodologická zložitosť práce s Basilika (je potrebné predovšetkým zistiť jeho vzťah k rímskemu právu).<ref name=UtB /> Práce venujúce sa Basilika sú preto zriedkavejšie, hoci v poslednom období vyšlo viacero článkov i monografií. Významnou je séria ''Fontes minores'' zaoberajúca sa byzantským právom. '''Ukážka z Basilika''' '''B.14,1,4 = D.17,1,4 (BT 738/5'''{{--}}'''6)''' ''Gaḯu. Εἰ δὲ εἶπον πεντήκοντα νομισμάτων καὶ ἀγοράσεις πλείονος, ἐπὶ μόνοις τοῖς πεντήκοντα ἔχεις κατ’ ἐμοῦ''. „Od Gaia: Ak som povedal 50 mincí a ty kúpiš za viac, potom žalobu (z príkazu) proti mne máš len na daných 50 mincí.“<ref name="UtB" /> '''D. 17,1,4 (Gaius libro secundo rerum cottidianarum sive aureorum)''' ''Sed Proculus recte eum usque ad pretium statutum acturum existimat, quae sententia sane benignior est.'' „Ale Proclus sa správne domnieva, že príkazník môže žalovať (''actio mandati'') až do výšky stanovenej ceny. Tento názor je zaiste láskavejší.“<ref>{{Citácia knihy |titul=Corpus Iuris Civilis, Digesta: Tomus I. |vydavateľ=Eurokódex |isbn=978-80-89363-07-0 |priezvisko=Blaho |meno=Peter |miesto=Bratislava |rok=2008 |strany=285 |odkaz na autora=Peter Blaho |priezvisko2=Vaňková |meno2=Jarmila}}</ref> Uvedený text Basilika pochádza zo 14. knihy, 1. titulu a 4. hlavy. Prevzatý bol z [[Digesta Iustiniani]] (Gai D. 17,1,4), pričom tie obsahovali text z knihy klasického rímskeho právnika [[Gaius (právnik)|Gaia]] ([[2. storočie]]), z jeho knihy ''Vecí každodenných a zlatých pravidiel''. Kým z Digesta vyplýva, že v klasickom rímskom práve existovali prinajmenšom dva názory (cf. Paul. D. 17,1,3,2), pričom Gaius v D. 17,1,4 súhlasil s názorom [[Proculus|Procula]], Basilika uvádzajú Gaiov názor ako autoritatívny, pričom už neuvádzajú ani pôvodné dielo (v niektorých prípadoch ako B. 14,1,29,2 ani právnika). Spor však spomínajú [[scholia]], ktoré dokonca ponúkajú viac informácií než Digesta, čo vyvoláva otázku či pochádzajú zo staršieho zdroja alebo ide iba o dedukciu scholiastu.<ref name=UtB /> == Manuskripty a vydania == Mnoho kníh Basilika sa zachovalo iba prostredníctvom jedného manuskriptu,<ref name=":KZD" /> niektoré vedia byť rekonštruované prostredníctvom neskorších prameňov ([[Synopsis Basilicorum]], [[Peira]], [[Tipoukeitos]] či komentárov ([[Teodor IV.|Balsamón]]).<ref name=":KZD" /> === Vydania === Prvý [[Latinčina|latinský]] preklad pochádza z roku 1638 od [[Charles Annibal Fabrot|Fabrota]]. Zázemie pre jeho tvorbu poskytol [[Francúzske kráľovstvo|francúzsky kráľ]] [[Ľudovít XIII.]]<ref name=SHER>{{Citácia knihy |priezvisko=Sherman |meno=Charles Phineas |odkaz na autora= Charles Phineas Sherman |titul=Roman Law in the Modern World |vydavateľ=Boston Book Company |miesto=Boston |rok=1917 |zväzok=1 |typ zväzku = Vol.}}</ref>{{rp|166}} Vydanie od [[Karl Wilhelm Ernst Heimbach|Heimbacha]] ({{Citácia knihy |autor=HEIMBACH, Karl Wilhelm Ernst |titul=Basilicorum libri LX |typ zväzku = 5 |zväzok= Vols |miesto= Leipzig |vydavateľ=J. A. Barth |rok= 1833{{--}}1850}}) tiež obsahuje latinský preklad. Dodatok k nemu pochádza od [[Karl Eduard Zachariae von Lingenthal|von Ligenthala]] (Leipzig,1846). Druhé vydanie vydali Е. С. Ferrini a J. Mercati (Leipzig, 1897).<ref name=SHER /> Najnovšie (dnes používané) vydanie pochádza od kolektívu pod vedením Scheltemu: {{Citácia knihy |autor=SCHELTEMA, Herman Jan et al |titul=Basilicorum libri LX |typ zväzku =Ser |zväzok= A: Textus, 8 Vols.; Ser. B: Scholia, 9 Vols |miesto= Groningen |vydavateľ= Wolters et al. |rok= 1953{{--}}1988}} Ako celok neboli Basilika nikdy preložené do moderných jazykov, preklady niektorých častí možno nájsť v rôznych právnohistorických monografiách a článkoch. == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy |titul=[[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> |miesto=Moskva |kapitola zborník=VASILIKI |autor zborník=SIĽVESTROVA, Je. V |rok=2004 |strany=220{{--}}222 |isbn=5-89572-010-2 |url=https://www.pravenc.ru/text/149783.html |zväzok=7. Varšavskaja jeparchija{{--}}Veroterpimosť |typ zväzku=Tom. |vydavateľ=Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“<!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> |dátum prístupu=2023-11-09}} == Pozri aj == * [[Procheiron]] * [[Ekloga (právo)]] [[Kategória:Byzantská literatúra]] [[Kategória:Pramene kánonického práva]] [[Kategória:Právne predpisy v Byzantskej ríši]] [[Kategória:Pramene rímskeho práva]] a4hps5kcgfc2uuiluplfx4c1hzr9srz 10 653292 8194617 8193332 2026-04-07T15:50:02Z Andrej-airliner 43530 + oblet Mesiaca 8194617 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Earthset (art002e009288).jpg | popis = Snímka ''[[Earthset]]'' z obletu [[Mesiac]]a}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-06 | misia Artemis II agentúry NASA obletela Mesiac, pričom sa jej posádka dostala do rekordnej vzdialenosti od [[Zem]]e, čím prekonala [[kozmonaut|astronautov]] [[Apollo 13|Apolla 13]] z roku [[1970]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Misii Artemis II sa podaril historický oblet Mesiaca, ďalej od Zeme ľudia ešte neboli | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5243915/misii-artemis-ii-sa-podaril-historicky-oblet-mesiaca-dalej-od-zeme-ludia-este-neboli/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-07 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-01 | [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] odštartovala let [[Artemis II]] s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u, prvú pilotovanú misiu za hranice [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhy]] [[Zem]]e od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] dočasne zaviedli bezplatnú hromadnú dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich pre [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojnu na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedecký tím laboratória [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonal experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> lw3n095zajy1vdm2hfovinehpnee1ry 8194618 8194617 2026-04-07T15:52:25Z Andrej-airliner 43530 8194618 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Earthset (art002e009288).jpg | popis = Snímka ''[[Earthset]]'' z obletu [[Mesiac]]a}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-06 | misia Artemis II agentúry NASA obletela Mesiac, pričom sa jej posádka dostala do rekordnej vzdialenosti od Zeme, čím prekonala [[kozmonaut|astronautov]] [[Apollo 13|Apolla 13]] z roku [[1970]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Misii Artemis II sa podaril historický oblet Mesiaca, ďalej od Zeme ľudia ešte neboli | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5243915/misii-artemis-ii-sa-podaril-historicky-oblet-mesiaca-dalej-od-zeme-ludia-este-neboli/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-07 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-01 | [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] odštartovala let [[Artemis II]] s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u, prvú pilotovanú misiu za hranice [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhy]] [[Zem]]e od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-29 | [[Austrália (štát)|austrálske]] štáty [[Viktória (Austrália)|Viktória]] a [[Tasmánia]] dočasne zaviedli bezplatnú hromadnú dopravu v snahe znížiť potrebu pohonných hmôt zdražujúcich pre [[Izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|vojnu na Blízkom východe]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fergus Gregg | titul = Victoria and Tasmania have made public transport free. Here's when it kicks in | url = https://www.abc.net.au/news/2026-03-30/victoria-and-tasmania-free-public-transport/106512252 | vydavateľ = ABC | miesto = | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-24 | vedecký tím laboratória [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN]] prvý raz na svete vykonal experiment s prevozom [[antihmota|antihmoty]] (92 [[antiprotón]]ov uzavretých v [[Penningova pasca|Penningovej pasci]]) pomocou [[dodávkový automobil|dodávky]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/793811-vedci-z-cern-u-dosiahli-historicky-milnik-antihmotu-poslali-na-cesty/ | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-04-01}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-16 | na 98. ročníku [[Academy Awards|Cien Akadémie]] získal najviac, šesť ocenení triler Paula Thomasa Andersona ''Jedna bitka za druhou'', ktorému bol udelený [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar za najlepší film]], [[Academy Award za najlepšiu réžiu|najlepšiu réžiu]], [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] ([[Sean Penn]]), najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih a najlepší casting. Oscarov za herecké výkony získali aj Michael B. Jordan (''Hriešnici'') a herečky Jessie Buckley (''Hamnet'') a [[Amy Madiganová|Amy Madigan]] (''Zbrane''). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 98th Academy Awards, 2026 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2026 | vydavateľ = Academy of Motion Picture Arts and Sciences | miesto = Los Angeles, CA | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16}}}} * {{HS/A/Udalosť | 2026-03-15 | v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] skončili [[Zimné paralympijské hry 2026|XIV. zimné paralympijské hry]]. Slovensko na nich získalo tri bronzové medaily. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zimné paralympijské hry sú oficiálne ukončené. Slovenskú vlajku niesol paralyžiar | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/paralympijske-zaverecny-ceremonial-sumar-paralympiada-2026/ | vydavateľ = SPORTNET | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01a | jazyk = }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|16|1971|11|29 | osoba = [[Jamie Blanks]] | popis = austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|15|1951|11|16 | osoba = [[Marian Urban]] | popis = slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1942|10|21 | osoba = [[Christopher Sims]] | popis = americký ekonóm, nositeľ Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|14|1929|06|18 | osoba = [[Jürgen Habermas]] | popis = nemecký filozof}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|13|1961|05|07 | osoba = [[Phil Campbell]] | popis = waleský gitarista}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> isx63qlyh6b486zpjvqydq6578hml49 0 655040 8194689 8174971 2026-04-07T19:25:22Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194689 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec | Titul = svätý | Meno = Theofanes Homologétes | Popis osoby = byzantský mních a historik | Obrázok = Image Theopanes nicea.png | Popis obrázka = Ikona svätého Theofana Homologéta | Dátum narodenia = okolo [[760]] | Miesto narodenia = [[Konštantínopol]] | Dátum úmrtia = [[12. marec]] [[817]]/[[818]] | Miesto úmrtia = ostrov [[Samothraké]] (Samotrácia) | Atribúty = | Patronát = | Cirkev = [[Pravoslávna cirkev]], [[Latinská cirkev]] | Sviatok = [[12. marec]] | Stupeň liturgického slávenia = <!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --> | Portál1 = Vatikán | Portál2 = Byzantská ríša}} [[Svätec|Svätý]] '''Theofanes Homologétes''' (iné mená pozri nižšie; * okolo [[760]], [[Konštantínopol]]{{--}}† [[12. marec]] [[817]]/[[818]], [[Samothraké]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[mních]], [[Teológia|teológ]], [[spisovateľ]] a [[historik]]. Bol odporcom [[Obrazoborectvo|obrazoborectva]], za čo bol cisárskou vládou prenasledovaný a vyhnaný do exilu na ostrov Samothraké, kde aj zomrel. Napísal dielo ''Chronografia'', ktoré je jedno z najvýznamnejších diel byzantského kronikárstva.<ref name="hurb" /> Pre niektoré udalosti rokov [[769]]{{--}}[[813]] je zároveň jediným dochovaným písomným prameňom.<ref>{{Citácia knihy | titul = Encyclopedia of Ancient Christianity | kapitola zborník = THEOPHANES the CONFESSOR | vydavateľ = [[InterVarsity Press]] | rok = 2014 | isbn = 978-0-8308-9717-9 | strany = 3:763 | miesto = Downers Grove | editor = James Hoover }} </ref> Ako svätý je uznávaný na kresťanskom [[Východ (kresťanstvo)|Východe]] (konštantínopolskej tradície) i na [[Západ (kresťanstvo)|Západe]].<ref name=":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Theofanes Vyznavač | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície = 33 | strany = 481 }} </ref><ref name=":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | kapitola zborník = THEOPHANES THE CONFESSOR | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | strany = 2063 }} </ref> Jeho sviatok sa slávi 12. marca.<ref name="bri">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopedia Britannica]] | kapitola zborník = Saint Theophanes the Confessor | url = https://www.britannica.com/biography/Saint-Theophanes-the-Confessor | dátum prístupu = 2020-09-01 }}</ref> == Mená == * {{VJZ|grc|Θεοφάνης Ὁμολογητής}}, prepisy: '''Theofanes Homologétes''', '''Theofanes Homologetes''', '''Theofanis Homologitis''', '''Theofanés Homologétés'''<ref>{{Citácia knihy | titul = Problémy adaptácie cudzích mien v slovenčine: vedecký seminár, Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2002 | strany = 54 | isbn = 978-80-224-0749-6 | meno = Ľubor | miesto = Bratislava | priezvisko = Králik }} </ref>, {{VJZ|lat|''Theophanes Confessor''}} * slovenské varianty: '''Theofanes Vyznavač'''<ref name=kuč>{{Citácia knihy | titul = Postavy veľkomoravskej histórie | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]] | rok = 1991 | meno = Matúš | priezvisko = Kučera | miesto = Martin | strany = 205 | odkaz na autora = Matúš Kučera }} </ref> (dnes jazykovo správne:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je správne vyznávač alebo vyznavač? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1092/ | vydavateľ = Jazyková Poradňa Sme | dátum prístupu = 2020-09-01 }} </ref> '''Vyznávač'''<ref name=hurb>{{Citácia knihy | titul = Symboly a mýty národov v stredoveku a včasnom novoveku 2. | kapitola zborník = Origo gentis Bulharov v byzantskom kronikárstve. Niekoľko poznámok na okraj správy o pôvode Bulharov v kronikách Theofana a patriarchu Nikefora | meno zborník = Martin | priezvisko zborník = HURBANIČ | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Univerzity Komenského]] | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-223-4043-4 | strany = 13{{--}}14 | editori = [[Martin Homza]] a Adam Mesiarkin }} </ref>), '''Theofanes Confessor'''<ref name=kuč/><ref>{{Citácia knihy | titul = Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská | odkaz na autora = Jozef Minárik | url = https://books.google.sk/books?id=x1QLAAAAMAAJ&q=Theofanes+Confessor&dq=Theofanes+Confessor&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiaq4ul7cfrAhW066YKHRTGBroQ6AEwAXoECAMQAg | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | miesto = Bratislava | strany = 58 | rok = 1977 | meno = Jozef | priezvisko = Minárik }} </ref>, '''Theofanes Konfessor'''<ref name="P">Byzantská ríša. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], s. 519{{--}}520</ref>, cirkevne aj: '''Teofan Sigrianský'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan Sigrianský. Náš otec svätý Gregor Dialogos, rímsky pápež | vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Gréckokatolícka eparchia Bratislava]] | miesto = Bratislava | url = https://grkatba.sk/123-na-prepodobny-otec-a-vyznava-teofan-sigriansky-na-otec-svaety-gregor-dialogos-rimsky-pape-mili-posluchai-rimsky-pape-gregor-dialogos-je-svaetcom-ktoreho-si-dnes-pripomina-greckokatolicka-cirkev-je/ | dátum vydania = 2020-03-11 | dátum prístupu = 2020-09-01 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Gréckokatolícky kalendár | strany = 10 | url = https://books.google.sk/books?id=tllGAQAAIAAJ&q=Teofan+Sigriansky&dq=Teofan+Sigriansky&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjz7ej668frAhW8wcQBHUg_AOEQ6AEwAHoECAAQAg |vydavateľ = [[Spolok sv. Cyrila a Metoda|Byzant]] |rok = 2011 }} </ref> a '''Teofan Chronograf'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Snina Spravodaj. | url = http://www.farasnina.sk/dokumenty/spravodaj2016/SPRAVODAJ_10.pdf | dátum vydania = 6.3.2016 | dátum prístupu = 1.9.2020 | vydavateľ = Farnosť povýšenia sv. Kríža | miesto = Snina | url archívu = https://web.archive.org/web/20210421134713/http://www.farasnina.sk/dokumenty/spravodaj2016/SPRAVODAJ_10.pdf | dátum archivácie = 2021-04-21 }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teofan „Chronograf“ Vyznávač | vydavateľ = Životopisy svätých | url = https://www.zivotopisysvatych.sk/teofan-mnich/ | dátum prístupu = 2020-09-01 }} </ref> == Životopis == [[Súbor:Theophanes the Confessor bids farewell to patriarch Nikephoros.jpg|náhľad|vľavo|Iluminácia zobrazujúca Theofana, ako sa lúči s patriarchom [[Nikefor I. (konštantínopolský patriarcha)|Nikéforom I.]], 13. storočie, rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], Madrid, Fol. 21r top]] Theofanes sa narodil ako syn egejského stratéga<ref name=":KZD"/> Izáka a jeho manželky Theodoty. Keď mal tri roky, Izák zomrel a výchova Theofana zostala na jeho matke.<ref name=bBil>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopisy svätých. Sv. Teofan | url = http://www.rajecketeplice.fara.sk/?cat=svat&dat=1203&svt=Teofan | vydavateľ = Rímskokatolícka farnosť Rajecké Teplice | poznámka = (Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.) | dátum prístupu = 2020-09-01 }} </ref> V mladom veku pôsobil ako ''[[strator]]'' na cisárskom dvore [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Leva IV.]] Oženil sa s Megalo, dcérou istého cisárovho priateľa a ''[[Patrikios|patrikia]]''. Obaja však mali záujem o duchovnú sféru a po istom čase sa dohodli, že vstúpia do kláštora. Theofanes sa tak ako osemnásťročný<ref name="DoMA">{{Citácia knihy | titul = Dictionary of the Middle Ages | kapitola zborník = THEOPHANES CONFESSOR | vydavateľ = [[Charles Scribner's Sons]] | miesto = New York | rok = 1989 | isbn = 0-684-18278-5 | strany = 22{{--}}23 | zväzok = 12. THADDEUS LEGEND{{--}}ZWARTNOC | editor = Joseph R. Strayer }} </ref> stal mníchom v kláštore Megas Agros neďaleko Sigriane.<ref name=":KZD"/> Monastier založil kedysi jeho otec.<ref name="DoMA"/> Neskôr založil vlastný kláštor na ostrove [[Kalonymos]],<ref name=":KZD"/> avšak naďalej žil v kláštore založenom jeho otcom.<ref name="DoMA"/> Bol zásadným odporcom [[Obrazoborectvo|obrazoborectva]] a podľa niektorých prameňov sa zúčastnil aj [[Druhý nicejský koncil|Druhého nicejského koncilu]] v roku [[787]].<ref name=bri/> V koncilových dokumentoch však jeho meno zaznamenané nie je.<ref name=bBil/> Počas [[Moechianská aféra|moechianskej aféry]] podporil umiernené stanovisko patriarchu [[Tarasios|Tarasia]]. To viedlo k jeho roztržke s radikálnejším [[Teodor Studita|Teodorom Studitským]]. Po tom, čo sa k moci dostal [[Lev V. (Byzantská ríša)|Lev V.]], bolo obrazoborectvo v Byzancii obnovené. Niekedy v rokoch 814/815 bol Theofanes ako odporca cisárskej politiky uväznený a poslaný do vyhnanstva na ostrov [[Samothraké]], kde zomrel. V tomto období sa opätovne zblížil s [[Teodor Studita|Theodorom Studitským]], ktorý Theoana napísal aj oslavné ''[[enkomion]]''. Po smrti bol uctievaný ako svätý mučeník{{--}}[[confessor]].<ref name=":KZD"/><ref name=bri/> [[Súbor:Melkite Catholic Patriarchate of Jerusalem 2972.jpg|náhľad|Theofanes v Chráme zvestovania [[Melchiti|melchitského]] patriarchátu v Jeruzaleme|vľavo]] == Dielo == * ''Chronografia'' ({{VJZ|grc|Χρονογραφία}}) Dielo vzniklo v [[Gréčtina|gréčtine]] v rokoch [[810]]{{--}}[[814]]. Zaoberá sa rokmi [[284]]{{--}}[[813]], pričom pre roky [[769]]{{--}}[[813]] je jedným z mála zachovaných byzantských zdrojov (okrem neho existuje napr. kronika patriarchu [[Nikefor I. (konštantínopolský patriarcha)|Nikefora I.]])<ref name=hurb/><ref name=":KZD"/>. Predstavuje jediný podrobný popis byzantského víťazstva nad arabskými [[Obliehanie Konštantínopola (674 – 678)|obliehateľmi Konštantínopola]] (674{{--}}678). Popisuje aj slávny [[grécky oheň]], výbušnú zmes, vďaka ktorej Byzantínci zničili arabskú flotilu. Zaznamenal tiež katastrofálnu porážku cisára [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefora I.]] Bulharmi neďaleko Plisky v roku 811.<ref name=bri/> Kronika mala byť pokračovaním nedokončeného diela [[Geórgios Synkellos|Geórgia Synkella]]. Pretože sa udalosťami zaoberá striktne chronologicky podľa rokov, je cenným prameňom mnohých číselných dát. Je písaná jednoduchým jazykom<ref name="DoMA"/> a roky určuje podľa [[Alexandrijská éra|alexandrijskej éry]]. Voči cisárom je autor spravidla kritický, obdivuje však prvého kresťanského cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]] a [[Markian]]a, ktorý zvolal [[Chalcedónsky koncil]]. Hoci dielo obsahuje niekoľko nepresností, ide o spoľahlivý zdroj.<ref name=":VV2"/> Theofanes informácie nereprezentuje ako svoje názory (ako napr. Synkellos), ale dané udalosti odovzdáva ako fakty, čím vytvára ilúziu úplnej objektivity.<ref name=":KZD"/><ref name="DoMA"/> Podľa niektorých [[Hypotéza|hypotéz]] ([[Cyril Mango]]) autorom kroniky nebol Theofanes ale Synkellos,<ref name="DoMA"/> a Theofanes bol iba jej editorom. Viacero hypotéz sa spája aj so zdrojmi, z ktorých čerpal.<ref name=":KZD"/> V roku [[875]] bolo [[Anastáz Knihovník|Anastázom Knihovníkom]] preložené do [[Latinčina|latinčiny]].<ref name=":VV"/> Na kroniku priamo nadväzuje súbor šiestich kroník dnes známych pod latinským názvom ako ''[[Theophanes Continuatus]]''. Popisujú udalosti až do roku [[961]].<ref name=":VV2">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Theophanes Continuatus | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície = 33 | strany = 484 }} </ref> Okrem nich ďalej chronologicky nadväzuje napr. ''Synopsis historión'' od [[Ióannes Skylitzes|Ióanna Skylitza]].<ref name=":BV">{{Citácia knihy | priezvisko = Dostálová | meno = Růžena | odkaz na autora = Růžena Dostálová | titul = Byzantská vzdělanost | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 1990 | isbn = 80-7021-034-6 | strany = 208 }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 8. storočí]] [[Kategória:Úmrtia 12. marca]] [[Kategória:Úmrtia v 9. storočí]] [[Kategória:Byzantskí kronikári]] [[Kategória:Byzantskí historici]] [[Kategória:Byzantskí teológovia]] [[Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Byzantské kresťanské osobnosti]] [[Kategória:Katolícki svätci]] [[Kategória:Pravoslávni svätci]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 12. marca]] [[Kategória:Pravoslávni svätci majúci sviatok 12. marca]] qwwkcfgu0gi69rn7pagw5fmwfcszcce 4 656924 8194535 8193147 2026-04-07T13:01:25Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8194535 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q181730|Q181730]] | [[Súbor:John-flanagan-1338192602.jpg|center|75px]] | [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]] | 1944-05-22 | 2026-04-07 | austrálsky spisovateľ | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q6625963|románopisec]]''<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>''[[:d:Q4853732|autor detskej literatúry]]'' | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | [[Sydney]] | | |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[Paríž]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |- | [[:d:Q1061316|Q1061316]] | | [[Jamie Blanks]] | 1971-11-29 | 2026-03-16 | | [[filmový režisér]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>[[režisér]] | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | | [[Melbourne]] | |- | [[:d:Q12771075|Q12771075]] | | [[Marian Urban]] | 1951-11-16 | 2026-03-15 | slovenský filmový scenárista, dramaturg, režisér a producent | [[dramaturg]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q69423232|filmový scenárista]]''<br/>[[filmový režisér]] | | | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q109737|Q109737]] | [[Súbor:Nobel Prize 2011-Press Conference KVA-DSC 7720.jpg|center|75px]] | [[Christopher Sims]] | 1942-10-21 | 2026-03-14 | | [[ekonóm]]<br/>''[[:d:Q2732142|štatistik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] | ''[[:d:Q138701159|President of the American Economic Association]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Washington, D. C.|Washington D.C.]] | [[Minneapolis]] | |- | [[:d:Q76357|Q76357]] | [[Súbor:JuergenHabermas retouched.jpg|center|75px]] | [[Jürgen Habermas]] | 1929-06-18<br/>1929 | 2026-03-14 | nemecký sociológ a filozof (1929 – 2026) | ''[[:d:Q2306091|sociológ]]''<br/>[[filozof]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Nemecko]] | [[Düsseldorf]] | ''[[:d:Q61936|Starnberg]]'' | |- | [[:d:Q366807|Q366807]] | [[Súbor:Motorhead-johngullo-photograph-sofajockey-com.jpg|center|75px]] | [[Phil Campbell]] | 1961-05-07 | 2026-03-13 | | ''[[:d:Q855091|gitarista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]'' | ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]'' | |- | [[:d:Q4534343|Q4534343]] | | [[Michel Hulin]] | 1936-01-31 | 2026-03-11 | | [[filozof]] | | [[Francúzsko]] | [[La Groise]] | [[Moskva]] | |- | [[:d:Q20754816|Q20754816]] | | [[Leoš Šimánek]] | 1946-04-19 | 2026-03-09 | český cestovateľ a spisovateľ | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11900058|explorer]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q12356615|cestovateľ]]'' | | [[Česko]] | [[Choceň]] | [[Rtyně v Podkrkonoší]] | |- | [[:d:Q192718|Q192718]] | [[Súbor:Nobel Laureate Sir Anthony James Leggett in 2007.jpg|center|75px]] | [[Anthony James Leggett]] | 1938-03-26 | 2026-03-08 | | [[fyzik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q385060|Camberwell]]'' | ''[[:d:Q462184|Urbana]]'' | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] gb2ph60zh10p2q4ce21p7nhpyqvxni6 8194676 8194535 2026-04-07T19:01:42Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8194676 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[Paríž]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |- | [[:d:Q1061316|Q1061316]] | | [[Jamie Blanks]] | 1971-11-29 | 2026-03-16 | | [[filmový režisér]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>[[režisér]] | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | | [[Melbourne]] | |- | [[:d:Q12771075|Q12771075]] | | [[Marian Urban]] | 1951-11-16 | 2026-03-15 | slovenský filmový scenárista, dramaturg, režisér a producent | [[dramaturg]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q69423232|filmový scenárista]]''<br/>[[filmový režisér]] | | | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q109737|Q109737]] | [[Súbor:Nobel Prize 2011-Press Conference KVA-DSC 7720.jpg|center|75px]] | [[Christopher Sims]] | 1942-10-21 | 2026-03-14 | | [[ekonóm]]<br/>''[[:d:Q2732142|štatistik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] | ''[[:d:Q138701159|President of the American Economic Association]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Washington, D. C.|Washington D.C.]] | [[Minneapolis]] | |- | [[:d:Q76357|Q76357]] | [[Súbor:JuergenHabermas retouched.jpg|center|75px]] | [[Jürgen Habermas]] | 1929-06-18<br/>1929 | 2026-03-14 | nemecký sociológ a filozof (1929 – 2026) | ''[[:d:Q2306091|sociológ]]''<br/>[[filozof]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Nemecko]] | [[Düsseldorf]] | ''[[:d:Q61936|Starnberg]]'' | |- | [[:d:Q366807|Q366807]] | [[Súbor:Motorhead-johngullo-photograph-sofajockey-com.jpg|center|75px]] | [[Phil Campbell]] | 1961-05-07 | 2026-03-13 | | ''[[:d:Q855091|gitarista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]'' | ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]'' | |- | [[:d:Q4534343|Q4534343]] | | [[Michel Hulin]] | 1936-01-31 | 2026-03-11 | | [[filozof]] | | [[Francúzsko]] | [[La Groise]] | [[Moskva]] | |- | [[:d:Q20754816|Q20754816]] | | [[Leoš Šimánek]] | 1946-04-19 | 2026-03-09 | český cestovateľ a spisovateľ | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11900058|explorer]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q12356615|cestovateľ]]'' | | [[Česko]] | [[Choceň]] | [[Rtyně v Podkrkonoší]] | |- | [[:d:Q192718|Q192718]] | [[Súbor:Nobel Laureate Sir Anthony James Leggett in 2007.jpg|center|75px]] | [[Anthony James Leggett]] | 1938-03-26 | 2026-03-08 | | [[fyzik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q385060|Camberwell]]'' | ''[[:d:Q462184|Urbana]]'' | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 0pcwuez88t4ebm4ayg5ahobqcngerex 8194870 8194676 2026-04-08T07:01:24Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8194870 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[Paríž]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |- | [[:d:Q1061316|Q1061316]] | | [[Jamie Blanks]] | 1971-11-29 | 2026-03-16 | | [[filmový režisér]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>[[režisér]] | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | | [[Melbourne]] | |- | [[:d:Q12771075|Q12771075]] | | [[Marian Urban]] | 1951-11-16 | 2026-03-15 | slovenský filmový scenárista, dramaturg, režisér a producent | [[dramaturg]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q69423232|filmový scenárista]]''<br/>[[filmový režisér]] | | | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q109737|Q109737]] | [[Súbor:Nobel Prize 2011-Press Conference KVA-DSC 7720.jpg|center|75px]] | [[Christopher Sims]] | 1942-10-21 | 2026-03-14 | | [[ekonóm]]<br/>''[[:d:Q2732142|štatistik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] | ''[[:d:Q138701159|President of the American Economic Association]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Washington, D. C.|Washington D.C.]] | [[Minneapolis]] | |- | [[:d:Q76357|Q76357]] | [[Súbor:JuergenHabermas retouched.jpg|center|75px]] | [[Jürgen Habermas]] | 1929-06-18<br/>1929 | 2026-03-14 | nemecký sociológ a filozof (1929 – 2026) | ''[[:d:Q2306091|sociológ]]''<br/>[[filozof]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Nemecko]] | [[Düsseldorf]] | ''[[:d:Q61936|Starnberg]]'' | |- | [[:d:Q366807|Q366807]] | [[Súbor:Motorhead-johngullo-photograph-sofajockey-com.jpg|center|75px]] | [[Phil Campbell]] | 1961-05-07 | 2026-03-13 | | ''[[:d:Q855091|gitarista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]'' | ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]'' | |- | [[:d:Q4534343|Q4534343]] | | [[Michel Hulin]] | 1936-01-31 | 2026-03-11 | | [[filozof]] | | [[Francúzsko]] | [[La Groise]] | [[Moskva]] | |- | [[:d:Q20754816|Q20754816]] | | [[Leoš Šimánek]] | 1946-04-19 | 2026-03-09 | český cestovateľ a spisovateľ | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11900058|explorer]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q12356615|cestovateľ]]'' | | [[Česko]] | [[Choceň]] | [[Rtyně v Podkrkonoší]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 1h9tggzw86cg23x3yvpar5s8b15xwn4 0 660484 8194612 8092013 2026-04-07T15:32:57Z Lukas565 251676 doplnenie 8194612 wikitext text/x-wiki {{Infobox Diecéza | Latinský názov = Dioecesis Urbis seu Romana | Erb diecézy = Coat of arms Holy See.svg | Mapa = | Veľkosť mapy = | Mapa cirkevnej provincie = Arcidiocesi e sedi.jpg | Mapa cirkevnej provincie popis = Rímska diecéza v žltej farbe | Mapa cirkevnej provincie veľkosť = | Cirkev = [[Latinská cirkev]] | Štát = Taliansko | Cirkevná oblasť = Rímska diecéza | Cirkevná provincia = [[Rímska cirkevná provincia|Rímska provincia]] | Metropolitné biskupstvo = [[Svätá stolica]] | Funkcia 1 = Biskup | Osoba 1 = [[Lev XIV.]] | Funkcia 2 = Pomocný biskup | Osoba 2 = [[Baldassare Reina]] (kardinál vikár pre [[Rím]]) | Funkcia 3 = Pomocný biskup | Osoba 3 = [[Mauro Gambetti]] (kardinál vikár pre [[Vatikán]]) | Funkcia 4 = Pomocný biskup | Osoba 4 = [[Michele Di Tolve]] | Funkcia 5 = Pomocný biskup | Osoba 5 = [[Renato Tarantelli Baccari]] | Funkcia 6 = Pomocný biskup | Osoba 6 = [[Stefano Sparapani]] | Funkcia 7 = Pomocný biskup | Osoba 7 = [[Alessandro Zenobbi]] | Funkcia 8 = Pomocný biskup | Osoba 8 = [[Andrea Carlevale]] | Funkcia 9 = Pomocný biskup | Osoba 9 = [[Marco Valenti]] | Funkcia 10 = | Osoba 10 = | Rozloha = 881 | Stav = | Vikariáty = | Vikariáty stav = | Dekanáty = 11 | Dekanáty stav = | Farnosti = 334 | Farnosti stav = | Obyvateľstvo = 2885272 | Obyvateľstvo stav = 2013 | Veriaci = 2365923 | Veriaci stav = 2013 | Diecézni kňazi = 1589 | Diecézni kňazi stav = | Rehoľní kňazi = | Rehoľní kňazi stav = | Trvalí diakoni = | Trvalí diakoni stav = | Rehoľní bratia = | Rehoľní bratia stav = | Rehoľné sestry = | Rehoľné sestry stav = | Obrad = rímsky | Liturgický jazyk = {{ita}}, {{lat}}, iné | Katedrála = [[Bazilika svätého Jána v Lateráne]] | Konkatedrála = | Webstránka = {{url|http://www.diocesidiroma.it}} | Sufragánne biskupstvá = }} '''Rímska diecéza''' ({{vjz|lat|''Dioecesis Urbis seu Romana''}};<ref>''Annuario Pontificio 2012'', p. 1</ref> {{vjz|ita|''Diocesi di Roma''}}) je cirkevná správna jednotka pod priamou jurisdikciou [[pápež]]a, ktorý je rímskym biskupom a patriarchom a najvyšším [[pontifik]]om a vodcom celosvetovej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | kapitola zborník = Patriarch | url = https://www.britannica.com/topic/patriarch-Eastern-Orthodoxy | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-05 }} </ref> Pápežstvo je ako [[Svätá stolica]] zvrchovaným subjektom s diplomatickými vzťahmi a občianskou jurisdikciou nad mestským štátom [[Vatikán]], ktorý sa nachádza geograficky v [[Rím]]e. Rímska diecéza zaberá územia Vatikánu a centrálne časti Rímu. Je metropolitnou diecézou [[Rímska cirkevná provincia|Rímskej provincie]], jednej zo 16 cirkevných provincií v [[Taliansko|Taliansku]]. Prvým rímskym biskupom bol v prvom storočí [[Peter (apoštol)|svätý Peter]]. Súčasným rímskym biskupom je od 8. mája [[2025]] pápež [[Lev XIV.]] [[Súbor:Facade San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg|náhľad|vľavo|[[Bazilika svätého Jána v Lateráne]], sídelný chrám rímskeho biskupa.]]Historicky slúžilo v úrade rímskych biskupov (t. j. rímskych pápežov) veľa rodených Rimanov alebo Talianov. Od roku 1900 bol však jediný rímsky biskup{{--}}Riman, [[Pius XII.]] (v rokoch 1939{{--}}1958). Od roku 1978, keď bol zvolený pápežom [[Ján Pavol II.]], pôsobia v diecéze netalianski rímski biskupi. Diecéza je metropolitnou arcidiecézou Rímskej cirkevnej provincie a [[Prímas|primaciálnou stolicou]] Talianska. Sídelná katedrála diecézy je [[Bazilika svätého Jána v Lateráne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa I. pôstna | url = https://www.misal.sk/omsovy-poriadok/menlive-casti/submission-view/5 | vydavateľ = misal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Prímas]]om Talianska je pápež, ktorý má prednosť pred talianskymi stolicami a tiež prednosť v jurisdikcii nad všetkými ostatnými biskupskými stolicami sveta podľa katolíckej tradície. == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Rímskokatolícke diecézy v Taliansku]] [[Kategória:Rímska cirkevná provincia]] jdmffxt6y23s7odf2f5n6ibsg03jrph 0 665178 8194913 8184471 2026-04-08T08:39:49Z Rakoon 136960 image 8194913 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} [[Súbor:Donald_Trump_Cabinet_meeting_2017-03-13_04.jpg|náhľad|Kabinet [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] pri zasadnutí v&nbsp;[[Biely dom|Bielom dome]], 2017]] '''Kabinet Spojených štátov amerických''' alebo '''Vláda Spojených štátov amerických'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USA chtějí snížit strop pro přijímání uprchlíků na 18 tisíc. V roce 2017 legálně přišlo na 100 tisíc lidí|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/usa-migrace-amerika-donald-trump_1909270855_zit}}</ref> (po anglicky ''Cabinet of the United States'') je súčasť [[Výkonná moc|výkonnej]] vetvy Federálnej vlády Spojených štátov amerických. Okrem postu [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezidenta]] nie je kabinet ukotvený [[Ústava Spojených štátov|Ústavou Spojených štátov amerických]], no tá ho predpokladá, pretože jej 2. článok hovorí, že si prezident vyhotovuje poradný zbor, XXV. dodatok ústavy potom umožňuje viceprezidentovi s podporou "väčšiny členov vlády" vyhlásiť prezidenta nespôsobilým výkonu funkcie. Navyše si ústava vynucuje súhlas [[Senát Spojených štátov|Senátu]], hornej komory [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]], s vymenovaním člena vlády. Volený [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] schváleniu nepodlieha. == História == V celej [[História|histórii]] [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] však Senát odmietol iba deväť nominantov prezidenta na ministra. V 20. storočí sa to stalo trikrát, naposledy v roku 1989, kedy Senát odmietol potvrdiť [[John Towera|Johna Towera]] do funkcie ministra obrany kvôli jeho problémamy s alkohohol, promiskuite a vzťahmi s výrobcami zbraní. Senát schvaľuje ministra jednoduchou väčšinou. Naopak, pri odvolávaní ministra nie je prezident limitovaný žiadnou inou mocou a v tomto zmysle je kabinet stále iba zborom poradcov ( bolo to potvrdené rozhodnutím [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu]] z roku [[1926]] v kauze [[Myers vesus Spojené štáty americké]] ). Minister môže byť odvolaný aj na základe žaloby [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] a následného "súdu" Senátu, a to za "zradu, korupciu alebo iné vážne zločiny" ( 2. článok Ústavy ). [[Prezident Spojených štátov|Prezident]] môže vymenovať za členov kabinetu aj svojich poradcov z Výkonnej kancelárie prezidenta a vedúcich federálnych agentúr, aj keď im to nedáva žiadne ďalšie právomoci, okrem možnosti zúčastňovať sa na schôdzach vlády. [[Súbor:President_Nixon_with_his_first_term_cabinet.jpg|náhľad| Kabinet [[Richard Nixon|Richarda Nixona]] v&nbsp;''Cabinet Room'' [[Biely dom|Bieleho domu]], 1969]] Jednotliví členovia vlády, okrem prezidenta, viceprezidenta a uvedených poradcov, vedú tzv. departmenty ''(United States federal executive departments ),'' do slovenčiny zvyčajne prekladané ako ministerstvá ( hoci tento pojem by mal byť skôr vyhradený pre parlamentné a poloprezidentské politické systémy ). Prezident má podľa 2. článku ústavy právo vyžiadať si osobné schválenie každého ministrovho rozhodnutia. Sám minister však o súhlas prezidenta žiadať nemusí. Ústava nestanovuje, koľko má byť departmentov ich právomoci. Prvým prezidentom, ktorý si poradný zbor sformoval do systému departmentov, bol [[George Washington]]. Jeho vláda mala iba štyroch členov: minister zahraničia [[Thomas Jefferson]], minister financií [[Alexander Hamilton]], minister vojny [[Henry Knox]] a generálny prokurátor [[Edmund Randolph]]. Viceprezident [[John Adams (prezident USA)|John Adams]] nebol členom Washingtonovho kabinetu, pretože post viceprezidenta bol v začiatkoch Spojených štátov amerických ( a ešte v 19. storočí ) vnímaný ako [[Zákonodarná moc|legislatívny]]. Viceprezident pôvodne predsedal Senátu a pojem ''viceprezident'' znamenal hlavne to, že ide o nástupcu prezidenta v prípade, že by prezident zomrel, alebo nemohol vykonávať svoju funkciu. Až v 20. storočí začali byť viceprezidenti zaraďovaní do vládnych kabinetov (zhruba na pozíciu podpredsedu vlády, ako sa obvykle nazýva v európskych parlamentných systémoch ). Formálne je však dodnes viceprezident predsedom Senátu, hoci fakticky ho neriadi. V minulosti existovali pokusy postavenie ministrov voči prezidentovi posilniť po vzore parlamentných systémov. Hlavné ťaženie viedol v polovici 19. storočia minister zahraničia [[William H. Seward]], no prezident [[Abraham Lincoln]] tieto snahy rázne zastavil. Zástancom parlamentného modelu, pred svojím vstupom do politiky bol aj právnik [[Woodrow Wilson]], no akonáhle sa sám stal prezidentom, svoje postavenie na úkor ministrov nijako neoslabil. Prezident [[Ronald Reagan]] zaviedol systém siedmich vládnych rád, ktoré preskúmavajú vládne rozhodnutia. Tento systém sa používa dodnes. Kabinet USA zasadá v [[Biely dom|Bielom dome]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone]], v tzv. ''Cabinet Room.'' V roku [[1814]] sa podarilo Britom vo vojne proti svojej bývalej kolónii mesto Washington vypáliť. A práve táto udalosť mala za následok, že manželka vtedajšieho prezidenta Ameriky, [[Dolley Madisonová|Dolly Madisonová]], dala začiernenú budovu vyfarbiť na bielo. A odvtedy nesie táto budova aj pomenovanie [[Biely dom]]. V oficiálnych dokumentoch sa tento názov však začal používať až v roku 1901, a to v listoch vtedajšieho prezidenta [[Theodora Roosevelta, Jr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Týždenník KOMENT|url=http://www.tyzdennikkoment.sk/biely-dom-vo-washingtone-toho-ukryva-viac-ako-ste-si-mozno-mysleli/|dátum vydania=2021-01-21|dátum prístupu=2021-04-18|jazyk=sk-SK}}</ref> == Vláda Donalda Trumpa == [[Súbor:Official Presidential Portrait of President Donald J. Trump (2025).jpg|náhľad|[[Prezident Spojených štátov|Prezident]] [[Donald Trump]]]] Donald Trump zložil druhú prezidentskú prísahu 20. januára [[2025]] a ujal sa úradu. Všetkých členov vlády, okrem [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezidenta]] [[James David Vance|J. D. Vancea]], [[Prezident Spojených štátov|prezident]] navrhol do úradu, s ich nutným potvrdením [[Senát Spojených štátov|Senátom Spojených štátov]]. Iba viceprezident volená vo [[Prezidentské voľby v USA|voľbách]] a riaditeľ kancelárie Bieleho domu nepodliehali senátnemu schváleniu. Prezident je volený na spoločnej kandidátnej listine s viceprezidentom a obaja majú zhodný štvorročný mandát. V úrade, ktorého sa ujímajú 20. januára následujúceho roku po voľbách, môžu zotrvať maximálne dve funkčné obdobia. '''Adresa:''' The White House 1600 Pennsylvania Avenue Washington, D.C. 20500<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Americké Centrum|url=https://www.americkecentrum.cz/o-usa/politicky-system/|dátum prístupu=2021-04-18|jazyk=en}}</ref> === Viceprezident a ministri === Vládu tvorí viceprezident a pätnásť členov kabinetu stojacich v čele federálnych úradov výkonnej moci {{--}} ministerstiev, zoradených podľa línie nástupníctva do úradu prezidenta. Niektorí ďalší členovia administratívy majú postavenie na úrovni vlády. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap" ! colspan="3" |Vláda Donalda Trumpa |- ! scope="col" | Úrad ! scope="col" | Člen vlády ! data-sort-type="date" scope="col" | Nástup do úradu |- | data-sort-value="viceprezident" |[[Súbor:US_Vice_President_Seal.svg|80px]]<br /> [[Viceprezident Spojených štátov|Viceprezident]] | data-sort-value="Vance, J. D." |[[Súbor:January 2025 Official Vice Presidential Portrait of JD Vance (3x4 cropped).jpg|80px]]<br />[[J. D. Vance]] | 20. januára 2025 |- | data-sort-value="zahraničné veci" |[[Súbor:Seal_of_the_United_States_Secretary_of_State.svg|80px]]<br />Minister zahraničných vecí | data-sort-value="Rubio, Marco" |[[Súbor:Official_portrait_of_Secretary_Marco_Rubio.jpg|80px]]<br />[[Marco Rubio]] | 21. januára 2025 |- | data-sort-value="financie" |[[Súbor:US-DeptOfTheTreasury-Seal.svg|80px]]<br />Minister financií | data-sort-value="Bessent, Scott" |[[Súbor:Scott Bessent, official portrait (2025) (cropped).jpg|80px]] [[Scott Bessent]] | 28. januára 2025 |- | data-sort-value="obrana" |[[Súbor:United_States_Department_of_Defense_Seal.svg|80px]]<br />Minister obrany | data-sort-value="Hegseth, Pete" |[[Súbor:29th United States Secretary of Defense Pete Hegseth Official Portrait 2025.jpg|80px]] [[Pete Hegseth]] | 25. januára 2025 |- | data-sort-value="spravodlivosť" |[[Súbor:US-DeptOfJustice-Seal.svg|80px]] Ministerka spravodlivosti | data-sort-value="Bondiová, Pam" |[[Súbor:Pam Bondi official portrait (cropped).jpg|80px]] [[Pam Bondiová]] | 5. februára 2025 |- | data-sort-value="vnútro" |[[Súbor:US-DeptOfTheInterior-Seal.svg|80px]] Minister vnútra | data-sort-value="Burgum, Doug" |[[Súbor:Doug Burgum 2025 DOI portrait.jpg|80px]] [[Doug Burgum]] | 1. februára 2025 |- | data-sort-value="poľnohospodárstvo" |[[Súbor:US-DeptOfAgriculture-Seal2.svg|80px]]<br /> Ministerka poľnohospodárstva | data-sort-value="Rollinsová, Brooke" |[[Súbor:Second Portrait of Secretary Rollins.jpg|80px]] [[Brooke Rollinsová]] | 13. februára 2025 |- | data-sort-value="obchod" |[[Súbor:US-DeptOfCommerce-Seal.svg|80px]] Minister obchodu | data-sort-value="Lutnick, Howard" |[[Súbor:Howard Lutnick 2025.jpg|80px]] [[Howard Lutnick]] | 21. februára 2025 |- | data-sort-value="práca" |[[Súbor:US-DeptOfLabor-Seal.svg|80px]] Ministerka práce | data-sort-value="Chavez-DeRemerová, Lori" |[[Súbor:L-25-03-12-A-SecretaryLoriChavez-DeRemer.jpg|80px]] [[Lori Chavez-DeRemerová]] | 11. marca 2025 |- | data-sort-value="zdravotníctvo a sociálna starostlivosť" |[[Súbor:US-DeptOfHHS-Seal.svg|80px]]<br /> Minister zdravotníctva a sociálnej starostlivosti | data-sort-value="Kennedy, Robert F." |[[Súbor:Robert F. Kennedy Jr., official portrait (2025) (cropped 3-4).jpg|80px]] [[Robert F. Kennedy Jr.]] | 13. februára 2025 |- | data-sort-value="bytová výstavba a rozvoj miest" |[[Súbor:US-DeptOfHUD-Seal.svg|80px]]<br /> Minister bytovej výstavby a rozvoja miest | data-sort-value="Turner, Scott" |[[Súbor:Official portrait of Scott Turner, Executive Director of the White House Opportunity and Revitalization Council, 2019.jpg|80px]] [[Scott Turner]] | 5. februára 2025 |- | data-sort-value="doprava" |[[Súbor:US-DeptOfTransportation-Seal.svg|80px]]<br /> Minister dopravy | data-sort-value="Duffy, Sean" |[[Súbor:Secretary Sean Duffy (cropped).jpg|80px]]<br /> [[Sean Duffy]] | 28. januára 2025 |- | data-sort-value="energetika" |[[Súbor:US-DeptOfEnergy-Seal.svg|80px]]<br /> Minister energetiky | data-sort-value="Wright, Chris" |[[Súbor:Secretary Chris Wright Official Portrait.png|80px]]<br />[[Chris Wright]] | 4. februára 2025 |- | data-sort-value="školstvo" |[[Súbor:US-DeptOfEducation-Seal.svg|80px]]<br />Ministerka školstva | data-sort-value="McMahonová, Linda" |[[Súbor:Linda McMahon official photo.jpg|80px]]<br />[[Linda McMahonová]] | 3. marca 2025 |- | data-sort-value="záležitosti veteránov" |[[Súbor:Seal_of_the_U.S._Department_of_Veterans_Affairs.svg|80px]]<br />Minister pre záležitosti veteránov | data-sort-value="Collins, Doug" |[[Súbor:Official portrait of Douglas Collins, U.S. Secretary of Veterans Affairs.jpeg|80px]]<br /> [[Doug Collins]] | 5. februára 2025 |- | data-sort-value="vnútorná bezpečnosť" |[[Súbor:Seal_of_the_United_States_Department_of_Homeland_Security.svg|80px]]<br /> Ministerka vnútornej bezpečnosti | data-sort-value="Noemová, Kristi" |[[Súbor:Kristi Noem Portrait 2 (cropped 2).jpg|80px]]<br /> [[Kristi Noemová]] | 25. januára 2025 |} === Členovia administratívy na úrovni vlády === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap" ! colspan="3" |Členovia administratívy na úrovni vlády |- ! scope="col" | Úrad ! scope="col" | Člen na úrovni vlády ! data-sort-type="date" scope="col" | Nástup do úradu |- | data-sort-value="agentúra pre ochranu životného prostredia" |[[Súbor:Environmental_Protection_Agency_logo.svg|80px]]<br /> Riaditeľ Agentúry pre ochranu životného prostredia | data-sort-value="Zeldin, Lee" |[[Súbor:Lee Zeldin EPA Official Portrait (cropped).jpg|80px]] [[Lee Zeldin]] | 29. január 2025 |- | data-sort-value="úrad pre správu a rozpočet" |[[Súbor:US-OfficeOfManagementAndBudget-Seal.svg|80px]]<br /> Riaditeľ Úradu pre správu a rozpočet | data-sort-value="Vought, Russell" |[[Súbor:Russell Vought.jpg|odkaz=|alt=|80px]] [[Russell Vought]] | 7. februára 2025 |- | data-sort-value="tajné služby" |[[Súbor:Seal_of_the_Office_of_the_Director_of_National_Intelligence.svg|odkaz=|alt=|80px]]<br /> Riaditeľka tajných služieb | data-sort-value="Gabbardová, Tulsi" |[[Súbor:Director Tulsi Gabbard Official Portrait.jpg|80px]] [[Tulsi Gabbardová]] | 12. februára 2025 |- | data-sort-value="ústredné spravodajské služby" |[[Súbor:Seal of the Central Intelligence Agency.svg|odkaz=|alt=|80px]]<br /> Riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby | data-sort-value="Ratcliffe, John" |[[Súbor:John Ratcliffe official photo.jpg|80px]] [[John Ratcliffe]] | 23. januára 2025 |- | data-sort-value="vládny zmocnenec pre obchod" |[[Súbor:US-TradeRepresentative-Seal.svg|80px]] Vládny splnomocnenec pre obchod | data-sort-value="Greer, Jamieson" |[[Súbor:Official portrait of U.S. Trade Representative Jamieson Greer (cropped 1).jpg|odkaz=|80px]] [[Jamieson Greer]] | 27. februára 2025 |- | data-sort-value="veľvyslanec pri OSN" |[[Súbor:Department_of_state.svg|alt=|80px]]<br />Veľvyslanec pri OSN | data-sort-value="Waltz, Mike" |[[Súbor:Official portrait of National Security Advisor Mike Waltz (cropped 3).jpg|80px]] [[Mike Waltz]] | 25. februára 2025 |- | data-sort-value="úrad pre drobné podnikanie" |[[Súbor:US-SmallBusinessAdmin-Seal.svg|80px]]<br /> Riaditeľka Úradu pre drobné podnikanie | data-sort-value="Loefflerová, Kelly" |[[Súbor:Kelly Loeffler, official portrait (2025).jpg|odkaz=|80px]] [[Kelly Loefflerová]] | 20. februára 2025 |- | data-sort-value="kancelária Bieleho domu" |[[Súbor:Seal_of_the_Executive_Office_of_the_President_of_the_United_States_2014.svg|alt=|80px]]<br />Riaditeľka Kancelárie Bieleho domu | data-sort-value="Wilesová, Susie" |[[Súbor:Susie Wiles 2025 (cropped).jpg|80px]] [[Susie Wilesová]] | 20. januára 2025 |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://www.whitehouse.gov/ https://cz.usembassy.gov/cs/federalni-vlada-usa/ http://www.bbc.co.uk/czech/specials/1836_us_government/page5.shtml == Zdroj == {{preklad|cs|Kabinet Spojených států amerických|19672568}} [[Kategória:Politika v USA]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] f4awpblvrc2n8uv8h9nz8zfyz9ietf6 0 671825 8194894 7935125 2026-04-08T07:54:30Z Jetam2 30982 wl 8194894 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = The Philip Lynott Album | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Philip Lynott]] | Dátum vydania = [[17. september]] [[1982]] | Farba pozadia = lightsteelblue | Miesto nahratia = [[1981]]; [[Good Earth Studios]] a [[Odyssey Studios]] v [[Londýn]]e, [[Compass Point Studios]] v [[Nassau]] a [[Windmill Lane Studios]] v [[Dublin]]e | Žáner = [[Pop rock]], [[synthpop]], [[funk]] | Dĺžka = 44:10 | Vydavateľ = [[Vertigo Records|Vertigo]] <small>(Európa)</small><br>[[Warner Bros. Records|Warner Bros.]] <small>(USA)</small> | Producent = Philip Lynott, Kit Woolven, [[Midge Ure]] („Together“) | Predchádzajúci album = [[Solo in Soho]]<br/>(1980) | Tento album = '''The Philip Lynott Album''<br/>(1982) | Nasledujúci album = – | Misc = {{Single | Názov = The Philip Lynott Album | Typ = štúdiový album | Singel 1 = [[Yellow Pearl (skladba)|Yellow Pearl]]“ / „Girls | Singel 1 dátum = [[26. december]] [[1981]] | Singel 2 = Together“ / „Somebody Else's Dream | Singel 2 dátum = 1982 | Singel 3 = [[Old Town (skladba)|Old Town]]“ / „Beat of the Drum | Singel 3 dátum = 1982 }} | Recenzie = [[AllMusic]]{{Rating|4|5}}<ref>{{cite web |url=https://www.allmusic.com/album/the-philip-lynott-album-mw0000226627 |title=Phil Lynott - The PhilipLynott Album review |last=McDonald |first=Steven |work=[[AllMusic]] |publisher=[[All Media Network]] |accessdate=2018-07-01 }}</ref><br/>''[[Martin Popoff|Collector's Guide to Heavy Metal]]'' – 10/10<ref name="martin" >{{cite book | last1 = Popoff | first1 = Martin | authorlink1 = Martin Popoff | title = The Collector's Guide to Heavy Metal: Volume 2: The Eighties | publisher = [[Collector's Guide Publishing]] | date = 1 November 2005 | location = [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] | isbn = 978-1-894959-31-5 | page=203}}</ref> }} '''''The Philip Lynott Album''''' je druhý a posledný [[sólo]]vý [[album]] írskeho [[rock]]ového [[basgitara|basgitaristu]] a [[spevák]]a [[Philip Lynott|Philipa Lynotta]], ktorý vyšiel v roku 1982.<ref name="Inc.1983">{{cite journal|title=Billboard Recommended LPs|journal=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=5iMEAAAAMBAJ&pg=PT76|date=22. január 1983|publisher=Nielsen Business Media, Inc.|pages=76–|issn=0006-2510}}</ref> Na albume nebola zahrnutá B-strana k singlu „Together“, „Somebody Else's Dream“, a B-strana k singlu „Old Town“, „Beat of the Drum“. Obe sa neskôr objavili na ''[[Yellow Pearl (album)|Yellow Pearl]]'', Lynottovej sólovej kompilácii z roku 2010. „Somebody Else's Dream“ zaznela naživo v televíznej relácii ''[[The Old Grey Whistle Test]]'' a „The Man's a Fool“ v relácii ''[[Casablanca (televízna relácia)|Casablanca]]'' švédskej stanice [[SVT1|TV1]], obe pre propagáciu albumu. == Zoznam skladieb == Autorom všetkých skladieb je [[Philip Lynott]], okrem tých, kde je napísané ;Strana 1 # „Fatalistic Attitude“ – 4:31 # „The Man's a Fool“ – 2:58 # „[[Old Town (skladba)|Old Town]]“ <small>(Lynott, [[Jimmy Bain]])</small> – 3:27 # „Cathleen“ – 3:34 # „Growing Up“ – 5:00 # „[[Yellow Pearl (skladba)|Yellow Pearl]]“ <small>(Lynott, [[Midge Ure]])</small> – 2:58 ;Strana 2 #<li value="7">„Together“ – 3:39 # „Little Bit of Water“ – 3:35 # „Ode to Liberty (The Protest)“ <small>(Lynott, Bain)</small> – 5:48 # „Gino“ – 4:10 # „Don't Talk About Me Baby“ – 4:30 == Obsadenie == *[[Philip Lynott]] – [[spev]], [[basgitara]], basový [[syntetizátor]], [[timpani]] a [[činela|činely]], [[Roland Corporation|CR 76]] počítačové bicie, [[guitar]], Sarah's space gun, [[Clàrsach|írska harfa]], [[klávesy]], [[perkusie]] *[[Midge Ure]] – gitar, klávesy, [[Linn LM-1|Linn bicie]] (skladby č. 6 a 7) *[[Mark Knopfler]] – [[sólová gitara]] (skladba č. 9) *[[Jimmy Bain]] – basgitara, sprievodný spev (skladby č. 2 a 3) *[[Jerome Rimson]] – basgitara (skladby č. 7 a 10) *[[Scott Gorham]] – basgitara (skladba č. 8) *[[Fiachra Trench]] – strunové a mosadzné aranžmány *[[Darren Wharton]] – klávesy, bicie (skladby č. 1-9 a 11) *[[Huey Lewis]] – [[harmonika]] (skladba č. 4) *[[Mel Collins]] – [[saxofón]] (skladby č. 5) *[[Rusty Egan]] – bicie (skladby č. 2–4) *[[Bob Siebenberg|Bobby C. Benberg]] – bicie (skladba č. 8) *[[Brian Downey]] – [[bicie]] (skladba č. 9) *[[Mark Nauseef]] – bicie, perkusie, hlasová introdukcia (skladba č. 10) *[[Pierre Moerlen]] – bicie (skladba č. 11) *Gordon Johnson – introdukčný hlas (skladba č. 3) *Suzanne Machonová – introdukčný hlas (skladba č. 4) *Monica Lynottová – sprievodný spev (skladby č. 4 a 5) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|The Philip Lynott Album|1013461413}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1982]] [[Kategória:Albumy Phila Lynotta]] fi4xf2c9nc7tb2od25ilihuodl1edcq 0 674522 8194926 8183575 2026-04-08T10:14:38Z ~2026-21711-35 291399 a special message 8194926 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=mäta| Obrázok=Mentha spicata-IMG 6186.jpg| Titulok=[[mäta klasnatá]]| Obrázok1=Mentha piperita - Flickr - aspidoscelis (1).jpg| Titulok1=[[mäta pieporná]]| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae| Podríša po slovensky=| Vývojová línia po slovensky=| Vývojová vetva po slovensky=| Skupina 1 po slovensky=| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky=| Rad po slovensky= [[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales| Čeľaď po slovensky= [[hluchavkovité]]|Čeľaď po latinsky=Lamiaceae| Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky=Nepetoideae| Rod po slovensky=mäta|Rod po latinsky=Mentha| Binomické meno=Metha| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linné]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Mäta''' (''Mentha'') je rod rastlín z čeľade [[hluchavkovité]] (''Lamiaceae''). Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.<ref name=Buns04>{{cite journal |last1=Bunsawat |first1=Jiranan |last2=Elliott |first2=Natalina E. |last3=Hertweck |first3=Kate L. |last4=Sproles |first4=Elizabeth |last5=Alice |first5=Lawrence A. |year=2004 |title=Phylogenetics of ''Mentha'' (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences |journal=Systematic Botany |volume=29 |issue=4 |pages=959–964 |doi=10.1600/0363644042450973 |jstor=25064024|s2cid=86816849 }}</ref><ref name=POWO_30016176-2>{{cite web |title=Mentha <small>L.</small> |work=Plants of the World Online |publisher=Royal Botanic Gardens, Kew |url=http://www.plantsoftheworldonline.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30016176-2 |accessdate=2019-07-15 }}</ref> K [[kríženec|hybridizácii]] dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa [[kríženec|krížencov]] a [[Kultivar|kultivarov]]. Rod má [[kozmopolit|subkozmopolitnú]] distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.<ref name=azEncycloPlants>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink1=Christopher Brickell |last2=Zuk |first2=Judith D. |authorlink2=Judith D. Zuk |title=The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants |year=1997 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-1943-9 |page=[https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 668] |url=https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 }}</ref> Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za [[Invázny druh|invázne]].<ref name=BricCole02>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink=Christopher Brickell |first2=Trevor |last2=Cole |title=The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers |year=2002 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-8993-7 |page=[https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 605] |url=https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 }}</ref> == Opis == Sú to aromatické, takmer výlučne [[Trváca rastlina|trváce]] [[Bylina|byliny]]. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné [[stolon|výbežky]]<ref name=Afla05>{{cite journal |last1=Aflatuni |first1=Abbas |first2=J. |last2=Uusitalo |first3=S. |last3=Ek |first4=A. |last4=Hohtola |date=January–February 2005 |title=Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint |journal=Journal of Essential Oil Research |volume=17 |issue=1 |pages=66–70 |url=https://dx.doi.org/10.1080%2F10412905.2005.9698833 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070617160248/http://findarticles.com/p/articles/mi_qa4091/is_200501/ai_n9474312 |url-status=dead |archive-date=2007-06-17 |access-date=2005-05-10 |doi=10.1080/10412905.2005.9698833 |s2cid=97042181 }}</ref> a vzpriamené, štvorcové<ref name=Rose81>{{cite book |last=Rose |first=Francis |author-link=Francis Rose |year=1981 |title=The Wild Flower Key |publisher=Frederick Warne & Co |isbn=978-0-7232-2419-8 |page=310}}</ref> rozvetvené [[Stonka|stonky]]. [[List (botanika)|Listy]] sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.<ref name=azEncycloPlants/> Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé [[praslen (botanika)|prasleny]], ktoré sa nazývajú [[papraslen|paprasleny]] (verticillastrum). [[koruna (lístky kvetu)|Koruna]] je dvojramenná so štyrmi [[petala|petalami]], horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je [[tvrdka]], ktorá obsahuje jedno až štyri [[Semeno (rastlina)|semená]]. == Taxonómia == Mäta (''Mentha'') je členom [[Tribus (taxonómia)|skupiny]] ''[[Mentheae]]'' z [[Podčeľaď|podčeľade]] ''[[Nepetoideae]]''. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.<ref name=Harl04>{{cite book |first1=Raymond M. |last1=Harley |first2=Sandy |last2=Atkins |first3=Andrey L. |last3=Budantsev |first4=Philip D. |last4=Cantino |first5=Barry J. |last5=Conn |first6=Renée J. |last6=Grayer |first7=Madeline M. |last7=Harley |first8=Rogier P.J. |last8=de Kok |first9=Tatyana V. |last9=Krestovskaja |year=2004 |chapter=Labiatae |pages=167–275 |editor1-first=Klaus |editor1-last=Kubitzki |editor2-first=Joachim W. |editor2-last=Kadereit |title=The Families and Genera of Vascular Plants |volume=VII |publisher=Springer-Verlag |location=Berlin; Heidelberg, Germany |isbn=978-3-540-40593-1}}</ref> Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad ''M. cervina'' bola zaradená do ''Pulegium'' a ''Preslia'' a ''M. cunninghamii'' bola umiestnená do ''[[Micromeria]]''.<ref name=TuckNacz07>{{cite book |first1=Arthur O. |last1=Tucker |first2=Robert F. C. |last2=Naczi |year=2007 |chapter=''Mentha'': An Overview of its Classification and Relationships |pages=1–39 |editor1-first=Brian M. |editor1-last=Lawrence |title=Mint: The Genus ''Mentha'' |publisher=CRC Press, Taylor and Francis Group |location=Boca Raton, Florida |isbn=978-0-8493-0779-9}}</ref> V roku 2004 štúdia [[molekulárna fylogenetika|molekulárnej fylogenetiky]] naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté ''M. cervina'' aj ''M. cunninghamii'' [5]. ''M. cunninghamii'' však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007. [10] Do rodu mäta bolo zaradených viac ako 3 000 mien, od [[Druh (taxonómia)|druhov]] až po [[forma (taxonómia)|formy]], z ktorých väčšina sa považuje za synonymá alebo [[Nomen illegitimum|neoprávnené mená]]. [[Taxonómia (biológia)|Taxonómia]] rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko [[kríženec|kríži]] alebo ide o pravdepodobne staré krížence. Semená krížencov spôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť [[Nepohlavné rozmnožovanie|vegetatívnym rozmnožovaním]]. Variabilita viedla k tomu, čo bolo opísané ako „paroxyzmus druhov a nižších taxónov“; napríklad jeden taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]].<ref name=TuckNacz07/> Súčasné zdroje rozoznávajú od 18<ref name=TuckNacz07/> do 24<ref name=POWO_30016176-2/> druhov. ===Druhy=== [[Plants of the World Online]] udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska. 5/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/15092-redirection | vydavateľ = bibdigital.rjb.csic.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>):<ref name=POWO_30016176-2/> *''Mentha alaica'' <small>Boriss.</small> *[[mäta vodná]] (''Mentha aquatica'') <small>[[L.]]</small> *[[mäta roľná]] (''Mentha arvensis'') <small>[[L.]]</small> *''Mentha atrolilacina'' <small>[[Barry Conn|B.J.Conn]] & D.J.Duval</small> *''Mentha australis'' <small>[[R.Br.]]</small> *''Mentha canadensis'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha cervina'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha cunninghamii'' <small>(Benth.) Benth.</small> *''Mentha dahurica'' <small>Fisch. ex Benth.</small> *''Mentha darvasica'' <small>Boriss.</small> *''Mentha diemenica'' <small>Spreng.</small> *''Mentha gattefossei'' <small>Maire</small> *''Mentha grandiflora'' <small>Benth.</small> *''Mentha japonica'' <small>(Miq.) Makino</small> *''Mentha laxiflora'' <small>Benth.</small> *[[mäta dlholistá]] (''Mentha longifolia'') <small>(L.) [[L.]]</small> *''Mentha micrantha'' <small>(Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun</small> *''Mentha pamiroalaica'' <small>Boriss.</small> *''Mentha pulegium'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha requienii'' <small>Benth.</small> *''Mentha royleana'' <small>Wall. ex Benth.</small> *''Mentha satureioides'' <small>[[R.Br.]]</small> *[[mäta klasnatá]] (''Mentha spicata'') <small>[[L.]]</small> – [[typový druh]] *[[mäta voňavá]] (''Mentha suaveolens'') <small>[[Ehrh.]]</small> === Krížence === [[File:CSA-Chocolate-Mint.jpg|thumb|The ''Mentha'' × ''piperita'' kríženec známy ako „čokoládová mäta“]] Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z [[Plants of the World Online]].<ref name=POWO_30016176-2/> Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).<ref name=TuckNacz07/> Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov. *''Mentha'' × ''carinthiaca'' <small>Host</small> (''M. arvensis'' × ''M. suaveolens'') *[[mäta dalmátska]] (''Mentha'' × ''dalmatica'') <small>Tausch</small> (''M. arvensis'' × ''M. longifolia'') *[[mäta krovisková]] (''Mentha'' × ''dumetorum'')] <small>Schult.</small> (''M. aquatica'' × ''M. longifolia'') *''Mentha'' × ''gayeri'' <small>Trautm.</small> *[[mäta jemná]] (''Mentha'' × ''gracilis'') <small>Sole</small> (syn. ''Mentha'' × ''gentilis'' <small>L.</small>; ''M. arvensis'' × ''M. spicata'') *''Mentha'' × ''kuemmerlei'' <small>Trautm.</small> *''Mentha'' × ''locyana'' <small>Borbás</small> *''Mentha'' × ''piperita'' <small>[[L.]]</small> (''M. aquatica'' × ''M. spicata'') *[[mäta pieporná]] (''Mentha'' × ''pyramidalis'') <small>Ten.</small> *''Mentha'' × ''rotundifolia'' <small>([[L.]]) Huds.</small> (''M. longifolia'' × ''M. suaveolens'') *''Mentha'' × ''suavis'' <small>Guss.</small> (syn. ''Mentha'' × ''maximilianea''; ''M. aquatica'' × ''M. suaveolens'') *[[mäta praslenatá]] (''Mentha'' × ''verticillata'') <small>[[L.]]</small> (''M. aquatica'' × ''M. arvensis'') *[[mäta huňatá]] (''Mentha'' × ''villosa'') <small>Huds.</small> (''M. spicata'' × ''M. suaveolens'', also called ''M. nemorosa'') *''Mentha'' × ''villosa-nervata'' <small>Opiz</small> (''M. longifolia'' × ''M. spicata'') *''Mentha'' × ''wirtgeniana'' <small>F.W.Schultz</small> (syn. ''Mentha'' × ''smithiana''; ''M. aquatica'' × ''M. arvensis'' × ''M. spicata'') == Pestovanie == Všetkým mätám sa darí v blízkosti vodných telies, jazier, riek a chladných vlhkých miest v polotieni.<ref name="Roda92">{{cite book |last=Bradley |first=Fern |author-link=Fern Marshall Bradley |title=Rodale's All-new Encyclopedia of Organic Gardening |year=1992 |publisher=Rodale Press |location=Emmaus, Pennsylvania |isbn=978-0-87857-999-0 |page=[https://archive.org/details/rodalesallnewenc00brad/page/390 390] |url=https://archive.org/details/rodalesallnewenc00brad/page/390 }} I´m lowkey gay</ref> Všeobecne platí, že mäta toleruje široké spektrum podmienok a je možné ju pestovať aj na plnom slnku. Rastú rýchlo a rozširujú sa pozdĺž povrchu prostredníctvom siete podzemných výbežkov. Niektoré druhy mäty sú inváznejšie ako ostatné a môžu vytláčať iné rastliny. Pre kontrolu jej rastu sa občas vysádza do uzavretých nádob alebo iných zábran.<ref name=Roda92/> == Referencie == {{preklad|en|Mentha|1056654764}} {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Koreniny}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hluchavkovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] ttbw7ge0fs1956jjnr5hk76xm9mhkbc 8194927 8194926 2026-04-08T10:17:12Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21711-35|~2026-21711-35]] ([[User_talk:~2026-21711-35|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 8153388 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=mäta| Obrázok=Mentha spicata-IMG 6186.jpg| Titulok=[[mäta klasnatá]]| Obrázok1=Mentha piperita - Flickr - aspidoscelis (1).jpg| Titulok1=[[mäta pieporná]]| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae| Podríša po slovensky=| Vývojová línia po slovensky=| Vývojová vetva po slovensky=| Skupina 1 po slovensky=| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky=| Rad po slovensky= [[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales| Čeľaď po slovensky= [[hluchavkovité]]|Čeľaď po latinsky=Lamiaceae| Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky=Nepetoideae| Rod po slovensky=mäta|Rod po latinsky=Mentha| Binomické meno=Metha| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linné]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Mäta''' (''Mentha'') je rod rastlín z čeľade [[hluchavkovité]] (''Lamiaceae''). Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.<ref name=Buns04>{{cite journal |last1=Bunsawat |first1=Jiranan |last2=Elliott |first2=Natalina E. |last3=Hertweck |first3=Kate L. |last4=Sproles |first4=Elizabeth |last5=Alice |first5=Lawrence A. |year=2004 |title=Phylogenetics of ''Mentha'' (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences |journal=Systematic Botany |volume=29 |issue=4 |pages=959–964 |doi=10.1600/0363644042450973 |jstor=25064024|s2cid=86816849 }}</ref><ref name=POWO_30016176-2>{{cite web |title=Mentha <small>L.</small> |work=Plants of the World Online |publisher=Royal Botanic Gardens, Kew |url=http://www.plantsoftheworldonline.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30016176-2 |accessdate=2019-07-15 }}</ref> K [[kríženec|hybridizácii]] dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa [[kríženec|krížencov]] a [[Kultivar|kultivarov]]. Rod má [[kozmopolit|subkozmopolitnú]] distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.<ref name=azEncycloPlants>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink1=Christopher Brickell |last2=Zuk |first2=Judith D. |authorlink2=Judith D. Zuk |title=The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants |year=1997 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-1943-9 |page=[https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 668] |url=https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 }}</ref> Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za [[Invázny druh|invázne]].<ref name=BricCole02>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink=Christopher Brickell |first2=Trevor |last2=Cole |title=The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers |year=2002 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-8993-7 |page=[https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 605] |url=https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 }}</ref> == Opis == Sú to aromatické, takmer výlučne [[Trváca rastlina|trváce]] [[Bylina|byliny]]. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné [[stolon|výbežky]]<ref name=Afla05>{{cite journal |last1=Aflatuni |first1=Abbas |first2=J. |last2=Uusitalo |first3=S. |last3=Ek |first4=A. |last4=Hohtola |date=January–February 2005 |title=Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint |journal=Journal of Essential Oil Research |volume=17 |issue=1 |pages=66–70 |url=https://dx.doi.org/10.1080%2F10412905.2005.9698833 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070617160248/http://findarticles.com/p/articles/mi_qa4091/is_200501/ai_n9474312 |url-status=dead |archive-date=2007-06-17 |access-date=2005-05-10 |doi=10.1080/10412905.2005.9698833 |s2cid=97042181 }}</ref> a vzpriamené, štvorcové<ref name=Rose81>{{cite book |last=Rose |first=Francis |author-link=Francis Rose |year=1981 |title=The Wild Flower Key |publisher=Frederick Warne & Co |isbn=978-0-7232-2419-8 |page=310}}</ref> rozvetvené [[Stonka|stonky]]. [[List (botanika)|Listy]] sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.<ref name=azEncycloPlants/> Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé [[praslen (botanika)|prasleny]], ktoré sa nazývajú [[papraslen|paprasleny]] (verticillastrum). [[koruna (lístky kvetu)|Koruna]] je dvojramenná so štyrmi [[petala|petalami]], horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je [[tvrdka]], ktorá obsahuje jedno až štyri [[Semeno (rastlina)|semená]]. == Taxonómia == Mäta (''Mentha'') je členom [[Tribus (taxonómia)|skupiny]] ''[[Mentheae]]'' z [[Podčeľaď|podčeľade]] ''[[Nepetoideae]]''. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.<ref name=Harl04>{{cite book |first1=Raymond M. |last1=Harley |first2=Sandy |last2=Atkins |first3=Andrey L. |last3=Budantsev |first4=Philip D. |last4=Cantino |first5=Barry J. |last5=Conn |first6=Renée J. |last6=Grayer |first7=Madeline M. |last7=Harley |first8=Rogier P.J. |last8=de Kok |first9=Tatyana V. |last9=Krestovskaja |year=2004 |chapter=Labiatae |pages=167–275 |editor1-first=Klaus |editor1-last=Kubitzki |editor2-first=Joachim W. |editor2-last=Kadereit |title=The Families and Genera of Vascular Plants |volume=VII |publisher=Springer-Verlag |location=Berlin; Heidelberg, Germany |isbn=978-3-540-40593-1}}</ref> Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad ''M. cervina'' bola zaradená do ''Pulegium'' a ''Preslia'' a ''M. cunninghamii'' bola umiestnená do ''[[Micromeria]]''.<ref name=TuckNacz07>{{cite book |first1=Arthur O. |last1=Tucker |first2=Robert F. C. |last2=Naczi |year=2007 |chapter=''Mentha'': An Overview of its Classification and Relationships |pages=1–39 |editor1-first=Brian M. |editor1-last=Lawrence |title=Mint: The Genus ''Mentha'' |publisher=CRC Press, Taylor and Francis Group |location=Boca Raton, Florida |isbn=978-0-8493-0779-9}}</ref> V roku 2004 štúdia [[molekulárna fylogenetika|molekulárnej fylogenetiky]] naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté ''M. cervina'' aj ''M. cunninghamii'' [5]. ''M. cunninghamii'' však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007. [10] Do rodu mäta bolo zaradených viac ako 3 000 mien, od [[Druh (taxonómia)|druhov]] až po [[forma (taxonómia)|formy]], z ktorých väčšina sa považuje za synonymá alebo [[Nomen illegitimum|neoprávnené mená]]. [[Taxonómia (biológia)|Taxonómia]] rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko [[kríženec|kríži]] alebo ide o pravdepodobne staré krížence. Semená krížencov spôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť [[Nepohlavné rozmnožovanie|vegetatívnym rozmnožovaním]]. Variabilita viedla k tomu, čo bolo opísané ako „paroxyzmus druhov a nižších taxónov“; napríklad jeden taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]].<ref name=TuckNacz07/> Súčasné zdroje rozoznávajú od 18<ref name=TuckNacz07/> do 24<ref name=POWO_30016176-2/> druhov. ===Druhy=== [[Plants of the World Online]] udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska. 5/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/15092-redirection | vydavateľ = bibdigital.rjb.csic.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>):<ref name=POWO_30016176-2/> *''Mentha alaica'' <small>Boriss.</small> *[[mäta vodná]] (''Mentha aquatica'') <small>[[L.]]</small> *[[mäta roľná]] (''Mentha arvensis'') <small>[[L.]]</small> *''Mentha atrolilacina'' <small>[[Barry Conn|B.J.Conn]] & D.J.Duval</small> *''Mentha australis'' <small>[[R.Br.]]</small> *''Mentha canadensis'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha cervina'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha cunninghamii'' <small>(Benth.) Benth.</small> *''Mentha dahurica'' <small>Fisch. ex Benth.</small> *''Mentha darvasica'' <small>Boriss.</small> *''Mentha diemenica'' <small>Spreng.</small> *''Mentha gattefossei'' <small>Maire</small> *''Mentha grandiflora'' <small>Benth.</small> *''Mentha japonica'' <small>(Miq.) Makino</small> *''Mentha laxiflora'' <small>Benth.</small> *[[mäta dlholistá]] (''Mentha longifolia'') <small>(L.) [[L.]]</small> *''Mentha micrantha'' <small>(Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun</small> *''Mentha pamiroalaica'' <small>Boriss.</small> *''Mentha pulegium'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha requienii'' <small>Benth.</small> *''Mentha royleana'' <small>Wall. ex Benth.</small> *''Mentha satureioides'' <small>[[R.Br.]]</small> *[[mäta klasnatá]] (''Mentha spicata'') <small>[[L.]]</small> – [[typový druh]] *[[mäta voňavá]] (''Mentha suaveolens'') <small>[[Ehrh.]]</small> === Krížence === [[File:CSA-Chocolate-Mint.jpg|thumb|The ''Mentha'' × ''piperita'' kríženec známy ako „čokoládová mäta“]] Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z [[Plants of the World Online]].<ref name=POWO_30016176-2/> Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).<ref name=TuckNacz07/> Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov. *''Mentha'' × ''carinthiaca'' <small>Host</small> (''M. arvensis'' × ''M. suaveolens'') *[[mäta dalmátska]] (''Mentha'' × ''dalmatica'') <small>Tausch</small> (''M. arvensis'' × ''M. longifolia'') *[[mäta krovisková]] (''Mentha'' × ''dumetorum'')] <small>Schult.</small> (''M. aquatica'' × ''M. longifolia'') *''Mentha'' × ''gayeri'' <small>Trautm.</small> *[[mäta jemná]] (''Mentha'' × ''gracilis'') <small>Sole</small> (syn. ''Mentha'' × ''gentilis'' <small>L.</small>; ''M. arvensis'' × ''M. spicata'') *''Mentha'' × ''kuemmerlei'' <small>Trautm.</small> *''Mentha'' × ''locyana'' <small>Borbás</small> *''Mentha'' × ''piperita'' <small>[[L.]]</small> (''M. aquatica'' × ''M. spicata'') *[[mäta pieporná]] (''Mentha'' × ''pyramidalis'') <small>Ten.</small> *''Mentha'' × ''rotundifolia'' <small>([[L.]]) Huds.</small> (''M. longifolia'' × ''M. suaveolens'') *''Mentha'' × ''suavis'' <small>Guss.</small> (syn. ''Mentha'' × ''maximilianea''; ''M. aquatica'' × ''M. suaveolens'') *[[mäta praslenatá]] (''Mentha'' × ''verticillata'') <small>[[L.]]</small> (''M. aquatica'' × ''M. arvensis'') *[[mäta huňatá]] (''Mentha'' × ''villosa'') <small>Huds.</small> (''M. spicata'' × ''M. suaveolens'', also called ''M. nemorosa'') *''Mentha'' × ''villosa-nervata'' <small>Opiz</small> (''M. longifolia'' × ''M. spicata'') *''Mentha'' × ''wirtgeniana'' <small>F.W.Schultz</small> (syn. ''Mentha'' × ''smithiana''; ''M. aquatica'' × ''M. arvensis'' × ''M. spicata'') == Pestovanie == Všetkým mätám sa darí v blízkosti vodných telies, jazier, riek a chladných vlhkých miest v polotieni.<ref name=Roda92>{{cite book |last=Bradley |first=Fern |author-link=Fern Marshall Bradley |title=Rodale's All-new Encyclopedia of Organic Gardening |year=1992 |publisher=Rodale Press |location=Emmaus, Pennsylvania |isbn=978-0-87857-999-0 |page=[https://archive.org/details/rodalesallnewenc00brad/page/390 390] |url=https://archive.org/details/rodalesallnewenc00brad/page/390 }}</ref> Všeobecne platí, že mäta toleruje široké spektrum podmienok a je možné ju pestovať aj na plnom slnku. Rastú rýchlo a rozširujú sa pozdĺž povrchu prostredníctvom siete podzemných výbežkov. Niektoré druhy mäty sú inváznejšie ako ostatné a môžu vytláčať iné rastliny. Pre kontrolu jej rastu sa občas vysádza do uzavretých nádob alebo iných zábran.<ref name=Roda92/> == Referencie == {{preklad|en|Mentha|1056654764}} {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Koreniny}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hluchavkovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] jl58hrxhqfg25zyeidvzuwonyvxs71k 0 679489 8194897 7345957 2026-04-08T07:56:56Z Jetam2 30982 wl 8194897 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{ASM}} Americká Samoa|ponožky1=0000FF|Najvyššia výhra={{ASM}} Americká Samoa 2-0 {{COK|f|1}} <br/> ([[Nuku'alofa]], [[Tonga]]; 4. september 2015)|Prvý zápas={{TON|f|1}} 3-0 Americká Samoa {{ASM}} <br/> ([[Rarotonga]], [[Cookové ostrovy]]; 2. september 1998)|ponožky2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|telo2=0000FF|pravéplece2=FFFFFF|ľavéplece2=FFFFFF|vzor_t2=_lp1415a|vzor_lp2=_lp1415a|trenírky1=0000FF|Konfederácia=[[OFC]]|pravéplece1=0000FF|telo1=0000FF|ľavéplece1=0000FF|vzor_t1=_lp1415h|vzor_lp1=_lp1415h|Rebríček FIFA=190. miesto|Kód FIFA=ASM|Najlepší strelec=[[Ramin Ott]] (3)|Najviac štartov=[[Nicky Salapu]] (22)|Tréner=Tunoa Lui|Najvyššia prehra={{minivlajka|Austrália}} [[Austrálske národné futbalové mužstvo|Austrália]] 31-0 Americká Samoa {{ASM}} <br/> ([[Coffs Harbour]], [[Austrália]]; 11. apríl 2001)}} '''Národné futbalové mužstvo Americkej Samoy''' reprezentuje [[Americká Samoa|Americkú Samou]] na medzinárodných futbalových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Oceánsky pohár národov]]. Americká Samoa sa nikdy nekvalifikovala na Majstrovstvá sveta ani na kontinentálne majstrovstvá. Americká Samoa sa postarala o svetový rekord v najvyššej výhre v histórii futbalu. [[11. apríl]]a [[2001]] si Americká Samoa zahrala proti Austrálii a utŕžila prehru 0:31.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Svetový rekord oslavuje 19 rokov: Austrália porazila Americkú Samou 31-0!|url=https://www.sport7.sk/153800/video-svetovy-rekord-oslavuje-19-rokov-australia-porazila-americku-samou-31-0|vydavateľ=Šport7.sk|dátum vydania=2020-04-12|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=sk}}</ref> Tento výsledok je najvyšší v celej histórii futbalu. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] | colspan="2" rowspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] | colspan="2" rowspan="8" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] |- |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] |- |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |- |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''0x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|American Samoa national football team|1077671988}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá|Americká Samoa]] [[Kategória:Futbal na Americkej Samoe]] [[Kategória:Národné družstvá Americkej Samoy|Futbal]] e3f3kf9szqumuvx467y3cex1z8oypy6 0 679547 8194896 7345939 2026-04-08T07:56:35Z Jetam2 30982 wl 8194896 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{COK}} Cookove ostrovy|vzor_t2=_Cooks12Away|Prvá účasť MR=[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]]|Štarty MR=2|Kontinentálne majstrovstvá=[[Oceánsky pohár národov]]|Najvyššia prehra={{TAH|f|1}} 30-0 Cookove ostrovy {{COK}} <br/> ([[Papeete]], [[Tahiti]]; 13. september 1971)|Najvyššia výhra={{COK}} Cookove ostrovy 3-0 {{ASM|f|1}} <br/> ([[Papeete]], [[Tahiti]]; 12. jún 2000) <br/> {{COK}} Cookove ostrovy 3-0 [[Kiribatské národné futbalové mužstvo|Kiribati]] {{KIR}} <br/> ([[Apia]], [[Samoa]]; 1. september 2007) <br/> {{COK}} Cookove ostrovy 3-0 [[Tuvalské národné futbalové mužstvo|Tuvalu]] {{TUV}} <br/> ([[Boulari]], [[Nová Kaledónia]]; 1. september 2011) <br/> {{TON|f|1}} 0-3 Cookove ostrovy {{COK}} <br/> ([[Nuku´alofa]], [[Tonga]]; 31. august 2015)|Prvý zápas={{PNG|f|1}} 16-1 Cookove ostrovy {{COK}} <br/> ([[Papeete]], [[Tahiti]]; 11. september 1971)|ponožky2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|ľavéplece2=FFFFFF|vzor_tr2=_sides_on_white|vzor_pp2=_Cooks12Away|vzor_lp2=_Cooks12Away|Konfederácia=[[OFC]]|ponožky1=008040|trenírky1=008040|pravéplece1=008040|telo1=008040|ľavéplece1=008040|vzor_tr1=_white stripes|vzor_pp1=_Cooks12Home|vzor_t1=_Cooks12Home|vzor_lp1=_Cooks12Home|Rebríček FIFA=190. miesto|Kód FIFA=COK|Najlepší strelec=[[Taylor Saghabi]] (6)|Najviac štartov=[[Tony Jamieson]] (22)|Tréner=Alan Taylor|Najlepší výsledok MR=Skupinová fáza ([[Oceánsky pohár národov 1998|1998]], [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]])}} '''Národné futbalové mužstvo Cookových ostrovov''' reprezentuje [[Cookove ostrovy]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Oceánsky pohár národov]]. Cookove ostrovy sa dvakrát predstavili na Oceánskom pohári národov v roku [[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] a [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] no v oboch prípadoch skončili v skupine. V [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]] im momentálne patrí 190. miesto. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x''' Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] | colspan="2" rowspan="3" |''Bez účasti'' |- |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] | colspan="2" rowspan="4" |''Nekvalifikovali sa'' |- |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] |- |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |- |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''2x''' Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|Cook Islands national football team|1079033371}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá|Cookove]] [[Kategória:Národné družstvá Cookových ostrovov|Futbal]] [[Kategória:Futbal na Cookových ostrovoch]] 0to3nzsctl3pi1ksl2bg20i3gvx49nu 0 679550 8194895 7346212 2026-04-08T07:56:19Z Jetam2 30982 wl 8194895 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{FJI}} Fidži|Konfederácia=[[OFC]]|Tréner=Flemming Serritslev|Najviac štartov=[[Roy Krishna]] (42)|Najlepší strelec=[[Esala Masi]] (31)|Kód FIFA=FJI|Rebríček FIFA=165. miesto|vzor_lp1=_fiji1617h|vzor_t1=_fiji1617h|vzor_pp1=_fiji1617h|vzor_tr1=_kappawhite|ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|trenírky1=000000|vzor_lp2=_fiji1617a|vzor_pp2=_fiji1617a|vzor_t2=_fiji1617a|ľavéplece2=3366FF|pravéplece2=3366FF|telo2=3366FF|trenírky2=3366FF|ponožky2=3366FF|Prvý zápas={{FJI}} Fidži 4-6 {{NZL|f|1}} <br/> ([[Suva]], [[Fidži]]; 7. október 1951)|Najvyššia výhra={{FJI}} Fidži 24-0 [[Kiribatské národné futbalové mužstvo|Kiribati]] {{KIR}} <br/> ([[Nausori]], [[Fidži]]; 30. august 1979)|Najvyššia prehra={{NZL|f|1}} 13-0 Fidži {{FJI}} <br/> ([[Auckland]], [[Nový Zéland]]; 16. august 1981)|Kontinentálne majstrovstvá=[[Oceánsky pohár národov]]|Štarty MR=8|Prvá účasť MR=[[Oceánsky pohár národov 1973|1973]]|Najlepší výsledok MR=Tretie miesto ([[Oceánsky pohár národov 1998|1998]], [[Oceánsky pohár národov 2008|2008]]}} '''Fidžijské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Fidži]] na medzinárodných futbalových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Oceánsky pohár národov]]. Fidži sa osemkrát predstavilo na Oceánskom pohár národov. Ich najlepší úspech je tretie miesto v roku [[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] a [[Oceánsky pohár národov 2008|2008]]. V [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]] im patrí 165. miesto. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- bgcolor="#cc9966" |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |Tretie miesto |3. miesto |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] | colspan="2" |Vzdali |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] |Štvrté miesto |4. miesto |- bgcolor="#cc9966" |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] |Tretie miesto |3. miesto |- |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''8x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''2x''' |} == Južné Pacifické hry == * [[Futbal na Pacifických hrách 1963|1963]] - 2. miesto * [[Futbal na Pacifických hrách 1966|1966]] - ''Nezúčastnili sa'' * [[Futbal na Pacifických hrách 1969|1969]] - 4. miesto * [[Futbal na Pacifických hrách 1971|1971]] - Skupinová fáza * [[Futbal na Pacifických hrách 1975|1975]] - 4. miesto * [[Futbal na Pacifických hrách 1979|1979]] - 2. miesto * [[Futbal na Pacifických hrách 1983|1983]] - 2. miesto * [[Futbal na Pacifických hrách 1987|1987]] - ''Nezúčastnili sa'' * [[Futbal na Pacifických hrách 1991|1991]] - '''1. miesto''' * [[Futbal na Pacifických hrách 1995|1995]] - 3. miesto * [[Futbal na Pacifických hrách 2003|2003]] - '''1. miesto''' * [[Futbal na Pacifických hrách 2007|2007]] - 2. miesto * [[Futbal na Pacifických hrách 2011|2011]] - 4. miesto * [[Futbal na Pacifických hrách 2019|2019]] - 3. miesto == Zoznam trénerov == *{{Flagicon|SCO}} [[Danny McLennan]] (1993 – 1995) *{{Flagicon|FIJ}} [[Billy Singh]] (1995 – 2002) *{{Flagicon|AUS}} [[Les Scheinflug]] (2002) *{{Flagicon|AUS}} [[Tony Buesnel]] (2003 – 2004) *{{Flagicon|AUS}} [[Lee Sterrey]] (2005 – 2006) *{{Flagicon|URU}} [[Juan Carlos Buzzetti]] (2006 – 2009) *{{Flagicon|FIJ}} [[Yogendra Dutt]] (2009 – 2010) *{{Flagicon|FIJ}} [[Gurjit Singh]] (2011) *{{Flagicon|URU}} [[Juan Carlos Buzzetti]] (2011 – 2015) *{{Flagicon|AUS}} [[Frank Farina]] (2015 – 2016) *{{Flagicon|FRA}} [[Christophe Gamel]] (2016 – 2019) *{{Flagicon|DNK}} [[Flemming Serritslev]] (2020 –) == Zdroj == {{Preklad|en|Fiji national football team|1079898670}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Futbal na Fidži]] [[Kategória:Fidžijské národné družstvá]] hhwg7vzsdc79jcurgy2j3gl7b79hnc6 0 679573 8194905 7362536 2026-04-08T08:16:44Z Jetam2 30982 wl 8194905 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{NCL}} Nová Kaledónia|vzor_lp2=_thinredborder|Prvá účasť MR=[[Oceánsky pohár národov 1973|1973]]|Štarty MR=6|Kontinentálne majstrovstvá=[[Oceánsky pohár národov]]|Najvyššia prehra={{AUS|f|1}} 11-0 Nová Kaledónia {{NCL}} <br/> ([[Auckland]], [[Nový Zéland]]; 8. júl 2002)|Najvyššia výhra={{NCL}} Nová Kaledónia 18-0 {{GUM|f|1}} <br/> ([[Lae]], [[Papua Nová Guinea]]; 3. september 2011)|Prvý zápas={{NCL}} Nová Kaledónia 2-0 {{NZL|f|1}} <br/> ([[Noumeá]], [[Nová Kaledónia]]; 19. september 1951|ponožky2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|ľavéplece2=FFFFFF|vzor_t2=_newcaledonia1516a|vzor_pp2=_thinredborder|ponožky1=FF0000|Konfederácia=[[OFC]]|trenírky1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000|ľavéplece1=FF0000|vzor_tr1=_newcaledonia1718h|vzor_pp1=_newcaledonia1718h|vzor_t1=_newcaledonia1718h|vzor_lp1=_newcaledonia1718h|Rebríček FIFA=160. miesto|Kód FIFA=NCL|Najlepší strelec=[[Bertrand Kaï]] (23)|Najviac štartov=[[Bertrand Kaï]] (43)|Tréner=Dominique Wacalie|Najlepší výsledok MR=Druhé miesto ([[Oceánsky pohár národov 2008|2008]], [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]])}} '''Novokaledónske národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Nová Kaledónia|Novú Kaledóniu]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Oceánsky pohár národov]]. Najväčší úspech na Oceánskom pohári národov sú dve druhé miesta v roku [[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] a [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]]. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x''' Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |-bgcolor="#cc9966" |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] |Tretie miesto |3. miesto |-bgcolor="#cc9966" |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |Tretie miesto |3. miesto |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] | colspan="2" rowspan="3" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |Skupinová fáza |8. miesto |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |-bgcolor=silver |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] |Vicemajster |2. miesto |-bgcolor=silver |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |Vicemajster |2. miesto |-bgcolor="#cc9966" |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |Tretie miesto |3. mietso |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''6x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''2x''', Bronz - '''3x''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|New Caledonia national football team|1079204125}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Futbal v Novej Kaledónii|Národné]] [[Kategória:Novokaledónske národné družstvá|Futbal]] rqc3trjnz6smkrk8677qxlfpn14had1 0 679604 8194899 7362541 2026-04-08T07:57:28Z Jetam2 30982 wl 8194899 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{PNG}} Papua-Nová Guinea|trenírky1=F0F0F0|Konfederácia=[[OFC]]|Najviac štartov=[[Michael Foster]] (29)|Najlepší strelec=[[Reggie Davani]] (13)|Kód FIFA=PNG|Rebríček FIFA=162. miesto|vzor_lp1=_FPNI21h|vzor_pp1=_FPNI21h|vzor_tr1=_FPNI21h|vzor_t1=_FPNI2124h|ľavéplece1=323232|pravéplece1=323232|ponožky1=323232|telo1=4B4B4B|Tréner=Marcos Gusmão|vzor_pp2=_FPNI21a|vzor_lp2=_FPNI21a|vzor_tr2=_FPNI21a|vzor_t2=_FPNI2124a|ľavéplece2=B4140A|telo2=B4140A|pravéplece2=B4140A|trenírky2=B4140A|ponožky2=F0E60A|Prvý zápas={{FJI|f|1}} 3-1 Papu-Nová Guinea {{PNG}} <br/> ([[Suva]], [[Fidži]]; 29. august 1963)|Najvyššia výhra={{PNG}} Papua Nová Guinea 20-0 {{ASM|f|1}} <br/> ([[Nouméa]], [[Nová Kaledónia]]; 15. december 1987)|Najvyššia prehra={{AUS|f|1}} 11-2 Papua Nová Guinea {{PNG}} <br/> ([[Nouméa]], [[Nová Kaledónia]]; 26. február 1980) <br/> {{MYS|f|1}} 10-1 Papua Nová Guinea {{PNG}} <br/> ([[Jakarta]], [[Indonézia]]; 15. február 1976)|Kontinentálne majstrovstvá=[[Oceánsky pohár národov]]|Štarty MR=4|Prvá účasť MR=[[Oceánsky pohár národov 1980|1980]]|Najlepší výsledok MR=Druhé miesto ([[Oceánsky pohár národov 2016|2016]])}} '''Národné futbalové mužstvo Papuy Novej Guiney''' reprezentuje [[Papua-Nová Guinea|Papuu-Novú Guineu]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Oceánsky pohár národov]]. Na Oceánskom pohári národov sa predstavili štyrikrát ich najväčší úspech je druhé miesto na [[Oceánsky pohár národov 2016|Oceánskom pohári národov 2016]]. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Diskvalifikovaní'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x''' Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] | colspan="2" |Bez účasti |- |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |Štvrté miesto |6. miesto |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] | colspan="2" rowspan="3" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |Skupinová fáza |7. miesto |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |Skupinová fáza |7. miesto |- bgcolor="silver" |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''4x''' Zlato - '''0x''', Striebro - '''1x''', Bronz - '''0x''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|Papua New Guinea national football team|1079594501}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá|Papua-Nová Guinea]] [[Kategória:Futbal v Papui-Novej Guinei]] [[Kategória:Národné družstvá Papui-Novej Guiney|Futbal]] 1on7ygk0ad2zkx3068yxzuxtfq0nsy3 0 679611 8194906 7346310 2026-04-08T08:17:11Z Jetam2 30982 wl 8194906 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{SLB}} Šalamúnove ostrovy|Konfederácia=[[OFC]]|Tréner=Felipe Vega-Arango|Najviac štartov=[[Henry Fa'arodo]] (64)|Najlepší strelec=[[Commins Menapi]] (34)|Kód FIFA=SLB|Rebríček FIFA=137. miesto|ľavéplece1=FFE714|telo1=FFE714|pravéplece1=FFE714|trenírky1=1B4BF9|ponožky1=107244|telo2=107244|ľavéplece2=107244|pravéplece2=107244|trenírky2=107244|vzor_t2=_darkgreenhoops|ponožky2=FFE714|Prvý zápas={{SLB}} Šalamúnove ostrovy 6-3 [[Vanuatské národné futbalové mužstvo|Nové Hebridy]] {{VUT}} <br/> ([[Suva]], [[Fidži]]; 30. august 1963)|Najvyššia výhra={{SLB}} Šalamúnove ostrovy 16-0 {{COK|f|1}} <br/> ([[Papeete]], [[Tahiti]]; 21. august 1995)|Najvyššia prehra={{TAH|f|1}} 18-0 Šalamúnove ostrovy {{SLB}} <br/> ([[Suva]], [[Fidži]]; 8. december 1963)|Kontinentálne majstrovstvá=[[Oceánsky pohár národov]]|Štarty MR=7|Prvá účasť MR=[[Oceánsky pohár národov 1980|1980]]|Najlepší výsledok MR=Druhé miesto ([[Oceánsky pohár národov 2004|2004]])}} '''Národné futbalové mužstvo Šalamúnových ostrovov''' reprezentuje [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Oceánsky pohár národov]]. Na Oceánskom pohári národov sa predstavili sedemkrát. Ich najväčší úspech je druhé miesto v roku [[Oceánsky pohár národov 2004|2004]]. Po Novom Zélande sú Šalamúnove ostrovy najvyššie postavený tím z [[OFC]] v [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]] (137. miesto). == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] | colspan="2" |Bez účasti |- |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |Skupinová fáza |8. miesto |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] |Semifinále |4. miesto |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- bgcolor="#cc9966" |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |Tretie miesto |3. miesto |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |Skupinová fáza |6. miesto |- bgcolor="silver" |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] |Vicemajster |2. miesto |- |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''7x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''1x''', Bronz - '''1x''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|Solomon Islands national football team|1080414388}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá|Šalamúnové ostrovy]] [[Kategória:Národné družstvá Šalamúnových ostrovov]] [[Kategória:Futbal na Šalamúnových ostrovoch|Národné]] gyp36fupc75g2nkrtr0dnyqxz5nwk5e 0 679629 8194904 7345951 2026-04-08T08:16:14Z Jetam2 30982 wl 8194904 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{TON}} Tonga|ponožky1=FF0000|Najvyššia výhra={{TON}} Tonga 7-0 [[Mikronézske národné futbalové mužstvo|Mikronézia]] {{FSM}} <br/> ([[Nausori]], [[Fidži]]; 5. júl 2003)|Prvý zápas={{TAH|f|1}} 8-0 Tonga {{TON}} <br/> ([[Suva]], [[Fidži]]; 29. august 1979)|ponožky2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|ľavéplece2=FFFFFF|vzor_tr2=_adidasred|vzor_t2=_Tonga11Away|vzor_pp2=_Tonga11Away|vzor_lp2=_Tonga11Away|trenírky1=FF0000|Konfederácia=[[OFC]]|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000|ľavéplece1=FF0000|vzor_tr1=_adidaswhite|vzor_pp1=_Tonga11Home|vzor_t1=_Tonga11Home|vzor_lp1=_Tonga11Home|Rebríček FIFA=199. miesto|Kód FIFA=TON|Najlepší strelec=[[Unaloto Feao]] (7)|Najviac štartov=[[Kilifi Uele]] (26)|Tréner=Timote Moleni|Najvyššia prehra={{TON}} Tonga 0-22 {{AUS|f|1}} <br/> ([[Coffs Harbour]], [[Austrália]]; 9. apríl 2001)}} '''Tongské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Tonga|Tongu]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Oceánsky pohár národov]]. Tonga sa nikdy nekvalifikovala na Majstrovstvá sveta ani na Oceánsky pohár národov. V [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]] im patrí 199. miesto. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] | colspan="2" |''Neboli členom FIFA'' |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x''' Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] | colspan="2" rowspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] | colspan="2" rowspan="8" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] |- |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] |- |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |- |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''0x''' Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|Tonga national football team|1078223832}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Tongské národné družstvá]] [[Kategória:Futbal v Tonge]] trnrtm729hh0cfjmnm7xaiiaxrqi9rh 0 679633 8194900 7345976 2026-04-08T07:57:47Z Jetam2 30982 wl 8194900 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{VUT}} Vanuatu|vzor_t2=_vanuatu1617a|Prvá účasť MR=[[Oceánsky pohár národov 1973|1973]]|Štarty MR=9|Kontinentálne majstrovstvá=[[Oceánsky pohár národov]]|Najvyššia prehra={{NZL|f|1}} 9-0 Nové Hebridy {{VUT}} <br/> ([[Nouméa]], [[Nová Kaledónia]]; 4. október 1951)|Najvyššia výhra={{VUT}} Vanuatu 18-0 [[Kiribatské národné futbalové mužstvo|Kiribati]] {{KIR}} <br/> ([[Lautoka]], [[Fidži]]; 7. júl 2003)|Prvý zápas={{NZL|f|1}} 9-0 Nové Hebridy {{VUT}} <br/> ([[Nouméa]], [[Nová Kaledónia]]; 4. október 1951)|ponožky2=009033|trenírky2=009033|pravéplece2=009033|telo2=009033|ľavéplece2=009033|vzor_tr2=_vanuatu1617a|vzor_pp2=_vanuatu1617a|vzor_lp2=_vanuatu1617a|Konfederácia=[[OFC]]|trenírky1=000000|ponožky1=FFFF00|pravéplece1=FFFF00|telo1=FFFF00|ľavéplece1=FFFF00|vzor_tr1=_vanuatu1617h|vzor_pp1=_vanuatu1617h|vzor_t1=_vanuatu1617h|vzor_lp1=_vanuatu1617h|Rebríček FIFA=166. miesto|Kód FIFA=VUT|Najlepší strelec=[[Richard Iwai]] (20)|Najviac štartov=[[Richard Iwai]] (34)|Tréner=Etienne Mermer|Najlepší výsledok MR=Štvrté miesto ([[Oceánsky pohár národov 1973|1973]], [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]], [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]], [[Oceánsky pohár národov 2008|2008]])}} '''Vanuatské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Vanuatu]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Oceánsky pohár národov]]. Ich najväčší úspech na Oceánskom pohári národov je štvrté miesto v rokoch [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]], [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]], [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] a [[Oceánsky pohár národov 2008|2008]]. V rebríčku FIFA im patrí 166. miesto. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Oceánsky pohár národov == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 1973|1973]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{NCL}} [[Oceánsky pohár národov 1980|1980]] |Skupinová fáza |7. miesto |- |[[Oceánsky pohár národov 1996|1996]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 1998|1998]] |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{TAH}} [[Oceánsky pohár národov 2000|2000]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2002|2002]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{Minivlajka|Austrália}}[[Oceánsky pohár národov 2004|2004]] |Skupinová fáza |6. miesto |- |[[Oceánsky pohár národov 2008|2008]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{SLB}} [[Oceánsky pohár národov 2012|2012]] |Skupinová fáza |5. miesto |- |{{PNG}} [[Oceánsky pohár národov 2016|2016]] |Skupinová fáza |7. miesto |- |{{NZL}} [[Oceánsky pohár národov 2020|2020]] | colspan="2" |''Zrušené'' |- | colspan="3" |Účasť - '''9x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|Vanuatu national football team|1079900265}} {{Členovia OFC}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Futbal na Vanuatu]] [[Kategória:Vanuatské národné družstvá]] 7dy4exgplii1qjewmqj9zxk86n3s8d0 0 681431 8194893 7362601 2026-04-08T07:54:09Z Jetam2 30982 wl 8194893 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Deep Purple]] | Názov = The House of Blue Light | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Hard rock]] [[Heavy metal]] | Dĺžka = 50:38 (1987- CD verzia) | Dátum vydania = apríl–september 1986 | Miesto nahratia = august 1984<br />The Playhouse, [[Stowe, Vermont]], USA<br />[[Le Mobile]] Studio | Popis = | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Producent = [[Roger Glover]] & Deep Purple | Skladateľ = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Perfect Strangers]]<br />(1984) | Tento album = The House of Blue Light<br />(1987) | Nasledujúci album = [[Slaves and Masters]]<br />(1990) | Allmusic = | Misc = | Recenzie = * [[AllMusic]] - {{Rating|3|5}}<ref>{{cite web | url= http://www.allmusic.com/album/the-house-of-blue-light-r5344/review | title = Deep Purple The House of Blue Light review | access-date = 17 September 2011 | last=Rivadavia | first= Eduardo | work = [[AllMusic]] | publisher = [[Rovi Corporation]]}}</ref> * '[[Martin Popoff|Collector's Guide to Heavy Metal]]'' - 10/10<ref name="martin" >{{cite book | last1 = Popoff | first1 = Martin | author-link1 = Martin Popoff | title = The Collector's Guide to Heavy Metal: Volume 2: The Eighties | publisher = [[Collector's Guide Publishing]] | date = 1 November 2005 | location = [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] | isbn = 978-1894959315 | page=91}}</ref> * ''[[Kerrang!]]'' - {{Rating|4.5|5}}<ref>{{cite web| last = Simmons | first = Sylvie | author-link = Sylvie Simmons | magazine = [[Kerrang!]] | title = Deep Purple 'The House of Blue Light' | issue = 137 | date = 8 January 1987 | location = London, UK | pages = 10–11}}</ref> * ''[[Rolling Stone]]'' - (favourable)<ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/albumreviews/the-house-of-blue-light-19870226 |title=Deep Purple: The House Of Blue Light |last=Fricke |first=David |author-link=David Fricke |magazine=[[Rolling Stone]] |date=26 February 1987 |access-date=8 February 2017 }}</ref> {{Single | Názov = The House of Blue Light | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = Call of the Wild | Singel 1 dátum = január 1987 <ref>{{cite web|url=https://dutchcharts.nl/showitem.asp?interpret=Deep+Purple&titel=Call+Of+The+Wild&cat=s|title=Deep Purple singles}}</ref> | Singel 2 = Bad Attitude | Singel 2 dátum = 1987 | Singel 3 = | Singel 3 dátum = | Singel 4 = | Singel 4 dátum = | Singel 5 = | Singel 5 dátum = | Singel 6 = | Singel 6 dátum = | Singel 7 = | Singel 7 dátum = | Singel 8 = | Singel 8 dátum = | Singel 9 = | Singel 9 dátum = | Singel 10 = | Singel 10 dátum = | Singel 11 = | Singel 11 dátum = | Singel 12 = | Singel 12 dátum = }} }} '''''The House of Blue Light''''' je dvanásty [[štúdiový album]] britskej [[rock]]ovej skupiny [[Deep Purple]]. Album vyšiel v roku 1987. Je to druhý projekt, ktorý nahrala obnovená zostava, označovaná ako Mark II (skrátene aj Mk 2) a šiesty album, ktorý spolu títo členovia skupiny nahrali. ==Zoznam skladieb== <u>Poznámka</u>: Niekoľko skladieb na LP a kazetových verziách je kratších ako na pôvodnom CD vydanom v roku 1987. Pri remastrovanom CD z roku 1999 boli použité pôvodné master pásky pre vinylový album, čo znamená, že aj jeho dĺžka je kratšia ako pri pôvodnej verzii CD. Autormi všetkých skladieb sú [[Ritchie Blackmore]], [[Ian Gillan]] a [[Roger Glover]], okrem uvedených výnimiek. ===Edícia z roku 1987 na CD === {{Zoznam skladieb | titul1 = Bad Attitude | poznámka1 = Blackmore, Gillan, Glover, Lord | dĺžka1 = 5:04 | titul2 = The Unwritten Law | poznámka2 = Blackmore, Gillan, Glover, Paice | dĺžka2 = 4:54 | titul3 = Call of the Wild | poznámka3 = Gillan, Blackmore, Glover, Lord | dĺžka3 = 4:48 | titul4 = Mad Dog | dĺžka4 = 4:36 | titul5 = Black & White | poznámka5 = Blackmore, Gillan, Glover, Lord | dĺžka5 = 4:39 | titul6 = Hard Lovin' Woman | dĺžka6 = 3:25 | titul7 = The Spanish Archer | dĺžka7 = 5:31 | titul8 = Strangeways | dĺžka8 = 7:36 | titul9 = Mitzi Dupree | dĺžka9 = 5:05 | titul10 = Dead or Alive | dĺžka10 = 5:00 }} ===Vinyl, audiokazeta a CD z roku 1999 === {{Zoznam skladieb | titul1 = Bad Attitude | poznámka1 = Blackmore, Gillan, Glover, Lord | dĺžka1 = 4:32 | titul2 = The Unwritten Law | poznámka2 = Blackmore, Gillan, Glover, Paice | dĺžka2 = 4:34 | titul3 = Call of the Wild | poznámka3 = Gillan, Blackmore, Glover, Lord | dĺžka3 = 4:48 | titul4 = Mad Dog | dĺžka4 = 4:29 | titul5 = Black & White | poznámka5 = Blackmore, Gillan, Glover, Lord | dĺžka5 = 3:39 | titul6 = Hard Lovin' Woman | dĺžka6 = 3:25 | titul7 = The Spanish Archer | dĺžka7 = 4:56 | titul8 = Strangeways | dĺžka8 = 5:56 | titul9 = Mitzi Dupree | dĺžka9 = 5:05 | titul10 = Dead or Alive | dĺžka10 = 4:42 }} ==Výroba albumu== ;Deep Purple * [[Ian Gillan]] – spev, harmonika * [[Ritchie Blackmore]] – gitary * [[Jon Lord]] – organ, klávesy * [[Roger Glover]] – basová gitara, syntetizátor * [[Ian Paice]] – bicie nástroje, perkusie ;Produkcia * Producenti: Roger Glover, Deep Purple * Nahrávacie miesto: Playhouse, Stowe, Vermont, [[Le Mobile|Le Mobile Studio]] (operátor štúdia bol Guy Charbonneau) * Mixovanie: Harry Schnitzler, Union Studios, Mníchov, Nemecko * Technik nahrávania: Nick Blagona * Mastering: [[Greg Calbi]], štúdio [[Sterling Sound]], New York == Referencie == {{Referencie}} {{Deep Purple}} [[Kategória:Albumy Deep Purple]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1987]] 6vr1wn5wuwgbvq28c468zygmoi00fyh 0 681454 8194892 7362778 2026-04-08T07:53:43Z Jetam2 30982 wl 8194892 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Deep Purple]] | Názov = Slaves and Masters | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Hard rock]]<br />[[pop rock]] | Dĺžka = 46:51 | Dátum vydania = 5. október 1990 | Miesto nahratia = prvý polrok 1990<br />Greg Rike Productions, Altamonte Springs, Florida<br />Sountec Studios, Connecticut<br />[[Avatar Studios|The Powerstation]], New York City | Popis = | Vydavateľ = [[RCA Records|RCA]] | Producent = [[Roger Glover]] | Skladateľ = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[The House of Blue Light]]<br />(1987) | Tento album = Slaves and Masters<br />(1990) | Nasledujúci album = [[The Battle Rages On...]]<br />(1993) | Allmusic = | Misc = | Recenzie = * [[AllMusic]] - {{Rating|2|5}}<ref name="allmusic" >{{cite web |url=http://www.allmusic.com/album/slaves-and-masters-mw0000207498 |title=Deep Purple – Slaves and Masters review |last=Henderson |first=Alex |work=[[AllMusic]] |publisher=[[Rovi Corporation]] |access-date=29 April 2014 }}</ref> * ''[[Martin Popoff|Collector's Guide to Heavy Metal]]'' - 7/10<ref name="martin" >{{cite book | last1 = Popoff | first1 = Martin | author-link1 = Martin Popoff | title = The Collector's Guide to Heavy Metal: Volume 3: The Nineties | publisher = [[Collector's Guide Publishing]] | date = 1 August 2007 | location = [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] | page=108 |isbn = 978-1-894959-62-9}}</ref> * ''[[Record Collector]]'' - {{Rating|3|5}}<ref name="collector" >{{cite web |title=Deep Purple – Deep Purple Slaves and Masters |magazine=[[Record Collector]] |date=October 2013 |last=McIver |first=Joel |author-link=Joel McIver |issue=419 |url=http://recordcollectormag.com/reviews/deep-purple-slaves-and-masters |access-date=29 April 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160305121343/http://recordcollectormag.com/reviews/deep-purple-slaves-and-masters| archivedate=5 March 2016}}</ref> {{Single | Názov = Slaves and Masters | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = King of Dreams | Singel 1 dátum = október 1990 <ref>{{cite web|url=https://www.oricon.co.jp/prof/108422/products/58750/1/|title=Deep Purple singles}}</ref> | Singel 2 = Love Conquers All | Singel 2 dátum = február 1991 <ref>{{cite web|url=https://www.oricon.co.jp/prof/108422/products/58753/1/|title=Deep Purple singles}}</ref> | Singel 3 = | Singel 3 dátum = | Singel 4 = | Singel 4 dátum = | Singel 5 = | Singel 5 dátum = | Singel 6 = | Singel 6 dátum = | Singel 7 = | Singel 7 dátum = | Singel 8 = | Singel 8 dátum = | Singel 9 = | Singel 9 dátum = | Singel 10 = | Singel 10 dátum = | Singel 11 = | Singel 11 dátum = | Singel 12 = | Singel 12 dátum = }} }} '''''Slaves and Masters''''' je trinásty [[štúdiový album]] britskej [[rock]]ovej kapely [[Deep Purple]]. Album vyšiel 5. októbra 1990. Je to jediný album, ktorýnaspieval bývalý spevák kapely [[Rainbow]], [[Joe Lynn Turner]]. S kapelou Deep Purple sa Turner spojil v predošlom roku po odchode [[Ian Gillan|Iana Gillana]]. Pred Turnerovým príchodom kapely uvažovala o spevákovi [[Jimi Jamison|Jimovi Jamisonovi]] zo skupiny [[Survivor]].<ref>{{cite web |title=interview with Jon Lord |work=The Jon Lord Fan Site – Pictured Within |url=http://www.picturedwithin.com/interviews/tbro_int.html |date=January 1994 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100517061304/http://www.picturedwithin.com/interviews/tbro_int.html |archive-date=17 May 2010 |df=dmy-all }}</ref> Po svojom vydaní sa album ''Slaves and Masters'' dostal na 87. miesto amerického rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref name="US">{{cite web|url=http://www.billboard.com/artist/300672/deep%20purple/chart?f=305|title=Deep Purple Chart History: Billboard 200|magazine= [[Billboard (magazine)|Billboard]] |access-date=5 February 2017}}</ref> Album dramaticky padala oproti očakávaniam a v porovnaní s predošlým projektom kapely Deep Purple, ''[[The House of Blue Light]]'', ktorý naspieval Ian Gillan a bol v amerických rebríčkoch na. 34. pozícii.<ref name="US" /> Nahrávka pre soundtrack k filmu ''[[Fire, Ice and Dynamite]]'' bola vyprodukovaná bez [[Jon Lord|Jona Lorda]], štvorčlennou zostavou kapely, ktorá dostala prívlastok Mark V. Napriek nižšiemu predaj albumu mali Deep Purple v roku 1991 k nemu hlavne v Európe relatívne úspešné turné. Turner bol stálym členom kapely, no keď v roku 1992 začali písať a nahrávať svoj ďalší album, pod nátlakom manažérov, ktorí pripravovali turné k 25. výročiu Deep Purple, sa nakoniec rozhodli Gillana do originálnej zostavy vrátiť. V štúdiu v roku 1993 bez Turnera vyprodukovali nasledujúci album [[The Battle Rages On...|''The Battle Rages On...'']]Svoje nápady, ktoré mal pripravené pre albumy kapely Deep Purple neskôr Turner využil v svojich sólových projektoch. ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | autorstvo = áno | titul1 = King of Dreams | skladateľ1 = [[Ritchie Blackmore]], [[Joe Lynn Turner]], [[Roger Glover]] | dĺžka1 = 5:26 | titul2 = The Cut Runs Deep | skladateľ2 = Blackmore, Turner, Glover, [[Jon Lord]], [[Ian Paice]] | dĺžka2 = 5:42 | titul3 = Fire in the Basement | skladateľ3 = Blackmore, Turner, Glover, Lord, Paice | dĺžka3 = 4:43 | titul4 = Truth Hurts | skladateľ4 = Blackmore, Turner, Glover | dĺžka4 = 5:14 | titul5 = Breakfast in Bed | skladateľ5 = Blackmore, Turner, Glover | dĺžka5 = 5:17 | titul6 = Love Conquers All | skladateľ6 = Blackmore, Turner, Glover, Lord | dĺžka6 = 3:47 | titul7 = Fortuneteller | skladateľ7 = Blackmore, Turner, Glover, Lord, Paice | dĺžka7 = 5:49 | titul8 = Too Much Is Not Enough | skladateľ8 = Turner, Bob Held, [[Al Greenwood]] | dĺžka8 = 4:17 | titul9 = Wicked Ways | skladateľ9 = Blackmore, Turner, Glover, Lord, Paice | dĺžka9 = 6:33 }} *na vinylovej edícii bola nahrávka „Fortuneteller“ na štvrtom mieste {{Zoznam skladieb | autorstvo = áno | collapsed = yes | Hlavička = bonusy na remastrovanej edícii z roku 2012 | titul10 = Slow Down Sister | skladateľ10 = Blackmore, Turner, Glover, Lord, Paice | dĺžka10 = 5:57 | titul11 = Love Conquers All | poznámka11 = verzia pre singel | dĺžka11 = 3:25 }} {{Zoznam skladieb | collapsed = yes | Hlavička = bonusy na remastrovanej edícii z roku 2013 | titul10 = Love Conquers All | poznámka10 = verzia pre singel | dĺžka10 = 3:25 | titul11 = King of Dreams | poznámka11 = verzia pre singel | dĺžka11 = 4:51 | titul12 = Slow Down Sister | dĺžka12 = 5:57 }} {{Zoznam skladieb | autorstvo = áno | collapsed = yes | Hlavička = Fire Ice & Dynamite (hudba z pôvodného soundtracku) | titul1 = Fire, Ice & Dynamite | skladateľ1 = Blackmore, Glover, Turner | dĺžka1 = 3:25 }} ==Výroba albumu== ;Deep Purple * [[Joe Lynn Turner]] – spev * [[Ritchie Blackmore]] – gitary * [[Jon Lord]] – organ, klávesy, sláčikové aranžmány * [[Roger Glover]] – basová gitara, klávesy, mixovanie, produkcia * [[Ian Paice]] – bicie nástroje ;Ďalší hudobníci * Sláčikový orchester pod vedením Jesseho Levyho ;Produkcia * Nahrávacie miesta: Greg Rike Productions, Orlando, Florida, Sountec Studios Inc. a the Powerstation, New York * Technik nahrávania: Nick Blagona * Dodatočné mixovanie: Nick Blagona, The Powerstation * Raymond D'Addario – asistent produkcie * Wally Walters, Peter Hodgson, Matthew Lamonica, Dan Gellert - technická spolupráca * Mastering: [[Greg Calbi]], štúdio [[Sterling Sound]], New York == Referencie == {{Referencie}} {{Deep Purple}} [[Kategória:Albumy Deep Purple]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1990]] ri9tqgqnedbfan2bhjzx06qmjyyjreo 0 681468 8194891 7362990 2026-04-08T07:53:13Z Jetam2 30982 wl 8194891 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Deep Purple]] | Názov = The Battle Rages On... | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Hard rock]] | Dĺžka = 50:17 | Dátum vydania = 19. júl 1993 (Európa) | Miesto nahratia =[[Bearsville Studios]], [[Bearsville]], New York<br />Red Rooster Studios, [[Tutzing]], [[Nemecko]]<br />Greg Rike Studios, [[Altamonte Springs]], [[Florida]] | Popis = | Vydavateľ = [[RCA Records|RCA]] | Producent = [[Thom Panunzio]], [[Roger Glover]] | Skladateľ = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Slaves and Masters]]<br />(1990) | Tento album = The Battle Rages On...<br />(1993) | Nasledujúci album = [[Purpendicular]]<br />(1996) | Allmusic = | Misc = | Recenzie = * [[AllMusic]] - {{Rating|3|5}}<ref>{{cite web | url = http://www.allmusic.com/album/the-battle-rages-on-mw0000619719/releases | title = Deep Purple The Battle Rages On... review | access-date = 1 March 2014 | work = [[Allmusic]] | publisher = [[Rovi Corporation]]}}</ref> * [[Blogcritics]] - (mixed)<ref>{{cite web | url = http://blogcritics.org/music-review-deep-purple-the-battle/ | title = Music Review: Deep Purple – The Battle Rages On | access-date = 10 February 2017 | last = Bowling | first = David | date = 21 December 2011 | magazine = [[Blogcritics]]}}</ref> * ''[[Martin Popoff|Collector's Guide to Heavy Metal]]'' - 8/10<ref name="martin" >{{cite book | last1 = Popoff | first1 = Martin | author-link1 = Martin Popoff | title = The Collector's Guide to Heavy Metal: Volume 3: The Nineties | publisher = [[Collector's Guide Publishing]] | date = 1 August 2007 | location = [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] | pages=108–109 |isbn = 978-1-894959-62-9}}</ref> * ''[[Rock Hard]]'' - 7.0/10<ref>{{cite web| title = Deep Purple – The Battle Rages On | magazine = [[Rock Hard]]| date = August 1993 | first = Matthias | last = Breusch | issue = 75| url = http://www.rockhard.de/megazine/reviewarchiv/review-anzeigen/8913-the-battle-rages-on.html | access-date = 2 March 2014 | language= de}}</ref> * ''[[Metal Hammer]]'' (GER) - 7/7<ref>{{cite web | title = Deep Purple – The Battle Rages On | magazine = [[Metal Hammer]] | date = August 1993 | issue = 54| url = https://www.metal-hammer.de/reviews/deep-purple-the-battle-rages-on/ | access-date = 2 March 2014 | language= de}}</ref> {{Single | Názov = The Battle Rages On... | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = Anya | Singel 1 dátum = 27. júl 1993 (JPN) <ref>{{cite web|url=https://www.oricon.co.jp/prof/108422/products/58809/1/|title=Deep Purple singles}}</ref> | Singel 2 = Time to Kill | Singel 2 dátum = 1993 (EU) | Singel 3 = | Singel 3 dátum = | Singel 4 = | Singel 4 dátum = | Singel 5 = | Singel 5 dátum = | Singel 6 = | Singel 6 dátum = | Singel 7 = | Singel 7 dátum = | Singel 8 = | Singel 8 dátum = | Singel 9 = | Singel 9 dátum = | Singel 10 = | Singel 10 dátum = | Singel 11 = | Singel 11 dátum = | Singel 12 = | Singel 12 dátum = }} }} '''''The Battle Rages On...''''' je štrnásty štúdiový album britskej [[hard rock]]ovej kapely [[Deep Purple]]. Album bol v Európe vydaný dňa 19. júla 1993. Je to posledný album, ktorý spolu nahrala zostava kapely, označovaná ako Mark II (skrátene aj Mk 2), ktorá sa spojila už druhýkrát od ich prvého rozpadu (k prvému spojeniu došlo v roku 1984, pri relaizovaní ich projektu, ktorým bol album ''[[Perfect Strangers]]''). Potom, ako od kapely odišiel [[Joe Lynn Turner]], mal byť spevákom, s ktorými by nahrali nový album [[Mike DiMeo]].<ref>{{Cite web|url=http://rnruniverse.proboards.com/thread/10829/mike-dimeo-riot-lizards-masterplan|title = Mike DiMeo of Riot/The Lizards/Masterplan &#124; Rikki Rampage's WORLD OF ROCK Forum}}</ref> Koncom roku 1992 sa ku skupine pripojil [[Ian Gillan]], s ktorým prerobili väčšinu nahrávaok, ktoré boli pripravené s Turnerom a DiMeom. Po vyhodení Turnera z kapely [[Ritchie Blackmore]] nazýval pripravený materiál albumu „pastvou pre dobytok“ („The cattle grazes on“).<ref>{{cite web |url=http://teamrock.com/feature/2005-03-09/welcome-back-joe-lynn-turner |title=Welcome Back... Joe Lynn Turner |last=Barton |first=Geoff |author-link=Geoff Barton |publisher=TeamRock.com |date=9 March 2005 |access-date=22 March 2017}}</ref> Niekoľko hudobných nápadov, ktoré mal pripravené na album ''The Battle Rages On...'' potom Turner použil v svojich sólových projektoch. Po koncerte vo Fínskych Helsinkách dňa 17. novembra bol Blackmore znechutený údajne chabou melodičnosťou nového repertoáru a od kapely náhle a definitívne odišiel. Dočasne ho na zvyšok turné potom v Deep Purple nahradil americký gitarista [[Joe Satriani]]. ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | Všetko zložené jedným človekom = [[Ritchie Blackmore]], [[Ian Gillan]] a [[Roger Glover]], okrem uvedených výnimiek | titul1 = The Battle Rages On | dĺžka1 = 5:56 | poznámka1 = Blackmore, Gillan, [[Jon Lord]], [[Ian Paice]] | titul2 = Lick It Up | dĺžka2 = 3:59 | titul3 = Anya | dĺžka3 = 6:32 | poznámka3 = Blackmore, Gillan, Glover, Lord | titul4 = Talk About Love | dĺžka4 = 4:11 | titul5 = Time to Kill | dĺžka5 = 5:49 | titul6 = Ramshackle Man | dĺžka6 = 5:34 | titul7 = A Twist in the Tale | dĺžka7= 4:17 | titul8 = Nasty Piece of Work | dĺžka8= 4:43 | poznámka8 = Blackmore, Gillan, Glover, Lord | titul9 = Solitaire | dĺžka9 = 4:42 | titul10 = One Man's Meat | dĺžka10 = 4:38 }} ==Výroba albumu== ;Deep Purple * [[Ian Gillan]] – spev * [[Ritchie Blackmore]] – gitary * [[Jon Lord]] – organ, klávesy * [[Roger Glover]] – basová gitara * [[Ian Paice]] – bicie nástroje ;Produkcia *Producenti: [[Thom Panunzio]], Roger Glover * Výroba nahrávok: Thom Panunzio, [[Bearsville Studios]], New York ** technici: Bill Kennedy, Mike Reiter * Nahrávky spevu a prídavkov: ** Red Rooster Studios (technik: Hans Gemperle), Tutzing, Nmemcko, ** Greg Rike Studios (technik: Jason Corsaro, asistenti: Wally Walton, Darren Schneider), Orlando, Florida. * Mixovanie: Pat Regan, Roger Glover v štúdiách: ** Sound on Sound Recording (technik: Pat Regan, asistenti: John Siket, Devin Emke a Peter Beckeman), New York, ** Ambient Recording Company (technik: Pat Regan, asistent: Mark Conese), Connecticut *Mastering: [[George Marino]], v štúdiu [[Sterling Sound]], New York. == Referencie == {{Referencie}} {{Deep Purple}} [[Kategória:Albumy Deep Purple]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1993]] 050tmgjrvweh6oxinnax5fis10mpy3l 0 681521 8194890 7862382 2026-04-08T07:52:45Z Jetam2 30982 wl 8194890 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Deep Purple]] | Názov = Purpendicular | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Hard rock]] | Dĺžka = 62:16 | Dátum vydania = 17. február 1996 | Miesto nahratia = Greg Rike Studios, [[Altamonte Springs]], [[Florida]] | Popis = | Vydavateľ = [[RCA Records|RCA]] | Producent = Deep Purple | Skladateľ = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album =[[The Battle Rages On...]]<br />(1993) | Tento album = Purpendicular<br />(1996) | Nasledujúci album = [[Abandon (album)|Abandon]]<br />(1998) | Allmusic = | Misc = | Recenzie = * [[AllMusic]] - {{Rating|3|5}}<ref>{{cite web | url =https://www.allmusic.com/album/purpendicular-mw0000183365 | title = Purpendicular Review by Glen Miller | access-date = 2. máj 2022 | last = Miller | first = Glen | date = | publisher = [[Allmusic]]}}</ref> * [[Blogcritics]] - (favourable)<ref>{{cite web | url = http://blogcritics.org/music-review-deep-purple-purpendicular/ | title = Music Review: Deep Purple – Purpendicular | access-date = 14 February 2017 | last = Bowling | first = David | date = 14 February 2017 | publisher = [[Blogcritics]]}}</ref> * ''[[Martin Popoff|Collector's Guide to Heavy Metal]]'' - 10/10<ref name="martin" >{{cite book | last1 = Popoff | first1 = Martin | author-link1 = Martin Popoff | title = The Collector's Guide to Heavy Metal: Volume 3: The Nineties | publisher = [[Collector's Guide Publishing]] | date = 1 August 2007 | location = [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] | pages=109–110 |isbn = 978-1-894959-62-9}}</ref> {{Single | Názov = Purpendicular | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = Sometimes I Feel Like Screaming | Singel 1 dátum = 1996 (Európa) | Singel 2 = The Aviator | Singel 2 dátum = 1996 (Nemecko) | Singel 3 = | Singel 3 dátum = | Singel 4 = | Singel 4 dátum = | Singel 5 = | Singel 5 dátum = | Singel 6 = | Singel 6 dátum = | Singel 7 = | Singel 7 dátum = | Singel 8 = | Singel 8 dátum = | Singel 9 = | Singel 9 dátum = | Singel 10 = | Singel 10 dátum = | Singel 11 = | Singel 11 dátum = | Singel 12 = | Singel 12 dátum = }} }} '''''Purpendicular''''' je pätnásty [[štúdiový album]] britskej [[rock]]ovej kapely [[Deep Purple]]. Album vyšiel v roku 1996. Je to prvý album, ktorý s nimi nahral gitarista [[Steve Morse]], ktorý predtým účinkoval v skupine [[Dixie Dregs]]. Steve Morse oficiálne v kapele Deep Purple nahradil [[Ritchie Blackmore|Ritchieho Blackmorea]]. ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | Všetko zložené jedným človekom = [[Ian Gillan]], [[Roger Glover]], [[Jon Lord]], [[Steve Morse]], [[Ian Paice]] | titul1 = Vavoom: Ted the Mechanic | dĺžka1 = 4:16 | titul2 = Loosen My Strings | dĺžka2 = 5:57 | titul3 = Soon Forgotten | dĺžka3 = 4:47 | titul4 = Sometimes I Feel Like Screaming | dĺžka4 = 7:29 | titul5 = Cascades: I'm Not Your Lover | dĺžka5 = 4:43 | titul6 = The Aviator | dĺžka6 = 5:20 | titul7 = Rosa's Cantina | dĺžka7 = 5:10 | titul8 = A Castle Full of Rascals | dĺžka8 = 5:11 | titul9 = A Touch Away | dĺžka9 = 4:36 | titul10 = Hey Cisco | dĺžka10 = 5:53 | titul11 = Somebody Stole My Guitar | dĺžka11 = 4:09 | titul12 = The Purpendicular Waltz | dĺžka12 = 4:45 }} {{Zoznam skladieb | collapsed = yes | Hlavička = Japanese and US edition bonus tracks | titul13 = (empty track) | titul14 = Don't Hold Your Breath | dĺžka14 = 4:39 }} {{Zoznam skladieb | collapsed = yes | Hlavička = Expanded edition bonus tracks | titul13 = Don't Hold Your Breath | titul14 = Sometimes I Feel Like Screaming | poznámka14 = single edit }} ==Výroba albumu== ;Deep Purple *[[Ian Gillan]] – [[spev]], [[harmonika]] *[[Steve Morse]] – [[Elektrická gitara|gitary]], vokály<ref>{{Cite web|url=https://deep-purple.com/band/steve-morse/|title=Steve Morse|date=2010-09-21|website=Deep Purple|language=en-US|access-date=2020-04-13|accessdate=2022-05-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220421224055/https://deep-purple.com/band/steve-morse/|archivedate=2022-04-21}}</ref> *[[Jon Lord]] – [[Klávesové nástroje]] *[[Roger Glover]] – [[Basová gitara]] *[[Ian Paice]] – [[bicie nástroje]] ;Produkcia *Darren Schneider, Keith Andrews – technici, mixovanie v Parc Studios, Orlando, Florida *Adam Barber – asistent technikov *[[Greg Calbi]] – mastering v štúdiu [[Masterdisk]], New York == Referencie == {{Referencie}} {{Deep Purple}} [[Kategória:Albumy Deep Purple]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1996]] 7u0nwl8lnu6h3e2tu5ne1he8rpm4eek 0 692453 8194939 8193614 2026-04-08T11:56:43Z Peťo1PDN 265826 8194939 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />Laura Arcolinová<br />Ivana Gáborík (2. diel)<br >Dagmar Hubová (5. diel)<br />[[Zuzana Fialová]] (6. diel)<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Expo Aréna]], [[Incheba]] | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. marec]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Laura Arcolinová | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | - | - | - |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |- | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | |- | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série | Dominika Rošková | |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | |- | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Kristián Baran]] | | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | | | | | | 30.20 |- | [[Jakub Jablonský]] | | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | | | | | | 32.00 |- | [[Ján Koleník]] | | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | | | | | | 34.80 |- | [[Gabriela Marcinková]] | | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | | | | | | 30.40 |- | [[Nela Pocisková]] | | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | | | | | | 31.60 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | | {{green|'''35'''}} | 27 | 34 | 35 | 35 | | | | | | 33.20 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | 8 | 9 | 9 | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | 5 | 5 | 6 | 24 | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 5 | 5 | 7 | 24 | =6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | 6 | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 8 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | 7 | 5 | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 7 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]] *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Cha-cha | 7 | 7 | 7 | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Cha-cha | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 7 | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | Cha-cha | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | 7 | 8 | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | 7 | 9 | 7 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | 10 | 9 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | 10 | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 8 | 35 | 3. |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] 7v74pp0wnvj5cqaksruxt5cyw79untf 0 696665 8194776 8167203 2026-04-08T05:15:18Z Akul59 168826 autoritné údaje 8194776 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Pavelková | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | región1 = | okres = [[Revúca (okres)|Revúca]] | okres1 = | obec = [[Muráň (obec)|Muráň]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Muránska planina]] | časť = | povodie = [[Slaná]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1144.4 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.7578 | zemepisná dĺžka = 20.0016 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = z [[Muráň (obec)|Muráňa]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | lokátor1 = Banskobystrický kraj }} '''Pavelková'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1144.4}}<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|61}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad [[Muráň (obec)|Muráňom]], približne {{Km|11|m|w}} severozápadne od [[Revúca (mesto)|Revúcej]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.00158&y=48.75785&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v juhozápadnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Muránska planina|geomorfologickom podcelku Muránska planina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-07 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v okrese [[Revúca (okres)|Revúca]] a na katastrálnom území obce [[Muráň (obec)|Muráň]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-07 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližším sídlom je juhovýchodne situovaný [[Muráň (obec)|Muráň]], východne sa nachádza [[Muránska Huta]], severne [[Vaľkovňa]], [[Pohorelá]] a [[Heľpa]] a juhozápadne [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]].<ref name="mapa"/> Vrch leží v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] a južné svahy patria do národnej prírodnej rezervácie [[Hrdzavá]].<ref name=M/> == Opis == Pavelková leží na južnom okraji rozsiahlej planiny, zaberajúcej strednú časť [[Muránska planina|Muránskej planiny]]. Severne sa nachádza [[Kľak (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kľak]] ({{Mnm|1409}}), [[Rácovo]] ({{Mnm|1089}}), [[Gindura]] ({{Mnm|1099}}) a [[Veľký Cigán]] ({{Mnm|1235}}), východne [[Lopušná (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Lopušná]] ({{Mnm|1125}}), [[Čelo (vrch v Stolických vrchoch)|Čelo]] ({{Mnm|1210}}), [[Šiance (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Šiance]] ({{Mnm|1042}}), [[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 935 m)|Cigánka]] ({{Mnm|935}}), [[Kyprov]] ({{Mnm|1391}}) a [[Stolica (vrch)|Stolica]], južne [[Krížna poľana]] ({{Mnm|1018}}), [[Vrbiarka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Vrbiarka]] ({{Mnm|1127}}) a [[Macov vrch]] ({{Mnm|1096}}) a západne [[Hajnáš]] ({{Mnm|1019}}), [[Ostrica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Ostrica]] ({{Mnm|1223}}), [[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)|Vysoký vrch]] ({{Mnm|1263}}), [[Malá Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Malá Stožka]] ({{Mnm|1204}}) a [[Veľká Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Veľká Stožka]] ({{Mnm|1297}}).<ref name=M>''Stolické vrchy. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Túto časť planiny odvodňuje [[Hrdzavý potok]] do rieky [[Muráň (rieka)|Muráň]] v povodí [[Slaná|Slanej]]. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067272369&x=20.0002965&y=48.7585322&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné ojedinele pozorovať najmä okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]], [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], [[Stolické vrchy|Stolických]] a [[Veporské vrchy|Veporských vrchov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.75785&lng=20.00158&ele=1144&azi=26.12&alt=-7.24&fov=45&cfg=s&name=48.75785%c2%b0N%2c%2020.00158%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no južným a západným úbočím vedie Hrdzavou dolinou {{Turistická značka|žltá}} žlto značený turistický chodník z obce [[Muráň (obec)|Muráň]] na rázc. Nižná Kľaková. Severne prechádza tiež {{Turistická značka|červená}} červený chodník z [[Veľká lúka (Muránska planina)|Veľkej lúky]] cez rázc. Maretkiná na rázc. Studňa na Muránskej planine.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Muránska planina]] * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.00158&y=48.75785&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Vrchy v Muránskej planine]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Revúca]] [[Kategória:Muráň (obec)]] jmhdsvbts2lxzl4usjn1bt51usn2hfn 0 696772 8194770 7815626 2026-04-08T04:33:20Z Akul59 168826 autoritné údaje 8194770 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Ostrica | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | región1 = | okres = [[Revúca (okres)|Revúca]] | okres1 = [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | obec = [[Muráň (obec)|Muráň]] | obec1 = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Muránska planina]] | časť = | povodie = [[Slaná]] | povodie1 = [[Rimava (rieka)|Rimava]] | nadmorská výška = 1222.8 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.7395 | zemepisná dĺžka = 19.9682 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke z [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | lokátor1 = Banskobystrický kraj }} '''Ostrica'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1222.8}}<ref name=M/><ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|61}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad [[Muráň (obec)|Muráňom]], približne {{Km|6|m|w}} severne od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.96821&y=48.73955&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v juhozápadnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Muránska planina|geomorfologickom podcelku Muránska planina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-10 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], na hranici okresov [[Revúca (okres)|Revúca]] a [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Muráň (obec)|Muráň]] a mesta [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-10 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú východne situovaný [[Muráň (obec)|Muráň]], [[Muránska Lehota]] a [[Muránska Dlhá Lúka]] a južne ležiaci [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], západne sa nachádza [[Pohronská Polhora]].<ref name="mapa"/> Vrch leží v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]].<ref name=M/> == Opis == Ostrica leží v strednej časti [[Muránska planina|Muránskej planiny]], v nevýraznom hrebeni vedúcom od [[Kľak (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kľaku]] ({{Mnm|1409}}) južným smerom na [[Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Šarkanicu]] ({{Mnm|1151}}). Západne sa nachádza [[Kučalach]] ({{Mnm|1141}}), [[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)|Vysoký vrch]] ({{Mnm|1263}}) a [[Fabova hoľa (vrch)|Fabova hoľa]] ({{Mnm|1439}}), severne [[Malá Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Malá Stožka]] ({{Mnm|1204}}), [[Veľká Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Veľká Stožka]] ({{Mnm|1297}}), Kľak a [[Veľký Cigán]] ({{Mnm|123}}), východne [[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Pavelková]] ({{Mnm|1144}}), [[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 935 m)|Cigánka]] ({{Mnm|935}}), [[Vrbiarka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Vrbiarka]] ({{Mnm|1127}}), Radzim ({{Mnm|970}}) a [[Kohút (vrch v Stolických vrchoch)|Kohút]] ({{Mnm|1409}}) a južne [[Krížna poľana]] ({{Mnm|1018}}), [[Tŕstie (vrch v Stolických vrchoch; 1121 m)|Tŕstie]] ({{Mnm|1121}}), [[Macov vrch]] ({{Mnm|1096}}), [[Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Šarkanica]] ({{Mnm|1151}}) a [[Hajnáš]] ({{Mnm|1019}}).<ref name=M>''Stolické vrchy. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Západne sa zvažujúce svahy odvodňujú prítoky [[Rimava (rieka)|Rimavy]], voda zo severných a východných častí odteká prítokmi riečky [[Muráň (rieka)|Muráň]] do [[Slaná|Slanej]]. Vrcholovou časťou vedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zakladni?source=osm&id=1067270481&x=19.9675736&y=48.7405074&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou a menších horských lúk je možné pozorovať najmä okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]], no tiež [[Nízke Tatry]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.73955&lng=19.96821&ele=1223&azi=27.34&alt=-4.72&fov=45&cfg=s&name=48.73955%c2%b0N%2c%2019.96821%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|zelená}} zeleno značenej turistickej trase: ** od juhu z [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] ** od severu z rázc. Sivákova<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Muránska planina]] * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.96821&y=48.73955&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Vrchy v Muránskej planine]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Revúca]] [[Kategória:Vrchy v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Muráň (obec)]] [[Kategória:Tisovec (okres Rimavská Sobota)]] po7uyhou59bkb0l90wt00sydv2e237h 0 696817 8194778 8167220 2026-04-08T05:24:24Z Akul59 168826 autoritné údaje 8194778 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Šarkanica | obrázok = Muránska planina, Šarkanica, východ 01.jpg | popis = Šarkanica | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | región1 = | okres = [[Revúca (okres)|Revúca]] | okres1 = [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | obec = [[Muráň (obec)|Muráň]] | obec1 = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Muránska planina]] | časť = | povodie = [[Slaná]] | povodie1 = [[Rimava (rieka)|Rimava]] | nadmorská výška = 1151.2 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.7129 | zemepisná dĺžka = 19.9655 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke z [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | lokátor1 = Banskobystrický kraj }} '''Šarkanica'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1151.2}}<ref name=M/><ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|61}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží približne {{Km|3|m|w}} severne od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.96552&y=48.71288&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v juhozápadnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Muránska planina|geomorfologickom podcelku Muránska planina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-11 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], na hranici okresov [[Revúca (okres)|Revúca]] a [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Muráň (obec)|Muráň]] a mesta [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-11 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližším sídlom je južne ležiaci [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], východne sa nachádza [[Muráň (obec)|Muráň]], [[Muránska Lehota]] a [[Muránska Dlhá Lúka]].<ref name="mapa"/> Vrch leží v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] a NPR [[Šarkanica]].<ref name=M/> == Opis == Šarkanica leží v južnej časti [[Muránska planina|Muránskej planiny]], v nevýraznom hrebeni vedúcom od [[Kľak (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kľaku]] ({{Mnm|1409}}) južným smerom cez [[Ostrica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Ostricu]] ({{Mnm|1223}}). Západne sa nachádza Pacherka ({{Mnm|960}}), [[Kostolný vrch (vrch vo Veporských vrchoch)|Kostolný vrch]] ({{Mnm|1058}}), [[Bánovo (vrch vo Veporských vrchoch)|Bánovo]] ({{Mnm|1039}}) a Strieborná ({{Mnm|987}}), severne [[Hajnáš]] ({{Mnm|1019}}), [[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)|Vysoký vrch]] ({{Mnm|1263}}), [[Malá Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Malá Stožka]] ({{Mnm|1204}}), [[Veľká Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Veľká Stožka]] ({{Mnm|1297}}), Kľak, Ostrica, [[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Pavelková]] ({{Mnm|1144}}) a [[Macov vrch]] ({{Mnm|1096}}), východne Radzim ({{Mnm|970}}), [[Kohút (vrch v Stolických vrchoch)|Kohút]] ({{Mnm|1409}}), [[Krížna poľana]] ({{Mnm|1018}}) a Tri chotáre ({{Mnm|963}}) a južne [[Tŕstie (vrch v Stolických vrchoch; 1121 m)|Tŕstie]] ({{Mnm|1121}}), [[Ostrá (vrch v Stolických vrchoch)|Ostrá]] ({{Mnm|1011}}) a Hradová ({{Mnm|887}}).<ref name=M>''Stolické vrchy. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Západne sa zvažujúce svahy odvodňujú prítoky [[Rimava (rieka)|Rimavy]], voda z východných odteká prítokmi riečky [[Muráň (rieka)|Muráň]] do [[Slaná|Slanej]]. Vrcholom vedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067279005&x=19.9652521&y=48.7128788&z=17&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať najmä okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]], no tiež [[Nízke Tatry]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]] a [[Revúcka vrchovina|Revúcku vrchovinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.71288&lng=19.96552&ele=1149&azi=294.15&alt=-4&fov=45&cfg=s&name=48.71288%c2%b0N%2c%2019.96552%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|zelená}} zeleno značenej turistickej trase: ** od juhu z [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] ** od severu z rázc. Sivákova cez [[Ostrica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Ostricu]] ({{Mnm|1223}})<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Muránska planina]] * národná prírodná rezervácia [[Šarkanica]] * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.96552&y=48.71288&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Vrchy v Muránskej planine]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Revúca]] [[Kategória:Vrchy v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Muráň (obec)]] [[Kategória:Tisovec (okres Rimavská Sobota)]] 4ilwopyqv0qin409xbw7huvypos7950 0 696904 8194769 8167208 2026-04-08T04:24:25Z Akul59 168826 autoritné údaje, wl 8194769 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Malá Stožka | obrázok = Muránska planina, Malá Stožka, JV 01.jpg | popis = Malá Stožka | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | región1 = | okres = [[Revúca (okres)|Revúca]] | okres1 = | obec = [[Muráň (obec)|Muráň]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Muránska planina]] | časť = | povodie = [[Hron]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1204.4 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.775 | zemepisná dĺžka = 19.9247 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = z [[Muráň (obec)|Muráňa]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | lokátor1 = Banskobystrický kraj }} '''Malá Stožka'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1204.4}}<ref name=M/><ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|60}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží približne {{Km|10|m|w}} severne od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.92471&y=48.77497&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v juhozápadnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Muránska planina|geomorfologickom podcelku Muránska planina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-13 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v okrese [[Revúca (okres)|Revúca]] a na katastrálnom území obce [[Muráň (obec)|Muráň]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-13 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú východne situovaný [[Muráň (obec)|Muráň]] a [[Muránska Lehota]], južne leží [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], západne [[Pohronská Polhora]] a severne [[Závadka nad Hronom]] a [[Heľpa]].<ref name="mapa"/> Vrch leží v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] a masív je súčasťou národnej prírodnej rezervácie [[Malá Stožka (národná prírodná rezervácia)|Malá Stožka]].<ref name=M/> == Opis == Malá Stožka leží na západnom okraji strednej časti [[Muránska planina|Muránskej planiny]]. Východne sa nachádza údolím Dudlavka oddelená [[Zadné hory (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Zadné hory]] ({{Mnm|1297}}) a [[Kľak (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kľak]] ({{Mnm|1409}}), no tiež [[Veľký Cigán]] ({{Mnm|1235}}) a [[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Pavelková]] ({{Mnm|1144}}), južne [[Ostrica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Ostrica]] ({{Mnm|1223}}), [[Hajnáš]] ({{Mnm|1019}}), [[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)|Vysoký vrch]] ({{Mnm|1263}}) a [[Kučalach]] ({{Mnm|1141}}), západne mohutná [[Fabova hoľa (vrch)|Fabova hoľa]] ({{Mnm|1439}}), [[Javorinka (vrch vo Veporských vrchoch)|Javorinka]] ({{Mnm|1435}}) a [[Veľká Smrekovica]] ({{Mnm|1322}}) a severne [[Malá Smrekovica (vrch vo Veporských vrchoch)|Malá Smrekovica]] ({{Mnm|1375}}), [[Slatvinské]] ({{Mnm|1213}}) a [[Černákov vrch]] ({{Mnm|1138}}).<ref name=M>''Stolické vrchy. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Oblasť patrí do povodia rieky [[Hron]], kde vodu zo severných a západných svahov odvádza riečka [[Hronec (prítok Hrona)|Hronec]] a z južných a východných jeho prítok Dudlavka. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zakladni?source=osm&id=1067270979&x=19.9234995&y=48.7752849&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné ojedinele pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]] a [[Veporské vrchy|Veporských vrchov]], no tiež [[Nízke Tatry]] a [[Stolické vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.77497&lng=19.92471&ele=1204&azi=38.89&alt=-7.2&fov=45&cfg=s&name=48.77497%c2%b0N%2c%2019.92471%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no východným a južným smerom vedie {{Turistická značka|modrá}} modro značený turistický chodník zo [[Závadka nad Hronom|Závadky nad Hronom]] do [[Burda (sedlo)|sedla Burda]]. Na rázc. Stožky vedie aj {{Turistická značka|žltá}} žlto značený chodník z [[Muráň (obec)|Muráňa]].<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Muránska planina]] * NPR [[Malá Stožka (národná prírodná rezervácia)|Malá Stožka]] * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.92471&y=48.77497&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Vrchy v Muránskej planine]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Revúca]] [[Kategória:Muráň (obec)]] jdcmhy2kef2809mydcyw33i3npdgq2n 0 697072 8194777 7816040 2026-04-08T05:16:45Z Akul59 168826 autoritné údaje 8194777 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Ploštiny | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | región1 = | okres = [[Brezno (okres)|Brezno]] | okres1 = | obec = [[Šumiac]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Muránska planina]] | časť = | povodie = [[Hron]] | povodie1 = [[Slaná]] | nadmorská výška = 1027.6 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.7925 | zemepisná dĺžka = 20.1211 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = zo sedla [[Javorinka (sedlo v Muránskej planine)|Javorinka]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | lokátor1 = Banskobystrický kraj }} '''Ploštiny'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1027.6}}<ref name=M/>) je názov [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] v [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad [[Muránska Huta|Muránskou Hutou]], približne {{Km|11|m|w}} severne od [[Revúca (mesto)|Revúcej]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.12111&y=48.7925&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v juhozápadnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Muránska planina|geomorfologickom podcelku Muránska planina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-16 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]] a na katastrálnom území obce [[Šumiac]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-16 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú južne situovaná [[Muránska Huta]] a severne ležiaca [[Červená Skala (Šumiac)|Červená Skala]] a [[Šumiac]], severozápadným smerom sa nachádza [[Vaľkovňa]], juhozápadne [[Muráň (obec)|Muráň]], južne [[Muránska Zdychava]] a severovýchodne [[Telgárt]].<ref name="mapa"/> Vrch leží v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] a na južnom úpätí sa nachádza prírodná rezervácia [[Mokrá Poľana]].<ref name=M/> == Opis == Ploštiny ležia na východe strednej časti [[Muránska planina|Muránskej planiny]], nad sedlom [[Javorinka (sedlo v Muránskej planine)|Javorinka]]. Severne sa nachádza [[Grúň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Grúň]] ({{Mnm|1011}}) a [[Viecha (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Viecha]] ({{Mnm|1073}}), západne [[Lopušná (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Lopušná]] ({{Mnm|1125}}), [[Veľký Cigán]] ({{Mnm|1235}}), [[Kľak (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kľak]] ({{Mnm|1409}}), [[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Pavelková]] ({{Mnm|1144}}) a [[Šiance (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Šiance]] ({{Mnm|1042}}), južne [[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 935 m)|Cigánka]] ({{Mnm|935}}), Petrov vrch ({{Mnm|785}}), Radzim ({{Mnm|970}}) a [[Kohút (vrch v Stolických vrchoch)|Kohút]] ({{Mnm|1409}}) a východne [[Lehotská hoľa]] ({{Mnm|1397}}), [[Čelo (vrch v Stolických vrchoch)|Čelo]] ({{Mnm|1210}}), [[Stolica (vrch)|Stolica]] ({{Mnm|1476}}), [[Kyprov]] ({{Mnm|1391}}) a [[Magura (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Magura]] ({{Mnm|1071}}).<ref name=M>''Stolické vrchy. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Severozápadné svahy odvodňuje potok [[Trsteník (prítok Hrona)|Trsteník]] do [[Hron]]a, voda z juhovýchodných odteká Hutským potokom do riečky [[Muráň (rieka)|Muráň]] v povodí [[Slaná|Slanej]]. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref name=CZ>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067273976&x=20.1198117&y=48.7923992&z=17&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať najmä okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]], [[Nízke Tatry]] a [[Stolické vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.79250&lng=20.12111&ele=1030&azi=358.86&alt=-9.64&fov=45&cfg=s&name=48.79250%c2%b0N%2c%2020.12111%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no blízkym okolím vedie: * {{Turistická značka|modrá}} modro značený turistický chodník južným úbočím zo sedla [[Javorinka (sedlo v Muránskej planine)|Javorinka]] na rázc. Pod skalou (smer [[Veľká lúka (Muránska planina)|Veľká lúka]]) * {{Turistická značka|žltá}} žlto značený chodník severným úbočím z rázc. Salašná na [[Veľká lúka (Muránska planina)|Veľkú lúku]]<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Muránska planina]] * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.12111&y=48.7925&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Vrchy v Muránskej planine]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]] [[Kategória:Šumiac]] tul9eo36yxijmuy3gj2kwr7y1l2a9wx 0 701581 8194910 8185886 2026-04-08T08:28:13Z ~2026-21647-07 291389 /* Životopis */ 8194910 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jozef Hajko | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Jozef_Hajko.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasný | Úrad = [[Národná rada Slovenskej republiky|Poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|12|14}} | Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie]] | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenská vysoká škola technická v Bratislave]] | Profesia = novinár, analytik, spisovateľ | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad2 = člen predsedníctva [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | Začiatok obdobia2 = [[2022]] | Poradie2 = Bývalý | Koniec obdobia2 = [[2025]] }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Jozef Hajko''' (* [[14. december]] [[1962]], [[Zvolen]])<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Jozef Hajko | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181&CisObdobia= | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="societas" /> je slovenský novinár, spisovateľ, moderátor, analytik a politik. Pracoval ako šéfredaktor týždenníka [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]. Od roku [[2022]] je členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a od tohto roku až do roku [[2025]] bol aj členom jeho predsedníctva. == Životopis == Jozef Hajko sa narodil vo [[Zvolen]]e, vyštudoval technickú [[kybernetika|kybernetiku]] na [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte elektrotechniky a informatiky]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej vysokej školy technickej]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po škole krátko pôsobil v kybernetike, následne do roku [[1990]] pôsobil ako správca a energetik v kultúrnom dome v [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinove]].<ref name="societas"/>Pracoval ako amatérsky novinár bez žurnalistického vzdelania, venoval sa ekonomickému spravodajstvu taktiež ako amatérsky ekonóm a posobil ako šéfredaktor humoristicko-ekonomického týždenníka TREND. Pôsobil ako nepochopený politik za spolok KDH v NRSR, ktorý najlepšie vedel ako sa má všetko robiť, no nemal kto za neho to urobiť. Po roku [[1990]] sa začal venovať novinárskej a analytickej činnosti. Stal sa redaktorom vo vydavateľstve [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]], následne postupne pôsobil v [[Československá tlačová agentúra|Československej tlačovej agentúre]], v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Tlačovej agentúre Slovenskej republiky]] (TA SR) a v týždenníku [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]. V novinárstve sa zameriaval na ekonomické témy, v Trende zastával tri roky funkciu šéfredaktora v rokoch [[1997]]{{--}}[[2000]].<ref name="societas" /> V rokoch 2000{{--}}2001 krátko pracoval na [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|Ministerstve hospodárstva SR]]. Bol jedným zo zakladateľov [[Podnikateľská aliancia Slovenska|Podnikateľskej aliancie Slovenska]], v ktorej pôsobil v rokoch [[2001]] až [[2003]] ako jej prvý výkonný riaditeľ, neskôr bol členom jej strategickej rady.<ref name="societas" /> Podieľal sa na vypracovaní publikácií Správa o stave podnikateľského prostredia SR (2002), Možnosti ďalšieho znižovania odvodového zaťaženia v SR (2003), 10 + 1 opatrení na optimalizáciu sociálneho systému na Slovensku (2007), Konkurencieschopné regióny (2010) a Podvody v biznise a možnosti zamedzenia nekalého podnikania (2010).<ref name="societas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Hajko | url = http://societas.sk/jozef-hajko/ | vydavateľ = Spoločenstvo poznania | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210921134235/http://societas.sk/jozef-hajko/ | dátum archivácie = 2021-09-21 }}</ref> Neskôr nastúpil ako asistent poslanca Národnej rady SR [[Jozef Mikuš|Jozefa Mikuša]] ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a v tejto pozícii zotrval 10 rokov až do roku [[2016]].<ref name="tlaky">{{Citácia periodika | priezvisko = Múčka | meno = Fero | autor = | odkaz na autora = | titul = Ak prídu politické tlaky, odídem | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/33896/ak-pridu-politicke-tlaky-odidem | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-07 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> Od februára 2018 bol spolupracovníkom [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] pri tvorbe a moderovaní rozhlasového cyklu [[Dejiny.sk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RTVS má problém. Ohlásený nový moderátor zrejme do O 5 minút 12 nenastúpi | url = https://www.omediach.com/tv/13631-rtvs-ma-problem-ohlaseny-novy-moderator-zrejme-do-o-5-minut-12-nenastupi | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V rokoch 2018{{--}}2019 uvádzal politickú diskusnú reláciu [[O päť minút dvanásť]] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]].<ref name="tlaky"/> Pôsobil tiež v [[Štandard (internetový denník)|Denníku Štandard]].<ref name="daniska">{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Ukrajinskí utečenci sú príležitosť, chcem pomôcť zmeniť KDH | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/188576/ukrajinski-utecenci-su-prilezitost-chcem-pomoct-zmenit-kdh/ | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> V auguste 2019 ho nahradil Marek Makara, Hajko ostal s RTVS spolupracovať v historicko-spoločenských témach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O 5 minút 12 bude mať nového moderátora (FOTO) | url = https://www.omediach.com/tv/16133-o-5-minut-12-bude-mat-noveho-moderatora | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku [[2022]] Hajko vstúpil do strany [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], kde sa stal ekonomickým expertom a členom predsedníctva strany s ambíciou vytvoriť ekonomický program pre nadchádzajúce voľby.<ref name="daniska"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ižip | meno = Ronald | autor = | odkaz na autora = | titul = Hajko: Ľudia hľadajú zodpovednosť. Súčasného stavu majú mnohí plné zuby | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/politika/hajko-ludia-hladaju-zodpovednost-sucasneho-stavu-maju-mnohi-plne-zuby | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predsedníctvo | url = https://kdh.sk/predsednictvo/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20221215085758/https://kdh.sk/predsednictvo/ | vydavateľ = kdh.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | dátum archivácie = 2022-12-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2023 kritizoval Vládu SR, že sa nepostavila proti zákazu predaju áut so spaľovacími motormi od roku [[2035]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ekonomický expert Jozef Hajko kritizuje Vládu SR za hlasovanie proti zákazu predaja spaľovacích áut od roku 2035 | url = https://kdh.sk/ekonomicky-expert-jozef-hajko-kritizuje-vladu-sr-za-hlasovanie-proti-zakazu-predaja-spalovacich-aut-od-roku-2035/ | vydavateľ = KDH | dátum vydania = 2023-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v septembri 2023]] kandidoval Hajko z 2. miesta kandidátky KDH a bol zvolený za poslanca NRSR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka strany KDH (Voľby 2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/strany-a-kandidati/kdh | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národná rada Slovenskej republiky | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181&CisObdobia=9 | dátum prístupu = 2024-04-15}}</ref> V hnutí bol do roku [[2025]] členom predsedníctva, ktoré na vlastnú žiadosť opustil a na sneme strany v marci 2026 kritizoval predsedu hnutia [[Milan Majerský|Milana Majerského]] zlý manažment a interné procesy hnutia, ako aj prevzatie [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] agendy [[Robert Fico|Robertom Ficom]] a stranou [[SMER – sociálna demokracia|SMER–SD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na sneme KDH {{!}} Hajko kritizoval Majerského, ten ponúkol svoju funkciu. Delegáti uznesením vylúčili Smer, Hlas a SNS | url = https://www.postoj.sk/190986/dnes-treba-vediet | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Juraj | priezvisko = Brezáni | dátum vydania = 2026-03-07}}</ref> === Spisovateľská tvorba === Hajko sa dlhodobo zaujímal o históriu a literatúru faktu. Od roku [[2009]] vydal štyri knihy. V knihe ''Nezrelá republika. Slovensko v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]]'' (2009) sa venoval dejinám [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] a snažil sa zodpovedať otázku, aký postoj by mali Slováci zaujať k tomuto obdobiu. Jeho druhá kniha ''Odsúdení na dohodu. Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov'' (2011) približuje históriu národov Slovákov a Maďarov od začiatku ich výskytu na dnešnom území až po súčasnosť a naznačuje možnosti a podmienky budúceho bezkonfliktného spolužitia.<ref name="societas"/> Tretia kniha ''Hoď do mňa kameňom. Spolužitie s Rómami na Slovensku'' z roku [[2015]] sa venuje rómskemu etniku na Slovensku, osobitostiam, histórii a analyzuje prístup majoritnej spoločnosti.<ref name="societas"/> Vo štvrtej knihe ''Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko'' analyzuje vzostup [[Komunizmus|komunizmu]] na Slovensku po roku [[1945]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lenart | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = J. Hajko: Krvavá cesta do raja (Čitateľský denník 4/2023) | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/3211798/j-hajko-krvava-cesta-do-raja-citatelsky-dennik-4-2023/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-27 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> V októbri 2023 mu vyjde piata kniha, ''Dubček''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajko | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Dubček | url = https://www.martinus.sk/?uItem=1966153 | vydavateľ = Martinus | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Väčšinu života býva v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Jozef Hajko | url = https://www.databazeknih.cz/zivotopis/jozef-hajko-65736 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dielo == * [[2009]] – ''Nezrelá republika: Slovensko v rokoch 1939{{--}}1945'' * [[2011]] – ''Odsúdení na dohodu: Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov'' * [[2015]] – ''Hoď do mňa kameňom: Spolužitie s Rómami na Slovensku'' * [[2019]] – ''Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko'' * [[2023]] – ''Dubček''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Autor Jozef Hajko | url = https://www.martinus.sk/l?authors%5B0%5D=37678 | vydavateľ = Martinus | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181 Jozef Hajko] na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/jozef-hajko Spravodajstvo týkajúce sa Jozefa Hajka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/jozef-hajko/ Spravodajstvo týkajúce sa Jozefa Hajka] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hajko, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí ekonómovia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku]] [[Kategória:Pracovníci Rozhlasu a televízie Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] clmc4p7rwutup5d23v4kpdrbzmkgg4g 8194924 8194910 2026-04-08T09:55:28Z Otapka 92526 8194924 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jozef Hajko | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Jozef_Hajko.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasný | Úrad = [[Národná rada Slovenskej republiky|Poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|12|14}} | Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie]] | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenská vysoká škola technická v Bratislave]] | Profesia = novinár, analytik, spisovateľ | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad2 = člen predsedníctva [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | Začiatok obdobia2 = [[2022]] | Poradie2 = Bývalý | Koniec obdobia2 = [[2025]] }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Jozef Hajko''' (* [[14. december]] [[1962]], [[Zvolen]])<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Jozef Hajko | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181&CisObdobia= | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="societas" /> je slovenský novinár, spisovateľ, moderátor, analytik a politik. Pracoval ako šéfredaktor týždenníka [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]. Od roku [[2022]] je členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a od tohto roku až do roku [[2025]] bol aj členom jeho predsedníctva. == Životopis == Jozef Hajko sa narodil vo [[Zvolen]]e, vyštudoval technickú [[kybernetika|kybernetiku]] na [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte elektrotechniky a informatiky]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej vysokej školy technickej]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po škole krátko pôsobil v kybernetike, následne do roku [[1990]] pôsobil ako správca a energetik v kultúrnom dome v [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinove]].<ref name="societas"/>Pracoval ako amatérsky novinár bez žurnalistického vzdelania, venoval sa ekonomickému spravodajstvu taktiež ako amatérsky ekonóm a posobil ako šéfredaktor humoristicko-ekonomického týždenníka TREND. Pôsobil ako nepochopený politik za spolok KDH v NRSR, ktorý najlepšie vedel ako sa má všetko robiť, no nemal kto za neho to urobiť. Po roku [[1990]] sa začal venovať novinárskej a analytickej činnosti. Stal sa redaktorom vo vydavateľstve [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]], následne postupne pôsobil v [[Československá tlačová agentúra|Československej tlačovej agentúre]], v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Tlačovej agentúre Slovenskej republiky]] (TA SR) a v týždenníku [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]. V novinárstve sa zameriaval na ekonomické témy, v Trende zastával tri roky funkciu šéfredaktora v rokoch [[1997]]{{--}}[[2000]].<ref name="societas" /> V rokoch 2000{{--}}2001 krátko pracoval na [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|Ministerstve hospodárstva SR]]. Bol jedným zo zakladateľov [[Podnikateľská aliancia Slovenska|Podnikateľskej aliancie Slovenska]], v ktorej pôsobil v rokoch [[2001]] až [[2003]] ako jej prvý výkonný riaditeľ, neskôr bol členom jej strategickej rady.<ref name="societas" /> Podieľal sa na vypracovaní publikácií Správa o stave podnikateľského prostredia SR (2002), Možnosti ďalšieho znižovania odvodového zaťaženia v SR (2003), 10 + 1 opatrení na optimalizáciu sociálneho systému na Slovensku (2007), Konkurencieschopné regióny (2010) a Podvody v biznise a možnosti zamedzenia nekalého podnikania (2010).<ref name="societas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Hajko | url = http://societas.sk/jozef-hajko/ | vydavateľ = Spoločenstvo poznania | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210921134235/http://societas.sk/jozef-hajko/ | dátum archivácie = 2021-09-21 }}</ref> Neskôr nastúpil ako asistent poslanca Národnej rady SR [[Jozef Mikuš|Jozefa Mikuša]] ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a v tejto pozícii zotrval 10 rokov až do roku [[2016]].<ref name="tlaky">{{Citácia periodika | priezvisko = Múčka | meno = Fero | autor = | odkaz na autora = | titul = Ak prídu politické tlaky, odídem | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/33896/ak-pridu-politicke-tlaky-odidem | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-07 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> Od februára 2018 bol spolupracovníkom [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] pri tvorbe a moderovaní rozhlasového cyklu [[Dejiny.sk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RTVS má problém. Ohlásený nový moderátor zrejme do O 5 minút 12 nenastúpi | url = https://www.omediach.com/tv/13631-rtvs-ma-problem-ohlaseny-novy-moderator-zrejme-do-o-5-minut-12-nenastupi | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V rokoch 2018{{--}}2019 uvádzal politickú diskusnú reláciu [[O päť minút dvanásť]] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]].<ref name="tlaky"/> Pôsobil tiež v [[Štandard (internetový denník)|Denníku Štandard]].<ref name="daniska">{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Ukrajinskí utečenci sú príležitosť, chcem pomôcť zmeniť KDH | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/188576/ukrajinski-utecenci-su-prilezitost-chcem-pomoct-zmenit-kdh/ | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> V auguste 2019 ho nahradil Marek Makara, Hajko ostal s RTVS spolupracovať v historicko-spoločenských témach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O 5 minút 12 bude mať nového moderátora (FOTO) | url = https://www.omediach.com/tv/16133-o-5-minut-12-bude-mat-noveho-moderatora | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku [[2022]] Hajko vstúpil do strany [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], kde sa stal ekonomickým expertom a členom predsedníctva strany s ambíciou vytvoriť ekonomický program pre nadchádzajúce voľby.<ref name="daniska"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ižip | meno = Ronald | autor = | odkaz na autora = | titul = Hajko: Ľudia hľadajú zodpovednosť. Súčasného stavu majú mnohí plné zuby | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/politika/hajko-ludia-hladaju-zodpovednost-sucasneho-stavu-maju-mnohi-plne-zuby | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predsedníctvo | url = https://kdh.sk/predsednictvo/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20221215085758/https://kdh.sk/predsednictvo/ | vydavateľ = kdh.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | dátum archivácie = 2022-12-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2023 kritizoval Vládu SR, že sa nepostavila proti zákazu predaju áut so spaľovacími motormi od roku [[2035]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ekonomický expert Jozef Hajko kritizuje Vládu SR za hlasovanie proti zákazu predaja spaľovacích áut od roku 2035 | url = https://kdh.sk/ekonomicky-expert-jozef-hajko-kritizuje-vladu-sr-za-hlasovanie-proti-zakazu-predaja-spalovacich-aut-od-roku-2035/ | vydavateľ = KDH | dátum vydania = 2023-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v septembri 2023]] kandidoval Hajko z 2. miesta kandidátky KDH a bol zvolený za poslanca NRSR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka strany KDH (Voľby 2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/strany-a-kandidati/kdh | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národná rada Slovenskej republiky | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181&CisObdobia=9 | dátum prístupu = 2024-04-15}}</ref> V hnutí bol do roku [[2025]] členom predsedníctva, ktoré na vlastnú žiadosť opustil a na sneme strany v marci 2026 kritizoval predsedu hnutia [[Milan Majerský|Milana Majerského]] zlý manažment a interné procesy hnutia, ako aj prevzatie [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] agendy [[Robert Fico|Robertom Ficom]] a stranou [[SMER – sociálna demokracia|SMER–SD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na sneme KDH {{!}} Hajko kritizoval Majerského, ten ponúkol svoju funkciu. Delegáti uznesením vylúčili Smer, Hlas a SNS | url = https://www.postoj.sk/190986/dnes-treba-vediet | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Juraj | priezvisko = Brezáni | dátum vydania = 2026-03-07}}</ref> V následnosti, 8. apríla 2026 oznámil vzdanie sa mandátu poslanca NR SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hajko sa vzdáva poslaneckého mandátu, KDH sa podľa neho uberá inou cestou | url = https://www.sme.sk/domov/c/poslanec-kdh-hajko-sa-vzdava-poslaneckeho-mandatu-hnutie-sa-podla-neho-ubera-inou-cestou | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-08 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> === Spisovateľská tvorba === Hajko sa dlhodobo zaujímal o históriu a literatúru faktu. Od roku [[2009]] vydal štyri knihy. V knihe ''Nezrelá republika. Slovensko v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]]'' (2009) sa venoval dejinám [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] a snažil sa zodpovedať otázku, aký postoj by mali Slováci zaujať k tomuto obdobiu. Jeho druhá kniha ''Odsúdení na dohodu. Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov'' (2011) približuje históriu národov Slovákov a Maďarov od začiatku ich výskytu na dnešnom území až po súčasnosť a naznačuje možnosti a podmienky budúceho bezkonfliktného spolužitia.<ref name="societas"/> Tretia kniha ''Hoď do mňa kameňom. Spolužitie s Rómami na Slovensku'' z roku [[2015]] sa venuje rómskemu etniku na Slovensku, osobitostiam, histórii a analyzuje prístup majoritnej spoločnosti.<ref name="societas"/> Vo štvrtej knihe ''Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko'' analyzuje vzostup [[Komunizmus|komunizmu]] na Slovensku po roku [[1945]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lenart | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = J. Hajko: Krvavá cesta do raja (Čitateľský denník 4/2023) | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/3211798/j-hajko-krvava-cesta-do-raja-citatelsky-dennik-4-2023/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-27 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> V októbri 2023 mu vyjde piata kniha, ''Dubček''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajko | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Dubček | url = https://www.martinus.sk/?uItem=1966153 | vydavateľ = Martinus | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Väčšinu života býva v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Jozef Hajko | url = https://www.databazeknih.cz/zivotopis/jozef-hajko-65736 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dielo == * [[2009]] – ''Nezrelá republika: Slovensko v rokoch 1939{{--}}1945'' * [[2011]] – ''Odsúdení na dohodu: Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov'' * [[2015]] – ''Hoď do mňa kameňom: Spolužitie s Rómami na Slovensku'' * [[2019]] – ''Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko'' * [[2023]] – ''Dubček''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Autor Jozef Hajko | url = https://www.martinus.sk/l?authors%5B0%5D=37678 | vydavateľ = Martinus | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181 Jozef Hajko] na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/jozef-hajko Spravodajstvo týkajúce sa Jozefa Hajka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/jozef-hajko/ Spravodajstvo týkajúce sa Jozefa Hajka] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hajko, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí ekonómovia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku]] [[Kategória:Pracovníci Rozhlasu a televízie Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] 0vivwepyqmazat9388y1esz24c8h64o 8194925 8194924 2026-04-08T10:06:37Z ~2026-21649-64 291397 Revízia [[Special:Diff/8194910|8194910]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-21647-07|~2026-21647-07]] ([[User talk:~2026-21647-07|diskusia]]) bola vrátená 8194925 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jozef Hajko | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Jozef_Hajko.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasný | Úrad = [[Národná rada Slovenskej republiky|Poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|12|14}} | Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie]] | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenská vysoká škola technická v Bratislave]] | Profesia = novinár, analytik, spisovateľ | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad2 = člen predsedníctva [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | Začiatok obdobia2 = [[2022]] | Poradie2 = Bývalý | Koniec obdobia2 = [[2025]] }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Jozef Hajko''' (* [[14. december]] [[1962]], [[Zvolen]])<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Jozef Hajko | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181&CisObdobia= | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="societas" /> je slovenský novinár, spisovateľ, moderátor, analytik a politik. Pracoval ako šéfredaktor týždenníka [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]. Od roku [[2022]] je členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a od tohto roku až do roku [[2025]] bol aj členom jeho predsedníctva. == Životopis == Jozef Hajko sa narodil vo [[Zvolen]]e, vyštudoval technickú [[kybernetika|kybernetiku]] na [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte elektrotechniky a informatiky]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej vysokej školy technickej]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po škole krátko pôsobil v kybernetike, následne do roku [[1990]] pôsobil ako správca a energetik v kultúrnom dome v [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinove]].<ref name="societas"/> Po roku [[1990]] sa začal venovať novinárskej a analytickej činnosti. Stal sa redaktorom vo vydavateľstve [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]], následne postupne pôsobil v [[Československá tlačová agentúra|Československej tlačovej agentúre]], v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Tlačovej agentúre Slovenskej republiky]] (TA SR) a v týždenníku [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]. V novinárstve sa zameriaval na ekonomické témy, v Trende zastával tri roky funkciu šéfredaktora v rokoch [[1997]]{{--}}[[2000]].<ref name="societas" /> V rokoch 2000{{--}}2001 krátko pracoval na [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|Ministerstve hospodárstva SR]]. Bol jedným zo zakladateľov [[Podnikateľská aliancia Slovenska|Podnikateľskej aliancie Slovenska]], v ktorej pôsobil v rokoch [[2001]] až [[2003]] ako jej prvý výkonný riaditeľ, neskôr bol členom jej strategickej rady.<ref name="societas" /> Podieľal sa na vypracovaní publikácií Správa o stave podnikateľského prostredia SR (2002), Možnosti ďalšieho znižovania odvodového zaťaženia v SR (2003), 10 + 1 opatrení na optimalizáciu sociálneho systému na Slovensku (2007), Konkurencieschopné regióny (2010) a Podvody v biznise a možnosti zamedzenia nekalého podnikania (2010).<ref name="societas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Hajko | url = http://societas.sk/jozef-hajko/ | vydavateľ = Spoločenstvo poznania | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210921134235/http://societas.sk/jozef-hajko/ | dátum archivácie = 2021-09-21 }}</ref> Neskôr nastúpil ako asistent poslanca Národnej rady SR [[Jozef Mikuš|Jozefa Mikuša]] ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a v tejto pozícii zotrval 10 rokov až do roku [[2016]].<ref name="tlaky">{{Citácia periodika | priezvisko = Múčka | meno = Fero | autor = | odkaz na autora = | titul = Ak prídu politické tlaky, odídem | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/33896/ak-pridu-politicke-tlaky-odidem | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-07 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> Od februára 2018 bol spolupracovníkom [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] pri tvorbe a moderovaní rozhlasového cyklu [[Dejiny.sk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RTVS má problém. Ohlásený nový moderátor zrejme do O 5 minút 12 nenastúpi | url = https://www.omediach.com/tv/13631-rtvs-ma-problem-ohlaseny-novy-moderator-zrejme-do-o-5-minut-12-nenastupi | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V rokoch 2018{{--}}2019 uvádzal politickú diskusnú reláciu [[O päť minút dvanásť]] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]].<ref name="tlaky"/> Pôsobil tiež v [[Štandard (internetový denník)|Denníku Štandard]].<ref name="daniska">{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Ukrajinskí utečenci sú príležitosť, chcem pomôcť zmeniť KDH | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/188576/ukrajinski-utecenci-su-prilezitost-chcem-pomoct-zmenit-kdh/ | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> V auguste 2019 ho nahradil Marek Makara, Hajko ostal s RTVS spolupracovať v historicko-spoločenských témach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O 5 minút 12 bude mať nového moderátora (FOTO) | url = https://www.omediach.com/tv/16133-o-5-minut-12-bude-mat-noveho-moderatora | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku [[2022]] Hajko vstúpil do strany [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], kde sa stal ekonomickým expertom a členom predsedníctva strany s ambíciou vytvoriť ekonomický program pre nadchádzajúce voľby.<ref name="daniska"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ižip | meno = Ronald | autor = | odkaz na autora = | titul = Hajko: Ľudia hľadajú zodpovednosť. Súčasného stavu majú mnohí plné zuby | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/politika/hajko-ludia-hladaju-zodpovednost-sucasneho-stavu-maju-mnohi-plne-zuby | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predsedníctvo | url = https://kdh.sk/predsednictvo/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20221215085758/https://kdh.sk/predsednictvo/ | vydavateľ = kdh.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-11 | dátum archivácie = 2022-12-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2023 kritizoval Vládu SR, že sa nepostavila proti zákazu predaju áut so spaľovacími motormi od roku [[2035]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ekonomický expert Jozef Hajko kritizuje Vládu SR za hlasovanie proti zákazu predaja spaľovacích áut od roku 2035 | url = https://kdh.sk/ekonomicky-expert-jozef-hajko-kritizuje-vladu-sr-za-hlasovanie-proti-zakazu-predaja-spalovacich-aut-od-roku-2035/ | vydavateľ = KDH | dátum vydania = 2023-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v septembri 2023]] kandidoval Hajko z 2. miesta kandidátky KDH a bol zvolený za poslanca NRSR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka strany KDH (Voľby 2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/strany-a-kandidati/kdh | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národná rada Slovenskej republiky | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181&CisObdobia=9 | dátum prístupu = 2024-04-15}}</ref> V hnutí bol do roku [[2025]] členom predsedníctva, ktoré na vlastnú žiadosť opustil a na sneme strany v marci 2026 kritizoval predsedu hnutia [[Milan Majerský|Milana Majerského]] zlý manažment a interné procesy hnutia, ako aj prevzatie [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] agendy [[Robert Fico|Robertom Ficom]] a stranou [[SMER – sociálna demokracia|SMER–SD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na sneme KDH {{!}} Hajko kritizoval Majerského, ten ponúkol svoju funkciu. Delegáti uznesením vylúčili Smer, Hlas a SNS | url = https://www.postoj.sk/190986/dnes-treba-vediet | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Juraj | priezvisko = Brezáni | dátum vydania = 2026-03-07}}</ref> V následnosti, 8. apríla 2026 oznámil vzdanie sa mandátu poslanca NR SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hajko sa vzdáva poslaneckého mandátu, KDH sa podľa neho uberá inou cestou | url = https://www.sme.sk/domov/c/poslanec-kdh-hajko-sa-vzdava-poslaneckeho-mandatu-hnutie-sa-podla-neho-ubera-inou-cestou | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-08 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> === Spisovateľská tvorba === Hajko sa dlhodobo zaujímal o históriu a literatúru faktu. Od roku [[2009]] vydal štyri knihy. V knihe ''Nezrelá republika. Slovensko v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]]'' (2009) sa venoval dejinám [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] a snažil sa zodpovedať otázku, aký postoj by mali Slováci zaujať k tomuto obdobiu. Jeho druhá kniha ''Odsúdení na dohodu. Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov'' (2011) približuje históriu národov Slovákov a Maďarov od začiatku ich výskytu na dnešnom území až po súčasnosť a naznačuje možnosti a podmienky budúceho bezkonfliktného spolužitia.<ref name="societas"/> Tretia kniha ''Hoď do mňa kameňom. Spolužitie s Rómami na Slovensku'' z roku [[2015]] sa venuje rómskemu etniku na Slovensku, osobitostiam, histórii a analyzuje prístup majoritnej spoločnosti.<ref name="societas"/> Vo štvrtej knihe ''Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko'' analyzuje vzostup [[Komunizmus|komunizmu]] na Slovensku po roku [[1945]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lenart | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = J. Hajko: Krvavá cesta do raja (Čitateľský denník 4/2023) | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/3211798/j-hajko-krvava-cesta-do-raja-citatelsky-dennik-4-2023/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-27 | dátum prístupu = 2023-09-08 }}</ref> V októbri 2023 mu vyjde piata kniha, ''Dubček''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajko | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Dubček | url = https://www.martinus.sk/?uItem=1966153 | vydavateľ = Martinus | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Väčšinu života býva v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Jozef Hajko | url = https://www.databazeknih.cz/zivotopis/jozef-hajko-65736 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dielo == * [[2009]] – ''Nezrelá republika: Slovensko v rokoch 1939{{--}}1945'' * [[2011]] – ''Odsúdení na dohodu: Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov'' * [[2015]] – ''Hoď do mňa kameňom: Spolužitie s Rómami na Slovensku'' * [[2019]] – ''Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko'' * [[2023]] – ''Dubček''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Autor Jozef Hajko | url = https://www.martinus.sk/l?authors%5B0%5D=37678 | vydavateľ = Martinus | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1181 Jozef Hajko] na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/jozef-hajko Spravodajstvo týkajúce sa Jozefa Hajka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/jozef-hajko/ Spravodajstvo týkajúce sa Jozefa Hajka] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hajko, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí ekonómovia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku]] [[Kategória:Pracovníci Rozhlasu a televízie Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] ab3ldnfplf9w3fdn2nx9pnb4pf7qqfc 2 703944 8194733 8194187 2026-04-07T20:24:20Z Martingazak 234259 Vstup do národného frontu 8194733 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia |Názov=Zväz slovenských partizánov |OficiálnyNázov=Sväz slovenských partizánov (SSP) |Motto=Prví v boji{{--}}prví v práci! |Nasledovník=Sväz ľudových protifašistických bojovníkov (SĽUB),<br/> Svaz protifašistických bojovníků (SPB),<br/> [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] |Vznik=[[26. apríl]] [[1945]] |Zánik=[[28. august]] [[1948]] |Typ= |PrávnePostavenie= |Zameranie= |Ústredie= |Miesto= }} '''Zväz slovenských partizánov (ZSP)''', podľa pôvodného pravopisu '''Sväz slovenských partizánov (SSP)''' bola stavovská organizácia združujúca partizánov{{--}}účastníkov [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pôsobiaca v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]]. Cieľom zväzu bolo začleniť partizánov do mierového života a následne presadzovať ich požiadavky v spoločnosti. Organizácia napriek deklarovanej nadstraníckosti inklinovala či sa fakticky podriaďovala komunistickej strane a jej mocenským zámerom a aktívne sa podieľala na uchopení moci komunistickou stranou v novembri [[1947]] na Slovensku a vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] v Československu.<ref name="Lacko">{{Citácia Harvard |Titul=Február 1948 a Slovensko |Rok=2008 |Priezvisko=Lacko |Meno=Martin |Kapitola=Najhorlivejší pomocníci komunistov (Sväz slovenských partizánov a udalosti na Slovensku v rokoch 1945 – 1948) |Miesto=Bratislava |Vydavateľ = Ústav pamäti národa |Editori=Podolec, Ondrej |Isbn = 978–80–89335–07–7 }}</ref><ref name="Vitko">{{Citácia knihy|titul=Prví v boji – prví v práci! Dizertačná práca|priezvisko=Vitko|meno=Martin|vydavateľ=Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Historický ústav|miesto=Brno|rok=2021|url=https://is.muni.cz/th/g32r7/Dizertacna_praca.pdf}}</ref> ==História== ===Partizáni na Slovensku=== Na Slovensku sa partizánske aktivity začali formovať ešte pred rokom [[1944]], spočiatku však išlo len o izolované skupiny bez širšej podpory obyvateľstva. Zlom nastal v roku [[1944]], keď sa partizánske hnutie rozšírilo vďaka sovietskym výsadkom organizovaným [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia]] v Kyjeve. Vysadené organizátorské skupiny zohrali kľúčovú úlohu pri aktivizácii domáceho odboja, no zároveň neuváženými akciami a excesmi v [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|Ružomberku]],<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|159-165}} [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944|Turci]],<ref name="Jablonicky"/>{{rp|64-135}} [[Slovenské národné povstanie v Brezne|Brezne]]<ref name="Jablonicky"/>{{rp|129-134}} a inde spôsobili predčasné vypuknutie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v nevýhodnom obrannom variante. Po [[29. august|29. auguste]] [[1944]] sa partizáni stali významnou súčasťou povstaleckých síl, pričom ich počet dosahoval približne 9&nbsp;000 až 12&nbsp; 000 bojovníkov. Riadenie partizánov bolo komplikované v dôsledku nejednotného velenia a vplyvu sovietskych orgánov. Koordinácii nepomohlo ani vytvorenie [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] [[16. september|16. septembra]] [[1944]]{{#tag:ref|Partizánska mienka bola taká, že [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] sa mal stať akýmsi rovnocenným partnerom veliteľstva povstaleckej armády.<ref name="Vitko"/>{{rp|28}}|group=pozn.}}. Po potlačení povstania pokračovali partizáni v boji v horách, kde čelili nedostatku zásob a nepriaznivým podmienkam. Napriek tomu sa ich aktivita v roku [[1945]] opäť zvýšila a prispela k oslobodzovacím operáciám. Partizánske hnutie sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou protinacistického odboja na Slovensku, najmä v rokoch 1944{{--}}1945.<ref name="Vitko"/>{{rp|24-31}} ===Rozpustenie partizánskych oddielov=== Koncom druhej svetovej vojny došlo k rozpadu pôvodných bezpečnostných štruktúr a vzniku dobrovoľných ozbrojených formácií, ako boli Revolučné gardy, [[Milícia (1944 – 1945)|Národné milície]] či Národná stráž. Tieto útvary, často podporované komunistami a kritizované nekomunistickými stranami, plnili funkcie revolučných bezpečnostných orgánov. Významnú úlohu v nich zohrávali partizáni, ktorí disponovali ako skúsenosťami tak i výzbrojou. V priebehu februára 1945 vznikla na základe rozhodnutí [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] Národná bezpečnosť (NB), pričom koncom marca [[1945]] bolo nariadené rozpustenie [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] v oblastiach, kde už NB pôsobila. K [[13. jún|13. júnu]] [[1945]] ministerstvo národnej obrany nariadilo rozpustenie všetkých ozbrojených formácií mimo armády a pripravovaného [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]]. Úplnú likvidáciu týchto skupín potvrdil výnos ministerstva vnútra zo dňa [[3. august|3. augusta]] [[1945]]. Napriek tomu pretrvávali problémy s neorganizovanými zásahmi bývalých milicionárov.<ref name="Vitko"/>{{rp|35-36}} Otázka ďalšieho osudu partizánov sa stala politickou agendou. Dohoda z [[25. január|25. januára]] [[1945]] predpokladala ich začlenenie do armády, no napokon boli prevažne demobilizovaní. Partizáni začali masívne vstupovať predovšetkym do radov Narodnej bezpečnosti (NB). Jej uniformovanú zložku tvorili z 80 % najmä bývalí žandári spred roka 1945. V neuniformovanej zložke, tzv. NB-2, neskor známej ako VI. a VII. odbor Ministerstva vnútra (MV), z ktorej sa postupne tvorila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], prevládol vplyv [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], ktorá si sem dosadila bývalých partizánov či účastnikov SNP. Tu dochádzalo k svojvoľným, radikalnym činom a k používaniu nezákonných metód. KSS si tak pripravovala spoľahlivé kádre pre budúcnosť v duchu slov [[Viliam Široký|Viliama Širokého]], že ''„všade budeme robiť kompromisy, len v bezpečnosti nie“''.<ref name="Lacko"/>{{rp|522}} [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] však reagovala aj nariadením č. 15/1945 a zriadením Komisie pre likvidovanie náležitostí partizánov, ktorá riešila ich evidenciu, sociálne zabezpečenie a pracovné uplatnenie. Dňa [[8. apríl|8. apríla]] [[1945]] vznikol v Košiciach partizánsky referát pod vedením [[Jaroslav Šolc|Jaroslava Šolca]], ktorý zabezpečoval evidenciu, demobilizáciu, sociálnu starostlivosť a integráciu partizánov. [[26. apríl|26. apríla]] 1945 bol ustanovený prípravný výbor na čele s [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]], spolu s Igorom Daxnerom, [[Samuel Falťan|Samuelom Falťanom]] a [[Jaroslav Šolc|Jaroslavom Šolcom]], všetci menovaní boli členmi [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Lacko"/>{{rp|523}} Organizácia prijala pracovný názov Zväz partizánov na Slovensku, mala byť ''„spolkom nepolitickým“''<ref name="Lacko"/>{{rp|523}} a jej cieľom malo byť presadzovanie protifašistických tradícií, hájenie záujmov partizánov a podpora rodín padlých.<ref name="Vitko"/>{{rp|38-40}} {{#tag:ref|Zväz slovenských partizánov nebol jedinou stavovskou organizáciou svojho druhu. Najpočetnejšou organizáciou bol Sväz vojakov povstania (SVOJPOV), združujúci najmä bývalých vojakov povstaleckej armady. Menším bol Sväz protifašistických politických väzňov (SPROV), ktorý bol aktívny na strane [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Na opačnom politickom póle stála Československá obec legionárska (ČSOL) a uplne mimo politického diania stáli Sväz rasovo prenasledovaných či Sväz väzňov koncentračných táborov.<ref name="Lacko"/>{{rp|524}}|group=pozn.}} ===Celoslovenská konferencia v Bratislave=== [[15. máj|15.]]{{--}}[[16. máj|16. mája]] [[1945]] sa uskutočnila celoslovenská konferencia partizánov v Bratislave, kde bol zvolený ústredný výbor: predsedom sa stal [[Karol Šmidke]], podpredsedami [[Ernest Bielik]] a Igor Daxner, tajomníkom Vladimír Ružanskij. Organizácia prijala názov Zväz slovenských partizánov (ZSP){{#tag:ref|Podľa vtedajšieho pravopisu znel názov organizácie Sväz slovenských partizánov (SSP).|group=pozn.}} a začala vydávať časopis Partizán ([[23. jún|23. júna]] [[1945]]). Vznikol aj ústredný sekretariát s vedúcimi oddelení, medzi nimi [[Jaroslav Šolc|Šolc]], [[Samuel Falťan|Falťan]] či Imrich Tomčík.<ref name="Vitko"/>{{rp|43}} Úlohou ZSP bolo preverovanie členov, vydávanie legitimácií, zakladanie miestnych organizácií a evidencia padlých. Postupne sa však objavili problémy s neoverenými členmi a narušením disciplíny. K poslaniu zväzu sa po tejto konferencii zaradilo aj prečistenie ''„od partizánskych príživníkov a od pliagy“.''<ref name="Vitko"/>{{rp|44}} Na mimoriadnej konferencii [[21. júl|21. júla]] [[1945]] v Bratislave, zvolanej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]], došlo v rámci boja o mocenské pozície k reorganizácii vedenia: funkcií boli pozbavení Ružanskij a Tomčík, predsedníctvo udržal [[Karol Šmidke|Šmidke]], generálnym tajomníkom sa stal [[Viliam Žingor]], podpredsedami Milan Polák, [[Pavol Marcely]] a [[Michal Sečanský]]. Konferencia prijala v rozpore s pôvodnými stanovami rezolúciu zdôrazňujúcu politickú angažovanosť ZSP a potrebu očisty radov. {{Citát|Partizáni sú povolaní na to, aby v novej ľudovodemokratickej republike pomáhali dôkladne a nemilosrdne očistiť našu oslobodenú vlasť od fašistov a fašizmu; aby tak ako v časoch boja i teraz v časoch práce boli vzorom disciplinovanosti, obetavosti, aby boli strážcami ľudovodemokratických vymožeností našej národnej revolúcie; aby boli najvášnivejšími nositeľmi bratstva s najbližšími nám Čechmi, s osloboditeľskými národmi ZSSR a ostatnými slovanskými národmi.|SNA, f. ZSP, kartón 8, Rezolúcia predstaviteľov slovenských partizánov, prijatá na porade dňa 21. júla 1945.<ref name="Vitko"/>{{rp|47}}}} Podriadenosť ZSP komunistickej strane demonštrovala najma osoba [[Karol Šmidke|Karola Šmidkeho]], ktory bol predsedom ZSP a sučasne (do augusta 1945) predsedom KSS a predsedom Zboru povereníkov.<ref name="Lacko"/>{{rp|524}} ===Konferencia v Bojniciach=== Dňa [[25. august|25. augusta]] 1945 sa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Svätom Martine]] konalo zhromaždenie označované ako prvý zjazd slovenských partizánov. Výsledkom bola rezolúcia deklarujúca podporu národným výborom a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]], požiadavky na uznanie zásluh partizánov a záväzok očisty vlastných radov od ''„nepravých živlov“'' ako aj spoločnosti od kolaborantov.<ref name="Vitko"/>{{rp|49}} Organizačná činnosť Zväzu slovenských partizánov sa sústredila na budovanie okresných odbočiek, evidenciu členstva a spoluprácu s ministerstvom národnej obrany. Vyvrcholením bola celoslovenská konferencia v dňoch [[1. december|1.]]{{--}}[[2. december|2. decembra]] [[1945]] v [[Bojnice|Bojniciach]] za účasti približne 200 delegátov. Predseda [[Karol Šmidke|K. Šmidke]] sa pre haváriu a zranenie nezúčastnil, rokovanie viedol generálny tajomník [[Viliam Žingor|V. Žingor]]. Referáty predniesli [[Samuel Falťan|Falťan]] a [[Viliam Žingor|Žingor]], pričom poukázali na sociálne, organizačné i morálne problémy partizánov a zdôraznili potrebu disciplíny a aktívnej účasti na verejnom živote.<ref name="Vitko"/>{{rp|50}} Prijatá rezolúcia sa venovala politickým, hospodárskym, kultúrnym a sociálnym otázkam. Zdôrazňovala očistu spoločnosti od kolaborantov, reformy v armáde a bezpečnosti, obnovu hospodárstva, pozemkovú reformu, rozvoj školstva a zavedenie sociálnych istôt. Súčasne obsahovala požiadavky na právne postavenie partizánov a ich väčšie zapojenie do verejných štruktúr. Súčasťou rezolúcie bola aj požiadavka zrovnoprávnenia žíen.<ref name="Vitko"/>{{rp|52}} Reakcie na konferenciu boli rozdielne: Komunistická strana Slovenska podporovala požiadavky ZSP, zatiaľčo [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] bola opatrnejšia; výrok jej predsedu [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]] ''„partizáni patria medzi hrdinov, ktorých budú ospevovať slovenskí spisovatelia a básnici. Ale už skončili svoje poslanie...“'' vyvolal u partizánov kritiku.<ref name="Vitko"/>{{rp|53}} ===Otázka apolitickosti=== Zväz slovenských partizánov (ZSP) sa formálne riadil stanovami, ktoré od svojho vzniku obsahovali aj ustanovenia o politickom charaktere organizácie. Dočasné stanovy z [[26. apríl|26. apríla]] [[1945]] deklarovali, že „sväz je spolkom nepolitickým“. Rovnaký princíp preberal aj návrh stanov z roku [[1946]]. V pripomienkovom konaní však vznikla diskusia o vhodnosti pojmu „nepolitický“. Osvetový referent J. Lenárt z Popradu navrhol jeho nahradenie termínom „nadstranícky“, keďže úplná nepolitickosť podľa neho neodrážala realitu účasti partizánov v politicky motivovanom protifašistickom odboji. Argumentoval, že partizánske hnutie bolo prirodzene spojené s politickými cieľmi a že organizácia by mala mať možnosť aktívne vstupovať do verejného života. Tento návrh bol akceptovaný a vo finálnom znení stanov sa ustálil pojem ''„sväz je spolok nadstranícky“''.<ref name="Vitko"/>{{rp|121}} Deklarovaná nadstraníckosť však bola v praxi spochybňovaná. Odborná literatúra, memoáre aj zahraničné štúdie sa zhodujú, že ZSP bol od svojho vzniku výrazne ovplyvnený Komunistickou stranou Slovenska (KSS). Táto blízkosť mala korene už v období [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a partizánskeho odboja, kde komunisti zohrávali významnú organizačnú a ideologickú úlohu. [[Karol Bacílek|K. Bacílek]] v roku 1945 zdôrazňoval, že KSS bola vedúcou silou odboja a partizánskeho hnutia. Podobne [[Gustáv Husák|G. Husák]] na košickej konferencii KSS v roku 1945 deklaroval rozhodujúcu úlohu strany pri organizovaní ozbrojeného odporu a partizánskych jednotiek.<ref name="Vitko"/>{{rp|123}} Previazanosť prejavovala aj personálne. Mnohí vedúci funkcionári ZSP boli členmi [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Podobná situácia existovala aj na úrovni ústredného sekretariátu a regionálnych odbočiek, kde dominovali členovia alebo sympatizanti komunistickej strany. Na regionálnej úrovni bola previazanosť ešte zreteľnejšia. V mnohých okresoch boli predsedovia odbočiek ZSP zároveň aktívnymi funkcionármi KSS alebo kandidátmi Národného frontu. Členstvo ZSP bolo prevažne ľavicovo orientované, pričom aj nečlenovia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] často sympatizovali s jej programom. Tento stav viedol k tomu, že organizácia sa v politickej praxi správala ako prirodzený spojenecký nástroj [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Vitko"/>{{rp|125}} Napriek tomu sa vo vnútri ZSP objavovali aj hlasy požadujúce dôsledné dodržiavanie nadstraníckosti. Najvýraznejšie ich reprezentoval [[Viliam Žingor|V. Žingor]], ktorý kritizoval rastúcu politizáciu zväzu a jeho jednostranné viazanie na [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Na Žingora nadviazali s ním spriaznení partizáni z martinskej OO ZSP, bývalí príslušníci 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Vo svojej rezolúcii z marca [[1947]] požadovali, aby sa ÚS ZSP dôsledne pridržiaval stanov a pôsobil ako spolok nadstranícky, ktorý nie je ''„vo vleku jednej politickej strany.“''<ref name="Vitko"/>{{rp|126}} Vzťah medzi ZSP a [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] bol pritom komplexný a vzájomne výhodný. ZSP poskytoval [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] politickú oporu, mobilizačný potenciál a legitimitu v očiach verejnosti. Komunistická strana naopak zabezpečovala partizánom sociálne výhody, pracovné uplatnenie a ochranu. Zároveň podporovala ich zapojenie do bezpečnostných a štátnych štruktúr. Význam ZSP sa prejavil najmä v neskoršom období politickej krízy v roku 1947 a počas udalostí februára 1948, keď sa jeho členovia aktívne postavili na stranu [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Vitko"/>{{rp|132-135}} ===1. zjazd Zväzu slovenských partizánov 2.{{--}}4. augusta 1946 v Bratislave=== Organizácia prvého celoslovenského zjazdu partizánov patrila medzi kľúčové úlohy Zväzu slovenských partizánov v roku [[1946]]. Prípravy vyvrcholili na pracovnej konferencii širšieho výboru ZSP, ktorá sa konala [[14. máj|14.]]{{--}}[[15. máj|15. mája]] 1946 v Bratislave za účasti delegátov okresných odbočiek a hostí. Konferencia zdôraznila potrebu preverenia členstva, vydania legitimácií a očisty organizácie od nežiaduceho elementu. Zároveň sa pripravovali voľby nového vedenia, výber delegátov na zjazd a finalizácia stanov a organizačného poriadku. Popri vnútorných otázkach boli formulované aj požiadavky voči [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] a Zboru povereníkov, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia partizánov, podpory vdov a sirôt, uznania dôstojníckych hodností a dôslednej očisty spoločnosti od kolaborantov.<ref name="Vitko"/>{{rp|67}} Samotný zjazd sa po organizačných úpravách uskutočnil [[2. august|2.]]{{--}}[[4. august|4. augusta]] [[1946]] v Bratislave. Jeho príprava zahŕňala rozsiahle logistické zabezpečenie, vrátane dopravy, ubytovania, stravovania, propagácie a bezpečnosti. Zjazd bol rozdelený na pracovnú a manifestačnú časť. Valné zhromaždenie delegátov, ktorého sa zúčastnilo viac ako 200 zástupcov okresných odbočiek, otvoril predseda ZSP [[Karol Šmidke|K. Šmidke]]. Vo svojom prejave zdôraznil potrebu transformácie partizánskej energie z vojnového boja na povojnovú obnovu krajiny.<ref name="Vitko"/>{{rp|68-69}} Diskusie počas rokovania poukázali na pretrvávajúcu nespokojnosť medzi bývalými partizánmi, najmä v otázkach sociálneho zabezpečenia, postavenia v spoločnosti a nedostatočnej očisty verejného života od kolaborantov. Po udelení absolutória starému vedeniu bol za predsedu opätovne zvolený [[Karol Šmidke|K. Šmidke]]; významné funkcie obsadili aj [[Viliam Žingor|V. Žingor]] (úradujúci predseda), [[Samuel Falťan|S. Falťan]] (generálny tajomník), [[František Hagara]] (II. podpredseda), M. Polák a P. Mesjarik. Súčasťou rokovania bolo aj schvaľovanie stanov a príprava rezolúcie, ktorá mala vyjadriť spoločné postoje partizánov.<ref name="Vitko"/>{{rp|70}} Manifestačná časť zjazdu zahŕňala masové zhromaždenia a sprievody ulicami Bratislavy, na ktorých sa zúčastnili tisíce partizánov. Prejavy [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]] a [[Viliam Žingor|V. Žingora]] zdôrazňovali vernosť Československej republike, podporu ľudovodemokratického zriadenia a pripravenosť aktívne sa podieľať na budovaní štátu. Zjazd mal zároveň demonštrovať jednotu partizánskeho hnutia a jeho politickú váhu.<ref name="Vitko"/>{{rp|71}} Partizáni však počas demonštrácií v Bratislave požadovali uplne rozpustenie [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], víťazky [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|májových volieb]], ako strany ''„neštátotvornej“''. Demokrati sa tak napriek víťazstvu vo voľbách dostali do pozície, že museli obhajovať vlastnú politickú a štátno-bezpečnostnú spoľahlivosť. Slovami Františka Mišejeho ''„skrátka, neustále sme DS odhaľovali pred verejnosťou ako ochrankyňu bývalých aktívnych ľudákov, gardistov, arizátorov a ostatných reakčných živlov.“''<ref name="Lacko"/>{{rp|527}} Priebeh podujatia však sprevádzali aj výrazné negatívne javy. Napriek preventívnym opatreniam bezpečnostných orgánov a výzvam vedenia ZSP na disciplinovanosť došlo k viacerým protižidovským vystúpeniam. V Bratislave i v ďalších mestách sa objavili protižidovské heslá, fyzické útoky a prepadávanie židovských domácností a organizácií. Na týchto incidentoch sa v niektorých prípadoch podieľali aj účastníci zjazdu, čo výrazne poškodilo obraz partizánskeho hnutia. Situáciu komplikovala prítomnosť tisícov partizánov mimo oficiálneho programu, ktorí nemali jasné organizačné zaradenie a stávali sa náchylnými na provokácie či výtržnosti.<ref name="Vitko"/>{{rp|72-73}} Výsledkom zjazdu bola rezolúcia nazývaná ''„Ohlas slovenských partizánov“''. Dokument deklaroval vernosť štátu, vláde a národným orgánom, no zároveň ju podmieňoval splnením požiadaviek partizánov. Medzi hlavné patrili dôsledná očista spoločnosti, spravodlivé súdnictvo, ochrana partizánov pred trestným stíhaním za vojnové činy, sociálne zabezpečenie a podpora znárodňovacích procesov. Pre bývalého prezidenta [[Jozef Tiso|Tisa]] a jeho spoločníkov žiadali čo najskoršie súdenie a adekvátny trest. Zdôraznená bola aj orientácia na spoluprácu so Sovietskym zväzom a českým národom.<ref name="Vitko"/>{{rp|74}} Hodnotenie zjazdu bolo rozporuplné. Kým niektorí účastníci, napríklad František Záni, poukazovali na posilnenie spolupatričnosti a odhodlania, iné dobové hodnotenia zdôrazňovali sklamanie, vnútorné konflikty a nedostatok očakávaného budovateľského elánu. Napriek týmto rozporom predstavoval zjazd významný míľnik vo vývoji ZSP a potvrdil ambíciu partizánov aktívne zasahovať do politického a spoločenského života povojnového Československa.{{rp|74-75}} ===Organizačné zmeny, odchod Viliama Žingora=== [[Súbor:Viliam_Zingor_1912_1950.png|náhľad|vpravo|Viliam Žingor, predseda ZSP. Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] v politickom ''„[[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]]“'' odsúdený na smrť a [[21. október|21. októbra]] [[1950]] popravený.<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref>]] Impulz k organizačným zmenám v rámci Zväzu slovenských partizánov nastal po celoslovenskom zjazde partizánov v auguste 1946. Významné úpravy prinieslo rozhodnutie predsedníctva ZSP zo [[17. marec|17. marca]] [[1947]], ktoré redefinovalo fungovanie Ústredného sekretariátu (ÚS). Zavedená bola funkcia prednostu úradu, zodpovedného za chod sekretariátu, personálne otázky a koordináciu práce oddelení. Celkovú zodpovednosť niesol úradujúci predseda, zastupovaný generálnym tajomníkom, ktorý zároveň pripravoval smernice pre nižšie organizačné zložky.<ref name="Vitko"/>{{rp|91}} Reorganizáciou prešla aj štruktúra ÚS, ktorej počet oddelení bol zredukovaný na šesť: organizačné, výchovné, sociálne, hospodárske, kultúrne a pomocný úrad. Organizačné oddelenie zabezpečovalo evidenciu a činnosť odbočiek, kádrový referát spravoval členskú základňu. Výchovné oddelenie sa orientovalo na morálnu a brannú prípravu členov. Sociálne oddelenie riešilo zamestnávanie, podporu a zdravotnú starostlivosť partizánov, zatiaľ čo hospodárske oddelenie spravovalo financie a majetok. Kultúrne oddelenie zabezpečovalo osvetovú, propagačnú a zahraničnú činnosť.<ref name="Vitko"/>{{rp|92}} Personálne obsadenie predpokladalo, že na čele sekretariátu bude Štefan Drocár, jednotlivé oddelenia mali viesť P. Mesjarik (organizačné), [[Anton Hirner]] (výchovné), Ľudovít Pšúrik (sociálne), Vladimír Müller (hospodárske) a Ján Bartoš (kultúrne). Funkcia prednostu úradu však napokon nebola obsadená a jej kompetencie boli rozdelené medzi Mesjarika a Drocára.<ref name="Vitko"/>{{rp|93}} Kľúčovou udalosťou sa stala rezignácia [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] na post úradujúceho predsedu k [[28. február|28. februáru]] [[1947]]. Oficiálne ju zdôvodnil zámerom venovať sa kultúrno-propagačnej činnosti a riešením vlastnej existenčnej situácie. V skutočnosti však stál na čele opozičnej skupiny v ZSP, ktorá kritizovala rastúcu politizáciu organizácie. [[Viliam Žingor|Žingor]] presadzoval nadstraníckosť zväzu, vyplývajúcu zo stanov, a odmietal jeho orientáciu na jednu politickú líniu. V marci [[1947]] spolu s turčianskymi partizánmi upozorňoval, že ZSP sa dostáva ''„do vleku jednej politickej strany“''. Tento postoj narážal na odpor predsedu Karola Šmidkeho, ktorý podporoval prokomunistickú orientáciu organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|93}} [[Viliam Žingor|Žingor]] na schôdzke martinských partizánov [[13. apríl|13. apríla]] 1947 informoval o svojom kroku odstúpiť z čelnej funkcie, ako aj o svojej vízii fungovania partizánskeho zväzu. Ten sa mu zdal byť organizáciou príliš politickou, pričom on sám preferoval, aby mal iba kultúrnopropagačnú a hospodársku zložku sprvaujúcu majetok zväzu. Žingorovou víziou malo nastať odpolitizovanie zväzu.<ref name="Vitko"/>{{rp|94}} Jeho návrhy však neboli prijaté. Po jeho neúčasti na zasadnutiach Ústredného výboru bola jeho rezignácia [[12. júl|12.]]{{--}}[[13. júl|13. júla]] [[1947]] definitívne jednohlasne schválená, pričom jeho kompetencie fakticky prešli na predsedu [[Karol Šmidke|Šmidkeho]].<ref name="Vitko"/>{{rp|94}} Ďalšie personálne zmeny zasiahli nižšie úrovne riadenia. Anton Hirner opustil vedenie výchovného oddelenia, nahradil ho Ladislav Botto. Kultúrne oddelenie prevzal Ján Holub a organizačný tajomník P. Mesjarik odstúpil v novembri 1947. Dočasne jeho agendu prevzal opäť Holub. V novembri [[1947]] bol navrhnutý vznik obchodného oddelenia pod vedením Drocára, jeho činnosť sa však rozvinula až v nasledujúcom roku.<ref name="Vitko"/>{{rp|95}} K novým iniciatívam patrilo aj založenie Vysokoškolskej sekcie partizánov. Celkovo zmeny v roku 1947 odrážali nielen snahu o efektívnejšiu organizáciu ZSP, ale aj prehlbujúce sa vnútorné rozpory, najmä v otázke politického smerovania a miery nadstraníckosti organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|95}} ===Program očisty=== Najvýraznejšou oblasťou angažovanosti bývalých partizánov združených v Zväze slovenských partizánov bola problematika tzv. „očisty“ verejného života. Tento pojem chápali ako odstránenie bývalých exponentov režimu [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], ako aj osôb označovaných za kolaborantov s nacistickým Nemeckom, z verejných funkcií v štátnej správe, politike, hospodárstve, cirkvi a armáde. ZSP patril medzi odbojové organizácie, ktoré sa tejto agende venovali v rokoch [[1945]]{{--}}[[1947]]. Už od roku 1945 členovia ZSP deklarovali potrebu dôsledného „prečistenia“ verejného života. Ich postoj bol ideovo podporovaný Komunistickou stranou Slovenska, ktorá na žilinskej konferencii v auguste 1945 vyhlásila, že „je povinnosťou každého protifašistického bojovníka“ sledovať očistu verejného života od „národne a štátne nespoľahlivých živlov“. ZSP sa s touto líniou stotožňoval a zároveň kritizoval pomalý priebeh [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného súdnictva]] a činnosť ľudových súdov (ĽS), ktoré považoval za nedostatočne prísne a často ovplyvnené príslušníkmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Výrazný impulz predstavovala pracovná konferencia ZSP v Bojniciach na začiatku decembra 1945. Tá podporila požiadavku dôslednej očisty vo všetkých zložkách verejného života a označila dovtedajší priebeh za „zlyhanie na celej čiare“. Konferencia žiadala prísne potrestanie hlavných predstaviteľov vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], najmä [[Jozef Tiso|J. Tisu]], [[Vojtech Tuka|V. Tuku]] a [[Tido J. Gašpar|T. J. Gašpara]], prostredníctvom Národného súdu. Navrhovala tiež novelizáciu retribučného práva, vrátane zriadenia tzv. „lietajúcich“ ľudových súdov s účasťou bývalých partizánov a politických väzňov. Zároveň požadovala odňatie volebných práv Nemcom a bývalým členom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a pridružených organizácií. Delegát [[Samuel Falťan|S. Falťan]] zdôraznil, že „povinnosť dôsledného prečistenia verejného života“ je nevyhnutná pre stabilitu republiky. Bojnická konferencia vyvolala zvýšenú aktivitu okresných a miestnych odbočiek ZSP, ktoré začali prijímať rezolúcie a organizovať manifestácie. V mnohých prípadoch uvádzali konkrétne mená osôb, ktoré mali byť odstránené z funkcií, a požadovali revíziu osvedčení o politickej spoľahlivosti. Napríklad v prievidzskom okrese sa 10. februára 1946 konala konferencia pod heslom ''„Dôslední v boji – dôslední v očiste!“''. Tieto aktivity však predstavovali názor len časti spoločnosti, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva uprednostňovala návrat k mierovému životu. Dôležitou udalosťou bol 1. zjazd československých partizánov v Prahe 20. apríla 1946, ktorý sa takisto vyslovil za očistu verejného života a boj proti „reakcii“. Po návrate časti slovenských delegátov do Bratislavy došlo k verejnej manifestácii pred budovou [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], ktorú Demokratická strana označila za provokatívnu. V máji 1946 vystúpil V. Žingor v SNR s požiadavkou novelizácie ľudového súdnictva a prísneho potrestania kolaborantov. Pred parlamentnými voľbami v roku 1946 sa téma očisty stala dominantnou politickou agendou ZSP, ktorý otvorene podporoval KSS a kritizoval DS ako brzdu retribučného procesu. Po voľbách, v ktorých KSS na Slovensku neuspela podľa očakávaní, sa rétorika ZSP ešte radikalizovala. Žingor deklaroval možnosť „generálnej očisty“ a dokonca aj rozpustenia DS. ZSP využíval dve hlavné formy činnosti: verejné manifestácie a rezolúcie adresované štátnym orgánom. V júni 1946 sa v Prievidzi uskutočnila masová manifestácia, ktorá deklarovala podporu Košickému vládnemu programu a požadovala odstránenie kolaborantov z verejného života. Prvý zjazd ZSP v Bratislave v auguste 1946 opätovne zdôraznil potrebu zrýchlenia očisty a kritizoval fungovanie ĽS. Od jesene 1946 sa aktivity ZSP prepojili s ďalšími odbojovými organizáciami. Spoločne presadzovali previerky úradníkov a odstránenie „kompromitovaných“ osôb zo štátnej správy. Demokratická strana bola opakovane obviňovaná z ochrany bývalých exponentov ľudáckeho režimu, hoci viaceré previerky nepriniesli očakávané výsledky. V októbri 1946 reagoval Slovenský Národný front na tlak OZ vytvorením mechanizmu preverovania úradníkov. Zároveň sa posilnila úloha OZ pri predkladaní námietok voči funkcionárom. V novembri 1946 Žilinská konferencia OZ opäť požadovala „komplexnú očistu“ verejného a hospodárskeho života. V decembri 1946 sa aktivita ZSP ďalej radikalizovala. V Bánovciach nad Bebravou došlo k priamemu nátlaku ozbrojených partizánov na ONV, pričom požadovali okamžité zmeny vo vedení úradu. Podobné incidenty sa vyskytli aj v ďalších regiónoch. Vedenie ZSP zároveň zasielalo zoznamy osôb určených na odstránenie z funkcií. Rok 1947 bol výrazne ovplyvnený procesom s Jozefom Tisom, ktorý ZSP vnímal ako súčasť širšej očisty. Organizácia požadovala jeho popravu a podporovala stanoviská KSS. Manifestácie a rezolúcie v tomto období vyvíjali tlak na prezidenta E. Beneša, aby neudelil milosť. Rozsudok smrti nad Tisom bol vynesený 15. apríla 1947 a ZSP deklaroval pripravenosť spolupracovať s bezpečnostnými orgánmi pri zabezpečení poriadku. Na jar a v lete 1947 ZSP pokračoval v tlaku na DS prostredníctvom listov politickým stranám a požiadaviek na očistu ich štruktúr. Požadoval odstránenie bývalých funkcionárov HSĽS z verejných funkcií. V niektorých regiónoch, napríklad v Humennom a Veľkých Kapušanoch, sa pripravovali aj tvrdé opatrenia proti DS. Vyvrcholením bolo zasadnutie ZSP v auguste 1947, ktoré prijalo ultimátne požiadavky s termínom splnenia do 20. septembra 1947. Delegácie ZSP rokovali so zástupcami SNR, Zboru povereníkov a vládnymi predstaviteľmi, pričom získali prísľuby čiastočného riešenia požiadaviek. ZSP následne organizoval sériu masových manifestácií po celom Slovensku. V septembri 1947 sa konali konferencie ZSP a ďalších odbojových organizácií, ktoré hodnotili stav očisty. Hoci niektoré orgány deklarovali pokrok, ZSP pokračoval v tlaku a hrozil ďalšími akciami. Po „odhalení protištátneho sprisahania“ sa situácia vyhrotila do politickej krízy, v ktorej ZSP podporoval postup KSS. Celková činnosť ZSP v rokoch 1945 – 1947 tak predstavovala kombináciu politického tlaku, manifestačných akcií a administratívnych zásahov, pričom jeho pôsobenie významne ovplyvnilo povojnový politický vývoj na Slovensku a proces retribúcie i konsolidácie verejnej správy. ===Vstup do Národného frontu=== Razantný postoj členov Zväzu slovenských partizánov k očiste slovenskej spoločnosti súvisel s ich snahou o širšie uplatnenie vo verejnej správe po roku 1945. Odbojári požadovali väčšie zastúpenie v národných výboroch (NV) všetkých stupňov aj v orgánoch [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]], keďže mnohé funkcie podľa nich zastávali osoby späté s režimom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]]. Ich ambície však narážali na stranícky charakter povojnového systému.<ref name="Vitko"/>{{rp|165}} Základom politického usporiadania bol [[Národný front Čechov a Slovákov|Národný front]] (NF), tvorený šiestimi, od jari 1946 ôsmimi politickými stranami. [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistická strana Slovenska]] a [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] sa usilovali o posilnenie svojho vplyvu aj prostredníctvom masových organizácií, medzi ktoré patril aj ZSP. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] sa však účasti týchto organizácií v NF dôsledne bránila.<ref name="Vitko"/>{{rp|166}} Hoci pôvodné návrhy [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] z [[Košice|Košíc]] (február{{--}}marec [[1945]]) a Žiliny (august 1945) počítali so zapojením spoločenských organizácií do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]], do konca roka [[1945]] zostal [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] výlučne straníckym blokom. V národných výboroch mali partizáni spočiatku isté zastúpenie, no po stabilizácii pomerov sa uplatnil aj tu stranícky kľúč.<ref name="Vitko"/>{{rp|166}} Po voľbách v máji [[1946]], ktoré vyhrala [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]], sa tlak ZSP na vstup do národných výborov zosilnil. [[Samuel Falťan|Falťan]] presadzoval využitie partizánov ako ''„rezervy strany“'' v komisiách národných výborov. ZSP žiadal [[13. júl|13. júla]] [[1946]] aj zastúpenie v komisiách MNV, ONV a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]]. Slovenský [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] [[17. október|17. októbra]] [[1946]] požiadavku spolupráce na očiste pri preverovaní úradníkov prijal, no politické zastúpenie ZSP odmietol.<ref name="Vitko"/>{{rp|167}} Žilinská konferencia odbojových zväzov ([[16. november|16.]]{{--}}[[17. november]] [[1946]]) opätovne žiadala vstup do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]]. Povereníctvo vnútra [[20. január|20. januára]] 1947 umožnilo účasť odbojárov v komisiách národných výborov, hoci bez hlasovacieho práva. Až konferencia ZSP v auguste [[1947]] posilnila postavenie partizánov v komisiách okresných národných výborov.<ref name="Vitko"/>{{rp|169}} K zásadnému zlomu došlo [[20. september|20.]]{{--}}[[22. september|22. septembra]] [[1947]], keď [[Samuel Falťan|Falťan]] presadil ultimátnu požiadavku vstupu ZSP do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]]. [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] následne rozhodol o prizývaní zástupcov odbojových organizácií na rokovania. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] však pokračovala v odpore.<ref name="Vitko"/>{{rp|170}} Slovenská politická kríza vyvrcholila v novembri [[1947]] reorganizáciou zboru povereníkov, no odbojárske zväzy nedosiahli plné zastúpenie. Až po februári [[1948]] a vzniku Akčného výboru slovenského [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] boli odbojárske zväzy začlenené do štruktúr kontrolovaných [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. V júni [[1948]] získali formálne zastúpenie aj v zbore povereníkov, avšak za masové organizácie odbojárov a odborárov boli takisto vymenovaní komunisti, čím komunisti zvýšili svoje zastúpenie z 9 na 11 členov a získali väčšinu. Tým sa završil proces integrácie odbojárov do systému [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]].<ref name="Vitko"/>{{rp|171}} ===Leto 1947: nasadenie partizánov proti banderovcom=== V spoločensko-politickom vývoji Slovenska v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]] zohralo významnú úlohu zapojenie bývalých partizánov do protibanderovských akcií proti [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armáde]] (UPA). Táto iniciatíva Zväzu slovenských partizánov, rozvinutá najmä v lete [[1947]], mala okrem vojenského aj výrazný politický rozmer. Bola prepojená s požiadavkami na „očistu“ verejného života a zároveň s politickým bojom [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] proti [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]].<ref name="Vitko"/>{{rp|186-187}} Oddiely UPA, označované ako „banderovci“, prechádzali v roku [[1947]] územím Československa v malých, rozbitých skupinách smerujúcich do americkej okupačnej zóny. Československá propaganda ich však prezentovala ako nebezpečné ozbrojené bandy napojené na domáce „reakčné živly“. Tieto informácie často šírili príslušníci [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] a bývalí partizáni, pričom sa stávali podkladom pre zásahy armády a Národnej bezpečnosti.<ref name="Vitko"/>{{rp|186-187}} V lete [[1947]] prenikli na Slovensko tri väčšie skupiny [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] (Chromenko, Burlak a Brodyč) s celkovým počtom približne 300{{--}}400 osôb. Proti nim bolo nasadených asi 7&nbsp;000 príslušníkov armády a [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]], avšak s obmedzenými výsledkami. Už v tomto období začala [[Zbor národnej bezpečnosti|Národná bezpečnosť]] organizovať dobrovoľníkov z radov bývalých partizánov a odbojárov, v polovici augusta [[1947]] bol z dobrovľníkov vytvorený samostatný prápor NB „Zafír“.<ref name="Vitko"/>{{rp|187}} Kľúčovým momentom bola celoslovenská konferencia ZSP v Bratislave [[18. august|18.]]{{--}}[[19. august|19. augusta]] [[1947]], kde [[Karol Šmidke]] označil [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] za hrozbu pre štát a nepriamo obvinil [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]] z ich podpory. Člen Ústredného výboru ZSP [[Ján Stanek]] navrhol vytvorenie samostatných ozbrojených jednotiek partizánov. Konferencia prijala uznesenie, ktorým sa bývalí partizáni ponúkli na bojové nasadenie a vyhlásili pohotovosť.<ref name="Vitko"/>{{rp|188}} Delegácie ZSP následne rokovali s predstaviteľmi štátu. Prezident SNR [[Jozef Lettrich]] (DS) považoval zásah armády za dostatočný, zatiaľ čo komunisti ([[Gustáv Husák]] a [[Klement Gottwald]]) návrh podporili. Ministerstvo národnej obrany (MNO) súhlasilo s preskúmaním možnosti nasadenia záložníkov. Československá vláda sa otázkou zaoberala [[27. august]]a [[1947]]. Nekomunistickí členovia vlády sa stavali proti schváleniu tohto zámeru a podrobili ho silnej kritike. Proti bol v tej dobe i minister národnej obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|L. Svoboda]].<ref name="Vitko"/>{{rp|192}} [[16. september|16. septembra]] [[1947]] schválila povolanie dobrovoľníkov na 28-dňové mimoriadne cvičenie. Plán počítal približne s 4&nbsp;400 mužmi, napokon bolo nasadených 3&nbsp;630. Jednotky boli rozdelené do dvoch turnusov (september{{--}}november [[1947]]).<ref name="Vitko"/>{{rp|193}} 1. turnus (1&nbsp;951 mužov) pôsobil od [[22. september|22. septembra]] do [[19. október|19. októbra]] [[1947]] v oblasti Nízkych Tatier, Fatier a západného Slovenska, 2. turnus (1&nbsp;679 mužov) bol nasadený aj na Morave. Väčšina bojových stretov už prebehla pred ich príchodom, preto sa zapojili najmä do prieskumnej a hliadkovej činnosti. Do zrážok s UPA partizáni výraznejšie nezasiahli, ale utrpeli dve obete (Jozef Schwarz a Jozef Ritnošík) po prestrelke s neurčenou banderovskou skupinou dňa [[10. október|10. októbra]] 1947 vo [[Vlársky priesmyk|Vlárskom priesmyku]]<ref name="Staigl">{{Citácia periodika |titul=Účasť slovenských odbojárov na akciách proti banderovcom na jeseň 1947 |periodikum=Vojenská história |priezvisko=Štaigl |meno=Ján |vydavateľ=Vojenský historický ústav |miesto=Bratislava |ročník=2010 |číslo=3 |strany=27-60 |issn=1335-3314 |url=https://www.vhu.sk/9163-sk/ucast-slovenskych-odbojarov-na-akciach-proti-banderovcom-na-jesen-1947/ }}</ref>{{rp|42}} a podieľali sa na zajatí 9 príslušníkov [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]].<ref name="Vitko"/>{{rp|199}} Nasadenie partizánov však sprevádzali disciplinárne problémy, vrátane alkoholizmu, pytliactva, zneužívania zbraní, porušovania vojenskej disciplíny a trestné činy jednotlivcov. Veliteľské hlásenia zároveň poukazovali na ťažkosti pri udržaní poriadku. Slovenskou spoločnosťou otriasol najmä incident podporučíka v zálohe Huberta Vašňáka z 1. turnusu, ktorý sa pod vplyvom alkoholu ozbrojený samopalom dopustil v Trenčíne štvornásobnej vraždy. Po tomto čine sa skrýval pri [[Drietoma|Drietome]], bol však nájdený a keďže kládol odpor, bol zasahujúcou jednotkou [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] zastrelený.<ref name="Vitko"/>{{rp|196}} Z vojenského hľadiska bol prínos obmedzený, keďže [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] bola v čase ich nasadenia už prakticky eliminovaná. Význam však spočíval v udržaní kontrolnej prítomnosti v teréne a uvoľnení armádnych jednotiek pre iné úlohy.<ref name="Vitko"/>{{rp|199}} Politicky malo nasadenie zásadný význam. Komunistická strana využila mobilizáciu partizánov ako nástroj tlaku proti [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]] v období jesennej krízy 1947. Opozícia varovala pred militarizáciou a politickým zneužitím ozbrojených skupín. Napriek tomu vláda projekt podporila a využila ho v širšej stratégii konsolidácie moci.<ref name="Vitko"/>{{rp|200}} Celkové hodnotenie historikov sa rozchádza: marxistická historiografia zdôrazňovala úspech, zatiaľ čo neskoršie práce poukazujú na obmedzený vojenský efekt a výraznú politizáciu. Nasadenie bývalých partizánov tak predstavovalo predovšetkým politický nástroj v mocenskom zápase smerujúcom k [[februárový prevrat|februáru 1948]].<ref name="Vitko"/>{{rp|200}} ===Vo februárovom prevrate=== {{Hlavný článok|Februárový prevrat}} Na prelome rokov [[1947]]{{--}}[[1948]] vyvrcholili snahy komunistov o uchopenie moci v Československu. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] síce prekonala jesennú krízu, no zostávala oslabeným, ale stále významným protivníkom [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Cieľom komunistov bolo [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] buď eliminovať z vlády, alebo ju úplne rozpustiť. K rozhodujúcemu zlomu došlo vo [[Februárový prevrat|februári 1948]], kedy podalo 12 nekomunistických ministrov [[Klement Gottwald|Gottwaldovej]] vlády demisiu v snahe docieliť pád vlády.<ref name="Vitko"/>{{rp|211}} Na Slovensku zohrali významnú úlohu členovia Zväzu slovenských partizánov, ktorí aktívne podporovali komunistickú stratégiu. Dňa [[19. február|19. februára]] [[1948]] vydali predstavitelia ZSP spoločné vyhlásenie so Sdružením českých partyzánů, v ktorom deklarovali obranu ľudovodemokratického zriadenia a vyzvali svojich členov k pohotovosti. Po demisii ministrov interpretovali situáciu ako ''„kontrarevolučný zvrat“'' a otvorene podporili vládu [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]].<ref name="Vitko"/>{{rp|212}} Dňa [[21. február|21. februára]] 1948 [[Gustáv Husák]] zbavil nezákonne povereníkov za [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] ich funkcií s argumentov, že demisia demokratických ministrov centrálnej vlády znamená aj demisiu povereníkov, čím fakticky zabezpečil prevzatie moci na Slovensku. Na manifestácii v Bratislave vystúpili [[Viliam Široký]], [[Gustáv Husák|Husák]] a generálny tajomník ZSP [[Samuel Falťan]], ktorý deklaroval pripravenosť partizánov podporiť akčné výbory [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Vedenie KSS zároveň rozhodlo o ozbrojení robotníkov a partizánov.<ref name="Vitko"/>{{rp|211-212}} Na koordináciu akcií vznikli nové orgány, vrátane ''„organizačnej komisie“'' vedenej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]] a ''„Hlavného štábu“'' ZSP pod vedením [[Samuel Falťan|Falťana]] (ďalšími členmi boli [[František Hagara]], [[Juraj Špitzer]], František Miseje, Štefan Drocár a Vladimír Žalman). Tento štáb riadil mobilizáciu a nasadenie partizánov prostredníctvom rozkazov{{#tag:ref|Hlavný štáb vydal celkovo vo februárových dňoch 12 rozkazov.<ref name="Vitko"/>{{rp|214}}|group=pozn.}} distribuovaných cez rádiostanice [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]. Dňa [[23. február|23. februára]] [[1948]] bola vyhlásená partizánska mobilizácia v Bratislave, kde vznikla jednotka s 220 ozbrojenými mužmi.<ref name="Vitko"/>{{rp|215}} Mobilizácia sa rýchlo rozšírila na celé Slovensko. Dňa [[24. február|24. februára]] dostalo 38 okresných organizácií ZSP príkaz vytvoriť ozbrojené oddiely. Keďže v Bratislave sa očakávala hrozba prípadného väčšieho konfliktu, Hlavný štáb vyzval OO ZSP v Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, Baťovanoch, Komárne a Brezne nad Hronom zorganizovať a pripraviť jednotky na odchod do slovenskej metropoly. Do Bratislavy potom vskutku i odišlo 47 príslušníkov ZSP z prievidzského okresu, 50 z Baťovian a 15 z Komárna. Posily z Bánoviec (100 partizánov) a Brezna (2 čaty v počte 200 mužov) boli napokon odvolané. Najväčšie počty dosiahli oddiely v mestách Zvolen (346 členov ZSP), Brezno n. Hronom (260), Prievidza (250), Trenčín (220) a Topoľčany (170). Celkovo bolo zmobilizovaných 3&nbsp;698 partizánov. Na základe rozhodnutí ministerstva vnútra boli tieto jednotky začlenené ako pomocné oddiely k Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), čím sa ich činnosť legalizovala.<ref name="Vitko"/>{{rp|216}} Hlavnou úlohou partizánov bola strážna a poriadková služba, asistovali pri obsadzovaní úradov, zatýkaní odporcov a podpore akčných výborov [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Už vo večerných hodinách [[23. február|23. februára]] štyridsaťčlenná jednotka bývalých partizánov pod vedením [[Juraj Špitzer|J. Špitzera]] spolu s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] obsadila Ústredný sekretariát [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Akcia sa formálne uskutočnila na popud Krajskej odborovej rady, keďže táto budova mala podľa zákona č. 144/1946 Zb. o jednotnej odborovej organizácii patriť SOR. Prítomnosť partizánov mala výrazný psychologický efekt, hoci zbrane prakticky nepoužili. [[26. február|26. februára]] demonštratívne prechádzala večernou Bratislavou plne vyzbrojená, za mohutného spevu a so zástavami v čele sprievodu 130{{--}}členná partizánska jednotka.<ref name="Vitko"/>{{rp|217}} Ozbrojení členovia oddielov ZSP sa zúčastňovali pri faktickom preberaní moci na lokálnej úrovni. Buď oni, alebo príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|Bezpečnosti]] väčšinou sprevádzali predsedov akčných výborov počas preberania úradov ONV a MNV od dovtedajšej vládnucej garnitúry.<ref name="Vitko"/>{{rp|218}} ZSP sa podieľal aj na formovaní robotníckych milícií, pričom mnohí partizáni zastávali veliteľské funkcie. Výzbroj získavali rôznymi spôsobmi{{--}}z vlastných zásob, od armády či bezpečnostných zložiek prostredníctvom komunistických sympatizantov.{{#tag:ref|Veliteľ vojenskej posádky vo Zvolene plukovník Štefan Želinský striktne odmietol vydať bývalým partizánom zbrane. Bez jeho vedomia boli však tieto vynášané potajme, a to pričinením štábneho kapitána Jána Gregorčoka (člena KSS a predsedu OO ZSP). V reakcii na neuposlúchnutie rozkazu Želinský s dvoma čatami vojakov [[24. február|24. februára]] po polnoci obkľúčil budovu, kde sídlila partizánska okresná odbočka a pod hrozbou streľby sa dožadoval vrátenia výzbroje. K otvorenému boju napokon nedošlo.<ref name="Vitko"/>{{rp|220}}|group=pozn.}} Napriek počiatočným problémom bola ich disciplína hodnotená prevažne pozitívne.<ref name="Vitko"/>{{rp|220}} Dňa 1. marca 1948 Hlavný štáb ZSP ukončil činnosť. [[Februárový prevrat|Februárové udalosti]] prebehli relatívne pokojne a účasť partizánov významne prispela k hladkému priebehu komunistického prevratu. Ich nasadenie predstavovalo špecifický slovenský fenomén, ktorý v českých krajinách nahrádzali najmä [[ľudové milície]].<ref name="Vitko"/>{{rp|220-222}} ===Zánik ZSP, vznik ZĽUB=== V roku 1948 sa činnosť odbojárskych organizácií na Slovensku orientovala na ich postupné zjednotenie a posilnenie politického vplyvu. Zväz slovenských partizánov (ZSP) zdôrazňoval potrebu zefektívniť činnosť krajských výborov odbojových zväzov (KV OZ) a presadiť do ich vedenia aktívnych partizánov. Prioritou zostávala aj „nekompromisná“ očista verejného života. Už 8. decembra 1947 sa Ústredný KV OZ uzniesol, že zakladanie nových odbojárskych organizácií nie je žiaduce. Zlom nastal po februári 1948, keď sa vývoj urýchlene priklonil k organizačnému zjednoteniu odbojárov. Dňa 1. marca 1948 vzniklo Ústredie odbojových zväzov na Slovensku (ÚOZ), iniciované najmä ZSP. Na konferencii zástupcov organizácií (ZSP, ZPROV, ČSOL, ZVOJPOV) bol do jeho čela zvolený Karol Šmidke ako predseda a Samuel Falťan ako generálny tajomník. ÚOZ sa stalo dočasným najvyšším orgánom s cieľom zlúčiť všetky spolky do jednotnej organizácie. Hlavnými úlohami ÚOZ bolo: zlúčenie organizácií do Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (ZĽUB) do 28. augusta 1948; očista členskej základne od „nespoľahlivých“ osôb; a sociálne zabezpečenie bývalých odbojárov. Súčasne vznikali okresné výbory odbojových zväzov (OVOZ), ktoré mali koordinovať proces zjednocovania na regionálnej úrovni. Ich budovanie však postupovalo pomaly – do marca 1948 vznikli len v časti okresov. Na konferencii 21. marca 1948 bol schválený program zjednotenia aj dôraz na politickú spoľahlivosť funkcionárov. Očista zasiahla najmä organizácie ZVOJPOV a ČSOL, pričom sa vylučovali osoby spojené s Demokratickou stranou. Termín ukončenia očisty bol stanovený na 20. apríl 1948, no proces sa predlžoval. Dôležitým krokom bola centralizácia administratívy a majetku. Od 1. mája 1948 fungoval jednotný sekretariát a od 1. júla 1948 bolo spoločné hospodárenie. K rovnakému dátumu sa zastavilo prijímanie nových členov do pôvodných organizácií. K 1. marcu 1948 mali najviac členov ZVOJPOV (39 586), nasledovali ČSOL (19 045), ZSP (18 765) a ZPROV (7 900). Vyvrcholením procesu bol zlučovací zjazd v Košiciach 28. augusta 1948, kde delegáti schválili stanovy a vznik ZĽUB. Predsedom sa stal Karol Šmidke. Týmto aktom zanikol aj ZSP. Zjednocovanie odbojárov prebiehalo paralelne aj v českých krajinách, kde už 9. mája 1948 vznikol Svaz bojovníků za svobodu. == Poznámky == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] [[Kategória:Tretia česko-slovenská republika]] --> 8ic6k6nliwm0vi5narprbiv3mdfw2eg 8194734 8194733 2026-04-07T20:24:51Z Martingazak 234259 Vstup do Národného frontu 8194734 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia |Názov=Zväz slovenských partizánov |OficiálnyNázov=Sväz slovenských partizánov (SSP) |Motto=Prví v boji{{--}}prví v práci! |Nasledovník=Sväz ľudových protifašistických bojovníkov (SĽUB),<br/> Svaz protifašistických bojovníků (SPB),<br/> [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] |Vznik=[[26. apríl]] [[1945]] |Zánik=[[28. august]] [[1948]] |Typ= |PrávnePostavenie= |Zameranie= |Ústredie= |Miesto= }} '''Zväz slovenských partizánov (ZSP)''', podľa pôvodného pravopisu '''Sväz slovenských partizánov (SSP)''' bola stavovská organizácia združujúca partizánov{{--}}účastníkov [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pôsobiaca v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]]. Cieľom zväzu bolo začleniť partizánov do mierového života a následne presadzovať ich požiadavky v spoločnosti. Organizácia napriek deklarovanej nadstraníckosti inklinovala či sa fakticky podriaďovala komunistickej strane a jej mocenským zámerom a aktívne sa podieľala na uchopení moci komunistickou stranou v novembri [[1947]] na Slovensku a vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] v Československu.<ref name="Lacko">{{Citácia Harvard |Titul=Február 1948 a Slovensko |Rok=2008 |Priezvisko=Lacko |Meno=Martin |Kapitola=Najhorlivejší pomocníci komunistov (Sväz slovenských partizánov a udalosti na Slovensku v rokoch 1945 – 1948) |Miesto=Bratislava |Vydavateľ = Ústav pamäti národa |Editori=Podolec, Ondrej |Isbn = 978–80–89335–07–7 }}</ref><ref name="Vitko">{{Citácia knihy|titul=Prví v boji – prví v práci! Dizertačná práca|priezvisko=Vitko|meno=Martin|vydavateľ=Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Historický ústav|miesto=Brno|rok=2021|url=https://is.muni.cz/th/g32r7/Dizertacna_praca.pdf}}</ref> ==História== ===Partizáni na Slovensku=== Na Slovensku sa partizánske aktivity začali formovať ešte pred rokom [[1944]], spočiatku však išlo len o izolované skupiny bez širšej podpory obyvateľstva. Zlom nastal v roku [[1944]], keď sa partizánske hnutie rozšírilo vďaka sovietskym výsadkom organizovaným [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia]] v Kyjeve. Vysadené organizátorské skupiny zohrali kľúčovú úlohu pri aktivizácii domáceho odboja, no zároveň neuváženými akciami a excesmi v [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|Ružomberku]],<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|159-165}} [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944|Turci]],<ref name="Jablonicky"/>{{rp|64-135}} [[Slovenské národné povstanie v Brezne|Brezne]]<ref name="Jablonicky"/>{{rp|129-134}} a inde spôsobili predčasné vypuknutie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v nevýhodnom obrannom variante. Po [[29. august|29. auguste]] [[1944]] sa partizáni stali významnou súčasťou povstaleckých síl, pričom ich počet dosahoval približne 9&nbsp;000 až 12&nbsp; 000 bojovníkov. Riadenie partizánov bolo komplikované v dôsledku nejednotného velenia a vplyvu sovietskych orgánov. Koordinácii nepomohlo ani vytvorenie [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] [[16. september|16. septembra]] [[1944]]{{#tag:ref|Partizánska mienka bola taká, že [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] sa mal stať akýmsi rovnocenným partnerom veliteľstva povstaleckej armády.<ref name="Vitko"/>{{rp|28}}|group=pozn.}}. Po potlačení povstania pokračovali partizáni v boji v horách, kde čelili nedostatku zásob a nepriaznivým podmienkam. Napriek tomu sa ich aktivita v roku [[1945]] opäť zvýšila a prispela k oslobodzovacím operáciám. Partizánske hnutie sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou protinacistického odboja na Slovensku, najmä v rokoch 1944{{--}}1945.<ref name="Vitko"/>{{rp|24-31}} ===Rozpustenie partizánskych oddielov=== Koncom druhej svetovej vojny došlo k rozpadu pôvodných bezpečnostných štruktúr a vzniku dobrovoľných ozbrojených formácií, ako boli Revolučné gardy, [[Milícia (1944 – 1945)|Národné milície]] či Národná stráž. Tieto útvary, často podporované komunistami a kritizované nekomunistickými stranami, plnili funkcie revolučných bezpečnostných orgánov. Významnú úlohu v nich zohrávali partizáni, ktorí disponovali ako skúsenosťami tak i výzbrojou. V priebehu februára 1945 vznikla na základe rozhodnutí [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] Národná bezpečnosť (NB), pričom koncom marca [[1945]] bolo nariadené rozpustenie [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] v oblastiach, kde už NB pôsobila. K [[13. jún|13. júnu]] [[1945]] ministerstvo národnej obrany nariadilo rozpustenie všetkých ozbrojených formácií mimo armády a pripravovaného [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]]. Úplnú likvidáciu týchto skupín potvrdil výnos ministerstva vnútra zo dňa [[3. august|3. augusta]] [[1945]]. Napriek tomu pretrvávali problémy s neorganizovanými zásahmi bývalých milicionárov.<ref name="Vitko"/>{{rp|35-36}} Otázka ďalšieho osudu partizánov sa stala politickou agendou. Dohoda z [[25. január|25. januára]] [[1945]] predpokladala ich začlenenie do armády, no napokon boli prevažne demobilizovaní. Partizáni začali masívne vstupovať predovšetkym do radov Narodnej bezpečnosti (NB). Jej uniformovanú zložku tvorili z 80 % najmä bývalí žandári spred roka 1945. V neuniformovanej zložke, tzv. NB-2, neskor známej ako VI. a VII. odbor Ministerstva vnútra (MV), z ktorej sa postupne tvorila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], prevládol vplyv [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], ktorá si sem dosadila bývalých partizánov či účastnikov SNP. Tu dochádzalo k svojvoľným, radikalnym činom a k používaniu nezákonných metód. KSS si tak pripravovala spoľahlivé kádre pre budúcnosť v duchu slov [[Viliam Široký|Viliama Širokého]], že ''„všade budeme robiť kompromisy, len v bezpečnosti nie“''.<ref name="Lacko"/>{{rp|522}} [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] však reagovala aj nariadením č. 15/1945 a zriadením Komisie pre likvidovanie náležitostí partizánov, ktorá riešila ich evidenciu, sociálne zabezpečenie a pracovné uplatnenie. Dňa [[8. apríl|8. apríla]] [[1945]] vznikol v Košiciach partizánsky referát pod vedením [[Jaroslav Šolc|Jaroslava Šolca]], ktorý zabezpečoval evidenciu, demobilizáciu, sociálnu starostlivosť a integráciu partizánov. [[26. apríl|26. apríla]] 1945 bol ustanovený prípravný výbor na čele s [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]], spolu s Igorom Daxnerom, [[Samuel Falťan|Samuelom Falťanom]] a [[Jaroslav Šolc|Jaroslavom Šolcom]], všetci menovaní boli členmi [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Lacko"/>{{rp|523}} Organizácia prijala pracovný názov Zväz partizánov na Slovensku, mala byť ''„spolkom nepolitickým“''<ref name="Lacko"/>{{rp|523}} a jej cieľom malo byť presadzovanie protifašistických tradícií, hájenie záujmov partizánov a podpora rodín padlých.<ref name="Vitko"/>{{rp|38-40}} {{#tag:ref|Zväz slovenských partizánov nebol jedinou stavovskou organizáciou svojho druhu. Najpočetnejšou organizáciou bol Sväz vojakov povstania (SVOJPOV), združujúci najmä bývalých vojakov povstaleckej armady. Menším bol Sväz protifašistických politických väzňov (SPROV), ktorý bol aktívny na strane [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Na opačnom politickom póle stála Československá obec legionárska (ČSOL) a uplne mimo politického diania stáli Sväz rasovo prenasledovaných či Sväz väzňov koncentračných táborov.<ref name="Lacko"/>{{rp|524}}|group=pozn.}} ===Celoslovenská konferencia v Bratislave=== [[15. máj|15.]]{{--}}[[16. máj|16. mája]] [[1945]] sa uskutočnila celoslovenská konferencia partizánov v Bratislave, kde bol zvolený ústredný výbor: predsedom sa stal [[Karol Šmidke]], podpredsedami [[Ernest Bielik]] a Igor Daxner, tajomníkom Vladimír Ružanskij. Organizácia prijala názov Zväz slovenských partizánov (ZSP){{#tag:ref|Podľa vtedajšieho pravopisu znel názov organizácie Sväz slovenských partizánov (SSP).|group=pozn.}} a začala vydávať časopis Partizán ([[23. jún|23. júna]] [[1945]]). Vznikol aj ústredný sekretariát s vedúcimi oddelení, medzi nimi [[Jaroslav Šolc|Šolc]], [[Samuel Falťan|Falťan]] či Imrich Tomčík.<ref name="Vitko"/>{{rp|43}} Úlohou ZSP bolo preverovanie členov, vydávanie legitimácií, zakladanie miestnych organizácií a evidencia padlých. Postupne sa však objavili problémy s neoverenými členmi a narušením disciplíny. K poslaniu zväzu sa po tejto konferencii zaradilo aj prečistenie ''„od partizánskych príživníkov a od pliagy“.''<ref name="Vitko"/>{{rp|44}} Na mimoriadnej konferencii [[21. júl|21. júla]] [[1945]] v Bratislave, zvolanej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]], došlo v rámci boja o mocenské pozície k reorganizácii vedenia: funkcií boli pozbavení Ružanskij a Tomčík, predsedníctvo udržal [[Karol Šmidke|Šmidke]], generálnym tajomníkom sa stal [[Viliam Žingor]], podpredsedami Milan Polák, [[Pavol Marcely]] a [[Michal Sečanský]]. Konferencia prijala v rozpore s pôvodnými stanovami rezolúciu zdôrazňujúcu politickú angažovanosť ZSP a potrebu očisty radov. {{Citát|Partizáni sú povolaní na to, aby v novej ľudovodemokratickej republike pomáhali dôkladne a nemilosrdne očistiť našu oslobodenú vlasť od fašistov a fašizmu; aby tak ako v časoch boja i teraz v časoch práce boli vzorom disciplinovanosti, obetavosti, aby boli strážcami ľudovodemokratických vymožeností našej národnej revolúcie; aby boli najvášnivejšími nositeľmi bratstva s najbližšími nám Čechmi, s osloboditeľskými národmi ZSSR a ostatnými slovanskými národmi.|SNA, f. ZSP, kartón 8, Rezolúcia predstaviteľov slovenských partizánov, prijatá na porade dňa 21. júla 1945.<ref name="Vitko"/>{{rp|47}}}} Podriadenosť ZSP komunistickej strane demonštrovala najma osoba [[Karol Šmidke|Karola Šmidkeho]], ktory bol predsedom ZSP a sučasne (do augusta 1945) predsedom KSS a predsedom Zboru povereníkov.<ref name="Lacko"/>{{rp|524}} ===Konferencia v Bojniciach=== Dňa [[25. august|25. augusta]] 1945 sa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Svätom Martine]] konalo zhromaždenie označované ako prvý zjazd slovenských partizánov. Výsledkom bola rezolúcia deklarujúca podporu národným výborom a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]], požiadavky na uznanie zásluh partizánov a záväzok očisty vlastných radov od ''„nepravých živlov“'' ako aj spoločnosti od kolaborantov.<ref name="Vitko"/>{{rp|49}} Organizačná činnosť Zväzu slovenských partizánov sa sústredila na budovanie okresných odbočiek, evidenciu členstva a spoluprácu s ministerstvom národnej obrany. Vyvrcholením bola celoslovenská konferencia v dňoch [[1. december|1.]]{{--}}[[2. december|2. decembra]] [[1945]] v [[Bojnice|Bojniciach]] za účasti približne 200 delegátov. Predseda [[Karol Šmidke|K. Šmidke]] sa pre haváriu a zranenie nezúčastnil, rokovanie viedol generálny tajomník [[Viliam Žingor|V. Žingor]]. Referáty predniesli [[Samuel Falťan|Falťan]] a [[Viliam Žingor|Žingor]], pričom poukázali na sociálne, organizačné i morálne problémy partizánov a zdôraznili potrebu disciplíny a aktívnej účasti na verejnom živote.<ref name="Vitko"/>{{rp|50}} Prijatá rezolúcia sa venovala politickým, hospodárskym, kultúrnym a sociálnym otázkam. Zdôrazňovala očistu spoločnosti od kolaborantov, reformy v armáde a bezpečnosti, obnovu hospodárstva, pozemkovú reformu, rozvoj školstva a zavedenie sociálnych istôt. Súčasne obsahovala požiadavky na právne postavenie partizánov a ich väčšie zapojenie do verejných štruktúr. Súčasťou rezolúcie bola aj požiadavka zrovnoprávnenia žíen.<ref name="Vitko"/>{{rp|52}} Reakcie na konferenciu boli rozdielne: Komunistická strana Slovenska podporovala požiadavky ZSP, zatiaľčo [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] bola opatrnejšia; výrok jej predsedu [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]] ''„partizáni patria medzi hrdinov, ktorých budú ospevovať slovenskí spisovatelia a básnici. Ale už skončili svoje poslanie...“'' vyvolal u partizánov kritiku.<ref name="Vitko"/>{{rp|53}} ===Otázka apolitickosti=== Zväz slovenských partizánov (ZSP) sa formálne riadil stanovami, ktoré od svojho vzniku obsahovali aj ustanovenia o politickom charaktere organizácie. Dočasné stanovy z [[26. apríl|26. apríla]] [[1945]] deklarovali, že „sväz je spolkom nepolitickým“. Rovnaký princíp preberal aj návrh stanov z roku [[1946]]. V pripomienkovom konaní však vznikla diskusia o vhodnosti pojmu „nepolitický“. Osvetový referent J. Lenárt z Popradu navrhol jeho nahradenie termínom „nadstranícky“, keďže úplná nepolitickosť podľa neho neodrážala realitu účasti partizánov v politicky motivovanom protifašistickom odboji. Argumentoval, že partizánske hnutie bolo prirodzene spojené s politickými cieľmi a že organizácia by mala mať možnosť aktívne vstupovať do verejného života. Tento návrh bol akceptovaný a vo finálnom znení stanov sa ustálil pojem ''„sväz je spolok nadstranícky“''.<ref name="Vitko"/>{{rp|121}} Deklarovaná nadstraníckosť však bola v praxi spochybňovaná. Odborná literatúra, memoáre aj zahraničné štúdie sa zhodujú, že ZSP bol od svojho vzniku výrazne ovplyvnený Komunistickou stranou Slovenska (KSS). Táto blízkosť mala korene už v období [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a partizánskeho odboja, kde komunisti zohrávali významnú organizačnú a ideologickú úlohu. [[Karol Bacílek|K. Bacílek]] v roku 1945 zdôrazňoval, že KSS bola vedúcou silou odboja a partizánskeho hnutia. Podobne [[Gustáv Husák|G. Husák]] na košickej konferencii KSS v roku 1945 deklaroval rozhodujúcu úlohu strany pri organizovaní ozbrojeného odporu a partizánskych jednotiek.<ref name="Vitko"/>{{rp|123}} Previazanosť prejavovala aj personálne. Mnohí vedúci funkcionári ZSP boli členmi [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Podobná situácia existovala aj na úrovni ústredného sekretariátu a regionálnych odbočiek, kde dominovali členovia alebo sympatizanti komunistickej strany. Na regionálnej úrovni bola previazanosť ešte zreteľnejšia. V mnohých okresoch boli predsedovia odbočiek ZSP zároveň aktívnymi funkcionármi KSS alebo kandidátmi Národného frontu. Členstvo ZSP bolo prevažne ľavicovo orientované, pričom aj nečlenovia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] často sympatizovali s jej programom. Tento stav viedol k tomu, že organizácia sa v politickej praxi správala ako prirodzený spojenecký nástroj [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Vitko"/>{{rp|125}} Napriek tomu sa vo vnútri ZSP objavovali aj hlasy požadujúce dôsledné dodržiavanie nadstraníckosti. Najvýraznejšie ich reprezentoval [[Viliam Žingor|V. Žingor]], ktorý kritizoval rastúcu politizáciu zväzu a jeho jednostranné viazanie na [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Na Žingora nadviazali s ním spriaznení partizáni z martinskej OO ZSP, bývalí príslušníci 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Vo svojej rezolúcii z marca [[1947]] požadovali, aby sa ÚS ZSP dôsledne pridržiaval stanov a pôsobil ako spolok nadstranícky, ktorý nie je ''„vo vleku jednej politickej strany.“''<ref name="Vitko"/>{{rp|126}} Vzťah medzi ZSP a [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] bol pritom komplexný a vzájomne výhodný. ZSP poskytoval [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] politickú oporu, mobilizačný potenciál a legitimitu v očiach verejnosti. Komunistická strana naopak zabezpečovala partizánom sociálne výhody, pracovné uplatnenie a ochranu. Zároveň podporovala ich zapojenie do bezpečnostných a štátnych štruktúr. Význam ZSP sa prejavil najmä v neskoršom období politickej krízy v roku 1947 a počas udalostí februára 1948, keď sa jeho členovia aktívne postavili na stranu [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Vitko"/>{{rp|132-135}} ===1. zjazd Zväzu slovenských partizánov 2.{{--}}4. augusta 1946 v Bratislave=== Organizácia prvého celoslovenského zjazdu partizánov patrila medzi kľúčové úlohy Zväzu slovenských partizánov v roku [[1946]]. Prípravy vyvrcholili na pracovnej konferencii širšieho výboru ZSP, ktorá sa konala [[14. máj|14.]]{{--}}[[15. máj|15. mája]] 1946 v Bratislave za účasti delegátov okresných odbočiek a hostí. Konferencia zdôraznila potrebu preverenia členstva, vydania legitimácií a očisty organizácie od nežiaduceho elementu. Zároveň sa pripravovali voľby nového vedenia, výber delegátov na zjazd a finalizácia stanov a organizačného poriadku. Popri vnútorných otázkach boli formulované aj požiadavky voči [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] a Zboru povereníkov, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia partizánov, podpory vdov a sirôt, uznania dôstojníckych hodností a dôslednej očisty spoločnosti od kolaborantov.<ref name="Vitko"/>{{rp|67}} Samotný zjazd sa po organizačných úpravách uskutočnil [[2. august|2.]]{{--}}[[4. august|4. augusta]] [[1946]] v Bratislave. Jeho príprava zahŕňala rozsiahle logistické zabezpečenie, vrátane dopravy, ubytovania, stravovania, propagácie a bezpečnosti. Zjazd bol rozdelený na pracovnú a manifestačnú časť. Valné zhromaždenie delegátov, ktorého sa zúčastnilo viac ako 200 zástupcov okresných odbočiek, otvoril predseda ZSP [[Karol Šmidke|K. Šmidke]]. Vo svojom prejave zdôraznil potrebu transformácie partizánskej energie z vojnového boja na povojnovú obnovu krajiny.<ref name="Vitko"/>{{rp|68-69}} Diskusie počas rokovania poukázali na pretrvávajúcu nespokojnosť medzi bývalými partizánmi, najmä v otázkach sociálneho zabezpečenia, postavenia v spoločnosti a nedostatočnej očisty verejného života od kolaborantov. Po udelení absolutória starému vedeniu bol za predsedu opätovne zvolený [[Karol Šmidke|K. Šmidke]]; významné funkcie obsadili aj [[Viliam Žingor|V. Žingor]] (úradujúci predseda), [[Samuel Falťan|S. Falťan]] (generálny tajomník), [[František Hagara]] (II. podpredseda), M. Polák a P. Mesjarik. Súčasťou rokovania bolo aj schvaľovanie stanov a príprava rezolúcie, ktorá mala vyjadriť spoločné postoje partizánov.<ref name="Vitko"/>{{rp|70}} Manifestačná časť zjazdu zahŕňala masové zhromaždenia a sprievody ulicami Bratislavy, na ktorých sa zúčastnili tisíce partizánov. Prejavy [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]] a [[Viliam Žingor|V. Žingora]] zdôrazňovali vernosť Československej republike, podporu ľudovodemokratického zriadenia a pripravenosť aktívne sa podieľať na budovaní štátu. Zjazd mal zároveň demonštrovať jednotu partizánskeho hnutia a jeho politickú váhu.<ref name="Vitko"/>{{rp|71}} Partizáni však počas demonštrácií v Bratislave požadovali uplne rozpustenie [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], víťazky [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|májových volieb]], ako strany ''„neštátotvornej“''. Demokrati sa tak napriek víťazstvu vo voľbách dostali do pozície, že museli obhajovať vlastnú politickú a štátno-bezpečnostnú spoľahlivosť. Slovami Františka Mišejeho ''„skrátka, neustále sme DS odhaľovali pred verejnosťou ako ochrankyňu bývalých aktívnych ľudákov, gardistov, arizátorov a ostatných reakčných živlov.“''<ref name="Lacko"/>{{rp|527}} Priebeh podujatia však sprevádzali aj výrazné negatívne javy. Napriek preventívnym opatreniam bezpečnostných orgánov a výzvam vedenia ZSP na disciplinovanosť došlo k viacerým protižidovským vystúpeniam. V Bratislave i v ďalších mestách sa objavili protižidovské heslá, fyzické útoky a prepadávanie židovských domácností a organizácií. Na týchto incidentoch sa v niektorých prípadoch podieľali aj účastníci zjazdu, čo výrazne poškodilo obraz partizánskeho hnutia. Situáciu komplikovala prítomnosť tisícov partizánov mimo oficiálneho programu, ktorí nemali jasné organizačné zaradenie a stávali sa náchylnými na provokácie či výtržnosti.<ref name="Vitko"/>{{rp|72-73}} Výsledkom zjazdu bola rezolúcia nazývaná ''„Ohlas slovenských partizánov“''. Dokument deklaroval vernosť štátu, vláde a národným orgánom, no zároveň ju podmieňoval splnením požiadaviek partizánov. Medzi hlavné patrili dôsledná očista spoločnosti, spravodlivé súdnictvo, ochrana partizánov pred trestným stíhaním za vojnové činy, sociálne zabezpečenie a podpora znárodňovacích procesov. Pre bývalého prezidenta [[Jozef Tiso|Tisa]] a jeho spoločníkov žiadali čo najskoršie súdenie a adekvátny trest. Zdôraznená bola aj orientácia na spoluprácu so Sovietskym zväzom a českým národom.<ref name="Vitko"/>{{rp|74}} Hodnotenie zjazdu bolo rozporuplné. Kým niektorí účastníci, napríklad František Záni, poukazovali na posilnenie spolupatričnosti a odhodlania, iné dobové hodnotenia zdôrazňovali sklamanie, vnútorné konflikty a nedostatok očakávaného budovateľského elánu. Napriek týmto rozporom predstavoval zjazd významný míľnik vo vývoji ZSP a potvrdil ambíciu partizánov aktívne zasahovať do politického a spoločenského života povojnového Československa.{{rp|74-75}} ===Organizačné zmeny, odchod Viliama Žingora=== [[Súbor:Viliam_Zingor_1912_1950.png|náhľad|vpravo|Viliam Žingor, predseda ZSP. Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] v politickom ''„[[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]]“'' odsúdený na smrť a [[21. október|21. októbra]] [[1950]] popravený.<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref>]] Impulz k organizačným zmenám v rámci Zväzu slovenských partizánov nastal po celoslovenskom zjazde partizánov v auguste 1946. Významné úpravy prinieslo rozhodnutie predsedníctva ZSP zo [[17. marec|17. marca]] [[1947]], ktoré redefinovalo fungovanie Ústredného sekretariátu (ÚS). Zavedená bola funkcia prednostu úradu, zodpovedného za chod sekretariátu, personálne otázky a koordináciu práce oddelení. Celkovú zodpovednosť niesol úradujúci predseda, zastupovaný generálnym tajomníkom, ktorý zároveň pripravoval smernice pre nižšie organizačné zložky.<ref name="Vitko"/>{{rp|91}} Reorganizáciou prešla aj štruktúra ÚS, ktorej počet oddelení bol zredukovaný na šesť: organizačné, výchovné, sociálne, hospodárske, kultúrne a pomocný úrad. Organizačné oddelenie zabezpečovalo evidenciu a činnosť odbočiek, kádrový referát spravoval členskú základňu. Výchovné oddelenie sa orientovalo na morálnu a brannú prípravu členov. Sociálne oddelenie riešilo zamestnávanie, podporu a zdravotnú starostlivosť partizánov, zatiaľ čo hospodárske oddelenie spravovalo financie a majetok. Kultúrne oddelenie zabezpečovalo osvetovú, propagačnú a zahraničnú činnosť.<ref name="Vitko"/>{{rp|92}} Personálne obsadenie predpokladalo, že na čele sekretariátu bude Štefan Drocár, jednotlivé oddelenia mali viesť P. Mesjarik (organizačné), [[Anton Hirner]] (výchovné), Ľudovít Pšúrik (sociálne), Vladimír Müller (hospodárske) a Ján Bartoš (kultúrne). Funkcia prednostu úradu však napokon nebola obsadená a jej kompetencie boli rozdelené medzi Mesjarika a Drocára.<ref name="Vitko"/>{{rp|93}} Kľúčovou udalosťou sa stala rezignácia [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] na post úradujúceho predsedu k [[28. február|28. februáru]] [[1947]]. Oficiálne ju zdôvodnil zámerom venovať sa kultúrno-propagačnej činnosti a riešením vlastnej existenčnej situácie. V skutočnosti však stál na čele opozičnej skupiny v ZSP, ktorá kritizovala rastúcu politizáciu organizácie. [[Viliam Žingor|Žingor]] presadzoval nadstraníckosť zväzu, vyplývajúcu zo stanov, a odmietal jeho orientáciu na jednu politickú líniu. V marci [[1947]] spolu s turčianskymi partizánmi upozorňoval, že ZSP sa dostáva ''„do vleku jednej politickej strany“''. Tento postoj narážal na odpor predsedu Karola Šmidkeho, ktorý podporoval prokomunistickú orientáciu organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|93}} [[Viliam Žingor|Žingor]] na schôdzke martinských partizánov [[13. apríl|13. apríla]] 1947 informoval o svojom kroku odstúpiť z čelnej funkcie, ako aj o svojej vízii fungovania partizánskeho zväzu. Ten sa mu zdal byť organizáciou príliš politickou, pričom on sám preferoval, aby mal iba kultúrnopropagačnú a hospodársku zložku sprvaujúcu majetok zväzu. Žingorovou víziou malo nastať odpolitizovanie zväzu.<ref name="Vitko"/>{{rp|94}} Jeho návrhy však neboli prijaté. Po jeho neúčasti na zasadnutiach Ústredného výboru bola jeho rezignácia [[12. júl|12.]]{{--}}[[13. júl|13. júla]] [[1947]] definitívne jednohlasne schválená, pričom jeho kompetencie fakticky prešli na predsedu [[Karol Šmidke|Šmidkeho]].<ref name="Vitko"/>{{rp|94}} Ďalšie personálne zmeny zasiahli nižšie úrovne riadenia. Anton Hirner opustil vedenie výchovného oddelenia, nahradil ho Ladislav Botto. Kultúrne oddelenie prevzal Ján Holub a organizačný tajomník P. Mesjarik odstúpil v novembri 1947. Dočasne jeho agendu prevzal opäť Holub. V novembri [[1947]] bol navrhnutý vznik obchodného oddelenia pod vedením Drocára, jeho činnosť sa však rozvinula až v nasledujúcom roku.<ref name="Vitko"/>{{rp|95}} K novým iniciatívam patrilo aj založenie Vysokoškolskej sekcie partizánov. Celkovo zmeny v roku 1947 odrážali nielen snahu o efektívnejšiu organizáciu ZSP, ale aj prehlbujúce sa vnútorné rozpory, najmä v otázke politického smerovania a miery nadstraníckosti organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|95}} ===Program očisty=== Najvýraznejšou oblasťou angažovanosti bývalých partizánov združených v Zväze slovenských partizánov bola problematika tzv. „očisty“ verejného života. Tento pojem chápali ako odstránenie bývalých exponentov režimu [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], ako aj osôb označovaných za kolaborantov s nacistickým Nemeckom, z verejných funkcií v štátnej správe, politike, hospodárstve, cirkvi a armáde. ZSP patril medzi odbojové organizácie, ktoré sa tejto agende venovali v rokoch [[1945]]{{--}}[[1947]]. Už od roku 1945 členovia ZSP deklarovali potrebu dôsledného „prečistenia“ verejného života. Ich postoj bol ideovo podporovaný Komunistickou stranou Slovenska, ktorá na žilinskej konferencii v auguste 1945 vyhlásila, že „je povinnosťou každého protifašistického bojovníka“ sledovať očistu verejného života od „národne a štátne nespoľahlivých živlov“. ZSP sa s touto líniou stotožňoval a zároveň kritizoval pomalý priebeh [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného súdnictva]] a činnosť ľudových súdov (ĽS), ktoré považoval za nedostatočne prísne a často ovplyvnené príslušníkmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Výrazný impulz predstavovala pracovná konferencia ZSP v Bojniciach na začiatku decembra 1945. Tá podporila požiadavku dôslednej očisty vo všetkých zložkách verejného života a označila dovtedajší priebeh za „zlyhanie na celej čiare“. Konferencia žiadala prísne potrestanie hlavných predstaviteľov vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], najmä [[Jozef Tiso|J. Tisu]], [[Vojtech Tuka|V. Tuku]] a [[Tido J. Gašpar|T. J. Gašpara]], prostredníctvom Národného súdu. Navrhovala tiež novelizáciu retribučného práva, vrátane zriadenia tzv. „lietajúcich“ ľudových súdov s účasťou bývalých partizánov a politických väzňov. Zároveň požadovala odňatie volebných práv Nemcom a bývalým členom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a pridružených organizácií. Delegát [[Samuel Falťan|S. Falťan]] zdôraznil, že „povinnosť dôsledného prečistenia verejného života“ je nevyhnutná pre stabilitu republiky. Bojnická konferencia vyvolala zvýšenú aktivitu okresných a miestnych odbočiek ZSP, ktoré začali prijímať rezolúcie a organizovať manifestácie. V mnohých prípadoch uvádzali konkrétne mená osôb, ktoré mali byť odstránené z funkcií, a požadovali revíziu osvedčení o politickej spoľahlivosti. Napríklad v prievidzskom okrese sa 10. februára 1946 konala konferencia pod heslom ''„Dôslední v boji – dôslední v očiste!“''. Tieto aktivity však predstavovali názor len časti spoločnosti, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva uprednostňovala návrat k mierovému životu. Dôležitou udalosťou bol 1. zjazd československých partizánov v Prahe 20. apríla 1946, ktorý sa takisto vyslovil za očistu verejného života a boj proti „reakcii“. Po návrate časti slovenských delegátov do Bratislavy došlo k verejnej manifestácii pred budovou [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], ktorú Demokratická strana označila za provokatívnu. V máji 1946 vystúpil V. Žingor v SNR s požiadavkou novelizácie ľudového súdnictva a prísneho potrestania kolaborantov. Pred parlamentnými voľbami v roku 1946 sa téma očisty stala dominantnou politickou agendou ZSP, ktorý otvorene podporoval KSS a kritizoval DS ako brzdu retribučného procesu. Po voľbách, v ktorých KSS na Slovensku neuspela podľa očakávaní, sa rétorika ZSP ešte radikalizovala. Žingor deklaroval možnosť „generálnej očisty“ a dokonca aj rozpustenia DS. ZSP využíval dve hlavné formy činnosti: verejné manifestácie a rezolúcie adresované štátnym orgánom. V júni 1946 sa v Prievidzi uskutočnila masová manifestácia, ktorá deklarovala podporu Košickému vládnemu programu a požadovala odstránenie kolaborantov z verejného života. Prvý zjazd ZSP v Bratislave v auguste 1946 opätovne zdôraznil potrebu zrýchlenia očisty a kritizoval fungovanie ĽS. Od jesene 1946 sa aktivity ZSP prepojili s ďalšími odbojovými organizáciami. Spoločne presadzovali previerky úradníkov a odstránenie „kompromitovaných“ osôb zo štátnej správy. Demokratická strana bola opakovane obviňovaná z ochrany bývalých exponentov ľudáckeho režimu, hoci viaceré previerky nepriniesli očakávané výsledky. V októbri 1946 reagoval Slovenský Národný front na tlak OZ vytvorením mechanizmu preverovania úradníkov. Zároveň sa posilnila úloha OZ pri predkladaní námietok voči funkcionárom. V novembri 1946 Žilinská konferencia OZ opäť požadovala „komplexnú očistu“ verejného a hospodárskeho života. V decembri 1946 sa aktivita ZSP ďalej radikalizovala. V Bánovciach nad Bebravou došlo k priamemu nátlaku ozbrojených partizánov na ONV, pričom požadovali okamžité zmeny vo vedení úradu. Podobné incidenty sa vyskytli aj v ďalších regiónoch. Vedenie ZSP zároveň zasielalo zoznamy osôb určených na odstránenie z funkcií. Rok 1947 bol výrazne ovplyvnený procesom s Jozefom Tisom, ktorý ZSP vnímal ako súčasť širšej očisty. Organizácia požadovala jeho popravu a podporovala stanoviská KSS. Manifestácie a rezolúcie v tomto období vyvíjali tlak na prezidenta E. Beneša, aby neudelil milosť. Rozsudok smrti nad Tisom bol vynesený 15. apríla 1947 a ZSP deklaroval pripravenosť spolupracovať s bezpečnostnými orgánmi pri zabezpečení poriadku. Na jar a v lete 1947 ZSP pokračoval v tlaku na DS prostredníctvom listov politickým stranám a požiadaviek na očistu ich štruktúr. Požadoval odstránenie bývalých funkcionárov HSĽS z verejných funkcií. V niektorých regiónoch, napríklad v Humennom a Veľkých Kapušanoch, sa pripravovali aj tvrdé opatrenia proti DS. Vyvrcholením bolo zasadnutie ZSP v auguste 1947, ktoré prijalo ultimátne požiadavky s termínom splnenia do 20. septembra 1947. Delegácie ZSP rokovali so zástupcami SNR, Zboru povereníkov a vládnymi predstaviteľmi, pričom získali prísľuby čiastočného riešenia požiadaviek. ZSP následne organizoval sériu masových manifestácií po celom Slovensku. V septembri 1947 sa konali konferencie ZSP a ďalších odbojových organizácií, ktoré hodnotili stav očisty. Hoci niektoré orgány deklarovali pokrok, ZSP pokračoval v tlaku a hrozil ďalšími akciami. Po „odhalení protištátneho sprisahania“ sa situácia vyhrotila do politickej krízy, v ktorej ZSP podporoval postup KSS. Celková činnosť ZSP v rokoch 1945 – 1947 tak predstavovala kombináciu politického tlaku, manifestačných akcií a administratívnych zásahov, pričom jeho pôsobenie významne ovplyvnilo povojnový politický vývoj na Slovensku a proces retribúcie i konsolidácie verejnej správy. ===Vstup do Národného frontu, národnývh výborov a do zboru povereníkov=== Razantný postoj členov Zväzu slovenských partizánov k očiste slovenskej spoločnosti súvisel s ich snahou o širšie uplatnenie vo verejnej správe po roku 1945. Odbojári požadovali väčšie zastúpenie v národných výboroch (NV) všetkých stupňov aj v orgánoch [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]], keďže mnohé funkcie podľa nich zastávali osoby späté s režimom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]]. Ich ambície však narážali na stranícky charakter povojnového systému.<ref name="Vitko"/>{{rp|165}} Základom politického usporiadania bol [[Národný front Čechov a Slovákov|Národný front]] (NF), tvorený šiestimi, od jari 1946 ôsmimi politickými stranami. [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistická strana Slovenska]] a [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] sa usilovali o posilnenie svojho vplyvu aj prostredníctvom masových organizácií, medzi ktoré patril aj ZSP. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] sa však účasti týchto organizácií v NF dôsledne bránila.<ref name="Vitko"/>{{rp|166}} Hoci pôvodné návrhy [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] z [[Košice|Košíc]] (február{{--}}marec [[1945]]) a Žiliny (august 1945) počítali so zapojením spoločenských organizácií do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]], do konca roka [[1945]] zostal [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] výlučne straníckym blokom. V národných výboroch mali partizáni spočiatku isté zastúpenie, no po stabilizácii pomerov sa uplatnil aj tu stranícky kľúč.<ref name="Vitko"/>{{rp|166}} Po voľbách v máji [[1946]], ktoré vyhrala [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]], sa tlak ZSP na vstup do národných výborov zosilnil. [[Samuel Falťan|Falťan]] presadzoval využitie partizánov ako ''„rezervy strany“'' v komisiách národných výborov. ZSP žiadal [[13. júl|13. júla]] [[1946]] aj zastúpenie v komisiách MNV, ONV a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]]. Slovenský [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] [[17. október|17. októbra]] [[1946]] požiadavku spolupráce na očiste pri preverovaní úradníkov prijal, no politické zastúpenie ZSP odmietol.<ref name="Vitko"/>{{rp|167}} Žilinská konferencia odbojových zväzov ([[16. november|16.]]{{--}}[[17. november]] [[1946]]) opätovne žiadala vstup do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]]. Povereníctvo vnútra [[20. január|20. januára]] 1947 umožnilo účasť odbojárov v komisiách národných výborov, hoci bez hlasovacieho práva. Až konferencia ZSP v auguste [[1947]] posilnila postavenie partizánov v komisiách okresných národných výborov.<ref name="Vitko"/>{{rp|169}} K zásadnému zlomu došlo [[20. september|20.]]{{--}}[[22. september|22. septembra]] [[1947]], keď [[Samuel Falťan|Falťan]] presadil ultimátnu požiadavku vstupu ZSP do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]]. [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] následne rozhodol o prizývaní zástupcov odbojových organizácií na rokovania. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] však pokračovala v odpore.<ref name="Vitko"/>{{rp|170}} Slovenská politická kríza vyvrcholila v novembri [[1947]] reorganizáciou zboru povereníkov, no odbojárske zväzy nedosiahli plné zastúpenie. Až po februári [[1948]] a vzniku Akčného výboru slovenského [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] boli odbojárske zväzy začlenené do štruktúr kontrolovaných [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. V júni [[1948]] získali formálne zastúpenie aj v zbore povereníkov, avšak za masové organizácie odbojárov a odborárov boli takisto vymenovaní komunisti, čím komunisti zvýšili svoje zastúpenie z 9 na 11 členov a získali väčšinu. Tým sa završil proces integrácie odbojárov do systému [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]].<ref name="Vitko"/>{{rp|171}} ===Leto 1947: nasadenie partizánov proti banderovcom=== V spoločensko-politickom vývoji Slovenska v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]] zohralo významnú úlohu zapojenie bývalých partizánov do protibanderovských akcií proti [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armáde]] (UPA). Táto iniciatíva Zväzu slovenských partizánov, rozvinutá najmä v lete [[1947]], mala okrem vojenského aj výrazný politický rozmer. Bola prepojená s požiadavkami na „očistu“ verejného života a zároveň s politickým bojom [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] proti [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]].<ref name="Vitko"/>{{rp|186-187}} Oddiely UPA, označované ako „banderovci“, prechádzali v roku [[1947]] územím Československa v malých, rozbitých skupinách smerujúcich do americkej okupačnej zóny. Československá propaganda ich však prezentovala ako nebezpečné ozbrojené bandy napojené na domáce „reakčné živly“. Tieto informácie často šírili príslušníci [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] a bývalí partizáni, pričom sa stávali podkladom pre zásahy armády a Národnej bezpečnosti.<ref name="Vitko"/>{{rp|186-187}} V lete [[1947]] prenikli na Slovensko tri väčšie skupiny [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] (Chromenko, Burlak a Brodyč) s celkovým počtom približne 300{{--}}400 osôb. Proti nim bolo nasadených asi 7&nbsp;000 príslušníkov armády a [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]], avšak s obmedzenými výsledkami. Už v tomto období začala [[Zbor národnej bezpečnosti|Národná bezpečnosť]] organizovať dobrovoľníkov z radov bývalých partizánov a odbojárov, v polovici augusta [[1947]] bol z dobrovľníkov vytvorený samostatný prápor NB „Zafír“.<ref name="Vitko"/>{{rp|187}} Kľúčovým momentom bola celoslovenská konferencia ZSP v Bratislave [[18. august|18.]]{{--}}[[19. august|19. augusta]] [[1947]], kde [[Karol Šmidke]] označil [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] za hrozbu pre štát a nepriamo obvinil [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]] z ich podpory. Člen Ústredného výboru ZSP [[Ján Stanek]] navrhol vytvorenie samostatných ozbrojených jednotiek partizánov. Konferencia prijala uznesenie, ktorým sa bývalí partizáni ponúkli na bojové nasadenie a vyhlásili pohotovosť.<ref name="Vitko"/>{{rp|188}} Delegácie ZSP následne rokovali s predstaviteľmi štátu. Prezident SNR [[Jozef Lettrich]] (DS) považoval zásah armády za dostatočný, zatiaľ čo komunisti ([[Gustáv Husák]] a [[Klement Gottwald]]) návrh podporili. Ministerstvo národnej obrany (MNO) súhlasilo s preskúmaním možnosti nasadenia záložníkov. Československá vláda sa otázkou zaoberala [[27. august]]a [[1947]]. Nekomunistickí členovia vlády sa stavali proti schváleniu tohto zámeru a podrobili ho silnej kritike. Proti bol v tej dobe i minister národnej obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|L. Svoboda]].<ref name="Vitko"/>{{rp|192}} [[16. september|16. septembra]] [[1947]] schválila povolanie dobrovoľníkov na 28-dňové mimoriadne cvičenie. Plán počítal približne s 4&nbsp;400 mužmi, napokon bolo nasadených 3&nbsp;630. Jednotky boli rozdelené do dvoch turnusov (september{{--}}november [[1947]]).<ref name="Vitko"/>{{rp|193}} 1. turnus (1&nbsp;951 mužov) pôsobil od [[22. september|22. septembra]] do [[19. október|19. októbra]] [[1947]] v oblasti Nízkych Tatier, Fatier a západného Slovenska, 2. turnus (1&nbsp;679 mužov) bol nasadený aj na Morave. Väčšina bojových stretov už prebehla pred ich príchodom, preto sa zapojili najmä do prieskumnej a hliadkovej činnosti. Do zrážok s UPA partizáni výraznejšie nezasiahli, ale utrpeli dve obete (Jozef Schwarz a Jozef Ritnošík) po prestrelke s neurčenou banderovskou skupinou dňa [[10. október|10. októbra]] 1947 vo [[Vlársky priesmyk|Vlárskom priesmyku]]<ref name="Staigl">{{Citácia periodika |titul=Účasť slovenských odbojárov na akciách proti banderovcom na jeseň 1947 |periodikum=Vojenská história |priezvisko=Štaigl |meno=Ján |vydavateľ=Vojenský historický ústav |miesto=Bratislava |ročník=2010 |číslo=3 |strany=27-60 |issn=1335-3314 |url=https://www.vhu.sk/9163-sk/ucast-slovenskych-odbojarov-na-akciach-proti-banderovcom-na-jesen-1947/ }}</ref>{{rp|42}} a podieľali sa na zajatí 9 príslušníkov [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]].<ref name="Vitko"/>{{rp|199}} Nasadenie partizánov však sprevádzali disciplinárne problémy, vrátane alkoholizmu, pytliactva, zneužívania zbraní, porušovania vojenskej disciplíny a trestné činy jednotlivcov. Veliteľské hlásenia zároveň poukazovali na ťažkosti pri udržaní poriadku. Slovenskou spoločnosťou otriasol najmä incident podporučíka v zálohe Huberta Vašňáka z 1. turnusu, ktorý sa pod vplyvom alkoholu ozbrojený samopalom dopustil v Trenčíne štvornásobnej vraždy. Po tomto čine sa skrýval pri [[Drietoma|Drietome]], bol však nájdený a keďže kládol odpor, bol zasahujúcou jednotkou [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] zastrelený.<ref name="Vitko"/>{{rp|196}} Z vojenského hľadiska bol prínos obmedzený, keďže [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] bola v čase ich nasadenia už prakticky eliminovaná. Význam však spočíval v udržaní kontrolnej prítomnosti v teréne a uvoľnení armádnych jednotiek pre iné úlohy.<ref name="Vitko"/>{{rp|199}} Politicky malo nasadenie zásadný význam. Komunistická strana využila mobilizáciu partizánov ako nástroj tlaku proti [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]] v období jesennej krízy 1947. Opozícia varovala pred militarizáciou a politickým zneužitím ozbrojených skupín. Napriek tomu vláda projekt podporila a využila ho v širšej stratégii konsolidácie moci.<ref name="Vitko"/>{{rp|200}} Celkové hodnotenie historikov sa rozchádza: marxistická historiografia zdôrazňovala úspech, zatiaľ čo neskoršie práce poukazujú na obmedzený vojenský efekt a výraznú politizáciu. Nasadenie bývalých partizánov tak predstavovalo predovšetkým politický nástroj v mocenskom zápase smerujúcom k [[februárový prevrat|februáru 1948]].<ref name="Vitko"/>{{rp|200}} ===Vo februárovom prevrate=== {{Hlavný článok|Februárový prevrat}} Na prelome rokov [[1947]]{{--}}[[1948]] vyvrcholili snahy komunistov o uchopenie moci v Československu. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] síce prekonala jesennú krízu, no zostávala oslabeným, ale stále významným protivníkom [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Cieľom komunistov bolo [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] buď eliminovať z vlády, alebo ju úplne rozpustiť. K rozhodujúcemu zlomu došlo vo [[Februárový prevrat|februári 1948]], kedy podalo 12 nekomunistických ministrov [[Klement Gottwald|Gottwaldovej]] vlády demisiu v snahe docieliť pád vlády.<ref name="Vitko"/>{{rp|211}} Na Slovensku zohrali významnú úlohu členovia Zväzu slovenských partizánov, ktorí aktívne podporovali komunistickú stratégiu. Dňa [[19. február|19. februára]] [[1948]] vydali predstavitelia ZSP spoločné vyhlásenie so Sdružením českých partyzánů, v ktorom deklarovali obranu ľudovodemokratického zriadenia a vyzvali svojich členov k pohotovosti. Po demisii ministrov interpretovali situáciu ako ''„kontrarevolučný zvrat“'' a otvorene podporili vládu [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]].<ref name="Vitko"/>{{rp|212}} Dňa [[21. február|21. februára]] 1948 [[Gustáv Husák]] zbavil nezákonne povereníkov za [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] ich funkcií s argumentov, že demisia demokratických ministrov centrálnej vlády znamená aj demisiu povereníkov, čím fakticky zabezpečil prevzatie moci na Slovensku. Na manifestácii v Bratislave vystúpili [[Viliam Široký]], [[Gustáv Husák|Husák]] a generálny tajomník ZSP [[Samuel Falťan]], ktorý deklaroval pripravenosť partizánov podporiť akčné výbory [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Vedenie KSS zároveň rozhodlo o ozbrojení robotníkov a partizánov.<ref name="Vitko"/>{{rp|211-212}} Na koordináciu akcií vznikli nové orgány, vrátane ''„organizačnej komisie“'' vedenej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]] a ''„Hlavného štábu“'' ZSP pod vedením [[Samuel Falťan|Falťana]] (ďalšími členmi boli [[František Hagara]], [[Juraj Špitzer]], František Miseje, Štefan Drocár a Vladimír Žalman). Tento štáb riadil mobilizáciu a nasadenie partizánov prostredníctvom rozkazov{{#tag:ref|Hlavný štáb vydal celkovo vo februárových dňoch 12 rozkazov.<ref name="Vitko"/>{{rp|214}}|group=pozn.}} distribuovaných cez rádiostanice [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]. Dňa [[23. február|23. februára]] [[1948]] bola vyhlásená partizánska mobilizácia v Bratislave, kde vznikla jednotka s 220 ozbrojenými mužmi.<ref name="Vitko"/>{{rp|215}} Mobilizácia sa rýchlo rozšírila na celé Slovensko. Dňa [[24. február|24. februára]] dostalo 38 okresných organizácií ZSP príkaz vytvoriť ozbrojené oddiely. Keďže v Bratislave sa očakávala hrozba prípadného väčšieho konfliktu, Hlavný štáb vyzval OO ZSP v Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, Baťovanoch, Komárne a Brezne nad Hronom zorganizovať a pripraviť jednotky na odchod do slovenskej metropoly. Do Bratislavy potom vskutku i odišlo 47 príslušníkov ZSP z prievidzského okresu, 50 z Baťovian a 15 z Komárna. Posily z Bánoviec (100 partizánov) a Brezna (2 čaty v počte 200 mužov) boli napokon odvolané. Najväčšie počty dosiahli oddiely v mestách Zvolen (346 členov ZSP), Brezno n. Hronom (260), Prievidza (250), Trenčín (220) a Topoľčany (170). Celkovo bolo zmobilizovaných 3&nbsp;698 partizánov. Na základe rozhodnutí ministerstva vnútra boli tieto jednotky začlenené ako pomocné oddiely k Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), čím sa ich činnosť legalizovala.<ref name="Vitko"/>{{rp|216}} Hlavnou úlohou partizánov bola strážna a poriadková služba, asistovali pri obsadzovaní úradov, zatýkaní odporcov a podpore akčných výborov [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Už vo večerných hodinách [[23. február|23. februára]] štyridsaťčlenná jednotka bývalých partizánov pod vedením [[Juraj Špitzer|J. Špitzera]] spolu s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] obsadila Ústredný sekretariát [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Akcia sa formálne uskutočnila na popud Krajskej odborovej rady, keďže táto budova mala podľa zákona č. 144/1946 Zb. o jednotnej odborovej organizácii patriť SOR. Prítomnosť partizánov mala výrazný psychologický efekt, hoci zbrane prakticky nepoužili. [[26. február|26. februára]] demonštratívne prechádzala večernou Bratislavou plne vyzbrojená, za mohutného spevu a so zástavami v čele sprievodu 130{{--}}členná partizánska jednotka.<ref name="Vitko"/>{{rp|217}} Ozbrojení členovia oddielov ZSP sa zúčastňovali pri faktickom preberaní moci na lokálnej úrovni. Buď oni, alebo príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|Bezpečnosti]] väčšinou sprevádzali predsedov akčných výborov počas preberania úradov ONV a MNV od dovtedajšej vládnucej garnitúry.<ref name="Vitko"/>{{rp|218}} ZSP sa podieľal aj na formovaní robotníckych milícií, pričom mnohí partizáni zastávali veliteľské funkcie. Výzbroj získavali rôznymi spôsobmi{{--}}z vlastných zásob, od armády či bezpečnostných zložiek prostredníctvom komunistických sympatizantov.{{#tag:ref|Veliteľ vojenskej posádky vo Zvolene plukovník Štefan Želinský striktne odmietol vydať bývalým partizánom zbrane. Bez jeho vedomia boli však tieto vynášané potajme, a to pričinením štábneho kapitána Jána Gregorčoka (člena KSS a predsedu OO ZSP). V reakcii na neuposlúchnutie rozkazu Želinský s dvoma čatami vojakov [[24. február|24. februára]] po polnoci obkľúčil budovu, kde sídlila partizánska okresná odbočka a pod hrozbou streľby sa dožadoval vrátenia výzbroje. K otvorenému boju napokon nedošlo.<ref name="Vitko"/>{{rp|220}}|group=pozn.}} Napriek počiatočným problémom bola ich disciplína hodnotená prevažne pozitívne.<ref name="Vitko"/>{{rp|220}} Dňa 1. marca 1948 Hlavný štáb ZSP ukončil činnosť. [[Februárový prevrat|Februárové udalosti]] prebehli relatívne pokojne a účasť partizánov významne prispela k hladkému priebehu komunistického prevratu. Ich nasadenie predstavovalo špecifický slovenský fenomén, ktorý v českých krajinách nahrádzali najmä [[ľudové milície]].<ref name="Vitko"/>{{rp|220-222}} ===Zánik ZSP, vznik ZĽUB=== V roku 1948 sa činnosť odbojárskych organizácií na Slovensku orientovala na ich postupné zjednotenie a posilnenie politického vplyvu. Zväz slovenských partizánov (ZSP) zdôrazňoval potrebu zefektívniť činnosť krajských výborov odbojových zväzov (KV OZ) a presadiť do ich vedenia aktívnych partizánov. Prioritou zostávala aj „nekompromisná“ očista verejného života. Už 8. decembra 1947 sa Ústredný KV OZ uzniesol, že zakladanie nových odbojárskych organizácií nie je žiaduce. Zlom nastal po februári 1948, keď sa vývoj urýchlene priklonil k organizačnému zjednoteniu odbojárov. Dňa 1. marca 1948 vzniklo Ústredie odbojových zväzov na Slovensku (ÚOZ), iniciované najmä ZSP. Na konferencii zástupcov organizácií (ZSP, ZPROV, ČSOL, ZVOJPOV) bol do jeho čela zvolený Karol Šmidke ako predseda a Samuel Falťan ako generálny tajomník. ÚOZ sa stalo dočasným najvyšším orgánom s cieľom zlúčiť všetky spolky do jednotnej organizácie. Hlavnými úlohami ÚOZ bolo: zlúčenie organizácií do Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (ZĽUB) do 28. augusta 1948; očista členskej základne od „nespoľahlivých“ osôb; a sociálne zabezpečenie bývalých odbojárov. Súčasne vznikali okresné výbory odbojových zväzov (OVOZ), ktoré mali koordinovať proces zjednocovania na regionálnej úrovni. Ich budovanie však postupovalo pomaly – do marca 1948 vznikli len v časti okresov. Na konferencii 21. marca 1948 bol schválený program zjednotenia aj dôraz na politickú spoľahlivosť funkcionárov. Očista zasiahla najmä organizácie ZVOJPOV a ČSOL, pričom sa vylučovali osoby spojené s Demokratickou stranou. Termín ukončenia očisty bol stanovený na 20. apríl 1948, no proces sa predlžoval. Dôležitým krokom bola centralizácia administratívy a majetku. Od 1. mája 1948 fungoval jednotný sekretariát a od 1. júla 1948 bolo spoločné hospodárenie. K rovnakému dátumu sa zastavilo prijímanie nových členov do pôvodných organizácií. K 1. marcu 1948 mali najviac členov ZVOJPOV (39 586), nasledovali ČSOL (19 045), ZSP (18 765) a ZPROV (7 900). Vyvrcholením procesu bol zlučovací zjazd v Košiciach 28. augusta 1948, kde delegáti schválili stanovy a vznik ZĽUB. Predsedom sa stal Karol Šmidke. Týmto aktom zanikol aj ZSP. Zjednocovanie odbojárov prebiehalo paralelne aj v českých krajinách, kde už 9. mája 1948 vznikol Svaz bojovníků za svobodu. == Poznámky == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] [[Kategória:Tretia česko-slovenská republika]] --> nunvx6hmne6ngirh4vovrdfi9eofaqg 8194740 8194734 2026-04-07T20:35:19Z Martingazak 234259 Zánik ZSP, vznik ZĽUB 8194740 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia |Názov=Zväz slovenských partizánov |OficiálnyNázov=Sväz slovenských partizánov (SSP) |Motto=Prví v boji{{--}}prví v práci! |Nasledovník=Sväz ľudových protifašistických bojovníkov (SĽUB),<br/> Svaz protifašistických bojovníků (SPB),<br/> [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] |Vznik=[[26. apríl]] [[1945]] |Zánik=[[28. august]] [[1948]] |Typ= |PrávnePostavenie= |Zameranie= |Ústredie= |Miesto= }} '''Zväz slovenských partizánov (ZSP)''', podľa pôvodného pravopisu '''Sväz slovenských partizánov (SSP)''' bola stavovská organizácia združujúca partizánov{{--}}účastníkov [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pôsobiaca v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]]. Cieľom zväzu bolo začleniť partizánov do mierového života a následne presadzovať ich požiadavky v spoločnosti. Organizácia napriek deklarovanej nadstraníckosti inklinovala či sa fakticky podriaďovala komunistickej strane a jej mocenským zámerom a aktívne sa podieľala na uchopení moci komunistickou stranou v novembri [[1947]] na Slovensku a vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] v Československu.<ref name="Lacko">{{Citácia Harvard |Titul=Február 1948 a Slovensko |Rok=2008 |Priezvisko=Lacko |Meno=Martin |Kapitola=Najhorlivejší pomocníci komunistov (Sväz slovenských partizánov a udalosti na Slovensku v rokoch 1945 – 1948) |Miesto=Bratislava |Vydavateľ = Ústav pamäti národa |Editori=Podolec, Ondrej |Isbn = 978–80–89335–07–7 }}</ref><ref name="Vitko">{{Citácia knihy|titul=Prví v boji – prví v práci! Dizertačná práca|priezvisko=Vitko|meno=Martin|vydavateľ=Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Historický ústav|miesto=Brno|rok=2021|url=https://is.muni.cz/th/g32r7/Dizertacna_praca.pdf}}</ref> ==História== ===Partizáni na Slovensku=== Na Slovensku sa partizánske aktivity začali formovať ešte pred rokom [[1944]], spočiatku však išlo len o izolované skupiny bez širšej podpory obyvateľstva. Zlom nastal v roku [[1944]], keď sa partizánske hnutie rozšírilo vďaka sovietskym výsadkom organizovaným [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia]] v Kyjeve. Vysadené organizátorské skupiny zohrali kľúčovú úlohu pri aktivizácii domáceho odboja, no zároveň neuváženými akciami a excesmi v [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|Ružomberku]],<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|159-165}} [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944|Turci]],<ref name="Jablonicky"/>{{rp|64-135}} [[Slovenské národné povstanie v Brezne|Brezne]]<ref name="Jablonicky"/>{{rp|129-134}} a inde spôsobili predčasné vypuknutie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v nevýhodnom obrannom variante. Po [[29. august|29. auguste]] [[1944]] sa partizáni stali významnou súčasťou povstaleckých síl, pričom ich počet dosahoval približne 9&nbsp;000 až 12&nbsp; 000 bojovníkov. Riadenie partizánov bolo komplikované v dôsledku nejednotného velenia a vplyvu sovietskych orgánov. Koordinácii nepomohlo ani vytvorenie [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] [[16. september|16. septembra]] [[1944]]{{#tag:ref|Partizánska mienka bola taká, že [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] sa mal stať akýmsi rovnocenným partnerom veliteľstva povstaleckej armády.<ref name="Vitko"/>{{rp|28}}|group=pozn.}}. Po potlačení povstania pokračovali partizáni v boji v horách, kde čelili nedostatku zásob a nepriaznivým podmienkam. Napriek tomu sa ich aktivita v roku [[1945]] opäť zvýšila a prispela k oslobodzovacím operáciám. Partizánske hnutie sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou protinacistického odboja na Slovensku, najmä v rokoch 1944{{--}}1945.<ref name="Vitko"/>{{rp|24-31}} ===Rozpustenie partizánskych oddielov=== Koncom druhej svetovej vojny došlo k rozpadu pôvodných bezpečnostných štruktúr a vzniku dobrovoľných ozbrojených formácií, ako boli Revolučné gardy, [[Milícia (1944 – 1945)|Národné milície]] či Národná stráž. Tieto útvary, často podporované komunistami a kritizované nekomunistickými stranami, plnili funkcie revolučných bezpečnostných orgánov. Významnú úlohu v nich zohrávali partizáni, ktorí disponovali ako skúsenosťami tak i výzbrojou. V priebehu februára 1945 vznikla na základe rozhodnutí [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] Národná bezpečnosť (NB), pričom koncom marca [[1945]] bolo nariadené rozpustenie [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] v oblastiach, kde už NB pôsobila. K [[13. jún|13. júnu]] [[1945]] ministerstvo národnej obrany nariadilo rozpustenie všetkých ozbrojených formácií mimo armády a pripravovaného [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]]. Úplnú likvidáciu týchto skupín potvrdil výnos ministerstva vnútra zo dňa [[3. august|3. augusta]] [[1945]]. Napriek tomu pretrvávali problémy s neorganizovanými zásahmi bývalých milicionárov.<ref name="Vitko"/>{{rp|35-36}} Otázka ďalšieho osudu partizánov sa stala politickou agendou. Dohoda z [[25. január|25. januára]] [[1945]] predpokladala ich začlenenie do armády, no napokon boli prevažne demobilizovaní. Partizáni začali masívne vstupovať predovšetkym do radov Narodnej bezpečnosti (NB). Jej uniformovanú zložku tvorili z 80 % najmä bývalí žandári spred roka 1945. V neuniformovanej zložke, tzv. NB-2, neskor známej ako VI. a VII. odbor Ministerstva vnútra (MV), z ktorej sa postupne tvorila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], prevládol vplyv [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], ktorá si sem dosadila bývalých partizánov či účastnikov SNP. Tu dochádzalo k svojvoľným, radikalnym činom a k používaniu nezákonných metód. KSS si tak pripravovala spoľahlivé kádre pre budúcnosť v duchu slov [[Viliam Široký|Viliama Širokého]], že ''„všade budeme robiť kompromisy, len v bezpečnosti nie“''.<ref name="Lacko"/>{{rp|522}} [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] však reagovala aj nariadením č. 15/1945 a zriadením Komisie pre likvidovanie náležitostí partizánov, ktorá riešila ich evidenciu, sociálne zabezpečenie a pracovné uplatnenie. Dňa [[8. apríl|8. apríla]] [[1945]] vznikol v Košiciach partizánsky referát pod vedením [[Jaroslav Šolc|Jaroslava Šolca]], ktorý zabezpečoval evidenciu, demobilizáciu, sociálnu starostlivosť a integráciu partizánov. [[26. apríl|26. apríla]] 1945 bol ustanovený prípravný výbor na čele s [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]], spolu s Igorom Daxnerom, [[Samuel Falťan|Samuelom Falťanom]] a [[Jaroslav Šolc|Jaroslavom Šolcom]], všetci menovaní boli členmi [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Lacko"/>{{rp|523}} Organizácia prijala pracovný názov Zväz partizánov na Slovensku, mala byť ''„spolkom nepolitickým“''<ref name="Lacko"/>{{rp|523}} a jej cieľom malo byť presadzovanie protifašistických tradícií, hájenie záujmov partizánov a podpora rodín padlých.<ref name="Vitko"/>{{rp|38-40}} {{#tag:ref|Zväz slovenských partizánov nebol jedinou stavovskou organizáciou svojho druhu. Najpočetnejšou organizáciou bol Sväz vojakov povstania (SVOJPOV), združujúci najmä bývalých vojakov povstaleckej armady. Menším bol Sväz protifašistických politických väzňov (SPROV), ktorý bol aktívny na strane [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Na opačnom politickom póle stála Československá obec legionárska (ČSOL) a uplne mimo politického diania stáli Sväz rasovo prenasledovaných či Sväz väzňov koncentračných táborov.<ref name="Lacko"/>{{rp|524}}|group=pozn.}} ===Celoslovenská konferencia v Bratislave=== [[15. máj|15.]]{{--}}[[16. máj|16. mája]] [[1945]] sa uskutočnila celoslovenská konferencia partizánov v Bratislave, kde bol zvolený ústredný výbor: predsedom sa stal [[Karol Šmidke]], podpredsedami [[Ernest Bielik]] a Igor Daxner, tajomníkom Vladimír Ružanskij. Organizácia prijala názov Zväz slovenských partizánov (ZSP){{#tag:ref|Podľa vtedajšieho pravopisu znel názov organizácie Sväz slovenských partizánov (SSP).|group=pozn.}} a začala vydávať časopis Partizán ([[23. jún|23. júna]] [[1945]]). Vznikol aj ústredný sekretariát s vedúcimi oddelení, medzi nimi [[Jaroslav Šolc|Šolc]], [[Samuel Falťan|Falťan]] či Imrich Tomčík.<ref name="Vitko"/>{{rp|43}} Úlohou ZSP bolo preverovanie členov, vydávanie legitimácií, zakladanie miestnych organizácií a evidencia padlých. Postupne sa však objavili problémy s neoverenými členmi a narušením disciplíny. K poslaniu zväzu sa po tejto konferencii zaradilo aj prečistenie ''„od partizánskych príživníkov a od pliagy“.''<ref name="Vitko"/>{{rp|44}} Na mimoriadnej konferencii [[21. júl|21. júla]] [[1945]] v Bratislave, zvolanej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]], došlo v rámci boja o mocenské pozície k reorganizácii vedenia: funkcií boli pozbavení Ružanskij a Tomčík, predsedníctvo udržal [[Karol Šmidke|Šmidke]], generálnym tajomníkom sa stal [[Viliam Žingor]], podpredsedami Milan Polák, [[Pavol Marcely]] a [[Michal Sečanský]]. Konferencia prijala v rozpore s pôvodnými stanovami rezolúciu zdôrazňujúcu politickú angažovanosť ZSP a potrebu očisty radov. {{Citát|Partizáni sú povolaní na to, aby v novej ľudovodemokratickej republike pomáhali dôkladne a nemilosrdne očistiť našu oslobodenú vlasť od fašistov a fašizmu; aby tak ako v časoch boja i teraz v časoch práce boli vzorom disciplinovanosti, obetavosti, aby boli strážcami ľudovodemokratických vymožeností našej národnej revolúcie; aby boli najvášnivejšími nositeľmi bratstva s najbližšími nám Čechmi, s osloboditeľskými národmi ZSSR a ostatnými slovanskými národmi.|SNA, f. ZSP, kartón 8, Rezolúcia predstaviteľov slovenských partizánov, prijatá na porade dňa 21. júla 1945.<ref name="Vitko"/>{{rp|47}}}} Podriadenosť ZSP komunistickej strane demonštrovala najma osoba [[Karol Šmidke|Karola Šmidkeho]], ktory bol predsedom ZSP a sučasne (do augusta 1945) predsedom KSS a predsedom Zboru povereníkov.<ref name="Lacko"/>{{rp|524}} ===Konferencia v Bojniciach=== Dňa [[25. august|25. augusta]] 1945 sa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Svätom Martine]] konalo zhromaždenie označované ako prvý zjazd slovenských partizánov. Výsledkom bola rezolúcia deklarujúca podporu národným výborom a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]], požiadavky na uznanie zásluh partizánov a záväzok očisty vlastných radov od ''„nepravých živlov“'' ako aj spoločnosti od kolaborantov.<ref name="Vitko"/>{{rp|49}} Organizačná činnosť Zväzu slovenských partizánov sa sústredila na budovanie okresných odbočiek, evidenciu členstva a spoluprácu s ministerstvom národnej obrany. Vyvrcholením bola celoslovenská konferencia v dňoch [[1. december|1.]]{{--}}[[2. december|2. decembra]] [[1945]] v [[Bojnice|Bojniciach]] za účasti približne 200 delegátov. Predseda [[Karol Šmidke|K. Šmidke]] sa pre haváriu a zranenie nezúčastnil, rokovanie viedol generálny tajomník [[Viliam Žingor|V. Žingor]]. Referáty predniesli [[Samuel Falťan|Falťan]] a [[Viliam Žingor|Žingor]], pričom poukázali na sociálne, organizačné i morálne problémy partizánov a zdôraznili potrebu disciplíny a aktívnej účasti na verejnom živote.<ref name="Vitko"/>{{rp|50}} Prijatá rezolúcia sa venovala politickým, hospodárskym, kultúrnym a sociálnym otázkam. Zdôrazňovala očistu spoločnosti od kolaborantov, reformy v armáde a bezpečnosti, obnovu hospodárstva, pozemkovú reformu, rozvoj školstva a zavedenie sociálnych istôt. Súčasne obsahovala požiadavky na právne postavenie partizánov a ich väčšie zapojenie do verejných štruktúr. Súčasťou rezolúcie bola aj požiadavka zrovnoprávnenia žíen.<ref name="Vitko"/>{{rp|52}} Reakcie na konferenciu boli rozdielne: Komunistická strana Slovenska podporovala požiadavky ZSP, zatiaľčo [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] bola opatrnejšia; výrok jej predsedu [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]] ''„partizáni patria medzi hrdinov, ktorých budú ospevovať slovenskí spisovatelia a básnici. Ale už skončili svoje poslanie...“'' vyvolal u partizánov kritiku.<ref name="Vitko"/>{{rp|53}} ===Otázka apolitickosti=== Zväz slovenských partizánov (ZSP) sa formálne riadil stanovami, ktoré od svojho vzniku obsahovali aj ustanovenia o politickom charaktere organizácie. Dočasné stanovy z [[26. apríl|26. apríla]] [[1945]] deklarovali, že „sväz je spolkom nepolitickým“. Rovnaký princíp preberal aj návrh stanov z roku [[1946]]. V pripomienkovom konaní však vznikla diskusia o vhodnosti pojmu „nepolitický“. Osvetový referent J. Lenárt z Popradu navrhol jeho nahradenie termínom „nadstranícky“, keďže úplná nepolitickosť podľa neho neodrážala realitu účasti partizánov v politicky motivovanom protifašistickom odboji. Argumentoval, že partizánske hnutie bolo prirodzene spojené s politickými cieľmi a že organizácia by mala mať možnosť aktívne vstupovať do verejného života. Tento návrh bol akceptovaný a vo finálnom znení stanov sa ustálil pojem ''„sväz je spolok nadstranícky“''.<ref name="Vitko"/>{{rp|121}} Deklarovaná nadstraníckosť však bola v praxi spochybňovaná. Odborná literatúra, memoáre aj zahraničné štúdie sa zhodujú, že ZSP bol od svojho vzniku výrazne ovplyvnený Komunistickou stranou Slovenska (KSS). Táto blízkosť mala korene už v období [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a partizánskeho odboja, kde komunisti zohrávali významnú organizačnú a ideologickú úlohu. [[Karol Bacílek|K. Bacílek]] v roku 1945 zdôrazňoval, že KSS bola vedúcou silou odboja a partizánskeho hnutia. Podobne [[Gustáv Husák|G. Husák]] na košickej konferencii KSS v roku 1945 deklaroval rozhodujúcu úlohu strany pri organizovaní ozbrojeného odporu a partizánskych jednotiek.<ref name="Vitko"/>{{rp|123}} Previazanosť prejavovala aj personálne. Mnohí vedúci funkcionári ZSP boli členmi [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Podobná situácia existovala aj na úrovni ústredného sekretariátu a regionálnych odbočiek, kde dominovali členovia alebo sympatizanti komunistickej strany. Na regionálnej úrovni bola previazanosť ešte zreteľnejšia. V mnohých okresoch boli predsedovia odbočiek ZSP zároveň aktívnymi funkcionármi KSS alebo kandidátmi Národného frontu. Členstvo ZSP bolo prevažne ľavicovo orientované, pričom aj nečlenovia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] často sympatizovali s jej programom. Tento stav viedol k tomu, že organizácia sa v politickej praxi správala ako prirodzený spojenecký nástroj [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Vitko"/>{{rp|125}} Napriek tomu sa vo vnútri ZSP objavovali aj hlasy požadujúce dôsledné dodržiavanie nadstraníckosti. Najvýraznejšie ich reprezentoval [[Viliam Žingor|V. Žingor]], ktorý kritizoval rastúcu politizáciu zväzu a jeho jednostranné viazanie na [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Na Žingora nadviazali s ním spriaznení partizáni z martinskej OO ZSP, bývalí príslušníci 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Vo svojej rezolúcii z marca [[1947]] požadovali, aby sa ÚS ZSP dôsledne pridržiaval stanov a pôsobil ako spolok nadstranícky, ktorý nie je ''„vo vleku jednej politickej strany.“''<ref name="Vitko"/>{{rp|126}} Vzťah medzi ZSP a [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] bol pritom komplexný a vzájomne výhodný. ZSP poskytoval [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] politickú oporu, mobilizačný potenciál a legitimitu v očiach verejnosti. Komunistická strana naopak zabezpečovala partizánom sociálne výhody, pracovné uplatnenie a ochranu. Zároveň podporovala ich zapojenie do bezpečnostných a štátnych štruktúr. Význam ZSP sa prejavil najmä v neskoršom období politickej krízy v roku 1947 a počas udalostí februára 1948, keď sa jeho členovia aktívne postavili na stranu [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Vitko"/>{{rp|132-135}} ===1. zjazd Zväzu slovenských partizánov 2.{{--}}4. augusta 1946 v Bratislave=== Organizácia prvého celoslovenského zjazdu partizánov patrila medzi kľúčové úlohy Zväzu slovenských partizánov v roku [[1946]]. Prípravy vyvrcholili na pracovnej konferencii širšieho výboru ZSP, ktorá sa konala [[14. máj|14.]]{{--}}[[15. máj|15. mája]] 1946 v Bratislave za účasti delegátov okresných odbočiek a hostí. Konferencia zdôraznila potrebu preverenia členstva, vydania legitimácií a očisty organizácie od nežiaduceho elementu. Zároveň sa pripravovali voľby nového vedenia, výber delegátov na zjazd a finalizácia stanov a organizačného poriadku. Popri vnútorných otázkach boli formulované aj požiadavky voči [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] a Zboru povereníkov, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia partizánov, podpory vdov a sirôt, uznania dôstojníckych hodností a dôslednej očisty spoločnosti od kolaborantov.<ref name="Vitko"/>{{rp|67}} Samotný zjazd sa po organizačných úpravách uskutočnil [[2. august|2.]]{{--}}[[4. august|4. augusta]] [[1946]] v Bratislave. Jeho príprava zahŕňala rozsiahle logistické zabezpečenie, vrátane dopravy, ubytovania, stravovania, propagácie a bezpečnosti. Zjazd bol rozdelený na pracovnú a manifestačnú časť. Valné zhromaždenie delegátov, ktorého sa zúčastnilo viac ako 200 zástupcov okresných odbočiek, otvoril predseda ZSP [[Karol Šmidke|K. Šmidke]]. Vo svojom prejave zdôraznil potrebu transformácie partizánskej energie z vojnového boja na povojnovú obnovu krajiny.<ref name="Vitko"/>{{rp|68-69}} Diskusie počas rokovania poukázali na pretrvávajúcu nespokojnosť medzi bývalými partizánmi, najmä v otázkach sociálneho zabezpečenia, postavenia v spoločnosti a nedostatočnej očisty verejného života od kolaborantov. Po udelení absolutória starému vedeniu bol za predsedu opätovne zvolený [[Karol Šmidke|K. Šmidke]]; významné funkcie obsadili aj [[Viliam Žingor|V. Žingor]] (úradujúci predseda), [[Samuel Falťan|S. Falťan]] (generálny tajomník), [[František Hagara]] (II. podpredseda), M. Polák a P. Mesjarik. Súčasťou rokovania bolo aj schvaľovanie stanov a príprava rezolúcie, ktorá mala vyjadriť spoločné postoje partizánov.<ref name="Vitko"/>{{rp|70}} Manifestačná časť zjazdu zahŕňala masové zhromaždenia a sprievody ulicami Bratislavy, na ktorých sa zúčastnili tisíce partizánov. Prejavy [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]] a [[Viliam Žingor|V. Žingora]] zdôrazňovali vernosť Československej republike, podporu ľudovodemokratického zriadenia a pripravenosť aktívne sa podieľať na budovaní štátu. Zjazd mal zároveň demonštrovať jednotu partizánskeho hnutia a jeho politickú váhu.<ref name="Vitko"/>{{rp|71}} Partizáni však počas demonštrácií v Bratislave požadovali uplne rozpustenie [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], víťazky [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|májových volieb]], ako strany ''„neštátotvornej“''. Demokrati sa tak napriek víťazstvu vo voľbách dostali do pozície, že museli obhajovať vlastnú politickú a štátno-bezpečnostnú spoľahlivosť. Slovami Františka Mišejeho ''„skrátka, neustále sme DS odhaľovali pred verejnosťou ako ochrankyňu bývalých aktívnych ľudákov, gardistov, arizátorov a ostatných reakčných živlov.“''<ref name="Lacko"/>{{rp|527}} Priebeh podujatia však sprevádzali aj výrazné negatívne javy. Napriek preventívnym opatreniam bezpečnostných orgánov a výzvam vedenia ZSP na disciplinovanosť došlo k viacerým protižidovským vystúpeniam. V Bratislave i v ďalších mestách sa objavili protižidovské heslá, fyzické útoky a prepadávanie židovských domácností a organizácií. Na týchto incidentoch sa v niektorých prípadoch podieľali aj účastníci zjazdu, čo výrazne poškodilo obraz partizánskeho hnutia. Situáciu komplikovala prítomnosť tisícov partizánov mimo oficiálneho programu, ktorí nemali jasné organizačné zaradenie a stávali sa náchylnými na provokácie či výtržnosti.<ref name="Vitko"/>{{rp|72-73}} Výsledkom zjazdu bola rezolúcia nazývaná ''„Ohlas slovenských partizánov“''. Dokument deklaroval vernosť štátu, vláde a národným orgánom, no zároveň ju podmieňoval splnením požiadaviek partizánov. Medzi hlavné patrili dôsledná očista spoločnosti, spravodlivé súdnictvo, ochrana partizánov pred trestným stíhaním za vojnové činy, sociálne zabezpečenie a podpora znárodňovacích procesov. Pre bývalého prezidenta [[Jozef Tiso|Tisa]] a jeho spoločníkov žiadali čo najskoršie súdenie a adekvátny trest. Zdôraznená bola aj orientácia na spoluprácu so Sovietskym zväzom a českým národom.<ref name="Vitko"/>{{rp|74}} Hodnotenie zjazdu bolo rozporuplné. Kým niektorí účastníci, napríklad František Záni, poukazovali na posilnenie spolupatričnosti a odhodlania, iné dobové hodnotenia zdôrazňovali sklamanie, vnútorné konflikty a nedostatok očakávaného budovateľského elánu. Napriek týmto rozporom predstavoval zjazd významný míľnik vo vývoji ZSP a potvrdil ambíciu partizánov aktívne zasahovať do politického a spoločenského života povojnového Československa.{{rp|74-75}} ===Organizačné zmeny, odchod Viliama Žingora=== [[Súbor:Viliam_Zingor_1912_1950.png|náhľad|vpravo|Viliam Žingor, predseda ZSP. Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] v politickom ''„[[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]]“'' odsúdený na smrť a [[21. október|21. októbra]] [[1950]] popravený.<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref>]] Impulz k organizačným zmenám v rámci Zväzu slovenských partizánov nastal po celoslovenskom zjazde partizánov v auguste 1946. Významné úpravy prinieslo rozhodnutie predsedníctva ZSP zo [[17. marec|17. marca]] [[1947]], ktoré redefinovalo fungovanie Ústredného sekretariátu (ÚS). Zavedená bola funkcia prednostu úradu, zodpovedného za chod sekretariátu, personálne otázky a koordináciu práce oddelení. Celkovú zodpovednosť niesol úradujúci predseda, zastupovaný generálnym tajomníkom, ktorý zároveň pripravoval smernice pre nižšie organizačné zložky.<ref name="Vitko"/>{{rp|91}} Reorganizáciou prešla aj štruktúra ÚS, ktorej počet oddelení bol zredukovaný na šesť: organizačné, výchovné, sociálne, hospodárske, kultúrne a pomocný úrad. Organizačné oddelenie zabezpečovalo evidenciu a činnosť odbočiek, kádrový referát spravoval členskú základňu. Výchovné oddelenie sa orientovalo na morálnu a brannú prípravu členov. Sociálne oddelenie riešilo zamestnávanie, podporu a zdravotnú starostlivosť partizánov, zatiaľ čo hospodárske oddelenie spravovalo financie a majetok. Kultúrne oddelenie zabezpečovalo osvetovú, propagačnú a zahraničnú činnosť.<ref name="Vitko"/>{{rp|92}} Personálne obsadenie predpokladalo, že na čele sekretariátu bude Štefan Drocár, jednotlivé oddelenia mali viesť P. Mesjarik (organizačné), [[Anton Hirner]] (výchovné), Ľudovít Pšúrik (sociálne), Vladimír Müller (hospodárske) a Ján Bartoš (kultúrne). Funkcia prednostu úradu však napokon nebola obsadená a jej kompetencie boli rozdelené medzi Mesjarika a Drocára.<ref name="Vitko"/>{{rp|93}} Kľúčovou udalosťou sa stala rezignácia [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] na post úradujúceho predsedu k [[28. február|28. februáru]] [[1947]]. Oficiálne ju zdôvodnil zámerom venovať sa kultúrno-propagačnej činnosti a riešením vlastnej existenčnej situácie. V skutočnosti však stál na čele opozičnej skupiny v ZSP, ktorá kritizovala rastúcu politizáciu organizácie. [[Viliam Žingor|Žingor]] presadzoval nadstraníckosť zväzu, vyplývajúcu zo stanov, a odmietal jeho orientáciu na jednu politickú líniu. V marci [[1947]] spolu s turčianskymi partizánmi upozorňoval, že ZSP sa dostáva ''„do vleku jednej politickej strany“''. Tento postoj narážal na odpor predsedu Karola Šmidkeho, ktorý podporoval prokomunistickú orientáciu organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|93}} [[Viliam Žingor|Žingor]] na schôdzke martinských partizánov [[13. apríl|13. apríla]] 1947 informoval o svojom kroku odstúpiť z čelnej funkcie, ako aj o svojej vízii fungovania partizánskeho zväzu. Ten sa mu zdal byť organizáciou príliš politickou, pričom on sám preferoval, aby mal iba kultúrnopropagačnú a hospodársku zložku sprvaujúcu majetok zväzu. Žingorovou víziou malo nastať odpolitizovanie zväzu.<ref name="Vitko"/>{{rp|94}} Jeho návrhy však neboli prijaté. Po jeho neúčasti na zasadnutiach Ústredného výboru bola jeho rezignácia [[12. júl|12.]]{{--}}[[13. júl|13. júla]] [[1947]] definitívne jednohlasne schválená, pričom jeho kompetencie fakticky prešli na predsedu [[Karol Šmidke|Šmidkeho]].<ref name="Vitko"/>{{rp|94}} Ďalšie personálne zmeny zasiahli nižšie úrovne riadenia. Anton Hirner opustil vedenie výchovného oddelenia, nahradil ho Ladislav Botto. Kultúrne oddelenie prevzal Ján Holub a organizačný tajomník P. Mesjarik odstúpil v novembri 1947. Dočasne jeho agendu prevzal opäť Holub. V novembri [[1947]] bol navrhnutý vznik obchodného oddelenia pod vedením Drocára, jeho činnosť sa však rozvinula až v nasledujúcom roku.<ref name="Vitko"/>{{rp|95}} K novým iniciatívam patrilo aj založenie Vysokoškolskej sekcie partizánov. Celkovo zmeny v roku 1947 odrážali nielen snahu o efektívnejšiu organizáciu ZSP, ale aj prehlbujúce sa vnútorné rozpory, najmä v otázke politického smerovania a miery nadstraníckosti organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|95}} ===Program očisty=== Najvýraznejšou oblasťou angažovanosti bývalých partizánov združených v Zväze slovenských partizánov bola problematika tzv. „očisty“ verejného života. Tento pojem chápali ako odstránenie bývalých exponentov režimu [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], ako aj osôb označovaných za kolaborantov s nacistickým Nemeckom, z verejných funkcií v štátnej správe, politike, hospodárstve, cirkvi a armáde. ZSP patril medzi odbojové organizácie, ktoré sa tejto agende venovali v rokoch [[1945]]{{--}}[[1947]]. Už od roku 1945 členovia ZSP deklarovali potrebu dôsledného „prečistenia“ verejného života. Ich postoj bol ideovo podporovaný Komunistickou stranou Slovenska, ktorá na žilinskej konferencii v auguste 1945 vyhlásila, že „je povinnosťou každého protifašistického bojovníka“ sledovať očistu verejného života od „národne a štátne nespoľahlivých živlov“. ZSP sa s touto líniou stotožňoval a zároveň kritizoval pomalý priebeh [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného súdnictva]] a činnosť ľudových súdov (ĽS), ktoré považoval za nedostatočne prísne a často ovplyvnené príslušníkmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Výrazný impulz predstavovala pracovná konferencia ZSP v Bojniciach na začiatku decembra 1945. Tá podporila požiadavku dôslednej očisty vo všetkých zložkách verejného života a označila dovtedajší priebeh za „zlyhanie na celej čiare“. Konferencia žiadala prísne potrestanie hlavných predstaviteľov vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], najmä [[Jozef Tiso|J. Tisu]], [[Vojtech Tuka|V. Tuku]] a [[Tido J. Gašpar|T. J. Gašpara]], prostredníctvom Národného súdu. Navrhovala tiež novelizáciu retribučného práva, vrátane zriadenia tzv. „lietajúcich“ ľudových súdov s účasťou bývalých partizánov a politických väzňov. Zároveň požadovala odňatie volebných práv Nemcom a bývalým členom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a pridružených organizácií. Delegát [[Samuel Falťan|S. Falťan]] zdôraznil, že „povinnosť dôsledného prečistenia verejného života“ je nevyhnutná pre stabilitu republiky. Bojnická konferencia vyvolala zvýšenú aktivitu okresných a miestnych odbočiek ZSP, ktoré začali prijímať rezolúcie a organizovať manifestácie. V mnohých prípadoch uvádzali konkrétne mená osôb, ktoré mali byť odstránené z funkcií, a požadovali revíziu osvedčení o politickej spoľahlivosti. Napríklad v prievidzskom okrese sa 10. februára 1946 konala konferencia pod heslom ''„Dôslední v boji – dôslední v očiste!“''. Tieto aktivity však predstavovali názor len časti spoločnosti, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva uprednostňovala návrat k mierovému životu. Dôležitou udalosťou bol 1. zjazd československých partizánov v Prahe 20. apríla 1946, ktorý sa takisto vyslovil za očistu verejného života a boj proti „reakcii“. Po návrate časti slovenských delegátov do Bratislavy došlo k verejnej manifestácii pred budovou [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], ktorú Demokratická strana označila za provokatívnu. V máji 1946 vystúpil V. Žingor v SNR s požiadavkou novelizácie ľudového súdnictva a prísneho potrestania kolaborantov. Pred parlamentnými voľbami v roku 1946 sa téma očisty stala dominantnou politickou agendou ZSP, ktorý otvorene podporoval KSS a kritizoval DS ako brzdu retribučného procesu. Po voľbách, v ktorých KSS na Slovensku neuspela podľa očakávaní, sa rétorika ZSP ešte radikalizovala. Žingor deklaroval možnosť „generálnej očisty“ a dokonca aj rozpustenia DS. ZSP využíval dve hlavné formy činnosti: verejné manifestácie a rezolúcie adresované štátnym orgánom. V júni 1946 sa v Prievidzi uskutočnila masová manifestácia, ktorá deklarovala podporu Košickému vládnemu programu a požadovala odstránenie kolaborantov z verejného života. Prvý zjazd ZSP v Bratislave v auguste 1946 opätovne zdôraznil potrebu zrýchlenia očisty a kritizoval fungovanie ĽS. Od jesene 1946 sa aktivity ZSP prepojili s ďalšími odbojovými organizáciami. Spoločne presadzovali previerky úradníkov a odstránenie „kompromitovaných“ osôb zo štátnej správy. Demokratická strana bola opakovane obviňovaná z ochrany bývalých exponentov ľudáckeho režimu, hoci viaceré previerky nepriniesli očakávané výsledky. V októbri 1946 reagoval Slovenský Národný front na tlak OZ vytvorením mechanizmu preverovania úradníkov. Zároveň sa posilnila úloha OZ pri predkladaní námietok voči funkcionárom. V novembri 1946 Žilinská konferencia OZ opäť požadovala „komplexnú očistu“ verejného a hospodárskeho života. V decembri 1946 sa aktivita ZSP ďalej radikalizovala. V Bánovciach nad Bebravou došlo k priamemu nátlaku ozbrojených partizánov na ONV, pričom požadovali okamžité zmeny vo vedení úradu. Podobné incidenty sa vyskytli aj v ďalších regiónoch. Vedenie ZSP zároveň zasielalo zoznamy osôb určených na odstránenie z funkcií. Rok 1947 bol výrazne ovplyvnený procesom s Jozefom Tisom, ktorý ZSP vnímal ako súčasť širšej očisty. Organizácia požadovala jeho popravu a podporovala stanoviská KSS. Manifestácie a rezolúcie v tomto období vyvíjali tlak na prezidenta E. Beneša, aby neudelil milosť. Rozsudok smrti nad Tisom bol vynesený 15. apríla 1947 a ZSP deklaroval pripravenosť spolupracovať s bezpečnostnými orgánmi pri zabezpečení poriadku. Na jar a v lete 1947 ZSP pokračoval v tlaku na DS prostredníctvom listov politickým stranám a požiadaviek na očistu ich štruktúr. Požadoval odstránenie bývalých funkcionárov HSĽS z verejných funkcií. V niektorých regiónoch, napríklad v Humennom a Veľkých Kapušanoch, sa pripravovali aj tvrdé opatrenia proti DS. Vyvrcholením bolo zasadnutie ZSP v auguste 1947, ktoré prijalo ultimátne požiadavky s termínom splnenia do 20. septembra 1947. Delegácie ZSP rokovali so zástupcami SNR, Zboru povereníkov a vládnymi predstaviteľmi, pričom získali prísľuby čiastočného riešenia požiadaviek. ZSP následne organizoval sériu masových manifestácií po celom Slovensku. V septembri 1947 sa konali konferencie ZSP a ďalších odbojových organizácií, ktoré hodnotili stav očisty. Hoci niektoré orgány deklarovali pokrok, ZSP pokračoval v tlaku a hrozil ďalšími akciami. Po „odhalení protištátneho sprisahania“ sa situácia vyhrotila do politickej krízy, v ktorej ZSP podporoval postup KSS. Celková činnosť ZSP v rokoch 1945 – 1947 tak predstavovala kombináciu politického tlaku, manifestačných akcií a administratívnych zásahov, pričom jeho pôsobenie významne ovplyvnilo povojnový politický vývoj na Slovensku a proces retribúcie i konsolidácie verejnej správy. ===Vstup do Národného frontu, národnývh výborov a do zboru povereníkov=== Razantný postoj členov Zväzu slovenských partizánov k očiste slovenskej spoločnosti súvisel s ich snahou o širšie uplatnenie vo verejnej správe po roku 1945. Odbojári požadovali väčšie zastúpenie v národných výboroch (NV) všetkých stupňov aj v orgánoch [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]], keďže mnohé funkcie podľa nich zastávali osoby späté s režimom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]]. Ich ambície však narážali na stranícky charakter povojnového systému.<ref name="Vitko"/>{{rp|165}} Základom politického usporiadania bol [[Národný front Čechov a Slovákov|Národný front]] (NF), tvorený šiestimi, od jari 1946 ôsmimi politickými stranami. [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistická strana Slovenska]] a [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] sa usilovali o posilnenie svojho vplyvu aj prostredníctvom masových organizácií, medzi ktoré patril aj ZSP. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] sa však účasti týchto organizácií v NF dôsledne bránila.<ref name="Vitko"/>{{rp|166}} Hoci pôvodné návrhy [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] z [[Košice|Košíc]] (február{{--}}marec [[1945]]) a Žiliny (august 1945) počítali so zapojením spoločenských organizácií do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]], do konca roka [[1945]] zostal [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] výlučne straníckym blokom. V národných výboroch mali partizáni spočiatku isté zastúpenie, no po stabilizácii pomerov sa uplatnil aj tu stranícky kľúč.<ref name="Vitko"/>{{rp|166}} Po voľbách v máji [[1946]], ktoré vyhrala [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]], sa tlak ZSP na vstup do národných výborov zosilnil. [[Samuel Falťan|Falťan]] presadzoval využitie partizánov ako ''„rezervy strany“'' v komisiách národných výborov. ZSP žiadal [[13. júl|13. júla]] [[1946]] aj zastúpenie v komisiách MNV, ONV a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]]. Slovenský [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] [[17. október|17. októbra]] [[1946]] požiadavku spolupráce na očiste pri preverovaní úradníkov prijal, no politické zastúpenie ZSP odmietol.<ref name="Vitko"/>{{rp|167}} Žilinská konferencia odbojových zväzov ([[16. november|16.]]{{--}}[[17. november]] [[1946]]) opätovne žiadala vstup do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]]. Povereníctvo vnútra [[20. január|20. januára]] 1947 umožnilo účasť odbojárov v komisiách národných výborov, hoci bez hlasovacieho práva. Až konferencia ZSP v auguste [[1947]] posilnila postavenie partizánov v komisiách okresných národných výborov.<ref name="Vitko"/>{{rp|169}} K zásadnému zlomu došlo [[20. september|20.]]{{--}}[[22. september|22. septembra]] [[1947]], keď [[Samuel Falťan|Falťan]] presadil ultimátnu požiadavku vstupu ZSP do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]]. [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] následne rozhodol o prizývaní zástupcov odbojových organizácií na rokovania. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] však pokračovala v odpore.<ref name="Vitko"/>{{rp|170}} Slovenská politická kríza vyvrcholila v novembri [[1947]] reorganizáciou zboru povereníkov, no odbojárske zväzy nedosiahli plné zastúpenie. Až po februári [[1948]] a vzniku Akčného výboru slovenského [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] boli odbojárske zväzy začlenené do štruktúr kontrolovaných [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. V júni [[1948]] získali formálne zastúpenie aj v zbore povereníkov, avšak za masové organizácie odbojárov a odborárov boli takisto vymenovaní komunisti, čím komunisti zvýšili svoje zastúpenie z 9 na 11 členov a získali väčšinu. Tým sa završil proces integrácie odbojárov do systému [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]].<ref name="Vitko"/>{{rp|171}} ===Leto 1947: nasadenie partizánov proti banderovcom=== V spoločensko-politickom vývoji Slovenska v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]] zohralo významnú úlohu zapojenie bývalých partizánov do protibanderovských akcií proti [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armáde]] (UPA). Táto iniciatíva Zväzu slovenských partizánov, rozvinutá najmä v lete [[1947]], mala okrem vojenského aj výrazný politický rozmer. Bola prepojená s požiadavkami na „očistu“ verejného života a zároveň s politickým bojom [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] proti [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]].<ref name="Vitko"/>{{rp|186-187}} Oddiely UPA, označované ako „banderovci“, prechádzali v roku [[1947]] územím Československa v malých, rozbitých skupinách smerujúcich do americkej okupačnej zóny. Československá propaganda ich však prezentovala ako nebezpečné ozbrojené bandy napojené na domáce „reakčné živly“. Tieto informácie často šírili príslušníci [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] a bývalí partizáni, pričom sa stávali podkladom pre zásahy armády a Národnej bezpečnosti.<ref name="Vitko"/>{{rp|186-187}} V lete [[1947]] prenikli na Slovensko tri väčšie skupiny [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] (Chromenko, Burlak a Brodyč) s celkovým počtom približne 300{{--}}400 osôb. Proti nim bolo nasadených asi 7&nbsp;000 príslušníkov armády a [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]], avšak s obmedzenými výsledkami. Už v tomto období začala [[Zbor národnej bezpečnosti|Národná bezpečnosť]] organizovať dobrovoľníkov z radov bývalých partizánov a odbojárov, v polovici augusta [[1947]] bol z dobrovľníkov vytvorený samostatný prápor NB „Zafír“.<ref name="Vitko"/>{{rp|187}} Kľúčovým momentom bola celoslovenská konferencia ZSP v Bratislave [[18. august|18.]]{{--}}[[19. august|19. augusta]] [[1947]], kde [[Karol Šmidke]] označil [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] za hrozbu pre štát a nepriamo obvinil [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]] z ich podpory. Člen Ústredného výboru ZSP [[Ján Stanek]] navrhol vytvorenie samostatných ozbrojených jednotiek partizánov. Konferencia prijala uznesenie, ktorým sa bývalí partizáni ponúkli na bojové nasadenie a vyhlásili pohotovosť.<ref name="Vitko"/>{{rp|188}} Delegácie ZSP následne rokovali s predstaviteľmi štátu. Prezident SNR [[Jozef Lettrich]] (DS) považoval zásah armády za dostatočný, zatiaľ čo komunisti ([[Gustáv Husák]] a [[Klement Gottwald]]) návrh podporili. Ministerstvo národnej obrany (MNO) súhlasilo s preskúmaním možnosti nasadenia záložníkov. Československá vláda sa otázkou zaoberala [[27. august]]a [[1947]]. Nekomunistickí členovia vlády sa stavali proti schváleniu tohto zámeru a podrobili ho silnej kritike. Proti bol v tej dobe i minister národnej obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|L. Svoboda]].<ref name="Vitko"/>{{rp|192}} [[16. september|16. septembra]] [[1947]] schválila povolanie dobrovoľníkov na 28-dňové mimoriadne cvičenie. Plán počítal približne s 4&nbsp;400 mužmi, napokon bolo nasadených 3&nbsp;630. Jednotky boli rozdelené do dvoch turnusov (september{{--}}november [[1947]]).<ref name="Vitko"/>{{rp|193}} 1. turnus (1&nbsp;951 mužov) pôsobil od [[22. september|22. septembra]] do [[19. október|19. októbra]] [[1947]] v oblasti Nízkych Tatier, Fatier a západného Slovenska, 2. turnus (1&nbsp;679 mužov) bol nasadený aj na Morave. Väčšina bojových stretov už prebehla pred ich príchodom, preto sa zapojili najmä do prieskumnej a hliadkovej činnosti. Do zrážok s UPA partizáni výraznejšie nezasiahli, ale utrpeli dve obete (Jozef Schwarz a Jozef Ritnošík) po prestrelke s neurčenou banderovskou skupinou dňa [[10. október|10. októbra]] 1947 vo [[Vlársky priesmyk|Vlárskom priesmyku]]<ref name="Staigl">{{Citácia periodika |titul=Účasť slovenských odbojárov na akciách proti banderovcom na jeseň 1947 |periodikum=Vojenská história |priezvisko=Štaigl |meno=Ján |vydavateľ=Vojenský historický ústav |miesto=Bratislava |ročník=2010 |číslo=3 |strany=27-60 |issn=1335-3314 |url=https://www.vhu.sk/9163-sk/ucast-slovenskych-odbojarov-na-akciach-proti-banderovcom-na-jesen-1947/ }}</ref>{{rp|42}} a podieľali sa na zajatí 9 príslušníkov [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]].<ref name="Vitko"/>{{rp|199}} Nasadenie partizánov však sprevádzali disciplinárne problémy, vrátane alkoholizmu, pytliactva, zneužívania zbraní, porušovania vojenskej disciplíny a trestné činy jednotlivcov. Veliteľské hlásenia zároveň poukazovali na ťažkosti pri udržaní poriadku. Slovenskou spoločnosťou otriasol najmä incident podporučíka v zálohe Huberta Vašňáka z 1. turnusu, ktorý sa pod vplyvom alkoholu ozbrojený samopalom dopustil v Trenčíne štvornásobnej vraždy. Po tomto čine sa skrýval pri [[Drietoma|Drietome]], bol však nájdený a keďže kládol odpor, bol zasahujúcou jednotkou [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] zastrelený.<ref name="Vitko"/>{{rp|196}} Z vojenského hľadiska bol prínos obmedzený, keďže [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] bola v čase ich nasadenia už prakticky eliminovaná. Význam však spočíval v udržaní kontrolnej prítomnosti v teréne a uvoľnení armádnych jednotiek pre iné úlohy.<ref name="Vitko"/>{{rp|199}} Politicky malo nasadenie zásadný význam. Komunistická strana využila mobilizáciu partizánov ako nástroj tlaku proti [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]] v období jesennej krízy 1947. Opozícia varovala pred militarizáciou a politickým zneužitím ozbrojených skupín. Napriek tomu vláda projekt podporila a využila ho v širšej stratégii konsolidácie moci.<ref name="Vitko"/>{{rp|200}} Celkové hodnotenie historikov sa rozchádza: marxistická historiografia zdôrazňovala úspech, zatiaľ čo neskoršie práce poukazujú na obmedzený vojenský efekt a výraznú politizáciu. Nasadenie bývalých partizánov tak predstavovalo predovšetkým politický nástroj v mocenskom zápase smerujúcom k [[februárový prevrat|februáru 1948]].<ref name="Vitko"/>{{rp|200}} ===Vo februárovom prevrate=== {{Hlavný článok|Februárový prevrat}} Na prelome rokov [[1947]]{{--}}[[1948]] vyvrcholili snahy komunistov o uchopenie moci v Československu. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] síce prekonala jesennú krízu, no zostávala oslabeným, ale stále významným protivníkom [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Cieľom komunistov bolo [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] buď eliminovať z vlády, alebo ju úplne rozpustiť. K rozhodujúcemu zlomu došlo vo [[Februárový prevrat|februári 1948]], kedy podalo 12 nekomunistických ministrov [[Klement Gottwald|Gottwaldovej]] vlády demisiu v snahe docieliť pád vlády.<ref name="Vitko"/>{{rp|211}} Na Slovensku zohrali významnú úlohu členovia Zväzu slovenských partizánov, ktorí aktívne podporovali komunistickú stratégiu. Dňa [[19. február|19. februára]] [[1948]] vydali predstavitelia ZSP spoločné vyhlásenie so Sdružením českých partyzánů, v ktorom deklarovali obranu ľudovodemokratického zriadenia a vyzvali svojich členov k pohotovosti. Po demisii ministrov interpretovali situáciu ako ''„kontrarevolučný zvrat“'' a otvorene podporili vládu [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]].<ref name="Vitko"/>{{rp|212}} Dňa [[21. február|21. februára]] 1948 [[Gustáv Husák]] zbavil nezákonne povereníkov za [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] ich funkcií s argumentov, že demisia demokratických ministrov centrálnej vlády znamená aj demisiu povereníkov, čím fakticky zabezpečil prevzatie moci na Slovensku. Na manifestácii v Bratislave vystúpili [[Viliam Široký]], [[Gustáv Husák|Husák]] a generálny tajomník ZSP [[Samuel Falťan]], ktorý deklaroval pripravenosť partizánov podporiť akčné výbory [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Vedenie KSS zároveň rozhodlo o ozbrojení robotníkov a partizánov.<ref name="Vitko"/>{{rp|211-212}} Na koordináciu akcií vznikli nové orgány, vrátane ''„organizačnej komisie“'' vedenej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]] a ''„Hlavného štábu“'' ZSP pod vedením [[Samuel Falťan|Falťana]] (ďalšími členmi boli [[František Hagara]], [[Juraj Špitzer]], František Miseje, Štefan Drocár a Vladimír Žalman). Tento štáb riadil mobilizáciu a nasadenie partizánov prostredníctvom rozkazov{{#tag:ref|Hlavný štáb vydal celkovo vo februárových dňoch 12 rozkazov.<ref name="Vitko"/>{{rp|214}}|group=pozn.}} distribuovaných cez rádiostanice [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]. Dňa [[23. február|23. februára]] [[1948]] bola vyhlásená partizánska mobilizácia v Bratislave, kde vznikla jednotka s 220 ozbrojenými mužmi.<ref name="Vitko"/>{{rp|215}} Mobilizácia sa rýchlo rozšírila na celé Slovensko. Dňa [[24. február|24. februára]] dostalo 38 okresných organizácií ZSP príkaz vytvoriť ozbrojené oddiely. Keďže v Bratislave sa očakávala hrozba prípadného väčšieho konfliktu, Hlavný štáb vyzval OO ZSP v Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, Baťovanoch, Komárne a Brezne nad Hronom zorganizovať a pripraviť jednotky na odchod do slovenskej metropoly. Do Bratislavy potom vskutku i odišlo 47 príslušníkov ZSP z prievidzského okresu, 50 z Baťovian a 15 z Komárna. Posily z Bánoviec (100 partizánov) a Brezna (2 čaty v počte 200 mužov) boli napokon odvolané. Najväčšie počty dosiahli oddiely v mestách Zvolen (346 členov ZSP), Brezno n. Hronom (260), Prievidza (250), Trenčín (220) a Topoľčany (170). Celkovo bolo zmobilizovaných 3&nbsp;698 partizánov. Na základe rozhodnutí ministerstva vnútra boli tieto jednotky začlenené ako pomocné oddiely k Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), čím sa ich činnosť legalizovala.<ref name="Vitko"/>{{rp|216}} Hlavnou úlohou partizánov bola strážna a poriadková služba, asistovali pri obsadzovaní úradov, zatýkaní odporcov a podpore akčných výborov [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Už vo večerných hodinách [[23. február|23. februára]] štyridsaťčlenná jednotka bývalých partizánov pod vedením [[Juraj Špitzer|J. Špitzera]] spolu s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] obsadila Ústredný sekretariát [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Akcia sa formálne uskutočnila na popud Krajskej odborovej rady, keďže táto budova mala podľa zákona č. 144/1946 Zb. o jednotnej odborovej organizácii patriť SOR. Prítomnosť partizánov mala výrazný psychologický efekt, hoci zbrane prakticky nepoužili. [[26. február|26. februára]] demonštratívne prechádzala večernou Bratislavou plne vyzbrojená, za mohutného spevu a so zástavami v čele sprievodu 130{{--}}členná partizánska jednotka.<ref name="Vitko"/>{{rp|217}} Ozbrojení členovia oddielov ZSP sa zúčastňovali pri faktickom preberaní moci na lokálnej úrovni. Buď oni, alebo príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|Bezpečnosti]] väčšinou sprevádzali predsedov akčných výborov počas preberania úradov ONV a MNV od dovtedajšej vládnucej garnitúry.<ref name="Vitko"/>{{rp|218}} ZSP sa podieľal aj na formovaní robotníckych milícií, pričom mnohí partizáni zastávali veliteľské funkcie. Výzbroj získavali rôznymi spôsobmi{{--}}z vlastných zásob, od armády či bezpečnostných zložiek prostredníctvom komunistických sympatizantov.{{#tag:ref|Veliteľ vojenskej posádky vo Zvolene plukovník Štefan Želinský striktne odmietol vydať bývalým partizánom zbrane. Bez jeho vedomia boli však tieto vynášané potajme, a to pričinením štábneho kapitána Jána Gregorčoka (člena KSS a predsedu OO ZSP). V reakcii na neuposlúchnutie rozkazu Želinský s dvoma čatami vojakov [[24. február|24. februára]] po polnoci obkľúčil budovu, kde sídlila partizánska okresná odbočka a pod hrozbou streľby sa dožadoval vrátenia výzbroje. K otvorenému boju napokon nedošlo.<ref name="Vitko"/>{{rp|220}}|group=pozn.}} Napriek počiatočným problémom bola ich disciplína hodnotená prevažne pozitívne.<ref name="Vitko"/>{{rp|220}} Dňa 1. marca 1948 Hlavný štáb ZSP ukončil činnosť. [[Februárový prevrat|Februárové udalosti]] prebehli relatívne pokojne a účasť partizánov významne prispela k hladkému priebehu komunistického prevratu. Ich nasadenie predstavovalo špecifický slovenský fenomén, ktorý v českých krajinách nahrádzali najmä [[ľudové milície]].<ref name="Vitko"/>{{rp|220-222}} ===Zánik ZSP, vznik SĽUB (ZĽUB) === V roku [[1948]] sa činnosť odbojárskych organizácií na Slovensku orientovala na ich postupné zjednotenie a posilnenie politického vplyvu. Zväz slovenských partizánov zdôrazňoval potrebu zefektívniť činnosť krajských výborov odbojových zväzov (KV OZ) a presadiť do ich vedenia aktívnych partizánov. Prioritou zostávala aj „nekompromisná“ očista verejného života. Už [[8. december|8. decembra]] [[1947]] sa Ústredný KV OZ uzniesol, že zakladanie nových odbojárskych organizácií nie je žiaduce.<ref name="Vitko"/>{{rp|110}} Zlom nastal po februári [[1948]], keď sa vývoj urýchlene priklonil k organizačnému zjednoteniu odbojárov. Dňa [[1. marec|1. marca]] [[1948]] vzniklo Ústredie odbojových zväzov na Slovensku (ÚOZ), iniciované najmä ZSP. Na konferencii zástupcov organizácií (ZSP, ZPROV, ČSOL, ZVOJPOV) bol do jeho čela zvolený [[Karol Šmidke]] ako predseda a [[Samuel Falťan]] ako generálny tajomník. ÚOZ sa stalo dočasným najvyšším orgánom s cieľom zlúčiť všetky spolky do jednotnej organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|111}} Hlavnými úlohami ÚOZ bolo: zlúčenie organizácií do Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (ZĽUB) do 28. augusta 1948; očista členskej základne od „nespoľahlivých“ osôb; a sociálne zabezpečenie bývalých odbojárov. Súčasne vznikali okresné výbory odbojových zväzov (OVOZ), ktoré mali koordinovať proces zjednocovania na regionálnej úrovni. Ich budovanie však postupovalo pomaly – do marca 1948 vznikli len v časti okresov. Na konferencii 21. marca 1948 bol schválený program zjednotenia aj dôraz na politickú spoľahlivosť funkcionárov. Očista zasiahla najmä organizácie ZVOJPOV a ČSOL, pričom sa vylučovali osoby spojené s Demokratickou stranou. Termín ukončenia očisty bol stanovený na 20. apríl 1948, no proces sa predlžoval. Dôležitým krokom bola centralizácia administratívy a majetku. Od [[1. máj|1. mája]] [[1948]] fungoval jednotný sekretariát a od [[1. júl|1. júla]] [[1948]] bolo zahájené spoločné hospodárenie. K rovnakému dátumu sa zastavilo prijímanie nových členov do pôvodných organizácií. K [[1. marec|1. marcu]] [[1948]] mali najviac členov ZVOJPOV (39&nbsp;586), nasledovali ČSOL (19&nbsp;045), ZSP (18&nbsp;765) a ZPROV (7&nbsp;900).<ref name="Vitko"/>{{rp|115}} Vyvrcholením procesu bol zlučovací zjazd v Košiciach 28. augusta 1948, kde delegáti schválili stanovy a vznik ZĽUB. Predsedom sa stal Karol Šmidke. Týmto aktom zanikol aj ZSP. Zjednocovanie odbojárov prebiehalo paralelne aj v českých krajinách, kde už 9. mája 1948 vznikol Svaz bojovníků za svobodu. == Poznámky == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] [[Kategória:Tretia česko-slovenská republika]] --> rdlva6po3vzaw36modnk0wpkou1vicd 8194745 8194740 2026-04-07T20:45:05Z Martingazak 234259 Zánik ZSP, vznik SĽUB (ZĽUB) 8194745 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia |Názov=Zväz slovenských partizánov |OficiálnyNázov=Sväz slovenských partizánov (SSP) |Motto=Prví v boji{{--}}prví v práci! |Nasledovník=Sväz ľudových protifašistických bojovníkov (SĽUB),<br/> Svaz protifašistických bojovníků (SPB),<br/> [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] |Vznik=[[26. apríl]] [[1945]] |Zánik=[[28. august]] [[1948]] |Typ= |PrávnePostavenie= |Zameranie= |Ústredie= |Miesto= }} '''Zväz slovenských partizánov (ZSP)''', podľa pôvodného pravopisu '''Sväz slovenských partizánov (SSP)''' bola stavovská organizácia združujúca partizánov{{--}}účastníkov [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pôsobiaca v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]]. Cieľom zväzu bolo začleniť partizánov do mierového života a následne presadzovať ich požiadavky v spoločnosti. Organizácia napriek deklarovanej nadstraníckosti inklinovala či sa fakticky podriaďovala komunistickej strane a jej mocenským zámerom a aktívne sa podieľala na uchopení moci komunistickou stranou v novembri [[1947]] na Slovensku a vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] v Československu.<ref name="Lacko">{{Citácia Harvard |Titul=Február 1948 a Slovensko |Rok=2008 |Priezvisko=Lacko |Meno=Martin |Kapitola=Najhorlivejší pomocníci komunistov (Sväz slovenských partizánov a udalosti na Slovensku v rokoch 1945 – 1948) |Miesto=Bratislava |Vydavateľ = Ústav pamäti národa |Editori=Podolec, Ondrej |Isbn = 978–80–89335–07–7 }}</ref><ref name="Vitko">{{Citácia knihy|titul=Prví v boji – prví v práci! Dizertačná práca|priezvisko=Vitko|meno=Martin|vydavateľ=Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Historický ústav|miesto=Brno|rok=2021|url=https://is.muni.cz/th/g32r7/Dizertacna_praca.pdf}}</ref> ==História== ===Partizáni na Slovensku=== Na Slovensku sa partizánske aktivity začali formovať ešte pred rokom [[1944]], spočiatku však išlo len o izolované skupiny bez širšej podpory obyvateľstva. Zlom nastal v roku [[1944]], keď sa partizánske hnutie rozšírilo vďaka sovietskym výsadkom organizovaným [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia]] v Kyjeve. Vysadené organizátorské skupiny zohrali kľúčovú úlohu pri aktivizácii domáceho odboja, no zároveň neuváženými akciami a excesmi v [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|Ružomberku]],<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|159-165}} [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944|Turci]],<ref name="Jablonicky"/>{{rp|64-135}} [[Slovenské národné povstanie v Brezne|Brezne]]<ref name="Jablonicky"/>{{rp|129-134}} a inde spôsobili predčasné vypuknutie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v nevýhodnom obrannom variante. Po [[29. august|29. auguste]] [[1944]] sa partizáni stali významnou súčasťou povstaleckých síl, pričom ich počet dosahoval približne 9&nbsp;000 až 12&nbsp; 000 bojovníkov. Riadenie partizánov bolo komplikované v dôsledku nejednotného velenia a vplyvu sovietskych orgánov. Koordinácii nepomohlo ani vytvorenie [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] [[16. september|16. septembra]] [[1944]]{{#tag:ref|Partizánska mienka bola taká, že [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] sa mal stať akýmsi rovnocenným partnerom veliteľstva povstaleckej armády.<ref name="Vitko"/>{{rp|28}}|group=pozn.}}. Po potlačení povstania pokračovali partizáni v boji v horách, kde čelili nedostatku zásob a nepriaznivým podmienkam. Napriek tomu sa ich aktivita v roku [[1945]] opäť zvýšila a prispela k oslobodzovacím operáciám. Partizánske hnutie sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou protinacistického odboja na Slovensku, najmä v rokoch 1944{{--}}1945.<ref name="Vitko"/>{{rp|24-31}} ===Rozpustenie partizánskych oddielov=== Koncom druhej svetovej vojny došlo k rozpadu pôvodných bezpečnostných štruktúr a vzniku dobrovoľných ozbrojených formácií, ako boli Revolučné gardy, [[Milícia (1944 – 1945)|Národné milície]] či Národná stráž. Tieto útvary, často podporované komunistami a kritizované nekomunistickými stranami, plnili funkcie revolučných bezpečnostných orgánov. Významnú úlohu v nich zohrávali partizáni, ktorí disponovali ako skúsenosťami tak i výzbrojou. V priebehu februára 1945 vznikla na základe rozhodnutí [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] Národná bezpečnosť (NB), pričom koncom marca [[1945]] bolo nariadené rozpustenie [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] v oblastiach, kde už NB pôsobila. K [[13. jún|13. júnu]] [[1945]] ministerstvo národnej obrany nariadilo rozpustenie všetkých ozbrojených formácií mimo armády a pripravovaného [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]]. Úplnú likvidáciu týchto skupín potvrdil výnos ministerstva vnútra zo dňa [[3. august|3. augusta]] [[1945]]. Napriek tomu pretrvávali problémy s neorganizovanými zásahmi bývalých milicionárov.<ref name="Vitko"/>{{rp|35-36}} Otázka ďalšieho osudu partizánov sa stala politickou agendou. Dohoda z [[25. január|25. januára]] [[1945]] predpokladala ich začlenenie do armády, no napokon boli prevažne demobilizovaní. Partizáni začali masívne vstupovať predovšetkym do radov Narodnej bezpečnosti (NB). Jej uniformovanú zložku tvorili z 80 % najmä bývalí žandári spred roka 1945. V neuniformovanej zložke, tzv. NB-2, neskor známej ako VI. a VII. odbor Ministerstva vnútra (MV), z ktorej sa postupne tvorila [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], prevládol vplyv [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], ktorá si sem dosadila bývalých partizánov či účastnikov SNP. Tu dochádzalo k svojvoľným, radikalnym činom a k používaniu nezákonných metód. KSS si tak pripravovala spoľahlivé kádre pre budúcnosť v duchu slov [[Viliam Široký|Viliama Širokého]], že ''„všade budeme robiť kompromisy, len v bezpečnosti nie“''.<ref name="Lacko"/>{{rp|522}} [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] však reagovala aj nariadením č. 15/1945 a zriadením Komisie pre likvidovanie náležitostí partizánov, ktorá riešila ich evidenciu, sociálne zabezpečenie a pracovné uplatnenie. Dňa [[8. apríl|8. apríla]] [[1945]] vznikol v Košiciach partizánsky referát pod vedením [[Jaroslav Šolc|Jaroslava Šolca]], ktorý zabezpečoval evidenciu, demobilizáciu, sociálnu starostlivosť a integráciu partizánov. [[26. apríl|26. apríla]] 1945 bol ustanovený prípravný výbor na čele s [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]], spolu s Igorom Daxnerom, [[Samuel Falťan|Samuelom Falťanom]] a [[Jaroslav Šolc|Jaroslavom Šolcom]], všetci menovaní boli členmi [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Lacko"/>{{rp|523}} Organizácia prijala pracovný názov Zväz partizánov na Slovensku, mala byť ''„spolkom nepolitickým“''<ref name="Lacko"/>{{rp|523}} a jej cieľom malo byť presadzovanie protifašistických tradícií, hájenie záujmov partizánov a podpora rodín padlých.<ref name="Vitko"/>{{rp|38-40}} {{#tag:ref|Zväz slovenských partizánov nebol jedinou stavovskou organizáciou svojho druhu. Najpočetnejšou organizáciou bol Sväz vojakov povstania (SVOJPOV), združujúci najmä bývalých vojakov povstaleckej armady. Menším bol Sväz protifašistických politických väzňov (SPROV), ktorý bol aktívny na strane [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Na opačnom politickom póle stála Československá obec legionárska (ČSOL) a uplne mimo politického diania stáli Sväz rasovo prenasledovaných či Sväz väzňov koncentračných táborov.<ref name="Lacko"/>{{rp|524}}|group=pozn.}} ===Celoslovenská konferencia v Bratislave=== [[15. máj|15.]]{{--}}[[16. máj|16. mája]] [[1945]] sa uskutočnila celoslovenská konferencia partizánov v Bratislave, kde bol zvolený ústredný výbor: predsedom sa stal [[Karol Šmidke]], podpredsedami [[Ernest Bielik]] a Igor Daxner, tajomníkom Vladimír Ružanskij. Organizácia prijala názov Zväz slovenských partizánov (ZSP){{#tag:ref|Podľa vtedajšieho pravopisu znel názov organizácie Sväz slovenských partizánov (SSP).|group=pozn.}} a začala vydávať časopis Partizán ([[23. jún|23. júna]] [[1945]]). Vznikol aj ústredný sekretariát s vedúcimi oddelení, medzi nimi [[Jaroslav Šolc|Šolc]], [[Samuel Falťan|Falťan]] či Imrich Tomčík.<ref name="Vitko"/>{{rp|43}} Úlohou ZSP bolo preverovanie členov, vydávanie legitimácií, zakladanie miestnych organizácií a evidencia padlých. Postupne sa však objavili problémy s neoverenými členmi a narušením disciplíny. K poslaniu zväzu sa po tejto konferencii zaradilo aj prečistenie ''„od partizánskych príživníkov a od pliagy“.''<ref name="Vitko"/>{{rp|44}} Na mimoriadnej konferencii [[21. júl|21. júla]] [[1945]] v Bratislave, zvolanej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]], došlo v rámci boja o mocenské pozície k reorganizácii vedenia: funkcií boli pozbavení Ružanskij a Tomčík, predsedníctvo udržal [[Karol Šmidke|Šmidke]], generálnym tajomníkom sa stal [[Viliam Žingor]], podpredsedami Milan Polák, [[Pavol Marcely]] a [[Michal Sečanský]]. Konferencia prijala v rozpore s pôvodnými stanovami rezolúciu zdôrazňujúcu politickú angažovanosť ZSP a potrebu očisty radov. {{Citát|Partizáni sú povolaní na to, aby v novej ľudovodemokratickej republike pomáhali dôkladne a nemilosrdne očistiť našu oslobodenú vlasť od fašistov a fašizmu; aby tak ako v časoch boja i teraz v časoch práce boli vzorom disciplinovanosti, obetavosti, aby boli strážcami ľudovodemokratických vymožeností našej národnej revolúcie; aby boli najvášnivejšími nositeľmi bratstva s najbližšími nám Čechmi, s osloboditeľskými národmi ZSSR a ostatnými slovanskými národmi.|SNA, f. ZSP, kartón 8, Rezolúcia predstaviteľov slovenských partizánov, prijatá na porade dňa 21. júla 1945.<ref name="Vitko"/>{{rp|47}}}} Podriadenosť ZSP komunistickej strane demonštrovala najma osoba [[Karol Šmidke|Karola Šmidkeho]], ktory bol predsedom ZSP a sučasne (do augusta 1945) predsedom KSS a predsedom Zboru povereníkov.<ref name="Lacko"/>{{rp|524}} ===Konferencia v Bojniciach=== Dňa [[25. august|25. augusta]] 1945 sa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Svätom Martine]] konalo zhromaždenie označované ako prvý zjazd slovenských partizánov. Výsledkom bola rezolúcia deklarujúca podporu národným výborom a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]], požiadavky na uznanie zásluh partizánov a záväzok očisty vlastných radov od ''„nepravých živlov“'' ako aj spoločnosti od kolaborantov.<ref name="Vitko"/>{{rp|49}} Organizačná činnosť Zväzu slovenských partizánov sa sústredila na budovanie okresných odbočiek, evidenciu členstva a spoluprácu s ministerstvom národnej obrany. Vyvrcholením bola celoslovenská konferencia v dňoch [[1. december|1.]]{{--}}[[2. december|2. decembra]] [[1945]] v [[Bojnice|Bojniciach]] za účasti približne 200 delegátov. Predseda [[Karol Šmidke|K. Šmidke]] sa pre haváriu a zranenie nezúčastnil, rokovanie viedol generálny tajomník [[Viliam Žingor|V. Žingor]]. Referáty predniesli [[Samuel Falťan|Falťan]] a [[Viliam Žingor|Žingor]], pričom poukázali na sociálne, organizačné i morálne problémy partizánov a zdôraznili potrebu disciplíny a aktívnej účasti na verejnom živote.<ref name="Vitko"/>{{rp|50}} Prijatá rezolúcia sa venovala politickým, hospodárskym, kultúrnym a sociálnym otázkam. Zdôrazňovala očistu spoločnosti od kolaborantov, reformy v armáde a bezpečnosti, obnovu hospodárstva, pozemkovú reformu, rozvoj školstva a zavedenie sociálnych istôt. Súčasne obsahovala požiadavky na právne postavenie partizánov a ich väčšie zapojenie do verejných štruktúr. Súčasťou rezolúcie bola aj požiadavka zrovnoprávnenia žíen.<ref name="Vitko"/>{{rp|52}} Reakcie na konferenciu boli rozdielne: Komunistická strana Slovenska podporovala požiadavky ZSP, zatiaľčo [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] bola opatrnejšia; výrok jej predsedu [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]] ''„partizáni patria medzi hrdinov, ktorých budú ospevovať slovenskí spisovatelia a básnici. Ale už skončili svoje poslanie...“'' vyvolal u partizánov kritiku.<ref name="Vitko"/>{{rp|53}} ===Otázka apolitickosti=== Zväz slovenských partizánov (ZSP) sa formálne riadil stanovami, ktoré od svojho vzniku obsahovali aj ustanovenia o politickom charaktere organizácie. Dočasné stanovy z [[26. apríl|26. apríla]] [[1945]] deklarovali, že „sväz je spolkom nepolitickým“. Rovnaký princíp preberal aj návrh stanov z roku [[1946]]. V pripomienkovom konaní však vznikla diskusia o vhodnosti pojmu „nepolitický“. Osvetový referent J. Lenárt z Popradu navrhol jeho nahradenie termínom „nadstranícky“, keďže úplná nepolitickosť podľa neho neodrážala realitu účasti partizánov v politicky motivovanom protifašistickom odboji. Argumentoval, že partizánske hnutie bolo prirodzene spojené s politickými cieľmi a že organizácia by mala mať možnosť aktívne vstupovať do verejného života. Tento návrh bol akceptovaný a vo finálnom znení stanov sa ustálil pojem ''„sväz je spolok nadstranícky“''.<ref name="Vitko"/>{{rp|121}} Deklarovaná nadstraníckosť však bola v praxi spochybňovaná. Odborná literatúra, memoáre aj zahraničné štúdie sa zhodujú, že ZSP bol od svojho vzniku výrazne ovplyvnený Komunistickou stranou Slovenska (KSS). Táto blízkosť mala korene už v období [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] a partizánskeho odboja, kde komunisti zohrávali významnú organizačnú a ideologickú úlohu. [[Karol Bacílek|K. Bacílek]] v roku 1945 zdôrazňoval, že KSS bola vedúcou silou odboja a partizánskeho hnutia. Podobne [[Gustáv Husák|G. Husák]] na košickej konferencii KSS v roku 1945 deklaroval rozhodujúcu úlohu strany pri organizovaní ozbrojeného odporu a partizánskych jednotiek.<ref name="Vitko"/>{{rp|123}} Previazanosť prejavovala aj personálne. Mnohí vedúci funkcionári ZSP boli členmi [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Podobná situácia existovala aj na úrovni ústredného sekretariátu a regionálnych odbočiek, kde dominovali členovia alebo sympatizanti komunistickej strany. Na regionálnej úrovni bola previazanosť ešte zreteľnejšia. V mnohých okresoch boli predsedovia odbočiek ZSP zároveň aktívnymi funkcionármi KSS alebo kandidátmi Národného frontu. Členstvo ZSP bolo prevažne ľavicovo orientované, pričom aj nečlenovia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] často sympatizovali s jej programom. Tento stav viedol k tomu, že organizácia sa v politickej praxi správala ako prirodzený spojenecký nástroj [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Vitko"/>{{rp|125}} Napriek tomu sa vo vnútri ZSP objavovali aj hlasy požadujúce dôsledné dodržiavanie nadstraníckosti. Najvýraznejšie ich reprezentoval [[Viliam Žingor|V. Žingor]], ktorý kritizoval rastúcu politizáciu zväzu a jeho jednostranné viazanie na [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Na Žingora nadviazali s ním spriaznení partizáni z martinskej OO ZSP, bývalí príslušníci 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Vo svojej rezolúcii z marca [[1947]] požadovali, aby sa ÚS ZSP dôsledne pridržiaval stanov a pôsobil ako spolok nadstranícky, ktorý nie je ''„vo vleku jednej politickej strany.“''<ref name="Vitko"/>{{rp|126}} Vzťah medzi ZSP a [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] bol pritom komplexný a vzájomne výhodný. ZSP poskytoval [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] politickú oporu, mobilizačný potenciál a legitimitu v očiach verejnosti. Komunistická strana naopak zabezpečovala partizánom sociálne výhody, pracovné uplatnenie a ochranu. Zároveň podporovala ich zapojenie do bezpečnostných a štátnych štruktúr. Význam ZSP sa prejavil najmä v neskoršom období politickej krízy v roku 1947 a počas udalostí februára 1948, keď sa jeho členovia aktívne postavili na stranu [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]].<ref name="Vitko"/>{{rp|132-135}} ===1. zjazd Zväzu slovenských partizánov 2.{{--}}4. augusta 1946 v Bratislave=== Organizácia prvého celoslovenského zjazdu partizánov patrila medzi kľúčové úlohy Zväzu slovenských partizánov v roku [[1946]]. Prípravy vyvrcholili na pracovnej konferencii širšieho výboru ZSP, ktorá sa konala [[14. máj|14.]]{{--}}[[15. máj|15. mája]] 1946 v Bratislave za účasti delegátov okresných odbočiek a hostí. Konferencia zdôraznila potrebu preverenia členstva, vydania legitimácií a očisty organizácie od nežiaduceho elementu. Zároveň sa pripravovali voľby nového vedenia, výber delegátov na zjazd a finalizácia stanov a organizačného poriadku. Popri vnútorných otázkach boli formulované aj požiadavky voči [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] a Zboru povereníkov, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia partizánov, podpory vdov a sirôt, uznania dôstojníckych hodností a dôslednej očisty spoločnosti od kolaborantov.<ref name="Vitko"/>{{rp|67}} Samotný zjazd sa po organizačných úpravách uskutočnil [[2. august|2.]]{{--}}[[4. august|4. augusta]] [[1946]] v Bratislave. Jeho príprava zahŕňala rozsiahle logistické zabezpečenie, vrátane dopravy, ubytovania, stravovania, propagácie a bezpečnosti. Zjazd bol rozdelený na pracovnú a manifestačnú časť. Valné zhromaždenie delegátov, ktorého sa zúčastnilo viac ako 200 zástupcov okresných odbočiek, otvoril predseda ZSP [[Karol Šmidke|K. Šmidke]]. Vo svojom prejave zdôraznil potrebu transformácie partizánskej energie z vojnového boja na povojnovú obnovu krajiny.<ref name="Vitko"/>{{rp|68-69}} Diskusie počas rokovania poukázali na pretrvávajúcu nespokojnosť medzi bývalými partizánmi, najmä v otázkach sociálneho zabezpečenia, postavenia v spoločnosti a nedostatočnej očisty verejného života od kolaborantov. Po udelení absolutória starému vedeniu bol za predsedu opätovne zvolený [[Karol Šmidke|K. Šmidke]]; významné funkcie obsadili aj [[Viliam Žingor|V. Žingor]] (úradujúci predseda), [[Samuel Falťan|S. Falťan]] (generálny tajomník), [[František Hagara]] (II. podpredseda), M. Polák a P. Mesjarik. Súčasťou rokovania bolo aj schvaľovanie stanov a príprava rezolúcie, ktorá mala vyjadriť spoločné postoje partizánov.<ref name="Vitko"/>{{rp|70}} Manifestačná časť zjazdu zahŕňala masové zhromaždenia a sprievody ulicami Bratislavy, na ktorých sa zúčastnili tisíce partizánov. Prejavy [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]] a [[Viliam Žingor|V. Žingora]] zdôrazňovali vernosť Československej republike, podporu ľudovodemokratického zriadenia a pripravenosť aktívne sa podieľať na budovaní štátu. Zjazd mal zároveň demonštrovať jednotu partizánskeho hnutia a jeho politickú váhu.<ref name="Vitko"/>{{rp|71}} Partizáni však počas demonštrácií v Bratislave požadovali uplne rozpustenie [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], víťazky [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|májových volieb]], ako strany ''„neštátotvornej“''. Demokrati sa tak napriek víťazstvu vo voľbách dostali do pozície, že museli obhajovať vlastnú politickú a štátno-bezpečnostnú spoľahlivosť. Slovami Františka Mišejeho ''„skrátka, neustále sme DS odhaľovali pred verejnosťou ako ochrankyňu bývalých aktívnych ľudákov, gardistov, arizátorov a ostatných reakčných živlov.“''<ref name="Lacko"/>{{rp|527}} Priebeh podujatia však sprevádzali aj výrazné negatívne javy. Napriek preventívnym opatreniam bezpečnostných orgánov a výzvam vedenia ZSP na disciplinovanosť došlo k viacerým protižidovským vystúpeniam. V Bratislave i v ďalších mestách sa objavili protižidovské heslá, fyzické útoky a prepadávanie židovských domácností a organizácií. Na týchto incidentoch sa v niektorých prípadoch podieľali aj účastníci zjazdu, čo výrazne poškodilo obraz partizánskeho hnutia. Situáciu komplikovala prítomnosť tisícov partizánov mimo oficiálneho programu, ktorí nemali jasné organizačné zaradenie a stávali sa náchylnými na provokácie či výtržnosti.<ref name="Vitko"/>{{rp|72-73}} Výsledkom zjazdu bola rezolúcia nazývaná ''„Ohlas slovenských partizánov“''. Dokument deklaroval vernosť štátu, vláde a národným orgánom, no zároveň ju podmieňoval splnením požiadaviek partizánov. Medzi hlavné patrili dôsledná očista spoločnosti, spravodlivé súdnictvo, ochrana partizánov pred trestným stíhaním za vojnové činy, sociálne zabezpečenie a podpora znárodňovacích procesov. Pre bývalého prezidenta [[Jozef Tiso|Tisa]] a jeho spoločníkov žiadali čo najskoršie súdenie a adekvátny trest. Zdôraznená bola aj orientácia na spoluprácu so Sovietskym zväzom a českým národom.<ref name="Vitko"/>{{rp|74}} Hodnotenie zjazdu bolo rozporuplné. Kým niektorí účastníci, napríklad František Záni, poukazovali na posilnenie spolupatričnosti a odhodlania, iné dobové hodnotenia zdôrazňovali sklamanie, vnútorné konflikty a nedostatok očakávaného budovateľského elánu. Napriek týmto rozporom predstavoval zjazd významný míľnik vo vývoji ZSP a potvrdil ambíciu partizánov aktívne zasahovať do politického a spoločenského života povojnového Československa.{{rp|74-75}} ===Organizačné zmeny, odchod Viliama Žingora=== [[Súbor:Viliam_Zingor_1912_1950.png|náhľad|vpravo|Viliam Žingor, predseda ZSP. Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] v politickom ''„[[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom|Procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]]“'' odsúdený na smrť a [[21. október|21. októbra]] [[1950]] popravený.<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref>]] Impulz k organizačným zmenám v rámci Zväzu slovenských partizánov nastal po celoslovenskom zjazde partizánov v auguste 1946. Významné úpravy prinieslo rozhodnutie predsedníctva ZSP zo [[17. marec|17. marca]] [[1947]], ktoré redefinovalo fungovanie Ústredného sekretariátu (ÚS). Zavedená bola funkcia prednostu úradu, zodpovedného za chod sekretariátu, personálne otázky a koordináciu práce oddelení. Celkovú zodpovednosť niesol úradujúci predseda, zastupovaný generálnym tajomníkom, ktorý zároveň pripravoval smernice pre nižšie organizačné zložky.<ref name="Vitko"/>{{rp|91}} Reorganizáciou prešla aj štruktúra ÚS, ktorej počet oddelení bol zredukovaný na šesť: organizačné, výchovné, sociálne, hospodárske, kultúrne a pomocný úrad. Organizačné oddelenie zabezpečovalo evidenciu a činnosť odbočiek, kádrový referát spravoval členskú základňu. Výchovné oddelenie sa orientovalo na morálnu a brannú prípravu členov. Sociálne oddelenie riešilo zamestnávanie, podporu a zdravotnú starostlivosť partizánov, zatiaľ čo hospodárske oddelenie spravovalo financie a majetok. Kultúrne oddelenie zabezpečovalo osvetovú, propagačnú a zahraničnú činnosť.<ref name="Vitko"/>{{rp|92}} Personálne obsadenie predpokladalo, že na čele sekretariátu bude Štefan Drocár, jednotlivé oddelenia mali viesť P. Mesjarik (organizačné), [[Anton Hirner]] (výchovné), Ľudovít Pšúrik (sociálne), Vladimír Müller (hospodárske) a Ján Bartoš (kultúrne). Funkcia prednostu úradu však napokon nebola obsadená a jej kompetencie boli rozdelené medzi Mesjarika a Drocára.<ref name="Vitko"/>{{rp|93}} Kľúčovou udalosťou sa stala rezignácia [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] na post úradujúceho predsedu k [[28. február|28. februáru]] [[1947]]. Oficiálne ju zdôvodnil zámerom venovať sa kultúrno-propagačnej činnosti a riešením vlastnej existenčnej situácie. V skutočnosti však stál na čele opozičnej skupiny v ZSP, ktorá kritizovala rastúcu politizáciu organizácie. [[Viliam Žingor|Žingor]] presadzoval nadstraníckosť zväzu, vyplývajúcu zo stanov, a odmietal jeho orientáciu na jednu politickú líniu. V marci [[1947]] spolu s turčianskymi partizánmi upozorňoval, že ZSP sa dostáva ''„do vleku jednej politickej strany“''. Tento postoj narážal na odpor predsedu Karola Šmidkeho, ktorý podporoval prokomunistickú orientáciu organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|93}} [[Viliam Žingor|Žingor]] na schôdzke martinských partizánov [[13. apríl|13. apríla]] 1947 informoval o svojom kroku odstúpiť z čelnej funkcie, ako aj o svojej vízii fungovania partizánskeho zväzu. Ten sa mu zdal byť organizáciou príliš politickou, pričom on sám preferoval, aby mal iba kultúrnopropagačnú a hospodársku zložku sprvaujúcu majetok zväzu. Žingorovou víziou malo nastať odpolitizovanie zväzu.<ref name="Vitko"/>{{rp|94}} Jeho návrhy však neboli prijaté. Po jeho neúčasti na zasadnutiach Ústredného výboru bola jeho rezignácia [[12. júl|12.]]{{--}}[[13. júl|13. júla]] [[1947]] definitívne jednohlasne schválená, pričom jeho kompetencie fakticky prešli na predsedu [[Karol Šmidke|Šmidkeho]].<ref name="Vitko"/>{{rp|94}} Ďalšie personálne zmeny zasiahli nižšie úrovne riadenia. Anton Hirner opustil vedenie výchovného oddelenia, nahradil ho Ladislav Botto. Kultúrne oddelenie prevzal Ján Holub a organizačný tajomník P. Mesjarik odstúpil v novembri 1947. Dočasne jeho agendu prevzal opäť Holub. V novembri [[1947]] bol navrhnutý vznik obchodného oddelenia pod vedením Drocára, jeho činnosť sa však rozvinula až v nasledujúcom roku.<ref name="Vitko"/>{{rp|95}} K novým iniciatívam patrilo aj založenie Vysokoškolskej sekcie partizánov. Celkovo zmeny v roku 1947 odrážali nielen snahu o efektívnejšiu organizáciu ZSP, ale aj prehlbujúce sa vnútorné rozpory, najmä v otázke politického smerovania a miery nadstraníckosti organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|95}} ===Program očisty=== Najvýraznejšou oblasťou angažovanosti bývalých partizánov združených v Zväze slovenských partizánov bola problematika tzv. „očisty“ verejného života. Tento pojem chápali ako odstránenie bývalých exponentov režimu [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], ako aj osôb označovaných za kolaborantov s nacistickým Nemeckom, z verejných funkcií v štátnej správe, politike, hospodárstve, cirkvi a armáde. ZSP patril medzi odbojové organizácie, ktoré sa tejto agende venovali v rokoch [[1945]]{{--}}[[1947]]. Už od roku 1945 členovia ZSP deklarovali potrebu dôsledného „prečistenia“ verejného života. Ich postoj bol ideovo podporovaný Komunistickou stranou Slovenska, ktorá na žilinskej konferencii v auguste 1945 vyhlásila, že „je povinnosťou každého protifašistického bojovníka“ sledovať očistu verejného života od „národne a štátne nespoľahlivých živlov“. ZSP sa s touto líniou stotožňoval a zároveň kritizoval pomalý priebeh [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného súdnictva]] a činnosť ľudových súdov (ĽS), ktoré považoval za nedostatočne prísne a často ovplyvnené príslušníkmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Výrazný impulz predstavovala pracovná konferencia ZSP v Bojniciach na začiatku decembra 1945. Tá podporila požiadavku dôslednej očisty vo všetkých zložkách verejného života a označila dovtedajší priebeh za „zlyhanie na celej čiare“. Konferencia žiadala prísne potrestanie hlavných predstaviteľov vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], najmä [[Jozef Tiso|J. Tisu]], [[Vojtech Tuka|V. Tuku]] a [[Tido J. Gašpar|T. J. Gašpara]], prostredníctvom Národného súdu. Navrhovala tiež novelizáciu retribučného práva, vrátane zriadenia tzv. „lietajúcich“ ľudových súdov s účasťou bývalých partizánov a politických väzňov. Zároveň požadovala odňatie volebných práv Nemcom a bývalým členom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a pridružených organizácií. Delegát [[Samuel Falťan|S. Falťan]] zdôraznil, že „povinnosť dôsledného prečistenia verejného života“ je nevyhnutná pre stabilitu republiky. Bojnická konferencia vyvolala zvýšenú aktivitu okresných a miestnych odbočiek ZSP, ktoré začali prijímať rezolúcie a organizovať manifestácie. V mnohých prípadoch uvádzali konkrétne mená osôb, ktoré mali byť odstránené z funkcií, a požadovali revíziu osvedčení o politickej spoľahlivosti. Napríklad v prievidzskom okrese sa 10. februára 1946 konala konferencia pod heslom ''„Dôslední v boji – dôslední v očiste!“''. Tieto aktivity však predstavovali názor len časti spoločnosti, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva uprednostňovala návrat k mierovému životu. Dôležitou udalosťou bol 1. zjazd československých partizánov v Prahe 20. apríla 1946, ktorý sa takisto vyslovil za očistu verejného života a boj proti „reakcii“. Po návrate časti slovenských delegátov do Bratislavy došlo k verejnej manifestácii pred budovou [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], ktorú Demokratická strana označila za provokatívnu. V máji 1946 vystúpil V. Žingor v SNR s požiadavkou novelizácie ľudového súdnictva a prísneho potrestania kolaborantov. Pred parlamentnými voľbami v roku 1946 sa téma očisty stala dominantnou politickou agendou ZSP, ktorý otvorene podporoval KSS a kritizoval DS ako brzdu retribučného procesu. Po voľbách, v ktorých KSS na Slovensku neuspela podľa očakávaní, sa rétorika ZSP ešte radikalizovala. Žingor deklaroval možnosť „generálnej očisty“ a dokonca aj rozpustenia DS. ZSP využíval dve hlavné formy činnosti: verejné manifestácie a rezolúcie adresované štátnym orgánom. V júni 1946 sa v Prievidzi uskutočnila masová manifestácia, ktorá deklarovala podporu Košickému vládnemu programu a požadovala odstránenie kolaborantov z verejného života. Prvý zjazd ZSP v Bratislave v auguste 1946 opätovne zdôraznil potrebu zrýchlenia očisty a kritizoval fungovanie ĽS. Od jesene 1946 sa aktivity ZSP prepojili s ďalšími odbojovými organizáciami. Spoločne presadzovali previerky úradníkov a odstránenie „kompromitovaných“ osôb zo štátnej správy. Demokratická strana bola opakovane obviňovaná z ochrany bývalých exponentov ľudáckeho režimu, hoci viaceré previerky nepriniesli očakávané výsledky. V októbri 1946 reagoval Slovenský Národný front na tlak OZ vytvorením mechanizmu preverovania úradníkov. Zároveň sa posilnila úloha OZ pri predkladaní námietok voči funkcionárom. V novembri 1946 Žilinská konferencia OZ opäť požadovala „komplexnú očistu“ verejného a hospodárskeho života. V decembri 1946 sa aktivita ZSP ďalej radikalizovala. V Bánovciach nad Bebravou došlo k priamemu nátlaku ozbrojených partizánov na ONV, pričom požadovali okamžité zmeny vo vedení úradu. Podobné incidenty sa vyskytli aj v ďalších regiónoch. Vedenie ZSP zároveň zasielalo zoznamy osôb určených na odstránenie z funkcií. Rok 1947 bol výrazne ovplyvnený procesom s Jozefom Tisom, ktorý ZSP vnímal ako súčasť širšej očisty. Organizácia požadovala jeho popravu a podporovala stanoviská KSS. Manifestácie a rezolúcie v tomto období vyvíjali tlak na prezidenta E. Beneša, aby neudelil milosť. Rozsudok smrti nad Tisom bol vynesený 15. apríla 1947 a ZSP deklaroval pripravenosť spolupracovať s bezpečnostnými orgánmi pri zabezpečení poriadku. Na jar a v lete 1947 ZSP pokračoval v tlaku na DS prostredníctvom listov politickým stranám a požiadaviek na očistu ich štruktúr. Požadoval odstránenie bývalých funkcionárov HSĽS z verejných funkcií. V niektorých regiónoch, napríklad v Humennom a Veľkých Kapušanoch, sa pripravovali aj tvrdé opatrenia proti DS. Vyvrcholením bolo zasadnutie ZSP v auguste 1947, ktoré prijalo ultimátne požiadavky s termínom splnenia do 20. septembra 1947. Delegácie ZSP rokovali so zástupcami SNR, Zboru povereníkov a vládnymi predstaviteľmi, pričom získali prísľuby čiastočného riešenia požiadaviek. ZSP následne organizoval sériu masových manifestácií po celom Slovensku. V septembri 1947 sa konali konferencie ZSP a ďalších odbojových organizácií, ktoré hodnotili stav očisty. Hoci niektoré orgány deklarovali pokrok, ZSP pokračoval v tlaku a hrozil ďalšími akciami. Po „odhalení protištátneho sprisahania“ sa situácia vyhrotila do politickej krízy, v ktorej ZSP podporoval postup KSS. Celková činnosť ZSP v rokoch 1945 – 1947 tak predstavovala kombináciu politického tlaku, manifestačných akcií a administratívnych zásahov, pričom jeho pôsobenie významne ovplyvnilo povojnový politický vývoj na Slovensku a proces retribúcie i konsolidácie verejnej správy. ===Vstup do Národného frontu, národnývh výborov a do zboru povereníkov=== Razantný postoj členov Zväzu slovenských partizánov k očiste slovenskej spoločnosti súvisel s ich snahou o širšie uplatnenie vo verejnej správe po roku 1945. Odbojári požadovali väčšie zastúpenie v národných výboroch (NV) všetkých stupňov aj v orgánoch [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]], keďže mnohé funkcie podľa nich zastávali osoby späté s režimom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]]. Ich ambície však narážali na stranícky charakter povojnového systému.<ref name="Vitko"/>{{rp|165}} Základom politického usporiadania bol [[Národný front Čechov a Slovákov|Národný front]] (NF), tvorený šiestimi, od jari 1946 ôsmimi politickými stranami. [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistická strana Slovenska]] a [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] sa usilovali o posilnenie svojho vplyvu aj prostredníctvom masových organizácií, medzi ktoré patril aj ZSP. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] sa však účasti týchto organizácií v NF dôsledne bránila.<ref name="Vitko"/>{{rp|166}} Hoci pôvodné návrhy [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] z [[Košice|Košíc]] (február{{--}}marec [[1945]]) a Žiliny (august 1945) počítali so zapojením spoločenských organizácií do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]], do konca roka [[1945]] zostal [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] výlučne straníckym blokom. V národných výboroch mali partizáni spočiatku isté zastúpenie, no po stabilizácii pomerov sa uplatnil aj tu stranícky kľúč.<ref name="Vitko"/>{{rp|166}} Po voľbách v máji [[1946]], ktoré vyhrala [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]], sa tlak ZSP na vstup do národných výborov zosilnil. [[Samuel Falťan|Falťan]] presadzoval využitie partizánov ako ''„rezervy strany“'' v komisiách národných výborov. ZSP žiadal [[13. júl|13. júla]] [[1946]] aj zastúpenie v komisiách MNV, ONV a [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]]. Slovenský [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] [[17. október|17. októbra]] [[1946]] požiadavku spolupráce na očiste pri preverovaní úradníkov prijal, no politické zastúpenie ZSP odmietol.<ref name="Vitko"/>{{rp|167}} Žilinská konferencia odbojových zväzov ([[16. november|16.]]{{--}}[[17. november]] [[1946]]) opätovne žiadala vstup do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]]. Povereníctvo vnútra [[20. január|20. januára]] 1947 umožnilo účasť odbojárov v komisiách národných výborov, hoci bez hlasovacieho práva. Až konferencia ZSP v auguste [[1947]] posilnila postavenie partizánov v komisiách okresných národných výborov.<ref name="Vitko"/>{{rp|169}} K zásadnému zlomu došlo [[20. september|20.]]{{--}}[[22. september|22. septembra]] [[1947]], keď [[Samuel Falťan|Falťan]] presadil ultimátnu požiadavku vstupu ZSP do [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]]. [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] následne rozhodol o prizývaní zástupcov odbojových organizácií na rokovania. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] však pokračovala v odpore.<ref name="Vitko"/>{{rp|170}} Slovenská politická kríza vyvrcholila v novembri [[1947]] reorganizáciou zboru povereníkov, no odbojárske zväzy nedosiahli plné zastúpenie. Až po februári [[1948]] a vzniku Akčného výboru slovenského [[Národný front Čechov a Slovákov|NF]] boli odbojárske zväzy začlenené do štruktúr kontrolovaných [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. V júni [[1948]] získali formálne zastúpenie aj v zbore povereníkov, avšak za masové organizácie odbojárov a odborárov boli takisto vymenovaní komunisti, čím komunisti zvýšili svoje zastúpenie z 9 na 11 členov a získali väčšinu. Tým sa završil proces integrácie odbojárov do systému [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]].<ref name="Vitko"/>{{rp|171}} ===Leto 1947: nasadenie partizánov proti banderovcom=== V spoločensko-politickom vývoji Slovenska v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]] zohralo významnú úlohu zapojenie bývalých partizánov do protibanderovských akcií proti [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armáde]] (UPA). Táto iniciatíva Zväzu slovenských partizánov, rozvinutá najmä v lete [[1947]], mala okrem vojenského aj výrazný politický rozmer. Bola prepojená s požiadavkami na „očistu“ verejného života a zároveň s politickým bojom [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] proti [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]].<ref name="Vitko"/>{{rp|186-187}} Oddiely UPA, označované ako „banderovci“, prechádzali v roku [[1947]] územím Československa v malých, rozbitých skupinách smerujúcich do americkej okupačnej zóny. Československá propaganda ich však prezentovala ako nebezpečné ozbrojené bandy napojené na domáce „reakčné živly“. Tieto informácie často šírili príslušníci [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] a bývalí partizáni, pričom sa stávali podkladom pre zásahy armády a Národnej bezpečnosti.<ref name="Vitko"/>{{rp|186-187}} V lete [[1947]] prenikli na Slovensko tri väčšie skupiny [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] (Chromenko, Burlak a Brodyč) s celkovým počtom približne 300{{--}}400 osôb. Proti nim bolo nasadených asi 7&nbsp;000 príslušníkov armády a [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]], avšak s obmedzenými výsledkami. Už v tomto období začala [[Zbor národnej bezpečnosti|Národná bezpečnosť]] organizovať dobrovoľníkov z radov bývalých partizánov a odbojárov, v polovici augusta [[1947]] bol z dobrovľníkov vytvorený samostatný prápor NB „Zafír“.<ref name="Vitko"/>{{rp|187}} Kľúčovým momentom bola celoslovenská konferencia ZSP v Bratislave [[18. august|18.]]{{--}}[[19. august|19. augusta]] [[1947]], kde [[Karol Šmidke]] označil [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] za hrozbu pre štát a nepriamo obvinil [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]] z ich podpory. Člen Ústredného výboru ZSP [[Ján Stanek]] navrhol vytvorenie samostatných ozbrojených jednotiek partizánov. Konferencia prijala uznesenie, ktorým sa bývalí partizáni ponúkli na bojové nasadenie a vyhlásili pohotovosť.<ref name="Vitko"/>{{rp|188}} Delegácie ZSP následne rokovali s predstaviteľmi štátu. Prezident SNR [[Jozef Lettrich]] (DS) považoval zásah armády za dostatočný, zatiaľ čo komunisti ([[Gustáv Husák]] a [[Klement Gottwald]]) návrh podporili. Ministerstvo národnej obrany (MNO) súhlasilo s preskúmaním možnosti nasadenia záložníkov. Československá vláda sa otázkou zaoberala [[27. august]]a [[1947]]. Nekomunistickí členovia vlády sa stavali proti schváleniu tohto zámeru a podrobili ho silnej kritike. Proti bol v tej dobe i minister národnej obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|L. Svoboda]].<ref name="Vitko"/>{{rp|192}} [[16. september|16. septembra]] [[1947]] schválila povolanie dobrovoľníkov na 28-dňové mimoriadne cvičenie. Plán počítal približne s 4&nbsp;400 mužmi, napokon bolo nasadených 3&nbsp;630. Jednotky boli rozdelené do dvoch turnusov (september{{--}}november [[1947]]).<ref name="Vitko"/>{{rp|193}} 1. turnus (1&nbsp;951 mužov) pôsobil od [[22. september|22. septembra]] do [[19. október|19. októbra]] [[1947]] v oblasti Nízkych Tatier, Fatier a západného Slovenska, 2. turnus (1&nbsp;679 mužov) bol nasadený aj na Morave. Väčšina bojových stretov už prebehla pred ich príchodom, preto sa zapojili najmä do prieskumnej a hliadkovej činnosti. Do zrážok s UPA partizáni výraznejšie nezasiahli, ale utrpeli dve obete (Jozef Schwarz a Jozef Ritnošík) po prestrelke s neurčenou banderovskou skupinou dňa [[10. október|10. októbra]] 1947 vo [[Vlársky priesmyk|Vlárskom priesmyku]]<ref name="Staigl">{{Citácia periodika |titul=Účasť slovenských odbojárov na akciách proti banderovcom na jeseň 1947 |periodikum=Vojenská história |priezvisko=Štaigl |meno=Ján |vydavateľ=Vojenský historický ústav |miesto=Bratislava |ročník=2010 |číslo=3 |strany=27-60 |issn=1335-3314 |url=https://www.vhu.sk/9163-sk/ucast-slovenskych-odbojarov-na-akciach-proti-banderovcom-na-jesen-1947/ }}</ref>{{rp|42}} a podieľali sa na zajatí 9 príslušníkov [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]].<ref name="Vitko"/>{{rp|199}} Nasadenie partizánov však sprevádzali disciplinárne problémy, vrátane alkoholizmu, pytliactva, zneužívania zbraní, porušovania vojenskej disciplíny a trestné činy jednotlivcov. Veliteľské hlásenia zároveň poukazovali na ťažkosti pri udržaní poriadku. Slovenskou spoločnosťou otriasol najmä incident podporučíka v zálohe Huberta Vašňáka z 1. turnusu, ktorý sa pod vplyvom alkoholu ozbrojený samopalom dopustil v Trenčíne štvornásobnej vraždy. Po tomto čine sa skrýval pri [[Drietoma|Drietome]], bol však nájdený a keďže kládol odpor, bol zasahujúcou jednotkou [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] zastrelený.<ref name="Vitko"/>{{rp|196}} Z vojenského hľadiska bol prínos obmedzený, keďže [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] bola v čase ich nasadenia už prakticky eliminovaná. Význam však spočíval v udržaní kontrolnej prítomnosti v teréne a uvoľnení armádnych jednotiek pre iné úlohy.<ref name="Vitko"/>{{rp|199}} Politicky malo nasadenie zásadný význam. Komunistická strana využila mobilizáciu partizánov ako nástroj tlaku proti [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strane]] v období jesennej krízy 1947. Opozícia varovala pred militarizáciou a politickým zneužitím ozbrojených skupín. Napriek tomu vláda projekt podporila a využila ho v širšej stratégii konsolidácie moci.<ref name="Vitko"/>{{rp|200}} Celkové hodnotenie historikov sa rozchádza: marxistická historiografia zdôrazňovala úspech, zatiaľ čo neskoršie práce poukazujú na obmedzený vojenský efekt a výraznú politizáciu. Nasadenie bývalých partizánov tak predstavovalo predovšetkým politický nástroj v mocenskom zápase smerujúcom k [[februárový prevrat|februáru 1948]].<ref name="Vitko"/>{{rp|200}} ===Vo februárovom prevrate=== {{Hlavný článok|Februárový prevrat}} Na prelome rokov [[1947]]{{--}}[[1948]] vyvrcholili snahy komunistov o uchopenie moci v Československu. [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] síce prekonala jesennú krízu, no zostávala oslabeným, ale stále významným protivníkom [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Cieľom komunistov bolo [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] buď eliminovať z vlády, alebo ju úplne rozpustiť. K rozhodujúcemu zlomu došlo vo [[Februárový prevrat|februári 1948]], kedy podalo 12 nekomunistických ministrov [[Klement Gottwald|Gottwaldovej]] vlády demisiu v snahe docieliť pád vlády.<ref name="Vitko"/>{{rp|211}} Na Slovensku zohrali významnú úlohu členovia Zväzu slovenských partizánov, ktorí aktívne podporovali komunistickú stratégiu. Dňa [[19. február|19. februára]] [[1948]] vydali predstavitelia ZSP spoločné vyhlásenie so Sdružením českých partyzánů, v ktorom deklarovali obranu ľudovodemokratického zriadenia a vyzvali svojich členov k pohotovosti. Po demisii ministrov interpretovali situáciu ako ''„kontrarevolučný zvrat“'' a otvorene podporili vládu [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]].<ref name="Vitko"/>{{rp|212}} Dňa [[21. február|21. februára]] 1948 [[Gustáv Husák]] zbavil nezákonne povereníkov za [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] ich funkcií s argumentov, že demisia demokratických ministrov centrálnej vlády znamená aj demisiu povereníkov, čím fakticky zabezpečil prevzatie moci na Slovensku. Na manifestácii v Bratislave vystúpili [[Viliam Široký]], [[Gustáv Husák|Husák]] a generálny tajomník ZSP [[Samuel Falťan]], ktorý deklaroval pripravenosť partizánov podporiť akčné výbory [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Vedenie KSS zároveň rozhodlo o ozbrojení robotníkov a partizánov.<ref name="Vitko"/>{{rp|211-212}} Na koordináciu akcií vznikli nové orgány, vrátane ''„organizačnej komisie“'' vedenej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]] a ''„Hlavného štábu“'' ZSP pod vedením [[Samuel Falťan|Falťana]] (ďalšími členmi boli [[František Hagara]], [[Juraj Špitzer]], František Miseje, Štefan Drocár a Vladimír Žalman). Tento štáb riadil mobilizáciu a nasadenie partizánov prostredníctvom rozkazov{{#tag:ref|Hlavný štáb vydal celkovo vo februárových dňoch 12 rozkazov.<ref name="Vitko"/>{{rp|214}}|group=pozn.}} distribuovaných cez rádiostanice [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]. Dňa [[23. február|23. februára]] [[1948]] bola vyhlásená partizánska mobilizácia v Bratislave, kde vznikla jednotka s 220 ozbrojenými mužmi.<ref name="Vitko"/>{{rp|215}} Mobilizácia sa rýchlo rozšírila na celé Slovensko. Dňa [[24. február|24. februára]] dostalo 38 okresných organizácií ZSP príkaz vytvoriť ozbrojené oddiely. Keďže v Bratislave sa očakávala hrozba prípadného väčšieho konfliktu, Hlavný štáb vyzval OO ZSP v Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, Baťovanoch, Komárne a Brezne nad Hronom zorganizovať a pripraviť jednotky na odchod do slovenskej metropoly. Do Bratislavy potom vskutku i odišlo 47 príslušníkov ZSP z prievidzského okresu, 50 z Baťovian a 15 z Komárna. Posily z Bánoviec (100 partizánov) a Brezna (2 čaty v počte 200 mužov) boli napokon odvolané. Najväčšie počty dosiahli oddiely v mestách Zvolen (346 členov ZSP), Brezno n. Hronom (260), Prievidza (250), Trenčín (220) a Topoľčany (170). Celkovo bolo zmobilizovaných 3&nbsp;698 partizánov. Na základe rozhodnutí ministerstva vnútra boli tieto jednotky začlenené ako pomocné oddiely k Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), čím sa ich činnosť legalizovala.<ref name="Vitko"/>{{rp|216}} Hlavnou úlohou partizánov bola strážna a poriadková služba, asistovali pri obsadzovaní úradov, zatýkaní odporcov a podpore akčných výborov [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Už vo večerných hodinách [[23. február|23. februára]] štyridsaťčlenná jednotka bývalých partizánov pod vedením [[Juraj Špitzer|J. Špitzera]] spolu s príslušníkmi [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] obsadila Ústredný sekretariát [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Akcia sa formálne uskutočnila na popud Krajskej odborovej rady, keďže táto budova mala podľa zákona č. 144/1946 Zb. o jednotnej odborovej organizácii patriť SOR. Prítomnosť partizánov mala výrazný psychologický efekt, hoci zbrane prakticky nepoužili. [[26. február|26. februára]] demonštratívne prechádzala večernou Bratislavou plne vyzbrojená, za mohutného spevu a so zástavami v čele sprievodu 130{{--}}členná partizánska jednotka.<ref name="Vitko"/>{{rp|217}} Ozbrojení členovia oddielov ZSP sa zúčastňovali pri faktickom preberaní moci na lokálnej úrovni. Buď oni, alebo príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|Bezpečnosti]] väčšinou sprevádzali predsedov akčných výborov počas preberania úradov ONV a MNV od dovtedajšej vládnucej garnitúry.<ref name="Vitko"/>{{rp|218}} ZSP sa podieľal aj na formovaní robotníckych milícií, pričom mnohí partizáni zastávali veliteľské funkcie. Výzbroj získavali rôznymi spôsobmi{{--}}z vlastných zásob, od armády či bezpečnostných zložiek prostredníctvom komunistických sympatizantov.{{#tag:ref|Veliteľ vojenskej posádky vo Zvolene plukovník Štefan Želinský striktne odmietol vydať bývalým partizánom zbrane. Bez jeho vedomia boli však tieto vynášané potajme, a to pričinením štábneho kapitána Jána Gregorčoka (člena KSS a predsedu OO ZSP). V reakcii na neuposlúchnutie rozkazu Želinský s dvoma čatami vojakov [[24. február|24. februára]] po polnoci obkľúčil budovu, kde sídlila partizánska okresná odbočka a pod hrozbou streľby sa dožadoval vrátenia výzbroje. K otvorenému boju napokon nedošlo.<ref name="Vitko"/>{{rp|220}}|group=pozn.}} Napriek počiatočným problémom bola ich disciplína hodnotená prevažne pozitívne.<ref name="Vitko"/>{{rp|220}} Dňa 1. marca 1948 Hlavný štáb ZSP ukončil činnosť. [[Februárový prevrat|Februárové udalosti]] prebehli relatívne pokojne a účasť partizánov významne prispela k hladkému priebehu komunistického prevratu. Ich nasadenie predstavovalo špecifický slovenský fenomén, ktorý v českých krajinách nahrádzali najmä [[ľudové milície]].<ref name="Vitko"/>{{rp|220-222}} ===Zánik ZSP, vznik SĽUB (ZĽUB) === V roku [[1948]] sa činnosť odbojárskych organizácií na Slovensku orientovala na ich postupné zjednotenie a posilnenie politického vplyvu. Zväz slovenských partizánov zdôrazňoval potrebu zefektívniť činnosť krajských výborov odbojových zväzov (KV OZ) a presadiť do ich vedenia aktívnych partizánov. Prioritou zostávala aj „nekompromisná“ očista verejného života. Už [[8. december|8. decembra]] [[1947]] sa Ústredný KV OZ uzniesol, že zakladanie nových odbojárskych organizácií nie je žiaduce.<ref name="Vitko"/>{{rp|110}} Zlom nastal po februári [[1948]], keď sa vývoj urýchlene priklonil k organizačnému zjednoteniu odbojárov. Dňa [[1. marec|1. marca]] [[1948]] vzniklo Ústredie odbojových zväzov na Slovensku (ÚOZ), iniciované najmä ZSP. Na konferencii zástupcov organizácií (ZSP, ZPROV, ČSOL, ZVOJPOV) bol do jeho čela zvolený [[Karol Šmidke]] ako predseda a [[Samuel Falťan]] ako generálny tajomník. Okrem nich počiatočné dvanásťčlenné predsedníctvo tvorili F. Lipka (takisto za ZSP); Jakub Hluchý, Imrich Rudaš, Anton Takáč (všetci za ZVOJPOV); [[Anton Rašla|A. Rašla]], Pavel Gavora, Ferdinand Dvorin (všetci za ZPROV); P. Marcely, V. Šalgovič, ? Šamko (všetci za Združenie zahraničných vojakov); [[Branislav Manica]], Ján Tvarožek, Jaroslav Kmicikievič (všetci za ČSOL).ÚOZ sa stalo dočasným najvyšším orgánom s cieľom zlúčiť všetky spolky do jednotnej organizácie.<ref name="Vitko"/>{{rp|111}} Hlavnými úlohami ÚOZ bolo: zlúčenie organizácií do Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (ZĽUB){{#tag:ref|Podľa vtedajšieho pravopisu znel názov organizácie Sväz ľudových protifašistických bojovníkov (SĽUB).|group=pozn.}} do [[28. august|28. augusta]] [[1948]]; očista členskej základne od „nespoľahlivých“ osôb; a sociálne zabezpečenie bývalých odbojárov. Súčasne vznikali okresné výbory odbojových zväzov (OVOZ), ktoré mali koordinovať proces zjednocovania na regionálnej úrovni. Ich budovanie však postupovalo pomaly{{--}}do marca [[1948]] vznikli len v časti okresov.<ref name="Vitko"/>{{rp|114}} Na konferencii 21. marca 1948 bol schválený program zjednotenia aj dôraz na politickú spoľahlivosť funkcionárov. Očista zasiahla najmä organizácie ZVOJPOV a ČSOL, pričom sa vylučovali osoby spojené s [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickou stranou]]. Termín ukončenia očisty bol stanovený na [[20. apríl]] [[1948]], no proces sa predlžoval, ešte v júli 1948 však muselo predsedníctvo ÚOZ konštatovať, že vo väčšine okresov očista vlastných radov uskutočnená nebola.<ref name="Vitko"/>{{rp|114}} Dôležitým krokom bola centralizácia administratívy a majetku. Od [[1. máj|1. mája]] [[1948]] fungoval jednotný sekretariát a od [[1. júl|1. júla]] [[1948]] bolo zahájené spoločné hospodárenie. K rovnakému dátumu sa zastavilo prijímanie nových členov do pôvodných organizácií. K [[1. marec|1. marcu]] [[1948]] mali najviac členov ZVOJPOV (39&nbsp;586), nasledovali ČSOL (19&nbsp;045), ZSP (18&nbsp;765) a ZPROV (7&nbsp;900).<ref name="Vitko"/>{{rp|115}} Vyvrcholením procesu bol zlučovací zjazd v Košiciach [[28. august|28. augusta]] [[1948]], kde delegáti schválili stanovy a vznik ZĽUB. Predsedom sa stal [[Karol Šmidke]]. Týmto aktom zanikol aj ZSP. Zjednocovanie odbojárov prebiehalo paralelne aj v českých krajinách, kde už [[9. máj|9. mája]] [[1948]] vznikol Svaz bojovníků za svobodu.<ref name="Vitko"/>{{rp|119}} == Poznámky == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] [[Kategória:Tretia česko-slovenská republika]] --> jxdppv121zijpmzcc8kex7jov2qzwo8 0 711327 8194877 8166097 2026-04-08T07:20:37Z ~2026-21575-38 291379 8194877 wikitext text/x-wiki '''Dohovor o právach dieťaťa'''<ref name="z104/1991" /> (iné názvy: '''Dohovor OSN o právach dieťaťa''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oslavy tridsiateho výročia Dohovoru OSN o právach dieťaťa | url = https://www.europarl.europa.eu/topics/sk/article/20191010STO64046/oslavy-tridsiateho-vyrocia-dohovoru-osn-o-pravach-dietata | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2019-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-21 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> '''Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa''';<ref name="tasr-2014" /> {{eng|''The United Nations Convention on the Rights of the Child''}}, skratka ''CRC'' alebo ''UNCRC'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 11. Convention on the Rights of the Child | url = https://treaties.un.org/doc/Treaties/1990/09/19900902%2003-14%20AM/Ch_IV_11p.pdf | vydavateľ = United Nations | dátum vydania = 1989-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-20 | miesto = New York | jazyk = }}</ref> je [[medzinárodná zmluva]] stanovujúca občianske, politické, ekonomické a kultúrne [[Ľudské práva|práva]] [[dieťa|detí]]. Dodržiavanie dohovoru kontroluje Výbor pre práva dieťaťa pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]] ({{eng|''Committee on the Rights of the Child''}}). Dohovor bol prijatý [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valným zhromaždením OSN]] [[20. november|20. novembra]] [[1989]]. Signatárskych štátov dohovoru bolo 140 a do súčasnosti (2024) bol ratifikovaný celkovo 196 štátmi, pričom jediným signatárom, ktorý dohovor dodnes neratifikoval, sú [[Spojené štáty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 11. Convention on the Rights of the Child | url = https://treaties.un.org/pages/viewdetails.aspx?src=ind&mtdsg_no=iv-11&chapter=4&clang=_en | vydavateľ = United Nations | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-21 | miesto = New York | jazyk = }}</ref> Ide o „bežnú medzinárodnú zmluvu“ a teda zaväzuje štáty, nie jednotlivcov k jej plneniu. Pokiaľ štát niektoré svoje záväzky vyplývajúce pre neho z „dohovoru“ prenáša na jednotlivcov, musí tak robiť s ohľadom na ich práva a povinnosti (článok 3 ods. 2). Upravuje napríklad uznávanie [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopcie]] (osvojenia).<ref name="z104/1991" /> Vtedajšia [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česká a Slovenská Federatívna Republika]] (ČSFR) sa stala signatárom dohovoru [[30. september|30. septembra]] [[1990]]. S jeho textom vyslovilo súhlas [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie ČSFR]] a po ratifikovaní prezidentom dohovor nadobudol platnosť [[6. február]]a [[1991]].<ref name="z104/1991">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. : Dohovor o právach dieťaťa | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/104/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-20 | miesto = Bratislava}}</ref> [[Slovensko|Slovenská republika]] sa ako nástupnícky štát po [[rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelení Česko-Slovenska]] stala zmluvnou stranou dohovoru [[28. máj]]a [[1993]], so spätnou účinnosťou od [[1. január]]a [[1993]].<ref name="tasr-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Svet dal pred 25 rokmi deťom sľub, že urobí všetko pre ich ochranu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/svet-deti-osn-ochrana/106920-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-11-20 | dátum prístupu = 2024-03-21}}</ref> == Práva dieťaťa == Medzi práva dieťaťa v zmysle dohovoru patria: * právo na [[život]] * právo na zmenenie mena * právo spoznať svojich [[Rodič|rodičov]] a byť nimi vychovávaný * sloboda prejavu a slobodný prístup k [[Informácia|informáciám]] * sloboda [[Myšlienka|myslenia]] a náboženského vyznania * sloboda združovania a pokojného zhromažďovania * právo na ochranu [[Súkromie|súkromia]] * právo na ochranu pred [[Násilie|násilím]], ponižovaním a [[Vykorisťovanie|vykorisťovaním]] * právo na zabezpečenie ochrany a pomoci poskytovanej štátom, ak je dieťa zbavené rodinného prostredia * duševne alebo telesne postihnuté deti majú právo prežiť plný a riadny život * právo na ochranu zdravia a využívanie zdravotníckych zariadení * právo na výhody [[Sociálne zabezpečenie|sociálneho zabezpečenia]] * právo na [[Životná úroveň|životnú úroveň]] potrebnú pre jeho rozvoj * právo na vzdelanie * právo na používanie vlastného [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]] * právo na odpočinok a voľný čas * právo na ochranu pred nebezpečnou prácou * právo na slobodu prejavu == Povinnosti štátu == Štát musí prijať opatrenia: * na zníženie [[Detská úmrtnosť|detskej úmrtnosti]] * na zabezpečenie lekárskej pomoci deťom * na zabezpečenie zodpovedajúcej starostlivosti [[Matka (biológia)|matke]] pred [[Pôrod|pôrodom]] * k rozvoju zdravotnej osvety * na poskytovanie pomoci rodičom so zabezpečením životných podmienok dieťaťa * na zabezpečenie bezplatného [[Základné vzdelanie|základného vzdelania]] pre všetky deti * na zabezpečenie podpory stredného vzdelania, ktoré je buď bezplatné, alebo je dieťaťu v prípade potreby poskytnutá finančná pomoc * na zabezpečenie poradenskej služby v oblasti vzdelania a profesijnej prípravy * na zabezpečenie ochrany pred užívaním [[Narkotikum|narkotík]] * na zabezpečenie ochrany pred sexuálnym [[Vykorisťovanie|vykorisťovaním]] ([[prostitúcia]], detská [[pornografia]] a pod.) * na zabránenie [[Únos|únosov]] a obchodovania s deťmi * na ochranu detí pred [[Mučenie|mučením]], obmedzovanie osobnej slobody * k zákazu [[Trest smrti|trestu smrti]] vzťahujúcemu sa na maloletých * k tomu, aby deti, ktoré boli zadržané pre [[trestný čin]], boli zadržané po najkratšiu nutnú dobu a to oddelene od dospelých, a aby sa im dostalo právnej pomoci * na to, aby sa deti do 15 rokov nezúčastňovali vojnových akcií * na podporu začleňovania detí, s ktorými sa neľudsky zaobchádzalo * na určenie vekovej hranice pre vstup do zamestnania a dĺžky pracovného času maloletých. == Ďalšie zásady == * [[Rodič|Rodičia]] majú zodpovednosť (avšak s ohľadom na ich vlastné práva a povinnosti podľa článku 3 ods . 2) ** za výchovu dieťaťa, ** za zabezpečenie životných podmienok potrebných pre rozvoj dieťaťa. * Dieťaťu, ktoré žiada o postavenie [[Utečenec (osoba)|utečenca]], musí byť poskytnutá [[humanitárna pomoc]]. * [[Výchova]] dieťaťa má ** smerovať k rozvoju [[nadanie|talentu]] a schopností dieťaťa a príprave na zodpovedný život, ** posilňovať úctu k [[ľudské práva|ľudským právam]], vlastnej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] a [[jazyk (jazykoveda)|jazyku]] a k [[životné prostredie|životnému prostrediu]]. == Výbor pre práva dieťaťa pri OSN == Výbor pre práva dieťaťa pri OSN je založený na základe Čl. 43 dohovoru. Skladá sa z 10 členov „vysokého morálneho charakteru a uznávaných schopností“. Sú volení tajne na 4 roky (každé dva roky sa volí polovica členov), každý štát môže navrhnúť jedného kandidáta.<ref name="z104/1991" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Detský fond OSN]] (UNICEF) * [[Slovenské národné stredisko pre ľudské práva]] * [[Úrad komisára pre deti]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.unicef.sk/files/dohovor_o_pravach_dietata.pdf Dohovor o právach dieťaťa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240321003914/https://www.unicef.sk/files/dohovor_o_pravach_dietata.pdf |date=2024-03-21 }} – znenie na webe UNICEF * [https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/NKSpreRPNnD/dokumenty.html Dohovor o právach dieťaťa] – dokumenty na webe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/104/ Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. : Dohovor o právach dieťaťa] na portáli Slov-Lex Úradu vlády SR * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/305/ Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov] na portáli Slov-Lex Úradu vlády SR * [https://www.komisarpredeti.sk/ Úrad komisára pre deti] == Zdroj == {{Preklad|cs|Úmluva o právech dítěte|23606950}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Medzinárodné zmluvy]] [[Kategória:OSN]] [[Kategória:Ľudské práva]] [[Kategória:Deti]] [[Kategória:Vzniklo v 1989]] n6l2c8qtbb1pqo6evtbmz7outlqnevz 8194882 8194877 2026-04-08T07:21:39Z ~2026-21467-00 291380 8194882 wikitext text/x-wiki '''Dohovor o právach dieťaťa'''<ref name="z104/1991" /> (iné názvy: '''Dohovor OSN o právach dieťaťa''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oslavy tridsiateho výročia Dohovoru OSN o právach dieťaťa | url = https://www.europarl.europa.eu/topics/sk/article/20191010STO64046/oslavy-tridsiateho-vyrocia-dohovoru-osn-o-pravach-dietata | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = 2019-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-21 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}</ref> '''Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa''';<ref name="tasr-2014" /> {{eng|''The United Nations Convention on the Rights of the Child''}}, skratka ''CRC'' alebo ''UNCRC'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 11. Convention on the Rights of the Child | url = https://treaties.un.org/doc/Treaties/1990/09/19900902%2003-14%20AM/Ch_IV_11p.pdf | vydavateľ = United Nations | dátum vydania = 1989-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-20 | miesto = New York | jazyk = }}</ref> je [[medzinárodná zmluva]] stanovujúca občianske, politické, ekonomické a kultúrne [[Ľudské práva|práva]] [[dieťa|detí]]. Dodržiavanie dohovoru kontroluje Výbor pre práva dieťaťa pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]] ({{eng|''Committee on the Rights of the Child''}}). Dohovor bol prijatý [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valným zhromaždením OSN]] [[20. november|20. novembra]] [[1989]]. Signatárskych štátov dohovoru bolo 140 a do súčasnosti (2024) bol ratifikovaný celkovo 196 štátmi, pričom jediným signatárom, ktorý dohovor dodnes neratifikoval, sú [[Spojené štáty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 11. Convention on the Rights of the Child | url = https://treaties.un.org/pages/viewdetails.aspx?src=ind&mtdsg_no=iv-11&chapter=4&clang=_en | vydavateľ = United Nations | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-21 | miesto = New York | jazyk = }}</ref> Ide o „bežnú medzinárodnú zmluvu“ a teda zaväzuje štáty, nie jednotlivcov k jej plneniu. Pokiaľ štát niektoré svoje záväzky vyplývajúce pre neho z „dohovoru“ prenáša na jednotlivcov, musí tak robiť s ohľadom na ich práva a povinnosti (článok 3 ods. 2). Upravuje napríklad uznávanie [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopcie]] (osvojenia).<ref name="z104/1991" /> Vtedajšia [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česká a Slovenská Federatívna Republika]] (ČSFR) sa stala signatárom dohovoru [[30. september|30. septembra]] [[1990]]. S jeho textom vyslovilo súhlas [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie ČSFR]] a po ratifikovaní prezidentom dohovor nadobudol platnosť [[6. február]]a [[1991]].<ref name="z104/1991">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. : Dohovor o právach dieťaťa | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/104/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-20 | miesto = Bratislava}}</ref> [[Slovensko|Slovenská republika]] sa ako nástupnícky štát po [[rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelení Česko-Slovenska]] stala zmluvnou stranou dohovoru [[28. máj]]a [[1993]], so spätnou účinnosťou od [[1. január]]a [[1993]].<ref name="tasr-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Svet dal pred 25 rokmi deťom sľub, že urobí všetko pre ich ochranu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/svet-deti-osn-ochrana/106920-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-11-20 | dátum prístupu = 2024-03-21}}</ref> == Práva dieťaťa == Medzi práva dieťaťa v zmysle dohovoru patria: * právo na [[život]] * právo na meno * právo na zmenenie mena * právo spoznať svojich [[Rodič|rodičov]] a byť nimi vychovávaný * sloboda prejavu a slobodný prístup k [[Informácia|informáciám]] * sloboda [[Myšlienka|myslenia]] a náboženského vyznania * sloboda združovania a pokojného zhromažďovania * právo na ochranu [[Súkromie|súkromia]] * právo na ochranu pred [[Násilie|násilím]], ponižovaním a [[Vykorisťovanie|vykorisťovaním]] * právo na zabezpečenie ochrany a pomoci poskytovanej štátom, ak je dieťa zbavené rodinného prostredia * duševne alebo telesne postihnuté deti majú právo prežiť plný a riadny život * právo na ochranu zdravia a využívanie zdravotníckych zariadení * právo na výhody [[Sociálne zabezpečenie|sociálneho zabezpečenia]] * právo na [[Životná úroveň|životnú úroveň]] potrebnú pre jeho rozvoj * právo na vzdelanie * právo na používanie vlastného [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]] * právo na odpočinok a voľný čas * právo na ochranu pred nebezpečnou prácou * právo na slobodu prejavu == Povinnosti štátu == Štát musí prijať opatrenia: * na zníženie [[Detská úmrtnosť|detskej úmrtnosti]] * na zabezpečenie lekárskej pomoci deťom * na zabezpečenie zodpovedajúcej starostlivosti [[Matka (biológia)|matke]] pred [[Pôrod|pôrodom]] * k rozvoju zdravotnej osvety * na poskytovanie pomoci rodičom so zabezpečením životných podmienok dieťaťa * na zabezpečenie bezplatného [[Základné vzdelanie|základného vzdelania]] pre všetky deti * na zabezpečenie podpory stredného vzdelania, ktoré je buď bezplatné, alebo je dieťaťu v prípade potreby poskytnutá finančná pomoc * na zabezpečenie poradenskej služby v oblasti vzdelania a profesijnej prípravy * na zabezpečenie ochrany pred užívaním [[Narkotikum|narkotík]] * na zabezpečenie ochrany pred sexuálnym [[Vykorisťovanie|vykorisťovaním]] ([[prostitúcia]], detská [[pornografia]] a pod.) * na zabránenie [[Únos|únosov]] a obchodovania s deťmi * na ochranu detí pred [[Mučenie|mučením]], obmedzovanie osobnej slobody * k zákazu [[Trest smrti|trestu smrti]] vzťahujúcemu sa na maloletých * k tomu, aby deti, ktoré boli zadržané pre [[trestný čin]], boli zadržané po najkratšiu nutnú dobu a to oddelene od dospelých, a aby sa im dostalo právnej pomoci * na to, aby sa deti do 15 rokov nezúčastňovali vojnových akcií * na podporu začleňovania detí, s ktorými sa neľudsky zaobchádzalo * na určenie vekovej hranice pre vstup do zamestnania a dĺžky pracovného času maloletých. == Ďalšie zásady == * [[Rodič|Rodičia]] majú zodpovednosť (avšak s ohľadom na ich vlastné práva a povinnosti podľa článku 3 ods . 2) ** za výchovu dieťaťa, ** za zabezpečenie životných podmienok potrebných pre rozvoj dieťaťa. * Dieťaťu, ktoré žiada o postavenie [[Utečenec (osoba)|utečenca]], musí byť poskytnutá [[humanitárna pomoc]]. * [[Výchova]] dieťaťa má ** smerovať k rozvoju [[nadanie|talentu]] a schopností dieťaťa a príprave na zodpovedný život, ** posilňovať úctu k [[ľudské práva|ľudským právam]], vlastnej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] a [[jazyk (jazykoveda)|jazyku]] a k [[životné prostredie|životnému prostrediu]]. == Výbor pre práva dieťaťa pri OSN == Výbor pre práva dieťaťa pri OSN je založený na základe Čl. 43 dohovoru. Skladá sa z 10 členov „vysokého morálneho charakteru a uznávaných schopností“. Sú volení tajne na 4 roky (každé dva roky sa volí polovica členov), každý štát môže navrhnúť jedného kandidáta.<ref name="z104/1991" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Detský fond OSN]] (UNICEF) * [[Slovenské národné stredisko pre ľudské práva]] * [[Úrad komisára pre deti]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.unicef.sk/files/dohovor_o_pravach_dietata.pdf Dohovor o právach dieťaťa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240321003914/https://www.unicef.sk/files/dohovor_o_pravach_dietata.pdf |date=2024-03-21 }} – znenie na webe UNICEF * [https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/NKSpreRPNnD/dokumenty.html Dohovor o právach dieťaťa] – dokumenty na webe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/104/ Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. : Dohovor o právach dieťaťa] na portáli Slov-Lex Úradu vlády SR * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/305/ Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov] na portáli Slov-Lex Úradu vlády SR * [https://www.komisarpredeti.sk/ Úrad komisára pre deti] == Zdroj == {{Preklad|cs|Úmluva o právech dítěte|23606950}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Medzinárodné zmluvy]] [[Kategória:OSN]] [[Kategória:Ľudské práva]] [[Kategória:Deti]] [[Kategória:Vzniklo v 1989]] 7a9u8ss0ashpdm57ylmnodao6ohzdhu 2 715100 8194525 7981250 2026-04-07T12:17:13Z Fillos X. 212061 8194525 wikitext text/x-wiki {| width="99%" cellspacing="0" cellpadding="5" style="border:1px solid {{{farba1}}};margin-right:5px;margin-bottom:5px;-moz-border-radius: 10px;" | width=10% style="background:{{{farba2}}};"|<div align=left>{{#if:{{{logo|}}}|[[Súbor:{{{logo}}}|30px]]|}}</div> | style="font:bold 100% Verdana,sans-serif;color:{{{farba3}}};text-align:center;background:{{{farba4}}}" |{{{nadpis}}} | width=10% style="text-align:center;background:{{{farba5}}};color:{{{farba6}}};font:bold 60% Verdana,sans-serif;"|<div align=right>[[File:Simpleicons Business pencil-striped-symbol-for-interface-edit-buttons.svg|20px|uprav|link=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Fillos_X.&action=edit]]</div> |- | colspan=3 style="border-top:1px solid {{{farba7}}};font:Verdana,sans-serif;text-align:justify;background:{{{farba8}}};-moz-border-radius: 10px;"| {{{text}}} |} <!-- File:Edit icon (the Noun Project 30184).svg --> [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] ow8jnexx1ytuf592vxspmjcs1r3t5p0 0 717432 8194540 7897470 2026-04-07T13:09:17Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[JD Vance]] 8194540 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[JD Vance]] et3s8zmyecizoyvizd9u33pnhb4v5ve 2 719366 8194707 8002147 2026-04-07T19:44:35Z LegendaSM07 220130 8194707 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Rodné meno = Timothy James Walz | Podpis = TimWalzSignature.svg | Portrét = Tim Walz by Gage Skidmore.jpg | Úrad = guvernér [[Minnesota|Minnesoty]] | Poradie = 41. | Začiatok obdobia = [[7. január]] [[2019]] | Predchodca = [[Mark Dayton]] | Dátum narodenia = {{dnv|1964|4|6}} | Miesto narodenia = [[West Point]], [[Nebraska]], [[USA]] | Politická strana = [[Demokratická strana (USA)|Demokrat]] | Manželka = Gwen Whipple <small>(o. 1994)</small> | Deti = 2 | Alma mater = [[University of Houston]]<br>Chadron State College<br>Minnesota State Univeristy, Makato | Úrad2 = Člen [[Snemovňa reprezentantov USA|Snemovne reprezentantov USA]] za 1. okres [[Minnesota|Minnesoty]] | Začiatok obdobia2 = [[3. január]] [[2007]] | Koniec obdobia2 = [[3. január]] [[2019]] | Nástupca2 = [[Jim Hagedorn]] | Predchodca2 = [[Gil Gutknecht]] }}'''Timothy James Walz''' (* [[6. apríl]] [[1964]]) je [[Spojené štáty|americký]] [[politik]], bývalý [[učiteľ]] a vyslúžilý [[poddôstojník]] americkej armády, ktorý od roku 2019 pôsobí ako 41. guvernér [[Minnesota|Minnesoty]]. Je nominantom [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] na [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezidenta]] v [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentských voľbách v Spojených štátoch v roku 2024]]. V rokoch 2007 až 2019 bol členom [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov USA]], kde bol v rokoch 2017 až 2019 členom Výboru pre záležitosti veteránov. == Mladosť a vzdelanie == Timothy James Walz sa narodil 6. apríla 1964<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Tim Walz, Kamala Harris' pick for Vice President? | url = https://www.minnpost.com/national/2024/07/who-is-minnesota-governor-tim-walz-one-of-the-top-contenders-for-vice-president/ | vydavateľ = MinnPost | dátum vydania = 2024-07-24 | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = en-US | meno = Jazzmine | priezvisko = Jackson | priezvisko2 = Callaghan | meno2 = Peter}}</ref> vo [[West Point, Nebraska|West Point v Nebraske]] Darlene Rose Reimanovej<ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Article clipped from Norfolk Daily News|url=https://www.newspapers.com/article/norfolk-daily-news/152106629/|periodikum=Norfolk Daily News|miesto=Norfolk, Nebraska|dátum=1955-08-09|dátum prístupu=2024-08-15|strany=4|dátum archivácie=2024-08-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20240813215247/https://www.newspapers.com/article/norfolk-daily-news/152106629/|jazyk=en}}</ref> a Jamesovi F. Walzovi, učiteľovi, školskému správcovi a veteránovi [[United States Army|americkej armády]], ktorý slúžil v [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz's campaign for Minnesota governor aims to bridge the great divide | url = https://www.startribune.com/tim-walz-s-campaign-for-minnesota-governor-aims-to-bridge-the-great-divide/495297961 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2018-10-14 | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = en | meno = J. Patrick | priezvisko = Coolican}}</ref><ref>{{Cite news|first=Anthony|last=Zurcher|url=https://www.bbc.com/news/live/c9r3rdkr92pt|title=Harris and Walz attack Trump in first rally as Democratic ticket|date=August 6, 2024|work=BBC News|access-date=August 7, 2024}}</ref> Tim má nemecký, švédsky, luxemburský a írsky pôvod:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US vice president hopeful Tim Walz’s Luxembourg heritage | url = https://www.luxtimes.lu/world/us-vice-president-hopeful-tim-walz-s-luxembourg-heritage/17427901.html | vydavateľ = Luxembourg Times | dátum vydania = 2024-08-15 | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Harris's Vice-President: Tim Walz has Luxembourgish heritage | url = https://today.rtl.lu/news/luxembourg/a/2221881.html | vydavateľ = today.rtl.lu | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = en}}</ref> v roku 1867 emigroval jeho praprastarý otec Sebastian Walz z Kuppenheimu v [[Nemecko|Nemecku]] do Spojených štátov amerických,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US-Wahl Tim Walz: Aus dieser deutschen Stadt kommt sein Vorfahr - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/us-wahl/article252888682/US-Wahl-Tim-Walz-Aus-dieser-deutschen-Stadt-kommt-sein-Vorfahr.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = de}}</ref> jedna z jeho starých mám bola švédska Američanka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz: Den ”svenska” vänsterpolitikern från Minnesota | url = https://www.dn.se/varlden/tim-walz-den-svenska-vansterpolitikern-fran-minnesota/ | vydavateľ = DN.se | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = sv}}</ref> a jedna z jeho prastarých mám bola írskeho pôvodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Irish roots of Kamala Harris’s running-mate Tim Walz | url = https://www.thetimes.com/world/ireland-world/article/the-irish-roots-of-kamala-harriss-running-mate-tim-walz-gt7kdwmzr | vydavateľ = [[The Times]] | dátum vydania = 2024-08-15 | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = en | meno = Lynne | priezvisko = Kelleher}}</ref> Tim Walz bol vychovaný v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej viere]].<ref name="Ordinary Life">{{Cite news|last=Londoño|first=Ernesto|date=August 7, 2024|title=Tim Walz's Extraordinarily Ordinary Life|url=https://www.nytimes.com/2024/08/07/us/politics/tim-walz-kamala-harris-campaign-2024.html|access-date=August 8, 2024|work=The New York Times}}</ref> Walz a jeho traja súrodenci vyrastali vo Valentine v Nebraske,<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz, a Nebraska native, elected governor of Minnesota | url = https://omaha.com/news/politics/elections/tim-walz-a-nebraska-native-elected-governor-of-minnesota/article_77f8695f-6344-50c4-a875-4224690ace38.html | vydavateľ = Omaha World-Herald | dátum vydania = 2018-11-07 | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = en | meno = Joseph Morton World-Herald | priezvisko = Bureau}}</ref> malom vidieckom mestečku v severozápadnej časti štátu pri hranici s [[Južná Dakota|Južnou Dakotou]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov hopefuls take small-town roots to big-time showdown | url = https://www.mprnews.org/story/2022/10/27/minn-gov-hopefuls-jensen-walz-take-smalltown-roots-into-bigtime-showdown | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2022-10-27 | dátum prístupu = 2024-08-15 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Cite news|last=Searcey|first=Dionne|date=2024-08-09|title=From Walz, a Rosier View of a Midwestern Upbringing|url=https://www.nytimes.com/2024/08/09/us/tim-walz-jd-vance-midwest.html|access-date=2024-08-10|work=The New York Times}}</ref> V škole hral futbal, basketbal a venoval sa športovému behu.<ref name=":2" /> Po škole chodieval s kamarátmi na poľovačky.<ref name=":5" /> Keď bol Walz na strednej škole, jeho otcovi diagnostikovali [[Karcinóm pľúc|rakovinu pľúc]].<ref name=":0" /> Po otcovej diagnóze sa jeho rodina presťahovala do [[Butte (Nebraska)|Butte v Nebraske]], aby žila bližšie k príbuzným jeho matky.<ref name=":1">{{Cite news|date=November 14, 2006|title=CSC graduate elected to Congress|url=https://www.csc.edu/news/2006/csc-graduate-elected-to-congress.html|work=Chadron State College|access-date=31 July 2024}}</ref><ref name=":4" /> Cez leto pracoval Tim na rodinnej farme.<ref name="Ordinary Life" /> V roku 1982 absolvoval Walz strednú školu v Butte v triede s 25 študentmi.<ref>{{Cite news|last=Freedman|first=Samuel G.|date=2007-04-25|title=Congressman, Teacher, Soldier, and He's Back in Town for a Visit|url=https://www.nytimes.com/2007/04/25/education/25education.html|access-date=2024-07-28|work=The New York Times}}</ref><ref name=":0" /> Walzov otec zomrel v januári 1984.<ref>{{Cite news|date=Summer 1984|title=Obituaries|url=https://issuu.com/psclibrary/docs/1984_stater|access-date=August 6, 2024}}</ref> Tim Walz sa presťahoval do [[Texas|Texasu]],<ref name=":5" /> kde študoval na University of Houston a slúžil v Texaskej národnej garde.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://apnews.com/article/walz-national-guard-military-ae43d684bf1319e535f9f620552155d7 | jazyk = en | priezvisko = Kinnard | meno = Meg | titul = Here’s a look at questions about Tim Walz’s military record | dátum vydania = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2024-08-15 | vydavateľ = [[Associated Press|AP]]}}</ref> Potom odišiel do [[Arkansas|Arkansasu]], kde pracoval vo fabrike na soláriá a bol inštruktorom Arkansasskej národnej gardy.<ref name=":5" /><ref name=":9" /> V roku 1987 sa Walz vrátil do Nebrasky a pokračoval vo vzdelávaní na Chadron State College, kde v roku 1989 získal [[Bachelor of Science|bakalársky]] titul v odbore [[Spoločenská veda|sociálnych vied]].<ref name=":5" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vote Smart {{!}} Facts For All | url = https://justfacts.votesmart.org/candidate/biography/65443/tim-walz | vydavateľ = Vote Smart | dátum prístupu = 2024-08-15}}</ref> == Skorá kariéra == === Vyučovanie === Po absolvovaní Chadron State College v roku 1989 Walz prijal jednoročné učiteľské miesto od neziskovej organizácie WorldTeach na strednej škole Foshan No.1 v Kuang-tungu v Číne.<ref name="bbc20240807">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.com/news/articles/c74j887e710o | jazyk = en-GB | priezvisko = Liang | meno = Annabelle | titul = 'Harris's no 2 taught in China': Chinese internet reacts to Walz | dátum vydania = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-18 | vydavateľ = [[BBC]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blast from the Past November 22, 2023 | url = https://alliancetimes.com/blast-from-the-past-november-22-2023/ | dátum vydania = 2023-11-22 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en-US | meno = Shaun | priezvisko = Friedrichsen | meno2 = Kathryn | priezvisko2 = Friedrichsen | meno3 = | priezvisko3 = }}</ref> [[Protesty na Námestí Tchien-an-men|Masaker na Námestí nebeského pokoja]], ktorý sa odohral tesne pred jeho príchodom, označil za dôležitý moment v jeho živote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.logicallyfacts.com/en/article/who-is-tim-walz-unpacking-the-claims-about-kamala-harris-vp-pick | jazyk = en | priezvisko = Koronen | meno = Karin | titul = Who is Tim Walz? Unpacking the claims about Kamala Harris' VP pick | dátum vydania = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-18 | vydavateľ = Logically Facts}}</ref> Podľa neho problémom Číny nie sú ľudia, ale vláda, a so správnym vedením môže čínsky ľud dosiahnuť čokoľvek.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://foreignpolicy.com/2024/08/12/tim-walz-china-record-us-election-harris-trump/ | jazyk = en-US | priezvisko = Musgrave | meno = Paul | titul = Tim Walz Has Always Been Consistent on China | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-18 | vydavateľ = Foreign Policy}}</ref> Po návrate sa zamestnal ako učiteľ a tréner v Alliance, desaťtisícovom mestečku v západnej Nebraske<ref name=":21" /> a v roku 1993 bol juniorskou komorou v Nebraske vymenovaný za Outstanding Young Nebraskan.<ref>{{Citácia periodika|titul=Minnesota Democrat taps his roots|url=https://www.newspapers.com/article/omaha-world-herald-minnesota-democrat-ta/152927937/|periodikum=Omaha World-Herald|miesto=Omaha, Nebraska|dátum=2006-11-25|dátum prístupu=2024-08-18|strany=1}}</ref> Walz sa stretol so svojou manželkou, učiteľkou Gwen Whipple, keď pracoval ako učiteľ, a v roku 1994 sa zosobášili. O dva roky neskôr sa presťahovali do Mankato v Minnesote, do Gweninho domovského štátu.<ref name=":0" /> Tim Walz tam pracoval ako učiteľ geografie a futbalový tréner na Mankato West High School.'''<ref name=":5" />''' Školský futbalový tím prehral 27 zápasov po sebe pred tým, ako sa Walz pripojil k trénerskému štábu ako defenzívny koordinátor.<ref>{{Cite news|last=Pengelly|first=Martin|date=2024-08-07|title=The Tim Walz cheat sheet: 10 things to know about Harris's VP pick|url=https://www.theguardian.com/us-news/article/2024/aug/06/tim-walz-what-to-know-harris-vp|access-date=2024-08-07|language=en-GB}}</ref> O tri roky neskôr, v roku 1999, vyhral tím svoj prvý štátny šampionát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz was named 'most inspiring teacher' — and other memories from former students | url = https://www.nbcnews.com/politics/tim-walz-teacher-coach-remembered-rcna165413 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Tim Walz, Harris' running mate, has Minnesota football ties|url=https://www.nytimes.com/athletic/5684273/2024/08/06/tim-walz-minnesota-football-vikings/|periodikum=The New York Times|dátum prístupu=2024-08-18|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alec|priezvisko=Lewis}}</ref> V roku 1999 Walz súhlasil s tým, že bude fakultným poradcom prvej gay–straight aliancie na Mankato West.<ref>{{Citácia periodika|titul=In a hostile era, Tim Walz stood up for students’ Gay-Straight Alliance|url=https://www.washingtonpost.com/politics/2024/08/09/walz-gay-alliance-high-school/|periodikum=Washington Post|dátum=2024-08-09|dátum prístupu=2024-08-18|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Joanna|priezvisko=Slater|meno2=Karin|priezvisko2=Brulliard}}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz may be the next US VP. To those he taught, he's Mr Walz. | url = https://www.bbc.com/news/articles/cn5rr0rgg3lo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en-GB | dátum vydania = 2024-08-08}}</ref> V rokoch 1994 až 2003 spolu s manželkou organizoval letné vzdelávacie výlety do Číny pre stredoškolákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Explainer: Tim Walz’s long track record in China   | url = https://www.voanews.com/amp/explainer-tim-wolz-s-long-track-record-in-china-/7733051.html | vydavateľ = www.voanews.com | dátum prístupu = 2024-08-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Case | meno = Charles | titul = The accidental politician | url = https://thehill.com/capital-living/20553-the-accidental-politician/ | dátum vydania = 07-30-01 | dátum prístupu = 2024-08-18 | vydavateľ = The Hill | jazyk = en}}</ref> Walz získal v roku 2002 magisterský titul v oblasti praktického vzdelávania na Štátnej univerzite v Minnesote v Mankato, kde napísal svoju diplomovú prácu o vzdelávaní [[Holokaust|o holokauste]].<ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.jta.org/2024/08/06/politics/tim-walz-wrote-a-masters-thesis-on-holocaust-education-just-as-his-own-schools-approach-drew-criticism | jazyk = en-US | priezvisko = Lapin | meno = Andrew | titul = Tim Walz wrote a master’s thesis on Holocaust education, just as his own school’s approach drew criticism | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-08-18 | vydavateľ = Jewish Telegraphic Agency}}</ref> V marci 2006 si vzal voľno, aby sa mohol sústrediť na svoju kampaň do Kongresu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.postbulletin.com/news/walzs-run-for-congress-was-financially-risky | priezvisko = Felker | meno = Edward | titul = Walz’s run for Congress was financially risky | dátum vydania = 07-06-16 | dátum prístupu = 2024-08-18 | vydavateľ = Post Bulletin | jazyk = en}}</ref> === Vojenská služba === [[Súbor:Tim_Walz,_United_States_Army,_1981_(cropped).jpg|vľavo|náhľad|258x258bod|Walz počas základného vojenského výcviku, 1981]] Na povzbudenie svojho otca sa Tim Walz prihlásil do Armádnej Národnej gardy deň po dovŕšení 17. roku života.'''<ref name=":5" />'''<ref name=":2" /> Jeho otec slúžil v [[Kórejská vojna|kórejskej vojne]] a zaplatil za svoje vzdelanie pomocou G.I. Bill<ref group="pozn.">Programu na pomoc veteránom</ref><ref name=":2" /> a chcel, aby mal jeho syn rovnakú príležitosť.<ref name=":2" /> Walz po narukovaní v roku 1981 slúžil v Národnej garde 24 rokov.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Citizen soldier' Walz honed leadership in uniform | url = https://www.mprnews.org/story/2018/10/03/tim-walz-national-guard-career-minnesota-governor-race | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2018-10-03 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Počas svojej vojenskej kariéry pôsobil v [[Arkansas|Arkansase]], [[Texas|Texase]], za [[Severný polárny kruh|severným polárnym kruhom]], [[New Ulm (Minnesota)|New Ulme v Minnesote]], [[Taliansko|Taliansku]] a inde.<ref name=":12" /> Absolovoval výcvik ako príslušník ťažkého delostrelectva.<ref name=":12" /> Počas svojej služby pomáhal pri reakciách na katastrofy po záplavách a tornádach a bol nasadený v zámorí.<ref name=":12" /> V roku 1989 si vyslúžil titul občana-vojaka roka Nebrasky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In Tim Walz, Kamala Harris Has Her Super-Normie Running Mate | url = https://nymag.com/intelligencer/article/tim-walz-kamala-harris-normie-running-mate.html | vydavateľ = Intelligencer | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en | meno = Ed | priezvisko = Kilgore}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Guard March 2020: ‘This force is absolutely critical’ | url = http://nationalguardmagazine.com/articles/-this-force-is-absolutely-critical- | vydavateľ = nationalguardmagazine.comhttp | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | priezvisko = Walz | meno = Tim}}</ref> V roku 2001 ukončil Walz 20 rokov služby potrebných na obchod z gardy, ale po [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch z 11. septembra 2001]] sa rozhodol naverbovať znova.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz's military record: What to know about potential VP's National Guard service | url = https://www.usatoday.com/story/news/politics/elections/2024/08/06/tim-walz-military-career-national-guard/74685414007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = George Fabe | priezvisko = Russell}}</ref> V auguste 2003 bol Walz spolu s Minnesotskou armádnou národnou gardou nasadený na deväť mesiacov do [[Vicenza|Vicenze]] v Taliansku v rámci Operácie Trvalá Sloboda.<ref name=":13" /><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota National Guard officials weigh in on Tim Walz’s service | url = https://www.twincities.com/2024/08/14/minnesota-national-guard-officials-weigh-in-on-walz-service/ | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz’s military service record: What we can VERIFY | url = https://www.abc10.com/article/news/verify/elections-verify/tim-walz-national-guard-military-service-record-what-we-can-verify/536-6172c051-3cc6-4d1a-ae6f-ddc4b6c7cfb7 | vydavateľ = abc10.com | dátum vydania = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en-US}}</ref> Pred koncom svojej služby dosiahol Walz hodnosť veliteľa nadrotmajstra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GOP opponent who never served criticizes Gov. Tim Walz's exit from National Guard | url = https://www.startribune.com/walzs-24-years-in-national-guard-get-renewed-scrutiny-from-gop-opponent-who-didnt-serve/600216280 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2022-10-16 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en | meno = Rochelle | priezvisko = Olson}}</ref> a krátko bol vojakom 1. práporu 125. pluku poľného delostrelectva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz credits National Guard service with sharpening leadership skills he hopes to use as vice president | url = https://www.stripes.com/theaters/us/2024-08-06/democrat-walz-vice-president-harris-14761755.html | vydavateľ = Stars and Stripes | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en}}</ref> Medzi jeho vyznamenania partí 7 medailí za rôzne zásluhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here are the four military veterans Kamala Harris might pick for VP | url = https://taskandpurpose.com/military-life/four-veterans-kamala-vp/ | vydavateľ = Task & Purpose | dátum vydania = 2024-07-29 | dátum prístupu = 2024-08-18 | jazyk = en-US | meno = Patty | priezvisko = Nieberg}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Walz attacked by Trump but military record shows honorable service|url=https://www.theguardian.com/us-news/article/2024/aug/16/walz-military-record-service|periodikum=The Guardian|dátum=2024-08-16|dátum prístupu=2024-08-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=George|priezvisko=Chidi}}</ref><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Walz attacked by Trump but military record shows honorable service|url=https://www.theguardian.com/us-news/article/2024/aug/16/walz-military-record-service|periodikum=The Guardian|dátum=2024-08-16|dátum prístupu=2024-09-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=George|priezvisko=Chidi}}</ref> 10. februára 2005 predložil Walz oficiálne dokumenty na kandidatúru do [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]].<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What we know about military records of Walz and Vance | url = https://www.bbc.com/news/articles/cze5gzr97ewo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-GB}}</ref> V marci Národná garda oznámila možné nasadenie okolo 2000 vojakov z Minnesotskej národnej gardy do [[Irak|Iraku]] v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vance reopens line of attack into Walz’s military record as two veterans now vie to be vice president {{!}} CNN Politics | url = https://edition.cnn.com/2024/08/07/politics/tim-walz-military-record-vance-attack | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Haley | priezvisko = Britzky | priezvisko2 = Herb | meno2 = Jeremy}}</ref> Walz vyhlásil, že pôjde do vojny, ak bude na to vyzvaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kesling | meno = Ben | titul = What ‘Seeing Combat,’ ‘Stolen Valor’ and ‘Abandoned His Troops’ Actually Mean | url = https://www.politico.com/news/magazine/2024/08/12/military-terms-walz-vance-debate-00173529 | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-09-13 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> Dňa 16. mája 2005 odišiel Tim Walz z vojenskej služby do dôchodku. Televízia ''Fox News'' uviedla, s odvolaním na Minnesotskú národnú gardu, že Walz predložil dôchodkové papiere päť až sedem mesiacov pred odchodom do dôchodku.<ref name=":14" /><ref name=":17" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fact-checking Vance’s attack on Walz’s military record | url = https://www.politifact.com/factchecks/2024/aug/09/jd-vance/jd-vance-attacked-tim-walz-on-military-record-his/ | vydavateľ = @politifact | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en-US | meno = Sara | priezvisko = Swann}}</ref> Walz neskôr vysvetlil, že sa chcel sústrediť na svoju kampaň do Kongresu a nechcel porušiť zákon ''Hatch Act'', ktorý zakazuje niektoré politické aktivity zamestnancom federálnej vlády.<ref name=":16" /><ref name=":17" /> Národná garda v Minnesote potvrdila, že Walz odišiel do dôchodku dva mesiace predtým, ako bola jeho jednotka v júli 2005 oficiálne informovaná o jej možnom nasadení v Iraku. Jednotka bola do Iraku nasadená v marci 2006, desať mesiacov po Walzovom odchode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guard unit recognized for record deployment | url = https://www.nationalguard.mil/News/Article/573070/guard-unit-recognized-for-record-deployment/ | vydavateľ = National Guard | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FACT CHECK: Digging deeper into Governor Walz’s military service record | url = https://www.kttc.com/2024/08/08/fact-check-digging-deeper-into-governor-walzs-military-service-record/ | vydavateľ = https://www.kttc.com | dátum vydania = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Brock | priezvisko = Bergey}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz responds to Vance’s questioning of his military record, says no veteran should be condemned | url = https://www.startribune.com/walz-responds-to-vance-questioning-his-military-record-says-no-veteran-should-be-condemned/601106335 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Rochelle | priezvisko = Olson}}</ref> Počas jeho politickej kariéry republikáni, najmä [[Donald Trump Jr.]], [[Charlie Kirk]] a [[James David Vance|JD Vance]], využili načasovanie jeho odchodu z armády ako očierňovaciu kampaň.<ref name=":17" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = With ‘Swift Boat’ architect at the helm, Trump campaign uses familiar playbook against Walz {{!}} CNN Politics | url = https://edition.cnn.com/2024/08/09/politics/tim-walz-service-swift-boat-attacks/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = en | meno = Jeremy | priezvisko = Herb}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.politico.com/news/2024/08/07/vance-walz-military-stolen-valor-garbage-00173172|first=Jared|last=Mitovich|title=Vance runs a Swift Boat attack against Walz's military service|date=7 August 2024|access-date=9 August 2024}}</ref> Kolega z Národnej gardy, Joe Eustice, pripomenul, že v čase, keď Walz odišiel do dôchodku, bolo nasadenie jeho jednotky iba „fámou“ a ešte nebolo potvrdené, zatiaľ čo jeho nadriadený Doug Julin povedal, že Walz obišiel jeho súhlas na odchod do dôchodku a namiesto toho ho dostal od dvoch vyšších dôstojníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz ‘misspoke’ when he discussed using weapons ‘in war,’ campaign says | url = https://www.nbcnews.com/politics/2024-election/tim-walz-misspoke-discussed-using-weapons-war-campaign-says-rcna166038 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2024-08-10 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fact-checking Vance’s attack on Walz’s military record | url = https://www.politifact.com/factchecks/2024/aug/09/jd-vance/jd-vance-attacked-tim-walz-on-military-record-his/ | vydavateľ = @politifact | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Sara | priezvisko = Swann}}</ref><ref name="Lamothe">{{Cite news|last=Lamothe|first=Dan|title=Tim Walz's military record, National Guard departure get new scrutiny|url=https://www.washingtonpost.com/elections/2024/08/07/tim-walz-military-record/|access-date=August 8, 2024|date=August 7, 2024}}</ref> Hoci bol Walz v čase svojho odchodu do dôchodku v hodnosti veliteľa nadrotmajstra, Walzova vojenská hodnosť pre účely dôchodkových dávok je [[nadrotmajster]], pretože pred posledným dňom služby nedokončil požadovanú akademickú prácu, aby mohol zostať veliteľom nadrotmajstrom. Zníženie o jednu hodnosť bolo účinné deň pred jeho odchodom do dôchodku.<ref name=":12" /><ref name=":16" /> Holly Rockow, dôstojníčka pre verejné záležitosti Národnej gardy v Minnesote v roku 2018 uviedla, že „je legitímne, aby Walz povedal, že slúžil ako veliteľ nadrotmajster“, zatiaľ čo bývalý veliteľ Walzovho práporu John Kolb opísal používanie tohto titulu ako „frocking.“<ref group="pozn.">Nosenie znaku vyššej hodnosti pred oficiálnym povýšením</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.baltimoresun.com/2024/08/12/fox-tim-walz-military-status/ | priezvisko = Walker | meno = Jackson | titul = Former commander of Gov. Tim Walz’s unit challenges military status claim | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2024-08-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240812172120/https://www.baltimoresun.com/2024/08/12/fox-tim-walz-military-status/ | vydavateľ = The Baltimore Sun | jazyk = en}}</ref> Zmienka o Walzovi na jeho oficiálnej kampaňovej webovej stránke ako „vyslúžilý veliteľ nadrotmajster“ bola neskôr aktualizovaná na: „kedysi slúžil v hodnosti veliteľa nadrotmajstra.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mitovich | meno = Jared | titul = Harris campaign tweaks Walz biography amid scrutiny of military credentials | url = https://www.politico.com/news/2024/08/08/harris-walz-military-credentials-00173236 | dátum vydania = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = Politco | jazyk = en}}</ref> Walz absolvoval vojenský výcvik, nosil a používal zbrane v období, keď boli Spojené štáty vo vojne, ale počas svojej služby nebol nasadený na žiadnom bojisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What we know about military records of Walz and Vance | url = https://www.aol.com/?err=404&err_url=https://www.aol.com/know-military-records-walz-vance-165428682.html | vydavateľ = AOL.com | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | priezvisko = AOL | dátum archivácie = 2024-08-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240814234410/https://www.aol.com/know-military-records-walz-vance-165428682.html}}</ref> Na prednáške o znížení násilia so strelnými zbraňami v roku 2018 argumentoval za určité druhy reforiem, pričom spomenul, že nosil zbrane vo vojne,<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz Forcefully Defends Military Record in First Solo Campaign Stop | url = https://www.nytimes.com/2024/08/13/us/politics/tim-walz-military-record.html | dátum vydania = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = [[The New York Times]] | jazyk = en}}</ref> čo kritizoval JD Vance, pričom poznamenal, že Walz neslúžil v žiadnom boji a obvinil ho z „ukradnutej zásluhy.“<ref name=":15" /> Harrisovej kampaň odpovedala, že sa Walz „preklepol.“<ref name=":18" /> === Politická angažovanosť === Walz sa prvýkrát zapojil do politiky v auguste 2004, keď sa dobrovoľne prihlásil do prezidentskej kampane [[John Kerry|Johna Kerryho]].<ref name=":7" /> K dobrovoľníctvu v prezidentských voľbách ho inšpirovala skúsenosť, keď vzal skupinu študentov na zjazd [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] v Mankate, a nahnevalo ho, že ochranka spochybňovala politické názory jeho študentov po tom, čo videli nálepku Kerryho na peňaženke jedného z nich.<ref name=":3" /><ref name=":10" /> Tim Walz bol vymenovaný za koordinátora Kerryho kampane pre svoj okres, ako aj za okresného koordinátora Vets for Kerry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The ‘Everyman’ Image of Rep.-elect Walz - New York Times | url = https://archive.nytimes.com/www.nytimes.com/cq/2006/12/21/cq_2058.html | vydavateľ = archive.nytimes.com | dátum prístupu = 2024-09-14 | meno = Matthew | priezvisko = Spieler}}</ref> V januári 2005 Walz dokončil trojdňový rýchlokurz kampaní a volieb v Camp Wellstone,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Demko | meno = Paul | titul = Inside the Three-Day Bootcamp that Launched Tim Walz’s Political Career | url = https://www.politico.com/news/magazine/2024/08/10/tim-walz-camp-wellstone-bootcamp-minnesota-00173480 | dátum vydania = 2024-08-10 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> program riadený Wellstone Action, neziskovou organizáciou Marka a Davida Wellstoneovcov, ktorú vytvorili s cieľom pokračovať v práci svojich rodičov Paula Wellstonea a Sheily Wellstoneovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wellstone's revenge: how Minnesota Democrats took their state back | url = https://www.motherjones.com/politics/2013/10/minnesota-progressives-turn-state-blue/ | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Andy | priezvisko = Kroll}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a tragic twist in Minnesota's 'Jewish Senate seat' helped Tim Walz break into politics | url = https://www.jta.org/2024/08/06/politics/vp-nominee-tim-walz-learned-how-to-be-a-politician-at-a-progressive-boot-camp-founded-by-jews | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Andrew | priezvisko = Lapin}}</ref> == Snemovňa reprezentantov USA == === Obdobie === [[Súbor:Tim_Walz,_official_portrait,_110th_Congress_(cropped).jpg|náhľad|266x266bod|Walzov portrét v 110. kongrese]] Po zložení prísahy na začiatku 110. kongresu sa Walz stal najvyššie postaveným vojakom vo výslužbe, ktorý kedy slúžil v Kongrese,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz, Who Spent Decades as an Enlisted Soldier, Brings Years of Work on Vets Issues to Dem Ticket | url = https://www.military.com/daily-news/2024/08/06/tim-walz-who-spent-decades-enlisted-soldier-brings-years-of-work-vets-issues-dem-ticket.html | vydavateľ = Military.com | dátum vydania = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Rebecca | priezvisko = Kheel}}</ref><ref name=":11">{{Cite news|last=O’Brien|first=Connor|date=August 6, 2024|title=How Tim Walz could help Harris connect with veterans|url=https://www.politico.com/news/2024/08/06/tim-walz-vp-harris-veterans-00172782|access-date=7 August 2024}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota Gov. Tim Walz has rural Nebraska roots • Nebraska Examiner | url = https://nebraskaexaminer.com/2024/08/06/minnesota-gov-tim-walz-has-rural-nebraska-roots/ | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Aaron | priezvisko = Sanderford}}</ref> a zároveň iba štvrtým demokratom/DFL, ktorý zastupoval svoj okres. Pred ním ho zastupovali Thomas Wilson (1887&nbsp;–&nbsp;1889), William Harries (1891&nbsp;–&nbsp;1893) a Tim Penny (1983&nbsp;–&nbsp;1995). Aj keď zastupoval okres, ktorý zvyčajne volil republikánov, odborníci opísali Walzove politické pozície ako od umiernených po progresívne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Harris picks Minnesota Gov. Tim Walz as her running mate {{!}} CNN Politics | url = https://edition.cnn.com/2024/08/06/politics/tim-walz-harris-vice-president/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Viacero autorov | priezvisko = }}</ref> Počas prvého mesiaca v Kongrese bol Walz vymenovaný do Výboru pre záležitosti veteránov, Výboru pre poľnohospodárstvo a Výboru pre dopravu a infraštruktúru; vtedajšia predsedkyňa [[Nancy Pelosiová]] mu dala špeciálnu výnimku od príkazu, ktorý zakazoval väčšine nováčikov v Kongrese pôsobiť vo viac ako dvoch výboroch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.mankatofreepress.com/news/local_news/walz-joins-veterans-committee/article_a1b045c1-3865-5516-af87-74d5619a938b.html | jazyk = en | priezvisko = Fischenich | meno = Mark | titul = Walz joins veterans committee | dátum vydania = 2007-01-18 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2024-08-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240807125515/https://www.mankatofreepress.com/news/local_news/walz-joins-veterans-committee/article_a1b045c1-3865-5516-af87-74d5619a938b.html | vydavateľ = Mankato Free Press | dátum aktualizácie = 2014-09-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Committee limit waived, Walz appointed to veterans panel | url = https://www.postbulletin.com/news/committee-limit-waived-walz-appointed-to-veterans-panel | vydavateľ = Rochester Post Bulletin | dátum vydania = 2007-01-19 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> V tom istom roku bol vymenovaný do Výboru pre ozbrojené sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota delegation has its say on Iraq resolution | url = https://www.mprnews.org/story/2007/02/14/housedebate | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2007-02-16 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Vo svojom prvom týždni ako zákonodarca Walz spolupredložil návrh zákona na zvýšenie [[Minimálna mzda|minimálnej mzdy]], hlasoval za výskum [[Kmeňová bunka|kmeňových buniek]], hlasoval za povolenie Medicaru rokovať o cenách liekov a vyjadril podporu pre priebežné rozpočtové pravidlá, ktoré vyžadujú, aby nové výdavky alebo zmeny daní neprispievali k federálnemu deficitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.mankatofreepress.com/local/local_story_007001204.html | priezvisko = Fischenich | meno = Mark | titul = Walz eager to dig into legislative issues | dátum vydania = 2007-01-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2012-09-09 | url archívu = https://archive.ph/20120909152817/http://www.mankatofreepress.com/local/local_story_007001204.html | vydavateľ = Mankato Free Press | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:Tim_Walz_speaking_on_spending-bill.jpg|vľavo|náhľad|224x224bod|Walz hovorí o výdajnom balíčku spolu s predsedkyňou [[Nancy Pelosiová|Nancy Pelosiovou]] a reprezentantom Patrickom Murphym v roku 2007]] Walz bol ako odporca vojny v Iraku proti plánu Bushovej administratívy poslať do Iraku ďalších 21&nbsp;500 vojakov v roku 2007.<ref>{{Citácia periodika|titul=Democrat Walz to respond to Bush address|url=https://www.newspapers.com/article/star-tribune-democrat-walz-to-respond-to/152928552/|periodikum=Star Tribune|miesto=Minneapolis, Minnesota|dátum=2007-01-13|dátum prístupu=2024-09-14|strany=A14}}</ref> V máji toho istého roku však hlasoval za návrh zákona, ktorý poskytol takmer 95&nbsp;miliárd dolárov vo financovaní vojny do 30. septembra. Walz vysvetlil, že jeho cieľom bolo zaistiť bezpečnosť amerických jednotiek a zároveň povedal, že bude pokračovať v rokovaniach o procese stiahnutia jednotiek z Iraku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Walz break rank, supports war funds|url=https://www.newspapers.com/article/the-winona-daily-news-walz-break-rank-s/152923984/|periodikum=The Winona Daily News|miesto=Winona, Minnesota|dátum=2007-05-25|dátum prístupu=2024-09-14|strany=3}}</ref> Walz zopakoval svoju podporu ukončeniu vojny v októbri a vyzval tých, ktorí boli proti vojne, aby „bol ich hlas vypočutý.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Congressman talks Saturday at Elks|url=https://www.newspapers.com/article/the-albert-lea-tribune-congressman-talks/153173853/|periodikum=The Albert Lea Tribune|miesto=Albert Lea, Minnesota|dátum=2007-10-29|dátum prístupu=2024-09-14|strany=1}}</ref> Počas hospodárskej krízy v roku 2008 Walz opakovane vystupoval proti používaniu peňazí daňových poplatníkov na pomoc finančným inštitúciam; koncom septembra hlasoval proti balíku TARP v hodnote 700&nbsp;miliárd dolárov, ktorý kúpil problémové aktíva od týchto inštitúcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On Concurring in Senate Amendment With An Amendment: H R … -- House Vote #674 -- Sep 29, 2008 | url = https://www.govtrack.us/congress/votes/110-2008/h674 | vydavateľ = GovTrack.us | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Walz po schválení zákona vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol: „Návrh zákona, o ktorom sme dnes hlasovali, prekračuje zodpovednosť, pokiaľ ide o kompenzáciu strát, ktoré môžu daňoví poplatníci utrpieť. Je mi tiež ľúto, že tento návrh zákona nepomáha dostatočne priemerným vlastníkom domov ani neposkytuje dostatočný dohľad nad Wall Street.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bailout splits Minnesota lawmakers | url = https://www.pinejournal.com/news/bailout-splits-minnesota-lawmakers | vydavateľ = Cloquet Pine Journal | dátum vydania = 2008-09-29 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WALZ VOTES AGAINST BAILOUT PLAN | url = https://walz.house.gov/list/press/mn01_walz/bailout.shtml | dátum vydania = 2008-09-28 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2008-10-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081013225732/https://walz.house.gov/list/press/mn01_walz/bailout.shtml}}</ref> V decembri 2008 Walz hlasoval proti návrhu zákona, ktorý ponúkal 14&nbsp;miliárd USD vo vládnych úveroch na záchranu veľkých výrobcov automobilov v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Roll Call 690 {{!}} Bill Number: H. R. 7321 | url = https://clerk.house.gov/Votes/2008690 | dátum vydania = 2008-12-10 | dátum prístupu = 2024-09-14}}</ref> V júni 2009 predstavil rezolúciu, podporovanú členmi oboch veľkých strán, v ktorej vyzval federálnu vládu, aby sa „čo najskôr vzdala svojich dočasných vlastníckych podielov v [[General Motors|General Motors Company]] a [[Chrysler|Chrysler Group]], LLC“ a povedal, že vláda nesmie byť zapojená do rozhodnutí vedenia týchto spoločností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz: U.S. should get out of the auto business | url = https://www.postbulletin.com/news/walz-u-s-should-get-out-of-the-auto-business | vydavateľ = Rochester Post Bulletin | dátum vydania = 2009-06-29 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Napriek svojim hlasom proti pomocným balíčkom, ktoré požičiavali federálne prostriedky súkromným podnikom, Walz so svojimi demokratickými kolegami hlasoval za podporu amerického zákona o obnove a reinvestíciách z roku 2009. Ako člen Výboru pre dopravu v Snemovni reprezentantov videl v stimulačnom zákone príležitosť spolupracovať „so svojimi kolegami z Kongresu na vytváraní pracovných miest prostredníctvom investícií do verejnej infraštruktúry, ako sú cesty, mosty a čistá energia, čo je základným kameňom plánu hospodárskej obnovy.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://walz.house.gov/apps/list/press/mn01_walz/econstim.shtml | titul = WALZ VOTES TO CREATE MILLIONS OF JOBS THROUGH HOUSE ECONOMIC RECOVERY PLAN | dátum vydania = 2009-01-28 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2009-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090129224831/http://walz.house.gov/apps/list/press/mn01_walz/econstim.shtml}}</ref> Walz sa vo veľkej miere zameral na pracovné a ekonomické otázky dôležité pre okres v južnej Minnesote, ktorý zastupoval v Kongrese, v ktorom pôsobí zmes väčších zamestnávateľov, ako je Mayo Clinic, a malé podniky a poľnohospodárske záujmy. V júli 2009 hlasoval za zákon Enhancing Small Business Research and Innovation Act, ktorý nazval „súčasťou nášho dlhodobého ekonomického plánu na podporu tvorby pracovných miest tým, že povzbudíme amerických podnikateľov k inováciám smerom k prelomovým technologickým pokrokom.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://walz.house.gov/list/press/mn01_walz/smbus.shtml | titul = REP. TIM WALZ VOTES TO CREATE SMALL BUSINESS JOBS, SPUR ECONOMIC GROWTH | dátum vydania = 2009-07-08 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2009-09-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090902075914/http://walz.house.gov/list/press/mn01_walz/smbus.shtml | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://clerk.house.gov/Votes/2009486 | titul = Roll Call 486 {{!}} Bill Number: H. R. 2965 | dátum vydania = 2009-07-08 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Walz tiež naliehal na pomoc pre chovateľov ošípaných a výrobcov mliečnych výrobkov, ktorí zápasili s nižšími cenami svojich komodít v rokoch 2008 a 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz Urges Swift Action to Assist Dairy Producers | url = http://walz.house.gov/list/press/mn01_walz/dairyproducers.shtml | dátum vydania = 2009-02-10 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2009-03-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090325094703/http://walz.house.gov/list/press/mn01_walz/dairyproducers.shtml | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:Minnesota_National_Guard_(37465119102)_(cropped).jpg|náhľad|229x229bod|Walz s členmi Minnesotskej národnej gardy v roku 2017]] Walz je proti zásluhovým platom pre učiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz's Issue Positions (Political Courage Test) | url = https://justfacts.votesmart.org/candidate/political-courage-test/65443/tim-walz | vydavateľ = Vote Smart | dátum prístupu = 2024-09-14}}</ref> Hlasovaním v prospech amerického zákona o obnove a reinvestíciách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VP hopeful Gov. Tim Walz is still a ‘favorite son’ in hometown Mankato • Minnesota Reformer | url = https://minnesotareformer.com/2024/08/08/vp-hopeful-gov-tim-walz-is-still-a-favorite-son-in-hometown-mankato/ | dátum vydania = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Michelle | priezvisko = Griffith}}</ref> poukázal Tim Walz na jeho prísne ustanovenia na podporu budov verejných škôl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz pitches area projects for funds | url = https://www.postbulletin.com/news/walz-pitches-area-projects-for-funds | vydavateľ = Rochester Post Bulletin | dátum vydania = 2009-02-11 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Podporoval legislatívu na zníženie nákladov na školné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://walz.house.gov/list/press/mn01_walz/studentloans.shtml | titul = REP. WALZ ANNOUNCES NEW PROGRAM TO MAKE COLLEGE MORE AFFORDABLE | dátum vydania = 2009-07-02 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2009-09-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090902080852/http://walz.house.gov/list/press/mn01_walz/studentloans.shtml | jazyk = en}}</ref> Vo februári 2009 vo svojom prejave povedal, že najdôležitejšou vecou, ktorú treba urobiť, je: „zabezpečiť pevný základ pre [americkú] ekonomickú budúcnosť... poskytnutím čo najlepšieho vzdelania [americkým] deťom.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = February 12, 2009 - Issue: Vol. 155, No. 29 — Daily Edition | url = https://www.congress.gov/congressional-record/volume-155/issue-29/house-section/article/H1253-3 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = congress.gov | jazyk = en}}</ref> Walz získal silnú podporu pre tieto politiky od mnohých záujmových skupín, vrátane Národnej asociácie vzdelávania, Americkej asociácie univerzitných žien a Národnej asociácie riaditeľov základných škôl.<ref name="votesmart3">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.votesmart.org/issue_rating_category.php?can_id=65443 | titul = Representative Timothy J. 'Tim' Walz (MN) | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2011-07-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110705125325/http://votesmart.org/issue_rating_category.php?can_id=65443 | jazyk = en}}</ref> Počas Obamovej administratívy Walz hlasoval za poslanie zákona o dostupnej starostlivosti zo snemovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Tim Walz, Kamala Harris' pick for vice president? | url = https://www.bbc.com/news/articles/cleyjp5qldno | vydavateľ = www.bbc.com | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=House passed historic health care reform bill p.2.|url=https://www.newspapers.com/article/the-la-crosse-tribune-house-passed-histo/153087435/|periodikum=The La Crosse Tribune|miesto=La Crosse, Wisconsin|dátum=2009-11-08|dátum prístupu=2024-09-14|strany=6}}</ref> Stretol sa aj s [[Dalajláma|dalajlámom]] a pôsobil v komisii monitorujúcej ľudské práva v Číne.<ref name=":11" /> [[Súbor:Tim_Walz_official_photo_(cropped_2).jpg|vľavo|náhľad|224x224bod|Walzov portrét počas 113. kongresu]] Počas federálnej vládnej krízy v roku 2013 sa Walz rozhodol neprijať svoj kongresový plat a namiesto toho ho daroval organizáciám na pomoc od hladu.<ref>{{Cite news|url=https://www.newspapers.com/article/the-winona-daily-news-most-of-delegation/152951969/|title=Most of delegation won't take pay during shutdown|work=The Winona Daily News|date=October 3, 2013|access-date=August 9, 2024}}</ref> Politické hnutie Tea Party obvinil z toho, že prispelo k odstaveniu, ktoré označil za „neohľaduplné“ a „úplne zamedziteľné.“ „Nikto by sa nemal potľapkať po pleci, že robí základnú prácu vlády,“ povedal Walz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Relief around world as U.S. avoids debt default | url = https://www.politico.com/story/2013/10/us-debt-default-world-relief-098446 | dátum vydania = 2013-10-17 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> V roku 2016 hlasoval za odsúdenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2334, ktorá označila budovanie [[Izraelské osady|izraelských osád]] na okupovaných [[Palestínske okupované územia|palestínskych územiach]] za porušenie medzinárodného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz: How does Harris’s VP pick view Israel, Palestine and China? | url = https://www.aljazeera.com/features/2024/8/7/tim-walz-how-does-harriss-vp-pick-view-israel-palestine-and-china | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Walz bol počas obdobia 114. kongresu zaradený ako 7. najviac bipartisan<ref group="pozn.">Doslova: ''„zložený z dvoch politických strán“'', čo v tomto odkazuje na podporu jeho politík</ref> člen Snemovne (a za najviac bipartisan člena z Minnesoty) v indexe bipartisanov, ktorý vytvorili Lugar Center a McCourt School of Public Policy, ktorý hodnotí členov Kongresu meraním toho, ako často ich návrhy zákonov priťahujú spolupredkladateľov z opačnej strany a ako často spolufinancujú návrhy zákonov členovia opačnej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mannweiler | meno = Laura | titul = What to Know About Gov. Tim Walz, Kamala Harris’ Running Mate | url = https://www.usnews.com/news/national-news/articles/2024-08-06/who-is-gov-tim-walz-kamala-harris-pick-for-vice-president | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = US News | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Lugar Center - McCourt School Bipartisan Index | url = https://www.thelugarcenter.org/assets/htmldocuments/The%20Lugar%20Center%20-%20McCourt%20School%20Bipartisan%20Index%20114th%20Congress%20House%20Scores.pdf | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = The Lugar Center | jazyk = en}}</ref> V roku 2017 bol Walz považovaný ako možný kandidát pre mimoriadne voľby v roku 2018 na kreslo [[Senát Spojených štátov|amerického Senátu]], ktoré zastával Al Franken napriek tomu, že už oznámil svoju kampaň na guvernéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Mark Dayton likely to tap Lt. Gov. Tina Smith as Franken replacement | url = https://www.startribune.com/gov-mark-dayton-likely-to-tap-lt-gov-tina-smith-as-franken-replacement/462412193 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2017-12-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = J. Patrick | priezvisko = Coolican}}</ref> Odmietol kandidovať a podporil viceguvernérku Minnesoty Tinu Smithovú po tom, čo spustila kampaň na kreslo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota Democrats Aim to Clear Smith's Path for 2018 Bid {{!}} RealClearPolitics | url = https://www.realclearpolitics.com/articles/2017/12/15/minnesota_democrats_aim_to_clear_smiths_path_for_2018_bid_135805.html | vydavateľ = www.realclearpolitics.com | dátum prístupu = 2024-09-14}}</ref> == Guvernér Minnesoty == === Obdobie === [[Súbor:Tim_Walz_is_sworn_in_as_Minnesota's_41st_governor_at_the_Fitzgeral_Theater_in_St_Paul,_Minnesota.jpg|náhľad|249x249bod|Prísaha Tima Walza ako 41. guvernéra Minnesoty s rodinou po boku, 2019]] Tim Walz zložil prísahu ako guvernér Minnesoty 7. januára 2019 v divadle Fitzgerald v Saint Paul. Walz zložil prísahu po boku nastupujúcej viceguvernérky Peggy Flanaganovej, ministra zahraničných vecí Minnesoty Steva Simona, audítorky štátu Minnesota Julie Blaha a generálneho prokurátora štátu Minnesota Keitha Ellisona; všetci boli [[Demokratická strana (USA)|demokrati]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Photos: The Walz Administration takes oath of office | url = https://www.mprnews.org/story/2019/01/07/photos-inauguration-day-in-minnesota | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2019-01-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Walz vo svojom inauguračnom prejave hovoril o školstve a reforme zdravotníctva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tim Walz sworn in as Minnesota's next governor | url = https://www.startribune.com/tim-walz-to-be-sworn-in-as-minnesota-s-next-governor/503998952 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2019-01-08 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Jessie Van | priezvisko = Berkel}}</ref> Neskôr v roku 2019 prezident [[Donald Trump]] vybral Walza na miesto v Rade guvernérov a v roku 2021 prezident Joe Biden vymenoval Walza za spolupredsedu tejto inštitúcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Tim Walz picked to co-chair governors council | url = https://www.startribune.com/article/600076866 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2021-07-10 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Hunter | priezvisko = Woodall}}</ref> V roku 2023 bol Walz vymenovaný za predsedu Asociácie demokratických guvernérov, čo je vysoko postavená pozícia, ktorá zahŕňa podporu iných guvernérov v tesných voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schneider | meno = Elena | titul = ‘Time to Be Bold’: Advice for Democrats from a Quietly Powerful Governor | url = https://www.politico.com/news/magazine/2023/12/03/tim-walz-democratic-governors-association-00129318 | dátum vydania = 2023-12-03 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> Odstúpil po tom, čo bol vybraný za viceprezidenta Kamaly Harrisovej. Vo funkcii predsedu ho vystriedala guvernérka Kansasu Laura Kellyová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://democraticgovernors.org/updates/dga-announces-kansas-governor-laura-kelly-as-chair/}}</ref> ==== Reforma polície a reakcia na protesty ==== Dňa 26. mája 2020, deň po [[Vražda Georgea Floyda|vražde Georga Floyda]], Walz a viceguvernérka Peggy Flanaganová požadovali spravodlivosť a označili video s policajtom Derekom Chauvinom v Minneapolise kľačiacim na krku [[George Floyd|Georga Floyda,]] za „znepokojujúce.“<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'I Can't Breathe!': Video Of Fatal Arrest Shows Minneapolis Officer Kneeling On George Floyd's Neck For Several Minutes - CBS Minnesota | url = https://www.cbsnews.com/minnesota/news/george-floyd-man-dies-after-being-arrested-by-minneapolis-police-fbi-called-to-investigate/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US}}</ref> V reakcii na nepokoje v Minnesote Walz čiastočne aktivoval Minnesotskú národnú gardu 28. mája a plne ju aktivoval 30. mája.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fact check: Minnesota governor, not Trump, called out the National Guard {{!}} CNN Politics | url = https://edition.cnn.com/2020/07/01/politics/fact-check-trump-walz-minnesota-national-guard/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2020-07-01 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Daniel | priezvisko = Dale}}</ref> Prezident Trump reagoval na Walzove činy vyhlásením, že bol „veľmi šťastný“ a že „úplne súhlasil s tým, ako to [Walz] riešil... to, čo [minnesotská národná garda] urobila v Minneapolise, bolo neuveriteľné.“ Trump označil Walza za „vynikajúceho chlapa.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump in 2020 praised Tim Walz’s handling of George Floyd protests {{!}} CNN Politics | url = https://edition.cnn.com/2024/08/07/politics/trump-praised-walz-george-floyd-protests/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Alayna Treene, Michael Williams, Kristen | priezvisko = Holmes}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Despite new criticism, Trump told Walz in 2020 he was 'very happy' with his handling of George Floyd protests | url = https://abcnews.go.com/US/despite-new-criticism-trump-told-walz-2020-happy/story?id=112616502 | vydavateľ = ABC News | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = A. B. C. | priezvisko = News}}</ref> Trump sa tiež verejne prihlásil k zásluhám za nasadenie Národnej gardy Minnesoty; Walzova kancelária uviedla, že Trump nemal žiadny vplyv na Walzove nasadenie Národnej gardy v Minnesote.<ref name=":23" /> Niekoľko republikánov kritizovalo počiatočnú reakciu Walza na rozšírené protesty po Floydovej vražde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Tim Walz laments 'abject failure' of riot response | url = https://www.startribune.com/gov-tim-walz-laments-abject-failure-of-riot-response/570864092 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2020-05-30 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Briana | priezvisko = Bierschbach}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GOP report slams Walz for response to George Floyd unrest | url = https://www.mprnews.org/story/2020/10/13/gop-report-slams-walz-for-response-to-george-floyd-unrest | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2020-10-13 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Na vraždu neskôr reagoval prikázaním minnesotskej zákonodarnej moci stretnúť sa kvôli zákonom o reformách polície a zodpovednosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz calls special session on police accountability, bonding | url = https://www.mprnews.org/story/2020/06/10/walz-set-to-speak-at-3-pm-on-cops-covid19-economy-special-session | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Potom, čo policajná reforma neprešla cez prvé špeciálne stretnutie v júni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Special Session Ends With No Police Reform Bills | url = https://knsiradio.com/news/local-news/special-session-ends-no-police-reform-bills | dátum vydania = 2020-06-21 | dátum prístupu = 2024-09-14 | dátum archivácie = 2020-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200623192141/https://knsiradio.com/news/local-news/special-session-ends-no-police-reform-bills | jazyk = en}}</ref> sa druhé špeciálne stretnutie konalo v júli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Special session enters second week with little accomplished | url = https://www.mprnews.org/story/2020/07/20/second-session-second-week | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2020-07-20 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> 21. júla schválila zákonodarná moc dôležitú reformu polície.<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legislature passes policing bill, ends special session | url = https://www.mprnews.org/story/2020/07/21/legislature-passes-policing-bill-ends-special-session | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2020-07-21 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Nový kompromisný zákon obsahoval obmedzený zákaz pre políciu používať škrtenie, pokiaľ nie sú dôstojníci vystavení väčšiemu riziku.<ref name=":24" /> Zakázal starý program výcviku bojovníkov, ktorému bola vyčítaná dehumanizácia ľudí a podpora agresívneho správania.<ref name=":24" /> Zákon si vyžadoval školenie strážcov verejného poraidku, aby sa vysporiadali s ľuďmi s autizmom alebo v kríze duševného zdravia, a nácvik deeskalácie pre situácie, ktoré by sa mohli stať nestabilnými.<ref name=":24" /> Vytvorila tiež špeciálnu nezávislú jednotku na Úrade pre zadržiavanie trestných činov pre vyšetrovanie smrteľných policajných stretnutí a poradnú radu pre vzťahy s komunitou, ktorá má konzultovať s Radou pre štandardy a odbornú prípravu policajných dôstojníkov o zmenách politiky.<ref name=":24" /> Walz podpísal zákon 23. júla 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Political antagonists united by George Floyd's death to forge deal on police reform | url = https://www.startribune.com/walz-signs-police-accountability-bill-sparked-by-george-floyd-s-death/571875822 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2020-07-24 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Torey Van | priezvisko = Oot}}</ref> ==== Potraty ==== V januári 2023 Walz podpísal zákon o ochrane reprodukčných možností, ktorý v Minnesote chráni prístup k starostlivosti o reprodukčné zdravie vrátane potratov, antikoncepcie a liečby plodnosti. Potrat je v Minnesote legálny vo všetkých štádiách tehotenstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota Gov. Tim Walz signs "PRO Act" protecting abortion access into law - CBS Minnesota | url = https://www.cbsnews.com/minnesota/news/walz-to-sign-pro-act-tuesday-codifying-abortion-rights-in-state-law/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2023-01-31 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Caroline | priezvisko = Cummings}}</ref> V apríli 2023 podpísal zákon o ochrane reprodukčnej slobody, ktorý zakazál štátnym orgánom „vynucovať mimoštátne predvolania, zatykače a žiadosti o vydanie“ pre ľudí, ktorí cestujú do Minnesoty na legálny potrat, a obmedzuje zverejnenie súvisiacich zdravotných záznamov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "It's a good day for freedoms": Walz signs bills on reproductive freedom and trans refuge, ban on conversion therapy - CBS Minnesota | url = https://www.cbsnews.com/minnesota/news/its-a-good-day-for-freedoms-walz-signs-bills-on-reproductive-freedom-and-trans-refuge-ban-on-conversion-therapy/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2023-04-27 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = WCCO | priezvisko = Staff}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota House committee advances bill protecting abortion providers, patients from out-of-state legal action - CBS Minnesota | url = https://www.cbsnews.com/minnesota/news/minnesota-abortion-shield-law/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2023-02-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Caroline | priezvisko = Cummings}}</ref> ==== Životné prostredie ==== [[Súbor:Tim_Walz_Energy_Permitting_Reform_bill_signing_2024_09.jpg|náhľad|Walz sa rozpráva s odborovým pracovníkom na veternej farme pri Dexteri na podpisovacej ceremónií povoľovacej reformy, ktorá urýchli výstavbu projektov čistej energie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz signs energy permitting reform legislation in ceremony near Dexter | url = https://www.austindailyherald.com/2024/06/walz-signs-energy-permitting-reform-legislation-in-ceremony-near-dexter/ | vydavateľ = Austin Daily Herald | dátum vydania = 2024-06-27 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Johnson}}</ref>]] Začiatkom roku 2023 Walz podpísal zákon, ktorý vyžaduje, aby Minnesota do roku 2040 získavala všetku svoju elektrickú energiu z veterných, solárnych a iných bezuhlíkových zdrojov, čím sa postupne odstráni znečistenie otepľujúce klímu generované uhoľnými a plynovými elektrárňami.<ref name=":19">{{Cite news|last=Davenport|first=Coral|date=2024-08-06|title=Tim Walz Has Championed Climate as Governor|url=https://www.nytimes.com/2024/08/06/climate/tim-walz-climate-change.html|access-date=2024-08-15|work=The New York Times}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Democrats’ VP pick Tim Walz welcomed as climate champion by green advocates|url=https://www.theguardian.com/us-news/article/2024/aug/07/tim-walz-climate-change-policy-environment|periodikum=The Guardian|dátum=2024-08-07|dátum prístupu=2024-09-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Dharna|priezvisko=Noor|meno2=Oliver|priezvisko2=Milman}}</ref> „Ako podpisujem túto legislatívu, komunity z jedného konca nášho štátu po druhý sa pozerajú na mesiace prestavby po extrémnych poveternostných udalostiach zhoršených klimatickými zmenami,“ povedal Walz v júni po katastrofálnych záplavách, ktoré zdevastovali časti štátu. „Toto je opatrenie, ktoré pomôže chrániť naše životné prostredie a dostane do pohybu projekty čistej energie, ktoré pomôžu v boji proti klimatickým zmenám.“<ref name=":19" /> ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Governor_Tim_Walz_visiting_Duluth_Wastewater_Plant_-_53483470908.jpg|náhľad|Walz navštevuje čističku odpadových vôd v Duluthe, ktorej boli pridelené fondy na kritické opravy ako súčasť infraštruktúrneho balíku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Walz stopped in Duluth to highlight 2024 Infrastructure Plan | url = https://www.wdio.com/front-page/top-stories/gov-walz-is-in-duluth-highlighting-his-2024-infrastructure-plan/ | vydavateľ = WDIO.com | dátum vydania = 2024-01-23 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Sue | priezvisko = Holt}}</ref>]] V roku 2023 Walz podpísal balík výdavkov na infraštruktúru vo výške 2,6 miliardy dolárov, ktorý financoval mnohé odborové stavebné práce zamerané na opravu ciest, mostov a ďalšej základnej infraštruktúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here’s what Tim Walz has done as governor of Minnesota • Minnesota Reformer | url = https://minnesotareformer.com/2024/08/07/heres-what-tim-walz-has-done-as-governor-of-minnesota/ | dátum vydania = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Max | priezvisko = Nesterak | meno3 = Deena | priezvisko3 = Winter | meno2 = J. Patrick | priezvisko2 = Coolican}}</ref><ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota governor signs $2.6B infrastructure plan, a bipartisan success from a partisan session | url = https://apnews.com/article/minnesota-legislature-bonding-infrastructure-13f12fdcec25d445a7c0e3a94d28c432 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-06-01 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Medzi ďalšie financované projekty patrila nová hasičská hala v Dilworthe v Minnesote, čistička vody v Mankato a 78 miliónov dolárov pre štátny dom veteránov v Hastingse v Minnesote.<ref name=":25" /> Krátko potom podpísal Walz zákon HF2887, ktorý poskytuje 9 miliárd dolárov pre dopravné projekty, vrátane reformy zohľadnovania vplyvu na životné prostredie a povoľovania pre infraštruktúru verejnej dopravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Transit Advocates Scored a Major Victory in Minnesota | url = https://transitcenter.org/how-transit-advocates-scored-a-major-victory-in-minnesota/ | vydavateľ = transitcenter.org | dátum vydania = 2023-08-15 | dátum prístupu = 2024-09-16 | jazyk = en-US | meno = Leslie | priezvisko = Taege}}</ref> ==== Školstvo ==== Walz zaujal opatrný postoj k opätovnému otvoreniu škôl, ktorý sa úzko zhodoval s obavami učiteľov, ktorí váhali vrátiť sa k normálnemu vyučovaniu kvôli strachu z nákazy COVID-19.<ref name=":8">{{Cite news|last=Meckler|first=Laura|last2=Natanson|first2=Hannah|date=2024-08-10|title=Walz’s education record: Pro-union, covid cautious and big jump in funding|url=https://www.washingtonpost.com/education/2024/08/10/walz-minnesota-liberal-education-policies/|access-date=2024-08-14|work=Washington Post|language=en-US|issn=0190-8286}}</ref> Podľa Nata Malkusa z American Enterprise Institute zostali školy v Minnesote v školskom roku 2020/2021 na dištančnom vzdelávaní dlhšie, ako bol celoštátny priemer. Malkus zaradil Minnesotu na 19. miesto z 50 štátov, pokiaľ ide o trvanie vzdelávania na diaľku, upravené podľa počtu študentov.<ref name=":8" /> V rokoch 2017 až 2022 sa výsledky testov štvrtákov v Minnesote znížili z 10 bodov na 4 body nad národný priemer.<ref name=":8" /> V roku 2023 Walz a zákonodarný zbor kontrolovaný DFL schválili zvýšené výdavky na K-12 a ranné vzdelávanie. Na konci legislatívneho zasadnutia v roku 2023 podpísal návrh zákona o pridelení dodatočného financovania pre vzdelávanie K-12 vo výške 2,2 miliardy dolárov, čo predstavuje o 400 dolárov viac na študenta ročne ako predchádzajúce úrovne.<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.mprnews.org/story/2024/08/07/walz-education-track-record-minnesota | jazyk = en}}</ref> Návrh zákona tiež spojil financovanie štátneho školstva s infláciou, čím reagoval na dlhodobú požiadavku riaditeľov škôl.<ref name=":20" /> Walz tiež poskytol bezplatné školské stravovanie všetkým študentom bez ohľadu na príjem.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.politico.com/news/2024/08/13/walz-antidote-culture-wars-election-00173892 | priezvisko = Perez | meno = Juan Jr. | titul = Walz rebrands progressive wins as household realities | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> ==== Konope ==== [[Súbor:Tim_Walz_Jesse_Ventura_cannabis_bill.jpg|náhľad|Tim Walz na podpisovacej ceremónii zákona House File 100, ktorý zlegalizoval rekreačné konope. Za ním 38. guvernér Minnesoty Jesse Ventura]] Walz sa ako guvernér Minnesoty zasadzoval za legalizáciu rekreačného konope.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Walz lights into MN Republicans for killing recreational marijuana bill | url = https://www.twincities.com/2019/03/12/gov-walz-rips-into-mn-republicans-for-killing-recreational-marijuana-bill/ | dátum vydania = 2019-03-12 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Walz wants state to be ready to roll on legal marijuana | url = https://www.mprnews.org/story/2019/08/26/walz-wants-state-to-be-ready-to-roll-on-legal-marijuana | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota’s Governor Wants People To Sign A Marijuana Petition Asking Lawmakers To Put Legalization On His Desk | url = https://www.marijuanamoment.net/minnesotas-governor-wants-people-to-sign-a-marijuana-petition-asking-lawmakers-to-put-legalization-on-his-desk/ | dátum vydania = 2023-01-09 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Kyle | priezvisko = Jaeger}}</ref> Ako kandidát na guvernéra v roku 2017 vyhlásil: „V Minnesote máme príležitosť nahradiť súčasnú neúspešnú politiku politikou, ktorá vytvára daňové príjmy, pracovné miesta a príležitosti pre obyvateľov Minnesoty, chráni deti z Minnesoty a dôveruje dospelým pri prijímaní osobných rozhodnutí na základe ich osobných slobôd.“<ref>{{Cite news|title=Rep. Tim Walz Wants Recreational Marijuana Legalized In Minnesota|url=https://www.southernminnesotanews.com/rep-walz-wants-recreational-marijuana-legalized-minnesota/|access-date=January 11, 2023|date=September 7, 2017}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181109000000/https://web.archive.org/web/20181109070909/https://www.southernminnesotanews.com/rep-walz-wants-recreational-marijuana-legalized-minnesota/|date=2018-11-09}}</ref> V roku 2022 navrhol vytvorenie Úradu pre manažment konope s cieľom vyvinúť a implementovať „regulačný rámec pre konope užívané dospelými“ v Minnesote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Walz calls for recreational marijuana legalization in Minnesota | url = https://www.fox9.com/news/marijuana-legalization-in-minnesota-gov-walz-pushes-for-legalization | vydavateľ = FOX 9 | dátum vydania = 2022-01-26 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budget plan includes checks to Minnesotans, legalizing adult-use cannabis | url = https://www.kimt.com/news/minnesota/budget-plan-includes-checks-to-minnesotans-legalizing-adult-use-cannabis/article_90333214-9c15-11ed-85af-6778e5139423.html | vydavateľ = KIMT News 3 | dátum vydania = 2023-01-24 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Walz presents entire One Minnesota Budget | url = https://www.kttc.com/2023/01/24/gov-walz-present-entire-one-minnesota-budget/ | vydavateľ = https://www.kttc.com | dátum vydania = 2023-01-24 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = KTTC | priezvisko = Staff}}</ref> 30. mája 2023 podpísal zákon House File 100 na legalizáciu rekreačného konope v Minnesote, ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota governor signs bill legalizing recreational marijuana starting in August | url = https://apnews.com/article/marijuana-minnesota-cannabis-legalization-pot-9a92dda1a1025c5b26033a3ad716a004 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota Governor Signs Marijuana Legalization Bill Into Law | url = https://www.marijuanamoment.net/minnesota-governor-signs-marijuana-legalization-bill-into-law/ | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Kyle | priezvisko = Jaeger}}</ref> ==== Lekársky dlh ==== V júni 2024 Walz podpísal Minnesotský zákon o spravodlivosti dlhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘It was life-changing:’ How new bill is helping Minnesota families eliminate medical debt | url = https://www.mprnews.org/episode/2024/06/17/how-new-bill-is-helping-minnesota-families-eliminate-medical-debt | vydavateľ = MPR News | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Zákon okrem iného bráni poskytovateľom zdravotnej starostlivosti odmietnuť potrebné lekárske ošetrenie z dôvodu nesplatených zdravotných dlhov a bráni tomu, aby lekársky dlh ovplyvňoval úverové skóre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Walz signs legislation to help Minnesotans with medical debt burdens | url = https://www.kare11.com/article/news/politics/gov-walz-legislation-minnesotans-medical-debt-burdens/89-ee5e18e1-09a0-4255-b4b1-fef1c6f26ebd | vydavateľ = kare11.com | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Zákondarné zasadnutie v roku 2023 ==== 93. zákonodarný zbor Minnesoty, ktorý zasadal od januára do mája 2023, bol prvým zákonodarným zborom od 88. zákonodarného zboru v Minnesote v rokoch 2013–2015, ktorý bol plne kontrolovaný Demokratickou farmárskou stranou práce v Minnesote (DFL). 93. zbor schválil niekoľko veľkých reforiem zákonov, vrátane vyžadovania platenej dovolenky, zákazu dohôd o nesúťažení, legalizácie konope, environmentálnych otázok, daňových úprav, kodifikácie práva na potrat, univerzálneho bezplatného školského stravovania a všeobecných previerok zbraní.<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minnesota Legislature wrapping work on one of the most consequential sessions in state history | url = https://www.startribune.com/minnesota-legislature-wraps-work-on-one-of-the-most-consequential-sessions-in-state-history-tax/600276542 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2023-05-20 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Briana | priezvisko = Bierschbach}}</ref> The ''Star Tribune'' nazval zbor „jedným z najdôslednejších“ vôbec v Minnesote; Walz to označil za „najproduktívnejší zbor v histórii Minnesoty.“<ref name=":26" /> Zatiaľ čo Walz podpísal takmer všetky právne predpisy schválené zákonodarným zborom, vetoval návrh zákona, ktorého cieľom bolo zvýšiť platy pre vodičov ridesharových spoločností, čo bolo jeho prvé veto ako guvernéra, pričom povedal, že návrh nenašiel správnu rovnováhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Walz issues first veto, blocks bill setting minimum wage for Uber and Lyft drivers • Minnesota Reformer | url = https://minnesotareformer.com/2023/05/25/uber-says-it-will-shut-down-some-services-in-minnesota-if-governor-signs-new-regulations/ | dátum vydania = 2023-05-25 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Max | priezvisko = Nesterak}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gov. Walz vetoes rideshare bill, his first veto in five sessions | url = https://www.startribune.com/gov-walz-issues-his-first-veto-bill-would-have-boosted-pay-for-rideshare-drivers/600277811 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2023-05-25 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Tim | priezvisko = Harlow}}</ref> == Kampaň na viceprezidenta v roku 2024 == [[Súbor:Kamala_Harris_&_Tim_Walz_-_53915639353.jpg|vľavo|náhľad|Tim Walz a Kamala Harrisová na kampaňovom zjazde v [[Glendale (Arizona)|Glendale v Arizone]]]] Dňa 22. júla 2024 Walz podporil viceprezidentku [[Kamala Harrisová|Kamalu Harrisovú]] po tom, čo úradujúci prezident [[Joe Biden]] odstúpil z [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentských volieb v roku 2024]].<ref>{{Cite news|date=July 22, 2024|title=Six Key Democratic Governors Endorse Kamala Harris|url=https://www.nytimes.com/2024/07/22/us/politics/governors-endorse-harris.html|access-date=August 6, 2024|work=The New York Times}}</ref> Po rýchlom výberovom procese, v ktorom Harrisovej kampaň vyberala spomedzi guvernéra [[Kentucky]] Andyho Besheara, ministra dopravy Peta Buttigiega, senátora za [[Arizona|Arizonu]] Marka Kellyho, guvernéra [[Illinois]] J. B. Pritzkera a guvernéra [[Pensylvánia|Pensylvánie]] Josha Shapira<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Harris campaign's vetting team has met with 6 potential VP picks as the selection process nears its end | url = https://www.nbcnews.com/politics/2024-election/harris-campaign-met-6-potential-vp-picks-selection-process-nears-end-rcna164706 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2024-08-01 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> (Shapiro, Kelly a Walz boli jedinými troma, ktorých Harrisová vypočula osobne),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big dad energy: How Harris got to Walz | url = https://www.nbcnews.com/politics/2024-election/story-kamala-harris-chose-tim-walz-rcna163290 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Harrisová 6. augusta oznámila, že si vybrala Walza za svojho viceprezidentského kandidáta.<ref>{{Cite news|date=6 August 2024|title=Harris taps Minnesota Gov. Tim Walz as her running mate|url=https://www.npr.org/2024/08/06/nx-s1-5057604/tim-walz-harris-vice-president|access-date=6 August 2024|work=[[NPR]]}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Harris Taps Minnesota’s Walz in Appeal to Blue-Collar Workers|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-08-06/tim-walz-is-kamala-harris-vice-president-pick?embedded-checkout=true|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2024-08-06|dátum prístupu=2024-09-14|jazyk=en}}</ref><ref>{{Cite news|date=6 August 2024|title=Kamala Harris Taps Minnesota Governor Tim Walz as Running Mate in 2024 Election|url=https://www.haaretz.com/us-news/2024-08-06/ty-article/.premium/reports-kamala-harris-taps-minnesota-governor-tim-walz-as-running-mate-in-2024-election/00000191-2794-d642-a9d5-b7d448330000|work=[[Haaretz]]|access-date=8 August 2024}}</ref> Demokratický národný výbor potvrdil Walzovu kandidatúru v ten istý deň, keď bola ohlásená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Harris, Walz officially certified as Democratic nominees for president, vice president | url = https://thehill.com/homenews/campaign/4814861-harris-walz-democratic-nomination/ | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US | meno = Miranda | priezvisko = Nazzaro}}</ref> Jeho výber ocenila ideologicky rôznorodá skupina politikov vrátane progresívnej demokratickej snemovníčky [[Alexandria Ocasiová-Cortezová|Alexandrie Ocasio-Cortezovej]], centristického nezávislého senátora Joea Manchina a umierneného bývalého republikánskeho guvernéra [[Maryland|Marylandu]] Larryho Hogana.<ref>{{Citácia periodika|titul=Harris chooses Minnesota Gov. Tim Walz as VP pick|url=https://www.washingtonpost.com/politics/2024/08/06/harris-walz-vp/|periodikum=Washington Post|dátum=2024-08-07|dátum prístupu=2024-09-14|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Tyler|priezvisko=Pager|meno2=Amy B.|priezvisko2=Wang|meno3=Sabrina|priezvisko3=Rodriguez}}</ref> Walzovi sa pripisuje zásluha za to, že verejne opísal [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a jeho kandidáta [[James David Vance|JD Vancea]] ako „čudných“. Tento výraz sa následne stal obľúbeným [[Mém|mémom]] najmä u mladých ľudí a bol často používaný demokratmi.<ref>{{Cite news|last=Amiri|first=Farnoush|date=August 6, 2024|url=https://apnews.com/article/kamala-walz-vp-weird-trump-gen-z-f9d718890c3ca907f42dba5934075382|title=How Tim Walz became beloved by young voters with a message that the GOP is 'weird'|location=[[Washington, D.C.]]|work=[[Associated Press]]|access-date=7 August 2024}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul='JD Vance is fu****': Tim Walz memes take over Internet as Harris announces VP pick|url=https://timesofindia.indiatimes.com/world/us/jd-vance-is-fu-tim-walz-memes-take-over-internet-as-harris-announces-vp-pick/articleshow/112324991.cms|periodikum=The Times of India|dátum=2024-08-06|dátum prístupu=2024-09-14|issn=0971-8257}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Meet Tim Walz, Harris’ VP Pick Who First Called Trump ‘Weird’|url=https://www.thedailybeast.com/meet-tim-walz-harris-vp-pick-who-first-called-trump-weird|periodikum=The Daily Beast|dátum=2024-08-06|dátum prístupu=2024-09-14|jazyk=en|meno=Mary Ann Akers,Mini Racker,Josh|priezvisko=Fiallo}}</ref><ref name="weirder">{{Cite news|title=Kamala Harris chooses Tim Walz as running mate in US presidential election|url=https://www.ft.com/content/a87b5e6d-89ab-44be-839b-f373e62fa8e9|work=[[Financial Times]]|first=Steff|last=Chávez|date=6 August 2024|access-date=August 7, 2024}}</ref> Nie viac ako deň po tom, čo bol Walz vymenovaný za Harrisovej viceprezidentského kandidáta, mu dali jeho politickí oponenti prezývku „Tampónový Tim“ za to, že v roku 2023 podpísal zákon, ktorý nariaďuje bezplatné poskytovanie [[Menštruačná vložka|menštruačných vložiek]] a tampónov na verejných školách „všetkým menštruujúcim študentkám na toaletách pravidelne používaných žiakmi 4. až 12. ročníka.“ Walzovi politickí priaznivci reagovali na prezývku a zákon priaznivo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tampon Tim goes viral: Democrats and Republicans clash over menstrual product law | url = https://ktvl.com/news/nation-world/tampon-tim-goes-viral-democrats-and-republicans-clash-over-menstrual-product-law-hillary-clinton-tampon-and-pad-in-all-public-school-bathrooms | vydavateľ = KTVL | dátum vydania = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = JAMEL VALENCIA {{!}} The National | priezvisko = Desk}}</ref> a redakcia ''Star Tribune'' zverejnila obhajobu iniciatívy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A reality check on the ‘Tampon Tim’ meme | url = https://www.startribune.com/a-reality-check-on-the-tampon-tim-meme/600965646 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Editorial | priezvisko = Board}}</ref> == Osobný život == [[Súbor:Walz_Pheasant_Hunting2008.jpg|náhľad|158x158bod|Walz pri poľovačke na bažanty v roku 2008]] Walz a jeho manželka Gwen (* 1966) sa vzali 4. júna 1994.<ref name="bbc20240807" /> Walz bol vychovaný ako katolík. Katolícku cirkev opustil, keď sa oženil so svojou manželkou, a teraz je členom Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VP Pick Walz A Lutheran With Connections To Minnesota’s Muslim Community | url = https://religionunplugged.com/news/2024/8/6/2024-presidential-election-harris-vp-pick-tim-walz-a-lutheran-with-connections-to-minnesotas-muslim-communities | vydavateľ = Religion Unplugged | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Five faith facts about Harris pick Tim Walz, a 'Minnesota Lutheran' dad {{!}} National Catholic Reporter | url = https://www.ncronline.org/news/five-faith-facts-about-harris-pick-tim-walz-minnesota-lutheran-dad | vydavateľ = www.ncronline.org | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Walz sa opísal ako minnesotský luterán a o Pilgrim Lutheran Church v St. Paul v Minnesote hovoril ako o farnosti svojej rodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Demaree | meno = Natalie | titul = Would Tim Walz be the first Lutheran VP? It just depends on how you count it | url = https://www.miamiherald.com/news/nation-world/national/article290912779.html | dátum vydania = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = Miami Herald | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Kamala Harris’ pick for vice president has said about faith | url = https://www.deseret.com/faith/2024/08/06/tim-walz-religion/ | vydavateľ = Deseret News | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Walzovci podstúpili liečbu neplodnosti na Mayo Clinic sedem rokov predtým, ako sa ich deti narodili v rokoch 2001 a 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Treisman | meno = Rachel | titul = What to know about Minnesota first lady Gwen Walz | url = https://www.npr.org/2024/08/08/nx-s1-5067814/gwen-walz-minnesota-first-lady | dátum vydania = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = NPR | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Tim Walz? Minnesota’s governor and Kamala Harris’ running mate, explained | url = https://www.startribune.com/vp-candidate-tim-walz-background-accomplishments/600853726 | vydavateľ = www.startribune.com | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Eder | priezvisko = Campuzano}}</ref> Žili v Mankato v Minnesote takmer 20 rokov, kým sa po Walzovom zvolení za guvernéra presťahovali so svojimi dvoma deťmi do [[Saint Paul (Minnesota)|Saint Paul]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Tim Walz’s journey from high school football coach to VP candidate|url=https://www.washingtonpost.com/politics/2024/08/06/who-is-tim-walz/|periodikum=Washington Post|dátum=2024-08-07|dátum prístupu=2024-09-14|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Amy B.|priezvisko=Wang|meno2=Sabrina|priezvisko2=Rodriguez}}</ref> 23. septembra 1995 bol Walz zatknutý za šoférovanie pod vplyvom alkoholu v okrese Dawes v štáte Nebraska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The truth behind Tim Walz’s 1995 DUI arrest and how it changed his life | url = https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/tim-walz-democrat-vice-president-dui-b2592248.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Prijal obvinenia z bezohľadnej jazdy a na 90 dní mu pozastavili vodičský preukaz. Po incidente prestal piť alkohol.<ref name=":5" /><ref>{{Cite news|date=2024-08-06|title=19 Facts About Tim Walz, Harris's Pick for Vice President|url=https://www.nytimes.com/2024/08/06/us/politics/tim-walz-harris-vp-facts.html|access-date=2024-08-07|work=[[The New York Times]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What to Know About Tim Walz' 1995 Drunk Driving Charge | url = https://time.com/7008431/tim-walz-dui-drunk-driving/ | vydavateľ = TIME | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en | meno = Brian | priezvisko = Bennett}}</ref> Walzov brat Craig zomrel počas kempovania v oblasti Boundary Waters Canoe Area v roku 2016 po tom, čo ho počas búrky zasiahol padajúci strom. Craigov syn, ktorého strom tiež zasiahol, prežil, no utrpel ťažké zranenia.<ref>{{Cite news|date=21 June 2016|title=Walz family gathers at St. Mary's in Duluth as rescued teen faces multiple surgeries|url=http://www.kttc.com/story/32267440/2016/06/Tuesday/walz-family-gathers-at-st-marys-in-duluth-as-rescued-teen-faces-multiple-surgeries|access-date=August 15, 2018|work=[[KTTC]]|language=en}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180816061646/http://www.kttc.com/story/32267440/2016/06/Tuesday/walz-family-gathers-at-st-marys-in-duluth-as-rescued-teen-faces-multiple-surgeries|date=2018-08-16}}</ref> Walz a jeho manželka predali svoj dom, keď sa v roku 2019 presťahovali do sídla guvernéra. Podľa finančných priznaní z jeho pôsobenia v Kongrese nevlastnili žiadne akcie ani cenné papiere, čo potvrdil hovorca jeho kampane v roku 2024. Ich dôchodky sú ich jediným pozoruhodným aktívom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Primack | meno = Dan | titul = Gov. Tim Walz doesn't own a single stock | url = https://www.axios.com/2024/08/07/tim-walz-vp-pick-investment-portfolio | dátum vydania = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-09-14 | vydavateľ = Axios | jazyk = en}}</ref> K roku 2024 má Walz skromný finančný profil. Nevlastní žiadne podniky a okrem svojho platu guvernéra a učiteľského platu svojej manželky neuvádza žiadny príjem. Walzovci vo svojich daňových priznaniach za rok 2022 vykázali príjem 166 000 dolárov. To zaraďuje Walza medzi najmenej bohatých kandidátov, ktorí sa kedy uchádzali o post viceprezidenta.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Tim Walz’s personal finances compare to JD Vance, other politicians|url=https://www.washingtonpost.com/politics/2024/08/08/tim-walz-personal-finances-worth-house/|periodikum=Washington Post|dátum=2024-08-09|dátum prístupu=2024-09-14|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Jonathan|priezvisko=O'Connell|meno2=Clara Ence|priezvisko2=Morse}}</ref> == PV US 2024 == {{Infobox Voľby|obrázok=|obrázok_popis=|štát={{Minivlajka|Spojené štáty|w}}|druh=[[Prezidentské voľby v USA|prezidentské voľby]]|orgán={{Minivlajka|the President of the United States}}[[Prezident Spojených štátov]]|dátum=[[5. november|5. novembra]] [[2024]]|voliči=|účasť=63,9%|platné hlasy=155 238 302|kandidáti_názov=kandidátov|počet kandidátov=|výsledky={{Infobox Voľby/Tabuľka kandidátov | link = [[Prezidentské voľby v USA v roku 2020#Výsledky|s výsledkami]] | nadpis = 538 členov zboru voliteľov<br>270 voliteľov je potrebných na víťazstvo | počet kandidátov v rade = 2 | počet riadkov = 1 | veľkosť obrázkov = 150 | obrázok1 = Donald Trump official portrait (cropped).jpg | farba1 = #E81B23 | kandidát1 = '''[[Donald Trump]]''' | strana1 = [[Republikánska strana (USA)|Republikánska]] | domovský štát1 = [[Florida]] | spolukandidát1 = '''[[JD Vance]]''' | hlasy voliteľov1 = '''312''' | zvíťazil v1 = '''31 + ME-02''' | počet hlasov1 = '''77 302 580'''<ref name="oficálne výsledky">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OFFICIAL 2024 PRESIDENTIAL GENERAL ELECTION RESULTS|url=https://www.fec.gov/resources/cms-content/documents/2024presgeresults.pdf/?office=P|dátum prístupu=2025-02-06|dátum vydania=2024|vydavateľ=Federal Election Commision|jazyk=en}}</ref> | percento hlasov1 = '''49,8%''' | obrázok2 = Kamala Harris Vice Presidential Portrait (cropped).jpg | farba2 = #3333FF | kandidát2 = [[Kamala Harrisová]] | strana2 = [[Demokratická strana (USA)|Demokratická]] | domovský štát2 = [[Kalifornia]] | spolukandidát2 = [[Tim Walz]] | hlasy voliteľov2 = 226 | zvíťazil v2 = 19 + DC + NE-02 | počet hlasov2 = 75 017 613<ref name="oficálne výsledky"/> | percento hlasov2 = 48,3% }} [[Súbor:ElectoralCollege2024.svg|350px|Mapa voliteľov za jednotlivé štáty]]<br>Mapa s počtom voliteľov za jednotlivé štáty podľa toho, komu odovzdali svoj hlas|poradie=[[Prezidentské voľby v USA|60. voľby prezidenta USA]]|predchádzajúce=[[Prezidentské voľby v USA v roku 2020|2020]]|aktuálne=2024|nasledujúce=[[Prezidentské voľby v USA v roku 2028|2028]]|výsledok_funkcia=[[Prezident Spojených štátov]]|výsledok_pred=[[Joe Biden]]|výsledok_po=[[Donald Trump]]|výsledok2_funkcia=|výsledok2_pred=|výsledok2_po=|výsledok3_funkcia=|výsledok3_pred=|výsledok3_po=}} {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Kandidát ! rowspan="2" |Strana ! rowspan="2" |Domáci štát ! colspan="2" |Hlasy voličov ! rowspan="2" |Počet voliteľov ! colspan="3" |Spolukandidát |- bgcolor="lightgrey" !Počet !Podiel !Viceprezident !Domáci štát !Počet voliteľov |- |[[Donald Trump]] |[[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] |[[Florida]] | align="right" |'''77''' '''302 580''' | align="right" |'''49,80 %''' | align="right" |232 |[[JD Vance]] |[[Ohio]] | align="right" |312 |- |[[Kamala Harrisová]] |[[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]] |[[Kalifornia]] | align="right" |75 017 613 | align="right" |48,32 % | align="right" |306 |[[Tim Walz]] |[[Minnesota]] | align="right" |226 |- |[[Jill Steinová]] |[[Zelená strana (USA)|Strana zelených]] |[[Massachusetts]] | align="right" |862 049 | align="right" |0,56 % | align="right" |0 |[[Butch Ware]] |[[Kalifornia]] | align="right" |0 |- |[[Robert F. Kennedy Jr.]] |[[Nezávislý politik|Nezávislý]] |[[Kalifornia]] | align="right" |756 393 | align="right" |0,49% | align="right" |0 |[[Nicole Shanahanová]] |[[Kalifornia]] | align="right" |0 |- |[[Chase Oliver]] |[[Libertariánska strana (USA)|Libertariánska strana]] |[[Georgia (štát USA)|Georgia]] | align="right" |650 126 | align="right" |0,42 % | align="right" |0 |[[Mike ter Maat]] |[[Virgínia]] | align="right" |0 |- | colspan="3" |Ostatní | align="right" |649 541 | align="right" |0,42 % | align="right" |— | colspan="2" |Ostatní | align="right" |— |- ! colspan="3" align="center" |Spolu | align="right" |155 238 302 | align="right" |100 % | align="right" |538 | colspan="2" | | align="right" |538 |} Vo voľbách zvíťazil [[Donald Trump]], čím sa stal druhým prezidentom, ktorý bude zastávať funkciu v nenadväzujúcom funkčnom období, prvým bol [[Stephen Grover Cleveland|Grover Cleveland]]. Inaugurácia Donalda Trumpa je sa uskučnila 20. januára 2025. V rovnakom čase ako prezidentské voľby sa tiež konali voľby do Senátu USA, Snemovne reprezentantov, guvernérske voľby a voľby do zákonodarného zboru štátu. Dňa 12. marca sa Biden a Trump stali predpokladanými kandidátmi Demokratickej, resp. Republikánskej strany, keď získali väčšinu delegátov, hoci ich nominácie ešte museli potvrdiť nominačné zjazdy. [[Robert F. Kennedy Jr.]] sa stal prezidentským kandidátom tretej strany s najvyšším počtom hlasov od čias Rossa Perota,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Mind-Bending Politics of RFK Jr.’s Spoiler Campaign | url = https://nymag.com/intelligencer/article/robert-f-kennedy-jr-2024-presidential-campaign-politics.html | vydavateľ = Intelligencer | dátum vydania = 2023-11-22 | dátum prístupu = 2024-04-02 | jazyk = en | meno = Olivia | priezvisko = Nuzzi}}</ref> ktorý vo voľbách v rokoch 1992 a 1996, ktorý kandidoval ako nezávislý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exclusive: Inside Robert F. Kennedy Jr.’s independent presidential run | url = https://www.deseret.com/2023/11/1/23925926/robert-kennedy-jr-independent-trump-biden-family/ | vydavateľ = Deseret News | dátum vydania = 2024-01-31 | dátum prístupu = 2024-04-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How RFK Jr. could change the outcome of the 2024 election {{!}} CNN Politics | url = https://www.cnn.com/2023/11/11/politics/robert-kennedy-rfk-2024-election-outcome/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2023-11-11 | dátum prístupu = 2024-04-02 | jazyk = en | meno = Harry | priezvisko = Enten}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=RFK Jr. Names Nicole Shanahan as Running Mate for Presidential Bid|url=https://www.wsj.com/politics/elections/rfk-jr-to-name-nicole-shanahan-as-running-mate-for-presidential-bid-4b9a698e|periodikum=WSJ|dátum prístupu=2024-04-02|jazyk=en-US|meno=Eliza|priezvisko=Collins}}</ref> Kennedy však 23. augusta 2024 svoju kampaň pozastavil a podporil Trumpa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RFK Jr. suspends campaign, throws support behind Trump | url = https://thehill.com/homenews/campaign/4844566-rfk-jr-suspends-campaign-trump/ | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en-US | meno = Julia Mueller | priezvisko = Hanna Trudo}}</ref> Hlavnými témami kampane boli hospodárstvo,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Will 2024 Be About the Economy, or the Candidates? | url = https://www.cookpolitical.com/analysis/national/national-politics/will-2024-be-about-economy-or-candidates | vydavateľ = Cook Political Report | dátum vydania = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = en}}</ref> zdravotná starostlivosť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump says he will renew efforts to replace 'Obamacare' if he wins a second term | url = https://apnews.com/article/trump-obamacare-health-care-biden-c2b1f5776310870deed2fb997b07fc2c | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-11-27 | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = en}}</ref> [[demokracia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Americans agree that the 2024 election will be pivotal for democracy, but for different reasons | url = https://apnews.com/article/democracy-2024-election-trump-biden-poll-39309519c8473175c25ab5a305e629ba | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-12-15 | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump's 'dictator' remark puts 2024 campaign right where Biden wants it | url = https://www.politico.com/news/2023/12/07/trumps-dictator-2024-campaign-biden-00130488 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2023-12-07 | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = en}}</ref> zahraničná politika,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024: The foreign policy election? | url = https://www.politico.com/newsletters/national-security-daily/2023/10/20/2024-the-foreign-policy-election-00122691 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2023-10-20 | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = en | meno = Alexander | priezvisko = Ward | meno2 = Matt | priezvisko2 = Berg}}</ref> bezpečnosť hraníc,<ref>{{Citácia periodika|titul=Trump brags about efforts to stymie border talks: ‘Please blame it on me’|url=https://www.washingtonpost.com/politics/2024/01/27/trump-border-biden/|periodikum=Washington Post|dátum=2024-01-28|dátum prístupu=2024-01-30|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Isaac|priezvisko=Arnsdorf}}</ref> prístup k potratom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here's why abortion will be such a big issue for the ballot come November | url = https://www.nbcboston.com/news/local/heres-why-abortion-will-be-such-a-big-issue-for-the-ballot-come-november/3305057/ | dátum vydania = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2025-02-06 | jazyk = en-US | meno = Jeff | priezvisko = Saperstone | meno2 = T. J. | priezvisko2 = Killilea • •}}</ref> zmena klímy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Opinion: The 2024 election just might turn on … climate change? | url = https://www.pressherald.com/2024/01/30/opinion-the-2024-election-just-might-turn-on-climate-change/ | vydavateľ = Press Herald | dátum vydania = 2024-01-30 | dátum prístupu = 2025-02-06}}</ref> vzdelávanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republicans see education as winning issue in 2024 | url = https://thehill.com/homenews/campaign/3833724-republicans-see-education-as-winning-issue-in-2024/ | dátum vydania = 2023-01-29 | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = en-US | meno = Julia | priezvisko = Manchester}}</ref> a práva [[LGBT]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here's where the 2024 presidential candidates stand on LGBTQ+ issues | url = https://abcnews.go.com/Politics/2024-presidential-candidates-stand-lgbtq-issues/story?id=103313107 | vydavateľ = ABC News | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = en | meno = A. B. C. | priezvisko = News}}</ref> === Výsledky podľa štátov === {| class="wikitable" |+Legenda | colspan="2" |Štáty, ktoré zvolili [[Kamala Harrisová|Harrisovú]]/[[Tim Walz|Walza]] |- style="background-color:#FFB6B6" | colspan="2" |Štáty, ktoré zvolili [[Donald Trump|Trumpa]]/[[James David Vance|Vancea]] |- |ZV |Počet hlasov Zboru voliteľov |- |† |Celkové výsledky (pre štáty, ktoré si delia hlasy voliteľov) |} {| class="wikitable sortable" style="text-align:right;font-size:90%;" ! rowspan="2" |Štát alebo okrsok ! colspan="3" |Trump / Vance Republikáni ! colspan="3" |Harrisová / Walz Demokrati ! colspan="3" |Steinová / Ware Zelení ! colspan="3" |Kennedy / Shanahanová Nezávislí ! colspan="3" |Oliver / Maat Libertariáni ! colspan="3" |Ostatní ! rowspan="2" data-sort-type="number" |Hlasov spolu |- ! data-sort-type="number" |Hlasy ! data-sort-type="number" | % ! data-sort-type="number" style="text-orientation: sideways-right;" |ZV ! data-sort-type="number" |Hlasy ! data-sort-type="number" | % ! data-sort-type="number" style="text-orientation: sideways-right;" |ZV ! data-sort-type="number" |Hlasy ! data-sort-type="number" | % ! data-sort-type="number" style="text-orientation: sideways-right;" |ZV ! data-sort-type="number" |Hlasy ! data-sort-type="number" | % ! data-sort-type="number" style="text-orientation: sideways-right;" |ZV ! ! ! ! data-sort-type="number" |Hlasy ! data-sort-type="number" | % ! data-sort-type="number" style="text-orientation: sideways-right;" |ZV |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Alabama]] |1 462 616 |64,6 % |9 |772 412 |34,1% % |– |4 319 |0,2 % |– |12 075 |0,5% |– |4 930 |0,2% |– |8 738 |0,4 % |– |2 265 090 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Aljaška]] |153 778 |42,77 % |3 |189 951 |52,83 % |– |8 897 |2,47 % |– | | |– | | |– |6 904 |1,92 % |– |359 530 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Arizona]] |1 672 143 |49,36 % |11 |1 661 686 |49,06 % |– |51 465 |1,52 % |– |1 557 |0,05 % |– | | |– |475 |0,01 % |– |3 387 326 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Arkansas]] |423 932 |34,78 % |16 |760 647 |62,40 % |– |13 133 |1,08 % |– |2 980 |0,24 % |– | | |– |18 377 |1,51 % |– |1 219 069 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Colorado]] |1 804 352 |55,40 % |– |1 364 607 |41,90 % |10 |52 460 |1,61 % |– |8 986 |0,28 % |– | | |– |26 575 |0,82 % |– |3 256 980 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Connecticut]] |1 080 680 |59,24 % |– |715 291 |39,21 % |7 |20 227 |1,11 % |– |7 538 |0,41 % |– | | |– |544 |0,03 % |– |1 824 280 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Delaware]] |296 268 |58,74 % |– |200 603 |39,77 % |3 |5 000 |0,99 % |– |2 139 |0,42 % |– | | |– |336 |0,07 % |– |504 346 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Washington, D. C.|Federálny dištrikt Kolumbia]] |317 323 |92,15 % |– |18 586 |5,40 % |3 |2 036 |0,59 % |– |1 726 |0,50 % |– | | |– |4 685 |1,36 % |– |344 356 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Florida]] |5 297 045 |47,86 % |30 |5 668 731 |51,22 % |– |70 324 |0,64 % |– |14 721 |0,13 % |– | | |– |16 635 |0,15 % |– |11 067 456 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Georgia]] |2 473 633 |49,47 % |16 |2 461 854 |49,24 % |– |62 229 |1,24 % |– |1 013 |0,02 % |– | | |– |1 231 |0,02 % |– |4 999 960 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Havaj (štát USA)|Havaj]] |366 130 |63,73 % |– |196 864 |34,27 % |4 |5 539 |0,96 % |– |3 822 |0,67 % |– | | |– |2 114 |0,37 % |– |574 469 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Idaho]] |287 021 |33,07 % |4 |554 119 |63,84 % |– |16 404 |1,89 % |– |407 |0,05 % |– | | |– |10 063 |1,16 % |– |868 014 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Illinois]] |3 471 915 |57,54 % |– |2 446 891 |40,55 % |19 |66 544 |1,10 % |– |30 494 |0,51 % |– | | |– |17 900 |0,30 % |– |6 033 744 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Indiana]] |1 242 416 |40,96 % |11 |1 729 519 |57,02 % |– |59 232 |1,95 % |– |988 |0,03 % |– | | |– |963 |0,03 % |– |3 033 118 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Iowa]] |759 061 |44,89 % |6 |897 672 |53,09 % |– |19 637 |1,16 % |– |3 075 |0,18 % |– | | |– |11 426 |0,68 % |– |1 690 871 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Južná Karolína]] |1 091 541 |43,43 % |– |1 385 103 |55,11 % |9 |27 916 |1,11 % |– |6 907 |0,27 % |– | | |– |1 862 |0,07 % |– |2 513 329 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Južná Dakota]] |150 471 |35,61 % |– |261 043 |61,77 % |3 |11 095 |2,63 % |– |– |– |– | | |– |– |– |– |422 609 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Kalifornia]] |11 110 250 |63,48 % |– |6 006 429 |34,32 % |54 |187 895 |1,07 % |– |81 029 |0,46 % |– | | |– |115 278 |0,66 % |– |17 500 881 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Kansas]] |570 323 |41,56 % |6 |771 406 |56,21 % |– |30 574 |2,23 % |– | | |– | | |– | | |– |1 372 303 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Kentucky]] |772 474 |36,15 % |8 |1 326 646 |62,09 % |– |26 234 |1,23 % |– |716 |0,03 % |– | | |– |10 698 |0,50 % |– |2 136 768 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Louisiana]] |856 034 |39,85 % |8 |1 255 776 |58,46 % |– |21 645 |1,01 % |– |– |– |– | | |– |14 607 |0,68 % |– |2 148 062 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Maine]] † |435 072 |53,09 % |– |360 737 |44,02 % |2 |14 152 |1,73 % |– |8 230 |1,00 % |– | | |– |1 270 |0,15 % |– |819 461 |- style="background-color:#B0CEFF; font-style:italic" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |ME-1 |266 376 |60,11 % |– |164 045 |37,02 % |1 |7 343 |1,66 % |– |4 654 |1,05 % |– | | |– |694 |0,16 % |– |443 112 |- style="background-color:#FFB6B6; font-style:italic" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |ME-2 |168 696 |44,82 % |1 |196 692 |52,26 % |– |6 809 |1,81 % |– |3 576 |0,95 % |– | | |– |576 |0,15 % |– |376 349 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Maryland]] |1 985 023 |65,36 % |– |976 414 |32,15 % |10 |33 488 |1,10 % |– |15 799 |0,52 % |– | | |– |26 306 |0,87 % |– |3 037 030 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Massachusetts]] |2 382 202 |65,60 % |– |1 167 202 |32,14 % |11 |47 013 |1,29 % |– |18 658 |0,51 % |– | | |– |16 327 |0,45 % |– |3 631 402 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Michigan]] |2 804 040 |50,62 % |15 |2 649 852 |47,84 % |– |60 381 |1,09 % |– |13 718 |0,25 % |– | | |– |11 311 |0,20 % |– |5 539 302 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Minnesota]] |1 717 077 |52,40 % |– |1 484 065 |45,28 % |10 |34 976 |1,07 % |– |10 033 |0,31 % |– | | |– |31 020 |0,95 % |– |3 277 171 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Mississippi]] |539 508 |41,06 % |6 |756 789 |57,60 % |– |8 026 |0,61 % |– |1 498 |0,11 % |– | | |– |8 073 |0,61 % |– |1 313 894 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Missouri]] |1 253 014 |41,41 % |10 |1 718 736 |56,80 % |– |41 205 |1,36 % |– |8 283 |0,27 % |– | | |– |4 724 |0,16 % |– |3 025 962 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Montana]] |244 786 |40,55 % |4 |343 602 |56,92 % |– |15 252 |2,53 % |– |– |– |– | | |– |34 |0,01 % |– |603 674 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Nebraska]] † |374 583 |39,17 % |2 |556 846 |58,22 % |– |20 283 |2,12 % |– | | |– | | |– |4 671 |0,49 % |– |956 383 |- style="background-color:#FFB6B6; font-style:italic" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |NE-1 |132 261 |41,09 % |1 |180 290 |56,01 % |– |7 495 |2,33 % |– | | |– | | |– |1 840 |0,57 % |– |321 886 |- style="background-color:#B0CEFF; font-style:italic" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |NE-2 |176 468 |51,95 % |– |154 377 |45,45 % |1 |6 909 |2,03 % |– | | |– | | |– |1 912 |0,56 % |– |339 666 |- style="background-color:#FFB6B6; font-style:italic" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |NE-3 |65 854 |22,34 % |1 |222 179 |75,36 % |– |5 879 |1,99 % |– | | |– | | |– |919 |0,31 % |– |294 831 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Nevada]] |703 486 |50,06 % |6 |669 890 |47,67 % |– |14 783 |1,05 % |– |– |– |– | | |– |17 217 |1,23 % |– |1 405 376 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[New Hampshire]] |424 921 |52,71 % |– |365 654 |45,36 % |4 |13 235 |1,64 % |– |217 |0,03 % |– | | |– |2 155 |0,27 % |– |806 182 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[New Jersey]] |2 608 335 |57,33 % |– |1 883 274 |41,40 % |14 |31 677 |0,70 % |– |14 202 |0,31 % |– | | |– |11 865 |0,26 % |– |4 549 353 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[New York (štát)|New York]] |5 230 985 |60,86 % |– |3 244 798 |37,75 % |28 |60 234 |0,70 % |– |32 753 |0,38 % |– | | |– |26 056 |0,30 % |– |8 594 826 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Nové Mexiko]] |501 614 |54,29 % |– |401 894 |43,50 % |5 |12 585 |1,36 % |– |4 426 |0,48 % |– | | |– |3 446 |0,37 % |– |923 965 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Ohio]] |2 679 165 |45,24 % |17 |3 154 834 |53,27 % |– |67 569 |1,14 % |– |18 812 |0,32 % |– | | |– |1 822 |0,03 % |– |5 922 202 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Oklahoma]] |503 890 |32,29 % |7 |1 020 280 |65,37 % |– |24 731 |1,58 % |– |– |– |– | | |– |11 798 |0,76 % |– |1 560 699 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Oregon]] |1 340 383 |56,45 % |– |958 448 |40,37 % |8 |41 582 |1,75 % |– |11 831 |0,50 % |– | | |– |22 077 |0,93 % |– |2 374 321 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Pensylvánia]] |3 458 229 |50,01 % |19 |3 377 674 |48,84 % |– |79 380 |1,15 % |– | | |– | | |– | | |– |6 915 283 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Rhode Island]] |307 486 |59,39 % |– |199 922 |38,61 % |4 |5 053 |0,98 % |– | | |– | | |– |5 296 |1,02 % |– |517 757 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Severná Karolína]] |2 684 292 |48,59 % |16 |2 758 775 |49,93 % |– |48 678 |0,88 % |– |12 195 |0,22 % |– | | |– |20 864 |0,38 % |– |5 524 804 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Severná Dakota]] |114 902 |31,76 % |3 |235 595 |65,11 % |– |9 393 |2,60 % |– | | |– | | |– |1 929 |0,53 % |– |361 819 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Tennessee]] |1 143 711 |37,45 % |11 |1 852 475 |60,66 % |– |29 877 |0,98 % |– |4 545 |0,15 % |– | | |– |23 243 |0,76 % |– |3 053 851 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Texas]] |5 259 126 |46,48 % |40 |5 890 347 |52,06 % |– |126 243 |1,12 % |– |33 396 |0,30 % |– | | |– |5 944 |0,05 % |– |11 315 056 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Utah]] |560 282 |37,65 % |6 |865 140 |58,13 % |– |38 447 |2,58 % |– |5 053 |0,34 % |– | | |– |19 367 |1,30 % |– |1 488 289 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Vermont]] |242 820 |66,09 % |– |112 704 |30,67 % |3 |3 608 |0,98 % |– |1 310 |0,36 % |– | | |– |6 986 |1,90 % |– |367 428 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Virginia]] |2 413 568 |54,11 % |– |1 962 430 |44,00 % |13 |64 761 |1,45 % |– | | |– | | |– |19 765 |0,44 % |– |4 460 524 |- style="background-color:#B0CEFF" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Washington]] |2 369 612 |57,97 % |– |1 584 651 |38,77 % |12 |80 500 |1,97 % |– |18 289 |0,45 % |– | | |– |34 579 |0,85 % |– |4 087 631 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Wisconsin]] |1 630 866 |49,45 % |10 |1 610 184 |48,82 % |– |38 491 |1,17 % |– |1 089 |0,03 % |– | | |– |17 411 |0,53 % |– |3 298 041 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Wyoming]] |73 491 |26,55 % |3 |193 559 |69,94 % |– |5 768 |2,08 % |– | | |– | | |– |3 947 |1,43 % |– |276 765 |- style="background-color:#FFB6B6" | style="white-space:nowrap;text-align:center;" |[[Západná Virgínia]] |235 984 |29,69 % |4 |545 382 |68,62 % |– |10 687 |1,34 % |– |2 599 |0,33 % |– | | |– |79 |0,01 % |– |794 731 |- !Spolu ! style="text-align:right" |81 268 867 ! style="text-align:right" |51,31 % ! style="text-align:right" |306 ! style="text-align:right" |74 216 747 ! style="text-align:right" |46,86 % ! style="text-align:right" |232 ! style="text-align:right" |1 865 720 ! style="text-align:right" |1,18 % ! style="text-align:right" |– ! style="text-align:right" |405 034 ! style="text-align:right" |0,26 % ! style="text-align:right" |– ! ! |'''–''' ! style="text-align:right" |627 567 ! style="text-align:right" |0,40 % ! style="text-align:right" |– ! style="text-align:right" |158 383 935 |} {{Infobox Politik | Portrét = Friedrich Merz 2024.jpg | Podpis = Friedrich Merz Signature.svg | Rodné meno = Joachim-Friedrich Martin Josef Merz | Popis portrétu = Merz v roku 2024 | Úrad2 = predseda [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]] | Začiatok obdobia2 = [[31. január]] [[2022]] | Predchodca2 = [[Armin Laschet]] | Úrad3 = [[Poslanec Európskeho parlamentu|Poslanec]] [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] za [[Severné Porýnie-Vestfálsko]] | Koniec obdobia3 = [[19. júl 1994]] | Začiatok obdobia3 = [[22. júl]] [[1989]] | Dátum narodenia = {{dnv|1955|11|11}} | Miesto narodenia = [[Brilon]], [[Severné Porýnie-Vestfálsko]], [[Západné Nemecko]] | Politická strana = [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]] | Alma mater = [[Univerzita v Bonne]]<br>[[Univerzita v Marburgu]] | Manželka = Charlotte Gassová <small>(1981-)</small> | Deti = 3 }}{{Koláž|photo1a=Választás 2026 (1).jpg|photo1b=Választás 2026 (106).jpg|photo2a=Választás 2026 (33).jpg|photo2b=Választás 2026 (98).jpg|position=right|size=300|border=2|text=Plagáty a bilbordy Fideszu po celej krajine obviňovali opozičných a európskych prestaviteľov, ako napríklad [[Péter Magyar|Pétera Magyara]], [[Ursula von der Leyenová|Ursulu von der Leyenovú]], [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] a [[Manfred Weber|Manfreda Webera]], zo zámeru vtiahnutia Maďarska do vojny, zatiaľ čo Fidesz bol predstavovaný ako jediná možnosť pre mier.|color=transparent|text_background=transparent}}'''Joachim-Friedrich Martin Josef Merz''' (* [[11. november]] [[1955]], [[Brilon]]) je [[Nemecko|nemecký]] [[politik]], ktorý je od roku 2022 predsedom [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|Kresťanskodemokratickej únie Nemecka]] (CDU) a lídrom opozície v [[Nemecký spolkový snem|nemeckom spolkovom sneme]]. Po víťazstve CDU vo [[Spolkové voľby v Nemecku v roku 2025|voľbách v roku 2025]] sa očakáva, že sa Merz stane budúcim nemeckým kancelárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = German exit polls: Clear win for Merz's centre-right CDU/CSU | url = https://www.yahoo.com/news/german-exit-polls-clear-win-171847620.html?fr=yhssrp_catchall | vydavateľ = Yahoo News | dátum vydania = 2025-02-23 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en-US}}</ref> Ako mladý politik v 70. a 80. rokoch 20. storočia bol Merz tvrdým zástancom [[Antikomunizmus|antikomunizmu]] ako dominantnej politickej [[Doktrína|doktríny]] [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]] a základnej hodnoty CDU. Merz je vnímaný ako zástupca tradičného konzervatívneho a probiznisového krídla CDU.<ref>{{Citácia periodika|titul=Conservative contenders vie to overturn Merkel's centrism|url=https://www.reuters.com/article/us-germany-politics/conservative-contenders-vie-to-overturn-merkels-centrism-idUSKCN1N51CT/|periodikum=U.S.|dátum prístupu=2025-03-13|jazyk=en-US|meno=Thomas|priezvisko=Escritt}}</ref> V jeho knihe ''Mehr Kapitalismus wegen'' obhajuje [[ekonomický liberalizmus]]. Dlhodobo je vnímaný ako „silne proamerický“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Friedrich Merz? Germany’s election winner who could become Europe’s new leader | url = https://www.independent.co.uk/news/world/europe/germany-election-merz-chancellor-weidel-who-cdu-b2703412.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2025-02-24 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en}}</ref> a podporuje [[Európska únia|Európsku úniu]] (EÚ), [[NATO]] a liberálny medzinárodný poriadok, pričom sa opisuje ako „skutočne presvedčený Európan, transatlanticista a Nemec otvorený svetu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Merz will CDU-Chef werden: „Wir brauchen Aufbruch und Erneuerung, keinen Umsturz“ - WELT | url = https://www.welt.de/politik/deutschland/article183054050/Merz-will-CDU-Chef-werden-Wir-brauchen-Aufbruch-und-Erneuerung-keinen-Umsturz.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = de}}</ref> Okrem toho podporuje ideu pevnejšiej EÚ a európskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Time to wake up: We are deeply concerned about the future of Europe and Germany". | url = https://www.handelsblatt.com/today/opinion/time-to-wake-up-we-are-deeply-concerned-about-the-future-of-europe-and-germany/23583722.html | vydavateľ = Handelsblatt | dátum prístupu = 2025-03-13 | dátum archivácie = 2018-12-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181209123542/https://www.handelsblatt.com/today/opinion/time-to-wake-up-we-are-deeply-concerned-about-the-future-of-europe-and-germany/23583722.html}}</ref> Merz je známy svojím prísnym prístupom k [[Rusko|Rusku]] a [[Čína|Číne]] a kritickým postojom k Trumpovej administratíve. Spojené štáty pod [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] prirovnal k Rusku pod [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a kritizoval zasahovanie do volieb od oboch krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = German chancellor frontrunner Merz rebukes US administration over election interference | url = https://www.aa.com.tr/en/americas/german-chancellor-frontrunner-merz-rebukes-us-administration-over-election-interference/3484052 | vydavateľ = www.aa.com.tr | dátum prístupu = 2025-03-13}}</ref> == Raný život a vzdelanie == [[Súbor:Brilon-Haus Sauvigny-2006-06-25.jpg|vľavo|náhľad|Dom Sauvignyovcov v [[Brilon|Brilone]], kde Merz vyrastal. Patril rodine Sauvignyovcov, významnej miestnej rodine zo strany jeho matky]] Joachim-Friedrich Martin Josef Merz sa narodil 11. novembra 1955 Joachimovi Merzovi (* 1924) a Paule Sauvignyovej (* 1928) v [[Brilon|Brilone]] v štáte [[Severné Porýnie-Vestfálsko]] vo vtedajšiom [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]].<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dieser Kandidat passt nicht auf einen Bierdeckel | url = https://www.faz.net/aktuell/politik/merkels-erbe/friedrich-merz-partei-verbindet-hoffnung-mit-dem-kandidaten-15867546.html | vydavateľ = FAZ.NET | dátum vydania = 2018-10-31 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = de}}</ref> Jeho otec bol sudca a člen CDU.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parteien: Friedrich Merz' Vater verlässt die CDU im Groll - WELT | url = https://www.welt.de/politik/article698654/Friedrich-Merz-Vater-verlaesst-die-CDU-im-Groll.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = de | dátum archivácie = 2021-03-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210303151057/https://www.welt.de/politik/article698654/Friedrich-Merz-Vater-verlaesst-die-CDU-im-Groll.html}}</ref> Rodina Sauvignyovcov bola v Brilone významnou patriciánskou rodinou francúzskeho pôvodu. Merzov starý otec z matkinej strany bol starosta Brilonu Josef Paul Sauvigny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Merz bejubelt rechten Großvater | url = https://taz.de/Merz-bejubelt-rechten-Grossvater/!806584/ | vydavateľ = taz.de | dátum vydania = 2004-01-16 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = de}}</ref> Merz je katolík.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Friedrich Merz - Munzinger Biographie | url = https://www.munzinger.de/search/go/document.jsp?id=00000022889 | vydavateľ = www.munzinger.de | dátum prístupu = 2025-03-13}}</ref> Vyrastal v Brilone v rodinnom dome svojej matky, ktorý bol v roku 2021 daný na predaj za dva milióny €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elternhaus von Friedrich Merz in Brilon nun vor dem Verkauf? | url = https://www.wp.de/lokales/altkreis-brilon/article401529208/elternhaus-von-friedrich-merz-in-brilon-nun-vor-dem-verkauf.html | vydavateľ = www.wp.de | dátum vydania = 2021-11-16 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = de | meno = Jürgen | priezvisko = Hendrichs}}</ref> Od roku 1966 do roku 1971 študoval Merz na Gymnasium Petrinum v Brilone, odkiaľ odišiel kvôli disciplinárnym dôvodom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Interview aus dem Jahr 2000: "Es gab auch mal einen anderen Friedrich Merz"|url=https://www.tagesspiegel.de/politik/es-gab-auch-mal-einen-anderen-friedrich-merz-5305378.html|periodikum=Der Tagesspiegel Online|dátum prístupu=2025-03-13|issn=1865-2263|jazyk=de-DE}}</ref> Prestúpil na Friedrich-Spee Gymnasium v Rüthene, kde v roku 1975 zmaturoval. Od júla 1975 do septembra 1976 si Merz urobil sovju povinnú vojenskú dochádzku ako [[vojak]] v nemeckej armáde.<ref>{{Citácia periodika|titul=40 Jahre Zivildienst: Haben Sie eigentlich gedient, Herr Merz?|url=https://www.spiegel.de/politik/deutschland/40-jahre-zivildienst-haben-sie-eigentlich-gedient-herr-merz-a-126706.html|periodikum=Der Spiegel|dátum=2001-04-05|dátum prístupu=2025-03-13|issn=2195-1349|jazyk=de}}</ref> Od roku 1976 študoval [[Objektívne právo|právo]], najprv na [[Univerzita v Bonne|Univerzite v Bonne]] a neskôr na [[Univerzita v Marburgu|Univerzite v Marburgu]]. Po vyštudovaní práva v roku 1985 sa stal Merz [[Sudca|sudcom]] v [[Saarbrücken|Saarbrückene]]. V roku 1986 sa vzdal svojho postavenia ako sudca aby pracoval ako vnútropodnikový advokát pre Nemeckú Asociáciu Chemického Priemyslu od orku 1986 do roku 1989.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Startseite | url = https://www.atlantik-bruecke.org | vydavateľ = Atlantik-Brücke e.V. | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = de-DE}}</ref> Merz hovorí plynule po nemecky, francúzsky a anglicky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Friedrich Merz {{!}} People {{!}} Mayer Brown | url = https://www.mayerbrown.com/en/people/m/merz-friedrich?tab=overview | vydavateľ = www.mayerbrown.com | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en}}</ref> == Začiatky v politike == V roku 1972, keď mal 17 rokov, sa Merz pripojil do mládežníckeho krídla CDU, Mladej Únie.<ref name=":02" /> V roku 1980 sa stal prezidentom Brilonského oddelenia Mladej Únie. === Poslanec Európskeho parlamentu === Merz v roku 1989 úspešne kandidoval do Európskeho parlamentu a pôsobil tam ako poslanec jedno obdobie do roku 1994. Bol členom výboru pre hospodárske a peňažné záležitosti a parlamentnej delegácie pre vzťahy s [[Malta|Maltou]]. === Poslanec Spolkového snemu === Od [[Spolkové voľby v Nemecku v roku 1994|spolkových volieb v roku 1994]] slúžil Merz ako poslanec Bundestagu za jeho volebný obvod, Hochsauerland. Počas jeho prvého obdobia bol členom výboru pre financie. V októbri 1998 sa stal Merz vicepredsedom a vo februári 2000 predsedom parlamentnej frakcie CDU/CSU (spolu s [[Michael Glos|Michaelom Glosom]]). V tejto kapacite bol lídrom opozície v Bundestagu počas prvého obdobia kancelára [[Gerhard Schröder|Gerharda Schrödera]]. Pred [[Spolkové voľby v Nemecku v roku 2002|voľbami v roku 2002]] zahrnul [[Edmund Stoiber]] Merza do svojho tieňového kabinetu v rámci kampane CDU poraziť Schrödera. Merz slúži Stoiberov expert na finančné trhy a národný rozpočet.<ref>{{Citácia periodika|titul=Wahlkampf: Stoiber-Team ohne Kompetenz bei den Staatsfinanzen|url=https://www.spiegel.de/politik/deutschland/wahlkampf-stoiber-team-ohne-kompetenz-bei-den-staatsfinanzen-a-178384.html|periodikum=Der Spiegel|dátum=2002-01-22|dátum prístupu=2025-03-13|issn=2195-1349|jazyk=de}}</ref> Po porážke Stoibera sa [[Angela Merkelová]] ujala predsedníctva parlamentnej frakcie; Merz slúžil ako vicepredseda do roku 2004. V roku 2005 Merza nemecké médiá opísali ako nového člena tzv. Andského paktuAkože aj Rusko aj Izrael sú proste == Referencie == <references responsive="" /> h3d0bn9eia5br6upmd9qaei6c5ftslb 0 720914 8194737 8193862 2026-04-07T20:28:16Z ~2026-20335-96 290941 chybné nahrádzanie šablón prekladu 8194737 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Lützene (1813)|súčasť=[[Vojna šiestej koalície|Vojny šiestej koalície]]|dátum=[[2. máj]] [[1813]]|výsledok=francúzske víťazstvo|protivník1=[[Prvé francúzske cisárstvo]]<br/>[[Talianske kráľovstvo (1805–1814)]]<br/>[[Hesenské veľkovojvodstvo]]|protivník2=[[Ruská ríša]]<br/>[[Pruské kráľovstvo]]|velitel1=[[Napoleon Bonaparte]]|velitel2=[[Alexander I. (Rusko)]]<br/>[[Fridrich Viliam III.]]<br/>[[Gebhart von Blücher]]|sila1=78 000 až 145 000 vojakov{{break}}372 diel|sila2=70 000 až 96 000 vojakov{{break}}552 diel|miesto=Lützen, Nemecko|obrázok=Battle of Lutzen 1813 by Fleischmann.jpg|popis=Bitka pri Lützene z roku 1813 na maľbe od Andreasa Johanna Fleischmanna (* 1811 – † 1878).|straty1=19 655 až 22 000 mŕtvych|straty2=11 500 až 30 000 mŕtvych}} '''Bitka pri Lützene''', známa aj ako '''pri Großgörschene''', sa odohrala 2. mája 1813 počas návratu [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovej]] armády po katastrofe v Rusku. Ruský dôstojník Wittgenstein zaútočil na postupujúcu napoleonskú kohortu pri Lützene s cieľom znovu dobyť [[Lipsko]]. Po dni intenzívnych bojov [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruské]] a [[Rusko|ruské]] jednotky ustúpili. Nedostatok jazdectva zabránil [[Francúzsko|Francúzom]] v ich prenasledovaní. == Plány == Napoleon po obnovení svojich síl po mobilizácii v roku 1813 vo Francúzsku sa pripojil k zvyškom svojej ''Grande Armée'' (Veľkej armáde) v Sasku. Po bitke pri [[Weißenfels|Weißenfelse]] sa rozhodol postupovať smerom na Lipsko, aby prekročil rieku Elster a pripojil sa k zboru princa Eugena na severe mesta. [[Súbor:France militaire 1838 TV 163448.jpg|náhľad|Mapa francúzskej armády. Dielo Abela Huga, rok 1838.]] [[Vojna šiestej koalície|Koalícia]] chcela tomuto pohybu zabrániť a prekvapiť cisára na Lützenskej planine, kde sa mohla využiť ich početne silnejšia jazda. == Bitka == Na ochranu svojich flankov poslal Napoleon [[Michel Ney|Michela Neya]], aby chránil cestu južne od Lützenu a držal dediny Großgörschen, Kleingörschen, Rahna a Kaja. Zvyšok armády bol zostavený medzi [[Weißenfels|Weißenfelsom]] a [[Lipsko|Lipskom]]. Zbor Lauristona zaútočil na jednotky pruského generála Kleista, ktoré držali dedinu Lindenau pri vstupe do Lipska. Na poludnie Wittgenstein zaútočil na francúzsky stred smerom na mesto Lützen. Na to, aby sa dostal cez ne, bolo potrebné obsadiť štyri dediny. Pruský maršal Blücher zaútočil spredu, ale narazil na Souhamovu divíziu. Tá ustúpila na druhú obrannú líniu, ktorú vytvoril [[Michel Ney|Ney]], a pruským vojakom prenechala dediny. Generál Wintzingerode zaútočil na francúzsku ľavicu pri Starsiedel, ale zastavila ho Gérardova divízia. Napoleon, prekvapený útokom nepriateľa, o ktorom sa domnieval, že je v Lipsku, potom povolal všetky svoje zbory, aby útok koaličných vojsk odrazil. Odišiel za [[Michel Ney|maršalom Neyom]]. Cisár usporiadal posily tak, ako prichádzali. Francúzska línia odolávala útokom koaličných vojsk. O 18.00 hod. sa Blücher pokúsil o posledný prielom. Na čele pruskej kráľovskej gardy podnikol ďalší útok a obsadil Kleingörschen, Eisdorf a Kaja. Wintzingerode ohrozoval Starsiedel. Ney poslal do protiútoku Gérardovu divíziu, ktorá znovu dobyla obce Kleingörschen, Rahna a Kaja a prenasledovala divíziu pruskej kráľovskej gardy. V rukách koaličných síl zostal len Großgörschen. Francúzska cisárska garda sa postavila pred Starsiedel. Antoine Drouot umiestnil delostrelectvo gardy na krídlo Wittgensteinových jednotiek. [[Vojna šiestej koalície|Koaličné sily]] napadnuté z bokov ustúpili. Napoleon nariadil generálny útok na prenasledovanie koaličných síl, ale noc ukončila manévre. == Následky == Straty spojencov dosiahli približne 20 000 mužov a francúzske straty 18 000 mužov. Nasledujúci deň bolo obsadené [[Lipsko]]. Scharnhorst, srdcom protinapoleonského povstania na nemeckom území, bol počas bitky postrelený do kolena a po ôsmich týždňoch na následky zranenia zomrel kvôli nedostatočnej lekárskej starostlivosti. Bitka bola v Rusku spočiatku vnímaná ako víťazstvo koalície a Wittgensteinovi bol udelený [[Rad svätého Andreja]] a Blücherovi Rad svätého Juraja 2. triedy. == Literatúra == * Erckmann-Chatrian, ''[https://fr.wikisource.org/wiki/Histoire_d%E2%80%99un_conscrit_de_1813 Histoire d’un conscrit de 1813] (po francúzsky)''. J. Hetzel, Paris, 1864. * Lanrezac, ''La Bataille de Lutzen'', [http://www.stratisc.org/Lanrezac_tdm.html dostupné online po francúzsky]. * Theodor Rehtwisch (po nemecky): ''Großgörschen: 2. Mai 1813'', Preussisches Bücherkabinett, Berlin 2005 {{ISBN|3-938447-02-8}}. == Pozri aj == * [[Napoleonské vojny]] * [[Vojna šiestej koalície]] == Zdroj == {{Preklad|fr|Bataille de Lützen (1632)|208766696}} [[Kategória:Bitky v napoleonských vojnách|Lützen]] [[Kategória:Bitky v 1813]] 7jwb89n5bgbgsz85kwlvwc3jhggihkl 8194738 8194737 2026-04-07T20:28:27Z ~2026-20335-96 290941 8194738 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Lützene|súčasť=[[Vojna šiestej koalície|Vojny šiestej koalície]]|dátum=[[2. máj]] [[1813]]|výsledok=francúzske víťazstvo|protivník1=[[Prvé francúzske cisárstvo]]<br/>[[Talianske kráľovstvo (1805–1814)]]<br/>[[Hesenské veľkovojvodstvo]]|protivník2=[[Ruská ríša]]<br/>[[Pruské kráľovstvo]]|velitel1=[[Napoleon Bonaparte]]|velitel2=[[Alexander I. (Rusko)]]<br/>[[Fridrich Viliam III.]]<br/>[[Gebhart von Blücher]]|sila1=78 000 až 145 000 vojakov{{break}}372 diel|sila2=70 000 až 96 000 vojakov{{break}}552 diel|miesto=Lützen, Nemecko|obrázok=Battle of Lutzen 1813 by Fleischmann.jpg|popis=Bitka pri Lützene z roku 1813 na maľbe od Andreasa Johanna Fleischmanna (* 1811 – † 1878).|straty1=19 655 až 22 000 mŕtvych|straty2=11 500 až 30 000 mŕtvych}} '''Bitka pri Lützene''', známa aj ako '''pri Großgörschene''', sa odohrala 2. mája 1813 počas návratu [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovej]] armády po katastrofe v Rusku. Ruský dôstojník Wittgenstein zaútočil na postupujúcu napoleonskú kohortu pri Lützene s cieľom znovu dobyť [[Lipsko]]. Po dni intenzívnych bojov [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruské]] a [[Rusko|ruské]] jednotky ustúpili. Nedostatok jazdectva zabránil [[Francúzsko|Francúzom]] v ich prenasledovaní. == Plány == Napoleon po obnovení svojich síl po mobilizácii v roku 1813 vo Francúzsku sa pripojil k zvyškom svojej ''Grande Armée'' (Veľkej armáde) v Sasku. Po bitke pri [[Weißenfels|Weißenfelse]] sa rozhodol postupovať smerom na Lipsko, aby prekročil rieku Elster a pripojil sa k zboru princa Eugena na severe mesta. [[Súbor:France militaire 1838 TV 163448.jpg|náhľad|Mapa francúzskej armády. Dielo Abela Huga, rok 1838.]] [[Vojna šiestej koalície|Koalícia]] chcela tomuto pohybu zabrániť a prekvapiť cisára na Lützenskej planine, kde sa mohla využiť ich početne silnejšia jazda. == Bitka == Na ochranu svojich flankov poslal Napoleon [[Michel Ney|Michela Neya]], aby chránil cestu južne od Lützenu a držal dediny Großgörschen, Kleingörschen, Rahna a Kaja. Zvyšok armády bol zostavený medzi [[Weißenfels|Weißenfelsom]] a [[Lipsko|Lipskom]]. Zbor Lauristona zaútočil na jednotky pruského generála Kleista, ktoré držali dedinu Lindenau pri vstupe do Lipska. Na poludnie Wittgenstein zaútočil na francúzsky stred smerom na mesto Lützen. Na to, aby sa dostal cez ne, bolo potrebné obsadiť štyri dediny. Pruský maršal Blücher zaútočil spredu, ale narazil na Souhamovu divíziu. Tá ustúpila na druhú obrannú líniu, ktorú vytvoril [[Michel Ney|Ney]], a pruským vojakom prenechala dediny. Generál Wintzingerode zaútočil na francúzsku ľavicu pri Starsiedel, ale zastavila ho Gérardova divízia. Napoleon, prekvapený útokom nepriateľa, o ktorom sa domnieval, že je v Lipsku, potom povolal všetky svoje zbory, aby útok koaličných vojsk odrazil. Odišiel za [[Michel Ney|maršalom Neyom]]. Cisár usporiadal posily tak, ako prichádzali. Francúzska línia odolávala útokom koaličných vojsk. O 18.00 hod. sa Blücher pokúsil o posledný prielom. Na čele pruskej kráľovskej gardy podnikol ďalší útok a obsadil Kleingörschen, Eisdorf a Kaja. Wintzingerode ohrozoval Starsiedel. Ney poslal do protiútoku Gérardovu divíziu, ktorá znovu dobyla obce Kleingörschen, Rahna a Kaja a prenasledovala divíziu pruskej kráľovskej gardy. V rukách koaličných síl zostal len Großgörschen. Francúzska cisárska garda sa postavila pred Starsiedel. Antoine Drouot umiestnil delostrelectvo gardy na krídlo Wittgensteinových jednotiek. [[Vojna šiestej koalície|Koaličné sily]] napadnuté z bokov ustúpili. Napoleon nariadil generálny útok na prenasledovanie koaličných síl, ale noc ukončila manévre. == Následky == Straty spojencov dosiahli približne 20 000 mužov a francúzske straty 18 000 mužov. Nasledujúci deň bolo obsadené [[Lipsko]]. Scharnhorst, srdcom protinapoleonského povstania na nemeckom území, bol počas bitky postrelený do kolena a po ôsmich týždňoch na následky zranenia zomrel kvôli nedostatočnej lekárskej starostlivosti. Bitka bola v Rusku spočiatku vnímaná ako víťazstvo koalície a Wittgensteinovi bol udelený [[Rad svätého Andreja]] a Blücherovi Rad svätého Juraja 2. triedy. == Literatúra == * Erckmann-Chatrian, ''[https://fr.wikisource.org/wiki/Histoire_d%E2%80%99un_conscrit_de_1813 Histoire d’un conscrit de 1813] (po francúzsky)''. J. Hetzel, Paris, 1864. * Lanrezac, ''La Bataille de Lutzen'', [http://www.stratisc.org/Lanrezac_tdm.html dostupné online po francúzsky]. * Theodor Rehtwisch (po nemecky): ''Großgörschen: 2. Mai 1813'', Preussisches Bücherkabinett, Berlin 2005 {{ISBN|3-938447-02-8}}. == Pozri aj == * [[Napoleonské vojny]] * [[Vojna šiestej koalície]] == Zdroj == {{Preklad|fr|Bataille de Lützen (1632)|208766696}} [[Kategória:Bitky v napoleonských vojnách|Lützen]] [[Kategória:Bitky v 1813]] dnep4sbd9ito28rgq4a6nxzqcxjsrm7 8194749 8194738 2026-04-07T20:51:18Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie citovaného zdroja na správny. Nemeniť už, prosím !!!!!!! 8194749 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Lützene (1813)|súčasť=[[Vojna šiestej koalície|Vojny šiestej koalície]]|dátum=[[2. máj]] [[1813]]|výsledok=francúzske víťazstvo|protivník1=[[Prvé francúzske cisárstvo]]<br/>[[Talianske kráľovstvo (1805–1814)]]<br/>[[Hesenské veľkovojvodstvo]]|protivník2=[[Ruská ríša]]<br/>[[Pruské kráľovstvo]]|velitel1=[[Napoleon Bonaparte]]|velitel2=[[Alexander I. (Rusko)]]<br/>[[Fridrich Viliam III.]]<br/>[[Gebhart von Blücher]]|sila1=78 000 až 145 000 vojakov{{break}}372 diel|sila2=70 000 až 96 000 vojakov{{break}}552 diel|miesto=Lützen, Nemecko|obrázok=Battle of Lutzen 1813 by Fleischmann.jpg|popis=Bitka pri Lützene z roku 1813 na maľbe od Andreasa Johanna Fleischmanna (* 1811 – † 1878).|straty1=19 655 až 22 000 mŕtvych|straty2=11 500 až 30 000 mŕtvych}} '''Bitka pri Lützene''', známa aj ako '''pri Großgörschene''', sa odohrala dňa [[2. máj|2. mája]] roku [[1813]] počas návratu [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovej]] armády po [[Napoleonov vpád do Ruska|vojenskej katastrofe v Rusku]]. Ruský dôstojník Wittgenstein zaútočil na postupujúcu napoleonskú kohortu pri Lützene s cieľom znovu dobyť [[Lipsko]]. Po dni intenzívnych bojov [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruské]] a [[Rusko|ruské]] jednotky ustúpili. Nedostatok jazdectva zabránil [[Francúzsko|Francúzom]] v ich prenasledovaní. == Plány == Napoleon po obnovení svojich síl po mobilizácii v roku 1813 vo Francúzsku sa pripojil k zvyškom svojej ''Grande Armée'' (Veľkej armáde) v Sasku. Po bitke pri [[Weißenfels|Weißenfelse]] sa rozhodol postupovať smerom na Lipsko, aby prekročil rieku Elster a pripojil sa k zboru princa Eugena na severe mesta. [[Súbor:France militaire 1838 TV 163448.jpg|náhľad|Mapa francúzskej armády. Dielo Abela Huga, rok 1838.]] [[Vojna šiestej koalície|Koalícia]] chcela tomuto pohybu zabrániť a prekvapiť cisára na Lützenskej planine, kde sa mohla využiť ich početne silnejšia jazda. == Bitka == Na ochranu svojich flankov poslal Napoleon [[Michel Ney|Michela Neya]], aby chránil cestu južne od Lützenu a držal dediny Großgörschen, Kleingörschen, Rahna a Kaja. Zvyšok armády bol zostavený medzi [[Weißenfels|Weißenfelsom]] a [[Lipsko|Lipskom]]. Zbor Lauristona zaútočil na jednotky pruského generála Kleista, ktoré držali dedinu Lindenau pri vstupe do Lipska. Na poludnie Wittgenstein zaútočil na francúzsky stred smerom na mesto Lützen. Na to, aby sa dostal cez ne, bolo potrebné obsadiť štyri dediny. Pruský maršal Blücher zaútočil spredu, ale narazil na Souhamovu divíziu. Tá ustúpila na druhú obrannú líniu, ktorú vytvoril [[Michel Ney|Ney]], a pruským vojakom prenechala dediny. Generál Wintzingerode zaútočil na francúzsku ľavicu pri Starsiedel, ale zastavila ho Gérardova divízia. Napoleon, prekvapený útokom nepriateľa, o ktorom sa domnieval, že je v Lipsku, potom povolal všetky svoje zbory, aby útok koaličných vojsk odrazil. Odišiel za [[Michel Ney|maršalom Neyom]]. Cisár usporiadal posily tak, ako prichádzali. Francúzska línia odolávala útokom koaličných vojsk. O 18.00 hod. sa Blücher pokúsil o posledný prielom. Na čele pruskej kráľovskej gardy podnikol ďalší útok a obsadil Kleingörschen, Eisdorf a Kaja. Wintzingerode ohrozoval Starsiedel. Ney poslal do protiútoku Gérardovu divíziu, ktorá znovu dobyla obce Kleingörschen, Rahna a Kaja a prenasledovala divíziu pruskej kráľovskej gardy. V rukách koaličných síl zostal len Großgörschen. Francúzska cisárska garda sa postavila pred Starsiedel. Antoine Drouot umiestnil delostrelectvo gardy na krídlo Wittgensteinových jednotiek. [[Vojna šiestej koalície|Koaličné sily]] napadnuté z bokov ustúpili. Napoleon nariadil generálny útok na prenasledovanie koaličných síl, ale noc ukončila manévre. == Následky == Straty spojencov dosiahli približne 20 000 mužov a francúzske straty 18 000 mužov. Nasledujúci deň bolo obsadené [[Lipsko]]. Scharnhorst, srdcom protinapoleonského povstania na nemeckom území, bol počas bitky postrelený do kolena a po ôsmich týždňoch na následky zranenia zomrel kvôli nedostatočnej lekárskej starostlivosti. Bitka bola v Rusku spočiatku vnímaná ako víťazstvo koalície a Wittgensteinovi bol udelený [[Rad svätého Andreja]] a Blücherovi Rad svätého Juraja 2. triedy. == Literatúra == * Erckmann-Chatrian, ''[https://fr.wikisource.org/wiki/Histoire_d%E2%80%99un_conscrit_de_1813 Histoire d’un conscrit de 1813] (po francúzsky)''. J. Hetzel, Paris, 1864. * Lanrezac, ''La Bataille de Lutzen'', [http://www.stratisc.org/Lanrezac_tdm.html dostupné online po francúzsky]. * Theodor Rehtwisch (po nemecky): ''Großgörschen: 2. Mai 1813'', Preussisches Bücherkabinett, Berlin 2005 {{ISBN|3-938447-02-8}}. == Pozri aj == * [[Napoleonské vojny]] * [[Vojna šiestej koalície]] == Zdroj == ''Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku [[:en:Battle_of_Lützen_(1813)|Battle of Lützen (1813)]] na anglickej Wikipédii.'' [[Kategória:Bitky v napoleonských vojnách|Lützen]] [[Kategória:Bitky v 1813]] cm3p12nuizpc0dtfl3vbr2i4g7v8047 0 720920 8194732 8193426 2026-04-07T20:23:42Z ~2026-20335-96 290941 8194732 wikitext text/x-wiki '''Bitka pri Lützene''' môže byť: * časť tridsaťročnej vojny, pozri [[Bitka pri Lützene (1632)]] * časť napoleonských vojen, pozri [[Bitka pri Lützene (1813)]] {{rozlišovacia stránka}} cr793lscxq26loy0np5v2hgprq4ochl 0 720941 8194664 8160719 2026-04-07T18:18:50Z SlovakGirl.sk 285232 Neviem či to bolo správne bolo tam že žujúcim a dala som to na Žijúcim 8194664 wikitext text/x-wiki {{Infobox huby | Názov = Podpňovka smreková | Obrázok = Armillaria ostoyae (50632300346).jpg | Ríša po slovensky = [[Huby]] | Ríša po latinsky = Fungi | Trieda po latinsky = Agaricomycetes | Rad po slovensky = [[Pečiarkotvaré]] | Rad po latinsky = Agaricomycetes | Čeľaď po latinsky = Physalacriaceae | Rod po latinsky = Armillaria | Rod po slovensky = [[Podpňovka]] | Binomické meno = Armillaria ostoyae | Klasifikátor1 = Josef Herink | Dátum1 = 1973 | Synonymá = Agaricus congregatus<br/>Armillaria mellea var. obscura<br/>Armillariella ostoyae<br/>Armillaria solidipes }} '''Podpňovka smreková''' ({{V jazyku|lat|''Armillaria ostoyae''}}) je druh huby z čeľade [[Physalacriaceae]], ktorá je stromovým [[Patogén|patogénom]]. V západných Spojených štátoch je to najbežnejší variant [[Druhový komplex|druhového komplexu]] [[Podpňovka obyčajná|podpňovky obyčajnej]]. Podpňovka smreková je bežná v ihličnatých lesoch na západe od [[Kaskádové vrchy|Kaskádových vrchov]] v [[Oregon|Oregone]]. Má lupeňovitý [[hymenofor]] a prsteň na hlúbiku.<ref name=":0">{{Cite web|url=https://www.first-nature.com/fungi/armillaria-ostoyae.php|title=Armillaria ostoyae, Dark Honey Fungus|website=first-nature.com|access-date=23 October 2019}}</ref> Mycélium napáda [[beľ]] (vonkajšiu časť sekundárneho [[Xylém|xylému]]) a je schopné šíriť sa na veľké vzdialenosti pod kôrou alebo medzi stromami vďaka čiernym [[Rizomorf|rizomorfom]].<ref name="hf">{{cite web|vauthors=Schmitt CL, Tatum ML|title=The Malheur National Forest: Location of the world's largest living organism (the ''Humongous Fungus'')|url=https://www.fs.usda.gov/Internet/FSE_DOCUMENTS/fsbdev3_033146.pdf|date=2008|publisher=Forest Service, US Department of Agriculture|access-date=16 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20190803005438/https://www.fs.usda.gov/Internet/FSE_DOCUMENTS/fsbdev3_033146.pdf|archive-date=3 August 2019}}</ref> Vo väšinre oblastí [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] sa dá podpňovka smerková ľahko odlíšiť od ostatných druhov podľa jej vlastností: má [[Smotana|smotanovo]]-hnedú farbu, výrazné šupiny na klobúku a vyvinutý prsteň na hlúbiku, čím sa odlišuje od ostatných [[Podpňovka|podpňoviek]]. Podobne ako niekoľko ďalších podpňoviek, mycélium podpňovky smrekovej môže svietiť vďaka [[Bioluminiscencia|bioluminiscencii]], takže patrí medzi [[bioluminiscnečné huby]].<ref>Rishbeth J. (1986). "Some characteristics of English Armillaria species in culture". Transactions of the British Mycological Society. 86 (2): 213–218. doi:10.1016/S0007-1536(86)80147-4.</ref> Podpňovka smreková rastie a šíri sa hlavne pod zemou, takže väčšinu organizmu nie je z povrchu vidieť. Na jeseň z týchto podzemných častí vyrastú na povrch huby.<ref name="hf" /> Podpňovka často rastie do veľkých rozmerov vďaka nízkej kompetícii o pôdu a živiny a jediný jedinec potenciálne pokrýva väčšiu geografickú plochu než akýkoľvek iný jediný živý organizmus.<ref name="hf" /><ref>{{cite web|title=Biggest living thing|publisher=Extreme Science|date=1 December 2010|url=http://www.extremescience.com/zoom/index.php/largest-living-thing}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.zmescience.com/other/science-abc/largest-organism-world-mushroom/|title=The largest organism in the world|date=6 February 2015|access-date=20 February 2015|website=ZME Science|last=Puiu|first=Tibi}}</ref> Priestorová genetický analýza odhadla, že jedinec druhu podpňovky smrekovej rozkladajúci sa na 37 hektároch v [[Michigan|Michigane]] v Spojených štátoch váži asi 447 [[Tona|ton]].<ref name="Anderson">{{cite web |last1=Anderson|first1=James B.|last2=Bruhn|first2=Johann N.|last3=Kasimer|first3=Dahlia|last4=Wang|first4=Hao|last5=Rodrigue|first5=Nicolas|last6=Smith|first6=Myron L.|title=Clonal evolution and genome stability in a 2,500-year-old fungal individual|journal=bioRxiv|publisher=Cold Spring Harbor Laboratory|date=26 July 2018|page=377234|doi=10.1101/377234|url=https://www.biorxiv.org/content/10.1101/377234v2.full|doi-access=free}}</ref><ref name="daley">{{cite web |author1=Jason Daley|title=This humongous fungus is as massive as three blue whales: A new estimate suggests this mushroom is 2,500 years old and weighs 440 tons|url=https://www.smithsonianmag.com/smart-news/mushroom-massive-three-blue-whales-180970549/|publisher=Smithsonian.com|access-date=23 September 2019|date=15 October 2018}}</ref> Iný jedinec žijúci v Oregonskom [[Malheur National Forest]] je potenciálne [[Najväčšie organizmy|najväčším žijúcim organizmom]] na svete podľa hmotnosti, plochy a objemu – tento súvislý jedinec sa nachádza na ploche 9,6 km² a hovorovo sa v angličtine označuje ako ''Humoungous fungus'' (doslova obrovský huba).<ref name="hf" /> Odhaduje sa, že váži až 31 500 ton, čo z neho zároveň robí najťažší organizmus na svete.<ref name="patton">{{cite web |author1=Vince Patton|title=Oregon Humongous Fungus Sets Record As Largest Single Living Organism on Earth (7-minute documentary video)|url=https://www.opb.org/television/programs/ofg/segment/oregon-humongous-fungus/|publisher=Oregon Field Guide|access-date=23 September 2019|date=12 February 2015}}</ref> Na Slovensku napáda podňovka smreková napríklad [[Borovica|borovice]], [[Jedľa (rod)|jedle]], [[Smrek (rod)|smreky]] a [[Smrekovec|smrekovce]]. Prejavuje sa ako biela hniloba dreva alebo zdurenie kmeňa. Na jeseň sú prítomné i plodnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpňovka smreková | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodca/podpnovka-smrekova | dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Armillaria ostoyae|1225827724}} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bioluminiscenčné huby]] [[Kategória:Jedlé huby]] [[Kategória:Physalacriaceae]] ghd5ctlhxu5jd6qsacbxih69xtunkxj 8194681 8194664 2026-04-07T19:09:37Z Jetam2 30982 preklep 8194681 wikitext text/x-wiki {{Infobox huby | Názov = Podpňovka smreková | Obrázok = Armillaria ostoyae (50632300346).jpg | Ríša po slovensky = [[Huby]] | Ríša po latinsky = Fungi | Trieda po latinsky = Agaricomycetes | Rad po slovensky = [[Pečiarkotvaré]] | Rad po latinsky = Agaricomycetes | Čeľaď po latinsky = Physalacriaceae | Rod po latinsky = Armillaria | Rod po slovensky = [[Podpňovka]] | Binomické meno = Armillaria ostoyae | Klasifikátor1 = Josef Herink | Dátum1 = 1973 | Synonymá = Agaricus congregatus<br/>Armillaria mellea var. obscura<br/>Armillariella ostoyae<br/>Armillaria solidipes }} '''Podpňovka smreková''' ({{V jazyku|lat|''Armillaria ostoyae''}}) je druh huby z čeľade [[Physalacriaceae]], ktorá je stromovým [[Patogén|patogénom]]. V západných Spojených štátoch je to najbežnejší variant [[Druhový komplex|druhového komplexu]] [[Podpňovka obyčajná|podpňovky obyčajnej]]. Podpňovka smreková je bežná v ihličnatých lesoch na západe od [[Kaskádové vrchy|Kaskádových vrchov]] v [[Oregon|Oregone]]. Má lupeňovitý [[hymenofor]] a prsteň na hlúbiku.<ref name=":0">{{Cite web|url=https://www.first-nature.com/fungi/armillaria-ostoyae.php|title=Armillaria ostoyae, Dark Honey Fungus|website=first-nature.com|access-date=23 October 2019}}</ref> Mycélium napáda [[beľ]] (vonkajšiu časť sekundárneho [[Xylém|xylému]]) a je schopné šíriť sa na veľké vzdialenosti pod kôrou alebo medzi stromami vďaka čiernym [[Rizomorf|rizomorfom]].<ref name="hf">{{cite web|vauthors=Schmitt CL, Tatum ML|title=The Malheur National Forest: Location of the world's largest living organism (the ''Humongous Fungus'')|url=https://www.fs.usda.gov/Internet/FSE_DOCUMENTS/fsbdev3_033146.pdf|date=2008|publisher=Forest Service, US Department of Agriculture|access-date=16 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20190803005438/https://www.fs.usda.gov/Internet/FSE_DOCUMENTS/fsbdev3_033146.pdf|archive-date=3 August 2019}}</ref> Vo väčšine oblastí [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] sa dá podpňovka smerková ľahko odlíšiť od ostatných druhov podľa jej vlastností: má [[Smotana|smotanovo]]-hnedú farbu, výrazné šupiny na klobúku a vyvinutý prsteň na hlúbiku, čím sa odlišuje od ostatných [[Podpňovka|podpňoviek]]. Podobne ako niekoľko ďalších podpňoviek, mycélium podpňovky smrekovej môže svietiť vďaka [[Bioluminiscencia|bioluminiscencii]], takže patrí medzi [[bioluminiscnečné huby]].<ref>Rishbeth J. (1986). "Some characteristics of English Armillaria species in culture". Transactions of the British Mycological Society. 86 (2): 213–218. doi:10.1016/S0007-1536(86)80147-4.</ref> Podpňovka smreková rastie a šíri sa hlavne pod zemou, takže väčšinu organizmu nie je z povrchu vidieť. Na jeseň z týchto podzemných častí vyrastú na povrch huby.<ref name="hf" /> Podpňovka často rastie do veľkých rozmerov vďaka nízkej kompetícii o pôdu a živiny a jediný jedinec potenciálne pokrýva väčšiu geografickú plochu než akýkoľvek iný jediný živý organizmus.<ref name="hf" /><ref>{{cite web|title=Biggest living thing|publisher=Extreme Science|date=1 December 2010|url=http://www.extremescience.com/zoom/index.php/largest-living-thing}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.zmescience.com/other/science-abc/largest-organism-world-mushroom/|title=The largest organism in the world|date=6 February 2015|access-date=20 February 2015|website=ZME Science|last=Puiu|first=Tibi}}</ref> Priestorová genetický analýza odhadla, že jedinec druhu podpňovky smrekovej rozkladajúci sa na 37 hektároch v [[Michigan|Michigane]] v Spojených štátoch váži asi 447 [[Tona|ton]].<ref name="Anderson">{{cite web |last1=Anderson|first1=James B.|last2=Bruhn|first2=Johann N.|last3=Kasimer|first3=Dahlia|last4=Wang|first4=Hao|last5=Rodrigue|first5=Nicolas|last6=Smith|first6=Myron L.|title=Clonal evolution and genome stability in a 2,500-year-old fungal individual|journal=bioRxiv|publisher=Cold Spring Harbor Laboratory|date=26 July 2018|page=377234|doi=10.1101/377234|url=https://www.biorxiv.org/content/10.1101/377234v2.full|doi-access=free}}</ref><ref name="daley">{{cite web |author1=Jason Daley|title=This humongous fungus is as massive as three blue whales: A new estimate suggests this mushroom is 2,500 years old and weighs 440 tons|url=https://www.smithsonianmag.com/smart-news/mushroom-massive-three-blue-whales-180970549/|publisher=Smithsonian.com|access-date=23 September 2019|date=15 October 2018}}</ref> Iný jedinec žijúci v Oregonskom [[Malheur National Forest]] je potenciálne [[Najväčšie organizmy|najväčším žijúcim organizmom]] na svete podľa hmotnosti, plochy a objemu – tento súvislý jedinec sa nachádza na ploche 9,6 km² a hovorovo sa v angličtine označuje ako ''Humoungous fungus'' (doslova obrovský huba).<ref name="hf" /> Odhaduje sa, že váži až 31 500 ton, čo z neho zároveň robí najťažší organizmus na svete.<ref name="patton">{{cite web |author1=Vince Patton|title=Oregon Humongous Fungus Sets Record As Largest Single Living Organism on Earth (7-minute documentary video)|url=https://www.opb.org/television/programs/ofg/segment/oregon-humongous-fungus/|publisher=Oregon Field Guide|access-date=23 September 2019|date=12 February 2015}}</ref> Na Slovensku napáda podňovka smreková napríklad [[Borovica|borovice]], [[Jedľa (rod)|jedle]], [[Smrek (rod)|smreky]] a [[Smrekovec|smrekovce]]. Prejavuje sa ako biela hniloba dreva alebo zdurenie kmeňa. Na jeseň sú prítomné i plodnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpňovka smreková | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodca/podpnovka-smrekova | dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Armillaria ostoyae|1225827724}} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bioluminiscenčné huby]] [[Kategória:Jedlé huby]] [[Kategória:Physalacriaceae]] 4fz5fncwlwl1d712jd4d2uugop7bq3i 0 721951 8194552 8013570 2026-04-07T13:31:08Z Michal62606 117643 hasty pudding - ocenenie 8194552 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Amy Poehlerová | fotka = Amy Poehler (53671989347).jpg | komentár = v roku 2024 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1971|9|16}} | miesto narodenia = [[Newton (Massachusetts)|Newton]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, komička, scenáristka, režisérka, producentka | roky pôsobenia = 1996 – súčasnosť | manžel = [[Will Arnett]] {{small|(2003 – r. 2016)}} | priateľ = | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Amy Poehlerová''' (neprechýlene Amy Poehler; * [[16. september]] [[1971]], [[Newton (Massachusetts)|Newton]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], komička, scenáristka, producentka a režisérka, ktorá je známa svojim účinkovaním v šou ''[[Saturday Night Live]]'' (2001 – 2008). == Detstvo a mladosť == Poehlerová sa narodila učiteľom Eileen a Williamovi Poehlerovým. Má mladšieho brata Grega, ktorý je producent a herec. Jej pôvod je prevažne írsky, s nemeckými, portugalskými a anglickými koreňmi. Vyrastala v meste Burlington v katolíckej rodine a už od detstva obdivovala komediálne ikony ako [[Carol Burnettová|Carol Burnett]] a [[Gilda Radner|Gildu Radner]]. Keď mala desať rokov zahrala si postavu Dorotky v školskom predstavení ''Čarodejník z krajiny Oz'', čo v nej prebudilo vášeň pre [[herectvo]]. Počas štúdia na strednej škole v Burlington High School sa venovala [[Divadlo (umenie)|divadlu]], študentskej rade, futbalu a softbalu. Po maturite v roku [[1989]] nastúpila na [[Boston College]], kde sa stala členkou improvizačnej komediálnej skupiny My Mother's Fleabag. V roku [[1993]] ukončila štúdium s bakalárskym titulom v odbore médiá a komunikácia. == Kariéra == [[Súbor:Amy Poehler 2013.jpg|vľavo|náhľad|Poehlerová v roku 2013.]] Po ukončení štúdia sa Poehlerová presťahovala do [[Chicago|Chicaga]], kde sa stala súčasťou skupiny Upright Citizens Brigade (UCB). Táto improvizačná skupina ovplyvnila komediálnu scénu a založila divadlo v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktoré ponúkalo predstavenia aj kurzy improvizácie. Poehlerová si v tomto období získala pozornosť aj vďaka účinkovaniu v programe na ''Comedy Central''. V rokoch [[2001]] až [[2008]] bola členkou ''[[Saturday Night Live]]'' (SNL), kde sa preslávila originálnymi postavami a napodobňovaním známych osobností. Spolu s [[Tina Fey|Tinou Fey]] bola prvou ženskou spolumoderátorkou „Weekend Update“. Počas svojho pôsobenia na [[Saturday Night Live|SNL]] získala nominácie na [[Emmy Award|Emmy]] a stala sa jednou z hlavných hviezd programu. Aj po odchode zo Saturday Night Live sa niekoľkokrát vrátila ako hosť, napríklad v špeciálnych epizódach či počas významných udalostí. V roku [[2004]] si zahrala v kultovom filme ''Mean Girls'', ktorý napísala jej kolegyňa [[Tina Feyová|Tina Fey]]. Vo filme stvárnila matku [[Rachel McAdamsová|Rachel McAdams]], pričom bolo potrebné štúdio presvedčiť o jej obsadení, pretože bola len o sedem rokov staršia ako predstaviteľka jej filmovej dcéry. Poehlerová prepožičala svoj hlas postave Joy, jednej z emócií v hlave 11-ročného dievčaťa, v úspešnom filme štúdia Pixar ''V hlave'' z roku [[2015]]. Poehlerová si svoju úlohu zopakovala v pokračovaní ''V hlave 2'', ktoré malo premiéru 14. júna [[2024]]. V roku [[2022]] režírovala dokumentárny film ''Lucy a Desi'', ktorý hovoril o živote a vzťahu [[Lucille Ballová|Lucille Ball]] a [[Desi Arnaz|Desiho Arnaza]]. Film obsahuje domáce zvukové nahrávky hlavných predstaviteľov, ktoré sa predtým nezverejnili, ako aj rozhovory s ich dcérami, či inými významami osobnosťami vrátane [[Carol Burnettová|Carol Burnett]], [[Bette Midlerová|Bette Midler]] či [[Norman Learo|Normanom Learom]]. Poehlerová bola nominovaná na cenu [[Emmy Award|Emmy]] za výnimočnú réžiu za dokumentárny/aktuálny program. Film bol nominovaný celkovo na šesť cien Emmy, pričom získal dve. == Súkromný život == Poehlerová sa vydala za kanadského herca Willa Arnetta 29. augusta 2003. Spoznali sa v roku [[1996]] a začali spolu chodiť o štyri roky neskôr. Počas vzťahu spolupracovali na viacerých projektoch. V septembri [[2012]] oznámili rozchod a v apríli [[2014]] sa rozviedli. Spolu majú dvoch synov: Archieho a Abela. Poehlerová žije so svojimi deťmi v [[Los Angeles]]. Od roku [[2013]] do roku [[2015]] chodila s komikom Nickom Krollom. Poehlerová je tiež aktívnou feministkou. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0688132}} * {{csfd meno|id=38598}} == Zdroj == {{Preklad|en|Amy Poehler|1258410822}} {{Navboxes |title = Ceny Amy Poehler |list = {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka v televíznom seriály (komédia/muzikál) 1991 - 2020}} {{Držiteľky ceny Critics' Choice Television Award za najlepšiu herečku (komediálny seriál)}} {{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepšiu hosťujúcu herečku vo vedľajšej úlohe (komediálny seriál)}} {{Držiteľky ceny Hasty Pudding pre Ženu roka}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Poehlerová, Amy}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Komici USA]] [[Kategória:Scenáristi USA]] [[Kategória:Producenti USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus]] [[Kategória:Držitelia ceny Emmy]] [[Kategória:Feministky USA]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA portugalského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Massachusetts]] oqwkx6983logk9nap0vpct20nc9ugfv 0 729587 8194703 8176464 2026-04-07T19:35:15Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194703 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} [[Súbor:DromonEB01.jpg|náhľad|Eva Mária Ondová, ilustrácia možného vzhľadu dromonu In: ''[[Encyclopaedia Beliana]]''. 1. vyd. Bratislava : [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]]; [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 2003. 702 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-224-0761-5|ISBN 80-224-0761-5]]. Zväzok 3. (Č{{--}}Eg). ]] '''Dromon'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = dromon | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = [[Slovník cudzích slov: akademický]] | vydanie = 2. dopl. a preprac | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá|Slovenské pedagogické nakladateľstvo{{--}}Mladé letá]] | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-10-00381-6 | strany = 232 }} </ref><ref>{{Beliana|heslo=dromon|strany=552|zväzok=3}}</ref> alebo '''dromón'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Meško | meno = Marek | odkaz na autora = Marek Meško | titul = Tekutý oheň{{--}}tajomná zbraň Byzancie | periodikum = [[Historická revue]] | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fornax Slovakia | rok = 2011 | mesiac = | ročník = 22 | číslo = 6 | strany = 73 | url = | dátum prístupu = 2025-03-14 | issn = 1335-6550 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Meško | meno = Marek | titul = Byzantská armáda a loďstvo v 11. storočí pred nástupom dynastie Komnénovcov (1081) | periodikum = [[Vojenská história]] | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľská a informačná agentúra | rok = 2015 | ročník = 19 | číslo = 4 | strany = 20 | dátum prístupu = 2025-03-14 | issn = 1335-3314 }} </ref> ({{VJZ|grc|δρόμων|''dromón''}}) je vojenský termín, ktorý označuje niekoľko podobných typov [[Galéra|galér]] s dôrazom na rýchlosť pred hmotnosťou. Od [[5. storočie|5.]] do [[13. storočie|13. storočia]] tvorili základ [[Byzantské námornictvo|byzantského námorníctva]]. Konštrukčne ide o štíhlu jednopalubovú galéru s jedným alebo dvoma radmi vesiel, dvojicou či trojicou [[Latinská plachta|latinských plachiet]] na sklápacích [[Sťažeň|sťažňoch]]. Existovalo niekoľko rôznych veľkostí a variácií. Väčšie dromony mali konzistentné charakteristiky. Štandardná dĺžka dosahovala 40 m, šírka 5,5 m. V závislosti od veľkosti lode [[Posádka (vojenstvo)|posádku]] tvorilo 100{{--}}300 mužov.<ref name="ODB">{{Citácia knihy | autor zborník = Eric McGeer, Anthony Cutler | kapitola zborník = DROMON | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | zväzok = 1 | typ zväzku = Vol. | strany = 662 | jazyk = en }}</ref> Dromon konštrukčné vychádza z antickej [[Liburna|liburny]] a [[Biréma|birémy]], ktoré tvorili základ [[Rímske námorníctvo|rímskeho námorníctva]].<ref name=":3">{{Citácia knihy | autor zborník = Aaron Beek | kapitola zborník = dromon | editori = Oliver Nicholson | titul = The Oxford Dictionary of Late Antiquity | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = New York | rok = 2018 | isbn = 978-0-19-881624-9 | zväzok = 1. A{{--}}I | typ zväzku = Vol. | strany = 507 | jazyk = en }} </ref> V oblasti bojovej výbavy mali dromony široké spektrum útočných zbraní. Základným prostriedkom bolo [[baranidlo]] pripevnené k [[Čelo (loď)|prove]], ktoré umožňovalo priamo poškodiť nepriateľské [[Plavidlo|plavidlá]]. K doplneniu tejto údernej sily slúžili menšie strelné stroje, ako napríklad [[katapult]] alebo [[balista]]. Neskôr sa do arzenálu zaradil aj [[grécky oheň]], ktorý sa pomocou špeciálnych odpaľovacích zariadení vrhal z prednej časti lode na nepriateľské jednotky. Ďalšou významnou inováciou bola drevená veža tzv. ''xylokastron'', umiestnená uprostred lodi, z ktorej mohli katapulty a [[Lukostreľba|lukostrelci]] strieľať na nepriateľa. Na bočných stranách lode boli zavesené [[Štít (vojenstvo)|štíty]] alebo kožené vaky napustené vodou, aby ochránili loď pred nepriateľskými zápalnými látkami. Neskoršie dromony boli pomalšie, ale oveľa lepšie vybavené na vedenie námorných bitiek alebo vylodenie.<ref name=":0">{{Citácia knihy | autor zborník = William Eger | kapitola zborník = Dromon | editori = James Francis LePree, Ljudmila Djukic | titul = The Byzantine Empire: A Historical Encyclopedia | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = Santa Barbara | rok = 2019 | isbn = 978-1-4408-5148-3 | edícia = Empires of the world | zväzok = 1 | typ zväzku = Vol. | strany = 8385 | jazyk = en }} </ref> Dromony postupom času vystriedali galéry talianskeho typu.<ref name="ODB" /> == Terminológia == Termín dromon predstavuje všeobecne používaný zastrešujúci termín označujúci viacero typov galér s podobnou konštrukciou. Menej známy je pojem ''dromonion'' ({{VJZ|grc|δρομόνιον}}). Okrem slova dromon alebo ''dromonion'' sa v [[6. storočie|6. storočí]] používal termín ''dromonarioi'' ({{VJZ|grc|δρομονάριοι}}), ktorý označoval skôr posádku lode. Neskôr bol tento termín nahradený presnejšími označeniami ako: {{VJZ|grc|ελαται|''elatai''}} (námorníci) a {{VJZ|grc|εραται|''eratai''}} (veslári), čo umožnilo presnejšie definovať jednotlivé úlohy na palube a odzrkadľovalo postupný vývoj organizačných štruktúr byzantského námorníctva.<ref name=":6">{{Citácia knihy | priezvisko = Ahrweiler | meno = Hélène | odkaz na autora = Hélène Ahrweilerová | titul = Byzance et la mer: la marine de guerre, la politique et les institutions maritimes de Byzance aux VIIe{{--}}XVe siècles | vydanie = | vydavateľ = Presses universitaires de France | miesto = Paris | rok = 1966 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = fra }} </ref> Od [[8. storočie|8. storočia]] sa rozšíril aj termín ''chelandion'' ({{VJZ|grc|χελάνδιον}}), ktorý sa často zamieňal s dromonom. Tento výraz pravdepodobne označoval špecifickú variantu dromonu – typ lode určený najmä na prepravu koní ({{VJZ|grc|ἱππαγωγόν|hippagógon}}). Konštrukčne sa líšil od štandardného dromonu, najmä prítomnosť špeciálneho oddelenia vedúceho po celej dĺžke lode na umiestnenie radu koní do nákladného priestoru. Pri preprave nákladu boli Byzantínci zvyčajne závislí na bežných obchodných lodiach, ktoré slúžili ako dopravné lode ({{VJZ|grc|φορτέγοι|''fortegoi''}}) alebo zásobovacie lode ({{VJZ|grc|σκευοφόρα|''skeuofora''}}). Zhruba od [[10. storočie|10. storočia]] sa objavili aj ďalšie termíny, ako ''ousakios'' ({{VJZ|grc|οὑσιακόν}}) alebo ''pamfylon'' ({{VJZ|grc|πάμφυλον}}), ktoré označujú ďalšie varianty dromonu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko2 = Jeffreys | meno2 = Elizabeth M. | priezvisko = Pryor | meno = John H. | titul = The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500{{--}}1204 | edícia = Medieval Mediterranean | vydavateľ = [[Brill]] | miesto = Leiden | rok = 2006 | isbn = 978-90-04-15197-0 | zväzok = 62 | typ zväzku = Vol. | strany = 166{{--}}169 | jazyk = en }} </ref> Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] postupne pribudli ďalšie termíny ako ''selander'' alebo ''galea'' ({{VJZ|grc|γαλέα}}), ktoré neskôr tvorili základ byzantského námorníctva. Výraz dromon sa nachádza aj v kronike Róberta z Clari, kde je použitý pri popise [[Pád Konštantínopola|dobytia Konštantínopolu]] križiakmi v roku [[1204]].<ref name=":6" /> == História == [[Súbor:Byzantines repel the Russian attack of 941.jpg|náhľad|[[Miniatúra (maliarstvo)|Miniatúra]] zobrazujúca odrazenie útoku [[Rusi|Rusov]] na [[Konštantínopol]] v roku [[941]] byzantským loďstvom v ''Synopsis historión'' od [[Ióannes Skylitzes|Ióanna Skylitza]], [[12. storočie]], rukopis [[Skylitzes Matritensis]], fol. 130, dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]|vľavo]] Byzantské námorníctvo nadväzovalo na typy lodí používaných v rímskom námorníctve, medzi ktoré patrili hlavne birémy a liburny. Neskôr syntézou oboch starších foriem vznikol najpoužívanejší typ{{--}}dromon. Dromon vznikol ako ľahká a rýchla loď charakterizovaná najmä prechodom zo štvorcovej na latinskú plachtu, krytou palubou nad veslárskymi lavičkami a vyvýšením tribúny nad úroveň ponoru lode.<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Hynek | meno = Vladimír | priezvisko3 = Suk | meno3 = Jiří | priezvisko2 = Landík | meno2 = Pavel | odkaz na autora = | titul = Válečné lodě, 1: Lodě veslové a plachetní do roku 1860 | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Naše vojsko]] | miesto = Praha | rok = 1985 | isbn = | kapitola = | strany = 46 | jazyk = cs }} </ref> Prvé historické zmienky o byzantskej lodi s názvom dromon pochádzajú z obdobia 5. až 6. storočia. Podľa ''Kroniky'' od [[Marcellinus Comes|Marcellina Coma]] sa do byzantského nájazdu na [[Tarent]] v roku [[508]] zapojilo 100 dromonov a 8 000 vojakov. [[Ióannes Malalas]] vo svojej ''Chronografii'' spomína rozhodujúcu úlohu cisárskych dromonov v boji proti uzurpátorovi Vitalianovi v roku [[515]]. Ďalej [[Cassiodorus]] okrajovo zmienil dromon v diele ''Variae''.<ref name=":3" /> Byzantská ríša si napriek vnútropolitickým ťažkostiam, vrátane [[Hospodárska kríza|hospodárskych kríz]], úpadku [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárstva]] a sociálnej neistoty širokých vrstiev obyvateľstva, vedúcej k častým [[Povstanie|povstania]], si udržala dlhú námornú nadvládu nad juhovýchodným [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorím]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Zvlášť za vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] sa prejavili snahy o obnovenie Rímskeho impéria v celej jeho pôvodnej veľkosti (''renovatio imperii Romanorum'').<ref name=":4">HYNEK, Vladimír; LANDÍK, Pavel; SUK, Jiří. ''Válečné lodě, 1: Lodě veslové a plachetní do roku 1860''. S. 48.</ref> V ''Bellum Vandalicum'' od [[Prokopios Cézarejský|Prokopia Cézarejského]] je opísaná africká kampaň z roku [[534]], v ktorej [[Belisar]] použil flotilu pozostávajúcu zo 92 dromonov.<ref name=":3" /> Tu porazil v dvoch bitkách [[Vandali|Vandalov]] a roku [[535]] znovu pripojil [[Kartágo]] k Byzancii. V rokoch [[535]]{{--}}[[555]] Belisar viedol vojenské ťaženia proti [[Ostrogóti|Ostrogótom]] v Taliansku, kde v roku [[551]] približne 50 dromonov zničilo celú ostrogótsku flotilu.<ref name=":4" /> Pred rokom [[590]] vyslal ravennský [[Exarcha (kresťanstvo)|exarcha]] Smaragdusl flotilu dromonov, Ktorej úlohou bolo obliehať longobardského kráľa Autariho v [[Pavia|Pavii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Romanoni | meno = Fabio | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Guerra e navi sui fiumi dell'Italia settentrionale (secoli XII - XIV) | periodikum = Archivio storico lombardo | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Società storica lombarda | miesto = Milano | rok = 2008 | mesiac = | ročník = 12 | číslo = | strany = | url = | dátum prístupu = 2025-04-26 | issn = 0392-0232 | jazyk = ita }} </ref> V [[60. roky 6. storočia|60. rokoch 6. storočia]] byzantské námorníctvo prakticky ovládalo a kontrolovalo celé [[Stredozemné more]] až k [[Gibraltár]]u. Neskôr Byzanciu začali ohrozovať [[Slovania|slovanské kmene]] na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] a arabské nájazdy v [[Levanta|Levante]]. [[Arabi]] v roku [[637]] vypálili [[Ktésifón]], a v roku [[640]] si podmanili [[Sýria|Sýriu]], [[Palestína (územie)|Palestínu]] a Hornú [[Mezopotámia|Mezopotámiu]]. Obsadenie Sýrie umožnilo Arabom vybudovať loďstvo, ktoré sa podieľalo na vojenských ťaženiach do [[Egypt]]a a umožnilo im v roku [[649]] obsadiť [[Cyprus (ostrov)|ostrov Cyprus]]. Roku [[655]] porazilo arabské loďstvo byzantskú flotilu pri [[Lýkia|Lýkijskom pobreží]] a získalo kontrolu nad ostrovom [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Medzi rokmi [[674]]{{--}}[[678]] [[Obliehanie Konštantínopola (674–678)|obliehal Konštantínopol]] [[kalif]] [[Mu’ávija I.|Mu’ávija]] s početným loďstvom. Byzantínci použili dromony, ktoré boli vybavené novou zbraňou{{--}}[[Grécky oheň|gréckym ohňom]]. Mu’ávija musel po štyroch rokoch zrušiť blokádu Konštantínopolu a odtiahnuť späť. Avšak arabská expanzia pokračovala ďalej do [[Severná Afrika|severnej Afriky]] až na [[Pyrenejský polostrov]]. V období rokov [[717]]{{--}}[[718]] sa Arabi opätovne pokúsili o [[Obliehanie Konštantínopola (717 – 718)|obliehanie Konštantínopolu]]. Po vzore Byzantíncov postavili 1800 lodí na spôsob dromonov, ktoré mali zabezpečiť morskú blokádu mesta. V rámci obranných opatrení sa cisár [[Lev III. (Byzantská ríša)|Lev III.]] rozhodol pre aktívnu obranu, ktorá nezahŕňala len využitie strelných strojov na [[Hradby|hradbách]], ale aj umiestnenie vrhačov na dromonoch.<ref name=":4" /> Dromon sa postupne vyvíjal nielen ako vojenský loď, ale aj ako transportná alebo obchodná loď v rôznych veľkostiach až do [[12. storočie|12. storočia]]. Neskoršie dromony boli pomalšie, ale oveľa lepšie vybavené na vedenie námorných bitiek alebo vylodenie, ako napríklad vylodenie armády [[Nikefor II. (Byzantská ríša)|Nikefora II. Fóka]] na [[Kréta|Kréte]] v roku [[960]].<ref name="ODB" /> Byzantské námorníctvo, nadväzujúce na [[Starovek|antický]] odkaz, dosiahlo svoj vrchol, avšak následne jeho ďalší vývoj ustal spolu s úpadkom Byzancie. V tejto dobe sa nové trendy a prúdy vo vývoji lodného staviteľstva formovali najmä v Taliansku,<ref name=":4" /> čo nakoniec viedlo k vystriedaniu dromonov za galéry talianskeho typu.<ref name="ODB" /> == Konštrukcia == [[Súbor:Haifa-maritime-museum-Byzantine-Dromon-9c-3.jpg|náhľad|Model byzantského dromonu, Izraelské národné námorné múzeum, [[Haifa]]]] Dromony mali rôzne konfigurácie tvarov a veľkostí. Priemerne rozmery sa pohybovali medzi 30 až 50 m na dĺžku a 5 až 7m na šírku.<ref name="ODB" /> Základom konštrukcie trupu bol [[kýl]], nesúci na oboch koncoch väzy. Na tomto základe boli upevnené rebrá, pričom obšívka, vykonaná technikou latkovania na hranu, bola pripevnená na tieto rebrá. Konce rebier boli spojené priečnymi trámami, na ktorých bola pozdĺž celej dĺžky plavidla položená [[paluba]]. Po starostlivom utesnení vznikol základný utesnený trup lode. Trámy, na ktorých bola umiestnená paluba, boli predĺžené cez hranu lode a niesli palubu s lavicami pre veslárov.<ref name=":5">HYNEK, Vladimír; LANDÍK, Pavel; SUK, Jiří. ''Válečné lodě, 1: Lodě veslové a plachetní do roku 1860''. 1. vyd. Praha : [[Naše vojsko]], 1985. S. 47.</ref> V prípade priaznivých poveternostných podmienok mohol dromon dosiahnuť rýchlosť 7 [[Námorný uzol|uzlov]].<ref name=":7">PRYOR, John H.; JEFFREYS, Elizabeth M.. ''The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500''{{--}}''1204''. S. 189{{--}}192.</ref> Boky dromonov boli zdobené pásom vyrezávaných [[ornament]]ov, ktoré boli natreté žiarivými farbami. Niektoré ozdoby boli bohato zlátené. Plachty, najmä admirálskych lodí boli bohato vyšívané alebo mali plátno tkané do vzoru. V roku [[533]] megadukas [[Belisar]] nechal natrieť horný roh plachty svojej lodi jasne červenou farbou a podobne označil i lode svojich zástupcov. Toto opatrenie slúžilo k lepšej orientácii na mori. Neskôr sa to rozšírilo i na ďalšie lode z východnej časti [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Najprepychovejšie boli vyzdobené cisárske dromony. Označovali sa ako purpurové, ale každý z nich mal svoj osobitný názov.<ref name=":5" /> Hlavnou zbraňou dromonov bolo [[baranidlo]] pripevnené k [[Čelo (loď)|prove]] vo výške vodnej hladiny. K výzbroji patrili rôzne menšie strelné stroje ako [[katapult]] alebo [[balista]], ktoré boli najprv priamou súčasťou konštrukcie lode. K ich lepšiemu umiestneniu mali dromony na [[Korma|korme]] alebo prove či niekedy uprostred lode vyvýšené plošiny stojace na stĺpoch vysokých 2 m.<ref name=":1" /> Niektoré dromony mali v blízkosti centrálneho [[Sťažeň|sťažňa]] umiestnenú drevenú vežu tzv. ''xylokastron'', z ktorej mohli vojaci strieľať salvy šípov alebo hádzať oštepy. Mnohé dromony boli opatrené kovovými plátmi, aby sa chránili pre nárazom. Po stranách boli zavesené [[štít]]y alebo kožené vaky napustené vodou, aby ochránili loď pred nepriateľskými zápalnými látkami.<ref name=":0" /> [[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|náhľad|vľavo|Miniatúra zobrazujúca použitie gréckeho ohňa byzantskou flotilou proti loďstvu [[Tomáš Slovan|Tomáša Slovana]] v Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky, 12. storočie, fol. 34 v. b., dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid]] V [[7. storočie|7. storočí]] sa vo výzbroji pribudol [[grécky oheň]]. Presné zloženie tejto látky, ktorá sa vznietila aj na vodnej hladine, dodnes nie je známe. Pravdepodobne to bola zmes [[Síra|síry]], [[Drevné uhlie|dreveného uhlia]], [[Dusičnan|liadku]], [[Prírodná živica|živice]], [[Ropa|ropy]] a [[Oxid vápenatý|páleného vápna]]. Zásoby gréckeho ohňa boli umiestnené v nádobách na palube lode. Na nepriateľské lode bol strieľaný vrhačom, ktorý bol ukončený rúrou odliatou z [[bronz]]u a umiestnenou na prove lode. Koniec rúry vrhača bol najprv jednoduchý, neskôr bol zdobený levou alebo dračou hlavou s otvorenou tlamou. Pri boji bol tento trúbkovitý nadstavec zamierený na nepriateľskú loď a zmes bola podpálená. Niekoľkometrový plamenný prúd, tryskajúci z ústia vrhača, zapaľoval nepriateľské lode. Požiar nebolo možné uhasiť vodou, Účinné prostriedky boli iba [[piesok]], [[ocot]] alebo [[víno]]. Niekedy bol grécky oheň vrhaný aj z ručných vrhačov. Okrem gréckeho ohňa sa používali aj iné zápalné látky. Išlo o sudy naplnené [[Horľavina|horľavou látkou]], ktoré boli po zapálení vrhané na nepriateľa. Pri používaní zápalných látok sa zvyšovalo nebezpečenstvo vzniku požiaru na lodiach. Preto boli pri boji na dromonoch cez boky prevesené plstené dosky napustené octom.<ref name=":5" /> V Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky sú vyobrazené dromony, ktoré nemajú popisnú úlohu. Jediným zdrojom podoby a konštrukcie dromonu sú vraky štyroch lodí nájdených v konštantínopolskom [[prístav]]e Theodosius (dnešné Yenikapi) počas výstavby železničnej stanice na trati [[Istanbul]]{{--}}Halkali. Lode sa datujú do rozmedzia [[10. storočie|10.{{--}}]][[11. storočie|11. storočia]]. Jednotná konštrukcia naznačuje centralizovanú výrobu. Lode majú dĺžku 30 m a sú zhotovené z [[Borovica čierna|borovice čiernej]] a [[Platan východný|platanu východného]]. V prípade rôznych vyobrazení alebo dobových opisoch existuje niekoľko interpretácií a rekonštrukcií vo forme [[model]]ov alebo vizuálnych zobrazení. Na žiadnom z nich nejestvuje všeobecná zhoda historikov a odborníkov na stredoveké byzantské námorníctvo. Všetky novodobé vyobrazenia a modely sú do určitej miery sporné.<ref>{{Citácia knihy | autor zborník = James P. Delgado | kapitola zborník = Ships on Land | titul = The Oxford Handbook of Maritime Archaeology | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = New York | rok = 2011 | isbn = 978-0-19-537517-6 | strany = 190{{--}}191 | jazyk = en }} </ref> == Vývoj a varianty == [[Súbor:Byzantines under Nikephoros Phokas besiege Chandax.png|náhľad|Miniatúra zobrazujúca obliehanie Kandie (dnes [[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]]) [[Nikefor II. (Byzantská ríša)|Nikeforom II. Fókom]] v Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky, 12. storočie, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid]] Vývoj dromonov predstavoval zásadnú etapu v evolúcii byzantského námorníctva, pričom jednou z kľúčových inovácií bolo zavedenie prekrytia paluby ({{VJZ|grc|κατάστρωμα|''katastróma''}}), čo odlišovalo rané dromony od liburnov. Najstaršie dromony boli jednopalubové veslové lode bez nadstavby, ktoré poháňala väčšinou posádka pozostávajúca z 50 až 80 mužov. Každý z nich obsluhoval samostatné veslo Tieto plavidlá dosahovali dĺžku približne 30 metrov a mali posádku čítajúcu približne 100 až 150 mužov.<ref>PRYOR, John H.; JEFFREYS, Elizabeth M.. ''The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500{{--}}1204''. S. 127.</ref> Dromony datované do 9. – 10. storočia boli vybavené dvoma radmi vesiel ({{VJZ|grc|ελασίαι|''elasiai''}}). Jeden rad bol umiestnený pod palubou a druhý nad palubou, pričom sa predpokladalo, že veslári na hornej palube sa budú aktívne zapájať do bojových operácií spolu s vojenskou posádkou.<ref>PRYOR, John H.; JEFFREYS, Elizabeth M.. ''The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500{{--}}1204''. S. 232.</ref> S postupným nárastom veľkosti týchto plavidiel sa vyvinuli dromony poháňané 80 veslami s posádkou až 300 mužov, čo je podrobne opísané v diele ''De Ceremoniis'' od [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]]<ref name="ODB" /> Podľa Johna H. Pryora sú niektoré z týchto veľkých posádok považované za nadbytočné, nakoľko počet mužov prepravovaných na palube presahoval praktické potreby prevádzky lode.<ref>PRYOR, John H.; JEFFREYS, Elizabeth M.. ''The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500{{--}}1204''. S. 261{{--}}262.</ref> Podľa Makrypoulia bolo jedno veslo obsluhované dvoma veslármi, čo poukazuje na špecifické usporiadanie a organizáciu veslárskej techniky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Makrypoulias | meno = Christos G | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Navy in the Works of Constantine Porphyrogenitus | periodikum = Graeco-Arabica | odkaz na periodikum = | vydavateľ = The Navy in the Works of Constantine Porphyrogenitus | miesto = Athens | rok = 1995 | mesiac = | ročník = 6 | číslo = | strany = 164{{--}}165 | url = | dátum prístupu = 2025-04-30 | issn = 1108-4103 | jazyk = en }}</ref> Inováciou v konštrukcii lodi bolo opustenie tradičného [[Taran (hrot)|tarana]] v prospech baranidla upevneného na prove lodi, čo predstavovalo zásadný vývojový posun. Dôvody tejto zmeny zostávajú predmetom vedeckých diskusií. Predpokladá sa, že transformácia prebehla v dôsledku postupného prechodu od tradičnej konštrukcie trupu trirémy.<ref>PRYOR, John H.; JEFFREYS, Elizabeth M.. ''The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500{{--}}1204''. S. 145{{--}}147.</ref> Tento inovatívny prístup zabezpečil vznik silnejšieho a pružnejšieho trupu, ktorý bol menej náchylný na nárazy. [[Byzantológia|Byzantológovia]] John H. Pryor a Elizabeth Jeffreys uviedli, že primárnou funkciou baranidla bolo zasiahnuť nepriateľské veslá, čím dochádzalo k ich rozbitiu a strate pohonu. Prípadne znemožniť nalodenie nepriateľských posádok.<ref>PRYOR, John H.; JEFFREYS, Elizabeth M.. ''The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500{{--}}1204''. S. 133{{--}}144.</ref> Podľa [[Izidor zo Sevilly|Izidora zo Sevill]]y baranidlo stratilo svoj pôvodný význam na začiatku 7. storočia, keďže slúžilo prevažne na ochranu pred zrážkou. Niektorí autori vidia pôvod baranidla na [[Blízky východ|Blízkom východe]], pravdepodobne s konečným vznikom v [[India|Indii]].<ref>PRYOR, John H.; JEFFREYS, Elizabeth M.. ''The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500{{--}}1204''. S. 134{{--}}135.</ref> Z hľadiska konštrukcie mala väčšina dromonov, podobne ako rímske lode, len jeden sťažeň ({{VJZ|grc|ιστός|''histos''}} alebo κατάρτιον{{--}}''katartion''). Väčšie dromony, ktoré vyžadovali lepšie manévrovacie schopnosti, boli vybavené minimálne dvoma sťažňami, pričom neskôr bol tento počet zvýšený na tri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dolley | meno = R. H | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Warships of the Later Roman Empire | periodikum = The Journal of Roman Studies | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Society for the Promotion of Roman Studies | miesto = London | rok = 1948 | mesiac = | ročník = 38 | číslo = | strany = 52 | url = | dátum prístupu = 2025-05-02 | issn = | jazyk = en }}</ref> Každý dromon bol opatrený obdĺžnikovou plachtou, často výrazne zdobenou. Niektoré dromony mali trojuholníkové tzv. latinské plachty, pričom nové vyobrazenia a historické pramene z posledných desaťročí poukazujú na to, že tento typ plachty sa v Levante objavil už v neskoršom helenistickom alebo ranom rímskom období. Medzi používané varianty patrila nielen trojuholníková plachta, ale aj štvoruholníková plachta, ktorá sa po stáročia uplatňovala najmä na menších plavidlách paralelne so štvorcovými plachtami.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Casson | meno = Lionel | odkaz na autora = | titul = Ships and Seamanship in the Ancient World | vydanie = | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | miesto = Baltimore | rok = 1995 | isbn = 978-08018-5130-8 | kapitola = | strany = 243{{--}}245 | jazyk = en }}</ref> Podľa opisu Prokopia z Cézarejského bola Belisarova flotila počas vandalskej vojny čiastočne vybavená latinskými plachtami. Tradičná štvorcová plachta sa v stredovekom námorníctve postupne ustúpila do úzadia.<ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = Lucien Basch | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = La voile latine, son origine, son évolution et ses parentés arabes | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tropis VI.: 6th International Symposium on Ship Construction in Antiquity, Lamia 1996 proceedings | vydavateľ = Hellenic Institute for the Preservation of Nautical Tradition | miesto = Athens | rok = 2001 | isbn = | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 64 | jazyk = fra }}</ref> [[Súbor:Galley.jpg|vľavo|náhľad|Detail gale prenášajúcej pozostatky [[Ján Zlatoústy|Jána Zlatoústeho]] do Konštantínopolu na ikone z ostrova Kimolos, [[14. storočie]], dnes Byzantské a kresťanské múzeum, [[Atény]]]] Riadenie dromonu bolo zabezpečené prostredníctvom dvoch [[Kormidlo|kormidiel]] umiestnených na korme ({{VJZ|grc|πρυμνῇ|''prymné''}}). V tomto priestore bol situovaný aj prístrešok ({{VJZ|grc|σκηνή|''skéné''}}) slúžiaci na krytie kapitánskeho lôžka.<ref>PRYOR, John H.; JEFFREYS, Elizabeth M.. ''The age of the dromōn: the Byzantine navy ca. 500{{--}}1204''. S. 215.</ref> Na prove bola vyvýšená časť, pod ktorou bol umiestnený sifón na vypúšťanie gréckeho ohňa. Sekundárne sifóny mohli byť umiestnené aj v strednej časti lode na oboch stranách, čo prispievalo k variabilite ich umiestnenia a funkčnosti.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Haldon | meno = John | odkaz na autora = | titul = Warfare, State and Society in the Byzantine World, 565–1204 | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = London | rok = 1999 | isbn = 978-1-85728-495-9 | kapitola = | strany = 189 | jazyk = en }}</ref> Väčšie dromony boli vybavené drevenými vežami ({{VJZ|grc|ξυλοκάστρον|''xylokastron''}}) umiestnenými medzi sťažňami na oboch stranách, pričom tento prvok konštrukcie pripomína riešenie liburny.<ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = John H. Pryor | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = From Dromōn to Galea: Mediterranean Bireme Galleys AD 500–1300 | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = John S. Morrison, Robert Gardiner | titul = The Age of the Galley: Mediterranean Oared Vessels Since Pre-Classical Times | vydavateľ = Conway Maritime Press | miesto = London | rok = 1995 | isbn = 0-85177-554-3 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 104 | jazyk = en }}</ref> V priebehu vývoja byzantského námorníctva sa v rámci dromonov vyvinulo niekoľko podtypov, ktoré sa pomerne dlho používali. Existovali tri podtypy: pamfylon, ousakios a galea, ktoré sú opísané v písomných záznamoch o vojenských ťaženiach proti [[Krétský emirát|Krétskemu emirátu]] v rokoch [[911]]{{--}}[[949]]. Označenie pamfylon pravdepodobne odkazuje na [[Pamfýlia|Pamfýliu]]. Ide jednopalubovú galéru s jedným radom vesiel, jednou plachtou a jedným alebo dvoma sťažňami. Posádku tvorilo približne 120{{--}}160 mužov. Primárne išlo o transportnú loď. O niečo menší ousakoios bol konštrukčné podobný predošlému podtypu. Posádku tvorilo 108 mužov. Najmenšia bola galea, ktorá zaisťovala hlavne prieskum. V prípade námornej bitky boli sústredené na krídlach bojovej formácie. Posádku tvorilo približne 60 mužov.<ref name=":7" /> Dromon zostal základným typom vojenského plavidla Byzantskej ríše. V písomných prameňoch sa spomína ešte jeden podtyp tzv. selander, o ktorom nie sú žiadne ďalšie informácie. Podľa niektorých odborníkov išlo o dromon zvláštnej veľkosti. Iní predpokladajú, že išlo o loď s plachtou vyzbrojenou gréckym ohňom. Pravdepodobne tento typ je vyobrazený na [[Iluminácia|iluminácii]] arabského rukopisu uloženého v [[Francúzska národná knižnica|Bibliothèque nationale de France]] v [[Paríž]]i.<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Eickhoff | meno = Ekkehard | odkaz na autora = | titul = Seekrieg und Seepolitik zwischen Islam und Abendland | vydanie = | vydavateľ = W. De Gruyter | miesto = Berlin | rok = 1966 | isbn = | kapitola = | strany = 135148 | jazyk = deu }} * {{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = DROMON or DROMOND | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Oxford Companion to Ships and the Sea | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 1976 | isbn = | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 272 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko2 = Milanos | meno2 = Antonis | priezvisko = Michalopoulos | meno = Dimitris | odkaz na autora = | titul = Greek Vessels of the Middle Ages | vydanie = | vydavateľ = Europe Publishing | miesto = Athens | rok = 1994 | isbn = 960-253-028-6 | kapitola = | strany = | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Campbell | meno = I. C | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Lateen Sail in World History | periodikum = Journal of World History | odkaz na periodikum = | vydavateľ = University of Hawaii Press | miesto = Honolulu | rok = 1995 | mesiac = | ročník = 6 | číslo = 1 | strany = 1{{--}}23 | url = | dátum prístupu = 2025-05-02 | issn = 1045-600 | jazyk = en }} *{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = John H. Pryor | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Byzantium and the Sea: Byzantine Fleets and the History of the Empire in the Age of the Macedonian Emperors, c. 900–1025 CE | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = John B. Hattendorf, Richard W. Unger | titul = War at Sea in the Middle Ages and the Renaissance, | vydavateľ = Boydell et Brewer | miesto = Suffolk | rok = 2003 | isbn = 0-85115-903-6 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 83{{--}}104 | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Pomey | meno = Patrice | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Kelenderis Ship: A Lateen Sail | periodikum = The International Journal of Nautical Archaeology | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Nautical Archaeology Society, Wiley Publishing | miesto = Portsmouth | rok = 2006 | mesiac = | ročník = 35 | číslo = 2 | strany = 326{{--}}329 | url = | dátum prístupu = 2025-05-02 | issn = 1057-2414 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bennett | meno = Matthew | spoluautori = et al. | odkaz na autora = | titul = Fighting techniques of the medieval world, AD 500-AD1500 : equipment, combat skills, and tactics | edícia = Fighting techniques series | vydanie = | vydavateľ = Amber Books | miesto = London | rok = 2013 | isbn = 978-0-312-34820-5 | kapitola = | strany = 212{{--}}214 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Plachetnice]] [[Kategória:Veslice]] [[Kategória:Vojsko v Byzantskej ríši]] 7yse9hc15vghu6ebshnvxb0lqmf9qvd 0 732476 8194548 8194482 2026-04-07T13:27:50Z Ferko25 246397 Úprava štylistiky, spresnenie údajov a doplnenie referencií 8194548 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Nadežda Timofejevna Bosikovová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1972|06|17}} | miesto narodenia = [[Pavlodar]], [[Kazašská SSR]] | štát = [[Sovietsky zväz]] | výška = 1,64 m | pozícia = [[Útočník (futbal)|Útočník]] | súčasný klub = | roky = 1988<br />1989<br />1990{{--}}2012 | kluby = Poltava Junost<br />Krasnodar Sedin-SHISS<br />[[FK Energija Voronež]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}<br />{{0}}{{0}}<br />240{{0}}{{0}}(270) | reprezentačné roky = 1992{{--}}2008 | národné mužstvo = {{RUS}} Rusko | trénerské roky = 2006{{--}}2009 | trénerské kluby = [[FK Energija Voronež]] (B) | reprezentačné zápasy(góly) = 28{{0}}{{0}}(18) }} '''Nadežda Timofejevna Bosiková''' (rus. Надежда Тимофеевна Босикова; *17. jún 1972, Pavlodar, Kazachská SSR, Sovietsky zväz) je bývalá ruská futbalistka a trénerka, ktorá pôsobila na poste útočníčky. == Kariéra == Svoju futbalovú kariéru začala v roku 1988 v klube Poltava Junosť. Neskôr prestúpila do klubu Krasnodar Sedin-ŠISS. V roku 1990 sa stala hráčkou klubu [[FK Energia Voronež]], kde pôsobila počas väčšiny svojej kariéry. V ruskej lige odohrala 240 zápasov a strelila 270 gólov. V sezónach 1994, 1995, 1996, 1997, 1998 a 2000 sa stala najlepšou strelkyňou ruskej ligy. Aktívnu hráčsku kariéru ukončila v roku 2012. == Reprezentačná kariéra == Bosiková reprezentovala ruskú ženskú futbalovú reprezentáciu. V 28 zápasoch strelila 18 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Women football ruské hráčky Nadežda Bosiková | url=http://www.womenfootball.ru/players/bosikova_nadezhda.html | jazyk=Russian }}</ref> Zúčastnila sa kvalifikácie na Majstrovstvá sveta žien FIFA 1999, kde skórovala v zápase play-off proti Fínsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=1999 FIFA Women's World Cup | url=http://wwc99.fifa.com/english/teams/teambio366.html | dátum prístupu=2025-06-19 | url archívu=https://web.archive.org/web/20000310000000/http://wwc99.fifa.com/ | dátum archivácie=2000-03-10 }}</ref> Podieľala sa aj na kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 2003, ale nebola zaradená do konečnej nominácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Rusko je príliš silné pre svojich súperov | url=http://www.uefa.com/news/newsid=18355.html | dátum prístupu=2025-06-19 | url archívu=https://web.archive.org/web/20140809223124/http://www.uefa.com/news/newsid=18355.html | dátum archivácie=2014-08-09 }}</ref> == Trénerská kariéra == Po ukončení aktívnej kariéry pôsobila ako trénerka v klube [[FK Energia Voronež]]. == Tituly == * 5× [[Majstrovstvá Ruska vo futbale žien|Ruská liga]] (1995, 1997, 1998, 2002, 2003) * 7× Ruský pohár (1993, 1995, 1996, 1997, 1999, 2000, 2001) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Nadezhda Bosikova|1288222267|uk|Босікова Надія Тимофіївна|38861286}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bosikova, Nadežda}} [[Kategória:Ruské futbalistky]] [[Kategória:Narodení v roku 1972]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 91mmwisojr2qrgqhcvu4gaw9ef0l6r3 8194609 8194548 2026-04-07T15:29:36Z KormiSK 91359 odobratá [[Kategória:Narodení v roku 1972]] pomocou použitia HotCat 8194609 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Nadežda Timofejevna Bosikovová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1972|06|17}} | miesto narodenia = [[Pavlodar]], [[Kazašská SSR]] | štát = [[Sovietsky zväz]] | výška = 1,64 m | pozícia = [[Útočník (futbal)|Útočník]] | súčasný klub = | roky = 1988<br />1989<br />1990{{--}}2012 | kluby = Poltava Junost<br />Krasnodar Sedin-SHISS<br />[[FK Energija Voronež]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}<br />{{0}}{{0}}<br />240{{0}}{{0}}(270) | reprezentačné roky = 1992{{--}}2008 | národné mužstvo = {{RUS}} Rusko | trénerské roky = 2006{{--}}2009 | trénerské kluby = [[FK Energija Voronež]] (B) | reprezentačné zápasy(góly) = 28{{0}}{{0}}(18) }} '''Nadežda Timofejevna Bosiková''' (rus. Надежда Тимофеевна Босикова; *17. jún 1972, Pavlodar, Kazachská SSR, Sovietsky zväz) je bývalá ruská futbalistka a trénerka, ktorá pôsobila na poste útočníčky. == Kariéra == Svoju futbalovú kariéru začala v roku 1988 v klube Poltava Junosť. Neskôr prestúpila do klubu Krasnodar Sedin-ŠISS. V roku 1990 sa stala hráčkou klubu [[FK Energia Voronež]], kde pôsobila počas väčšiny svojej kariéry. V ruskej lige odohrala 240 zápasov a strelila 270 gólov. V sezónach 1994, 1995, 1996, 1997, 1998 a 2000 sa stala najlepšou strelkyňou ruskej ligy. Aktívnu hráčsku kariéru ukončila v roku 2012. == Reprezentačná kariéra == Bosiková reprezentovala ruskú ženskú futbalovú reprezentáciu. V 28 zápasoch strelila 18 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Women football ruské hráčky Nadežda Bosiková | url=http://www.womenfootball.ru/players/bosikova_nadezhda.html | jazyk=Russian }}</ref> Zúčastnila sa kvalifikácie na Majstrovstvá sveta žien FIFA 1999, kde skórovala v zápase play-off proti Fínsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=1999 FIFA Women's World Cup | url=http://wwc99.fifa.com/english/teams/teambio366.html | dátum prístupu=2025-06-19 | url archívu=https://web.archive.org/web/20000310000000/http://wwc99.fifa.com/ | dátum archivácie=2000-03-10 }}</ref> Podieľala sa aj na kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 2003, ale nebola zaradená do konečnej nominácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Rusko je príliš silné pre svojich súperov | url=http://www.uefa.com/news/newsid=18355.html | dátum prístupu=2025-06-19 | url archívu=https://web.archive.org/web/20140809223124/http://www.uefa.com/news/newsid=18355.html | dátum archivácie=2014-08-09 }}</ref> == Trénerská kariéra == Po ukončení aktívnej kariéry pôsobila ako trénerka v klube [[FK Energia Voronež]]. == Tituly == * 5× [[Majstrovstvá Ruska vo futbale žien|Ruská liga]] (1995, 1997, 1998, 2002, 2003) * 7× Ruský pohár (1993, 1995, 1996, 1997, 1999, 2000, 2001) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Nadezhda Bosikova|1288222267|uk|Босікова Надія Тимофіївна|38861286}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bosikova, Nadežda}} [[Kategória:Ruské futbalistky]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] fwkb50igf85ogzoxc83j3jk8zugt137 0 733030 8194744 8115547 2026-04-07T20:44:26Z Jelsova 117767 Eugen Perfecký sa narodil 10. apríla 1888 8194744 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eugen Perfecký | Popis osoby = historik, slavista a profesor | Dátum narodenia = [[10. apríl]] [[1888]] | Miesto narodenia = [[Nosów]], [[Ruská ríša]], dnes [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = [[18. august]] [[1947]] | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československo]], dnes [[Slovensko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinká]] | Profesia = [[historik]] | Súrodenci = }} '''Eugen Perfecký'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Moravčík|meno=Štefan|titul=Stav filozofie a vedy v Rusku koncov XVIII. stoletia|periodikum=Slovenské pohľady|odkaz na periodikum=Slovenské pohľady (1881)|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=1929|ročník=45|číslo=4|strany=229-233|issn=1335-7786|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:1d099e46-6152-4919-995d-cd7ad5bb9cdd?page=uuid:f197026d-bcef-4724-ad98-ce32b5dc9be7|dátum prístupu=2025-06-21|odkaz na autora=Štefan Moravčík|priezvisko2=Škultéty|meno2=Jozef|odkaz na autora2=Jozef Škultéty|priezvisko3=Mudroň|meno3=Pavol}}</ref>, resp. '''Jevhen Julianovyč Perfeckyj''' (* [[11. apríl]] [[1884]]/[[10. apríl]] [[1888]], [[Nosów]], [[Ruská ríša]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[18. august]] [[1947]], [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|Československo]], dnes [[Slovensko]]) bol [[historik]], [[Slavistika|slavista]] a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]. Vydával publikácie pod pseudonymom Viktor Domontovyč. Patril medzi najvýznamnejších historikov zameriavajúcich sa na obdobie [[Stredovek|stredoveku]] v [[Prvá česko-slovenská republika|medzivojnovom Československu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Žurnalov | meno = A | titul = Iyučenije «Povesti vremennych let» v Čechoslovakii 1920-1930 gg. (The study of “the Russian primary chronicle” in the Czechoslovak republic in 1920-1930s) | url = http://vestnik-mgou.ru/Articles/Doc/6260 | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2025-06-21 | dátum archivácie = 2018-03-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180329140122/http://vestnik-mgou.ru/Articles/Doc/6260 | vydavateľ = Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova | jazyk = ru | miesto = Moskva}}</ref> == Životopis == Narodil sa v obci Nosów v dnešnom Poľsku. Absolvoval štúdium na gymnáziu v meste [[Siedlce]]. V roku [[1912]] po absolvovaní štúdia zostal na [[Petrohradská štátna univerzita|Petrohradskej univerzite]], kde bol študentom u známeho filozofa [[Aleksej Aleksandrovič Šachmatov|Alekseja Aleksandroviča Šachmatova]]. Mal brata [[Leonid Julianovyč Perfeckyj|Leonida]], jeho bratrancom bol [[Roman Romuaľdovyč Perfeckyj]]. Bol členom prvého Dočasného výboru Štátnej dumy. Po vzniku [[Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského|Národnej knižnice Ukrajiny]] v nej pracoval ako sekretár. Spolu s [[Veniamin Oleksandrovyč Kordt|Veniaminom Oleksandrovyčom Kordtom]] sa podieľal na vytvorení prvý stanov Národnej knižnice Ukrajiny. V jeseni 1918 sa usiloval o zachovanie monastierskych knižníc a o prenos zachovaného obsahu do Národnej knižnice Ukrajiny. V roku 1919 získal titul [[Docent|docenta]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]] za obhajobu [[Habilitácia|habilitačnej práce]] na tému z oblasti histórie východnej Európy. V roku 1921 vycestoval do [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]], aby uskutočnil výskum histórie Uhorskej Rusi. Druhýkrát získal titul docenta na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde do konca svojho života pôsobil na pozícii dekana [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|filozofickej fakulty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jevgenij Julianovič Perfeckij | url = https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-vseobecnych-dejin/historia-katedry/z-galerie-pracovnikov-katedry/jevgenij-julianovic-perfeckij/ | dátum prístupu = 2025-06-21 | vydavateľ = Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | miesto = Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | titul = Ako Slováci prijímali migrantov z Ukrajiny pred sto rokmi | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/619753-ako-slovaci-prijimali-migrantov-z-ukrajiny-pred-sto-rokmi/ | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum prístupu = 2025-06-21 | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}}</ref> Od roku 1926 patril medzi členov [[Učená spoločnosť Šafárikova|Učenej spoločnosti Šafárikovej]]. Väčšinu svojich prác publikoval v [[Slovenčina|slovenčine]] a v [[Čeština|češtine]]. Zomrel [[18. august]]a [[1947]] v [[Bardejov]]e. Je pochovaný v [[Bratislava|Bratislave]]. == Publikácie == Práce z oblasti histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]: * ''Relihijnyj ruch y 16 ta na počatku 17 stoliťťa v Uhorskij Rusi'' (po slovensky ''Náboženské hnutie v 16. a na začiatku 17. storočia v Uhorskej Rusi'', 1915). * ''Uhorska Rus v 12 stolitti'' (po slovensky ''Uhorská Rus v 12. storočí'', 1917). * ''Sociaľno-hospodarski vzajemovidnosyny Pidkarpatskoji Rusi v 13''{{--}}''14 stoliťťach'' (po slovensky ''Sociálno-hospodárske vzájomné vzťahy na Podkarpatskej Rusi v 13. a v 14. storočí'', 1924). == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Citácia knihy|priezvisko=Vyrskyj|meno=Dmytro Slanislavovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Perfeckyj Jevhen Julianovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=160|zväzok=8|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volodymyr Vernadskyj pro Uhorsku Rus | url = http://librar.org.ua/sections_load.php?s=history&id=192&start=19 | dátum prístupu = 2025-06-30 | dátum archivácie = 2013-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130927173030/http://librar.org.ua/sections_load.php?s=history&id=192&start=19 | vydavateľ = LibRar.Org.Ua | jazyk = uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onyščenko|meno=Oleksij Semenovyč|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2011|strany=475|zväzok=1|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/vern138/files/assets/basic-html/page475.html|jazyk=uk|poznámka=699 strán|priezvisko2=Ľubov Andrijivna Dubrovina|meno2=Ľubov Andrijivna|priezvisko3=Zubkova|meno3=Natalija Mychajlivna|url archívu=https://web.archive.org/web/20130927081235/http://www.irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/vern138/files/assets/basic-html/page475.html|dátum archivácie=2013-09-27}} * {{Citácia periodika|priezvisko=Kolańczuk|meno=Aleksander|titul=Profesor Jevhen Perfeckyj — syn Pidľaskoji Zemli|periodikum=Nad Buhom i Narvoju|dátum=1997|číslo=3, 4|strany=41|issn=1230-2759|url=http://nadbuhom.pl/art_1762.html|dátum prístupu=2025-06-30|jazyk=uk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161005125505/http://nadbuhom.pl/art_1762.html|dátum archivácie=2016-10-05}} * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Nevrlý|meno=Mikuláš|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2001-2025|isbn=966-02-2074-X|url=https://esu.com.ua/article-880154|zväzok=|jazyk=uk|vydanie=1}} * {{Citácia periodika|priezvisko=Perfecký|meno=Eugen|titul=Peremyšľskyj litopysnyj kodeks peršoji redakciji v skladi chroniky Jana Dlugoša|periodikum=Zapysky naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|dátum=1927|číslo=147|issn=2076-6882|url=https://chtyvo.org.ua/authors/Naukove_tovarystvo_imeni_Shevchenka/Zapysky_Tom_147|dátum prístupu=2025-06-21|jazyk=uk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | titul = Ako Slováci prijímali migrantov z Ukrajiny pred sto rokmi | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/619753-ako-slovaci-prijimali-migrantov-z-ukrajiny-pred-sto-rokmi/ | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum prístupu = 2025-06-21 | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - PERFECKÝ EUGEN JULIANOVIČ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-perfecky-eugen-julianovic/ | dátum vydania = 2016-01-24 | dátum prístupu = 2025-06-21 | vydavateľ = rusyn.sk | jazyk = cs}} == Zdroj == * {{Preklad|uk|Перфецький Євген Юліанович|41018344}} {{DEFAULTSORT:Perfecký, Eugen}} [[Kategória:Narodenia 11. apríla]] [[Kategória:Úmrtia 18. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1947]] [[Kategória:Ukrajinskí historici]] [[Kategória:Ukrajinskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Univerzita Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity]] [[Kategória:Ukrajinci na Slovensku]] 9gtxcwi49x15cppp3rezciga93lxm4p 8194746 8194744 2026-04-07T20:46:32Z Jelsova 117767 Eugen Perfecký sa narodil 10. apríla 1888 8194746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eugen Perfecký | Popis osoby = historik, slavista a profesor | Dátum narodenia = [[10. apríl]] [[1888]] | Miesto narodenia = [[Nosów]], [[Ruská ríša]], dnes [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = [[18. august]] [[1947]] | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československo]], dnes [[Slovensko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinká]] | Profesia = [[historik]] | Súrodenci = }} '''Eugen Perfecký'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Moravčík|meno=Štefan|titul=Stav filozofie a vedy v Rusku koncov XVIII. stoletia|periodikum=Slovenské pohľady|odkaz na periodikum=Slovenské pohľady (1881)|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=1929|ročník=45|číslo=4|strany=229-233|issn=1335-7786|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:1d099e46-6152-4919-995d-cd7ad5bb9cdd?page=uuid:f197026d-bcef-4724-ad98-ce32b5dc9be7|dátum prístupu=2025-06-21|odkaz na autora=Štefan Moravčík|priezvisko2=Škultéty|meno2=Jozef|odkaz na autora2=Jozef Škultéty|priezvisko3=Mudroň|meno3=Pavol}}</ref>, resp. '''Jevhen Julianovyč Perfeckyj''' (* [[10. apríl]] [[1888]], [[Nosów]], [[Ruská ríša]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[18. august]] [[1947]], [[Bardejov]], [[Česko-Slovensko|Československo]], dnes [[Slovensko]]) bol [[historik]], [[Slavistika|slavista]] a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]. Vydával publikácie pod pseudonymom Viktor Domontovyč. Patril medzi najvýznamnejších historikov zameriavajúcich sa na obdobie [[Stredovek|stredoveku]] v [[Prvá česko-slovenská republika|medzivojnovom Československu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Žurnalov | meno = A | titul = Iyučenije «Povesti vremennych let» v Čechoslovakii 1920-1930 gg. (The study of “the Russian primary chronicle” in the Czechoslovak republic in 1920-1930s) | url = http://vestnik-mgou.ru/Articles/Doc/6260 | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2025-06-21 | dátum archivácie = 2018-03-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180329140122/http://vestnik-mgou.ru/Articles/Doc/6260 | vydavateľ = Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova | jazyk = ru | miesto = Moskva}}</ref> == Životopis == Narodil sa v obci Nosów v dnešnom Poľsku. Absolvoval štúdium na gymnáziu v meste [[Siedlce]]. V roku [[1912]] po absolvovaní štúdia zostal na [[Petrohradská štátna univerzita|Petrohradskej univerzite]], kde bol študentom u známeho filozofa [[Aleksej Aleksandrovič Šachmatov|Alekseja Aleksandroviča Šachmatova]]. Mal brata [[Leonid Julianovyč Perfeckyj|Leonida]], jeho bratrancom bol [[Roman Romuaľdovyč Perfeckyj]]. Bol členom prvého Dočasného výboru Štátnej dumy. Po vzniku [[Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského|Národnej knižnice Ukrajiny]] v nej pracoval ako sekretár. Spolu s [[Veniamin Oleksandrovyč Kordt|Veniaminom Oleksandrovyčom Kordtom]] sa podieľal na vytvorení prvý stanov Národnej knižnice Ukrajiny. V jeseni 1918 sa usiloval o zachovanie monastierskych knižníc a o prenos zachovaného obsahu do Národnej knižnice Ukrajiny. V roku 1919 získal titul [[Docent|docenta]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]] za obhajobu [[Habilitácia|habilitačnej práce]] na tému z oblasti histórie východnej Európy. V roku 1921 vycestoval do [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]], aby uskutočnil výskum histórie Uhorskej Rusi. Druhýkrát získal titul docenta na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde do konca svojho života pôsobil na pozícii dekana [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|filozofickej fakulty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jevgenij Julianovič Perfeckij | url = https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-vseobecnych-dejin/historia-katedry/z-galerie-pracovnikov-katedry/jevgenij-julianovic-perfeckij/ | dátum prístupu = 2025-06-21 | vydavateľ = Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | miesto = Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | titul = Ako Slováci prijímali migrantov z Ukrajiny pred sto rokmi | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/619753-ako-slovaci-prijimali-migrantov-z-ukrajiny-pred-sto-rokmi/ | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum prístupu = 2025-06-21 | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}}</ref> Od roku 1926 patril medzi členov [[Učená spoločnosť Šafárikova|Učenej spoločnosti Šafárikovej]]. Väčšinu svojich prác publikoval v [[Slovenčina|slovenčine]] a v [[Čeština|češtine]]. Zomrel [[18. august]]a [[1947]] v [[Bardejov]]e. Je pochovaný v [[Bratislava|Bratislave]]. == Publikácie == Práce z oblasti histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]: * ''Relihijnyj ruch y 16 ta na počatku 17 stoliťťa v Uhorskij Rusi'' (po slovensky ''Náboženské hnutie v 16. a na začiatku 17. storočia v Uhorskej Rusi'', 1915). * ''Uhorska Rus v 12 stolitti'' (po slovensky ''Uhorská Rus v 12. storočí'', 1917). * ''Sociaľno-hospodarski vzajemovidnosyny Pidkarpatskoji Rusi v 13''{{--}}''14 stoliťťach'' (po slovensky ''Sociálno-hospodárske vzájomné vzťahy na Podkarpatskej Rusi v 13. a v 14. storočí'', 1924). == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Citácia knihy|priezvisko=Vyrskyj|meno=Dmytro Slanislavovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Perfeckyj Jevhen Julianovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=160|zväzok=8|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volodymyr Vernadskyj pro Uhorsku Rus | url = http://librar.org.ua/sections_load.php?s=history&id=192&start=19 | dátum prístupu = 2025-06-30 | dátum archivácie = 2013-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130927173030/http://librar.org.ua/sections_load.php?s=history&id=192&start=19 | vydavateľ = LibRar.Org.Ua | jazyk = uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onyščenko|meno=Oleksij Semenovyč|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2011|strany=475|zväzok=1|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/vern138/files/assets/basic-html/page475.html|jazyk=uk|poznámka=699 strán|priezvisko2=Ľubov Andrijivna Dubrovina|meno2=Ľubov Andrijivna|priezvisko3=Zubkova|meno3=Natalija Mychajlivna|url archívu=https://web.archive.org/web/20130927081235/http://www.irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/vern138/files/assets/basic-html/page475.html|dátum archivácie=2013-09-27}} * {{Citácia periodika|priezvisko=Kolańczuk|meno=Aleksander|titul=Profesor Jevhen Perfeckyj — syn Pidľaskoji Zemli|periodikum=Nad Buhom i Narvoju|dátum=1997|číslo=3, 4|strany=41|issn=1230-2759|url=http://nadbuhom.pl/art_1762.html|dátum prístupu=2025-06-30|jazyk=uk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161005125505/http://nadbuhom.pl/art_1762.html|dátum archivácie=2016-10-05}} * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Nevrlý|meno=Mikuláš|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2001-2025|isbn=966-02-2074-X|url=https://esu.com.ua/article-880154|zväzok=|jazyk=uk|vydanie=1}} * {{Citácia periodika|priezvisko=Perfecký|meno=Eugen|titul=Peremyšľskyj litopysnyj kodeks peršoji redakciji v skladi chroniky Jana Dlugoša|periodikum=Zapysky naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|dátum=1927|číslo=147|issn=2076-6882|url=https://chtyvo.org.ua/authors/Naukove_tovarystvo_imeni_Shevchenka/Zapysky_Tom_147|dátum prístupu=2025-06-21|jazyk=uk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | titul = Ako Slováci prijímali migrantov z Ukrajiny pred sto rokmi | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/619753-ako-slovaci-prijimali-migrantov-z-ukrajiny-pred-sto-rokmi/ | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum prístupu = 2025-06-21 | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - PERFECKÝ EUGEN JULIANOVIČ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-perfecky-eugen-julianovic/ | dátum vydania = 2016-01-24 | dátum prístupu = 2025-06-21 | vydavateľ = rusyn.sk | jazyk = cs}} == Zdroj == * {{Preklad|uk|Перфецький Євген Юліанович|41018344}} {{DEFAULTSORT:Perfecký, Eugen}} [[Kategória:Narodenia 11. apríla]] [[Kategória:Úmrtia 18. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1947]] [[Kategória:Ukrajinskí historici]] [[Kategória:Ukrajinskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Univerzita Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity]] [[Kategória:Ukrajinci na Slovensku]] njk6pujwx4pgkcqlyag55hbbq7f77q2 0 733871 8194918 8192716 2026-04-08T09:03:10Z Peter 51345 269569 /* Východná konferencia */ 8194918 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=NHL|sezóna=2025/2026|sezóna_pred=NHL 2024/2025|sezóna_po=NHL 2026/2027|začiatok=7. október 2025|koniec=Jún 2026|odohraté_zápasy=82|počet_mužstiev=32|prvý_výber_draftu=[[Matthew Schaefer]]|vybral_tím=[[New York Islanders]]}} '''NHL 2025/2026''' je nadchádzajúca ako 109. sezóna fungovania (107. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začne [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzve v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto bude posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutoční vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začne v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026. == Ligové podnikanie == === Dohoda o kolektívnom vyjednávaní === Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Vstupný draft === [[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref> === Utah rebranding === Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Zmeny v trénerskom tíme == {| class="wikitable" |+Zmeny v trénerskom tíme ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Tréner 2024/2025 !Tréner 2025/2026 !Poznámky |- |[[Anaheim Ducks]] |[[Greg Cronin]] |[[Joel Quenneville]] |19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Boston Bruins]] |[[Jim Montgomery]] [[Joe Sacco]]* |[[Marco Sturm]] |Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Chicago Blackhawks]] |[[Luke Richardson]] [[Anders Sorensen]]* |[[Jeff Blashill]] |Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Dallas Stars]] |[[Peter DeBoer]] |[[Glen Gulutzan]] |DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Rangers]] |[[Peter Laviolette]] |[[Mike Sullivan]] |Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Philadelphia Flyers]] |[[John Tortorella]] [[Brad Shaw]]* |[[Rick Tocchet]] |Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Pittsburgh Penguins]] |[[Mike Sullivan]] |[[Dan Muse]] |Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Dan Bylsma]] |[[Lane Lambert]] |Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Vancouver Canucks]] |[[Rick Tocchet]] |[[Adam Foote]] |29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny vo vedení == {| class="wikitable" |+Zmeny vo vedení ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Generálny manažér 2024/2025 !Generálny manažér 2025/2026 !Poznámky |- |[[Los Angeles Kings]] |[[Rob Blake]] |[[Ken Holland]] |5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Islanders]] |[[Lou Lamoriello]] |[[Mathieu Darche]] |22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Ron Francis]] |[[Jason Botterill]] |22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny v aréne == * Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať. == Pravidelná sezóna == Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Medzinárodné zápasy === [[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zápasy pod holým nebom === Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride: * [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier === [[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref> == Poradie == === Východná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+[[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''x –''' [[Tampa Bay Lightning]] |78 |48 |24 |6 |281 |221 | +60 |'''102''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Buffalo Sabres]] |78 |47 |23 |8 |270 |233 | +37 |'''102''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Montreal Canadiens]] |78 |46 |22 |10 |273 |245 | -28 |'''102''' |- |4. | align="left" |[[Boston Bruins]] |78 |43 |26 |10 |264 |246 | +18 |'''96''' |- |5. | align="left" |[[Ottawa Senators]] |78 |41 |27 |10 |264 |240 | +24 |'''92''' |- |6. | align="left" |[[Detroit Red Wings]] |78 |40 |29 |9 |228 |238 | -10 |'''89''' |- |7. | align="left" |'''e –''' [[Toronto Maple Leafs]] |77 |32 |31 |14 |242 |275 | -33 |'''78''' |- |8. | align="left" |'''e –''' [[Florida Panthers]] |78 |37 |37 |4 |233 |266 | -33 |'''78''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 3. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League</small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+[[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Carolina Hurricanes]] |78 |50 |22 |6 |281 |233 | +48 |'''106''' |- |2. | align="left" |[[Pittsburgh Penguins]] |78 |40 |22 |16 |280 |250 | +30 |'''96''' |- |3. | align="left" |[[Philadelphia Flyers]] |78 |40 |26 |12 |233 |232 | +1 |'''92''' |- |4. | align="left" |[[Columbus Blue Jackets]] |78 |39 |27 |12 |245 |241 | +4 |'''90''' |- |5. | align="left" |[[New York Islanders]] |78 |42 |31 |5 |226 |229 | -3 |'''89''' |- |6. | align="left" |[[Washington Capitals]] |78 |39 |30 |9 |248 |240 | +8 |'''87''' |- |7. | align="left" |'''e –''' [[New Jersey Devils]] |78 |40 |35 |3 |219 |239 | -20 |'''83''' |- |8. | align="left" |'''e –''' [[New York Rangers]] |78 |33 |36 |9 |229 |238 | -9 |'''75''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 3. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League</small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off</small> === Západná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+[[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''z –''' [[Colorado Avalanche]] |77 |51 |16 |10 |290 |197 | +93 |'''112''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Dallas Stars]] |78 |46 |20 |12 |262 |214 | +48 |'''104''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Minnesota Wild]] |78 |45 |21 |12 |261 |225 | +36 |'''102''' |- |4. | align="left" |[[Utah Mammoth]] |77 |41 |30 |6 |254 |223 | +31 |'''88''' |- |5. | align="left" |[[Nashville Predators]] |78 |37 |31 |10 |238 |256 | -18 |'''84''' |- |6. | align="left" |[[Winnipeg Jets]] |77 |34 |31 |12 |221 |234 | -13 |'''80''' |- |7. | align="left" |[[St. Louis Blues]] |77 |33 |32 |12 |206 |241 | -35 |'''78''' |- |8. | align="left" |'''e –''' [[Chicago Blackhawks]] |78 |28 |36 |14 |202 |256 | -54 |'''70''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 3. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League</small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''z –'''</small> <small>Isté prvenstvo v konferencii</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+[[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |[[Edmonton Oilers]] |78 |39 |29 |10 |270 |263 | +7 |'''88''' |- |2. | align="left" |[[Vegas Golden Knights]] |78 |36 |26 |16 |249 |241 | +8 |'''88''' |- |3. | align="left" |[[Anaheim Ducks]] |78 |41 |32 |5 |257 |276 | -19 |'''87''' |- |4. | align="left" |[[Los Angeles Kings]] |77 |32 |26 |19 |211 |236 | -25 |'''83''' |- |5. | align="left" |[[San Jose Sharks]] |76 |37 |32 |7 |234 |269 | -35 |'''81''' |- |6. | align="left" |[[Seattle Kraken]] |77 |32 |34 |11 |214 |248 | -34 |'''75''' |- |7. | align="left" |'''e –''' [[Calgary Flames]] |77 |32 |36 |9 |202 |247 | -45 |'''73''' |- |8. | align="left" |'''e –''' [[Vancouver Canucks]] |77 |22 |47 |8 |202 |297 | -95 |'''52''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 3. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League</small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off</small> == Play-off == === Pavúk === V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=|RD1-team1=|RD1-team4=|RD1-team3=|RD1-team6=|RD1-team5=|RD1-team8=|RD1-team7=|RD1-team10=|RD1-team9=|RD1-team12=|RD1-team11=|RD1-team14=|RD1-team13=|RD1-team16=|RD1-team15=|RD1-info5='''Západná konferencia'''|RD1-info1='''Východná konferencia'''|RD1-seed1=|RD1-seed2=|RD1-seed3=|RD1-seed4=|RD1-seed5=|RD1-seed6=|RD1-seed7=|RD1-seed8=|RD1-seed9=|RD1-seed10=|RD1-seed11=|RD1-seed12=|RD1-seed13=|RD1-seed14=|RD1-seed15=|RD1-seed16=|RD1-score1=|RD1-score2=|RD1-score3=|RD1-score4=|RD1-score5=|RD1-score6=|RD1-score7=|RD1-score8=|RD1-score9=|RD1-score10=|RD1-score12=|RD1-score13=|RD1-score14=|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score5=|RD2-score6=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=|RD2-team2=|RD2-team1=|RD2-team4=|RD2-team3=|RD2-team6=|RD2-team5=|RD2-team7=|RD3-team2=|RD3-team1=|RD3-team4=|RD3-team3=|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=|RD2-seed4=|RD2-seed3=|RD2-seed2=|RD2-seed8=|RD2-seed7=|RD2-seed1=|RD2-seed6=|RD2-seed5=|RD3-seed4=|RD3-seed2=|RD3-seed1=|RD3-seed3=|RD4-seed1=|RD4-seed2=}} == Uniformy == === Veľkoobchodné zmeny v tíme === * [[Boston Bruins]] predstavil nové logo a natrvalo prijal prepracované logo s písmenom "B", ktoré predtým používal v sezóne 2023-24 a v zápase pri príležitosti stého výročia založenia klubu v roku 2024. Tím predstavil aj nové dresy, ktoré pripomínajú dresy, ktoré Bruins nosili v 80. a 90. rokoch 20. storočia, ako aj v predchádzajúcej sezóne v zápase pri príležitosti storočnice.<ref>{{Citácia periodika|titul=Boston Bruins tweak logo, hint at jersey change for 2025-26 NHL season|url=https://www.usatoday.com/story/sports/nhl/bruins/2025/06/23/boston-bruins-new-logo-jersey-tease/84317910007/|periodikum=USA TODAY|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}</ref> * [[Chicago Blackhawks]] predstavilo dresy z edície Centennial, ktoré dočasne nahradia ich bežné červené domáce dresy počas celej sezóny. Tento dres sa z väčšej časti podobá ich súčasným domácim dresom, ale pribudol k nemu šnurovací golier a zlaté lemovanie okolo erbu a zadných čísel, ako aj nášivka 100. výročia na pravom ramene.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RELEASE: Blackhawks Centennial Home Jerseys Unveiled to Celebrate 100 Years {{!}} Chicago Blackhawks | url = https://www.nhl.com/blackhawks/news/release-blackhawks-centennial-home-jerseys-unveiled-to-celebrate-100-years | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[St. Louis Blues]] predstavili nové logo a farby založené na "dedičnej" modrej nôte, ktorá sa používala v zápasoch NHL Winter Classic v rokoch 2017 a 2022. Domáce dresy sa podobajú tým, ktoré sa nosili v zápase v roku 2017 a využívali sa ako náhradné dresy v rokoch 2018 až 2025, zatiaľ čo cestné dresy sa podobajú tým, ktoré sa nosili v zápase v roku 2022. Predchádzajúce modré domáce dresy s námorníckym akcentom boli zachované ako náhradné dresy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blues unveil new primary uniforms inspired by Winter Classic jerseys {{!}} St. Louis Blues | url = https://www.nhl.com/blues/news/blues-unveil-new-primary-uniforms-and-logo | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-24 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Utah Mammoth]] bude debutovať prvou sadou dresov od rebrandingu z Utah Hockey Club. Na domácich dresoch bol nahradený nápis Utah primárnym logom Mammoth a nášivkami s obrysmi štátu Utah na ramenách, zatiaľ čo na cestných dresoch zostal nápis v prepracovanom fonte a na ramenách je logo Mammoth.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Míľniky == === Dosiahnuté významné míľniky === * 28. júna 2025 si Ottawa Senators vybrala [[Bruno Idzan|Bruna Idzana]] ako 181. v poradí v šiestom kole [[NHL Entry Draft 2025|vstupného draftu NHL 2025]], čím sa stal prvým [[Chorváti|Chorvátom]] vybraným v drafte NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = League Tallies 53 NHL Draft Picks in Los Angeles | url = https://ushl.com/news/2025/6/28/nhl_draft_2025_recap.aspx | vydavateľ = ushl.com | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] akctr8bxfmxev39z6m86uzmdmjqkqot 0 735857 8194614 8168608 2026-04-07T15:34:43Z Štrajec Chleba 269819 úprava niektorých detailov (prvá zostava kapely) 8194614 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{významnosť}} '''Chudáci''' sú slovenská [[hudobná skupina]], ktorej počiatky siahajú do roku 2010. Pôvodný názov zoskupenia bol ''[[Púvodní Chléf]]'', kapela sa ho rozhodla zmeniť v roku 2017, kedy do zostavy nastúpili noví členovia. Kapela sa hudobne radí k [[Pank|punkovej scéne]], ale v repertoári počuť vplyvy viacerých [[Hudobný žáner|žánrov]], preto pri svojom mene s obľubou uvádza žáner ''[[chudácky punk]]''. == História == História kapely '''Chudáci''' siaha do roku 2010, kedy počas návštevy skanzenu kdesi na [[Morava (región)|Morave]], v rámci prednášky zaznelo slovné spojenie puvodní chléf. Táto atraktívna kombinácia slov okamžite podnietila vznik kapely, ktorá v tom čase nemala takmer žiadne texty, hudbu ani členov. Toto sa v nasledujúcom roku rýchlo zmenilo. Vzniklo niekoľko svojráznych piesní a prvé pokusy o ich zhudobnenie. V lete roku 2012 vystúpila kapela ''Púvodní Chléf'' na legendárnom '''Festivale z lásky''' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktorý niekoľko rokov dával priestor mnohým neznámym kapelám a projektom, bez ohľadu na to, či boli dobré, alebo zlé. Svetová premiéra sa vydarila. Nakoľko súbor v tom čase hral len štyri piesne s celkovou dĺžkou vystúpenia desať minút, publikum počas koncertu nestihlo ani objektívne zhodnotiť umeleckú úroveň kapely. Takýto koncertný formát sa osvedčil a ''Púvodní Chléf'' sa stal základnou súčasťou nasledujúcich vydaní Festivalu z lásky. V roku 2014 si kapela zahrala v Žiline. Išlo o prvý koncert mimo domáceho banskobystrického ''[[Klub 77|Klubu 77]].'' ''Púvodní Chléf'' v tom čase pôsobil v štvorčlennej zostave: Momko – bicie nástroje, Pišta – basová gitara, Buko – elektrická gitara, Kax – spev. Kreatívne duo Buko (hudba), Kax (texty), zvládlo dať dohromady štyri hity s pracovnými názvami: ''Hovná'', ''Dôchodca'', ''Pedofília'' a ''Problém''. V príprave bol aj [[šláger]] ''Ukáž mi svoje prsia'', ale keďže sa členovia súboru stretávali len v [[Pohostinské zariadenie|pohostinstvách]], prípadne na zvukovej skúške pred koncertom, tvorba nových piesní sa odložila na neurčito. Napokon sa na neurčito odložilo aj koncertovanie a ''Púvodní Chléf'' pomaly upadal do zabudnutia. === 2017: Nová zostava a zmena názvu === V lete 2017, cestou na festival [[Vrbovské vetry|Vrbovské Vetry]], sa v jednom aute stretla štvorica kamarátov, viac-menej ovládajúcich nejaký hudobný nástroj, a pri debate o založení kapely, ''Púvodní Chléf'' opäť ožil. Počas leta začala kapela cvičiť a skúšať koncertný program. Kapela v zostave: Dano – gitara, Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Kax – basová gitara a spev, prešla nielen výrazným znížením vekového priemeru, ale získala aj nové nadšenie a chuť tvoriť ďalšie hity. Letné pracovné nasadenie muselo byť intenzívne, keďže už v septembri čakali kapelu rovno dva koncerty. Nová zostava mala premiéru 16. septembra na ''Festivale z lásky''. Z pôvodného repertoáru vypadla pieseň ''Pedofília'', ale protestsong ''Prasačiny, svinstvá'' bol adekvátnou náhradou. Setlist bol doplnený niekoľkými covermi od [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodnej Európy]], [[The Sisters of Mercy]], či domácej avantgardnej pseudo-kapely [[Stokuriev]]. Druhý septembrový koncert priniesol možnosť zahrať si nie len pre kamarátov a ich kamarátov, ale ukázať sa pred plným klubom ako support pre vtedy legendárnu [[Zóna A|Zónu A]]. Klub bol vypredaný, priebeh podujatia bol pokojný, nikto sa nebil, nikto nehajloval. Ale keďže situácia okolo Zóny A začala v tom čase naberať divný smer, jednoduchým riešením, ako si zachovať dištanc od tohto koncertu, bolo zmeniť názov. ''Púvodní Chléf'' zatvoril pomyselné vráta a na scénu prišli [[Chudáci]]. === 2019: Návrat pôvodného člena === Nový, ľahko zapamätateľný názov otvoril kapele možnosti zahrať si častejšie. Zo zoznamu odohraných skladieb postupne ubúdali [[Cover verzia|cover verzie]] a nahradila ich autorská tvorba. V priebehu jesene 2018 vznikli skladby ''Nad vecou'' a ''Ukáž mi svoje prsia'', v ďalšom roku ''Sloboda'', ''Ticho'', ''Divná párty'' a svojrázna punková skladba ''Vo dne v noci''. V septembri 2019 opúšťa kapelu gitarista Dano a odchádza študovať do [[Praha|Prahy]]. Koncom roka sa ako koncertný hosť v dvoch piesňach, nechal pozvať zakladajúci člen Buko. Kapela tak vstúpila do novej éry a začala hrať chudácky punk s klávesmi. Príchod pandémie spôsobil vznik mnohých audio-vizuálnych záznamov a koncetných výstúpení bez divákov. V oklieštenej zostave: Lukec – bicie nástroje, Buko – klávesy, Kax – basová gitara a spev, odohrali '''Chudáci''' [[online]] ''Festival z lásky''. Gitarista Samko zostal z dôvodu pandémie v Prahe. V roku 2019 sa zátupcovia kapely objavili na odovzdávaní výročných cien [[Zruženie autorov a interpretov|Združenia autorov a interpretov]] v Bratislavskom klube [[Majestic Music Club|MMC]]. Chudáci boli nominovaní v kategórii Objav roka. Ocenenie v danej kategórii za rok 2018 napokon získala kapela [[The Youniverse]]. === 2021: Nahrávanie debutového albumu === Koncom roka 2020 nenaplnená túžba po kreativite a živých koncertoch vyústila do nahrávania albumu. V podzemných priestoroch [[Klub 77|Klubu 77]], začali [[Chudáci]] upratovať piesne a postupne nahrávať klávesy a basovú gitaru. Gitarista Samko zostal v Prahe a nahrával gitary. V nasledujúcom roku sa nahrali bicie nástroje v legendárnom banskobystrickom [[Štúdio Diera|Štúdiu Diera]] a následne sa celý materiál postupne dával dohromady. V roku 2021 sa do zostavy kapely pridáva basgitarista ''Dzurko''. Kax na koncertoch ochotne vymenil basovú gitaru za fľašu [[Prosecco|prosecca]] a kapela odrazu dostala plný, hutný zvuk. Na debutový album nahral práve ''Dzurko'' takmer všetky basové party, kamarát Hlaviel doprovodnú gitaru, pridali sa vokalistky (Zuzka, Adinka, Dorota Ideas) a materiál bol hotový a pripravený na vydanie. Prešli tri roky a album bol von! [[Debut]] s výstižným a logickým názvom ''[[Chudácky punk]]'' vyšiel 23. augusta 2024 v digitálnej podobe. Celkovo obsahuje 11 skladieb, ktoré sú prierezom autorskej tvorby kapely v priebehu štrnástich rokov. Jedinou cover verziou na albume je skladba ''Nadpriemerný človek'', ktorej autorom je domáca legenda [[Rasťo Škrinár]]. Medzitým z kapely odišiel Dzurko a zostava sa ustálila na klasickej štvorici: Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Buko – basová gitara a kláves, Kax – spev, v ktorej pôsobí aj v súčasnosti. === 2025: Nové skladby a (ne)oslava výročia === [[Súbor:New songs recording.png|náhľad|Príprava nových skladieb, Klub 77, december 2024]] Začiatkom roka 2025 sa '''Chudáci''' odhodlali vytriediť rokmi nahromadené hudobné nápady, čím započal proces nahrávania druhého albumu. V januári boli nahraté bicie a perkusie ku šiestim skladbám v svojráznom štúdiu [[Nihil Centrum]]. Postupne sa pridávajú ostatné nástroje a spevy. Digitálne vydanie druhého albumu so zatiaľ neznámym názvom je naplánované na koniec roka. Aktuálne sa každý z členov kapely pravidelne zdržiava v inom štáte, preto je náročné sa nielen stretnúť, ale dokonca hrať koncert v rovnakej zostave. Začiatkom roka počas špeciálnej akustickej session nahradila Samka na gitare speváčka a skladateľka [[Sima na Zemi]] a namiesto bicích nástrojov sa použili klávesy, ktoré ovládala ''Ela'' z kapely [[Škridle (kapela)|Škridle]]. V júli 2025 odohrali Chudáci koncert pri príležitosti 15. výročia vzniku kapely. Oslavy sa však zúčastnili len dvaja členovia základnej zostavy. Buka na basovej gitare a Samka na sólovej gitare na koncerte nahradili spriatelení muzikanti. == Zostava skupiny == * Lukec - bicie nástroje, vokály (2017 - ) * Buko - elektrická gitara (2012 - 2014), basová gitara, klávesové nástroje, vokály (2020 - ) * Samko - elektrická gitara, vokály (2017 - ) * Kax - spev (2010 - ), basová gitara (2017 - 2021) ===== Púvodní Chléf (2012 - 2014): ===== * Kax - spev * Buko - elektrická gitara * Pišta - basová gitara * Momko - bicie nástroje ===== Chudáci (2017 - 2019): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Dano - elektrická gitara ===== Chudáci (2019 - 2021): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje, elektrická gitara ===== Chudáci (2021 - 2023): ===== * Kax - spev * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje * Dzurko - basová gitara ===== Spolupráca počas koncertov: ===== * Vladko - basová gitara (2018, 2025) * Andie - bicie nástroje (2024, 2026), elektrická gitara (2025) * Marek - bicie nástroje (2022) * Matej - bicie nástroje (2022) * Milan - klávesové nástroje, spev (2017, 2023, 2024) * Ela - klávesové nástroje (2025) * Sima na Zemi - elektrická gitara, vokály (2025) * Filip - bicie nástroje (2017) * Tereza - spev, vokály (2019) == Diskografia == * 2024 - [[Chudácky punk]] == Referencie == * https://www.databazapunku.sk/kapela/chudaci/ * https://www.youtube.com/channel/UCfjJj6xgb-Vyi3OxIH-yIYg * https://www.setlist.fm/setlists/chudaci-53ca7b2d.html * https://musicbrainz.org/artist/e8855ce0-9b81-4bec-8e90-a003d2190fa3 * https://bbonline.sk/podujatia/punk-v-zahrade-znouzectnost-hasiaci-pristroj-chudaci-fajront/ * https://www.facebook.com/groups/368744212386872/posts/633211222606835/ * http://www.zonaa.sk/koncerty.html * https://bbonline.sk/v-decembri-nas-zahreje-zimny-festival-z-lasky/ gw42vsromp7oy7wpozhktdcuc1447u5 8194615 8194614 2026-04-07T15:36:26Z Štrajec Chleba 269819 Revízia [[Special:Diff/8168608|8168608]] používateľa [[Special:Contributions/CommonsDelinker|CommonsDelinker]] ([[User talk:CommonsDelinker|diskusia]]) bola vrátená 8194615 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{významnosť}} [[Súbor:Chudáci, Punk v Záhrade, 2024.png|náhľad|Chudáci - aktuálna zostava: Lukec, Buko, Kax, Samko]] '''Chudáci''' sú slovenská [[hudobná skupina]], ktorej počiatky siahajú do roku 2010. Pôvodný názov zoskupenia bol ''[[Púvodní Chléf]]'', kapela sa ho rozhodla zmeniť v roku 2017, kedy do zostavy nastúpili noví členovia. Kapela sa hudobne radí k [[Pank|punkovej scéne]], ale v repertoári počuť vplyvy viacerých [[Hudobný žáner|žánrov]], preto pri svojom mene s obľubou uvádza žáner ''[[chudácky punk]]''. == História == História kapely '''Chudáci''' siaha do roku 2010, kedy počas návštevy skanzenu kdesi na [[Morava (región)|Morave]], v rámci prednášky zaznelo slovné spojenie puvodní chléf. Táto atraktívna kombinácia slov okamžite podnietila vznik kapely, ktorá v tom čase nemala takmer žiadne texty, hudbu ani členov. Toto sa v nasledujúcom roku rýchlo zmenilo. Vzniklo niekoľko svojráznych piesní a prvé pokusy o ich zhudobnenie. V lete roku 2012 vystúpila kapela ''Púvodní Chléf'' na legendárnom '''Festivale z lásky''' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktorý niekoľko rokov dával priestor mnohým neznámym kapelám a projektom, bez ohľadu na to, či boli dobré, alebo zlé. Svetová premiéra sa vydarila. Nakoľko súbor v tom čase hral len štyri piesne s celkovou dĺžkou vystúpenia desať minút, publikum počas koncertu nestihlo ani objektívne zhodnotiť umeleckú úroveň kapely. Takýto koncertný formát sa osvedčil a ''Púvodní Chléf'' sa stal základnou súčasťou nasledujúcich vydaní Festivalu z lásky. V roku 2014 si kapela zahrala v Žiline. Išlo o prvý koncert mimo domáceho banskobystrického ''[[Klub 77|Klubu 77]].'' ''Púvodní Chléf'' v tom čase pôsobil v štvorčlennej zostave: Momko – bicie nástroje, Pišta – basová gitara, Buko – elektrická gitara, Kax – spev. Kreatívne duo Buko (hudba), Kax (texty), zvládlo dať dohromady štyri hity s pracovnými názvami: ''Hovná'', ''Dôchodca'', ''Pedofília'' a ''Problém''. V príprave bol aj [[šláger]] ''Ukáž mi svoje prsia'', ale keďže sa členovia súboru stretávali len v [[Pohostinské zariadenie|pohostinstvách]], prípadne na zvukovej skúške pred koncertom, tvorba nových piesní sa odložila na neurčito. Napokon sa na neurčito odložilo aj koncertovanie a ''Púvodní Chléf'' pomaly upadal do zabudnutia. === 2017: Nová zostava a zmena názvu === V lete 2017, cestou na festival [[Vrbovské vetry|Vrbovské Vetry]], sa v jednom aute stretla štvorica kamarátov, viac-menej ovládajúcich nejaký hudobný nástroj, a pri debate o založení kapely, ''Púvodní Chléf'' opäť ožil. Počas leta začala kapela cvičiť a skúšať koncertný program. Kapela v zostave: Dano – gitara, Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Kax – basová gitara a spev, prešla nielen výrazným znížením vekového priemeru, ale získala aj nové nadšenie a chuť tvoriť ďalšie hity. Letné pracovné nasadenie muselo byť intenzívne, keďže už v septembri čakali kapelu rovno dva koncerty. Nová zostava mala premiéru 16. septembra na ''Festivale z lásky''. Z pôvodného repertoáru vypadla pieseň ''Pedofília'', ale protestsong ''Prasačiny, svinstvá'' bol adekvátnou náhradou. Setlist bol doplnený niekoľkými covermi od [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodnej Európy]], [[The Sisters of Mercy]], či domácej avantgardnej pseudo-kapely [[Stokuriev]]. Druhý septembrový koncert priniesol možnosť zahrať si nie len pre kamarátov a ich kamarátov, ale ukázať sa pred plným klubom ako support pre vtedy legendárnu [[Zóna A|Zónu A]]. Klub bol vypredaný, priebeh podujatia bol pokojný, nikto sa nebil, nikto nehajloval. Ale keďže situácia okolo Zóny A začala v tom čase naberať divný smer, jednoduchým riešením, ako si zachovať dištanc od tohto koncertu, bolo zmeniť názov. ''Púvodní Chléf'' zatvoril pomyselné vráta a na scénu prišli [[Chudáci]]. === 2019: Návrat pôvodného člena === Nový, ľahko zapamätateľný názov otvoril kapele možnosti zahrať si častejšie. Zo zoznamu odohraných skladieb postupne ubúdali [[Cover verzia|cover verzie]] a nahradila ich autorská tvorba. V priebehu jesene 2018 vznikli skladby ''Nad vecou'' a ''Ukáž mi svoje prsia'', v ďalšom roku ''Sloboda'', ''Ticho'', ''Divná párty'' a svojrázna punková skladba ''Vo dne v noci''. V septembri 2019 opúšťa kapelu gitarista Dano a odchádza študovať do [[Praha|Prahy]]. Koncom roka sa ako koncertný hosť v dvoch piesňach, nechal pozvať zakladajúci člen Buko. Kapela tak vstúpila do novej éry a začala hrať chudácky punk s klávesmi. Príchod pandémie spôsobil vznik mnohých audio-vizuálnych záznamov a koncetných výstúpení bez divákov. V oklieštenej zostave: Lukec – bicie nástroje, Buko – klávesy, Kax – basová gitara a spev, odohrali '''Chudáci''' [[online]] ''Festival z lásky''. Gitarista Samko zostal z dôvodu pandémie v Prahe. V roku 2019 sa zátupcovia kapely objavili na odovzdávaní výročných cien [[Zruženie autorov a interpretov|Združenia autorov a interpretov]] v Bratislavskom klube [[Majestic Music Club|MMC]]. Chudáci boli nominovaní v kategórii Objav roka. Ocenenie v danej kategórii za rok 2018 napokon získala kapela [[The Youniverse]]. === 2021: Nahrávanie debutového albumu === Koncom roka 2020 nenaplnená túžba po kreativite a živých koncertoch vyústila do nahrávania albumu. V podzemných priestoroch [[Klub 77|Klubu 77]], začali [[Chudáci]] upratovať piesne a postupne nahrávať klávesy a basovú gitaru. Gitarista Samko zostal v Prahe a nahrával gitary. V nasledujúcom roku sa nahrali bicie nástroje v legendárnom banskobystrickom [[Štúdio Diera|Štúdiu Diera]] a následne sa celý materiál postupne dával dohromady. V roku 2021 sa do zostavy kapely pridáva basgitarista ''Dzurko''. Kax na koncertoch ochotne vymenil basovú gitaru za fľašu [[Prosecco|prosecca]] a kapela odrazu dostala plný, hutný zvuk. Na debutový album nahral práve ''Dzurko'' takmer všetky basové party, kamarát Hlaviel doprovodnú gitaru, pridali sa vokalistky (Zuzka, Adinka, Dorota Ideas) a materiál bol hotový a pripravený na vydanie. Prešli tri roky a album bol von! [[Debut]] s výstižným a logickým názvom ''[[Chudácky punk]]'' vyšiel 23. augusta 2024 v digitálnej podobe. Celkovo obsahuje 11 skladieb, ktoré sú prierezom autorskej tvorby kapely v priebehu štrnástich rokov. Jedinou cover verziou na albume je skladba ''Nadpriemerný človek'', ktorej autorom je domáca legenda [[Rasťo Škrinár]]. Medzitým z kapely odišiel Dzurko a zostava sa ustálila na klasickej štvorici: Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Buko – basová gitara a kláves, Kax – spev, v ktorej pôsobí aj v súčasnosti. === 2025: Nové skladby a (ne)oslava výročia === [[Súbor:New songs recording.png|náhľad|Príprava nových skladieb, Klub 77, december 2024]] Začiatkom roka 2025 sa '''Chudáci''' odhodlali vytriediť rokmi nahromadené hudobné nápady, čím započal proces nahrávania druhého albumu. V januári boli nahraté bicie a perkusie ku šiestim skladbám v svojráznom štúdiu [[Nihil Centrum]]. Postupne sa pridávajú ostatné nástroje a spevy. Digitálne vydanie druhého albumu so zatiaľ neznámym názvom je naplánované na koniec roka. Aktuálne sa každý z členov kapely pravidelne zdržiava v inom štáte, preto je náročné sa nielen stretnúť, ale dokonca hrať koncert v rovnakej zostave. Začiatkom roka počas špeciálnej akustickej session nahradila Samka na gitare speváčka a skladateľka [[Sima na Zemi]] a namiesto bicích nástrojov sa použili klávesy, ktoré ovládala ''Ela'' z kapely [[Škridle (kapela)|Škridle]]. V júli 2025 odohrali Chudáci koncert pri príležitosti 15. výročia vzniku kapely. Oslavy sa však zúčastnili len dvaja členovia základnej zostavy. Buka na basovej gitare a Samka na sólovej gitare na koncerte nahradili spriatelení muzikanti. == Zostava skupiny == * Lukec - bicie nástroje, vokály (2017 - ) * Buko - elektrická gitara (2012 - 2014), basová gitara, klávesové nástroje, vokály (2020 - ) * Samko - elektrická gitara, vokály (2017 - ) * Kax - spev (2010 - ), basová gitara (2017 - 2021) ===== Púvodní Chléf (2012 - 2014): ===== * Kax - spev * Buko - elektrická gitara * Pišta - basová gitara * Momko - bicie nástroje ===== Chudáci (2017 - 2019): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Dano - elektrická gitara ===== Chudáci (2019 - 2021): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje, elektrická gitara ===== Chudáci (2021 - 2023): ===== * Kax - spev * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje * Dzurko - basová gitara ===== Spolupráca počas koncertov: ===== * Vladko - basová gitara (2018, 2025) * Andie - bicie nástroje (2024, 2026), elektrická gitara (2025) * Marek - bicie nástroje (2022) * Matej - bicie nástroje (2022) * Milan - klávesové nástroje, spev (2017, 2023, 2024) * Ela - klávesové nástroje (2025) * Sima na Zemi - elektrická gitara, vokály (2025) * Filip - bicie nástroje (2017) * Tereza - spev, vokály (2019) == Diskografia == * 2024 - [[Chudácky punk]] == Referencie == * https://www.databazapunku.sk/kapela/chudaci/ * https://www.youtube.com/channel/UCfjJj6xgb-Vyi3OxIH-yIYg * https://www.setlist.fm/setlists/chudaci-53ca7b2d.html * https://musicbrainz.org/artist/e8855ce0-9b81-4bec-8e90-a003d2190fa3 * https://bbonline.sk/podujatia/punk-v-zahrade-znouzectnost-hasiaci-pristroj-chudaci-fajront/ * https://www.facebook.com/groups/368744212386872/posts/633211222606835/ * http://www.zonaa.sk/koncerty.html * https://bbonline.sk/v-decembri-nas-zahreje-zimny-festival-z-lasky/ hlbpr5q14udlvtj5142x577umuh59ip 8194616 8194615 2026-04-07T15:37:29Z Pe3kZA 39673 obr. 8194616 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{významnosť}} '''Chudáci''' sú slovenská [[hudobná skupina]], ktorej počiatky siahajú do roku 2010. Pôvodný názov zoskupenia bol ''[[Púvodní Chléf]]'', kapela sa ho rozhodla zmeniť v roku 2017, kedy do zostavy nastúpili noví členovia. Kapela sa hudobne radí k [[Pank|punkovej scéne]], ale v repertoári počuť vplyvy viacerých [[Hudobný žáner|žánrov]], preto pri svojom mene s obľubou uvádza žáner ''[[chudácky punk]]''. == História == História kapely '''Chudáci''' siaha do roku 2010, kedy počas návštevy skanzenu kdesi na [[Morava (región)|Morave]], v rámci prednášky zaznelo slovné spojenie puvodní chléf. Táto atraktívna kombinácia slov okamžite podnietila vznik kapely, ktorá v tom čase nemala takmer žiadne texty, hudbu ani členov. Toto sa v nasledujúcom roku rýchlo zmenilo. Vzniklo niekoľko svojráznych piesní a prvé pokusy o ich zhudobnenie. V lete roku 2012 vystúpila kapela ''Púvodní Chléf'' na legendárnom '''Festivale z lásky''' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktorý niekoľko rokov dával priestor mnohým neznámym kapelám a projektom, bez ohľadu na to, či boli dobré, alebo zlé. Svetová premiéra sa vydarila. Nakoľko súbor v tom čase hral len štyri piesne s celkovou dĺžkou vystúpenia desať minút, publikum počas koncertu nestihlo ani objektívne zhodnotiť umeleckú úroveň kapely. Takýto koncertný formát sa osvedčil a ''Púvodní Chléf'' sa stal základnou súčasťou nasledujúcich vydaní Festivalu z lásky. V roku 2014 si kapela zahrala v Žiline. Išlo o prvý koncert mimo domáceho banskobystrického ''[[Klub 77|Klubu 77]].'' ''Púvodní Chléf'' v tom čase pôsobil v štvorčlennej zostave: Momko – bicie nástroje, Pišta – basová gitara, Buko – elektrická gitara, Kax – spev. Kreatívne duo Buko (hudba), Kax (texty), zvládlo dať dohromady štyri hity s pracovnými názvami: ''Hovná'', ''Dôchodca'', ''Pedofília'' a ''Problém''. V príprave bol aj [[šláger]] ''Ukáž mi svoje prsia'', ale keďže sa členovia súboru stretávali len v [[Pohostinské zariadenie|pohostinstvách]], prípadne na zvukovej skúške pred koncertom, tvorba nových piesní sa odložila na neurčito. Napokon sa na neurčito odložilo aj koncertovanie a ''Púvodní Chléf'' pomaly upadal do zabudnutia. === 2017: Nová zostava a zmena názvu === V lete 2017, cestou na festival [[Vrbovské vetry|Vrbovské Vetry]], sa v jednom aute stretla štvorica kamarátov, viac-menej ovládajúcich nejaký hudobný nástroj, a pri debate o založení kapely, ''Púvodní Chléf'' opäť ožil. Počas leta začala kapela cvičiť a skúšať koncertný program. Kapela v zostave: Dano – gitara, Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Kax – basová gitara a spev, prešla nielen výrazným znížením vekového priemeru, ale získala aj nové nadšenie a chuť tvoriť ďalšie hity. Letné pracovné nasadenie muselo byť intenzívne, keďže už v septembri čakali kapelu rovno dva koncerty. Nová zostava mala premiéru 16. septembra na ''Festivale z lásky''. Z pôvodného repertoáru vypadla pieseň ''Pedofília'', ale protestsong ''Prasačiny, svinstvá'' bol adekvátnou náhradou. Setlist bol doplnený niekoľkými covermi od [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodnej Európy]], [[The Sisters of Mercy]], či domácej avantgardnej pseudo-kapely [[Stokuriev]]. Druhý septembrový koncert priniesol možnosť zahrať si nie len pre kamarátov a ich kamarátov, ale ukázať sa pred plným klubom ako support pre vtedy legendárnu [[Zóna A|Zónu A]]. Klub bol vypredaný, priebeh podujatia bol pokojný, nikto sa nebil, nikto nehajloval. Ale keďže situácia okolo Zóny A začala v tom čase naberať divný smer, jednoduchým riešením, ako si zachovať dištanc od tohto koncertu, bolo zmeniť názov. ''Púvodní Chléf'' zatvoril pomyselné vráta a na scénu prišli [[Chudáci]]. === 2019: Návrat pôvodného člena === Nový, ľahko zapamätateľný názov otvoril kapele možnosti zahrať si častejšie. Zo zoznamu odohraných skladieb postupne ubúdali [[Cover verzia|cover verzie]] a nahradila ich autorská tvorba. V priebehu jesene 2018 vznikli skladby ''Nad vecou'' a ''Ukáž mi svoje prsia'', v ďalšom roku ''Sloboda'', ''Ticho'', ''Divná párty'' a svojrázna punková skladba ''Vo dne v noci''. V septembri 2019 opúšťa kapelu gitarista Dano a odchádza študovať do [[Praha|Prahy]]. Koncom roka sa ako koncertný hosť v dvoch piesňach, nechal pozvať zakladajúci člen Buko. Kapela tak vstúpila do novej éry a začala hrať chudácky punk s klávesmi. Príchod pandémie spôsobil vznik mnohých audio-vizuálnych záznamov a koncetných výstúpení bez divákov. V oklieštenej zostave: Lukec – bicie nástroje, Buko – klávesy, Kax – basová gitara a spev, odohrali '''Chudáci''' [[online]] ''Festival z lásky''. Gitarista Samko zostal z dôvodu pandémie v Prahe. V roku 2019 sa zátupcovia kapely objavili na odovzdávaní výročných cien [[Zruženie autorov a interpretov|Združenia autorov a interpretov]] v Bratislavskom klube [[Majestic Music Club|MMC]]. Chudáci boli nominovaní v kategórii Objav roka. Ocenenie v danej kategórii za rok 2018 napokon získala kapela [[The Youniverse]]. === 2021: Nahrávanie debutového albumu === Koncom roka 2020 nenaplnená túžba po kreativite a živých koncertoch vyústila do nahrávania albumu. V podzemných priestoroch [[Klub 77|Klubu 77]], začali [[Chudáci]] upratovať piesne a postupne nahrávať klávesy a basovú gitaru. Gitarista Samko zostal v Prahe a nahrával gitary. V nasledujúcom roku sa nahrali bicie nástroje v legendárnom banskobystrickom [[Štúdio Diera|Štúdiu Diera]] a následne sa celý materiál postupne dával dohromady. V roku 2021 sa do zostavy kapely pridáva basgitarista ''Dzurko''. Kax na koncertoch ochotne vymenil basovú gitaru za fľašu [[Prosecco|prosecca]] a kapela odrazu dostala plný, hutný zvuk. Na debutový album nahral práve ''Dzurko'' takmer všetky basové party, kamarát Hlaviel doprovodnú gitaru, pridali sa vokalistky (Zuzka, Adinka, Dorota Ideas) a materiál bol hotový a pripravený na vydanie. Prešli tri roky a album bol von! [[Debut]] s výstižným a logickým názvom ''[[Chudácky punk]]'' vyšiel 23. augusta 2024 v digitálnej podobe. Celkovo obsahuje 11 skladieb, ktoré sú prierezom autorskej tvorby kapely v priebehu štrnástich rokov. Jedinou cover verziou na albume je skladba ''Nadpriemerný človek'', ktorej autorom je domáca legenda [[Rasťo Škrinár]]. Medzitým z kapely odišiel Dzurko a zostava sa ustálila na klasickej štvorici: Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Buko – basová gitara a kláves, Kax – spev, v ktorej pôsobí aj v súčasnosti. === 2025: Nové skladby a (ne)oslava výročia === [[Súbor:New songs recording.png|náhľad|Príprava nových skladieb, Klub 77, december 2024]] Začiatkom roka 2025 sa '''Chudáci''' odhodlali vytriediť rokmi nahromadené hudobné nápady, čím započal proces nahrávania druhého albumu. V januári boli nahraté bicie a perkusie ku šiestim skladbám v svojráznom štúdiu [[Nihil Centrum]]. Postupne sa pridávajú ostatné nástroje a spevy. Digitálne vydanie druhého albumu so zatiaľ neznámym názvom je naplánované na koniec roka. Aktuálne sa každý z členov kapely pravidelne zdržiava v inom štáte, preto je náročné sa nielen stretnúť, ale dokonca hrať koncert v rovnakej zostave. Začiatkom roka počas špeciálnej akustickej session nahradila Samka na gitare speváčka a skladateľka [[Sima na Zemi]] a namiesto bicích nástrojov sa použili klávesy, ktoré ovládala ''Ela'' z kapely [[Škridle (kapela)|Škridle]]. V júli 2025 odohrali Chudáci koncert pri príležitosti 15. výročia vzniku kapely. Oslavy sa však zúčastnili len dvaja členovia základnej zostavy. Buka na basovej gitare a Samka na sólovej gitare na koncerte nahradili spriatelení muzikanti. == Zostava skupiny == * Lukec - bicie nástroje, vokály (2017 - ) * Buko - elektrická gitara (2012 - 2014), basová gitara, klávesové nástroje, vokály (2020 - ) * Samko - elektrická gitara, vokály (2017 - ) * Kax - spev (2010 - ), basová gitara (2017 - 2021) ===== Púvodní Chléf (2012 - 2014): ===== * Kax - spev * Buko - elektrická gitara * Pišta - basová gitara * Momko - bicie nástroje ===== Chudáci (2017 - 2019): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Dano - elektrická gitara ===== Chudáci (2019 - 2021): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje, elektrická gitara ===== Chudáci (2021 - 2023): ===== * Kax - spev * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje * Dzurko - basová gitara ===== Spolupráca počas koncertov: ===== * Vladko - basová gitara (2018, 2025) * Andie - bicie nástroje (2024, 2026), elektrická gitara (2025) * Marek - bicie nástroje (2022) * Matej - bicie nástroje (2022) * Milan - klávesové nástroje, spev (2017, 2023, 2024) * Ela - klávesové nástroje (2025) * Sima na Zemi - elektrická gitara, vokály (2025) * Filip - bicie nástroje (2017) * Tereza - spev, vokály (2019) == Diskografia == * 2024 - [[Chudácky punk]] == Referencie == * https://www.databazapunku.sk/kapela/chudaci/ * https://www.youtube.com/channel/UCfjJj6xgb-Vyi3OxIH-yIYg * https://www.setlist.fm/setlists/chudaci-53ca7b2d.html * https://musicbrainz.org/artist/e8855ce0-9b81-4bec-8e90-a003d2190fa3 * https://bbonline.sk/podujatia/punk-v-zahrade-znouzectnost-hasiaci-pristroj-chudaci-fajront/ * https://www.facebook.com/groups/368744212386872/posts/633211222606835/ * http://www.zonaa.sk/koncerty.html * https://bbonline.sk/v-decembri-nas-zahreje-zimny-festival-z-lasky/ gw42vsromp7oy7wpozhktdcuc1447u5 8194619 8194616 2026-04-07T15:52:48Z Štrajec Chleba 269819 úprava obrazovej prílohy 8194619 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{významnosť}} [[Súbor:Chudáci.png|náhľad|Chudáci: Aktuálna zostava]] '''Chudáci''' sú slovenská [[hudobná skupina]], ktorej počiatky siahajú do roku 2010. Pôvodný názov zoskupenia bol ''[[Púvodní Chléf]]'', kapela sa ho rozhodla zmeniť v roku 2017, kedy do zostavy nastúpili noví členovia. Kapela sa hudobne radí k [[Pank|punkovej scéne]], ale v repertoári počuť vplyvy viacerých [[Hudobný žáner|žánrov]], preto pri svojom mene s obľubou uvádza žáner ''[[chudácky punk]]''. == História == História kapely '''Chudáci''' siaha do roku 2010, kedy počas návštevy skanzenu kdesi na [[Morava (región)|Morave]], v rámci prednášky zaznelo slovné spojenie puvodní chléf. Táto atraktívna kombinácia slov okamžite podnietila vznik kapely, ktorá v tom čase nemala takmer žiadne texty, hudbu ani členov. Toto sa v nasledujúcom roku rýchlo zmenilo. Vzniklo niekoľko svojráznych piesní a prvé pokusy o ich zhudobnenie. V lete roku 2012 vystúpila kapela ''Púvodní Chléf'' na legendárnom '''Festivale z lásky''' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktorý niekoľko rokov dával priestor mnohým neznámym kapelám a projektom, bez ohľadu na to, či boli dobré, alebo zlé. Svetová premiéra sa vydarila. Nakoľko súbor v tom čase hral len štyri piesne s celkovou dĺžkou vystúpenia desať minút, publikum počas koncertu nestihlo ani objektívne zhodnotiť umeleckú úroveň kapely. Takýto koncertný formát sa osvedčil a ''Púvodní Chléf'' sa stal základnou súčasťou nasledujúcich vydaní Festivalu z lásky. V roku 2014 si kapela zahrala v Žiline. Išlo o prvý koncert mimo domáceho banskobystrického ''[[Klub 77|Klubu 77]].'' ''Púvodní Chléf'' v tom čase pôsobil v štvorčlennej zostave: Momko – bicie nástroje, Pišta – basová gitara, Buko – elektrická gitara, Kax – spev. Kreatívne duo Buko (hudba), Kax (texty), zvládlo dať dohromady štyri hity s pracovnými názvami: ''Hovná'', ''Dôchodca'', ''Pedofília'' a ''Problém''. V príprave bol aj [[šláger]] ''Ukáž mi svoje prsia'', ale keďže sa členovia súboru stretávali len v [[Pohostinské zariadenie|pohostinstvách]], prípadne na zvukovej skúške pred koncertom, tvorba nových piesní sa odložila na neurčito. Napokon sa na neurčito odložilo aj koncertovanie a ''Púvodní Chléf'' pomaly upadal do zabudnutia. === 2017: Nová zostava a zmena názvu === V lete 2017, cestou na festival [[Vrbovské vetry|Vrbovské Vetry]], sa v jednom aute stretla štvorica kamarátov, viac-menej ovládajúcich nejaký hudobný nástroj, a pri debate o založení kapely, ''Púvodní Chléf'' opäť ožil. Počas leta začala kapela cvičiť a skúšať koncertný program. Kapela v zostave: Dano – gitara, Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Kax – basová gitara a spev, prešla nielen výrazným znížením vekového priemeru, ale získala aj nové nadšenie a chuť tvoriť ďalšie hity. Letné pracovné nasadenie muselo byť intenzívne, keďže už v septembri čakali kapelu rovno dva koncerty. Nová zostava mala premiéru 16. septembra na ''Festivale z lásky''. Z pôvodného repertoáru vypadla pieseň ''Pedofília'', ale protestsong ''Prasačiny, svinstvá'' bol adekvátnou náhradou. Setlist bol doplnený niekoľkými covermi od [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodnej Európy]], [[The Sisters of Mercy]], či domácej avantgardnej pseudo-kapely [[Stokuriev]]. Druhý septembrový koncert priniesol možnosť zahrať si nie len pre kamarátov a ich kamarátov, ale ukázať sa pred plným klubom ako support pre vtedy legendárnu [[Zóna A|Zónu A]]. Klub bol vypredaný, priebeh podujatia bol pokojný, nikto sa nebil, nikto nehajloval. Ale keďže situácia okolo Zóny A začala v tom čase naberať divný smer, jednoduchým riešením, ako si zachovať dištanc od tohto koncertu, bolo zmeniť názov. ''Púvodní Chléf'' zatvoril pomyselné vráta a na scénu prišli [[Chudáci]]. === 2019: Návrat pôvodného člena === Nový, ľahko zapamätateľný názov otvoril kapele možnosti zahrať si častejšie. Zo zoznamu odohraných skladieb postupne ubúdali [[Cover verzia|cover verzie]] a nahradila ich autorská tvorba. V priebehu jesene 2018 vznikli skladby ''Nad vecou'' a ''Ukáž mi svoje prsia'', v ďalšom roku ''Sloboda'', ''Ticho'', ''Divná párty'' a svojrázna punková skladba ''Vo dne v noci''. V septembri 2019 opúšťa kapelu gitarista Dano a odchádza študovať do [[Praha|Prahy]]. Koncom roka sa ako koncertný hosť v dvoch piesňach, nechal pozvať zakladajúci člen Buko. Kapela tak vstúpila do novej éry a začala hrať chudácky punk s klávesmi. Príchod pandémie spôsobil vznik mnohých audio-vizuálnych záznamov a koncetných výstúpení bez divákov. V oklieštenej zostave: Lukec – bicie nástroje, Buko – klávesy, Kax – basová gitara a spev, odohrali '''Chudáci''' [[online]] ''Festival z lásky''. Gitarista Samko zostal z dôvodu pandémie v Prahe. V roku 2019 sa zátupcovia kapely objavili na odovzdávaní výročných cien [[Zruženie autorov a interpretov|Združenia autorov a interpretov]] v Bratislavskom klube [[Majestic Music Club|MMC]]. Chudáci boli nominovaní v kategórii Objav roka. Ocenenie v danej kategórii za rok 2018 napokon získala kapela [[The Youniverse]]. [[Súbor:Chudáci album cover 3.png|náhľad|Chudácky Punk (album cover)]] === 2021: Nahrávanie debutového albumu === Koncom roka 2020 nenaplnená túžba po kreativite a živých koncertoch vyústila do nahrávania albumu. V podzemných priestoroch [[Klub 77|Klubu 77]], začali [[Chudáci]] upratovať piesne a postupne nahrávať klávesy a basovú gitaru. Gitarista Samko zostal v Prahe a nahrával gitary. V nasledujúcom roku sa nahrali bicie nástroje v legendárnom banskobystrickom [[Štúdio Diera|Štúdiu Diera]] a následne sa celý materiál postupne dával dohromady. V roku 2021 sa do zostavy kapely pridáva basgitarista ''Dzurko''. Kax na koncertoch ochotne vymenil basovú gitaru za fľašu [[Prosecco|prosecca]] a kapela odrazu dostala plný, hutný zvuk. Na debutový album nahral práve ''Dzurko'' takmer všetky basové party, kamarát Hlaviel doprovodnú gitaru, pridali sa vokalistky (Zuzka, Adinka, Dorota Ideas) a materiál bol hotový a pripravený na vydanie. Prešli tri roky a album bol von! [[Debut]] s výstižným a logickým názvom ''[[Chudácky punk]]'' vyšiel 23. augusta 2024 v digitálnej podobe. Celkovo obsahuje 11 skladieb, ktoré sú prierezom autorskej tvorby kapely v priebehu štrnástich rokov. Jedinou cover verziou na albume je skladba ''Nadpriemerný človek'', ktorej autorom je domáca legenda [[Rasťo Škrinár]]. Medzitým z kapely odišiel Dzurko a zostava sa ustálila na klasickej štvorici: Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Buko – basová gitara a kláves, Kax – spev, v ktorej pôsobí aj v súčasnosti. === 2025: Nové skladby a (ne)oslava výročia === [[Súbor:New songs recording.png|náhľad|Príprava nových skladieb, Klub 77, december 2024]] Začiatkom roka 2025 sa '''Chudáci''' odhodlali vytriediť rokmi nahromadené hudobné nápady, čím započal proces nahrávania druhého albumu. V januári boli nahraté bicie a perkusie ku šiestim skladbám v svojráznom štúdiu [[Nihil Centrum]]. Postupne sa pridávajú ostatné nástroje a spevy. Digitálne vydanie druhého albumu so zatiaľ neznámym názvom je naplánované na koniec roka. Aktuálne sa každý z členov kapely pravidelne zdržiava v inom štáte, preto je náročné sa nielen stretnúť, ale dokonca hrať koncert v rovnakej zostave. Začiatkom roka počas špeciálnej akustickej session nahradila Samka na gitare speváčka a skladateľka [[Sima na Zemi]] a namiesto bicích nástrojov sa použili klávesy, ktoré ovládala ''Ela'' z kapely [[Škridle (kapela)|Škridle]]. V júli 2025 odohrali Chudáci koncert pri príležitosti 15. výročia vzniku kapely. Oslavy sa však zúčastnili len dvaja členovia základnej zostavy. Buka na basovej gitare a Samka na sólovej gitare na koncerte nahradili spriatelení muzikanti. == Zostava skupiny == * Lukec - bicie nástroje, vokály (2017 - ) * Buko - elektrická gitara (2012 - 2014), basová gitara, klávesové nástroje, vokály (2020 - ) * Samko - elektrická gitara, vokály (2017 - ) * Kax - spev (2010 - ), basová gitara (2017 - 2021) ===== Púvodní Chléf (2012 - 2014): ===== * Kax - spev * Buko - elektrická gitara * Pišta - basová gitara * Momko - bicie nástroje ===== Chudáci (2017 - 2019): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Dano - elektrická gitara ===== Chudáci (2019 - 2021): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje, elektrická gitara ===== Chudáci (2021 - 2023): ===== * Kax - spev * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje * Dzurko - basová gitara ===== Spolupráca počas koncertov: ===== * Vladko - basová gitara (2018, 2025) * Andie - bicie nástroje (2024, 2026), elektrická gitara (2025) * Marek - bicie nástroje (2022) * Matej - bicie nástroje (2022) * Milan - klávesové nástroje, spev (2017, 2023, 2024) * Ela - klávesové nástroje (2025) * Sima na Zemi - elektrická gitara, vokály (2025) * Filip - bicie nástroje (2017) * Tereza - spev, vokály (2019) == Diskografia == * 2024 - [[Chudácky punk]] == Referencie == * https://www.databazapunku.sk/kapela/chudaci/ * https://www.youtube.com/channel/UCfjJj6xgb-Vyi3OxIH-yIYg * https://www.setlist.fm/setlists/chudaci-53ca7b2d.html * https://musicbrainz.org/artist/e8855ce0-9b81-4bec-8e90-a003d2190fa3 * https://bbonline.sk/podujatia/punk-v-zahrade-znouzectnost-hasiaci-pristroj-chudaci-fajront/ * https://www.facebook.com/groups/368744212386872/posts/633211222606835/ * http://www.zonaa.sk/koncerty.html * https://bbonline.sk/v-decembri-nas-zahreje-zimny-festival-z-lasky/ nqgnct14zv78pjtdlqf3zg98hxfzdud 8194717 8194619 2026-04-07T19:59:28Z ~2026-20335-96 290941 8194717 wikitext text/x-wiki {{UU|20260407}} {{Bez zdroja}} {{významnosť}} [[Súbor:Chudáci.png|náhľad|Chudáci: Aktuálna zostava]] '''Chudáci''' sú slovenská [[hudobná skupina]], ktorej počiatky siahajú do roku 2010. Pôvodný názov zoskupenia bol ''[[Púvodní Chléf]]'', kapela sa ho rozhodla zmeniť v roku 2017, kedy do zostavy nastúpili noví členovia. Kapela sa hudobne radí k [[Pank|punkovej scéne]], ale v repertoári počuť vplyvy viacerých [[Hudobný žáner|žánrov]], preto pri svojom mene s obľubou uvádza žáner ''[[chudácky punk]]''. == História == História kapely '''Chudáci''' siaha do roku 2010, kedy počas návštevy skanzenu kdesi na [[Morava (región)|Morave]], v rámci prednášky zaznelo slovné spojenie puvodní chléf. Táto atraktívna kombinácia slov okamžite podnietila vznik kapely, ktorá v tom čase nemala takmer žiadne texty, hudbu ani členov. Toto sa v nasledujúcom roku rýchlo zmenilo. Vzniklo niekoľko svojráznych piesní a prvé pokusy o ich zhudobnenie. V lete roku 2012 vystúpila kapela ''Púvodní Chléf'' na legendárnom '''Festivale z lásky''' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktorý niekoľko rokov dával priestor mnohým neznámym kapelám a projektom, bez ohľadu na to, či boli dobré, alebo zlé. Svetová premiéra sa vydarila. Nakoľko súbor v tom čase hral len štyri piesne s celkovou dĺžkou vystúpenia desať minút, publikum počas koncertu nestihlo ani objektívne zhodnotiť umeleckú úroveň kapely. Takýto koncertný formát sa osvedčil a ''Púvodní Chléf'' sa stal základnou súčasťou nasledujúcich vydaní Festivalu z lásky. V roku 2014 si kapela zahrala v Žiline. Išlo o prvý koncert mimo domáceho banskobystrického ''[[Klub 77|Klubu 77]].'' ''Púvodní Chléf'' v tom čase pôsobil v štvorčlennej zostave: Momko – bicie nástroje, Pišta – basová gitara, Buko – elektrická gitara, Kax – spev. Kreatívne duo Buko (hudba), Kax (texty), zvládlo dať dohromady štyri hity s pracovnými názvami: ''Hovná'', ''Dôchodca'', ''Pedofília'' a ''Problém''. V príprave bol aj [[šláger]] ''Ukáž mi svoje prsia'', ale keďže sa členovia súboru stretávali len v [[Pohostinské zariadenie|pohostinstvách]], prípadne na zvukovej skúške pred koncertom, tvorba nových piesní sa odložila na neurčito. Napokon sa na neurčito odložilo aj koncertovanie a ''Púvodní Chléf'' pomaly upadal do zabudnutia. === 2017: Nová zostava a zmena názvu === V lete 2017, cestou na festival [[Vrbovské vetry|Vrbovské Vetry]], sa v jednom aute stretla štvorica kamarátov, viac-menej ovládajúcich nejaký hudobný nástroj, a pri debate o založení kapely, ''Púvodní Chléf'' opäť ožil. Počas leta začala kapela cvičiť a skúšať koncertný program. Kapela v zostave: Dano – gitara, Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Kax – basová gitara a spev, prešla nielen výrazným znížením vekového priemeru, ale získala aj nové nadšenie a chuť tvoriť ďalšie hity. Letné pracovné nasadenie muselo byť intenzívne, keďže už v septembri čakali kapelu rovno dva koncerty. Nová zostava mala premiéru 16. septembra na ''Festivale z lásky''. Z pôvodného repertoáru vypadla pieseň ''Pedofília'', ale protestsong ''Prasačiny, svinstvá'' bol adekvátnou náhradou. Setlist bol doplnený niekoľkými covermi od [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodnej Európy]], [[The Sisters of Mercy]], či domácej avantgardnej pseudo-kapely [[Stokuriev]]. Druhý septembrový koncert priniesol možnosť zahrať si nie len pre kamarátov a ich kamarátov, ale ukázať sa pred plným klubom ako support pre vtedy legendárnu [[Zóna A|Zónu A]]. Klub bol vypredaný, priebeh podujatia bol pokojný, nikto sa nebil, nikto nehajloval. Ale keďže situácia okolo Zóny A začala v tom čase naberať divný smer, jednoduchým riešením, ako si zachovať dištanc od tohto koncertu, bolo zmeniť názov. ''Púvodní Chléf'' zatvoril pomyselné vráta a na scénu prišli [[Chudáci]]. === 2019: Návrat pôvodného člena === Nový, ľahko zapamätateľný názov otvoril kapele možnosti zahrať si častejšie. Zo zoznamu odohraných skladieb postupne ubúdali [[Cover verzia|cover verzie]] a nahradila ich autorská tvorba. V priebehu jesene 2018 vznikli skladby ''Nad vecou'' a ''Ukáž mi svoje prsia'', v ďalšom roku ''Sloboda'', ''Ticho'', ''Divná párty'' a svojrázna punková skladba ''Vo dne v noci''. V septembri 2019 opúšťa kapelu gitarista Dano a odchádza študovať do [[Praha|Prahy]]. Koncom roka sa ako koncertný hosť v dvoch piesňach, nechal pozvať zakladajúci člen Buko. Kapela tak vstúpila do novej éry a začala hrať chudácky punk s klávesmi. Príchod pandémie spôsobil vznik mnohých audio-vizuálnych záznamov a koncetných výstúpení bez divákov. V oklieštenej zostave: Lukec – bicie nástroje, Buko – klávesy, Kax – basová gitara a spev, odohrali '''Chudáci''' [[online]] ''Festival z lásky''. Gitarista Samko zostal z dôvodu pandémie v Prahe. V roku 2019 sa zátupcovia kapely objavili na odovzdávaní výročných cien [[Zruženie autorov a interpretov|Združenia autorov a interpretov]] v Bratislavskom klube [[Majestic Music Club|MMC]]. Chudáci boli nominovaní v kategórii Objav roka. Ocenenie v danej kategórii za rok 2018 napokon získala kapela [[The Youniverse]]. [[Súbor:Chudáci album cover 3.png|náhľad|Chudácky Punk (album cover)]] === 2021: Nahrávanie debutového albumu === Koncom roka 2020 nenaplnená túžba po kreativite a živých koncertoch vyústila do nahrávania albumu. V podzemných priestoroch [[Klub 77|Klubu 77]], začali [[Chudáci]] upratovať piesne a postupne nahrávať klávesy a basovú gitaru. Gitarista Samko zostal v Prahe a nahrával gitary. V nasledujúcom roku sa nahrali bicie nástroje v legendárnom banskobystrickom [[Štúdio Diera|Štúdiu Diera]] a následne sa celý materiál postupne dával dohromady. V roku 2021 sa do zostavy kapely pridáva basgitarista ''Dzurko''. Kax na koncertoch ochotne vymenil basovú gitaru za fľašu [[Prosecco|prosecca]] a kapela odrazu dostala plný, hutný zvuk. Na debutový album nahral práve ''Dzurko'' takmer všetky basové party, kamarát Hlaviel doprovodnú gitaru, pridali sa vokalistky (Zuzka, Adinka, Dorota Ideas) a materiál bol hotový a pripravený na vydanie. Prešli tri roky a album bol von! [[Debut]] s výstižným a logickým názvom ''[[Chudácky punk]]'' vyšiel 23. augusta 2024 v digitálnej podobe. Celkovo obsahuje 11 skladieb, ktoré sú prierezom autorskej tvorby kapely v priebehu štrnástich rokov. Jedinou cover verziou na albume je skladba ''Nadpriemerný človek'', ktorej autorom je domáca legenda [[Rasťo Škrinár]]. Medzitým z kapely odišiel Dzurko a zostava sa ustálila na klasickej štvorici: Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Buko – basová gitara a kláves, Kax – spev, v ktorej pôsobí aj v súčasnosti. === 2025: Nové skladby a (ne)oslava výročia === [[Súbor:New songs recording.png|náhľad|Príprava nových skladieb, Klub 77, december 2024]] Začiatkom roka 2025 sa '''Chudáci''' odhodlali vytriediť rokmi nahromadené hudobné nápady, čím započal proces nahrávania druhého albumu. V januári boli nahraté bicie a perkusie ku šiestim skladbám v svojráznom štúdiu [[Nihil Centrum]]. Postupne sa pridávajú ostatné nástroje a spevy. Digitálne vydanie druhého albumu so zatiaľ neznámym názvom je naplánované na koniec roka. Aktuálne sa každý z členov kapely pravidelne zdržiava v inom štáte, preto je náročné sa nielen stretnúť, ale dokonca hrať koncert v rovnakej zostave. Začiatkom roka počas špeciálnej akustickej session nahradila Samka na gitare speváčka a skladateľka [[Sima na Zemi]] a namiesto bicích nástrojov sa použili klávesy, ktoré ovládala ''Ela'' z kapely [[Škridle (kapela)|Škridle]]. V júli 2025 odohrali Chudáci koncert pri príležitosti 15. výročia vzniku kapely. Oslavy sa však zúčastnili len dvaja členovia základnej zostavy. Buka na basovej gitare a Samka na sólovej gitare na koncerte nahradili spriatelení muzikanti. == Zostava skupiny == * Lukec - bicie nástroje, vokály (2017 - ) * Buko - elektrická gitara (2012 - 2014), basová gitara, klávesové nástroje, vokály (2020 - ) * Samko - elektrická gitara, vokály (2017 - ) * Kax - spev (2010 - ), basová gitara (2017 - 2021) ===== Púvodní Chléf (2012 - 2014): ===== * Kax - spev * Buko - elektrická gitara * Pišta - basová gitara * Momko - bicie nástroje ===== Chudáci (2017 - 2019): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Dano - elektrická gitara ===== Chudáci (2019 - 2021): ===== * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje, elektrická gitara ===== Chudáci (2021 - 2023): ===== * Kax - spev * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje * Dzurko - basová gitara ===== Spolupráca počas koncertov: ===== * Vladko - basová gitara (2018, 2025) * Andie - bicie nástroje (2024, 2026), elektrická gitara (2025) * Marek - bicie nástroje (2022) * Matej - bicie nástroje (2022) * Milan - klávesové nástroje, spev (2017, 2023, 2024) * Ela - klávesové nástroje (2025) * Sima na Zemi - elektrická gitara, vokály (2025) * Filip - bicie nástroje (2017) * Tereza - spev, vokály (2019) == Diskografia == * 2024 - [[Chudácky punk]] == Referencie == * https://www.databazapunku.sk/kapela/chudaci/ * https://www.youtube.com/channel/UCfjJj6xgb-Vyi3OxIH-yIYg * https://www.setlist.fm/setlists/chudaci-53ca7b2d.html * https://musicbrainz.org/artist/e8855ce0-9b81-4bec-8e90-a003d2190fa3 * https://bbonline.sk/podujatia/punk-v-zahrade-znouzectnost-hasiaci-pristroj-chudaci-fajront/ * https://www.facebook.com/groups/368744212386872/posts/633211222606835/ * http://www.zonaa.sk/koncerty.html * https://bbonline.sk/v-decembri-nas-zahreje-zimny-festival-z-lasky/ rhs12q4x7cbsmsozsxdy3gguql28hlh 0 737450 8194545 8099073 2026-04-07T13:25:46Z 321fire 115544 šablóny, preklepy 8194545 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Majstrovstvá sveta vo futbale žien |rok=1991 |usporiadateľ=Čína |dátum=16. – 30. november 1991 |počet tímov=12 |počet konfederácií=6 |počet štadiónov=6 |počet miest=4 |víťaz={{USA|fz|1}} (1. titul) |druhý={{NOR|fz|1}} |tretí={{SWE|fz|1}} |počet zápasov=26 |počet gólov=99 |návštevnosť=510000 |najlepší strelec={{USA}} Michelle Akers-Stahl (10 gólov) |hráč={{USA}} Carin Jennings |nasledujúci=[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1995|1995]] }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1991''' bol 1. ročník [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstiev sveta vo futbale žien]], ktoré sa uskutočnili od 16. do 30. novembra 1991 v Číne v provincii [[Kuang-tung]]. Zápasy sa hrali v mestách: [[Kanton (mesto)|Kanton]], [[Fo-šan]], [[Ťiang-men]] a [[Čung-šan]]. FIFA vybrala [[Čína|Čínu]] ako usporiadateľa, pretože v roku 1988 organizovala medzinárodný ženský futbalový turnaj pod hlavičkou [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]], v ktorom súťažilo 12 tímov zo 6 konfederácii. Prvými majsterkami sveta vo futbale sa stali futbalistky zo [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|Spojených štátov amerických]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Since The First FIFA Women’s World Cup in 1991, The USWNT Has Had A Wide Impact | url = https://www.teamusa.com/news/2022/august/05/since-the-first-fifa-womens-world-cup-in-1991-the-uswnt-has-had-a-wide-impact | vydavateľ = www.teamusa.com | dátum vydania = 2022-08-05 | dátum prístupu = 2025-10-03 | jazyk = en}}</ref> Keď vo finále porazili [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=U.S. Women Beat Norway To Capture World Cup|url=https://www.nytimes.com/1991/12/01/sports/soccer-us-women-beat-norway-to-capture-world-cup.html|dátum=1991-12-01|dátum prístupu=2025-10-03|jazyk=en|periodikum=The New York Times}}</ref> Najlepšou hráčkou turnaja bola Carin Jennings z [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|USA]] a zlatú kopačku za najviac gólov získala Michelle Akers-Stahl tiež z [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|USA]]. Finálový zápas sledovalo 63000 divákov na [[Tianhe Stadium|štadióne Tianhe]]. Na rovnakom štadióne sa hral aj otvárací zápas medzi [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórskom]] a [[Čínske národné ženské futbalové družstvo|Čínou]], ktorý Čína vyhrala 4:0. Čínska obrankyňa Ma Li dala prvý gól na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|majstrovstvách sveta žien]] a čínska brankárka Zhong Honglian vychytala prvú nulu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|majstrovstvách sveta žien]]. == Formát == 12 tímov, ktoré sa kvalifikovali na turnaj, bolo rozdelených do 3 skupín (A, B a C). Tímy na prvých a druhých miestach skupiny postúpili do vyraďovacej fázy turnaja spolu s dvoma najlepšími tímami na treťom mieste skupiny. Iba v tomto prvom ročníku majstrovstiev sveta zápasy trvali 80 minút namiesto 90 a za víťazstvo v skupine tím dostal 2 body; obe tieto pravidlá sa zmenili od roku 1995.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Williams|meno=Jean|titul=A Beautiful Game: International Perspectives on Women's Football.|vydavateľ=Berg Publishers|isbn=978-1-84788-345-2}}</ref> == Dejiská == {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |[[Kanton (mesto)|Kanton]] |- |align=center|Guangdong Provincial Stadium |align=center|Tianhe Stadium |align=center|Ying Tung Stadium |- |align=center|Kapacita: 25000 |align=center|Kapacita: 60000 |align=center|Kapacita: 15000 |- |align=center|[[Súbor:Guangdong Provincial People's Stadium.jpg|náhľad|250x250pixelů]] |align=center|[[Súbor:Tianhe Stadium.jpg|náhľad|250x250pixelů]] | |- ! colspan="3" |{{LocMap+|Čína|float=center|places={{LocMap~|Čína|lat=23.13|long=113.26|label=[[Kanton (mesto)|Kanton]]|position=top}} {{LocMap~|Čína|lat=23.0214|long=113.1216|label=[[Fo-šan]]|position=left}} {{LocMap~|Čína|lat=22.5789|long=113.0815|label=[[Ťiang-men]]|position=bottom}} {{LocMap~|Čína|lat=22.517|long=113.3925|label=[[Čung-šan]]|position=right}}|width=550}} |- ![[Fo-šan]] !Ťiang-men !Čung-šan |- |align=center|New Plaza Stadium |align=center|Jiangmen Stadium |align=center|Zhongshan Stadium |- |align=center|Kapacita: 14000 |align=center|Kapacita: 13000 |align=center|Kapacita: 12000 |- | | |align=center|[[Súbor:Zhongshan Sports Center Stadium -02.jpg|náhľad|250x250pixelů]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991}} V prvom ročníku majstrovstiev sveta súťažilo 12 tímov, z každej konfederácie aspoň 1 tím. * [[Konfederácia afrického futbalu|Konfederácia afrického futbalu (CAF)]] ** {{NGA|fz|1}} * [[Ázijská futbalová konfederácia|Ázijská futbalová konfederácia (AFC)]] ** {{CHN|fz|1}} ** {{JPN|fz|1}} ** {{TPE|fz|1}} * [[Juhoamerická futbalová konfederácia|Juhoamerická futbalová konfederácia (CONMEBOL)]] ** {{BRA|fz|1}} * [[Futbalová konfederácia Oceánie|Futbalová konfederácia Oceánie (OFC)]] ** {{NZL|fz|1}} * [[Únia európskych futbalových zväzov|Únia európskych futbalových zväzov (UEFA)]] ** {{DEN|fz|1}} ** {{GER|fz|1}} ** {{ITA|fz|1}} ** {{NOR|fz|1}} ** {{SWE|fz|1}} * [[CONCACAF|Konfederácia futbalovej asociácie Severnej, Strednej Ameriky a Karibiku (CONCACAF)]] ** {{USA|fz|1}} == Rozhodcovia turnaja == Prvýkrát v turnaji organizovanom FIFA boli aj rozhodkyne. Všetky ako asistentky rozhodcu, okrem Cláudie Vasconcelos, ktorá bola ako hlavná rozhodkyňa v zápase o 3. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Women's World Cup – China PR 1991 | url = http://www.fifa.com/tournaments/archive/tournament=103/edition=3373/overview.html | vydavateľ = FIFA.com | dátum prístupu = 2025-10-03 | jazyk = en-GB | priezvisko = FIFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20130311200025/http://www.fifa.com/tournaments/archive/tournament%3D103/edition%3D3373/overview.html}}</ref> * [[Konfederácia afrického futbalu|Konfederácia afrického futbalu (CAF)]] ** {{Minivlajka|Tunisko}}Fethi Boucetta ** {{Minivlajka|Kongo}}Omer Yengo * [[Ázijská futbalová konfederácia|Ázijská futbalová konfederácia (AFC)]] ** {{Minivlajka|Čína}}Dai Yuguang ** {{Minivlajka|Čína}}Li Haiseng ** {{Minivlajka|Čína}}Lu Jun ** {{Minivlajka|Nepál}}Shyam Krishna Shrestha ** {{Minivlajka|Čína}}Xuezhi Wang ** {{Minivlajka|Čína}}Yu Jingyin ** {{Minivlajka|Čína}}Omer Yengo * [[Juhoamerická futbalová konfederácia|Juhoamerická futbalová konfederácia (CONMEBOL)]] ** {{Minivlajka|Čile}}Salvador Imperatore ** {{Minivlajka|Kolumbia}}John Toro Rendón ** {{Minivlajka|Brazília}}Cláudia Vasconcelos * [[Futbalová konfederácia Oceánie|Futbalová konfederácia Oceánie (OFC)]] ** {{Minivlajka|Nový Zéland}}Linda May Black * [[Únia európskych futbalových zväzov|Únia európskych futbalových zväzov (UEFA)]] ** {{Minivlajka|Škótsko}}Jim McCluskey ** {{Minivlajka|Grécko}}Vassilios Nikakis ** {{Minivlajka|Sovietsky zväz}}Vadim Zhuk ** {{Minivlajka|Nemecko}}Gertrud Regus ** {{Minivlajka|Švédsko}}Ingrid Jonsson * [[CONCACAF|Konfederácia futbalovej asociácie Severnej, Strednej Ameriky a Karibiku (CONCACAF)]] ** {{Minivlajka|Salvádor}}Rafael Rodríguez Medina ** {{Minivlajka|Mexiko}}María Herrera García == Losovanie == Losovanie tímov do skupinovej fázy sa konalo 14. septembra 1991 v [[Kanton (mesto)|Kantone]]. Losovanie bolo súčasťou dvojhodinovej relácie, v ktorej vystupovali speváčky Zhang Qiang ([[Peking]]), Lin Ping ([[Kanton (mesto)|Kanton]]), Jenny Tseng ([[Hongkong]]) and Irene Yeh ([[Taiwan]]) s piesňami po čínsky a anglicky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistical Kit – The Draw for the FIFA Women's World Cup France 2019 | url = https://resources.fifa.com/image/upload/statistical-kit-the-official-draw-for-the-fifa-women-s-world-cup-france-2019tm.pdf?cloudid=jetdflkk8l5do8ph8p9e | vydavateľ = resources.fifa.com | dátum prístupu = 2025-10-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200830183813/https://resources.fifa.com/image/upload/statistical-kit-the-official-draw-for-the-fifa-women-s-world-cup-france-2019tm.pdf?cloudid=jetdflkk8l5do8ph8p9e}}</ref> == Skupinová fáza == === Skupina A === {{turnaj hlavička|210|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|210|por=1|tím={{CHN|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=10|ig=3|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|210|por=2|tím={{NOR|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=6|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{DEN|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Tabuľka tretích tímov}} {{turnaj|210|por=4|tím={{NZL|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=11}} |} {{Futbalbox3|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2={{NOR|fz|1}}|dátum=16. november 1991|čas=20:45|rozhodca=Salvador Imperatore {{minivlajka |Čile}}|skóre={{ku|4|0}}|polčas=({{ku|2|0}})|štadión=Tianhe Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=65000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/22004|góly1={{gól|22}} Ma Li {{gól|45}} {{gól|50}} Liu Ailing {{gól|75}} Sun Qingmei}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{DEN|fz|2}}|mužstvo2={{NZL|fz|1}}|dátum=17. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Omer Yengo {{minivlajka |Kongo}}|štadión=Tianhe Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|skóre={{ku|3|0}}|polčas=({{ku|3|0}})|divákov=14000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21930|góly1={{gól|15}} {{gól|40}} H. Jensen {{gól|42}} Mackensie}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|mužstvo2={{NZL|fz|1}}|dátum=19. november 1991|čas=15:30|rozhodca=Salvador Imperatore {{minivlajka |Čile}}|skóre={{ku|4|0}}|polčas=({{ku|3|0}})|štadión=Guangdong Provincial Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=12000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21984|góly1={{gól|30|vl.}} McCahill {{gól|32}} {{gól|38}} Medalen {{gól|49}} Riise|žlté karty1={{žltá karta |34}} Medalen}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2={{DEN|fz|1}}|dátum=19. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Vassilios Nikakis {{minivlajka |Grécko}}|skóre={{ku|2|2}}|polčas=({{ku|1|1}})|štadión=Guangdong Provincial Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=27000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21931|góly1={{gól|37}} Sun Wen {{gól|76}} Wei Haiying|góly2={{gól|24}} Kolding {{gól|55}} Nissen|žlté karty1={{žltá karta |50}} LI Xiufu}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2={{NZL|fz|1}}|dátum=21. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Raja Shrestha Gyanu {{minivlajka |Nepál}}|skóre={{ku|4|1}}|polčas=({{ku|3|0}})|štadión=New Plaza Stadium, [[Fo-šan]]|divákov=14000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21953|góly1={{gól|20}} Zhou Yang {{gól|22}} {{gól|60}} Liu Ailing {{gól|24}} Wu Weiying}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|mužstvo2={{DEN|fz|1}}|dátum=21. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Vadim Zhuk {{minivlajka |Sovietsky zväz}}|štadión=Ying Tung Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|skóre={{ku|2|1}}|polčas=({{ku|1|0}})|divákov=15500|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/22005|žlté karty1={{žltá karta |30}} Medalen {{žltá karta |33}} Nyborg|góly1={{gól|14|p}} Svensson {{gól|56}} Medalen|góly2={{gól|54|p}} Thychosen}} === Skupina B === {{turnaj hlavička|210|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|210|por=1|tím={{USA|fz|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=11|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|210|por=2|tím={{SWE|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=12|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{BRA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=1|ig=7|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Tabuľka tretích tímov}} {{turnaj|210|por=4|tím={{JPN|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=12}} |} {{Futbalbox3|mužstvo1={{JPN|fz|2}}|mužstvo2={{BRA|fz|1}}|dátum=17. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Lu Jun {{minivlajka |Čína}}|skóre={{ku|0|1}}|polčas=({{ku|0|1}})|štadión=New Plaza Stadium, [[Fo-šan]]|divákov=14000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21957|góly2={{gól|4}} Elane|žlté karty2={{žltá karta |58}} Maria Lucia Lima {{žltá karta |67}} Elane {{žltá karta |79}} Rosangela Rocha}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{SWE|fz|2}}|mužstvo2={{USA|fz|1}}|dátum=17. november 1991|čas=19:45|rozhodca=John Toro Rendón {{minivlajka |Kolumbia}}|skóre={{ku|2|3}}|polčas=({{ku|0|1}})|štadión=Ying Tung Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=14000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21958|góly1={{gól|65}} Videkull {{gól|71}} I. Johansson|góly2={{gól|40}} {{gól|49}} Jennings {{gól|62}} [[Mia Hammová|Hamm]]|žlté karty1={{žltá karta |64}} H. Johansson|žlté karty2={{žltá karta |24}} [[Mia Hammová|Hamm]]}} {{Futbalbox3|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|mužstvo1={{JPN|fz|2}}|dátum=19. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Raja Shrestha Gyanu {{minivlajka |Nepál}}|skóre={{ku|0|8}}|polčas=({{ku|0|6}})|štadión=New Plaza Stadium, [[Fo-šan]]|divákov=14000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21959|góly2={{gól|1}} {{gól|11}} Videkull {{gól|15}} {{gól|60}} Andelén {{gól|25}} Lundgren {{gól|27}} Nilsson {{gól|34}} Sundhage {{gól|70|vl.}} Yamaguchi|žlté karty1={{žltá karta |55}} Yamaguchi}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{BRA|fz|2}}|mužstvo2={{USA|fz|1}}|dátum=19. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Vadim Zhuk {{minivlajka |Sovietsky zväz}}|skóre={{ku|0|5}}|polčas=({{ku|0|4}})|štadión=Ying Tung Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=15500|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21960|góly2={{gól|23}} {{gól|35}} Heinrichs {{gól|38}} Jennings {{gól|39}} Akers-Stahl {{gól|63}} [[Mia Hammová|Hamm]]|žlté karty1={{žltá karta |70}} Roseli}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{JPN|fz|2}}|mužstvo2={{USA|fz|1}}|dátum=21. november 1991|čas=15:30|rozhodca=John Toro Rendón {{minivlajka |Kolumbia}}|skóre={{ku|0|3}}|polčas=({{ku|0|3}})|štadión=New Plaza Stadium, [[Fo-šan]]|divákov=14000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21962|góly2={{gól|20}} {{gól|37}} Akers-Stahl {{gól|39}} Gebauer|žlté karty2={{žltá karta |31}} Overbeck}} {{Futbalbox3|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|mužstvo1={{BRA|fz|2}}|dátum=21. november 1991|čas=15:30|rozhodca=Lu Jun {{minivlajka |Čína}}|skóre={{ku|0|2}}|polčas=({{ku|0|1}})|štadión=Ying Tung Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=12000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21961|góly2={{gól|42|p}} Sundhage {{gól|56}} Hedberg}} === Skupina C === {{turnaj hlavička|210|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|210|por=1|tím={{GER|fz|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=9|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|210|por=2|tím={{ITA|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=6|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|tím={{TPE|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=8|pozadie=#bbf3ff|poznámka=Tabuľka tretích tímov}} {{turnaj|210|por=4|tím={{NGA|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=7}} |} {{Futbalbox3|mužstvo1={{GER|fz|2}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|skóre={{ku|4|0}}|polčas=({{ku|3|0}})|dátum=17. november 1991|čas=15:30|rozhodca=Rafael Rodríguez Medina {{minivlajka |Salvádor}}|štadión=Jiangmen Stadium, [[Ťiang-men]]|divákov=14000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21985|góly1={{gól|16}} Neid {{gól|32}} {{gól|34}} Mohr {{gól|57}} Gottschlich}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{TPE|fz|2}}|mužstvo2={{ITA|fz|1}}|skóre={{ku|0|5}}|polčas=({{ku|0|3}})|dátum=17. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Fethi Boucetta {{minivlajka |Tunisko}}|štadión=Jiangmen Stadium, [[Ťiang-men]]|divákov=11000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21963|góly2={{gól|15}} Ferraguzzi {{gól|29}} Marsiletti {{gól|37}} {{gól|52}} {{gól|66}} Morace|žlté karty2={{žltá karta |59}} Fiorini}} {{Futbalbox3|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|mužstvo1={{ITA|fz|2}}|skóre={{ku|1|0}}|polčas=({{ku|0|0}})|dátum=19. november 1991|čas=15:30|rozhodca=Jim McCluskey {{minivlajka |Škótsko}}|štadión=Zhongshan Stadium, [[Čung-šan]]|divákov=12000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21986|góly1={{gól|68}} Morace|žlté karty2={{žltá karta |75}} Eluma}} {{Futbalbox3|mužstvo2={{GER|fz|1}}|mužstvo1={{TPE|fz|2}}|skóre={{ku|0|3}}|polčas=({{ku|0|2}})|dátum=19. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Fethi Boucetta {{minivlajka |Tunisko}}|štadión=Zhongshan Stadium, [[Čung-šan]]|divákov=10000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21969|góly2={{gól|10|p}} Wiegmann {{gól|21}} {{gól|50}} Mohr}} {{Futbalbox3|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|mužstvo1={{TPE|fz|2}}|skóre={{ku|2|0}}|polčas=({{ku|1|0}})|dátum=21. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Rafael Rodríguez Medina {{minivlajka |Salvádor}}|štadión=Jiangmen Stadium, [[Ťiang-men]]|divákov=14000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21971|góly1={{gól|38}} Lin Mei-chun {{gól|55}} Chou Tai-ying|červené karty1={{červená karta|0|6}} Lin Hui Fang|žlté karty2={{žltá karta |48}} Ngozi Uche}} {{Futbalbox3|mužstvo2={{GER|fz|1}}|mužstvo1={{ITA|fz|2}}|skóre={{ku|0|2}}|polčas=({{ku|0|0}})|dátum=21. november 1991|čas=19:45|rozhodca=Jim McCluskey {{minivlajka |Škótsko}}|štadión=Zhongshan Stadium, [[Čung-šan]]|divákov=12000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/21972|góly2={{gól|67}} Mohr {{gól|79}} Unsleber|žlté karty1={{žltá karta |50}} Ferraguzzi|žlté karty2={{žltá karta |50}} Unsleber}} === Tabuľka tímov z tretích miest skupín === {{turnaj hlavička|210|skupina=áno|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|210|por=1|skupina=A|tím={{DEN|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Štvrťfinále}} {{turnaj|210|por=2|skupina=C|tím={{TPE|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|210|por=3|skupina=B|tím={{BRA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=1|ig=7}} |} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 | RD1-infoA = 24. november – [[Kanton (mesto)|Kanton]] | RD1-tím1 = {{CHN|f|1}} | RD1-skóre1 = 0 | RD1-tím2 = '''{{SWE|f|1}}''' | RD1-skóre2 = '''1''' | RD1-infoB = 24. november – [[Ťiang-men]] | RD1-tím3 = '''{{NOR|f|1}}''' | RD1-skóre3 = '''3 p''' | RD1-tím4 = {{ITA|f|1}} | RD1-skóre4 = 2 p | RD1-infoC = 24. november – [[Čung-šan]] | RD1-tím5 = {{DEN|f|1}} | RD1-skóre5 = 1 p | RD1-tím6 = '''{{GER|f|1}}''' | RD1-skóre6 = '''2 p''' | RD1-infoD = 24. november – [[Fo-šan]] | RD1-tím7 = '''{{USA|f|1}}''' | RD1-skóre7 = '''7''' | RD1-tím8 = {{TPE|f|1}} | RD1-skóre8 = 0 | RD2-infoA = 27. november – [[Kanton (mesto)|Kanton]] | RD2-tím1 = {{SWE|f|1}} | RD2-skóre1 = 1 | RD2-tím2 = '''{{NOR|f|1}}''' | RD2-skóre2 = '''4''' | RD2-infoB = 27. november – [[Kanton (mesto)|Kanton]] | RD2-tím3 = {{GER|f|1}} | RD2-skóre3 = 2 | RD2-tím4 = '''{{USA|f|1}}''' | RD2-skóre4 = '''5''' | RD3-infoA = 30. november – [[Kanton (mesto)|Kanton]] | RD3-tím1 = {{NOR|f|1}} | RD3-skóre1 = 1 | RD3-tím2 = '''{{USA|f|1}}''' | RD3-skóre2 = '''2''' | RD4-infoA = 29. november – [[Kanton (mesto)|Kanton]] | RD4-tím1 = '''{{SWE|f|1}}''' | RD4-skóre1 = '''4''' | RD4-tím2 = {{GER|f|1}} | RD4-skóre2 = 0 }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3|dátum=24. november 1991|čas=15:30|mužstvo1={{DEN|fz|2}}|mužstvo2={{GER|fz|1}}|skóre={{ku|1|2}} <small>([[Predĺženie|po pr.]])</small>|polčas=({{ku|1|1}},&nbsp;&nbsp;{{ku|1|1}})|štadión=Zhongshan Stadium, Čung-šan|divákov=12000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1313/9986|góly1={{gól|25|p}} Mackensie|góly2={{gól|17|p}} Wiegmann {{gól|98}} Mohr|žlté karty1={{žltá karta |17}} Sefron {{žltá karta |70}} Gam-Pedersen|žlté karty2={{žltá karta |37}} Qustermuehl|rozhodca=Vassilios Nikakis {{minivlajka |Grécko}}}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{CHN|fz|2}}|mužstvo2={{SWE|fz|1}}|dátum=24. november 1991|čas=19:45|skóre={{ku|0|1}}|polčas=({{ku|0|1}})|štadión=Tianhe Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=55000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1313/21973|rozhodca=John Toro Rendón {{minivlajka |Kolumbia}}|góly2={{gól|3}} Sundhage|žlté karty1={{žltá karta |66}} Ma Li|žlté karty2={{žltá karta |39}} Lundgren {{žltá karta |57}} Johansson {{žltá karta |58}} Andelen}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|skóre={{ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|po pr.]])</small>|mužstvo2={{ITA|fz|1}}|dátum=24. november 1991|čas=19:45|polčas=({{ku|2|2}},&nbsp;&nbsp;{{ku|1|1}})|štadión=Jiangmen Stadium, [[Ťiang-men]]|divákov=13000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1313/9985|rozhodca=Rafael Rodríguez Medina {{minivlajka |Salvádor}}|góly1={{gól|22}} Hegstad {{gól|67}} Carlsen {{gól|96|p}} Svensson|góly2={{gól|31}} Salmaso {{gól|80}} Guarino|žlté karty1={{žltá karta |97}} Riise|žlté karty2={{žltá karta |20}} Cordenons}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{USA|fz|2}}|mužstvo2={{TPE|fz|1}}|dátum=24. november 1991|čas=19:45|skóre={{ku|7|0}}|polčas=({{ku|5|0}})|štadión=New Plaza Stadium. [[Fo-šan]]|divákov=12000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1313/21974|góly1={{gól|8}} {{gól|29}} {{gól|33}} {{gól|44|p}} {{gól|48}} Akers-Stahl {{gól|38}} Foudy {{gól|79}} Biefeld|žlté karty2={{žltá karta |23}} Chen Shwu Ju|rozhodca=Omer Yengo {{minivlajka |Kongo}}}} === Semifinále === {{Futbalbox3|mužstvo1={{SWE|fz|2}}|mužstvo2={{NOR|fz|1}}|dátum=27. november 1991|čas=15:30|skóre={{ku|1|4}}|polčas=({{ku|1|2}})|štadión=Ying Tung Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=16000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1314/9988|rozhodca=Jim McCluskey {{minivlajka |Škótsko}}|góly2={{gól|39|p}} Svensson {{gól|41}} {{gól|77}} Medalen {{gól|67}} Carlsen|góly1={{gól|6}} Videkull}} {{Futbalbox3|mužstvo1={{GER|fz|2}}|mužstvo2={{USA|fz|1}}|dátum=27. november 1991|čas=19:45|skóre={{ku|2|5}}|polčas=({{ku|1|3}})|štadión=Guangdong Provincial Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=15000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1314/9989|góly1={{gól|34}} Mohr {{gól|63}} Wiegmann|góly2={{gól|10}} {{gól|22}} {{gól|33}} Jennings {{gól|54}} {{gól|75}} Heinrichs|rozhodca=Salvador Imperatore {{minivlajka |Čile}}|žlté karty1={{žltá karta |59}} Fitschen|žlté karty2={{žltá karta |67}} Akers}} === O 3. miesto === {{Futbalbox3|mužstvo1={{SWE|fz|2}}|mužstvo2={{GER|fz|1}}|dátum=29. november 1991|čas=19:45|skóre={{ku|4|0}}|polčas=({{ku|4|0}})|štadión=Guangdong Provincial Stadium,, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=20000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1314/9988|rozhodca=Cláudia Vasconcelos {{minivlajka |Brazília}}|góly2=|góly1={{gól|7}} Andelén {{gól|11}} Sundhage {{gól|29}} Videkull {{gól|43}} Nilsson}} === Finále === {{Futbalbox3|mužstvo1={{NOR|fz|2}}|mužstvo2={{USA|fz|1}}|dátum=30. november 1991|čas=19:45|skóre={{ku|1|2}}|polčas=({{ku|1|1}})|štadión=Tianhe Stadium, [[Kanton (mesto)|Kanton]]|divákov=63000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/103/3373/1309/9991|góly1={{gól|29}} Medalen|góly2={{gól|20}} {{gól|78}} Akers-Stahl|rozhodca=Vadim Zhuk {{minivlajka |Sovietsky zväz}}|žlté karty1=|žlté karty2=}} == Ocenenia == {| class="wikitable" |+ !Zlatá lopta !Strieborná lopta !Bronzová lopta |- |align=center|{{Minivlajka|USA}}Carin Jennings |align=center|{{Minivlajka|USA}}Michelle Akers-Stahl |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Linda Medalen |- !Zlatá kopačka !Strieborná kopačka !Bronzová kopačka |- |align=center|{{Minivlajka|USA}}Michelle Akers-Stahl |align=center|{{Minivlajka|Nemecko}}Heidi Mohr |align=center|{{Minivlajka|Nórsko}}Linda Medalen {{Minivlajka|USA}}Carin Jennings |- |align=center|10 gólov |align=center|7 gólov |align=center|6 gólov |- ! colspan="3" |Cena fair play FIFA |- |align=center colspan="3" |{{GER|fz|1}} |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Women's World Cup China PR 1991 – Awards – FIFA.com | url = http://www.fifa.com/womensworldcup/archive/chinapr1991/awards/index.html | vydavateľ = FIFA.com | dátum prístupu = 2025-10-03 | jazyk = en-GB | priezvisko = FIFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20150616002606/http://www.fifa.com/womensworldcup/archive/chinapr1991/awards/index.html}}</ref> == Štatistiky == === Góly === '''10 gólov''' * {{Minivlajka|USA}}Michelle Akers-Stahl '''7 gólov''' * {{Minivlajka|Nemecko}}Heidi Mohr '''6 gólov''' * {{Minivlajka|Nórsko}}Linda Medalen * {{Minivlajka|USA}}Carin Jennings '''5 gólov''' * {{Minivlajka|Švédsko}}Lena Videkull '''4 góly''' * {{Minivlajka|Čína}}Liu Ailing * {{Minivlajka|Taliansko}}Carolina Morace * {{Minivlajka|Švédsko}}Pia Sundhage * {{Minivlajka|USA}}April Heinrichs '''3 góly''' * {{Minivlajka|Nemecko}}Bettina Wiegmann * {{Minivlajka|Nórsko}}Tina Svensson * {{Minivlajka|Švédsko}}Anneli Andelén '''2 góly''' * {{Minivlajka|Dánsko}}Helle Jensen * {{Minivlajka|Dánsko}}Susan Mackensie * {{Minivlajka|Nórsko}}Agnete Carlsen * {{Minivlajka|Švédsko}}Helen Nilsson * {{Minivlajka|USA}}[[Mia Hammová|Mia Hamm]] '''1 gól''' * {{Minivlajka|Brazília}}Elane * {{Minivlajka|Čína}}Ma Li * {{Minivlajka|Čína}}Sun Qingmei * {{Minivlajka|Čína}}Sun Wen * {{Minivlajka|Čína}}Wei Haiying * {{Minivlajka|Čína}}Wu Weiying * {{Minivlajka|Čína}}Zhou Yang * {{Minivlajka|Taiwan}}Chou Tai-ying * {{Minivlajka|Taiwan}}Lin Mei-chun * {{Minivlajka|Dánsko}}Lisbet Kolding * {{Minivlajka|Dánsko}}Hanne Nissen * {{Minivlajka|Dánsko}}Annette Thychosen * {{Minivlajka|Nemecko}}Gudrun Gottschlich * {{Minivlajka|Nemecko}}Silvia Neid * {{Minivlajka|Nemecko}}Britta Unsleber * {{Minivlajka|Taliansko}}Feriana Ferraguzzi * {{Minivlajka|Taliansko}}Rita Guarino * {{Minivlajka|Taliansko}}Adele Marsiletti * {{Minivlajka|Taliansko}}Raffaella Salmaso * {{Minivlajka|Nový Zéland}}Kim Nye * {{Minivlajka|Nórsko}}Birthe Hegstad * {{Minivlajka|Nórsko}}Hege Riise * {{Minivlajka|Švédsko}}Susanne Hedberg * {{Minivlajka|Švédsko}}Ingrid Johansson * {{Minivlajka|Švédsko}}Malin Lundgren * {{Minivlajka|USA}}Joy Biefeld * {{Minivlajka|USA}}Julie Foudy * {{Minivlajka|USA}}Wendy Gebauer '''Vlastný gól''' * {{Minivlajka|Japonsko}}Sayuri Yamaguchi (v zápase proti Švédsku) * {{Minivlajka|Nový Zéland}}Terry McCahill (v zápase proti Nórsku) === Asistencie === '''4 asistencie''' * {{Minivlajka|Nemecko}}Martina Voss * {{Minivlajka|Švédsko}}Helen Johansson '''3 asistencie''' * {{Minivlajka|USA}}Carin Jennings '''2 asistencie''' * {{Minivlajka|Čína}}Li Xiufu * {{Minivlajka|Čína}}Wu Weiying * {{Minivlajka|Dánsko}}Helle Jensen * {{Minivlajka|Nemecko}}Roswitha Bindl * {{Minivlajka|Taliansko}}Adele Marsiletti * {{Minivlajka|Taliansko}}Carolina Morace * {{Minivlajka|Nórsko}}Tone Haugen * {{Minivlajka|Nórsko}}Gunn Nyborg * {{Minivlajka|Švédsko}}Helen Nilsson * {{Minivlajka|Švédsko}}Pia Sundhage * {{Minivlajka|USA}}Julie Foudy * {{Minivlajka|USA}}April Heinrichs * {{Minivlajka|USA}}Shannon Higgins '''1 asistencia''' * {{Minivlajka|Brazília}}Cenira * {{Minivlajka|Taiwan}}Shieh Su-jean * {{Minivlajka|Dánsko}}Annie Gam-Pedersen * {{Minivlajka|Dánsko}}Hanne Nissen * {{Minivlajka|Dánsko}}Irene Stelling * {{Minivlajka|Nemecko}}Birgitt Austermühl * {{Minivlajka|Nemecko}}Gudrun Gottschlich * {{Minivlajka|Nemecko}}Beate Wendt * {{Minivlajka|Nemecko}}Bettina Wiegmann * {{Minivlajka|Taliansko}}Anna Mega * {{Minivlajka|Nový Zéland}}Monique van de Elzen * {{Minivlajka|Nórsko}}Agnete Carlsen * {{Minivlajka|Nórsko}}Margunn Humlestøl * {{Minivlajka|Nórsko}}Hege Riise * {{Minivlajka|Nórsko}}Heidi Støre * {{Minivlajka|Nórsko}}Cathrine Zaborowski * {{Minivlajka|Švédsko}}Anneli Andelén * {{Minivlajka|Švédsko}}Anette Hansson * {{Minivlajka|Švédsko}}Ingrid Johansson * {{Minivlajka|USA}}Michelle Akers-Stahl * {{Minivlajka|USA}}Joy Biefeld * {{Minivlajka|USA}}Linda Hamilton Zdroj.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Technical Report | url = https://digitalhub.fifa.com/m/282858719d9227c9/original/pcq1fcktjwzzyi2gsm7c-pdf.pdf | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-10-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111227003624/http://www.fifa.com/mm/document/afdeveloping/technicaldevp/50/08/19/wwc%5f91%5ftr%5fpart2%5f260.pdf}}</ref> === Poradie tímov na turnaji === {{turnaj hlavička|210|skupina=áno|poznámka=Celkový výsledok}} {{turnaj|210|por=1|skupina=B|tím={{USA|fz|1}}|v=6|r=0|p=0|sg=25|ig=5|pozadie=gold|poznámka=Majsterky sveta}} {{turnaj|210|por=2|skupina=A|tím={{NOR|fz|1}}|v=4|r=0|p=2|sg=14|ig=10|pozadie=silver|poznámka=2. miesto}} {{turnaj|210|por=3|skupina=B|tím={{SWE|fz|1}}|v=4|r=0|p=2|sg=18|ig=7|pozadie=#cc9966|poznámka=3. miesto}} {{turnaj|210|por=4|skupina=C|tím={{GER|fz|1}}|v=4|r=0|p=2|sg=13|ig=10|poznámka=4. miesto|br=áno}} {{turnaj|210|por=5|skupina=A|tím={{CHN|fz|1}}|v=2|r=1|p=1|sg=10|ig=4|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}} {{turnaj|210|por=6|skupina=C|tím={{ITA|fz|1}}|v=2|r=0|p=2|sg=8|ig=5}} {{turnaj|210|por=7|skupina=A|tím={{DEN|fz|1}}|v=1|r=1|p=2|sg=7|ig=6}} {{turnaj|210|por=8|skupina=C|tím={{TPE|fz|1}}|v=1|r=0|p=3|sg=2|ig=15|br=áno}} {{turnaj|210|por=9|skupina=B|tím={{BRA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=1|ig=7|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}} {{turnaj|210|por=10|skupina=C|tím={{NGA|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=7}} {{turnaj|210|por=11|skupina=A|tím={{NZL|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=11}} {{turnaj|210|por=12|skupina=B|tím={{JPN|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=12}} |} Zdroj.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale žien}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] [[Kategória:Futbal v Číne]] [[Kategória:Futbal v 1991]] 4wppzbccxnacl54df8vns74emjfddqr 0 740757 8194753 8193413 2026-04-07T23:11:36Z Teslaton 12161 defaultsort 8194753 wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Blue Marble, AS17-148-22727.jpg|thumb|''The Blue Marble'', ktorú vyhotovil [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] z posádky [[Apollo 17|Apolla 17]] v roku 1972. Pôvodná fotografia bola nasnímaná s [[južný pól|južným pólom]] orientovaným nahor, ale najrozšírenejšia je verzia otočená do tejto podoby]] [[Súbor:Blue Marble December 7 2022.jpg|thumb|Farebne upravený obrázok [[Zem]]e, ktorý nasnímal satelit [[Deep Space Climate Observatory|DSCOVR]] 7. decembra 2022, presne 50 rokov po vzniku pôvodnej fotografie ''The Blue Marble'']] '''''The Blue Marble''''' („Modrá guľa“) je fotografia [[Zem]]e, ktorú [[7. december|7. decembra]] [[1972]] vyhotovil [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]] [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo 17]] počas letu na [[Mesiac]]. Fotografia bola nasnímaná zo vzdialenosti približne 29 400 [[kilometer|km]] od [[zemský povrch|zemského povrchu]], pričom jej orezaná a pootočená verzia sa stala jednou z najviac reprodukovaných fotografií v dejinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The blue marble | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3218853/ | vydavateľ = pmc.ncbi.nlm.nih.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-07 | jazyk = }}</ref> Pôvodná fotografia [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], označená ako '''AS17-148-22727''', je vycentrovaná približne na súradnice {{Coord|26|19|49|J|37|25|13|V}}, s [[južný pól|južným pólom]] orientovaným nahor, zobrazuje Zem od [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] až po [[Antarktída|Antarktídu]]. Bola to prvá príležitosť, kedy [[trajektória (krivka)|trajektória]] Apolla umožnila odfotografovať [[polárna čiapka|južnú polárnu čiapočku]], hoci [[južná pologuľa]] bola z veľkej časti pokrytá [[oblačnosť]]ou. Okrem [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]] a [[Madagaskar]]u je jasne viditeľné takmer celé pobrežie [[Afrika|Afriky]] a väčšina [[Indický oceán|Indického oceánu]]. Viditeľná je aj [[tropická cyklóna]] v Indickom oceáne. [[južná Ázia|Juhoázijská]] pevnina a [[Austrália (svetadiel)|Austrália]] sa nachádzajú na východnom okraji snímky a východná časť [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] na západnom okraji. NASA použila názov ''Blue Marble'' aj pre sériu snímok z roku [[2012]], ktoré pokrývajú celý glóbus v relatívne vysokom rozlíšení. Tieto obrázky vznikli prehľadávaním [[satelitná snímka|satelitných záberov]] nasnímaných v rôznom čase s cieľom nájsť čo najviac fotografií bez oblačnosti, ktoré by sa mohli použiť vo výslednej kompozícii. NASA potvrdila, že snímky „modrej gule“ z roku 2012 sú kompozitné, vytvorené z viacerých snímok zhotovených z [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhy Zeme]]. Rovnako tak tieto zábery nemožno poskladať do úplne súvislého celku a pre meniace sa podmienky osvetlenia, počasie a oblačnosť nie je možné získať ucelený alebo úplne čistý obraz celej Zeme v jednom okamihu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elegant Figures | url = https://earthobservatory.nasa.gov/blogs/elegantfigures/2011/10/06/crafting-the-blue-marble/ | vydavateľ = earthobservatory.nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Astrofotografia]] * ''[[Earthrise]]'' * [[Hello, World (fotografia)|''Hello, World'']] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|The Blue Marble|...}} {{DEFAULTSORT:Blue Marble, The}} [[Kategória:Zem]] [[Kategória:Fotografie]] [[Kategória:Vzniklo v 1972]] [[Kategória:Program Apollo]] fztumu4kk6xusxhjkmwzfb4hr0h0d63 0 741178 8194600 8188022 2026-04-07T15:18:10Z Akul59 168826 Infobox 8194600 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Track <!-- *** Heading *** --> | name = Turistická značkovaná trasa číslo 5584 | other_name = | category = <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | district1 = [[Ilava (okres)|Ilava]] | commune = | municipality = Považská Bystrica | municipality1 = Podskalie | municipality2 = Dolný Lieskov | municipality3 = [[Pružina (okres Považská Bystrica)|Pružina]] | municipality4 = Zliechov <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Považská Bystrica | source_type = Štart | source_location = [[Železničná stanica Považská Bystrica|železničná stanica]] | source_elevation = 282 | source_lat_d = 49.121864 | source_long_d = 18.432372 | mouth = Zliechov | mouth_type = Cieľ | mouth_location = autobusová zastávka | mouth_elevation = 603 | mouth_lat_d = 48.950173 | mouth_long_d = 18.431715 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 26.3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha cieľa | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Footnotes *** --> | free = | free_type = | free_label = }} {{Turistická značka|zelená}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 5584''' je zelená trasa v [[Súľovské vrchy|Súľovských]] a [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]].<ref>''Javorníky – Púchov Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref><ref>''Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Vedie z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] do [[Zliechov]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 108 Javorníky – Púchov | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-108-javorniky-puchov | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice (7. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-119-strazovske-vrchy-trencianske-teplice-7-vydanie-2021 | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je dlhá 26,3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu = 2025-12-12 |jazyk = sk }}</ref> Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov. == Priebeh trasy == {| class="wikitable" !|Vzdialenosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu = 2025-12-12 |jazyk=sk }}</ref> !|Čas (h) !|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m&nbsp;n.&nbsp;m.]] !|Miesto !|Križovanie trás |- |0,0 km |0:00 |282 m |[[Považská Bystrica]], [[Železničná stanica Považská Bystrica|vlak]], bus ||{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2695|trasa 2695]]: [[Orlové]], zámok 0:30&nbsp;h, [[Malý Javorník (Javorníky)|Malý Javorník]] 8:15&nbsp;h |- |2,7 km |0:40 |300 m |Považská Bystrica, garáže | |- |6,7 km |1:50 |380 m |[[Horný Moštenec]] | |- |11,7 km |2:55 |325 m |[[Tŕstie (Dolný Lieskov)|Tŕstie]], bus | |- |14,4 km |3:35 |435 m |Riedka |{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2691|trasa 2691]]: Jaseňová 0:40&nbsp;h, [[Zliechov]], bus 3:20&nbsp;h |- |18,5 km |4:35 |420 m |Predhorie |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: pod Hrádkom, sútok potokov 0:30&nbsp;h, Lazový vrch 3:00&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: [[Pružina (okres Považská Bystrica)|Pružina]], garáže, bus 0:25&nbsp;h |- |20,2 km |5:05 |519 m |pod Hrádkom, sútok potokov |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: sedlo Samostrel 0:50&nbsp;h, [[Čičmany]], bus 1:35&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: Predhorie 0:25&nbsp; Pružina, garáže, bus 0:50&nbsp;h |- |21,5 km |5:30 |600 m |Červíková, chata |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8592|trasa 8592]]: Medvedia skala 0:40&nbsp;h, Lúka pod [[Strážov (vrch)|Strážovom]] 1:35&nbsp;h |- |26,3 km |6:40 |603 m |[[Zliechov]]. bus |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0801|trasa 0801a]]: nad Kršákovcami 1:05&nbsp;h, pri [[Horná Poruba|Hornej Porube]], hradská 4:40&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0801|trasa 0801a]]: sedlo pod Strážovom 1:30&nbsp;h, Čičmany, bus 3:20&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2691|trasa 2691]]: Javorina 1:10&nbsp;h, Jaseňová 2:30&nbsp;h |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Strážovských vrchoch]] * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.44274&y=49.0393&ref=permalink Trasa na turistickej mape] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch|5584]] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Strážovských vrchoch|5584]] [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|5584]] mkqw0kbp95q9eftpry8yigw983fbsf5 0 741869 8194768 8144781 2026-04-08T04:04:48Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Filmy o športe]] pomocou použitia HotCat 8194768 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Dream Team | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 127 | Krajina = {{CZE}} [[Česko]],<br>{{SVK}} [[Slovensko]] | Jazyk = [[slovenčina|slovenský]] | Rok = [[2026]] | Dátum uvedenia = [[1. január]] (Slovensko, Česko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- odhad na - mil. [[euro|€]] --> | Zárobok = cca 334 705 [[euro|€]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dream Team - Tržby a návštěvnost | url = https://kinomaniak.cz/filmy/dream-team-2026 | vydavateľ = kinomaniak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = }}</ref> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Jonáš Karásek]] | Scenár = Petr Kolečko | Predloha = | Námet = | Produkcia = Petra Polnišová, Juraj Brocko, Jakub Prachař<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dream Team | url = https://sfu.sk/filmy/dream-team/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref> | Hudba = Jiří Burian | Kamera = Martin Žiaran | Strih = Matej Beneš | Zvuk = Viktor Krivosudský | Scénografia = Ema Teren | Kostýmy = Alexandra Grusková | Masky = Andrea Štrbová, Martina Selnekovičová | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Česko | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} '''''Dream Team''''' je [[česko]]-[[Slovensko|slovenská]] [[komédia]] z roku [[2026]], ktorú režíroval [[Jonáš Karásek]] podľa scenára [[Petr Kolečko|Petra Kolečka]]. Snímku produkovali [[Petra Brocková|Petra Polnišová]], [[Juraj Brocko]] a [[Jakub Prachař]], ktorý stal aj za námetom. Hlavné úlohy hrajú [[Martin Hofmann]], [[Sara Sandeva]], [[Petra Brocková|Petra Polnišová]], [[Miroslav Krobot]], [[Bekim Aziri]] a [[Robin Ferro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = matuskvasnicka | odkaz na autora = | titul = Nové slovenské filmy archív | url = https://filmsk.sk/nove-slovenske-filmy/dream-team-kombinuje-humor-sport-a-postihnutie/ | vydavateľ = filmsk.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prétorová | meno = Sofia | autor = | odkaz na autora = | titul = Scenárista Petr Kolečko: Dream Team má svetový vizuálny look. V našich podmienkach to môže ľudí ohromiť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/779512-scenarista-petr-kolecko-dream-team-ma-svetovy-vizualny-look-v-nasich-podmienkach-to-moze-ludi-ohromit/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-22 | dátum prístupu = 2025-12-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sector s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Česko-slovenská komédia Dream Team je inšpirovaná veľkou športovou kauzou XI. letnej paralympiády v Sydney | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/321075/cesko-slovenska-komedia-dream-team-je-inspirovana-velkou-sportovou-kauzou-xi-letnej-paralympiady-v-sydney.htm | vydavateľ = kinema.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-23 | jazyk = }}</ref> == Herecké obsadenie == * [[Martin Hofmann]]{{--}}tréner Marek Popel * [[Jakub Prachař]]{{--}}divadelný režisér Daniel * [[Petra Brocková|Petra Polnišová]]{{--}}Jana Popelová, Markova manželka * [[Miroslav Krobot]]{{--}}Radek Jouza, Markov kamarát a šéf paraolympiády * [[Robin Ferro]]{{--}}Vilém, herec a člen tímu * [[Sara Sandeva]]{{--}}rozhodkyňa Hanka, Jakubova priateľka * [[Bekim Aziri]] * [[Radek Lajfr]]{{--}}Jakub Popel, Markov syn * [[Oldřich Navrátil]]{{--}}Zdeněk Popel, Markov otec * [[Martin Polišenský]]{{--}}Šimon Popel, Markov syn * [[Ondřej Plachetka]] * [[Jakub Louda]] * [[Jan Rogos]] * [[Zuzana Kubovčíková Šebová|Zuzana Šebová]] * [[Filip Teller]] == Fakty a zaujímavosti == * Snímka je inšpirovaná skutočnými udalosťami, ktoré sa stali na [[Paralympijské hry|Paraolympiáde]] v [[Sydney]] v roku [[2000]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prétorová | meno = Sofia | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako vyzerá jeden deň v živote komparzistu? Zúčastnili sme sa na natáčaní filmu Dream Team od režiséra Invalida | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/749578-jeden-den-v-zivote-komparzistu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-04-27 | dátum prístupu = 2026-01-07 }}</ref> * Nakrúcanie snímky prebiehalo aj v lokalite mesta [[Rio de Janeiro|Rio]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šutarík | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Štáb nakrúcal priamo v Brazílii. 10 zaujímavostí o novej komédii Dream Team, ktorá štartuje v našich kinách | url = https://emefka.sk/stab-nakrucal-priamo-v-brazilii-10-zaujimavosti-o-novej-komedii-dream-team-ktora-startuje-v-nasich-kinach/ | vydavateľ = emefka.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} <!-- == Pozri aj == * --> == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1675070}} * {{Imdb film|id=38840762}} * {{Fdb film|id=3239795}} * {{Kinobox film|id=5209140}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2026]] [[Kategória:České filmy]] [[Kategória:Slovenské filmy]] [[Kategória:Filmy o športe]] jqmhhwr0oyps1qts6cjvmgq5ugg35jy 0 741874 8194731 8193859 2026-04-07T20:23:10Z ~2026-20335-96 290941 vynechávanie veľkého priestoru medzi slovami, opakovane 8194731 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Napoleonov vpád do Ruska |súčasť=[[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]] |obrázok=Napoleons retreat from Moscow by Adolph Northen.jpg |text k obr=Ústup Napoleonovej armády z Moskvy. Obraz od Adolfa Northena z roku [[1897]]. |dátum=[[24. jún]]{{--}}[[25. december]] [[1812]] |miesto=[[Ruská ríša]] |výsledok=rozhodné vojenské víťazstvo ruských armád zničenie „Grande Armee“ |protivník1=[[Prvé francúzske cisárstvo]]<br/>[[Varšavské kniežatstvo]]<br/> [[Talianske kráľovstvo (1805 – 1814)]]<br/>[[Neapolské kráľovstvo]]<br/>[[Rýnsky spolok]] |protivník2=[[Ruské impérium]]<br/>[[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska]]<br/>[[Švédske impérium]] |velitel1=[[Napoleon Bonaparte]]<br/>[[Étienne Jacques MacDonald|Jacques MacDonald]]<br/>[[François-Joseph Lefebvre|F.-J. Lefebvre]]<br/>[[Édouard Adolphe Casimir Joseph Mortier|Éduard Mortier]]<br/>[[Jean-Baptiste Bessières|J.-B. Bessières]]<br/>[[Louis-Nicolas Davout]]<br/>[[Charles Nicolas Oudinot]]<br/>[[Michel Ney]]<br/>[[Laurent Gouvion de Saint-Cyr]]<br/>[[Jean-Louis-Ebenezer Reynier|Jean Reynier]]<br/>[[Andoche Junot]]<br/>[[Claude Victor-Perrin]]<br/>[[Charles Pierre François Augereau]]<br/>[[Józef Antoni Poniatowski]]<br/>[[Eugène de Beauharnais]]<br/>[[Joachim Murat]]<br/>[[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Schwarzenberg]]<br/>[[Julius von Grawert]]<br/>[[Johann Ewald]] |velitel2=[[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]]<br/>[[Michail Illarionovič Kutuzov|M.I. Kutuzov]]<br/>[[Michail Bogdanovič Barclay de Tolly|M.B. Barclay de Tolly]]<br/>[[Piotr Ivanovič Bagration|P.I. Bagration]] †<br/>[[Karl Gustav von Baggovut]]<br/>[[Peter Wittgenstein]]<br/>[[Dmitrij Sergejevič Dochturov|D.S. Dochurov]]<br/>[[Alexandr Petrovič Tormasov|A.P. Tormasov]]<br/>[[Pavel Vasiljevič Čičagov|P.V. Čičagov]]<br/>[[Levin August von Bennigsen|L.A. von Bennigsen]] }} '''Napoleonov vpád do Ruska''', '''ruská kampaň''', '''druhá poľská vojna''', v Rusku známa ako '''vlastenecká vojna roku 1812''' (Отечественная война 1812 года) bola vojenská kampaň [[Napoleonské vojny|Nepoleonských vojen]], v ktorej [[Grande Armée|francúzska armáda]] a jeho spojenci pod velením cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I. Bonaparta]] vpadli v lete roku [[1812]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Kampaň začala dňa [[24. jún]]a a skončila napokon dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1812]]. V prvej etape vojny (jún až september roku [[1812]]) ruská armáda ustupovala od poľských a pruských hraníc smerom k Moskve. Ruské velenie, ktoré chápalo, že jeho vojsko je slabšie sa vyhýbalo veľkému ozbrojenému stretnutiu. Napokon k nemu došlo na naliehanie cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]], ktorý odmietol ustúpiť z Moskvy bez boja. Dňa [[7. september|7. septembra]] roku [[1812]] došlo k [[bitka pri Borodine|bitke pri Borodine]] západne od [[Moskva|Moskvy]]. Táto etapa sa skončila ruským ústupom a vypálením [[Moskva|Moskvy]]. Na začiatku druhej etapy vojny (október až december [[1812]]) Napoleonova armáda manévrovala a snažila sa ustúpiť do zimoviska v oblastiach nespustošených vojnou, a potom sa stiahla k ruským hraniciam, prenasledovaná ruskou armádou, sužovaná hladom a zimou.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=SNOW|meno=Peter|titul=Dejiny sveta – Mapa za mapou|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2022|isbn=978-80-551-7915-5|strany=211}}</ref> Pri ústupe Francúzi utrpeli ďalšie ťažké straty, napr. v [[bitka pri Berezine|bitke pri Berezine]] medzi [[26. november|26.]] a [[29. november|29. novembrom]] roku [[1812]]. Francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I. Bonaparte]] opustil svoju zdecimovanú armádu dňa [[5. december|5. decembra]] pri [[Vilnius]]e. Vojna sa skončila takmer úplným zničením Napoleonovej armády, oslobodením ruského územia a presunom vojenských operácií na územia [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]] a Nemecka v roku [[1813]] (pozri [[Vojna šiestej koalície]]). == Obnovenie Poľska == V rokoch [[1806]] až [[1807]] prebiehali boje jednak medzi francúzskymi a pruskými armádami a zároveň potýčky medzi francúzskymi a ruskými vojakmi. Tieto vojny napokon viedli k vstupu francúzskej armády na poľské územie, pričom zároveň išlo o menšie zárodky pre obnovenie poľského štátu. Dňa [[5. december|5. decembra]] roku [[1806]] došlo k vzniku najvyšších poľských vojenských úradov vo [[Varšava|Varšave]], ktorých predsedami boli Ludwik Gutakowský, Michal Kochanowský a Jozef Poniatowský. Dňa [[14. január]]a roku [[1807]], keď sa [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] nachádzal vo Varšave, podarilo sa úspešne presadiť jeho plán a to konkrétne povolanie sedemčlennej Vládnej komisie, ktorá spravovala poľské kraje obsadené francúzskymi vojakmi v oblasti pruských dŕžav. Dňa [[7. júl]]a roku [[1807]] bol uzavretý mier medzi francúzskou diplomaciou na jednej strane a pruskými a ruskými delegátmi na strane druhej v meste [[Sovietsk|Tilsit]]. V podmienkach mieru bolo zakotvené taktiež to, že došlo k územnému vzniku [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]] a to z väčšej časti pruských dŕžav v bývalom Poľsku s rozlohou 104 000 km² spolu s 2, 6 milióna obyvateľov. Oblasť mesta [[Białystok|Bialystok]] pripadla pod vládu [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Samotný cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I. Bonaparte]] však nepoužíval pojem „Poľsko“. Po kratšom čase, presnejšie dňa [[22. júl]]a roku [[1807]], nadiktoval francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] v meste [[Drážďany]] Ústavu [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]]. Vznikla tak [[konštitučná monarchia]], v ktorej bol zrušené [[nevoľníctvo]]. Bola daná sloboda vyznania ale aj rovnosť občanov pred zákonom vrátane šľachtických privilégií. Na čele krajiny stál vojvoda, ktorým bol saský kráľ menom [[Fridrich August I. Saský|Friedrich August I.]] z dynastie Wettinovcov. Nová dŕžava zostala závislá na Francúzskom cisárstve.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=211 – 217}}</ref> == Predohra == Po uzavretí [[Tylžský mier|mierovej zmluvy]] v júli roku [[1807]] v meste [[Sovietsk|Tilsit]] vyjadrila cárska delegácia spojenectvo s francúzskym cisárom [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom I.]], pričom práve [[Ruská ríša]] pristúpila ku kontinentálnemu systému. Zahranično-politické vzťahy sa však začali po čase zhoršovať, keďže ekonomika [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] bola ešte väčšmi vo veľkých problémoch. Zároveň to boli najvyšší predstavitelia cárskej politiky, ktorí vyjadrili znepokojenie pre zasahovanie francúzskeho cisára do tradičných sfér vplyvu svojej politiky a to práve pre založenie a vznik [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]] ako satelitného štátu Francúzskeho cisárstva. Roku [[1810]] došlo k tomu, že [[Ruská ríša]] otvorila prístavy neutrálnym lodiam, čím prestala rešpektovať podmienky kontinentálnej blokády. Od roku [[1811]] prebiehali na obidvoch stranách vojnové prípravy. Na strane [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] sa postavilo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska]], ktorá poskytovala ruskej armáde a jej veliteľom finančnú podporu.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=285, 286}}</ref> Dňa [[22. jún]]a roku [[1812]] sa oficiálne začalo vojenské ťaženie armád pod velením cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I. Bonaparta]] smerom do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Súčasťou tohto vojnového plánu bolo taktiež viac než 100 000 poľských vojakov, z toho až 37 000 v rámci samostatného 5. zboru Veľkej armády na čele s kniežaťom [[Józef Antoni Poniatowski|Jozefom Poniatowským]].<ref name=":2" /> Samotný cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] ohlásil verejne to, že začala „druhá poľská vojna“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=221}}</ref> Dňa [[26. jún]]a roku [[1812]] zasadal mimoriadny [[Sejm]], ktorý ohlásil dokonca obnovu Poľského kráľovstva. O takmer mesiac po tejto udalosti, presnejšie dňa [[11. júl]]a roku [[1812]] sa stretol francúzsky cisár Napoleon I. Bonaparte spolu s poľskou delegáciou na čele s J. Wybickým, pričom práve vtedy vyjadril súhlas s obnovením poľsko-litovského štátu. V [[Litva|Litve]] sa medzitým dokonca začali vytvárať samosprávne orgány. Časť poľských štátnikov z východnej časti krajiny však rozhodla zotrvať v spolupráci s [[Ruská ríša|Ruskou ríšou]], čím zásadne odmietla spojenectvo s Francúzskym cisárstvom reprezentovaným [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom I.]]<ref name=":2" /> == Prvá fáza vojny == Napoleon rozdelil svoje vojská na tri pochodové prúdy. Prvý smeroval pod vedením maršala [[Jacques Macdonald|Macdonalda]] cez Pobaltské štáty na hlavné mesto [[Petrohrad]]. Macdonald, ktorý disponoval hlavne pruskými oddielmi, nedokázal bez obliehacieho delostrelectva obsadiť [[Riga|Rigu]], v ktorej sa opevnili jednotky gen. [[Ivan Nikolajevič Essen|Essena]]. Veliteľ ruskej 1. armády gen. [[Michail Bogdanovič Barclay de Tolly|Barclay de Tolly]] napokon zastavil postup maršalov Macdonalda a Udina, čím zažehnal ohrozenie Petrohradu, ktoré zostal kryť zbor gen. [[Peter Wittgenstein|Wittgensteina]]. Hlavnému prúdu smerujúcemu cez [[Bielorusko]] po Smolenskej ceste na [[Moskva|Moskvu]] velil sám Napoleon. Ruské sily 1. západnej armády boli rozptýlené od [[Baltské more|Baltského mora]] po mesto [[Lida]] v Bielorusku. Ich veliteľstvo sa nachádzalo vo [[Vilnius]]e. Veliteľom 1. armády bol generál pechoty [[Michail Bogdanovič Barclay de Tolly|Barclay de Tolly]]. Ruská armáda ustupovala cez [[Polotsk]] do [[Vicebsk|Vitebska]]. Ruská 2. západná armáda bola na začiatku invázie umiestnená v okolí [[Hrodna|Grodna]] (na západe Bieloruska) asi 150 km od 1. armády. Na čele 2. západnej armády stál [[Piotr Ivanovič Bagration|P. I. Bagration]]. Rusom sa napodarilo spojiť obe armády a preto Bagration pod francúzskym tlakom ustupoval na [[Babrujsk|Bobrujsk]]. Pravé krídlo francúzskeho postupu na línií [[Brest (Bielorusko)|Brest]] – [[Kobrin]] – [[Pinsk]] kryl gen. [[Jean Louis Ébénézer Reynier|Reynier]]. V dňoch [[4. august|4.]] až [[6. august|6. augusta]] roku [[1812]] sa uskutočnila prvá veľká bitka medzi francúzskou armádou a jej spojencami na jednej strane a tou ruskou na strane druhej pri [[Smolensk]]u. Skončila sa však nerozhodne. Ruská armáda napokon ustúpila smerom viac na východ.<ref name=":1" /> Dňa [[7. október|7. októbra]] [[1812]] prebehla otvorená [[Bitka pri Borodine|bojová zrážka]] medzi francúzskou a ruskou armádou [[bitka pri Borodine|pri Borodine]]. Išlo o najkrvavejšiu vojenskú bitku počas celých [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]]. Straty boli vysoké. Ruská armáda stratila na bojovom poli až 45 000 vojakov. Napoleon prišiel o takmer 30 000 vojakov. Vysoké obete sa prejavili taktiež v radoch vysokej generality. Ruská armáda prišla o 23 generálov. Francúzska strana zaznamenala stratu osem mŕtvych generálov a 42 ranených. Po bitke pri Borodine sa [[14. september|14. septembra]] [[1812]] francúzskej armáde podarilo obsadiť [[Moskva|Moskvu]]. Ruské sily prenechali nepriateľovi mesto bez odporu. Ruská armáda krytá oddielmi gen. [[Michail Andrejevič Miloradovič|Miloradoviča]] mesto opustila bez boja. Následne ho však podpálili ruskí [[Sabotáž|diverzanti]], čím vznikol obrovský požiar. Po jeho skončení bolo mesto neobývateľné. Naopoleon považoval dobytie Mosvky za dôležitý politický úspech, avšak ruský cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] odmietol s Napoleonom rokovať o prímerí. Najprv dňa [[18. september|18. septembra]] francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] prostredníctvom riaditeľa výchovného ústavu generálmajora Ivana Akinfieviča Tutolmina oznámil, že si ruského cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] naďalej váži a rád by uzavrel mier. Napoleon mal naďalej v úmysle požadovať odstúpenie [[Litva|Litvy]], potvrdenie [[Kontinentálna blokáda|kontinentálnej blokády]] a vojenského spojenectva s Francúzskom. Dňa [[20. september|20. septembra]] poslal [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] list s návrhom mieru prostredníctvom I. A. Jakovleva (otca A. I. Gerzena). Tretiu žiadosť osobne tlmočil hlavnému veliteľovi ruských vojsk gen. [[Michail Illarionovič Kutuzov|Kutuzovovi]] gen. [[Jacques de Lauriston]]. Ani na jednu zo žiadostí Alexander neodpovedal. == Druhá fáza vojny == Postup francúzskej armády do vnútrozemia Ruska, nárast násilia voči obyvateľstvu, požiare v Smolensku a Moskve, pokles disciplíny v Napoleonovej armáde a rabovanie francúzskych vojsk a ich spojencov, masakre civilného obyvateľstva viedli k rastúcemu odporu zo strany ruského obyvateľstva. Začala sa partizánska vojna a organizácia domobrany. V Moskve sa Napoleon ocitol v pasci, prezimovať v meste zničenom požiarom bolo nemožné. Zásobovanie mimo mesta bolo neúspešné, rozťahané komunikačné línie Francúzov boli veľmi zraniteľné, armáda sa začínala rozpadávať. Napoleon sa začal pripravovať na ústup do zimných táborov niekde medzi Dnepropetrovskom a Dvinou. Dňa [[6. október|6. októbra]] ruské vojská zaútočili pri Tarutine na francúzsky predvoj pod velením maršala [[Joachim Murat|Murata]], ktorý sledoval ruskú armádu. Po strate 4 000 vojakov a 38 diel. Murat ustúpil.<ref>Predtečenskij, A. V., Vasiliev, A. I., Fratkin, B., Otečestvennaja vojna 1812 g. Sbornik dokumentov i materialov. In: Tarle, E. V., (ed.), Izdateľstvo Adademii Nauk SSC, 198 s. (po rusky)</ref> [[Bitka pri Tarutine]] sa stala významnou udalosťou, ktorá znamenala prechod iniciatívy vo vojne na stranu ruskej armády. Na druhý deň Napoleon opustil Moskvu. Ruské sily prinútili Francúzov ustupovať po tej istej trase, ktorou do krajiny vpadli. Bol to pás územia, ktorým ustupovali Rusi, ktorí aplikovali [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]], ako aj územie, ktoré francúzske sily spustošili a vydrancovali pri predošlom postupe. Pre francúzsku armádu to malo katastrofálne dôsledky. Nedostatok potravín ale aj chlad a šírenie chorôb armádu značne oslabili. Dňa [[24. október|24. októbra]] sa odohrala [[bitka pri Malojaroslavci]]. Mesto osemkrát prešlo z rúk do rúk. Nakoniec sa Francúzom podarilo obsadiť [[Malojaroslavec]], ale Kutuzov zaujal opevnenú pozíciu za mestom, ktorú Napoleon neriskoval zaútočiť. K 22. októbru mala Kutuzovova armáda 97-tisíc regulérnych vojakov, 20-tisíc kozákov, 622 diel a viac ako 10-tisíc vojakov domobrany a milícií. Napoleon mal k dispozícii až 70-tisíc bojaschopných vojakov, kavaléria prakticky zmizla, delostrelectvo bolo podstatne slabšie ako ruské. Priebeh vojny teraz diktovala ruská armáda. Dňa [[25. november|25. novembra]] sa [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi I.]] podarilo šikovnými manévrami odlákať pozornosť admirála [[Pavel Vasilievič Čičagov|Čičagova]] na mesto Borisov a na juh od Bieloruského [[Barysav|Borisova]]. Čičagov sa domnieval, že Napoleon má v úmysle prekročiť rieku v týchto miestach, aby sa skrátenou cestou dostal na cestu do [[Minsk]]a a potom sa vydal na spojenie s rakúskymi spojencami. Medzitým Francúzi postavili dva mosty severne od Borisova, po ktorých sa Napoleon v dňoch [[26. november|26.]] – [[27. november|27. novembra]] preplavil na pravý (západný) breh rieky [[Berezina|Bereziny]], odrazil slabý prieskumný oddiel Rusov. Keď si uvedomil svoju chybu, admirál Čičagov dňa [[28. november|28. novembra]] neúspešne zaútočil na Napoleona hlavnými silami na pravom brehu. Na ľavom brehu bol francúzsky zadný voj, ktorý bránil prechod, napadnutý prichádzajúcim zborom gen. [[Peter Wittgenstein|Wittgensteina]]. Hlavná armáda veliteľa Kutuzova zostala pozadu. Nečakajúc na prechod celej skupiny pozadu zostávajúcich Francúzov, pozostávajúcej z ranených, omrznutých, a tých, ktorí stratili zbrane, ako aj civilistov, Napoleon nariadil ráno dňa [[29. november|29. novembra]] spáliť mosty. Hlavným výsledkom bitky pri Berezine bolo, že Napoleon unikol úplnej porážke v podmienkach výraznej prevahy ruských síl. V spomienkach Francúzov má prechod cez Berezinu rovnaké miesto ako najväčšia [[bitka pri Borodine]]. Francúzi stratili 30 000 padlých, Rusi asi 10 000.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=168 – 169}}</ref> V skutočnosti mimoriadne silné mrazy udreli až počas prechodu cez Berezinu. Pokračovali aj v nasledujúcich dňoch a definitívne zničili Francúzov, ktorí boli už aj tak oslabení hladom. Lepšie vybavené ruské vojská pokračovali v prenasledovaní napriek chladu. Predvoj [[Michail Illarionovič Kutuzov|Kutuzovových]] vojsk pod velením atamana [[Matvej Ivanovič Platov|Platova]] dorazil k [[Vilnius]]u deň po tom, ako tam vstúpili Francúzi. Napoleon opustil svoju zdecimovanú armádu dňa [[5. december|5. decembra]] pri [[Vilnius]]e. Neschopní ubrániť mesto a po strate asi 20-tisíc mužov vo [[Vilnius|Vilniuse]] [[Michel Ney|Ney]] a [[Joachim Murat|Murat]] pokračovali v ústupe k rieke [[Neman (rieka)|Neman]], ktorá oddeľovala Rusko od Pruska a [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]]. == Epilóg ťaženia a jeho dôsledky == Začiatkom decembra [[1812]] predstavovala bojaschopná sila ustupujúcich francúzskych vojsk asi 30 000 až 40 000 mužov. [[5. december|5. decembra]] [[1812]] opustil francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] zdecimované zvyšky svojej armády a odišiel späť smerom do Francúzska.<ref name=":3" /> O dva dni po tejto udalosti došiel do [[Paríž]]a aby začal po totálnom zlyhaní po výprave do vnútra ruského územia organizovať novú armádu. Zvyšky francúzskych vojsk ustupovali z Ruska až do [[14. december|14. decembra]] [[1812]].<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1. * SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). ''Encyklopédia vojen'' ''- Od najstarších čias po súčasnosť.'' Bratislava: Ikar. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Napoleonské vojny]] * [[Napoleon Bonaparte]] * [[Michail Illarionovič Kutuzov|Michail Kutuzov]] * [[Bitka pri Borodine]] * [[Tylžský mier]] * [[Kontinentálna blokáda]] * [[Varšavské kniežatstvo]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * SNOW, Peter. ''Dejiny sveta – Mapa za mapou''. (2022). Preklad Barbora Andrezálová. Bratislava : Ikar. <nowiki>ISBN 978-80-551-7915-5</nowiki> * {{Preklad|ru|Отечественная война 1812 года|150919176}} [[Kategória:Bitky v napoleonských vojnách]] [[Kategória:Bitky Ruskej ríše]] [[Kategória:Francúzsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] [[Kategória:Vojny Ruskej ríše]] [[Kategória:Vojny Ruska]] [[Kategória:Bitky v 1812]] [[Kategória:Vojny 19. storočia]] 0ll2ockibrfh1i9fyq2tv3o1z02k40u 0 741903 8194621 8138327 2026-04-07T15:54:23Z Andrej-airliner 43530 +earthset 8194621 wikitext text/x-wiki [[Súbor:NASA-Apollo8-Dec24-Earthrise.jpg|thumb|''Earthrise'' vyfotografovaný 24. decembra 1968 astronautom [[Apollo 8|Apolla 8]] [[William Anders|Williamom Andersom]]]] [[Súbor:Scott 1371, Apollo 8.jpg|thumb|Fotografia na poštovej známke [[Spojené štáty|Spojených štátov]] z roku 1969]] '''''Earthrise''''' („Východ Zeme“) je fotografia [[Zem]]e, ktorú [[24. december|24. decembra]] [[1968]] vyhotovil [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]] [[William Anders]] počas misie [[Apollo 8]] z [[selenocentrická dráha|obežnej dráhy]] [[Mesiac]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = American Experience | url = https://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/films/chasing-moon/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230831002908/https://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/films/chasing-moon/#transcript | vydavateľ = pbs.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-24 | dátum archivácie = 2023-08-31 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 8’s Earthrise: The Shot Seen Round the World | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2018/12/21/science/earthrise-moon-apollo-nasa.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2018-12-21 | dátum prístupu = 2025-12-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = We Are All Riders on the Same Planet | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2018/12/24/opinion/earth-space-christmas-eve-apollo-8.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2018-12-24 | dátum prístupu = 2025-12-24 }}</ref> Fotograf [[Galen Rowell]] ju opísal ako „najvplyvnejšiu fotografiu životného prostredia, aká bola kedy nasnímaná“.<ref name="net-the-earthrise-photograph">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Earthrise Photograph | url = https://www.abc.net.au/science/moon/earthrise.htm | vydavateľ = abc.net.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-24 | jazyk = }}</ref> Snímka zachytáva výrez mesačného povrchu a v pozadí osvetlenú časť planéty Zem (pootočenú oproti severojužnej orientácii o 135°). Anders použil špeciálne upravený [[fotografický aparát|fotoaparát]] značky [[Hasselblad]] a farebný 70-milimetrový [[fotografický film|film]] [[Ektachrome]]. Pred Andersom automaticky vyfotografovala Zem z perspektívy Mesiaca [[mesačná sonda|sonda]] [[Lunar Orbiter 1]] v roku [[1966]]. V roku [[1969]] vydala pošta Spojených štátov známku s reprodukciou tejto fotografie a slovami ''„In the beginning God...“'' („Na počiatku Boh...“) pripomínajúcimi vysielanie posádky Apolla 8 na Zem, v ktorom astronauti citovali začiatok [[Biblia|biblickej]] knihy [[Genezis]]. Snímka bola zaradená do knihy ''[[100 fotografií, ktoré zmenili svet]]'', vydanej roku [[2003]] časopisom [[Life (časopis)|''Life'']]. Galen Rowell vyhlásil, že táto fotografia upozornila ľudstvo, aký vzácny a zraniteľný je život na Zemi, a podnietila hnutie na jeho ochranu.<ref name="net-the-earthrise-photograph"/> Východ Zeme sa preto stal symbolom [[Deň Zeme|Dňa Zeme]], ktorý sa oslavuje od roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Making of an Icon: Earthrise | url = http://nasawavelength.org/blog/making-icon-earthrise | url archívu = https://web.archive.org/web/20160609042321/http://nasawavelength.org/blog/making-icon-earthrise | vydavateľ = nasawavelength.org | miesto = | dátum vydania = 2015-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-24 | dátum archivácie = 2016-06-09 | jazyk = }}</ref> V skutočnosti sa „východ Zeme“ nedá pozorovať z mesačného povrchu. Vzhľadom na [[viazaná rotácia|viazanú rotáciu]] Mesiaca sa poloha Zeme na mesačnej oblohe mení len minimálne a veľmi pomaly vplyvom [[librácia (astronómia)|librácie]], čo je viditeľné okom iba na hranici medzi [[privrátená strana Mesiaca|privrátenou]] a [[odvrátená strana Mesiaca|odvrátenou stranou Mesiaca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spudis | meno = Paul D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Earth Rising | url = https://www.smithsonianmag.com/air-space-magazine/earth-rising-180951474/ | vydavateľ = smithsonianmag.com | miesto = | dátum vydania = 2014-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-24 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[astrofotografia]] * ''[[Earthset]]'' * ''[[The Blue Marble]]'' == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Zem]] [[Kategória:Fotografie]] [[Kategória:Vzniklo v 1968]] [[Kategória:Program Apollo]] o69mcps069ie6w9viffiiq405qdar1h 0 742113 8194721 8194463 2026-04-07T20:08:56Z ~2026-20335-96 290941 spam 8194721 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cahors_2011_08_024.jpg|náhľad|Ker odrody Malbec, Cahors, Francúzsko]] [[Súbor:Malbec_grapes.jpg|náhľad|Hrozno odrody Malbec, Robert Mondavi Winery, Rutherford, Napa Valley, Kalifornia]] '''Malbec''' (názov podľa katalógu VIVC ''Côt''), je starobylá, stredne neskorá až neskorá [[Hroznový mušt|muštová]] odroda [[Vinič hroznorodý|viniča]] (''Vitis vinifera''), používaná na výrobu červených vín. Pochádza z [[Francúzsko|Francúzska]], zrejme z údolia [[Loira (rieka)|Loiry]] či z oblasti [[Cahors]], kde vznikla spontánnym krížením odrôd ''Magdeleine Noire des Charentes'' a ''Prunelard''. ''Magdeleine Noire des Charentes'' je stará odroda viniča, ktorú P. Raguenaud prvýkrát popísal v roku 1847. Až do roku 1996 sa predpokladalo, že z viníc úplne vymizla. Pri zakladaní novej vinice v Bretónsku, blízko kláštora Saint-Suliac na pahorku Mont Garrot, si všimli ker rastúci na planine, kde sa pred viac než 200 rokmi nachádzala vinica. Tento ker bol považovaný za divoko rastúci vinič '''Vitis vinifera ssp. sylvestris'''. Analýza [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] však preukázala, že ide o doposiaľ neznámu odrodu pôvodu ''Vitis vinifera''. V období rokov 2004 – 2008 boli v regióne Charentes objavené ďalšie štyri kríky tej istej odrody viniča, ktorá sa dovtedy nazývala Madeleine (meno pochádza od sviatku svätej Magdalény, 22. júla, keď bobule začínajú získavať farbu). Aby sa predišlo možnej zámene s inými odrodami, bola pomenovaná ''Magdeleine Noire des'' Charentes, tento názov oficiálne zavedený od 6. júna 2008. Je okrem iného aj rodičovskou odrodou odr. ''Merlot'' a ''Abouriou''. ''Prunelard'' je francúzska stredne neskorá muštová odroda viniča (''Vitis vinifera'') pôvodom z regiónu Sud-Ouest, konkrétne z departementu Tarn. Pestuje sa aj v okolí mesta Gaillac, vo Francúzsku bol v roku 2006 zaznamenaný na celkovej ploche 7 hektárov. Odrodu prvýkrát opísal Olivier de Serres už v 16. storočí. Dnes ''Prunelard'' nie je súčasťou žiadnych AOC cuvée vín a používa sa výhradne v cuvée kategórie Vin de Pays. Od roku 2004 však existuje iniciatíva, ktorá sa snaží zaradiť túto odrodu medzi tie, ktoré sú povolené v AOC Gaillac. V minulosti bol ''Prunelard'' často zamieňaný s odrodou ''Malbec'', až kým DNA štúdia z roku 2009 nepotvrdila, že je jej rodičovskou odrodou. ''Prunelard'' produkuje kvalitné vína, no je odrodou citlivou na hubové choroby. == Popis == [[Súbor:Malbec_leaves.JPG|náhľad|List odrody Malbec, Hedges Vineyard, Benton City, Washington, Red Mountain AVA, USA]] [[Súbor:Château_de_Chambert_1.jpg|náhľad|Ker odrody Malbec na jeseň, Château de Chambert, Cahors, Francúzsko]] [[Vinič hroznorodý|Vinič vinný]] (''Vitis vinifera'') odroda ''Malbec'' je jednodomá drevitá pnúca liana, dorastajúca až niekoľkých metrov. Kmeň hrúbky až niekoľko centimetrov je pokrytý svetlou [[Borka|borkou]], ktorá sa lúpe v pruhoch.<ref>[http://wineserver.ucdavis.edu/pdf/attachment/216%20parentage%20of%20Merlot.pdf Parentage of Merlot and related winegrape cultivars of southwestern France: discovery of the missing link, PDF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100610123305/http://wineserver.ucdavis.edu/pdf/attachment/216%20parentage%20of%20Merlot.pdf |date=2010-06-10 }} J-M. Boursiquot, T. Lacombe, V. Laucou, S. Julliard, F-X. Perrin, N. Lanier, D. Legrand, C. Meredith, Australian Journal of Grape and Wine Research 15, str. 144-155, 2009</ref> Úponky viniča sú stredne dlhé, umožňujú tejto rastline pnúť sa po pevných predmetoch. Rast je stredne bujný až bujný so vzpriamenými až polovzpriamenými letorastmi. Vrcholky letorastov sú otvorené, veľmi silno bielo vlnato ochlpené, slabo pigmentované antokyanínmi, s jemným karmínovým nádychom, s ružovými okrajmi. [[Internódium (rastliny)|Internódiá]] sú kratšie, rovnako ako [[Nodium|nódiá]] zelené s červenými pruhmi, bez ochlpenia, púčiky sú slabo pigmentované antokyanínmi. Mladé listy sú spočiatku silne bielo vlnato ochlpené a pokryté bronzovými škvrnkami antokyanínového farbiva, neskôr na nich zostane iba jemné ochlpenie. Jednoročný [[Réví|vinič]] je eliptického prierezu, ryhovaný, žltkasto až červenkasto hnedý. Dospelé listy sú stredne veľké, zvlnené, okrúhle, širšie než dlhšie, nečlenené, troj- až päťlaločnaté s plytkými až stredne hlbokými výkrojmi, ktoré sú otvorené, väčšinou s oblým dnom. Čepeľ listu je tmavo zelená, len mierne pľuzgiernatá a mäkká na dotyk, okraj listu je pílovito ostro zúbkovaný, zúbkovanie je ale v porovnaní s inými odrodami pomerne málo. Stopkový výkroj je široko otvorený, klinovitý až lýrovitý so zaostreným dnom, [[stopka]] listu je kratšia, než medián listu. Žilnatina v oblasti napojenia stopky je priemerne pigmentovaná antokyanínmi, ružovkastá. Obojpohlavné päťpočetné kvety v hroznovitých kvetenstvách sú žltozelené, samosprašné. Plodom sú stredne veľké, okrúhle, modročierne [[Bobuľa|bobule]] so stredne silnou, pomerne pevnou, priemerne srienistou šupkou, dužina je nesfarbená, riedka, príjemne sladkej chuti. Stopky bobúľ sú krátke, ťažko oddeliteľné. Argentínske klony sa od francúzskych väčšinou odlišujú malými bobuľami v kompaktnejších, ale menších strapcoch. Strapec je stredne veľký, väčšinou pyramidálny, viac-menej kompaktný až redší, s krídelkami, s krátkou, priemerne lignifikovanou stopkou. == Pôvod == ''Malbec'' je starobylá odroda [[Vinič hroznorodý|viniča]] (''Vitis vinifera''), ktorá vznikla spontánnym krížením odrôd ''[[Magdeleine Noire des Charentes]]'' a ''[[Prunelard]]''. Pochádza z Francúzska, zrejme z údolia rieky [[Loira (rieka)|Loiry]], kde je dodnes pestovaná, alebo, podľa ampelografa Pierre Galeta, z bývalej provincie Quercy a z vinohradov oblasti Cahors, odkiaľ ju v 16. storočí kráľ František I. importoval do oblasti Champagne a na brehy rieky [[Seina]]. Táto teória bola podporená roku 1921, kedy sa tu našli 300 rokov staré kríky odrody ''Malbec''. == Rozšírenie == Tradičnou oblasťou pestovania odrody ''Malbec'' je samozrejme Francúzsko, kde bolo roku 2011 v počte 16 klonov vysadených na 6136 hektároch viníc, predovšetkým v regiónoch [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] a Sud-Ouest. Tvoria tu napríklad súčasť vín AOC Bordeaux, Médoc, Graves, Saint Emilion, Pomerol, Côtes de Bordeaux, Fronsac, Sainte Foix, Bourgeais, Bergerac, Pécharmant, Côtes de Duras, Buzet, Cahors, Fronton-Villaudric, Touraine, Rosé d'Anjou… Najrozsiahlejšie vinice s odrodou ''Malbec'' nájdeme dnes však v [[Argentína|Argentíne]], najmä v provinciách [[Mendoza (argentínska provincia)|Mendoza]] a [[Río Negro (argentínska provincia)|Río Negro]]. Odrodu tu prvýkrát vysadil poľnohospodársky inžinier Michel Pouget roku 1868, dnes ju nájdeme na ploche 24 000 ha, vinohrady sa nachádzajú až do nadmorskej výšky 1500 m. Odrodové vína z oblasti [[Mendoza (argentínska provincia)|Mendoza]] preslávili túto pôvodne francúzsku odrodu. Po celom svete je odroda vysadená odhadom na 34&nbsp;000 hektároch viníc, z toho 71,5 % sa nachádza v Argentíne, 19,5 % vo Francúzsku, 9 % vo zvyšku sveta. V Čile bola odroda roku 2007 vysadená na 1027 ha, v USA na 2830 ha, prevažne v [[Kalifornia|Kalifornii]] (Napa Valley, Sonoma Valley), ďalej ju nájdeme napríklad v Južnej Austrálii (Barossa Valley), v Brazílii, v Španielsku (Ribera del [[Toskánsko|Duero]]) a v Taliansku (Toskánsko). Vo Francúzsku stavy odrody mierne, ale zotrvalo klesajú, pretože má nepravidelné výnosy a je náročná na pestovanie. Najlepšie výsledky prináša Malbec na juhu, v okolí mesta Cahors. Zato vo viniciach nového sveta, kam bol v 19. stor. privezený, zažíva impozantný návrat, obzvlášť suché a teplé podmienky argentínskej [[Mendoza (argentínska provincia)|Mendozy]] mu vyhovujú. == Názov == Francúzsky ampelograf Pierre Galet tvrdí, že pôvodný názov odrody bol ''[[Côt]]'' (tento názov je oficiálnym názvom odrody nielen vo Francúzsku, ale tiež napríklad v medzinárodnom katalógu odrôd VIVC Geilweilerhof) a že pravdepodobne vznikol v severnom [[Burgundsko (región)|Burgundsku]], ale bližšie tento názov (v preklade oi lôžko, postieľka) nevysvetľuje. Populárna, aj u nás rozšírená, ale nepotvrdená teória tvrdí, že ''Malbec'' nesie meno maďarského roľníka, ktorý mal odrodu šíriť po celom Francúzsku. Akýsi Malbeck skutočne v 18. storočí založil vinohrad v obci Sainte-Eulalie a odrodu natoľko „protežoval“, že sa zaslúžil o jej názov najprv v časti regiónu [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] a neskôr vlastne na celom svete. V rôznych častiach regiónu [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] nesie či niesla napokon odroda často mená osôb, ktoré sa zaslúžili o jej rozšírenie v danej lokalite. Tak napríklad lekár Lutkens založil v obci Camblanes v 18. storočí vinohrad, od toho sú odvodené miestne názvy ''Lutkens'' či ''Luckens''. V subregióne Saint-Émilion je odroda známa pod názvom ''Pressac''. Ďalšie, lokálne používané synonymá odrody ''Malbec'' sú: ''Мальбек, Кот, Кагор, Нуар-де-Пресак, Медок-Нуар, Оксеруа'' (všetko Rusko), ''Agreste, Ausseres, Auxerrais, Auxerrois'' (mylne, Sud-Ouest, Cahors), ''A.'' ''De Laquenexy, A. Des'' Beran, ''Bespa, Búza, Balouza, Blanc De Kienzheim, Bordelais Noir, Bouchales, Bouguignon Noir, Bouyssalet, Cahors, Calarin, Calavu, Caours, Caulos, Chalosse Petite Noire, Chors, Claverie Noire, Coly, Costa Ro(s) a Costo Roujo, Côt'' (Haut Pays, Loire). ''de Pays, C. Touraine, C.'' ''Malbec, C. Noir'' (Cahors), ''C.'' ''Rouge, Cotes Rouges, Couisse, Cruchinet, Doux Noir, D. Same, Estrangey, Etaulier, Etranger, Fín Auxerrois, Frank Moreau, Gourdaux, Gourdou Gros Noir, G. Pied Rouge, Grosse Merille, Guillan, Hourcat, Jacobain, Jacobin, Kot'' (Bulharsko), ''Le Cot, Lou Salbaire, Luckens, Lutkens, Magret, Malbech'' (Taliansko), ''Malbeck'' (Bordeaux, Bulharsko), ''Malbek'' (Bulharsko'', Rusko, Rusko, Medoc Noir, M.'' ''Monrame, Mourame, Mouranne, Mouster, Navarien, Négre de Prechac, N. Doux, Negrera, Noir De Chartres, N. De Pressac, N. Doux, Nyar de Presak, Oeil de Perdrix, Parde, Peperdy, Perigord, Pied De. P. Rouget, Piperdy, Plant d'Arles, P. De Meraou, P. du Lot, P. Du Roi, P. Houdée, Préchat, Pressac'' (Bordeaux, Gironde), ''Prunieral, Quercy, Queue Rouge, Quille De Coq, Quillot, Romieu, Soumansigne, Vesparo, Vesparol''. == Príbuzné odrody == Rozsiahla francúzska ampelografická štúdia z roku 2007 ukázala, že je odroda ''Malbec'' geneticky úzko spätá so skupinou odrôd ''[[Baroque]]'', ''[[Manseng Noir]]'', ''[[Claverie]]'' a ''[[Tannat]]''. == Možné zámeny == ''Malbec Argenté'' je synonymum odrody ''[[Abouriou]]''. Ďalej existuje mnoho odrôd, majúcich v synonymike názov ''[[Côt]]'' (názvy ''Cote'', ''Cotes'' s odrodou Malbec nijako nesúvisia): ''[[Pineau d'Aunis|Pineau d' Aunis]]'' (''Cot a Bourgeons Blancs'', ''Cot à Queue Rouge''), ''[[Canari Noir]]'' (''Cot à Queue Rouge'', ''Cot Vert du Saumurois''), ''[[Côt Rouge Bidault|Cot Rouge Bidault]]'' (''Cot à Queue Rouge Fertile''), ''[[Mancin]]'' (''Cot à Queue'' ''Rouge'') ''[[Côt de Cheragas]]'' (''Côt'' ''Cheraga'', alžírska muštová odroda), ''[[Valdiguie]]'' (''Côt de Cheragas''), ''[[Corbeau Noir]]'' (''Côt Merille'', ''Côt Rouge Merille''). ''[[Côt Précoce de Tours]]'' (''Plant Houdee'', ''Malbec Précoce'' ??) je odroda, vyšľachtená vo Francúzsku šľachtiteľom menom Houdee. == Pestovanie == Vinič dobre vyzrieva. Odroda raší skoro až stredne neskoro, preto je citlivá na neskoré jarné mrazíky. Plodnosť odrody je stredná až vyššia, ale výnosy sú veľmi nepravidelné, kolíšu v rozsahu 4 – 16 t/ha, ''Malbec'' je totiž pomerne citlivá odroda, ktorú nie je práve jednoduché pestovať. To viedlo napríklad v polovici 20. storočia pre veľké škody na viniciach až k ústupu pestovania odrody vo Francúzsku. Zimné mrazy poškodzujú vinič najmä v prvých rokoch po výsadbe. Odroda je tiež citlivá na sprchovanie (klonálna selekcia túto chybu zmierňuje). Bobule môžu niekedy v čase dozrievania praskať, čo môže spôsobovať hnilobu hrozna. Vyhovujú menej bujne rastúce podnože. === Fenológia === Vegetačný cyklus odrody trvá 141 – 156 dní pri [[Suma aktivních teplot|sume aktívnych teplôt]] (SAT) 2800 – 3050.&nbsp;°C. Rašia skoro až stredne neskoro, 4 dni po ''Chasselas'', hrozno zreje skôr než hrozno odrody ''Cabernet Sauvignon'', asi 18 dní po ''Chasselas''. === Choroby a škodcovia === Odroda je stredne odolná proti napadnutiu múčnatkou viniča (''Uncinula necator''), ale veľmi náchylná k plesni viniča (''Plasmopara viticola''), [[Botrytis cinerea|plesni šedej]] (''Botrytis cinerea''), k eutypóze a tiež k hnilobe hrozna. === Poloha a pôdy === Odrode nevyhovujú vlhké a veterné polohy, preferuje suchú a teplú klímu, kde môžu bobule lepšie vyzrieť a znížiť tak inak vysoký obsah tanínov. Preto najlepšie výsledky dosahuje v argentínskej oblasti [[Mendoza (argentínska provincia)|Mendoza]]. Na [[Pôda|pôdy]] nekladie príliš vysoké nároky. == Víno == [[Súbor:La_Finca_Malbec.jpg|náhľad|La Finca Malbec, Mendoza, Argentína]] V nevhodných lokalitách nedosiahne hrozno dostatočnú fenolovú zrelosť, vína z takého hrozna môžu byť tanínovo trpké až horkasté, v aróme sa objavujú herbálne, bylinné tóny. Odrodové vína z vyzretého hrozna sú jemné, ale výrazné, bohaté na triesloviny, so vzrušujúcou vôňou sliviek, tabaku a fialiek. Typické víno má temne červenú farbu s purpurovým nádychom a ovocný buket, pripomínajúci čierne ríbezle, moruše, maliny, čerešne, slivky, lekvár, ale aj lesné ovocie, fialky, vavrín, jazmín, horkú čokoládu. Nájdeme v ňom aj korenisté a zemité tóny cédrového dreva, zelenej papriky, ale aj kože. V chuti sú opäť ovocité a korenisté tóny. Vo Francúzsku sú vína často miešané do cuvée, napríklad v oblasti Cahors s odrodami ''Merlot'' či ''Cabernet Sauvignon'', na Loire s ''[[Gamay]]'' a ''Cabernet Franc'', predtým bývalo víno tiež pravidelne pridávané v množstve 3 – 8 % do zmesiek z Bordeaux. V Argentíne sú vína sceľované tiež s odrodou ''[[Tannat]]''. Odrodové víno je veľmi vhodné na archiváciu, čo môže byť niekedy aj nevýhodou, mladšie vína sú plné tvrdších trieslovín, ktoré vyžadujú vyhladenie zrením. Tradične vyrábané argentínske víno zreje až 10 rokov v pivnici. Nazrievaním sa vína stávajú telnatými, okrúhlymi a príjemnými. Výnimočne sú hrozno odrody Malbec používané tiež na priamu konzumáciu. Jancis Robinson opisuje vína francúzskeho štýlu nasledovne: vína z Libournais (región [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]]) sú rustikálnou verziou Merlotu, s jemnejšími tanínmi a nižšou aciditou, s arómou černíc. Vína z Cahors majú oveľa vyšší obsah tanínov, viac fenolových komponentov, čo sa prejavuje aj na temnejšej farbe (Oz Clarke im pripisuje ešte temne fialový odtieň a arómu sliviek, tabaku, cesnaku a hrozna). Argentínsky Malbec má jemnejšiu, zamatovú textúru a zrelé taníny, šťavnatý ovocný prejav a v bukete tóny fialiek. Vo veľmi suchých a teplých regiónoch Argentíny, Čile a Austrálie môže byť acidita vín nedostatočná a chuť vín mdlá a fádna. Vína zo štátu Washington sú charakteristické tónmi čiernych plodov a herbálnou arómou. === Stolovanie === Vína môžete podávať k výraznejším úpravám hovädzieho mäsa a špecialitám na grile, štýlovo pôsobia k argentínskemu steaku. Budú sa tiež snúbiť so syrmi s modrou plesňou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Oz Clarke : Encyclopedia of Grapes. Harcourt Books, 2001, {{ISBN|0-15-100714-4}}. * Pierre Galet : Dictionnaire encyclopédique des cépages. Hachette, Paris 2000, {{ISBN|978-2-01-236331-1}}. * Jancis Robinson : Das Oxford Weinlexikón, Hallwag, Gräfe und Unzer, München 2006, {{ISBN|978-3-8338-0691-9}}. * L. Bordenave, T. Lacombe, V. Laucou, JM Boursiguot : Etude historique, génétique et ampélographique des cépages Pyrénéo Atlantiques, Bulletin de l'OIV, étude ampélographique, 2007. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.malbec.cz O odrůdě Malbec] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221001210355/https://www.malbec.cz/ |date=2022-10-01 }} * [http://www.ukzuz.cz/Folders/Articles/Uploads/178934-7-PO_reva_11pdf.aspx Přehled odrůd révy 2011] * [http://www.ovine.cz O víně, nezávislý portál] * [http://www.vivc.de/index.php Vitis International Variety Catalogue VIVC Geilweilerhof] * [http://lescepages.free.fr/cepmc.html Vitis, La Vigne et le Vin] * [http://plantgrape.plantnet-project.org/cepages Plant grape, Le catalogue des vignes cultivées en France]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120517133821/http://plantgrape.plantnet-project.org/cepages |date=2012-05-17 }} * [http://www.uncork.biz/tidbits18.htm Uncork, A short history of Malbec] * [http://vinograd.info/sorta/sorta-vinograda/a.html Vinograd] === Multimédiá === * Ing. Radek Sotolář : Multimediálny atlas podnožových, muštových a stolových odrôd viniča, Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita Brno, záhradnícka fakulta v Lednici [https://web.archive.org/web/20120412195606/http://tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/556/ustav_556/atlas_reva/atlas_reva.pdf] * Martin Šimek : Encyklopédia všemožných odrôd viniča vínnej z celého sveta s prihliadnutím na tie, čo už úplne vymizli, 2008 – 2012 == Zdroj == {{Preklad|cs|Malbec|24103412}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Odrody viniča]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] 8ueg8w1epzdxqepb08oniscnu7i2pyw 2 742575 8194649 8192827 2026-04-07T17:25:05Z Lukasabram 140452 /* V ozbrojených silách Česko-slovenska */ úpravy textu 8194649 wikitext text/x-wiki == Vilém Sacher == '''Vilém Sache'''r - bol vojak, spisovateľ a disident. česko-slovenský dôstojník. Po rozbití ČSR prešiel do ilegality a podieľal sa na formovaní odbojovej organizácie Obrana národa. Patril do skupiny dôstojníkov, ktorí boli z Británie vyslaní do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim česko-slovenským jednotkám. Mal hlavný podiel na sformovaní 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej Po nástupe komunistovm bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s inváziou Varšavskej zmluvy odobrané všetky hodnosti. Venoval sa aj spisovateľskej činnosti. == Život == Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školskej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v Prostějove, kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. === V ozbrojených silách Česko-slovenska === Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delostreleckému pluku 102 do [[Rokycany (Česko)|Rokycan]]. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. batérie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích). V tomto období sa systematicky venoval aj štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a [[17. február|17. februára]] 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny. Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] v [[Praha|Prahe]], kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] [[1937]] absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní. Po absolvovaní studia na [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] bol Vilém Sacher dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jazdeckej brigády v [[Bratislava|Bratislave]]. V štábe brigády bol vedený až do [[31. júl|31. júla]] [[1938]], kedy sa stal prednostom 4. oddelenia 3. [[Rychla divizia (vojenský jednotka)|Rychlej divizie]] rovnako dislokovanej v [[Bratislava|Bratislave]]. Medzitým bol v hodnosti kapitána ku [[31. júl|31. júlu]] [[1938]] preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Za branné pohotovosti štátu na jeseň 1938 zostal aj ďalej vo svojom dosavadním služebním přidělení u 3. Rychlej divízie a túto funkcii vykonával až do 15. februára 1939, kde se stal prednostou 2. oddělení. ==== Absolvované kurzy ==== * na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech * Počas štúdia na Vysokej škole vojenskej bol v 1935 frekventantom plynového kurzu při VCHÚ v Olomouci a následně kursu pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dnem 1. septembra 1935 byl také letounovým pozorovatelem štábu skutočne jmenován). === V odboji === Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|samostatného Slovenska]] se Sacher vrátil späť do Čiech, kde vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] a likvidácii česko-slovenskej brannej moci nastúpil od 1. júna 1939 ako úradník u Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy. Bolo to však len krytie jeho odbojovej činnosti. Od prvých dní okupácie Sacher úzko spolupracoval s pplk.del. [[Josef Balabán|Josefom Balabánom]] a spoločne s ním a kpt.del. [[František Bernas|Františkom Bernasom]] vybudovali v rámci odbojovej organizácie [[Obrana národa]] rámcový pluk Praha-Holešovice. Keď byl pplk. Balabán poverený dôležitejšími poslaním v Ústredí [[Obrana národa]], stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkciu vykonával až do opustenia protektorátu. Nakoľko ho v súvislosti s jeho odbojovou činnosťou hľadalo gestapo, rozhodol sa odísť do exilu. Stalo sa tak 15. februára 1940. === V česko-slovenskej zahraničnej armáde === Putoval cez Slovensko, Maďarsko (kde bol zatknutý a väznený), Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu. Odtiaľ sa dostal do Francúzska, kde sa už formovala česko-slovenská vojenská jednotka. Dňa 15. mája 1940 bol Sacher prezentovaný v Agde a následně zařazen ke štábu dělostřelectva 1. čs. divize. Bojů na frontě se však nezú- častnil. Po francouzské kapitulaci byl na lodi Mohamed el Kebir evakuován do Británie, kam připlul 7. 7. 1940. Po vzniku 1. čs. smíšené brigády byl 27. 9. 1940 zařazen k jejímu štábu, kde působil nej- prve jako přednosta 2. oddělení, od 17. 3. 1941 pak jako přednosta 1. oddělení (dnem 7. 3. 1941 byl povýšen do hodnosti na škpt.). Od 2. 7. 1941 do 9. 9. 1943 konal službu u MNO v Londýně, kde byl přidělen jako důstojník studijní skupiny, začleněné později dnem 15. 1. 1943 do ŠVBM. V mezidobí absolvoval v dubnu 1942 zvláštní parakurs ve Wilmslow a v květnu 1943 prošel třítýdenní stáží u britské výsadkové divize.V létě 1943 rozhodlo MNO o jeho odeslání k našim jednotkám v SSSR, a proto byl dnem 255 == Hodnostný postup == * Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík * Od 1. októbra 1937 - kapitán<br /> Vo Veľkej Británii absolvoval Sacher parašutistický výcvik a absolvoval aj na stáži u britskej výsadkovej divízii. Od 10. novembra 1943 bol prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietského zväzu. Tu nejskôr pôsobil na Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR v Moskve, no už 9. januára 1944 bol poverený dôležitou úlohou. Mal sformovať česko-slovenskej výsadkovú brigádu. Jadrom brigády sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu Červenej armády. Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR, která se právě tehdy formovala v Jef- remově. Podílel se zásadním způsobem na vybudování brigády a jejím vycvičení, ale na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autoneho- dě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo. Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemís- těn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec- tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy (od 1. 4. 1945 jako pplk.). Po osvobození a krátké repatriační dovolené nastoupil službu u velitelství 2. vojen- ské oblasti v Táboře, kde v době od 30. 6. do 3. 12. 1945 působil jako náčelník štábu dělostřelectva. Dne 4. 12. 1945 byl vyslán ke studiu na Vyšší akademii generálního štábu K. J. Vorošilova v Moskvě, kterou ukončil v květnu 1947 (mezitím byl pový- šen na plk.). Po návratu do republiky byl přidělen k MNO – hl. št. v Praze, kde konal až do konce dubna 1949 službu jako přednosta 3. oddělení. V mezidobí byl autorem a současně i organizátorem odvážně pojatého armádního vystoupení na IX. všeso- kolském sletu v červnu 1948 (včetně skupinového seskoku parašutistů). Dnem 30. 4. 1949 byl přemístěn k 5. dělostřelecké divizi v Kolíně a dnem 15. 5. 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zaklá- dal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu). Na konci května 1951 byl neočekávaně jako politicky nespolehlivý propuštěn z čin- né služby a přeložen do zálohy. Bezprostředně poté byl nuceně vystěhován z Prahy do Skalice u České Lípy. Nastoupil jako pomocný dělník u lisu v českolipské Tatře, později vypomáhal v místním JZD a následně až do roku 1955 pracoval jako lesní dělník. Později se mu i s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého velitele zemského dělostřelectva v Košicích) podařilo nalézt místo v pohostinství. Nejprve byli zaměstnáni v hotelu Praha a později Corso v Jablonci nad Nisou, poté v Lázních Libverda, v Mariánských Lázních, Doksech a Špindlerově Mlýně. Nako- nec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Praze. V té době začal usilovat o svou společenskou rehabilitaci, což se mu nakonec v roce 1966 podařilo. Byl vyznamenán Řádem rudé hvězdy a byla mu navrácena hod- nost generálporučíka. O rok později se stal ředitelem hotelu Junior v Praze a zároveň předsedou Dukla klubu. V srpnu 1968 však jednoznačně odsoudil sovětskou okupaci Československa, což opět znamenalo cestu do zatracení. V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové ne- směly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy- tvořil především ke spisovatelům Ludvíku Vaculíkovi a Jiřímu Grušovi, kteří se také postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli- konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77. V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne- dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. Dne 15. 1. 1990 byl rozkaz o je- ho degradaci zrušen, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka. == Hodnostný postup == 28. 10. 1943 - major == Vyznamenania: == * 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]] * 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem, * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st., * Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR, * Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st., * [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st., * Odznak československého partyzána, * Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st., * Za pobědu nad Germanijej, * Za osvobožděnije Pragi, * Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal, * Řád Rudé hvězdy. odhvco58d7ejj5z8xqz8gzgr0pn9v0y 8194659 8194649 2026-04-07T18:15:50Z Lukasabram 140452 /* Vilém Sacher */ úpravy textu 8194659 wikitext text/x-wiki == Vilém Sacher == '''Vilém Sache'''r - bol vojak, spisovateľ a disident. česko-slovenský dôstojník. Po rozbití ČSR prešiel do ilegality a podieľal sa na formovaní odbojovej organizácie Obrana národa. Patril do skupiny dôstojníkov, ktorí boli z Británie vyslaní do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim česko-slovenským jednotkám. Mal hlavný podiel na sformovaní 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej Po nástupe komunistovm bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s inváziou Varšavskej zmluvy odobrané všetky hodnosti. Venoval sa aj spisovateľskej činnosti. == Život == Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školskej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v Prostějove, kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. === V ozbrojených silách Česko-slovenska === Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delostreleckému pluku 102 do [[Rokycany (Česko)|Rokycan]]. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. batérie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích). V tomto období sa systematicky venoval aj štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a [[17. február|17. februára]] 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny. Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] v [[Praha|Prahe]], kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] [[1937]] absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní. Po absolvovaní studia na [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] bol Vilém Sacher dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jazdeckej brigády v [[Bratislava|Bratislave]]. V štábe brigády bol vedený až do [[31. júl|31. júla]] [[1938]], kedy sa stal prednostom 4. oddelenia 3. [[Rychla divizia (vojenský jednotka)|Rychlej divizie]] rovnako dislokovanej v [[Bratislava|Bratislave]]. Medzitým bol v hodnosti kapitána ku [[31. júl|31. júlu]] [[1938]] preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Za branné pohotovosti štátu na jeseň 1938 zostal aj ďalej vo svojom dosavadním služebním přidělení u 3. Rychlej divízie a túto funkcii vykonával až do 15. februára 1939, kde se stal prednostou 2. oddělení. ==== Absolvované kurzy ==== * na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech * Počas štúdia na Vysokej škole vojenskej bol v 1935 frekventantom plynového kurzu při VCHÚ v Olomouci a následně kursu pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dnem 1. septembra 1935 byl také letounovým pozorovatelem štábu skutočne jmenován). === V odboji === Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|samostatného Slovenska]] se Sacher vrátil späť do Čiech, kde vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] a likvidácii česko-slovenskej brannej moci nastúpil od 1. júna 1939 ako úradník u Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy. Bolo to však len krytie jeho odbojovej činnosti. Od prvých dní okupácie Sacher úzko spolupracoval s pplk.del. [[Josef Balabán|Josefom Balabánom]] a spoločne s ním a kpt.del. [[František Bernas|Františkom Bernasom]] vybudovali v rámci odbojovej organizácie [[Obrana národa]] rámcový pluk Praha-Holešovice. Keď byl pplk. Balabán poverený dôležitejšími poslaním v Ústredí [[Obrana národa]], stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkciu vykonával až do opustenia protektorátu. Nakoľko ho v súvislosti s jeho odbojovou činnosťou hľadalo gestapo, rozhodol sa odísť do exilu. Stalo sa tak 15. februára 1940. === V česko-slovenskej zahraničnej armáde === Putoval cez Slovensko, Maďarsko (kde bol zatknutý a väznený), Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu. Odtiaľ sa dostal do Francúzska, kde sa v Agde formovala česko-slovenská vojenská jednotka. Dňa 15. mája 1940 bol Sacher v Agde prezentovaný a následne zaradený ku štábu delostrelectva [[1. česko-slovenská divízia|1. česko-slovenskej divízie]]. Potom, čo Nemecko napadlo západnú Európu vrátane Francúzska sa obranných bojov zúčastnili aj česko-slovenskí vojaci a po francúzskej kapitulácii bolo asi 5 000 z nich evakuovaných do Británie. Bol medzi nimi aj Vilém Sacher, ktorý na lodi Mohamed el Kebir priplával do Británie 7. 7. 1940, . Po vzniku 1. čs. smíšené brigády byl 27. 9. 1940 zařazen k jejímu štábu, kde působil nej- prve jako přednosta 2. oddělení, od 17. 3. 1941 pak jako přednosta 1. oddělení (dnem 7. 3. 1941 byl povýšen do hodnosti na škpt.). Od 2. 7. 1941 do 9. 9. 1943 konal službu u MNO v Londýně, kde byl přidělen jako důstojník studijní skupiny, začleněné později dnem 15. 1. 1943 do ŠVBM. V mezidobí absolvoval v dubnu 1942 zvláštní parakurs ve Wilmslow a v květnu 1943 prošel třítýdenní stáží u britské výsadkové divize.V létě 1943 rozhodlo MNO o jeho odeslání k našim jednotkám v SSSR, a proto byl dnem 255 == Hodnostný postup == * Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík * Od 1. októbra 1937 - kapitán<br /> Vo Veľkej Británii absolvoval Sacher parašutistický výcvik a absolvoval aj na stáži u britskej výsadkovej divízii. Od 10. novembra 1943 bol prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietského zväzu. Tu nejskôr pôsobil na Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR v Moskve, no už 9. januára 1944 bol poverený dôležitou úlohou. Mal sformovať česko-slovenskej výsadkovú brigádu. Jadrom brigády sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu Červenej armády. Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR, která se právě tehdy formovala v Jef- remově. Podílel se zásadním způsobem na vybudování brigády a jejím vycvičení, ale na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autoneho- dě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo. Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemís- těn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec- tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy (od 1. 4. 1945 jako pplk.). Po osvobození a krátké repatriační dovolené nastoupil službu u velitelství 2. vojen- ské oblasti v Táboře, kde v době od 30. 6. do 3. 12. 1945 působil jako náčelník štábu dělostřelectva. Dne 4. 12. 1945 byl vyslán ke studiu na Vyšší akademii generálního štábu K. J. Vorošilova v Moskvě, kterou ukončil v květnu 1947 (mezitím byl pový- šen na plk.). Po návratu do republiky byl přidělen k MNO – hl. št. v Praze, kde konal až do konce dubna 1949 službu jako přednosta 3. oddělení. V mezidobí byl autorem a současně i organizátorem odvážně pojatého armádního vystoupení na IX. všeso- kolském sletu v červnu 1948 (včetně skupinového seskoku parašutistů). Dnem 30. 4. 1949 byl přemístěn k 5. dělostřelecké divizi v Kolíně a dnem 15. 5. 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zaklá- dal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu). Na konci května 1951 byl neočekávaně jako politicky nespolehlivý propuštěn z čin- né služby a přeložen do zálohy. Bezprostředně poté byl nuceně vystěhován z Prahy do Skalice u České Lípy. Nastoupil jako pomocný dělník u lisu v českolipské Tatře, později vypomáhal v místním JZD a následně až do roku 1955 pracoval jako lesní dělník. Později se mu i s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého velitele zemského dělostřelectva v Košicích) podařilo nalézt místo v pohostinství. Nejprve byli zaměstnáni v hotelu Praha a později Corso v Jablonci nad Nisou, poté v Lázních Libverda, v Mariánských Lázních, Doksech a Špindlerově Mlýně. Nako- nec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Praze. V té době začal usilovat o svou společenskou rehabilitaci, což se mu nakonec v roce 1966 podařilo. Byl vyznamenán Řádem rudé hvězdy a byla mu navrácena hod- nost generálporučíka. O rok později se stal ředitelem hotelu Junior v Praze a zároveň předsedou Dukla klubu. V srpnu 1968 však jednoznačně odsoudil sovětskou okupaci Československa, což opět znamenalo cestu do zatracení. V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové ne- směly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy- tvořil především ke spisovatelům Ludvíku Vaculíkovi a Jiřímu Grušovi, kteří se také postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli- konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77. V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne- dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. Dne 15. 1. 1990 byl rozkaz o je- ho degradaci zrušen, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka. == Hodnostný postup == 28. 10. 1943 - major == Vyznamenania: == * 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]] * 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem, * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st., * Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR, * Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st., * [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st., * Odznak československého partyzána, * Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st., * Za pobědu nad Germanijej, * Za osvobožděnije Pragi, * Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal, * Řád Rudé hvězdy. 3hkpt7wz0wtk4w2bipg7661n7v422ff 0 745007 8194673 8168460 2026-04-07T18:57:51Z ~2026-21543-11 291349 8194673 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Tomáš Cenek | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|2007|06|12}} | miesto narodenia = [[Jeseník]], [[Česko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | deti = | krajina = Slovensko | šport = [[Beh na lyžiach]] | disciplína = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Tomáš Cenek''' (* [[12. jún]] [[2007]]<ref name="olympic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Tomáš Cenek | url = https://www.olympic.sk/sportovec/tomas-cenek | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref><ref name="fis-tomas-cenek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tomas CENEK | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=CC&competitorid=275547 | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> [[Olomouc]]<ref name="olympic-traja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = V behu na lyžiach traja slovenskí debutanti, Kläbo na prahu histórie | url = https://www.olympic.sk/clanok/v-behu-na-lyziach-traja-slovenski-debutanti-klabo-na-prahu-historie | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenský]] športovec. Reprezentuje Slovensko v [[Beh na lyžiach|behu na lyžiach]]. == Športová kariéra == Cenek patrí do klubu ŠKP Vysoké Tatry.<ref name="olympic"/><ref name="fis-tomas-cenek"/> Jeho trénerom je Ján Franc.<ref name="olympic"/> Na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] 2025 v [[Gruzínsko|gruzínskom]] meste [[Bakuriani]] získal 10. miesto vo voľnom šprinte, 23. miesto v pretekoch na 7,5 km klasicky a 35. miesto v pretekoch na 10 km voľne.<ref name="olympic"/> === Olympijské hry === V [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|behu na lyžiach]] na olympijskej úrovni reprezentoval prvý krát.<ref name="olympic-traja"/> Pri kvalifikácii na 1,5 km šprint získal časom 3:28,34 58. miesto čím sa nekvalifikoval.<ref name="olympic-nepostupili">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Hinds a Cenek nepostúpili z kvalifikácie šprintu klasicky | url = https://www.olympic.sk/clanok/hinds-cenek-nepostupili-z-kvalifikacie-sprintu-klasicky | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> V pretekoch na 10 km voľne v piatok 13. februára získal 90. miesto.<ref name="olympic-slovaci-zaostali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tegza | meno = M. | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Slováci v desiatke zaostali, veria si v tímovom šprinte | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovaci-v-desiatke-zaostali-veria-si-v-timovom-sprinte | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> Tomáš Cenek a [[Peter Hinds]] v tímovom šprinte voľnou technikou získali 20. miesto a do finále nepostúpili.<ref name="olympic-hinds-a-cenek-neuspeli-v-kvalifikacii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Hinds a Cenek neuspeli v kvalifikácii tímšprintu voľne | url = https://www.olympic.sk/clanok/hinds-cenek-neuspeli-v-kvalifikacii-timsprintu-volne | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/tomas-cenek Profil na Slovenskom olympijskom a športovom výbore] * [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=CC&competitorid=275547 Profil na Medzinárodnej lyžiarskej federácii] {{Slováci na ZOH 2026}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cenek, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí bežci na lyžiach]] [[Kategória:Osobnosti z Olomouca]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Bežci na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026]] izac0cgxrsyuwsmijw5evl1gfv5eno3 8194675 8194673 2026-04-07T18:58:29Z ~2026-21543-11 291349 8194675 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Tomáš Cenek | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|2007|06|12}} | miesto narodenia = [[Jeseník]], [[Česko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | deti = | krajina = Slovensko | šport = [[Beh na lyžiach]] | disciplína = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Tomáš Cenek''' (* [[12. jún]] [[2007]]<ref name="olympic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Tomáš Cenek | url = https://www.olympic.sk/sportovec/tomas-cenek | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref><ref name="fis-tomas-cenek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tomas CENEK | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=CC&competitorid=275547 | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> Jeseník) je [[Slovensko|slovenský]] športovec. Reprezentuje Slovensko v [[Beh na lyžiach|behu na lyžiach]]. == Športová kariéra == Cenek patrí do klubu ŠKP Vysoké Tatry.<ref name="olympic"/><ref name="fis-tomas-cenek"/> Jeho trénerom je Ján Franc.<ref name="olympic"/> Na zimnom [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskom olympijskom festivale mládeže]] 2025 v [[Gruzínsko|gruzínskom]] meste [[Bakuriani]] získal 10. miesto vo voľnom šprinte, 23. miesto v pretekoch na 7,5 km klasicky a 35. miesto v pretekoch na 10 km voľne.<ref name="olympic"/> === Olympijské hry === V [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|behu na lyžiach]] na olympijskej úrovni reprezentoval prvý krát.<ref name="olympic-traja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = V behu na lyžiach traja slovenskí debutanti, Kläbo na prahu histórie | url = https://www.olympic.sk/clanok/v-behu-na-lyziach-traja-slovenski-debutanti-klabo-na-prahu-historie | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> Pri kvalifikácii na 1,5 km šprint získal časom 3:28,34 58. miesto čím sa nekvalifikoval.<ref name="olympic-nepostupili">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Hinds a Cenek nepostúpili z kvalifikácie šprintu klasicky | url = https://www.olympic.sk/clanok/hinds-cenek-nepostupili-z-kvalifikacie-sprintu-klasicky | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> V pretekoch na 10 km voľne v piatok 13. februára získal 90. miesto.<ref name="olympic-slovaci-zaostali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tegza | meno = M. | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Slováci v desiatke zaostali, veria si v tímovom šprinte | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovaci-v-desiatke-zaostali-veria-si-v-timovom-sprinte | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> Tomáš Cenek a [[Peter Hinds]] v tímovom šprinte voľnou technikou získali 20. miesto a do finále nepostúpili.<ref name="olympic-hinds-a-cenek-neuspeli-v-kvalifikacii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Hinds a Cenek neuspeli v kvalifikácii tímšprintu voľne | url = https://www.olympic.sk/clanok/hinds-cenek-neuspeli-v-kvalifikacii-timsprintu-volne | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/tomas-cenek Profil na Slovenskom olympijskom a športovom výbore] * [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=CC&competitorid=275547 Profil na Medzinárodnej lyžiarskej federácii] {{Slováci na ZOH 2026}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cenek, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí bežci na lyžiach]] [[Kategória:Osobnosti z Olomouca]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Bežci na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026]] bmrln3xs9y5uhay95oling5t7vh8cal 0 746058 8194735 8193960 2026-04-07T20:25:43Z ~2026-20335-96 290941 nevýznamné 8194735 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-03-23}} {{významnosť}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Žaneta Baudyšová | Obrázok = Žaneta Baudyšová na benefičnom koncerte.png | Popis obrázku = Žaneta Baudyšová na benefičnom koncerte | Popis umelca = [[spevák|speváčka]] | Rodné meno = | Umelecké mená = [[Žaneta Baudyšová|ZANA]] | Dátum narodenia = {{dnv|1982|01|09}} | Miesto narodenia = [[Medzilaborce]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[folk]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova Žaneta Baudyšová] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.zanetabaudysova.com www.zanetabaudysova.com] }} '''Žaneta Baudyšová''', umeleckým menom '''ZANA''' ([[9. január]]a [[1982]], [[Medzilaborce]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová | url = https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova | vydavateľ = www.frontman.cz | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obecný úrad v Šintave v spolupráci s DH Šintavanka potešili seniorov | url = https://www.seredonline.sk/2024/11/05/obecny-urad-v-sintave-v-spolupraci-s-dh-sintavanka-potesili-seniorov/ | dátum vydania = 2024-11-05 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok od predstavenia Žanety Baudyšovej: od školskej tabule k hudbe naplno | url = http://www.seredonline.sk/2025/12/20/rok-od-predstavenia-zanety-baudysovej-od-skolskej-tabule-k-hudbe-naplno/ | dátum vydania = 2025-12-20 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: Hlas, ktorý prebúdza lásku k folklóru | url = https://partyportal.sk/zaneta-baudysova-hlas-ktory-prebudza-lasku-k-folkloru/ | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA – Ó, svätá noc: Emócia, viera a láska v jednom okamihu | url = https://partyportal.sk/zana-o-svata-noc-emocia-viera-a-laska-v-jednom-okamihu/ | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Speváčka ZANA oživila rusínsku pieseň „Kolo vody, kolo baňurika“ v novom šate | url = https://partyportal.sk/spevacka-zana-ozivila-rusinsku-piesen-kolo-vody-kolo-banurika-v-novom-sate/ | dátum vydania = 2025-07-22 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref> == Vzdelanie a kariéra == ==== Pôsobenie vo folklóre a vzdelanie ==== Žaneta Baudyšová sa folklóru venuje od detstva. V rokoch [[1996]] – [[2002]] pôsobila v detskom folklórnom súbore a následne vo folklórnom súbore Kamjana v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]], s ktorým sa zúčastnila domácich i zahraničných festivalov. Vysokoškolské vzdelanie získala na [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Pedagogickej fakulte]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FS Kamjana | url = https://www.kulturakarpaty.eu/index.php/horn%C3%BD-zempl%C3%ADn/okres-medzilaborce/fs-kamjana | vydavateľ = www.kulturakarpaty.eu | dátum prístupu = 2026-03-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baudyšová | meno = Žaneta | titul = Aplikácia multikultúrnej výchovy v školskom klube detí | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildE93AF&sid=9A77F24CB1252B04C0DE570220F3&seo=CRZP-detail-kniha | dátum vydania = 2013-04-22 | dátum prístupu = 2013-04-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baudyšová | meno = Žaneta | titul = Sociálna nerovnosť a jej dopad na správanie žiakov v ŠKD | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildM96CG&sid=F320CFF4C740E4EF2B9414A47422&seo=CRZP-detail-kniha | dátum vydania = 2015-04-01 | dátum prístupu = 2015-04-01}}</ref> Od roku [[2016]] pôsobí ako zakladateľka a umelecká vedúca folklórneho súboru Zavaran v obci [[Zavar]]. V rámci svojej činnosti sa zameriava na dokumentáciu a scénické spracovanie miestnych tradícií. Pod jej vedením súbor realizuje programové bloky, zamerané na kalendárny cyklus (fašiangy, vynášanie Moreny, vianočné a veľkonočné obyčaje) a rodinný obradový cyklus, predovšetkým rituál čepčenia nevesty.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=Fašiangové slávnosti|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|ročník=XII|číslo=1|strany=2, 3, 8, 9|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=Rozlúčka so zimou – vynášanie MORENY v Zavare|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2018-06-01|ročník=XII|číslo=2|strany=2|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=DEŇ OBCE 2018|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2018-09-01|ročník=XII|číslo=3|strany=1|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mitas|meno=Patrik|titul=Deň obce Zavar, Úspech nášho FS Zavaran, 74. výročie oslobodenia obce Zavar, Pálenie Moreny, Stavanie mája, Sviatok sv. Floriána|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2019-09-01|ročník=XIII|číslo=2|strany=3, 5, 6, 8, 9,|issn=1339-9519}}</ref> V rokoch [[2020]] – [[2025]] viedla detský folklórny súbor Fándlyček pri ZŠ J. Fándlyho v [[Sereď|Seredi]]. V rámci pedagogickej činnosti realizovala pravidelné kultúrne podujatia a vystúpenia pre seniorské centrá v Seredi a [[Galanta|Galante]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malí folkloristi zo ZŠ J. Fándlyho predviedli krásne vystúpenie ku Dňu matiek pre všetky mamičky a babičky v Domove dôchodcov | url = https://seredsity.sk/mali-folkloristi-zo-zs-j-fandlyho-predviedli-krasne-vystupenie-ku-dnu-matiek-pre-vsetky-mamicky-a-babicky-v-domove-dochodcov/ | dátum vydania = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Folklórne deti zo ZŠ J. Fándlyho zožali obrovský potlesk v Domove dôchodcov v Seredi | url = https://www.archiv2.seredonline.sk/2023/04/25/folklorne-deti-zo-zs-j-fandlyho-zozali-obrovsky-potlesk-v-domove-dochodcov-v-seredi/ | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Október- mesiac úcty k starším | url = https://www.seredonline.sk/2023/11/06/oktober-mesiac-ucty-k-starsim/ | dátum vydania = 2023-11-06 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci si pre svojich starkých pripravili folklórny program. Dokonca si spolu zatancovali | url = http://www.seredonline.sk/2024/11/03/ziaci-si-pre-svojich-starkych-pripravili-folklorny-program-dokonca-si-spolu-zatancovali/ | dátum vydania = 2024-11-03 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vystúpenie detičiek zo ZŠ J. Fándlyho pre seniorov, ako prejav vďaky, radosti a lásky | url = https://www.seredonline.sk/2024/10/27/vystupenie-deticiek-zo-zs-j-fandlyho-pre-seniorov-ako-prejav-vdaky-radosti-a-lasky/ | dátum vydania = 2024-10-27 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci zo ZŠ Juraja Fándlyho pripravili pre seniorov deň plný radosti a spevu. Potešili ich aj milými darčekmi | url = https://seredsity.sk/ziaci-zo-zs-juraja-fandlyho-pripravili-pre-seniorov-den-plny-radosti-a-spevu-potesili-ich-aj-milymi-darcekmi/ | dátum vydania = 2022-11-24 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> Pod jej umeleckým vedením sa členovia súborov pravidelne zúčastňujú odborných súťaží, organizovaných Národným osvetovým strediskom (NOC) a [[Matica slovenská|Maticou slovenskou]], kde v kategóriách skupín i jednotlivcov získali umiestnenia v zlatom, striebornom a bronzovom pásme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci ZŠ Juraja Fándlyho úspešne reprezentovali na súťaži Folklórna Sereď | url = https://www.archiv2.seredonline.sk/2023/04/18/ziaci-zs-juraja-fandlyho-uspesne-reprezentovali-na-sutazi-folklorna-sered/ | dátum vydania = 2023-04-18 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malí folkloristi zo ZŠ Juraja Fándlyho v Seredi získali na súťaži v Križovanoch nad Dudváhom ocenenie Bronzové pásmo | url = https://seredsity.sk/mali-folkloristi-zo-zs-juraja-fandlyho-v-seredi-ziskali-na-sutazi-v-krizovanoch-nad-dudvahom-ocenenie-bronzove-pasmo/ | dátum vydania = 2023-03-30 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci ZŠ J. Fándlyho v Seredi si priniesli krásne ocenenia zo speváckej súťaže v Sládkovičove | url = https://www.seredonline.sk/2024/03/27/ziaci-zs-j-fandlyho-v-seredi-si-priniesli-krasne-ocenenia-zo-spevackej-sutaze-v-sladkovicove/ | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Folkloristi zo ZŠ Juraja Fándlyho v Seredi získali na celoštátnej súťaži v Sládkovičove krásne ocenenia | url = https://seredsity.sk/folkloristi-zo-zs-juraja-fandlyho-v-seredi-ziskali-na-celostatnej-sutazi-krasne-ocenenia/ | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Začiatok sólovej kariéry === Sólovú hudobnú aktivitu začala v závere roka 2024 zverejňovaním videoklipov na platforme [[YouTube]]. Prvotná tvorba bola zameraná na vianočnú tematiku a koledy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová zvečnila tradíciu: natočila videoklip k vianočnej koledy „Búvaj, dieťa krásne“ | url = https://www.seredonline.sk/2024/12/24/zaneta-baudysova-zvecnila-tradiciu-natocila-videoklip-k-vianocnej-koledy-buvaj-dieta-krasne/ | dátum vydania = 2024-12-24 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | meno = Iveta | priezvisko = Tóthová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: Má verze Silent Night se snaží přinést nový pohled na vánoční hit | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-ma-verze-silent-night-se-snazi-prinest-novy-pohled-na-vanocni-hit | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2025-12-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tichá noc ožíva – nová verzia piesne „Silent Night“ prináša čaro Vianoc | url = https://partyportal.sk/ticha-noc-oziva-nova-verzia-piesne-silent-night-prinasa-caro-vianoc/ | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref> Následne vydala sériu videoklipov k moderným úpravám ľudových piesní, ako sú „A ja taká dzivočka“, „Čie sú to húsky“ či „Červené jabĺčko“. Medzi jej prvé autorské diela patrí skladba „Teším sa na Vianoce“, na ktorej spolupracovali David a Lukáš Baudyšovi. Skladba k marcu 2026 zaznamenala na [[YouTube]] viac ako 111 000 zhliadnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA vydáva svoju prvú autorskú pieseň „Teším sa na Vianoce“: rodinný debut so spevom aj rapom | url = https://partyportal.sk/zana-vydava-svoju-prvu-autorsku-piesen-tesim-sa-na-vianoce-rodinny-debut-so-spevom-aj-rapom/ | dátum vydania = 2025-11-29 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref> V rovnakom období vydala album Dzivočka, ktorý obsahuje 16 slovenských ľudových piesní v rockovom aranžmáne. Na hudobnej produkcii a koncepte albumu sa podieľal Filip Baudyš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALBUM | url = http://www.zanetabaudysova.com/dzivocka | vydavateľ = ŽANETA BAUDYŠOVÁ | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Súbežne s interpretáciou folklórneho materiálu sa venuje aj tvorbe pôvodných skladieb, ktoré sa žánrovo radia k súčasnej [[Pop (hudobný žáner)|populárnej hudbe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA vydáva svoju prvú autorskú pieseň „Teším sa na Vianoce“: rodinný debut so spevom aj rapom | url = https://partyportal.sk/zana-vydava-svoju-prvu-autorsku-piesen-tesim-sa-na-vianoce-rodinny-debut-so-spevom-aj-rapom/ | dátum vydania = 2025-11-29 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref> == Diskografia == ''Dzivočka'' je debutový štúdiový album, ktorý obsahuje 16 skladieb. Tvoria moderné spracovania slovenských ľudových piesní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Hudobne album kombinuje folklórne motívy s prvkami [[Rock|rocku]] a [[Pop (hudobný žáner)|popu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Vizuálna stránka albumu a jeho obal pracujú s národnou symbolikou v podobe [[Slovensko|slovenskej trikolóry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Dielo patrí do prúdu súčasnej slovenskej world music, ktorá reinterpretuje tradičný folklór pre potreby moderného poslucháča.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA predstavuje nový videoklip ,,Po nábreží koník beží,, uvádzacej piesni k jej novému albumu | url = https://partyportal.sk/zana-predstavuje-novy-videoklip-po-nabrezi-konik-bezi-uvadzacej-piesni-k-jej-novemu-albumu/ | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Speváčka ZANA – Žaneta Baudyšová prichádza s novým singlom – Po nábreží koník beží v modernej verzii! | url = https://partyportal.sk/spevacka-zana-zaneta-baudysova-prichadza-s-novym-singlom-po-nabrezi-konik-bezi-v-modernej-verzii/ | dátum vydania = 2025-10-07 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> {| class="wikitable" |+Zoznam piesní albumu Dzivočka ! !Dzivočka |- |1. |,,Červene, žeľene" |- |2. |,,Čerešničky, čerešničky, čerešne" |- |3. |,,Po nábreží koník beží" |- |4. |,,A ja taká dzivočka" |- |5. |,,Čiže si, šuhajko, čiže si" |- |6. |,,Tenká som ja, tenučká" |- |7. |,,Tancuj, tancuj, vykrúcaj" |- |8. |,,Keď som bol maličký pacholíček" |- |9. |,,Červené jabĺčko" |- |10. |,,Ani sa ma nepýtaj" |- |11. |,,Anička, dušička, kde si bola" |- |12. |,,Čie sú to húsky" |- |13. |,,Kolo vody, kolo baňurika" |- |14. |,,Slovensko moje, otčina moja" |- |15. |,,Slovenské mamičky" |- |BONUS |,,Páslo dievča pávy" |} === Single === # ,,O Holy Night" # ,,Ó, svätá noc" # ,,Teším sa na Vianoce" # ,,Silent Night" # ,,Po nábreží koník beží" # ,,Kolo vody, kolo baňurika" # ,,Tenká som ja, tenučká (Rock Version)" # ,,Čie sú to húsky" # ,,Červeníé jabĺčko" # ,,A ja taká dzivočka" # ,,Koly jasna zvizda" # ,,Tichá noc" # ,,Keď tá jasná hviezda" # ,,Búvaj dieťa krásne" == Referencie == <references responsive="" /> == Externé odkazy == * [https://www.zanetabaudysova.com Webstránka] * [https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova Žaneta Baudyšová na Frontman.cz] * [https://www.facebook.com/zanetabaudysova/ Žaneta Baudyšová na Facebooku] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] dvi6r389lzuwql3nzpvam8gmv8xswcq 8194736 8194735 2026-04-07T20:26:08Z ~2026-20335-96 290941 8194736 wikitext text/x-wiki {{ZL|urgent uplynul}} {{Urgentne upraviť|2026-03-23}} {{významnosť}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Žaneta Baudyšová | Obrázok = Žaneta Baudyšová na benefičnom koncerte.png | Popis obrázku = Žaneta Baudyšová na benefičnom koncerte | Popis umelca = [[spevák|speváčka]] | Rodné meno = | Umelecké mená = [[Žaneta Baudyšová|ZANA]] | Dátum narodenia = {{dnv|1982|01|09}} | Miesto narodenia = [[Medzilaborce]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[folk]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova Žaneta Baudyšová] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.zanetabaudysova.com www.zanetabaudysova.com] }} '''Žaneta Baudyšová''', umeleckým menom '''ZANA''' ([[9. január]]a [[1982]], [[Medzilaborce]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová | url = https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova | vydavateľ = www.frontman.cz | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obecný úrad v Šintave v spolupráci s DH Šintavanka potešili seniorov | url = https://www.seredonline.sk/2024/11/05/obecny-urad-v-sintave-v-spolupraci-s-dh-sintavanka-potesili-seniorov/ | dátum vydania = 2024-11-05 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rok od predstavenia Žanety Baudyšovej: od školskej tabule k hudbe naplno | url = http://www.seredonline.sk/2025/12/20/rok-od-predstavenia-zanety-baudysovej-od-skolskej-tabule-k-hudbe-naplno/ | dátum vydania = 2025-12-20 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: Hlas, ktorý prebúdza lásku k folklóru | url = https://partyportal.sk/zaneta-baudysova-hlas-ktory-prebudza-lasku-k-folkloru/ | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA – Ó, svätá noc: Emócia, viera a láska v jednom okamihu | url = https://partyportal.sk/zana-o-svata-noc-emocia-viera-a-laska-v-jednom-okamihu/ | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Speváčka ZANA oživila rusínsku pieseň „Kolo vody, kolo baňurika“ v novom šate | url = https://partyportal.sk/spevacka-zana-ozivila-rusinsku-piesen-kolo-vody-kolo-banurika-v-novom-sate/ | dátum vydania = 2025-07-22 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref> == Vzdelanie a kariéra == ==== Pôsobenie vo folklóre a vzdelanie ==== Žaneta Baudyšová sa folklóru venuje od detstva. V rokoch [[1996]] – [[2002]] pôsobila v detskom folklórnom súbore a následne vo folklórnom súbore Kamjana v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]], s ktorým sa zúčastnila domácich i zahraničných festivalov. Vysokoškolské vzdelanie získala na [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Pedagogickej fakulte]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FS Kamjana | url = https://www.kulturakarpaty.eu/index.php/horn%C3%BD-zempl%C3%ADn/okres-medzilaborce/fs-kamjana | vydavateľ = www.kulturakarpaty.eu | dátum prístupu = 2026-03-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baudyšová | meno = Žaneta | titul = Aplikácia multikultúrnej výchovy v školskom klube detí | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildE93AF&sid=9A77F24CB1252B04C0DE570220F3&seo=CRZP-detail-kniha | dátum vydania = 2013-04-22 | dátum prístupu = 2013-04-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baudyšová | meno = Žaneta | titul = Sociálna nerovnosť a jej dopad na správanie žiakov v ŠKD | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildM96CG&sid=F320CFF4C740E4EF2B9414A47422&seo=CRZP-detail-kniha | dátum vydania = 2015-04-01 | dátum prístupu = 2015-04-01}}</ref> Od roku [[2016]] pôsobí ako zakladateľka a umelecká vedúca folklórneho súboru Zavaran v obci [[Zavar]]. V rámci svojej činnosti sa zameriava na dokumentáciu a scénické spracovanie miestnych tradícií. Pod jej vedením súbor realizuje programové bloky, zamerané na kalendárny cyklus (fašiangy, vynášanie Moreny, vianočné a veľkonočné obyčaje) a rodinný obradový cyklus, predovšetkým rituál čepčenia nevesty.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=Fašiangové slávnosti|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|ročník=XII|číslo=1|strany=2, 3, 8, 9|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=Rozlúčka so zimou – vynášanie MORENY v Zavare|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2018-06-01|ročník=XII|číslo=2|strany=2|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Federič|meno=Rudolf|titul=DEŇ OBCE 2018|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2018-09-01|ročník=XII|číslo=3|strany=1|issn=1339-9519}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mitas|meno=Patrik|titul=Deň obce Zavar, Úspech nášho FS Zavaran, 74. výročie oslobodenia obce Zavar, Pálenie Moreny, Stavanie mája, Sviatok sv. Floriána|periodikum=Zavarské slovo|vydavateľ=Obec Zavar|miesto=Zavar|dátum=2019-09-01|ročník=XIII|číslo=2|strany=3, 5, 6, 8, 9,|issn=1339-9519}}</ref> V rokoch [[2020]] – [[2025]] viedla detský folklórny súbor Fándlyček pri ZŠ J. Fándlyho v [[Sereď|Seredi]]. V rámci pedagogickej činnosti realizovala pravidelné kultúrne podujatia a vystúpenia pre seniorské centrá v Seredi a [[Galanta|Galante]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malí folkloristi zo ZŠ J. Fándlyho predviedli krásne vystúpenie ku Dňu matiek pre všetky mamičky a babičky v Domove dôchodcov | url = https://seredsity.sk/mali-folkloristi-zo-zs-j-fandlyho-predviedli-krasne-vystupenie-ku-dnu-matiek-pre-vsetky-mamicky-a-babicky-v-domove-dochodcov/ | dátum vydania = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Folklórne deti zo ZŠ J. Fándlyho zožali obrovský potlesk v Domove dôchodcov v Seredi | url = https://www.archiv2.seredonline.sk/2023/04/25/folklorne-deti-zo-zs-j-fandlyho-zozali-obrovsky-potlesk-v-domove-dochodcov-v-seredi/ | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Október- mesiac úcty k starším | url = https://www.seredonline.sk/2023/11/06/oktober-mesiac-ucty-k-starsim/ | dátum vydania = 2023-11-06 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci si pre svojich starkých pripravili folklórny program. Dokonca si spolu zatancovali | url = http://www.seredonline.sk/2024/11/03/ziaci-si-pre-svojich-starkych-pripravili-folklorny-program-dokonca-si-spolu-zatancovali/ | dátum vydania = 2024-11-03 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vystúpenie detičiek zo ZŠ J. Fándlyho pre seniorov, ako prejav vďaky, radosti a lásky | url = https://www.seredonline.sk/2024/10/27/vystupenie-deticiek-zo-zs-j-fandlyho-pre-seniorov-ako-prejav-vdaky-radosti-a-lasky/ | dátum vydania = 2024-10-27 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci zo ZŠ Juraja Fándlyho pripravili pre seniorov deň plný radosti a spevu. Potešili ich aj milými darčekmi | url = https://seredsity.sk/ziaci-zo-zs-juraja-fandlyho-pripravili-pre-seniorov-den-plny-radosti-a-spevu-potesili-ich-aj-milymi-darcekmi/ | dátum vydania = 2022-11-24 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> Pod jej umeleckým vedením sa členovia súborov pravidelne zúčastňujú odborných súťaží, organizovaných Národným osvetovým strediskom (NOC) a [[Matica slovenská|Maticou slovenskou]], kde v kategóriách skupín i jednotlivcov získali umiestnenia v zlatom, striebornom a bronzovom pásme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci ZŠ Juraja Fándlyho úspešne reprezentovali na súťaži Folklórna Sereď | url = https://www.archiv2.seredonline.sk/2023/04/18/ziaci-zs-juraja-fandlyho-uspesne-reprezentovali-na-sutazi-folklorna-sered/ | dátum vydania = 2023-04-18 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malí folkloristi zo ZŠ Juraja Fándlyho v Seredi získali na súťaži v Križovanoch nad Dudváhom ocenenie Bronzové pásmo | url = https://seredsity.sk/mali-folkloristi-zo-zs-juraja-fandlyho-v-seredi-ziskali-na-sutazi-v-krizovanoch-nad-dudvahom-ocenenie-bronzove-pasmo/ | dátum vydania = 2023-03-30 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci ZŠ J. Fándlyho v Seredi si priniesli krásne ocenenia zo speváckej súťaže v Sládkovičove | url = https://www.seredonline.sk/2024/03/27/ziaci-zs-j-fandlyho-v-seredi-si-priniesli-krasne-ocenenia-zo-spevackej-sutaze-v-sladkovicove/ | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Folkloristi zo ZŠ Juraja Fándlyho v Seredi získali na celoštátnej súťaži v Sládkovičove krásne ocenenia | url = https://seredsity.sk/folkloristi-zo-zs-juraja-fandlyho-v-seredi-ziskali-na-celostatnej-sutazi-krasne-ocenenia/ | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Začiatok sólovej kariéry === Sólovú hudobnú aktivitu začala v závere roka 2024 zverejňovaním videoklipov na platforme [[YouTube]]. Prvotná tvorba bola zameraná na vianočnú tematiku a koledy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová zvečnila tradíciu: natočila videoklip k vianočnej koledy „Búvaj, dieťa krásne“ | url = https://www.seredonline.sk/2024/12/24/zaneta-baudysova-zvecnila-tradiciu-natocila-videoklip-k-vianocnej-koledy-buvaj-dieta-krasne/ | dátum vydania = 2024-12-24 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | meno = Iveta | priezvisko = Tóthová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: Má verze Silent Night se snaží přinést nový pohled na vánoční hit | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-ma-verze-silent-night-se-snazi-prinest-novy-pohled-na-vanocni-hit | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2025-12-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tichá noc ožíva – nová verzia piesne „Silent Night“ prináša čaro Vianoc | url = https://partyportal.sk/ticha-noc-oziva-nova-verzia-piesne-silent-night-prinasa-caro-vianoc/ | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref> Následne vydala sériu videoklipov k moderným úpravám ľudových piesní, ako sú „A ja taká dzivočka“, „Čie sú to húsky“ či „Červené jabĺčko“. Medzi jej prvé autorské diela patrí skladba „Teším sa na Vianoce“, na ktorej spolupracovali David a Lukáš Baudyšovi. Skladba k marcu 2026 zaznamenala na [[YouTube]] viac ako 111 000 zhliadnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA vydáva svoju prvú autorskú pieseň „Teším sa na Vianoce“: rodinný debut so spevom aj rapom | url = https://partyportal.sk/zana-vydava-svoju-prvu-autorsku-piesen-tesim-sa-na-vianoce-rodinny-debut-so-spevom-aj-rapom/ | dátum vydania = 2025-11-29 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref> V rovnakom období vydala album Dzivočka, ktorý obsahuje 16 slovenských ľudových piesní v rockovom aranžmáne. Na hudobnej produkcii a koncepte albumu sa podieľal Filip Baudyš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALBUM | url = http://www.zanetabaudysova.com/dzivocka | vydavateľ = ŽANETA BAUDYŠOVÁ | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Súbežne s interpretáciou folklórneho materiálu sa venuje aj tvorbe pôvodných skladieb, ktoré sa žánrovo radia k súčasnej [[Pop (hudobný žáner)|populárnej hudbe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA vydáva svoju prvú autorskú pieseň „Teším sa na Vianoce“: rodinný debut so spevom aj rapom | url = https://partyportal.sk/zana-vydava-svoju-prvu-autorsku-piesen-tesim-sa-na-vianoce-rodinny-debut-so-spevom-aj-rapom/ | dátum vydania = 2025-11-29 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref> == Diskografia == ''Dzivočka'' je debutový štúdiový album, ktorý obsahuje 16 skladieb. Tvoria moderné spracovania slovenských ľudových piesní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Hudobne album kombinuje folklórne motívy s prvkami [[Rock|rocku]] a [[Pop (hudobný žáner)|popu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Vizuálna stránka albumu a jeho obal pracujú s národnou symbolikou v podobe [[Slovensko|slovenskej trikolóry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = cs}}</ref> Dielo patrí do prúdu súčasnej slovenskej world music, ktorá reinterpretuje tradičný folklór pre potreby moderného poslucháča.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žaneta Baudyšová: 5 věcí, které mi pomohly vydat debutové album | url = https://www.frontman.cz/zaneta-baudysova-5-veci-ktere-mi-pomohly-vydat-debutove-album | vydavateľ = frontman.cz | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZANA predstavuje nový videoklip ,,Po nábreží koník beží,, uvádzacej piesni k jej novému albumu | url = https://partyportal.sk/zana-predstavuje-novy-videoklip-po-nabrezi-konik-bezi-uvadzacej-piesni-k-jej-novemu-albumu/ | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK | priezvisko = PartyPortal}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Speváčka ZANA – Žaneta Baudyšová prichádza s novým singlom – Po nábreží koník beží v modernej verzii! | url = https://partyportal.sk/spevacka-zana-zaneta-baudysova-prichadza-s-novym-singlom-po-nabrezi-konik-bezi-v-modernej-verzii/ | dátum vydania = 2025-10-07 | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> {| class="wikitable" |+Zoznam piesní albumu Dzivočka ! !Dzivočka |- |1. |,,Červene, žeľene" |- |2. |,,Čerešničky, čerešničky, čerešne" |- |3. |,,Po nábreží koník beží" |- |4. |,,A ja taká dzivočka" |- |5. |,,Čiže si, šuhajko, čiže si" |- |6. |,,Tenká som ja, tenučká" |- |7. |,,Tancuj, tancuj, vykrúcaj" |- |8. |,,Keď som bol maličký pacholíček" |- |9. |,,Červené jabĺčko" |- |10. |,,Ani sa ma nepýtaj" |- |11. |,,Anička, dušička, kde si bola" |- |12. |,,Čie sú to húsky" |- |13. |,,Kolo vody, kolo baňurika" |- |14. |,,Slovensko moje, otčina moja" |- |15. |,,Slovenské mamičky" |- |BONUS |,,Páslo dievča pávy" |} === Single === # ,,O Holy Night" # ,,Ó, svätá noc" # ,,Teším sa na Vianoce" # ,,Silent Night" # ,,Po nábreží koník beží" # ,,Kolo vody, kolo baňurika" # ,,Tenká som ja, tenučká (Rock Version)" # ,,Čie sú to húsky" # ,,Červeníé jabĺčko" # ,,A ja taká dzivočka" # ,,Koly jasna zvizda" # ,,Tichá noc" # ,,Keď tá jasná hviezda" # ,,Búvaj dieťa krásne" == Referencie == <references responsive="" /> == Externé odkazy == * [https://www.zanetabaudysova.com Webstránka] * [https://www.frontman.cz/users/zaneta-baudysova Žaneta Baudyšová na Frontman.cz] * [https://www.facebook.com/zanetabaudysova/ Žaneta Baudyšová na Facebooku] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] m7j8qo237dis53ja8uxhmoos43vlyh0 2 746530 8194631 8194079 2026-04-07T16:56:43Z RONALDO-SK 11297 /* 1914 */ 8194631 wikitext text/x-wiki == Pomenovanie == Spojenie '''svetová vojna''' ([[nemčina|nemecky]] ''Weltkrieg'') pre označenie práve prebiehajúceho konfliktu po prvýkrát použil nemecký [[Biológia|biológ]] a [[filozof]] [[Ernst Haeckel]] v septembri v roku [[1914]]. Do vypuknutia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli vojnové udalosti z rokov 1914 až 1918 všeobecne známe ako '''svetová vojna''' či '''Veľká vojna''' ([[Angličtina|anglicky]] ''Great War''). Konflikt bol niekedy súčasníkmi kvôli svojej ničivosti označovaný taktiež aj ako ''vojna, ktorá ukončí vojnu''; tento termín spopularizoval [[Herbert George Wells]] v publikácii ''The War That Will End All Wars'', ktorá vyšla v roku 1914.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko1 = Wells | meno1 = H. G. | titul = The War That Will End War | url = https://gutenberg.net.au/ebooks13/1303671h.html | vydavateľ = Frank and Cecil Palmer | miesto = Londýn | rok = 1914 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westwell | meno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 256 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Westwell (2009)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-206-1351-6}}</ref> Ako o '''prvej svetovej vojne''' sa o konflikte hovorí od roku [[1939]]. Niektorí autori označujú obdobie z rokov 1914 až 1945 ako „európsku občiansku vojnu“ alebo používajú termín „[[druhá tridsaťročná vojna]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Asch | meno = Timoty Arthon | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Směr evropské historie | periodikum = Soudobé dějiny | odkaz na periodikum = Soudobé dějiny (časopis) | rok vydania = 1998 | mesiac vydania = | ročník = 5 | číslo = 2–3 | strany = 284 | url = | issn = 1210-7050}}</ref> == Pozadie a príčiny vojny == === Vzťahy veľmocí === {{Hlavný článok|Príčiny prvej svetovej vojny|Koncert veľmocí|}} Aj keď priamym podnetom k vypuknutiu prvej svetovej vojny bol [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofiu Chotkovú]], príčiny konfliktu a rastúce nepriateľstvo medzi veľmocami malo omnoho hlbšie pozadie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Warner | meno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = OLDAG | miesto = Praha | rok = 1997 | počet strán = 306 | kapitola = | poznámka = [Ďalej len: ''Warner (1997)''] | strany = 9 | isbn = 80-85954-28-1}}</ref> V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bol systém [[Mocenská rovnováha|mocenskej rovnováhy]] medzi európskymi mocnosťami známy ako tzv. [[Koncert veľmocí]] schopný upokojovať vzájomné rozpory a až na výnimky nedochádzalo medzi veľmocami k rozsiahlejšej vojenskej konfrontácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nálevka | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Nálevka | titul = Koncert velmocí. Mezinárodní vztahy v letech 1871–1914 | odkaz na titul = | vydavateľ = Triton | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 254 | isbn = 80-7254-763-1 | poznámka = [Ďalej len: ''Nálevka (2006)''] | strany = 11}}</ref> Rovnováhu v Európe narušilo predovšetkým výrazné zosilnenie [[Pruské kráľovstvo|Pruska]], ktoré sa po víťaznej [[Rakúsko-pruská vojna|vojne]] s [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom]] v roku [[1866]] stalo hegemónom v nemeckom priestore. Drvivá porážka [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]] prispela k zjednoteniu a vytvoreniu [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Nemeckého cisárstva]]. Ziskom [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] a [[Reparácie (vojna)|vojnových reparácií]] od porazeného Francúzska došlo k výraznému hospodárskemu a vojenskému posilneniu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]]. Narušenie rovnováhy síl neskôr zapríčinilo sformovanie dvoch znepriatelených vojenských aliancií, preteky v zbrojení a v konečnom dôsledku aj k vypuknutiu prvej svetovej vojny.<ref name="Nálevka (2006), 11–12">Nálevka (2006), s. 11–12.</ref> [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R43302, Kaiser Wilhelm II. und Zar Nikolaus II..jpg|náhľad|upright|vľavo|Nemecký cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] v ruskej uniforme a ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] v pruskej uniforme|alt=Spoločná fotografia nemeckého cisára Viliama II. a ruského cára Mikuláša II. z roku 1905]] Vo Francúzsku vyvolala potupná porážka a nasledujúce územné straty vlnu [[Revanšizmus|revanšizmu]] a silnú túžbu po odplate, čo skomplikovalo francúzsko-nemecké vzťahy na celé desaťročia. Vo vojenských plánoch sa Francúzsko usilovalo o získanie Alsaska a Lotrinska naspäť.<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Škopíková | meno = Miroslava | instituce = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | titul = Příčiny vzniku první světové války a změna německé politiky | url = https://is.muni.cz/th/d7t9k/Bakalarska_prace.pdf | typ práce = Bakalárska práca | vedúci = Vít Hloušek | rok = 2006 | počet strán = 51 | strany = 21 | citácia = 2021-05-16 | poznámka = [Ďalej len: ''Škopíková (2006)'']}}</ref> V snahe izolovať porazené Francúzsko vstúpil nemecký cisár [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] spolu s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Ruský cár|ruským cárom]] [[Alexander II. (Rusko)|Alexandrom II.]] v roku [[1873]] do tzv. [[Spolok troch cisárov|Spolku troch cisárov]]. Vzťahy Ruska a Rakúsko-Uhorska však vychladli kvôli stretávajúcim sa záujmom oboch mocností o vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde slábnuca [[Osmanská ríša]] nedokázala zabrániť osamostatneniu slovanských štátov podporovaných Ruskom.<ref name="Škopíková (2006), 23">Škopíková (2006), s. 23.</ref> Politika [[Skvelá izolácia|Skvelej izolácie]] sústredila záujmy Británie na jej [[Britské impérium|impérium]] a v rámci kontinentu sa ostrovná veľmoc snažila udržovať mocenský [[status quo]].<ref>{{Citácia kvalifikačnej práce | priezvisko = Komm | meno = Tomáš | inštitúcia = Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd | odkaz na inštitúciu = Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy | titul = Politika "skvělé izolace" a problematika britsko-německých vztahů v letech 1890–1904 | url = https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/52434/130101605.pdf?sequence=1&isAllowed=y | typ práce = Bakalárska práca | vedúcí = Jaromír Soukup | miesto = Praha | rok vydania = 2013 | počet strán = 63 | strany = 3 | dátum prístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Veľká východná kríza]] a obdobie nestability na Balkáne v 70. rokoch 19. storočia vyvrcholili v roku [[1877]], keď vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|vojna Ruska s Osmanskou ríšou]]. Rusi v snahe o ovládnutie úžin [[Bospor]] a [[Dardanely]], ktoré by [[Ruské cárske námorníctvo|cárskemu loďstvu]] otvorili prístup do Stredomoria, vo vojne podporili [[Srbské kniežatstvo|Srbské]], [[Čiernohorské kniežatstvo|Čiernohorské]] a [[Rumunské kniežatstvo]]. Porážku Osmanov potvrdila [[Sanstefanská mierová zmluva]] uzavretá v roku 1878, ktorá uznávala autonómiu [[Bulharské kniežatstvo|Bulharska]].<ref name="Nálevka (2006), 31–42">Nálevka (2006), s. 31–42.</ref> Silnejúci ruský vplyv na Balkáne znepokojil ostatné európske mocnosti, nato bol z iniciatívy Rakúsko-Uhorska zvolaný [[Berlínsky kongres]].<ref name="Willmott (2005), 14">Willmott (2005), s. 14.</ref> Protokol schválený na kongrese revidoval Sanstefanskú zmluvu rozdelením Bulharska, uznal nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska a umožnil Rakúsko-Uhorsku okupovať [[Bosna (historická krajina)|Bosnu]], [[Hercegovina|Hercegovinu]] a [[Novi Pazar|Novopazarský]] [[Sandžak]]. Rusom boli ponechané dobyté oblasti [[Zakaukazsko (geopolitická oblasť)|Zakaukazska]], avšak Briti obsadili [[Cyprus]] a podarilo sa im zabrániť Rusku v prieniku k úžinám.<ref name="Nálevka (2006), 46–49">Nálevka (2006), s. 46–49.</ref> Ruské intervencie na Balkáne spôsobili zhoršenie vzťahov s Rakúsko-Uhorskom, ktoré spoločne s Nemeckom vytvorilo [[7. október|7. októbra]] [[1879]] tzv. Dvojspolok namierený pôvodne len proti Ruskému impériu.<ref name="Nálevka (2006), 50–53">Nálevka (2006), s. 50–53.</ref> V poslednej tretine 19. storočia sa potom začali vytvárať spojenecké bloky európskych [[Imperializmus|imperiálnych]] veľmocí. K základnému aliančnému bloku Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa v roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], čím došlo k sformovaniu [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]].<ref name="Nálevka (2006), 70–73">Nálevka (2006), s. 70–73.</ref> Británia tradične obhajujúca svoje dŕžavy v [[Britská India|Britskej Indii]] bola znepokojená ruským postupom v [[Afganistan]]e počas tzv. [[Veľká hra|Veľkej hry]] o vplyv v Strednej Ázii a kvôli stálym obavám z hroziaceho preniknutia Ruska do Stredomoria uzavrela v roku 1887 s Rakúsko-Uhorskom, Talianskom a Španielskom tzv. [[Stredomorské dohody]], v ktorých sa tieto mocnosti zaviazali zachovať zostávajúci stav vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], [[Egejské more|Egejskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Nálevka (2006), 91–93">Nálevka (2006), s. 91–93.</ref> Po podpise Stredomorských dohôd a obrate v nemeckej politike s nástupom kancelára [[Leo von Caprivi|Lea von Capriviho]], Rusko definitívne prestalo udržovať spojenectvo v rámci Spolku troch cisárov a začalo sa orientovať na spoluprácu s Francúzskom. Na pôvodné francúzske finančné pôžičky a ekonomické dohody zahrňujúce aj dodávky zbraní nadviazali Rusko a Francúzsko [[4. január|4. januára]] [[1894]] podpisom spojeneckej zmluvy.<ref name="Nálevka (2006), 100–108">Nálevka (2006), s. 100–108.</ref> Vzťahy Francúzska a Británie zhoršené počas [[Fašodská kríza|Fašodskej krízy]] sa začali zlepšovať kvôli rostúcemu britsko-nemeckému nepriateľstvu. Britániu podráždila predovšetkým výstavba nemeckého loďstva a cisárske angažovanie sa na [[Blízky východ|Blízkom východe]], kde [[Deutsche Bank]] získala od Osmanov koncesiu na stavbu [[Bagdadská železnica|Bagdadskej železnice]].<ref name="Nálevka (2006), 110–111">Nálevka (2006), s. 110–111.</ref> Británia opustila politiku tzv. skvelej izolácie (''splendid isolation''), 30. januára 1902 podpísala spojeneckú zmluvu s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]<ref name="Nálevka (2006), 168–169">Nálevka (2006), s. 168–169.</ref> a 8. apríla 1904 podpisom [[Srdečná dohoda|Srdečnej dohody]] potvrdila spojenectvo s Francúzskom.<ref name="Willmott (2005), 20">Willmott (2005), s. 20.</ref><ref name="Nálevka (2006), 180–181">Nálevka (2006), s. 180–181.</ref> Vzťahy Nemecka s Francúzskom a Britániou ďalej zhoršila aj [[prvá marocká kríza]] z roku 1905, ktorá pomohla posilniť nové anglo-francúzske spojenectvo. [[Francúzska koloniálna ríša|Francúzska koloniálna expanzia]] v [[Maroko|Maroku]] v roku [[1911]], ktorú Nemecko označilo za porušenie dohody z roku 1906, vyústila do [[druhá marocká kríza|druhej marockej krízy]] a hrozila prerásť v ozbrojený konflikt Nemecka s Francúzskom a Britániou, ktorá sa postavila na stranu Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francie dobývá Maroko. Prý brání vraždění křesťanů | periodikum = Týden.cz | dátum vydania = 2011-04-21 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/media/stolety-kuryr/francie-dobyva-maroko-pry-brani-vrazdeni-krestanu_199677.html}}</ref> [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohoda]] vznikla podpísaním [[Britsko-ruská dohoda (1907)|rusko-anglickej zmluvy]] 31. augusta 1907, v ktorej sa obe veľmoci obávajúce sa Nemecka dohodli na urovnaní [[Veľká hra|vzájomných sporov]] a o vymedzení sfér vplyvu v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].<ref name="Nálevka (2006), 194–196">Nálevka (2006), s. 194–196.</ref> Druhý vojenský blok bol dotvorený v roku 1912 po uzavretí ďalších britsko-ruských a britsko-francúzskych dohôd.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 492 | strany = 17 | poznámka = [Ďalej len: ''Šedivý (2001)''] | isbn = 80-7106-274-X}}</ref> V Nemecku panovali obavy, že novo vytvorená aliancia Ruska, Francúzska a Británie predstavuje priame ohrozenie cisárstva, ktoré sa tak ocitlo v obkľúčení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRVNÍ SVĚTOVÁ VÁLKA: Důsledky pociťujeme dodnes | periodikum = Xantypa | url = http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum prístupu = 2018-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181113075442/http://www.xantypa.cz/cislo-casopisu/prvni-svetova-valka/3246-3/prvni-svetova-valka | dátum archivácie = 2018-11-13 | nedostupné = ano }}</ref> Historici pri príčinách prvej svetovej vojny zdôrazňujú neochotu všetkých veľmocí naďalej riešiť rastúce spory mierovou cestou. Niektorí bádatelia zastávajú názor, že sa situácia v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku vymkla z rúk a svetovú vojnu svojou politikou zavinili neúmyselne.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Časť historikov zastúpená napríklad [[Fritz Fischer|Fritzom Fischerom]] potom považuje za hlavného vinníka vypuknutia vojny cisárske Nemecko, ktoré malo konflikt aktívne pripravovať.<ref name="Šedivý (2001), 16.">Šedivý (2001), str. 16.</ref> Nemecké aj rakúsko-uhorské velenie sa totiž obávalo porážky, pokiaľ by konflikt s Ruským impériom vypukol neskôr a Rusi by stihli dokončiť výstavbu železničnej siete, ktorá by výrazne zvýšila mobilitu obrovskej cárskej armády.<ref name="Willmott (2005), 22">Willmott (2005), s. 22.</ref> === Preteky v zbrojení === Počas dlhej vlády kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] sa [[Britské impérium]] stalo najväčším a najmocnejším štátom sveta. Zjednotené a dynamicky sa rozvíjajúce Nemecko, kde došlo k obrovskému navýšeniu ťažby uhlia a železa a k zrýchlenej produkcii oceli, vystriedalo Britániu v roku [[1913]] v pozícii najväčšej európskej priemyselnej mocnosti.<ref name="Willmott (2005), 10">Willmott (2005), s. 10.</ref> Po Rusku sa Nemecké cisárstvo naviac stalo aj druhým najľudnatejším európskym štátom.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> [[Nemecká koloniálna ríša|Nemecké koloniálne ambície]] v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Oceánia|Oceánii]] a výstavba silného [[Kaiserliche Marine|cisárskeho námorníctva]], ktorú presadzoval veľkoadmirál [[Alfred von Tirpitz]], znepokojovali Veľkú Britániu, ktorá nechcela Nemecku prepustiť svoju vodcovskú pozíciu v zámorí.<ref name="Warner (1997), 9–10">Warner (1997), s. 9–10.</ref><ref name="Nálevka (2006), 187">Nálevka (2006), s. 187.</ref> [[Súbor:Weltausstellung 1873 Kruppische Geschütze.jpg|náhled|Delá vyrobené v [[Krupp]]ových závodoch v [[Essen]]e v roku [[1873]]|alt=Továrenská hala s delami v Kruppových závodoch v Essene.]] V dôsledku vzájomného súperenia začala väčšina veľmocí na začiatku 20. storočia s rozsiahlym vyzbrojovaním. Výdaje na zbrojenie sa v rokoch [[1908]] až [[1913]] v Rakúsko-Uhorsku zvýšili o 14 %, vo Veľkej Británii v rovnakom období o 30 %, v Rusku o 53 %, v Taliansku o 61 %, v Nemecku o 69 % a vo Francúzsku o 86 %.<ref name="Šedivý (2001), 19.">Šedivý (2001). Str. 19.</ref> [[Zbrojný priemysel]] zažíval vďaka štátnym zákazkám konjunktúru v celej Európe. Okrem hutníctva a strojárenstva sa rýchlo rozvíjal aj [[chemický priemysel]] produkujúci nové a účinnejšie výbušniny.<ref name="Willmott (2005), 16">Willmott (2005), s. 16.</ref> Konštruktér [[Hiram Stevens Maxim]] dokončil v roku [[1884]] prvý plne [[Maxim (guľomet)|automatický guľomet]]<ref name="Willmott (2005), 18">Willmott (2005), s. 18.</ref><ref name="Nálevka (2006), 165">Nálevka (2006), s. 165.</ref> a Nemci aj Francúzi zavádzali na konci 19. storočia do výzbroje svojich armád nové rýchlopalné poľné delá s rážami 75 a 77 mm.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Briti v roku [[1906]] zaradili do služby revolučnú [[Bojová loď (typ lode)|bojovú loď]] [[HMS Dreadnought (1906)|HMS ''Dreadnought'']]. [[Dreadnought|Tento typ]] bojových lodí potom vzápätí začali stavať aj ostatné námorné veľmoci.<ref name="Willmott (2005), 21">Willmott (2005), s. 21.</ref> V európskej spoločnosti ovplyvnenej myšlienkami filozofa [[Herbert Spencer|Herberta Spencera]] a [[Sociálny darvinizmus|sociálneho darwinizmu]] rástol [[militarizmus]] a [[nacionalizmus]] namierený proti cudzincom a zahraničným národom. Európske štáty zaviedli povinnú [[Základná vojenská služba|vojenskú službu]] a vďaky industrializácii a rýchlemu technickému pokroku neustále prezbrojovali svoje armády a vojnové loďstvá.<ref name="Willmott (2005), 19">Willmott (2005), s. 19.</ref> Ruský minister vojny [[Alexej Nikolajevič Kuropatkin]] informoval v roku [[1898]] cára Mikuláša, že Rusko nie je z hospodárskych dôvodov schopné držať s Nemeckom a Francúzskom krok v modernizácii armády, predovšetkým delostrelectva.<ref name="Nálevka (2006), 151">Nálevka (2006), s. 151.</ref> Mikuláš II. navrhol ostatným veľmociam zvolanie medzinárodnej konferencie, kde by sa prejednalo riešenie vzájomných sporov nevojenskými prostriedkami. Aj cez pôvodnú neochotu väčšiny mocností sa aj vďaka tlaku verejnej mienky a [[Pacifizmus|pacifistickému]] hnutiu uskutočnila v roku 1899 prvá mierová konferencia v [[holadnsko|holadnskom]] [[Haag]]u. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia 26& štátov. Druhá konferencia nasledovala v roku 1907. Došlo na nich k ustanoveniu [[Stály rozhodcovský súd|Stálého rozhodcovského súdu]] v Haagu a k uzavretiu [[Haagske dohovory|Haagskych dohovorov]] stanovujúcich pravidla vedenia [[Vojna|vojny]].<ref name="Nálevka (2006), 151–152">Nálevka (2006), s. 151–152.</ref> Ruský návrh na zníženie výdajov na zbrojení však na konferencii podporilo iba Taliansko.<ref name="Nálevka (2006), 152">Nálevka (2006), s. 152.</ref> {| class="wikitable sortable floatleft" |+ Stavy armád pred vojnou (1912)<br />(v tisícoch)<ref>A. B. Zubov, ''Dějiny Ruska I.'' Str. 278.</ref> |- !!! Mierový !! Mobilizačný |- |Rusko || 1160 || 4800 |- |Nemecko || 688 || 3000 |- |Francúzsko || 604 || 2350 |- |Rakúsko-Uhorsko || 400 || 1700 |- |Taliansko || 323 || 1100 |- |Veľká Británia || 380 || 1000 |- |Japonsko || 280 || 1000 |- |Osmanská ríša || 240 || 1000 |- |USA || 147 || 287 |- |Srbsko || 36 || 160 |} === Kríza na Balkáne === {{Hlavný článok|Bosenská kríza|Balkánske vojny|Atentát na Františka Ferdinanda d’Este}} Balkán predstavoval v priebehu 19. storočia najmenej stabilnú európsku oblasť, kde sa na rúcajúcej sa Osmanskej ríši osamostatnili za podpory ruského cára slovanské štáty. Okrem Ruska však o expanziu na Balkán prejavovalo záujem aj Rakúsko-Uhorsko, ktoré si obsadením [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] chcelo zaistiť svoje pozície na [[Jadranské more|Jadrane]].<ref name="Nálevka (2006), 32">Nálevka (2006), s. 32.</ref> Keď v roku [[1908]] vyhlásilo [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] nezávislosť od Osmanskej ríše, Rakúsko [[Anexia Bosny a Hercegoviny|anektovalo]] Bosnu a Hercegovinu, ktorú okupovalo už od Berlínskeho kongresu v roku 1878.<ref name="Nálevka (2006), 207">Nálevka (2006), s. 207.</ref> V Bulharsku sa cárom stal [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-cobursko-gothajskej dynastie]]. Rakúska anexia Bosny a Hercegoviny ohrozovala Srbsko, pričom vojnu [[Viedeň|Viedne]] a [[Belehrad]]u v roku [[1909]] zažehnal zásah britskej vlády pripúšťajúcej Rakúšanom uznanie anexie Bosny iba v prípade, že nedôjde k vojne so Srbskom. Srbsko bolo donútené prijať rakúsko-uhorskú expanziu predovšetkým preto, že jeho hlavný spojenec Rusko nebolo po [[Rusko-japonská vojna|prehratej vojne]] s Japonskom ochotné ísť do ďalšieho vojenského konfliktu.<ref name="Nálevka (2006), 211–212">Nálevka (2006), s. 211–212.</ref> Porážka Osmanov vo [[Taliansko-turecká vojna|vojne s Talianskom]] motivovala balkánske státy združené do [[Balkánsky zväz (1912)|Balkánskeho zväzu]] k začatiu ďalšieho útoku proti oslabenej Osmanskej ríši. V [[Prvá balkánska vojna|prvej balkánskej vojne]] sa v rokoch [[1912]] až [[1913]] s Turkami stretlo [[Bulharsko]], [[Srbsko]], [[Grécko]] a [[Čierna Hora]].<ref name="Nálevka (2006), 224–226">Nálevka (2006), s. 224–226.</ref> Po vytlačení Osmanskej ríše z Balkánu však medzi bývalými spojencami došlo k rozporom o delení dobytého územia a v lete v roku 1913 sa proti Bulharsku postavilo v [[Druhá balkánska vojna|druhej balkánskej vojne]] Srbsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko ale aj Osmanská ríša. Po porážke muselo Bulharsko akceptovať podmienky [[Bukurešťský mier (1913)|Bukurešťského mieru]] a bolo svojimi susedmi pripravené o územia dobyté v prvej balkánskej vojne.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Veľmoci potvrdili nezávislosť [[Albánsko|Albánska]], ktorého časti však aj v roku 1913 okupovali Čiernohorci a Srbi usilujúci sa o [[Veľké Srbsko]]. Situácia na Balkáne sa aspoň čiastočne upokojila až na nátlak veľmocí.<ref name="Nálevka (2006), 229">Nálevka (2006), s. 229.</ref> Po dvoch víťazných vojnách však boli vzťahy medzi Srbskom a Habsburskou monarchiou krajne napäté.<ref name="Nálevka (2006), 231">Nálevka (2006), s. 231.</ref> [[Súbor:Assassination of Archduke Ferdinand.jpg|náhled|vľavo|Ilustrácia zachycujúca [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|Sarajevský atentát]]|alt=Kresba v detaile zachycujúca atentát na Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú. V popredí je atentátnik Gavrilo Princip držiací v natiahnutej ruke pištoľ.]] Nacionalizmus, túžba po Veľkom Srbsku a frustrácia z rakúskej anexie pôsobila aj na časť obyvateľstva Bosny a Hercegoviny. Juhoslovanský odboj proti Rakúsko-Uhorsku podporovala tajná srbská organizácia [[Čierna ruka]], na jej čele stál [[Dragutin Dimitrijević]]. V Bosne potom pôsobila protihabsburská organizácia [[Mladá Bosna]].<ref name="Nálevka (2006), 232">Nálevka (2006), s. 232.</ref> Keď rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v júni [[1914]] v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] veľké vojenské manévre pri srbských hraniciach, mnohí obyvatelia Srbska a Bosny to považovali za provokáciu. Nasledovník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre spoločne so svojou manželkou, [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]], a na jej záver manželský pár navštívil [[Sarajevo]], hlavn mesto Bosny. Návšteva bola podniknutá v deň výročia [[Bitka na Kosovom poli|bitky na Kosovom poli]], ktorá viedla k podmaneniu Srbska Osmanskou ríšou.<ref name="Nálevka (2006), 234">Nálevka (2006), s. 234.</ref> Radikálni členovia Mladej Bosny a Čiernej Ruky tu na nasledovníka trónu [[28. jún|28. júna]] [[1914]] spáchali [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|atentát]], ktorému ešte teň deň podľahol on a aj jeho žena [[Žofia Chotková|Žofia]]. Arcivojvodu a jeho manželku zastrelil člen Mladej Bosny, [[Gavrilo Princip]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Následník trůnu František Ferdinand a jeho choť zavražděni | periodikum = Lidové noviny | dátum vydania = 1914-29-06 | dátum prístupu = 2013-07-03 | ročník = 22 | číslo = 177 | url = http://kramerius.mzk.cz/search/i.jsp?pid=uuid:bf69bbfa-435d-11dd-b505-00145e5790ea | issn = 1802-6265}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gavrilo Princip: Malý muž na začátku Velké války | periodikum = Rozhlas | url = https://temata.rozhlas.cz/gavrilo-princip-maly-muz-na-zacatku-velke-valky-8109662 | dátum vydania = 2018-04-28 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-11-04 }}</ref> == Priebeh == === Vypuknutie vojny === {{Hlavný článok|Júlová kríza}} [[Súbor:World War 1.gif|náhľad|Štáty zapojené do vojny {{Legenda|#088A08|Dohoda}} {{Legenda|#01DF01|Kolónie, domínia a teritória Dohody a Dohodou okupované územia}} {{Legenda|#FE9A2E|Ústredné mocnosti}} {{Legenda|#F7BE81|Kolónie Ústredných mocností a okupované územia}} {{Legenda|#BDBDBD|Neutrálne krajiny}}|alt=Dynamická mapa sveta zachycujúca zapojenie jednotlivých štátov do konfliktu na strane Dohody a Ústredných mocností.]] [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este]] a jeho manželku [[Žofia Chotková|Žofie Chotkovej]] spustil rýchly sled udalostí vedúcich k vypuknutiu [[svetová vojna|svetovej vojny]], označovanej ako [[júlová kríza]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] v reakcii na atentát zaslalo [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], ktoré rakúsko-uhorské orgány podozrievali z priamej účasti na spiknutí atentátnikov, [[23. júl|23. júla]] tzv. [[Júlové ultimátum]].<ref name="Westwell (2013), 10">Westwell (2013). Str. 10.</ref> Tvrdé požiadavky voči Srbsku boli formulované tak, aby bolo ultimátum protistranou odmietnuté a viedlo ku konfliktu medzi oboma krajinami.<ref>''Fromkin'' (2004, str. 165)</ref> Zástancom preventívnej vojny so Srbskom bol predovšetkým náčelník generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]].<ref name="Šedivý (2001), 25.">Šedivý (2001). Str. 25.</ref> V tomto postoji rakúsku stranu podporovala nemecká vláda, ktorá leto 1914 považovala za najvhodnejší okamih na vyvolanie vojny s [[Ruská ríša|Ruskom]], podľa jej názoru v blízkej budúcnosti rovnako nevyhnutnej.<ref>''Fischer'' (2004, str. 59)</ref>{{#tag:ref|Nemecku naviac hrozilo, že pokiaľ by nepodporilo Rakúsko-Uhorsko, prišlo by o jediného európskeho spojenca. Pokorené Rakúsko-Uhorsko by totiž bez nemeckej pomoci zrejme začalo vyjednávať priamo s Ruskom a Dohodou. Tak by sa Nemecko ocitlo v definitívnej medzinárodnej izolácii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Skřivan | meno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 373 | kapitola = | strany = 247 | isbn = 80-7184-081-5}}</ref>|group="pozn."}} Ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné,<ref name="IJ-377">{{Citácia knihy | priezvisko = Božić | meno = Ivan | priezvisko2 = Ćirković | meno2 = Sima | priezvisko3 = Dedijer | meno3 = Vladimir | priezvisko4 = Ekmečić | meno4 = Milorad | rok = 1972 | titul = Istorija Jugoslavije | vydavateľ = Prosveta | miesto = Beograd | stránky = 377 | isbn = | jazyk = sh}}</ref> pokiaľ nechcelo stratiť [[Suverenita (právo)|suverenitu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Na radu Ruska, ktoré bolo blízkym srbským spojencom,<ref>''Fromkin'' (2004, str. 164)</ref> srbská vláda čiastočne ustúpila a prijala deväť z desiatich bodov ultimáta okrem požiadavky, aby rakúska polícia uskutočnila vyšetrovanie atentátu priamo na srbskom území.<ref name="RAD-323">{{Citácia knihy | priezvisko = Šeba | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Rusko a Malá dohoda v politice světové | vydavateľ = Melantrich | miesto = Praha | rok = 1936 | počet strán = 652 | isbn = | kapitola = IX. | strany = 323}}</ref> Rakúsko-uhorská vláda označila 25. júla srbskú reakciu za nedostačujúcu a cisár [[František Jozef I.]] nariadil na druhý deň [[Všeobecná mobilizácia v Rakúsko-Uhorsku v roku 1914|všeobecnú mobilizáciu]].<ref name="Šedivý (2001), 29.">Šedivý (2001). Str. 29.</ref> Mobilizovalo taktiež aj Srbsko a cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš]] predbežne súhlasil s čiastočnou mobilizáciou ruských síl v prípade napadnutia Srbska.<ref name="Westwell (2013), 11.">Westwell (2013). Str. 11.</ref> [[Súbor:Europe 1914.jpg|náhľad|vľavo|Európske štáty zapojené do vojny|alt=Mapa Európy s farebne rozlíšenými štátmi zapojenými do vojny na strane Dohody a Ústredných mocností.]] Dňa [[28. júl|28. júla]] 1914 [[K Mojim národom!|vyhlásilo]] Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu a o deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo ostreľovať [[Belehrad]]. Toho istého dňa na základe uzavretých spojeneckých zmlúv zareagoval [[Ruská ríša|ruský]] cár Mikuláš II. vyhlásením takzvanej prípravnej fázy pre prípad vojny, teda čiastočnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]] trinástich armádnych zborov pri rakúskej hranici. Napriek tomu sa ruský cár snažil vojne zabrániť,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začátek 1. světové války: Tenká hranice mezi konfliktem a mírem! | periodikum = Epochaplus | dátum vydania = 2016-11-03 | url = https://epochaplus.cz/zacatek-1-svetove-valky-tenka-hranice-mezi-konfliktem-a-mirem/}}</ref> bola všeobecná mobilizácia ruských vojsk začatá [[31. júl|31. júla]] 1914.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kykal | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Před sto lety vypukla „světová válka“, první ze dvou největších konfliktů v dějinách lidstva | url = http://www.vhu.cz/presne-pred-sto-lety-vypukla-prvni-svetova-valka | dátum vydania = 28-07-2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | vydavateľ = vhu.cz}}</ref> Systém medzinárodnej bezpečnosti založený na dvojici aliančných blokov – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohody]] a [[Ústredné veľmoci|Trojspolku]] – tak spustil reťazovú reakciu vedúcej k svetovej vojne a počas jedného mesiaca sa vo [[vojna|vojenskom konflikte]] ocitla väčšina [[Európa|Európy]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1974-118-18, Mobilmachung.jpg|náhľad|Mobilizovaní nemeckí vojaci, [[1. august]] 1914|alt=Pochodujúci nemeckí vojaci vyprevádzaní pri mobilizácii civilistami.]] Dňa [[1. august|1. augusta]] mobilizovalo svoju armádu Francúzsko a taktiež Nemecko, ktoré vyhlásilo vojnu Rusku.<ref name="Šedivý (2001), 32.">Šedivý (2001). Str. 32.</ref> Pri útoku na západe Nemecko [[2. august|2. augusta]] obsadilo [[Luxembursko]] a [[3. august|3. augusta]] vyhlásilo vojnu Francúzsku.<ref name="Westwell (2013), 12.">Westwell (2013). Str. 12.</ref> V snahe rýchle postúpiť na územie Francúzska, vstúpili nemecké vojská [[4. august|4. augusta]] do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]]. [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|Porušenie belgickej neutrality]] dalo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii]] toho istého dňa podnet na vyhlásenie vojny Nemecku.<ref name="Westwell (2013), 13.">Westwell (2013). Str. 13.</ref> Dňa [[6. august|6. augusta]] vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august|7. augusta]] ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] a do týždňa sa do vojny proti Rakúsko-Uhorsku pripojilo aj Francúzsko a Veľká Británia.<ref name="Royde-Smith">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royde-Smith | meno = John Graham | priezvisko2 = Showalter | meno2 = Dennis Edwin | odkaz na autora2 = Dennis Showalter | titul = World War I | url = https://www.britannica.com/event/World-War-I/Forces-and-resources-of-the-combatant-nations-in-1914 | dátum prístupu = 2021-05-16 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | jazyk = en}}</ref> Na strane Dohody vstúpilo [[23. august|23. augusta]] do vojny aj [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], ktoré v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] obsadilo nemecké teritórium [[Čching-tao]] a rakúsky [[Tiencin|Tchien-ťin]].<ref name="Westwell (2013), 22–23.">Westwell (2013). Str. 22–23.</ref> [[Osmanská ríša]] vstúpila do vojny na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] na prelome októbra a novembra 1914 potom, čo [[Osmanské námorníctvo|osmanské loďstvo]] s podporou nemeckých krížnikov [[SMS Breslau|SMS ''Breslau'']] a [[SMS Goeben|SMS ''Goeben'']] napadlo ruské prístavy v [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref name="Westwell (2013), 38.">Westwell (2013). Str. 38.</ref> Posledná z európskych veľmocí a predvojnový člen Trojspolku, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], ktoré na začiatku konfliktu vyhlásilo neutralitu, vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] [[23. máj|23. muája]] 1915, keď vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.<ref name="Westwell (2013), 66.">Westwell (2013). Str. 66.</ref> Na stranu Nemecka a jeho spojencov sa v októbri v roku 1915 postavilo taktiež Bulharsko. Rumunsko naopak v roku 1916 podporilo mocnosti Dohody. [[Spojené štáty]] sa do prvej svetovej vojny na strane Dohody pridali v apríli v roku 1917.<ref name="Westwell (2013), 126.">Westwell (2013). Str. 126.</ref> Do svetového konfliktu sa v jeho priebehu na strane Dohody zapojilo aj [[Portugalsko]], [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] a [[Štáty Dohody|mnohé mimoeurópske štáty]].<ref name="Westwell (2009), 8–9.">Westwell (2009). Str. 8–9.</ref> === 1914 === ==== Neúspechy Rakúska-Uhorska na srbskom fronte ==== [[Súbor:Vyhlášení války Srbsku – Národní listy – 29.07.1914.jpg|náhľad|Titulná strana [[Národní listy|Národních listov]] z 29. júla 1914 informuje o vyhlásení vojny Srbsku.]] Prvým bojiskom svetovej vojny sa stal Balkán. [[Rakúsko-Uhorsko]] vyhlásilo vojnu Srbsku 28. júla [[1914]] a rakúsko-uhorská armáda zaútočila už [[29. júl|29. júla]], keď delostrelectvo a delové člny na [[Dunaj]]i [[Bombardovanie Belehradu (1914)|ostreľovali Belehrad]].<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Pri hraniciach oboch znepriatelených štátov tak došlo k vytvoreniu [[Balkánsky front|srbského frontu]], na ktorom malo na začiatku vojny iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Náčelník rakúsko-uhorského generálneho štábu [[Franz Conrad von Hötzendorf]] však podcenil Srbov, ktorí mohli k svojej efektívnej obrane využívať hraničné rieky, hornatý terén ale aj skúsenosti z predchádzajúcich bojov v balkánskych vojnách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Keegan | meno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavateľ = Beta-Dobrovský ; Ševčík | miesto = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7306-062-0 | počet strán = 383 | poznámka = [Ďalej len: ''(Keegan (2003)''] | strany = 126}}</ref> Hoci časť síl musela byť presunutá proti postupujúcim Rusom, rozhodol sa generál [[Oskar Potiorek]], veliteľ rakúsko-uhorskej armády na Balkáne, napadnúť nepriateľa s 5. a 6. armádou. Rakúsky útok zo západu z Bosny a Hercegoviny v smere na [[Valjevo]] a [[Užice]] mal najprv výhodu prekvapenia, pretože srbský veliteľ, vojvoda [[Radomir Putnik]] očakával hlavný nápor zo severu v smere na [[Belehrad]].<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref><ref name="Šedivý (2001), 85.">Šedivý (2001). Str. 85.</ref> V auguste prekročili rakúsko-uhorské vojská so silou približne 200 000 mužov [[Sáva (rieka)|Sávu]] a [[Drina|Drinu]] a zmocnila sa mesta [[Šabac]]. Rakúska 3. armáda bojovala pod velením [[Liborius von Frank|von Franka]] proti srbskej 5. armáde pod vedením [[Pavle Jurišić Šturm|Pavla Jurišića Sturma]]. Potom, čo sa k srbskej 3. armáde pridala aj novo zmobilizovaná 2. armáda pod vedením generála [[Stepa Stepanović|Stepanovića]], sa srbským vojskám podarilo v [[Bitka pri Ceri|bitke pri Ceri]] zvíťaziť. Po necelých 14 dňoch neúspešnej ofenzívy nariadil Potiorek rakpúskym vojskám ustúpiť späť za hranice. Stepan Stepanović bol po víťazstve povýšený na vojvodu – poľného [[maršal]]a. Rakúšania v boji stratili 600 dôstojníkov a cez 22 000 padlých a ranených vojakov. Srbské straty dosiahli 16 000 mužov.<ref name="Šedivý (2001), 88–89.">Šedivý (2001). Str. 88–89.</ref> Srbské velenie počas počiatočných bojov využívalo chyby protivníka a náročný terén zvýhodňujúci brániacu sa stranu. Srbská obrana sa mohla opierať o mohutné toky hraničných riek Dunaj, Sáva a Drina, za ktorými sa nachádzali ťažko prekročiteľné horské hrebene a husté lesy. Vojenské operácia na Balkáne naviac veľmi sťažovala absencia kvalitných ciest a železníc.<ref>{{Citácia m´knihy | priezvisko = Nedorost | meno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2006 | strany = 13 | poznámka = [Ďalej len: ''Nedorost Na frontách velké války (2006)''] | isbn = 80-7277-322-4}}</ref> +[[Soubor:Franz Frheiherr Conrad von Hötzendorf 1914 Charles Scolik.png|náhled|vlevo|Náčelník generálního štábu rakousko-uherské armády, [[Franz Conrad von Hötzendorf]] patřil k&nbsp;propagátorům agresivní politiky vůči Srbsku a&nbsp;Itálii.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Astorri | jméno = Antonella | odkaz na autora = | příjmení2 = Salvadori | jméno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Sun | místo = Praha | rok = 2010 | počet stran = 191 | poznámka = [Dále jen: ''Astorri a Salvadori (2010)''] | strany = 133–134 | isbn = 978-80-7371-053-8 }}</ref>|alt=Rakousko-uherský velitel Franz Conrad von Hötzendorf sedící za stolem s vojenskými plány]] Srbové povzbuzení prvotním úspěchem a&nbsp;ruským vrchním velením podnikli proti Rakousko-Uhersku nečekanou protiofenzívu. [[6.&nbsp;září]] překročila srbská první armáda ve [[Srem]]u Sávu, kde nakrátko držela obranné pozice. Avšak Srbové se odtud kvůli rostoucímu rakouskému tlaku museli záhy stáhnout.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Srbské vrchní velení následně naplánovalo útok na západ proti [[Bosna a Hercegovina|Bosně a&nbsp;Hercegovině]], kterého se zúčastnila i&nbsp;černohorská armáda. Srbská a&nbsp;černohorská vojska překročila Drinu u&nbsp;srbsko-bosensko-černohorské hranice, dobyla [[Jahorina|Jahorinu]] a&nbsp;[[Pale]] a&nbsp;přiblížila se k&nbsp;Sarajevu, avšak v&nbsp;říjnu je rakousko-uherský protiútok donutil stáhnout se zpět za hranice.<ref name="Keegan (2003), 127.">Keegan (2003). Str. 127.</ref> Druhý velký rakousko-uherský úder proti Srbsku začal [[7.&nbsp;září]], kdy se rozhořela [[bitva na Drině]]. Rakušanům se částečně podařilo prolomit srbskou obranu u&nbsp;soutoku Driny se Sávou a&nbsp;vytvořit zde předmostí, odkud se pak v&nbsp;říjnu dokázali probít dál do vnitrozemí. Srbští vojáci byli vyčerpaní a&nbsp;klesala jim morálka, neboť neměli dostatečné zimní vybavení a&nbsp;v&nbsp;určitých chvílích jim dokonce chyběla munice. Rakousko-uherské jednotky obsadily téměř celý severovýchod Srbského království, dobyly Šabac, Valjevo a&nbsp;[[2. prosinec|2.&nbsp;prosince]] 1914 obsadily Bělehrad.<ref name="Šedivý (2001), 90–91.">Šedivý (2001). Str. 90–91.</ref> Ve [[Vídeň|Vídni]] se vedle výročí nástupu císaře Františka Josefa na trůn oslavoval i&nbsp;pád hlavního srbského města, z&nbsp;[[Berlín]]a přišla císaři gratulace a&nbsp;světové noviny tvrdily, že obsazení Bělehradu způsobilo pád Srbska. Srbské vojáky hájící linii u&nbsp;řeky [[Kolubara|Kolubary]] musel povzbudit sám král [[Petr&nbsp;I. Karađorđević]].<ref name="Keegan (2003), 128.">Keegan (2003). Str. 128.</ref> Generál [[Živojin Mišić]], velitel 1.&nbsp;srbské armády zahájil [[3. prosinec|3.&nbsp;prosince]] v&nbsp;sedm hodin ráno silnou dělostřeleckou přípravou velkou protiofenzivu. Vyčerpaní a&nbsp;zaskočení rakousko-uherští vojáci byli v&nbsp;[[Bitva na Kolubaře|bitvě na Kolubaře]] poraženi. Při ústupu pak Rakušané nestíhali budovat obranné linie, načež byli nuceni vyklidit i&nbsp;samotný Bělehrad a&nbsp;srbská vojska je do půlky prosince znovu zahnala zpět za hranice. Fronta se tak po krvavých a&nbsp;neúspěšných rakousko-uherských útocích na konci roku 1914 vrátila do výchozích pozic na hraničních řekách. Oskar Potiorek byl po těchto porážkách zbaven velení. Rakušané přišli během neúspěšných ofenziv o&nbsp;230&nbsp;000&nbsp;padlých, raněných a&nbsp;zajatých mužů.<ref name="Westwell (2013), 45.">Westwell (2013). Str. 45.</ref> Srbské ztráty na životech však byly také obrovské. Během prvního válečného roku se vyšplhaly na 110&nbsp;000&nbsp;zemřelých a&nbsp;ve válkou poničené zemi navíc vypukla epidemie [[Skvrnitý tyfus|tyfu]].<ref name="Šedivý (2001), 92.">Šedivý (2001). Str. 92.</ref><ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 70">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 70.</ref> ==== Německý útok na západě ==== [[Soubor:Western front 1914.jpg|náhled|Stabilizace západní fronty po německém ústupu od [[Marna|Marny]] k&nbsp;[[Aisne (přítok Oise)|Aisně]], září 1914|alt=Mapa zachycující západní frontu po stabilizaci v závěru roku 1914]] Od uzavření francouzsko-ruského spojenectví se německé velení začalo připravovat na budoucí válku s&nbsp;početně silnějšími protivníky na dvou frontách. Němci předpokládali snahu Francie zaútočit ve směru na Alsasko a&nbsp;Lotrinsko a&nbsp;počítali s&nbsp;pomalou mobilizací v&nbsp;Rusku. Náčelník německého generálního štábu [[Alfred von Schlieffen]] proto vypracoval tzv.&nbsp;[[Schlieffenův plán]]. Dle něj mělo devadesát procent německých sil rychlým obchvatným manévrem přes území neutrálního Lucemburska, Belgie a&nbsp;[[Nizozemsko|Nizozemska]] vniknout do severovýchodní Francie, následně se stočit na jih, obsadit [[Paříž]], obklíčit francouzská vojska ve východní části země a&nbsp;zničit je. Poté se jádro německých sil mělo přesunout na východ proti Rusku.<ref name="Westwell (2013), 15.">Westwell (20). Str. 15.</ref> Schlieffenův nástupce v&nbsp;čele generálního štábu, [[Helmuth von Moltke mladší]] však v&nbsp;obavách z&nbsp;francouzského postupu rozhodl o&nbsp;posílení levého křídla svých sil na západě a&nbsp;také jednotek čelících ruské přesile na východě na úkor oslabení útočících svazů na pravém křídle hlavního útoku. Rozhodl se navíc omezit obchvat pouze na území Belgie a&nbsp;[[Lucembursko|Lucemburska]], aby německý postup nevyprovokoval Británii.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Liddell Hart | jméno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet stran = 503 | poznámka = [Dále jen: ''(Liddell (2001)''] | strany = 54–55}}</ref> [[Soubor:Fr-joffre-give-orders.jpg|náhled|vlevo|[[Joseph Joffre]], náčelník štábu francouzské armády v&nbsp;letech 1914 až 1916, vojáky přezdívaný ''papa Joffre''<ref name="Westwell (2013), 25.">Westwell (2013). Str. 25.</ref>|alt=Trojice francouzských generálů během manévrů. Zcela vpravo stojí Joseph Joffre.]] Po vypuknutí války Německo dle upraveného Schlieffenova plánu nerespektovalo neutralitu Lucemburska a&nbsp;Belgie, přes jejichž území začaly počátkem srpna k&nbsp;francouzským hranicím postupovat německé jednotky. Německý postup na [[Západní fronta (první světová válka)|západní frontě]], která se od počátku války stala rozhodujícím bojištěm, však i&nbsp;kvůli nečekanému odporu Belgičanů nebyl dostatečně rychlý. Přesto Němci po dobytí belgických pevností [[Bitva u Liège|Liège]] a&nbsp;[[Namur]]u, vítězstvích v&nbsp;bitvách [[Bitva u Monsu|u&nbsp;Monsu]] a&nbsp;[[Bitva u Charleroi|u&nbsp;Charleroi]] a&nbsp;po obsazení [[Brusel]]u a&nbsp;většiny belgického území postoupili na území Francie. Během [[Německý vpád do Belgie (první světová válka)|bojů v&nbsp;Belgii]] se německá armáda dopustila řady zločinů na civilním obyvatelstvu, které na západě označili jako ''znásilnění Belgie''.<ref name="Keegan (2003), 71–76.">Keegan (2003). Str. 71–76.</ref> Kvůli porušení belgické neutrality vstoupili Britové do války a&nbsp;na kontinent byl na pomoc Francouzů a&nbsp;Belgičanů odeslán [[Britský expediční sbor]]. Dle [[Plán XVII|Plánu&nbsp;XVII]] mezitím francouzská vojska provedla rozsáhlý útok na Alsasko-Lotrinsko. Záhy byla ale odražena a&nbsp;Francouzi i&nbsp;Britové se museli před postupujícími Němci stáhnout až do blízkosti Paříže. Německé armádě se však Francouze, kteří kladli nečekaně tuhý odpor, nepodařilo obklíčit a&nbsp;postup německých vojsk na západní frontě byl nedaleko Paříže zastaven. V&nbsp;polovině září se navíc Francouzům a&nbsp;Britům podařilo provést protiútok a&nbsp;vyčerpané německé síly porazit v&nbsp;strategicky významné bitvě na řece [[Marna|Marně]] („[[První bitva na Marně|Zázrak na Marně]]“).<ref name="Willmott (2005), 40–43">Willmott (2005), s. 40–43.</ref> Moltke byl donucen nařídit ústup od Marny za řeku [[Aisne (přítok Oise)|Aisne]], načež byl odvolán a&nbsp;do čela německé armády byl dosazen generál [[Erich von Falkenhayn]].<ref name="Keegan (2003), 102–103.">Keegan (2003). Str. 102–103.</ref> Obě strany se následně snažily obranná postavení nepřítele obejít, takže v&nbsp;průběhu podzimu podnikaly pokusy o&nbsp;obchvatné údery známé jako ''[[závod k&nbsp;moři]]''. Jakmile však frontová linie dosáhla [[Severní moře|Severního moře]], vznikla na západě patová situace.<ref name="Westwell (2013), 35.">Westwell (2013). Str. 35.</ref> Úvodní německý postup se změnil v&nbsp;[[Zákopová válka|zákopovou]] poziční válku, kterou se obě strany v&nbsp;průběhu války marně pokoušely novým útokem prolomit.<ref name="Royde-Smith" /> ==== Ruský nápor na východní frontě ==== [[Soubor:Russian cavalry.jpg|náhled|Kozácká jízda|alt=Jízdní oddíl kozáků pózující fotografovi na polní cestě.]] Druhou trhlinu dostala původní německá strategie na počátku války na [[Východní fronta (první světová válka)|východní frontě]]. Vzhledem k&nbsp;Schlieffenově plánu byla většina německých sil na počátku války vázána na západní frontě a&nbsp;tíze ruského útoku mělo do příchodu německých sil odolávat především Rakousko-Uhersko. Rusko však dokázalo zmobilizovat 34&nbsp;divizí a&nbsp;překročit hranice dříve, než se čekalo. Ruská 1. a&nbsp;2.&nbsp;armáda pod velení generálů [[Paul von Rennenkampf|Rennenkampfa]] a&nbsp;[[Alexandr Samsonov|Samsonova]] zaútočily proti [[Východní Prusko|Východnímu Prusku]], porazily slabá německá vojska [[Bitva u Gumbinnenu|u&nbsp;Gumbinnenu]] ([[Gusev]]) a&nbsp;ohrožovaly [[Kaliningrad|Královec]]. V&nbsp;kritické situaci jmenoval von Moltke velitelem 8.&nbsp;německé armády bránící pozice na východní frontě [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] a&nbsp;náčelníkem jeho štábu [[Erich Ludendorff|Ericha Ludendorffa]].<ref name="Keegan (2003), 121.">Keegan (2003). Str. 121.</ref><ref>{{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | poznámka = [Dále jen: ''(Allan (2012)''] | isbn = 978-80-7406-229-2 | strany = 23–24}}</ref> Hindenburgovi a&nbsp;Ludendorffovi se podařilo v&nbsp;srpnu a&nbsp;na počátku září zvítězit nad Rusy v&nbsp;bitvách [[bitva u Tannenbergu|u&nbsp;Tannenbergu]] a&nbsp;[[První bitva u Mazurských jezer|u&nbsp;Mazurských jezer]]. V&nbsp;boji byla zničena ruská 2.&nbsp;armáda, poražený generál Samsonov spáchal sebevraždu a&nbsp;Rennenkampf byl se zbytkem sil vytlačen z&nbsp;Východního Pruska. Přes tyto úspěchy bylo německému velení jasné, že původní plán na rychlé vítězství na západě se už nepodaří uskutečnit.<ref name="Keegan (2003), 124.">Keegan (2003). Str. 124.</ref> [[Soubor:Russian Troops NGM-v31-p372.jpg|náhled|vlevo|Postupující ruská pěchota|alt=Pochodující útvar ruských pěšáků.]] Hlavní masa ruských sil na východní frontě mezitím zaútočila proti rakousko-uherskému úseku fronty v&nbsp;[[Halič]]i, kde byly soustředěny 3., 4., 5.&nbsp;a&nbsp;8.&nbsp;ruská armáda pod vrchním velením generála [[Nikolaj Judovič Ivanov|Nikolaje Judoviče Ivanova]].<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Přes úvodní nezdar [[Bitva u Krašniku|u&nbsp;Krašniku]] a&nbsp;[[Bitva u Komarówa|u&nbsp;Komarówa]] ruská vojska postupovala na rakousko-uherské území velmi rychle a&nbsp;Rakušané, kteří původně soustředili své síly především proti Srbsku, jejich přesilu nedokázali zastavit.<ref name="Keegan (2003), 125.">Keegan (2003). Str. 125.</ref> Rusové na přelomu srpna a&nbsp;září porazili Rakušany v&nbsp;[[Bitva o Halič|bitvě o&nbsp;Halič]] a&nbsp;obsadili [[Lvov]]. V&nbsp;listopadu pak pronikli až k&nbsp;hřebenům [[Karpaty|Karpat]] a&nbsp;na východní [[Slovensko]].<ref name="Willmott (2005), 47–51">Willmott (2005), s. 47–51.</ref> Za frontovou linií se ocitla rakousko-uherská pevnost [[Pevnost Přemyšl|Přemyšl]], kde se během [[Obléhání Přemyšlu|několikaměsíčního obléhání]] ruským útokům bránilo téměř 140&nbsp;000 obležených rakousko-uherských vojáků<ref name="Westwell (2013), 28.">Westwell (2013). Str. 28.</ref> Tyto porážky a&nbsp;obrovské ztráty rakousko-uherské armády během [[Bitva v Karpatech|bojů v&nbsp;Karpatech]] donutily německé velení posílit východní frontu a&nbsp;přispěchat svému spojenci na pomoc, neboť ruský postup kromě [[Horní Uhry|Horních Uher]] ohrožoval i&nbsp;české země a&nbsp;německé [[Slezsko]].<ref name="Keegan (2003), 134–135.">Keegan (2003). Str. 134–135.</ref> Po bojích na [[Visla|Visle]] a&nbsp;u&nbsp;[[Lodž]]e se Centrálním mocnostem podařilo východní frontu před koncem roku alespoň částečně stabilizovat.<ref name="Westwell (2013), 43–44.">Westwell (2013). Str. 43–44.</ref> Pro východní frontu probíhající většinou ruským a&nbsp;rakousko-uherským územím byla typická velmi řídká železniční a&nbsp;silniční síť, která obě strany omezovala v&nbsp;rychlém přesouvání sil.<ref name="Willmott (2005), 39">Willmott (2005), s. 39.</ref> Přesto kvůli obrovské délce frontové linie a&nbsp;menší hustotě nasazených jednotek nezůstávala východní fronta v&nbsp;porovnání s&nbsp;boji na západě tak statická a&nbsp;během průzkumu i&nbsp;mobilních bojových operací využívaly obě strany i&nbsp;jízdní jednotky.<ref name="Willmott (2005), 46">Willmott (2005), s. 46.</ref> Především [[kozáci]] se pak na Ukrajině a&nbsp;v&nbsp;Polsku dopouštěli útoků na civilní a&nbsp;hlavně [[Židé|židovské]] obyvatelstvo.<ref name="Kershaw (2017), 60">Kershaw (2017), s. 60.</ref> ==== Vstup Osmanské říše do války ==== [[Soubor:Battle of Sarikamis the frozen soldiers.png|náhled|Těla umrzlých osmanských vojáků po [[Bitva u Sarikamiše|porážce u&nbsp;Sarikamiše]]|alt=Trojice ruských vojáků stojící ve sněhu nad těly několika mrtvých osmanských vojáků.]] Do války se v&nbsp;říjnu 1914 zapojila také Osmanská říše, která se díky vlivu ministra války [[Enver Paša|Envera Paši]] přidala na stranu Ústředních mocností.<ref name="Allan (2012), 122.">Allan (2012). Str. 122.</ref> [[29. říjen|29.&nbsp;října]] napadlo osmanské loďstvo spolu s&nbsp;německými křižníky [[SMS Breslau|SMS&nbsp;''Breslau'']] a&nbsp;[[SMS Goeben|SMS&nbsp;''Goeben'']] ruské černomořské přístavy, načež Rusko [[1.&nbsp;listopad]]u vypovědělo Osmanské říši válku a&nbsp;stejný krok učinili v&nbsp;listopadu také Britové a&nbsp;Francouzi.<ref name="Keegan (2003), 175.">Keegan (2003). Str. 175.</ref> Vstup Osmanů do války proti Dohodě otevřel množství [[Blízkovýchodní fronta (první světová válka)|nových bojišť]] na [[Blízký východ|Blízkém východě]]. Na [[Kavkaz]]e se boje mezi Rusy a&nbsp;Turky záhy rozhořely na vzájemné hranici, kde došlo ke vzniku [[Kavkazská fronta|kavkazské fronty]]. Britové se s&nbsp;Osmany střetli v&nbsp;bojích o&nbsp;[[Sinajský poloostrov|Sinaj]], v&nbsp;[[Persie|Persii]] a&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Britové a&nbsp;Francouzi se obávali, že sultán [[Mehmed&nbsp;V.]] může jako [[chalífa]] a&nbsp;duchovní hlava [[Islám|muslimů]] ohrozit vyhlášením [[džihád]]u pozice dohodových mocností v&nbsp;koloniích, především v&nbsp;[[Severní Afrika|severní Africe]] a&nbsp;[[Indie|Indii]].<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Pro Rusko navíc vstup Osmanské říše do války znamenal přerušení jejich hlavní zásobovací trasy, neboť Turci uzavřeli možnost dohodových lodí zásobovat Rusy přes Černé moře.<ref name="Allan (2012), 124.">Allan (2012). Str. 124.</ref> Ruské síly pod velením generála [[Georgij Berchman|Berchmana]] zahájily v&nbsp;listopadu první ofenzívu na Kavkaze, avšak v&nbsp;polovině listopadu spustila [[osmanská 3.&nbsp;armáda]] vedená Enverem Pašou protiútok a&nbsp;zatlačila ruská vojska zpět za hranice směrem k&nbsp;městu [[Kars]]. Osmanská armáda ale nebyla připravená na zimní tažení, ve vysokohorském terénu utrpěla během sněhových bouří obrovské ztráty, načež byla Rusy na přelomu roku 1914 a&nbsp;[[1915]] poražena v&nbsp;[[Bitva u Sarikamiše|bitvě u&nbsp;Sarikamiše]].<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Následoval kolaps a&nbsp;ústup Osmanů, takže z&nbsp;původních 100&nbsp;000&nbsp;vojáků Envara Paši většina padla, dezertovala nebo zemřela v&nbsp;horách na následky podchlazení a&nbsp;z&nbsp;tažení se vrátilo jen 18&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Allan (2012), 125.">Allan (2012). Str. 125.</ref> Kruté boje v&nbsp;náročném horském terénu provázely násilnosti obou stran páchané na civilním obyvatelstvu. Po vstupu Osmanské říše do války se navíc Britové rozhodli chránit své pozice v&nbsp;[[Perský záliv|Perském zálivu]]. Nejprve uznali suverenitu [[Kuvajt]]u a&nbsp;[[7.&nbsp;listopad]]u 1914 se pak 6.&nbsp;indická divize přeplavená nejprve do [[Bahrajn]]u vylodila v&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Zde britské síly napadly Osmany bránící pevnosti při ústí [[Eufrat]]u. Britové se během [[Mezopotámské tažení|Mezopotámského tažení]] zmocnili [[9. prosinec|9.&nbsp;prosince]] [[Basra|Basry]] a&nbsp;následně pokračovali v&nbsp;postupu směrem na [[Bagdád]].<ref name="Keegan (2003), 176.">Keegan (2003). Str. 176.</ref> ==== Počátek války v&nbsp;koloniích a&nbsp;na mořích ==== [[Soubor:Congo belge campagne 1918.jpg|náhled|vlevo|Belgické jednotky [[Force Publique]] během tažení v&nbsp;Německé východní Africe|alt=Skupina belgických vojáků v doprovodu černošských nosičů brodící se v džungli na druhý břeh řeky.]] Boje první světové války se v&nbsp;roce 1914 rozšířily i&nbsp;na světová moře a do kolonií, kde museli Němci čelit náporu Dohody. V&nbsp;[[Kolonizace Afriky|afrických koloniích]] se boje od počátku války přenesly na území čtyř německých kolonií ([[Togoland]], [[Německý Kamerun]], [[Německá jihozápadní Afrika]] a&nbsp;[[Německá východní Afrika]]). Již [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] 1914 kapituloval před Brity a&nbsp;Francouzi německý [[Togoland]] obklopený [[Francouzská Západní Afrika|Francouzskou Západní Afrikou]] a&nbsp;britským [[Ghana|Zlatým pobřežím]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Početné britské síly z&nbsp;[[Jihoafrická unie|Jihoafrické unie]] zahájily útok proti [[Německá jihozápadní Afrika|Německé jihozápadní Africe]] (dnešní [[Namibie]]) hned po vypuknutí války a&nbsp;německé jednotky se musely útoku bránit také v&nbsp;[[Německý Kamerun|Kamerunu]], kde se Dohodě podařilo již v&nbsp;září 1914 obsadit hlavní město [[Douala]].<ref name="Keegan (2003), 167–168.">Keegan (2003). Str. 167–68.</ref> V&nbsp;září zvítězili Němci v&nbsp;jihozápadní Africe [[Bitva u Sandfonteinu|u&nbsp;Sandfonteinu]],<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> avšak nejhouževnatější odpor kladli v&nbsp;[[Německá východní Afrika|Německé východní Africe]], kde se proslavil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Lettow-Vorbeckovy výpady do [[Uganda|Ugandy]] a&nbsp;[[Keňa|Keni]] donutily Brity k&nbsp;protiútoku, avšak britské a&nbsp;indické síly byly v&nbsp;listopadu drtivě poraženy v&nbsp;[[Bitva o Tangu|bitvě o&nbsp;Tangu]].<ref name="Keegan (2003), 170.">Keegan (2003). Str. 170.</ref> Válka zasáhla i&nbsp;kolonie Německého císařství v&nbsp;[[Tichý oceán|Pacifiku]]. Japonci podpoření Brity napadli hlavní německý přístav na [[Dálný východ|Dálném východě]], [[Čching-tao]], jehož posádka po ostřelování pevnosti kapitulovala [[7.&nbsp;listopad]]u.<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref> Britové a&nbsp;Japonci tímto útokem donutili [[Německá Východoasijská eskadra|německou Východoasijskou eskadru]] opustit svou námořní základnu v&nbsp;Čching-tao. Velitel eskadry [[Maximilian von Spee]] se z&nbsp;obklíčení pokusil uprchnout přes [[Tichý oceán]]. Po doplutí k&nbsp;břehům [[Chile]] zde Němci [[1.&nbsp;listopad]]u překvapili čtveřici britských křižníků, z&nbsp;nichž dva potopili v&nbsp;[[Bitva u Coronelu|bitvě u&nbsp;Coronelu]].<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Eskadra Maxmiliana von Spee byla Brity zničena [[8. prosinec|8.&nbsp;prosince]] v&nbsp;[[Bitva u Falklandských ostrovů|bitvě u&nbsp;Falklandských ostrovů]], přičemž se podařilo uprchnout pouze křižníku [[SMS Dresden (1907)|SMS&nbsp;''Dresden'']], který však po dostižení Brity v&nbsp;roce 1915 potopila u&nbsp;[[Ostrovy Juana Fernándeze|ostrovů Juana Fernándeze]] vlastní posádka.<ref name="Allan (2012), 92.">Allan (2012). Str. 92.</ref> Křižník [[SMS Emden (1908)|SMS&nbsp;''Emden'']] se ještě předtím oddělil od Východoasijské eskadry, načež vplul do [[Indický oceán|Indického oceánu]], kde několik měsíců narušoval obchodní trasy Dohody. Dostižen a&nbsp;potopen byl [[9.&nbsp;listopad]]u v&nbsp;[[Bitva u Kokosových ostrovů|bitvě u&nbsp;Kokosových ostrovů]].<ref name="Keegan (2003), 172.">Keegan (2003). Str. 172.</ref> Porážka německého loďstva u&nbsp;Falklandských ostrovů tak prakticky ukončila činnost německého hladinového loďstva na oceánech a&nbsp;[[Širokomořské loďstvo]] blokované britskou [[Grand Fleet]] bylo uvězněno v&nbsp;německých přístavech.<ref name="Keegan (2003), 173.">Keegan (2003). Str. 173.</ref> Převahu britského loďstva se Němci po celou válku marně snažili zvrátit během [[První bitva o Atlantik|první bitvy o&nbsp;Atlantik]]. Ještě před pádem námořní základny v&nbsp;[[Čching-tao]] byly německé državy na Dálném východě postupně obsazeny silami Dohody. [[29. srpen|29.&nbsp;srpna]] obsadily [[Nový Zéland|novozélandské síly]] [[Samoa|Samou]] a&nbsp;Australané [[17.&nbsp;září]] dobyli [[Země císaře Viléma|Zemi císaře Viléma]] ([[Papua Nová Guinea]]), [[Šalomounovy ostrovy]], [[Bismarckovo souostroví]] a&nbsp;v&nbsp;listopadu ovládli rovněž [[Nauru]]. Japonsko, které válku Německu vyhlásilo [[23. srpen|23.&nbsp;srpna]], během října obsadilo [[Mariany|Marianské ostrovy]], [[Karolíny]] a&nbsp;[[Marshallovy ostrovy]].<ref name="Keegan (2003), 166.">Keegan (2003). Str. 166.</ref><ref name="Willmott (2005), 91">Willmott (2005), s. 91.</ref> === 1915 === ==== Patová situace na západní frontě ==== [[Soubor:Bundesarchiv Bild 104-0472A, Flak-MG-Stellung.jpg|náhled|Němečtí vojáci s&nbsp;kulometem [[MG 08|MG&nbsp;08]]|alt=Němečtí vojáci v zákopu obsluhující kulomet pozorují oblohu.]] Obrovské ztráty, které si vyžádaly válečné operace v&nbsp;roce 1914, vyústily na západě v&nbsp;patovou situaci. Došlo k&nbsp;vytvoření [[Zákopová válka|zákopových linií]] a&nbsp;v&nbsp;podstatě až do konce války pak na západní frontě probíhaly krvavé statické boje provázené marnou snahou obou stran usilujících o&nbsp;průlom.<ref name="Willmott (2005), 59–63">Willmott (2005), s. 59–63.</ref> Enormní nasazení dělostřelectva vedlo v&nbsp;místech bojů k&nbsp;zdevastování krajiny, přičemž oblast mezi nepřátelskými liniemi bylo známa jako ''území nikoho''. Frontová linie se táhla v&nbsp;délce více než 600&nbsp;km od belgického pobřeží, přes podmáčené pláně [[Vlámsko|Flander]], údolím řeky [[Somma|Sommy]] a&nbsp;krajem Champagne až k&nbsp;hranicím neutrálního [[Švýcarsko|Švýcarska]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Bilton | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Německá armáda na západní frontě 1917–1918: unikátní fotografie z válečných archivů | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2013 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Bilton (2013)''] | strany = 7 | isbn = 978-80-7462-303-5}}</ref> [[Soubor:Eerste Wereldoorlog Luchtoorlog Een Franse zeppelin, Frans luchtschip wordt door een Duits, SFA022802327.jpg|náhled|vlevo|Souboj francouzské vzducholodi s&nbsp;německým letadlem v&nbsp;roce 1915|alt=Fotografie pořízená ze země zachycuje vzducholoď a vedle ní letící letadlo.]] Němci po selhání úvodního náporu v&nbsp;prvním roce války odveleli část sil na východní frontu a&nbsp;na západě se v&nbsp;roce 1915 soustředili především na obranu. Britské a&nbsp;francouzské útoky v&nbsp;krajích [[Champagne]] a&nbsp;[[Hrabství Artois|Artois]] opakovaně selhávaly a&nbsp;obě strany se snažily najít způsob, jak prorazit neprostupnou linii zákopů.<ref name="Westwell (2009), 70">Westwell (2009), s. 70.</ref> Německá armáda i&nbsp;vojska Dohody začaly ve velkém měřítku využívat [[minomet]]y. Francouzi vyzbrojovali svou pěchotu [[Granát (zbraň)|ručními granáty]] a&nbsp;Němci nasadili nedaleko [[Verdun]]u vylepšené [[plamenomet]]y.<ref name="Willmott (2005), 106">Willmott (2005), s. 106.</ref> K&nbsp;prvnímu neúspěšnému pokusu s&nbsp;využitím bojového plynu došlo v&nbsp;lednu 1915 na východě během [[Bitva u Bolimova|bitvy u&nbsp;Bolimova]]. Němci poprvé úspěšně použili plynový útok ve větším měřítku během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u&nbsp;Yper]] v&nbsp;dubnu 1915, kdy nasadili [[chlor]]. Tento a&nbsp;další [[Chemická zbraň|bojové plyny]] jako [[fosgen]] nebo [[yperit]] později na západní frontě využívaly obě strany.<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> Na západní frontě, která představovala hlavní a&nbsp;rozhodující bojiště první světové války,<ref name="Bilton (2013), 8">Bilton (2013), s. 8.</ref> došlo při snahách o&nbsp;prolomení nepřátelských pozic k&nbsp;nasazování obrovského množství vojáků, vysoké koncentraci dělostřelectva i&nbsp;k&nbsp;vývoji nových zbraní. Rozvíjející se letectvo obou stran stále účinněji bombardovalo frontové linie i&nbsp;zázemí.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kershaw | jméno = Ian | odkaz na autora = Ian Kershaw | titul = Do pekel a zpět: Evropa 1914–1949 | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 526 | poznámka = [Dále jen: ''Kershaw (2017)''] | strany = 58 | isbn = 978-80-257-2301-2}}</ref> Během roku 1915 nasadilo německé letectvo na západní frontě stíhací jednoplošník [[Fokker Eindecker|Fokker]] se [[Synchronizátor střelby|synchronizátorem střelby]], který německé straně zajistil v&nbsp;roce 1915 dominanci ve vzdušném prostoru. Od počátku roku navíc začaly německé [[zepelín]]y s&nbsp;nálety na britské území a&nbsp;v&nbsp;noci na [[31. květen|31.&nbsp;května]] [[Seznam zepelínů|armádní vzducholoď]] ''[[LZ&nbsp;38]]'' poprvé bombardovala [[Londýn]].<ref name="Willmott (2005), 188">Willmott (2005), s. 188.</ref> ==== Průlom východní fronty u&nbsp;Gorlice ==== Německé hlavní velení se kvůli situaci na západě a&nbsp;po vítězství v&nbsp;[[Druhá bitva u Mazurských jezer|druhé bitvě u&nbsp;Mazurských jezer]] začátkem roku 1915 rozhodlo změnit strategický plán vedení války a&nbsp;na nátlak Hindenburga a&nbsp;Ludendorffa se v&nbsp;tomto roce zaměřilo na uskutečnění velkého průlomu na východní frontě. V&nbsp;Karpatech a&nbsp;na území východního Slovenska probíhaly během celé zimy a&nbsp;jara 1915 tvrdé boje mezi rakousko-uherskou a&nbsp;ruskou armádou. Velitel Conrad von Hötzendorf se během [[Bitva v Karpatech|bitvy v&nbsp;Karpatech]] pokoušel prorazit skrz ruské linie k&nbsp;stále obležené pevnosti Přemyšl. Rakousko-uherské útoky však byly odraženy a&nbsp;tři neúspěšné ofenzívy během tuhé zimy a&nbsp;v&nbsp;těžkém horském terénu stály Rakousko-Uhersko ztráty ve výši 800&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2009), 83">Westwell (2009), s. 83.</ref> [[22. březen|22.&nbsp;března]] kapitulovala posádka Přemyšlu, načež do ruského zajetí padlo přibližně 120&nbsp;000&nbsp;rakousko-uherských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 114–115">Willmott (2005), s. 114–115.</ref> Rusové následně přistoupili v&nbsp;Karpatech k&nbsp;protiútoku, během něhož obsadili [[Dukelský průsmyk|Dukelský]], [[Užocký průsmyk|Užocký]] a&nbsp;[[Lupkovský průsmyk]] a&nbsp;skrz pozice vyčerpaných Rakušanů se probili až na Slovensko. Ruská vojska tehdy obsadila i&nbsp;východoslovenská města [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a&nbsp;[[Humenné]]. Část české i&nbsp;slovenské politické reprezentace tehdy počítala s&nbsp;brzkým osvobozením země Rusy a&nbsp;připravovala vznik samostatného státu vázaného na Rusko. [[První československý odboj]] se v zahraničí zkonsolidoval kolem osobností [[Tomáš Garrigue Masaryk|T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka]], [[Edvard Beneš|Edvarda Beneše]] a&nbsp;[[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], načež byl v&nbsp;říjnu 1915 ustanoven [[Český komitét zahraniční]].<ref name="Šedivý (2001), 181.">Šedivý (2001). Str. 181.</ref> Odboj v&nbsp;českých zemích ochromila počátkem roku 1915 vlna zatýkání.<ref name="Šedivý (2001), 179.">Šedivý (2001). Str. 179.</ref> Těžké rakouské porážky a&nbsp;hrozící kolaps monarchie vedly německé velení k&nbsp;přesunutí výrazných posil s&nbsp;jejichž pomocí byl na léto [[1915]] naplánován velký útok proti ruským pozicím.<ref name="Westwell (2009), 86">Westwell (2009), s. 86.</ref> [[Soubor:Gorskii. Austrian prisoners of war in Olonets province.jpg|náhled|[[Sergej Prokudin-Gorskij]]: Rakousko-uherští zajatci na východní frontě|alt=Barevná fotografie skupiny rakousko-uherských zajatců seřazených před dřevěným stavením. Po krajích je hlídá trojice ruských vojáků.]] Rakušané díky podpoře německé 11.&nbsp;armády pod velením generála [[August von Mackensen|Augusta von Mackensena]] v&nbsp;květnu drtivě porazili ruskou armádu v&nbsp;[[Bitva u Gorlice|bitvě u&nbsp;Gorlice]]. Následoval průlom východní fronty a&nbsp;velký ruský ústup. Rusové tlačení ofenzívou Ústředních mocností byli donuceni ustoupit téměř 500&nbsp;km na východ. Ruská armáda byla vytlačena z&nbsp;[[Polsko|Polska]], z&nbsp;[[Litva|Litvy]] a&nbsp;z&nbsp;části [[Lotyšsko|Lotyšska]] a&nbsp;[[Bělorusko|Běloruska]]. Vojska Ústředních mocností tehdy mimo jiné obsadila Lvov, [[Varšava|Varšavu]] a&nbsp;[[Vilnius]].<ref name="Westwell (2009), 87">Westwell (2009), s. 87.</ref> Úplně porazit ruská vojska se však Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku nepodařilo. Na podzim 1915 se fronta ustálila na linii Západní Dvina ([[Daugava]])&nbsp;– [[Narač|jezero Narač]]&nbsp;– [[Strypa]] (řeka protékající také haličským, dnes ukrajinským [[Zborov (Ukrajina)|Zborovem]]).<ref name="Willmott (2005), 116–119">Willmott (2005), s. 116–119.</ref> V&nbsp;té době začali Němci tajně finančně podporovat ruské exilové [[bolševismus|bolševické]] revolucionáře.<ref name="pacner14">{{Citace monografie | příjmení = Pacner | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavatel = Nakladatelství BRÁNA | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 720 | strany = 14–17 | isbn = 978-80-7243-597-5 | poznámka = Dále jen PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''}}</ref> Počítali, že pokud padne carský režim v&nbsp;Rusku, zbaví se jednoho nepřítele a&nbsp;uvolněné vojáky budou moci přesunout z&nbsp;[[Východní fronta (první světová válka)|východní fronty]] na [[Západní fronta (první světová válka)|západ]].<ref name="pacner14" /> V&nbsp;důsledku těžké porážky car Mikuláš [[21. srpen|21.&nbsp;srpna]] odvolal z&nbsp;pozice nejvyššího ruského velitele velkoknížete [[Nikolaj Nikolajevič Romanov|Nikolaje Nikolajeviče Romanovova]] a&nbsp;sám se postavil na jeho místo.<ref name="Westwell (2013), 75">Westwell (2013), s. 75.</ref> ==== Boje na Blízkém východě ==== [[Soubor:Turkish howitzer 10.5cm leFH 98 09 LOC 00121.jpg|náhled|vlevo|Osmanské dělostřelectvo u&nbsp;Tel Haror, 1917|alt=Sedm osmanských vojáků obsluhujících kanón umístěný v zákopů v pouštní krajině.]] Carův bratranec Nikolaj byl pověřen převzetím velení ruské armády na kavkazské frontě, kde po porážce Osmanů u&nbsp;Sarikamiše docházelo k&nbsp;dalším srážkám především v&nbsp;okolí [[Vanské jezero|jezera Van]] a&nbsp;[[Urmijské jezero|Urmijského jezera]] při hranici s&nbsp;Persií, kde se Turci přechodně zmocnili města [[Tabríz]]. [[Arméni]] v&nbsp;této oblasti povstali proti Osmanům a&nbsp;bránili město [[Van (město v Turecku)|Van]] do příchodu ruských sil.<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Osmanské úřady obvinily Armény z&nbsp;kolaborace s&nbsp;Rusy a&nbsp;v&nbsp;dubnu 1915 začaly s&nbsp;hromadnými deportacemi a&nbsp;masakry arménského obyvatelstva, které byly označeny jako [[arménská genocida]].<ref name="Willmott (2005), 85">Willmott (2005), s. 85.</ref> Turci během války tvrdě zakročili i&nbsp;proti dalším [[Křesťanství|křesťanským]] menšinám na území Osmanské říše, přičemž se hovoří především o&nbsp;[[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]]. Kromě bojů na Kavkaze a&nbsp;[[Perské tažení|v&nbsp;severní Persii]] se Osmané museli bránit také pokračujícímu britskému tažení v&nbsp;Mezopotámii, kde se britské a&nbsp;indické jednotky v&nbsp;létě zmocnily Amary a&nbsp;v&nbsp;listopadu se proti proudu řeky [[Tigris]] probily až k&nbsp;Bagdádu. Zde však byli v&nbsp;bitvě u&nbsp;[[Ktésifón]]u zastaveni a&nbsp;donuceni stáhnout se k&nbsp;městu [[Kút (Irák)|Kút]].<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> O&nbsp;ofenzívu se Osmané s&nbsp;německou podporou pokusili v&nbsp;oblasti východního Středomoří, kde bylo jejich cílem dobýt [[Suezský průplav]] a&nbsp;[[Egypt]] a&nbsp;odříznout tak Spojené království od zásob a&nbsp;posil mířících do Británie z&nbsp;kolonií. Osmanská 4.&nbsp;armáda o&nbsp;síle 19&nbsp;000&nbsp;mužů se z&nbsp;[[Damašek|Damašku]] k&nbsp;Suezu snažila nepozorovaně přesunout přes [[Sinajská poušť|Sinajskou poušť]]. Tažení probíhající ve vyprahlé oblasti provázely problémy s&nbsp;nedostatkem zásob a&nbsp;pitné vody. Letecký průzkum navíc tento postup záhy odhalil, a&nbsp;tak když se Osmané na počátku února přiblížili ke kanálu, Britové již stihli na západním břehu vybudovat silná opevnění.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Pokus o&nbsp;stavbu pontonových mostů selhal a&nbsp;indické jednotky útok odrazily.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> [[Soubor:V Beach Helles Gallipoli.jpg|náhled|Vyloďování dohodových sil na poloostrově [[Gallipoli]]|alt=Vyloďování dohodových sil na poloostrově Gallipoli. V popředí čluny z nichž jsou na břeh vyváděni koně. V pozadí tábor hemžící se vojáky.]] Aby obnovily námořní spojení s&nbsp;Ruskem a&nbsp;odlehčily situaci na srbské frontě, rozhodly se státy Dohody na počátku roku 1915 napadnout Osmanskou říši v&nbsp;oblasti černomořských úžin. Po dobytí [[Dardanely|Dardanel]] a&nbsp;následném obsazení hlavního města [[Konstantinopol]]e (dnešní [[Istanbul]]), se očekávalo vyřazení Osmanské říše z&nbsp;války, přičemž zastáncem tohoto plánu byl především první lord admirality, [[Winston Churchill]].<ref name="Gilbert (2005), 194">Gilbert (2005), s. 194.</ref><ref name="Willmott (2005), 75">Willmott (2005), s. 75.</ref> Námořní operace však kvůli minovým polím a&nbsp;pobřežním dělům bránícím v&nbsp;jejich odstranění ztroskotala.<ref name="Willmott (2005), 76">Willmott (2005), s. 76.</ref> Velitelé Dohody se proto rozhodli k&nbsp;vylodění pěchoty na poloostrově [[Gallipoli]] bránící [[Dardanely|Dardanelský průliv]]. Krvavé [[Bitva o Gallipoli|bitvy o&nbsp;Gallipoli]] se na straně Dohody kromě Britů a&nbsp;Francouzů zúčastnili především vojáci Australsko-novozélandského sboru ([[Australian and New Zealand Army Corps|ANZAC]]). Pokusy dohodových sil o&nbsp;průlom ztroskotaly a&nbsp;dlouhé poziční boje nepřinesly Dohodě žádné výsledky. Na konci roku bylo rozhodnuto neúspěšnou operaci ukončit, přičemž poslední vojáci Dohody byly z&nbsp;poloostrova staženi na počátku roku 1916.<ref name="Willmott (2005), 79">Willmott (2005), s. 79.</ref> ==== Vznik italské fronty ==== [[Soubor:Italian alpine troops.jpg|náhled|vlevo|Vojáci italské horské pěchoty (''[[Alpini]]'') během bojů v&nbsp;roce 1915|alt=Čtyři italští pěšáci šplhající s pomocí lana v hornatém terénu.]] Další nová fronta se v&nbsp;Evropě otevřela [[23. květen|23.&nbsp;května]] [[1915]], kdy do války proti svému bývalému spojenci z&nbsp;Trojspolku, Rakousko-Uhersku vstoupila [[Italské království|Itálie]]. Frontová linie prakticky kopírující vzájemné hranice se většinou nacházela ve vysokohorských oblastech. [[Alpy|Alpská]] část fronty se táhla od vzájemných hranic s&nbsp;neutrálním [[Švýcarsko|Švýcarskem]] u&nbsp;hory [[Ortler (hora)|Ortler]] směrem na jih k&nbsp;severnímu cípu [[Gardské jezero|Gardského jezera]]. Odtud se fronta stáčela na severovýchod, přes [[Rovereto]], údolí [[Brenta (řeka)|Brenty]] a&nbsp;vrcholy [[Fleimstalské Alpy|Fleimstalských Alp]] k&nbsp;[[Dolomity|Dolomitům]]. Dál na východ v&nbsp;[[Karnské Alpy|Karnských]] a&nbsp;[[Julské Alpy|Julských Alpách]] se pak frontová linie stáčela k&nbsp;jihu. Poslední a&nbsp;zároveň nejhůře bránitelný úsek fronty tvořila příhraniční řeka [[Soča]] ústící do [[Jaderské moře|Jaderského moře]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Fučík | jméno = Josef | příjmení2 = Pavlík | jméno2 = Marek | titul = Sočská fronta 1915–1917: průvodce po místech bojů vojáků z českých zemí: (Julské Alpy – Banjšice – Kras – Přímoří) | vydavatel = Elka Press | místo = Praha | rok = 2008 | počet stran = 190 | poznámka = [Dále jen: ''Fučík a Pavlík (2008)''] | isbn = 978-80-87057-04-9 | strany = 11–13}}</ref> Itálie svého bývalého spojence z&nbsp;Trojspolku napadla na základě [[Londýnská dohoda (1915)|Londýnské dohody]] se západními mocnostmi. Smlouva Italům na úkor Rakousko-Uherska slibovala zisk [[Jižní Tyrolsko|Jižního Tyrolska]], [[Tridentsko|Tridentska]], [[Markrabství Istrie|Istrie]] a&nbsp;[[Dalmácie]]. Přestože měli Italové v&nbsp;oblasti nad Rakušany početní převahu, značná část [[Italská fronta (první světová válka)|italské fronty]] se rozkládala ve vysokohorských oblastech [[Alpy|Alp]], což zvýhodňovalo bránící se rakousko-uherskou armádu. Italské velení v&nbsp;čele s&nbsp;generálem [[Luigi Cadorna|Luigim Cadornou]] přesto usilovalo o&nbsp;iniciativu, která byla namířená do nejsnáze napadnutelné oblasti v&nbsp;údolí řeky [[Soča|Soči]].<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> V&nbsp;průběhu roku 1915 došlo na sočské frontě ke [[Bitvy na Soči|čtyřem bitvám]], které italští útočníci i&nbsp;rakouští obránci zaplatili obrovskými ztrátami. Italům se přes zanedbatelné územní zisky rakousko-uherské pozice prolomit nepodařilo.<ref name="Willmott (2005), 89">Willmott (2005), s. 89.</ref> ==== Ústřední mocnosti obsazují Srbsko ==== Ústřední mocnosti byly úspěšné i&nbsp;na Balkáně. S&nbsp;přípravou na koordinovaný útok proti Srbsku a&nbsp;Černé Hoře začali Rakušané s&nbsp;podporou Němců již na jaře. Zástupci Ústředních mocností i&nbsp;Dohody se snažili zajistit důležité spojenectví Bulharska. To se do války na straně Centrálních mocností zavázalo vstoupit za příslib [[Vardarská Makedonie|srbské Makedonie]]. Vrchní velitel celé operace August von Mackensen počítal s&nbsp;hlavním útokem mířeným proti Srbsku ze severu, přičemž Bulhaři měli k&nbsp;úspěchu ofenzívy přispět útokem z&nbsp;východu.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Vojska Ústředních mocností čítala včetně Bulharů přibližně 500&nbsp;000&nbsp;mužů a&nbsp;výrazně tak převyšovala 250&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Společný útok rakousko-uherských a&nbsp;německých sil začal [[6. říjen|6.&nbsp;října]] překročením Sávy a&nbsp;[[Dunaj]]e. O&nbsp;tři dny později padl Bělehrad a&nbsp;[[14. říjen|14.&nbsp;října]] vyhlásilo Srbsku válku Bulharsko, jehož vojsko vpadlo do boku ustupující srbské armádě. Přes tuhý odpor se srbští vojáci začali z&nbsp;hrozícího obklíčení stahovat. Francouzi jim sice na pomoc v&nbsp;okolí [[Soluň|Soluně]] vylodili svou Orientální armádu pod velením generála [[Maurice Sarrail|Sarraila]], avšak Bulhaři tento protiútok odrazili.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> Jelikož Bulharsko odřízlo ústupovou cestu, nařídil vojvoda Putnik zbytkům srbské armády ústup k&nbsp;[[Jaderské moře|Jadranu]] přes území Černé Hory a&nbsp;Albánie. Během strašného [[Stažení srbské armády na Korfu|zimního pochodu]] přes albánské hory zahynuly na přelomu roku 1915 a&nbsp;1916 tisíce srbských vojáků, civilistů i&nbsp;rakousko-uherských zajatců.<ref name="Šedivý (2001), 103.">Šedivý (2001). Str. 103.</ref> 140&nbsp;000&nbsp;přeživších bylo pomocí lodí Dohody následně přepraveno na ostrov [[Korfu]].<ref name="Šedivý (2001), 104.">Šedivý (2001). Str. 104.</ref> [[Soubor:Serbian retreat through Albanian mountains, 1915.jpg|náhled|Srbští vojáci ustupující skrz albánské hory|alt=Kolona srbských vojáků vedoucích koně postupující po úbočí zasněženého kopce.]] Ústřední mocnosti do konce listopadu obsadily celé Srbsko a&nbsp;v&nbsp;lednu 1916 pak také Černou Horu. Německo získalo přes Rakousko-Uhersko a&nbsp;Bulharsko přímý kontakt s&nbsp;Osmanskou říší. I&nbsp;díky této strategické situaci Dohoda neuspěla během ofenzívy na poloostrově Gallipoli. Zcela ukončit boje na Balkáně se však Německu a&nbsp;jeho spojencům i&nbsp;přes toto vítězství nepodařilo, protože nedošlo ke zničení nově otevřené [[Soluňská fronta|fronty v&nbsp;Makedonii]], zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády po nějaký čas udržovaly obranné pozice v&nbsp;Albánii a jižní část Albánie okolo přístavu [[Vlora]] obsadili Italové.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hradečný | jméno = Pavel | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Albánie | vydavatel = NLN | místo = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-939-3 | počet stran = 716 | strany = 336–340}}</ref> ==== Porážky německých sil v&nbsp;koloniích a&nbsp;námořní převaha Dohody ==== [[Soubor:Armoured car used by the expedition in the campaign against the Senussi tribes.jpg|náhled|vlevo|Obrněný vůz využívaný Brity v&nbsp;Libyjské poušti během tažení vůči hnutí Senussi|alt=Obrněný britský vůz vyzbrojený kulomety.]] Na africkém kontinentu se nadále bojovalo v&nbsp;německých koloniích Kamerunu, Německé jihozápadní a&nbsp;v&nbsp;Německé východní Africe. V&nbsp;Kamerunu síly Dohody v&nbsp;listopadu postoupily do vnitrozemí a&nbsp;přinutily většinu německých obránců ustoupit od pobřeží, načež následoval boj v&nbsp;hustých džunglích, močálech a&nbsp;náhorních plošinách ve vnitrozemí. Zbývající německé jednotky nakonec ustoupily do neutrální [[Rovníková Guinea|Španělské Guineje]]. Poslední německá posádka v&nbsp;[[Mora (Kamerun)|Moře]] na severu země se vzdala v&nbsp;únoru následujícího roku.<ref name="Keegan (2003), 167.">Keegan (2003). Str. 167.</ref> [[Windhoek]], hlavní město Německé jihozápadní Afriky, obsadili Jihoafričané [[20. květen|20.&nbsp;května]]. Němci se bránili na severu této kolonie do července, kdy kapitulovali.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> Posledním místem německého odporu v&nbsp;Africe tak zůstala Německá východní Afrika.<ref name="Keegan (2003), 168.">Keegan (2003). Str. 168.</ref> Britům zde čelily jednotky generála [[Paul von Lettow-Vorbeck|von Lettow-Vorbecka]]. Britové obsadili [[Viktoriino jezero]] i&nbsp;[[Tanganika (jezero)|jezero Tanganika]], avšak Němcům se podařilo ustoupit do [[Portugalská východní Afrika|Portugalské východní Afriky]] a&nbsp;do [[Severní Rhodesie]], kde složili zbraně teprve v&nbsp;listopadu 1918. Boje v&nbsp;afrických koloniích komplikovala především neexistující síť silnic a&nbsp;železnic, takže vojska musela při zásobování spoléhat především na domorodé nosiče nebo tažná zvířata. Většinu ztrát navíc způsobovaly tropické nemoci.<ref name="Willmott (2005), 92">Willmott (2005), s. 92.</ref> V&nbsp;polovině listopadu se do první světové války nově zapojilo náboženské hnutí [[Senussiové|Senussi]] v&nbsp;[[Italská říše|italské]] [[Libye|Libyi]]. Senussijští povstalci podporovaní Osmany a&nbsp;Němci napadli Italy v&nbsp;pouštích na východě Libye a&nbsp;ze západu navíc od konce roku 1915 ohrožovali britské pozice v&nbsp;západním Egyptě.<ref name="Gilbert (2005), 288–289">Gilbert (2005), s. 288–289.</ref> Válčilo se rovněž v&nbsp;[[Dárfúr]]u, který Britové obsadili a připojili k [[Kondominium Anglo-egyptský Súdán|Súdánu]] v&nbsp;roce 1915.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Klíma | jméno = Jan | titul = Dějiny Afriky : vývoj kontinentu, regionů a států | vydavatel = Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2012 | isbn = 978-80-7422-189-7 | počet stran = 687 | strany = 170}}</ref> [[Soubor:Bluecher sinkend.jpg|náhled|Potápějící se německý křižník [[SMS Blücher|SMS&nbsp;''Blücher'']] v&nbsp;závěru [[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvy u&nbsp;Dogger Banku]]|alt=Potápějící se německý křižník SMS Blücher vyfocený těsně před potopením.]] Na moři se operace hladinových sil koncentrovaly do evropských vod poté, co britská [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] zlikvidovala během let 1914 a&nbsp;1915 drtivou většinu německých plavidel operujících v&nbsp;zámoří. Do konce roku 1914 navíc Britové se svými spojenci potopili nebo internovali přes dvě třetiny německého a&nbsp;rakousko-uherského obchodního loďstva.<ref name="Willmott (2005), 176">Willmott (2005), s. 176.</ref> Již v&nbsp;lednu 1915 došlo u&nbsp;[[Doggerská lavice|Dogger Banku]] k&nbsp;[[Bitva u Dogger Banku (1915)|bitvě]] mezi britskými a&nbsp;německými [[Bitevní křižník|bitevními křižníky]], v&nbsp;níž byla početně slabší německá eskadra poražena, ovšem před úplným zničením se jí podařilo vyváznout.<ref name="Willmott (2005), 178–179">Willmott (2005), s. 178–179.</ref> Po vstupu Itálie do války se boje rozšířily i&nbsp;na Jadran, kde se [[rakousko-uherské námořnictvo]] střetlo s&nbsp;italskou [[Regia Marina]] v&nbsp;[[Boje o Palagružu|bojích o&nbsp;Palagružu]] a&nbsp;v&nbsp;[[Bitva u Drače|bitvě u&nbsp;Drače]]. Velká Británie navíc brzy po vypuknutí války přistoupila k&nbsp;dálkové námořní [[Blokáda Německa|blokádě Německa]] a&nbsp;jeho spojenců.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 5. Rok 1918 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-85983-83-4 | počet stran = 342 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek (2002)''] | strany = 151}}</ref><ref name="Keegan (2003), 212.">Keegan (2003). Str. 212.</ref> Odříznutí Německa od nepostradatelných vojenských i&nbsp;nevojenských dodávek se projevilo velmi efektivně. Británie blokádou porušila uznávané mezinárodní právo, dané několika mezinárodními dohodami v&nbsp;průběhu minulých dvou století.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Keene | jméno = Jennifer D | odkaz na autora = | titul = World War I | url = https://archive.org/details/worldwari00libg | vydavatel = Greenwood Press | místo = Westport, Connecticut | rok = 2006 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/worldwari00libg/page/n23 5] | isbn = 0-313-33181-2 | OCLC = 70883191 | jazyk = en}}</ref> Aby zabránila vstupu jakékoli lodi do celého Atlantského oceánu, zaminovala Británie [[mezinárodní vody]], čímž ohrozila i&nbsp;neutrální lodě.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Halpern | jméno = Paul G | odkaz na autora = | titul = A Naval History of World War I | url = https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul | vydavatel = Routledge | místo = New York | rok = 1995 | počet stran = | strany = [https://archive.org/details/navalhistoryofwo0000paul/page/239 239] | isbn = 1-85728-498-4 | OCLC = 60281302 | jazyk = en}}</ref> Německo [[4.&nbsp;únor]]a prohlásilo vody okolo [[Britské ostrovy|Britských ostrovů]] za válečnou zónu, ve které budou potápěny i&nbsp;všechny obchodní lodě.<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> [[7. květen|7.&nbsp;května]] potopila německá ponorka [[SM U 20|''U&nbsp;20'']] parník [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']] mířící do [[Liverpool]]u, přičemž zahynulo 1&nbsp;201&nbsp;osob včetně 128 [[Američané|Američanů]].<ref name="Willmott (2005), 178">Willmott (2005), s. 178.</ref> Protože na porušení mezinárodního práva Velkou Británií byla minimální odezva, Německo očekávalo stejně slabou odezvu na svou neomezenou [[Ponorková válka|ponorkovou válku]]. Tu ale na základě tvrdých diplomatických nót Američanů muselo odvolat a&nbsp;znovu k&nbsp;ní přistoupilo až začátkem roku 1917.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Zieger | jméno = Robert H | odkaz na autora = | titul = America's Great War: World War I and the American experience | vydavatel = Rowman & Littlefield | místo = Lanham, Maryland | rok = 2001 | počet stran = | strany = 50 | isbn = 0-8476-9645-6 | jazyk = en}}</ref> === 1916 === ==== Pokusy o&nbsp;průlom na západě ==== [[Soubor:British Mark I male tank Somme 25 September 1916.jpg|náhled|vlevo|Britský tank [[Mark I (tank)|Mark&nbsp;I (Male)]] během [[Bitva na Sommě|bitvy na Sommě]]|alt=Skupina britských vojáků ukrývajících se za tankem Mark I.]] Země Dohody i&nbsp;německé hlavní velení pochopily, že rozhodnutí musí přinést západní fronta. Obě strany proto plánovaly na této frontě na rok 1916 velké ofenzívy. Erich von Falkenhayn připravil útok směřující proti francouzské pevnosti [[Verdun]].<ref name="Westwell (2013), 85">Westwell (2013), s. 85.</ref> Německé velení počítalo s&nbsp;tím, že Francouzi budou Verdun bránit z&nbsp;důvodů prestiže až do posledního muže. Falkenhayn zde chtěl francouzskou armádu nechat vykrvácet a&nbsp;otevřít si tak cestu na Paříž.<ref name="Willmott (2005), 88">Willmott (2005), s. 88.</ref> Německá ofenzíva v&nbsp;tomto prostoru začala [[21.&nbsp;únor]]a mohutným ostřelováním a&nbsp;z&nbsp;počátku se zdálo, že bude úspěšná. Němcům se rychle podařilo obsadit pevnost Douamont a&nbsp;těžké boje se sváděly i&nbsp;o&nbsp;pevnosti Vaux a&nbsp;Thiaumont. Francouzští obránci však pokračující útok ustáli a&nbsp;úporné [[Opotřebovávací válka|opotřebovávací]] [[Bitva u Verdunu|boje o&nbsp;Verdun]] nakonec rozhodnutí nepřinesly. Bitva u&nbsp;Verdunu trvající od února do prosince roku 1916 představuje nejdelší bitvu první světové války.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> Francouzi v&nbsp;ní ztratili 542&nbsp;000 a&nbsp;Němci 434&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref><ref name="Willmott (2005), 143">Willmott (2005), s. 143.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu bojů o&nbsp;Verdun podnikla Dohoda na západě velkou ofenzívu v&nbsp;oblasti [[Pikardie]]. Nový velitel britských sil [[Douglas Haig]] ve snaze o&nbsp;zmírnění německého tlaku na Verdun naplánoval útok na řece [[Somma|Sommě]] na počátek července. Anglofrancouzská letní ofenzíva vyústila v&nbsp;[[Bitva na Sommě|bitvu na Sommě]], nejkrvavější bitvu války, v&nbsp;níž Britové [[15.&nbsp;září]] poprvé nasadili do boje [[tank]]y.<ref name="Warner (1997), 120–121">Warner (1997), s. 120–121.</ref> Britské ztráty se za necelých pět měsíců bojů vyšplhaly na 420&nbsp;000 a&nbsp;francouzské na 195&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref> Komplikované vyčíslení ztrát na německé straně se pohybuje od 465&nbsp;000<ref name="Kershaw (2017), 129">Kershaw (2017), s. 129.</ref> až do 680&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Keegan (2003), 238.">Keegan (2003). Str. 238.</ref><ref name="Warner (1997), 123">Warner (1997), s. 123.</ref><ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> Někteří autoři odhadují, že během bitvy dohromady na obou stranách zemřelo, bylo zraněno, padlo do zajetí nebo bylo prohlášeno za nezvěstné dokonce více než 1&nbsp;300&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2009), 132">Westwell (2009), s. 132.</ref> Západní fronta se však prakticky nepohnula z&nbsp;místa. V&nbsp;srpnu nahradil Falkenhayna ve velení německé armády generál Hindenburg<ref name="Westwell (2009), 129">Westwell (2009), s. 129.</ref> a&nbsp;francouzského vrchního velitele Joffreho v&nbsp;prosinci vystřídal generál [[Robert Nivelle]].<ref name="Willmott (2005), 167">Willmott (2005), s. 167.</ref> ==== Brusilovova ofenzíva a&nbsp;rumunské tažení ==== Na východní frontě se na počátku roku 1916 připravovali na nový úder proti Ústředním mocnostem Rusové. Na jaře se pokusili o&nbsp;ofenzívu východně od Vilna a&nbsp;u&nbsp;[[Narač]]ského jezera, avšak Němci tyto výpady dokázali odrazit.<ref name="Willmott (2005), 146">Willmott (2005), s. 146.</ref> Mnohem úspěšnější byla letní [[Brusilovova ofenzíva|ruská ofenzíva]] připravená novým velitelem jihozápadního frontu, generálem [[Alexej Alexejevič Brusilov|Alexejem Brusilovem]]. Útok, který Rusové zahájili [[4. červen|4.&nbsp;června]] na 450&nbsp;km fronty, zcela zaskočil rakousko-uherskou armádu.<ref name="Keegan (2003), 242.">Keegan (2003). Str. 242.</ref><ref name="Willmott (2005), 148">Willmott (2005), s. 148.</ref> Ruská vojska prolomila obranné linie Ústředních mocností mezi městy [[Luck]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]] a&nbsp;místy postoupila až o&nbsp;100&nbsp;km na západ. Velký úspěch zaznamenala ofenzíva hlavně na jihozápadě fronty, kde se Rusové probili do východní [[Halič]]e a&nbsp;zpět ke Karpatům a&nbsp;pod vedením generála [[Platon Alexejevič Lečickij|Lešického]] obsadili prakticky celou [[Bukovina (země)|Bukovinu]]. Brusilovovu ofenzívu se Ústředním mocnostem podařilo zastavit jen díky přesunu části sil ze západní a&nbsp;italské fronty, avšak do ruského zajetí padlo během června 350&nbsp;000&nbsp;vojáků.<ref name="Willmott (2005), 149">Willmott (2005), s. 149.</ref> [[Soubor:1917.01.07 Le Miroir - Trupe romane trecand Dunarea la Flamanda.png|náhled|Rumunští vojáci překračující [[Dunaj]], podzim roku 1916|alt=Kolona rumunských vojáků pochodujících na druhý břeh Dunaje přes pontonový most]] Rumunsko povzbuzeno ruským postupem do Bukoviny vyhlásilo na základě [[Bukurešťská smlouva (1916)|Bukurešťské smlouvy]] [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] válku Ústředním mocnostem, přičemž plánovalo zaútočit na Rakousko-Uhersko v&nbsp;prostoru Karpat.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Vstup Rumunů do války však Brusilovově ofenzívě nepomohl, protože frontová linie se roztáhla do šířky a&nbsp;zpomalující ruský postup se pak zcela zastavil. Rumunská vojska zahájila útok na rakousko-uherské území v&nbsp;prostoru Karpat [[27. srpen|27.&nbsp;srpna]] a&nbsp;podařilo se jim proniknout zhruba 80&nbsp;km do uherského [[Sedmihradsko|Sedmihradska]].<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Ústřední mocnosti však měly v&nbsp;oblasti dostatek sil a&nbsp;záhy provedly zdrcující protiútok. Bulhaři s&nbsp;německou a&nbsp;osmanskou podporou postoupili [[1.&nbsp;září]] do [[Dobrudža|Dobrudži]] a&nbsp;[[18.&nbsp;září]] podnikli v&nbsp;Karpatech protiútok také Rakušané podporovaní Němci.<ref name="Willmott (2005), 152">Willmott (2005), s. 152.</ref> Když se pak [[21. listopad]]u armáda Ústředních mocností přepravila u&nbsp;[[Svištov]]a přes Dunaj, rumunská obrana se začala hroutit. Vojska Ústředních mocností obsadila většinu rumunského území, [[6. prosinec|6.&nbsp;prosince]] dobyla [[Bukurešť]] a&nbsp;zbývající rumunské síly se musely stáhnout do [[Moldávie]].<ref name="Willmott (2005), 148–153">Willmott (2005), s. 148–153.</ref> ==== Pokračující boje na Balkáně a&nbsp;italské frontě ==== [[Soubor:M113 11a soldat montenégrins partant au front Lovcen, Cettinié.jpg|náhled|vlevo|Černohorci bránící v&nbsp;roce 1916 pozice při pohoří [[Lovćen]]|alt=Skupina vyčkávajících černohorských vojáků]] Úspěšné tažení v&nbsp;Rumunsku však v&nbsp;Rakousko-Uhersku na podzim zastínily těžké politické rány. [[Seznam ministerských předsedů Předlitavska|Předseda předlitavské vlády]] [[Karl von Stürgkh]] se [[21. říjen|21.&nbsp;října]] stal obětí atentátu. O&nbsp;měsíc později, [[21.&nbsp;listopad]]u pak navíc zemřel i&nbsp;starý císař František Josef&nbsp;I., který představoval největší oporu válkou oslabené monarchie.<ref>[[Jan Křen|KŘEN, Jan]]. ''Dvě století střední Evropy'' Praha: 2005. [dále jen Křen (2005)]. Str. 330.</ref> Na rakousko-uherský trůn po něm nastoupil jeho prasynovec [[Karel&nbsp;I.]], který se [[2. prosinec|2.&nbsp;prosince]] ujmul i&nbsp;vrchního velení armády monarchie. Vedle náporu Rusů na východní frontě museli Rakušané v&nbsp;roce 1916 navíc nadále čelit i&nbsp;těžkým bojům s&nbsp;italskou armádou. V&nbsp;květnu provedla rakouská vojska nečekaný útok v&nbsp;Tridentsku u&nbsp;[[Rovereto|Rovereta]]. Po příchodu italských posil a&nbsp;vyslání části rakouských oddílů na východ, kde bylo potřeba podpořit obranu fronty proti Brusilovově útoku, byla však tato rakouská ofenzíva v&nbsp;červenci zastavena. Boje mezitím pokračovaly i&nbsp;v&nbsp;údolí řeky Soči, kde se během roku uskutečnilo dalších pět bitev. V&nbsp;rámci [[Šestá bitva na Soči|šesté bitvy]] dobyli v&nbsp;srpnu útočící Italové město [[Gorizia|Gorizii]], avšak přesto byl jejich postup vzhledem k&nbsp;obrovským ztrátám zanedbatelný. Rakušané v&nbsp;lednu dokončili obsazení Černé Hory a&nbsp;za ustupujícími zbytky srbské a&nbsp;černohorské armády postoupili do Albánie. Přes porážku Srbska, okupaci Černé Hory a&nbsp;severní Albánie však nedošlo k&nbsp;úplnému obsazení Balkánu silami Ústředních mocností. Italské jednotky se dokázaly udržet v&nbsp;jižní Albánii a&nbsp;v&nbsp;neutrálním Řecku, které se v&nbsp;létě roku [[1916]] přidalo na stranu Dohody, došlo k&nbsp;vytvoření soluňské fronty. Převážně statické boje zde probíhaly v&nbsp;hornaté oblasti při řeckých hranicích. Orientální armáda složená z&nbsp;francouzských, britských, srbských, italských a&nbsp;řeckých jednotek nedokázala až do konce války prolomit obranné linie bráněné především bulharskými silami.<ref name="Willmott (2005), 270–271">Willmott (2005), s. 270–271.</ref> ==== Válka na Blízkém východě ==== [[Soubor:T E Lawrence and the Arab Revolt 1916 - 1918 Q58743.jpg|náhled|Vojáci emíra Fajsala postupující k&nbsp;přístavu [[Janbu]], prosinec 1916|alt=Zástup vyzbrojených arabských vzbouřenců pochodujících pouští.]] Na Blízkém východě zaznamenala na počátku roku 1916 několik úspěchů Osmanská říše, která musela nepřátelům rovněž čelit hned na několika frontách. Poslední jednotky ANZAC se v&nbsp;lednu stáhly z&nbsp;poloostrova Gallipoli a&nbsp;velký úspěch zaznamenali Osmané i&nbsp;v&nbsp;Mezopotámii, kde byly vyhladovělé britské síly obležené v&nbsp;Kútu donuceny [[29. duben|29.&nbsp;dubna]] 1916 kapitulovat.<ref name="Willmott (2005), 87">Willmott (2005), s. 87.</ref> Na přelomu dubna a&nbsp;května pak navíc osmanská armáda zahájila další ofenzivu na Sinaj, kde pronikla až za Suezský průplav a&nbsp;začátkem září Osmané postoupili hlouběji za hranice [[Írán]]u. Odtud však byli do prosince ruskou armádou znovu vytlačeni. Také na kavkazské frontě museli Osmané čelit novému náporu Rusů, kteří s&nbsp;podporou Arménů postoupili do [[Východní Anatolie]] a&nbsp;obsadili města [[Erzurum]], [[Bitlis]] a&nbsp;[[Erzincan]].<ref name="Willmott (2005), 84–85">Willmott (2005), s. 84–85.</ref> V&nbsp;polovině dubna se pak ruská armáda pod velením generála [[Nikolaj Judenič|Nikolaje Judeniče]] probila až k&nbsp;jižním břehům Černého moře, kde dobyla přístav [[Trabzon]].<ref name="Allan (2012), 127.">Allan (2012). Str. 127.</ref> Přestože Rusové ještě v&nbsp;létě porazili Osmany v&nbsp;[[Bitva o Erzincan|bitvě o&nbsp;Erzincan]], frontová linie se ustálila a&nbsp;otřesená osmanská armáda ji dokázala udržet. Vedle ruského tlaku na kavkazské frontě se navíc turecká vláda musela od léta 1916 potýkat s&nbsp;povstáním [[Arabové|Arabů]] podpořených Brity. [[Hidžázské království|Království Hidžáz]] s&nbsp;centrem v&nbsp;[[Mekka|Mekce]] vyhlásilo samostatnost na Osmanské říši a&nbsp;do čela protitureckého [[Arabské povstání|Arabského povstání]] se postavil král [[Husajn ibn Alí al-Hášimí]]. Během povstání a&nbsp;přerušení [[Hidžázská dráha|Hidžázské železnice]] se proslavil britský důstojník a&nbsp;rádce prince [[Fajsal I.|Fajsala]], [[Thomas Edward Lawrence]], známý jako ''Lawrence z&nbsp;Arábie''. Zároveň s&nbsp;vypuknutím Arabského povstání vyrazil na sinajské frontě do útoku Egyptský expediční sbor. Britské síly obsadily [[20. prosinec|20.&nbsp;prosince]] město [[Aríš]] a&nbsp;postupně vytlačily Osmany ze [[Sinajský poloostrov|Sinajského poloostrova]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> ==== Válka na moři ==== [[Soubor:HMS Warspite and HMS Malaya during the battle of Jutland.jpg|náhled|vlevo|Bitevní lodě [[HMS Warspite (03)|HMS&nbsp;''Warspite'']] a&nbsp;[[HMS Malaya (1915)|HMS&nbsp;''Malaya'']] během bitvy u&nbsp;Jutska|alt=Britské bitevní lodě HMS Warspite a HMS Malaya plující na horizontu během bitvy u Jutska.]] Námořní převaha Británie a&nbsp;jejích spojenců znamenala, že kromě ponorek Ústředních mocností byly [[Širokomořské loďstvo]] a&nbsp;[[rakousko-uherské námořnictvo]] nadále blokovány v&nbsp;přístavech v&nbsp;[[Severní moře|Severním]], [[Baltské moře|Baltském]] a&nbsp;[[Jaderské moře|Jaderském moři]]. K&nbsp;dlouho očekávané konfrontaci hlavních britských a&nbsp;německých námořních sil došlo na přelomu května a&nbsp;června [[1916]] u&nbsp;pobřeží [[Jutsko|Jutského poloostrova]]. Přestože Britové utrpěli ve střetu nazvaném [[bitva u&nbsp;Jutska]] vyšší ztráty, zůstalo jádro obou loďstev nedotčeno a&nbsp;poměr sil na moři se nezměnil. Početní převaha [[Britské královské námořnictvo|Royal Navy]] nadále umožňovala Britům pokračovat v&nbsp;účinné námořní blokádě německého loďstva, které se po šťastném vyváznutí u&nbsp;Jutska již do další konfrontace hlavních sil vstoupit neodvážilo.<ref name="Willmott (2005), 180–181">Willmott (2005), s. 180–181.</ref> Pokračovala také omezená ponorková válka. Rakousko-uherská ponorka [[SM U 5 (Rakousko-Uhersko)|SM&nbsp;''U&nbsp;5'']] potopila 8.&nbsp;června nedaleko [[Valona|Valony]] italský pomocný křižník [[SS Principe Umberto|''Principe Umberto'']], přičemž zemřelo přes 1700 osob.<ref>NOVÁK, Jiří. ''Bitva o Jadran: c. a k. válečné námořnictvo za 1. světové války'' Brno: 2002. Str. 109.</ref> K&nbsp;poslední větší námořní srážce [[Širokomořské loďstvo|Hochseeflotte]] s&nbsp;britskými křižníky došlo [[17.&nbsp;listopad]]u [[1917]] [[Druhá bitva u Helgolandské zátoky|u&nbsp;Helgolandské zátoky]]. Na mořích však i&nbsp;poté dominovalo britské loďstvo, což ještě podpořil vstup USA do války. Německá hladinová flota byla i&nbsp;nadále donucena k&nbsp;pasivitě.<ref name="Keegan (2003), 219.">Keegan (2003). Str. 219.</ref> Navzdory vyčerpání se světový konflikt dál rozrůstal. V&nbsp;roce 1916 se do války nově zapojilo Portugalsko, kterému Německo oficiálně vyhlásilo válku [[9. březen|9.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 88.">Westwell (2013). Str. 88.</ref> Portugalsko totiž na žádost Spojeného království v&nbsp;únoru internovalo 36&nbsp;německým a&nbsp;rakousko-uherských lodí kotvících v&nbsp;portugalských přístavech. Itálie doposud válčící s&nbsp;Rakouskem navíc [[28. srpen|28.&nbsp;srpna]] 1916 vyhlásila válku také Německu.<ref name="Westwell (2013), 108.">Westwell (2013). Str. 108.</ref> === 1917 === ==== Vstup USA do války ==== [[Soubor:Guetteur au poste de l'écluse 26.jpg|náhled|upright|Pohlednice z&nbsp;pozice [[Haut-Rhin]], Francie 1917|alt=Francouzský voják na barevné fotografii vyhlížející ze zákopu.]] Začátkem roku 1917 byla vojska Ústředních mocností hluboko na nepřátelském území, avšak kvůli značnému roztažení svých armádních sborů na několika válečných jevištích již neměla síly na rozhodný útok.<ref name="Keegan (2003), 281.">Keegan (2003), s.&nbsp;281.</ref> Zdlouhavá válka a&nbsp;rostoucí izolace navíc neposkytovaly Německu a&nbsp;jeho spojencům příznivé vyhlídky. Proto se německá vláda již v&nbsp;prosinci roku 1916 obrátila na některé dohodové státy s&nbsp;mírovým návrhem, avšak Dohoda tyto návrhy [[30. prosinec|30.&nbsp;prosince]] rozhodně odmítla.<ref name="Westwell (2013), 116.">Westwell (2013). Str. 116.</ref> Vyjednávání o&nbsp;možnosti separátního míru pokračovalo i&nbsp;v&nbsp;roce 1917, nevedlo však k&nbsp;pozitivnímu výsledku. Německo v&nbsp;úsilí překonat námořní blokádu Dohody<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> a&nbsp;ve snaze donutit Británii ke kapitulaci přistoupilo [[31. leden|31.&nbsp;ledna]] k&nbsp;neomezené ponorkové válce, což mimořádně zhoršilo nejenom vztahy s&nbsp;USA, ale také se státy [[Latinská Amerika|Latinské Ameriky]] a&nbsp;s&nbsp;Čínou.<ref name="Westwell (2013), 121–122.">Westwell (2013). Str. 121–122.</ref> V&nbsp;únoru navíc došlo k&nbsp;aféře po odhalení [[Zimmermannův telegram|šifrované zprávy]] německého ministra zahraničí [[Arthur Zimmermann|Arthura Zimmermanna]], v&nbsp;níž německá strana nabízela [[Mexiko|Mexiku]], že pokud vyhlásí Spojeným státům americkým válku, obdrží zpět bývalá mexická území v&nbsp;[[Arizona|Arizoně]], [[Nové Mexiko|Novém Mexiku]] a&nbsp;[[Texas]]u.<ref name="Westwell (2013), 123.">Westwell (2013). Str. 123.</ref> Německá strana předpokládala, že neomezená ponorková válka vyprovokuje Američany ke vstupu do války. Němci se proto snažili vtáhnout Mexiko do vojenského konfliktu s&nbsp;USA tak, aby se pozdrželo přímé zapojení amerických sil v&nbsp;Evropě a&nbsp;Německo získalo dost času na rozhodující úder na západní frontě.<ref name="Willmott (2005), 200">Willmott (2005), s. 200.</ref> Po potopení osmi amerických lodí během února a&nbsp;března požádal americký prezident [[Woodrow Wilson]] na počátku dubna [[Kongres Spojených států amerických|Kongres]] o&nbsp;podporu vyhlášení války Německu. USA pak válku Německému císařství vyhlásily [[6. duben|6.&nbsp;dubna]].<ref name="Westwell (2013), 126." /><ref>{{Citace elektronické monografie | titul = U.S. Senate: Art & History Home | datum přístupu = 2014-01-14 | url = http://www.senate.gov/artandhistory/history/common/image/SJRes1_WWI_Germany.htm | jazyk = en}}</ref> Tím se vytvořila velká materiální i&nbsp;lidská převaha na straně Dohody, která se však neprojevila ihned. Do Evropy byly vyslány [[Americké expediční síly|expediční síly]] pod velením generála [[John J. Pershing|Johna Pershinga]]. První Američané se ve Francii vylodili [[24. červen|24.&nbsp;června]], načež se zapojili do bojů na západní frontě. Do konce roku pak bylo v&nbsp;Evropě nasazeno 180&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků.<ref name="Westwell (2013), 134.">Westwell (2013). Str. 134.</ref> Spojené státy se během války s&nbsp;Německem a&nbsp;jeho spojenci nestaly členem Dohody, ale označovaly se jako „Přidružená velmoc“.<ref name="Willmott (2005), 201">Willmott (2005), s. 201.</ref> ==== Vyčerpání na západní frontě ==== [[Soubor:GermanInfantry1914.jpg|náhled|vlevo|Francouzský útok na německé pozice, [[Champagne]] 1917|alt=Ležící němečtí vojáci v popředí pálí z obranných pozic v zákopech na útočící Francouze.]] Obrovské ztráty v&nbsp;bitvách o&nbsp;Verdun a&nbsp;na Sommě značně vyčerpaly německou armádu a&nbsp;nové německé velení se proto rozhodlo soustředit se na západě v&nbsp;roce 1917 především na defenzívu. Na počátku roku Němci dokončili vybudování nového obranného postavení, tzv.&nbsp;[[Hindenburgova linie|Hindenburgovu linii]], za kterou se v&nbsp;březnu začali z&nbsp;taktických důvodů stahovat.<ref name="Willmott (2005), 206">Willmott (2005), s. 206.</ref> V&nbsp;průběhu jara nasadilo německé letectvo do akce bombardéry [[Gotha G.IV|Gotha]], které z&nbsp;belgických základen útočily na Britské ostrovy a&nbsp;soustředily se na bombardování Londýna.<ref name="Westwell (2013), 132.">Westwell (2013). Str. 132.</ref> Spojenečtí velitelé povzbuzení německým ústupem a&nbsp;vstupem USA do války připravovali na západní frontě nové útoky. Dne [[16. duben|16.&nbsp;dubna]] zahájili Britové a&nbsp;Francouzi na 40&nbsp;km při řece Aisně [[Nivellova ofenzíva|Nivellovu ofenzívu]]. V&nbsp;hlavním směru útoku u&nbsp;[[Soissons]]u Francouzi poprvé nasadili tanky.<ref name="Willmott (2005), 210">Willmott (2005), s. 210.</ref> I&nbsp;kvůli nedostatečné dělostřelecké podpoře se Němcům podařilo Francouze odrazit. Průměrně se francouzským silám podařilo postoupit jen zhruba o&nbsp;500&nbsp;metrů. Francouzi přitom do počátku května ztratili 187&nbsp;tisíc mužů, němečtí obránci přišli o&nbsp;167&nbsp;tisíc padlých a&nbsp;raněných.<ref name="Willmott (2005), 211">Willmott (2005), s. 211.</ref> Dohoda se tak během [[Druhá bitva na Aisně|bitvy na Aisně]] nedočkala očekávaného průlomu a&nbsp;ohromné ztráty předznamenaly dezerce a&nbsp;první velké vzpoury, které vypukly především v&nbsp;řadách vyčerpaných a&nbsp;demoralizovaných francouzských vojáků. Francouzi zareagovali odvoláním Nivella, kterého v&nbsp;květnu ve funkci vrchního velitele nahradil generál [[Philippe Pétain]]. Před [[Vojenský soud|válečný soud]] bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;vojáků, avšak situaci ve francouzské armádě uklidnila teprve změna taktiky a&nbsp;zlepšení podmínek na frontě.<ref name="Willmott (2005), 213">Willmott (2005), s. 213.</ref> [[Soubor:Canadian tank and soldiers Vimy 1917.jpg|náhled|Kanadští vojáci za tankem Mark&nbsp;I (Female) během bitvy o&nbsp;hřeben Vimy|alt=Postupující kanadští vojáci kryjící se za tankem Mark I]] Prorazit se spojencům na západní frontě nepodařilo ani v&nbsp;dalších bitvách. V&nbsp;dubnu a&nbsp;květnu selhal britský pokus v&nbsp;[[Bitva u Arrasu (1917)|bitvě u&nbsp;Arrasu]], přičemž vysoké ztráty na životech [[Royal Flying Corps|britských letců]] vešly do povědomí jako tzv.&nbsp;„[[Krvavý duben|Krvavý duben“]]. Další útok Dohody [[Třetí bitva u Yper|u&nbsp;Yper]] známý též jako bitva u&nbsp;Passchendale trvající od července do listopadu stál Brity 310&nbsp;000&nbsp;mrtvých, raněných a&nbsp;zajatých vojáků. Jakýkoliv postup zde zastavil nepřekonatelný bažinatý terén. Němci v&nbsp;bitvě ztratili 260&nbsp;000 a&nbsp;Francouzi 85&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Westwell (2013), 143.">Westwell (2013). Str. 143.</ref> V&nbsp;[[Bitva u Cambrai|bitvě u&nbsp;Cambrai]], do které se zapojili i&nbsp;američtí vojáci, zaznamenaly výraznější úspěch britské tanky podporované pěchotou.<ref name="Westwell (2013), 154.">Westwell (2013). Str. 154.</ref> Přesto Dohoda nedokázala v&nbsp;roce 1917 zlomit na západě houževnatý německý odpor a&nbsp;rozhodnout se mělo teprve v&nbsp;následujícím roce.<ref name="Willmott (2005), 202–223">Willmott (2005), s. 202–223.</ref> ==== Revoluce v&nbsp;Rusku ==== V&nbsp;bojujících zemích se stále silněji projevovaly příznaky vyčerpanosti. Inflace a&nbsp;hroutící se ekonomika nejsilněji zasáhly Rusko, kde se situace během tvrdé zimy na počátku roku 1917 stala kritickou. Nedostatečné zásobování měst potravinami a&nbsp;palivem vedlo k&nbsp;obrovským protestům a&nbsp;demonstracím proti carskému režimu. V&nbsp;[[Petrohrad]]u se [[8. březen|8.&nbsp;března]] (podle v&nbsp;Rusku tehdy používaného juliánského kalendáře 23.&nbsp;února) pochod k&nbsp;uctění [[Mezinárodní den žen|Mezinárodního dne žen]] proměnil v&nbsp;masové demonstrace a&nbsp;následujícího dne v&nbsp;ulicích protestovalo na 200&nbsp;000&nbsp;dělníků.<ref name="Keegan (2004), 265">Keegan (2004), s. 265.</ref><ref name="Willmott (2005), 226">Willmott (2005), s. 226.</ref> Na stranu protestujících se v&nbsp;hlavním městě přidala i&nbsp;armáda a&nbsp;během [[Únorová revoluce|únorové revoluce]] padl carský režim, když car Mikuláš&nbsp;II. abdikoval a&nbsp;trůn odmítl i&nbsp;jeho bratr [[Michail Alexandrovič Romanov]]. V&nbsp;Rusku následně došlo ke vzniku dvojvládí [[Ruská prozatímní vláda|prozatímní vlády]] [[Georgij Lvov|Georgije Lvova]] a&nbsp;[[Petrohradský sovět dělnických a vojenských delegátů|Petrohradského sovětu]]. Rusové přesto dál pokračovali ve válce s&nbsp;Ústředními mocnostmi a&nbsp;v&nbsp;létě podnikli tzv.&nbsp;[[Kerenského ofenzíva|Kerenského ofenzívu]].<ref name="Keegan (2004), 267–268">Keegan (2004), s. 267–268.</ref> Hlavní útok směřující na Lvov se připraveným Němcům podařilo odrazit a&nbsp;ruská armáda částečně postoupila pouze proti rakousko-uherskému úseku fronty, načež [[12. červenec|12.&nbsp;července]] obsadila [[Halyč]].<ref name="Willmott (2005), 228">Willmott (2005), s. 228.</ref> Následoval úspěšný německý protiútok, během kterého Rusové ztratili [[Ternopil|Tarnopol]] a&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovcy]]. Prozatímní vláda, v&nbsp;jejímž čele stál od července bývalý ministr války [[Alexandr Fjodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]], ztrácela během pokračující války podporu dělníků i&nbsp;stále častěji dezertujících vojáků. Na počátku září dobyli Němci [[Riga|Rigu]] a&nbsp;[[14.&nbsp;září]] byla vyhlášena [[Ruská republika]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Man | jméno = Lukáš | instituce = Univerzita Pardubice, Fakulta filozofická | odkaz na instituci = Filozofická fakulta Univerzity Pardubice | titul = Ruská armáda a revoluce, 1917–1918 | url = https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/40828/ManL_Rusk%c3%a1%20arm%c3%a1da_ZV_2011.pdf?sequence=3&isAllowed=y | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Zbyněk Vydra | místo = Pardubice | rok vydání = 2011 | počet stran = 124 | strany = 94 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref><ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pezlarová | jméno = Jana | instituce = Masarykova univerzita, Právnická fakulta | odkaz na instituci = Právnická fakulta Masarykovy univerzity | titul = Únorová revoluce 1917 a vznik demokratického státu v Rusku | url = https://is.muni.cz/th/aoiur/unorova_revoluce_1917.pdf | typ práce = Diplomová práce | vedoucí = Eduard Vlček | místo = Brno | rok vydání = 2008 | počet stran = 46 | strany = 30 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhled|vlevo|Střelba do demonstrantů na [[Něvský prospekt|Něvském prospektu]] v&nbsp;[[Petrohrad]]u během Červencové krize, 4.&nbsp;červenec 1917|alt=Panikařící dav demonstrantů rozprchávající se po široké ulici kvůli střelbě.]] Tato tzv.&nbsp;[[únorová revoluce]] v&nbsp;Rusku zaktivizovala i&nbsp;[[První československý odboj|národně-osvobozenecké boje Čechů a&nbsp;Slováků]]. Začátkem roku [[1917]] nový ministr zahraničních věcí Rakousko-Uherska [[Otakar Černín]] pochopil, že totálně vyčerpaná říše je na pokraji zhroucení, a&nbsp;proto musí uzavřít separátní mír. Pokusy o&nbsp;uzavření míru s&nbsp;Dohodou bez Německa skončily bez úspěchu, jednak pro odpor Itálie, která požadovala část rakousko-uherského území, a&nbsp;jednak pro odpor jednotlivých národů žijících v&nbsp;monarchii a&nbsp;požadujících u&nbsp;dohodových států odtržení nebo zánik Rakousko-Uherska. Jednání císaře Karla se zástupci Dohody byla odhalena během tzv.&nbsp;[[Sixtova aféra|Sixtovy aféry]]. Československý odboj přešel v&nbsp;roce 1917 do další fáze. Vznikala česko-slovenská zahraniční vojska, tzv.&nbsp;[[Československé legie]], nejprve v&nbsp;Rusku, v&nbsp;prosinci 1917 potom ve Francii (včetně dobrovolníků z&nbsp;Ameriky) a&nbsp;v&nbsp;dubnu [[1918]] také v&nbsp;Itálii. Legionáři bojovali po boku Dohody s&nbsp;cílem „zasloužit“ Čechům a&nbsp;Slovákům vznik samostatného státu. Československé legie se vyznamenaly hlavně v&nbsp;červenci 1917 u&nbsp;[[Ukrajina|ukrajinské]] vesnice [[Zborov (Ukrajina)|Zborov]], kde [[Bitva u Zborova|porazily]] rakousko-uherské jednotky. Po tomto úspěchu vzrostl počet československých legionářů a&nbsp;autorita československého odboje.<ref>[[Vratislav Preclík|PRECLÍK, Vratislav]]. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, {{ISBN|978-80-87173-47-3}}, s. 51-61</ref> Dne [[7.&nbsp;listopad]]u 1917 proběhla v&nbsp;[[Petrohrad]]u [[říjnová revoluce]], během níž se v&nbsp;chaotické situaci dostali k&nbsp;moci [[Komunistická strana Sovětského svazu|bolševici]]. Nová bolševická vláda v&nbsp;čele s&nbsp;[[Vladimir Iljič Lenin|Vladimirem Iljičem Leninem]] se jedním ze svých prvních dekretů&nbsp;– Dekretem o&nbsp;míru&nbsp;– obrátila na všechny bojující strany s&nbsp;výzvou uzavřít demokratický mír bez anexí a&nbsp;placení válečných náhrad. Ústřední mocnosti obdržely [[26.&nbsp;listopad]]u žádost o&nbsp;příměří a&nbsp;jednání o&nbsp;něm byla mezi oběma stranami zahájena v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]]. K&nbsp;uzavření příměří došlo [[15. prosinec|15. prosince]], načež se začalo jednat o&nbsp;[[Mírová smlouva|mírové smlouvě]].<ref name="Willmott (2005), 226–231">Willmott (2005), s. 226–231.</ref> V&nbsp;Rusku však došlo k&nbsp;rozpoutání nového krvavého konfliktu mezi bolševiky a&nbsp;[[Bělogvardějci|jejich odpůrci]], kteří se střetli v&nbsp;několik let trvající [[Ruská občanská válka|občanské válce]]. Východní fronta první světové války po říjnové revoluci prakticky přestala existovat a&nbsp;německé velení tak mohlo z&nbsp;východu odvelet 80&nbsp;uvolněných divizí.<ref name="Willmott (2005), 230">Willmott (2005), s. 230.</ref> ==== Průlom na italské frontě ==== [[Soubor:Battle of Caporetto.jpg|náhled|Posun italské fronty k&nbsp;řece [[Piava|Piavě]] po průlomu u&nbsp;Caporetta, říjen a&nbsp;listopad 1917|alt=Mapa zachycující posun italské fronty na podzim roku 1917.]] Na italské frontě došlo v&nbsp;průběhu roku 1917 k&nbsp;dalším dvěma neúspěšným italským pokusům o&nbsp;průlom na plošině [[Kras (pohoří)|Kras]] při řece Soče a&nbsp;Italové se v&nbsp;létě pokusili prorazit skrz rakouskou obranu také v&nbsp;Tridentsku. Vrchního rakousko-uherského velitele von Hötzendorfa nahradil [[1. březen|1.&nbsp;března]] generál [[Arthur Arz von Straußenburg]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;[[Desátá bitva na Soči|desáté bitvě na Soči]] trvající od května do června utrpěli Italové obrovské ztráty, avšak přesto znovu nezaznamenali významnější postup. V&nbsp;srpnu až září během [[Jedenáctá bitva na Soči|jedenácté bitvy na Soči]] se útočící italské armádě podařilo prolomit obranné pozice Rakušanů a&nbsp;obsadit část planiny Bainsizza, avšak zaplatila za to 155&nbsp;000&nbsp;padlými a&nbsp;raněnými. Vyčerpání vlastních jednotek i&nbsp;italský tlak však přiměly rakousko-uherské velení požádat Němce o&nbsp;přímou vojenskou podporu. Příjezd německých a&nbsp;rakousko-uherských posil z&nbsp;východu pak vyústil v&nbsp;naplánování ofenzívy Ústředních mocností usilujících o&nbsp;vyřazení Itálie z&nbsp;války.<ref name="Willmott (2005), 234">Willmott (2005), s. 234.</ref> Neočekávaný útok začal [[24. říjen|24.&nbsp;října]] čtyřhodinovou dělostřeleckou přípravou, kdy bylo na nepřipravené italské pozice vypáleno velké množství plynových granátů. Spojené německé a&nbsp;rakousko-uherské síly následně prorazily italskou obranou a&nbsp;zaskočení Italové museli opustit nejenom pozice v&nbsp;horách, ale byli donuceni ustoupit i&nbsp;z&nbsp;Gorizie, [[Cividale]] a&nbsp;[[Udine]] a&nbsp;stáhnout se za řeku [[Tagliamento]]. Po katastrofální porážce v&nbsp;[[Bitva u Caporetta|bitvě u&nbsp;Caporetta]] se italská fronta podařila stabilizovat teprve po ústupu za řeku [[Piava|Piavu]] a&nbsp;Ústřední mocnosti tak dobyly i&nbsp;severoitalská města [[Belluno]], [[Feltre]] a&nbsp;[[Asiago]]. Italská armáda přišla o&nbsp;10&nbsp;000&nbsp;padlých, 30&nbsp;000&nbsp;raněných a&nbsp;do zajetí navíc padlo na 275&nbsp;000&nbsp;italských vojáků.<ref name="Willmott (2005), 235">Willmott (2005), s. 235.</ref><ref name="Westwell (2013), 149.">Westwell (2013). Str. 149.</ref> V&nbsp;prvních fázích [[bitva na Piavě|bitvy na Piavě]] se Rakušané neúspěšně pokoušeli o&nbsp;překročení řeky a&nbsp;konečnou porážku Itálie. Italové s&nbsp;podporou svých spojenců však Piavu ubránili.<ref name="Willmott (2005), 234–235">Willmott (2005), s. 234–235.</ref> ==== Statické boje na soluňské frontě ==== [[Soubor:Bulgaria southern front.jpg|náhled|vlevo|Bulharští vojáci ostřelující nepřátelské letadlo|alt=Oddíl bulharských vojáků mířících ze zákapu do vzduchu.]] Boje pokračovaly v&nbsp;tomto roce také na Balkáně. Na soluňské frontě podnikla Dohoda v&nbsp;květnu novou ofenzívu v&nbsp;Makedonii. V&nbsp;okolí řeky [[Vardar]] zaútočili na bulharské pozice Srbové a&nbsp;Francouzi, přičemž britské síly jejich útok podporovaly v&nbsp;okolí [[Dojranské jezero|Dojranského jezera]]. Prolomit pozice Ústředních mocností se však nepodařilo a&nbsp;ztráty Dohody se během těchto útoků vyšplhaly na 14&nbsp;000&nbsp;vojáků, což podlomilo autoritu velitele Sarraila, který byl na konci roku odvolán a&nbsp;nahrazen generálem [[Adolphe Guillaumat|Guillaumatem]].<ref name="Westwell (2013), 149 a 155.">Westwell (2013). Str. 149 a 155.</ref> Když [[12. červen|12.&nbsp;června]] abdikoval řecký král [[Konstantin I. Řecký|Konstantin&nbsp;I.]] prosazující do té doby neutralitu [[Řecké království|Řeckého království]], získal premiér [[Eleftherios Venizelos]] podporu pro vyhlášení války Ústředním mocnostem. Řecko pak na straně Dohody vstoupilo do světového konfliktu [[30. červen|30.&nbsp;června]], načež se řecké síly připojily ke spojeným dohodovým jednotkám bojujícím na soluňské frontě. V&nbsp;Bulhary okupované části Srbska v&nbsp;okolí města [[Prokuplje]] vypuklo v&nbsp;únoru [[Toplické povstání]]. Srbští povstalci vedení [[Kosta Vojinović|Kostou Vojinovićem]] byli do [[25. březen|25.&nbsp;března]] poraženi. Šlo o&nbsp;jediné ozbrojené povstání, které se na území okupovaném Ústředními mocnostmi během celé války uskutečnilo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Doleček | jméno = Rajko | titul = Necenzurované obrazy II : z dějin Kosova a Metohije | vydavatel = Para bellum | místo = Ostrava | rok = 2009 | isbn = 978-80-903703-2-6 | počet stran = 394 | strany = 90–91 | jazyk = cs}}</ref> ==== Britské úspěchy v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině ==== [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1970-073-17, Türkische Kavallerie südlich von Jerusalem.jpg|náhled|Osmanské jízdní jednotky jižně od [[Jeruzalém]]a, duben 1917|alt=Osmanský jízdní oddíl s prapory jedoucí po prašné cestě.]] Slábnoucí Osmanská říše byla v&nbsp;roce 1917 pod britským tlakem především v&nbsp;Mezopotámii a&nbsp;Palestině. V&nbsp;Mezopotámii se Britové, kterým velel [[generálporučík]] [[Stanley Maude]], znovu vypravili proti proudu řeky [[Tigris]] směrem na Bagdád. I&nbsp;díky dělovým člunům a&nbsp;říčním parníkům donutili špatně vyzbrojené turecké oddíly k&nbsp;ústupu a&nbsp;[[25.&nbsp;únor]]a se po vítězství ve druhé bitvě o&nbsp;Kút Britům podařilo toto strategické město obsadit. Poražení Turci ustupovali dál k&nbsp;Bagdádu, který do britských rukou padl bez boje [[11. březen|11.&nbsp;března]].<ref name="Westwell (2013), 123." /> V&nbsp;dubnu obsadili Britové také město [[Samarra]] a&nbsp;na podzim dobyli [[Ramádí]] a&nbsp;[[Tikrít]]. Problémy se zásobování a&nbsp;náročné podmínky však další akce v&nbsp;Mezopotámii omezovaly a&nbsp;sám generál Maude podlehl na konci roku [[Cholera|choleře]].<ref name="Willmott (2005), 237">Willmott (2005), s. 237.</ref> Boje nadále probíhaly i&nbsp;při hranicích neutrální Persie, jejíž jižní část během války obsadili Britové.<ref name="Willmott (2005), 86">Willmott (2005), s. 86.</ref> Arabští povstalci vedení princem Fajsalem mezitím v&nbsp;lednu dobyli přístav [[Al Wajh]] a&nbsp;v&nbsp;létě také strategické přístavní město [[Akaba]]. Britská iniciativa se v&nbsp;průběhu roku 1917 přesunula především na sinajsko-palestinskou frontu, kde se Britové pod velením generála [[Archibald Murray|Archibalda Murrayho]] po obsazení Sinajského poloostrova připravovali na tažení do Palestiny.<ref name="Westwell (2013), 120.">Westwell (2013). Str. 120.</ref> V&nbsp;březnu a&nbsp;dubnu se ještě Osmanům podařilo pokusy Britů o&nbsp;obsazení [[Gaza|Gazy]] dvakrát odrazit a&nbsp;britské ztráty během druhé bitvy o&nbsp;Gazu dosáhly 6&nbsp;000&nbsp;mužů.<ref name="Willmott (2005), 238">Willmott (2005), s. 238.</ref> Nový velitel Egyptského expedičního sboru, [[Edmund Allenby]] však následně získal posily a&nbsp;na přelomu října a&nbsp;listopadu se Britům podařilo překonat osmanskou obranu a&nbsp;zmocnit se měst Gaza a&nbsp;[[Beer Ševa]], čímž si otevřeli cestu k&nbsp;postupu na [[Jeruzalém]].<ref name="Willmott (2005), 240">Willmott (2005), s. 240.</ref> Přes turecké protiútoky a&nbsp;zimní deště postoupily Allenbyho síly až na předměstí Jeruzaléma, na které zaútočily v&nbsp;noci ze 7. na 8.&nbsp;prosince. Turci se z&nbsp;města stáhli a&nbsp;9.&nbsp;prosince pak Britové Jeruzalém obsadili.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> Chaotická situace zavládla po únorové a&nbsp;říjnové revoluci na kavkazské frontě, kde docházelo k&nbsp;rozkladu ruské armády a&nbsp;Rusové v&nbsp;průběhu roku 1917 vyklízeli dříve dobyté pozice ve východní Anatolii. Ačkoliv část bývalých pozic převzali po ustupujících ruských silách Arméni, předznamenal rozklad Ruského impéria nový osmanský postup směrem na Zakavkazsko.<ref name="Willmott (2005), 241">Willmott (2005), s. 241.</ref> === 1918 === ==== Rozklad Ruska a&nbsp;východní fronty ==== V&nbsp;Rusku se nepřehledná situace od počátku roku 1918 nadále komplikovala, neboť proti oslabené centrální vládě se začaly kromě antibolševických sil bouřit i&nbsp;neruské národy žádající samostatnost. Od Ruska se ještě v&nbsp;prosinci 1917 odtrhlo [[Finské království|Finsko]], které se následně propadlo do bojů vlastní [[Finská občanská válka|občanské války]] mezi Rudými podporovanými ruskými bolševiky a&nbsp;Bílými na jejichž stranu se postavili Němci.<ref name="Keegan (2003), 298–300.">Keegan (2003), s.&nbsp;298–300.</ref> V&nbsp;baltských zemích došlo v&nbsp;únoru k&nbsp;vyhlášení samostatnosti [[Litevské království (1918)|Litevského království]], přičemž o&nbsp;vlastní stát usilovali také [[Lotyši]], [[Estonci]] a&nbsp;[[Baltští Němci]]. Vedle samostatného [[Polské království (1916–1918)|Polského království]] podpořilo Německo [[9. leden|9.&nbsp;ledna]] i&nbsp;nezávislost [[Ukrajinský stát|Ukrajinského státu]], s&nbsp;nímž [[9.&nbsp;únor]]a v&nbsp;[[Brest (Bělorusko)|Brestu]] podepsalo mírovou smlouvu.<ref name="Willmott (2005), 250">Willmott (2005), s. 250.</ref> Se snahami vybojovat svému národu nezávislost na hroutícím se Rusku však vystoupili také [[Bělorusové]], [[Moldavané]], [[Kozáci|donští kozáci]], [[Gruzíni]], [[Arméni]] nebo [[Azerové|Ázerbájdžánci]].<ref name="Keegan (2003), 302.">Keegan (2003). Str. 302.</ref> [[Soubor:Saksa vägede paraad Tartus 1918.jpg|náhled|vlevo|Němečtí vojáci pochodující v&nbsp;[[Estonsko|estonském]] městě [[Tartu]], únor 1918|alt=Němečtí vojáci pochodující estonským městem Tartu. Přihlíží dav civilistů.]] Probíhající jednání o&nbsp;podobě mírové smlouvy mezi Německem a&nbsp;bolševickým Ruskem, která se odehrávala od prosince v&nbsp;běloruském Brestu, se ruská delegace snažila protahovat očekávajíc brzké vypuknutí revoluce mezi německými dělníky.<ref name="Keegan (2003), 301.">Keegan (2003), s.&nbsp;301.</ref> Němci se však mezitím dohodli na míru s&nbsp;ukrajinskými představiteli a&nbsp;po vypršení svého [[Ultimátum|ultimáta]] podnikli [[Operace Faustschlag|operaci Faustschlag]], během níž obnovili útok proti chabě bráněným příhraničním oblastem evropského Ruska. Do počátku března pak vojska Ústředních mocností obsadila celé tehdejší [[Pobaltí]], Bělorusko, Ukrajinu a&nbsp;také poloostrov [[Krym]]. V&nbsp;[[Brestlitevský mír|Brestlitevské smlouvě]], kterou podepsaly [[Německé císařství]] a&nbsp;bolševické Rusko dne [[3. březen|3.&nbsp;března]] [[1918]], byl mezi oběma zeměmi uzavřen mír. Zároveň Rusko akceptovalo ztrátu předválečných území v&nbsp;západních oblastech bývalého impéria obývaných neruskými národy o&nbsp;celkové rozloze 330&nbsp;000&nbsp;km².<ref name="Keegan (2003), 301." /><ref name="Westwell (2013), 158.">Westwell (2013), s.&nbsp;158.</ref> Poté byla [[7. květen|7.&nbsp;května]] uzavřena mírová smlouva i&nbsp;mezi Ústředními mocnostmi a&nbsp;Rumunskem. [[Bukurešťský mír (1918)|Bukurešťskou mírovou smlouvu]] však odmítl podepsat rumunský král [[Ferdinand I. Rumunský|Ferdinand&nbsp;I.]]<ref name="Westwell (2013), 164.">Westwell (2013), s.&nbsp;164.</ref> [[Východní fronta (první světová válka)|Východní fronta]] první světové války tím na počátku roku 1918 pro Německo definitivně přestala existovat a&nbsp;německé velení mohlo přikročit k&nbsp;realizaci zamýšleného rozhodujícího útoku na [[Západní fronta (první světová válka)|západní frontě]].<ref name="pacner37">PACNER, Karel: Osudové okamžiky Československa, s.&nbsp;37-40.</ref> Část vojenských sil Rakouska-Uherska mohla být navíc přesunuta i&nbsp;na italskou frontu.<ref name="Westwell (2009), 232.">Westwell (2009), Str. 232.</ref> ==== Porážky Osmanské říše ==== [[Soubor:Indian lancers in Haifa 1918.jpg|náhled|Indičtí vojáci v&nbsp;[[Haifa|Haifě]]|alt=Indičtí vojáci projíždějí na koních ulicemi Haify. Přihlíží dav civilistů.]] Ruské odstoupení z&nbsp;války pomohlo také slábnoucí [[Osmanská říše|Osmanské říši]], která se mohla více soustředit na postupující vojska Britského impéria v&nbsp;[[Palestina|Palestině]] a&nbsp;[[Mezopotámie|Mezopotámii]]. Osmanská armáda byla již do značné míry vyčerpaná a&nbsp;její velká část byla stále vázána také na [[Kavkaz]]e, kde po rozkladu Ruského impéria došlo ke zhroucení kavkazské fronty. O&nbsp;tuto strategickou oblast umožňující přístup ke zdrojům ropy a&nbsp;zakaspické bavlny však projevovali zájem kromě Turků a&nbsp;samotných kavkazských národů usilujících o&nbsp;suverenitu také Němci a&nbsp;Britové, kteří sem ve snaze o&nbsp;ovládnutí tohoto prostoru rovněž vyslali své oddíly. Vakuum po rozkladu ruské armády chtěli Britové zacelit také na [[Persie|perské]] frontě, kde se snažili zabránit Turkům v&nbsp;proniknutí do [[Střední Asie]].<ref name="Keegan (2003), 302–303.">Keegan (2003). Str. 302–303.</ref> Po rozkladu carské armády se pod osmanským tlakem se zhroutila [[Zakavkazská demokratická federativní republika]] a&nbsp;oddílům [[Enver Paša|Envera Paši]] se podařilo odrazit Brity a&nbsp;obsadit [[Baku]]. Na další ofenzívu v&nbsp;Zakavkazsku se však již armáda Osmanské říše nezmohla.<ref name="Gilbert (2005), 558">Gilbert (2005), s. 558.</ref> Fronta se v&nbsp;roce 1918 stabilizovala také v&nbsp;Mezopotámii, odkud Britové odveleli část sil do Palestiny. Generál [[Lionel Dunsterville]] byl navíc z&nbsp;Bagdádu v&nbsp;lednu v&nbsp;čele speciální jednotky o&nbsp;síle 350&nbsp;mužů vyslán na sever. Cílem Dunstervillea bylo obsadit ropná pole v&nbsp;okolí [[Baku]].<ref name="Westwell (2013), 157.">Westwell (2013), Str. 157.</ref> Na jaře se tak hlavní britské síly na Středním východě soustředily v&nbsp;Palestině, přičemž cílem Egyptského expedičního sboru posíleného o&nbsp;čerstvé indické jízdní jednotky bylo vytlačit Turky ze Sýrie. I&nbsp;s&nbsp;pomocí arabských spojenců porazila britská armáda pod velením generála Allenbyho v&nbsp;září 1918 osmanské oddíly v&nbsp;[[Bitva u Megida (1918)|bitvě u&nbsp;Megida]], načež Britové obsadili [[Nazaret]], [[Haifa|Haifu]] a&nbsp;překročili řeku [[Jordán]]. Po porážce u&nbsp;Megida se osmanská obrana na syrsko-palestinské frontě zhroutila a&nbsp;v&nbsp;říjnu pak Britové a&nbsp;Arabové obsadili také města [[Damašek]] a&nbsp;[[Aleppo]] a&nbsp;Francouzi, kteří se vylodili v&nbsp;[[Libanon]]u, dobyli přístav [[Bejrút]].<ref name="Westwell (2013), 177.">Westwell (2013), Str. 177.</ref> ==== Anabáze československých legií ==== [[Soubor:Czech Troops.jpg|náhled|vlevo|[[Československé legie]] v&nbsp;Rusku|alt=Nastoupené salutující jednotky československých legionářů.]] Negativní následky měl brestlitevský mír pro československý odboj, protože zvýšil šance, že nakonec Rakousko-Uhersko a&nbsp;Německo válku vyhrají. Československé vojsko se z&nbsp;občanskou válkou zmítaného Ruska začalo přesouvat po železnici na východ, přičemž se plánovalo následné nasazení českých a&nbsp;slovenských vojáků na západní frontě.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> V&nbsp;březnu 1918 porazili českoslovenští legionáři Němce v&nbsp;[[Bitva u Bachmače|bitvě u&nbsp;Bachmače]] a&nbsp;donutili je uzavřít příměří zaručující československým plukům volný průjezd na [[Transsibiřská magistrála|Transsibiřskou magistrálu]], kterou začátkem léta 1918 československé vojsko téměř celou obsadilo a&nbsp;dobylo všechna velká města na [[Sibiř]]i. Za to si vysloužilo uznání dohodových mocností, a&nbsp;jednotlivé dohodové země začaly postupně v&nbsp;průběhu roku 1918 uznávat [[Československá národní rada|Československou národní radu]] a&nbsp;jejího předsedu T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka. Odtud byl již jen krůček ke [[vznik Československa|vzniku Československa]]. Cara [[Mikuláš II. Alexandrovič|Mikuláše&nbsp;II.]] a&nbsp;jeho rodinu se ale československým legiím ze zajetí již zachránit nepodařilo. Dne 17.&nbsp;července 1918, necelý týden před příchodem legií do [[Jekatěrinburg]]u, byla na přímý příkaz bolševického vedení celá [[Zavraždění carské rodiny|rodina bývalého cara vyvražděna]]. Následoval přesun legií po magistrále do přístavního města [[Vladivostok]] a&nbsp;postupné odplouvání kolem světa zpět do Evropy.<ref name="Keegan (2003), 306.">Keegan (2003). Str. 306.</ref> ==== Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona ==== [[Soubor:14Points.jpg|náhled|[[Kongres Spojených států amerických|Kongres USA]] během projevu prezidenta [[Woodrow Wilson|Wilsona]], [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]]|alt=Sál kongresu USA během projevu prezidenta Wilsona]] Ke státům Dohody, stále hlasitěji podporujícím snahy středoevropských národů o&nbsp;sebeurčení, se přidaly rovněž Spojené státy americké. Americký prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] pronesl v&nbsp;Kongresu [[8. leden|8.&nbsp;ledna]] [[1918]] projev, během nějž prezentoval svůj [[Čtrnáct bodů prezidenta Wilsona|čtrnáctibodový mírový program]]. Základní principy poválečného uspořádání světa měly přitom být postaveny právě na principu [[Právo národů na sebeurčení|sebeurčení národů]], na [[Volný trh|volném obchodu]] a&nbsp;nově ustanovené [[Mezinárodní organizace|mezinárodní organizaci]] zajišťující s&nbsp;pomocí otevřené diplomacie kolektivní bezpečnost.<ref name="Westwell (2013), 156.">Westwell (2013), Str. 156.</ref> Americké jednotky se mezitím ve stále větších počtech přesouvaly do Evropy, kde pomáhaly doplňovat síly států Dohody. Do března roku 1918 dorazilo do Francie 318&nbsp;000&nbsp;amerických vojáků a&nbsp;do konce léta se jejich počet zvýšil na 1&nbsp;300&nbsp;000. Na konci války měly pak Spojené státy k&nbsp;dispozici téměř čtyři miliony vyzbrojených mužů. Na západní frontě se před jejich příchodem začalo naplno projevovat celkové vyčerpání obou válčících stran. Kvůli vysokým ztrátám v&nbsp;nekončících pozičních bojích již Britové, Francouzi a&nbsp;ani Němci nebyli schopni pokračovat v&nbsp;dlouhodobé válce a&nbsp;připravovat nové útoky znamenající vždy obrovské ztráty.<ref name="Keegan (2003), 294–295.">Keegan (2003), s.&nbsp;294–295.</ref> ==== Poslední ofenzívy Ústředních mocností a&nbsp;protiútok Dohody ==== [[Soubor:World War I photographs - NARA - 285377.jpg|náhled|vlevo|Američtí ženisté se vrací z&nbsp;bitvy o&nbsp;St.&nbsp;Mihiel, září 1918|alt=Oddíl amerických ženistů pracujících na překážkách s ostnatým drátem.]] Němci bojující s&nbsp;časem se proto rozhodli přikročit na jaře roku 1918 k&nbsp;rozhodujícímu úderu na západní frontě, který naplánoval generál [[Erich Ludendorff|Ludendorff]]. Po rozkladu Ruského impéria přesunuly Ústřední mocnosti většinu uvolněných jednotek na počátku roku 1918 právě na západní frontu, kde německá armáda zahájila jarní [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorfovu ofenzívu]]. Série velkých německých výpadů začala [[21. březen|21.&nbsp;března]] útokem proti britskému úseku fronty v&nbsp;prostoru mezi [[Arras]]em a&nbsp;řekou [[Oise (řeka)|Oise]]. Přestože se i&nbsp;díky mohutné palebné podpoře téměř 6&nbsp;500&nbsp;děl Němci probili až k&nbsp;řekám Somma a&nbsp;Acre, nepodařilo se jim dobýt Arras a&nbsp;[[ofenzíva Michael]] byla koncem března kvůli vyčerpání německých vojáků a&nbsp;nedostatku záloh zastavena.<ref name="Willmott (2005), 252– 253">Willmott (2005), s. 252–253.</ref> Německé jarní útoky na západě však pokračovaly hned v&nbsp;dubnu, kdy byla zahájena [[Čtvrtá bitva u Yper|ofenziva Georgette]]. Němcům se [[9. duben|9.&nbsp;dubna]] podařilo překonat méně zkušené portugalské jednotky u&nbsp;řeky [[Leie]], načež dobyli [[Mesen]] a&nbsp;přiblížili se k&nbsp;Yprům.<ref name="Willmott (2005), 254">Willmott (2005), s. 254.</ref> Nejúspěšnější z&nbsp;německých jarních útoků byla [[ofenziva Blücher-Yorck]] zahájená [[27. květen|27.&nbsp;května]]. Německé oddíly v&nbsp;rámci tohoto útoku překročily Aisnu, dobyly Soissons a&nbsp;zastavit se je podařilo teprve během [[Druhá bitva na Marně|druhé bitvy na řece Marně]]. Znovu tak byla ohrožena Paříž, kterou Němci ostřelovali s&nbsp;pomocí [[Pařížské dělo|dalekonosných děl]] s&nbsp;ráží 21&nbsp;cm.<ref name="Westwell (2013), 159.">Westwell (2013), Str. 159.</ref> Jarní porážky přiměly Dohodu vytvořit kvůli koordinaci vojenských operací společné velení, do jehož čela byl zvolen náčelník francouzského generálního štábu [[Ferdinand Foch]].<ref name="Willmott (2005), 256">Willmott (2005), s. 256.</ref> Německé velení se pokusilo na jarní úspěchy navázat, avšak následné očekávané letní útoky během [[Ofenziva Gneisenau|ofenzivy Gneisenau]] a&nbsp;[[Ofenzíva Marna-Remeš|ofenzívy Marna-Remeš]] byly s&nbsp;velkými ztrátami odraženy.<ref name="Willmott (2005), 258– 259">Willmott (2005), s. 258–259.</ref> Ani přesun sil z&nbsp;Ruska tak Ústředním mocnostem na západě nezajistil rozhodující úspěch a&nbsp;série útoků zcela vyčerpala poslední německé zálohy. Během léta pak Dohoda posílená o&nbsp;americké jednotky přistoupila k&nbsp;zdrcujícímu protiútoku. [[8. srpen|8.&nbsp;srpna]] [[1918]] zaútočili Britové, Francouzi a&nbsp;Američané [[Bitva u Amiens|u&nbsp;Amiensu]], kde bylo do boje nasazeno 456&nbsp;tanků.<ref name="Willmott (2005), 263">Willmott (2005), s. 263.</ref> Skrz německé pozice se podařilo probít mezi [[Albert (Somme)|Albertem]] a&nbsp;[[Montdidier (Somme)|Montdidierem]], načež následovala série dohodových výpadů po celé linii západní fronty známá jako [[stodenní ofenzíva]]. Britská 1. a&nbsp;3.&nbsp;armáda se pak spolu s&nbsp;australským a&nbsp;americkým sborem probila na konci září mezi [[Cambrai]] a&nbsp;St.&nbsp;Quentinem skrze německá postavení na Hindenburgově linii.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> Francouzsko-britská vojska se valila na [[Sedan]], německá obrana se začala hroutit a&nbsp;německé velení pochopilo, že válka je prohraná. Velitel Ludendorff kvůli záchvatu [[28.&nbsp;září]] zkolaboval a&nbsp;vojenské orgány žádaly již druhý den, aby byla co nejrychleji zahájena jednání o&nbsp;příměří.<ref name="Willmott (2005), 266">Willmott (2005), s. 266.</ref> [[Soubor:The Battle of the Piave River, June 1918 Q19087.jpg|náhled|Italští vojáci v&nbsp;obranných pozicích při řece Piavě, červen 1918|alt=Desítka usmívajících se italských vojáků sedících v zákopu.]] Ztroskotala i&nbsp;rakousko-uherská [[bitva na Piavě|ofenzíva na Piavě]], kterou v&nbsp;červnu vedla 11.&nbsp;armáda výpadem z&nbsp;Tridentska a&nbsp;6.&nbsp;armáda útokem v&nbsp;samém údolí řeky Piavy. Přestože se Rakušanům podařilo Piavu na několika místech překročit a&nbsp;do [[18. červen|18.&nbsp;června]] vytvořit pět předmostí, tlak italských jednotek podpořených spojenci a&nbsp;tenčící se zálohy donutily rakousko-uherské velení ofenzívu ukončit a&nbsp;stáhnout vojáky zpět za rozvodněnou řekou.<ref name="Willmott (2005), 274">Willmott (2005), s. 274.</ref> Italský vrchní velitel [[Armando Diaz]] s&nbsp;protiútokem otálel, neboť si uvědomoval náročnost přechodu Piavy a&nbsp;vyčerpání vlastních vojáků. Italům pomáhal čas, neboť rakousko-uherská armáda se po poslední neúspěšné ofenzívě a&nbsp;pod tlakem Dohody postupující na Balkáně již začínala rozkládat. Rozhodující italský útok na Piavě známý jako [[Bitva u Vittorio Veneta|bitva u&nbsp;Vittorio Veneta]] byl zahájen v&nbsp;samém závěru války v&nbsp;noci z&nbsp;[[23. říjen|23.]] na [[24. říjen|24.&nbsp;října]]. I&nbsp;s&nbsp;pomocí britských, francouzských a&nbsp;amerických divizí se Italům podařilo obsadit druhý břeh a&nbsp;obrátit demoralizovanou rakousko-uherskou armádu na ústup.<ref name="Willmott (2005), 276–277">Willmott (2005), s. 276–277.</ref> Situace Ústředních mocností začala být neudržitelná také na Balkáně. V&nbsp;červnu se velení nad Orientální armádou rozmístěnou v&nbsp;Makedonii ujal francouzský generál [[Louis Franchet d'Espèrey]], který začal s&nbsp;přípravou společného útoku na sever.<ref name="Willmott (2005), 270">Willmott (2005), s. 270.</ref> [[Vardarská ofenzíva|Vardarskou ofenzívu]] zahájila Dohoda [[14.&nbsp;září]]. Následovalo vítězství v&nbsp;[[Bitva u Dobrého Pole|bitvě u&nbsp;Dobrého Pole]] a&nbsp;demoralizované bulharské jednotky začaly pod tlakem tohoto útoku ustupovat. Britové spolu s&nbsp;Řeky vytlačili Bulhary od Dojranského jezera a&nbsp;Francouzi, Srbové a&nbsp;Italové útočící na soluňské frontě západněji u&nbsp;města [[Bitola]] rychle postupovali na sever. Tak došlo ke zhroucení soluňské fronty, načež francouzské oddíly [[29.&nbsp;září]] obsadily [[Skopje]] a&nbsp;Britové postupovali [[Thrákie|Thrákií]] dál na východ směrem ke Konstantinopoli.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Po zániku soluňské fronty a&nbsp;kapitulaci Bulharska byly zbývající jednotky Ústředních mocností do konce války vytlačeny z&nbsp;celého Balkánu. Srbové s&nbsp;podporou Francouzů, Italů a&nbsp;Řeků v&nbsp;průběhu října donutili rakousko-uherské síly ustoupit z&nbsp;Kosova, Albánie, Černé Hory i&nbsp;Srbska, přičemž Bělehrad byl osvobozen počátkem listopadu 1918.<ref name="Westwell (2009), 234–235.">Westwell (2009), Str. 234–235.</ref> ==== Zhroucení Ústředních mocností a&nbsp;konec války ==== [[Soubor:Waffenstillstand gr.jpg|náhled|vlevo|Německá delegace v&nbsp;železničním [[Vagón z Compiègne|vagónu u&nbsp;Compiègne]] při podpisu [[Příměří z Compiègne|příměří]] [[11.&nbsp;listopad]]u 1918|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.]] Katastrofální situace na frontách a&nbsp;rozklad vyčerpaného zázemí donutily představitele Ústředních mocností žádat o&nbsp;ukončení války. Jako první kapitulovalo Bulharsko. [[Soluňské příměří|Smlouva o&nbsp;příměří]] byla podepsána [[29.&nbsp;září]], přičemž jeho podmínky vstoupily v&nbsp;platnost následujícího dne.<ref name="Willmott (2005), 271">Willmott (2005), s. 271.</ref> Rozklad vlastní armády a&nbsp;dohodová vojska postupující k&nbsp;hlavnímu městu donutily ke stejnému kroku také Osmanskou říši. Tzv.&nbsp;[[Mudroské příměří]] bylo Osmany podepsáno [[30. říjen|30.&nbsp;října]] na ostrově [[Lémnos]].<ref name="Willmott (2005), 278">Willmott (2005), s. 278.</ref> Po boku Německého císařství zůstalo nakonec pouze Rakousko-Uhersko, které však bylo dlouhou válkou již zcela vyčerpáno. Dne [[14.&nbsp;říjen|14. října]] vzkázal císař Karel americkému prezidentu Wilsonovi, že je ochoten jednat o&nbsp;podmínkách příměří a&nbsp;[[16.&nbsp;říjen|16. října]] vydal ve snaze zachránit hroutící se monarchii [[Národní manifest]] slibující federalizaci Rakousko-Uherska.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Tyto kroky však již přišly pozdě, protože v&nbsp;následujících dnech se [[Rakousko-Uhersko]] [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]]. [[28. říjen|28.&nbsp;října]] došlo v&nbsp;[[Praha|Praze]] k&nbsp;[[Vznik Československa|vyhlášení Československa]] a&nbsp;následující den došlo v&nbsp;[[Záhřeb]]u také k&nbsp;vyhlášení samostatného [[Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů|Státu Slovinců, Chorvatů a&nbsp;Srbů]]. Ustupující rakousko-uherská armáda stahující se po [[Bitva u Vittorio Veneta|porážce u&nbsp;Vittorio Veneta]] ze severní Itálie však ještě podepsala s&nbsp;italskými veliteli [[příměří ve Villa Gusti]] nedaleko [[Padova|Padovy]].<ref name="Willmott (2005), 276–278">Willmott (2005), s. 276–278.</ref> Jednání se zástupci již prakticky neexistujícího státu začala [[1.&nbsp;listopad]]u a&nbsp;k&nbsp;podpisu příměří došlo [[3.&nbsp;listopad]]u v&nbsp;15&nbsp;hodin s&nbsp;platností od stejné hodiny následujícího dne.<ref name="Keegan (2003), 327.">Keegan (2003). Str. 327.</ref> Dne [[11.&nbsp;listopad]]u podepsal rakouský císař [[Karel&nbsp;I.]] pod silným nátlakem prohlášení, že se vzdává všech zásahů do státních záležitostí (nikoli abdikaci). Téhož dne císař opustil i&nbsp;[[Schönbrunn]]ský zámek ve [[Vídeň|Vídni]], čímž Rakousko-Uhersko definitivně zaniklo.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pernes | jméno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Poslední Habsburkové | vydavatel = Barrister a Knižní klub | místo = Brno | rok = 1999 | počet stran = | kapitola = Zhroucení | strany = 193 | isbn = 80-85947-30-7}}</ref> Osamocené Německo, kde se na počátku listopadu [[Kielská vzpoura|vzbouřila část námořnictva]] a&nbsp;na mnoha místech vypukla [[Listopadová revoluce (Německo)|revoluce]] bylo rovněž donuceno žádat o&nbsp;ukončení války. Vyjednávání se zástupci Dohody byla zahájena 8.&nbsp;listopadu poblíž [[Compiègne]].<ref name="pacner111">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 111-115</ref> Dne [[9.&nbsp;listopad]]u abdikoval německý císař [[Vilém II. Pruský|Vilém&nbsp;II.]] a&nbsp;sociální demokraté vyhlásili v&nbsp;Berlíně republiku.<ref name="pacner111" /> [[Příměří z&nbsp;Compiègne]] ukončující boje první světové války bylo v&nbsp;[[Vagón z Compiègne|železničním vagónu]] podepsáno ráno [[11.&nbsp;listopad]]u [[1918]] a&nbsp;vstoupilo v&nbsp;platnost téhož dne v&nbsp;11&nbsp;hodin. Tím první světová válka oficiálně skončila.<ref name="pacner111" /><ref name="Kershaw (2017), 72–73">Kershaw (2017), s. 72–73.</ref> Jako poslední z&nbsp;německých jednotek kapitulovaly oddíly generála Paula von Lettow-Vorbecka, které se o&nbsp;uzavření příměří dozvěděly během bojů v&nbsp;[[Severní Rhodesie|Severní Rhodesii]]. Lettow-Vorbeck formálně složil zbraně [[25.&nbsp;listopad]]u 1918.<ref name="Willmott (2005), 93">Willmott (2005), s. 93.</ref> == Válečné zločiny == === Znásilnění Belgie === [[Soubor:Damage To Louvain, Belgium, 1914 Q53271.jpg|náhled|Vypálené centrum [[Lovaň|Lovaně]]|alt=Trosky centra Lovani.]] Porušení belgické neutrality bylo hlavním argumentem, proč do války proti Německu vstoupila na počátku války Velká Británie. Nečekaný odpor belgických jednotek i&nbsp;nepřátelský postoj Belgičanů vyprovokoval útočící Němce k&nbsp;sérii odvetných zákroků namířených i&nbsp;proti civilnímu obyvatelstvu. Množství nevojáků bylo kvůli často domnělému odporu popraveno, přičemž známým se stal incident z&nbsp;[[Dinant]]u, kde němečtí vojáci usmrtili přes 600&nbsp;civilistů včetně žen a&nbsp;dětí.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Stovky lidí byly popraveny rovněž v&nbsp;[[Aarschot]], [[Tamines]], [[Andenne]] či [[Seiles]].<ref name="Keegan (2003), 73">Keegan (2003), s. 73.</ref> Neblaze proslulo především vypálení [[Lovaň|Lovaně]], kde kromě masakru stovek místních obyvatel lehla popelem pětina domů spolu s&nbsp;[[Katolická univerzita v Lovani|univerzitní]] knihovnou uchovávající vzácné [[středověk]]é [[rukopis]]y.<ref name="Willmott (2005), 42">Willmott (2005), s. 42.</ref> Německé zločiny v&nbsp;Belgii ještě zveličila britská, francouzská a&nbsp;později americká [[propaganda]] hovořící o&nbsp;„[[Německý vpád do Belgie (první světová válka)|znásilnění Belgie“]]. Příběhy o&nbsp;usmrcených duchovních, dětech a&nbsp;znásilněných ženách vyvolaly rozhořčení veřejného mínění ve státech Dohody a&nbsp;v&nbsp;neutrálních zemích.<ref name="Gilbert (2005), 72–73">Gilbert (2005), s. 72–73.</ref> Velký mezinárodní ohlas vzbudila poprava britské zdravotnice [[Edith Cavellová|Edith Cavell]], která napomáhala k&nbsp;útěku britským zajatcům. Během války došlo k&nbsp;hospodářské exploataci Belgie a&nbsp;k&nbsp;nasazení přibližně 100&nbsp;000&nbsp;Belgičanů na nucenou práci v&nbsp;Německu.<ref>HULICIUS, Eduard. ''Belgie'' Praha: Libri, 2006. Str. 148.</ref> === Okupace Srbska === [[Soubor:Austrian soldiers executing Serbs, 1917.jpg|náhled|vlevo|Rakousko-uherští vojáci popravují Srby|alt=Oddíl rakousko-uherských vojáků popravují klečící Srby.]] K&nbsp;násilnostem vůči srbskému obyvatelstvu docházelo ze strany útočících rakousko-uherských vojáků od vypuknutí války. Srbská armáda často postrádající vybavení se totiž v&nbsp;hornatém terénu často spoléhala na partyzánský způsob boje a&nbsp;ve velké míře ji podporovalo také domácí obyvatelstvo. Rakušané odpovídali hromadným zatýkáním a&nbsp;popravami civilistů často i&nbsp;v&nbsp;případě pouhého podezření z&nbsp;napomáhání nepřátelským vojákům.<ref name="Nedorost Na frontách velké války (2006), 57–58">Nedorost Na frontách velké války (2006), s. 57–58.</ref> Docházelo i&nbsp;k&nbsp;hromadným popravám zajatých srbských vojáků. [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1915 například bulharští vojáci spolu s&nbsp;členy [[Vnitřní makedonská revoluční organizace|VMRO]] popravili více než stovku srbských zajatců vyvlečených z&nbsp;nemocnice ve městě [[Štip]]. Po porážce srbské armády v&nbsp;roce 1915 došlo k&nbsp;okupaci Srbského království, které bylo rozděleno na rakousko-uherskou a&nbsp;bulharskou okupační zónu. Habsburská monarchie využívala [[Generální guvernorát Srbsko|obsazené srbské území]] jako zdroj surovin a&nbsp;lidských sil. Během války prošlo internačními a&nbsp;pracovními tábory přibližně 150&nbsp;000&nbsp;Srbů. Bulhaři usilující o&nbsp;přímé začlenění srbských oblastí k&nbsp;Bulharsku přikročili ve své okupační zóně k&nbsp;tvrdé [[Bulharizace|bulharizaci]]. Množství představitelů srbské inteligence bylo internováno a&nbsp;několik bylo i&nbsp;zavražděno, například [[Skopje|skopský]] metropolita [[Vićentije Krdžić]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Pelikán | jméno = Jan | spoluautoři = a kol. | titul = Dějiny Srbska | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7106-671-0 | poznámka = Dále jen ''Dějiny Srbska'' | strany = 274–276}}</ref> Známým se stal i&nbsp;masakr ve městě [[Surdulica]], kde na přelomu let 1916 a&nbsp;1917 popravily bulharské orgány přes 2&nbsp;000&nbsp;Srbů. V&nbsp;reakci na bulharský útlak došlo v&nbsp;únoru 1917 k&nbsp;[[Toplické povstání|Toplickému povstání]], které bylo potlačeno jednotkami Ústředním mocností. Následovaly tvrdé represe namířené proti srbským civilistům, které si vyžádaly přibližně 15&nbsp;000&nbsp;obětí.<ref name="Pelikán (2005), 279">Pelikán (2005), 279.</ref> První světová válka znamenala pro Srbsko demografickou katastrofu. Odhaduje se, že v&nbsp;bojích padlo 278&nbsp;000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref>&nbsp;– 400&nbsp;000&nbsp;srbských vojáků a&nbsp;845&nbsp;000&nbsp;civilistů podlehlo během bojů podvýživě, epidemiím a&nbsp;perzekuci. Dalších 100&nbsp;000&nbsp;vojáků bylo v&nbsp;bojích zmrzačeno. Srbsko tak mělo v&nbsp;letech 1914 až 1918 přijít o&nbsp;53 % mužské populace ve věku mezi 18 a&nbsp;55&nbsp;lety.<ref name="Pelikán (2005), 281">Pelikán (2005), 281.</ref> === Užití chemických zbraní === [[Soubor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhled|Oslepení angličtí vojáci po [[Čtvrtá bitva u Yper|čtvrté bitvě u&nbsp;Yper]], duben 1918|alt=Řada oslepených britských vojáků držících se za ramena.]] Signatáři [[Haagské úmluvy|Haagských úmluv]] z&nbsp;let [[1899]] a&nbsp;[[1907]] se zavázali nepoužívat v&nbsp;případě vojenského konfliktu [[Chemická zbraň|chemické zbraně]]. V&nbsp;první světové válce však užitím bojových plynů porušily Haagské úmluvy obě strany. Francouzská armáda využívala již od srpna 1914 granáty plněné [[Slzný plyn|slzným plynem]]. Němci poprvé využili dělostřelecké náboje plněné slzným plynem [[xylylbromid]]em proti Rusům v&nbsp;[[Bitva u Bolimova|bitvě u&nbsp;Bolimova]] počátkem roku 1915.<ref name="Willmott (2005), 117">Willmott (2005), s. 117.</ref> Na západní frontě byly bojové plyny poprvé úspěšně nasazeny během [[Druhá bitva u Yper|druhé bitvy u&nbsp;Yper]], kdy Němci k&nbsp;prolomení britských a&nbsp;francouzských linií vypustili 160&nbsp;tun chloru.<ref name="Keegan (2003), 160–161">Keegan (2003), s. 160–161.</ref> Obě strany v&nbsp;pokračující válce využívaly i&nbsp;další smrtící bojové plyny jako [[fosgen]] nebo hořčičný plyn, [[yperit]]. V&nbsp;reakci na nasazení chemických zbraní obě strany rozvíjely původně primitivní ochranné prvky a&nbsp;zaváděly do výbavy vojáků i&nbsp;stále dokonalejší [[Ochranná maska|plynové masky]].<ref name="Willmott (2005), 105">Willmott (2005), s. 105.</ref> === Etnické čistky === [[Soubor:Ambassador Morgenthau's Story p314.jpg|náhled|vlevo|Těla zavražděných arménských civilistů|alt=Mrtvá těla popravených arménských civilistů ležících mezi stromy.]] Během války byly usmrceny miliony civilistů, kteří byli zabiti během vojenských operací, při masakrech nebo [[pogrom]]ech. Nejrozsáhlejší [[Etnická čistka|etnickou čistkou]], ke které došlo během války, byla [[Arménská genocida|genocida Arménů]].<ref name="Keegan (2005), 16">Keegan (2005), s. 16.</ref> Drastická opatření vůči arménské komunitě zavedly osmanské úřady po porážce u&nbsp;Sarikamiše na jaře roku 1915. Elity a&nbsp;část mužů v&nbsp;produktivním věku byly popraveny a&nbsp;zbývající arménské obyvatelstvo bylo během pochodů smrti deportováno do koncentračního tábora v&nbsp;[[Aleppo|Aleppu]].<ref name="Gilbert (2005), 204–205">Gilbert (2005), s. 204–205.</ref> Přeživší byli následně vedeni přes [[Syrská poušť|Syrskou poušť]] do táboru v&nbsp;[[Dajr az-Zaur]]. Dle odhadů bylo během [[Genocida|genocidy]] usmrceno 1&nbsp;000&nbsp;000 až 1&nbsp;500&nbsp;000&nbsp;Arménů.<ref name="Gilbert (2005), 234–235">Gilbert (2005), s. 234–235.</ref> Kromě Arménů však Turci během války pronásledovali i&nbsp;další etnické a&nbsp;náboženské skupiny, které byly považovány za podezřelé a&nbsp;neloajální. Hovoří se rovněž o&nbsp;[[Řecká genocida|genocidě Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]] a&nbsp;perzekuci se nevyhnuly ani další křesťanské komunity žijící na území Osmanské říše. Během války na kavkazské frontě se naopak násilností vůči muslimskému obyvatelstvu dopouštěly jednotky vzbouřených Arménů.<ref name="Keegan (2005), 180">Keegan (2005), s. 180.</ref> Druhou zemí, kde docházelo k&nbsp;velkým masakrům a&nbsp;etnickým čistkám, bylo carské Rusko. S&nbsp;blížící se frontovou linií se část obyvatel Polska, Litvy a&nbsp;Ukrajiny obracela proti židovským spoluobčanům, kteří byli označováni za potenciální špióny sympatizující s&nbsp;Ústředními mocnostmi. Na mnoha místech docházelo k&nbsp;vyhánění Židů z&nbsp;jejich domovů a&nbsp;násilnostem, přičemž organizací protižidovských pogromů prosluli na východní frontě především kozáci bojující v&nbsp;carské armádě.<ref name="Gilbert (2005), 200">Gilbert (2005), s. 200.</ref> Velkokníže Nikolaj navíc v&nbsp;roce 1915 rozhodl o&nbsp;přesídlení 150&nbsp;000&nbsp;německých osadníků z&nbsp;[[Volyň|Volyně]] na [[Sibiř]]. Odhaduje se, že násilné přesídlení nepřežila třetina až polovina z&nbsp;nich. Carské úřady se zločinů vůči civilnímu obyvatelstvu dopouštěly i&nbsp;ve střední Asii, kde v&nbsp;roce 1916 vypuklo protiruské povstání muslimského obyvatelstva. Po potlačení povstání v&nbsp;ruském [[Turkestán]]u byly zmasakrovány nebo vyhnány z&nbsp;domovů tisíce [[Kyrgyzové|Kyrgyzů]], [[Kazaši|Kazachů]] a&nbsp;příslušníků dalších muslimských národů.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Kokaisl | jméno = Petr | titul = Dějiny Kyrgyzstánu očima pamětníků: 1917–1938 | url = | vydavatel = Nostalgie | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 248 | kapitola = Povstání v roce 1916 | strany = 60–75 | isbn = 978-80-905365-0-0 }}</ref> === Námořní blokáda a&nbsp;ponorková válka === {{Podrobně|První bitva o Atlantik|Seznam válečných lodí ztracených během první světové války}} [[Soubor:Bundesarchiv DVM 10 Bild-23-61-17, Untergang der "Lusitania".jpg|náhled|Potopení parníku [[RMS Lusitania|RMS&nbsp;''Lusitania'']]|alt=Ilustrace potápějícího se parníků.]] Německo i&nbsp;Británie začaly s&nbsp;počátkem války, v&nbsp;rozporu s&nbsp;ustanovením druhé Haagské konference, klást v&nbsp;Severním moři [[Minové pole|minová pole]]. Británie prohlásila oblast Severního moře za bojové pásmo a&nbsp;navíc přes odpor některých neutrálních států, jako například [[Švédsko|Švédska]] či [[Norsko|Norska]], přistoupila k&nbsp;námořní blokádě Ústředních mocností.<ref name="Gilbert (2005), 154">Gilbert (2005), s. 154.</ref> Zadržené neutrální lodě byly eskortovány do britských přístavů, kde Britové zabavovali zboží vojenského charakteru. Britská vláda postupně zařadila mezi [[kontraband]] téměř veškeré zboží převážené na neutrálních lodích a&nbsp;dodnes je diskutováno, zda takto striktní blokáda neporušovala mezinárodní [[válečné právo]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři. Díl 2. Rok 1915 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-85-0 | počet stran = 226 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 2. díl. Rok 1915. (2001)''] | strany = 128–129}}</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 151">Hrbek (2002), s. 151.</ref> V&nbsp;důsledku účinné blokády začalo obyvatelstvo Ústředních mocností strádat hlady a&nbsp;stovky tisíc civilistů v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku v&nbsp;důsledku vyhladovění za války zemřely.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> Německá strana disponující slabším námořnictvem zareagovala na britskou převahu na mořích nasazením ponorek. Ponorkové války s&nbsp;obchodním loďstvem nepřátel se, kromě Japonska a&nbsp;USA, zúčastnily v&nbsp;letech 1914 až 1918 všechny námořní velmoci zapojené do války, avšak nejničivěji si vedla především německá strana.<ref name="Hrbek (2002), s. 161–164">Hrbek (2002), s. 161–164.</ref> Kromě snahy o&nbsp;oslabení britské blokády se Němci snažili s&nbsp;pomocí ponorek ohrozit zásobování samotné Británie zcela závislé na námořní dopravě.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref><ref name="Hrbek (2002), s. 161">Hrbek (2002), s. 161.</ref> K&nbsp;prvnímu útoku německé ponorky na obchodní loď bez předchozího varování došlo v&nbsp;[[Calaiská úžina|Calaiské úžině]] [[26. říjen|26.&nbsp;října]] 1914, kdy [[Třída U 23|SM&nbsp;''U&nbsp;24'']] torpédovala francouzský trajekt ''Amiral Ganteaume'' převážející do Británie belgické uprchlíky. Nedošlo však k&nbsp;jeho potopení a&nbsp;''Amiral Ganteaume'' doplul do přístavu, přestože během útoku zahynulo na jeho palubě 40&nbsp;osob.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrbek | jméno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. Díl 1. Rok 1914 | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-85983-84-2 | počet stran = 258 | poznámka = [Dále jen: ''Hrbek Velká válka na moři 1. díl. Rok 1914. (2001)''] | strany = 97}}</ref> Během války potopily německé ponorky přibližně 6&nbsp;000 obchodních lodí o&nbsp;[[Registrovaná tonáž|tonáži]] přibližně 12&nbsp;milionů [[Brutto registrovaná tuna|BRT]].<ref name="Hrbek (2002), s. 163">Hrbek (2002), s. 163.</ref> Přes tyto úspěchy však Německo nedokázalo Británii s&nbsp;pomocí ponorek vyřadit z&nbsp;války. Důvodem byl jejich nedostatečný počet a&nbsp;malý akční rádius spolu se zavedením účinné obranné taktiky [[konvoj]]ů, kdy skupiny obchodních lodí doprovázely lodě válečné.<ref name="Hrbek (2002), s. 162">Hrbek (2002), s. 162.</ref> Neomezená ponorková válka a&nbsp;potápění neutrálních plavidel navíc výrazně přispěly ke zhoršení vztahů Německa se Spojenými státy.<ref name="Allan (2012), 110.">Allan (2012). Str. 110.</ref> == Zázemí == [[Soubor:The Arms Production in Britain in the First World War Q27873.jpg|náhled|vlevo|Ženy zaměstnané v&nbsp;[[londýn]]ské zbrojovce|alt=Skupina žen pózujících před dělostřeleckými náboji v muniční továrně.]] Na počátku konfliktu žádný ze zapojených států nepočítal s&nbsp;dlouhou opotřebovávací válkou vyžadující všechny dostupné lidské i&nbsp;materiální prostředky. Totální válka mobilizovala k&nbsp;podpoře vojenského úsilí celé zázemí, které představovalo tzv.&nbsp;''domácí frontu''. Všechny státy postupně zaváděly centralistická opatření a&nbsp;ve snaze podřídit hospodářství válečnému úsilí zvyšovaly výkon průmyslové výroby a&nbsp;usilovaly o&nbsp;sociální zabezpečení vlastního obyvatelstva.<ref name="Willmott (2005), 122">Willmott (2005), s. 122.</ref> Klíčovou úlohu měl během války rychle rostoucí [[zbrojní průmysl]], který odčerpával značnou část zdrojů a&nbsp;zaměstnával stále větší množství obyvatel. Nedostatek pracovních sil po povolání mužů do armád byl kompenzován zapojením žen, které byly zaměstnávány jako úřednice, pracovaly v&nbsp;dopravě, zemědělství, lehkém i&nbsp;těžkém průmyslu. Například ve Francii se počet dělníků ve zbrojovkách zvýšil z&nbsp;50&nbsp;000 v&nbsp;roce 1914 na 1&nbsp;700&nbsp;000 v&nbsp;roce 1918, přičemž dvě třetiny z&nbsp;nich tvořily právě ženy.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref> Nedostatek potravin vedl některé státy k&nbsp;zavedení [[Přídělový systém|přídělového systému]], kdy byly především potraviny, ale i&nbsp;další nedostatkové komodity jako palivo, šatstvo a&nbsp;další zboží, vydávány pouze na základě přídělových lístků. Nejhůře se nedostatek potravin a&nbsp;dalšího zboží začal kvůli námořní blokádě v&nbsp;průběhu války projevovat v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousko-Uhersku. Obyvatelstvo Ústředních mocností trpělo hladem a&nbsp;snižující se příděly donutily strádající obyvatele konzumovat [[náhražka|náhražkové]] (''ersatz'') potraviny. Špatná úroda [[brambor]] v&nbsp;roce 1916 předznamenala v&nbsp;Německu a&nbsp;Rakousku tzv.&nbsp;„řepnou“ či „tuřínovou zimu“, neboť jedinými dostupnými potravinami v&nbsp;mnoha městech zůstaly pouze [[krmná řepa]] a&nbsp;[[tuřín]].<ref name="Willmott (2005), 124">Willmott (2005), s. 124.</ref> Stovky tisíc podvyživených civilistů podlehly nemocem, zimě a&nbsp;hladu. Odhaduje se, že jen v&nbsp;Německu zemřelo v&nbsp;letech 1914 až 1918 kvůli podvyživení přibližně 700&nbsp;000&nbsp;lidí.<ref name="Willmott (2005), 285">Willmott (2005), s. 285.</ref> == Podpora války == [[Soubor:British_recruits_August_1914_Q53234.jpg|náhled|Britští dobrovolníci v Londýně v&nbsp;srpnu 1914]] Nacionalismus a&nbsp;militarismus formovaly náladu znepřátelených evropských národů ještě před vypuknutím války. Domácí [[propaganda]] vykreslovala nepřátelské státy a&nbsp;národy jako hrozbu a&nbsp;pobízela obyvatelstvo k&nbsp;podpoře válečného konfliktu.<ref name="Willmott (2005), 12">Willmott (2005), s. 12.</ref> Důraz byl kladen i&nbsp;na [[Vlastenectví|patriotismus]], povinnost vůči vlasti, obranu hodnot, věrnost a&nbsp;čest.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = 187 | isbn = 978-80-257-2935-9 | poznámka = [Dále jen: ''Eksteins (2019)'']}}</ref> Dle britského historika [[Niall Ferguson|Nialla Fergusona]] však nadšení v&nbsp;počátku války rozhodně nesdílela celá evropská společnost, ve které spíše převažovaly existenční obavy a&nbsp;nezřídka i&nbsp;panika.<ref name="Ferguson (2004), 170–179">Ferguson (2004), s. 170–179.</ref> Přesto se válčícím státům podařilo především díky povinným vojenským odvodům a&nbsp;disciplinovanému obyvatelstvu úspěšně mobilizovat miliony mužů. Německo povolalo během války do armády více než 13&nbsp;400&nbsp;000&nbsp;vojáků, Rusko 12&nbsp;milionů, Francie a&nbsp;Britské impérium více než 8,5&nbsp;milionu, Rakousko-Uhersko 7&nbsp;800&nbsp;000 a&nbsp;Itálie téměř 6&nbsp;milionů.<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> Británie z&nbsp;počátku spoléhající na profesionální armádu a&nbsp;dobrovolníky musela od roku 1916 rovněž přistoupit k&nbsp;zavedení branné povinnosti a&nbsp;povinným odvodům.<ref name="Ferguson (2004), 186">Ferguson (2004), s. 186.</ref> [[Soubor:Harry R. Hopps, Destroy this mad brute Enlist - U.S. Army, 03216u edit.jpg|náhled|vlevo|upright|Protiněmecká propaganda v roce 1917]] Válčící státy se až do konce konfliktu snažily maximalizovat válečné úsilí společnosti také s&nbsp;pomocí propagandy a&nbsp;[[Cenzura|cenzury]] kontrolující tisk ale i&nbsp;osobní korespondenci mezi vojáky a&nbsp;jejich blízkými v&nbsp;zázemí.<ref name="Eksteins (2019), 242">Eksteins (2019), s. 242.</ref> Množství vlasteneckých žurnalistů, akademiků či básníků se do podpory války zapojovalo dobrovolně.<ref name="Ferguson (2004), 210">Ferguson (2004), s. 210.</ref> Propaganda se prostřednictvím plakátů, novin, knih, fotografií a&nbsp;filmů zaměřovala především na posílení odhodlání vlastního obyvatelstva a&nbsp;ovlivnění veřejného mínění v&nbsp;neutrálních státech. Jelikož navíc záhy docházely prostředky na financování války, koncentrovalo se úsilí propagandy i&nbsp;na získávání financí. Obyvatelstvo bylo vyzýváno k&nbsp;podpoře války skrze nákup válečných dluhopisů.<ref name="Willmott (2005), 123">Willmott (2005), s. 123.</ref><ref name="Ferguson (2004), 207">Ferguson (2004), s. 207.</ref> Totální válka vedla i&nbsp;k&nbsp;nebývalému zapojení žen. Ženy nahrazovaly mobilizované muže v&nbsp;práci a&nbsp;byly masivně nasazeny v&nbsp;zemědělství i&nbsp;v&nbsp;průmyslu. Ženy pracovaly nejen jako zdravotnice, ale v&nbsp;některých případech se přímo se zúčastnily i&nbsp;bojů první světové války. V&nbsp;[[Srbská armáda|srbské armádě]] se proslavila [[Milunka Savić]] či Britka [[Flora Sandes]]. Na ruské straně bylo zformováno dokonce několik ženských praporů. Tzv.&nbsp;„prapor smrti“ pod velením [[Maria Leontijevna Bočkareva|Marije Bočkarjovové]] se do bojů zapojil během Kerenského ofenzívy.<ref name="Willmott (2005), 128">Willmott (2005), s. 128.</ref> == Odpor k&nbsp;válce == Vzepětí nacionalismu přehlušilo v&nbsp;roce 1914 hlasy hovořící proti vojenskému konfliktu. Opozice proti válce se formovala především mezi [[Pacifismus|pacifisty]], částí [[Socialismus|socialistů]], [[Anarchismus|anarchisty]], křesťany a&nbsp;[[Feminismus|feministkami]].<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Vůči světové válce vystupovala i&nbsp;část intelektuálů, například profesor práva [[Walther Schücking]], spisovatel [[Romain Rolland]] nebo fyzik [[Albert Einstein]].<ref name="Ferguson (2004), 173–175">Ferguson (2004), s. 173–175.</ref> K&nbsp;zastavení bojů vyzýval i&nbsp;[[papež]] [[Benedikt&nbsp;XV.]],<ref name="Ferguson (2004), 307">Ferguson (2004), s. 307.</ref> který znepřáteleným stranám adresoval [[1.&nbsp;listopad]]u 1914 svou encykliku ''[[Ad beatissimi apostolorum]]'' volající po míru. Do vězení se pro své veřejné vystupování proti válce dostal britský matematik a&nbsp;filosof [[Bertrand Russell]] či americký odborářský vůdce [[Eugene V.&nbsp;Debs]]. Vojenské soudy tvrdě trestaly i&nbsp;šíření protiválečných letáků a&nbsp;docházelo k&nbsp;pronásledování odpíračů vojenské služby.<ref name="Willmott (2005), 127">Willmott (2005), s. 127.</ref> Utrpení na frontě a&nbsp;obrovské ztráty záhy zchladily počáteční nadšení některých vojáků. S&nbsp;pokračující válkou docházelo stále častěji k&nbsp;dezercím a&nbsp;vzpourám. Během [[Vánoce|Vánoc]] v&nbsp;roce 1914 došlo na západní frontě k&nbsp;neoficiálnímu vyhlášení [[Vánoční příměří|příměří]] mezi německými, francouzskými a&nbsp;britskými vojáky, kteří opustili zákopy a&nbsp;v&nbsp;území nikoho zpívali [[Koleda|koledy]] a&nbsp;sehráli několik [[fotbal]]ových zápasů.<ref name="Gilbert (2005), 173">Gilbert (2005), s. 173.</ref><ref name="Willmott (2005), 103">Willmott (2005), s. 103.</ref> [[Soubor:The Deserter.jpg|náhled|vlevo|[[Boardman Robinson]]: ''The Deserter'', 1916|alt=Kresba postavy připomínající Ježíše stojící před popravčí četou složené z vojáků jednotlivých států zapojených do konfliktu.]] Katastrofální životní podmínky a&nbsp;odpor k&nbsp;nesmyslným jatkám vyvolal mezi vojáky obou stran řadu rebelií. Velké vzpoury nastaly v&nbsp;řadách demoralizované francouzské armády po neúspěchu Nivellovy ofenzívy na jaře roku 1917. Frontu navzdory rozkazům opustilo téměř 30&nbsp;000&nbsp;francouzských vojáků a&nbsp;další odmítali do frontových linií nastoupit. Při potlačení vzpoury bylo 24&nbsp;000&nbsp;vojáků potrestáno a&nbsp;před vojenské soudy bylo postaveno 3&nbsp;335&nbsp;mužů, z&nbsp;nichž 449 dostalo trest smrti. Popraveno však nakonec bylo pouze 27 z&nbsp;nich.<ref name="Willmott (2005), 212–213">Willmott (2005), s. 212–213.</ref> Dezerce byly časté i&nbsp;v&nbsp;italském vojsku či v&nbsp;mnohonárodnostních armádách Rakousko-Uherska, Ruska a&nbsp;Osmanské říše.<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 133–134">Astorri a Salvadori (2010), s. 133–134</ref> Ve válkou vyčerpaném Rusku došlo v&nbsp;roce 1917 k&nbsp;rozkladu armády, hromadným dezercím a&nbsp;k&nbsp;revoluci odstranivší carský režim. Bolševici posléze získali moc i&nbsp;díky slibům na okamžité vystoupení z&nbsp;války. Ve [[Střední Asie|středoasijském]] [[Turkestán]]u se [[Islám|muslimské]] obyvatelstvo začalo proti carskému režimu bouřit dokonce již v&nbsp;roce 1916, kdy došlo ke zrušení výjimky zprošťující muslimy povinné vojenské služby. Toto hnutí později přerostlo v&nbsp;ozbrojené [[Hnutí basmačů|Basmačské povstání]] potlačené teprve ve [[1920–1929|20.&nbsp;letech]] [[Sovětský svaz|Sovětským svazem]]. Nespokojenost s&nbsp;probíhající válkou se promítla i&nbsp;do povstání [[Irové|Irů]] bouřících se proti britské nadvládě. Během [[Velikonoční povstání|Velikonočního povstání]] organizovaného [[Irské republikánské bratrstvo|Irským republikánským bratrstvem]] a&nbsp;podporovaného Němci došlo v&nbsp;[[Dublin]]u v&nbsp;dubnu 1916 k&nbsp;šestidenním bojům s&nbsp;britským vojskem, které však vzpouru irských republikánů dokázalo potlačit.<ref name="Willmott (2005), 227">Willmott (2005), s. 227.</ref> Na konci války proběhly velké vzpoury námořnictva Ústředních mocností. Rakousko-uherští námořníci provedli na počátku února 1918 [[Vzpoura v boce Kotorské|vzpouru v&nbsp;boce Kotorské]] a&nbsp;němečtí námořníci se v&nbsp;listopadu téhož roku [[Kielská vzpoura|vzbouřili v&nbsp;Kielu]], což v&nbsp;Německu předznamenalo [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadovou revoluci]]. U&nbsp;nevládnoucích národů mnohonárodnostních států se odpor k&nbsp;pokračující válce promísil před jejím koncem se snahou o&nbsp;nabytí státní samostatnosti.<ref name="Křen (2005), 343">Křen (2005), s. 343.</ref> == Důsledky první světové války == {{Podrobně|Důsledky první světové války|Pařížská mírová konference (1919)|Oběti první světové války|Mandátní území}} První světová válka vytvořila dějinný zlom v&nbsp;oblasti vojenské, geopolitické i&nbsp;hospodářské. Promítla se však výrazně i&nbsp;do dějin každodennosti, pokud jde o&nbsp;celospolečenskou atmosféru, tradiční morální hodnoty nebo kulturní zvyklosti a&nbsp;společenské návyky. Velká válka byla průmyslovým konfliktem vyznačujícím se [[Totální válka|totálním]] nasazením obyvatel zapojených států a&nbsp;dlouhými [[Opotřebovávací válka|opotřebovávacími]] [[Zákopová válka|boji v&nbsp;zákopech]]. Konflikt z&nbsp;let 1914 až 1918 představuje jeden ze zásadních zlomů [[20.&nbsp;století]] a&nbsp;[[Moderní dějiny|moderních dějin]] lidstva, jehož důsledky pociťuje dodnes.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = 147–153 | isbn = 978-80-904272-8-0}}</ref> Proto Velkou válku mnozí historici označují za katastrofu definitivně ukončující [[Dlouhé 19. století|dlouhé 19.]] a&nbsp;uvozující [[krátké 20.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 31">[[Eric Hobsbawm|HOBSBAWM, Eric]]. ''Věk extrémů: Krátké 20. století 1914–1991'' Praha: 1998. [dále jen Hobsbawm (1998)]. Str. 31.</ref><ref name="Vinen (2007), 16–17">[[Richard Vinen|VINEN, Richard]]. ''Evropa dvacátého století'' Praha: 2007. [dále jen Vinen (2007)]. Str. 16–17.</ref> === Ztráty a&nbsp;technologický pokrok === [[Soubor:Aero Ae-01.jpg|náhled|Rakousko-Uherský [[průzkumný letoun]] [[Hansa-Brandenburg B.I]], vyráběný po válce jako [[Aero Ae-01]]|alt=Odstavený rakousko-uherský průzkumný letoun Hansa-Brandenburg B.I.]] Ve snaze zvrátit patovou situaci na frontách vyvinuly zapojené státy během války řadu technologických a&nbsp;ekonomických zefektivnění a&nbsp;novinek v&nbsp;oblasti vojenství. Kvůli válce došlo k&nbsp;rozvoji mechanizace, vývoji mnoha nových a&nbsp;vylepšení stávajících zbraní, které získávaly nebývale ničivou sílu a&nbsp;pozměňovaly [[Vojenská taktika|vojenskou taktiku]]. Modernizovaná děla byla přesnější a&nbsp;díky rozvoji komunikačních sítí a&nbsp;lepší koordinaci s&nbsp;postupující pěchotou se jejich palba stávala mnohem efektivnější.<ref>BLACK, Jeremy. ''Zbraně, které změnily svět'' Líbeznice: 2009. Str. 127–128.</ref> Do bojů byla poprvé ve velkém měřítku nasazována i&nbsp;dalekonosná děla a&nbsp;[[kulomet]]y, které spolu se zátarasy z&nbsp;[[Ostnatý drát|ostnatého drátu]] vytvořily pro pěšáky téměř nepřekonatelnou překážku. K&nbsp;dobytí zákopů byly proto dále vylepšovány ruční [[Granát (zbraň)|granáty]], [[minomet]]y a&nbsp;[[plamenomet]]y. Dynamicky se rozvíjející [[letectví]] umožnilo vylepšovaná letadla využívat k&nbsp;pozorování i&nbsp;bombardování. Po zabudování kulometu a&nbsp;vyřešení problému [[Synchronizátor střelby|synchronizace]] se pak stíhací letouny efektivněji zapojily přímo do bojů ve vzduchu. Na moři byly za první světové války masivně využívány [[Ponorka|ponorky]] a&nbsp;poprvé ač ve velmi omezeném měřítku byly využity i&nbsp;[[Letadlová loď|letadlové lodě]]. Novinku pak představovaly i&nbsp;nově sestrojené [[tank]]y a&nbsp;[[samopal]]y napomáhající překonávat pevná defenzivní postavení a&nbsp;rozpohybovat tak statické zákopové boje. Obě strany navíc ve velkém měřítku využívaly i&nbsp;před válkou zakázané [[Chemická zbraň|bojové chemické látky]].<ref>{{Citace kvalifikační práce | příjmení = Pražák | jméno = Marek | instituce = Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta | odkaz na instituci = Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity | titul = Používání chemických zbraní v 1. světové válce a poučení pro současnost | url = https://theses.cz/id/zhloao/Bakalsk_prce.pdf?zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Dchemick%C3%A9%20zbran%C4%9B%20prvn%C3%AD%20sv%C4%9Btov%C3%A1%20v%C3%A1lka%26start%3D1 | typ práce = Bakalářská práce | vedoucí = Vladimír Pitschmann | místo = České Budějovice | rok vydání = 2011 | strany = 23, 41 | datum přístupu = 2021-05-16}}</ref> [[Soubor:Rajhrad, památník padlým (1).JPG|náhled|190px|vlevo|Pomník padlým v obci [[Rajhrad]] v Jihomoravském kraji]] Vedle zbraní došlo za války k&nbsp;vývoji nových vynálezů a&nbsp;k&nbsp;zdokonalení mnoha technologií. Kvůli blokádám a&nbsp;nedostatku zdrojů byly vyvíjeny umělé tkaniny, kůže i&nbsp;potraviny.<ref name="Honzík a Honzíková (1984), 307">Honzík a Honzíková (1984), s. 307.</ref> Došlo k&nbsp;vylepšení [[radiokomunikace]], rozšíření [[Zdrhovadlo|zipů]], [[Hodinky|náramkových hodinek]], [[Čajový sáček|čajových pytlíků]], [[Korozivzdorná ocel|korozivzdorné oceli]], účinnějších hygienických ubrousků a&nbsp;[[Menstruační vložka|menstruačních vložek]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Evans | jméno = Stephen | titul = 10 inventions that owe their success to World War One | vydavatel = www.bbc.com | odkaz na vydavatele = BBC | datum vydání = 2014-04-13 | datum přístupu = 2018-04-05 | url = http://www.bbc.com/news/magazine-26935867}}</ref> Díky zkušenostem z&nbsp;operací tisíců raněných došlo navíc i&nbsp;k&nbsp;rozvoji medicíny. Množství vojáků s&nbsp;amputovanými končetinami potřebovalo funkční [[Protéza|protézy]] a&nbsp;o&nbsp;záchranu znetvořených mužů usilovala [[plastická chirurgie]]. Za průkopníka moderní plastické chirurgie bývá považován Novozélanďan [[Harold Gillies]], který provedl na 11&nbsp;000&nbsp;operací a&nbsp;vyvinul techniku [[Kožní štěpy|kožních štěpů]].<ref>DUIN, Nancy ''Historie medicíny: od pravěku do roku 2020'', Praha: Slovart 1997. Str. 138.</ref> Zkoumáním [[Posttraumatická stresová porucha|posttraumatické stresové poruchy]] vyvolané u&nbsp;mnoha vojáků otřesnými válečnými zážitky pak nové poznatky získávala také [[psychiatrie]].<ref>HUNT, Morton. ''Dějiny psychologie'', Praha: Portál, 2000. Str. 536.</ref> I&nbsp;díky novým a&nbsp;zdokonaleným zbraním zemřelo během pět let trvajícího konfliktu přímo v&nbsp;boji či kvůli zraněním a&nbsp;nemocem přibližně 9,5&nbsp;milionů vojáků a&nbsp;asi 21&nbsp;milionů jich bylo zraněno.<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> Odhaduje se, že masakry civilistů, nemoci a&nbsp;strádání ve špatně zásobeném zázemí si navíc vyžádaly i&nbsp;dalších 6&nbsp;milionů civilních obětí. Přibližně dvě třetiny z&nbsp;nich připadají na [[Ruské impérium]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanskou říši]], kde během války došlo ke [[Arménská genocida|genocidě Arménů]], [[Řecká genocida|Řeků]] a&nbsp;[[Asyrská genocida|Asyřanů]].<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> Ještě během války se navíc prostřednictvím amerických vojáků rozšířila tzv.&nbsp;[[španělská chřipka]]. Při následné celosvětové pandemii jí podlehly další desítky milionů lidí.<ref name="Willmott (2005), 287">Willmott (2005), s. 287.</ref> Miliony zemřelých připomíná do dnešních dnů množství památníků, zachovalých vojenských hřbitovů a&nbsp;[[Hrob Neznámého vojína|hroby neznámých vojínů]], které byly ve velkém počtu budovány v&nbsp;meziválečném období. Mezi pamětní dny věnované památce padlých, veteránů a&nbsp;ukončení války patří [[Den válečných veteránů]] slavený [[11.&nbsp;listopad]]u nebo [[Den Anzac]] oslavovaný Australany a&nbsp;Novozélanďany [[25. duben|25.&nbsp;dubna]].<ref name="Astorri a Salvadori (2010), 173">Astorri a Salvadori (2010), s. 173</ref> {| class="wikitable floatleft" |+ Ztráty na životech<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref><ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> |- !|Stát !!Počet padlých vojáků!! Počet civilních obětí |- |align=left|'''[[Belgie]]''' || 14&nbsp;000 – 38&nbsp;000 || 85&nbsp;000 – 115&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Bulharské carství|Bulharsko]]''' || 76&nbsp;000 – 88&nbsp;000 || 100&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Třetí Francouzská republika|Francie]]''' || 1&nbsp;398&nbsp;000 || 340&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Italské království|Itálie]]''' || 460&nbsp;000 – 578&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Německé císařství|Německo]]''' || 1&nbsp;800&nbsp;000 – 2&nbsp;037&nbsp;000 || 425&nbsp;000 – 765&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Osmanská říše]]''' || 325&nbsp;000 – 804&nbsp;000 || 2&nbsp;100&nbsp;000 – 2&nbsp;500&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rakousko-Uhersko]]''' || 1&nbsp;100&nbsp;000 || 590&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Rumunské království|Rumunsko]]''' || 250&nbsp;000 || 330&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Ruské impérium|Rusko]]''' || 1&nbsp;811&nbsp;000 || 1&nbsp;140&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené království Velké Británie a Irska|Spojené království]]''' || 723&nbsp;000 || 292&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Srbské království|Srbsko]]''' || 278&nbsp;000 || 450&nbsp;000 – 800&nbsp;000 |- |align=left|'''[[Spojené státy americké|USA]]''' || 114&nbsp;000 || 757 |} === Politické a&nbsp;hospodářské důsledky === [[Soubor:Map Europe 1923-cs.svg|náhled|Mapa Evropy v&nbsp;roce [[1923]]|alt=Mapa Evropy z roku 1923 zachycující staré a nové státní hranice.]] Přímým důsledkem války byly i&nbsp;velké politické změny, kdy došlo k&nbsp;rozpadu předválečné struktury států a&nbsp;na místě zaniklých [[Mnohonárodnostní stát|mnohonárodnostních]] monarchií vznikly nové [[národní stát]]y.<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Důsledkem světové války byl zánik [[Rakousko-Uhersko|Rakouska-Uherska]], [[car]]ského [[Ruské impérium|Ruska]], [[Německo|Německého císařství]] a&nbsp;[[Osmanská říše|Osmanské říše]] a&nbsp;vznik množství nástupnických států.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Ještě v&nbsp;průběhu konfliktu se vyčerpané Rusko propadlo do [[Ruská občanská válka|občanské války]], během níž se impérium rozpadlo a&nbsp;na Rusku se osamostatnily [[Baltské státy|pobaltské státy]], [[Finsko]] a&nbsp;na krátký čas též [[Běloruská lidová republika|Bělorusko]], [[Ukrajinská lidová republika|Ukrajina]] a&nbsp;[[Zakavkazská demokratická federativní republika|zakavkazské republiky]]. Po vítězství [[Bolševici|bolševiků]] v&nbsp;občanské válce došlo v&nbsp;roce [[1922]] k&nbsp;ustanovení [[Sovětský svaz|Sovětského svazu]].<ref name="Křen (2005), 355">Křen (2005), s. 355.</ref> Rakousko-Uhersko se v&nbsp;závěru války [[Zánik Rakousko-Uherska|rozpadlo]] na nové republiky [[První Rakouská republika|Rakousko]], [[První republika|Československo]] a&nbsp;[[První Maďarská republika|Maďarsko]]. Došlo rovněž k&nbsp;znovuobnovení samostatného [[Druhá Polská republika|Polska]] a&nbsp;ke vzniku [[Jugoslávie]]. Zbylé území Rakousko-Uherska připadlo Rumunsku a&nbsp;Itálii.<ref name="pacner119">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa'', s. 119</ref> Ruská [[Besarábie]] byla připojena k&nbsp;Rumunsku a&nbsp;[[Podkarpatská Rus]] k&nbsp;Československu. Nově vzniklé státy ve střední a&nbsp;východní Evropě se okamžitě pustily do vzájemných sporů a&nbsp;někdy i&nbsp;bojů o&nbsp;společné hranice.<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> Přestože byly navíc tyto státy budovány jako národní,<ref name="Křen (2005), 360">Křen (2005), s. 360.</ref> žilo v&nbsp;nich velké množství národnostních menšin a&nbsp;vzájemné soužití přinášelo další komplikace a&nbsp;spory v&nbsp;meziválečném období.<ref name="Westwell (2013), 186–187">Westwell (2013), s. 186–187.</ref><ref name="Křen (2005), 453">Křen (2005), s. 453.</ref> Nedostatečná spolupráce nově vzniklých států navíc v&nbsp;budoucnu nahrávala agresivním režimům v&nbsp;Sovětském svazu a&nbsp;[[Nacistické Německo|nacistickém Německu]].<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Westwell (2013), 187">Westwell (2013), s. 187.</ref> Francie získala od poraženého Německa zpět [[Alsasko]] a&nbsp;[[Lotrinsko]]. Německo, které se po [[Listopadová revoluce (Německo)|listopadové revoluci]] propadlo do bojů mezi komunisty a&nbsp;příslušníky pravicových [[Freikorps]]ů, přišlo ve prospěch Polska o&nbsp;část území na východě, o&nbsp;[[Sárské teritorium|Sársko]] a&nbsp;připraveno bylo i&nbsp;o&nbsp;všechny své [[Německá koloniální říše|zámořské kolonie]].<ref name="pacner119" /> Nově ustanovená [[Výmarská republika]] nakonec odrazila pokus radikální levice o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;Německo přistoupilo na podmínky [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref> Území Osmanské říše si vítězné státy dle [[Sèvreská smlouva|Sèvreské smlouvy]] rozdělily do sfér vlivu. [[Turci]] vedení [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalem Pašou]] se však vzepřeli a&nbsp;po vítězství ve [[Turecká válka za nezávislost|válce o&nbsp;nezávislost]] si vybojovali revizi předchozích dohod [[Lausannská smlouva|Lausannskou smlouvou]], která potvrzovala tureckou suverenitu nad územím [[Malá Asie|Anatolie]].<ref name="Willmott (2005), 304–305">Willmott (2005), s. 304–305.</ref> [[Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1972-062-01, Berlin, bettelnder Kriegsinvalide.jpg|náhled|vlevo|Válečný invalida žebrající na berlínské ulici|alt=Válečný invalida s jednou nohou žebrající na berlínské ulici dostává peníze od kolemjdoucího muže.]] Válka posílila extremistické politické síly z&nbsp;radikální levice i&nbsp;pravice. V&nbsp;Rusku se k&nbsp;moci dostala [[Komunistická strana Sovětského svazu|komunistická strana]] a&nbsp;v&nbsp;Itálii se k&nbsp;vládě dostali [[Národní fašistická strana|fašisté]].<ref name="Křen (2005), 355 a 357">Křen (2005), s. 355 a 357.</ref> Pokusy o&nbsp;socialistickou revoluci a&nbsp;ustanovení komunistických režimů po vzoru bolševického Ruska po válce proběhly v&nbsp;[[Alsaská republika rad|Alsasku]], [[Bavorská republika rad|Bavorsku]], [[Maďarská republika rad|Maďarsku]], Bulharsku, [[Finská socialistická dělnická republika|Finsku]] nebo na [[Slovenská republika rad|Slovensku]]. Období krátce po válce bylo kromě krvavých střetů mezi radikální pravicí a&nbsp;levicí charakteristické i&nbsp;vypuknutím množství válečných střetů mezi nově vzniklými státy o&nbsp;podobu vzájemných hranic.<ref name="Křen (2005), 361">Křen (2005), s. 361.</ref><ref name="Vinen (2007), 131">Vinen (2007), s. 131.</ref> Vedle vlny sociálního a&nbsp;nacionálního radikalismu se v&nbsp;důsledku války vzedmulo i&nbsp;hnutí za odstranění [[Kolonialismus|kolonialismu]], které zasáhlo [[Čínská republika (1912–1949)|Čínu]], [[Indie|Indii]], [[Indonésie|Indonésii]], [[Irák]] nebo [[Egypt]]. Proces [[dekolonizace]] pokračoval i&nbsp;v&nbsp;britských [[Dominium|dominiích]], které si během války vymohly více samostatnosti.<ref>MAUROIS, André. ''Dějiny Anglie'', Praha: Nakladatelství lidové noviny, 1993. Str. 430–431.</ref> [[Soubor:Kalisz, ruiny szkoly realnej 1919 (70658366).jpg|náhled|Ruiny školní budovy v polské [[Kališ]]i v roce 1919|alt=Ruiny školy v městě Kalisz]] V&nbsp;důsledku války došlo k&nbsp;rozvratu stability předválečné světové ekonomiky. Rozsáhlé oblasti, kterými prošla válečná fronta, byly zdevastovány. Vyčerpání zdrojů a&nbsp;ohromné zadlužení zapojených států vedlo k&nbsp;skokovému zvyšování cen a&nbsp;[[Hyperinflace|hyperinflaci]]. Ekonomiky zemí Ústředních mocností zažívaly hlubokou recesi již v&nbsp;průběhu války.<ref name="Ferguson (2004), 226–227">Ferguson (2004), s. 226–227.</ref> Evropské státy, jejichž ekonomiky se během konfliktu přeorientovaly na podporu [[Zbrojní průmysl|válečného průmyslu]], byly válkou hospodářsky zcela vyčerpány a&nbsp;vedoucí postavení ve světě převzaly [[Spojené státy americké]].<ref name="Westwell (2013), 186">Westwell (2013), s. 186.</ref> USA, představující největšího mezinárodního [[věřitel]]e, se staly hlavní světovou mocností a&nbsp;prezident [[Woodrow Wilson|Wilson]] se v&nbsp;roce [[1919]] zasadil o&nbsp;vznik [[Společnost národů|Společnosti národů]]. Cílem této světové [[mezinárodní organizace]] se sídlem v&nbsp;[[Ženeva|Ženevě]] bylo zajistit mír a&nbsp;spolupráci národů a&nbsp;řešení vzájemných sporů jednáním. Zvlášť v&nbsp;západní Evropě se v&nbsp;reakci na válku rozšířil politický [[pacifismus]]. To se projevilo ve snahách některých států o&nbsp;uzavření dohod zaručujících vzájemné [[Demilitarizace|odzbrojení]], v&nbsp;dojednaném [[Ženevský protokol|Ženevském protokolu]] odmítajícím užití chemických a&nbsp;[[Biologická zbraň|biologických zbraní]] nebo podpisem [[Briandův–Kelloggův pakt|Briand-Kellogova paktu]], který vylučoval válku jako prostředek k&nbsp;řešení mezinárodních sporů. Pacifismus se pak ve [[1930–1939|30.&nbsp;letech]] projevil v&nbsp;politice [[appeasement]]u. Kromě Společnosti národů byla po válce založena i&nbsp;[[Mezinárodní organizace práce]]<ref>POKORNÝ, Pavel a kol. ''100 let Mezinárodní organizace práce : základ sociálního dialogu'', Praha: Českomoravská konfederace odborových svazů v nakladatelství Sondy, 2019, Str. 7–13.</ref> a&nbsp;[[Stálý dvůr mezinárodní spravedlnosti]] sídlící v&nbsp;[[Haag]]u.<ref>KREJČÍ, Oskar. ''Mezinárodní politika'', Praha: Victoria Publishing 1997, Str. 241.</ref> Vlastní [[Pařížská mírová konference (1919)|mírová jednání]] byla zahájena [[18. leden|18.&nbsp;ledna]] [[1919]] na zámku [[Versailles (zámek)|Versailles]] u&nbsp;Paříže. Z&nbsp;jednání vzešlý tzv.&nbsp;Versailleský mírový systém sestávající z&nbsp;pěti dohod s&nbsp;nástupnickými státy bývalých Ústředních mocností uzavřených v&nbsp;letech 1919 a&nbsp;1920 byl postavený na tvrdých podmínkách a&nbsp;to především vůči Německu. Nicméně ani on ani nově založená Společnost národů nedokázaly mezinárodní vztahy dlouhodobě urovnat. Nesouhlas německé společnosti s&nbsp;pro ně ponižující mírovou dohodou po první světové válce znásobená napětím v&nbsp;důsledku [[Velká hospodářská krize|světové hospodářské krize]] napomohla [[Nacismus|nacistům]] a&nbsp;[[Adolf Hitler|Adolfu Hitlerovi]] zmocnit se v&nbsp;30.&nbsp;letech moci. Důsledky první světové války se tak částečně kryjí s&nbsp;[[Příčiny druhé světové války|příčinami]] [[Druhá světová válka|druhé světové války]], která vypukla v&nbsp;roce [[1939]].<ref name="Westwell (2013), 189">Westwell (2013), s. 189.</ref><ref name="Keegan (2004), 332">Keegan (2004), s. 332.</ref> === Společenské a&nbsp;kulturní důsledky === [[Soubor:Clara Bow Brewster 1921.PNG|náhled|vlevo|Americká herečka [[Clara Bow]] v&nbsp;roce [[1921]]|alt=Mladá pózující americká herečka Clara Bow.]] Válka se výrazně promítla i&nbsp;do fungování [[Západní svět|západní]] a&nbsp;především evropské společnosti. Jatka v&nbsp;zákopech otřásla vírou liberálů v&nbsp;pokrok a&nbsp;válka pozměnila i&nbsp;[[sociální role]] mužů a&nbsp;žen. Absence mužů v&nbsp;zázemí vedla během světového konfliktu k&nbsp;masové účasti žen ve výrobě a&nbsp;na pozicích, které do té doby zastávali výhradně muži. Smrt milionů mladých mužů navíc v&nbsp;mnoha zemích zdeformovala věkovou a&nbsp;pohlavní strukturu obyvatelstva. Došlo k&nbsp;oslabení role muže jako hlavy rodiny a&nbsp;v&nbsp;souvislosti s&nbsp;válkou se hovoří i&nbsp;o&nbsp;krizi mužnosti. V&nbsp;meziválečném období se zvýšil počet rozvodů<ref name="Vinen (2007), 100–102">Vinen (2007), s. 100–102.</ref> a&nbsp;upadající morálka ještě za války podpořila rozmach [[prostituce]].<ref name="Eksteins (2019), 232–233">Eksteins (2019), s. 232–233.</ref> V&nbsp;důsledku války postupovala ženská [[emancipace]], kdy se ženy začaly hlasitěji domáhat rovných práv a&nbsp;ve více než desítce zemí získaly ženy po válce [[volební právo]].<ref name="Vinen (2007), 114–123">Vinen (2007), s. 114–123.</ref> V&nbsp;důsledku války byly rovněž zaváděny významné sociální reformy, jako například osmihodinová pracovní doba, podpora v&nbsp;nezaměstnanosti, možnost pojištění nebo odborová práva<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> a&nbsp;v&nbsp;mnoha státech došlo po válce k&nbsp;pozemkovým reformám.<ref name="Křen (2005), 359">Křen (2005), s. 359.</ref> První světová válka znamenala i&nbsp;kulturně-morální změny. Nadšení z&nbsp;konce války kombinované s&nbsp;otrlostí, kterou si společnost vypěstovala během válečných let, vedly k&nbsp;rozmachu zábavy, která byla často na hranici nebo i&nbsp;za hranicí předválečného vkusu a&nbsp;tradiční morálky. Pro část vojáků a&nbsp;jejich rodin navíc válka znamenala velký odklon od organizovaného náboženství. Státní církve se během konfliktu na obou stranách fronty aktivně zapojovaly do válečné propagandy, což s&nbsp;koncem války a&nbsp;pádem monarchií vedlo k&nbsp;otřesu norem a&nbsp;hodnot velké části společnosti.<ref name="Křen (2005), 357">Křen (2005), s. 357.</ref> Mnoho věřících po válce z&nbsp;církví vystoupilo nebo přestalo být nábožensky aktivní. Velké množství demobilizovaných vojáků mělo navíc problémy se znovuzapojením do poválečné společnosti. Válka do značné míry legitimizovala krutost, což se projevilo zvýšenou agresivitou a&nbsp;kriminalizací evropské meziválečné společnosti,<ref name="Hobsbawm (1998), 24–26">Hobsbawm (1998), s. 24–26.</ref> v níž se výrazně prosadil kult mládí.<ref name="Eksteins (2019), 268">Eksteins (2019), s. 268.</ref> Velká válka podnítila rozvoj nových uměleckých směrů, promítla se v&nbsp;poválečné literatuře, hudbě i&nbsp;filmu. Během války vznikl [[Avantgarda|avantgardní]] umělecký směr, [[dadaismus]] odmítající šílenství války a&nbsp;jediný smysl spatřují jeho představitelé v&nbsp;nesmyslu. Mezi dadaisty shromážděné ve švýcarském [[Curych]]u se zařadili básník a&nbsp;dramatik [[Tristan Tzara]], spisovatel [[Hugo Ball]], malíř [[Hans Richter (výtvarník)|Hans Richter]] či sochař a&nbsp;básník [[Hans Arp]].<ref name="Eksteins (2019), 219">Eksteins (2019), s. 219.</ref> V&nbsp;reakci na válku došlo i&nbsp;k&nbsp;rozšíření [[Surrealismus|surrealismu]], [[Expresionismus|expresionismu]], [[Futurismus|futurismu]] nebo [[Kubismus|kubismu]]. V&nbsp;[[design]]u a&nbsp;[[architektura|architektuře]] se ve 20.&nbsp;letech začal prosazovat [[funkcionalismus]].<ref name="Eksteins (2019), 267">Eksteins (2019), s. 267.</ref> Zážitky z&nbsp;bojů se promítly do poválečné tvorby mnoha dalších umělců a&nbsp;spisovatelů, z&nbsp;nichž někteří se řadí do tzv.&nbsp;[[Ztracená generace|Ztracené generace]]. První světová válka bývá považována za definitivní konec [[Belle Époque]] a&nbsp;[[Dlouhé 19. století|dlouhého 19.&nbsp;století]].<ref name="Hobsbawm (1998), 19">Hobsbawm (1998), s. 19.</ref> == Odkazy == === Poznámky === <references group = "pozn." /> === Reference === {{Překlad|en|World war I|232484451}} <references /> === Literatura === * {{Citace monografie | příjmení = Allan | jméno = Tony | titul = První světová válka 1914–1918 | vydavatel = Reader's Digest Výběr | místo = Praha | rok = 2012 | počet stran = 192 | isbn = 978-80-7406-229-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Astorri | jméno = Antonella | odkaz na autora = | příjmení2 = Salvadori | jméno2 = Patrizia | odkaz na autora2 = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Sun | místo = Praha | rok = 2010 | počet stran = 191 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7371-053-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = František | odkaz na autora = | titul = Moje záznamy ze světové války 1914–1918 | url = | vydavatel = NZB | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 159 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-904272-8-0}} * {{Citace monografie | příjmení = Eksteins | jméno = Modris | odkaz na autora = | titul = Svěcení jara: velká válka a zrod moderní doby | url = | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2019 | vydání = | počet stran = 386 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-257-2935-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Englund | jméno = Peter | odkaz na autora = Peter Englund | titul = Válka a naděje: osobní příběhy z I. světové války | vydavatel = CPress | místo = Brno | rok = 2014 | počet stran = 578 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-264-0510-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Ferguson | jméno = Niall | odkaz na autora = Niall Ferguson | titul = Nešťastná válka | vydavatel = Dokořán | místo = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-86569-56-X | počet stran = 487}} * {{Citace monografie | příjmení = Filip | jméno = Vladimír | titul = 1. světová válka | url = | vydavatel = Josef Filip | místo = Brno | rok = 2014 | vydání = | počet stran = 400 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-905166-4-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Fischer | jméno = Fritz | odkaz na autora = Fritz Fischer | titul = Germany's Aims in the First World War | url = https://archive.org/details/germanysaimsinfi0000fisc | vydavatel = | místo = New York | rok = 1967 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-393-09798-6 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Fromkin | jméno = David | odkaz na autora = | titul = Europe's Last Summer: Why the World Went to War in 1914 | url =https://archive.org/details/europeslastsumme0000from_m9e5| vydavatel = | místo = New York | rok = 2004 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 978-0-434-00858-2 | jazyk = en}} * {{Citace monografie | příjmení = Gilbert | jméno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = První světová válka: úplná historie | url = | vydavatel = BB/art | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 759 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-563-1}} * {{Citace periodika | příjmení = Hořčička | jméno = Václav | odkaz na autora = Václav Hořčička | titul = Die Politik der Vereinigten Staaten von Amerika gegenüber Österreich-Ungarn Ende 1915 bis Anfang 1916 | periodikum = Prague Papers on the History of International Relations | rok = 2003 | ročník = 7 | číslo = | strany = 41–56 | url = http://usd.ff.cuni.cz/?q=system/files/horcicka%202002.pdf | formát = PDF | isbn = 80-7308-070-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Jung | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Pavlović | jméno2 = Darko | odkaz na autora2 = | titul = Rakousko-uherská armáda za první světové války | url = | vydavatel = Computer Press | místo = Brno | rok = 2007 | počet stran = 103 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-251-1520-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Keegan | jméno = John | odkaz na autora = John Keegan | titul = První světová válka | vydavatel = Beta-Dobrovský ; Ševčík | místo = Praha ; Plzeň | rok = 2003 | isbn = 80-7291-070-1 | počet stran = 383}} * {{Citace monografie | příjmení = Křen | jméno = Jan | odkaz na autora = Jan Křen | titul = Dvě století střední Evropy | vydavatel = Argo | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 1109 | kapitola = VII. První světová válka | strany = 323 – 354 | isbn = 80-7203-612-2}} * {{citace monografie | příjmení = Kvaček | jméno = Robert | odkaz na autora = Robert Kvaček | titul = První světová válka a česká otázka | vydavatel = Triton | místo = Praha; Kroměříž | rok = 2003 | vydání = 2 | počet stran = 178 | isbn = 978-80-7387-635-7 }} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914: proměny společnosti a státu ve válce | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2015 | počet stran = 542 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-663-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Láník | jméno = Jaroslav | příjmení2 = Kykal | jméno2 = Tomáš | spoluautoři = a kol. | titul = Léta do pole okovaná 1914–1918. Svazek II., 1915 – noví nepřátelé, nové výzvy | url = | vydavatel = Ministerstvo obrany České republiky – VHÚ Praha | místo = Praha | rok = 2017 | počet stran = 718 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7278-715-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Liddell Hart | jméno = Basil Henry | odkaz na autora = Basil Liddell Hart | titul = Historie první světové války | vydavatel = Jota | místo = Brno | rok = 2001 | isbn = 80-7217-164-X | počet stran = 503}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = Libor Nedorost | titul = Češi v 1. světové válce. 1. díl. Mým národům | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 239 | isbn = 80-7277-321-6}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 2. díl. Na frontách velké války | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2006 | počet stran = 319 | isbn = 80-7277-322-4}} * {{Citace monografie | příjmení = Nedorost | jméno = Libor | odkaz na autora = | titul = Češi v 1. světové válce. 3. díl. Do hořkého konce | vydavatel = Libri | místo = Praha | rok = 2007 | počet stran = 299 | isbn = 978-80-7277-327-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Pichlík | jméno = Karel | odkaz na autora = Karel Pichlík | titul = Zahraniční odboj 1914–1918 bez legend | vydavatel = Svoboda | místo = Praha | rok = 1968 | počet stran = 499}} * {{Citace monografie | příjmení = Preclík | jméno = Vratislav | odkaz na autora = Vratislav Preclík | titul = Masaryk a legie | vydavatel = Paris | místo = Karviná | rok = 2019 | počet stran = 203 | isbn = 978-80-87173-47-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Simkins | jméno = Peter | odkaz na autora = | příjmení2 = Jukes | jméno2 = Geoffrey | odkaz na autora2 = | příjmení3 = Hickey | jméno3 = Michael | odkaz na autora3 = | titul = První světová válka: válka, která měla být poslední | url = | vydavatel = Brána | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 351 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7243-684-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Skřivan | jméno = Aleš | odkaz na autora = Aleš Skřivan | titul = Císařská politika: Rakousko-Uhersko a Německo v evropské politice v letech 1906–1914 | vydavatel = Karolinum | místo = Praha | rok = 1996 | počet stran = 373 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7184-081-5}} * {{citace monografie | příjmení = Šedivý | jméno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Šedivý | titul = Češi, české země a Velká válka 1914–1918 | vydavatel = Nakladatelství Lidové noviny | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 492 | vydání = 2 | isbn = 80-7106-274-X}} * {{Citace monografie | příjmení = Tuchman | jméno = Barbara Wertheim | odkaz na autora = | titul = Srpnové výstřely: začátek první světové války | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 2000 | počet stran = 477 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0870-3}} * {{Citace monografie | příjmení = Vožický | jméno = František Pigl | odkaz na autora = | titul = Kronika světové války: 1914–1919 | vydavatel = nákl. vlast. | místo = Praha | rok = 1929 | počet stran = 632 | url = http://kramerius5.nkp.cz/uuid/uuid:ada0d560-1b71-11e3-a5bb-005056827e52 | vydání = 4}} * {{Citace monografie | příjmení = Warner | jméno = Philip | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = OLDAG | místo = Ostrava | rok = 1997 | počet stran = 306 | kapitola = | strany = | isbn = 80-85954-28-1}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | titul = První světová válka den po dni | odkaz na titul = | vydavatel = Naše vojsko | místo = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-206-1351-6 | počet stran = 192}} * {{Citace monografie | příjmení = Westwell | jméno = Ian | odkaz na autora = | titul = I. světová válka: vyčerpávající popis průběhu I. světové války, doplněný analýzami rozhodujících střetnutí a přelomových bitev | url = | vydavatel = Fortuna Libri | místo = Praha | rok = 2009 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7321-505-7}} * {{Citace monografie | příjmení = Willmott | jméno = H. P. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Euromedia Group – Knižní klub | místo = Praha | rok = 2005 | počet stran = 319 | kapitola = | strany = | isbn = 80-242-1228-5}} * {{Citace monografie | příjmení = Winter | jméno = J. M. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | rok = 1995 | počet stran = 256 | kapitola = | strany = | isbn = 80-204-0520-8}} * {{Citace monografie | příjmení = Wolf | jméno = Richard | odkaz na autora = | titul = Zhroucení Německa | url = http://www.eknihovna.maxzone.eu/zhrouceni_nemecka-wolf.html | vydavatel = Melantrich | místo = Praha | rok = 1934 | počet stran = 359 | kapitola = | strany = 57–249 | isbn = }} * {{Citace monografie | příjmení = Žipek | jméno = Alois | titul = Válka národů 1914–1918 a účast českého národa v boji za svobodu. Díl I | url = | vydavatel = A. Žipek | místo = Praha | rok = 1921 | počet stran = 135}} === Související články === * [[České země za první světové války]] * [[Chronologie první světové války]] * [[Washingtonská konference]] === Externí odkazy === * {{Commons}} * {{Commonscat}} * [http://www.firstworldwar.com/ FirstWorldWar] {{en}} * {{Citace elektronické monografie | titul = Naše Velká válka | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10877203125-nase-velka-valka/ | vydavatel = Česká televize | datum_vydání = 2014 | datum_přístupu = 2021-09-28}} Třínáctidílný dokumentární seriál České televize o První světové válce * [https://web.archive.org/web/20090417145154/http://vstupnistranka.wz.cz/prvnisvetovavalka/mainvalka.php První světová válka] * [http://www.abchistory.cz/prvni-svetova-valka.htm První světová válka (1914–1918)] * [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/prvni-svetova-valka/ Velká válka online] * [http://www.rozhlas.cz/plus/portrety/_zprava/paul-von-hindenburg-kdyz-monarchista-vede-republiku--1389869 Pořad Českého rozhlasu Plus Když monarchista vede republiku], obsahuje řadu podrobných informací o první světové válce pohledem německého generála Hindenburga. * [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/portal/ Před 100 lety], rozsáhlý projekt Českého rozhlasu mapující 1. světovou válku, stovky audií, dokumentární cykly, deníky, svědectví pamětníků. * [http://www.iliteratura.cz/Clanek/33983/prvni-svetova-valka-prizmatem-nejnovejsich-knih První světová válka prizmatem nejnovějších knih] * [https://temata.rozhlas.cz/prvorepublikove-dejepisectvi-u-mikrofonu-8093532/2 Josef Šusta: ''Dvacet let od počátku Velké války''] – unikátní záznam rozhlasové přednášky prof. Josefa Šusty z července 1934 o počátku první světové války * YouTube: ** {{YouTube|user=TheGreatWar}} {{en}} ** {{YouTube|MN0Yoz0cbMQ|Imperial War Museums: Why Germany collapsed in WW1}} {{en}} {{První světová válka|Válka}} {{Autoritní data}} {{Portály|První světová válka}} {{Dobrý článek}} {{1000 nejdůležitějších článků}} [[Kategorie:První světová válka| ]] [[Kategorie:Války Belgie]] [[Kategorie:Války Brazílie]] [[Kategorie:Války Bulharska]] [[Kategorie:Války Černé Hory]] [[Kategorie:Války Československa]] [[Kategorie:Války Číny]] [[Kategorie:Války Francie]] [[Kategorie:Války Hondurasu]] [[Kategorie:Války Indie]] [[Kategorie:Války Itálie]] [[Kategorie:Války Japonska]] [[Kategorie:Války Kanady]] [[Kategorie:Války Nepálu]] [[Kategorie:Války Německa]] [[Kategorie:Války Osmanské říše]] [[Kategorie:Války Portugalska]] [[Kategorie:Války Rakouska-Uherska]] [[Kategorie:Války Rumunska]] [[Kategorie:Války Ruského impéria]] [[Kategorie:Války Salvadoru]] [[Kategorie:Války Spojeného království]] [[Kategorie:Války Srbska]] [[Kategorie:Války USA]] [[Kategorie:Války Arménie]] [[Kategorie:Války Austrálie]] [[Kategorie:Války Chorvatska]] [[Kategorie:Války Nového Zélandu]] [[Kategorie:Události roku 1914]] 1jq7umjvpuqy9o6kafzv1qewoukvuuj 0 746849 8194751 8194460 2026-04-07T20:58:14Z KormiSK 91359 8194751 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | Meno = Louis Nicolas Vauquelin | Profesia = farmaceut, chemik | Polia pôsobnosti = chémia, farmácia | Známy vďaka = objav [[chróm]]u, [[berýlium|berýlia]], aminokyseliny [[asparagín]]u | Významní profesori = [[Antoine-François Fourcroy]] | Dátum narodenia = [[16. máj]] [[1763]] | Miesto narodenia = [[Saint-André-d’Hébertot]], [[Francúzske kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1829|11|14|1763|05|16}} | Miesto úmrtia = [[Saint-André-d’Hébertot]], [[Reštaurácia (Francúzsko)|Bourbonská reštaurácia Francúzska]] | Portál1 = Chémia | Ovplyvnil = [[Louis-Jacques Thenard]] }} '''Louis Nicolas Vauquelin''' (* [[16. máj]] [[1763]], [[Saint-André-d’Hébertot]], [[Francúzske kráľovstvo]] – † [[14. november]] [[1829]], Saint-André-d’Hébertot, [[Reštaurácia (Francúzsko)|Bourbounska reštaurácia Francúzska]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[farmaceut]] a [[chemik]], ktorý objavil prvky [[chróm]] a [[berýlium]].<ref name="VauquelinBritannica">{{Citácia periodika|titul=Nicolas-Louis Vauquelin {{!}} Discoverer, Elements, Chemistry {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Nicolas-Louis-Vauquelin|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2026-03-24|jazyk=en}}</ref><ref name="VauquelinMayoClinic">{{Citácia periodika|titul=Nicolas-Louis Vauquelin—Discoverer of Chromium|url=https://www.mayoclinicproceedings.org/article/S0025-6196(12)65341-5/fulltext|periodikum=Mayo Clinic Proceedings|dátum=1989-06-01|dátum prístupu=2026-04-07|ročník=64|číslo=6|strany=643|issn=0025-6196|doi=10.1016/S0025-6196(12)65341-5|jazyk=English|meno=Robert A.|priezvisko=Kyle|meno2=Marc A.|priezvisko2=Shampo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On This Day - May 16 : Nicolas-Louis Vauquelin was born | url = https://edu.rsc.org/resources/on-this-day-may-16--nicolas-louis-vauquelin-was-born/10516.article | vydavateľ = RSC Education | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = en}}</ref> Taktiež objavil prvú [[Aminokyselina|aminokyselinu]], [[asparagín]]. == Osobný život == Vauquelin sa narodil 16. mája 1763 v [[Saint-André-d’Hébertot]] v [[Normandia|Normandii]]<ref name="VauquelinBritannica" /><ref name="VauquelinMayoClinic" /> rodičom Nicolasovi Vauquelinovi, správcovi nehnuteľností, a jeho žene Catherine Le Charterier.<ref>{{cite book|title=Biographical Index of Former Fellows of the Royal Society of Edinburgh 1783–2002|date=July 2006|publisher=The Royal Society of Edinburgh|isbn=0-902-198-84-X|url=https://www.royalsoced.org.uk/cms/files/fellows/biographical_index/fells_indexp2.pdf|access-date=2019-01-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304074135/https://www.royalsoced.org.uk/cms/files/fellows/biographical_index/fells_indexp2.pdf|archive-date=2016-03-04|url-status=dead}}</ref> Zomrel 14. novembra 1829 v mieste svojho narodenia.<ref name="VauquelinBritannica" /> == Kariéra == Na počiatku svojej kariery začal pracovať ako asistent farmceuta v [[Rouen|Rouene]], keď mal 14 rokov.<ref name="VauquelinMayoClinic" /> Neskôr pracoval v [[Paríž|Paríži]], kde sa stretol s chemikom [[Antoine-François de Fourcroy|Antoineom-Françoisom de Fourcroyom]], ktorého zaujal a ktorý ho prijal do svojho laboratória. Pracoval tu od roku 1783 až do roku 1791. Vauquelin začal sám písať vedecké články v roku 1790 a celkom ich publikoval 376,<ref name="VauquelinBritannica" /> podľa niektorých zdrojov dokonca až viac ako 500.<ref name="VauquelinMayoClinic" /> Po odchode z Fourcroyovho laboratória spravoval lekáreň.<ref name="VauquelinMayoClinic" /> V roku 1809 nahradil Fourcroya (po jeho úmrtí<ref name="VauquelinMayoClinic" />) na pozícii profesora chémie na [[Fakulta medicíny Parížskej univerzity|Fakulte medicíny Parížskej univerzity]].<ref name="VauquelinBritannica" /><ref name="VauquelinMayoClinic" /> Vauquelin identifikoval dva nové prvky: [[chróm]] a [[berýlium]]. Chróm objavil v olovenej rude zo [[Sibír|Sibíru]].<ref name="VauquelinBritannica" /> Izoloval ho povarením [[Krokoit|krokoitu]], minerálu [[Chróman olovnatý|chrómanu olovnatého]], s [[Uhličitan draselný|uhličitanom draselným]] a následnou redukciou vzniknutej žltej soli [[Uhlík|uhlíkom]], čím vznikol čistý kov.<ref name="VauquelinMayoClinic" /> Taktiež zistil, že beryl sa síce podobá na [[oxid hlinitý]], ale má iné vlastnosti. Pôvodne nový prvok pomenoval „glucina“, avšak neskôr sa tento názov zmenil na berýlium. Kovové berýlium následne vyizoloval nemecký chemik [[Friedrich Wöhler]].<ref name="VauquelinMayoClinic" /> Okrem týchto prvkov objavil i prvú [[Aminokyselina|aminokyselinu]], [[asparagín]], a taktiež [[Kyselina chinová|kyselinu chinovú]].<ref name="VauquelinBritannica" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Francúzski chemici]] [[Kategória:Francúzski biochemici]] [[Kategória:Objavitelia chemických prvkov]] [[Kategória:Vyučujúci na Parížskej univerzite]] i7alb3g7lf9n3f15b3rljzcy6qslxs1 3 746862 8194859 8186875 2026-04-08T06:53:40Z Vasiľ 2806 experimenty 8194859 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:53, 25. marec 2026 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:53, 8. apríl 2026 (UTC) 9vonguk2k6fwbp1o61999gn9wej6p82 8194868 8194859 2026-04-08T06:59:33Z Vasiľ 2806 experimenty 2 8194868 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:53, 25. marec 2026 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:53, 8. apríl 2026 (UTC) {{experimenty2}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:59, 8. apríl 2026 (UTC) 5fsykfccd5iiwue8iuwuzzzto9p5ss2 0 747198 8194715 8189187 2026-04-07T19:54:47Z LegendaSM07 220130 update 8194715 wikitext text/x-wiki {{Infobox Voľby|obrázok=2026 Hungarian parliamentary election map.svg|obrázok_popis=Výsledky volieb podľa volebných obvodov|štát={{HUN}} [[Maďarsko]]|druh=parlamentné voľby|orgán=[[Maďarský parlament]]<br>(199 poslancov)|dátum=[[12. apríl]] [[2026]]|účasť=-|predchádzajúce=[[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2022|2022]]|aktuálne=2026|výsledok_funkcia=Predseda vlády|výsledok_pred=[[Viktor Orbán]]|výsledok2_funkcia=Vláda|výsledok2_pred=[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]]|nasledujúce=2030}} [[12. apríl|12. apríla]] [[2026]] sa v [[Maďarsko|Maďarsku]] uskutočnia parlamentné voľby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary sets April 12 election date as Orbán faces tough challenge | url = https://apnews.com/article/hungary-election-scheduled-orban-challenge-magyar-71b54205f00252ca7c466eb5407a2aa1 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-03-03 | jazyk = en | meno = Justin | priezvisko = Spike}}</ref> Súčasný predseda vlády [[Viktor Orbán]], ktorý je vo funkcii od roku [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|2010]], sa uchádza o znovuzvolenie na piate funkčné obdobie. Ide o desiate parlamentné voľby od ich obnovenia v roku [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 1990|1990]]. Portál Politico ich opísal ako najdôležitejšie voľby v Európskej únii v roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: 5 key questions about the EU’s most important election of 2026 | url = https://www.politico.eu/article/hungary-viktor-orban-fidesz-peter-magyar-tisza-5-key-questions-election-2026/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en-GB}}</ref> == Pozadie == === Voľby v roku 2022 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2022}} 3. apríla 2022 získala vo voľbách vládna koalícia [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]] s 54,13% najvyšší podiel hlasov hocijakej strany alebo koalície od roku 1990, a po štvrtýkrát získala dve tretiny mandátov v parlamente. Opozičná koalícia [[Spoločne pre Maďarsko]] utrpela drvivú porážku a bola krátko po voľbách rozpustená; jej zvolení poslanci sedeli v parlamente v rozdielných politických skupinách. Z iných menších strán prekročilo volebné kvórum len [[Hnutie Naša vlasť]]; satirická [[Strana maďarského dvojchvostého psa]] sa do parlamentu nedostala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemzeti Választási Iroda - Országgyűlési Választás 2022. | url = https://vtr.valasztas.hu/ogy2022 | vydavateľ = vtr.valasztas.hu | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách sa okrem Fideszu iba [[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratickej koalícii]] darilo udržiavať si v prieskumoch dvojciferené čísla, stále však zaostávala ďaleko za vládnucimi stranami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Árnyékkormányt alakít Dobrev Klára | url = https://telex.hu/belfold/2022/09/16/gyurcsany-ferenc-dk-rendkivuli-sajtotajekoztato-felkeszultunk | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Molnár Csaba: Egy dolgot nem próbált még az ellenzék 2010 óta, hogy legyen egy domináns párt | url = https://telex.hu/belfold/2023/02/06/molnar-csaba-dk-partizan-interju-gyurcsany-ferenc | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-02-06 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> [[Európsky parlament]] (EP) Maďarsko od roku 2022 považuje za „hybridný režim elektorálnej autokracie“ a podľa článku sedem [[Maastrichtská zmluva|Zmluvy o Európskej únii]] (EÚ) vidí vážne porušenie Zmluvy o EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = INTERIM REPORT on the proposal for a Council decision determining, pursuant to Article 7(1) of the Treaty on European Union, the existence of a clear risk of a serious breach by Hungary of the values on which the Union is founded {{!}} A9-0217/2022 {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2022-0217_EN.html | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en | meno = Gwendoline | priezvisko = DELBOS-CORFIELD}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Hungarian government threatens EU values, institutions, and funds, MEPs say {{!}} News {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20240112IPR16780/the-hungarian-government-threatens-eu-values-institutions-and-funds-meps-say | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en}}</ref> V januári 2024 väčšina [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslancov EP]] hlasovala za rezolúciu žiadajúcu [[Rada Európskej únie|Radu Európskej únie]], aby zvážila odobratie volebného práva Maďarska v EÚ podľa článku sedem Zmluvy o EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU Parliament calls to strip Hungary of voting rights in rule-of-law clash | url = https://www.politico.eu/article/european-parliament-hungary-voting-rights-rule-of-law-viktor-orban/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en-GB}}</ref> === Vzostup strany TISZA === [[Súbor:Peter Magyar.Viktor Orban.jpg|náhľad|Magyar a Orbán si podávajú ruku v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]], 2024]] [[Súbor:Magyar Péter, Siófok (2024.03.27.).jpg|náhľad|Demonštrácia Magyara v [[Siófok|Siófoku]], 2025]] 2. februára 2024 bolo zistené, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] udelila v apríli 2023 milosť zločincovi zapojenému do pedofílneho prípadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil v rezignáciu Novákovej a ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], ktorá milosť podpísala.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|dátum=2024-02-10|dátum prístupu=2026-03-22|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Krátko potom exmanžel Vargovej [[Péter Magyar]] na Facebooku vyhlásil, že odstúpi zo všetkých svojich vládnych pozícií, vysvetľujúc, že si v posledných rokoch uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> 15. marca 2024 Magyar, napriek skoršiemu odmietaniu sa zapojiť do politiky, zorganizoval zjazd v [[Budapešť|Budapešti]], ktorého sa zúčastnili desiatky tisícov ľudí, kde ohlásil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption cover up | url = https://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-22 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumov z toho mesiaca by 15% voličov „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ volilo Magyara, ak by kandidoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | url = https://www.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | vydavateľ = www.thebulwark.com | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en | meno = H. David | priezvisko = Baer}}</ref> 10. apríla Magyar vyhlásil svoju kandidatúru v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|eúropskych]] aj budapeštianskych voľbách pod vtedy neznámou [[Strana rešpektu a slobody|stranou TISZA]] (Strana rešpektu a slobody), pričom v oboch voľbách získal takmer 30% hlasov, v prípade európskych volieb najvyšší počet a percento hlasov pre stranu, ktorá nie je Fidesz, od roku 2006. Tieto výsledky neskôr priniesli pokles iných opozičných strán a novú politickú situáciu v Maďarsku. Po voľbách strana TISZA pokračovala podľa nezávislých a opozícii spriaznených prieskumov v zosilovaní a do konca roka sa stala najpopulárnejšou stranou v Maďarsku alebo bola aspoň tesne na úrovni s Fideszom, čím ukončila jeho domináciu, ktorá trvala od úniku [[Őszödského prejavu]] v roku 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Történelmet írunk, 18 éve nem volt ilyen | url = https://24.hu/kozelet/2024/10/23/magyar-peter-tisza-part-kozvelemeny-kutatas-21-kutatointezet-vezetes/ | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Silence engulfs pro-government polling institutions | url = https://24.hu/belfold/2025/06/25/government-aligned-polling-institutions-silence/ | dátum vydania = 2025-06-25 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> TISZA ku koncu roka 2025 (po hľadaní v roku 2024) nominovala v dvojkolových primárkach 103 zo 106 budúcich kanidátov vo voľbách. V každom volebnom obvode (okrem Magyarovho a dvoch ďalších) predstavila troch kandidátov na nomináciu, pričom v prvom kole mohol voliť každý člen „[[Strana rešpektu a slobody#Podpora|Tisza ostrovov]]“ starší ako 16 rokov. V druhom kole boli voľby prístupné každému obyvateľovi daného obvodu staršiemu ako 18 rokov, kde mohli voliť jedného z dvoch postupujúcich kandidátov na nomináciu. Víťazi boli predstavení 28. novembra 2025. === Pád parlamentnej opozície === Pred škandálom s prezidentskou milosťou bola ľavicová [[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratická koalícia]] (DK) považovaná za najsilnejšiu opozičnú stranu. Jej vedúca predstaviteľka [[Klára Dobrevová]] dokonca zložila zo svojej strany tieňový kabinet, čím upevnila pozíciu DK ako hlavného vyzývateľa Fideszu oproti ostatným opozičným stranám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023: A Momentum küzdelme az üvegplafonnal | url = https://www.szabadeuropa.hu/a/a-momentum-kuzdelme-az-uvegplafonnal-2023/32741898.html | vydavateľ = Szabad Európa | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Napriek tomu počas dvoch rokov po voľbách v roku 2022 namerali verejné prieskumné agentúry pre DK maximálnu podporu len okolo 15–20%. Okrem [[Hnutie Momentum|Hnutia Momentum]] a [[Strana maďarského dvojchvostého psa|Strane maďarského dvojchvostého psa]] opozičné strany – [[Maďarská socialistická strana]], (MSZP), [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]], [[Dialóg – Strana zelených]] a [[LMP – Maďarská strana zelených]] – väčšinou podľa prieskumov nedosiahli volebné kvórum. Naopak, [[Hnutie Naša vlasť]], ktoré je považované za kvázi-spojenca Fideszu, bolo konzistentne nad hranicou zvoliteľnosti.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem kispártoknak való vidék ez | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/21/valasztas-kispartok-indulasa-visszalepes-lmp-masodik-reformkor-megoldas-mozgalom | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Dva roky po voľbách v roku 2022 boli charakterizované zmrazenými vzťahmi medzi stranami a politickou otupenosťou podobnými väčšine Orbánovej éry, kde dominovala vládna koalícia Fidesz-KDNP a za ňou ďaleko zaostávali stredne veľké až malé opozičné strany súťažiace medzi sebou o nerastúci blok opozičných voličov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egy évvel a választás után: befagyott közélet, sorvadó független médiatér | url = https://atlatszo.hu/adat/2023/04/03/egy-evvel-a-valasztas-utan-befagyott-kozelet-sorvado-fuggetlen-mediater/ | vydavateľ = atlatszo.hu | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Naviac, vládnutie prostredníctvom dekrétov a neustále stavy núdze kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] a neskôr [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojne na Ukrajine]] výrazne narušili politickú výraznosť parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ha a járványveszélynek vége, miért van még veszélyhelyzet és rendeleti kormányzás? | url = https://ataszjelenti.444.hu/2022/03/18/ha-a-jarvanyveszelynek-vege-miert-van-meg-veszelyhelyzet-es-rendeleti-kormanyzas | vydavateľ = A TASZ jelenti | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> Rýchly vzostup strany TISZA dramaticky zmenil politickú situáciu v krajine.<ref name=":0" /> Pár dní potom, ako Péter Magyar oznámil 15. marca 2024 svoj úmysel založiť politické hnutie, bola ešte nevzniknutému hnutiu nameraná podpora 15%. Ako dôsledok ukončila 28. marca DK svoje volebné spojenectvo s MSZP a Dialógom. Tieto strany sa zhodli na tom, že budú kandidovať v nadchádzajúcich [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|európskych]] a komunálnych voľbách ako zjednotená sociálno demokratická/zelená koalícia s názvom [[Aliancia DK–MSZP–Dialóg]]. Voľby do Európskeho parlamentu boli pre parlamentné opozičné strany katastrofálne; kým TISZA skončila druhá za Fideszom s takmer 30% hlasov a 7 mandátmi, Aliancia DK–MSZP–Dialóg získala iba 8% a 2 mandáty. Zvyšné strany – Hnutie Momentum, Strana maďarského dvojchvostého psa, Jobbik a LMP nezískali ani jeden mandát. Výkon Tiszy média označili ako výzvu pre vládny Fidesz Viktora Orbána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary’s Viktor Orbán stumbles in EU election | url = https://www.politico.eu/article/eu-european-election-results-2024-hungary-viktor-orban-fidesz-party-peter-magyar-tisza-party/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European elections 2024: A night of drama as EU moves to right | url = https://www.bbc.com/news/articles/c722rq29x7wo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Orban's right-wing party wins EU election but loses major support | url = https://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-orbans-right-wing-party-wins-eu-election-but-loses-major-support | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Strany parlamentnej opozície boli schopné udržať si väčšinu svojich mandátov v komunálnych voľbách kedže sa ich Tisza, s výnimkou [[Budapešť|Budapešti]], nezúčastnila. Klára Dobrevová na ďalší deň rozpustila svoj tieňový kabinet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobrev Klára bejelentette az árnyékkormánya végét | url = https://index.hu/belfold/2024/06/10/dobrev-klara-arnyekkormany-demokratikus-koalicio-valasztas-eredmeny-baloldal-szocialdemokratak/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Nótin | priezvisko = Tamás}}</ref> Aliancia DK–MSZP–Dialóg bola taktiež rozpustená v októbri 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gyurcsány Ferenc: 2026-ban mind a 106 választókerületben állítunk jelöltet | url = https://24.hu/belfold/2024/10/19/demokratikus-koalicio-gyurcsany-ferenc-2026-jeloltek/ | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Megválasztották az MSZP új elnökét | url = https://index.hu/belfold/2024/10/19/komjathi-imre-mszp-tisztujito-kongresszus-ellenzek-baloldal-kunhalmi-agnes/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Kozics | priezvisko = Júlia}}</ref> Zatiaľ čo Tisza počas roku 2025 podľa prieskumov postupne dobehla a napokon predbehla Fidesz, strany parlamentnej opozície úplne upadli.<ref name=":0" /> Viacero opozičných strán, ako napríklad [[Ľudová strana Maďarsko pre všetkých]] a [[Hnutie Momentum]], sa rozhodlo nekandidovať v roku 2026 v záujme o zmenu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Márki-Zay pártja nem indul a választáson | url = https://444.hu/2025/06/01/marki-zay-partja-nem-indul-a-valasztason | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-06-01 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Haász | priezvisko = János}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem indul a Momentum a 2026-os országgyűlési választáson | url = https://telex.hu/belfold/2025/06/07/momentum-kuldottgyules-valasztas-2026 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> V januári 2026 počas jedného týždňa oznámili tri strany – [[Hnutie Riešenie]], [[Strana druhej reformnej éry]] a parlamentná [[LMP – Maďarská strana zelených|LMP]], že sa nezúčastnia volieb. Snem strany LMP vyhlásil: „neželáme si zabrániť zmene vlády, preto nejdeme skladať listinu alebo nominovať kandidátov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Az LMP sem indul az idei választásokon | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/17/lmp-nem-indul-2026-orszaggyulesi-valasztasok-visszalepes | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-17 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> 7. februára 2026 oznámila ďalšia parlamentná strana [[Dialóg – Strana zelených|Dialóg]], že sa vzdá účasti po rýchlom zlyhaní jej projektu s názvom Strana maďarských humanistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fogyatkozik a mezőny, a Párbeszéd sem indul az áprilisi választáson | url = https://hvg.hu/itthon/20260207_parbeszed-zoldek-part-nem-indul-valasztas-2026 | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem indul a Humanisták az áprilisi választáson | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/29/humanistak-nem-indul-2026-os-valasztas-cseh-katalin-bejelentes | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-29 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> 20. februára 2026 [[Maďarská socialistická strana|MSZP]], ktorá kedysi vládla Maďarsku v rokoch 1994–1998 a 2002–2010 a bola okrem Fideszu jedinou stále existujúcou stranou z postkomunistického obdobia, stiahla svoju kandidatúru, tvrdiac, že volebný systém, ktorý „povolil podvádzanie“, môže byť porazený iba zjednotením sa za najsilnejším opozičným kandidátom, bez ohľadu na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic: Hungarian Socialists to sit out 2026 election and back strongest opposition challengers | url = https://dailynewshungary.com/hungarian-socialists-sit-out-2026-election/ | vydavateľ = dailynewshungary.com | dátum vydania = 2026-02-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | meno = Csaba | priezvisko = Finta}}</ref> === Zmena volebného zákona === 17. decembra 2024 hlasoval Maďarský parlament o zmenách volebných obvodov. Vo výsledku klesol počet volebných obvodov v Budapešti z 18 na 16, kým počet volebných obvodov v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] stúpol z 12 na 14. Prišlo taktiež k zmenám hraníc v častiach [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej]] a [[Stoličnobelehradská župa|Stoličnobelehradskej]] župe. Vládna koalícia Fidesz–KDNP ako dôvody uvádza výsledky najnovšieho sčítania obyvateľstva (2022), ale podľa opozície bolo skutočným cieľom oslabiť jej pozíciu v tých volebných obvodoch, najmä v hlavnom meste, kde boli často zástupcovia opozície volení priamo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Megszavazták a választási törvény módosítását | url = https://24.hu/belfold/2024/12/17/valasztasi-torveny-modositas-korzethatarok-parlament-szavazas-elfogadtak/ | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Zmeny boli obvinené z [[Gerrymandering|gerrymanderingu]]: opozičná Tisza by musela vyhrať o 3 až 5 percent, aby získala väčšinu v parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gerrymandered districts, manipulated polls: Orbán’s party banks on local races to win 2026 elections | url = https://english.atlatszo.hu/2025/08/25/gerrymandered-districts-manipulated-polls-orbans-party-banks-on-local-races-to-win-2026-elections/ | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Zrušené obvody ==== * 17. obvod Budapešti * 18. obvod Budapešti ==== Nové obvody ==== * 13. obvod Peštianskej župy * 14. obvod Peštianskej župy == Volebný systém == 199 poslancov parlamentu bude volených zmiešanou väčšinou metódou s dvoma metódami: 106 bude zvolených v jednomandátových volebných obvodoch cez [[systém relatívnej väčšiny]], zatiaľ čo zvyšných 93 bude zvolených z jedného celonárodného obvodu upraveným [[Pomerný volebný systém|pomerným volebným systémom]]. Volebné kvórum je nastavené na 5% pre listiny jednej strany, 10% pre spoločné listiny dvoch strán a 15% pre spoločné listiny troch a viacerých strán. Od roku 2014 môže každá z arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, srbskej a ukrajinskej etnickej menšiny získať jeden z 93 pomerných mandátov ak sa zaregistrujú ako špecifická listina a dosiahnu znížené kvórum zhruba 0,27% celkových pomerných hlasov. Každá menšina má nárok na vlastného hovorcu v parlamente (bez právomocí poslanca), ak jej listina nedosiahne toto znížené kvórum. Zlomkové hlasy, vypočítané ako súčet všetkých hlasov odovzdaných nezvoleným kandidátom (ktorí sú však spojení so straníckou listinou nad hranicou zvoliteľnosti), ako aj prebytkové hlasy odovzdané úspešným kandidátom (nadbytok víťazstva mínus 1 hlas), sa pripočítavajú k hlasom pre priame stranícke listiny príslušných strán alebo koalícií. Mandáty sa následne rozdeľujú pomocou [[D’Hondtova metóda|D’Hondtovej metódy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Electing Members of the National Assembly | url = https://www.parlament.hu/web/house-of-the-national-assembly/election-of-the-members-of-parliament | vydavateľ = www.parlament.hu | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> == Prieskumy verejnej mienky == === Celkovo === Tento graf znázorňuje priemer všetkých prieskumov. [[Súbor:2026 Hungarian election polls.svg|stred|náhľad|699x699bod]] === Podľa príslušnosti === Nasledujúce dva grafy znázorňujú oddelene prieskumy spriaznené vláde a prieskumy nezávislé alebo spriaznené opozícii. [[Súbor:2026 Hungarian election polls (Government-aligned).svg|stred|náhľad|500x500bod|Vláde-spriaznené prieskumy]] [[Súbor:2026 Hungarian election polls (Independent-Opposition-aligned).svg|stred|náhľad|500x500bod|Nezávislé/opozícii-spriaznené prieskumy]] == Kampaň == {{Koláž|photo1a=Választás 2026 (1).jpg|photo1b=Választás 2026 (106).jpg|photo2a=Választás 2026 (33).jpg|photo2b=Választás 2026 (98).jpg|position=right|size=300|border=2|text=Plagáty a bilbordy Fideszu po celej krajine obviňovali opozičných a európskych prestaviteľov, ako napríklad [[Péter Magyar|Pétera Magyara]], [[Ursula von der Leyenová|Ursulu von der Leyenovú]], [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] a [[Manfred Weber|Manfreda Webera]], zo zámeru vtiahnutia Maďarska do vojny, zatiaľ čo Fidesz bol predstavovaný ako jediná možnosť pre mier.|color=transparent}} Maďarská vláda obvinila ukrajinskú vládu zo zasahovania do volieb a opozičnú [[Strana rešpektu a slobody|Tiszu]] [[Péter Magyar|Pétera Magyara]] zo snahy zapojiť Maďarsko do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = War in Ukraine spills into Hungarian election | url = https://www.bbc.com/news/articles/crm8rxwyyz8o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-03-12 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán wirft Selenskyj Einmischung mit „brutaler Offenheit“ vor – und erhält Rückendeckung aus den USA - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article6993039e920e7fffb6a74243/orban-wirft-selenskyj-einmischung-mit-brutaler-offenheit-vor-und-erhaelt-rueckendeckung-aus-den-usa.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] vyhlásil, že dúfal, že určitá osoba (predpokladaná ako Orbán) nebude vetovať pôžičku Európskej Únie pre Ukrajinu. Inak, povedal Zelenskyj, „by poslal adresu tej osoby našim Ozbrojeným silám – naši ľudia sa mu vedia dovolať a hovoriť s ním v jeho rodnom jazyku“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban threatens force over oil dispute; Zelensky says Ukrainian army could 'speak' to one EU funds blocker | url = https://kyivindependent.com/zelensky-threatens-to-give-one-person-address-to-ukraines-military/ | vydavateľ = The Kyiv Independent | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en}}</ref> Táto poznámka bola odsúdená Magyarom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newsletter: Orbán-Zelenskyy dispute spirals to new heights | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/06/newsletter-orban-zelenskyy-dispute-spirals-to-new-heights | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref> [[Európska komisia|Európskou komisiou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU blasts Zelenskyy over veiled threat against Orbán | url = https://www.politico.eu/article/eu-to-volodymyr-zelenskyy-dial-down-not-acceptable-rhetoric-against-hungary-viktor-orban/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> a [[Predseda Európskej rady|predsedom Euróspkej rady]] [[António Costa|Antóniom Costom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pipeline-Streit zwischen Ukraine und Ungarn: EU-Ratspräsident rügt Selenskyj für „unangemessene“ Äußerung - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article69b917f017184da7cffdc585/pipeline-streit-zwischen-ukraine-und-ungarn-eu-ratspraesident-ruegt-selenskyj-fuer-unangemessene-aeusserung.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Orbán neskôr dostal vyjadrenú podporu od amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a jeho ministra zahraničných vecí [[Marco Rubio|Marca Rubia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán wirft Selenskyj Einmischung mit „brutaler Offenheit“ vor – und erhält Rückendeckung aus den USA - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article6993039e920e7fffb6a74243/orban-wirft-selenskyj-einmischung-mit-brutaler-offenheit-vor-und-erhaelt-rueckendeckung-aus-den-usa.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Ako odpoveď Magyar počas demonštrácie 15. marca na pamiatku [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie v roku 1848]] obvinil Obrána z vlastizrady a pozývania ruských agentov na ovplyvnenie volieb v prospech [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/15/orban-betrayed-hungarian-freedom-magyar-accuses-pm-of-inviting-russian-agents-to-rig-the-v | vydavateľ = www.euronews.com | dátum prístupu = 2026-03-29 | titul = 'Orbán betrayed Hungarian freedom': Magyar accuses PM of inviting Russian agents to rig the vote | dátum vydania = 2026-03-15 | jazyk = en}}</ref> Pred voľbami došlo ku kríze týkajucej sa [[Družba (ropovod)|ropovodu Družba]]. Maďarsko a Slovensko obvinili ukrajinské úrady z cieleného a politicky motivovaného oneskorenia jeho opravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU calls emergency meeting over Hungary and Slovakia's energy standoff with Ukraine | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/02/19/eu-calls-emergency-meeting-over-hungary-and-slovakias-energy-standoff-with-ukraine | dátum vydania = 2026-02-19 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Zelenskyj vyhlásil, že ropovod by radšej neopravil, hovoriac: „môj postoj, ktorý zdieľam s európskymi predstaviteľmi, je, že by som ropovod neopravil“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy says Druzhba pipeline could be restored ‘in month and a half’ as he hits back at Orbán | url = https://www.euronews.com/2026/03/05/zelenskyy-threatens-to-let-ukrainian-soldiers-talk-to-orban-as-pipeline-row-escalates | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Podľa neho by oprava ropovodu ohrozila jeho opravárov, a aj keby k oprave došlo, ropovod by bol stále náchylný na ruské útoky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy says he's reluctant to repair pipeline that brings Russian oil to Central Europe | url = https://apnews.com/article/zelenskyy-reluctant-repair-russian-oil-pipeline-728ee20f05b57d2cdf9d87dd54ccdfc0 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en}}</ref> 21. marca 2026 denník [[The Washington Post]] napísal, že podľa vnútornej správy ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR) získanej a overenej európskou zahraničnou rozviedkou navrhla SVR zinscenovať pokus o atentát na Orbána pod falošnou vlajkou s cieľom zvýšiť jeho šancu na výhru vo voľbách.<ref>{{Citácia periodika|titul=To tilt Hungarian election, Russians proposed staging assassination attempt|url=https://www.washingtonpost.com/world/2026/03/21/hungary-election-interference-russia-orban/|periodikum=The Washington Post|dátum=2026-03-21|dátum prístupu=2026-03-29|issn=0190-8286|jazyk=en-US}}</ref> 26. marca 2026 napísalo Politico Europe o ruskej sieti botov, ktoré šírili príspevky na sociálnych sieťach s naratívom, že na Orbána sa niekto pokúsi spáchať atentát, a uvádzali [[Ukrajina|Ukrajinu]] a [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] ako hrozbu pre Orbána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-Kremlin bots cry ‘murder’ ahead of Hungary vote | url = https://www.politico.eu/article/pro-kremlin-bots-cry-murder-ahead-of-hungary-vote/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> 26. marca 2026 bol v Maďarsku vydaný dokumentárny film ''Cena hlasu'' detailne opisujúci šesťmesačné vyšetrovanie nezávislých filmárov a novinárov, ktoré konštatovalo, že pred voľbami Fidesz zastrašoval voličov v chudobných vidieckych a malomestských komunitách, ktoré boli od roku 2010 baštami Fideszu. Vo filme bolo uvedené, že starostovia z Fideszu v týchto komunitách ponúkali peniaze, prácu, drevo, dopravu k volebným urnám, prístup k liekom a syntetické lieky výmenou za „správne hlasy“. Vo filme bolo taktiež tvrdené, že jeden opozičný kandidát sa vzdal svojej kandidatúry, keď sa mu úrad na ochranu detí v oblasti riadenej Fideszom vyhrážal odobratím jeho detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban's Hungarian government accused of mass voter intimidation ahead of election | url = https://www.bbc.com/news/articles/c36r0068xp2o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> 6. apríla našla srbská polícia zhruba 4 kilogramy výbušnín pri [[TurkStream|plynovode TurkStream]]. Orbán a minister zahraničných vecí [[Péter Szijjártó]] na základe tohto incidentu obvinili Ukrajinu z pokusu o zastavenie dodávok ruského plynu do Maďarska a Slovenska. Magyar reagoval, že ide o operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom bolo oneskoriť voľby kvôli „nedostatočným číslam Fideszu v prieskumoch“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán spája výbušniny pri TurkStreame s Ukrajinou, opozícia hovorí o zinscenovanej akcii | url = https://dennikn.sk/5243245/orban-spaja-vybusniny-pri-turk-streame-s-ukrajinou-opozicia-hovori-o-zinscenovanej-akcii/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> == Referencie == <references responsive="" /> == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Hungarian parliamentary election|1346033843}} [[Kategória:Voľby 2026|Maďarsko]] [[Kategória:Parlamentné voľby v Maďarsku|2026]] [[Kategória:2026 v Maďarsku|Parlamentné voľby]] r5mox79qvqyyc49h3mpj293u9g3aq9p 0 747313 8194563 8190393 2026-04-07T14:07:28Z ~2026-20020-79 290720 Odstránenie článku 8194563 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Softvér ako služba]] [[Kategória:Slovenské technologické spoločnosti]] [[Kategória:Podnikový softvér]] [[Kategória:Umelá inteligencia]] 0txvb5cxmxxfvd5vfsl37jlfjcay10w 8194564 8194563 2026-04-07T14:07:43Z Saroj 150249 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20020-79|~2026-20020-79]] ([[User talk:~2026-20020-79|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ablervases (8194563): bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok 8190393 wikitext text/x-wiki {{UU|20260331}} {{Významnosť}}{{Na revíziu}} '''DADOOO''' je cloudová platforma typu [[softvér ako služba]] (SaaS) určená na podporu riadenia firemných procesov. Platforma integruje nástroje pre marketing, projektový manažment a fakturáciu do jedného rozhrania. Vyvíja a prevádzkuje ju slovenská technologická spoločnosť '''DAPE LABS s.r.o.''', ktorú založil Dávid Lovas. == História == Platforma DADOOO vznikla ako reakcia na problém fragmentácie podnikových nástrojov, keď firmy a samostatne zárobkovo činné osoby paralelne využívajú viacero nekompatibilných aplikácií na komunikáciu, správu úloh, tvorbu obsahu a účtovníctvo. Spoločnosť DAPE LABS vyvinula ekosystém, v ktorom nástroje umelej inteligencie fungujú ako integrálna súčasť systému pracujúca s reálnymi dátami a termínmi projektu. Platforma bola oficiálne spustená v roku 2026. == Architektúra == Systém DADOOO je rozdelený na tri prepojené moduly, medzi ktorými dáta prechádzajú bez potreby externých integrácií. Platforma je postavená na cloudovom riešení s podporou synchronizácie naprieč zariadeniami. === Modul Marketing a obsah === Modul slúži na automatizovanú tvorbu marketingového obsahu s využitím jazykových modelov. Obsahuje nástroj na ukladanie komunikačného štýlu konkrétnej firmy, generátor textov a predajných e-mailov s podporou marketingových frameworkov a generátor grafiky na základe textových pokynov. === Modul Manažment a operatíva === Modul pokrýva projektové riadenie vrátane správy úloh s vizualizáciou v kalendári, zaznamenávanie odpracovaného času, správu obchodných kontaktov (CRM) a cloudové úložisko dokumentov. === Modul Financie === Modul zabezpečuje fakturáciu generovanú z odpracovaných hodín a pridelených úloh. Systém je lokalizovaný pre legislatívu Slovenska a Česka vrátane agendy [[daň z pridanej hodnoty|DPH]]. Ďalej obsahuje nástroje na sledovanie cash flow a menovú kalkulačku. == Obchodný model == Platforma funguje na modeli [[softvér ako služba|SaaS]] s mesačným alebo ročným predplatným. Dostupné sú tri úrovne: Essential (pre jednotlivcov), Premium (pre menšie tímy) a Pro (určená pre väčšie organizácie). == Mediálne pokrytie == Po spustení platformy v roku 2026 priniesol o nej správu portál Hashtag.sk (súčasť siete [[Zoznam.sk]]), ktorý projekt zaradil medzi slovenské AI iniciatívy.<ref>{{Citácia | titul = Veľký zápis vo svete AI: Slováci vytvorili novú digitálnu platformu. Ako ti uľahčí prácu? | vydavateľ = Hashtag.sk / Zoznam.sk | url = https://hashtag.zoznam.sk/recenzia-velky-zapis-vo-svete-ai-slovaci-vytvorili-novu-digitalnu-platformu-ako-ti-ulahci-pracu/ | dátum = 2026 | jazyk = sk }}</ref> == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == [[Kategória:Softvér ako služba]] [[Kategória:Slovenské technologické spoločnosti]] [[Kategória:Podnikový softvér]] [[Kategória:Umelá inteligencia]] qe9ppxlnmd4bcprhuvjlli3tk7w021d 3 747346 8194569 8190351 2026-04-07T14:46:23Z ~2026-20019-72 290763 /* Marec 2026 */ odpoveď 8194569 wikitext text/x-wiki == Marec 2026 == {{Experimenty|Švajčiarsko}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 17:18, 31. marec 2026 (UTC) :ospravedlnujem sa --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20019-72|&#126;2026-20019-72]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20019-72|diskuse]]) 14:46, 7. apríl 2026 (UTC) puiykwv5n9zvtlwm33kjvtd71h0fr3f 1 747467 8194658 8193197 2026-04-07T18:14:45Z KormiSK 91359 nazyvat toto Rakuskom je celkom klamstvo 8194658 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = International }} q0nw5u6xcc8u32z2bsqgabs16xcrou6 8194663 8194658 2026-04-07T18:18:21Z KormiSK 91359 8194663 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = International | nocat = yes }} rnlx911rci714foe09uldvm0ispslju 8194665 8194663 2026-04-07T18:19:07Z KormiSK 91359 pridaná [[Kategória:Medzinárodné články zapojené do súťaže WikiJar SVE 2026]] pomocou použitia HotCat 8194665 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = International | nocat = yes }} [[Kategória:Medzinárodné články zapojené do súťaže WikiJar SVE 2026]] mq7dgz7ppfyla8308l14saa41mvucvj 8194713 8194665 2026-04-07T19:52:44Z ~2026-20335-96 290941 potom nazvať toto článkom o strednej a východnej Európe je ešte väčšie klamstvo 8194713 wikitext text/x-wiki {{ZL|}} puvm7iirtk34ysawk8289s4t82040s2 8194718 8194713 2026-04-07T19:59:50Z KormiSK 91359 sekcia International je povolena, precitaj si info k WikiJari 8194718 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = International | nocat = yes }} [[Kategória:Medzinárodné články zapojené do súťaže WikiJar SVE 2026]] mq7dgz7ppfyla8308l14saa41mvucvj 8194719 8194718 2026-04-07T20:01:10Z ~2026-20335-96 290941 hej ale len východnej a strednej európy, nie komplet európy 8194719 wikitext text/x-wiki {{ZL|}} puvm7iirtk34ysawk8289s4t82040s2 8194720 8194719 2026-04-07T20:06:57Z KormiSK 91359 veci ktore sa tykaju jednej z krajin sa tiez pocitaju... nevymyslaj a rob nieco produktivne 8194720 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = International | nocat = yes }} [[Kategória:Medzinárodné články zapojené do súťaže WikiJar SVE 2026]] mq7dgz7ppfyla8308l14saa41mvucvj 8194723 8194720 2026-04-07T20:10:59Z ~2026-20335-96 290941 to tu môžem dať hocijaký článok, aj majstrovstvá sveta vo futbale, čo je samozrejme hlúposť 8194723 wikitext text/x-wiki {{ZL|}} puvm7iirtk34ysawk8289s4t82040s2 8194727 8194723 2026-04-07T20:16:14Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[User_talk:~2026-20335-96|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od KormiSK 8194720 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = International | nocat = yes }} [[Kategória:Medzinárodné články zapojené do súťaže WikiJar SVE 2026]] mq7dgz7ppfyla8308l14saa41mvucvj 8194729 8194727 2026-04-07T20:17:08Z Jetam2 30982 Zamkol stránku „[[Diskusia:Eurovision Song Contest 2026]]“: medzinárodné články sú povolené ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito)) 8194720 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = International | nocat = yes }} [[Kategória:Medzinárodné články zapojené do súťaže WikiJar SVE 2026]] mq7dgz7ppfyla8308l14saa41mvucvj 8194743 8194729 2026-04-07T20:42:54Z Jetam2 30982 Zmenil nastavenia ochrany stránky „[[Diskusia:Eurovision Song Contest 2026]]“ ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 20:42, 7. máj 2026 (UTC)) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 20:42, 7. máj 2026 (UTC))) 8194720 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = International | nocat = yes }} [[Kategória:Medzinárodné články zapojené do súťaže WikiJar SVE 2026]] mq7dgz7ppfyla8308l14saa41mvucvj 0 747618 8194726 8194383 2026-04-07T20:15:29Z ~2026-20335-96 290941 dosť primitívne články, pokiaľ viem na také si dával sám urgent 8194726 wikitext text/x-wiki {{UU|20260407}} {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Aural | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Phom Aoral.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Kambodža | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 1813 | prominence = 1744 | lat_d = 12 | lat_m = 1 | lat_s = 56.928 | lat_NS = S | long_d = 104 | long_m = 10 | long_s = 15.186 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = Kambodža | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Aural'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kambodža | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kambodza | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-04 }}</ref> ({{mnm|1813}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Kambodža|Kambodže]].<ref name="beliana"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Cambodia | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Cambodia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-04 | jazyk = }}</ref><ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Phnom Aoral, Cambodia | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10965 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-04 | jazyk = }}</ref> Leží v pohorí [[Kardamómové vrchy]].<ref name="beliana"/> Vrch je zároveň najvyšším bodom provincie [[Kampong Speu]].<ref name="pb"/> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 1744 m.<ref name="pb"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy v Kambodži]] [[Kategória:Tisícovky v Kambodži]] 42nyuep7b2j7uvzxw9dttsc8j7m1s56 0 747653 8194526 8193839 2026-04-07T12:26:02Z Andrej-airliner 43530 formulácia, obr., ref. 8194526 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Earth From the Perspective of Artemis II.jpg|thumb|400px|''Hello, World'', ktorú 3. apríla 2026 vyhotovil [[kozmonaut|astronaut]] [[Reid Wiseman]] z posádky misie [[Artemis II]]]] '''''Hello, World'''''<ref name="nasa-hello-world">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hello, World | url = https://www.nasa.gov/image-article/hello-world/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> je fotografia [[Zem]]e, ktorú [[3. apríl]]a [[2026]] vyhotovil [[kozmonaut|astronaut]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Reid Wiseman]] na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] na misii [[Artemis II]] počas letu k [[Mesiac]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Santos | meno = Sofia Ferreira | autor = | odkaz na autora = | titul = Artemis II crew now halfway to Moon as they take 'spectacular' image of Earth | url = https://www.bbc.com/news/articles/ce8jzr423p9o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA shares first photos of Earth taken by Artemis II: "Hello, World" | url = https://www.cbsnews.com/news/artemis-ii-earth-photo-nasa-reid-wiseman/ | vydavateľ = cbsnews.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> Ide o druhú zverejnenú človekom zhotovenú fotografiu, na ktorej je Zem zachytená ako celistvá guľa. Prvou bola snímka známa pod názvom ''[[The Blue Marble]]'', ktorú zhotovila posádka misie [[Apollo 17]] v roku [[1972]]. == Snímka == [[Súbor:Earth From the Perspective of Artemis II (rotated 146° = North up).jpg|thumb|Otočená verzia znázorňujúca zemeguľu v známejšej orientácii so severom hore]] Na snímke je zobrazená [[Zem]] osvetlená [[mesačné svetlo|svetlom]] [[Mesiac|mesačného]] [[spln]]u. V ľavej časti stredu snímky dominuje [[Afrika]], kde je vidno [[Sahara|Saharu]] nezakrytú [[oblak]]mi a pod ňou sú viditeľné časti [[Európa|Európy]]; v ľavom dolnom rohu je viditeľný [[Pyrenejský polostrov]]. Vpravo vidno [[Atlantický oceán]] s [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]]. [[Zemský povrch]] je posiaty svetlami [[mesto (všeobecne)|miest]], hoci v strede snímky je jasná škvrna spôsobená odrazom z okna. Nad povrchom je viditeľná horná vrstva [[atmosféra Zeme|atmosféry]] s [[svetelné žiarenie atmosféry|atmosférickým svitom]] v podobe tenkej oranžovo-zelenej čiary. Nad pólmi vidno dve [[polárna žiara|polárne žiary]], pričom severná je vľavo dole. V pravom dolnom rohu snímky je vidieť slnečné svetlo, ktoré sa láme na [[obzor (Zem)|zemskom obzore]] ako večerné zore a odráža sa vo vesmíre od [[medziplanetárne prostredie|medziplanetárneho prostredia]] ako [[protisvit|zodiakálne svetlo]]. Pod ním je jasne viditeľná planéta [[Venuša]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ernst | meno = Nico | autor = | odkaz na autora = | titul = What NASA's images of Earth show and how they were taken | url = https://www.heise.de/en/background/What-NASA-s-images-of-Earth-show-and-how-they-were-taken-11245951.html#google_vignette | vydavateľ = heise.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Artemis II Captures Dark Side of the Earth.jpg|thumb|Ďalšia fotografia, ktorú Wiseman nafotil tesne pred snímkou ''Hello, World'', s nižšou expozíciou]] Snímka vznikla [[3. apríl]]a [[2026]], približne jeden deň po štarte misie [[Artemis II]]. Veliteľ [[Reid Wiseman]] využil príležitosť a po dokončení manévru navedenia na dráhu k [[Mesiac]]u zhotovil túto fotografiu [[fotografický aparát|fotoaparátom]] [[Nikon D5]] s clonou [[clonové číslo|f/4]]<ref name="nasa-nasa-image-and-video-library">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Earth From the Perspective of Artemis II | url = https://images.nasa.gov/details/art002e000192 | vydavateľ = images.nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> cez okno [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion CM-003]] (posádka ju nazvala ''Integrity'').<ref name="nasa-hello-world"/> Zobrazuje [[Zem]] v noci, osvetlenú Mesiacom, s vysokým [[citlivosť (fotografia)|nastavením ISO]] 51 200<ref name="nasa-nasa-image-and-video-library"/> a [[rýchlosť uzávierky|dlhšou expozíciou]] 1/4 sekundy.<ref name="nasa-nasa-image-and-video-library"/><ref name="x-nasa-nasa-on-x">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = These two images were taken by @astro_reid only minutes apart. The stark difference is the result of camera settings. In the first, a longer shutter speed let in much more light from Earth, while the shorter shutter speed in the second emphasizes our planet's nighttime glow. | url = https://x.com/NASA/status/2040114143626244576 | vydavateľ = x.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> NASA tiež zverejnila „nočnú“ verziu snímky s nižšou expozíciou, ktorá vznikla krátko pred ''Hello, World'', pričom zvýrazňuje svetlá miest a potláča odlesky.<ref name="x-nasa-nasa-on-x"/> Názov fotografie odkazuje na pozdrav posádky a tiež na [[„Hello, World!“]], čo je v [[programovanie (informatika)|programovaní]] bežná správa o úspešnom vykonaní testu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Space | url = https://www.globalsecurity.org/space/systems/artemis-2-01.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Astrofotografia]] * ''[[The Blue Marble]]'' == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/image-article/hello-world/ ''Hello, World'' na webe NASA] {{eng icon}} [[Kategória:Zem]] [[Kategória:Fotografie]] [[Kategória:2026]] [[Kategória:Program Artemis]] 83x8xfta1u1czdbf94gzp43sx77uekz 8194527 8194526 2026-04-07T12:30:48Z Andrej-airliner 43530 wl. 8194527 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Earth From the Perspective of Artemis II.jpg|thumb|400px|''Hello, World'', ktorú 3. apríla 2026 vyhotovil [[kozmonaut|astronaut]] [[Reid Wiseman]] z posádky misie [[Artemis II]]]] '''''Hello, World'''''<ref name="nasa-hello-world">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hello, World | url = https://www.nasa.gov/image-article/hello-world/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> je fotografia [[Zem]]e, ktorú [[3. apríl]]a [[2026]] vyhotovil [[kozmonaut|astronaut]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Reid Wiseman]] na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] na misii [[Artemis II]] počas letu k [[Mesiac]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Santos | meno = Sofia Ferreira | autor = | odkaz na autora = | titul = Artemis II crew now halfway to Moon as they take 'spectacular' image of Earth | url = https://www.bbc.com/news/articles/ce8jzr423p9o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA shares first photos of Earth taken by Artemis II: "Hello, World" | url = https://www.cbsnews.com/news/artemis-ii-earth-photo-nasa-reid-wiseman/ | vydavateľ = cbsnews.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> Ide o druhú zverejnenú človekom zhotovenú fotografiu, na ktorej je Zem zachytená ako celistvá guľa. Prvou bola snímka známa pod názvom ''[[The Blue Marble]]'', ktorú zhotovila posádka misie [[Apollo 17]] v roku [[1972]]. == Snímka == [[Súbor:Earth From the Perspective of Artemis II (rotated 146° = North up).jpg|thumb|Otočená verzia znázorňujúca [[Zem]] v známejšej orientácii so severom hore]] Na snímke je zobrazená [[Zem]] osvetlená [[mesačné svetlo|svetlom]] [[Mesiac|mesačného]] [[spln]]u. V ľavej časti stredu snímky dominuje [[Afrika]], kde je vidno [[Sahara|Saharu]] nezakrytú [[oblak]]mi a pod ňou sú viditeľné časti [[Európa|Európy]]; v ľavom dolnom rohu je viditeľný [[Pyrenejský polostrov]]. Vpravo vidno [[Atlantický oceán]] s [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]]. [[Zemský povrch]] je posiaty svetlami [[mesto (všeobecne)|miest]], hoci v strede snímky je jasná škvrna spôsobená odrazom z okna. Nad povrchom je viditeľná horná vrstva [[atmosféra Zeme|atmosféry]] s [[svetelné žiarenie atmosféry|atmosférickým svitom]] v podobe tenkej oranžovo-zelenej čiary. Nad pólmi vidno dve [[polárna žiara|polárne žiary]], pričom severná je vľavo dole. V pravom dolnom rohu snímky je vidieť slnečné svetlo, ktoré sa láme na [[obzor (Zem)|zemskom obzore]] ako večerné zore a odráža sa vo vesmíre od [[medziplanetárne prostredie|medziplanetárneho prostredia]] ako [[protisvit|zodiakálne svetlo]]. Pod ním je jasne viditeľná planéta [[Venuša]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ernst | meno = Nico | autor = | odkaz na autora = | titul = What NASA's images of Earth show and how they were taken | url = https://www.heise.de/en/background/What-NASA-s-images-of-Earth-show-and-how-they-were-taken-11245951.html#google_vignette | vydavateľ = heise.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Artemis II Captures Dark Side of the Earth.jpg|thumb|Ďalšia fotografia, ktorú Wiseman nafotil tesne pred snímkou ''Hello, World'', s nižšou expozíciou]] Snímka vznikla [[3. apríl]]a [[2026]], približne jeden deň po štarte misie [[Artemis II]]. Veliteľ [[Reid Wiseman]] využil príležitosť a po dokončení manévru navedenia na dráhu k [[Mesiac]]u zhotovil túto fotografiu [[fotografický aparát|fotoaparátom]] [[Nikon D5]] s clonou [[clonové číslo|f/4]]<ref name="nasa-nasa-image-and-video-library">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Earth From the Perspective of Artemis II | url = https://images.nasa.gov/details/art002e000192 | vydavateľ = images.nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> cez okno [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion CM-003]] (posádka ju nazvala ''Integrity'').<ref name="nasa-hello-world"/> Zobrazuje Zem v noci, osvetlenú Mesiacom, s vysokým [[citlivosť (fotografia)|nastavením ISO]] 51 200<ref name="nasa-nasa-image-and-video-library"/> a [[rýchlosť uzávierky|dlhšou expozíciou]] 1/4 sekundy.<ref name="nasa-nasa-image-and-video-library"/><ref name="x-nasa-nasa-on-x">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = These two images were taken by @astro_reid only minutes apart. The stark difference is the result of camera settings. In the first, a longer shutter speed let in much more light from Earth, while the shorter shutter speed in the second emphasizes our planet's nighttime glow. | url = https://x.com/NASA/status/2040114143626244576 | vydavateľ = x.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> NASA tiež zverejnila „nočnú“ verziu snímky s nižšou expozíciou, ktorá vznikla krátko pred ''Hello, World'', pričom zvýrazňuje svetlá miest a potláča odlesky.<ref name="x-nasa-nasa-on-x"/> Názov fotografie odkazuje na pozdrav posádky a tiež na [[„Hello, World!“]], čo je v [[programovanie (informatika)|programovaní]] bežná správa o úspešnom vykonaní testu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Space | url = https://www.globalsecurity.org/space/systems/artemis-2-01.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Astrofotografia]] * ''[[The Blue Marble]]'' == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/image-article/hello-world/ ''Hello, World'' na webe NASA] {{eng icon}} [[Kategória:Zem]] [[Kategória:Fotografie]] [[Kategória:2026]] [[Kategória:Program Artemis]] fp1cgwdpm4dam0fbyzc3f8yiefjddr5 0 747654 8194690 8194464 2026-04-07T19:25:52Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194690 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri rieke Spercheios |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Skylitzes-Ouranos kills Bulgarians.jpg |text k obr = Byzantské víťazstvo nad Bulharmi v bitke pri rieke Spercheios, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]] |dátum = [[996]], alebo [[997]] |miesto = rieka [[Spercheios]] v centrálnom [[Grécko|Grécku]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Byzantíncov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikéforos Ouranos]] |velitel2 = [[Samuil]],{{break}}[[Gavril Radomir]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = nepatrné |straty2 = minimálne 1000 zabitých, 12 000 zajatých |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka pri rieke Spercheios''' ({{vjz|bul|Битка при река Сперхей|''Btka pri reka Sperchej''}}) bola bitka medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa v roku [[996]], alebo [[997]]. Bitka sa skončila víťazstvom Byzantíncov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 275 }}</ref><ref name="bulgarianhistory.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ивомир Колев | odkaz na autora = | titul = Битката при Траянови врата – възраждането на българските надежди | url = Битката при река Сперхей – първото сериозно поражение на Самуил | vydavateľ = bulgarianhistory.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="bulgariantimes.co.uk/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПОРАЖЕНИЕТО НА САМУИЛ В БИТКАТА ПРИ РЕКА СПЕРХЕЙ (996) | url = https://www.bulgariantimes.co.uk/battle-of-the-sperhey-river/ | vydavateľ = bulgariantimes.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bitka pri rieke Spercheios bola prvou vážnou porážkou [[Samuil]]a v jeho vojne proti cisárovi [[Bazil II.|Bazilovi II.]]<ref name="ref50"/> == Situácia pred bitkou == Keď v rámci svojho ťaženia, ktoré sa začalo v roku [[996]], bulharský [[cár]] [[Samuil]] porazil byzantskú armádu pri [[Solún]]e, pokračoval v ťažení smerom na juh.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Zdolal obrannú stenu v [[Termopyly|Termopylskej úžine]], prešiel cez [[Boiótia|Boiótiu]] a [[Atika (polostrov)|Atiku]] a cez [[Korintská šija|Korintskú šiju]] prenikol do [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézu]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Bulharské vojská sa po ceste nestretli s žiadnym odporom a podarilo sa im zničiť množstvo byzantských pevností a miest.<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Byzantský cisár [[Bazil II.]] vyslal proti [[Bulhari|Bulharom]] početnú armádu na čele s vojvodom [[Nikéforos Ouranos|Nikéforom Ouranom]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Keď sa Samuil dozvedel o armáde, ktorá proti nemu bola vyslaná rozhodol sa pre ústup, pričom sa mu podarilo dostať po rieku [[Spercheios]] v súčasnom centrálnom [[Grécko|Grécku]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> == Bitka == Obidve armády sa stretli pri rieke [[Spercheios]], pričom stáli na opačných stranách rieky.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Keďže rieka tvorila vážnu prekážku, k stretu v prvom momente nedošlo.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Bulharské vojsko si na brehu rieky rozložilo vojenský tábor.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> V priebehu noci sa byzantskému vojsku podarilo nájsť brod cez rieku a napadli spiaci bulharský tábor.<ref name="ref50"/><ref name="bulgarianhistory.org/" /> Pomerne veľké množstvo Bulharov bolo zabitých,<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="ref50"/> z toho veľká časť bez toho aby sa zmohli na akúkoľvek obranu<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> a približne 12 000 ich bolo odvedených do zajatia. Cár Samuil, ako aj jeho syn [[Gavril Radomir]] boli ťažko ranení, zniesili sa s padlými na bojisku, vďaka čomu sa im podarilo prežiť a v priebehu nasledujúcej noci sa im podarilo dostať preč a následne na bulharské územia.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> == Dôsledky == Porážka znamenala koniec Samuilovho ťaženia proti Byzantskej ríši v rokoch [[996]]{{--}}[[997]].<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> Neznamenala však rozhodujúcu porážku, pretože napriek veľkým stratám, Bulharom stále zostala pomerne početná armáda a cár [[Samuil]], ako aj jeho syn [[Gavril Radomir]] bitku prežili. Porážka mala skôr značný psychologický efekt, keďže ukončila turbulentné obdobie bulharských úspechov.<ref name="bulgarianhistory.org/" /><ref name="bulgariantimes.co.uk/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Grécku]] [[Kategória:90. roky 10. storočia]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] e7kwk2mzy5uo51qr1fshv0g1hlwpmg0 1 747718 8194528 8194382 2026-04-07T12:32:13Z Pe3kZA 39673 /* Urgent */ odpoveď 8194528 wikitext text/x-wiki == Urgent == @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Ahoj, článok je z roku 2007, urgent by tam byť nemal (buď revertnúť na predošlú (lepšiu) verziu alebo upraviť do ideálneho stavu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:48, 6. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, nechcel som takú rozsiahlu úpravu rovno vracať, pretože zrejme tam stačí upraviť citačné šablóny. Každopádne v tomto stave to byť nemôže. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:16, 7. apríl 2026 (UTC) ::Ahojte. Urgent som odstránil, na staršií článok nepatrí. {{Re|Pe3kZA}} Bolo by lepšie (od)komunikovať (to) s autorom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:54, 7. apríl 2026 (UTC) :::Odkomunikoval som to urgentom s poznámkou referencie. Vrátiť 50k obsahu kvôli zlým šablónam som nechcel, no v takomto stave to zostať tiež nemôže. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:32, 7. apríl 2026 (UTC) czrqzfzfe1s78rtr2ovgbn1n9x81mts 8194592 8194528 2026-04-07T15:16:12Z Jetam2 30982 re 8194592 wikitext text/x-wiki == Urgent == @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Ahoj, článok je z roku 2007, urgent by tam byť nemal (buď revertnúť na predošlú (lepšiu) verziu alebo upraviť do ideálneho stavu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:48, 6. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, nechcel som takú rozsiahlu úpravu rovno vracať, pretože zrejme tam stačí upraviť citačné šablóny. Každopádne v tomto stave to byť nemôže. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:16, 7. apríl 2026 (UTC) ::Ahojte. Urgent som odstránil, na staršií článok nepatrí. {{Re|Pe3kZA}} Bolo by lepšie (od)komunikovať (to) s autorom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:54, 7. apríl 2026 (UTC) :::Odkomunikoval som to urgentom s poznámkou referencie. Vrátiť 50k obsahu kvôli zlým šablónam som nechcel, no v takomto stave to zostať tiež nemôže. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:32, 7. apríl 2026 (UTC) ::::{{Re|Pe3kZA}} Bolo by lepšie vykomunikovať priamo v čom je problém. Zhrnutie „urgent - referencie“ veľa nenapovie, nový redaktor pritom ho ani nemusí zaznamenať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:16, 7. apríl 2026 (UTC) 3agmkmyxtovar0xsyt9wiv6l5hq14w0 0 747733 8194725 8194358 2026-04-07T20:13:22Z ~2026-20335-96 290941 8194725 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|40.07261|19.7638|type:landmark|display=title}} [[Súbor:Karte Albanische Riviera.png|náhľad|Mapa Albánskej riviéry]] '''Albánska riviéra''' ({{vjz|sqi|''Riviera shqiptare''/''Bregu''}}) je označenie pobrežia [[Iónske more|Iónskeho mora]] v južnom [[Albánsko|Albánsku]]. Rozprestiera sa od [[Karaburun (polostrov, Albánsko)|Karaburunského polostrova]] na severe a mesta [[Vlorë (mesto)|Vlorë]] až k hranici s [[Grécko|Gréckom]] pri meste [[Konispol]]. Často je za oblasť albánskej riviéry nesprávne označované celé pobrežie krajiny vrátane [[Jadranské more|Jadranského mora]] na severe. Riviéra sa stala populárnou po obnove infraštruktúry, predovšetkým hlavné cesty [[SH 8 (Albánsko)|SH 8]] v roku [[2009]]. V roku [[2009]] ju preslávili vystúpenia [[Diskotekár|DJa]] [[DJ Tiësto|Tiësto]]. V roku [[2010]] sa tu natáčala jedna z epizód seriálu [[Top Gear]].[[Súbor:Ksamil_albanian_riviera.jpg|vpravo|náhľad|Pobrežie pri [[Ksamil]]e]] Riviéra je známa nočným životom, ekoturistikou a luxusnými letoviskami, ktoré tu boli v posledných rokoch vybudované. Nachádzajú sa tu aj tradičné [[Stredomorie (Stredozemné more)|stredomorské]] dediny, opustené a odľahlé pláže, zálivy a jaskyne. Smerom od mora terén veľmi rýchlo stúpa až k nadmorskej výške okolo 2000 metrov v [[Ceraunské pohorie|Ceraunskom pohorí]]. Okolitá príroda je vhodná pre horskú turistiku (napr. [[Národný park Llogara]], ktorý je vďaka svojej veľkej [[Biodiverzita|biodiverzite]] zaradený medzi [[Významné vtáčie územie|významné vtáčie]] a rastlinné oblasti a vyniká tiež výskytom veľkého množstva [[Endemit|endemických]] druhov).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Třešňák|meno=Jakub|titul=Albánská riviéra|periodikum=Země světa|dátum=8.7.2023|ročník=22|číslo=7|strany=44–52|url=https://zemesveta.cz/albanska-riviera/}}</ref> Z kultúrneho hľadiska sa jedná o oblasť obývanú tradične [[Albánci]] [[Pravoslávie|pravoslávneho]] vyznania.<ref>[http://www.hedvabnastezka.cz/zeme/evropa/albanie/23511-albanska-riviera-a-jeji-poklady-karaburun-orikum-a-saranda/ Článok na portáli hedvabnastezka.cz]</ref> Obraz tunajšej kultúrnej krajiny po stáročia spoluvytvárali [[Gréci]], ktorí v [[Himarë]] a okolitých dedinách tvoria národnostnú enklávu.<ref name="#1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albánská riviéra {{!}} Jihozápadní Albánie {{!}} Průvodce po Albánii | url = https://www.albanie-cestovani.cz/albanska-riviera | jazyk = cs}}</ref> Medzi turistické letoviská albánskej riviéry patria napr. [[Himarë]], [[Dhërmi]], [[Sarandë (mesto)|Sarandë]], alebo [[Ksamil]]. Z pamätihodností je hojne navštevovaná pevnosť [[Hrad Porto Palermo|Porto Palermo]], zrúcanina hradu [[Hrad Borsh|Borsh]] či tradičná dedina [[Qeparo]]. Vykopávky pôvodne antického mesta [[Butrint]] sú s priľahlou [[Butrintské jazero|lagúnou]] zapísané na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|UNESCO]].<ref name="#1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albánská riviéra {{!}} Jihozápadní Albánie {{!}} Průvodce po Albánii | url = https://www.albanie-cestovani.cz/albanska-riviera | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Albánská riviéra|23068155}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Geografia Albánska]] [[Kategória:Turistika v Albánsku]] [[Kategória:Pobrežia Stredozemného mora]] [[Kategória:Iónske more]] 1icvcctncjm9ga2475a3sr0kahgfwtg 0 747739 8194579 8194438 2026-04-07T15:10:08Z Jetam2 30982 práca 8194579 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Kjógen'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kjógen | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kjogen | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3| miesto = Bratislava | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> je forma tradičného [[Divadlo (umenie)|divadla]] pochádzajúca z [[Japonsko|Japonska]]. Ide o „krátky útvar komického charakteru“.<ref name="beliana"/> Pôvodne sa kjógen hrával ako medzihra medzi predstaveniami žánru [[nó]].<ref name="beliana"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kyōgen | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/art/kyogen | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> ''Kjógen'' v porovnaní s ''nó'' menej využíva [[maska|masky]].<ref name="unesco"/> V roku 2008 bol kjógen spolu s nó zapísaný ako nógaku do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nôgaku theatre | url = https://ich.unesco.org/en/RL/nogaku-theatre-00012 | vydavateľ = [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> == Názov == Názov kjógen znamená „bláznivé slová“.<ref name="beliana"/> == Pôvod == Kjógen má pôvod v čínskom žánri [[sangaku]], ktoré sa v 8. storočí dostalo do Japonska. Tento žáner obsahoval akrobaciu, pesničky a tance ako aj komické scénky.<ref name="unesco"/> jeho predchodcom tiež mohol byť modlitebný tanec [[okina]].<ref name="beliana"/> == Moderný vývoj == Kjógeny, ktoré boli vytvorené v súčasnosti sa nazývajú šinsaku kjógen.<ref name="beliana"/> V 90. rokoch vznikli viaceré experimenty profesionálnych hercov kjógenu. Herec [[Nomura Mansai]] vystupoval v tzv. super-kjógenoch vo veľkých sálach s titulkami, so svetlami a špeciálnymi efektami. Nomura Mannodžó reinterpretoval [[Snehulienka|Snehulienku]] ako kjógen. Shigeyamas z [[Kjóto|Kjóta]] interpertovali do kjógenovej formy francúzsku frašku, Beckettove podobenstvá či príbehy žánru [[rakugo]]. Na Slovensku boli frašky kjógen prvýkrát predstavené v roku 2013 keď v [[Košice|Košiciach]] hosťovalo [[Malé divadlo kjógenu]] z [[Brno|Brna]].<ref name="beliana"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Divadelné žánre]] [[Kategória:Divadlo v Japonsku]] [[Kategória:Japonské výrazy]] mbfdzptsal9ukam5oia6b65xbrwbtgm 8194589 8194579 2026-04-07T15:13:38Z Jetam2 30982 práca (ref cez VE) 8194589 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Kjógen'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kjógen | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kjogen | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3| miesto = Bratislava | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> je forma tradičného [[Divadlo (umenie)|divadla]] pochádzajúca z [[Japonsko|Japonska]]. Ide o „krátky útvar komického charakteru“.<ref name="beliana"/> Pôvodne sa kjógen hrával ako medzihra medzi predstaveniami žánru [[nó]].<ref name="beliana"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kyōgen | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/art/kyogen | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> ''Kjógen'' v porovnaní s ''nó'' menej využíva [[maska|masky]].<ref name="unesco"/> V roku 2008 bol kjógen spolu s nó zapísaný ako nógaku do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nôgaku theatre | url = https://ich.unesco.org/en/RL/nogaku-theatre-00012 | vydavateľ = [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> == Názov == Názov kjógen znamená „bláznivé slová“.<ref name="beliana"/> == Pôvod == Kjógen má pôvod v čínskom žánri [[sangaku]], ktoré sa v 8. storočí dostalo do Japonska. Tento žáner obsahoval akrobaciu, pesničky a tance ako aj komické scénky.<ref name="unesco"/> jeho predchodcom tiež mohol byť modlitebný tanec [[okina]].<ref name="beliana"/> == Moderný vývoj == Kjógeny, ktoré boli vytvorené v súčasnosti sa nazývajú šinsaku kjógen.<ref name="beliana"/> V 90. rokoch vznikli viaceré experimenty profesionálnych hercov kjógenu. Herec [[Nomura Mansai]] vystupoval v tzv. super-kjógenoch vo veľkých sálach s titulkami, so svetlami a špeciálnymi efektami. Nomura Mannodžó reinterpretoval [[Snehulienka|Snehulienku]] ako kjógen. Shigeyamas z [[Kjóto (mesto)|Kjóta]] interpertovali do kjógenovej formy francúzsku frašku, Beckettove podobenstvá či príbehy žánru [[rakugo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Westerhout|meno=Gart|titul=Muromachi Musicals: Resetting Kyōgen in a Modern Medium|periodikum=Asian Theatre Journal|vydavateľ=University of Hawaii Press/Association for Asian Performance|dátum=2007|ročník=24|strany=262-268|url=https://www.jstor.org/stable/4137119|dátum prístupu=2026-04-07|číslo=1}}</ref> Na Slovensku boli frašky kjógen prvýkrát predstavené v roku 2013 keď v [[Košice|Košiciach]] hosťovalo [[Malé divadlo kjógenu]] z [[Brno|Brna]].<ref name="beliana"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Divadelné žánre]] [[Kategória:Divadlo v Japonsku]] [[Kategória:Japonské výrazy]] 709p7jslyxa9i79kykq994otre2ozrg 8194599 8194589 2026-04-07T15:17:51Z Jetam2 30982 upresnenie 8194599 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Kjógen'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kjógen | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kjogen | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3| miesto = Bratislava | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2026-04-05 }}</ref> je forma tradičného [[Divadlo (umenie)|divadla]] pochádzajúca z [[Japonsko|Japonska]]. Ide o „krátky útvar komického charakteru“.<ref name="beliana"/> Pôvodne sa kjógen hrával ako medzihra medzi predstaveniami žánru [[nó]].<ref name="beliana"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kyōgen | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/art/kyogen | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> ''Kjógen'' v porovnaní s ''nó'' menej využíva [[maska|masky]].<ref name="unesco"/> V roku 2008 bol kjógen spolu s nó zapísaný ako nógaku do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nôgaku theatre | url = https://ich.unesco.org/en/RL/nogaku-theatre-00012 | vydavateľ = [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> == Názov == Názov kjógen znamená „bláznivé slová“.<ref name="beliana"/> == Pôvod == Kjógen má pôvod v čínskom žánri [[sangaku]], ktoré sa v 8. storočí dostalo do Japonska. Tento žáner obsahoval akrobaciu, pesničky a tance ako aj komické scénky.<ref name="unesco"/> jeho predchodcom tiež mohol byť modlitebný tanec [[okina]].<ref name="beliana"/> == Moderný vývoj == Kjógeny, ktoré boli vytvorené v súčasnosti sa nazývajú šinsaku kjógen.<ref name="beliana"/> V 90. rokoch vznikli viaceré experimenty profesionálnych hercov kjógenu. Herec [[Nomura Mansai]] vystupoval v tzv. super-kjógenoch vo veľkých sálach s titulkami, so svetlami a špeciálnymi efektami. Nomura Mannodžó reinterpretoval [[Snehulienka|Snehulienku]] ako kjógen. Shigeyamas z [[Kjóto (mesto)|Kjóta]] interpertovali do kjógenovej formy francúzsku frašku, Beckettove podobenstvá či príbehy žánru [[rakugo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Westerhout|meno=Gart|titul=Muromachi Musicals: Resetting Kyōgen in a Modern Medium|periodikum=Asian Theatre Journal|vydavateľ=University of Hawaii Press/Association for Asian Performance|dátum=2007|ročník=24|strany=262-268|url=https://www.jstor.org/stable/4137119|dátum prístupu=2026-04-07|číslo=1}}</ref> Na Slovensku boli frašky kjógen prvýkrát predstavené v roku 2013 keď [[Štátne divadlo Košice]] hosťovalo [[Malé divadlo kjógenu]] z [[Brno|Brna]], ktoré uviedlo hry ''Bóšibari'' a ''Buaku''.<ref name="beliana"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Divadelné žánre]] [[Kategória:Divadlo v Japonsku]] [[Kategória:Japonské výrazy]] o3yeo0uzbze3kzijr2fy981sq6vqfxd 0 747742 8194728 8194453 2026-04-07T20:16:48Z ~2026-20335-96 290941 8194728 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Šebastián Labo | pseudonym = Sebastian Labo | popis osoby = slovenský jezuita a spisovateľ | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = Šebastián Labo | dátum narodenia = {{dn|1931|06|19}} | miesto narodenia = [[Valaská Belá]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = {{duv|2014|05|22|1931|06|19}} | miesto úmrtia = [[Ivanka pri Dunaji]], [[Slovensko]] | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = Slovensko | alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Pápežská lateránska univerzita]] | zamestnanie = [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]], kňaz, spisovateľ | rodičia = otec Vendelín Labo, matka Anna | príbuzní = | súrodenci = 9 | vzťahy = | žáner = náboženská literatúra, biografická literatúra | obdobie = | téma = [[Ján Pavol II.]], [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]] | hnutie = | debut = | významné práce = ''Zabijem pastiera''; ''Lietajúci pútnik 20. storočia''; ''Ján Pavol II. – posol lásky a pokoja''; ''Apoštol národov 20. storočia''; ''Utrpenie, smrť a pohreb Jana Pavla Veľkého''; ''Blahoslavený mučeník Eugen Bossilkov''; ''Róbert Bezák, pravda o odvolanom arcibiskupovi'' | významné ocenenia = čestné občianstvo obce [[Valaská Belá]] (1999), čestný doktorát [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] (2007), [[Pribinov kríž]] III. triedy (2009) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = Vatikán }} [[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] '''Šebastián Labo''', [[Spoločnosť Ježišova|SJ]]; niekedy písané aj ako '''Sebastian Labo'''<ref>Napríklad v nemeckých vydaniach diel, pozri napr.: {{Citácia knihy | priezvisko = Labo | meno = Sebastian | titul = Das Attentat auf den Papst im Lichte Fatimas und im Schatten der Oktober-Revolution 1917 | vydanie text = 5. Auflage | vydavateľ = Neuwieder Verlagsgesellschaft mbH | miesto = Melsbach | rok = 1985 }} </ref> (* [[19. jún]] [[1931]], [[Valaská Belá]]{{--}}† [[22. máj]] [[2014]], [[Ivanka pri Dunaji]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícky]] [[kňaz]], [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]], [[historik]] a [[spisovateľ]].<ref name = LKKOS1>{{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | kapitola zborník = LABO, Šebastián, SJ | meno zborník = František | priezvisko zborník = Bielik | odkaz na autora zborník = | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | strany = 793 }} </ref> Patril k predstaviteľom slovenského katolíckeho exilu v čase vlády [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany]]. Napísal viacero kníh o pápežovi [[Ján Pavol II.|Jánovi Pavlovi II.]]<ref name="LKKOS1" /> Vo februári [[1999]] mu bolo udelené čestné občianstvo obce Valaská Belá.<ref name = VB>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel páter Šebastián Labo SJ | url = https://valaskabela.sk/sebastian-labo-umrtie | vydavateľ = Obec Valaská Belá | miesto = Valaská Belá | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> V roku [[2007]] mu bol [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave|čestný doktorát]] „''za rozsiahlu publikačnú činnosť, ktorá vynikajúcim spôsobom zachycuje apoštolské cesty [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a je zdrojom štúdia pre študentov Trnavskej univerzity, ako aj pre širší okruh“''.<ref name="ČD">{{Citácia knihy | priezvisko = Hvizdošová | meno = Katarína | priezvisko2 = Manák | meno2 = Marián | titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave|Typi Universitatis Tyrnaviensis]] | miesto = Trnava | rok = 2017 | isbn = 978-80-568-0069-0 | strany = 154 }} </ref> 7. januára [[2009]] mu prezident [[Ivan Gašparovič]] udelil štátne vyznamenanie SR [[Pribinov kríž]] III. triedy.<ref name="VB" /><ref name=tkkbs /> == Život == Narodil sa v júni [[1931]] vo [[Valaská Belá|Valaskej Belej]] do rodiny s celkovo desiatimi deťmi. Jeho otec Vendelín bol živnostníkom, matka Anna bola ženou v domácnosti.<ref name="RV" /> Po štúdiách na Gymnáziu v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]] (1951) nastúpil na štúdium [[Archivistika|archívnictva]] a historických vied na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]].<ref name="VB" /> Po štúdiu pracoval v Štát­nom slovenskom ústrednom archíve v [[Bratislava|Bratislave]] (1956 až 1963).<ref name = tkkbs >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úmrtie: Zomrel páter Šebastián Labo SJ, pohreb bude v utorok 27. mája | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140522035 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2014-05-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> V roku 1963 emigroval z ČSR a začal študovať teológiu na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskej lateránskej univerzite]] v [[Rím]]e. Kňazské formovanie získal v [[Kolégium svätého Jána Nepomuckého|Kolégiu svätého Jána Nepomuckého]]. Za kňaza Laba vysvätil biskup [[Pavol Hnilica]] 1. marca [[1969]].<ref name="VB" /> Po vysviacke vstúpil 20. júla [[1969]] v rakúskom [[Sankt Andrä]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]. [[Rehoľné sľuby]] zložil dňa 24. mája [[1981]] v talianskom [[Grottaferratta]] do rúk generálneho predstaveného rádu, [[Pedro Arrupe|Pedra Arrupeho]].<ref name = RV>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel páter Šebastián Labo SJ | url = https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2014/05/23/zomrel_p%C3%A1ter_%C5%A1ebasti%C3%A1n_labo_sj/slo-801366 | vydavateľ = Radio Vaticana | miesto = Vatican | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> Značnú časť života strávil Labo v exile, kde pôsobil ako redaktor a [[misionár]]. Z tejto pozície kázal vo farnostiach o prenasledovanej Cirkvi v komunistickom prostredí.<ref name="RV" /> V [[Nemecko|Nemecku]] sa intenzívne zapojil do apoštolskej iniciatívy [[Pro Fratribus]],<ref name="sme" /> ktorá podporovala katolíkov v komunistických krajinách.<ref name="tkkbs" /> V roku [[1971]] začal v [[Koblenz]]i vydávať časopis {{Deu|''Pro fratribus – Stimme der schweigenden Kirche''}} (slov. „Pro fratribus – Hlas mlčiacej cirkvi“).<ref name="tkkbs" /> Na [[Slovensko]] sa Labo vrátil po roku [[1989]], keď sa usadil v [[Trnava|Trnave]]. Posledné obdobie svojho života strávil v senioráte [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]].<ref name="sme" /> Labov pohreb sa uskutočnil 27. mája [[2014]], zádušnú omšu v [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Trnava)|Kostole Najsvätejšej Trojice]] v Trnave celebroval arcibiskup [[Ján Orosch]]. Pochovaný bol na cintoríne vo [[Valaská Belá|Valaskej Belej]].<ref name="VB" /><ref name=tkkbs /> == Dielo == Labo napísal niekoľko kníh o pápežovi [[Ján Pavol II.|Jánovi Pavlovi II.]] Najviac zarezonovala prvá kniha „''Zabijem pastiera“'', ktorá vyšla v roku 1982 v nemeckom origináli (jednotlivé vydania mali rôzne názvy). V sérii kníh „''Lietajúci pútnik XX. storočia“'' mapoval pápežove apoštolské cesty. Rozruch vzbudila aj jeho publikácia s názvom „''[[Róbert Bezák]], pravda o odvolanom arcibiskupovi“'', v ktorej sa kriticky vyjadroval o odvolanom trnavskom arcibiskupovi. [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišova na Slovensku]], ktorej členom Labo bol, sa od tejto knihy dištancovala.<ref name=sme>{{Citácia periodika | titul = Zomrel jezuita Šebastián Labo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://my.sme.sk/trnava/c/zomrel-jezuita-sebastian-labo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-23 | dátum prístupu = 2026-04-07 }} </ref> '''Výber z diel v slovenčine:'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské literárne centrum: Životopisy autorov | kapitola zborník = Šebastián Labo | url = https://www.litcentrum.sk/autor/sebastian-labo/zivotopis-autora | vydavateľ = [[Slovenské literárne centrum]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> * ''Zabijem pastiera'' (1990) ** kniha vyšla v troch slovenských vydaniach a v nemeckom, poľskom, francúzskom, talianskom a flámskom jazyku * ''Lietajúci pútnik 20. storočia'' (7. zv. 1997{{--}}2005) * ''Ján Pavol II. – posol lásky a pokoja'' (1991) * ''Apoštol národov 20. storočia'' (1995) * ''Utrpenie, smrť a pohreb Jana Pavla Veľkého'' (2007) * ''Blahoslavený mučeník Eugen Bossilkov'' (2004) * ''Róbert Bezák, pravda o odvolanom arcibiskupovi'' (2014) == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Labo, Šebastián}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Osobnosti z Valaskej Belej]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej lateránskej univerzity]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí jezuiti]] [[Kategória:Slovenskí archivári]] [[Kategória:Slovenskí misionári]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Cirkevní historici]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža III. triedy]] cxidij8i6x3mz1ni515ilsf9led2krh 0 747743 8194722 8194455 2026-04-07T20:09:43Z ~2026-20335-96 290941 8194722 wikitext text/x-wiki {{UU|20260407}} {{Infobox Osobnosť | Portrét = Mikhail_N._Levitov.jpg | Popis osoby = dôstojník bielej armády a autor | Dátum narodenia = 30. septembra 1893 | Miesto narodenia = Guvernorát Ryazan | Dátum úmrtia = 15. decembra 1982 (89 rokov) }} '''Michail Nikolajevič Levitov''' (1893 – 15. decembra 1982, [[Paríž]]) bol účastníkom [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]] v [[Anton Ivanovič Denikin|južnom Rusku]], plukovníkom a veliteľom 2. [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilovského]] pluku. Bol autorom kníh o histórii Kornilovského pluku a priekopníkom expedície.<ref>{{Citácia knihy|titul=Белое движение: 900 биографий крупнейших представителей русского военного зарубежья|url=https://books.google.ru/books/about/%D0%91%D0%B5%D0%BB%D0%BE%D0%B5_%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5.html?id=-IQfAQAAMAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Зебра Е|rok=2006|isbn=978-5-94663-202-7|jazyk=ru|meno=Рудольф Григорьевич|priezvisko=Шмаглит}}</ref> == Referencie == <references /> {{Dejepisný výhonok}} 0nmf0brg9qq39q27budyvbqq928kyi9 0 747763 8194543 2026-04-07T13:24:31Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8194543 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka vo Vărbickom priesmyku |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = 52-manasses-chronicle.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia |dátum = [[26. júl]] [[811]] |miesto = [[Vărbiški prochod|Vărbický priesmyk]] pri meste [[Pliska]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]],{{break}}[[Staurakios]] |velitel2 = [[Krum]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = veľká časť byzantskej armády bola zničená |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka vo Vărbickom priesmyku''' ({{vjz|bul|Битка във Върбишкия проход|''Bitka văv Vărbiškija prochod''}}), alebo '''Bitka pri Pliske''' bola bitka medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[26. júl]]a [[811]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 269 }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = https://historymuseum.org/bitkata-varbishki-prohod/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="armymedia.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Министерство на отбраната{{--}}информационен център | odkaz na autora = | titul = Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. | url = https://armymedia.bg/2025/06/27/%D0%B1%D0%B8%D1%82%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BF%D1%80%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D1%80%D0%B1%D0%B8%D1%88%D0%BA%D0%B8%D1%8F-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4-26-%D1%8E%D0%BB%D0%B8-811-%D0%B3/ | vydavateľ = armymedia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Situácia pred bitkou == Po dobytí Serdiky (dnešná [[Sofia]]) armádou bulharského vládcu [[Krum]]a<ref name="historymuseum.org/" /> zhromaždil na jar [[811]] byzantský [[cisár]] [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] početnú armádu<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> a spolu so svojím synom a spoluvládcom [[Staurakios|Staurakiom]]<ref name="historymuseum.org/" /> sa vydal sa na pochod proti [[Prvá bulharské ríša|Prvej bulharskej ríši]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Pri hraničnej pevnosti [[Markeli]]<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> (pri dnešnom meste [[Karnobat]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]])<ref name="historymuseum.org/" /> mu [[chán]] [[Krum]] predložil mierový návrh, ktorý však [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] odmietol. [[20. júl]]a [[811]] byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie<ref name="historymuseum.org/" /> napadlo a porazilo bulharské vojská.<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto [[Pliska]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> == Bitka == Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru [[Vărbiški prochod|Vărbického priesmyku]], kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.<ref name="ref50"/> [[Bulhari]] zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl]]a obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli [[Slovania|slovanské]] a [[Avari|avarské]] oddiely byzantskú armádu.<ref name="ref50"/> Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom Starej planiny, ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.<ref name="armymedia.bg/" /> K útoku Bulharov došlo za úsvitu 26. júla.<ref name="armymedia.bg/" /> Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.<ref name="ref50"/> Počas bitky bol zabitý aj cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]], prvýkrát v dejinách Byzancie sa tak stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.<ref name="ref50"/> Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn [[Staurakios]].<ref name="historymuseum.org/" /> Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnuť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky, nechal ju postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.<ref name="historymuseum.org/" /><ref name="armymedia.bg/" /> == Dôsledky == Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v [[9. storočie|9. storočí]].<ref name="ref50"/> Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.<ref name="armymedia.bg/" /> Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný [[27. júl|27.]] alebo [[28. júl]]a za nového cisára Nikeforov syn [[Staurakios]]. Ten však vládol len niekoľko mesiacov, keďže [[2. október|2. októbra]] 811 svojím zraneniam podľahol.<ref name="historymuseum.org/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 811]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] 37m4knj01zql7yarse6pjfnq9oqvt04 8194546 8194543 2026-04-07T13:25:55Z Gitanes232 142243 /* Situácia pred bitkou */ fix 8194546 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka vo Vărbickom priesmyku |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = 52-manasses-chronicle.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia |dátum = [[26. júl]] [[811]] |miesto = [[Vărbiški prochod|Vărbický priesmyk]] pri meste [[Pliska]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]],{{break}}[[Staurakios]] |velitel2 = [[Krum]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = veľká časť byzantskej armády bola zničená |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka vo Vărbickom priesmyku''' ({{vjz|bul|Битка във Върбишкия проход|''Bitka văv Vărbiškija prochod''}}), alebo '''Bitka pri Pliske''' bola bitka medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[26. júl]]a [[811]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 269 }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = https://historymuseum.org/bitkata-varbishki-prohod/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="armymedia.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Министерство на отбраната{{--}}информационен център | odkaz na autora = | titul = Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. | url = https://armymedia.bg/2025/06/27/%D0%B1%D0%B8%D1%82%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BF%D1%80%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D1%80%D0%B1%D0%B8%D1%88%D0%BA%D0%B8%D1%8F-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4-26-%D1%8E%D0%BB%D0%B8-811-%D0%B3/ | vydavateľ = armymedia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Situácia pred bitkou == Po dobytí Serdiky (dnešná [[Sofia]]) armádou bulharského vládcu [[Krum]]a<ref name="historymuseum.org/" /> zhromaždil na jar [[811]] byzantský [[cisár]] [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] početnú armádu<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> a spolu so svojím synom a spoluvládcom [[Staurakios|Staurakiom]]<ref name="historymuseum.org/" /> sa vydal sa na pochod proti [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríši]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Pri hraničnej pevnosti [[Markeli]]<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> (pri dnešnom meste [[Karnobat]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]])<ref name="historymuseum.org/" /> mu [[chán]] [[Krum]] predložil mierový návrh, ktorý však [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] odmietol. [[20. júl]]a [[811]] byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie<ref name="historymuseum.org/" /> napadlo a porazilo bulharské vojská.<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto [[Pliska]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> == Bitka == Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru [[Vărbiški prochod|Vărbického priesmyku]], kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.<ref name="ref50"/> [[Bulhari]] zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl]]a obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli [[Slovania|slovanské]] a [[Avari|avarské]] oddiely byzantskú armádu.<ref name="ref50"/> Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom Starej planiny, ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.<ref name="armymedia.bg/" /> K útoku Bulharov došlo za úsvitu 26. júla.<ref name="armymedia.bg/" /> Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.<ref name="ref50"/> Počas bitky bol zabitý aj cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]], prvýkrát v dejinách Byzancie sa tak stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.<ref name="ref50"/> Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn [[Staurakios]].<ref name="historymuseum.org/" /> Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnuť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky, nechal ju postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.<ref name="historymuseum.org/" /><ref name="armymedia.bg/" /> == Dôsledky == Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v [[9. storočie|9. storočí]].<ref name="ref50"/> Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.<ref name="armymedia.bg/" /> Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný [[27. júl|27.]] alebo [[28. júl]]a za nového cisára Nikeforov syn [[Staurakios]]. Ten však vládol len niekoľko mesiacov, keďže [[2. október|2. októbra]] 811 svojím zraneniam podľahol.<ref name="historymuseum.org/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 811]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] kydqps0usa9d75lzy62abnjxsowkaiy 8194554 8194546 2026-04-07T13:32:21Z Scholastikos 174170 d. 8194554 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka vo Vărbickom priesmyku |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = 52-manasses-chronicle.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia |dátum = [[26. júl]] [[811]] |miesto = [[Vărbiški prochod|Vărbický priesmyk]] pri meste [[Pliska]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]],{{break}}[[Staurakios]] |velitel2 = [[Krum]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = veľká časť byzantskej armády bola zničená |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka vo Vărbickom priesmyku''' ({{vjz|bul|Битка във Върбишкия проход|''Bitka văv Vărbiškija prochod''}}), alebo '''bitka pri Pliske''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[26. júl]]a [[811]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 269 }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = https://historymuseum.org/bitkata-varbishki-prohod/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="armymedia.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Министерство на отбраната{{--}}информационен център | odkaz na autora = | titul = Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. | url = https://armymedia.bg/2025/06/27/%D0%B1%D0%B8%D1%82%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BF%D1%80%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D1%80%D0%B1%D0%B8%D1%88%D0%BA%D0%B8%D1%8F-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4-26-%D1%8E%D0%BB%D0%B8-811-%D0%B3/ | vydavateľ = armymedia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Situácia pred bitkou == Po dobytí Serdiky (dnešná [[Sofia]]) armádou bulharského vládcu [[Krum]]a<ref name="historymuseum.org/" /> zhromaždil na jar [[811]] byzantský [[cisár]] [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] početnú armádu<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> a spolu so svojím synom a spoluvládcom [[Staurakios|Staurakiom]]<ref name="historymuseum.org/" /> sa vydal sa na pochod proti [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríši]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Pri hraničnej pevnosti [[Markeli]]<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> (pri dnešnom meste [[Karnobat]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]])<ref name="historymuseum.org/" /> mu [[chán]] [[Krum]] predložil mierový návrh, ktorý však [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] odmietol. [[20. júl]]a [[811]] byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie<ref name="historymuseum.org/" /> napadlo a porazilo bulharské vojská.<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto [[Pliska]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> == Bitka == Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru [[Vărbiški prochod|Vărbického priesmyku]], kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.<ref name="ref50"/> [[Bulhari]] zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl]]a obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli [[Slovania|slovanské]] a [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] oddiely byzantskú armádu.<ref name="ref50"/> Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom Starej planiny, ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.<ref name="armymedia.bg/" /> K útoku Bulharov došlo za úsvitu 26. júla.<ref name="armymedia.bg/" /> Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.<ref name="ref50"/> Počas bitky bol zabitý aj cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]], prvýkrát v dejinách Byzancie sa tak stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.<ref name="ref50"/> Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn [[Staurakios]].<ref name="historymuseum.org/" /> Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnúť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky, nechal ju postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.<ref name="historymuseum.org/" /><ref name="armymedia.bg/" /> == Dôsledky == Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v [[9. storočie|9. storočí]].<ref name="ref50"/> Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.<ref name="armymedia.bg/" /> Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný [[27. júl|27.]] alebo [[28. júl]]a za nového cisára Nikeforov syn [[Staurakios]]. Ten však vládol len niekoľko mesiacov, keďže [[2. október|2. októbra]] 811 svojím zraneniam podľahol.<ref name="historymuseum.org/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 811]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] jkol27x6o9psvnz25btfcsg0p17mgjl 8194558 8194554 2026-04-07T13:42:23Z Pe3kZA 39673 /* Situácia pred bitkou */ gram. 8194558 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka vo Vărbickom priesmyku |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = 52-manasses-chronicle.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia |dátum = [[26. júl]] [[811]] |miesto = [[Vărbiški prochod|Vărbický priesmyk]] pri meste [[Pliska]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]],{{break}}[[Staurakios]] |velitel2 = [[Krum]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = veľká časť byzantskej armády bola zničená |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka vo Vărbickom priesmyku''' ({{vjz|bul|Битка във Върбишкия проход|''Bitka văv Vărbiškija prochod''}}), alebo '''bitka pri Pliske''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[26. júl]]a [[811]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 269 }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = https://historymuseum.org/bitkata-varbishki-prohod/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="armymedia.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Министерство на отбраната{{--}}информационен център | odkaz na autora = | titul = Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. | url = https://armymedia.bg/2025/06/27/%D0%B1%D0%B8%D1%82%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BF%D1%80%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D1%80%D0%B1%D0%B8%D1%88%D0%BA%D0%B8%D1%8F-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4-26-%D1%8E%D0%BB%D0%B8-811-%D0%B3/ | vydavateľ = armymedia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Situácia pred bitkou == Po dobytí Serdiky (dnešná [[Sofia]]) armádou bulharského vládcu [[Krum]]a<ref name="historymuseum.org/" /> zhromaždil na jar [[811]] byzantský [[cisár]] [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] početnú armádu<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> a spolu so svojím synom a spoluvládcom [[Staurakios|Staurakiom]]<ref name="historymuseum.org/" /> sa vydal sa na pochod proti [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríši]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Pri hraničnej pevnosti [[Markeli]]<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> (pri dnešnom meste [[Karnobat]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]])<ref name="historymuseum.org/" /> mu [[chán]] [[Krum]] predložil mierový návrh, ktorý však [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] odmietol. [[20. júl]]a [[811]] byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie<ref name="historymuseum.org/" />, napadlo a porazilo bulharské vojská.<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto [[Pliska]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> == Bitka == Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru [[Vărbiški prochod|Vărbického priesmyku]], kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.<ref name="ref50"/> [[Bulhari]] zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl]]a obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli [[Slovania|slovanské]] a [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] oddiely byzantskú armádu.<ref name="ref50"/> Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom Starej planiny, ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.<ref name="armymedia.bg/" /> K útoku Bulharov došlo za úsvitu 26. júla.<ref name="armymedia.bg/" /> Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.<ref name="ref50"/> Počas bitky bol zabitý aj cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]], prvýkrát v dejinách Byzancie sa tak stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.<ref name="ref50"/> Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn [[Staurakios]].<ref name="historymuseum.org/" /> Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnúť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky, nechal ju postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.<ref name="historymuseum.org/" /><ref name="armymedia.bg/" /> == Dôsledky == Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v [[9. storočie|9. storočí]].<ref name="ref50"/> Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.<ref name="armymedia.bg/" /> Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný [[27. júl|27.]] alebo [[28. júl]]a za nového cisára Nikeforov syn [[Staurakios]]. Ten však vládol len niekoľko mesiacov, keďže [[2. október|2. októbra]] 811 svojím zraneniam podľahol.<ref name="historymuseum.org/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 811]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] qvueuv3uhejbk0zy70cras28o7dp3ep 8194559 8194558 2026-04-07T13:46:31Z Pe3kZA 39673 /* Bitka */ drobné 8194559 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka vo Vărbickom priesmyku |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = 52-manasses-chronicle.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia |dátum = [[26. júl]] [[811]] |miesto = [[Vărbiški prochod|Vărbický priesmyk]] pri meste [[Pliska]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]],{{break}}[[Staurakios]] |velitel2 = [[Krum]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = veľká časť byzantskej armády bola zničená |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka vo Vărbickom priesmyku''' ({{vjz|bul|Битка във Върбишкия проход|''Bitka văv Vărbiškija prochod''}}), alebo '''bitka pri Pliske''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[26. júl]]a [[811]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 269 }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = https://historymuseum.org/bitkata-varbishki-prohod/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="armymedia.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Министерство на отбраната{{--}}информационен център | odkaz na autora = | titul = Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. | url = https://armymedia.bg/2025/06/27/%D0%B1%D0%B8%D1%82%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BF%D1%80%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D1%80%D0%B1%D0%B8%D1%88%D0%BA%D0%B8%D1%8F-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4-26-%D1%8E%D0%BB%D0%B8-811-%D0%B3/ | vydavateľ = armymedia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Situácia pred bitkou == Po dobytí Serdiky (dnešná [[Sofia]]) armádou bulharského vládcu [[Krum]]a<ref name="historymuseum.org/" /> zhromaždil na jar [[811]] byzantský [[cisár]] [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] početnú armádu<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> a spolu so svojím synom a spoluvládcom [[Staurakios|Staurakiom]]<ref name="historymuseum.org/" /> sa vydal sa na pochod proti [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríši]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Pri hraničnej pevnosti [[Markeli]]<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> (pri dnešnom meste [[Karnobat]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]])<ref name="historymuseum.org/" /> mu [[chán]] [[Krum]] predložil mierový návrh, ktorý však [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] odmietol. [[20. júl]]a [[811]] byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie<ref name="historymuseum.org/" />, napadlo a porazilo bulharské vojská.<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto [[Pliska]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> == Bitka == Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru [[Vărbiški prochod|Vărbického priesmyku]], kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.<ref name="ref50"/> [[Bulhari]] zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl]]a obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli [[Slovania|slovanské]] a [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] oddiely, byzantskú armádu.<ref name="ref50"/> Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom [[Stará planina|Starej planiny]], ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.<ref name="armymedia.bg/" /> K útoku Bulharov došlo za úsvitu [[26. júl]]a.<ref name="armymedia.bg/" /> Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja, vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.<ref name="ref50"/> Počas bitky bol zabitý aj cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] a prvýkrát v dejinách Byzancie sa stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.<ref name="ref50"/> Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn [[Staurakios]].<ref name="historymuseum.org/" /> Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnúť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky. Tú si nechal postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.<ref name="historymuseum.org/" /><ref name="armymedia.bg/" /> == Dôsledky == Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v [[9. storočie|9. storočí]].<ref name="ref50"/> Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.<ref name="armymedia.bg/" /> Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný [[27. júl|27.]] alebo [[28. júl]]a za nového cisára Nikeforov syn [[Staurakios]]. Ten však vládol len niekoľko mesiacov, keďže [[2. október|2. októbra]] 811 svojím zraneniam podľahol.<ref name="historymuseum.org/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 811]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] lcagvnsklw7fk6rk846z5n8mdwxvcwm 8194561 8194559 2026-04-07T13:54:58Z Gitanes232 142243 fix referencie 8194561 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka vo Vărbickom priesmyku |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = 52-manasses-chronicle.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia |dátum = [[26. júl]] [[811]] |miesto = [[Vărbiški prochod|Vărbický priesmyk]] pri meste [[Pliska]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]],{{break}}[[Staurakios]] |velitel2 = [[Krum]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = veľká časť byzantskej armády bola zničená |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka vo Vărbickom priesmyku''' ({{vjz|bul|Битка във Върбишкия проход|''Bitka văv Vărbiškija prochod''}}), alebo '''bitka pri Pliske''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[26. júl]]a [[811]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 269 }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = Битката във Върбишкия проход, 26 юли 811 г. | url = https://historymuseum.org/bitkata-varbishki-prohod/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="armymedia.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Министерство на отбраната{{--}}информационен център | odkaz na autora = | titul = Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. | url = https://armymedia.bg/2025/06/27/%D0%B1%D0%B8%D1%82%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BF%D1%80%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D1%80%D0%B1%D0%B8%D1%88%D0%BA%D0%B8%D1%8F-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4-26-%D1%8E%D0%BB%D0%B8-811-%D0%B3/ | vydavateľ = armymedia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Situácia pred bitkou == Po dobytí Serdiky (dnešná [[Sofia]]) armádou bulharského vládcu [[Krum]]a<ref name="historymuseum.org/" /> zhromaždil na jar [[811]] byzantský [[cisár]] [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] početnú armádu<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> a spolu so svojím synom a spoluvládcom [[Staurakios|Staurakiom]]<ref name="historymuseum.org/" /> sa vydal sa na pochod proti [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríši]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Pri hraničnej pevnosti [[Markeli]]<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> (pri dnešnom meste [[Karnobat]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]])<ref name="historymuseum.org/" /> mu [[chán]] [[Krum]] predložil mierový návrh, ktorý však [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] odmietol. [[20. júl]]a [[811]] byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie<ref name="historymuseum.org/" />, napadlo a porazilo bulharské vojská.<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto [[Pliska]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> == Bitka == Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru [[Vărbiški prochod|Vărbického priesmyku]], kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.<ref name="ref50"/> [[Bulhari]] zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl]]a obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli [[Slovania|slovanské]] a [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] oddiely, byzantskú armádu.<ref name="ref50"/> Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom [[Stará planina|Starej planiny]], ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.<ref name="armymedia.bg/" /> K útoku Bulharov došlo za úsvitu [[26. júl]]a.<ref name="armymedia.bg/" /> Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja, vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.<ref name="ref50"/> Počas bitky bol zabitý aj cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] a prvýkrát v dejinách Byzancie sa stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.<ref name="ref50"/> Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn [[Staurakios]].<ref name="historymuseum.org/" /> Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnúť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky. Tú si nechal postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.<ref name="historymuseum.org/" /><ref name="armymedia.bg/" /> == Dôsledky == Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v [[9. storočie|9. storočí]].<ref name="ref50"/> Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.<ref name="armymedia.bg/" /> Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný [[27. júl|27.]] alebo [[28. júl]]a za nového cisára Nikeforov syn [[Staurakios]]. Ten však vládol len niekoľko mesiacov, keďže [[2. október|2. októbra]] 811 svojím zraneniam podľahol.<ref name="historymuseum.org/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 811]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] 6x7rlr9z77x9cpzeu9ctkjbywctvhuf 8194595 8194561 2026-04-07T15:16:59Z Gitanes232 142243 /* Dôsledky */ keďže sa zdroje rozchádzajú, viď článok a Staurakiovi 8194595 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka vo Vărbickom priesmyku |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = 52-manasses-chronicle.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia |dátum = [[26. júl]] [[811]] |miesto = [[Vărbiški prochod|Vărbický priesmyk]] pri meste [[Pliska]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = drvivé víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]],{{break}}[[Staurakios]] |velitel2 = [[Krum]] |sila1 = |sila2 = |straty1 = veľká časť byzantskej armády bola zničená |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka vo Vărbickom priesmyku''' ({{vjz|bul|Битка във Върбишкия проход|''Bitka văv Vărbiškija prochod''}}), alebo '''bitka pri Pliske''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[26. júl]]a [[811]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 269 }}</ref><ref name="historymuseum.org/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Иван Петрински, Илия Стоименов{{--}}Национален исторически музей | odkaz na autora = | titul = Битката във Върбишкия проход, 26 юли 811 г. | url = https://historymuseum.org/bitkata-varbishki-prohod/ | vydavateľ = historymuseum.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="armymedia.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Министерство на отбраната{{--}}информационен център | odkaz na autora = | titul = Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. | url = https://armymedia.bg/2025/06/27/%D0%B1%D0%B8%D1%82%D0%BA%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%BF%D1%80%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D1%80%D0%B1%D0%B8%D1%88%D0%BA%D0%B8%D1%8F-%D0%BF%D1%80%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4-26-%D1%8E%D0%BB%D0%B8-811-%D0%B3/ | vydavateľ = armymedia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Situácia pred bitkou == Po dobytí Serdiky (dnešná [[Sofia]]) armádou bulharského vládcu [[Krum]]a<ref name="historymuseum.org/" /> zhromaždil na jar [[811]] byzantský [[cisár]] [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] početnú armádu<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> a spolu so svojím synom a spoluvládcom [[Staurakios|Staurakiom]]<ref name="historymuseum.org/" /> sa vydal sa na pochod proti [[Prvá bulharská ríša|Prvej bulharskej ríši]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Pri hraničnej pevnosti [[Markeli]]<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> (pri dnešnom meste [[Karnobat]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]])<ref name="historymuseum.org/" /> mu [[chán]] [[Krum]] predložil mierový návrh, ktorý však [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] odmietol. [[20. júl]]a [[811]] byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie<ref name="historymuseum.org/" />, napadlo a porazilo bulharské vojská.<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto [[Pliska]].<ref name="ref50"/><ref name="historymuseum.org/" /> == Bitka == Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru [[Vărbiški prochod|Vărbického priesmyku]], kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.<ref name="ref50"/> [[Bulhari]] zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl]]a obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli [[Slovania|slovanské]] a [[Avari (Stredná Ázia)|avarské]] oddiely, byzantskú armádu.<ref name="ref50"/> Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom [[Stará planina|Starej planiny]], ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.<ref name="armymedia.bg/" /> K útoku Bulharov došlo za úsvitu [[26. júl]]a.<ref name="armymedia.bg/" /> Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja, vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.<ref name="ref50"/> Počas bitky bol zabitý aj cisár [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikefor I.]] a prvýkrát v dejinách Byzancie sa stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.<ref name="ref50"/> Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn [[Staurakios]].<ref name="historymuseum.org/" /> Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnúť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky. Tú si nechal postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.<ref name="historymuseum.org/" /><ref name="armymedia.bg/" /> == Dôsledky == Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v [[9. storočie|9. storočí]].<ref name="ref50"/> Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.<ref name="armymedia.bg/" /> Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný [[27. júl|27.]] alebo [[28. júl]]a za nového cisára Nikeforov syn [[Staurakios]]. Ten však následne vládol len niekoľko mesiacov.<ref name="historymuseum.org/" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 811]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] 3mejj18sh7ydk3mlx7fkrkfkkmvc09w 14 747764 8194544 2026-04-07T13:25:26Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8194544 wikitext text/x-wiki {{Bitky podľa roka|81|1}} {{Commonscat}} [[Kategória:811]] [[Kategória:Bitky podľa roka|811]] [[Kategória:Bitky 9. storočia|811]] 5flnneonz9b8lpwhfh6tyfe974fdryh 1 747765 8194547 2026-04-07T13:26:53Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8194547 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8194573 8194547 2026-04-07T15:08:02Z Gitanes232 142243 upresnenie 8194573 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 747766 8194549 2026-04-07T13:28:17Z Gitanes232 142243 presmerovanie 8194549 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Bitka vo Vărbickom priesmyku]] mo530v9rpjqs9r2kc08io8qbpieqwsq 14 747767 8194555 2026-04-07T13:33:01Z Jetam2 30982 nová 8194555 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Ostrovy]] nnrmwz6t4j055qvi08w27xboj80u11j 0 747768 8194591 2026-04-07T15:15:27Z Andrej-airliner 43530 + earthset 8194591 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Earthset (art002e009288).jpg|thumb|400x400px|''Earthset'', ktorú 6. apríla 2026 zhotovila posádka misie [[Artemis II]]]] '''''Earthset'''''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Earthset | url = https://images.nasa.gov/details/art002e009288 | vydavateľ = images.nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> je fotografia [[Zem]]e, ktorá bola zhotovená cez okno [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] [[6. apríl]]a [[2026]] počas preletu posádky misie [[Artemis II]] okolo [[Mesiac]]a. Je podobná snímke ''[[Earthrise]]'', ktorú nasnímala posádka [[Apollo 8|Apolla 8]] v roku [[1968]] a na ktorej vidno Zem, ako sa počas obletu Mesiaca zdanlivo vynára nad horizontom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prisco | meno = Jacopo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Strickland | meno2 = Ashley | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = NASA releases new ‘Earthset’ and eclipse images taken during historic flyby of the moon | url = https://edition.cnn.com/2026/04/07/science/artemis-2-lunar-flyby-images-earthset | vydavateľ = edition.cnn.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = See a jaw-dropping 'Earthset'—and a rare solar eclipse from the far side of the moon | url = https://www.nationalgeographic.com/science/article/artemis-ii-new-earthrise-earthset-eclipse | vydavateľ = nationalgeographic.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> Na zhotovenie tejto snímky bola použitá [[digitálna zrkadlovka]] [[Nikon D5]]. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[astrofotografia]] * ''[[Earthrise]]'' == Externé odkazy == * [https://images.nasa.gov/details/art002e009288 ''Earthset'' na webe NASA] {{eng icon}} [[Kategória:Zem]] [[Kategória:Fotografie]] [[Kategória:2026]] [[Kategória:Program Artemis]] fmcodryigpd294vhoa8kso76c2mz4wq 0 747769 8194622 2026-04-07T16:20:48Z Andrej-airliner 43530 + nové World Trade Center 8194622 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lower Manhattan from Jersey City September 2020 HDR panorama (cropped).jpg|thumb|Svetové obchodné centrum v septembri 2020]] '''World Trade Center''' alebo '''Svetové obchodné centrum''' (skr. '''WTC''') je komplex budov v [[Lower Manhattan|dolnej časti]] [[Manhattan]]u v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorý nahradil [[World Trade Center (1973 – 2001)|pôvodných sedem budov]] na tom istom mieste, ktoré boli zničené počas [[útoky z 11. septembra 2001|útokov]] z [[11. september|11. septembra]] [[2001]]. Oblasť sa v súčasnosti prestavuje a vzniká tu až šesť [[mrakodrap]]ov, z ktorých štyri boli dokončené v roku [[2026]]; na novom námestí sa nachádza [[National September 11 Memorial & Museum|pamätník a múzeum]]; priľahlý je vyvýšený [[Liberty Park]], v ktorom sa nachádza [[St. Nicholas Greek Orthodox Church (Manhattan)|gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša]] a [[Vehicular Security Center|Centrum bezpečnosti vozidiel]]; [[Perelman Performing Arts Center|Perelmanovo centrum výkonných umení]]; a [[World Trade Center station (PATH)|dopravný uzol]]. 104-poschodová budova [[One World Trade Center]], ktorá je najvyššou budovou na [[západná hemisféra|západnej pologuli]], je hlavnou budovou nového komplexu. Budovy patria medzi mnohé, ktoré vytvorila [[World Trade Centers Association]]. Pôvodné World Trade Center vrátane Dvojičiek bolo otvorené v roku [[1973]] a v čase dokončenia boli najvyššími budovami na svete. Boli zničené ráno 11. septembra 2001, keď členovia [[al-Káida|al-Káidy]] uniesli dve lietadlá [[Boeing 767]] a v koordinovanom teroristickom útoku s nimi narazili do veží, pričom zahynulo 2 753 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Man's death from World Trade Center dust brings Ground Zero toll to 2,753 | url = https://www.nydailynews.com/new-york/man-death-world-trade-center-dust-brings-ground-zero-toll-2-753-article-1.129572 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191213142831/https://www.nydailynews.com/new-york/man-death-world-trade-center-dust-brings-ground-zero-toll-2-753-article-1.129572 | vydavateľ = nydailynews.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | dátum archivácie = 2019-12-13 | jazyk = }}</ref> Následné zrútenie Svetového obchodného centra spôsobilo zlyhanie konštrukcie aj v okolitých budovách. Proces čistenia a obnovy v areáli Svetového obchodného centra trval osem mesiacov, po ktorých začala prestavba areálu. Po rokoch odkladov a kontroverzií sa v roku [[2004]] začala rekonštrukcia areálu Svetového obchodného centra. Nový komplex zahŕňa One World Trade Center (do roku [[2009]] prezývané Freedom Tower), [[3 World Trade Center]], [[4 World Trade Center]], [[7 World Trade Center]] a ďalšiu výškovú administratívnu budovu, ktorá sa plánuje na mieste [[2 World Trade Center]]. Nový komplex Svetového obchodného centra zahŕňa aj múzeum a pamätník, ako aj budovu dopravného uzla, ktorá je veľkosťou podobná [[Grand Central Terminal]]. 7 World Trade Center, ktoré nebolo zahrnuté v hlavnom pláne lokality, bolo otvorené [[23. máj]]a [[2006]], čím sa stalo prvým mrakodrapom dokončeným v komplexe Svetového obchodného centra. Budova 4 World Trade Center, prvá budova dokončená v rámci hlavného plánu areálu, bola otvorená [[12. november|12. novembra]] [[2013]]. Národný pamätník 11. septembra bol otvorený [[11. september|11. septembra]] [[2011]], zatiaľ čo múzeum bolo otvorené [[21. máj]]a [[2014]]. One World Trade Center bolo otvorené [[3. november|3. novembra]] 2014. Dopravný uzol World Trade Center bol otvorený pre verejnosť [[4. marec|4. marca]] [[2016]] a 3 World Trade Center bolo otvorené [[11. jún]]a [[2018]]. Kompletná výstavba 2 World Trade Center bola v roku [[2012]] pozastavená a obnovená v roku 2026. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[World Trade Center (1973 – 2001)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.explorewtc.com/ Oficiálny web] {{eng icon}} == Zdroj == {{preklad|en|World Trade Center (2001–present)|...}} [[Kategória:Mrakodrapy v New Yorku]] [[Kategória:Architektúra z 2001]] [[Kategória:Lower Manhattan]] jj6p2o581acc7i1udzljnm3dbzcqe52 8194623 8194622 2026-04-07T16:21:27Z Andrej-airliner 43530 oldid 8194623 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lower Manhattan from Jersey City September 2020 HDR panorama (cropped).jpg|thumb|Svetové obchodné centrum v septembri 2020]] '''World Trade Center''' alebo '''Svetové obchodné centrum''' (skr. '''WTC''') je komplex budov v [[Lower Manhattan|dolnej časti]] [[Manhattan]]u v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorý nahradil [[World Trade Center (1973 – 2001)|pôvodných sedem budov]] na tom istom mieste, ktoré boli zničené počas [[útoky z 11. septembra 2001|útokov]] z [[11. september|11. septembra]] [[2001]]. Oblasť sa v súčasnosti prestavuje a vzniká tu až šesť [[mrakodrap]]ov, z ktorých štyri boli dokončené v roku [[2026]]; na novom námestí sa nachádza [[National September 11 Memorial & Museum|pamätník a múzeum]]; priľahlý je vyvýšený [[Liberty Park]], v ktorom sa nachádza [[St. Nicholas Greek Orthodox Church (Manhattan)|gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša]] a [[Vehicular Security Center|Centrum bezpečnosti vozidiel]]; [[Perelman Performing Arts Center|Perelmanovo centrum výkonných umení]]; a [[World Trade Center station (PATH)|dopravný uzol]]. 104-poschodová budova [[One World Trade Center]], ktorá je najvyššou budovou na [[západná hemisféra|západnej pologuli]], je hlavnou budovou nového komplexu. Budovy patria medzi mnohé, ktoré vytvorila [[World Trade Centers Association]]. Pôvodné World Trade Center vrátane Dvojičiek bolo otvorené v roku [[1973]] a v čase dokončenia boli najvyššími budovami na svete. Boli zničené ráno 11. septembra 2001, keď členovia [[al-Káida|al-Káidy]] uniesli dve lietadlá [[Boeing 767]] a v koordinovanom teroristickom útoku s nimi narazili do veží, pričom zahynulo 2 753 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Man's death from World Trade Center dust brings Ground Zero toll to 2,753 | url = https://www.nydailynews.com/new-york/man-death-world-trade-center-dust-brings-ground-zero-toll-2-753-article-1.129572 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191213142831/https://www.nydailynews.com/new-york/man-death-world-trade-center-dust-brings-ground-zero-toll-2-753-article-1.129572 | vydavateľ = nydailynews.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | dátum archivácie = 2019-12-13 | jazyk = }}</ref> Následné zrútenie Svetového obchodného centra spôsobilo zlyhanie konštrukcie aj v okolitých budovách. Proces čistenia a obnovy v areáli Svetového obchodného centra trval osem mesiacov, po ktorých začala prestavba areálu. Po rokoch odkladov a kontroverzií sa v roku [[2004]] začala rekonštrukcia areálu Svetového obchodného centra. Nový komplex zahŕňa One World Trade Center (do roku [[2009]] prezývané Freedom Tower), [[3 World Trade Center]], [[4 World Trade Center]], [[7 World Trade Center]] a ďalšiu výškovú administratívnu budovu, ktorá sa plánuje na mieste [[2 World Trade Center]]. Nový komplex Svetového obchodného centra zahŕňa aj múzeum a pamätník, ako aj budovu dopravného uzla, ktorá je veľkosťou podobná [[Grand Central Terminal]]. 7 World Trade Center, ktoré nebolo zahrnuté v hlavnom pláne lokality, bolo otvorené [[23. máj]]a [[2006]], čím sa stalo prvým mrakodrapom dokončeným v komplexe Svetového obchodného centra. Budova 4 World Trade Center, prvá budova dokončená v rámci hlavného plánu areálu, bola otvorená [[12. november|12. novembra]] [[2013]]. Národný pamätník 11. septembra bol otvorený [[11. september|11. septembra]] [[2011]], zatiaľ čo múzeum bolo otvorené [[21. máj]]a [[2014]]. One World Trade Center bolo otvorené [[3. november|3. novembra]] 2014. Dopravný uzol World Trade Center bol otvorený pre verejnosť [[4. marec|4. marca]] [[2016]] a 3 World Trade Center bolo otvorené [[11. jún]]a [[2018]]. Kompletná výstavba 2 World Trade Center bola v roku [[2012]] pozastavená a obnovená v roku 2026. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[World Trade Center (1973 – 2001)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.explorewtc.com/ Oficiálny web] {{eng icon}} == Zdroj == {{preklad|en|World Trade Center (2001–present)|1347447010}} [[Kategória:Mrakodrapy v New Yorku]] [[Kategória:Architektúra z 2001]] [[Kategória:Lower Manhattan]] dy0u0s795nrby703ciztzi6n7w28rim 8194624 8194623 2026-04-07T16:25:46Z Andrej-airliner 43530 opr. 8194624 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lower Manhattan from Jersey City September 2020 HDR panorama (cropped).jpg|thumb|Svetové obchodné centrum v septembri 2020]] '''World Trade Center''' alebo '''Svetové obchodné centrum''' (skr. '''WTC''') je komplex budov v [[Lower Manhattan|dolnej časti]] [[Manhattan]]u v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorý nahradil [[World Trade Center (1973 – 2001)|pôvodných sedem budov]] na tom istom mieste, ktoré boli zničené počas [[útoky z 11. septembra 2001|útokov]] z [[11. september|11. septembra]] [[2001]]. Oblasť sa v súčasnosti prestavuje a vzniká tu až šesť [[mrakodrap]]ov, z ktorých štyri boli dokončené v roku [[2026]]; na novom námestí sa nachádza [[National September 11 Memorial & Museum|pamätník a múzeum]]; priľahlý je vyvýšený [[Liberty Park]], v ktorom sa nachádza [[St. Nicholas Greek Orthodox Church (Manhattan)|gréckopravoslávny kostol sv. Mikuláša]] a [[Vehicular Security Center|Centrum bezpečnosti vozidiel]]; [[Perelman Performing Arts Center|Perelmanovo centrum výkonných umení]]; a [[World Trade Center station (PATH)|dopravný uzol]]. 104-poschodová budova [[One World Trade Center]], ktorá je najvyššou budovou na [[západná hemisféra|západnej pologuli]], je hlavnou budovou nového komplexu. Budovy patria medzi mnohé, ktoré vytvorila [[World Trade Centers Association]]. Pôvodné World Trade Center vrátane Dvojičiek bolo otvorené v roku [[1973]] a v čase dokončenia boli najvyššími budovami na svete. Boli zničené ráno 11. septembra 2001, keď členovia [[al-Káida|al-Káidy]] uniesli dve lietadlá [[Boeing 767]] a v koordinovanom teroristickom útoku s nimi narazili do veží, pričom zahynulo 2 753 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Man's death from World Trade Center dust brings Ground Zero toll to 2,753 | url = https://www.nydailynews.com/new-york/man-death-world-trade-center-dust-brings-ground-zero-toll-2-753-article-1.129572 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191213142831/https://www.nydailynews.com/new-york/man-death-world-trade-center-dust-brings-ground-zero-toll-2-753-article-1.129572 | vydavateľ = nydailynews.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | dátum archivácie = 2019-12-13 | jazyk = }}</ref> Následné zrútenie Svetového obchodného centra spôsobilo zlyhanie konštrukcie aj v okolitých budovách. Proces čistenia a obnovy v areáli Svetového obchodného centra trval osem mesiacov, po ktorých začala prestavba areálu. Po rokoch odkladov a kontroverzií sa v roku [[2004]] začala rekonštrukcia areálu Svetového obchodného centra. Nový komplex zahŕňa One World Trade Center (do roku [[2009]] prezývané Freedom Tower), [[3 World Trade Center]], [[4 World Trade Center]], [[7 World Trade Center]] a ďalšiu výškovú administratívnu budovu, ktorá sa plánuje na mieste [[2 World Trade Center]]. Nový komplex Svetového obchodného centra zahŕňa aj múzeum a pamätník, ako aj budovu dopravného uzla, ktorá je veľkosťou podobná [[Grand Central Terminal]]. 7 World Trade Center, ktoré nebolo zahrnuté v hlavnom pláne lokality, bolo otvorené [[23. máj]]a [[2006]], čím sa stalo prvým mrakodrapom dokončeným v komplexe Svetového obchodného centra. Budova 4 World Trade Center, prvá budova dokončená v rámci hlavného plánu areálu, bola otvorená [[12. november|12. novembra]] [[2013]]. Národný pamätník 11. septembra bol otvorený [[11. september|11. septembra]] [[2011]], zatiaľ čo múzeum bolo otvorené [[21. máj]]a [[2014]]. One World Trade Center bolo otvorené [[3. november|3. novembra]] 2014. Dopravný uzol World Trade Center bol otvorený pre verejnosť [[4. marec|4. marca]] [[2016]] a 3 World Trade Center bolo otvorené [[11. jún]]a [[2018]]. Kompletná výstavba 2 World Trade Center bola v roku [[2012]] pozastavená a obnovená v roku 2026. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[World Trade Center (1973 – 2001)]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.explorewtc.com/ Oficiálny web] {{eng icon}} == Zdroj == {{preklad|en|World Trade Center (2001–present)|1347447010}} [[Kategória:Mrakodrapy v New Yorku]] [[Kategória:Architektúra z 2001]] [[Kategória:Lower Manhattan]] cf3o864k2hxzpcko6nnvi4oscylxe03 0 747770 8194626 2026-04-07T16:28:29Z Pe3kZA 39673 nová 8194626 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 13 | obrazok = Prvomájová Veterán Tatra Raly Bratislava (7131498101) crop.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1924]] - [[1933]] | krajina_povodu = [[Československo]] | predchodca = | nasledovnik = [[Tatra 43]] | pribuzne = | trieda = ľahký nákladný | typ_karoserie = | usporiadanie =klasické | platforma = | motor = vzduchom chladený 2 valec s výkonom 12 koní | maximalka = 45 km/h | akceleracia = | spotreba = 13 l/100 km | prevodovka = | razvor = 2 646 mm | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = 800 – 1200 kg | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = }} '''Tatra 13''' bol úžitkový automobil, vyrábaný [[Kopřivnice|kopřivnickou]] firmou [[Tatra, a. s.|Tatra]] v rokoch [[1924]] až [[1933]]. Bolo ich vyrobených 762 kusov, a to vo verziách dodávka, 10 miestny autobus alebo sanitné vozidlo. Automobil poháňal dvojvalcový, [[Vzduchové chladenie (spaľovacie motory)|vzduchom chladený]] motor s objemom {{cm3|1057}} a výkonom 10 kW (13 [[Kôň (jednotka)|koní]]), ktorý umožňoval maximálnu rýchlosť 45&nbsp;km/h pri spotrebe 13 litrov paliva. Vozidlo v dodávkovej úprave malo hmotnosť 980&nbsp;kilogramov a umožňovalo previezť náklad s hmotnosťou jednej tony. Po ukončení výroby Tatry&nbsp;13 bol tento model nahradený [[Tatra 43|Tatrou&nbsp;43]], ktorá dokázala odviezť náklad s hmotnosťou 1,5 tony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CZECH NEWS CENTER a. s. | odkaz na autora = | titul = Tatra 11, 12 a 13 – Dvouválcová revoluce | url = https://www.auto.cz/veteran | vydavateľ = auto.cz | miesto = | dátum vydania = 28. 4. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://tatra-oldtimer.webnode.cz/historie-/tatra/tatra-13/ Tatra&nbsp;13] == Zdroj == * {{preklad|cs|Tatra 13|25516587}} {{Technický výhonok}} {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|13]] [[Kategória:Nákladné automobily]] [[Kategória:Veterány]] 9lul8vh8ql67klntscwrnb10v9wza4b 1 747771 8194628 2026-04-07T16:31:58Z Pe3kZA 39673 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8194628 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8194630 8194628 2026-04-07T16:33:21Z Pe3kZA 39673 šabl. 8194630 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Česko }} scuscmitpr6mytp1ehfwxb29i5a5utf 0 747772 8194632 2026-04-07T17:02:56Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8194632 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Acheloj |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Bulgarians defeat the Byzantines at Anchialos.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v kronike [[Ióannes Skylitzes|Ióannesa Skylitzu]] |dátum = [[20. august]] [[917]] |miesto = [[Acheloj (rieka)|Acheloj]] pri meste [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Leon Fókas]] |velitel2 = [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] |sila1 = cca. 30 000 |sila2 = cca. 17 000 |straty1 = cca. 28 000 |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka pri Acheloj''' ({{vjz|bul|Битка при Ахелой}}) bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[20. august]]a [[917]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 270 }}</ref><ref name="bulgariantimes.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БИТКАТА ПРИ АХЕЛОЙ (917) | url = https://www.bulgariantimes.co.uk/battle-of-acheloy/ | vydavateľ = bulgariantimes.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="nationalgeographic.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Великата победа на цар Симеон при Ахелой | url = https://www.nationalgeographic.bg/a/velikata-pobeda-na-car-simeon-veliki-pri-axeloi | vydavateľ = nationalgeographic.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska.<ref name="nationalgeographic.bg" /> == Situácia pred bitkou == V rokoch bezprostredne pred bitkou boli bulharsko-byzantské vzťahy mierové. V roku [[916]] sa však v [[Istanbul|Konštantínopole]] odohral palácový prevrat, ktorý zásadne zmenil byzantskú politiku voči Bulharsku. K moci sa dostala matka maloletého [[cisár]]a [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]], [[Zóé Karbónopsina]], ktorá si dala za cieľ zlikvidovať bulharský štát.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Cisárovná svoje konanie zdôvodňovala úmyslami bulharského [[cár]]a [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeona I.]] stať sa basileopátrom (regentom) svojho syna a v praxi vládnuť Byzantskej ríši<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> (keďže bol dohodnutý sobáš medzi Konštantínom VII. a dcérou Simeona I.).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Za týmto účelom vytvorila v rokoch [[916]]{{--}}[[917]] po značnom diplomatickom úsilí koalíciu proti [[Bulhari|Bulharom]], v ktorej sa okrem Byzantíncov ocitli aj [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Pečenehovia]] a [[Maďari]]<ref name="ref50"/> (Pečenehovia sa však bitky nakoniec nezúčastnili a Maďari prešli neskôr v dôsledku diplomatických vyjednávaní Simeona I. na stranu Bulharov).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Následne sa armáda vedená vojenským vodcom [[Leon Fókas|Leonom Fókasom]] zhromaždila v lete 917<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/> vo vojenskom tábore pri Silivrii (dnes mesto [[Silivri]] v [[Turecko|Turecku]])<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a začala sa pripravovať na ťaženie proti Bulharom.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Celkovo sa Byzantíncom podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 30 000 osôb.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Simeon I. sa s predstihom dozvedel o byzantských diplomatických manévroch, ako aj o prípravách ríše na vojnu s Bulharskom. Už od roku 916 tak pripravoval svoju armádu na stret s plnou vojenskou silou Byzantskej ríše. Simeonovi sa podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 17 000 vojakov.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantské vojsko sa dalo na pochod na sever pravdepodobne [[6. august]]a 917. Simeon I. sa so svojím vojskom vydal sa na pochod cez priesmyky [[Východná Stará planina|Východnej Starej planiny]] smerom k Anchialosu (dnes [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]]) a Mesembrii (dnes [[Nesebar]]), kde sa plánoval stretnúť s byzantskou armádou.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantínci dorazili do Anchialosu a utáborili sa v blízkosti mesta, pretože očakávali posily, ktoré mali doraziť po mori. K tomu však nedošlo, pretože vypukol spor medzi námorným veliteľom Romanom Lekapinom a guvernérom Chersonézu (dnes polostrov Gallipoli v európskej časti Turecka) Ioannisom Vogasom, v dôsledku ktorého sa pečenežské oddiely, ktoré mal Romanus Lekapinus prepraviť po mori stiahli a jeho flotila sa vrátila.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantská pozemná armáda sa rozhodla pri prvej príležitosti stretnúť s bulharským vojskom. Cár Simeon I. dobre poznal metódy byzantskej ofenzívnej vojny a obrátil ich proti Byzantíncom. Niekoľko dní dopredu pripravoval terén okolo rieky Acheloj na bitku, čo mu prinieslo strategickú výhodu.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> == Bitka == K stretu došlo [[20. august]]a 917<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> pri ústí [[Acheloj (rieka)|rieky Acheloj]] na poli severozápadne od mesta Anchialos.<ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> Byzanstká armáda bola postavená v klasickej bojovej formácii (pechota v strede a jazdectvo na bokoch). Jej základom boli tri zo štyroch elitných zborov. Leon Fókas nariadil frontálny útok proti bulharským jednotkám, načo sa stred byzantskej zostavy vrhol do útoku. Bulhari začali ustupovať k rieke a bulharská jazda začala na Byzantíncov útočiť z boku a zabránila im tak prelomiť líniu ustupujúcej bulharskej pechoty. Fókas následne nariadil všetkým silám vstúpiť do bitky a osobne ich viedol. Keď bulharská pechota dosiahla rieku, otočila sa a zablokovala rímsky útok.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> V tej chvíli sa do boja zapojili jednotky bulharskej jazdy, ktoré boli skryté v zalesnených kopcoch neďaleko dnešnej dediny [[Kableškovo (Burgas)|Kableškovo]], ktoré zasadili Byzantíncom rozhodujúci úder. Pod osobným vedením cára Simeona I. zaútočila jazda na byzantskú armádu zľava a zozadu. Byzantínci sa tak ocitli obkľúčení, v ich radoch zavládla panika a začali ustupovať do močiarov, kde ich Bulhari prenasledovali a zabili približne 28 000 z nich.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Leonovi Fókasovi sa podarilo utiecť do pevnosti v Mesembrii a ostatní, ktorí sa zachránili, utiekli do Anchialosu<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a neskôr do Konštantínopolu.<ref name="ref50"/> Straty bulharskej armády sú neznáme.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> == Dôsledky == Bitka pri Acheloj bola jedným z najväčších strategických bulharských víťazstiev v období stredoveku<ref name="nationalgeographic.bg" /> a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici [[10. storočie|10. storočia]].<ref name="ref50"/> Poskytla základ pre širokú ofenzívu Simeona I. na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 917]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] r3dgx4j2d8sul15c48k37qabh5fi94g 8194636 8194632 2026-04-07T17:08:54Z Gitanes232 142243 Gitanes232 premiestnil stránku [[Bitka pri Acheloj (917)]] na [[Bitka pri Acheloj]]: správny názov, druhá bitka bola pri inej rieke, ktorá má leb v bulharćine rovnaký názov 8194632 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Acheloj |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Bulgarians defeat the Byzantines at Anchialos.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v kronike [[Ióannes Skylitzes|Ióannesa Skylitzu]] |dátum = [[20. august]] [[917]] |miesto = [[Acheloj (rieka)|Acheloj]] pri meste [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[Leon Fókas]] |velitel2 = [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] |sila1 = cca. 30 000 |sila2 = cca. 17 000 |straty1 = cca. 28 000 |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka pri Acheloj''' ({{vjz|bul|Битка при Ахелой}}) bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[20. august]]a [[917]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 270 }}</ref><ref name="bulgariantimes.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БИТКАТА ПРИ АХЕЛОЙ (917) | url = https://www.bulgariantimes.co.uk/battle-of-acheloy/ | vydavateľ = bulgariantimes.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="nationalgeographic.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Великата победа на цар Симеон при Ахелой | url = https://www.nationalgeographic.bg/a/velikata-pobeda-na-car-simeon-veliki-pri-axeloi | vydavateľ = nationalgeographic.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska.<ref name="nationalgeographic.bg" /> == Situácia pred bitkou == V rokoch bezprostredne pred bitkou boli bulharsko-byzantské vzťahy mierové. V roku [[916]] sa však v [[Istanbul|Konštantínopole]] odohral palácový prevrat, ktorý zásadne zmenil byzantskú politiku voči Bulharsku. K moci sa dostala matka maloletého [[cisár]]a [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]], [[Zóé Karbónopsina]], ktorá si dala za cieľ zlikvidovať bulharský štát.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Cisárovná svoje konanie zdôvodňovala úmyslami bulharského [[cár]]a [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeona I.]] stať sa basileopátrom (regentom) svojho syna a v praxi vládnuť Byzantskej ríši<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> (keďže bol dohodnutý sobáš medzi Konštantínom VII. a dcérou Simeona I.).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Za týmto účelom vytvorila v rokoch [[916]]{{--}}[[917]] po značnom diplomatickom úsilí koalíciu proti [[Bulhari|Bulharom]], v ktorej sa okrem Byzantíncov ocitli aj [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Pečenehovia]] a [[Maďari]]<ref name="ref50"/> (Pečenehovia sa však bitky nakoniec nezúčastnili a Maďari prešli neskôr v dôsledku diplomatických vyjednávaní Simeona I. na stranu Bulharov).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Následne sa armáda vedená vojenským vodcom [[Leon Fókas|Leonom Fókasom]] zhromaždila v lete 917<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/> vo vojenskom tábore pri Silivrii (dnes mesto [[Silivri]] v [[Turecko|Turecku]])<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a začala sa pripravovať na ťaženie proti Bulharom.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Celkovo sa Byzantíncom podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 30 000 osôb.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Simeon I. sa s predstihom dozvedel o byzantských diplomatických manévroch, ako aj o prípravách ríše na vojnu s Bulharskom. Už od roku 916 tak pripravoval svoju armádu na stret s plnou vojenskou silou Byzantskej ríše. Simeonovi sa podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 17 000 vojakov.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantské vojsko sa dalo na pochod na sever pravdepodobne [[6. august]]a 917. Simeon I. sa so svojím vojskom vydal sa na pochod cez priesmyky [[Východná Stará planina|Východnej Starej planiny]] smerom k Anchialosu (dnes [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]]) a Mesembrii (dnes [[Nesebar]]), kde sa plánoval stretnúť s byzantskou armádou.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantínci dorazili do Anchialosu a utáborili sa v blízkosti mesta, pretože očakávali posily, ktoré mali doraziť po mori. K tomu však nedošlo, pretože vypukol spor medzi námorným veliteľom Romanom Lekapinom a guvernérom Chersonézu (dnes polostrov Gallipoli v európskej časti Turecka) Ioannisom Vogasom, v dôsledku ktorého sa pečenežské oddiely, ktoré mal Romanus Lekapinus prepraviť po mori stiahli a jeho flotila sa vrátila.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantská pozemná armáda sa rozhodla pri prvej príležitosti stretnúť s bulharským vojskom. Cár Simeon I. dobre poznal metódy byzantskej ofenzívnej vojny a obrátil ich proti Byzantíncom. Niekoľko dní dopredu pripravoval terén okolo rieky Acheloj na bitku, čo mu prinieslo strategickú výhodu.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> == Bitka == K stretu došlo [[20. august]]a 917<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> pri ústí [[Acheloj (rieka)|rieky Acheloj]] na poli severozápadne od mesta Anchialos.<ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> Byzanstká armáda bola postavená v klasickej bojovej formácii (pechota v strede a jazdectvo na bokoch). Jej základom boli tri zo štyroch elitných zborov. Leon Fókas nariadil frontálny útok proti bulharským jednotkám, načo sa stred byzantskej zostavy vrhol do útoku. Bulhari začali ustupovať k rieke a bulharská jazda začala na Byzantíncov útočiť z boku a zabránila im tak prelomiť líniu ustupujúcej bulharskej pechoty. Fókas následne nariadil všetkým silám vstúpiť do bitky a osobne ich viedol. Keď bulharská pechota dosiahla rieku, otočila sa a zablokovala rímsky útok.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> V tej chvíli sa do boja zapojili jednotky bulharskej jazdy, ktoré boli skryté v zalesnených kopcoch neďaleko dnešnej dediny [[Kableškovo (Burgas)|Kableškovo]], ktoré zasadili Byzantíncom rozhodujúci úder. Pod osobným vedením cára Simeona I. zaútočila jazda na byzantskú armádu zľava a zozadu. Byzantínci sa tak ocitli obkľúčení, v ich radoch zavládla panika a začali ustupovať do močiarov, kde ich Bulhari prenasledovali a zabili približne 28 000 z nich.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Leonovi Fókasovi sa podarilo utiecť do pevnosti v Mesembrii a ostatní, ktorí sa zachránili, utiekli do Anchialosu<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a neskôr do Konštantínopolu.<ref name="ref50"/> Straty bulharskej armády sú neznáme.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> == Dôsledky == Bitka pri Acheloj bola jedným z najväčších strategických bulharských víťazstiev v období stredoveku<ref name="nationalgeographic.bg" /> a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici [[10. storočie|10. storočia]].<ref name="ref50"/> Poskytla základ pre širokú ofenzívu Simeona I. na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 917]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] r3dgx4j2d8sul15c48k37qabh5fi94g 8194650 8194636 2026-04-07T17:34:06Z Scholastikos 174170 8194650 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Acheloj |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Bulgarians defeat the Byzantines at Anchialos.jpg |text k obr = zobrazenie bitky v kronike [[Ióannes Skylitzes|Ióanna Skylitza]] |dátum = [[20. august]] [[917]] |miesto = [[Acheloj (rieka)|Acheloj]] pri meste [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[León Fókas]] |velitel2 = [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] |sila1 = cca. 30 000 |sila2 = cca. 17 000 |straty1 = cca. 28 000 |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka pri Acheloj''' ({{vjz|bul|Битка при Ахелой}}) alebo '''bitka pri Anchiale'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Múcska|meno=Vincent|titul=Dejepis 2: Európa v období stredoveku|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=80-7158-028-7|strany=43|priezvisko2=Skladaný|meno2=Marián}}</ref> bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Prvou bulharskou ríšou]]. Odohrala sa [[20. august]]a [[917]]. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 270 }}</ref><ref name="bulgariantimes.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БИТКАТА ПРИ АХЕЛОЙ (917) | url = https://www.bulgariantimes.co.uk/battle-of-acheloy/ | vydavateľ = bulgariantimes.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="nationalgeographic.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Великата победа на цар Симеон при Ахелой | url = https://www.nationalgeographic.bg/a/velikata-pobeda-na-car-simeon-veliki-pri-axeloi | vydavateľ = nationalgeographic.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska.<ref name="nationalgeographic.bg" /> == Situácia pred bitkou == V rokoch bezprostredne pred bitkou boli bulharsko-byzantské vzťahy mierové. V roku [[916]] sa však v [[Istanbul|Konštantínopole]] odohral palácový prevrat, ktorý zásadne zmenil byzantskú politiku voči Bulharsku. K moci sa dostala matka maloletého [[cisár]]a [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]], [[Zóé Karbónopsina]], ktorá si dala za cieľ zlikvidovať bulharský štát.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Cisárovná svoje konanie zdôvodňovala úmyslami bulharského [[cár]]a [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeona I.]] stať sa basileopátrom (regentom) svojho syna a v praxi vládnuť Byzantskej ríši<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> (keďže bol dohodnutý sobáš medzi Konštantínom VII. a dcérou Simeona I.).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Za týmto účelom vytvorila v rokoch [[916]]{{--}}[[917]] po značnom diplomatickom úsilí koalíciu proti [[Bulhari|Bulharom]], v ktorej sa okrem Byzantíncov ocitli aj [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Pečenehovia]] a [[Maďari]]<ref name="ref50"/> (Pečenehovia sa však bitky nakoniec nezúčastnili a Maďari prešli neskôr v dôsledku diplomatických vyjednávaní Simeona I. na stranu Bulharov).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Následne sa armáda vedená vojenským vodcom [[León Fókas|Leónom Fókom]] zhromaždila v lete 917<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/> vo vojenskom tábore pri Silivrii (dnes mesto [[Silivri]] v [[Turecko|Turecku]])<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a začala sa pripravovať na ťaženie proti Bulharom.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Celkovo sa Byzantíncom podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 30 000 osôb.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Simeon I. sa s predstihom dozvedel o byzantských diplomatických manévroch, ako aj o prípravách ríše na vojnu s Bulharskom. Už od roku 916 tak pripravoval svoju armádu na stret s plnou vojenskou silou Byzantskej ríše. Simeonovi sa podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 17 000 vojakov.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantské vojsko sa dalo na pochod na sever pravdepodobne [[6. august]]a 917. Simeon I. sa so svojím vojskom vydal sa na pochod cez priesmyky [[Východná Stará planina|Východnej Starej planiny]] smerom k Anchialu (dnes [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]]) a Mesembrii (dnes [[Nesebar]]), kde sa plánoval stretnúť s byzantskou armádou.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantínci dorazili do Anchialu a utáborili sa v blízkosti mesta, pretože očakávali posily, ktoré mali doraziť po mori. K tomu však nedošlo, pretože vypukol spor medzi námorným veliteľom [[Roman I.|Romanom Lekapénom]] a guvernérom Chersonézu (dnes polostrov Gallipoli v európskej časti Turecka) [[Ióannes Bogas|Ióannom Bogom]], v dôsledku ktorého sa pečenežské oddiely, ktoré mal Roman Lekapénos prepraviť po mori stiahli a jeho flotila sa vrátila.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantská pozemná armáda sa rozhodla pri prvej príležitosti stretnúť s bulharským vojskom. Cár Simeon I. dobre poznal metódy byzantskej ofenzívnej vojny a obrátil ich proti Byzantíncom. Niekoľko dní dopredu pripravoval terén okolo rieky Acheloj na bitku, čo mu prinieslo strategickú výhodu.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> == Bitka == K stretu došlo [[20. august]]a 917<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> pri ústí [[Acheloj (rieka)|rieky Acheloj]] na poli severozápadne od mesta Anchialos.<ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> Byzantská armáda bola postavená v klasickej bojovej formácii (pechota v strede a jazdectvo na bokoch). Jej základom boli tri zo štyroch elitných zborov. [[León Fókas]] nariadil frontálny útok proti bulharským jednotkám, načo sa stred byzantskej zostavy vrhol do útoku. Bulhari začali ustupovať k rieke a bulharská jazda začala na Byzantíncov útočiť z boku a zabránila im tak prelomiť líniu ustupujúcej bulharskej pechoty. Fókas následne nariadil všetkým silám vstúpiť do bitky a osobne ich viedol. Keď bulharská pechota dosiahla rieku, otočila sa a zablokovala rímsky útok.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> V tej chvíli sa do boja zapojili jednotky bulharskej jazdy, ktoré boli skryté v zalesnených kopcoch neďaleko dnešnej dediny [[Kableškovo (Burgas)|Kableškovo]], ktoré zasadili Byzantíncom rozhodujúci úder. Pod osobným vedením cára Simeona I. zaútočila jazda na byzantskú armádu zľava a zozadu. Byzantínci sa tak ocitli obkľúčení, v ich radoch zavládla panika a začali ustupovať do močiarov, kde ich Bulhari prenasledovali a zabili približne 28 000 z nich.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Leónovi Fókovi sa podarilo utiecť do pevnosti v Mesembrii a ostatní, ktorí sa zachránili, utiekli do Anchialu<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a neskôr do Konštantínopolu.<ref name="ref50"/> Straty bulharskej armády sú neznáme.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> == Dôsledky == Bitka pri Acheloj bola jedným z najväčších strategických bulharských víťazstiev v období stredoveku<ref name="nationalgeographic.bg" /> a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici [[10. storočie|10. storočia]].<ref name="ref50"/> Poskytla základ pre širokú ofenzívu Simeona I. na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 917]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] 7depr74prackqkshw9btbftj6853brp 8194670 8194650 2026-04-07T18:50:07Z Scholastikos 174170 + menšie doplnenie úvodu a obrázky, dám to na portál ako vybraný článok na niektorý z voľných mesiacov :) 8194670 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Acheloj |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Bulgarians defeat the Byzantines at Anchialos.jpg |text k obr = ''Bitka pri Acheloj'', [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skyllitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]] |dátum = [[20. august]] [[917]] |miesto = [[Acheloj (rieka)|Acheloj]] pri meste [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[León Fókas]] |velitel2 = [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] |sila1 = cca. 30 000 |sila2 = cca. 17 000 |straty1 = cca. 28 000 |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka pri Acheloj''' ({{vjz|bul|Битка при Ахелой}}) alebo '''bitka pri Anchiale'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Múcska|meno=Vincent|titul=Dejepis 2: Európa v období stredoveku|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=80-7158-028-7|strany=43|priezvisko2=Skladaný|meno2=Marián}}</ref> bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Bulharmi]] na čele s cárom [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeonom]]. Odohrala sa [[20. august]]a [[917]]. Bitka sa skončila víťazstvom bulharských síl.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 270 }}</ref><ref name="bulgariantimes.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БИТКАТА ПРИ АХЕЛОЙ (917) | url = https://www.bulgariantimes.co.uk/battle-of-acheloy/ | vydavateľ = bulgariantimes.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="nationalgeographic.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Великата победа на цар Симеон при Ахелой | url = https://www.nationalgeographic.bg/a/velikata-pobeda-na-car-simeon-veliki-pri-axeloi | vydavateľ = nationalgeographic.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Byzantskú armádu pod velením domestika [[León Fókas|Leóna Fóku]] sprevádzala flotila pod velením neskoršieho cisára [[Roman I.|Romana (I.) Lekapéna]]. Byzantínci očakávali pomoc [[Pečenehovia|pečenežských]] a srbských jednotiek, no Bulhari zaútočili skôr, ako sa ich sily stihli spojiť, vďaka čomu byzantské vojsko presvedčivo porazili.<ref name = ":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = ACHELOUS | meno zborník = Alexander | priezvisko zborník = Kazhdan | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 13 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici [[10. storočie|10. storočia]].<ref name="ref50"/> Spolu s [[Bitka pri Katasyrtai|bitkou pri Katasyrtai]] prispela k pádu režimu [[Zóé Karbónopsina|Zóé Karbonopsiny]] a paraikomomena Kónstantina.<ref name = ":KZD2">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = KATASYRTAI | meno zborník = Alexander | priezvisko zborník = Kazhdan | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 1115 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> Pre cára Simeona a Bulharov zase poskytla základ pre širokú ofenzívu na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> == Situácia pred bitkou == [[Súbor:Solidus of Constantine VII with Zoe (reverse).jpg|náhľad|Zlatý solidus [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]] a [[Zóé Karbónopsina|Zóé Karbónopsiny]]|vľavo]] V rokoch bezprostredne pred bitkou boli bulharsko-byzantské vzťahy mierové. V roku [[916]] sa však v [[Istanbul|Konštantínopole]] odohral palácový prevrat, ktorý zásadne zmenil byzantskú politiku voči Bulharsku. K moci sa dostala matka maloletého [[cisár]]a [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]], [[Zóé Karbónopsina]], ktorá si dala za cieľ zlikvidovať bulharský štát.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Cisárovná svoje konanie zdôvodňovala úmyslami bulharského [[cár]]a [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeona I.]] stať sa basileopátrom (regentom) svojho syna a v praxi vládnuť Byzantskej ríši<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> (keďže bol dohodnutý sobáš medzi Konštantínom VII. a dcérou Simeona I.).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Za týmto účelom vytvorila v rokoch [[916]]{{--}}[[917]] po značnom diplomatickom úsilí koalíciu proti [[Bulhari|Bulharom]], v ktorej sa okrem Byzantíncov ocitli aj [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Pečenehovia]] a [[Maďari]]<ref name="ref50"/> (Pečenehovia sa však bitky nakoniec nezúčastnili a Maďari prešli neskôr v dôsledku diplomatických vyjednávaní Simeona I. na stranu Bulharov).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Následne sa armáda vedená vojenským vodcom [[León Fókas|Leónom Fókom]] zhromaždila v lete 917<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/> vo vojenskom tábore pri Silivrii (dnes mesto [[Silivri]] v [[Turecko|Turecku]])<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a začala sa pripravovať na ťaženie proti Bulharom.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Celkovo sa Byzantíncom podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 30 000 osôb.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> [[Súbor:Seal_of_Simeon_I_of_Bulgaria.jpg|vľavo|náhľad|Pečať bulharského cára Simeona I.]] [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] sa s predstihom dozvedel o byzantských diplomatických manévroch, ako aj o prípravách ríše na vojnu s Bulharskom. Už od roku 916 tak pripravoval svoju armádu na stret s plnou vojenskou silou Byzantskej ríše. Simeonovi sa podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 17 000 vojakov.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> [[Súbor:Byzantine_army_taking_oath_before_the_battle_of_Anchialus.JPG|náhľad|Byzantská armáda skladá prísahu pred bitkou pri Acheloj, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skyllitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Byzantské vojsko sa dalo na pochod na sever pravdepodobne [[6. august]]a 917. Simeon I. sa so svojím vojskom vydal sa na pochod cez priesmyky [[Východná Stará planina|Východnej Starej planiny]] smerom k Anchialu (dnes [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]]) a Mesembrii (dnes [[Nesebar]]), kde sa plánoval stretnúť s byzantskou armádou.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantínci dorazili do Anchialu a utáborili sa v blízkosti mesta, pretože očakávali posily, ktoré mali doraziť po mori. K tomu však nedošlo, pretože vypukol spor medzi námorným veliteľom [[Roman I.|Romanom Lekapénom]] (neskorším cisárom Romanom I.) a guvernérom Chersonézu (dnes polostrov [[Gelibolu (polostrov)|Gallipoli]] v európskej časti Turecka) [[Ióannes Bogas|Ióannom Bogom]], v dôsledku ktorého sa pečenežské oddiely, ktoré mal Roman Lekapénos prepraviť po mori stiahli a jeho flotila sa vrátila.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantská pozemná armáda sa rozhodla pri prvej príležitosti stretnúť s bulharským vojskom. Cár Simeon I. dobre poznal metódy byzantskej ofenzívnej vojny a obrátil ich proti Byzantíncom. Niekoľko dní dopredu pripravoval terén okolo rieky Acheloj na bitku, čo mu prinieslo strategickú výhodu.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> [[Súbor:Battle of Achelous (917).png|vľavo|náhľad|Mapa znázorňujúca pohyby vojsk súvisiace s bitkou pri Acheloj (917)]] == Bitka == K stretu došlo [[20. august]]a [[917]]<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> pri ústí [[Acheloj (rieka)|rieky Acheloj]] na poli severozápadne od mesta Anchialos.<ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> [[Súbor:Peak_Biberna.JPG|náhľad|Vrch Biberna neďaleko dediny Kableškovo, odkiaľ cár Simeon pozoroval bitku pri Acheloj]] Byzantská armáda bola postavená v klasickej bojovej formácii (pechota v strede a jazdectvo na bokoch). Jej základom boli tri zo štyroch elitných zborov. [[León Fókas]] nariadil frontálny útok proti bulharským jednotkám, načo sa stred byzantskej zostavy vrhol do útoku. Bulhari začali ustupovať k rieke a bulharská jazda začala na Byzantíncov útočiť z boku a zabránila im tak prelomiť líniu ustupujúcej bulharskej pechoty. Fókas následne nariadil všetkým silám vstúpiť do bitky a osobne ich viedol. Keď bulharská pechota dosiahla rieku, otočila sa a zablokovala rímsky útok.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> V tej chvíli sa do boja zapojili jednotky bulharskej jazdy, ktoré boli skryté v zalesnených kopcoch neďaleko dnešnej dediny [[Kableškovo (Burgas)|Kableškovo]], ktoré zasadili Byzantíncom rozhodujúci úder. Pod osobným vedením cára Simeona I. zaútočila jazda na byzantskú armádu zľava a zozadu. Byzantínci sa tak ocitli obkľúčení, v ich radoch zavládla panika a začali ustupovať do močiarov, kde ich Bulhari prenasledovali a zabili približne 28 000 z nich.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Mnohí byzantskí velitelia boli zabití (vrátane [[Kónstantinos Lips|Kónstantina Lipsa]])<ref name=":KZD" /> a hlavnému veliteľovi Leónovi Fókovi sa len s obtiažami podarilo utiecť do pevnosti v Mesembrii a ostatní, ktorí sa zachránili, utiekli do Anchialu<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a neskôr do Konštantínopolu.<ref name="ref50"/> Straty bulharskej armády sú neznáme.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> == Obraz v kronikách == Byzantský kronikár [[Ióannes Skylitzes]] (Skyl. 203,94{{--}}204,37) uvádza dve vysvetlenia porážky. Podľa prvej verzie sa kôň Leóna Fóku splašil a vrátil sa bez jazdca do tábora, čo vojakov viedlo k domnienke, že León padol v boji. Druhá verzia hovorí, že León prenasledoval Bulharov, keď sa k nemu doniesla správa, že [[Roman I.|Roman Lekapénos]] sa odklonil do Konštantínopola, aby sa zmocnil cisárskej moci. León sa mal okamžite vydať do tábora, aby zistil pravdu.<ref name=":KZD" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Byzantská ríša|Byzantský}} {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 917]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] au9gg7ucqbn86xl6mydsum6uvgifzxm 8194682 8194670 2026-04-07T19:18:36Z Scholastikos 174170 fix.d. 8194682 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Acheloj |súčasť= [[byzantsko-bulharské vojny]] |obrázok = Bulgarians defeat the Byzantines at Anchialos.jpg |text k obr = ''Bitka pri Acheloj'', [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]] |dátum = [[20. august]] [[917]] |miesto = [[Acheloj (rieka)|Acheloj]] pri meste [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]], [[Bulharsko]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Bulharov |protivník1 = [[Byzantská ríša]] |protivník2 = [[Prvá bulharská ríša]] |velitel1 = [[León Fókas]] |velitel2 = [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] |sila1 = cca. 30 000 |sila2 = cca. 17 000 |straty1 = cca. 28 000 |straty2 = neznáme |straty3 = |poznámky = }} '''Bitka pri Acheloj''' ({{vjz|bul|Битка при Ахелой}}) alebo '''bitka pri Anchiale'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Múcska|meno=Vincent|titul=Dejepis 2: Európa v období stredoveku|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=1996|isbn=80-7158-028-7|strany=43|priezvisko2=Skladaný|meno2=Marián}}</ref> bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Bulharmi]] na čele s cárom [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeonom]]. Odohrala sa [[20. august]]a [[917]]. Bitka sa skončila víťazstvom bulharských síl.<ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 270 }}</ref><ref name="bulgariantimes.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БИТКАТА ПРИ АХЕЛОЙ (917) | url = https://www.bulgariantimes.co.uk/battle-of-acheloy/ | vydavateľ = bulgariantimes.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="nationalgeographic.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Великата победа на цар Симеон при Ахелой | url = https://www.nationalgeographic.bg/a/velikata-pobeda-na-car-simeon-veliki-pri-axeloi | vydavateľ = nationalgeographic.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Byzantskú armádu pod velením domestika [[León Fókas|Leóna Fóku]] sprevádzala flotila pod velením neskoršieho cisára [[Roman I.|Romana (I.) Lekapéna]]. Byzantínci očakávali pomoc [[Pečenehovia|pečenežských]] a srbských jednotiek, no Bulhari zaútočili skôr, ako sa ich sily stihli spojiť, vďaka čomu byzantské vojsko presvedčivo porazili.<ref name = ":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = ACHELOUS | meno zborník = Alexander | priezvisko zborník = Kazhdan | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 13 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici [[10. storočie|10. storočia]].<ref name="ref50"/> Spolu s [[Bitka pri Katasyrtai|bitkou pri Katasyrtai]] prispela k pádu režimu [[Zóé Karbónopsina|Zóé Karbonopsiny]] a paraikomomena Kónstantina.<ref name = ":KZD2">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = KATASYRTAI | meno zborník = Alexander | priezvisko zborník = Kazhdan | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 1115 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref> Pre cára Simeona a Bulharov zase poskytla základ pre širokú ofenzívu na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> == Situácia pred bitkou == [[Súbor:Solidus of Constantine VII with Zoe (reverse).jpg|náhľad|Zlatý solidus [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]] a [[Zóé Karbónopsina|Zóé Karbónopsiny]]|vľavo]] V rokoch bezprostredne pred bitkou boli bulharsko-byzantské vzťahy mierové. V roku [[916]] sa však v [[Istanbul|Konštantínopole]] odohral palácový prevrat, ktorý zásadne zmenil byzantskú politiku voči Bulharsku. K moci sa dostala matka maloletého [[cisár]]a [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]], [[Zóé Karbónopsina]], ktorá si dala za cieľ zlikvidovať bulharský štát.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Cisárovná svoje konanie zdôvodňovala úmyslami bulharského [[cár]]a [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeona I.]] stať sa basileopátrom (regentom) svojho syna a v praxi vládnuť Byzantskej ríši<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="nationalgeographic.bg" /> (keďže bol dohodnutý sobáš medzi Konštantínom VII. a dcérou Simeona I.).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Za týmto účelom vytvorila v rokoch [[916]]{{--}}[[917]] po značnom diplomatickom úsilí koalíciu proti [[Bulhari|Bulharom]], v ktorej sa okrem Byzantíncov ocitli aj [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Pečenehovia]] a [[Maďari]]<ref name="ref50"/> (Pečenehovia sa však bitky nakoniec nezúčastnili a Maďari prešli neskôr v dôsledku diplomatických vyjednávaní Simeona I. na stranu Bulharov).<ref name="nationalgeographic.bg" /> Následne sa armáda vedená vojenským vodcom [[León Fókas|Leónom Fókom]] zhromaždila v lete 917<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/> vo vojenskom tábore pri Silivrii (dnes mesto [[Silivri]] v [[Turecko|Turecku]])<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a začala sa pripravovať na ťaženie proti Bulharom.<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Celkovo sa Byzantíncom podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 30 000 osôb.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> [[Súbor:Seal_of_Simeon_I_of_Bulgaria.jpg|vľavo|náhľad|Pečať bulharského cára Simeona I.]] [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeon I.]] sa s predstihom dozvedel o byzantských diplomatických manévroch, ako aj o prípravách ríše na vojnu s Bulharskom. Už od roku 916 tak pripravoval svoju armádu na stret s plnou vojenskou silou Byzantskej ríše. Simeonovi sa podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 17 000 vojakov.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> [[Súbor:Byzantine_army_taking_oath_before_the_battle_of_Anchialus.JPG|náhľad|Byzantská armáda skladá prísahu pred bitkou pri Acheloj, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Byzantské vojsko sa dalo na pochod na sever pravdepodobne [[6. august]]a 917. Simeon I. sa so svojím vojskom vydal sa na pochod cez priesmyky [[Východná Stará planina|Východnej Starej planiny]] smerom k Anchialu (dnes [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorie]]) a Mesembrii (dnes [[Nesebar]]), kde sa plánoval stretnúť s byzantskou armádou.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantínci dorazili do Anchialu a utáborili sa v blízkosti mesta, pretože očakávali posily, ktoré mali doraziť po mori. K tomu však nedošlo, pretože vypukol spor medzi námorným veliteľom [[Roman I.|Romanom Lekapénom]] (neskorším cisárom Romanom I.) a guvernérom Chersonézu (dnes polostrov [[Gelibolu (polostrov)|Gallipoli]] v európskej časti Turecka) [[Ióannes Bogas|Ióannom Bogom]], v dôsledku ktorého sa pečenežské oddiely, ktoré mal Roman Lekapénos prepraviť po mori stiahli a jeho flotila sa vrátila.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Byzantská pozemná armáda sa rozhodla pri prvej príležitosti stretnúť s bulharským vojskom. Cár Simeon I. dobre poznal metódy byzantskej ofenzívnej vojny a obrátil ich proti Byzantíncom. Niekoľko dní dopredu pripravoval terén okolo rieky Acheloj na bitku, čo mu prinieslo strategickú výhodu.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> [[Súbor:Battle of Achelous (917).png|vľavo|náhľad|Mapa znázorňujúca pohyby vojsk súvisiace s bitkou pri Acheloj (917)]] == Bitka == K stretu došlo [[20. august]]a [[917]]<ref name="bulgariantimes.co.uk" /><ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> pri ústí [[Acheloj (rieka)|rieky Acheloj]] na poli severozápadne od mesta Anchialos.<ref name="ref50"/><ref name="nationalgeographic.bg" /> [[Súbor:Peak_Biberna.JPG|náhľad|Vrch Biberna neďaleko dediny Kableškovo, odkiaľ cár Simeon pozoroval bitku pri Acheloj]] Byzantská armáda bola postavená v klasickej bojovej formácii (pechota v strede a jazdectvo na bokoch). Jej základom boli tri zo štyroch elitných zborov. [[León Fókas]] nariadil frontálny útok proti bulharským jednotkám, načo sa stred byzantskej zostavy vrhol do útoku. Bulhari začali ustupovať k rieke a bulharská jazda začala na Byzantíncov útočiť z boku a zabránila im tak prelomiť líniu ustupujúcej bulharskej pechoty. Fókas následne nariadil všetkým silám vstúpiť do bitky a osobne ich viedol. Keď bulharská pechota dosiahla rieku, otočila sa a zablokovala rímsky útok.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> V tej chvíli sa do boja zapojili jednotky bulharskej jazdy, ktoré boli skryté v zalesnených kopcoch neďaleko dnešnej dediny [[Kableškovo (Burgas)|Kableškovo]], ktoré zasadili Byzantíncom rozhodujúci úder. Pod osobným vedením cára Simeona I. zaútočila jazda na byzantskú armádu zľava a zozadu. Byzantínci sa tak ocitli obkľúčení, v ich radoch zavládla panika a začali ustupovať do močiarov, kde ich Bulhari prenasledovali a zabili približne 28 000 z nich.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> Mnohí byzantskí velitelia boli zabití (vrátane [[Kónstantinos Lips|Kónstantina Lipsa]])<ref name=":KZD" /> a hlavnému veliteľovi Leónovi Fókovi sa len s obtiažami podarilo utiecť do pevnosti v Mesembrii a ostatní, ktorí sa zachránili, utiekli do Anchialu<ref name="ref50"/><ref name="bulgariantimes.co.uk" /> a neskôr do Konštantínopolu.<ref name="ref50"/> Straty bulharskej armády sú neznáme.<ref name="bulgariantimes.co.uk" /> == Obraz v kronikách == Byzantský kronikár [[Ióannes Skylitzes]] (Skyl. 203,94{{--}}204,37) uvádza dve vysvetlenia porážky. Podľa prvej verzie sa kôň Leóna Fóku splašil a vrátil sa bez jazdca do tábora, čo vojakov viedlo k domnienke, že León padol v boji. Druhá verzia hovorí, že León prenasledoval Bulharov, keď sa k nemu doniesla správa, že [[Roman I.|Roman Lekapénos]] sa odklonil do Konštantínopola, aby sa zmocnil cisárskej moci. León sa mal okamžite vydať do tábora, aby zistil pravdu.<ref name=":KZD" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Byzantská ríša|Byzantský}} {{projekt}} [[Kategória:Byzantsko-bulharské vojny]] [[Kategória:Bitky Byzantskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 917]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] [[Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše]] q8wmerz8uo07xlvk33egu8piiy6ruwi 14 747773 8194633 2026-04-07T17:04:20Z Gitanes232 142243 kategória 8194633 wikitext text/x-wiki {{Bitky podľa roka|91|7}} {{Commonscat}} [[Kategória:917]] [[Kategória:Bitky podľa roka|917]] [[Kategória:Bitky 10. storočia|917]] e4ewzjis8gf5b253azbqtqyyosoudf2 1 747774 8194634 2026-04-07T17:05:50Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8194634 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8194638 8194634 2026-04-07T17:08:54Z Gitanes232 142243 Gitanes232 premiestnil stránku [[Diskusia:Bitka pri Acheloj (917)]] na [[Diskusia:Bitka pri Acheloj]]: správny názov, druhá bitka bola pri inej rieke, ktorá má leb v bulharćine rovnaký názov 8194634 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8194645 8194638 2026-04-07T17:13:59Z Gitanes232 142243 upresnenie 8194645 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 747777 8194647 2026-04-07T17:18:14Z NiniKey 261560 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1347523633|Carroll (crater)]]“ 8194647 wikitext text/x-wiki {{Nezamieňať|Carol (crater)|Carrel (crater)}}{{Infobox Mesačný kráter|colong=}}Carroll je lunárny impaktný kráter nachádzajúci sa na povrchu Mesiaca. Neoficiálne ho pomenovala posádka misie Artemis II 6. apríla 2026 počas svojho historického preletu okolo Mesiaca'''.''' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.co.uk/news/live/clyr8k06jv7t}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://eu.floridatoday.com/story/tech/science/space/2026/04/06/artemis-ii-nasa-astronaut-names-moon-crater-for-late-wife/89488427007/}}</ref> <ref> {{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/videos/c5ylvz3rzyxo}}</ref> == Pomenovanie == [[File:Canadian_astronaut_Jeremy_Hansen_names_'bright_spot_on_the_moon'_after_late_wife_of_astronaut_Reid_Wiseman.ogg|náhľad| Jeremy Hansen oznamuje pomenovanie krátera na palube Artemis II]] Kráter bol pomenovaný na počesť Anne Carroll Taylor Wisemanovej (rod. Taylorová), zosnulej manželky veliteľa misie Artemis II Reida Wisemana. K pomenovaniu došlo len krátko po tom, čo posádka stanovila rekord v najväčšej vzdialenosti od Zeme, ktorú kedy človek prekonal. Wiseman bol ženatý s Anne Carroll až do jej smrti na rakovinu v roku 2020. <ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.nasa.gov/astronauts/biographies/g-reid-wiseman/biography}}</ref> == Pozri tiež == * Integrity (kráter), druhý kráter pomenovaný Artemis II. [[Kategória:Program Artemis]] [[Kategória:Impaktné krátery na Mesiaci]] 0h72kotdihd3kv6zvgzfccpqzx6j48s 8194653 8194647 2026-04-07T17:38:55Z Pe3kZA 39673 urgent 8194653 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260407}} {{Nezamieňať|Carol (crater)|Carrel (crater)}} {{Infobox Mesačný kráter|colong=}} '''Carroll''' je lunárny impaktný kráter nachádzajúci sa na povrchu Mesiaca. Neoficiálne ho pomenovala posádka misie Artemis II 6. apríla 2026 počas svojho historického preletu okolo Mesiaca'''.''' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bbc.co.uk/news/live/clyr8k06jv7t}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://eu.floridatoday.com/story/tech/science/space/2026/04/06/artemis-ii-nasa-astronaut-names-moon-crater-for-late-wife/89488427007/}}</ref> <ref> {{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/videos/c5ylvz3rzyxo}}</ref> == Pomenovanie == [[File:Canadian_astronaut_Jeremy_Hansen_names_'bright_spot_on_the_moon'_after_late_wife_of_astronaut_Reid_Wiseman.ogg|náhľad| Jeremy Hansen oznamuje pomenovanie krátera na palube Artemis II]] Kráter bol pomenovaný na počesť Anne Carroll Taylor Wisemanovej (rod. Taylorová), zosnulej manželky veliteľa misie Artemis II Reida Wisemana. K pomenovaniu došlo len krátko po tom, čo posádka stanovila rekord v najväčšej vzdialenosti od Zeme, ktorú kedy človek prekonal. Wiseman bol ženatý s Anne Carroll až do jej smrti na rakovinu v roku 2020. <ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.nasa.gov/astronauts/biographies/g-reid-wiseman/biography}}</ref> == Pozri tiež == * Integrity (kráter), druhý kráter pomenovaný Artemis II. [[Kategória:Program Artemis]] [[Kategória:Impaktné krátery na Mesiaci]] db4cyem8ae2fdukvvjk30wodyqooob0 0 747778 8194648 2026-04-07T17:22:12Z Ján William Laco 229091 Vytvorenie článku 8194648 wikitext text/x-wiki {{Infobox F1 tím|názov={{FRG}} Klenk|celý názov=Klenk-Meteor|zakladateľ=[[Hans Klenk]]|jazdci_byvali={{GER}} [[Theo Helfrich]]|motor=[[BMW]] [[Šesťvalcový radový motor|L6]]|prvá VC=[[Veľká cena Nemecka|VC Nemecka 1954]]|posledná VC=[[Veľká cena Nemecka|VC Nemecka 1954]]|počet VC=1|pohár konštruktérov=0|titul majstra sveta=0|počet víťazstiev=0|počet pódií=0|počet pole position=0|počet najrýchlejších kôl=0|počet bodov=0}}'''Klenk-Meteor''' skrátene '''Klenk''' bol bývalý [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západonemecký]] tím [[Formula 1|Formuly 1]], ktorý sa zúčastnil [[Veľká cena Nemecka|Veľkej ceny Nemecka]] v roku {{F1|1954}}. Vozidlo vychádzalo z monopostu [[Formula 2|Formuly 2]] nemeckej značky [[Veritas]], ktorá pôsobila v rokoch [[1948]] až [[1953]] a preslávila sa najmä výrobou [[Športový automobil|športových automobilov]] a úspešných pretekárskych vozidiel tejto kategórie. Projekt Klenk-Meteor vznikol po zániku spoločnosti [[Veritas]], ku ktorému došlo v dôsledku zdravotných problémov jej zakladateľa Ernsta Loofa, ktorý zomrel v roku [[1956]]. Samotný monopost bol v podstate upravenou verziou vozidla [[Formula 2|Formuly 2]] z predchádzajúcej sezóny, prispôsobenou pre štart na [[Veľká cena Nemecka|Veľkej cene Nemecka]]. Automobil vlastnil a pripravil nemecký pretekár [[Hans Klenk]], ktorý s ním pôvodne plánoval aj súťažiť. Jeho pretekárska kariéra sa však predčasne skončila po zraneniach utrpených pri nehode počas testovania pre [[Mercedes-Benz]]. Na štart pretekov bol preto nasadený iný nemecký jazdec, [[Theo Helfrich]], ktorý však preteky nedokončil pre poruchu motora po ôsmich kolách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klenk Meteor • STATS F1 | url = https://www.statsf1.com/en/klenk-meteor.aspx | vydavateľ = www.statsf1.com | dátum prístupu = 2026-04-07}}</ref> Klenk-Meteor predstavuje príklad improvizovaného nasadenia staršieho monopostu v období 50. rokov 20. storočia, keď bolo bežné, že súkromní jazdci a tímy upravovali existujúce vozidlá pre štart v pretekoch [[Formula 1|majstrovstiev sveta Formuly 1]]. == Kompletne výsledky v F1 == {| class="wikitable" style="font-size: 80%; text-align:center" |+ !Rok !Názov tímu !Šasi !Motor !Pneu. !Jazdci !Body !Umiestnenie |- |{{F1|1954}} |{{FRG}} '''Klenk-Meteor''' |Klenk Meteor |[[BMW]] [[Šesťvalcový radový motor|L6]] |{{Pirelli}} |{{FRG}} [[Theo Helfrich]] |0 | -* |} === Výsledky pretekov === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:80%" !Rok !Jazdec !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !Body !Umiestnenie |- | rowspan="2" |{{F1|1954}} |Veľká cena |'''ARG''' {{ARG}} |'''500''' {{USA}} |'''BEL''' {{BEL}} |'''FRA''' {{FRA}} |'''GBR''' {{GBR}} |'''GER''' {{DEU}} |'''SUI''' {{CHE}} |'''ITA''' {{ITA}} |'''ESP''' {{ESP}} | rowspan="2" |0 | rowspan="2" | -* |- |{{FRG}} [[Theo Helfrich]] | | | | | | style="background:#EFCFFF;" |DNF | | | |- ! colspan="13" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 - The Official Home of Formula 1® Racing | url = https://www.formula1.com/ | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = en}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}}{{Konštruktéri formuly 1}} [[Kategória:Tímy Formuly 1]] 9xs5jsda9nn7o03u28c2pzx0dk0scy3 0 747779 8194651 2026-04-07T17:34:27Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Bitka pri Acheloj]] 8194651 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Bitka pri Acheloj]] gmwgkciuqk70xnptrz94fng1i32z754 3 747780 8194654 2026-04-07T17:40:12Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8194654 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}} {{Urgentne upraviť autor|Carroll (kráter)}} Ahoj, pozri najmä referencie a záverečné sekcie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:40, 7. apríl 2026 (UTC) d5yimchz745uczwldtzr65dkhjms2ar 3 747781 8194662 2026-04-07T18:17:29Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8194662 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) nl82o41b86o8affivbarvxvyhd1sw0b 14 747782 8194666 2026-04-07T18:19:27Z KormiSK 91359 Vytvorená stránka „[[Kategória:WikiJar SVE 2026]]“ 8194666 wikitext text/x-wiki [[Kategória:WikiJar SVE 2026]] nte9vn4i20urybj6mfwlxl1om9l1pfu 8194667 8194666 2026-04-07T18:19:58Z KormiSK 91359 8194667 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Články zapojené do súťaže WikiJar SVE 2026]] kk6152j4qgxtwuh0s9j0rl7ijwle5i4 3 747783 8194668 2026-04-07T18:24:13Z Vivere Audacter In Caritate et Veritate 282051 /* článok Michal Lánik */ nová sekcia 8194668 wikitext text/x-wiki == článok Michal Lánik == Článok treba uverejniť na wikipédiu. Text článku je v súlade s textom publikácie Biografický slovník slovenskej diplomacie ISBN 978-80-88726-91-3. --[[Redaktor:Vivere Audacter In Caritate et Veritate|Vivere Audacter In Caritate et Veritate]] ([[Diskusia s redaktorom:Vivere Audacter In Caritate et Veritate|diskusia]]) 18:24, 7. apríl 2026 (UTC) d7m2gi6yprc2podesjqvu2dtbqbz8fc 100 747784 8194672 2026-04-07T18:52:53Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „[[Súbor:Bulgarians defeat the Byzantines at Anchialos.jpg|''Bitka pri Acheloj'', [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skyllitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]|náhľad|150px]] '''Bitka pri Acheloj''' ({{vjz|bul|Битка при Ахелой}}) alebo '''bitka pri Anchiale''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi Byzantská ríša|Byzants…“ 8194672 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bulgarians defeat the Byzantines at Anchialos.jpg|''Bitka pri Acheloj'', [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skyllitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]|náhľad|150px]] '''Bitka pri Acheloj''' ({{vjz|bul|Битка при Ахелой}}) alebo '''bitka pri Anchiale''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Bulharmi]] na čele s cárom [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeonom]]. Odohrala sa [[20. august]]a [[917]]. Bitka sa skončila víťazstvom bulharských síl. Byzantskú armádu pod velením domestika [[León Fókas|Leóna Fóku]] sprevádzala flotila pod velením neskoršieho cisára [[Roman I.|Romana (I.) Lekapéna]]. Byzantínci očakávali pomoc [[Pečenehovia|pečenežských]] a srbských jednotiek, no Bulhari zaútočili skôr, ako sa ich sily stihli spojiť, vďaka čomu byzantské vojsko presvedčivo porazili. Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici [[10. storočie|10. storočia]]. Spolu s [[Bitka pri Katasyrtai|bitkou pri Katasyrtai]] prispela k pádu režimu [[Zóé Karbónopsina|Zóé Karbonopsiny]] a paraikomomena Kónstantina. Pre cára Simeona a Bulharov zase poskytla základ pre širokú ofenzívu na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch. <div align=right><small>[[bitka pri Acheloj|celý článok...]]</small></div> have7yr2ena3wqfokgzyxzczi3lhlct 8194686 8194672 2026-04-07T19:21:34Z Scholastikos 174170 d. fix. 8194686 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bulgarians defeat the Byzantines at Anchialos.jpg|''Bitka pri Acheloj'', [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]|náhľad|150px]] '''Bitka pri Acheloj''' ({{vjz|bul|Битка при Ахелой}}) alebo '''bitka pri Anchiale''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a [[Prvá bulharská ríša|Bulharmi]] na čele s cárom [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeonom]]. Odohrala sa [[20. august]]a [[917]]. Bitka sa skončila víťazstvom bulharských síl. Byzantskú armádu pod velením domestika [[León Fókas|Leóna Fóku]] sprevádzala flotila pod velením neskoršieho cisára [[Roman I.|Romana (I.) Lekapéna]]. Byzantínci očakávali pomoc [[Pečenehovia|pečenežských]] a srbských jednotiek, no Bulhari zaútočili skôr, ako sa ich sily stihli spojiť, vďaka čomu byzantské vojsko presvedčivo porazili. Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici [[10. storočie|10. storočia]]. Spolu s [[Bitka pri Katasyrtai|bitkou pri Katasyrtai]] prispela k pádu režimu [[Zóé Karbónopsina|Zóé Karbonopsiny]] a paraikomomena Kónstantina. Pre cára Simeona a Bulharov zase poskytla základ pre širokú ofenzívu na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch. <div align=right><small>[[bitka pri Acheloj|celý článok...]]</small></div> 50arhviht8yvks5qb5qcwms2frw1vbr 0 747785 8194685 2026-04-07T19:21:26Z ~2026-21135-76 291256 Https//:commons.wikimedia.org 8194685 wikitext text/x-wiki Význam: Označuje prízvučnú slabiku v slove, čo môže meniť význam (napr. v ruštine за́мок [zámok] vs. замо́к [zámka]) [4]. Kódovanie: Nejde o samostatný znak v Unicode, ale o kombináciu písmena О (U+041E) a kombinačného akcentu (U+0301) [1, 5]. Použitie: Stretnete sa s ním hlavne v slovníkoch, učebniciach pre cudzincov alebo v liturgických textoch [2, 3] == Pozri aj == [[Cyrilika]] {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = písmená |kategória = |meno = }}</noinclude> </noinclude> b1wmw43xlmd96fsv1bpeionob68u21m 8194704 8194685 2026-04-07T19:36:21Z ~2026-21135-76 291256 Https//:commons.wikimedia.org 8194704 wikitext text/x-wiki Význam: Označuje prízvučnú slabiku v slove, čo môže meniť význam (napr. v ruštine за́мок [zámok] vs. замо́к [zámka]) [4]. Kódovanie: Nejde o samostatný znak v Unicode, ale o kombináciu písmena О (U+041E) a kombinačného akcentu (U+0301) [1, 5]. Použitie: Stretnete sa s ním hlavne v slovníkoch, učebniciach pre cudzincov alebo v liturgických textoch [2, 3] == Pozri aj == [[Cyrilika]] {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = písmená |kategória = |meno = }}</noinclude> </noinclude> == Iné projekty == {{Projekt|commons=category:о́}} r7aw7vzxijrytiavh0vock7gjim6ysx 8194711 8194704 2026-04-07T19:50:56Z ~2026-20335-96 290941 8194711 wikitext text/x-wiki {{UU|20260407}} Význam: Označuje prízvučnú slabiku v slove, čo môže meniť význam (napr. v ruštine за́мок [zámok] vs. замо́к [zámka]) [4]. Kódovanie: Nejde o samostatný znak v Unicode, ale o kombináciu písmena О (U+041E) a kombinačného akcentu (U+0301) [1, 5]. Použitie: Stretnete sa s ním hlavne v slovníkoch, učebniciach pre cudzincov alebo v liturgických textoch [2, 3] == Pozri aj == [[Cyrilika]] {{Výhonok |obrázok = |týkajúci sa = písmená |kategória = |meno = }}</noinclude> </noinclude> == Iné projekty == {{Projekt|commons=category:о́}} s9ap9bmw3ki7bkxd2fqvm8plto8woux 1 747789 8194748 2026-04-07T20:51:10Z Jelsova 117767 /* Dátum narodenia */ nová sekcia 8194748 wikitext text/x-wiki == Dátum narodenia == Opravil som nejasnosť týkajúcu sa dátumu narodenia. Eugen Perfecký sa narodil 10. apríla 1888, ako nedávno potvrdili jeho najbližší príbuzní (medzi ktorých patrím aj ja ako vnuk). --[[Redaktor:Jelsova|Jelsova]] ([[Diskusia s redaktorom:Jelsova|diskusia]]) 20:51, 7. apríl 2026 (UTC) 1wvn26jqvvdnx9j2gfa2v4boke5a6n6 0 747790 8194771 2026-04-08T04:36:10Z ~2026-21499-46 291367 Vytvorená stránka „{{Infobox Album | Názov = Wild Ones | Obrázok albumu = Flo Rida -Wild Ones logo.jpg | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Flo Rida]] | cover = Flo_Rida_-Wild_Ones.jpg | Farba pozadia = #B0C4DE | Dátum vydania = [[3. júl]] [[2012]] | Miesto nahratia = 2011 – 2012 | Žáner = [[Pop rap]], [[Elektronická tanečná hudba|dance]]<ref name="Jeffries">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wild Ones - Flo Rida {{!}} Album…“ 8194771 wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Názov = Wild Ones | Obrázok albumu = Flo Rida -Wild Ones logo.jpg | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Flo Rida]] | cover = Flo_Rida_-Wild_Ones.jpg | Farba pozadia = #B0C4DE | Dátum vydania = [[3. júl]] [[2012]] | Miesto nahratia = 2011 – 2012 | Žáner = [[Pop rap]], [[Elektronická tanečná hudba|dance]]<ref name="Jeffries">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wild Ones - Flo Rida {{!}} Album {{!}} AllMusic | url = https://www.allmusic.com/album/wild-ones-mw0002382248 | dátum prístupu = 2026-04-08 | jazyk = en}}</ref> | Dĺžka = 34:46 | Vydavateľstvo = [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Producent = [[Axwell]], [[Cirkut (producent)|Cirkut]], David Glass, [[DJ Frank E]], [[Dr. Luke]], Earl & E, [[Feenixpawl]], [[The Futuristics]], [[GoonRock]], [[Ivan Gough]], [[Rico Love]], Pierre Medor, [[Soundz]], [[The Monarch (produkčný tím)|The Monarch]], [[The Runners (produkčné duo)|The Runners]], [[The Rockstars]], [[soFly and Nius|soFly & Nius]] | Predchádzajúci album = [[Good Feeling (EP)|Good Feeling]]<br/>(2012) | Nasledujúci album = [[My House (EP)|My House]]<br/>(2015) | Misc = {{Single | Názov = Wild Ones | Typ = štúdiový | Singel 1 = [[Good Feeling]] | Singel 1 dátum = [[29. august]] [[2011]] | Singel 2 = [[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]] | Singel 2 dátum = [[19. december]] [[2011]] | Singel 3 = [[Whistle]] | Singel 3 dátum = [[24. apríl]] [[2012]] | Singel 4 = [[I Cry (Flo Rida)|I Cry]] | Singel 4 dátum = [[28. jún]] [[2012]] | Singel 5 = [[Sweet Spot (Flo Rida)|Sweet Spot]] | Singel 5 dátum = [[13. marec]] [[2013]] | Singel 6 = [[Let It Roll (Flo Rida)|Let It Roll]] | Singel 6 dátum = [[22. marec]] [[2013]] }} }} '''''Wild Ones''''' je štvrtý [[štúdiový album]] amerického rapera [[Flo Rida|Flo Ridu]]. Vyšiel 3. júla 2012 prostredníctvom vydavateľstiev [[Poe Boy Entertainment]] a [[Atlantic Records]].<ref>{{cite web |url=https://www.amazon.co.uk/dp/B006T0RCZG |title=Wild Ones: Flo Rida: Amazon.co.uk: Music |publisher=Amazon.co.uk |access-date=2012-07-16 |archive-date=2023-01-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230115125907/https://www.amazon.co.uk/dp/B006T0RCZG |url-status=live }}</ref> Album bol produkovaný mnohými umelcami, vrátane [[Dr. Luke]]a, [[GoonRock]]a, [[DJ Frank E]]ho, [[The Futuristics]], [[Feenixpawl]]a, [[Axwell]]a, [[Cirkut (producent)|Cirkuta]] a [[Rico Love|Ricka Lovea]]. V tejto [[Pop rap|pop-rapovo]]-[[Elektronická tanečná hudba|danceovej]] nahrávke hosťovali umelci ako [[Sia]], [[Georgi Kay]], [[Jennifer Lopez]] a [[Redfoo]] zo skupiny [[LMFAO]]. Deluxe edície obsahovali ďalších hosťujúcich umelcov, okrem iného [[Lil Wayne]]a, [[David Guetta|Davida Guettu]] a [[Nicky Romero|Nickyho Romera]]. Z albumu vyšlo 6 singlov. Z prvej štvorice, „[[Good Feeling]]“, „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]]“ (feat. Sia), „[[Whistle]]“, a „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“, sa všetky umiestnili v prvej desiatke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Najvyššie umiestnenou bola skladba „Whistle“, ktorá sa umiestnila na vrchole rebríčka, zatiaľ čo ostatné tri single sa umiestnili na 3., 5. a 6. mieste. Skladby „[[Let It Roll (Flo Rida)|Let It Roll]]“ a „[[Sweet Spot (Flo Rida)|Sweet Spot]]“ (feat. Jennifer Lopez) vyšli ako piaty a šiesty singel, hoci sa im nedarilo tak dobre, pretože sa ani jeden z nich neumiestnil v rebríčku ''Billboard'' Hot 100. Okrem toho bola skladba „Hey Jasmin“ vydaná ako [[propagačný singel]], hoci sa neobjavila v hlavnom zozname skladieb. Po vydaní album zožal od hudobných kritikov prevažne zmiešané recenzie. Čo sa týka komerčného úspechu, album sa umiestnil na 14. mieste v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] a na čele rebríčka [[Top Dance Albums]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Album sa tiež umiestnil v prvej desiatke v rebríčkoch v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Austrália|Austrálii]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], v [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Írsko|Írsku]]. Album bol propagovaný s pomocou EP [[Good Feeling (EP)|''Good Feeling'']] (pomenovaným podľa rovnomennej piesne) a objavil sa aj na [[WrestleMania XXVII|WrestleManii XXVII]] spoločnosti [[WWE]], v poslednej sérii talentovej šou [[American Idol|''American Idol'']] a v talentovej šou [[America's Got Talent|''America's Got Talent'']]. == Zoznam skladieb == ; Štandardné vydanie # „[[Whistle (Flo Rida)|Whistle]]“ <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 3:45 # „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]]“ (feat. [[Sia]]) <small>(Dillard, Raphaël Judrin, Pierre-Antoine Melki, Sia Furler, Axel Hedfors, Jacob Luttrell, Marcus Cooper, Benjamin Maddahi)</small> – 3:53 # „Let It Roll“ <small>(Dillard, Mike Caren, Hedfors, Isaac, Silas Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:45 # „[[Good Feeling]]“ <small>(Dillard, Lukasz Gottwald, Henry Walter, Isaac, Arash Pournouri, [[Avicii|Tim Bergling]], [[Etta James]], Leroy Kirkland, Pearl Woods)</small> – 4:06 # „In My Mind, Part 2“ (feat. [[Georgi Kay]]) <small>(TDillard, Georgina Kingsley, Adam Forte, Josh Soon, Hedfors)</small> – 4:30 # „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]]) <small>(Julie Frost, Dillard, Jennifer Lopez, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:48 # „Thinking of You“ <small>(Dillard, Richard Buttler Jr., James Scheffer)</small> – 3:40 # „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ <small>(Dillard, Scott Cutler, Jeffrey Hull, Brenda Russell, Paul Baumer, Marrten Hoogstraten)</small> – 3:42 # „Run“ (feat. [[Redfoo]]) <small>(Dillard, [[Bryan Adams]], Faheem Rasheed Najm, Jim Vallance)</small> – 3:52 ; Australian Bonus Track # <li value=10>„Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 ; Deluxe Edition # <li value=10>„Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 # „[[Whistle]]“ (Digi Remix) <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 3:31 # „[[Whistle]]“ (Jakob Lido Remix) <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 6:00 ; Japanese Deluxe Edition # <li value=10>„Louder“ <small>(Dillard)</small> # „Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 # „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones Two]]“ (feat. [[David Guetta]], [[Nicky Romero]] & [[Sia]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 5:46 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Wild Ones (Flo Rida album)}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2012]] [[Kategória:Albumy Flo Ridu]] pmdtb4sxa9xdlikkcl6txwri0etpjn9 8194772 8194771 2026-04-08T04:36:52Z ~2026-21499-46 291367 8194772 wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Názov = Wild Ones | Obrázok albumu = Flo Rida -Wild Ones logo.jpg | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Flo Rida]] | cover = Flo_Rida_-Wild_Ones.jpg | Farba pozadia = #B0C4DE | Dátum vydania = [[3. júl]] [[2012]] | Miesto nahratia = 2011 – 2012 | Žáner = [[Pop rap]], [[Elektronická tanečná hudba|dance]]<ref name="Jeffries">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wild Ones - Flo Rida {{!}} Album {{!}} AllMusic | url = https://www.allmusic.com/album/wild-ones-mw0002382248 | dátum prístupu = 2026-04-08 | jazyk = en}}</ref> | Dĺžka = 34:46 | Vydavateľstvo = [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Producent = [[Axwell]], [[Cirkut (producent)|Cirkut]], David Glass, [[DJ Frank E]], [[Dr. Luke]], Earl & E, [[Feenixpawl]], [[The Futuristics]], [[GoonRock]], [[Ivan Gough]], [[Rico Love]], Pierre Medor, [[Soundz]], [[The Monarch (produkčný tím)|The Monarch]], [[The Runners (produkčné duo)|The Runners]], [[The Rockstars]], [[soFly and Nius|soFly & Nius]] | Predchádzajúci album = [[Good Feeling (EP)|Good Feeling]]<br/>(2012) | Tento album = '''Wild Ones'''<br/>(2012) | Nasledujúci album = [[My House (EP)|My House]]<br/>(2015) | Misc = {{Single | Názov = Wild Ones | Typ = štúdiový | Singel 1 = [[Good Feeling]] | Singel 1 dátum = [[29. august]] [[2011]] | Singel 2 = [[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]] | Singel 2 dátum = [[19. december]] [[2011]] | Singel 3 = [[Whistle]] | Singel 3 dátum = [[24. apríl]] [[2012]] | Singel 4 = [[I Cry (Flo Rida)|I Cry]] | Singel 4 dátum = [[28. jún]] [[2012]] | Singel 5 = [[Sweet Spot (Flo Rida)|Sweet Spot]] | Singel 5 dátum = [[13. marec]] [[2013]] | Singel 6 = [[Let It Roll (Flo Rida)|Let It Roll]] | Singel 6 dátum = [[22. marec]] [[2013]] }} }} '''''Wild Ones''''' je štvrtý [[štúdiový album]] amerického rapera [[Flo Rida|Flo Ridu]]. Vyšiel 3. júla 2012 prostredníctvom vydavateľstiev [[Poe Boy Entertainment]] a [[Atlantic Records]].<ref>{{cite web |url=https://www.amazon.co.uk/dp/B006T0RCZG |title=Wild Ones: Flo Rida: Amazon.co.uk: Music |publisher=Amazon.co.uk |access-date=2012-07-16 |archive-date=2023-01-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230115125907/https://www.amazon.co.uk/dp/B006T0RCZG |url-status=live }}</ref> Album bol produkovaný mnohými umelcami, vrátane [[Dr. Luke]]a, [[GoonRock]]a, [[DJ Frank E]]ho, [[The Futuristics]], [[Feenixpawl]]a, [[Axwell]]a, [[Cirkut (producent)|Cirkuta]] a [[Rico Love|Ricka Lovea]]. V tejto [[Pop rap|pop-rapovo]]-[[Elektronická tanečná hudba|danceovej]] nahrávke hosťovali umelci ako [[Sia]], [[Georgi Kay]], [[Jennifer Lopez]] a [[Redfoo]] zo skupiny [[LMFAO]]. Deluxe edície obsahovali ďalších hosťujúcich umelcov, okrem iného [[Lil Wayne]]a, [[David Guetta|Davida Guettu]] a [[Nicky Romero|Nickyho Romera]]. Z albumu vyšlo 6 singlov. Z prvej štvorice, „[[Good Feeling]]“, „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]]“ (feat. Sia), „[[Whistle]]“, a „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“, sa všetky umiestnili v prvej desiatke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Najvyššie umiestnenou bola skladba „Whistle“, ktorá sa umiestnila na vrchole rebríčka, zatiaľ čo ostatné tri single sa umiestnili na 3., 5. a 6. mieste. Skladby „[[Let It Roll (Flo Rida)|Let It Roll]]“ a „[[Sweet Spot (Flo Rida)|Sweet Spot]]“ (feat. Jennifer Lopez) vyšli ako piaty a šiesty singel, hoci sa im nedarilo tak dobre, pretože sa ani jeden z nich neumiestnil v rebríčku ''Billboard'' Hot 100. Okrem toho bola skladba „Hey Jasmin“ vydaná ako [[propagačný singel]], hoci sa neobjavila v hlavnom zozname skladieb. Po vydaní album zožal od hudobných kritikov prevažne zmiešané recenzie. Čo sa týka komerčného úspechu, album sa umiestnil na 14. mieste v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] a na čele rebríčka [[Top Dance Albums]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Album sa tiež umiestnil v prvej desiatke v rebríčkoch v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Austrália|Austrálii]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], v [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Írsko|Írsku]]. Album bol propagovaný s pomocou EP [[Good Feeling (EP)|''Good Feeling'']] (pomenovaným podľa rovnomennej piesne) a objavil sa aj na [[WrestleMania XXVII|WrestleManii XXVII]] spoločnosti [[WWE]], v poslednej sérii talentovej šou [[American Idol|''American Idol'']] a v talentovej šou [[America's Got Talent|''America's Got Talent'']]. == Zoznam skladieb == ; Štandardné vydanie # „[[Whistle (Flo Rida)|Whistle]]“ <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 3:45 # „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]]“ (feat. [[Sia]]) <small>(Dillard, Raphaël Judrin, Pierre-Antoine Melki, Sia Furler, Axel Hedfors, Jacob Luttrell, Marcus Cooper, Benjamin Maddahi)</small> – 3:53 # „Let It Roll“ <small>(Dillard, Mike Caren, Hedfors, Isaac, Silas Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:45 # „[[Good Feeling]]“ <small>(Dillard, Lukasz Gottwald, Henry Walter, Isaac, Arash Pournouri, [[Avicii|Tim Bergling]], [[Etta James]], Leroy Kirkland, Pearl Woods)</small> – 4:06 # „In My Mind, Part 2“ (feat. [[Georgi Kay]]) <small>(TDillard, Georgina Kingsley, Adam Forte, Josh Soon, Hedfors)</small> – 4:30 # „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]]) <small>(Julie Frost, Dillard, Jennifer Lopez, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:48 # „Thinking of You“ <small>(Dillard, Richard Buttler Jr., James Scheffer)</small> – 3:40 # „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ <small>(Dillard, Scott Cutler, Jeffrey Hull, Brenda Russell, Paul Baumer, Marrten Hoogstraten)</small> – 3:42 # „Run“ (feat. [[Redfoo]]) <small>(Dillard, [[Bryan Adams]], Faheem Rasheed Najm, Jim Vallance)</small> – 3:52 ; Australian Bonus Track # <li value=10>„Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 ; Deluxe Edition # <li value=10>„Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 # „[[Whistle]]“ (Digi Remix) <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 3:31 # „[[Whistle]]“ (Jakob Lido Remix) <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 6:00 ; Japanese Deluxe Edition # <li value=10>„Louder“ <small>(Dillard)</small> # „Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 # „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones Two]]“ (feat. [[David Guetta]], [[Nicky Romero]] & [[Sia]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 5:46 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Wild Ones (Flo Rida album)}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2012]] [[Kategória:Albumy Flo Ridu]] r9fha6rkm62ps3bck80za0140fzg339 8194934 8194772 2026-04-08T11:34:03Z ~2026-21499-46 291367 /* Zoznam skladieb */ 8194934 wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Názov = Wild Ones | Obrázok albumu = Flo Rida -Wild Ones logo.jpg | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Flo Rida]] | cover = Flo_Rida_-Wild_Ones.jpg | Farba pozadia = #B0C4DE | Dátum vydania = [[3. júl]] [[2012]] | Miesto nahratia = 2011 – 2012 | Žáner = [[Pop rap]], [[Elektronická tanečná hudba|dance]]<ref name="Jeffries">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wild Ones - Flo Rida {{!}} Album {{!}} AllMusic | url = https://www.allmusic.com/album/wild-ones-mw0002382248 | dátum prístupu = 2026-04-08 | jazyk = en}}</ref> | Dĺžka = 34:46 | Vydavateľstvo = [[Poe Boy Entertainment|Poe Boy]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Producent = [[Axwell]], [[Cirkut (producent)|Cirkut]], David Glass, [[DJ Frank E]], [[Dr. Luke]], Earl & E, [[Feenixpawl]], [[The Futuristics]], [[GoonRock]], [[Ivan Gough]], [[Rico Love]], Pierre Medor, [[Soundz]], [[The Monarch (produkčný tím)|The Monarch]], [[The Runners (produkčné duo)|The Runners]], [[The Rockstars]], [[soFly and Nius|soFly & Nius]] | Predchádzajúci album = [[Good Feeling (EP)|Good Feeling]]<br/>(2012) | Tento album = '''Wild Ones'''<br/>(2012) | Nasledujúci album = [[My House (EP)|My House]]<br/>(2015) | Misc = {{Single | Názov = Wild Ones | Typ = štúdiový | Singel 1 = [[Good Feeling]] | Singel 1 dátum = [[29. august]] [[2011]] | Singel 2 = [[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]] | Singel 2 dátum = [[19. december]] [[2011]] | Singel 3 = [[Whistle]] | Singel 3 dátum = [[24. apríl]] [[2012]] | Singel 4 = [[I Cry (Flo Rida)|I Cry]] | Singel 4 dátum = [[28. jún]] [[2012]] | Singel 5 = [[Sweet Spot (Flo Rida)|Sweet Spot]] | Singel 5 dátum = [[13. marec]] [[2013]] | Singel 6 = [[Let It Roll (Flo Rida)|Let It Roll]] | Singel 6 dátum = [[22. marec]] [[2013]] }} }} '''''Wild Ones''''' je štvrtý [[štúdiový album]] amerického rapera [[Flo Rida|Flo Ridu]]. Vyšiel 3. júla 2012 prostredníctvom vydavateľstiev [[Poe Boy Entertainment]] a [[Atlantic Records]].<ref>{{cite web |url=https://www.amazon.co.uk/dp/B006T0RCZG |title=Wild Ones: Flo Rida: Amazon.co.uk: Music |publisher=Amazon.co.uk |access-date=2012-07-16 |archive-date=2023-01-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230115125907/https://www.amazon.co.uk/dp/B006T0RCZG |url-status=live }}</ref> Album bol produkovaný mnohými umelcami, vrátane [[Dr. Luke]]a, [[GoonRock]]a, [[DJ Frank E]]ho, [[The Futuristics]], [[Feenixpawl]]a, [[Axwell]]a, [[Cirkut (producent)|Cirkuta]] a [[Rico Love|Ricka Lovea]]. V tejto [[Pop rap|pop-rapovo]]-[[Elektronická tanečná hudba|danceovej]] nahrávke hosťovali umelci ako [[Sia]], [[Georgi Kay]], [[Jennifer Lopez]] a [[Redfoo]] zo skupiny [[LMFAO]]. Deluxe edície obsahovali ďalších hosťujúcich umelcov, okrem iného [[Lil Wayne]]a, [[David Guetta|Davida Guettu]] a [[Nicky Romero|Nickyho Romera]]. Z albumu vyšlo 6 singlov. Z prvej štvorice, „[[Good Feeling]]“, „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]]“ (feat. Sia), „[[Whistle]]“, a „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“, sa všetky umiestnili v prvej desiatke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Najvyššie umiestnenou bola skladba „Whistle“, ktorá sa umiestnila na vrchole rebríčka, zatiaľ čo ostatné tri single sa umiestnili na 3., 5. a 6. mieste. Skladby „[[Let It Roll (Flo Rida)|Let It Roll]]“ a „[[Sweet Spot (Flo Rida)|Sweet Spot]]“ (feat. Jennifer Lopez) vyšli ako piaty a šiesty singel, hoci sa im nedarilo tak dobre, pretože sa ani jeden z nich neumiestnil v rebríčku ''Billboard'' Hot 100. Okrem toho bola skladba „Hey Jasmin“ vydaná ako [[propagačný singel]], hoci sa neobjavila v hlavnom zozname skladieb. Po vydaní album zožal od hudobných kritikov prevažne zmiešané recenzie. Čo sa týka komerčného úspechu, album sa umiestnil na 14. mieste v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] a na čele rebríčka [[Top Dance Albums]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Album sa tiež umiestnil v prvej desiatke v rebríčkoch v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Austrália|Austrálii]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], v [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Írsko|Írsku]]. Album bol propagovaný s pomocou EP [[Good Feeling (EP)|''Good Feeling'']] (pomenovaným podľa rovnomennej piesne) a objavil sa aj na [[WrestleMania XXVII|WrestleManii XXVII]] spoločnosti [[WWE]], v poslednej sérii talentovej šou [[American Idol|''American Idol'']] a v talentovej šou [[America's Got Talent|''America's Got Talent'']]. == Zoznam skladieb == ; Štandardné vydanie # „[[Whistle]]“ <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 3:45 # „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones]]“ (feat. [[Sia]]) <small>(Dillard, Raphaël Judrin, Pierre-Antoine Melki, Sia Furler, Axel Hedfors, Jacob Luttrell, Marcus Cooper, Benjamin Maddahi)</small> – 3:53 # „Let It Roll“ <small>(Dillard, Mike Caren, Hedfors, Isaac, Silas Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:45 # „[[Good Feeling]]“ <small>(Dillard, Lukasz Gottwald, Henry Walter, Isaac, Arash Pournouri, [[Avicii|Tim Bergling]], [[Etta James]], Leroy Kirkland, Pearl Woods)</small> – 4:06 # „In My Mind, Part 2“ (feat. [[Georgi Kay]]) <small>(TDillard, Georgina Kingsley, Adam Forte, Josh Soon, Hedfors)</small> – 4:30 # „Sweet Spot“ (feat. [[Jennifer Lopez]]) <small>(Julie Frost, Dillard, Jennifer Lopez, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:48 # „Thinking of You“ <small>(Dillard, Richard Buttler Jr., James Scheffer)</small> – 3:40 # „[[I Cry (Flo Rida)|I Cry]]“ <small>(Dillard, Scott Cutler, Jeffrey Hull, Brenda Russell, Paul Baumer, Marrten Hoogstraten)</small> – 3:42 # „Run“ (feat. [[Redfoo]]) <small>(Dillard, [[Bryan Adams]], Faheem Rasheed Najm, Jim Vallance)</small> – 3:52 ; Australian Bonus Track # <li value=10>„Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 ; Deluxe Edition # <li value=10>„Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 # „[[Whistle]]“ (Digi Remix) <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 3:31 # „[[Whistle]]“ (Jakob Lido Remix) <small>(Tramar Dillard, David Glass, Marcus Killian, Justin Franks, Breyan Isaac, Antonio Mobley)</small> – 6:00 ; Japanese Deluxe Edition # <li value=10>„Louder“ <small>(Dillard)</small> # „Let It Roll Part 2“ (feat. [[Lil Wayne]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 3:31 # „[[Wild Ones (skladba Flo Ridu)|Wild Ones Two]]“ (feat. [[David Guetta]], [[Nicky Romero]] & [[Sia]]) <small>(Dillard, Dwayne Carter Jr., Caren, Hedfors, Issac, Johnson, Judrin, Melki, Mobley)</small> – 5:46 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Wild Ones (Flo Rida album)}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2012]] [[Kategória:Albumy Flo Ridu]] psxmc3si91aazklj00lhdmt49emfhiw 3 747791 8194867 2026-04-08T06:59:29Z Vasiľ 2806 experimenty 8194867 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:59, 8. apríl 2026 (UTC) 970fcxxy37xmlp10roj9dwjrc9pg4xk 0 747792 8194872 2026-04-08T07:18:10Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „{{Infobox Duchovný | typ = patriarcha | meno = Ján XIII. Glykys | aktuálny titul = konštantínopolský ekumenický patriarcha | meno v inom jazyku = Ιωάννης ΙΓ΄ Γλυκύς alebo Γλυκᾶς | kód jazyka = gkm | portrét = <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu…“ 8194872 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = patriarcha | meno = Ján XIII. Glykys | aktuálny titul = konštantínopolský ekumenický patriarcha | meno v inom jazyku = Ιωάννης ΙΓ΄ Γλυκύς alebo Γλυκᾶς | kód jazyka = gkm | portrét = <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | štát pôsobenia = [[Byzantská ríša]] | dátum narodenia = okolo [[1260]] | miesto narodenia = [[Konštantínopol]] (?), [[Byzantská ríša]] | dátum úmrtia = krátko po [[11. máj]]i [[1319]] | miesto úmrtia = tamže | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | 1. funkcia = [[konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštantínopolský patriarcha]] | 1. funkcia - obdobie = [[12. máj]] [[1315]] až [[11. máj]] [[1319]] | 1. funkcia - predchodca = [[Néfón I.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Gerasimos I.]] | funkcie = [[notár]], [[úradník]] ''epi tón deéseón'', ''logothétos tou dromou'' | cirkev = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávna cirkev]] | biskupské svätenie dátum = [[1315]] | biskupské svätenie miesto = Konštantínopol | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = | biskupský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = | 1. spolusvätiteľ funkcia = | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = | 2. spolusvätiteľ funkcia = | portál1 = Byzantská ríša | portál2 = Literatúra | portál3 = }} '''Ján XIII. Glykys''' alebo '''Glykas''' ({{V jazyku|gkm|Ιωάννης ΙΓ΄ Γλυκύς alebo Ιωάννης ὁ Γλυκύς, Γλυκᾶς|''Ióannes XIII. Glykys'' alebo ''Ióannes'' (''ho'') ''Glykys'' či ''Glykas''}}; * okolo [[1260]]{{--}}† krátko po [[11. máj]]i [[1319]], [[Konštantínopol]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[spisovateľ]], [[úradník]] a [[biskup]], ktorý bol v období od 12. mája [[1315]] do 11. máj [[1319]] [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštantínopolským patriarchom]].<ref name = ":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = JOHN XIII GLYKYS | meno zborník = Alice-Mary | priezvisko zborník =Talbot | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 1055 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref><ref name = ":PE">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> | miesto = Moskva | kapitola zborník = IOANN XII GLIKA | meno zborník = | priezvisko zborník = | odkaz na autora zborník = | rok = 2010 | strany = 492{{--}}493 | isbn = 978-5-89572-042-4 | url = https://www.pravenc.ru/text/469602.html | zväzok = 23. Innokentij{{--}}Ioann Vlach | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ <!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> | dátum prístupu = 2026-04-08 }} </ref> Glykys bol považovaný za jedného z najvzdelanejších ľudí svojej doby v Byzancii. Bol posledným konštantínopolským patriarchom pochádzajúcim z radov byzantskej dvorskej elity. Po ňom obsadzovali patriarchálny stolec už len predstavitelia gréckeho mníšstva.<ref name=":PE" /> == Život == Narodil sa niekedy okolo roku [[1260]].<ref name=":KZD" /> Pochádzal zo vznešeného byzantského konštantínopolského rodu, ktorého predstavitelia počas niekoľkých storočí zastávali úradnícke posty v cisárskej administratíve.<ref name=":PE" /> V rámci prípravy na kariéru v štátnej správe študoval v Konštantínopole spolu s Gregorom (II.) z Cypru.<ref name=":PE" /> Pravdepodobne už roku 1277 pôsobil v Konštantínopole ako patriarchálny notár.<ref name=":PE" /> Približne v rokoch 1282 až 1295/6 pôsobil ako úradník, ktorý má na starosti petície („ἐπὶ τῶν δεήσεων“). V roku 1294 sprevádzal [[Theodóros Metochites|Theodóra Metochita]] na [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]] a do [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|Malého Arménska]] s cieľom nájsť nevestu pre cisára [[Michal IX.|Michala IX.]] Jeho správa o tejto ceste, ktorá je známa, sa nezachovala.<ref name=":KZD" /><ref name=":PE" /> Koncom [[13. storočie|13.]] a začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] zastával úrad ''logothéta tou dromou'' a bol jedným z najbližších dvorných poradcov cisára [[Andronikos II. (Byzantská ríša)|Andronika II. Palaiológa]]. V roku [[1315]] bol menovaný za [[Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu|konštantínopolského patriarchu]], a to aj napriek tomu, že bol ženatým laikom s niekoľkými deťmi a už pri nástupe na patriarchálny trón bol chorý (pravdepodobne trpel žalúdočnou chorobou). Jeho [[manželka]] po jeho vysviacke prijala mníšsky život v kláštore. O živote Konštantínopolskej cirkvi počas Glykovho patriarchátu možno súdiť zo zachovaného zborníka synodálnych rozhodnutí, uloženého v rukopise Vindobonensis gr. 47.<ref name=":PE" /> Po štyroch rokoch bol zo zdravotných dôvodov prinútený abdikovať. Posledné dni strávil v Kláštore Bohorodičky Kyriotissa v Konštantínopole.<ref name=":KZD" /> == Dielo == Glykys bol činný ako [[spisovateľ]] a [[učiteľ]]. Medzi jeho žiakov patril napríklad [[Nikéforos Grégoras]]. Korešpondoval s mnohými súdobými učencami, napríklad s [[Maximos Planoudes|Maximom Planoudom]], [[Nikéforos Chumnos|Nikéforom Chumnom]] či [[Theodóros Metochites|Theodórom Metochitom]].<ref name=":KZD" /> Jeho najvýznamnejším dochovaným dielom je traktát „''O správnom syntaktickom usporiadaní“'' ({{V jazyku|gkm|Περὶ ὀρθότητος συντάξεως}}). Jeho [[enkomion]] na [[Konštantínopol]] sa nezachovalo. O svojej ceste na [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]] a do [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|Arménska]] vyhotovil záznam v dnes nezachovanom diele ''Presbeutikos'' ({{V jazyku|gkm|Πρεσβευτικός}}). Známe sú aj dva listy: Theodórovi Metochitovi a cisárovi [[Andronikos II. (Byzantská ríša)|Andronikovi II. Palaiológovi]]. Bol tiež [[Kopista|kopistom]] rukopisov.<ref name=":KZD" /><ref name=":PE" /> Jána treba odlíšiť od menovca – skladateľa (PLP, č. 4267).<ref name=":KZD" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Glykovci]] [[:Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Narodenia v 13. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1319]] [[Kategória:Byzantskí úradníci]] [[Kategória:Byzantskí filozofi]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Konštantínopolskí ekumenickí patriarchovia]] pelluwmj2nyv0y1cjfw3fj8dyk0ckel 8194875 8194872 2026-04-08T07:19:31Z Scholastikos 174170 8194875 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = patriarcha | meno = Ján XIII. Glykys | aktuálny titul = konštantínopolský ekumenický patriarcha | meno v inom jazyku = Ιωάννης ΙΓ΄ Γλυκύς alebo Γλυκᾶς | kód jazyka = gkm | portrét = <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | štát pôsobenia = [[Byzantská ríša]] | dátum narodenia = okolo [[1260]] | miesto narodenia = [[Konštantínopol]] (?), [[Byzantská ríša]] | dátum úmrtia = krátko po [[11. máj]]i [[1319]] | miesto úmrtia = tamže | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | 1. funkcia = [[konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštantínopolský patriarcha]] | 1. funkcia - obdobie = [[12. máj]] [[1315]] až [[11. máj]] [[1319]] | 1. funkcia - predchodca = [[Néfón I.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Gerasimos I.]] | funkcie = [[notár]], [[úradník]] ''epi tón deéseón'', ''logothétos tou dromou'' | cirkev = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávna cirkev]] | biskupské svätenie dátum = [[1315]] | biskupské svätenie miesto = Konštantínopol | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = | biskupský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = | 1. spolusvätiteľ funkcia = | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = | 2. spolusvätiteľ funkcia = | portál1 = Byzantská ríša | portál2 = Literatúra | portál3 = }} '''Ján XIII. Glykys''' alebo '''Glykas''' ({{V jazyku|gkm|Ιωάννης ΙΓ΄ Γλυκύς alebo Ιωάννης ὁ Γλυκύς, Γλυκᾶς|''Ióannes XIII. Glykys'' alebo ''Ióannes'' (''ho'') ''Glykys'' či ''Glykas''}}; * okolo [[1260]]{{--}}† krátko po [[11. máj]]i [[1319]], [[Konštantínopol]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[spisovateľ]], [[úradník]] a [[biskup]], ktorý bol v období od 12. mája [[1315]] do 11. máj [[1319]] [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|konštantínopolským patriarchom]].<ref name = ":KZD">{{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | miesto = New York | kapitola zborník = JOHN XIII GLYKYS | meno zborník = Alice-Mary | priezvisko zborník =Talbot | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | strany = 1055 | isbn = 0-19-504652-8 }} </ref><ref name = ":PE">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> | miesto = Moskva | kapitola zborník = IOANN XII GLIKA | meno zborník = | priezvisko zborník = | odkaz na autora zborník = | rok = 2010 | strany = 492{{--}}493 | isbn = 978-5-89572-042-4 | url = https://www.pravenc.ru/text/469602.html | zväzok = 23. Innokentij{{--}}Ioann Vlach | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ <!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> | dátum prístupu = 2026-04-08 }} </ref> Glykys bol považovaný za jedného z najvzdelanejších ľudí svojej doby v Byzancii. Bol posledným konštantínopolským patriarchom pochádzajúcim z radov byzantskej dvorskej elity. Po ňom obsadzovali patriarchálny stolec už len predstavitelia gréckeho mníšstva.<ref name=":PE" /> == Život == Narodil sa niekedy okolo roku [[1260]].<ref name=":KZD" /> Pochádzal zo vznešeného byzantského konštantínopolského rodu, ktorého predstavitelia počas niekoľkých storočí zastávali úradnícke posty v cisárskej administratíve.<ref name=":PE" /> V rámci prípravy na kariéru v štátnej správe študoval v Konštantínopole spolu s Gregorom (II.) z Cypru.<ref name=":PE" /> Pravdepodobne už roku 1277 pôsobil v Konštantínopole ako patriarchálny notár.<ref name=":PE" /> Približne v rokoch 1282 až 1295/6 pôsobil ako úradník, ktorý má na starosti petície („ἐπὶ τῶν δεήσεων“). V roku 1294 sprevádzal [[Theodóros Metochites|Theodóra Metochita]] na [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]] a do [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|Malého Arménska]] s cieľom nájsť nevestu pre cisára [[Michal IX.|Michala IX.]] Jeho správa o tejto ceste, ktorá je známa, sa nezachovala.<ref name=":KZD" /><ref name=":PE" /> Koncom [[13. storočie|13.]] a začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] zastával úrad ''logothéta tou dromou'' a bol jedným z najbližších dvorných poradcov cisára [[Andronikos II. (Byzantská ríša)|Andronika II. Palaiológa]]. V roku [[1315]] bol menovaný za [[Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu|konštantínopolského patriarchu]], a to aj napriek tomu, že bol ženatým laikom s niekoľkými deťmi a už pri nástupe na patriarchálny trón bol chorý (pravdepodobne trpel žalúdočnou chorobou). Jeho [[manželka]] po jeho vysviacke prijala mníšsky život v kláštore. O živote Konštantínopolskej cirkvi počas Glykovho patriarchátu možno súdiť zo zachovaného zborníka synodálnych rozhodnutí, uloženého v rukopise Vindobonensis gr. 47.<ref name=":PE" /> Po štyroch rokoch bol zo zdravotných dôvodov prinútený abdikovať. Posledné dni strávil v Kláštore Bohorodičky Kyriotissa v Konštantínopole.<ref name=":KZD" /> == Dielo == Glykys bol činný ako [[spisovateľ]] a [[učiteľ]]. Medzi jeho žiakov patril napríklad [[Nikéforos Grégoras]]. Korešpondoval s mnohými súdobými učencami, napríklad s [[Maximos Planoudes|Maximom Planoudom]], [[Nikéforos Chumnos|Nikéforom Chumnom]] či [[Theodóros Metochites|Theodórom Metochitom]].<ref name=":KZD" /> Jeho najvýznamnejším dochovaným dielom je traktát „''O správnom syntaktickom usporiadaní“'' ({{V jazyku|gkm|Περὶ ὀρθότητος συντάξεως}}). Jeho [[enkomion]] na [[Konštantínopol]] sa nezachovalo. O svojej ceste na [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]] a do [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|Arménska]] vyhotovil záznam v dnes nezachovanom diele ''Presbeutikos'' ({{V jazyku|gkm|Πρεσβευτικός}}). Známe sú aj dva listy: Theodórovi Metochitovi a cisárovi [[Andronikos II. (Byzantská ríša)|Andronikovi II. Palaiológovi]]. Bol tiež [[Kopista|kopistom]] rukopisov.<ref name=":KZD" /><ref name=":PE" /> Jána treba odlíšiť od menovca – skladateľa (PLP, č. 4267).<ref name=":KZD" /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Glykovci]] [[Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Narodenia v 13. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1319]] [[Kategória:Byzantskí úradníci]] [[Kategória:Byzantskí filozofi]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Konštantínopolskí ekumenickí patriarchovia]] jip8zhw12uyd6xty3ob0xfj449fzxdx 1 747793 8194873 2026-04-08T07:18:41Z Scholastikos 174170 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8194873 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8194874 8194873 2026-04-08T07:19:06Z Scholastikos 174170 8194874 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Grécko | Krajina2 = | Krajina3 = }} b97j3n4eoubb4irr2fh6dwcgkqvwjof 14 747794 8194876 2026-04-08T07:19:54Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „[[Kategória:Šľachtické rody v Byzantskej ríši]]“ 8194876 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Šľachtické rody v Byzantskej ríši]] m70oog6t0imzvpidosznyaq1hsyvtkr 0 747795 8194878 2026-04-08T07:21:12Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] 8194878 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] pjzjc50i8vh78ifboq760ox4r7j5s9j 0 747796 8194879 2026-04-08T07:21:19Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] 8194879 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] pjzjc50i8vh78ifboq760ox4r7j5s9j 0 747797 8194880 2026-04-08T07:21:25Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] 8194880 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] pjzjc50i8vh78ifboq760ox4r7j5s9j 0 747798 8194881 2026-04-08T07:21:33Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] 8194881 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] pjzjc50i8vh78ifboq760ox4r7j5s9j 0 747799 8194883 2026-04-08T07:24:09Z Pe3kZA 39673 základ 8194883 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Borovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Borovce]], [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovice]] | municipality1 = [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]] | municipality2 = [[Dubovany]], [[Drahovce]] | municipality3 = [[Veľké Kostoľany]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Vznik | source_location = [[Borovce]] | source_elevation = cca 158 | source_lat_d = 48.5735 | source_long_d = 17.7529 | mouth = [[Lančársky potok]] | mouth_location = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] | mouth_elevation = cca 147 | mouth_lat_d = 48.5166 | mouth_long_d = 17.7378 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1455 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Borovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Piešťany (okres)|Piešťany]]. Je to ľavostranný prítok [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]] v povodí [[Dudváh|Horného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 7 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Borovce]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|158}} Od prameňa v lokalite Záhumnie<ref name=vku2>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie mierne juhozápadným smerom. Lemovaný nesúvislým porastom vyššej vegetácie tečie obhospodarovaným územím, postupne sa stáčajúc k lokalite Kapustniská na juhovýchodnom okraji intravilánu Boroviec. Tu priberá významnejší pravostranný prítok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.570216,17.751902,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | jazyk = }}</ref> a mení svoj smer na juhovýchod. Širším pásom vegetácie pokračuje oblasťou Pažiť<ref name=vku2/>, východne od [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovíc]] a [[Veselé (okres Piešťany)|Veselého]]. Južne od Skubličova<ref name=UGK/> je pravostranné prepojenie s [[Dudváh|Horným Dudváhom]] a pravostranne tu priberá [[Šteruský potok]]. Stáča sa opäť na juhozápad a cez Voderady, Hornianske lúky a Trávniky<ref name=UGK/> tečie k obci [[Dubovany]], kde krátko preteká jej juhovýchodným okrajom.<ref name=mcz/> Na dolnom toku pokračuje do lokality Panské pole, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|147}} ľavostranne vlieva do [[Lančársky potok|Lančárskeho potoka]] v povodí [[Dudváh|Horného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.73794&y=48.51678&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Borovský kanál vzniká a na hornom toku preteká územím obce [[Borovce]], nasleduje kataster obcí [[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovice]], [[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]], [[Drahovce]], [[Dubovany]] a [[Veľké Kostoľany]], všetko v okrese [[Piešťany (okres)|Piešťany]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Dubovany&source=osm&id=1015717424&ds=1&x=17.7500090&y=48.5284864&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.73794&y=48.51678&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Chtelničky}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] [[Kategória:Borovce]] [[Kategória:Rakovice (okres Piešťany)]] [[Kategória:Veselé (okres Piešťany)]] [[Kategória:Dubovany]] [[Kategória:Veľké Kostoľany]] 9opmd0p2w5lryzbd8bs5hwx2zxg4ny0 3 747800 8194888 2026-04-08T07:39:02Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Experimenty3}} --~~~~“ 8194888 wikitext text/x-wiki {{Experimenty3}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:39, 8. apríl 2026 (UTC) 67vkuhjfjqlcrnu7cw10etadwedb6x6 0 747801 8194933 2026-04-08T11:12:13Z NitraX51 226529 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1345312126|Bifacial solar cells]]“ 8194933 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Aasen_agrivoltaics_solar_plant_with_walls_of_vertical_bifacial_modules_near_Donaueschingen_Germany_3.jpg|náhľad|Bifaciálne [[Solárny panel|solárne panely]] postavené vertikálne s orientáciou od východu na západ v[[Donaueschingen|Donaueschingenu v Nemecku]] . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://interestingengineering.com/innovation/arable-lands-electricity-vertical-solar-panels}}</ref>]] [[Súbor:Vertical_Bifacial_vs_South_facing_solar_array.webp|náhľad|Graf výkonov bifaciálnych panelov stojacích vertikálne(modrá) a jednostranných panelov orientovaných na juh(červená) počas dňa.]] Bifaciálny solárny článok je [[fotovoltický článok]] ktorý vytvára elektrickú energiu z predu aj zo zadu. V porovnaní s monofaciálnym (jednostranným) článkom ktorý vytvára elektrickú energiu len ak fotóny dopadajú na jeho prednú stranu, bifaciálny článok dodáva viac enerie pri rovnakej veľkosti. == Použitie == V bežných inštaláciach ako napríklad solárne panely s pevným sklonom smerom k rovníku alebo namontovaním na [[solárny tracker]], bifaciálne solárne panely umožňujú vyššiu produkciu elektriny vďaka efektívnejšiemu využitiu [[albedo]] (odrazu svetla). Vďaka tomuto odrazu svetla od zeme a okolitého prostredia sa priamoúmerne zvyšuje produkcia energie. V prípadoch, kde chýba dostatočné svetelné ožiarenie na zadnej strane, ako napríklad pri montáži panelov rovnobežne so strechou, obojstrannosť týchto panelov neposkytuje sľubovaný výkon a stráca zmysel. Ďalším spôsobom využitia bifaciality solárnych článkov je ich vertikálna inštalácia tak, aby strany smerovali na východ a západ. Táto inštalácia vytvára dvojhrbý profil výroby, kde výroba elektriny vrcholí dvakrát denne, ráno a večer. V porovnaní s bežným profilom výroby solárnej energie, ktorý dosahuje vysoký vrchol výroby na poludnie, vertikálny bifaciálny profil výroby umožňuje výrobu väčšieho množstva elektriny, keď je spotreba typicky vysoká, a tiež zabraňuje zbytočne vysokej profukcii energie okolo poludnia. Vertikálne bifaciálne solárne články sú obzvlášť atraktívne vo vysokých zemepisných šírkach, kde môžu dosiahnuť vyššiu ročnú produkciu ako monofaciálne články. <ref>{{Citácia periodika|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0360544213007275|doi=10.1016/j.energy.2013.08.040|issn=0360-5442}}</ref> Využitie vertikálnej inštalácie na poľnohospodárskej pôde umožňuje efektívne využívanie pôdy, pretože široké rozostupy vertikálnych solárnych panelov umožňujú pohyb strojov medzi radmi. Okrem toho sú vertikálne panely menej náchylné na znečistenie a zasneženie ako panely s nižšími uhlami sklonu. <ref>{{Citácia periodika|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0038092X24005309|doi=10.1016/j.solener.2024.112835|issn=0038-092X}}</ref> Vertikálne bifaciálne solárne články sú však náchylné na tienenie z okolia: kvôli vertikálnej inštalácii a nízkemu uhlu slnečného žiarenia, keď je slnko na východe alebo západe, vyžadujú vertikálne solárne panely otvorený priestor v smere, kam je panel otočený. == Referencie == {{Referencie|refs=<!--<ref name="ref1">{{cite journal | last1=Brown | first1=Andrew S. | last2=Green | first2=Martin A. | title=Impurity photovoltaic effect: Fundamental energy conversion efficiency limits | journal=Journal of Applied Physics | publisher=AIP Publishing | volume=92 | issue=3 | year=2002 | issn=0021-8979 | doi=10.1063/1.1492016 | pages=1329–1336| bibcode=2002JAP....92.1329B }}</ref> <ref name="ref2">{{cite journal | last1=Krich | first1=Jacob J. | last2=Halperin | first2=Bertrand I. | last3=Aspuru-Guzik | first3=Alán | title=Nonradiative lifetimes in intermediate band photovoltaics—Absence of lifetime recovery | journal=Journal of Applied Physics | publisher=AIP Publishing | volume=112 | issue=1 | year=2012 | pages=013707–013707–8 | issn=0021-8979 | doi=10.1063/1.4732085 | arxiv=1110.5639 | bibcode=2012JAP...112a3707K | s2cid=39531675 }}</ref> <ref name="ref3">{{cite journal | last1=López | first1=N. | last2=Reichertz | first2=L. A. | last3=Yu | first3=K. M. | last4=Campman | first4=K. | last5=Walukiewicz | first5=W. | title=Engineering the Electronic Band Structure for Multiband Solar Cells | journal=Physical Review Letters | publisher=American Physical Society (APS) | volume=106 | issue=2 | date=10 January 2011 | issn=0031-9007 | doi=10.1103/physrevlett.106.028701 | article-number=028701| pmid=21405256 | bibcode=2011PhRvL.106b8701L | doi-access=free }}</ref> <ref name="ref4">Luque, A., and Steven Hegedus. Handbook of Photovoltaic Science and Engineering. Chichester, West Sussex, U.K.: Wiley, 2011. Print.</ref> <ref name="ref5">{{cite journal | last1=Luque | first1=Antonio | last2=Martí | first2=Antonio | title=Increasing the Efficiency of Ideal Solar Cells by Photon Induced Transitions at Intermediate Levels | journal=Physical Review Letters | publisher=American Physical Society (APS) | volume=78 | issue=26 | date=30 June 1997 | issn=0031-9007 | doi=10.1103/physrevlett.78.5014 | pages=5014–5017| bibcode=1997PhRvL..78.5014L }}</ref> <ref name="ref6">{{cite journal | last1=Luque | first1=Antonio | last2=Martí | first2=Antonio | last3=Stanley | first3=Colin | title=Understanding intermediate-band solar cells | journal=Nature Photonics | publisher=Springer Science and Business Media LLC | volume=6 | issue=3 | date=5 February 2012 | issn=1749-4885 | doi=10.1038/nphoton.2012.1 | pages=146–152| bibcode=2012NaPho...6..146L | url=http://oa.upm.es/16090/ }}</ref> <ref name="ref7">Mailoa, Jonathan P., Austin J. Akey, Christie B. Simmons, David Hutchinson, Jay Mathews, Joseph T. Sullivan, Daniel Recht, Mark T. Winkler, James S. Williams, Jeffrey M. Warrender, Peter D. Persans, Michael J. Aziz, and Tonio Buonassisi. "Room-temperature Sub-band Gap Optoelectronic Response of Hyperdoped Silicon." Nature Communications 5 (2014): 1–8. Web.</ref> <ref name="ref8">Okada, Yoshitaka, Tomah Sogabe, and Yasushi Shoji. "Chapter 13: "Intermediate Band Solar Cells" Advanced Concepts in Photovoltaics. Ed. Arthur J. Nozik, Gavin Conibeer, and Matthew C. Beard. Vol. No. 11. Cambridge, UK: Royal Society of Chemistry, 2014. 425-54. Print. RSC Energy and Environment Ser.</ref> <ref name="ref9">{{cite journal | last1=Ramiro | first1=Inigo | last2=Marti | first2=Antonio | last3=Antolin | first3=Elisa | last4=Luque | first4=Antonio | title=Review of Experimental Results Related to the Operation of Intermediate Band Solar Cells | journal=IEEE Journal of Photovoltaics | publisher=Institute of Electrical and Electronics Engineers (IEEE) | volume=4 | issue=2 | year=2014 | issn=2156-3381 | doi=10.1109/jphotov.2014.2299402 | pages=736–748| s2cid=19330387 | url=http://oa.upm.es/35681/ }}</ref> <ref name="ref10">{{cite journal | last1=Sher | first1=Meng-Ju | last2=Simmons | first2=Christie B. | last3=Krich | first3=Jacob J. | last4=Akey | first4=Austin J. | last5=Winkler | first5=Mark T. | last6=Recht | first6=Daniel | last7=Buonassisi | first7=Tonio | last8=Aziz | first8=Michael J. | last9=Lindenberg | first9=Aaron M. |display-authors=5| title=Picosecond carrier recombination dynamics in chalcogen-hyperdoped silicon | journal=Applied Physics Letters | publisher=AIP Publishing | volume=105 | issue=5 | date=4 August 2014 | issn=0003-6951 | doi=10.1063/1.4892357 | page=053905| bibcode=2014ApPhL.105e3905S | url=http://nrs.harvard.edu/urn-3:HUL.InstRepos:22970215 }}</ref> <ref name="ref11">Shockley W. and Queisser H. A. J. Appl. Phys. 32, 510 (1961)</ref> <ref name="ref12">Simmons, C. B., Austin J. Akey, Jacob J. Krich, Joseph T. Sullivan, Daniel Recht, Michael J. Aziz, and Tonio Buonassisi. "Deactivation of Metastable Single-crystal Silicon Hyperdoped with Sulfur." Journal of Applied Physics 114.24 (2013): 243514-1-43514-8. Web.</ref> <ref name="ref13">Simmons, Christie B., Austin J. Akey, Jonathan P. Mailoa, Daniel Recht, Michael J. Aziz, and Tonio Buonassisi. "Enhancing the Infrared Photoresponse of Silicon by Controlling the Fermi Level Location within an Impurity Band." Advanced Functional Materials (2014): 1–8. Wiley Online Library. Web.</ref> <ref name="ref14">{{cite journal | last1=Sullivan | first1=Joseph T. | last2=Simmons | first2=Christie B. | last3=Buonassisi | first3=Tonio | last4=Krich | first4=Jacob J. | title=Targeted Search for Effective Intermediate Band Solar Cell Materials | journal=IEEE Journal of Photovoltaics | publisher=Institute of Electrical and Electronics Engineers (IEEE) | volume=5 | issue=1 | year=2015 | issn=2156-3381 | doi=10.1109/jphotov.2014.2363560 | pages=212–218| s2cid=44638605 }}</ref> <ref name="ref15">Sullivan, J. T., C. B. Simmons, J. J. Krich, A. J. Akey, D. Recht, M. J. Aziz, and T. Buonassisi. "Methodology for Vetting Heavily Doped Semiconductors for Intermediate Band Photovoltaics: A Case Study in Sulfur-hyperdoped Silicon." Journal of Applied Physics 114.10 (2013): 103701-1-03701-9. Web.</ref> <ref name="ref16">{{cite journal | last1=Tanaka | first1=Tooru | last2=Yu | first2=Kin M. | last3=Levander | first3=Alejandro X. | last4=Dubon | first4=Oscar D. | last5=Reichertz | first5=Lothar A. | last6=Lopez | first6=Nair | last7=Nishio | first7=Mitsuhiro | last8=Walukiewicz | first8=Wladek |display-authors=5| title=Demonstration of <math>ZnTe_{1-x}O_{x}</math> Intermediate Band Solar Cell | journal=Japanese Journal of Applied Physics | publisher=Japan Society of Applied Physics | volume=50 | issue=8 | date=22 August 2011 | issn=0021-4922 | doi=10.1143/jjap.50.082304 | article-number=082304}}</ref> -->}} [[Kategória:Fotovoltika]] [[Kategória:Polovodičové súčiastky]] hn5xpjon30194e8zka791mbxccar1jl